50/1976 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1995 do 08.10.1996
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 50/1976 Zb. |
| Názov: | Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 27.04.1976 |
| Dátum vyhlásenia: | 07.05.1976 |
| Dátum účinnosti od: | 01.10.1995 |
| Dátum účinnosti do: | 08.10.1996 |
| Autor: | Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 83/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj(ďalej FMTIR) o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu |
| 84/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii |
| 85/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku |
| 86/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o osvedčovaní vhodnosti výrobkov pre stavebné časti stavieb |
| 87/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o informáciách o výrobkoch pre stavebné časti stavieb |
| 88/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o oprávnení na projektovú činnosť |
| 89/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o oprávnení na inžiniersku činnosť vo výstavbe |
| 75/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o opakovaných projektoch |
| 95/1977 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o typizácii vo výstavbe |
| 47/1978 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených |
| 45/1979 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu |
| 120/1979 Zb. | Vyhláška Federálneho štatistického úradu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o priestorovej identifikácii informácií |
| 155/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania v stavebnom poriadku |
| 105/1981 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o dokumentácii stavieb |
| 2/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov |
| 17/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o technických požiadavkách na výstavbu skupinových rodinných domčekov do osobného vlastníctva |
| 8/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o osobitnej spôsobilosti na niektoré činnosti vo výstavbe |
| 160/1983 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu ktorou sa mení vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 47/1978 Zb. o predaji bytov z národného majetku občanom a o finančnej pomoci pri modernizácii zakúpených bytov v znení vyhlášky č. 2/1982 Zb. |
| 122/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva financií o náhradách pri vyvlastnení stavieb, pozemkov, porastov a práv k nim |
| 53/1985 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj o všeobecných technických požiadavkách zabezpečujúcich užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu |
| 5/1987 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj o dokumentácii stavieb |
| 73/1987 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 8/1983 Zb. o osobitnej spôsobilosti na niektoré činnosti vo výstavbe |
| 227/1988 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu Českej socialistickej republiky a Ministerstva lesného a vodného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa zrušujú niektoré právne predpisy z oblasti vedecko-technického a investičného rozvoja |
| 1/1990 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o povinnej úložke pri začínaní stavieb v roku 1990 |
| 43/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj o projektovej príprave stavieb |
| 58/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Štátnej plánovacej komisie, Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky a Federálneho štatistického úradu, ktorou sa zrušujú niektoré právne predpisy v oblasti investičného rozvoja |
| 186/1990 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj o oprávnení na projektovú činnosť |
| 407/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 1/1990 Zb. o povinnej úložke pri začínaní stavieb v roku 1990 |
| c41-p1/1991 Zb. | Zoznam obvodných úradov životného prostredia, ktoré sú stavebnými úradmi k 1. 1. 1991 na území Slovenskej republiky, vydaný Slovenskou komisiou pre životné prostredie |
| 376/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho výboru pre životné prostredie, Ministerstva životného prostredia Českej republiky a Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. všeobecných technických požiadavkách na výstavbu v znení vyhlášky č. 45/1979 Zb. |
| 377/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho výboru pre životné prostredie, Ministerstva životného prostredia Českej republiky a Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 84/1976 Zb. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii |
| 378/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho výboru pre životné prostredie, Ministerstva životného prostredia Českej republiky a Slovenskej komisie pre životné prostredie, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku v znení vyhlášky č. 155/1980 Zb. |
| 192/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu |
| 290/1995 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Zemplínsky región |
| 204/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu |
| 270/1996 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Vysoké Tatry, Západné Tatry, Orava a Spišská Magura |
| 46/1997 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Košický región |
| 64/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj |
| 149/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trenčiansky kraj |
| 183/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trnavský kraj |
| 188/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Nitriansky kraj |
| 216/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Prešovský kraj |
| 223/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj |
| 263/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj |
| 281/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Košický kraj |
| 436/2000 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti |
| 453/2000 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona |
| 55/2001 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii |
| 336/2001 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj |
| 528/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 |
| 532/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie |
| 600/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 436/2000 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o obsahu žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie obcí a o spôsobe overenia odbornej spôsobilosti |
| 679/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 216/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Prešovský kraj |
| 20/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 64/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Bratislavský kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 336/2001 Z. z. |
| 111/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 183/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trnavský kraj a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Prešovský kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 679/2002 Z. z. |
| 547/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky o obsahu a rozsahu odbornej prípravy a postupe pri overovaní a osvedčovaní osobitného kvalifikačného predpokladu na zabezpečenie činnosti stavebného úradu |
| 461/2011 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasujú zmeny a doplnky záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 |
| 34/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie |
| 60/1961 Zb. | Zákon o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku |
| 162/1970 Zb. | Vyhláška Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj, hlavného arbitra Československej socialistickej republiky a ministerstiev výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe |
| 159/1971 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o národných výboroch a upravuje pôsobnosť národných výborov na niektorých úsekoch štátnej správy |
| 595/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o štátnej správe pre životné prostredie |
| 103/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Hospodársky zákonník |
| 262/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb. |
| 136/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 199/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 286/1996 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12. septembra 1996 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 141 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a dopĺňa sa zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky |
| 229/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 175/1999 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov |
| 237/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 416/2001 Z. z. | Zákon o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky |
| 553/2001 Z. z. | Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 103/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 245/2003 Z. z. | Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 417/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 608/2003 Z. z. | Zákon o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 541/2004 Z. z. | Zákon o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 290/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 479/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 24/2006 Z. z. | Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 218/2007 Z. z. | Zákon o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 540/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 86/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 66/2009 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 513/2009 Z. z. | Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 118/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 145/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 408/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 300/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 219/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 368/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 293/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 314/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 154/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 247/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 254/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 312/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 93/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 279/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov |
| 90/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 145/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 149/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 172/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 69/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 195/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 46/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 142/2024 Z. z. | Zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 8/1956 Zb. | Nariadenie o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania) |
| 84/1958 Zb. | Zákon o územnom plánovaní |
| 87/1958 Zb. | Zákon o stavebnom poriadku |
| 143/1960 Zb. | Vyhláška ministra výstavby, ktorou sa prenáša pri niektorých stavbách právomoc stavebných úradov na orgány Ministerstva národnej obrany |
| 59/1961 Zb. | Vyhláška ministra výstavby, ktorou sa pri niektorých stavbách prenáša právomoc stavebných úradov na Ministerstvo vnútra |
| 108/1966 Zb. | Vyhláška Štátnej komisie pre techniku o oprávnení na projektovú činnosť. |
| 140/1969 Zb. | Vyhláška ministra výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa pri niektorých stavbách prenáša právomoc stavebného úradu na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky. |
| 130/1971 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, ktorou sa dopĺňa vyhláška č. 153/1959 Ú. l. (Ú. v.) o územnom plánovaní |
| 66/1972 Zb. | Vyhláška o zadovažovaní pozemku na výstavbu rodinných domčekov |
| 83/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj(ďalej FMTIR) o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu |
| 84/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii |
| 85/1976 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku |
| 200/2022 Z. z. | Zákon o územnom plánovaní |
50
ZÁKON
z 27. apríla 1976
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚZEMNÉ PLÁNOVANIE
ODDIEL 1
CIELE A ÚLOHY ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA
§ 1
(1)
Územné plánovanie sústavne a komplexne rieši funkčné využitie územia, ustanovuje
zásady jeho organizácie a vecne a časovo koordinuje výstavbu a iné činnosti ovplyvňujúce
rozvoj územia.
(2)
Územné plánovanie utvára predpoklady pre zabezpečenie trvalého súladu všetkých prírodných,
civilizačných a kultúrnych hodnôt v území, najmä so zreteľom na starostlivosť o životné
prostredie a ochranu jeho hlavných zložiek - pôdy, vody a ovzdušia.
§ 2
(1)
Územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a činnosti:
a)
určuje limity využitia územia,
b)
reguluje funkčné a priestorové usporiadanie územia,
c)
určuje potrebné asanačné, rekonštrukčné alebo rekultivačné zásahy do územia a určuje
spôsob jeho ďalšieho využitia,
d)
vymedzuje chránené územia, chránené objekty, oblasti pokoja a ochranné pásma, pokiaľ
nevznikajú podľa osobitných predpisov inak, a zabezpečuje ochranu všetkých chránených
území, chránených objektov, oblastí pokoja a ochranných pásem,
e)
určuje zásady a podmienky vecnej a časovej koordinácie miestne sústredenej výstavby
jedného alebo viacerých stavebníkov,
f)
posudzuje a hodnotí územno-technické dôsledky pripravovaných stavieb a iných opatrení
v území a navrhuje nevyhnutný rozsah stavieb a opatrení, ktoré podmieňujú ich plné
využitie,
g)
rieši umiestnenie stavieb, určuje územno-technické, urbanistické a architektonické
zásady ich projektového riešenia a realizácie,
h)
navrhuje využitie zdrojov a rezerv územia na jeho spoločensky najefektívnejší urbanistický
rozvoj,
i)
utvára podklady pre tvorbu koncepcií výstavby a technického vybavenia územia,
j)
navrhuje poradie výstavby a využitie územia,
k)
navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na dosiahnutie optimálneho
usporiadania a využitia územia.
(2)
Územné plánovanie vychádza z poznatkov prírodných, technických a spoločenských vied,
z vlastných prieskumov a rozborov riešeného územia, ako aj z ďalších podkladov, ktoré
boli pre riešené územie spracované.
(3)
Základnými nástrojmi územného plánovania sú územnoplánovacie podklady, územnoplánovacia
dokumentácia a územné rozhodnutie.
ODDIEL 2
ÚZEMNOPLÁNOVACIE PODKLADY
§ 3
Druhy územnoplánovacích podkladov
Územnoplánovacie podklady tvorí najmä
a)
urbanistická štúdia,
b)
územný generel,
c)
územno-technické podklady.
§ 4
Urbanistická štúdia
Urbanistická štúdia rieši čiastkové problémy v území. Spracúva sa ako podklad územného
rozhodovania v území s komplikovanými územno-technickými, urbanistickými alebo architektonickými
podmienkami, ak treba prehĺbiť alebo overiť riešenie navrhnuté územnoplánovacou dokumentáciou,
alebo ak spracovanie územnoplánovacej dokumentácie nie je účelné.
§ 5
Územný generel
Územný generel podrobne rieši otázky územného rozvoja jednotlivých zložiek osídlenia,
najmä bývania, priemyslu, poľnohospodárstva, dopravy, technických sietí a služieb,
občianskej vybavenosti, zelene a rekreácie. Spracúva sa, ak treba prehĺbiť riešenie
určitej zložky osídlenia navrhnuté v územnoplánovacej dokumentácii; je podkladom územného
rozhodovania a spracovania ďalších kategórii alebo stupňov územnoplánovacej dokumentácie.
§ 7
Územno-technické podklady
(1)
Územno-technické podklady ako účelove zamerané a sústavne dopĺňané súbory údajov
charakterizujúcich stav a podmienky územia sa spracúvajú pre celé územie Československej
socialistickej republiky, pre územie Českej socialistickej republiky a Slovenskej
socialistickej republiky a pre vybrané územné celky.
(2)
Územno-technické podklady slúžia najmä
a)
na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie,
b)
na posudzovanie a tvorbu koncepcie investičnej výstavby,
c)
na priebežné sledovanie zmien v podmienkach územia, jeho organizáciu a využitie,
d)
na územné rozhodovanie, ak nie je príslušná územnoplánovacia dokumentácia spracovaná.
(3)
Územno-technické podklady obstarávajú Federálne ministerstvo pre technický a investičný
rozvoj, Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Ministerstvo
výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo výstavby
a techniky republiky“), ktoré zabezpečujú ich priebežné dopĺňanie a zmeny. So súhlasom
ministerstva výstavby a techniky republiky môžu niektoré územno-technické podklady
obstarávať krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor
hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.
ODDIEL 3
ÚZEMNOPLÁNOVACIA DOKUMENTÁCIA
§ 8
Kategórie územnoplánovacej dokumentácie
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí
a)
územná prognóza,
b)
územný plán,
c)
územný projekt.
§ 9
Územná prognóza
Územná prognóza pripravuje alebo preveruje možnosti dlhodobého urbanistického rozvoja
územia, prípadne jeho jednotlivých urbanistických funkcií. Vychádza pritom najmä z
rozboru územno-technických a územno-ekonomických podmienok, demografických a sociologických
úvah, ako aj z tendencií technického a hospodárskeho rozvoja územia.
§ 10
Územný plán
Územný plán rieši funkčné vymedzenie a usporiadanie plôch a určuje základné zásady
organizácie územia, postup pri jeho využití a podmienky výstavby.
§ 11
Územný projekt
Územný projekt rieši spôsob využitia plôch vymedzených na miestne a časove sústredenú
výstavbu a spôsob ich zástavby a určuje podmienky vecnej a časovej koordinácie výstavby.
§ 12
Stupne územnoplánovacej dokumentácie
Územnoplánovacia dokumentácia (§ 8) sa spracúva
a)
pre veľký územný celok,
b)
pre sídelný útvar,
c)
pre zónu.
§ 13
Územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku
Územnoplánovacia dokumentácia veľkého územného celku sa spracúva pre územie, na ktorom
je umiestnené viac sídelných útvarov, alebo pre veľké územie, v ktorom sa uplatňujú
špeciálne záujmy (ťažba, priemysel, poľnohospodárstvo, rekreácia a pod.).
§ 14
Územnoplánovacia dokumentácia sídelného útvaru
Územnoplánovacia dokumentácia sídelného útvaru sa spracúva pre celé územie sídelného
útvaru, včítane jeho záujmového územia, pre zoskupenie sídelných útvarov a pre územie
strediska cestovného ruchu a rekreácie. Sídelným útvarom je každá jednotka osídlenia,
ktorá tvorí uzavretý, od iných jednotiek osídlenia priestorove oddelený útvar.
§ 15
Územnoplánovacia dokumentácia zóny
Územnoplánovacia dokumentácia zóny sa spracúva pre ucelené časti sídelného útvaru,
najmä pre jeho priemyselnú, obytnú, centrálnu a historickú časť a pre časť rekreačného
alebo krajinného celku, prípadne pre celé územie malého sídelného útvaru.
ODDIEL 4
OBSTARÁVANIE ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
Príslušnosť
§ 16
(1)
Územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány územného plánovania.
(2)
Orgánmi územného plánovania sú národné výbory; orgánmi plánovania sú ďalej ministerstvá
výstavby a techniky republík, Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj
a na území vojenských obvodov orgány Federálneho ministerstva obrany.
(3)
Ak orgánom územného plánovania je národný výbor, úkony spojené s obstarávaním územnoplánovacej
dokumentácie vykonáva príslušný odbor národného výboru, pokiaľ zákon neustanovuje
inak (§ 142).
