273/1994 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1998 do 27.01.1999
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 273/1994 Z. z. |
Názov: | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 24.08.1994 |
Dátum vyhlásenia: | 07.10.1994 |
Dátum účinnosti od: | 01.06.1998 |
Dátum účinnosti do: | 27.01.1999 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
374/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
58/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
98/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Liečebnom poriadku |
231/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
304/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
376/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úprave dôchodkov priznaných v roku 1997 a o zmene niektorých predpisov |
386/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
202/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
332/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
124/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
11/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
56/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení zákona č. 366/1997 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
151/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
242/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni |
245/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
448/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
233/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
505/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
553/2001 Z. z. | Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
118/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
291/2002 Z. z. | Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
457/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
534/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
671/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
138/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
442/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
578/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
345/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
396/2004 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. mája 2004 vo veci vyslovenia nesúladu § 80k zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a § 38 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov s označenými článkami Ústavy Slovenskej republiky |
437/2004 Z. z. | Zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov |
633/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
581/2004 Z. z. | Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
273
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 24. augusta 1994
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
§ 1
Účel zákona
Tento zákon upravuje
a)
zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť,1)
b)
organizáciu zdravotného poistenia,
c)
financovanie zdravotného poistenia,
d)
zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
e)
zriaďovanie rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.
PRVÁ ČASŤ
ZDRAVOTNÉ POISTENIE
§ 2
Pojem zdravotného poistenia
Zdravotným poistením podľa tohto zákona je poistenie, na základe ktorého sa poskytuje
zdravotná starostlivosť pri predchádzaní chorobe, v prípade choroby, pri predchádzaní
úrazu a v prípade úrazu.
§ 3
Osobný rozsah zdravotného poistenia
(1)
Povinne zdravotne poistené sú osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý
pobyt, a ďalšie osoby uvedené v odseku 2 (ďalej len „poistenec“).
(2)
Povinne zdravotne poistené sú aj osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt a sú
a)
osoby, ktoré sú v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi,
ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky,
b)
osoby, ktoré vykonávajú na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť,
c)
cudzí štátni príslušníci a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú priznané postavenie
utečenca.2)
(3)
Z povinného zdravotného poistenia sú vyňaté
a)
osoby, ktoré nemajú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a sú zamestnané v
Slovenskej republike u zamestnávateľov, ktorí požívajú diplomatické výhody a imunity,
b)
osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú zamestnané u zamestnávateľov,
ktorí nemajú sídlo na území Slovenskej republiky, a sú zdravotne poistené na území
štátu, v ktorom má ich zamestnávateľ sídlo,
c)
osoby, ktoré sa dlhodobe zdržiavajú v cudzine a sú v cudzine zdravotne poistené.
Za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť mesiacov.
(4)
Sídlom zamestnávateľa sa na účely tohto zákona rozumie
a)
u právnickej osoby jej sídlo, ako aj sídlo jej organizačnej zložky, ktorá je zapísaná
v obchodnom registri,
b)
u fyzickej osoby vrátane zahraničnej fyzickej osoby miesto jej podnikania.
§ 4
Zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe zdravotného poistenia
(1)
Zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na základe zdravotného poistenia (ďalej len
„zdravotná starostlivosť“) sa na účely tohto zákona rozumie
a)
zdravotná starostlivosť ambulantná a ústavná vrátane rehabilitácie a starostlivosti
o chronicky chorých,
b)
prevencia ochorení podľa osobitných predpisov,3)
c)
poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb,
d)
doprava chorých do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia, ktoré je oprávnené poskytovať
zdravotnú starostlivosť, ak to nevyhnutne vyžaduje ich zdravotný stav,
e)
kúpeľná starostlivosť a osobitná zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe odporúčania
lekára ako nevyhnutná súčasť liečebného procesu.
(2)
Zdravotná starostlivosť nezahŕňa vyšetrenia, prehliadky a ďalšie výkony vykonané
v osobnom záujme fyzických osôb alebo v záujme právnických osôb, ktoré nemajú liečebný
účel, s výnimkou zdravotných výkonov potrebných na účely sociálneho zabezpečenia a
na zabezpečenie záväzkov z medzinárodnej zmluvy.
DRUHÁ ČASŤ
POISTNÉ
§ 10
Platitelia poistného
(1)
Podľa tohto zákona sú povinní platiť poistné na zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“)
a)
zamestnanci,
b)
samostatne zárobkovo činné osoby,
c)
spolupracujúce osoby,
d)
zamestnávatelia,
e)
štát,
f)
Národný úrad práce.
(2)
Poistné sú povinné platiť aj osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
ktoré
a)
nie sú v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zamestnávateľovi, ktorý
má sídlo na území Slovenskej republiky,
b)
nie sú samostatne zárobkovo činné na území Slovenskej republiky,
c)
nie sú osobami, za ktoré platí poistné štát alebo Národný úrad práce s výnimkou osôb
vyňatých zo zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 3 písm. b) a c).
(3)
Zamestnancami4) na účely tohto zákona sú
a)
osoby v pracovnom pomere,
b)
osoby v obdobnom pracovnom vzťahu,5)
c)
spoločníci spoločností s ručením obmedzeným, členovia družstiev a komanditisti komanditných
spoločností, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá
sa podľa osobitných predpisov považuje za príjem zo závislej činnosti,6)
d)
doktorandi v dennej forme doktorandského štúdia,6a)
e)
členovia Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie, členovia
Rozhlasovej rady a členovia Rady Slovenskej televízie,6b)
f)
členovia štatutárnych orgánov, členovia správnych rád, členovia dozorných rád, členovia
kontrolných komisií a členovia iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ak za
túto prácu dostávajú odmenu,
g)
ďalšie osoby, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy7) (ďalej len „zamestnanec“).
(4)
Zamestnávateľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba
zamestnávajúca inú fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu
alebo plniaca voči zamestnancovi povinnosti zamestnávateľa.
(5)
Samostatne zárobkovo činnými osobami a spolupracujúcimi osobami sa na účely tohto
zákona rozumejú osoby uvedené v osobitnom predpise.8)
(6)
Štát je platiteľom poistného za
a)
b)
osoby, ktoré poberajú dôchodky z dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky,
ak aj sú zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo spolupracujúcimi
osobami, ak príjem z týchto činností nie je vyšší ako výška minimálnej mzdy,9b)
c)
osoby, ktoré poberajú dôchodky z dôchodkového zabezpečenia Českej republiky, ak aj
sú zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo spolupracujúcimi
osobami, ak príjem z týchto činností nie je vyšší ako výška minimálnej mzdy,9b)
d)
osoby vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberajúce hmotné zabezpečenie,
e)
ženy poberajúce peňažnú pomoc v materstve do dňa pôrodu,
f)
osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o dieťa vo veku do piatich rokov
alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vo veku do 18 rokov, ktoré vyžaduje
mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť10) a nie je umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným alebo týždenným pobytom,
ak nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu,
g)
osoby, ktoré sa osobne celodenne a riadne starajú o blízku osobu,11) ktorá je prevažne alebo úplne bezvládna alebo staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená
v zariadení sociálnej starostlivosti alebo v obdobnom zdravotníckom zariadení, alebo
v zariadení na poskytovanie sociálnych služieb podľa osobitného predpisu,11a) ak nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu,
h)
osoby, ktorým z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo starostlivosti o blízku osobu
nevznikol nárok na dôchodok a vzhľadom na svoj vek nie sú zárobkovo činné,
i)
osoby, ktoré poberajú dávky sociálnej starostlivosti z dôvodu sociálnej odkázanosti,
a osoby, ktoré sú invalidné a nevznikol im nárok na invalidný dôchodok,
j)
k)
osoby vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody, ak nie sú zárobkovo činné,
l)
osoby, ktoré dosiahli vek potrebný pre nárok na starobný dôchodok, avšak nespĺňajú
podmienky na jeho priznanie a nemajú príjmy zo zamestnania, zo samostatnej zárobkovej
činnosti, z kapitálového majetku, z prenájmu alebo ostatné príjmy podľa zákona o daniach z príjmov alebo nepoberajú dôchodok z cudziny, alebo ak výška príjmov a dôchodkov z cudziny
nepresahuje mesačne výšku minimálnej mzdy,9b)
m)
cudzích štátnych príslušníkov a osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré majú priznané
postavenie utečenca a nie sú zamestnancami, samostatne zárobkovo činnými osobami alebo
spolupracujúcimi osobami,
n)
osoby, ktoré vykonávajú pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo
a nemajú z tejto alebo z inej činnosti príjem,
o)
osoby, ktoré sú umiestnené v zariadeniach sociálnej starostlivosti alebo v zariadeniach
na poskytovanie sociálnych služieb podľa osobitného predpisu11a) s celoročným pobytom, ak nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu,
p)
zahraničných študentov na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv a zahraničných
študentov, ktorým bolo priznané postavenie zahraničného Slováka,11aa)
r)
osoby bez zdaniteľných príjmov, ktoré poberajú dávky nemocenského poistenia alebo
dávky nemocenskej starostlivosti nahrádzajúce mzdu, plat, inú odmenu za prácu alebo
príjem z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti alebo činnosti spolupracujúcej osoby
po skončení účasti na nemocenskom poistení zamestnancov, nemocenskom poistení samostatne
zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb alebo na nemocenskej starostlivosti
v ozbrojených silách,11ab) ak nie sú zúčastnené na zdravotnom poistení už z iného dôvodu.
(7)
Národný úrad práce platí poistné za uchádzačov o zamestnanie poberajúcich hmotné
zabezpečenie.
(8)
Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz.
§ 11
Oznamovacia povinnosť
(1)
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť svojich zamestnancov do tej poisťovne, ktorú si
vybrali, najneskôr do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného
vzťahu a odhlásiť ich v rovnakej lehote odo dňa, keď skončili pracovný pomer alebo
obdobný pracovný vzťah k nemu.
(2)
Ak je zamestnanec v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k viacerým
zamestnávateľom, majú povinnosť prihlásiť zamestnanca do poisťovne, ktorú si poistenec
vybral, všetci zamestnávatelia, pričom platí, že zamestnanec si môže vybrať iba jednu
poisťovňu.
(3)
Poistenec, u ktorého zdravotné poistenie vzniklo získaním trvalého pobytu na území
Slovenskej republiky alebo u ktorého zdravotné poistenie zaniklo skončením tohto trvalého
pobytu, je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni najneskôr
do ôsmich dní odo dňa, keď účasť na zdravotnom poistení vznikla alebo zanikla.
(4)
Poistenec je povinný prihlásiť sa alebo odhlásiť sa v príslušnej poisťovni do ôsmich
dní od vzniku alebo zániku účasti na zdravotnom poistení alebo zániku povinnosti štátu
platiť za neho poistné. Za spolupracujúcu osobu plní oznamovaciu povinnosť samostatne
zárobkovo činná osoba.
(5)
Poistenec je povinný oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti
rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu a Národného úradu práce platiť
poistné. Za maloletých poistencov alebo osoby, ktoré nemajú spôsobilosť na právne
úkony, plní túto povinnosť ich zákonný zástupca, ak nejde o zamestnanca, za ktorého
túto povinnosť plní zamestnávateľ.
(6)
Narodenie dieťaťa má povinnosť oznámiť príslušnej poisťovni rodič dieťaťa alebo jeho
zákonný zástupca do 60 dní od jeho narodenia. Do splnenia oznamovacej povinnosti je
príslušnou poisťovňou dieťaťa tá poisťovňa, v ktorej je alebo bola poistená jeho matka.
(7)
Za osobu vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody plní oznamovaciu povinnosť
príslušný ústav Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(8)
Úmrtie osoby alebo vyhlásenie za mŕtveho má povinnosť oznámiť príslušnej poisťovni
príslušný úrad poverený vedením matriky do ôsmich dní kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol vykonaný zápis do knihy úmrtí. V tomto prípade
sa nevyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 1.
(9)
Oznamovacia povinnosť sa splní aj vtedy, ak sa splní v ustanovenej lehote na pošte
alebo faxom. Splnenie oznamovacej povinnosti faxom treba potvrdiť do troch dní písomne.
(10)
Prihlásenie a odhlásenie musí byť na jednotnom tlačive, ktoré určí správca centrálneho
registra (§ 71a ods. 1).
