154/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 17.12.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 154/2001 Z. z. |
Názov: | Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 28.03.2001 |
Dátum vyhlásenia: | 28.04.2001 |
Dátum účinnosti od: | 17.12.2024 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
199/2001 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora |
200/2001 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky o jednoduchých úkonoch prokurátora, ktoré môže vykonávať právny čakateľ prokuratúry |
65/1965 Zb. | Zákonník práce |
66/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky |
366/1999 Z. z. | Zákon o daniach z príjmov |
154/2001 Z. z. | Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry |
154/2001 Z. z. | Zákon o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry |
311/2001 Z. z. | Zákonník práce |
669/2002 Z. z. | Zákon o platových pomeroch prokurátorov v roku 2003 a o zmene zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch aprávnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 312/2001 Z. z. |
458/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
462/2003 Z. z. | Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
548/2003 Z. z. | Zákon o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
561/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
595/2003 Z. z. | Zákon o dani z príjmov |
365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
530/2004 Z. z. | Zákon o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
586/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
609/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
122/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
622/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
520/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia zákony v oblasti organizácie a riadenia súdnictva, postavenia sudcov, prokurátorov, znalcov, tlmočníkov a prekladateľov v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
291/2009 Z. z. | Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
543/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
33/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
220/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
503/2011 Z. z. | Zákon o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
79/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
335/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
392/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
462/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
195/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
322/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
362/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
401/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
242/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
459/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
241/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
412/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 |
432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
151/2022 Z. z. | Zákon o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
11/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov |
14/2024 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2022 z 20. decembra 2023 vo veci vyslovenia nesúladu: 1. Článok XIV zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti bodu 38 týkajúcej sa § 27ha ods. 3 písm. d) v časti slov „plnoletého diet'at'a, ako aj“; 2. Článok VIII zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v časti bodu 49, ktorým bol doplnený § 93 tohto zákona o nový odsek 3; 3. Článok XI zákona č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva, ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakatel'och prokuratúry v znení neskorších predpisov v časti bodu 8, ktorým bol § 131 tohto zákona doplnený o nový odsek 4 |
40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
353/2024 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie |
66/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky |
274/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o kárnej zodpovednosti prokurátorov |
199/2001 Z. z. | Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora |
154
ZÁKON
z 28. marca 2001
o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIE
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
postavenie prokurátorov, ich práva a povinnosti, vznik, zmenu a zánik služobného
pomeru a nároky z toho vyplývajúce, zodpovednostné vzťahy, disciplinárnu zodpovednosť
a samosprávu prokurátorov,
b)
postavenie právnych čakateľov prokuratúry, ich práva a povinnosti, vznik a zánik
služobného pomeru,
c)
postavenie asistentov prokurátora.
(2)
Postavenie a pôsobnosť prokuratúry, postavenie a pôsobnosť generálneho prokurátora
Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), pôsobnosť ostatných prokurátorov,
organizáciu a riadenie prokuratúry ustanovuje osobitný zákon.1)
(3)
Postavenie a pôsobnosť hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a
európskeho delegovaného prokurátora upravuje osobitný predpis2) a v ustanovenom rozsahu aj tento zákon.
DRUHÁ ČASŤ
PROKURÁTORI
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 2
Postavenie prokurátora
Prokurátor sa výkonom svojej funkcie podieľa na ochrane práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.
§ 3
Služobný úrad prokurátora
(1)
Služobným úradom prokurátora je
a)
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), ak
ide o prokurátora generálnej prokuratúry a krajského prokurátora,
b)
krajská prokuratúra, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry, okresného prokurátora
a prokurátora okresnej prokuratúry.
(2)
Služobný úrad
a)
koná a rozhoduje vo veciach týkajúcich sa služobného pomeru prokurátora a právnych
vzťahov s ním súvisiacich, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak,
b)
vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru prokurátora v osobnom spise prokurátora,
c)
zabezpečuje ochranu osobných údajov prokurátora,
d)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Najvyšší služobný úrad je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou
ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 2.
(4)
Najvyšší služobný úrad na svojom webovom sídle zverejňuje a priebežne aktualizuje
menný zoznam prokurátorov spolu s miestom ich pravidelného výkonu funkcie vrátane
miesta ich dočasného pridelenia.
(5)
V rozsahu, v akom osobitný predpis2) neustanovuje inak, sa generálna prokuratúra považuje za služobný úrad hlavného európskeho
prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora vo veciach
a)
odmeňovania prokurátorov,
b)
sociálneho zabezpečenia prokurátorov,
c)
získania osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými
skutočnosťami,
d)
majetkového priznania prokurátora,
e)
ďalších práv a povinností vyplývajúcich alebo súvisiacich so služobným pomerom prokurátora.
§ 4
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátor
(1)
Na čele služobného úradu je vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúcim služobného úradu je
a)
generálny prokurátor, ak ide o generálnu prokuratúru,
b)
krajský prokurátor, ak ide o krajskú prokuratúru.
(3)
Vedúci služobného úradu je vedúcim prokurátorom. Ďalšími vedúcimi prokurátormi v
rozsahu určenom príslušným vedúcim služobného úradu sú námestníci generálneho prokurátora,
námestníci krajského prokurátora, okresný prokurátor, námestník okresného prokurátora,
riaditeľ sekcie, zástupca riaditeľa sekcie, riaditeľ odboru, zástupca riaditeľa odboru
a vedúci oddelenia.
(4)
Vedúceho služobného úradu zastupuje v ním určenom rozsahu jeho práv a povinností
príslušný vedúci prokurátor alebo iný poverený prokurátor.
§ 5
Služobný preukaz prokurátora
(1)
Služobný preukaz prokurátora je verejná listina, ktorou prokurátor preukazuje svoju
totožnosť, funkciu a príslušnosť k prokuratúre.
(2)
Služobný preukaz prokurátora vystaví prokurátorovi generálna prokuratúra.
(3)
Prokurátor je povinný odovzdať generálnej prokuratúre bez zbytočného odkladu svoj
služobný preukaz pri
a)
prerušení výkonu funkcie prokurátora (§ 12),
b)
dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora (§ 13),
c)
zániku služobného pomeru prokurátora (§ 14 až 17).
DRUHÁ HLAVA
SLUŽOBNÝ POMER PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
VZNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§ 6
Predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora
(1)
Služobný pomer prokurátora vzniká vymenovaním do funkcie prokurátora alebo spôsobom
uvedeným v osobitnom predpise.1)
(2)
Do funkcie prokurátora možno vymenovať štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a)
v deň vymenovania dosiahol vek najmenej 25 rokov,
b)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný
zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni
a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch stupňoch získal vzdelanie v odbore
právo,
c)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon
funkcie prokurátora,
d)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu prokurátora bude
riadne vykonávať,
e)
ovláda štátny jazyk,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
h)
zložil odbornú justičnú skúšku,
i)
úspešne absolvoval výberové konanie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 8 ods. 1),
j)
súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru; súhlas musí mať
písomnú formu.
(3)
Za odbornú justičnú skúšku podľa tohto zákona sa považuje aj odborná justičná skúška,
advokátska skúška a notárska skúška. Generálny prokurátor môže uznať za odbornú justičnú
skúšku podľa tohto zákona aj inú odbornú právnickú skúšku.
(4)
Generálny prokurátor môže po vyjadrení Rady prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej
len „rada prokurátorov“) výnimočne odpustiť vykonanie odbornej justičnej skúšky uchádzačovi
o funkciu prokurátora, ktorý je preukázateľne vedeckou alebo inou významnou osobnosťou
v odbore práva, ak je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Justičnú skúšku
možno odpustiť postupom podľa predchádzajúcej vety aj u toho, kto konal a rozhodoval
najmenej 15 rokov v oblasti verejnej správy alebo pôsobil v oblasti tvorby legislatívy
a pre výkon funkcie prokurátora sú jeho odborné skúsenosti a znalosti potrebné.
(5)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin, a v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania
a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný
čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.
Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov.7) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona štátny občan Slovenskej republiky
poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.7a) Údaje podľa tretej vety generálna prokuratúra bezodkladne zašle v elektronickej podobe
registru trestov generálnej prokuratúry na vydanie odpisu registra trestov.
(6)
Podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora uvedené v odseku 2 musí prokurátor
spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru prokurátora.
(7)
Do funkcie prokurátora nemožno vymenovať uchádzača o funkciu prokurátora, ktorý bol
a)
prokurátorom, ak bol z tejto funkcie odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia
o zbavení výkonu funkcie prokurátora,
b)
sudcom, ak bol z tejto funkcie odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia pre
čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu,
c)
advokátom, ak bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu
zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov na základe disciplinárneho
rozhodnutia,
d)
komerčným právnikom, ak bol vyčiarknutý zo zoznamu komerčných právnikov na základe
disciplinárneho rozhodnutia,
e)
notárom alebo notárskym kandidátom, ak bol odvolaný na základe disciplinárneho rozhodnutia,
alebo
f)
súdnym exekútorom alebo exekútorským kandidátom, ak bol odvolaný na základe disciplinárneho
rozhodnutia.
Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
§ 7
(1)
Výberovým konaním na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry sa overujú odborné
znalosti, všeobecný prehľad, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť
rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho
jazyka uchádzača a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom
na povahu funkcie prokurátora. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého
zaobchádzania v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných právnych vzťahoch.8)
(2)
Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry vyhlasuje generálny
prokurátor na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnou
pôsobnosťou alebo aj v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch komunikácie
najmenej 30 dní pred jeho konaním.
(3)
Oznámenie o vyhlásení výberového konania na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
obsahuje
a)
názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie,
b)
označenie právnej úpravy, ktorá upravuje predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora
a zoznam dokladov, ktoré musí uchádzač o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry
doručiť so žiadosťou o zaradenie do výberového konania,
c)
dátum a miesto konania výberového konania,
d)
adresu, na ktorú treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania,
e)
termín, do ktorého treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania na určenú
adresu,
f)
poučenie, že na žiadosť o zaradenie do výberového konania, ku ktorej nie sú priložené
všetky požadované doklady, a na žiadosť doručenú po termíne určenom v oznámení o vyhlásení
výberového konania sa neprihliada a uchádzač nebude zaradený do výberového konania.
(4)
Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry zabezpečuje generálna
prokuratúra. Generálny prokurátor môže určiť, že výberové konanie zabezpečí služobný
úrad, v územnej pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje
výberové konanie.
(5)
Výberového konania na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry sa môže zúčastniť
len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
a)
ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora dosiahne vek najmenej 25 rokov,
b)
má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské
vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch
stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo,
c)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon
funkcie prokurátora,
d)
je bezúhonný,
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany ani politického
hnutia,
g)
má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú
skúšku alebo súčasne žiada o uznanie inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú
skúšku alebo súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky a spĺňa
podmienky na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky ustanovené v § 6,
h)
súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na ním určenú okresnú prokuratúru uvedenú
v oznámení o vyhlásení výberového konania na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry.
(6)
Na účely výberového konania uchádzač o funkciu prokurátora okresnej prokuratúry predkladá
a)
vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje
v rozsahu:
1.
meno a priezvisko, rodné priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul
a vedeckú hodnosť,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa trvalého pobytu a adresa prechodného pobytu,
4.
štátne občianstvo,
5.
číslo občianskeho preukazu, dátum a miesto jeho vydania,
6.
dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, a to názov a sídlo vysokej školy a jej fakulty,
rok začatia štúdia a dátum skončenia štúdia na vysokej škole, a to jednotlivo pre
každý dosiahnutý stupeň vysokoškolského vzdelania,
7.
spôsobilosť na právne úkony,
8.
zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora,
9.
ovládanie štátneho jazyka a znalosť cudzích jazykov,
10.
prehľad doterajších zamestnávateľov aj s pracovným zaradením, výkonu slobodného povolania,
samostatnej zárobkovej činnosti alebo podnikateľskej činnosti,
11.
kontaktné údaje,
b)
životopis,
c)
úradne osvedčenú kópiu občianskeho preukazu,
d)
úradne osvedčenú kópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike4) alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore právo najprv
v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby predložil aj úradne overenú
kópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa
v študijnom odbore právo alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní
prvého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou,
e)
originál alebo úradne osvedčenú kópiu dokladu o zložení odbornej justičnej skúšky,
dokladu o zložení inej skúšky považovanej za odbornú justičnú skúšku, dokladu o uznaní
inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku, dokladu o odpustení vykonania
odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej odbornej právnickej skúšky, ak súčasne
žiada o uznanie takej skúšky za odbornú justičnú skúšku, alebo dokladu preukazujúceho
splnenie podmienok na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, ak súčasne žiada
o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky (§ 6 ods. 4),
f)
potvrdenie príslušného orgánu ku skutočnostiam uvedeným v § 6 ods. 7, ak bol sudcom, advokátom, komerčným právnikom, notárom, notárskym kandidátom, súdnym
exekútorom alebo exekútorským kandidátom,
g)
čestné vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
h)
potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora,
i)
čestné vyhlásenie, či voči nemu je alebo nie je vznesené obvinenie pre trestný čin,
j)
čestné vyhlásenie, že ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej
strany alebo politického hnutia,
k)
písomné vyhlásenie, v ktorom uvedie zoznam jemu blízkych osôb,9) ktoré sú prokurátormi alebo zamestnancami prokuratúry, v rozsahu: meno, priezvisko,
funkcia alebo pracovné zaradenie blízkej osoby,
l)
súhlas s vymenovaním do funkcie prokurátora na ním určenú okresnú prokuratúru uvedenú
v oznámení o vyhlásení výberového konania na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry,
m)
čestné vyhlásenie, že poskytnuté údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne.
(7)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na účasť vo výberovom konaní na funkciu prokurátora
okresnej prokuratúry uvedené v odseku 5 a ktorý doručil žiadosť o zaradenie do výberového
konania spolu s dokladmi podľa odseku 6 v termíne určenom v oznámení o vyhlásení výberového
konania, generálny prokurátor pozve na výberové konanie najmenej 14 dní pred jeho
začatím. Ak generálny prokurátor určil, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad
podľa odseku 4, uchádzača pozve na výberové konanie vedúci tohto služobného úradu.
(8)
Výberové konanie na funkciu prokurátora okresnej prokuratúry pozostáva z písomnej
časti, odborného psychologického posúdenia a ústnej časti. Výberové konanie je verejné,
s výnimkou hlasovania výberovej komisie. Ústna časť výberového konania sa zaznamenáva
aj s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku.
§ 7a
(1)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Generálny prokurátor môže zriadiť
na jedno výberové konanie viacero výberových komisií.
(2)
Výberová komisia má päť členov. Členom výberovej komisie môže byť len prokurátor.
Databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada prokurátorov a generálny
prokurátor. Členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúva a odvoláva
generálny prokurátor. Generálny prokurátor vymenuje členov výberovej komisie tak,
aby najmenej traja členovia výberovej komisie boli vymenovaní z databázy kandidátov
na členov výberovej komisie vytvorenej radou prokurátorov.
(3)
Členovia výberovej komisie zvolia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová
komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia.
Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria jej členovia.
(4)
Výberová komisia vyhodnotí výsledok písomnej časti výberového konania a určí poradie
a počet uchádzačov, ktorí postupujú na ústnu časť výberového konania. Po skončení
ústnej časti výberového konania výberová komisia určí konečné poradie uchádzačov,
ktorí úspešne absolvovali výberové konanie.
(5)
Predseda výberovej komisie predloží výsledok výberového konania na rozhodnutie generálnemu
prokurátorovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania do desiatich pracovných
dní od skončenia ústnej časti výberového konania.
(6)
Generálna prokuratúra zverejní zápisnicu o priebehu výberového konania na webovom
sídle generálnej prokuratúry do desiatich pracovných dní od skončenia ústnej časti
výberového konania. Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje
a)
údaj o dátume, čase a mieste konania výberového konania,
b)
názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú bolo vyhlásené výberové konanie,
c)
zloženie výberovej komisie v rozsahu titul, meno a priezvisko vrátane označenia predsedu
výberovej komisie, označenie databázy kandidátov na členov výberovej komisie, z ktorej
bol člen výberovej komisie vymenovaný,
d)
titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí sa zúčastnili písomnej časti výberového
konania v poradí určenom výberovou komisiou, a počet bodov, ktoré dosiahli v písomnej
časti výberového konania,
e)
titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí postúpili na ústnu časť výberového konania,
a počet bodov, ktoré dosiahli v ústnej časti výberového konania,
f)
stručný opis priebehu výberového konania,
g)
konečné poradie úspešných uchádzačov výberového konania vrátane počtu bodov, ktoré
dosiahli vo výberovom konaní,
h)
titul, meno a priezvisko neúspešných uchádzačov výberového konania,
i)
titul, meno a priezvisko člena výberovej komisie, ktorý zápisnicu spísal,
j)
dátum, čas a miesto spísania zápisnice,
k)
vlastnoručné podpisy všetkých členov výberovej komisie.
(7)
Prílohou zápisnice podľa odseku 6 sú životopisy úspešných uchádzačov výberového konania
a písomné vyhlásenia podľa § 7 ods. 6 písm. k).
(8)
Generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania s prihliadnutím na záujem
riadneho plnenia úloh prokuratúry rozhodne, ktorého úspešného uchádzača vymenuje na
určenú okresnú prokuratúru do funkcie prokurátora. Výberové konanie končí rozhodnutím
generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Generálny prokurátor oznámi
rozhodnutie uchádzačovi do desiatich pracovných dní od skončenia výberového konania.
§ 8
Vymenovanie do funkcie prokurátora
(1)
Prokurátora vymenúva do funkcie prokurátora bez časového obmedzenia na určenú okresnú
prokuratúru generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania; bez výberového
konania vymenuje právneho čakateľa prokuratúry, ktorý úspešne zložil odbornú justičnú
skúšku, ak tak ustanovuje tento zákon (§ 251 ods. 2).
(2)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie prokurátora obsahuje
a)
meno a priezvisko prokurátora, akademický titul, rodné číslo prokurátora a miesto
trvalého pobytu,
b)
názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, na ktorú je vymenovaný do funkcie prokurátora,
c)
označenie služobného úradu a jeho sídlo,
d)
základný plat,
e)
týždenný služobný čas,
f)
dátum, od ktorého je vymenovaný do funkcie prokurátora,
g)
dátum vydania rozhodnutia,
h)
podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.11)
(3)
Prokurátor skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky,
ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, že pri výkone
svojej funkcie ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a
že v súlade s nimi budem vykonávať funkciu prokurátora nestranne a spravodlivo. Budem
zachovávať vernosť Slovenskej republike a chrániť dôstojnosť funkcie prokurátora.“.
(4)
Zloženie sľubu prokurátor potvrdí svojím podpisom na listine s textom sľubu; na tejto
listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5)
Právo vykonávať funkciu prokurátora vzniká dňom zloženia sľubu.
(6)
Ak prokurátor odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie do funkcie
prokurátora je neplatné.
DRUHÝ DIEL
DOČASNÉ PRIDELENIE PROKURÁTORA A PRELOŽENIE PROKURÁTORA
§ 9
Dočasné pridelenie prokurátora na inú prokuratúru
(1)
V záujme plnenia úloh prokuratúry možno prokurátora s jeho súhlasom dočasne prideliť
na výkon funkcie na inú prokuratúru.
(2)
Bez súhlasu prokurátora možno prokurátora dočasne prideliť na výkon funkcie na inú
prokuratúru najdlhšie na 60 služobných dní v kalendárnom roku, ak je to potrebné na
zabezpečenie riadneho plnenia úloh tejto prokuratúry. Také pridelenie je možné len
po predchádzajúcom vyjadrení prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej prokurátor
vykonáva svoju funkciu, a po predchádzajúcom súhlase rady prokurátorov.
(3)
Súbežné vykonávanie funkcie prokurátora na dvoch prokuratúrach je vylúčené.
(4)
O dočasnom pridelení prokurátora rozhoduje generálny prokurátor.
§ 9a
Dočasné pridelenie prokurátora k inému orgánu
(1)
Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť aj na využitie skúseností alebo
na získanie skúseností
a)
do Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
b)
do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
na výkon funkcie súdneho poradcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
d)
na Úrad vlády Slovenskej republiky,
e)
do Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „Justičná akadémia“).11b)
(2)
Počas dočasného pridelenia podľa odseku 1 prokurátor nesmie vykonávať funkciu prokurátora;
inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(3)
O dočasnom pridelení prokurátora podľa odseku 1 rozhoduje generálny prokurátor.
§ 9b
Dočasné pridelenie prokurátora k orgánu Európskej únie
(1)
Ak v odsekoch 2 a 3 nie je ustanovené inak, generálny prokurátor môže prokurátora
s jeho súhlasom dočasne prideliť k orgánu Európskej únie alebo k orgánu vytvorenému
spoločne členskými štátmi Európskej únie (ďalej len „orgán Európskej únie“).
(2)
Ak generálny prokurátor udelil predchádzajúci súhlas na vymenovanie prokurátora do
funkcie v orgáne Európskej únie podľa osobitného zákona,11ba) dočasne ho pridelí s jeho súhlasom k orgánu Európskej únie.
(3)
Hlavný európsky prokurátor, európsky prokurátor a európsky delegovaný prokurátor
sú dočasne pridelení k orgánu Európskej únie dňom vymenovania do funkcie v Európskej
prokuratúre podľa osobitného predpisu.2) Dočasné pridelenie trvá po dobu výkonu funkcie. Na účely tohto zákona sa európsky
delegovaný prokurátor považuje za prokurátora generálnej prokuratúry, ak osobitný
predpis2) neustanovuje inak. Po skončení dočasného pridelenia prokurátora na výkon funkcie
k Európskej prokuratúre prokurátor vykonáva funkciu prokurátora na tej prokuratúre,
na ktorej vykonával funkciu prokurátora pred dočasným pridelením; taký prokurátor
môže byť na jeho žiadosť vymenovaný za prokurátora generálnej prokuratúry bez výberového
konania okrem prípadu, ak ku skončeniu dočasného pridelenia došlo z dôvodu, ktorý
ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.
(4)
Dočasné pridelenie prokurátora podľa odsekov 1 až 3 sa považuje za výkon funkcie
prokurátora.
§ 9c
Dočasné pridelenie prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo
územia Slovenskej republiky
(1)
Prokurátora možno s jeho súhlasom dočasne prideliť ako civilného experta na výkon
práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky. O vyslaní
prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej
republiky a o jeho ukončení rozhoduje generálny prokurátor podľa osobitného predpisu.11c)
(2)
Dočasné pridelenie podľa odseku 1 sa považuje za výkon funkcie prokurátora.
(3)
Počas vyslania na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej
republiky prokurátor nesmie vykonávať funkciu prokurátora na území Slovenskej republiky;
inak sa na prokurátora vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(4)
Generálny prokurátor dočasne pridelí prokurátora podľa odseku 1, ak rozhodol o vyslaní
prokurátora na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej
republiky podľa osobitného predpisu.11c)
§ 10
Preloženie prokurátora
(1)
O preložení prokurátora na inú prokuratúru rozhoduje generálny prokurátor za podmienok
ustanovených týmto zákonom.
(2)
Prokurátora možno preložiť na inú prokuratúru, len ak s preložením súhlasí alebo
o preloženie sám požiada, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3)
Generálny prokurátor preloží prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu,
ak mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 2 písm. c).
(4)
Generálny prokurátor môže preložiť prokurátora na inú prokuratúru aj bez jeho súhlasu,
ak ide o preloženie na prokuratúru toho istého stupňa v rámci územného obvodu tej
istej obce.
(5)
(6)
Na krajskú prokuratúru možno preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň päť rokov
započítateľnej praxe (§ 97), z toho aspoň tri roky výkonu funkcie prokurátora. Na generálnu prokuratúru možno
preložiť len prokurátora, ktorý dosiahol aspoň desať rokov započítateľnej praxe (§ 97), z toho aspoň sedem rokov výkonu funkcie prokurátora. Týmto ustanovením nie je dotknuté
ustanovenie odseku 5.
§ 10a
Preradenie prokurátora
(1)
Generálny prokurátor môže preradiť prokurátora generálnej prokuratúry na krajskú
prokuratúru a prokurátora krajskej prokuratúry na okresnú prokuratúru, ak ním bol
opakovane písomne upozornený na túto možnosť z dôvodu nedostatočného plnenia služobných
povinností. Také preradenie je možné len s predchádzajúcim súhlasom rady prokurátorov.
(2)
Proti rozhodnutiu generálneho prokurátora podľa odseku 1 nie je prípustné odvolanie.
Rozhodnutie generálneho prokurátora o preradení prokurátora podľa odseku 1 je preskúmateľné
súdom. Podanie žaloby na súd má odkladný účinok.
TRETÍ DIEL
NEZLUČITEĽNOSŤ VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA A PRERUŠENIE VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 11
Nezlučiteľnosť výkonu funkcie prokurátora
(1)
Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný s funkciou
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“),
c)
člena vlády Slovenskej republiky,
d)
štátneho tajomníka ministerstva,
e)
vedúceho, riaditeľa alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy,
f)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g)
sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo sudcu Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky,
h)
sudcu Špecializovaného trestného súdu,
i)
sudcu krajského súdu,
j)
sudcu správneho súdu,
k)
sudcu okresného súdu,
l)
člena Súdnej rady Slovenskej republiky,
m)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
n)
verejného ochrancu práv,
o)
komisára pre deti,
p)
komisára pre osoby so zdravotným postihnutím,
q)
plateného funkcionára vyššieho alebo ústredného odborového orgánu,
r)
príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného zboru a iných
ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov alebo ozbrojených síl alebo
s)
v orgánoch štátnej správy, územnej samosprávy a právnických osôb, ktorým bol zverený
výkon štátnej správy.
(2)
Výkon funkcie prokurátora je nezlučiteľný aj s
a)
funkciou poslanca Európskeho parlamentu,
b)
funkciou sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva,
c)
funkciou sudcu alebo generálneho advokáta Súdneho dvora Európskej únie alebo
d)
inou funkciou v medzinárodných orgánoch; to neplatí, ak sa podľa osobitného predpisu
vyžaduje, aby bol stálym členom takého orgánu prokurátor.
(3)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, prokurátor nesmie popri výkone funkcie prokurátora
vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať, ani vykonávať inú zárobkovú činnosť
s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich neplnoletých detí, vedeckej,
pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej, umeleckej alebo športovej činnosti
za predpokladu, že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie prokurátora a dôstojnosť
funkcie prokurátora, nemá vplyv na povinnosť prokurátora využívať služobný čas v plnom
rozsahu a neohrozuje dôveru v nestrannosť prokuratúry. V prípade pochybností rozhodne
o povinnosti prokurátora ukončiť takú funkciu alebo činnosť generálny prokurátor,
pričom si pred svojím rozhodnutím vyžiada stanovisko etickej komisie.
(4)
Prokurátor môže vykonávať funkciu riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa Justičnej akadémie,
vykonávať inú funkciu v Justičnej akadémii alebo byť členom jej orgánov, vykonávať
funkciu v inom orgáne alebo byť členom iného orgánu alebo komisie, v ktorých možno
využiť skúsenosti prokurátora, alebo vykonávať funkciu alebo činnosť v inom orgáne,
ak tak ustanovuje osobitný zákon.
(5)
Prokurátor môže vykonávať funkciu a činnosť aj v stavovských organizáciách prokurátorov.
(6)
Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený do funkcie uvedenej v odseku 1 alebo odseku
2 a ide o funkciu, pri ktorej sa výkon funkcie prokurátora neprerušuje, prokurátor
je povinný do troch dní od zvolenia alebo ustanovenia do takej funkcie odstrániť dôvody
nezlučiteľnosti; inak mu služobný pomer prokurátora zanikne dňom zvolenia alebo ustanovenia
do funkcie uvedenej v odseku 1 alebo odseku 2.
§ 12
Prerušenie výkonu funkcie prokurátora
(1)
Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje dňom, keď sa prokurátor stal prezidentom Slovenskej
republiky, poslancom národnej rady, členom vlády Slovenskej republiky, štátnym tajomníkom
ministerstva, sudcom Ústavného súdu Slovenskej republiky, verejným ochrancom práv
alebo plateným funkcionárom vyššieho alebo ústredného odborového orgánu. Prerušenie
výkonu funkcie prokurátora trvá ešte jeden mesiac po skončení vykonávania funkcie,
pre ktorú bol výkon funkcie prokurátora prerušený.
(2)
Výkon funkcie prokurátora sa prerušuje aj dňom, keď sa prokurátor zaregistruje ako
kandidát vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky, vo voľbách do Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len „národná rada“), vo voľbách do orgánov územnej samosprávy alebo
vo voľbách do Európskeho parlamentu. Prerušenie výkonu funkcie prokurátora trvá ešte
jeden mesiac po vyhlásení výsledkov volieb, ak prokurátor nebol zvolený.
(3)
Generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátorovi, ktorý pôsobí ako predstaviteľ
Slovenskej republiky v zahraničí alebo v medzinárodnej organizácii alebo v medzinárodnom
orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy, ak mu takáto činnosť bráni riadne
vykonávať funkciu prokurátora.
(4)
Generálny prokurátor môže na základe písomnej žiadosti prokurátora prerušiť výkon
jeho funkcie z vážnych osobných alebo rodinných dôvodov, najdlhšie však na obdobie
piatich rokov.
(5)
Generálny prokurátor preruší výkon funkcie prokurátorovi, ktorý spĺňa podmienky na
vznik nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora podľa § 134 ods. 1. Ak sa prokurátor znovu ujme funkcie prokurátora, príplatok za výkon funkcie prokurátora
sa mu počas výkonu funkcie prokurátora nevypláca.
(6)
Prokurátor, ktorému bol prerušený výkon funkcie, nemá počas tohto prerušenia práva
a povinnosti prokurátora, nesmie vykonávať funkciu prokurátora a hľadí sa na neho
tak, akoby nebol prokurátorom. Obdobie, počas ktorého bol prokurátorovi prerušený
výkon funkcie, sa nezapočítava do času výkonu funkcie prokurátora. Ustanovenie predchádzajúcej
vety sa nevzťahuje na prokurátora, ktorý pôsobí v medzinárodnej organizácii alebo
v medzinárodnom orgáne vytvorenom na základe medzinárodnej zmluvy vo funkcii prokurátora.
(7)
Ak sa prokurátor, ktorý má prerušený výkon funkcie podľa odsekov 1 až 4, chce znova
ujať výkonu funkcie prokurátora, oznámi to generálnej prokuratúre 30 dní pred uplynutím
času, na aký bol prerušený výkon jeho funkcie. Prokurátor sa ujme výkonu funkcie prokurátora
na tej prokuratúre, na ktorej túto funkciu vykonával pred prerušením jej výkonu. Ak
sa neujme výkonu svojej funkcie najneskôr v prvý deň v mesiaci nasledujúcom po dni,
v ktorom sa skončilo prerušenie výkonu funkcie prokurátora, jeho služobný pomer týmto
dňom zaniká.
(8)
Prokurátor, ktorému bol prerušený výkon funkcie podľa odseku 5, sa môže so súhlasom
generálneho prokurátora znovu ujať výkonu funkcie prokurátora na prokuratúre, na ktorej
túto funkciu vykonával pred prerušením jej výkonu, alebo na inej prokuratúre, ak udelí
súhlas s preložením na inú prokuratúru. Dátum skončenia prerušenia výkonu funkcie
prokurátora a čas trvania výkonu funkcie prokurátora určí generálny prokurátor po
vzájomnej dohode s prokurátorom. Ak sa prokurátor neujme výkonu svojej funkcie v deň,
v ktorom mu vzniklo oprávnenie znovu vykonávať funkciu prokurátora, jeho služobný
pomer týmto dňom zanikne.
