314/2018 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.07.2024 do 31.12.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 314/2018 Z. z. |
| Názov: | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 24.10.2018 |
| Dátum vyhlásenia: | 14.11.2018 |
| Dátum účinnosti od: | 15.07.2024 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.2024 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| 500/2019 Z. z. | Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky |
| 134/2021 Z. z. | Rozhodnutie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2021, ktorým sa mení a dopĺňa Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 500/2019 Z. z. |
| 490/2023 Z. z. | Rozhodnutie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2023, ktorým sa mení a dopĺňa Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 500/2019 Z. z. v znení rozhodnutia pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 134/2021 Z. z. |
| 38/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov |
| 350/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky |
| 385/2000 Z. z. | Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 153/2001 Z. z. | Zákon o prokuratúre |
| 461/2003 Z. z. | Zákon o sociálnom poistení |
| 462/2003 Z. z. | Zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 301/2005 Z. z. | Trestný poriadok |
| 413/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony |
| 415/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 398/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 161/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 38/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov |
314
ZÁKON
z 24. októbra 2018
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje organizáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“), postavenie jeho sudcov, postavenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „kancelária ústavného súdu“) a konanie pred ústavným súdom.
§ 2
Postavenie a sídlo ústavného súdu
(1)
Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
(2)
Sídlom ústavného súdu je mesto Košice.
DRUHÁ ČASŤ
ORGANIZÁCIA, RIADENIE A ROZHODOVANIE ÚSTAVNÉHO SÚDU
§ 3
Zloženie ústavného súdu
(1)
Ústavný súd sa skladá z 13 sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je predsedom ústavného
súdu a jeden podpredsedom ústavného súdu.
(2)
Predsedu ústavného súdu a podpredsedu ústavného súdu vymenúva zo sudcov ústavného
súdu prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“).
§ 4
Predseda ústavného súdu
(1)
Ústavný súd riadi predseda ústavného súdu.
(2)
Predseda ústavného súdu
a)
koná v mene ústavného súdu a zastupuje ho navonok,
b)
zabezpečuje riadny chod ústavného súdu prostredníctvom kancelárie ústavného súdu,
c)
prijíma sľub zvoleného kandidáta na funkciu prezidenta,
d)
na základe oznámenia prezidenta písomne oznamuje predsedovi Národnej rady Slovenskej
republiky skutočnosť, že prezident sa vzdal svojej funkcie,
e)
plní ďalšie úlohy, ktoré mu ukladá zákon.
(3)
Ak nie je prítomný predseda ústavného súdu ani podpredseda ústavného súdu alebo ak
nie je nikto vymenovaný do funkcie predsedu ústavného súdu ani do funkcie podpredsedu
ústavného súdu, neodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších
sudcov ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší, ak nebol poverený sudca ústavného
súdu podľa odseku 4.
(4)
Predseda ústavného súdu môže písomne poveriť plnením úloh predsedu ústavného súdu
v určenom rozsahu aj niektorého zo sudcov ústavného súdu.
§ 5
Podpredseda ústavného súdu
(1)
Podpredseda ústavného súdu dočasne vykonáva právomoci predsedu ústavného súdu, ak
predseda ústavného súdu nie je vymenovaný.
(2)
Podpredseda ústavného súdu zastupuje predsedu ústavného súdu, ak predseda ústavného
súdu
a)
poverí podpredsedu ústavného súdu zastupovaním alebo
b)
nemôže svoju funkciu vykonávať; o zastupovaní v takom prípade rozhodne na návrh podpredsedu
ústavného súdu plénum ústavného súdu.
§ 6
Rozhodovanie ústavného súdu
(1)
Ústavný súd rozhoduje v pléne alebo v senátoch.
(2)
Vec na rozhodnutie pléna ústavného súdu alebo senátu ústavného súdu pripravuje a
na zasadnutí pléna ústavného súdu alebo senátu ústavného súdu o nej referuje sudca
ústavného súdu, ktorému bola vec pridelená podľa § 46 (ďalej len „sudca spravodajca“), ak tento zákon v § 7 alebo v § 13 neustanovuje inak. V zložitých veciach môže predseda ústavného súdu alebo predseda
senátu ústavného súdu určiť ďalšieho sudcu ústavného súdu ako spoluspravodajcu.
Plénum ústavného súdu
§ 7
(1)
Ústavný súd rozhoduje v pléne
a)
vo veciach ustanovených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 126, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c) a čl. 152 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
b)
o zjednocovaní právnych názorov senátov ústavného súdu,
c)
o vylúčení sudcu ústavného súdu pre jeho zaujatosť, ak ide o vec patriacu do pôsobnosti
pléna ústavného súdu,
d)
o obnove konania podľa čl. 133 ústavy, ak sa týka veci patriacej do pôsobnosti pléna ústavného súdu,
e)
o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané
v rôznych senátoch ústavného súdu,
f)
o disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu a o uložení disciplinárneho trestu
sudcovi ústavného súdu.
(2)
V pléne rozhoduje ústavný súd aj o
a)
úprave svojich vnútorných pomerov,
b)
návrhu rozpočtu kancelárie ústavného súdu.
(3)
Vo veciach uvedených v odseku 1 písm. f) a v odseku 2 rozhoduje plénum ústavného
súdu na základe návrhu rozhodnutia predloženého predsedom ústavného súdu, ak tento
zákon v § 27 neustanovuje inak.
§ 8
(1)
Plénum ústavného súdu sa skladá zo všetkých sudcov ústavného súdu.
(2)
Zasadnutie pléna ústavného súdu zvoláva, jeho program určuje a rokovanie vedie predseda
ústavného súdu. Predseda ústavného súdu zvolá zasadnutie pléna ústavného súdu bezodkladne
aj vtedy, ak o to požiada nadpolovičná väčšina sudcov ústavného súdu.
(3)
Rokovanie pléna ústavného súdu vedie predseda ústavného súdu tak, aby sa prerokovali
všetky otázky a aby sa každý sudca ústavného súdu mohol k veci vyjadriť a vo veci
rozhodnúť v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.
(4)
Ústavný súd je spôsobilý v pléne konať a uznášať sa, ak je na rokovaní a rozhodovaní
pléna ústavného súdu prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov ústavného
súdu. Každý sudca ústavného súdu prítomný na rokovaní pléna je povinný hlasovať za
niektorý z predložených návrhov, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný;
zdržať sa hlasovania nie je prípustné.
(5)
Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov ústavného
súdu.
§ 9
(1)
Rokovanie pléna ústavného súdu je neverejné; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
(2)
Na rokovaní pléna ústavného súdu sa môžu zúčastniť zamestnanci kancelárie ústavného
súdu a ďalšie osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov, ak ich
na rokovanie pléna prizve predseda ústavného súdu alebo o tom rozhodne plénum ústavného
súdu.
(3)
Porada a hlasovanie pléna o rozhodnutí sú vždy neverejné; ak sa vo veci konalo verejné
ústne pojednávanie, môže sa na porade a hlasovaní zúčastniť len sudca ústavného súdu,
ktorý bol prítomný na pojednávaní. Na začiatku porady o veci referuje sudca spravodajca,
po ktorom podá svoje stanovisko prípadný spoluspravodajca; títo zároveň navrhnú, ako
má ústavný súd o návrhu na začatie konania rozhodnúť. Potom nasleduje rozprava, v
ktorej môže každý zo sudcov ústavného súdu podať iný návrh na rozhodnutie, ktorého
dôvody zároveň stručne prednesie. Po skončení rozpravy sa hlasuje.
(4)
Predseda ústavného súdu určí poradie, v akom sa o podaných návrhoch hlasuje; na žiadosť
niektorého z prítomných sudcov ústavného súdu o tom rozhodne plénum hlasovaním. Sudca
ústavného súdu hlasuje tak, že sa vyjadrí, či je za návrh alebo proti návrhu. Služobne
mladší sudcovia ústavného súdu hlasujú pred služobne staršími sudcami ústavného súdu
a predseda ústavného súdu hlasuje posledný.
(5)
Ak žiaden návrh nezískal podporu potrebnej väčšiny (§ 8 ods. 5), hlasovanie sa opakuje tak, že predseda ústavného súdu na základe priebehu rozpravy
rozdelí návrhy na jednotlivé časti alebo jednotlivé sporné otázky, o ktorých sa hlasuje
jednotlivo. Rozhodnutie o takejto otázke zaväzuje sudcov ústavného súdu pri hlasovaní
o ďalších častiach alebo ďalších sporných otázkach návrhu.
Senát ústavného súdu
§ 10
V senáte rozhoduje ústavný súd vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti pléna ústavného
súdu.
§ 11
(1)
Senát ústavného súdu sa skladá z troch sudcov ústavného súdu, z ktorých jeden je
predsedom senátu ústavného súdu.
(2)
Zloženie senátov ústavného súdu a zastupovanie ich členov určuje na obdobie aspoň
jedného roka plénum ústavného súdu v rozvrhu práce. Zmenu v zložení senátu ústavného
súdu možno počas tohto obdobia vykonať, len ak sa zmení zloženie ústavného súdu. Zloženie
všetkých senátov ústavného súdu sa musí po uplynutí troch po sebe nasledujúcich rokov
zásadným spôsobom obmeniť.
(3)
Zasadnutie senátu ústavného súdu zvoláva, jeho program určuje a rokovanie vedie predseda
senátu ústavného súdu.
(4)
Predsedu senátu ústavného súdu volí senát ústavného súdu zo svojich členov. Funkčné
obdobie predsedu senátu ústavného súdu je 12 mesiacov, ak v rozvrhu práce nie je určené
inak.
(5)
Predseda senátu ústavného súdu vedie rokovanie senátu ústavného súdu tak, aby sa
prerokovali všetky otázky a aby sa všetci jeho členovia mohli k veci vyjadriť a vo
veci rozhodnúť v súlade so svojím právnym názorom a svedomím.
(6)
Ústavný súd je spôsobilý v senáte konať a uznášať sa, ak sú na rokovaní a rozhodovaní
senátu ústavného súdu prítomní všetci jeho členovia. Hlasovať sú povinní všetci členovia
senátu ústavného súdu.
(7)
Senát ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou hlasov svojich členov.
§ 12
Na rokovanie senátu ústavného súdu sa použije § 9 rovnako.
§ 13
Zjednocovanie právnych názorov senátov ústavného súdu
(1)
Ak senát ústavného súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti dospeje k právnemu názoru
odlišnému od právneho názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného
súdu, sudca spravodajca predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych
názorov. Plénum ústavného súdu rozhodne o zjednotení právnych názorov uznesením. Senát
ústavného súdu je v ďalšom konaní viazaný uznesením pléna ústavného súdu.
(2)
V konaní pred plénom ústavného súdu podľa odseku 1 zostáva sudcom spravodajcom sudca
ústavného súdu, ktorý bol sudcom spravodajcom v tejto veci v senáte ústavného súdu.
(3)
Predseda ústavného súdu predloží plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie právnych
názorov, ak sa zistí, že senát ústavného súdu sa svojím rozhodnutím odchýlil od právneho
názoru vyjadreného už v rozhodnutí niektorého zo senátov ústavného súdu. Plénum ústavného
súdu rozhodne o zjednotení právnych názorov uznesením. Týmto uznesením sú senáty ústavného
súdu viazané pri rozhodovaní ďalších obdobných vecí.
(4)
V konaní pred plénom ústavného súdu podľa odseku 3 je sudcom spravodajcom predseda
ústavného súdu.
TRETIA ČASŤ
SUDCOVIA ÚSTAVNÉHO SÚDU
Ustanovovanie sudcov ústavného súdu do funkcie
§ 14
(1)
Ak čl. 134 ods. 2 ústavy neustanovuje inak, sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh
Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) prezident.
(2)
Národná rada navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov ústavného súdu, ktorých
má prezident vymenovať.
(3)
Za bezúhonnú sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný
trestný čin, a to aj v prípade, ak jej bolo odsúdenie za úmyselný trestný čin zahladené,
alebo na ktorú sa hľadí, akoby nebola pre takýto trestný čin odsúdená. Bezúhonnosť
sa preukazuje odpisom registra trestov. Na účel preukázania bezúhonnosti fyzická osoba
poskytne údaje potrebné na vyžiadanie odpisu registra trestov; tieto údaje oprávnená
osoba bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu registra trestov.
(4)
Funkčné obdobie sudcu ústavného súdu začína plynúť dňom zloženia sľubu sudcu ústavného
súdu.
§ 15
(1)
Návrhy na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu môžu podať národnej rade
a)
poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanci národnej rady“),
b)
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
c)
predseda ústavného súdu,
d)
predseda Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda súdnej rady“),
e)
najmenej päť členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
f)
predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu“),
g)
predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho
správneho súdu“),
h)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“),
i)
verejný ochranca práv,
j)
profesijné organizácie právnikov,
k)
vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva.
(2)
Návrh na voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu okrem náležitostí podľa osobitného
predpisu1) obsahuje
a)
označenie navrhovateľa,
b)
predmet návrhu,
c)
listiny preukazujúce, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu spĺňa podmienky
na vymenovanie za sudcu ústavného súdu,
1.
originál alebo úradne overenú kópiu listiny osvedčujúcej meno, priezvisko, vek, štátne
občianstvo Slovenskej republiky a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
2.
originál alebo úradne overenú kópiu listiny preukazujúcej dosiahnuté vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
3.
doklady, z ktorých vyplýva, že uchádzač o funkciu sudcu ústavného súdu je najmenej
15 rokov činný v právnickom povolaní,
4.
vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nie je členom politickej
strany alebo politického hnutia, a ak je, vyhlásenie, že pred zložením sľubu sa vzdá
členstva v politickej strane alebo politickom hnutí,
5.
vyhlásenie uchádzača o funkciu sudcu ústavného súdu, že nevykonáva funkciu alebo
činnosť, výkon ktorej je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, a ak
vykonáva, vyhlásenie, že ešte pred zložením sľubu sa vzdá takejto funkcie alebo činnosti,
d)
dátum vyhotovenia návrhu a podpis navrhovateľa.
