303/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 08.12.1998 do 16.12.1999
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 303/1995 Z. z. |
Názov: | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 12.12.1995 |
Dátum vyhlásenia: | 30.12.1995 |
Dátum účinnosti od: | 08.12.1998 |
Dátum účinnosti do: | 16.12.1999 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
91/1996 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o štátnych zárukách |
183/1996 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách |
164/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní výnosu o použití prostriedkov osobitného účtu štátneho rozpočtu na krytie výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny |
217/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 183/1996 Z. z. |
243/1999 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách v znení neskorších predpisov |
343/2000 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách v znení neskorších predpisov |
82/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách |
386/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
358/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov |
377/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
348/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov |
441/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov |
445/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) |
502/2001 Z. z. | Zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
506/2001 Z. z. | Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
553/2001 Z. z. | Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
559/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
291/2002 Z. z. | Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
427/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
163/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
267/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
442/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
609/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
351/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
523/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
303
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 12. decembra 1995
o rozpočtových pravidlách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho
záverečného účtu a postavenie rozpočtov obcí,1) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtu obce. Ustanovuje pravidlá
hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy
štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.
(2)
Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
rozpočtovom procese a v procese plnenia štátneho rozpočtu.
(3)
Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií.
§ 2
Vymedzenie pojmov
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozpočtovou kapitolou
1.
rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy
Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií a vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých
financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
2.
rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a
Slovenská informačná služba,
3.
rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej
republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied,
4.
rozpočet každého krajského úradu2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií, vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých
financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
5.
rozpočet Štátneho dlhu,
6.
rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,
7.
finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,
8.
finančný vzťah ku každej z týchto verejnoprávnych inštitúcií: Slovenský rozhlas a
Slovenská televízia,
b)
ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán
uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária
Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a krajský úrad,
c)
záväznou úlohou účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
d)
záväzným limitom výška výdavku štátneho rozpočtu, ktorú nemožno prekročiť, určená
zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
e)
schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
f)
prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNY ROZPOČET
§ 3
Základné ustanovenia
(1)
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým
sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie
Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
(3)
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku
prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky
(ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte
sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými
ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú údaje o príjmoch
a výdavkoch rozpočtových kapitol.
(4)
V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje
jednotné triedenie príjmov a výdavkov, ako aj jednotný spôsob sledovania ich plnenia
(rozpočtová klasifikácia), ktoré určí ministerstvo.
§ 4
Obsah štátneho rozpočtu
(1)
Štátny rozpočet obsahuje najmä
a)
príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v členení podľa rozpočtových kapitol,
b)
rozpočtové vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám,
c)
minimálnu výšku rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu alebo maximálnu výšku rozpočtovaného
schodku štátneho rozpočtu,
d)
rozpočtové rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok.
§ 5
Príjmy štátneho rozpočtu
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu sú
a)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko
je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo
podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných
právnických osôb zriadených zákonom,3)
b)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko
je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z
iného zdroja4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo
podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných
právnických osôb zriadených zákonom,3)
c)
clá, dovozné a vývozné prirážky,
d)
príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho
rozpočtu a z predaja cenných papierov, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
e)
úvery prijaté vládou Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) a úroky z týchto úverov,
f)
príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 7 a 8,
g)
vratky príspevkov a dotácií a odvody štátnych fondov po zúčtovaní finančných vzťahov
so štátnym rozpočtom,
h)
výnosy z cenných papierov nadobudnutých od iných emitentov alebo prostriedky získané
predajom štátnych cenných papierov,
i)
výnosy z predaja majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky, ak osobitný zákon alebo
všeobecne záväzný právny predpis podľa § 41 ods. 5 neustanovuje inak,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce
alebo štátneho fondu,
k)
penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo
cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
l)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,
m)
ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť
štátne finančné aktíva.
§ 6
Výdavky štátneho rozpočtu
(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky na činnosť ústredných orgánov a ich prostredníctvom výdavky na činnosť rozpočtových
organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám v ich pôsobnosti, ako aj ostatné
výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,
d)
výdavky na splácanie štátneho dlhu Slovenskej republiky, na emisiu štátnych cenných
papierov, na ich splácanie a na úhradu výnosov z nich, ako aj výdavky na nákup cenných
papierov od iných subjektov,
e)
splátky úverov a úroky z prijatých úverov, ako aj splátky nesplatených úverov vrátane
úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,
f)
úvery poskytnuté vládou do zahraničia,
g)
ďalšie výdavky ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)
a)
príspevky fyzickým osobám a právnickým osobám podľa osobitných predpisov5) a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám,
b)
návratné finančné výpomoci.
(3)
Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené
okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť len do konca
rozpočtového roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia
určené ministerstvom alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve
o poskytnutí rozpočtových prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa
poskytli prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom
obyvateľov určeným zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí
dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na
samostatnom účte v banke; výnosy z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu
[§ 5 ods. 1 písm. l)].
(4)
Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom,
ktorého spôsob určuje ministerstvo.