ŠTVRTÝ DIEL
DOČASNÉ POZASTAVENIE VÝKONU FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 13
(1)
Prokurátorovi možno dočasne pozastaviť výkon jeho funkcie až do právoplatného skončenia
trestného konania alebo disciplinárneho konania, ak je
a)
trestne stíhaný pre úmyselný trestný čin,
b)
trestne stíhaný pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie
prokurátora alebo
c)
disciplinárne stíhaný pre skutok, za ktorý môže byť zbavený funkcie prokurátora.
(2)
Prokurátorovi možno dočasne pozastaviť výkon funkcie prokurátora aj vtedy, ak existujú
dôvodné pochybnosti o tom, že spĺňa predpoklad podľa § 6 ods. 2 písm. d), ak tým môže byť vážne ohrozená dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrá povesť prokuratúry.
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora podľa prvej vety trvá až kým nepominú
dôvody na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora, najviac šesť mesiacov.
Dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora možno predĺžiť najviac o šesť mesiacov.
Celková doba dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora podľa prvej vety nesmie
presiahnuť 12 mesiacov.
(3)
O dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora podľa odseku 1 rozhoduje generálny
prokurátor. O dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora podľa odseku 2 rozhoduje
generálny prokurátor na návrh rady prokurátorov alebo bez návrhu po predchádzajúcom
súhlase rady prokurátorov.
(4)
Prokurátor, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, nemá počas tohto
pozastavenia práva a povinnosti prokurátora a nesmie vykonávať funkciu prokurátora.
(5)
Prokurátorovi, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora,
európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora, nemožno dočasne
pozastaviť výkon funkcie prokurátora.
PIATY DIEL
ZÁNIK SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§ 14
Spôsoby zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká
a)
odvolaním z funkcie prokurátora (§ 15),
b)
vzdaním sa funkcie prokurátora (§ 16),
c)
z iných dôvodov ustanovených týmto zákonom (§ 17),
d)
z dôvodov podľa osobitného predpisu.1)
§ 15
Odvolanie z funkcie prokurátora
(1)
Prokurátora môže z funkcie prokurátora odvolať iba generálny prokurátor.
(2)
Generálny prokurátor odvolá prokurátora z funkcie, ak
a)
prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony,
b)
prokurátor stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený pre úmyselný trestný čin,
d)
prokurátor bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora,
e)
mu bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie zbavenie funkcie prokurátora
[§ 189 ods. 2 písm. d)],
f)
prokurátor sa stal členom politickej strany alebo politického hnutia,
g)
prokurátor nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
h)
prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora alebo
európskeho prokurátora bol odvolaný z tejto funkcie Súdnym dvorom Európskej únie a
ak dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť prokuratúry alebo dobrú povesť
prokuratúry alebo
i)
prokurátor dočasne pridelený na výkon funkcie európskeho delegovaného prokurátora
bol odvolaný z tejto funkcie kolégiom a ak dôvod tohto odvolania vážne ohrozuje dôveryhodnosť
prokuratúry alebo dobrú povesť prokuratúry.
(3)
Generálny prokurátor môže prokurátora z funkcie odvolať, ak
a)
nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju funkciu po čas dlhší ako
jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú prokurátorku alebo
b)
prokurátor dosiahol vek 65 rokov.
(4)
Služobný pomer prokurátora zanikne odvolaním z funkcie prokurátora dňom, keď bolo
prokurátorovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, ak
v rozhodnutí o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň; rozhodnutie generálneho
prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť prokurátorovi do vlastných rúk.
(5)
Prokurátora, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie hlavného európskeho prokurátora,
európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre,
možno odvolať z funkcie prokurátora len za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.2)
§ 16
Vzdanie sa funkcie prokurátora
(1)
Prokurátor sa môže funkcie prokurátora písomne vzdať
a)
z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný
dôchodok,
b)
zo zdravotných dôvodov, ak nie je spôsobilý vykonávať svoju funkciu podľa lekárskeho
posudku, rozhodnutia orgánu štátnej zdravotnej správy alebo orgánu sociálneho zabezpečenia,
alebo
c)
kedykoľvek aj bez uvedenia dôvodov.
(2)
Služobný pomer prokurátora zaniká vzdaním sa funkcie prokurátora uplynutím dvoch
kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie o vzdaní sa
funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku služobného
pomeru prokurátora.
§ 17
Iné dôvody zániku služobného pomeru prokurátora
Služobný pomer prokurátora zaniká aj
a)
smrťou prokurátora alebo vyhlásením prokurátora za mŕtveho, alebo
b)
z dôvodov uvedených v § 11 ods. 6, § 12 ods. 7 a 8.
§ 18
Neplatnosť zániku služobného pomeru prokurátora
(1)
Rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora sa zrušuje
a)
zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený pre úmyselný
trestný čin,
b)
zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol prokurátor odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom
funkcie prokurátora, alebo
c)
zrušením právoplatného disciplinárneho rozhodnutia o zbavení výkonu funkcie prokurátora
v neskoršom konaní.
(2)
Ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním z funkcie prokurátora, prokurátor
sa môže domáhať na správnom súde podľa osobitného zákona13) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora;
to neplatí, ak bol prokurátor odvolaný na základe právoplatného disciplinárneho rozhodnutia,
ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie zbavenie funkcie prokurátora.
(3)
Ak služobný pomer prokurátora zanikol podľa § 17 písm. b), prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona14) neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora. Neplatnosť zániku služobného pomeru
prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do 30 dní odo dňa zániku služobného
pomeru.
(4)
Služobný pomer prokurátora trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi a prokurátorovi sa
bez zbytočného odkladu doplatí plat a priznajú ostatné nároky podľa zákona tak, ako
keby vykonával funkciu prokurátora, ak
a)
rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora sa zrušilo,
b)
správny súd zrušil rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie prokurátora,
c)
súd rozhodol o neplatnosti zániku služobného pomeru prokurátora.
ŠIESTY DIEL
Funkčný postup prokurátora a zánik oprávnenia prokurátora vykonávať funkciu vedúceho
prokurátora
§ 19
Vymenovanie prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora
(1)
Vedúceho prokurátora (§ 4 ods. 3) vymenúva do funkcie generálny prokurátor na základe výberového konania a po predchádzajúcom
vyjadrení rady prokurátorov; to neplatí, ak ide o vymenovanie do funkcie námestníka
generálneho prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora.
Generálny prokurátor vymenúva námestníka krajského prokurátora na návrh krajského
prokurátora a námestníka okresného prokurátora na návrh okresného prokurátora. Krajského
prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora a námestníka
okresného prokurátora vymenúva generálny prokurátor na päťročné funkčné obdobie. Ten
istý prokurátor môže byť opakovane vymenovaný do uvedenej funkcie. Ďalších vedúcich
prokurátorov vymenúva do funkcie bez časového obmedzenia.
(2)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora vzniká dňom určeným v rozhodnutí
generálneho prokurátora o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora.
(3)
Ak funkcia vedúceho prokuratúra nie je obsadená, generálny prokurátor poverí niektorého
z prokurátorov, aby do vymenovania nového vedúceho prokurátora vykonával funkciu vedúceho
prokurátora.
(4)
Výberového konania na funkciu vedúceho prokurátora sa môže zúčastniť len prokurátor,
ktorý spĺňa podmienky uvedené v zásadách funkčného postupu prokurátorov schválených
generálnym prokurátorom a radou prokurátorov.
§ 20
Funkčný postup prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa
(1)
Prokurátorom krajskej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý úspešne absolvoval
výberové konanie na funkciu prokurátora krajskej prokuratúry alebo funkciu vedúceho
prokurátora na krajskej prokuratúre.
(2)
Prokurátorom generálnej prokuratúry môže byť len prokurátor, ktorý úspešne absolvoval
výberové konanie na funkciu prokurátora generálnej prokuratúry alebo funkciu vedúceho
prokurátora na generálnej prokuratúre. To neplatí, ak ide o vymenovanie do funkcie
generálneho prokurátora.
(3)
Výberového konania na funkciu prokurátora alebo funkciu vedúceho prokurátora pri
funkčnom postupe na prokuratúru vyššieho stupňa sa môže zúčastniť len prokurátor,
ktorý spĺňa podmienky na preloženie na prokuratúru vyššieho stupňa ustanovené v § 10 ods. 5 a 6.
(4)
Oprávnenie vykonávať funkciu prokurátora na prokuratúre vyššieho stupňa vzniká rozhodnutím
generálneho prokurátora o preložení prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa.
(5)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora pri funkčnom postupe na prokuratúru
vyššieho stupňa vzniká dňom určeným v rozhodnutí generálneho prokurátora o preložení
prokurátora na prokuratúru vyššieho stupňa a o vymenovaní do funkcie vedúceho prokurátora.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na vymenovanie do funkcie námestníka generálneho
prokurátora, námestníka krajského prokurátora a námestníka okresného prokurátora.
Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora
§ 21
(1)
Výberovým konaním na funkciu vedúceho prokurátora a na funkciu prokurátora na prokuratúre
vyššieho stupňa (ďalej len „výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora“) sa
overujú riadiace, organizačné a kontrolné schopnosti, odborné vedomosti, jazykové
znalosti a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu
funkcie, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie. Výberové konanie sa uskutočňuje
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania.8)
(2)
Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora vyhlasuje generálny prokurátor
na webovom sídle generálnej prokuratúry najmenej desať dní pred jeho začatím. V rovnakej
lehote zašle generálna prokuratúra oznámenie o vyhlásenom výberovom konaní na všetky
služobné úrady.
(3)
Oznámenie o vyhlásení výberového konania pri funkčnom postupe prokurátora obsahuje
a)
názov prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie,
b)
funkciu, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie,
c)
názov organizačnej zložky, na ktorej sa obsadzuje voľné miesto prokurátora alebo
vedúceho prokurátora,
d)
listiny preukazujúce splnenie podmienok uvedených v zásadách funkčného postupu prokurátorov
schválených generálnym prokurátorom a radou prokurátorov,
e)
dátum a miesto konania výberového konania,
f)
adresu, na ktorú treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania,
g)
termín, do ktorého treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania na určenú
adresu,
h)
poučenie, že na žiadosť, ku ktorej nie sú priložené všetky požadované doklady, a
na žiadosť doručenú po termíne určenom v oznámení o vyhlásení výberového konania,
sa neprihliada a uchádzač nebude zaradený do výberového konania.
(4)
Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora zabezpečuje generálna prokuratúra;
generálny prokurátor môže určiť, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad, v územnej
pôsobnosti ktorého je prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie.
(5)
Do výberového konania pri funkčnom postupe prokurátora sa môže prihlásiť iba prokurátor,
ktorý spĺňa podmienky na funkčný postup ustanovené týmto zákonom a podmienky uvedené
v zásadách funkčného postupu prokurátorov schválených generálnym prokurátorom a radou
prokurátorov.
(6)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na účasť vo výberovom konaní pri funkčnom postupe
prokurátora a ktorý doručil žiadosť o zaradenie do výberového konania spolu so všetkými
požadovanými listinami v termíne určenom v oznámení o vyhlásení výberového konania,
generálny prokurátor pozve na výberové konanie najmenej tri dni pred jeho začatím.
Ak generálny prokurátor určil, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad podľa odseku
4, uchádzača pozve na výberové konanie vedúci tohto služobného úradu.
§ 21a
(1)
Výberové konanie pri funkčnom postupe prokurátora uskutočňuje výberová komisia.
(2)
Výberová komisia má päť členov. Členom výberovej komisie môže byť len prokurátor.
Databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada prokurátorov a generálny
prokurátor. Členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúva a odvoláva
generálny prokurátor. Generálny prokurátor vymenuje členov výberovej komisie tak,
aby najmenej traja členovia výberovej komisie boli vymenovaní z databázy kandidátov
na členov výberovej komisie vytvorenej radou prokurátorov.
(3)
Členovia výberovej komisie zvolia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová
komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia.
Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria jej členovia.
(4)
Výberová komisia vyhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov,
ktorí úspešne absolvovali výberové konanie.
(5)
Predseda výberovej komisie predloží výsledok výberového konania na rozhodnutie generálnemu
prokurátorovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania do desiatich pracovných
dní odo dňa konania výberového konania.
(6)
Generálna prokuratúra zverejní zápisnicu o priebehu výberového konania na webovom
sídle generálnej prokuratúry do desiatich pracovných dní odo dňa konania výberového
konania. Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje
a)
údaj o dátume, čase a mieste konania výberového konania,
b)
názov prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú bolo vyhlásené výberové konanie,
c)
zloženie výberovej komisie v rozsahu: titul, meno a priezvisko vrátane označenia
predsedu výberovej komisie, označenie databázy kandidátov na členov výberovej komisie,
z ktorej bol člen výberovej komisie vymenovaný,
d)
titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí sa zúčastnili výberového konania,
e)
stručný opis priebehu výberového konania,
f)
konečné poradie úspešných uchádzačov výberového konania,
g)
zoznam neúspešných uchádzačov výberového konania,
h)
titul, meno a priezvisko člena výberovej komisie, ktorý zápisnicu spísal,
i)
dátum, čas a miesto spísania zápisnice,
j)
vlastnoručné podpisy všetkých členov výberovej komisie.
(7)
Výberové konanie končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového
konania. Generálny prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do 30 dní od skončenia
výberového konania.
TRETIA HLAVA
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA A VEDÚCEHO PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI PROKURÁTORA
§ 25
Základné práva prokurátora
(1)
Prokurátor má právo najmä
a)
vykonávať funkciu prokurátora bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania
alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b)
na plat a ďalšie nároky podľa tohto zákona,
c)
na zabezpečenie podmienok na prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie,
d)
požiadať nadriadeného prokurátora, aby pridelená vec mu bola odňatá, ak považuje
pokyn nadriadeného prokurátora za rozporný s právnym predpisom alebo so svojím právnym
názorom,
e)
byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie
písomností uložených v jeho osobnom spise,
f)
zakladať stavovskú organizáciu prokurátorov a združovať sa v stavovských organizáciách
prokurátorov.
(2)
Prokurátor má v odôvodnených prípadoch právo na zabezpečenie ochrany svojej osoby,
ochrany jemu blízkych osôb9) a ochrany svojho obydlia, ak o to požiada generálneho prokurátora; takisto má právo
na bezplatné poskytnutie primeraných prostriedkov na zabezpečenie ochrany alebo náhrady
nákladov takej ochrany.
(3)
Bez súhlasu prokurátora nemožno vyhotovovať obrazové snímky alebo obrazové záznamy
jeho tváre alebo bydliska, zverejňovať jeho tvár a bydlisko; to sa vzťahuje aj na
blízke osoby prokurátora, ak je to potrebné na účinnú ochranu prokurátora a jemu blízkych
osôb a blízke osoby s tým súhlasia. Prokurátor má právo aj na primerané utajenie údajov
o svojej osobe a jemu blízkych osobách. Ak sa poruší toto ustanovenie, prokurátor
a jemu blízka osoba majú právo domáhať sa ochrany.15)
(4)
Prokurátor nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný alebo postihovaný
za to, že podá na iného prokurátora sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania
alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
Základné povinnosti prokurátora
§ 26
(1)
Prokurátor je povinný
a)
plniť povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky, z ústavných zákonov,
zo zákonov a z ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj úlohy a pokyny
uložené nadriadeným prokurátorom, ak bol s nimi riadne oboznámený; splnenie pokynu
je prokurátor povinný odmietnuť, ak by jeho splnením spáchal trestný čin, priestupok,
iný správny delikt alebo disciplinárne previnenie,
b)
chrániť verejný záujem a slúžiť verejnému záujmu,
c)
vykonávať svoje služobné povinnosti svedomite, nestranne a bez prieťahov,
d)
nedať sa ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických
strán alebo politických hnutí, nepodľahnúť tlaku verejnej mienky alebo oznamovacích
prostriedkov a odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli
viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e)
konať objektívne a prihliadať na všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či sú
pre strany alebo pre účastníkov konania prospešné, alebo neprospešné,
f)
chrániť ľudskú dôstojnosť, základné ľudské práva a slobody, nezvýhodňovať a nepoškodzovať
strany alebo účastníkov konania pre ich pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru
a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť
k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie,
g)
prehlbovať svoju odbornú kvalifikáciu,
h)
používať pri plnení svojich služobných povinností informačné systémy, najmä centrálny
informačný systém prokuratúry, elektronický systém právnych informácií a ďalšie informačné
systémy dôležité pre plnenie úloh prokuratúry, ako aj elektronickú poštu a zaručený
elektronický podpis,
i)
zdržať sa verejného vyslovovania svojho názoru na prípady, ktoré nie sú právoplatne
skončené,
j)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami
prokurátora, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom funkcie prokurátora
na vlastný prospech alebo na prospech iného,
k)
nevykonávať činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora,
l)
neposkytovať služby právnej pomoci; za službu právnej pomoci sa nepovažuje zastupovanie
podľa osobitného zákona,16)
m)
zachovávať dôstojnosť pri výkone funkcie prokurátora, chrániť vážnosť vykonávanej
funkcie a vystríhať sa všetkého, čo by mohlo spôsobiť ujmu na cti prokurátora alebo
oslabiť dôveru v jeho nestrannosť,
n)
dodržiavať pri výkone svojej funkcie pravidlá prokurátorskej etiky,
o)
mať oblečený úradný odev (talár) v konaní pred súdmi na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí súdu v trestnom konaní a na pojednávaní súdu v občianskom súdnom konaní,
p)
využívať služobný čas v plnom rozsahu a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
r)
oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch,
s)
oznámiť bez zbytočného odkladu služobnému úradu stratu alebo odcudzenie svojho služobného
preukazu,
t)
oznámiť služobnému úradu, že bol postihnutý za priestupok alebo iný správny delikt
do desiatich dní od právoplatnosti takého rozhodnutia,
u)
oznámiť a preukázať služobnému úradu v požadovanom rozsahu informácie a údaje potrebné
na splnenie povinností služobného úradu v oblasti sociálneho zabezpečenia a sociálneho
poistenia prokurátora, ak ide o prokurátora dočasne prideleného k Európskej prokuratúre.
(2)
Prokurátor nie je oprávnený štrajkovať ani inak narúšať riadne plnenie úloh prokuratúry
a nesmie vykonávať politickú činnosť.
(3)
Prokurátor je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného pomeru,
o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak nebol tejto
povinnosti zbavený zo zákona; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti.16a) Zbaviť prokurátora povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a
to aj po zániku služobného pomeru prokurátora.
§ 27
(1)
Pri vymenovaní do funkcie prokurátora a potom vždy k 31. marcu kalendárneho roka
je prokurátor povinný podať generálnej prokuratúre písomné osvedčenie o tom, že
a)
nebolo proti nemu vznesené obvinenie pre trestný čin,
b)
nezačalo sa súdne konanie o pozbavenie alebo obmedzenie jeho spôsobilosti na právne
úkony,
c)
je štátnym občanom Slovenskej republiky,
d)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e)
nie je členom politickej strany ani politického hnutia,
f)
nevykonáva politickú činnosť,
g)
nie je zvolený alebo ustanovený do funkcie, ktorej výkon je nezlučiteľný s výkonom
funkcie prokurátora, alebo
h)
nevykonáva popri výkone funkcie prokurátora inú platenú funkciu, podnikateľskú činnosť
alebo inú zárobkovú činnosť, ktorá je nezlučiteľná s výkonom funkcie prokurátora.
(2)
Súčasťou osvedčenia podľa odseku 1 je aj vyhlásenie prokurátora o tom,
a)
či v období, za ktoré podáva osvedčenie, vykonával vedeckú, pedagogickú, lektorskú,
literárnu, publicistickú alebo umeleckú činnosť,
b)
pre ktorú právnickú osobu alebo fyzickú osobu vykonával činnosť uvedenú v písmene
a),
c)
aké príjmy a požitky dosiahol v uplynulom kalendárnom roku z činnosti uvedenej v
písmene a).
(3)
Ak prokurátor nemôže osvedčiť niektorú zo skutočností, ktorá podlieha osvedčeniu,
spôsobom uvedeným v odseku 1 pre rozpor so skutočným stavom, uvedie to spolu s údajmi
o skutočnom stave v osvedčení. Generálnej prokuratúre je povinný oznámiť každú zmenu
v skutočnostiach, ktoré podliehajú osvedčeniu, najneskôr do troch dní od vzniku takej
zmeny alebo odo dňa, keď sa o zmene dozvie. Ak je prokurátor zvolený alebo ustanovený
do funkcie, pre ktorej výkon sa prerušuje výkon funkcie prokurátora, je povinný tiež
uviesť, na aké funkčné obdobie je do takej funkcie zvolený alebo ustanovený.
(4)
Ak má generálna prokuratúra pochybnosti o úplnosti alebo správnosti osvedčenia podľa
odsekov 1 a 2, generálny prokurátor môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo spresnil
toto osvedčenie v lehote ním určenej; táto lehota nesmie byť dlhšia ako 15 dní od
doručenia výzvy generálneho prokurátora.
§ 28
(1)
Prokurátor je povinný deklarovať svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní
a)
do 30 dní odo dňa vzniku jeho služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka,
c)
v lehote určenej generálnym prokurátorom.
(2)
Majetkové priznanie musí obsahovať menovite údaje o
a)
nehnuteľnom majetku, právny dôvod a dátum nadobudnutia majetku a cenu jeho obstarania,
pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu,17)
b)
hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 6 600 eur, právny dôvod a dátum nadobudnutia
tejto veci, cenu obstarania, pri vlastnom zhotovení výdavky na zhotovenie, pri bezodplatnom
nadobudnutí cenu obvyklú,
c)
majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 6 600 eur,
právny dôvod a dátum nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty,
pri odplatnom prevode cenu obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu obvyklú,
d)
hnuteľných veciach, majetkových právach a iných majetkových hodnotách, aj keď ich
hodnota jednotlivo nepresahuje 6 600 eur, ak ich súhrnná hodnota presahuje 16 600
eur; na účely majetkového priznania sa ocenia cenou obvyklou,
e)
záväzkových vzťahoch prokurátora, ak ich hodnota presahuje 6 600 eur.
(3)
Prokurátor je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho
manžela, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti,18) a to aj vtedy, ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného
rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku.19) Ak manželia uzavreli dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom určeného rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, prokurátor deklaruje majetkové
pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Súčasťou majetkového priznania je aj čestné vyhlásenie prokurátora, že nemá vedomosť
o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v spoločnej domácnosti,18) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Majetkové priznanie odovzdáva prokurátor generálnemu prokurátorovi v elektronickej
podobe aj v listinnej podobe. Na jeho výzvu je povinný v primeranej lehote, najneskôr
do 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora, preukázať spôsob nadobudnutia
finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.
Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov preukazuje prokurátor čestným vyhlásením
o zdroji ich príjmu, ktoré doloží, ak ho o to generálny prokurátor požiada, výpisom
z účtu v banke, dokladom banky o poskytnutí úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej
zmluvy, potvrdením darcu alebo iným dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia
finančných prostriedkov.
(6)
Ak má generálny prokurátor pochybnosti o úplnosti alebo správnosti majetkového priznania
alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie
majetku uvedeného v majetkovom priznaní, môže vyzvať prokurátora, aby doplnil alebo
spresnil majetkové priznanie alebo preukázanie spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov
potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní v dodatočnej lehote,
ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia výzvy generálneho prokurátora.
(7)
Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť ochranu majetkových priznaní podávaných
podľa tohto zákona pred ich zneužitím.
(8)
(9)
Generálny prokurátor je povinný zabezpečiť zverejnenie osvedčenia podľa § 27 ods. 1 a 2 a majetkového priznania na webovom sídle generálnej prokuratúry v súlade s ochranou
osobných údajov podľa osobitného zákona,21a) a to každoročne do 30. júna za predchádzajúci kalendárny rok.
DRUHÝ DIEL
ZÁKLADNÉ PRÁVA A POVINNOSTI VEDÚCEHO PROKURÁTORA
§ 29
Základné práva vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor má právo najmä
a)
vykonať úkony podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený
prokurátor,
b)
vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní,
c)
vydávať príkazy a pokyny pre ostatných zamestnancov prokuratúry.
§ 30
Základné povinnosti vedúceho prokurátora
Vedúci prokurátor je povinný najmä
a)
riadiť, organizovať a kontrolovať plnenie služobných povinností jemu podriadených
prokurátorov,
b)
zabezpečovať dodržiavanie a jednotné uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov a vecnú správnosť a včasnosť plnenia úloh prokuratúry,
c)
vytvárať podriadeným prokurátorom priaznivé podmienky na riadny výkon ich funkcie
a na prehlbovanie ich odbornej kvalifikácie,
d)
viesť podriadených prokurátorov k dodržiavaniu služobnej disciplíny,
e)
vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností.
ŠTVRTÁ HLAVA
HODNOTENIE PROKURÁTORA
§ 31
(1)
Hodnotenie prokurátora sa uskutočňuje
a)
vždy v súvislosti s výberovým konaním a disciplinárnym konaním,
b)
na žiadosť prokurátora v súvislosti so zánikom služobného pomeru prokurátora.
(2)
Prokurátora hodnotí vedúci služobného úradu na základe podkladov vypracovaných vedúcim
prokurátorom. Ak ide o hodnotenie prokurátora, ktorý je dočasne pridelený na inú prokuratúru
po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov, vedúci služobného úradu si vyžiada podklady aj od
vedúceho prokurátora prokuratúry, na ktorú je prokurátor dočasne pridelený.
(3)
Obsahom hodnotenia prokurátora je najmä vyhodnotenie
a)
postupov a rozhodovacej činnosti prokurátora so zameraním na odbornú úroveň rozhodovania
a plynulosť konania,
b)
znalostí všeobecne záväzných právnych predpisov, služobných predpisov a výsledkov
prehlbovania kvalifikácie,
c)
dodržiavania služobnej disciplíny.
(4)
Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti s výberovým
konaním alebo s disciplinárnym konaním, môže podať do troch dní od doručenia hodnotenia
námietky vedúcemu služobného úradu; vedúci služobného úradu o námietkach rozhodne
do troch dní od ich doručenia. Ak vedúci služobného úradu jeho námietkam nevyhovie,
o námietkach rozhodne prokurátorská rada do siedmich dní od doručenia námietok vedúcim
služobného úradu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(5)
Ak prokurátor nesúhlasí s obsahom hodnotenia vypracovaného v súvislosti so zánikom
jeho služobného pomeru, môže podať do 15 dní od doručenia hodnotenia námietky vedúcemu
služobného úradu. Ak vedúci služobného úradu námietkam nevyhovie, môže sa prokurátor
na súde domáhať opravy hodnotenia do 15 dní od doručenia rozhodnutia o námietkach.
PIATA HLAVA
SLUŽOBNÝ ČAS, SLUŽOBNÁ CESTA A DOVOLENKA PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÝ ČAS PROKURÁTORA
§ 32
Základná dĺžka služobného času
Základná dĺžka služobného času prokurátora je 40 hodín týždenne.
§ 33
Kratší služobný čas alebo iná úprava služobného času
(1)
Vedúci služobného úradu môže prokurátorovi povoliť kratší služobný čas alebo inú
vhodnú úpravu služobného času, ak to umožňuje zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry.
Prokurátorovi s kratším služobným časom patrí plat vo výške zodpovedajúcej kratšiemu
služobnému času.
(2)
Vedúci prokurátor môže prokurátorovi povoliť inú vhodnú úpravu služobného času, ak
to umožňuje zabezpečenie plnenia úloh prokuratúry v jeho riadiacej a kontrolnej pôsobnosti.
§ 34
Služobný deň a denný služobný čas
(1)
Služobný deň je deň, počas ktorého je prokurátor povinný vykonávať svoju funkciu.
(2)
Denný služobný čas je služobný čas pripadajúci na jeden služobný deň. Začiatok a
koniec denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch určuje generálny prokurátor.
Denný služobný čas nesmie presiahnuť osem hodín.
(3)
Prokurátorovi patrí po štyroch hodinách denného služobného času jedna polhodinová
prestávka na odpočinok a jedenie, ktorá sa započítava do denného služobného času.
§ 35
Týždenný služobný čas
(1)
Týždenný služobný čas je služobný čas rozvrhnutý na päť služobných dní v týždni.
(2)
Rozvrh týždenného služobného času určuje generálny prokurátor. Týždenný služobný
čas nesmie presiahnuť 40 hodín; v jednotlivých týždňoch musí byť rovnaký.
§ 36
Pružný služobný čas
(1)
Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť o zavedení pružného služobného času prokurátora,
o čom upovedomí generálnu prokuratúru.
(2)
Pružný služobný čas možno určiť ako
a)
pružný denný služobný čas, pri ktorom rozsah denného služobného času určí vedúci
služobného úradu a prokurátor si sám zvolí začiatok určeného denného služobného času;
je však povinný vykonať svoje úlohy pripadajúce na tento deň,
b)
pružný týždenný služobný čas, pri ktorom si prokurátor zvolí začiatok a koniec určeného
denného služobného času v jednotlivých služobných dňoch v týždni; je však povinný
vykonať svoje úlohy pripadajúce na tento týždenný služobný čas.
(3)
Vedúci služobného úradu, ktorý rozhodol o zavedení pružného služobného času, určí
zároveň povinný denný služobný čas v rozsahu najmenej päť hodín v každom služobnom
dni (ďalej len „povinný denný služobný čas“). Úsek voliteľného služobného času rozvrhne
na začiatok a koniec služobného dňa tak, aby služobný čas sa nezačínal pred 6. hodinou
a neskončil sa po 19. hodine.
(4)
Vedúci služobného úradu môže rozhodnúť aj o dočasnom prerušení pružného služobného
času alebo o jeho zrušení.
(5)
Prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora sa pri uplatnení pružného služobného
času posudzujú ako výkon funkcie iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli do povinného
denného služobného času.
§ 37
Dni služobného pokoja
(1)
Deň služobného pokoja prokurátora je deň, na ktorý pripadá
a)
deň nepretržitého odpočinku v týždni, alebo
b)
sviatok, ktorý je dňom pracovného pokoja22) (ďalej len „sviatok“).
(2)
Dňom nepretržitého odpočinku v týždni prokurátora je vždy nedeľa23) a sobota, ak vedúci služobného úradu nerozhodne inak.
(3)
Vedúci prokurátor môže nariadiť prokurátorovi na deň služobného pokoja výkon funkcie
nadčas alebo služobnú pohotovosť. Výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť sa považujú
na účely tohto zákona za plnenie služobných povinností prokurátora.
§ 38
Výkon funkcie nadčas
(1)
Výkon funkcie nadčas je výkon funkcie prokurátora na príkaz vedúceho prokurátora
alebo s jeho súhlasom nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného
rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného času.
(2)
Výkon funkcie nadčas nesmie spolu s ustanoveným týždenným služobným časom presiahnuť
v jednom týždni 48 hodín; to neplatí, ak ide o služobnú pohotovosť prokurátora.
(3)
Výkon funkcie nadčas nie je, ak prokurátor vykonáva svoju funkciu nad ustanovený
týždenný služobný čas a mimo rámca rozvrhu denného služobného času ako náhradu za
služobné voľno, ktoré mu služobný úrad poskytol na jeho žiadosť.
§ 39
Služobná pohotovosť
(1)
Služobná pohotovosť prokurátora je pripravenosť prokurátora na okamžitý výkon funkcie
prokurátora v čase nad ustanovený týždenný služobný čas vyplývajúci z vopred určeného
rozvrhnutia služobného času a mimo rámca rozvrhu denného služobného času.
