303/1995 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2000 do 31.12.2000
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 303/1995 Z. z. |
Názov: | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rozpočtových pravidlách |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 12.12.1995 |
Dátum vyhlásenia: | 30.12.1995 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2000 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2000 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
91/1996 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o štátnych zárukách |
183/1996 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách |
164/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní výnosu o použití prostriedkov osobitného účtu štátneho rozpočtu na krytie výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny |
217/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 183/1996 Z. z. |
243/1999 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách v znení neskorších predpisov |
343/2000 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 91/1996 Z. z. o štátnych zárukách v znení neskorších predpisov |
82/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych hmotných rezervách |
386/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
358/1997 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady č. 95/1991 Zb. o štátnom fonde kultúry Pro Slovakia v znení neskorších predpisov |
377/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
348/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov |
441/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov |
445/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) |
502/2001 Z. z. | Zákon o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
506/2001 Z. z. | Zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
553/2001 Z. z. | Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
559/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
291/2002 Z. z. | Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
427/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
163/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov |
267/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
442/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
609/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
351/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
523/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
303
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
z 12. decembra 1995
o rozpočtových pravidlách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje postavenie, funkciu a zostavovanie štátneho rozpočtu, štátneho
záverečného účtu a postavenie rozpočtov obcí,1) ako aj použitie prostriedkov štátneho rozpočtu a rozpočtu obce. Ustanovuje pravidlá
hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami a kontrolu ich dodržiavania a finančné vzťahy
štátneho rozpočtu k právnickým osobám a fyzickým osobám.2) Ďalej upravuje pravidlá hospodárenia štátnych fondov.
(2)
Tento zákon upravuje aj postavenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, ďalších
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v
rozpočtovom procese a v procese plnenia štátneho rozpočtu.
(3)
Tento zákon upravuje aj podmienky a zásady zriaďovania a hospodárenia rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií.
(4)
Medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, má prednosť pred ustanoveniami
tohto zákona.
§ 2
Vymedzenie pojmov
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
rozpočtovou kapitolou
1.
rozpočet každého ministerstva alebo každého ďalšieho ústredného orgánu štátnej správy
Slovenskej republiky vrátane rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií a vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých
financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
2.
rozpočet každého z týchto štátnych orgánov: Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší
kontrolný úrad Slovenskej republiky, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a
Slovenská informačná služba,
3.
rozpočet každej z týchto rozpočtových organizácií: Kancelária prezidenta Slovenskej
republiky, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky a Slovenská akadémia vied,
4.
rozpočet každého krajského úradu2a) vrátane rozpočtov okresných úradov, rozpočtov ich rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií, vrátane finančných vzťahov k právnickým osobám a fyzickým osobám, ktorých
financovanie je v ich vecnej pôsobnosti,
5.
rozpočet Štátneho dlhu,
6.
rozpočet Všeobecnej pokladničnej správy,
7.
finančný vzťah k Tlačovej agentúre Slovenskej republiky,
8.
finančný vzťah ku každej z týchto verejnoprávnych inštitúcií: Slovenský rozhlas a
Slovenská televízia,
b)
ústredným orgánom ministerstvo, ďalší ústredný orgán štátnej správy, štátny orgán
uvedený v písmene a) bode 2, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária
Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenská akadémia vied a krajský úrad,
c)
záväzným ukazovateľom
1.
záväzná úloha ako účel použitia prostriedkov štátneho rozpočtu určený zákonom o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
2.
záväzný limit výdavkov ako výška výdavku štátneho rozpočtu, ktorú nemožno prekročiť,
určená zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok,
3.
príjmy rozpočtovej kapitoly, o ktorých tak ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok,
d)
schodkom štátneho rozpočtu záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
e)
prebytkom štátneho rozpočtu kladný rozdiel medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobnosti hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu a hospodárenia rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií upraví Ministerstvo financií Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) všeobecne záväzným právnym predpisom.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNY ROZPOČET
§ 3
Základné ustanovenia
(1)
Štátny rozpočet je základným ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu, ktorým
sa zabezpečuje rozdeľovanie jeho prostriedkov. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie
Slovenskej republiky v príslušnom rozpočtovom roku.
(2)
Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
(3)
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku
prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky
(ďalej len „národná rada“) zákonom o štátnom rozpočte. V zákone o štátnom rozpočte
sa rozpočtuje aj výška príjmov štátneho rozpočtu. Zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok možno ustanoviť, že niektoré príjmy rozpočtových kapitol sú záväznými
ukazovateľmi rozpočtovej kapitoly. Prílohou zákona o štátnom rozpočte sú najmä údaje
o príjmoch a výdavkoch rozpočtových kapitol.
(4)
V štátnom rozpočte, v rozpočtoch štátnych fondov a v rozpočtoch obcí sa uplatňuje
jednotné triedenie príjmov a výdavkov, ako aj jednotný spôsob sledovania ich plnenia
(rozpočtová klasifikácia), ktoré určí ministerstvo.
(5)
V období brannej pohotovosti štátu2b) sa rozpočtové hospodárenie Slovenskej republiky spravuje týmto zákonom s odchýlkami
podľa osobitného predpisu.
§ 4
Obsah štátneho rozpočtu
(1)
Štátny rozpočet obsahuje najmä
a)
príjmy a výdavky štátneho rozpočtu v členení podľa rozpočtových kapitol,
b)
rozpočtové vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám,
c)
minimálnu výšku rozpočtovaného prebytku štátneho rozpočtu alebo maximálnu výšku rozpočtovaného
schodku štátneho rozpočtu,
d)
rozpočtové rezervy a účelové prostriedky štátneho rozpočtu.
(2)
Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok.
§ 5
Príjmy štátneho rozpočtu
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu sú
a)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko
je na území Slovenskej republiky, okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo
podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných
právnických osôb zriadených zákonom,3)
b)
dane a poplatky od právnických osôb a fyzických osôb, ktorých sídlo alebo bydlisko
je mimo územia Slovenskej republiky a ktoré vykonávajú činnosť alebo majú príjmy z
iného zdroja4) na území Slovenskej republiky okrem daní a poplatkov, ktoré sú podľa tohto alebo
podľa osobitného zákona príjmom rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov obcí alebo osobitných
právnických osôb zriadených zákonom,3)
c)
clá, dovozné a vývozné prirážky,
d)
príjmy zo splácania poskytnutých úverov a návratných finančných výpomocí zo štátneho
rozpočtu,
e)
úroky z prostriedkov získaných z úverov prijatých vládou Slovenskej republiky (ďalej
len „vláda“), získané za obdobie od ich prijatia do ich použitia,
f)
príjmy rozpočtových kapitol s výnimkou príjmov rozpočtových kapitol podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 7 a 8,
g)
vratky príspevkov a dotácií a odvody štátnych fondov po zúčtovaní finančných vzťahov
so štátnym rozpočtom,
h)
výnosy z prevodu správy majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky (ďalej len „majetok
štátu“), ako aj z prevodu vlastníctva majetku štátu s výnimkou výnosov z prevodu správy
alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu v správe štátnej príspevkovej organizácie
a výnosov, o ktorých osobitný zákon ustanovuje inak,4a)
i)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, ak nie sú príjmom rozpočtu obce
alebo štátneho fondu,
j)
penále, pokuty, zvýšenie dane a iné sankcie a úroky z omeškania zaplatenia dane alebo
cla, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak,
k)
výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu,
l)
ďalšie príjmy ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Na úhradu finančných potrieb štátneho rozpočtu možno so súhlasom národnej rady použiť
štátne finančné aktíva.
§ 6
Výdavky štátneho rozpočtu
(1)
Zo štátneho rozpočtu sa hradia
a)
výdavky na činnosť ústredných orgánov a ich prostredníctvom výdavky na činnosť rozpočtových
organizácií a príspevky príspevkovým organizáciám v ich pôsobnosti, ako aj ostatné
výdavky ustanovené zákonom o štátnom rozpočte alebo osobitným zákonom,
b)
výdavky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
c)
výdavky na krytie štátnych objednávok a náhrada ujmy spôsobenej štátom,
d)
úroky a poplatky spojené so správou schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
e)
nezaplatené splátky úverov vrátane úrokov, za ktoré prevzal štát záruky,
f)
úvery poskytnuté vládou do zahraničia,
g)
ďalšie výdavky ustanovené osobitným zákonom.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok poskytovať prostredníctvom finančných vzťahov (transferov)
a)
príspevky fyzickým osobám a právnickým osobám podľa osobitných predpisov5) a dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám,
b)
návratné finančné výpomoci.
(3)
Prostriedky štátneho rozpočtu podľa odsekov 1 a 2 možno poskytovať podľa zákona o
štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok na konkrétne akcie alebo na vopred určené
okruhy potrieb. Rozpočtované prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť do konca rozpočtového
roka, a to v rozsahu a na účely ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok. Súčasne sa musia dodržať všetky podmienky ich poskytnutia určené ministerstvom
alebo správcom rozpočtovej kapitoly, prípadne určených v zmluve o poskytnutí rozpočtových
prostriedkov. Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytli prostriedky zo štátneho
rozpočtu podľa odseku 2, s výnimkou obcí s počtom obyvateľov určeným zákonom o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok pri poskytnutí dotácie na výkon samosprávnych
funkcií obcí sú povinné viesť tieto prostriedky na samostatnom účte v banke; výnosy
z týchto prostriedkov sú príjmom štátneho rozpočtu [§ 5 ods. 1 písm. k)].
(4)
Použitie príspevkov a dotácií podlieha povinnému ročnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom,
ktorého spôsob určuje ministerstvo.
(5)
Návratné finančné výpomoci možno poskytovať účelovo podľa zákona o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok, a to na financovanie
a)
realizovaných štátnych záruk za bankové úvery podnikateľom,
b)
potrieb podľa osobitných zákonov,3)
c)
projektov schválených vládou.
(6)
Návratnú finančnú výpomoc podľa odseku 5 možno poskytnúť na základe zmluvy o návratnej
finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom návratnej finančnej
výpomoci, pričom za poskytnutie návratnej finančnej výpomoci podľa odseku 5 písm.
a) sa považujú plnenia poskytnuté podľa § 15 ods. 3 aj pred uzavretím zmluvy o návratnej finančnej výpomoci. V zmluve musí byť dohodnutý
úrok, doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, a spôsob jej splácania.
Doba, na ktorú sa návratná finančná výpomoc poskytuje, nemôže byť dlhšia ako štyri
roky. Poskytnutú návratnú finančnú výpomoc nemožno zmeniť na iný druh finančného vzťahu.
Pri poskytovaní návratných finančných výpomocí podľa odseku 5 písm. b) a c) úrok môže
byť predmetom zmluvy.
