233/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2020 do 31.03.2020
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 233/1995 Z. z. |
| Názov: | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 14.09.1995 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.11.1995 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.2020 |
| Dátum účinnosti do: | 31.03.2020 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 288/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov |
| 89/1997 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia |
| 228/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov |
| 268/2006 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia |
| 405/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov |
| 141/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 405/2006 Z. z. |
| 469/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia |
| 569/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov |
| 216/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 469/2008 Z. z. |
| 327/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na funkciu súdneho exekútora |
| 355/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o centrálnom registri exekúcií |
| 292/2015 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov |
| 143/2016 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní opatrenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo 17. marca 2016 č. 39346/2016-110, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov (oznámenie č. 228/1998 Z. z.) v znení neskorších predpisov. |
| 10/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 18. januára 2017 č. 38324/2017-110, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov |
| 68/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 258/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z októbra 2017 č. 46878/2017-110, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 15. júna 1998 č. 1618/1998-60, ktorým sa vydáva Kancelársky poriadok pre súdnych exekútorov |
| 390/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov |
| 421/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 355/2014 Z. z. o centrálnom registri exekúcií |
| 85/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 417/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 85/2023 Z. z. |
| 528/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov |
| 140/1961 Zb. | Trestný zákon. |
| 99/1963 Zb. | Občiansky súdny poriadok |
| 455/1991 Zb. | Zákon o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) |
| 21/1992 Zb. | Zákon o bankách |
| 171/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore |
| 211/1997 Z. z. | Zákon o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 235/1998 Z. z. | Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony |
| 240/1998 Z. z. | Zákon o poľnohospodárstve a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 280/1999 Z. z. | Zákon , ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 415/2000 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2000 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 41 ods. 3 a § 235 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky |
| 291/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 483/2001 Z. z. | Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 32/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 356/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 514/2003 Z. z. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov |
| 589/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 613/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2005 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2005 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 237 ods. 2, 3, 5 a 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky |
| 300/2005 Z. z. | Trestný zákon |
| 341/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 585/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 568/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 384/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 554/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 84/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 192/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 466/2009 Z. z. | Zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 144/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 151/2010 Z. z. | Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 102/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 348/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 230/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 335/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 461/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 14/2013 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 115/2011 z 12. decembra 2012 vo veci návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 26 a § 30d zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, ako aj § 30 ods. 3 v časti „to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov“, § 41 ods. 4, § 44 ods. 2 v časti „ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava“, § 45 ods. 2 poslednej vety, § 52 ods. 1 poslednej vety, § 96 ods. 1 poslednej vety, § 107 ods. 1 poslednej vety, § 123 ods. 1 poslednej vety, § 137 ods. 1 poslednej vety a § 168 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1, 4 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1, čl. 141 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 299/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 355/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 106/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 335/2014 Z. z. | Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 358/2015 Z. z. | Zákon o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) |
| 437/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 438/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 2/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 59/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 233/2019 Z. z. | Zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 389/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 420/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 46/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 296/2020 Z. z. | Zákon o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 66/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
| 48/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 87/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
233
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 14. septembra 1995
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Tento zákon upravuje
a)
postavenie a činnosť súdnych exekútorov (ďalej len „exekútor“),
b)
samosprávu exekútorov.
§ 2
(1)
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu
exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).
(2)
Ak tak ustanoví tento zákon, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť.
§ 3
Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti
je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie
a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.
§ 4
Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom,
podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo
členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním
inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej,
publicistickej a športovej činnosti.
§ 5
(1)
V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa.1)
(2)
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
§ 5a
(1)
Exekútor je povinný pri výkone exekučnej činnosti a ďalšej činnosti podľa tohto zákona
používať označenie „súdny exekútor“. Označenie „súdny exekútor“ alebo „exekútorský
úrad“, od nich odvodené tvary slov, ani označenie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo
zámeny s uvedenými označeniami nie je oprávnená používať iná osoba.
(2)
Ten, kto nevykonáva podľa zákona nútený výkon exekučných titulov, nie je oprávnený
označovať svoju činnosť ako „výkon rozhodnutia“, „exekúcia“ alebo „exekučná činnosť“,
používať tvary slov od nich odvodené, ani iné označenie spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo
zámeny s uvedenými označeniami.
§ 6
(1)
Exekútor riadi činnosť exekútorského úradu, ktorý v jeho mene plní úlohy spojené
s odborným, organizačným a technickým zabezpečením exekučnej činnosti.
(2)
Exekútor môže zamestnávať zamestnancov (§ 20 až 28).
(3)
Na základe písomného poverenia udeleného exekútorom môžu jeho zamestnanci vykonávať
jednotlivé úkony exekučnej činnosti za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(4)
Na pracovný pomer zamestnancov exekútora sa vzťahuje osobitný predpis.2)
§ 7
Orgánom samosprávy exekútorov je Slovenská komora exekútorov (ďalej len „komora“)
(§ 212 až 218).
§ 8
(1)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vedie
zoznam exekútorov, ktorý vrátane zmien v zozname zverejňuje na svojom webovom sídle.
Ministerstvo oznamuje komore a súdom podstatné zmeny v zozname exekútorov, najmä prerušenie
výkonu funkcie exekútora, pozastavenie výkonu funkcie exekútora a zánik výkonu funkcie
exekútora.
(2)
Ministerstvo vykonáva štátny dohľad nad činnosťou komory a činnosťou exekútorov
a)
sledovaním dodržiavania zákonnosti postupov exekútorov v konkrétnych veciach,
b)
pravidelnými a účelovými previerkami exekútorských úradov a exekučných spisov,
c)
hodnotením správ komory o činnosti komory a činnosti exekútorov.
(3)
Ministerstvo je pri výkone štátneho dohľadu oprávnené
a)
nahliadať do exekučných spisov, listín a evidenčných pomôcok exekútora, vyhotovovať
si z nich výpisy a kópie,
b)
žiadať v lehote, ktorú určí, písomné vyjadrenie exekútora k postupu, ktorý je predmetom
štátneho dohľadu,
c)
žiadať ústne vysvetlenie exekútora, prípadne jeho zamestnanca k postupu, ktorý je
predmetom štátneho dohľadu, pokiaľ písomné vyjadrenie podľa písmena b) nie je potrebné
alebo je nedostatočné,
d)
vstupovať do priestorov exekútorského úradu v obvyklých úradných hodinách (§ 15 ods. 4).
(4)
Pri výkone štátneho dohľadu je exekútor povinný ministerstvu poskytnúť súčinnosť
tým, že
a)
v lehote určenej ministerstvom predloží kópie požadovaných listín a spisy, o ktoré
ministerstvo požiada,
b)
v lehote určenej ministerstvom poskytne písomné vyjadrenie podľa odseku 3 písm. b),
c)
na predvolanie sa dostaví na účel podania ústneho vysvetlenia podľa odseku 3 písm.
c).
(5)
Komora na požiadanie ministerstva spolupôsobí pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou
exekútorov.
(6)
Exekútor je povinný bezodkladne oznámiť ministerstvu každú zmenu údajov zapisovaných
v zozname exekútorov, ako aj skutočnosť, ktorá môže byť dôvodom na prerušenie výkonu
funkcie exekútora, pozastavenie výkonu funkcie exekútora alebo zánik výkonu funkcie
exekútora.
(7)
Komora každoročne do 30. apríla podáva ministerstvu a na svojom webovom sídle zverejní
správu o činnosti komory a činnosti exekútorov za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá
obsahuje informácie o zmenách v zozname exekútorov a exekútorských koncipientov, poznatky
z vybavovania sťažností na činnosť exekútorov a prehľad počtu doručených návrhov oprávnených
na vykonanie exekúcie, počtu skončených exekučných konaní a počtu neskončených exekučných
konaní. Exekútor je povinný každoročne do 31. januára podať komore správu o počte
doručených návrhov oprávnených na vykonanie exekúcie, počte skončených exekučných
konaní a počte neskončených exekučných konaní za predchádzajúci kalendárny rok a v
tejto súvislosti poskytnúť aj súčinnosť potrebnú na vypracovanie správy podľa prvej
vety.
(8)
Nesplnenie povinností uvedených v odsekoch 4, 6 a 7 exekútorom je jeho disciplinárnym
previnením.
§ 9
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister“)
a)
vymenúva a odvoláva exekútorov,
b)
vyhlasuje výberové konanie na funkciu exekútora (ďalej len „výberové konanie“),
c)
môže exekútora na jeho žiadosť preložiť s účinnosťou k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho
polroka do územného obvodu iného krajského súdu; na tento účel si minister môže vyžiadať
stanovisko komory,
d)
rozhoduje o zbavení exekútora povinnosti mlčanlivosti.
DRUHÁ ČASŤ
SÚDNY EXEKÚTOR
PRVÁ HLAVA
SÚDNY EXEKÚTOR A EXEKÚTORSKÝ ÚRAD
§ 10
(1)
Za exekútora možno vymenovať občana,
a)
ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike3) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný
zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni
a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore
právo,
c)
ktorý je bezúhonný,
d)
ktorý aspoň päť rokov vykonával právnu prax, z toho najmenej tri roky exekučnú prax,
e)
ktorý zložil odbornú skúšku,
f)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenia výkonu funkcie exekútora
podľa § 221 ods. 2 písm. c),
g)
ktorému nebolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutia zo zoznamu advokátov,
disciplinárne opatrenie zbavenia notárskeho úradu, disciplinárne opatrenie zbavenia
výkonu funkcie prokurátora alebo disciplinárne opatrenie odvolania z funkcie sudcu
podľa osobitných predpisov,3a)
h)
ktorý úspešne absolvoval výberové konanie.
(2)
Exekučná prax je prax exekútora a exekútorského koncipienta podľa tohto zákona, ktorý
spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) až c). Komora započíta do exekučnej praxe
prax sudcu, prokurátora, advokáta, notára, vyššieho súdneho úradníka, justičného čakateľa,
právneho čakateľa prokuratúry, advokátskeho koncipienta, notárskeho koncipienta. Komora
môže do exekučnej praxe započítať aj inú právnu prax, maximálne však v trvaní dvoch
rokov.
(3)
Odbornou skúškou sa rozumie odborná skúška exekútora podľa tohto zákona. Komora uzná
odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku
a odbornú skúšku komerčného právnika za odbornú skúšku podľa tohto zákona.
(4)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu,
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej
korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého
sa hľadí, akoby nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu.3b)
(5)
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov;3c) na tento účel je občan povinný poskytnúť údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra
trestov.3caa) Údaje podľa prvej vety oprávnená osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom
elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu
registra trestov.
§ 10a
Komora umožní vykonať odbornú skúšku do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti
exekútorskému koncipientovi, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 10 ods. 1 písm. a) až d).
Výberové konanie
§ 10b
(1)
Výberové konanie vyhlasuje minister pre územný obvod krajského súdu. Výberové konanie
sa vyhlási verejne na webovom sídle ministerstva najmenej 60 dní pred jeho uskutočnením.
(2)
Minister môže vyhlásiť výberové konanie
a)
na návrh komory, ak zanikol výkon funkcie exekútora (§ 16 ods. 1) a je potrebné obsadiť miesto exekútora v územnom obvode krajského súdu, v ktorom
bolo sídlo exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol,
b)
ak v územnom obvode krajského súdu je potrebné zvýšiť počet exekútorov.
(3)
Do výberového konania sa písomnou žiadosťou adresovanou ministerstvu môže prihlásiť
každý, kto spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1 písm. a) až g) (ďalej len „uchádzač“).
(4)
Ak žiaden uchádzač vo výberovom konaní neuspeje a trvajú dôvody jeho vyhlásenia podľa
odseku 2, minister vyhlási výberové konanie opakovane v lehote troch mesiacov od skončenia
predchádzajúceho výberového konania. Pre skončenie opakovaného výberového konania
platí § 10d ods. 4.
§ 10c
(1)
Výberovým konaním na funkciu exekútora sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad,
schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, orientácia
v právnom poriadku, schopnosť aplikácie a interpretácie právnych predpisov, verbálny
prejav, osobnostné predpoklady uchádzača na výkon funkcie exekútora a jeho znalosti
pravidiel profesijnej etiky.
(2)
Výberové konanie pozostáva z písomného testu, prípadovej štúdie, prípravy a vypracovania
písomností exekútora, prekladu z cudzieho jazyka, psychologického posúdenia a z ústnej
časti. Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou osobitným predpisom.3ca)
(3)
Výberové konanie je verejné okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie
administratívne a organizačne zabezpečuje komora. Komora je povinná vytvoriť podmienky
pre účasť verejnosti na výberovom konaní.
§ 10d
(1)
Výberové konanie uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie
vymenúva a odvoláva minister. Výberová komisia pozostáva z dvoch členov, ktorých navrhuje
komora, dvoch členov, ktorých navrhuje minister, a jedného člena, ktorého navrhuje
predseda krajského súdu, do územného obvodu ktorého má byť exekútor vymenovaný, zo
sudcov pôsobiacich na súdoch v územnom obvode tohto krajského súdu vybavujúcich agendu
výkonu rozhodnutia. Pre každé výberové konanie vymenúva minister súčasne troch náhradníkov;
minister, komora a predseda krajského súdu na ten účel navrhnú po jednom náhradníkovi
tak, aby náhradníci mohli byť vymenovaní súčasne s členmi výberovej komisie. Náhradník
sa ujme funkcie člena výberovej komisie, ak sa na strane člena výberovej komisie vyskytnú
okolnosti, ktoré mu znemožnia účasť vo výberovom konaní. Na webovom sídle ministerstva
sa zverejní zoznam členov výberovej komisie a náhradníkov, a to aspoň 15 dní pred
uskutočnením výberového konania.
(2)
Za člena výberovej komisie alebo náhradníka možno vymenovať len osobu, ktorá má morálne
a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie a ktorá je
spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 10c ods. 1. Minister a komora môžu okrem zamestnancov ministerstva a členov komory navrhnúť
za člena výberovej komisie alebo náhradníka aj iné osoby, ktoré pôsobia v sektore
vysokých škôl alebo vykonávajú právnické povolanie a spĺňajú predpoklady podľa prvej
vety.
(3)
Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová
komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia.
Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
(4)
Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu
výberového konania na webovom sídle ministerstva do 24 hodín od vyhlásenia výsledkov
výberového konania; výberové konanie je skončené zverejnením zápisnice o priebehu
výberového konania. Ak predseda výberovej komisie nesplní povinnosť podľa prvej vety,
môže splniť túto povinnosť ktorýkoľvek z členov výberovej komisie.
(5)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, ustanoví náležitosti vyhlásenia
výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, spôsob vykonania
výberového konania, podrobnosti o písomnom teste, prípadovej štúdii, príprave a vypracovaní
písomností exekútora, preklade z cudzieho jazyka, psychologickom posúdení a o ústnej
časti výberového konania, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania, vyhlásenie
výsledkov výberového konania a náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania.
§ 11
Vymenovanie do funkcie exekútora
(1)
Exekútora vymenuje pre územný obvod krajského súdu minister na základe výsledkov
výberového konania.
(2)
Po zverejnení zápisnice o priebehu výberového konania podľa § 10d ods. 4 zabezpečí predseda výberovej komisie doručenie zápisnice o priebehu výberového konania
ministrovi spolu s návrhom na vymenovanie úspešného uchádzača o funkciu exekútora
podľa poradia určeného výberovou komisiou. Ak predseda výberovej komisie nesplní povinnosť
podľa predchádzajúcej vety do 24 hodín od zverejnenia zápisnice o priebehu výberového
konania, môže splniť túto povinnosť ktorýkoľvek z členov výberovej komisie.
§ 12
(1)
Exekútor môže vykonávať exekučnú činnosť a ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, len
ak
a)
zložil sľub,
b)
uzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti
s vykonávaním tejto činnosti s limitom poistného plnenia najmenej vo výške 100 000
eur,
c)
najneskôr do troch mesiacov od vymenovania do funkcie zložil na účet komory peňažnú
zábezpeku v sume 3 319,39 eura na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie
exekútora,
d)
spĺňa personálne, materiálne a technické podmienky na riadny výkon činnosti podľa
tohto zákona.
(2)
Exekútor je povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu podľa odseku
1 písm. b) a preukázať sa touto zmluvou komore a ministerstvu pred zložením sľubu.
Ak exekútor zamestnáva zamestnancov, je povinný uzavrieť zmluvu o poistení svojej
zodpovednosti aj za škodu spôsobenú jeho zamestnancami v súvislosti s činnosťou podľa
tohto zákona.
(3)
Poistenie zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním
činnosti podľa tohto zákona, musí trvať po celý čas výkonu funkcie exekútora. Vznik,
zmenu a zánik poistenia je exekútor povinný bezodkladne oznámiť komore a ministerstvu.
(4)
Exekútor je povinný vyhlásiť, že spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. d) pri zložení
sľubu. Komora overí splnenie podmienok podľa odseku 1 písm. d) do troch mesiacov od
zloženia sľubu. Splnenie podmienok komora bezodkladne oznámi ministerstvu, ktoré exekútora
bezodkladne zaradí do systému náhodného prideľovania vecí podľa § 55.
(5)
Peňažné prostriedky, ktoré exekútor prijal pri výkone exekučnej činnosti, je exekútor
povinný ukladať na osobitný bankový účet vedený v banke alebo pobočke zahraničnej
banky (ďalej len „banka“) bezodkladne po tom, čo mu boli zaplatené; to neplatí, ak
sa exekútor s oprávneným písomne dohodol, že mu vyplatí peňažné prostriedky v hotovosti
do troch pracovných dní od ich prijatia. Peňažné prostriedky na osobitnom bankovom
účte, okrem trov exekúcie, môže exekútor použiť len na účel poukázania oprávneným
osobám. Exekútor oznámi komore číslo osobitného bankového účtu a bezodkladne aj jeho
zmenu; číslo osobitného bankového účtu exekútora zverejňuje komora na svojom webovom
sídle. Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte nepodliehajú exekúcii
podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,6b) okrem trov exekúcie. Peňažné prostriedky uložené na osobitnom bankovom účte podľa
§ 12 ods. 5 a § 61h ods. 1 písm. f) sa na účely osobitného predpisu3cb) považujú za vklad chránený podľa osobitného predpisu.3cb)
(6)
Exekútor je povinný si priebežne prehlbovať a rozširovať odborné vedomosti a schopnosti
potrebné na riadny výkon exekučnej činnosti. Exekútor a exekútorský koncipient sú
povinní zúčastňovať sa vzdelávania organizovaného komorou; vzdelávania sa podľa potreby
môže bez povinnosti úhrady nákladov vzdelávania zúčastniť aj zástupca ministerstva.
Podrobnosti o vzdelávaní exekútorov a exekútorských koncipientov upraví vnútorný predpis
komory.
(7)
Exekútor spĺňa materiálne a technické podmienky na výkon činnosti podľa tohto zákona,
ak
a)
používa programové prostriedky a technické prostriedky určené ministerstvom po dohode
s komorou a pri prijímaní elektronických podaní elektronickú schránku exekútora,
b)
má zriadený exekútorský úrad, ktorý je
1.
označený v súlade s § 15 ods. 3,
2.
verejne prístupný podľa § 15 ods. 4,
3.
primerane materiálne a technicky vybavený,
c)
v sídle exekútorského úradu je zriadená verejne prístupná podateľňa v súlade s § 15 ods. 4,
d)
má zriadené osobitné bankové účty vedené v banke na účely podľa § 12 ods. 5 a § 61h ods. 1 písm. f),
e)
komunikuje prostriedkami elektronickej komunikácie s tretími osobami, s ktorými komora
uzavrela dohodu o elektronickej komunikácii.
(8)
Podrobnosti o personálnych, materiálnych a technických podmienkach, ktoré musí exekútor
spĺňať na riadny výkon svojej funkcie, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 13
Exekútor skladá do rúk ministra tento sľub:
„Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej
republiky a ostatné zákony, ako aj iné všeobecne záväzné právne predpisy a budem ich
uplatňovať ako súdny exekútor podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, pri výkone
svojej činnosti budem postupovať nezávisle, nestranne a spravodlivo a budem dodržiavať
povinnosť mlčanlivosti o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti
s vykonávaním činnosti podľa Exekučného poriadku.“.
§ 14
(1)
Exekútor pri svojej činnosti používa preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak,
ktoré obsahujú
a)
jeho meno, priezvisko a akademický titul,
b)
označenie „súdny exekútor“,
c)
sídlo exekútora,
d)
štátny znak Slovenskej republiky.
(2)
Preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak vydá exekútorovi komora.
(3)
Vzor odtlačku pečiatky a pečatidla exekútora je v prílohe č. 1.
§ 15
(1)
Sídlo uvedené v žiadosti o zaradenie do výberového konania určí minister pri vymenovaní
exekútora do funkcie ako sídlo exekútorského úradu. Okrem prípadu podľa § 9 písm. c) možno sídlo exekútorského úradu určené podľa prvej vety zmeniť len v rámci územného
obvodu krajského súdu; zmenu sídla exekútorského úradu exekútor bezodkladne oznámi
komore a ministerstvu.
(2)
Adresa sídla exekútorského úradu je adresou pre doručovanie písomností súvisiacich
s exekučnou činnosťou a s ďalšou činnosťou exekútora podľa tohto zákona; adresou sa
rozumie názov obce s uvedením jej poštového smerovacieho čísla, názov ulice alebo
iného verejného priestranstva a orientačné číslo, prípadne súpisné číslo, ak sa obec
nečlení na ulice. Exekútor je povinný na tejto adrese zabezpečiť riadne preberanie
písomností a nemôže namietať, že sa na tejto adrese nezdržiava.
(3)
Exekútorský úrad sa označí podľa prílohy č. 2.
(4)
Exekútor je povinný zabezpečiť, aby bol exekútorský úrad verejne prístupný aj bez
predchádzajúceho oznámenia každý pracovný deň aspoň päť hodín, z toho vždy medzi 13.
a 15. hodinou, a aspoň v jeden pracovný deň aj medzi 15. a 16. hodinou. Úradné hodiny
a ich zmenu exekútor zverejňuje na svojej úradnej tabuli a bezodkladne oznamuje komore,
ktorá ich zverejňuje na svojom webovom sídle. Počas úradných hodín je exekútor povinný
zabezpečiť, aby v exekútorskom úrade bola prítomná osoba, ktorá je oprávnená spisovať
ústne podania a prijímať veci alebo peniaze zložené účastníkom konania do úschovy
alebo na účel splnenia záväzku. Exekútor je povinný zriadiť v sídle exekútorského
úradu podateľňu; podateľňa musí byť verejne prístupná každý pracovný deň v týždni
v obvyklých úradných hodinách. Osobné doručenie písomnosti podateľňa na požiadanie
vždy písomne potvrdí.
§ 15a
(1)
Výkon funkcie exekútora sa prerušuje dňom, keď sa exekútor ujal výkonu verejnej funkcie,
ktorá je zlučiteľná s funkciou exekútora a nejde o funkciu poslanca obecného zastupiteľstva
a poslanca zastupiteľstva vyššieho územného celku. Prerušenie výkonu funkcie exekútora
oznámi exekútor bezodkladne komore a ministerstvu.
(2)
V oznámení podľa odseku 1 exekútor uvedie dôvod prerušenia výkonu funkcie exekútora
a jeho predpokladanú dĺžku. K oznámeniu exekútor priloží aj doklady preukazujúce,
že sa ujal výkonu verejnej funkcie.
(3)
Exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, môže vo výkone funkcie exekútora
pokračovať uplynutím doby výkonu verejnej funkcie. Skutočnosť, že exekútor môže znovu
začať vykonávať funkciu exekútora, oznámi exekútor komore a ministerstvu aspoň 30
dní pred začatím výkonu funkcie exekútora. Ak to vzhľadom na okolnosti skončenia výkonu
verejnej funkcie nie je možné, oznámi exekútor, že znovu začal vykonávať funkciu exekútora,
komore a ministerstvu bezodkladne.
(4)
Minister po vyjadrení komory môže vyhovieť žiadosti exekútora o prerušenie výkonu
funkcie exekútora z vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Prerušenie výkonu funkcie
exekútora nemôže v tomto prípade trvať viac ako päť rokov; uplynutím piatich rokov
prerušenie výkonu funkcie exekútora zaniká a exekútor sa opätovne ujíma svojej funkcie.
Exekútor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, je povinný aspoň 30 dní pred tým, ako
znovu začne vykonávať funkciu exekútora, oznámiť túto skutočnosť ministrovi a komore.
(5)
Počas prerušenia výkonu funkcie exekútora zastupuje exekútora zástupca podľa § 17.
(6)
Prerušenie výkonu funkcie exekútora nebráni začatiu a pokračovaniu v disciplinárnom
konaní vedenom proti exekútorovi.
§ 16
(1)
Výkon funkcie exekútora zaniká
a)
smrťou exekútora,
b)
vyhlásením exekútora za mŕtveho,
c)
odvolaním exekútora.
(2)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora
a)
na žiadosť exekútora,
b)
ak exekútor stratí štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
ak je exekútor právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
d)
ak bol exekútor právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin
súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona,
e)
na základe disciplinárneho opatrenia o zbavení výkonu funkcie exekútora,
f)
ak zanikne jeho poistenie zodpovednosti za škodu,
g)
ak exekútor do troch mesiacov po zložení sľubu bez vážnych dôvodov nezačne vykonávať
funkciu exekútora, do ktorej bol vymenovaný,
h)
ak súd na návrh komory rozhodol, že exekútor nie je trvale spôsobilý vykonávať činnosť
podľa tohto zákona vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo
rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo podľa rozhodnutia úradu prácu, sociálnych
vecí a rodiny o vydaní preukazu, že ide o občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
i)
ak exekútorovi po vymenovaní do funkcie exekútora pracovný pomer alebo obdobný pracovný
vzťah nezanikol, alebo ak mu pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah vznikol,
alebo ak podniká, je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu obchodnej
spoločnosti alebo družstva, alebo je členom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti
alebo družstva,
j)
ak exekútor nezložil v určenej lehote peňažnú zábezpeku na úhradu nákladov spojených
so zánikom výkonu funkcie exekútora.
(3)
Komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora podľa odseku 2 písm. a) do jedného
mesiaca od doručenia žiadosti exekútora. Exekútor, ktorý podal žiadosť o odvolanie
alebo ktorý bol vymenovaný do funkcie exekútora na základe výsledkov výberového konania
do územného obvodu iného krajského súdu, je povinný vykonávať svoju doterajšiu funkciu
až do dňa odvolania ministrom.
(4)
Ak bol exekútor odvolaný a spĺňa podmienky na vymenovanie za exekútora podľa § 10 ods. 1, môže ho minister opätovne vymenovať za exekútora najskôr po uplynutí troch rokov
odo dňa jeho odvolania; to neplatí, ak dôvodom odvolania exekútora bolo vymenovanie
do funkcie exekútora na základe výsledkov výberového konania do územného obvodu iného
krajského súdu.
(5)
Komora podá návrh na súd podľa odseku 2 písm. h), ak exekútorovi jeho zdravotný stav
podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne o invalidnom dôchodku
z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo podľa
rozhodnutia Úradu prácu, sociálnych vecí a rodiny o vydaní preukazu, že ide o občana
s ťažkým zdravotným postihnutím, nedovoľuje vykonávať funkciu exekútora.
(6)
Ak komora v prípadoch uvedených v odseku 2 nepodá návrh na odvolanie exekútora do
jedného mesiaca, minister môže po uplynutí tejto lehoty odvolať exekútora aj bez návrhu.
(7)
Pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku 1 komora určí náhradníka. Za náhradníka
vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa odseku 1 exekútora, ktorý
na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za náhradníka
žiadneho exekútora s jeho súhlasom, stáva sa po uplynutí tejto lehoty náhradníkom
exekútor, ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.
Náhradník exekútora vykonáva exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje
na základe pôvodného poverenia.
(8)
V prípade podľa odseku 2 písm. a) sa môže exekútor dohodnúť s iným exekútorom na
odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy. Dohodu o odovzdaní exekučnej agendy nástupcovi
exekútora predloží exekútor komore spolu so žiadosťou o odvolanie z funkcie exekútora.
Postup odovzdania exekučnej agendy upraví komora vnútorným predpisom.
(9)
Na nástupcu exekútora sa primerane použijú ustanovenia o náhradníkovi.
§ 16a
(1)
V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) vykoná do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov
podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Náhradník exekútora vykoná finančné
vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré
sú súčasťou exekučného spisu.
(2)
V prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. c) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) a poverení zástupcovia ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú
do 30 dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra
vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu
zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného
spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný poskytnúť pri
výkone súpisu stavu exekučných spisov bezodplatne potrebnú súčinnosť vrátane odovzdania
technických nosičov dát a vrátiť komore preukaz exekútora, pečiatku, pečatidlo a odznak.
(3)
Náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v neukončených exekučných konaniach.
Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným bankovým účtom exekútora,
ktorému výkon funkcie zanikol.
(4)
Ak exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, alebo iné osoby neumožnia náhradníkovi
exekútora prevzatie exekučných spisov do 15 dní od zániku výkonu funkcie exekútora,
prezídium komory (§ 214), poverení zástupcovia ministerstva a náhradník exekútora si môžu vynútiť vstup do
priestorov exekútorského úradu, prípadne do iných priestorov, kde sa exekučné spisy
nachádzajú. Na ten účel náhradník exekútora môže požiadať o súčinnosť príslušný útvar
Policajného zboru.
(5)
Ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 53 ods. 3, § 61k, § 61n alebo § 61o nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadať
plnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane
trov exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.