(5)
Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie
a)
realizovaných štátnych záruk za bankové úvery podnikateľom,
b)
potrieb podľa osobitných zákonov,3)
c)
projektov schválených vládou.
(6)
Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej
finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej
výpomoci, pričom na poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm.
a) sa vzťahuje § 15 ods. 3 a 4. V zmluve musí byť dohodnutý úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje,
a spôsob jej splácania. Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže
byť dlhšia ako štyri roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na
iný druh finančného vzťahu. Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku
5 písm. b) a c) nie je úrok predmetom zmluvy.
(7)
Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu6) evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať
ich splácanie.
(8)
Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec úlohy štátnej správy,
prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce z príslušnej
rozpočtovej kapitoly.
(9)
Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo
forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov.
(10)
Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený
na spotrebu a tovary, ktorých doba použiteľnosti je kratšia ako jeden rok, ako aj
platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru
a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým
osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(11)
Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného
a nehmotného majetku,7) pričom na účely tohto zákona sa vstupnou cenou7) rozumie súčet cien predmetov obstarávania bez ohľadu na množstvo a cenu jednotlivých
obstarávaných predmetov, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj
príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa
zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§ 7
Rozpočtové provizórium
(1)
Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou
radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od
1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým
provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.
(2)
Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie
Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci
rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými
subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového
provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových
výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci
rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia
vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.
(3)
Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa
odseku 2 možno prekročiť o
a)
výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov a poplatkov súvisiacich s prijatými
úvermi,
b)
úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov,7a)
c)
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a poistné do zdravotných poisťovní a poistné
do Sociálnej poisťovne za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych
príspevkových organizácií a poistné platené štátom podľa osobitných zákonov,3)
d)
výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky poskytované
ako dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby.
(4)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú
so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok.
TRETIA ČASŤ
ROZPOČTOVÝ PROCES
§ 8
Návrh štátneho rozpočtu
(1)
Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový
rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.
(2)
Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti
so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov a s Fondom
národného majetku Slovenskej republiky. V návrhu štátneho rozpočtu ďalej určuje vybrané
údaje a finančné vzťahy k verejnoprávnym inštitúciám a k Národnej banke Slovenska.
(3)
Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde.
Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané
údaje rozpočtov obcí.
(4)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci
rozpočtový rok do 15. novembra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
(5)
Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré
netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho
rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery,
a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení
a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného
účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym
rozpočtom. Národná banka Slovenska (ďalej len „národná banka“) je povinná v určených
lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho
rozpočtu, štátneho záverečného účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania
finančných vzťahov so štátnym rozpočtom.
§ 9
Rozpočty rozpočtových kapitol
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré
nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú
kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho
dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná
správa a rozpočtovú kapitolu Štátny dlh spravuje minister financií Slovenskej republiky
(ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje
osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej
kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje
osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky
súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú
osobitne.
(2)
Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 6 obsahuje
a)
príjmy a výdavky ústredného orgánu ako rozpočtovej organizácie,
b)
príjmy a výdavky rozpočtových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,
c)
príspevky príspevkovým organizáciám a odvody príspevkových organizácií v pôsobnosti
ústredného orgánu,
d)
dotácie na úlohy a činnosti, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti ústredného orgánu, a príspevky
podľa osobitných predpisov5) vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a vratky
týchto dotácií a príspevkov, ako aj výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu (§ 6 ods. 3).
(3)
Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej
republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(4)
Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná
pokladničná správa a Štátny dlh prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister
financií.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA
§ 10
Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov
(1)
Rozpočtové prostriedky môžu byť použité iba do konca rozpočtového roka, a to len
na účely, na ktoré boli štátnym rozpočtom určené.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu,
zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových
limitov výdavkov otvorených v národnej banke. Podrobnosti postupu a spôsoby otvárania
rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky
uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte
organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.
(4)
Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka. Výdavky,
ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet
organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho
rozpočtového roka.
(5)
Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov
na
a)
výplatu platov a miezd za druhú polovicu decembra vrátane náhrad platov a miezd a
cestovného vyplateného súčasne s platom alebo so mzdou,
b)
odvod poistného do poistných fondov a príspevku do Fondu zamestnanosti Slovenskej
republiky z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za
ktoré platí štát,3)
c)
úhradu pozastávok a akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach výkonov
a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve dohodnuté,
d)
úhradu preddavkov, ak boli dohodnuté v zmluve,
e)
dávky podľa osobitného zákona vyplácané za mesiac december.
(6)
Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú za mesiac
december v januári nasledujúceho rozpočtového roka, prevedú sa v decembri bežného
roka na účet cudzích prostriedkov. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú
do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s
výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Pri nedostatku týchto prostriedkov
sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
(7)
Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných
potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť
maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.9)
(8)
(9)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho
rozpočtu; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok,
ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.
(10)
Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne.
(11)
Prostriedky osobitne určené štátnym rozpočtom na programy podľa § 8 ods. 2 možno použiť len na určený program, pričom nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom
roku prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka na použitie na ten istý účel.
