69/1967 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1983 do 30.06.1986
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 69/1967 Zb. |
Názov: | Zákon o národných výboroch |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 29.06.1967 |
Dátum vyhlásenia: | 13.07.1967 |
Dátum účinnosti od: | 01.04.1983 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.1986 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
107/1967 Zb. | Vládne nariadenie ozabezpečení vzťahov organizácií k štátnemu rozpočtu |
109/1967 Zb. | Uznesenie Národného zhromaždenia Československej socialistickej republiky, ktorým sa vydáva Vzorový štatút mestských národných výborov |
9/1968 Zb. | Vládne nariadenie o zriaďovaní odborov národných výborov |
12/1968 Zb. | Vládne nariadenie o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov a členov komisií a aktívov národných výborov |
128/1971 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa vládne nariadenie č. 12/1968 Zb. o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov a členov komisií a aktívov národných výborov |
136/1971 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o zriaďovaní odborov národných výborov |
18/1972 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o inšpekcii verejného poriadku národných výborov |
70/1973 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o zrušení vládneho nariadenia č. 126/1962 Zb., ktorým sa zriaďujú interrupčné komisie a vykonáva zákon o umelom prerušení tehotnosti |
146/1979 Zb. | Vyhláška Západoslovenského krajského národného výboru v Bratislave, ktorou sa poverujú miestne (mestské) národné výbory v Západoslovenskom kraji výkonom štátnej správy vo vodnom hospodárstve |
155/1982 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o zriaďovaní odborov a iných útvarov národných výborov |
156/1982 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky, ktorým sa určujú významné veľké mestá a významné kúpeľné mestá |
157/1982 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 18/1972 Zb. o inšpekcii verejného poriadku národných výborov |
158/1982 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru |
2/1988 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o predaji tovaru a poskytovaní iných služieb občanmi na základe povolenia národného výboru |
229/1988 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa vládne nariadenie č. 12/1968 Zb. o úprave odmien a náhrad a niektorých ďalších pomerov poslancov národných výborov a členov komisií a aktívov národných výborov v znení neskorších predpisov |
28/1989 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o doplnení nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 156/1982 Zb., ktorým sa určujú významné veľké mestá a významné kúpeľné mestá |
152/1989 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o oblastnom plánovaní v Slovenskej socialistickej republike |
36/1960 Zb. | Zákon o územnom členení štátu |
83/1961 Zb. | Vyhláška Ústrednej rady odborov o úlohách orgánov Revolučného odborového hnutia a národných výborov pri výkone dozoru a starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci |
32/1963 Zb. | Zákon o organizácii riadenia poľnohospodárstva |
109/1964 Zb. | Hospodársky zákonník |
29/1968 Zb. | Zákon o zmenách niektorých zákonov v súvislosti s úpravou postavenia Národného výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy |
43/1968 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o hlavnom meste Slovenska Bratislave |
85/1968 Zb. | Zákon, ktorým sa mení zákon o komisiách ľudovej kontroly a zákon o národných výboroch |
143/1968 Zb. | Ústavný zákon o československej federácii |
175/1968 Zb. | Zákon o meste Brne |
207/1968 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky |
40/1969 Zb. | Zákon Českej národnej rady o meste Ostrave |
41/1969 Zb. | Zákon Českej národnej rady o meste Plzni |
71/1969 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky |
72/1969 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o niektorých opatreniach v organizácii a pôsobnosti národných výborov v Slovenskej socialistickej republike. |
29/1970 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o utvorení obvodných národných výborov v meste Košiciach |
115/1970 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o finančných správach |
130/1970 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o územnom členení Slovenskej socialistickej republiky |
131/1970 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o zriadení krajských národných výborov v Slovenskej socialistickej republike a o opatreniach s tým súvisiacich |
150/1970 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o zmenách v sústave ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky |
62/1971 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch |
121/1971 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o ľudovej kontrole v Slovenskej socialistickej republice |
159/1971 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy |
52/1982 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť miestnych národných výborov v strediskových obciach |
139/1982 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť mestských národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy |
126/1985 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane |
107/1988 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch |
130/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o niektorých opatreniach súvisiacich s vydaním zákona o súkromnom podnikaní občanov |
369/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení |
69
ZÁKON
z 29. júna 1967
o národných výboroch
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Prvá hlava
POSTAVENIE NÁRODNÝCH VÝBOROV V ŠTÁTE A SPOLOČNOSTI
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 1
(1)
Národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch
a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa
socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi
predpismi.
(2)
Národné výbory ako zastupiteľské sbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí
sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3)
Poslanci sú ľudom kontrolovaní, jemu zodpovední a môžu byť na základe rozhodnutia
svojich voličov odvolaní.
§ 2
Národné výbory zabezpečujú komplexný ekonomický a sociálny rozvoj svojich územných
obvodov. Ako štátne orgány samosprávneho charakteru spájajú vo svojej práci uspokojovanie
potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami vo svojom územnom obvode, predovšetkým
s potrebami rozvoja miest a obcí, a uvádzajú do súladu celospoločenské, miestne, skupinové
a osobné záujmy. Chránia práva, oprávnené záujmy občanov a organizácií a vedú ich
k plneniu zákonov a k úcte k právam spoluobčanov. Podieľajú sa na ochrane socialistickej
hospodárskej sústavy, socialistického poriadku v spoločnosti a na upevňovaní obranyschopnosti
republiky.
§ 3
(1)
Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť v spojení s občanmi, za ich aktívnej
účasti a pod ich stálou kontrolou. Vytvárajú predpoklady pre priamu účasť občanov
na plnení svojich úloh a zapájajú občanov do ich riešenia a vykonávania. Občanov tak
zapájajú v najširšej miere do správy štátu.
(2)
Národné výbory sústavne skúmajú záujmy občanov, ich potreby a názory, radia sa s
nimi o návrhoch závažných opatrení, pozorne sa zaoberajú ich pripomienkami a návrhmi
a oboznamujú ich s výsledkami svojej práce a skladajú im účty zo svojej činnosti.
§ 4
(1)
Národné výbory plnia svoje úlohy v súčinnosti s orgánmi Národného frontu a organizáciami
v ňom združenými, najmä s Revolučným odborovým hnutím, Slovenským zväzom žien, Socialistickým
zväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami.
(2)
Spoluprácu s Revolučným odborovým hnutím národné výbory zameriavajú na prípravu a
uskutočňovanie dôležitých opatrení dotýkajúcich sa záujmov pracujúcich a vyžadujú
si k nim od jeho orgánov stanoviská. Obdobne spolupracujú aj s jednotnými roľníckymi
družstvami.
(3)
Národné výbory sa zaoberajú námetmi organizácií združených v Národnom fronte. Prerokúvajú
s orgánmi Národného frontu zámery týkajúce sa rozvoja svojich územných obvodov a predkladajú
orgánom Národného frontu a organizáciám v ňom združeným návrhy na spoluprácu pri tvorbe,
plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.
§ 5
(1)
Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch. Zákon im môže
zveriť výkon štátnej správy aj v územných obvodoch iných národných výborov.
(2)
Iným územným orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.
§ 6
(1)
Národné výbory vzájomne spolupracujú s ostatnými štátnymi orgánmi vo svojich územných
obvodoch pre dosiahnutie spoločných cieľov. Spoluprácu zameriavajú zvlášť na všestranné
upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, na predchádzanie trestnej
činnosti, na posilňovanie obranyschopnosti republiky, na plnenie Zákona o rodine a na všestrannú ochranu občianskych práv.
(2)
Súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so
stavom socialistickej zákonnosti a ochrany verejného poriadku v ich územných obvodoch.
(3)
Iné štátne orgány, ako orgány uvedené v odseku 2, ktoré pôsobia v územnom obvode
národného výboru, sú povinné na požiadanie národného výboru podávať mu správy o svojej
činnosti, ktorá sa týka záujmov a potrieb občanov. Národný výbor ich upozorňuje na
nedostatky, ktoré zistí, a môže od nich požadovať vykonanie opatrení na odstránenie
nedostatkov. Štátne orgány sú povinné informovať národný výbor o vykonaných opatreniach
v lehote ním určenej.
(4)
Národné výbory sú oprávnené pri zabezpečovaní miestnych vecí verejného poriadku v
rámci svojej pôsobnosti ukladať úlohy Verejnej bezpečnosti, a to prostredníctvom príslušných
náčelníkov. Útvary Zboru národnej bezpečnosti sú vo veciach výkonu služby zodpovedné
a podriadené len vyšším náčelníkom.
§ 6a
(1)
Národné výbory v mestách a obciach môžu zriaďovať na zabezpečovanie miestnych vecí
verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti inšpekciu verejného poriadku národného
výboru.
(2)
Pracovníci inšpekcií dozerajú na dodržiavanie predpisov na ochranu verejného poriadku,
upozorňujú občanov a organizácie na zistené nedostatky a robia opatrenia na ich odstránenie.
Sú oprávnení požadovať od občanov potrebné vysvetlenia na objasnenie skutočností nevyhnutných
na zistenie priestupku a ukladať pokuty v blokovom konaní. Predviesť občana môžu len
v prípade, ak nepreukáže hodnoverne svoju totožnosť a vec nemožno vybaviť na mieste
v blokovom konaní.
(3)
Podmienky zriaďovania inšpekcií verejného poriadku národných výborov, ich úlohy,
ako aj práva a povinnosti ich pracovníkov upraví vláda nariadením.
§ 6b
(1)
Národné výbory môžu združovať na základe zmluvy s inými národnými výbormi, štátnymi,
družstevnými, spoločenskými a inými socialistickými organizáciami prostriedky alebo
činnosti na účinnejšie a hospodárnejšie plnenie ich spoločných úloh (ďalej len „združovanie
prostriedkov a činností").
(2)
Národné výbory môžu navrhovať a koordinovať združovanie prostriedkov a činností socialistických
organizácií, ak je takéto združovanie účelné a ak to vyžaduje celospoločenský záujem.
(3)
Ak nedôjde k dohode, môžu národné výbory uložiť socialistickým organizáciám povinnosť
uzavrieť zmluvu o združení prostriedkov a činností. Toto oprávnenie majú národné výbory
aj vtedy, keď sa na združovaní prostriedkov a činností samy nezúčastnia.
(4)
Pri združovaní prostriedkov a činností postupujú národné výbory podľa zásad ustanovených
vládou Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda").