(7)
Ministerstvo je povinné viesť podľa osobitného predpisu6) evidenciu pohľadávok vzniknutých poskytnutím návratných finančných výpomocí a rozpočtovať
ich splácanie.
(8)
Ak sa v priebehu rozpočtového roka zákonom prenášajú na obec úlohy štátnej správy,
prevedie ministerstvo zodpovedajúci objem prostriedkov do rozpočtu obce z príslušnej
rozpočtovej kapitoly.
(9)
Prostriedky štátneho rozpočtu možno poskytovať podľa účelu ich použitia najmä vo
forme bežných výdavkov alebo kapitálových výdavkov.
(10)
Bežnými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na mzdy a platy, služby, materiál určený
na spotrebu a tovary, ktorých doba použiteľnosti je kratšia ako jeden rok, ako aj
platby za trvanlivé tovary a vybavenie na vojenské účely, na výstavbu vojenského charakteru
a vojenských budov. Bežnými výdavkami sú ďalej rozpočtové výdavky určené iným právnickým
osobám a fyzickým osobám podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(11)
Kapitálovými výdavkami sú najmä rozpočtové výdavky na obstaranie a zhodnotenie hmotného
a nehmotného majetku,7) pričom na účely tohto zákona sa vstupnou cenou7) rozumie súčet cien predmetov obstarávania bez ohľadu na množstvo a cenu jednotlivých
obstarávaných predmetov, výdavky na tvorbu hmotných a mobilizačných rezerv, ako aj
príspevky a dotácie iným právnickým osobám a fyzickým osobám na uvedené účely podľa
zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
§ 7
Rozpočtové provizórium
(1)
Ak nie je zákon o štátnom rozpočte na nasledujúci rozpočtový rok schválený národnou
radou do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od
1. januára rozpočtového roka do nadobudnutia účinnosti zákona o štátnom rozpočte rozpočtovým
provizóriom podľa návrhu štátneho rozpočtu predloženého vládou národnej rade.
(2)
Ak nemožno uplatniť postup podľa odseku 1, vzťahuje sa na rozpočtové hospodárenie
Slovenskej republiky počas rozpočtového provizória zákon o štátnom rozpočte na predchádzajúci
rozpočtový rok, pričom jeho ustanoveniami sa spravujú aj vzťahy medzi štátom a inými
subjektmi. Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci počas rozpočtového
provizória nesmú prekročiť s výnimkami uvedenými v odseku 3 jednu dvanástinu celkových
výdavkov štátneho rozpočtu schválených zákonom o štátnom rozpočte na predchádzajúci
rozpočtový rok, pričom minister financií Slovenskej republiky určí na základe rozhodnutia
vlády záväzné ukazovatele, úlohy a limity výdavkov štátneho rozpočtu.
(3)
Výdavky štátneho rozpočtu v každom kalendárnom mesiaci rozpočtového provizória podľa
odseku 2 možno prekročiť o
a)
výdavky na splácanie úrokov z prijatých úverov a poplatkov súvisiacich s prijatými
úvermi,
b)
úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady dávok podľa osobitných zákonov,7a)
c)
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a poistné do zdravotných poisťovní a poistné
do Sociálnej poisťovne za zamestnancov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych
príspevkových organizácií a poistné platené štátom podľa osobitných zákonov,3)
d)
výdavky rozpočtovej kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky poskytované
ako dotácie do poľnohospodárskej prvovýroby.
(4)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú
so štátnym rozpočtom po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok.
TRETIA ČASŤ
ROZPOČTOVÝ PROCES
§ 8
Návrh štátneho rozpočtu
(1)
Ministerstvo riadi práce na vypracúvaní návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový
rok a usmerňuje vypracovanie rozpočtov rozpočtových kapitol a štátnych fondov.
(2)
Ministerstvo vypracúva návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok v súčinnosti
so správcami rozpočtových kapitol, s obcami, so správcami štátnych fondov, s verejnoprávnymi
inštitúciami, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so Slovenským pozemkovým
fondom, s Národnou bankou Slovenska a s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky
(ďalej len „Eximbanka“). V návrhu štátneho rozpočtu sa určujú vybrané údaje a finančné
vzťahy k obciam, k verejnoprávnym inštitúciám, k Národnej banke Slovenska a k Eximbanke;
súčasťou návrhu štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok je aj návrh financovania
schodku štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok a financovania štátneho dlhu.
(3)
Návrh štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok predkladá ministerstvo vláde.
Prílohu návrhu štátneho rozpočtu tvoria najmä návrhy rozpočtov štátnych fondov a vybrané
údaje rozpočtov obcí.
(4)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci
rozpočtový rok do 15. októbra bežného roka, ak národná rada nerozhodne inak.
(5)
Správcovia rozpočtových kapitol, obce, štátne fondy a verejnoprávne inštitúcie, ktoré
netvoria rozpočtovú kapitolu, subjekty, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho
rozpočtu, subjekty, za ktoré štátny rozpočet prevzal štátne záruky za bankové úvery,
a ďalšie subjekty podľa osobitného predpisu8) sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu požadované údaje o hospodárení
a stave majetku a záväzkov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného
účtu a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym
rozpočtom. Národná banka Slovenska, Eximbanka, Fond národného majetku Slovenskej republiky
a Slovenský pozemkový fond sú povinné v určených lehotách predkladať ministerstvu
požadované údaje pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, štátneho záverečného účtu
a hodnotenia plnenia štátneho rozpočtu a zúčtovania finančných vzťahov so štátnym
rozpočtom.
§ 9
Rozpočty rozpočtových kapitol
(1)
Príjmy štátneho rozpočtu vrátane daňových príjmov a výdavky štátneho rozpočtu, ktoré
nesúvisia s príjmami a s výdavkami ostatných rozpočtových kapitol, tvoria rozpočtovú
kapitolu Všeobecná pokladničná správa. Príjmy a výdavky spojené so správou štátneho
dlhu tvoria rozpočtovú kapitolu Štátny dlh. Rozpočtovú kapitolu Všeobecná pokladničná
správa a rozpočtovú kapitolu Štátny dlh spravuje minister financií Slovenskej republiky
(ďalej len „minister financií“). V príjmoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje
osobitne splácanie úverov a osobitne úrokov z nich a osobitne sa v účtovníctve rozpočtovej
kapitoly sledujú a vykazujú. Vo výdavkoch rozpočtovej kapitoly Štátny dlh sa rozpočtuje
osobitne poskytovanie úverov a splácanie úrokov z prijatých úverov, osobitne poplatky
súvisiace s prijatými úvermi; v účtovníctve rozpočtovej kapitoly sa sledujú a vykazujú
osobitne.
(2)
Rozpočet rozpočtovej kapitoly podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodov 1 až 4 obsahuje
a)
príjmy a výdavky ústredného orgánu ako rozpočtovej organizácie,
b)
príjmy a výdavky rozpočtových organizácií v pôsobnosti ústredného orgánu,
c)
príspevky príspevkovým organizáciám a odvody príspevkových organizácií v pôsobnosti
ústredného orgánu,
d)
dotácie na úlohy a činnosti, ktoré sú vo vecnej pôsobnosti ústredného orgánu, a príspevky
podľa osobitných predpisov5) vo výške určenej zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok a vratky
týchto dotácií a príspevkov, ako aj výnosy z prostriedkov štátneho rozpočtu (§ 6 ods. 3).
(3)
Rozpočtová kapitola pre verejnoprávnu inštitúciu alebo pre Tlačovú agentúru Slovenskej
republiky obsahuje jej finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
(4)
Vedúci rozpočtovej kapitoly prerokuje návrh svojho rozpočtu podľa § 16 ods. 1 písm. b) v príslušnom orgáne národnej rady. Návrh rozpočtu rozpočtových kapitol Všeobecná
pokladničná správa a Štátny dlh prerokúva v príslušnom orgáne národnej rady minister
financií.
§ 9a
Ministerstvo rozpisuje všetkým rozpočtovým kapitolám záväzné ukazovatele schválené
zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok, pričom môže tieto ukazovatele
podrobnejšie rozpísať.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRAVIDLÁ ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA
§ 10
Časové a účelové použitie rozpočtových prostriedkov
(1)
Rozpočtové prostriedky možno použiť do konca rozpočtového roka, a to len na účely,
na ktoré boli určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo
určené podľa tohto zákona.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú prostriedky zo štátneho rozpočtu,
zodpovedajú za hospodárenie s nimi a môžu ich použiť len na podklade rozpočtových
limitov výdavkov otvorených v Národnej banke Slovenska. Podrobnosti postupu a spôsoby
otvárania rozpočtových limitov výdavkov ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym
predpisom.
(3)
Vedúci rozpočtovej organizácie je povinný zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky
uvoľňovali iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých v rozpočte
organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.
(4)
Rozpočtové prostriedky nemožno prevádzať do nasledujúceho rozpočtového roka. Výdavky,
ktoré nebudú bankou realizované do 31. decembra rozpočtového roka, zaťažia rozpočet
organizácie nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď sa hospodársky týkajú predchádzajúceho
rozpočtového roka.
(5)
Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov nemožno poukazovať vopred okrem výdavkov
a)
vyplácaných za mesiac december, a to na výplatu miezd, platov, služobných príjmov
a ostatných osobných vyrovnaní vrátane náhrad platov a miezd a cestovného vyplácaného
súčasne s platom alebo so mzdou, výplatu odmien vyplácaných na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru a výplatu pracovných odmien odsúdených, ako aj
ostatné peňažné nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných pracovných
vzťahov, ktoré sa vyplácajú spolu so mzdou,
b)
na odvod poistného do poistných fondov a príspevku na poistenie v nezamestnanosti
z platov a miezd podľa písmena a) vrátane odvodu poistného za osoby, za ktoré poistné
platí štát,3)
c)
na úhradu pozastávok a úhradu akreditívov v prospech zahraničných osôb pri dodávkach
výkonov a tovarov, a to len ak to bolo v zmluve vopred písomne dohodnuté,
d)
na úhradu preddavkov, ak boli vopred v zmluve o dodávke písomne dohodnuté; písomná
zmluva o poskytnutí preddavku sa nevyžaduje pri úhradách preddavkov za dodávku tepla,
vody, elektrickej energie, plynu, periodickej a neperiodickej tlače; ministerstvo
môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť podrobnosti, za ktorých možno
preddavky dohodnúť, pričom poskytnutie preddavku nemožno dodatočne dohodnúť,
e)
vyplácaných za mesiac december, a to na úhrady dávok sociálnej pomoci, peňažných
príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a úhrady
dávok podľa osobitných zákonov.8a)
(6)
Ak sa výdavky podľa odseku 5 okrem výdavkov na úhradu akreditívov uhrádzajú za mesiac
december v januári nasledujúceho rozpočtového roka, prevedú sa v decembri bežného
roka na účet cudzích prostriedkov. Ak sa tieto rozpočtové prostriedky nevyčerpajú
do konca februára, odvedú sa do troch dní po vyúčtovaní položiek podľa odseku 5 s
výnimkou akreditívov na príjmový účet štátneho rozpočtu. Pri nedostatku týchto prostriedkov
sa potrebné prostriedky vyúčtujú na ťarchu rozpočtu nasledujúceho rozpočtového roka.
