Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Dosiahnutie plnej, produktívnej a slobodne zvolenej zamestnanosti je jedným zo základných
cieľov hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Občania majú právo na zamestnanie
bez ohľadu na rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné
zmýšľanie, členstvo v politických stranách alebo príslušnosť k politickým hnutiam,
národnosť, etnický alebo sociálny pôvod, majetok, zdravotný stav alebo vek.
1/1991 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.10.1995 do 31.08.1996
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 1/1991 Zb. |
Názov: | Zákon o zamestnanosti |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 04.12.1990 |
Dátum vyhlásenia: | 31.01.1991 |
Dátum účinnosti od: | 01.10.1995 |
Dátum účinnosti do: | 31.08.1996 |
Autor: | Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
20/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky, kterou se stanoví bližší podmínky poskytování hmotného zabezpečení uchazečům o zaměstnání |
21/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálních věcí České republiky o bližších podmínkách zabezpečování rekvalifikace uchazečů o zaměstnání a zaměstnanců |
50/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa určujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie |
51/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa určujú bližšie podmienky zabezpečovania rekvalifikácie uchádzačov o zamestnanie a zamestnancov, ako aj podmienky na vydávanie dokladov o kvalifikácii s celoštátnou pôsobnosťou |
277/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 50/1991 Zb., ktorou sa určujú bližšie podmienky poskytovania hmotného zabezpečenia uchádzačom o zamestnanie |
348/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky, kterou se doplňuje vyhláška ministerstva práce a sociálních věcí České republiky č. 20/1991 Sb., kterou se stanoví bližší podmínky poskytování hmotného zabezpečení uchazečům o zaměstnání |
384/1991 Zb. | Nařízení vlády České republiky o stanovení povinného podílu občanů se změněnou pracovní schopností na celkovém počtu zaměstnanců zaměstnavatele |
456/1991 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o určení povinného počtu podielu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov zamestnávateľa |
285/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky o vykonávaní pracovnej rehabilitácie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou |
455/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú bližšie podmienky postupu pri dojednávaní dohody medzi okresným úradom práce a zamestnávateľom o obmedzení prevádzkovej činnosti v súvislosti s prechodom na nový podnikateľský program |
283/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 285/1992 Zb. o vykonávaní pracovnej rehabilitácie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou |
121/1975 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
100/1988 Zb. | Zákon o sociálnom zabezpečení |
149/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení |
195/1989 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania |
305/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti |
578/1991 Zb. | Zákon o štátnom rozpočte federácie na rok 1992 a o zmene daňových a niektorých ďalších zákonov |
231/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a zákon o zamestnanosti |
27/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu |
247/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č, 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti v znení neskorších predpisov |
319/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zmenách niektorých predpisov o zamestnanosti |
189/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré predpisy v oblasti zamestnanosti |
374/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
73/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky |
197/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti zamestnanosti |
206/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce a menia sa a dopĺňajú zákony v oblasti zamestnanosti |
387/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zamestnanosti |
1
ZÁKON
zo 4. decembra 1990
o zamestnanosti
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Právo na zamestnanie
(1)
Právom na zamestnanie sa rozumie právo občanov, ktorí chcú a môžu pracovať a o prácu
sa skutočne uchádzajú,
a)
na sprostredkovanie pracovného uplatnenia vo vhodnom zamestnaní,
b)
na rekvalifikáciu nevyhnutnú na pracovné uplatnenie,
c)
na hmotné zabezpečenie pred nástupom do zamestnania a v prípade straty zamestnania.
(2)
Občan má právo na zabezpečenie vhodného zamestnania zodpovedajúceho jeho zdravotnému
stavu, s prihliadnutím na jeho vek, kvalifikáciu a schopnosti a možnosť ubytovania
(ďalej len „vhodné zamestnanie“).
(3)
Občan má právo slobodne si zvoliť svoje zamestnanie a vykonávať ho na celom území
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo si môže zabezpečiť zamestnanie v
zahraničí.
(4)
Právo občana na zamestnanie sa zabezpečuje predovšetkým jeho pracovným uplatnením
v zamestnaní umožňujúcom mu výkon práce v pracovnom vzťahu. Právnická alebo fyzická
osoba je povinná plnenie bežných úloh vyplývajúcich z predmetu jej činnosti zabezpečovať
svojimi zamestnancami, ktorých na ten účel zamestnáva v pracovných vzťahoch podľa
Zákonníka práce; to neplatí o plnení bežných úloh, ktoré fyzická osoba zabezpečuje
sama alebo s pomocou svojho manžela alebo detí alebo právnická osoba prostredníctvom
svojich spoločníkov alebo členov. Bežnými úlohami vyplývajúcimi z predmetu činnosti
sa na tieto účely rozumejú najmä úlohy priamo súvisiace so zabezpečením výroby alebo
poskytovaním služieb a obdobnou činnosťou pri podnikaní podľa osobitných predpisov,
ktoré právnická alebo fyzická osoba vykonáva v zariadeniach určených na tieto činnosti
alebo na miestach obvyklých na ich výkon, pod vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť.
§ 2
(1)
Účastníkmi právnych vzťahov vznikajúcich podľa tohto zákona sú
a)
príslušné štátne orgány,
b)
príslušné štátne orgány práce,2)
c)
občania,
d)
právnické osoby zamestnávajúce občanov a ďalej fyzické osoby, ktoré sú podľa právnych
predpisov oprávnené podnikať a pri prevádzkovaní podnikateľskej činnosti zamestnávajú
občanov,
e)
právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti podľa tohto zákona, najmä pri
sprostredkovaní zamestnania, rekvalifikácii a pracovnej rehabilitácii,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.
(2)
Občania ako účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú štátni občania Slovenskej
republiky. Rovnaké právne postavenie majú cudzinci a osoby bez štátnej príslušnosti,
ktoré sú zamestnávané podľa všeobecne záväzných právnych predpisov; do zamestnania
sa však môžu prijať len vtedy, ak im bol na území Slovenskej republiky povolený dlhodobý
pobyt1) na základe víza udeleného na účely zamestnania a bolo im udelené povolenie na zamestnanie,2) alebo ak im bol povolený trvalý pobyt, alebo ak im bolo priznané postavenie utečenca.2a)
(3)
Povolenie na zamestnanie sa nevyžaduje na zamestnávanie cudzinca (osoby bez štátnej
príslušnosti),
ktorý je rodinným príslušníkom člena diplomatickej misie, konzulárneho úradu alebo
rodinným príslušníkom zamestnanca medzinárodnej vládnej organizácie so sídlom na území
Slovenskej republiky, pokiaľ medzinárodná zmluva dojednaná v mene vlády Slovenskej
republiky zaručuje vzájomnosť.
§ 3
Štátna politika zamestnanosti
Štátna politika zamestnanosti je zameraná na podporu plnej a produktívnej zamestnanosti
a slobodnej voľby zamestnania; zabezpečujú ju ministerstvá a ostatné ústredné orgány
štátnej správy Slovenskej republiky, štátne orgány práce ustanovené zákonom2) a Fond zamestnanosti Slovenskej republiky.
DRUHÁ ČASŤ
ZABEZPEČOVANIE PRÁVA NA ZAMESTNANIE
Sprostredkovanie zamestnania
§ 4
(1)
Sprostredkovaním zamestnania sa na účely tohto zákona rozumie činnosť zameraná na
vyhľadávanie vhodného zamestnania pre občana, ktorý sa o prácu uchádza. Súčasťou sprostredkovania
zamestnania je tiež informačná a poradenská činnosť.
(2)
Zamestnanie sprostredkúvajú príslušné štátne orgány práce, do ktorých pôsobnosti
podľa osobitného zákona2) táto činnosť patrí (ďalej len „územné orgány práce“); iné právnické alebo fyzické
osoby môžu sprostredkúvať zamestnanie len za podmienok ustanovených zákonom.
(3)
Územné orgány práce sprostredkúvajú zamestnanie bezplatne na celom území Českej a
Slovenskej Federatívnej republiky.
§ 5
(1)
Sprostredkovanie zamestnania môže vykonávať tiež za úhradu právnická alebo fyzická
osoba, ak má na takú činnosť povolenie.2) Pri sprostredkovaní zamestnania za úhradu môže sa vyberať od zamestnávateľa alebo
občana primeraná úhrada určená v povolení, vyjadrujúca skutočné výdavky súvisiace
so sprostredkovaním zamestnania.