(11)
Pri prvom splnení oznamovacej povinnosti vydá príslušná poisťovňa poistencovi, u
maloletého poistenca alebo osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, jeho zákonnému
zástupcovi, doklad, ktorým pri styku s poisťovňou a so zdravotníckymi zariadeniami
preukazuje účasť na zdravotnom poistení. Tento doklad musí obsahovať osobné údaje
poistenca a skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik zdravotného poistenia a musí
umožňovať zaznamenanie závažných údajov o zdravotnom stave poistenca a jeho jednoznačnú
identifikáciu. Závažné údaje o zdravotnom stave poistenca je na žiadosť poistenca
oprávnený zaznamenať len ošetrujúci lekár.
(12)
Príslušnou poisťovňou je poisťovňa, ktorú si poistenec vybral na vykonávanie zdravotného
poistenia.
(13)
Poistenec pri zmene poisťovne je povinný do ôsmich dní odovzdať preukaz poistenca
tej poisťovni, ktorá mu ho vydala.
§ 12
Poistné
(1)
Poistné sa platí percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom
období. Poistné je platca povinný si vypočítať sám.
(2)
Poistné je 13,7 % z určeného vymeriavacieho základu.
(3)
Zamestnanec platí poistné v sume 3,7 % z vymeriavacieho základu.
(4)
Zamestnávateľ platí poistné v sume 10 % z úhrnu vymeriavacích základov svojich zamestnancov.
(5)
Samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca osoba platia poistné vo výške 13,7
% z vymeriavacieho základu; ak je samostatne zárobkovo činná osoba a spolupracujúca
osoba občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou,11b) platí poistné vo výške 6,3 % z vymeriavacieho základu.
(6)
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou11b), platí za tieto osoby zdravotné poistenie v sume 2,6 %.
(7)
Osoby uvedené v § 10 ods. 2 platia poistné v sume 13,7 % z nimi určeného vymeriavacieho základu, najmenej však
z výšky minimálnej mzdy.9b)
(8)
Štát platí poistné za osoby uvedené v § 10 ods. 6 vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.
(9)
Národný úrad práce platí poistné za osoby uvedené v § 10 ods. 7 vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok.
(10)
Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na celé koruny smerom nahor.
§ 13
Vymeriavací základ
(1)
Vymeriavacím základom na určenie poistného zamestnancov je
a)
b)
príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období v zamestnaní zakladajúcom účasť na nemocenskom
poistení, ktorý nepodlieha dani z príjmov9a) preto, že
1.
tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo
2.
nedosahuje zdaniteľný základ dane,
c)
náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok a náhrada mzdy pri
prekážkach v práci podľa osobitných predpisov,13b)
(2)
(3)
Vymeriavacím základom na určenie poistného spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným,
členov družstva a komanditistov komanditných spoločností je taký príjem, ktorý podlieha
dani z príjmu podľa osobitných predpisov.13a) Vymeriavacím základom na určenie poistného členov štatutárnych orgánov, členov správnych
rád, členov dozorných rád, členov kontrolných komisií a členov iných samosprávnych
orgánov právnických osôb je ich príjem z činnosti v týchto orgánoch, ktorý podlieha
dani z príjmu podľa osobitných predpisov.13ga)
(4)
Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich
osôb je polovica pomernej časti základu dane z príjmov13h) dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej
činnosti.
(5)
Pomernou časťou základu dane sa rozumie časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac
prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. Na kalendárny
mesiac, v ktorého priebehu sa začala vykonávať samostatná zárobková činnosť po prvom
dni v tomto mesiaci, sa neprihliada. Takto zistený vymeriavací základ sa použije od
l. júla do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roku.
(6)
Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činnej osoby a spolupracujúcej
osoby, ktoré začali prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a činnosť spolupracujúcej
osoby v kalendárnom roku alebo ktoré prevádzkovali takúto činnosť v predchádzajúcom
roku v čase kratšom ako šesť mesiacov, je nimi určená suma. Takto zistený vymeriavací
základ sa použije do 30. júna nasledujúceho roku.
(7)
Vymeriavacím základom na určenie poistného samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich
osôb, ktoré sú na zdravotnom poistení zúčastnené už z iného dôvodu, je polovica pomernej
časti základu dane z príjmov dosiahnutých v rozhodujúcom období v súvislosti s výkonom
samostatnej zárobkovej činnosti, ak je vyššia ako minimálna mzda,9b) ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.
(8)
(9)
Vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 6 nemôže byť nižší, ako je výška minimálnej
mzdy,9b) ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.
(10)
Vymeriavací základ zistený podľa odsekov 1 až 8 je najviac osemnásobok minimálnej
mzdy,9b) ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné.
(11)
Vymeriavacím základom u dobrovoľných pracovníkov opatrovateľskej služby je odmena
za výkon opatrovateľskej služby dosiahnutá v rozhodujúcom období.
§ 14
Rozhodujúce obdobie
(1)
Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného
zamestnanca, je posledný kalendárny mesiac, za ktorý mu bol vyplatený príjem.
(2)
Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje vymeriavací základ na určenie poistného
samostatne zárobkovo činných osôb a spolupracujúcich osôb, je predchádzajúci kalendárny
rok, ak tieto osoby prevádzkovali samostatnú zárobkovú činnosť po dobu aspoň šesť
mesiacov v tomto kalendárnom roku.
§ 15
Platenie poistného
(1)
Povinnosť platiť poistné vzniká
a)
dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
b)
dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
c)
dňom, od ktorého sa spolupracujúca osoba podieľa na činnosti samostatne zárobkovo
činnej osoby,
d)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné z pracovného
pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti,
e)
dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za
osoby uvedené v § 10 ods. 6.
(2)
Povinnosť platiť poistné nie je po dobu, po ktorú
a)
osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) boli uznané za dočasne práceneschopné na výkon pracovnej činnosti alebo sa im poskytla
peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok; zamestnanci ani v čase, v ktorom
trvá potreba ošetrovania člena rodiny s výnimkou osôb, ktoré majú príjmy podliehajúce
dani z príjmov,9a)
b)
osobám uvedeným v § 10 ods. 1 písm. a) zamestnávateľ poskytol neplatené pracovné voľno v rozsahu viac ako 30 po sebe nasledujúcich
kalendárnych dní bez náhrady príjmu, ak tieto osoby preukážu, že platiteľom poistného
je iný zamestnávateľ, pre ktorého sú v tej dobe činné,
c)
osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až c) sa dlhodobo najmenej po dobu šiestich mesiacov zdržiavajú v cudzine, kde sú zdravotne
poistené. V takomto prípade nemá poistenec nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti.
Túto skutočnosť je poistenec povinný oznámiť príslušnej poisťovni.
Odvod poistného
§ 16
(1)
Za zamestnanca a za zamestnávateľa vypočítava a odvádza poistné zamestnávateľ. Zamestnávateľ
vykoná zrážku poistného, ktoré je povinný platiť zamestnanec, z vymeriavacieho základu
zamestnanca.
(2)
Za samostatne zárobkovo činnú osobu a spolupracujúcu osobu vypočítava a odvádza poistné
samostatne zárobkovo činná osoba.
(3)
Osoby uvedené v § 10 ods. 2 odvádzajú poistné samy.
(4)
Za osoby uvedené v § 10 ods. 6 odvádza poistné za štát Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len
„ministerstvo zdravotníctva“).
(5)
Za osoby uvedené v § 10 ods. 7 odvádza poistné Národný úrad práce.
§ 17
(1)
Poistné sa platí v slovenských korunách na účet príslušnej poisťovne za každý kalendárny
mesiac.
(2)
Poistné sa platí za kalendárny mesiac, v ktorom trvala účasť na zdravotnom poistení;
ak účasť na zdravotnom poistení trvala iba časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí
len za túto časť.
(3)
Poistné sa platí
a)
bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej poisťovne v
peňažnom ústave alebo
b)
poštovou poukážkou na účet príslušnej poisťovne v peňažnom ústave, ak platiteľ poistného
nemá zriadený účet v peňažnom ústave, alebo
c)
v hotovosti v príslušnej poisťovni.
(4)
Za náklady spojené s vykonávaním zdravotného poistenia nepatrí zamestnávateľovi žiadna
náhrada.
(5)
Za deň platby poistného sa považuje
a)
pri bezhotovostnom prevode z účtu v peňažnom ústave deň, v ktorom sa uskutočnilo
pripísanie platby na účet príslušnej poisťovne,
b)
pri platbách poštovou poukážkou deň, keď peňažný ústav, pošta alebo iná oprávnená
osoba prevzala alebo prijala hotovosť.
§ 18
Splatnosť poistného
(1)
Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné v
deň, ktorý je určený na výplatu príjmov uvedených v § 13 ods. 1 (ďalej len „príjem zamestnancov“) za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov
zamestnancov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni,
poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v deň poslednej výplaty príjmov
zamestnancov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je takýto deň určený,
poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatné v prvý deň kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po uplynutí výplatného obdobia ukončeného v predchádzajúcom mesiaci.
(2)
Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktoré odvádzajú osoby uvedené v § 10 ods. 1 písm. b) a c) a v § 10 ods. 2, je splatné do ôsmeho dňa po uplynutí tohto mesiaca.
(3)
Samostatne zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 môžu na základe písomnej žiadosti zaplatiť poistné vopred, ak príslušná poisťovňa
žiadosti vyhovie, najviac však na jeden rok.
(4)
Ak sa platba poistného za príslušný kalendárny mesiac na účet príslušnej poisťovne
uskutočnila oneskorene, predpokladá sa, že poistné je zaplatené včas, ak
a)
v prípade platenia poistného bezhotovostným prevodom platiteľ ako deň prevodu v prevodnom
príkaze, ktorý dal pred dňom splatnosti poistného, predpísaným spôsobom určil najneskôr
posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2; to neplatí, ak sa platba poistného
uskutočnila oneskorene pre nedostatok finančných prostriedkov na účte platiteľa poistného,
b)
v prípade platenia poistného poštovou poukážkou platiteľ poistného poukázal hotovosť
najneskôr v posledný deň splatnosti poistného podľa odsekov 1 a 2.
(5)
Skutočnosti uvedené v odseku 4 je platiteľ poistného povinný na výzvu príslušnej
poisťovne preukázať bez zbytočného odkladu.
(6)
Poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého platiteľom je štát, poukazuje Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky a poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorého
platiteľom je Národný úrad práce, poukazuje Národný úrad práce Všeobecnej zdravotnej
poisťovni na osobitný účet. Všeobecná zdravotná poisťovňa vykoná prerozdelenie prostriedkov
podľa § 56.
(7)
Príslušná poisťovňa môže v mimoriadnych prípadoch dohodnúť odchylný spôsob platenia
poistného.
(8)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov
1 až 4.
(9)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom financií
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) upraví všeobecne záväzným
právnym predpisom podrobnosti o čerpaní a zúčtovaní poistného plateného štátom.
§ 19
Vykazovanie a zúčtovanie poistného
(1)
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej poisťovni poistné za príslušný kalendárny
mesiac spôsobom určeným poisťovňou.
(2)
Príslušná poisťovňa predpíše zamestnávateľovi uvedenému v odseku 1 platobným výmerom
poistné, ak zamestnávateľ nevykázal poistné vôbec alebo ak ho vykázal v nesprávnej
výške. Ak zamestnávateľ nepredloží na výzvu príslušnej poisťovne podklady potrebné
na zistenie správnej výšky poistného, ktoré je povinný zaplatiť, môže mu príslušná
poisťovňa predpísať poistné na základe podkladov iného zamestnávateľa obdobného charakteru.
(3)
Príslušná poisťovňa predpíše samostatne zárobkovo činnej osobe, spolupracujúcej osobe,
osobe uvedenej v § 10 ods. 2 a štátu uvedenému v § 10 ods. 6 platobným výmerom poistné, ak tieto nevykázali poistné vôbec alebo ho vykázali v
nesprávnej výške.
§ 20
Vrátenie poistného
(1)
Poistné zaplatené bez právneho dôvodu alebo časť presahujúcu správnu výšku poistného
je príslušná poisťovňa povinná po zistení tejto skutočnosti vrátiť platiteľovi poistného
alebo jeho právnemu nástupcovi.
(2)
Príslušná poisťovňa je povinná vrátiť poistné alebo jeho časť podľa odseku 1 do dvoch
mesiacov
a)
od zistenia tejto skutočnosti,
b)
od doručenia písomnej žiadosti platiteľa poistného alebo jeho právneho nástupcu.