(7)
Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely a na krytie nevyhnutných
potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov, pričom je nevyhnutné zabezpečiť
maximálnu hospodárnosť a efektívnosť ich použitia.9)
(8)
(9)
Výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov10a) odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte poskytnuté zo štátneho
rozpočtu; z výkonu tohto rozhodnutia je vylúčený aj hnuteľný a nehnuteľný majetok,
ak je obstaraný z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu.
(10)
Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne.
(11)
Prostriedky osobitne určené štátnym rozpočtom na programy podľa § 8 ods. 2 možno použiť len na určený program, pričom nepoužité prostriedky v bežnom rozpočtovom
roku prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka na použitie na ten istý účel.
Nepoužité prostriedky bežného roka prevedie rozpočtová organizácia v decembri bežného
roka na osobitný bežný účet dofinancovania programov vedený v Národnej banke Slovenska.
Použitie prostriedkov z tohto účtu sa sleduje podľa rozpočtovej klasifikácie aj v
nasledujúcom rozpočtovom roku.
Rozpočtové opatrenia
§ 11
(1)
Ak v priebehu roka vznikne potreba úhrady, ktorá nie je v rozpočte rozpočtovej kapitoly
zabezpečená, možno úhradu realizovať rozpočtovým opatrením.
(2)
Rozpočtové opatrenia sú
a)
presuny rozpočtových prostriedkov,
b)
povolené prekročenie limitu výdavkov,
c)
viazanie rozpočtových prostriedkov.
(3)
Rozsah rozpočtových opatrení, ktoré môže vláda vykonať, ustanoví zákon o štátnom
rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné viesť v priebehu rozpočtového
roka operatívnu evidenciu o všetkých rozpočtových opatreniach.
§ 12
Presuny rozpočtových prostriedkov
Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte rozpočtovej kapitoly zabezpečené
potrebné prostriedky, môže ich správca rozpočtovej kapitoly zabezpečiť predovšetkým
presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu. Pri vykonávaní rozpočtových presunov
v právomoci správcu rozpočtovej kapitoly nemožno meniť záväzné ukazovatele rozpočtu
rozpočtovej kapitoly.
§ 13
Povolené prekročenie limitu výdavkov
(1)
Rozpočtová kapitola môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva prekročiť rozpočtový
limit výdavkov
a)
do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov v príslušnom rozpočtovom roku s výnimkou
dosiahnutých vyšších príjmov podľa § 20 ods. 1,
b)
o poistné plnenie zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia preukázateľne prijaté
v predchádzajúcom rozpočtovom roku, ak rozpočtová kapitola nemala z tohto dôvodu povolené
prekročenie limitu výdavkov v predchádzajúcom rozpočtovom roku,
c)
o prostriedky získané z prevodu správy alebo z prevodu vlastníctva majetku štátu
v správe štátnej rozpočtovej organizácie, a to vo výške 25 %, na úhradu rozpočtovo
nezabezpečených výdavkov; nad uvedený limit možno povoliť prekročenie rozpočtového
limitu výdavkov len na úhradu rozpočtovo nezabezpečených kapitálových výdavkov.
(2)
Zriaďovateľ upraví limit výdavkov podľa odseku 1 len tej organizácii, ktorá toto
prekročenie dosiahla.
(3)
Ak by prekročenie limitu výdavkov ovplyvnilo záväzné ukazovatele rozpočtu rozpočtovej
kapitoly, môže správca rozpočtovej kapitoly povoliť takéto prekročenie len so súhlasom
ministerstva.
(4)
Ak má dôjsť k prekročeniu rozpočtových limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu
úloh z iného orgánu alebo organizácie, predložia orgány a organizácie, ktorých sa
tieto opatrenia dotýkajú, prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému správcovi rozpočtovej
kapitoly vzájomne odsúhlasené delimitačné protokoly, ktoré obsahujú vzájomne odsúhlasené
prevody prostriedkov štátneho rozpočtu a povinností k štátnemu rozpočtu. Rozpočtová
kapitola, na ktorú prechádzajú úlohy, predloží tieto doklady ministerstvu. Bez predloženia
týchto dokladov a súhlasu ministerstva sa nemôžu rozpočtové limity prekročiť.
§ 14
Viazanie rozpočtových prostriedkov
(1)
Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia.
(2)
Ministerstvo viaže v rozpočte rozpočtovej kapitoly rozpočtové výdavky
a)
za porušenie rozpočtovej disciplíny, na základe ktorého správca rozpočtovej kapitoly
viaže rozpočtové výdavky tej rozpočtovej organizácii, ktorá rozpočtovú disciplínu
porušila,
b)
z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh na iný subjekt,
c)
ak sa povolenie prekročenia limitu výdavkov kapitoly podľa § 13 ods. 3 realizuje na ťarchu ďalších záväzných ukazovateľov,
d)
na základe rozhodnutia vlády v prípade nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho
rozpočtu.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly je povinný v rozpočte rozpočtovej kapitoly viazať rozpočtové
prostriedky v prípade, ak
a)
o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda alebo na základe jej splnomocnenia
minister financií,
b)
v rozpočte mala zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo
na iné rozpočtové kapitoly,
c)
neplní rozpočtované príjmy,
(4)
Rozpočtová organizácia je povinná vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky
v prípade, ak
a)
tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,
b)
neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia
zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady
úbytku príjmov so svojím zriaďovateľom.
(5)
Viazané rozpočtové prostriedky nemožno použiť bez ich uvoľnenia orgánom, ktorý o
viazaní rozhodol. Viazané rozpočtové prostriedky za porušenie rozpočtovej disciplíny
môže v súlade s § 47 ods. 4 uvoľniť ministerstvo.
§ 15
Rozpočtové rezervy
(1)
Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia, na krytie nevyhnutných a nepredvídaných
výdavkov a na krytie úbytku alebo zníženia rozpočtových príjmov sa vytvárajú v štátnom
rozpočte rozpočtové rezervy.
(2)
Rozpočtové rezervy tvorí najmä
a)
rozpočtová rezerva vlády,
b)
rozpočtová rezerva predsedu vlády,
c)
rezerva na zabezpečenie platobnej schopnosti poisťovní a na krytie potreby Národného
úradu práce podľa osobitných predpisov,3)
d)
rezerva na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom.
(3)
Z rezervy na štátne záruky za bankové úvery podnikateľom sa poskytujú plnenia veriteľom
vyplývajúce z ručiteľských listín alebo zmlúv uzatvorených na základe rozhodnutia
vlády o prevzatí štátnej záruky za bankové úvery podnikateľom.
(4)
Postup, podmienky a rozsah prevzatia štátnych záruk za bankové úvery poskytnuté podnikateľom,
ako aj postup a podmienky ich vrátenia do štátneho rozpočtu upraví vláda nariadením.
(5)
Výšku rozpočtových rezerv schvaľuje národná rada zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok. Rozpočtové rezervy podľa odseku 2 písm. a), c) a d) sa rozpočtujú
v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rozpočtová rezerva podľa odseku
2 písm. b) sa rozpočtuje v rozpočtovej kapitole Úradu vlády Slovenskej republiky.
Prostriedky podľa odseku 2 písm. a) a c) možno poskytnúť na základe rozhodnutia vlády.
Prostriedky podľa odseku 2 písm. b) možno poskytnúť na základe rozhodnutia predsedu
vlády.
(6)
O hospodárení s rozpočtovými rezervami podáva vláda správu národnej rade v rámci
správ o plnení štátneho rozpočtu alebo na základe žiadosti národnej rady.
Práva a povinnosti správcu rozpočtovej kapitoly
§ 16
(1)
Ústredný orgán ako správca rozpočtovej kapitoly najmä
a)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov k štátnym
fondom, ktoré spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií, príspevkových
organizácií a štátnych fondov na zostavení tohto návrhu; návrh rozpočtu rozpočtovej
kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a termíne,
b)
vypracúva návrh rozpočtu rozpočtovej kapitoly v súlade s vládnym návrhom zákona o
štátnom rozpočte a predkladá ho príslušnému orgánu národnej rady v termíne do 15.
októbra rozpočtového roka,
c)
určuje vo svojej pôsobnosti po dohode s ministerstvom podmienky poskytovania dotácií
iným subjektom,
d)
rozpisuje schválené záväzné ukazovatele rozpočtovej kapitoly, a to na vlastné rozpočtové
hospodárenie a pre rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vo svojej pôsobnosti;
záväzné ukazovatele rozpisuje pre jednotlivé rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom a zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rok,
e)
otvára rozpočtové limity na vlastné hospodárenie, rozpočtové limity rozpočtovým organizáciám
a príspevkovým organizáciám, ktorých je zriaďovateľom, a limity dotácií a návratných
finančných výpomocí pre iné subjekty,
f)
usmerňuje a kontroluje hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami v rámci rozpočtovej
kapitoly,
g)
schvaľuje rozpočtové opatrenia, ktoré možno vykonať bez zmeny záväzných ukazovateľov
rozpočtovej kapitoly,
h)
vypracúva správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladá
ich ministerstvu a prerokúva ich v príslušnom orgáne národnej rady,
i)
vypracúva súhrnné účtovné výkazy a prehľad o rozpočtových opatreniach, a to za celú
rozpočtovú kapitolu, a predkladá ich ministerstvu,
j)
vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly vrátane finančných vzťahov
k štátnemu fondu, ktorý spravuje, a koordinuje účasť riadených rozpočtových organizácií
a príspevkových organizácií na zostavení tohto návrhu; návrh záverečného účtu rozpočtovej
kapitoly predkladá ministerstvu v ním určenom rozsahu a príslušným orgánom národnej
rady.
(2)
Ustanovenie odseku 1 s výnimkou písmen c), d), e) a g) sa vzťahuje aj na rozpočtovú
kapitolu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a na rozpočtové kapitoly verejnoprávnych
inštitúcií.
(3)
Ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky,12) ak má na to rozpočtované prostriedky v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok môže
a)
založiť alebo zriadiť inú právnickú osobu než rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú
organizáciu,
b)
vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby alebo ako
členský príspevok.
§ 17
Práva a povinnosti rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia poskytujú svoje výkony odplatne
v súlade s platnými právnymi predpismi,13) ak osobitný predpis neustanoví inak. Rozpočtové organizácie štátu si navzájom poskytujú
výkony vo svojej pôsobnosti bezplatne.