(6)
Vyporiadaním plnenia podľa odseku 5 na účely tohto zákona je poukázanie vymoženého
plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora
a)
oprávnenému,
b)
exekútorovi, ktorého určí prezídium komory (§ 214) na pokračovanie v exekučnom konaní,
c)
povinnému po uspokojení všetkých pohľadávok.
(7)
Skončené exekučné spisy odovzdá náhradník exekútora do exekútorského archívu.
(8)
Náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, ktorému výkon funkcie
zanikol.
(9)
Postup pri vykonaní súpisu stavu exekučných spisov, finančného vyúčtovania spisov
a spôsob použitia a vyporiadania peňažnej zábezpeky na úhradu nákladov spojených so
zánikom výkonu funkcie exekútora upraví komora vnútorným predpisom.
DRUHÁ HLAVA
ZASTUPOVANIE SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 17
(1)
Po vymenovaní do funkcie exekútora komora určí exekútorovi na jeho návrh zástupcu
pre prípad choroby, dovolenky alebo z iných vážnych dôvodov, pre ktoré exekútor nemôže
vykonávať svoju funkciu viac ako 30 dní. Komora určí exekútorovi zástupcu aj vtedy,
ak ho sám nenavrhol do jedného mesiaca od vymenovania do funkcie exekútora, ako aj
v prípade pozastavenia výkonu funkcie exekútora. Komora zároveň určí výšku podielu
zástupcu na odmene zastupovaného exekútora. Odmena sa nevypláca zastupovanému exekútorovi,
ktorý má prerušený výkon funkcie exekútora z dôvodu výkonu verejnej funkcie alebo
pozastavený výkon funkcie exekútora; v tomto prípade sa odmena použije na financovanie
činnosti exekútorského úradu.
(2)
Komora ustanoví zástupcu z exekútorov v rámci územného obvodu toho istého krajského
súdu.
(3)
Zastupovanie sa začína tým dňom, keď sa zástupca dozvie o skutočnostiach podľa odseku
1, a končí sa, ak zaniknú dôvody, pre ktoré vzniklo.
(4)
Kým zastupovanie trvá, nemôže zastupovaný exekútor vykonávať exekučnú činnosť. Zástupca
exekútora zodpovedá za škodu podľa § 31.
(5)
Zástupca exekútora disponuje s osobitným bankovým účtom exekútora, ktorého zastupuje,
ak zastupovanie trvá viac ako 30 dní.
§ 18
(1)
Zástupca exekútora podpisuje listiny svojím menom a priezviskom a súčasne uvedie
aj meno a priezvisko exekútora, ktorého zastupuje.
(2)
Zástupca používa svoju pečiatku a pečatidlo.
§ 19
Komora ustanoví exekútorovi iného zástupcu, ak
a)
výkon funkcie exekútora ustanoveného zástupcu zanikol (§ 16),
b)
ustanovený zástupca požiada o uvoľnenie z funkcie zástupcu,
c)
o to požiada zastupovaný exekútor.
TRETIA HLAVA
ZAMESTNANCI SÚDNEHO EXEKÚTORA
Exekútorský koncipient
§ 20
(1)
Exekútorský koncipient (ďalej len „koncipient“) je zamestnanec exekútora zapísaný
do zoznamu koncipientov.
(2)
Zoznam koncipientov vedie komora.
§ 21
(1)
Komora zapíše do zoznamu koncipientov na návrh exekútora občana,
a)
ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
b)
ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike3) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný
zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni
a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore
právo,
c)
ktorý je bezúhonný,
d)
ktorý je v pracovnom pomere u exekútora.
(2)
Zápis podľa odseku 1 vykoná komora do jedného mesiaca odo dňa doručenia návrhu. Vykonanie
zápisu oznámi komora koncipientovi a exekútorovi, u ktorého je koncipient v pracovnom
pomere.
(3)
Ten, kto nebol v ustanovenej lehote zapísaný do zoznamu koncipientov, má právo domáhať
sa vykonania zápisu do zoznamu koncipientov návrhom na súde.
§ 22
(1)
Exekútor môže koncipienta písomne poveriť na vykonanie jednotlivých úkonov, ktoré
sú predmetom činnosti podľa tohto zákona.
(2)
Exekútor však nemôže poveriť koncipienta na vydanie upovedomenia o začatí exekúcie,
príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu. Koncipient nemôže vykonať ani dražbu
a ani vymáhať nepeňažné plnenia.
§ 23
(1)
Komora vyčiarkne zo zoznamu koncipientov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
kto stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzený v spôsobilosti na
právne úkony,
d)
kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin súvisiaci
s činnosťou podľa tohto zákona,
e)
kto písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov,
f)
komu sa skončil pracovný pomer u exekútora.
(2)
Vyčiarknutie zo zoznamu koncipientov oznámi komora koncipientovi a exekútorovi, u
ktorého je alebo bol koncipient v pracovnom pomere.
§ 23a
(1)
Koncipient používa pri svojej činnosti preukaz, ktorý mu vydá komora.
(2)
Pri úkonoch, na ktoré exekútor poveril koncipienta, sa tento preukazuje preukazom
a súčasne poverením.
(3)
Pri skončení pracovného pomeru u exekútora je koncipient povinný preukaz vrátiť komore.
§ 28
Ďalší zamestnanci exekútora
(1)
Exekútor môže zamestnávať v pracovnom pomere ďalších zamestnancov.
(2)
Exekútor môže zamestnancov podľa odseku 1 písomne poveriť vykonávaním jednoduchých
úkonov v exekučnom konaní, ktoré sú predmetom činnosti podľa tohto zákona; na základe
písomného poverenia exekútora môžu zamestnanci podľa odseku 1 vykonať súpis hnuteľných
vecí povinného.
TRETIA ČASŤ
EXEKUČNÁ ČINNOSŤ
§ 29
Základné povinnosti exekútora
(1)
Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona čestne, zodpovedne a svedomito;
exekútor je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich
zamestnancov.
(2)
Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona s odbornou starostlivosťou,
s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí.
(3)
Exekútor je povinný vykonávať činnosť podľa tohto zákona bez zbytočných prieťahov;
za tým účelom je povinný zamestnávať dostatočný počet zamestnancov a spĺňať materiálne
a technické podmienky umožňujúce riadny výkon exekučnej činnosti.
(4)
Exekútor nesmie od osoby zúčastnenej na veci, v ktorej vykonáva činnosť podľa tohto
zákona, prijať dar ani inú výhodu. Exekútor je povinný odmietnuť dar alebo inú výhodu
od každého, ak možno odôvodnene predpokladať, že dar alebo iná výhoda je poskytnutá
s úmyslom ovplyvniť nestrannosť jeho rozhodovania alebo úsudku.
(5)
Exekútor je povinný používať pri výkone exekučnej činnosti programové prostriedky
a technické prostriedky určené ministerstvom po dohode s komorou a pri prijímaní elektronických
podaní elektronickú schránku; elektronická schránka exekútora sa na účely tohto zákona
považuje za elektronickú schránku orgánu verejnej moci.
(6)
Exekútor je povinný o vymožených nárokoch viesť prehľadnú evidenciu podľa jednotlivých
vecí, ktoré mu boli pridelené. Údaje o aktuálnom stave vymoženia nároku a trov exekútora
v každej pridelenej veci je exekútor povinný zaslať súdu na jeho žiadosť elektronickými
prostriedkami; táto povinnosť sa považuje za splnenú aj vtedy, ak sa plní automatizovaným
spôsobom prostredníctvom programových prostriedkov a technických prostriedkov určených
ministerstvom po dohode s komorou.
(7)
Exekútor je povinný v lehotách stanovených týmto zákonom informovať oprávneného o
stave exekúcie elektronickými prostriedkami.
(8)
Ak exekútor prijme peňažné prostriedky, je povinný tieto poukázať oprávnenému najneskôr
do siedmich dní od ich prijatia, ak odseky 9 a 10 alebo štvrtá časť tohto zákona neustanovuje
inak alebo ak sa exekútor s oprávneným písomne nedohodol inak. Lehota na poukázanie
peňažných prostriedkov nesmie byť dlhšia ako 90 dní; dohoda, podľa ktorej má lehota
presiahnuť 90 dní, je neplatná. Ak exekútora zastupuje zástupca alebo ak ide o náhradníka
exekútora, uplatní sa povinnosť podľa prvej vety uplynutím sedemdňovej lehoty počítanej
odo dňa, keď sa zástupca alebo náhradník ujal exekútorského úradu.
(9)
Lehota na poukázanie plnenia podľa odseku 8 sa uplatní, ak prijaté čiastkové plnenie
alebo čiastkové plnenia presiahnu päť eur a pri platbách poukazovaných exekútorom
oprávnenému do zahraničia 50 eur.
(10)
Exekútor poukáže do siedmich dní od doručenia oznámenia príslušného orgánu štátnej
správy vo veciach náhradného výživného podľa osobitného predpisu,3cc)
a)
na účet príslušného orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného časť vymoženej
istiny pohľadávky na výživnom pre dieťa zodpovedajúcej sume uvedenej v oznámení príslušného
orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného,
b)
oprávnenému sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi sumou vymoženej istiny pohľadávky na
výživnom pre dieťa zníženou o sumu bežného výživného a sumou podľa písmena a); povinnosť
poukázať oprávnenému bežné výživné podľa odseku 8 tým nie je dotknutá.
(11)
Na požiadanie povinného a na účel preukázania splnenia dlhu je exekútor povinný vystaviť
písomné potvrdenie o splnení dlhu alebo jeho časti na tlačive zverejnenom na webovom
sídle ministerstva.
(12)
Porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 je závažným disciplinárnym previnením.
Za opakované porušenie povinnosti exekútora podľa odseku 8 sa uloží disciplinárne
opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. c).
(13)
Ak exekútor oprávnenému peňažné prostriedky podľa odsekov 8 a 9 nepoukáže, môže súd
na návrh oprávneného uložiť exekútorovi povinnosť poukázať peňažné prostriedky oprávnenému
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia; na ten účel vyzve exekútora na vyjadrenie.
Porušenie povinnosti exekútora uloženej takýmto rozhodnutím je závažným disciplinárnym
previnením, za ktoré sa mu uloží disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. c).
§ 30
Mlčanlivosť exekútora
(1)
Exekútor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa
dozvedel pri výkone činnosti podľa tohto zákona a pri činnosti v orgánoch komory.
Táto povinnosť nezaniká pozastavením výkonu funkcie exekútora, prerušením výkonu funkcie
exekútora ani zánikom výkonu funkcie exekútora.
(2)
Povinnosť mlčanlivosti sa v rovnakom rozsahu ako na exekútora vzťahuje aj na zamestnancov
exekútora, a to aj po zániku pracovnoprávneho vzťahu u exekútora, ako aj na iné osoby,
ktoré sa dozvedeli o skutočnostiach súvisiacich s výkonom činnosti podľa tohto zákona.
(3)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona sa nevzťahuje na poskytnutie
informácií týkajúcich sa výkonu exekučnej činnosti
a)
orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania, prokuratúre a Policajnému
zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,4)
b)
súdu na účely súdneho konania,
c)
komore, ministerstvu a osobám vykonávajúcim dohľad podľa tohto zákona na účely dohľadu,
d)
orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva na účely správy daní
a vykonania colného dohľadu a obci na účely správy daní,
e)
účastníkom exekučného konania a ich zástupcom,
f)
Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky na účely konania podľa osobitného predpisu,5)
g)
pri plnení povinností podľa osobitného predpisu,6)
h)
príslušnému orgánu štátnej správy vo veciach náhradného výživného,7)
i)
iným orgánom verejnej moci na plnenie úloh podľa osobitných predpisov, ak je ich
oznamovanie zákonnou povinnosťou exekútora.
(4)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto zákona zaniká, ak povinná osoba je tejto
povinnosti zbavená ministrom alebo sa chránená skutočnosť stala v súlade so zákonom
bežne dostupnou.
(5)
Exekútor nemá povinnosť zachovávať mlčanlivosť voči svojim zamestnancom v rozsahu
nevyhnutne potrebnom na riadne vykonanie tých úkonov exekučnej činnosti, ktorých vykonaním
ich poveril.
(6)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov7a) nie je týmto zákonom dotknutá.
§ 31
Zodpovednosť za škodu
(1)
Exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom činnosti podľa
tohto zákona. Na zodpovednosť exekútora sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Exekútor zodpovedá aj za škodu, ktorú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tohto
zákona spôsobí jeho zamestnanec; zodpovednosť zamestnanca podľa osobitných predpisov
tým nie je dotknutá.
(2)
Exekútor sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
(3)
Náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá exekútor podľa tohto zákona a ktorú má podľa
poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo poškodenému. Poškodený
má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa; na tento účel
mu komora na jeho žiadosť poskytne potrebné údaje.
(4)
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak ju nebolo možné uspokojiť z
majetku poisťovateľa alebo exekútora; to platí rovnako v prípade, ak súd uložil povinnosť
podľa § 29 ods. 13.
§ 32
Oprávnenia súdu voči exekútorovi
Súd je oprávnený požadovať od exekútora vysvetlenia alebo správy o priebehu každej
exekučnej veci, ktorá bola exekútorovi pridelená, ktoré je exekútor povinný súdu v
určenej lehote poskytnúť. Ak pri výkone exekúcie dochádza k prieťahom alebo porušovaniu
povinností ustanovených týmto zákonom, môže súd uložiť exekútorovi vykonanie potrebných
opatrení na odstránenie nedostatkov. Nesplnenie povinnosti uloženej súdom je závažným
disciplinárnym previnením.
§ 33
Vylúčenie exekútora
(1)
Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci,
k účastníkom konania alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Svoj možný pomer k veci exekútor posudzuje sústavne a s odbornou starostlivosťou.
(2)
Exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie vždy, ak
a)
je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,
b)
spriaznená osoba exekútora je spriaznenou osobou oprávneného alebo povinného,
c)
je veriteľom alebo dlžníkom povinného alebo osoby spriaznenej s povinným,
d)
s ním spriaznená osoba je veriteľom alebo dlžníkom povinného, alebo veriteľom, alebo
dlžníkom osoby spriaznenej s povinným,
e)
v posledných troch rokoch osobne alebo svojím majetkom zabezpečil záväzky oprávneného
alebo povinného,
f)
v posledných troch rokoch s ním spriaznená osoba zabezpečovala záväzky oprávneného
alebo povinného,
g)
je s oprávneným alebo s povinným v súdnom alebo inom konaní, v ktorom sa má rozhodnúť
ich spor, ktorý nevyplýva z exekučnej činnosti,
h)
poskytol oprávnenému alebo povinnému vklad alebo sa podieľal na jeho podnikaní alebo
zisku, alebo má akékoľvek práva alebo povinnosti k cennému papieru, s ktorým sú spojené
práva alebo povinnosti oprávneného alebo povinného,
i)
v posledných troch rokoch prijal od povinného alebo oprávneného dar alebo inú výhodu
alebo
j)
bol zamestnancom alebo zamestnávateľom oprávneného alebo povinného.
(3)
Spriaznenou osobou exekútora sa na účely tohto zákona rozumie jeho blízka osoba,
jeho zamestnanec, ako aj právnická osoba, v ktorej má exekútor alebo jeho blízka osoba
alebo jeho zamestnanec kvalifikovanú účasť. Kvalifikovanou účasťou sa na účely tohto
zákona rozumie priamy alebo nepriamy podiel predstavujúci aspoň 5 % na základnom imaní
právnickej osoby alebo hlasovacích právach v právnickej osobe alebo možnosť uplatňovania
vplyvu na riadení právnickej osoby, ktorý je porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim
tomuto podielu; nepriamym podielom sa na účely tohto zákona rozumie podiel držaný
sprostredkovane prostredníctvom právnických osôb, v ktorých má držiteľ nepriameho
podielu kvalifikovanú účasť.
(4)
Exekútor je vylúčený z exekúcie vždy, ak sa zúčastňoval na konaní, v ktorom bol vydaný
exekučný titul, najmä ako sudca, prokurátor, zástupca účastníka konania, notár alebo
iná zúčastnená osoba.
(5)
Dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v jeho postupe v
exekučnom konaní alebo iných exekučných konaniach. Dôvodom vylúčenia exekútora nie
je skutočnosť, že účastník konania podal sťažnosť na činnosť exekútora, podnet na
disciplinárne konanie alebo že sa účastník konania v súvislosti s výkonom funkcie
exekútora dopustil proti exekútorovi urážlivého konania alebo konania, ktoré môže
byť trestným činom. Dôvodom na vylúčenie exekútora nie je ani skutočnosť, že exekútor
oprávnenému poskytol súčinnosť pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie.
(6)
Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti alebo pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu.
(7)
Námietku zaujatosti exekútora môže účastník konania uplatniť u exekútora najneskôr
do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo
dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietka
zaujatosti uplatnená účastníkom konania najneskôr do 15 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie má odkladný účinok.
(8)
V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť
exekútor vylúčený, a kedy sa účastník konania podávajúci námietku zaujatosti o tomto
dôvode dozvedel.
(9)
Ak odsek 11 neustanovuje inak, exekútor predloží námietku zaujatosti so svojím vyjadrením
a prípadne s vyjadrením iných účastníkov konania bezodkladne na rozhodnutie súdu.
O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do siedmich dní.
(10)
Na námietku zaujatosti podanú z dôvodov podľa odseku 5, na námietku zaujatosti, ktorá
nebola podaná v lehote podľa odseku 7, alebo na námietku zaujatosti, ktorá neobsahuje
náležitosti podľa odseku 8, súd neprihliada; súd o tom bezodkladne upovedomí exekútora,
ktorý informuje účastníka konania, ktorý námietku zaujatosti podal.
(11)
Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu exekútor neprihliadne,
ak už o nich rozhodol súd; v tomto prípade sa vec súdu nepredkladá. O tejto skutočnosti
exekútor informuje účastníka konania, ktorý námietku zaujatosti podal.
(12)
Rozhodnutie o tom, či je exekútor z exekúcie vylúčený, súd doručí účastníkom konania
a exekútorovi. Ak sa dôvod vylúčenia týka aj iných vecí, ktoré sú exekútorovi pridelené,
môže súd rozhodnúť o vylúčení exekútora aj v iných veciach.
(13)
Ak súd vylúči exekútora z exekúcie, vec zároveň pridelí postupom podľa § 55 novému exekútorovi tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie. Dodatok
k povereniu na vykonanie exekúcie sa doručí vylúčenému exekútorovi a novému exekútorovi;
novému exekútorovi sa doručí aj pôvodné poverenie na vykonanie exekúcie. Vylúčený
exekútor odošle najneskôr do piatich pracovných dní novému exekútorovi exekučný spis
a poukáže doteraz vymožené a nevyplatené plnenia. Porušenie povinnosti exekútora podľa
predchádzajúcej vety je závažným disciplinárnym previnením.
§ 34
Zmena exekútora
(1)
Súd aj bez návrhu zmení exekútora, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti
ustanovené týmto zákonom alebo rozhodnutím súdu alebo ak mu v konaní bráni zákonná
prekážka. Zákonnou prekážkou je aj skutočnosť, že vec bola pridelená exekútorovi v
rozpore s § 55 ods. 1 až 6, ale len vtedy, ak táto skutočnosť bola dôvodne uplatnená v lehote 15 dní od zverejnenia
údajov o pridelení veci podľa § 56 ods. 3. Pred rozhodnutím o zmene exekútora prihliadne na vyjadrenia účastníkov konania a
exekútora.
(2)
Návrh na zmenu exekútora môže z dôvodov podľa odseku 1 podať účastník konania. Návrh
účastníka konania na zmenu exekútora nemá odkladný účinok. Na opakované návrhy z dôvodov,
o ktorých súd už rozhodol, sa neprihliada; súd o tom bezodkladne upovedomí exekútora,
ktorý informuje dotknutého účastníka konania.
(3)
Ustanovenia o vylúčení exekútora sa na zmenu exekútora použijú primerane. Ak súd
vyhovie návrhu účastníka konania na zmenu exekútora, môže uložiť pôvodnému exekútorovi
poriadkovú pokutu a povinnosť nahradiť účastníkom konania trovy, ktoré im dovtedy
v konaní vznikli.
(4)
Rozhodnutím o zmene exekútora nie je dotknutá disciplinárna zodpovednosť exekútora
podľa tohto zákona.
§ 35
Účastníci konania
(1)
Do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby
sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
(2)
Účastníkom konania je aj manžel povinného alebo bývalý manžel povinného, ak sa exekúcia
vykonáva postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
(3)
Ak exekútor určil spôsob vykonania exekúcie postihnutím majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, neskoršie vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá právne
účinky voči oprávnenému.
(4)
Ak zo zápisu v osobitnom registri, pri ktorom sa predpokladá, že údaje v ňom sú záväzné,
vyplýva, že v exekúcii sa postihuje majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov,
koná sa vo vzťahu k postihovanému majetku s bezpodielovým spoluvlastníkom v rozsahu,
v ktorom sa koná s povinným. V ostatných prípadoch sa koná s bezpodielovým spoluvlastníkom
v rozsahu, v ktorom sa koná s povinným odvtedy, odkedy sa osvedčí, že ide o majetok
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
§ 36
Zmena osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie
(1)
Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech
iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného
titulu.
(2)
Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo
inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť
vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
(3)
Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného titulu prihliadne tak,
že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
§ 37
Zmena účastníkov konania po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
(1)
Ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej
dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného
titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi
a jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy,
ak sa postúpi celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil
celý vymáhaný nárok. Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.
(2)
Oznámenie exekútor predloží súdu. Ustanovenie prvej vety sa použije primerane aj
vtedy, ak skutočnosti podľa odseku 1 exekútor zistí pri výkone svojej činnosti inak.
(3)
Súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá dodatok k povereniu na vykonanie
exekúcie, ktorý doručí exekútorovi. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka konania,
súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi,
že na vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade
sa v exekúcii pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.
§ 38
Smrť povinného
(1)
Ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského
konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie
s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.
(2)
Ak ide o vymáhanie nároku na peňažné plnenie, exekútor po tom, čo mu bol doručený
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, vydá upovedomenie o pokračovaní exekúcie,
v ktorom okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa uvádzajú v upovedomení o začatí exekúcie,
uvedie aj výšku zodpovednosti jednotlivých dedičov (povinných) za vymáhaný nárok.
Upovedomenie o pokračovaní exekúcie doručí účastníkom konania.
(3)
Proti upovedomeniu o pokračovaní exekúcie môže každý z dedičov (povinných) podať
návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako by išlo o upovedomenie o začatí exekúcie.
(4)
Do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa odseku
3 alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu o takom návrhu exekútor nemôže vykonávať
úkony smerujúce k zabezpečeniu iného majetku dedičov (povinných) ako majetku, ktorý
nadobudli ako dedičstvo.
(5)
Zastavenie exekúcie celkom alebo sčasti z dôvodu, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia
vymáhateľnosti nároku spočívajúce v tom, že dedič za dlhy povinného nezodpovedá, nezakladá
prekážku rozhodnutej veci pre žalobu oprávneného proti dedičom (povinným).
§ 39
Zoznam majetku povinného
(1)
Po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok,
exekútor v rozsahu primeranom vymáhanému nároku na peňažné plnenie vyhotoví zoznam
majetku povinného. Zoznam majetku povinného možno v priebehu exekúcie dodatkom doplniť.
(2)
Zoznam majetku povinného obsahuje
a)
údaje o platiteľovi mzdy povinného alebo platiteľovi iného príjmu, s ktorým sa nakladá
ako so mzdou, údaje o výške mzdy alebo iného príjmu,
b)
zoznam účtov v bankách so sídlom na území Slovenskej republiky, pri ktorých je ako
majiteľ alebo spolumajiteľ účtu vedený povinný, s uvedením banky a ich označenia,
c)
zoznam pohľadávok povinného proti tretím osobám (poddlžníkom) s uvedením poddlžníka,
právneho titulu pohľadávky, jej výšky alebo odhadnej ceny (hodnoty),
d)
zoznam cenných papierov vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného s uvedením
druhu cenného papiera, jeho nominálnej hodnoty a odhadnej ceny (hodnoty); ak z cenného
papiera plynie bezpodmienečný záväzok zaplatiť peňažnú sumu, uvedie sa namiesto hodnoty
táto suma,
e)
zoznam podielov v obchodných spoločnostiach a družstvách, ktorých majiteľom alebo
spolumajiteľom je povinný, a to podľa údajov v príslušných registroch, s uvedením
údajov o obchodnej spoločnosti alebo družstve, menovitej hodnote alebo výške podielu
povinného na nich,
f)
údaj, či je povinný prevádzkovateľom podniku, a ak áno, aj jeho stručné vymedzenie
s uvedením miest a povahy vykonávanej činnosti, údaje o jeho výnosoch za posledné
tri účtovné obdobia, jeho prevoditeľnosti a o jeho odhadnej cene (hodnote),
g)
údaje o iných majetkových právach, ktorých majiteľom alebo spolumajiteľom je povinný
podľa údajov v príslušných registroch alebo podľa listín, ktoré má exekútor k dispozícii,
so stručným opisom obsahu a titulu tohto práva a výnosoch z tohto práva za posledné
tri ukončené kalendárne roky, a ak je toto právo prevoditeľné, aj o jeho odhadnej
cene (hodnote),
h)
zoznam nehnuteľností, ktoré sú podľa údajov katastra nehnuteľností alebo listín,
ktoré má exekútor k dispozícii, vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného, s
ich označením podľa predpisov o katastri nehnuteľností a ich odhadnej cene (hodnote),
i)
uvedenie adries nehnuteľností, kde možno očakávať, že sú umiestnené hnuteľné veci
povinného,
j)
zoznam hnuteľných vecí, ktorých vlastníkom je povinný podľa údajov v príslušných
registroch alebo podľa listín, ktoré má exekútor k dispozícii, a ich odhadnej cene
(hodnote).
(3)
Výnosy a odhadné ceny (hodnoty) zisťuje exekútor z verejne dostupných údajov alebo
z listín, ktoré mu boli sprístupnené príslušnými orgánmi alebo tretími osobami, alebo
svojím odhadom. Ak niektorý z účastníkov konania predloží znalecký posudok, exekútor
z neho vychádza. Pri viacerých znaleckých posudkoch vychádza z posudku, v ktorom je
určená vyššia cena (hodnota).
(4)
Ak sú veci, práva alebo iné majetkové hodnoty sporné, poznamená sa to v zozname majetku
s uvedením dôvodu spornosti. Rovnako sa poznamená, či ide o veci, práva alebo iné
majetkové hodnoty, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného, alebo či sú
zaťažené právami tretích osôb.
Súčinnosť povinného
§ 40
(1)
Povinný musí poskytnúť exekútorovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky exekútorom
požadované vysvetlenia vo forme a v lehote určenej exekútorom. V žiadosti o poskytnutie
súčinnosti môže exekútor povinného vyzvať na splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá
exekučný titul. V žiadosti o poskytnutie súčinnosti exekútor poučí povinného o následkoch
nesplnenia tejto povinnosti.
(2)
Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona má rovnako ako povinný aj štatutárny
orgán alebo člen štatutárneho orgánu povinného, prokurista povinného, odborný zástupca
zodpovedný za podnikanie povinného, likvidátor povinného, nútený správca povinného
a zákonný zástupca povinného; ak je povinným právnická osoba bez štatutárneho orgánu,
povinnosť poskytnúť súčinnosť exekútorovi rovnako ako povinný má aj osoba, ktorá vykonávala
funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy.
(3)
Ak povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 neposkytne exekútorovi súčinnosť požadovanú
podľa tohto zákona a tento nedostatok bráni ukončeniu exekúcie a exekútor ich poučil
o možnosti predvedenia alebo uloženia poriadkovej pokuty, exekútor môže dožiadať orgány
Policajného zboru o ich predvedenie k exekútorovi. Trovy predvedenia hradí predvádzaný.
(4)
Ak povinný alebo osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne exekútorovi
súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh exekútora
poriadkovú pokutu. Uznesenie o uložení poriadkovej pokuty súd doručí exekútorovi a
tomu, komu bola poriadková pokuta uložená. Poriadková pokuta je príjmom štátneho rozpočtu.
§ 41
Vyhlásenie povinného o majetku
(1)
Ak je to na ukončenie exekúcie potrebné a je to primerané vymáhanému nároku, exekútor
povinného vyzve, aby uskutočnil vyhlásenie o svojom majetku. Popri povinnom možno
na vyhlásenie o majetku vyzvať osobu podľa § 40 ods. 2. Na účel podania vyhlásenia o majetku exekútor povinného predvolá alebo ho vyzve,
aby vyhlásenie podal písomne v lehote, ktorú určí.
(2)
Výzva podľa odseku 1 sa musí doručiť do vlastných rúk. Exekútor vo výzve upozorní
na trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov, ako aj na právne následky
odopretia poskytnutia vyhlásenia o majetku.
(3)
V súvislosti s vyhlásením o majetku sa nemožno dovolávať zákonom uloženej alebo uznanej
povinnosti mlčanlivosti ako dôvodu, pre ktorý nemožno splniť povinnosť urobiť vyhlásenie
o svojom majetku.
(4)
Vyhlásenie o majetku musí okrem skutočností, ktoré sa uvádzajú v zozname majetku,
obsahovať aj
a)
zoznam hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve povinného vrátane hotovosti
s ich opisom a uvedením odhadnej ceny (hodnoty),
b)
údaje o majetkových hodnotách, ku ktorým právo povinného nevyplýva z úradných registrov
alebo listín alebo ku ktorým z úradných registrov alebo listín vyplýva právo inej
osoby,
c)
zoznam bezodplatných právnych úkonov povinného uskutočnených v posledných troch rokoch
s výnimkou obvyklých darov nepatrnej hodnoty,
d)
zoznam právnych úkonov povinného v posledných troch rokoch vykonaných s osobami podľa
§ 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.