(3)
Návrh na voľbu kandidátov na sudcov ústavného súdu musí byť odôvodnený a jeho prílohou
musí byť motivačný list osoby navrhovanej na kandidáta na sudcu ústavného súdu.
§ 16
Sudca ústavného súdu skladá do rúk prezidenta sľub podľa čl. 134 ods. 4 ústavy. Odmietnutie zloženia sľubu alebo zloženie sľubu s výhradou má za následok
zánik funkcie sudcu ústavného súdu. Zloženie sľubu potvrdí sudca ústavného súdu svojím
podpisom na listine s textom sľubu; na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia
sľubu.
Zánik funkcie sudcu ústavného súdu
§ 17
(1)
Sudcovi ústavného súdu zaniká jeho funkcia uplynutím funkčného obdobia, na ktoré
bol vymenovaný.
(2)
Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká sudcovi ústavného súdu jeho funkcia
a)
vzdaním sa funkcie,
b)
odvolaním z funkcie,
c)
k poslednému dňu mesiaca, v ktorom sudca ústavného súdu dosiahol vek 72 rokov, alebo
d)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(3)
Ak sudcovi ústavného súdu zanikne jeho funkcia pred uplynutím funkčného obdobia,
prezident vymenuje iného sudcu ústavného súdu na nové funkčné obdobie podľa čl. 134 ods. 2 ústavy.
§ 18
Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného
súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom
bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené predsedovi ústavného súdu.
§ 19
(1)
Prezident sudcu ústavného súdu odvolá
a)
na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin alebo ak
bol sudca ústavného súdu právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho
prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
b)
na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
c)
ak mu ústavný súd oznámil, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného
súdu dlhšie ako jeden rok alebo
d)
ak zanikla voliteľnosť sudcu ústavného súdu do národnej rady.
(2)
Funkcia sudcovi ústavného súdu zaniká nasledujúci deň po dni doručenia rozhodnutia
prezidenta o jeho odvolaní z funkcie sudcu ústavného súdu.
(3)
Predseda ústavného súdu bezodkladne zašle prezidentovi
a)
právoplatný rozsudok, ktorým súd odsúdil sudcu ústavného súdu za spáchanie úmyselného
trestného činu,
b)
právoplatný rozsudok, ktorým súd odsúdil sudcu ústavného súdu za spáchanie trestného
činu, ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,
c)
disciplinárne rozhodnutie ústavného súdu, z ktorého vyplýva, že sudca ústavného súdu
spáchal čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,
d)
oznámenie, že sudca ústavného súdu sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie
ako jeden rok,
e)
oznámenie, že zanikla voliteľnosť sudcu ústavného súdu do národnej rady.
(4)
Orgán verejnej moci, ktorý pri výkone svojej právomoci získa informáciu alebo vydá
rozhodnutie významné pre splnenie povinnosti predsedu ústavného súdu ustanovenej v
odseku 3 písm. a), písm. b) alebo písm. e), je povinný bezodkladne takúto informáciu
oznámiť alebo takéto rozhodnutie zaslať predsedovi ústavného súdu.
Postavenie sudcov ústavného súdu, ich práva a povinnosti
§ 20
(1)
Sudca ústavného súdu nesmie vykonávať funkcie, zamestnania alebo činnosti, ktoré
sú nezlučiteľné s funkciou verejného funkcionára.
(2)
Ak sudca ústavného súdu vykonáva funkciu, zamestnanie alebo činnosť uvedenú v odseku
1, predseda ústavného súdu ho vyzve, aby do desiatich dní od doručenia výzvy takú
funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončil alebo vykonal zákonom ustanovený právny
úkon smerujúci k jej skončeniu.
(3)
Ak sudca ústavného súdu neuposlúchne výzvu predsedu ústavného súdu a naďalej vykonáva
funkciu, zamestnanie alebo činnosť uvedenú v odseku 1, podá predseda ústavného súdu
proti sudcovi ústavného súdu podnet na začatie konania vo veci ochrany verejného záujmu
a zamedzenia rozporu záujmov.
§ 21
(1)
Sudca ústavného súdu vykonáva funkciu sudcu ústavného súdu ako ústavný činiteľ v
osobitnom právnom vzťahu k štátu, ktorý vzniká vymenovaním do funkcie sudcu ústavného
súdu a zaniká dňom zániku jeho funkcie sudcu ústavného súdu.
(2)
Pracovný pomer, štátnozamestnanecký pomer, služobný pomer, osobitný vzťah sudcu k
štátu alebo iný pracovnoprávny vzťah sudcu ústavného súdu k subjektu, s ktorým je
pred zložením sľubu v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere,
osobitnom vzťahu sudcu so štátom alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu, zostáva zachovaný.
§ 22
(1)
Sudca ústavného súdu je povinný chrániť neporušiteľnosť prirodzených práv človeka,
práv občana a princípy demokratického a právneho štátu.
(2)
Sudca ústavného súdu je pri výkone svojej funkcie nezávislý a pri rozhodovaní je
viazaný ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
(3)
Sudca ústavného súdu je viazaný aj zákonmi pri rozhodovaní o súlade
a)
nariadení vlády, právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými
vyslovila súhlas národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom, a so zákonmi,
b)
všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 ústavy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
národná rada a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a
so zákonmi,
c)
právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení
orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 ústavy, s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom
ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a s právnymi predpismi ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
§ 23
(1)
Sudca ústavného súdu je povinný vykonávať svoju funkciu svedomite a zdržať sa pri
jej výkone i v občianskom živote konania, ktoré môže narušiť alebo ohroziť vážnosť
ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu a vážnosť funkcie sudcu ústavného súdu.
(2)
Sudca ústavného súdu je povinný zdržať sa výkonu funkcie, zamestnania alebo činnosti
nezlučiteľnej s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu (§ 20 ods. 1).
(3)
Sudca ústavného súdu je povinný zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel
pri výkone sudcovskej funkcie, aj po jej zániku; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje
na oznámenie trestného činu. Povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže sudcu ústavného
súdu zbaviť predseda ústavného súdu. Predsedu ústavného súdu môže tejto povinnosti
zbaviť prezident. Sudcu ústavného súdu nemožno zbaviť povinnosti zachovávať mlčanlivosť
o hlasovaní pléna ústavného súdu a senátu ústavného súdu; tým nie je dotknuté právo
sudcu ústavného súdu pripojiť k rozhodnutiu ústavného súdu svoje odlišné stanovisko.
§ 24
(1)
Za rozhodovanie pri výkone funkcie nemožno sudcu ústavného súdu trestne alebo disciplinárne
stíhať, a to ani po zániku jeho funkcie.
(2)
Ak bol sudca ústavného súdu pristihnutý a zadržaný pri páchaní trestného činu, generálny
prokurátor je povinný to ihneď oznámiť predsedovi ústavného súdu, a ak ide o predsedu
ústavného súdu, podpredsedovi ústavného súdu.
(3)
Sudcu ústavného súdu nemožno vziať do väzby bez súhlasu ústavného súdu. Žiadosť o
súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu je oprávnený podať ústavnému súdu generálny
prokurátor.
(4)
Ak generálny prokurátor oznámi predsedovi ústavného súdu, že žiada ústavný súd o
súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu, predseda ústavného súdu zvolá bezodkladne
plénum ústavného súdu. Plénum ústavného súdu prerokuje a rozhodne o žiadosti, pričom
umožní sudcovi ústavného súdu, ktorého sa žiadosť týka, vyjadriť sa k veci. Sudca
ústavného súdu, ktorého sa žiadosť týka, nehlasuje.
(5)
Prílohou žiadosti podľa odseku 4 je vyšetrovací spis.
(6)
Rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd rozhodne
o žiadosti generálneho prokurátora o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu.
Písomné vyhotovenie rozhodnutia ústavného súdu musí byť sudcovi ústavného súdu doručené
bezodkladne.
(7)
Ak je sudca ústavného súdu vo výkone väzby, jeho funkcia sudcu ústavného súdu nezaniká;
tým nie je dotknuté ustanovenie § 19 ods. 1 písm. c).
§ 25
(1)
Platové pomery sudcov ústavného súdu ustanovuje osobitný predpis.2)
(2)
V čase, keď sudca ústavného súdu nevykonáva svoju funkciu z dôvodu, že bol pre chorobu
alebo úraz uznaný za dočasne pracovne neschopného alebo mu bolo nariadené karanténne
opatrenie, patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného
predpisu,2) najdlhšie však počas šiestich mesiacov v kalendárnom roku.
(3)
Sudca ústavného súdu má nárok na preventívnu rehabilitáciu mimo svojej dovolenky
v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku. Náklady preventívnej rehabilitácie a s
ňou súvisiacim pobytom uhrádza štát.
§ 26
(1)
Sudca ústavného súdu, ktorý svoju funkciu vykonával aspoň štyri roky, má nárok na
príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, ak
a)
skončil výkon funkcie sudcu ústavného súdu okrem prípadu, ak prezident odvolal sudcu
ústavného súdu podľa § 19 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), a
b)
má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného
dôchodku.
(2)
Sudcovi ústavného súdu patrí príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu vo výške
33,3 % platu sudcu ústavného súdu v dobe vyplácania príplatku zaokrúhlený nahor na
celé euro, začínajúc prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom splnil
podmienky ustanovené v odseku 1.
(3)
Sudcovi ústavného súdu patrí iba jeden príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného
súdu bez ohľadu na počet funkčných období, v ktorých vykonával túto funkciu.
(4)
Ak má sudca ústavného súdu nárok na príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu
a súčasne má nárok aj na príplatok za výkon funkcie podľa osobitného predpisu,3) patrí mu iba ten príplatok, ktorý je preňho výhodnejší. To sa vzťahuje aj na príspevok
pozostalým po sudcovi ústavného súdu.
(5)
Príspevok pozostalým patrí
a)
vdove po manželovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku, na
ktorý by mal sudca ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,
b)
vdovcovi po manželke, ktorá bola sudkyňou ústavného súdu, vo výške 60 % z príplatku,
na ktorý by mala sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti,
c)
nezaopatrenému dieťaťu po zomretom rodičovi, ktorý bol sudcom ústavného súdu, vo
výške
30 % z príplatku, na ktorý by mal sudca alebo sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti; ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príspevku je
60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, na ktorý by mal nárok zomretý sudca alebo sudkyňa ústavného súdu ku dňu svojej smrti.
30 % z príplatku, na ktorý by mal sudca alebo sudkyňa ústavného súdu nárok ku dňu svojej smrti; ak ide o také nezaopatrené dieťa, ktoré nemá druhého rodiča, výška jeho príspevku je
60 % zo sumy príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu, na ktorý by mal nárok zomretý sudca alebo sudkyňa ústavného súdu ku dňu svojej smrti.
(6)
Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa zvýšia,
ak sa zvýši plat sudcu ústavného súdu v čase vyplácania príplatku. Zvýšený príplatok
alebo príspevok patrí oprávnenej osobe odo dňa, od ktorého sa zvýši plat sudcu ústavného
súdu.
(7)
O príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a o príspevku pozostalým rozhodne
kancelária ústavného súdu do 30 dní od doručenia žiadosti o ich priznanie. Na rozhodovanie
o príplatku za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevku pozostalým sa použije
správny poriadok.
(8)
Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým sa vypláca
bezhotovostným prevodom na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky označený poberateľom.
Príplatok za výkon funkcie sudcu ústavného súdu a príspevok pozostalým vypláca kancelária
ústavného súdu vopred v pravidelných mesačných lehotách ňou určených, najneskôr 15.
deň toho kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príplatok alebo príspevok vypláca.
Disciplinárna zodpovednosť sudcov ústavného súdu
§ 27
(1)
Sudca ústavného súdu sa dopustí disciplinárneho previnenia, ak zavinene poruší povinnosti,
ktoré mu vyplývajú z funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ak svojím správaním naruší
alebo ohrozí vážnosť ústavného súdu, dôveru k ústavnému súdu alebo vážnosť funkcie
sudcu ústavného súdu.
(2)
O disciplinárnej zodpovednosti sudcu ústavného súdu koná a o uložení disciplinárneho
trestu rozhoduje plénum ústavného súdu na návrh predsedu ústavného súdu, ktorý musí
byť odôvodnený. Disciplinárne konanie sa začína dňom doručenia návrhu predsedu ústavného
súdu na začatie disciplinárneho konania členom pléna ústavného súdu. Ak návrh na začatie
disciplinárneho konania nebol členom pléna ústavného súdu doručený v rovnaký deň,
disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol doručený návrh na začatie disciplinárneho
konania sudcovi ústavného súdu ako poslednému. Ak sudcovi ústavného súdu, proti ktorému
návrh smeruje, sa nepodarilo doručiť návrh na začatie disciplinárneho konania alebo
ak sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh smeruje, prevzal návrh na začatie disciplinárneho
konania ako posledný, disciplinárne konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
začatie disciplinárneho konania doručený ako poslednému inému sudcovi ústavného súdu.
(3)
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného súdu môže podať
prezident alebo najmenej jedna tretina poslancov národnej rady. Návrh musí byť odôvodnený
a obsahovať zoznam podpisov poslancov, ktorí ho podávajú. Disciplinárne konanie sa
začína dňom doručenia návrhu ústavnému súdu.
