273/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.11.1994 do 31.12.1994
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 273/1994 Z. z. |
| Názov: | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 24.08.1994 |
| Dátum vyhlásenia: | 07.10.1994 |
| Dátum účinnosti od: | 01.11.1994 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1994 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 374/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 58/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 98/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku |
| 231/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 304/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 376/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov |
| 386/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 202/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 332/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 124/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 11/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 56/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona č. 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
| 151/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 242/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni |
| 245/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 448/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 233/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 505/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 553/2001 Z. z. | Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 118/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
| 291/2002 Z. z. | Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 457/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 534/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 671/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 138/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 442/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 578/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 345/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
| 396/2004 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2004 vo veci vyslovenia nesúladu § 80k zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s označenými článkami Ústavy Slovenskej republiky |
| 437/2004 Z. z. | Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
| 633/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 581/2004 Z. z. | Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
273
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augusta 1994
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Účel zákona
Tento zákon upravuje
a)
zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť,1)
b)
organizáciu zdravotného poistenia,
c)
financovanie zdravotného poistenia,
d)
zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
e)
zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.
PRVÁ ČASŤ
ZDRAVOTNÉ POISTENIE
§ 2
Pojem zdravotného poistenia
Zdravotným poistením podľa tohto zákona je poistenie, na základe ktorého sa poskytuje
zdravotná starostlivosť pri predchádzaní chorobe, v prípade choroby, pri predchádzaní
úrazu a v prípade úrazu.
§ 3
Osobný rozsah zdravotného poistenia
(1)
Povinne zdravotne poistené sú osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt.
(2)
Povinne zdravotne poistené sú aj osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt a sú
a)
osoby, ktoré sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi,
ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,
b)
osoby, ktoré vykonávajú na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť,
c)
cudzí štátni príslušníci a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú priznané postavenie
utečenca2) (ďalej len „poistenci“).
(3)
Z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté
a)
osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a sú zamestnané v
Slovenskej republike u zamestnávateľov, ktorí požívajú diplomatické výhody a imunity,
b)
osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú zamestnané u zamestnávateľov,
ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a sú zdravotne poistené na území
štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo,
c)
osoby, ktoré sa dlhodobe zdržiavajú v cudzine a sú v cudzine zdravotne poistené.
Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť mesiacov.
(4)
Sídlom zamestnávateľa sa na účely tohto zákona rozumie u právnickej osoby jej sídlo,
ako aj sídlo jej organizačnej zložky, ktorá je zapísaná v obchodnom registri, u fyzickej
osoby miesto jej trvalého pobytu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu, miesto jej podnikania.
§ 4
Zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe zdravotného poistenia
(1)
Zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia (ďalej len
„zdravotná starostlivosť“) sa na účely tohto zákona rozumie
a)
zdravotná starostlivosť ambulantná a ústavná vrátane rehabilitácie a starostlivosti
o chronicky chorých,
b)
prevencia ochorení podľa osobitných predpisov,3)
c)
poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb,
d)
doprava chorých a náhrada cestovných nákladov do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia,
ktoré poskytuje zdravotnú starostlivosť, ak to nevyhnutne vyžaduje ich zdravotný stav;
náklady miestnej dopravy sa neuhrádzajú,
e)
kúpeľná starostlivosť a osobitná zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe odporúčania
lekára ako nevyhnutná súčasť liečebného procesu.
(2)
Zdravotná starostlivosť nezahŕňa vyšetrenia, prehliadky a ďalšie výkony vykonané
v osobnom záujme fyzických osôb alebo v záujme právnických osôb, ktoré nemajú liečebný
účel, s výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia.
Liečebný poriadok
§ 5
(1)
Podrobnosti o podmienkach poskytovania zdravotnej starostlivosti upraví Liečebný
poriadok.
(2)
Liečebný poriadok upravuje
a)
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a osobitnej zdravotnej starostlivosti,1)
b)
ošetrenie odbornými lekármi vrátane poskytovania liečiv, zdravotníckych pomôcok a
zdravotníckych potrieb,
c)
spôsob uznávania práceneschopnosti,
d)
dopravu chorých a náhradu cestovných nákladov a zdravotníckych potrieb,
e)
podmienky a spôsob úhrady nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú v zahraničí,
f)
kontrolu dodržiavania liečebného režimu práceneschopnými.
(3)
Liečebný poriadok vydá vláda nariadením.
§ 6
Zdravotné poisťovne, ktoré vykonávajú zdravotné poistenie (ďalej len „poisťovňa“),
môžu nad rámec Liečebného poriadku upraviť podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti
len v prospech svojich poistencov.
§ 7
(1)
Poistencom pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v
cudzine, hradí poisťovňa náklady nevyhnutnej a neodkladnej zdravotnej starostlivosti
do výšky nákladov spojených s takýmto liečením na území Slovenskej republiky, ak medzinárodné
dohody neurčujú inak.
(2)
Náklady na zdravotnú starostlivosť poistencom vyslaným poisťovňou na liečenie v cudzine
hradí poisťovňa.
§ 8
Vznik zdravotného poistenia
(1)
Zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky.
(2)
U osôb, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, zdravotné poistenie
vzniká
a)
dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu k zamestnávateľovi,
ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,
b)
dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej
republiky,
c)
dňom získania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
d)
dňom priznania postavenia utečenca.2)
§ 9
Zánik zdravotného poistenia
Zdravotné poistenie zaniká
a)
úmrtím poistenca alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
b)
dňom skončenia pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu na území Slovenskej
republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. a),
c)
dňom zániku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti na území Slovenskej
republiky, ak ide o poistenca uvedeného v § 3 ods. 2 písm. b),
d)
dňom skončenia trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
e)
dňom zániku postavenia utečenca.2)
DRUHÁ ČASŤ
POISTNÉ
§ 10
Platitelia poistného
(1)
Podľa tohto zákona sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“)
a)
zamestnanci,
b)
samostatne zárobkovo činné osoby,
c)
spolupracujúce osoby,
d)
zamestnávatelia,
e)
štát.
(2)
Poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
ktoré
a)
nie sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý
má sídlo na území Slovenskej republiky,
b)
nie sú samostatne zárobkovo činné na území Slovenskej republiky s výnimkou osôb vyňatých
zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3,
c)
nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát.
(3)
Zamestnancom4) sa na účely tohto zákona rozumejú
a)
osoby v pracovnom pomere,
b)
osoby v obdobnom pracovnom vzťahu, ak nie sú poistené podľa iných predpisov,5)
c)
spoločníci spoločností s ručením obmedzeným a členovia družstiev, ak sú odmeňovaní
za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitných predpisov
považuje za príjem zo závislej činnosti,6)
d)
ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy7) (ďalej len „zamestnanec“).
(4)
Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba
zamestnávajúca inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu
alebo plniaca voči zamestnancovi povinnosti zamestnávateľa.
(5)
Samostatne zárobkovo činnými osobami a spolupracujúcimi osobami sa na účely tohto
zákona rozumejú osoby uvedené v osobitnom predpise.8)
(6)
Štát je platiteľom poistného za
a)
nezaopatrené deti,9)
b)
osoby, ktoré poberajú dôchodky z dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky,
ak nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo spolupracujúcimi
osobami,
c)
osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré poberajú dôchodok z
dôchodkového zabezpečenia Českej republiky, ak nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo
činnými osobami alebo spolupracujúcimi osobami,
d)
osoby vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
e)
osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do troch rokov
alebo dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do 18 rokov, ktoré vyžaduje
mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť,10) ak nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom,
f)
osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o blízku osobu,11) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo staršia ako 80 rokov a nebola umiestnená
v ústave sociálnej starostlivosti alebo obdobnom zdravotníckom zariadení,
g)
osoby, ktorým z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo starostlivosti o blízku osobu
nevznikol nárok na dôchodok a vzhľadom na svoj vek nie sú zárobkovo činné,
h)
osoby, ktoré poberajú dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti,
i)
vojakov základnej (náhradnej) vojenskej služby a osoby vykonávajúce civilnú službu
za podmienok, že ich príjem nepresahuje výšku minimálnej mzdy,
j)
osoby vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody, ak nie sú zárobkovo činné,
k)
osoby, ktoré dosiahli vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok, avšak nespĺňajú
podmienky na jeho priznanie a nemajú príjmy zo zamestnania, zo samostatnej zárobkovej
činnosti, z kapitálového majetku, z prenájmu ani ostatné príjmy podľa zákona o daniach z príjmov alebo nepoberajú dôchodok z cudziny, alebo ak výška príjmov a dôchodkov z cudziny
nepresahuje mesačne výšku minimálnej mzdy,
l)
cudzích štátnych príslušníkov a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú priznané
postavenie utečenca a nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo
spolupracujúcimi osobami,
m)
osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo
a nemajú z pracovnej činnosti príjem.