(2)
Rozpočtová organizácia nemôže nakupovať a emitovať cenné papiere s výnimkou podľa
osobitného predpisu, ani vystavovať zmenky, ani ich prijímať.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o nimi spravovanom
majetku a o svojich príjmoch a výdavkoch podľa osobitného predpisu,6) ktorým sa zároveň určuje obsah a spôsob predkladania účtovných výkazov rozpočtových
organizácií a príspevkových organizácií o ich hospodárení.
(4)
Rozsah osobitných výdavkov rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a
spôsob ich použitia upraví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 18
Úvery
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových
vzťahov ako ručiteľ s výnimkou podľa § 46 ods. 3 a 4 v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Príspevková organizácia môže prijímať úvery bez nárokov na štátny rozpočet alebo
na rozpočet zriaďovateľa, ak je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov z výnosu
jej hospodárenia, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery štátny rozpočet
neručí.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia nemôžu zriadiť záložné právo na
majetok vo vlastníctve štátu.14)
§ 19
Združovanie prostriedkov
(1)
Rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia môžu združovať prostriedky podľa
osobitného predpisu,11) ak týmto združením prostriedkov nevznikne samostatná právnická osoba. Združené prostriedky
sa vedú na samostatnom účte.
(2)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia uskutočňujú platby podľa uzavretej
zmluvy o združení podľa odseku 1 len zo zdrojov, ktoré sú oprávnené použiť na činnosť,
ktorá je predmetom tejto zmluvy.
(3)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia vyporiadajú majetok získaný výkonom
spoločnej činnosti financovanej zo združených prostriedkov podľa odseku 1 podľa osobitného
predpisu.11) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia sú povinné dohodnúť v zmluve o združení
podiel na majetku získanom spoločnou činnosťou zodpovedajúci výške nimi vložených
prostriedkov; to platí aj pre prípad rozpustenia združenia.
(4)
Prostriedky, ktoré príspevková organizácia získa podľa zmluvy o združení prostriedkov
na účelovú investičnú činnosť, sú zdrojom jej fondu reprodukcie. Prostriedky určené
podľa zmluvy o združení prostriedkov na prevádzkovú činnosť prevedie na konci rozpočtového
roka vo výške rozdielu medzi prijatými a vynaloženými združenými prostriedkami na
ťarchu alebo v prospech rezervného fondu.
§ 20
Niektoré osobitosti rozpočtového hospodárenia
(1)
Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť rozpočtový limit výdavkov o prostriedky
a)
prijaté od iných subjektov na základe darovacej zmluvy,
b)
prijaté na základe zmluvy o združení,11)
c)
prijaté z poistného plnenia zo zmluvného alebo zo zákonného poistenia,
d)
prijaté z úhrad stravy,14a)
e)
prijaté od iných subjektov, napríklad formou dotácie alebo grantu,
f)
prijaté od fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu,14b)
g)
prijaté od okresného úradu práce podľa osobitného predpisu,14c)
h)
získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení,
i)
prijaté od účastníkov konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov
k nim,14d)
j)
z lotérií podľa osobitného predpisu,14e)
k)
od rodičov, iných osôb, ktorí majú voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť, alebo žiakov
na úhradu niektorých nákladov v súlade s osobitnými predpismi.14f)
(2)
Príspevky od zákonného zástupcu na úhradu stravy a úhrady stravy od iných stravníkov
v zariadeniach školského stravovania sa vedú na bežnom účte, z ktorého sa priamo uhrádzajú
výdavky súvisiace so stravovaním v týchto zariadeniach.
(3)
Prostriedky uvedené v odseku 1 môže rozpočtová organizácia použiť len prostredníctvom
príjmov a výdavkov svojho rozpočtu s výnimkou prostriedkov podľa odseku 1 písm. e),
ak sú Slovenskej republike poskytnuté Európskou úniou a ich použitie je určené medzinárodnou
finančnou dohodou alebo ak sú poskytnuté zo zahraničia v cudzej mene na platbu do
zahraničia. O sumu týchto prostriedkov je zriaďovateľ povinný povoliť prekročenie
rozpočtového limitu výdavkov tej organizácii, ktorá toto prekročenie dosiahla. Prostriedky
poskytnuté Európskou úniou je rozpočtová organizácia povinná použiť podľa zmluvy o
poskytnutí týchto prostriedkov v súlade s medzinárodnou finančnou dohodou; tieto prostriedky
sa vedú na osobitnom účte.
(4)
Ak rozpočtová organizácia prijme rozpočtové prostriedky podľa odseku 1 písm. a),
e) a j), vedie ich na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(5)
Preddavok preddavkovej organizácii, ktorá je zastupiteľským úradom Slovenskej republiky
v zahraničí, poskytuje zriaďovateľ zo svojho rozpočtu prostredníctvom osobitného preddavkového
účtu. Zostatok prostriedkov na osobitnom preddavkovom účte zriaďovateľa zastupiteľských
úradov Slovenskej republiky v zahraničí koncom roka neprepadá. Spôsob tvorby a použitia
osobitného preddavkového účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky po dohode s ministerstvom.
(1)
Prostriedky Európskych spoločenstiev sa vedú na osobitných účtoch ministerstva (ďalej
len „národný fond“) v Národnej banke Slovenska. Za správu týchto prostriedkov zodpovedá
ministerstvo. Zostatok národného fondu koncom roka neprepadá.
PIATA ČASŤ
ROZPOČTOVÉ ORGANIZÁCIE A PRÍSPEVKOVÉ ORGANIZÁCIE
Zriaďovanie, zmena a zrušovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
§ 21
(1)
Rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú svojimi príjmami
a výdavkami zapojené na štátny rozpočet alebo na rozpočet obce. Hospodária samostatne
podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán alebo obec
v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne
orgány s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3.
(2)
Príspevkové organizácie sú právnické osoby štátu alebo obce, ktoré sú na štátny rozpočet
alebo na rozpočet obce zapojené príspevkom alebo odvodom. Platia pre ne finančné vzťahy
určené ústredným orgánom alebo obcou v rámci ich rozpočtov.
(3)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať
práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.
(4)
Rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu možno zriadiť
a)
zákonom,
b)
rozhodnutím ústredného orgánu, ak osobitný predpis neustanoví inak, pričom rozhodnutím
ústredného orgánu, ktorým je krajský úrad, len na účely podľa osobitného predpisu,2a) alebo rozhodnutím obce (ďalej len „zriaďovateľ“).
(5)
Funkciu zriaďovateľa vo vzťahu k ústrednému orgánu ako rozpočtovej organizácii a
vo vzťahu k verejnoprávnej inštitúcii a k príspevkovej organizácii, ktoré majú samostatnú
rozpočtovú kapitolu a sú zriadené zákonom, plní na účely tohto zákona ministerstvo.
(6)
Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia bola zriadená zákonom, zriaďovateľskú
funkciu k nej vykonáva orgán, na ktorého rozpočet je zapojená finančnými vzťahmi.
(7)
Zriaďovateľ môže zriadiť na plnenie svojich úloh v rozsahu svojej pôsobnosti rozpočtovú
organizáciu alebo príspevkovú organizáciu len s predchádzajúcim písomným súhlasom
ministerstva. K žiadosti o písomný súhlas je zriaďovateľ povinný doložiť najmä návrh
zriaďovacej listiny a návrh rozpočtu organizácie navrhovanej na zriadenie, ako aj
uviesť a zdôvodniť predpokladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen
na bežný rok, ale aj na nasledujúce tri rozpočtové roky. Zriaďovateľ rozpočtovej organizácie
alebo príspevkovej organizácie nemôže zriadiť rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú
organizáciu na plnenie rozhodovacích právomocí, ktoré pre zriaďovateľa vyplývajú z
osobitných predpisov.15) Ak je zriaďovateľom obec, súhlas ministerstva sa nevyžaduje.
(8)
Zriaďovateľ podľa odseku 4 písm. b) vydá o zriadení rozpočtovej organizácie alebo
príspevkovej organizácie zriaďovaciu listinu, v ktorej je povinný uviesť základné
verejnoprospešné činnosti alebo verejné funkcie, pre ktoré sú tieto organizácie zriadené,
pričom tieto činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Zriaďovateľ s výnimkou obce
je povinný oznamovať ministerstvu prostredníctvom príslušného správcu rozpočtovej
kapitoly zriadenie, zrušenie, zmenu podriadenosti alebo spôsobu financovania rozpočtovej
organizácie alebo príspevkovej organizácie. Obsah zriaďovacej listiny ustanoví ministerstvo
všeobecne záväzným právnym predpisom.
(9)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú povinné zabezpečiť zápis majetku,
ktorý spravujú, podľa osobitného predpisu.16)
(10)
Za dátum zriadenia rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie sa považuje
deň uvedený v zriaďovacej listine zriaďovateľa o zriadení rozpočtovej organizácie
alebo príspevkovej organizácie.
(11)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami zapojené na
rozpočet zriaďovateľa, ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť, a v prípade zistených
nedostatkov prijíma potrebné opatrenia.
§ 22
(1)
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh štátu
alebo obce, a to na plnenie ich základných verejných funkcií alebo na verejnoprospešné
činnosti, ktoré sú na základe osobitných predpisov alebo rozhodnutia príslušných orgánov
úplne alebo čiastočne financované zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu obce.
(2)
Príspevková organizácia je právnická osoba, ktorá svoje príjmy používa na financovanie
vlastnej činnosti. Doplnenie zdrojov sa zabezpečuje zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu
obce príspevkom.
(3)
Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť len po predchádzajúcom
písomnom súhlase zriaďovateľa za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným
predpisom.17)
(4)
Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 a § 21 ods. 4 písm. b) nemôže byť zakladateľom ani zriaďovateľom inej právnickej osoby.18) Rozpočtová organizácia a príspevková organizácia s výnimkou podľa § 16 ods. 3 nemôže vložiť rozpočtové prostriedky ako vklad do majetku inej právnickej osoby.
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu použiť prostriedky svojho rozpočtu
na zaplatenie členského príspevku len so súhlasom zriaďovateľa.
§ 23
(1)
Rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie možno zriadiť, zrušiť, zmeniť,
meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového
roku. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín.
(2)
Ak dôjde v priebehu rozpočtového roka k zmene spôsobu financovania organizácie v
pôsobnosti ústredného orgánu, vykonanie zmeny rozpočtového vzťahu je v pôsobnosti
ministerstva.
(3)
Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením,
zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie
majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na novú, prípadne nástupnícku
organizáciu. Ak organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti
prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(4)
Zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie o zriadení, zmene alebo o zrušení organizácie
okrem organizácií ozbrojených síl a zložiek, ktoré majú charakter štátneho a služobného
tajomstva, v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky. Obec túto povinnosť zabezpečuje
spôsobom miestne obvyklým.