§ 7
(1)
Voči ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám a voči organizáciám
riadeným alebo spravovaným národnými výbormi vyšších stupňov vykonávajú národné výbory
štátnu správu najmä na úseku výstavby, vodného hospodárstva, vytvárania a ochrany
podmienok zdravého spôsobu života a práce, zdravotníckych služieb, verejného poriadku,
požiarnej ochrany, štátnych financií, ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a poľnohospodárskeho
pôdneho a lesného fondu. Predpisy upravujúce jednotlivé úseky činnosti štátnej správy
ustanovujú, v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie spravovať opatreniami národného
výboru.
(2)
Národné výbory koordinujú a kontrolujú činnosť ústredne riadených hospodárskych,
družstevných a ostatných organizácií a organizácií riadených alebo spravovaných národnými
výbormi vyšších stupňov, ak ide o poskytovanie služieb obyvateľstvu, bytovú výstavbu
a údržbu bytového majetku, tvorbu a ochranu životného prostredia, verejné a závodné
stravovanie a rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie. Ustanovenie § 6 ods. 3 druhej a tretej vety platí obdobne.
(3)
Ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie a organizácie riadené
alebo spravované národnými výbormi vyšších stupňov sa podieľajú na zabezpečovaní komplexného
ekonomického a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov. Sú povinné spolupracovať
s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených
osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach,
ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečovanie celkového rozvoja kraja, okresu,
mesta a obce.
(4)
Národné výbory iniciatívne upozorňujú ústredne riadené hospodárske a družstevné organizácie
na nedostatky vo využívaní nimi obhospodarovaných prostriedkov a požadujú od nich
vyjadrenia k týmto upozorneniam.
Oddiel 2
Stupne a druhy národných výborov
§ 8
V obciach a v mestách sú miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné
výbory a v krajoch krajské národné výbory.
§ 9
(1)
V obci, ktorú na návrh okresného národného výboru určí krajský národný výbor ako
strediskovú obec (ďalej len „stredisková obec“), vykonáva miestny národný výbor rozšírenú
pôsobnosť.
(2)
So súhlasom občanov môže byť zriadený jeden miestny národný výbor pre niekoľko obcí;
o tomto opatrení rozhoduje na návrh miestnych národných výborov okresný národný výbor.
(3)
Krajský národný výbor môže na návrh okresného národného výboru určiť, že miestny
národný výbor pre niekoľko obcí má pôsobnosť ako miestny národný výbor v strediskovej
obci.
§ 10
(1)
Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach
mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda.
(2)
Mestské národné výbory sa členia na kategórie.
(3)
V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a
mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou
hospodárskou, politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných
kúpeľných mestách (ďalej len „mestské národné výbory prvej kategórie"); významné veľké
mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných
výborov vláda.
(4)
V druhej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov
a mestské národné výbory v obciach mestského charakteru, ktoré sú významnými strediskami
osídlenia a sú vybavené zariadeniami a prevádzkárňami na zabezpečovanie služieb a
potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len „mestské národné výbory
druhej kategórie"); tieto obce určí krajský národný výbor.
(5)
V tretej kategórii sú mestské národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.
§ 11
(1)
V meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený krajským národným výborom.
(2)
V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo zrušiť mestský
obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc.
§ 12
V hlavnom meste Československej socialistickej republiky je Národný výbor hlavného
mesta Prahy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Prahy je riadený
priamo vládou. Osobitnú úpravu pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru
hlavného mesta Prahy a obvodných národných výborov ustanoví zákon.2)
§ 12a
V hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave pôsobí Národný výbor
hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy a obvodné národné výbory,
v niektorých častiach mestských obvodov aj miestne národné výbory. Národný výbor hlavného
mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy je riadený priamo vládou. Osobitnú
úpravu postavenia, pôsobnosti a organizačnej výstavby národných výborov pôsobiacich
na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy ustanovuje
zákon Slovenskej národnej rady.3)
Druhá hlava
POSLANCI
§ 13
(1)
Počet svojich poslancov určí národný výbor so zreteľom na počet obyvateľov, na veľkosť
svojho obvodu, na rozsah svojej pôsobnosti i so zreteľom na to, aby národný výbor
tvoril pracovne schopný zbor. Pritom počet poslancov určí tak, aby
a)
miestny národný výbor mal najmenej
9 poslancov v obciach do 300 obyvateľov,
11 poslancov v obciach do 600 obyvateľov,
17 poslancov v obciach do 1 500 obyvateľov,
25 poslancov v obciach do 5 000 obyvateľov,
40 poslancov v obciach nad 5 000 obyvateľov;
b)
miestny národný výbor v strediskovej obci alebo mestský národný výbor mal najmenej
25 poslancov v obciach do 1 500 obyvateľov,
30 poslancov v obciach do 2 500 obyvateľov,
35 poslancov v obciach do 5 000 obyvateľov,
50 poslancov v obciach do 10 000 obyvateľov,
60 poslancov v obciach do 20 000 obyvateľov,
80 poslancov v obciach do 50 000 obyvateľov,
85 poslancov v obciach nad 50 000 obyvateľov;
c)
okresný národný výbor mal najmenej
60 poslancov v okresoch do 80 000 obyvateľov,
80 poslancov v okresoch s väčším počtom obyvateľov;
d)
krajský národný výbor mal najmenej 80 poslancov;
e)
mestský národný výbor v mestách, kde pôsobia obvodné národné výbory, mal najmenej
80 poslancov.
(2)
Obvodný národný výbor určí počet svojich poslancov podľa odseku 1 písm. b).
§ 14
(1)
Poslanec národného výboru sa podieľa na rokovaní a rozhodovaní národného výboru,
zvlášť sa aktívne zúčastňuje na zasadaniach národného výboru a jeho orgánov, za člena
ktorých bol zvolený. Pozorne skúma záujmy svojich voličov, ich potreby a názory a
udržiava s nimi stále spojenie.
(2)
Poslanec skladá voličom účty zo svojej činnosti, a to
a)
poslanec miestneho národného výboru, obvodného národného výboru v meste Košiciach
a mestského národného výboru najmenej dvakrát ročne,
b)
poslanec iného národného výboru, ako národného výboru uvedeného v písmene a), najmenej
raz ročne.
§ 15
(1)
Poslanec národného výboru je oprávnený najmä
a)
predkladať návrhy národnému výboru a jeho komisiám a podnety jeho rade a odborom;
b)
vznášať dotazy na radu, na jej jednotlivých členov a na predsedov komisií, a to aj
mimo zasadania národného výboru alebo komisie; odpoveď na tieto dotazy sa musí dať
bezodkladne a ak sa tak nemôže stať, najneskôr do 30 dní;
c)
požadovať od vedúcich odborov vysvetlenia vzťahujúce sa na činnosť odborov; vysvetlenia
môže požadovať aj od vedúcich organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných
národným výborom; vysvetlenia sa musia dať bezodkladne;
d)
odporúčať vedúcim organizácií a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom
opatrenia na odstránenie nedostatkov a v závažnejších prípadoch sa obrátiť na národný
výbor, aby v medziach svojej pôsobnosti uložil organizácii alebo zariadeniu vhodné
opatrenia na nápravu;
e)
požadovať od štátnych orgánov a socialistických organizácií, ktoré národný výbor
neriadi ani nespravuje, prijatie vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej
funkcie a požadovať od nich informácie a vysvetlenia;
f)
zúčastňovať sa s poradným hlasom na zasadaniach národného výboru nižšieho stupňa;
g)
zúčastňovať sa na vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov občanov vzťahujúcich
sa na činnosť národného výboru, jeho orgánov a organizácií, prípadne postupovať sťažnosti,
oznámenia a podnety občanov, ktoré sa mu odovzdali, príslušným orgánom a organizáciám;
h)
požadovať od odborov národného výboru, súdu, prokuratúry, štátneho notárstva a hospodárskej
arbitráže rady vo veciach, ktoré súvisia s výkonom jeho poslaneckej funkcie.
(2)
Štátne orgány a socialistické organizácie sú povinné
a)
poskytovať poslancovi pomoc pri plnení jeho úloh;
b)
zaoberať sa podnetmi, pripomienkami a dotazmi poslanca a informovať ho o ich vybavení
najneskôr do 30 dní;
c)
informovať poslanca v čo najkratšom čase o vybavení sťažností, oznámení a podnetov
občanov, ktoré im postúpil.
§ 16
(1)
Poslanec národného výboru je povinný najmä
a)
aktívne pracovať medzi voličmi, radiť sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, ktoré
bude národný výbor prerokúvať, uplatňovať oprávnené záujmy občanov v národnom výbore
a oboznamovať ich s prácou národného výboru, predovšetkým s jeho závažnými opatreniami,
s novými zákonmi, s opatreniami vlády a s uzneseniami Komunistickej strany Československa;
b)
podávať voličom zprávy o svojej práci v národnom výbore a o vybavení ich podnetov
a pripomienok;
c)
udržiavať stály styk so spoločenskými organizáciami, ktoré pôsobia v jeho obvode;
d)
uplatňovať vo všetkej svojej práci skúsenosti a podnety občanov;
e)
úzko spolupracovať s národnými výbormi nižších stupňov a uplatňovať ich podnety a
skúsenosti v práci národného výboru.
(2)
Poslanec miestného národného výboru, obvodného národného výboru a mestského národného
výboru je povinný spolupracovať s občianskymi výbormi vo svojom volebnom obvode.
§ 17
(1)
Poslanec národného výboru nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach
ani na nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru (člena družstva).
Organizácia, ktorej je poslanec pracovníkom, je povinná umožniť mu výkon funkcie a
poskytnúť mu za tým účelom potrebné pracovné voľno; to platí aj o členoch komisií
národných výborov, ktorí nie sú poslancami.
(2)
Poslancovi, ktorý je pre výkon funkcie uvoľnený zo zamestnania, sa zachováva pracovný
pomer. Namiesto mzdy (inej odmeny za prácu) dostane od národného výboru primeranú
odmenu. Ostatní poslanci a členovia komisií, ktorí nie sú poslancami, dostanú od národného
výboru náhradu ušlého zárobku; vláda ustanoví, v ktorých prípadoch môžu od národného
výboru dostať ešte odmenu za výkon funkcie. Náhrada skutočných výdavkov, ktoré im
vzniknú v súvislosti s výkonom funkcie, im patrí podľa predpisov platných pre pracovníkov
v pracovnom pomere.
(3)
Podrobnejšiu úpravu odmien a náhrad ustanoví vláda.