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcovi ústavného súdu alebo predsedovi
ústavného súdu možno podať, ak sa podľa mienky subjektu oprávneného na podanie návrhu
sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho previnenia
podľa odseku 1 alebo ak u nich vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne znižuje dôstojnosť
funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé a nestranné rozhodovanie
ústavného súdu.
(5)
Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa,
keď sa subjekt oprávnený na jeho podanie dozvedel o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú
tomu, že sa sudca ústavného súdu alebo predseda ústavného súdu dopustil disciplinárneho
previnenia podľa odseku 1 alebo že u neho vznikla závažná skutočnosť, ktorá dôvodne
znižuje dôstojnosť funkcie sudcu ústavného súdu alebo ohrozuje dôveru v nezávislé
a nestranné rozhodovanie ústavného súdu.
(6)
Disciplinárne konanie nemožno začať, ak uplynuli tri roky od konania sudcu ústavného
súdu alebo predsedu ústavného súdu, ktoré bolo dôvodom na podanie návrhu na začatie
disciplinárneho konania.
(7)
Ak bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania proti predsedovi ústavného
súdu alebo podpredsedovi ústavného súdu, majú v ďalšom priebehu disciplinárneho konania
postavenie sudcu ústavného súdu, proti ktorému smeruje návrh na začatie disciplinárneho
konania.
§ 28
(1)
Plénum ústavného súdu vypočuje sudcu ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie
disciplinárneho konania smeruje. Dotknutému sudcovi ústavného súdu musí byť najneskôr
pri vypočutí umožnené oboznámiť sa s návrhom na začatie disciplinárneho konania. Predseda
ústavného súdu, vo veci v ktorej podal návrh na začatie disciplinárneho konania, a
sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje,
sa zúčastnia rokovania pléna ústavného súdu v tejto veci okrem porady a hlasovania
pléna ústavného súdu.
(2)
Plénum ústavného súdu návrh na začatie disciplinárneho konania odmietne, ak zistí,
že je zjavne neopodstatnený.
(3)
Plénum ústavného súdu disciplinárne konanie zastaví, ak
a)
sa týka sudcu ústavného súdu, ktorého skoršie disciplinárne konanie vedené pre ten
istý skutok sa skončilo rozhodnutím pléna ústavného súdu o odmietnutí návrhu na začatie
disciplinárneho konania alebo niektorým z rozhodnutí pléna ústavného súdu prijatom
podľa odseku 7,
b)
uplynula lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania,
c)
zanikla disciplinárna zodpovednosť sudcu ústavného súdu,
d)
zanikla sudcovi ústavného súdu jeho funkcia.
(4)
Ak plénum ústavného súdu návrh neodmietne alebo disciplinárne konanie nezastaví,
ustanoví trojčlenný disciplinárny senát. Členovia disciplinárneho senátu sa vyberajú
náhodným výberom. Predseda ústavného súdu, vo veci v ktorej podal návrh na začatie
disciplinárneho konania, a sudca ústavného súdu, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho
konania smeruje, nesmú byť členmi disciplinárneho senátu.
(5)
Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa nedopustil disciplinárneho
previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby dotknutého sudcu ústavného súdu oslobodilo.
(6)
Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že sudca ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho
previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa
odseku 7 písm. a) alebo písm. d). Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že podpredseda
ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho previnenia, odporučí plénu ústavného súdu,
aby mu uložilo disciplinárny trest podľa odseku 7 písm. a), písm. b) alebo písm. d).
Ak disciplinárny senát dospeje k záveru, že predseda ústavného súdu sa dopustil disciplinárneho
previnenia, odporučí plénu ústavného súdu, aby mu uložilo disciplinárny trest podľa
odseku 7 písm. a), písm. c) alebo písm. d).
(7)
Plénum ústavného súdu nie je odporúčaním disciplinárneho senátu viazané. Plénum ústavného
súdu môže rozhodnúť o
a)
uložení disciplinárneho trestu napomenutia,
b)
podaní návrhu prezidentovi na odvolanie podpredsedu ústavného súdu z funkcie podpredsedu
ústavného súdu,
c)
podaní návrhu prezidentovi na odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu
ústavného súdu,
d)
podaní návrhu prezidentovi na odvolanie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný
s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu alebo
e)
oslobodení sudcu ústavného súdu.
(8)
V disciplinárnom konaní plénum ústavného súdu a disciplinárny senát rozhodujú uznesením.
(9)
Disciplinárny trest uložený sudcovi ústavného súdu vykoná predseda ústavného súdu
napomenutím sudcu ústavného súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým
sa navrhuje odvolanie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom
funkcie sudcu ústavného súdu, alebo ktorým sa navrhuje odvolanie podpredsedu ústavného
súdu z funkcie podpredsedu ústavného súdu, prezidentovi. Disciplinárny trest uložený
predsedovi ústavného súdu vykoná podpredseda ústavného súdu napomenutím predsedu ústavného
súdu alebo doručením uznesenia pléna ústavného súdu, ktorým sa navrhuje odvolanie
predsedu ústavného súdu z funkcie predsedu ústavného súdu alebo ktorým sa navrhuje
odvolanie predsedu ústavného súdu z funkcie sudcu ústavného súdu za čin, ktorý je
nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu, prezidentovi.
(10)
Pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sa primerane použije prvá časť Trestného
zákona a na disciplinárne konanie sa primerane použije Trestný poriadok, ak odseky
1 až 9 a § 27 neustanovujú inak alebo ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
ŠTVRTÁ ČASŤ
KANCELÁRIA ÚSTAVNÉHO SÚDU
Organizačné a personálne zabezpečenie činnosti ústavného súdu
§ 29
(1)
Odbornú podporu a plnenie úloh spojených s organizačným, personálnym, ekonomickým,
administratívnym a technickým zabezpečením činnosti ústavného súdu zabezpečuje kancelária
ústavného súdu. Kancelária ústavného súdu je štátnou rozpočtovou organizáciou.
(2)
Kanceláriu ústavného súdu riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie ústavného
súdu. Vedúceho kancelárie ústavného súdu vymenúva a odvoláva predseda ústavného súdu.
Vedúci kancelárie ústavného súdu zodpovedá za svoju činnosť predsedovi ústavného súdu.
Vedúcemu kancelárie ústavného súdu určuje plat podľa osobitného predpisu4) predseda ústavného súdu. Ďalšie náležitosti spojené s výkonom funkcie vedúceho kancelárie
ústavného súdu ustanovuje osobitný predpis.5)
(3)
Úlohy kancelárie ústavného súdu plnia štátni zamestnanci a zamestnanci pri výkone
práce vo verejnom záujme.
(4)
Podrobnosti o organizácii a činnosti kancelárie ústavného súdu a postavení štátnych
zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v kancelárii ústavného
súdu upravuje organizačný poriadok kancelárie ústavného súdu, ktorý vydáva vedúci
kancelárie ústavného súdu.
§ 30
(1)
Na štátnych zamestnancov pri výkone štátnej služby v kancelárii ústavného súdu sa
vzťahuje osobitný predpis,4) ak odsek 2 alebo odsek 3 neustanovujú inak.
(2)
Štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v kancelárii ústavného súdu, sú
odmeňovaní podľa osobitného predpisu6) charakteristík platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii ústavného súdu a
platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu. Charakteristiky
platových tried štátneho zamestnanca v kancelárii ústavného súdu sú uvedené v prílohe č. 1. Platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu sú uvedené v prílohe č. 2.
(3)
Zvýšenie platových taríf štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu sa upravuje
v súlade s výškou a termínom splatnosti určenými podľa osobitného predpisu.6) Zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov v kancelárii ústavného súdu určí služobný
predpis kancelárie ústavného súdu.
§ 31
Súdni poradcovia
(1)
Na ústavnom súde pôsobia súdni poradcovia. Súdni poradcovia môžu byť štátnymi zamestnancami
v kancelárii ústavného súdu alebo môžu činnosť súdneho poradcu vykonávať na základe
zmluvného vzťahu s kanceláriou ústavného súdu.
(2)
Súdny poradca vykonáva svoju funkciu podľa pokynov sudcu ústavného súdu, najmä pripravuje
podklady pre rozhodovanie, spracúva koncepty rozhodnutí a plní ďalšie odborné úlohy.
Predseda ústavného súdu, predseda senátu ústavného súdu a sudca ústavného súdu môžu
súdneho poradcu poveriť jednotlivými procesnými úkonmi, ktoré inak patria sudcovi
ústavného súdu, najmä obstaraním listín potrebných na rozhodnutie a zabezpečením náležitostí
návrhu na začatie konania. Súdny poradca je viazaný pokynmi sudcu ústavného súdu.
Súdny poradca nemôže vypočúvať účastníkov konania ani svedkov.
(3)
Súdny poradca musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a najmenej
päťročnú prax v právnickom povolaní. Súdny poradca musí byť bezúhonný; za bezúhonného
sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola odsúdená za úmyselný trestný čin. Na účel
preukázania bezúhonnosti uchádzač o funkciu súdneho poradcu poskytne údaje potrebné
na vyžiadanie výpisu z registra trestov; tieto údaje kancelária ústavného súdu bezodkladne
zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.
(4)
Každý sudca ústavného súdu má právo na pridelenie najmenej štyroch súdnych poradcov.
Sudcovi ústavného súdu, na základe jeho návrhu, pridelí predseda ústavného súdu najmenej
troch súdnych poradcov zo súdnych poradcov, ktorí sú štátnymi zamestnancami v kancelárii
ústavného súdu a ktorí v čase prideľovania už nie sú pridelení inému sudcovi ústavného
súdu. Sudca ústavného súdu má právo vybrať si ostatných súdnych poradcov, ktorí budú
činnosť súdneho poradcu vykonávať na základe zmluvného vzťahu s kanceláriou ústavného
súdu.
(5)
Povinnosť mlčanlivosti podľa § 23 ods. 3 sa vzťahuje aj na súdnych poradcov. Súdneho poradcu môže zbaviť povinnosti zachovávať
mlčanlivosť predseda ústavného súdu.
(6)
Súdny poradca, ktorý je štátnym zamestnancom v kancelárii ústavného súdu, má právo
vykonať odbornú justičnú skúšku za rovnakých podmienok ako vyšší súdny úradník. Na
prípravu a vykonanie odbornej justičnej skúšky poskytne kancelária ústavného súdu
súdnemu poradcovi služobné voľno s náhradou platu v trvaní štyroch týždňov. Návrh
na vykonanie odbornej justičnej skúšky súdnym poradcom predkladá Justičnej akadémii
Slovenskej republiky predseda ústavného súdu. K návrhu priloží aj hodnotenie súdneho
poradcu.
PIATA ČASŤ
KONANIE PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý diel
Účastníci konania, vedľajší účastník konania a zúčastnená osoba
§ 32
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, proti komu návrh na začatie konania smeruje,
a osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
§ 33
(1)
Vedľajším účastníkom konania je osoba, ktorej toto postavenie priznáva tento zákon,
ak sa tohto postavenia nevzdá. Vedľajší účastník konania má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník konania, ak tento zákon neustanovuje inak; koná však iba
sám za seba.
(2)
Zúčastnenou osobou je osoba, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom
verejnej moci, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, prijaté opatrenie alebo
vykonaný iný zásah, ktorým malo dôjsť k porušeniu základných práv a slobôd navrhovateľa,
ak § 140, § 194 alebo
§ 208 neustanovuje inak.
§ 208 neustanovuje inak.
(3)
Ak vzniknú pochybnosti o tom, či osoba je vedľajším účastníkom konania alebo zúčastnenou
osobou, rozhodne o tom ústavný súd uznesením.
Druhý diel
Zastúpenie
§ 34
(1)
Navrhovateľ musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.
(2)
Ak je navrhovateľ advokátom, nemusí byť v konaní zastúpený.
§ 35
(1)
Orgán verejnej moci ako účastníka konania zastupuje osoba oprávnená konať v jeho
mene alebo ňou poverený zástupca, ktorý musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. Skupinu poslancov národnej rady podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy ako účastníka konania zastupuje poverený zástupca. Orgán verejnej moci, ako
aj skupina poslancov národnej rady podľa čl. 130 ods. 1 písm. a) ústavy sa môžu v
konaní nechať zastúpiť advokátom.
(2)
Za súd ako navrhovateľa podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) ústavy koná príslušný sudca alebo predseda príslušného senátu.
§ 36
V konaní pred ústavným súdom sa advokát nemôže dať zastúpiť advokátskym koncipientom.
§ 37
(1)
Navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným
súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery
navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.
(2)
Trovy ustanoveného právneho zástupcu znáša štát.
Tretí diel
Právo konať vo svojom jazyku
§ 38
(1)
Každý má právo konať pred ústavným súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému
rozumie. Ústavný súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich
práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie ústavný súd tlmočníka.
(2)
Trovy konania spojené s tým, že účastník koná v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie, znáša štát.
Štvrtý diel
Podanie
Podanie
§ 39
(1)
Podanie je úkon určený ústavnému súdu.
(2)
Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
(3)
Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, a podpis.
(4)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania pred ústavným súdom.