Nepoužité prostriedky bežného roka prevedie rozpočtová organizácia v decembri bežného
roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Národnej banke Slovenska.
Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v
nasledujúcom rozpočtovom roku.
Rozpočtové opatrenia
§ 11
(1)
Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly
zabezpečená, možno úhradu realizovať rozpočtovým opatrením.
(2)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(3)
Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonať, ustanoví zákon o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné viesť v priebehu rozpočtového
roka operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach.
§ 12
Presuny rozpočtových prostriedkov
(1)
Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené
potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým
presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov
v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné úlohy a záväzné limity
rozpočtu rozpočtovej kapitoly.
(2)
O presunoch rozpočtových prostriedkov medzi rozpočtovými kapitolami pri dodržaní
záväzných úloh a celkových záväzných limitov štátneho rozpočtu rozhoduje ministerstvo
po dohode s príslušnými správcami rozpočtových kapitol, ktoré toto rozhodnutie o presune
vykonajú vo svojich rozpočtoch. V prípade, že nedôjde k dohode, rozhoduje vláda na
návrh ministra financií.
§ 13
Povolené prekročenie limitu výdavkov
(1)
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky
a)
prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,
b)
prijaté na základe zmluvy o združení,11)
c)
spojené s nadobudnutím dedičstva,
d)
z prijatého poistného plnenia zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia,
e)
prijaté od iných subjektov formou dotácie (grantu),
f)
získané z príjmov z podnikateľskej činnosti po zdanení.
(2)
Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom
príjmov a výdavkov svojho rozpočtu s výnimkou prostriedkov podľa odseku 1 písm. e),
ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do zahraničia. O sumu týchto
prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie rozpočtového limitu výdavkov.
(3)
Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový
limit výdavkov
a)
do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov v príslušnom rozpočtovom roku s výnimkou
dosiahnutých vyšších príjmov podľa odseku 1,
b)
o poistné plnenie zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia preukázateľne prijaté
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak rozpočtová kapitola nemala z tohto dôvodu povolené
prekročenie limitu výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku.
(4)
Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odsekov 2 a 3 len tej organizácii, ktorá
toto prekročenie dosiahla.
(5)
Ak by prekročenie limitu výdavkov s výnimkou podľa odseku 1 ovplyvnilo záväzné úlohy
a záväzné limity rozpočtu rozpočtovej kapitoly, môže správca rozpočtovej kapitoly
povoliť takéto prekročenie len so súhlasom ministerstva.
(6)
Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu
úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia orgány a organizácie, ktorých sa
tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému správcovi rozpočtovej
kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené
prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Rozpočtová
kapitola, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu. Bez predloženia
týchto dokladov a súhlasu ministerstva sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.
§ 14
Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.
(2)
Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové prostriedky, ak táto
poruší rozpočtovú disciplínu.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly je povinný v rozpočte rozpočtovej kapitoly viazať rozpočtové
prostriedky v prípade, ak
a)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia
minister financií,
b)
v rozpočte mala zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo
na iné rozpočtové kapitoly,
c)
neplní rozpočtované príjmy,
d)
štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.
(4)
Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky
v prípade, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia
zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady
úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.
(5)
V prípade dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu rozhoduje
o viazaní rozpočtových prostriedkov na návrh ministerstva vláda, alebo na základe
jej splnomocnenia minister financií. Tieto prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu
orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.
§ 15
Rozpočtové rezervy
(1)
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia, na krytie nevyhnutných a nepredvídaných
výdavkov a na krytie úbytku alebo zníženia rozpočtových príjmov sa vytvárajú v štátnom
rozpočte rozpočtové rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí najmä
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Fondu
zamestnanosti Slovenskej republiky podľa osobitných predpisov,5)
d)
rezerva na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom.
(3)
Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom sa poskytujú plnenia veriteľom
vyplývajúce z ručiteľských zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia vlády o prevzatí
štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom. Ak záväzok voči veriteľovi za podnikateľa
plní štát v rámci štátnej záruky, toto plnenie sa považuje za poskytnutie návratnej
finančnej výpomoci podľa § 6 ods. 5 písm. a).
(4)
Postup, podmienky a rozsah prevzatia štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom,
ako aj postup a podmienky ich vrátenia do štátneho rozpočtu upraví vláda nariadením.
(5)
Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú
v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku
2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky.
Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády.
Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu
vlády.
(6)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci
správ o plnení štátneho rozpočtu alebo na základe žiadosti národnej rady.
Práva a povinnosti správcu rozpočtovej kapitoly
§ 16
(1)
Ústredný orgán ako správca rozpočtovej kapitoly najmä
a)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnym
fondom, ktoré spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových
organizácií a štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu rozpočtovej
kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a termíne,
b)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o
štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15.
novembra rozpočtového roka,
c)
určuje vo svojej pôsobnosti po dohode s ministerstvom podmienky poskytovania dotácií
iným subjektom,
d)
rozpisuje schválené záväzné úlohy, záväzné limity a záväzné ukazovatele rozpočtovej
kapitoly, a to na vlastné rozpočtové hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie vo svojej pôsobnosti; záväzné úlohy, záväzné limity a záväzné ukazovatele
rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rok,
e)
otvára rozpočtové limity na vlastné hospodárenie, rozpočtové limity rozpočtovým organizáciám
a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií a návratných
finančných výpomocí pre iné subjekty,
f)
usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v rámci rozpočtovej
kapitoly,
g)
schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných úloh, záväzných
limitov a záväzných ukazovateľov rozpočtovej kapitoly,
h)
vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá
ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,
i)
vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú
rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,
j)
vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov
k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií
a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej
kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej
rady.