(5)
Vyhlásenie o majetku sa musí urobiť u exekútora ústne do zápisnice alebo na tlačive,
ktoré na tento účel zverejní komora na svojom webovom sídle a ktoré exekútor povinnému
odošle spolu s výzvou podľa odseku 1.
(6)
Ustanovenia § 40 ods. 3 až 4 sa použijú rovnako.
(7)
Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení poriadkovej pokuty osobe podľa § 40 ods. 2, ktorá nepodala vyhlásenie o majetku v mene povinného ani po tom, čo jej už bola
právoplatným rozhodnutím súdu uložená poriadková pokuta za porušenie povinnosti podať
vyhlásenie o majetku, je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
Súčinnosť tretích osôb
§ 42
(1)
Počas exekúcie sú tretie osoby povinné exekútorovi na jeho žiadosť poskytnúť súčinnosť
v rozsahu primeranom vymáhanému nároku, ak sa im preukázal poverením na vykonanie
exekúcie.
(2)
Súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej
moci, notári, iné fyzické osoby a právnické osoby, ak rozhodujú o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, poskytnú údaje
potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; tým nie je dotknutá povinnosť
zachovávať mlčanlivosť podľa osobitných predpisov.
(3)
Policajný zbor poskytuje exekútorovi ochranu podľa osobitného predpisu.7b)
(4)
Štátne orgány, iné orgány verejnej moci a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo
vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, poskytnú údaje
potrebné na výkon jeho činnosti podľa tohto zákona; túto povinnosť má najmä orgán,
ktorý vedie evidenciu nehnuteľností, orgán, ktorý vedie evidenciu motorových vozidiel,
vodičských preukazov a centrálny depozitár cenných papierov.
(5)
Tretie osoby, ktoré majú u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho
exekúcii alebo majetok podliehajúci exekúcii, umožnia exekútorovi tieto záznamy, dokumenty
alebo majetok prehliadnuť a na žiadosť mu záznamy alebo dokumenty vydajú alebo urobia
iné opatrenie požadované exekútorom na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo
majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť.
(6)
Banky oznámia exekútorovi na žiadosť čísla účtov povinného, stavy účtov povinného
a ich zmeny, informácie o úschove cenných papierov a vkladných knižiek.
(7)
Poskytovateľ univerzálnej poštovej služby oznámi exekútorovi údaje potrebné na výkon
jeho činnosti podľa tohto zákona, najmä skutočnosť, či dlžník má poštové priečinky,
údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm dochádzajúcich
povinnému poštou alebo do jeho poštového priečinka, alebo umožní exekútorovi tieto
údaje získať a správnosť údajov na mieste preveriť. Túto povinnosť majú aj iné poštové
podniky v rozsahu poskytovaných služieb.
(8)
Podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete alebo elektronické komunikačné
služby7c) oznámia exekútorovi údaje o telefónnych číslach povinného, ktoré nie sú uvedené vo
verejne dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne oznámia exekútorovi údaje o predpokladoch vzniku práva povinného na poistné
a výplaty poistných plnení v prospech povinného.
(10)
Vydavatelia tlače oznámia exekútorovi meno podávateľa inzerátu týkajúceho sa nakladania
s majetkom povinného uverejneného pod značkou.
(11)
Dopravcovia oznámia exekútorovi príjemcu prepravovaného nákladu povinného, ako aj
údaje o prepravovanom tovare.
(12)
Súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie osoby povinné poskytnúť exekútorovi bezodkladne,
bezodplatne a prednostne elektronicky. Ak má tretia osoba na to vytvorené technické
podmienky, poskytuje súčinnosť zdieľaným, nepretržitým a priamym prístupom7d) na základe dohody podľa odseku 13. Exekútor nesmie tretiu osobu obťažovať žiadosťami
o poskytnutie súčinnosti nad mieru, ktorú možno od nej spravodlivo vyžadovať.
(13)
Na účely poskytovania súčinnosti môže komora so záujmovým združením bánk, s orgánmi
verejnej moci alebo inými osobami povinnými poskytovať súčinnosť uzavrieť dohodu o
elektronickej komunikácii; ak je dohoda uzavretá a neexistujú technické prekážky elektronickej
komunikácie, komunikuje exekútor prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok
uvedených v dohode.
(14)
Ak je údaje potrebné zistiť v cudzine, exekútor požiada súd, ktorý ho poveril vykonaním
exekúcie, o vypracovanie dožiadania o právnu pomoc a jeho zaslanie do cudziny. To
platí aj v prípade, ak je potrebné doručiť písomnosť adresátovi v cudzine.
(15)
Pri neposkytnutí súčinnosti sa ustanovenia o poriadkovej pokute pri neposkytnutí
súčinnosti povinným použijú rovnako.
§ 43
Každý, kto je výkonom exekúcie dotknutý, má právo, aby sa mu exekútor preukázal svojím
poverením na vykonanie exekúcie. Každý, s kým exekútor koná pri výkone exekučnej činnosti,
je povinný na požiadanie exekútora preukázať svoju totožnosť.
§ 44
Vylúčenie veci z exekúcie a vylučovacia žaloba
(1)
Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo
patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k
dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí
dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu
vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov,
o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
(2)
O uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa
v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú
vec.
(3)
Ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec alebo ak sa
na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie
v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo
nepripúšťajúce exekúciu uplatnila.
(4)
Ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora
vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho
právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo
na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde
žalovaného príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.
(5)
Namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak
rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustné odvolanie.
(6)
Ak žaloba oprávneného nie je podaná včas alebo ju súd zamietne, exekútor vydá upovedomenie
o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému
a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila. Ak žaloba osoby, ktorá právo
nepripúšťajúce exekúciu uplatnila, nie je podaná včas alebo ju súd zamietne, predpokladá
sa, že vedenie exekúcie na dotknutú vec je nesporné a v exekúcii sa pokračuje. O týchto
následkoch musí súd vyzvanú osobu poučiť.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj na
a)
prípady, ak tu je pochybnosť, či exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené
z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov,
b)
prípady, ak ide o exekúciu postihujúcu majetok podľa § 61s ods. 2,
c)
zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh
výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných
vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.
(8)
Vecou sa na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie aj právo alebo iná majetková
hodnota.
(9)
Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným
týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo konanie o
určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade
môže oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia
odsekov 2 až 6 sa v takom prípade nepoužijú.
§ 45
Exekučný titul
(1)
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k
povinnosti alebo postihuje majetok.
(2)
Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
a)
rozhodnutie inštitúcie, orgánu, úradu a agentúry Európskej únie,7e)
b)
cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike,
c)
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila,
d)
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného,
e)
rozhodnutie o dedičstve,
f)
vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste,
g)
platobný výmer, výkaz nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmier schválený
príslušným orgánom,
h)
vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i)
iné vykonateľné rozhodnutie, výkaz nedoplatkov alebo schválený zmier, ktorých výkon
pripúšťa zákon,
j)
doklad vydaný podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie,
ak ide o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu,7f)
k)
upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva na úhradu trov exekúcie podľa § 61n ods. 3,
l)
exekučný titul podľa osobitného predpisu.7g)
(3)
Ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu,
predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať
iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak
sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
§ 46
Potvrdenie o vykonateľnosti
(1)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul
a)
podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa,
b)
podľa § 45 ods. 2 písm. a) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ak
ide o rozhodnutia inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Európskej únie, okrem rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie, ktoré opatrí potvrdením o vykonateľnosti ministerstvo;
tieto orgány pri potvrdzovaní vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutia,
c)
podľa § 45 ods. 2 písm. b) orgán cudzieho štátu, v ktorom bol exekučný titul vydaný,
d)
v ostatných prípadoch orgán na to oprávnený alebo orgán, ktorý schválil dohodu, na
podklade ktorej exekúciu zákon pripúšťa.
(2)
Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje pri exekučnom titule podľa § 45 ods. 2 písm. c) a písm. k).
§ 47
Vykonateľnosť viazaná na podmienku
(1)
Ak sa to, čo exekučný titul ukladá povinnému, viaže na splnenie podmienky alebo na
splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno vykonať exekúciu, len ak oprávnený
preukáže, že sa podmienka splnila alebo že svoju vzájomnú povinnosť voči povinnému
sám už splnil, prípadne jej splnenie zabezpečil.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti exekučného titulu
pripojiť listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom alebo osobou, z ktorej je
zjavné, že sa splnila podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie
svojej vzájomnej povinnosti.
§ 48
Návrh na vykonanie exekúcie
(1)
Exekučné konanie sa začína na návrh.
(2)
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku
z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul
ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu7h) môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
(3)
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať
a)
označenie súdu, ktorému je určený,
b)
označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania
1.
fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu
a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom,
2.
právnická osoba, označuje sa názvom alebo obchodným menom, sídlom a identifikačným
číslom organizácie alebo iným identifikačným údajom; ak ide o zahraničnú právnickú
osobu, tieto údaje sa musia osvedčiť pripojeným výpisom z registra alebo výpisom z
inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná,
c)
označenie zástupcu oprávneného, a ak návrh podáva viacero oprávnených, označenie
spoločného zástupcu oprávnených,
d)
označenie exekútora, ak sa návrh na vykonanie podáva prostredníctvom exekútora,
e)
označenie exekučného titulu, na základe ktorého možno viesť exekúciu, z ktorého vyplýva
oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému; ak ide o právne nástupníctvo,
opis skutočností, z ktorých právne nástupníctvo vyplýva,
f)
opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov týkajúcich sa vlastného vzťahu
s povinným, ak má byť exekúcia vedená na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou; to platí aj v prípade,
ak sa preukazuje oprávnenie podať návrh na vykonanie exekúcie nepretržitým radom indosamentov,
g)
označenie vymáhaného nároku; ak ide o nárok na peňažné plnenie, s rozdelením na istinu,
opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú
pokutu, trovy exekúcie oprávneného,
h)
označenie účtu oprávneného v banke, na ktorý mu má byť poukázané vymožené plnenie,
ak má oprávnený vedený účet v banke,
i)
uvedenie elektronickej adresy oprávneného na účely elektronickej komunikácie s exekútorom,
ak ide o oprávneného, ktorý nemá aktivovanú elektronickú schránku,
j)
vyhlásenie oprávneného o splnení podmienky alebo vzájomnej povinnosti, ak to, čo
exekučný titul ukladá povinnému, sa viaže na splnenie podmienky alebo na splnenie
vzájomnej povinnosti, a označenie dôkazov,
k)
vyhlásenie oprávneného, že povinnosť podľa exekučného titulu nebola dobrovoľne splnená;
ak povinnosť nebola splnená čiastočne, vyhlásenie, v akej časti ku dňu podania návrhu
na vykonanie exekúcie,
l)
dátum podania.
(4)
K návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť
a)
rovnopis exekučného titulu spolu s potvrdením o jeho vykonateľnosti, ak sa vyžaduje;
platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní nie je potrebné pripojiť,
b)
listina, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo; ak právne nástupníctvo vyplýva
zo zákona alebo z obchodného registra, postačí na ne odkázať,
c)
listina, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka alebo vzájomná povinnosť, ak
vyplývala z exekučného titulu,
d)
spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou
zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, ak ide exekúciu
na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy; to neplatí,
ak je exekučným titulom platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní alebo bol návrh
na vydanie platobného rozkazu podaný podľa zákona o upomínacom konaní.
(5)
K návrhu na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu oprávnený pripojí
aj listiny uvedené v osobitnom predpise.7i) Ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje na vykonanie exekúcie rozhodnutie o vyhlásení
vykonateľnosti,7j) oprávnený pripojí aj rozhodnutie súdu o vyhlásení vykonateľnosti cudzieho exekučného
titulu. Ak o uznaní cudzieho exekučného titulu rozhodol súd v osobitnom konaní podľa
osobitného predpisu,7k) oprávnený pripojí aj rozhodnutie o uznaní. Ak bol cudzí exekučný titul osvedčený
podľa osobitného predpisu7l) a ako podmienka jeho výkonu sa nevyžaduje rozhodnutie súdu o jeho vykonateľnosti,
oprávnený pripojí aj osvedčenie.
(6)
Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako
pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument,
ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Zaručená
konverzia sa nevyžaduje, ak návrh na vykonanie exekúcie ako oprávnený podáva ten,
kto je pôvodcom exekučného titulu, alebo právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou
štátu, ktorej predmetom podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora podľa
osobitného predpisu.7la)
(7)
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej
schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní
na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie.
(8)
Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku alebo mu v
možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh
na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom
prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do začatia exekúcie; jednotlivé
úkony uskutočňuje bezodkladne. Návrh na vykonanie exekúcie podľa prvej vety exekútor
zašle súdu do 15 dní. Ak sa návrh na vykonanie exekúcie podáva prostredníctvom exekútora,
exekútor prevedie písomnosti v listinnej podobe do elektronickej podoby a takto vzniknuté
elektronické dokumenty autorizuje; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii
sa nepoužijú. Za činnosť exekútora súvisiacu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie
prostredníctvom exekútora patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov, ktorých výšku
a spôsob určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(9)
Ak návrh na vykonanie exekúcie podávajú viacerí oprávnení, musia mať v exekučnom
konaní spoločného zástupcu.
§ 49
Príslušnosť exekučného súdu
Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
§ 50
Začatie exekučného konania
(1)
Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu.
(2)
Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné
konanie. Ak sa exekučné konanie už začalo, konanie o neskôr podaných návrhoch na vykonanie
exekúcie v tej istej veci súd uznesením zastaví.
(3)
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že vec, právo alebo iná majetková hodnota je súčasne
predmetom exekúcie vykonávanej podľa osobitného predpisu,7m) prednosť má exekúcia, v ktorej bola vec, právo alebo iná majetková hodnota postihnutá
skôr.
§ 51
Späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie
(1)
Ak oprávnený vezme návrh na vykonanie exekúcie späť skôr, ako súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie, exekučné konanie sa zastavuje dňom, keď bolo späťvzatie návrhu
doručené súdu. Na späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie sa primerane vzťahuje ustanovenie
§ 48 ods. 7.
(2)
Ak bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu prostredníctvom exekútora, späťvzatie
návrhu na vykonanie exekúcie možno doručiť súdu len prostredníctvom toho istého exekútora.
§ 52
Odstraňovanie vád návrhu na vykonanie exekúcie
(1)
Ak sú v návrhu na vykonanie exekúcie chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti,
v dôsledku ktorých je návrh nejasný alebo neúplný, súd vyzve toho, kto návrh na vykonanie
exekúcie podal, aby v lehote nie kratšej ako päť pracovných dní od doručenia výzvy
chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti odstránil, a poučí ho, že inak návrh
na vykonanie exekúcie odmietne. Ak bol návrh podaný prostredníctvom exekútora, opraviť
sa musí prostredníctvom toho istého exekútora.
(2)
Chyby v písaní alebo iné zrejmé nesprávnosti sa musia odstrániť prostredníctvom na
to určeného elektronického formulára, inak sa na opravu neprihliada.
§ 53
Posudzovanie návrhu na vykonanie exekúcie
(1)
Súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na
vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
(2)
Súd postupuje podľa odseku 1 aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade
cudzieho exekučného titulu
a)
vyhláseného za vykonateľný podľa osobitného predpisu,7j)
b)
uznaného osobitným rozhodnutím výrokom súdu,7k)
c)
na výkon ktorého sa podľa osobitného predpisu vyžaduje osvedčenie,7l) alebo
d)
o ktorom bolo rozhodnuté, že neexistujú dôvody neuznania.7n)
(3)
Súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
a)
zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom,
b)
sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia
návrhu na vykonanie exekúcie,
c)
oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule,
d)
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými
mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok,
e)
bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať
neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný
nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
f)
sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
spore a
1.
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2.
rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory,
3.
rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským
súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať
spotrebiteľské spory,
4.
rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie
je vykonateľné,
g)
sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný
po troch rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby
bol povinný na splnenie pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda
o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným titulom v priebehu troch rokov
od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, alebo
h)
sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska
zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje
zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
(4)
Súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku
3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré vznikol nárok
po vykonateľnosti exekučného titulu.
§ 54
(1)
Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu a nejde
o prípad podľa § 53 ods. 2, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie doručí cudzí exekučný titul osobe,
ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako povinný, a poučí ju o možnosti
namietať dôvody neuznania podľa osobitného predpisu.7o) Cudzí exekučný titul sa takejto osobe doručí do vlastných rúk.
(2)
Ak osoba podľa odseku 1 do 15 dní od doručenia poučenia neuvedie dôvody, ktoré by
uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na
jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa,7k) súd preskúma podmienky uznania a vykonania exekúcie, ktoré skúma aj bez návrhu, a
ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a nie sú tu dôvody na zamietnutie návrhu,
vydá poverenie na vykonanie exekúcie.
§ 55
Poverenie na vykonanie exekúcie a prideľovanie vecí
(1)
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. Súd prideľuje
veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Náhodným výberom sa
veci neprideľujú exekútorovi, ktorému bol prerušený výkon funkcie exekútora, ktorému
bol pozastavený výkon funkcie exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol alebo ktorému
bol ustanovený zástupca.
(2)
Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom
sa nachádza miesto, na ktorom je adresa
a)
trvalého pobytu alebo pobytu povinného, ak je povinný fyzickou osobou,
b)
sídla povinného, ak je povinný právnickou osobou,
c)
sídla orgánu, ktorý je podľa osobitných predpisov oprávnený konať za štát, ak je
povinným štát,
d)
sídla organizačnej zložky podniku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.
(3)
Ak vec nemožno prideliť postupom podľa odseku 2, pridelí sa exekútorovi vymenovanému
pre územný obvod krajského súdu, v ktorom mal povinný naposledy adresu trvalého pobytu
alebo pobytu, sídla alebo sídla organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby; inak
sa vec pridelí náhodným výberom exekútorovi vymenovanému pre územný obvod Krajského
súdu v Banskej Bystrici.
(4)
Ak proti povinnému je vedená exekúcia, v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie, každá ďalšia vec proti tomu istému povinnému sa pridelí tomu
istému exekútorovi, ktorý už vykonáva skôr začatú exekúciu proti tomuto povinnému;
náhodný výber exekútora podľa odseku 1 sa v takom prípade nepoužije.
(5)
Veci sú exekútorom podľa odsekov 1 až 4 prideľované rovnomerne s prihliadnutím na
výšku, povahu vymáhaných nárokov a s ohľadom na aktuálny počet neskončených vecí všetkých
exekútorov príslušného územného obvodu.
(6)
Ak je oprávneným subjekt podľa osobitného predpisu,7p) ktorý v návrhu na vykonanie exekúcie uvedie, že si to vyžaduje ochrana utajovaných
skutočností, náhodný výber podľa odseku 1 sa uskutoční prednostne z exekútorov, ktorí
spĺňajú podmienky na postúpenie utajovanej skutočnosti podľa osobitného predpisu.7q)
(7)
Namietať skutočnosť, že vec bola exekútorovi pridelená v rozpore s odsekmi 1 až 6,
možno len v lehote 15 dní od zverejnenia údajov o pridelení veci podľa § 56 ods. 3; na námietku uplatnenú neskôr sa neprihliada.
§ 56
Obsah poverenia na vykonanie exekúcie
(1)
Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie
a)
súdu, ktorý ho vydal,
b)
exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie,
c)
exekučného titulu s uvedením orgánu, ktorý ho vydal, spisovej značky alebo čísla
konania a dátumu vydania,
d)
oprávneného a povinného a ich zástupcov,
e)
vymáhaného nároku.
(2)
Ustanovenia odseku 1 sa primerane použijú aj na dodatok k povereniu na vykonanie
exekúcie.
(3)
Údaje z vydaných poverení na vykonanie exekúcie s výnimkou rodného čísla sa po dobu
exekúcie zverejňujú na webovom sídle ministerstva v registri poverení na vykonanie
exekúcie; ustanovenia osobitného predpisu o zverejňovaní súdnych rozhodnutí7r) sa použijú primerane.
§ 57
Začatie exekúcie
(1)
Vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s
rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie
exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
(2)
Pri vykonávaní exekúcií exekútor postupuje v poradí, v akom mu boli doručené poverenia
na vykonanie exekúcie; exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom vybavuje prednostne.
§ 58
Preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania
(1)
Po začatí exekúcie na uspokojenie práva na nepeňažné plnenie môže exekútor oprávneného
vyzvať na zloženie preddavku na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania; to neplatí,
ak ide o oprávneného, ktorý je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Jeho výšku
určí exekútor s odbornou starostlivosťou, a to s prihliadnutím na predpokladané výdavky
určeného spôsobu vykonania exekúcie. Postup s odbornou starostlivosťou pri určení
výšky preddavku je exekútor povinný odôvodniť. Exekútor nemôže požadovať preddavok
na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania, ak ide o exekúciu na peňažné plnenie.
(2)
Ak oprávnený na výzvu exekútora nezloží preddavok v lehote určenej exekútorom nie
kratšej ako 15 dní, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie.
(3)
Zložený preddavok je exekútor povinný vyúčtovať a oprávnenému ho vrátiť celkom alebo
sčasti, ak nebol potrebný na úhradu trov, a to bezodkladne po tom, ako je to možné.
§ 59
Vykonanie exekúcie
(1)
Po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. Pri exekúcii na uspokojenie
práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykoná potrebné úkony na zistenie majetku
postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku. Exekútor prednostne
zisťuje existenciu majetku povinného podľa údajov v registroch, ktoré sú dostupné
prostriedkami elektronickej komunikácie. Pri zisťovaní majetku povinného exekútor
prihliadne na pokyny oprávneného, ak sú pre zistenie majetku povinného potrebné a
ak si ich uskutočnenie nevyžaduje náklady vo výške neprimeranej k výške vymáhanej
povinnosti.
(2)
Ak postup podľa odseku 1 nepostačuje na ukončenie exekúcie, exekútor vyhotoví zoznam
majetku povinného.
(3)
O svojich zisteniach exekútor informuje oprávneného s uvedením vykonaných úkonov
na zistenie majetku povinného, ktorý možno postihnúť alebo ktorý postihol, a to v
nasledovných lehotách:
a)
prvú správu podá exekútor oprávnenému najneskôr do troch mesiacov od začatia exekúcie,
b)
ďalšie správy podá exekútor oprávnenému po 180 dňoch od uplynutia lehoty na podanie
predchádzajúcej správy.
(4)
Exekútor je povinný bezplatne elektronickými prostriedkami oznámiť príslušnému orgánu
štátnej správy vo veciach náhradného výživného
a)
odklad exekúcie, zastavenie exekúcie alebo ukončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením
exekúcie do ôsmich dní od vzniku tejto skutočnosti,
b)
sumu istiny vymoženej pohľadávky na výžinom pre každého oprávneného osobitne a z
toho sumu istiny vymoženého bežného výživného pre každého oprávneného osobitne, do
troch pracovných dní od vymoženia istiny.
(5)
Podrobnosti o zisťovaní majetku povinného a obsahu správ oprávnenému ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis vydaný ministerstvom.
§ 60
Priorita uspokojenia vymáhaných nárokov
(1)
Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti
použijú v tomto poradí:
a)
trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty,
b)
istina vymáhanej pohľadávky,
c)
príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom,
d)
trovy oprávneného.
(2)
Z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 %
plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na
nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky
podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije
sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia
plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu,
že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený
nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
(3)
Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade
s odsekmi 1 a 2 tak, že prijaté plnenia použije vždy najskôr na bežné výživné.
Upovedomenie o začatí exekúcie
§ 61
Náležitosti upovedomenia o začatí exekúcie
(1)
Po začatí exekúcie exekútor
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania, ak
ho už je možné určiť,
b)
povinného vyzve, aby splnil vymáhaný nárok.
(2)
Exekútor upovedomí povinného o začatí exekúcie a o spôsobe jej vykonania pred vydaním
exekučného príkazu.
§ 61a
(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie musí popri náležitostiach podľa § 61 ods. 1 obsahovať
a)
označenie exekútora, ktorý ho vydal,
b)
označenie exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c)
označenie oprávneného a povinného a ich zástupcov,
d)
označenie vymáhaného nároku,
e)
výšku trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie,
f)
výšku trov po uplynutí 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak povinný
nesplnil vymáhanú povinnosť v lehote podľa písmena e),
g)
poučenie o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie, o spôsobe jeho podania a
o lehote, do uplynutia ktorej má tento návrh odkladný účinok,
h)
poučenie o právnych účinkoch upovedomenia o začatí exekúcie a o možnosti žiadať o
povolenie splniť vymáhanú povinnosť v splátkach,
i)
poučenie o možnosti namietať proti uznaniu alebo výkonu cudzieho rozhodnutia, ak
sa podľa osobitného predpisu nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti,7l) v rozsahu, v akom to tento osobitný predpis dovoľuje.
(2)
Ak je podkladom na vykonanie exekúcie cudzí exekučný titul, k upovedomeniu o začatí
exekúcie sa pripoja aj iné listiny, ak tak ustanovuje osobitný predpis.7l) K upovedomeniu sa pripojí aj cudzí exekučný titul, ak povinnému nebol doručený už
skôr.
§ 61b
Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí
do vlastných rúk; ak je povinným fyzická osoba, ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa nepoužijú.
(2)
Ak sa upovedomenie o začatí exekúcie nepodarilo doručiť na adresu uvedenú oprávneným,
exekútor vykoná šetrenie na zistenie inej adresy povinného. Pri vykonaní šetrenia
pobytu povinného vychádza najmä z registrov, ktoré má k dispozícii. Upovedomenie o
začatí exekúcie bezodkladne odošle na takto zistenú adresu.
(3)
Ak sa napriek vykonanému šetreniu nepodarí upovedomenie o začatí exekúcie doručiť
povinnému do troch mesiacov od začatia exekúcie, doručí sa mu oznámením v Obchodnom
vestníku; súčasne sa upovedomenie o začatí exekúcie doručí súdu, ktorý ho zverejní
na úradnej tabuli alebo na webovej stránke. Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom
prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení
oznámenia v Obchodnom vestníku.
(4)
Podrobnosti o zisťovaní pobytu povinného exekútorom ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis vydaný ministerstvom.
Účinky upovedomenia o začatí exekúcie
§ 61c
Bežné právne úkony
(1)
Povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na
uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo
požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku.
(2)
Za bežné právne úkony právnickej osoby alebo podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka sa považujú právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu
tých činností, ktoré sú predmetom ich činnosti alebo podnikania.
(3)
Bežné právne úkony inej fyzickej osoby ako podľa odseku 2 sú tie právne úkony, ktoré
sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie jej bežných životných potrieb, ako aj bežných
životných potrieb tých, voči ktorým má fyzická osoba vyživovaciu povinnosť.
(4)
Za bežný právny úkon sa na účely tohto zákona nepovažuje najmä
a)
založenie obchodnej spoločnosti, družstva alebo inej právnickej osoby,
b)
nadobudnutie účasti alebo prevod účasti na obchodnej spoločnosti, družstve alebo
inej právnickej osobe,
c)
prevod nehnuteľnosti alebo prenájom nehnuteľnosti, prípadne ich zaťaženie právom
tretej osoby,
d)
uskutočnenie právneho úkonu bez primeraného protiplnenia.
§ 61d
Nakladanie s majetkom podliehajúcim exekúcii
(1)
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim
exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych
úkonov.
(2)
Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť
právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému neúčinný a nárok oprávneného
môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel takémuto
právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej starostlivosti
museli vedieť.
§ 61e
Započítanie pohľadávok
Po začatí exekúcie sa neprihliadne na jednostranné započítanie vzájomnej pohľadávky
povinného voči oprávnenému, ibaže je priznaná exekučným titulom, na podklade ktorého
by povinný mohol viesť exekúciu.
§ 61f
Účinky splnenia vymáhaného nároku
(1)
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nastávajú účinky splnenia vymáhaného
nároku len vtedy, ak sa plnenie v rozsahu, v ktorom prislúcha exekútorovi podľa § 60 ods. 2, dostane exekútorovi.
(2)
Ak ide o plnenia, ktoré boli uskutočnené ohľadom vymáhaného nároku pred doručením
upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, oprávnený o nich musí bezodkladne informovať
exekútora.
§ 61g
Žiadosť povinného o splátky
(1)
Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné
plnenie v splátkach.
(2)
Exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí vždy, ak
a)
povinný je fyzickou osobou,
b)
povinný vymáhaný nárok nespochybňuje,
c)
nejde o opakovanú žiadosť povinného v exekučnom konaní,
d)
vymáhaný nárok presahuje sumu minimálnej mzdy a nepresahuje 2 000 eur,
e)
povinný vyhlási, že vymáhaný nárok bude zaplatený najviac v desiatich mesačných splátkach,
ktoré s výnimkou prvej a poslednej splátky budú rovnomerne rozvrhnuté,
f)
povinný zaplatí prvú splátku najmenej vo výške 50 eur do 15 dní od doručenia upovedomenia
o začatí exekúcie a vyhlási, že ďalšie splátky bude platiť mesačne, a to vždy ku dňu
kalendárneho mesiaca, ktorý sa číselne zhoduje s dňom zaplatenia prvej splátky.
(3)
So súhlasom oprávneného exekútor splnenie vymáhaného nároku v splátkach povolí aj
bez splnenia podmienok podľa odseku 2.