§ 40
Forma podania
(1)
Podanie sa ústavnému súdu podáva písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
(2)
Podanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa zákona o e-Governmente
je potrebné ústavnému súdu dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa zákona o e-Governmente; ak sa dodatočne nedoručí ústavnému
súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Ústavný súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
(3)
Podanie podané v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu
ústavného súdu a aby každému ďalšiemu účastníkovi a zúčastnenej osobe mohol byť ústavným
súdom doručený jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, ústavný súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Piaty diel
Návrh na začatie konania
§ 41
(1)
Konanie pred ústavným súdom sa začína na návrh oprávnených subjektov uvedených v
čl. 130 ods. 1 ústavy alebo v osobitných predpisoch,9) ak § 206 neustanovuje inak. Vo veciach podľa čl. 126 a čl. 129 ústavy začne ústavný súd konanie na návrh subjektov oprávnených podľa tohto zákona.
(2)
Konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie konania ústavnému súdu.
§ 42
(1)
Podanie, ktorým sa začína konanie pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.
(2)
Návrhom na začatie konania je
a)
návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy,
b)
návrh na začatie konania o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 125a ústavy,
c)
návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda podľa čl. 125b ústavy,
d)
návrh na začatie konania v kompetenčných sporoch podľa čl. 126 ods. 1 ústavy,
e)
návrh na začatie konania v sporoch o kontrolnú pôsobnosť Najvyššieho kontrolného
úradu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad“) podľa čl. 126 ods. 2 ústavy,
f)
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy (ďalej len „ústavná sťažnosť“),
g)
sťažnosť orgánu územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy,
h)
návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona podľa čl. 128 ústavy,
i)
sťažnosť proti rozhodnutiu o overení alebo o neoverení mandátu poslanca národnej
rady podľa čl. 129 ods. 1 ústavy (ďalej len „sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy“),
j)
návrh na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta, volieb do národnej
rady a volieb do Európskeho parlamentu podľa čl. 129 ods. 2 ústavy,
k)
sťažnosť proti výsledku referenda podľa čl. 129 ods. 3 ústavy,
l)
sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta podľa čl. 129 ods. 3 ústavy (ďalej len „ľudové hlasovanie“),
m)
návrh na vyhlásenie rozhodnutia o uvoľnení funkcie prezidenta podľa čl. 105 ods. 2 ústavy,
n)
návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej
strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy,
o)
obžaloba prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa čl. 129 ods. 5 ústavy,
p)
návrh na začatie konania o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo
núdzového stavu a na takéto rozhodnutie nadväzujúcich ďalších rozhodnutí podľa čl. 129 ods. 6 ústavy,
q)
sťažnosť podľa čl. 129 ods. 7 ústavy proti uzneseniu Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „súdna rada“)
podľa čl. 154d ods. 2 ústavy,
r)
návrh na obnovu konania pred ústavným súdom podľa čl. 133 ústavy,
s)
žiadosť o súhlas na vzatie do väzby sudcu ústavného súdu podľa čl. 136 ods. 2 ústavy,
t)
návrh na začatie disciplinárneho konania voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi
najvyššieho správneho súdu, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „podpredseda najvyššieho súdu“), podpredsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho správneho súdu“) alebo generálnemu prokurátorovi
podľa čl. 136 ods. 3 druhej vety ústavy,
u)
návrh na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy,
v)
návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov podľa osobitného zákona.
§ 43
Všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania
(1)
Návrh na začatie konania okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné
číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie
subjektu, proti ktorému návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie
návrhu a navrhované dôkazy.
(2)
Návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho zástupcom.
(3)
K návrhu na začatie konania podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní
zastúpený advokátom, musí byť pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa
advokátom. V plnomocenstve sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému
advokátovi splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom.
§ 44
Hromadný návrh na začatie konania
Hromadný návrh na začatie konania tvorí najmenej desať návrhov na začatie konania
doručených ústavnému súdu tým istým navrhovateľom v jeden deň.
§ 45
Viazanosť návrhom na začatie konania
Ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.
Šiesty diel
Prideľovanie vecí
§ 46
Veci sa prideľujú sudcom spravodajcom náhodným výberom pomocou technických a programových
prostriedkov schválených plénom ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania
pridelenia veci.
§ 47
(1)
Na konanie vo veci patriacej do pôsobnosti senátu ústavného súdu je príslušný senát
ústavného súdu, členom ktorého je podľa rozvrhu práce sudca spravodajca, ktorému bola
vec pridelená podľa § 46.
(2)
Ak je sudca spravodajca, ktorému bola pridelená vec patriaca do pôsobnosti pléna
ústavného súdu, z konania vylúčený (§ 49 až 51), pridelí sa vec postupom podľa § 46 novému sudcovi spravodajcovi. Ak je z konania vylúčený sudca spravodajca, ktorému
bola pridelená vec patriaca do pôsobnosti senátu ústavného súdu, príslušnosť senátu
ústavného súdu určeného na prerokovanie veci podľa odseku 1 zostáva zachovaná. Novým
sudcom spravodajcom sa stáva sudca ústavného súdu, ktorý má podľa rozvrhu práce vylúčeného
sudcu ústavného súdu v príslušnom senáte ústavného súdu nahradiť.
§ 48
Veci začaté na základe hromadného návrhu, sa prideľujú priebežne tak, aby bola zachovaná
plynulosť prideľovania ostatných vecí.
Siedmy diel
Vylúčenie sudcov ústavného súdu a iných osôb
§ 49
(1)
Sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom
na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno
mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie
sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.
(2)
Sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak bol
v tej istej veci činný pri výkone inej funkcie alebo povolania, než je funkcia sudcu
ústavného súdu.
(3)
Za činnosť podľa odseku 2 sa nepovažuje účasť na príprave a prejednávaní návrhov
právnych predpisov ani vyslovenie názorov na právne otázky spojené s prejednávanou
vecou v rámci vedeckej, pedagogickej alebo literárnej činnosti.
(4)
Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne
predsedovi ústavného súdu.
§ 50
(1)
Sudca ústavného súdu môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne
bezodkladne a uviesť jej dôvody. Na opakované vyhlásenia zaujatosti vo veci vyhlásené
tým istým sudcom ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak
už o predchádzajúcom vyhlásení sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci rozhodol.
(2)
Účastník konania má právo vzniesť námietku zaujatosti voči sudcom ústavného súdu,
ktorí majú jeho vec prerokovať a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania
povinný vzniesť do desiatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník
konania je povinný uviesť, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti
musí účastník konania odôvodniť. Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje,
je povinný sa k námietke zaujatosti vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané
proti tomu istému sudcovi ústavného súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne,
ak už o predchádzajúcej rovnakej námietke zaujatosti rozhodol.
§ 51
(1)
Ak ide o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje
plénum ústavného súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka
zaujatosti účastníkom konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý
oznámil dôvody vylúčenia podľa § 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného sudcu ústavného súdu
nezúčastní. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného súdu, z dôvodu vznesenia námietky
zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom ústavného súdu, z dôvodu vyhlásenia
sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci alebo z dôvodu oznámenia dôvodov
vylúčenia podľa § 49 ods. 4 nie je možný postup podľa predchádzajúcich viet, rozhodne o veci samej plénum ústavného
súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu
ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti
vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 sa neprihliada.
(2)
Ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje
iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce. Ak z dôvodu vylúčenia sudcov ústavného
súdu, z dôvodu vznesenia námietky zaujatosti účastníkmi konania voči viacerým sudcom
ústavného súdu, z dôvodu vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti vo veci
alebo z dôvodu oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci samej senát ústavného
súdu v pôvodnom zložení; na ďalšie vyhlásenia účastníka konania o odmietnutí sudcu
ústavného súdu pre jeho zaujatosť, vyhlásenia sudcu ústavného súdu o svojej zaujatosti
vo veci a oznámenia dôvodov vylúčenia podľa § 49 ods. 4 sa neprihliada.
§ 52
(1)
O vylúčení súdneho poradcu, zapisovateľa, znalca alebo tlmočníka rozhoduje
a)
predseda ústavného súdu, ak o veci rozhoduje plénum ústavného súdu,
b)
predseda senátu ústavného súdu, ak o veci rozhoduje senát ústavného súdu.
(2)
Na vylúčenie súdneho poradcu, zapisovateľa, znalca alebo tlmočníka sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 49 až 51.
Ôsmy diel
Odloženie podania
§ 53
Ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania,
podanie odloží. O odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil
na ústavný súd.
Deviaty diel
Prerokovanie návrhu na začatie konania
§ 54
Poradie prerokovania návrhov na začatie konania
(1)
Pri prerokovaní návrhov na začatie konania sa ústavný súd nemusí riadiť poradím,
v akom mu boli doručené, ak vec, ktorej sa niektorý návrh na začatie konania týka,
považuje za naliehavú.
(2)
Pri prerokovaní návrhov na začatie konania tvoriacich hromadný návrh postupuje ústavný
súd tak, aby bola zachovaná plynulosť prerokovania návrhov na začatie konania aj v
iných veciach.
§ 55
Neprípustnosť návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania je neprípustný, ak
a)
sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo
len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,
b)
ústavný súd v tej istej veci koná,
c)
navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo
d)
to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.
§ 56
Predbežné prerokovanie návrhu na začatie konania
(1)
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
(2)
Ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť
návrh na začatie konania,
a)
na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b)
c)
ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d)
ktorý je neprípustný,
e)
ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f)
ktorý je podaný oneskorene,
(3)
Ak má návrh na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a v) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote
tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni,
ústavný súd návrh na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania
uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až u) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.
(4)
Ak ústavný súd návrh na začatie konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá ústavnému súdu ďalší návrh na
začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný s predchádzajúcim návrhom, ktorý
možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené
odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom
návrhu na začatie konania.
(5)
Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne, prijme
ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.
(6)
Ústavný súd návrh na začatie konania, ktorý prijal na ďalšie konanie, doručí ostatným
účastníkom konania a zúčastnenej osobe s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí;
uvedené sa rovnako vzťahuje aj na konanie, ktoré predchádza prijatiu návrhu na ďalšie
konanie.
§ 58
Ústne pojednávanie
(1)
Ústne pojednávanie sa uskutočňuje v konaní
a)
o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy,
b)
o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 125a ústavy,
c)
o súlade predmetu referenda podľa čl. 125b ústavy,
d)
o kompetenčných sporoch podľa čl. 126 ods. 1 ústavy,
e)
o sporoch týkajúcich sa kontrolnej pôsobnosti najvyššieho kontrolného úradu podľa
čl. 126 ods. 2 ústavy,
f)
o ústavnej sťažnosti,
g)
o sťažnosti orgánu územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy,
h)
o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 1 ústavy,
i)
o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej
strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy,
j)
o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa
čl. 129 ods. 5 ústavy,
k)
o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 7 ústavy proti uzneseniu súdnej rady podľa čl. 154d ods. 2 ústavy,
l)
o návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy.
(2)
Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania, zúčastnená osoba
a ich zástupcovia.
(3)
Ústavný súd môže vo veciach podľa odseku 1 písm. d) až h) a k) upustiť od ústneho
pojednávania, ak je na základe podaní účastníkov a spisov predložených ústavnému súdu
zrejmé, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. Vo veciach
podľa odseku 1 písm. a) až c), i) a l) môže ústavný súd za rovnakých podmienok upustiť
od ústneho pojednávania, len ak o ústne pojednávanie žiaden z účastníkov nepožiadal
najneskôr vo svojom prvom podaní vo veci.
§ 59
Verejnosť ústneho pojednávania
(1)
Ústne pojednávanie je verejné v konaní
a)
o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy,
b)
o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 125a ústavy,
c)
o súlade predmetu referenda podľa čl. 125b ústavy,
d)
o kompetenčných sporoch podľa čl. 126 ods. 1 ústavy,
e)
o sporoch týkajúcich sa kontrolnej pôsobnosti najvyššieho kontrolného úradu podľa
čl. 126 ods. 2 ústavy,
f)
o sťažnosti orgánu územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy,
g)
o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 1 ústavy,
h)
o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej
strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy,
i)
o obžalobe prezidenta vo veci úmyselného porušenia ústavy alebo vlastizrady podľa
čl. 129 ods. 5 ústavy,
j)
o návrhu na začatie konania o neplatnosti právnych predpisov podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy.
(2)
V ostatných veciach je ústne pojednávanie verejné vtedy, ak ústavný súd verejnosť
z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúči. Verejnosť možno na celé ústne
pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť, len keby verejné prejednanie veci ohrozilo
ochranu utajovaných skutočností, obchodné tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania
alebo mravnosť.
§ 60
Dokazovanie
(1)
Ústavný súd môže vykonať dôkazy potrebné na svoje rozhodnutie. Vykonaním dôkazu mimo
ústneho pojednávania môže poveriť niektorého zo sudcov ústavného súdu. O vykonanie
dôkazu môže požiadať aj iný súd.
(2)
Každý je povinný poskytnúť ústavnému súdu na jeho požiadanie súčinnosť pri obstarávaní
podkladov pre jeho rozhodovanie.
§ 61
Prerušenie konania
(1)
Ústavný súd môže konanie prerušiť, ak rozhodne, že požiada Súdny dvor Európskej únie
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská
republika viazaná.
(2)
Ústavný súd môže konanie prerušiť, ak rozhodne, že požiada Európsky súd pre ľudské
práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo
uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ak je konanie prerušené, môže ústavný súd v konaní pokračovať aj vtedy, ak
Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal.
(3)
Ústavný súd môže prerušiť konanie, ak pred ústavným súdom prebieha konanie, ktoré
môže mať pre toto konanie význam, alebo ak sa také konanie navrhne podľa čl. 127 ods.
5 ústavy.
Použitie ustanovení iných predpisov
§ 62
Ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane
Civilný sporový poriadok.
§ 63
(1)
Na konanie pred ústavným súdom sa použije zákon o e-Governmente.