(2)
Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d), e) a g) sa vzťahuje aj na rozpočtovú
kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych
inštitúcií.
(3)
Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok alebo z prostriedkov získaných na základe darovacej zmluvy alebo na
základe zmluvy o združení,11) môže
a)
založiť alebo zriadiť inú právnickú osobu než rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú
organizáciu,
b)
vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby.
§ 17
Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne
v súlade s platnými právnymi predpismi,13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie si navzájom poskytujú
výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.
(2)
Rozpočtová organizácia nemôže nakupovať a emitovať cenné papiere s výnimkou podľa
§ 16 ods. 3 alebo podľa osobitného predpisu, ani vystavovať zmenky, ani ich prijímať.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o nimi spravovanom
majetku a o svojich príjmoch a výdavkoch podľa osobitného predpisu,6) ktorým sa zároveň určuje obsah a spôsob predkladania účtovných výkazov rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií o ich hospodárení.
(4)
Rozsah osobitných výdavkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a
spôsob ich použitia upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 18
Úvery
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových
vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa § 5 ods. 1 písm. d) a podľa § 46 ods. 4.
(2)
Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo
na rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu
jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet
neručí.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nemôžu zriadiť záložné právo na
majetok vo vlastníctve štátu.14)
§ 19
Združovanie prostriedkov
(1)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môžu združovať prostriedky podľa
osobitného predpisu,11) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky
sa vedú na samostatnom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej
zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť,
ktorá je predmetom tejto zmluvy.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom
spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného
predpisu.11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné pre prípad rozpustenia
združenia dohodnúť v zmluve o združení podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou
zodpovedajúci výške nimi vložených prostriedkov.
(4)
Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov
na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom jej fondu reprodukcie. Prostriedky určené
podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového
roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými združenými prostriedkami na
ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.
§ 20
Niektoré osobitosti rozpočtového hospodárenia
(1)
Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa § 13 ods. 1 písm. a) a e), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov
v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú
výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.
(1)
Prostriedky Európskych spoločenstiev sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej
len „národný fond“) v Národnej banke Slovenska. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá
ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.
PIATA ČASŤ
ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE
Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
§ 21
(1)
Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami
a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne
podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec
v rámci svojho rozpočtu.
(2)
Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú na štátny rozpočet
alebo na rozpočet obce zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy
určené ústredným orgánom alebo obcou v rámci ich rozpočtov.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať
práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.
(4)
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a)
zákonom,
b)
rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím
ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu,2a) alebo rozhodnutím obce (ďalej len „zriaďovateľ“).
(5)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a
vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii, ktorá má samostatnú rozpočtovú kapitolu a je
zriadená zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.
(6)
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú
funkciu k nej vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
(7)
Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú
organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom
ministerstva. Zriaďovateľ nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú
organizáciu na plnenie tých úloh, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z osobitných predpisov.15) Ak je zriaďovateľom obec, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.
(8)
Zriaďovateľ vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie
zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné verejnoprospešné činnosti
alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené, pričom tieto činnosti
nemôžu mať podnikateľský charakter. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo
všeobecne záväzným právnym predpisom.
(9)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné zabezpečiť zápis majetku,
ktorý spravujú, podľa osobitného predpisu.16)
(10)
Za dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie sa považuje
deň uvedený v zriaďovacej listine zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej organizácie
alebo príspevkovej organizácie.
(11)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na
rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť, a v prípade zistených
nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.
§ 22
(1)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu
alebo obce, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné
činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov
úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce.
(2)
Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie
vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu
obce príspevkom.
(3)
Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom
písomnom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným
predpisom.17)
(4)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 a § 21 ods. 4 písm. b) nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby.18)
§ 23
(1)
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno zriadiť, zrušiť, zmeniť,
meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového
roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín.
(2)
Ak dôjde v priebehu rozpočtového roka k zmene spôsobu financovania organizácie v
pôsobnosti ústredného orgánu, vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu je v pôsobnosti
ministerstva.
(3)
Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením,
zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie
majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku
organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(4)
Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie
okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného
tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec túto povinnosť zabezpečuje
spôsobom miestne obvyklým.
ŠIESTA ČASŤ
ŠTÁTNE FONDY
§ 24
(1)
Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie
osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa
vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá
ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov
a návrh záverečného účtu štátneho fondu.
(3)
Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu
ustanoveného zákonom.
(4)
Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno
poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť
na samostatnom účte a prostriedky z tejto dotácie nemožno poskytnúť na financovanie
miezd a platov. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú vymedzené
zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.
(5)
Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu
odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.