§ 11
Oznamovacia povinnosť
(1)
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť svojich zamestnancov do tej poisťovne, ktorú si
vybrali, najneskôr do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného
vzťahu a odhlásiť ich v rovnakej lehote odo dňa, keď skončili pracovný pomer alebo
obdobný pracovný vzťah k nemu.
(2)
Ak je zamestnanec v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k viacerým zamestnávateľom,
majú oznamovaciu povinnosť všetci zamestnávatelia.
(3)
Poistenec, u ktorého zdravotné poistenie vzniklo získaním trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky alebo u ktorého zdravotné poistenie zaniklo skončením tohto trvalého
pobytu, je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni najneskôr
do ôsmich dní odo dňa, keď účasť na zdravotnom poistení vznikla alebo zanikla.
(4)
Poistenec je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni do ôsmich
dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu
platiť za neho poistné. Za spolupracujúcu osobu plní oznamovaciu povinnosť samostatne
zárobkovo činná osoba.
(5)
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti
rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť poistné. Za maloletých poistencov
alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony, plní túto povinnosť ich zákonný
zástupca, ak nejde o zamestnanca, za ktorého túto povinnosť plní zamestnávateľ.
(6)
Narodenie dieťaťa má povinnosť oznámiť príslušnej poisťovni rodič dieťaťa alebo jeho
zákonný zástupca do 60 dní od jeho narodenia.
(7)
Za osobu vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody plní oznamovaciu povinnosť
príslušný ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(8)
Úmrtie osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho má povinnosť oznámiť príslušnej poisťovni
príslušný úrad poverený vedením matriky do ôsmich dní kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy úmrtí. V tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 1.
(9)
Oznamovacia povinnosť sa splní aj vtedy, ak sa splní v ustanovenej lehote na pošte
alebo faxom. Splnenie oznamovacej povinnosti faxom treba potvrdiť do troch dní písomne.
(10)
Prihlásenie a odhlásenie musí byť na predpísanom tlačive.
(11)
Pri prvom splnení oznamovacej povinnosti vydá príslušná poisťovňa poistencovi, u
maloletého poistenca alebo osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, jeho zákonnému
zástupcovi, doklad, ktorým pri styku s poisťovňou a so zdravotníckymi zariadeniami
preukazuje účasť na zdravotnom poistení. Tento doklad musí obsahovať osobné údaje
poistenca a skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik zdravotného poistenia a musí
umožňovať zaznamenanie závažných údajov o zdravotnom stave poistenca a jeho jednoznačnú
identifikáciu.
(12)
Príslušnou poisťovňou je poisťovňa, ktorú si poistenec vybral na vykonávanie zdravotného
poistenia.
§ 12
Poistné
(1)
Poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom
období. Poistné je platca povinný si vypočítať sám.
(2)
Poistné je 13,7 % z určeného vymeriavacieho základu.
(3)
Zamestnanec platí poistné v sume 3,7 % z vymeriavacieho základu.
(4)
Zamestnávateľ platí poistné v sume 10 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov.
(5)
Samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platia poistné v sume 13,7
% z vymeriavacieho základu.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, platí
za tieto osoby zdravotné poistenie v sume 2,6 %. Obdobne to platí aj pre občanov so
zmenenou pracovnou schopnosťou, ak sú samostatne zárobkovo činní alebo sú spolupracujúcimi
osobami a štát za nich neplatí poistné.
(7)
Osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume 13,7 % z vymeriavacieho základu.
(8)
Štát platí poistné za osoby uvedené v § 10 ods. 6 v sume 13,7 % z minimálnej mzdy.12)
(9)
Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.
§ 13
Vymeriavací základ
(1)
Vymeriavacím základom na určenie poistného zamestnancov je úhrn príjmov vyplatených
zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu v rozhodujúcom období v zamestnaní
zakladajúcom účasť na nemocenskom poistení, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických
osôb podľa osobitných predpisov.13)
(2)
Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich
osôb je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutá v
rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti.
(3)
Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac
vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny mesiac,
v priebehu ktorého sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom dni v
tomto mesiaci, sa neprihliada.
(4)
Takto zistený vymeriavací základ sa použije od 1. júla do 30. júna nasledujúceho
kalendárneho roku.
(5)
Ak samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba vykonávali činnosť
zakladajúcu účasť na nemocenskom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich
osôb po dobu kratšiu ako šesť mesiacov v rozhodujúcom období, vymeriavacím základom
je jedna dvanástina nimi určenej sumy. Takto zistený vymeriavací základ sa použije
až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku.
(6)
Vymeriavací základ zistený podľa predchádzajúcich odsekov nemôže byť nižší, ako je
výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou,12) ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.
(7)
Vymeriavací základ zistený podľa predchádzajúcich odsekov je najviac vo výške zodpovedajúcej
osemnásobku minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou
mzdou,12) ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.
(8)
Vymeriavacím základom u dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby je odmena
za výkon opatrovateľskej služby dosiahnutá v rozhodujúcom období.
(9)
Vymeriavacím základom u samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré sú zúčastnené na
zdravotnom poistení z iného dôvodu alebo sú poberateľmi starob-ného alebo invalidného
dôchodku, je len príjem, ktorý je vyšší ako minimálna mzda; v prípade, že príjem je
vyšší ako minimálna mzda,12) vymeriavacím základom je polovica z jeho príjmu.
§ 14
Rozhodujúce obdobie
(1)
Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného
zamestnanca, je posledný kalendárny mesiac, za ktorý mu bol vyplatený príjem.
(2)
Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného
samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci kalendárny
rok, ak tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť po dobu dlhšiu ako
šesť mesiacov v tomto kalendárnom roku.
§ 15
Platenie poistného
(1)
Povinnosť platiť poistné vzniká
a)
dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
b)
dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
c)
dňom, od ktorého sa spolupracujúca osoba podieľa na činnosti samostatne zárobkovo
činnej osoby,
d)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné z pracovného
pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti,
e)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za
osoby uvedené v § 10 ods. 6.
(2)
Povinnosť platiť poistné nie je po dobu, po ktorú
a)
osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti a bola im poskytnutá
peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; u zamestnancov ani po dobu,
po ktorú trvá potreba ošetrovania člena rodiny,
b)
osobám uvedeným v § 10 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ poskytol neplatené pracovné voľno v rozsahu viac ako 30 po sebe nasledujúcich
kalendárnych dní bez náhrady príjmu, ak tieto osoby preukážu, že platiteľom poistného
je iný zamestnávateľ, pre ktorého sú v tej dobe činné,
c)
osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) sa dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiavajú v cudzine, kde sú zdravotne
poistené. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej poisťovni.
§ 16
Platitelia poistného
(1)
Za zamestnanca a za zamestnávateľa vypočítava a odvádza poistné zamestnávateľ. Zamestnávateľ
vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu
zamestnanca.
(2)
Za samostatne zárobkovo činnú osobu a spolupracujúcu osobu vypočítava a odvádza poistné
samostatne zárobkovo činná osoba.
(3)
Za osoby uvedené v § 10 ods. 6 odvádza poistné za štát Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
§ 17
(1)
Poistné sa platí v slovenských korunách na účet príslušnej poisťovne za každý kalendárny
mesiac.
(2)
Poistné sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť na zdravotnom poistení;
ak účasť na zdravotnom poistení trvala iba časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí
len za túto časť.
(3)
Poistné sa platí
a)
bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej poisťovne v
peňažnom ústave alebo
b)
poštovou poukážkou na účet príslušnej poisťovne v peňažnom ústave, ak platiteľ poistného
nemá zriadený účet v peňažnom ústave, alebo
c)
v hotovosti v príslušnej poisťovni.
(4)
Za náklady spojené s vykonávaním zdravotného poistenia nepatrí zamestnávateľovi žiadna
náhrada.
(5)
Za deň platby poistného sa považuje
a)
pri bezhotovostnom prevode z účtu v peňažnom ústave deň, v ktorom sa uskutočnilo
pripísanie platby na účet príslušnej poisťovne,
b)
pri platbách poštovou poukážkou deň, keď peňažný ústav, pošta alebo iná oprávnená
osoba prevzala alebo prijala hotovosť.
§ 18
Splatnosť poistného
(1)
Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v
deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 13 ods. 1 (ďalej len „príjem zamestnancov“) za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov
zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni,
poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov
zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený,
poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci.
(2)
Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádzajú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. b) a c) a v § 10 ods. 2, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca.
(3)
Samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 môžu na základe písomnej žiadosti zaplatiť poistné vopred, ak príslušná poisťovňa
žiadosti vyhovie, najviac však na dobu šiestich mesiacov.
