154/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2001 do 31.12.2001
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 154/2001 Z. z. |
| Názov: | Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 28.03.2001 |
| Dátum vyhlásenia: | 28.04.2001 |
| Dátum účinnosti od: | 01.05.2001 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2001 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 199/2001 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora |
| 200/2001 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry |
| 65/1965 Zb. | Zákonník práce |
| 66/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky |
| 366/1999 Z. z. | Zákon o daniach z príjmov |
| 154/2001 Z. z. | Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry |
| 154/2001 Z. z. | Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry |
| 311/2001 Z. z. | Zákonník práce |
| 669/2002 Z. z. | Zákon o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o zmene zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch aprávnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 312/2001 Z. z. |
| 458/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 462/2003 Z. z. | Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 548/2003 Z. z. | Zákon o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 561/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
| 595/2003 Z. z. | Zákon o dani z príjmov |
| 365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
| 530/2004 Z. z. | Zákon o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 586/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 609/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
| 122/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 622/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
| 520/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, prokurátorov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 291/2009 Z. z. | Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 543/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 33/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 220/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 503/2011 Z. z. | Zákon o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 79/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 335/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 392/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
| 462/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 195/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 322/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 362/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 401/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 242/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
| 459/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 241/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 412/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 |
| 432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
| 151/2022 Z. z. | Zákon o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 11/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
| 14/2024 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 20. decembra 2023 vo veci vyslovenia nesúladu: 1. Článok XIV zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti bodu 38 týkajúcej sa § 27ha ods. 3 písm. d) v časti slov „plnoletého diet'at'a, ako aj“; 2. Článok VIII zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti bodu 49, ktorým bol doplnený § 93 tohto zákona o nový odsek 3; 3. Článok XI zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakatel'och prokuratúry v znení neskorších predpisov v časti bodu 8, ktorým bol § 131 tohto zákona doplnený o nový odsek 4 |
| 40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 353/2024 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie |
| 66/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky |
| 274/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov |
| 199/2001 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora |
154
ZÁKON
z 28. marca 2001
o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIE
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného
pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárne konanie a
samosprávu prokurátorov,
b)
postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik
služobného pomeru a ich disciplinárnu zodpovednosť.
(2)
Postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora,
pôsobnosť ostatných prokurátorov, organizáciu a riadenie prokuratúry ustanovuje osobitný
zákon.1)
DRUHÁ ČASŤ
PROKURÁTORI
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 2
Postavenie prokurátora
Prokurátor sa výkonom svojej funkcie podieľa na ochrane práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
§ 3
Služobný úrad prokurátora
(1)
Služobný úrad prokurátora je
a)
generálna prokuratúra, ak ide o námestníka generálneho prokurátora, prokurátora generálnej
prokuratúry, krajského prokurátora a vyššieho vojenského prokurátora,
b)
krajská prokuratúra, ak ide o námestníka krajského prokurátora, prokurátora krajskej
prokuratúry, okresného prokurátora, námestníka okresného prokurátora a prokurátora
okresnej prokuratúry,
c)
vyššia vojenská prokuratúra, ak ide o námestníka vyššieho vojenského prokurátora,
prokurátora vyššej vojenskej prokuratúry a vojenského obvodného prokurátora,
d)
vojenská obvodná prokuratúra, ak ide o námestníka vojenského obvodného prokurátora
a prokurátora vojenskej obvodnej prokuratúry.
(2)
Služobný úrad
a)
koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru prokurátora a právnych
vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru prokurátora v osobnom spise prokurátora,
c)
zabezpečuje ochranu osobných údajov prokurátora,
d)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Najvyšší služobný úrad je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou
ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 2.
§ 4
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátor
(1)
Na čele služobného úradu je vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúcim služobného úradu je
a)
generálny prokurátor, ak ide o generálnu prokuratúru,
b)
krajský prokurátor, ak ide o krajskú prokuratúru,
c)
vyšší vojenský prokurátor, ak ide o vyššiu vojenskú prokuratúru,
d)
vojenský obvodný prokurátor, ak ide o vojenskú obvodnú prokuratúru.
(3)
Vedúci služobného úradu je vedúcim prokurátorom. Ďalšími vedúcimi prokurátormi v
rozsahu určenom príslušným vedúcim služobného úradu sú námestníci generálneho prokurátora,
hlavný vojenský prokurátor, zástupca hlavného vojenského prokurátora, námestníci krajského
prokurátora, námestník vyššieho vojenského prokurátora, okresný prokurátor, námestník
okresného prokurátora, námestník vojenského obvodného prokurátora, generálny riaditeľ
sekcie, zástupca generálneho riaditeľa sekcie, riaditeľ odboru, zástupca riaditeľa
odboru, vedúci oddelenia a náčelník oddelenia.
(4)
Vedúceho služobného úradu zastupuje v ním určenom rozsahu jeho práv a povinností
príslušný vedúci prokurátor alebo iný poverený prokurátor.
§ 5
Služobný preukaz prokurátora
(1)
Služobný preukaz prokurátora je verejná listina, ktorou prokurátor preukazuje svoju
totožnosť, funkciu a príslušnosť k prokuratúre.
(2)
Služobný preukaz prokurátora vystaví prokurátorovi generálna prokuratúra.
(3)
Prokurátor je povinný odovzdať generálnej prokuratúre bez zbytočného odkladu svoj
služobný preukaz pri
a)
prerušení výkonu funkcie prokurátora (§ 12),
b)
dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora (§ 13),
c)
zániku služobného pomeru prokurátora (§ 14 až 17).
DRUHÁ HLAVA
SLUŽOBNÝ POMER PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
VZNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
Predpoklady na vznik služobného pomeru prokurátora
§ 6
(1)
Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora.
(2)
Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
b)
má vysokoškolské právnické vzdelanie,
c)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
d)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude
riadne vykonávať,
e)
ovláda štátny jazyk,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
h)
zložil prokurátorskú skúšku,
i)
súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať
písomnú formu.
(3)
Uchádzač o funkciu prokurátora preukazuje právnické vzdelanie
a)
diplomom vydaným vysokou školou podľa osobitného zákona4) po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike,
b)
dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný
právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike,5) alebo
c)
dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika
uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní.6)
(4)
Za prokurátorskú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj odborná justičná skúška,
advokátska skúška a notárska skúška. Generálny prokurátor môže uznať za prokurátorskú
skúšku podľa tohto zákona aj inú odbornú právnickú skúšku.
(5)
Generálny prokurátor môže výnimočne odpustiť vykonanie prokurátorskej skúšky uchádzačovi
o funkciu prokurátora, ktorý je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou
v odbore práva, ak je najmenej 20 rokov činný v právnickom povolaní.
(6)
Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne
odsúdený pre úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,7) ktorý nie je starší ako tri mesiace.
(7)
Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v odseku 2 musí prokurátor
spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora.
§ 7
(1)
Prokurátorom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak, ktorý je
a)
v služobnom pomere profesionálneho vojaka,8)
b)
vymenovaný alebo povýšený do dôstojníckej vojenskej hodnosti alebo do generálskej
vojenskej hodnosti,9)
c)
vyčlenený na plnenie úloh vojenskej prokuratúry podľa osobitného zákona.10)
(2)
Prokurátor vojenskej prokuratúry počas vyčlenenia na plnenie úloh vojenskej prokuratúry
je v služobnom pomere prokurátora. Tým nie je dotknutý jeho služobný pomer profesionálneho
vojaka podľa osobitného zákona.8)
(3)
Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v § 6 ods. 2 a podmienky uvedené v odseku 1 musí prokurátor vojenskej prokuratúry spĺňať po celý
čas trvania služobného pomeru prokurátora.
(4)
Ustanovenia tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na prokurátora, vzťahujú sa aj na prokurátora
vojenskej prokuratúry, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 8
Vymenovanie do funkcie prokurátora
(1)
Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú prokuratúru
generálny prokurátor.
(2)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
a)
meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a miesto
trvalého pobytu,
b)
označenie prokuratúry, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora, a jej sídlo,
c)
označenie služobného úradu a jeho sídlo,
d)
základný plat,
e)
týždenný služobný čas,
f)
dátum vydania rozhodnutia,
g)
podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.11)
(3)
Prokurátor skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky,
ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, že pri výkone
svojej funkcie ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a
že v súlade s nimi budem vykonávať funkciu prokurátora nestranne a spravodlivo. Budem
zachovávať vernosť Slovenskej republike a chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora.“.
(4)
Zloženie sľubu prokurátor potvrdí svojím podpisom na listine s textom sľubu; na tejto
listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5)
Právo vykonávať funkciu prokurátora vzniká dňom zloženia sľubu.
(6)
Ak prokurátor odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie do funkcie
prokurátora je neplatné.
DRUHÝ DIEL
DOČASNÉ PRIDELENIE PROKURÁTORA A PRELOŽENIE PROKURÁTORA
§ 9
Dočasné pridelenie prokurátora
(1)
V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť
na výkon funkcie aj na inú prokuratúru.
(2)
Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inú
prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku, ak je to potrebné na
zabezpečenie riadneho plnenia úloh tejto prokuratúry. Také pridelenie je možné len
po predchádzajúcom súhlase Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len „rada
prokurátorov“).
(3)
Súbežné vykonávanie funkcie prokurátora na dvoch prokuratúrach je vylúčené.
(4)
Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť aj na využitie skúseností alebo
na získanie skúseností
a)
do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
b)
do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky alebo
c)
na Úrad vlády Slovenskej republiky.
(5)
Prokurátor, ktorý je pridelený podľa odseku 4, počas pridelenia nesmie vykonávať
funkciu prokurátora. Inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(6)
O dočasnom pridelení prokurátora rozhoduje generálny prokurátor.
§ 10
Preloženie prokurátora
(1)
O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny prokurátor za podmienok
ustanovených týmto zákonom.
(2)
Prokurátora možno preložiť na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo
o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu,
ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. e).
(4)
Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu,
ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej
istej obce.
(5)
Na prokuratúru vyššieho stupňa možno prokurátora preložiť len na základe výberového
konania a v súlade so zásadami funkčného postupu prokurátorov schválenými radou prokurátorov;
na výberové konanie sa primerane použijú ustanovenia § 20 a 21.
(6)
Na generálnu prokuratúru možno preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať
rokov započítateľnej praxe (§ 97). Ustanovenie odseku 5 tým nie je dotknuté.
TRETÍ DIEL
NEZLUČITEĽNOSŤ VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA A PRERUŠENIE VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 11
Nezlučiteľnosť výkonu funkcie prokurátora
(1)
Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej
republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky,
vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, predsedu
alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu Ústavného
súdu Slovenskej republiky, sudcu, príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka
Policajného zboru a iných ozbrojených zborov a s funkciou v orgánoch štátnej správy,
územnej samosprávy a právnických osôb, ktorým bol zverený výkon štátnej správy.
(2)
Prokurátor nesmie popri výkone funkcie prokurátora vykonávať žiadnu inú platenú funkciu,
podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku
alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, lektorskej, literárnej,
publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny
výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť funkcie prokurátora a neohrozuje dôveru v nestrannosť
prokuratúry. V prípade pochybností rozhodne o povinnosti prokurátora ukončiť takú
funkciu alebo činnosť generálny prokurátor. Prokurátor môže vykonávať funkcie v stavovskej
organizácii prokurátorov.
(3)
Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený do funkcie uvedenej v odseku 1 a ak sa
výkon funkcie prokurátora neprerušuje podľa § 12, prokurátor je povinný do troch dní od zvolenia alebo ustanovenia do takej funkcie
odstrániť dôvody nezlučiteľnosti; inak služobný pomer prokurátora zanikne dňom zvolenia
alebo ustanovenia do funkcie uvedenej v odseku 1.
§ 12
Prerušenie výkonu funkcie prokurátora
(1)
Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje dňom, keď sa prokurátor stal členom vlády
Slovenskej republiky, štátnym tajomníkom ministerstva, sudcom Ústavného súdu Slovenskej
republiky alebo plateným funkcionárom vyššieho alebo ústredného odborového orgánu.
Prerušenie výkonu funkcie prokurátora trvá ešte jeden mesiac po skončení vykonávania
funkcie, pre ktorú bol výkon funkcie prokurátora prerušený.
(2)
Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje aj dňom, keď sa prokurátor zaregistruje ako
kandidát vo voľbách na prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do Národnej rady
Slovenskej republiky alebo vo voľbách do orgánov územnej samosprávy. Prerušenie výkonu
funkcie prokurátora trvá ešte jeden mesiac po vyhlásení výsledkov volieb, ak prokurátor
nebol zvolený, alebo ešte jeden mesiac po skončení výkonu funkcie, do ktorej bol vo
voľbách zvolený.
(3)
Generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátorovi, ktorý pôsobí ako predstaviteľ
Slovenskej republiky v zahraničí alebo v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodnom
orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy, ak mu takáto činnosť bráni riadne
vykonávať funkciu prokurátora.
(4)
Generálny prokurátor môže na základe písomnej žiadosti prokurátora prerušiť výkon
jeho funkcie z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, najdlhšie však na obdobie
troch rokov.
(5)
Prokurátor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, nemá počas tohto prerušenia práva
a povinnosti prokurátora, nesmie vykonávať funkciu prokurátora a hľadí sa na neho
tak, akoby nebol prokurátorom. Obdobie, počas ktorého bol prokurátorovi prerušený
výkon funkcie, sa nezapočítava do času výkonu funkcie prokurátora. Ustanovenie predchádzajúcej
vety sa nevzťahuje na prokurátora, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo
v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy vo funkcii prokurátora.
(6)
Ak sa prokurátor chce znova ujať výkonu funkcie prokurátora, oznámi to generálnej
prokuratúre 30 dní pred uplynutím času, na aký bol prerušený výkon jeho funkcie. Prokurátor
sa ujme funkcie na tej prokuratúre, na ktorej naposledy vykonával funkciu prokurátora.
Ak sa neujme výkonu svojej funkcie najneskôr v prvý deň v mesiaci nasledujúcom po
dni, v ktorom sa skončilo prerušenie výkonu funkcie prokurátora, jeho služobný pomer
týmto dňom zanikne.
ŠTVRTÝ DIEL
DOČASNÉ POZASTAVENIE VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 13
(1)
Prokurátorovi, ktorý je trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin alebo proti ktorému
sa vedie disciplinárne konanie pre skutok, za ktorý môže byť zbavený funkcie prokurátora,
možno až do právoplatného skončenia trestného konania alebo disciplinárneho konania
dočasne pozastaviť výkon jeho funkcie.
(2)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora rozhoduje generálny prokurátor.
(3)
Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá počas tohto
pozastavenia práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora.
PIATY DIEL
ZÁNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§ 14
Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká
a)
odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15),
b)
vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16),
c)
z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 17).
§ 15
Odvolanie z funkcie prokurátora
(1)
Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2)
Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a)
prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,
b)
prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený pre úmyselný trestný čin,
d)
disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení prokurátora výkonu funkcie prokurátora
[§ 189 ods. 1 písm. f)],
e)
prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia alebo
f)
prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(3)
Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a)
nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu
štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu
po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku alebo
b)
prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
(4)
Služobný pomer prokurátora zanikne odvolaním z funkcie prokurátora dňom, keď bolo
prokurátorovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie; rozhodnutie
generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných
rúk.
(5)
Odvolaním prokurátora vojenskej prokuratúry z funkcie prokurátora sa neskončí jeho
služobný pomer profesionálneho vojaka.12)
§ 16
Vzdanie sa funkcie prokurátora
(1)
Prokurátor sa môže funkcie prokurátora písomne vzdať
a)
z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
b)
zo zdravotných dôvodov, ak nie je spôsobilý vykonávať svoju funkciu podľa lekárskeho
posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia,
alebo
c)
kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov.
(2)
Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch
kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa
funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného
pomeru prokurátora.
(3)
Vzdaním sa funkcie prokurátora vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný pomer
profesionálneho vojaka.12)
§ 17
Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká aj
a)
smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, alebo
b)
z dôvodov uvedených v § 11 ods. 3 a § 12 ods. 6.
§ 18
Neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora
(1)
Zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený pre úmyselný
trestný čin, alebo zrušením právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o zbavení
výkonu funkcie prokurátora v neskoršom konaní sa zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora
o odvolaní z funkcie prokurátora.
(2)
Ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním z funkcie prokurátora, prokurátor
sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona13) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora.
(3)
Ak služobný pomer prokurátora zanikol podľa § 17 písm. b), prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona14) neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora. Neplatnosť zániku služobného pomeru
prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do 15 dní odo dňa zániku služobného
pomeru.
(4)
Služobný pomer prokurátora trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi a prokurátorovi sa
doplatí plat, ak
a)
rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora sa zrušilo (odsek
1),
b)
súd zrušil rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora (odsek
2) alebo
c)
súd rozhodol o neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora (odsek 3).
ŠIESTY DIEL
VYMENOVANIE DO FUNKCIE VEDÚCEHO PROKURÁTORA A ZÁNIK OPRÁVNENIA VYKONÁVAŤ FUNKCIU VEDÚCEHO
PROKURÁTORA
§ 19
Vymenovanie do funkcie vedúceho prokurátora
(1)
Vedúceho prokurátora (§ 4 ods. 3) vymenúva do funkcie generálny prokurátor na základe výberového konania a po predchádzajúcom
vyjadrení rady prokurátorov.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora vzniká dňom určeným v rozhodnutí
generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora.
Výberové konanie na funkciu vedúceho prokurátora
§ 20
(1)
Výberové konanie na funkciu vedúceho prokurátora vyhlasuje generálny prokurátor.
(2)
Výberové konanie sa vyhlasuje najneskôr desať dní pred jeho uskutočnením.
(3)
Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný
stav, psychická vyrovnanosť a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť
vzhľadom na rozsah povinností vedúceho prokurátora. Výberové konanie sa uskutočňuje
bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či
iné zmýšľanie prokurátora, jeho národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti
alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie.
§ 21
(1)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu výberovej komisie
a zo štyroch členov. Predsedom výberovej komisie a členom tejto komisie môže byť len
prokurátor. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor na návrh
rady prokurátorov. Predsedu výberovej komisie volia členovia komisie spomedzi seba.
(2)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov,
ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Výsledok výberového konania predloží predseda
výberovej komisie na rozhodnutie generálnemu prokurátorovi.
(3)
Ak do výberového konania na obsadenie funkcie vedúceho prokurátora sa neprihlási
v ustanovenej lehote žiaden prokurátor alebo ak žiaden z prihlásených prokurátorov
nepreukáže vo výberovom konaní schopnosti potrebné na výkon funkcie vedúceho prokurátora,
generálny prokurátor môže po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov vymenovať
prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora aj bez výberového konania.
TRETIA HLAVA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA A VEDÚCEHO PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA
§ 25
Základné práva prokurátora
(1)
Prokurátor má právo najmä
a)
vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania
alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b)
na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona,
c)
na zabezpečenie podmienok na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,
d)
požiadať nadriadeného prokurátora, aby pridelená vec mu bola odňatá, ak považuje
pokyn nadriadeného prokurátora za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym
názorom,
e)
byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie
písomností uložených v jeho osobnom spise,
f)
zakladať stavovskú organizáciu prokurátorov a združovať sa v stavovských organizáciách
prokurátorov.