(3)
Právo na vrátenie poistného alebo jeho časti podľa odseku 1 sa premlčí do troch rokov
od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola takáto platba poistného alebo
jeho časti zúčtovaná na účet príslušnej poisťovne.
(4)
Poistné alebo jeho časť podľa odseku 1, ktoré je príslušná poisťovňa povinná vrátiť,
možno použiť na zápočet pohľadávky poisťovne v zdravotnom poistení voči platiteľovi
poistného alebo jeho právnemu nástupcovi.
§ 21
Premlčanie poistného
(1)
Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti.
(2)
Ak zamestnávateľ neprihlásil svojho zamestnanca do poistenia alebo ak samostatne
zárobkovo činná osoba, spolupracujúca osoba alebo osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili oznamovaciu povinnosť, hoci tak boli podľa tohto zákona povinné urobiť,
právo predpísať poistné sa nepremlčuje.
(3)
Právo vymáhať poistné sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo.
(4)
Pre právo vymáhať prirážku k poistnému, poplatok z omeškania, pokuty a poplatok za
nesplnenie oznamovacej povinnosti platia obdobne ustanovenia odsekov 1 až 3.
TRETIA ČASŤ
SANKCIE ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
§ 22
Prirážka k poistnému
(1)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného povinnosť platiť prirážku k poistnému,
ak
a)
činnosti, pracoviská alebo technické zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a
toto právoplatné rozhodnutie obsahuje návrh na predpísanie prirážky k poistnému alebo
b)
činnosti, pracoviská alebo technické zariadenia platiteľa poistného nevyhovujú podľa
rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy v oblasti zdravotníctva zdravotníckym
alebo hygienickým predpisom, alebo
c)
podľa zistenia príslušného orgánu štátneho odborného dozoru nad bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci alebo príslušného orgánu štátnej správy na úseku zdravotníctva sa
pri jeho činnostiach alebo na pracoviskách a technických zariadeniach nepoužíva alebo
nie je inštalované, alebo riadne prevádzkované predpísané zariadenie na ochranu života
a zdravia.
(2)
Prirážka k poistnému sa ukladá v rozsahu 2 % až 10 % z vymeriavacieho základu na
určenie poistného za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa platí prirážka k poistnému;
vymeriavacím základom sa na tieto účely rozumie úhrn vymeriavacích základov osôb uvedených
v § 10 ods. 1 písm. a), ktorých činnosti sa týkajú nedostatky podľa odseku 1.
(3)
Povinnosť platiť prirážku k poistnému vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
a)
po dni, keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. a) a b) nadobudlo právoplatnosť
alebo
b)
po dni doručenia oznámenia o zistení nedostatkov uvedených v odseku 1 písm. c) príslušnej
poisťovni.
(4)
Povinnosť platiť prirážku k poistnému zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca,
v ktorom podľa vyjadrenia príslušného orgánu zistené nedostatky, za ktoré sa uložila
povinnosť platiť prirážku k poistnému, boli odstránené; vyjadrenie o odstránení nedostatkov
je povinný si od príslušného orgánu vyžiadať a príslušnej poisťovni predložiť platiteľ
poistného.
(5)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi prirážku k poistnému platobným výmerom.
(6)
Pre prirážku k poistnému platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti
tohto zákona.
§ 23
Poplatok z omeškania
(1)
Ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške,
je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny
deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac
alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola
dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
(2)
Ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného
poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň,
prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo
odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola
dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
(3)
Pre splatnosť poplatku z omeškania, spôsob jeho platenia, vymáhania, premlčania a
vracania preplatku a poplatku z omeškania platia primerane ustanovenia druhej časti
tohto zákona.
(4)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
(5)
Príslušná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 16 ods. 1 až 3, ktorá je povinná odvádzať poistné, v odôvodnených prípadoch odpustiť povinnosť platiť
poplatok z omeškania podľa odsekov 1 a 2 alebo znížiť výšku poplatku z omeškania podľa
odseku 2 až do výšky uvedenej v odseku 1.
(6)
Príslušná poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti osoby uvedenej v § 16 ods. 1 až 3, ktorá je povinná odvádzať poistné, povoliť splátky dlžných súm poistného z dôvodu
platobnej neschopnosti tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie
dlhšom ako deväť mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného a ak je už v
čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm poistného schopná riadne plniť povinnosť
platiť poistné.
(7)
Ak poistné alebo poplatok z omeškania je príjmom štátneho rozpočtu podľa osobitného
predpisu,13ha) príslušná poisťovňa môže uplatniť postup podľa odsekov 5 a 6 len so súhlasom ministerstva
financií.
(8)
V prípade nedodržania termínu splátky určeného príslušnou poisťovňou pre jednotlivé
splátky alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila príslušná poisťovňa,
stáva sa splatnou celá suma dlžného poistného.
(9)
Na konanie podľa odseku 5 sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
§ 24
Pokuty
(1)
Za nesplnenie alebo porušenie povinností ustanovených týmto zákonom príslušná poisťovňa
uloží platiteľom poistného pokutu do výšky 100 000 Sk a za opätovné nesplnenie alebo
porušenie povinností, za ktoré už pokuta bola uložená, až do výšky 500 000 Sk za každé
nesplnenie alebo porušenie povinnosti.
(2)
Za nesplnenie povinnosti uloženej poistencovi v ustanovení § 11 ods. 13 môže príslušná poisťovňa uložiť poistencovi pokutu až do výšky 100 Sk.
(3)
Príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi pokutu platobným výmerom.
(4)
Pre pokuty platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti tohto zákona.
(6)
Ak poisťovňa pri vykonávaní zdravotného poistenia poruší povinnosti ustanovené v § 6, § 37 písm. f), § 38 ods. 1 a 3, § 47 až 56, § 67 ods. 5, § 71 ods. 1, § 71a ods. 2 a § 71b ods. 2, uloží jej ministerstvo zdravotníctva alebo ministerstvo financií ako orgán štátneho
dozoru (§ 67 ods. 1) pokutu až do výšky
a)
2 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti nepeňažnej povahy vyplývajúcej z tohto zákona,
b)
5 000 000 Sk za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy vyplývajúcej z tohto zákona.
(7)
Pokuty uvedené v odseku 6 uložené ministerstvom zdravotníctva sú príjmom Štátneho
fondu zdravia;13hb) pokuty uložené ministerstvom financií sú príjmom štátneho rozpočtu. Pokuty možno
uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa orgán štátneho dozoru o porušení povinnosti
dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Pokutu podľa
odseku 6 nemožno uložiť, ak už bola poisťovni za to isté porušenie povinnosti uložená
pokuta iným orgánom štátneho dozoru. Orgány štátneho dozoru sa vzájomne informujú
o uložení pokút. Na rozhodovanie o pokutách sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní.13hc)
(8)
Poisťovňa na úhradu pokút podľa odseku 6 použije finančné prostriedky zo správneho
fondu poisťovne.
§ 25
Poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti
(1)
Ak zamestnávateľ nesplní oznamovaciu povinnosť, príslušná poisťovňa mu predpíše poplatok
za nesplnenie oznamovacej povinnosti do výšky 100 Sk za každý kalendárny deň omeškania
a za každého zamestnanca. To platí aj vtedy, ak samostatne zárobkovo činná osoba,
spolupracujúca osoba a osoba uvedená v § 10 ods. 2 nesplnili túto povinnosť.
(2)
Príslušná poisťovňa predpíše poplatok za nesplnenie oznamovacej povinnosti platobným
výmerom.
(3)
Pre poplatok z omeškania platia primerane ustanovenia o poistnom podľa druhej časti
tohto zákona.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI POISTENCOV A PLATITEĽOV POISTNÉHO
§ 26
Práva poistenca
(1)
Poistenec má právo
a)
na výber poisťovne vykonávajúcej jeho zdravotné poistenie; toto právo môže uplatniť
jedenkrát za šesť mesiacov k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca,
b)
na výber lekára alebo iného odborného pracovníka v zdravotníctve a zdravotníckeho
zariadenia, ktorí sú v zmluvnom vzťahu s príslušnou poisťovňou s výnimkou závodnej
zdravotnej starostlivosti; toto právo môže uplatniť jedenkrát za šesť mesiacov,
c)
na úhradu nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu bola poskytnutá
v zmluvnom zdravotníckom zariadení za podmienok ustanovených týmto zákonom a v súlade
s predpismi vydanými na jeho vykonanie,
d)
na úhradu nákladov spojených s poskytnutím zdravotnej starostlivosti v naliehavých
prípadoch, ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie, v zdravotníckych zariadeniach,
ktoré nie sú v zmluvnom vzťahu s poisťovňou,
e)
na dopravu do najbližšieho zmluvného zdravotníckeho zariadenia, ktoré je oprávnené
poskytovať potrebnú zdravotnú starostlivosť, a na úhradu nákladov na dopravu podľa
osobitného predpisu,13i)
f)
podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
(2)
Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa poistenci preukazujú dokladom podľa
§ 11 ods. 11.
(3)
Vojaci základnej (náhradnej) vojenskej služby a osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody majú výber lekára, zdravotníckeho zariadenia a dopravnej služby obmedzený
podľa osobitných predpisov.5)
(4)
Právom poistenca na výber lekára a zdravotníckeho zariadenia nie je dotknuté oprávnenie
lekára odmietnuť prevzatie poistenca do starostlivosti, ak by sa tým prekročilo jeho
únosné pracovné zaťaženie s výnimkou prípadov, ak ide o neodkladné ošetrenie úrazu
alebo ak ide o život alebo stav ohrozujúci zdravie. Rovnako nie je dotknuté právo
poistenca na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v rámci ustanoveného spádového
územia, ak mu túto starostlivosť neposkytol vybraný lekár alebo zdravotnícke zariadenie.
§ 27
Povinnosti poistenca
Poistenec je povinný
a)
prihlásiť sa na vykonávanie zdravotného poistenia do poisťovne, ktorú si vybral,
b)
plniť v ustanovených lehotách oznamovaciu povinnosť (§ 11) v príslušnej poisťovni,
c)
oznámiť príslušnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska a miesta
trvalého pobytu,
d)
oznámiť praktickému lekárovi pre dospelých, praktickému lekárovi pre deti a dorast,
gynekológovi a stomatológovi najneskôr do ôsmich dní zmenu poisťovne,
e)
oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý
nemá sídlo na území Slovenskej republiky, a je zdravotne poistený na území štátu,
v ktorom má zamestnávateľ sídlo, do ôsmich dní od vzniku pracovného pomeru alebo obdobného
pracovného vzťahu, a vrátiť preukaz poistenca,
f)
oznámiť príslušnej poisťovni skutočnosť, že sa bude dlhodobo, najmenej počas šiestich
mesiacov, zdržiavať v zahraničí a bude tam aj zdravotne poistený, a vrátiť preukaz
poistenca,
g)
platiť príslušnej poisťovni poistné, ak túto povinnosť nemá štát alebo Národný úrad
práce,
h)
dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
i)
poskytovať súčinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a kontrole priebehu
liečebného procesu,
j)
podrobiť sa na vyzvanie preventívnym prehliadkam, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,3)
k)
dodržiavať opatrenia na predchádzanie prenosným chorobám,
l)
ak ide o zamestnanca, oznámiť v deň nástupu do zamestnania svojmu zamestnávateľovi
poisťovňu, ktorú si vybral na vykonávanie zdravotného poistenia, a zmenu poisťovne
v čase trvania pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
m)
ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu a spolupracujúcu osobu, oznámiť príslušnej
poisťovni základ dane z príjmov najneskôr do ôsmich dní po podaní daňového priznania.
§ 27a
Povinnosti platiteľa poistného
Platiteľ poistného uvedený v § 10 ods. 1 písm. d) je povinný
a)
prihlásiť sa do registra platiteľov poistného na tlačive určenom poisťovňou do ôsmich
dní odo dňa vzniku povinnosti odvádzať poistné,
b)
odhlásiť sa z registra platiteľov poistného na tlačive určenom poisťovňou do ôsmich
dní po zániku povinnosti platiť poistné,
c)
viesť a uchovávať počas desiatich rokov účtovné a iné doklady potrebné na správne
určenie vymeriavacieho základu, výšky poistného a jeho platenia,
d)
hlásiť do ôsmich dní každú zmenu svojho názvu, sídla, identifikačného čísla organizácie,
čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov,
e)
oznamovať za zamestnanca skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti
štátu platiť poistné,
f)
viesť a uchovávať evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať
1.
meno a priezvisko,
2.
rodné číslo,
3.
trvalý pobyt,
4.
vznik a zánik účasti na zdravotnom poistení,
5.