(4)
Ak sa plnenie v splátkach povolí, exekútor to oznámi povinnému a oprávnenému a upovedomí
ich aj o odklade exekúcie. Na návrh na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d) sa v takom prípade v exekúcii neprihliada.
(5)
Pri nesplnení niektorej zo splátok riadne a včas sa na povolenie splátok a povolenie
odkladu exekúcie neprihliada.
Odklad exekúcie
§ 61h
Dôvody odkladu exekúcie
(1)
Exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi
mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou,
ak
a)
povinný v priebehu exekúcie zomrel,
b)
bola podaná vylučovacia žaloba alebo prebieha konanie o určení vlastníckeho práva
podľa § 44 ods. 9,
c)
povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa
prihliada,
d)
povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že
sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
e)
povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné
vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil,
že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,
f)
povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného
nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel,
g)
z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje,
h)
po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu,
i)
súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,
j)
súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
Vydaním upovedomenia o odklade exekúcie sa exekúcia odkladá. Ak ide o dôvod odkladu
exekúcie podľa odseku 1 písm. b), exekúcia sa odkladá v časti týkajúcej sa dotknutej
veci. Ak v § 38 ods. 2 nie je ustanovené inak, len čo uplynie doba, počas ktorej bola exekúcia odložená,
exekútor v exekúcii pokračuje bez rozhodnutia.
(3)
Exekútor žiadosti povinného podľa odseku 1 písm. d) vyhovie tak, že odloží exekúciu
na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti.
Na dobu dlhšiu možno exekúciu odložiť len so súhlasom oprávneného.
(4)
Na žiadosť povinného sa neprihliada, ak
a)
ide o opakovanú žiadosť povinného podľa odseku 1 písm. d) počas exekučného konania,
b)
povinnému už bola doručená dražobná vyhláška alebo
c)
povinnému už bolo povolené splácať vymáhaný nárok v splátkach.
§ 61i
Všeobecné účinky odkladu exekúcie
(1)
Počas odkladu exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. a), b), d), g), i) a j) (ďalej len „odklad s blokovaním“) nie je dotknuté oprávnenie exekútora vykonávať
úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Ak takéto
úkony boli uskutočnené pred vydaním upovedomenia o odklade exekúcie, ich účinky zostávajú
zachované.
(2)
Počas odkladu exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. c), e), f) a h) (ďalej len „odklad bez blokovania“) exekútor nevykonáva úkony smerujúce k zabezpečeniu
majetku podliehajúcemu exekúcii; ak takéto úkony už vykonal, zruší ich. Počas odkladu
exekúcie z dôvodov podľa § 61h ods. 1 písm. c) exekútor môže vykonávať úkony smerujúce k zisteniu majetku podliehajúcemu exekúcii.
(3)
Ak sa v tomto zákone v § 33 ods. 7, § 44 ods. 1 a § 61k ods. 2 uvádza, že procesný úkon má odkladný účinok, rozumejú sa tým účinky odkladu s blokovaním.
§ 61j
Trvanie odkladu exekúcie
(1)
Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. a), odklad exekúcie trvá do vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
(2)
Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. c), odklad exekúcie trvá počas plnenia vymáhaného nároku povinným v splátkach riadne
a včas. Ak sa odklad zrušil v dôsledku porušenia povinnosti plniť vymáhaný nárok v
splátkach riadne alebo včas, exekútor uskutoční opätovne úkony smerujúce k zabezpečeniu
majetku podliehajúcemu exekúcii. Poradie týchto úkonov sa spravuje poradím pôvodných
úkonov.
(3)
Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. d), odklad exekúcie trvá dobu, na ktorú exekútor povolil odklad exekúcie.
(4)
Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. e), odklad exekúcie trvá počas plnenia bežného výživného riadne a včas. Pri porušení
tejto povinnosti exekútor odklad zruší, o čom povinného upovedomí. Exekútor uskutoční
opätovne úkony smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii. Poradie týchto
úkonov sa spravuje poradím pôvodných úkonov.
(5)
Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. f), odklad exekúcie trvá do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu povinného na zastavenie
exekúcie.
(6)
Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. g), odklad exekúcie trvá dovtedy, kým trvajú dôvody odkladu alebo prerušenia konania
podľa osobitného predpisu.
(7)
Ak ide o dôvod odkladu exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. b), i) alebo písm. j), odklad exekúcie trvá do právoplatného skončenia príslušného konania.
§ 61k
Zastavenie exekúcie súdom
(1)
Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)
po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)
exekučný titul bol zrušený,
c)
je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d)
sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
(2)
Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť
odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
(3)
V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti,
ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie
exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho
návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
(4)
Návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
(5)
Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie
exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote
nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá
upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do
piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží
návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného
súdu.
§ 61l
(1)
O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
(2)
Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.
Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
(3)
Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie
vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie
zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
(4)
Rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému,
povinnému a exekútorovi.
(5)
Proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. c) je prípustné odvolanie.
§ 61m
Ak povinný vezme návrh na zastavenie exekúcie späť predtým, ako o ňom rozhodne súd,
exekútor to oznámi súdu a oprávnenému. V exekúcii pokračuje tak, ako keby návrh na
zastavenie exekúcie nebol podaný. Súd na návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol vzatý
späť, neprihliada.
§ 61n
Zastavenie exekúcie exekútorom
(1)
Exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak
a)
oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom
alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo len majetok
nepatrnej hodnoty,
b)
zastavenie exekúcie navrhol oprávnený,
c)
pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
d)
pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora,
e)
oprávnený nezložil preddavok na nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania,
f)
z osobitného predpisu7s) vyplýva, že sa exekúcia zastavila,
g)
z osobitného predpisu7t) vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie, alebo
h)
pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch
po sebe nasledujúcich mesiacov.
(2)
Ak to navrhol oprávnený podľa odseku 1 písm. b) alebo tak ustanovuje tento zákon
v § 44 ods. 3 a 6, exekútor vydá upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie.
(3)
Ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie
podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods.
2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov
doručí exekútor účastníkom konania.
(4)
Ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník
konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora
námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov
exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd
uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie
zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak
námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení
exekúcie súdu.
(5)
Exekučné konanie sa končí, ak
a)
námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručením upovedomenia o zastavení
exekúcie súdu,
b)
námietky boli podané, právoplatnosťou uznesenia o zamietnutí námietok.
(6)
Ak ide o dôvod podľa odseku 1 písm. c), upovedomenie o zastavení exekúcie zverejní
exekútor bezodkladne po ukončení exekučného konania aj v Obchodnom vestníku. Ak ide
o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov
od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná
spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia; to neplatí, ak ohľadom
nej prebieha konkurzné konanie. Registrový súd bezodkladne po uplynutí lehoty podľa
druhej vety vykoná výmaz obchodnej spoločnosti z obchodného registra.
(7)
Lehoty podľa odseku 1 písm. c) a d) sa predlžujú o dobu odkladu exekúcie.
§ 61o
Ukončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením exekúcie
(1)
Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný
nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.
(2)
Súčasťou upovedomenia o ukončení exekúcie je konečné vyúčtovanie exekučného konania,
v ktorom exekútor uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného, výšku vymožených
trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora.
(3)
Upovedomenie o ukončení exekúcie zašle exekútor účastníkom konania a súdu. Doručením
upovedomenia o ukončení exekúcie súdu sa exekučné konanie končí.
§ 61p
Ak bola exekúcia ukončená, exekútor do troch pracovných dní zruší všetky úkony, ktoré
uskutočnil, smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii a bezodkladne
o tom upovedomí dotknuté osoby alebo orgány.
§ 61q
Rozsah exekúcie
(1)
Exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na
ktoré je exekúcia neprípustná.
(2)
Exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak
záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.
(3)
Na exekúciu predajom zálohu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom
hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností alebo predajom cenných papierov podľa povahy
zálohu.
§ 61r
Exekúciu možno vykonať len v rozsahu nároku uvedeného v poverení na vykonanie exekúcie
a trov exekúcie; to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá
sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku,
z ktorého by bolo možné nárok uspokojiť.
§ 61s
(1)
Exekúcii nepodlieha
a)
b)
príjmy štátneho rozpočtu, prostriedky na bežnom účte štátnej rozpočtovej organizácie
a pohľadávky z právnych vzťahov zakladajúcich tieto príjmy,
c)
cenné papiere vo vlastníctve štátu a majetkové účasti štátu v právnických osobách,
d)
prostriedky určené na krytie schodku štátneho rozpočtu a krytie štátneho dlhu,
e)
iný majetok štátu, o ktorom tak ustanoví osobitný zákon.
(2)
Majetok štátu, ktorý nie je uvedený v odseku 1 a majetok Exportno-importnej banky
Slovenskej republiky nepodlieha exekúcii, ak bol vylúčený z exekúcie z dôvodu, že
je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu,
alebo že majetok Exportno-importnej banky je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej
činností a plnenie jej úloh. Návrh na vylúčenie vecí z exekúcie možno v takom prípade
podať do 60 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
(3)
Exekúciu na majetok štátu podľa odseku 2 možno vykonať len na majetok štátu v správe
správcu majetku štátu,7u) z ktorého činnosti nárok oprávneného vznikol.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPÔSOBY VYKONÁVANIA EXEKÚCIE
§ 62
Exekúciu možno vykonať len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
§ 63
(1)
Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť
peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
predajom cenných papierov,
e)
predajom nehnuteľnosti,
f)
predajom podniku,
g)
príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
(2)
Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva
ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000 eur (ďalej len „drobné
exekúcie“), nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený
trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné
záložné právo na nehnuteľnosť tým nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje
exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.
(3)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt alebo
prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu,
ak sú voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce
v súhrne 2 000 eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená
iným spôsobom. Návrh na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať
exekútor, ktorý ako prvý v poradí na nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo
a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého exekučné záložné právo bolo
zriadené neskôr.
(4)
Ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá iná povinnosť než
zaplatenie peňažnej sumy, spôsob vykonania exekúcie sa spravuje povahou uloženej povinnosti.
Možno ju vykonať
a)
vyprataním,
b)
odobratím alebo zničením veci na náklady povinného,
c)
rozdelením spoločnej veci,
d)
uskutočnením prác a výkonov.
§ 64
§ 65
Exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými spôsobmi. V
prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku povinného
je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom
zo strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej
časti.
PRVÁ HLAVA
USPOKOJENIE PRÁV NA PEŇAŽNÉ PLNENIE
Prvý diel
Exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
Exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 66
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,
b)
prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami
zo mzdy povinného (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) vykonával zo mzdy povinného
určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie platiteľovi mzdy do vlastných rúk.
(3)
Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo
na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
§ 67
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy) po
márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a platiteľovi mzdy. Povinnému a
platiteľovi mzdy sa doručí do vlastných rúk.
(3)
Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať exekútorovi
sumy zrazené zo mzdy povinného.
(4)
Ak dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy
je povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej
poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské. V takom prípade exekútor doručí
exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Skončenie práceneschopnosti
je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť exekútorovi. Po skončení práceneschopnosti
vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
(5)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie zrážkami zo mzdy zamestnanca, skutočnosť, že zamestnankyňa nastúpila na materskú
dovolenku alebo že zamestnanec alebo zamestnankyňa nastúpila na rodičovskú dovolenku,
ako aj ukončenie čerpania tejto dovolenky, a ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude
vyplácať materské.
Rozsah zrážok
§ 68
Zrážky zo mzdy8) a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a
jej príslušenstva.
§ 69
(1)
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa
odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné
poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie
a poistné na sociálne zabezpečenie.8a)
(2)
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok
a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej sumy poskytované na náhradu nákladov
spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.
§ 70
(1)
Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov základná suma; spôsoby
jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky.
(2)
Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť
z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa odseku 1.
(3)
Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento
účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob
výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto
mzda alebo plat.
§ 71
(1)
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na
eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky
oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky uvedené v odseku 2 sa zrážajú
dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy,
ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami
z prvej tretiny.
(2)
Prednostnými pohľadávkami sú
a)
pohľadávky výživného,
b)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
c)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
d)
pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu
na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej
stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným, pohľadávky
trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby, zvýšených trov výkonu
trestu odňatia slobody a zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody voči obvineným
a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným,
e)
pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné
platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch
na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na
starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného
dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu
dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti,
pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu,8b)
f)
súdne pohľadávky podľa osobitného predpisu.8c)
(3)
Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej
mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.
Výplata vykonaných zrážok
§ 81
(1)
Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy exekútorovi.
(2)
Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný vyplatiť, aj keď sám má voči oprávnenému peňažnú
pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
§ 82
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v
menšom rozsahu, ako je určený, alebo ak nevyplatí zrážky exekútorovi bezodkladne po
tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné
sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie
súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
Zmena platiteľa mzdy
§ 83
(1)
Ak sa po doručení príkazu na začatie exekúcie platiteľovi mzdy platiteľ mzdy zmení,
vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na mzdu povinného u nového
platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa
od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný príkaz na
začatie exekúcie a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ
mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručil príkaz na začatie exekúcie
alebo exekučný príkaz podľa § 84 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 72 ods. 3, zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po doručení príkazu
na začatie exekúcie platiteľovi mzdy získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca.
§ 84
(1)
Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie
vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie
exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Takéto potvrdenie
je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať.
(2)
Ak zistí ten, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, že bol vydaný príkaz na
začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, oznámi to bezodkladne exekútorovi, ktorý vydal
tento príkaz.
(3)
Exekútor doručí tomu, u koho povinný novo nastúpil do zamestnania, do vlastných rúk
príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz podľa § 67 a 68, oboznámi ho s doterajším priebehom exekúcie, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok,
uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a aké
je jej poradie; prikáže mu, aby odo dňa, keď sa mu príkaz na začatie exekúcie alebo
exekučný príkaz doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a upozorní ho na
všetky jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.
§ 85
(1)
Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného
týždňa exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie. Do jedného týždňa musí
povinný takisto exekútorovi oznámiť, že nastúpil do zamestnania u iného platiteľa
mzdy.
(2)
Platiteľ mzdy musí do jedného týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal príkaz na začatie
exekúcie alebo exekučný príkaz, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň zašle
exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil, a oznámi
exekútorovi, pre ktoré pohľadávky bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a exekučný
príkaz a aké poradie majú tieto pohľadávky.
§ 86
(1)
Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť uvedenú v § 84 ods. 1 a 2 alebo v § 85 ods. 2, môže sa oprávnený na všeobecnom súde platiteľa mzdy domáhať, aby mu platiteľ mzdy
vyplatil sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.
(2)
Za nesplnenie povinností uvedených v § 84 a 85 môže súd na návrh exekútora uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.5)
Niekoľko platiteľov mzdy
§ 87
(1)
Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa príkaz na začatie
exekúcie a exekučný príkaz na všetky jeho mzdy.
(2)
Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručil
príkaz na začatie exekúcie. Zrazené sumy však môže exekútorovi vyplácať platiteľ mzdy
až vtedy, keď sa mu doručil exekučný príkaz.
§ 88
(1)
Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy,
určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 70) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani
uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Exekútor
potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Exekútor
môže tiež určiť, aby ich vykonával len niektorý z platiteľov mzdy a aby ostatní vo
vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
(2)
Ak zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy exekútorovi.
Exekútor preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju
neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor
zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok
vráti povinnému. Výplatu zrazenej sumy oprávnenému, ako aj vrátenie jej zvyšku povinnému
vykoná exekútor do siedmich dní odo dňa jej prijatia.
Exekúcia zrážkami z iných príjmov
§ 89
(1)
Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej
odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä
z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového
sporenia.
(2)
Do čistého príjmu sa nezapočítava prídavok na dieťa a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o exekúciu zrážkami z dôchodku občana, ktorý je povinný platiť úhradu za poskytnutú
starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha exekúcii suma potrebná na
platenie tejto úhrady a suma rovnajúca sa povinnému zostatku z príjmu občana po zaplatení
tejto úhrady.
§ 90
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta
sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej
mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.
§ 91
Ak sa v ustanoveniach o exekúcii zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi mzdy, vzťahujú
sa príslušné ustanovenia aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný
nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 89.
§ 92
(1)
Ak má povinný popri nároku na mzdu aj nárok na iný príjem uvedený v § 89, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(2)
Ak povinný po vydaní príkazu na začatie exekúcie získa namiesto mzdy alebo popri
nej nárok na niektorý z príjmov uvedených v § 89, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz aj na tento príjem.
Druhý diel
Exekúcia prikázaním pohľadávky
§ 93
(1)
Exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
(2)
Exekúcia prikázaním pohľadávky podľa odseku 1 sa nevzťahuje na veci, ktoré sú z exekúcie
vylúčené podľa § 115 ods. 4.
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke
§ 94
(1)
Exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním z účtu do výšky
prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o
peňažné prostriedky na vkladovom účte.11)
§ 95
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) zablokovala
sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za
účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným
prevodom na účet určený exekútorom,
b)
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného
a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej
pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za
účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie banke prostriedkami elektronickej komunikácie
za podmienok uvedených v dohode, ktorú môže na účely doručovania písomností v exekúcii
vykonávanej prikázaním pohľadávky z účtu v banke uzavrieť komora so záujmovým združením
bánk alebo do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie
za podmienok uvedených v dohode. V príkaze exekútor označí účet, na ktorý môže povinný
plniť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
(3)
Povinný stráca dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie
prostriedkov na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. To neplatí,
ak chce povinný uspokojiť pohľadávku oprávneného, jej príslušenstvo a trovy exekúcie.
§ 96
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky
z účtu v banke) do 15 dní po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu,
ktorým sa takýto návrh zamietol.
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a banke. Povinnému sa doručí do
vlastných rúk, banke sa doručí prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok
uvedených v dohode podľa § 95 ods. 2 alebo do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie
za podmienok uvedených v dohode.
(3)
Banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo
exekútorovi.
(4)
Ak exekútor nevydá exekučný príkaz v lehote uvedenej v odseku 1, je povinný vydať
príkaz na odblokovanie účtu povinného. Exekútor môže vydať príkaz na odblokovanie
účtu povinného aj z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Dôvod, pre ktorý došlo k odblokovaniu
účtu, musí exekútor uviesť v príkaze na odblokovanie účtu. Príkaz na odblokovanie
účtu sa doručí banke prostriedkami elektronickej komunikácie za podmienok uvedených
v dohode podľa § 95 ods. 2 alebo do vlastných rúk, ak existujú technické prekážky elektronickej komunikácie
za podmienok uvedených v dohode; banka účet odblokuje hneď po doručení príkazu na
odblokovanie účtu.
§ 97
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie.
Ak sa jej doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok,
tieto pohľadávky majú rovnaké poradie; ak nestačia prostriedky na účte povinného na
uspokojenie všetkých týchto pohľadávok, uhradia sa pomerne.
§ 98
Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú aj na sumy, ktoré dôjdu na
účty povinného po tom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie. Nevzťahujú
sa však na účty, ktoré v nich neboli označené.
§ 99
(1)
Ak ide o exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva
právo na opakujúce sa dávky, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz
aj na dávky, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí
povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
(2)
Ak počas exekúcie dôjde k zmene rozsudku,8d) ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa príkaz na začatie exekúcie a exekučný
príkaz aj na všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako
zvyšok pohľadávky.
§ 100
Osobitné účinky odkladu exekúcie
(1)
Ak je exekúcia odložená a ide o odklad bez blokovania, banka uvoľní pohľadávky na
účte povinného.
(2)
Ak je exekúcia odložená a ide o odklad s blokovaním, banka blokuje pohľadávky na
účte povinného ďalej, ale blokované sumy nepoukazuje exekútorovi, kým sa odklad exekúcie
nezruší.
§ 102
Predpisy, ktoré vylučujú alebo obmedzujú použitie pohľadávok právnických osôb z účtu
v banke na iný než určený účel, nie sú dotknuté ustanoveniami o prikázaní pohľadávky
z účtu v banke.
§ 103
Ak banka nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia § 95, 96 ods. 3, § 97, 98 a 99, môže sa oprávnený na všeobecnom súde banky domáhať, aby mu banka zaplatila sumu,
na ktorú by mal právo, keby banka postupovala správne, a to aj vtedy, keď už na účte
povinného nie je dostatok prostriedkov.
§ 104
Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii
(1)
Exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do
výšky 165 eur a prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu
miezd jeho zamestnancov na výplatný termín najbližší dňu, keď bol banke doručený príkaz
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Ak je povinný právnickou
osobou, vyhlásenie podpíše osoba oprávnená konať za povinného. Povinný vo vyhlásení
označí dotknutých zamestnancov a uvedie výšku ich miezd súhrnne a aj jednotlivo. Rovnopis
vyhlásenia doručí povinný exekútorovi najneskôr do piatich dní od vyhlásenia. Ak má
povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 165 eur len
na jednom z nich.
(2)
Ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním
z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie
povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto
skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky oznámi výšku tejto sumy.
Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je rozhodujúca
výška sumy, ktorú označil exekútor.
Exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
§ 105
(1)
Exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná
prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.
(2)
Takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti,
ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého
právneho dôvodu v budúcnosti.
(3)
Exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej
príslušenstva.
§ 106
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) nevyplatil túto pohľadávku povinnému,
b)
upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému
zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal
so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
(2)
Exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.
§ 107
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému
a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk.
§ 108
(1)
Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil
príkaz na začatie exekúcie.
(2)
Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju
dlžník povinného exekútorovi, len čo sa stane splatnou.
(3)
Plnením exekútorovi sa dlžník povinného oslobodí od svojej povinnosti voči povinnému.
§ 109
(1)
Ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu
doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený
domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného
vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku,
uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si
v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
(2)
Ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného
alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá
by mu tým prípadne vznikla.
§ 110
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na
začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre
niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí
dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.
Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii
§ 111
(1)
Pohľadávka na príspevku pri narodení dieťaťa a pohľadávka na príspevku na pohreb
podliehajú exekúcii, len ak sa navrhuje exekúcia pre pohľadávku za poskytnuté plnenie,
na ktorého úhradu sú určené tieto príspevky.
(2)
Exekúcii nepodliehajú dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované podľa
osobitného predpisu,11a) peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa
osobitného predpisu,11aa) opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru
poskytované podľa osobitného predpisu,11aaa) náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne
sociálne dávky, ak osobitný predpis11aab) neustanovuje inak.
(3)
Exekúcii nepodlieha časť pohľadávky povinného zodpovedajúca dani z pridanej hodnoty,
ak dlžník povinného ručí za daň z pridanej hodnoty nezaplatenú povinným podľa osobitného
predpisu.11aac)
§ 112
(1)
Pohľadávky vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona podliehajú exekúcii,
ak je povinným autor, len dvoma pätinami; ak sa však exekúcia vykonáva pre niektorú
z prednostných pohľadávok uvedených v § 71 ods. 2, môže pre ne exekútor vykonať exekúciu až do troch pätín. Pre poradie úhrady prednostných
pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 72 ods. 2 a 3.
(2)
Ak sa autorovi vypláca finančné plnenie vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského
zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, doručí exekútor príkaz na začatie
exekúcie a exekučný príkaz aj organizácii kolektívnej správy, ktorá má potom práva
a povinnosti dlžníka povinného. Príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahujú
na sumy, ktoré boli už v prospech autora zložené u organizácie kolektívnej správy,
ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv súvisiacich
s autorským právom a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
§ 113
Exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Ak podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie, ktorým sa oprávnenému priznáva
peňažná pohľadávka, môže exekútor vykonať exekúciu aj postihnutím iného majetkového
práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí
len povinnému osobne. Na exekúciu sa potom primerane použijú ustanovenia § 106 až 110, § 114, § 121 až 126.
§ 113a
(1)
Postihnuteľným právom podľa § 113 je aj právo majiteľa patentu, priemyselného vzoru, úžitkového vzoru, ochrannej známky
alebo topografie podľa osobitného predpisu,11ab) pričom na exekúciu sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predaja hnuteľných
vecí. Tým nie sú dotknuté práva tretích osôb zapísané do registra vedeného Úradom
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) a ani práva, ktoré
zanikajú najneskôr smrťou fyzickej osoby.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie, v rámci ktorej je postihnuteľným právom právo
podľa odseku 1, doručí úradu
a)
súpis práv podľa odseku 1, ktoré sú prihlásené alebo zapísané na úrade alebo udelené
úradom,
b)
upovedomenie o začatí exekúcie,
c)
zápisnicu o dražbe,
d)
právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, ak ide o zastavenie exekúcie.
§ 113b
Exekúcia na obchodný podiel
(1)
Exekúciou možno postihnúť aj obchodný podiel v obchodnej spoločnosti.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného, povinného a obchodnú spoločnosť, v ktorej je povinný spoločníkom,
o začatí exekúcie postihnutím obchodného podielu,
b)
prikáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie postihnutím
obchodného podielu už nevyplatila vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku
povinnému,
c)
zakáže obchodnej spoločnosti, aby po vydaní príkazu na začatie exekúcie udelila súhlas
na prevod obchodného podielu, ak je taký súhlas potrebný.
(3)
Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor oprávnenému, povinnému a obchodnej
spoločnosti. Príkaz na začatie exekúcie doručí exekútor obchodnej spoločnosti do vlastných
rúk.
(4)
Po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekútor exekučný príkaz. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a
obchodnej spoločnosti do vlastných rúk.
(5)
(6)
Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného
predpisu nezaniká, na exekúciu obchodného podielu sa primerane použijú ustanovenia
o exekúcii predajom hnuteľných vecí. Najnižším podaním pri dražbe obchodného podielu
je hodnota podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti určená na základe riadnej
individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu,
v ktorom došlo k začatiu exekučného konania.
(7)
Ak doručením exekučného príkazu účasť povinného v obchodnej spoločnosti podľa osobitného
predpisu zaniká, obchodná spoločnosť je povinná poukázať peňažné prostriedky zodpovedajúce
vyrovnaciemu podielu v rozsahu vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva oprávnenému,
ak zákon neustanovuje alebo stanovy neurčujú inak alebo ak sa oprávnený s exekútorom
písomne nedohodol inak.
(8)
Ak je obchodná spoločnosť v likvidácii, je povinná poukázať oprávnenému peňažné prostriedky
zodpovedajúce podielu povinného na likvidačnom zostatku, a to v rozsahu vymáhanej
pohľadávky a jej príslušenstva, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.
(9)
Ustanovenia § 105 až 111 sa na exekúciu obchodného podielu použijú primerane.
Tretí diel
Exekúcia predajom hnuteľných vecí
Veci nepodliehajúce exekúcii
§ 114
Exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný
alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú.
§ 114a
Ak sa majú exekúciou postihnúť hnuteľné veci povinného, ktoré slúžia alebo súvisia
s podnikaním, exekútor je povinný postupovať tak, aby exekúciou neohrozil podnikateľskú
činnosť povinného nad nevyhnutnú mieru. Hnuteľné veci je povinný postihovať exekúciou
v tomto poradí:
a)
veci, ktoré neslúžia na podnikanie,
b)
veci, ktoré súvisia s podnikaním, ale bez ktorých je podnikanie možné,
c)
veci, bez ktorých nie je podnikanie možné.
§ 115
(1)
Z vecí, ktoré sú vo vlastníctve povinného, sa nemôže exekúcia týkať tých, ktoré povinný
nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie hmotných potrieb svojich a svojej rodiny alebo
na plnenie svojich pracovných úloh alebo na svoje podnikanie, ani iných vecí, ktorých
predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
(2)
Z exekúcie sú vylúčené
a)
bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b)
nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ povinného a členov jeho rodiny, stôl,
stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie teleso,
palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač,
c)
domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d)
veci povinného slúžiace na plnenie jeho pracovných úloh alebo na podnikanie do výšky
331,94 eura,
e)
zdravotnícke potreby a iné veci, ktoré povinný potrebuje vzhľadom na svoju chorobu
alebo telesnú chybu,
f)
veci, na ktoré sa poskytli dávky v hmotnej núdzi a príspevky k dávke poskytované
podľa osobitného predpisu,11a) peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa
osobitného predpisu11aa) a opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru
poskytované podľa osobitného predpisu,11aaa)
g)
osobné motorové vozidlo, ktoré povinný, ktorým je fyzická osoba, potrebuje na individuálnu
prepravu a na uspokojovanie potrieb fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
a potrieb jeho rodiny alebo členov domácnosti,
h)
snubný prsteň a obrúčka,
i)
hotové peniaze do sumy 165 eur,
j)
študijná literatúra a hračky.
(3)
Z exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,11ba) ak by ich zexekvovaním bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy
alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných
predpisov,11bb) a chovné zvieratá, t. j. dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné prasnice,
plemenné kance, bahnice a plemenné barany.
Vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí
§ 116
(1)
Exekúcia sa môže vykonať aj podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí, ktoré
sa majú predať.
(2)
Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho
bytu, uvedie, kde je taká vec.
§ 117
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí,
b)
zakáže povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré spíše.
§ 118
(1)
Upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí (ďalej len „upovedomenie
o začatí exekúcie“) doručí exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich
exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie
o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa
spísali.
(2)
Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému
a manželovi povinného.
§ 119
(1)
Ak to vyžaduje účel exekúcie, exekútor je oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného
a prehliadku bytu a iných priestorov, kde má povinný svoj majetok; na ten účel je
oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do iných priestorov, kde má povinný svoj
majetok, prístup. K tomuto úkonu treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.