Tretia hlava
PÔSOBNOSŤ NÁRODNÝCH VÝBOROV
Oddiel 1
Základné ustanovenia
§ 18
Prvoradou úlohou národných výborov pri zabezpečovaní komplexného ekonomického a sociálneho
rozvoja je najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o tvorbu a ochranu životného
prostredia, o zlepšovanie úrovne bývania a služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského
života, o výchovu mládeže, o utváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu
a rekreácie a o zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany záujmov občanov. Národné
výbory sa starajú o súladný rozvoj ich územného obvodu, o účelné hospodárenie s pracovnými
silami, o zvyšovanie efektívnosti investičnej výstavby, o hospodárne využívanie prírodných,
finančných a hmotných zdrojov a o dodržiavanie hospodárnosti pri vynakladaní prostriedkov.
§ 19
Národné výbory podľa osobitných predpisov vykonávajú štátnu správu najmä na úseku
- utvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce,
- oblastného plánovania,
- územného plánovania a stavebného poriadku,
- pracovných síl,
- ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,
- ochrany a využívania nerastného bohatstva,
- poľnohospodárstva,
- lesného a vodného hospodárstva,
- energetiky,
- hospodárenia s bytmi a s nebytovými priestormi,
- financií a správy a ochrany národného majetku,
- zásobovania, obchodu, verejného a závodného stravovania a cestovného ruchu,
- služieb,
- dopravy a cestného hospodárstva,
- školstva,
- kultúry a informácií,
- zdravotníctva,
- sociálneho zabezpečenia,
- obrany štátu,
- ochrany verejného poriadku,
- požiarnej ochrany,
- všeobecnej vnútornej správy.
§ 20
(1)
Národné výbory spravujú organizácie a zariadenia v odvetviach (úsekoch)
- školstva, najmä predškolské zariadenia, základné školy, stredné školy a školy pre
mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, školské výchovné zariadenia a školské účelové
zariadenia,
- kultúry a ochrany prírody a kultúrnych pamiatok,
- zdravotníctva, najmä ústavy národného zdravia,
- sociálneho zabezpečenia, najmä ústavy a iné zariadenia sociálnej starostlivosti,
- vnútornej správy, najmä archívy národných výborov a inšpekcie verejného poriadku,
- požiarnej ochrany, najmä verejné požiarne útvary.
(2)
V otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku 1
sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi predpismi, uzneseniami vlády
a národného výboru vyššieho stupňa a v otázkach ich odborného vedenia aj smernicami
ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) a národného výboru vyššieho stupňa.
§ 21
Na plnenie svojich úloh môžu národné výbory zriaďovať a riadiť organizácie alebo zariadenia
obstarávajúce
- verejnoprospešné služby (čistenie mesta a odvoz pevných domových odpadov, správu
a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou z verejných vodovodov,
odvádzanie odpadových vôd verejnými kanalizáciami a pod.),
- správu a údržbu domového majetku,
- miestne stavebníctvo,
- miestne dopravné služby a verejnú osobnú a nákladnú automobilovú dopravu,
- výstavbu, údržbu a správu ciest a miestnych komunikácií,
- platené služby (pranie a čistenie, opravárske činnosti vrátane autoopravárstva,
zhotovenie vecí na zákazku, osobné služby, ubytovacie služby, verejné stravovanie,
rekreácie a cestovný ruch, pohrebníctvo a pod.),
- miestnu výrobu,
- zásobovanie tuhými palivami,
- obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu,
- projektové a investorské práce, prípadne inžinierske činnosti,
- zber druhotných surovín,
- iné špecializované činnosti (centralizovaná výroba pokrmov pre verejné a závodné
stravovanie a pod.).
§ 22
(1)
Riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti,
zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych
predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho
práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie
potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti
a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou.
(2)
Hlavné úlohy hospodárskej organizácie riadenej národným výborom, zásady jej riadenia
a vnútornej organizácie ustanoví štatút, ktorý podľa zásad schválených vládou vydá
národný výbor, ktorý organizáciu riadi; podrobnosti o vnútornej organizácii upraví
organizačný poriadok, ktorý podľa zásad ustanovených v štatúte vydá riaditeľ (vedúci)
organizácie.
(3)
Národný výbor môže uložiť organizácii, ktorú riadi, aby v rámci vymedzeného predmetu
svojej činnosti vykonala určitú naliehavú prácu, ktorá je potrebná v dôležitom všeobecnom
záujme.
(4)
Ak obstarávajú činnosť uvedenú v § 21 rozpočtové alebo príspevkové organizácie alebo zariadenia národných výborov, vzťahuje
sa na ne ustanovenie § 20 ods. 2.
§ 22a
Riaditeľ (vedúci) organizácie (zariadenia) zriadenej na plnenie úloh podľa § 21 zodpovedá za jej činnosť rade národného výboru.
§ 22b
(1)
Miestne národné výbory, obvodné národné výbory a mestské národné výbory môžu udeľovať
jednotlivým občanom povolenia na poskytovanie služieb. Rozsah služieb, ktoré môžu
občania poskytovať na základe povolenia národného výboru, podmienky ich povoľovania,
obsah žiadosti občana o udelenie povolenia, povinnosti občanov poskytujúcich služby
a odnímanie udelených povolení upraví vláda nariadením.
(2)
Predaj tovaru občanmi upravujú osobitné predpisy.1)
§ 23
(1)
Národné výbory kontrolujú činnosť orgánov a organizácií riadených alebo spravovaných
národným výborom a činnosť národných výborov nižších stupňov, ich orgánov a nimi riadených
a spravovaných organizácií. Ďalej kontrolujú, ako ústredne riadené hospodárske, družstevné
a ostatné organizácie a organizácie riadené a spravované národnými výbormi plnia svoje
povinnosti podľa tohto zákona na zabezpečenie potrieb ekonomického a sociálneho rozvoja
územných obvodov národných výborov. Kontrolujú tiež, ako uvedené organizácie plnia
svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi jednotlivé úseky štátnej
správy, a to v rozsahu pôsobnosti zverenej národnému výboru.
(2)
Národné výbory kontrolujú, ako ústredne riadené štátne, družstevné a ostatné organizácie
plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi vzťahy k rozpočtom
národných výborov.
§ 24
(1)
Národné výbory môžu
a)
zaujímať stanovisko k otázkam verejného záujmu a predkladať ho iným orgánom;
b)
udeľovať čestné občianstvo obce (mesta), ceny národného výboru v rozsahu a za podmienok
určených vládou a iné verejné uznania.
(2)
Ak nie je predpísané používanie štátneho znaku, môžu mestské (obvodné) národné výbory
a nimi riadené a spravované organizácie používať mestský znak. Iné orgány a organizácie
môžu používať mestský znak len so súhlasom príslušného národného výboru.
§ 24a
(1)
Národné výbory môžu na plnenie svojich úloh vydávať pre svoje územné obvody všeobecne
záväzné nariadenia.
(2)
Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť v súlade so zákonmi a inými
všeobecne záväznými právnymi predpismi a všeobecne záväznými nariadeniami národných
výborov vyšších stupňov.
(3)
Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru musí byť vyhlásené. Vyhlásenie sa vykoná
tak, že sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru vyvesí na jeho úradnej tabuli.
Tento spôsob vyhlásenia je podmienkou platnosti všeobecne záväzného nariadenia národného
výboru. Okrem toho sa všeobecne záväzné nariadenie národného výboru uverejní spôsobom
v mieste obvyklým a všeobecne záväzné nariadenia národných výborov vyšších stupňov
aj na úradných tabuliach miestnych národných výborov, obvodných národných výborov
a mestských národných výborov.
(4)
Všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť pätnástym dňom nasledujúcim
po dni jeho vyhlásenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. Vo
výnimočných prípadoch, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem, môže národný výbor
ustanoviť, že všeobecne záväzné nariadenie národného výboru nadobúda účinnosť už dňom
vyhlásenia.
(5)
Všeobecne záväzné nariadenia národného výboru musia byť každému prístupné na národnom
výbore, ktorý ich vydal. Na miestnych národných výboroch, obvodných národných výboroch
a mestských národných výboroch musia byť prístupné aj všetky všeobecne záväzné nariadenia
národných výborov vyšších stupňov, ktoré sa vzťahujú na ich územné obvody.
Oddiel 2
Pôsobnosť národných výborov jednotlivých stupňov a druhov
Miestny národný výbor
§ 25
(1)
Miestny národný výbor vytvára podmienky pre uspokojovanie oprávnených potrieb a záujmov
občanov, podmienky zdravého spôsobu života a práce v obci, organizuje výstavbu obce,
stará sa o jej zveľaďovanie a vzhľad, rozvíja kultúrny a spoločenský život a chráni
verejný poriadok a práva občanov. Na všetkých úsekoch svojej práce vytvára podmienky
pre efektívny a intenzívny rozvoj poľnohospodárstva.
(2)
Miestny národný výbor
a)
spravuje základnú školu, školské zariadenia a zariadenia sociálnej starostlivosti
v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, miestnu ľudovú knižnicu a podľa miestnych
podmienok ďalšie kultúrne zariadenia;
b)
spravuje miestne komunikácie a verejné osvetlenie a obstaráva podľa miestnych podmienok
ďalšie verejnoprospešné alebo iné služby pre obyvateľstvo (§ 21), a to aj pre obyvateľstvo spádového územia;
c)
dáva súhlas k rozmiestneniu predajní, určuje čas predaja a robí ďalšie opatrenia
na zabezpečenie riadneho zásobovania obyvateľstva;
d)
vykonáva štátnu správu na ďalších vymedzených úsekoch, najmä na úseku evidencie obyvateľstva,
vedenia matrík, požiarnej ochrany, výstavby, hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi,
ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a ochrany poľnohospodárskeho pôdneho a lesného
fondu.
(3)
Ak iné štátne orgány robia opatrenia, ktoré sa dotýkajú záujmov obce, sú povinné
si vyžiadať stanovisko miestneho národného výboru.