(2)
Služobnú pohotovosť nariaďuje prokurátorovi vedúci prokurátor, ktorý tiež rozhodne,
či prokurátor má vykonávať služobnú pohotovosť v mieste výkonu svojej funkcie alebo
v mieste trvalého pobytu, alebo na inom dohodnutom mieste.
§ 40
Plnenie služobných povinností v noci
Plnenie služobných povinností v noci je výkon funkcie nadčas a služobná pohotovosť
v čase medzi 22. a 6. hodinou.
§ 41
Nepretržitý odpočinok
Vedúci služobného úradu je povinný rozvrhnúť služobný čas tak, aby prokurátor mal
a)
medzi koncom jedného služobného dňa a začiatkom druhého služobného dňa nepretržitý
odpočinok aspoň 11 hodín,
b)
raz týždenne nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 36 hodín, z toho 24 hodín spravidla
v nedeľu.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÁ CESTA PROKURÁTORA
§ 42
(1)
Služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na cestu na plnenie úloh do iného miesta,
ako je miesto jeho pravidelného výkonu funkcie, vrátane času plnenia úloh v mieste
konania služobnej cesty, až do jeho návratu z tejto cesty.
(2)
Zahraničná služobná cesta je čas od nástupu prokurátora na služobnú cestu na plnenie
úloh v zahraničí vrátane plnenia úloh v zahraničí do skončenia tejto služobnej cesty.
(3)
Čas nástupu a čas skončenia služobnej cesty na účely tohto zákona je čas skutočného
odchodu a príchodu dopravného prostriedku, ktorý prokurátora prepraví do miesta, ktoré
je cieľom jeho služobnej cesty, a späť.
(4)
Prokurátora vysiela na služobnú cestu vedúci prokurátor na čas nevyhnutnej potreby.
Vedúci prokurátor zároveň určí miesto nástupu, miesto, ktoré je cieľom služobnej cesty,
čas jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia tejto cesty. Môže určiť aj ďalšie
podmienky služobnej cesty, pritom je povinný prihliadnuť na oprávnené záujmy prokurátora.
(5)
Prokurátor je povinný vykonať služobnú cestu aj v dňoch služobného pokoja (§ 37), ak to nariadi vedúci prokurátor.
§ 43
Prokurátora, ak s tým súhlasí, možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných
skúseností a praxe do inej inštitúcie.
§ 44
(1)
Prokurátor má právo použiť vnútroštátne hromadné dopravné prostriedky prvej triedy;
to neplatí, ak ide o cestu lietadlom.
(2)
Ak služobnú cestu nemožno vykonať služobným motorovým vozidlom prokuratúry a použitie
hromadného dopravného prostriedku je nehospodárne, môže vedúci prokurátor vyhovieť
žiadosti prokurátora, aby služobnú cestu vykonal súkromným motorovým vozidlom, ak
tomu nebránia vážne dôvody.
(3)
Prokurátorovi patrí náhrada výdavkov súvisiacich so služobnou cestou. Náhrada výdavkov
sa poskytne v rozsahu a vo výške ustanovenej osobitným zákonom.24) Ak prokurátor vykoná služobnú cestu v obvode obce, v ktorej má sídlo prokuratúra,
ktorá je miestom jeho pravidelného výkonu funkcie, patrí mu len náhrada preukázaných
cestovných výdavkov.
§ 44a
Prokurátorovi dočasne pridelenému k inému orgánu podľa § 9a patrí náhrada výdavkov súvisiacich so zahraničnou služobnou cestou len vtedy, ak
zahraničnú služobnú cestu vykonal so súhlasom generálneho prokurátora.
§ 45
Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru alebo podľa § 9a ods. 1 mimo obvodu obce, v ktorej má sídlo prokuratúra, ktorá je miestom jeho pravidelného
výkonu funkcie, patria mu náhrady ako pri služobnej ceste.
TRETÍ DIEL
DOVOLENKA PROKURÁTORA
§ 46
Druhy dovolenky
Prokurátorovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom nárok na
a)
dovolenku za kalendárny rok,
b)
pomernú časť dovolenky za kalendárny rok,
c)
dovolenku za dni vykonávania funkcie,
d)
dodatkovú dovolenku.
§ 47
Dovolenka za kalendárny rok
(1)
Základná výmera dovolenky za kalendárny rok je šesť týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Prokurátor má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak vykonával svoju funkciu aspoň
60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer trval nepretržite po celý kalendárny
rok.
§ 48
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok
(1)
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého
trvania toho istého služobného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
(2)
Prokurátor má nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok, ak vykonával svoju
funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku a jeho služobný pomer netrval nepretržite
po celý kalendárny rok.
(3)
Ak vznikne služobný pomer prokurátora najneskôr 15. deň v mesiaci, prokurátor má
nárok za tento kalendárny mesiac na 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Za kalendárny
mesiac, v ktorom zanikol služobný pomer prokurátora, má prokurátor nárok na 1/12 dovolenky
len vtedy, ak jeho služobný pomer v tomto mesiaci trval dlhšie ako 15 kalendárnych
dní.
§ 49
Dovolenka za dni vykonávania funkcie
(1)
Dovolenka za dni vykonávania funkcie je za každých 21 dní výkonu funkcie prokurátora
v príslušnom kalendárnom roku 1/12 dovolenky za kalendárny rok.
(2)
Prokurátor má nárok na dovolenku za dni vykonávania funkcie, ak mu nevznikol nárok
na dovolenku za kalendárny rok ani na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok.
§ 50
Dodatková dovolenka
Prokurátor, ktorý aspoň dva týždne dovolenky za kalendárny rok alebo pomernej časti
dovolenky za kalendárny rok využije na kúpeľnú starostlivosť na základe odporúčania
lekára, má nárok na dodatkovú dovolenku v trvaní jedného týždňa.
§ 51
Krátenie dovolenky
(1)
Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku,
za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za prvých 100 služobných dní a rovnako
o 1/12 za každých ďalších 21 služobných dní, počas ktorých prokurátor nevykonával
svoju funkciu z dôvodu
a)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
b)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
c)
karantény,
d)
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
e)
ďalšej materskej dovolenky a ďalšej rodičovskej dovolenky,
f)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov
v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti
inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená
karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,
ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora, alebo
g)
ošetrovania chorého člena rodiny.
(2)
Dovolenka prokurátora, ktorý vykonával svoju funkciu aspoň 60 dní v kalendárnom roku,
za ktorý sa dovolenka poskytuje, sa kráti o 1/12 za každých 21 služobných dní, počas
ktorých prokurátor nevykonával svoju funkciu z dôvodu
a)
čerpania služobného voľna bez náhrady platu,
b)
dočasného pozastavenia výkonu jeho funkcie, ak
1.
disciplinárne konanie proti nemu sa skončilo uložením disciplinárneho opatrenia zbavenie
funkcie prokurátora [§ 189 ods. 2 písm. d)],
2.
trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným odsúdením pre úmyselný trestný
čin,
c)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie proti nemu sa skončilo právoplatným odsúdením pre
trestný čin, alebo
d)
výkonu trestu odňatia slobody.
(3)
Za každý neospravedlnene zameškaný služobný deň vedúci služobného úradu kráti prokurátorovi
dovolenku o dva dni.
(4)
Pri krátení dovolenky stráca prokurátor nárok na tú časť dovolenky, o ktorú sa mu
dovolenka krátila.
(5)
Ak dôvody uvedené v odseku 1 alebo 2 sa navzájom kryjú, započítavajú sa na účely
krátenia dovolenky len raz.
(6)
Dodatkovú dovolenku nemožno krátiť.
Čerpanie dovolenky
§ 52
(1)
Čerpanie dovolenky určuje vedúci prokurátor s prihliadnutím na úlohy prokuratúry
a na oprávnené záujmy prokurátora tak, aby prokurátor mal možnosť vyčerpať si dovolenku
spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Vedúci prokurátor prerokuje s prokurátorom
čas čerpania dovolenky.
(2)
Ak sa čerpanie dovolenky určuje v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť
dovolenky najmenej tri týždne; to neplatí, ak vedúci prokurátor rozhodne na žiadosť
prokurátora inak.
(3)
Ak prokurátor požiada vedúceho prokurátora o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala
bezprostredne na nastúpenú materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, vedúci prokurátor
je povinný jeho žiadosti vyhovieť.
(4)
Ak z dôležitých dôvodov prokurátor nemôže dovolenku vyčerpať v príslušnom kalendárnom
roku, vedúci prokurátor je povinný určiť mu čerpanie dovolenky tak, aby ju vyčerpal
do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Vedúci prokurátor je však povinný určiť
prokurátorovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v tom kalendárnom roku, v ktorom
mu vznikol na ne nárok (minimálna doba dovolenky).
(5)
Určenú dobu čerpania dovolenky je vedúci prokurátor povinný oznámiť prokurátorovi
aspoň jeden mesiac vopred. Túto dobu možno výnimočne skrátiť, ak je to v záujme zabezpečenia
riadneho plnenia úloh prokuratúry.
§ 53
Vedúci prokurátor môže určiť prokurátorovi čerpanie dovolenky, aj keď dovtedy nesplnil
podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že prokurátor tieto
podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do zániku služobného pomeru.
§ 54
(1)
Vedúci prokurátor nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď prokurátor
a)
vykonáva povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b)
je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
c)
ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí na žiadosť prokurátora
čerpanie dovolenky počas ošetrovania chorého člena rodiny,
d)
je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke,
e)
je na ďalšej materskej dovolenke alebo na ďalšej rodičovskej dovolenke,
f)
je na preventívnej rehabilitácii,
g)
čerpá náhradné voľno za výkon funkcie nadčas alebo za služobnú pohotovosť,
h)
čerpá služobné voľno s náhradou platu,
i)
čerpá študijné voľno na zvyšovanie kvalifikácie alebo
j)
je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(2)
Počas ostatných prekážok na výkon funkcie na strane prokurátora môže vedúci prokurátor
určiť čerpanie dovolenky len na žiadosť prokurátora.
§ 55
Služobný úrad je povinný nahradiť prokurátorovi výdavky, ktoré mu bez jeho zavinenia
vznikli preto, lebo mu vedúci prokurátor zmenil určené čerpanie dovolenky alebo ho
z dovolenky odvolal.
§ 56
Ak bol prokurátor dočasne pridelený alebo preložený na inú prokuratúru, čerpanie jeho
dovolenky určuje vedúci prokurátor tej prokuratúry, na ktorú bol dočasne pridelený
alebo preložený.
§ 57
Prerušenie dovolenky
Dovolenka sa prerušuje, ak prokurátor počas dovolenky
a)
nastúpi na povinnú vojenskú službu alebo civilnú službu,
b)
nastúpi na preventívnu rehabilitáciu,
c)
je uznaný dočasne neschopným na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d)
ošetruje chorého člena rodiny; to neplatí, ak vedúci prokurátor určí čerpanie dovolenky
počas ošetrovania chorého člena rodiny na žiadosť prokurátora,
e)
nastúpi na materskú dovolenku alebo na rodičovskú dovolenku,
f)
nastúpi na ďalšiu materskú dovolenku alebo na ďalšiu rodičovskú dovolenku, alebo
g)
je vzatý do väzby alebo nastúpi výkon trestu odňatia slobody.
Platové náležitosti súvisiace s dovolenkou
§ 58
Prokurátorovi patrí za každý deň čerpania dovolenky náhrada platu vo výške jeho naposledy
určeného denného funkčného platu.
§ 59
(1)
Náhrada platu za nevyčerpanú minimálnu dobu dovolenky (§ 52 ods. 4) alebo za jej časť patrí prokurátorovi len vtedy, ak nemohol vyčerpať minimálnu dobu
dovolenky alebo jej časť z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(2)
Náhradu platu za nevyčerpanú časť dovolenky, ktorá presahuje minimálnu dobu dovolenky
(§ 52 ods. 4), možno prokurátorovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca
nasledujúceho kalendárneho roka
a)
pre nesprávne určenie čerpania dovolenky,
b)
pre naliehavé služobné dôvody,
c)
pre prekážky vo výkone funkcie na strane prokurátora,
d)
z dôvodu zániku služobného pomeru prokurátora.
(3)
Ak si prokurátor nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej časť z dôvodov uvedených v
odseku 1 alebo 2, patrí mu náhrada vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu,
ktorá zodpovedá času nevyčerpanej dovolenky.
§ 60
Prokurátor je povinný vrátiť vyplatenú náhradu platu za dovolenku alebo za jej časť,
na ktorú stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol.
§ 61
Ak bol prokurátor dočasne pridelený podľa § 9a až 9c, poskytne mu za čas dočasného pridelenia dovolenku na zotavenie v rozsahu a za podmienok
ustanovených týmto zákonom ten orgán, na ktorý bol prokurátor dočasne pridelený; tento
orgán mu poskytne aj tú časť dovolenky, ktorú nevyčerpal pred dočasným pridelením.
Spoločné ustanovenia o dovolenke
§ 62
(1)
Týždňom dovolenky sa rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
(2)
Do dovolenky sa nezapočítava deň, na ktorý pripadne sviatok; to neplatí, ak sviatok
pripadne na deň, ktorý je dňom nepretržitého odpočinku v týždni.
§ 63
(1)
Ako nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje
od vzniku služobného pomeru prokurátora až do jeho zániku čas
a)
výkonu funkcie prokurátora,
b)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby,
c)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
d)
karantény,
e)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
f)
ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
g)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z dôležitých dôvodov
v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti
inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená
karanténa, prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení,
ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu funkcie prokurátora,
h)
ošetrovania chorého člena rodiny,
i)
služobného voľna bez náhrady platu,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k)
väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody dovtedy, kým prokurátor nebol odvolaný
z funkcie prokurátora.
(2)
Ak obdobia uvedené v odseku 1 sa navzájom kryjú, započítavajú sa na účely dovolenky
len raz.
(3)
Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa považuje aj skončenie doterajšieho
služobného pomeru prokurátora a naň bezprostredne nadväzujúci služobný pomer prokurátora.
(4)
Za nepretržité trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely dovolenky nepovažuje
čas, po ktorý je prerušený výkon funkcie prokurátora.
§ 64
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely dovolenky posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
h)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
i)
dočasného pridelenia podľa § 9a až 9c.
ŠIESTA HLAVA
SLUŽOBNÉ VOĽNO PROKURÁTORA PRI PREKÁŽKACH VO VÝKONE JEHO FUNKCIE
PRVÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO S NÁHRADOU PLATU
§ 65
(1)
Prokurátorovi sa poskytne služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného
platu z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:
a)
vyšetrenie alebo ošetrenie prokurátora v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo služobného času,
b)
narodenie dieťaťa manželke prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
sprevádzanie rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení
alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo služobného času,
d)
sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo
do osobitnej internátnej školy a späť;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 15 služobných
dní v kalendárnom roku,
e)
ošetrovanie
1.
chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako desať rokov,
2.
chorého dieťaťa prokurátora mladšieho ako 15 rokov, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne
vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho umiestniť v nemocnici,
3.
iného chorého člena rodiny, ktorý žije s prokurátorom v spoločnej domácnosti, ak
jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie a nie je možné alebo vhodné ho
umiestniť v nemocnici;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1.
prvých sedem dní ošetrovania,
2.
prvých 14 dní ošetrovania, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a trvalo sa stará
aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade ošetrovania sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému z
oprávnených,
f)
starostlivosť o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola,
ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2.
pre nariadenú karanténu dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo dochádzať do školy,
3.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo
jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu
v zdravotníckom zariadení;
služobné voľno sa poskytne najviac na
1.
prvých sedem dní starostlivosti o dieťa,
2.
prvých 14 dní starostlivosti o dieťa, ak ide o prokurátora, ktorý je osamelý a trvalo
sa stará aspoň o jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky;
v tom istom prípade starostlivosti o dieťa sa služobné voľno poskytne len raz a len
jednému z oprávnených,
g)
účasť darcu pri odbere krvi, krvnej plazmy alebo tkanív;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
h)
úmrtie rodinného príslušníka alebo spolupracovníka;
služobné voľno sa poskytne na
služobné voľno sa poskytne na
1.
dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa prokurátora a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
2.
jeden deň pri úmrtí rodiča alebo súrodenca prokurátora a dieťaťa, rodiča alebo súrodenca
jeho manžela, ako aj manžela súrodenca prokurátora na účasť na pohrebe a na ďalší
deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
3.
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí prarodiča alebo vnuka
prokurátora a prarodiča alebo vnuka jeho manžela na účasť na pohrebe a na ďalší deň,
ak prokurátor obstaráva pohreb,
4.
nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň pri úmrtí inej osoby, ktorá nepatrí
k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s prokurátorom v čase úmrtia v spoločnej
domácnosti, a na ďalší deň, ak prokurátor obstaráva pohreb,
5.
nevyhnutne potrebný čas pri úmrtí spolupracovníka na účasť na pohrebe,
i)
vlastná svadba prokurátora a účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora;
služobné voľno sa poskytne na
služobné voľno sa poskytne na
1.
dva dni na vlastnú svadbu prokurátora, z toho jeden deň na účasť na svadobnom obrade,
2.
jeden deň na účasť na svadobnom obrade pri svadbe dieťaťa prokurátora,
j)
presťahovanie prokurátora v súvislosti s jeho
1.
preložením na inú prokuratúru, služobné voľno sa poskytne na tri služobné dni,
2.
vymenovaním do funkcie prokurátora na inú prokuratúru než tú, na ktorej vykonával
prípravnú prax právneho čakateľa prokuratúry; služobné voľno sa poskytne na tri služobné
dni,
k)
znemožnenie dopravy prokurátora do miesta výkonu funkcie;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň,
l)
bezodplatná prednášateľská činnosť alebo výučba vrátane skúšobnej činnosti;
služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,
služobné voľno sa poskytne najviac na 12 služobných dní v kalendárnom roku,
m)
iné úkony vo všeobecnom záujme, o ktorých to ustanovujú osobitné predpisy;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
(2)
Rodinným príslušníkom prokurátora sa na účely tohto zákona rozumie manžel prokurátora,
dieťa prokurátora, dieťa zverené prokurátorovi alebo jeho manželovi do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, rodič
prokurátora, prarodič a vnuk prokurátora, súrodenec prokurátora a jeho manžel, rodič
a súrodenec manžela prokurátora alebo iná osoba, ktorá s prokurátorom žije spoločne
v domácnosti.
§ 66
Prokurátorovi patrí služobné voľno s náhradou platu vo výške jeho funkčného platu
aj z dôvodu výkonu občianskych povinností, najmä pri
a)
poskytovaní prvej pomoci,
b)
povinných lekárskych prehliadkach,
c)
opatreniach proti prenosným chorobám,
d)
iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
e)
izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
f)
poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch, keď je
fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
§ 67
Ak sa prokurátorovi poskytne služobné voľno s náhradou platu z dôvodov uvedených v
§ 65 ods. 1 písm. m), je povinný ten, pre ktorého bol prokurátor činný, prípadne z ktorého podnetu alebo
v ktorého záujme sa prokurátorovi poskytlo služobné voľno, uhradiť služobnému úradu
náhradu funkčného platu prokurátora poskytnutého za čas služobného voľna.
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO BEZ NÁHRADY PLATU
§ 68
(1)
Prokurátorovi patrí služobné voľno bez náhrady platu z dôvodu
a)
presťahovania, ak nejde o presťahovanie podľa § 65 ods. 1 písm. j),
b)
nepredvídaného prerušenia dopravy na čas dlhší ako jeden deň,
c)
činnosti ako registrovaného kandidáta pri
1.
voľbe prezidenta Slovenskej republiky,
2.
voľbách do národnej rady,
3.
voľbách na funkciu starostu (primátora) obce (mesta),
4.
voľbách do obecného (mestského) zastupiteľstva,
d)
predvolania ako svedka na konanie pred súdom alebo iným orgánom podľa osobitného
zákona.
(2)
Prokurátorovi možno na základe jeho písomnej žiadosti poskytnúť služobné voľno bez
náhrady platu aj z vážnych osobných dôvodov, ktoré nevyžadujú prerušenie výkonu funkcie
prokurátora. Služobné voľno možno poskytnúť najviac na 30 služobných dní v kalendárnom
roku. O žiadosti prokurátora rozhodne vedúci služobného úradu.
(3)
Služobné voľno podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne prokurátorovi na nevyhnutne potrebný
čas.
(4)
Vedúci služobného úradu môže povoliť prokurátorovi, aby poskytnuté služobné voľno
nahradil výkonom svojej funkcie mimo určeného služobného času. V takom prípade patrí
prokurátorovi za poskytnuté služobné voľno jeho funkčný plat.
TRETÍ DIEL
OSPRAVEDLNENÁ SLUŽOBNÁ NEPRÍTOMNOSŤ PROKURÁTORA
§ 69
(1)
Vedúci prokurátor ospravedlní služobnú neprítomnosť prokurátora počas
a)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre chorobu alebo úraz,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky,
c)
ďalšej materskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej dovolenky,
d)
karantény,
e)
ošetrovania chorého člena rodiny,
f)
starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z dôvodu, že
1.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti inak dieťa je, alebo škola,
ktorej žiakom dieťa je, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov,
2.
dieťa nemôže byť v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať
do školy, pretože mu bola nariadená karanténa,
3.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, sa nemôže o dieťa starať, pretože ochorela alebo
jej bola nariadená karanténa alebo karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu
v zdravotníckom zariadení,
ak starostlivosť o dieťa presahuje čas, za ktorý sa poskytuje služobné voľno s náhradou
platu podľa § 65 ods. 1 písm. f).
(2)
V obdobiach uvedených v odseku 1 nepatrí prokurátorovi plat ani náhrada platu, ak
tento zákon neustanovuje inak (§ 166). Hmotné zabezpečenie v týchto prípadoch upravujú osobitné predpisy a ustanovenia
§ 131 až 133.
(3)
Vedúci prokurátor môže počas dočasnej neschopnosti na výkon funkcie prokurátora pre
chorobu alebo pre úraz požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie kontroly dodržiavania
liečebného režimu dočasne práceneschopného prokurátora.
ŠTVRTÝ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O SLUŽOBNOM VOĽNE A O OSPRAVEDLNENEJ SLUŽOBNEJ NEPRÍTOMNOSTI
PROKURÁTORA
§ 70
(1)
Ak je prokurátorovi vopred známy dôvod na poskytnutie služobného voľna a na ospravedlnenie
jeho služobnej neprítomnosti, je povinný včas, a ak to nie je možné, bez zbytočného
odkladu požiadať vedúceho služobného úradu o poskytnutie služobného voľna a o ospravedlnenie
služobnej neprítomnosti.
(2)
Prokurátor je povinný preukázať dôvod služobného voľna a jeho trvanie, ako aj dôvod
na ospravedlnenie služobnej neprítomnosti a jeho trvanie vedúcemu služobného úradu.
PIATY DIEL
SLUŽOBNÉ VOĽNO A NÁROKY SÚVISIACE SO SLUŽBOU PROKURÁTORA V OZBROJENÝCH SILÁCH A S
CIVILNOU SLUŽBOU
§ 71
(1)
(2)
Prokurátor, ktorý vykonáva svoju funkciu v mieste, ktoré je vzdialené od miesta jeho
trvalého pobytu viac ako šesť hodín cesty osobným vlakom, má pred nástupom na službu
v ozbrojených silách alebo na civilnú službu nárok na jeden deň služobného voľna;
ustanovenie odseku 1 tým nie je dotknuté.
(3)
Prokurátor, ktorý nastupuje službu v ozbrojených silách alebo civilnú službu v mieste,
ktoré je vzdialené od miesta jeho trvalého pobytu
a)
viac ako šesť hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má
nárok na jeden deň služobného voľna,
b)
viac ako 12 hodín cesty dopravnými prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, má nárok
na dva dni služobného voľna.
(4)
Ustanovením odseku 3 nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 1 a 2. Ustanovenia odsekov
2 a 3 sa rovnako použijú aj pri ceste prokurátora po skončení služby v ozbrojených
silách alebo civilnej služby; pri skončení služby prokurátorovi nepatrí služobné voľno
podľa odseku 1.
(5)
Za čas služobného voľna podľa predchádzajúcich odsekov patrí prokurátorovi náhrada
platu vo výške jeho naposledy určeného funkčného platu.
(6)
Prokurátorovi, ktorý nastupuje na základnú službu, náhradnú službu alebo civilnú
službu namiesto základnej služby alebo náhradnej služby, patrí za prvé dva týždne
tejto služby náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. Náhradu tohto platu mu vyplatí
služobný úrad. Počas výkonu zdokonaľovacej služby alebo civilnej služby namiesto zdokonaľovacej
služby patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške jeho funkčného platu. Náhradu tohto
platu mu vyplatí služobný úrad.
§ 72
(1)
Prokurátor je povinný ujať sa výkonu svojej funkcie najneskôr tretí deň po skončení
povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby. Za čas pred nástupom do funkcie prokurátora
mu nepatrí plat ani náhrada platu.
(2)
Ak prokurátor vykonáva po skončení jedného druhu služby v ozbrojených silách bezprostredne
službu toho istého alebo iného druhu v ozbrojených silách alebo civilnú službu, posudzuje
sa nadväzujúca služba z hľadiska nároku na služobné voľno a na náhradu platu ako pokračovanie
predchádzajúcej služby. Ak však prokurátor vykonáva základnú službu, náhradnú službu
alebo civilnú službu v dvoch alebo viacerých častiach, patrí mu pred nastúpením druhej
a každej ďalšej časti služby náhrada platu vo výške jeho funkčného platu za jeden
týždeň odo dňa určeného na nastúpenie druhej alebo ďalšej časti tejto služby.
SIEDMA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PROKURÁTOROV
§ 73
Povinnosti služobného úradu a vedúceho prokurátora
(1)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú v rozsahu svojej pôsobnosti povinní vytvárať
prokurátorom podmienky na bezpečný výkon ich funkcie.
(2)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní najmä
a)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať technické
a organizačné opatrenia podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia prokurátorov pri výkone ich funkcie,
b)
pravidelne oboznamovať prokurátorov so všeobecne záväznými právnymi predpismi a služobnými
predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone ich funkcie, pravidelne
overovať znalosť týchto predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,
c)
dbať pri vydávaní pokynov podriadeným prokurátorom na požiadavky bezpečnosti a ochrany
zdravia,
d)
zisťovať príčiny vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu,
vytvárať podmienky na predchádzanie služobným úrazom a chorobám z povolania, ako aj
ochoreniam vznikajúcim vplyvom prostredia, v ktorom prokurátori vykonávajú svoju funkciu,
e)
nedovoliť, aby prokurátori vykonávali činnosť, ktorej vykonávanie by bolo v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi,
f)
pravidelne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia prokurátorov
pri výkone ich funkcie a dodržiavanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia,
g)
odstraňovať zistené nedostatky, ako aj príčiny havárií a porúch technických zariadení,
h)
plniť ďalšie povinnosti ustanovené osobitným zákonom.29)
(3)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia
všetkých osôb, ktoré sa s ich vedomím zdržiavajú v objektoch prokuratúry. Každý objekt
prokuratúry musí byť vybavený prostriedkami na poskytnutie prvej pomoci a prostriedkami
umožňujúcimi privolať rýchlu záchrannú pomoc.
(4)
Služobný úrad a vedúci prokurátori sú povinní dbať na to, aby zdravie prokurátora
nebolo na jeho pracovisku ohrozované fajčením.
§ 74
Povinnosti prokurátora
Prokurátor je povinný
a)
dodržiavať pri výkone svojej funkcie všeobecne záväzné právne predpisy, služobné
predpisy, pokyny a príkazy vedúcich prokurátorov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia,
b)
nepožívať alkoholické nápoje ani iné návykové látky pred začiatkom služobného dňa
a počas služobného dňa,
c)
oznamovať služobnému úradu nedostatky a poruchy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť
alebo zdravie prokurátorov pri výkone ich funkcie.
§ 75
Orgány dozoru
(1)
Dozor nad zabezpečovaním podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia služobným úradom,
vedúcimi prokurátormi a ostatnými prokurátormi vykonáva generálna prokuratúra.
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknuté oprávnenie vykonávať dozor nad zabezpečovaním
podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia na prokuratúre orgánmi dozoru podľa osobitného
zákona.30)
DRUHÝ DIEL
SLUŽOBNÉ PROSTREDIE PROKURÁTORA A ĎALŠIE PODMIENKY NA VÝKON FUNKCIE PROKURÁTORA
§ 76
Na zlepšenie kultúry práce prokurátora a jeho služobného prostredia utvára služobný
úrad primerané podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu služobného prostredia, sociálnych
zariadení a zariadení na osobnú hygienu.
§ 77
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečiť stravovanie prokurátorov priamo v mieste výkonu
ich funkcie alebo v jeho blízkosti podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré
služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného
pri služobnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.24)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prokurátora vyslaného na služobnú cestu, ktorý
má nárok na stravné podľa osobitného predpisu.31)
§ 78
Prokurátor má právo na zabezpečenie elektronického systému právnych informácií, elektronických
informačných systémov prokuratúry, vhodných technických zariadení a pomôcok umožňujúcich
efektívny výkon funkcie prokurátora bez zbytočných prieťahov a na bezplatné poskytnutie
úradného odevu (talára).
§ 79
Prokurátor má právo na mesačnú paušálnu náhradu nákladov spojených s výkonom funkcie
prokurátora33) vo výške 1/12 z 50 % základného platu.
TRETÍ DIEL
PREHLBOVANIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE PROKURÁTORA
§ 80
(1)
Prokurátor má právo na zabezpečenie podmienok na systematické a bezplatné vzdelávanie
po celé obdobie výkonu svojej funkcie a na bezplatné poskytovanie právnych predpisov
nevyhnutných na riadny výkon funkcie prokurátora.
(2)
Vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje Justičná akadémia a generálna prokuratúra. Generálna
prokuratúra zabezpečuje vzdelávanie prokurátorov najmä v oblasti ochrany finančných
záujmov Európskej únie.
§ 81
(1)
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie prokurátorov s cieľom
priebežne si udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať požadované vedomosti a schopnosti potrebné
na výkon funkcie prokurátora na príslušnom úseku.
(2)
Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad prokurátorovi služobné voľno
v potrebnom rozsahu; za ten čas patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške funkčného
platu.
§ 82
(1)
Zvyšovanie kvalifikácie je nadobudnutie vedomostí a zručností potrebných na výkon
funkcie prokurátora na vyššom stupni prokuratúry, na výkon osobitnej špecializácie
alebo na výkon funkcie vedúceho prokurátora.
(2)
Zvyšovanie kvalifikácie je aj ďalšie vysokoškolské štúdium v odbore potrebnom na
výkon funkcie prokurátora, vykonanie rigoróznej skúšky, ako aj iné špeciálne štúdium
na vysokých školách alebo v iných výchovno-vzdelávacích zariadeniach v Slovenskej
republike alebo v zahraničí, ak sú za také uznané.
(3)
Na základe žiadosti prokurátora môže generálny prokurátor rozhodnúť o udelení súhlasu
so zvýšením kvalifikácie prokurátora, ak je toto zvýšenie kvalifikácie v súlade s
požiadavkami na výkon jeho funkcie.
(4)
Rozhodnutie o udelení súhlasu so zvýšením kvalifikácie prokurátora obsahuje
a)
meno a priezvisko prokurátora, ktorého sa rozhodnutie týka,
b)
doterajšie funkčné zaradenie prokurátora,
c)
určenie oblasti a spôsobu zvýšenia kvalifikácie,
d)
podmienky na zvyšovanie kvalifikácie,
e)
dôvod, pre ktorý sa udeľuje súhlas so zvýšením kvalifikácie,
f)
trvanie platnosti rozhodnutia,
g)
dátum vydania rozhodnutia,
h)
podpis generálneho prokurátora.