(3)
Bez súhlasu prokurátora nemožno zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje
aj na blízke osoby prokurátora, ak je to potrebné na účinnú ochranu prokurátora a
jemu blízkych osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Prokurátor má právo aj na primerané
utajenie údajov o svojej osobe a jemu blízkych osobách.
Základné povinnosti prokurátora
§ 26
(1)
Prokurátor je povinný
a)
plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov,
zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny
uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu
je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok,
iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
b)
chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
c)
vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
d)
nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických
strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích
prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli
viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e)
konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú
pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f)
chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať
strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
g)
prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h)
zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne
skončené,
i)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami
prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora
na vlastný prospech alebo na prospech iného,
j)
nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
k)
neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie
podľa osobitného zákona,16)
l)
zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej
funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo
oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
m)
dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
n)
mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní;
na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí vojenského súdu mať oblečenú vojenskú
rovnošatu,
o)
využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
p)
oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch,
r)
oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného
preukazu.
(2)
Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry
a nesmie vykonávať politickú činnosť.
(3)
Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru,
o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto
povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť
môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.
§ 27
(1)
Pri vymenovaní do funkcie prokurátora a potom vždy k 31. marcu kalendárneho roka
je prokurátor povinný podať generálnej prokuratúre písomné osvedčenie o tom, že
a)
nebolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin,
b)
nezačalo sa súdne konanie o pozbavenie alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne
úkony,
c)
je štátnym občanom Slovenskej republiky,
d)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e)
nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
f)
nevykonáva politickú činnosť,
g)
nie je zvolený alebo ustanovený do funkcie, ktorej výkon je nezlučiteľný s výkonom
funkcie prokurátora, alebo
h)
nevykonáva popri výkone funkcie prokurátora inú platenú funkciu, podnikateľskú činnosť
alebo inú zárobkovú činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora.
(2)
Súčasťou osvedčenia podľa odseku 1 je aj vyhlásenie prokurátora o tom,
a)
či v období, za ktoré podáva osvedčenie, vykonával vedeckú, pedagogickú, lektorskú,
literárnu, publicistickú alebo umeleckú činnosť,
b)
pre ktorú právnickú osobu alebo fyzickú osobu vykonával činnosť uvedenú v písmene
a),
c)
aké príjmy a požitky dosiahol v uplynulom kalendárnom roku z činnosti uvedenej v
písmene a).
(3)
Ak prokurátor nemôže osvedčiť niektorú zo skutočností, ktorá podlieha osvedčeniu,
spôsobom uvedeným v odseku 1 pre rozpor so skutočným stavom, uvedie to spolu s údajmi
o skutočnom stave v osvedčení. Generálnej prokuratúre je povinný oznámiť každú zmenu
v skutočnostiach, ktoré podliehajú osvedčeniu, najneskôr do troch dní od vzniku takej
zmeny. Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený do funkcie, pre ktorej výkon sa prerušuje
výkon funkcie prokurátora, je povinný tiež uviesť, na aké funkčné obdobie je do takej
funkcie zvolený alebo ustanovený.
(4)
Ak má generálna prokuratúra pochybnosti o úplnosti alebo správnosti osvedčenia podľa
odsekov 1 a 2, generálny prokurátor môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo spresnil
toto osvedčenie v lehote ním určenej; táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní od
doručenia výzvy generálneho prokurátora.
§ 28
(1)
Prokurátor je povinný deklarovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní
a)
do 30 dní odo dňa vzniku jeho služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka,
c)
v lehote určenej generálnym prokurátorom.
(2)
Majetkové priznanie musí obsahovať menovite údaje o
a)
nehnuteľnom majetku, právny dôvod a dátum nadobudnutia majetku, a ak o to požiada
generálny prokurátor, aj cenu jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na obstaranie,
pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu,17)
b)
hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, právny dôvod a dátum nadobudnutia
tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom
nadobudnutí cenu obvyklú,
c)
majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 200 000 Sk,
právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,
pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d)
hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich
hodnota jednotlivo nepresahuje 200 000 Sk, ak ich súhrnná hodnota presahuje 500 000
Sk; na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou.
(3)
Prokurátor je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho
manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti,18) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku.19) Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, prokurátor deklaruje majetkové
pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie prokurátora, že nemá vedomosť
o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti,18) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Majetkové priznanie odovzdáva prokurátor generálnemu prokurátorovi. Na jeho výzvu
je povinný v primeranej lehote, najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy generálneho
prokurátora, preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie
majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov
preukazuje prokurátor čestným vyhlásením o zdroji ich príjmu, ktoré doloží, ak ho
o to generálny prokurátor požiada, výpisom z účtu v banke, dokladom banky o poskytnutí
úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným
dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov.
(6)
Ak má generálny prokurátor pochybnosti o úplnosti alebo správnosti majetkového priznania
alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie
majetku uvedeného v majetkovom priznaní, môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo
spresnil majetkové priznanie alebo preukázanie spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov
potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní v dodatočnej lehote,
ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora.
(7)
Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť ochranu majetkových priznaní podávaných
podľa tohto zákona pred ich zneužitím.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI VEDÚCEHO PROKURÁTORA
§ 29
Základné práva vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor má právo najmä
a)
vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený
prokurátor,
b)
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní,
c)
vydávať príkazy a pokyny pre ostatných zamestnancov prokuratúry.
§ 30
Základné povinnosti vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor je povinný najmä
a)
riadiť, organizovať a kontrolovať plnenie služobných povinností jemu podriadených
prokurátorov,
b)
zabezpečovať dodržiavanie a jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov a vecnú správnosť a včasnosť plnenia úloh prokuratúry,
c)
vytvárať podriadeným prokurátorom priaznivé podmienky na riadny výkon ich funkcie
a na prehlbovanie ich odbornej kvalifikácie,
d)
viesť podriadených prokurátorov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
e)
vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.
ŠTVRTÁ HLAVA
HODNOTENIE PROKURÁTORA
§ 31
(1)
Hodnotenie prokurátora sa uskutočňuje
a)
vždy v súvislosti s výberovým konaním a disciplinárnym konaním,
b)
na žiadosť prokurátora v súvislosti so zánikom služobného pomeru prokurátora.
(2)
Prokurátora hodnotí vedúci služobného úradu na základe podkladov vypracovaných vedúcim
prokurátorom.
(3)
Obsahom hodnotenia prokurátora je najmä vyhodnotenie
a)
postupov a rozhodovacej činnosti prokurátora so zameraním na odbornú úroveň rozhodovania
a plynulosť konania,
b)
znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov, služobných predpisov a výsledkov
prehlbovania kvalifikácie,
c)
dodržiavania služobnej disciplíny.
(4)
Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti s výberovým
konaním alebo s disciplinárnym konaním, môže podať do siedmich dní od doručenia hodnotenia
námietky vedúcemu služobného úradu. Ak vedúci služobného úradu jeho námietkam nevyhovie,
o námietkach rozhodne prokurátorská rada.
(5)
Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti so zánikom
jeho služobného pomeru, môže podať do 15 dní od doručenia hodnotenia námietky vedúcemu
služobného úradu. Ak vedúci služobného úradu námietkam nevyhovie, môže sa prokurátor
na súde domáhať opravy hodnotenia do 15 dní od doručenia rozhodnutia o námietkach.
PIATA HLAVA
SLUŽOBNÝ ČAS, SLUŽOBNÁ CESTA A DOVOLENKA PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÝ ČAS PROKURÁTORA
§ 32
Základná dĺžka služobného času
Základná dĺžka služobného času prokurátora je 40 hodín týždenne.
§ 33
Kratší služobný čas alebo iná úprava služobného času
Vedúci služobného úradu môže prokurátorovi povoliť kratší služobný čas alebo inú vhodnú
úpravu služobného času, ak to umožňuje zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry. Prokurátorovi
s kratším služobným časom patrí plat vo výške zodpovedajúcej kratšiemu služobnému
času.
§ 34
Služobný deň a denný služobný čas
(1)
Služobný deň je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.
(2)
Denný služobný čas je služobný čas pripadajúci na jeden služobný deň. Začiatok a
koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch určuje generálny prokurátor.
Denný služobný čas nesmie presiahnuť osem hodín.
(3)
Prokurátorovi patrí po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová
prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.
§ 35
Týždenný služobný čas
(1)
Týždenný služobný čas je služobný čas rozvrhnutý na päť služobných dní v týždni.
(2)
Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný
čas nesmie presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.
§ 36
Pružný služobný čas
(1)
Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť o zavedení pružného služobného času prokurátora,
o čom upovedomí generálnu prokuratúru.
(2)
Pružný služobný čas možno určiť ako
a)
pružný denný služobný čas, pri ktorom rozsah denného služobného času určí vedúci
služobného úradu a prokurátor si sám zvolí začiatok určeného denného služobného času;
je však povinný vykonať svoje úlohy pripadajúce na tento deň,
b)
pružný týždenný služobný čas, pri ktorom si prokurátor zvolí začiatok a koniec určeného
denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch v týždni; je však povinný
vykonať svoje úlohy pripadajúce na tento týždenný služobný čas.
(3)
Vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o zavedení pružného služobného času, určí
zároveň povinný denný služobný čas v rozsahu najmenej päť hodín v každom služobnom
dni (ďalej len „povinný denný služobný čas“). Úsek voliteľného služobného času rozvrhne
na začiatok a koniec služobného dňa tak, aby služobný čas sa nezačínal pred 6. hodinou
a neskončil sa po 19. hodine.
(4)
Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť aj o dočasnom prerušení pružného služobného
času alebo o jeho zrušení.
(5)
Prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora sa pri uplatnení pružného služobného
času posudzujú ako výkon funkcie iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného
denného služobného času.
§ 37
Dni služobného pokoja
(1)
Deň služobného pokoja prokurátora je deň, na ktorý pripadá
a)
deň nepretržitého odpočinku v týždni, alebo
b)
sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja22) (ďalej len „sviatok“).
(2)
Dňom nepretržitého odpočinku v týždni prokurátora je vždy nedeľa23) a sobota, ak vedúci služobného úradu nerozhodne inak.
(3)
Vedúci prokurátor môže nariadiť prokurátorovi na deň služobného pokoja výkon funkcie
nadčas alebo služobnú pohotovosť. Výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť sa považujú
na účely tohto zákona za plnenie služobných povinností prokurátora.
§ 38
Výkon funkcie nadčas
(1)
Výkon funkcie nadčas je výkon funkcie prokurátora na príkaz vedúceho prokurátora
alebo s jeho súhlasom nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného
rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného času.
(2)
Výkon funkcie nadčas nesmie spolu s ustanoveným týždenným služobným časom presiahnuť
v jednom týždni 48 hodín.
(3)
Výkon funkcie nadčas nie je, ak prokurátor vykonáva svoju funkciu nad ustanovený
týždenný služobný čas a mimo rámca rozvrhu denného služobného času ako náhradu za
služobné voľno, ktoré mu služobný úrad poskytol na jeho žiadosť.
§ 39
Služobná pohotovosť
(1)
Služobná pohotovosť prokurátora je pripravenosť prokurátora na okamžitý výkon funkcie
prokurátora v čase nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného
rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného času.
(2)
Služobnú pohotovosť nariaďuje prokurátorovi vedúci prokurátor, ktorý tiež rozhodne,
či prokurátor má vykonávať služobnú pohotovosť v mieste výkonu svojej funkcie alebo
v mieste trvalého pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste.
§ 40
Plnenie služobných povinností v noci
Plnenie služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť
v čase medzi 22. a 6. hodinou.
§ 41
Nepretržitý odpočinok
Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal
a)
medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý
odpočinok aspoň 11 hodín,
b)
raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla
v nedeľu.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÁ CESTA PROKURÁTORA
§ 42
(1)
Služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na cestu na plnenie úloh do iného miesta,
ako je miesto jeho pravidelného výkonu funkcie, vrátane času plnenia úloh v mieste
konania služobnej cesty, až do jeho návratu z tejto cesty.
(2)
Zahraničná služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na služobnú cestu na plnenie
úloh v zahraničí vrátane plnenia úloh v zahraničí do skončenia tejto služobnej cesty.
(3)
Čas nástupu a čas skončenia služobnej cesty na účely tohto zákona je čas skutočného
odchodu a príchodu dopravného prostriedku, ktorý prokurátora prepraví do miesta, ktoré
je cieľom jeho služobnej cesty, a späť.
(4)
Prokurátora vysiela na služobnú cestu vedúci prokurátor na čas nevyhnutnej potreby.
Vedúci prokurátor zároveň určí miesto nástupu, miesto, ktoré je cieľom služobnej cesty,
čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia tejto cesty. Môže určiť aj ďalšie
podmienky služobnej cesty, pritom je povinný prihliadnuť na oprávnené záujmy prokurátora.
(5)
Prokurátor je povinný vykonať služobnú cestu aj v dňoch služobného pokoja (§ 37), ak to nariadi vedúci prokurátor.
§ 43
Prokurátora, ak s tým súhlasí, možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných
skúseností a praxe do inej inštitúcie.
§ 44
(1)
Prokurátor má právo použiť vnútroštátne hromadné dopravné prostriedky prvej triedy;
to neplatí, ak ide o cestu lietadlom.
(2)
Ak služobnú cestu nemožno vykonať služobným motorovým vozidlom prokuratúry a použitie
hromadného dopravného prostriedku je nehospodárne, môže vedúci prokurátor vyhovieť
žiadosti prokurátora, aby služobnú cestu vykonal súkromným motorovým vozidlom, ak
tomu nebránia vážne dôvody.
(3)
Prokurátorovi patrí náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou. Náhrada výdavkov
sa poskytne v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitným zákonom.24) Ak prokurátor vykoná služobnú cestu v obvode obce, v ktorej má sídlo prokuratúra,
ktorá je miestom jeho pravidelného výkonu funkcie, patrí mu len náhrada preukázaných
cestovných výdavkov.
(4)
Prokurátorovi vojenskej prokuratúry patria náhrady pri služobnej ceste podľa osobitného
zákona.25)
§ 45
Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru alebo podľa § 9 ods. 4 mimo obvodu obce, v ktorej má sídlo prokuratúra, ktorá je miestom jeho pravidelného
výkonu funkcie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.
TRETÍ DIEL
DOVOLENKA PROKURÁTORA
§ 46
Druhy dovolenky
(1) Prokurátorovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na
a)
dovolenku za kalendárny rok,
b)
pomernú časť dovolenky za kalendárny rok,
c)
dovolenku za dni vykonávania funkcie,
d)
dodatkovú dovolenku.
(2)
Dovolenku prokurátora vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon.26)
§ 47
Dovolenka za kalendárny rok
(1)
Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je šesť týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Prokurátor má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával svoju funkciu aspoň
60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny
rok.
§ 48
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok
(1)
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého
trvania toho istého služobného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
(2)
Prokurátor má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, ak vykonával svoju
funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer netrval nepretržite
po celý kalendárny rok.
(3)
Ak vznikne služobný pomer prokurátora najneskôr 15. deň v mesiaci, prokurátor má
nárok za tento kalendárny mesiac na 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Za kalendárny
mesiac, v ktorom zanikol služobný pomer prokurátora, má prokurátor nárok na 1/12 dovolenky
len vtedy, ak jeho služobný pomer v tomto mesiaci trval dlhšie ako 15 kalendárnych
dní.
§ 49
Dovolenka za dni vykonávania funkcie
(1)
Dovolenka za dni vykonávania funkcie je za každých 22 dní výkonu funkcie prokurátora
v príslušnom kalendárnom roku 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
(2)
Prokurátor má nárok na dovolenku za dni vykonávania funkcie, ak mu nevznikol nárok
na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok.
§ 50
Dodatková dovolenka
Prokurátor, ktorý aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti
dovolenky za kalendárny rok využije na kúpeľnú starostlivosť na základe odporúčania
lekára, má nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.
§ 51
Krátenie dovolenky
(1)
Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku,
za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za prvých 100 služobných dní a rovnako
o 1/12 za každých ďalších 22 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával
svoju funkciu z dôvodu
a)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
b)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
c)
karantény,
d)
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
e)
ďalšej materskej dovolenky a ďalšej rodičovskej dovolenky,
f)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov
v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti
inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená
karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,
ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora, alebo
g)
ošetrovania chorého člena rodiny.
(2)
Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku,
za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za každých 22 služobných dní, počas
ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodu
a)
čerpania služobného voľna bez náhrady platu,
b)
dočasného pozastavenia výkonu jeho funkcie, ak
1.
disciplinárne konanie proti nemu sa skončilo rozhodnutím o zbavení funkcie prokurátora
[§ 189 ods. 1 písm. f)],
2.
trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným odsúdením pre úmyselný trestný
čin,
c)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným odsúdením pre
trestný čin, alebo
d)
výkonu trestu odňatia slobody.
(3)
Za každý neospravedlnene zameškaný služobný deň vedúci služobného úradu kráti prokurátorovi
dovolenku o dva dni.
(4)
Pri krátení dovolenky stráca prokurátor nárok na tú časť dovolenky, o ktorú sa mu
dovolenka krátila.
(5)
Ak dôvody uvedené v odseku 1 alebo 2 sa navzájom kryjú, započítavajú sa na účely
krátenia dovolenky len raz.
(6)
Dodatkovú dovolenku nemožno krátiť.
Čerpanie dovolenky
§ 52
(1)
Čerpanie dovolenky určuje vedúci prokurátor s prihliadnutím na úlohy prokuratúry
a na oprávnené záujmy prokurátora tak, aby prokurátor mal možnosť vyčerpať si dovolenku
spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Vedúci prokurátor prerokuje s prokurátorom
čas čerpania dovolenky.
(2)
Ak sa čerpanie dovolenky určuje v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť
dovolenky najmenej tri týždne; to neplatí, ak vedúci prokurátor rozhodne na žiadosť
prokurátora inak.
(3)
Ak prokurátor požiada vedúceho prokurátora o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala
bezprostredne na nastúpenú materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, vedúci prokurátor
je povinný jeho žiadosti vyhovieť.
(4)
Ak z dôležitých dôvodov prokurátor nemôže dovolenku vyčerpať v príslušnom kalendárnom
roku, vedúci prokurátor je povinný určiť mu čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal
do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Vedúci prokurátor je však povinný určiť
prokurátorovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v tom kalendárnom roku, v ktorom
mu vznikol na ne nárok (minimálna doba dovolenky).
(5)
Určenú dobu čerpania dovolenky je vedúci prokurátor povinný oznámiť prokurátorovi
aspoň jeden mesiac vopred. Túto dobu možno výnimočne skrátiť, ak je to v záujme zabezpečenia
riadneho plnenia úloh prokuratúry.