§ 25a
Miestny národný výbor v strediskovej obci okrem pôsobnosti, ktorá mu patrí podľa § 25,
a)
zriaďuje, riadi a zrušuje drobné prevádzkárne a podľa podmienok aj podnik služieb
poskytujúci základné služby občanom a zariadenie alebo organizáciu správy a údržby
domového majetku, ak je to vzhľadom na rozsah tohto majetku účelné;
b)
vyjadruje sa k návrhom koncepcií rozvoja okresu, strednodobých a vykonávacích hospodárskych
plánov a k rozpočtu okresného národného výboru; okresný národný výbor je povinný tieto
návrhy prerokovať s miestnymi národnými výbormi v strediskových obciach a informovať
ich o schválených koncepciách, hospodárskych plánoch a rozpočte a o ich plnení;
c)
vo vzťahu k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov
1.
vyžaduje správy o ich činnosti týkajúcej sa životných podmienok obyvateľstva obce
a úloh miestneho národného výboru pri zabezpečovaní rozvoja územného obvodu,
2.
požaduje od organizácií vykonanie nápravy pri zistení nedostatkov v ich činnosti,
ak bola porušená socialistická zákonnosť alebo celospoločenské záujmy a tým ohrozené
oprávnené potreby alebo životné podmienky obyvateľstva obce; organizácie sú povinné
oznámiť národnému výboru v lehote, ktorú im určil, ako a dokedy zabezpečia odstránenie
nedostatkov,
3.
požaduje od organizácie uloženie kárneho opatrenia alebo iného postihu pracovníkovi
zodpovednému za nedostatky, ktoré neboli odstránené v lehote oznámenej organizáciou
národnému výboru,
4.
dáva súhlas na umiestnenie a začatie činnosti nových prevádzkární alebo zariadení
služieb a na rozšírenie, obmedzenie alebo zrušenie poskytovaných služieb a po prerokovaní
s organizáciou a s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia určuje čas poskytovania
služieb občanom,
5.
vyjadruje sa k návrhom na ustanovenie a odvolanie vedúcich prevádzkární a zariadení;
pri závažných alebo opakovaných nedostatkoch v činnosti prevádzkární alebo zariadení
môže navrhnúť odvolanie ich vedúcich z funkcie;
d)
vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám
1.
má oprávnenia uvedené v ustanovení písm. c) v bodoch 1 až 4,
2.
navrhuje okresnému národnému výboru pozastavenie výkonu uznesenia alebo iného opatrenia
jednotného roľníckeho družstva, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami
jednotného roľníckeho družstva, so zmluvou o spolupráci alebo o zriadení spoločného
poľnohospodárskeho podniku,
3.
vyjadruje sa k vydaniu povolenia jednotnému roľníckemu družstvu na vykonávanie pridruženej
výroby na území strediskovej obce,
4.
navrhuje okresnému národnému výboru, aby požiadal o zvolanie mimoriadnej členskej
schôdze (zboru zástupcov) jednotného roľníckeho družstva na prerokovanie závažných
otázok dotýkajúcich sa záujmov strediskovej obce.
§ 26
Mestský národný výbor
(1)
Mestský národný výbor zabezpečuje plánovitý rozvoj mesta a zúčastňuje sa na riešení
oblastných proporcií. Organizuje výstavbu mesta, vytvára podmienky zdravého spôsobu
života a práce v meste, rozvíja kultúrnu a politickovýchovnú prácu a chráni verejný
poriadok a práva občanov.
(2)
Mestský národný výbor okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru (§ 25 ods. 2 a 3), môže podľa potreby zriaďovať, riadiť alebo spravovať organizácie a zariadenia potrebné
na uspokojovanie potrieb občanov. Mestský národný výbor prvej kategórie zriaďuje,
riadi alebo spravuje najmä organizácie obstarávajúce platené služby, verejnoprospešné
služby a správu a údržbu domového majetku.
(3)
Mestský národný výbor vykonáva aj pôsobnosť, ktorá patrí miestnemu národnému výboru
v strediskovej obci (§ 25a).
(4)
Mestský národný výbor ďalej
a)
vo vzťahu k organizáciám riadeným národnými výbormi vyšších stupňov
1.
zaujíma stanovisko k návrhom koncepcií rozvoja a hospodárskych plánov organizácií
poskytujúcich služby,
2.
vydáva súhlas na umiestnenie organizácií alebo ich častí (závodu, prevádzkárne a
pod.) na území mesta,
3.
posudzuje programy sociálneho rozvoja organizácií z hľadiska ich nadväznosti na hospodársky,
sociálny a kultúrny rozvoj mesta a zaujíma k nim stanovisko;
b)
vo vzťahu k ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám
1.
má oprávnenia uvedené v ustanovení písmena a) v bodoch 2 a 3,
2.
zaujíma stanovisko k zámerom, koncepciám a iným opatreniam organizácií, pokiaľ sa
týkajú rozvoja a výstavby mesta a potrieb občanov,
3.
vyjadruje sa k návrhom na ustanovenie a odvolanie vedúcich závodov a prevádzkární
organizácií poskytujúcich služby obyvateľstvu; pri závažných alebo opakovaných nedostatkoch
v činnosti závodov a prevádzkární môže navrhnúť odvolanie ich vedúcich z funkcie;
c)
vyjadruje sa k návrhom záväzných stanovísk, ktoré vydávajú príslušné orgány štátnej
správy k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, najmä z hľadiska nárokov na
prírodné zdroje a bytovú výstavbu, vplyvu na tvorbu a ochranu životného prostredia,
ako aj k návrhom na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych
výrob, prípadne dáva na takéto zrušenie podnety.
(5)
Mestský národný výbor prvej kategórie vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie
vybraných investícií podľa osobitných predpisov.
(6)
Mestský národný výbor prvej kategórie a mestský národný výbor druhej kategórie vykonáva
v prípadoch ustanovených zákonom aj pôsobnosť, ktorá inak patrí okresnému národnému
výboru.
§ 26a
Národný výbor mesta Košíc a obvodné národné výbory v Košiciach majú pôsobnosť mestského
i okresného národného výboru. Rozdelenie pôsobnosti medzi Národným výborom mesta Košíc
a obvodnými národnými výbormi vykoná Národný výbor mesta Košíc vo svojom štatúte.
Národný výbor mesta Košíc môže po dohode s obvodnými národnými výbormi určiť na svojom
plenárnom zasadaní, že niektoré úlohy patriace do pôsobnosti obvodných národných výborov
bude z dôvodu účelnosti alebo z iného dôležitého dôvodu plniť niektorý obvodný národný
výbor aj v územných obvodoch ostatných obvodných národných výborov.
§ 27
Okresný národný výbor
(1)
Okresný národný výbor riadi národné výbory nižšieho stupňa. Pomáha im v ich práci,
najmä pre ne organizuje odbornú a poradenskú činnosť, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami,
radí sa s nimi, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny a vykonáva
revízie ich hospodárenia a hospodárenia nimi riadených organizácií štátnej disciplíny.
Vykonáva periodické revízie hospodárenia národných výborov nižších stupňov, ako aj
organizácií a zariadení riadených a spravovaných týmito národnými výbormi.
(2)
Okresný národný výbor vykonáva štátnu správu na všetkých úsekoch uvedených v § 19.
(3)
Okresný národný výbor spolupracuje s krajským národným výborom pri vypracúvaní koncepcie
rozvoja okresu a vyjadruje sa k návrhom koncepcií rozvoja kraja, strednodobých a vykonávacích
hospodárskych plánov a rozpočtov krajského národného výboru; krajský národný výbor
prerokúva tieto návrhy s okresnými národnými výbormi a informuje ich o schválených
koncepciách, hospodárskych plánoch, o rozpočte a o ich plnení.
(4)
Okresný národný výbor vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných
investícií podľa osobitných predpisov a spolupracuje s krajským národným výborom pri
vypracúvaní záväzných stanovísk k návrhom na rozmiestnenie vybraných investícií, pri
ktorých tieto stanoviská vydáva krajský národný výbor; ďalej spolupracuje s krajským
národným výborom pri zrušovaní zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych
výrob.
(5)
Okresný národný výbor riadi alebo spravuje okresnú správu ciest, okresný ústav národného
zdravia, zariadenia sociálneho zabezpečenia, ďalej školy a školské zariadenia, kultúrne
a kultúrno-výchovné organizácie a zariadenia v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi.
Môže riadiť aj organizácie obstarávajúce niektoré z činností uvedených v § 21, ak slúžia pre uspokojovanie potrieb viacerých obcí a ak ich možno na tomto stupni
účelnejšie riadiť. Vykonáva periodické revízie hospodárenia organizácií a zariadení
ním riadených a spravovaných.
§ 28
Krajský národný výbor
(1)
Krajský národný výbor zabezpečuje proporcionálny rozvoj hospodárstva a kultúrnej,
zdravotníckej a sociálnej výstavby v kraji; za tým účelom vypracúva návrhy hospodárskych
plánov a návrhy oblastných plánov, v rámci ktorých usmerňuje správne proporcie v rozvoji
kraja. Zúčastňuje sa na ďalších prácach na príprave štátnych plánov rozvoja národného
hospodárstva, úzko spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a predkladá im
iniciatívne návrhy na riešenie otázok dotýkajúcich sa rozvoja kraja.
(2)
Krajský národný výbor navrhuje príslušným orgánom zrušenie zastaraných a neefektívnych
prevádzkární a neperspektívnych výrob a jeho zaradenie do plánu, určuje spolu s príslušným
orgánom podmienky na zrušenie zastaraných a neefektívnych prevádzkární a neperspektívnych
výrob a požaduje od príslušných orgánov uplatnenie postihu voči organizácii, ktorá
tieto podmienky neplní; vydáva záväzné stanoviská k návrhom na rozmiestnenie vybraných
investícií podľa osobitných predpisov.
(3)
Krajský národný výbor riadi okresné národné výbory, pomáha im a radí sa s nimi, zaoberá
sa ich podnetmi a upozorneniami, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej
disciplíny a vykonáva periodické revízie ich hospodárenia.
(4)
Pri výkone štátnej správy sa krajský národný výbor zameriava predovšetkým na určenie
základných úloh, riešenie koncepčných otázok a na dozor nad plnením zákonov a smerníc
ústredných orgánov.
(5)
Krajský národný výbor môže riadiť hospodárske organizácie a spravovať rozpočtové
a príspevkové organizácie, ktoré slúžia uspokojovaniu potrieb viacerých okresov alebo
krajov, ak riadenie alebo správa je na tomto stupni účelnejšia; ďalej môže riadiť
alebo spravovať organizácie poskytujúce zvlášť špecializované služby. Vykonáva periodické
revízie hospodárenia organizácií ním riadených a spravovaných.
Oddiel 3
Plán, rozpočet a správa majetku
§ 29
Národný výbor zostavuje a schvaľuje
a)
strednodobý hospodársky plán,
b)
vykonávací hospodársky plán,
c)
strednodobý rozpočtový výhľad,
d)
rozpočet.