(5)
Ak zriaďovateľ zriadi rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu v rozpore
s týmto zákonom, považuje sa poskytnutie prostriedkov štátneho rozpočtu takejto organizácii
za porušenie rozpočtovej disciplíny.
ŠIESTA ČASŤ
ŠTÁTNE FONDY
§ 24
(1)
Štátny fond je právnická osoba, ktorá sa zriaďuje zákonom národnej rady na financovanie
osobitne určených úloh. Na hospodárenie so všetkými prostriedkami štátneho fondu sa
vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Správu štátneho fondu vykonáva ústredný orgán ustanovený zákonom, ktorý predkladá
ministerstvu na každý rozpočtový rok aj návrh rozpočtu, prehľad pohľadávok a záväzkov
a návrh záverečného účtu štátneho fondu.
(3)
Rozpočet štátneho fondu je zapojený finančnými vzťahmi na rozpočet ústredného orgánu
ustanoveného zákonom.
(4)
Zdrojom štátneho fondu sú vlastné príjmy. Ako doplnkový zdroj štátneho fondu možno
poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu v rozsahu schválenom zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu zo štátneho rozpočtu je štátny fond povinný viesť
na samostatnom účte. Zdroje štátneho fondu a spôsob použitia jeho prostriedkov sú
vymedzené zákonom, ktorým sa štátny fond zriaďuje.
(5)
Národná rada môže pri schvaľovaní štátneho záverečného účtu určiť štátnemu fondu
odvod do štátneho rozpočtu najviac do výšky dotácie zo štátneho rozpočtu.
(6)
Slovenská republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky
Slovenskej republiky.
(7)
Štátny fond nemôže byť zriaďovateľom ani zakladateľom inej právnickej osoby.
SIEDMA ČASŤ
ROZPOČTY OBCÍ
§ 25
(1)
Finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia
mimorozpočtových zdrojov.
(2)
Rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť obcí. Obsahujú príjmy a výdavky,
v ktorých sú vyjadrené finančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám pôsobiacim
na spravovanom území, ako aj k občanom žijúcim na tomto území, vyplývajúce pre obec
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, všeobecne záväzného nariadenia obce alebo
z uzavretých zmluvných vzťahov. Zahŕňajú aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu.
§ 26
Príjmy rozpočtu obce
(1)
Príjmy rozpočtu obce sú
a)
daňové a nedaňové príjmy v správe obce podľa osobitných predpisov,
b)
podiely na daniach v správe štátu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
c)
dotácie zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok,
d)
dotácie zo štátnych fondov,
e)
príjmy z obecných cenných papierov a výnosy z finančných investícií obce,
f)
prostriedky prevedené z mimorozpočtových peňažných fondov obce,
g)
prijaté úvery,
h)
príjmy zo splácania poskytnutých pôžičiek,
i)
dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce,
j)
odvody a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny uložené obcou,
k)
príjmy zo zostatku likvidácie štátneho podniku, keď zriaďovateľská funkcia prešla
na obce podľa osobitného predpisu s výnimkou prípadov uvedených v § 16 ods. 1 zákona
Slovenskej národnej rady č. 474/1990 Zb.,
l)
iné príjmy ustanovené osobitnými predpismi.19)
(2)
Za vlastné príjmy rozpočtu obce sa v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi považujú
príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. a), b), e), f) a h) až j).
§ 27
Výdavky rozpočtu obce
(1)
Z rozpočtu obce sa uhrádzajú
a)
výdavky na výkon samosprávnych funkcií obce a na činnosť rozpočtových organizácií
a príspevkových organizácií zriadených obcou,
b)
výdavky na kapitálové potreby,
c)
výdavky na rozvoj svojho územia,
d)
vratky prijatých pôžičiek a splátky prijatých úverov vrátane úhrad úrokov,
e)
výdavky a pomoc v náhlej núdzi občanom obce,
f)
prevody do mimorozpočtových peňažných fondov obce a do regionálnych alebo záujmových
fondov obcí,
g)
výdavky na emisiu obecných cenných papierov a na úhradu výnosov ich majiteľom a na
ich splácanie, ako aj výdavky na finančné investície,
h)
iné výdavky ustanovené osobitnými predpismi.20)
(2)
Z rozpočtu obce sa môžu poskytovať dotácie a návratné finančné výpomoci právnickým
osobám a fyzickým osobám podnikateľom, ktoré majú sídlo alebo trvalý pobyt na spravovanom
území, a to na konkrétne akcie alebo na vopred určené okruhy potrieb za podmienok
ustanovených všeobecne záväzným nariadením obce. Mestské časti Bratislavy a Košíc
môžu poskytnúť dotácie na celom území mesta. Podliehajú ročnému zúčtovaniu s rozpočtom
obce.
§ 28
Rozpočtové provizórium obce
(1)
Ak nie je rozpočet obce na nasledujúci rozpočtový rok schválený obecným zastupiteľstvom
do 31. decembra bežného roka, spravuje sa rozpočtové hospodárenie v dobe od 1. januára
rozpočtového roka do schválenia rozpočtu obce rozpočtovým provizóriom podľa predloženého
návrhu rozpočtu obce.
(2)
Ak návrh rozpočtu obce na nasledujúci rozpočtový rok nebude predložený obecnému zastupiteľstvu
do 31. decembra bežného roka, bude obec hospodáriť podľa rozpočtu obce predchádzajúceho
rozpočtového roka, pričom výdavky nesmú v každom mesiaci rozpočtového roka prekročiť
1/12 rozpočtu obce schváleného na predchádzajúci rozpočtový rok. Výnimku tvoria výdavky,
ktoré sa spravujú dohodnutými termínmi splácania, a výdavky podľa § 29 ods. 3.
(3)
Rozpočtové príjmy a výdavky uskutočnené počas rozpočtového provizória sa zúčtujú
s rozpočtom obce po jeho schválení.
ÔSMA ČASŤ
FINANČNÉ HOSPODÁRENIE OBCE
§ 29
Hospodárenie podľa rozpočtu obce
(1)
Obec kryje svoje potreby predovšetkým vlastnými rozpočtovými príjmami. Zo štátneho
rozpočtu možno poskytnúť dotáciu na výkon samosprávnych funkcií obce podľa zákona
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Obec zostavuje a schvaľuje svoj rozpočet a podľa neho hospodári.21) Obec je povinná zostavovať rozpočet obce podľa jednotného triedenia príjmov a výdavkov
(rozpočtovej klasifikácie) ustanovenej ministerstvom podľa § 3 ods. 4. Rozpočet obce sa zostavuje na obdobie jedného rozpočtového roka, ktorý je zhodný
s kalendárnym rokom.
(3)
Obec je povinná prednostne zabezpečiť krytie všetkých záväzkov, ktoré pre ňu vyplývajú
z plnenia povinností ustanovených inými zákonmi.
(4)
Obec je povinná na účely zostavenia návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného
účtu poskytovať informácie a vybrané údaje o svojom hospodárení. Rozsah údajov a spôsob
ich predkladania určí ministerstvo.
(5)
Pre hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami obce platia primerane ustanovenia štvrtej časti okrem § 15, piatej časti okrem § 23 ods. 1, deviatej až trinástej časti tohto zákona.
§ 30
Finančné usporiadanie
(1)
Po skončení rozpočtového roka obec finančne usporiada svoje hospodárenie vrátane
finančných vzťahov k štátnemu rozpočtu a k štátnym fondom.
(2)
Prebytok hospodárenia rozpočtu obce po skončení roka neprepadá a je zdrojom tvorby
mimorozpočtových peňažných fondov obce. Prípadný schodok svojho hospodárenia vyrovná
obec predovšetkým z rezervného fondu, z rozpočtu bežného roka, prípadne z ďalších
mimorozpočtových zdrojov.
§ 31
Peňažné fondy obcí
(1)
Obec vytvára vlastné mimorozpočtové peňažné fondy. Tvorí ich najmä zo zostatkov týchto
fondov z minulých rokov a z ďalších zdrojov bežného roka. Zostatky peňažných fondov
koncom roka neprepadajú. O použití peňažných fondov rozhoduje obecné zastupiteľstvo.
(2)
Prostriedky svojich peňažných fondov používa obec prostredníctvom príjmov a výdavkov
svojho rozpočtu okrem prevodov prostriedkov medzi jednotlivými peňažnými fondami navzájom
a okrem prípadov, keď prostriedky peňažných fondov slúžia len na vyrovnanie časového
nesúladu medzi príjmami a výdavkami v priebehu rozpočtového roka a na poskytnutie
návratných finančných výpomocí.
(3)
Obec vytvára cestný fond zo zostatku prostriedkov nevyčerpaných v príslušnom roku,
získaných z podielu na výnose cestnej dane podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný
rozpočtový rok. Ďalším zdrojom fondu sú aj zdroje podľa odseku 1. Obec použije prostriedky
cestného fondu na výstavbu, opravu a údržbu miestnych komunikácií a na ostatné výdavky
s tým súvisiace.
(4)
Obec vytvára rezervný fond vo výške určenej obecným zastupiteľstvom; minimálny ročný
prídel do fondu je 10 % prebytku hospodárenia príslušného rozpočtového roka.
(5)
Obec môže vytvárať fond rozvoja bývania. Zdrojom fondu rozvoja bývania sú okrem zdrojov
podľa odseku 1 najmä príjmy obce z predaja bytov podľa osobitného zákona.
§ 32
Záverečný účet obce
Záverečný účet obce obsahuje výsledky rozpočtového hospodárenia obce vrátane výsledkov
hospodárenia peňažných fondov. O použití prebytku rozpočtového hospodárenia obce alebo
o spôsobe úhrady schodku rozhoduje obecné zastupiteľstvo po schválení záverečného
účtu obce.
§ 33
Osobitosti v rozpočtovej sfére obcí
Obec môže určiť, že niektoré jej vnútorné organizačné jednotky budú hospodáriť osobitne
len so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku a obdobie, na ktoré sa poskytuje.
Obec je povinná zúčtovať príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek
najneskôr do konca rozpočtového roka.
DEVIATA ČASŤ
HOSPODÁRENIE ROZPOČTOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§ 34
Rozpočet rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami prijatými
od iných subjektov.
(2)
Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov. Pritom sa riadi
záväznými ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
Na hospodárenie rozpočtových organizácií, ktoré sú vysokými školami, sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona, ak osobitný zákon neustanoví inak.