(2)
Výška primeranej úhrady za sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa odseku 1
sa určuje na základe sadzobníka maximálnych úhrad ustanoveného alebo schváleného príslušným
štátnym orgánom práce.2)
(3)
V súvislosti so sprostredkovaním zamestnania sa zakazujú akékoľvek zrážky zo mzdy
alebo z inej odmeny poskytovanej zamestnancovi za vykonanú prácu, v prospech inej
osoby, ktorá zamestnanie sprostredkovala; to platí obdobne o vykonávaní zrážok v prospech
zamestnávateľa v súvislosti s prijatím zamestnanca do zamestnania alebo prísľubom
zachovania jeho zamestnania.
§ 6
(1)
Vhodné zamestnanie si občan zabezpečuje za pomoci príslušného územného orgánu práce,
pokiaľ si ho nezabezpečí sám.
(2)
O sprostredkovaní zamestnania sa občan uchádza na tom územnom orgáne práce, v ktorého
obvode má trvalý pobyt; informácie o možnostiach zamestnania a o voľných pracovných
miestach, ako aj poradenskú činnosť týkajúcu sa zamestnania, môže požadovať na ktoromkoľvek
územnom orgáne práce. Za tým účelom vedú územné orgány práce evidenciu voľných pracovných
miest (§ 8 ods. 2).
(3)
Na účely tohto zákona je príslušným územným orgánom práce pre cudzinca, ktorému bolo
priznané postavenie utečenca, územný orgán práce, v ktorého obvode má miesto pobytu.
§ 7
(1)
Občan, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ani nevykonáva
práce na základe dohody o pracovnej činnosti, nie je spoločníkom spoločnosti s ručením
obmedzeným ani členom družstva odmeňovaným za prácu formou, ktorá sa podľa osobitných
predpisov2b) považuje za príjem zo závislej činnosti, neprevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť
alebo činnosť spolupracujúcej osoby,2c) ani sa nepripravuje sústavne na povolanie a osobne sa na územnom orgáne práce (§ 4 ods. 2) uchádza na základe písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania, zaradí
sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „uchádzač o zamestnanie“) odo
dňa podania tejto žiadosti. Ak taký občan požiadal o sprostredkovanie vhodného zamestnania
najneskôr do troch pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie
uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.
(2)
Uchádzač o zamestnanie je povinný poskytovať územnému orgánu práce na jeho vyzvanie
potrebnú súčinnosť pri sprostredkovaní zamestnania alebo pri rekvalifikácii.
(3)
Uchádzač o zamestnanie sa vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
a)
nástupu do zamestnania alebo začatia prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti,
b)
nástupu na sústavnú prípravu na budúce povolanie,
c)
nástupu na vojenskú základnú (náhradnú) službu alebo civilnú službu,
d)
nástupu na výkon trestu odňatia slobody,
e)
vzatia do väzby,
f)
požiadania o vyradenie z evidencie,
g)
úmrtia.
(4)
Uchádzač o zamestnanie sa vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak bez vážneho
dôvodu odmietne nastúpiť do vhodného zamestnania vrátane verejnoprospešnej práce alebo
na rekvalifikáciu potrebnú na získanie vhodného zamestnania, alebo ak marí potrebnú
súčinnosť s územným orgánom práce pri sprostredkovaní zamestnania alebo pri rekvalifikácii;
v takých prípadoch bude znovu zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie po uplynutí
šiestich mesiacov odo dňa vyradenia z evidencie.
§ 7a
(1)
Za sústavnú prípravu občana na povolanie sa považuje štúdium na stredných školách
a vysokých školách19) s výnimkou kombinovaného štúdia a štúdia popri zamestnaní.
(2)
Sústavná príprava občana na povolanie podľa odseku 1 sa začína najskôr od začiatku
školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu
na vysokú školu. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom,
začína sa jeho sústavná príprava na povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
Sústavná príprava občana na budúce povolanie sa končí ukončením posledného ročníka
školy.
(3)
Za sústavnú prípravu občana na povolanie sa považuje aj
a)
doba od skončenia jedného školského roka do začatia nasledujúceho školského roka,
ak občan pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,
b)
iné štúdium alebo výučba, ak sú podľa vyjadrenia Ministerstva školstva Slovenskej
republiky svojím rozsahom a úrovňou postavené na roveň štúdia na školách uvedených
v odseku 1.
(4)
Za sústavnú prípravu občana na povolanie sa považujú aj opakované ročníky štúdia.
Za sústavnú prípravu občana na povolanie sa však nepovažuje doba, po ktorú sa štúdium
prerušilo.
§ 8
(1)
Evidencia uchádzačov o zamestnanie obsahuje najmä potrebné osobné údaje o uchádzačovi
o zamestnanie, údaje o jeho kvalifikácii, získaných pracovných skúsenostiach v doterajších
zamestnaniach, zameranie jeho záujmu o určité zamestnania, údaje o jeho osobných a
rodinných pomeroch súvisiacich so sprostredkovaním zamestnania a o jeho zdravotnom
stave. Osobné údaje o uchádzačovi o zamestnanie možno oznamovať len na účely sprostredkovania
zamestnania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2)
Evidencia voľných pracovných miest obsahuje základnú charakteristiku pracovného miesta,
najmä určenie druhu práce, predpoklady a požiadavky ustanovené pre zastávanie pracovného
miesta a základné informácie o pracovných a mzdových podmienkach a možnostiach ubytovania.
§ 9
(1)
Pri sprostredkovaní zamestnania sa venuje zvýšená starostlivosť tým uchádzačom o
zamestnanie, ktorí ju pre svoj zdravotný stav, vek, materské poslanie alebo z iných
vážnych dôvodov potrebujú. Sú to okrem občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou podľa
§ 21 najmä
a)
mladiství po skončení povinnej školskej dochádzky, ktorí nepokračujú v ďalšej príprave
na povolanie,
b)
absolventi stredných škôl a vysokých škôl pri prvom nástupe do zamestnania,
c)
tehotné ženy, osamelí občania starajúci sa o dieťa do 15 rokov veku alebo občania
starajúci sa o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu
starostlivosť, alebo o ťažko zdravotne postihnutého člena rodiny,
d)
uchádzači o zamestnanie starší ako päťdesiat rokov a tí, ktorí boli uvoľnení zo zamestnania
v dôsledku štrukturálnych zmien, organizačných alebo racionalizačných opatrení,
e)
uchádzači o zamestnanie, ktorí sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie dlhšie
ako šesť mesiacov,
f)
občania, ktorí potrebujú osobitnú pomoc,3)
g)
občania spoločensky neprispôsobení,4)
h)
občania starajúci sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, ak obidvaja z manželov sú
uchádzačmi o zamestnanie.
(2)
Zamestnávateľ na vyžiadanie územného orgánu práce vyberie z hlásených voľných pracovných
miest (§ 19 ods. 2) miesta vhodné pre uchádzačov o zamestnanie uvedených v odseku 1.
Rekvalifikácia
§ 10
(1)
Rekvalifikáciou sa na účely tohto zákona rozumie taká zmena doterajšej kvalifikácie
uchádzača o zamestnanie, ktorú je potrebné zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností
teoretickou alebo praktickou prípravou, umožňujúca jeho pracovné uplatnenie vo vhodnom
zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu tejto prípravy sa vychádza z doterajšej
kvalifikácie uchádzača o zamestnanie tak, aby bola čo najúčelnejšie využitá pri získavaní
nových znalostí a zručností nevyhnutných na výkon práce v zamestnaní, pre ktoré sa
rekvalifikuje; na základe toho sa takisto určuje spôsob a doba zabezpečenia rekvalifikácie.
Obdobne možno postupovať v prípadoch, keď uchádzač o zamestnanie doteraz žiadnu kvalifikáciu
nezískal.
(2)
Rekvalifikácia sa vykonáva na základe písomnej dohody uzavretej medzi uchádzačom
o zamestnanie a územným orgánom práce, ktorý mu ponúkol zabezpečenie rekvalifikácie.