(2)
Osobnú prehliadku vykoná vždy osoba rovnakého pohlavia.
§ 120
(1)
Exekútor urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste, kde má
povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to v takom
rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky a jej
príslušenstva spolu s trovami exekúcie. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých sa
povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci podliehajúce
rýchlej skaze sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť
ich rýchly predaj. Povinný umožní exekútorovi prístup na všetky miesta, kde má svoje
hnuteľné veci umiestnené. Exekútor k vykonávaniu súpisu priberie vhodnú osobu, podľa
možnosti zástupcu obce.
(2)
Ak oprávnený neprevezme veci podliehajúce rýchlej skaze za cenu, ktorú určí v týchto
prípadoch exekútor, odovzdajú sa povinnému na voľné nakladanie.
(3)
Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie
pohľadávky oprávneného.
(4)
Súpis vecí sa však vykoná až vtedy, keď povinný napriek výzve exekútora svoju povinnosť
dobrovoľne nesplní. To platí len vtedy, ak povinný je prítomný pri vykonávaní súpisu.
(5)
Exekútor môže zabezpečiť veci, ktoré už spísal iný exekútor, len so súhlasom tohto
exekútora alebo vtedy, ak exekučné konanie, v ktorom boli skôr spísané veci, bolo
skončené.
(6)
Námietky povinného proti upovedomeniu o začatí exekúcie nemajú odkladný účinok na
vykonanie súpisu hnuteľných vecí podľa odseku 1.
§ 121
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných
vecí pojatých do súpisu, exekútor sa postará o ich vhodné zabezpečenie na trovy povinného.
Vhodným zabezpečením hnuteľných vecí sa rozumie ich označenie pečatidlom alebo pečiatkou
exekútora alebo ich úschova v priestoroch označených exekútorom. Iný spôsob zabezpečenia
hnuteľných vecí nie je prípustný.
§ 122
Cenu spísaných vecí odhadne exekútor s odbornou starostlivosťou. O odhadnej cene spísaných
vecí musia byť oprávnený a povinný upovedomení. Ak oprávnený alebo povinný tvrdí,
že odhad je nesprávny, exekútor jeho námietke vyhovie len vtedy, ak k námietke pripojí
odborné vyjadrenie znalca alebo znalecký posudok; na účely podania odborného vyjadrenia
znalca alebo znaleckého posudku poskytne exekútor znalcovi potrebnú súčinnosť. Druhá
a tretia veta sa nepoužijú, ak ide o veci podliehajúce rýchlej skaze.
§ 123
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom hnuteľných vecí)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných
rúk.
§ 124
(1)
Po vydaní exekučného príkazu exekútor zabezpečí, aby sa
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondencia významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov,
ako aj iné spomienkové predmety muzeálnej povahy po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej historickej hodnoty a ich súbory
ponúkli na predaj za hotové peniaze štátnym inštitúciám, ktorých poslaním je starostlivosť
o také pamiatky, a to najmenej za odhadnú cenu.
(2)
Ak tieto inštitúcie do 30 dní od doručenia výzvy neodpovedia na ponuku a nezložia
u exekútora odhadnú cenu, exekútor tieto predmety predá spôsobom uvedeným v nasledujúcich
ustanoveniach.
§ 125
(1)
Spísané veci sa po vydaní exekučného príkazu a po uplynutí lehoty ustanovenej v § 124 ods. 2 predajú na dražbe, ktorá sa koná buď v mieste, kde spísané veci sú, alebo u exekútora.
Spísané veci, ktoré skôr spísal iný exekútor, môžu sa predať na dražbe len s písomným
súhlasom tohto exekútora.
(2)
Ak exekútor, ktorý spísal hnuteľné veci, nevykonal dražbu do šiestich mesiacov od
ich spísania, hoci ju vykonať mohol, môže iný exekútor vykonať dražbu ním spísaných
vecí aj bez jeho súhlasu.
(3)
Exekútor oznámi termín dražby povinnému, oprávnenému a spoluvlastníkovi veci. Termín
dražby, súpis vecí a miesto konania dražby uverejní exekútor na úradnej tabuli exekútorského
úradu a zároveň ich oznámi obci, v ktorej sa bude konať dražba; obec je povinná uverejniť
tieto skutočnosti na svojej úradnej tabuli. Ak je odhadná cena veci vyššia ako 100-násobok
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň od
posledného dňa lehoty určenej osobitným predpisom11bd) na uverejňovanie údajov v Obchodnom vestníku a bez zbytočného odkladu oznámi termín
dražby, súpis vecí a miesto konania dražby ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom
vestníku. Exekútor môže termín dražby, zoznam dražených vecí a miesto konania dražby
oznámiť aj v tlači s celoslovenskou pôsobnosťou.
(4)
Dražbu vykoná exekútor, ktorý o dražbe spíše zápisnicu. Exekútor a povinný nesmú
dražiť.
(5)
Najnižším podaním je odhadná cena. Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami, ak sa
neurobilo vyššie podanie. Výška ceny vydraženej veci nie je obmedzená ustanoveniami
cenových predpisov.
(6)
Exekútor udelí príklep dražiteľovi, ktorý urobí najvyššie podanie, a ak sa neurobilo
vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom, komu má príklep udeliť. Vydražiteľ
musí najvyššie podanie ihneď zaplatiť; ak to neurobí, draží sa vec znova, ale bez
jeho účasti.
(7)
Prechodom vlastníctva na vydražiteľa zanikajú závady viaznuce na veci; ustanovenia
osobitného predpisu11be) týkajúce sa záložných práv tým nie sú dotknuté.
§ 126
(1)
Dražba sa skončí, len čo dosiahnutý výťažok stačí na uspokojenie oprávneného.
(2)
Ak sa na dražené veci nenájde kupec, exekútor prikáže opätovnú dražbu. Pre opätovnú
dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie tvoria dve tretiny
odhadnej ceny.
(3)
Veci, na ktoré sa nenájde kupec ani pri opätovnej dražbe, môže oprávnený prevziať
do 15 dní po upovedomení o bezvýslednosti dražby za polovicu odhadnej ceny. Medzi
niekoľkými oprávnenými, ktorí sú ochotní veci prevziať, rozhoduje poradie (§ 128 ods. 1). Predaj uskutočnený prevzatím má tie isté účinky ako predaj na dražbe. Ak oprávnený
tieto veci neprevezme v ustanovenej lehote a ani povinný nereaguje na výzvu exekútora
na prevzatie vecí, exekútor veci predá za najvyššiu ponúknutú cenu. Takto uskutočnený
predaj má tie isté účinky ako predaj na dražbe.
(4)
Ak nie je možné uskutočniť predaj vecí žiadnym zo spôsobov uvedených v odseku 3,
exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie predajom hnuteľných vecí.
§ 127
(1)
Po skončení dražby exekútor vyplatí dosiahnutý výťažok po zrážke trov predaja priamo
oprávnenému.
(2)
Ak sa vykonáva exekúcia predajom hnuteľných vecí hoci aj postupne pre niekoľko pohľadávok,
exekútor vyplatí výťažok predaja po zrážke trov predaja a trov exekúcie oprávneným.
Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali v prospech jeho pohľadávky.
(3)
Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, na ktorú sa vykonáva exekúcia, zvyšok
výťažku sa vyplatí povinnému.
(4)
Ak sa vykonáva exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa a
možno predpokladať, že nastane skutočnosť podľa odseku 3, exekútor poučí oprávneného
o možnosti žiadať o rozhodnutie podľa osobitného predpisu.11g)
§ 128
(1)
Poradie, v akom exekútor vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom,
keď došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky.
(2)
Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné
uspokojenie, tieto pohľadávky sa uspokoja pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja
prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
(3)
Ak exekútor predá na dražbe veci, ktoré už skôr spísal iný exekútor a exekučné konanie
u tohto exekútora nebolo skončené, vyplatí z výťažku predaja týchto vecí najskôr pohľadávku
a trovy exekúcie vymáhané týmto exekútorom. Zvyšok výťažku z predaja vecí vyplatí
podľa odsekov 1 a 2.
Hotové peniaze a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju
§ 129
(1)
Ak sa pri exekúcii nájde vyššia suma peňazí, než je podľa § 115 ods. 2 písm. i) z exekúcie vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou exekúcii ako s výťažkom predaja
(§ 127 a 128).
(2)
Ak sa pri exekúcii nájdu drahé kovy alebo devízové hodnoty, naloží s nimi exekútor
podľa osobitných predpisov.12) Dosiahnutý výťažok rozvrhne a vyplatí podľa § 127 a 128.
§ 130
(1)
Vkladné knižky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, spíšu
sa ako iné veci.
(2)
Vkladnú knižku predloží exekútor banke a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný
právo. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je táto výplata viazaná. Ak ide o iné listiny,
ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve exekútor toho, kto má podľa takej
listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo, odovzdal exekútorovi. Pritom
sa postupuje primerane podľa ustanovení o exekúcii prikázaním pohľadávky, pričom však
úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto povinného exekútor.
(3)
So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (§ 127 a 128).
Štvrtý diel
Exekúcia predajom cenných papierov
§ 131
(1)
Cenné papiere na meno, cenné papiere na doručiteľa a cenné papiere na rad, ktoré
možno previesť rubopisom, ako aj ďalšie cenné papiere podľa osobitných predpisov13) možno zexekvovať tak, že exekútor spíše tieto cenné papiere podľa ustanovení o predaji
hnuteľných vecí a odníme ich alebo dá príkaz na pozastavenie práva nakladať s cennými
papiermi povinného podľa osobitného predpisu12b) alebo vykoná úkony, ktoré podľa osobitných predpisov nahrádzajú odňatie týchto cenných
papierov.
(2)
Súd po doručení príkazu na začatie exekúcie predajom cenných papierov na návrh exekútora
povereného vykonaním exekúcie rozhodne uznesením do 30 dní o registrácii pozastavenia
výkonu práva povinného nakladať so zaknihovaným cenným papierom a vydá príkaz centrálnemu
depozitárovi cenných papierov, na pozastavenie výkonu práva povinného nakladať so
zaknihovaným cenným papierom.
§ 131a
(1)
Exekúciu cenných papierov prijatých na trh kótovaných cenných papierov13a) burzy cenných papierov môže exekútor vykonať len ich predajom na burze cenných papierov
prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. V prípade, ak na verejne obchodovateľný
cenný papier prijatý na trh kótovaných cenných papierov13a) burzy cenných papierov nebol za posledné tri mesiace uzavretý obchod, môže ho obchodník
s cennými papiermi ponúknuť na predaj za najvyššiu cenu, akú možno dosiahnuť s vynaložením
odbornej starostlivosti.
(2)
Na exekúciu cenných papierov, ktoré nie sú prijaté na trh kótovaných cenných papierov13a) burzy cenných papierov, sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných
vecí, ak to povaha cenného papiera umožňuje. Najnižším podaním je hodnota cenného
papiera určená znaleckým posudkom.
(3)
Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, exekútor vyzve toho,
kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia
v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po dni splatnosti
plnenia.
(4)
Počas vykonávania exekúcie predajom cenných papierov možno s cenným papierom nakladať
len so súhlasom exekútora.
§ 132
Všetko, čo je potrebné na zachovanie práv alebo na výkon práv k cenným papierom, exekútor
vykoná na základe osobitného poverenia, ktorým je uznesenie súdu. Ak treba pohľadávku
zažalovať, na podanie žaloby ustanoví súd opatrovníka.
§ 133
(1)
Splnenie pohľadávky z cenných papierov vykoná exekútor úkonmi podľa osobitných predpisov.13b)
(2)
Všetky úkony podľa odseku 1 pri nakladaní s cennými papiermi robí namiesto povinného
exekútor.
Piaty diel
Exekúcia predajom nehnuteľnosti
§ 134
(1)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou
predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
(ďalej len „upovedomenie o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť
je vo vlastníctve povinného.
(2)
Exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní o určenie
vlastníctva podľa osobitného predpisu13ba) vykonateľným neodkladným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho
práva k nej.
(3)
Exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť aj s jej súčasťami a
s príslušenstvom.
§ 135
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí
nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka,
b)
oprávneného požiada o udelenie súhlasu podľa § 134 ods. 1,
c)
zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil,
d)
uloží povinnému, aby do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oznámil
exekútorovi, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo s poučením, že pri neoznámení
zodpovedá za škodu tým spôsobenú.
(2)
Upovedomenie o začatí exekúcie doručí exekútor okrem oprávneného a povinného aj spoluvlastníkom
a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, spoločenstvu
vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo správcovi bytového domu, okresnému
úradu, daňovému úradu, Úradu vládneho auditu a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť,
ako aj okresnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Okrem toho sa upovedomenie
o začatí exekúcie vyvesí na úradnej tabuli exekútora až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.
§ 136
(1)
Exekúcia sa vykoná dražbou; vykoná ju exekútor. Na základe písomného súhlasu exekútora,
ktorého upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti bolo na liste vlastníctva
zapísané skôr, môže dražbu vykonať aj iný exekútor.
(2)
Pre poradie oprávneného na uspokojenie z výťažku exekúcie je rozhodujúci čas, keď
bolo exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie.
(3)
Súhlas s predajom nehnuteľnosti môže oprávnený odvolať alebo podať návrh na zastavenie
exekúcie len do uverejnenia dražobnej vyhlášky.
(4)
Ak oprávnený súhlas s predajom nehnuteľnosti odvolá podľa odseku 3 alebo ak súd na
návrh oprávneného podľa odseku 3 exekúciu zastaví, hradí trovy vzniknuté v súvislosti
s prípravou dražby oprávnený.
§ 137
(1)
Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkom a osobám, ktoré
majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, spoločenstvu vlastníkov bytov
a nebytových priestorov alebo správcovi bytového domu, okresnému úradu, daňovému úradu,
Úradu vládneho auditu a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj okresnému úradu,
v ktorého obvode je bydlisko povinného. Povinnému, osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti
predkupné alebo iné vecné právo, a správe katastra nehnuteľností sa doručí do vlastných
rúk.
§ 138
(1)
Po vydaní exekučného príkazu exekútor zaobstará znalecký posudok na cenu nehnuteľnosti.
Exekútor na žiadosť znalca poskytne súčinnosť potrebnú na vypracovanie posudku. O
čase a mieste oceňovania nehnuteľnosti upovedomí oprávneného, povinného, spoluvlastníkov,
ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti iné závady.
(2)
Povinný umožní exekútorovi alebo jeho zamestnancovi a znalcovi prístup na oceňovanú
nehnuteľnosť. Na účely vypracovania znaleckého posudku podľa odseku 1 je exekútor
oprávnený vymôcť si na oceňovanú nehnuteľnosť prístup.
§ 139
(1)
Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré
musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie (§ 153 ods. 1), ako aj odhad závad, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie
(§ 153 ods. 2).
(2)
Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota
nehnuteľnosti stanovená podľa osobitného predpisu13c) bez zohľadnenia závad, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie.
(3)
Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto práva
prinášajú oprávnenému v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri
právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov,
po ktoré má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi.
(4)
Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva
zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu
obdobie dvadsiatich rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie. Závady
vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú tak, že sa vypočíta
suma, ktorá by stačila na to, aby z nej a z úrokov z tejto sumy sa poukazovali plnenia
a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(5)
O vyhotovení znaleckého posudku a o cene nehnuteľnosti v ňom uvedenej upovedomí exekútor
oprávneného, povinného, záložného veriteľa povinného a osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti
predkupné právo, a poučí ich o možnosti nahliadnuť do znaleckého posudku u exekútora.
(6)
Podklady k znaleckému posudku zabezpečí exekútor a zároveň vykoná súpis závad s určením,
ktoré sa preberajú so započítaním na najvyššie podanie a ktoré bez započítania na
najvyššie podanie.
§ 140
(1)
Po určení najnižšieho podania podľa § 142 ods. 2 určí exekútor vyhláškou termín dražby; termín dražby určí najskôr na tridsiaty deň
od posledného dňa lehoty určenej osobitným predpisom na uverejňovanie údajov v Obchodnom
vestníku.
(2)
Dražobná vyhláška musí obsahovať
a)
čas a miesto dražby,
b)
označenie nehnuteľnosti, jej príslušenstva a vlastníka,
c)
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom,
d)
výšku zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, číslo účtu a adresu miesta, kde
môže byť zložená, čo je dokladom o jej zložení, a spôsob a lehotu jej vrátenia záujemcovi
o kúpu nehnuteľnosti, ktorý nie je vydražiteľom,
e)
najnižšie podanie podľa § 142 ods. 2,
f)
spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
g)
závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,
h)
ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,
i)
ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,
j)
výzvu, aby všetci, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na najvyššie podanie, uviedli
výšku svojich nárokov aj s príslušenstvom ku dňu termínu dražby a preukázali ich listinami
s upozornením, že inak sa bude na ich nároky prihliadať len podľa obsahu spisov,
k)
výzvu, aby veritelia vyhlásili, či žiadajú zaplatenie v hotovosti s upozornením,
že ak nepožiadajú o zaplatenie v hotovosti pred termínom dražby, môže vydražiteľ dlh
prevziať,
l)
výzvu, aby uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu, sa preukázalo pred začatím
dražby s upozornením, že inak by sa také práva nemohli uplatniť na ujmu vydražiteľa,
ktorý bol dobromyseľný,
m)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, môžu ho uplatniť
len na dražbe ako dražitelia a že udelením príklepu predkupné právo zaniká,
n)
čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,
o)
výzvu povinnému, aby v určenom čase umožnil záujemcom obhliadku.
§ 141
(1)
Dražobná vyhláška sa doručí oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto
má k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra
nehnuteľností ako doporučená zásielka s doručenkou.
(2)
Exekútor vyvesí dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli a požiada obec, v ktorej
obvode je nehnuteľnosť, aby podstatný obsah vyhlášky uverejnila spôsobom v mieste
obvyklým. Exekútor môže uverejniť dražobnú vyhlášku v tlači a môže požiadať okresný
úrad, aby uverejnil vyhlášku na svojej úradnej tabuli. Dražobnú vyhlášku o dražbe
zašle exekútor bez zbytočného odkladu ministerstvu na zverejnenie v Obchodnom vestníku.
(3)
Ak sa oprávnený z predkupného práva prihlási neskôr, doručí sa mu dražobná vyhláška
ako doporučená zásielka s doručenkou tak, aby ju mal doručenú ešte pred začatím dražby.
(4)
Povinný umožní obhliadku draženej nehnuteľnosti v termíne určenom v dražobnej vyhláške,
a to za prítomnosti exekútora alebo jeho zamestnancov.
(5)
Na účely obhliadky draženej nehnuteľnosti je exekútor alebo jeho zamestnanec oprávnený
vymôcť si na draženú nehnuteľnosť prístup.
§ 142
(1)
Záujemcovia o kúpu draženej nehnuteľnosti sú povinní ako zábezpeku zložiť polovicu
najnižšieho podania určeného podľa odseku 2, a to v hotovosti alebo šekom, alebo prevodom
peňažných prostriedkov na účet exekútora. Ak chce záujemca pri dražbe uplatniť svoje
predkupné právo, musí ho preukázať najneskôr pri zložení zábezpeky.
(2)
Najnižšie podanie sa rovná všeobecnej hodnote určenej znaleckým posudkom zníženej
o závady, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním na najvyššie podanie, a zvýšenej
o hodnotu práv spojených s nehnuteľnosťou, ktoré vydražiteľ prevezme so započítaním
na najvyššie podanie.
(3)
Na zaplatenie najvyššieho podania určí exekútor v dražobnej vyhláške lehotu, ktorá
sa začína dňom udelenia príklepu a nesmie byť dlhšia ako dva mesiace.
(4)
Na najvyššie podanie sa započíta zložená zábezpeka.
(5)
Ak je vydražiteľom osoba, ktorá je oprávnenou osobou z viaznucej závady na nehnuteľnosti,
neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.
(6)
Pri zriadených zmluvných vecných bremenách je vydražiteľ právnym nástupcom povinného.
§ 143
(1)
Ak vydražiteľ nezaplatí najvyššie podanie včas, vykoná exekútor opätovnú dražbu nehnuteľnosti;
opätovná dražba sa však nekoná, ak vydražiteľ zaplatí najvyššie podanie pred vykonaním
opätovnej dražby.
(2)
Pre opätovnú dražbu platia ustanovenia o prvej dražbe s tým, že najnižšie podanie
sa rovná 75 % najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2. O dražbe upovedomí exekútor aj vydražiteľa uvedeného v odseku 1. Tento vydražiteľ
je povinný zaplatiť rozdiel na najvyššom podaní, náklady opätovnej dražby a škodu,
ktorá vznikla tým, že nezaplatil najvyššie podanie včas. Táto náhrada pripadne do
rozdeľovanej podstaty.
§ 144
(1)
Po zložení zábezpeky exekútor vyzve záujemcov, aby dražili.
(2)
Draží sa osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ktorý musí preukázať právo zastupovať
záujemcu verejnou alebo úradne overenou listinou.
(3)
Dražiť nemôže exekútor poverený vykonaním exekúcie ani jeho zamestnanci, zapisovateľ,
znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok na draženú nehnuteľnosť, povinný, manžel
povinného, ak ide o nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vydražiteľ uvedený v § 143 ods. 1 a ani ten, komu nadobudnúť vec bráni osobitný predpis.
(4)
Dražba sa koná dovtedy, kým dražitelia robia podania; dražitelia sú viazaní svojimi
podaniami, kým exekútor neudelí príklep. Výška ceny vydraženej nehnuteľnosti nie je
obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.
§ 145
(1)
Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, ďalší termín dražby určí exekútor
tak, aby sa dražba konala najskôr po uplynutí 30 dní od bezúspešnej dražby. Najnižšie
podanie v takom prípade tvoria tri štvrtiny ceny určenej znaleckým posudkom. Ak sa
ani na ďalšom termíne dražby neurobilo najnižšie podanie znížené podľa predchádzajúcej
vety, môže exekútor určiť, ak nejde o byt alebo dom, v ktorom má povinný trvalý pobyt
podľa osobitného predpisu, ďalší termín dražby, a to tak, aby sa dražba konala najskôr
po uplynutí 30 dní od predchádzajúceho termínu dražby; v takom prípade môže najnižšie
podanie tvoriť polovica ceny určenej znaleckým posudkom.
(2)
Ak sa nepodarí predať nehnuteľnosť na dražbe do dvoch rokov od vydania exekučného
príkazu, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie predajom nehnuteľnosti.
§ 146
(1)
Príklep udelí exekútor tomu, u koho sú splnené podmienky ustanovené zákonom a kto
urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo
vyššie prípustné podanie, rozhodne exekútor žrebom o tom, komu sa má príklep udeliť.
Ak však bol jedným z týchto dražiteľov spoluvlastník alebo ten, komu prospieva predkupné
právo vecnej povahy, udelí sa príklep jemu.
(2)
O udelení príklepu spíše exekútor zápisnicu.
§ 147
(1)
Dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia obce a orgánov štátnej správy, ak sú
prítomní na dražbe, môžu vzniesť u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Okrem
toho môže do troch dní odo dňa dražby vzniesť námietky každý, komu v rozpore s ustanovením
§ 141 ods. 1 nebola doručená dražobná vyhláška, a preto nebol na dražbe prítomný.
(2)
Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhodne súd spolu s rozhodnutím o
príklepe.
(3)
Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal,
alebo ak súd zistí porušenie zákona.
§ 148
(1)
Udelenie príklepu podlieha schváleniu súdom. Súd rozhodne o schválení príklepu do
30 dní od doručenia žiadosti exekútora na schválenie príklepu. Exekútor doručí súdu
podklady, na ktorých základe bol udelený príklep.
(2)
Rozhodnutie súdu o príklepe doručí exekútor oprávnenému, povinnému, vydražiteľovi
a tomu, kto vzniesol proti udeleniu príklepu námietky (§ 147). Právoplatné rozhodnutie súdu o príklepe doručí súd miestne príslušnému okresnému
úradu na zápis do katastra nehnuteľností spolu so zápisnicou o udelení príklepu.
§ 149
Ak so zreteľom na vznesené námietky súd udelenie príklepu neschváli, exekútor pokračuje
v dražbe vyvolaním predposledného podania, a ak sa urobilo len najnižšie podanie,
tak týmto podaním. O termíne pokračovania v dražbe upovedomí osoby uvedené v § 147 ods. 1 aspoň 15 dní vopred.
§ 150
(1)
Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný
upovedomiť exekútora.
(2)
Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva
sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
§ 151
Ak súd udelenie príklepu neschválil, vydražiteľ je povinný vrátiť vec povinnému, vydať
mu úžitky a nahradiť škodu, ktorú mu spôsobil pri hospodárení s nehnuteľnosťou.
§ 153
(1)
Vydražiteľ musí bez započítania na najvyššie podanie prevziať vecné bremená, ktoré
vznikli na základe osobitného právneho predpisu, a nájomné práva. Ak osobitný zákon13d) neustanovuje inak, voči vydražiteľovi bez započítania na najvyššie podanie pôsobia
záložné práva viaznuce na nehnuteľnosti.
(2)
Inak prevezme vydražiteľ vecné bremená so započítaním na najvyššie podanie.
(3)
Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti udelením príklepu zaniká.
(4)
Na záložné práva k vydraženej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.13d)
§ 154
(1)
Po schválení príklepu súdom (§ 148) uskutoční exekútor rozvrhové pojednávanie. Na rozvrhové pojednávanie predvolá vydražiteľa
a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1 alebo ktoré prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2 písm. j).
(2)
Po skončení rozvrhového pojednávania nemožno žiadať z najvyššieho podania sumu vyššiu,
než bola prihlásená [§ 140 ods. 2 písm. i)].
§ 155
(1)
Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady nárokov, na ktoré treba
prihliadať.
(2)
Ak sa vykonáva exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa alebo
ak sa takáto prihlásená pohľadávka má uspokojiť z rozdeľovanej podstaty a možno predpokladať,
že nastane skutočnosť podľa § 157 ods. 4, exekútor poučí oprávneného alebo takéhoto veriteľa o možnosti žiadať o rozhodnutie
podľa osobitného predpisu.11g)
§ 156
Rozdeľovanú podstatu tvorí najvyššie podanie a úroky z neho, zábezpeka vydražiteľa
uvedeného v § 143 ods. 1, prípadne sumy zodpovedajúce záväzkom uvedeným v § 143 ods. 2.
§ 157
(1)
Podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto
poradí:
a)
trovy exekúcie okrem trov vzniknutých v súvislosti s vedením exekúcie inými spôsobmi
exekúcie ako predajom nehnuteľnosti,
b)
nedoplatky výživného na maloleté dieťa splatné ku dňu rozvrhu,
c)
pohľadávky zabezpečené záložným právom podľa poradia rozhodujúceho pre ich uspokojenie,
d)
pohľadávka oprávneného vymáhaná v exekúcii, pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách,
poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné
dôchodkové sporenie,
e)
ostatné pohľadávky.
(2)
Ak nemožno plne uspokojiť pohľadávky toho istého poradia, uspokoja sa pomerne, ak
odsek 1 písm. c) neustanovuje inak.
(3)
Úroky za posledné tri roky pred udelením príklepu a trovy exekútora sa uspokojujú
v poradí istiny. Ak rozdeľovaná podstata nestačí, uhradia sa pred istinou.
(4)
Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odsekov 1 a 2, vyplatí exekútor
po úhrade pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.
§ 158
(1)
Ak sa na dražbe predajú všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené
záložným právom podľa § 151a Občianskeho zákonníka pre tú istú pohľadávku (ďalej len „vospolné záložné právo“), uhradia sa také pohľadávky
v hotovosti z výťažkov jednotlivých rozdeľovaných podstát pomerne podľa zvyškov rozdeľovaných
podstát, ktoré zvyšujú pri každej jednotlivej nehnuteľnosti po uhradení predchádzajúcich
nárokov. Ak veriteľ žiada uspokojenie v inom pomere, prikáže sa osobám, ktoré by v
dôsledku toho dostali z rozdeľovanej podstaty menej, suma, ktorá by pripadla na takú
pohľadávku až do výšky schodku z jednotlivých rozdeľovaných podstát.
(2)
Ak sa v dražbe nepredali všetky nehnuteľnosti, na ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené
vospolným záložným právom, použije sa za základ výpočtu úhrady hodnota všetkých nehnuteľností
zistená podľa všeobecných predpisov. Sumy, o ktoré by boli veritelia s neskorším poradím
ukrátení tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej vospolným záložným právom dostal
viac, než by naňho bolo pripadlo z výťažku predanej nehnuteľnosti, zabezpečia sa na
ich návrh záložným právom na nepredaných nehnuteľnostiach v poradí, ktoré by prislúchalo
uspokojenému veriteľovi.
(3)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane aj na pohľadávky, ktoré
zaťažujú podiely niekoľkých spoluvlastníkov tej istej nehnuteľnosti.
§ 160
(1)
O rozvrhnutí výťažku dražby nehnuteľnosti (ďalej len „rozvrh výťažku“) spíše exekútor
zápisnicu.
(2)
Zápisnica o rozvrhu výťažku sa doručí osobám a orgánom uvedeným v § 161 ods. 1.
§ 161
(1)
Osoby a orgány, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie (§ 154 ods. 1), a osoby, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní, môžu vzniesť u
exekútora námietky proti rozvrhu výťažku do troch dní po doručení tohto rozvrhu.
(2)
Námietky sa zapíšu do zápisnice. O námietkach rozhodne súd spolu s rozhodnutím o
rozvrhu.
(3)
Námietkam možno vyhovieť, len ak sa vytýkajú vady na ujmu toho, kto námietky podal,
alebo ak súd zistí porušenie zákona.