§ 53
Vedúci prokurátor môže určiť prokurátorovi čerpanie dovolenky, aj keď dovtedy nesplnil
podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že prokurátor tieto
podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do zániku služobného pomeru.
§ 54
(1)
Vedúci prokurátor nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď prokurátor
a)
vykonáva povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b)
je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
c)
ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí na žiadosť prokurátora
čerpanie dovolenky počas ošetrovania chorého člena rodiny,
d)
je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke,
e)
je na ďalšej materskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke,
f)
je na preventívnej rehabilitácii,
g)
čerpá náhradné voľno za výkon funkcie nadčas alebo za služobnú pohotovosť,
h)
čerpá služobné voľno s náhradou platu,
i)
čerpá študijné voľno na zvyšovanie kvalifikácie alebo
j)
je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(2)
Počas ostatných prekážok na výkon funkcie na strane prokurátora môže vedúci prokurátor
určiť čerpanie dovolenky len na žiadosť prokurátora.
§ 55
Služobný úrad je povinný nahradiť prokurátorovi výdavky, ktoré mu bez jeho zavinenia
vznikli preto, lebo mu vedúci prokurátor zmenil určené čerpanie dovolenky alebo ho
z dovolenky odvolal.
§ 56
Ak bol prokurátor dočasne pridelený alebo preložený na inú prokuratúru, čerpanie jeho
dovolenky určuje vedúci prokurátor tej prokuratúry, na ktorú bol dočasne pridelený
alebo preložený.
§ 57
Prerušenie dovolenky
Dovolenka sa prerušuje, ak prokurátor počas dovolenky
a)
nastúpi na povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b)
nastúpi na preventívnu rehabilitáciu,
c)
je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d)
ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí čerpanie dovolenky
počas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť prokurátora,
e)
nastúpi na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,
f)
nastúpi na ďalšiu materskú dovolenku alebo na ďalšiu rodičovskú dovolenku, alebo
g)
je vzatý do väzby alebo nastúpi výkon trestu odňatia slobody.
Platové náležitosti súvisiace s dovolenkou
§ 58
Prokurátorovi patrí za každý deň čerpania dovolenky náhrada platu vo výške jeho naposledy
určeného denného funkčného platu.
§ 59
(1)
Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4) alebo za jej časť patrí prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu dobu
dovolenky alebo jej časť z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(2)
Náhradu platu za nevyčerpanú časť dovolenky, ktorá presahuje minimálnu dobu dovolenky
(§ 52 ods. 4), možno prokurátorovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca
nasledujúceho kalendárneho roka
a)
pre nesprávne určenie čerpania dovolenky,
b)
pre naliehavé služobné dôvody,
c)
pre prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora,
d)
z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(3)
Ak si prokurátor nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej časť z dôvodov uvedených v
odseku 1 alebo 2, patrí mu náhrada vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu,
ktorá zodpovedá času nevyčerpanej dovolenky.
§ 60
Prokurátor je povinný vrátiť vyplatenú náhradu platu za dovolenku alebo za jej časť,
na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.
§ 61
Ak bol prokurátor dočasne pridelený podľa § 9 ods. 4, poskytne mu za čas dočasného pridelenia dovolenku na zotavenie v rozsahu a za podmienok
ustanovených týmto zákonom ten orgán, na ktorý bol prokurátor dočasne pridelený; tento
orgán mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred dočasným pridelením.
Spoločné ustanovenia o dovolenke
§ 62
(1)
Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
(2)
Do dovolenky sa nezapočítava deň, na ktorý pripadne sviatok; to neplatí, ak sviatok
pripadne na deň, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku v týždni.
§ 63
(1)
Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje
od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku čas
a)
výkonu funkcie prokurátora,
b)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
c)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d)
karantény,
e)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
f)
ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
g)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov
v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti
inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená
karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,
ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora,
h)
ošetrovania chorého člena rodiny,
i)
služobného voľna bez náhrady platu,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k)
väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody dovtedy, kým prokurátor nebol odvolaný
z funkcie prokurátora.
(2)
Ak obdobia uvedené v odseku 1 sa navzájom kryjú, započítavajú sa na účely dovolenky
len raz.
(3)
Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa považuje aj skončenie doterajšieho
služobného pomeru prokurátora a naň bezprostredne nadväzujúci služobný pomer prokurátora.
(4)
Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky nepovažuje
čas, po ktorý je prerušený výkon funkcie prokurátora.
§ 64
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
h)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
i)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
ŠIESTA HLAVA
SLUŽOBNÉ VOĽNO PROKURÁTORA PRI PREKÁŽKACH VO VÝKONE JEHO FUNKCIE
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO S NÁHRADOU PLATU
§ 65
(1)
Prokurátorovi sa poskytne služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného
platu z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a)
vyšetrenie alebo ošetrenie prokurátora v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času,
b)
narodenie dieťaťa manželke prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení
alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času,
d)
sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo
do osobitnej internátnej školy a späť;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 služobných
dní v kalendárnom roku,
e)
ošetrovanie
1.
chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako desať rokov,
2.
chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako 15 rokov, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne
vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici,
3.
iného chorého člena rodiny, ktorý žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti, ak
jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho
umiestniť v nemocnici;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1.
prvých sedem dní ošetrovania,
2.
prvých 14 dní ošetrovania, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a trvalo sa stará
aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z
oprávnených,
f)
starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola,
ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2.
pre nariadenú karanténu dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo dochádzať do školy,
3.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo
jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu
v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1.
prvých sedem dní starostlivosti o dieťa,
2.
prvých 14 dní starostlivosti o dieťa, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a trvalo
sa stará aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade starostlivosti o dieťa sa služobné voľno poskytne len raz a len
jednému z oprávnených,
g)
účasť darcu pri odbere krvi, krvnej plazmy alebo tkanív;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
h)
úmrtie rodinného príslušníka alebo spolupracovníka;
služobné voľno sa poskytne na
služobné voľno sa poskytne na
1.
dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa prokurátora a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
2.
jeden deň pri úmrtí rodiča alebo súrodenca prokurátora a dieťaťa, rodiča alebo súrodenca
jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
3.
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí prarodiča alebo vnuka
prokurátora a prarodiča alebo vnuka jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň,
ak prokurátor obstaráva pohreb,
4.
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí
k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s prokurátorom v čase úmrtia v spoločnej
domácnosti, a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
5.
nevyhnutne potrebný čas pri úmrtí spolupracovníka na účasť na pohrebe,
i)
vlastná svadba prokurátora a účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na
služobné voľno sa poskytne na
1.
dva dni na vlastnú svadbu prokurátora, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
2.
jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora,
j)
presťahovanie prokurátora v súvislosti s jeho
1.
preložením na inú prokuratúru,
2.
vymenovaním do funkcie prokurátora na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával
prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry;
služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,
k)
znemožnenie dopravy prokurátora do miesta výkonu funkcie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
l)
bezodplatná prednášateľská činnosť alebo výučba vrátane skúšobnej činnosti;
služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,
služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,
m)
iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
(2)
Rodinným príslušníkom prokurátora sa na účely tohto zákona rozumie manžel prokurátora,
dieťa prokurátora, dieťa zverené prokurátorovi alebo jeho manželovi do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič
prokurátora, prarodič a vnuk prokurátora, súrodenec prokurátora a jeho manžel, rodič
a súrodenec manžela prokurátora.
§ 66
Prokurátorovi patrí služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu
aj z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä pri
a)
poskytovaní prvej pomoci,
b)
povinných lekárskych prehliadkach,
c)
opatreniach proti prenosným chorobám,
d)
iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
e)
izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
f)
poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je
fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
§ 67
Ak sa prokurátorovi poskytne služobné voľno s náhradou platu z dôvodov uvedených v
§ 65 ods. 1 písm. m), je povinný ten, pre ktorého bol prokurátor činný, prípadne z ktorého podnetu alebo
v ktorého záujme sa prokurátorovi poskytlo služobné voľno, uhradiť služobnému úradu
náhradu funkčného platu prokurátora poskytnutého za čas služobného voľna.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO BEZ NÁHRADY PLATU
§ 68
(1)
Prokurátorovi patrí služobné voľno bez náhrady platu z dôvodu
a)
presťahovania, ak nejde o presťahovanie podľa § 65 ods. 1 písm. j),
b)
nepredvídaného prerušenia dopravy na čas dlhší ako jeden deň,
c)
činnosti ako registrovaného kandidáta pri
1.
voľbe prezidenta Slovenskej republiky,
2.
voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky,
3.
voľbách na funkciu starostu (primátora) obce (mesta),
4.
voľbách do obecného (mestského) zastupiteľstva,
d)
predvolania ako svedka na konanie pred súdom alebo iným orgánom podľa osobitného
zákona.
(2)
Prokurátorovi možno na základe jeho písomnej žiadosti poskytnúť služobné voľno bez
náhrady platu aj z vážnych osobných dôvodov, ktoré nevyžadujú prerušenie výkonu funkcie
prokurátora. Služobné voľno možno poskytnúť najviac na 30 služobných dní v kalendárnom
roku. O žiadosti prokurátora rozhodne vedúci služobného úradu.
(3)
Služobné voľno podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne prokurátorovi na nevyhnutne potrebný
čas.
(4)
Vedúci služobného úradu môže povoliť prokurátorovi, aby poskytnuté služobné voľno
nahradil výkonom svojej funkcie mimo určeného služobného času. V takom prípade patrí
prokurátorovi za poskytnuté služobné voľno jeho funkčný plat.
TRETÍ DIEL
OSPRAVEDLNENÁ SLUŽOBNÁ NEPRÍTOMNOSŤ PROKURÁTORA
§ 69
(1)
Vedúci prokurátor ospravedlní služobnú neprítomnosť prokurátora počas
a)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
c)
ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
d)
karantény,
e)
ošetrovania chorého člena rodiny,
f)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola,
ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2.
dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať
do školy, pretože mu bola nariadená karanténa,
3.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo
jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu
v zdravotníckom zariadení,
ak starostlivosť o dieťa presahuje čas, za ktorý sa poskytuje služobné voľno s náhradou
platu podľa § 65 ods. 1 písm. f).
(2)
V obdobiach uvedených v odseku 1 nepatrí prokurátorovi plat ani náhrada platu, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 166). Hmotné zabezpečenie v týchto prípadoch upravujú osobitné predpisy a ustanovenia
§ 131 až 133.
ŠTVRTÝ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O SLUŽOBNOM VOĽNE A O OSPRAVEDLNENEJ SLUŽOBNEJ NEPRÍTOMNOSTI
PROKURÁTORA
§ 70
(1)
Ak je prokurátorovi vopred známy dôvod na poskytnutie služobného voľna a na ospravedlnenie
jeho služobnej neprítomnosti, je povinný včas, a ak to nie je možné, bez zbytočného
odkladu požiadať vedúceho služobného úradu o poskytnutie služobného voľna a o ospravedlnenie
služobnej neprítomnosti.
(2)
Prokurátor je povinný preukázať dôvod služobného voľna a jeho trvanie, ako aj dôvod
na ospravedlnenie služobnej neprítomnosti a jeho trvanie vedúcemu služobného úradu.
PIATY DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO A NÁROKY SÚVISIACE SO SLUŽBOU PROKURÁTORA V OZBROJENÝCH SILÁCH A S
CIVILNOU SLUŽBOU
§ 71
(1)
(2)
Prokurátor, ktorý vykonáva svoju funkciu v mieste, ktoré je vzdialené od miesta jeho
trvalého pobytu viac ako šesť hodín cesty osobným vlakom, má pred nástupom na službu
v ozbrojených silách alebo na civilnú službu nárok na jeden deň služobného voľna;
ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
(3)
Prokurátor, ktorý nastupuje službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu v mieste,
ktoré je vzdialené od miesta jeho trvalého pobytu
a)
viac ako šesť hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má
nárok na jeden deň služobného voľna,
b)
viac ako 12 hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má nárok
na dva dni služobného voľna.
(4)
Ustanovením odseku 3 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1 a 2. Ustanovenia odsekov
2 a 3 sa rovnako použijú aj pri ceste prokurátora po skončení služby v ozbrojených
silách alebo civilnej služby; pri skončení služby prokurátorovi nepatrí služobné voľno
podľa odseku 1.
(5)
Za čas služobného voľna podľa predchádzajúcich odsekov patrí prokurátorovi náhrada
platu vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu.
(6)
Prokurátorovi, ktorý nastupuje na základnú službu, náhradnú službu alebo civilnú
službu namiesto základnej služby alebo náhradnej služby, patrí za prvé dva týždne
tejto služby náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. Náhradu tohto platu mu vyplatí
služobný úrad. Počas výkonu zdokonaľovacej služby alebo civilnej služby namiesto zdokonaľovacej
služby patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. Náhradu tohto
platu mu vyplatí služobný úrad.
§ 72
(1)
Prokurátor je povinný ujať sa výkonu svojej funkcie najneskôr tretí deň po skončení
povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby. Za čas pred nástupom do funkcie prokurátora
mu nepatrí plat ani náhrada platu.
(2)
Ak prokurátor vykonáva po skončení jedného druhu služby v ozbrojených silách bezprostredne
službu toho istého alebo iného druhu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, posudzuje
sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na služobné voľno a na náhradu platu ako pokračovanie
predchádzajúcej služby. Ak však prokurátor vykonáva základnú službu, náhradnú službu
alebo civilnú službu v dvoch alebo viacerých častiach, patrí mu pred nastúpením druhej
a každej ďalšej časti služby náhrada platu vo výške jeho funkčného platu za jeden
týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti tejto služby.
SIEDMA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PROKURÁTOROV
§ 73
Povinnosti služobného úradu a vedúceho prokurátora
(1)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú v rozsahu svojej pôsobnosti povinní vytvárať
prokurátorom podmienky na bezpečný výkon ich funkcie.
(2)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní najmä
a)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické
a organizačné opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie,
b)
pravidelne oboznamovať prokurátorov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone ich funkcie, pravidelne
overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,
c)
dbať pri vydávaní pokynov podriadeným prokurátorom na požiadavky bezpečnosti a ochrany
zdravia,
d)
zisťovať príčiny vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu,
vytvárať podmienky na predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj
ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom prokurátori vykonávajú svoju funkciu,
e)
nedovoliť, aby prokurátori vykonávali činnosť, ktorej vykonávanie by bolo v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi,
f)
pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia prokurátorov
pri výkone ich funkcie a dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,
g)
odstraňovať zistené nedostatky, ako aj príčiny havárií a porúch technických zariadení,
h)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným zákonom.29)
(3)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia
všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú v objektoch prokuratúry. Každý objekt
prokuratúry musí byť vybavený prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci a prostriedkami
umožňujúcimi privolať rýchlu záchrannú pomoc.
(4)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní dbať na to, aby zdravie prokurátora
nebolo na jeho pracovisku ohrozované fajčením.
§ 74
Povinnosti prokurátora
Prokurátor je povinný
a)
dodržiavať pri výkone svojej funkcie všeobecne záväzné právne predpisy, služobné
predpisy, pokyny a príkazy vedúcich prokurátorov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia,
b)
nepožívať alkoholické nápoje ani iné návykové látky pred začiatkom služobného dňa
a počas služobného dňa,
c)
oznamovať služobnému úradu nedostatky a poruchy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť
alebo zdravie prokurátorov pri výkone ich funkcie.
§ 75
Orgány dozoru
(1)
Dozor nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia služobným úradom,
vedúcimi prokurátormi a ostatnými prokurátormi vykonáva generálna prokuratúra.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté oprávnenie vykonávať dozor nad zabezpečovaním
podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia na prokuratúre orgánmi dozoru podľa osobitného
zákona.30)
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ PROSTREDIE PROKURÁTORA A ĎALŠIE PODMIENKY NA VÝKON FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 76
Na zlepšenie kultúry práce prokurátora a jeho služobného prostredia utvára služobný
úrad primerané podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu služobného prostredia, sociálnych
zariadení a zariadení na osobnú hygienu.
§ 77
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečiť stravovanie prokurátorov priamo v mieste výkonu
ich funkcie alebo v jeho blízkosti podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré
služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného
pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.24)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prokurátora vyslaného na služobnú cestu, ktorý
má nárok na stravné podľa osobitného predpisu.31)
§ 78
(1)
Prokurátor má právo na zabezpečenie elektronického systému právnych informácií, vhodných
technických zariadení a pomôcok umožňujúcich efektívny výkon funkcie prokurátora bez
zbytočných prieťahov a na bezplatné poskytnutie úradného odevu (talára).
(2)
Podrobnosti o úradnom odeve (talári) prokurátora ustanoví smernica, ktorú vydá generálny
prokurátor; táto smernica sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.32)
TRETÍ DIEL
PREHLBOVANIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE PROKURÁTORA
§ 80
(1)
Prokurátor má právo na zabezpečenie podmienok na systematické a bezplatné vzdelávanie
po celé obdobie výkonu svojej funkcie a na bezplatné poskytovanie právnych predpisov
nevyhnutných na riadny výkon funkcie prokurátora.
(2)
Vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje generálna prokuratúra, vyššia vojenská prokuratúra
a krajské prokuratúry. Po dohode s generálnou prokuratúrou sa na vzdelávaní prokurátorov
podieľajú aj vysoké školy a ďalšie vzdelávacie inštitúcie.
(3)
Prokurátori, ktorí sa podieľajú na organizácii vzdelávania a na lektorskej činnosti
pre prokurátorov a zamestnancov prokuratúry, majú právo na odmenu za túto činnosť,
ak ju vykonávajú nad rámec svojich služobných povinností.
§ 81
(1)
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie prokurátorov s cieľom
priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné
na výkon funkcie prokurátora na príslušnom úseku.
(2)
Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad prokurátorovi služobné voľno
v potrebnom rozsahu; za ten čas patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške funkčného
platu.
§ 82
(1)
Zvyšovanie kvalifikácie je nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných na výkon
funkcie prokurátora na vyššom stupni prokuratúry, na výkon osobitnej špecializácie
alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora.
(2)
Zvyšovanie kvalifikácie je aj ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom na
výkon funkcie prokurátora, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne štúdium
na vysokých školách alebo v iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej
republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.
(3)
Na základe žiadosti prokurátora môže generálny prokurátor rozhodnúť o udelení súhlasu
so zvýšením kvalifikácie prokurátora, ak je toto zvýšenie kvalifikácie v súlade s
požiadavkami na výkon jeho funkcie.
(4)
Rozhodnutie o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie prokurátora obsahuje
a)
meno a priezvisko prokurátora, ktorého sa rozhodnutie týka,
b)
doterajšie funkčné zaradenie prokurátora,
c)
určenie oblasti a spôsobu zvýšenia kvalifikácie,
d)
podmienky na zvyšovanie kvalifikácie,
e)
dôvod, pre ktorý sa udeľuje súhlas so zvýšením kvalifikácie,
f)
trvanie platnosti rozhodnutia,
g)
dátum vydania rozhodnutia,
h)
podpis generálneho prokurátora.
(5)
Prokurátorovi, ktorému bol udelený súhlas so zvýšením kvalifikácie, patrí študijné
voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
d)
desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej alebo inej záverečnej práce.