§ 30
(1)
Pri spracovaní svojho hospodárskeho plánu krajský národný výbor vychádza z úloh a
prostriedkov určených v štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva a v štátnom rozpočte
Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“), ako aj z vlastného
dlhodobého výhľadu opretého o technicko-ekonomické koncepcie a štúdie. Krajským národným
výborom sú v strednodobom a vykonávacom štátnom pláne určené záväzné úlohy iba v nevyhnutnom
rozsahu; v štátnom rozpočte sú určené finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov
(súhrnný finančný vzťah a účelové subvencie), prípadne ďalšie záväzné limity.
(2)
V rámci záväzných úloh a limitov určených štátnym plánom a na podklade finančných
vzťahov k rozpočtom národných výborov určených štátnym rozpočtom určí krajský a okresný
národný výbor národným výborom nižších stupňov záväzné úlohy a limity, prípadne rozširuje
ich okruh, a upravuje finančné vzťahy k ich rozpočtom; na ich podklade vypracujú národné
výbory všetkých stupňov svoje hospodárske plány a rozpočty.
(3)
Na zabezpečenie hlavných cieľov komplexného rozvoja miest, v ktorých pôsobia mestské
národné výbory prvej kategórie, krajské národné výbory určujú pre tieto mestské národné
výbory záväzné úlohy a v rámci finančných vzťahov k rozpočtom okresných národných
výborov záväzné limity, najmä v oblasti investícií. V prípadoch určených vládou určujú
krajské národné výbory tieto záväzné úlohy a záväzné limity aj pre mestské národné
výbory druhej kategórie.
§ 31
(1)
Rozpočet národného výboru obsahuje v ustanovenom členení príjmy a výdavky národného
výboru a jeho rozpočtových organizácií vrátane finančných vzťahov k jeho hospodárskym
a príspevkovým organizáciám.
(2)
Rozpočet musí byť vyrovnaný.
(3)
Miestne a mestské národné výbory prerokúvajú svoje rozpočty s občanmi.
§ 32
(1)
Príjmy národného výboru tvoria najmä
a)
príjmy z hospodárstva národného výboru, predovšetkým príjmy od hospodárskych organizácií
ním riadených;
b)
výnosy daní a poplatkov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;
c)
dotácie a subvencie zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu národného výboru vyššieho
stupňa;
d)
ostatné príjmy v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi;
e)
dobrovoľné príspevky od iných národných výborov, štátnych, družstevných a spoločenských
organizácií;
f)
úvery.
(2)
Príjmy národného výboru nie sú účelové, s výnimkou účelových subvencií zo štátneho
rozpočtu a príjmov, ktorých účelovosť je ustanovená právnymi predpismi alebo orgánom,
ktorý ich poskytuje.
§ 33
(1)
Národný výbor musí v rozpočte zabezpečiť krytie všetkých svojich záväzkov, ktoré
prevzal, záväzkov vyplývajúcich z plnenia zákonných povinností, prípadne aj odvody
do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prípadne do štátneho rozpočtu.
(2)
Ak národný výbor nedosahuje rozpočtom predpokladané príjmy, musí v zodpovedajúcom
rozsahu obmedziť výdavky; pritom však musí zabezpečiť výdavky na krytie prevzatých
záväzkov a výdavky na plnenie zákonných povinností.
§ 34
Národný výbor vytvára vlastné peňažné fondy, predovšetkým z prostriedkov zo svojho
hospodárenia a využíva ich na ďalší rozvoj hospodárskej a kultúrnej výstavby.
§ 35
Národný výbor a jeho organizácie spravujú majetok v štátnom socialistickom vlastníctve,
ktorý slúži na plnenie ich úloh.
§ 36
Národný majetok, ktorý spravuje hospodárska organizácia riadená národným výborom,
alebo národný majetok, ktorý národný výbor spravuje a využíva na niektorý z účelov
uvedených v § 21, môže sa opatrením nadriadených orgánov previesť do správy inej organizácie,
ktorá nie je tomuto národnému výboru podriadená, vtedy, ak vznikne pochybnosť o tom,
ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať, alebo ak ide o nehnuteľný majetok,
ktorý je potrebný na uskutočnenie stavby, jej užívanie alebo na vykonanie asanácie.
Oddiel 4
Samostatná pôsobnosť národného výboru
§ 38
V otázkach starostlivosti o zlepšovanie životného prostredia, úrovne bývania a uspokojovania
ďalších potrieb občanov rôznymi službami, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského
života a o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, športu a rekreácie, ďalej
v otázkach zriaďovania a riadenia svojich hospodárskych organizácií (§ 21 a 22), v otázkach správy majetku (§ 35 a 36) a združovania prostriedkov a činností (§ 6b), určenia hospodárskeho plánu a rozpočtu a hospodárenia podľa neho (§ 29 až 33) a v otázkach zriaďovania a správy svojich fondov (§ 34) vykonávajú národné výbory svoju pôsobnosť samostatne, spravujúc sa len zákonmi a
inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a uzneseniami vlády.
Štvrtá hlava
NÁRODNÝ VÝBOR A JEHO ORGÁNY
Oddiel 1
Právomoc plenárneho zasadania národného výboru
§ 39
(1)
Národný výbor na svojom plenárnom zasadaní prerokúva základné otázky komplexného
ekonomického a sociálneho rozvoja svojho územného obvodu, najmä pokiaľ ide o poskytovanie
a úroveň všetkých služieb pre obyvateľstvo, bývanie, bytovú výstavbu a údržbu bytového
majetku, životné prostredie a ďalšie záujmy a potreby obyvateľstva. Zriaďuje si výkonné
a kontrolné orgány, riadi ich činnosť a hodnotí výsledky ich práce. Všetky orgány
národného výboru sú mu zo svojej činnosti zodpovedné.
(2)
Plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené
a)
schvaľovať dlhodobé koncepcie rozvoja územného obvodu národného výboru; ak ide o
krajský národný výbor, schvaľovať aj návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy
strednodobých a vykonávacích oblastných plánov;
b)
schvaľovať strednodobé a vykonávacie hospodárske plány národného výboru a hodnotiť
ich plnenie; určiť celkové vzťahy k plánu a rozpočtu národných výborov nižších stupňov;
c)
schvaľovať volebné programy Národného frontu, kontrolovať ich plnenie a hodnotiť
výsledky socialistickej súťaže organizovanej národnými výbormi;
d)
schvaľovať územné plány a prerokúvať dlhodobé koncepcie a návrhy strednodobých plánov
rozvoja poľnohospodárskej výroby; ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať tiež
dlhodobé koncepcie rozvoja lesného hospodárstva;
e)
schvaľovať plány rozvoja kultúry, ročné plány kultúrnovýchovnej činnosti a prerokúvať
návrhy strednodobých plánov rozvoja telesnej výchovy a športu;
f)
schvaľovať rozpočet a záverečný účet národného výboru;
g)
ak ide o krajský národný výbor, prerokúvať vybrané významné investičné zámery, prijímať
k nim stanoviská a určovať podmienky na ich realizáciu podľa osobitných predpisov;
h)
schvaľovať základné smery združovania prostriedkov a činností;
ch)
zriaďovať, zlučovať a zrušovať hospodárske, rozpočtové a iné organizácie a zariadenia
národného výboru; ak ide o hospodárske organizácie, určiť im aj predmet činnosti a
schvaľovať ich štatúty;
i)
rozhodovať o územných zmenách, prípadne rokovať o návrhoch týchto zmien;
j)
určiť počet poslancov národného výboru, určiť počet a hranice volebných obvodov;
k)
zriaďovať a zrušovať komisie, odbory a iné orgány národného výboru a určovať deľbu
práce medzi nimi;
l)
voliť predsedu, podpredsedov a tajomníka národného výboru, ďalších členov rady, ďalej
predsedov, tajomníkov a ďalších členov komisií národného výboru, ako aj odvolávať
ich z funkcie;
m)
voliť predsedu, podpredsedu a ďalších členov výboru ľudovej kontroly národného výboru
a odvolávať ich z funkcie, ako aj schvaľovať plán činnosti tohto výboru; prerokúvať
výsledky dôležitých kontrol a návrhy na opatrenia;
n)
ustanovovať vedúcich odborov národného výboru a hygienika a odvolávať ich z funkcie,
a to po vyjadrení národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o vedúceho odboru krajského
národného výboru alebo krajského hygienika, po vyjadrení príslušného ministerstva
(ústredného orgánu štátnej správy);
o)
uznášať sa na všeobecne záväzných nariadeniach národného výboru a prerokúvať rozbory
účinnosti všeobecne záväzných nariadení národného výboru, ako aj rozbory zákonnosti
a účinnosti všeobecne záväzných nariadení národných výborov nižších stupňov;
p)
schvaľovať rokovací poriadok plenárneho zasadania, rady, výboru ľudovej kontroly,
komisií, ako aj organizačný poriadok národného výboru; riadi sa pritom vzorovým rokovacím
poriadkom a vzorovým organizačným poriadkom, ktoré vydá vláda;
r)
rozhodovať o prijatí pôžičky alebo úveru;
s)
ak ide o okresný národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu okresného
súdu;
t)
ak ide o krajský národný výbor, voliť a odvolávať z funkcie sudcov z ľudu krajského
súdu;
u)
prerokúvať správy o stave socialistickej zákonnosti a ochrane verejného poriadku,
ktoré mu predkladajú súdy, prokuratúra a útvary Zboru národnej bezpečnosti a správy
iných štátnych orgánov, ktoré pôsobia v územnom obvode národného výboru, o ich činnosti
týkajúcej sa záujmov a potrieb občanov;
v)
uznášať sa o prenesení pôsobnosti národného výboru na národné výbory nižších stupňov
podľa osobitných predpisov;
x)
hodnotiť úroveň služieb poskytovaných obyvateľstvu a tvorbu a ochranu životného prostredia;
y)
hodnotiť úroveň vybavovania sťažností, oznámení a podnetov občanov došlých národnému
výboru, organizáciám a zariadeniam riadeným alebo spravovaným národným výborom;
z)
udeľovať čestné občianstvo obce (mesta) a iné verejné uznania, ako aj udeľovať ceny
národného výboru.
(3)
Plenárne zasadanie národného výboru si môže vyhradiť rozhodnutie v akejkoľvek ďalšej
otázke, ktorá patrí do pôsobnosti jeho orgánov.
§ 40
Miestny a mestský národný výbor môže rozhodnúť, že niektorú základnú otázku života
obce alebo mesta pred tým, než k tejto otázke prijme uznesenie, predloží na prerokovanie
občanom; urobí tak najmä vtedy, ak ide o územný plán obce, o zlúčenie obcí alebo o
iné závažné územné zmeny.