(2)
Vytváranie, aktualizáciu a zrušovanie platnosti elektronického formulára pre elektronický
úradný dokument na účely konania podľa tohto zákona vykonáva ústavný súd.
(3)
Ak z technických dôvodov nie je ústavný súd objektívne schopný vykonať právny úkon
pri výkone verejnej moci elektronicky, je oprávnený vykonať tento úkon aj inak ako
elektronicky.
(4)
Na konanie pred ústavným súdom sa použijú osobitné ustanovenia o elektronickom výkone
verejnej moci na súdoch.
§ 64
Formy rozhodnutí
Vo veci samej rozhoduje ústavný súd nálezom, ak tento zákon v § 224, § 239 ods. 1 alebo § 241 ods. 3 alebo ods. 4 neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje ústavný súd uznesením. Rozsudkom
rozhoduje ústavný súd len v konaní podľa čl. 129 ods. 5 ústavy.
§ 65
Verejné vyhlásenie rozhodnutia
(1)
Nález ústavného súdu vo veci, v ktorej sa konalo ústne pojednávanie, a rozsudok ústavného
súdu sa vyhlasujú verejne „V mene Slovenskej republiky“.
(2)
Rozhodnutie ústavného súdu, ktoré sa vyhlasuje verejne, musí byť v deň vyhlásenia
aj písomne vyhotovené.
(3)
Ak sa rozhodnutie podľa odseku 1 nevyhlasuje ihneď po skončení ústneho pojednávania,
vyhlasuje ho len predseda ústavného súdu alebo predseda senátu bez prítomnosti ostatných
sudcov.
§ 66
Odôvodnenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutia ústavného súdu o čo i len čiastočnom odmietnutí návrhu na začatie konania
pri predbežnom prerokovaní, o vylúčení sudcu ústavného súdu, o vedľajšom účastníctve,
o nevyhovení žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu, o pozastavení účinnosti napadnutého
právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, o dočasnom opatrení,
o trovách konania a o veci samej musia byť odôvodnené. Rozhodnutia ústavného súdu
v konaniach začatých na základe hromadných návrhov v skutkovo a právne obdobných veciach
môžu obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba poukáže na svoje
skoršie rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci obsahujúce riadne odôvodnenie.
(2)
Písomné vyhotovenie rozhodnutia vypracuje sudca spravodajca. Ak bol ustanovený spoluspravodajca
a plénum prijalo rozhodnutie, ktorého návrh predložil, vypracuje písomné vyhotovenie
rozhodnutia spoluspravodajca. Ak však plénum prijalo rozhodnutie, ktoré odporuje návrhu
sudcu spravodajcu, ako aj návrhu spoluspravodajcu, predseda ústavného súdu môže určiť
iného sudcu, ktorý hlasoval za prijaté rozhodnutie, aby vypracoval príslušné časti
odôvodnenia rozhodnutia. To platí aj pri rozhodovaní senátu ústavného súdu s tým,
že iného sudcu určuje predseda senátu.
§ 67
Odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu
(1)
Sudca ústavného súdu, ktorý sa zúčastnil hlasovania o rozhodnutí pléna ústavného
súdu alebo senátu ústavného súdu, má právo pripojiť k tomuto rozhodnutiu svoje odlišné
stanovisko. Sudca ústavného súdu je povinný svoje odlišné stanovisko písomne vyhotoviť
do tridsiatich dní od písomného vyhotovenia rozhodnutia ústavného súdu, ku ktorému
odlišné stanovisko pripojil.
(2)
Odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu sa môže týkať výroku alebo odôvodnenia rozhodnutia.
Doručuje sa rovnako ako rozhodnutie. Ak sa rozhodnutie vyhlasuje v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka zákonov“), vyhlási sa v zbierke zákonov aj
odlišné stanovisko. Na webovom sídle ústavného súdu sa odlišné stanovisko zverejňuje
spolu s rozhodnutím.
(3)
Ustanovenia odseku 2 o doručovaní, vyhlasovaní a zverejňovaní odlišného stanoviska
sudcu ústavného súdu sa vzťahujú iba na odlišné stanovisko sudcu ústavného súdu písomne
vyhotovené v lehote podľa odseku 1.
§ 68
Doručovanie a vyhlasovanie rozhodnutí
(1)
Účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia
ústavného súdu v príslušnej veci. Ak ústavný súd odmietol návrh na začatie konania
podľa § 56 a neinformoval účastníka konania, proti ktorému návrh smeruje, o tom, že na ústavný
súd bol proti nemu podaný návrh na začatie konania, môže rozhodnutie podľa § 56 doručiť len navrhovateľovi.
(2)
Rozhodnutia ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov, v konaní o súlade
medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade predmetu referenda, v konaní o výklad ústavy
a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti proti výsledku referenda, v konaní o sťažnosti
proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní o uvoľnení funkcie prezidenta a v konaní
o neplatnosti právnych predpisov sa vyhlasujú v zbierke zákonov v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom.
(3)
Na návrh predsedu ústavného súdu môže plénum ústavného súdu rozhodnúť, že právny
názor ústavného súdu vyslovený v rozhodnutí, ktoré sa inak nevyhlasuje v zbierke zákonov,
bude vyhlásený v zbierke zákonov, ak tento právny názor má všeobecný význam.
§ 69
Opravný prostriedok
Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. To neplatí, ak
rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná (ďalej len „orgán medzinárodnej organizácie“),
vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať
už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Rozhodnutie ústavného súdu musí obsahovať poučenie
o možnosti podania opravného prostriedku.
§ 70
Právoplatnosť a vykonateľnosť
(1)
(2)
Ústavný súd je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia, ktorými sa končí konanie,
rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia na svojom webovom sídle.
(3)
V rozhodnutiach uvedených v odseku 2 sa pred zverejnením anonymizujú také údaje,
ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených
záujmov. Kategórie údajov, ktoré sa v rozhodnutiach anonymizujú, a postup pri zverejňovaní
súdnych rozhodnutí ustanoví plénum ústavného súdu v spravovacom a rokovacom poriadku
ústavného súdu.
(4)
Ústavný súd sprístupňuje verejnosti na základe žiadosti podľa zákona o slobode informácií
všetky súdne rozhodnutia, vrátane rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej.
Pritom robí opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov podľa zákona o slobode
informácií.
Desiaty diel
Súdny poplatok a trovy konania
Súdny poplatok
§ 71
Konanie pred ústavným súdom nepodlieha súdnym poplatkom, ak tento zákon v § 72 neustanovuje inak.
§ 72
(1)
V konaní o ústavných sťažnostiach, ak ide o skutkovo a právne obdobné veci, o ktorých
už ústavný súd v minulosti rozhodol a v ktorých navrhovateľ nebol úspešný, uloží ústavný
súd uznesením navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za jedenástu a každú
ďalšiu sťažnosť, ktorá bola tým istým navrhovateľom podaná na ústavnom súde v jednom
kalendárnom roku. Ak je v jednom podaní obsiahnutých viacero vecí, s ktorými sa osoba
obracia na ústavný súd podľa čl. 127 ústavy, považuje sa na účely vyrubenia súdneho poplatku každá z týchto vecí za samostatnú
sťažnosť. Proti uzneseniu, ktorým bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok,
nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej
organizácie vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu
preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ak ústavný súd vydá nesprávne rozhodnutie
o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu, a to
aj po nadobudnutí jeho právoplatnosti.
(2)
Ústavný súd v uznesení podľa odseku 1 určí navrhovateľovi lehotu na zaplatenie súdneho
poplatku. Súdny poplatok sa platí na účet kancelárie ústavného súdu a je ho možné
zaplatiť poštovým poukazom alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej
banky.
(3)
Ak navrhovateľ súdny poplatok v lehote určenej ústavným súdom nezaplatí, ústavný
súd uznesením konanie zastaví. Proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie
súdneho poplatku nemožno podať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu
medzinárodnej organizácie vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným
súdom znovu preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Právoplatnosťou uznesenia
o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť uložená
uznesením podľa odseku 1 zanikne.
(4)
Súdny poplatok sa bez krátenia podľa osobitného predpisu10) vráti, ak ho zaplatil ten, kto ho nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe
nesprávneho rozhodnutia ústavného súdu o poplatkovej povinnosti. Súdny poplatok sa
vráti aj v prípade zastavenia konania. V iných prípadoch sa súdny poplatok nevracia.
(5)
Ak tento zákon v odsekoch 1 až 4 a § 71 neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na vyberanie súdnych poplatkov
primerane ustanovenia osobitného predpisu o súdnych poplatkoch.
§ 73
Trovy konania
(1)
Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník
konania.
(2)
Trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú zúčastnenej osobe, uhrádza zúčastnená
osoba.
(3)
Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi
konania alebo štátu trovy konania.
DRUHÁ HLAVA
KONANIE O SÚLADE PRÁVNYCH PREDPISOV
§ 74
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej
právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, s ktorou vyslovila súhlas národná rada a
ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, môžu podať:
a)
najmenej pätina poslancov národnej rady,
b)
prezident
c)
vláda,
d)
súd v súvislosti s prejednávanou vecou,
e)
generálny prokurátor,
f)
predseda súdnej rady, ak ide o právny predpis týkajúci sa výkonu súdnictva,
g)
verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné
práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom (ďalej len „základné práva a slobody“).
§ 75
Návrh na začatie konania
Návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov okrem všeobecných náležitostí
podľa
§ 43 musí obsahovať
§ 43 musí obsahovať
a)
označenie právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého
nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou navrhovateľ
namieta,
b)
dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade napadnutého právneho predpisu,
jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily
alebo medzinárodnou zmluvou,
c)
označenie predpisu vyššej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia
alebo medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, s ktorým napadnutý
právny predpis podľa navrhovateľa nie je v súlade.
§ 76
Účastníci
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a orgán verejnej moci, ktorý napadnutý právny predpis
vydal. Vedľajším účastníkom konania je vláda Slovenskej republiky zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
§ 77
Späťvzatie návrhu na začatie konania
Navrhovateľ môže vziať návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov späť.
Ústavný súd v takom prípade konanie zastaví, ak nerozhodne o tom, že späťvzatie návrhu
nepripúšťa, najmä ak hrozí závažné porušenie ústavou chránených práv a slobôd.
Pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu
§ 78
Ak ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov na ďalšie
konanie (§ 56 ods. 5), môže aj bez návrhu pozastaviť účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti
alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné
práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný
následok.
§ 79
V návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého jeho ustanovenia musí byť uvedené, ktoré základné práva a slobody môžu
byť ohrozené a z akých dôvodov, aká značná hospodárska škoda hrozí a z akých dôvodov
alebo aký iný vážny nenapraviteľný následok hrozí a z akých dôvodov pri ďalšom uplatňovaní
napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.
§ 80
O návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo
niektorého jeho ustanovenia rozhodne ústavný súd bezodkladne.
§ 81
Pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
jeho ustanovenia ústavný súd zruší aj bez návrhu, ak pominuli dôvody na pozastavenie
účinnosti. Inak platnosť rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého
právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká právoplatnosťou
rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej alebo rozhodnutia o zastavení konania.
§ 82
Výroková časť a poučenie o právnych účinkoch uznesenia ústavného súdu o pozastavení
účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,
uznesenia o zrušení pozastavenia účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti
alebo niektorého jeho ustanovenia a uznesenia o zastavení konania, v ktorom bola pozastavená
účinnosť napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia,
sa spolu s informáciou o pripojenom odlišnom stanovisku vyhlasujú v zbierke zákonov.
§ 83
Uznesenie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho
časti alebo niektorého jeho ustanovenia a uznesenie o zrušení pozastavenia účinnosti
napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia je právoplatné
a všeobecne záväzné odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
§ 84
(1)
Pozastavením účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
jeho ustanovenia sa neobnovuje platnosť právnych predpisov ním zrušených, ak ústavný
súd nerozhodne inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny
predpis v znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne
inak.
(2)
Pozastavením účinnosti napadnutého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
jeho ustanovenia, sa pozastavuje účinnosť aj príslušného vykonávacieho právneho predpisu
vydaného na vykonanie tohto právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia.
§ 85
Ak sa zruší alebo zanikne pozastavenie účinnosti ustanovenia právneho predpisu, ktoré
ustanovuje lehotu pre uplatnenie práva, splnenie povinnosti alebo pre vykonanie iného
úkonu, začne dňom zrušenia alebo zániku pozastavenia účinnosti právneho predpisu plynúť
nová dvojročná lehota; to neplatí, ak ústavný súd podľa § 88 ods. 2 vyslovil nesúlad tohto ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo
ak podľa § 87 rozhodol o zastavení konania.
§ 86
Vyžiadanie stanovísk
(1)
Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu vyžiada stanovisko orgánu
verejnej moci, ktorý preskúmavaný právny predpis vydal, stanovisko vlády, za ktorú
stanovisko predkladá ministerstvo spravodlivosti. Orgán verejnej moci, ktorý právny
predpis vydal, je povinný pripojiť k svojmu stanovisku dôvodovú správu. Ak právny
predpis vydala národná rada, k stanovisku a k dôvodovej správe pripojí aj záznam z
rozpravy na jej schôdzi k návrhu napadnutého zákona.
(2)
Predseda ústavného súdu si môže vyžiadať aj stanovisko predsedu najvyššieho súdu,
stanovisko predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko generálneho prokurátora.
Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko
verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných
organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva,
stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.
(3)
Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odsekov 1 a 2,
je povinný toto stanovisko poskytnúť.
(4)
K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia
odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.