§ 162
Súd rozhodne o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zapreté čo do pravosti,
výšky, poradia alebo spôsobu úhrady (§ 44). Takéto rozhodnutie je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.
§ 163
Ak súd vyhovel návrhu podľa § 44, exekútor uskutoční nové rozvrhové pojednávanie.
§ 164
(1)
Ak boli vznesené námietky proti rozvrhu výťažku, rozvrh výťažku podlieha schváleniu
súdu; súd rozhodne o rozvrhu výťažku najneskôr do 30 dní. Ak proti rozvrhu výťažku
neboli vznesené námietky, márnym uplynutím lehoty na podanie námietok podľa § 161 ods. 1 sa považuje rozvrh výťažku za schválený.
(2)
Rozhodnutie o rozvrhu výťažku a o námietkach proti rozvrhu výťažku doručí exekútor
osobám, ktoré mali byť predvolané na rozvrhové pojednávanie podľa § 154 ods. 1, osobám, o ktorých nárokoch sa rozhodovalo na tomto pojednávaní, a tomu, kto podal
námietky proti rozvrhu výťažku.
§ 165
(1)
Po schválení rozvrhu výťažku a po úplnom zaplatení najvyššieho podania poukáže exekútor
do siedmich dní oprávneným osobám prikázané sumy s výnimkou nárokov, o ktorých prebieha
konanie o zapretie prihlásenej pohľadávky.
(2)
Po právoplatnosti rozhodnutia o zapretí prihlásenej pohľadávky (§ 162) súd podľa výsledku tohto konania buď prikáže exekútorovi, aby vyplatil zadržané
sumy podľa rozvrhu výťažku, alebo aby uskutočnil dodatočné pojednávanie o rozvrhu.
§ 166
Predaj spoluvlastníckeho podielu
(1)
Na exekúciu predajom spoluvlastníckeho podielu na hnuteľnej veci alebo na nehnuteľnosti
sa použijú ustanovenia o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností. O vykonaní
exekúcie upovedomí exekútor ostatných spoluvlastníkov.
(2)
Spoluvlastník hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve,
môže zabrániť predaju veci, ak najneskôr do začiatku dražby zloží u exekútora v hotovosti
alebo šekom na účet exekútora sumu vo výške podielu, ktorý sa má vydražiť. Ak jeden
zo spoluvlastníkov zloží túto sumu na účet exekútora, považuje sa za vydražiteľa podielu;
ak uvedenú sumu zloží na účet exekútora viac spoluvlastníkov, zužuje sa okruh dražiteľov
podielu iba na spoluvlastníkov. Ďalej exekútor postupuje podľa ustanovení o dražbe.
(3)
Nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu podlieha schváleniu súdom.
Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach
Nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností
§ 167
(1)
Na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo
zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť
sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku.
(2)
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť
len na návrh oprávneného.
(3)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný do siedmich dní od zastavenia exekúcie
oznámiť príslušnému okresnému úradu zrušenie exekučného záložného práva.
§ 168
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť
zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na
ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť
zapísanú v katastri nehnuteľností).
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a okresnému úradu. Povinnému a okresnému
úradu sa doručí do vlastných rúk.
(4)
Okresný úrad je povinný zapísať zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť
do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov dňom doručenia exekučného príkazu.
§ 169
Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu
predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
§ 170
Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo
vlastníctve povinného.
§ 171
(1)
Pre poradie exekučného záložného práva je rozhodujúci čas jeho zápisu do katastra
nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Pre poradie medzi viacerými exekučnými záložnými
právami zriadenými exekútorom pre jednotlivé pohľadávky je rozhodujúci čas, keď došiel
exekútorovi návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Ak došlo niekoľko návrhov
zároveň, majú záložné práva rovnaké poradie.
(2)
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, poradie exekučného
záložného práva sa riadi poradím tohto zmluvného záložného práva.
Nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností
§ 172
(1)
Na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností zriadi sa exekučné záložné právo
zexekvovaním nehnuteľnej veci jej opísaním v zápisnici. V zápisnici sa uvedie, o akú
nehnuteľnosť ide, kto je jej vlastníkom, a zapíše sa, že nehnuteľnosť sa zexekvováva
pre vymáhanú pohľadávku.
(2)
Ak sa pre vymáhanú pohľadávku zriadilo zmluvné záložné právo skôr, zapíše sa to aj
v zápisnici.
(3)
Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť nezapísanú v katastri nehnuteľností možno
zriadiť len na návrh oprávneného.
§ 173
(1)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť
nezapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť,
na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz (príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť
nezapísanú v katastri nehnuteľností).
(2)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných
rúk.
(3)
Zexekvovanie sa zapíše na listine preukazujúcej vlastníctvo povinného k tejto nehnuteľnosti
a na listine o zriadení zmluvného záložného práva pre vymáhanú pohľadávku.
§ 174
Pre pohľadávky, pre ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, možno vykonať exekúciu
predajom nehnuteľnosti priamo aj proti neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnosti.
§ 175
Exekučné záložné právo možno zriadiť, len ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo
vlastníctve povinného.
§ 176
Pre poradie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti nezapísané v katastri nehnuteľností
platí obdobne § 171.
§ 177
Ak sa už skôr vykonalo zexekvovanie pre inú pohľadávku, zapíše sa exekučné záložné
právo v zápisnici o skoršom zexekvovaní.
§ 178
Do listín o zriadení exekučného záložného práva má každý právo nazrieť.
Šiesty diel
Exekúcia predajom podniku
§ 179
(1)
Na exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia tohto
zákona o exekúcii predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností a ustanovenia o predaji
podniku na základe zmluvy.15)
(2)
Ak sa predáva na dražbe podnik alebo jeho časť, na vydražiteľa, ktorému bol právoplatne
udelený príklep a ktorý zaplatil najvyššie podanie, prechádza vlastnícke právo k veciam,
k právam a k iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia prevádzkovaniu podniku, ku dňu
udelenia príklepu (§ 150).
(3)
Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného
vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Ak je pre
nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej
činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej po vydražení podniku
aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku pred jeho predajom na dražbe.
(4)
Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom podniku
prechádzajú na vydražiteľa.
(5)
Pri exekúcii predajom podniku nemožno zexekvovať samostatne iba obchodné meno podniku;
to isté platí, ak ide o exekúciu časti podniku.
(6)
Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný právny predpis.16)
(7)
Ak pri exekúcii predajom podniku alebo jeho časti dôjde ku koncentrácii podľa osobitného
predpisu,17) vydražiteľ je povinný túto skutočnosť oznámiť Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky.
SIEDMY DIEL
EXEKÚCIA PRÍKAZOM NA ZADRŽANIE VODIČSKÉHO PREUKAZU
§ 179a
(1)
Exekútor môže vydať príkaz na zadržanie vodičského preukazu tomu, kto nesplní výživné
stanovené rozhodnutím súdu.
(2)
Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí orgánu Policajného
zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného.
(3)
Exekútor exekučný príkaz doručí aj oprávnenému a povinnému. Povinnému sa príkaz doručí
do vlastných rúk.
(4)
Ak pominú dôvody exekúcie, exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského
preukazu. Príkaz doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu
povinného, a upovedomí o tom povinného.
DRUHÁ HLAVA
USPOKOJENIE PRÁV NA NEPEŇAŽNÉ PLNENIE
§ 180
(1)
Na exekúciu, ktorej podkladom je rozhodnutie ukladajúce inú povinnosť než zaplatenie
peňažnej sumy, sa primerane použijú ustanovenia o exekúcii, ktorej podkladom je rozhodnutie
ukladajúce zaplatenie peňažnej sumy.
(2)
Ak oprávnený navrhuje exekúciu aj pre trovy, ktoré mu boli v rozhodnutí priznané,
exekútor vykoná exekúciu niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky;
to isté platí aj pre trovy exekúcie.
Prvý diel
Vypratanie
Vypratanie nehnuteľnosti alebo jej časti
§ 181
(1)
Ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal nehnuteľnosť alebo jej časť, exekúcia
sa vykoná vyprataním. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti
zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo
jej časti,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti alebo
jej časti) a určí termín vypratania.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných
rúk.
(4)
Po doručení exekučného príkazu exekútor
a)
urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili veci patriace povinnému
a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria niekomu inému, ale sú so
súhlasom povinného umiestnené vo vypratávanom objekte alebo na vypratávanom objekte,
b)
urobí opatrenie, aby bol z vypratávaného objektu vykázaný povinný a všetci, ktorí
sa tam zdržujú na základe práva povinného.
§ 182
(1)
Veci odstránené z vypratávaného objektu sa odovzdajú povinnému alebo niektorému z
plnoletých príslušníkov jeho rodiny.
(2)
Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa
prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú do úschovy obci. Exekútor upovedomí povinného
o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.
§ 183
(1)
Ak si povinný nevyzdvihne veci u obci do šiestich mesiacov odo dňa, keď boli uschované,
predajú sa na návrh obce podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí.
(2)
Výťažok predaja vyplatí exekútor povinnému po zrážke trov úschovy, trov predaja a
trov exekúcie.
Vypratanie bytu
§ 184
(1)
Ak exekučný titul ukladá, aby povinný vypratal byt, exekúcia sa vykoná vysťahovaním
povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, z bytu a vyprataním
bytu. Exekútor k tomuto úkonu priberie vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vyprataním bytu,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie vyprataním bytu) a určí termín
vypratania.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a obci. Povinnému sa doručí do vlastných
rúk.
(4)
Ustanovenia § 182 a 183 sa použijú obdobne.
§ 185
(1)
Ak exekučný titul, ktorý je podkladom na exekúciu, ukladá, aby povinný vypratal byt,
za ktorý treba zabezpečiť či už náhradný byt, alebo náhradné ubytovanie, exekútor
vykoná exekúciu až vtedy, keď oprávnený preukáže, že pre povinného je zabezpečená
taká bytová náhrada, aká je určená v rozhodnutí, ktoré je podkladom na exekúciu.
(2)
Oprávnený a povinný môžu vzniesť u exekútora námietky proti bytovej náhrade podľa
odseku 1 do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
(3)
O námietkach rozhoduje súd.
(4)
Ustanovenia o rozhodovaní súdu o návrhu na zastavenie exekúcie sa použijú primerane.
Druhý diel
Odobratie veci alebo cenných papierov
§ 186
(1)
Ak exekučný titul ukladá, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému vec alebo listinné
cenné papiere, exekúcia sa vykoná odobratím veci povinnému so všetkým, čo k nej patrí,
alebo listinných cenných papierov a odovzdaním oprávnenému. Exekútor k tomuto úkonu
priberie vhodnú osobu, podľa možností zástupcu obce.
(2)
Ak na užívanie odobratej veci treba listinu, odoberie sa aj táto listina povinnému
a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.
(3)
Ak ide o cenné papiere, ktoré majú podobu zaknihovaných cenných papierov, exekútor
vykoná namiesto povinného (majiteľa cenných papierov) úkony potrebné na registráciu
pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi na účte majiteľa
cenných papierov a na registráciu prevodu z účtu majiteľa cenných papierov povinného
v prospech účtu cenných papierov oprávneného príkazom podľa osobitného zákona.17a)
(4)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie odobratím veci alebo cenných
papierov a odníme povinnému cenné papiere alebo vec so všetkým, čo k nej patrí,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie odobratím veci, príkaz na vykonanie
exekúcie odobratím cenných papierov) a odobratú vec so všetkým, čo k nej patrí, alebo
cenné papiere odovzdá oprávnenému.
(5)
Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí povinnému až pri odobratí veci alebo cenných
papierov. Exekútor upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci alebo
listinných cenných papierov sa nevykoná, ak nebude pri ňom prítomný oprávnený alebo
jeho zástupca.
(6)
Ak to vyžaduje účel exekúcie, je exekútor oprávnený urobiť osobnú prehliadku povinného
a prehliadku bytu a iných miestností povinného, kde je podľa odôvodneného predpokladu
vec alebo listinné cenné papiere, ktoré má povinný vydať alebo dodať oprávnenému;
na tento účel je exekútor oprávnený vymôcť si do bytu povinného alebo do inej miestnosti
povinného prístup.
§ 187
Ak má vec alebo listinné cenné papiere, ktoré treba povinnému odobrať, pri sebe niekto
iný, exekútor ho vyzve, aby ich oprávnenému vydal. Ak sa vec alebo listinné cenné
papiere nevydajú dobrovoľne, použijú sa primerane ustanovenia o exekúcii prikázaním
pohľadávky.
§ 188
(1)
Ak sa nepodarí odobrať vec alebo listinné cenné papiere a ak si možno vec rovnakého
druhu a rovnakej akosti alebo zastupiteľný cenný papier17b) zadovážiť inak, exekútor vyzve oprávneného, aby si vec alebo cenný papier zadovážil
na trovy a nebezpečenstvo povinného.
(2)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia
sa potom vykoná na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných
pohľadávok.
Tretí diel
Rozdelenie spoločnej veci
§ 189
Rozdelenie spoločnej veci predajom
(1)
Ak exekučný titul ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť predala
a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, exekúcia sa vykoná predajom podľa
ustanovení o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci predajom)
a vykoná exekúciu.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných
rúk.
(4)
Exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému
a)
vykoná exekúciu podľa ustanovení o exekúcii predajom hnuteľných vecí alebo nehnuteľnosti,
b)
výťažok predaja spoločnej veci vyplatí všetkým bývalým spoluvlastníkom podľa výšky
ich podielov.
(5)
Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, exekútor exekúciu
rozdelením spoločnej veci ukončí.
§ 190
Rozdelenie spoločnej veci inak než predajom
(1)
Ak exekučný titul ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť rozdelila
inak než predajom, exekúcia sa vykoná rozdelením tejto spoločnej veci spôsobom určeným
v exekučnom titule. Exekútor k vykonaniu exekúcie priberie vhodnú osobu, podľa možnosti
zástupcu obce.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie rozdelením spoločnej veci,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie rozdelením spoločnej veci) a vykoná
exekúciu spôsobom určeným v exekučnom titule.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných
rúk.
(4)
Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov,
exekútor priberie k rozdeleniu znalca.
Štvrtý diel
Uskutočnenie prác a výkonov
§ 191
(1)
Ak exekučný titul ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného nejakú prácu,
ktorú môže vykonať aj niekto iný než povinný, exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený
si dá prácu, o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy
povinného.
(2)
Exekútor poverený vykonaním exekúcie
a)
upovedomí oprávneného a povinného o začatí exekúcie vykonaním prác a výkonov,
b)
po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný
účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol,
vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu.
(3)
Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému a povinnému. Povinnému sa doručí do vlastných
rúk.
(4)
Exekútor po doručení exekučného príkazu povinnému vyzve oprávneného, aby si dal prácu,
o ktorú ide, vykonať niekým iným alebo aby si ju vykonal sám, a to na trovy povinného.
(5)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia
sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
§ 192
(1)
Ak exekučný titul ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia súdu uloží
za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty
stupňuje až do úhrnnej sumy 30 000 eur a v prípade ich dobrovoľného neplnenia ich
vymáha niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok súdny exekútor,
ktorý ich uložil. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(2)
Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od uloženej povinnosti a od zodpovednosti
za škodu.
(3)
Ak povinný ani po zaplatení úhrnnej sumy pokút podľa odseku 1 súdom uloženú povinnosť
nesplní, exekútor vyzve oprávneného, aby túto povinnosť splnil sám, ak je to možné,
a to na trovy povinného.
(4)
Exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia
sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
(5)
Ak povinný porušením jemu uloženej povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá
rozhodnutie, ktoré je podkladom na exekúciu, exekútor vyzve oprávneného, aby sa postaral
o obnovenie predošlého stavu na trovy povinného. Exekúcia sa potom vykoná niektorým
zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok. Exekútor môže urobiť vhodné
opatrenia, aby oprávnenému dopomohol k obnoveniu predošlého stavu.
PIATA ČASŤ
ĎALŠIA ČINNOSŤ EXEKÚTORA
§ 193
Exekútor môže v rámci ďalšej činnosti
a)
spisovať do zápisnice na požiadanie oprávneného návrhy na vykonanie exekúcie,
b)
prijímať do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s výkonom exekúcie,
c)
doručovať súdne písomnosti, ak ho o doručenie požiada súd, a mimosúdne písomnosti,
ak to ustanovuje osobitný predpis,
d)
vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd.
§ 194
(1)
Súd môže poveriť doručovaním súdnych písomností v občianskych veciach a obchodných
veciach exekútora, ktorý má sídlo exekútorského úradu (§ 15) v obvode toho súdu, ktorého doručenie sa má vykonať, alebo exekútora, ktorý má sídlo
v obci, v ktorej sa má doručenie vykonať. Súd môže poveriť exekútora doručovaním súdnych
písomností aj za podmienok ustanovených v osobitnom zákone.17ba)
(2)
Poverenie podľa odseku 1 musí obsahovať
a)
označenie súdu, ktorý vydal žiadosť,
b)
spisovú značku,
c)
meno, priezvisko a sídlo exekútora,
d)
meno, priezvisko a bydlisko, ak je adresátom fyzická osoba,
e)
názov alebo obchodné meno a sídlo, ak je adresátom právnická osoba,
f)
označenie doručovanej písomnosti, dátum alebo lehotu určenú v písomnosti.
(3)
Súd pripojí k povereniu písomnosť, na ktorej má byť vyznačené potvrdenie doručenia
(ďalej len „doručenka").
(4)
Doručenka musí obsahovať označenie doručovanej písomnosti, deň doručenia, meno doručovateľa
a jeho podpis, prípadne pečiatku exekútora, meno osoby, ktorá písomnosť prevzala,
a jej podpis.
(5)
Na vykonanie doručenia podľa odseku 1 môže exekútor písomne poveriť svojich zamestnancov.
(6)
Exekútor je povinný doručiť písomnosť bez zbytočného odkladu. Ak písomnosť doručí,
bezodkladne súdu odovzdá doručenku. Ak nebolo možné písomnosť doručiť do jedného mesiaca
od poverenia na doručenie, vráti exekútor súdu nedoručenú písomnosť a zároveň písomne
oznámi dôvody, pre ktoré nebolo možné písomnosť doručiť.
(7)
Ak adresát bezdôvodne odmietne písomnosť doručovanú exekútorom alebo ním povereným
zamestnancom prevziať, považuje sa písomnosť za doručenú dňom odmietnutia jej prevzatia.
Exekútor alebo ním poverený zamestnanec je povinný adresáta poučiť o následkoch odmietnutia
prevzatia písomnosti. Odmietnutie prevzatia písomnosti sa poznamená na doručenke spolu
s dátumom a dôvodom, pre ktorý adresát odmietol písomnosť prevziať, a písomnosť sa
vráti súdu.
(8)
Trovy doručenia hradí súd, ktorý o doručenie žiadal.
(9)
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na doručovanie písomností podľa odseku
1 ustanovenia Civilného sporového poriadku.
ŠIESTA ČASŤ
TROVY EXEKUČNÉHO KONANIA
§ 195
Trovy exekučného konania
Trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania
a trovy štátu.
§ 196
Trovy exekútora
Trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
Odmena a náhrada výdavkov exekútora
§ 197
(1)
Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada
paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie
sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva
na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
(2)
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
§ 198
(1)
Ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora, odmena ani náhrada výdavkov
pôvodnému exekútorovi nepatrí.
(2)
Ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník
konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením
exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
§ 199
Výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich
určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 199a
Trovy oprávneného a trovy povinného
(1)
Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie
exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie.
(2)
Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom
na zastavenie exekúcie.
Platenie trov
§ 199b
Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy
svojho zástupcu.
§ 199c
(1)
Ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného
nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre
ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa
§ 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa,
platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
(2)
Ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada
výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať.
(3)
Za zaplatenie trov exekútora oprávneným v rozsahu odmeny a paušálnych výdavkov ručia
spoločne a nerozdielne tí, ktorí boli oprávnenými od začatia exekúcie. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka o ručení sa použijú rovnako. Ak tieto osoby na výzvu exekútora svoju povinnosť dobrovoľne
nesplnia, možno nárok voči nim uplatniť na ich všeobecnom súde žalobou.
(4)
V ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku
alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
Náhrada trov
§ 199d
(1)
Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom
konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie
alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
(2)
Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom
konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím
o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
(3)
Štát má právo na náhradu trov voči tým, ktorí mali pri dokazovaní nejakú povinnosť,
ak im ich vznik možno pričítať.
§ 199e
Ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa
nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.17bc) Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac
vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva
na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
§ 199f
Oprávnený a povinný majú právo do 30 dní od zastavenia exekúcie súdom alebo od vydania
upovedomenia o zastavení exekúcie exekútorom žiadať exekútora o vystavenie konečného
vyúčtovania exekučného konania, v ktorom uvedie najmä výšku vymoženej pohľadávky oprávneného,
výšku vymožených trov oprávneného a výšku vymožených trov exekútora.
§ 199g
Oprávnený zodpovedá za škodu, ktorá povinnému vznikne v súvislosti s exekučným konaním,
ak nebol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.
SIEDMA ČASŤ
PROCESNÉ USTANOVENIA
§ 200
Použitie Civilného sporového poriadku
Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
§ 201
(1)
V exekučnom konaní nemožno
a)
odpustiť zmeškanie lehôt,
b)
podať žalobu na obnovu exekučného konania po jeho skončení.
(2)
V exekučnom konaní a ani v inom konaní nemožno voči exekútorovi nariadiť neodkladné
opatrenie zasahujúce do výkonu exekučnej činnosti.
(3)
V exekučnom konaní môže súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci exekučného
konania nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.
(4)
Oslobodenie od súdnych poplatkov nemožno priznať oprávnenému, ktorý opakovane vymáha
nároky nadobudnuté prevodom alebo prechodom s cieľom viesť exekúciu bez povinnosti
platiť súdne poplatky; v takom prípade sa neprihliadne ani na oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa osobitného predpisu.17bd)
§ 202
Rozhodovanie súdu
(1)
V exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o
príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému
je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
(2)
Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v napadnutom rozhodnutí.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, súd v exekučnom konaní rozhoduje uznesením. Proti
uzneseniu je odvolanie prípustné, len ak to ustanovuje tento zákon.
(4)
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom
konaní nie je prípustné.
(5)
Ak súd zastavuje exekúciu, vo výroku uznesenia uvedie dôvod, pre ktorý sa exekúcia
zastavuje; to platí rovnako aj pre upovedomenie o zastavení exekúcie.
§ 203
Vypočutie
V exekučnom konaní môže súd aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie osoby,
ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní.
ÔSMA ČASŤ
MANIPULÁCIA SO SPISMI A ICH ÚSCHOVA
PRVÁ HLAVA
MANIPULÁCIA SO SPISMI
§ 204
(1)
Ak je potrebné doručovať podanie účastníka konania, ustanovenia osobitného predpisu
o zaručenej konverzii sa nepoužijú a vyhotovia sa rovnopisy týchto podaní v elektronickej
alebo listinnej podobe. Ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú
ani na účely vedenia spisu.
(2)
Ak spisy nie sú ukončené, musia byť uložené v kancelárii exekútora tak, aby boli
exekútorovi aj kontrolným orgánom kedykoľvek prístupné. Ak exekútor nemá taký spis
u seba, musí byť zo záznamu v príslušnom registri zrejmé, kde sa spis nachádza.
(3)
Odpisy a potvrdenia zo spisov uložených v kancelárii exekútora vydáva na žiadosť
osôb podľa § 205 exekútor alebo ním poverený zamestnanec.
§ 205
Nazeranie do spisov
Exekútor umožní nazerať do spisov osobám, vo vzťahu ku ktorým nemá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť, a znalcovi, ktorého takáto osoba za znalca ustanovila. Tieto osoby a
znalec si z nich môžu robiť výpisy výlučne v kancelárii exekútora pod jeho dohľadom
alebo pod dohľadom ním povereného zamestnanca. O nazretí do spisu sa v spise urobí
záznam.
§ 207
Požičiavanie exekučných spisov
Exekútor požičia exekučné spisy na písomnú žiadosť orgánom činným v trestnom konaní,
súdu, komore a ministerstvu.
§ 208
Rekonštrukcia spisov
(1)
Exekútor vykonáva rekonštrukciu spisov, ktoré boli celkom alebo sčasti zničené alebo
stratené.
(2)
Exekútor vyhotoví osvedčené odpisy písomností, ktoré si zapožičia od účastníkov alebo
od ich právnych nástupcov, od iného exekútora, od súdu, od orgánu katastra nehnuteľností,
prípadne od iného orgánu alebo od znalca. Na týchto odpisoch uvedie doložku o tom,
že písomnosť sa vyhotovuje namiesto zničenej alebo stratenej listiny.
(3)
Exekútor môže vykonať aj potrebné zisťovanie obsahu listiny, najmä vypočutím účastníkov,
prípadne ich právnych nástupcov, a obsah listiny osvedčí zápisnicou, v ktorej uvedie
všetky zistené okolnosti. V osvedčení uvedie obsah tvrdení účastníkov alebo ich právnych
nástupcov o obsahu listiny.
DRUHÁ HLAVA
ÚSCHOVA UKONČENÝCH SPISOV
§ 209
(1)
Ukončené spisy sa ukladajú a uschovávajú v kancelárii exekútora.
(2)
Ukončené spisy zostávajú uschované v kancelárii u exekútora, ktorý ich vyhotovil.
(3)
Podrobnejšiu úpravu manipulácie so spismi, ich úschovu, vedenie registrov a ďalších
evidenčných pomôcok upraví kancelársky poriadok, ktorý vydá ministerstvo všeobecne
záväzným právnym predpisom.
TRETIA HLAVA
EXEKÚTORSKÝ ARCHÍV
§ 210
(1)
V exekútorskom archíve sa uschovávajú skončené exekučné spisy, registre, odznaky,
pečiatky a pečatidlá.
(2)
Exekútorský archív vedie exekútor. Exekútorský archív exekútorov, ktorých úrad zanikol,
vedie komora.
(3)
O odovzdaní spisov, registrov, pečiatok, pečatidiel a odznaku sa spíše zápisnica.
§ 211
Výpisy, odpisy a potvrdenia zo spisov uložených v exekútorskom archíve vydáva na žiadosť
oprávnených orgánov a osôb exekútor. O nazeraní do spisov a požičiavaní týchto spisov
platia primerane ustanovenia § 205 až 207.
DEVIATA ČASŤ
CENTRÁLNY REGISTER EXEKÚCIÍ
§ 211a
(1)
Komora vedie v elektronickej podobe centrálny register exekúcií (ďalej len "register
exekúcií") a zodpovedá za jeho nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku. Komora sa
zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Register exekúcií pozostáva z technického
a programového vybavenia slúžiaceho na elektronické zhromažďovanie, spracúvanie, uchovávanie,
vyhľadávanie a prenos dát súvisiacich s exekučnou činnosťou. Register exekúcií je
verejným zoznamom dostupným na webovom sídle komory, do ktorého sa o každej právoplatne
neskončenej exekúcii zapisujú tieto údaje:
a)
označenie súdu, ktorý udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
b)
spisová značka súdu podľa písmena a),
c)
označenie exekútora, ktorému súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie,
d)
spisová značka exekučného spisu exekútora,
e)
deň, mesiac a rok
1.
udelenia poverenia na vykonanie exekúcie,
2.
vydania uznesenia o povolení odkladu exekúcie,
3.
vydania uznesenia o zastavení exekúcie, ak sa exekúcia zastavila v časti,
f)
označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, ako aj údaj
o aktuálnom stave vymoženia nároku a trov exekútora,
g)
ak ide o povinného a oprávneného
1.
fyzickú osobu, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa bydliska,
2.
fyzickú osobu - podnikateľa, meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa bydliska alebo
miesta podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené,
3.
právnickú osobu, názov alebo obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo.
(2)
Ak bola exekúcia právoplatne zastavená alebo skončená inak ako zastavením, exekútor
vymaže z registra všetky údaje týkajúce sa vedenej exekúcie.
(3)
Zápis, zmenu a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 do registra exekúcií vykonáva a za
ich správnosť zodpovedá exekútor, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, zástupca,
náhradník alebo nástupca exekútora. Ak exekútor nesplní povinnosť podľa prechádzajúcej
vety, vykoná zápis, zmenu alebo výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 bezodkladne komora,
ak má vedomosť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis, zmenu alebo výmaz údajov.
Zápis, zmena a výmaz údajov podľa odsekov 1 a 2 sa vykonáva v lehotách a postupom,
ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Na účely zápisu, zmeny a výmazu údajov používa exekútor pri svojej činnosti technické
a programové vybavenie na elektronické ukladanie, spracúvanie, vyhľadávanie a prenos
dát určené vnútorným predpisom komory.
(5)
Do registra exekúcií majú bezplatný prístup exekútori, orgány verejnej moci, Centrum
právnej pomoci a právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu, ktorej predmetom
podnikania je konsolidácia pohľadávok verejného sektora. Oprávnený a povinný majú
bezplatný prístup do registra vo svojej veci.
(6)
Ak povinný namieta zápis v registri exekúcií, môže podať sťažnosť proti zápisu. Sťažnosť
proti zápisu v registri exekúcií komora vybaví do 14 dní od jej doručenia postupom
podľa § 218b ods. 1 až 3. Ak komora námietke vyhovie, vymaže údaje z registra exekúcií v lehote na vybavenie
sťažnosti.