(6)
Počas študijného voľna podľa odseku 5 patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške
jeho naposledy určeného funkčného platu.
§ 83
(1)
Náklady súvisiace s prehlbovaním a zvyšovaním kvalifikácie prokurátora nahrádza generálna
prokuratúra.
(2)
Prokurátor je povinný nahradiť úplné alebo čiastočné náklady spojené so zvyšovaním
kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí o udelení súhlasu so zvýšením
kvalifikácie; to neplatí, ak prokurátor bol z funkcie odvolaný podľa § 15 ods. 3 písm. a) alebo ak sa funkcie prokurátora vzdal podľa § 16 ods. 1 písm. b).
(3)
O povinnosti nahradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie rozhodne generálna
prokuratúra. Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry je prípustné odvolanie, o ktorom
rozhodne generálny prokurátor.
ŠTVRTÝ DIEL
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
§ 85
Služobný úrad zabezpečí, ak o to prokurátor požiada, vybavenie vecí súvisiacich s
a)
uzavretím zmluvy o zdravotnom poistení prokurátora,
b)
komplexnou preventívnou zdravotnou prehliadkou prokurátora raz za dva roky.
PIATY DIEL
OSOBITNÉ SLUŽOBNÉ PODMIENKY PRE TEHOTNÉ PROKURÁTORKY, PRE PROKURÁTORKY, KTORÉ SA STARAJÚ
O MALOLETÉ DIEŤA, A PRE OSAMELÝCH PROKURÁTOROV, KTORÍ SA STARAJÚ O MALOLETÉ DIEŤA
§ 86
(1)
Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo
ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí o prokurátorke
do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu
podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho
mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu, a ak to nie je možné,
zaradiť ju dočasne na výkon takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení
jej patrí plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného
platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.
(2)
Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok,
nesmie byť nariadená služobná pohotovosť ani výkon funkcie nadčas. Prokurátorke, ktorá
je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť
alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom.
(3)
Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok,
nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má sídlo prokuratúra,
kde vykonáva svoju funkciu, ani mimo obvodu obce, v ktorej má trvalý pobyt. Prokurátorku,
ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok a mladšie ako osem rokov, možno vyslať
na služobnú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako aj pre prokurátorku, ktorá
je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(4)
Ak tehotná prokurátorka alebo prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15
rokov, požiada o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného služobného
času, vedúci služobného úradu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne
dôvody, najmä ak by tým nebolo ohrozené plnenie úloh prokuratúry. Prokurátorke, ktorá
má povolený kratší služobný čas, patrí funkčný plat zodpovedajúci tomuto kratšiemu
služobnému času.
(5)
Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora, ktorý je osamelý
a stará sa o maloleté dieťa.
(6)
Osamelou osobou sa rozumie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba alebo osoba osamelá
z iných vážnych dôvodov.
ŠIESTY DIEL
MATERSKÁ DOVOLENKA A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
§ 87
(1)
V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke materská
dovolenka v trvaní 28 týždňov. Prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac
detí, a prokurátorke, ktorá je osamelá, patrí materská dovolenka v rozsahu 37 týždňov.
(2)
Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie
osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov,
a ak prevzala dve alebo viac detí alebo ak ide o osamelú prokurátorku v trvaní 31
týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne vek osem mesiacov.
(3)
V rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 patrí prokurátorovi, ktorý
sa stará o narodené dieťa, rodičovská dovolenka, ak
a)
matka sa nemôže o dieťa starať,
b)
matka sa nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné ochorenie alebo
c)
prevzal do svojej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré
mu bolo na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov alebo ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných
orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého
matka zomrela.
(4)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke
ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka
a)
až do troch rokov veku dieťaťa alebo
b)
až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa
vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa
vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú.
(5)
Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej dovolenke.
To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.
(6)
Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou
o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
§ 88
(1)
Na materskú dovolenku nastupuje prokurátorka spravidla od začiatku šiesteho týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)
Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov
a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.
§ 89
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti
a prokurátorka zatiaľ začne vykonávať svoju funkciu, jej materská dovolenka alebo
ďalšia materská dovolenka sa tým preruší, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov
odo dňa pôrodu. Materská dovolenka sa poskytne prokurátorke opäť odo dňa, keď prevzala
dieťa zo zariadenia zdravotníckej starostlivosti do svojej starostlivosti a prestala
vykonávať funkciu prokurátorky, nie však dlhšie ako do času určeného pre ďalšiu materskú
dovolenku (§ 87 ods. 4).
(2)
Prokurátorke nepatrí materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka, ak dieťa,
o ktoré sa starala, je
a)
zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu alebo
b)
umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí,
ak do zariadenia s denným pobytom bolo umiestnené dieťa z dôvodu, že si to vyžaduje
jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča na základe vyjadrenia príslušného
ošetrujúceho (odborného) lekára.
(3)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je prokurátorka na materskej dovolenke alebo na ďalšej
materskej dovolenke, poskytne sa jej materská dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo
dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na rodičovskú dovolenku a na ďalšiu rodičovskú
dovolenku; rodičovskú dovolenku však možno prokurátorovi prerušiť za podmienok ustanovených
v odseku 1 aj pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa.
§ 90
(1)
Počas materskej dovolenky patrí prokurátorke peňažná pomoc v materstve podľa osobitného
zákona35) a príplatok k peňažnej pomoci v materstve (§ 133). Rovnaká peňažná pomoc patrí prokurátorovi
počas rodičovskej dovolenky.
(2)
Počas ďalšej materskej dovolenky patrí prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného
zákona.36) Rovnaký príspevok patrí prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.
SIEDMY DIEL
PRESTÁVKY NA DOJČENIE
§ 91
(1)
Prokurátorke, ktorá dojčí svoje dieťa, poskytne služobný úrad okrem prestávky podľa
§ 34 ods. 3 osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu po celý určený týždenný služobný čas,
patria každý služobný deň na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové
prestávky na dojčenie a počas ďalších troch mesiacov jedna polhodinová prestávka na
dojčenie.
(3)
Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu v kratšom služobnom čase, ktorý tvorí
aspoň polovicu určeného týždenného služobného času, patrí jedna polhodinová prestávka
na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú do služobného času.
ÔSMA HLAVA
ODMEŇOVANIE PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
PLAT PROKURÁTORA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 92
(1)
Prokurátorovi patrí za výkon jeho funkcie plat.
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBITNÉ NÁROKY SÚVISIACE SO ZÁNIKOM SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§ 125
Odchodné
(1)
Prokurátorovi, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. a), patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu. To
neplatí, ak prokurátorovi patrí odchodné podľa odseku 2.
(2)
Pri zániku služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodov nadobudnutia
nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, alebo pri odvolaní z funkcie
podľa § 15 ods. 3 písm. b) patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná
prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší
skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe
o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia
24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený
rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do
výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
(3)
Ak prokurátorovi už bolo vyplatené odchodné pri skoršom zániku jeho služobného pomeru
alebo podľa osobitných zákonov,47) odchodné sa kráti o vyplatenú sumu odchodného.
(4)
Právo na odchodné zaniká smrťou prokurátora. Ak právo na odchodné vzniklo pred smrťou
prokurátora a odchodné prokurátorovi nebolo vyplatené, právo na vyplatenie odchodného
prechádza na dedičov zomrelého prokurátora.
§ 126
Úmrtné
(1)
Ak služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, pozostalý
manžel má právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor
ku dňu úmrtia. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský dôchodok má právo na vyplatenie
10 % z výšky odchodného, na ktoré mal nárok prokurátor ku dňu úmrtia. Ak by výška
úmrtného pre pozostalého manžela a deti zomrelého prokurátora prevyšovala 100 % z
výšky odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého z nich. Ak niet pozostalého
manžela, právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného prechádza na pozostalé deti prokurátora.
Ak prokurátor zomrie pri výkone funkcie prokurátora alebo v súvislosti s ňou, úmrtné
sa vyplatí v plnej výške odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor. Na nároky pozostalých
sa toto ustanovenie vzťahuje aj vtedy, ak prokurátor o dôchodok nepožiada.
(2)
Právo na úmrtné zaniká smrťou osoby, ktorá má naň právo alebo na ktorú toto právo
prešlo. Ak tejto osobe vzniklo právo na úmrtné pred jej smrťou a nebolo jej vyplatené,
právo na vyplatenie úmrtného prechádza na jej dedičov.
Spoločné ustanovenia k odchodnému a úmrtnému
§ 127
(1)
Základný plat prokurátora na účely § 125 je základný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, ak by bol vykonával funkciu v
čase, keď mu vznikol nárok na odchodné.
(2)
Započítateľná prax na účely odchodného sa určuje podľa § 97.
§ 128
(1)
O odchodnom a o úmrtnom rozhoduje služobný úrad.
(2)
Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach odchodného a úmrtného možno podať do
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobného úradu odvolanie, o ktorom rozhodne
generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o
odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.
(3)
Právoplatné rozhodnutie o odchodnom a právoplatné rozhodnutie o úmrtnom je preskúmateľné
súdom podľa osobitného zákona.13)
(4)
Odchodné vyplatí služobný úrad najneskôr v deň splatnosti posledného platu prokurátora.
(5)
Úmrtné vyplatí služobný úrad osobe, ktorá má právo na úmrtné, v deň nasledujúci po
smrti prokurátora, najneskôr však do siedmich dní odo dňa, keď sa služobný úrad dozvedel
o smrti prokurátora alebo o jeho vyhlásení za mŕtveho.
§ 129
Ustanovenia § 125 až 128 sa nevzťahujú na prokurátora vojenskej prokuratúry; výsluhové zabezpečenie prokurátora
vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon.48)
DEVIATA HLAVA
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE
§ 130
Nemocenské zabezpečenie pri chorobe alebo úraze
(1)
V čase, keď prokurátor nevykonáva svoju funkciu pre chorobu alebo úraz, nemá nárok
na plat.
§ 131
Príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je prokurátor uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie pre chorobu alebo
úraz a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného zákona,49) patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi poskytnutým nemocenským
a funkčným platom po odpočítaní
a)
poistného na zdravotné poistenie,41)
b)
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)
c)
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)
(2)
Úhrn príplatku k nemocenskému a poskytnutého nemocenského nesmie presiahnuť výšku
funkčného platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného
na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie a preddavku na daň z príjmov zo
závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(3)
Prokurátorovi nepatrí príplatok k nemocenskému podľa odseku 1, ak dočasná neschopnosť
na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz vznikla v dôsledku služobného úrazu alebo
choroby z povolania (§ 166).
DRUHÝ DIEL
DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 134
Príplatok k dôchodku
(1)
Prokurátor má právo na príplatok k dôchodku, ak
a)
zanikol jeho služobný pomer a
b)
má nárok na výplatu starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.
(2)
Právo na príplatok k dôchodku má aj
a)
manželka, ktorá má nárok na vdovský dôchodok po zomrelom manželovi, ktorý bol prokurátorom,
b)
manžel, ktorý má nárok na vdovecký dôchodok po zomrelej manželke, ktorá bola prokurátorkou,
c)
nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomrelom rodičovi, ktorý
bol prokurátorom,
d)
nezaopatrené dieťa, ktoré má nárok na sirotský dôchodok po zomrelom prokurátorovi,
ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak bolo
dieťa v čase jeho smrti naňho prevažne odkázané výživou, ktorú zo závažných príčin
nemohli zabezpečiť rodičia dieťaťa.
(3)
Splnenie podmienky uvedenej v odseku 1 písm. b) sa nevyžaduje, ak služobný pomer
prokurátora zanikol smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
Výška príplatku k dôchodku
§ 135
(1)
Výška príplatku k dôchodku prokurátora je 3,75 % zo základu na výpočet príplatku
k dôchodku prokurátora za každý rok započítateľnej praxe; najviac však za 40 rokov.
Ak výkon funkcie netrval celý rok, prokurátorovi patrí príplatok v zodpovedajúcej
výške za každý mesiac výkonu funkcie.
(2)
Základom na výpočet príplatku k dôchodku prokurátora je výška dôchodku priznaného
prokurátorovi.
(3)
Výška príplatku k vdovskému dôchodku a k vdoveckému dôchodku je 60 % zo sumy, na
ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor.
(4)
Výška príplatku k sirotskému dôchodku je 30 % zo sumy, na ktorú by mal nárok zomrelý
prokurátor.
(5)
Úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku
k sirotskému dôchodku nesmie presiahnuť výšku príplatku k dôchodku prokurátora, na
ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor. Ak úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo
príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotskému dôchodku presahuje výšku
príplatku k dôchodku prokurátora, na ktorú by mal nárok zomrelý prokurátor, príplatok
k vdovskému dôchodku alebo príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatky k sirotskému
dôchodku sa pomerne skrátia.
(6)
Príplatok k dôchodku vypláca oprávneným osobám generálna prokuratúra mesačne vo výške
určenej podľa odsekov 1 až 5.
§ 136
Priznaný príplatok k dôchodku sa zvýši o ustanovené percento a o ustanovenú pevnú
sumu zvýšenia dôchodkov. Zvýšený príplatok patrí odo dňa, od ktorého patrí zvýšenie
dôchodku.
§ 137
Zánik práva na príplatok k dôchodku
(1)
Právo na príplatok k dôchodku prokurátora zaniká dňom smrti prokurátora. Ak právo
na príplatok vzniklo pred smrťou prokurátora a príplatok prokurátorovi nebol vyplatený,
právo na vyplatenie splatných súm prechádza postupne priamo na manžela zomrelého prokurátora,
jeho deti a rodičov, ak žili s prokurátorom v čase jeho smrti v domácnosti. Podmienka
spolužitia v domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na príplatok k
sirotskému dôchodku po zomrelom prokurátorovi.
(2)
Právo, ktoré prechádza na osoby uvedené v odseku 1, nie je predmetom dedičstva; predmetom
dedičstva sa stáva, ak niet týchto osôb.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 134 ods. 2, ak ide o príplatok k ich dôchodku.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K SOCIÁLNEMU ZABEZPEČENIU PROKURÁTORA
§ 138
(1)
Funkčný plat prokurátora na účely § 131 až 133 je funkčný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, keby vykonával funkciu v čase,
keď mu vznikol nárok na nemocenské, na podporu pri ošetrovaní člena rodiny alebo na
peňažnú pomoc v materstve.
§ 139
(1)
Nárok na príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny,
príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku (ďalej len „príplatok“)
vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Nárok na výplatu príplatku vzniká splnením podmienok ustanovených na vznik nároku
na príplatok a podaním žiadosti o priznanie príplatku.
§ 140
(1)
Služobný úrad rozhoduje o
a)
príplatku k nemocenskému,
b)
príplatku k podpore pri ošetrovaní člena rodiny,
c)
príplatku k peňažnej pomoci v materstve.
(2)
Generálna prokuratúre rozhoduje o
a)
príplatku k dôchodku prokurátora,
b)
príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku,
c)
príplatku k sirotskému dôchodku.
(3)
Proti rozhodnutiu služobného úradu podľa odseku 1 možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom
prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu
rozhodne generálny prokurátor.
(4)
Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry podľa odseku 2 možno podať do 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálny prokurátor.
(5)
Právoplatné rozhodnutie o príplatku je preskúmateľné súdom podľa osobitného zákona.13)
§ 141
(1)
Príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny a príplatok
k peňažnej pomoci v materstve sa vypláca pozadu, za príslušný kalendárny mesiac spolu
s platom.
(2)
Príplatok k dôchodku vypláca generálna prokuratúra vopred v pravidelných mesačných
lehotách ňou určených. Do cudziny sa vypláca príplatok k dôchodku pozadu v trojmesačných
lehotách, ak osoba oprávnená na príplatok k dôchodku písomne požiada generálnu prokuratúru
o zasielanie príplatku k dôchodku na svoju adresu v cudzine.
(3)
Výška príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 142
(1)
Príplatok sa
a)
prizná, ak sa dodatočne zistí, že priznanie príplatku sa neoprávnene odoprelo,
b)
zvýši, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1.
sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, než aká patrí, alebo
2.
sa priznal od neskoršieho dátumu, než od akého patrí,
c)
zníži, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1.
sa priznal alebo vyplatil vo vyššej sume, než aká patrí, alebo
2.
sa priznal od skoršieho dátumu, než od akého patrí,
d)
odníme, ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo vyplatil neoprávnene.
(2)
Príplatok sa prizná odo dňa, od ktorého patrí, alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
patrí jeho zvýšenie, najviac však za tri roky spätne odo dňa zistenia nároku alebo
uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie. Právo na výplatu priznaného
alebo zvýšeného príplatku sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do troch rokov odo dňa
jeho priznania alebo zvýšenia.
(3)
Príplatok sa zníži alebo odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie,
za ktoré sa už vyplatil. Ak sa príplatok zníži alebo odníme, musí ten, komu bol znížený
alebo odňatý, vrátiť neoprávnene vyplatené sumy, ak vedel alebo vzhľadom na okolnosti
musel vedieť, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene, alebo ak úmyselne
spôsobil, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene. Právo na vrátenie
neoprávnene vyplatených súm sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do jedného roka odo
dňa zníženia alebo odňatia príplatku alebo jeho časti, najneskôr do troch rokov odo
dňa vyplatenia príplatku alebo jeho časti.
§ 143
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na príplatok, jeho výplata sa
podľa povahy veci zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok podľa povahy veci vypláca
v nižšej alebo vyššej sume.
§ 144
Ustanovenia § 130 ods. 2 a § 131 až 143 sa nevzťahujú na prokurátora vojenskej prokuratúry. Sociálne zabezpečenie prokurátorov
vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon.51)
§ 145
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho
zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.52)
DESIATA HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A NÁHRADA ŠKODY
PRVÝ DIEL
PREDCHÁDZANIE ŠKODÁM
§ 147
Povinnosti služobného úradu
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať také podmienky na výkon funkcie prokurátora,
aby prokurátor mohol bez ohrozenia zdravia a majetku riadne vykonávať svoju funkciu.
Ak zistí nedostatky, je povinný bez zbytočného odkladu ich odstrániť alebo urobiť
opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Vedúci prokurátor je povinný kontrolovať, či prokurátor plní svoje služobné úlohy
tak, aby nedochádzalo ku škodám.
§ 148
Povinnosti prokurátora
(1)
Prokurátor je povinný pri výkone svojej funkcie počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví a majetku alebo k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda služobnému
úradu, je povinný bez zbytočného odkladu na to upozorniť vedúceho prokurátora. Ak
na odvrátenie hroziacej škody je potrebný zákrok, je povinný zakročiť; nemusí tak
urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu
seba alebo iného.
(2)
Ak prokurátor zistí, že nemá vytvorené podmienky potrebné na riadny výkon svojej
funkcie, je povinný na zistené nedostatky upozorniť vedúceho prokurátora.
DRUHÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU
§ 149
Všeobecná zodpovednosť prokurátora
(1)
Prokurátor zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením
svojej povinnosti pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie.
(2)
Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinnosti zo strany služobného úradu, zodpovednosť
prokurátora sa pomerne obmedzí.