(4)
Ak sa platba poistného za príslušný kalendárny mesiac na účet príslušnej poisťovne
uskutočnila oneskorene, predpokladá sa, že poistné je zaplatené včas, ak
a)
v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom platiteľ ako deň prevodu v prevodnom
príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti poistného, predpísaným spôsobom určil najneskôr
posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2; to neplatí, ak sa platba poistného
uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného,
b)
v prípade platenia poistného poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal hotovosť
najneskôr v posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2.
(5)
Skutočnosti uvedené v odseku 4 je platiteľ poistného povinný na výzvu príslušnej
poisťovne preukázať bez zbytočného odkladu.
(6)
Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je štát, poukazuje Ministerstvo
financií Slovenskej republiky Všeobecnej zdravotnej poisťovni na osobitný účet, ktorá
vykoná prerozdelenie prostriedkov podľa § 55, do ôsmeho dňa po uplynutí mesiaca.
(7)
Príslušná poisťovňa môže v mimoriadnych prípadoch dohodnúť odchylný spôsob platenia
poistného.
§ 19
Vykazovanie a zúčtovanie poistného
(1)
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej poisťovni poistné za príslušný kalendárny
mesiac spôsobom určeným poisťovňou.
(2)
Príslušná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odseku 1 platobným výmerom
poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ak ho vykázal v nesprávnej
výške. Ak zamestnávateľ nepredloží na výzvu príslušnej poisťovne podklady potrebné
na zistenie správnej výšky poistného, ktoré je povinný zaplatiť, môže mu príslušná
poisťovňa predpísať poistné na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru.
(3)
Príslušná poisťovňa predpíše samostatne zárobkovo činnej osobe, spolupracujúcej osobe,
osobe uvedenej v § 10 ods. 2 a štátu uvedenému v § 10 ods. 6 platobným výmerom poistné, ak tieto nevykázali poistné vôbec alebo ho vykázali v
nesprávnej výške.
§ 20
Vrátenie poistného
(1)
Poistné zaplatené bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku poistného
je príslušná poisťovňa povinná po zistení tejto skutočnosti vrátiť platiteľovi poistného
alebo jeho právnemu nástupcovi.
(2)
Príslušná poisťovňa je povinná vrátiť poistné alebo jeho časť podľa odseku 1 do dvoch
mesiacov
a)
od zistenia tejto skutočnosti,
b)
od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.
(3)
Právo na vrátenie poistného alebo jeho časti podľa odseku 1 sa premlčí do troch rokov
od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného alebo
jeho časti zúčtovaná na účet príslušnej poisťovne.
(4)
Poistné alebo jeho časť podľa odseku 1, ktoré je príslušná poisťovňa povinná vrátiť,
možno použiť na zápočet pohľadávky poisťovne v zdravotnom poistení voči platiteľovi
poistného alebo jeho právnemu nástupcovi.
§ 21
Premlčanie poistného
(1)
Právo predpísať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa jeho splatnosti.
(2)
Ak zamestnávateľ neprihlásil svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne
zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba alebo osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili oznamovaciu povinnosť, hoci tak boli podľa tohto zákona povinné urobiť,
právo predpísať poistné sa nepremlčuje.
(3)
Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.
(4)
Pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za
nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3.
TRETIA ČASŤ
SANKCIE ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
§ 22
Prirážka k poistnému
(1)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného povinnosť platiť prirážku k poistnému,
ak
a)
činnosti, pracoviská alebo technické zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
toto právoplatné rozhodnutie obsahuje návrh na predpísanie prirážky k poistnému alebo
b)
činnosti, pracoviská alebo technické zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa
rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy v oblasti zdravotníctva zdravotníckym
alebo hygienickým predpisom, alebo
c)
podľa zistenia príslušného orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci alebo príslušného orgánu štátnej správy na úseku zdravotníctva sa
pri jeho činnostiach alebo na pracoviskách a technických zariadeniach nepoužíva alebo
nie je inštalované, alebo riadne prevádzkované predpísané zariadenie na ochranu života
a zdravia.
(2)
Prirážka k poistnému sa ukladá v rozsahu 2 % až 10 % z vymeriavacieho základu na
určenie poistného za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa platí prirážka k poistnému;
vymeriavacím základom sa na tieto účely rozumie úhrn vymeriavacích základov osôb uvedených
v § 10 ods. 1 písm. a), ktorých činnosti sa týkajú nedostatky podľa odseku 1.
(3)
Povinnosť platiť prirážku k poistnému vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
a)
po dni, keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) nadobudlo právoplatnosť
alebo
b)
po dni doručenia oznámenia o zistení nedostatkov uvedených v odseku 1 písm. c) príslušnej
poisťovni.
(4)
Povinnosť platiť prirážku k poistnému zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca,
v ktorom podľa vyjadrenia príslušného orgánu zistené nedostatky, za ktoré sa uložila
povinnosť platiť prirážku k poistnému, boli odstránené; vyjadrenie o odstránení nedostatkov
je povinný si od príslušného orgánu vyžiadať a príslušnej poisťovni predložiť platiteľ
poistného.
(5)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi prirážku k poistnému platobným výmerom.
(6)
Pre prirážku k poistnému platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti
tohto zákona.
§ 23
Poplatok z omeškania
(1)
Ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške,
je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny
deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac
alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola
dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
(2)
Ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného
poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň,
prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo
odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola
dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
(3)
Pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a
vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti
tohto zákona.
(4)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
§ 24
Pokuty
(1)
Za nesplnenie alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom príslušná poisťovňa
uloží platiteľom poistného pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo
porušenie povinností, za ktoré už pokuta bola uložená, až do výšky 500 000 Sk za každé
nesplnenie alebo porušenie povinnosti.
(2)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi pokutu platobným výmerom.
(3)
Pre pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti tohto zákona.
§ 25
Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti
(1)
Ak zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť, príslušná poisťovňa mu predpíše poplatok
za nesplnenie oznamovacej povinnosti do výšky 100 Sk za každý kalendárny deň omeškania
a za každého zamestnanca. To platí aj vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba,
spolupracujúca osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili túto povinnosť.
(2)
Príslušná poisťovňa predpíše poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platobným
výmerom.
(3)
Pre poplatok z omeškania platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti
tohto zákona.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI POISTENCOV A PLATITEĽOV POISTNÉHO
§ 26
Práva poistenca
(1)
Poistenec má právo
a)
na výber poisťovne vykonávajúcej jeho zdravotné poistenie; toto právo môže uplatniť
jedenkrát za šesť mesiacov k prvému dňu kalendárneho mesiaca,
b)
na výber lekára alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve a zdravotníckeho
zariadenia, ktorí sú v zmluvnom vzťahu s príslušnou poisťovňou s výnimkou závodnej
zdravotnej starostlivosti; toto právo môže uplatniť jedenkrát za šesť mesiacov,
c)
na úhradu nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu bola poskytnutá
v zmluvnom zdravotníckom zariadení za podmienok ustanovených týmto zákonom a v súlade
s predpismi vydanými na jeho vykonanie,
d)
na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v naliehavých
prípadoch, ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie, v zdravotníckych zariadeniach,
ktoré nie sú v zmluvnom vzťahu s poisťovňou,
e)
na úhradu nákladov za dopravu chorých a náhradu cestovných nákladov do najbližšieho
zmluvného zdravotníckeho zariadenia, ktoré je oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť,
ak to nevyhnutne vyžaduje jeho zdravotný stav,
f)
podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
g)
na úhradu cien služieb spojených s neodkladnou dopravnou službou, ktorá nie je v
zmluvnom vzťahu s poisťovňou, do výšky úhrady ustanovenej príslušnou poisťovňou.
(2)
Nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti preukazujú poistenci dokladom podľa
§ 11 ods. 11.
(3)
Vojaci základnej (náhradnej) vojenskej služby, osoby vykonávajúce civilnú službu
a osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody majú výber lekára, zdravotníckeho
zariadenia a dopravnej služby obmedzený podľa osobitných predpisov.5)
(4)
Právom poistenca na výber lekára a zdravotníckeho zariadenia nie je dotknuté oprávnenie
lekára odmietnuť prevzatie poistenca do starostlivosti, ak by sa tým prekročilo jeho
únosné pracovné zaťaženie s výnimkou prípadov, ak ide o neodkladné ošetrenie úrazu
alebo ochorenia. Rovnako nie je dotknuté právo poistenca na poskytnutie zdravotnej
starostlivosti v rámci ustanoveného spádového územia, ak mu túto starostlivosť neposkytol
vybraný lekár alebo zdravotnícke zariadenie.