§ 87
Zastavenie konania
Ústavný súd konanie zastaví, ak preskúmavaný právny predpis stratí platnosť pred vyhlásením
nálezu vo veci. Ak sa konanie začalo na základe návrhu súdu podľa čl. 125 ods. 1 a čl. 144 ods. 2 ústavy, rozhodne ústavný súd o zastavení konania podľa povahy veci.
Rozhodnutie
§ 88
(1)
Ak ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov nezistí nesúlad preskúmavaného
právneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, návrhu na začatie
konania alebo jeho časti nevyhovie.
(2)
Ak ústavný súd zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily,
jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily
alebo s medzinárodnou zmluvou, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými
ustanoveniami právneho predpisu vyššej právnej sily alebo medzinárodnej zmluvy nie
je preskúmavaný právny predpis nižšej právnej sily, jeho časť alebo niektoré jeho
ustanovenia v súlade.
§ 89
Ak ústavný súd v konaní o súlade právnych predpisov zistí nesúlad preskúmavaného právneho
predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym
predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a pritom zistí nesúlad
aj ďalšieho právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s tým
istým právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s tou istou medzinárodnou zmluvou,
ktoré sú uvedené v návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov, vydá nález
o zistenom nesúlade aj tohto ďalšieho právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
jeho ustanovenia.
§ 90
Doručovanie a vyhlasovanie nálezu
(1)
Predseda ústavného súdu môže rozhodnúť, že v konaní o súlade právnych predpisov sa
nález okrem účastníkov konania doručí aj ďalším osobám.
(2)
Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v
konaní o súlade právnych predpisov sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk
vyhlási v zbierke zákonov. Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia
nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu
viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.
(3)
Nález ústavného súdu je právoplatný a všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v
zbierke zákonov.
Účinky nálezu
§ 91
(1)
Právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorých nesúlad s právnym predpisom
vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu
ústavného súdu v zbierke zákonov.
(2)
Orgán verejnej moci, ktorý má uviesť právny predpis do súladu podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, je viazaný právnym názorom vysloveným v náleze ústavného súdu. Ak do šiestich
mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov neuvedie právny predpis do súladu
s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo medzinárodnou zmluvou, stráca právny
predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie, ktorého nesúlad s právnym predpisom vyššej
právnej sily ústavný súd vyslovil, platnosť.
(3)
Stratou účinnosti alebo platnosti právnych predpisov na základe nálezu ústavného
súdu sa neobnovuje platnosť právnych predpisov nimi zrušených, ak ústavný súd nerozhodne
inak; ak však išlo len o ich zmenu alebo doplnenie, platí skorší právny predpis v
znení platnom pred touto zmenou alebo doplnením, ak ústavný súd nerozhodne inak.
§ 92
Dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu, ktorým ústavný súd vyslovil nesúlad právneho
predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia s právnym predpisom vyššej právnej sily,
v zbierke zákonov strácajú účinnosť aj príslušné vykonávacie právne predpisy vydané
na vykonanie tohto právneho predpisu, jeho časti alebo jeho ustanovenia.
§ 93
(1)
Ak súd v trestnom konaní vydal rozsudok na základe právneho predpisu, jeho časti
alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ods. 3 ústavy, a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti
takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom na obnovu
konania podľa Trestného poriadku, ak ústavný súd nerozhodne inak.
(2)
Ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom
konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v niektorom ustanovení
stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami
nemožno nútene vymáhať.
TRETIA HLAVA
KONANIE O SÚLADE MEDZINÁRODNÝCH ZMLÚV
§ 94
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania podľa čl. 125a ústavy o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas národnej
rady, s ústavou alebo ústavným zákonom môže podať ústavnému súdu prezident alebo vláda
pred jej predložením na rokovanie národnej rady.
§ 95
Návrh na začatie konania
(1)
Návrh na začatie konania o súlade medzinárodnej zmluvy okrem všeobecných náležitostí
podľa § 43 musí obsahovať
a)
označenie medzinárodnej zmluvy, jej časti alebo niektorého jej ustanovenia, ktorého
nesúlad s ústavou alebo ústavným zákonom navrhovateľ namieta,
b)
dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade medzinárodnej zmluvy, jej
časti alebo niektorého jej ustanovenia, s ústavou alebo ústavným zákonom,
c)
označenie ustanovení ústavy alebo ústavného zákona, s ktorými medzinárodná zmluva
podľa navrhovateľa nie je v súlade,
d)
podklady, z ktorých sa vychádzalo pri dojednávaní medzinárodnej zmluvy, ak ich má
navrhovateľ k dispozícii.
(2)
K návrhu na začatie konania o súlade medzinárodnej zmluvy sa pripojí medzinárodná
zmluva v autentickom znení a v slovenskom preklade.
§ 96
Účastníci
(1)
Účastníkmi konania sú prezident, vláda a národná rada.
(2)
Predseda ústavného súdu vyzve prezidenta a vládu, aby zadovážili a predložili podklady,
z ktorých sa vychádzalo pri dojednaní medzinárodnej zmluvy.
§ 97
Vyžiadanie stanovísk
(1)
Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu môže vyžiadať stanovisko
predsedu najvyššieho súdu, stanovisko predsedu najvyššieho správneho súdu a stanovisko
generálneho prokurátora.
(2)
Predseda ústavného súdu si k návrhu na začatie konania môže vyžiadať aj stanovisko
verejného ochrancu práv, stanovisko iných orgánov verejnej moci, stanovisko profesijných
organizácií právnikov, stanovisko vedeckých inštitúcií pôsobiacich v oblasti práva,
stanovisko významných odborníkov alebo stanovisko právnických osôb dotknutých návrhom.
(3)
Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odsekov 1 a 2,
je povinný toto stanovisko poskytnúť.
(4)
K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia
odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.
Rozhodnutie
§ 98
Ústavný súd o návrhu na začatie konania o súlade medzinárodnej zmluvy rozhodne do
šiestich mesiacov od jeho doručenia.
§ 99
(1)
Ak ústavný súd dospeje k záveru, že medzinárodná zmluva je v súlade s ústavou alebo
ústavným zákonom, nálezom vysloví, že medzinárodná zmluva je v súlade s ústavou alebo
ústavným zákonom.
(2)
Ak ústavný súd dospeje k záveru, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou
alebo ústavným zákonom, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými
ustanoveniami ústavy alebo ústavného zákona nie je medzinárodná zmluva v súlade.
§ 100
(1)
Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v
konaní o súlade medzinárodných zmlúv sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk
vyhlási v zbierke zákonov. Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia
nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu
viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.
(2)
Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
§ 101
Ak ústavný súd rozhodne, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo ústavným
zákonom, nemožno ju ratifikovať.
ŠTVRTÁ HLAVA
KONANIE O SÚLADE PREDMETU REFERENDA
§ 102
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania podľa čl. 125b ústavy o súlade predmetu referenda, ktoré
sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia národnej rady, s ústavou
alebo s ústavným zákonom, môže podať ústavnému súdu prezident, ak pred vyhlásením
referenda má pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s ústavou alebo ústavným
zákonom.
§ 103
Návrh na začatie konania
Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda okrem všeobecných náležitostí
podľa
§ 43 musí obsahovať
§ 43 musí obsahovať
a)
predmet referenda,
b)
právny základ vyhlásenia referenda,
c)
dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k pochybnostiam o súlade predmetu referenda s ústavou
alebo ústavným zákonom,
d)
označenie ustanovení ústavy alebo ústavného zákona, s ktorými predmet referenda podľa
navrhovateľa nie je v súlade.
§ 104
Účastníci
Účastníkmi konania sú prezident a národná rada. Ak sa má referendum vyhlásiť na základe
petície občanov, účastníkmi konania sú prezident a petičný výbor.
§ 105
Vyžiadanie stanovísk
(1)
Predseda ústavného súdu si pred rozhodnutím vyžiada stanovisko národnej rady, a ak
sa má referendum vyhlásiť na základe petície občanov, aj stanovisko petičného výboru.
(2)
Každý, od koho si predseda ústavného súdu vyžiadal stanovisko podľa odseku 1, je
povinný toto stanovisko poskytnúť.
(3)
K návrhu na začatie konania môžu aj bez vyžiadania predkladať stanoviská zástupcovia
odbornej verejnosti; ústavný súd však nie je povinný na ne prihliadať.
Rozhodnutie
§ 106
Ústavný súd rozhodne o návrhu na začatie konania o súlade predmetu referenda do 60
dní od jeho doručenia.
§ 107
(1)
Ak ústavný súd dospeje k záveru, že predmet referenda je v súlade s ústavou alebo
ústavným zákonom, vysloví tento súlad nálezom.
(2)
Ak ústavný súd dospeje k záveru, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou alebo
ústavným zákonom, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými ustanoveniami
ústavy alebo ústavného zákona nie je predmet referenda v súlade.
§ 108
(1)
Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v
konaní o súlade predmetu referenda sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk
vyhlási v zbierke zákonov. Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia
nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu
viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.
(2)
Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
§ 109
Ak ústavný súd rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s ústavou alebo ústavným
zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.
PIATA HLAVA
KOMPETENČNÉ SPORY
Prvý diel
Kompetenčný spor medzi ústrednými orgánmi štátnej správy
§ 110
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania v kompetenčnom spore medzi ústrednými orgánmi štátnej správy
podľa čl. 126 ods. 1 ústavy môže podať ústredný orgán štátnej správy, ktorý tvrdí, že má právomoc vo veci
rozhodnúť, ako aj ten ústredný orgán štátnej správy, ktorý svoju právomoc rozhodnúť
vo veci odmieta.
§ 111
Návrh na začatie konania
Návrh na začatie konania v kompetenčnom spore okrem všeobecných náležitostí podľa
§ 43 musí obsahovať
a)
skutkový základ sporu a právny základ sporu,
b)
dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k tvrdeniu, že má právomoc vo veci rozhodnúť, alebo
k tvrdeniu, že nemá právomoc vo veci rozhodnúť,
c)
listinné podklady týkajúce sa veci, ktoré má navrhovateľ k dispozícii.
§ 112
Účastníci
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a ústredné orgány štátnej správy, ktorých sa kompetenčný
spor týka.
§ 113
Späťvzatie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania v spore o právomoc medzi ústrednými orgánmi štátnej správy,
ktorý bol prijatý na ďalšie konanie, môže navrhovateľ vziať späť iba so súhlasom ústavného
súdu. Ak navrhovateľ vezme svoj návrh na začatie konania späť a ústavný súd so späťvzatím
návrhu súhlasí, uznesením konanie zastaví.
Rozhodnutie
§ 114
Ak rozhodnutie v kompetenčnom spore patrí do právomoci iného štátneho orgánu, ústavný
súd návrh uznesením odmietne pre nedostatok právomoci na jeho prerokovanie.
§ 115
(1)
Ústavný súd nálezom rozhodne, ktorý z ústredných orgánov štátnej správy, ktorých
sa kompetenčný spor týka, má právomoc vo veci rozhodnúť.
(2)
Ak ústredný orgán štátnej správy vydal rozhodnutie vo veci, ktorej sa kompetenčný
spor týka, a podľa ústavného súdu má právomoc vo veci rozhodnúť iný ústredný orgán
štátnej správy, ústavný súd svojím nálezom takéto rozhodnutie zruší.
(3)
Ak ústredný orgán štátnej správy vydal vo veci, ktorej sa kompetenčný spor týka,
rozhodnutie, ktorým poprel svoju právomoc, a podľa ústavného súdu má právomoc vo veci
rozhodnúť, ústavný súd svojím nálezom takéto rozhodnutie zruší.
Druhý diel
Kompetenčný spor medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom
§ 115a
Na kompetenčné spory medzi najvyšším súdom a najvyšším správnym súdom sa primerane
použijú § 110 až 115.
Tretí diel
Spor o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu
§ 116
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu
podľa čl. 126 ods. 2 ústavy môže podať najvyšší kontrolný úrad, ak je jeho kontrolná pôsobnosť v konkrétnom
prípade dotknutým subjektom namietaná, ako aj ten, kto ako dotknutý subjekt namieta
kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu v konkrétnej veci.
§ 117
Návrh na začatie konania
Návrh na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu
okrem všeobecných náležitostí podľa § 43 musí obsahovať
a)
skutkový základ sporu a právny základ sporu,
b)
dôvody, ktoré vedú navrhovateľa k tvrdeniu, že vec patrí do kontrolnej pôsobnosti
najvyššieho kontrolného úradu, alebo k tvrdeniu, že vec do takej pôsobnosti nepatrí,
c)
listinné podklady týkajúce sa veci, ktoré má navrhovateľ k dispozícii.
§ 118
Účastníci
Účastníkmi konania sú najvyšší kontrolný úrad a ten, kto je priamo dotknutý namietanou
kontrolnou pôsobnosťou najvyššieho kontrolného úradu.
§ 119
Späťvzatie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu
môže navrhovateľ vziať späť iba so súhlasom ústavného súdu. Ak navrhovateľ vezme svoj
návrh na začatie konania späť a ústavný súd so späťvzatím návrhu súhlasí, uznesením
konanie zastaví.
Rozhodnutie
§ 120
Ústavný súd nálezom rozhodne, či v spornom prípade je daná kontrolná pôsobnosť najvyššieho
kontrolného úradu.
§ 121
Od podania návrhu na začatie konania v spore o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného
úradu do rozhodnutia ústavného súdu v tomto konaní nemôže najvyšší kontrolný úrad
v konkrétnej veci, ktorej sa spor o kontrolnú pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu
týka, vykonať kontrolu, a ak s vykonávaním kontroly už začal, nemôže v nej pokračovať.