(6)
Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky
Slovenskej republiky.
(7)
Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.
SIEDMA ČASŤ
ROZPOČTY OBCÍ
§ 25
(1)
Finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia
mimorozpočtových zdrojov.
(2)
Rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť obcí. Obsahujú príjmy a výdavky,
v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacim
na spravovanom území, ako aj k občanom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre obec
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo
z uzavretých zmluvných vzťahov. Zahŕňajú aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
§ 26
Príjmy rozpočtu obce
(1)
Príjmy rozpočtu obce sú
a)
daňové a nedaňové príjmy v správe obce podľa osobitných predpisov,
b)
podiely na daniach v správe štátu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
c)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
d)
dotácie zo štátnych fondov,
e)
príjmy z obecných cenných papierov a výnosy z finančných investícií obce,
f)
prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obce,
g)
prijaté úvery,
h)
príjmy zo splácania poskytnutých pôžičiek,
i)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,
k)
príjmy zo zostatku likvidácie štátneho podniku, keď zriaďovateľská funkcia prešla
na obce podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov uvedených v § 16 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb.,
l)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.19)
(2)
Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú
príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a), b), e), f) a h) až j).
§ 27
Výdavky rozpočtu obce
(1)
Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
a)
výdavky na výkon samosprávnych funkcií obce a na činnosť rozpočtových organizácií
a príspevkových organizácií zriadených obcou,
b)
výdavky na kapitálové potreby,
c)
výdavky na rozvoj svojho územia,
d)
vratky prijatých pôžičiek a splátky prijatých úverov vrátane úhrad úrokov,
e)
výdavky a pomoc v náhlej núdzi občanom obce,
f)
prevody do mimorozpočtových peňažných fondov obce a do regionálnych alebo záujmových
fondov obcí,
g)
výdavky na emisiu obecných cenných papierov a na úhradu výnosov ich majiteľom a na
ich splácanie, ako aj výdavky na finančné investície,
h)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.20)
(2)
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým
osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom
území, a to na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok
ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce. Mestské časti Bratislavy a Košíc
môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom
obce.
§ 28
Rozpočtové provizórium obce
(1)
Ak nie je rozpočet obce na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom
do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára
rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom podľa predloženého
návrhu rozpočtu obce.
(2)
Ak návrh rozpočtu obce na nasledujúci rozpočtový rok nebude predložený obecnému zastupiteľstvu
do 31. decembra bežného roka, bude obec hospodáriť podľa rozpočtu obce predchádzajúceho
rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť
1/12 rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky,
ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania, a výdavky podľa § 29 ods. 3.
(3)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú
s rozpočtom obce po jeho schválení.
ÔSMA ČASŤ
FINANČNÉ HOSPODÁRENIE OBCE
§ 29
Hospodárenie podľa rozpočtu obce
(1)
Obec kryje svoje potreby predovšetkým vlastnými rozpočtovými príjmami. Zo štátneho
rozpočtu možno poskytnúť dotáciu na výkon samosprávnych funkcií obce podľa zákona
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Obec zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a podľa neho hospodári.21) Obec je povinná zostavovať rozpočet obce podľa jednotného triedenia príjmov a výdavkov
(rozpočtovej klasifikácie) ustanovenej ministerstvom podľa § 3 ods. 4. Rozpočet obce sa zostavuje na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný
s kalendárnym rokom.
(3)
Obec je povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ňu vyplývajú
z plnenia povinností ustanovených inými zákonmi.
(4)
Obec je povinná na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného
účtu poskytovať informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob
ich predkladania určí ministerstvo.
(5)
Pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce platia primerane ustanovenia štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.
§ 30
Finančné usporiadanie
(1)
Po skončení rozpočtového roka obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane
finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a k štátnym fondom.
(2)
Prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby
mimorozpočtových peňažných fondov obce. Prípadný schodok svojho hospodárenia vyrovná
obec predovšetkým z rezervného fondu, z rozpočtu bežného roka, prípadne z ďalších
mimorozpočtových zdrojov.
§ 31
Peňažné fondy obcí
(1)
Obec vytvára vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Tvorí ich najmä zo zostatkov týchto
fondov z minulých rokov a z ďalších zdrojov bežného roka. Zostatky peňažných fondov
koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
(2)
Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec prostredníctvom príjmov a výdavkov
svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondami navzájom
a okrem prípadov, keď prostriedky peňažných fondov slúžia len na vyrovnanie časového
nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie
návratných finančných výpomocí.
(3)
Obec vytvára cestný fond zo zostatku prostriedkov nevyčerpaných v príslušnom roku,
získaných z podielu na výnose cestnej dane podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok. Ďalším zdrojom fondu sú aj zdroje podľa odseku 1. Obec použije prostriedky
cestného fondu na výstavbu, opravu a údržbu miestnych komunikácií a na ostatné výdavky
s tým súvisiace.
(4)
Obec vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom; minimálny ročný
prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia príslušného rozpočtového roka.
(5)
Obec môže vytvárať fond rozvoja bývania. Zdrojom fondu rozvoja bývania sú okrem zdrojov
podľa odseku 1 najmä príjmy obce z predaja bytov podľa osobitného zákona.