§ 27
Povinnosti platiteľov poistného
(1)
Platiteľ poistného uvedený v § 10 ods. 1 písm. a) až c) je povinný
a)
plniť oznamovaciu povinnosť vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ak túto povinnosť
nesplnil v inej poisťovni, ktorú si zvolil,
b)
platiť príslušnej poisťovni poistné, ak túto povinnosť nemá štát,
c)
oznámiť v deň nástupu do zamestnania svojmu zamestnávateľovi, ktorú poisťovňu si
vybral, ak ide o platiteľa poistného uvedeného v § 10 ods. 1 písm. b) a c),
d)
oznámiť príslušnej poisťovni svoje príjmy najneskôr do ôsmich dní po podaní daňového
priznania,
e)
oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že sa bude dlhodobo, najmenej po dobu šiestich
mesiacov, zdržiavať v zahraničí a bude tam aj zdravotne poistený,
f)
dodržiavať Liečebný poriadok,
g)
poskytovať súčinnosť pri zdravotníckom výkone a kontrole priebehu liečebného procesu
a dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
h)
podrobiť sa na vyzvanie preventívnym prehliadkam, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,
i)
dodržiavať opatrenia na predchádzanie prenosným chorobám.3)
(2)
Platiteľ poistného uvedený v § 10 ods. 1 písm. d) je povinný
a)
prihlásiť sa na zápis do registra platiteľov poistného na tlačive predpísanom poisťovňou
do ôsmich dní odo dňa vzniku,
b)
odhlásiť sa z registra platiteľov poistného na tlačive predpísanom poisťovňou do
ôsmich dní po zániku,
c)
hlásiť do ôsmich dní každú zmenu svojho názvu, sídla, identifikačného čísla organizácie,
čísla bankového účtu, zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov,
d)
viesť účtovné a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, výšky
poistného a jeho platenia,
e)
plniť oznamovaciu povinnosť za zamestnancov,
f)
viesť a archivovať evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať
1.
meno, priezvisko, titul,
2.
rodné číslo zamestnanca,
3.
bydlisko,
4.
vznik a zánik účasti na zdravotnom poistení,
5.
poberanie dôchodku z dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky,
6.
príjem zamestnanca za jednotlivé výplatné obdobia,
7.
výšku zaplateného poistného,
g)
predložiť na kontrolu účtovné a štatistické doklady,
h)
oznámiť poskytnutie pracovného voľna bez náhrady príjmu zamestnancovi na dobu dlhšiu
než 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
PIATA ČASŤ
ORGANIZÁCIA ZDRAVOTNÉHO POISTENIA
§ 28
Všeobecná zdravotná poisťovňa
(1)
Zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa (ďalej len „všeobecná poisťovňa“) ako verejnoprávna
inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia.
(2)
Všeobecná poisťovňa je právnická osoba.
(3)
Sídlom všeobecnej poisťovne je Bratislava.
(4)
Štát zaručuje platobnú schopnosť všeobecnej poisťovne.
Iné zdravotné poisťovne
§ 29
(1)
Zdravotné poistenie vykonávajú aj zdravotné poisťovne zriadené ku dňu účinnosti tohto
zákona podľa osobitných zákonov14) a rezortné, odvetvové, podnikové a občianske zdravotné poisťovne, ktoré vzniknú
podľa tohto zákona.
(2)
Zdravotné poisťovne uvedené v § 28 a § 29 ods. 1 majú pri vykonávaní zdravotného poistenia rovnocenné postavenie.
§ 30
(1)
Rezortnou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
najmä pre zamestnancov organizácií založených alebo zriadených jedným ministerstvom
Slovenskej republiky.
(2)
Odvetvovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
najmä pre zamestnancov jedného odvetvia.
(3)
Podnikovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
najmä pre zamestnancov jedného podniku alebo viacerých podnikov alebo podnikateľských
subjektov.15)
(4)
Občianskou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
najmä pre občanov.
§ 31
Rezortnú, odvetvovú, podnikovú a občiansku zdravotnú poisťovňu (ďalej len „rezortná
poisťovňa“) zriaďuje na základe súhlasu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
príslušné ministerstvo, podnikateľský subjekt alebo iná právnická osoba alebo fyzická
osoba (ďalej len „zriaďovateľ“).
§ 32
Podmienky zriadenia rezortnej poisťovne
(1)
K žiadosti o súhlas na zriadenie rezortnej poisťovne musí zriaďovateľ priložiť
a)
doklad, že zamestnáva najmenej 30 000 zamestnancov alebo predbežne registruje najmenej
30 000 občanov,
b)
doklad, že disponuje účelovým vkladom vo výške najmenej 30 miliónov Sk deponovaným
v peňažnom ústave so sídlom v Slovenskej republike,
c)
doklad, že vinkuluje kauciu najmenej v sume 10 miliónov Sk v peňažnom ústave v Slovenskej
republike,
d)
rozbor predpokladaných príjmov a výdavkov rezort-nej poisťovne; súčasťou rozboru
je aj poistný plán,
e)
záväzok, že pokryje zriaďovacie náklady rezortnej poisťovne bez požiadavky na štátny
rozpočet,
f)
návrh štatútu rezortnej poisťovne,
g)
návrh Liečebného poriadku rezortnej poisťovne,
h)
súhlas väčšiny zamestnancov, ktorý možno nahradiť súhlasom príslušných odborových
orgánov, ak je viac než polovica zamestnancov odborovo organizovaná.
(2)
Ak žiadateľ nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. a), môže doplniť tento
počet jednou polovicou záujemcami o vykonávanie zdravotného poistenia predbežne registrovanými
v inej poisťovni.
(3)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vydá súhlas na zriadenie rezortnej
poisťovne, ak zriaďovateľ spĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2.
§ 33
Postavenie rezortnej poisťovne
(1)
Rezortná poisťovňa je právnická osoba.
(2)
Rezortná poisťovňa je nositeľom zdravotného poistenia pre tých poistencov, ktorí
si voči nej splnili oznamovaciu povinnosť podľa tohto zákona.
(3)
Rezortná poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.16)
§ 34
Zrušenie a zánik rezortnej poisťovne
(1)
Rezortná poisťovňa sa zrušuje
a)
splynutím alebo zlúčením so všeobecnou poisťovňou alebo inou poisťovňou na základe
dohody týchto poisťovní so súhlasom Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
a zriaďovateľa ku dňu uvedenému v tejto dohode,
b)
rozdelením na dve alebo viac poisťovní na základe dohody poisťovní a súhlasu Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky ku dňu uvedenému v tejto dohode,
c)
likvidáciou po predchádzajúcom vyčerpaní opatrení uvedených v písmenách a) a b).
(2)
Rozhodnutie o likvidácii podľa odseku 1 musí obsahovať spôsob prevodu poistencov
do všeobecnej poisťovne alebo inej poisťovne. Vyporiadanie majetku a záväzkov rezortnej
poisťovne sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi.17)
(3)
Poistencov poisťovne zrušenej spôsobom uvedeným v odseku 1 prevezme všeobecná poisťovňa,
ak nedôjde k dohode o prevzatí poistencov inou poisťovňou.
(4)
Rezortná poisťovňa zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
§ 35
Organizačná štruktúra a orgány rezortnej poisťovne
Organizačnú štruktúru, postavenie a činnosť samosprávnych a výkonných orgánov poisťovne
upraví štatút poisťovne, ktorý schvaľuje zriaďovateľ.
§ 36
Poisťovňa vykonáva zdravotné poistenie zamestnancov, bývalých zamestnancov a ich rodinných
príslušníkov, ktorí mali na jej zriadení účasť, a poistencov, ktorí v nej splnili
oznamovaciu povinnosť.
Úlohy poisťovne
§ 37
(1)
Poisťovňa najmä
a)
zabezpečuje vykonávanie zdravotného poistenia,
b)
zabezpečuje vymáhanie poistného, prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút
a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti a financovanie vecných a finančných
plnení,
c)
uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s právnickými osobami a fyzickými
osobami a zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so zabezpečovaním starostlivosti
o poistencov,
d)
vykonáva kontrolnú a poradenskú činnosť,
e)
uplatňuje náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči
tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poistencom.
§ 38
(1)
Poisťovňa uzatvára zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami (ďalej len „zmluvné zdravotnícke
zariadenie“) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti poistencom.
(2)
Zmluvy sa uzatvárajú na rozsah tých druhov zdravotnej starostlivosti, ktorý je zdravotnícke
zariadenie oprávnené poskytovať.
(3)
Poisťovňa poskytuje zdravotníckym zariadeniam úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
vo výške uvedenej v Zozname zdravotníckych výkonov, ktoré sú vydané na základe cenových
výmerov. Zoznam vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom
financií Slovenskej republiky, poisťovňami, zdravotníckymi profesiovými združeniami
a so stavovskými organizáciami.
(4)
Poisťovňa poskytuje úhradu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré nie je v zmluvnom vzťahu
s poisťovňou, ak sa poistencovi poskytla zdravotná starostlivosť v naliehavých prípadoch,
ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie.