(3)
Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie
v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom, ktorý sa vedie na bežnom
účte preddavkovej organizácie. Zriaďovateľ zároveň určí výšku preddavku a obdobie,
na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu, na ktorej
rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená. Rozpočtová
organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje, zúčtuje príjmy a výdavky týchto
vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca rozpočtového roka. Vnútorné
organizačné jednotky nie sú právnickými osobami. Na financovanie preddavkových organizácií,
ktoré sú zastupiteľskými úradmi Slovenskej republiky v zahraničí, sa vzťahuje § 20 ods. 5.
(4)
Vzájomné započítanie príjmov a výdavkov je v rozpočtovej organizácii prípustné, ak
ide o dodatočnú úhradu predtým vynaložených výdavkov v tom istom rozpočtovom roku,
ktorou iný subjekt refunduje rozpočtovej organizácii výdavky, ktoré za neho zaplatila.
(5)
Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu s výnimkou príjmov
uvedených v odseku 4 na svojom príjmovom rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje
výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového účtu zriadených v Národnej banke Slovenska.
Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje príjmy na iných účtoch a realizovať
rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch ustanovených týmto zákonom alebo
osobitným zákonom, alebo ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.
(6)
Príjem z prenájmu majetku v správe štátnej rozpočtovej organizácie je príjmom štátneho
rozpočtu.
(7)
(8)
Rozpočtová organizácia ako nájomca môže použiť kapitálové výdavky na technické zhodnotenie
prenajatého majetku v prípade, ak doba nájmu trvá aspoň štyri roky od vynaloženia
takéhoto výdavku.
(9)
Financovanie obstarávania hmotného a nehmotného majetku a jeho technického zhodnotenia
a financovanie úloh rozvoja vedy a techniky ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom.
§ 35
Na zabezpečenie obmien, zámien a pôžičiek hmotných a mobilizačných rezerv môže viesť
ich správca24) bežné účty. Príjmom uvedených účtov sú tržby za predaj hmotných a mobilizačných rezerv
pri realizácii obmien, zámien a pôžičiek. Výdavkom uvedených účtov sú platby za nákup
hmotných a mobilizačných rezerv pri realizácii obmien, zámien a pôžičiek. Zostatky
na uvedených účtoch neprepadajú a prechádzajú do nasledujúceho roka.
§ 36
Podnikateľská činnosť rozpočtovej organizácie
(1)
Rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť, ak osobitný zákon
neustanovuje inak.25) Náklady na túto činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi
po zdanení zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania
činnosti organizácie. Výnosy a náklady na túto činnosť sa nerozpočtujú a sledujú sa
na samostatnom mimorozpočtovom účte.
(2)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o financovaní vedľajšieho hospodárstva.26)
DESIATA ČASŤ
HOSPODÁRENIE PRÍSPEVKOVÝCH ORGANIZÁCIÍ
§ 37
Rozpočet príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výnosov a hospodárskeho
výsledku. Jej rozpočet zahŕňa aj príspevok z rozpočtu zriaďovateľa a odvod do rozpočtu
zriaďovateľa, prostriedky vlastných finančných fondov, prostriedky prijaté od iných
subjektov, prípadne prostriedky získané svojou podnikateľskou činnosťou. Na hospodárenie
so všetkými prostriedkami príspevkovej organizácie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Príspevková organizácia je povinná dosahovať výnosy určené svojím rozpočtom a zabezpečiť
maximálnu hospodárnosť a efektívnosť svojich nákladov.
(3)
Príspevková organizácia nemôže vystavovať dlhopisy a vystavovať a prijímať zmenky.
§ 38
Finančný vzťah k rozpočtu zriaďovateľa
(1)
Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými
ukazovateľmi štátneho rozpočtu a ďalšími ukazovateľmi určenými zriaďovateľom.
(2)
Príspevková organizácia uhrádza výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu hmotného
majetku, ako aj na obstaranie hmotného a nehmotného majetku prednostne z vlastných
zdrojov. V prípade, že vlastné zdroje nepostačujú na krytie uvedených potrieb, zriaďovateľ
môže poskytnúť príspevkovej organizácii príspevok. Tento príspevok môže určiť najviac
v takej výške, aby jej rozpočet bol vyrovnaný; to neplatí, ak je príspevková organizácia
zdravotníckym zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
podľa osobitného predpisu.26a)
(3)
Výška príspevku na bežné výdavky a jeho čerpanie v priebehu rozpočtového roka je
viazané na jednotku výkonu, ktorú určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom. Ak príspevok
nemožno viazať na jednotku výkonu, jednotka výkonu sa neurčuje.
(4)
V prípade, že vlastné zdroje na obstaranie hmotného a nehmotného majetku nekryjú
potreby príspevkovej organizácie, zriaďovateľ určí výšku príspevku na obstaranie ním
určeného konkrétneho hmotného a nehmotného majetku.
(5)
Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných
vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa alebo so štátnym rozpočtom bez ohľadu na zapojenie
na štátny rozpočet. Účtovnú závierku príspevkovej organizácie schvaľuje jej zriaďovateľ.
§ 39
Odvody
(1)
Zriaďovateľ je povinný určiť príspevkovej organizácii odvod, ak jej rozpočtované
výnosy prekračujú rozpočtované náklady, a to vo výške 50 % hospodárskeho výsledku.
(2)
Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením činnosti organizácie alebo
s jej zrušením.
(3)
Príspevková organizácia, ktorá je na rozpočet zriaďovateľa zapojená odvodom, vykonáva
v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr
do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého štvrťroka.
(4)
Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť
alebo zvýšiť príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený finančný
vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na príspevkovú organizáciu, ktorá je zdravotníckym
zariadením, ktorému patrí úhrada za poskytnutú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného
predpisu.26a)
§ 40
Odpisy
Odpisovanie hmotného a nehmotného majetku sa spravuje osobitným predpisom.7) Príspevková organizácia nemôže použiť zrýchlené odpisovanie hmotného a nehmotného
majetku.
§ 41
Finančné fondy príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia tvorí
a)
fond reprodukcie,
b)
rezervný fond.
(2)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku príspevkovej organizácie vrátane
jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie a
výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov.
(3)
Rezervný fond sa tvorí z hospodárskeho výsledku po vykonaní odvodov podľa § 39 ods. 1 a 4. Ďalej sú zdrojom rezervného fondu darované prostriedky a zisk z podnikateľskej činnosti
po zdanení.
(4)
Ak je hospodársky výsledok vyšší ako rozpočtovaný hospodársky výsledok, tento nemôže
byť dosiahnutý nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality služieb alebo
zmenou podmienok, za ktorých boli záväzné úlohy a záväzné limity organizácií určené.
(5)
Tvorbu a použitie fondu reprodukcie a použitie rezervného fondu upraví ministerstvo
všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 42
Podnikateľská činnosť príspevkovej organizácie
(1)
Príspevková organizácia môže vykonávať so súhlasom zriaďovateľa podnikateľskú činnosť
nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané
touto činnosťou používa príspevková organizácia na skvalitňovanie služieb poskytovaných
v oblasti hlavnej činnosti.
(3)
Príspevková organizácia sleduje podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte.
Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú.
(4)
Zisk z podnikateľskej činnosti príspevkovej organizácie po zdanení je zdrojom rezervného
fondu príspevkovej organizácie.
JEDENÁSTA ČASŤ
KONTROLA ROZPOČTOVÉHO HOSPODÁRENIA A ZODPOVEDNOSŤ ZA HOSPODÁRENIE
§ 44
(1)
Hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu kontroluje vláda. Vláda priebežne
hodnotí plnenie štátneho rozpočtu a rozpočtov štátnych fondov a správy o plnení štátneho
rozpočtu predkladá národnej rade.
(2)
Ministerstvo vykonáva kontrolu hospodárenia v rozpočtových kapitolách a v štátnych
fondoch.
(3)
Hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie
s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami štátnych fondov poskytnutých obciam,
právnickým osobám a fyzickým osobám kontrolujú územné finančné orgány.27) V prípade potreby môže kontrolu vykonať ministerstvo.
(4)
Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o kontrole hospodárenia s prostriedkami
štátneho rozpočtu.28)
§ 45
(1)
Ministerstvo má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových a
výdavkových účtoch štátneho rozpočtu, štátnych finančných aktív a pasív a štátnych
účelových fondov, ktoré vedie Národná banka Slovenska.
(2)
Ústredný orgán má právo na získavanie údajov o stavoch a operáciách na príjmových
a výdavkových rozpočtových účtoch rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií
v jeho pôsobnosti, ktoré vedie Národná banka Slovenska. Ústredný orgán má aj právo
na získavanie údajov o stavoch a operáciách na výdavkových rozpočtových účtoch iných
subjektov vedených v Národnej banke Slovenska, na ktoré boli poskytnuté prostriedky
z rozpočtu jeho rozpočtovej kapitoly.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná poskytovať údaje podľa odseku 2 aj ministerstvu.
§ 46
Zodpovednosť za hospodárenie
(1)
Vláda zodpovedá národnej rade za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a predkladá
jej štvrťročne správu o plnení štátneho rozpočtu, a to najneskôr do 60 dní po uplynutí
príslušného štvrťroka.
(2)
Za hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami ústredných orgánov a štátnych fondov
zodpovedá príslušný minister alebo vedúci ústredného orgánu; za hospodárenie s rozpočtovými
prostriedkami rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií zodpovedá ich vedúci.
Za hospodárenie v rozpočtových kapitolách Všeobecná pokladničná správa a Štátny dlh
zodpovedá minister financií. Správy o plnení svojich rozpočtov prerokúvajú vedúci
ústredných orgánov v príslušných orgánoch národnej rady.
(3)
Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže v rozsahu a za podmienok
určených zákonom o štátnom rozpočte povoliť uskutočnenie výdavku nevyhnutného pre
hospodárstvo Slovenskej republiky a nezabezpečeného v štátnom rozpočte. Vláda môže
v príslušnom rozpočtovom roku prevziať úvery najviac do výšky ustanovenej zákonom
o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(4)
Vláda môže v súlade so schválenými rozvojovými programami prevziať štátne záruky
za bankové úvery poskytnuté podnikateľom, ak
a)
súhrn splátok úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku a istín novoposkytnutých
úverov so štátnou zárukou v rozpočtovom roku nepresiahne 10 % výšky celkových rozpočtovaných
príjmov štátneho rozpočtu v tomto roku; do výšky 10 % sa započítava aj objem prostriedkov
potrebných na príslušný rozpočtový rok na zabezpečenie záväzkov podľa osobitných predpisov28a) na príslušný rozpočtový rok ustanovený zákonom o štátnom rozpočte a
b)
súhrn splátok úverov so štátnou zárukou za bankové úvery poskytnuté podnikateľom
splatných v každom jednotlivom rozpočtovom roku neprekročí 7,5 % výšky celkových rozpočtovaných
príjmov štátneho rozpočtu v rozpočtovom roku, v ktorom sa prevezme štátna záruka.