§ 17
(1)
Orgány územného plánovania sú povinné obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu v
súlade s potrebami rozvoja územia a v primeranom a hospodárnom rozsahu. Územné plány
alebo územné projekty sídelných útvarov a zón sa obstarávajú vždy pre výstavbu nových
sídelných útvarov a pre podstatnú prestavbu, dostavbu alebo asanáciu existujúcich
sídelných útvarov alebo ich častí, ktorá je vyvolaná ich plánovaným rozvojom. Územná
prognóza sa obstaráva len pre územie so zložitými podmienkami a na jej obstaranie
je potrebný súhlas nadriadeného orgánu územného plánovania.
(2)
Orgány územného plánovania obstarávajú územnoplánovaciu dokumentáciu
a)
z vlastného podnetu,
b)
na príkaz nadriadeného orgánu územného plánovania,
c)
na návrh národných výborov nižšieho stupňa, iných orgánov štátnej správy alebo socialistických
organizácií.
(3)
Ministerstvá výstavby a techniky republík usmerňujú riešenie vecných problémov v
územnoplánovacej dokumentácii a dozerajú, či sa územnoplánovacia dokumentácia obstaráva
v odôvodnených prípadoch a v zodpovedajúcom rozsahu.
§ 18
(1)
Územnoplánovaciu dokumentáciu veľkých územných celkov obstarávajú krajské národné
výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej
socialistickej republiky Bratislavy.
(2)
Územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón obstarávajú okresné národné
výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej
socialistickej republiky Bratislavy, národné výbory miest Brna, Ostravy, Plzne a mestské
národné výbory v Košiciach, Banskej Bystrici, Českých Budějoviciach, Hradci Králové
a v Ústí nad Labem.
(3)
V odôvodnených prípadoch si môže obstaranie územnoplánovacej dokumentácie vyhradiť
príslušný nadriadený orgán územného plánovania. Federálne ministerstvo pre technický
a investičný rozvoj si môže vyhradiť obstaranie územnoplánovacej dokumentácie veľkého
územného celku, ak si jej schválenie vyhradí vláda Československej socialistickej
republiky.
(4)
Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie zasahuje do územných obvodov niekoľkých
národných výborov, dohodnú sa príslušné národné výbory, ktorý z nich ju obstará. Ak
nedôjde k dohode, rozhodne spoločný nadriadený orgán územného plánovania, ktorý národný
výbor územnoplánovaciu dokumentáciu obstará. Ak riešenie územnoplánovacej dokumentácie
zahŕňa územie Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky,
rozhodnú o spôsobe obstarania spoločne ministerstvá výstavby a techniky oboch republík.
§ 19
Náklady na obstaranie
Náklady spojené s obstaraním územnoplánovacej dokumentácie uhrádza orgán územného
plánovania, ktorý ju obstaráva. Orgán územného plánovania môže však požadovať čiastočnú
alebo úplnú úhradu nákladov za obstaranie územnoplánovacej dokumentácie od organizácií,
ktorých výhradná potreba vyvolala obstaranie územnoplánovacej dokumentácie.
§ 20
Hlavné ciele a požiadavky
(1)
Orgán územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu, určí hlavné
ciele a požiadavky pre vypracovanie
a)
územnej prognózy v prognostickej úlohe,
b)
územných plánov v územných a hospodárskych zásadách,
c)
územných projektov v programoch výstavby.
(2)
Prognostickú úlohu prerokuje príslušný orgán územného plánovania s dotknutými národnými
výbormi a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy.
(3)
Územné a hospodárske zásady a programy výstavby prerokuje príslušný orgán územného
plánovania s dotknutými národnými výbormi a dohodne sa na nich s ostatnými dotknutými
orgánmi štátnej správy; územné a hospodárske zásady prerokuje aj s nadriadeným orgánom
územného plánovania.
(4)
Územné a hospodárske zásady a programy výstavby schvaľuje národný výbor, ktorý bude
schvaľovať aj územný plán alebo územný projekt.
(5)
Vláda Československej socialistickej republiky, vláda Českej socialistickej republiky
alebo vláda Slovenskej socialistickej republiky schvaľuje územné a hospodárske zásady
a programy výstavby v prípadoch, keď si schválenie vopred vyhradila.
Prerokúvanie
§ 21
(1)
Návrh územnoplánovacej dokumentácie prerokuje orgán územného plánovania, ktorý ju
obstaráva, a to
a)
návrh územnej prognózy s národnými výbormi, ktorých územia sa riešenie týka, a s
dotknutými orgánmi štátnej správy,
b)
návrh územného plánu s národnými výbormi, ktorých územia sa riešenie týka; s návrhom
územného plánu sídelného útvaru oboznámi účinnou formou organizácie a občanov; návrh
územného plánu zóny musí byť vystavený po 30 dní na verejné nahliadnutie,
c)
návrh územného projektu s národným výborom, ktorého územia sa riešenie týka, a s
organizáciami, ktoré sa majú na výstavbe zúčastňovať, pokiaľ sú známe; ak spracovaniu
územného projektu nepredchádzal územný plán príslušného stupňa, prerokuje sa návrh
územného projektu aj s organizáciami a občanmi podľa ustanovení platných pre územný
plán.
(2)
Návrh územného plánu a návrh územného projektu sa musí dohodnúť s dotknutými orgánmi
štátnej správy.
§ 22
(1)
O prerokúvaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie upovedomí orgán územného plánovania
dotknuté národné výbory a ostatné orgány štátnej správy vždy jednotlivo.
(2)
Organizáciám a občanom oznámi prerokúvanie návrhu územného plánu sídelného útvaru
alebo zóny spôsobom v mieste obvyklým.
§ 23
(1)
Národné výbory a ostatné orgány štátnej správy uvedené v § 21 sú povinné oznámiť svoje stanovisko k návrhu územnoplánovacej dokumentácie do 30
dní odo dňa, keď boli o ňom upovedomené (§ 22 ods.1). Rovnakú povinnosť majú aj organizácie, ktoré sa zúčastnia na výstavbe v území riešenom
územným projektom.
(2)
Ak sa prerokúva návrh územnoplánovacej dokumentácie, ktorá rieši územie so zložitými
vzťahmi, môže orgán územného plánovania lehotu podľa odseku 1 primerane predĺžiť.
(3)
Organizácie a občania sú oprávnení podať pripomienky k návrhu územného plánu sídelného
útvaru alebo zóny do 30 dní odo dňa oznámenia. Organizácie a občania, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám (§ 139 ods.1) sú riešením územného plánu zóny priamo dotknuté, môžu v tej istej lehote podať námietky.
Na námietky podané po uplynutí určenej lehoty sa neprihliada.
§ 24
Organizáciám a občanom, ktorí včas podali námietky proti návrhu územného plánu zóny,
orgán územného plánovania do 60 dní po schválení územného plánu zóny písomne oznámi,
že sa námietkam vyhovelo, alebo dôvody, pre ktoré sa námietkam nevyhovelo.
§ 25
(1)
Návrh územného plánu posúdi nadriadený orgán územného plánovania; bez jeho stanoviska
nemožno návrh územného plánu predložiť na schválenie.
(2)
Ak si schválenie územného plánu vyhradila vláda Českej socialistickej republiky alebo
vláda Slovenskej socialistickej republiky, posúdi návrh ministerstvo výstavby a techniky
príslušnej republiky; ak si schválenie územného plánu vyhradila vláda Československej
socialistickej republiky, posúdi návrh Federálne ministerstvo pre technický a investičný
rozvoj.
ODDIEL 5
SCHVAĽOVANIE ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
§ 26
(1)
Územné plány a územné projekty veľkých územných celkov schvaľujú krajské národné
výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej
socialistickej republiky Bratislavy.
(2)
Územné plány a územné projekty sídelných útvarov a zón schvaľujú okresné národné
výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej
socialistickej republiky Bratislavy, národné výbory miest Brna, Ostravy, Plzne a mestské
národné výbory v Košiciach, Banskej Bystrici, Českých Budějoviciach, Hradci Králové
a Ústí nad Labem.
(3)
Územná prognóza sa neschvaľuje. Ak je účelné schváliť niektorú časť riešenia územnej
prognózy ako smerný a záväzný podklad riadenia ďalšieho rozvoja územia, sú príslušné
na jej schválenie národné výbory uvedené v odsekoch 1 a 2; pred schválením ju posúdi
nadriadený orgán podľa § 25.
§ 27
(1)
V odôvodnených prípadoch si schválenie územnoplánovacej dokumentácie môže vyhradiť
národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda republiky.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky si môže vyhradiť schválenie územnoplánovacej
dokumentácie veľkého územného celku riešiacej otázky vyplývajúce z medzištátnych dohôd
alebo otázky, ktoré treba z hľadiska jednotnej koncepcie rozvoja územia riešiť koordinovane
v oboch republikách, a schválenie územnoplánovacej dokumentácie hlavného mesta Prahy.
§ 28
Na prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov
sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
ODDIEL 6
ZÁVÄZNOSŤ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE
§ 29
(1)
Územnoplánovacia dokumentácia obsahuje záväzné a smerné časti riešenia. Záväzné sú
základné zásady usporiadania územia a limity jeho využitia, ktoré sú určené v regulatívoch
funkčného a priestorového usporiadania územia; ostatné časti riešenia sú smerné.
(2)
Záväzné a smerné časti územnoplánovacej dokumentácie vymedzí schvaľujúci orgán. V
záväznej časti vždy vymedzí verejnoprospešné stavby, pre ktoré možno pozemky, stavby
a práva k nim vyvlastniť. Záväznú časť schváleného územného plánu vyhlási všeobecne
záväzným právnym predpisom1) príslušná obec; v prípadoch, keď si schválenie územného plánu veľkého územného celku
vyhradí vláda republiky, vyhlási záväznú časť schváleného plánu svojím nariadením.
(3)
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným
podkladom pre vypracovanie a schvaľovanie ďalších kategórií a stupňov územnoplánovacej
dokumentácie, pre územné rozhodovanie a pre vypracovanie dokumentácie stavieb.
§ 30
Orgán územného plánovania, ktorý obstaral územnoplánovaciu dokumentáciu, sústavne
sleduje, či sa nezmenili územno-technické, hospodárske a sociálne predpoklady, na
základe ktorých bola navrhnutá koncepcia organizácie územia. Ak dôjde k zmene predpokladov,
orgán územného plánovania obstará doplnok alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
§ 31
(1)
Zmeny alebo doplnky záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie schvaľuje orgán,
ktorý schválil pôvodnú územnoplánovaciu dokumentáciu.
(2)
Na prerokovanie návrhu zmeny alebo doplnku záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie
sa vzťahujú ustanovenia § 21 až 25 primerane.
(3)
O úprave smernej časti územnoplánovacej dokumentácie rozhoduje orgán, ktorý územnoplánovaciu
dokumentáciu obstaral.
ODDIEL 7
ÚZEMNÉ KONANIE
§ 32
Umiestňovanie stavieb, využívanie územia a ochrana dôležitých záujmov v území
Umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno
len na základe územného rozhodnutia, ktorým je
a)
rozhodnutie o umiestnení stavby,
b)
rozhodnutie o využití územia,
c)
rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d)
rozhodnutie o stavebnej uzávere.
§ 33
Príslušnosť
(1)
Na územné konanie je príslušný stavebný úrad.
(2)
Ak je na územné konanie, ktorým sa vydáva rozhodnutie o využití územia alebo o chránenom
území či o ochrannom pásme, príslušný podľa osobitných predpisov iný orgán štátnej
správy než orgán uvedený v odseku 1, dohodne sa tento orgán o návrhu rozhodnutia alebo
opatrenia so stavebným úradom.
(3)
Národný výbor, ktorý je stavebným úradom, môže chránené územie a stavebnú uzáveru
vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením národného výboru.
§ 33a
(1)
Územné rozhodnutie nevyžadujú
a)
líniové stavby podľa § 139 ods. 3 tohto zákona, ktorých podmienky na umiestnenie sa podrobne riešia schváleným územným
plánom zóny alebo územným projektom zóny,
b)
stavebné úpravy a udržiavacie práce,
c)
drobné stavby,
d)
stavby umiestňované v uzavretých priestoroch a zariadeniach vojenskej správy mimo
územia vojenských obvodov, v uzavretých priestoroch a zariadeniach Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Policajného zboru a Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie priestoru alebo zariadenia.
§ 34
Účastníci územného konania
(1)
Účastníkom územného konania je navrhovateľ a organizácia alebo občania, ktorých vlastnícke
alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám včítane susedných pozemkov a stavieb môžu
byť rozhodnutím priamo dotknuté. Účastníkom územného konania o chránenom území a ochrannom
pásme alebo stavebnej uzávere je iba navrhovateľ.
(2)
Účastníkom územného konania o umiestnení stavby a o využití územia je tiež obec,
pokiaľ obecný úrad nie je stavebným úradom; v územnom konaní háji dôležité miestne
záujmy.
(3)
Účastníkmi územného konania nie sú užívatelia bytov a nebytových priestorov.
Začatie územného konania
§ 35
(1)
Územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo
iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími
predpismi k tomuto zákonu, prípadne dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V
návrhu sa uvedie zoznam organizácií a občanov, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci
konania a sú navrhovateľovi známi.
(2)
Ak predložený návrh neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie umiestnenia navrhovanej
stavby alebo iného opatrenia v území (§ 32), najmä vplyvov na životné prostredie, vyzve stavebný úrad navrhovateľa, aby návrh
v primeranej lehote doplnil potrebnými údajmi alebo podkladmi, a upozorní ho, že inak
územné konanie zastaví. Ak navrhovateľ nedoplní návrh na vydanie územného rozhodnutia
požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad územné konanie zastaví.
§ 36
(1)
Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom štátnej správy a
všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené spravidla s miestným zisťovaním.
Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
pri ústnom konaní, inak že sa na ne neprihliadne.
(2)
Od ústneho konania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná
územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie.
Ak stavebný úrad upustí od ústneho konania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci
uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne;
táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 dní.
(3)
Dotknuté orgány štátnej správy oznámia svoje stanoviská v rovnakej lehote, v ktorej
môžu uplatniť svoje pripomienky a námietky účastníci územného konania. Ak niektorý
z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, stavebný
úrad na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím, primerane predĺži. Ak dotknutý
orgán štátnej správy, ktorý bol vyrozumený o začatí územného konania, neoznámi v určenej
alebo predĺženej lehote svoje stanovisko k navrhovanej stavbe, má sa za to, že so
stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
(4)
Začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch
aj zvlášť rozsiahlej stavby, s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania
o využití územia, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného
konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou
vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.