(5)
Poisťovňa poskytuje úhradu zdravotníckym zariadeniam za liečivá, zdravotnícke pomôcky
a zdravotnícke potreby predpísané ošetrujúcim lekárom vo výške uvedenej v Zozname
liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb, ktoré sú vydané na základe
cenových výmerov. Zoznam vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode
s Ministerstvom financií Slovenskej republiky, poisťovňami, zdravotníckymi profesiovými
združeniami a so stavovskými organizáciami, asociáciami nemocníc a samostatných polikliník
Slovenskej republiky.
(6)
Ak ošetrujúci lekár predpíše liečivo, zdravotnícku pomôcku alebo zdravotnícku potrebu,
na úhrade ktorých sa podieľa poistenec, je povinný poistenca na túto skutočnosť upozorniť.
Ak ošetrujúci lekár predpíše liečivo, zdravotnícku pomôcku alebo zdravotnícku potrebu,
na úhrade ktorej sa má podieľať poistenec, môže poisťovňa so súhlasom revízneho lekára
uhradiť takéto liečivo, zdravotnícku pomôcku alebo zdravotnícku potrebu v celej výške.
§ 39
Zmluvné poistenie a pripoistenie
(1)
Na základe poistnej zmluvy poskytne poisťovňa v rozsahu určenom poistnou zmluvou
úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť osobám, ktoré nie sú povinne poistené
v zmysle tohto zákona podľa § 3 ods. 3.
(2)
Poistenci, ktorým sa na žiadosť poskytne zdravotná starostlivosť nad rozsah určený
týmto zákonom a Liečebným poriadkom, sú povinní zaplatiť náklady s tým spojené, ak
nie sú pripoistení.
(3)
Na základe zmluvy o pripoistení poskytne poisťovňa v rozsahu určenom poistnou zmluvou
úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú by mal poistenec uhradiť
celkom alebo čiastočne sám.
ŠIESTA ČASŤ
ORGÁNY VŠEOBECNEJ POISŤOVNE
§ 40
Všeobecná poisťovňa vykonáva svoju činnosť samosprávnymi a výkonnými orgánmi.
§ 41
Samosprávne orgány
(1)
Samosprávnymi orgánmi všeobecnej poisťovne sú
a)
správna rada,
b)
dozorná rada.
(2)
Funkčné obdobie samosprávnych orgánov je štvorročné.
(3)
Členstvo v samosprávnych orgánoch je nezlučiteľné so zamestnaním vo výkonných orgánoch
všeobecnej poisťovne.
(4)
Členovia majú nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v samosprávnom orgáne.
Za výkon funkcie v samosprávnom orgáne možno členovi samosprávneho orgánu priznať
odmenu, ktorej výšku určí správna rada.
(5)
Výkon funkcie v samosprávnom orgáne sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného
záujmu,18) pri ktorej patrí zamestnancovi voľno s náhradou mzdy.
(6)
Práva a povinnosti členov samosprávnych orgánov určujú rokovacie poriadky samosprávnych
orgánov.
(7)
Predsedov a podpredsedov samosprávnych orgánov si samosprávne orgány volia z radov
svojich členov.
(8)
Samosprávne orgány sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov
samosprávnych orgánov. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných členov.
(9)
Člen samosprávneho orgánu môže vykonávať rovnakú funkciu najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich funkčných obdobiach; člen správnej rady nemôže byť v nasledujúcom funkčnom
období členom dozornej rady.
(10)
Rozhodnutia samosprávnych orgánov nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
§ 42
Správna rada
(1)
Správna rada je najvyšší samosprávny orgán všeobecnej poisťovne. Rozhoduje o zásadných
otázkach činnosti poisťovne.
(2)
Správna rada je zložená zo zástupcov poistencov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov
štátu.
(3)
Správna rada všeobecnej poisťovne sa skladá zo siedmich zástupcov poistencov navrhnutých
príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení
občanov, zo siedmich zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi
orgánmi zamestnávateľov a zo siedmich zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej
republiky. Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
(4)
Návrhy na odvolanie zástupcov poistencov podávajú príslušné reprezentatívne orgány
zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, návrhy na odvolanie zástupcov
zamestnávateľov príslušné reprezentatívne orgány zamestnávateľov a návrhy na odvolanie
zástupcov štátu vláda Slovenskej republiky.
(5)
Správna rada rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa činnosti všeobecnej
poisťovne, najmä
a)
schvaľuje organizačný poriadok, mzdový poriadok a rokovacie poriadky samosprávnych
orgánov,
b)
dáva súhlas na investovanie prostriedkov rezervného fondu a správneho fondu, ktoré
presahujú sumy uvedené v poistnom rozpočte, a na poskytnutie údajov z informačného
systému poisťovne.
(6)
Správna rada prerokúva návrh poistného rozpočtu na nasledujúci rok, účtovnú závierku
a správu o hospodárení všeobecnej poisťovne. Návrh poistného rozpočtu na nasledujúci
rok, účtovnú závierku a správu o hospodárení všeobecnej poisťovne schvaľuje Národná
rada Slovenskej republiky.
(7)
Správna rada volí a odvoláva
a)
členov dozornej rady na návrh zástupcov poistencov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov
štátu,
b)
predsedu a podpredsedu správnej rady,
c)
riaditeľa všeobecnej poisťovne.
(8)
Správna rada vymenúva a odvoláva konzultantov zo zoznamu vypracovaného stavovskými
organizáciami v súčinnosti s odbornými spoločnosťami.
(9)
Na čele správnej rady je predseda a podpredseda. Predseda správnej rady zvoláva schôdze
správnej rady podľa potreby, najmenej však štyrikrát do roka; ak o to požiada aspoň
jedna polovica členov správnej rady alebo riaditeľ všeobecnej poisťovne, je povinný
zvolať schôdzu do jedného mesiaca.
§ 43
Dozorná rada
(1)
Dozorná rada vykonáva kontrolu dodržiavania
a)
všeobecne záväzných právnych predpisov,
b)
zmluvných záväzkov všeobecnej poisťovne,
c)
vnútorných predpisov všeobecnej poisťovne a predkladá stanoviská správnej rade. O
výsledkoch svojej činnosti bezodkladne informuje správnu radu a predkladá jej správy
spolu s návrhmi na rozhodnutie o nevyhnutných opatreniach na odstránenie zistených
nedostatkov.
(2)
Dozorná rada sa skladá zo siedmich členov, ktorí sú odborníkmi v oblasti financovania
zdravotného poistenia a odborníkmi v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
(3)
Členovia dozornej rady sú v rámci svojej pôsobnosti oprávnení nahliadať do účtovných
dokladov všeobecnej poisťovne a zisťovať stav a spôsob hospodárenia všeobecnej poisťovne.
§ 44
Výkonné orgány všeobecnej poisťovne
(1)
Výkonnými orgánmi všeobecnej poisťovne sú
a)
riaditeľstvo,
b)
pobočky a expozitúry, ktoré sú detašovanými pracoviskami pobočiek.
(2)
Organizáciu a postavenie organizačných zložiek všeobecnej poisťovne upraví organizačný
poriadok všeobecnej poisťovne.
(3)
Na čele všeobecnej poisťovne je riaditeľ, ktorého volí a odvoláva správna rada všeobecnej
poisťovne. Jeho funkčné obdobie je štvorročné. Je štatutárnym orgánom všeobecnej poisťovne
a počas neprítomnosti ho zastupuje ním poverený zástupca.
(4)
Riaditeľ zodpovedá za svoju činnosť správnej rade všeobecnej poisťovne.
(5)
Riaditeľ zodpovedá najmä za realizáciu rozhodnutí samosprávnych orgánov a za riadenie
a hospodárenie výkonných orgánov všeobecnej poisťovne.
(6)
Riaditeľ vymenúva a odvoláva vedúcich pracovníkov všeobecnej poisťovne a riaditeľov
pobočiek.
(7)
Riaditeľ rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v prvom stupni.
(8)
Riaditeľ nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej
činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej,
literárnej a umeleckej činnosti.
(9)
Riaditeľa možno odvolať z funkcie len v prípade, ak
a)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
b)
vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou riaditeľa,
c)
neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§ 45
Riaditeľstvo všeobecnej poisťovne
(1)
Riaditeľstvo všeobecnej poisťovne (ďalej len „riaditeľstvo“)
a)
zabezpečuje vykonávanie zdravotného poistenia,
b)
riadi činnosť všeobecnej poisťovne,
c)
realizuje rozhodnutia správnej rady,
d)
zabezpečuje kontrolu rozsahu, účelnosti a hospodárnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti,
e)
zabezpečuje jednotný finančný, účtovný a informačný systém,
f)
plní administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou samosprávnych orgánov všeobecnej
poisťovne,
g)
riadi a kontroluje činnosť pobočiek a ich expozitúr.
(2)
Riaditeľstvo zabezpečuje súčinnosť s ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi
a právnickými osobami.