(5)
Zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok môže ustanoviť
a)
prevzatie štátnych záruk v príslušnom rozpočtovom roku inak, ako je ustanovené v
odseku 4,
b)
inú dobu, aká je uvedená v § 6 ods. 6, na ktorú sa poskytuje návratná finančná výpomoc.
(6)
Minister financií môže čiastočne alebo úplne odpustiť vrátenie návratnej finančnej
výpomoci poskytnutej podľa § 6 ods. 5 písm. b) len na základe rozhodnutia vlády.
§ 47
Porušenie rozpočtovej disciplíny a sankcie
(1)
Porušenie rozpočtovej disciplíny je neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov
štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu alebo rozpočtu obce a neoprávnené použitie
finančných prostriedkov, s ktorými hospodária rozpočtové organizácie a príspevkové
organizácie. Za porušenie rozpočtovej disciplíny sa považuje aj nedodržanie podmienok,
za ktorých sa rozpočtové prostriedky poskytli.
(2)
Subjekty, ktoré porušili rozpočtovú disciplínu, sú povinné odviesť neoprávnene použitú
alebo zadržanú sumu prostriedkov do rozpočtu, z ktorého boli poskytnuté alebo ktorému
sa zadržujú; zároveň sú povinné zaplatiť do príslušného rozpočtu penále vo výške 0,2
% z neoprávnene použitej alebo zadržanej sumy za každý aj začatý deň omeškania s úhradou
odvodu alebo za každý aj začatý deň neoprávneného použitia poskytnutých prostriedkov,
najviac však do výšky dvojnásobku tejto sumy. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny
zistila vnútorná kontrola, penále sa znižuje na polovicu.
(3)
Odvod neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov štátneho rozpočtu, ako
aj penále uloží príslušný územný finančný orgán, ktorý ich aj vymáha. V prípade potreby
odvod a penále môže uložiť a vymáhať ministerstvo. Ak porušenie rozpočtovej disciplíny
zistí iná organizácia alebo iný orgán, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému
územnému finančnému orgánu. Ukladanie a vymáhanie odvodu a penále sa riadi všeobecnými
predpismi o správnom konaní.15) Ustanovenia osobitného predpisu29) sa na tieto účely nepoužijú.
(4)
Ak štátna rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu, ministerstvo viaže
v rozpočte príslušnej rozpočtovej kapitoly za podmienok podľa § 14 prostriedky vo výške, v akej sa porušila rozpočtová disciplína; ak nemožno v jednom
rozpočtovom roku uplatniť viazanie v plnej výške, časť viazania sa uplatní v nasledujúcich
rozpočtových rokoch. Subjekt, ktorý zistí porušenie rozpočtovej disciplíny v štátnej
rozpočtovej organizácii, je povinný oznámiť túto skutočnosť ministerstvu, ktoré do
60 dní odo dňa oznámenia o porušení rozpočtovej disciplíny viaže prostriedky podľa
predchádzajúcej vety; to neplatí, ak štátna rozpočtová organizácia vykonáva odvod
na základe osobitného predpisu29a) alebo ak poruší rozpočtovú disciplínu z prostriedkov štátneho fondu, kedy sa postupuje
podľa odseku 5. Na zamedzenie tvrdosti zákona môže ministerstvo čiastočne uvoľniť
viazanie. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú. Rovnaký postup uplatňuje obec, ak
jej rozpočtová organizácia poruší rozpočtovú disciplínu.
(5)
Odvod a penále za neoprávnené použitie a zadržanie prostriedkov
a)
rozpočtov štátnych fondov ukladá a vymáha ústredný orgán, ktorý vykonáva správu štátneho
fondu s výnimkou tých prípadov, keď neoprávnené použitie alebo zadržanie prostriedkov
rozpočtu štátneho fondu zistil územný finančný orgán,27)
b)
rozpočtu obce ukladá a vymáha príslušný orgán obce.
(6)
Odvod spolu s penále, ktoré pri kontrolovanom subjekte nepresiahnu sumu 3 000 Sk,
sa neukladá; to neplatí, ak sa odvod vykonáva na základe osobitného predpisu.29a) Viazanie, ktoré v štátnej rozpočtovej organizácii nepresiahne sumu 3 000 Sk, sa nevykoná.
(7)
Odvod a penále za porušenie rozpočtovej disciplíny možno uložiť do piatich rokov
odo dňa preukázateľného zistenia porušenia rozpočtovej disciplíny. Odvod a penále
nemožno vymáhať po uplynutí desiatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom došlo
k porušeniu rozpočtovej disciplíny.
(8)
Na zamedzenie tvrdosti zákona môže po právoplatnosti rozhodnutia o uložení odvodu
podľa odseku 3 alebo 5 povoliť v súlade s podmienkami podľa osobitného zákona29b) čiastočnú úľavu z odvodu a úľavy z penále za porušenie rozpočtovej disciplíny, odklady
platenia alebo splátky odvodu a penále
a)
ministerstvo alebo ním poverený územný finančný orgán, ak ide o prostriedky štátneho
rozpočtu alebo rozpočtu štátneho fondu,
b)
obec, ak ide o prostriedky jej rozpočtu.
(9)
Banka, v ktorej má subjekt, ktorý porušil rozpočtovú disciplínu, otvorené svoje účty,
je povinná na žiadosť orgánu vymáhajúceho pohľadávku poskytnúť informácie o stavoch
a pohyboch na týchto účtoch.
§ 48
Ministerstvo môže subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za
ich nesplnenie pokutu až do výšky 1 000 000 Sk podľa všeobecných predpisov o správnom
konaní,15) a to v lehotách podľa § 47 ods. 7.
DVANÁSTA ČASŤ
REALIZÁCIA ŠTÁTNEHO ROZPOČTU, ŠTÁTNE AKTÍVA A ŠTÁTNE PASÍVA
Realizácia štátneho rozpočtu
§ 49
(1)
Príjmy a výdavky štátneho rozpočtu sa evidujú na súhrnnom evidenčnom účte štátu;
na tomto účte sa evidujú aj peňažné prostriedky spojené s financovaním schodku štátneho
rozpočtu a s financovaním dlhovej služby štátu.
(2)
Súhrnný evidenčný účet štátu musí denne vykazovať aktívny zostatok a možno z neho
vykonávať úhrady do výšky aktívneho zostatku na tomto účte.
(3)
S dočasne voľnými peňažnými prostriedkami na súhrnnom evidenčnom účte štátu ministerstvo
vykonáva operácie na finančnom trhu.
§ 49a
(1)
Štátny dlh možno v príslušnom rozpočtovom roku zvýšiť najviac o sumu schodku štátneho
rozpočtu určeného zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(2)
Prostriedky získané z finančných operácií súvisiacich s financovaním štátneho dlhu
prechádzajú do nasledujúceho rozpočtového roka a možno ich použiť len na financovanie
štátneho dlhu v nasledujúcich rozpočtových rokoch.
(3)
Prijímať úvery a pôžičky na krytie štátneho dlhu je oprávnené len ministerstvo. Na
preklenutie dočasného nesúladu medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu v rozpočtovom
roku môže ministerstvo
a)
vydávať štátne pokladničné poukážky,29c)
b)
viazať prostriedky štátneho rozpočtu,
c)
určovať priority čerpania výdavkov štátneho rozpočtu.
(4)
Ministerstvo
a)
eviduje poskytnuté štátne záruky,
b)
účtuje o štátnom dlhu a o realizovaných štátnych zárukách,
c)
vypracúva návrh financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu na príslušný
rozpočtový rok a predkladá ho vláde a národnej rade,
d)
vypracúva stratégiu financovania štátneho dlhu,
e)
vypracúva prehľad o stave a vývoji štátneho dlhu.
§ 49b
Štátne aktíva a štátne pasíva
(1)
Štátne aktíva sú štátne finančné aktíva a majetok štátu14) v správe
a)
ministerstiev a ďalších ústredných orgánov štátnej správy,
b)
ostatných štátnych orgánov,
c)
štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií,
d)
štátnych fondov.
(2)
Štátne finančné aktíva sú prostriedky štátu vytvorené z výsledkov rozpočtového hospodárenia
minulých rokov a z ďalších finančných operácií štátu. Na základe rozhodnutia vlády
možno štátne finančné aktíva vytvoriť aj z prostriedkov podľa osobitného zákona.29d)
(3)
Štátne finančné aktíva vytvorené z výsledkov hospodárenia štátneho rozpočtu z minulých
rokov možno použiť iba so súhlasom národnej rady. Štátne finančné aktíva z ďalších
finančných operácií štátu možno použiť iba so súhlasom vlády.
(4)
Štátne pasíva sú štátne finančné pasíva a ostatné záväzky subjektov uvedených v odseku
1 a rozdiel majetku a záväzkov týchto subjektov.
(5)
Štátne finančné pasíva sú záväzky štátu z minulých rokov.
(6)
Ročnú bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív vypracúva ministerstvo a predkladá
ju vláde a národnej rade ako prílohu návrhu štátneho záverečného účtu.
§ 50
Štátny záverečný účet
(1)
Štátny záverečný účet obsahuje výsledky hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu
za príslušný rozpočtový rok. Štátny záverečný účet zahŕňa aj záverečné účty štátnych
fondov, prehľad o rozpočtovom hospodárení obcí zostavený podľa účtovných závierok
obcí a prehľad o výsledkoch hospodárenia verejnoprávnych inštitúcií.
(2)
Ministerstvo riadi práce na vypracovaní štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový
rok a usmerňuje zostavenie štátnych záverečných účtov rozpočtových kapitol a štátnych
fondov.
(3)
Správca rozpočtovej kapitoly vypracúva návrh záverečného účtu rozpočtovej kapitoly
vrátane záverečného účtu štátneho fondu, ktorý spravuje v súčinnosti s rozpočtovými
organizáciami a príspevkovými organizáciami v jeho pôsobnosti. Návrh záverečného účtu
rozpočtovej kapitoly predkladá ministerstvu a príslušným výborom národnej rady v rozsahu
a termíne určenom ministerstvom.
(4)
Obce, správcovia štátnych fondov a verejnoprávne inštitúcie predkladajú ministerstvu
na účely zostavenia štátneho záverečného účtu ročné účtovné závierky.
(5)
Ministerstvo vypracúva návrh štátneho záverečného účtu za príslušný rozpočtový rok
a predkladá ho vláde.
(6)
Vláda predkladá národnej rade na schválenie návrh štátneho záverečného účtu za predchádzajúci
rozpočtový rok najneskôr do šiestich mesiacov po uplynutí rozpočtového roka.
(7)
Národná rada pri prerokovaní štátneho záverečného účtu rozhodne o použití prebytku
štátneho rozpočtu alebo o spôsobe úhrady schodku štátneho rozpočtu.