údaj o poberaní dôchodku z dôchodkového zabezpečenia Slovenskej republiky,
6.
príjem za jednotlivé výplatné obdobia,
7.
výšku zaplateného poistného,
g)
predložiť na kontrolu účtovné a štatistické doklady súvisiace s platením poistného,
h)
oznámiť poskytnutie pracovného voľna zamestnancovi bez náhrady príjmu na čas dlhší
ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní,
i)
oznamovať zdravotnej poisťovni, ktorá vykonávala zdravotné poistenie zamestnanca,
že zamestnanec zmenil zdravotnú poisťovňu.
PIATA ČASŤ
ORGANIZÁCIA ZDRAVOTNÉHO POISTENIA
§ 28
Všeobecná zdravotná poisťovňa
(1)
Zriaďuje sa Všeobecná zdravotná poisťovňa (ďalej len „všeobecná poisťovňa“) ako verejnoprávna
inštitúcia na vykonávanie zdravotného poistenia.
(2)
Všeobecná poisťovňa je právnická osoba.
(3)
Sídlom všeobecnej poisťovne je Bratislava.
(4)
Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti všeobecnej poisťovne poskytnutím
návratnej finančnej výpomoci, a to do výšky 100 % jej platobnej neschopnosti.
Iné zdravotné poisťovne
§ 29
(1)
Zdravotné poistenie vykonávajú aj zdravotné poisťovne zriadené ku dňu účinnosti tohto
zákona podľa osobitných zákonov14) a rezortné, odvetvové, podnikové a občianske zdravotné poisťovne, ktoré vzniknú podľa
tohto zákona.
(2)
Zdravotné poisťovne uvedené v § 28 a § 29 ods. 1 majú pri vykonávaní zdravotného poistenia rovnocenné postavenie.
§ 30
(1)
Rezortnou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
najmä pre zamestnancov organizácií založených alebo zriadených jedným ministerstvom
Slovenskej republiky.
(2)
Odvetvovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
najmä pre zamestnancov jedného odvetvia.
(3)
Podnikovou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
najmä pre zamestnancov jedného podniku alebo viacerých podnikov alebo podnikateľských
subjektov.15)
(4)
Občianskou zdravotnou poisťovňou je poisťovňa, ktorá vykonáva zdravotné poistenie
pre občanov.
§ 31
Rezortnú, odvetvovú, podnikovú a občiansku zdravotnú poisťovňu (ďalej len „rezortná
poisťovňa“) zriaďuje na základe povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
príslušné ministerstvo, podnikateľský subjekt alebo iná právnická osoba alebo fyzická
osoba (ďalej len „zriaďovateľ“).
§ 32
Podmienky zriadenia rezortnej poisťovne
(1)
K žiadosti o povolenie na zriadenie rezortnej poisťovne musí zriaďovateľ priložiť
a)
doklad, že zamestnáva najmenej 50 000 zamestnancov alebo predbežne registruje najmenej
50 000 občanov,
b)
záväzok, že rezortná poisťovňa dosiahne do dvoch rokov od vydania povolenia na zriadenie
rezortnej poisťovne počet najmenej 300 000 poistencov,
c)
doklad, že disponuje účelovým vkladom vo výške najmenej 60 miliónov Sk deponovaným
v peňažnom ústave so sídlom v Slovenskej republike,
d)
doklad, že vinkuluje kauciu najmenej v sume 10 miliónov Sk v peňažnom ústave v Slovenskej
republike počas trvania rezortnej poisťovne s dispozičným právom Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky; dispozičné právo Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
sa uplatní v prípadoch ustanovených v § 32a,
e)
rozbor predpokladaných príjmov a výdavkov rezort-nej poisťovne; súčasťou rozboru
je aj poistný plán,
f)
záväzok, že pokryje zriaďovacie náklady rezortnej poisťovne bez požiadavky na štátny
rozpočet,
g)
návrh štatútu rezortnej poisťovne,
h)
návrh Liečebného poriadku rezortnej poisťovne,
i)
súhlas väčšiny zamestnancov, ktorý možno nahradiť súhlasom príslušných odborových
orgánov, ak je viac než polovica zamestnancov odborovo organizovaná.
(2)
Ak žiadateľ nespĺňa podmienku ustanovenú v odseku 1 písm. a), môže doplniť tento
počet jednou polovicou záujemcami o vykonávanie zdravotného poistenia predbežne registrovanými
v inej poisťovni.
(3)
Ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na zriadenie rezortnej poisťovne, ak zriaďovateľ
spĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 2. Túto skutočnosť oznámi ministerstvu financií
do 15 dní od vydania povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne.
(4)
Účelový vklad prevedie zriaďovateľ do desiatich dní po vzniku poisťovne do jej správneho
fondu a vedie ho účtovne na oddelenom účte.
§ 32a
(1)
Ak rezortná poisťovňa neplní povinnosti uložené v § 56 ods. 5, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky použije kauciu alebo jej časť na
úhradu záväzkov vyplývajúcich pre rezortnú poisťovňu z prerozdelenia poistného. Rezortná
poisťovňa je povinná doplniť kauciu do pôvodnej sumy do jedného mesiaca od jej použitia.
(2)
Pri zrušení rezortnej poisťovne podľa § 34 ods. 4 sa kaucia použije na vyrovnanie záväzkov rezortnej poisťovne. Zostatok kaucie vráti
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky zriaďovateľovi rezortnej poisťovne
alebo jeho právnemu nástupcovi.
§ 33
Postavenie rezortnej poisťovne
(1)
Rezortná poisťovňa je právnická osoba.
(2)
Rezortná poisťovňa je nositeľom zdravotného poistenia pre tých poistencov, ktorí
si voči nej splnili oznamovaciu povinnosť podľa tohto zákona.
(3)
Rezortná poisťovňa sa zapisuje do obchodného registra.16)
§ 34
Zrušenie a zánik rezortnej poisťovne
(1)
Rezortná poisťovňa sa zrušuje
a)
splynutím alebo zlúčením so všeobecnou poisťovňou alebo inou poisťovňou na základe
dohody týchto poisťovní s predchádzajúcim súhlasom ministerstva zdravotníctva a zriaďovateľa
ku dňu uvedenému v tejto dohode,
b)
rozdelením na základe dohody poisťovní s predchádzajúcim súhlasom ministerstva zdravotníctva
a zriaďovateľa ku dňu uvedenému v tejto dohode,
c)
rozhodnutím o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne.
(2)
Rozhodnutie o zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vydá ministerstvo
zdravotníctva na podnet orgánu štátneho dozoru,
a)
ak rezortná poisťovňa opakovane poruší ustanovenia tohto zákona o hospodárení s prostriedkami
zdravotného poistenia alebo o prerozdeľovaní poistného,
b)
ak rezortná poisťovňa nesplní záväzok ustanovený v § 32 ods. 1 písm. b) a od troch mesiacov do dvoch rokov od vydania povolenia nemá najmenej 50 000 poistencov
a po uplynutí dvoch rokov od vydania povolenia a trvale nemá najmenej 300 000 poistencov,
c)
alebo na podnet orgánov štátneho dozoru podľa § 67 ods. 5.
(3)
Rozhodnutie podľa odseku 2 musí obsahovať spôsob prevodu poistencov do všeobecnej
poisťovne alebo do inej poisťovne. Pri usporiadaní majetku a vyrovnaní záväzkov rezortnej
poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu.17) Vydanie rozhodnutia o zrušení rezortnej poisťovne podľa odsekov 1 a 2 oznámi ministerstvo
zdravotníctva ministerstvu financií do 15 dní od vydania takéhoto rozhodnutia.
(4)
Zrušením povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne vstupuje poisťovňa do likvidácie.
Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu.17a) Prostriedky základného fondu zdravotného poistenia sa prevedú do poisťovne, ktorá
prevzala poistencov. Majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie, sa vráti zriaďovateľovi
alebo jeho právnemu nástupcovi. Ak zriaďovateľ alebo jeho právny nástupca neexistuje,
prevedie sa majetkový zostatok všeobecnej poisťovni, ktorá rozdelí tento zostatok
pomerne podľa počtu prevzatých poistencov jednotlivým poisťovniam a príslušnú sumu
im odvedie na účet.
(5)
Poistencov poisťovne zrušenej spôsobom uvedeným v odseku 1 prevezme všeobecná poisťovňa,
ak nedôjde k dohode o prevzatí poistencov inou poisťovňou.
(6)
Rezortná poisťovňa zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.
§ 35
Organizačná štruktúra a orgány rezortnej poisťovne
Organizačnú štruktúru, postavenie a činnosť samosprávnych a výkonných orgánov poisťovne
upraví štatút poisťovne, ktorý schvaľuje zriaďovateľ. Správna rada rezortnej poisťovne
je zložená zo zástupcov poistencov a zo zástupcov zamestnávateľov.
Úlohy poisťovne
§ 37
Poisťovňa najmä
a)
zabezpečuje vykonávanie zdravotného poistenia,
b)
zabezpečuje vymáhanie poistného, prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút
a poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti a financovanie vecných a finančných
plnení,
c)
uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s právnickými osobami a fyzickými
osobami a zmluvy o poskytovaní služieb súvisiacich so zabezpečovaním starostlivosti
o poistencov,
d)
vykonáva kontrolnú a poradenskú činnosť,
e)
uplatňuje náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči
tretím osobám v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči poistencom,
f)
vykonáva analýzu účelného predpisovania liekov zdravotníckymi zariadeniami vždy ku
koncu kalendárneho mesiaca.
§ 38
(1)
Poisťovňa môže uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti len so zdravotníckymi
zariadeniami (ďalej len „zmluvné zdravotnícke zariadenie“) zaradenými do siete zdravotníckych
zariadení.17b)
(2)
Zmluvy sa uzatvárajú v rozsahu tých druhov zdravotnej starostlivosti, ktoré je zmluvné
zdravotnícke zariadenie oprávnené poskytovať.
(3)
Poisťovňa poskytuje zmluvným zdravotníckym zariadeniam ambulantnej a ústavnej starostlivosti
preddavok na úhradu zdravotnej starostlivosti za príslušný kalendárny mesiac vo výške
80 % z priemernej mesačnej úhrady určenej za obdobie posledných troch kalendárnych
mesiacov podľa účtovnej evidencie, ak priemerná mesačná úhrada za obdobie posledných
troch mesiacov prevyšuje 50 000 Sk. Preddavok je splatný do desiateho dňa príslušného
kalendárneho mesiaca. Zdravotnícke zariadenie ambulantnej starostlivosti je povinné
zúčtovať poskytnutý preddavok do 40 dní a zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti
do 50 dní odo dňa poskytnutia preddavku. Úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
poskytuje poisťovňa zdravotníckemu zariadeniu podľa osobitného predpisu17c) do 30 dní odo dňa doručenia účtovného dokladu. Zdravotnícke zariadenia sú povinné
vykonávať analýzu účelného predpisovania liekov vždy ku koncu kalendárneho mesiaca.
Kontrola účelného predpisovania liekov sa vykonáva podľa osobitného predpisu.17d)
(4)
Pri nedodržaní lehoty splatnosti uplatní zdravotnícke zariadenie voči príslušnej
zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý kalendárny
deň omeškania odo dňa splatnosti účtovného dokladu.
(5)
Poisťovňa poskytuje úhradu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré nie je v zmluvnom vzťahu
s poisťovňou, ak sa poistencovi poskytla nevyhnutná a neodkladná zdravotná starostlivosť
v naliehavých prípadoch.
(6)
Ak ošetrujúci lekár predpíše liek alebo zdravotnícku pomôcku, na ktorých úhrade sa
podieľa poistenec, je povinný poistenca na túto skutočnosť upozorniť. Ak ošetrujúci
lekár predpíše liek alebo zdravotnícku pomôcku, na ktorej úhrade sa má podieľať poistenec,
môže poisťovňa so súhlasom revízneho lekára uhradiť takýto liek alebo zdravotnícku
pomôcku v celej výške.