§ 46
Pobočky všeobecnej poisťovne a ich expozitúry
(1)
Pobočky všeobecnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) a ich expozitúry vykonávajú zdravotné
poistenie v jednotlivých územných celkoch, pre ktoré boli zriadené.
(2)
Pobočky a ich expozitúry plnia úlohy zdravotného poistenia ustanovené v tomto zákone
v jednotlivých územných celkoch.
(3)
Sídla a územnú pôsobnosť pobočiek a ich expozitúr ustanovuje organizačný poriadok
všeobecnej poisťovne.
(4)
Na čele pobočky je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ všeobecnej poisťovne.
(5)
Na čele expozitúry je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ pobočky.
SIEDMA ČASŤ
HOSPODÁRENIE VŠEOBECNEJ POISŤOVNE
§ 47
Všeobecná poisťovňa hospodári s platbami poistného, s majetkom, ktorý nadobudla svojou
činnosťou, a môže užívať majetok štátu podľa osobitných predpisov.19)
§ 48
(1)
Príjmami všeobecnej poisťovne sú
a)
poistné,
b)
príspevky zo štátneho rozpočtu z dôvodu rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť,
c)
vlastné zdroje vytvorené využívaním vlastných fondov,
d)
príjmy plynúce z prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a z poplatkov
za nesplnenie oznamovacej povinnosti,
e)
príjmy plynúce z náhrad vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb voči poistencom,
f)
príjmy plynúce z majetku všeobecnej poisťovne,
g)
dary a ostatné príjmy.
(2)
Výdavkami všeobecnej poisťovne sú
a)
výdavky na zdravotnú starostlivosť,
b)
výdavky nevyhnutného a neodkladného liečenia v cudzine v rozsahu ustanovenom v § 7 ods. 1,
c)
úhrada výdavkov iným poisťovniam alebo iným právnym subjektom na základe zmlúv o
finančnom vyporiadaní platieb za zdravotné služby poskytnuté poistencom,
d)
úhrady výdavkov nevyhnutného a neodkladného liečenia v cudzine,
e)
úhrada výdavkov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zmluvného poistenia
a pripoistenia,
f)
výdavky na činnosť všeobecnej poisťovne v rámci jej schváleného rozpočtu.
(3)
Finančné prostriedky získané z vlastných zdrojov vytvorených využívaním fondov všeobecnej
poisťovne a príjmy plynúce z prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a
z poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti je všeobecná poisťovňa povinná použiť
na zlepšenie zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom alebo navrhnúť zníženie
sadzieb poistného. Takéto finančné prostriedky možno použiť len na účel a spôsobom
podľa tohto zákona a so súhlasom správnej rady.
§ 49
Poistný rozpočet
(1)
Všeobecná poisťovňa zostavuje poistný rozpočet v členení
a)
základný fond,
b)
rezervný fond,
c)
účelový fond,
d)
správny fond.
(2)
Poistný rozpočet všeobecnej poisťovne musí byť zostavený a realizovaný tak, aby výdavky
neprevýšili príjmy všeobecnej poisťovne v príslušnom rozpočtovom roku. Rozdiel medzi
príjmami a výdavkami sa zúčtováva v ročnej účtovnej závierke voči rezervnému fondu.
(3)
Všeobecná poisťovňa je povinná v termíne na predloženie návrhu štátneho rozpočtu
predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu na nasledujúci
kalendárny rok a v termíne na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu predložiť
Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky.
§ 50
Základný fond
(1)
Základný fond sa tvorí z
a)
poistného, prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a poplatkov za nesplnenie
oznamovacej povinnosti,
b)
príjmov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretích osôb voči poistencom,
c)
ostatných príjmov a darov, ak darca neurčil spôsob využitia inak.
(2)
Prostriedky základného fondu sa používajú na úhrady výdavkov za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť podľa tohto zákona.
§ 51
Rezervný fond
(1)
Rezervný fond sa tvorí
a)
zo sumy 0,5 % z každej platby poistného,
b)
zo zúčtovania zostatku pri ročnej účtovnej závierke,
c)
z ostatných príjmov.
(2)
Z prostriedkov rezervného fondu sa uhrádzajú mimoriadne výdavky, ktoré nepredpokladal
poistný rozpočet, ak
a)
tieto výdavky prekračujú základný fond,
b)
došlo k výraznému výkyvu v plynulosti čerpania základného fondu.
(3)
Objem prostriedkov rezervného fondu nesmie v kalendárnom roku presiahnuť jednu štvrtinu
priemerných ročných výdavkov základného fondu vypočítaných z priemeru za predchádzajúce
tri kalendárne roky.
§ 52
Účelový fond
(1)
Účelový fond je určený na úhradu zvýšených výdavkov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti skupinám poistencov určeným Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej
republiky. Tvorí sa
a)
zo sumy 0,5 % z každej platby poistného,
b)
z darov a zo štátnych účelových dotácií.
(2)
O inom spôsobe použitia účelového fondu rozhoduje správna rada všeobecnej poisťovne
po predchádzajúcom prerokovaní s Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 53
Správny fond
(1)
Správny fond sa tvorí najviac vo výške 3 % z príjmov všeobecnej poisťovne uvedených
v § 48.
(2)
Správny fond je určený na krytie výdavkov všeobecnej poisťovne a jej orgánov.
§ 54
Hospodárenie s fondmi všeobecnej poisťovne
(1)
Peňažné prostriedky všeobecnej poisťovne musia byť uložené v peňažných ústavoch,
v ktorých má štát rozhodujúci podiel a ktoré majú sídlo v Slovenskej republike.
(2)
Všeobecná poisťovňa je povinná zabezpečiť oddelenú evidenciu fondov a oddelenú evidenciu
majetku a používanie finančných prostriedkov. Prostriedky získané z pripoistenia je
všeobecná poisťovňa povinná viesť na osobitnom účte.
(3)
Majetok a ostatné aktíva poisťovne, ak sa využívajú na plnenie jej úloh, sú oslobodené
od daní a poplatkov.
ÔSMA ČASŤ
PREROZDEĽOVANIE POISTNÉHO
§ 55
(1)
Všeobecná poisťovňa je povinná zriadiť osobitný účet povinného zdravotného poistenia
(ďalej len „osobitný účet“) na financovanie zdravotnej starostlivosti na základe prerozdeľovania
poistného podľa počtu poistencov násobeného koeficientom vekovej štruktúry poistencov
ustanoveným osobitným predpisom.
(2)
Osobitný účet spravuje všeobecná poisťovňa (ďalej len „správca účtu“) a vedie ho
oddelene od ostatných účtov, ktoré spravuje.
(3)
Na dodržiavanie pravidiel hospodárenia s prostriedkami na osobitnom účte dozerá dozorný
orgán zložený zo zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva
financií Slovenskej republiky, všeobecnej poisťovne a ostatných poisťovní zúčastňujúcich
sa na prerozdeľovaní poistného, každý s jedným hlasom.
(4)
Pravidlá hospodárenia s osobitným účtom a výpočtu sumy na jedného poistenca podľa
koeficientu vekovej štruktúry bližšie určí Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky
po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky.
§ 56
(1)
Poisťovne oznámia do 25. dňa každého kalendárneho mesiaca správcovi účtu
a)
sumu 60 % zo zaplateného poistného s výnimkou sumy poistného plateného štátom,
b)
počet poistencov, za ktorých poistné platí štát, a ich vekovú štruktúru za príslušný
kalendárny mesiac,
c)
počet všetkých poistencov a ich vekovú štruktúru za príslušný kalendárny mesiac.
(2)
Správca účtu oznámi do 30. dňa príslušného kalendárneho mesiaca všetkým poisťovniam
celkovú sumu, ktorá na ne pripadá.
(3)
Celkový podiel príslušnej poisťovne je súčet podielov pripadajúci na každého jej
poistenca, za ktorého je platiteľom štát, pričom na každého takého poistenca vo veku
do 60 rokov pripadá jeden podiel a nad 60 rokov tri podiely.
(4)
Jeden podiel sa vypočíta zo súčtu percentuálnej sumy určenej podľa odseku 1 písm.
a) poistného zaplateného poisťovňami a celkovej platby štátu za osoby, za ktoré je
platiteľom tak, že tento súčet sa vydelí celkovým počtom poistencov, za ktorých je
platiteľom štát, pričom každý poistenec vo veku nad 60 rokov sa počíta trikrát.
(5)
Ak presahuje percentuálna suma určená podľa odseku 1 písm. a) zaplateného poistného
celkovú sumu vypočítanú podľa odsekov 3 a 4, odvedie poisťovňa presahujúce finančné
prostriedky na osobitný účet do troch pracovných dní odo dňa, keď jej bola správcom
účtu oznámená suma vypočítaná na jedného poistenca.