Podklady územného rozhodnutia
§ 37
(1)
Podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány a územné projekty. Ak
pre územie nebol spracovaný územný plán alebo územný projekt, obstará stavebný úrad
iné podklady v rozsahu nevyhnutnom pre územné rozhodnutie, napríklad územnú prognózu,
územnoplánovacie podklady, skutočnosti zistené vlastným prieskumom a pri miestnom
zisťovaní.
(2)
Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti
o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma
návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území,
posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu, prípadne predpisom,
ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce
a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti
o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu
a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom.
(3)
Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy
a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky.
§ 38
(1)
Ak občan alebo organizácia navrhuje vydať rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie
o využití územia na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke alebo iné právo oprávňujúce
ho využiť pozemok na navrhovaný účel, stavebný úrad preskúma, či navrhovateľ nemôže
požadované opatrenie uskutočniť v súlade so zámermi a cieľmi územného plánovania na
inom pozemku, ku ktorému má vlastnícke alebo iné právo, alebo či ho môže uskutočniť
na inom vhodnom pozemku, ktorý je v správe miestneho národného výboru.
(2)
Ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez súhlasu vlastníka
územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať len
vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
§ 38a
S územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy
neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie
využitia územia.
Územné rozhodnutie
§ 39
V územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný účel a určí podmienky,
ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného
plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území
a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení
stavby si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších
podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť
ďalšie podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.
§ 40
(1)
Rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia platí dva roky odo
dňa, keď nadobudlo právoplatnosť a rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby platí
tri roky odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, ak stavebný úrad neurčil v odôvodnených
prípadoch dlhšiu lehotu; nestráca však platnosť, pokiaľ bola v týchto lehotách podaná
žiadosť o stavebné povolenie alebo o povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia
podľa tohto zákona (§ 71 ods. 1), alebo ak sa začalo s využitím územia na určený účel.
(2)
Čas platnosti rozhodnutia o chránenom území alebo o ochrannom pásme, ako aj rozhodnutia
o stavebnej uzávere určí stavebný úrad. Ak sa platnosť rozhodnutia nemôže vopred časove
obmedziť, rozhodne stavebný úrad o skončení jeho platnosti, ak zanikne účel, na ktorý
bolo územné rozhodnutie vydané.
(3)
Čas platnosti územného rozhodnutia môže stavebný úrad predĺžiť na žiadosť navrhovateľa,
pokiaľ ju podal pred uplynutím lehoty.
(4)
Územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných
účastníkov územného konania.
§ 41
Zmena územného rozhodnutia
(1)
Stavebný úrad môže z podnetu navrhovateľa nahradiť územné rozhodnutie, ktoré je právoplatné,
novým územným rozhodnutím, ak sa zmenila územnoplánovacia dokumentácia alebo iné podklady
pre územné rozhodnutie alebo podmienky v území. Za rovnakých okolností môže stavebný
úrad nahradiť územné rozhodnutie, ktoré vydal z vlastného podnetu.
(2)
Stavebný úrad môže novým územným rozhodnutím aj z vlastného podnetu nahradiť právoplatné
rozhodnutie o umiestnení stavby a rozhodnutie o využití územia vydané na návrh účastníka
konania, ak to vyžaduje uskutočnenie záväznej úlohy štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva v investičnej výstavbe. Taká zmena sa môže urobiť, kým nie je vydané
stavebné povolenie alebo povolenie na terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto
zákona. Ak sa povolenie nevydáva, môže stavebný úrad územné rozhodnutie nahradiť novým,
pokiaľ sa opatrenie podľa územného rozhodnutia neuskutočnilo.
(3)
Navrhovateľ pôvodného územného rozhodnutia, ktoré bolo nahradené podľa odseku 2,
môže na stavebnom úrade uplatniť právo na náhradu nákladov, najmä na projektovú dokumentáciu,
ktoré vynaložil na prípravu stavby alebo iného opatrenia v území podľa pôvodného územného
rozhodnutia. O výške náhrady rozhodne stavebný úrad a uhradí ju organizácia, v prospech
ktorej bolo vydané nové územné rozhodnutie; túto organizáciu určí stavebný úrad vo
svojom rozhodnutí.
(4)
Stavebný úrad môže z rozhodnutia o chránenom území, o ochrannom pásme a o stavebnej
uzávere v odôvodnených prípadoch a po dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy povoliť
výnimku zo stavebného zákazu alebo z obmedzenia niektorých činností v území.
§ 42
Oznámenie územného rozhodnutia
(1)
Územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia.
(2)
Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v
odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, s veľkým počtom účastníkov
konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho
územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v
mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
(3)
Odkladný účinok odvolania proti územnému rozhodnutiu nemožno vylúčiť.
DRUHÁ ČASŤ
STAVEBNÝ PORIADOK
ODDIEL 1
OPRÁVNENIE NA PROJEKTOVÚ A INŽINIERSKU ČINNOSŤ A NA USKUTOČŇOVANIE STAVIEB
§ 44
Oprávnenie na uskutočňovanie stavieb
(1)
Stavať pre iného stavebníka môže iba právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má
oprávnenie na stavebné alebo montážne práce podľa osobitných predpisov2) a zabezpečí výkon činnosti stavbyvedúceho odborne spôsobilou osobou [§ 46a ods. 2 písm. d)].
(2)
Socialistická organizácia je oprávnená stavať sama pre seba, aj keď stavebné alebo
montážne práce nie sú predmetom jej činnosti, ak je na to odborne vybavená a ak je
zabezpečené odborné vedenie stavby.
(3)
Jednoduchú a drobnú stavbu môže uskutočňovať občan ako stavebník svojpomocou, prípadne
za výpomoci ďalších občanov, ak zabezpečí primerané technické vybavenie a odborný
dozor nad uskutočňovaním stavby osobou, ktorá má odbornú kvalifikáciu, pokiaľ sám
nie je odborne spôsobilý dozor vykonávať.
(4)
Ak stavbu uskutočňuje zahraničný dodávateľ, je stavebník povinný, ak osobitné predpisy
neustanovujú niečo iné, preukázať stavebnému úradu, že tento dodávateľ je oprávnený
uskutočňovať takú stavbu podľa práva platného v príslušnej krajine.
ODDIEL 2
OSOBITNÁ SPÔSOBILOSŤ NA NIEKTORÉ ČINNOSTI VO VÝSTAVBE
§ 46a
(1)
Vybrané činnosti vo výstavbe, ktoré majú rozhodujúci význam pre ochranu verejných
záujmov pri príprave, projektovaní alebo vykonávaní stavieb, môžu vykonávať iba osoby,
ktoré na ne preukázali odbornú spôsobilosť skúškou a dostali preukaz odbornej spôsobilosti.
(2)
Za vybrané činnosti vo výstavbe sa na účely tohto zákona považujú
a)
vypracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
b)
projektovanie stavieb,
c)
statické výpočty nosných konštrukcií stavieb,
d)
výkon činnosti stavbyvedúceho a výkon činnosti stavebného dozoru,
e)
prieskum, skúšanie a diagnostika stavieb,
f)
geodetické merania pre projektovú činnosť a vytyčovacie práce.
(3)
Podrobnosti o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe, o spôsobe a
podmienkach jej udeľovania ustanovia zákony národných rád.
§ 46b
Základné pojmy
(1)
Projektovanie stavieb je činnosť, ktorou sa vyhotovuje dokumentácia stavieb alebo
projektová dokumentácia stavieb potrebná na konanie podľa tohto zákona.
(2)
Statické výpočty nosných konštrukcií stavieb sú činnosťou, ktorou sa preukazuje,
že bezpečnosť stavby je v súlade s príslušnými technickými predpismi.
(3)
Činnosťou stavbyvedúceho je činnosť, ktorou sa zabezpečuje uskutočňovanie stavby
a riadne vykonávanie prác podľa projektovej dokumentácie stavby a podľa podmienok
stavebného povolenia.
(4)
Činnosťou stavebného dozoru je činnosť, ktorou sa sleduje, či sa stavba uskutočňuje
podľa projektovej dokumentácie a podľa podmienok stavebného povolenia, či nie je ohrozená
bezpečnosť, životy a ochrana zdravia na stavbe, či pri uskutočňovaní stavby nedochádza
k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia nad mieru ustanovenú osobitným predpisom3) a či nie sú ohrozené iné verejné záujmy.
(5)
Prieskum, skúšanie a diagnostika stavieb sú činnosti zamerané na zistenie skutočného
stavu objektu, jeho požadovanej mechanickej únosnosti, stability, požiarnej bezpečnosti,
ochrany zdravia a životného prostredia, hygienických požiadaviek, bezpečnosti pri
užívaní, ochrane proti hluku a úspory energie.
ODDIEL 3
VÝROBKY PRE STAVBU
§ 47
(1)
Zhotoviteľ (dodávateľ) stavby musí pre stavbu použiť len výrobky, ktoré majú také
vlastnosti, aby po dobu predpokladanej existencie stavby bola pri bežnej údržbe zaručená
požadovaná mechanická pevnosť a stabilita, požiarna bezpečnosť, hygienické požiadavky,
ochrana zdravia a životného prostredia, bezpečnosť pri užívaní, ochrana proti hluku
a úspora energie.
(2)
Pri overovaní vlastností výrobkov sa postupuje podľa osobitných predpisov.4a)
ODDIEL 4
POVOĽOVANIE STAVIEB, ZMIEN STAVIEB A UDRŽIAVACÍCH PRÁC
Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce
§ 54
Stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného
povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
§ 55
(1)
Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa
na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje
aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.
(2)
Ohlásenie stavebnému úradu postačí
a)
pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu
podstatne ovplyvniť životné prostredie;
b)
pri stavebných úpravách, ktorými sa nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
c)
pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť
stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na
stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou.
(3)
Vykonávací predpis podrobnejšie vymedzí, pre ktoré stavby je potrebné stavebné povolenie
a pre ktoré drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce postačí ohlásenie stavebnému
úradu.
§ 56
Stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje
a)
pri banských dielach, banských stavbách pod povrchom a pri stavbách v povrchových
lomoch a skrývkach, pokiaľ podliehajú schvaľovaniu a dozoru orgánov štátnej banskej
správy podľa banských predpisov,
b)
pri nadzemných a podzemných vedeniach jednotnej telekomunikačnej siete, včítane oporných
a vytyčovacích bodov, c) pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné
stánky, konštrukcie a zariadenia na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,
c)
pri krátkodobých prenosných zariadeniach, ako sú predajné stánky, konštrukcie a zariadenia
na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov,
d)
pri scénických stavbách pre film a televíziu,
e)
pri geodetických drevených a prenosných meračských vežiach, signáloch a pyramídach,
f)
pri konštrukciách chmeľníc a vinohradov,
g)
pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení
ich trasa,
h)
pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. c).
§ 57
Ohlásenie stavebnému úradu
(1)
Stavebník (§ 139 ods.3) drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 je povinný ich uskutočnenie vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Stavebný úrad
môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno
uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
(2)
Drobnú stavbu alebo stavebnú úpravu môže stavebník uskutočniť len na základe písomného
oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietok. Udržiavacie práce
môže stavebník vykonať, pokiaľ stavebný úrad do 30 dní odo dňa ohlásenia neurčí, že
tieto práce podliehajú stavebnému povoleniu.
(3)
Za deň ohlásenia sa považuje deň, keď bolo ohlásenie podané stavebnému úradu alebo
odovzdané na poštovú prepravu.
(4)
Ak sa majú stavebné úpravy alebo udržiavacie práce uskutočniť na stavbe, ktorá je
kultúrnou pamiatkou, priloží stavebník k ich ohláseniu stavebnému úradu stanovisko
orgánu pamiatkovej starostlivosti.
§ 58
Žiadosť o stavebné povolenie
(1)
Žiadosť o stavebné povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou podáva stavebník stavebnému
úradu.
(2)
Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo
podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu.
(3)
Ak ide o stavebnú úpravu, nadstavbu alebo udržiavacie práce na stavbe, môže byť stavebníkom
právnická alebo fyzická osoba, ktorá je nájomcom stavby, ak o tom predloží písomnú
dohodu s vlastníkom stavby.
(4)
Stavebník podzemných stavieb podliehajúcich tomuto zákonu nepreukazuje vlastníctvo
alebo užívacie právo k pozemku, prípadne súhlas vlastníka alebo užívateľa pozemku
či stavieb na ňom, ak ide o stavby, ktoré funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisia
so stavbami na pozemku ani s prevádzkou na ňom a ktoré ani inak nemôžu ovplyvniť využitie
pozemku na účel, ktorému je určený.
(5)
Ak je stavebníkom občan a žiada o povolenie samostatnej stavby, ktorá má čiastočne
spočívať na stavbe druhého občana, musí predložiť písomnú dohodu s vlastníkom tejto
stavby obsahujúcu súhlas s povolením stavby; to isté platí, ak sa majú obe stavby
uskutočniť súčasne.
(6)
Ak má jedna stavba čiastočne spočívať na druhej, ak majú byť dve samostatné stavby
nad sebou alebo jedna do druhej vstavaná a stavebníkom je socialistická organizácia,
musí preukázať súhlas vlastníka existujúcej stavby.
§ 59
Účastníci stavebného konania
(1)
Účastníkmi stavebného konania sú stavebník, ako aj organizácie a občania, ktorí majú
vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám a ktorých práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť stavebným povolením dotknuté. Pri stavbách
socialistických organizácií, ktoré uskutočňujú jednotlivé organizácie samy pre seba,
a pri stavbách uskutočňovaných občanmi svojpomocou (§ 44 ods. 2 a 3) je účastníkom stavebného konania aj osoba, ktorá bude na návrh stavebníka vykonávať
odborný dozor.
(2)
Stavebný úrad môže na stavebné konanie prizvať iné organizácie a občanov, najmä projektanta
a organizáciu, ktorá bude stavbu alebo práce na nej uskutočňovať; tí však nie sú účastníkmi
konania.
(3)
Účastníkmi stavebného konania nie sú užívatelia bytov a nebytových priestorov.
Stavebné konanie
§ 60
(1)
Ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa
v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka,
aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami
územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.
(2)
Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak dokumentáciu nespracovala oprávnená organizácia
alebo oprávnený občan alebo ak stavebník nepreukázal náležitosti podľa § 58 ods. 2 až 6, prípadne nedoplnil žiadosť v lehote určenej podľa odseku 1 alebo neuviedol dokumentáciu
do súladu s podmienkami územného rozhodnutia.
§ 61
(1)
Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom štátnej správy
a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne konanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
konaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo
mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny alebo
územného projektu zóny, sa neprihliada.
(2)
Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho konania môže stavebný úrad upustiť,
ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre
posúdenie navrhovanej stavby.
(3)
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 dní pred konaním
miestneho zisťovania, prípadne ústneho konania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
konania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na
neskoršie podané námietky neprihliadne.