(5)
Prokurátorovi, ktorému bol udelený súhlas so zvýšením kvalifikácie, patrí študijné
voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
d)
desať dní na vypracovanie a obhajobu diplomovej alebo inej záverečnej práce.
(6)
Počas študijného voľna podľa odseku 5 patrí prokurátorovi náhrada platu vo výške
jeho naposledy určeného funkčného platu.
§ 83
(1)
Náklady súvisiace s prehlbovaním a zvyšovaním kvalifikácie prokurátora nahrádza generálna
prokuratúra.
(2)
Prokurátor je povinný nahradiť úplné alebo čiastočné náklady spojené so zvyšovaním
kvalifikácie, ak nedodržal podmienky určené v rozhodnutí o udelení súhlasu so zvýšením
kvalifikácie; to neplatí, ak prokurátor bol z funkcie odvolaný podľa § 15 ods. 3 písm. a) alebo ak sa funkcie prokurátora vzdal podľa § 16 ods. 1 písm. b).
(3)
O povinnosti nahradiť náklady spojené so zvyšovaním kvalifikácie rozhodne generálna
prokuratúra. Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry je prípustné odvolanie, o ktorom
rozhodne generálny prokurátor.
ŠTVRTÝ DIEL
ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ
§ 84
(1)
Prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora najmenej 15 rokov, má nárok na preventívnu
rehabilitáciu v trvaní jedného týždňa v každom kalendárnom roku, počnúc kalendárnym
rokom, v ktorom dovŕši 40. rok svojho veku. Prokurátor, ktorý vykonáva funkciu prokurátora
najmenej 20 rokov, má nárok na preventívnu rehabilitáciu v trvaní dvoch týždňov v
každom kalendárnom roku, počnúc kalendárnym rokom, v ktorom dovŕši 45. rok svojho
veku. To neplatí, ak sa prokurátorovi v kalendárnom roku poskytla kúpeľná starostlivosť.
(2)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva v rehabilitačných zariadeniach zriadených alebo
spravovaných generálnou prokuratúrou alebo v rehabilitačných zariadeniach podľa výberu
prokurátora s celodenným pobytom, alebo ambulantne formou aktívneho odpočinku a liečebno-preventívnych
opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia
prokurátorov.
(3)
Prokurátor má nárok na náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s poskytovaním
preventívnej rehabilitácie a nákladov na pobyt. Pri preventívnej rehabilitácii v rehabilitačnom
zariadení podľa výberu prokurátora má prokurátor nárok na náhradu nákladov len do
výšky nákladov na poskytnutie rehabilitácie a pobyt v rehabilitačných zariadeniach
zriadených alebo spravovaných generálnou prokuratúrou.
(4)
Preventívnu rehabilitáciu zabezpečuje generálna prokuratúra.
(5)
Čas výkonu funkcie prokurátora potrebného na vznik nároku na preventívnu rehabilitáciu
podľa odseku 1 sa určuje podľa § 97.
§ 85
Služobný úrad zabezpečí, ak o to prokurátor požiada, vybavenie vecí súvisiacich s
a)
uzavretím zmluvy o zdravotnom poistení prokurátora,
b)
komplexnou preventívnou zdravotnou prehliadkou prokurátora raz za dva roky.
PIATY DIEL
OSOBITNÉ SLUŽOBNÉ PODMIENKY PRE TEHOTNÉ PROKURÁTORKY, PRE PROKURÁTORKY, KTORÉ SA STARAJÚ
O MALOLETÉ DIEŤA, A PRE OSAMELÝCH PROKURÁTOROV, KTORÍ SA STARAJÚ O MALOLETÉ DIEŤA
§ 86
(1)
Tehotná prokurátorka nesmie vykonávať činnosť, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo
ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo; to isté platí o prokurátorke
do konca deviateho mesiaca po pôrode. Služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu
podmienok na výkon funkcie tehotnej prokurátorky a prokurátorky do konca deviateho
mesiaca po pôrode, aby nedošlo k ohrozeniu jej zdravotného stavu, a ak to nie je možné,
zaradiť ju dočasne na výkon takej služby, ktorá je pre ňu vhodná. Pri tomto zaradení
jej patrí plat podľa nového služobného zaradenia, najmenej však vo výške funkčného
platu, ktorý jej patril pred týmto zaradením.
(2)
Tehotnej prokurátorke a prokurátorke, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok,
nesmie byť nariadená služobná pohotovosť ani výkon funkcie nadčas. Prokurátorke, ktorá
je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov, môže byť nariadená služobná pohotovosť
alebo výkon funkcie nadčas len s jej súhlasom.
(3)
Tehotná prokurátorka a prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako jeden rok,
nesmie byť vyslaná na služobnú cestu mimo obvodu obce, v ktorej má sídlo prokuratúra,
kde vykonáva svoju funkciu, ani mimo obvodu obce, v ktorej má trvalý pobyt. Prokurátorku,
ktorá sa stará o dieťa staršie ako jeden rok a mladšie ako osem rokov, možno vyslať
na služobnú cestu len s jej súhlasom; to platí rovnako aj pre prokurátorku, ktorá
je osamelá a stará sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(4)
Ak tehotná prokurátorka alebo prokurátorka, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako 15
rokov, požiada o kratší služobný čas alebo o inú vhodnú úpravu týždenného služobného
času, vedúci služobného úradu je povinný vyhovieť jej žiadosti, ak tomu nebránia vážne
dôvody, najmä ak by tým nebolo ohrozené plnenie úloh prokuratúry. Prokurátorke, ktorá
má povolený kratší služobný čas, patrí funkčný plat zodpovedajúci tomuto kratšiemu
služobnému času.
(5)
Ustanovenia odsekov 2 a 4 sa rovnako vzťahujú aj na prokurátora, ktorý je osamelý
a stará sa o maloleté dieťa.
(6)
Osamelou osobou sa rozumie slobodná, ovdovená alebo rozvedená osoba alebo osoba osamelá
z iných vážnych dôvodov.
ŠIESTY DIEL
MATERSKÁ DOVOLENKA A RODIČOVSKÁ DOVOLENKA
§ 87
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí prokurátorke materská
dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej prokurátorke patrí materská dovolenka v rozsahu
37 týždňov a prokurátorke, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská
dovolenka po dobu 43 týždňov.
(2)
Materská dovolenka patrí aj prokurátorke, ktorá prevzala do svojej starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov dieťa, ktoré jej bolo na základe právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť
rodičov alebo ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie
osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
Materská dovolenka v takom prípade patrí odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov,
osamelej prokurátorke v trvaní 31 týždňov a prokurátorke, ktorá prevzala dve alebo
viac detí v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.
(3)
V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj prokurátorovi od narodenia
dieťaťa rodičovská dovolenka v rozsahu a za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a
2, ak sa stará o narodené dieťa.
(4)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne na základe písomnej žiadosti prokurátorke
ďalšia materská dovolenka alebo prokurátorovi ďalšia rodičovská dovolenka
a)
až do troch rokov veku dieťaťa alebo
b)
až do siedmich rokov veku dieťaťa, ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa
vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa
vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú.
(5)
Ďalšia materská dovolenka nemusí bezprostredne nasledovať po materskej dovolenke.
To isté platí pre ďalšiu rodičovskú dovolenku.
(6)
Ďalšia materská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka v súvislosti so starostlivosťou
o to isté dieťa patrí len jednému rodičovi.
§ 88
(1)
Na materskú dovolenku nastupuje prokurátorka spravidla od začiatku šiesteho týždňa
pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(2)
Materská dovolenka prokurátorky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov
a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí prokurátorke materská dovolenka v trvaní 14 týždňov.
§ 89
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti
a prokurátorka zatiaľ začne vykonávať svoju funkciu, jej materská dovolenka alebo
ďalšia materská dovolenka sa tým preruší, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov
odo dňa pôrodu. Materská dovolenka sa poskytne prokurátorke opäť odo dňa, keď prevzala
dieťa zo zariadenia zdravotníckej starostlivosti do svojej starostlivosti a prestala
vykonávať funkciu prokurátorky, nie však dlhšie ako do času určeného pre ďalšiu materskú
dovolenku (§ 87 ods. 4).
(2)
Prokurátorke nepatrí materská dovolenka alebo ďalšia materská dovolenka, ak dieťa,
o ktoré sa starala, je
a)
zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu alebo
b)
umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí,
ak do zariadenia s denným pobytom bolo umiestnené dieťa z dôvodu, že si to vyžaduje
jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča na základe vyjadrenia príslušného
ošetrujúceho (odborného) lekára.
(3)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je prokurátorka na materskej dovolenke alebo na ďalšej
materskej dovolenke, poskytne sa jej materská dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo
dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok veku.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na rodičovskú dovolenku a na ďalšiu rodičovskú
dovolenku; rodičovskú dovolenku však možno prokurátorovi prerušiť za podmienok ustanovených
v odseku 1 aj pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa narodenia dieťaťa.
§ 90
(1)
(2)
Počas ďalšej materskej dovolenky patrí prokurátorke rodičovský príspevok podľa osobitného
zákona.36) Rovnaký príspevok patrí prokurátorovi počas ďalšej rodičovskej dovolenky.
SIEDMY DIEL
PRESTÁVKY NA DOJČENIE
§ 91
(1)
Prokurátorke, ktorá dojčí svoje dieťa, poskytne služobný úrad okrem prestávky podľa
§ 34 ods. 3 osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu po celý určený týždenný služobný čas,
patria každý služobný deň na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové
prestávky na dojčenie a počas ďalších troch mesiacov jedna polhodinová prestávka na
dojčenie.
(3)
Prokurátorke, ktorá vykonáva svoju funkciu v kratšom služobnom čase, ktorý tvorí
aspoň polovicu určeného týždenného služobného času, patrí jedna polhodinová prestávka
na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú do služobného času.
ÔSMA HLAVA
ODMEŇOVANIE PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
PLAT PROKURÁTORA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
§ 92
(1)
Prokurátorovi patrí za výkon jeho funkcie plat.
(2)
Služobný úrad je povinný poskytovať prokurátorovi plat v rozsahu a za podmienok ustanovených
týmto zákonom. Poskytovanie iného platu prokurátorovi nie je prípustné. Služobný úrad
nesmie poskytovať prokurátorovi ani iné plnenia peňažnej hodnoty, ak to tento zákon
alebo osobitné právne predpisy neustanovujú.
§ 92a
(1)
Ustanovenia tejto hlavy o odmeňovaní prokurátorov sa vzťahujú na hlavného európskeho
prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora len v rozsahu,
v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)
(2)
Ak európsky delegovaný prokurátor plní aj úlohy prokurátora generálnej prokuratúry,
za plnenie týchto úloh mu patrí pomerná časť platu podľa tohto zákona zodpovedajúca
určenému rozsahu plnenia úloh.
§ 93
(1)
Plat prokurátora tvorí
a)
funkčný plat,
b)
náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania, a to
1.
náhrada platu za sviatok,
2.
plat za výkon funkcie nadčas,
3.
náhrada za služobnú pohotovosť,
4.
plat počas dočasného pridelenia,
5.
plat pri dočasnom pozastavení výkonu funkcie prokurátora,
6.
vyrovnanie platu,
7.
ďalší plat,
c)
príplatky k funkčnému platu, a to
1.
príplatok za zastupovanie,
2.
príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa,
3.
príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry,
4.
príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok,
5.
príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu,
6.
príplatok za plnenie služobných povinností v noci,
7.
osobitný príplatok.
(2)
Prokurátorovi patria paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov, ak tak ustanovuje
zákon.
(3)
Za uspokojenie nárokov prokurátora zodpovedá štát.
Druhý oddiel
Funkčný plat prokurátora
§ 94
Zložky funkčného platu
Funkčný plat prokurátora tvorí
a)
základný plat prokurátora,
b)
funkčný príplatok,
c)
osobitný príplatok za výkon funkcie riaditeľa alebo zástupcu riaditeľa Justičnej
akadémie.36a)
Základný plat
§ 95
(1)
Základný plat prokurátora generálnej prokuratúry je plat, ktorý zodpovedá platu sudcu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustanovenému osobitným zákonom.37)
(2)
Základný plat prokurátora okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry sa určuje z
priemerného platu prokurátora.
(3)
Priemerný plat prokurátora je plat prokurátora zaradeného do 4. platového stupňa
I. platovej skupiny (§ 96 ods. 2), ktorý zodpovedá priemernému platu sudcu ustanovenému osobitným zákonom.38)
§ 96
(1)
Na účely určenia základného platu sa prokurátor okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry
zaradí podľa dĺžky započítateľnej praxe (§ 97) do jedného z ôsmich platových stupňov
a)
v I. platovej skupine, ak ide o prokurátora okresnej prokuratúry,
b)
v II. platovej skupine, ak ide o prokurátora krajskej prokuratúry.
(2)
Základný plat prokurátora zaradeného do príslušného platového stupňa a platovej skupiny
podľa odseku 1 je z priemerného platu prokurátora:
Platový stupeň | Počet rokov započítateľnej praxe | Platová skupina | |
I. | II. | ||
1. | do ukončenia 3. roku praxe | 85 % | 90 % |
2. | od začiatku 4. roku praxe | 90 % | 95 % |
3. | od začiatku 7. roku praxe | 95 % | 100 % |
4. | od začiatku 10. roku praxe | 100 % | 105 % |
5. | od začiatku 13. roku praxe | 105 % | 110 % |
6. | od začiatku 16. roku praxe | 110 % | 115 % |
7. | od začiatku 19. roku praxe | 115 % | 120 % |
8. | od začiatku 22. roku praxe | 120 % | 125 % |
§ 97
(1)
Započítateľná prax prokurátora je celková dĺžka praxe prokurátora rozhodujúca pre
jeho zaradenie do príslušného platového stupňa.
(2)
Do započítateľnej dĺžky praxe prokurátora sa započítava
a)
prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry,
b)
výkon funkcie prokurátora,
c)
prax započítaná ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní aj prokurátorom preukázanej inej
právnickej praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania, ak prokurátor vykonával
funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické vzdelanie predpísané, a doterajšou
praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie prokurátora.
(4)
Do započítateľnej praxe sa započítava aj čas
a)
výkonu povinnej vojenskej služby alebo civilnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v čase jej výkonu,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo
ďalšej rodičovskej dovolenky, pričom na jedno dieťa možno započítať najviac tri roky,
spolu však najviac šesť rokov zo súhrnu týchto období,
c)
služobného voľna bez náhrady platu,
d)
prerušenia výkonu funkcie podľa § 12 ods. 1 až 3.
(5)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely určenia dĺžky započítateľnej praxe posudzuje
aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
h)
karantény,
i)
ošetrovania chorého člena rodiny,
j)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora,
k)
väzby dovtedy, kým nebol prokurátor odvolaný z funkcie prokurátora,
l)
dočasného pridelenia podľa § 9a až 9c.
Funkčný príplatok
§ 98
(1)
Funkčný príplatok za funkciu vedúceho prokurátora patrí mesačne z priemerného platu
prokurátora (§ 95 ods. 3)
a)
prvému námestníkovi generálneho prokurátora vo výške 30 %,
b)
námestníkovi generálneho prokurátora vo výške 25 %,
c)
riaditeľovi sekcie generálnej prokuratúry vo výške 20 %,
d)
zástupcovi riaditeľa sekcie generálnej prokuratúry, riaditeľovi odboru generálnej
prokuratúry a krajskému prokurátorovi vo výške 15 %,
e)
zástupcovi riaditeľa odboru generálnej prokuratúry a námestníkovi krajského prokurátora
vo výške 10 %,
f)
vedúcemu oddelenia generálnej prokuratúry vo výške 8 %,
g)
vedúcemu oddelenia krajskej prokuratúry vo výške 5 %,
h)
okresnému prokurátorovi prokuratúry s počtom do 10 prokurátorov vo výške 8 %, s počtom
nad 10 prokurátorov vo výške 10 %,
i)
námestníkovi okresného prokurátora prokuratúry s počtom do 10 prokurátorov vo výške
5 %, s počtom nad 10 prokurátorov vo výške 8 %.
(2)
V prípade súbehu výkonu viacerých funkcií patrí vedúcemu prokurátorovi funkčný príplatok,
ktorý je pre neho výhodnejší.
§ 99
Oznamovanie výšky a zloženia funkčného platu
Funkčný plat prokurátora, jeho výšku a zloženie oznámi služobný úrad prokurátorovi
písomne.
Tretí oddiel
Náhrady funkčného platu a osobitné formy odmeňovania
§ 100
Náhrada platu za sviatok
Prokurátorovi nevykonávajúcemu svoju funkciu, lebo je sviatok, ktorý je inak jeho
obvyklým služobným dňom, patrí náhrada platu vo výške jeho funkčného platu.
§ 101
Plat za výkon funkcie nadčas
(1)
Za každú hodinu výkonu funkcie nadčas patrí prokurátorovi po dohode s vedúcim prokurátorom
náhradné voľno. Za každú hodinu čerpania náhradného voľna patrí prokurátorovi náhrada
platu vo výške 1/165 jeho funkčného platu.
(2)
Prokurátorovi, ktorému za výkon funkcie nadčas nie je poskytnuté náhradné voľno najneskôr
v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, patrí za každú hodinu výkonu funkcie nadčas
a)
1/165 jeho funkčného platu zvýšená o 20 %,
b)
1/165 jeho funkčného platu zvýšená o 50 %, ak ide o vykonávanie funkcie nadčas v
deň nepretržitého odpočinku v týždni.
(3)
Popri náhradnom voľne alebo plate určenom podľa odseku 2 patria prokurátorovi za
každú hodinu výkonu funkcie nadčas vo sviatok, v sobotu, v nedeľu alebo v noci aj
príplatky uvedené v § 110 až 112.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na vedúceho služobného úradu; výška jeho
funkčného platu je určená s prihliadnutím na prípadný výkon funkcie nadčas.
§ 102
Náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Za každú hodinu služobnej pohotovosti patrí prokurátorovi, ktorý vykonáva služobnú
pohotovosť na prokuratúre, náhrada vo výške
a)
50 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu,
b)
1/165 jeho funkčného platu, ak služobnú pohotovosť vykonáva v deň nepretržitého odpočinku
v týždni.
(2)
Za každú hodinu služobnej pohotovosti patrí prokurátorovi, ktorý vykonáva služobnú
pohotovosť v mieste trvalého pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, náhrada vo výške
a)
15 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu,
b)
25 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu, ak služobnú pohotovosť vykonáva
v deň služobného pokoja.
(3)
Za každú hodinu služobnej pohotovosti, ktorú prokurátor vykonáva na prokuratúre vo
sviatok, v sobotu, v nedeľu alebo v noci, patria prokurátorovi popri náhrade za služobnú
pohotovosť podľa odseku 1 aj príplatky uvedené v § 110 až 112.
(4)
Náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí prokurátorovi za čas, v ktorom došlo počas
trvania služobnej pohotovosti k výkonu funkcie prokurátora. Ak počas služobnej pohotovosti
došlo k výkonu funkcie prokurátora, čas výkonu funkcie prokurátora sa posudzuje ako
výkon funkcie nadčas.
Plat počas dočasného pridelenia
§ 103
(1)
Prokurátorovi počas dočasného pridelenia na inú prokuratúru podľa § 9 patrí funkčný plat podľa doterajšieho zaradenia s tým, že aj počas dočasného pridelenia
sa prokurátor zaraďuje na účely určenia základného platu do príslušného platového
stupňa v závislosti od počtu rokov započítateľnej praxe.
(2)
Prokurátorovi dočasne pridelenému na prokuratúru vyššieho stupňa patrí okrem funkčného
platu určeného podľa odseku 1 aj príplatok ustanovený v § 108.
(3)
Plat, príplatok a ostatné peňažné náležitosti a nároky priznané týmto zákonom poskytuje
prokurátorovi dočasne pridelenému na inú prokuratúru jeho služobný úrad.
§ 103a
(1)
Prokurátorovi dočasne pridelenému k inému orgánu podľa § 9a ods. 1 písm. a) až d) patrí funkčný plat určený podľa § 103. Ak však prokurátor počas dočasného pridelenia vykonáva riadiacu funkciu, patrí mu
plat za výkon tejto funkcie, ak je pre neho výhodnejší.
(2)
Počas dočasného pridelenia podľa odseku 1 má prokurátor právo aj na ostatné nároky
vyplývajúce z jeho služobného pomeru prokurátora, a to v rozsahu a za podmienok ustanovených
týmto zákonom.
(3)
Plat, peňažné náležitosti a ostatné nároky priznané týmto zákonom poskytuje prokurátorovi
až do skončenia jeho dočasného pridelenia orgán, ku ktorému je prokurátor dočasne
pridelený.
§ 103b
(1)
Prokurátorovi dočasne pridelenému do Justičnej akadémie podľa § 9a ods. 1 písm. e) patrí funkčný plat určený podľa § 103 a osobitný príplatok za riadenie podľa § 94 písm. c), ak spĺňa podmienky na jeho priznanie.
(2)
Počas dočasného pridelenia do Justičnej akadémie má prokurátor právo aj na ostatné
nároky vyplývajúce z jeho služobného pomeru prokurátora, a to v rozsahu a za podmienok
ustanovených týmto zákonom.
(3)
Plat, peňažné náležitosti a ostatné nároky priznané týmto zákonom poskytuje prokurátorovi
počas dočasného pridelenia do Justičnej akadémie služobný úrad prokurátora.
§ 103c
(1)
Prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie podľa § 9b ods. 1 a 2 patrí plat určený podľa § 103. Služobný úrad mu vypláca tento plat v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 30 % platu,
vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu39) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia
po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 70 % platu, sa prokurátorovi prevedie
na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
(2)
Prokurátorovi patrí od prvého dňa dočasného pridelenia k orgánu Európskej únie popri
plate prokurátora aj náhrada výdavkov uvedených v osobitnom zákone,39a) ktorú mu vypláca služobný úrad.
§ 103d
(1)
Prokurátorovi dočasne pridelenému na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu
mimo územia Slovenskej republiky podľa § 9c patrí plat určený podľa § 103. Služobný úrad mu vypláca tento plat v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 50 % platu,
vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu39) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v krízovej oblasti po vykonaní
zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho
účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
(2)
Prokurátorovi patrí od prvého dňa vyslania na výkon práce v aktivitách krízového
manažmentu mimo územia Slovenskej republiky popri plate prokurátora aj náhrada výdavkov
uvedených v osobitnom zákone.39b) Generálna prokuratúra vypláca prokurátorovi výdavky uvedené v osobitnom zákone39b) a služobnému úradu uhrádza rozdiel medzi platom prokurátora zvýšeným podľa tohto
ustanovenia a platom prokurátora pred týmto zvýšením.
§ 104
Plat pri pozastavení výkonu funkcie prokurátora
(1)
Počas dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora podľa § 13 patrí prokurátorovi plat vo výške 30 % zo základného platu, na ktorý by bol mal nárok,
keby nebol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie; tento plat sa zvyšuje o 10 % zo
základného platu na každé vyživované dieťa, najviac však do výšky 50 % zo základného
platu.
(2)
Prokurátorovi, ktorému bol dočasne pozastavený výkon jeho funkcie, sa po skončení
dočasného pozastavenia výkonu funkcie doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho
mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak
a)
prokurátor nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo
b)
disciplinárne konanie vedené proti prokurátorovi sa právoplatne skončí inak ako zbavením
funkcie prokurátora; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastaví preto, lebo služobný
pomer prokurátora zanikol vzdaním sa funkcie prokurátora.
§ 105
Vyrovnanie platu
(1)
Ak bol prokurátor na svoju žiadosť uvoľnený alebo odvolaný z funkcie, za ktorej výkon
mu patril funkčný príplatok, patrí mu počas troch mesiacov od uvoľnenia alebo odvolania
z tejto funkcie vyrovnanie platu vo výške rozdielu medzi jeho doterajším a novým funkčným
platom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prokurátora, ktorému bolo uložené disciplinárne
opatrenie odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora [§ 189 ods. 2 písm. b)].
§ 106
Ďalší plat
(1)
Prokurátorovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat vo výške funkčného
platu patriaceho za mesiac máj a za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31.
mája a do 30. novembra
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 95 služobných dní,
b)
služobný pomer prokurátora trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2.
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu posudzujú
obdobia uvedené v § 63.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z
povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9a až 9c.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac
máj a za mesiac november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v
odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 30. júnu alebo k 31. decembru, plat podľa
odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac jún a za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku
1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i),
ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je
ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje
po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
Štvrtý oddiel
Príplatky k funkčnému platu prokurátora
§ 107
Príplatok za zastupovanie
(1)
Ak na základe poverenia vedúceho prokurátora zastupuje prokurátor neprítomného vedúceho
prokurátora dlhšie ako štyri týždne v plnom rozsahu jeho služobných povinností, patrí
mu od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie vo výške funkčného príplatku
zastupovaného. Príplatok za zastupovanie prokurátorovi nepatrí, ak zastupovanie je
súčasťou jeho služobných povinností.
(2)
Prokurátorovi poverenému zastupovať dočasne neprítomného prokurátora alebo vykonávať
funkciu na dočasne neobsadenom funkčnom mieste prokurátora možno priznať príplatok
za zastupovanie; ak sa príplatok za zastupovanie prizná viacerým prokurátorom, pomerne
sa kráti podľa ich počtu a ich podielu na zastupovaní.
(3)
O priznaní príplatku rozhoduje vedúci služobného úradu.
§ 108
Príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa
(1)
Prokurátorovi, ktorý je dočasne pridelený na výkon funkcie na prokuratúru vyššieho
stupňa, patrí popri jeho funkčnom plate príplatok vo výške 5 % z jeho základného platu.
Ak je prokurátor okresnej prokuratúry dočasne pridelený na generálnu prokuratúru,
patrí mu príplatok vo výške 10 % z jeho základného platu.
(2)
Ak je prokurátor dočasne pridelený na inú prokuratúru na účely zastúpenia neprítomného
vedúceho prokurátora, patrí mu, ak sú splnené ostatné podmienky uvedené v § 107, aj príplatok za zastupovanie.
§ 109
Príplatok za prípravu právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Za prípravu právneho čakateľa prokuratúry patrí prokurátorovi popri jeho funkčnom
plate mesačne príplatok vo výške 7 % z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods. 3); ak pripravuje dvoch alebo viacerých právnych čakateľov prokuratúry, patrí mu mesačne
príplatok vo výške 10 % z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods. 3).
(2)
Ak prokurátor začne prípravu právneho čakateľa prokuratúry počas kalendárneho mesiaca
alebo ukončí prípravu počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni prípravy právneho
čakateľa prokuratúry pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku.
(3)
Vedúci prokurátor môže rozhodnúť o nepriznaní príplatku za prípravu právneho čakateľa
prokuratúry, ak prokurátor alebo právny čakateľ prokuratúry nevykonával svoju funkciu
viac ako desať služobných dní v mesiaci.
§ 110
Príplatok za plnenie služobných povinností vo sviatok
Za každú hodinu plnenia služobných povinností vo sviatok patrí prokurátorovi príplatok
vo výške 1/165 jeho funkčného platu.
§ 111
Príplatok za plnenie služobných povinností v sobotu a nedeľu
Za každú hodinu plnenia služobných povinností v sobotu alebo nedeľu patrí prokurátorovi
príplatok vo výške 30 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu.
§ 112
Príplatok za plnenie služobných povinností v noci
Za každú hodinu plnenia služobných povinností v noci prislúcha prokurátorovi príplatok
vo výške 25 % zo sumy, ktorá je 1/165 jeho funkčného platu.
§ 113
Osobitný príplatok
(1)
Prokurátorovi, ktorý vykonáva svoju funkciu na úseku boja s organizovaným zločinom
alebo závažnej protispoločenskej činnosti, možno priznať osobitný príplatok až do
výšky 10 % z priemerného platu prokurátora (§ 95 ods. 3).
(2)
O priznaní osobitného príplatku a o jeho výške rozhoduje vedúci služobného úradu.
DRUHÝ DIEL
PAUŠÁLNE NÁHRADY A NÁHRADY ĎALŠÍCH VÝDAVKOV
§ 116
(1)
Paušálne náhrady generálneho prokurátora ustanovuje osobitný zákon.40)
(2)
Námestník generálneho prokurátora má na vykonávanie svojej funkcie a v súvislosti
s ňou právo
a)
na bezplatné používanie služobného motorového vozidla,
b)
na poskytnutie a bezplatné používanie jedného mobilného služobného telefónu.
(3)
Vedúci prokurátor určený generálnym prokurátorom má právo na pridelenie a používanie
jedného mobilného telefónu. Právo na pridelenie a používanie mobilného telefónu má
aj prokurátor počas nariadenej služobnej pohotovosti a výkonu funkcie nadčas. Limit
bezplatného používania mobilného služobného telefónu určí služobný úrad.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PLATE, JEHO SPLATNOSTI, VÝPLATE A O ZRÁŽKACH Z PLATU
Spoločné ustanovenia o plate
§ 117
(1)
(2)
Základný plat vo vyššom platovom stupni patrí prokurátorovi od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po dni, v ktorom dosiahol určenú dĺžku započítateľnej praxe; ak týmto
dňom je prvý deň v mesiaci, už od tohto dňa.
(3)
Funkčný príplatok patrí prokurátorovi odo dňa vymenovania do funkcie vedúceho prokurátora.
(4)
Funkčný príplatok počas dočasného pridelenia na prokuratúru vyššieho stupňa patrí
prokurátorovi odo dňa výkonu funkcie na prokuratúre vyššieho stupňa.
§ 118
Znížiť základný plat možno prokurátorovi len na základe právoplatného disciplinárneho
rozhodnutia o znížení základného platu prokurátora [§ 189 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 písm. a)].
§ 119
Ak sa prokurátorovi poskytne služobné voľno bez náhrady platu, kráti sa mu funkčný
plat o tento plat za dni, počas ktorých nevykonával svoju funkciu.
§ 120
Náhradou platu vo výške funkčného platu sa rozumie funkčný plat, na ktorý by mal prokurátor
nárok, keby vykonával funkciu prokurátora v čase, keď nastala skutočnosť, ktorá je
rozhodujúca na priznanie náhrady funkčného platu.
§ 121
Splatnosť platu
(1)
Plat je splatný pozadu za mesačné obdobie v deň určený služobným úradom, najneskôr
však do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
(2)
Pri zániku služobného pomeru vyplatí služobný úrad prokurátorovi splatný plat v posledný
deň jeho služobného pomeru.
§ 122
Výplata platu
(1)
Plat vypláca služobný úrad v eurách v deň výplaty platu poukázaním platu na základe
žiadosti prokurátora na ním určený účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky v
Slovenskej republike alebo na základe žiadosti prokurátora zaslaním platu poštou na
náklady prokurátora na ním určenú adresu.
(2)
Ak prokurátor neoznámi služobnému úradu účet v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky v Slovenskej republike, na ktorý mu má služobný úrad poukázať plat, ani nepožiada
služobný úrad o jeho zaslanie poštou na ním uvedenú adresu a v deň výplaty svoj plat
neprevezme a ani k jeho prevzatiu nesplnomocní inú osobu, služobný úrad zašle plat
prokurátora poštou na jeho nebezpečenstvo a na jeho náklady na poslednú adresu trvalého
pobytu uvedenú v osobnom spise prokurátora, a to najneskôr do troch dní odo dňa termínu
výplaty platu.
(3)
Pri výplate platu je služobný úrad povinný vydať prokurátorovi písomný doklad obsahujúci
údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach. Na základe žiadosti prokurátora
umožní mu nazretie do podkladov, na ktorých základe sa plat určil.