(6)
Ak nedosahuje percentuálna suma určená podľa odseku 1 písm. a) zaplateného poistného
celkovú sumu vypočítanú podľa odsekov 3 a 4, správca účtu poukáže príslušnej poisťovni
chýbajúce finančné prostriedky do troch pracovných dní odo dňa oznámenia vypočítaného
podielu sumy na jedného poistenca.
DEVIATA ČASŤ
§ 57
Náhrada vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
(1)
Poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť (ďalej len „náhrada vynaložených nákladov“) v dôsledku zavineného
protiprávneho konania voči poistencom.
(2)
Právo na náhradu vynaložených nákladov uplatňuje poisťovňa v súdnom konaní podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
(3)
Na účely náhrady vynaložených nákladov sú súdy a orgány štátnej správy, právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať poisťovni potrebnú súčinnosť, najmä predkladať
v ustanovenej lehote požadované doklady a oznamovať požadované údaje.
(4)
Zdravotnícke zariadenia sú povinné oznamovať poisťovni úrazy a choroby z povolania
poistencov, ktorým poskytli zdravotnú starostlivosť, a údaje potrebné na výpočet náhrady
vynaložených nákladov. Smrteľné úrazy, ťažké úrazy a hromadné úrazy a choroby z povolania
sú povinné oznamovať všetky bez výnimky. Z ostatných úrazov oznamujú len tie, pri
ktorých okolnosti nasvedčujú, že boli zavinené protiprávnym konaním tretích osôb.
(5)
Orgány Policajného zboru Slovenskej republiky postupujú pri oznamovaní výsledkov
vyšetrovania a vyhľadávania v prípadoch, v ktorých konali pri trestných činoch ublíženia
na zdraví podľa osobitných predpisov.20)
(6)
Jednotný postup pri uplatňovaní práva na ná-hradu nákladov určí poisťovňa.
§ 58
Osobitné konanie
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(2)
Proti platobnému výmeru týkajúcemu sa poistného, prirážky k poistnému, poplatku z
omeškania, pokút a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti možno podať odvolanie
do 15 dní odo dňa doručenia.
(3)
Proti posudku alebo opatreniu revízneho lekára možno podať námietky do piatich dní
odo dňa, keď bol posudok alebo opatrenie doručené alebo oznámené.
(4)
Odvolanie a námietky sa podávajú prostredníctvom pobočky poisťovne, ktorá o nich
rozhodne s konečnou platnosťou.
(5)
Právoplatné rozhodnutie poisťovne je preskúmateľné súdom podľa osobitných predpisov.21)
§ 59
(1)
Pohľadávky na poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania, pokutách a na
poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti voči platiteľom povinným platiť sú prednostnými
pohľadávkami podľa § 279 Občianskeho súdneho poriadku.
(2)
Výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného
rozhodnutia exekučným príkazom poisťovne.
(3)
Pre výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku.
(4)
Pohľadávky uvedené v odseku 1 vymáha príslušná poisťovňa.
DESIATA ČASŤ
KONTROLNÁ ČINNOSŤ
§ 60
(1)
Poisťovňa má právo vykonať kontrolu v zmluvnom zdravotníckom zariadení alebo u iného
subjektu zabezpečujúceho starostlivosť o poistencov kedykoľvek a bez predchádzajúceho
oznámenia. U platiteľov poistného má právo vykonať kontrolu len po predchádzajúcom
písomnom oznámení.
(2)
Kontrolnú činnosť zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov
zdravotného poistenia a správneho výpočtu a odvodu poistného vykonáva poisťovňa
a)
revíznymi lekármi, ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
b)
osobitne určenými pracovníkmi (ďalej len „kontrolný pracovník“), ak ide o kontrolu
hospodárenia s prostriedkami zdravotného poistenia, výpočtu a odvodu poistného.
(3)
Revízni lekári, ďalší odborní pracovníci spôsobilí na revíznu činnosť a kontrolní
pracovníci sú povinní pri výkone kontroly preukázať sa služobným preukazom príslušnej
poisťovne a osobitným oprávnením na túto činnosť vydaným oprávneným pracovníkom príslušnej
poisťovne.
§ 61
Revízni lekári
(1)
Revízni lekári a ďalší odborní pracovníci spôsobilí na revíznu činnosť posudzujú
a)
rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti z hľadiska účinnosti, účelnosti a hospodárnosti
najmä posudzovaním zdravotného stavu pacientov z hľadiska trvania práceneschopnosti,
b)
rozsah poskytnutých liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb,
c)
či poskytnutá zdravotná starostlivosť zodpovedá zdravotnému stavu poistenca,
d)
či zmluvné zariadenie účtuje poisťovni iba tie výkony, ktoré poskytlo poistencovi
a ktoré je poisťovňa povinná uhradiť,
e)
či poistenec plní povinnosti vyplývajúce z Liečebného poriadku a dodržiava liečebný
režim určený ošetrujúcim lekárom, a to i návštevami práceneschopného.
(2)
Revízni lekári schvaľujú
a)
poskytovanie kúpeľnej starostlivosti,
b)
úhradu dopravy poistenca do zdravotníckeho zariadenia alebo z neho iným dopravným
prostriedkom ako sanitným vozidlom dopravnej a záchrannej zdravotníckej služby alebo
prostriedkom medzimestskej hromadnej dopravy osôb a v mimoriadnych prípadoch aj lietadlom.
(3)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a dodržiavania liečebného režimu s prihliadnutím
na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie podľa osobitných predpisov
nie je týmto dotknutá.
(4)
Revízni lekári nemôžu vykonávať žiadnu pracovnú, podnikateľskú alebo inú činnosť,
ktorá je v rozpore so záujmami poisťovne.
(5)
Revízni lekári vykonávajú špecializovanú kontrolnú činnosť v súčinnosti s odborníkmi
konzultantmi.
(6)
Konzultantov vymenúva správna rada poisťovne zo zoznamu vypracovaného stavovskými
organizáciami v súčinnosti s odbornými spoločnosťami.
Kontrolní pracovníci
§ 62
(1)
Kontrolní pracovníci vykonávajú v zmluvných zdravotníckych zariadeniach kontrolu
hospodárenia s prostriedkami zdravotného poistenia.
(2)
Kontrolní pracovníci zisťujú kontrolou u platiteľa poistného správne určenie vymeriavacieho
základu, výšku vykázaného poistného a jeho platenie v ustanovených lehotách a na tento
účel nahliadajú do účtovných dokladov platiteľa poistného.
(3)
Platiteľ poistného, u ktorého kontrolný pracovník vykonáva kontrolu, je povinný
a)
predložiť na základe vyžiadania účtovné a iné potrebné doklady a podať k nim ústne
alebo písomne požadované vysvetlenie,
b)
nezatajovať doklady, ktoré má platiteľ poistného k dispozícii alebo vie, kde sa nachádzajú,
c)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie kontroly.
§ 63
(1)
Kontrolní pracovníci sú oprávnení
a)
nahliadať do účtovnej dokumentácie všetkých činností zmluvného zdravotníckeho zariadenia,
ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona,
b)
kontrolovať materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia.
(2)
Zmluvné zdravotnícke zariadenie je povinné na žiadosť poisťovne preukázať výhodnosť
voľby zmluvného partnera pre dodávky na zabezpečenie činnosti zdravotníckeho zariadenia.
§ 64
Zdravotná dokumentácia
(1)
Zmluvné zdravotnícke zariadenie je povinné viesť zdravotnú dokumentáciu a uchovávať
všetky údaje tak, aby slúžili ako podklad na zúčtovanie zdravotnej starostlivosti
a na kontrolu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na iné subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť.
§ 65
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť
(1)
Pracovníci poisťovne a členovia samosprávnych orgánov poisťovne sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri kontrole poskytnutej zdravotnej
starostlivosti alebo pri kontrole hospodárenia s prostriedkami zdravotného poistenia.
(2)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovného pomeru, po skončení
pracovnej činnosti alebo po skončení funkcie.
(3)
Pracovníci poisťovne musia byť poučení o svojej povinnosti zachovávať mlčanlivosť
a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4)
Pracovníci poisťovne môžu
a)
informácie získané pri výkone svojej činnosti poskytnúť inému pracovníkovi alebo
inej poisťovni, odvolaciemu orgánu poisťovne, súdu alebo prokuratúre,
b)
zovšeobecnené informácie získané pri výkone svojej činnosti poskytnúť príslušnému
ministerstvu s výnimkou informácií súvisiacich so zdravotným stavom pacienta.
(5)
Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môžu byť pracovníci poisťovne oslobodení samosprávnym
orgánom poisťovne len písomne a s uvedením rozsahu a účelu s výnimkou informácií súvisiacich
so zdravotným stavom pacienta.
(6)
Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa považuje aj využitie údajov získaných
pri kontrole platieb poistného alebo v súvislosti s ňou na konanie, ktoré prináša
prospech osobe zaviazanej touto povinnosťou alebo iným osobám.