(4)
Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách,
s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného
konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne
ústneho konania, a ak sa nekoná ústne konanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa
odseku 3.
(5)
Miestny národný výbor a ostatné dotknuté orgány štátnej správy upovedomia stavebný
úrad vždy jednotlive. Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej
lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov
štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži stavebný úrad na jeho
žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán štátnej správy v určenej alebo
predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že
so stavbou z hľadiska ním sledovaných záujmov súhlasí.
§ 62
(1)
V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a)
či dokumentácia spĺňa podmienky územného rozhodnutia,
b)
či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa záujmov spoločnosti, predovšetkým ochrany
životného prostredia a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,
c)
či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,
d)
či bude stavbu uskutočňovať oprávnená organizácia alebo či pri stavbách a prácach
na nich, ktoré budú uskutočňovať organizácie samy pre seba alebo ktoré sa budú uskutočňovať
svojpomocou (§ 44 ods. 2 a 3), je zabezpečené odborné vedenie a uskutočňovanie stavby alebo či je zabezpečený
odborný dozor. V prípade, ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní podľa
osobitných predpisov,4b) stavebník to oznámi stavebnému úradu do 15 dní po ukončení výberového konania.
(2)
Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených
v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu
technologického zariadenia nepreskúmava.
(3)
Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, ich vzájomný
súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
(4)
Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť záujmy spoločnosti alebo
neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu,
než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
§ 63
Dokumentáciu jednoduchých a drobných stavieb preskúma stavebný úrad aj z hľadiska
záujmov, ktoré hája orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov, a to najmä vtedy,
ak na posúdenie postačia všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vydané podľa
tohto zákona, alebo iné predpisy. Stavebný úrad oznámi dotknutým orgánom štátnej správy
začatie stavebného konania; tieto orgány si môžu posúdenie vyhradiť, sú však povinné
oznámiť svoje stanovisko najneskoršie pri ústnom konaní alebo v lehote určenej podľa
§ 61 ods. 3 a 5.
§ 64
(1)
S orgánmi štátnej správy a s účastníkmi, ktorých stanoviská a vyjadrenia k dokumentácii
predloženej pri stavebnom konaní sa opatrili pred jeho začatím, obmedzí stavebný úrad
prerokovanie žiadosti podľa miery, v akej sa ich požiadavky splnili.
(2)
Stavebné konanie o líniových stavbách, o ktorých sa pred stavebným konaním opatrili
kladné vyjadrenia účastníkov konania, obmedzí stavebný úrad v časti trasy, ktorá prebieha
nezastavaným územím, na zabezpečenie súladu stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy
a na zistenie, či žiadosť zodpovedá podmienkam územného rozhodnutia.
§ 65
So stavebným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné
predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na uskutočnenie stavby.
Stavebné povolenie
§ 66
(1)
V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania
stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými
podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť
stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi
štátnej správy, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby
a jej užívania na životné prostredie.
(2)
Pri samostatných stavbách občanov, ktoré čiastočne spočívajú na sebe (§ 58 ods. 5) a nie sú navzájom prevádzkove spojené, vznikne právoplatnosťou stavebného povolenia
v prospech povoľovanej stavby vecné bremeno voči stavbe, na ktorej spočíva. Obsah
vecného bremena sa musí vymedziť v stavebnom povolení.
§ 67
Stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa,
keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil
na začatie stavby dlhšiu lehotu.
§ 68
(1)
Stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby
ešte pred jej dokončením.
(2)
V rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností
účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi štátnej
správy, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby
povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby
ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane
vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
§ 69
(1)
Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom
ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom konaní; tieto rozhodnutia týkajúce
sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si
vyhradili posúdenie dokumentácie.
(2)
Ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom
v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
§ 70
Stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych
nástupcov účastníkov konania.
ODDIEL 5
POVOLENIE TERÉNNYCH ÚPRAV, PRÁC A ZARIADENÍ
§ 71
(1)
Povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú prislušné podľa osobitných
predpisov iné orgány,
a)
terénne úpravy, ktorými sa podstatne mení vzhľad prostredia alebo odtokové pomery,
b)
ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
c)
informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných
z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.
(2)
Na terénne úpravy, práce a zariadenia uvedené v odseku 1 sa povolenie nevydáva, ak
stavebný úrad v územnom rozhodnutí od jeho vydania upustil.
(3)
Povolenie sa nevyžaduje pri označeniach budov štátnych orgánov, pri návestiach v
záujme verejnej bezpečnosti a poriadku, pri uličných, požiarnych, dopravných, vodohospodárskych
a opisných značkách, pri označení geodetických bodov a poštových schránok. Povolenie
sa nevyžaduje ani pri označeniach budov socialistických organizácií, pokiaľ nie sú
reklamným zariadením.
§ 72
(1)
Podať žiadosť o povolenie terénnych, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich
prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnený vlastník pozemku
alebo ten, kto má iné oprávnenie užívať pozemok na požadovaný účel.
(2)
O povolenie ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác je oprávnená žiadať
len socialistická organizácia, ktorá ich má v podnikovom registri zapísané ako predmet
svojej činnosti, a miestny národný výbor.
(3)
Podať žiadosť o povolenie informačných, reklamných a propagačných zariadení je oprávnená
aj osoba alebo organizácia, ktorá má písomnú dohodu s vlastníkom stavby či pozemku
alebo s tým, kto má časove neobmedzené právo užívať stavbu či pozemok, na ktorom sa
má zariadenie umiestniť.
§ 73
Na konanie o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich
prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia
oddielu 4.
§ 74
Pred zastavením ťažobných prác je prevádzateľ povinný vypracovať plán ich zabezpečenia
alebo likvidácie a požiadať stavebný úrad o jeho schválenie.
ODDIEL 6
VYTYČOVANIE STAVIEB
§ 75
(1)
Pred začatím stavby, zmeny stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí
stavebník zabezpečiť vytýčenie priestorovej polohy orgánmi alebo organizáciami na
to oprávnenými alebo zodpovednými geodetmi.8)
(2)
Spôsob vytýčenia priestorovej polohy jednoduchých a drobných stavieb, terénnych úprav
a ťažobných prác na povrchu ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.
(3)
Vytyčovanie sa robí podľa vytyčovacích výkresov v súlade s územným rozhodnutím a
stavebným povolením.
(4)
Stavebný úrad si môže vyžiadať od orgánov geodézie a kartografie kontrolu vykonaných
vytyčovacích prác. Ak orgány geodézie a kartografie zistia nesprávne vykonanie vytyčovacích
prác, uhrádza náklady na kontrolu stavebník.
ODDIEL 7
UŽÍVANIE STAVIEB
Kolaudácia stavieb
§ 76
(1)
Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť
stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce (ďalej v oddiele 7 len „stavba“), pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len
na základe kolaudačného rozhodnutia.
(2)
Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako
aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia sa kolaudujú len v prípadoch, že to
stavebný úrad určil pri ich povolení.
(3)
Všeobecne záväzný právny predpis môže ustanoviť, či a v akom rozsahu sa vykonáva
kolaudačné konanie pri stavbách, ktoré podľa predpisov o telekomunikáciách nevyžadujú
stavebné povolenie.
§ 77
Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil
terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce, ako aj informačné,
reklamné a propagačné zariadenia.
§ 78
(1)
Účastníkom kolaudačného konania je stavebník, prípadne užívateľ (prevádzateľ), ak
je v čase začatia konania známy.
(2)
Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene dokumentácie overenej
v stavebnom konaní, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých
by sa zmena mohla dotýkať.
§ 79
(1)
Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka. Návrh môže podať aj budúci užívateľ
(prevádzateľ), musí však stavebnému úradu predložiť písomnú dohodu so stavebníkom
o užívaní stavby.
(2)
Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa musí uviesť prepokladaný
termín dokončenia stavby.
§ 80
(1)
Stavebný úrad oznámi účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy začatie
kolaudačného konania najmenej 7 dní pred ústnym konaním spojeným s miestnym zisťovaním.
Pri stavbách uskutočňovaných dodávateľsky prebieha kolaudačné konanie v bezprostrednej
nadväznosti na odovzdanie a prevzatie dodávky podľa Hospodárskeho zákonníka, pri ostatných
stavbách v nadväznosti na dokončenie stavby.
(2)
V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté
orgány štátnej správy, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
konaní, inak že sa na ne neprihliadne.
(3)
Ak je to účelné, prizve stavebný úrad na kolaudačné konanie projektanta, prípadne
dodávateľa.
§ 81
(1)
V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie
overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo
jej užívanie nebude ohrozovať záujmy spoločnosti, predovšetkým z hľadiska ochrany
života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
(2)
Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene štátnych technických noriem alebo
iných technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia,
prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na
stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.
(3)
Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu,
určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie.
(4)
S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej
stavebným úradom v stavebnom konaní.
§ 82
(1)
Kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné,
určia sa podmienky užívania stavby.
(2)
V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných
technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania
stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie.
Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť
osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel;
inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
(3)
Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, je kolaudačné rozhodnutie zároveň osvedčením,
že prevádzkáreň je spôsobilá na prevádzku.
§ 83
Stavebný úrad môže za podmienok ustanovených osobitnými predpismi9) na žiadosť stavebníka vydať časove obmedzené povolenie na predčasné užívanie stavby
aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, pokiaľ to nemá podstatný vplyv na
užívateľnosť stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb. Do
15 dní po odovzdaní a prevzatí takej stavby je stavebník alebo budúci užívateľ povinný
podať stavebnému úradu návrh na kolaudáciu stavby.
§ 84
Pri stavbách organizácií, kde komplexné vyskúšanie plynule prechádza do skúšobnej
prevádzky, sa môže skúšobná prevádzka začať so súhlasom stavebného úradu pred vydaním
kolaudačného rozhodnutia. Ak na posúdenie spôsobilosti stavby na užívanie treba zhodnotiť
priebeh skúšobnej prevádzky alebo jej časového úseku, rozhodne stavebný úrad po dohode
s dotknutými orgánmi štátnej správy o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku
a určí pre ňu podmienky. Po skončení a vyhodnotení skúšobnej prevádzky alebo jej časového
úseku vydá stavebný úrad na návrh stavebníka alebo užívateľa stavby kolaudačné rozhodnutie.
§ 85
Zmena v užívaní stavby
(1)
Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom
povolení. Zmeny v spôsobe užívania stavby, v jej prevádzkovom zariadení, v spôsobe
alebo podstatnom rozšírení výroby sú prípustné len po predchádzajúcom ohlásení stavebnému
úradu, ktorý o nich rozhodne alebo nariadi nové kolaudačné konanie.
(2)
Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad
pri stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby.
ODDIEL 8
ÚDRŽBA STAVIEB A ICH ODSTRAŇOVANIE
§ 86
Údržba stavby
(1)
Vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím
stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu
v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických
závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo
najviac predĺžila jej užívateľnosť.
(2)
Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad nariadiť, aby sa v určenej
lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov
sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
(3)
Ustanovenia odseku 1 a 2 platia primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia
podľa tohto zákona.
§ 87
Nevyhnutné úpravy
(1)
Ak to vyžaduje záujem spoločnosti, nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby urobiť
nevyhnutné úpravy na stavbe alebo stavebnom pozemku z hygienických, bezpečnostných,
požiarnych, prevádzkových a estetických dôvodov. Nariadené úpravy je vlastník stavby
alebo pozemku povinný urobiť na svoj náklad.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia podľa
tohto zákona.
Odstraňovanie stavieb
§ 88
(1)
Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a)
závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne
opraviť,
b)
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním; odstránenie stavby
sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore so záujmami
spoločnosti,
c)
stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 3),
d)
dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na
ktorý bola zriadená.
(2)
Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného
úradu. O povolenie môže žiadať vlastník stavby.
(3)
Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie zariadenia staveniska, ktorého
dočasnosť bola obmedzená v stavebnom povolení na čas trvania výstavby, a na odstránenie
stavieb a zariadení, ktoré nepodliehajú stavebnému povoleniu. Pri drobných stavbách
[§ 55 ods. 2 písm. a)], informačných, reklamných a propagačných zariadeniach postačí ohlásenie lehoty,
do ktorej budú odstránené.
(4)
Vlastník zariadenia staveniska vopred prerokuje so stavebným úradom možnosť ďalšieho
využitia zariadenia stavebniska, ak ho možno po dokončení výstavby využiť na iné účely.
Podľa výsledku prerokovania buď predloží stavebnému úradu návrh na zmenu účelu užívania,
prípadne na stavebné úpravy, alebo zariadenie staveniska po dokončení výstavby odstráni.
§ 89
(1)
Náklady na odstránenie stavby znáša jej vlastník. Stavebný úrad môže rozhodnúť, že
časť skutočných nákladov na odstránenie stavby uhradí vlastník podľa miery svojej
zodpovednosti za stav stavby a zvyšná časť sa uhradí z prostriedkov na štátny stavebný
príspevok.
(2)
Vlastník odstraňovanej stavby zodpovedá za škodu vzniknutú na susedných stavbách
alebo pozemku, pokiaľ ju nevyvolal ich závadný stav. Náklady zabezpečovacích prác,
ktoré treba súbežne urobiť pre závadný stav susednej stavby, znáša vlastník tejto
stavby.
§ 90
(1)
Konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať
pre stavbu stavebné povolenie.
(2)
V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný
úrad podmienky pre zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre
odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce
zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.
(3)
Ak o odstránení stavby rozhodol súd, stavebný úrad určí len podmienky podľa odseku
2.
§ 91
Ak sú závadným stavom stavby bezprostredne ohrozené životy osôb a ak stavbu nemožno
zachovať, môže stavebný úrad výnimočne vydať ústny príkaz na odstránenie stavby a
zabezpečiť odstránenie stavby bez prerokovania s vlastníkmi stavby. Stavebný úrad
najneskoršie do 3 dní písomne oznámi rozhodnutie vlastníkovi stavby a dôvody, pre
ktoré bol príkaz vydaný, a rozhodne o úhrade nákladov na odstránenie stavby.
§ 92
(1)
Ak stavebný úrad rozhoduje o odstránení pamiatkove chránenej stavby, vopred si obstará
súhlas príslušného orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti. Obdobne si stavebný
úrad obstará súhlas orgánu uvedeného v osobitných predpisoch, ak je to v nich priamo
ustanovené.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vydanie príkazu na odstránenie stavby podľa
§ 91; stavebný úrad však oznámi orgánom uvedeným v odseku 1 dôvody, ktoré viedli k vydaniu
príkazu na odstránenie stavby, pokiaľ možno ešte pred začatím odstraňovacích prác.
§ 93
(1)
Stavebný úrad zjednoduší postup podľa § 88 až 92 pri odstraňovaní zmien stavieb, terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s
nimi súvisiacich prác, ako aj informačných, reklamných a propagačných zariadení.
(2)
Stavebný úrad nariadi odstránenie informačných, reklamných a propagačných zariadení,
ak splnili účel, na ktorý boli povolené, alebo pre opotrebenie prestali slúžiť pôvodnému
účelu. Stavebný úrad nariadi odstránenie takých zariadení ich zriaďovateľovi, prípadne
jeho právnemu nástupcovi alebo ich užívateľovi; ak ich nemožno zistiť, nariadi odstránenie
tomu, kto má vlastnícke alebo iné právo k stavbe alebo pozemku, na ktorých bolo zariadenie
umiestnené.
§ 94
Nariadenie zabezpečovacích prác
(1)
Ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné národohospodárske
alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný
úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby.
(2)
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie zabezpečovacích prác alebo
odstránenie stavby nedá zaistiť inak, nariadi národný výbor ním riadenej stavebnej
organizácii okamžite vykonať neodkladné práce a určí pre to podmienky.
(3)
Ak organizácia riadená národným výborom nie je na zabezpečovacie práce odborne vybavená,
stavebný úrad nariadi vykonať neodkladné práce inej stavebnej organizácii, prípadne
jej organizačnej zložke, ktorá pôsobí v blízkosti ohrozenej stavby a má predpoklady
pre vykonanie týchto prác.
(4)
Neodkladné zabezpečovacie práce a odstránenie stavby sa robia na náklad vlastníka
stavby.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú, ak sa zabezpečovacie práce pre terénne
úpravy, práce a zariadenia nariaďujú podľa tohto zákona.
§ 95
Štátny stavebný príspevok
(1)
Stavebný úrad môže občanovi, ktorý je vlastníkom stavby, poskytnúť z rozpočtu národného
výboru štátny stavebný príspevok na čiastočné alebo úplné krytie nákladov na nariadené
nevyhnutné úpravy, odstránenie stavby, údržbu alebo zabezpečovacie práce, ak vlastník
náklady nemôže uhradiť pre nedostatok vlastných prostriedkov a nemôže pritom získať
potrebné prostriedky pôžičkou od socialistickej organizácie.
(2)
Stavebný úrad si vyhradí vrátenie príspevku poskytnutého na nariadené nevyhnutné
úpravy alebo údržbu, prípadne jeho časti pre prípad, že dôjde k odplatnému prevodu
stavby, ktorá bola vykonanými prácami zhodnotená.
(3)
Štátny stavebný príspevok podľa odseku 1 nemožno poskytnúť, ak úhradu nákladov na
nariadené nevyhnutné úpravy možno zabezpečiť podľa iných právnych predpisov.
§ 96
Vypratanie stavby
(1)
Ak je stavba v takom stave, že bezprostredne ohrozuje život alebo zdravie osôb, nariadi
stavebný úrad užívateľom stavby jej vypratanie; odvolanie proti rozhodnutiu nemá odkladný
účinok. Ak ide o stavbu obsahujúcu byty, stavebný úrad upovedomí orgán príslušný podľa
zákona o hospodárení s bytmi, aby užívateľom ohrozenej stavby zabezpečil náhradný
byt alebo ubytovanie, prípadne prístrešie, a ak nedôjde k dobrovoľnému vyprataniu,
aby zabezpečil vykonanie rozhodnutia. Sťahovacie a ubytovacie trovy uhrádza miestny
národný výbor.
(2)
Rozhodnutie o vyprataní stavby podľa odseku 1 možno oznámiť ústne; písomné vyhotovenie
tohto rozhodnutia sa musí bezodkladne doručiť.
(3)
Stavebný úrad po dohode s orgánom príslušným podľa zákona o hospodárení s bytmi alebo
s nebytovými priestormi tiež nariadi vypratanie stavby, ak je to potrebné na vykonanie
neodkladných zabezpečovacích prác, nevyhnutných úprav a údržby, ktoré sám nariadil.
§ 96a
Rozhodnutia stavebného úradu vydané podľa § 86, 87, 88, 94 a 96 sú záväzné aj pre právnych nástupcov vlastníkov stavby.
§ 97
Účastníci konania
(1)
Účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú organizácie a občania, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe
a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté.
(2)
Užívatelia jednotlivých bytov a nebytových priestorov sú účastníkmi konania len vtedy,
ak ich užívacie práva k pozemkom alebo stavbe môžu byť priamo dotknuté opatreniami,
ktoré má v konaní podľa odseku 1 stavebný úrad nariadiť.
(3)
Účastníkom konania je aj stavebná organizácia, prípadne jej organizačná zložka, ktorej
sa má nariadiť vykonanie neodkladných prác (§ 94).
ODDIEL 9
ŠTÁTNY STAVEBNÝ DOHĽAD
§ 98
Štátny stavebný dohľad zabezpečuje ochranu záujmov spoločnosti, ako aj práv a právom
chránených záujmov organizácií a občanov, ktoré vyplývajú z uskutočňovania stavby
alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych
úprav, prác a zariadení podľa tohto zákona.
§ 99
Orgánmi štátneho stavebného dohľadu sú poverení pracovníci
a)
stavebného úradu,
b)
mestských a miestnych národných výborov, ktoré nie sú stavebnými úradmi, pri vykonávaní
pôsobnosti podľa § 122 a iných orgánov štátnej správy oprávnených osobitnými predpismi dozerať na uskutočňovanie,
užívanie a odstraňovanie stavieb v medziach týchto predpisov.
§ 100
Stavebník, oprávnená osoba či organizácia uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu,
ako aj vlastník stavby sú povinní
a)
umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na
stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon
dohľadu,
b)
bezodkladne ohlásiť stavebnému úradu závady na stavbe, ktoré ohrozujú jej bezpečnosť,
životy či zdravie osôb alebo môžu spôsobiť značné národohospodárske škody.
§ 101
Ak je odôvodnená obava z ohrozenia záujmov spoločnosti, je orgán štátneho stavebného
dohľadu oprávnený nariadiť na náklad stavebníka alebo vlastníka stavby odobratie a
preskúšanie vzoriek, skúšky stavby a prizvať znalcov na posúdenie technicky ťažkých
alebo neobvyklých stavieb.
§ 102
(1)
Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci
stavebníka, oprávnenú osobu alebo organizáciu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu,
alebo upozorní iný zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.
(2)
Ak organizácia alebo osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá
stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby
môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení
prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať
len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.
(3)
V rozhodnutí podľa odseku 2 môže stavebný úrad uložiť fyzickej alebo právnickej osobe
podľa povahy veci tiež povinnosť zdržať sa takej činnosti, ktorá nad prípustnú mieru
ustanovenú osobitnými predpismi poškodzuje životné prostredie, alebo povinnosť vykonať
také opatrenia, ktoré znížia nepriaznivé účinky ich činnosti na životné prostredie
na prípustnú mieru. Pôsobnosť iných orgánov podľa osobitných predpisov nie je dotknutá.
(4)
Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe neodstrániteľnú závadu vzniknutú
pri uskutočňovaní stavby, ktorá bráni pokračovať v prácach na stavbe, zruší stavebný
úrad na jeho podnet stavebné povolenie a určí ďalší postup.
(5)
Orgán štátneho stavebného dohľadu,
a)
ak zistí nepovolenú stavbu, oznámi to stavebnému úradu; ak ide o rozostavanú stavbu,
bezodkladne vyzve stavebníka, aby zastavil práce na stavbe;
b)
upozorní podľa potreby príslušný orgán alebo organizáciu, že niektorý zo zodpovedných
pracovníkov na stavbe nevykonáva svoju činnosť v súlade so záujmami spoločnosti, a
vyzve ich, aby mu oznámili, aké opatrenia na nápravu prijali;
c)
u osôb, ktoré majú preukaz o odbornej spôsobilosti podľa § 46a a nevykonávajú činnosti v súlade s týmto preukazom, dá stavebnému úradu podnet na
preskúšanie.
(6)
Právo ďalších orgánov štátnej správy vydávať podľa osobitných predpisov rozhodnutia
o náprave závad stavby zostáva nedotknuté; ak je však na nápravu potrebný zásah do
stavebnotechnického riešenia stavby, rozhodne o ňom stavebný úrad.
§ 103
Vlastník stavby je povinný dokumentáciu skutočného realizovania stavby uchovávať po
celý čas jej užívania; pri zmene vlastníctva stavby ju odovzdá novému nadobúdateľovi
a pri odstránení stavby stavebnému úradu.
§ 104
(1)
Ak sa doklady (predovšetkým overená dokumentácia), z ktorých by bolo možno zistiť
účel, na aký bola stavba povolená, nezachovajú, platí, že stavba je určená účelu,
na ktorý je svojím stavebnotechnickým usporiadaním vybavená. Ak vybavenie stavby nasvedčuje
viacerým účelom, predpokladá sa, že stavba je určená účelu, na ktorý sa užíva bez
závad.
(2)
Stavebný úrad môže vlastníkovi stavby nariadiť, aby obstaral dokumentáciu skutočného
realizovania stavby v prípadoch, keď nebola vôbec vyhotovená, nezachovala sa alebo
nie je v náležitom stave. Pokiaľ nie je nevyhnutné vyhotoviť úplnú dokumentáciu skutočného
realizovania stavby, uloží stavebný úrad iba vyhotovenie zjednodušenej dokumentácie
(pasport stavby).
TRETIA ČASŤ
SANKCIE
§ 105
Priestupky občanov proti stavebnému poriadku
(1)
Priestupku sa dopustí a pokutou až do výšky 2000 Kčs sa potresce ten, kto
a)
uskutočňuje drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť
stavebnému úradu, bez takého ohlásenia,
b)
uskutočňuje terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné
povolenie stavebného úradu, bez takého povolenia alebo v rozpore s ním,
c)
nezabezpečuje podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone,
nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené
orgánom štátneho stavebného dohľadu,
d)
neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo
rozhodnutiu stavebného úradu,
e)
odstráni drobnú stavbu [§ 55 ods. 2 písm. a)], reklamné, informačné a propagačné zariadenie bez ohlásenia,
f)
znemožňuje vstup na svoj pozemok alebo stavbu pracovníkom a funkcionárom národných
výborov, pracovníkom špeciálnych a iných stavebných úradov a ústredných orgánov štátnej
správy, ktorí plnia úlohy vyplývajúce z tohto zákona a týkajúce sa tohto pozemku alebo
stavby, pokiaľ nejde o trestný čin,
g)
bol určený na vykonávanie odborného dozoru nad uskutočňovaním stavby a napriek výzve
orgánu štátneho stavebného dohľadu neplní svoje povinnosti.
(2)
Priestupku sa dopúšťa a pokutou až do výšky 5000 Kčs sa potresce ten, kto
a)
v jednotlivom prípade alebo v menšom rozsahu vykonáva bez oprávnenia projektovú činnosť,
pokiaľ nejde o prečin,
b)
v jednotlivom prípade alebo v menšom rozsahu robí bez povolenia príslušného orgánu
drobné remeselnícke práce a opravy na stavbách zárobkovým spôsobom, pokiaľ nejde o
prečin,
c)
ako stavebník mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
d)
užíva stavbu v rozpore s kolaudačným rozhodnutím, prípadne stavebným povolením,
e)
odstráni stavbu bez povolenia príslušného orgánu,
f)
napriek výzve stavebného úradu predlžuje bez vážneho dôvodu dokončenie stavby nad
lehotu určenú v stavebnom povolení.
g)
nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy (§ 87).
(3)
Priestupku sa dopustí a pokutou až do výšky 10 000 Kčs sa potresce ten, kto
a)
ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s
ním,
b)
užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné,
c)
napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného
úradu neudržiava stavbu do tej miery, že jej stav ohrozuje život alebo zdravie osôb,
d)
nevykoná v určenej lehote rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.
(4)
Priestupku sa dopustí a pokutou až do výšky 20 000 Kčs sa potresce ten, kto bez stavebného
povolenia uskutočňuje stavbu v chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku,
ktorý nie je určený na zastavanie, najmä na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.
(5)
O konaní vo veciach priestupkov, o podmienkach zodpovednosti za priestupky, ako aj
o príslušnosti na prejednávanie priestupkov platia všeobecné predpisy.10)
§ 106
Pokuty organizáciám
(1)
Stavebný úrad uloží pokutu až do výšky 200 000 Kčs organizácii, ktorá
a)
uskutočňuje drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť
stavebnému úradu, bez takého ohlásenia,
b)
uskutočňuje terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona, na ktoré je potrebné
povolenie stavebného úradu, bez takého povolenia alebo v rozpore s ním,
c)
nezabezpečuje podmienky vykonávania štátneho stavebného dohľadu, bráni jeho vykonávaniu,
nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu (§ 102 ods. 2) alebo nevykoná opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu,
d)
neudržiava stavbu napriek opätovnej výzve štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu
stavebného úradu,
e)
odstráni drobnú stavbu [§ 55 ods. 2 písm. a)], reklamné, informačné a propagačné zariadenia bez ohlásenia.
(2)
Stavebný úrad uloží pokutu až do výšky 500 000 Kčs organizácii, ktorá
a)
dodala výrobky pre stavebnú časť stavby, ktoré nespĺňajú požiadavky zaručené osvedčením
o akosti alebo dokladom o vlastnostiach výrobkov,
b)
mení stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
c)
odstráni stavbu bez povolenia príslušného orgánu,
d)
neodstráni dočasné zariadenie staveniska po skončení výstavby, e) vykonáva projektovú
alebo inžiniersku činnosť bez oprávnenia,
e)
vykonáva projektovú alebo inžiniersku činnosť bez oprávnenia,
f)
uskutočňuje pre iného stavbu mimo rozsahu predmetu svojej činnosti,
g)
používa osoby na pracovné činnosti, ktoré súvisia s prípravou, uskutočňovaním a kolaudovaním
stavieb bez to, že by sa u týchto osôb preukázala osobitná spôsobilosť na také činnosti,
predpísaná týmto zákonom,
h)
nepožiadala pri novom výrobku pre stavebnú časť stavby o vydanie osvedčenia o vhodnosti
a dodáva tento výrobok bez osvedčenia o vhodnosti.
i)
nevykoná nariadené nevyhnutné úpravy (§ 87),
j)
zhoršuje životné prostredie tým, že predlžuje dobu výstavby v rozpore so stavebným
povolením.
(3)
Stavebný úrad uloží pokutu až do výšky 1 milióna Kčs organizácii, ktorá
a)
uskutočňuje stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
b)
neudržiava stavbu do tej miery, že sú tým ohrozené životy alebo zdravie osôb,
c)
užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia alebo v rozpore s ním,
d)
bez vážneho dôvodu nevykonala neodkladné zabezpečovacie práce nariadené národným
výborom,
e)
nevykoná v určenej lehote rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.
(4)
Pokutu v odseku 1 písm. a) až c), v odseku 2 písm. b) a v odseku 3 písm. a) môže
stavebný úrad uložiť aj organizácii, ktorá uskutočňuje stavbu ako dodávateľ.
(5)
Ministerstvo výstavby a techniky republiky môže uložiť pokutu do výšky 200 000 Kčs
organizácii, ktorá neplní svoje úlohy vyplývajúce zo založenia, využívania a aktualizácie
sústavy vybraných informácií pre výstavbu podľa tohto zákona.
§ 107
Lehoty ukladania a výnosy pokút
(1)
Pokutu možno uložiť iba do jedného roka odo dňa, keď sa orgán oprávnený na uloženie
pokuty dozvedel o tom, že organizácia porušila alebo nesplnila povinnosť (§ 106), najneskoršie však do 3 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti alebo keď
povinnosť mala byť splnená.
(2)
Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu federácie, pokiaľ je na vydanie rozhodnutia príslušný
orgán federácie.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYVLASTNENIE
§ 108
(1)
Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo
verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom
a stavbám možno obmedziť10a) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“).
(2)
Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre
a)
verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
b)
vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území
a pre zabezpečenie podmienok ich ochrany,
c)
vykonanie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej
územnoplánovacej dokumentácie,
d)
vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe,
e)
vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej
siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia,
f)
výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných
pásiem podľa osobitných predpisov,10e)
g)
výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny podľa osobitných predpisov,10c)
h)
výstavbu plynárenských zariadení podľa osobitných predpisov,10d)
i)
výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov osobitného určenia podľa osobitných
predpisov,10b)
j)
účely dobývania ložísk nerastov podľa osobitných predpisov,10f)
k)
výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov,10g)
l)
stavby dráh, ako aj na výkon činností v obvode dráhy a v ochrannom pásme dráhy podľa
osobitných predpisov,10h)
m)
zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky podľa osobitných predpisov,10i)
n)
výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu podľa osobitných predpisov.10j)
(3)
Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom
konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné
služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu
životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej
dokumentácie (stavby pre zneškodňovanie odpadov, pre zásobovanie vodou, odvádzanie
odpadových vôd a ich čistenie, pre verejnú dopravu, pre verejné školstvo, pre verejnú
správu a pod.).
§ 109
Cieľ vyvlastnenia
(1)
Cieľom vyvlastnenia je dosiahnuť prechod, prípadne obmedzenie vlastníckeho práva
k pozemkom a stavbám alebo zriadenie, zrušenie, prípadne obmedzenie práva vecného
bremena k pozemkom a stavbám.
(2)
Vlastnícke právo k pozemkom a stavbám prechádza vyvlastnením na navrhovateľa. Vyvlastnením
zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám, pokiaľ nie je v rozhodnutí
ustanovené inak; to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory, ktoré
vyvlastnením nezaniká.
§ 110
Podmienky vyvlastnenia
(1)
Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo
iným spôsobom.
(2)
Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten sa dokazuje
spravidla územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie
územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo
vo vyvlastňovacom konaní.
(3)
Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia
dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu. Ak sa vyvlastnením
prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k pozemku
alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo
iný oprávnený požiada.
§ 111
Náhrada za vyvlastnenie
(1)
Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, pokiaľ
osobitný zákon nepripúšťa iný spôsob náhrady.
(2)
Náhradu za vyvlastnenie, spôsob náhrady, kto a komu náhradu poskytuje, prípadne maximálnu
výšku náhrady ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis.
(3)
Ak v priebehu vyvlastňovacieho konania nedôjde medzi doterajším vlastníkom a tými,
ktorým na vyvlastňovanom pozemku alebo stavbe viaznu práva zanikajúce vyvlastnením,
k dohode o rozdelení náhrady, zloží navrhovateľ náhradu na súde, v ktorého obvode
pozemok alebo stavba leží. Súd rozhodne o uspokojení týchto nárokov, najmä s prihliadnutím
na to, aby sa neohrozilo zabezpečenie nárokov záložných veriteľov.
Vyvlastňovacie konanie
§ 112
(1)
Vyvlastňovacie konanie vykonáva stavebný úrad.
(2)
Vyvlastňovacie konanie sa začína na návrh orgánu štátnej správy, právnickej alebo
fyzickej osoby, ktorá má predmet vyvlastnenia využiť na účel, na ktorý sa vyvlastňuje.
Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací
orgán, ktorý iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti vykoná konanie a vydá rozhodnutie
o vyvlastnení.
§ 113
(1)
Na prerokovanie návrhu na vyvlastnenie nariadi stavebný úrad ústne konanie.
(2)
Stavebný úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho konania písomne
najmenej 15 dní vopred.
(3)
Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskoršie pri ústnom
konaní. Na námietky uplatnené neskoršie a na námietky, ktoré boli v územnom konaní
zamietnuté alebo ktoré mohol účastník uplatniť v územnom konaní podľa tohto zákona,
sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť.
§ 114
(1)
Na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania vydá stavebný úrad rozhodnutie o vyvlastnení.
(2)
Odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť.
Užívanie vyvlastneného pozemku a stavby
§ 115
(1)
Vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na účely, na ktoré boli vyvlastnené.
(2)
S užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý boli vyvlastnené, sa musí začať najneskoršie
v lehote určenej v rozhodnutí o vyvlastnení; lehota nesmie byť dlhšia ako dva roky.
§ 116
(1)
Na žiadosť účastníka, ktorému boli pozemok alebo stavba vyvlastnené, zruší stavebný
úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom alebo stavbám,
ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnilo. Žiadosť
o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať kedykoľvek po uplynutí lehoty podľa
§ 115 ods. 2, pokiaľ pozemok alebo stavba neslúžia na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Pred uplynutím
tejto lehoty možno žiadosť podať len vtedy, ak územné rozhodnutie určujúce využitie
pozemku alebo stavby na daný účel stratilo platnosť alebo sa zrušilo. O týchto právach
musí stavebný úrad poučiť účastníka konania v rozhodnutí o vyvlastnení.
(2)
Ak rozhodnutie o vyvlastnení bolo celkom alebo čiastočne zrušené, má ten, kto poskytol
náhradu za vyvlastnenie, nárok na jej vrátenie a ten, komu sa vyvlastnilo, nárok na
náhradu spôsobenej ujmy. Náhradu poskytne podľa všeobecných predpisov o náhrade škody
ten, v prospech ktorého sa vyvlastnilo. Ak nedôjde k dohode o týchto nárokoch a ich
výške, rozhodujú súdy alebo orgány hospodárskej arbitráže príslušné podľa všeobecných
predpisov.
PIATA ČASŤ
STAVEBNÉ ÚRADY A PÔSOBNOSŤ NIEKTORÝCH NÁRODNÝCH VÝBOROV
ODDIEL 1
NÁRODNÉ VÝBORY S PRÁVOMOCOU STAVEBNÝCH ÚRADOV
§ 117
(1)
Stavebným úradom je okresný národný výbor. Okresný národný výbor môže určiť, že stavebným
úradom je mestský alebo miestny národný výbor.
(2)
Na území hlavného mesta Prahy je stavebným úradom obvodný národný výbor, prípadne
miestny národný výbor, ktorý určí Národný výbor hlavného mesta Prahy, pokiaľ zákon
neustanovuje inak (§ 142).
(3)
V hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave je stavebným úradom
obvodný národný výbor alebo miestny národný výbor, ktorý určí Národný výbor hlavného
mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, pokiaľ príslušnosť na územné
rozhodovanie neurčí inak.
(4)
V Brne, Ostrave, Plzni a Košiciach je stavebným úradom obvodný národný výbor, pokiaľ
si príslušný národný výbor niektorého z týchto miest nevyhradí rozhodnutie sám.
(5)
Určenie mestského alebo miestneho národného výboru za stavebný úrad sa musí vyhlásiť
spôsobom v mieste obvyklým. Zoznamy mestských alebo miestnych národných výborov, ktoré
boli určené za stavebné úrady, súhrnne uverejnia ministerstvá výstavby a techniky
republík podľa potreby, najmenej však raz ročne.
(6)
Mestský alebo miestny národný výbor sa môže určiť za stavebný úrad len vtedy, ak
má vybudovaný odborný aparát spôsobilý vykonávať svoju právomoc s ohľadom na rozsah
a zložitosť územného rozhodovania a stavebnosprávnej činnosti v mieste a je na to
primerane vybavený.
§ 118
Národný výbor príslušný podľa § 117 ods. 1 až 4 môže po dohode so zúčastnenými národnými výbormi určiť, že mestský alebo miestny
národný výbor, ktorý je stavebným úradom, bude vykonávať právomoc aj pre územné obvody
iných mestských alebo miestnych národných výborov.
§ 119
(1)
Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode dvoch alebo
viacerých stavebných úradov, vykoná konanie a vydá rozhodnutie najbližší spoločne
nadriadený správny orgán. Tento orgán môže určiť, že konanie vykoná a rozhodnutie
vydá niektorý z podriadených stavebných úradov.
(2)
Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť v územnom obvode viacerých
krajov, krajské národné výbory sa dohodnú, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá
rozhodnutie. Ak nedôjde k dohode, rozhodne príslušné ministerstvo výstavby a techniky
republiky, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.
(3)
Ak ide o stavbu alebo opatrenie, ktoré sa má uskutočniť na území Českej socialistickej
republiky a Slovenskej socialistickej republiky, rozhodnú spoločne ministerstvá výstavby
a techniky republík, ktorý stavebný úrad vydá rozhodnutie.
ODDIEL 2
ŠPECIÁLNE, VOJENSKÉ A INÉ STAVEBNÉ ÚRADY
§ 120
Špeciálne stavebné úrady
(1)
Pri leteckých stavbách, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií,
pri vodohospodárskych dielach a telekomunikačných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného
úradu, s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia, orgány
vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej
len „špeciálne stavebné úrady“).
(2)
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa
odseku 1 neustanovujú inak; povolenie na stavby môžu vydať len so súhlasom miestne
príslušného národného výboru s právomocou stavebného úradu, ktorý overuje dodržanie
podmienok územného rozhodnutia.
§ 121
Vojenské a iné stavebné úrady
(1)
Pôsobnosť stavebných úradov, s výnimkou právomoci vo veciach vyvlastnenia, vykonávajú
podľa tohto zákona na území vojenských obvodov orgány Federálneho ministerstva národnej
obrany.
(2)
Pôsobnosť stavebných úradov, s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania
a vyvlastnenia, vykonávajú podľa tohto zákona
a)
orgány Federálneho ministerstva národnej obrany pri stavbách vojenskej správy mimo
územia vojenských obvodov,
b)
orgány Federálneho ministerstva vnútra, Ministerstva vnútra Českej socialistickej
republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky pri stavbách Zboru
národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra,
c)
orgány Ministerstva spravodlivosti Českej socialistickej republiky a Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky pri stavbách zborov nápravnej výchovy,
d)
orgány Federálneho ministerstva palív a energetiky pri stavbách uránového priemyslu
na území vyhradenom na tieto účely.
(3)
Vykonávací predpis podrobnejšie ustanoví, ktoré stavby sa považujú za stavby uvedené
v odseku 2.
ODDIEL 3
PÔSOBNOSŤ MESTSKÝCH A MIESTNYCH NÁRODNÝCH VÝBOROV
§ 122
(1)
Mestské a miestne národné výbory, ktoré nie sú stavebnými úradmi, vykonávajú túto
pôsobnosť:
a)
sledujú všetku stavebnú činnosť v obci a dbajú, aby sa rozvíjala v súlade so zámermi
územného plánovania,
b)
dozerajú na stav stavieb,
c)
kontrolujú, či sa stavby a ich zmeny, terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto
zákona neuskutočňujú bez povolenia alebo v rozpore s ustanoveniami tohto zákona,
d)
na základe poverenia okresným národným výborom robia opatrenia predchádzajúce rozhodnutiu
na úseku územného plánovania a stavebného poriadku.
(2)
Ak mestský (miestny) národný výbor pri kontrole zistí, že sa stavba a jej zmeny,
terénna úprava, práce a zariadenia uskutočňujú bez povolenia alebo v rozpore s ním,
prerokuje zistené nedostatky so stavebníkom; ak toto rokovanie nevedie k cieľu, vydá
rozhodnutie o zastavení stavby a upovedomí o tom príslušný stavebný úrad. Odvolanie
proti rozhodnutiu o zastavení stavby nemá odkladný účinok.
ODDIEL 4
VYHRADENIE A PRENESENIE PRÁVOMOCI STAVEBNÉHO ÚRADU
§ 123
Správny orgán nadriadený stavebnému úradu si môže vyhradiť právomoc stavebného úradu
pri jednotlivých technicky zvlášť ťažkých alebo neobvyklých stavbách alebo pri opatrení
s väčšími alebo rozsiahlejšími účinkami na životné prostredie v ich okolí.
§ 124
(1)
Okresný (obvodný) národný výbor môže preniesť na mestský alebo miestny národný výbor,
ktorý nie je stavebným úradom, pri ktorom sú však podmienky pre odborné rozhodovanie
o stavebnotechnických otázkach, právomoc stavebného úradu:
a)
vydávať stavebné povolenie na stavebné úpravy jednoduchých stavieb,
b)
určovať, či jemu ohlásené drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce (§ 55 ods. 2), s výnimkou udržiavacích prác na stavebných pamiatkach, vyžadujú stavebné povolenie,
a v týchto prípadoch stavebné povolenie vydávať,
c)
prijímať ohlásenie, prípadne vydávať povolenie na odstránenie drobných stavieb [písmeno
b)], pokiaľ nejde o stavebné pamiatky,
d)
povoľovať informačné, reklamné a propagačné zariadenia a nariaďovať ich odstránenie,
e)
vykonávať štátny stavebný dohľad a kolaudovať stavby, na ktoré mestský (miestny)
národný výbor vydal stavebné povolenie.
(2)
Prenesenú právomoc podľa odseku 1 môže okresný (obvodný) národný výbor časove obmedziť
a môže ju odňať.
(3)
Rozsah prenesenej právomoci stavebného úradu a jej odňatie podľa odsekov 1 a 2 sa
vyhlási spôsobom v mieste obvyklým.
ŠIESTA ČASŤ
OCHRANA OSOBITNÝCH ZÁUJMOV
§ 125
Zabezpečenie záujmov obrany štátu
(1)
Pri plnení úloh územného plánovania treba dbať na záujmy obrany a bezpečnosti štátu.