V dohode sa uvedie najmä obsah rekvalifikácie, spôsob a doba jej zabezpečenia a podmienky
hmotného zabezpečenia po dobu rekvalifikácie.
(3)
Štátne orgány práce, príslušné ústredné, odborové, družstevné orgány, občianske združenia
zdravotne postihnutých, orgány samosprávy obcí a zamestnávatelia v prípade potreby
vypracúvajú podnikové, oblastné a štátne rekvalifikačné programy. Rekvalifikačné programy
vychádzajú z potrieb uplatňovania aktívnej politiky zamestnanosti v regiónoch s prihliadnutím
na príslušné programy regionálneho rozvoja.
(4)
Rekvalifikačným zariadeniam príslušný územný orgán práce na základe písomnej dohody
uhradí náklady na rekvalifikačné kurzy pre uchádzačov, ktorým tieto kurzy sprostredkoval.
(5)
Na zabezpečenie realizácie oblastných a štátnych rekvalifikačných programov môžu
štátne orgány práce zriaďovať rekvalifikačné strediská.
§ 11
(1)
Rekvalifikácia vykonávaná zamestnávateľmi v záujme ďalšieho pracovného uplatnenia
ich zamestnancov sa uskutočňuje na základe písomnej dohody uzavretej medzi zamestnancom
a zamestnávateľom.
(2)
Zamestnávateľom, ktorí zabezpečujú rekvalifikáciu svojich zamestnancov ako súčasť
rekvalifikačných programov, príslušný územný orgán práce na základe písomnej dohody
uhradí náklady na túto rekvalifikáciu alebo ich časť z účelových prostriedkov na zabezpečenie
zamestnanosti.
(3)
Rekvalifikácia sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca;
za túto dobu prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Mimo
pracovného času sa rekvalifikácia uskutočňuje, len pokiaľ je to nevyhnutné vzhľadom
na spôsob jej zabezpečenia.
(4)
O rekvalifikáciu podľa odseku 1 nejde v prípade účasti zamestnanca na teoretickej
alebo praktickej príprave, ktorú
a)
je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa príslušných právnych
predpisov a na ktorej je zamestnanec povinný sa zúčastniť v súvislosti s výkonom svojho
zamestnania,
b)
zamestnanec absolvuje z vlastného záujmu bez toho, žeby z hľadiska ním vykonávanej
práce u zamestnávateľa bola nevyhnutná potreba zmeny jeho doterajšej kvalifikácie;
v týchto prípadoch sa postupuje podľa príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov
upravujúcich účasť zamestnancov na školení a štúdiu popri zamestnaní.5)
Hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie
§ 12
(1)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa do siedmich kalendárnych dní odo dňa podania
žiadosti podľa § 7 ods. 1 nesprostredkuje vhodné zamestnanie, sa poskytne hmotné zabezpečenie.
(2)
Skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie a pre poskytovanie hmotného zabezpečenia
je uchádzač o zamestnanie povinný osvedčiť územnému orgánu práce najmä údajmi uvedenými
v potvrdení o zamestnaní6) a zmeny týchto skutočností ohlasovať najneskôr do siedmich kalendárnych dní.
(3)
Hmotné zabezpečenie patrí uchádzačovi o zamestnanie pri splnení ustanovených podmienok
odo dňa podania žiadosti podľa § 7 ods. 1. Ak uchádzač o zamestnanie požiadal o sprostredkovanie zamestnania najneskôr do troch
pracovných dní odo dňa skončenia zamestnania, hmotné zabezpečenie mu patrí už odo
dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.
§ 13
(1)
Hmotné zabezpečenie sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie, ktorý spĺňa podmienku
celkovej doby predchádzajúceho zamestnania v dĺžke aspoň 12 mesiacov v posledných
troch rokoch pred podaním žiadosti o sprostredkovanie zamestnania.
(2)
Ako doba zamestnania sa na účely tohto zákona považuje aj doba
a)
prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosti spolupracujúcej osoby,
b)
c)
poberania invalidného dôchodku,
d)
vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo civilnej služby,
e)
osobnej starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžadovalo
mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo
umiestnené v ústave pre také deti,
f)
osobnej starostlivosti o blízku osobu,20a) ktorá bola prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave sociálnej
starostlivosti alebo v obdobnom zariadení,
g)
starostlivosti o dieťa mladšie ako tri roky, ak sa v tejto dobe pracovný pomer skončil
z dôvodov ustanovených v § 46 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce,
h)
zárobkovej činnosti v cudzine, ktorú vykonával občan s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky.
§ 14
(1)
Hmotné zabezpečenie sa neposkytuje, ak uchádzač o zamestnanie
a)
spĺňa podmienky pre nárok na starobný dôchodok alebo na invalidný dôchodok s výnimkou
invalidného dôchodku invalidného občana, ktorý je schopný vykonávať sústavné zamestnanie
len za úplne mimoriadnych podmienok,7)
b)
je hmotne zabezpečený peňažnými dávkami nemocenského poistenia (zabezpečenia) nahrádzajúcimi
ušlú mzdu (zárobok),
c)
ukončil posledné zamestnanie bez vážnych dôvodov alebo s ním bolo toto zamestnanie
ukončené z dôvodov ustanovených v § 46 ods. 1 písm. f) alebo § 53 Zákonníka práce alebo pre neuspokojivé pracovné výsledky podľa § 46 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce; dôvody skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa neskúmajú.
(2)
Hmotné zabezpečenie sa ďalej neposkytuje po dobu pobytu uchádzača o zamestnanie v
cudzine presahujúcu 30 kalendárnych dní.
(3)
Dávky hmotného zabezpečenia sa nevyplácajú do cudziny.
§ 15
(1)
Za vážny dôvod v prípade uvedenom v § 7 ods. 4 sa považuje dôvod spočívajúci v dochádzke dieťaťa do predškolského zariadenia a povinnej
školskej dochádzke dieťaťa, ak miesto a povaha výkonu zamestnania druhého manžela
(rodiča) alebo osamelého rodiča neumožňuje takúto nevyhnutnú osobnú starostlivosť
o dieťa zabezpečiť.
(2)
Za vážne dôvody v prípadoch uvedených v § 14 ods. 1 písm. c) sa považujú, ak zamestnanec skončil zamestnanie
a)
z dôvodov spočívajúcich v nevyhnutnej osobnej starostlivosti o
1.
dieťa vo veku do troch rokov,
2.
dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť,
pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti,
3.
blízku osobu, ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna a nebola umiestnená v ústave
sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení,
b)
z dôvodov spočívajúcich v dochádzke dieťaťa do predškolského zariadenia a povinnej
školskej dochádzke dieťaťa, ak miesto a povaha výkonu zamestnania druhého manžela
(rodiča) neumožňuje takúto nevyhnutnú osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečiť,
c)
z dôvodov spočívajúcich v mieste výkonu a povahe zamestnania druhého manžela,
d)
z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť, ktorú mal podľa právnych predpisov,
kolektívnej zmluvy alebo dojednaných pracovných podmienok,
e)
zo zdravotných dôvodov, ak ho nemohol ďalej vykonávať podľa lekárskeho posudku (rozhodnutia)
ošetrujúceho lekára, prípadne pre dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície. 8)
§ 16
(1)
Hmotné zabezpečenie sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie podľa veku, ktorý dovŕši
do konca príslušného kalendárneho roka, a to po dobu
a)
šiestich mesiacov od 15 rokov veku,
b)
ôsmich mesiacov od 30 rokov veku,
c)
deviatich mesiacov od 45 rokov veku,
d)
dvanástich mesiacov od 50 rokov veku
(ďalej len „podporná doba“), ak ďalej nie je ustanovené inak. Vyradením z evidencie
uchádzačov o zamestnanie podľa § 7 ods. 3 a 4 sa končí plynutie podpornej doby s výnimkou zamestnania podľa § 16 ods. 6.
(2)
Hmotné zabezpečenie sa poskytuje uchádzačovi o zamestnanie aj v prípade vzniku pracovnej
neschopnosti po uplynutí ochrannej lehoty zo zamestnania ustanovenej v predpisoch
o nemocenskom poistení (zabezpečení), keď mu neprislúcha nemocenské. Ak tento uchádzač
o zamestnanie preukáže, že mal v čase pracovnej neschopnosti vyššie náklady spojené
s chorobou alebo úrazom, môže sa mu hmotné zabezpečenie zvýšiť až do výšky nemocenského,
ktoré by mu inak patrilo podľa predpisov o nemocenskom poistení (zabezpečení) z jeho
posledného zamestnania.