ŠIESTA HLAVA
KONANIE O ÚSTAVNEJ SŤAŽNOSTI
§ 122
Procesná legitimácia na podanie ústavnej sťažnosti
Ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá tvrdí, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.
§ 123
Ústavná sťažnosť
(1)
Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa
§ 43 obsahovať
a)
označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,
b)
označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa
boli porušené jeho základné práva a slobody,
c)
označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,
d)
konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu
jeho základných práv a slobôd.
(2)
Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti
uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
(3)
Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia,
opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných
práv a slobôd.
§ 124
Lehota na podanie ústavnej sťažnosti
Ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,
oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení
alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa
podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota
plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie
doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia
tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,
lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym
opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom
opravnom prostriedku.
Účastníci konania a zúčastnená osoba
§ 125
Účastníkmi konania sú sťažovateľ a orgán verejnej moci, proti ktorému ústavná sťažnosť
smeruje.
§ 126
Ak ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie
(§ 56 ods. 5), upovedomí o podanej ústavnej sťažnosti zúčastnenú osobu. Zúčastnená osoba má právo
vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom.
§ 127
Späťvzatie ústavnej sťažnosti
Ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením
zastaví.
§ 128
Podanie ústavnej sťažnosti nemá odkladný účinok.
Odklad vykonateľnosti a dočasné opatrenie
§ 129
Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného
rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti
nie je v rozpore s verejným záujmom.
§ 130
Ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení, ak to nie je
v rozpore s verejným záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo
iného zásahu znamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám,
najmä uloží orgánu verejnej moci, ktorý podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva
a slobody, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
§ 131
(1)
Odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie zanikajú najneskoršie právoplatnosťou
rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o ich skoršom
zrušení.
(2)
Odklad vykonateľnosti aj dočasné opatrenie môže ústavný súd zrušiť aj bez návrhu,
ak sa v priebehu konania ukáže, že pominuli dôvody, pre ktoré sa nariadili, alebo
sa ukáže, že tieto dôvody vôbec neboli dané.
Rozhodovanie
§ 132
(1)
Ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť
týka, je príslušný rozhodovať iný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
(2)
Ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré
mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
(3)
Ústavný súd neodmietne prijatie ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ
preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd, z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
§ 133
(1)
Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva
a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej
zmluvy boli porušené a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom
boli porušené základné práva a slobody.
(2)
Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva
a slobody sťažovateľa. Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým boli porušené základné
práva a slobody sťažovateľa, ak to pripúšťa povaha zásahu.
(3)
Ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže
a)
prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,
vo veci konal,
b)
vrátiť vec na ďalšie konanie,
c)
zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa,
d)
prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, obnovil stav
pred ich porušením,
e)
priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.
§ 134
(1)
Ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti
na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal
iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe
je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
(2)
Ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah,
je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.
§ 135
Primerané finančné zadosťučinenie
(1)
Ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej
moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi
priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia ústavného súdu.
(2)
Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote
ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje
sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania
až do jeho zaplatenia.
SIEDMA HLAVA
KONANIE O SŤAŽNOSTI ORGÁNU ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY
§ 136
Procesná legitimácia na podanie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy
(1)
Sťažnosť proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému
alebo nezákonnému zásahu do veci územnej samosprávy podľa čl. 127a ústavy (ďalej len „sťažnosť vo veciach územnej samosprávy“) môže podať orgán územnej
samosprávy, ktorý tvrdí, že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím alebo iným neústavným
alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do veci územnej samosprávy.
(2)
Na účely tohto zákona sa vecou územnej samosprávy rozumie najmä právomoc a pôsobnosť
obce a samosprávneho kraja, ako aj princípy samosprávy.
§ 137
Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy
(1)
Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie
konania podľa § 43 musí obsahovať
a)
označenie veci územnej samosprávy, do ktorej sa podľa orgánu územnej samosprávy,
ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, zasiahlo,
b)
označenie toho, kto podľa orgánu územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach
územnej samosprávy, zasiahol do veci územnej samosprávy,
c)
označenie právoplatného rozhodnutia alebo iného zásahu, ktorým sa podľa orgánu územnej
samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, zasiahlo do veci územnej
samosprávy.
(2)
Orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, pripojí
k sťažnosti vo veciach územnej samosprávy kópiu právoplatného rozhodnutia alebo dôkaz
o inom zásahu, ktorým malo dôjsť k zásahu do veci územnej samosprávy.
§ 138
Lehota na podanie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy
Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia alebo upovedomenia o inom zásahu do veci územnej samosprávy.
Táto lehota sa pri inom zásahu počíta odo dňa, keď sa orgán územnej samosprávy o tomto
zásahu mohol dozvedieť. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota
na podanie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré
bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Účastníci konania a zúčastnená osoba
§ 139
Účastníkmi konania sú sťažovateľ a ten orgán verejnej moci, proti ktorému sťažnosť
vo veciach územnej samosprávy smeruje.
§ 140
Ak ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijme sťažnosť vo veciach územnej samosprávy
na ďalšie konanie (§ 56 ods. 5) a povaha veci to vyžaduje, môže upovedomiť o podanej sťažnosti vo veciach územnej
samosprávy osobu, ktorá je alebo bola účastníkom konania pred orgánom verejnej moci,
v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie alebo vykonaný iný neústavný alebo nezákonný
zásah, ktorým malo dôjsť k zásahu do veci územnej samosprávy, ak by rozhodnutím ústavného
súdu o sťažnosti vo veciach územnej samosprávy mohlo byť právne postavenie tejto osoby
priamo dotknuté. Táto osoba má postavenie zúčastnenej osoby a má právo vyjadriť sa
k sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom.
§ 141
Späťvzatie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy
Ak orgán územnej samosprávy vezme svoju sťažnosť vo veciach územnej samosprávy späť,
ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
Rozhodovanie
§ 142
(1)
Ak o ochrane pred namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom do veci územnej samosprávy
je príslušný rozhodovať iný súd, ústavný súd uznesením sťažnosť vo veciach územnej
samosprávy odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
(2)
Sťažnosť vo veciach územnej samosprávy je neprípustná, ak orgán územnej samosprávy,
ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, nevyčerpal právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu pred namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom do veci územnej
samosprávy priznáva.
(3)
Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti vo veciach územnej samosprávy pre jej neprípustnosť,
ak orgán územnej samosprávy, ktorý podal sťažnosť vo veciach územnej samosprávy, preukáže,
že nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu pred namietaným
rozhodnutím alebo iným zásahom do veci územnej samosprávy, z dôvodov hodných osobitného
zreteľa.
§ 143
(1)
Ak ústavný súd sťažnosti vo veciach územnej samosprávy vyhovie, v náleze vysloví,
v čom spočíva neústavnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia alebo iného zásahu do veci
územnej samosprávy, ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo zákona bolo porušené
a akým právoplatným rozhodnutím alebo zásahom k porušeniu došlo.
(2)
Ak sa do vecí územnej samosprávy zasiahlo rozhodnutím, ústavný súd toto rozhodnutie
zruší. Ak je to potrebné, ústavný súd môže rozhodnúť o vrátení veci na ďalšie konanie.
(3)
Ak ústavný súd zruší právoplatné rozhodnutie a vec vráti na ďalšie konanie, ten,
kto vo veci vydal rozhodnutie, je povinný vec znovu prerokovať a rozhodnúť. V tomto
konaní je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
(4)
Ak sa do veci územnej samosprávy zasiahlo iným zásahom, ústavný súd zakáže pokračovať
v porušovaní ústavy, ústavného zákona alebo zákona a prikáže, ak je to možné, aby
sa obnovil stav pred porušením. Orgán verejnej moci, ktorému bola táto povinnosť uložená,
je rozhodnutím ústavného súdu viazaný.
§ 144
Na konanie o sťažnosti orgánu územnej samosprávy sa primerane vzťahujú ustanovenia
§ 128 až 131.
ÔSMA HLAVA
KONANIE O VÝKLADE ÚSTAVY ALEBO ÚSTAVNÝCH ZÁKONOV
§ 145
Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná.
§ 146
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania podľa čl. 128 ústavy o výklad ústavy alebo ústavného zákona môžu podať:
a)
najmenej pätina poslancov národnej rady,
b)
prezident
c)
vláda,
d)
súd v súvislosti s prejednávanou vecou,
e)
generálny prokurátor.
§ 147
Návrh na začatie konania
Návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavného zákona musí okrem všeobecných
náležitostí podľa § 43 obsahovať údaj o tom,
a)
ktorú časť ústavy alebo ktoré z jej ustanovení, ktorý ústavný zákon, ktorú jeho časť
alebo ktoré z jeho ustanovení má ústavný súd vyložiť,
b)
z akých dôvodov je vec sporná,
c)
ktorý orgán verejnej moci nesprávne vykladá podľa navrhovateľa ústavu alebo ústavný
zákon.
§ 148
Účastníci
Účastníkom konania je okrem navrhovateľa aj iný orgán verejnej moci, o ktorom navrhovateľ
tvrdí, že ústavu alebo ústavný zákon nesprávne vykladá.
§ 149
Späťvzatie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania o výklad ústavy alebo ústavných zákonov môže navrhovateľ
vziať späť iba so súhlasom ústavného súdu. Ak navrhovateľ vezme svoj návrh na začatie
konania späť a ústavný súd so späťvzatím návrhu súhlasí, uznesením konanie zastaví.
§ 150
Vyhlasovanie nálezu
(1)
Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v
konaní o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa spolu so znením pripojených odlišných
stanovísk vyhlási v zbierke zákonov. Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia
nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu
viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.
(2)
Nález ústavného súdu je právoplatný a všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v
zbierke zákonov.
DEVIATA HLAVA
KONANIE O SŤAŽNOSTI PROTI ROZHODNUTIU O OVERENÍ ALEBO
NEOVERENÍ MANDÁTU POSLANCA NÁRODNEJ RADY
NEOVERENÍ MANDÁTU POSLANCA NÁRODNEJ RADY
§ 151
Procesná legitimácia na podanie sťažnosti
Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy môže podať poslanec národnej rady, ktorý namieta
overenie mandátu iného poslanca, a osoba, ktorá tvrdí, že jej mandát poslanca národnej
rady mal byť overený.
§ 152
Sťažnosť
Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 43. Ku sťažnosti podľa čl. 129 ods. 1 ústavy sa pripojí uznesenie národnej rady o overení alebo neoverení mandátu.
§ 153
Lehota na podanie sťažnosti
Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 1 ústavy možno podať do desiatich dní od prijatia uznesenia o overení alebo neoverení
mandátu poslanca národnej rady.
§ 154
Účastníci
Okrem sťažovateľa je účastníkom konania národná rada. Ak sa sťažnosťou podľa čl. 129 ods. 1 ústavy namieta overenie mandátu iného poslanca, je účastníkom konania aj dotknutý
poslanec národnej rady.
§ 155
Rozhodnutie
Ústavný súd sťažnosti podľa čl. 129 ods. 1 ústavy nevyhovie, ak je uznesenie národnej rady vecne správne, alebo ho zruší a vec
vráti národnej rade na ďalšie konanie. Národná rada je v ďalšom konaní viazaná právnym
názorom ústavného súdu.
DESIATA HLAVA
KONANIE VO VOLEBNÝCH VECIACH
§ 156
Účelom konania vo volebných veciach je napraviť prípadnú neústavnosť alebo nezákonnosť
napadnutých volieb, a tým zabezpečiť slobodnú súťaž politických síl.
§ 157
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
(1)
Návrh na začatie konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta môžu podať:
a)
kandidát na funkciu prezidenta, ktorý nebol zvolený, ak získal aspoň 5 % platných
hlasov,
b)
skupina najmenej 15-tich poslancov národnej rady, ktorá podala platný návrh na kandidáta
na funkciu prezidenta,
c)
generálny prokurátor,
d)
petičný výbor zastupujúci skupinu občanov, ktorá podala platný návrh na kandidáta
na funkciu prezidenta.
(2)
Návrh na začatie konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do národnej rady a do Európskeho parlamentu
môže podať politická strana alebo politické hnutie alebo ich koalícia, ktoré podali
platnú kandidátnu listinu podľa osobitných predpisov.
§ 158
Návrh na začatie konania
Návrh na začatie konania vo volebných veciach musí okrem všeobecných náležitostí podľa
§ 43 obsahovať
a)
vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda voľby ako celok, alebo len v určitom volebnom
obvode,
b)
údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom podľa § 157 okrem generálneho prokurátora,
c)
vyjadrenie navrhovateľa o tom, či napáda neústavnosť volieb alebo nezákonnosť volieb
alebo z oboch týchto dôvodov s uvedením právnych predpisov a ich ustanovení, ktoré
boli podľa neho porušené,
d)
dôvody, pre ktoré napáda neústavnosť alebo nezákonnosť volieb s označením dôkazov,
e)
návrh rozhodnutia ústavného súdu podľa § 163 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c).
§ 159
Lehota na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení
výsledku volieb.
§ 160
Účastníci
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a v konaní o ústavnosti alebo zákonnosti volieb
a)
prezidenta kandidát, ktorý bol v napadnutých voľbách zvolený za prezidenta,
b)
do národnej rady alebo volieb do Európskeho parlamentu politická strana alebo politické
hnutie alebo ich koalícia, ktoré získali v napadnutých voľbách zastúpenie v národnej
rade alebo v Európskom parlamente.
§ 161
Dokazovanie
(1)
Ústavný súd si vyžiada všetky volebné dokumenty, ak je to potrebné, a vykoná úkony
potrebné na dosiahnutie účelu konania. Ak ústavný súd otvorí zapečatenú volebnú dokumentáciu,
umožní účastníkom konania a predsedovi príslušnej volebnej komisie, aby boli prítomní
pri jej otvorení.