§ 39
Zmluvné poistenie a pripoistenie
(1)
Na základe poistnej zmluvy poskytne poisťovňa v rozsahu určenom poistnou zmluvou
úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť osobám, ktoré nie sú povinne poistené
v zmysle tohto zákona podľa § 3 ods. 3.
(2)
Poistenci, ktorým sa na žiadosť poskytne zdravotná starostlivosť nad rozsah určený
týmto zákonom a Liečebným poriadkom, sú povinní zaplatiť náklady s tým spojené, ak
nie sú pripoistení.
(3)
Na základe zmluvy o pripoistení poskytne poisťovňa v rozsahu určenom poistnou zmluvou
úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorú by mal poistenec uhradiť
celkom alebo čiastočne sám.
ŠIESTA ČASŤ
ORGÁNY VŠEOBECNEJ POISŤOVNE
§ 40
Všeobecná poisťovňa vykonáva svoju činnosť samosprávnymi a výkonnými orgánmi.
§ 41
Samosprávne orgány
(1)
Samosprávnymi orgánmi všeobecnej poisťovne sú
a)
správna rada,
b)
dozorná rada.
(2)
Funkčné obdobie samosprávnych orgánov je štvorročné.
(3)
Členstvo v samosprávnych orgánoch je nezlučiteľné so zamestnaním vo výkonných orgánoch
všeobecnej poisťovne.
(4)
Členovia majú nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v samosprávnom orgáne.
Za výkon funkcie v samosprávnom orgáne možno členovi samosprávneho orgánu priznať
odmenu, ktorej výšku určí správna rada.
(5)
Výkon funkcie v samosprávnom orgáne sa považuje za prekážku v práci z dôvodov všeobecného
záujmu,18) pri ktorej patrí zamestnancovi voľno s náhradou mzdy.
(6)
Práva a povinnosti členov samosprávnych orgánov určujú rokovacie poriadky samosprávnych
orgánov.
(7)
Predsedov a podpredsedov samosprávnych orgánov si samosprávne orgány volia z radov
svojich členov.
(8)
Samosprávne orgány sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov
samosprávnych orgánov. Na prijatie uznesenia sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny
prítomných členov.
(9)
Člen samosprávneho orgánu môže vykonávať rovnakú funkciu najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich funkčných obdobiach; člen správnej rady nemôže byť v nasledujúcom funkčnom
období členom dozornej rady.
(10)
Členstvo v správnej rade a dozornej rade je navzájom nezlučiteľné. Nezlučiteľné je
aj členstvo v samosprávnych orgánoch Všeobecnej poisťovne s členstvom alebo výkonom
funkcie či s činnosťou v inej zdravotnej poisťovni.
(11)
Rozhodnutia samosprávnych orgánov nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
§ 42
Správna rada
(1)
Správna rada je najvyšší samosprávny orgán všeobecnej poisťovne. Rozhoduje o zásadných
otázkach činnosti poisťovne.
(2)
Správna rada je zložená zo zástupcov poistencov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov
štátu.
(3)
Správna rada všeobecnej poisťovne sa skladá zo siedmich zástupcov poistencov navrhnutých
príslušnými reprezentatívnymi orgánmi zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení
občanov, zo siedmich zástupcov zamestnávateľov navrhnutých príslušnými reprezentatívnymi
orgánmi zamestnávateľov a zo siedmich zástupcov štátu navrhnutých vládou Slovenskej
republiky. Členov správnej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.
(4)
Návrhy na odvolanie zástupcov poistencov podávajú príslušné reprezentatívne orgány
zamestnancov a ďalších záujmových skupín a združení občanov, návrhy na odvolanie zástupcov
zamestnávateľov príslušné reprezentatívne orgány zamestnávateľov a návrhy na odvolanie
zástupcov štátu vláda Slovenskej republiky. V prípade vzniku nezlučiteľnosti vykonávania
funkcie alebo činnosti s funkciou člena správnej rady možno člena správnej rady odvolať
aj bez návrhu orgánov uvedených v predchádzajúcej vete.
(5)
Správna rada rozhoduje o všetkých zásadných otázkach týkajúcich sa činnosti všeobecnej
poisťovne, najmä
a)
schvaľuje organizačný poriadok, mzdový poriadok a rokovacie poriadky samosprávnych
orgánov,
b)
dáva súhlas na investovanie prostriedkov rezervného fondu a správneho fondu, ktoré
presahujú sumy uvedené v poistnom rozpočte, a na poskytnutie údajov z informačného
systému poisťovne.
(6)
Správna rada prerokúva návrh poistného rozpočtu na nasledujúci rok, účtovnú závierku
a správu o hospodárení všeobecnej poisťovne. Návrh poistného rozpočtu na nasledujúci
rok, účtovnú závierku a správu o hospodárení všeobecnej poisťovne schvaľuje Národná
rada Slovenskej republiky.
(7)
Správna rada volí a odvoláva
a)
členov dozornej rady na návrh zástupcov poistencov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcov
štátu,
b)
predsedu a podpredsedu správnej rady,
c)
riaditeľa všeobecnej poisťovne.
(8)
Správna rada vymenúva a odvoláva konzultantov zo zoznamu vypracovaného stavovskými
organizáciami v súčinnosti s odbornými spoločnosťami.
(9)
Na čele správnej rady je predseda a podpredseda. Predseda správnej rady zvoláva schôdze
správnej rady podľa potreby, najmenej však štyrikrát do roka; ak o to požiada aspoň
jedna polovica členov správnej rady alebo riaditeľ všeobecnej poisťovne, je povinný
zvolať schôdzu do jedného mesiaca.
§ 43
Dozorná rada
(1)
Dozorná rada vykonáva kontrolu dodržiavania
a)
všeobecne záväzných právnych predpisov,
b)
zmluvných záväzkov všeobecnej poisťovne,
c)
vnútorných predpisov všeobecnej poisťovne a predkladá stanoviská správnej rade. O
výsledkoch svojej činnosti bezodkladne informuje správnu radu a predkladá jej správy
spolu s návrhmi na rozhodnutie o nevyhnutných opatreniach na odstránenie zistených
nedostatkov.
(2)
Dozorná rada sa skladá zo siedmich členov, ktorí sú odborníkmi v oblasti financovania
zdravotného poistenia a odborníkmi v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
(3)
Členovia dozornej rady sú v rámci svojej pôsobnosti oprávnení nahliadať do účtovných
dokladov všeobecnej poisťovne a zisťovať stav a spôsob hospodárenia všeobecnej poisťovne.
§ 44
Výkonné orgány všeobecnej poisťovne
(1)
Výkonnými orgánmi všeobecnej poisťovne sú
a)
riaditeľstvo,
b)
pobočky a expozitúry, ktoré sú detašovanými pracoviskami pobočiek.
(2)
Organizáciu a postavenie organizačných zložiek všeobecnej poisťovne upraví organizačný
poriadok všeobecnej poisťovne.
(3)
Na čele všeobecnej poisťovne je riaditeľ, ktorého volí a odvoláva správna rada všeobecnej
poisťovne. Jeho funkčné obdobie je štvorročné. Je štatutárnym orgánom všeobecnej poisťovne
a počas neprítomnosti ho zastupuje ním poverený zástupca.
(4)
Riaditeľ zodpovedá za svoju činnosť správnej rade všeobecnej poisťovne.
(5)
Riaditeľ zodpovedá najmä za realizáciu rozhodnutí samosprávnych orgánov a za riadenie
a hospodárenie výkonných orgánov všeobecnej poisťovne.
(6)
Riaditeľ vymenúva a odvoláva vedúcich pracovníkov všeobecnej poisťovne a riaditeľov
pobočiek.
(7)
Riaditeľ rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v prvom stupni.
(8)
Riaditeľ nemôže popri svojej funkcii vykonávať inú zárobkovú činnosť vrátane podnikateľskej
činnosti. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej,
literárnej a umeleckej činnosti.
(9)
Riaditeľa možno odvolať z funkcie len v prípade, ak
a)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
b)
vykonáva funkciu alebo činnosť nezlučiteľnú s funkciou riaditeľa,
c)
neplní povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§ 45
Riaditeľstvo všeobecnej poisťovne
(1)
Riaditeľstvo všeobecnej poisťovne (ďalej len „riaditeľstvo“)
a)
zabezpečuje vykonávanie zdravotného poistenia,
b)
riadi činnosť všeobecnej poisťovne,
c)
realizuje rozhodnutia správnej rady,
d)
zabezpečuje kontrolu rozsahu, účelnosti a hospodárnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti,
e)
zabezpečuje jednotný finančný, účtovný a informačný systém,
f)
plní administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou samosprávnych orgánov všeobecnej
poisťovne,
g)
riadi a kontroluje činnosť pobočiek a ich expozitúr.
(2)
Riaditeľstvo zabezpečuje súčinnosť s ústrednými orgánmi štátnej správy, ďalšími orgánmi
a právnickými osobami.
§ 46
Pobočky všeobecnej poisťovne a ich expozitúry
(1)
Pobočky všeobecnej poisťovne (ďalej len „pobočka“) a ich expozitúry vykonávajú zdravotné
poistenie v jednotlivých územných celkoch, pre ktoré boli zriadené.
(2)
Pobočky a ich expozitúry plnia úlohy zdravotného poistenia ustanovené v tomto zákone
v jednotlivých územných celkoch.
(3)
Sídla a územnú pôsobnosť pobočiek a ich expozitúr ustanovuje organizačný poriadok
všeobecnej poisťovne.
(4)
Na čele pobočky je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ všeobecnej poisťovne.
(5)
Na čele expozitúry je vedúci, ktorého vymenúva a odvoláva riaditeľ pobočky.
SIEDMA ČASŤ
HOSPODÁRENIE A FINANCOVANIE VŠEOBECNEJ POISŤOVNE
§ 47
Hospodárenie všeobecnej poisťovne
(1)
Všeobecná poisťovňa hospodári s poistným, s finančnými prostriedkami, s vlastným
majetkom, ktorý nadobudla svojou činnosťou, a spravuje majetok štátu podľa osobitného
predpisu.19)
(2)
Majetok všeobecnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci a pohľadávky nadobudnuté
pri vzniku všeobecnej poisťovne a počas jej činnosti s výnimkou vecí vo vlastníctve
štátu.
(3)
Majetkom všeobecnej poisťovne nie sú finančné prostriedky, ktoré tvoria základný
fond, rezervný fond a účelový fond.
§ 48
Financovanie všeobecnej poisťovne
(1)
Príjmy všeobecnej poisťovne, ktoré sa vedú oddelene od bankových účtov jednotlivých
fondov, sú
a)
vybrané poistné,
b)
príspevky zo štátneho rozpočtu na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú
vo výnimočných prípadoch bezdomovcom zdržujúcim sa na území Slovenskej republiky,
ktorí nemôžu preukázať poistný vzťah preukazom poistenca,
c)
úroky z bankových účtov,
d)
vybrané prirážky k poistnému, poplatky z omeškania, pokuty a poplatky za nesplnenie
oznamovacej povinnosti,
e)
náhrady vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretích osôb voči poistencom,
f)
výnosy z majetku a cenných papierov všeobecnej poisťovne,
g)
dary a ostatné príjmy,
h)
prostriedky finančnej výpomoci na preklenutie nedostatku prostriedkov v základnom
fonde,
i)
prídel z prerozdeľovania poistného (§ 56 ods. 6),
j)
príjmy z prijatých náhrad od iných poisťovní alebo iných právnych subjektov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
o ich poistencov,
k)
finančné prostriedky získané zo zmluvného poistenia a pripoistenia (§ 39),
l)
účelový vklad (§ 32 ods. 4) a úroky z účelového vkladu.
(2)
Výdavky všeobecnej poisťovne sú
a)
výdavky na zdravotnú starostlivosť,
b)
výdavky liečenia v cudzine v rozsahu ustanovenom v § 7,
c)
výdavky za zdravotné služby poskytnuté poistencom inými poisťovňami alebo inými právnymi
subjektmi,
d)
výdavky na správu a činnosť všeobecnej poisťovne v rámci jej schváleného rozpočtu,
e)
odvod do prerozdelenia poistného (§ 56 ods. 5),
f)
vrátenie poistného (§ 20).
(3)
Finančné prostriedky získané z vlastných zdrojov utvorených využívaním fondov všeobecnej
poisťovne a príjmy plynúce z prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a
z poplatkov za nesplnenie oznamovacej povinnosti je všeobecná poisťovňa povinná použiť
na zlepšenie zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom. Takéto finančné prostriedky
možno použiť len so súhlasom správnej rady.
