Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky oznamuje, že 23. júna 1981 bol
v Ženeve prijatý Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach
a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi
so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981.
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s dohovorom uznesením č. 1990 z
3. apríla 2002 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Prezident Slovenskej republiky dohovor ratifikoval 24. apríla 2002. Ratifikačná listina
bola uložená u generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce v Ženeve 14. júna
2002.
Dohovor nadobudol platnosť 11. augusta 1983 v súlade s článkom 13 ods. 2 a pre Slovenskú republiku nadobudne platnosť 14. júna 2003 na základe článku 13 ods. 3.
205/2003 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
| História |
|
|
|---|---|---|
| Dátum účinnosti | Novela | |
| 1. | Vyhlásené znenie | |
| 2. | 13.06.2003 - |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 205/2003 Z. z. |
| Názov: | Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o prijatí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981 |
| Typ: | Oznámenie |
| Dátum vyhlásenia: | 13.06.2003 |
| Autor: | Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
205
OZNÁMENIE
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
K oznámeniu č. 205/2003 Z. z.
DOHOVOR 156
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní
s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu
č. 156 z roku 19811)
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla 3. júna 1981 na svojom 67. zasadnutí,
berúc do úvahy znenie Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce z Filadelfie o cieľoch a zámeroch Medzinárodnej organizácie práce, ktorá uznáva, že „všetky ľudské bytosti bez ohľadu na rasu, vierovyznanie alebo pohlavie majú právo usilovať sa o svoje materiálne blaho a duchovný rozvoj v podmienkach slobody a dôstojnosti, ekonomického zabezpečenia a na základe rovnakých príležitostí“,
berúc do úvahy znenie Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o rovnosti príležitostí a zaobchádzania so ženami pracovníčkami a rezolúcie o Akčnom pláne na podporu rovnosti príležitostí a zaobchádzania so ženami pracovníčkami, ktoré prijala Medzinárodná konferencia práce v roku 1975,
berúc do úvahy ustanovenia medzinárodných pracovných dohovorov a odporúčaní, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi2) a so ženami pracovníčkami, najmä Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní č. 100 z roku 19513) a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní č. 90 z roku 1951, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 19584) a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958, ako aj VIII. časti Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o rozvoji ľudských zdrojov č. 150 z roku 1975,
pripomínajúc, že Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958 výslovne nepokrýva rozlíšenie na základe starostlivosti o rodinu, a zvažujúc, že v tomto ohľade sú potrebné doplňujúce normy,
berúc do úvahy znenie Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o zamestnaní (ženy s rodinnými povinnosťami) č. 123 z roku 1965 a zohľadniac zmeny, ktoré nastali od jeho prijatia,
berúc do úvahy, že dokumenty o rovnosti príležitostí pre mužov a ženy a zaobchádzania s nimi prijala aj Organizácia Spojených národov a iné špecializované inštitúcie, a pripomínajúc najmä to, že odsek 14 preambuly Dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 19795) uvádza, že účastnícke štáty „sú si vedomé, že zmena tradičnej úlohy mužov, ako aj úlohy žien v spoločnosti a rodine je potrebná, aby sa dosiahla úplná rovnosť medzi mužmi a ženami“,
uznávajúc, že problémy pracovníkov zodpovedných za rodinu sú aspektmi širších otázok týkajúcich sa rodiny a spoločnosti, ktoré by mala zohľadňovať vnútroštátna politika,
uznávajúc potrebu vytvorenia skutočnej rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami zodpovednými za rodinu, ako aj medzi nimi a ostatnými pracovníkmi,
zvažujúc, že mnohé problémy, ktorým čelia všetci pracovníci, sú ešte sťažené v prípade pracovníkov zodpovedných za rodinu, a uznávajúc potrebu zlepšiť ich podmienky opatreniami zodpovedajúcimi ich osobitným potrebám a opatreniami určenými na všeobecné zlepšenie podmienok pracovníkov,
rozhodnúc prijať isté návrhy týkajúce sa rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu, ktoré sú piatym bodom programu zasadnutia, a
určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,
prijíma6) 23. júna 1981 tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať aj ako Dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu z roku 1981:7)
Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce, ktorú do Ženevy zvolala Správna rada Medzinárodného úradu práce a ktorá sa zišla 3. júna 1981 na svojom 67. zasadnutí,
berúc do úvahy znenie Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce z Filadelfie o cieľoch a zámeroch Medzinárodnej organizácie práce, ktorá uznáva, že „všetky ľudské bytosti bez ohľadu na rasu, vierovyznanie alebo pohlavie majú právo usilovať sa o svoje materiálne blaho a duchovný rozvoj v podmienkach slobody a dôstojnosti, ekonomického zabezpečenia a na základe rovnakých príležitostí“,
berúc do úvahy znenie Deklarácie Medzinárodnej organizácie práce o rovnosti príležitostí a zaobchádzania so ženami pracovníčkami a rezolúcie o Akčnom pláne na podporu rovnosti príležitostí a zaobchádzania so ženami pracovníčkami, ktoré prijala Medzinárodná konferencia práce v roku 1975,
berúc do úvahy ustanovenia medzinárodných pracovných dohovorov a odporúčaní, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi2) a so ženami pracovníčkami, najmä Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní č. 100 z roku 19513) a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o rovnakom odmeňovaní č. 90 z roku 1951, Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 19584) a Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958, ako aj VIII. časti Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o rozvoji ľudských zdrojov č. 150 z roku 1975,
pripomínajúc, že Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958 výslovne nepokrýva rozlíšenie na základe starostlivosti o rodinu, a zvažujúc, že v tomto ohľade sú potrebné doplňujúce normy,
berúc do úvahy znenie Odporúčania Medzinárodnej organizácie práce o zamestnaní (ženy s rodinnými povinnosťami) č. 123 z roku 1965 a zohľadniac zmeny, ktoré nastali od jeho prijatia,
berúc do úvahy, že dokumenty o rovnosti príležitostí pre mužov a ženy a zaobchádzania s nimi prijala aj Organizácia Spojených národov a iné špecializované inštitúcie, a pripomínajúc najmä to, že odsek 14 preambuly Dohovoru Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 19795) uvádza, že účastnícke štáty „sú si vedomé, že zmena tradičnej úlohy mužov, ako aj úlohy žien v spoločnosti a rodine je potrebná, aby sa dosiahla úplná rovnosť medzi mužmi a ženami“,
uznávajúc, že problémy pracovníkov zodpovedných za rodinu sú aspektmi širších otázok týkajúcich sa rodiny a spoločnosti, ktoré by mala zohľadňovať vnútroštátna politika,
uznávajúc potrebu vytvorenia skutočnej rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami zodpovednými za rodinu, ako aj medzi nimi a ostatnými pracovníkmi,
zvažujúc, že mnohé problémy, ktorým čelia všetci pracovníci, sú ešte sťažené v prípade pracovníkov zodpovedných za rodinu, a uznávajúc potrebu zlepšiť ich podmienky opatreniami zodpovedajúcimi ich osobitným potrebám a opatreniami určenými na všeobecné zlepšenie podmienok pracovníkov,
rozhodnúc prijať isté návrhy týkajúce sa rovnosti príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu, ktoré sú piatym bodom programu zasadnutia, a
určujúc, že tieto návrhy majú mať formu medzinárodného dohovoru,
prijíma6) 23. júna 1981 tento dohovor, ktorý sa môže uvádzať aj ako Dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu z roku 1981:7)
Článok 1
1.
Tento dohovor sa vzťahuje na mužov pracovníkov a ženy pracovníčky so zodpovednosťou
vo vzťahu k nezaopatreným deťom, ak takáto zodpovednosť obmedzuje možnosti ich prípravy,
prístupu, účasti alebo postupu v ekonomickej činnosti.
2.
Ustanovenia tohto dohovoru sa rovnako vzťahujú na mužov pracovníkov a ženy pracovníčky
so zodpovednosťou vo vzťahu k iným členom najbližšej rodiny, ktorí zjavne potrebujú
ich starostlivosť alebo podporu, ak táto zodpovednosť obmedzuje ich možnosti prípravy,
prístupu, účasti a postupu v ekonomickej činnosti.
3.
Na účely tohto dohovoru výrazy „nezaopatrené deti“ a „iný člen najbližšej rodiny,
ktorý zjavne potrebuje starostlivosť alebo podporu“, znamenajú osoby definované ako
také v každej krajine jedným z prostriedkov uvedených v článku 9 tohto dohovoru.
4.
Pracovníci, ktorých sa to podľa odsekov 1 a 2 tohto článku týka, v ďalšom texte sa
uvádzajú ako „pracovníci so zodpovednosťou za rodinu“.
Článok 2
Tento dohovor sa vzťahuje na všetky odvetvia ekonomickej činnosti a na všetky kategórie
pracovníkov.
Článok 3
1.
S cieľom vytvoriť skutočnú rovnosť príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi
a so ženami pracovníčkami každý člen8) v rámci cieľov svojej vnútroštátnej politiky umožní osobám so zodpovednosťou za rodinu,
ktoré sú alebo chcú byť zamestnané, uplatniť ich právo vykonávať alebo získať zamestnanie
bez toho, aby sa stali objektom diskriminácie, a podľa možnosti bez rozporu medzi
ich zamestnaním a zodpovednosťou za rodinu.
2.
Na účely odseku 1 tohto článku výraz „diskriminácia“ znamená diskrimináciu v zamestnaní
a povolaní, ako sa to definuje v článkoch 1 a 5 Dohovoru Medzinárodnej organizácie
práce o diskriminácii (zamestnanie a povolanie) č. 111 z roku 1958.4)
Článok 4
S cieľom vytvoriť skutočnú rovnosť príležitostí a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi
a so ženami pracovníčkami sa prijmú všetky opatrenia zlučiteľné s vnútroštátnymi podmienkami
a možnosťami na to, aby sa
a)
pracovníkom so zodpovednosťou za rodinu umožnilo uplatniť ich právo na slobodný výber
zamestnania a
b)
zohľadnili ich potreby týkajúce sa vzťahov a podmienok zamestnávania a sociálneho
zabezpečenia.
Článok 5
Všetky opatrenia zlučiteľné s vnútroštátnymi podmienkami a možnosťami sa ďalej prijmú
na
a)
zohľadnenie potrieb pracovníkov so zodpovednosťou za rodinu v rámci miestneho a oblastného
plánovania,
b)
rozvoj alebo podporu verejných alebo súkromných služieb v obci, ako sú služby a zariadenia
vykonávajúce starostlivosť o deti a rodinu.
Článok 6
Príslušné úrady a orgány každej krajiny prijmú príslušné opatrenia na podporu informácií
a vzdelávania s cieľom zlepšiť porozumenie verejnosti pre zásadu rovnosti príležitostí
a zaobchádzania s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami a pre problémy pracovníkov
so zodpovednosťou za rodinu, ako aj získať verejnú mienku pri napomáhaní prekonávania
týchto problémov.
Článok 7
Prijmú sa všetky opatrenia zlučiteľné s vnútroštátnymi podmienkami a možnosťami vrátane
opatrení v oblasti poradenstva a odbornej prípravy, aby sa pracovníkom so zodpovednosťou
za rodinu zabezpečila možnosť stať sa a zostať integrálnou súčasťou pracovných síl,
ako aj opäť sa zaradiť medzi pracovné sily po skončení neprítomnosti v dôsledku takejto
zodpovednosti.
Článok 8
Zodpovednosť za rodinu ako taká nezakladá platný dôvod na skončenie zamestnania.
Článok 9
Ustanovenia tohto dohovoru sa môžu aplikovať prostredníctvom zákonov a predpisov,
kolektívnych zmlúv, podnikových predpisov, rozhodcovských rozhodnutí a súdnych rozhodnutí
alebo kombináciou týchto prostriedkov, alebo akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý môže
byť vhodný a ktorý berie do úvahy vnútroštátne podmienky.
Článok 10
1.
Ustanovenia tohto dohovoru sa môžu aplikovať v jednotlivých oblastiach činností,
ak je to potrebné, berúc do úvahy vnútroštátne podmienky, za predpokladu, že takéto
prijaté opatrenia sa aplikujú v každom prípade na všetkých pracovníkov chránených
článkom 1 ods. 1.
2.
Každý člen, ktorý ratifikuje tento dohovor, uvedie vo svojej prvej správe o aplikácii
dohovoru predloženej podľa článku 22 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce,9) v akom vzťahu, ak existuje, člen zamýšľa využiť oprávnenie uvedené v odseku 1 tohto
článku, a v následných správach uvedie rozsah, v akom sa vykonal alebo sa navrhuje
vykonať v zmysle dohovoru v súvislosti s týmto vzťahom.
Článok 11
Organizácie zamestnávateľov a organizácie pracovníkov majú právo vhodným spôsobom
vo vzťahu k vnútroštátnym podmienkam a praxi zúčastňovať sa na vypracovaní a aplikovaní
opatrení prijatých na vykonávanie ustanovení tohto dohovoru.
Článok 12
Formálne ratifikácie dohovoru sa oznámia generálnemu riaditeľovi Medzinárodného úradu
práce na registráciu.
Článok 13
1.
Tento dohovor zaväzuje len tých členov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých ratifikácie
zaregistroval generálny riaditeľ.
2.
Dohovor nadobudne platnosť po 12 mesiacoch odo dňa, keď generálny riaditeľ zaregistroval
ratifikácie dohovoru dvoma členmi.
3.
Potom tento dohovor nadobudne platnosť pre ktoréhokoľvek člena po 12 mesiacoch odo
dňa, keď sa jeho ratifikácia zaregistrovala.
Článok 14
1.
Člen, ktorý ratifikoval tento dohovor, môže ho vypovedať po uplynutí desiatich rokov
odo dňa, keď dohovor prvýkrát nadobudol platnosť, písomným oznámením generálnemu riaditeľovi
Medzinárodného úradu práce, ktorý túto skutočnosť zaregistruje. Takéto vypovedanie
nadobudne platnosť rok po dni jeho zaregistrovania.
2.
Každý člen, ktorý ratifikoval tento dohovor a nepoužije právo vypovedať ho v priebehu
roka nasledujúceho po uplynutí obdobia desiatich rokov, uvedeného v predchádzajúcom
odseku, bude viazaný dohovorom na obdobie ďalších desiatich rokov a potom ho bude
môcť vypovedať vždy po uplynutí desaťročného obdobia za podmienok uvedených v tomto
článku.
Článok 15
1.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi všetkým členom Medzinárodnej
organizácie práce registráciu všetkých ratifikácií a vypovedaní, ktoré mu oznámili
členovia organizácie.
2.
Pri upovedomení členov organizácie o registrácii druhej ratifikácie generálny riaditeľ
upozorní členov organizácie na dátum, od ktorého dohovor nadobudne platnosť.
Článok 16
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce oznámi generálnemu tajomníkovi Organizácie
Spojených národov na registráciu podľa článku 102 Charty Organizácie Spojených národov
úplné podrobnosti o všetkých ratifikáciách a aktoch vypovedania, ktoré zaregistroval
podľa ustanovení predchádzajúcich článkov.
Článok 17
Vždy, keď to Správna rada Medzinárodného úradu práce považuje za potrebné, predloží
generálnej konferencii správu o pôsobení tohto dohovoru a preskúma vhodnosť zaradenia
otázky jeho čiastočného alebo úplného revidovania do programu konferencie.
Článok 18
1.
Ak konferencia prijme nový dohovor, ktorý reviduje tento dohovor úplne alebo čiastočne,
potom ak nový dohovor neustanoví inak,
a)
ratifikácia nového revidovaného dohovoru členom má ipso iure za následok okamžité
vypovedanie tohto dohovoru bez ohľadu na ustanovenia článku 14, ak a keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť,
b)
odo dňa, keď nový revidovaný dohovor nadobudne platnosť, tento dohovor prestane byť
prístupný ratifikácii zo strany členov.
2.
Tento dohovor ostane v každom prípade v platnosti v jeho terajšej forme a terajšom
obsahu pre tých členov, ktorí ho ratifikovali, ale neratifikovali revidovaný dohovor.
Článok 19
Anglické a francúzske znenia textu tohto dohovoru sú rovnako rozhodujúce.
Uvedený text dohovoru je pôvodný a riadne sa prijal v priebehu 67. zasadnutia Generálnej
konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré sa konalo v Ženeve a bolo vyhlásené
za skončené 24. júna 1981.
Na dôkaz toho sme 25. júna 1981 pripojili svoje podpisy.
Prezident konferencie:
ALIOUNE DIAGNE v. r.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce:
FRANCIS BLANCHARD v. r.
ALIOUNE DIAGNE v. r.
Generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce:
FRANCIS BLANCHARD v. r.
Text dohovoru, ako je tu uvedený, je presnou kópiou pôvodného textu, ktorý podpísal
prezident Medzinárodnej konferencie práce10) a generálny riaditeľ Medzinárodného úradu práce.
Overená, presná a kompletná kópia.
Za generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce:
FRANCIS MAUPAIN v. r.
právny poradca Medzinárodného úradu práce
FRANCIS MAUPAIN v. r.
právny poradca Medzinárodného úradu práce
1)
V tomto oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sa uvádza slovenský
preklad pôvodného textu dohovoru; v prílohe k tejto čiastke Zbierky zákonov Slovenskej
republiky (v prílohe k tomuto oznámeniu) sa uvádza pôvodný text dohovoru v jednom
z dvoch autentických (rozhodujúcich, pôvodných) jazykov, a to v anglickom jazyku,
v súlade s článkom 19 dohovoru, ako aj v súlade s § 8 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona č. 44/1998 Z. z., zákona č. 276/2001 Z. z., zákona č. 275/2002 Z. z. a zákona č. 100/2003 Z. z. Príslušný dohovor Medzinárodnej organizácie práce je druhom medzinárodnej pracovnej
normy – druhom medzinárodnej multilaterálnej zmluvy prezidentskej povahy najmä podľa
Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969), porov. vyhlášku ministra zahraničných
vecí č. 15/1988 Zb. Generálna konferencia Medzinárodnej organizácie práce 23. júna 1981 prijala aj Odporúčanie
Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní
s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu
č. 165 z roku 1981, ktoré dopĺňa Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o rovnakých
príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so ženami pracovníčkami:
pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981. Odporúčania Medzinárodnej
organizácie práce ako druh medzinárodných pracovných noriem členovia (členské štáty)
Medzinárodnej organizácie práce neratifikujú, pretože odporúčania nie sú druhmi zmlúv,
najmä podľa Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z roku 1969 (porov. vyhlášku ministra
zahraničných vecí č. 15/1988 Zb.), a tieto odporúčania ich ani nezaväzujú. V súlade so zákonom Národnej rady Slovenskej
republiky č. 1/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov sa odporúčania Medzinárodnej organizácie práce neuverejňujú
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Členovia (členské štáty) Medzinárodnej organizácie
práce v súlade s článkom 19 ods. 6 písm. b) a d) Ústavy Medzinárodnej organizácie
práce [XIII. časť (článok 387 až 427) Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými
mocnosťami a Nemeckom a protokol (podpísané vo Versailles 28. júna 1919), porov. č.
217/1921 Zb. a n. v znení neskorších úprav]*) okrem záväzku predložiť odporúčanie
príslušnému orgánu alebo orgánom, do ktorých dané odporúčanie patrí, sa zaväzujú,
že oboznámia generálneho riaditeľa Medzinárodného úradu práce vo vhodnom čase podľa
požiadaviek Správnej rady Medzinárodného úradu práce so stavom práva a praxe vo svojej
krajine, ak ide o záležitosti, ktorými sa dané odporúčanie zaoberá. Cieľom prijatia
príslušného odporúčania Generálnou konferenciou Medzinárodnej organizácie práce je
okrem iného najmä ponúknuť členom (členským štátom) Medzinárodnej organizácie práce
úpravu vymedzených pracovných vzťahov a záležitostí (vecí) alebo úpravu vymedzených
sociálnych vzťahov a záležitostí (vecí) v takom rozsahu, takým spôsobom a takými prostriedkami,
ako sa uvádza v príslušnom odporúčaní.
*)
Slovenská republika je predmetnou medzinárodnou zmluvou viazaná na základe sukcesie
ako jeden z dvoch nástupníckych štátov po dni zániku Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky (31. december 1992), porov. ústavný zákon č. 542/1992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Viedenský dohovor o sukcesii
štátov vo vzťahu k zmluvám, porov. oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 33/2001 Z. z., ako aj uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 85 z 3. decembra 1992, ktorým
sa schválilo vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o členstve Slovenskej republiky
v Rade Európy a o prevzatí záväzkov z medzinárodných zmlúv. Slovenská republika je
členom Medzinárodnej organizácie práce od 22. januára 1993.
2)
Anglický text tohto dohovoru používa výraz „workers“ – „pracovníci“. Francúzsky text
tohto dohovoru používa výraz „travailleurs“ – „pracovníci“. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov používa výraz „zamestnanci“ a nepoužíva
výraz „pracovníci“. Medzinárodná organizácia práce od svojho vzniku v roku 1919 až
po súčasné obdobie vo svojich dokumentoch, najmä v dohovoroch a odporúčaniach používa
v prevažnej väčšine prípadov výraz „pracovník“. Tento výraz má svoje historické opodstatnenie
a pokrýva všetky príslušné a závislé osoby, ktoré prenajímajú seba a svoju pracovnú
silu zamestnávateľovi na plnenie vymedzených a dohodnutých pracovných činností a pracovných
úloh za mzdu alebo odmenu a tieto osoby sú v príslušnom pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi
na základe určenej a dojednanej (uzatvorenej) zmluvy (dohody). Podľa § 11 Zákonníka práce zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch,
a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre
zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu. Na účel aplikácie
tohto dohovoru vo vzťahu k právnemu poriadku Slovenskej republiky výraz „zamestnanec“
používaný vo vnútroštátnom zákonodarstve Slovenskej republiky je rovnoznačný s výrazom
„pracovník“ používaným v tomto dohovore. Právny poriadok Slovenskej republiky nie
je jednotný v používaní výrazu „zamestnanec“ a výrazu „pracovník“. Zákonník práce
napríklad používa výraz „zamestnanec“ a zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej
republiky v § 2 ods. 1 písm. e) používa výraz „pracovník“.
3)
Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná (porov. oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 450/1990 Zb. a bod 35 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z. o potvrdení sukcesie Slovenskej republiky do záväzkov z príslušných mnohostranných
zmluvných dokumentov Medzinárodnej organizácie práce, ktorých depozitárom je generálny
riaditeľ Medzinárodného úradu práce).
4)
Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná (porov. oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 465/1990 Zb. a bod 37 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 110/1997 Z. z.).
5)
Slovenská republika je uvedeným dohovorom viazaná (porov. vyhlášku ministra zahraničných
vecí č. 62/1987 Zb. a bod 14 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 53/1994 Z. z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej republiky do mnohostranných zmluvných
dokumentov, ktorých depozitárom je generálny tajomník Organizácie Spojených národov).
6)
V súlade s článkom 19 ods. 2 Ústavy Medzinárodnej organizácie práce (XIII. časť /článok
387 až 427/ Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami a Nemeckom a protokol
/podpísané vo Versailles 28. júna 1919/, porov. č. 217/1921 Zb. a n. v znení neskorších
úprav) dohovor Medzinárodnej organizácie práce sa prijíma 2/3 väčšinou hlasov prítomných
a hlasujúcich delegátov na príslušnom zasadnutí v priebehu Generálnej konferencie
Medzinárodnej organizácie práce. Hlasovanie delegátov na 67. zasadnutí Generálnej
konferencie Medzinárodnej organizácie práce pri prijímaní Dohovoru Medzinárodnej organizácie
práce o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní s mužmi pracovníkmi a so
ženami pracovníčkami: pracovníkmi so zodpovednosťou za rodinu č. 156 z roku 1981 na
plenárnom zasadnutí konferencie 23. júna 1981: 324 za prijatie dohovoru, nikto nebol
proti, 92 sa zdržalo hlasovania. V súlade s článkom 21 Rokovacieho poriadku Generálnej
konferencie Medzinárodnej organizácie práce sa pri hlasovaní delegátov o dohovore
všetky hlasy za a proti spočítajú, pričom sa neberú do úvahy hlasy, ktorými sa delegáti
zdržali hlasovania.
7)
V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa pri názvoch príslušných dohovorov Medzinárodnej
organizácie práce vo väčšine prípadov používa úplný názov dohovoru, ako aj jeho skrátený
názov.
8)
Členský štát Medzinárodnej organizácie práce.
9)
XIII. časť (článok 387 až 427) Mierovej zmluvy medzi spojenými a združenými mocnosťami
a Nemeckom a protokol (podpísané vo Versailles 28. júna 1919), porov. č. 217/1921
Zb. a n. v znení neskorších úprav.
10)
V praxi Medzinárodnej organizácie práce sa popri názve „Generálna konferencia Medzinárodnej
organizácie práce“ používa aj skrátený názov „Medzinárodná konferencia práce“.