§ 41
Okresný a krajský národný výbor zvoláva na posúdenie niektorých dôležitých otázok
týkajúcich sa činnosti národných výborov konferencie národných výborov nižších stupňov.
Oddiel 2
Rokovanie plenárneho zasadania národného výboru
§ 42
(1)
Krajské a okresné národné výbory sa schádzajú najmenej štyrikrát, mestské a miestne
národné výbory najmenej šesťkrát do roka na riadne zasadanie.
(2)
Zasadanie národného výboru zvoláva predseda národného výboru na základe uznesenia
rady. Ak o to požiada aspoň štvrtina poslancov alebo národný výbor vyššieho stupňa
alebo jeho rada, prípadne vláda, je predseda národného výboru povinný zvolať národný
výbor na mimoriadne zasadanie, a to tak, aby sa zasadanie konalo najneskôr do 14 dní.
(3)
Prípravu zasadania národného výboru organizuje jeho rada v súčinnosti s komisiami
a poslancami; pritom úzko spolupracuje s národnými výbormi nižších stupňov, orgánmi
Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, štátnymi orgánmi a organizáciami,
ktorých činnosti sa týka vec, ktorá sa má na plenárnom zasadaní prerokovať. Návrhy
môžu prekladať rada, komisie alebo jednotliví poslanci. Národný výbor si na preverenie
predložených návrhov môže vyžadovať stanoviská, najmä svojho výboru ľudovej kontroly,
prípadne pracovných skupín poslancov a ďalších občanov, ďalej odborné posudky a vyjadrenia.
S otázkami, ktoré budú predmetom rokovania plenárneho zasadania, musia byť poslanci
včas oboznámení.
§ 43
(1)
Plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste
a čase rokovania a o navrhnutom programe.
(2)
Ak o slovo požiada poslanec národného výboru vyššieho stupňa, poslanec Slovenskej
národnej rady alebo poslanec Federálneho zhromaždenia, prípadne zástupca vlády, musí
sa mu udeliť. Slovo sa môže udeliť aj občanovi, ktorý nie je poslancom.
§ 44
Pre platnosť uznesenia plenárneho zasadania národného výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny hlasov všetkých poslancov. Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.
§ 45
(1)
Plenárne zasadanie národného výboru vedie jeho predseda. Predseda spolu s tajomníkom
podpisuje všeobecne záväzné nariadenia národného výboru a iné jeho uznesenia. Predseda
národného výboru zastupuje národný výbor navonok. Predsedu zastupuje podpredseda národného
výboru alebo iný člen rady poverený národným výborom.
(2)
Úlohy predsedu Národného výboru mesta Košíc plní primátor mesta Košíc a úlohy podpredsedov
tohto národného výboru plnia námestníci primátora. Primátor ako predstaviteľ mesta
má právo používať primátorské insígnie.
Oddiel 3
Rada
§ 46
(1)
Rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou pôsobnosťou. Organizuje a zjednocuje
plnenie úloh národného výboru na všetkých úsekoch. Rozhoduje najmä o otázkach, ktoré
svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej správy.
(2)
Rada národného výboru najmä
a)
rozpracúva a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré vyplývajú z uznesení národného výboru,
rád národných výborov vyšších stupňov a z uznesení vlády; prerokúva a rieši iniciatívne
návrhy komisií, poslancov, odborov a národných výborov nižších stupňov a ich rád;
organizuje práce na príprave plánu a rozpočtu národného výboru a prerokúva ich návrhy;
b)
hodnotí výsledky činnosti organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom,
vymenúva a odvoláva ich vedúcich, určuje ich plat a zásady ich hmotnej zainteresovanosti;
vymenúva a odvoláva aj hlavných kontrolórov týchto organizácií;
c)
pripravuje návrhy dlhodobých oblastných výhľadov a návrhy strednodobých a vykonávacích
oblastných plánov;
d)
koordinuje prípravu záväzných stanovísk pripravovaných orgánmi národného výboru;
e)
navrhuje a koordinuje prípravu združovania prostriedkov a činností;
f)
ak ide o radu krajského národného výboru, navrhuje zrušenie neefektívnych a zastaraných
prevádzkární a neperspektívnych výrob a podľa potreby určuje podmienky ich zrušenia;
g)
určuje po dohode s ústredne riadenými hospodárskymi a družstevnými organizáciami
podiel týchto organizácií na komplexnom ekonomickom a sociálnom rozvoji územného obvodu;
h)
riadi a zjednocuje činnosť komisií národného výboru a utvára podmienky pre ich prácu;
zabezpečuje a kontroluje prerokúvanie a riešenie ich návrhov, podnetov a pripomienok;
ch)
utvára priaznivé podmienky pre účinnú prácu poslancov národného výboru;
i)
riadi činnosť odborov národného výboru, ukladá im úlohy, dozerá na ich plnenie a
dbá o racionalizáciu činnosti odborov; určuje pracovnú náplň odborov, ich vnútornú
organizáciu a počty pracovníkov; určuje zásadné úlohy v kádrovej práci, stará sa o
rast kvalifikácie pracovníkov odborov a určuje plat vedúcim odborov;
j)
kontroluje a hodnotí výkon štátnej správy orgánmi národného výboru a orgánmi národných
výborov nižších stupňov;
k)
riadi riaditeľov (vedúcich) organizácií (zariadení) obstarávajúcich činnosti uvedené
v § 21.
(3)
Rada národného výboru môže v nevyhnutných a neodkladných prípadoch vydať všeobecne
záväzné nariadenie. Také nariadenie však stratí platnosť, ak nebude schválené na najbližšom
zasadnutí národného výboru.
§ 47
(1)
Rada je podriadená a zodpovedná plenárnemu zasadaniu národného výboru, ktoré môže
radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať. Rada podáva na každom riadnom plenárnom
zasadaní národného výboru správu o svojej činnosti.
(2)
Rada národného výboru vyššieho stupňa usmerňuje a riadi činnosť rád národných výborov
nižších stupňov a pomáha im pri plnení úloh.
§ 48
(1)
Rada miestneho alebo mestského národného výboru má v obciach alebo v mestách s počtom
od 600 obyvateľov | 5-7 členov, |
od 600 do 1 500 obyvateľov | 7-9 členov, |
od 1 500 do 5 000 obyvateľov | 9-11 členov, |
od 5 000 do 10 000 obyvateľov | 10-13 členov, |
od 10 000 do 20 000 obyvateľov | 11-14 členov, |
nad 20 000 obyvateľov | 12-15 členov. |
(2)
Rada okresného národného výboru má dvanásť až pätnásť členov.
(3)
Rada krajského národného výboru má pätnásť až osemnásť členov.
§ 49
(1)
Radu národného výboru tvorí predseda, podpredsedovia, tajomník národného výboru a
ďalší členovia volení národným výborom z poslancov na celé volebné obdobie.
(2)
Rada zotrváva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolený
národný výbor nezvolí radu.
§ 50
Rada rozhoduje vždy v sbore, schádza sa na schôdze podľa potreby. Uznáša sa väčšinou
hlasov všetkých svojich členov.
§ 50a
Predseda, podpredsedovia a tajomník národného výboru plnia úlohy koordinačnej a kontrolnej
povahy, ktorými ich poverí rada národného výboru a ktoré nevyžadujú kolektívne rozhodovanie.
§ 51
(1)
Predseda vedie schôdze rady a spolu s tajomníkom podpisuje jej uznesenia; medzi schôdzami
rady koordinuje činnosť podpredsedov a tajomníka národného výboru.
(2)
Predseda je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia rady, ak predpokladá, že odporuje
všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom
predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadnutiu národného výboru.
§ 52
(1)
Tajomník národného výboru riadi prípravu plánu činnosti národného výboru a jeho rady
a koordinuje prípravu plánov činnosti jeho komisií a aktívov; dbá tiež o účelnú organizáciu
práce odborov a pomocných útvarov a o plynulý chod ich práce.
(2)
V rozsahu vymedzenom organizačným poriadkom národného výboru plní tajomník úlohy
vedúceho organizácie v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov národného výboru, s výnimkou
pracovníkov aparátu výboru ľudovej kontroly.
Oddiel 4
Komisie a správne komisie
§ 53
Národný výbor zriaďuje pre úseky svojej práce komisie, a to s prihliadnutím na rozsah
svojich úloh.
§ 54
(1)
Komisie sa ako iniciatívne orgány zaoberajú otázkami rozvoja na svojom úseku a predkladajú
svoje návrhy národnému výboru alebo jeho rade. Vychádzajú pritom zo znalostí miestnych
podmienok, potrieb a záujmov občanov.
(2)
Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií a zariadení riadených
alebo spravovaných národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia.
Dozerajú aj na prácu odborov a správnych komisií, najmä na dodržiavanie socialistickej
zákonnosti pri výkone štátnej správy a na včasnosť a kvalitu vybavovania vecí občanov;
ak zistia nedostatky v práci odborov, správnych komisií alebo v činnosti organizácií
a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom, požadujú ich odstránenie.
Ak sa nedosiahne náprava, predkladajú príslušné návrhy rade. Komisie ďalej sledujú
a kontrolujú, ako sa na jednotlivých úsekoch činnosti národného výboru uplatňuje jeho
pôsobnosť a právomoc a ako sa vykonávajú uznesenia národného výboru a jeho rady. Pri
svojej kontrolnej činnosti sa komisie opierajú o poznatky občanov a spolupracujú s
nimi.
(3)
Komisie ako výkonné orgány robia opatrenia uvedené v § 38 a ďalšie opatrenia v otázkach, ktoré im zverilo plenárne zasadanie národného výboru.
Nemôžu robiť opatrenia vo veciach, ktoré sú vyhradené plenárnemu zasadaniu národného
výboru (§ 39) alebo jeho rade (§ 46). Komisie miestneho a mestského národného výboru, ktorý nezriaďuje odbory, plnia
aj úlohy odborov.
§ 55
(1)
Národný výbor volí členov komisie z poslancov a ďalších občanov, predovšetkým z tých,
ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Väčšina členov komisie musí byť poslancami.
(2)
Predsedom komisie je poslanec národného výboru. Riadi a organizuje prácu komisie
a dbá o plnenie jej uznesení. Je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia komisie, ak
predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného
výboru. Vec potom predloží rade na jej najbližšej schôdzi.
(3)
Komisia sa schádza podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých členov.
§ 56
(1)
Komisia národného výboru nižšieho stupňa nie je podriadená komisii národného výboru
vyššieho stupňa.