§ 32
Záverečný účet obce
Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov
hospodárenia peňažných fondov. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce alebo
o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo po schválení záverečného
účtu obce.
§ 33
Osobitosti v rozpočtovej sfére obcí
Obec môže určiť, že niektoré jej vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne
len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje.
Obec je povinná zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek
najneskôr do konca rozpočtového roka.
DEVIATA ČASŤ
HOSPODÁRENIE ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§ 34
Rozpočet rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými
od iných subjektov.
(2)
Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi
záväznými úlohami a záväznými limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi
určenými zriaďovateľom.
(3)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie
v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom
účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie,
na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej
rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová
organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto
vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné
organizačné jednotky nie sú právnickými osobami.
(4)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak
ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku,
ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.
(5)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov
uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje
výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v národnej banke. Rozpočtová
organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové
výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo osobitným zákonom,
alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.
(6)
Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho
rozpočtu.
(7)
(8)
Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie
prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia
takéhoto výdavku.
(9)
Financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku a jeho technického zhodnotenia
a financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom.
§ 35
Na zabezpečenie obmien, zámien a pôžičiek hmotných a mobilizačných rezerv môže viesť
ich správca24) bežné účty. Príjmom uvedených účtov sú tržby za predaj hmotných a mobilizačných rezerv
pri realizácii obmien, zámien a pôžičiek. Výdavkom uvedených účtov sú platby za nákup
hmotných a mobilizačných rezerv pri realizácii obmien, zámien a pôžičiek. Zostatky
na uvedených účtoch neprepadajú a prechádzajú do nasledujúceho roka.
§ 36
Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.25) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi
po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania
činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa
na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.26)
DESIATA ČASŤ
HOSPODÁRENIE PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§ 37
Rozpočet príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho
výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a odvod do rozpočtu
zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných
subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie
so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť
maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.
(3)
Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.
§ 38
Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa
(1)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými
úlohami a záväznými limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými
zriaďovateľom.
(2)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného
majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných
zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ
môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok.
(3)
Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je
viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok
nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje. Príspevok nezahŕňa
výdavky na riešenie úloh v oblasti vedy a výskumu.
(4)
Príspevková organizácia financuje obstarávanie hmotného a nehmotného majetku z vlastných
zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nekryjú potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ
určí výšku príspevku na obstaranie ním určeného konkrétneho hmotného a nehmotného
majetku. Ak pri obstarávaní dôjde k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený príspevok
sa nemení.
(5)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných
vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie
na štátny rozpočet.
§ 39
Odvody
(1)
Zriaďovateľ je povinný určiť príspevkovej organizácii odvod, ak jej rozpočtované
výnosy prekračujú rozpočtované náklady, a to vo výške 50 % hospodárskeho výsledku.
(2)
Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením činnosti organizácie alebo
s jej zrušením.
(3)
Príspevková organizácia, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa zapojená odvodom, vykonáva
v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr
do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého štvrťroka.
(4)
Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť
alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný
vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
§ 40
Odpisy
Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.7) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného
majetku.
§ 41
Finančné fondy príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia tvorí
a)
fond reprodukcie,
b)
rezervný fond.
(2)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane
jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie.
(3)
Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa § 39 ods. 1 a 4. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti
po zdanení.
(4)
Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže
byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo
zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené.
(5)
Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo
všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 42
Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť
nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané
touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných
v oblasti hlavnej činnosti.
(3)
Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte.
Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú.
(4)
Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného
fondu príspevkovej organizácie.
JEDENÁSTA ČASŤ
KONTROLA ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA A ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE
§ 44
(1)
Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne
hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho
rozpočtu predkladá národnej rade.
(2)
Ministerstvo vykonáva kontrolu hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu v rozpočtových
kapitolách a v štátnych fondoch.
(3)
Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu a pridelených prostriedkov štátnych
fondov rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a čerpanie a využitie prostriedkov
štátneho rozpočtu a prostriedkov štátnych fondov poskytnutých obciam, právnickým osobám
a fyzickým osobám kontrolujú územné finančné orgány.27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.
(4)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami
štátneho rozpočtu.28)
§ 45
(1)
Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a
výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych
účelových fondov, ktoré vedie národná banka.
(2)
Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových
a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
v jeho pôsobnosti, ktoré vedie národná banka. Ústredný orgán má aj právo na získavanie
údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných subjektov vedených
v národnej banke, na ktoré boli poskytnuté prostriedky z rozpočtu jeho rozpočtovej
kapitoly.
(3)
Národná banka je povinná poskytovať údaje podľa odseku 2 aj ministerstvu.
§ 46
Zodpovednosť za hospodárenie
(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá
jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí
príslušného štvrťroka.
(2)
Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov
zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými
prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci.
Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh
zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci
ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok
určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre
hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte.