(4)
Plat prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie vyplatí služobný úrad
v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca 25 % platu, vynásobená platovým koeficientom
vypočítaným podľa osobitného predpisu,40a) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia
po vykonaní zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 75 % platu, sa prokurátorovi prevedie
na jeho účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
(5)
Plat prokurátorovi vyslanému na výkon práce v aktivite krízového manažmentu mimo
územia Slovenskej republiky vyplatí služobný úrad v dvoch častiach. Prvá časť, tvoriaca
50 % platu, vynásobená platovým koeficientom vypočítaným podľa osobitného predpisu,40a) sa prokurátorovi prevedie na jeho bankový účet zriadený v krízovej oblasti po vykonaní
zákonných zrážok a druhá časť, tvoriaca 50 % platu, sa prokurátorovi prevedie na jeho
účet zriadený v Slovenskej republike po vykonaní zákonných zrážok.
§ 123
Zrážky z platu
(1)
Zrážky z platu možno vykonať iba na základe písomnej dohody s prokurátorom o zrážkach
z platu. Inak služobný úrad zrazí alebo môže zraziť z platu len
a)
poistné na zdravotné poistenie,41)
b)
poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)
c)
preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov,43)
d)
preddavok na plat, ktorý je prokurátor povinný vrátiť preto, lebo neboli splnené
podmienky na jeho priznanie,
e)
náhradu platu za dovolenku, na ktorú prokurátor stratil nárok, prípadne na ktorú
mu nárok nevznikol,
f)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad podľa osobitného zákona,31)
g)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia alebo exekúciou podľa osobitných predpisov,44)
h)
sumy prepadajúce alebo pripadajúce štátu v dôsledku právoplatne uloženého peňažného
trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené prokurátorovi vykonateľným rozhodnutím príslušných
orgánov.
(2)
Poradie zrážok z platu ustanovuje osobitný zákon.45)
ŠTVRTÝ DIEL
OSOBITNÉ NÁROKY SÚVISIACE SO ZÁNIKOM SLUŽOBNÉHO POMERU PROKURÁTORA
§ 125
Odchodné
(1)
Prokurátorovi, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. a), patrí odchodné vo výške päťnásobku jeho posledného mesačného základného platu. To
neplatí, ak prokurátorovi patrí odchodné podľa odseku 2. Ak je v čase skončenia výkonu
funkcie proti prokurátorovi vznesené obvinenie za úmyselný trestný čin, odchodné sa
vyplatí po právoplatnom skončení trestného stíhania; prokurátorovi však odchodné nepatrí,
ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.
(2)
Pri zániku služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie z dôvodov nadobudnutia
nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok,
alebo pri odvolaní z funkcie podľa § 15 ods. 3 písm. b) a pri prerušení výkonu funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5 patrí prokurátorovi odchodné vo výške jeho posledného základného platu, ak jeho započítateľná
prax dosiahla najmenej päť rokov. Táto výmera odchodného sa zvyšuje za každý ďalší
skončený rok započítateľnej praxe až do dosiahnutia 20 rokov započítateľnej praxe
o 20 % základného platu prokurátora a za každý ďalší ukončený rok až do dosiahnutia
24 rokov započítateľnej praxe o 50 % základného platu. Za 25. rok a každý ďalší ukončený
rok započítateľnej praxe sa odchodné zvyšuje o jeden základný plat, najviac však do
výšky desaťnásobku naposledy určeného základného platu prokurátora.
(3)
Ak prokurátorovi už bolo vyplatené odchodné pri skoršom zániku jeho služobného pomeru
alebo podľa osobitných zákonov,47) odchodné sa kráti o vyplatenú sumu odchodného.
(4)
Právo na odchodné zaniká smrťou prokurátora. Ak právo na odchodné vzniklo pred smrťou
prokurátora a odchodné prokurátorovi nebolo vyplatené, právo na vyplatenie odchodného
prechádza na dedičov zomrelého prokurátora.
§ 126
Úmrtné
(1)
Ak služobný pomer prokurátora zanikne smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, pozostalý
manžel má právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor
ku dňu úmrtia. Každé pozostalé dieťa s nárokom na sirotský dôchodok má právo na vyplatenie
10 % z výšky odchodného, na ktoré mal nárok prokurátor ku dňu úmrtia. Ak by výška
úmrtného pre pozostalého manžela a deti zomrelého prokurátora prevyšovala 100 % z
výšky odchodného, výplata sa pomerne zníži pre každého z nich. Ak niet pozostalého
manžela, právo na vyplatenie 50 % z výšky odchodného prechádza na pozostalé deti prokurátora.
Ak prokurátor zomrie pri výkone funkcie prokurátora alebo v súvislosti s ňou, úmrtné
sa vyplatí v plnej výške odchodného, na ktoré by mal nárok prokurátor. Na nároky pozostalých
sa toto ustanovenie vzťahuje aj vtedy, ak prokurátor o dôchodok nepožiada.
(2)
Právo na úmrtné zaniká smrťou osoby, ktorá má naň právo alebo na ktorú toto právo
prešlo. Ak tejto osobe vzniklo právo na úmrtné pred jej smrťou a nebolo jej vyplatené,
právo na vyplatenie úmrtného prechádza na jej dedičov.
Spoločné ustanovenia k odchodnému a úmrtnému
§ 127
(1)
Základný plat prokurátora na účely § 125 je základný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, ak by bol vykonával funkciu v
čase, keď mu vznikol nárok na odchodné.
(2)
Započítateľná prax na účely odchodného sa určuje podľa § 97.
§ 128
(1)
O odchodnom a o úmrtnom rozhoduje služobný úrad.
(2)
Proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach odchodného a úmrtného možno podať do
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia služobného úradu odvolanie, o ktorom rozhodne
generálna prokuratúra. Ak služobným úradom prokurátora je generálna prokuratúra, o
odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu rozhodne generálny prokurátor.
(3)
Odchodné vyplatí služobný úrad najneskôr v deň splatnosti posledného platu prokurátora.
(4)
Úmrtné vyplatí služobný úrad osobe, ktorá má právo na úmrtné, v deň nasledujúci po
smrti prokurátora, najneskôr však do siedmich dní odo dňa, keď sa služobný úrad dozvedel
o smrti prokurátora alebo o jeho vyhlásení za mŕtveho.
(5)
Na vyplatenie odchodného a úmrtného sa primerane použije § 122 ods. 1 a 2.
DEVIATA HLAVA
SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE
§ 130
Nemocenské zabezpečenie pri chorobe alebo úraze
(1)
V čase, keď prokurátor nevykonáva svoju funkciu pre chorobu alebo úraz, nemá nárok
na plat.
(2)
Prokurátor počas dočasnej neschopnosti vykonávať funkciu prokurátora pre chorobu
alebo úraz má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca
podľa osobitného zákona49) (ďalej len „náhrada príjmu"), nárok na nemocenské podľa osobitného zákona49a), nárok na príplatok k náhrade príjmu a nárok na príplatok k nemocenskému (§ 131).
§ 131
Príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je prokurátor uznaný za dočasne neschopného na výkon funkcie pre chorobu alebo
úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu49b) a vznikol mu nárok na náhradu príjmu49) alebo nárok na nemocenské podľa osobitného zákona,49a) patrí mu príplatok k náhrade príjmu alebo príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu
medzi poskytnutou náhradou príjmu alebo poskytnutým nemocenským a funkčným platom
po odpočítaní
a)
poistného na zdravotné poistenie,41)
b)
poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného na
invalidné poistenie,49a)
c)
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)
(2)
Úhrn príplatku k náhrade príjmu a poskytnutej náhrady príjmu a úhrn príplatku k nemocenskému
a poskytnutého nemocenského nesmú presiahnuť výšku funkčného platu prokurátora po
odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské poistenie, poistného
na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku na daň z príjmov
zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
(3)
Prokurátorovi nepatrí príplatok k náhrade príjmu a príplatok k nemocenskému podľa
odseku 1, ak dočasná neschopnosť na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz vznikla v
dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania (§ 166).
§ 132
Príplatok k ošetrovnému
(1)
Ak prokurátorovi vznikne nárok na ošetrovné podľa osobitného zákona,49a) patrí mu príplatok k ošetrovnému vo výške 55 % z jeho naposledy určeného funkčného
platu.
(2)
Úhrn príplatku k ošetrovnému a poskytnutého ošetrovného nesmie presiahnuť výšku funkčného
platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku
na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
§ 133
Príplatok k materskému
(1)
Ak prokurátorovi vznikne nárok na materské podľa osobitného zákona,49a) patrí mu príplatok k materskému vo výške 55 % z jeho naposledy určeného funkčného
platu.
(2)
Úhrn príplatku k materskému a poskytnutého materského nesmie presiahnuť výšku funkčného
platu prokurátora po odpočítaní poistného na zdravotné poistenie, poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a preddavku
na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.
DRUHÝ DIEL
DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 134
Príplatok za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku
(1)
Prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ak sú splnené tieto
podmienky:
a)
jeho služobný pomer zanikne alebo sa mu preruší výkon funkcie prokurátora podľa § 12 ods. 5 a
b)
má nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok.
(2)
Ak prokurátor zomrie, právo na príplatok
a)
k vdovskému dôchodku alebo vdovskému výsluhovému dôchodku má manželka, ktorá má nárok
na vdovský dôchodok alebo vdovský výsluhový dôchodok po zomretom manželovi, ktorý
bol prokurátorom (ďalej len „príplatok k vdovskému dôchodku"),
b)
k vdoveckému dôchodku alebo vdoveckému výsluhovému dôchodku má manžel, ktorý má nárok
na vdovecký dôchodok alebo vdovecký výsluhový dôchodok po zomretej manželke, ktorá
bola prokurátorkou (ďalej len „príplatok k vdoveckému dôchodku"),
c)
k sirotskému dôchodku alebo sirotskému výsluhovému dôchodku má nezaopatrené dieťa,
ktoré má nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok po zomretom
rodičovi alebo po zomretom osvojiteľovi, ktorý bol prokurátorom (ďalej len „príplatok
k sirotskému dôchodku").
(3)
Na účely príplatku k dôchodku podľa odseku 2 sa nevyžaduje splnenie podmienky ustanovenej
v odseku 1 písm. b), ak služobný pomer prokurátora zanikol smrťou alebo vyhlásením
za mŕtveho.
Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora a príplatok k dôchodku
§ 135
(1)
Výška príplatku za výkon funkcie prokurátora je za každý rok započítateľnej praxe
a)
v roku 2005 1 % z priemerného platu prokurátora,
b)
v roku 2006 0,9 % z priemerného platu prokurátora,
c)
od roku 2007 0,8 % z priemerného platu prokurátora.
(2)
Ak výkon funkcie netrval celý rok, patrí prokurátorovi pomerná časť príplatku za
výkon funkcie prokurátora za každý aj začatý mesiac výkonu funkcie.
(3)
Príplatok za výkon funkcie prokurátora patrí prokurátorovi najviac za 35 rokov výkonu
funkcie prokurátora.
(4)
Priemerným platom prokurátora na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora sa
rozumie priemerný plat sudcu ustanovený osobitným zákonom.38)
(5)
Výška príplatku k vdovskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. a) a príplatku k vdoveckému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. b) je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal nárok zomretý
prokurátor ku dňu svojej smrti.
(6)
Výška príplatku k sirotskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. c) je 30 % zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal nárok zomretý
prokurátor ku dňu svojej smrti. Ak však ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá
druhého rodiča, výška jeho príplatku k sirotskému dôchodku podľa § 134 ods. 2 písm. c) je 60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú mal zomretý prokurátor
nárok ku dňu svojej smrti.
(7)
Úhrn príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotským
dôchodkom nesmie presiahnuť sumu príplatku za výkon funkcie prokurátora, na ktorú
mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti. Ak úhrn príplatku k vdovskému dôchodku
alebo vdoveckému dôchodku a príplatkov k sirotským dôchodkom presahuje sumu, na ktorú
mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti, príplatok k vdovskému dôchodku alebo
príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatky k sirotským dôchodkom sa pomerne skrátia.
(8)
Úhrn príplatkov k sirotským dôchodkom, na ktoré vznikne nárok podľa odseku 4, nesmie
presiahnuť sumu, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej smrti. Ak úhrn
týchto príplatkov presahuje sumu, na ktorú mal zomretý prokurátor nárok ku dňu svojej
smrti, príplatky k sirotským dôchodkom sa pomerne skrátia.
§ 136
(1)
Príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok
k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku oprávneným osobám vypláca
podľa § 141 ods. 2 generálna prokuratúra vo výške určenej podľa § 135.
(2)
Priznaný príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku,
príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku sa zvýši, ak sa
zvýši priemerný plat prokurátora. Zvýšený príplatok patrí oprávnenej osobe odo dňa,
od ktorého sa zvýši priemerný plat prokurátora.
§ 137
Zánik práva na príplatok za výkon funkcie prokurátora a na príplatok k dôchodku
(1)
Právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora zaniká dňom smrti prokurátora.
(2)
Ak právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora vzniklo pred smrťou prokurátora
a príplatok prokurátorovi nebol vyplatený, právo na vyplatenie splatných súm prechádza
postupne priamo na manžela zomretého prokurátora, jeho deti a rodičov prokurátora,
ak žili s prokurátorom v čase jeho smrti v domácnosti. Splnenie podmienky spolužitia
v domácnosti sa nevyžaduje u detí, ktoré majú právo na príplatok k sirotskému dôchodku
po zomretom prokurátorovi.
(3)
Právo, ktoré prechádza na osoby uvedené v odseku 2, nie je predmetom dedičstva; predmetom
dedičstva sa stáva, ak niet týchto osôb.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na osoby uvedené v § 134 ods. 2, ak ide o príplatok k ich dôchodku.
§ 137a
Výsluhový dôchodok prokurátora ustanoví osobitný zákon.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K SOCIÁLNEMU ZABEZPEČENIU PROKURÁTORA
§ 138
(1)
Funkčný plat prokurátora na účely § 131 až 133 je funkčný plat, na ktorý by mal prokurátor nárok, keby vykonával funkciu v čase,
keď mu vznikol nárok na náhradu príjmu, na nemocenské, na ošetrovné alebo na materské.
(2)
Započítateľná prax na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému
dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku sa určuje
podľa § 97, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Ustanovenia o sociálnom zabezpečení a sociálnom poistení, ktoré sa vzťahujú na prokurátorov,
sa vzťahujú aj na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora a európskeho
delegovaného prokurátora v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)
§ 139
(1)
Nárok na príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému,
príplatok k materskému, príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému
dôchodku, príplatok k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku (ďalej
len „príplatok") vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Nárok na výplatu príplatku vzniká splnením podmienok ustanovených na vznik nároku
na príplatok a podaním žiadosti o priznanie príplatku.
§ 140
(1)
Služobný úrad rozhoduje
a)
o príplatku k náhrade príjmu,
b)
o príplatku k nemocenskému,
c)
o príplatku k ošetrovnému,
d)
o príplatku k materskému.
(2)
Generálna prokuratúre rozhoduje o
a)
príplatku za výkon funkcie prokurátora,
b)
príplatku k vdovskému dôchodku alebo vdoveckému dôchodku,
c)
príplatku k sirotskému dôchodku.
(3)
Proti rozhodnutiu služobného úradu podľa odseku 1 možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálna prokuratúra. Ak služobným úradom
prokurátora je generálna prokuratúra, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu
rozhodne generálny prokurátor.
(4)
Proti rozhodnutiu generálnej prokuratúry podľa odseku 2 možno podať do 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia odvolanie, o ktorom rozhodne generálny prokurátor.
§ 141
(1)
Príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k ošetrovnému a príplatok
k materskému sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu s platom.
(2)
Príplatok za výkon funkcie prokurátora, príplatok k vdovskému dôchodku, príplatok
k vdoveckému dôchodku a príplatok k sirotskému dôchodku vypláca generálna prokuratúra
vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených, najneskôr však 15. deň toho
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok vypláca. Do cudziny sa vyplácajú príplatky
oprávneným osobám pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom potvrdení o ich
trvalom zdržiavaní sa v cudzine. Na určenie výšky príplatku je rozhodujúci kalendárny
mesiac, za ktorý sa príplatok vypláca.
(3)
Výška príplatku sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.
§ 142
(1)
Príplatok sa
a)
prizná, ak sa dodatočne zistí, že priznanie príplatku sa neoprávnene odoprelo,
b)
zvýši, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1.
sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, než aká patrí, alebo
2.
sa priznal od neskoršieho dátumu, než od akého patrí,
c)
zníži, ak sa dodatočne zistí, že príplatok
1.
sa priznal alebo vyplatil vo vyššej sume, než aká patrí, alebo
2.
sa priznal od skoršieho dátumu, než od akého patrí,
d)
odníme, ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo vyplatil neoprávnene.
(2)
Príplatok sa prizná odo dňa, od ktorého patrí, alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého
patrí jeho zvýšenie, najviac však za tri roky spätne odo dňa zistenia nároku alebo
uplatnenia nároku na príplatok alebo na jeho zvýšenie. Právo na výplatu priznaného
alebo zvýšeného príplatku sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do troch rokov odo dňa
jeho priznania alebo zvýšenia.
(3)
Príplatok sa zníži alebo odníme odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie,
za ktoré sa už vyplatil. Ak sa príplatok zníži alebo odníme, musí ten, komu bol znížený
alebo odňatý, vrátiť neoprávnene vyplatené sumy, ak vedel alebo vzhľadom na okolnosti
musel vedieť, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene, alebo ak úmyselne
spôsobil, že príplatok alebo jeho časť sa mu vyplatila neoprávnene. Právo na vrátenie
neoprávnene vyplatených súm sa premlčí, ak sa neuplatní na súde do jedného roka odo
dňa zníženia alebo odňatia príplatku alebo jeho časti, najneskôr do troch rokov odo
dňa vyplatenia príplatku alebo jeho časti.
§ 143
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na príplatok, jeho výplata sa
podľa povahy veci zastaví alebo obnoví, alebo sa príplatok podľa povahy veci vypláca
v nižšej alebo vyššej sume.
§ 145
Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie a rozhodovanie vo veciach sociálneho
zabezpečenia prokurátora sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.52)
§ 146
(1)
Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie41) sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.
(2)
Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie42) sa prokurátor posudzuje ako zamestnanec a služobný úrad ako zamestnávateľ.
(3)
(4)
Na hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora sa vzťahujú ustanovenia
odsekov 1 až 3 len v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na európskeho delegovaného prokurátora. Ustanovenie
odseku 3 sa vzťahuje aj na európskeho delegovaného prokurátora. Poistné na zdravotné
poistenie a poistné na sociálne poistenie platí za európskeho delegovaného prokurátora
generálna prokuratúra vo výške určenej zákonom pre zamestnanca i zamestnávateľa; vymeriavacím
základom pre odvod poistného na zdravotné poistenie a na platenie poistného na sociálne
poistenie je príjem európskeho delegovaného prokurátora dosiahnutý v rozhodujúcom
období určený podľa osobitného predpisu.2)
DESIATA HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A NÁHRADA ŠKODY
PRVÝ DIEL
PREDCHÁDZANIE ŠKODÁM
§ 147
Povinnosti služobného úradu
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať také podmienky na výkon funkcie prokurátora,
aby prokurátor mohol bez ohrozenia zdravia a majetku riadne vykonávať svoju funkciu.
Ak zistí nedostatky, je povinný bez zbytočného odkladu ich odstrániť alebo urobiť
opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Vedúci prokurátor je povinný kontrolovať, či prokurátor plní svoje služobné úlohy
tak, aby nedochádzalo ku škodám.
§ 148
Povinnosti prokurátora
(1)
Prokurátor je povinný pri výkone svojej funkcie počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví a majetku alebo k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda služobnému
úradu, je povinný bez zbytočného odkladu na to upozorniť vedúceho prokurátora. Ak
na odvrátenie hroziacej škody je potrebný zákrok, je povinný zakročiť; nemusí tak
urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu
seba alebo iného.
(2)
Ak prokurátor zistí, že nemá vytvorené podmienky potrebné na riadny výkon svojej
funkcie, je povinný na zistené nedostatky upozorniť vedúceho prokurátora.
DRUHÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU
§ 149
Všeobecná zodpovednosť prokurátora
(1)
Prokurátor zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením
svojej povinnosti pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie.
(2)
Ak bola škoda spôsobená aj porušením povinnosti zo strany služobného úradu, zodpovednosť
prokurátora sa pomerne obmedzí.
§ 150
Zodpovednosť prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie škody
(1)
Od prokurátora, ktorý vedome neupozornil vedúceho prokurátora na hroziacu škodu,
ani nezakročil proti hroziacej škode, hoci by sa tým bolo zabránilo bezprostrednému
vzniku škody, pričom mu v tom nebránila dôležitá okolnosť ani tým nevystavoval vážnemu
ohrozeniu seba alebo iného, služobný úrad môže požadovať, aby prispel na náhradu škody
v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu.
(2)
Pri posudzovaní zodpovednosti prokurátora za nesplnenie povinnosti na odvrátenie
škody, ako aj pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliadne na to, čo bránilo prokurátorovi
splniť jeho povinnosť, na význam a rozsah škody a na jeho osobné a majetkové pomery.
Výška náhrady škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného
mesačného funkčného platu.
Zodpovednosť prokurátora za schodok na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný
vyúčtovať
§ 151
(1)
Ak prokurátor prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené
hotovosti, ceniny alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý
schodok.
(2)
Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za schodok celkom, prípadne sčasti,
a)
ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo
b)
ak služobný úrad neodstráni nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými
hodnotami, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil
na tieto nedostatky.
(3)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.
(4)
Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu vzniku zodpovednosti prokurátora
za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať.
§ 152
(1)
Prokurátor, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže od nej odstúpiť, ak
a)
je dočasne pridelený na výkon funkcie na inú prokuratúru alebo na iný orgán (§ 9 až 9c),
b)
je preložený na výkon funkcie na inú prokuratúru (§ 10),
c)
výkon jeho funkcie je prerušený (§ 12),
d)
výkon jeho funkcie je dočasne pozastavený (§ 13) alebo
e)
služobný úrad do jedného mesiaca po tom, čo dostal jeho písomné upozornenie, neodstráni
nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zverenými hodnotami.
(2)
Odstúpenie od dohody o hmotnej zodpovednosti sa musí oznámiť služobnému úradu písomne;
odstúpenie je účinné odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti
služobnému úradu.
§ 153
(1)
Dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká
a)
uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b)
dohodou o jej zrušení,
c)
dňom odstúpenia od tejto dohody alebo
d)
dňom zániku služobného pomeru prokurátora.
(2)
Služobný úrad je povinný vykonať inventarizáciu ku dňu zániku dohody o hmotnej zodpovednosti.
§ 154
Zodpovednosť prokurátora za stratu zverených predmetov
(1)
Prokurátor zodpovedá za stratu predmetov, ktoré mu zveril služobný úrad, ak ich prevzatie
písomne potvrdil.
(2)
Prokurátor sa zbaví zodpovednosti za zverený predmet celkom, prípadne sčasti, ak
a)
preukáže, že strata vznikla celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, alebo
b)
služobný úrad neodstránil nedostatky, ktoré bránia riadnemu hospodáreniu so zvereným
predmetom, najneskôr do jedného mesiaca po tom, čo ho prokurátor písomne upozornil
na tieto nedostatky.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti prokurátora za spôsobenú škodu
§ 155
Prokurátor, ktorý spôsobí škodu v duševnej poruche, zodpovedá za škodu len vtedy,
ak v čase spôsobenia škody bol schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky.
Ak sa však prokurátor vlastnou vinou uvedie do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť
svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave
spôsobenú.
§ 156
Prokurátor nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní hroziacej škody alebo
nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak tento stav sám úmyselne
nevyvolal a ak si pri tom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 157
(1)
Prokurátor, ktorý zodpovedá za spôsobenú škodu, je povinný, ak zákon neustanovuje
inak, nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil
uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, môže služobný úrad požadovať od prokurátora náhradu
aj inej škody, ak by jej neuhradenie odporovalo pravidlám slušnosti a občianskeho
spolužitia.
(3)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u jednotlivého prokurátora
presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku jeho posledného mesačného funkčného platu
pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak bola
škoda spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave
po zneužití inej návykovej látky.
(4)
Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom, prokurátor je povinný uhradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(5)
Ak zodpovedá za škodu niekoľko prokurátorov alebo prokurátor a iný zamestnanec prokuratúry,
každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
§ 158
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo
straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.
§ 159
§ 160
(1)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, príslušný orgán (§ 184) alebo súd môže určiť výšku náhrady škody v nižšej sume, ako je skutočná škoda, prípadne
ako je trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora. Ak bola škoda
spôsobená v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití
inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách, ktoré je prokurátor povinný vyúčtovať,
alebo stratou zverených predmetov, môže byť výška náhrady škody takto znížená len
súdom. Určená výška náhrady škody sa však musí rovnať najmenej jednej tretine skutočnej
škody, a ak škoda presahuje trojnásobok posledného mesačného funkčného platu prokurátora,
najmenej sume rovnajúcej sa jeho poslednému mesačnému funkčnému platu.
(2)
Výšku náhrady škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne.
§ 161
Určovanie výšky náhrady škody
(1)
Výšku požadovanej náhrady škody určuje orgán uvedený v § 184.
(2)
Výšku požadovanej náhrady škody oznámi prokurátorovi a s prokurátorom prerokuje príslušný
orgán (§ 184) najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu
prokurátor zodpovedá.
(3)
Ak prokurátor uzná záväzok nahradiť škodu v určenej výške, služobný úrad a prokurátor
uzavrú dohodu o výške náhrady škody a spôsobe jej úhrady. Dohoda musí byť uzavretá
písomne, inak je neplatná. Osobitná písomná dohoda však nie je potrebná, ak škoda
už bola uhradená.
(4)
Služobný úrad je povinný vymáhať od prokurátora náhradu škody, za ktorú prokurátor
zodpovedá.
TRETÍ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ ROZHODNUTÍM PROKURÁTORA ALEBO JEHO NESPRÁVNYM ÚRADNÝM
POSTUPOM
§ 162
(1)
Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným
postupom zodpovedá štát. Vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
prokurátora alebo jeho nesprávnym úradným postupom koná v mene štátu generálna prokuratúra
podľa osobitného zákona.54)
(2)
Ak generálna prokuratúra uhradí náhradu škody, spôsobenú nezákonným rozhodnutím prokurátora
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, alebo jej časť a zavinenie prokurátora bolo
zistené v disciplinárnom konaní ako závažné disciplinárne previnenie alebo v trestnom
konaní, požaduje od prokurátora regresnú náhradu
a)
v celej výške, ak ide o úmyselné konanie prokurátora,
b)
vo výške nepresahujúcej u jednotlivého prokurátora sumu rovnajúcu sa trojnásobku
jeho funkčného platu pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu, ak ide o nedbanlivostné
konanie prokurátora.
(3)
Regresnú náhradu nemožno požadovať od prokurátora, ak k zastaveniu trestného stíhania
alebo oslobodeniu spod obžaloby došlo z dôvodu, že
a)
zanikla trestnosť činu na základe účinnej ľútosti,
b)
trestné stíhanie bolo podmienené súhlasom poškodeného a poškodený daný súhlas vzal
späť,
c)
trest, ku ktorému mohlo trestné stíhanie viesť, bol celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obvinenému pre iný trestný čin už právoplatne uložený,
d)
o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo
orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským
súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku
alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,
e)
o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne rozhodnuté cudzozemským
súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku
alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,
f)
obvinený sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení
páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného
činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo
pre iný trestný čin,
g)
obvinený nebol v čase spáchania činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
(4)
Regresnú náhradu nemožno požadovať od prokurátora ani vtedy, ak
a)
súd alebo prokurátor postúpil vec na konanie inému orgánu, ktorý je oprávnený vo
veci konať a rozhodnúť,
b)
účastník konania domáhajúci sa náhrady škody si hrozbu trestného stíhania alebo trestné
stíhanie zavinil sám,
c)
v prípravnom konaní boli splnené zákonné podmienky na začatie trestného stíhania
a vznesenie obvinenia,
d)
pri podaní obžaloby boli splnené zákonné podmienky na podanie obžaloby.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na hlavného európskeho prokurátora a európskeho
prokurátora; vzťahujú sa však na európskeho delegovaného prokurátora, ktorý plní úlohy
generálnej prokuratúry. Za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím hlavného európskeho
prokurátora, európskeho prokurátora alebo európskeho delegovaného prokurátora alebo
ich nesprávnym úradným postupom pri plnení úloh Európskej prokuratúry zodpovedá Európska
prokuratúra podľa osobitného predpisu.54a)
ŠTVRTÝ DIEL
ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROKURÁTOROVI
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť štátu
§ 163
(1)
Štát zodpovedá prokurátorovi za škodu, ktorá mu vznikla pri výkone funkcie alebo
v priamej súvislosti s výkonom funkcie. Štát zodpovedá aj za škodu, ktorá prokurátorovi
alebo jeho blízkym osobám vznikla pre výkon funkcie prokurátora. Za štát koná služobný
úrad.
(2)
Štát nezodpovedá prokurátorovi za škodu na dopravnom prostriedku, ktorý použil pri
plnení svojich služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez súhlasu vedúceho
prokurátora.
Druhý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri služobnom úraze alebo chorobe z povolania
§ 164
Základné ustanovenie
(1)
Ak došlo pri plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
zdravia prokurátora alebo jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), za škodu
tým vzniknutú zodpovedá štát. Štát zodpovedá aj za služobný úraz, ktorý prokurátorovi
alebo jeho blízkym osobám vznikol pre výkon funkcie prokurátora.
(2)
Za škodu spôsobenú prokurátorovi chorobou z povolania zodpovedá štát vtedy, ak pred
zistením tejto choroby prokurátor vykonával svoju funkciu za podmienok, za akých vzniká
choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(3)
Príslušný orgán (§ 184) je povinný prerokovať rozsah a spôsob náhrady škody bez zbytočného odkladu s prokurátorom,
a ak to nie je možné, s jeho blízkou osobou. K rozsahu a spôsobu náhrady škody sa
vyjadrí aj prokurátorská rada.
§ 165
Náhrada škody pri poškodení zdravia prokurátora
Prokurátorovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania,
je štát povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť za podmienok ustanovených
týmto zákonom
a)
náhradu za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre
služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 166),
b)
náhradu za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
pre služobný úraz alebo chorobu z povolania (§ 167),
c)
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 168),
d)
mimoriadne odškodnenie (§ 169),
e)
náhradu nákladov spojených s liečením (§ 170),
f)
náhradu vecnej škody (§ 171).
§ 166
Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
(1)
Náhrada za stratu na plate počas uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre
služobný úraz alebo chorobu z povolania je rozdiel medzi poskytnutým nemocenským a
posledným mesačným funkčným platom prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným
úrazom alebo chorobou z povolania po odpočítaní
a)
poistného na zdravotné poistenie,41)
b)
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,42)
c)
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov.43)
(2)
Náhrada podľa odseku 1 patrí prokurátorovi aj pri ďalšej neschopnosti na výkon funkcie
z dôvodu toho istého služobného úrazu alebo choroby z povolania; pritom sa vychádza
z mesačného funkčného platu prokurátora pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom
alebo chorobou z povolania, ak je to pre prokurátora výhodnejšie, inak z mesačného
funkčného platu pred vznikom tejto ďalšej škody.
§ 167
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
(1)
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
pre služobný úraz alebo chorobu z povolania sa pri uznaní invalidity poskytne v takej
výške, aby spolu s invalidným dôchodkom a príplatkom za výkon funkcie prokurátora
dosiahla sumu, ktorá zodpovedá naposledy určenému mesačnému funkčnému platu prokurátora
pred vznikom služobného úrazu alebo choroby z povolania. Pritom sa neprihliada na
zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť.