(2)
Pre vzťah komisií národného výboru k orgánom národného výboru vyššieho stupňa vo
veciach správneho konania platia ustanovenia zákona o správnom konaní.
§ 57
(1)
V prípadoch ustanovených zákonom zriaďuje národný výbor správne komisie, ktorým patrí
rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a organizácií, prípadne plniť ďalšie
úlohy na úsekoch, pre ktoré sú zriadené.
(2)
Národný výbor volí členov správnej komisie z radov svojich poslancov a ďalších občanov,
predovšetkým tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Predsedom správnej
komisie je poslanec národného výboru; riadi a organizuje prácu správnej komisie a
dbá o plnenie jej uznesení.
(3)
Správna komisia sa uznáša väčšinou hlasov všetkých svojich členov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.
(4)
Správne komisie riadi rada a sú podriadené aj príslušnej správnej komisii národného
výboru vyššieho stupňa; ak ide o správnu komisiu krajského národného výboru, je podriadená
príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.
Oddiel 5
Výbory ľudovej kontroly národných výborov
§ 58
Krajské národné výbory, okresné národné výbory, mestské národné výbory a miestne národné
výbory v strediskových obciach zriaďujú výbory ľudovej kontroly; po prerokovaní s
výborom ľudovej kontroly príslušného okresného národného výboru ich môžu zriadiť aj
ostatné miestne národné výbory.
§ 59
(1)
Výbor ľudovej kontroly národného výboru pozostáva z predsedu, podpredsedu a ďalších
členov, ktorých volí a odvoláva plenárne zasadanie národného výboru z poslancov národného
výboru a ďalších občanov. K voľbe a odvolaniu podpredsedu, ak nie je poslancom národného
výboru, je potrebné vyjadrenie výboru ľudovej kontroly národného výboru vyššieho stupňa,
a ak ide o podpredsedu výboru ľudovej kontroly krajského národného výboru, vyjadrenie
Výboru ľudovej kontroly Slovenskej socialistickej republiky. Členstvo vo výbore ľudovej
kontroly národného výboru je nezlučiteľné s funkciou predsedu, podpredsedu, tajomníka,
predsedu komisie a vedúceho odboru príslušného národného výboru, národného výboru
nižšieho stupňa alebo s funkciou vedúceho organizácie riadenej alebo spravovanej príslušným
národným výborom.
(2)
Predsedom výboru ľudovej kontroly národného výboru je poslanec národného výboru;
má právo sa zúčastňovať na schôdzach rady s poradným hlasom. Predsedu výboru ľudovej
kontroly zastupuje podpredseda.
(3)
Odborné práce pre výbory ľudovej kontroly národných výborov obstaráva aparát. Počty
pracovníkov aparátu a náklady na ne určuje plenárne zasadanie národného výboru na
návrh výboru ľudovej kontroly, a to aj s prihliadnutím na úlohy, ktoré výbory ľudovej
kontroly národných výborov plnia na základe osobitných predpisov.
§ 60
(1)
Výbor ľudovej kontroly národného výboru sa schádza podľa potreby. Na svojich schôdzach
rozhoduje o zásadných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru. Výbor sa uznáša nadpolovičnou
väčšinou hlasov všetkých svojich členov. Uznesenia výboru ľudovej kontroly vydáva
jeho predseda. Predseda výboru ľudovej kontroly národného výboru je oprávnený pozastaviť
výkon uznesenia výboru, ak má za to, že uznesenie odporuje všeobecne záväznému právnemu
predpisu alebo uzneseniu národného výboru; vec predloží na rozhodnutie najbližšiemu
plenárnemu zasadaniu národného výboru.
(2)
O ostatných otázkach patriacich do pôsobnosti výboru ľudovej kontroly národného výboru
rozhoduje predseda, podpredseda, prípadne ďalší poverení členovia a pracovníci výboru
v rozsahu im zverenej právomoci.
Oddiel 6
Odbory
§ 61
(1)
Národné výbory zriaďujú pre jednotlivé odvetvia (úseky) svojej pôsobnosti odbory.
(2)
Namiesto odboru môže národný výbor zriadiť ako svoj orgán iný útvar; o tomto útvare
platia ustanovenia o odboroch.
(3)
Vláda nariadením ustanoví, ktoré odbory alebo iné útvary národné výbory zriaďujú.
§ 62
Odbory v odvetviach a na úsekoch, pre ktoré sú zriadené,
a) vykonávajú štátnu správu s výnimkou vecí patriacich do právomoci plenárneho zasadania
národného výboru, jeho rady, komisií a správnych komisií;
b) vedú po odbornej stránke organizácie a zariadenia riadené alebo spravované národným
výborom;
c) spracúvajú odborné podklady na rokovanie národného výboru, jeho rady, komisií a
správnych komisií a zabezpečujú plnenie uznesení národného výboru a jeho orgánov.
§ 63
(1)
Odbor riadi rada národného výboru; odbor zodpovedá rade za všetku svoju činnosť.
Vo veciach uvedených v § 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38, je podriadený aj odboru národného výboru vyššieho stupňa, a ak ide o odbor krajského
národného výboru, aj príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.
(2)
Prácu odboru riadi a za ňu zodpovedá jeho vedúci.
(3)
Odbory informujú poslancov o svojej činnosti i o poznatkoch z činnosti organizácií
a zariadení riadených alebo spravovaných národným výborom.
(4)
Pracovníci odborov sú povinní zúčastňovať sa na schôdzach a besedách poslancov s
voličmi a pomáhať im v ich práci vo volebnom obvode.
§ 63a
Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra")
po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom predpoklady pre výkon funkcií, ktoré vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť.
Vymedzí najmä obsah odbornej spôsobilosti, spôsob jej overovania a formy ďalšieho
zdokonaľovania, ak nie sú ustanovené osobitnými predpismi.
§ 63b
Osobitné orgány
V prípadoch ustanovených zákonom zriaďujú národné výbory na výkon štátnej správy v
príslušnom odvetví (úseku) osobitné orgány; zákon ustanoví aj postavenie a pôsobnosť
týchto orgánov.
Oddiel 7
Občianske výbory a iné aktívy národného výboru
§ 64
(1)
Mestské národné výbory, obvodné národné výbory a miestne národné výbory v obciach,
kde to rozľahlosť územia a zvláštne podmienky, hospodárskeho a kultúrneho rozvoja
vyžadujú, zriaďujú občianske výbory. Občania volia ich členov na verejných zhromaždeniach
na dobu 5 rokov.
(2)
Poslaním občianskych výborov je umožniť občanom uplatňovať ich potreby a záujmy v
činnosti národného výboru a organizovať ich účasť na riešení verejných vecí, najmä
pri zveľaďovaní obce (mesta), udržiavaní a ochrane bytového majetku, upevňovaní verejného
poriadku a socialistického spolužitia. Občianske výbory sa podieľajú aj na tvorbe,
plnení a kontrole plnenia volebných programov Národného frontu.
(3)
Národný výbor môže v záujme styku s občanmi poveriť občianske výbory plnením niektorých
svojich úloh, ak nejde o rozhodnutie vo veciach štátnej správy. Poverovať občianske
výbory plnením úloh môže iba plenárne zasadanie národného výboru alebo jeho rada.
(4)
Občianske výbory úzko spolupracujú s poslancami národného výboru a pomáhajú im v
ich činnosti vo volebných obvodoch.
(5)
Občianske výbory sa môžu obracať na radu a ostatné orgány národného výboru a na organizácie
riadené alebo spravované národným výborom so svojimi návrhmi, podnetmi a dotazmi;
tieto orgány a organizácie sú povinné sa zaoberať návrhmi, podnetmi a dotazmi občianskych
výborov a informovať ich o spôsobe vybavenia.
§ 65
(1)
Pre účasť občanov na spoločensky prospešnej práci, pre hlbšie poznávanie ich potrieb
a záujmov a pre riešenie otázok vyžadujúcich všestranné posúdenie zriaďuje si národný
výbor a jeho orgány poradné sbory, pracovné komisie a iné svoje aktívy.
(2)
Národné výbory dbajú o to, aby nimi spravované alebo riadené organizácie a zariadenia
vytvárali svoje aktívy pre účasť občanov na svojej práci.
Piata hlava
RIADENIE NÁRODNÝCH VÝBOROV A ICH ORGÁNOV
Oddiel 1
Vzťahy národného výboru k ústredným orgánom a k národným výborom vyššieho stupňa
§ 66
(1)
Stupne a druhy národných výborov, ako aj ich postavenie, pôsobnosť a organizáciu
upravuje v medziach ústavných zákonov Slovenská národná rada zákonom.
(2)
Slovenská národná rada usmerňuje činnosť národných výborov na plnenie kľúčových úloh.
Zovšeobecňuje skúsenosti národných výborov, hodnotí účinnosť foriem a metód ich práce,
pôsobí na uplatňovanie demokratických princípov v ich činnosti a uznáša sa na opatreniach
na zlepšenie ich výstavby a práce.
(3)
Slovenská národná rada umožňuje národným výborom účasť na prerokúvaní návrhov zákonov
a uznesení Slovenskej národnej rady k otázkam činnosti národných výborov a na kontrole
pôsobenia zákonov. Národné výbory sa môžu obracať priamo na Slovenskú národnú radu
s iniciatívnymi podnetmi.
§ 67
(1)
Vláda riadi a kontroluje prácu národných výborov a vytvára vhodné podmienky pre ich
činnosť.
(2)
Vláda najmä
a)
zjednocuje činnosť ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k
národným výborom;
b)
zabezpečuje realizáciu jednotnej štátnej politiky v otázkach komplexného ekonomického
a sociálneho rozvoja územných obvodov národných výborov;
c)
určuje plánom a rozpočtom krajským národným výborom úlohy a prostriedky, určuje systemizáciu
aparátu národných výborov a počty pracovníkov súhrnne za všetky odvetvia riadené národnými
výbormi;
d)
môže určiť krajským národným výborom záväzné úlohy a limity, ako aj orientačné ukazovatele
na zabezpečenie súladu medzi rozvojom ústredne riadených odvetví a hospodárstvom národných
výborov;
e)
rozhoduje o zásadných otázkach týkajúcich sa výkonu štátnej správy v pôsobnosti národných
výborov;
f)
rieši sporné otázky, ktoré sa pri rozpracúvaní a uskutočňovaní celoštátnej politiky
vyskytnú medzi krajskými národnými výbormi a ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej
správy) a medzi krajskými národnými výbormi navzájom;
g)
kontroluje, ako národné výbory plnia úlohy a hodnotí výsledky ich činnosti;
h)
prerokúva zásadné otázky komplexného ekonomického a sociálneho rozvoja jednotlivých
krajov.