§ 150
Zodpovednosť prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
(1)
Od prokurátora, ktorý vedome neupozornil vedúceho prokurátora na hroziacu škodu,
ani nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým bolo zabránilo bezprostrednému
vzniku škody, pričom mu v tom nebránila dôležitá okolnosť ani tým nevystavoval vážnemu
ohrozeniu seba alebo iného, služobný úrad môže požadovať, aby prispel na náhradu škody
v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu.
(2)
Pri posudzovaní zodpovednosti prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie
škody, ako aj pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliadne na to, čo bránilo prokurátorovi
splniť jeho povinnosť, na význam a rozsah škody a na jeho osobné a majetkové pomery.
Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného
mesačného funkčného platu.
Zodpovednosť prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný
vyúčtovať
§ 151
(1)
Ak prokurátor prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý
schodok.
(2)
Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za schodok celkom, prípadne sčasti,
a)
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo
b)
ak služobný úrad neodstráni nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými
hodnotami, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil
na tieto nedostatky.
(3)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
(4)
Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora
za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.
§ 152
(1)
Prokurátor, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak
a)
je dočasne pridelený na výkon funkcie na inú prokuratúru alebo na iný orgán (§ 9),
b)
je preložený na výkon funkcie na inú prokuratúru (§ 10),
c)
výkon jeho funkcie je prerušený (§ 12),
d)
výkon jeho funkcie je dočasne pozastavený (§ 13) alebo
e)
služobný úrad do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
(2)
Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti sa musí oznámiť služobnému úradu písomne;
odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti
služobnému úradu.
§ 153
(1)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká
a)
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b)
dohodou o jej zrušení,
c)
dňom odstúpenia od tejto dohody alebo
d)
dňom zániku služobného pomeru prokurátora.
(2)
Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu zániku dohody o hmotnej zodpovednosti.
§ 154
Zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov
(1)
Prokurátor zodpovedá za stratu predmetov, ktoré mu zveril služobný úrad, ak ich prevzatie
písomne potvrdil.
(2)
Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za zverený predmet celkom, prípadne sčasti, ak
a)
preukáže, že strata vznikla celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo
b)
služobný úrad neodstránil nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným
predmetom, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil
na tieto nedostatky.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti prokurátora za spôsobenú škodu
§ 155
Prokurátor, ktorý spôsobí škodu v duševnej poruche, zodpovedá za škodu len vtedy,
ak v čase spôsobenia škody bol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.
Ak sa však prokurátor vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť
svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave
spôsobenú.
§ 156
Prokurátor nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní hroziacej škody alebo
nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne
nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 157
(1)
Prokurátor, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu, je povinný, ak zákon neustanovuje
inak, nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil
uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže služobný úrad požadovať od prokurátora náhradu
aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho
spolužitia.
(3)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u jednotlivého prokurátora
presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu
pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola
škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave
po zneužití inej návykovej látky.
(4)
Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, prokurátor je povinný uhradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(5)
Ak zodpovedá za škodu niekoľko prokurátorov alebo prokurátor a iný zamestnanec prokuratúry,
každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
§ 158
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo
straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.
§ 159
§ 160
(1)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, príslušný orgán (§ 184) alebo súd môže určiť výšku náhrady škody v nižšej sume, ako je skutočná škoda, prípadne
ako je trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora. Ak bola škoda
spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití
inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný vyúčtovať,
alebo stratou zverených predmetov, môže byť výška náhrady škody takto znížená len
súdom. Určená výška náhrady škody sa však musí rovnať najmenej jednej tretine skutočnej
škody, a ak škoda presahuje trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora,
najmenej sume rovnajúcej sa jeho poslednému mesačnému funkčnému platu.
(2)
Výšku náhrady škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.
§ 161
Určovanie výšky náhrady škody
(1)
Výšku požadovanej náhrady škody určuje orgán uvedený v § 184.
(2)
Výšku požadovanej náhrady škody oznámi prokurátorovi a s prokurátorom prerokuje príslušný
orgán (§ 184) najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu
prokurátor zodpovedá.
(3)
Ak prokurátor uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške, služobný úrad a prokurátor
uzavrú dohodu o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady. Dohoda musí byť uzavretá
písomne, inak je neplatná. Osobitná písomná dohoda však nie je potrebná, ak škoda
už bola uhradená.
(4)
Služobný úrad je povinný vymáhať od prokurátora náhradu škody, za ktorú prokurátor
zodpovedá.
TRETÍ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM PROKURÁTORA ALEBO JEHO NESPRÁVNYM ÚRADNÝM
POSTUPOM
§ 162
(1)
Za škodu spôsobenú rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom
zodpovedá štát.
(2)
Podmienky, za akých môže štát vymáhať od prokurátora náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ustanovuje osobitný zákon.54)
ŠTVRTÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROKURÁTOROVI
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť štátu
§ 163
(1)
Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone funkcie alebo
v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá prokurátorovi
alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora. Za štát koná služobný
úrad.
(2)
Štát nezodpovedá prokurátorovi za škodu na dopravnom prostriedku, ktorý použil pri
plnení svojich služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez súhlasu vedúceho
prokurátora.
Druhý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania
§ 164
Základné ustanovenie
(1)
Ak došlo pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
zdravia prokurátora alebo jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), za škodu
tým vzniknutú zodpovedá štát. Štát zodpovedá aj za služobný úraz, ktorý prokurátorovi
alebo jeho blízkym osobám vznikol pre výkon funkcie prokurátora.
(2)
Za škodu spôsobenú prokurátorovi chorobou z povolania zodpovedá štát vtedy, ak pred
zistením tejto choroby prokurátor vykonával svoju funkciu za podmienok, za akých vzniká
choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(3)
Príslušný orgán (§ 184) je povinný prerokovať rozsah a spôsob náhrady škody bez zbytočného odkladu s prokurátorom,
a ak to nie je možné, s jeho blízkou osobou. K rozsahu a spôsobu náhrady škody sa
vyjadrí aj prokurátorská rada.
§ 165
Náhrada škody pri poškodení zdravia prokurátora
Prokurátorovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania,
je štát povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť za podmienok ustanovených
týmto zákonom
a)
náhradu za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre
služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 166),
b)
náhradu za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
pre služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 167),
c)
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 168),
d)
mimoriadne odškodnenie (§ 169),
e)
náhradu nákladov spojených s liečením (§ 170),
f)
náhradu vecnej škody (§ 171).
§ 166
Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
(1)
Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre
služobný úraz alebo chorobu z povolania je rozdiel medzi poskytnutým nemocenským a
posledným mesačným funkčným platom prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným
úrazom alebo chorobou z povolania po odpočítaní
a)
poistného na zdravotné poistenie,41)
b)
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)
c)
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)
(2)
Náhrada podľa odseku 1 patrí prokurátorovi aj pri ďalšej neschopnosti na výkon funkcie
z dôvodu toho istého služobného úrazu alebo choroby z povolania; pritom sa vychádza
z mesačného funkčného platu prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom
alebo chorobou z povolania, ak je to pre prokurátora výhodnejšie, inak z mesačného
funkčného platu pred vznikom tejto ďalšej škody.
§ 167
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
(1)
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
pre služobný úraz alebo chorobu z povolania sa pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity poskytne v takej výške, aby spolu s invalidným dôchodkom alebo čiastočným
invalidným dôchodkom a príplatkom k dôchodku dosiahla sumu, ktorá zodpovedá naposledy
určenému mesačnému funkčnému platu prokurátora pred vznikom služobného úrazu alebo
choroby z povolania. Pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.
(2)
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
pre služobný úraz alebo chorobu z povolania pri uznaní invalidity alebo čiastočnej
invalidity určená podľa odseku 1 patrí aj vtedy, ak služobný pomer prokurátora zanikol
odvolaním z funkcie prokurátora podľa § 15 ods. 3 písm. a). Tento nárok nezaniká ani vtedy, ak počas invalidity alebo čiastočnej invalidity
začne vykonávať zárobkovú činnosť.
(3)
Právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká
a)
odňatím invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku,
b)
dosiahnutím 65. roku veku alebo
c)
smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho.
§ 168
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
(1)
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré prokurátor utrpel
v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytne jednorazovo podľa
osobitného predpisu.55)
(2)
Ak prokurátor utrpel služobný úraz v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou
pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu
funkcie prokurátora, patrí mu náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
najmenej v dvojnásobnej výške určenej osobitným predpisom.55)
§ 169
Mimoriadne odškodnenie
Prokurátor, ktorý následkom služobného úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného
činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania,
ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, stratil schopnosť vykonávať funkciu
prokurátora, má právo na jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej
mzdy.
§ 170
Náhrada nákladov spojených s liečením
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, a to na základe predložených dokladov.
§ 171
Náhrada vecnej škody
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu
vecnej škody, ktorá mu z týchto dôvodov vznikla. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.
§ 172
Náhrada škody pri úmrtí prokurátora
Ak prokurátor následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, štát je
povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť oprávneným osobám za podmienok ustanovených
týmto zákonom
a)
náhradu nákladov spojených s liečením a s pohrebom (§ 173),
b)
náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 174),
c)
jednorazové odškodnenie pozostalých (§ 175),
d)
náhradu vecnej škody (§ 176).
§ 173
Náhrada nákladov spojených s liečením a s pohrebom
(1)
Ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, má ten,
kto uhradil náklady spojené s jeho liečením a s pohrebom, nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s liečením a na náhradu primeraných nákladov spojených
s pohrebom. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta príspevok na pohreb poskytnutý
podľa osobitného zákona.56)
(2)
Náklady spojené s pohrebom sú najmä
a)
náklady účtované pohrebným ústavom,
b)
cintorínske poplatky,
c)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do výšky 25 000 Sk,
d)
náklady na úpravu hrobu,
e)
cestovné náklady,
f)
jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie.
(3)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa uhradia len manželovi (druhovi),
deťom, rodičom, prarodičom a vnukom prokurátora a osobám, ktoré boli na zomrelého
prokurátora odkázané výživou.
(4)
Náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a s pohrebom vyplatí oprávnenej
osobe bez zbytočného odkladu generálna prokuratúra na základe predložených dokladov.
§ 174
Náhrada nákladov na výživu pozostalých
(1)
Pozostalým, ktorým zomrelý prokurátor poskytoval výživu alebo bol povinný výživu
poskytovať, patrí náhrada nákladov na výživu, ak prokurátor zomrel následkom služobného
úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí len vtedy, ak nie je uhradená dávkami
dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z tohto istého dôvodu.
(3)
Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z posledného mesačného
funkčného platu prokurátora, ktorý mu patril pred vznikom služobného úrazu alebo choroby
z povolania.
§ 175
Jednorazové odškodnenie pozostalých
Manželovi a každému dieťaťu zomrelého prokurátora, ktoré má nárok na sirotský dôchodok,
patrí jednorazové odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak prokurátor
zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorému došlo v dôsledku
trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku
konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora. V odôvodnených prípadoch
sa jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy môže priznať
aj rodičom zomrelého prokurátora.
§ 176
Náhrada vecnej škody
Dedičom prokurátora patrí náhrada vecnej škody, ktorá vznikla v súvislosti so služobným
úrazom alebo chorobou z povolania, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu
alebo choroby z povolania. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.
§ 177
Spoločné ustanovenie
Ustanovenia § 163 až 176 sa vzťahujú aj na blízke osoby prokurátora, ak utrpeli škodu v dôsledku trestného
činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania,
ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora.
Tretí oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri odvracaní škody
§ 178
(1)
Štát zodpovedá za škodu, ktorú utrpel prokurátor pri odvracaní škody hroziacej majetku
štátu, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pri tom spôsobom primeraným
okolnostiam.
(2)
Prokurátor, ktorý utrpel pri odvracaní škody podľa odseku 1 vecnú škodu, má právo
na jej náhradu, ako aj na úhradu účelne vynaložených nákladov. Ak utrpel škodu na
zdraví, posudzuje sa toto poškodenie ako služobný úraz.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa rovnako vzťahuje na prokurátora, ktorý utrpel škodu pri odvracaní
nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal služobný
úrad, ale len vtedy, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal
spôsobom primeraným okolnostiam.
Štvrtý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach
§ 179
(1)
Štát zodpovedá za škodu na veciach, ktoré prokurátor odložil pri výkone svojej funkcie
alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie na mieste na to určenom, a ak také miesto
nie je určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie
obvykle nenosia, štát zodpovedá iba vtedy, ak ich služobný úrad, na ktorom funkciu
prokurátor vykonáva, prevzal do osobitnej úschovy.
(2)
Prokurátor má právo na náhradu škody spôsobenej na odložených veciach za podmienok
uvedených v odseku 1 v plnej výške.
(3)
Právo na náhradu škody za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, napríklad
väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti, a ktoré služobný úrad, na ktorom prokurátor
vykonáva svoju funkciu, neprevzal do osobitnej úschovy, má prokurátor najviac do sumy
15 000 Sk. Toto obmedzenie neplatí, ak sa zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil
iný prokurátor alebo zamestnanec prokuratúry alebo že tieto veci služobný úrad prevzal
do osobitnej úschovy.
(4)
Nárok na náhradu škody podľa odsekov 2 a 3 zanikne, ak prokurátor o škode neupovedomil
služobný úrad bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode
dozvedel.
Piaty oddiel
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 180
(1)
Služobný úrad je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť prokurátorovi skutočnú
škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Ak služobný úrad preukáže, že škodu zavinil aj poškodený prokurátor, jeho zodpovednosť
sa pomerne obmedzí.
(3)
Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému prokurátorovi škodu, má právo na náhradu
voči tomu, kto poškodenému za škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v
rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému prokurátorovi.
§ 181
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo
straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.
Šiesty oddiel
Dôvody zbavenia sa zodpovednosti
§ 182
(1)
Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu celkom, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej
funkcie alebo v priamej súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol
s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali, alebo
b)
škodu spôsobil prokurátor v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo
v stave po zneužití inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť,
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu sčasti, ak preukáže, že
a)
prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti
s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)
jednou z príčin škody bolo spôsobenie škody prokurátorom v stave pod vplyvom alkoholu,
ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky alebo
c)
prokurátorovi vznikla škoda preto, lebo si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom
správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, príkazy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia ani predpisy požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne
a musel si byť pritom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže
privodiť služobný úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa štát zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, ktorú znáša prokurátor,
podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) má prokurátor právo
na náhradu aspoň jednej tretiny škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce
z rizika.
§ 183
Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak prokurátor utrpel škodu
a)
počas súdneho pojednávania alebo pri účasti na inom úkone, ktorý vykonával súd,
b)
pri výsluchu osoby v priestoroch prokuratúry alebo pri účasti na úkone, ktorý vykonával
policajný orgán alebo prokurátor, alebo
c)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej
na majetku, ak prokurátor tento stav sám úmyselne nevyvolal.
PIATY DIEL
KONANIE VO VECIACH NÁHRADY ŠKODY
§ 184
(1)
Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa
tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni
a)
osobitná komisia zriadená na služobnom úrade prokurátora, ktorý zodpovedá za škodu
alebo ktorému bola spôsobená škoda,
b)
osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak
1.
za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená
prokurátorovi generálnej prokuratúry,
2.
za škodu zodpovedá spoločne prokurátor generálnej prokuratúry a prokurátor alebo
zamestnanec inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne prokurátorovi
generálnej prokuratúry a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
3.
za škodu zodpovedá spoločne krajský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec inej
prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne krajskému prokurátorovi a prokurátorovi
alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
4.
za škodu zodpovedá spoločne vyšší vojenský prokurátor a prokurátor alebo zamestnanec
inej prokuratúry alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vyššiemu vojenskému prokurátorovi
a prokurátorovi alebo zamestnancovi inej prokuratúry,
c)
osobitná komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre, ak za škodu zodpovedá
spoločne vojenský obvodný prokurátor a jemu podriadený prokurátor alebo zamestnanec
alebo ak škoda bola spôsobená spoločne vojenskému obvodnému prokurátorovi a jemu podriadenému
prokurátorovi alebo zamestnancovi.
(2)
Osobitné komisie uvedené v odseku 1 zriaďuje príslušný vedúci služobného úradu, ak
generálny prokurátor nerozhodne inak.
(3)
O odvolaní proti rozhodnutiu
a)
orgánu uvedeného v odseku 1 písm. a) a c) rozhoduje generálna prokuratúra,
b)
orgánu uvedeného v odseku 1 písm. b) rozhoduje generálny prokurátor.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
§ 186
(1)
Výkonom funkcie prokurátora sa na účely zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich
nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona rozumie plnenie služobných povinností
prokurátora pri zabezpečovaní úloh prokuratúry.
(2)
Úkony prokurátora v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora sú úkony prokurátora
obvyklé alebo potrebné pred začiatkom výkonu jeho funkcie alebo po jej skončení. Úkonmi
podľa predchádzajúcej vety však nie je cesta do miesta pravidelného výkonu jeho funkcie
a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani
cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte prokuratúry. Vyšetrenie v zdravotníckom
zariadení vykonávané na príkaz služobného úradu alebo ošetrenie pri prvej pomoci a
cesta na ne a späť sa považujú za úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom
funkcie prokurátora.
(3)
Cestou do miesta pravidelného výkonu funkcie a späť sa rozumie cesta z miesta trvalého
pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta vstupu do objektu prokuratúry, kde obvykle
vykonáva svoju funkciu, alebo na iné miesto určené na plnenie úloh a späť.
(4)
Cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta výkonu funkcie
prokurátora alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom služobnej cesty,
ak nie je súčasne obcou jeho miesta výkonu funkcie a späť, sa posudzuje ako úkon potrebný
pred začiatkom výkonu funkcie alebo po jeho skončení.
JEDENÁSTA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI PROKURÁTORA
§ 187
Disciplinárna zodpovednosť
§ 188
Disciplinárne previnenie
Disciplinárnym previnením je
a)
zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora,
b)
správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti
a nestrannosti pri rozhodovaní,
c)
správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry.
§ 189
Disciplinárne opatrenia
(1)
Za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom uloží prokurátorovi
niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
napomenutie,
b)
písomné pokarhanie,
c)
zníženie základného platu až o 15 % najviac na tri mesiace; pri opätovnom disciplinárnom
previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho opatrenia,
najviac na šesť mesiacov,
d)
odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora,
e)
preloženie na inú prokuratúru toho istého stupňa alebo na prokuratúru nižšieho stupňa,
f)
zbavenie výkonu funkcie prokurátora.
(2)
Za konanie uvedené v § 187 písm. b) sa uloží prokurátorovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom v zákone niektoré z týchto
disciplinárnych opatrení:
a)
písomné pokarhanie,
b)
pokuta,
c)
zákaz činnosti s výnimkou zákazu výkonu funkcie prokurátora,
d)
prepadnutie veci.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§ 190
(1)
Disciplinárne opatrenia uvedené v § 189 možno uložiť jednotlivo alebo popri sebe, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
Popri sebe nemožno uložiť disciplinárne opatrenia uvedené v
(3)
Ak je prokurátorovi uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie,
ktoré spočíva v
a)
úmyselnom neplnení povinnosti podať majetkové priznanie,
b)
podaní úmyselne neúplného alebo nepravdivého majetkového priznania alebo
c)
úmyselnom nesplnení povinnosti preukázať spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov
potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní,
generálny prokurátor právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie zverejní.