(2)
Náhrada za stratu na plate po skončení uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie
pre služobný úraz alebo chorobu z povolania pri uznaní invalidity určená podľa odseku
1 patrí aj vtedy, ak služobný pomer prokurátora zanikol odvolaním z funkcie prokurátora
podľa § 15 ods. 3 písm. a). Tento nárok nezaniká ani vtedy, ak počas invalidity začne vykonávať zárobkovú činnosť.
(3)
Právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká
a)
odňatím invalidného dôchodku,
b)
dosiahnutím 65. roku veku alebo
c)
smrťou, alebo vyhlásením za mŕtveho.
§ 168
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
(1)
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré prokurátor utrpel
v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytne jednorazovo podľa
osobitného predpisu.55)
(2)
Ak prokurátor utrpel služobný úraz v dôsledku trestného činu spáchaného inou osobou
pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania, ktoré smerovalo proti výkonu
funkcie prokurátora, patrí mu náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
najmenej v dvojnásobnej výške určenej osobitným predpisom.55)
§ 169
Mimoriadne odškodnenie
Prokurátor, ktorý následkom služobného úrazu, ku ktorému došlo v dôsledku trestného
činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania,
ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora, stratil schopnosť vykonávať funkciu
prokurátora, má právo na jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške stonásobku minimálnej
mzdy.
§ 170
Náhrada nákladov spojených s liečením
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, a to na základe predložených dokladov.
§ 171
Náhrada vecnej škody
Prokurátor, ktorý utrpel služobný úraz alebo chorobu z povolania, má právo na náhradu
vecnej škody, ktorá mu z týchto dôvodov vznikla. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.
§ 172
Náhrada škody pri úmrtí prokurátora
Ak prokurátor následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, štát je
povinný v rozsahu svojej zodpovednosti poskytnúť oprávneným osobám za podmienok ustanovených
týmto zákonom
a)
náhradu nákladov spojených s liečením a s pohrebom (§ 173),
b)
náhradu nákladov na výživu pozostalých (§ 174),
c)
jednorazové odškodnenie pozostalých (§ 175),
d)
náhradu vecnej škody (§ 176).
§ 173
Náhrada nákladov spojených s liečením a s pohrebom
(1)
Ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, má ten,
kto uhradil náklady spojené s jeho liečením a s pohrebom, nárok na náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s liečením a na náhradu primeraných nákladov spojených
s pohrebom. Od nákladov spojených s pohrebom sa odpočíta príspevok na pohreb poskytnutý
podľa osobitného zákona.56)
(2)
Náklady spojené s pohrebom sú najmä
a)
náklady účtované pohrebným ústavom,
b)
cintorínske poplatky,
c)
náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule do výšky 40 % z priemerného platu
prokurátora (§ 95 ods. 3),
d)
náklady na úpravu hrobu,
e)
cestovné náklady,
f)
jedna tretina primeraných nákladov na smútočné ošatenie a smútočné pohostenie.
(3)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa uhradia len manželovi (druhovi),
deťom, rodičom, prarodičom a vnukom prokurátora a osobám, ktoré boli na zomrelého
prokurátora odkázané výživou.
(4)
Náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a s pohrebom vyplatí oprávnenej
osobe bez zbytočného odkladu generálna prokuratúra na základe predložených dokladov.
§ 174
Náhrada nákladov na výživu pozostalých
(1)
Pozostalým, ktorým zomrelý prokurátor poskytoval výživu alebo bol povinný výživu
poskytovať, patrí náhrada nákladov na výživu, ak prokurátor zomrel následkom služobného
úrazu alebo choroby z povolania.
(2)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí len vtedy, ak nie je uhradená dávkami
dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z tohto istého dôvodu.
(3)
Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z posledného mesačného
funkčného platu prokurátora, ktorý mu patril pred vznikom služobného úrazu alebo choroby
z povolania.
§ 175
Jednorazové odškodnenie pozostalých
Manželovi a každému dieťaťu zomrelého prokurátora, ktoré má nárok na sirotský dôchodok,
patrí jednorazové odškodnenie vo výške päťdesiatnásobku minimálnej mzdy, ak prokurátor
zomrel následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorému došlo v dôsledku
trestného činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku
konania, ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora. V odôvodnených prípadoch
sa jednorazové odškodnenie v úhrnnej výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy môže priznať
aj rodičom zomrelého prokurátora.
§ 176
Náhrada vecnej škody
Dedičom prokurátora patrí náhrada vecnej škody, ktorá vznikla v súvislosti so služobným
úrazom alebo chorobou z povolania, ak prokurátor zomrel následkom služobného úrazu
alebo choroby z povolania. Ustanovenie § 163 ods. 2 týmto nie je dotknuté.
§ 177
Spoločné ustanovenie
Ustanovenia § 163 až 176 sa vzťahujú aj na blízke osoby prokurátora, ak utrpeli škodu v dôsledku trestného
činu spáchaného inou osobou pre výkon funkcie prokurátora alebo v dôsledku konania,
ktoré smerovalo proti výkonu funkcie prokurátora.
Tretí oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu pri odvracaní škody
§ 178
(1)
Štát zodpovedá za škodu, ktorú utrpel prokurátor pri odvracaní škody hroziacej majetku
štátu, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si počínal pri tom spôsobom primeraným
okolnostiam.
(2)
Prokurátor, ktorý utrpel pri odvracaní škody podľa odseku 1 vecnú škodu, má právo
na jej náhradu, ako aj na úhradu účelne vynaložených nákladov. Ak utrpel škodu na
zdraví, posudzuje sa toto poškodenie ako služobný úraz.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa rovnako vzťahuje na prokurátora, ktorý utrpel škodu pri odvracaní
nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu, ak by za škodu zodpovedal služobný
úrad, ale len vtedy, ak nebezpečenstvo sám úmyselne nevyvolal a ak si pri tom počínal
spôsobom primeraným okolnostiam.
Štvrtý oddiel
Zodpovednosť štátu za škodu na odložených veciach
§ 179
(1)
Štát zodpovedá za škodu na veciach, ktoré prokurátor odložil pri výkone svojej funkcie
alebo v priamej súvislosti s výkonom funkcie na mieste na to určenom, a ak také miesto
nie je určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú. Za veci, ktoré sa pri výkone funkcie
obvykle nenosia, štát zodpovedá iba vtedy, ak ich služobný úrad, na ktorom funkciu
prokurátor vykonáva, prevzal do osobitnej úschovy.
(2)
Prokurátor má právo na náhradu škody spôsobenej na odložených veciach za podmienok
uvedených v odseku 1 v plnej výške.
(3)
Právo na náhradu škody za veci, ktoré sa pri výkone funkcie obvykle nenosia, napríklad
väčšie sumy peňazí, klenoty a iné cennosti, a ktoré služobný úrad, na ktorom prokurátor
vykonáva svoju funkciu, neprevzal do osobitnej úschovy, má prokurátor najviac do sumy
500 eur. Toto obmedzenie neplatí, ak sa zistí, že škodu na týchto veciach spôsobil
iný prokurátor alebo zamestnanec prokuratúry alebo že tieto veci služobný úrad prevzal
do osobitnej úschovy.
(4)
Nárok na náhradu škody podľa odsekov 2 a 3 zanikne, ak prokurátor o škode neupovedomil
služobný úrad bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o škode
dozvedel.
Piaty oddiel
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 180
(1)
Služobný úrad je povinný, ak zákon neustanovuje inak, nahradiť prokurátorovi skutočnú
škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Ak služobný úrad preukáže, že škodu zavinil aj poškodený prokurátor, jeho zodpovednosť
sa pomerne obmedzí.
(3)
Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému prokurátorovi škodu, má právo na náhradu
voči tomu, kto poškodenému za škodu zodpovedá podľa Občianskeho zákonníka, a to v
rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému prokurátorovi.
§ 181
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia alebo
straty, pričom sa prihliada na jej prípadné opotrebenie.
Šiesty oddiel
Dôvody zbavenia sa zodpovednosti
§ 182
(1)
Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu celkom, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej
funkcie alebo v priamej súvislosti s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol
s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne
vyžadovali a kontrolovali, alebo
b)
škodu spôsobil prokurátor v stave pod vplyvom alkoholu, ktorý si sám privodil, alebo
v stave po zneužití inej návykovej látky a služobný úrad nemohol škode zabrániť,
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Štát sa zbaví zodpovednosti za škodu sčasti, ak preukáže, že
a)
prokurátor svojím zavinením porušil pri výkone svojej funkcie alebo v priamej súvislosti
s ním právne predpisy, príkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
alebo predpisy požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený,
a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)
jednou z príčin škody bolo spôsobenie škody prokurátorom v stave pod vplyvom alkoholu,
ktorý si sám privodil, alebo v stave po zneužití inej návykovej látky alebo
c)
prokurátorovi vznikla škoda preto, lebo si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom
správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, príkazy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia ani predpisy požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne
a musel si byť pritom vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže
privodiť služobný úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa štát zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, ktorú znáša prokurátor,
podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) má prokurátor právo
na náhradu aspoň jednej tretiny škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce
z rizika.
§ 183
Štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak prokurátor utrpel škodu
a)
počas súdneho pojednávania alebo pri účasti na inom úkone, ktorý vykonával súd,
b)
pri výsluchu osoby v priestoroch prokuratúry alebo pri účasti na úkone, ktorý vykonával
policajný orgán alebo prokurátor, alebo
c)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej
na majetku, ak prokurátor tento stav sám úmyselne nevyvolal.
PIATY DIEL
KONANIE VO VECIACH NÁHRADY ŠKODY
§ 184
(1)
Vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu škody podľa
tohto zákona koná a rozhoduje v prvom stupni
a)
osobitná komisia zriadená na generálnej prokuratúre, ak
1.
za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry, európsky delegovaný prokurátor,
zamestnanec generálnej prokuratúry alebo krajský prokurátor,
2.
škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry, európskemu delegovanému
prokurátorovi, zamestnancovi generálnej prokuratúry alebo krajskému prokurátorovi,
3.
za škodu zodpovedá prokurátor generálnej prokuratúry, európsky delegovaný prokurátor,
zamestnanec generálnej prokuratúry alebo krajský prokurátor spoločne s prokurátorom
inej prokuratúry alebo zamestnancom inej prokuratúry,
4.
škoda bola spôsobená prokurátorovi generálnej prokuratúry, európskemu delegovanému
prokurátorovi, zamestnancovi generálnej prokuratúry alebo krajskému prokurátorovi
spoločne s prokurátorom inej prokuratúry alebo zamestnancom inej prokuratúry,
5.
za škodu zodpovedajú spoločne prokurátori alebo zamestnanci prokuratúry, ktorí nemajú
spoločný služobný úrad,
6.
škoda bola spôsobená spoločne prokurátorom alebo zamestnancom prokuratúry, ktorí
nemajú spoločný služobný úrad,
b)
osobitná komisia zriadená na krajskej prokuratúre, ktorá je služobným úradom prokurátora
alebo zamestnanca prokuratúry, ktorý zodpovedá za škodu alebo ktorému bola spôsobená
škoda, ak nejde o veci, v ktorých je príslušná konať a rozhodovať osobitná komisia
zriadená na generálnej prokuratúre.
(2)
Na európskeho delegovaného prokurátora sa ustanovenie odseku 1 vzťahuje len vtedy,
ak škoda bola spôsobená z dôvodov, ktoré nesúvisia s plnením povinností európskeho
delegovaného prokurátora podľa osobitného predpisu.56a)
(3)
Osobitné komisie uvedené v odseku 1 zriaďuje príslušný vedúci služobného úradu, ak
generálny prokurátor nerozhodne inak.
(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu
a)
osobitnej komisie uvedenej v odseku 1 písm. a) rozhoduje generálny prokurátor,
b)
osobitnej komisie uvedenej v odseku 1 písm. b) rozhoduje osobitná komisia zriadená
na generálnej prokuratúre.
§ 185
Na konanie o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody podľa tohto zákona sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní.52)
ŠIESTY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA K ZODPOVEDNOSTI ZA ŠKODU
§ 186
(1)
Výkonom funkcie prokurátora sa na účely zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich
nárokov na náhradu škody podľa tohto zákona rozumie plnenie služobných povinností
prokurátora pri zabezpečovaní úloh prokuratúry.
(2)
Úkony prokurátora v priamej súvislosti s výkonom funkcie prokurátora sú úkony prokurátora
obvyklé alebo potrebné pred začiatkom výkonu jeho funkcie alebo po jej skončení. Úkonmi
podľa predchádzajúcej vety však nie je cesta do miesta pravidelného výkonu jeho funkcie
a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, ani
cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte prokuratúry. Vyšetrenie v zdravotníckom
zariadení vykonávané na príkaz služobného úradu alebo ošetrenie pri prvej pomoci a
cesta na ne a späť sa považujú za úkony vykonávané v priamej súvislosti s výkonom
funkcie prokurátora.
(3)
Cestou do miesta pravidelného výkonu funkcie a späť sa rozumie cesta z miesta trvalého
pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta vstupu do objektu prokuratúry, kde obvykle
vykonáva svoju funkciu, alebo na iné miesto určené na plnenie úloh a späť.
(4)
Cesta z miesta trvalého pobytu alebo ubytovania prokurátora do miesta výkonu funkcie
prokurátora alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom služobnej cesty,
ak nie je súčasne obcou jeho miesta výkonu funkcie a späť, sa posudzuje ako úkon potrebný
pred začiatkom výkonu funkcie alebo po jeho skončení.
JEDENÁSTA HLAVA
DISCIPLINÁRNA ZODPOVEDNOSŤ PROKURÁTORA
PRVÝ DIEL
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA O DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI PROKURÁTORA
§ 187
Disciplinárna zodpovednosť
(1)
Prokurátor je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na hlavného európskeho prokurátora a európskeho
prokurátora a ani na európskeho delegovaného prokurátora pri plnení povinností európskeho
delegovaného prokurátora podľa osobitného predpisu.2)
§ 188
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je
a)
zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností prokurátora,
b)
správanie prokurátora, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti
a nestrannosti pri rozhodovaní,
c)
správanie prokurátora na verejnosti, ktoré znižuje vážnosť prokuratúry.
(2)
Disciplinárne previnenie je závažným disciplinárnym previnením, ak vzhľadom na povahu
nesplnenej alebo porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, opakovanie,
správanie prokurátora alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.
(3)
Disciplinárnym previnením nie je konanie, ktoré je trestným činom alebo priestupkom.
§ 189
Disciplinárne opatrenia
(1)
Za disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom uloží prokurátorovi
niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie základného platu až o 15 % najviac na tri mesiace; pri opätovnom disciplinárnom
previnení, ktorého sa prokurátor dopustil v čase pred zahladením disciplinárneho opatrenia,
najviac na šesť mesiacov.
(2)
Za závažné disciplinárne previnenie sa za podmienok ustanovených týmto zákonom uloží
prokurátorovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
zníženie základného platu o 15 % až 50 %, najviac na jeden rok,
b)
odvolanie z funkcie vedúceho prokurátora,
c)
preloženie na prokuratúru nižšieho stupňa,
d)
zbavenie funkcie prokurátora.
(3)
Generálnemu prokurátorovi nemožno uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v odseku
2 písm. b) až d). Ak v disciplinárnom konaní bolo rozhodnuté, že generálny prokurátor
spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora, národná
rada môže podať návrh prezidentovi Slovenskej republiky na odvolanie generálneho prokurátora
z funkcie generálneho prokurátora.
(4)
Na uloženie disciplinárneho opatrenia európskemu delegovanému prokurátorovi z dôvodov
súvisiacich s jeho povinnosťami podľa osobitného predpisu2) sa vyžaduje predchádzajúci súhlas hlavného európskeho prokurátora; v ostatných prípadoch
má disciplinárny senát voči hlavnému európskemu prokurátorovi predchádzajúcu informačnú
povinnosť. Ak hlavný európsky prokurátor nedá súhlas na uloženie disciplinárneho opatrenia
európskemu delegovanému prokurátorovi, predseda disciplinárneho senátu môže požiadať
o preskúmanie veci kolégium.57da)
Ukladanie disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie
§ 190
(1)
Disciplinárne opatrenia za disciplinárne previnenie možno uložiť jednotlivo alebo
popri sebe, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2)
V disciplinárnom konaní nemožno uložiť prokurátorovi za to isté protiprávne konanie
popri sebe tieto disciplinárne opatrenia za disciplinárne previnenie:
a)
písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie a iné disciplinárne opatrenie za disciplinárne
previnenie,
b)
zníženie základného platu a preloženie na prokuratúru nižšieho stupňa,
c)
zbavenie funkcie prokurátora a iné disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie.
§ 191
(1)
Pri ukladaní disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenie sa prihliada na
závažnosť disciplinárneho previnenia, na spôsobené následky, mieru a formu zavinenia,
okolnosti prípadu, doterajšie správanie a plnenie služobných povinností prokurátora.
(2)
Vedúci prokurátor môže vybaviť nedostatky prokurátora pri plnení služobných povinností
menšieho významu, jeho nedostatky v správaní pri plnení služobných povinností alebo
mimo neho pohovorom.
§ 194
Zánik disciplinárnej zodpovednosti
(1)
Zodpovednosť prokurátora za disciplinárne previnenie zaniká uplynutím premlčacej
lehoty, ktorá je
a)
päť rokov, ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa disciplinárne obvinený dopustil
zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v konaní,
b)
tri roky v ostatných prípadoch.
(2)
Premlčanie disciplinárneho previnenia sa prerušuje
a)
podaním disciplinárneho návrhu za disciplinárne previnenie, o ktorého premlčanie
ide, a po ňom nasledujúcimi úkonmi disciplinárneho senátu smerujúcimi k ukončeniu
disciplinárneho konania, alebo
b)
ak sa v premlčacej lehote prokurátor dopustí iného disciplinárneho previnenia.
(3)
Prerušením premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota.
DRUHÝ DIEL
ZAHLADENIE DISCIPLINÁRNEHO POSTIHU
§ 215
(1)
Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho disciplinárneho
rozhodnutia za disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 1 sa hľadí na prokurátora, akoby nebol disciplinárne potrestaný.
(2)
Po uplynutí dvoch rokov od nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho disciplinárneho
rozhodnutia za disciplinárne previnenie podľa § 188 ods. 2 sa hľadí na prokurátora, akoby nebol disciplinárne potrestaný.
(3)
Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia do času uvedeného v odseku 1 alebo odseku 2
neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje až vykonaním disciplinárneho opatrenia.
TRETÍ DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA PRE DISCIPLINÁRNE KONANIE
§ 216
Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti prokurátora sa primerane použije prvá
časť Trestného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak z povahy veci nevyplýva
niečo iné.
§ 217
(1)
Protiprávnosť skutku, ktorý sa považuje za disciplinárne previnenie, sa posudzuje
podľa zákona účinného v čase, keď bol skutok spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním skutku
a vydaním disciplinárneho rozhodnutia nadobudnú účinnosť viaceré zákony, protiprávnosť
skutku sa posudzuje podľa zákona, ktorý je pre prokurátora priaznivejší.
(2)
Prokurátorovi možno uložiť len taký druh disciplinárneho opatrenia, ktorý dovoľuje
uložiť zákon účinný v čase, keď bol protiprávny skutok spáchaný. Neskorší zákon sa
použije, ak je to pre prokurátora priaznivejšie.
ŠTVRTÝ DIEL
PRAVIDLÁ PROKURÁTORSKEJ ETIKY
§ 217a
Etický kódex prokurátora
Pravidlá prokurátorskej etiky sú obsiahnuté v etickom kódexe prokurátora. Etický kódex
prokurátora schvaľuje rada prokurátorov; etický kódex prokurátora sa zverejňuje na
webovom sídle generálnej prokuratúry.
Etická komisia
§ 217b
(1)
Ak sa osoba oprávnená podať disciplinárny návrh domnieva, že disciplinárne previnenie
prokurátora spočíva v porušení pravidiel prokurátorskej etiky, požiada o stanovisko
Etickú komisiu prokuratúry (ďalej len „etická komisia“). Etická komisia vydá stanovisko
do 30 dní od doručenia žiadosti navrhovateľa.
(2)
Stanovisko etickej komisie je pre osobu oprávnenú podať disciplinárny návrh záväzné.
(3)
Etická komisia môže posudzovať etické otázky a etickú prijateľnosť správania sa prokurátorov
aj bez návrhu.
(4)
Etická komisia vydáva svoje stanoviská a odporúčania v písomnej forme; každé svoje
stanovisko a odporúčanie je povinná odôvodniť.
(5)
Na prijatie stanoviska alebo odporúčania etickej komisie je potrebná dvojtretinová
väčšina všetkých členov etickej komisie. Člen etickej komisie, ktorý hlasoval proti
prijatému stanovisku alebo odporúčaniu, môže predložiť svoje separátne stanovisko.
Separátne stanovisko člena etickej komisie sa doručuje a zverejňuje rovnako ako stanovisko
alebo odporúčanie komisie.
§ 217c
(1)
Etická komisia má deväť členov volených v priamych voľbách s tajným hlasovaním jednotlivými
zhromaždeniami prokurátorov. Členom etickej komisie môže byť iba prokurátor. Členovia
etickej komisie si zvolia spomedzi seba predsedu etickej komisie a podpredsedu etickej
komisie. Predseda etickej komisie zvoláva a vedie zasadnutia etickej komisie a zastupuje
etickú komisiu navonok. Podpredseda etickej komisie zastupuje predsedu tejto komisie
v čase jeho neprítomnosti alebo ak ho svojím zastupovaním poverí predseda etickej
komisie.
(2)
Každé zo zhromaždení prokurátorov má právo zvoliť jedného člena etickej komisie;
tohto člena môže aj odvolať a nahradiť iným členom. Člen etickej komisie má právo
vzdať sa svojho členstva v etickej komisii. Oprávnenie plniť úlohy spojené s členstvom
v etickej komisii zaniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo
k odvolaniu člena etickej komisie alebo k vzdaniu sa členstva v etickej komisii.
(3)
Podrobnosti o voľbách a odvolaní členov etickej komisie upravuje volebný poriadok
schválený radou prokurátorov.
(4)
Zoznam členov etickej komisie zverejní generálna prokuratúra na svojom webovom sídle.
§ 217d
(1)
Zasadnutia etickej komisie a jej činnosť administratívne, organizačne a materiálne
zabezpečuje generálna prokuratúra podľa pokynov predsedu etickej komisie.
(2)
Podrobnosti o rokovaní etickej komisie upravuje rokovací poriadok schválený etickou
komisiou.
(3)
Etická komisia pravidelne informuje o svojej činnosti na webovom sídle generálnej
prokuratúry, na ktorom zverejňuje aj svoje zovšeobecňujúce stanoviská a odporúčania.
DVANÁSTA HLAVA
SAMOSPRÁVA PROKURÁTOROV
PRVÝ DIEL
ORGÁNY SAMOSPRÁVY PROKURÁTOROV, ICH PÔSOBNOSŤ A FUNKČNÉ OBDOBIE
Orgány samosprávy
§ 218
(1)
Orgány samosprávy prokurátorov sa zriaďujú na ochranu práv a oprávnených záujmov
prokurátorov.
(2)
Vedúci služobného úradu a vedúci prokurátori sú povinní vytvárať orgánom samosprávy
prokurátorov primerané podmienky na plnenie ich úloh, najmä sú povinní poskytnúť im
potrebné informácie vo veciach, v ktorých sa od samosprávnych orgánov žiada vyjadrenie
alebo stanovisko.
§ 219
(1)
Predstaviteľom samosprávy prokurátorov je
a)
zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry a prokurátorská rada generálnej
prokuratúry,
b)
zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry a prokurátorská rada krajskej prokuratúry,
c)
rada prokurátorov.
(2)
Zhromaždenia prokurátorov sú v rámci svojej územnej pôsobnosti najvyšším orgánom
samosprávy prokurátorov.
(3)
Prokurátorské rady sú v rámci svojej územnej pôsobnosti najvyšším výkonným orgánom
samosprávy prokurátorov, úlohou ktorých je iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva
a oprávnené záujmy prokurátorov. Pri plnení úloh, ktoré im zveruje zákon, reprezentujú
záujmy prokurátorov v ich územnej pôsobnosti.
(4)
Rada prokurátorov je najvyšším výkonným orgánom samosprávy prokurátorov s celoštátnou
pôsobnosťou, úlohou ktorého je iniciatívne zabezpečovať a chrániť práva a oprávnené
záujmy prokurátorov a koordinovať činnosť prokurátorských rád. Pri plnení úloh, ktoré
im zveruje zákon, reprezentujú záujmy prokurátorov. Sídlom rady prokurátorov je sídlo
generálnej prokuratúry.
(5)
Orgány samosprávy prokurátorov postupujú samostatne pri zabezpečovaní a ochrane práv
a oprávnených záujmov prokurátorov a samostatne zabezpečujú týmto zákonom vymedzený
okruh záležitostí prokurátorov, v ktorých mene konajú a ktorých reprezentujú. Pri
plnení svojich úloh musia odmietnuť akýkoľvek nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by
mohli ohroziť podstatu a zmysel zriadenia orgánov samosprávy prokurátorov.
(6)
Orgány samosprávy prokurátorov sa môžu podieľať aj na ochrane práv a oprávnených
záujmov zamestnancov prokuratúry.
(7)
Orgány samosprávy prokurátorov plnia aj ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.
§ 220
Zhromaždenie prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov generálnej prokuratúry tvoria prokurátori generálnej prokuratúry.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov krajskej prokuratúry tvoria prokurátori krajskej prokuratúry
a prokurátori okresných prokuratúr v ich územnom obvode.
Prokurátorská rada
§ 221
(1)
Prokurátorská rada je zložená z nepárneho počtu, najviac z 11 členov, ktorých volí
príslušné zhromaždenie prokurátorov tajným hlasovaním z prokurátorov, ktorí tvoria
zhromaždenie prokurátorov. Funkcia generálneho prokurátora, námestníka generálneho
prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora
a námestníka okresného prokurátora je nezlučiteľná s členstvom v prokurátorskej rade;
tým nie je dotknuté právo týchto vedúcich prokurátorov zúčastniť sa hlasovaním na
voľbe členov prokurátorskej rady. S členstvom v prokurátorskej rade je nezlučiteľná
aj funkcia hlavného európskeho prokurátora a európskeho prokurátora; tým nie je dotknuté
ich právo zúčastniť sa hlasovaním na voľbe členov prokurátorskej rady.
(2)
Predsedu a podpredsedu prokurátorskej rady si členovia prokurátorskej rady volia
tajným hlasovaním spomedzi seba.
(3)
Funkčné obdobie členov prokurátorskej rady je päťročné.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov môže odvolať člena prokurátorskej rady alebo celú prokurátorskú
radu aj pred uplynutím funkčného obdobia.
(5)
Člen prokurátorskej rady sa môže členstva alebo svojej funkcie v prokurátorskej rade
písomne vzdať.
(6)
Členovi prokurátorskej rady zanikne členstvo v prokurátorskej rade, ak
a)
je preložený na prokuratúru, ktorej prokurátori tvoria iné zhromaždenie prokurátorov
alebo
b)
mu zanikne služobný pomer prokurátora,
c)
je vymenovaný do funkcie vedúceho prokurátora, ktorá je nezlučiteľná s členstvom
v prokurátorskej rade.
§ 222
(1)
Prokurátorská rada sa vyjadruje k
a)
návrhu rozpočtu prokuratúry,
b)
návrhu plánu úloh na kalendárny rok,
c)
rozsahu a spôsobu náhrady škody spôsobenej prokurátorovi služobným úrazom alebo chorobou
z povolania (§ 164 ods. 3),
d)
záverečnému hodnoteniu prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry (§ 250 ods. 5),
e)
hodnoteniu asistenta prokurátora na účely vykonania odbornej justičnej skúšky,
f)
ďalším veciam, ak to ustanovuje tento zákon, alebo ak prokurátorskú radu o to požiada
príslušný vedúci prokurátor alebo generálny prokurátor.
(2)
Prokurátorská rada ďalej
a)
rozhoduje o námietkach prokurátora proti obsahu hodnotenia, ktorým nevyhovel vedúci
služobného úradu (§ 31 ods. 4),
b)
spolupracuje s vedúcimi prokurátormi pri prehlbovaní a zvyšovaní kvalifikácie prokurátorov,
c)
zaujíma stanoviská k sťažnostiam na prokurátorov, asistentov prokurátorov alebo právnych
čakateľov prokuratúry,
d)
vyjadruje sa k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru (§ 9 ods. 2).
Rada prokurátorov
§ 223
(1)
Radu prokurátorov tvoria predsedovia prokurátorských rád. Predsedu prokurátorskej
rady v prípade jeho neprítomnosti zastupuje príslušný podpredseda prokurátorskej rady.
(2)
Predsedu rady prokurátorov a podpredsedu rady prokurátorov volia členovia rady prokurátorov
spomedzi seba tajným hlasovaním. Rada prokurátorov môže predsedu rady prokurátorov
alebo podpredsedu rady prokurátorov z funkcie odvolať na návrh najmenej piatich členov
rady prokurátorov; hlasovanie o odvolaní predsedu alebo podpredsedu je tajné.
(3)
Predseda rady prokurátorov a podpredseda rady prokurátorov sa môžu funkcie predsedu
rady prokurátorov alebo podpredsedu rady prokurátorov písomne vzdať; písomné vzdanie
sa funkcie predsedu rady prokurátorov alebo podpredsedu rady prokurátorov sa doručuje
rade prokurátorov.
§ 224
(1)
Rada prokurátorov
a)
koordinuje činnosť prokurátorských rád,
b)
vyjadruje sa k návrhu rozpočtu prokuratúry a k plánu hlavných úloh prokuratúry na
kalendárny rok,
c)
zaujíma stanoviská k návrhom zákonov, ktoré súvisia s pôsobnosťou, organizáciou a
plnením úloh prokuratúry.
(2)
Rada prokurátorov ďalej
a)
udeľuje súhlas k dočasnému prideleniu prokurátora na inú prokuratúru (§ 9 ods. 2),
b)
môže podať návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie prokurátora alebo udeľuje
súhlas k dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie prokurátora (§ 13 ods. 3),
c)
schvaľuje zásady funkčného postupu prokurátorov (§ 10 ods. 5),
e)
volí prísediacich do databázy prísediacich disciplinárneho senátu,66)
f)
vyjadruje sa k vymenovaniu prokurátora do funkcie vedúceho prokurátora (§ 19 ods. 1 a § 21a ods. 5 a 7) a k jeho odvolaniu z tejto funkcie (§ 23 ods. 1),
g)
navrhuje členov skúšobných komisií (§ 251),
h)
udeľuje súhlas k odvolaniu právneho čakateľa prokuratúry z funkcie [§ 241 ods. 3 písm. b)],
i)
vyjadruje sa k iným veciam ustanoveným týmto zákonom, alebo ak ju o to požiada generálny
prokurátor alebo prokurátorská rada.
DRUHÝ DIEL
ROKOVANIE SAMOSPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 225
Rokovanie zhromaždenia prokurátorov
(1)
Zhromaždenie prokurátorov zvoláva a vedie príslušný vedúci služobného úradu.
(2)
Vedúci služobného úradu zvolá zhromaždenie prokurátorov
a)
z vlastnej iniciatívy,
b)
na základe návrhu prokurátorskej rady alebo
c)
na základe písomnej žiadosti najmenej jednej tretiny všetkých prokurátorov, ktorí
tvoria príslušné zhromaždenie prokurátorov.
(3)
V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) je povinný príslušný vedúci služobného úradu
zvolať zhromaždenie prokurátorov do 14 dní od doručenia písomnej žiadosti.