(3)
Do podpornej doby sa nezapočítava doba, po ktorú
a)
sa uchádzačovi o zamestnanie poskytovalo hmotné zabezpečenie podľa odseku 2,
b)
bol uchádzač o zamestnanie hmotne zabezpečený peňažnými dávkami nemocenského poistenia
(zabezpečenia) nahrádzajúcimi ušlú mzdu (zárobok) a z tohto dôvodu sa mu podľa § 14 ods. 1 písm. b) hmotné zabezpečenie neposkytovalo.
(4)
Do podpornej doby sa započítava doba, po ktorú sa uchádzačovi o zamestnanie podľa
§ 14 ods. 1 písm. c) a ods. 2 hmotné zabezpečenie neposkytovalo.
(5)
Hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie, ktorému nevznikol nárok na hmotné zabezpečenie
podľa tohto zákona, a hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie po uplynutí podpornej
doby sa spravuje predpismi o sociálnom zabezpečení.9)
(6)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý prijal zamestnanie počas plynutia podpornej doby
a toto zamestnanie trvalo kratšiu dobu ako šesť mesiacov, poskytuje sa hmotné zabezpečenie
po zostávajúcu podpornú dobu vo výške určenej v rozhodnutí o priznaní hmotného zabezpečenia
pred prijatím takého zamestnania.
(7)
Uchádzačovi o zamestnanie po uplynutí podpornej doby patrí opäť hmotné zabezpečenie
podľa tohto zákona, len ak po tejto dobe nastúpil do zamestnania a spĺňa podmienku
celkovej doby zamestnania, ktorá je na účely opätovného poskytovania hmotného zabezpečenia
šesť mesiacov.
§ 16a
(1)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa v poslednom zamestnaní poskytlo podľa osobitných
predpisov odstupné21) alebo odchodné,22) sa hmotné zabezpečenie poskytne až po uplynutí doby, ktorá zodpovedá výške poskytnutého
odstupného alebo odchodného; táto doba sa určí podľa príslušného násobku priemerného
mesačného zárobku alebo mesačného služobného príjmu, ktorým bola uchádzačovi o zamestnanie
ustanovená výška odstupného alebo odchodného. Ustanovením predchádzajúcej vety nie
je dotknuté poskytovanie hmotného zabezpečenia po celkovú dobu ustanovenú týmto zákonom.
(2)
Podľa odseku 1 sa postupuje obdobne, ak sa uchádzačovi o zamestnanie poskytlo odstupné
alebo odchodné v dobe poskytovania hmotného zabezpečenia alebo po uplynutí tejto doby.
Uchádzač o zamestnanie je v takom prípade povinný vrátiť poskytnuté hmotné zabezpečenie
zodpovedajúce dobe poskytnutého odstupného alebo odchodného.
§ 17
(1)
Hmotné zabezpečenie sa určí z priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý uchádzač
o zamestnanie dosiahol v poslednom zamestnaní, alebo z posledného vymeriavacieho základu,22a) a to vo výške 60 % tohto zárobku alebo vymeriavacieho základu po dobu prvých troch
mesiacov a po zostávajúcu podpornú dobu vo výške 50 % tohto zárobku alebo vymeriavacieho
základu.
(2)
Pri určení výšky hmotného zabezpečenia podľa odseku 1 sa vychádza z priemerného mesačného
čistého zárobku uchádzača o zamestnanie, ktorý bol u neho zistený a naposledy používaný
na pracovnoprávne účely v jeho poslednom zamestnaní podľa pracovnoprávnych predpisov
o zisťovaní a používaní priemerného zárobku;10) pokiaľ sa u neho tieto pracovnoprávne predpisy neuplatňovali vzhľadom na úpravu ustanovenú
osobitnými predpismi pre právny vzťah, v ktorom vykonával svoje posledné zamestnanie,
zistí sa na účely hmotného zabezpečenia jeho priemerný mesačný čistý zárobok (príjem)
obdobne podľa týchto pracovnoprávnych predpisov.
(3)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý dosiaľ nebol zamestnaný a nárok na hmotné zabezpečenie
mu vznikol započítaním doby podľa § 13 ods. 2 písm. b) až f), sa určí hmotné zabezpečenie vo výške 45 % z minimálnej mzdy.23)
(4)
Hmotné zabezpečenie určené podľa odsekov 1 až 3 sa poskytuje najviac do sumy zodpovedajúcej
1,5-násobku výšky minimálnej mzdy.23)
(5)
Hmotné zabezpečenie sa vypláca v mesačných splátkach pozadu; v odôvodnených prípadoch
sa môže poskytnúť ako preddavok a pri ďalšej splátke sa zúčtuje. Ak sú splnené podmienky
na poskytovanie hmotného zabezpečenia len po časť mesiaca, patrí za každý kalendárny
deň, keď tieto podmienky boli splnené, hmotné zabezpečenie vo výške jednej tridsatiny;
pritom sa výsledná suma zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
§ 18
(1)
Ak sa uchádzačovi o zamestnanie hmotné zabezpečenie jeho zavinením priznalo a poskytovalo
neprávom alebo vo vyššej sume, než skutočne patrilo, najmä preto, že zamlčal alebo
nesprávne uviedol niektorú rozhodnú skutočnosť alebo nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť,
je povinný vrátiť neprávom prijaté hmotné zabezpečenie alebo jeho časť poskytnutú
v nesprávnej výške, a to odo dňa, od ktorého hmotné zabezpečenie nepatrilo vôbec alebo
v poskytnutej výške. Nárok na vrátenie hmotného zabezpečenia zaniká uplynutím lehoty
troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa jeho poskytnutia.
(2)
Ak sa dodatočne zistí, že hmotné zabezpečenie sa priznalo alebo poskytovalo v nižšej
sume, než v akej patrilo, alebo že sa uchádzačovi o zamestnanie neprávom odoprelo,
prípadne priznalo od neskoršieho dňa, než od ktorého patrilo, hmotné zabezpečenie
sa dodatočne prizná, zvýši alebo doplatí. Nárok na dodatočné poskytnutie hmotného
zabezpečenia alebo jeho časti zaniká uplynutím lehoty troch rokov, ktorá začína plynúť
odo dňa, od ktorého hmotné zabezpečenie alebo jeho časť patrilo.
(3)
Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý vedie so zamestnávateľom spor o skončenie zamestnania,
sa poskytuje hmotné zabezpečenie ako preddavok; to neplatí, ak sa pracovný pomer skončil
podľa § 46 ods. 1 písm. f), pre neuspokojivé pracovné výsledky podľa § 46 ods. 1 písm. e) a § 53 Zákonníka práce. Pokiaľ príslušný orgán rozhodne, že zamestnanie trvá a zamestnávateľ je povinný
za dobu neprideľovania práce poskytnúť peňažnú náhradu,25) je uchádzač o zamestnanie povinný vrátiť hmotné zabezpečenie poskytnuté ako preddavok;
ustanovenie odseku 1 druhej vety platí aj tu.
TRETIA ČASŤ
POSTUP ZAMESTNÁVATEĽOV PRI ZAMESTNÁVANÍ OBČANOV
§ 19
(1)
Zamestnávateľ môže získavať zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre vlastným výberom
alebo za pomoci územných orgánov práce na celom území Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky; tým nie je dotknuté ustanovenie § 24.
(2)
Zamestnávateľ je povinný oznámiť do piatich kalendárnych dní príslušnému územnému
orgánu práce voľné pracovné miesta a ich charakteristiku a bez meškania, najneskôr
do piatich kalendárnych dní, oznamuje aj obsadenie týchto miest. Voľnými pracovnými
miestami sa rozumejú novovytvorené alebo uvoľnené pracovné miesta, na ktoré zamestnávateľ
zamýšľa získať zamestnancov.
(3)
Pokiaľ nemožno na voľné pracovné miesto prijať štátneho občana Slovenskej republiky,
najmä niektorého z uchádzačov o zamestnanie, môže zamestnávateľ získavať na základe
povolenia príslušného územného orgánu práce na toto voľné pracovné miesto aj zamestnancov
zo zahraničia.