§ 191
(1)
Pri ukladaní disciplinárnych opatrení sa prihliada na závažnosť disciplinárneho previnenia
alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia, na okolnosti prípadu, doterajšie
správanie a plnenie služobných povinností prokurátora.
(2)
Nedostatky pri plnení služobných povinností menšieho významu alebo poklesky v správaní
menšieho významu, alebo konanie uvedené v § 187 písm. b) môže orgán, ktorý je oprávnený podať návrh na začatie disciplinárneho konania, vybaviť,
ak je to postačujúce, aj písomným napomenutím prokurátora. Prokurátor, ktorému bolo
doručené napomenutie, môže podať disciplinárnej komisii do 15 dní od doručenia napomenutia
návrh, aby rozhodla, že napomenutie je neplatné. Na konanie o určenie neplatnosti
napomenutia sa primerane vzťahujú ustanovenia o disciplinárnom konaní.
§ 192
Disciplinárna komisia
(1)
Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna
komisia zriadená na generálnej prokuratúre.
(2)
Disciplinárna komisia je zložená z predsedu a štyroch členov, ktorí musia byť prokurátormi.
Predsedu a ostatných členov disciplinárnej komisie, ako aj potrebný počet náhradníkov
vymenúva na tri roky generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov.
(3)
Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej
komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.
(4)
Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne
generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej
komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.
(5)
Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím
jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.
§ 193
Vylúčenie člena disciplinárnej komisie
(1)
Člen disciplinárnej komisie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so
zreteľom na jeho pomer k veci alebo k prokurátorovi, proti ktorému sa začalo disciplinárne
konanie, k jeho obhajcovi alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, možno mať pochybnosti
o jeho nezaujatosti.
(2)
Člen disciplinárnej komisie je vylúčený aj z prejednávania a rozhodovania veci v
odvolacej disciplinárnej komisii a naopak.
(3)
Len čo sa člen disciplinárnej komisie dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,
oznámi to bez zbytočného odkladu generálnemu prokurátorovi. V konaní môže urobiť len
tie úkony, ktoré neznesú odklad.
(4)
Prokurátor, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, má právo vyjadriť sa ku
skutočnostiam, pre ktoré je člen disciplinárnej komisie vylúčený. Tieto skutočnosti
je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť generálnemu prokurátorovi.
(5)
O tom, či je člen disciplinárnej komisie vylúčený, rozhodne generálny prokurátor.
Ak generálny prokurátor rozhodne, že člen disciplinárnej komisie je vylúčený, určí
namiesto vylúčeného člena disciplinárnej komisie v poradí prvého z počtu náhradníkov.
§ 194
Neprípustnosť disciplinárneho konania
(1)
Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať
a musí byť zastavené, ak
a)
tomu bráni amnestia udelená vládou Slovenskej republiky,
b)
zanikla disciplinárna zodpovednosť prokurátora,
c)
zanikol služobný pomer prokurátora; ak je prokurátor disciplinárne stíhaný za konanie
uvedené v § 187 písm. b), disciplinárna komisia postúpi vec orgánu príslušnému na prejednanie takého konania,
d)
disciplinárne konanie je podmienené súhlasom poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka
a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť, alebo
e)
skoršie disciplinárne konanie pre ten istý skutok, alebo skoršie konanie o priestupku
alebo inom správnom delikte pre ten istý skutok sa skončilo právoplatným rozhodnutím,
alebo bolo právoplatne zastavené a rozhodnutie vydané v skoršom konaní nebolo zrušené.
(2)
V disciplinárnom konaní, ktoré bolo zastavené z dôvodov uvedených v odseku 1 písm.
a) a b), sa pokračuje, ak prokurátor, proti ktorému sa viedlo disciplinárne konanie,
vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia o zastavení disciplinárneho konania, že
na prejednaní veci trvá; prokurátor musí byť o tom poučený.
§ 195
Právo na obhajobu
Prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie, má právo obhajovať sa sám
alebo zvoliť si obhajcu. Obhajcom prokurátora v disciplinárnom konaní môže byť len
prokurátor alebo advokát. Na ústnom pojednávaní pred disciplinárnou komisiou nemôže
byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok alebo znalec.
DRUHÝ DIEL
DISCIPLINÁRNE KONANIE
Začatie disciplinárneho konania
§ 196
(1)
Disciplinárne konanie sa začína na návrh. Bez návrhu sa disciplinárne konanie začína
len vtedy, ak vec odovzdal alebo postúpil disciplinárnej komisii orgán činný v trestnom
konaní.59)
(2)
Disciplinárne konanie je začaté dňom doručenia
a)
návrhu na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii alebo
b)
rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci
disciplinárnej komisii.
§ 197
(1)
Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať
a)
generálny prokurátor proti prokurátorovi ktorejkoľvek prokuratúry,
b)
minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany“) proti ktorémukoľvek
prokurátorovi vojenskej prokuratúry,
c)
námestník generálneho prokurátora proti prokurátorom generálnej prokuratúry a vedúcim
prokurátorom, ktorí patria do jeho riadiacej pôsobnosti,
d)
príslušný krajský prokurátor proti prokurátorovi krajskej prokuratúry, okresnému
prokurátorovi a prokurátorovi okresnej prokuratúry,
e)
vyšší vojenský prokurátor proti prokurátorovi vyššej vojenskej prokuratúry, vojenskému
obvodnému prokurátorovi a prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry,
f)
príslušný okresný prokurátor proti prokurátorovi okresnej prokuratúry,
g)
príslušný vojenský obvodný prokurátor proti prokurátorovi vojenskej obvodnej prokuratúry
(ďalej len „navrhovateľ“).
(2)
Návrh na začatie disciplinárneho konania musí obsahovať
a)
meno, priezvisko a funkciu navrhovateľa,
b)
meno, priezvisko a dátum narodenia prokurátora, proti ktorému návrh smeruje,
c)
opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, s uvedením miesta,
času a spôsobu jeho spáchania, a ak ide o konanie uvedené v § 187 písm. b), aj označenie príslušných ustanovení zákona, ktorého znaky také konanie napĺňa, a
dôkazy, ktoré svedčia o spáchaní takého konania,
d)
označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera,
e)
navrhované disciplinárne opatrenie,
f)
dátum vyhotovenia návrhu,
g)
podpis navrhovateľa.
(3)
Navrhovateľ môže podať návrh na začatie disciplinárneho konania disciplinárnej komisii
do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o disciplinárnom previnení prokurátora
alebo o konaní uvedenom v § 187 písm. b), najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia alebo
konania uvedeného v § 187 písm. b).
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania môže navrhovateľ vziať kedykoľvek späť,
a to až dovtedy, kým sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu.
V takom prípade nový návrh už nemožno podať.
§ 198
(1)
Disciplinárne konanie nemožno začať, a ak sa už začalo, nemožno v ňom pokračovať
a musí sa zastaviť, ak uplynul jeden rok
a)
od spáchania disciplinárneho previnenia alebo od konania uvedeného v § 187 písm. b), alebo
b)
od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku súdu za ten istý skutok.
(2)
Disciplinárne konanie za priestupok
a)
proti občianskemu spolunažívaniu
1.
ublížením inému na cti urazením alebo vydaním na posmech,60)
2.
ublížením inému na zdraví z nedbanlivosti,61)
3.
úmyselným narušením občianskeho spolunažívania vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným
ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným
hrubým správaním,62)
b)
proti majetku,63)
ktorý spáchal prokurátor proti blízkej osobe,15) nemožno začať bez súhlasu poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka, a ak už bolo
začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí sa zastaviť.
(3)
Súhlas s disciplinárnym konaním v prípadoch podľa odseku 2 môže poškodený, jeho zástupca
alebo opatrovník výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým
sa odvolacia disciplinárna komisia odoberie na záverečnú poradu. Súhlas výslovne vzatý
späť už nemožno znovu udeliť.
§ 199
Upovedomenie o začatí disciplinárneho konania
(1)
O začatí disciplinárneho konania upovedomí prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne
konanie, predseda disciplinárnej komisie doručením oznámenia o začatí disciplinárneho
konania a návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní o odovzdaní veci alebo o postúpení veci. V oznámení o začatí disciplinárneho
konania ho súčasne poučí o práve zvoliť si obhajcu, vyjadriť sa ku skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhnúť dôkazy na svoju obhajobu.
(2)
Oznámenie o začatí disciplinárneho konania sa doručuje prokurátorovi, proti ktorému
sa začalo disciplinárne konanie, do vlastných rúk.
(3)
O začatí disciplinárneho konania upovedomí predseda disciplinárnej komisie tiež
a)
generálneho prokurátora, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania,
b)
ministra obrany, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a disciplinárne
konanie sa začalo proti prokurátorovi vojenskej prokuratúry,
c)
vedúceho služobného úradu, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a
disciplinárne konanie sa začalo proti prokurátorovi, ktorý patrí do jeho riadiacej
pôsobnosti,
d)
okresnému prokurátorovi, ak nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania a ide
o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej prokuratúry.
§ 200
Predbežné úkony
Ak obsah návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predbežné objasnenie uvádzaných
skutočností, predseda disciplinárnej komisie alebo ním poverený člen disciplinárnej
komisie vykoná potrebné úkony. Môže najmä zistiť stanovisko prokurátora, proti ktorému
sa začalo disciplinárne konanie, zistiť potrebné ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré
v návrhu nie sú uvedené, a ak ide o listiny alebo iné veci, zadovážiť ich na vykonanie
dôkazu.
§ 201
Rozhodnutie bez ústneho pojednávania
Disciplinárna komisia bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný neoprávnenou osobou, oneskorene
alebo bol vzatý späť,
b)
návrh na začatie disciplinárneho konania je nesprávny alebo neúplný a navrhovateľ
napriek výzve predsedu disciplinárnej komisie tento nedostatok v určenej lehote neodstránil
a v disciplinárnom konaní pre tento nedostatok nemožno pokračovať, alebo
c)
disciplinárne konanie je neprípustné (§ 194).
§ 202
Prerušenie disciplinárneho konania
(1)
Ak sa disciplinárna komisia domnieva, že skutočnosti, ktoré sa prokurátorovi kladú
za vinu, nasvedčujú tomu, že spáchal trestný čin, oznámi to orgánu činnému v trestnom
konaní; disciplinárne konanie môže v takom prípade prerušiť.
(2)
Disciplinárna komisia môže prerušiť disciplinárne konanie aj vtedy, ak sa dozvie,
že pre skutok, pre ktorý sa disciplinárne konanie začalo, sa proti prokurátorovi vedie
trestné konanie.
(3)
Prerušenie disciplinárneho konania môže trvať najneskôr do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia vydaného v trestnom konaní. Ak po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
vydaného v trestnom konaní nie sú splnené podmienky na pokračovanie v disciplinárnom
konaní, disciplinárna komisia disciplinárne konanie zastaví.
(4)
Ak je disciplinárne konanie prerušené, neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v
konaní pokračuje, lehoty začínajú plynúť znova.
§ 203
Nariadenie ústneho pojednávania
(1)
Po vykonaní predbežných úkonov, alebo ak nie sú také úkony potrebné, predseda disciplinárnej
komisie určí termín ústneho pojednávania a upovedomí o ňom
a)
navrhovateľa,
b)
prokurátora, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie,
c)
obhajcu prokurátora, ak prokurátora zastupuje v disciplinárnom konaní,
d)
poškodeného, jeho zástupcu alebo opatrovníka,
e)
osoby uvedené v § 199 ods. 3.
(2)
O nariadení ústneho pojednávania sa musia osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až d)
upovedomiť najneskôr päť dní pred ústnym pojednávaním.
Rozhodnutie disciplinárnej komisie
§ 208
(1)
Ak disciplinárna komisia dospeje k záveru, že prokurátor, proti ktorému sa vedie
disciplinárne konanie, sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného
v § 187 písm. b), rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie podľa tohto zákona, prípadne
aj povinnosť nahradiť škodu, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený. Disciplinárna
komisia však môže poškodeného odkázať na uplatnenie nároku na náhradu škodu pred iným
príslušným orgánom, a to aj vtedy, ak prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne
konanie, nárok poškodeného na náhradu škody uzná čo i len sčasti.
(2)
Disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne
konanie, ak dospeje k záveru, že
a)
prokurátor sa nedopustil disciplinárneho previnenia alebo konania uvedeného v § 187 písm. b), alebo
b)
nemožno preukázať, že prokurátor sa dopustil disciplinárneho previnenia alebo konania
uvedeného v § 187 písm. b).
(3)
Ak disciplinárna komisia oslobodí prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne
konanie, má prokurátor nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti
s disciplinárnym konaním. Disciplinárna komisia rozhodne o tomto nároku vo svojom
rozhodnutí. Ak nárok na náhradu trov je sporný a treba vykonať ďalšie šetrenie, rozhodne
o nároku prokurátora na náhradu trov samostatným rozhodnutím. Poškodeného, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody, odkáže na uplatnenie nároku na náhradu škody pred iným príslušným
orgánom.
(4)
Predseda disciplinárnej komisie vyhlási rozhodnutie na ústnom pojednávaní vždy verejne.
Rozhodnutie treba vyhotoviť písomne. Okrem výroku musí rozhodnutie obsahovať aj jeho
stručné odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
§ 209
Disciplinárna komisia zastaví disciplinárne konanie, ak
a)
je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie,
b)
skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne konanie, nie je disciplinárnym previnením
alebo konaním uvedeným v § 187 písm. b),
c)
prokurátor bol právoplatne odsúdený za trestný čin z nedbanlivosti a tento trestný
čin nebol spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora,
d)
disciplinárne konanie sa stalo neprípustným,
e)
to ustanovuje tento zákon.
§ 210
Doručenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí
a)
prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
obhajcovi prokurátora,
c)
navrhovateľovi,
d)
poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,
e)
osobám uvedeným v § 199 ods. 3,
f)
služobnému úradu prokurátora,
g)
okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej
prokuratúry.
(2)
Rozhodnutie disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 1 písm. a)
až d) do vlastných rúk.
TRETÍ DIEL
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY A ODVOLACIA DISCIPLINÁRNA KOMISIA
§ 211
Odvolanie
(1)
Proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia. Odvolanie treba podať disciplinárnej komisii. Podanie
odvolania má odkladný účinok.
(2)
Odvolanie môže podať
a)
prokurátor, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
navrhovateľ,
c)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody, prípadne jeho zástupca alebo opatrovník.
(3)
O odvolaní rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia.
(4)
Ak odvolacia disciplinárna komisia odvolanie nezamietne, napadnuté rozhodnutie úplne
alebo sčasti zruší a vo veci rozhodne spravidla sama; môže však vec vrátiť na nové
prejednanie a rozhodnutie disciplinárnej komisii.
(5)
Rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie sa doručí
a)
prokurátorovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie,
b)
obhajcovi prokurátora,
c)
navrhovateľovi,
d)
poškodenému, prípadne jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi,
e)
osobám uvedeným v § 199 ods. 3,
f)
služobnému úradu prokurátora,
g)
okresnej prokuratúre, ak ide o disciplinárne konanie proti prokurátorovi okresnej
prokuratúry.
(6)
Rozhodnutie odvolacej disciplinárnej komisie sa doručí osobám uvedeným v odseku 5
písm. a) až d) do vlastných rúk.
(7)
Proti rozhodnutiu odvolacej disciplinárnej komisie je odvolanie neprípustné. Právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní je preskúmateľné súdom podľa osobitného
zákona.13)
(8)
Právoplatné rozhodnutie disciplinárnej komisie o zákaze viesť motorové vozidlo doručí
vedúci služobného úradu okresnému dopravnému inšpektorátu príslušnému podľa miesta
trvalého pobytu prokurátora.
§ 212
Odvolacia disciplinárna komisia
(1)
Odvolacia disciplinárna komisia je zložená z predsedu a desiatich členov, ktorí musia
byť prokurátormi. Predsedu a ostatných členov odvolacej disciplinárnej komisie, ako
aj potrebný počet náhradníkov vymenúva na tri roky generálny prokurátor na návrh rady
prokurátorov.
(2)
Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášania a môže konať, ak je prítomný
predseda odvolacej disciplinárnej komisie a ostatní členovia odvolacej disciplinárnej
komisie alebo ich náhradníci.
(3)
Náhradník môže nahradiť člena odvolacej disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom
rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi odvolacej
disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí odvolacej disciplinárnej komisie.
(4)
Odvolacia disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred
uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.
(5)
Na vylúčenie člena odvolacej disciplinárnej komisie sa vzťahuje § 193.
§ 213
Obnova disciplinárneho konania
Prokurátor môže podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia disciplinárnej
komisie návrh na povolenie obnovy disciplinárneho konania.
ŠTVRTÝ DIEL
VÝKON ROZHODNUTIA DISCIPLINÁRNEJ KOMISIE
§ 214
(1)
Opatrenia potrebné na výkon uloženého disciplinárneho opatrenia vykoná vedúci služobného
úradu, a ak ide o disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. d) až f), generálny prokurátor.
(2)
Výnos pokút uložených v disciplinárnom konaní je príjmom štátneho rozpočtu. Vlastníkom
prepadnutých vecí sa stáva štát.
(3)
Disciplinárne opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. b) až d) sa vykonajú aj vtedy, ak prokurátorovi, ktorému sa uložili, zanikol služobný pomer.
Na rozhodnutie o upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia podľa § 189 ods. 2 písm. c) je príslušná disciplinárna komisia.
(4)
Disciplinárne opatrenie uložené za konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitného
zákona,57) alebo za jeho zvyšok nemožno vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
(5)
Rozhodnutie o povinnosti prokurátora nahradiť škodu možno vykonať podľa osobitného
zákona.65)
PIATY DIEL
ZAHLADENIE DISCIPLINÁRNEHO POSTIHU
§ 215
Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia
disciplinárnej komisie sa hľadí na prokurátora, akoby nebol disciplinárne potrestaný.
Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia do tohto času neskončil, disciplinárny postih
sa zahladzuje až vykonaním disciplinárneho opatrenia alebo nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia o upustení od výkonu zvyšku zákazu činnosti.
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE DISCIPLINÁRNE KONANIE
§ 216
Ak tento zákon neustanovuje inak, na disciplinárne konanie sa primerane vzťahuje osobitný
zákon.66)
§ 217
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na právoplatne neskončené disciplinárne konania
začaté podľa doterajších predpisov, ak je to pre prokurátora, proti ktorému sa vedie
disciplinárne konanie, priaznivejšie.