(7)
Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje využitie všeobecných
údajov vo vedeckej, publikačnej alebo v pedagogickej činnosti.
(8)
Poisťovňa zodpovedá za vytváranie podmienok na zachovávanie mlčanlivosti podľa odseku
1. To platí obdobne aj pri využívaní a umožnení prístupu k údajom evidovaným pomocou
výpočtovej techniky.
JEDENÁSTA ČASŤ
§ 66
Lehoty
(1)
Lehota na uplatnenie nárokov začína plynúť odo dňa, keď sa nárok mohol uplatniť prvýkrát.
(2)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(3)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo na sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(4)
Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon v poisťovni alebo ak
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť.
(5)
Poisťovňa môže odpustiť zmeškanie lehoty. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí
prekážky a treba s ním spojiť zmeškaný úkon.
§ 67
Štátny dozor
(1)
Vykonávanie zdravotného poistenia poisťovňami podlieha štátnemu dozoru. Dozor vykonávajú
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej
republiky. Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov tým nie sú
dotknuté.
(2)
Obsahom dozoru je
a)
kontrola osobitného účtu vedeného vo všeobecnej poisťovni, prostredníctvom ktorého
sa realizuje prerozdeľovanie poistného,
b)
kontrola dodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov
všeobecnou poisťovňou,
c)
podávanie podnetu na zvolávanie samosprávnych orgánov na mimoriadne zasadnutia.
(3)
Orgány vykonávajúce štátny dozor sú oprávnené požadovať od všeobecnej poisťovne predloženie
dokladov a podanie vysvetlení potrebných na vykonávanie štátneho dozoru.
DVANÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 69
Informačný systém
(1)
Všeobecná poisťovňa a poisťovne sú povinné prevádzkovať, aktualizovať a rozvíjať
informačný systém, ktorý musí byť kompatibilný s informačným systémom všeobecnej poisťovne
a so zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami, musí nadväzovať na štátnu štatistickú
evidenciu a rešpektovať požiadavky preukázateľnosti. Informačný systém musí v činnosti
poisťovní zabezpečovať realizáciu štátnej zdravotnej politiky, Liečebného poriadku,
princípov finančnej politiky štátu s možnosťou jednotnej elektronickej identifikácie
poistencov. Informačný systém musí mať vstavané ochranné mechanizmy.
(2)
Poisťovňa vedie zoznam poistencov. Je oprávnená zbierať a povinná uchovávať informácie
umožňujúce identifikáciu poistenca po dobu 99 rokov od jeho narodenia.
(3)
Používanie údajov z informačného systému príslušnej poisťovne je jej výhradným právom
a je chránené služobným tajomstvom. Informácie s výnimkou informácií o zdravotnom
stave poistenca možno poskytovať len so súhlasom správnej rady a zmluvných partnerov
poisťovne, ktorých sa informácie týkajú. Poisťovňa je povinná vytvoriť také organizačné
a technické podmienky na prevádzku informačného systému, aby sa zabránilo jeho zneužitiu.
Pri prevádzkovaní informačného systému a vykonávaní činností súvisiacich s prevádzkovaním
sa postupuje podľa osobitného zákona.23)
(4)
Informácie, ktoré sa týkajú poistencov, možno poskytovať výhradne s ich súhlasom.
(5)
Poisťovňa poskytuje bezplatne orgánom štátnej správy na úseku zdravotníctva a na
úseku financovania a ostatným poisťovniam informácie týkajúce sa vzniku a zániku poistného
vzťahu a údaje potrebné na rozhodovanie a riadenie zdravotníctva, na financovanie
a fungovanie poistného systému.
(6)
Poisťovňa poskytuje bezplatne Štatistickému úradu Slovenskej republiky vopred dohodnuté
a správnou radou poisťovne odsúhlasené štatistické údaje v požadovanom rozsahu, štruktúre
a periodicite.24)
§ 70
Orgán vykonávajúci správu daní je povinný na požiadanie poisťovne oznámiť výšku základu
dane občana a iné údaje potrebné na určenie vymeriavacieho základu a výpočet poistného.
§ 71
(1)
Poisťovňa je povinná v prípade, že sa v nej prihlási na zdravotné poistenie ako poistenec
fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa tohto zákona, oznámiť
vznik účasti na zdravotnom poistení do ôsmich dní tej poisťovni, ktorá dosiaľ vykonávala
jej zdravotné poistenie.
(2)
Ak vznikne nesplnením povinnosti podľa odseku 1 škoda, je poisťovňa, ktorá ju spôsobila,
povinná ju nahradiť. Spôsob náhrady škody sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi.
TRINÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 72
(1)
Všeobecná poisťovňa sa vytvára z Národnej poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia,
z časti riaditeľstva Národnej poisťovne a z regionálnych národných poisťovní – správ
regionálnych fondov zdravotného poistenia, z Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne
– správy regionálneho fondu zdravotného poistenia a z Košickej regionálnej národnej
poisťovne – správy regionálneho fondu zdravotného poistenia, ktoré vykonávajú pôsobnosť
v oblasti zdravotného poistenia.
(2)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich subjektov prechádzajú
na všeobecnú poisťovňu.
§ 73
Pôsobnosť Národnej poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia, riaditeľstva Národnej
poisťovne v oblasti zdravotného poistenia a regionálnych národných poisťovní vrátane
Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne
– správ regionálnych fondov zdravotného poistenia prechádza na všeobecnú poisťovňu.
§ 74
(1)
Správa majetku riaditeľstva Národnej poisťovne a regionálnych národných poisťovní
sa usporiada dohodou medzi právnymi nástupcami Národnej poisťovne.
(2)
Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, rozhodne o rozdelení správy majetku na návrh
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky alebo Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky.
(3)
Správa majetku Národnej poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia v Bratislave
prechádza na všeobecnú poisťovňu.
(4)
Správa majetku regionálnych národných poisťovní, ktorý sa využíva na účely správ
regionálnych fondov zdravotného poistenia a bol nadobudnutý z prostriedkov Národnej
poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia, prechádza na všeobecnú poisťovňu.
(5)
Majetok, ktorý nadobudla Správa Fondu zdravotného poistenia a správy regionálnych
fondov zdravotného poistenia po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia, je majetkom všeobecnej poisťovne.
(6)
Majetok štátu, ku ktorému mal Ústav pre zavedenie zdravotného poistenia v Bratislave
právo hospodárenia do nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia, prechádza do správy všeobecnej poisťovne.
§ 75
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na činnosť poisťovní zriadených ku
dňu účinnosti tohto zákona a na činnosť rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní zriadených podľa tohto zákona s výnimkou predkladania návrhu
poistného rozpočtu a predkladania návrhu účtovnej závierky, ktoré rezortné poisťovne
predkladajú Ministerstvu financií Slovenskej republiky.
(2)
Poistenci poistení v Národnej poisťovni sa stávajú poistencami všeobecnej poisťovne
so všetkými právami a povinnosťami, ak nie sú poistencami iných poisťovní.
§ 76
(1)
Národná rada Slovenskej republiky zvolí členov správnej rady najneskôr do štyroch
týždňov odo dňa zriadenia všeobecnej poisťovne.
(2)
Správna rada zvolí riaditeľa všeobecnej poisťovne a členov dozornej rady najneskôr
do šiestich týždňov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3)
Do dňa účinnosti tohto zákona administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou
všeobecnej poisťovne plní Správa Fondu zdravotného poistenia; platí to aj pre úhradu
nákladov spojených s činnosťou všeobecnej poisťovne do dňa účinnosti tohto zákona.
(4)
Do zvolenia riaditeľa všeobecnej poisťovne vykonáva jeho činnosť riaditeľ Správy
Fondu zdravotného poistenia.
§ 77
Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 85/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 160/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994
Z. z.,
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 9/1993 Z. z. o zdravotnom poistení a hospodárení s Fondom zdravotného poistenia v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej
republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov.
§ 78
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1995 okrem ustanovení § 28 a § 29 ods. 1, § 41 až 43, § 44 ods. 3 a § 76, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembrom 1994.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Jozef Moravčík v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Jozef Moravčík v. r.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
2)
Zákon č. 498/1990 Zb. o utečencoch.
3)
Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
č. 103/1984 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám.
4)
§ 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.
6)
§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
7)
Vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského
poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov.
8)
§ 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti.
10)
§ 16 písm. a) bod 3 a § 16 písm. b) bod 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov.§ 37 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
11)
§ 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
12)
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
14)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného
poistenia, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 92/1994 Z. z. o Vojenskej zdravotnej poisťovni a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1994 Z. z. o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničiarskej zdravotnej poisťovni.
15)
17)
Zákon č. 328/l991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
22)
Zákon č. 563/l991 Zb. o účtovníctve.
23)
Zákon č. 256/l992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
24)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 322/l992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