§ 20
(1)
Ak zamestnávateľ zamýšľa uskutočniť štrukturálne zmeny, organizačné alebo racionalizačné
opatrenia, v dôsledku ktorých dôjde k uvoľňovaniu zamestnancov, informuje o nich najneskôr
tri mesiace pred ich uskutočnením, príslušný odborový orgán odborovej organizácie;
pritom ho informuje najmä o dôvodoch zamýšľaných opatrení, o počtoch a štruktúre zamestnancov,
ktorých sa budú týkať, a prerokuje s ním opatrenia umožňujúce predísť alebo obmedziť
zamýšľané uvoľňovanie zamestnancov a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov
uvoľnenia pre týchto zamestnancov, predovšetkým možnosť ich umiestnenia vo vhodnom
zamestnaní na iných svojich pracoviskách. Zamestnávateľ obdobne informuje príslušný
územný orgán práce.
(2)
Zamestnávateľ uvoľňujúci zamestnancov podľa odseku 1 informuje príslušný územný orgán
práce o počtoch a kvalifikačnej štruktúre neumiestnených zamestnancov pred skončením
ich zamestnania.
(3)
Ak zamestnávateľ v súvislosti s prechodom na nový podnikateľský program nemôže zabezpečiť
pre zamestnanca prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času a v záujme
predísť alebo obmedziť uvoľňovanie zamestnancov obmedzí po dohode s územným orgánom
práce na prechodnú dobu nepresahujúcu šesť mesiacov svoju prevádzkovú činnosť a v
dôsledku toho nebude prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného
pracovného času, prislúcha mu na základe tejto dohody príspevok na čiastočnú úhradu
náhrady mzdy poskytovanej zamestnancom podľa pracovnoprávnych predpisov.
(4)
V dohode, ktorú zamestnávateľ v súvislosti s obmedzením prevádzkovej činnosti podľa
odseku 3 dojednáva s územným orgánom práce za podmienok ustanovených príslušnými štátnymi
orgánmi republík, o ktorých to ustanovujú zákony národných rád,2) sa uvedú najmä
a)
rozsah a doba obmedzenia prevádzkovej činnosti zamestnávateľa,
b)
počet zamestnancov a ich okruh (vybrané profesie), ktorých sa obmedzenie prevádzkovej
činnosti bude týkať,
c)
výška príspevku zamestnávateľovi, prípadne podmienky jeho vrátenia územnému orgánu
práce,
d)
organizačné opatrenia zamestnávateľa smerujúce k tomu, aby opäť začal prevádzkovú
činnosť v plnom rozsahu.
§ 20a
(1)
Zamestnávateľovi, ktorý zabezpečuje prepravu svojich zamestnancov na výkon práce
mimo okresu, v ktorom má sídlo, môže územný orgán práce na základe dohody poskytnúť
príspevok na úhradu nákladov súvisiacich s touto prepravou. Príspevok možno poskytnúť
až do výšky skutočných nákladov na prepravu a najdlhšie na dobu šiestich mesiacov.
(2)
Dohoda o poskytnutí príspevku podľa odseku 1 obsahuje najmä
a)
počet zamestnancov,
b)
dobu výkonu práce mimo okresu, v ktorom má zamestnávateľ sídlo,
c)
výšku príspevku zamestnávateľovi.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZAMESTNÁVANIE OBČANOV SO ZMENENOU PRACOVNOU SCHOPNOSŤOU
§ 21
(1)
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou je občan, ktorý je požívateľom čiastočného
invalidného dôchodku alebo je uznaný za čiastočne invalidného, aj keď mu nevznikol
nárok na čiastočný invalidný dôchodok, a občan, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav podstatne obmedzenú možnosť prípravy na povolanie.
(2)
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím je invalidný
občan, ktorý je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych
podmienok, a občan, ktorý sa môže pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pripravovať
na povolanie iba za celkom mimoriadnych podmienok.
(3)
Na občanov starších ako 65 rokov sa ustanovenia odsekov 1 a 2 nevzťahujú.
§ 22
Právnickým osobám a fyzickým osobám môže príslušný územný orgán práce poskytnúť príspevky
na zriadenie chránených dielní a chránených pracovísk, ak ich zriaďujú po dohode s
územným orgánom práce. Na takto zriadené chránené dielne a chránené pracoviská poskytuje
územný orgán práce príspevok na ich prevádzku. Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou,
ktorý začne prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť, môže príslušný územný orgán
práce poskytnúť príspevok na vybavenie prostriedkami nevyhnutnými na výkon pracovnej
činnosti.
§ 23
Pracovná rehabilitácia
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou sa poskytuje pracovná rehabilitácia ako
súvislá starostlivosť smerujúca k tomu, aby mohli získať vhodné zamestnanie alebo
v takom zamestnaní zotrvať; zahŕňa poradenstvo pre voľbu povolania a poradenstvo pre
pracovné uplatnenie,12) sprostredkovanie zamestnania a vytváranie vhodných podmienok na výkon zamestnania.
Pracovná rehabilitácia sa môže vykonávať u zamestnávateľov alebo v zariadeniach na
pracovnú rehabilitáciu.
§ 23a
Príprava na pracovné uplatnenie
(1)
Príprava na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sa vykonáva
najmä so zreteľom na ich zdravotný stav. Zahŕňa prípravu na povolanie podľa osobitného
predpisu,12a) zaškolenie a prípravu na prácu.
(2)
Zaškoľovaním na účely tohto zákona sa rozumie umožnenie získať vedomosti a zručnosti
požadované pre jednotlivé povolania občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí
nie sú schopní podrobiť sa príprave na povolanie, prípadne u ktorých tento spôsob
prípravy nie je potrebný; končí sa spravidla skúškou.
(3)
Prípravou na prácu občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa na účely tohto zákona
rozumie osobitná príprava umožňujúca postupné prispôsobovanie na výkon práce.
(4)
Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva prípravu na prácu podľa osobitného
predpisu,12b) uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných zamestnancov. Ak právnická osoba alebo
fyzická osoba poskytne prípravu na prácu zamestnancom na základe dohody s inou organizáciou,
uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak právnická osoba alebo
fyzická osoba poskytne prípravu na prácu uchádzačom o zamestnanie alebo zamestnaným
občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou na základe dohody s príslušným územným orgánom
práce, uhradí náklady príslušný územný orgán práce v dohodnutej výške.
(5)
Príslušný územný orgán práce právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá podľa jeho
odporúčania prijala, prípadne previedla občana so zmenenou pracovnou schopnosťou na
inú prácu a zaškoľuje ho, môže na jeho zaškolenie poskytnúť príspevok v sume 1 000
Sk, ak doba zaškolenia nepresahovala štyri týždne, 2 000 Sk, ak doba zaškolenia nepresahovala
8 týždňov, a 3 000 Sk, ak doba zaškolenia presahovala 8 týždňov.
§ 23b
Chránená dielňa a chránené pracovisko
(1)
Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie
občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím a pre občanov
so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie
na iných pracoviskách. V chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku môžu pracovať
aj občania, ktorým sa poskytuje príprava na prácu, a zamestnanci, ktorí pre ohrozenie
zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ
nemá iné vhodné zamestnanie. Ostatní zamestnanci môžu v chránenej dielni a na chránenom
pracovisku vykonávať len také pracovné činnosti, ktoré nemožno zabezpečiť občanmi
so zmenenou pracovnou schopnosťou.
(2)
V chránenej dielni a na chránenom pracovisku sa pracovné podmienky vrátane nárokov
na pracovný výkon prispôsobujú zdravotnému stavu zamestnancov.
§ 23c
Podpora po dobu zaškoľovania a po dobu prípravy na prácu
(1)
Podpora po dobu zaškoľovania a po dobu prípravy na prácu (ďalej len „podpora“) patrí
občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý sa v rámci pracovnej rehabilitácie
pripravuje na získanie alebo zachovanie vhodného zamestnania zaškolením alebo prípravou
na prácu na základe dohody s príslušným územným orgánom práce a po dobu zaškoľovania
alebo prípravy na prácu nepoberá mzdu alebo hmotné zabezpečenie uchádzača o zamestnanie.