(4)
Finančné prostriedky získané zo zmluvného zdravotného poistenia a pripoistenia, ktoré
sa vedú oddelene od ostatných účtov, je všeobecná poisťovňa oprávnená použiť len na
úhradu výdavkov zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej zo zmluvného poistenia a pripoistenia
a na úhradu nákladov súvisiacich so zabezpečením zmluvného poistenia a pripoistenia.
§ 49
Poistný rozpočet
(1)
Všeobecná poisťovňa zostavuje poistný rozpočet v členení
a)
základný fond,
b)
rezervný fond,
c)
účelový fond,
d)
správny fond.
(2)
Poistný rozpočet všeobecnej poisťovne musí byť zostavený a realizovaný tak, aby výdavky
neprevýšili príjmy všeobecnej poisťovne v príslušnom rozpočtovom roku.
(3)
Všeobecná poisťovňa je povinná v termíne na predloženie návrhu štátneho rozpočtu
predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrh poistného rozpočtu na nasledujúci
kalendárny rok a v termíne na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu predložiť
Národnej rade Slovenskej republiky účtovnú závierku. Súčasťou predkladaného návrhu
poistného rozpočtu je stanovisko Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky a
Ministerstva financií Slovenskej republiky.
§ 50
Základný fond
(1)
Základný fond sa tvorí z
a)
vybraného poistného,
b)
vybratých prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a poplatkov za nesplnenie
oznamovacej povinnosti,
c)
prídelov z prerozdelenia poistného (§ 56 ods. 6),
d)
prijatých náhrad vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretích osôb voči poistencom,
e)
prijatých náhrad od iných poisťovní alebo iných právnych subjektov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť a za služby súvisiace so zabezpečením zdravotnej starostlivosti
o ich poistencov,
f)
úrokov z bankového účtu,
g)
prostriedkov finančnej výpomoci na preklenutie nedostatku prostriedkov v základnom
fonde,
h)
príspevku zo štátneho rozpočtu,
i)
ostatných príjmov a darov, ak darca neurčil iný spôsob ich použitia,
j)
výnosov z cenných papierov po ich zdanení a
k)
zo zostatku správneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
(2)
Základný fond sa používa na
a)
úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
b)
úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a za služby súvisiace so zabezpečovaním
zdravotnej starostlivosti o poistencov iným poisťovniam alebo iným právnym subjektom,
c)
odvod do prerozdeľovania poistného (§ 56 ods. 5),
d)
splátky finančnej výpomoci poskytnutej do základného fondu,
e)
úhradu poplatkov za vedenie bankového účtu a dane z úrokov.
(3)
Finančné prostriedky zo základného fondu môže všeobecná poisťovňa použiť na splácanie
úverov a s nimi súvisiace finančné plnenia vyplývajúce z úverových zmlúv, ak tieto
úvery boli použité na úhradu zdravotnej starostlivosti.
§ 51
Rezervný fond
(1)
Rezervný fond sa tvorí
a)
z 0,5 % vybraného poistného od platiteľov poistného,
b)
z 0,5 % poistného plateného štátom a Národným úradom práce,
c)
z úrokov z bankového účtu po ich zdanení.
(2)
Z prostriedkov rezervného fondu sa uhrádzajú
a)
mimoriadne výdavky na zdravotnú starostlivosť, ktoré nepredpokladal poistný rozpočet,
ak tieto výdavky prekračujú základný fond alebo ak došlo k výraznému výkyvu v plynulosti
čerpania základného fondu,
b)
výdavky na zdravotnú starostlivosť presahujúcu rámec ustanovený osobitným predpisom3a) až do výšky 5 % ročných výdavkov základného fondu,
c)
úhradu poplatkov za vedenie účtu.
(3)
Poisťovňa môže uhradiť náklady na zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2, ak
a)
uhradí všetky výdavky na zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom,3a)
b)
suma finančných prostriedkov vo všetkých fondoch zodpovedá výške uvedenej v tomto
zákone.
(4)
Objem prostriedkov rezervného fondu nesmie v kalendárnom roku presiahnuť jednu štvrtinu
priemerných ročných výdavkov základného fondu vypočítaných z priemeru za predchádzajúce
tri kalendárne roky.
§ 52
Účelový fond
(1)
Účelový fond sa tvorí
a)
z 2 % vybraného poistného od platiteľov poistného,
b)
z 2 % poistného plateného štátom a Národným úradom práce,
c)
z darov a zo štátnych účelových dotácií,
d)
z úrokov z bankového účtu po ich zdanení.
(2)
Účelový fond sa používa na
a)
úhradu zvýšených výdavkov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti skupinám
poistencov určených všeobecnou poisťovňou so súhlasom ministerstva zdravotníctva a
na financovanie mimoriadne náročných zdravotných výkonov určených ministerstvom zdravotníctva,
b)
úhradu zvýšených výdavkov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti jednotlivým
poistencom po schválení správnou radou všeobecnej poisťovne,
c)
úhradu poplatkov za vedenie bankového účtu a dane z úrokov.
§ 53
Správny fond
(1)
Správny fond sa tvorí
a)
najviac vo výške 4 % z vybraného poistného od platiteľov poistného,
b)
najviac vo výške 4 % z poistného plateného štátom a Národným úradom práce,
c)
najviac vo výške 4 % z prijatých náhrad vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb voči poistencom,
d)
z úrokov z bankového účtu,
e)
z darov a ostatných príjmov, ktoré sú určené pre správny fond,
f)
z príjmov z majetku, ktorý bol obstaraný zo správneho fondu,
g)
najviac vo výške 4 % z prirážok k poistnému, poplatkov z omeškania, pokút a poplatkov
za nesplnenie oznamovacej povinnosti,
h)
najviac vo výške 4 % z úhrad od iných poisťovní alebo iných právnych subjektov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť a za služby súvisiace so zabezpečovaním zdravotnej
starostlivosti o poistencov,
i)
z účelového vkladu a úrokov z účelového vkladu.
(2)
Správny fond sa používa na
a)
krytie nákladov súvisiacich so správou a činnosťou všeobecnej poisťovne a jej orgánov
a na obstarávanie majetku,
b)
splácanie úverov, úrokov z úverov a úrokov z finančnej výpomoci,
c)
výdavky spojené s vedením centrálneho registra,
d)
úhradu pokút uložených orgánmi štátneho dozoru.
(3)
Zostatok správneho fondu za príslušný kalendárny rok sa do konca februára nasledujúceho
kalendárneho roka prevedie do základného fondu.
§ 54
Hospodárenie s fondmi všeobecnej poisťovne
(1)
Peňažné prostriedky všeobecnej poisťovne musia byť uložené v peňažných ústavoch,
v ktorých má štát rozhodujúci podiel a ktoré majú sídlo v Slovenskej republike.
(2)
Všeobecná poisťovňa je povinná zabezpečiť oddelenú evidenciu fondov, oddelené vedenie
bankových účtov jednotlivých fondov a oddelenú evidenciu majetku a používanie finančných
prostriedkov. Prostriedky získané z pripoistenia je všeobecná poisťovňa povinná viesť
na osobitnom účte.
(3)
Majetok nakupovaný z prostriedkov základného, účelového a rezervného fondu sa neodpisuje.
ÔSMA ČASŤ
PREROZDEĽOVANIE POISTNÉHO
§ 55
(1)
Všeobecná poisťovňa je povinná zriadiť osobitný účet povinného zdravotného poistenia
(ďalej len „osobitný účet“) na financovanie zdravotnej starostlivosti na základe prerozdeľovania
poistného podľa počtu poistencov násobeného koeficientom vekovej štruktúry poistencov.
(2)
Osobitný účet spravuje všeobecná poisťovňa (ďalej len „správca účtu“) a vedie ho
oddelene od ostatných účtov, ktoré spravuje. Náklady spravovania osobitného účtu sa
uhrádzajú z úrokov osobitného účtu po schválení dozorným orgánom ustanoveným podľa
odseku 3.
(3)
Na dodržiavanie pravidiel hospodárenia s prostriedkami na osobitnom účte dozerá dozorný
orgán zložený zo zástupcov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva
financií Slovenskej republiky, všeobecnej poisťovne a ostatných poisťovní zúčastňujúcich
sa na prerozdeľovaní poistného, každý s jedným hlasom. Činnosť dozorného orgánu je
upravená v štatúte, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
(4)
Pravidlá hospodárenia s osobitným účtom ustanoví Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej
republiky po dohode s Ministerstvom financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným
právnym predpisom.
§ 56
(1)
Poisťovne oznámia do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca správcovi účtu
a)
sumu 65 % zo zaplateného poistného s výnimkou sumy poistného plateného štátom a Národným
úradom práce,
b)
počet poistencov, za ktorých platí poistné štát a Národným úradom práce, a ich vekovú
štruktúru za príslušný kalendárny mesiac,
c)
počet všetkých poistencov a ich vekovú štruktúru za príslušný kalendárny mesiac.
(2)
Jeden podiel pripadajúci na poistenca, za ktorého platí poistné štát a Národný úrad
práce, sa vypočíta zo súčtu percentuálnej sumy podľa odseku 1 písm. a) a celkovej
platby štátu a Národného úradu práce za osoby, za ktoré sú platiteľom tak, že tento
súčet sa vydelí celkovým počtom poistencov, za ktorých je platiteľom štát a Národný
úrad práce, pričom každý poistenec vo veku nad 60 rokov sa počíta dvaapolkrát. Pri
určovaní počtu poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne a ich vekovej štruktúry
sa vychádza z údajov vedených v centrálnom registri poistencov povinného zdravotného
poistenia (§ 71a).
(3)
Celkový podiel príslušnej poisťovne na poistnom platenom štátom a Národným úradom
práce je súčet podielov pripadajúcich na každého jej poistenca, za ktorého je platiteľom
štát a Národný úrad práce, pričom každý poistenec vo veku nad 60 rokov sa počíta dvakrát.
(4)
Správca účtu oznámi do 25. dňa kalendárneho mesiaca všetkým poisťovniam celkovú sumu
poistného plateného štátom a Národným úradom práce, ktorá na nich pripadá za predchádzajúci
mesiac a výsledok prerozdeľovania poistného podľa odsekov 5 a 6.
(5)
Ak presahuje percentuálna suma zaplateného poistného určená podľa odseku l písm.
a) celkovú sumu vypočítanú podľa odsekov 2 a 3, poisťovňa je povinná odviesť presahujúce
finančné prostriedky na osobitný účet do troch pracovných dní odo dňa, keď jej bola
správcom účtu oznámená suma vypočítaná na jedného poistenca.
(6)
Ak suma zaplateného poistného určená v percentách podľa odseku 1 písm. a) nedosahuje
celkovú sumu vypočítanú podľa odsekov 2 a 3, správca účtu odvedie príslušnej poisťovni
chýbajúce finančné prostriedky do 30. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
(7)
Za včas odvedené finančné prostriedky podľa odsekov 5 a 6 sa považujú finančné prostriedky
aj vtedy, ak ich peňažný ústav odpísal z účtu príslušnej poisťovne v určenej lehote.
(8)
Ak poisťovňa alebo správca účtu neuhradil sumu, ktorá na poisťovňu pripadá z prerozdeľovania
poistného včas, je táto povinná zaplatiť v prospech osobitného účtu poplatok vo výške
0,2 % z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. Poplatok uhrádza poisťovňa
z prostriedkov správneho fondu.
DEVIATA ČASŤ
§ 57
Náhrada vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
(1)
Poisťovňa má právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť (ďalej len „náhrada vynaložených nákladov“) v dôsledku zavineného
protiprávneho konania voči poistencom.
(2)
Poisťovňa má voči zdravotníckemu zariadeniu právo na náhradu vynaložených nákladov
za preukázateľné neúčelné predpísanie liekov a za nesprávne vyplnenie lekárskych predpisov.
(3)
Právo na náhradu vynaložených nákladov uplatňuje poisťovňa v súdnom konaní podľa
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
(4)
Na účely náhrady vynaložených nákladov sú súdy a orgány štátnej správy, právnické
osoby a fyzické osoby povinné poskytovať poisťovni potrebnú súčinnosť, najmä predkladať
v ustanovenej lehote požadované doklady a oznamovať požadované údaje.