(4)
Zhromaždenie prokurátorov je schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina
všetkých prokurátorov. Na platné uznesenie zhromaždenia prokurátorov je potrebný súhlas
nadpolovičnej väčšiny prítomných prokurátorov.
(5)
Na rokovaní zhromaždenia prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca
odborového orgánu.
(6)
Podrobnosti o rokovaní zhromaždenia prokurátorov ustanoví rokovací poriadok schválený
zhromaždením prokurátorov.
§ 226
Rokovanie prokurátorskej rady
(1)
Rokovanie prokurátorskej rady zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie prokurátorskej rady môže požiadať aj generálny prokurátor alebo nadpolovičná
väčšina členov prokurátorskej rady; v takom prípade predseda prokurátorskej rady je
povinný zvolať prokurátorskú radu do desiatich dní od doručenia žiadosti.
(3)
Prokurátorská rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej
členov. Na platnosť uznesenia prokurátorskej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej
väčšiny jej členov.
(4)
Na rokovaní prokurátorskej rady má právo účasti s poradným hlasom zástupca odborového
orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania prokurátorskej rady ustanoví rokovací poriadok prokurátorskej
rady, ktorý schvaľuje prokurátorská rada.
§ 226a
Ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej rady
(1)
Ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej rady zvoláva príslušný vedúci služobného úradu
tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní odo dňa, v ktorom boli zvolení členovia prokurátorskej
rady.
(2)
Ak vedúci služobného úradu nezvolá ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej rady podľa
odseku 1, prokurátorská rada zasadne tridsiaty deň od zvolenia členov prokurátorskej
rady.
(3)
Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúceho zasadnutia prokurátorskej rady oznámi
predseda prokurátorskej rady zvolený v predchádzajúcom funkčnom období.
(4)
Do zvolenia nového predsedu prokurátorskej rady riadi ustanovujúce zasadnutie prokurátorskej
rady predseda prokurátorskej rady zvolený v predchádzajúcom funkčnom období.
§ 227
Rokovanie rady prokurátorov
(1)
Rokovanie rady prokurátorov zvoláva a vedie jej predseda.
(2)
O zvolanie rady prokurátorov môže požiadať aj generálny prokurátor. V takom prípade
predseda rady prokurátorov je povinný zvolať radu prokurátorov do desiatich dní od
doručenia žiadosti generálneho prokurátora.
(3)
Rada prokurátorov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej
členov. Na platnosť uznesenia rady prokurátorov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny
jej členov.
(4)
Na rokovaní rady prokurátorov má právo účasti s poradným hlasom zástupca príslušného
vyššieho odborového orgánu.
(5)
Podrobnosti o spôsobe rokovania rady prokurátorov ustanoví rokovací poriadok rady
prokurátorov, ktorý schvaľuje rada prokurátorov.
§ 227a
Ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov
(1)
Ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov zvoláva generálny prokurátor tak, aby sa
uskutočnilo do 30 dní odo dňa, v ktorom bol zvolený posledný člen rady prokurátorov.
(2)
Ak generálny prokurátor nezvolá ustanovujúce zasadnutie rady prokurátorov podľa odseku
1, rada prokurátorov zasadne tridsiaty deň od zvolenia posledného člena rady prokurátorov.
(3)
Miesto, deň a hodinu konania ustanovujúceho zasadnutia rady prokurátorov oznámi predseda
rady prokurátorov zvolený v predchádzajúcom funkčnom období.
(4)
Do zvolenia nového predsedu rady prokurátorov riadi ustanovujúce zasadnutie rady
prokurátorov predseda rady prokurátorov zvolený v predchádzajúcom funkčnom období.
TRETIA ČASŤ
ASISTENTI PROKURÁTOROV A PRÁVNI ČAKATELIA PROKURATÚRY
PRVÁ HLAVA
ASISTENTI PROKURÁTOROV
§ 228
Asistent prokurátora je štátny zamestnanec vykonávajúci štátnu službu.
§ 229
Funkciu asistenta prokurátora môže vykonávať ten, kto získal vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní vydaný zahraničnou
vysokou školou a kto je bezúhonný (§ 6 ods. 5).
§ 230
Asistent prokurátora, ktorý vykonáva stálu štátnu službu, je povinný zúčastňovať sa
na vzdelávaní zameranom na zdokonaľovanie a dopĺňanie požadovaných vedomostí potrebných
na výkon jeho činnosti.
§ 231
(1)
Asistent prokurátora, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom
odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný
doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou
školou, nepretržite vykonával funkciu asistenta prokurátora najmenej tri roky, má
nárok vykonať odbornú justičnú skúšku11b) najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti generálnemu prokurátorovi.
(2)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní preukázaného času inej právnickej
praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania asistentovi prokurátora do
doby nepretržitého vykonávania funkcie asistenta prokurátora, ak asistent prokurátora
vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické vzdelanie predpísané, a
doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie asistenta prokurátora.
§ 232
(1)
Asistenta prokurátora hodnotí priebežne, aspoň raz ročne, vedúci služobného úradu
na základe podkladov prokurátora, vlastných poznatkov o činnosti asistenta prokurátora
a na základe priebežných pohovorov s asistentom prokurátora.
(2)
Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné
hodnotenie asistenta prokurátora. Záverečné hodnotenie asistenta prokurátora sa vypracúva
na základe podkladov prokurátora a vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal
vedúci služobného úradu. K záverečnému hodnoteniu sa vyjadrí písomne asistent prokurátora
a prokurátorská rada.
§ 233
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy asistenta prokurátora
ustanovenia osobitného zákona.67)
DRUHÁ HLAVA
PRÁVNI ČAKATELIA PROKURATÚRY
Prvý diel
Všeobecne ustanovenia
§ 234
Právny čakateľ prokuratúry vykonáva prípravnú prax podľa tohto zákona v služobnom
pomere.
§ 235
(1)
Služobným úradom právneho čakateľa prokuratúry je krajská prokuratúra. Vedúcim služobného
úradu právneho čakateľa prokuratúry je krajský prokurátor.
(2)
Služobný úrad
a)
rozhoduje o právnych vzťahoch vyplývajúcich zo služobného pomeru právneho čakateľa
prokuratúry alebo súvisiacich so služobným pomerom právneho čakateľa prokuratúry,
ak zákon neustanovuje inak,
b)
vedie písomnosti týkajúce sa služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry v osobnom
spise právneho čakateľa prokuratúry,
c)
zabezpečuje ochranu osobných údajov právneho čakateľa prokuratúry,
d)
plní ďalšie úlohy, ak tak ustanovuje zákon.
(3)
Najvyšším služobným úradom je generálna prokuratúra, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou
ostatných služobných úradov uvedenou v odseku 2.
Druhý diel
Vznik a zánik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
Predpoklady na vznik služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
§ 236
(1)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry vzniká vymenovaním do funkcie právneho
čakateľa prokuratúry.
(2)
Do funkcie právneho čakateľa prokuratúry možno vymenovať štátneho občana Slovenskej
republiky, ktorý
a)
získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské
vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch
stupňoch získal vzdelanie v odbore právo,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a jeho zdravotný stav nebráni odbornej
príprave na výkon funkcie prokurátora,
c)
je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že po skončení prípravnej praxe
bude riadne vykonávať funkciu prokurátora,
d)
ovláda štátny jazyk,
e)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
úspešne absolvoval výberové konanie.
(3)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin; ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania
a trestný čin nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené
alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre taký trestný čin odsúdený. Bezúhonnosť
sa preukazuje odpisom registra trestov.7) Na účel preukázania bezúhonnosti podľa tohto zákona štátny občan Slovenskej republiky
poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov.7a) Údaje podľa tretej vety generálna prokuratúra bezodkladne zašle v elektronickej podobe
registru trestov generálnej prokuratúry na vydanie odpisu registra trestov.
(4)
Podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry ustanovené v odseku
2 musí právny čakateľ prokuratúry spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(5)
Do funkcie právneho čakateľa prokuratúry nemožno vymenovať uchádzača o funkciu právneho
čakateľa prokuratúry, ktorý
a)
už zložil odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, notársku skúšku alebo odbornú
skúšku komerčného právnika,
b)
už bol právnym čakateľom prokuratúry alebo justičným čakateľom, ak bol z tejto funkcie
odvolaný pre opakované nezloženie odbornej justičnej skúšky, alebo
c)
je alebo už bol vyšším súdnym úradníkom a neprospel ani pri ďalšej opravnej odbornej
justičnej skúške.
Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry
§ 237
(1)
Výberovým konaním na funkciu právneho čakateľa prokuratúry sa overujú schopnosti,
odborné vedomosti, jazykové znalosti a zdravotný stav uchádzača o funkciu právneho
čakateľa prokuratúry a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom
na povahu funkcie prokurátora, na výkon ktorej sa právny čakateľ pripravuje počas
prípravnej praxe. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania
v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch.8)
(2)
Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor
na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou
alebo aj v iných verejnosti prístupných prostriedkoch komunikácie najmenej 30 dní
pred jeho začatím.
(3)
Oznámenie o vyhlásení výberového konania na funkciu právneho čakateľa prokuratúry
obsahuje
a)
názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie,
b)
označenie právnej úpravy, ktorá upravuje predpoklady na vymenovanie do funkcie právneho
čakateľa prokuratúry a zoznam dokladov, ktoré musí uchádzač o funkciu právneho čakateľa
prokuratúry doručiť so žiadosťou o zaradenie do výberového konania,
c)
dátum a miesto konania výberového konania,
d)
adresu, na ktorú treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania,
e)
termín, do ktorého treba doručiť žiadosť o zaradenie do výberového konania na určenú
adresu,
f)
poučenie, že na žiadosť o zaradenie do výberového konania, ku ktorej nie sú priložené
všetky požadované doklady a na žiadosť doručenú po termíne určenom v oznámení o vyhlásení
výberového konania sa neprihliada a uchádzač nebude zaradený do výberového konania.
(4)
Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry zabezpečuje generálna prokuratúra.
Generálny prokurátor môže určiť, že výberové konanie zabezpečí služobný úrad, v územnej
pôsobnosti ktorého je okresná prokuratúra, pre ktorú sa vyhlasuje výberové konanie.
(5)
Výberového konania na funkciu právneho čakateľa prokuratúry sa môže zúčastniť len
štátny občan Slovenskej republiky, ktorý
a)
má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak získal vysokoškolské
vzdelanie najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby v oboch
stupňoch získal vzdelanie v študijnom odbore právo,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a jeho zdravotný stav nebráni príprave
na výkon funkcie prokurátora,
c)
je bezúhonný,
d)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
e)
súhlasí s vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry na ním určenú okresnú
prokuratúru uvedenú v oznámení o vyhlásení výberového konania na funkciu právneho
čakateľa prokuratúry.
(6)
Na účely výberového konania uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry predloží
a)
vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje
v rozsahu:
1.
meno a priezvisko, rodné priezvisko, akademický titul, vedecko-pedagogický titul
a vedeckú hodnosť,
2.
dátum a miesto narodenia,
3.
adresa trvalého pobytu a prechodného pobytu,
4.
štátne občianstvo,
5.
číslo občianskeho preukazu, dátum a miesto jeho vydania,
6.
dosiahnuté vzdelanie, a to názov a sídlo vysokej školy a jej fakulty, rok začatia
štúdia a dátum skončenia štúdia na vysokej škole, a to jednotlivo pre každý dosiahnutý
stupeň vysokoškolského vzdelania,
7.
spôsobilosť na právne úkony,
8.
zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie prokurátora,
9.
ovládanie štátneho jazyka a znalosť cudzích jazykov,
10.
prehľad doterajších zamestnávateľov aj s pracovným zaradením, výkonu slobodného povolania,
samostatnej zárobkovej činnosti alebo podnikateľskej činnosti,
11.
kontaktné údaje,
b)
životopis,
c)
úradne overenú kópiu občianskeho preukazu,
d)
úradne overenú kópiu vysokoškolského diplomu preukazujúceho vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike4) alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou; ak získal vysokoškolské vzdelanie najprv v prvom stupni a následne
v druhom stupni, vyžaduje sa, aby predložil aj úradne overenú kópiu vysokoškolského
diplomu preukazujúceho vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore právo
alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní prvého stupňa vydaný zahraničnou
vysokou školou,
e)
čestné vyhlásenie ku skutočnostiam uvedeným v ustanovení § 236 ods. 5,
f)
čestné vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
g)
potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na odbornú prípravu na výkon
funkcie prokurátora,
h)
čestné vyhlásenie, či voči nemu je alebo nie je vznesené obvinenie pre trestný čin,
i)
súhlas s vymenovaním do funkcie právneho čakateľa prokuratúry na ním určenú okresnú
prokuratúru uvedenú v oznámení o vyhlásení výberového konania na funkciu právneho
čakateľa prokuratúry,
j)
čestné vyhlásenie, že poskytnuté údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne.
(7)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky na účasť vo výberovom konaní na funkciu právneho
čakateľa prokuratúry uvedené v odseku 5 a ktorý doručil žiadosť o zaradenie do výberového
konania spolu so všetkými požadovanými dokladmi v termíne určenom v oznámení o vyhlásení
výberového konania, generálny prokurátor pozve na výberové konanie najmenej 14 dní
pred jeho začatím. Ak generálny prokurátor určil, že výberové konanie zabezpečí služobný
úrad podľa odseku 4, uchádzača pozve na výberové konanie vedúci tohto služobného úradu.
(8)
Výberové konanie na funkciu právneho čakateľa prokuratúry pozostáva z písomnej časti
a ústnej časti.
§ 238
(1)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Generálny prokurátor môže zriadiť
na jedno výberové konanie viacero výberových komisií.
(2)
Výberová komisia má päť členov. Členom výberovej komisie môže byť len prokurátor.
Databázy kandidátov na členov výberovej komisie vytvára rada prokurátorov a generálny
prokurátor. Členov výberovej komisie a potrebný počet náhradníkov vymenúva a odvoláva
generálny prokurátor. Generálny prokurátor vymenuje členov výberovej komisie tak,
aby najmenej traja členovia výberovej komisie boli vymenovaní z databázy kandidátov
na členov výberovej komisie vytvorenej radou prokurátorov.
(3)
Členovia výberovej komisie zvolia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová
komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia.
Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria jej členovia.
(4)
Výberová komisia vyhodnotí výsledok písomnej časti výberového konania a určí poradie
a počet uchádzačov, ktorí postupujú na ústnu časť výberového konania. Po skončení
ústnej časti výberového konania výberová komisia určí konečné poradie uchádzačov,
ktorí úspešne absolvovali výberové konanie.
(5)
Predseda výberovej komisie predloží výsledok výberového konania na rozhodnutie generálnemu
prokurátorovi spolu so zápisnicou o priebehu výberového konania do desiatich pracovných
dní od skončenia ústnej časti výberového konania.
(6)
Generálna prokuratúra zverejní zápisnicu o priebehu výberového konania na webovom
sídle generálnej prokuratúry do desiatich pracovných dní od skončenia ústnej časti
výberového konania. Zápisnica o priebehu výberového konania obsahuje
a)
údaj o dátume, čase a mieste konania výberového konania,
b)
názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, pre ktorú bolo vyhlásené výberové konanie,
c)
zloženie výberovej komisie v rozsahu titul, meno a priezvisko vrátane označenia predsedu
výberovej komisie, označenie databázy kandidátov na členov výberovej komisie, z ktorej
bol člen výberovej komisie vymenovaný,
d)
titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí sa zúčastnili písomnej časti výberového
konania v poradí určenom výberovou komisiou a počet bodov, ktoré dosiahli v písomnej
časti výberového konania,
e)
titul, meno a priezvisko uchádzačov, ktorí postúpili na ústnu časť výberového konania
a počet bodov, ktoré dosiahli v ústnej časti výberového konania,
f)
stručný opis priebehu výberového konania,
g)
konečné poradie úspešných uchádzačov výberového konania vrátane počtu bodov, ktoré
dosiahli vo výberovom konaní,
h)
titul, meno a priezvisko neúspešných uchádzačov výberového konania,
i)
titul, meno a priezvisko člena výberovej komisie, ktorý zápisnicu spísal,
j)
dátum, čas a miesto spísania zápisnice,
k)
vlastnoručné podpisy všetkých členov výberovej komisie.
(7)
Generálny prokurátor na základe výsledku výberového konania s prihliadnutím na záujem
riadneho plnenia úloh prokuratúry rozhodne, ktorého úspešného uchádzača vymenuje na
určenú okresnú prokuratúru do funkcie právneho čakateľa prokuratúry. Výberové konanie
končí rozhodnutím generálneho prokurátora o výsledku výberového konania. Generálny
prokurátor oznámi rozhodnutie uchádzačovi do desiatich pracovných dní od skončenia
výberového konania.
§ 239
Vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právneho čakateľa vymenúva do funkcie na základe výberového konania generálny prokurátor.
(2)
Rozhodnutie o vymenovaní do funkcie právneho čakateľa prokuratúry obsahuje
a)
meno a priezvisko právneho čakateľa prokuratúry, akademický titul, vedecko-pedagogický
titul, vedeckú hodnosť, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,
b)
dĺžku trvania prípravnej praxe,
c)
názov okresnej prokuratúry vrátane jej sídla, na ktorú je vymenovaný do funkcie právneho
čakateľa prokuratúry,
d)
služobný úrad a jeho sídlo,
e)
základný plat,
f)
týždenný služobný čas,
g)
dátum, od ktorého je vymenovaný do funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
h)
zákonné ustanovenia upravujúce konanie odbornej justičnej skúšky,
i)
dátum vydania rozhodnutia,
j)
podpis generálneho prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.11)
(3)
Právny čakateľ prokuratúry skladá do rúk generálneho prokurátora sľub, ktorý znie:
"Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Na svoju česť a svedomie sľubujem, že budem
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne
záväzné právne predpisy a služobné predpisy. Svedomite sa budem pripravovať na výkon
funkcie prokurátora a osvojím si zásady prokurátorskej etiky.".
(4)
Zloženie sľubu právny čakateľ prokuratúry potvrdí svojím podpisom na listine s textom
sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
(5)
Oprávnenie vykonávať funkciu právneho čakateľa prokuratúry vzniká dňom zloženia sľubu.
(6)
Ak právny čakateľ prokuratúry odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou, vymenovanie
do funkcie právneho čakateľa prokuratúry je neplatné.
§ 240
Spôsoby zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vymenovaním právneho čakateľa
prokuratúry do funkcie prokurátora.
(2)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká aj
a)
smrťou právneho čakateľa prokuratúry alebo jeho vyhlásením za mŕtveho,
b)
odvolaním z funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
c)
vzdaním sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
§ 241
Odvolanie z funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právneho čakateľa prokuratúry môže z funkcie odvolať iba generálny prokurátor.
(2)
Generálny prokurátor odvolá právneho čakateľa prokuratúry z funkcie, ak
a)
právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak právoplatným rozhodnutím súdu bola obmedzená spôsobilosť
právneho čakateľa prokuratúry na právne úkony,
b)
právny čakateľ prokuratúry stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
c)
právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený za úmyselný
trestný čin,
d)
právny čakateľ prokuratúry bol právoplatným rozhodnutím súdu odsúdený na nepodmienečný
trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom
funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
e)
právny čakateľ prokuratúry nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f)
právny čakateľ prokuratúry opakovane nezložil odbornú justičnú skúšku alebo
g)
právny čakateľ nedal písomný súhlas na vymenovanie do funkcie prokurátora na určenú
prokuratúru.
(3)
Generálny prokurátor môže právneho čakateľa prokuratúry z funkcie odvolať, ak
a)
odvolanie právneho čakateľa prokuratúry navrhne vedúci služobného úradu z dôvodu,
že
1.
právny čakateľ prokuratúry nesplnil alebo porušil svoje služobné povinnosti,
2.
správanie právneho čakateľa prokuratúry vzbudzuje oprávnené pochybnosti o jeho svedomitosti
a nestrannosti pri plnení služobných povinností, alebo
3.
správanie právneho čakateľa prokuratúry na verejnosti znížilo vážnosť prokuratúry,
b)
odvolanie právneho čakateľa prokuratúry navrhne vedúci služobného úradu na základe
hodnotenia vykonaného po uplynutí jedného roka od začiatku prípravnej praxe alebo
c)
právny čakateľ prokuratúry nie je spôsobilý zo zdravotných dôvodov vykonávať svoju
funkciu po dobu viac ako jeden rok; to neplatí, ak ide o tehotnú právnu čakateľku
prokuratúry.
(4)
Generálny prokurátor môže právneho čakateľa prokuratúry odvolať z funkcie podľa odseku
3 písm. a) len na základe predchádzajúceho súhlasu rady prokurátorov, inak je odvolanie
právneho čakateľa prokuratúry z funkcie neplatné. Rada prokurátorov môže udeliť súhlas
na odvolanie právneho čakateľa prokuratúry z funkcie až po vypočutí právneho čakateľa
prokuratúry, vedúceho jeho služobného úradu, príslušného okresného prokurátora a prokurátora-školiteľa.
(5)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká odvolaním dňom, keď bolo právnemu
čakateľovi doručené rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie, ak v
rozhodnutí o odvolaní z funkcie nie je uvedený neskorší deň; rozhodnutie generálneho
prokurátora o odvolaní z funkcie sa musí doručiť právnemu čakateľovi prokuratúry do
vlastných rúk.
§ 242
Vzdanie sa funkcie právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právny čakateľ prokuratúry sa môže svojej funkcie písomne vzdať aj bez uvedenia dôvodov.
(2)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zaniká vzdaním sa funkcie právneho čakateľa
prokuratúry uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom
bolo oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde
k dohode o skoršom zániku služobného pomeru.
§ 243
Neplatnosť zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny čakateľ prokuratúry odsúdený
pre úmyselný trestný čin, zrušením právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol právny
čakateľ prokuratúry odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin
spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom funkcie právneho čakateľa prokuratúry
v neskoršom konaní, sa zrušuje rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie
právneho čakateľa prokuratúry.
(2)
Ak služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry zanikol odvolaním z funkcie, právny
čakateľ prokuratúry sa môže domáhať na správnom súde podľa osobitného predpisu13) preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho
čakateľa prokuratúry.
(3)
Služobný pomer právneho čakateľa prokuratúry trvá s nárokmi z neho vyplývajúcimi
a právnemu čakateľovi prokuratúry sa bez zbytočného odkladu doplatí plat a priznajú
ostatné nároky podľa zákona tak, ako keby vykonával funkciu právneho čakateľa prokuratúry,
ak
a)
rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho čakateľa prokuratúry
sa zrušilo (odsek 1), alebo
b)
správny súd zruší rozhodnutie generálneho prokurátora o odvolaní z funkcie právneho
čakateľa prokuratúry (odsek 2).
(4)
Čas od zániku služobného pomeru právneho čakateľa prokuratúry až do obnovenia jeho
trvania podľa odseku 3 sa započítava do dĺžky prípravnej praxe presahujúcej 18 mesiacov.
§ 244
Potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry
Služobný úrad vydá právnemu čakateľovi prokuratúry v deň zániku služobného pomeru
potvrdenie o služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry, jeho trvaní, záväzkoch,
vykonaných zrážkach z platu, prípadne o iných skutočnostiach, ak o to právny čakateľ
prokuratúry požiada.
Tretí diel
Základné práva a povinnosti právneho čakateľa prokuratúry
§ 245
Základné práva právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Právny čakateľ prokuratúry má právo najmä
a)
na vykonávanie svojej funkcie bez zastrašovania, nátlaku, prekážok, nevhodného zasahovania
alebo neoprávneného vystavovania zásahom do jeho právomoci a osobnej zodpovednosti,
b)
na plat a ďalšie nároky vyplývajúce zo zákona,
c)
na zabezpečenie podmienok na riadny výkon prípravnej praxe,
d)
odmietnuť pokyn, ktorý je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a
úlohu, ktorú podľa osobitného zákona66a) nemožno právnemu čakateľovi prokuratúry zveriť,
e)
podávať sťažnosti vo veciach týkajúcich sa jeho prípravnej praxe,
f)
byť oboznámený s obsahom svojho osobného spisu, robiť si výpisy z písomností a fotokópie
písomností uložených v jeho osobnom spise.
(2)
Právny čakateľ prokuratúry nesmie byť disciplinárne stíhaný alebo inak prenasledovaný,
alebo postihovaný za to, že podá na iného právneho čakateľa prokuratúry alebo prokurátora
sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite
alebo inej protispoločenskej činnosti.
Základné povinnosti právneho čakateľa prokuratúry
§ 246
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný
a)
zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní svojej funkcie,
b)
dodržiavať sľub právneho čakateľa prokuratúry,
c)
dodržiavať plán prípravnej praxe,
d)
zverené úlohy plniť osobne, riadne a včas,
e)
vykonávať svoju funkciu nestranne a politicky neutrálne,
f)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu služobného záujmu s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom svojej funkcie,
g)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry,
h)
neprijímať dary alebo iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie okrem plnení
poskytovaných služobným úradom,
i)
plne využívať služobný čas a dodržiavať ustanovený týždenný služobný čas,
j)
oznamovať služobnému úradu všetky zmeny vo svojich osobných údajoch.
(2)
Právny čakateľ prokuratúry nesmie popri výkone funkcie právneho čakateľa prokuratúry
vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť
okrem správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, legislatívnej,
pedagogickej, lektorskej, literárnej, publicistickej a umeleckej činnosti za predpokladu,
že taká činnosť nenarušuje riadny výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry a neohrozuje
dôveru v nestrannosť prokuratúry. Ak vzniknú pochybnosti, generálny prokurátor rozhodne
o povinnosti právneho čakateľa prokuratúry skončiť takú funkciu alebo činnosť.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry nesmie vykonávať politickú činnosť.
(4)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný zachovávať mlčanlivosť, a to aj po zániku služobného
pomeru, o veciach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie, ak
nebol tejto povinnosti zbavený zo zákona; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na
oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Zbaviť právneho čakateľa
prokuratúry povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže generálny prokurátor, a to aj po
zániku služobného pomeru.
§ 247
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný deklarovať v majetkovom priznaní svoje majetkové
pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorí s ním žijú v spoločnej
domácnosti.18)
(2)
Právny čakateľ prokuratúry je povinný preukazovať spôsob nadobudnutia finančných
prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní.
(3)
Na deklarovanie majetku a na preukazovanie spôsobu nadobudnutia finančných prostriedkov
potrebných na obstaranie majetku podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje ustanovenie § 28.
Štvrtý diel
Prípravná prax právneho čakateľa prokuratúry
§ 248
Účel prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Účelom prípravnej praxe je odborne pripraviť právneho čakateľa prokuratúry na výkon
funkcie prokurátora.
(2)
Počas prípravnej praxe právny čakateľ prokuratúry vykonáva odbornú prax podľa určeného
rozvrhu. Obsahovú náplň odbornej prípravy právnych čakateľov určuje generálny prokurátor
po predchádzajúcom vyjadrení rady prokurátorov.
(3)
Počas prípravnej praxe sa právny čakateľ prokuratúry podľa určeného rozvrhu oboznámi
aj s podmienkami výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochrannej a ústavnej výchovy
a je povinný zúčastňovať sa na špecializovanom kvalifikačnom vzdelávaní.
(4)
Právny čakateľ prokuratúry môže vykonávať jednoduché úkony prokurátora v rozsahu
ustanovenom osobitným zákonom.66a)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú aj na právneho čakateľa prokuratúry, ktorého
prípravná prax je skrátená.
§ 249
Dĺžka prípravnej praxe právneho čakateľa prokuratúry
(1)
Prípravná prax je trojročná. O predĺžení alebo skrátení prípravnej praxe môže rozhodnúť
generálny prokurátor; prípravná prax však nesmie byť kratšia ako 18 mesiacov. Na skrátenie
prípravnej praxe je potrebný súhlas rady prokurátorov.
(2)
Do dĺžky prípravnej praxe sa započítava čas
a)
výkonu funkcie právneho čakateľa prokuratúry,
b)
započítaný ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(3)
Ako výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely určenia dĺžky prípravnej
praxe posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
nevykonávania funkcie právneho čakateľa prokuratúry vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre chorobu alebo úraz,
h)
karantény,
i)
ošetrovania chorého člena rodiny.
(4)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť o započítaní preukázaného času inej právnickej
praxe po získaní vysokoškolského právnického vzdelania právnym čakateľom prokuratúry,
ak právny čakateľ prokuratúry vykonával funkciu alebo povolanie, pre ktoré je právnické
vzdelanie predpísané a doterajšou praxou získal skúsenosti potrebné na výkon funkcie
právneho čakateľa prokuratúry.
(5)
Do dĺžky prípravnej praxe nemožno započítať čas
a)
výkonu mimoriadnej služby alebo alternatívnej služby podľa osobitného predpisu; to
neplatí, ak právny čakateľ prokuratúry počas takej služby vykonával právnu prax,
b)
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo
ďalšej rodičovskej dovolenky,
c)
služobného voľna bez náhrady platu, ktoré presahuje dva týždne v kalendárnom roku.
(6)
Prípravná prax sa skončí úspešným vykonaním odbornej justičnej skúšky, na ktorej
vykonanie má právny čakateľ prokuratúry po skončení prípravnej praxe právny nárok.
§ 250
Hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry v priebehu prípravnej praxe
(1)
Právneho čakateľa prokuratúry hodnotí priebežne dvakrát v kalendárnom roku vedúci
služobného úradu na základe podkladov prokurátora-školiteľa, vlastných poznatkov o
činnosti právneho čakateľa prokuratúry a na základe priebežných pohovorov s právnym
čakateľom prokuratúry.
(2)
Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu prípravnej praxe z hľadiska osvojovania
si právnych predpisov uplatňovaných prokuratúrou a potrebných praktických návykov,
dodržiavania etiky a disciplíny pri plnení zverených úloh a dodržiavania rozvrhu prípravnej
praxe.
(3)
Pred vykonaním odbornej justičnej skúšky vypracuje vedúci služobného úradu záverečné
hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry.
(4)
Záverečné hodnotenie právneho čakateľa prokuratúry sa vypracúva na základe podkladov
prokurátora-školiteľa, vedúcich prokurátorov, ktorých o podklady požiadal vedúci služobného
úradu a informácií štátnych orgánov a inštitúcií, na ktorých právny čakateľ prokuratúry
vykonával prípravnú prax.
(5)
K záverečnému hodnoteniu sa písomne vyjadrí právny čakateľ prokuratúry a prokurátorská
rada.
(6)
Po uplynutí jedného roka od začiatku prípravnej praxe môže vedúci služobného úradu
na základe hodnotenia vypracovaného podľa odsekov 1 a 2 navrhnúť generálnemu prokurátorovi,
aby právneho čakateľa prokuratúry z funkcie odvolal z dôvodu, že prípravná prax právneho
čakateľa prokuratúry neplní svoj účel, pretože právny čakateľ prokuratúry nemá predpoklady
na výkon funkcie prokurátora.
§ 251
Odborná justičná skúška
(1)
Odbornú justičnú skúšku vykoná právny čakateľ prokuratúry pred skúšobnou komisiou
Justičnej akadémie podľa osobitného predpisu.11b)
(2)
Ak právny čakateľ prokuratúry úspešne zložil odbornú justičnú skúšku a ak spĺňa ostatné
podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora, generálny prokurátor ho vymenuje
do funkcie prokurátora od prvého dňa nasledujúceho po mesiaci, v ktorom úspešne zložil
odbornú justičnú skúšku. Ak právny čakateľ prokuratúry k prvému dňu mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, nedosiahne najmenej 25
rokov svojho veku, generálny prokurátor ho vymenuje do funkcie prokurátora odo dňa
dosiahnutia 25. roku veku.
(3)
Tam, kde sa v zákone alebo v doklade vydanom na základe zákona používa pojem prokurátorská
skúška, rozumie sa tým odborná justičná skúška podľa tohto zákona.