(2)
Prokurátorovi nemožno uložiť za disciplinárne previnenie alebo za konanie podľa § 187 písm. b) spáchané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona prísnejšie disciplinárne opatrenie,
než aké bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
DVANÁSTA HLAVA
SAMOSPRÁVA PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
ORGÁNY SAMOSPRÁVY PROKURÁTOROV, ICH PÔSOBNOSŤ A FUNKČNÉ OBDOBIE
Orgány samosprávy
§ 218
(1)
Orgány samosprávy prokurátorov sa zriaďujú na ochranu práv a oprávnených záujmov
prokurátorov.
(2)
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátori sú povinní vytvárať orgánom samosprávy
prokurátorov primerané podmienky na plnenie ich úloh, najmä sú povinní poskytnúť im
potrebné informácie vo veciach, v ktorých sa od samosprávnych orgánov žiada vyjadrenie
alebo stanovisko.
§ 219
(1)
Predstaviteľom samosprávy prokurátorov je
a)
zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry a prokurátorská rada generálnej
prokuratúry,
b)
zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry a prokurátorská rada krajskej prokuratúry,
c)
zhromaždenie prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry a prokurátorská rada vyššej
vojenskej prokuratúry.
(2)
Koordinačným orgánom prokurátorských rád je rada prokurátorov.
(3)
Rada prokurátorov a prokurátorské rady samostatne zabezpečujú týmto zákonom vymedzený
okruh záležitostí prokurátorov, v ktorých mene konajú a ktorých reprezentujú.
§ 220
Zhromaždenie prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry tvoria prokurátori generálnej prokuratúry.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry tvoria prokurátori krajskej prokuratúry
a prokurátori okresných prokuratúr v ich územnom obvode.
(3)
Zhromaždenia prokurátorov vyššej vojenskej prokuratúry tvoria prokurátori vyššej
vojenskej prokuratúry a vojenských obvodných prokuratúr.
Prokurátorská rada
§ 221
(1)
Prokurátorská rada je zložená z nepárneho počtu, najviac z 11 členov, ktorých volí
príslušné zhromaždenie prokurátorov tajným hlasovaním z prokurátorov, ktorí tvoria
zhromaždenie prokurátorov.
(2)
Predsedu a podpredsedu prokurátorskej rady si členovia prokurátorskej rady volia
tajným hlasovaním spomedzi seba.
(3)
Funkčné obdobie členov prokurátorskej rady je trojročné.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov môže odvolať člena prokurátorskej rady alebo celú prokurátorskú
radu aj pred uplynutím funkčného obdobia.
(5)
Člen prokurátorskej rady sa môže členstva alebo svojej funkcie v prokurátorskej rade
písomne vzdať.
(6)
Členstvo v prokurátorskej rade zaniká
a)
preložením prokurátora na prokuratúru, ktorej prokurátori tvoria iné zhromaždenie
prokurátorov, alebo
b)
zánikom služobného pomeru prokurátora.
§ 222
(1)
Prokurátorská rada sa vyjadruje k
a)
návrhu rozpočtu prokuratúry,
b)
návrhu plánu úloh na kalendárny rok,
c)
rozsahu a spôsobu náhrady škody spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo chorobou
z povolania (§ 164 ods. 3),
d)
záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry (§ 245 ods. 5),
e)
ďalším veciam, ak to ustanovuje tento zákon, alebo ak prokurátorskú radu o to požiada
príslušný vedúci prokurátor alebo generálny prokurátor.
(2)
Prokurátorská rada ďalej
a)
rozhoduje o námietkach prokurátora proti obsahu hodnotenia, ktorým nevyhovel vedúci
služobného úradu (§ 31 ods. 4),
b)
spolupracuje s vedúcimi prokurátormi pri prehlbovaní a zvyšovaní kvalifikácie prokurátorov,
c)
zaujíma stanoviská k sťažnostiam na prokurátorov alebo právnych čakateľov prokuratúry.
Rada prokurátorov
§ 223
(1)
Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád.
(2)
Predsedu rady prokurátorov volia členovia rady prokurátorov spomedzi seba tajným
hlasovaním. Rada prokurátorov môže predsedu rady prokurátorov z funkcie odvolať na
návrh najmenej piatich členov rady prokurátorov; hlasovanie o odvolaní predsedu je
tajné.
(3)
Predseda rady prokurátorov sa môže funkcie predsedu rady prokurátorov písomne vzdať.
§ 224
(1)
Rada prokurátorov
a)
koordinuje činnosť prokurátorských rád,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu prokuratúry a k plánu hlavných úloh prokuratúry na
kalendárny rok,
c)
zaujíma stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a
plnením úloh prokuratúry.
(2)
Rada prokurátorov ďalej
a)
vyjadruje sa k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru (§ 9 ods. 2),
b)
schvaľuje zásady funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5),
c)
navrhuje členov výberovej komisie (§ 21 ods. 1 a § 234 ods. 2),
d)
vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora (§ 19 ods. 1 a § 21 ods. 3) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie (§ 23 ods. 1),
e)
navrhuje členov skúšobných komisií (§ 247 ods. 1),
f)
vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným týmto zákonom, alebo ak ju o to požiada generálny
prokurátor.
DRUHÝ DIEL
ROKOVANIE SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 225
Rokovanie zhromaždenia prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov zvoláva a vedie príslušný vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúci služobného úradu zvolá zhromaždenie prokurátorov
a)
z vlastnej iniciatívy,
b)
na základe návrhu prokurátorskej rady alebo
c)
na základe písomnej žiadosti najmenej jednej tretiny všetkých prokurátorov, ktorí
tvoria príslušné zhromaždenie prokurátorov.
(3)
V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) je povinný príslušný vedúci služobného úradu
zvolať zhromaždenie prokurátorov do 14 dní od doručenia písomnej žiadosti.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina
všetkých prokurátorov. Na platné uznesenie zhromaždenia prokurátorov je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny prítomných prokurátorov.
(5)
Na rokovaní zhromaždenia prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca
odborového orgánu.
(6)
Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia prokurátorov ustanoví rokovací poriadok schválený
zhromaždením prokurátorov.
§ 226
Rokovanie prokurátorskej rady
(1)
Rokovanie prokurátorskej rady zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie prokurátorskej rady môže požiadať aj generálny prokurátor. V takom prípade
predseda prokurátorskej rady je povinný zvolať prokurátorskú radu do desiatich dní
od doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3)
Prokurátorská rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej
členov. Na platnosť uznesenia prokurátorskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny jej členov.
(4)
Na rokovaní prokurátorskej rady má právo účasti s poradným hlasom zástupca odborového
orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania prokurátorskej rady ustanoví rokovací poriadok prokurátorskej
rady, ktorý schvaľuje zhromaždenie prokurátorov.
§ 227
Rokovanie rady prokurátorov
(1)
Rokovanie rady prokurátorov zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie rady prokurátorov môže požiadať aj generálny prokurátor. V takom prípade
predseda rady prokurátorov je povinný zvolať radu prokurátorov do desiatich dní od
doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3)
Rada prokurátorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej
členov. Na platnosť uznesenia rady prokurátorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
jej členov.
(4)
Na rokovaní rady prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca príslušného
vyššieho odborového orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania rady prokurátorov ustanoví rokovací poriadok rady
prokurátorov, ktorý schvaľuje rada prokurátorov.
TRETIA ČASŤ
PRÁVNI ČAKATELIA PROKURATÚRY
PRVÁ HLAVA
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 228
Právny čakateľ prokuratúry vykonáva v služobnom pomere prípravnú prax podľa tohto
zákona.
§ 229
(1)
Služobným úradom právneho čakateľa prokuratúry je krajská prokuratúra.
(2)
Služobným úradom právneho čakateľa vojenskej prokuratúry je príslušná vojenská obvodná
prokuratúra.
(3)
Služobný úrad
a)
rozhoduje o právnych vzťahoch vyplývajúcich zo služobného pomeru právneho čakateľa
prokuratúry alebo súvisiacich so služobným pomerom právneho čakateľa prokuratúry,
ak zákon neustanovuje inak,
b)
vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry v osobnom
spise právneho čakateľa prokuratúry,
c)
zabezpečuje ochranu osobných údajov právneho čakateľa prokuratúry,
d)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(4)
Najvyšším služobným úradom je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou
ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 3.
(5)
Ak ide o právneho čakateľa prokuratúry, ktorý je vojakom vykonávajúcim profesionálnu
službu2) (ďalej len „právny čakateľ vojenskej prokuratúry“), v jeho právnych vzťahoch súvisiacich
so vznikom, zmenami a skončením vojenskej služby koná a rozhoduje v mene štátu služobný
orgán ustanovený osobitným zákonom.3)
§ 230
(1)
Vedúcim služobného úradu právneho čakateľa prokuratúry, ktorým je krajská prokuratúra,
je krajský prokurátor.
(2)
Vedúcim služobného úradu právneho čakateľa prokuratúry, ktorým je vojenská obvodná
prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor.
DRUHÝ DIEL
VZNIK A ZÁNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY
Predpoklady na vznik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
§ 231
(1)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry vzniká vymenovaním do funkcie právneho
čakateľa prokuratúry.
(2)
Do funkcie právneho čakateľa prokuratúry možno vymenovať štátneho občana Slovenskej
republiky, ktorý
a)
má vysokoškolské právnické vzdelanie,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že po skončení prípravnej praxe
bude riadne vykonávať funkciu prokurátora,
d)
ovláda štátny jazyk,
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
úspešne absolvoval výberové konanie.
(3)
Právnické vzdelanie preukazuje uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry
a)
diplomom vydaným vysokou školou podľa osobitného zákona4) po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike,
b)
dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydaným zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný
právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike5) alebo
c)
dokladom o štúdiu vydaným zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika
uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní.6)
(4)
Za bezúhonného občana sa na účely tohto zákona považuje občan, ktorý nebol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov,7) ktorý nie je starší ako tri mesiace.
(5)
Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v odseku
2 musí právny čakateľ prokuratúry spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
§ 232
(1)
Právnym čakateľom vojenskej prokuratúry môže byť len vojak, ktorý je
a)
v služobnom pomere profesionálneho vojaka,8)
b)
vymenovaný alebo povýšený do dôstojníckej vojenskej hodnosti alebo do generálskej
vojenskej hodnosti,9)
c)
vyčlenený na plnenie úloh prokuratúry podľa osobitného zákona.10)
(2)
Právny čakateľ vojenskej prokuratúry počas vyčlenenia na plnenie úloh prokuratúry
je v služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry. Tým nie je dotknutý jeho služobný
pomer profesionálneho vojaka podľa osobitného zákona.8)
(3)
Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry uvedené v § 231 ods. 2 a podmienky uvedené v odseku 1 musí právny čakateľ vojenskej prokuratúry spĺňať po
celý čas trvania služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry.
(4)
Ustanovenia tohto zákona vzťahujúce sa na právneho čakateľa prokuratúry sa vzťahujú
aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 233
Vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právneho čakateľa vymenúva do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor.
(2)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry obsahuje
a)
meno a priezvisko právneho čakateľa prokuratúry, akademický titul, rodné číslo a
trvalý pobyt,
b)
dĺžku trvania prípravnej praxe,
c)
prokuratúru, na ktorej bude vykonávať prípravnú prax a jej sídlo,
d)
služobný úrad a jeho sídlo,
e)
základný plat,
f)
týždenný služobný čas,
g)
zákonné ustanovenia upravujúce konanie prokurátorskej skúšky,
h)
dátum vydania rozhodnutia,
i)
podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.11)
(3)
Právny čakateľ prokuratúry skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Na svoju česť a svedomie sľubujem, že budem
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne
záväzné právne predpisy a služobné predpisy. Svedomite sa budem pripravovať na výkon
funkcie prokurátora a osvojím si zásady prokurátorskej etiky.“.
(4)
Zloženie sľubu právny čakateľ prokuratúry potvrdí svojím podpisom na listine s textom
sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5)
Oprávnenie vykonávať funkciu právneho čakateľa prokuratúry vzniká dňom zloženia sľubu.
(6)
Ak právny čakateľ prokuratúry odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie
do funkcie právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.
§ 234
Výberové konanie
(1)
Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje
generálny prokurátor najmenej 14 dní pred jeho začatím s uvedením miesta na podanie
žiadosti o prijatie do služobného pomeru.
(2)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia zložená z predsedu výberovej komisie
a štyroch členov. Predsedom výberovej komisie a členom tejto komisie môže byť len
prokurátor. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor na návrh
rady prokurátorov. Predsedu komisie volia členovia komisie spomedzi seba.
(3)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
uvedené v § 231, a ak ide o právneho čakateľa vojenskej prokuratúry, aj podmienky uvedené v § 232, generálny prokurátor pozve na výberové konanie najmenej 14 dní pred jeho začatím.
Uchádzača, ktorý podmienky nespĺňa, generálny prokurátor o tejto skutočnosti vyrozumie.
(4)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie úspešných uchádzačov,
ktoré predloží generálnemu prokurátorovi na rozhodnutie. Výsledok výberového konania
oznámi generálny prokurátor uchádzačom do desiatich dní od skončenia výberového konania.
§ 235
Spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vymenovaním právneho čakateľa
prokuratúry do funkcie prokurátora.
(2)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká aj
a)
smrťou právneho čakateľa prokuratúry alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
b)
odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
c)
vzdaním sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
§ 236
Odvolanie z funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právneho čakateľa prokuratúry môže z funkcie odvolať iba generálny prokurátor.
(2)
Generálny prokurátor odvolá právneho čakateľa prokuratúry z funkcie, ak
a)
právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená spôsobilosť
právneho čakateľa prokuratúry na právne úkony,
b)
právny čakateľ prokuratúry stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný
trestný čin,
d)
disciplinárna komisia právoplatne rozhodla o zbavení právneho čakateľa prokuratúry
výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
e)
právny čakateľ prokuratúry nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
právny čakateľ prokuratúry opakovane nezložil prokurátorskú skúšku alebo
g)
právny čakateľ nedal písomný súhlas na vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú
prokuratúru.
(3)
Generálny prokurátor môže právneho čakateľa prokuratúry z funkcie odvolať, ak nie
je spôsobilý zo zdravotných dôvodov podľa lekárskeho posudku, rozhodnutia orgánu štátnej
zdravotnej správy alebo podľa orgánu sociálneho zabezpečenia vykonávať svoju funkciu
po čas dlhší ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú právnu čakateľku prokuratúry.
(4)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká odvolaním dňom, keď bolo právnemu
čakateľovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie; rozhodnutie
generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť právnemu čakateľovi prokuratúry
do vlastných rúk.
(5)
Odvolaním právneho čakateľa vojenskej prokuratúry z funkcie právneho čakateľa prokuratúry
sa neskončí jeho služobný pomer profesionálneho vojaka.12)
§ 237
Vzdanie sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právny čakateľ prokuratúry sa môže svojej funkcie písomne vzdať aj bez uvedenia dôvodov.
(2)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vzdaním sa funkcie právneho čakateľa
prokuratúry uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom
bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde
k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.
(3)
Vzdaním sa funkcie právneho čakateľa vojenskej prokuratúry sa neskončí jeho služobný
pomer profesionálneho vojaka.12)
§ 238
Neplatnosť zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený
za úmyselný trestný čin, alebo právoplatného rozhodnutia disciplinárnej komisie o
zbavení výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry v neskoršom konaní sa zrušuje
rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
(2)
Ak služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zanikol odvolaním z funkcie, právny
čakateľ prokuratúry sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona13) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho
čakateľa prokuratúry.
(3)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi
a právnemu čakateľovi prokuratúry sa doplatí plat, ak
a)
rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry
sa zrušilo (odsek 1), alebo
b)
súd zruší rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa
prokuratúry (odsek 2).
§ 239
Potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry
Služobný úrad vydá právnemu čakateľovi prokuratúry v deň zániku služobného pomeru
potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry, jeho trvaní, záväzkoch,
vykonaných zrážkach z platu, prípadne o iných skutočnostiach, ak o to právny čakateľ
prokuratúry požiada.
TRETÍ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY
§ 240
Základné práva právneho čakateľa prokuratúry
Právny čakateľ prokuratúry má právo najmä
a)
na vykonávanie svojej funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania
alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b)
na plat a ďalšie nároky vyplývajúce zo zákona,
c)
na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe,
d)
odmietnuť pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
úlohu, ktorú podľa úpravy generálneho prokurátora (§ 243 ods. 4) nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť,
e)
podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe,
f)
byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie
písomností uložených v jeho osobnom spise.
Základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry
§ 241
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný
a)
zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní svojej funkcie,
b)
dodržiavať sľub právneho čakateľa prokuratúry,
c)
dodržiavať plán prípravnej praxe,
d)
zverené úlohy plniť osobne, riadne a včas,
e)
vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne,
f)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry,
h)
neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie s výnimkou
plnení poskytovaných služobným úradom,
i)
plne využívať služobný čas a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
j)
oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch.
(2)
Právny čakateľ prokuratúry nesmie popri výkone funkcie právneho čakateľa prokuratúry
vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť
s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej,
pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu,
že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry a neohrozuje
dôveru v nestrannosť prokuratúry. V prípade pochybností generálny prokurátor rozhodne
o povinnosti právneho čakateľa prokuratúry skončiť takú funkciu alebo činnosť.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry nesmie vykonávať politickú činnosť.
(4)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného
pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak
nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona. Zbaviť právneho čakateľa prokuratúry povinnosti
zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po zániku služobného pomeru.
§ 242
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové
pomery a majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti.18)
(2)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný preukazovať spôsob nadobudnutia finančných
prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.
(3)
Na deklarovanie majetku a na preukazovanie spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov
potrebných na obstaranie majetku podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje ustanovenie § 28.
ŠTVRTÝ DIEL
PRÍPRAVNÁ PRAX PRÁVNEHO ČAKATEĽA PROKURATÚRY
§ 243
Účel prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Účelom prípravnej praxe je odborne pripraviť právneho čakateľa prokuratúry na výkon
funkcie prokurátora.
(2)
Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonáva odbornú prax podľa určeného
rozvrhu.
(3)
Počas prípravnej praxe sa právny čakateľ prokuratúry podľa určeného rozvrhu oboznámi
aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej a ústavnej výchovy
a je povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní.
(4)
Právny čakateľ prokuratúry môže vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu,
ktorý ustanoví úprava generálneho prokurátora; táto úprava sa uverejní v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky.32)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právneho čakateľa prokuratúry, ktorého
prípravná prax je skrátená.
§ 244
Dĺžka prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Prípravná prax je trojročná. O skrátení prípravnej praxe môže v odôvodnených prípadoch
rozhodnúť generálny prokurátor; prípravná prax však nesmie byť kratšia ako 24 mesiacov.
(2)
Do dĺžky prípravnej praxe sa započítava čas
a)
výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
b)
započítaný ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Ako výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely určenia dĺžky prípravnej
praxe posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
nevykonávania funkcie právneho čakateľa prokuratúry vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
h)
karantény,
i)
ošetrovania chorého člena rodiny.
(4)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní preukázaného času inej právnickej
praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania právnym čakateľom prokuratúry,
ak právny čakateľ prokuratúry vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické
vzdelanie predpísané, a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie
právneho čakateľa prokuratúry.