(2)
Občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou patrí počas zaškoľovania alebo prípravy
na prácu podpora vo výške určenej podľa mzdových (platových) predpisov v závislosti
od činnosti, ktorú bude vykonávať po zaškolení alebo po príprave na prácu.
(3)
Po dobu dočasnej pracovnej neschopnosti sa podpora neposkytuje.
(4)
Finančné prostriedky na výplatu podpory poskytuje právnickej osobe alebo fyzickej
osobe, ktorá vykonáva zaškolenie alebo prípravu na prácu, na základe písomnej dohody
príslušný územný orgán práce; podporu vypláca právnická osoba alebo fyzická osoba,
ktorá vykonáva zaškolenie alebo prípravu na prácu.
§ 24
(1)
Pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou sú zamestnávatelia povinní
a)
hlásiť územnému orgánu práce vhodné pracovné miesta a ich obsadzovanie,
b)
vytvárať vhodné pracovné miesta a zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,
c)
z pracovných miest vyhradzovať v súčinnosti s územným orgánom práce, orgánmi štátnej
zdravotníckej správy, s príslušným odborovým orgánom odborovej organizácie a príslušnými
družstevnými orgánmi miesta obzvlášť vhodné pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
a predkladať zoznamy týchto miest s opisom pracovnej činnosti a pracovných podmienok
územnému orgánu práce,
d)
prednostne obsadzovať miesta uvedené v zozname voľných pracovných miest vyhradených
pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou týmito občanmi, a to predovšetkým svojimi
zamestnancami, u ktorých nastala zmena pracovnej schopnosti, a občanmi so zmenenou
pracovnou schopnosťou odporúčanými na prijatie územným orgánom práce,
e)
individuálnym prispôsobovaním pracovných miest a pracovných podmienok rozširovať
možnosť zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou aj na pracovných miestach
pre nich nevyhradených a prednostne im zadávať príležitostnú prácu a prácu, ktorú
môžu vykonávať doma,
f)
vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu ich kvalifikácie v čase ich zamestnávania,
g)
viesť ich evidenciu.
(2)
Zamestnávateľ je povinný prijať do zamestnania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
ktorých mu odporučí na prijatie územný orgán práce na voľné pracovné miesta pre týchto
občanov vyhradené až do výšky povinného podielu na celkovom počte svojich zamestnancov.
Zamestnávateľ je tiež povinný prijímať na voľné pracovné miesta vyhradené pre občanov
so zmenenou pracovnou schopnosťou iba týchto občanov, ak mu to určí územný orgán práce.
(3)
Zamestnávateľ, ktorý na voľné pracovné miesto vyhradené pre občana so zmenenou pracovnou
schopnosťou neprijal občana, ktorého odporučil na prijatie príslušný územný orgán
práce, a pritom nenapĺňa povinný podiel počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou
na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho
kalendárneho roka odviesť na účet fondu zamestnanosti, ktorý spravuje okresný úrad
práce, za každého neprijatého občana
a)
so zmenenou pracovnou schopnosťou odvod vo výške 6-násobku mesačnej minimálnej mzdy,23)
b)
so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím odvod vo výške
12-násobku mesačnej minimálnej mzdy.23)
(4)
Hmotné zvýhodnenie zamestnávateľov za zamestnávanie občanov so zmenenou pracovnou
schopnosťou upravujú osobitné predpisy.13)
(5)
Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky ustanovia nariadením povinný
podiel počtu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou na celkovom počte zamestnancov
zamestnávateľa s viac ako 20 zamestnancami a okruh týchto zamestnávateľov, ak to bude
vyžadovať situácia v umiestňovaní občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou; tento
povinný podiel nesmie byť vyšší ako 8 % zamestnancov.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 25
(1)
Na rozhodovanie vo veciach zabezpečovania práva zamestnania a povinného prijímania
občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou do zamestnania podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné právne predpisy o správnom konaní.14)
(2)
V prípade rozhodnutia, ktoré sa týka hmotného zabezpečenia, o ktorom sa rozhodlo
v odvolacom konaní podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, môže sa podať návrh
na jeho preskúmanie krajskému súdu.15)
§ 26
(1)
Kontrolnú činnosť podľa tohto zákona sú oprávnené vykonávať štátne orgány práce,
o ktorých to ustanoví osobitný zákon. Činnosť orgánov kontroly sa zameriava na dodržiavanie
právnych predpisov o zamestnanosti a právnych predpisov týkajúcich sa vzniku, zmien
a skončenia zamestnania a pracovných podmienok zamestnancov s výnimkou pracovných
podmienok vyplývajúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
(2)
Kontrolnou činnosťou podľa odseku 1 nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov
podľa osobitných predpisov. Činnosť zameranú na kontrolu dodržiavania právnych predpisov
o zamestnanosti sú oprávnené vykonávať tiež príslušné odborové orgány v rozsahu ustanovenom
v Zákonníku práce.16)
§ 27
Zamestnávatelia a štátne orgány práce pri vykonávaní tohto zákona spolupracujú s príslušnými
odborovými orgánmi odborových organizácií a príslušnými družstevnými orgánmi, orgánmi
zväzov zdravotne postihnutých a podľa povahy veci aj s organizáciami zamestnávateľov
a územnými orgánmi štátnej správy, orgánmi obcí a miest.
§ 28
Na zamestnávanie občanov v zariadeniach ozbrojených síl a ozbrojených zborov s výnimkou
ich civilných zložiek sa nevzťahuje § 9 ods. 2, § 19 a 24; tieto ustanovenia, s výnimkou § 19 ods. 2, sa nevzťahujú takisto na pracovné miesta obsadzované voľbou alebo vymenovaním,17) prípadne ustanovením do funkcie.18)
§ 29
Zamestnávateľ, ktorý pred účinnosťou tohto zákona prijal do zamestnania cudzinca alebo
osobu bez štátnej príslušnosti, môže ich ďalej zamestnávať, len pokiaľ im na ich žiadosť,
podanú najneskôr do troch mesiacov po účinnosti tohto zákona, bolo udelené povolenie
na zamestnanie. Ustanovenie prvej vety sa nevzťahuje na cudzincov a osoby bez štátnej
príslušnosti prijaté do zamestnania na základe príslušných medzinárodných zmlúv.
§ 30
(1)
Prieskumné konanie podľa § 25 ods. 2 sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť predo dňom účinnosti
tohto zákona.
(2)
Výška hmotného zabezpečenia poskytovaného podľa doterajších predpisov ku dňu účinnosti
tohto zákona sa od 1. februára 1991 upraví, pokiaľ je to pre uchádzača o zamestnanie
výhodnejšie.
(3)
Nároky vzniknuté predo dňom účinnosti tohto zákona na náborové príspevky a ďalšie
náležitosti podľa predpisov uvedených v § 32 body 8 až 30 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
§ 30a
Nároky, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa posudzujú podľa doterajších
predpisov.
§ 31
(1)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky a Ministerstvo práce a sociálnych
vecí Slovenskej republiky ustanovia vyhláškami
bližšie podmienky a postup vedenia evidencie uchádzačov o zamestnanie a evidencie
voľných pracovných miest.
(2)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky po dohode s Ministerstvom školstva,
mládeže a telovýchovy Českej republiky a Ministerstvo práce a sociálnych vecí Slovenskej
republiky po dohode s Ministerstvom školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
ustanovia vyhláškami bližšie podmienky zabezpečovania rekvalifikácie uchádzačov o
zamestnanie a zamestnancov, ako aj podmienky vydávania dokladov o kvalifikácii s celoštátnou
pôsobnosťou.
(3)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky a Ministerstvo práce a sociálnych
vecí Slovenskej republiky môžu ustanoviť vyhláškami
podmienky vykonávania pracovnej rehabilitácie, prípravy na pracovné uplatnenie včítane
úhrady nákladov, starostlivosti o mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,
poskytovania príspevkov zamestnávateľom, prípadne samostatne zárobkovo činným občanom
so zmenenou pracovnou schopnosťou a povinnosti zamestnávateľov v starostlivosti o
občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.
(4)
Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky po dohode s Ministerstvom pre
hospodársku politiku a rozvoj Českej republiky a Ministerstvo práce a sociálnych vecí
Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky môžu
ustanoviť vyhláškami bližšie podmienky postupu pri dojednávaní dohôd podľa § 20 ods. 3 a 4.