(3)
Vláda podáva Slovenskej národnej rade zprávy o činnosti národných výborov, o stave
plnenia úloh v ich pôsobnosti a o opatreniach prijatých vládou pri riadení národných
výborov.
§ 67a
Na zabezpečenie riadiacej a kontrolnej úlohy vlády vo vzťahu k národným výborom
a)
ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) predkladajú vláde
1.
návrhy koncepcií rozvoja odvetví (úsekov) riadených a spravovaných národnými výbormi,
2.
návrhy vo veciach, ktoré patria do samostatnej pôsobnosti národných výborov, ak nie
sú zákonom splnomocnené na ich úpravu všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 38);
b)
ministerstvo vnútra
1.
organizuje jednotný postup ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) pri
príprave návrhov na rokovanie vlády a pri plnení opatrení prijatých vládou v otázkach
týkajúcich sa národných výborov,
2.
koordinuje vydávanie smerníc ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy), ktoré
sa týkajú národných výborov a nimi riadených alebo spravovaných organizácií,
3.
koordinuje prípravu podkladov na kontrolnú činnosť vlády z hľadiska dodržiavania
právnych predpisov a plnenia uznesení vlády v činnosti národných výborov, ako aj v
činnosti ministerstiev (ústredných orgánov štátnej správy) vo vzťahu k národným výborom,
4.
zabezpečuje v spolupráci s ostatnými ministerstvami (ústrednými orgánmi štátnej správy)
utváranie podmienok pre zvyšovanie politickej a odbornej úrovne pracovníkov národných
výborov,
5.
vykonáva rozbor činnosti národných výborov, organizuje výmenu skúseností z ich práce
a usmerňuje a vyhodnocuje súťaže národných výborov,
6.
usmerňuje organizovanie informačného systému národných výborov.
§ 68
(1)
Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) riadia v rámci zákonov výkon štátnej
správy v príslušnom odvetví (úseku) vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov
a smerníc, kontrolujú výkon štátnej správy a dodržiavanie socialistickej zákonnosti,
zovšeobecňujú získané poznatky z tejto činnosti národných výborov a robia opatrenia
na odstránenie zistených nedostatkov.
(2)
Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy), do pôsobnosti ktorých patria odvetvia
(úseky) riadené alebo spravované národnými výbormi, ďalej
a)
riadia po odbornej stránke činnosť národných výborov na základe vládou schválených
koncepcií rozvoja odvetví (úsekov);
b)
zabezpečujú odborné vedenie rozpočtových a príspevkových organizácií a zariadení
národných výborov;
c)
podieľajú sa na príprave návrhov strednodobých a vykonávacích hospodárskych plánov
a rozpočtov krajských národných výborov;
d)
zabezpečujú jednotný postup pri používaní právnych predpisov v činnosti národných
výborov;
e)
pomáhajú po odbornej stránke národným výborom a organizáciám nimi riadeným alebo
spravovaným zabezpečovať úlohy a zdokonalovať metódy činnosti;
f)
usmerňujú vedecko-technický rozvoj a racionalizáciu riadiacich a správnych činností;
g)
starajú sa o výchovu odborných kádrov národných výborov a organizácií a zariadení
nimi riadených alebo spravovaných.
(3)
Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) pôsobiace v ústredne riadených odvetviach
a)
spracúvajú v spolupráci s krajskými národnými výbormi koncepciu rozvoja odvetvia
(odboru) a návrhy strednodobých plánov; prerokúvajú s nimi prípravu dôležitých investícií
a opatrenia týkajúce sa rozmiestnenia závodov a prevádzkární a zmeny v zamestnanosti
obyvateľstva,
b)
zabezpečujú, aby nimi riadené orgány a organizácie koordinovali svoju činnosť s národnými
výbormi, najmä s okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi
národnými výbormi v strediskových obciach a prerokúvali s nimi všetky závažné opatrenia
týkajúce sa rozvoja územných obvodov národných výborov.
§ 71
Národný výbor vyššieho stupňa usmerňuje, kontroluje a riadi činnosť národných výborov
nižšieho stupňa; dbá pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Spolupracuje s nimi
pri príprave vlastných opatrení, oboznamuje ich s dôležitými otázkami spoločenského
rozvoja, ktoré riešia vyššie orgány, poskytuje im všestrannú pomoc a opiera sa o ich
iniciatívu.
Oddiel 2
Náprava nesprávnych opatrení
§ 72
(1)
Plenárne zasadanie národného výboru môže nesprávne uznesenie rady alebo komisie zmeniť
alebo zrušiť; urobí tak vždy, ak také uznesenie odporuje zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu alebo ustanovenému plánu, rozpočtu alebo inému jeho uzneseniu.
Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) zruší alebo zmení, ak nápravu neurobí
sama rada.
(2)
Ak rada predpokladá, že niektoré uznesenie komisie je nesprávne, môže jeho výkon
pozastaviť a predložiť vec na rozhodnutie národnému výboru na jeho najbližšom plenárnom
zasadaní. Toto oprávnenie rade nepatrí, ak ide o uznesenie výboru ľudovej kontroly
národného výboru.
(3)
Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) môže zrušiť alebo zmeniť rada.
§ 73
(1)
Ak všeobecne záväzné nariadenie národného výboru odporuje zákonu alebo inému všeobecne
záväznému právnemu predpisu alebo všeobecne záväznému nariadeniu národného výboru
vyššieho stupňa, národný výbor vyššieho stupňa také nariadenie zruší. Ak ide o všeobecne
záväzné nariadenie krajského národného výboru, zruší ho Slovenská národná rada.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takéhoto
všeobecne záväzného nariadenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na
jeho najbližšom zasadaní. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného
výboru, pozastaví ho vláda a predloží vec Slovenskej národnej rade.
§ 74
(1)
Ak uznesenie plenárneho zasadania národného výboru odporuje zákonu, inému všeobecne
záväznému predpisu, uzneseniu plenárneho zasadania národného výboru vyššieho stupňa,
uzneseniam alebo smerniciam vyšších štátnych orgánov a ak nápravu neurobí národný
výbor sám, národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda také uznesenie zruší.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takého
uznesenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní.
§ 75
Ak je niektoré uznesenie rady národného výboru nesprávne a ak národný výbor neurobí
nápravu sám, zruší ho rada národného výboru vyššieho stupňa alebo vláda.
§ 76
Ak je niektoré opatrenie odboru (správnej komisie) vo veciach uvedených v § 62 písm. a) a b), ak nejde o veci uvedené v § 38 nesprávne a ak nápravu neurobí národný výbor alebo jeho rada, môže ho zrušiť odbor
(správna komisia) národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o opatrenie odboru (správnej
komisie) krajského národného výboru, príslušný ústredný orgán štátnej správy.
§ 77
Uznesenie plenárneho zasadania národného výboru, rady alebo komisie alebo opatrenie
odboru vo veciach uvedených v § 38 zruší orgán vyššieho stupňa len vtedy, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne
záväzným právnym predpisom alebo s uznesením vlády.
§ 78
O náprave rozhodnutí vydaných v správnom konaní platia ustanovenia zákona o správnom konaní.
Šiesta hlava
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 79
(2)
Ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 93/1964 Zb. o určení odborov štátnej správy, v ktorých
pôsobia povereníci Slovenskej národnej rady a o súvisiacich zmenách v organizácii
niektorých ústredných orgánov, v znení zákonného opatrenia č. 1/1967 Zb. a zákona
č. 29/1967 Zb. sa dopĺňa takto:
„i)
vo všeobecnej vnútornej správe národných výborov, miestneho hospodárstva a archivníctva.“.
§ 80
(1)
Zrušujú sa
a)
zákon č. 143/1949 Zb. o zmenách v organizácii verejnej správy a v pôsobnosti jej orgánov;
b)
zákon č. 65/1960 Zb. o národných výboroch;
c)
ustanovenia § 6 a § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 32/1963 Zb. o organizácii riadenia poľnohospodárstva;
d)
ustanovenia § 13 prvej a druhej vety a § 14 zákona č. 34/1964 Zb. o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov;
e)
ustanovenia § 29 druhej vety a § 42 druhej vety Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb.;
f)
vládne nariadenie č. 66/1960 Zb. o úprave niektorých pomerov poslancov národných výborov a občanov zvolených za členov
komisií národných výborov v znení vládneho nariadenia č. 189/1960 Zb.;
g)
vládne nariadenie č. 71/1960 Zb. o rozšírení právomoci a zodpovednosti národných výborov a o usporiadaní a činnosti
ich orgánov;
h)
vládne nariadenie č. 102/1961 Zb. o úprave pôsobnosti národných výborov podľa predpisov o využití nerastného bohatstva;
ch)
vládne nariadenie č. 11/1962 Zb. o prehĺbení organizácie riadenia poľnohospodárstva národnými výbormi;
i)
vládne nariadenie č. 93/1961 Zb. o spotrebiteľských radách;
j)
vládne nariadenie č. 59/1959 Zb. o občianskej kontrole prevádzkární;
k)
časť II vyhlášky č. 83/1961 Zb. o úlohách orgánov ROH a národných výborov pri výkone dozoru a starostlivosti o bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci.
(2)
Nedotknutý zostáva zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských újazdoch.
(3)
Doterajšie užšie komisie zriadené podľa osobitných predpisov sa spravujú ustanoveniami
o správnych komisiách (§ 57).
§ 81
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1968.
Čl. III
Ustanovenia osobitných právnych predpisov, ktoré upravujú zriaďovanie, zloženie a
pôsobnosť správnych komisií, zostávajú nedotknuté.
Čl. V
(1)
Funkciu opatrovníka občana, ktorý bol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na
právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, vykonáva na
základe rozhodnutia súdu miestny národný výbor v strediskovej obci alebo mestský národný
výbor a v ostatných prípadoch okresný národný výbor, v územnom obvode ktorého má občan
bydlisko.
(2)
Ak je občan uvedený v odseku 1 umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti, vykonáva
na základe rozhodnutia súdu funkciu opatrovníka tento ústav (zariadenie).
Novotný v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
*)
Pôsobnosť a právomoc vyplývajúcu z ustanovenia § 10 vykonávajú orgány Českej socialistickej republiky.
**)
Zákon SNR č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste Slovenska Bratislave v znení zákona SNR č. 63/1971 Zb. a zákonného
opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 90/1971 Zb.
1)
§ 23 až 28 zákona Slovenskej národnej rady č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode.