543/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2015 do 30.06.2016
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 543/2002 Z. z. |
Názov: | Zákon o ochrane prírody a krajiny |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 25.06.2002 |
Dátum vyhlásenia: | 26.09.2002 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2015 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.2016 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
17/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú národné prírodné rezervácie a uverejňuje zoznam prírodných rezervácií |
24/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny |
58/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park |
184/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady |
396/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty |
420/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny |
122/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o Chránenej krajinnej oblasti Latorica |
319/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú zóny Pieninského národného parku |
335/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 47/1997 Z. z. o Pieninskom národnom parku |
173/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Horná Orava |
216/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Malé Karpaty |
377/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Lehnice |
438/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady |
234/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Sysľovské polia |
492/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny |
593/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dolné Považie |
638/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny |
17/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Tribeč |
18/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ostrovné lúky |
19/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Ondavská rovina |
20/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Poiplie |
22/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Košická kotlina |
23/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Parížske močiare |
24/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Poľana |
25/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Bukovské vrchy |
26/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Medzibodrožie |
27/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dolné Pohronie |
30/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Cerová vrchovina-Porimavie |
31/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Žitavský luh |
32/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Sĺňava |
437/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Úľanská mokraď |
440/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy |
579/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
647/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 213/2000 Z. z. o chránených nerastoch a chránených skamenelinách a o ich spoločenskom ohodnocovaní |
434/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Strážovské vrchy |
435/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dubnické štrkovisko |
436/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Senianske rybníky |
438/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina |
439/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Muránska planina – Stolica |
187/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Veľkoblahovské rybníky |
189/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Nízke Tatry |
192/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Slovenský kras |
193/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Slanské vrchy |
194/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Veľká Fatra |
195/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Vihorlatské vrchy |
196/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Volovské vrchy |
202/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Záhorské Pomoravie |
2/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Malá Fatra |
3/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Slovenský raj |
4/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Tatry |
26/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Chočské vrchy |
27/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Špačinsko-nižnianske polia |
28/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Čergov |
173/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
434/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Levočské vrchy |
466/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 440/2008 Z. z., ktorou sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Dunajské luhy |
7/2014 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady a spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku |
158/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
145/2015 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Chránené vtáčie územie Záhorské Pomoravie |
6/2016 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Borsukov vrch |
69/2016 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský raj, jeho zóny a ochranné pásmo |
353/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 7. decembra 2017 č. 1/2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. |
384/2018 Z. z. | Oznámenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 29. novembra 2018 č. 1/2018, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu |
159/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Nesvadské piesky |
160/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Jurský Chlm |
161/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Bradlo |
162/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Mostová |
163/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Vinište |
234/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Rydošová |
237/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vihorlatský prales a jej ochranné pásmo |
244/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Marcelovské piesky |
245/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Síky |
246/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Kamenínske slaniská |
247/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Čenkov |
248/2020 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Panské lúky |
30/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Oborínsky luh |
33/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Devínske jazero |
34/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Ostrovné lúčky |
35/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Široká |
36/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Čachtické Karpaty |
170/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
193/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Hradná dolina |
194/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Kulháň |
195/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Záhradská |
196/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná pamiatka Brezovská dolina |
197/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Rimava |
198/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Temešská skala |
289/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Brezové |
290/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Pokoradzské jazierka |
291/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje národná prírodná rezervácia Plavno |
292/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Laborec |
293/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Horný tok Výravy |
294/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Horný tok Chotčianky |
334/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Veľký Bukovec a jej ochranné pásmo |
427/2021 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasujú niektoré prírodné rezervácie ako Pralesy Slovenska |
19/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Vydrica a jej ochranné pásmo |
278/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Muránska planina, jeho zóny a ochranné pásmo |
125/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Pramenná oblasť Rimavy |
126/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Tisovský kras |
127/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Homoľa |
375/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje prírodná rezervácia Devínska Kobyla |
380/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje chránený areál Stolica |
386/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Slovenský kras, jeho zóny a ochranné pásmo |
427/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vyhlasuje Národný park Veľká Fatra, jeho zóny a ochranné pásmo |
451/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národný zoznam území európskeho významu |
423/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
83/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o štátnych prírodných rezerváciách |
222/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
237/2002 Z. z. | Zákon o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
525/2003 Z. z. | Zákon o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
205/2004 Z. z. | Zákon o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
364/2004 Z. z. | Zákon o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) |
587/2004 Z. z. | Zákon o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
15/2005 Z. z. | Zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
479/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
24/2006 Z. z. | Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
359/2007 Z. z. | Zákon o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
454/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
515/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v oblasti starostlivosti o životné prostredie v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
117/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
145/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
408/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
207/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
311/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
506/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
35/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
198/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
314/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
324/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
240/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
284/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
310/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
150/2019 Z. z. | Zákon o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
356/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
74/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
6/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
377/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
272/2023 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti ochrany životného prostredia v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy |
127/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov |
202/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov |
335/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
350/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
12/1987 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o vyhlásení časti Západných Tatier za súčasť Tatranského národného parku |
287/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
295/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane prírody a krajiny |
218/1998 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú niektoré podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny |
93/1999 Z. z. | Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín |
543
ZÁKON
z 25. júna 2002
o ochrane prírody a krajiny
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
(1)
Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti
právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom dlhodobo
zabezpečiť zachovanie prírodnej rovnováhy a ochranu rozmanitosti podmienok a foriem
života, prírodných hodnôt a krás a utvárať podmienky na trvalo udržateľné využívanie
prírodných zdrojov a na poskytovanie ekosystémových služieb, berúc do úvahy hospodárske,
sociálne a kultúrne potreby, ako aj regionálne a miestne pomery.
(2)
§ 2
Základné pojmy
(1)
Ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických
osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá,
prírodné biotopy, ekosystémy,10) nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o
vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním
a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a
užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.
(2)
Na účely tohto zákona sa považuje za
a)
územný systém ekologickej stability taká celopriestorová štruktúra navzájom prepojených
ekosystémov, ich zložiek a prvkov, ktorá zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem
života v krajine. Základ tohto systému predstavujú biocentrá, biokoridory a interakčné
prvky nadregionálneho, regionálneho alebo miestneho významu,
b)
zložky ekosystémov horniny a nerasty,11) reliéf, pôda, voda, ovzdušie, rastlinstvo, živočíšstvo a antropické objekty a látky;
zložky sa skladajú z prvkov ekosystémov, ktorými sú najmä jedince druhov rastlín,
živočíchov, nerastov a skamenelín, ich časti a vývinové štádiá, tvary reliéfu, pôdne
typy, jazerá, vodné toky, pramene, ponory, gejzíry, formy osídlenia a využitia krajiny,
c)
významný krajinný prvok taká časť územia, ktorá utvára charakteristický vzhľad krajiny
alebo prispieva k jej ekologickej stabilite, najmä les, rašelinisko, brehový porast,
jazero, mokraď, rieka, bralo, tiesňava, kamenné more, pieskový presyp, park, aleja,
remíza,
d)
biocentrum ekosystém alebo skupina ekosystémov, ktorá vytvára trvalé podmienky na
rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj
ich spoločenstiev,
e)
biokoridor priestorovo prepojený súbor ekosystémov, ktorý spája biocentrá a umožňuje
migráciu a výmenu genetických informácií živých organizmov a ich spoločenstiev, na
ktorý priestorovo nadväzujú interakčné prvky,
f)
interakčný prvok určitý ekosystém, jeho prvok alebo skupina ekosystémov, najmä trvalá
trávna plocha, močiar, porast, jazero, prepojený na biocentrá a biokoridory, ktorý
zabezpečuje ich priaznivé pôsobenie na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej
človekom,
g)
mokraď územie s močiarmi, slatinami alebo rašeliniskami, vlhká lúka, prírodná tečúca
voda a prírodná stojatá voda vrátane vodného toku a vodnej plochy s rybníkmi a vodnými
nádržami,
h)
druh aj poddruh alebo nižšia taxonomická jednotka rastlín alebo živočíchov,
i)
voľne rastúcu rastlinu (ďalej len „rastlina") jedinec rastlinného druhu alebo druhu
húb, ktorého populácia sa udržuje samovoľne, a to i v prípade jeho držby alebo pestovania
mimo jeho prirodzeného výskytu v biotopoch,
j)
voľne žijúceho živočícha (ďalej len „živočích“) jedinec živočíšneho druhu, ktorého
populácia sa udržuje samovoľne, a to aj v prípade jeho držby vrátane chovu v ľudskej
opatere,
k)
jedinca rastlina alebo živočích určitého druhu, živý alebo mŕtvy, všetky jeho časti
a vývinové štádiá, ako aj akýkoľvek výrobok a tovar, pri ktorom je zo sprievodnej
dokumentácie, obalu, štítku alebo z akýchkoľvek iných okolností zrejmé, že je vyrobený
z častí rastlín alebo živočíchov tohto druhu,
l)
chov v ľudskej opatere držba živočíchov, ktorej výsledkom je rozmnožovanie živočícha,
m)
drevinu rastúcu mimo lesa (ďalej len „drevina") strom alebo ker vrátane jeho koreňovej
sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pôdneho fondu,12)
n)
genofond súbor dedičných vlastností rastlín a živočíchov,
o)
p)
sťahovavý druh druh, pre ktorého populáciu alebo jej časť platí, že väčší počet jej
jedincov sa cyklicky a predvídateľne pohybuje na väčšie vzdialenosti, pričom presahuje
hranice Slovenskej republiky,
q)
nepôvodný druh druh, ktorý sa vyskytuje mimo svojho prirodzeného areálu, ako aj mimo
areálu v rámci svojho prirodzeného rozptylového potenciálu; za nepôvodný druh sa považuje
aj kríženec jedincov pôvodného druhu a nepôvodného druhu,
r)
invázny druh nepôvodný druh, ktorého introdukcia alebo samovoľné šírenie ohrozuje
biologickú rozmanitosť,
s)
prírodný biotop suchozemské alebo vodné územie prírodného alebo poloprírodného charakteru
rozlíšené geografickými, abiotickými a biotickými charakteristikami,
t)
biotop európskeho významu prírodný biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím
alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých
biogeografických oblastí Európy,
u)
biotop národného významu prírodný biotop, ktorý nie je biotopom európskeho významu,
ale je v Slovenskej republike ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál,
alebo predstavuje typické ukážky biogeografických oblastí Slovenskej republiky,
v)
prioritný biotop biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam vzhľadom
na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe,
w)
stav ochrany prírodného biotopu súhrn vplyvov pôsobiacich na prírodné biotopy a ich
typické druhy, ktoré ovplyvňujú ich prirodzený areál, štruktúru a funkciu, rovnako
ako dlhodobé prežívanie ich typických druhov,
x)
biotop druhu prostredie definované špecifickými abiotickými a biotickými faktormi,
v ktorom druh žije v ktoromkoľvek štádiu jeho biologického cyklu,
y)
druh európskeho významu
1.
druh voľne žijúceho vtáka prirodzene sa vyskytujúci na európskom území členských
štátov Európskej únie, ktorý je, zohľadňujúc trendy a kolísanie početnosti jeho populácie,
1a.
ohrozený vyhynutím,
1b.
zraniteľný špecifickými zmenami jeho biotopu,
1c.
vzácny vzhľadom na jeho málo početnú populáciu alebo obmedzené rozšírenie na tomto
území, alebo
1d.
druhom vyžadujúcim si zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu
(ďalej len „druh vtáka európskeho významu“),
2.
iný druh živočícha alebo druh rastliny prirodzene sa vyskytujúci na európskom území
členských štátov Európskej únie, ktorý je
2a.
ohrozený, s výnimkou druhov, ktorých prirodzený areál je na tomto území okrajový,
a ktoré nie sú ohrozené alebo zraniteľné v západnej palearktickej oblasti,
2b.
zraniteľný, ktorý bude pravdepodobne v blízkej budúcnosti ohrozený, ak naň budú naďalej
pôsobiť ohrozujúce faktory,
2c.
vzácny, s málo početnou populáciou, vyskytujúci sa na geograficky ohraničených územiach,
alebo riedko rozptýlený v rozsiahlejších areáloch, ktorý nie je zatiaľ ohrozený alebo
zraniteľný, ale ktorý sa dostal do nebezpečenstva, alebo
2d.
endemický, vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru jeho biotopu
alebo z dôvodu možného vplyvu jeho využívania na jeho biotop alebo stav ochrany,
z)
druh národného významu druh živočícha alebo rastliny, ktorý nie je druhom európskeho
významu, ale ktorý je v Slovenskej republike
1.
ohrozený,
2.
zraniteľný, o ktorom sa predpokladá, že v blízkej budúcnosti bude ohrozený, ak naň
budú naďalej pôsobiť ohrozujúce faktory,
3.
vzácny, s málo početnou populáciou, ktorý nie je zatiaľ ohrozený alebo zraniteľný,
ale ktorý sa dostal do nebezpečenstva, alebo
4.
endemický, reliktný a vyžadujúci zvláštnu pozornosť z dôvodu špecifického charakteru
jeho biotopu,
za)
prioritný druh druh európskeho významu, ktorého ochrana je nevyhnutná vzhľadom na
jeho malý prirodzený areál v Európe,
zb)
stav ochrany druhu súhrn vplyvov pôsobiacich na príslušný druh, ktoré môžu ovplyvniť
dlhodobé rozšírenie a početnosť jeho populácie,
zc)
lokalitu geograficky určené územie, ktorého hranice sú jasne vymedzené,
zd)
vybrané domestikované živočíchy - kone, osly a ich krížence, dobytok, ošípané, ovce,
kozy, hydina, králiky a kožušinové živočíchy,
ze)
živočícha, ktorý unikol, živočích držaný človekom, ktorý sa od svojho držiteľa svojvoľne
vzdialil bez návratu,
zf)
uzatvorený objekt stavba alebo zariadenie, ktoré zabraňuje vybraným domestikovaným
živočíchom vo voľnom pohybe mimo tejto stavby alebo zariadenia, napríklad budova,
ohrada, dvor, oplotený pozemok,
zg)
nájomcu aj vypožičiavateľ alebo prednájomca, ak je zapísaný v katastri nehnuteľností
formou poznámky,65)
zh)
ekosystémové služby prínosy a úžitky, ktoré poskytujú prirodzene fungujúce ekosystémy,
zi)
väčším počtom vlastníkov sa rozumie najmenej 50 vlastníkov,
DRUHÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
§ 3
Základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny
(1)
Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením
a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany,
zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému
ekologickej stability.
(2)
Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho
stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologickostabilizačnej funkcie.
(3)
Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je verejným záujmom.
Podnikatelia14) a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť
územný systém ekologickej stability, sú povinní zároveň navrhnúť opatrenia, ktoré
prispejú k jeho vytváraniu a udržiavaniu.15)
(4)
Podnikatelia a právnické osoby, ktorí svojou činnosťou zasahujú do ekosystémov, ich
zložiek alebo prvkov, sú povinní na vlastné náklady vykonávať opatrenia smerujúce
k predchádzaniu a obmedzovaniu ich poškodzovania a ničenia.
(5)
Podnikatelia a právnické osoby sú povinní opatrenia podľa odsekov 3 a 4 zahrnúť už
do návrhov projektov, programov, plánov a ostatnej dokumentácie vypracúvanej podľa
osobitných predpisov.16)
§ 4
Všeobecná ochrana rastlín a živočíchov
(1)
Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny
alebo živočíchy, alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich
zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.
(2)
Ak činnosť uvedená v odseku 1 vedie k ohrozeniu existencie druhov rastlín a živočíchov
alebo k ich degenerácii, k narušeniu rozmnožovacích schopností alebo k zániku ich
populácie, štátny orgán ochrany prírody a krajiny (ďalej len „orgán ochrany prírody")
túto činnosť po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže.
(3)
Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu.
Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v súvislosti
s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie života
alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné
predpisy17) alebo tretia časť tohto zákona.
(4)
Každý, kto buduje alebo plánovane rekonštruuje nadzemné elektrické vedenie, je povinný
použiť také technické riešenie, ktoré bráni usmrcovaniu vtákov.
(5)
Ak dochádza k preukázateľnému usmrcovaniu vtáctva na elektrických vedeniach alebo
telekomunikačných zariadeniach, môže orgán ochrany prírody rozhodnúť, aby ich správca
vykonal technické opatrenia zabraňujúce usmrcovaniu vtákov.
(6)
Každý, kto buduje vodnú stavbu alebo líniovú stavbu, ktorá môže ohroziť zabezpečenie
priaznivého stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom areáli v dôsledku
narušenia alebo obmedzenia ich migračných trás, je povinný použiť také riešenie, ktoré
zachováva migračnú priechodnosť. Za týmto účelom je povinný na vlastné náklady vykonať
opatrenia umožňujúce migráciu živočíchov v miestach, ktoré sa križujú s ich migračnými
trasami, a to zriadenie vhodných stavebných konštrukcií alebo technických zariadení
a zabezpečenie ich funkčnosti.
(7)
Ak je prevádzkou vodnej stavby alebo líniovej stavby ohrozené zabezpečenie priaznivého
stavu ochrany populácií druhov živočíchov v ich prirodzenom areáli v dôsledku narušenia
alebo obmedzenia ich migračných trás, môže orgán ochrany prírody po dohode s príslušným
orgánom štátnej správy17a) rozhodnúť, aby vlastník alebo správca vodnej stavby alebo líniovej stavby na vlastné
náklady vykonal opatrenia na obnovu migračnej priechodnosti podľa odseku 6.
§ 5
Priaznivý stav ochrany druhu, priaznivý stav ochrany prírodného biotopu a priaznivý
stav časti krajiny
(1)
Stav ochrany druhu sa považuje za priaznivý, keď
a)
údaje o populačnej dynamike druhu naznačujú, že sa dlhodobo udržuje ako životaschopný
prvok svojho biotopu,
b)
prirodzený areál druhu sa nezmenšuje a pravdepodobne sa ani v dohľadnej budúcnosti
nebude zmenšovať a
c)
existuje a pravdepodobne bude aj naďalej existovať dostatočne veľký biotop na dlhodobé
udržanie jeho populácie.
(2)
Stav ochrany prírodného biotopu sa považuje za priaznivý, keď
a)
jeho prirodzený areál a územie, ktoré v tomto areáli pokrýva, sú stabilné alebo sa
zväčšujú,
b)
špecifická štruktúra a funkcie, ktoré sú potrebné na jeho dlhodobé udržanie, existujú
a pravdepodobne budú existovať aj v dohľadnej budúcnosti,
c)
stav ochrany jeho typických druhov je priaznivý.
(3)
Za priaznivý stav osobitne chránenej časti prírody a krajiny, navrhovaného územia
európskeho významu (§ 27) a územia medzinárodného významu (§ 17 ods. 11) z hľadiska ich ochrany (ďalej len „priaznivý stav časti krajiny") sa považuje stav,
keď predmet ochrany je v súlade s cieľmi ich ochrany určenými v dokumentácii ochrany
prírody a krajiny tohto územia podľa tohto zákona.
(4)
Udržiavanie a dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny sú činnosti vykonávané
vo verejnom záujme.
(5)
Vlastník, správca alebo nájomca pozemku s osobitne chránenou časťou prírody a krajiny,
v navrhovanom území európskeho významu a území medzinárodného významu je povinný pri
jeho bežnom obhospodarovaní (§ 61) zabezpečovať priaznivý stav časti krajiny.
(6)
(7)
Ak vlastník, správca alebo nájomca dotknutých pozemkov nezabezpečí ani po predchádzajúcom
upozornení priaznivý stav časti krajiny alebo ak je zabezpečenie priaznivého stavu
časti krajiny potrebné z dôvodu jej bezprostredného ohrozenia, môže tak urobiť organizácia
ochrany prírody a krajiny zriadená podľa § 65 ods. 1 písm. k) (ďalej len „organizácia ochrany prírody") na vlastné náklady.
§ 6
Ochrana prírodných biotopov
(1)
Ochrana prírodných biotopov je súbor opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu
priaznivého stavu biotopov európskeho významu a biotopov národného významu.
(2)
Ak orgán ochrany prírody a krajiny vo vyjadrení podľa § 9 ods. 1 upozorní, že činnosťou, ku ktorej sa dáva vyjadrenie, môže dôjsť k poškodeniu alebo
zničeniu biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu, je na uskutočnenie
tejto činnosti potrebný súhlas orgánu ochrany prírody. Súhlas obsahuje aj
a)
identifikáciu biotopu európskeho významu a biotopu národného významu,
b)
popis jeho stavu,
c)
mapové vymedzenie hranice biotopu,
d)
vymedzenie pozemkov, ak svojím umiestnením a využitím súvisia s realizáciou súboru
opatrení potrebných na zachovanie alebo obnovu priaznivého stavu biotopu,
e)
určenie relatívnej plochy biotopu európskeho významu k výmere toho istého biotopu
v rámci príslušného biogeografického regiónu na území Slovenskej republiky.
(3)
Zoznam biotopov európskeho významu vrátane prioritných biotopov a biotopov národného
významu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) v spolupráci s Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva“).
(4)
Na zmenu stavu mokrade, najmä jej úpravu zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia,
rašeliny, bahna a riečneho materiálu, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody okrem
vykonávania týchto činností správcom vodného toku v súlade s osobitným predpisom.18a)
(5)
Súhlas podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak
a)
ide o činnosti vykonávané v súvislosti s bežným obhospodarovaním poľnohospodárskej
pôdy a lesných pozemkov [(§ 61 ods. 2 písm. a) a b)],
b)
k poškodeniu alebo zničeniu biotopov dochádza v súvislosti s výrubom drevín (§ 47),
c)
sa postupuje podľa § 28 ods. 9 a 10.
Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov
§ 7
Základné ustanovenie
Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov zahŕňa
a)
reguláciu rozširovania nepôvodných druhov,
b)
sledovanie výskytu, veľkosti populácií a spôsobu šírenia nepôvodných druhov,
c)
odstraňovanie inváznych druhov.
§ 7a
Nepôvodné druhy živočíchov a invázne druhy živočíchov
(1)
Nepôvodné druhy živočíchov, s výnimkou druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym
predpisom, ktorý vydá ministerstvo, možno vypúšťať do voľnej prírody len so súhlasom
orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody môže takýto súhlas vydať, len ak rozšírenie
nepôvodného druhu živočícha nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich
biotopy.
(2)
Každý, kto drží v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, je povinný na vlastné náklady
prijať opatrenia na zabránenie ich úniku do voľnej prírody.
(3)
Orgán ochrany prírody môže povoliť odchyt nepôvodných druhov živočíchov vo voľnej
prírode, ak je to potrebné z dôvodu odvrátenia ohrozenia pôvodných druhov alebo ich
biotopov.
(4)
Invázne druhy živočíchov, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom, sa zakazuje držať, prepravovať, dovážať, chovať, rozmnožovať, obchodovať
s nimi alebo vypúšťať do voľnej prírody; výnimku zo zákazu môže povoliť orgán ochrany
prírody na účely výskumu alebo vzdelávania.
(5)
Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, užívateľ poľovného revíru, užívateľ rybárskeho
revíru alebo osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb sú povinní odstraňovať invázne
druhy živočíchov podľa odseku 4 spôsobom, ktorý ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom.
(6)
Orgán ochrany prírody upozorňuje vlastníka pozemku a osoby podľa odseku 5 na výskyt
inváznych druhov živočíchov a povinnosť ich odstraňovania.
(7)
V prípade odchytu invázneho druhu živočícha sa zakazuje jeho opätovné vypustenie
alebo použitie ako živej návnady.
§ 7b
Nepôvodné druhy rastlín a invázne druhy rastlín
(1)
Nepôvodné druhy rastlín, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu19) a druhov ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo,
možno za hranicami zastavaného územia obce20) sadiť alebo pestovať len so súhlasom orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany prírody
môže takýto súhlas vydať, len ak rozšírenie nepôvodného druhu rastliny nebude mať
nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy.
(2)
Invázne druhy rastlín, ktorých zoznam ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym
predpisom, s výnimkou druhov drevín podľa osobitného predpisu,19) sa zakazuje držať, prepravovať, dovážať, pestovať, rozmnožovať alebo obchodovať
s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné
rozšírenie invázneho druhu; výnimku zo zákazu môže povoliť orgán ochrany prírody na
účely výskumu, vzdelávania alebo liečebné účely.
(3)
Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku je povinný odstraňovať invázne druhy rastlín
podľa odseku 2 zo svojho pozemku spôsobom, ktorý ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným
právnym predpisom, a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich opätovnému šíreniu.
Ak ide o výskyt inváznych druhov rastlín na lesných pozemkoch, postupuje sa podľa
programu starostlivosti o lesy.21)
(4)
Orgán ochrany prírody upozorňuje vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku na výskyt
inváznych druhov rastlín a povinnosť ich odstraňovania a takej starostlivosti o pozemok,
ktorá by zamedzila ich rozširovaniu; upozorniť vlastníka, správcu alebo užívateľa
pozemku môže aj obec, v ktorej katastrálnom území sa pozemok s výskytom inváznych
druhov rastlín nachádza. Toto upozornenie zverejní obec na svojej úradnej tabuli a
na webovom sídle, ak ho má zriadené, alebo iným spôsobom v miestne obvyklým.
(5)
V prípade nebezpečenstva vzniku škodlivých následkov na prírode orgán ochrany prírody
vlastníkovi, správcovi alebo užívateľovi pozemku po predchádzajúcom upozornení nariadi
odstránenie inváznych druhov rastlín, ak si neplní povinnosť podľa odseku 3. Ak vlastník,
správca alebo užívateľ pozemku odstránenie rastlín inváznych druhov nevykoná v lehote
určenej orgánom ochrany prírody, činnosť vykoná orgán ochrany prírody alebo ním poverená
osoba na náklady toho, komu bolo odstránenie inváznych druhov rastlín nariadené; činnosť
môže na náklady toho, komu bolo odstránenie inváznych druhov uložené, vykonať aj obec
po dohode s orgánom ochrany prírody.
§ 8
Preventívne a nápravné opatrenia orgánu ochrany prírody
(1)
Orgán ochrany prírody po predchádzajúcom upozornení obmedzí alebo zakáže až do odstránenia
nedostatkov činnosť, ktorej následkom hrozí poškodenie alebo ničenie prírody a krajiny,
alebo činnosť, ktorá takéto poškodenie alebo ničenie spôsobila.
(2)
Orgán ochrany prírody tomu, kto činnosťou nevyžadujúcou rozhodnutie orgánu ochrany
prírody podľa tohto zákona poškodzuje alebo ničí prírodu alebo krajinu, nariadi, aby
v určenej lehote odstránil škodlivé následky tejto činnosti, a určí podmienky na jej
ďalšie vykonávanie. Ak škodlivé následky nebudú v určenej lehote odstránené, môže
ich odstrániť orgán ochrany prírody na náklady povinného.
(3)
Orgán ochrany prírody obmedzí alebo zakáže činnosť tomu, kto nesplnil podmienky určené
v rozhodnutí tohto orgánu, alebo tomu, kto nesplnil povinnosti uložené v ním vydanom
rozhodnutí podľa odseku 2. Rovnako obmedzí alebo zakáže činnosť tomu, kto vykonáva
činnosť vyžadujúcu súhlas orgánu ochrany prírody podľa tretej alebo štvrtej časti
tohto zákona bez tohto súhlasu alebo vykonáva činnosť napriek zákazu podľa tohto zákona.
Ak uvedenou činnosťou vznikli škodlivé následky na prírode a krajine, ktoré povinný
v určenej lehote neodstráni, môže to urobiť orgán ochrany prírody na náklady povinného.
§ 9
Vyjadrenie orgánu ochrany prírody
(1)
Orgán ochrany prírody je dotknutým orgánom v konaniach podľa osobitných predpisov
vo veciach ochrany prírody a krajiny, najmä ak ide o
a)
schválenie alebo zmenu územnoplánovacej dokumentácie,22)
b)
vydanie územného rozhodnutia,23)
c)
vydanie stavebného povolenia na stavbu alebo zmenu stavby,24)
d)
vydanie povolenia terénnych úprav, prác alebo zariadení,25) ak sa nevyžaduje územné rozhodnutie,
e)
vydanie rozhodnutia o zmene v užívaní stavby,27)
f)
vydanie rozhodnutia o odstránení stavby alebo dodatočnom povolení stavby,28)
g)
vydanie rozhodnutia o určení, zmene – zväčšení plochy a predĺžení doby platnosti
prieskumného územia,29)
h)
vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia,30)
i)
vydanie rozhodnutia o určení, zmene a zrušení dobývacieho priestoru,31)
j)
vydanie povolenia banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,32)
k)
l)
vydanie povolenia na výrub drevín podľa osobitných predpisov,34)
m)
schválenie alebo zmenu programu starostlivosti o lesy,35)
n)
schválenie alebo zmenu projektu alebo geologického zámeru geologickej úlohy,36)
o)
schválenie alebo zmenu základného dokumentu podpory regionálneho rozvoja,37)
p)
vydanie rozhodnutia v konaniach týkajúcich sa prevencie a nápravy environmentálnych
škôd na chránených druhoch a chránených biotopoch podľa osobitného predpisu,37a)
r)
vydanie rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy,37b) ak sa na vykonanie činnosti nevyžaduje územné rozhodnutie,
s)
vydanie rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov alebo rozhodnutia
o obmedzení využívania funkcií lesov na lesných pozemkoch,37c) ak sa na vykonanie činnosti nevyžaduje územné rozhodnutie,
t)
schválenie zvernice alebo bažantnice,37d)
u)
schválenie všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav.37e)
(2)
Orgán ochrany prírody ako dotknutý orgán uplatňuje záujmy ochrany prírody a krajiny
najmä formou vyjadrenia alebo iného stanoviska k činnosti podľa osobitného predpisu38) (ďalej len „vyjadrenie").
(3)
Vyjadrenie sa vyžaduje v prípadoch uvedených v odseku 1. V územiach s prvým a druhým
stupňom ochrany sa vyjadrenie podľa odseku 1 písm. c) až f) a n) vyžaduje, ak sa rozhodnutie
alebo schválenie týka činností za hranicami zastavaného územia obce alebo činnosti
vykonávanej na stavbe, ktorá je miestom hniezdenia, rozmnožovania alebo odpočinku
chráneného živočícha.
§ 10
Súčinnosť s inými orgánmi
Orgán ochrany prírody je povinný ako dotknutý orgán poskytnúť potrebnú súčinnosť iným
orgánom rozhodujúcim podľa osobitných predpisov39) o činnostiach, ktoré môžu mať vplyv na ochranu prírody a krajiny, najmä ak ide o
rozhodnutie o predbežnej otázke.
TRETIA ČASŤ
OSOBITNÁ OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY
PRVÁ HLAVA
ÚZEMNÁ OCHRANA
§ 11
Územná ochrana prírody a krajiny a jej stupne
(1)
Územnou ochranou prírody a krajiny (ďalej len „územná ochrana") podľa tohto zákona
sa rozumie ochrana prírody a krajiny na území Slovenskej republiky alebo jeho časti.
(2)
Pre územnú ochranu sa ustanovuje päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim
stupňom ochrany zväčšuje.
§ 12
Na území Slovenskej republiky platí prvý stupeň ochrany, ak tento zákon alebo všeobecne
záväzný právny predpis vydaný na jeho základe neustanovuje inak. V prvom stupni ochrany
sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny podľa druhej časti zákona.
§ 13
Druhý stupeň ochrany
(1)
Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný
a)
vjazd a státie s motorovým vozidlom44) motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,
najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo
diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského,
staničného alebo letištného priestoru,
b)
vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,
cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie45) a vyznačenej cyklotrasy.
(2)
Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody na
a)
umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného územia
obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady,45a) a energetických porastov na poľnohospodárskej pôde,
b)
c)
výstavbu lesných ciest a zvážnic,
d)
oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky,
ovocného sadu a vinice,
e)
f)
vykonávanie technických geologických prác,50) banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom,
g)
umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia51) za hranicami zastavaného územia obce,
h)
aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, toxických látok, priemyselných
hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na
súvislej ploche väčšej ako 2 ha,
i)
budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy,
lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,
j)
vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi
a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov; vykonanie prípravy
alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností v oblasti civilnej ochrany, Hasičským
a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému52) za hranicami zastavaného územia obce,
k)
organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí,53) ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného
územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených,
l)
umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok,
konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby
pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce,
m)
umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe
alebo správe vodného toku alebo vodného diela,
n)
použitie zariadenia spôsobujúceho svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové
zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,54)
o)
vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vjazd alebo státie vozidla55) vrátane motorovej trojkolky, motorovej štvorkolky a snežného skútra
a)
slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku alebo patriaceho vlastníkovi, správcovi a
nájomcovi pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz,
b)
na miesta, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného
územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a
jeho ochranné pásmo (§ 17), a na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného
parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli a na úradnej tabuli
dotknutej obce,
c)
ak jeho vjazd alebo státie boli povolené podľa osobitného predpisu.56)
(4)
Súhlas podľa odseku 2 písm. e), k) a n) sa nevyžaduje na miestach vyhradených orgánom
ochrany prírody spôsobom uvedeným v odseku 3 písm. b).
§ 14
Tretí stupeň ochrany
(1)
Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako,
b)
vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo
diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako,
c)
pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami
zastavaného územia obce,
d)
táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb,
lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné
športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce,
e)
organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti
prístupné spoločenské podujatie,
f)
použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové
zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb,
g)
rozširovať nepôvodné druhy,
h)
zbierať rastliny vrátane ich plodov,
i)
organizovať spoločné poľovačky,
j)
vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom.
(2)
Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody na
a)
b)
umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia,51) ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule,
c)
aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok,
priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej
činnosti,
d)
let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom,57) ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od
lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia,
e)
osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb,
f)
vykonávanie technických geologických prác.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 písm. c) neplatí na pohyb
a)
v súvislosti s obhospodarovaním pozemku, výkonom práva poľovníctva alebo výkonom
rybárskeho práva a na pohyb vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje
tento zákaz,
b)
na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie)
chráneného územia a jeho ochranného pásma (§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlasuje chránené územie a
jeho ochranné pásmo (§ 17), a na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným poriadkom národného
parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu týchto miest na svojej úradnej tabuli a na úradnej tabuli
dotknutej obce.
(4)
Zákaz podľa odseku 1 písm. d) až h) neplatí na miestach vyhradených spôsobom uvedeným
v odseku 3 písm. b). Zákaz podľa odseku 1 písm. h) neplatí na vlastníka, správcu a
nájomcu pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz. Zákaz zakladania ohňa mimo uzavretých
stavieb neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu so zabezpečením zdravotného stavu lesného
porastu.
§ 15
Štvrtý stupeň ochrany
(1)
Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, je zakázané
a)
b)
ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom,58)
c)
umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný
reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu,
d)
aplikovať chemické látky a hnojivá,
e)
rozorávať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny,
f)
zbierať nerasty alebo skameneliny,
g)
oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice,
h)
umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat,
i)
vykonávať geologické práce,
j)
umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo
správe vodného toku alebo vodného diela,
k)
voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov59) (služobný pes) a poľovného psa.
(2)
Na území, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody na
a)
vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), c), i), j) a l) a o) a § 14 ods. 2 písm. d) až f),
b)
pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách,
ako aj ich ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať
veľkých dobytčích jednotiek;49) súhlas sa nevyžaduje na miestach vyhradených spôsobom uvedeným v § 13 ods. 3 písm. b),
c)
umiestnenie stavby.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 písm. b) až k) neplatí na miestach, ktoré orgán oprávnený podľa
tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia a jeho ochranného pásma
(§ 17) vyhradí všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým sa vyhlasuje chránené územie
a jeho ochranné pásmo, a na miesta, ktoré okresný úrad v sídle kraja vyhradí návštevným
poriadkom národného parku a jeho ochranného pásma (§ 20) alebo uverejnením zoznamu
týchto miest na svojej úradnej tabuli a na úradnej tabuli dotknutej obce.
§ 16
Piaty stupeň ochrany
(1)
Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané
a)
b)
zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt,
c)
stavať lesnú cestu alebo zvážnicu,
d)
zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie,
e)
osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál,
f)
rušiť pokoj a ticho,
g)
chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha,
h)
meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním,
ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností
v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom,18a)
i)
umiestniť stavbu.
(2)
Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a), i), j) a l) a o), § 14 ods. 2 písm. d) a f) a § 15 ods. 2 písm. b).
§ 17
Chránené územia a ich ochranné pásma
(1)
Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu a biotopy národného
významu (§ 6 ods. 3), biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov
vrátane sťahovavých druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, významné
krajinné prvky alebo prírodné výtvory, možno vyhlásiť za chránené územia:
a)
chránená krajinná oblasť (§ 18),
b)
národný park (§ 19),
c)
chránený areál (§ 21),
d)
prírodná rezervácia, národná prírodná rezervácia (§ 22),
e)
prírodná pamiatka, národná prírodná pamiatka (§ 23, § 24 ods. 3),
f)
chránený krajinný prvok (§ 25),
g)
chránené vtáčie územie (§ 26),
h)
obecné chránené územie.
(2)
Zoznam druhov európskeho významu vrátane prioritných druhov, druhov národného významu
a druhov vtákov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(3)
Ak to vyžaduje záujem ochrany národného parku, chráneného areálu, prírodnej rezervácie,
národnej prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky
možno vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to spôsobom, akým sa podľa tohto zákona vyhlasuje
príslušné chránené územie.
(4)
Na území ochranného pásma chráneného územia s tretím stupňom ochrany platí druhý
stupeň ochrany (§ 13).
(5)
Na území ochranného pásma chráneného územia so štvrtým stupňom ochrany platí tretí
stupeň ochrany (§ 14).
(6)
Na území ochranného pásma chráneného územia s piatym stupňom ochrany platí štvrtý
stupeň ochrany (§ 15).
(7)
Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie (§ 22) alebo ochranné pásmo národnej prírodnej rezervácie (§ 22 ods. 2) nebolo vyhlásené podľa odseku 3, je ním územie do vzdialenosti 100 m smerom von
od jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14).
(8)
Ak ochranné pásmo prírodnej pamiatky (§ 23) alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky (§ 23 ods. 2) nebolo vyhlásené podľa odseku 3, je ním územie do vzdialenosti 60 m smerom von od
jej hranice a platí v ňom tretí stupeň ochrany (§ 14). Toto ustanovenie neplatí, ak ide o ochranné pásmo jaskyne a ochranné pásmo prírodného
vodopádu (§ 24).
(9)
Ak ochranné pásmo prírodnej rezervácie, ochranné pásmo prírodnej pamiatky, ochranné
pásmo národnej prírodnej rezervácie alebo ochranné pásmo národnej prírodnej pamiatky
nebolo vyhlásené podľa odseku 3 a ak nie je v záujme takého chráneného územia, aby
malo ochranné pásmo podľa odsekov 7 alebo 8, možno spôsobom, akým sa chránené územie
vyhlasuje, ustanoviť, že ochranné pásmo podľa odsekov 7 a 8 neplatí.
(10)
Ak v dôsledku ustanovenia zón v chránenom území podľa tohto zákona nie je možné určiť
stupeň územnej ochrany v ochrannom pásme podľa odsekov 4 až 8, platí na ňom stupeň
ochrany určený vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým sa ustanovujú zóny chráneného
územia.
(11)
Územím medzinárodného významu sa podľa tohto zákona rozumie lokalita, na ktorú sa
vzťahujú záväzky vyplývajúce z medzinárodných programov, dohôd alebo dohovorov,59a) ku ktorým Slovenská republika pristúpila. Územia medzinárodného významu tvoria mokrade
medzinárodného významu, lokality svetového prírodného dedičstva, biosférické rezervácie
a iné medzinárodne významné územia evidované v zoznamoch, ktoré vedú výbory alebo
sekretariáty príslušných medzinárodných programov, dohovorov alebo organizácií. Lokalitu,
ktorá je územím medzinárodného významu, možno vyhlásiť za chránené územie.
§ 18
Chránená krajinná oblasť
(1)
Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, s rozptýlenými ekosystémami,
významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým
vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami historického osídlenia môže vláda Slovenskej
republiky (ďalej len „vláda“) nariadením vyhlásiť za chránenú krajinnú oblasť.
(2)
Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platí
druhý stupeň ochrany (§ 13).
(3)
Podrobnosti o územnej ochrane chránenej krajinnej oblasti a vymedzenie jej hraníc
ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná
a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13.
§ 19
Národný park
(1)
Rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne
nezmenenými ľudskou činnosťou alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre,
tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo, v ktorom je
ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, môže vláda nariadením vyhlásiť za
národný park.
(2)
Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň
ochrany (§ 14).
(3)
(4)
Orgán ochrany prírody môže na území národného parku obmedziť rozsah a spôsob dopravy
a vstup verejnosti do národného parku alebo do jeho časti, ak je to v záujme ochrany
prírody a krajiny.
(5)
Podrobnosti o územnej ochrane národného parku a jeho ochranného pásma a vymedzenie
hraníc ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä
územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 a 14.
§ 20
Návštevný poriadok národného parku
(1)
Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť národného parku,
po dohode s orgánmi ochrany prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné časti
národného parku, po vyjadrení dotknutých obcí, oboznámení sa s pripomienkami vlastníkov,
správcov a nájomcov dotknutých pozemkov uplatnenými v lehote podľa odseku 2 a po prerokovaní
s riaditeľstvom národného parku vydá vyhláškou návštevný poriadok národného parku
a jeho ochranného pásma; upraví v ňom najmä podrobnosti o povinnostiach návštevníkov,
o rozsahu a spôsobe dopravy a o kultúrno-výchovnom využívaní národného parku a jeho
ochranného pásma. Návštevný poriadok možno vydať aj pre časť územia národného parku.
(2)
Orgán ochrany prírody oprávnený vydať návštevný poriadok národného parku a jeho ochranného
pásma oznámi návrh návštevného poriadku vlastníkom, správcom a nájomcom dotknutých
pozemkov zistených z evidencie v katastri nehnuteľností; ak je týchto vlastníkov,
správcov a nájomcov väčší počet alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie návrhu
doručiť verejnou vyhláškou. Vlastník, správca a nájomca dotknutého pozemku je oprávnený
k návrhu návštevného poriadku uplatniť pripomienky v lehote 30 dní od doručenia návrhu
alebo jeho verejného oznámenia.
§ 21
Chránený areál
(1)
Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, na ktorej sú biotopy európskeho významu
alebo biotopy národného významu alebo ktorá je biotopom druhu európskeho významu alebo
biotopom druhu národného významu a kde priaznivý stav ochrany týchto biotopov záleží
na obhospodarovaní človekom, môže vláda nariadením vyhlásiť za chránený areál.
(2)
Za chránený areál možno vyhlásiť aj územie s trvalejším výskytom chránených druhov
živočíchov, rastlín, nerastov a skamenelín, plochy slúžiace na prírodovedecké účely
a kultúrno-výchovné účely, niektoré časti prírody dotvorené ľudskou činnosťou, arboréta
a botanické záhrady.
(3)
(4)
Stupeň ochrany chráneného areálu, vymedzenie jeho hraníc a hraníc jeho ochranného
pásma a podrobnosti o územnej ochrane chráneného areálu a jeho ochranného pásma ustanoví
vláda nariadením, ktorým sa chránený areál a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami
o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení
podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 13 až 16).
§ 22
Prírodná rezervácia
(1)
Lokalitu, spravidla s výmerou do 1 000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou
činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu,
alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu, môže
vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú rezerváciu.
(2)
Prírodnú rezerváciu, spravidla predstavujúcu nadregionálne biocentrum ako súčasť
najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú
prírodnú rezerváciu.
(3)
Ak sa zistia nové skutočnosti, môže vláda nariadením zrušiť ustanovenie prírodnej
rezervácie za národnú prírodnú rezerváciu; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná
rezervácia stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného
parku (§ 30).
(4)
(5)
V prípade ohrozenia prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie návštevnosťou
môže orgán ochrany prírody rozhodnúť o jej uzavretí alebo o uzavretí jej časti pre
verejnosť alebo dočasne obmedziť vstup do nej alebo do jej časti. Zákaz alebo obmedzenie
vstupu je orgán ochrany prírody povinný vopred prerokovať s dotknutými obcami.
(6)
Stupeň ochrany prírodnej rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie, vymedzenie
jej hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane prírodnej
rezervácie alebo národnej prírodnej rezervácie a jej ochranného pásma platnosti ustanoví
vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová
doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 14 až 16).
§ 23
Prírodná pamiatka
(1)
Bodové, líniové alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla
s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický alebo krajinotvorný
význam, môže vláda nariadením vyhlásiť za prírodnú pamiatku.
(2)
Jedinečnú prírodnú pamiatku, ktorá predstavuje súčasť najvýznamnejšieho prírodného
dedičstva štátu, môže vláda nariadením vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku.
(3)
Ak sa zistia nové skutočnosti, môže vláda nariadením zrušiť ustanovenie prírodnej
pamiatky za národnú prírodnú pamiatku; urobí tak vždy, ak sa národná prírodná pamiatka
stane súčasťou vyhlásených zón chránenej krajinnej oblasti alebo národného parku (§ 30).
(4)
(5)
Stupeň ochrany prírodnej pamiatky alebo národnej prírodnej pamiatky, vymedzenie jej
hraníc a hraníc jej ochranného pásma a podrobnosti o územnej ochrane prírodnej pamiatky
alebo národnej prírodnej pamiatky a jej ochranného pásma ustanoví vláda nariadením.
Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania
zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 14 až 16).
§ 24
Jaskyňa a prírodný vodopád
(1)
Jaskyňou podľa tohto zákona je človeku prístupný a prírodnými procesmi vytvorený
dutý podzemný priestor v zemskej kôre, ktorého dĺžka alebo hĺbka presahuje 2 m a rozmery
povrchového otvoru sú menšie ako jeho dĺžka alebo hĺbka.
(2)
Prírodným vodopádom podľa tohto zákona je prírodný skalný útvar, cez ktorý vodný
tok pôsobením prírodných síl bez zásahu človeka padá z výšky nad 3 m alebo preteká
súvislým alebo kaskádovitým skalným zrázom strmým viac ako 75o a voda v koryte pretrváva celý rok.
(3)
Jaskyne a prírodné vodopády sú prírodnými pamiatkami. Jedinečnú jaskyňu alebo prírodný
vodopád, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva štátu, môže
vláda vyhlásiť za národnú prírodnú pamiatku (§ 23 ods. 2).
(4)
V jaskyni je zakázané
a)
vstúpiť alebo inak preniknúť do nej; zákaz sa nevzťahuje na vstup alebo iný prienik
v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti, s výkonom činnosti
spojenej so zabezpečovaním odbornej starostlivosti o jaskyňu a jej ekosystémy, ak
túto činnosť vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody, na vstup do sprístupnenej
jaskyne podľa odseku 15 a na vstup do verejnosti voľne prístupnej jaskyne podľa odseku
18,
b)
poškodzovať a ničiť chemickú a mechanickú výplň jaskyne, biotopy živočíchov a ostatné
zložky a prvky jaskynného ekosystému,
c)
zbierať nerasty a skameneliny, archeologické nálezy, paleoantropologické nálezy a
ich časti, chytať alebo usmrtiť živočíchy,
d)
vykonávať činnosť meniacu stav vodných tokov, jazier a miest presakovania zrážkových
vôd,
e)
vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským
spôsobom,
f)
skladovať alebo vyrábať priemyselné výrobky, poľnohospodárske produkty a iné materiály,
g)
táboriť, bivakovať alebo zakladať oheň,
h)
vpustiť alebo ustajniť hospodárske zvieratá alebo domáce zvieratá,
i)
organizovať telovýchovné, športové alebo kultúrno-výchovné podujatie, ako aj iné
spoločenské podujatie prístupné verejnosti,
j)
znečisťovať podzemné priestory,
k)
rušiť pokoj a ticho,
l)
umiestniť stavbu,
m)
umiestniť reklamné alebo propagačné zariadenie, informačnú tabuľu neslúžiacu na ochranu
jaskyne alebo robiť reklamu na vstup do nesprístupnenej jaskyne.
(5)
V jaskyni sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a)
zriadenie výskumnej stacionárnej stanice alebo výskumnej plochy,
b)
sprístupnenie a prevádzkovanie jaskyne alebo jej časti na kultúrno-výchovné účely,
liečebné účely a na iné verejné sprístupnenie (ďalej len „sprístupnenie jaskyne"),
c)
vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi,
ozbrojenými silami, v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo
zložkami integrovaného záchranného systému,
d)
inštaláciu alebo použitie zariadenia na svetelné a hlukové efekty, najmä na ohňostroj,
laserové zariadenie, intenzívny svetelný zdroj, reprodukovanú hudbu,
e)
nakrúcanie filmu.
(6)
V prírodnom vodopáde je zakázané
a)
vykonávať činnosť meniacu vodný tok alebo vodný režim nad prírodným vodopádom,
b)
poškodzovať, zasiahnuť alebo ničiť skalný útvar prírodného vodopádu,
c)
vykonávať skalolezeckú alebo lezeckú činnosť na skalných útvaroch prírodného vodopádu,
d)
kúpanie v toku v bezprostrednej blízkosti nad prírodným vodopádom alebo pod prírodným
vodopádom.
(7)
V prírodnom vodopáde sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a)
umiestnenie zariadenia na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia, ktoré
slúži správe vodného toku,
b)
preháňanie a napájanie hospodárskych zvierat na vodnom toku nad prírodným vodopádom
vo vzdialenosti do 100 metrov proti toku od skalného stupňa, cez ktorý voda prepadá.
(8)
Ak si to vyžaduje záujem ochrany jaskyne alebo prírodného vodopádu, môže vláda nariadením
vyhlásiť ich ochranné pásmo, a to rovnakým postupom, akým sa vyhlasuje prírodná pamiatka
(§ 50). Ak ide o vývojovo súvisiace jaskyne alebo jaskyne nachádzajúce sa blízko seba,
vyhlášku o vyhlásení ochranného pásma môže vydať ten okresný úrad v sídle kraja, v
ktorého územnom obvode je najväčšia časť ochranného pásma jaskyne.
(9)
Na území ochranného pásma jaskyne je zakázané
a)
vykonávať činnosti uvedené v odseku 4 písm. d) až f) a l),
b)
vykonávať pozemnú a leteckú aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov,
herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej,
lesohospodárskej a inej činnosti,
c)
ustajniť hospodárske zvieratá alebo umiestniť košiar,
d)
ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom,
e)
zakladať oheň mimo uzavretých stavieb.
(10)
V ochrannom pásme jaskyne sa súhlas orgánu ochrany prírody vyžaduje na
a)
vykonávanie činností uvedených v odseku 5 písm. c),
b)
vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka,
c)
umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho správe
vodného toku,
d)
likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
e)
výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
f)
rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov,
g)
táborenie, vykonávanie horolezeckých, skalolezeckých výstupov alebo skialpinizmu,
h)
vjazd a státie motorového vozidla alebo záprahového vozidla na pozemky za hranicami
zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a parkoviska; § 13 ods. 3 platí rovnako,
i)
organizovanie telovýchovného, športového alebo kultúrno-výchovného podujatia, ako
aj iného verejnosti prístupného spoločenského podujatia.
(11)
V ochrannom pásme prírodného vodopádu je zakázané
a)
vykonávať činnosť bezprostredne meniacu vodný režim toku nad prírodným vodopádom,
b)
ťažiť riečny materiál z koryta vodného toku nad prírodným vodopádom,
c)
poškodzovať evorzné tvary vytvorené v mieste dopadu vody na dne toku pod prírodným
vodopádom,
d)
umiestniť zariadenie na vodnom toku nad prírodným vodopádom okrem zariadenia, ktoré
slúži správe vodného toku,
e)
vykonávať technické geologické práce, banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským
spôsobom.
(12)
V ochrannom pásme prírodného vodopádu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na
a)
umiestnenie stavby,
b)
ťažbu drevnej hmoty holorubným hospodárskym spôsobom,
c)
výstavbu lesnej cesty alebo zvážnice,
d)
likvidáciu geologického diela alebo geologického objektu,
e)
vykonávanie terénnych úprav, prác alebo zariadení,
f)
rozorávanie existujúcich trvalých trávnych porastov.
(13)
Ak pri stavebných prácach, geologických prácach, banskej činnosti alebo činnosti
vykonávanej banským spôsobom, prípadne inej technickej činnosti dôjde k objaveniu
jaskyne, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá jaskyňu objavila, je povinná zastaviť
práce a neodkladne nahlásiť objavenie jaskyne orgánu ochrany prírody. Orgán ochrany
prírody nariadi prieskum a výskum novoobjavenej jaskyne, ktorý zabezpečí organizácia
ochrany prírody alebo oprávnené osoby na prieskum a výskum jaskýň (§ 56 ods. 2). O spôsobe pokračovania prác rozhodne orgán ochrany prírody.
(14)
Ak k objaveniu jaskyne alebo časti jaskyne dôjde pri prieskume a výskume vykonávanom
na základe súhlasu orgánu ochrany prírody (§ 56 ods. 2), súhlas na prieskum a výskum sa vzťahuje aj na objavenú jaskyňu alebo jej časti.
(15)
Súhlas na sprístupnenie jaskyne alebo jej časti podľa odseku 5 písm. b) možno vydať
pre jaskyne, v ktorých bol uskutočnený komplexný speleologický prieskum a výskum,
a ak nedôjde k
a)
degradácii alebo devastácii jej prírodných a kultúrnych hodnôt nadmerným zásahom
do horninového prostredia, chemickej a mechanickej výplne a vodného režimu,
b)
poškodeniu biotopov vzácnych alebo ohrozených živočíchov, archeologických alebo paleoantropologických
nálezov,
c)
poškodeniu prírodných hodnôt na povrchu jaskyne.
(16)
Na sprístupnenie jaskyne dáva súhlas ten orgán ochrany prírody, v ktorého územnom
obvode je najväčšia časť jaskyne, ktorý ho vydá po dohode s orgánmi ochrany prírody,
na ktorých území sú ostatné časti jaskyne, a so súhlasom správcu jaskyne.
(17)
V sprístupnenej jaskyni alebo jej časti sa možno pohybovať len so sprievodcom po
označených trasách, ktoré sú zakreslené v dokumentácii ochrany prírody [§ 54 ods. 2 písm. d)], a musí byť zaistený bezpečný pohyb návštevníkov.62)
(18)
Jaskyne alebo časti jaskýň, v ktorých nehrozí nebezpečenstvo poškodenia ich prírodných
a kultúrnych hodnôt a v ktorých je zaistený bezpečný pohyb návštevníkov,62) môže orgán ochrany prírody po dohode so správcom jaskýň vyhlásiť vyhláškou za verejnosti
voľne prístupné jaskyne.
(19)
Orgán ochrany prírody, v ktorého územnom obvode je najväčšia časť sprístupnenej jaskyne
alebo verejne voľne prístupnej jaskyne, po dohode s orgánmi ochrany prírody, na ktorých
území sú ostatné časti jaskyne, a po prerokovaní so správcom jaskyne vydá vyhláškou
návštevný poriadok jaskyne; upraví v ňom najmä podrobnosti o územnej ochrane a využívaní
jaskyne a o správaní sa návštevníkov.
(20)
Jaskyne ako vlastníctvo Slovenskej republiky63) spravuje organizácia ochrany prírody zriadená ministerstvom. Prevod správy jaskyne
a prenechanie jaskyne do nájmu môže správca uskutočniť len s predchádzajúcim súhlasom
ministerstva. Jaskyňu možno prenechať do nájmu iba na čas určitý, najviac na tri roky;
po jeho skončení možno nájom dojednať opätovne.
(21)
Podrobnosti o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného vodopádu ustanoví vyhláška,
ktorú vydá okresný úrad v sídle kraja; ak sa vyhlasuje ochranné pásmo jaskyne alebo
ochranné pásmo prírodného vodopádu, vyhláškou tohto úradu sa ustanovia aj podrobnosti
o územnej ochrane ochranného pásma a vymedzia sa jeho hranice. Ak sa jaskyňa, prírodný
vodopád alebo ochranné pásmo nachádzajú v územných obvodoch viacerých okresných úradov
v sídlach krajov, vyhlášku vydá ten z nich, v ktorého územnom obvode je najväčšia
časť jaskyne, prírodného vodopádu alebo ochranného pásma po dohode s orgánmi ochrany
prírody, v ktorých územných obvodoch sú ostatné časti jaskyne, prírodného vodopádu
alebo ochranného pásma. Podrobnosťami o územnej ochrane jaskyne alebo prírodného vodopádu
a ich ochranných pásiem sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov
a obmedzení podľa odsekov 4 až 7 a 9 až 12.
(22)
Podrobnosti o žiadosti na vydanie súhlasu na sprístupnenie jaskyne a o sprístupňovaní
jaskyne ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 25
Chránený krajinný prvok
(1)
Významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného
prvku najmä miestneho alebo regionálneho významu, môže vláda nariadením vyhlásiť za
chránený krajinný prvok.
(2)
(3)
Stupeň ochrany chráneného krajinného prvku, vymedzenie jeho hraníc a podrobnosti
o jeho územnej ochrane ustanoví vláda nariadením. Podrobnosťami o územnej ochrane
sa určuje najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného
stupňa ochrany (§ 13 až 16).
§ 25a
Obecné chránené územie
(1)
Lokalitu, spravidla s výmerou do 100 ha, s kultúrnym, vedeckým, ekologickým, estetickým
alebo krajinotvorným významom môže obec vyhlásiť všeobecne záväzným nariadením za
obecné chránené územie.
(2)
Obecné chránené územie môže obec vyhlásiť vo svojom katastrálnom území na pozemku
vo vlastníctve obce alebo na inom pozemku po dohode s jeho vlastníkom alebo správcom.
Obce sa môžu dohodnúť na vyhlásení spoločného obecného chráneného územia na susediacich
katastrálnych územiach na pozemkoch vo vlastníctve obcí alebo na iných pozemkoch po
dohode s ich vlastníkmi alebo správcami.
(3)
Vymedzenie hraníc obecného chráneného územia a podmienky jeho ochrany, najmä určenie
opatrení na zabezpečenie starostlivosti o predmet ochrany územia a určenie zásad a
regulatív využívania územia vrátane určenia zákazov činností alebo obmedzenia činností,
ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany územia, ustanoví obec všeobecne
záväzným nariadením, ktorým sa obecné chránené územie vyhlasuje.
§ 26
Chránené vtáčie územie
(1)
Biotopy sťahovavých druhov vtákov, najmä oblasti ich hniezdenia, preperovania, zimovania,
ako aj miesta odpočinku na ich migračných trasách a biotopy druhov vtákov európskeho
významu možno na účel zabezpečenia ich prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené
vtáčie územia.
(2)
Ministerstvo obstaráva národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území (ďalej
len „zoznam vtáčích území"), ktorý schvaľuje vláda uznesením. Zoznam vtáčích území
vláda po jeho schválení zasiela Európskej komisii.
(3)
Zoznam vtáčích území, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného chráneného vtáčieho
územia, katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality a odôvodnenie
návrhu ochrany, uverejňuje ministerstvo vo svojom vestníku.
(4)
Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné prostredie podľa osobitného
predpisu,64) pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti podľa tohto zákona sa navrhované
chránené vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu vtáčích území považuje odo
dňa schválenia tohto zoznamu za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona.
(5)
V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny
vplyv na predmet jeho ochrany.
(6)
Vláda nariadením vyhlási biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých
druhov vtákov uvedené v schválenom zozname vtáčích území za chránené vtáčie územie
a ustanoví vymedzenie hraníc chráneného vtáčieho územia a zoznam činností podľa odseku
5 vrátane územného a časového obmedzenia ich výkonu.
§ 27
Územie európskeho významu
(1)
Územím európskeho významu podľa tohto zákona sa rozumie územie v Slovenskej republike
tvorené jednou alebo viacerými lokalitami,
a)
na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo druhy európskeho významu,
na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia,
b)
ktoré sú zaradené v národnom zozname týchto lokalít obstaraným ministerstvom a prerokovaným
s ministerstvom pôdohospodárstva (ďalej len „národný zoznam").
(2)
Do národného zoznamu môžu byť zaradené len lokality, pre ktoré bol vypracovaný návrh
podľa § 54 ods. 12 písm. b).
(3)
Ministerstvo prerokuje s vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov dotknutých zamýšľanou
ochranou zaradenie navrhovaného územia európskeho významu do národného zoznamu; súčasťou
prerokovania je najmä odôvodnenie zaradenia lokality do národného zoznamu, vymedzenie
činností, na výkon ktorých je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody alebo výkon ktorých
je zakázaný podľa tohto zákona, a spôsob náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania
(§ 61).
(4)
Národný zoznam prerokúva vláda, ktorá ho po odsúhlasení zasiela Európskej komisii
na schválenie.
(5)
Národný zoznam, ktorý obsahuje názov lokality navrhovaného územia európskeho významu,
katastrálne územie, v ktorom sa lokalita nachádza, výmeru lokality, stupeň územnej
ochrany navrhovaného územia európskeho významu, podrobnosti o jeho územnej ochrane
a odôvodnenie návrhu ochrany, sa po jeho odsúhlasení vládou ustanoví všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje
najmä územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa
ochrany (§ 13 až 16).
(6)
Národný zoznam sa priebežne aktualizuje podľa stavu ochrany biotopov európskeho významu
a druhov európskeho významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia alebo
na základe návrhu Európskej komisie; ustanovenia odsekov 2 až 5 sa použijú rovnako.
Ak Európska komisia navrhne zaradiť do národného zoznamu lokalitu s výskytom prioritných
biotopov alebo prioritných druhov, ktorú na základe relevantných vedeckých informácií
považuje za dôležitú pre ich zachovanie alebo prežitie, takáto lokalita sa zaradí
do národného zoznamu aj v prípade, keď je návrh na jej zaradenie sporný, a to až do
vyriešenia sporu alebo do rozhodnutia Rady Európskej únie o tomto návrhu.
(7)
Navrhované územie európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom podľa
odseku 5 sa považuje za chránené územie vyhlásené podľa tohto zákona so stupňom ochrany
uvedenom v národnom zozname. Pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na životné
prostredie podľa osobitného predpisu,64) pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj inej činnosti podľa tohto zákona sa postupuje
v súlade so stupňom ochrany navrhovaného územia európskeho významu, tak ako vo vyhlásenom
chránenom území.
(8)
Ak sa navrhované územie európskeho významu nachádza na chránenom území [§ 17 ods. 1 písm. a) až f)] alebo v jeho ochrannom pásme s druhým až piatym stupňom ochrany, pričom stupeň ochrany
na navrhovanom území európskeho významu a na vyhlásenom chránenom území alebo v jeho
ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším
právnym predpisom.
(9)
Navrhované územia európskeho významu schválené Európskou komisiou vyhlási vláda za
chránené územie alebo zónu chráneného územia podľa tohto zákona najneskôr do šiestich
rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou. Pozemky územia európskeho
významu sa vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorým sa vyhlasuje chránené územie
alebo zóny chráneného územia, osobitne vyznačia.
§ 28
Európska sústava chránených území
(1)
Chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území
podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý
stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho
významu v ich prirodzenom areáli.
(2)
Akýkoľvek plán64a) alebo projekt,64b) ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených
území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len
„územie sústavy chránených území“) alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale
ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom
na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z
hľadiska cieľov jeho ochrany.
(3)
Každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt podľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ“),
je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody.
Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania
vplyvov podľa osobitného predpisu.64)
(4)
Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné
stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak
sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko
vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť
plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný
úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas
konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného
stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom
alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa
osobitného predpisu.64)
(5)
Plán alebo projekt možno schváliť alebo povoliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania
vplyvov podľa osobitného predpisu64) preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu územia sústavy chránených
území z hľadiska cieľov jeho ochrany (ďalej len „nepriaznivý vplyv na integritu územia“).
(6)
Plán alebo projekt, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na integritu územia, možno schváliť
alebo povoliť, len ak sa preukáže, že neexistujú iné alternatívne riešenia a musí
sa realizovať z naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane záujmov sociálnej
a ekonomickej povahy. V tomto prípade sa príjmu kompenzačné opatrenia potrebné na
zabezpečenie toho, že celková koherencia európskej sústavy chránených území bude ochránená.
(7)
Ak sa na území sústavy chránených území vyskytujú prioritné biotopy alebo prioritné
druhy, plán alebo projekt, ktorý môže mať nepriaznivý vplyv na integritu územia, sa
môže schváliť alebo povoliť len z takých naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu,
ktoré sa týkajú verejného zdravia a verejnej bezpečnosti ľudí alebo priaznivých dôsledkov
zásadného významu na životné prostredie a pri ďalších naliehavých dôvodoch vyššieho
verejného záujmu na základe stanoviska Európskej komisie.
(8)
O tom, či schválenie plánu, alebo povolenie projektu s nepriaznivým vplyvom na integritu
územia predstavuje naliehavý vyšší verejný záujem, rozhoduje vláda na základe návrhu,
ktorý predkladá ministerstvo na základe žiadosti ústredného orgánu štátnej správy,
do pôsobnosti ktorého schvaľovaný plán alebo povoľovaný projekt patrí. Súčasťou žiadosti
je informácia o rozsahu, lokalizácii navrhovaných kompenzačných opatrení a výške finančných
prostriedkov potrebných na ich realizáciu a stanovisko ministerstva k rozsahu a lokalizácii
navrhovaných opatrení uvedených v informácii; informáciu vyhotovuje navrhovateľ a
stanovisko vydáva ministerstvo na základe žiadosti navrhovateľa.
(9)
Návrh kompenzačných opatrení vypracúva na náklady navrhovateľa organizácia ochrany
prírody alebo odborne spôsobilá osoba (§ 55) v spolupráci s organizáciou ochrany prírody. K návrhu kompenzačných opatrení je
navrhovateľ povinný si vyžiadať súhlas ministerstva, a to ešte pred schválením alebo
povolením plánu alebo projektu.
(10)
Vykonanie kompenzačných opatrení je navrhovateľ povinný zabezpečiť na vlastné náklady
spravidla pred uskutočnením činnosti. Ak navrhovateľ nezabezpečí vykonanie kompenzačných
opatrení, môže ich vykonanie zabezpečiť ministerstvo alebo ním poverená organizácia
ochrany prírody na jeho náklady.
(11)
Podrobnosti o kompenzačných opatreniach ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 29
Výnimky z podmienok ochrany chránených území a ich ochranných pásiem
Zákaz činnosti v územiach s druhým až piatym stupňom ochrany a chránených vtáčích
územiach neplatí a súhlas na činnosť v prvom až piatom stupni ochrany sa nevyžaduje,
ak
a)
sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej
činnosti,
b)
ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené územie alebo jeho
ochranné pásmo, ktoré sa vykonávajú v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny
podľa § 54 ods. 2 písm. b),
c)
orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky alebo vydanie súhlasu,
vopred písomne určí, že činnosť je preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti
o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo,
d)
ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo majetku a o vykonávanie
úloh Horskou záchrannou službou podľa osobitného predpisu,64e)
e)
ide o bezprostredné ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou mocou, alebo
f)
sa činnosť vykonáva v súvislosti s ochranou štátnej hranice alebo jej správou.
§ 30
Zóny chránených území
(1)
Chránené územia možno na základe stavu ochrany biotopov členiť najviac na štyri zóny,
ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne.
(2)
Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných
hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a využívania
územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany
v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň ochrany v zóne D.
(3)
Zóny podľa odseku 2 možno členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti
chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch možno všeobecne
záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako
je pre príslušnú zónu určený podľa odseku 2.
(4)
Určením stupňa ochrany podľa zón alebo podzón sa nahrádzajú doterajšie stupne ochrany
ustanovené týmto zákonom (§ 17 ods. 4 až 8, § 18 ods. 2, § 19 ods. 2 a § 49 ods. 5 a 6) alebo všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým bolo chránené územie vyhlásené
(ustanovené).
(5)
Vyhlásenie jednotlivých zón a podzón chránených území vrátane stupňov ochrany, podrobnosti
o ich územnej ochrane a vymedzení hraníc ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
orgán oprávnený podľa tohto zákona na vyhlásenie (ustanovenie) chráneného územia.
Podrobnosťami o územnej ochrane sa určuje územná a časová doba uplatňovania zákazov
a obmedzení podľa uplatňovaného stupňa ochrany (§ 6, 13 až 16).
(6)
V zóne A a B môže ministerstvo povoliť výnimku zo zakázaných činností alebo z územnej
a časovej doby uplatňovania zákazov a obmedzení určených všeobecne záväzným právnym
predpisom podľa odseku 5, len ak ich vykonaním sa zabezpečí zachovanie alebo zlepšenie
stavu prírody a krajiny (§ 5 ods. 3).
(7)
Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A alebo B a nie je vo vlastníctve štátu a nedochádza
na ňom k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia ochrany prírody prenajať,
vykúpiť alebo zameniť na účel zabezpečenia celistvosti zóny. Na nájom, výkup alebo
zámenu takého pozemku sa primerane vzťahujú ustanovenia § 61a až 61c.
§ 31
Súkromné chránené územie a jeho ochranné pásmo
(1)
Vlastník takého pozemku, ktorý spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom pre chránený
areál (§ 21), prírodnú rezerváciu (§ 22) alebo prírodnú pamiatku (§ 23) a nebol vyhlásený za chránený podľa § 17 ods. 1, môže na základe predloženého projektu ochrany (§ 54 ods. 13) požiadať okresný úrad v sídle kraja o vyhlásenie súkromného chráneného areálu, súkromnej
prírodnej rezervácie alebo súkromnej prírodnej pamiatky (ďalej len „súkromné chránené
územie"). Ak to vyžaduje záujem ochrany súkromného chráneného územia, môže okresný
úrad v sídle kraja na základe žiadosti vlastníka vyhlásiť ochranné pásmo súkromného
chráneného územia spôsobom, akým sa podľa tohto zákona vyhlasuje ochranné pásmo príslušného
chráneného územia; ochranné pásmo možno vyhlásiť, iba ak je žiadateľ zároveň aj vlastníkom
pozemku navrhovaného ochranného pásma alebo ak vlastníci dotknutých pozemkov s vyhlásením
ochranného pásma súhlasia; súhlas vlastníkov zabezpečí žiadateľ.
(2)
Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany podľa odseku 1, okresný
úrad v sídle kraja ho vyhlási za súkromné chránené územie a jeho ochranné pásmo vyhláškou,
v ktorej sa ustanoví aj stupeň ochrany súkromného chráneného územia a podrobnosti
o územnej ochrane súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma vrátane ich
územnej a časovej doby platnosti. Zriadená ochrana sa zapíše v katastri nehnuteľností
formou poznámky.65)
(3)
V súkromnom chránenom území a v jeho ochrannom pásme môže platiť len stupeň ochrany
zodpovedajúci príslušnému chránenému územiu a jeho ochrannému pásmu podľa tohto zákona.
(4)
Vlastník pozemku, na ktorom bolo vyhlásené súkromné chránené územie a jeho ochranné
pásmo, je povinný ho označiť podľa § 52 ods. 3, a to do šiestich mesiacov odo dňa jeho vyhlásenia.
DRUHÁ HLAVA
DRUHOVÁ OCHRANA CHRÁNENÝCH RASTLÍN, CHRÁNENÝCH ŽIVOČÍCHOV, CHRÁNENÝCH NERASTOV A CHRÁNENÝCH
SKAMENELÍN
§ 32
Druhová ochrana
Druhovou ochranou chránených rastlín, chránených živočíchov, chránených nerastov a
chránených skamenelín (ďalej len „druhová ochrana") podľa tohto zákona sa rozumie
osobitná ochrana druhov rastlín, živočíchov, nerastov a skamenelín (ďalej len „chránený
druh") a obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a živočíchov.
§ 33
Chránené druhy
(1)
Druhy európskeho významu a druhy národného významu môže ministerstvo ustanoviť všeobecne
záväzným právnym predpisom za chránené rastliny a chránené živočíchy.
(2)
Nerasty a skameneliny významné z hľadiska ich zachovania, výskytu alebo vedeckého
poznania môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom za chránené
nerasty a chránené skameneliny.
(3)
Za chránené živočíchy sa podľa tohto zákona považujú aj všetky druhy voľne žijúcich
vtákov prirodzene sa vyskytujúcich na európskom území členských štátov Európskej únie.
(4)
Za chránené rastliny a chránené živočíchy sa považujú aj rastliny a živočíchy, ak
najmenej jeden z ich rodičov je chránenou rastlinou alebo chráneným živočíchom podľa
odseku 1 alebo je chránený podľa odseku 3 okrem poľovnej zveri.
(5)
Druhy podľa odsekov 1 a 2 sa považujú za chránené v rozsahu ustanovenom všeobecne
záväzným právnym predpisom, ktorým sa vydáva ich zoznam.
§ 34
Chránená rastlina
(1)
Chránenú rastlinu je zakázané
a)
úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo
voľnej prírode,
b)
držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
(2)
Zákaz podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahuje na chránenú rastlinu, ktorá nepochádza
z voľnej prírody, a chránenú rastlinu, pre ktorú bola vydaná výnimka podľa osobitného
predpisu.66)
(3)
Na nález chránenej rastliny v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním stavby
sa vzťahujú osobitné predpisy.67)
(4)
Podrobnosti o druhovej ochrane chránených rastlín ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 35
Chránený živočích
(1)
Chráneného živočícha je zakázané
a)
úmyselne odchytávať v jeho prirodzenom areáli,
b)
úmyselne zraňovať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli,
c)
úmyselne rušiť v jeho prirodzenom areáli, najmä v období hniezdenia, rozmnožovania,
výchovy mláďat, zimného spánku alebo migrácie,
d)
medzidruhovo krížiť vrátane krížencov,
e)
držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.
(2)
Zakázané je
a)
zbierať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť vajcia chráneného živočícha v jeho
prirodzenom areáli vo voľnej prírode alebo držať ich vrátane prázdnych vajec,
b)
odstraňovať alebo úmyselne poškodzovať alebo ničiť hniezda chráneného živočícha v
jeho prirodzenom areáli,
c)
poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chráneného živočícha
v jeho prirodzenom areáli.
(3)
Zákazy podľa odseku 1 písm. e) sa nevzťahujú na chráneného živočícha, ktorý nepochádza
z voľnej prírody a na chráneného živočícha, pre ktorého bola vydaná výnimka podľa
osobitného predpisu.66)
(4)
Zákaz podľa odseku 1 písm. a) a b) sa nevzťahuje na lov druhov vtákov uvedených v
osobitnom predpise68) mimo obdobia ich hniezdenia alebo rozmnožovania a v prípade sťahovavých druhov mimo
obdobia ich rozmnožovania alebo návratu na hniezdiská. Na tieto druhy vtákov, ktoré
môžu byť predmetom lovu, sa nevzťahuje zákaz držby a prepravy podľa odseku 1 písm.
e).
(5)
Zákaz podľa odseku 1 písm. e) sa nevzťahuje na druhy vtákov, ktorých zoznam vydá
ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom, ak boli nadobudnuté v súlade s
týmto zákonom.
(6)
Kto nájde chorého, zraneného, poškodeného alebo uhynutého chráneného živočícha, ktorý
nie je druhom podľa odseku 4 (ďalej len „celoročne chránený živočích“), v jeho prirodzenom
prostredí alebo ten, kto celoročne chráneného živočícha pochádzajúceho z voľnej prírody
náhodne odchytí, zraní alebo usmrtí, je povinný to bezodkladne oznámiť spolu s opisom
situácie, ako k jeho nálezu, zraneniu alebo usmrteniu došlo, organizácii ochrany prírody,
ktorá určí ďalšie nakladanie s ním. Ak je nálezom chránený živočích, ktorý je poľovnou
zverou, oznámi nález okresnému úradu.
(7)
Úhyn chráneného živočícha vybraného druhu držaného v ľudskej opatere a príčinu jeho
úhynu je jeho držiteľ povinný preukázať potvrdením veterinárneho lekára.
(8)
Na nález chráneného živočícha v súvislosti s prípravou alebo uskutočňovaním stavby
sa vzťahujú osobitné predpisy.67)
(9)
Podrobnosti o druhovej ochrane chránených živočíchov, o evidencii chorých, poranených,
poškodených, uhynutých a náhodne odchytených alebo usmrtených chránených živočíchov
a zoznam vybraných druhov chránených živočíchov, ktorých úhyn sa preukazuje podľa
odseku 7, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 36
Zakázané metódy a prostriedky odchytu a usmrcovania chráneného živočícha
(1)
Pri odchyte a usmrcovaní chráneného živočícha je zakázané používať
a)
metódy a nevýberové prostriedky, ktoré môžu spôsobiť miestne vymiznutie alebo ohrozenie
populácií jeho druhu,
b)
akékoľvek formy odchytu a zabíjania z dopravných prostriedkov.
(2)
Zoznam zakázaných metód a prostriedkov odchytu a usmrcovania chránených živočíchov
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 37
Obmedzenie využívania vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov
V záujme zachovania priaznivého stavu ochrany vybraných druhov rastlín a vybraných
druhov živočíchov, ktoré nie sú chránenými rastlinami ani chránenými živočíchmi, možno
pre tieto druhy ustanoviť vybrané podmienky druhovej ochrany podľa § 34 až 36. Zoznam vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, vybraných ustanovení
druhovej ochrany podľa § 34 až 36 a podrobnosti o nich vrátane ich územnej a časovej doby platnosti ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s ministerstvom pôdohospodárstva.
§ 38
Chránený nerast a chránená skamenelina
(1)
Chránený nerast a chránenú skamenelinu je zakázané poškodzovať a ničiť.
(2)
Na zber a spracúvanie chráneného nerastu a chránenej skameneliny, ako aj na obchodovanie
s nimi je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody.
(3)
Nález chráneného nerastu alebo chránenej skameneliny je nálezca alebo osoba zodpovedná
za vykonávanie prác, pri ktorých došlo k nálezu, povinná oznámiť bezodkladne orgánu
ochrany prírody.
(4)
Orgán ochrany prírody, ktorému bol nález oznámený, vydá nálezcovi na jeho požiadanie
potvrdenie o oznámení nálezu a zabezpečí opatrenia potrebné na ochranu nálezu.
(5)
Ochrana sa zabezpečuje na mieste prirodzeného nálezu. Ak hrozí nebezpečenstvo poškodenia
alebo zničenia nálezu v dôsledku prírodných vplyvov alebo ľudskej činnosti, zabezpečí
sa jeho ochrana odberom z miesta prirodzeného nálezu a uložením v zbierke štátneho
múzea s prírodovedeckým zameraním.
(6)
Odber podľa odseku 5 môžu vykonávať iba právnické osoby a fyzické osoby, ktorých
činnosť je zameraná na vyhľadávanie, výskum, prieskum, ťažbu, zber, poznávanie alebo
ochranu nerastov a skamenelín, a to na základe osobitného oprávnenia vydaného orgánom
ochrany prírody.
(7)
Ak chránenému nerastu alebo chránenej skameneline hrozí poškodenie, odcudzenie alebo
zničenie, alebo ak by zabezpečenie jeho ochrany ohrozovalo plynulý chod prevádzkovej
činnosti podnikateľa alebo právnickej osoby, je nálezca povinný vykonať jeho šetrný
odber.
(8)
Ak orgán ochrany prírody písomne neuplatní u nálezcu právo na vydanie nálezu v lehote
troch mesiacov odo dňa jeho oznámenia, stáva sa jeho vlastníkom nálezca. V opačnom
prípade má nálezca právo na nálezné do výšky desať percent spoločenskej hodnoty nálezu.
Nálezca má právo aj na náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti
s nálezom. O náleznom a náhrade bezodkladne rozhodne orgán ochrany prírody. Nárok
na nálezné a náhradu nevyhnutných nákladov zanikne, ak ho nálezca neuplatní do šiestich
mesiacov odo dňa nálezu.
(9)
Na nález chráneného nerastu a chránenej skameneliny v súvislosti s terénnymi úpravami
alebo uskutočňovaním stavby sa vzťahujú osobitné predpisy.67)
(10)
Podrobnosti o ochrane a odbere chránených nerastov a chránených skamenelín a o ich
spoločenskom ohodnocovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 39
Vývoz chráneného nerastu a chránenej skameneliny
Chránený nerast a chránenú skamenelinu možno vyviezť len so súhlasom ministerstva.
§ 40
Výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných
druhov živočíchov
(1)
Zákaz činnosti vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom
živočíchov (§ 34 až 38) neplatí, ak orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred
písomne určí, že činnosť je potrebná na zabezpečenie starostlivosti o chránené druhy,
vybrané druhy rastlín, vybrané druhy živočíchov alebo ich biotopy; ustanovenia odsekov
2 a 4 sa použijú rovnako. Zákaz činnosti podľa § 34 ods. 1 písm. a) (zákaz vykopávať alebo ničiť chránenú rastlinu), § 35 ods. 2 písm. b) a c) neplatí, ak ide o činnosť súvisiacu s vykonávaním činnosti, ktorá
a)
bola povolená v rámci územnej ochrany orgánom ochrany prírody, pričom sa v konaní
preukázalo, že činnosť nebude mať negatívny vplyv na populáciu dotknutého druhu a
zároveň
(2)
Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov,
vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky
a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého
stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.
(3)
Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a)
v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b)
pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove
rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov,
aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku,
c)
v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje
na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného
záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré
majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie,
d)
na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia
do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto
účely,
e)
na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok,
na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.
(4)
Rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje
a)
určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka,
b)
prostriedky, zariadenia alebo metódy povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie
dotknutých druhov,
c)
podmienky možného rizika a časové a miestne okolnosti, za ktorých možno vykonávať
činnosť povolenú výnimkou,
d)
spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,
e)
ďalšie podmienky výkonu činnosti povolenej výnimkou určené podľa § 82 ods. 12.
§ 41
Evidencia chránených rastlín a chránených živočíchov
(1)
Kto má v držbe chránené rastliny a chránené živočíchy, mimo prirodzeného výskytu
v biotopoch, je povinný viesť o nich evidenciu podľa tohto zákona, ak ju nevedie podľa
osobitného predpisu.68b)
(2)
Evidenciu chránených rastlín, tvorí
a)
evidenčný zoznam chránených rastlín (ďalej len „evidenčný zoznam"),
b)
písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených rastlín; obsahuje
najmä
1.
obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej
osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo
trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec nadobudnutý,
2.
vedecké meno druhu jedinca,
3.
počet nadobudnutých chránených rastlín a spôsob ich nadobudnutia,
4.
údaje preukazujúce pôvod chránených rastlín podľa § 42 ods. 1,
5.
dátum nadobudnutia jedinca chránenej rastliny, napríklad dátum, keď bol jedinec odobratý
z voľnej prírody alebo umelo rozmnožený.
(3)
Evidenciu podľa odseku 2 písm. a) vedie ten, kto má v držbe živé jedince chránených
rastlín. Evidenčný zoznam predkladá okresnému úradu raz ročne do 31. januára na overenie
a potvrdenie správnosti vedenia evidencie za predchádzajúci kalendárny rok. Evidenčné
číslo v evidenčnom zozname určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany prírody
na základe písomnej žiadosti držiteľa chránenej rastliny.
(4)
Evidenciu podľa odseku 2 písm. b) vedú držitelia ostatných chránených rastlín.
(5)
Evidenciu živých chránených živočíchov, tvorí
a)
druhová karta chráneného živočícha a jeho vývinových štádií (ďalej len „druhová karta"),
b)
kniha držby a chovu chráneného živočícha v ľudskej opatere (ďalej len „kniha chovu").
(6)
Evidenciu chránených živočíchov, a o ktorých sa nevedie evidencia podľa odseku 5,
tvorí písomný doklad preukazujúci spôsob nadobudnutia a pôvod chránených živočíchov,
ktorý obsahuje najmä
a)
obchodné meno podnikateľa, názov právnickej osoby alebo meno a priezvisko fyzickej
osoby a adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo
trvalého pobytu fyzickej osoby, od ktorých bol jedinec nadobudnutý,
b)
vedecké meno druhu jedinca,
c)
počet nadobudnutých chránených živočíchov a spôsob ich nadobudnutia,
d)
údaje preukazujúce pôvod chránených živočíchov podľa § 42 ods. 1,
e)
dátum nadobudnutia jedinca chráneného živočícha, napríklad dátum, keď bol jedinec
odobratý z voľnej prírody alebo umelo odchovaný.
(7)
Evidenciu podľa odseku 5 písm. a) vedú o živých plazoch, vtákoch a cicavcoch ich
držitelia; ak sú držiteľmi podnikatelia, ktorí tieto živočíchy kupujú alebo predávajú,
sú povinní druhové karty vedené o takých živočíchoch v záhlaví označiť slovom „obchod".
(8)
Každú zmenu v druhovej karte oznamuje ten, kto ju vedie, okresnému úradu raz ročne
do 31. januára za predchádzajúci kalendárny rok písomne doručením kópie druhovej karty
s vyznačenou zmenou alebo osobitného listu.
(9)
Evidenciu podľa odseku 5 písm. b) vedú o živých bezstavovcoch, rybách a obojživelníkoch
ich držitelia. Títo držitelia predkladajú knihu chovu okresnému úradu raz ročne do
31. januára na overenie a potvrdenie správnosti vedenia evidencie za predchádzajúci
kalendárny rok. Evidenčné číslo v knihe chovu určuje ministerstvom poverená organizácia
ochrany prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného živočícha.
(10)
Múzeá s prírodovedným zameraním pri zbierkovej činnosti vedú evidenciu chránených
rastlín a chránených živočíchov iba podľa osobitného predpisu.69)
(11)
Botanické záhrady, arboréta, vysoké školy s prírodovedným zameraním a stredné školy
s prírodovedným zameraním, Slovenská akadémia vied a ďalšie vedecké inštitúcie, ktoré
vykonávajú vedeckovýskumnú činnosť, každoročne najneskôr do konca marca nasledujúceho
roka odovzdajú príslušnému okresnému úradu zoznam držaných alebo pestovaných chránených
rastlín alebo držaných alebo chovaných v ľudskej opatere chránených živočíchov, ktorý
obsahuje najmä
a)
názov výskumnej úlohy, v ktorej rámci sa zber alebo odchyt chránených druhov uskutočnil,
b)
meno riešiteľa výskumnej úlohy,
c)
zoznam chránených druhov, ich počet, lokalitu, kde boli zbierané alebo odchytené,
d)
zoznam inak nadobudnutých jedincov chránených druhov.
(12)
Držiteľ chránených druhov, ktorý je povinný uviesť v evidencii podľa tohto zákona
údaje o totožnosti nového držiteľa jedinca, je oprávnený od neho vyžadovať preukázanie
totožnosti;70) bez preukázania totožnosti nemôže pôvodný držiteľ jedinca chráneného druhu odovzdať.
(13)
Vedenie evidencie o chránených druhoch sa považuje za jej vedenie podľa tohto zákona,
len ak sú v nej uvedené úplné a pravdivé údaje; za neúplné a nepravdivé údaje sa nepovažujú
zrejmé chyby v písaní a počítaní. Odo dňa prvého uvedenia neúplného alebo nepravdivého
údaja v evidencii, sa táto nepovažuje za evidenciu vedenú podľa tohto zákona.
(14)
Kto má v držbe chránené druhy, mimo prirodzeného výskytu v biotopoch, je povinný
a)
na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68
1.
preukázať svoju totožnosť platným dokladom totožnosti,70)
2.
predložiť evidenciu o chránených druhoch podľa tohto zákona,
3.
umožniť mu vykonať podrobnú identifikáciu a označenie jedinca chránených druhov,
4.
preukázať spôsob nadobudnutia jedinca chránených druhov,
b)
uchovávať evidenciu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu.
(15)
Podrobnosti o vedení evidencie a obsah a vzory evidenčného zoznamu, druhovej karty
a knihy chovu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 42
Preukázanie pôvodu chránených rastlín a chránených živočíchov
(1)
Kto má v držbe chránené rastliny alebo chránené živočíchy, mimo prirodzeného výskytu
v biotopoch, je povinný na požiadanie orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68 preukázať, že takýto jedinec
a)
pochádza z voľnej prírody alebo
b)
je z potomstva prvej generácie, alebo
c)
je z potomstva druhej generácie a potomstva ďalších generácií, alebo
d)
je zaisteným, prepadnutým, zhabaným alebo nájdeným jedincom
(ďalej len „pôvod").
(2)
Držiteľ jedinca chráneného druhu, na ktorého držbu sa nevzťahuje zákaz podľa tohto
zákona, je povinný preukázať pôvod
a)
výnimkou na získanie jedinca chráneného druhu z voľnej prírody podľa tohto zákona,
b)
preukazom o pôvode chráneného živočícha (ďalej len „preukaz o pôvode") alebo
c)
iným písomným dokladom, ktorý musí obsahovať najmenej náležitosti podľa § 41 ods. 2 písm. b) alebo § 41 ods. 6.
(3)
Písomný doklad podľa odseku 2 písm. c) možno predložiť, iba ak sa na jedinca chráneného
druhu nevzťahuje povinnosť mať doklad podľa písmena a) alebo b).
(4)
Držiteľ živých plazov, vtákov a cicavcov je povinný zabezpečiť a vyplniť preukaz
o ich pôvode.
(5)
Evidenčné číslo v preukaze o pôvode určuje ministerstvom poverená organizácia ochrany
prírody na základe písomnej žiadosti držiteľa chráneného živočícha.
(6)
Pôvod chráneného živočícha v preukaze o pôvode určuje okresný úrad na základe písomných
podkladov predložených držiteľom jedinca chráneného živočícha
a)
po predložení
1.
výnimky ministerstva na odchyt alebo zber daného jedinca chráneného živočícha z voľnej
prírody kódom „W",
2.
dokladu o tom, že chránený živočích sa stal vlastníctvom štátu, kódom „I", ktorý
sa používa spolu s iným kódom, napríklad „I/W"; pri posudzovaní pôvodu potomstva je
určujúcim kód uvedený za lomkou,
b)
kódom „N", ak
1.
ide o chráneného živočícha, ktorý nebol chránený do nadobudnutia účinnosti tohto
zákona,
2.
držiteľ začal viesť o ňom evidenciu v lehote podľa § 104 ods. 6 a
3.
nemožno mu určiť pôvod podľa písmena a), c) a d),
c)
kódom „F", ak aspoň jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm.
a) uvedený pôvod „W" a ani jeden z nich nemá pôvod „N",
d)
kódom „C", ak ani jeden z rodičov nemá v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm.
a) a b) uvedený pôvod „W" ani „N",
e)
kódom „N/F", ak jeden z rodičov má v preukaze o pôvode vydanom v súlade s písm. b)
uvedený pôvod „N"; pri posudzovaní pôvodu potomstva je určujúcim kód uvedený za lomkou
alebo
f)
v súlade so stanoviskom ministerstva, ak držiteľ predloží iný písomný doklad, ako
je uvedený v písmenách a) až e), alebo ak jeden z rodičov má uvedený v preukaze o
pôvode vydanom pred účinnosťou tohto zákona neznámy pôvod.
(7)
Okresný úrad určí pôvod do 30 dní od doručenia kompletných podkladov podľa odseku
6 písm. a) až e) a v prípade podľa odseku 6 písm. f) do 60 dní od doručenia žiadosti
o určenie pôvodu a potvrdí preukaz o pôvode odtlačkom pečiatky okresného úradu a podpisom
zodpovedného zamestnanca. Ak nemožno určiť pôvod jedinca chráneného živočícha podľa
odseku 6, okresný úrad preukaz o pôvode nepotvrdí.
(8)
Preukaz o pôvode je neplatný, ak
a)
nie je potvrdený odtlačkom pečiatky okresného úradu a podpisom zodpovedného zamestnanca
alebo
b)
sa preukáže, že
1.
pôvod jedinca chráneného živočícha bol určený v rozpore s odsekom 6, alebo
2.
bol vydaný na základe nepravdivých údajov.
(9)
Držiteľ neplatného preukazu o pôvode je povinný bezodkladne odovzdať jeho originál
na písomnú výzvu orgánu ochrany prírody podľa § 65 až 68.
(10)
Na akýkoľvek iný doklad, ktorý bol vydaný na základe neplatného preukazu o pôvode
sa neprihliada.
(11)
Nový preukaz o pôvode jedincov chránených živočíchov, na ktoré už bol raz vydaný
neplatný preukaz, možno vydať, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy nevyhnutné
na preukázanie pôvodu podľa odseku 6.
(12)
Pri každom prevode jedinca chráneného živočícha je pôvodný držiteľ povinný odovzdať
novému držiteľovi spolu s jedincom chráneného živočícha aj originál preukazu o pôvode.
Nový držiteľ je povinný nadobudnúť jedinca chráneného živočícha len spolu s preukazom
o pôvode. Preukaz o pôvode sprevádza jedinca chráneného živočícha pri každom jeho
premiestnení. Pri strate alebo krádeži jedinca chráneného živočícha jeho posledný
držiteľ je povinný bezodkladne doručiť originál preukazu o pôvode okresnému úradu
príslušnému podľa jeho miesta trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania.
(13)
Preukaz o pôvode potvrdený podľa odseku 7 je verejnou listinou.
(14)
Ustanovenia podľa odsekov 1 až 13 sa nevzťahujú na chránené rastliny a chránené živočíchy,
na ktoré sa vzťahuje preukazovanie pôvodu podľa osobitného predpisu.68b)
(15)
Obsah a vzor preukazu o pôvode a postup pri zabezpečovaní a vypĺňaní preukazu o pôvode
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 43
Nezameniteľné označenie chráneného živočícha
(1)
Držiteľ živého jedinca chráneného živočícha ustanoveného podľa odseku 5 je povinný
ho nezameniteľne označiť pod dohľadom zamestnanca okresného úradu alebo ním poverenej
organizácie ochrany prírody, ak okresný úrad neurčí inak. Náklady na nezameniteľné
označenie jedinca chráneného živočícha znáša ten, kto ho má v držbe.
(2)
Pri strate alebo znehodnotení nezameniteľného označenia je držiteľ jedinca chráneného
živočícha povinný o tom bezodkladne písomne informovať okresný úrad. Opätovné označenie
jedinca chráneného živočícha sa vykonáva podľa odseku 1. O novom nezameniteľnom označení
jedinca chráneného živočícha vedie okresný úrad osobitnú evidenciu a bezodkladne informuje
orgán ochrany prírody podľa § 66.
(3)
Nezameniteľné označenie uhynutého alebo usmrteného jedinca chráneného živočícha sa
nesmie znovu použiť na označenie jedinca chráneného živočícha s výnimkou prípadu,
ak sa uhynutý alebo usmrtený jedinec chráneného živočícha ponecháva ako dermoplastický
preparát vcelku.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na chráneného živočícha, na ktorého sa vzťahuje
povinnosť jeho nezameniteľného označenia podľa osobitného predpisu.66)
(5)
Spôsoby nezameniteľného označovania, lehoty na označovanie, zoznam druhov, ktoré
sa nezameniteľne označujú, prípady, keď sa nezameniteľné označenie nevykonáva a iné
podrobnosti o nezameniteľnom označovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 44
Zoologická záhrada
(1)
Zoologická záhrada je stále zariadenie na držbu živočíchov a ich chov v ľudskej opatere
na účel ich vystavovania verejnosti najmenej sedem dní v roku vrátane zariadenia na
držbu a predvádzanie živočíchov z radu veľrybotvarých (delfinárium) a zariadenia na
chov plazov, obojživelníkov a ďalších živočíchov z taxonomicky nižších skupín v sklenených
alebo podobných chovných zariadeniach (terárium). Za zoologickú záhradu sa nepovažujú
a)
cirkusy a im podobné zariadenia,
b)
obchody so živočíchmi,
c)
akváriá ako zariadenia na chov rýb a ďalších vodných živočíchov nižších skupín, ak
ich prevádzkovatelia nie sú držiteľmi súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady podľa
tohto zákona,
d)
zariadenia na držbu živočíchov a ich chov v ľudskej opatere, v ktorých sa nevystavujú
na verejnosti cicavce v množstve väčšom ako 30 jedincov z 15 druhov alebo vtáky v
množstve väčšom ako 50 jedincov z 15 druhov okrem delfinárií,
e)
zariadenia na záchranu chránených živočíchov podľa § 45.
(2)
Na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady je potrebný súhlas orgánu ochrany
prírody; súhlas sa vydáva na čas určitý, najviac na štyri roky.
(3)
Názov „zoologická záhrada", „zoo", „zoopark", „zoosafari" alebo „delfinárium" môžu
používať iba zariadenia, ktoré majú súhlas podľa odseku 2.
(4)
Súhlas podľa odseku 2 vydáva orgán ochrany prírody na základe žiadosti žiadateľa,
ktorým je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem o prevádzkovanie zoologickej
záhrady. Žiadosť obsahuje
a)
identifikačné údaje žiadateľa, a to: obchodné meno podnikateľa, názov právnickej
osoby alebo meno a priezvisko fyzickej osoby, identifikačné číslo (IČO) alebo rodné
číslo, adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa, sídla právnickej osoby alebo
trvalého pobytu fyzickej osoby,
b)
názov a umiestnenie zoologickej záhrady,
c)
právnu formu žiadateľa,
d)
označenie vlastníka (zriaďovateľa) zoologickej záhrady, ak nie je totožný so žiadateľom,
a údaje o ňom podľa písmen a) a c),
e)
základné ekonomické údaje o zoologickej záhrade za tri prechádzajúce kalendárne roky,
najmä príjmy (výnosy), výdavky (náklady), ekonomická sebestačnosť, hodnota majetku,
dotácie zo štátnych a verejných zdrojov, dotácie z iných zdrojov, počet návštevníkov;
ak zoologická záhrada existuje kratšiu dobu, uvedú sa údaje za túto dobu; ak ide o
novozriaďovanú zoologickú záhradu, uvedú sa predpokladané údaje na jeden rok,
f)
zoznam živočíchov, ktoré sú alebo budú v zoologickej záhrade držané, spracovaný podľa
jednotlivých radov,
g)
prehľad účasti na aktivitách uvedených v odseku 5 písm. a) prvom a druhom bode; novozriaďované
zoologické záhrady uvedú plánovanú účasť na týchto aktivitách,
h)
údaje a doklady preukazujúce splnenie podmienok na vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej
záhrady, najmä stanovisko Štátnej veterinárnej a potravinovej správy71) potvrdzujúce splnenie podmienok podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho bodu.
(5)
Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie zoologickej záhrady možno vydať, len ak
a)
žiadateľ o vydanie súhlasu preukáže a orgán ochrany prírody miestnou ohliadkou overí,
že žiadateľ
1.
sa zúčastňuje na výskume zameranom na ochranu druhov, odborných školeniach a tréningoch
venovaných rozvoju skúseností a zručností potrebných na zachovanie druhu, na výmene
informácií vo vzťahu k ochrane druhov živočíchov alebo na chove v ľudskej opatere
chránených živočíchov, na ich odborne zaistenej reintrodukcii alebo repatriácii do
voľnej prírody s cieľom uchovať biologickú rozmanitosť,
2.
uskutočňuje výchovu verejnosti k ochrane prírody a biologickej rozmanitosti, a to
najmä poskytovaním informácií o vystavených druhoch, ich prirodzenom prostredí a úlohe
v ekosystémoch,
3.
drží živočíchy v podmienkach, ktoré uspokojujú ich biologické, fyziologické a etologické
potreby a vytvárajú predpoklady na ďalšie zachovanie druhu, a to najmä vytvorením
druhovo špecifických chovných podmienok a priestorov s druhovo špecifickým obohatením,
4.
má pre držané živočíchy zabezpečený program preventívnej a liečebnej veterinárnej
starostlivosti a podávania potravy,
5.
má zariadenie na držbu živočíchov zabezpečené pred ich únikom a proti vniknutiu vonkajších
škodlivých a nebezpečných organizmov, šíreniu parazitov, nákazlivých chorôb a organizmov,
6.
vedie o držaných chránených živočíchoch evidenciu podľa § 41,
b)
žiadateľ o vydanie súhlasu je dôveryhodnou osobou,
c)
vydanie súhlasu odporučí vo svojom stanovisku Komisia pre zoologické záhrady (ďalej
len „komisia").
(6)
Za dôveryhodnú osobu sa na účely odseku 5 písm. b) považuje žiadateľ,
a)
ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia
životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti;72) u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu, a
b)
ktorému nebola uložená pokuta alebo iná sankcia za porušenie povinností podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu68b) v období dvoch rokov pred podaním žiadosti.
(7)
Skutočnosti podľa odseku 6 písm. a) sa preukazujú výpisom z registra trestov nie
starším ako tri mesiace, alebo ak ide o cudzinca obdobným potvrdením o bezúhonnosti
vydaným príslušným orgánom štátu jeho trvalého pobytu alebo orgánom štátu, kde sa
obvykle zdržiava; ak tieto dokumenty príslušné štáty nevydávajú, nahradí ich fyzická
osoba čestným vyhlásením.
(8)
Úlohou komisie je
a)
preskúmavať a posudzovať obsah podaných žiadostí o vydanie súhlasu podľa odseku 2
z hľadiska splnenia podmienok podľa odseku 5 písm. a),
b)
pripravovať stanoviská ako odborný podklad na vydávanie súhlasu ministerstva podľa
odseku 2,
c)
pripravovať stanoviská k uzavretiu zoologickej záhrady alebo jej časti podľa odseku
14,
a to do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti ministerstva o ich vydanie.
(9)
Komisiu zriaďuje ministerstvo. Členov komisie vymenúva a odvoláva minister životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „minister životného prostredia") v spolupráci
s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Členom komisie je aj zástupca občianskeho
združenia, ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok
je ochrana zvierat. Za člena komisie môže byť vymenovaná fyzická osoba s ukončeným
vysokoškolským vzdelaním v odbore veterinárny lekár alebo fyzická osoba s iným ukončeným
vysokoškolským vzdelaním príslušného smeru. Štatút a rokovací poriadok komisie, v
ktorom sa podrobne upraví postavenie a činnosť komisie, vydá minister životného prostredia.
(10)
Ak žiadateľ nemôže splniť niektorú z podmienok uvedených v odseku 5 písm. a) a ku
dňu podania žiadosti o vydanie súhlasu písomne potvrdí, že uvedenú podmienku splní
do dvoch rokov odo dňa podania žiadosti, súhlas podľa odseku 2 možno vydať najviac
na dva roky, ak nesplnením podmienok nie je ohrozené plnenie hlavného poslania zoologickej
záhrady.
(11)
Súhlas podľa odseku 2 obsahuje najmä
a)
názov a umiestnenie zoologickej záhrady,
b)
právnu formu žiadateľa,
c)
identifikačné údaje žiadateľa [odsek 4 písm. a)],
d)
identifikačné údaje zriaďovateľa [odsek 4 písm. a)] a jeho právnu formu, ak nie je
totožný so žiadateľom,
e)
čas platnosti súhlasu,
f)
v prípade odkladu plnenia podmienok podľa odseku 10 lehotu, v ktorej má byť tá-ktorá
podmienka splnená spolu s jej konkretizáciou.
(12)
Prevádzkovateľ zoologickej záhrady musí spĺňať podmienky podľa odseku 5 písm. a)
počas celej doby prevádzkovania okrem prípadov uvedených v odsekoch 10 a 13.
(13)
Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady neplní podmienky podľa odseku 5 písm. a) alebo
podmienky v súhlase na jej zriadenie a prevádzkovanie určené podľa § 82 ods. 12, orgán ochrany prírody môže určiť lehotu, v ktorej musia byť podmienky splnené; lehota
nesmie byť dlhšia ako dva roky. Ak orgán ochrany prírody lehotu neurčí, uplatní postup
podľa odseku 14.
(14)
Ak prevádzkovateľ zoologickej záhrady nesplní podmienky na jej zriadenie a prevádzkovanie,
a to ani po uplynutí lehoty, ak bola určená podľa odseku 13, orgán ochrany prírody
zoologickú záhradu alebo jej časť uzavrie pre verejnosť a súhlas na jej zriadenie
a prevádzkovanie zmení, ak sa uzavretie týka len časti zoologickej záhrady, alebo
ho zruší (§ 89 ods. 1). Na uzavretie zoologickej záhrady alebo jej časti sa vyžadujú stanoviská Štátnej
veterinárnej a potravinovej správy a komisie, ktoré posúdia, či zoologická záhrada
spĺňa podmienky podľa odseku 5 písm. a).
(15)
Po uzavretí zoologickej záhrady alebo jej časti pre verejnosť má zriaďovateľ naďalej
povinnosť zabezpečiť riadnu starostlivosť o živočíchy a ich vhodné umiestnenie v súlade
s osobitnými predpismi.73)
(16)
Na prevádzkovateľa zoologickej záhrady neplatí zákaz podľa § 35 ods. 1 písm. e) a zákaz držby podľa § 35 ods. 2 písm. a), ak sa chránené živočíchy použijú na ich odborne zaistenú reintrodukciu alebo repatriáciu
do voľnej prírody s cieľom uchovať biologickú rozmanitosť.
(17)
Podrobnosti o podmienkach podľa odseku 5 písm. a) tretieho až piateho bodu ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.
§ 45
Zariadenia na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov
(1)
Zariadeniami na záchranu chránených rastlín a chránených živočíchov sú
a)
botanické záhrady,
b)
arboréta,
c)
chovné stanice,
d)
rehabilitačné stanice,
e)
záchytné strediská.
(2)
Na zriadenie a prevádzkovanie zariadení podľa odseku 1 písm. a) až c) a na prevádzkovanie
rehabilitačnej stanice sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.
(3)
Botanické záhrady a arboréta sú zariadenia, ktoré
a)
sa špecializujú na pestovanie vybraných druhov ohrozených, zriedkavých, vzácnych
alebo inak významných chránených rastlín so zameraním na
1.
štúdium biologických vlastností a nárokov druhov s využitím výsledkov štúdií pri
ochrane ich populácií v prírodnom prostredí,
2.
štúdium možností návratu pestovanej populácie do prírodného prostredia,
3.
tvorbu genofondových zbierok chránených rastlín,
4.
uchovanie existujúcich druhov v umelých podmienkach v prípade ich vyhynutia alebo
vyhubenia v prírodnom prostredí,
b)
získavajú semená a rastlinný materiál chránených rastlín,
c)
realizujú vzdelávanie a výchovu obyvateľstva so zameraním na ochranu chránených rastlín.
(4)
Súhlas na zriadenie a prevádzkovanie botanickej záhrady alebo arboréta možno vydať,
ak sa v tomto zariadení držia rastliny získané v súlade s týmto zákonom a osobitným
predpisom.68b)
(5)
Botanické záhrady a arboréta poskytujú odbornú pomoc orgánu ochrany prírody a iným
orgánom štátnej správy.
(6)
Chovné stanice sú zariadenia, ktoré
a)
sa zriaďujú na účel záchrany druhovej rozmanitosti, genetickej variability, obnovy
a posilňovania stability populácií chránených živočíchov,
b)
slúžia aj na umiestnenie počas nevyhnutnej doby potrebnej na ošetrenie, ktorá nepresiahne
tri mesiace a na zabezpečenie prvotného veterinárneho ošetrenia chorých, poranených
alebo inak poškodených živočíchov, ktoré sú neschopné samostatného života v prírodnom
prostredí.
(7)
Rehabilitačné stanice sú zariadenia zriadené štátom podľa osobitného predpisu,74) ktoré
a)
sa zriaďujú na účel uvedený v odseku 6 písm. a),
b)
sú určené na umiestnenie živočíchov, ktorých zdravotný stav alebo poškodenie si vyžaduje
dlhodobejšiu rehabilitáciu a prípravu na návrat do prírodného prostredia.
(8)
Orgán ochrany prírody vydá súhlas na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a
súhlas na prevádzkovanie rehabilitačnej stanice, ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu prevádzkovateľa tohto zariadenia je dôveryhodný (§ 44 ods. 6 a 7) a ak v tomto zariadení
a)
sú vhodné chovné priestory,73) najmä ubikácie, výbehy, voliéry, akváriá a teráriá, ktoré zodpovedajú biologickým,
fyziologickým a etologickým potrebám konkrétneho druhu a umožňujú primeranú starostlivosť
o živočícha,
b)
je zabezpečená veterinárna starostlivosť o živočíchy,75)
c)
je zamestnávaná aspoň jedna osoba so stredoškolským vzdelaním príslušného odboru,
ktorá má najmenej päťročnú prax v chove príslušnej skupiny živočíchov,
d)
sú splnené podmienky ustanovené osobitnými predpismi.76)
(9)
Po prvotnom veterinárnom ošetrení sa živočíchy umiestnené v chovnej stanici, ktoré
sú schopné samostatného života, navrátia do prírodného prostredia a tie, ktoré sú
dočasne alebo trvalo neschopné samostatného života, sa premiestnia do rehabilitačnej
stanice alebo iného chovného zariadenia, napríklad na účel záchranného chovu.
(10)
Záchytné strediská sú zariadenia určené na umiestnenie zhabaných, prepadnutých alebo
zaistených chránených rastlín a chránených živočíchov, ako aj na umiestnenie ostatných
chránených rastlín a chránených živočíchov, ktoré sa stali vlastníctvom štátu. Záchytné
strediská určuje ministerstvo po dohode s ich vlastníkom.
(11)
Názov „botanická záhrada", „arborétum", „chovná stanica" alebo „rehabilitačná stanica"
môžu používať iba zariadenia, ktoré majú príslušný súhlas podľa odseku 4 alebo 8;
názov „záchytné stredisko" môže používať iba zariadenie určené podľa odseku 10.
(12)
Zariadenia, na ktorých zriadenie a prevádzkovanie je potrebný súhlas podľa odseku
2, musia spĺňať príslušné podmienky ustanovené v odsekoch 3 až 8 počas celej doby
prevádzkovania.
(13)
Na zariadenia podľa odsekov 6, 7 a 10 neplatia zákazy držby a prepravy podľa § 34 ods. 1 písm. b) a § 35 ods. 1 písm. e) a zákaz držby podľa § 35 ods. 2 písm. a) v súvislosti s plnením ich úloh podľa tohto zákona.
TRETIA HLAVA
OCHRANA DREVÍN
Práva a povinnosti pri ochrane drevín
§ 46
Ustanovenia § 47 až 49 sa použijú, ak sa na drevinu nevzťahujú ustanovenia o chránených rastlinách (§ 32 až 34).
§ 47
(1)
Zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.
(2)
Vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný
sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy
dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi
pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní.
(3)
Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje
inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení
ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom
vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca
alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.
(4)
Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje
a)
na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé
krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m2,
b)
pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak
sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu,
c)
na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v
záhradách76a) a záhradkárskych osadách,
d)
pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej
hrozbe vzniku značnej škody77) na majetku,
e)
ak oprávnenie alebo povinnosť výrubu vyplýva z osobitných predpisov,78)
f)
ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú
časť prírody a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody,
g)
ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný
na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,
h)
na dreviny inváznych druhov podľa § 7b ods. 2,
i)
na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným
predpisom78a) a plantáže vianočných stromčekov a okrasných drevín,
j)
na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný
[§ 15 ods. 1 písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)].
(5)
Ustanovenie odseku 4 písm. a) sa nepoužije v prípade, ak drevina rastie na území
s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch alebo ako súčasť verejnej zelene.
(6)
Ten, kto z dôvodov uvedených v odseku 4 písm. b) a d) drevinu vyrúbal, je povinný
túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať splnenie podmienok na výrub drevín
orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia výrubu. Lehotu na
výsadbu nových ovocných drevín podľa odseku 4 písm. b) môže orgán ochrany prírody
na základe odôvodnenej žiadosti podanej pred uplynutím stanovenej lehoty predĺžiť,
najviac však o šesť mesiacov.
(7)
Ten, kto chce z dôvodu uvedeného v odseku 4 písm. e) vyrúbať drevinu, je povinný
túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu ochrany prírody najmenej 15 pracovných dní
pred uskutočnením výrubu; oznamovacia povinnosť sa nevzťahuje na prípady podľa § 9 ods. 1 písm. l). Orgán ochrany prírody môže v tejto lehote
a)
určiť podrobnejšie podmienky uskutočnenia výrubu alebo
b)
výrub obmedziť, ak je v rozpore s požiadavkami na ochranu drevín, chránených druhov
alebo prírodných biotopov.
(8)
Výrub dreviny podľa odseku 3 možno vykonať len po vyznačení výrubu dreviny a po právoplatnosti
súhlasu orgánu ochrany prírody, ktorým je vykonávateľ výrubu povinný sa na požiadanie
preukázať.
(9)
Prepravca alebo nákupca dreva je povinný na požiadanie príslušníkov Policajného zboru,
orgánov ochrany prírody alebo členov stráže prírody preukázať pôvod prepravovaného
dreva súhlasom podľa odseku 3.
(10)
Podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach vydávania súhlasu
na výrub drevín a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 48
Náhradná výsadba
(1)
Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby
uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady
žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ
nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany
prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno
uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej
hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal
dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada
je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy
výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na
jej území.
(2)
Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý
nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim
súhlasom vlastníka dotknutého pozemku.
(3)
Obce sú povinné viesť evidenciu pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom
obvode. Zaradenie pozemkov do evidencie prerokujú obce s ich vlastníkmi.
§ 49
Chránené stromy
(1)
Kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné
stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí môže vláda nariadením vyhlásiť za chránené
stromy. Za chránené stromy možno vyhlásiť aj stromy rastúce na lesnom pôdnom fonde.
Chránené stromy sa považujú za chránený objekt.13)
(2)
Na ochranu chránených stromov sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 46 a 47 ods. 1, 2, 3 (druhá veta), 8 a 9.
(3)
Na výrub a spôsob ošetrovania chráneného stromu sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany
prírody. V prípade povoleného výrubu sa použije obdobne ustanovenie § 48 a následne sa zruší vyhlásenie ochrany chráneného stromu.
(4)
Chránené stromy sa nevyhlasujú na území chránených krajinných prvkov, prírodných
rezervácií a prírodných pamiatok.
(5)
Ak to vyžaduje záujem ochrany chráneného stromu, možno vyhlásiť jeho ochranné pásmo,
a to spôsobom, akým vyhlasuje chránený strom.
(6)
Ak ochranné pásmo nebolo vyhlásené podľa odseku 5, je ním územie okolo chráneného
stromu v plošnom priemete jeho koruny, ktorý je zväčšený o jeden a pol metra, najmenej
však v okruhu 10 m od kmeňa stromu, a platí v ňom primerane druhý stupeň ochrany (§ 13).
(7)
Podrobnosti o ochrane chráneného stromu a jeho ochranného pásma a vymedzenie pozemku,
na ktorom sa nachádza chránený strom a jeho ochranné pásmo, sa ustanovia spôsobom,
ktorým sa chránený strom a jeho ochranné pásmo vyhlasuje. Podrobnosťami o ochrane
sa určuje aj územná a časová doba uplatňovania zákazov a obmedzení podľa § 13 alebo 14.
ŠTVRTÁ HLAVA
VYHLASOVANIE, ZMENA A ZRUŠENIE OCHRANY OSOBITNE CHRÁNENÝCH ČASTÍ PRÍRODY A KRAJINY
A ICH OZNAČENIE
§ 50
Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny
(1)
Návrh na vyhlásenie ochrany chráneného územia alebo jeho ochranného pásma (§ 54 ods. 13) doručí navrhovateľ orgánu ochrany prírody príslušnému na oznámenie zámeru, ktorý
dá jeho opodstatnenosť posúdiť organizácii ochrany prírody z hľadiska ekologických,
ekonomických a sociálnych vplyvov, a do 30 dní vydá navrhovateľovi stanovisko k návrhu;
to neplatí, ak návrh predkladá organizácia ochrany prírody.
(2)
Orgán ochrany prírody je povinný vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého
zamýšľanou ochranou, ktorého možno zistiť z evidencie v katastri nehnuteľností, dotknutej
obci a dotknutým orgánom štátnej správy79) písomne oznámiť zámer vyhlásiť chránené územie, zóny chráneného územia alebo chránený
strom (ďalej len „zámer“). Orgánom ochrany prírody príslušným na oznámenie zámeru
a na postup podľa odsekov 5 a 6 je okresný úrad v sídle kraja; ak ide o chránený krajinný
prvok a chránený strom, je týmto orgánom okresný úrad. Ak je dotknutý väčší počet
vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť
verejnou vyhláškou; ak ide o pozemkové spoločenstvo, oznámenie zámeru sa doručí aj
jeho orgánu.
(3)
Oznámenie zámeru obsahuje najmä
a)
základnú charakteristiku zámeru,
b)
podrobnosti o ochrane, najmä ciele ochrany a opatrenia na ich dosiahnutie, rozsah
obmedzení bežného obhospodarovania a ekonomické zhodnotenie vplyvu uplatňovania obmedzení
bežného obhospodarovania,
c)
možnosti riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného
obhospodarovania podľa § 61 ods. 1 písm. a) až d).
(4)
Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť
vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste, najmä na úradnej
tabuli, najmenej po dobu 15 dní.
(5)
Vlastník, správca a nájomca dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy
má právo najneskôr do 30 dní od doručenia oznámenia zámeru alebo jeho verejného oznámenia
podať k nemu písomné pripomienky orgánu ochrany prírody. Vlastník dotknutého pozemku
má právo v tej istej lehote sa vyjadriť k možnosti riešenia spôsobu a určenia výšky
poskytnutia náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61 ods. 1 písm. a) až d). Orgán ochrany prírody je povinný najneskôr do 30 dní pripomienky prerokovať s tým,
kto ich podal; ak ide o vyjadrenie k možnosti riešenia spôsobu a určenia výšky poskytnutia
náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, orgán ochrany prírody je povinný prerokovať
toto vyjadrenie najneskôr do 60 dní a v prípade súhlasu vlastníka s navrhovaným spôsobom
poskytnutia náhrady vyzvať ministerstvo alebo ním poverenú organizáciu ochrany prírody,
alebo správcu majetku štátu dotknutých navrhovaným spôsobom náhrady, aby s vlastníkom
prerokovali podmienky poskytnutia náhrady a v prípade dohody s ním uzavreli zmluvu
o budúcej zmluve o poskytnutí náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa
§ 61a až 61d.
(6)
Vlastník, správca a nájomca pozemku, ktorí sú dotknutí podmienkami ochrany určenými
v zámere, sú povinní odo dňa oznámenia zámeru až do vyhlásenia časti prírody za chránenú
bezodkladne informovať o plánovaných činnostiach, ktoré môžu byť v rozpore s podmienkami
ochrany určenými v zámere. Ak to vyžaduje záujem ochrany prírody a krajiny, môže orgán
ochrany prírody rozhodnúť o určení podmienok na vykonávanie tejto činnosti alebo ju
zakázať. Tieto podmienky platia najdlhšie do vyhlásenia časti prírody a krajiny za
chránenú. Ak v dôsledku určenia podmienok vykonávania činnosti alebo jej zákazu dochádza
k obmedzeniu bežného obhospodarovania, vzniká nárok na finančnú náhradu podľa § 61e prvým dňom po právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochranu prírody.
(7)
Ak orgán ochrany prírody najneskôr do dvoch rokov od oznámenia zámeru nevyhlási spôsobom
upraveným v tomto zákone územie alebo strom za chránené, povinnosti určené v rozhodnutí
podľa odseku 6 zanikajú.
(8)
Ustanovenia odsekov 6 a 7 sa nevzťahujú na vyhlasovanie chránených vtáčích území,
zón chránených území a chránených území podľa § 27 ods. 9.
(9)
Chránené územia alebo ich zóny so štvrtým stupňom ochrany a piatym stupňom ochrany
na pozemkoch v neštátnom vlastníctve sa môžu vyhlásiť len so súhlasom vlastníka pozemku.
Ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva Slovenský pozemkový fond.79a) Ak by nevyhlásením chráneného územia alebo jeho zóny so štvrtým stupňom ochrany a
piatym stupňom ochrany na pozemkoch v neštátnom vlastníctve došlo k narušeniu celkovej
koherencie európskej sústavy chránených území, možno súhlas vlastníka pozemku nahradiť
rozhodnutím orgánu ochrany prírody. Tým nie je dotknutá povinnosť poskytnúť náhradu
za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61.
(10)
(11)
Chránený krajinný prvok a obecné chránené územie sa nevyhlasujú na ostatných chránených
územiach a v ich ochranných pásmach.
§ 51
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny
(1)
Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody a krajiny (ďalej len „štátny zoznam")
vedie ministerstvo; vydáva z neho aj výpisy pre územné obvody kraja a okresu. Výpisy
zo štátneho zoznamu sú uložené na príslušnom orgáne ochrany prírody.
(2)
Ministerstvo môže poveriť vedením štátneho zoznamu a vydávaním výpisov z neho podľa
odseku 1 ním zriadenú organizáciu ochrany prírody.
(3)
Okresný úrad v sídle kraja zašle do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti vyhlášky,
ktorou sa vyhlásila ochrana osobitne chránenej časti prírody a krajiny (§ 31), podklady na vykonanie jej zápisu do štátneho zoznamu; táto povinnosť sa vzťahuje
aj na obec, ak vyhlásila obecné chránené územie.
(4)
Ministerstvo zapíše osobitne chránenú časť prírody a krajiny do štátneho zoznamu
do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti nariadenia vlády, ktorým sa vyhlásila jej
ochrana, alebo do 30 dní odo dňa doručenia podkladov podľa odseku 3.
(5)
Po vykonaní zápisu osobitne chránenej časti prírody a krajiny do štátneho zoznamu
správa katastra na základe podkladov predložených ministerstvom vyznačí chránené územie
s jeho ochranným pásmom, súkromné chránené územie s jeho ochranným pásmom, ak bolo
vyhlásené, alebo pozemok s chráneným stromom v rozsahu jeho ochranného pásma v katastri
nehnuteľností;80) ak ide o súkromné chránené územie, podklady predkladá okresný úrad v sídle kraja
a ak ide o obecné chránené územie, podklady predkladá obec.
(6)
V prípade zrušenia ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny ministerstvo
zápis zo štátneho zoznamu vyškrtne.
(7)
Štátny zoznam a výpisy z neho sú verejne prístupné.81)
(8)
Podrobnosti o vedení štátneho zoznamu ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym
predpisom.
§ 52
Označenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny
(1)
Chránené územia (§ 17 ods. 1 písm. a) až g)), ich zóny (§ 30 ods. 1) a chránené stromy (§ 49), ako aj ich ochranné pásma sa označujú tabuľami so štátnym znakom82) Slovenskej republiky a s nápisom. Prírodné pamiatky podľa § 24 sa označujú, len ak boli vyhlásené za národné prírodné pamiatky alebo ak ide o významné
alebo ohrozené jaskyne, alebo prírodné vodopády.
(2)
Označenie podľa odseku 1 zabezpečí organizácia ochrany prírody.
(3)
Chránené územia a zariadenia ochrany prírody a krajiny v nich a chránené stromy možno
označiť so súhlasom orgánu ochrany prírody aj tabuľami s osobitným označením. Týmto
spôsobom sa označujú aj súkromné chránené územia a obecné chránené územia.
(4)
Ak je to v záujme ochrany navrhovaného územia európskeho významu, možno takéto územie
označiť ako vyhlásené chránené územie.
(5)
Podrobnosti o označení osobitne chránených častí prírody a krajiny ustanoví ministerstvo
všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 53
Zmena a zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny
(1)
Zmena alebo zrušenie ochrany osobitne chránenej časti prírody a krajiny sa vykoná
do jedného roka od podania návrhu alebo od zistenia nových skutočností, ktoré majú
závažný vplyv na predmet ochrany, alebo ak predmet ochrany zanikol, a to rovnakým
spôsobom, akým sa ochrana podľa tohto zákona vyhlasuje (ustanovuje). Návrh na zmenu
alebo zrušenie je oprávnený podať aj správca, vlastník alebo nájomca nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, ak už nie je zrejmý
predmet ochrany alebo tento zanikol, ako aj pokiaľ nebolo v zákonnej lehote rozhodnuté
o nároku na náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61e. Chránený areál, prírodná rezervácia a prírodná pamiatka sa zrušia vždy, ak sa stanú
súčasťou vyhlásených zón alebo podzón chránenej krajinnej oblasti alebo národného
parku.
(2)
Na zmenu alebo zrušenie ochrany podľa odseku 1 sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 50 a § 51; v prípade zrušenia chráneného územia na návrh organizácie ochrany prírody orgán
ochrany prírody oznámi zámer vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku a dotknutej
obci, ktorí sa do 30 dní vyjadria k zámeru.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DOKUMENTÁCIA OCHRANY PRÍRODY A KRAJINY, PRÍSTUP DO KRAJINY, FINANČNÝ PRÍSPEVOK, OBMEDZENIA
VLASTNÍCKYCH PRÁV A PREDKUPNÉ PRÁVO
§ 54
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny
(1)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä
a)
určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie,
b)
vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany,
biotopy chránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje
zásady ich vývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví,
c)
posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov
a navrhuje ich optimálne využitie a spôsob ochrany,
d)
obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia
a ďalších preventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane
a ochrane drevín,
e)
určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja83) a územného systému ekologickej stability,
f)
poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených
území, ich ochranných pásiem a zón,
g)
určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov
a prioritných biotopov.
(2)
Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria:
a)
koncepcia ochrany prírody a krajiny,
b)
dokumenty starostlivosti o osobitne chránené časti prírody a krajiny a o územia medzinárodného
významu (ďalej len „dokumenty starostlivosti"),
c)
dokumenty územného systému ekologickej stability,
d)
dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e)
dokumenty starostlivosti o dreviny,
f)
dokumenty starostlivosti o lesy.83a)
(3)
Koncepcia ochrany prírody a krajiny sa vyhotovuje pre územie Slovenskej republiky
najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. a).
(4)
Dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm. b)
až d) a tvoria ich
a)
programy starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,
b)
programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov,
c)
programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny,
d)
programy starostlivosti o lesy.35)
(5)
Program starostlivosti o chránené územia je dokumentom na zabezpečenie dlhodobej
priebežnej starostlivosti o chránené územie a jeho ochranné pásmo; nevypracúva sa
pre chránený krajinný prvok, prírodný výtvor, obecné chránené územie a súkromné chránené
územie. Program starostlivosti o chránené územie sa vypracováva spravidla na obdobie
30 rokov a jeho plnenie sa priebežne vyhodnocuje a aktualizuje. Rozhodnutia o povolení
činnosti alebo plány a iná dokumentácia podľa osobitných predpisov,83aa) ktoré môžu mať vplyv na chránené územie, musia byť v súlade s opatreniami programu
starostlivosti o chránené územie.
(6)
Program starostlivosti o chránené územie, na ktorom sa nachádzajú lesné pozemky,
sa vypracúva so zohľadnením výsledkov komplexného zisťovania stavu lesa,83ab) rámcového plánovania a určených modelov hospodárenia.83ac) Za týmto účelom poskytuje organizácia ochrany prírody potrebné podklady a súčinnosť
pri komplexnom zisťovaní stavu lesa a rámcovom plánovaní.
(7)
Ak ide o lesné pozemky v chránených územiach, pre ktoré nebol schválený program starostlivosti
o chránené územie, poskytuje organizácia ochrany prírody a krajiny pri vypracúvaní
programu starostlivosti o lesy potrebné podklady a súčinnosť pre komplexné zisťovanie
stavu lesa.
(8)
Programy starostlivosti o chránené stromy sú dokumenty na zabezpečenie priebežnej
starostlivosti o chránené stromy. Programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov
sú podkladom na zabezpečenie trvalo udržateľného priaznivého stavu druhov európskeho
významu a druhov národného významu. Na vypracovanie programov starostlivosti o územia
medzinárodného významu, ktoré neboli vyhlásené za chránené územie, sa primerane vzťahujú
odseky 5 až 7.
(9)
Programy záchrany podľa odseku 4 písm. c) sa vyhotovujú v prípade kritického ohrozenia
chránených areálov, prírodných rezervácií, prírodných pamiatok, národných prírodných
rezervácií, národných prírodných pamiatok, súkromných chránených území, chránených
vtáčích území a chránených stromov a ich ochranných pásiem, chránených druhov rastlín
a živočíchov a zón a častí zón chránených krajinných oblastí a národného parku a určujú
opatrenia potrebné na zlepšenie stavu ich ochrany a odstránenie príčin ich ohrozenia.
(10)
Na zabezpečenie územného systému ekologickej stability sa vyhotovuje
a)
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky
ako dokument určený na stratégiu ochrany rozmanitosti podmienok a foriem života v
štáte,
b)
dokument regionálneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený
na ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života v určitom regióne,
c)
dokument miestneho územného systému ekologickej stability ako dokument určený na
ochranu rozmanitosti podmienok a foriem života na miestnej úrovni.
(11)
Na území chránenej krajinnej oblasti a národného parku a jeho ochranného pásma funkciu
dokumentu regionálneho územného systému ekologickej stability podľa odseku 10 písm.
b) plní program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť alebo program starostlivosti
o národný park podľa odseku 4 písm. a).
(12)
Dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny sa vyhotovujú najmä na účel
uvedený v odseku 1 písm. f) a g) a tvoria ich
a)
projekty ochrany chránených území a chránených stromov,
b)
návrhy chránených vtáčích území a návrhy území európskeho významu,
c)
výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody
a krajiny,
d)
rezervačné knihy chránených území a chránených stromov,
e)
národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
f)
národná databáza chránených druhov, druhov európskeho významu a druhov národného
významu, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia, biotopov európskeho významu,
biotopov národného významu, jaskýň a prírodných vodopádov.
(13)
Projekty ochrany chránených území a chránených stromov podľa odseku 12 písm. a) sa
vyhotovujú ako podklad na vyhlasovanie ochrany alebo zmeny ochrany chránených území,
chránených stromov a ich ochranných pásiem. Projekty ochrany chránených území a chránených
stromov sú pre spracovanie ďalšej dokumentácie ochrany prírody a krajiny záväzné.
(14)
Návrhy podľa odseku 12 písm. b) tvoria podklad na vypracovanie zoznamu vtáčích území
(§ 26 ods. 2) a národného zoznamu (§ 27 ods. 1) a na zabezpečenie predbežnej ochrany navrhovaných chránených vtáčích území a území
európskeho významu.
(15)
Výsledky inventarizačných výskumov a monitoringu osobitne chránených častí prírody
a krajiny podľa odseku 12 písm. c) obsahujú aj výsledky inventarizačných výskumov
a monitoringu častí prírody a krajiny navrhovaných na vyhlásenie ochrany a sú podkladom
na hodnotenie stavu a vývoja chránených území a ich ochranných pásiem a chránených
druhov a na vypracovanie alebo aktualizáciu projektov ochrany chránených území a chránených
stromov alebo dokumentov starostlivosti.
(16)
Rezervačné knihy chránených území a chránených stromov podľa odseku 12 písm. d) sú
základnou dokumentáciou chránených území, chránených stromov a ich ochranných pásiem.
Obsahujú kompletnú zbierku dokumentov týkajúcich sa ochrany a využívania týchto osobitne
chránených častí prírody a krajiny.
(17)
Národný červený zoznam podľa odseku 12 písm. e) predstavuje východiskový dokument
ochrany druhov rastlín a živočíchov slúžiaci na hodnotenie stupňa ohrozenosti a ustanovovanie
chránených druhov rastlín a živočíchov.
(18)
Národná databáza podľa odseku 12 písm. f) je podkladom na
a)
sledovanie výskytu a vývoja populácií chránených živočíchov a chránených rastlín,
rozšírenia biotopov, lokalít výskytu chránených nerastov a chránených skamenelín a
miesta držby odobratých chránených nerastov a chránených skamenelín,
b)
evidenciu a dokumentáciu jaskýň a prírodných vodopádov.
(19)
Dokumenty starostlivosti o dreviny podľa odseku 2 písm. e) sú východiskovým dokumentom
na zabezpečovanie starostlivosti o dreviny v katastrálnom území obce.
(20)
Koncepciu ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o chránené územia, okrem
programu starostlivosti o prírodnú pamiatku, národnú prírodnú pamiatku, prírodnú rezerváciu,
národnú prírodnú rezerváciu a chránený areál, programy záchrany o chránené územia
patriace do európskej sústavy chránených území a Generel nadregionálneho územného
systému ekologickej stability Slovenskej republiky obstaráva ministerstvo a schvaľuje
vláda, dokumenty podľa odsekov 15, 16 a 18 vedie ministerstvom poverená organizácia
ochrany prírody. Ostatnú dokumentáciu obstaráva a schvaľuje príslušný orgán ochrany
prírody po prerokovaní s dotknutými orgánmi štátnej správy; to neplatí pre programy
starostlivosti o lesy, ktoré sa vyhotovujú postupom podľa osobitného predpisu.83b) Návrhy programov starostlivosti o chránené územia prerokuje okresný úrad v sídle
kraja so známymi vlastníkmi, správcami a nájomcami dotknutých pozemkov.
(21)
Orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu ochrany prírody a krajiny obstaráva, je
povinný pred jej schválením prerokovať písomne oznámené pripomienky občianskeho združenia,
ktorého cieľom podľa stanov alebo ich zmien platných najmenej jeden rok je ochrana
prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), doručené tomuto orgánu najneskôr 30 dní pred predpokladaným termínom jej schválenia.
(22)
Občianske združenie podľa odseku 21 môže požiadať orgán ochrany prírody, ktorý dokumentáciu
ochrany prírody a krajiny obstaráva, aby ho písomne upovedomil o obstarávanej dokumentácii
a predpokladanom termíne jej schvaľovania. Žiadosť združenia musí obsahovať najmä
názov občianskeho združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby
oprávnenej konať v mene občianskeho združenia a druh dokumentácie, ktorej sa žiadosť
o upovedomenie týka; prílohou k žiadosti musia byť zaregistrované stanovy občianskeho
združenia a ich zmeny. Orgán ochrany prírody, ktorému takáto žiadosť bola doručená,
je povinný písomne upovedomiť občianske združenie o obstarávanej dokumentácii ochrany
prírody a krajiny a predpokladanom termíne jej schvaľovania, a to najneskôr do siedmich
dní odo dňa doručenia žiadosti.
(23)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je podkladom na vypracovanie územnoplánovacej
dokumentácie,84) dokumentov, plánov alebo projektov podľa § 9 ods. 1 a na činnosť a rozhodovanie orgánov ochrany prírody.
(24)
Dokumentácia ochrany prírody a krajiny je verejne prístupná.85)
(25)
Na schválenie dokumentácie ochrany prírody a krajiny vyhotovenej odborne spôsobilou
osobou (§ 55) si orgán ochrany prírody vyžiada stanovisko územne príslušnej organizácie ochrany
prírody.
(26)
Podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 55
Odborne spôsobilá osoba
(1)
Dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa § 54 vyhotovuje organizácia ochrany prírody alebo fyzická osoba alebo právnická osoba
zapísaná ministerstvom v osobitnom zozname (ďalej len „odborne spôsobilá osoba"),
ktorý každoročne uverejňuje vo svojom vestníku.
(2)
Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti zapísať do zoznamu fyzickú osobu alebo
právnickú osobu, ktorá
a)
má na uvedenú činnosť kvalifikačné predpoklady,
b)
je bezúhonná.
(3)
Za kvalifikačné predpoklady podľa odseku 2 písm. a) sa považuje vysokoškolské vzdelanie
s prírodovedným, lesníckym alebo poľnohospodárskym zameraním a najmenej tri roky odbornej
praxe v problematike ochrany prírody a krajiny. Právnická osoba musí zamestnávať aspoň
jednu osobu spĺňajúcu uvedené kvalifikačné predpoklady a musí mať vo svojej zriaďovacej
listine alebo štatúte86) uvedenú činnosť v oblasti environmentalistiky.
(4)
Za bezúhonnú sa na účel odseku 2 písm. b) považuje osoba, ktorá nebola právoplatne
odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného prostredia
spáchaný z nedbanlivosti;72) u právnickej osoby musí túto podmienku spĺňať jej štatutárny orgán alebo člen štatutárneho
orgánu; bezúhonnosť sa preukazuje dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.
(5)
Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu fyzickú osobu, ktorá
a)
prestala byť spôsobilá na právne úkony alebo
b)
bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo trestný čin ohrozenia životného
prostredia spáchaný z nedbanlivosti,72) alebo
c)
bola zapísaná do zoznamu na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti, pripojených
dokladoch alebo pri pohovore, alebo
d)
zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, alebo
e)
je v zozname zapísaná po dobu dlhšiu ako desať rokov, alebo
f)
požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu.
(6)
Ministerstvo vyčiarkne zo zoznamu právnickú osobu,
a)
ktorá bola zapísaná do zoznamu na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti,
pripojených dokladoch alebo pri pohovore, alebo
b)
ktorej štatutárny orgán alebo jeho člen bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný
čin alebo trestný čin ohrozenia životného prostredia spáchaný z nedbanlivosti,72) alebo
c)
ktorá zanikla bez právneho nástupcu, alebo
d)
ktorá je v zozname zapísaná po dobu dlhšiu ako desať rokov, alebo
e)
ktorá požiadala o vyčiarknutie zo zoznamu.
(7)
Ministerstvo môže vyčiarknuť zo zoznamu odborne spôsobilú osobu, ktorá
a)
bez závažného dôvodu neoznámila zmenu údajov uvedených v žiadosti a pripojených dokladoch
alebo
b)
nemôže vykonávať svoju činnosť pre závažné skutočnosti dlhodobého charakteru.
(8)
Osoba, ktorá bola zo zoznamu vyčiarknutá z dôvodu uvedeného v odseku 5 písm. e) alebo
odseku 6 písm. d), môže opätovne požiadať o zapísanie do zoznamu.
(9)
Podrobnosti o zapisovaní do zoznamu podľa odseku 1 a o vedení tohto zoznamu ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 56
Prieskum a výskum
(1)
Na účely zabezpečenia priaznivého stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny
sa podporuje86a) ich výskum a vedecká činnosť zamerané najmä na zisťovanie výskytu a stavu biotopov
európskeho významu a biotopov národného významu, významných geologických a geomorfologických
lokalít a chránených druhov a ich biotopov a možných vplyvov na ne.
(2)
Prieskum alebo výskum86b) (ďalej len „výskum") prírody a krajiny, jej zložiek alebo prvkov je oprávnená vykonávať
len právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má na jeho vykonávanie kvalifikačné
predpoklady (ďalej len „oprávnená osoba"), a ak ide o výskum osobitne chránenej časti
prírody a krajiny, aj súhlas orgánu ochrany prírody.
(3)
Oprávnená osoba je povinná pred začatím výskumu uzavrieť s vlastníkom, správcom alebo
nájomcom pozemku, na ktorom sa má výskum vykonať, dohodu o podmienkach jeho vykonania.
Ak ide o výskum v záujme ochrany prírody a krajiny a nedôjde k dohode o jeho vykonaní
a o podmienkach, za akých sa môže vykonať, rozhodne orgán ochrany prírody.
(4)
Oprávnená osoba je povinná vopred oznámiť orgánu ochrany prírody začatie a ukončenie
výskumu osobitne chránenej časti prírody a krajiny; oznámenie orgánu ochrany prírody
sa nevyžaduje, ak ide o výskum vykonávaný organizáciou ochrany prírody, na ktorý nie
je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (§ 65a ods. 4). Po ukončení výskumu je oprávnená osoba povinná do šiestich mesiacov odovzdať organizácii
ochrany prírody správu o výsledku výskumu. Pri viacročných výskumoch je oprávnená
osoba povinná odovzdať organizácii ochrany prírody priebežnú správu o výsledku výskumu
každoročne do 31. januára kalendárneho roka. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní
údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať
a poskytovať o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov
organizácia ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle; ustanovenia osobitného
predpisu tým nie sú dotknuté.86c)
(5)
Pri vykonávaní výskumu je oprávnená osoba povinná rešpektovať práva a oprávnené záujmy
vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, na ktorom sa výskum vykonáva.
(6)
Ak bezprostredne hrozí zánik biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov,
môže orgán ochrany prírody nariadiť ich nevyhnutný výskum a zároveň určiť oprávnenú
osobu na jeho vykonanie. Môže tiež rozhodnúť, že náklady spojené s vykonaním tohto
výskumu v území s druhým až piatym stupňom ochrany hradí ten, kto svojou činnosťou
spôsobil ohrozenie biotopov alebo ekosystémov, ich zložiek alebo prvkov.
(7)
(8)
Orgán ochrany prírody môže oprávnenej osobe zakázať vykonávanie výskumu, ak porušuje
podmienky ochrany prírody a krajiny ustanovené týmto zákonom, predpismi vydanými na
jeho vykonanie alebo určené v súhlase orgánu ochrany prírody podľa odseku 2.
(9)
Vzor správy podľa odseku 4 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
§ 57
Prístup do krajiny
(1)
Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod
cez pozemky vo vlastníctve, správe a nájme štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný
rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a nájomcu pozemku, ako aj
podmienky ochrany prírody a krajiny.
(2)
Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory,
záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky, zvernice a na miesta, na ktoré sa
vzťahuje zákaz vstupu podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.86d) Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže dôjsť
k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok.
(3)
Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z práva voľného prechodu podľa odseku
2, zabezpečí jeho vlastník, správca alebo nájomca možnosť voľného prechodu na vhodnom
mieste pozemku.
§ 58
Vstupné do chráneného územia
(1)
Na účely regulácie využívania chráneného územia alebo jeho častí môže orgán ochrany
prírody (§ 65) alebo ním poverená organizácia ochrany prírody, alebo vlastník súkromného chráneného
územia vyberať za vjazd a zotrvanie motorového vozidla44) alebo za používanie plavidla, nemotorového vozidla alebo iného dopravného prostriedku
v chránenom území alebo za vstup do jeho vybraných častí vstupné; orgán ochrany prírody
alebo ním poverená organizácia ochrany prírody môžu vstupné vyberať za vstup do chráneného
územia alebo jeho častí, ktoré nie je vo vlastníctve štátu, len so súhlasom vlastníka
dotknutého pozemku. Príjem zo vstupného musí byť použitý na zabezpečenie starostlivosti
o príslušné územie.
(2)
Vstupné podľa odseku 1 neplatia fyzické osoby pracujúce v chránenom území, fyzické
osoby, ktoré v ňom majú trvalý alebo prechodný pobyt, ani vlastníci nehnuteľností
nachádzajúcich sa v chránenom území. Vstupné sa nevyberá pri činnostiach spojených
so zabezpečením starostlivosti o chránené územie, s ochranou zdravia a majetku a za
vjazd a zotrvanie motorových vozidiel nemobilných zdravotne postihnutých osôb.
(3)
Vstupné podľa odseku 1 je príjmom organizácie ochrany prírody okrem vstupného do
súkromného chráneného územia, ktoré je príjmom jeho vlastníka.
§ 59
Vstup na pozemky
(1)
Vlastník, správca a nájomca pozemku je povinný
a)
umožniť zamestnancom orgánu ochrany prírody a ním poverenej osobe, ktorí sa pri výkone
svojej pracovnej činnosti preukážu služobným preukazom, vstupovať na pozemok s cieľom
plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona a z ďalších predpisov na úseku ochrany
prírody a krajiny,
b)
strpieť označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny, umiestňovanie a
udržiavanie dočasných zariadení potrebných na zabezpečenie starostlivosti o osobitne
chránenú časť prírody a krajiny,
c)
strpieť vykonanie nevyhnutných opatrení orgánom ochrany prírody a ním poverenou osobou
na účel zabránenia závažnému poškodeniu alebo zničeniu ekosystému, jeho zložky alebo
prvku.
(2)
Zamestnanec orgánu ochrany prírody alebo ním poverená osoba sú povinní pri výkone
činnosti podľa odseku 1 postupovať tak, aby ich činnosťou nedochádzalo k neodôvodnenému
poškodzovaniu dotknutého pozemku, ako aj k rušeniu práv a právom chránených záujmov
vlastníka, správcu a nájomcu pozemku nad mieru ustanovenú týmto zákonom.
(3)
Orgán ochrany prírody alebo ním poverená osoba vopred oznámi vlastníkovi, správcovi
alebo nájomcovi pozemku rozsah a čas trvania výkonu činnosti podľa odseku 1 písm.
b).
(4)
Nedotknuté zostávajú osobitné predpisy,87) podľa ktorých je vykonávanie činnosti podľa odseku 1 vylúčené, obmedzené alebo viazané
na osobitný súhlas alebo povolenie.
§ 60
Finančný príspevok
(1)
Finančný príspevok zo štátneho rozpočtu je určený na
a)
udržiavanie alebo dosiahnutie priaznivého stavu časti krajiny, ktorý nie je možné
dosiahnuť len bežným obhospodarovaním pozemku,
b)
udržiavanie budovy alebo podzemného priestoru vytvoreného ľudskou činnosťou, ak sú
tieto budovy alebo priestory potrebné na zabezpečenie ochrany chránených živočíchov,
ktoré sú na ne viazané.
(2)
Finančný príspevok poskytuje orgán ochrany prírody na základe písomnej zmluvy uzatvorenej
medzi orgánom ochrany prírody alebo ním poverenou organizáciou ochrany prírody a vlastníkom,
správcom alebo nájomcom dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru.
(3)
Finančný príspevok sa môže poskytnúť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku
na zabezpečenie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný
priestor
a)
v chránenom areáli, prírodnej rezervácii, prírodnej pamiatke, národnej prírodnej
rezervácii, národnej prírodnej pamiatke a chránenom vtáčom území,
b)
v navrhovanom území európskeho významu,
c)
v územiach medzinárodného významu,
d)
s chráneným stromom alebo
e)
s chránenými druhmi živočíchov a rastlín.
(4)
Výška finančného príspevku je vyjadrením nákladov vlastníka, správcu alebo nájomcu
dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru na zabezpečenie realizácie opatrení
týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor a určuje sa
dohodou medzi orgánom ochrany prírody alebo ním poverenou organizáciou ochrany prírody
a vlastníkom, správcom alebo nájomcom podľa
a)
náročnosti a rozsahu opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo
podzemný priestor,
b)
nákladov na opatrenia týkajúce sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný
priestor obvyklých v mieste realizácie,
c)
rozdielu nákladov medzi bežným obhospodarovaním pozemku rovnakej bonity v mieste
realizácie opatrení týkajúcich sa starostlivosti o pozemok alebo udržiavaním budovy
alebo podzemného priestoru a požadovaným spôsobom obhospodarovania alebo udržiavania.
(5)
Finančný príspevok možno poskytnúť až do výšky 100 % rozdielu nákladov podľa odseku
4 písm. c).
(6)
Finančný príspevok sa poskytuje pred realizáciou dohodnutých opatrení týkajúcich
sa starostlivosti o pozemok, budovu alebo podzemný priestor, a to v tom kalendárnom
roku, keď sa záväzok vlastníka, nájomcu alebo správcu dotknutého pozemku, budovy alebo
podzemného priestoru zabezpečiť príslušné opatrenie na udržanie alebo dosiahnutie
priaznivého stavu časti krajiny má plniť.
(7)
Finančný príspevok možno použiť len na účel, na ktorý bol poskytnutý. Nepoužité prostriedky
je vlastník, správca alebo nájomca dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru
povinný vrátiť do štátneho rozpočtu.
(8)
Ak vlastník, správca alebo nájomca dotknutého pozemku, budovy alebo podzemného priestoru
použil finančný príspevok v rozpore s určeným účelom alebo s určenými alebo dohodnutými
podmienkami, je povinný ho vrátiť do štátneho rozpočtu a zároveň zaplatiť penále podľa
osobitného predpisu.88)
(9)
Orgán ochrany prírody alebo ním poverená organizácia ochrany prírody je povinná zisťovať
všetky okolnosti potrebné na poskytnutie finančného príspevku a kontrolovať jeho použitie.
§ 61
Náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania
(1)
Ak dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok
ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu
bežného obhospodarovania, patrí vlastníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom
náhrada, ktorou sa rozumie
a)
zámena pozemku za iný vhodný pozemok vo vlastníctve štátu, ak je možná (§ 61a),
b)
nájom pozemku (§ 61b),
c)
výkup pozemkov do vlastníctva štátu (§ 61c),
d)
zmluvná starostlivosť (§ 61d) alebo
e)
finančná náhrada (§ 61e).
(2)
Bežným obhospodarovaním sa podľa tohto zákona rozumie
a)
obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy v súlade s osobitným predpisom,89)
b)
bežné hospodárenie v lesoch90) bez obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody vyplývajúcich zo zákazov a
iných podmienok ochrany prírody ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe,
c)
hospodárenie na inom pozemku, ako je uvedené v písmenách a) a b), ktoré je v súlade
s podmienkami určenými v povolení činnosti podľa osobitných predpisov.91)
(3)
Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví každoročne,
v termíne do 30. júna príslušného kalendárneho roku, zoznam pozemkov vo vybraných
chránených územiach vhodných na zámenu pozemkov, nájom pozemkov, výkup pozemkov a
zmluvnú starostlivosť.
(4)
Pre zámenu pozemkov nie sú vhodné pozemky vo vlastníctve štátu
a)
potrebné pre potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu,92)
b)
v lesoch osobitného určenia, okrem lesov osobitného určenia v chránených územiach,
a na lesných pozemkoch s výskytom biotopov európskeho významu alebo chránených druhov.93)
(5)
Výpočet výšky finančných prostriedkov na zabezpečenie financovania náhrad podľa odseku
1 na tri rozpočtové roky vypracúva a aktualizuje ministerstvo v spolupráci s ministerstvom
pôdohospodárstva, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a Slovenským pozemkovým
fondom.
(6)
Na stanovenie hodnoty pozemkov a porastov na účely zámeny pozemkov, výpočtu kúpnej
ceny, výšky nájmu a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť sa použije osobitný predpis.93a)
(7)
Minimálna výška nájmu musí byť najmenej 1 % z ceny pôdy určenej podľa osobitného
predpisu.93a) Pri určení výšky nájmu a odplaty za zmluvnú starostlivosť na lesných pozemkoch sa
prihliada na výnosovú hodnotu pozemkov a hodnotu ťažbového výnosu v rubnej dobe počas
trvania doby nájmu alebo doby trvania zmluvnej starostlivosti. Maximálna výška nájmu
za obdobie dojednanej doby nájmu nesmie byť vyššia, ako by bola výška finančnej náhrady
za obdobie dojednanej doby nájmu.
(8)
Podrobnosti o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsob výpočtu finančnej
náhrady, spôsob určenia výšky nájomného a spôsob určenia výšky odplaty za zmluvnú
starostlivosť ustanoví vláda nariadením. Podmienky zámeny a výkupu ustanoví ministerstvo
v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
a Slovenským pozemkovým fondom všeobecne záväzným právnym predpisom. Podmienky nájmu
a zmluvnej starostlivosti ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 61a
Zámena pozemkov
(1)
Ak sa pozemky vhodné na zámenu nachádzajú v tom istom katastrálnom území, správca
pozemkov vo vlastníctve štátu po dohode s ministerstvom alebo ním poverenou organizáciou
ochrany prírody ponúkne vlastníkovi pozemok na zámenu; ak v tom istom katastrálnom
území pozemky vhodné na zámenu nie sú, ponúkne iné pozemky v bezprostredne susediacich
obciach alebo v katastrálnych územiach okresu. Ak opatrenia proti drobeniu pozemkov
neumožňujú pozemok zameniť, správca pozemkov vo vlastníctve štátu môže vyčleniť vlastnícky
podiel na pozemku vo vlastníctve štátu, ak vlastnícky podiel štátu bude aj po zámene
väčšinový.
(2)
Zámennú zmluvu možno uzavrieť, ak je porovnateľný stav zamieňaných pozemkov. Porovnateľnosť
sa posudzuje podľa druhu pozemku, výmery a vlastností porovnávaných pozemkov alebo
hodnoty pozemku podľa osobitného predpisu.93b)
(3)
Pri zámene lesných pozemkov a lesných porastov na nich sa nesmie ich hodnota stanovená
znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu93b) líšiť o viac ako desať percent. Ak hodnota zamieňaných pozemkov a lesných porastov
na nich nie je rovnaká, výšku a spôsob úhrady jej rozdielu upraví zámenná zmluva;
rozdiel musí byť uhradený.
(4)
Za účelom preverenia skutočného stavu zamieňaného pozemku sa vykoná miestna ohliadka,
identifikácia hraníc zamieňaných pozemkov a porovnanie s hospodárskou evidenciou.
Miestnej ohliadky sa zúčastnia účastníci zámeny. Z miestnej ohliadky sa vyhotoví záznam,
ktorý je prílohou zámennej zmluvy.
(5)
Osobou oprávnenou na rokovanie o možnosti zámeny pozemkov je
a)
vlastník pozemku,
b)
zástupca určený spoluvlastníkmi, ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve,
c)
orgán pozemkového spoločenstva,93c) ak je pozemok súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
(6)
Zámenná zmluva musí mať listinnú podobu a musí obsahovať najmä určenie predmetu zámeny,
účel využitia, hodnotu zamieňaných pozemkov a porastov stanovenú na základe znaleckého
posudku a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.93d)
(7)
Náklady na vyhotovenie geometrického plánu, náklady na znalecké posudky a správny
poplatok za návrh na vklad do katastra nehnuteľností hradí organizácia ochrany prírody.
§ 61b
Nájom pozemkov
(1)
Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody môže uzavrieť s vlastníkom
pozemku zmluvu o nájme pozemku v chránenom území. Nájomná zmluva sa neuzatvára, ak
ide o pozemky vo vlastníctve štátu.
(2)
Na nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia o nájme
poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov podľa osobitného predpisu.93e)
(3)
Na nájomcu prechádzajú všetky práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z osobitných predpisov93f) a súvisia s užívaním pozemku na dosiahnutie účelu nájmu, ak sa nedohodnú inak. Nájomca
je povinný poskytnúť prenajímateľovi dokumentáciu súvisiacu so spôsobom starostlivosti
o pozemok, najmä popis predpokladaného vývoja a očakávaného stavu pozemku po ukončení
nájomnej zmluvy.
(4)
Nájomnú zmluvu možno uzavrieť na dobu najmenej
a)
tridsať rokov, ak je predmetom nájmu lesný pozemok,
b)
päť rokov, ak je predmetom nájmu iný ako lesný pozemok.
(5)
Po uplynutí dohodnutej doby sa nájomná zmluva obnovuje za tých istých podmienok,
za akých bola dohodnutá pôvodne; to neplatí, ak v poslednom roku platnosti nájomnej
zmluvy jedna zo zmluvných strán oznámi druhej zmluvnej strane úmysel zmluvu nepredĺžiť
alebo ak dôjde k zmene určenia podmienok ochrany prírody a krajiny.
(6)
Nájomná zmluva musí mať listinnú podobu a obsahovať najmä určenie predmetu nájmu,
účel využitia, výšku nájmu, dobu nájmu, podmienky odpustenia alebo zľavy z nájomného,
podmienky vypovedania zmluvy a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.93g) Prílohou zmluvy je grafická identifikácia predmetu ochrany v mape zobrazujúcej právny
stav k pozemkom a na porastovej mape a dokumentácia podľa odseku 3.
§ 61c
Výkup pozemkov
(1)
Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody, Slovenský pozemkový
fond alebo správca lesných pozemkov vo vlastníctve štátu môže vykúpiť pozemky v chránených
územiach, a to najviac za cenu podľa osobitného predpisu.93b)
(2)
Kúpna zmluva musí mať listinnú podobu a obsahovať najmä určenie predmetu kúpy, účel
využitia pozemku, cenu pozemku a porastu na ňom stanovenú na základe znaleckého posudku
a ďalšie náležitosti určené osobitným predpisom.93h) Prílohou zmluvy je grafická identifikácia predmetu ochrany v mape zobrazujúcej právny
stav k pozemkom a na porastovej mape.
(3)
Pozemky do vlastníctva štátu môže vykúpiť aj navrhovateľ ako kompenzačné opatrenie
podľa § 28.
§ 61d
Zmluvná starostlivosť
(1)
Zmluvu o starostlivosti uzatvára s vlastníkom pozemku ministerstvo alebo ním poverená
organizácia ochrany prírody; zmluvná starostlivosť sa neuplatňuje, ak ide o pozemky
vo vlastníctve štátu.
(2)
Vlastník je povinný zabezpečiť starostlivosť o pozemok v súlade s podmienkami určenými
v zmluve o starostlivosti aj v prípade, ak pozemok sám neobhospodaruje. Na zabezpečenie
účelu zmluvy o starostlivosti je organizácia ochrany prírody povinná v prípade potreby
poskytnúť vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku primeranú súčinnosť.
(3)
Ak vlastník zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, prechádzajú práva a povinnosti
zmluvnej starostlivosti na osobu,93i) ktorá sa na základe písomnej dohody oprávnených dedičov zaviaže pokračovať v zabezpečení
účelu zmluvy. Práva a povinnosti zmluvnej starostlivosti prechádzajú na nadobúdateľa
pozemku, najdlhšie do doby, na ktorú bola zmluva uzavretá.
(4)
Štát v zastúpení organizácie ochrany prírody môže vlastníkovi alebo nájomcovi zabezpečujúcemu
zmluvu o starostlivosti poskytnúť finančný príspevok podľa § 60 na činnosti vyvolané nepredvídateľnými okolnosťami nad rámec dohodnutého spôsobu
starostlivosti o pozemok.
(5)
Zmluva o starostlivosti sa uzatvára spravidla na dobu najmenej päť rokov. Po uplynutí
dohodnutej doby sa zmluva o starostlivosti predlžuje za rovnakých podmienok o rovnakú
dobu; to neplatí, ak v poslednom roku trvania zmluvy o starostlivosti došlo k písomnému
oznámeniu o úmysle zmluvnej strany nepredĺžiť alebo zmeniť zmluvu o starostlivosti
doručenom druhej zmluvnej strane.
(6)
Zmluva o starostlivosti musí mať listinnú podobu a musí obsahovať najmä určenie predmetu
starostlivosti, ciele starostlivosti a opatrenia na ich dosiahnutie, výšku odplaty
za zmluvnú starostlivosť, dobu starostlivosti a podmienky vypovedania zmluvy. Prílohou
zmluvy je grafická identifikácia predmetu ochrany v mape zobrazujúcej právny a užívací
stav k pozemkom a na porastovej mape.
(7)
Na činnosti vykonávané v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o chránené územie
a jeho ochranné pásmo uvedené v zmluve o starostlivosti sa nevzťahujú zákazy podľa
§ 13 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 ods. 1 a nevyžadujú súhlasy podľa § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, a § 15 ods. 2.
§ 61e
Finančná náhrada
(1)
Ak nebola uzavretá zámenná zmluva, nájomná zmluva, kúpna zmluva alebo zmluva o starostlivosti
a dochádza v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok
ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe k obmedzeniu
bežného obhospodarovania, patrí vlastníkovi finančná náhrada s výnimkou prípadov podľa
odsekov 3, 5 a 10 písm. e).
(2)
Výška finančnej náhrady sa určí z rozdielu nákladov a výnosov vykonávania činností
pri bežnom spôsobe obhospodarovania a pri spôsobe obhospodarovania vyplývajúcom zo
zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo
na jeho základe. Finančnú náhradu orgán ochrany prírody zníži o výšku podpory alebo
dotácie poskytovanej z verejných zdrojov na kompenzáciu znížených výnosov alebo zvýšených
nákladov pri obhospodarovaní pozemku podľa osobitných predpisov93j) a o výšku oslobodenia od dane z nehnuteľnosti93k) za obdobie, za ktoré sa poskytuje.
(3)
Nárok na finančnú náhradu nevzniká, ak
a)
je pozemok vo vlastníctve štátu, v správe alebo v užívaní správcu majetku štátu,
b)
sa pozemok nachádza v súkromnom chránenom území alebo jeho ochrannom pásme alebo
v obecnom chránenom území,
c)
náhrada bola uhradená predchádzajúcemu vlastníkovi pozemku,
d)
vlastník pozemku uzavrel zámennú zmluvu, nájomnú zmluvu, kúpnu zmluvu alebo zmluvu
o zabezpečení zmluvnej starostlivosti (§ 61a až § 61d),
e)
s pozemkom nakladá Slovenský pozemkový fond.
(4)
Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na finančnú náhradu je
a)
vlastník pozemku,
b)
zástupca určený spoluvlastníkmi, ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve,
c)
orgán pozemkového spoločenstva, ak je pozemok súčasťou spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti.
(5)
Ak vlastník pozemok sám neobhospodaruje, môže nárok na finančnú náhradu uplatniť
nájomca pozemku, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy.
(6)
Nárok na finančnú náhradu začína plynúť dňom nadobudnutia
a)
účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa vyhlasuje chránené územie
alebo menia podmienky jeho ochrany, z ktorého vyplýva obmedzenie bežného obhospodarovania,
b)
platnosti rozhodnutia o schválení programu starostlivosti o lesy alebo jeho zmeny,
v ktorých boli uplatnené obmedzujúce požiadavky orgánu ochrany prírody,
c)
právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody o nepovolení výnimky na odstránenie
následkov škôd v lesoch spôsobených škodlivými činiteľmi, alebo
d)
právoplatnosti rozhodnutia orgánu ochrany prírody s určenými obmedzujúcimi podmienkami
vykonávania činnosti alebo jej zákazu (§ 50 ods. 6).
(7)
Nárok na finančnú náhradu možno uplatniť písomnou žiadosťou na okresnom úrade v sídle
kraja v trojročnej lehote, ktorá, ak ide o obmedzenia na
a)
lesných pozemkoch, začína plynúť dňom vzniku nároku podľa odseku 6,
b)
iných ako lesných pozemkoch, začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku,
za ktorý sa nárok uplatňuje.
(8)
Finančná náhrada na lesných pozemkoch sa vypláca každoročne vyplatením pomernej časti
z celkovej sumy náhrady za obdobie platnosti programu starostlivosti o lesy po uplynutí
roku, za ktorý sa vypláca, ak oprávnená osoba nepožiadala o vyplatenie finančnej náhrady
za viac rokov. Ak oprávnená osoba požiadala o vyplatenie finančnej náhrady za viac
rokov, finančná náhrada sa vypláca po uplynutí rokov, za ktoré sa vypláca.
(9)
O nároku na vyplatenie finančnej náhrady a zániku tohto nároku podľa odseku 6 písm.
b) až d) rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, v územnej pôsobnosti ktorého sa dotknutý
pozemok nachádza. O opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na finančnú náhradu
rozhoduje súd. Orgán, ktorý rozhodol o nároku na vyplatenie finančnej náhrady, je
povinný viesť evidenciu rozhodnutí o vyplatení finančnej náhrady. Finančná náhrada
sa poskytuje zo štátneho rozpočtu a je splatná do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o jej priznaní.
(10)
Nárok na vyplatenie finančnej náhrady zaniká, ak
a)
uplynula lehota podľa odseku 7,
b)
odpadol dôvod obmedzenia bežného obhospodarovania podľa tohto zákona,
c)
oprávnená osoba nedodržala obmedzenia bežného obhospodarovania,
d)
oprávnená osoba nezabezpečila dodržanie obmedzení, okrem prípadov, ak ide o mimoriadne
okolnosti, najmä následky prírodných pomerov, ktoré oprávnená osoba nespôsobila, a
nemožno predpokladať, že by ich odvrátila alebo ich následky mohla odvrátiť alebo
prekonať,
e)
vlastník pozemku uzavrel zámennú zmluvu, nájomnú zmluvu, kúpnu zmluvu alebo zmluvu
o zabezpečení zmluvnej starostlivosti (§ 61a až § 61d).
§ 62
Zákaz prevodu vlastníckeho práva
(1)
Vlastníctvo štátu k pozemkom a vodným plochám v územiach s tretím, štvrtým alebo
piatym stupňom ochrany je zakázané previesť na iné osoby. Tým nie sú dotknuté práva
fyzických osôb a právnických osôb podľa predpisov o majetkovej reštitúcii.94)
(2)
Pri podielovom spoluvlastníctve sa zákaz podľa odseku 1 vzťahuje iba na podiel vo
vlastníctve štátu.
(3)
Zákaz podľa odseku 1 sa nevzťahuje
a)
na prevod vlastníckeho práva k pozemku, ak sa na pozemku umiestni stavba v súlade
s týmto zákonom a osobitným predpisom,23) ani
b)
na prevod vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim zastavané plochy a nádvoria, ak
sú na nich ku dňu účinnosti tohto zákona umiestnené bytové budovy alebo nebytové budovy
vo vlastníctve fyzických osôb alebo právnických osôb, vrátane priľahlej plochy, ktorá
svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s týmito budovami,
c)
na zámenu pozemkov, ak získaním zamenených pozemkov do vlastníctva štátu dôjde k
sceleniu pozemkov alebo k inému usporiadaniu vlastníctva štátu k týmto pozemkom v
lokalitách, na ktorých sú sústredené málo pozmenené biotopy európskeho významu, biotopy
národného významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu,
prírodné dedičstvo, významné biocentrá či iné prírodné hodnoty,
d)
na zámenu pozemkov s tretím stupňom ochrany podľa § 61a.
(4)
Zámenu pozemkov podľa odseku 3 písm. c) je možné uskutočniť len na základe súhlasu
orgánu ochrany prírody.
§ 63
Predkupné právo štátu
(1)
K pozemkom nachádzajúcim sa za hranicami zastavaného územia obce v územiach s tretím,
štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, ktoré nie sú vo vlastníctve štátu, má štát predkupné
právo.
(2)
Ak sa vlastník pozemku uvedeného v odseku 1 rozhodne pozemok predať, je povinný prednostne
písomne ponúknuť pozemok na kúpu štátu zastúpeného orgánom ochrany prírody. Ponuka
sa vykoná ohlásením všetkých podmienok.
(3)
Ak štát ponuku prijme, orgán ochrany prírody je povinný do dvoch mesiacov odo dňa
prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom pozemku kúpnu zmluvu, ak sa nedohodnú inak.
(4)
Ak štát zastúpený orgánom ochrany prírody ponuku písomne neprijme do dvoch mesiacov
odo dňa jej doručenia, vlastník pozemku, ktorý ponúkol pozemok na kúpu štátu, môže
pozemok predať inej osobe; predkupné právo štátu zostáva zachované voči nadobúdateľovi
pozemku.
(5)
Predkupné právo podľa odseku 1 má prednosť pred predkupným právom dohodnutým zmluvou;
prijatím ponuky podľa odseku 3 a uzavretím zmluvy predkupné právo dohodnuté zmluvou
zaniká.
(6)
Predkupné právo štátu podľa odseku 1 zaniká, ak sa na pozemku nachádza alebo umiestni
stavba v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom.24)
PIATA ČASŤ
ORGÁNY OCHRANY PRÍRODY, ORGANIZÁCIE OCHRANY PRÍRODY, ICH PÔSOBNOSŤ A STRÁŽ PRÍRODY
§ 64
Orgány ochrany prírody
(1)
Štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa tohto zákona vykonáva
a)
ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny,95)
b)
Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia"),96)
c)
okresný úrad v sídle kraja,97)
d)
okresný úrad,97)
e)
obec.
(2)
Štátnu správu vo veciach ochrany prírody podľa tohto zákona vykonáva aj Štátna veterinárna
a potravinová správa.98)
§ 65
Ministerstvo
(1)
Ministerstvo
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny a určuje
hlavné smery tejto činnosti,
b)
plní funkciu hlavného štátneho dozoru vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa
§ 71 (ďalej len „štátny dozor") a vykonáva ústredné revízie stavu osobitne chránených
častí prírody a krajiny,
c)
obstaráva
1.
koncepciu ochrany prírody a krajiny,
2.
program starostlivosti o chránenú krajinnú oblasť, národný park a chránené vtáčie
územie a programy záchrany o chránené územia patriace do európskej sústavy chránených
území,
3.
Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability Slovenskej republiky,
4.
projekt ochrany chránenej krajinnej oblasti, národného parku, národnej prírodnej
rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a ich ochranného pásma, projekt ochrany chráneného
vtáčieho územia,
5.
návrh chráneného vtáčieho územia a návrh územia európskeho významu,
d)
obstaráva a schvaľuje
1.
program starostlivosti o územia medzinárodného významu a program starostlivosti o
druhy rastlín a živočíchov,
2.
programy záchrany chránených druhov rastlín a živočíchov a programy záchrany zón
a častí zón chránenej krajinnej oblasti a národného parku,
3.
národný červený zoznam vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov rastlín a živočíchov,
e)
f)
vydáva vyjadrenie ku Koncepcii územného rozvoja Slovenska [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k Národnému plánu regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, regionálnemu operačnému
programu, sektorovému operačnému programu [§ 9 ods. 1 písm. o)],
g)
vydáva súhlas podľa § 7a ods. 1, § 39, § 44 ods. 2 a § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzku botanickej záhrady a arboréta, § 62 ods. 4 a predchádzajúci súhlas podľa § 24 ods. 20 a § 94 ods. 5,
h)
môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy
podľa § 40,
i)
rozhoduje pri pochybnostiach, či ide o nepôvodný druh podľa § 2 ods. 2 písm. q),
j)
rozhoduje podľa § 7a ods. 3 a § 44 ods. 14,
k)
zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody,74) ktorých prostredníctvom zabezpečuje výkon štátnej ochrany prírody a krajiny,
l)
v súčinnosti s okresným úradom, obcou a inšpekciou vedie pre potreby orgánov ochrany
prírody evidenciu fyzických osôb, podnikateľov a iných právnických osôb, ktorým bola
uložená sankcia za protiprávne konanie podľa tohto zákona,
m)
zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci, na uskutočňovaní medzinárodných programov,
projektov a dohovorov vo veciach ochrany prírody a krajiny,
n)
spolupracuje s Európskou komisiou pri plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
dohovorov na úseku ochrany prírody a krajiny,
o)
podáva správy a informácie v súlade s právom Európskej únie, najmä zasiela Európskej
komisii každoročne správu o povolených výnimkách, ktoré sa týkajú voľne žijúcich vtákov,
a každé dva roky správu o povolených výnimkách, ktoré sa týkajú ostatných druhov rastlín
a živočíchov (§ 40) a informáciu o prijatých kompenzačných opatreniach (§ 28),
p)
pri plnení úloh podľa tohto zákona spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými
orgánmi štátnej správy, ktoré sú povinné mu poskytnúť potrebnú súčinnosť, najmä informácie
a podklady na účel plnenia úlohy podľa písmena o),
q)
povoľuje výnimku podľa § 7a ods. 4 a § 30 ods. 6,
r)
koná podľa § 28 ods. 4, 8 a 9 a povoľuje výnimky a vydáva súhlasy a vyjadrenia podľa tohto zákona, ak sa vydávajú
v súvislosti so schvaľovaním alebo povoľovaním plánu alebo projektu podľa § 28 ods. 6 alebo v súvislosti s potrebou vykonať kompenzačné opatrenia podľa § 28 ods. 9,
s)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej časti tohto zákona,
t)
pred vydaním záverečného stanoviska podľa osobitného predpisu98aa) vydáva stanovisko, v ktorom vyberie variant s najmenším pravdepodobne nepriaznivým
vplyvom na životné prostredie,
u)
uzatvára dohodu o určení rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
podľa osobitného predpisu.98ab)
(2)
Evidencia podľa odseku 1 písm. l) obsahuje najmä
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, obchodné meno podnikateľa alebo názov právnickej
osoby,
b)
rodné číslo alebo identifikačné číslo (IČO),
c)
adresu trvalého pobytu fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu,
názov obce (časti obce), poštové smerovacie číslo, názov okresu],
d)
adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa alebo sídla právnickej osoby [názov
ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce (časti obce), poštové smerovacie
číslo, názov okresu],
e)
deň právoplatnosti rozhodnutia o uložení sankcie a jeho číslo, označenie orgánu ochrany
prírody, ktorý sankciu uložil, druh sankcie a označenie protiprávneho konania, za
ktoré bola sankcia uložená.
§ 65a
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
(1)
(2)
Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
a)
obstaráva a zabezpečuje starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny
vrátane vykonávania ich revízií,
b)
plní funkciu chovnej stanice a rehabilitačnej stanice a uhrádza výdavky spojené so
starostlivosťou o choré, zranené alebo poškodené chránené živočíchy,
c)
prijíma oznámenia o nájdených chránených živočíchoch podľa § 35 ods. 6, určuje nakladanie s nimi a vedie o nich evidenciu,
d)
vedie evidenciu chránených živočíchov a chránených rastlín, ktoré sú v držbe právnických
osôb a fyzických osôb mimo prirodzeného výskytu v biotopoch,
e)
určuje držiteľom chránených živočíchov a chránených rastlín evidenčné číslo,
f)
vedie evidenciu o nájdených chorých, zranených, poškodených, uhynutých a náhodne
odchytených, zranených a usmrtených celoročne chránených živočíchov,
g)
vedie evidenciu škôd spôsobených určenými živočíchmi,
h)
vyhotovuje, obstaráva a vedie vybranú dokumentáciu ochrany prírody a krajiny a iné
odborné podklady s ňou súvisiace, poskytuje informácie z nej a realizuje vybrané opatrenia
z nej vyplývajúce,
i)
vypracúva programy starostlivosti o územia medzinárodného významu,
j)
vypracúva návrhy kompenzačných opatrení podľa § 28 ods. 9,
k)
poskytuje potrebné podklady a súčinnosť pri komplexnom zisťovaní stavu lesa a rámcovom
plánovaní,
l)
zabezpečuje označovanie osobitne chránených častí prírody a krajiny,
m)
vykonáva výskum osobitne chránených častí prírody a krajiny a vedie evidenciu správ
o výsledkoch ich výskumu a na svojom webovom sídle zverejňuje výsledky výskumu financovaného
z verejných zdrojov (§ 56 ods. 4),
n)
vykonáva sprievodcovskú činnosť v chránených územiach,
o)
vyberá vstupné do chránených území,
p)
vedie evidenciu zmlúv, ktoré uzavrela podľa § 61a až 61d,
q)
spravuje jaskyne a pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré
nadobudla ako opatrenie podľa § 28 alebo ktoré nadobudla podľa § 30 ods. 7, § 61c ods. 1 alebo § 63,
r)
užíva pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré sú predmetom
nájmu podľa § 30 ods. 7 a § 61b, ako aj iné pozemky v chránených územiach a ich ochranných pásmach, ktoré má v nájme
alebo výpožičke,
s)
poskytuje vlastníkovi alebo nájomcovi pozemku súčinnosť pri zabezpečení starostlivosti
o pozemok podľa § 61d,
t)
vykonáva monitoring stavu a zmien prírodných ekosystémov v meniacich sa ekologických
podmienkach a zabezpečuje opatrenia na udržanie a zlepšenie ich ekologickej stability,
u)
riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody na základe poverenia orgánu ochrany
prírody,
v)
spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody,
w)
vykonáva kultúrno-výchovnú, propagačnú a edičnú činnosť v oblasti ochrany prírody
a krajiny, zabezpečuje činnosť informačných stredísk a iných zariadení ochrany prírody
a krajiny,
x)
zúčastňuje sa na medzinárodnej spolupráci a na uskutočňovaní medzinárodných projektov
programov a dohovorov v oblasti ochrany prírody a krajiny a zabezpečuje a koordinuje
starostlivosť o územia medzinárodného významu,
y)
poskytuje súčinnosť pri vedení štátneho zoznamu,
z)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej
časti tohto zákona alebo uvedené v jej štatúte.
(3)
Evidencia podľa odseku 2 písm. d) obsahuje najmä meno, priezvisko a trvalý pobyt
držiteľa jedinca, alebo názov, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania
držiteľa jedinca, evidenčné číslo držiteľa jedinca, ak sa vyžaduje podľa tohto zákona,
názov druhu a opis jedinca a spôsob jeho označenia; ďalšie podrobnosti o obsahových
náležitostiach evidencie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(4)
Na činnosti, ktoré vykonáva alebo obstaráva Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
pri zabezpečení plnenia jej úlohy podľa tohto zákona, ak ide o výskum, monitoring
a starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny, sa nevzťahujú zákazy
podľa § 13 ods. 1, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 24 ods. 4, 6, 9 a 11 a nevyžadujú sa súhlasy podľa § 13 ods. 2, § 14 ods. 2, § 15 ods. 2, § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3 a § 56 ods. 2.
§ 66
Inšpekcia
Inšpekcia
a)
je orgánom štátneho dozoru, ktorého prostredníctvom ministerstvo vykonáva štátny
dozor,
b)
ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto
zákona a informuje ministerstvo o ich uložení,
c)
nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
d)
môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie
identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je
dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
e)
rozhoduje podľa § 44 ods. 14 a § 96,
f)
plní ďalšie úlohy podľa § 44 ods. 13 a § 47 ods. 9.
§ 67
Okresný úrad v sídle kraja
Okresný úrad v sídle kraja
a)
obstaráva
1.
projekt ochrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, chráneného
stromu a ich ochranného pásma,
2.
projekt ochrany ochranného pásma jaskyne a prírodného vodopádu,
b)
vyhlasuje, mení a zrušuje ochranu súkromného chráneného územia,
c)
obstaráva a schvaľuje
1.
program starostlivosti o chránený areál, prírodnú rezerváciu, prírodnú pamiatku,
národnú prírodnú rezerváciu, národnú prírodnú pamiatku a chránený strom,
2.
program záchrany chráneného areálu, prírodnej rezervácie, prírodnej pamiatky, národnej
prírodnej rezervácie, národnej prírodnej pamiatky a chráneného stromu,
3.
na základe žiadosti vlastníka pozemku v súkromnom chránenom území program záchrany
súkromného chráneného územia,
d)
vykonáva krajské revízie stavu ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e)
vydáva súhlas podľa § 6 ods. 4, § 7b ods. 1, § 13 ods. 2 písm. c), f) a i) a o), § 14 ods. 2 písm. f), § 15 ods. 2 písm. c), § 24 ods. 5, 7, 10 a 12, § 49 ods. 3, § 56 ods. 2,
f)
vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. g) až j), m) a n), k územnému plánu regiónu a územnému plánu obce [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho kraja [§ 9 ods. 1 písm. o)] a vydáva odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4,
g)
rozhoduje podľa § 7b ods. 5, § 19 ods. 4, § 22 ods. 5, § 24 ods. 13, § 50 ods. 9, § 56 ods. 3, 6 a 8 a § 96,
h)
môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s
druhým, tretím, štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach
a ak ide o prírodné pamiatky a národné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa
§ 24, a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s povoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a
povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2,
i)
prijíma nahlásenia podľa § 24 ods. 13,
j)
prijíma oznámenia podľa § 56 ods. 4,
l)
vyhlasuje verejne prístupné jaskyne (§ 24 ods. 18),
m)
koná vo vzťahu k chráneným stromom podľa § 49 ods. 2,
n)
vydáva osobitné oprávnenie podľa § 38 ods. 6,
o)
môže uzatvoriť dohodu o finančnom príspevku (§ 60),
p)
koná a rozhoduje vo veciach finančnej náhrady podľa § 61e,
q)
nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
r)
môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie
identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je
dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
s)
vedie zoznam členov stráže prírody,
t)
bezprostredne riadi a koordinuje činnosť členov stráže prírody v obvode svojej pôsobnosti,
ak touto činnosťou nepoverí organizáciu ochrany prírody alebo okresný úrad,
u)
spolu s organizáciou ochrany prírody sa stará o udržiavanie a zvyšovanie odbornej
úrovne členov stráže prírody vrátane ich oboznamovania sa so všeobecne záväznými právnymi
predpismi,
v)
v súvislosti s plnením úloh podľa tohto zákona môže poskytnúť členovi stráže prírody
právne predpisy, donucovacie prostriedky, mapy, prípadne ďalšie potrebné pomôcky súvisiace
s výkonom funkcie člena stráže prírody,
w)
vykonáva štátny dozor,
x)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej
časti tohto zákona.
§ 68
Okresný úrad
Okresný úrad
a)
vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany prírody a krajiny v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom,
b)
obstaráva projekt ochrany chráneného krajinného prvku,
c)
obstaráva a schvaľuje dokument regionálneho územného systému ekologickej stability,
d)
vykonáva okresné revízie stavu osobitne chránených častí prírody a krajiny,
e)
vydáva súhlas podľa § 6 ods. 2, § 13 ods. 2 písm. b), d), e), g), h), j) až n), § 14 ods. 2 písm. b) až e), § 15 ods. 2 písm. b), § 45 ods. 2 na zriadenie a prevádzkovanie chovnej stanice a prevádzkovanie rehabilitačnej stanice
a podľa § 52 ods. 3,
f)
vydáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) a c) v územiach s prvým, druhým a tretím stupňom ochrany, podľa § 9 ods. 1 písm. d) až f), k), p) až u), k územnému plánu zóny [§ 9 ods. 1 písm. a)] a k programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce [§ 9 ods. 1 písm. o)],
g)
h)
môže si vyhradiť pôsobnosť obce vo veciach podľa § 13 ods. 2 písm. a), § 47 a 48, ak sú na to závažné dôvody, najmä ak sa má činnosť vykonávať na pozemkoch vo vlastníctve
obcí, v územiach s druhým alebo tretím stupňom ochrany,
i)
j)
určuje územné a časové obmedzenie výkonu činností uvedených vo všeobecne záväznom
právnom predpise vydanom podľa § 26 ods. 6,
k)
l)
upozorňuje stavebné úrady na výskyt chránených živočíchov na stavbách v súvislosti
s plánovanými činnosťami, ktoré sú predmetom konaní podľa § 9 ods. 1 písm. c) až f),
m)
vydáva potvrdenie podľa § 38 ods. 4,
n)
za podmienok ustanovených osobitným predpisom100) uhrádza výdavky súvisiace s výkonom funkcie člena stráže prírody,
o)
ukladá fyzickým osobám, podnikateľom a iným právnickým osobám sankcie podľa tohto
zákona a informuje ministerstvo o ich uložení,
p)
rozhoduje o nároku na náhradu škody podľa § 97 až 102,
q)
určuje, či je výrub nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú
časť prírody a krajiny [§ 47 ods. 4 písm. g)] a príslušnosť obce pri rozhodovaní o výrube v prípade podľa § 69 ods. 3,
r)
nariaďuje potrebné nápravné opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
s)
môže nariadiť vykonanie analýzy krvi alebo iného tkaniva (DNA testu) na preukázanie
identity jedinca, rodičovstva a dosiahnutej generácie chránených živočíchov, ak je
dôvodné podozrenie, že jedinec bol nadobudnutý v rozpore s týmto zákonom,
t)
uchováva kópie evidenčných zoznamov, preukazov o pôvode a druhových kariet,
u)
vykonáva štátny dozor,
v)
plní ďalšie úlohy vo veciach ochrany prírody a krajiny ustanovené v druhej až štvrtej
časti tohto zákona,
w)
vydáva súhlas prevádzkovateľovi plávajúceho zariadenia100a) na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.
§ 69
Obec
(1)
Obec
a)
vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom,
b)
môže uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku, na ktorom drevina rastie,
vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní podľa
§ 47 ods. 2,
c)
dáva vyjadrenie podľa § 9 ods. 1 písm. l),
d)
dáva súhlas podľa § 13 ods. 2 písm. a) a § 47 ods. 3,
e)
vyznačuje dreviny určené na výrub podľa § 47 ods. 8,
f)
v súhlase na výrub drevín ukladá vykonanie primeranej náhradnej výsadby, starostlivosti
o ňu alebo zaplatenie finančnej náhrady podľa § 48 ods. 1,
g)
obstaráva a schvaľuje dokument miestneho územného systému ekologickej stability a
dokument starostlivosti o dreviny,
h)
vykonáva štátny dozor vo veciach, v ktorých vykonáva štátnu správu v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom,
i)
j)
vyhlasuje obecne chránené územie a mení a zrušuje jeho ochranu.
(2)
Obec môže vydať všeobecne záväzné nariadenie, ktorým ustanoví podrobnosti o ochrane
drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene.
(3)
Ak je na konanie o vydaní súhlasu na výrub dreviny príslušná obec, ktorá je zároveň
žiadateľom o vydanie súhlasu na výrub dreviny, okresný úrad určí, ktorá obec vykoná
konanie o vydanie súhlasu na výrub dreviny.
§ 70
Štátna veterinárna a potravinová správa
a)
posudzuje, či
1.
podmienky na držbu živočíchov zodpovedajú ich biologickým, fyziologickým a etologickým
potrebám [§ 44 ods. 5 písm. a) tretí bod],
2.
pre držané živočíchy je zabezpečený program preventívnej a liečebnej veterinárnej
starostlivosti a podávania potravy [§ 44 ods. 5 písm. a) štvrtý bod],
3.
zariadenie na držbu živočíchov je zabezpečené pred ich únikom a proti vniknutiu vonkajších
škodlivých a nebezpečných organizmov, šíreniu parazitov, nákazlivých chorôb a organizmov
[§ 44 ods. 5 písm. a) piaty bod],
b)
vykonáva štátny dozor podľa § 71 na účel kontroly dodržiavania podmienok uvedených v § 44 ods. 5 písm. a) tretí až piaty bod,
c)
poskytuje ministerstvu informácie o uložených sankciách proti prevádzkovateľom zoologických
záhrad podľa osobitného predpisu,
d)
poskytuje inšpekcii súčinnosť pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona.
§ 71
Výkon štátneho dozoru
(1)
Štátny dozor je
a)
zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne
záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany
prírody vydané na ich základe,
b)
objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na
porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie,
či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto
zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal.
(2)
Zamestnanci orgánov ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor sú oprávnení
a)
vstupovať na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie
alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov,101)
b)
požadovať preukázanie totožnosti osôb a ich pobytu,
c)
požadovať vyjadrenia, informácie, údaje a vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých
na výkon štátneho dozoru,
d)
vykonávať potrebné zisťovania,
e)
predvolať osoby na podanie vysvetlenia o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho
dozoru,
f)
vyžadovať predloženie potrebných dokladov, spisov a iných písomností potrebných na
výkon štátneho dozoru,
g)
nazerať do príslušných dokladov,
h)
odobrať prvopisy dokladov a iných písomností potrebných na zabezpečenie dôkazov,
i)
odobrať potrebné vzorky,
j)
požadovať od osoby, ktorá má v držbe chránené živočíchy alebo chránené rastliny ich
identifikáciu,
k)
používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie
a zvukových záznamov potrebných na zabezpečenie dôkazov, ak ich použitie nezakazuje
osobitný predpis,102)
l)
obmedziť alebo zakázať výkon činnosti do objasnenia veci alebo zabezpečenia dôkazov
počas výkonu štátneho dozoru.
(3)
Na plnenie úloh v rámci výkonu štátneho dozoru môže orgán ochrany prírody prizvať
ďalšie osoby. Účasť zamestnancov na výkone štátneho dozoru sa považuje za úkon vo
všeobecnom záujme podľa osobitných predpisov.104) Prizvané osoby majú nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.100) Prizvané osoby sa môžu zúčastniť výkonu štátneho dozoru iba pod vedením zamestnanca
vykonávajúceho štátny dozor a majú oprávnenia podľa odseku 2 písm. a) a povinnosti
podľa odseku 5 písm. d).
(4)
Pri výkone štátneho dozoru je každý povinný zamestnancovi orgánu ochrany prírody
vykonávajúcemu štátny dozor
a)
umožniť vstupovanie na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie
alebo inú hospodársku činnosť, ak sa na to nevyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov,101)
b)
preukázať svoju totožnosť,
c)
strpieť výkon štátneho dozoru, poskytnúť súčinnosť a vytvoriť primerané podmienky
na výkon štátneho dozoru,
d)
podať vysvetlenie o skutočnostiach dôležitých na výkon štátneho dozoru; vysvetlenie
môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo
blízkej osobe,105)
e)
dostaviť sa na predvolanie za účelom podania vysvetlenia alebo predloženia požadovaných
dokladov,
f)
predložiť požadované doklady a iné písomností,
g)
umožniť odobrať prvopisy dokladov a iných písomností a vzoriek,
h)
poskytnúť súčinnosť pri identifikácii chránených živočíchov a chránených rastlín
a manipulovať s nimi,
i)
umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie
a zvukových záznamov,
j)
zdržať sa činnosti, ktorá bola orgánom ochrany prírody obmedzená alebo zakázaná podľa
odseku 2 písm. l).
(5)
Zamestnanec orgánu ochrany prírody vykonávajúci štátny dozor je povinný
a)
preukázať sa služobným preukazom alebo osobitným písomným poverením na výkon štátneho
dozoru,
b)
vydať osobe, ktorej boli odobraté doklady a iné písomností, potvrdenie o ich prevzatí
a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením alebo zneužitím,
c)
odovzdať osobe odobraté doklady a iné písomností, ak nie sú potrebné na ďalšie konanie
o priestupku alebo správnom delikte alebo konanie o zhabaní podľa tohto zákona,
d)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone štátneho dozoru
s výnimkou poskytnutia takto získaných informácií súdu na účely občianskeho súdneho
konania alebo orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania.
(6)
Orgány verejnej správy, fyzické osoby a právnické osoby sú povinné v nevyhnutnom
rozsahu poskytnúť orgánom ochrany prírody súčinnosť pri výkone štátneho dozoru. Osoba,
ktorá sa dostaví na predvolanie podľa odseku 4 písm. e), má nárok na cestovné náhrady
podľa osobitného predpisu.100) Nárok zaniká, ak ho oprávnená osoba neuplatní do desiatich pracovných dní odo dňa,
keď sa dostavila na predvolanie.
(7)
Každý, kto vykonáva činnosť, na ktorú sa vyžaduje súhlas alebo výnimka podľa tohto
zákona, je povinný sa na požiadanie zamestnancov orgánov ochrany prírody alebo stráže
prírody preukázať právoplatným rozhodnutím orgánu ochrany prírody.
(8)
Vydavatelia tlače a poskytovatelia internetových služieb sú povinní na účely vykonania
štátneho dozoru oznámiť orgánu ochrany prírody na jeho výzvu totožnosť a adresu podávateľa
inzerátu uverejneného pod značkou.
(9)
Dopravcovia sú povinní na písomnú žiadosť orgánu ochrany prírody oznámiť odosielateľov
a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaného tovaru, ako aj údaje o čase
prepravy a prípadne ďalšie údaje, ak sú im známe.
(10)
Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že protiprávneho
konania sa dopustila určitá fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „kontrolovaná
osoba“), vypracuje orgán ochrany prírody protokol, ktorý obsahuje najmä označenie
orgánu ochrany prírody a osoby vykonávajúcej štátny dozor, označenie kontrolovanej
osoby, miesto a dátum vykonania kontroly, predmet kontroly a kontrolné zistenia s
uvedením ustanovenia zákona, ktoré bolo porušené. Orgán ochrany prírody je povinný
s protokolom oboznámiť kontrolovanú osobu, ktorá má právo sa vyjadriť ku kontrolným
zisteniam v lehote určenej orgánom ochrany prírody. Ak sa kontrolovaná osoba nevyjadrí
v stanovenej lehote, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam námietky. Lehotu
na vyjadrenie môže orgán ochrany prírody z dôležitých dôvodov na základe žiadosti
kontrolovanej osoby predĺžiť. Ak boli ku kontrolným zisteniam uvedeným v protokole
podané námietky preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení, orgán ochrany prírody
vypracuje dodatok k protokolu.
(11)
Ak je to možné a účelné, orgán ochrany prírody kontrolovanej osobe nariadi vykonanie
opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, a to bezodkladne po nariadení alebo
v určenej lehote. Kontrolovaná osoba je povinná predložiť orgánu ochrany prírody písomnú
správu o splnení opatrení do siedmich dní od ich vykonania.
(12)
Ak nebolo zistené porušenie zákona, orgán ochrany prírody vypracuje záznam, ktorý
obsahuje najmä označenie orgánu ochrany prírody, predmet štátneho dozoru, miesto a
čas vykonania štátneho dozoru, kontrolné zistenia a dátum vypracovania záznamu.
(13)
Ak orgán ochrany prírody nezistil subjekt zodpovedný za protiprávne konanie, vypracuje
zápis z objasňovania. Na zápis z objasňovania sa primerane vzťahujú náležitosti protokolu
podľa odseku 10.
(14)
Štátny dozor je ukončený dňom doručenia písomného oznámenia o ukončení štátneho dozoru
kontrolovanej osobe alebo vypracovaním zápisu z objasňovania.
(15)
Orgán ochrany prírody môže uložiť poriadkovú pokutu od 30 eur do 1 500 eur za marenie
alebo sťaženie výkonu štátneho dozoru alebo nesplnenie povinnosti podľa odseku 4;
orgán ochrany prírody môže uložiť poriadkovú pokutu osobe, ktorá sa nedostaví na predvolanie
bez náležitého ospravedlnenia alebo odoprie podať vysvetlenie alebo nepredloží potrebné
doklady. Poriadkovú pokutu je možné uložiť aj opakovane. Výnos poriadkovej pokuty
je príjmom Environmentálneho fondu.
(16)
Ak sa predvolaná osoba nedostaví na opakované predvolanie na podanie vysvetlenia,
môže ju orgán ochrany prírody dať predviesť prostredníctvom príslušného útvaru Policajného
zboru.
(17)
Na doručovanie písomností pri výkone štátneho dozoru sa použijú všeobecné predpisy
o správnom konaní.112)
(18)
Na predpojatosť pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona sa primerane vzťahuje
osobitný predpis.106)
Stráž prírody
§ 72
Spôsobilosť na výkon funkcie člena stráže prírody
(1)
Členom stráže prírody môže byť fyzická osoba, ktorá
a)
dosiahla vek najmenej 18 rokov,
b)
je občanom Slovenskej republiky,
c)
je bezúhonná,
d)
je úplne spôsobilá na právne úkony,
e)
je na výkon tejto funkcie zdravotne a fyzicky spôsobilá,
f)
je odborne spôsobilá,
g)
zložila sľub podľa odseku 8.
(2)
Za bezúhonnú sa na účel ustanovenia odseku 1 písm. c) považuje osoba, ktorá nebola
právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin ohrozenia životného
prostredia spáchaný z nedbanlivosti;72) tieto skutočnosti sa preukazujú dokladmi uvedenými v § 44 ods. 7.
(3)
Odborná spôsobilosť uchádzača za člena stráže prírody podľa odseku 1 písm. f) sa
preukazuje vykonaním skúšky na okresnom úrade v sídle kraja pred komisiou, ktorú tvorí
jeden zástupca okresného úradu v sídle kraja, jeden zástupca organizácie ochrany prírody
a jeden zástupca územného útvaru Policajného zboru.
(4)
Obsahom skúšky podľa odseku 3 je preukázanie základných znalostí z trestného práva,
právnej úpravy priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody a krajiny, použitia
donucovacích prostriedkov, ako aj miestopisu a geografie územia, v ktorom má funkciu
vykonávať.
(5)
Okresný úrad v sídle kraja môže od povinnosti overenia odbornej spôsobilosti skúškou
a zloženia sľubu upustiť, ak ide o člena stráže prírody, u ktorého dochádza iba k
zmene obvodu pôsobnosti.
(6)
Prípravu na skúšku odbornej spôsobilosti podľa odsekov 3 a 4 zabezpečuje okresný
úrad v sídle kraja v spolupráci s organizáciou ochrany prírody.
(7)
Členom stráže prírody sa fyzická osoba stáva dňom zápisu do zoznamu členov stráže
prírody, ktorý vedie okresný úrad v sídle kraja. Fyzická osoba môže byť zapísaná do
zoznamu členov stráže prírody najmä na návrh orgánu ochrany prírody, organizácie ochrany
prírody, obce alebo občianskeho združenia, ktorého poslaním podľa stanov je ochrana
prírody a krajiny. Do zoznamu členov stráže prírody okresný úrad v sídle kraja zapíše
aj vlastníka súkromného chráneného územia po preukázaní spôsobilosti na výkon funkcie
člena stráže prírody podľa odseku 1.
(8)
Navrhovaný za člena stráže prírody skladá do rúk prednostu okresného úradu v sídle
kraja sľub v tomto znení: „Sľubujem, že ako člen stráže prírody budem svedomito plniť
svoje úlohy pri ochrane prírody a krajiny, dbať na dodržiavanie Ústavy Slovenskej
republiky, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov.".
(9)
Podrobnosti o zápise do zoznamu členov stráže prírody ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 73
Zoznam členov stráže prírody
(1)
Okresný úrad v sídle kraja pre svoj územný obvod vedie zoznam členov stráže prírody
na účel zabezpečenia starostlivosti o prírodu a krajinu podľa tohto zákona. Ak pôsobnosť
člena stráže prírody zasahuje do územného obvodu viacerých okresných úradov v sídle
kraja, člena stráže prírody zapíše do zoznamu ten okresný úrad v sídle kraja, v ktorého
pôsobnosti bude najväčšia časť obvodu jeho pôsobnosti.
(2)
V zozname členov stráže prírody okresný úrad v sídle kraja uvedie meno a priezvisko,
trvalý pobyt člena stráže prírody, dátum zloženia sľubu, ako aj názov obvodu pôsobnosti,
v ktorom člen stráže prírody svoju funkciu vykonáva.
(3)
Člena stráže prírody zapisuje do zoznamu okresný úrad v sídle kraja po zložení skúšky
podľa § 72 ods. 3 a 4 a po zložení sľubu podľa § 72 ods. 8.
(4)
Po zapísaní člena stráže prírody do zoznamu a po zložení sľubu mu vydá okresný úrad
v sídle kraja do 30 dní preukaz člena stráže prírody a odznak člena stráže prírody.
Preukaz člena stráže prírody je verejnou listinou.
§ 74
Preukazovanie príslušnosti k stráži prírody
(1)
Člen stráže prírody sa preukazuje odznakom člena stráže prírody, ako aj ústnym vyhlásením
„stráž prírody" a na požiadanie aj preukazom člena stráže prírody. Člen stráže prírody
pri preukazovaní príslušnosti nesmie odznak a preukaz vydať z rúk; na požiadanie ukáže
iba na nahliadnutie ich prednú stranu. Pritom nie je povinný oznámiť svoje meno ani
priezvisko. Ak si