§ 32
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily,
2.
vládne nariadenie č. 92/1958 Zb., ktorým sa vykonáva zákon č. 70/1958 Zb. o úlohách podnikov a národných výborov na úseku starostlivosti o pracovné sily, v
znení nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 168/1980 Zb.,
3.
§ 84 ods. 2, § 85 až 87, § 90, 92 a § 97 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení zákona č. 56/1984 Zb.,
4.
§ 80 až 85 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 110/1990
Zb.,
5.
§ 113 ods. 2 až 5 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení,
6.
vládne nariadenie č. 38/1967 Zb. o umiestňovaní absolventov vysokých škôl, konzervatórií, stredných odborných a odborných
škôl,
7.
§ 1 písm. b) a c), § 7 až 9, tretia a štvrtá časť vyhlášky Federálneho ministerstva
práce a sociálnych vecí č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných
zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania v znení vyhlášky č. 312/1990 Zb.,
8.
vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 33/1974 Zb. o príspevkoch a náhradách, ktoré sa poskytujú pracovníkom získaným náborom vykonávaným
národnými výbormi,
9.
vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy ČSR č. 115/1978 Zb., ktorou sa určujú náležitosti poskytované pracovníkom získaným pre cukrovarskú kampaň
a niektoré iné kampaňové práce,
10.
vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy SSR č. 62/1979 Zb., ktorou sa určujú náležitosti poskytované pracovníkom získaným pre cukrovarskú kampaň
a niektoré iné kampaňové práce,
11.
úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 3. novembra 1976 č. F V/1-1046/76-1112
o poskytovaní náležitostí pracovníkom a učňom získaným náborom a vnútrorezortnými
prevodmi z iných oblastí ČSSR do vybraných organizácií na území hl. m. Prahy (reg.
v čiastke 29/1976 Zb.),
12.
úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 29. decembra 1978 č. F
214-1473/78-6650-2273 o poskytovaní náležitostí pracovníkom získaným náborom z iných
krajov ČSSR do vybraných organizácií na území Severočeského kraja (reg. v čiastke
14/1979 Zb.),
13.
úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 26. marca 1979 č. F 213-358/79-6340
o náborových príspevkoch učňom získaným náborom do vybraných organizácií Severočeského
kraja (reg. v čiastke 18/1979 Zb.),
14.
úprava Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR z 27. júla 1978 č. I-5683/1979 o
poskytovaní náležitostí pracovníkom a učňom získaným náborom a vnútrorezortnými prevodmi
z iných oblastí SSR do vybraných organizácií na území hl. m. SSR Bratislavy podľa
uznesenia Predsedníctva vlády ČSSR č. 184 z 19. júla 1979 (reg. v čiastke 19/1979
Zb.),
15.
úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 11. marca 1975 č. I/3-228/75-6651-290
o poskytovaní náborových príspevkov pracovníkom vybraných organizácií zúčastnených
na výstavbe plynovodu Orenburg - západná hranica ZSSR,
16.
úprava Federálneho ministerstva palív a energetiky z 22. apríla 1977 č. I/1977, ktorou
sa upravuje poskytovanie náborových príspevkov pracovníkom získaným náborom vykonávaným
národnými výbormi pre organizácie Federálneho ministerstva palív a energetiky,
17.
úprava Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva z 28. mája 1980 č.
4/1980 o poskytovaní náborových príspevkov robotníkom vybraných povolaní získaným
náborom vykonávaným organizáciami (voľným náborom) (reg. v čiastke 26/1980 Zb.),
18.
úprava Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva z 31. marca 1981
č. 1/1981, ktorou sa mení úprava č. 4/1980 o poskytovaní náborových príspevkov robotníkom
vybraných povolaní získaným náborom vykonávaným organizáciami (voľným náborom) (reg.
v čiastke 16/1981 Zb.),
19.
úprava Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva z 23. apríla 1982
č. 3/1982, ktorou sa mení úprava č. 4/1980 o poskytovaní náborových príspevkov robotníkom
vybraných povolaní získaným náborom vykonávaným organizáciami(voľným náborom) v znení
úpravy č. 1/1981 (reg. v čiastke 16/1982 Zb.),
20.
úprava Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva z 29. apríla 1983
č. 2/1983, ktorou sa mení úprava č. 4/1980 o poskytovaní náborových príspevkov robotníkom
vybraných povolaní získaným náborom vykonávaným organizáciami (voľným náborom) v znení
úprav č. 1/1981 a č. 3/1982 (reg. v čiastke 21/1983 Zb.),
21.
úprava Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva z 3. júla 1984 č.
1/1984, ktorou sa dopĺňa úprava č. 4/1980 o poskytovaní náborových príspevkov robotníkom
vybraných povolaní získaným náborom vykonávaným organizáciami (voľným náborom) v znení
úpravy č. 2/1983 (reg. v čiastke 21/1984 Zb.),
22.
úprava Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva z 18. decembra 1985
č. 4/1985, ktorou sa mení úprava č. 4/1980 o poskytovaní náborových príspevkov robotníkom
vybraných povolaní získaným náborom vykonávaným organizáciami (voľným náborom) v znení
úprav č. 2/1983 a č. 1/1984 (reg. v čiastke 18/1986 Zb.),
23.
§ 3 úpravy Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva z 31. decembra
1971 č. 9/1971 o mzdovom zvýhodnení robotníkov pracujúcich v prevádzkach strojárskej
metalurgie (reg. v čiastke 7/1972 Zb.),
24.
úprava Ministerstva vnútra ČSR z 1. mája 1978 č. SD/33-981/78 o poskytovaní náborových
príspevkov vo verejnej cestnej a mestskej hromadnej doprave (reg. v čiastke 9/1978
Zb.),
25.
úprava Ministerstva vnútra SSR z 1. augusta 1978 č. SD-3844/78-4 o poskytovaní príspevkov
pracovníkom vo verejnej cestnej a mestskej hromadnej doprave získaným náborom vykonávaným
národnými výbormi (reg. v čiastke 25/1978 Zb.),
26.
úprava Ministerstva lesného a vodného hospodárstva ČSR z 30. októbra 1978 č. 14 407/2004/OELH/78
o poskytovaní náborových príspevkov pracovníkom získaným náborom vykonávaným národnými
výbormi pre Severočeské štátne lesy v Tepliciach pre oblasť Krušných hôr (reg. v čiastke
2/1979 Zb.),
27.
úprava Federálneho ministerstva dopravy zo 17. novembra 1974 o príspevkoch a náhradách,
ktoré sa poskytujú niektorým pracovníkom neželezničnej dopravy získaným náborom vykonávaným
organizáciami rezortu Federálneho ministerstva dopravy,
28.
smernice Federálneho ministerstva dopravy zo 7. júla 1978 č. 21 a z 23. októbra 1978
č. 35 o príspevkoch, ktoré sa poskytujú pracovníkom organizácií železničnej dopravy
získaným náborom vykonávaným organizáciami rezortu Federálneho ministerstva dopravy,
29.
úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí zo 16. júna 1986 č. F 72-25250-7202-200586
o poskytovaní náborových príspevkov v súvislosti s výstavbou integračných akcií v
Zväze sovietskych socialistických republík (reg. v čiastke 13/1986 Zb.),
30.
výnos Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 12. januára 1990 č. F 32-12897-7201-050190
o poskytovaní príspevkov a náhrad pracovníkom získaným náborom vykonávaným niektorými
organizáciami (reg. v čiastke 8/1990 Zb.) v znení výnosu z 24. apríla 1990 č. F 32-17596-7201-200490
(reg. v čiastke 28/1990 Zb.).
§ 33
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februárom 1991.
Čl. III
1.
Prevedenie pracovníka na inú prácu alebo preloženie do iného miesta výkonu práce,
ku ktorým došlo podľa ustanovení § 37 ods. 4 písm. c) a § 38 ods. 3 a 4 Zákonníka práce predo dňom účinnosti toho zákona bez súhlasu pracovníka, stráca účinnosť najneskôr
uplynutím doby 15 dní odo dňa účinnosti toho zákona, pokiaľ sa organizácia s pracovníkom
nedohodne inak.
2.