§ 211b
(1)
Komora vydá na žiadosť výpis z registra exekúcií alebo potvrdenie o tom, že určitý
zápis v registri exekúcií nie je. Výpis a potvrdenie podľa predchádzajúcej vety sú
verejnými listinami preukazujúcimi stav evidovaný v registri exekúcií ku dňu ich vydania;
rodné číslo sa v nich neuvádza. Údajov uvedených vo výpise a potvrdení sa možno dovolávať,
ak sa nepreukáže opak.
(2)
Komore za prístup do registra exekúcií a za vydania výpisu alebo potvrdenia podľa
odseku 1 patrí odmena, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
DESIATA ČASŤ
SAMOSPRÁVA SÚDNYCH EXEKÚTOROV
§ 212
Slovenská komora exekútorov
(1)
Zriaďuje sa Slovenská komora exekútorov (§ 7) so sídlom v Bratislave. Komora je právnická osoba. V sídle komory je komora povinná
zriadiť verejne dostupnú podateľňu. Osobné doručenie písomnosti komora na požiadanie
vždy písomne potvrdí.
(2)
Komora je samosprávnou stavovskou organizáciou, ktorá združuje všetkých exekútorov
a vedie ich zoznam. Exekútor sa stáva členom komory dňom jeho vymenovania za exekútora.
Členstvo v komore zaniká jeho odvolaním, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Poslaním komory a jej orgánov je chrániť záujmy exekútorského stavu, dohliadať na
činnosť exekútorov a obstarávať ďalšie záležitosti, ktoré sú jej zverené týmto zákonom.
(4)
Príjmy komory tvoria členské príspevky, dary a iné príjmy. Členské príspevky sú exekútori
povinní platiť v určenej výške.
(5)
Orgánmi komory sú
a)
konferencia exekútorov,
b)
prezídium komory,
c)
revízna komisia,
d)
vzdelávacia komisia,
e)
disciplinárna komisia.
(6)
Funkčné obdobie členov orgánov komory je trojročné.
§ 213
Konferencia exekútorov
(1)
Konferencia exekútorov je najvyšší orgán komory, ktorý tvoria exekútori zapísaní
v zozname exekútorov. Ostatné orgány komory volí konferencia exekútorov.
(2)
Konferenciu exekútorov zvoláva prezídium komory spravidla raz za rok. Ak o to písomne
požiada aspoň tretina exekútorov, revízna komisia, prezident komory alebo minister,
prezídium komory je povinné zvolať konferenciu exekútorov do jedného mesiaca odo dňa
doručenia žiadosti.
(3)
Konferencia exekútorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina
exekútorov zapísaných v zozname exekútorov. Na platnosť uznesenia konferencie exekútorov
je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných exekútorov.
(4)
Konferencia exekútorov najmä
a)
volí a odvoláva volených členov prezídia komory a členov ostatných jej orgánov vrátane
náhradníkov členov disciplinárnej komisie,
b)
schvaľuje organizačný, disciplinárny a volebný poriadok,
c)
zrušuje alebo mení rozhodnutia prezídia komory,
d)
schvaľuje výšku ročného členského príspevku exekútorov na činnosť komory,
e)
schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory,
f)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti ostatných orgánov komory,
g)
určuje počet zamestnancov komory,
h)
uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si sama vyhradí.
Prezídium komory
§ 214
(1)
Prezídium komory riadi činnosť komory medzi konferenciami exekútorov, najmä
a)
zastupuje komoru v styku s ministerstvami a s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej
správy, s inštitúciami, s právnickými osobami a fyzickými osobami a v medzinárodnej
oblasti,
b)
zastupuje, chráni a presadzuje záujmy exekútorov,
c)
podáva ministrovi návrhy v prípadoch, keď to tento zákon ustanovuje,
d)
vedie zoznam koncipientov, vykonáva v ňom zmeny a zabezpečuje jeho zverejňovanie
a pravidelnú aktualizáciu na webovom sídle komory,
e)
vykonáva kontrolu nad činnosťou exekútorov, ich zástupcov a náhradníkov exekútorov,
f)
vypracúva návrh organizačného, volebného a disciplinárneho poriadku a predkladá ich
konferencii exekútorov na schválenie,
g)
vypracúva správu o činnosti komory a činnosti exekútorov,
h)
predkladá návrh kancelárskeho poriadku ministrovi,
i)
hospodári s majetkom komory,
j)
schvaľuje študijný plán a skúšobný poriadok odbornej skúšky,
k)
vyjadruje sa o návrhu právnych predpisov týkajúcich sa činnosti exekútorov,
l)
na webovom sídle komory zverejňuje členov orgánov komory a ich zmeny,
m)
na webovom sídle komory zverejňuje zástupcov exekútorov, náhradníkov exekútorov,
ich zmeny a ďalšie údaje, ktorých zverejňovanie ustanovuje tento zákon,
n)
na podklade údajov vedených ministerstvom zverejňuje na webovom sídle komory zoznam
exekútorov,
o)
vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona.
(2)
Na webovom sídle komory sa zverejňuje aj informácia o právoplatnom uložení konkrétneho
disciplinárneho opatrenia exekútorovi, o pozastavení výkonu funkcie exekútora, o dátume
pozastavenia výkonu funkcie exekútora a dátume jeho zániku a o prerušení výkonu funkcie
exekútora, dátume prerušenia výkonu funkcie exekútora a čase jeho trvania. Na účel
vedenia zoznamu exekútorov a jeho aktualizácie komora ministerstvu bezodkladne oznamuje
najmä zmenu sídla exekútorského úradu podľa § 15 ods. 1 a zánik výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1 písm. a) a b).
(3)
Prezídium má jedenásť členov vrátane prezidenta komory; z nich deviatich volí a odvoláva
konferencia exekútorov a dvoch vymenúva a odvoláva minister. Členovia prezídia, ktorých
vymenoval minister, nemusia byť exekútormi.
(4)
Prezídium komory volí a odvoláva zo svojich členov prezidenta a viceprezidenta komory.
Prezident komory zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach. V
čase medzi zasadnutiami prezídia komory vydáva aj neodkladné rozhodnutia a riadi pracovníkov
komory. Viceprezident komory zastupuje prezidenta komory v rozsahu určenom organizačným
poriadkom.
(5)
Zasadnutia prezídia komory zvoláva prezident komory spravidla raz za mesiac, najmenej
raz za tri mesiace.
(6)
Členstvo v prezídiu komory je nezlučiteľné s členstvom v disciplinárnej komisii alebo
v revíznej komisii.
(7)
Ak prezídium komory schváli dohodu, ktorá sa týka práv a povinností exekútorov podľa
tohto zákona, poskytne komora znenie uzavretej dohody každému exekútorovi.
§ 215
Prezídium komory vyčiarkne zo zoznamu exekútorov toho,
a)
kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
koho odvolal minister z exekútorského úradu.
§ 216
Revízna komisia
(1)
Revízna komisia má päť členov.
(2)
Členovia revíznej komisie volia zo svojich členov predsedu revíznej komisie.
(3)
Revízna komisia
a)
preskúmava hospodárenie komory a podáva správu o výsledku hospodárenia konferencii
exekútorov,
b)
vyjadruje sa o návrhu rozpočtu komory,
c)
schvaľuje ročný záverečný účet komory.
§ 217
Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárna komisia má 11 členov.
(2)
Členovia disciplinárnej komisie volia zo svojich členov predsedu disciplinárnej komisie.
(3)
Podrobnosti o vytváraní disciplinárnych senátov, nahrádzaní členov disciplinárnych
senátov, prideľovaní vecí a o disciplinárnom konaní, ak toto nie je upravené zákonom,
upraví disciplinárny poriadok, ktorý vydá komora po schválení ministerstvom.
§ 218
Vzdelávacia komisia
(1)
Vzdelávacia komisia má päť členov.
(2)
Členovia vzdelávacej komisie volia zo svojich členov predsedu vzdelávacej komisie.
(3)
Vzdelávacia komisia
a)
vypracúva návrh študijného plánu a skúšobného poriadku a predkladá ich prezídiu komory
na schválenie,
b)
organizuje odborné skúšky podľa skúšobného poriadku,
c)
organizuje odbornú výchovu exekútorov, koncipientov a zabezpečuje publikačnú, študijnú,
dokumentačnú a informačnú činnosť.
JEDENÁSTA ČASŤ
VYBAVOVANIE SŤAŽNOSTÍ, KONTROLA EXEKUČNEJ ČINNOSTI, DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ SÚDNEHO
EXEKÚTORA A SPRÁVNE DELIKTY
PRVÁ HLAVA
VYBAVOVANIE SŤAŽNOSTÍ
§ 218a
Podávanie sťažností
(1)
Fyzické osoby a právnické osoby (ďalej len „sťažovateľ“) sa môžu obracať na ministerstvo
a na komoru so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti na
činnosť komory vybavuje ministerstvo. Sťažnosti na činnosť exekútorov vybavuje komora.
Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
(2)
Sťažnosť sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice. Ak je sťažnosť podaná na nepríslušnom
orgáne, je tento orgán povinný sťažnosť bezodkladne postúpiť orgánu príslušnému na
jej vybavenie a o postúpení sťažnosti upovedomiť sťažovateľa.
(3)
Sťažnosťou nemožno nahrádzať podania, ktorých vybavenie patrí podľa tohto zákona
do pôsobnosti iných orgánov. Anonymné sťažnosti sa neprešetrujú.
(4)
Podanie sťažnosti nesmie byť sťažovateľovi na ujmu; to neplatí, ak sa obsahom svojho
podania dopustí sťažovateľ trestného činu alebo priestupku.
§ 218b
Vybavovanie sťažností
(1)
Komora je povinná vybaviť sťažnosť na činnosť exekútora bezodkladne, najneskôr do
dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia. Túto lehotu možno predĺžiť, ak v jej priebehu
nemožno zabezpečiť podklady na riadne vybavenie sťažnosti; o tejto skutočnosti musí
byť sťažovateľ upovedomený.
(2)
Exekútor, proti ktorému sťažnosť smeruje, má právo vyjadriť sa o sťažnosti, podať
vysvetlenia a poskytnúť dôkazy. Ak je to na včasné a riadne vybavenie sťažnosti potrebné,
možno sťažovateľa vypočuť, ako aj osoby, ktoré môžu prispieť k prešetreniu sťažnosti.
(3)
O spôsobe vybavenia sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne upovedomený.
(4)
Ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť nebola komorou riadne a včas vybavená,
môže požiadať ministerstvo o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.
(5)
Na vybavovanie sťažnosti proti činnosti komory a na prešetrovanie vybavenia sťažnosti
komorou sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 3.
§ 218c
Osobitné ustanovenie o sťažnostiach
Ak tento zákon niektoré skutočnosti súvisiace s prijímaním, evidovaním a vybavovaním
sťažností neupravuje, postupuje sa podľa osobitného zákona.17c)
DRUHÁ HLAVA
KONTROLA EXEKUČNEJ ČINNOSTI
§ 218d
(1)
Kontrolou exekučnej činnosti sa overuje najmä
a)
dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov exekútorom a dodržiavanie ustanovení
tohto zákona pri nakladaní s prostriedkami účastníkov konania, s ktorými disponuje
exekútor,
b)
dostupnosť, správnosť a úplnosť informácií o vykonávaných úkonoch exekútora pri hospodárení
s prostriedkami účastníkov konania a správnosť vedenia a evidencie účtovných a iných
dokladov preukazujúcich prijaté a poukázané plnenia,
c)
splnenie opatrení uložených na nápravu nedostatkov zistených pri kontrole exekučnej
činnosti a na odstránenie príčin ich vzniku.
(2)
Kontrolu exekučnej činnosti možno vykonať na podnet súdu, na základe sťažností fyzických
osôb a právnických osôb alebo na podnet prezidenta komory a iných orgánov komory alebo
orgánov verejnej moci. Kontrola exekučnej činnosti sa vykoná vždy, ak o to požiada
ministerstvo.
§ 218e
(1)
Kontrolu exekučnej činnosti vykonajú traja exekútori poverení prezídiom komory a
jeden zástupca ministerstva (ďalej len „kontrolná komisia“). Členovia kontrolnej komisie
zvolia spomedzi seba predsedu kontrolnej komisie. Vykonanie kontroly exekučnej činnosti
oznámi komora vždy ministerstvu spolu so žiadosťou o určenie osoby, ktorá sa za ministerstvo
kontroly exekučnej činnosti zúčastní.
(2)
Pri vykonávaní kontroly exekučnej činnosti sú osoby podľa odseku 1 oprávnené
a)
vstupovať do objektov exekútorského úradu,
b)
vyžadovať od exekútora, aby im poskytol exekučné spisy, iné doklady, ako aj vysvetlenia
k veci, ktorá je predmetom kontroly exekučnej činnosti.
(3)
Exekútor je povinný vytvoriť osobám podľa odseku 1 primerané podmienky na vykonanie
kontroly exekučnej činnosti a poskytnúť im potrebnú súčinnosť.
(4)
Pri vykonávaní kontroly exekučnej činnosti sú osoby podľa odseku 1 povinné
a)
preukázať sa písomným poverením na vykonanie kontroly exekučnej činnosti a najneskôr
pri jej začatí oznámiť exekútorovi jej predmet a účel,
b)
vydať exekútorovi potvrdenie o prevzatí exekučných spisov, iných dokladov alebo ich
kópií potrebných na vykonanie kontroly exekučnej činnosti,
c)
zabezpečiť riadnu ochranu exekučných spisov prevzatých na vykonanie kontroly exekučnej
činnosti pred ich stratou, zničením, poškodením a zneužitím,
d)
vrátiť bezodkladne exekútorovi exekučné spisy, ak ich už nepotrebujú,
e)
vyhotoviť protokol o vykonaní kontroly exekučnej činnosti s uvedením zistených nedostatkov
a uložených opatrení na ich nápravu, inak záznam o vykonaní kontroly exekučnej činnosti,
f)
odovzdať jedno vyhotovenie protokolu o vykonaní kontroly exekučnej činnosti, záznamu
o vykonaní kontroly exekučnej činnosti a ich súčastí exekútorovi.
(5)
Exekútor má právo vyjadriť sa k priebehu a ku všetkým skutočnostiam týkajúcim sa
kontroly exekučnej činnosti. Exekútor je oprávnený počas kontroly exekučnej činnosti,
najneskôr však do 14 dní od doručenia protokolu o vykonaní kontroly exekučnej činnosti,
podať písomné námietky proti pravdivosti a preukázateľnosti zistení vyplývajúcich
z kontroly exekučnej činnosti. Kontrolná komisia opodstatnenosť námietok preverí a
výsledok písomne oznámi exekútorovi. Námietky exekútora proti zisteniam kontrolnej
komisie a oznámenie kontrolnej komisie o výsledku preverenia námietok sú súčasťou
protokolu o vykonaní kontroly exekučnej činnosti.
(6)
Oznámenie o výsledku kontroly exekučnej činnosti zašle kontrolná komisia tomu, na
podnet koho bola kontrola exekučnej činnosti vykonaná. Ak kontrolná komisia na základe
výsledkov kontroly exekučnej činnosti zistí, že sa exekútor dopustil disciplinárneho
previnenia, podá predseda kontrolnej komisie po predchádzajúcom vyjadrení prezídia
komory návrh na začatie disciplinárneho konania; súčasťou návrhu na začatie disciplinárneho
konania je protokol o vykonaní kontroly exekučnej činnosti.
(7)
Náklady kontroly exekučnej činnosti znáša komora.
(8)
Podrobnosti o priebehu kontroly exekučnej činnosti upraví vnútorný predpis, ktorý
vydá komora po dohode s ministerstvom.
TRETIA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ SÚDNEHO EXEKÚTORA
§ 219
Exekútor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
§ 220
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností pri výkone činnosti exekútora,
porušenie iných povinností podľa tohto zákona, porušenie sľubu, správanie, ktorým
narúša dôstojnosť svojej funkcie, a pokračovanie napriek predchádzajúcej výzve vo
výkone činnosti, ktorá je nezlučiteľná s funkciou exekútora. Disciplinárnym previnením
je aj zavinené konanie exekútora, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní
alebo v disciplinárnom konaní.
(2)
Konanie uvedené v odseku 1 je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na
povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie alebo
iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená. Závažným disciplinárnym previnením
je aj nezaplatenie právoplatne uloženej peňažnej pokuty podľa § 221 ods. 1 a 2 v lehote určenej v rozhodnutí.
Disciplinárne opatrenia
§ 221
(1)
Za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie
a)
pokarhanie,
b)
písomné pokarhanie,
c)
peňažnú pokutu až do sumy 330 eur.
(2)
Za závažné disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie
a)
písomné pokarhanie,
b)
peňažnú pokutu až do sumy 3 310 eur,
c)
zbavenie výkonu funkcie exekútora.
(3)
Za porušenie ustanovenia § 57 ods. 2 sa uloží disciplinárne opatrenie podľa odseku 2 písm. b). Za opakované porušenie
ustanovenia § 57 ods. 2 sa uloží disciplinárne opatrenie len podľa odseku 2 písm. c).
(4)
Uložené disciplinárne opatrenie zverejňuje komora bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia na svojom webovom sídle, a to až do času zahladenia disciplinárneho postihu.
(5)
Peňažné pokuty podľa odseku 1 písmena c) a odseku 2 písmena b) sú príjmom komory.
Pozastavenie výkonu funkcie exekútora
§ 222
(1)
Exekútorovi, ktorý je trestne stíhaný za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin
súvisiaci s činnosťou podľa tohto zákona alebo proti ktorému je začaté disciplinárne
konanie za závažné disciplinárne previnenie, môže minister pozastaviť výkon funkcie
exekútora až do právoplatného skončenia trestného stíhania, disciplinárneho konania
alebo do rozhodnutia o odvolaní z funkcie exekútora.
(2)
Exekútorovi, proti ktorému je začaté disciplinárne konanie za závažné disciplinárne
previnenie podľa § 29 ods. 12, minister pozastaví výkon funkcie exekútora až do právoplatného skončenia disciplinárneho
konania alebo do rozhodnutia o odvolaní z funkcie exekútora.
(3)
Minister pozastaví exekútorovi výkon funkcie exekútora na čas výkonu trestu odňatia
slobody, ak nie sú dané dôvody na jeho odvolanie.
(4)
Rozhodnutie o pozastavení výkonu funkcie exekútora môže minister zrušiť aj v priebehu
disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, alebo na
návrh disciplinárne stíhaného exekútora alebo aj bez návrhu. Disciplinárne stíhaný
exekútor môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o pozastavení výkonu funkcie exekútora
podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí
jeho predchádzajúceho návrhu.
(5)
Pozastavenie výkonu funkcie exekútora zaniká dňom právoplatnosti uznesenia o zastavení
trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, rozsudku súdu
alebo rozhodnutia disciplinárneho senátu; to neplatí, ak bolo konanie, pre ktoré bol
exekútorovi pozastavený výkon funkcie, trestným činom, za ktorý bol právoplatne odsúdený,
alebo ak bolo exekútorovi za konanie, pre ktoré mu bol pozastavený výkon funkcie exekútora,
uložené disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie exekútora. Exekútor je povinný
o týchto okolnostiach bezodkladne informovať komoru a ministerstvo.
(6)
Ak pozastavenie výkonu funkcie exekútora trvá, nesmie exekútor vykonávať činnosť
podľa tohto zákona. Počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora sa § 4 nepoužije.
(7)
Proti rozhodnutiu ministra o pozastavení výkonu funkcie exekútora nie je prípustný
rozklad.
§ 222a
(1)
Ak sa počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora z dôvodu vedenia disciplinárneho
konania za závažné disciplinárne previnenie začne trestné stíhanie proti tomuto exekútorovi,
minister rozhodne o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora.
(2)
Ak sa počas pozastavenia výkonu funkcie exekútora z dôvodu vedenia trestného stíhania
začne proti exekútorovi disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie,
minister rozhodne o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora.
(3)
Proti rozhodnutiu ministra o rozšírení dôvodov pozastavenia výkonu funkcie exekútora
nie je prípustný rozklad.
Disciplinárny senát
§ 222b
(1)
O disciplinárnej zodpovednosti exekútora rozhoduje a disciplinárne opatrenia podľa
tohto zákona ukladá disciplinárna komisia prostredníctvom disciplinárneho senátu.
(2)
Disciplinárny senát je trojčlenný a skladá sa z predsedu disciplinárneho senátu a
dvoch členov disciplinárneho senátu.
(3)
Činnosť disciplinárnych senátov organizačne a technicky zabezpečuje komora.
(4)
Prezident komory je povinný bezodkladne zabezpečiť zverejnenie zloženia disciplinárnych
senátov na webovom sídle komory; rovnako je povinný zabezpečiť zverejnenie zmeny v
personálnom zložení disciplinárnych senátov.
§ 222c
(1)
Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom,
musí spĺňať tieto podmienky:
a)
pôsobí vo funkcii najmenej päť rokov,
b)
nevedie sa proti nemu disciplinárne konanie alebo trestné stíhanie,
c)
nie je mu pozastavený výkon funkcie exekútora,
d)
v posledných troch rokoch mu nebolo uložené disciplinárne opatrenie,
e)
nie je členom niektorého z iných orgánov komory.
(2)
Funkcia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý
je exekútorom, zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia, ak disciplinárny poriadok neustanoví inak,
b)
ak prestal spĺňať podmienky na výkon funkcie exekútora alebo podmienky podľa odseku
1; ak ide o podmienku, že sa proti nemu nevedie disciplinárne konanie, funkcia zaniká
právoplatnosťou rozhodnutia disciplinárneho senátu o uložení disciplinárneho opatrenia,
c)
vzdaním sa funkcie v disciplinárnej komisii.
(3)
Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu, ktorý je exekútorom,
nemôže počas disciplinárneho konania, ktoré sa proti nemu vedie, vykonávať funkciu
predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu.
(4)
Exekútor má ako predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu
nárok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podrobnosti o určení odmeny a náhrady
hotových výdavkov a jej výške upraví vnútorný predpis komory.
Disciplinárne konanie
§ 223
Začatie disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté
dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán
činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi,
či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia;18) to neplatí, ak je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo
dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť
komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená
alebo odovzdaná komore.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu,
prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len „navrhovateľ“) do 12 mesiacov
odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch
rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie,
ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom
konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu.
Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predchádzajúce preverenie
veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania
ministrovi.
(3)
Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho
konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie
zákonného ustanovenia, ktoré exekútor porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh
opiera, a návrh na uloženie konkrétneho disciplinárneho opatrenia. K návrhu navrhovateľ
pripojí dôkazy, ktoré má dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti,
najmä, že návrh je podaný v lehote podľa odseku 2.
(4)
Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti podľa odseku 3, predseda
disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote
15 dní a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej lehote neodstráni,
disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví.
(5)
Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne
konanie. Ak podajú návrh na začatie disciplinárneho konania v tej istej veci viacerí
navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako
prvý v poradí; neskôr podané návrhy majú účinok pristúpenia do konania na stranu navrhovateľa.
(6)
Navrhovatelia, ktorí podľa odseku 5 pristúpili do disciplinárneho konania, majú v
disciplinárnom konaní rovnaké postavenie ako navrhovateľ, na návrh ktorého sa začalo
disciplinárne konanie.
§ 224
Vylúčenie predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu
(1)
Predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkovi, proti
ktorému sa začalo disciplinárne konanie, k jeho zástupcovi alebo k osobám, ktorých
sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2)
Len čo sa predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho senátu dozvie o
skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne predsedovi disciplinárnej
komisie. V konaní zatiaľ môže robiť len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(3)
Účastník disciplinárneho konania má právo vzniesť námietku zaujatosti predsedu disciplinárneho
senátu a člena disciplinárneho senátu. Dôvod vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu
a člena disciplinárneho senátu je účastník povinný oznámiť predsedovi disciplinárneho
senátu do siedmich dní odo dňa, keď sa o existencii tohto dôvodu dozvedel. K námietke
zaujatosti je účastník povinný priložiť dôkazy preukazujúce existenciu dôvodov vylúčenia
a včasnosť podania námietky zaujatosti.
(4)
Exekútor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, má právo vyjadriť sa ku
skutočnostiam, pre ktoré je predseda disciplinárneho senátu a člen disciplinárneho
senátu vylúčený.
(5)
O vylúčení predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu rozhodne
po zadovážení vyjadrenia predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho
senátu bezodkladne predseda disciplinárnej komisie; o vylúčení predsedu disciplinárneho
senátu alebo člena disciplinárneho senátu, ktorý je predsedom disciplinárnej komisie,
rozhodne prezídium komory.
§ 225
Účastníci a zastupovanie
(1)
Účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a exekútor, proti ktorému návrh
na začatie disciplinárneho konania smeruje (ďalej len „disciplinárne obvinený“).
(2)
Disciplinárne obvinený môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom.
(3)
Disciplinárne obvinenému, ktorý nie je zastúpený a ktorého pobyt nie je známy alebo
ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na adresu sídla exekútorského úradu, ustanoví
predseda disciplinárneho senátu bezodkladne opatrovníka. Opatrovníkom je spravidla
zástupca exekútora.
Priebeh disciplinárneho konania
§ 226
(1)
Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému,
jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi
a)
doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk,
b)
oznámi zloženie disciplinárneho senátu,
c)
vyzve ho, aby sa k návrhu na začatie konania vyjadril v lehote 15 dní od jeho doručenia
a aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
d)
vyzve ho, aby v lehote 15 dní predložil originál alebo kópiu exekučného spisu vo
veci, ktorej sa disciplinárne konanie týka, a
e)
poučí ho o práve zvoliť si zástupcu a o práve vzniesť námietku zaujatosti predsedu
disciplinárneho senátu a členov disciplinárneho senátu do piatich dní od doručenia
návrhu.
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu doručí aj
ministrovi, ak nie je navrhovateľom.
(3)
S vyjadrením a dôkazmi podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho senátu oboznámi
navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.
(4)
Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností a ak je to pre rozhodnutie
disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie
veci zabezpečuje a vykoná predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho
senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od
tretích osôb, postupuje disciplinárny senát podľa ustanovení § 42 a 43; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné poskytnúť požadované podklady bezodplatne
a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát, inak bezodkladne.
(5)
Ak § 228a neustanovuje inak, po uplynutí lehoty podľa odseku 1 písm. c) predseda disciplinárneho
senátu nariadi ústne pojednávanie; termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby
sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho
konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca
odo dňa konania predchádzajúceho ústneho pojednávania. Oznámenie o nariadení ústneho
pojednávania sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi
doručí najneskôr 10 dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie
sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu
alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne
pojednávanie vždy verejné. Termín ústneho pojednávania zverejní komora na svojom webovom
sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.
(6)
Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak
nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník
povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne bezodkladne
predseda disciplinárneho senátu.
(7)
Tomu, kto sťažuje priebeh disciplinárneho konania najmä tým, že sa bez závažných
dôvodov nedostaví na ústne pojednávanie, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu
poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie
ohliadky, môže disciplinárny senát uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 1 000 eur,
a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení poriadkovej pokuty je prípustné odvolanie;
o odvolaní rozhoduje prezident komory. Disciplinárny senát môže poriadkovú pokutu
odpustiť.
(8)
Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne
obvinenému a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom,
len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi. Rozhodnutie o disciplinárnom previnení sa
vždy doručuje aj ministrovi, ak nie je účastníkom disciplinárneho konania.
§ 227
Dokazovanie
(1)
Disciplinárne obvinený má právo sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu
kladú za vinu a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Disciplinárne obvinený a navrhovateľ
sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní.
Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol v súlade
s druhou vetou navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne
disciplinárny senát.
(2)
Disciplinárny senát vykonáva dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom
vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.
Disciplinárny senát prihliadne predovšetkým na rozhodnutie súdu, ktorým bola v dôsledku
nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu exekútora priznaná náhrada
škody voči štátu podľa osobitného predpisu.3j)
(3)
Disciplinárny senát môže účastníkovi uložiť, aby zložil preddavok na trovy dôkazu,
ktorý navrhol alebo ktorý nariadil disciplinárny senát o skutočnostiach ním uvádzaných.
§ 228
Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak je disciplinárny senát toho názoru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému
kladie za vinu, napĺňa znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi
príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní.
(2)
Disciplinárny senát disciplinárne konanie preruší aj vtedy, ak sa dozvie, že za skutok,
pre ktorý bolo disciplinárne konanie začaté, sa proti disciplinárne obvinenému vedie
trestné stíhanie.
(3)
Disciplinárny senát pokračuje v konaní, ak bolo trestné stíhanie zastavené alebo
ak súd alebo orgán činný v trestnom konaní vec odovzdal alebo postúpil komore.
(4)
Disciplinárne konanie sa prerušuje aj v prípade, ak bol disciplinárne obvinený odvolaný
z výkonu funkcie exekútora; v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne
obvinený opätovne vymenovaný do funkcie exekútora.
(5)
Z dôležitých dôvodov na strane účastníkov disciplinárneho konania alebo ak je v priebehu
disciplinárneho konania nevyhnutné zadovážiť podklady podstatné pre rozhodnutie, môže
disciplinárny senát disciplinárne konanie prerušiť najviac na 30 dní.
(6)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Ak pominú dôvody prerušenia
konania, začínajú plynúť nové lehoty podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov vykonaných
v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.
§ 228a
Zastavenie disciplinárneho konania
Disciplinárny senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene,
b)
bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť,
c)
navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky
svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
d)
zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie,
e)
disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý
je predmetom disciplinárneho konania, alebo
f)
disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Trovy disciplinárneho konania a ich náhrada
§ 228b
(1)
Trovami disciplinárneho konania sú najmä účelne vynaložené výdavky účastníkov disciplinárneho
konania, svedočné, znalečné a výdavky spojené s predložením listiny.