(5)
Zdravotnícke zariadenia sú povinné oznamovať poisťovni úrazy a choroby z povolania
poistencov, ktorým poskytli zdravotnú starostlivosť, a údaje potrebné na výpočet náhrady
vynaložených nákladov. Smrteľné úrazy, ťažké úrazy a hromadné úrazy a choroby z povolania
sú povinné oznamovať všetky bez výnimky. Z ostatných úrazov oznamujú len tie, pri
ktorých okolnosti nasvedčujú, že boli zavinené protiprávnym konaním tretích osôb.
(6)
Orgány Policajného zboru Slovenskej republiky postupujú pri oznamovaní výsledkov
vyšetrovania a vyhľadávania v prípadoch, v ktorých konali pri trestných činoch ublíženia
na zdraví podľa osobitných predpisov.20)
(7)
Jednotný postup pri uplatňovaní práva na náhradu nákladov určí poisťovňa.
§ 58
Osobitné konanie
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodovanie vo veciach zdravotného poistenia
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
(2)
Proti platobnému výmeru týkajúcemu sa poistného, prirážky k poistnému, poplatku z
omeškania, pokút a poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti možno podať odvolanie
do 15 dní odo dňa doručenia.
(3)
Proti posudku alebo opatreniu revízneho lekára možno podať námietky do piatich dní
odo dňa, keď bol posudok alebo opatrenie doručené alebo oznámené.
(4)
Odvolania a námietky sa podávajú poisťovni prostredníctvom orgánu, ktorý o nich rozhodol
v prvom stupni. Poisťovňa o nich rozhodne s konečnou platnosťou.
(5)
Právoplatné rozhodnutie poisťovne je preskúmateľné súdom podľa osobitných predpisov.21)
§ 59
(1)
Pohľadávky na poistnom, prirážke k poistnému, poplatku z omeškania, pokutách a na
poplatku za nesplnenie oznamovacej povinnosti voči platiteľom povinným platiť sú prednostnými
pohľadávkami podľa § 279 Občianskeho súdneho poriadku.
(2)
Výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa vykonáva na základe právoplatného
rozhodnutia exekučným príkazom poisťovne.
(3)
Pre výkon rozhodnutia na pohľadávky uvedené v odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku.
(4)
Pohľadávky uvedené v odseku 1 vymáha príslušná poisťovňa.
DESIATA ČASŤ
KONTROLNÁ ČINNOSŤ
§ 60
(1)
Poisťovňa má právo vykonať kontrolu v zmluvnom zdravotníckom zariadení alebo u iného
subjektu zabezpečujúceho starostlivosť o poistencov kedykoľvek a bez predchádzajúceho
oznámenia. U platiteľov poistného má právo vykonať kontrolu len po predchádzajúcom
písomnom oznámení.
(2)
Kontrolnú činnosť zameranú na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov
zdravotného poistenia a správneho výpočtu a odvodu poistného vykonáva poisťovňa
a)
revíznymi lekármi, ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
b)
osobitne určenými pracovníkmi (ďalej len „kontrolný pracovník“), ak ide o kontrolu
hospodárenia s prostriedkami zdravotného poistenia, výpočtu a odvodu poistného.
(3)
Revízni lekári, ďalší odborní pracovníci spôsobilí na revíznu činnosť a kontrolní
pracovníci sú povinní pri výkone kontroly preukázať sa služobným preukazom príslušnej
poisťovne a osobitným oprávnením na túto činnosť vydaným oprávneným pracovníkom príslušnej
poisťovne.
§ 61
Revízni lekári
(1)
Revízni lekári a ďalší odborní pracovníci spôsobilí na revíznu činnosť posudzujú
a)
rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti z hľadiska účinnosti, účelnosti a hospodárnosti
najmä posudzovaním zdravotného stavu pacientov z hľadiska trvania práceneschopnosti,
b)
rozsah poskytnutých liečiv, zdravotníckych pomôcok a zdravotníckych potrieb,
c)
či poskytnutá zdravotná starostlivosť zodpovedá zdravotnému stavu poistenca,
d)
či zmluvné zariadenie účtuje poisťovni iba tie výkony, ktoré poskytlo poistencovi
a ktoré je poisťovňa povinná uhradiť,
e)
či poistenec plní povinnosti vyplývajúce z Liečebného poriadku a dodržiava liečebný
režim určený ošetrujúcim lekárom, a to i návštevami práceneschopného.
(2)
Revízni lekári schvaľujú
a)
poskytovanie kúpeľnej starostlivosti s výnimkou kúpeľnej starostlivosti poskytovanej
podľa predpisov o nemocenskom poistení (zabezpečení),
b)
úhradu dopravy poistenca do zdravotníckeho zariadenia alebo z neho iným dopravným
prostriedkom ako sanitným vozidlom dopravnej a záchrannej zdravotníckej služby alebo
prostriedkom medzimestskej hromadnej dopravy osôb a v mimoriadnych prípadoch aj lietadlom.
c)
poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov.3a)
(3)
Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu a dodržiavania liečebného režimu s prihliadnutím
na účelné vynakladanie prostriedkov na sociálne zabezpečenie podľa osobitných predpisov
nie je týmto dotknutá.
(4)
Revízni lekári nemôžu vykonávať žiadnu pracovnú, podnikateľskú alebo inú činnosť,
ktorá je v rozpore so záujmami poisťovne.
(5)
Revízni lekári vykonávajú špecializovanú kontrolnú činnosť v súčinnosti s odborníkmi
konzultantmi.
Kontrolní pracovníci
§ 62
(1)
Kontrolní pracovníci vykonávajú v zmluvných zdravotníckych zariadeniach kontrolu
hospodárenia s prostriedkami zdravotného poistenia.
(2)
Kontrolní pracovníci zisťujú kontrolou u platiteľa poistného správne určenie vymeriavacieho
základu, výšku vykázaného poistného a jeho platenie v ustanovených lehotách a na tento
účel nahliadajú do účtovných dokladov platiteľa poistného.
(3)
Platiteľ poistného, u ktorého kontrolný pracovník vykonáva kontrolu, je povinný
a)
predložiť na základe vyžiadania účtovné a iné potrebné doklady a podať k nim ústne
alebo písomne požadované vysvetlenie,
b)
nezatajovať doklady, ktoré má platiteľ poistného k dispozícii alebo vie, kde sa nachádzajú,
c)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie kontroly.
§ 63
(1)
Kontrolní pracovníci sú oprávnení
a)
nahliadať do účtovnej dokumentácie všetkých činností zmluvného zdravotníckeho zariadenia,
ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa tohto zákona,
b)
kontrolovať materiálno-technické vybavenie zdravotníckeho zariadenia.
(2)
Zmluvné zdravotnícke zariadenie je povinné na žiadosť poisťovne preukázať výhodnosť
voľby zmluvného partnera pre dodávky na zabezpečenie činnosti zdravotníckeho zariadenia.
§ 64
Zdravotná dokumentácia
(1)
Zmluvné zdravotnícke zariadenie je povinné viesť zdravotnú dokumentáciu a uchovávať
všetky údaje tak, aby slúžili ako podklad na zúčtovanie zdravotnej starostlivosti
a na kontrolu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na iné subjekty poskytujúce zdravotnú starostlivosť.
§ 65
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť
(1)
Pracovníci poisťovne a členovia samosprávnych orgánov poisťovne sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri kontrole poskytnutej zdravotnej
starostlivosti alebo pri kontrole hospodárenia s prostriedkami zdravotného poistenia.
(2)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení pracovného pomeru, po skončení
pracovnej činnosti alebo po skončení funkcie.
(3)
Pracovníci poisťovne musia byť poučení o svojej povinnosti zachovávať mlčanlivosť
a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(4)
Pracovníci poisťovne môžu
a)
informácie získané pri výkone svojej činnosti poskytnúť inému pracovníkovi alebo
inej poisťovni, odvolaciemu orgánu poisťovne, súdu alebo prokuratúre,
b)
zovšeobecnené informácie získané pri výkone svojej činnosti poskytnúť príslušnému
ministerstvu s výnimkou informácií súvisiacich so zdravotným stavom pacienta.
(5)
Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môžu byť pracovníci poisťovne oslobodení samosprávnym
orgánom poisťovne len písomne a s uvedením rozsahu a účelu s výnimkou informácií súvisiacich
so zdravotným stavom pacienta.
(6)
Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa považuje aj využitie údajov získaných
pri kontrole platieb poistného alebo v súvislosti s ňou na konanie, ktoré prináša
prospech osobe zaviazanej touto povinnosťou alebo iným osobám.
(7)
Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa nepovažuje využitie všeobecných
údajov vo vedeckej, publikačnej alebo v pedagogickej činnosti.
(8)
Poisťovňa zodpovedá za vytváranie podmienok na zachovávanie mlčanlivosti podľa odseku
1. To platí obdobne aj pri využívaní a umožnení prístupu k údajom evidovaným pomocou
výpočtovej techniky.
JEDENÁSTA ČASŤ
§ 66
Lehoty
(1)
Lehota na uplatnenie nárokov začína plynúť odo dňa, keď sa nárok mohol uplatniť prvýkrát.
(2)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(3)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu,
nedeľu alebo na sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(4)
Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon v poisťovni alebo ak
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý ho má povinnosť doručiť.
(5)
Poisťovňa môže odpustiť zmeškanie lehoty. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí
prekážky a treba s ním spojiť zmeškaný úkon.
§ 67
Štátny dozor
(1)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej
republiky ako orgány štátneho dozoru vykonávajú štátny dozor nad dodržiavaním ustanovení
tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov. Na odstránenie zistených nedostatkov
ukladajú opatrenia a kontrolujú ich dodržiavanie. Pri výkone dozoru postupujú podľa
základných pravidiel kontrolnej činnosti ustanovených osobitným predpisom.21a) Kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných predpisov nie sú týmito ustanoveniami
dotknuté.
(2)
Obsahom dozoru je
a)
kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňami,
b)
kontrola pravidiel hospodárenia s osobitným účtom,
c)
kontrola hospodárenia poisťovní,
d)
kontrola plnenia opatrení prijatých orgánmi poisťovní,
e)
určovanie lehôt na odstránenie zistených nedostatkov a kontrola plnenia opatrení
na odstránenie zistených nedostatkov,
f)
podávanie podnetov na zrušenie povolenia na zriadenie rezortných poisťovní,
g)
podávanie podnetov na zvolávanie mimoriadnych zasadnutí samosprávnych orgánov poisťovní.
(3)
Orgány štátneho dozoru pri vykonávaní činnosti uvedenej v odseku 1 majú právo
a)
vstupovať do priestorov poisťovní,
b)
požadovať od poisťovní predloženie dokladov a podanie vysvetlení potrebných na vykonávanie
štátneho dozoru,
c)
zúčastňovať sa na zasadnutiach samosprávnych orgánov poisťovní,
d)
žiadať od orgánov poisťovní prijatie opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.
(4)
Ak orgány štátneho dozoru zistia nedostatky v činnosti poisťovne, najmä nedodržiavanie
ustanovení tohto zákona alebo poistného rozpočtu, môžu vyžadovať, aby
a)
poisťovňa odstránila v určenej lehote zistené nedostatky, najmä uviedla svoju činnosť
do súladu s týmto zákonom alebo s poistným rozpočtom,
b)
rozhodnutia poisťovne, ktoré určí orgán štátneho dozoru, podliehali schváleniu správnej
rady najviac počas jedného roka,
c)
poisťovňa zabezpečila prostredníctvom audítora21b) overenie finančnej a majetkovej situácie alebo overenie účtovnej závierky.
(5)
V prípade, že opatrenia na odstránenie zistených závažných nedostatkov poisťovňa
nesplní v ustanovenom rozsahu alebo v určenej lehote, orgány štátneho dozoru môžu
podať podnet na uloženie pokuty podľa § 67a alebo na zrušenie povolenia na zriadenie
rezortnej poisťovne.
DVANÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 69
Informačný systém
(1)
Všeobecná poisťovňa a poisťovne sú povinné prevádzkovať, aktualizovať a rozvíjať
informačný systém, ktorý musí byť kompatibilný s informačným systémom všeobecnej poisťovne
a so zmluvnými zdravotníckymi zariadeniami, musí nadväzovať na štátnu štatistickú
evidenciu a rešpektovať požiadavky preukázateľnosti. Informačný systém musí v činnosti
poisťovní zabezpečovať realizáciu štátnej zdravotnej politiky, Liečebného poriadku,
princípov finančnej politiky štátu s možnosťou jednotnej elektronickej identifikácie
poistencov. Informačný systém musí mať vstavané ochranné mechanizmy.