Piaty diel
Spoločné ustanovenia
§ 251a
Nedostatky menšieho významu pri plnení služobných povinností právneho čakateľa prokuratúry
alebo v jeho správaní môže vybaviť vedúci prokurátor pohovorom s právnym čakateľom
prokuratúry.
§ 251b
Osobitné ustanovenie
Na platové pomery právneho čakateľa prokuratúry a na právne vzťahy právneho čakateľa
prokuratúry vyplývajúce z jeho služobného pomeru, ktoré nie sú upravené týmto zákonom,
sa vzťahuje osobitný predpis.67)
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV
§ 252
(1)
Služobný úrad je povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
a)
služobných predpisov,
b)
opatrení na vytvorenie podmienok na riadny výkon práce,
c)
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry
a asistentov prokurátorov,
d)
rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru asistentov
prokurátorov.
(2)
Na činnosť odborových orgánov a na kolektívne vyjednávanie sa vzťahujú osobitné predpisy,70) ak tento zákon neustanovuje inak.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 253
Premlčanie a zánik práva
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote
ustanovenej zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa nárok
uplatňuje, premlčania dovolá; v takom prípade nemožno premlčaný nárok účastníkovi,
ktorý ho uplatňuje, priznať.
(2)
Nepremlčujú sa nároky na náhradu za stratu na plate z dôvodu služobného úrazu alebo
choroby z povolania, alebo inej škody na zdraví a nároky na náhradu nákladov na výživu
pozostalých. Nároky na jednotlivé plnenia z nich vyplývajúce sa však premlčujú.
(3)
Ak účastník uplatní na súde svoj nárok a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia
lehota po dobu konania neplynie. To isté platí o nároku, ktorý bol právoplatne priznaný
a pre ktorý bol na súde navrhnutý výkon rozhodnutia.
(4)
K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza iba v prípadoch
upravených týmto zákonom. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne
súd na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
§ 254
Lehoty
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť lehota na uplatnenie nároku
na jednotlivé splátky odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok
stane splatný celý nárok, začne lehota plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, lehota na uplatnenie peňažných nárokov je tri roky.
(4)
Lehota na uplatnenie peňažných nárokov písomne uznaných čo do dôvodov a výšky tým,
kto je povinný nárok uspokojiť, je desať rokov. Ak sa týka uznania nároku na opakujúce
sa plnenia, lehota na uplatnenie nároku na jednotlivé plnenia je tri roky od ich splatnosti.
(5)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o tom, že vznikla škoda, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok
na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(6)
Ak nárok patrí na základe právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru, musí
ten, koho nárok sa má uspokojiť, požiadať o výkon rozhodnutia v lehote desiatich rokov
odo dňa, keď sa mal nárok podľa právoplatného rozhodnutia alebo schváleného zmieru
uspokojiť. Ak bolo plnenie rozložené na splátky, lehota na požiadanie o výkon rozhodnutia
pri jednotlivých splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa nesplnením
niektorej zo splátok stane splatný celý nárok, začne plynúť desaťročná lehota od splatnosti
nesplnenej splátky.
(7)
Nároky na jednotlivé opakujúce sa plnenia patriace na základe právoplatného rozhodnutia
alebo schváleného zmieru sa premlčujú, ak sa nepožiadalo o výkon rozhodnutia do troch
rokov odo dňa ich splatnosti.
(8)
Ak požiada účastník v lehotách ustanovených v predchádzajúcich odsekoch o výkon rozhodnutia,
nezapočítava sa do plynutia týchto lehôt čas, po ktorý trvá konanie o výkone rozhodnutia.
(9)
Ak ide o nárok účastníka, ktorý musí mať opatrovníka, alebo o nárok proti takému
účastníkovi, nezapočítava sa do plynutia lehoty ustanovenej na uplatnenie nároku doba,
po ktorú mu opatrovník nebol ustanovený.
§ 255
Bezdôvodné obohatenie
(1)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(2)
Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu
alebo dlhu neplatného iba pre nedostatok formy právneho úkonu.
(3)
Ak sa prokurátor bezdôvodne obohatí na úkor majetku zvereného štátom prokuratúre,
musí majetok vydať. Neprávom vyplatené sumy je povinný prokurátor vrátiť, len ak vedel
alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom
vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(4)
Ak sa štát bezdôvodne obohatí na úkor prokurátora, musí sa mu majetok vydať.
§ 256
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie nároku štátu možno zabezpečiť dohodou medzi ním a prokurátorom o zrážkach
z platu prokurátora; zrážky z platu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky pri exekúcii
zrážkami zo mzdy podľa osobitného zákona.71) Dohoda o zrážkach z platu sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako s platom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť prokurátora zaplatiť peňažnú sumu štátu,
môže sa iná fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným
vyhlásením, že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4)
Prokurátor je povinný strpieť, aby prokuratúra v zastúpení štátu a bez zbytočného
odkladu oznámila ručiteľovi na jeho požiadanie výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo štátu uspokojiť, ak toto právo neuspokojí prokurátor, hoci
ho na to štát vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti štátu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal v rozsahu ručenia
proti štátu prokurátor.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak štát zavinil, že právo nemôže uspokojiť
prokurátor.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo štátu uspokojil, je oprávnený požadovať od prokurátora náhradu
za plnenie poskytnuté štátu.
§ 257
Zánik práv a povinností
(1)
Nároky ustanovené týmto zákonom zanikajú
a)
smrťou oprávnenej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon,
b)
ich uspokojením.
(2)
Nárok musí byť uspokojený riadne, včas a na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak
nie je miesto plnenia určené v rozhodnutí, je ním miesto trvalého pobytu alebo sídlo
toho, koho právo sa má uspokojiť.
(3)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v
rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený
účastník požiadal.
(4)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo banky, je právo uspokojené až
okamihom doručenia plnenia.
(5)
Prokurátor, ako aj prokuratúra v zastúpení štátu je povinná prijať aj čiastočné plnenie,
ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(6)
Ak má prokurátor uspokojiť viac peňažných nárokov a plnenie nestačí na vyrovnanie
všetkých, je vyrovnaný ten peňažný nárok, o ktorom prokurátor pri plnení vyhlási,
že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojený peňažný nárok najskôr
splatný.
(7)
Prokuratúra v zastúpení štátu môže prokurátorovi na jeho žiadosť umožniť plnenie
v splátkach. Ak ich plní v určených lehotách, ide o včasné a riadne plnenie. Ak prokurátor
nesplní niektorú zo splátok, prokuratúra môže požadovať splnenie celého peňažného
nároku len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí.
Osobitné ustanovenia
§ 258
Tento zákon sa vzťahuje aj na generálneho prokurátora, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.72)
§ 258a
Tento zákon sa vzťahuje na hlavného európskeho prokurátora, európskeho prokurátora
a európskeho delegovaného prokurátora dočasne pridelených podľa § 9b ods. 3 v rozsahu, v akom sa na nich nevzťahuje osobitný predpis.2)
§ 259
Na právne vzťahy upravené týmto zákonom sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak tento
zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Na právne vzťahy upravené týmto zákonom
sa primerane použijú ustanovenia § 250b ods. 6 a 7 Zákonníka práce.
§ 261
(1)
Prokurátor sa môže domáhať na súde podľa osobitného zákona14) neplatnosti rozhodnutia generálneho prokurátora vo veciach služobného pomeru. Neplatnosť
rozhodnutia generálneho prokurátora môže prokurátor uplatniť na súde najneskôr do
15 dní odo dňa, keď mu bolo doručené rozhodnutie generálneho prokurátora.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa vzťahuje aj na právneho čakateľa prokuratúry.
ŠIESTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 262
(1)
Prokurátori, vedúci prokurátori a právni čakatelia prokuratúry vymenovaní do funkcií
podľa doterajších právnych predpisov sa dňom 1. mája 2001 považujú za prokurátorov,
vedúcich prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry vymenovaných podľa tohto zákona.
(2)
Zloženie sľubu podľa doterajších predpisov sa považuje za zloženie sľubu podľa tohto
zákona, ak ho prokurátor do 31. mája 2001 nevypovie.
(3)
Právny čakateľ prokuratúry zloží sľub podľa tohto zákona do 30. mája 2001. Ak odmietne
zložiť sľub alebo sľub zloží s výhradou, vymenovanie do funkcie právneho čakateľa
prokuratúry je neplatné.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje inak, do času výkonu funkcie prokurátora a do času výkonu
funkcie právneho čakateľa prokuratúry sa na účely tohto zákona započítavajú všetky
obdobia započítané podľa doterajších predpisov k 1. máju 2001. Rovnako sa započítava
aj čas, počas ktorého prokurátor nemohol vykonávať svoju funkciu z dôvodov uvedených
v osobitnom zákone.75)
(5)
Dĺžka čakateľskej praxe právneho čakateľa prokuratúry skrátená podľa doterajších
predpisov nie je týmto zákonom dotknutá.
(6)
Odborná justičná skúška vykonaná pred 1. májom 2001 alebo iná odborná skúška uznaná
za odbornú justičnú skúšku pred 1. májom 2001 sa považuje za odbornú justičnú skúšku
podľa tohto zákona.
(7)
Vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte na území Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky alebo na území Českej republiky do 31. decembra 1993 sa považuje
za vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej
republike.
(8)
Služobný pomer prokurátora, ktorý pred 1. májom 2001 uzavrel s generálnym prokurátorom
pracovný pomer na čas určitý, zaniká uplynutím času, na ktorý bol uzavretý.
(9)
Dovolenka prokurátora v roku 2001 sa určuje zo základnej výmery dovolenky za kalendárny
rok ustanovenej týmto zákonom.
§ 263
Na nároky prokurátorov, právnych čakateľov prokuratúry a prokuratúry, ktoré vznikli
pred 1. májom 2001, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2005
§ 263a
(1)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo prokurátorovi podľa doterajších predpisov
a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona na právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora.
(2)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo manželke zomretého prokurátora podľa
doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa
mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k vdovskému dôchodku.
(3)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo manželovi zomretej prokurátorky podľa
doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa
mení dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k vdoveckému dôchodku.
(4)
Právo na príplatok k dôchodku, ktoré vzniklo nezaopatrenému dieťaťu s nárokom na
sirotský dôchodok po zomretom prokurátorovi, ktorý bol jeho rodičom alebo ktorý prevzal
dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa doterajších predpisov,
a ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona na právo na príplatok k sirotskému dôchodku.
(5)
Vznik práva na príplatky uvedené v odsekoch 1 až 4 sa posudzuje podľa doterajších
predpisov. Od nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa však výška príplatku za výkon
funkcie prokurátora, príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku
a príplatku k sirotskému dôchodku upraví podľa tohto zákona s tým, že na účely určenia
výšky týchto príplatkov sa započíta bez obmedzenia ustanoveného v § 135 ods. 1 celá započítateľná prax, ktorá bola započítaná na účely príplatku k dôchodku podľa
doterajších predpisov.
§ 263b
Do započítateľnej praxe na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora, príplatku
k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému dôchodku
sa započítavajú všetky obdobia započítané prokurátorovi podľa doterajších predpisov
do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak prokurátor je ku dňu nadobudnutia účinnosti
tohto zákona v služobnom pomere prokurátora. Ak služobný pomer prokurátora vznikne
až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na účely príplatku za výkon funkcie prokurátora,
príplatku k vdovskému dôchodku, príplatku k vdoveckému dôchodku a príplatku k sirotskému
dôchodku sa do započítateľnej praxe prokurátora započíta čas prípravnej praxe právneho
čakateľa prokuratúry, čas výkonu funkcie prokurátora a čas, ktorý sa podľa § 97 ods. 5 posudzuje ako výkon funkcie prokurátora, ako aj čas prípravnej služby justičného
čakateľa, čas výkonu funkcie sudcu a čas, ktorý sa posudzuje ako čas výkonu funkcie
sudcu.
§ 264
Tam, kde sa v osobitnom predpise používa pojem materská dovolenka alebo ďalšia materská
dovolenka, rozumie sa tým aj rodičovská dovolenka a ďalšia rodičovská dovolenka podľa
tohto zákona.
§ 265
(1)
Vedúci služobného úradu zvolá prvé zhromaždenie prokurátorov tak, aby sa konalo najneskôr
do 29. júna 2001.
(2)
Zhromaždenie prokurátorov zvolí členov prokurátorskej rady najneskôr do 31. júla
2001.
(3)
Do ustanovenia prokurátorských rád a rady prokurátorov sa na právne vzťahy upravené
týmto zákonom nevyžadujú stanoviská orgánov samosprávy.
§ 265a
Výberové konanie na funkciu v Úrade špeciálnej prokuratúry vyhlási generálny prokurátor
do 30 dní od nadobudnutia účinnosti tohto ustanovenia.
§ 265a
(1)
Prokurátorovi patrí v roku 2004 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za
mesiac november, ak v roku 2004
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 180 služobných dní,
b)
jeho služobný pomer trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f) zákona.
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu podľa
odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63 zákona.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu uvedeného v odseku
1 posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z
povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4 a 6 zákona.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac
november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a)
splní prokurátor až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne
za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku
1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i),
ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je
ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje
po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
§ 265b
(1)
Prokurátorovi patrí v roku 2005 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za
mesiac november, ak v roku 2005
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 180 služobných dní,
b)
jeho služobný pomer trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f).
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu podľa
odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu uvedeného v odseku
1 posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z
povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac
november, ak ďalej nie je ustanovené inak. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a)
splní prokurátor až k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne
za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku
1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i),
ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je
ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje
po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006
§ 265c
(1)
Prokurátorovi patrí v roku 2006 ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za
mesiac november, ak v roku 2006
a)
vykonával funkciu prokurátora aspoň 180 služobných dní,
b)
jeho služobný pomer trvá,
c)
nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 189 ods. 1 písm. c) až f).
(2)
Ako trvanie služobného pomeru prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu podľa
odseku 1 posudzujú obdobia uvedené v § 63.
(3)
Ako výkon funkcie prokurátora sa na účely priznania ďalšieho platu uvedeného v odseku
1 posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
nevykonávania funkcie prokurátora vo sviatok,
c)
náhradného voľna za výkon funkcie nadčas,
d)
služobného voľna s náhradou platu,
e)
študijného voľna na zvyšovanie kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
uznanej dočasnej neschopnosti na výkon funkcie pre služobný úraz alebo chorobu z
povolania,
h)
dočasného pozastavenia výkonu funkcie prokurátora, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený,
3.
disciplinárne konanie proti prokurátorovi sa skončilo inak ako zbavením funkcie,
i)
výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, ak
1.
trestné stíhanie proti prokurátorovi bolo zastavené,
2.
prokurátor bol spod obžaloby oslobodený, hoci aj v neskoršom konaní,
3.
prokurátor vykonával trest odňatia slobody na podklade rozsudku, ktorý bol zrušený,
j)
dočasného pridelenia podľa § 9 ods. 4.
(4)
Plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac
november. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní prokurátor až k 31. decembru,
plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac december.
(5)
Obdobia uvedené v odseku 3 písm. h) a i) sa započítajú do času uvedeného v odseku
1 písm. a) až vtedy, ak nastane právna skutočnosť uvedená v odseku 3 písm. h) a i),
ktorá podmieňuje jej posudzovanie ako výkon funkcie prokurátora. V takom prípade je
ďalší plat prokurátora splatný až v najbližšom výplatnom termíne, ktorý nasleduje
po právnej skutočnosti uvedenej v odseku 3 písm. h) a i).
§ 265d
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2011
Prokurátorke, ktorá nastúpila na materskú dovolenku pred 1. januárom 2011 a prokurátorovi,
ktorý nastúpil na rodičovskú dovolenku podľa § 87 ods. 3 pred 1. januárom 2011, ktorým nárok na túto dovolenku trvá k 1. januáru 2011, patrí
táto dovolenka podľa predpisov účinných od 1. januára 2011.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2011
§ 265e
(1)
Právny čakateľ prokuratúry je od 1. októbra 2011 asistentom prokurátora. Asistent
prokurátora podľa prvej vety môže požiadať najneskôr do 15. októbra 2011 o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru; ak ide o asistenta vojenskej prokuratúry, služobný pomer
mu skončí podľa osobitného predpisu.76)
(2)
Ak asistent prokurátora požiada podľa odseku 1 o skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru alebo služobného pomeru, tento sa skončí k 31. októbru 2011; asistent prokurátora
má v tomto prípade nárok na odstupné ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký
pomer skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.
(3)
Na účely § 231 sa za výkon funkcie asistenta prokurátora považuje aj výkon funkcie právneho čakateľa
prokuratúry podľa predpisov účinných do 30. septembra 2011.
§ 265f
(1)
Okresný prokurátor ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii
okresného prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním okresného
prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona
účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(2)
Námestník okresného prokurátora ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011
zostáva vo funkcii námestníka okresného prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia
zanikne vymenovaním námestníka okresného prokurátora na základe výberového konania
uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr
však zanikne 1. februára 2013.
(3)
Krajský prokurátor ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011 zostáva vo funkcii
krajského prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia zanikne vymenovaním krajského
prokurátora na základe výberového konania uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona
účinných od 1. októbra 2011, najneskôr však zanikne 1. februára 2013.
(4)
Námestník krajského prokurátora ustanovený do tejto funkcie pred 1. októbrom 2011
zostáva vo funkcii námestníka krajského prokurátora aj po 1. októbri 2011; jeho funkcia
zanikne vymenovaním námestníka krajského prokurátora na základe výberového konania
uskutočneného podľa ustanovení tohto zákona účinných od 1. októbra 2011, najneskôr
však zanikne 1. februára 2013.
(5)
Ustanovenie § 24a ods. 1 posledná veta sa nepoužije, ak ide o osobu, ktorá bola vymenovaná
do funkcie špeciálneho prokurátora pred 1. októbrom 2011.
§ 265g
Prvých kandidátov na členov výberových komisií podľa § 7a zvolí Národná rada Slovenskej republiky a rada prokurátorov najneskôr do 31. decembra
2011.
§ 265h
(1)
Generálny prokurátor požiada radu prokurátorov, Národnú radu Slovenskej republiky
a ministra spravodlivosti o predloženie kandidátov za členov disciplinárnej komisie
do 15. októbra 2011. Lehota na predloženie kandidátov je 90 dní; generálny prokurátor
vymenuje členov disciplinárnej komisie najneskôr do 30 dní odo dňa predloženia kandidátov
za členov disciplinárnej komisie.
(2)
Disciplinárne konania začaté pred 1. októbrom 2011 dokončí v prvom stupni doterajšia
disciplinárna komisia. O odvolaní proti jej rozhodnutiu podanom pred 1. októbrom 2011
rozhodne doterajšia odvolacia disciplinárna komisia.
§ 265i
Člen prokurátorskej rady ustanovený do funkcie, ktorá sa od 1. októbra 2011 stane
nezlučiteľnou s funkciou člena prokurátorskej rady (§ 221 ods. 1), je povinný najneskôr do 31. októbra 2011 odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak
mu funkcia člena prokurátorskej rady zanikne 1. novembra 2011.
§ 265j
(1)
Ustanovenie § 7 účinné pred 1. októbrom 2011 sa vzťahuje na prokurátorov vojenskej prokuratúry do
1. novembra 2011.
(2)
Ustanovenia § 197 ods. 1 písm. b), e) a g) účinné pred 1. októbrom 2011 sa vzťahujú
na prokurátorov vojenskej prokuratúry do 1. novembra 2011.
§ 265k
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2013
V roku 2013 patrí prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry funkčný príplatok podľa
§ 98a vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
§ 265l
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2014
V roku 2014 patrí prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry funkčný príplatok podľa
§ 98a vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2014
§ 265m
Právny čakateľ prokuratúry, ktorý sa stal asistentom prokurátora na základe zákona
č. 220/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je od 1. decembra 2014 znovu
právnym čakateľom prokuratúry, má právo vykonať odbornú justičnú skúšku, a ak splní
podmienky ustanovené zákonom, má právo byť vymenovaný do funkcie prokurátora bez toho,
aby znovu absolvoval výberové konanie.
§ 265n
(1)
Prokurátori a vedúci prokurátori vymenovaní do funkcií podľa predpisov účinných do
30. novembra 2014 sa od 1. decembra 2014 považujú za prokurátorov a vedúcich prokurátorov
vymenovaných podľa predpisov účinných od 1. decembra 2014, ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2)
Na vymenovanie do funkcie krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora,
okresného prokurátora alebo námestníka okresného prokurátora, ktorá sa uvoľní v čase
od 1. decembra 2014 sa vzťahuje § 19.
§ 265o
(1)
Člen prokurátorskej rady vymenovaný do funkcie, ktorá je od 1. augusta 2014 nezlučiteľná
s funkciou člena prokurátorskej rady (§ 221 ods. 1), je povinný najneskôr do 5. decembra 2014 odstrániť dôvody nezlučiteľnosti, inak
mu funkcia člena prokurátorskej rady zanikne nasledujúcim dňom.
(2)
Vedúci služobného úradu zvolá zhromaždenie prokurátorov s cieľom zvoliť nových chýbajúcich
členov prokurátorskej rady najneskôr do 15. decembra 2014.
(3)
Zhromaždenie prokurátorov zvolí nových chýbajúcich členov prokurátorskej rady najneskôr
do troch dní od konania zhromaždenia prokurátorov.
(4)
Do ustanovenia prokurátorských rád a rady prokurátorov podľa tohto zákona sa na právne
vzťahy upravené týmto zákonom nevyžaduje stanovisko, vyjadrenie alebo súhlas orgánov
samosprávy, ak niektorá z prokurátorských rád nie je schopná uznášať sa z dôvodu zániku
členstva v prokurátorskej rade nadpolovičnému počtu členov prokurátorskej rady z dôvodov
uvedených v odseku 1.
§ 265p
Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie členov výberových
komisií podľa tohto zákona najneskôr 31. decembra 2014.
§ 265r
Rada prokurátorov predloží zásady funkčného postupu prokurátorov na schválenie generálnemu
prokurátorovi najneskôr do 31. decembra 2014.
§ 265s
(1)
Rada prokurátorov určí počet disciplinárnych komisií, ktoré je potrebné zriadiť na
generálnej prokuratúre v roku 2015, najneskôr do 31. decembra 2014.
(2)
Rada prokurátorov určí postup pri prideľovaní vecí do jednotlivých disciplinárnych
komisií, zásady obsadzovania disciplinárnych komisií a vytvárania zoznamu náhradníkov
podľa § 192 ods. 2 na rok 2015 najneskôr do 31. decembra 2014.
(3)
Rada prokurátorov určí zásady obsadzovania odvolacej disciplinárnej komisie a vytvárania
zoznamu náhradníkov podľa § 212 ods. 2 na rok 2015 najneskôr do 31. decembra 2014.
(4)
Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi návrh na vymenovanie členov
disciplinárnych komisií a odvolacej disciplinárnej komisie podľa tohto zákona najneskôr
do 31. decembra 2014.
(5)
Na disciplinárne konania začaté pred 1. decembrom 2014 sa vzťahujú predpisy účinné
do 30. novembra 2014.
(6)
Disciplinárne konanie začaté v čase od 1. októbra 2011 do 30. novembra 2014 dokončí
v prvom stupni disciplinárna komisia zriadená podľa právnej úpravy účinnej v čase
od 1. augusta 2014 do 30. novembra 2014.
(7)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej pred 1. decembrom 2014
rozhoduje súd.
§ 265t
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2015
V roku 2015 patrí prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry funkčný príplatok podľa
§ 98a vo výške funkčného príplatku priznaného podľa tohto zákona v roku 2012.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
§ 265u
(1)
Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi zoznam kandidátov na členov
výberových komisií podľa tohto zákona do 31. januára 2016.
(2)
Rada prokurátorov predloží generálnemu prokurátorovi zoznam kandidátov na členov
disciplinárnych komisií a zoznam kandidátov na členov odvolacích disciplinárnych komisií
podľa tohto zákona do 31. januára 2016.
§ 265v
Vedúci prokurátor, ktorý vykonáva funkciu vedúceho prokurátora k 1. januáru 2016,
sa považuje za vedúceho prokurátora vymenovaného podľa tohto zákona.
§ 265x
Rada prokurátorov schváli kritériá na priznávanie odmien prokurátorom do 31. januára
2016.
§ 265y
Rada prokurátorov predloží zásady obsadzovania disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov
a dopĺňania databázy kandidátov na členov disciplinárnych komisií, zásady obsadzovania
odvolacích disciplinárnych komisií, využitia náhradníkov a dopĺňania databázy kandidátov
na členov odvolacích disciplinárnych komisií a zásady postupu pri prideľovaní vecí
do disciplinárnych komisií a postupu pri prideľovaní vecí do odvolacích disciplinárnych
komisií generálnemu prokurátorovi najneskôr do 31. januára 2016.
§ 265z
(1)
Na disciplinárne konania začaté pred 1. januárom 2016 sa vzťahujú predpisy účinné
do 31. decembra 2015.
(2)
Disciplinárne konanie začaté od 1. decembra 2014 do 31. decembra 2015 dokončí disciplinárna
komisia zriadená podľa právnej úpravy účinnej od 1. decembra 2014 do 31. decembra
2015.
(3)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej od 1. decembra 2014
do 31. decembra 2015 rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená podľa právnej
úpravy účinnej od 1. decembra 2014 do 31. decembra 2015.
§ 265za
Na funkčné obdobie členov prokurátorskej rady zvolených pred 1. januárom 2016 sa vzťahujú
predpisy účinné do 31. decembra 2015.
§ 265zb
(1)
Zhromaždenia prokurátorov zvolia členov etickej komisie najneskôr do 31. marca 2016.
(2)
Rada prokurátorov schváli etický kódex prokurátora najneskôr do 31. marca 2016.
§ 265zc
(1)
V konaní o priestupku prokurátora vo veciach, ktoré do 31. decembra 2015 neboli právoplatne
skončené, koná a rozhoduje disciplinárna komisia podľa tohto zákona, ak prokurátor
najneskôr do 10. januára 2016 udelí písomný súhlas s odovzdaním alebo postúpením veci
disciplinárnej komisii. Ak prokurátor neudelí v tejto lehote súhlas, v konaní o priestupku
prokurátora vo veciach, ktoré do 31. decembra 2015 neboli právoplatne skončené, ďalej
koná a rozhodne orgán oprávnený na prejednanie priestupku.57c)
(2)
Prokurátorovi nemožno uložiť za priestupok spáchaný do 31. decembra 2015 prísnejšie
sankčné opatrenie za priestupok, než bolo možné uložiť podľa doterajších predpisov.
§ 265zd
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019
(1)
Výberové konania začaté do 31. augusta 2019 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 31. augusta 2019.
(2)
Konanie vo veciach zodpovednosti za škodu a s tým súvisiacich nárokov na náhradu
škody začaté a právoplatne neskončené do 31. augusta 2019 dokončí osobitná komisia
zriadená podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. augusta 2019.
(3)
Tento zákon v znení účinnom od 1. septembra 2019 sa nevzťahuje na disciplinárne konania
začaté podľa doterajších predpisov, ak neboli právoplatne skončené do 31. augusta
2019; to neplatí, ak ide o ustanovenia § 208 ods. 3, 5 a 6 a § 209 v znení účinnom
od 1. septembra 2019.
(4)
Ustanovenie § 103c ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2019 sa vzťahuje na platové pomery prokurátora dočasne
prideleného k orgánu Európskej únie už od 1. januára 2019. Služobný úrad prevedie
prokurátorovi dočasne pridelenému k orgánu Európskej únie tento rozdiel v plate na
jeho bankový účet zriadený v mieste jeho dočasného pridelenia po vykonaní zákonných
zrážok do 1. októbra 2019.
§ 265ze
Ustanovenie § 259 druhej vety sa od 1. mája 2022 nepoužije.
§ 265zf
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2024
(1)
Oprávnenie vykonávať funkciu vedúceho prokurátora, prokurátora, asistenta prokurátora,
štátneho zamestnanca a zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v Úrade špeciálnej
prokuratúry zaniká najneskôr 19. marca 2024.
(2)
Generálny prokurátor zaradí osoby uvedené v odseku 1 do organizačnej zložky generálnej
prokuratúry k 20. marcu 2024; to neplatí, ak sa osoba uvedená v odseku 1 dohodne s
generálnym prokurátorom inak.
§ 266
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 382/1996 Z. z. a zákona č. 57/1999 Z. z.
2.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1996 Z. z. o kárnej zodpovednosti prokurátorov.
§ 266a
Zrušovacie ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Zrušuje sa smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 199/2001 Z. z., ktorou sa upravujú podrobnosti o úradnom odeve prokurátora.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2001 okrem čl. I § 25 ods. 2, § 79, 84, 132 a 133, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2002, a okrem § 92, 93 ods. 1 písm. a), b), c) prvého bodu až šiesteho bodu, ôsmeho bodu a písm. d) a ods. 2 a 3, § 94, 97, 99 až 112, § 114 až 124 a § 266 prvého bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003, a okrem čl. I § 93 ods. 1 písm. c) siedmeho bodu, § 95, 96, 98 a 113, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2003, a okrem § 106, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2007.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
2)
Nariadenie Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca
na účely zriadenia Európskej prokuratúry (Ú. v. EÚ L 283, 31. 10. 2017).
4)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7a)
§ 13 ods. 4 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
11)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
11b)
Zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ba)
Napríklad zákon č. 383/2011 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste.
11c)
Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo
územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14a)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
15)
§ 11 až 16 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
16)
Napríklad § 22 až 33b Občianskeho zákonníka, § 89 až 92 Civilného sporového poriadku a § 49 až 52 Správneho súdneho poriadku, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
16a)
§ 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
17)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného
užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
20)
§ 40 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.
21)
Čl. 6 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 119/1995 Z. z. o zamedzení rozporu záujmov pri výkone funkcií ústavných činiteľov a vyšších štátnych
funkcionárov.
21a)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
22)
§ 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 201/1996 Z. z.
23)
§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z.
24)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
27)
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z. o civilnej službe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov, zákona Slovenskej národnej rady č. 83/1991 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej republiky pri zabezpečovaní politiky zamestnanosti
v znení neskorších predpisov a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 387/1996 Z. z. a zákona č. 185/2000 Z. z.
29)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z., zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30)
31)
33)
§ 6 ods. 10 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov.
35)
Zákon č. 88/1968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
36a)
37)
§ 66 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
38)
§ 67 ods. 1 a § 85 zákona č. 385/2000 Z. z.
39)
Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
č. 400/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
39a)
Štvrtá časť zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
39b)
§ 33b až 33k zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
40)
§ 22c a 22d zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. 57/1999 Z. z.
40a)
Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 502/2010 Z. z., ktorým sa ustanovuje platový koeficient príslušného štátu.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Napríklad § 71 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení zákona č. 235/1998 Z. z.
47)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov, zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení zákona č. 131/1999 Z. z., zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, zákon č. 385/2000 Z. z.
49)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
49a)
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
49b)
§ 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.Zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
Zákon č. 71/1967 Zb.
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
54)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
54a)
Čl. 113 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
55)
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
56)
Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb.
56a)
Čl. 113 ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
57)
Zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok).
57b)
Zákon č. 372/1990 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57c)
Napríklad § 58 ods. 2 a 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, § 64 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 4 až 6 zákona č. 377/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57d)
Napríklad § 11 až 18 a § 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, § 92 zákona č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 11 ods. 2 a 3 zákona č. 377/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 91 ods. 1 písm. d) piaty bod, ods. 3, 5 a 6 zákona č. 251/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57da)
Čl. 17 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2017/1939.
66)
§ 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z.
66a)
67)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
70)
Zákonník práce.
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
72)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 21 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
76)
§ 215k zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.