(2)
Každý účastník disciplinárneho konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli a trovy
svojho zástupcu, ostatné trovy disciplinárneho konania znáša komora, ak odsek 3 alebo
4 neustanovuje inak.
(3)
Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ
a komora voči exekútorovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok
na náhradu účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom
konaní.
(4)
Komora nahradí svedkovi hotové výdavky a mzdu, ktorá mu preukázateľne ušla. Nárok
je potrebné uplatniť voči komore do troch dní od výsluchu svedka, inak zaniká; o tom
musí byť svedok poučený. Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a
tlmočníkom sa spravuje osobitnými predpismi.19)
§ 228c
Rozhodovanie o trovách konania
(1)
O povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhoduje disciplinárny senát
na návrh v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Účastník disciplinárneho
konania, ktorému sa rozhodnutím priznala náhrada trov konania, je povinný trovy konania
vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Disciplinárny
senát určí výšku priznaných trov disciplinárneho konania najneskôr v písomnom vyhotovení
rozhodnutia.
(2)
Ak účastník disciplinárneho konania v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, disciplinárny
senát mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, disciplinárny senát mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade disciplinárny senát nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(3)
O trovách komory, ktoré sa majú nahradiť podľa tohto zákona, disciplinárny senát
rozhodne aj bez návrhu.
(4)
Ak disciplinárny senát uloží povinnosť nahradiť trovy, určí v rozhodnutí, ktorým
sa disciplinárne konanie končí, lehotu na ich úhradu.
§ 228d
Rozhodnutie
(1)
Pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase,
keď k disciplinárnemu previneniu došlo; neskoršia právna úprava sa použije, len ak
je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. Disciplinárne konanie nemožno skončiť
zmierom.
(2)
Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie.
(3)
Ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa dopustil disciplinárneho previnenia,
rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa § 221; ak sa v rozhodnutí ukladá peňažná pokuta, určí disciplinárny senát v rozhodnutí
aj lehotu päť dní na dobrovoľné splnenie.
(4)
Ak disciplinárny senát zistí, že exekútor sa disciplinárneho previnenia nedopustil
alebo mu nemožno disciplinárne previnenie preukázať, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne
opatrenie mu neuloží.
(5)
Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti exekútora najneskôr do
šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa
začatia disciplinárneho konania. Lehoty podľa prvej vety plynú odo dňa, keď bol návrh
na začatie disciplinárneho konania doručený predsedovi disciplinárneho senátu.
(6)
Ak existujú dôvody zastavenia konania podľa § 228a, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví a rozhodne o trovách konania;
to neplatí, ak bolo konanie zastavené z dôvodu podľa § 223 ods. 5 prvej vety.
(7)
Rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým sa disciplinárne konanie končí, disciplinárny
senát vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vydania. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej
vety sa doručí účastníkom disciplinárneho konania a vždy aj ministrovi, ak nie je
navrhovateľom.
(8)
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je možné podať opravný prostriedok.
Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu, ktorým sa disciplinárne konanie končí, okrem
rozhodnutia o zastavení disciplinárneho konania podľa § 228a písm. b), e) a f), môže v lehote podľa Správneho súdneho poriadku19a) podať správnu žalobu účastník disciplinárneho konania. Správnu žalobu podľa predchádzajúcej
vety môže vo verejnom záujme podať minister aj vtedy, ak nie je navrhovateľom. Na
konanie o správnej žalobe je kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho
obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 228e
Výkon rozhodnutia
(1)
Právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu je exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. i).
(2)
Návrh na výkon rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie zaplatiť
peňažnú pokutu, podáva podľa tohto zákona komora, v ostatných prípadoch výkon rozhodnutia
uskutoční podľa tohto zákona komora alebo ministerstvo.
§ 228f
Zahladenie disciplinárneho postihu
(1)
Po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho
opatrenia sa na účely disciplinárnej zodpovednosti hľadí na exekútora, ako keby nebol
za disciplinárne previnenie postihnutý. Ak výkon disciplinárneho opatrenia v lehote
podľa prvej vety neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje vykonaním disciplinárneho
opatrenia.
(2)
Ak sú splnené podmienky podľa odseku 1, na žiadosť exekútora mu predseda disciplinárneho
senátu bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu.
(3)
Disciplinárne opatrenie podľa § 221 ods. 2 písm. c) sa nezahladzuje.
Spoločné ustanovenia
§ 228g
(1)
Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú
mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu alebo
prezident komory. Ak úkon nevykoná alebo v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, nerozhodne
predseda disciplinárnej komisie, vykoná úkon bezodkladne prezident komory. Informácia
o vykonaní úkonu sa poskytne predsedovi disciplinárneho senátu, predsedovi disciplinárnej
komisie a prezidentovi komory.
(2)
Ak prezident komory nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento
zákon, vykoná úkon na podnet predsedu disciplinárneho senátu alebo niektorého člena
disciplinárneho senátu bezodkladne minister; o vykonaní úkonu minister informuje prezidenta
komory, predsedu disciplinárnej komisie a predsedu disciplinárneho senátu.
§ 228h
Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti exekútora sa primerane použije časť I
všeobecného predpisu o priestupkoch, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy
veci nevyplýva niečo iné. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na disciplinárne
konanie všeobecný predpis o správnom konaní.19aa)
ŠTVRTÁ HLAVA
SPRÁVNE DELIKTY
§ 228i
(1)
Komora sa dopustí správneho deliktu tým, že nevedie register exekúcií alebo nepostupuje
podľa § 211a a 211b.
(2)
Za správny delikt sa komore uloží pokuta do 16 000 eur.
(3)
Správne delikty komory prejednáva a pokuty vymáha ministerstvo.
(4)
Pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne na povahu, závažnosť, spôsob, dĺžku a
dôsledky protiprávneho konania alebo opomenutia komory.
(5)
Zodpovednosť komory za správny delikt zanikne, ak ministerstvo nezačne konanie, ktorého
predmetom je zodpovednosť za správny delikt, do dvoch rokov odo dňa, keď sa o ňom
dozvedelo, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď bol správny delikt spáchaný.
(6)
Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty je exekučným titulom podľa § 45 ods. 2 písm. i).
(7)
Výnosy pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Pri prejednávaní správneho deliktu a ukladaní pokuty za správny delikt sa postupuje
podľa všeobecného predpisu o správnom konaní,19aa) ak tento zákon neustanovuje inak.
DVANÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 229
Do začatia činnosti komory vykonáva jej funkciu ministerstvo, ktoré zvolá ustanovujúcu
konferenciu exekútorov najneskoršie do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 230
(1)
Ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b), d) a e) sa nevzťahuje na toho, kto do 18 mesiacov od účinnosti tohto zákona ukončí odbornou
skúškou špecializačné štúdium.
(2)
Ustanovenia § 11 a 12 tým nie sú dotknuté.
(3)
Ustanovenie § 15 sa do 31. decembra 1999 nevzťahuje na exekútorské úrady, ktoré boli zriadené podľa
doterajších predpisov.
(4)
Výnimka zo vzdelania udelená podľa odseku 1 prestane platiť, ak ten, komu bola táto
výnimka udelená, nezačne do dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona štúdium
na právnickej fakulte a do ďalších piatich rokov toto štúdium úspešne neskončí. Výkon
funkcie exekútora zaniká uplynutím týchto lehôt.
§ 231
Vysokoškolské vzdelanie získané v odbore právo v Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 sa považuje za vysokoškolské
vzdelanie získané podľa § 10 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b). Ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.
§ 232
Výkon rozhodnutia uskutočňovaný na základe uznesenia súdu o nariadení výkonu rozhodnutia
vydaného pred účinnosťou tohto zákona sa uskutoční podľa doteraz platných právnych
predpisov; ak však pohľadávka oprávneného nebola ani čiastočne uspokojená, môže oprávnený
so súhlasom súdu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Súd postúpi
vec písomne exekútorovi, pričom účinky pôvodného návrhu zostávajú zachované.
§ 233
Tam, kde sa v osobitných právnych predpisoch hovorí o súdnom výkone rozhodnutia, rozumie
sa tým vykonávanie exekúcie aj podľa tohto zákona.
§ 233a
Postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017 upravuje osobitný zákon.19b)
§ 234
Exekútorskí kandidáti sa stávajú dňom účinnosti tohto zákona exekútorskými koncipientmi.
Komora ich zapíše do zoznamu exekútorských koncipientov do 30 dní od nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.
§ 235
(1)
Exekúcie začaté do dňa vyhlásenia tohto zákona sa dokončia podľa tohto zákona.
(2)
Exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
§ 236
Ustanovenie § 115 ods. 4 stráca platnosť 31. decembra 2002.
§ 237
Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2003
(1)
Za vzdelanie podľa § 10 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 písm. b) sa považuje aj vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy so sídlom na
území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(4)
Ak komora nepodá v lehote podľa odseku 3 návrh na odvolanie exekútora, ktorý nespĺňa
podmienku bezúhonnosti podľa tohto zákona, minister môže po uplynutí tejto lehoty
odvolať exekútora aj bez návrhu.
Prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1. septembra 2005
§ 238
(1)
Konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta
2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods.
5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
(3)
Prezídium komory zvolá najneskôr do 31. novembra 2005 konferenciu exekútorov, ktorá
zvolí nových členov disciplinárnej komisie.
(4)
Exekútori, ktorí boli vymenovaní do funkcie pred 1. septembrom 2005, sú povinní zložiť
zábezpeku na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania auditu najneskôr do 31.
novembra 2005. Ak exekútor túto povinnosť nesplní, komora navrhne ministrovi jeho
odvolanie podľa § 16 ods. 2 písm. j).
(5)
Exekútor, ktorý k 1. septembru 2005 nemal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo nemal uznaný doklad
o vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou, je povinný ministerstvu
preukázať najneskôr do 31. decembra 2012, že si toto vzdelanie doplnil. Ak exekútor
v lehote nepreukáže splnenie tejto povinnosti, minister ho bez zbytočného odkladu
odvolá.
§ 239
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „výkon exekútorského
úradu", rozumie sa tým „výkon funkcie exekútora".
§ 240
Prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006
(1)
Konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov,
ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis20) neustanovujú inak.
(2)
Ustanovenie § 44 ods. 7 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v
ktorých súd ešte neudelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach
začatých pred 1. decembrom 2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie
na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.
(3)
Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006,
ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri
2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(4)
Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom
2006 podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli
zastavené podľa osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.
§ 240a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008
Na notárske zápisnice vyhotovené pred 15. októbrom 2008 sa tento zákon nevzťahuje.
§ 241
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 3.
§ 242
Prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2008
(1)
Peňažné prostriedky na bežnom účte alebo vkladovom účte ani peňažné vklady potvrdené
vkladnou knižkou, vkladovým listom alebo iným listinným cenným papierom, ktoré v rámci
prípravy na prechod na euro21) slúžia ako zábezpeka na krytie hodnoty eurobankoviek alebo euromincí dodaných klientovi
na jeho predzásobovanie alebo druhotné predzásobovanie v rámci prípravy na zavedenie
eura21) nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa tohto zákona do skončenia obdobia duálneho
peňažného hotovostného obehu podľa osobitného predpisu o zavedení meny euro v Slovenskej
republike.22)
(2)
Pri prechode na euro21) je banka a pobočka zahraničnej banky povinná najneskôr v druhý pracovný deň po dni
zavedenia eura23) zablokovať peňažné prostriedky na účte na základe upovedomenia o začatí exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky vydaného podľa
tohto zákona, ktoré bolo banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené v posledný
pracovný deň pred dňom zavedenia eura23) alebo v prvý pracovný deň po dni zavedenia eura.23)
§ 243
Prechodné ustanovenia
(1)
Tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.
(2)
V konaniach začatých predo dňom účinnosti tohto zákona lehota podľa § 61c ods. 2
začína plynúť dňom účinnosti tohto zákona.
(3)
V konaniach začatých predo dňom účinnosti tohto zákona, v ktorých sa postihuje majetok
alebo práva štátu podľa § 61c ods. 2, účinky upovedomenia o začatí exekúcie spočívajú
do uplynutia lehoty podľa odseku 2.
(4)
Konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ktoré postihujú majetok podľa §
61c ods. 1, súd zastaví.
§ 243a
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2013
(1)
Exekútor, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a ktorý bol vymenovaný
za exekútora do 31. decembra 2012, sa považuje za exekútora, ktorý spĺňa podmienku
vzdelania podľa § 10 ods.1 písm. b); ustanovenie § 238 ods. 5 sa nepoužije.
(2)
Občana, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie v odbore právo v Českej a Slovenskej
Federatívnej Republike alebo v Českej republike do 31. decembra 1993 a nespĺňa podmienku
vzdelania podľa § 10 ods. 1 písm. b), nemožno od 1. januára 2013 vymenovať za exekútora; to neplatí, ak bol občan do 31.
decembra 2012 zapísaný do zoznamu koncipientov. Na účely vymenovania občana za exekútora
a zápisu občana do zoznamu koncipientov sa ustanovenie § 231 nepoužije.
§ 243b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. novembra 2013
(1)
Exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(2)
Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania
začaté pred 1. novembrom 2013.
(3)
O odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo
podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra
2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka,
o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
(4)
Komora poskytne do 30. novembra 2013 ministerstvu aktualizovaný zoznam exekútorov
podľa stavu ku dňu 1. novembra 2013. Ministerstvo zverejní zoznam exekútorov na svojom
webovom sídle do 31. decembra 2013.
(5)
Exekútor podá komore správu o počte doručených návrhov oprávnených na vykonanie exekúcie,
počte skončených exekučných konaní a počte neskončených exekučných konaní a komora
podá ministerstvu správu o činnosti komory a činnosti exekútorov podľa § 8 ods. 7 prvýkrát v roku 2015 za kalendárny rok 2014.
(6)
Exekučná prax vykonaná podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 sa považuje za
exekučnú prax podľa predpisov účinných od 1. novembra 2013.
(7)
Každému, kto pred 1. novembrom 2013 požiada o vykonanie odbornej skúšky a spĺňa podmienky
pre jej vykonanie podľa predpisov účinných pred 1. novembrom 2013, umožní komora vykonať
odbornú skúšku v súlade s § 10a v znení účinnom do 31. októbra 2013.
(8)
Koncipient zapísaný do zoznamu koncipientov do 31. októbra 2013 vykoná prax koncipienta
v trvaní podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
(9)
Exekútor vymenovaný do funkcie podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 sa na
účely tohto zákona považuje za exekútora vymenovaného do územného obvodu toho krajského
súdu, v ktorom má k 1. novembru 2013 sídlo exekútorského úradu.
(10)
Rozsah poistenia zodpovednosti za škodu je exekútor povinný uviesť do súladu s ustanovením
§ 12 ods. 1 písm. b) tohto zákona najneskôr do 30. apríla 2014; inak sa má za to, že jeho poistenie zaniklo k 1. máju
2014.
(11)
Ak bol podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 začatý audit pred 1. novembrom
2013, dokončí sa audit podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. Peňažná zábezpeka
na úhradu trov spojených so zabezpečením vykonania auditu podľa § 12 ods. 1 písm. c) zložená exekútorom na účet komory do 31. októbra 2013 sa považuje od 1. novembra
2013 za peňažnú zábezpeku na úhradu nákladov spojených so zánikom výkonu funkcie exekútora,
ibaže sa pred 1. novembrom 2013 začal audit.
(12)
Kanceláriu exekútora zriadenú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 exekútor
zruší najneskôr do 30. apríla 2014.
(13)
Ak exekútor podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013 prijal alebo vymohol od
povinného plnenie, ktoré k 1. novembru 2013 nepoukázal oprávnenému, je povinný prijaté
alebo vymožené plnenie po použití podľa § 46 ods. 4 a 5 poukázať oprávnenému najneskôr
do 15. novembra 2013; porušenie tejto povinnosti je závažným disciplinárnym previnením
exekútora.
(14)
Členovia disciplinárnej komisie dokončia svoje funkčné obdobie podľa predpisov účinných
do 31. októbra 2013; k uplynutiu funkčného obdobia však nedôjde skôr, ako sa dokončia
disciplinárne konania začaté podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
(15)
Disciplinárne konania začaté pred 31. októbrom 2013 dokončí orgán komory príslušný
na vedenie disciplinárneho konania podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.
(16)
Ak zanikne funkcia člena orgánu komory príslušného na vedenie disciplinárneho konania
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, vymenuje člena disciplinárneho senátu
predseda disciplinárneho senátu z členov tohto orgánu.
(17)
Disciplinárna komisia ako orgán komory podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013
sa zrušuje; ustanovenia odsekov 14 a 15 tým nie sú dotknuté. V poradí prvých predsedov
disciplinárnych senátov podľa tohto zákona konferencia exekútorov nevolí; predsedami
disciplinárnych senátov sa stávajú členovia disciplinárnej komisie zvolení podľa predpisov
účinných do 31. októbra 2013, a to na obdobie do skončenia ich funkčného obdobia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013. Na účely vymenovania členov disciplinárnych
senátov podľa § 222c ods. 2 písm. a) navrhne prezídium komory kandidátov na členov disciplinárnych senátov najneskôr do
15. novembra 2013. Minister vymenuje členov disciplinárnych senátov podľa § 222c ods. 2 písm. a) a b) do 30. novembra 2013. Ak prezídium komory nenavrhne kandidátov na členov disciplinárnych
senátov v ustanovenej lehote, vymenuje členov disciplinárnych senátov minister najneskôr
do 31. decembra 2013. Ak bol návrh na začatie disciplinárneho konania doručený komore
v čase, keď nebolo možné vec prideliť disciplinárnemu senátu z dôvodu, že tento nebol
vytvorený, má sa za to, že disciplinárne konanie začína okamihom pridelenia návrhu
disciplinárnemu senátu.
§ 243c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2014
(1)
Ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté
po 31. máji 2014.
(2)
Ustanovenia § 63 ods. 2 a 3 sa nepoužijú, ak ku dňu účinnosti tohto zákona exekútor vykonáva exekúciu predajom
nehnuteľností.
§ 243d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
(1)
Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
(2)
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky
podľa osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra
2014.
(3)
Exekútor je povinný do 30. júna 2016 vykonať zápis všetkých právoplatne neskončených
exekúcií, v ktorých mu súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, do registra exekúcií;
táto povinnosť platí aj pre zástupcu, náhradníka a nástupcu exekútora.
(4)
Ak orgán komory príslušný na disciplinárne konanie alebo disciplinárny senát vytvorený
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 nerozhodne o disciplinárnom previnení
exekútora do 31. januára 2015, disciplinárne konanie dokončí orgán komory príslušný
na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov účinných od 1. januára 2015. Ustanovenie
prvej vety platí aj pre právoplatne neskončené odvolacie disciplinárne konanie; na
tento účel sa orgán komory príslušný na disciplinárne konanie vytvorený podľa predpisov
účinných od 1. januára 2015 považuje za odvolací orgán. Orgán komory príslušný na
disciplinárne konanie, ktorý rozhoduje ako odvolací disciplinárny orgán, postupuje
podľa predpisov účinných od 1. januára 2015; ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu
veci na ďalšie konanie, prejedná vec v prvom stupni podľa predpisov účinných od 1.
januára 2015 orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných
od 1. januára 2015, a ak odvolací orgán rozhodnutie potvrdí, možno toto preskúmať
súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
(5)
Ak podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2014 nedošlo k vytvoreniu disciplinárneho
senátu alebo orgán komory príslušný na disciplinárne konanie bol z dôvodu neobsadenosti
nečinný a nejde o prípad odvolacieho disciplinárneho konania podľa odseku 4, rozhodne
orgán komory príslušný na disciplinárne konanie podľa predpisov účinných od 1. januára
2015 o návrhu na začatie disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka od okamihu
pridelenia veci orgánu príslušnému na disciplinárne konanie. Ostatné lehoty v disciplinárnom
konaní začnú plynúť od okamihu pridelenia veci orgánu komory príslušnému na disciplinárne
konanie.
(6)
Databázy predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov vytvorené
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 sa k účinnosti tohto zákona zrušujú.
(7)
Konferencia exekútorov zvolí členov disciplinárnej komisie tak, aby sa títo mohli
ujať svojej funkcie najneskôr do dvoch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Ak konferencia
exekútorov nezvolí členov disciplinárnej komisie v lehote podľa prvej vety, zvolí
členov disciplinárnej komisie prezídium komory bezodkladne, najneskôr do troch mesiacov
od účinnosti tohto zákona. Ak členovia disciplinárnej komisie nebudú zvolení podľa
prvej alebo druhej vety, vymenuje ich minister.
§ 243e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Exekútor je povinný za podmienok uvedených v dohode podľa § 34 ods. 13 a § 95 ods. 2 elektronicky komunikovať najneskôr od 1. augusta 2016.
(2)
Dohoda podľa § 34 ods. 13 uzavretá podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015
sa považuje za dohodu uzavretú podľa § 34 ods. 13 v znení účinnom po 31. decembri
2015.
§ 243f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)
V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie
náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie
podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
(3)
Exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
(4)
Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
(5)
Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu
zastaví.
(6)
Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma
či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu
nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
§ 243g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2017
(1)
Exekútor vymenovaný do funkcie pred 1. februárom 2017 je povinný uviesť svoju činnosť
do súladu s ustanovením § 12 ods. 1 písm. d) najneskôr do 1. marca 2017. O tejto skutočnosti musí komore do 8. marca 2017 doručiť
čestné vyhlásenie, ktorého obsahom je aj vyhlásenie o tom, že v exekučných konaniach,
v ktorých mu bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie do 1. marca 2017 splnil
voči oprávneným v takýchto konaniach povinnosti podľa § 36 ods. 8 v znení účinnom
do 31. marca 2017.
(2)
Zoznam exekútorov, ktorí podali čestné vyhlásenie podľa odseku 1, je komora povinná
doručiť ministerstvu najneskôr do 15. marca 2017.
(3)
Zoznam exekútorov, ktorí podali čestné vyhlásenie po uplynutí lehoty podľa odseku
1, avšak najneskôr do 31. januára 2018, je komora povinná doručiť ministerstvu najneskôr
do 15. februára 2018.
(4)
Komora najneskôr do 28. februára 2018 overí, či exekútori, ktorí podali čestné vyhlásenie
podľa odseku 1 alebo odseku 4, spĺňajú predpoklady podľa § 12 ods. 1 písm. d).
(5)
Komora najneskôr do 1. apríla 2018 doručí ministerstvu návrh na odvolanie exekútora,
na ktorého sa ku dňu 1. marca 2018 neuplatňuje ustanovenie § 55 ods. 1 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo ktorý nespĺňa predpoklady podľa § 12 ods. 1 písm. d). Ak komora návrh podľa prvej vety do 1. apríla 2018 ministerstvu nedoručí, minister
odvolá exekútora aj bez návrhu.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017
§ 243h
(1)
Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli
2017.
(2)
Ustanovenie § 55 ods. 1 sa použije na exekútorov, ktorí podali čestné vyhlásenie v lehote podľa § 243g ods. 1.
(3)
Ustanovenie § 55 ods. 1 sa použije vo vzťahu k exekútorom podľa § 243g ods. 3 od 1. marca 2018.
§ 243i
(1)
V exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi
pred 1. aprílom 2017 sa musí žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podať na súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 najneskôr 30.
júna 2017. Ak bude žiadosť exekútora o udelenie poverenia v exekučnom konaní začatom
pred 1. aprílom 2017 doručená súdu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. marca
2016 po 30. júni 2017, súd exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia vráti. Vrátením
žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi sa exekučné konanie zastavuje.
(2)
Ak oprávnený po zastavení konania podľa odseku 1 podá návrh na vykonanie exekúcie
podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017, účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie
zostávajú zachované, ak je návrh na súde príslušnom podľa predpisov účinných od 1.
apríla 2017 podaný do 1. augusta 2017. O tom exekútor oprávneného poučí.
§ 243j
V exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd
rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom
do 31. marca 2017.
§ 243k
Ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom
pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené
alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení
exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.
§ 243l
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2018
Ustanovenie § 41 ods. 7 sa použije, ak ide o vyhlásenie o majetku vyžiadané po 1. januári 2018.
§ 243m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2018
Exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2018 sa dokončia podľa predpisov účinných
do 31. marca 2018.
§ 243n
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2019
Správnu žalobu podľa § 228d ods. 8 tretej vety môže minister podať po doručení rozhodnutia, ktorým sa disciplinárne
konanie končí, vydaného po 30. novembri 2019.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona
č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990
Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 46/1994 Z. z. (úplné znenie č. 38/1995 Z. z.) a zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 17 ods. 2 sa za slová „súdneho komisára“ vkladajú slová „a súdneho exekútora“.
2.
V § 202 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného
zákona,34h) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 34h) znie:
„34h)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
3.
§ 251 znie:
㤠251
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.34h)“.
4.
§ 254 znie:
㤠254
Na výkon rozhodnutia a na exekučné konanie podľa osobitného zákona34h) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto časti uvedené inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením.“.
Čl. V
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona
č. 600/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z. (úplné
znenie č. 105/1995 Z. z.) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995
Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 3 ods. 1 písm. c) bod 3 znie:
„3.
advokátov,4) komerčných právnikov,5) notárov,5a) patentových zástupcov6) a súdnych exekútorov,6a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a) znie:
„6a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
Čl. VI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994
Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4) znie:
„4)
Napr. Trestný zákon, Občiansky súdny poriadok, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov.“.
2.
V § 73 sa na konci textu vypúšťa bodka a pripájajú sa slová „alebo súdny exekútor.4)“.
Čl. VII
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
Príloha č. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 84/2007 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L
157, 30. 4. 2004).
2)
Zákonník práce.
3)
§ 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3a)
Zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 8/2005 Z. z.
3b)
Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
3c)
§ 14 ods. 3 písm. e) ôsmy bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3ca)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
3caa)
§ 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3cb)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3cc)
§ 12 ods. 4 písm. b) zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 615/2006 Z. z. v znení zákona č. 420/2019 Z. z.
3f)
§ 7 ods. 2 zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
3g)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
3h)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3i)
§ 12 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 615/2006 Z. z.
3j)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 4 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
4ead)
Zákon č. 335/2014 Z. z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
6)
§ 5, § 10 až 13 a 17 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním
terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6b)
Napríklad § 10 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996
Z. z., § 18a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení zákona č. 72/1999 Z. z.
7)
Zákon č. 201/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7a)
Napríklad zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
7b)
§ 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7c)
§ 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
7d)
Napríklad § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 91 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7e)
Napríklad čl. 132 ods. 3, čl. 263, 277, 288, 299 a čl. 325 ods. 1 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie (Ú. v. EÚ C 202, 7. júna 2016).
7f)
§ 8 zákona č. 466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7g)
Napríklad § 105 a § 161 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7h)
Zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
7i)
Napríklad § 47 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7j)
Napríklad čl. 26 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci,
rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej
povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho
osvedčenia o dedičstve (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení, Lugánsky dohovor
zo 16. septembra 1988 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach,
ktorým sa rozširuje pôsobnosť pravidiel obsiahnutých v Bruselskom dohovore z roku
1968 na niektoré členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu.
7k)
Napríklad § 67 ods. 4 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov.
7l)
Napríklad nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul
pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004) v platnom znení, nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske
konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, 30. 12. 2006) v platnom znení, nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Ú. v. EÚ L 199, 31. 7. 2007)
v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna
2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181,
29. 6. 2013).
7la)
§ 14 ods. 2 zákona č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 87/2015 Z. z.
7m)
Napríklad zákon č. 65/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
7n)
Napríklad čl. 36 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012.
7o)
Napríklad Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb.), zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou
republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných
veciach (Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb.), § 64 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, § 50 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7p)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
7q)
§ 75 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
7r)
§ 82a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7s)
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7t)
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7u)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
7v)
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
7x)
§ 81 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7y)
§ 2 písm. a) zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
8)
Napríklad Zákonník práce, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8b)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
8c)
§ 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.
11a)
Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
11aa)
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11aaa)
§ 64 až 70 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
11aab)
Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
11aac)
§ 69b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 246/2012 Z. z.
11ab)
Zákon č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z.
Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.
Zákon č. 478/1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z.
Zákon č. 146/2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov.
11ba)
§ 2 Obchodného zákonníka.
§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. a zákona č. 455/1991 Zb.
§ 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení zákona č. 219/1991 Zb. a zákona č. 455/1991 Zb.
11bb)
§ 2 až 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
§ 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.
§ 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 95/1994 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 122/1993 Z. z. týkajúce sa dlžníkov hospodáriacich na pôde.
11bc)
Zákon č. 43/2004 Z. z.
11bca)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
11bd)
§ 6 ods. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 42/2004 Z. z. o Obchodnom vestníku.
11c)
§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11d)
Zákon č. 140/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11e)
§ 11 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11f)
§ 5 ods. 3 zákona č. 541/2004 Z. z. v znení zákona č. 21/2007 Z. z.
11g)
§ 64 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12)
§ 2 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
12b)
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch).
13)
Zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
13a)
§ 20 zákona č. 330/2000 Z. z. o burze cenných papierov.
13b)
Napríklad zákon č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších
zákonov.
13c)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.
13d)
17)
§ 8 a 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 188/1994 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže.
17a)
§ 22 ods. 1 a § 27 ods. 3 písm. a) zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
17b)
§ 2 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
17bb)
§ 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17bc)
§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.
17bd)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
17c)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
17d)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
19a)
§ 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.
19aa)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
19b)
Zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
§ 102c zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 527/2006 Z. z.
21)
§ 1 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 70/2008 Z. z.
22)