(4)
Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky
za bankové úvery poskytnuté podnikateľom, ak
a)
súhrn splátok úverov v rozpočtovom roku a novoposkytnutých štátnych záruk za bankové
úvery poskytnuté podnikateľom v rozpočtovom roku nepresiahne 15 % výšky celkových
rozpočtovaných príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku a
b)
súhrn splátok úverov so štátnou zárukou za bankové úvery poskytnuté podnikateľom
splatných v každom jednotlivom rozpočtovom roku neprekročí 7,5 % výšky celkových rozpočtovaných
príjmov štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku, v ktorom sa prevezme štátna záruka.
(5)
Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť
a)
prevzatie štátnych záruk v príslušnom rozpočtovom roku inak, ako je ustanovené v
odseku 4,
b)
inú dobu, aká je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa pri realizovaných štátnych zárukách za bankové úvery poskytuje podnikateľom
návratná finančná výpomoc.
§ 47
Porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie
(1)
Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov
štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce a neoprávnené použitie
finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok,
za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
(2)
Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú
alebo zadržanú sumu prostriedkov do rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté alebo ktorému
sa zadržujú; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2
% z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou
odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov,
najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny
zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.
(3)
Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu, ako
aj penále uloží príslušný územný finančný orgán, ktorý ich aj vymáha. V prípade potreby
odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny
zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému
územnému finančnému orgánu. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými
predpismi o správnom konaní.15) Ustanovenia osobitného predpisu29) sa na tieto účely nepoužijú.
(4)
Ak štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu, ministerstvo viaže
v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly za podmienok podľa § 14 prostriedky vo výške, v akej sa porušila rozpočtová disciplína. Subjekt, ktorý zistí
porušenie rozpočtovej disciplíny v štátnej rozpočtovej organizácii, je povinný oznámiť
túto skutočnosť ministerstvu, ktoré viaže prostriedky podľa predchádzajúcej vety.
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže ministerstvo čiastočne uvoľniť viazanie. Ustanovenia
odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Rovnaký postup uplatňuje obec, ak jej rozpočtová organizácia
poruší rozpočtovú disciplínu.
(5)
Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov
a)
rozpočtov štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho
fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov
rozpočtu štátneho fondu zistil územný finančný orgán,27)
b)
rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce.
(6)
Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahnu sumu 3 000 Sk,
sa neukladá. Viazanie, ktoré v štátnej rozpočtovej organizácii nepresiahne sumu 3
000 Sk, sa nevykoná.
(7)
Odvod a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do piatich rokov
odo dňa preukázateľného zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Odvod a penále
nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo
k porušeniu rozpočtovej disciplíny.
(8)
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže po právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu
podľa odseku 3 alebo 5 povoliť úľavy z penále za porušenie rozpočtovej disciplíny,
odklady platenia alebo splátky odvodu a penále
a)
ministerstvo alebo ním poverený územný finančný orgán, ak ide o prostriedky štátneho
rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu; v prípade obce môže povoliť aj čiastočnú úľavu
z odvodu,
b)
obec, ak ide o prostriedky jej rozpočtu.
(9)
Banka, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty,
je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch
a pohyboch na týchto účtoch.
§ 48
Ministerstvo môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za
ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom
konaní,15) a to v lehotách podľa § 47 ods. 7.
DVANÁSTA ČASŤ
ŠTÁTNY ZÁVEREČNÝ ÚČET A ŠTÁTNE FINANČNÉ AKTÍVA A PASÍVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
§ 49
Štátny záverečný účet
(1)
Štátny záverečný účet zahŕňa výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu
za príslušný rozpočtový rok. Prílohou štátneho záverečného účtu sú záverečné účty
štátnych fondov, vybrané údaje hospodárenia obcí a zhodnotenie poskytnutých štátnych
záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom.
(2)
Ústredné orgány zostavujú o výsledkoch svojho ročného rozpočtového hospodárenia záverečný
účet a prerokúvajú ho v príslušných orgánoch národnej rady. Záverečný účet rozpočtovej
kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh predkladá minister financií. Súčasťou
záverečného účtu rozpočtovej kapitoly Štátny dlh je aj prehľad o pokladničných operáciách
kapitoly Štátny dlh, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu.
(3)
Návrh štátneho záverečného účtu zostavuje ministerstvo v súčinnosti s rozpočtovými
kapitolami a obcami a predkladá ho vláde spolu s návrhom na použitie prebytku rozpočtového
hospodárenia alebo na úhradu jeho schodku. Vláda predkladá návrh štátneho záverečného
účtu národnej rade najneskôr do šiestich mesiacov po ukončení rozpočtového roka. O
použití prebytku rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky alebo o spôsobe úhrady
schodku rozhoduje národná rada na návrh vlády.
(4)
Ministerstvo riadi práce na zostavení štátneho záverečného účtu a usmerňuje práce
na zostavení záverečných účtov štátnych fondov.
§ 50
Štátne finančné aktíva a pasíva Slovenskej republiky
(1)
Štátne finančné aktíva Slovenskej republiky sú prostriedky Slovenskej republiky vytvorené
z výsledkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov a z ďalších finančných operácií
Slovenskej republiky. Štátne finančné pasíva sú záväzky Slovenskej republiky z minulých
rokov.