Pracovník uvedený v ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý ku dňu účinnosti toho zákona vykonáva podnikateľskú činnosť, je povinný najneskôr
do 15 dní odo dňa účinnosti toho zákona požiadať písomne organizáciu o udelenie súhlasu
na výkon takej činnosti. Organizácia je povinná do jedného mesiaca odo dňa podania
tejto žiadosti pracovníkovi písomne oznámiť, či súhlas udeľuje, alebo nie; ak sa pracovníkovi
taký súhlas neudelí alebo pracovník v lehote podľa predchádzajúcej vety o súhlas nepožiadal,
je povinný bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných
právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny úkon smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho
vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný. Pokiaľ sa organizácia v určenej lehote
k žiadosti pracovníka písomne nevyjadrí, platí, že udeľuje súhlas na takú činnosť.
3.
Pracovník uvedený v ustanovení § 73 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý ku dňu účinnosti tohoto zákona je členom riadiaceho alebo kontrolného orgánu
právnickej osoby prevádzkujúcej podnikateľskú činnosť a do takého orgánu ho nevyslala
organizácia, v ktorej je zamestnaný, je povinný bez zbytočného odkladu toto členstvo
ukončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny
úkon smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný.
4.
Pracovník organizácie, ktorý ku dňu účinnosti toho zákona vykonáva popri pracovnoprávnom
vzťahu zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti organizácie, v ktorej
je zamestnaný (§ 75 ods. 1 Zákonníka práce), je povinný najneskôr do 15 dní odo dňa účinnosti toho zákona požiadať písomne organizáciu
o udelenie súhlasu na výkon takej činnosti. Organizácia je povinná do jedného mesiaca
odo dňa podania tejto žiadosti pracovníkovi písomne oznámiť, či súhlas udeľuje, alebo
nie; ak sa pracovníkovi taký súhlas neudelí alebo pracovník v lehote podľa predchádzajúcej
vety o súhlas nepožiadal, je povinný bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť spôsobom
vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov, pokiaľ neurobil právny úkon smerujúci
k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu v organizácii, v ktorej je zamestnaný. Pokiaľ
sa organizácia v určenej lehote k žiadosti pracovníka písomne nevyjadrí, platí, že
udeľuje súhlas na takú činnosť.
5.
Vedúci organizácie a vedúci pracovníci v jeho priamej riadiace pôsobnosti, ktorí
ku dňu účinnosti tohoto zákona vykonávajú popri svojom zamestnaní činnosť, ktorá je
zhodná s premetom činnosti organizácie, v ktorej sú zamestnaní (§ 75 ods. 3 Zákonníka práce), sú povinní po dni účinnosti tohoto zákona bez zbytočného odkladu takú činnosť skončiť
spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov, pokiaľ neurobili právny úkon
smerujúci k skončeniu pracovnoprávneho vzťahu v organizácii, v ktorej sú zamestnaní.
6.
Príspevok pracovníkom na čiastočné vyrovnanie poklesu mzdy podľa vyhlášky Ministerstva
práce a sociálnych vecí Českej republiky č. 347/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 2/1992 Zb. a vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej
republiky č. 407/1991 Zb. v znení vyhlášky č. 36/1992 Zb., na ktorý vznikol nárok
predo dňom účinnosti toho zákona, sa poskytuje podľa doterajších predpisov najdlhšie
do 30. júna 1992. Po dobu poskytovania tohto príspevku nemožno použiť ustanovenie
§ 130 ods. 3 Zákonníka práce.
7.
Povinné zmluvné poistenie, ktoré vzniklo podľa osobitných predpisov pred 1. januárom
1993, zaniká 31. decembrom 1992 v rozsahu, v akom sa na organizáciu vzťahuje zákonné
poistenie podľa § 205d Zákonníka práce, pokiaľ nezaniklo už pred týmto dňom.
8.
Podľa doterajšieho ustanovenia § 251 Zákonníka práce sa riadi povinnosť uspokojiť nároky pracovníkov zrušenej organizácie, pokiaľ ide
o nároky na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania, na ktorých
uspokojovanie sa nevzťahuje zákonné poistenie podľa toho zákona alebo povinné zmluvné
poistenie podľa osobitných predpisov.
9.
Ak nejde o nároky na náhradu škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania,
podľa doterajšieho ustanovenia § 251 Zákonníka práce sa spravuje povinnosť uspokojiť nároky pracovníkov zrušenej organizácie, ktoré vznikli
predo dňom účinnosti tohoto zákona.
10.
Ustanovením § 2 ods. 4 zákona o zamestnanosti nie je dotknuté vykonávanie práce cudzincom
(osobou bez štátnej príslušnosti) na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
na základe obchodnej alebo inej zmluvy uzavretej predo dňom účinnosti tohoto zákona.
11.
Podľa ustanovenia § 16a ods. 2 zákona o zamestnanosti sa postupuje, ak vznikol nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačom
o zamestnanie najskôr dňom účinnosti tohoto zákona.
12.
Skončenie pracovných pomerov vzniknutých pred 1. januárom 1989 na určitú dobu alebo
s účinnosťou pred týmto dňom na určitú dobu zmenených vzhľadom na pridelenie podnikového
alebo služobného bytu, bytu vystavaného v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných
voľných prostriedkov podniku a bytu prideleného v štátnom záujme sa od účinnosti tohto
zákona posudzuje podľa rovnakých ustanovení Zákonníka práce ako skončenie ostatných
pracovných pomerov dojednaných na určitú dobu.
Čl. II
Nároky na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie, o ktorých bolo právoplatne
rozhodnuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Havel v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
Dubček v. r.
Čalfa v. r.
1)
Zákon č. 123/1992 Zb. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
2)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti
v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej
rady č. 488/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z.
2b)
§ 6 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
2c)
§ 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1994
Z. z.
3)
§ 90 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
4)
§ 91 zákona č. 100/1988 Zb.
5)
§ 141a Zákonníka práce.
Vyhláška Ministerstva školstva č. 140/1968 Zb. o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní.
Vyhláška Ministerstva školstva č. 140/1968 Zb. o pracovných úľavách a hospodárskom zabezpečení študujúcich popri zamestnaní.
6)
§ 60 ods. 2 Zákonníka práce.
§ 6 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
§ 6 nariadenia vlády ČSSR č. 223/1988 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce.
7)
§ 29 ods. 2 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb.
8)
Zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení zákona č. 160/1989 Zb.
9)
§ 90 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
§ 121a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 63 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
§ 121a vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
§ 63 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení a zákon Slovenskej národnej rady o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
10)
§ 275 ods. 3 Zákonníka práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
10/1993 Z. z., § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o
priemernom zárobku.
11)
§ 29 ods. 2 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.
12)
Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 251/1993 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah a podmienky poskytovania poradenskej činnosti úradmi
práce.
12a)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
12b)
§ 3 ods. 3 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej
republiky č. 285/1992 Zb. o vykonávaní pracovnej rehabilitácie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v
znení vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
283/1994 Z. z.
13)
Zákon č. 156/1989 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu.
Zákon č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb.
Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
Zákon č. 157/1989 Zb. o dôchodkovej dani v znení zákona č. 108/1990 Zb.
Zákon č. 172/1988 Zb. o poľnohospodárskej dani v znení zákona č. 157/1989 Zb.
Zákon č. 389/1990 Zb. o dani z príjmov obyvateľstva.
14)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
18)
§ 40 zákona č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 171/1990 Zb. a zákona č. 552/1990 Zb.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách.
20)
Vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č. 285/1992 Zb. o vykonávaní pracovnej rehabilitácie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou v
znení vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.
283/1994 Z. z.
21)
Zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 19/1991 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu.
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 19/1991 Zb. o pracovnom uplatnení a hmotnom zabezpečení pracovníkov v baníctve dlhodobo nespôsobilých na doterajšiu prácu.
22)
§ 31 ods. 4 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov.
§ 108 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.
§ 96 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície.
§ 117 zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
§ 108 zákona č. 100/1970 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti.
§ 96 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície.
§ 117 zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
22a)
§ 18 ods. 4 až 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.
23)
§ 2 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č.
53/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 645/1992 Zb.
24)
§ 49 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.
25)
Napríklad § 61 a 130 Zákonníka práce.
26)
Zákon č. 498/1990 Zb. o utečencoch.