(2)
Orgány určené Federálnym ministerstvom národnej obrany (ďalej len „vojenská správa“),
orgány určené Federálnym ministerstvom vnútra alebo Ministerstvom vnútra Českej socialistickej
republiky a Ministerstvom vnútra Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „orgány
ministerstva vnútra“) môžu určiť a oznámiť národným výborom územia, v ktorých možno
v záujme zaistenia obrany a bezpečnosti štátu vydať územné rozhodnutie a stavebné
povolenie len so súhlasom vojenskej správy alebo orgánu ministerstva vnútra; vojenská
správa alebo orgán ministerstva vnútra môže svoj súhlas viazať na splnenie osobitných
podmienok pre uskutočnenie a užívanie týchto stavieb. O postupe pri udieľaní súhlasu
platí § 126 ods. 2.
(3)
Vojenská správa alebo orgány ministerstva vnútra môžu v územiach určených podľa odseku
1 uplatňovať pri stavbách už zriadených požiadavky na nevyhnutné úpravy alebo si pri
nich vyhradiť predchádzajúci súhlas na zmeny stavby; náklady na nevyhnutné úpravy
uskutočnené na osobitnú požiadavku vojenskej správy alebo orgánu ministerstva vnútra
uhrádzajú tieto orgány.
(4)
Federálne ministerstvo národnej obrany ustanoví postup pri obstarávaní, prerokúvaní
a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie území určených vojenských obvodov.12)
Ochrana zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov
§ 126
(1)
Ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o starostlivosti
o zdravie ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane
prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia,
o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane
prírody, o požiarnej ochrane, o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce, a
o odpadoch a živnostenskom podnikaní rozhodne stavebný úrad alebo iný orgán len po
dohode, prípadne so súhlasom dotknutého orgánu štátnej správy, ktorý môže viazať súhlas
na splnenie podmienok zodpovedajúcich uvedeným predpisom.
(2)
Ak tento zákon ustanovuje postup pri preskúmavaní záujmov chránených osobitnými predpismi
a pri uplatňovaní stanovísk alebo obdobných opatrení dotknutých orgánov štátnej správy,
postupujú podľa neho dotknuté orgány štátnej správy uvedené v odseku 1. Právo týchto
správnych orgánov vydať samostatné rozhodnutie zostáva nedotknuté, ak to predpisy
na ochranu nimi sledovaných záujmov ustanovujú.
(3)
Pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby alebo rozhodnutia o ochrannom pásme,
stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa stavby, ktorej súčasťou
je jadrové zariadenie, je stavebný úrad povinný vyžiadať si súhlas Československej
komisie pre atómovú energiu, ktorá môže svoj súhlas viazať na splnenie podmienok.
(4)
Dotknutý orgán štátnej správy môže v stanovisku v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie podľa osobitných predpisov12a) uviesť, že jeho stanoviskom sa nahrádza aj jeho vyjadrenie alebo stanovisko k posudzovanému
zámeru v konaní, ktoré nasleduje podľa tohto zákona.
§ 127
(1)
Ak pri konaní alebo postupe podľa tohto zákona dôjde k nepredvídaným nálezom kultúrne
cenných predmetov, detailov stavby alebo chránených častí prírody, ako aj k archeologickým
nálezom, určí stavebný úrad po dohode s príslušným orgánom hájacim osobitné záujmy
podmienky zabezpečenia záujmov štátnej pamiatkovej starostlivosti, štátnej ochrany
prírody a archeologických nálezov.
(2)
Stavebník a organizácia uskutočňujúca stavbu alebo zabezpečujúca jej prípravu alebo
vykonávajúca iné práce podľa tohto zákona, nález ihneď ohlási stavebnému úradu a orgánu
štátnej pamiatkovej starostlivosti, prípadne archeologickému ústavu alebo orgánu štátnej
ochrany prírody a urobí nevyhnutné opatrenia, aby sa nález nepoškodil alebo nezničil,
pokiaľ o ňom nerozhodne stavebný úrad po dohode s orgánom štátnej pamiatkovej starostlivosti,
prípadne archeologickým ústavom alebo orgánom štátnej ochrany prírody.
(3)
Stavebný úrad môže vydané stavebné povolenie zmeniť alebo zrušiť, ak počas stavby
dôjde k nálezu mimoriadne významnej kultúrnej pamiatky, ktorej význam potvrdí Ministerstvo
kultúry Českej socialistickej republiky alebo Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej
republiky, a určí, ako sa stavebníkovi uhradia náklady na prípravu a uskutočňovanie
stavby, na ktorú bolo stavebné povolenie zrušené.
SIEDMA ČASŤ
SÚSTAVA INFORMÁCIÍ A EVIDENCIA
Sústava vybraných informácií pre výstavbu
§ 128
(1)
Sústava vybraných informácií pre výstavbu je súbor systematicky zhromažďovaných,
spracovaných, usporiadaných a vydávaných vybraných technických a iných informácií
potrebných na rozhodovanie v investičnej výstavbe (ďalej len „sústava informácií").
(2)
Sústava informácií sa zverejňuje v Československom katalógu pre výstavbu, s výnimkou
informácií o stave a podmienkach územia.
§ 129
(1)
Ústredné orgány federácie a republík vo svojej pôsobnosti spolupracujú pri založení,
zavádzaní a aktualizácii sústavy informácií.
(2)
Národné výbory a organizácie činné v investičnej výstavbe a organizácie vyrábajúce
alebo dovážajúce výrobky pre stavby plnia svoje úlohy vyplývajúce zo založenia, využívania
a aktualizácie sústavy informácií a z poskytovania informácií pre túto sústavu.
§ 130
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode s ministerstvami
výstavby a techniky republík určí organizácie, ktoré budú zakladať, zhromažďovať,
spracúvať a hodnotiť (rozširovať) sústavu informácií, a po dohode s Federálnym štatistickým
úradom podľa potreby ustanoví systém, obsah a formu jednotlivých informačných blokov
tejto sústavy, ako aj práva a povinnosti orgánov a organizácií uvedených v § 129 ods. 2.
Evidencia a ukladanie dokumentácie
§ 131
(1)
Územnoplánovaciu dokumentáciu a všetky podklady k nej, ako aj doklady o prípadných
zmenách a doplnkoch územnoplánovacej dokumentácie je povinný evidovať a ich ukladanie
zabezpečovať orgán územného plánovania, ktorý územnoplánovaciu dokumentáciu obstaráva.
(2)
Územné rozhodnutia a všetky písomnosti týkajúce sa územných rozhodnutí a rozhodnutí
o ochrane objektov, chránenom území a ochrannom pásme, vydávané podľa osobitných predpisov,
včítane prípadných zmien a doplnkov je povinný evidovať a ich ukladanie zabezpečovať
príslušný stavebný úrad.
§ 132
(1)
Stavebné povolenia spolu so všetkými písomnosťami týkajúcimi sa stavebného povolenia,
kolaudačné rozhodnutia a iné opatrenia týkajúce sa stavieb eviduje a ich ukladanie
zabezpečuje príslušný stavebný úrad a miestne príslušný národný výbor.
(2)
Rozhodnutia a opatrenia uvedené v odseku 1 vydané v rámci prenesenej právomoci mestským
alebo miestnym národným výborom spolu s príslušnými spismi, včítane dokladov o prípadných
zmenách a doplnkoch, eviduje a ich ukladanie zabezpečuje mestský (miestny) národný
výbor.
§ 133
Orgány územného plánovania a stavebné úrady, ktoré evidujú, ukladajú územnoplánovaciu
dokumentáciu a dokumentáciu stavieb, sú povinné umožniť organizáciám a osobám, ktoré
preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky nazerať do tejto dokumentácie a robiť z nej
výpisy; pritom sú povinné urobiť opatrenia, aby nazretím do dokumentácie nebolo porušené
štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, ako ani zákonom uložená alebo uznaná
povinnosť mlčanlivosti.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 134
Vstup na cudzie pozemky a stavby
(1)
Pracovníci a funkcionári obecných úradov, stavebných úradov a ďalších orgánov štátnej
správy môžu byť poverení vstupovať na cudzie pozemky, na stavby a do nich s vedomím
ich vlastníkov, pokiaľ plnia úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov
a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich
činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na vstup sa preukazuje
osobitným preukazom.
(2)
Ak je to nevyhnutné, môžu s osobou oprávnenou na vstup na cudzie pozemky, na stavby
a do nich podľa odseku 1 vstupovať aj znalci a účastníci konania touto osobou prizvaní.
(3)
V prípade úkonov podľa § 91, 94 a 96 tohto zákona na odvrátenie nebezpečenstva spôsobeného závadami na stavbe, ktoré ohrozujú
bezpečnosť, životy alebo zdravie osôb, alebo môžu spôsobiť značné škody, môžu osoby
oprávnené na vstup na cudzie pozemky, na stavby a do nich podľa odseku 1 na ne vstupovať
bez vedomia vlastníka. Sú však povinné ho bez meškania o vykonaných úkonoch upovedomiť.
(4)
Pri pochybnostiach o rozsahu oprávnenia rozhodne v jednotlivých prípadoch stavebný
úrad.
(5)
Doba a rozsah výkonu oprávnenia na cudzom pozemku a stavbe musia byť obmedzené na
nevyhnutne potrebnú mieru. Ak pri činnosti vstupujúceho došlo k poškodeniu pozemku
alebo stavby, musia byť uvedené, ak je to možné, do pôvodného stavu; inak platia o
náhrade škody všeobecné predpisy.12c)
(6)
Osobitné predpisy o obmedzeniach alebo potrebných povoleniach na vstup na pozemky
alebo stavby v okruhu záujmov obrany štátu alebo iného dôležitého záujmu štátu nie
sú dotknuté.
§ 135
Opatrenia na susednom pozemku alebo stavbe
(1)
Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacich
alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby a informačných, reklamných a propagačných
zariadení môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným
pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.
(2)
Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný
dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými
prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný
pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné,
poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
§ 136
Riešenie rozporov
(1)
Ak dôjde pri prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, územnom konaní, stavebnom
konaní alebo pri iných konaniach, ktoré vykonávajú správne orgány podľa tohto zákona
alebo podľa osobitných predpisov pre letecké stavby, stavby dráh a na dráhe, stavby
pozemných komunikácií, vodohospodárske diela a telekomunikačné stavby, k protichodným
stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia taký rozpor
orgány nadriadené týmto orgánom dohodou.
(2)
Ak sa vzniknutý rozpor nepodarí odstrániť dohodou orgánov podľa odseku 1, rozhodne
ministerstvo výstavby a techniky republiky po prerokovaní s príslušnými ústrednými
orgánmi štátnej správy. Ak dôjde k rozporu v otázkach, ktorých riešenie patrí do výlučnej
pôsobnosti federácie, rozhodne o ňom Federálne ministerstvo pre technický a investičný
rozvoj po prerokovaní s príslušným federálnym ústredným orgánom štátnej správy a ministerstvom
výstavby a techniky republiky. Ak ide o stavby, kde konanie vykonávajú orgány podľa
osobitných predpisov, rozhodne o rozpore ústredný orgán štátnej správy nadriadený
týmto orgánom obdobným postupom.
§ 137
Občianskoprávne a iné námietky
(1)
Stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie
dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných
práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo
spolupôsobiacich orgánov štátnej správy.
(2)
Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby
sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by
ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad
navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd, na hospodársku arbitráž
alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší.
(3)
Stavebný úrad určí lehotu, v ktorej sa musí predložiť dôkaz, že na súde alebo hospodárskej
arbitráži, prípadne inom príslušnom orgáne bol podaný návrh na rozhodnutie v spornej
veci. Ak návrh nebude v určenej lehote podaný, môže si stavebný úrad urobiť úsudok
o námietke sám a rozhodnúť vo veci.
(4)
V konaní, pri ktorom stavebný úrad nariaďuje v záujme spoločnosti opatrenia podľa
tohto zákona, a ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, urobí si sám úsudok o námietke,
pri ktorej nedošlo k dohode, a vo veci rozhodne.
§ 138
Spolupráca orgánov štátnej správy a súčinnosť organizácií
(1)
Orgány národných výborov alebo iné orgány, ktoré postupujú a rozhodujú podľa tohto
zákona, dbajú od začiatku prípravy územnoplánovacej dokumentácie, prípravy územných
rozhodnutí, stavebných povolení a iných rozhodnutí a opatrení o dosiahnutie najúčinnejšej
ochrany poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu a spolupracujú s orgánmi zabezpečujúcimi
jeho ochranu.
(2)
Stavebné úrady a iné orgány, ktoré vykonávajú konanie a vydávajú rozhodnutia podľa
tohto zákona, ako aj ďalšie orgány štátnej správy, ktoré vo veciach výstavby vykonávajú
konanie, vydávajú rozhodnutia alebo stanoviská podľa osobitných predpisov, sú povinné
spolupracovať. Najmä sú povinné dbať na to, aby vecne súvisiace správne konania na
seba pokiaľ možno nadväzovali, všestranne využívať výsledky týchto konaní, odovzdávať
včas a úplné stanoviská a na dožiadanie aj ekonomické, technické a iné údaje a podklady.
(3)
Vedecké inštitúcie a iné organizácie oznamujú národným výborom alebo iným orgánom,
ktoré zabezpečujú úlohy na úseku územného plánovania, na ich žiadosť údaje a výsledky,
ku ktorým dospeli pri svojej činnosti.
(4)
Ustanovenie odseku 2 sa primerane vzťahuje na stanoviská alebo obdobné opatrenia
organizácií vydávané na účely výstavby podľa štátnych technických noriem.
§ 139
Vymedzenie niektorých pojmov
(1)
Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo
iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a)
užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej
zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,13)
b)
právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou,13a)
c)
právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.13b)
(2)
Ak sa v tomto zákone používa pojem
a)
„stavba“, rozumie sa tým aj jej časť,
b)
„vlastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu,14)
c)
„susedné pozemky a stavby na nich“, rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú
hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby
na týchto pozemkoch.
(3)
Líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä
a)
ropovody, plynovody, produktovody, teplovody,
b)
diaľnice, cesty a miestne komunikácie,
c)
stavby dráh,
d)
podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny,
e)
vodovodné a kanalizačné rady, ochranné hrádze, plavebné a derivačné kanály,
f)
vedenia jednotnej telekomunikačnej siete,
g)
letiská,
h)
prístavy.
(4)
V prípade pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť,
rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie.
(5)
Ak sa v tomto zákone používa pojem „organizácia“ alebo „socialistická organizácia“,
rozumejú sa tým fyzické osoby podnikajúce podľa osobitných predpisov15) a právnické osoby.
(6)
Ak sa v tomto zákone uvádza pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy a národných
výborov, rozumie sa tým pôsobnosť príslušných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
a obcí podľa osobitných predpisov.16)
§ 140
Vzťah k správnemu poriadku
Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné
predpisy o správnom konaní.
DEVIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 141
(1)
Územné plány rozpracované ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa podľa neho
upravia, prerokujú, prípadne schvália. Na prerokovanie a schválenie návrhu zmeny alebo
doplnku schváleného územného plánu vyhotoveného podľa doterajších predpisov sa vzťahujú
ustanovenia tohto zákona. V odôvodnených prípadoch môže výnimku povoliť ministerstvo
výstavby a techniky republiky.
(2)
Pri stavbách dokončených predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa konanie
vykoná podľa doterajších predpisov, pokiaľ nejde o stavby, na ktoré sa vzťahovalo
ustanovenie bodu 119 vyhlášky Štátneho výboru pre výstavbu č. 243/1957 Ú. l. (Ú. v.),
ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o odovzdaní a prevzatí
dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky
(užívania).
(3)
Miestne národné výbory, ktoré boli predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona určené
za stavebné úrady podľa doterajších predpisov, sa považujú za stavebné úrady určené
podľa tohto zákona.
(4)
Vo verejnom záujme možno vyvlastniť pozemky
a)
zastavané stavbami povolenými podľa platných právnych predpisov, ku ktorým mali právo
hospodárenia k 24. novembru 1990 národné výbory a ktoré prešli do vlastníctva obcí
podľa osobitného predpisu17) a pri ktorých dosiaľ nedošlo k majetkovoprávnemu vysporiadaniu; návrh na vyvlastnenie
práv k takýmto pozemkom môže podať obec, na ktorú prešlo vlastníctvo k stavbe,17) najneskôr 31. decembra 2000,
b)
zastavané stavbami povolenými podľa platných právnych predpisov a vymedzenými v osobitných
predpisoch,17a) ktoré boli pred 1. októbrom 1995 vo vlastníctve štátu a pri ktorých dosiaľ nedošlo
k majetkovoprávnemu vysporiadaniu; návrh na vyvlastnenie práv k takýmto pozemkom môže
podať v mene štátu príslušný správca stavby17b) najneskôr do 31. decembra 2000,
c)
v uzavretom priestore výstaviska určeného na konanie medzinárodných výstav so zameraním
na poľnohospodárstvo, ktoré bolo zriadené na základe povolenia do 31. decembra 1989;
návrh na vyvlastnenie môže podať v mene štátu príslušný správca tohto výstaviska17b) najneskôr do 31. decembra 2000.
(5)
Náhrady za vyvlastnenie pozemkov zastavaných stavbami podľa odseku 4 sa ustanovujú
| a) | v hlavnom meste Slovenskej re- | 20 Sk/m2, |
| publiky Bratislave | ||
| b) | v Košiciach, Banskej Bystrici, | 15 Sk/m2, |
| Piešťanoch, Starom Smokovcl, | ||
| Štrbskom Plese, Tatranskej Lomni- | ||
| ci a Trenčianskych Tepliciach | ||
| c) | v Trnave, Trenčíne, Nitre, Žiline, | 10 Sk/m2, |
| Prešove, Poprade, Zvolene, | ||
| Liptovskom Mikuláši a Martine | ||
| d) | v obciach s počtom | 8 Sk/m2, |
| nad 15 000 obyvateľov | ||
| e) | v obciach s počtom | 6 Sk/m2, |
| nad 2 000 obyvateľov | ||
| f) | v ostatných obciach | 4 Sk/m2. |
§ 142
Do nadobudnutia účinnosti zákona, ktorý upraví výkon štátnej správy patriaci národným
výborom na území hlavného mesta Prahy, vykonáva na tomto území úkony spojené s obstarávaním
územnoplánovacej dokumentácie (§ 16 ods. 3) odborná organizácia18) zriadená Národným výborom hlavného mesta Prahy; táto organizácia vykonáva aj právomoc
stavebného úradu na úseku územného rozhodovania (§ 117 ods. 2), pokiaľ Národný výbor hlavného mesta Prahy nezverí rozhodovanie niektorej veci obvodným
alebo miestnym národným výborom. Rozhodnutia tejto organizácie vydané v správnom konaní
preskúmava Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky.
Záverečné ustanovenia
§ 143
(1)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vydá všeobecne záväzné právne
predpisy na vykonanie § 46 ods. 1, § 55 ods.3, § 75 ods. 2 a § 121 ods. 3 tohto zákona a všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré podrobnejšie upravia
a)
obsah územnoplánovacích podkladov, územnoplánovacej dokumentácie, prognostickej úlohy,
územných a hospodárskych zásad a programov výstavby, spôsob ich obstarávania, spracovania,
prerokúvania a schvaľovania,
b)
obsah a spôsob spracovania registračných listov územnoplánovacej dokumentácie,
c)
súpis ďalších orgánov, ktoré môžu obstarávať územno-technické podklady,
d)
podrobnosti postupu pri územnom rozhodovaní, pri povoľovaní stavieb a ich zmien,
pri povoľovaní terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich
prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení, pri kolaudácii stavieb, ich
užívaní a údržbe a odstraňovaní, náležitosti obsahu rozhodnutia, návrhov na jeho vydanie
a obsah prikladanej dokumentácie,
e)
podrobnosti štátneho stavebného dohľadu a podmienky jeho vykonávania,
f)
podrobnosti povoľovania stavieb jadrových zariadení,
g)
úľavy z ustanovení tohto zákona pri odstraňovaní následkov živelných pohrôm a pri
náhlych haváriách stavieb,
h)
prípady, keď možno upustiť od územného rozhodnutia alebo ho zlúčiť so stavebným povolením,
a podmienky, za ktorých možno pri jednoduchých stavbách a dočasných stavbách upustiť
od kolaudačného rozhodnutia,
i)
podrobnosti ohlasovania niektorých drobných stavieb, stavebných úprav i udržiavacích
prác a súpis udržiavacích prác, ktoré možno urobiť bez ohlásenia,
j)
podrobnosti postupu pri vyvlastňovacom konaní, najmä náležitosti obsahu rozhodnutia
a návrhu na jeho vydanie,
k)
všeobecné technické požiadavky na výstavbu,
l)
rozsah a druhy projektovej činnosti, spôsob a podmienky udieľania oprávnení na túto
činnosť a evidenciu týchto oprávnení,
(2)
Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej
republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky vydá všeobecne
záväzný právny predpis na vykonanie § 111 ods. 2 tohto zákona.
(3)
Federálne ministerstvo spojov vydá podľa potreby všeobecne záväzný právny predpis
na vykonanie § 76 ods. 3 tohto zákona.
(4)
Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej
republiky Bratislavy môžu vydať všeobecné technické požiadavky na výstavbu v týchto
mestách a ďalej určiť po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi pravidlá pre spolupôsobenie
štátnych orgánov hájacich osobitné záujmy pri obstarávaní a schvaľovaní územnoplánovacej
dokumentácie, pri územnom a stavebnom konaní a kolaudácii stavieb.
§ 144
Zrušujú sa:
1.
vládne nariadenie č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie
do trvalej prevádzky (užívania) v znení vládneho nariadenia č. 34/1958 Zb.;
2.
zákon č. 84/1958 Zb. o územnom plánovaní v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. (pol.
1 až 6 prílohy), zákona Českej národnej rady č. 146/1971 Zb. (pol. 3, 4 prílohy A
a pol. 3, 4 prílohy B) a zákona Slovenskej národnej rady č. 159/1971 Zb. (pol. 5,
6 prílohy D);
3.
zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku;
4.
§ 9 zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického
poriadku;
5.
vyhláška Ministerstva techniky č. 572/1950 Ú. l. (č. 544/1950 Ú.v.) o zastavovacom
pláne, o povinnostiach miestneho národného výboru pri výstavbe obce, ochranných pásmach
a o vyvlastnení v znení zákona Českej národnej rady č. 146/1971 Zb. (pol. 1, 2 prílohy
A);
6.
vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu č. 243/1957 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vydávajú
vykonávacie predpisy k vládnemu nariadeniu o odovzdaní a prevzatí dokončených stavieb
alebo ich častí a o povolení na ich uvedenie do trvalej prevádzky (užívania), v znení
vyhlášky č. 144/1959 Ú. l. (Ú. v.);
7.
vyhláška ministra predsedu Štátneho výboru pre výstavbu č. 144/1959 Ú. l. (Ú. v.),
ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku, v znení vyhlášky č. 108/1966 Zb., vyhlášky
č. 162/1970 Zb. a zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. (pol. 7 prílohy);
8.
vyhlášky Štátneho výboru pre výstavbu č. 153/1959 Ú. l. (Ú. v.) o územnom plánovaní
v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970 Zb. (pol. 1, 8 až 11 prílohy),
vyhlášky č. 162/1970 Zb., vyhlášky č. 130/1971 Zb., zákona Českej národnej rady č.
146/1971 Zb. (pol. 3, 4 prílohy A a pol. 3 prílohy B) a zákona Slovenskej národnej
rady č. 159/1971 Zb. (pol. 5 prílohy C);
9.
vyhláška ministra výstavby č. 143/1960 Zb., ktorou sa prenáša pri niektorých stavbách právomoc stavebných úradov na orgány Ministerstva
národnej obrany;
10.
vyhláška ministra výstavby č. 59/1961 Zb., ktorou sa pri niektorých stavbách prenáša právomoc stavebných úradov na Ministerstvo
vnútra;
11.
vyhláška Štátnej komisie pre techniku č. 108/1966 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 131/1970
Zb. (pol. 12 prílohy), vyhlášky č. 137/1970 Zb. a zákona Českej národnej rady č. 146/1971
Zb. (pol. 2 prílohy D);
12.
vyhláška ministra výstavby a techniky Českej socialistickej republiky č. 134/1969
Zb., ktorou sa pri niektorých stavbách prenáša pôsobnosť stavebného úradu na Ministerstvo
spravodlivosti Českej socialistickej republiky;
13.
vyhláška ministra výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky č. 140/1969 Zb., ktorou sa pri niektorých stavbách prenáša právomoc stavebného úradu na Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky;
14.
§ 11, 15, 16, § 22 ods. 2 a 3 vyhlášky Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj, hlavného arbitra Československej
socialistickej republiky a ministerstiev výstavby a techniky Českej socialistickej
republiky a Slovenskej socialistickej republiky č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe;
15.
vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho
ministerstva financií č. 66/1972 Zb. o zadovažovaní pozemkov na výstavbu rodinných
domčekov.
§ 145
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1976.
Husák v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
Indra v. r.
Štrougal v. r.
1)
§ 16 zákona ČNR č. 367/1990 Zb. o obciach (obecné zriadenie) v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
3)
§ 8 a 9 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí.
4a)
§ 20 a 24a zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve v znení zákona č. 54/1987 Zb. (úplné znenie č. 84/1987 Zb.).
Zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení neskorších predpisov.
4b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní)
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z.,
§ 281 až 288 Obchodného zákonníka.
§ 281 až 288 Obchodného zákonníka.
5)
§ 34 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb.
6)
Zákon č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve a vyhláška Úradu pre normalizáciu a meranie č. 32/1968 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o štátnom skúšobníctve.
7)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
8)
Vyhláška Českého úradu geodetického a kartografického č. 10/1974 Zb. o geodetických prácach vo výstavbe v znení vyhlášky č. 38/1974 Zb.,
Vyhláška Slovenského úradu geodézie a kartografie č. 11/1974 Zb. o geodetických prácach vo výstavbe.
Vyhláška Slovenského úradu geodézie a kartografie č. 11/1974 Zb. o geodetických prácach vo výstavbe.
10)
Zákon č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku, zákon č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b)
Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch,
zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení zákona č. 101/1964 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 17/1976 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z.,
vládne nariadenie č. 42/1961 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany v znení vládneho nariadenia č. 44/1963 Zb.
zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení zákona č. 101/1964 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 17/1976 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z.,
vládne nariadenie č. 42/1961 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany v znení vládneho nariadenia č. 44/1963 Zb.
10c)
Zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon).
10d)
Zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení zákona
č. 64/1962 Zb. a zákona č. 174/1968 Zb.
10e)
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 27/1984 Zb. (úplné znenie
č. 55/1984 Zb.).
10f)
Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej
národnej rady č. 498/1991 Zb.,
zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z.
zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z.
10g)
Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993
Z. z.
10h)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb. a zákona č. 230/1992 Zb.
10i)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 200/1994 Z. z.
10j)
Vládne nariadenie č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí
pre pohonné látky a ropu.
11)
Napr. zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby.
12)
Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.
12a)
§ 18 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
12b)
§ 21 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb.
13b)
Napríklad zákon č. 79/1957 Zb.,
zákon č. 67/1960 Zb. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov.
zákon č. 67/1960 Zb. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
15)
Obchodný zákonník,zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona
č. 600/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z. (úplné znenie č. 105/1995 Z. z.).
16)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov,
zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov,zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov,zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie.
zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov,zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov,zákon Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie.
17)
§ 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
17a)
Napríklad zákon č. 169/1949 Zb.,
§ 27 ods. 1 a 2 zákona č. 79/1957 Zb.,
§ 25 zákona č. 40/1961 Zb.,
§ 17 zákona č. 135/1961 Zb. v znení zákona č. 27/1984 Zb.,
§ 37 ods. 2 zákona č. 138/1973 Zb.,
§ 31 ods. 3 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb.,
§ 28 zákona č. 51/1964 Zb.,
§ 15 ods. 3 a § 17 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb.,
§ 2 vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb.,
vládne nariadenie č. 42/1961 Zb.
§ 27 ods. 1 a 2 zákona č. 79/1957 Zb.,
§ 25 zákona č. 40/1961 Zb.,
§ 17 zákona č. 135/1961 Zb. v znení zákona č. 27/1984 Zb.,
§ 37 ods. 2 zákona č. 138/1973 Zb.,
§ 31 ods. 3 písm. b) zákona č. 44/1988 Zb.,
§ 28 zákona č. 51/1964 Zb.,
§ 15 ods. 3 a § 17 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb.,
§ 2 vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb.,
vládne nariadenie č. 42/1961 Zb.
17b)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.,
zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,
zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 138/1973 Zb.
zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov,
zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov,
zákon č. 138/1973 Zb.
17c)
Napr. zákon ČNR č. 367/1990 Zb., zákon ČNR č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a o niektorých ďalších opatreniach s tým
súvisiacich v znení neskorších predpisov, zákon ČNR č. 418/1990 Zb. o hlavnom meste Prahe, zákon ČNR č. 2/1969 Zb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy ČSR v znení neskorších
predpisov, zákon SNR č. 369/1990 Zb., zákon SNR č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy SR v znení
neskorších predpisov, zákon SNR č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie, zákon SNR č. 96/1990 Zb. o zriadení Slovenskej komisie pre životné prostredie a o zmenách v pôsobnosti ministerstiev
SR, zákon SNR č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave.
18)
Útvar hlavného architekta hlavného mesta Prahy.