(8)
Štátny záverečný účet obsahuje najmä
a)
výkaz príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, rozpočtov štátnych fondov, rozpočtov
obcí a účtovný výkaz Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a Národného úradu
práce,
b)
bilanciu financovania schodku štátneho rozpočtu a štátneho dlhu,
c)
bilanciu štátnych aktív a štátnych pasív,
d)
prehľad o stave a vývoji štátneho dlhu, dlhu štátnych fondov, dlhu obcí, dlhu Sociálnej
poisťovne, dlhu zdravotných poisťovní a dlhu Národného úradu práce,
e)
súvahy rozpočtových kapitol, jednotlivých štátnych fondov a obcí,
f)
prehľad o poskytnutých návratných finančných výpomociach a o poskytnutých štátnych
zárukách podľa príjemcov,
g)
prehľad o použití rozpočtových rezerv,
h)
prehľad o poskytnutých úľavách podľa osobitného predpisu.29)
(9)
Záverečný účet rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a rozpočtovej kapitoly
Štátny dlh vypracúva ministerstvo a predkladá ho minister financií príslušnému výboru
národnej rady.
(10)
Správcovia rozpočtových kapitol v rozsahu a termínoch určených ministerstvom vypracúvajú
správy o vývoji rozpočtového hospodárenia rozpočtovej kapitoly, predkladajú ich ministerstvu
a prerokúvajú ich v príslušnom výbore národnej rady.
TRINÁSTA ČASŤ
VŠEOBECNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 51
Zisťovanie rozpočtových dôsledkov právnych predpisov a iných opatrení
(1)
Pri návrhoch zákonov a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov, opatrení ústredných
orgánov a iných materiálov predkladaných na rokovanie vlády a národnej rady, ktoré
majú dopad na štátny rozpočet, musia byť uvedené a zdôvodnené ich predpokladané finančné
dôsledky na štátny rozpočet, a to nielen na bežný rok, ale aj na nasledujúce rozpočtové
roky. Spolu s tým musia byť uvedené aj návrhy na úhradu zvýšených výdavkov alebo na
úhradu úbytku príjmov štátneho rozpočtu alebo rozpočtov obcí.
(2)
Navrhovatelia sú povinní rozpočtové dôsledky návrhov právnych predpisov a iných opatrení
podľa odseku 1 vopred prerokovať s ministerstvom.
(3)
Návrhy právnych predpisov a iných opatrení podľa odseku 1 predložené v priebehu rozpočtového
roka, ktoré majú rozpočtové dôsledky a ktorých krytie nemožno v priebehu rozpočtového
roka zabezpečiť zvýšenými príjmami alebo úsporou iných výdavkov, môžu nadobudnúť účinnosť
najskôr 1. januára nasledujúceho rozpočtového roka.
§ 52
(1)
Penále, pokuty a úroky z omeškania zaplatenia dane a cla vyrubené, uložené a vymerané
územnými finančnými orgánmi a colnými orgánmi podľa osobitných predpisov30) sú vo výške 30 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 70 % príjmom osobitného účtu
štátneho rozpočtu.
(2)
Pokuty uložené a vymožené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov,31) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, sú vo výške 70 % príjmom osobitného účtu štátneho
rozpočtu. Tieto pokuty vymáhajú orgány štátnej správy, ktoré ich uložili; uvedené
sa vzťahuje aj na pokuty právoplatne uložené a nevymožené do 1. januára 1994.
(3)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 1 sa použijú na krytie
výdavkov spojených so správou daní a ciel a s kontrolou rozpočtovej a cenovej disciplíny.
Podrobnosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Prostriedky osobitného účtu štátneho rozpočtu podľa odseku 2 sa použijú najmä na
krytie výdavkov spojených s výkonom činnosti orgánu štátnej správy, ktorý pokutu uložil;
podrobnosti upraví vláda nariadením.
§ 53
Verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom, ktorá má v štátnom rozpočte samostatnú
rozpočtovú kapitolu, hospodári so všetkými prostriedkami ako príspevková organizácia
s odchýlkami ustanovenými osobitným zákonom31a). Majetok nadobudnutý takouto verejnoprávnou inštitúciou z prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu je majetkom štátu.
§ 54
Splnomocňovacie ustanovenia
(1)
Minister financií môže
a)
upravovať v priebehu rozpočtového roka objemy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu
podľa rozhodnutia vlády v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o štátnom rozpočte
na príslušný rozpočtový rok,
b)
zabezpečiť vymáhanie pohľadávky v zahraničí, ktorá prešla do vlastníctva Slovenskej
republiky podľa osobitného predpisu,33) a to uzavretím zmluvy34) s právnickou osobou za dohodnutú odmenu, ak uplynula lehota splatnosti pohľadávky
a z rokovania s dlžníkom je zrejmé, že dlžník ju nesplní alebo nemôže splniť,
c)
povoliť v odôvodnených prípadoch odpisovanie hmotného a nehmotného majetku v príspevkovej
organizácii inak, ako je uvedené v § 40,
d)
povoliť v odôvodnených prípadoch použitie príjmov rozpočtových organizácií súvisiacich
so službami plne financovanými zo štátneho rozpočtu alebo ktoré rozpočtové organizácie
dokážu svojou činnosťou ovplyvniť,
e)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch poukázať rozpočtové prostriedky vopred
na úhradu akreditívov v prospech tuzemských osôb na zabezpečenie kapitálových záväzkov
s čerpaním maximálne do troch mesiacov nasledujúceho roka,
f)
povoliť vo výnimočných a odôvodnených prípadoch výnimku z časového použitia rozpočtových
prostriedkov.
(2)
Ministerstvo môže upraviť všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob poskytovania
prostriedkov z rezervy vlády a z rezervy predsedu vlády.
§ 55
Prechodné ustanovenia
(1)
Na začaté konania pred účinnosťou tohto zákona sa vzťahujú doterajšie predpisy. Ustanovenia
§ 47 tohto zákona sa vzťahujú aj na porušenie rozpočtovej disciplíny pred účinnosťou tohto
zákona zistené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(2)
Výnimky povolené podľa § 36 vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č.
638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky
a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií strácajú platnosť nadobudnutím
účinnosti tohto zákona.
(3)
Rozpočtové organizácie podľa § 36 ods. 1 sú povinné zrušiť vykonávanie podnikateľskej činnosti do 30. júna 1996 a usporiadať
záväzky a vzťahy vyplývajúce z tejto činnosti do 31. marca 1997.
(4)
Štátne záruky poskytnuté do účinnosti tohto zákona sa riadia doterajšími predpismi.
(5)
Akreditívy otvorené rozpočtovými organizáciami do účinnosti tohto zákona zostávajú
v platnosti do splnenia zmluvného záväzku, v ktorého prospech boli otvorené.
(6)
Zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom za rok 1995 a vypracovanie štátneho
záverečného účtu za rok 1995 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
(7)
V prípade porušenia rozpočtovej disciplíny pred 1. januárom 1996 môže ministerstvo
na zamedzenie tvrdosti zákona podľa § 47 ods. 8 rozhodnúť aj o čiastočnej úľave z odvodu.
§ 55a
Vypracovanie štátneho záverečného účtu za rok 1997 sa vykoná podľa doterajších predpisov.
§ 55b
Na rozpočtové provizórium v roku 1999 sa vzťahuje zákon č. 375/1997 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 1998 v znení zákona č. 376/1998 Z. z. s výnimkou ustanovení
§ 2, 11, 13, § 15 ods. 4 a 5 a § 16.
§ 55c
Správcovia rozpočtových kapitol sú povinní do 31. marca 2000 predložiť ministerstvu
zoznam rozpočtových organizácií a zoznam príspevkových organizácií, ktoré sú v ich
pôsobnosti podľa stavu k 1. januáru 2000.
§ 56
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 159/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 58/1995 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 638/1992 Zb. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení
rozpočtových a príspevkových organizácií.
§ 57
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 1996.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
1)
§ 9 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
2a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2b)
Zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 280/1997 Z. z. o Spoločnej zdravotnej poisťovni.
4)
§ 22 zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
4a)
Napríklad zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení.
6)
Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
7)
§ 26 zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
7a)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.Zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili
tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili
dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony.Zákon č. 236/1998 Z. z. o zaopatrovacom príspevku.Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.Zákon č. 265/1998 Z. z. o pestúnskej starostlivosti a o príspevkoch
pestúnskej starostlivosti.§ 49 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.
8a)
Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, zákon č. 235/1998 Z. z., zákon č. 236/1998 Z. z., zákon č. 238/1998 Z. z., zákon č. 265/1998 Z. z.
9)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z. z. o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon o verejnom obstarávaní)
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 81/1994 Z. z.
10)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
10a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov.
11)
§ 829 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
12)
§ 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.§ 20a ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z.
13)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.
14)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu.
14a)
§ 140 Zákonníka práce.
§ 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 198/1998 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.
§ 2 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 198/1998 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci.
14b)
§ 6 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona č. 284/1997 Z. z.§ 10 zákona č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
14c)
14d)
§ 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.
14e)
§ 42d zákona Slovenskej národnej rady č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov.
14f)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach.
§ 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
§ 33a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z.
§ 19 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
§ 33a zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z. z.
15)
Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon).
17)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z.
18)
Napríklad zákon č. 111/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
19)
Napríklad zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 255/1993 Z. z.
20)
Napríklad zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
21)
§ 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
25)
Napríklad zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
26)
Napríklad § 26 ods.4 zákona č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 296/1993 Z. z.
26a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 280/1997 Z. z.
27)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. o územných finančných orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 172/1994 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z.
28)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
28a)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení zákona č. 336/1998 Z. z.§ 36 ods. 5 zákona č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
29a)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
29b)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
29c)
§ 1 ods. 1 písm. e) zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov.
29d)
§ 38 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 348/1999 Z. z.
30)
§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 309/1993 Z. z. o spotrebnej dani z vína v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 179/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 310/1993 Z. z. o spotrebnej dani z piva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1994 Z. z.§ 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 229/1995 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 182/1994 Z. z.§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 316/1993 Z. z. o spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 183/1994 Z. z.§ 44 a 45 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.§ 23 zákona Slovenskej národnej rady č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.§ 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 28 a 34 zákona č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon.§ 243 a 249 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1996 Z. z. Colný zákon. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.Zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.§ 40r zákona č. 286/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1993 Z. z. o niektorých opatreniach pri vzájomnom započítavaní pohľadávok podnikateľov.
31)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
31a)
Napríklad § 4 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 255/1991 Zb. o Slovenskom rozhlase.
33)
Ústavný zákon č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky medzi Českú republiku
a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a Slovenskú republiku.Ústavný
zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
34)
§ 51 zákona č. 40/1964 Zb.