(5)
Do dĺžky prípravnej praxe nemožno započítať čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby namiesto povinnej vojenskej
služby; to neplatí, ak právny čakateľ prokuratúry počas takej služby vykonával právnu
prax,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo
ďalšej rodičovskej dovolenky,
c)
služobného voľna bez náhrady platu, ktoré presahuje dva týždne v kalendárnom roku.
(6)
Prípravná prax sa skončí úspešným vykonaním prokurátorskej skúšky, na ktorej vykonanie
má právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny nárok.
§ 245
Hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry v priebehu prípravnej praxe
(1)
Právneho čakateľa prokuratúry hodnotí priebežne dvakrát v kalendárnom roku vedúci
služobného úradu na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných poznatkov o
činnosti právneho čakateľa prokuratúry a na základe priebežných pohovorov s právnym
čakateľom prokuratúry.
(2)
Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska osvojovania
si právnych predpisov uplatňovaných prokuratúrou a potrebných praktických návykov,
dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu prípravnej
praxe.
(3)
Pred vykonaním prokurátorskej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné
hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry.
(4)
Záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry sa vypracúva na základe podkladov
prokurátora-školiteľa, vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného
úradu, a informácií štátnych orgánov a inštitúcií, na ktorých právny čakateľ prokuratúry
vykonával prípravnú prax.
(5)
K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí písomne právny čakateľ prokuratúry a prokurátorská
rada.
PIATY DIEL
PROKURÁTORSKÁ SKÚŠKA
§ 246
(1)
Účelom prokurátorskej skúšky je overiť, či právny čakateľ prokuratúry má potrebné
vedomosti a je dostatočne pripravený na to, aby mohol vykonávať funkciu prokurátora.
(2)
Prokurátorská skúška má písomnú a ústnu časť. Písomná časť sa skladá z odborného
testu, vyhotovenia rozhodnutí v trestnej veci a inej než trestnej veci. Na ústnej
skúške má právny čakateľ prokuratúry preukázať vedomosti z ústavného práva, organizácie
a pôsobnosti prokuratúry, trestného práva, medzinárodného práva, občianskeho práva,
obchodného práva, finančného práva, správneho práva a pracovného práva.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry vykoná prokurátorskú skúšku v posledných troch mesiacoch
prípravnej praxe, najneskôr v posledný deň prípravnej praxe.
(4)
Na prípravu a vykonanie prokurátorskej skúšky poskytne služobný úrad právnemu čakateľovi
prokuratúry služobné voľno s náhradou platu v trvaní štyroch týždňov.
§ 247
(1)
Prokurátorskú skúšku vykoná právny čakateľ prokuratúry pred skúšobnou komisiou zloženou
z piatich prokurátorov. Členov skúšobnej komisie a predsedu skúšobnej komisie vymenúva
a odvoláva generálny prokurátor z prokurátorov navrhnutých do skúšobných komisií radou
prokurátorov.
(2)
Členovia skúšobných komisií sú vymenovaní na obdobie troch rokov. Počet skúšobných
komisií určí generálny prokurátor.
(3)
Skúšobná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. O výsledku
prokurátorskej skúšky sa skúšobná komisia uznáša väčšinou hlasov. Člen komisie sa
nesmie zdržať hlasovania. Rozhodnutie komisie môže znieť: „prospel s vyznamenaním“,
„prospel“, „neprospel“.
(4)
Výsledok prokurátorskej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie generálnej prokuratúre.
§ 248
(1)
Ak právny čakateľ prokuratúry úspešne vykoná prokurátorskú skúšku, generálny prokurátor
mu odovzdá osvedčenie generálnej prokuratúry o prokurátorskej skúške, a ak spĺňa ostatné
podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora, vymenuje ho do funkcie prokurátora
od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vykonal prokurátorskú skúšku.
Ak právny čakateľ prokuratúry k prvému dňu mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
úspešne vykonal prokurátorskú skúšku, nedosiahne najmenej 25. rok svojho veku, generálny
prokurátor ho vymenuje do funkcie prokurátora odo dňa dosiahnutia 25. roku jeho veku.
(2)
Ak právny čakateľ prokuratúry nezloží prokurátorskú skúšku, generálny prokurátor
mu na základe jeho písomnej žiadosti povolí opakovane vykonať prokurátorskú skúšku.
(3)
Opakovane vykonať prokurátorskú skúšku môže právny čakateľ prokuratúry najskôr po
troch mesiacoch a najneskôr do šiestich mesiacov od konania prvej prokurátorskej skúšky.
Opakovanú prokurátorskú skúšku vykoná právny čakateľ prokuratúry pred inou skúšobnou
komisiou; na skúšobnú komisiu sa primerane vzťahujú ustanovenia § 247.
(4)
Ak právny čakateľ prokuratúry ani opakovane nezloží prokurátorskú skúšku, generálny
prokurátor ho z funkcie právneho čakateľa prokuratúry odvolá [§ 236 ods. 2 písm. f)].
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 249
Platové pomery právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Na platové pomery právneho čakateľa prokuratúry sa vzťahuje osobitný zákon.67)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Tým
nie je dotknutý jeho nárok na peňažné náležitosti, ktoré patria vojakom podľa osobitného
zákona.46)
§ 250
Disciplinárna zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Na disciplinárnu zodpovednosť právneho čakateľa prokuratúry sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 187 písm. a) a § 188 až 216 tohto zákona.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Tým
nie sú dotknuté ustanovenia vojenského disciplinárneho práva podľa osobitného zákona.68)
§ 251
Osobitné ustanovenie
(1)
Na právne vzťahy právneho čakateľa prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru,
ktoré nie sú upravené týmto zákonom, sa vzťahuje Zákonník práce, ak osobitný zákon
neustanoví inak.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa vojenskej prokuratúry. Tým
nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov, ktoré sa vzťahujú na vojakov.69)
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV
§ 252
(1)
Služobný úrad je povinný
a)
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
1.
rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia služobného pomeru prokurátorov a
právnych čakateľov prokuratúry,
2.
služobných predpisov,
3.
opatrení na vytvorenie podmienok na riadny výkon práce,
4.
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry,
5.
podkladov na zostavenie systematizácie,
b)
umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena vo výberovej komisii, v
disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch zriaďovaných podľa tohto zákona alebo
na základe služobného predpisu.
(2)
Na činnosť odborových orgánov a na kolektívne vyjednávanie sa vzťahujú osobitné predpisy,70) ak tento zákon neustanovuje inak.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 253
Premlčanie a zánik práva
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote
ustanovenej zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok
uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi,
ktorý ho uplatňuje, priznať.
(2)
Nepremlčujú sa nároky na náhradu za stratu na plate z dôvodu služobného úrazu alebo
choroby z povolania, alebo inej škody na zdraví a nároky na náhradu nákladov na výživu
pozostalých. Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.
(3)
Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia
lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne priznaný
a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.
(4)
K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza iba v prípadoch
upravených týmto zákonom. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne
súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
§ 254
Lehoty
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku
na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok
stane splatný celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, lehota na uplatnenie peňažných nárokov je tri roky.
(4)
Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných čo do dôvodov a výšky tým,
kto je povinný nárok uspokojiť, je desať rokov. Ak sa týka uznania nároku na opakujúce
sa plnenia, lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.
(5)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok
na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(6)
Ak nárok patrí na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru, musí
ten, koho nárok sa má uspokojiť, požiadať o výkon rozhodnutia v lehote desiatich rokov
odo dňa, keď sa mal nárok podľa právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru
uspokojiť. Ak bolo plnenie rozložené na splátky, lehota na požiadanie o výkon rozhodnutia
pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením
niektorej zo splátok stane splatný celý nárok, začne plynúť desaťročná lehota od splatnosti
nesplnenej splátky.
(7)
Nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia patriace na základe právoplatného rozhodnutia
alebo schváleného zmieru sa premlčujú, ak sa nepožiadalo o výkon rozhodnutia do troch
rokov odo dňa ich splatnosti.
(8)
Ak požiada účastník v lehotách ustanovených v predchádzajúcich odsekoch o výkon rozhodnutia,
nezapočítava sa do plynutia týchto lehôt čas, po ktorý trvá konanie o výkone rozhodnutia.
(9)
Ak ide o nárok účastníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o nárok proti takému
účastníkovi, nezapočítava sa do plynutia lehoty ustanovenej na uplatnenie nároku doba,
po ktorú mu opatrovník nebol ustanovený.
§ 255
Bezdôvodné obohatenie
(1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(2)
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu
alebo dlhu neplatného iba pre nedostatok formy právneho úkonu.
(3)
Ak sa prokurátor bezdôvodne obohatí na úkor majetku zvereného štátom prokuratúre,
musí majetok vydať. Neprávom vyplatené sumy je povinný prokurátor vrátiť, len ak vedel
alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom
vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(4)
Ak sa štát bezdôvodne obohatí na úkor prokurátora, musí sa mu majetok vydať.
§ 256
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie nároku štátu možno zabezpečiť dohodou medzi ním a prokurátorom o zrážkach
z platu prokurátora; zrážky z platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri exekúcii
zrážkami zo mzdy podľa osobitného zákona.71) Dohoda o zrážkach z platu sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako s platom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť prokurátora zaplatiť peňažnú sumu štátu,
môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným
vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4)
Prokurátor je povinný strpieť, aby prokuratúra v zastúpení štátu a bez zbytočného
odkladu oznámila ručiteľovi na jeho požiadanie výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo štátu uspokojiť, ak toto právo neuspokojí prokurátor, hoci
ho na to štát vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti štátu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal v rozsahu ručenia
proti štátu prokurátor.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak štát zavinil, že právo nemôže uspokojiť
prokurátor.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo štátu uspokojil, je oprávnený požadovať od prokurátora náhradu
za plnenie poskytnuté štátu.
§ 257
Zánik práv a povinností
(1)
Nároky ustanovené týmto zákonom zanikajú
a)
smrťou oprávnenej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon,
b)
ich uspokojením.
(2)
Nárok musí byť uspokojený riadne, včas a na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak
nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého pobytu alebo sídlo
toho, koho právo sa má uspokojiť.
(3)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v
rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený
účastník požiadal.
(4)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo banky, je právo uspokojené až
okamihom doručenia plnenia.
(5)
Prokurátor, ako aj prokuratúra v zastúpení štátu je povinná prijať aj čiastočné plnenie,
ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(6)
Ak má prokurátor uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie
všetkých, je vyrovnaný ten peňažný nárok, o ktorom prokurátor pri plnení vyhlási,
že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený peňažný nárok najskôr
splatný.
(7)
Prokuratúra v zastúpení štátu môže prokurátorovi na jeho žiadosť umožniť plnenie
v splátkach. Ak ich plní v určených lehotách, ide o včasné a riadne plnenie. Ak prokurátor
nesplní niektorú zo splátok, prokuratúra môže požadovať splnenie celého peňažného
nároku len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí.
Osobitné ustanovenia
§ 258
Tento zákon sa vzťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.72)
§ 259
Na právne vzťahy upravené týmto zákonom sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
§ 260
(1)
Prokurátora, ktorý je povolaný na výkon povinnej vojenskej služby podľa osobitného
zákona,73) možno rozhodnutím ministra obrany poveriť výkonom funkcie prokurátora, ktorú inak
vykonáva prokurátor vojenskej prokuratúry.
(2)
Spôsob a podmienky mimoriadneho odvodu74) prokurátorov na vojenské prokuratúry za brannej pohotovosti štátu upraví osobitný
predpis.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú aj na právnych čakateľov prokuratúry.
§ 261
(1)
Prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona14) neplatnosti rozhodnutia generálneho prokurátora vo veciach služobného pomeru. Neplatnosť
rozhodnutia generálneho prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do
15 dní odo dňa, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa prokuratúry.
ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 262
(1)
Prokurátori, vedúci prokurátori a právni čakatelia prokuratúry vymenovaní do funkcií
podľa doterajších právnych predpisov sa dňom 1. mája 2001 považujú za prokurátorov,
vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry vymenovaných podľa tohto zákona.
(2)
Zloženie sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za zloženie sľubu podľa tohto
zákona, ak ho prokurátor do 31. mája 2001 nevypovie.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry zloží sľub podľa tohto zákona do 30. mája 2001. Ak odmietne
zložiť sľub alebo sľub zloží s výhradou, vymenovanie do funkcie právneho čakateľa
prokuratúry je neplatné.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje inak, do času výkonu funkcie prokurátora a do času výkonu
funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely tohto zákona započítavajú všetky
obdobia započítané podľa doterajších predpisov k 1. máju 2001. Rovnako sa započítava
aj čas, počas ktorého prokurátor nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených
v osobitnom zákone.75)
(5)
Dĺžka čakateľskej praxe právneho čakateľa prokuratúry skrátená podľa doterajších
predpisov nie je týmto zákonom dotknutá.
(6)
Prokurátorská skúška vykonaná pred 1. májom 2001 alebo iná odborná skúška uznaná
za prokurátorskú skúšku pred 1. májom 2001 sa považuje za prokurátorskú skúšku podľa
tohto zákona.
(7)
Vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte na území Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky alebo na území Českej republiky do 31. decembra 1993 sa považuje
za vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike.
(8)
Služobný pomer prokurátora, ktorý pred 1. májom 2001 uzavrel s generálnym prokurátorom
pracovný pomer na čas určitý, zaniká uplynutím času, na ktorý bol uzavretý.
(9)
Dovolenka prokurátora v roku 2001 sa určuje zo základnej výmery dovolenky za kalendárny
rok ustanovenej týmto zákonom.
§ 263
Na nároky prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a prokuratúry, ktoré vznikli
pred 1. májom 2001, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
§ 264
Tam, kde sa v osobitnom predpise používa pojem materská dovolenka alebo ďalšia materská
dovolenka, rozumie sa tým aj rodičovská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka podľa
tohto zákona.
§ 265
(1)
Vedúci služobného úradu zvolá prvé zhromaždenie prokurátorov tak, aby sa konalo najneskôr
do 29. júna 2001.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov zvolí členov prokurátorskej rady najneskôr do 31. júla
2001.
(3)
Do ustanovenia prokurátorských rád a rady prokurátorov sa na právne vzťahy upravené
týmto zákonom nevyžadujú stanoviská orgánov samosprávy.
§ 266
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z. z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 382/1996 Z. z. a zákona č. 57/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
Doterajší text § 1 sa označuje ako odsek 1.
2.
V § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „s výnimkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky1)“.
3.
§ 1 sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
„(2)
Plat generálneho prokurátora, jeho funkčný príplatok a paušálne náhrady ustanovuje
osobitný zákon.1) Ak osobitný zákon neustanoví inak, na ostatné platové náležitosti generálneho prokurátora
sa vzťahuje tento zákon.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.“.
4.
§ 16 sa vypúšťa.
Čl. III
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení zákona č. 358/2000 Z. z., zákona č. 385/2000 Z. z. a
zákona č. 466/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 4 ods. 2 písmeno e) znie:
„e)
sociálne dávky a odchodné sudcov podľa osobitného zákona,20) sociálne dávky, odchodné a úmrtné prokurátorov podľa osobitného zákona,20a) sociálne dávky a dávky výsluhového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených
bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby podľa osobitných
predpisov;20b)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 20 až 20b znejú:
„20)
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
20a)
Zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry.
20b)
Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Čl. IV
Zákon č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení zákona č. 88/1968 Zb., zákona č. 153/1969 Zb., zákona č. 100/1970
Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 72/1982 Zb., zákona č. 111/1984 Zb., zákona
č. 22/1985 Zb., zákona č. 52/1987 Zb., zákona č. 98/1987 Zb., zákona č. 188/1988 Zb.,
zákona č. 3/1991 Zb., zákona č. 297/1991 Zb., zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 264/1992
Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 206/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 330/1996 Z. z., zákona č. 379/1997 Z. z., zákona č. 43/1998 Z. z., zákona
č. 190/1998 Z. z., zákona č. 297/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 244/2000
Z. z. a zákona č. 245/2000 Z. z. sa mení takto:
V § 4 sa vypúšťajú slová „prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry a na“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001 okrem čl. I § 25 ods. 2, § 79, 84, 132
a 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002, a okrem čl. I § 92 až 124 a § 266 prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
2)
§ 2 ods. 1 písm. b) druhý bod zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení zákona č. 10/2000 Z. z.
3)
4)
§ 21 ods. 3 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
5)
§ 25 ods. 1 zákona č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
6)
§ 25 ods. 2 zákona č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
7)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
8)
§ 8 až 12 zákona č. 370/1997 Z. z. v znení zákona č. 10/2000 Z. z.
9)
§ 97 až 102 zákona č. 370/1997 Z. z. v znení zákona č. 10/2000 Z. z.
10)
§ 24 ods. 3 zákona č. 370/1997 Z. z.
11)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
12)
16)
Napríklad § 22 až 33b Občianskeho zákonníka, § 22 až 24, § 27 a 28 Občianskeho súdneho poriadku, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
17)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného
užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
20)
§ 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
21)
Čl. 6 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych
funkcionárov.
22)
§ 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z.
23)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z.
24)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
25)
§ 1 ods. 4 a § 40 až 49 zákona č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov.
26)
Zákon č. 370/1997 Z. z. v znení zákona č. 10/2000 Z. z.
27)
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti
v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 387/1996 Z. z. a zákona č. 185/2000 Z. z.
29)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30)
31)
32)
§ 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
33)
§ 6 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
34)
§ 144 zákona č. 370/1997 Z. z.
35)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 382/1990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
37)
§ 66 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38)
§ 67 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z.
39)
40)
§ 22c a 22d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. 57/1999 Z. z.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad § 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Napríklad § 279 Občianskeho súdneho poriadku, § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 235/1998 Z. z.
46)
§ 1 ods. 4 zákona č. 380/1997 Z. z.
47)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov, zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z.
48)
§ 18 až 59a zákona č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
49)
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
52)
Zákon č. 71/1967 Zb.
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
54)
Zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom.
55)
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.
57)
Napríklad § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
58)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
222/1996 Z. z.
59)
§ 159 ods. 1 písm. b), § 171 ods. 1, § 188 ods. 1 písm. b), § 222 ods. 2 a § 257 písm. a) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
60)
§ 49 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
61)
§ 49 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
62)
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
63)
§ 50 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
64)
§ 100 zákona č. 141/1961 Zb.
65)
Napríklad § 251 až 351 Občianskeho súdneho poriadku.
66)
Zákon č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.
67)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov.
68)
Štvrtá časť zákona č. 370/1997 Z. z. v znení zákona č. 10/2000 Z. z.
69)
Zákon č. 370/1997 Z. z. v znení zákona č. 10/2000 Z. z.Zákon č. 380/1997 Z. z.Zákon č. 114/1998 Z. z. v znení zákona č. 131/1999 Z. z.
70)
Zákonník práce.
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
72)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
73)
§ 18 ods. 2 písm. a) zákona č. 351/1997 Z. z.
74)
§ 14 zákona č. 351/1997 Z. z.
75)
§ 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