(2)
Poisťovňa vedie zoznam poistencov. Je oprávnená zbierať a povinná uchovávať informácie
umožňujúce identifikáciu poistenca po dobu 99 rokov od jeho narodenia.
(3)
Používanie údajov z informačného systému príslušnej poisťovne je jej výhradným právom
a je chránené služobným tajomstvom. Informácie s výnimkou informácií o zdravotnom
stave poistenca možno poskytovať len so súhlasom správnej rady a zmluvných partnerov
poisťovne, ktorých sa informácie týkajú. Poisťovňa je povinná vytvoriť také organizačné
a technické podmienky na prevádzku informačného systému, aby sa zabránilo jeho zneužitiu.
Pri prevádzkovaní informačného systému a vykonávaní činností súvisiacich s prevádzkovaním
sa postupuje podľa osobitného zákona.23)
(4)
Informácie, ktoré sa týkajú poistencov, možno poskytovať výhradne s ich súhlasom
s výnimkou údajov potrebných na vedenie centrálneho registra poistenca povinného zdravotného
poistenia. Všeobecná poisťovňa nesmie bez súhlasu poistenca poskytnúť uvedené údaje
ďalším právnickým osobám a fyzickým osobám.
(5)
Poisťovňa poskytuje bezplatne orgánom štátnej správy na úseku zdravotníctva a na
úseku financovania a ostatným poisťovniam informácie týkajúce sa vzniku a zániku poistného
vzťahu a údaje potrebné na rozhodovanie a riadenie zdravotníctva, na financovanie
a fungovanie poistného systému.
(6)
Poisťovňa poskytuje bezplatne Štatistickému úradu Slovenskej republiky vopred dohodnuté
a správnou radou poisťovne odsúhlasené štatistické údaje v požadovanom rozsahu, štruktúre
a periodicite.24)
§ 70
Orgán vykonávajúci správu daní je povinný na požiadanie poisťovne oznámiť výšku základu
dane občana a iné údaje potrebné na určenie vymeriavacieho základu a výpočet poistného.
§ 71
(1)
Poisťovňa je povinná v prípade, že sa v nej prihlási na zdravotné poistenie ako poistenec
fyzická osoba, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť podľa tohto zákona, oznámiť
vznik účasti na zdravotnom poistení do ôsmich dní tej poisťovni, ktorá dosiaľ vykonávala
jej zdravotné poistenie.
(2)
Ak vznikne nesplnením povinnosti podľa odseku 1 škoda, je poisťovňa, ktorá ju spôsobila,
povinná ju nahradiť. Spôsob náhrady škody sa riadi všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§ 71a
(1)
Ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje vedenie centrálneho registra poistencov povinného
zdravotného poistenia (ďalej len „centrálny register“).
(2)
Poisťovne sú povinné vždy k 20. dňu príslušného mesiaca oznamovať údaje potrebné
na vedenie centrálneho registra, ktorými sú meno, priezvisko, rodné číslo, adresa
poistenca, deň vzniku a zániku poistného vzťahu, a údaje o platiteľovi poistného (§ 10 ods. 1) spôsobom, ktorý určí ministerstvo zdravotníctva po prerokovaní s poisťovňami. Tieto
údaje sa poskytujú bezplatne.
(3)
Príspevok na úhradu nákladov spojených so zavedením centrálneho registra a jeho vedením
poskytujú všetky poisťovne, a to pomerne podľa počtu poistencov; uhrádzajú ho zo správneho
fondu.
(4)
Ministerstvo zdravotníctva je povinné zachovávať mlčanlivosť o údajoch z centrálneho
registra s výnimkou poskytnutia údajov poisťovniam, ministerstvu financií a Národnej
rade Slovenskej republiky. Pri prevádzkovaní centrálneho registra sa postupuje podľa
osobitného zákona.23)
§ 71b
(1)
Ministerstvo zdravotníctva zabezpečuje vedenie centrálneho informačného systému obsahujúceho
aj údaje o financovaní zdravotnej starostlivosti poskytovanej zo zdravotného poistenia.
Pri prevádzkovaní centrálneho informačného systému sa postupuje podľa osobitného zákona.23)
(2)
Poisťovne sú povinné do 30. dňa príslušného mesiaca oznamovať ministerstvu zdravotníctva
údaje týkajúce sa financovania zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom za
predchádzajúci mesiac. Tieto údaje sa poskytujú bezplatne.
TRINÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 72
(1)
Všeobecná poisťovňa sa vytvára z Národnej poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia,
z časti riaditeľstva Národnej poisťovne a z regionálnych národných poisťovní – správ
regionálnych fondov zdravotného poistenia, z Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne
– správy regionálneho fondu zdravotného poistenia a z Košickej regionálnej národnej
poisťovne – správy regionálneho fondu zdravotného poistenia, ktoré vykonávajú pôsobnosť
v oblasti zdravotného poistenia.
(2)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúcich subjektov prechádzajú
na všeobecnú poisťovňu.
§ 73
Pôsobnosť Národnej poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia, riaditeľstva Národnej
poisťovne v oblasti zdravotného poistenia a regionálnych národných poisťovní vrátane
Bratislavskej regionálnej národnej poisťovne a Košickej regionálnej národnej poisťovne
– správ regionálnych fondov zdravotného poistenia prechádza na všeobecnú poisťovňu.
§ 74
(1)
Správa majetku riaditeľstva Národnej poisťovne a regionálnych národných poisťovní
sa usporiada dohodou medzi právnymi nástupcami Národnej poisťovne.
(2)
Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, rozhodne o rozdelení správy majetku na návrh
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky alebo Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky.
(3)
Správa majetku Národnej poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia v Bratislave
prechádza na všeobecnú poisťovňu.
(4)
Správa majetku regionálnych národných poisťovní, ktorý sa využíva na účely správ
regionálnych fondov zdravotného poistenia a bol nadobudnutý z prostriedkov Národnej
poisťovne – Správy Fondu zdravotného poistenia, prechádza na všeobecnú poisťovňu.
(5)
Majetok, ktorý nadobudla Správa Fondu zdravotného poistenia a správy regionálnych
fondov zdravotného poistenia po nadobudnutí účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia, je majetkom všeobecnej poisťovne.
(6)
Majetok štátu, ku ktorému mal Ústav pre zavedenie zdravotného poistenia v Bratislave
právo hospodárenia do nadobudnutia účinnosti zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia, prechádza do správy všeobecnej poisťovne.
§ 75
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na činnosť poisťovní zriadených ku
dňu účinnosti tohto zákona a na činnosť rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych
zdravotných poisťovní zriadených podľa tohto zákona s výnimkou predkladania návrhu
poistného rozpočtu a predkladania návrhu účtovnej závierky, ktoré rezortné poisťovne
predkladajú Ministerstvu financií Slovenskej republiky na informáciu.
(2)
Poistenci poistení v Národnej poisťovni sa stávajú poistencami všeobecnej poisťovne
so všetkými právami a povinnosťami, ak nie sú poistencami iných poisťovní.
§ 76
(1)
Národná rada Slovenskej republiky zvolí členov správnej rady najneskôr do štyroch
týždňov odo dňa zriadenia všeobecnej poisťovne.
(2)
Správna rada zvolí riaditeľa všeobecnej poisťovne a členov dozornej rady najneskôr
do šiestich týždňov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(3)
Do dňa účinnosti tohto zákona administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou
všeobecnej poisťovne plní Správa Fondu zdravotného poistenia; platí to aj pre úhradu
nákladov spojených s činnosťou všeobecnej poisťovne do dňa účinnosti tohto zákona.
(4)
Do zvolenia riaditeľa všeobecnej poisťovne vykonáva jeho činnosť riaditeľ Správy
Fondu zdravotného poistenia.
§ 76a
(1)
Rezortné poisťovne predkladajú ministerstvu financií a ministerstvu zdravotníctva
ako orgánom štátneho dozoru v nimi určených termínoch návrh poistného rozpočtu, účtovnú
závierku a správu o hospodárení po prerokovaní v samosprávnych orgánoch. Štvrťročnú
správu o hospodárení predkladajú do 70 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka.
(2)
Ustanovenia § 47 až 54 sa vzťahujú na všetky poisťovne v celom rozsahu, ak osobitný zákon neustanovuje inak.14)
(3)
Rezortné poisťovne zriadené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa považujú za
rezortné poisťovne zriadené podľa tohto zákona. Tieto poisťovne musia dosiahnuť počet
najmenej 300 000 poistencov najneskôr do dvoch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona;
nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom na zrušenie poisťovne podľa § 34.
§ 76b
Na poistné, ktoré do dňa účinnosti tohto zákona nie je premlčané, sa vzťahuje ustanovenie
§ 21 ods. 1.
§ 77
Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 7/1993 Z. z. o zriadení Národnej poisťovne a o financovaní zdravotného poistenia, nemocenského
poistenia a dôchodkového poistenia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 85/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 159/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 160/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994
Z. z.,
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 9/1993 Z. z. o zdravotnom poistení a hospodárení s Fondom zdravotného poistenia v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej
republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov.
§ 78
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1995 okrem ustanovení § 28 a § 29 ods. 1, § 41 až 43, § 44 ods. 3 a § 76, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembrom 1994.
Čl. XII
(1)
Ak platí poistné na zdravotné poistenie, dôchodkové zabezpečenie a nemocenské poistenie
zamestnávateľ, ktorým je štátna rozpočtová alebo štátna príspevková organizácia, postupuje
pri splátke za december 1994 v termínoch podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.; ustanovenia § 23 a 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. a § 27 a 28 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. sa na tieto účely nepoužijú.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Jozef Moravčík v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Jozef Moravčík v. r.
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
2)
Zákon č. 498/1990 Zb. o utečencoch.
3)
Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z. o opatreniach na predchádzanie prenosným ochoreniam.
3a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku.
3c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov.
4)
§ 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.
6)
§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
6a)
§ 22b zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
6b)
§ 6 ods. 7 zákona č. 160/1997 Z. z. o Rade Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie a o zmene zákona
č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
§ 8 ods. 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 254/1991 Zb. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.§ 7 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov.
7)
Vyhláška Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského
poistenia občanom v osobitných prípadoch v znení neskorších predpisov.
8)
§ 4a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
9)
§ 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 134/1995 Z. z.
9a)
Zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
9b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.
10)
§ 16 písm. a) bod 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov.§ 37 ods. 1 až 3 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.
11)
§ 8 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
11a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami.
11aa)
Zákon č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11ab)
§ 42 zákona č. 54/1956 Zb.§ 5 zákona č. 32/1957 Zb. v znení neskorších predpisov.
11b)
§ 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti.
12)
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 53/1992 Zb. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad § 4 ods. 2 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku, § 3 ods. 2 zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách
a orgánoch, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení neskorších predpisov.
13b)
§ 110b, § 117 ods. 3, § 124 až 126, 128 až 130 Zákonníka práce.§ 6 a § 11 ods. 3 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov.§ 3 ods. 2 a § 14 zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách
a orgánoch v znení neskorších predpisov.
13c)
13d)
§ 97 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky.
13e)
§ 3 zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
13f)
§ 3 zákona č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a ostatných hromadných informačných prostriedkoch v znení neskorších
predpisov.
13g)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby.
13ga)
§ 6 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
13h)
§ 3 ods. 1 písm. b) a § 10 ods. 1 písm. k) zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
13ha)
§ 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku
1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13hb)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 242/1994
Z. z.
13hc)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
14)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného
poistenia, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 92/1994 Z. z. o Vojenskej zdravotnej poisťovni a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 201/1994 Z. z. o zdravotnom poistení železničiarov a o Železničiarskej zdravotnej poisťovni.
15)
17)
Zákon č. 328/l991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
17b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
17c)
§ 3 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996
Z. z.
21a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 418/1991 Zb. o štátnej kontrole v znení neskorších predpisov.
21b)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov.
21c)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 193/1992 Zb. o Štátnom fonde zdravia v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 242/1994
Z. z.
21d)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
22)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1996 Z. z.
23)
Zákon č. 256/l992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
24)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 322/l992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon č. 256/1992 Zb. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.