(2)
Evidenciu štátnych finančných aktív a pasív Slovenskej republiky vedie ministerstvo,
ak osobitný zákon neustanoví inak.
(3)
Ministerstvo predkladá vláde prehľad o štátnych finančných aktívach a pasívach Slovenskej
republiky.
(4)
Vláda podáva národnej rade spolu so štátnym záverečným účtom prehľad o štátnych finančných
aktívach a pasívach Slovenskej republiky.
(5)
Štátne finančné aktíva z výsledkov rozpočtového hospodárenia Slovenskej republiky
z minulých rokov sa môžu použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva
z ďalších finančných operácií Slovenskej republiky sa môžu použiť iba so súhlasom
vlády.
TRINÁSTA ČASŤ
VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 51
Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení
(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných
orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré
majú dopad na štátny rozpočet, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné
dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové
roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na
úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí.
(2)
Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení
podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.
(3)
Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového
roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového
roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť
najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.
§ 52
(1)
Penále, pokuty a úroky z omeškania zaplatenia dane a cla vyrubené, uložené a vymerané
územnými finančnými orgánmi a colnými orgánmi podľa osobitných predpisov30) sú vo výške 30 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 70 % príjmom osobitného účtu
štátneho rozpočtu.
(2)
Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov,31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho
rozpočtu. Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené
sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.
(3)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 1 sa použijú na krytie
výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny.
Podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 sa použijú najmä na
krytie výdavkov spojených s výkonom činnosti orgánu štátnej správy, ktorý pokutu uložil;
podrobnosti upraví vláda nariadením.
§ 53
Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú
rozpočtovú kapitolu, hospodári ako príspevková organizácia, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.
§ 54
Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Minister financií môže
a)
upravovať v priebehu rozpočtového roka objemy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu
podľa rozhodnutia vlády v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok,
b)
na preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v
rozpočtovom roku
1.
vydávať štátne pokladničné poukážky,32)
2.
viazať prostriedky štátneho rozpočtu,
c)
rozhodnúť o vydaní štátnych pokladničných poukážok32) na krytie pokladničného schodku štátneho rozpočtu vykázaného k 31. decembru rozpočtového
roka až do vyriešenia úhrady tohto schodku,
d)
vykonávať úverové operácie na finančnom trhu potrebné na výmenu alebo na zaplatenie
vnútorných alebo zahraničných dlhov splatných v bežnom rozpočtovom roku a uhrádzať
výdavky spojené s týmito operáciami,
e)
vykonávať operácie na finančných trhoch na prospech finančného hospodárenia Slovenskej
republiky,
f)
zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej
republiky podľa osobitného predpisu,33) a to uzavretím zmluvy34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky
a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,
g)
povoliť v odôvodnených prípadoch odpisovanie hmotného a nehmotného majetku v príspevkovej
organizácii inak, ako je uvedené v § 40,
h)
povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií súvisiacich
s predajom majetku v zahraničí, so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu
alebo ktoré rozpočtové organizácie dokážu svojou činnosťou ovplyvniť,
i)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred
na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov
s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,
j)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových
prostriedkov.
(2)
Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob poskytovania
prostriedkov z rezervy vlády a z rezervy predsedu vlády.
§ 55
Prechodné ustanovenia
(1)
Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia
§ 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto
zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2)
Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím
účinnosti tohto zákona.
(3)
Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať
záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.
(4)
Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.
(5)
Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú
v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.
(6)
Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho
záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
(7)
V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo
na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.
§ 55a
Vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1997 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
§ 55b
Na rozpočtové provizórium v roku 1999 sa vzťahuje zákon č. 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 v znení zákona č. 376/1998 Z. z. s výnimkou ustanovení
§ 2, 11, 13, § 15 ods. 4 a 5 a § 16.
§ 56
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 58/1995 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení
rozpočtových a príspevkových organizácií.
§ 57
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
2a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
274/1994 Z. z. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 276/1993 Z. z. o Poisťovni Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a o financovaní zdravotného
poistenia v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
92/1994 Z. z. o Vojenskej zdravotnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 374/1994 Z. z.
4)
§ 22 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
5)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
6)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
7)
§ 26 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
7a)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.Zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili
tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili
dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony.Zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku.Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch
pestúnskej starostlivosti.§ 49 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
9)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní)
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
10a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.
11)
§ 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
12)
§ 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.§ 20a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z.
13)
Zákon č. 526/1990 Zb. o cenách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
15)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon).
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.
18)
Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
20)
Napríklad § 73a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady
č. 135/1992 Zb. o poskytovaní sociálnych služieb právnickými a fyzickými osobami.
21)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
25)
Napríklad zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
26)
Napríklad § 26 ods.4 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 296/1993 Z. z.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 172/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
28)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
30)
§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 179/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1994 Z. z.§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 183/1994 Z. z.§ 44 a 45 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.§ 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 28 a 34 zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon.§ 243 a 249 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.§ 40r zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1993 Z. z. o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov.
31)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
32)
§ 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
33)
Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku
a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.Ústavný
zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
34)
§ 51 zákona č. 40/1964 Zb.