(2)
O otvorení zapečatenej volebnej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu prítomné
osoby, medzi ktorými musí byť sudca spravodajca.
(3)
Po vykonaní potrebných úkonov ústavný súd volebnú dokumentáciu zapečatí.
(4)
Sudca spravodajca môže vypočuť svedkov. Pri výsluchu môžu byť prítomní účastníci
konania, ich zástupcovia a poverení zamestnanci kancelárie ústavného súdu.
Rozhodnutie
§ 162
Ústavný súd rozhodne o návrhu na začatie konania podľa čl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do 90 dní od doručenia návrhu.
§ 163
(1)
Ústavný súd môže
a)
vyhlásiť voľby za neplatné,
b)
zrušiť napadnutý výsledok volieb,
c)
zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne
zvolený,
d)
návrhu na začatie konania nevyhovieť.
(2)
Nález ústavného súdu podľa odseku 1 sa doručí účastníkom konania, národnej rade a
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“); ak ide
o voľby do Európskeho parlamentu, doručí sa aj Európskemu parlamentu.
(3)
Nález ústavného súdu podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom doručenia
národnej rade.
(4)
Nález ústavného súdu podľa odseku 1 je záväzný pre všetky orgány verejnej moci, osoby,
ktorých sa týka. Dotknuté orgány verejnej moci sú povinné bezodkladne zabezpečiť jeho
vykonanie.
JEDENÁSTA HLAVA
KONANIE O SŤAŽNOSTI PROTI VÝSLEDKU REFERENDA
§ 164
Procesná legitimácia na podanie sťažnosti
Sťažnosť proti výsledku referenda podľa čl. 129 ods. 3 ústavy môžu podať:
a)
najmenej pätina poslancov národnej rady,
b)
prezident,
c)
vláda,
d)
generálny prokurátor,
e)
petičný výbor zastupujúci skupinu aspoň 350 000 občanov, na ktorej požiadanie prezident
referendum vyhlásil.
§ 165
Lehota na podanie sťažnosti
Sťažnosť proti výsledku referenda možno podať do desiatich dní od zverejnenia výsledku
referenda.
§ 166
Dokazovanie
(1)
Ústavný súd si vyžiada všetky doklady o hlasovaní, ak je to potrebné, a vykoná úkony
potrebné na preskúmanie ústavnosti alebo zákonnosti priebehu referenda. Ak ústavný
súd otvorí zapečatenú dokumentáciu o hlasovaní, umožní navrhovateľovi a predsedovi
príslušnej volebnej komisie, aby boli prítomní pri jej otvorení.
(2)
O otvorení zapečatenej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu prítomné osoby,
medzi ktorými musí byť sudca spravodajca.
(3)
Po vykonaní potrebných úkonov ústavný súd dokumentáciu opätovne zapečatí.
Rozhodnutie
§ 167
(1)
Ústavný súd rozhodne o sťažnosti proti výsledku referenda podľa čl. 129 ods. 3 ústavy do 60 dní od doručenia sťažnosti.
(2)
Ak ústavný súd zistí, že porušenie ústavy alebo zákona mohlo ovplyvniť výsledok referenda,
vyhlási referendum za neplatné.
(3)
Ak ústavný súd zistí, že skutočný výsledok referenda bol iný, zruší zápisnicu Štátnej
komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o výsledku referenda a
vyhlási výsledok referenda.
(4)
Ak ústavný súd nezistí skutočnosti podľa odseku 2 alebo odseku 3, sťažnosti nevyhovie.
§ 168
(1)
Nález ústavného súdu sa doručuje navrhovateľovi.
(2)
Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v
konaní o sťažnosti proti výsledku referenda sa spolu so znením pripojených odlišných
stanovísk vyhlási v zbierke zákonov a prostredníctvom Tlačovej agentúry Slovenskej
republiky (ďalej len „tlačová agentúra“). Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť
odôvodnenia nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody
ho k nemu viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.
(3)
Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
DVANÁSTA HLAVA
KONANIE O SŤAŽNOSTI PROTI VÝSLEDKU ĽUDOVÉHO HLASOVANIA
§ 169
Procesná legitimácia na podanie sťažnosti
Sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania môžu podať:
a)
prezident, o ktorého odvolaní sa uskutočnilo ľudové hlasovanie,
b)
najmenej pätina poslancov národnej rady.
§ 170
Lehota na podanie sťažnosti
Sťažnosť proti výsledku ľudového hlasovania možno podať do desiatich dní od vyhlásenia
výsledku ľudového hlasovania.
§ 171
Účastníci
Účastníkmi konania sú sťažovateľ, prezident, o ktorého odvolaní sa uskutočnilo ľudové
hlasovanie, ak nie je sťažovateľom, a národná rada.
§ 172
Dokazovanie
(1)
Ústavný súd si vyžiada všetky doklady o ľudovom hlasovaní, ak je to potrebné, a vykoná
úkony potrebné na preskúmanie jeho ústavnosti alebo zákonnosti. Ak ústavný súd otvorí
zapečatenú dokumentáciu o hlasovaní, umožní účastníkom konania a predsedovi príslušnej
volebnej komisie, aby boli prítomní pri jej otvorení.
(2)
O otvorení zapečatenej dokumentácie sa spíše zápisnica, ktorú podpíšu prítomné osoby,
medzi ktorými musí byť sudca spravodajca.
(3)
Po vykonaní potrebných úkonov ústavný súd dokumentáciu opätovne zapečatí.
Rozhodnutie
§ 173
O sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania rozhodne ústavný súd do 30 dní od jej
doručenia.
§ 174
(1)
Ak ústavný súd zistí, že porušenie ústavy alebo zákona mohlo ovplyvniť výsledok ľudového
hlasovania, vyhlási hlasovanie za neplatné.
(2)
Ak ústavný súd zistí, že skutočný výsledok ľudového hlasovania bol iný, zruší zápisnicu
ústrednej komisie pre hlasovanie a vyhlási výsledok hlasovania.
(3)
Ak ústavný súd nezistí skutočnosti podľa odseku 1 alebo odseku 2, sťažnosti nevyhovie.
§ 175
(1)
Nález ústavného súdu sa doručuje účastníkom konania.
(2)
Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v
konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania sa spolu so znením pripojených
odlišných stanovísk vyhlási v zbierke zákonov a prostredníctvom tlačovej agentúry.
Plénum ústavného súdu rozhodne, ktorá časť odôvodnenia nálezu, z ktorej je zrejmé,
aký je právny názor ústavného súdu a aké dôvody ho k nemu viedli, sa vyhlási v zbierke
zákonov.
(3)
Nález ústavného súdu je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke zákonov.
TRINÁSTA HLAVA
KONANIE O UVOĽNENÍ
FUNKCIE PREZIDENTA
FUNKCIE PREZIDENTA
§ 176
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na vyhlásenie rozhodnutia podľa čl. 105 ods. 2 ústavy, že funkcia prezidenta sa uvoľnila, môžu podať:
a)
najmenej pätina poslancov národnej rady,
b)
vláda,
c)
generálny prokurátor.
§ 177
Účastníci
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a prezident.
§ 178
Dokazovanie
Ústavný súd si môže vyžiadať všetky doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie,
či prezident nemôže vykonávať svoju funkciu. Ústavný súd má právo aj na sprístupnenie
údajov zo zdravotnej dokumentácie prezidenta, na vyhlásenie uvoľnenia funkcie ktorého
bol podaný návrh.
§ 179
Rozhodnutie
(1)
Výroková časť, odôvodnenie a poučenie o právnych účinkoch nálezu ústavného súdu v
konaní o uvoľnení funkcie prezidenta sa spolu so znením pripojených odlišných stanovísk
vyhlási v zbierke zákonov a prostredníctvom tlačovej agentúry. Plénum ústavného súdu
rozhodne, ktorá časť odôvodnenia nálezu, z ktorej je zrejmé, aký je právny názor ústavného
súdu a aké dôvody ho k nemu viedli, sa vyhlási v zbierke zákonov.
(2)
Nález o uvoľnení funkcie prezidenta je právoplatný odo dňa jeho vyhlásenia v zbierke
zákonov.
(3)
Ak ústavný súd rozhodne, že funkcia prezidenta sa uvoľnila, dňom vyhlásenia nálezu
v zbierke zákonov sa skončí funkčné obdobie prezidenta.
ŠTRNÁSTA HLAVA
KONANIE O PRESKÚMANÍ ROZHODNUTIA O ROZPUSTENÍ ALEBO
POZASTAVENÍ ČINNOSTI
POLITICKEJ STRANY ALEBO POLITICKÉHO HNUTIA
POZASTAVENÍ ČINNOSTI
POLITICKEJ STRANY ALEBO POLITICKÉHO HNUTIA
§ 180
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na preskúmanie rozhodnutia o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej
strany alebo politického hnutia podľa čl. 129 ods. 4 ústavy môže podať politická strana alebo politické hnutie, ktoré bolo rozpustené
alebo ktorého činnosť bola pozastavená, alebo generálny prokurátor.
§ 181
Návrh na začatie konania
Návrh na začatie konania má odkladný účinok; ústavný súd bezodkladne oznámi ministerstvu
vnútra doručenie návrhu na začatie konania.
§ 182
Účastníci
Účastníkom konania je orgán verejnej moci, ktorý rozhodol o rozpustení alebo o pozastavení
činnosti politickej strany alebo politického hnutia v poslednom stupni, politická
strana alebo politické hnutie, ktoré bolo rozpustené alebo ktorého činnosť bola pozastavená,
a generálny prokurátor.
§ 183
Rozhodovanie
V konaní o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického
hnutia sa primerane použijú ustanovenia šiestej hlavy piatej časti tohto zákona.
§ 184
Doručovanie
Rozhodnutie ústavného súdu sa doručuje účastníkom konania a ministerstvu vnútra.
PÄTNÁSTA HLAVA
KONANIE O OBŽALOBE PROTI PREZIDENTOVI
§ 185
Procesná legitimácia na podanie obžaloby
Obžalobu proti prezidentovi za úmyselné porušenie ústavy alebo vlastizradu podľa čl. 129 ods. 5 ústavy môže podať národná rada.
§ 186
Účastníci
Účastníkmi konania podľa čl. 129 ods. 5 ústavy sú národná rada a prezident.
Rozhodovanie
§ 187
Použitie ustanovení iných predpisov
(1)
Pri rozhodovaní o obžalobe národnej rady proti prezidentovi za vlastizradu je ústavný
súd viazaný Trestným zákonom, len ak ide o posúdenie naplnenia znakov skutkovej podstaty trestného činu vlastizrady
podľa § 311 Trestného zákona.
(2)
V konaní o obžalobe proti prezidentovi sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku.
§ 188
Odsudzujúci rozsudok ústavného súdu znamená podľa čl. 107 ústavy stratu funkcie prezidenta a stratu spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
ŠESTNÁSTA HLAVA
KONANIE O SÚLADE ROZHODNUTIA
O VYHLÁSENÍ VÝNIMOČNÉHO STAVU ALEBO NÚDZOVÉHO STAVU
O VYHLÁSENÍ VÝNIMOČNÉHO STAVU ALEBO NÚDZOVÉHO STAVU
§ 189
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a
ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo ústavným zákonom môžu podať:
a)
najmenej pätina poslancov národnej rady,
b)
prezident,
c)
vláda,
d)
generálny prokurátor.
§ 190
Návrhom na začatie konania podľa čl. 129 ods. 6 ústavy o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a
ďalších na neho nadväzujúcich rozhodnutí s ústavou alebo ústavným zákonom možno napadnúť
a)
rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu,
b)
rozhodnutie o predĺžení výnimočného stavu,
c)
rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu,
d)
rozhodnutie o predĺžení núdzového stavu,
e)
rozhodnutia nadväzujúce na rozhodnutie podľa písmena a), písmena b), písmena c) alebo
písmena d).
Rozhodnutie
§ 195
Ústavný súd rozhodne do 10 dní od doručenia návrhu na začatie konania.
§ 196
(1)
Ak ústavný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s ústavou alebo
ústavným zákonom, vysloví tento súlad nálezom.
(2)
Ak ústavný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s ústavou
alebo ústavným zákonom, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie, s ktorými
ustanoveniami ústavy alebo ústavného zákona nie je napadnuté rozhodnutie v súlade
a napadnuté rozhodnutie zruší.
§ 197
(1)
Rozhodnutie sa doručuje účastníkom konania a predsedovi národnej rady.
(2)
Výroková časť nálezu sa spolu s informáciou o pripojenom odlišnom stanovisku vyhlási
prostredníctvom tlačovej agentúry.
SEDEMNÁSTA HLAVA
KONANIE O SŤAŽNOSTI PROTI UZNESENIU SÚDNEJ RADY
§ 198
Procesná legitimácia na podanie sťažnosti
Sťažnosť podľa čl. 129 ods. 7 ústavy proti uzneseniu súdnej rady podľa čl. 154d ods. 2 ústavy môžu podať:
a)
sudca, ktorý podľa uznesenia súdnej rady nespĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti,
ktoré dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať (ďalej len „predpoklady
sudcovskej spôsobilosti“),
b)
minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ak súdna rada uznesením rozhodla, že
sudca spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, a to napriek tomu, že podklady Národného
bezpečnostného úradu tento záver neodôvodňujú.
§ 199
Sťažnosť
Sťažnosť proti uzneseniu súdnej rady musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na
začatie konania podľa § 43 obsahovať označenie uznesenia súdnej rady, proti ktorému sa sťažnosť podáva.
§ 200
Podanie sťažnosti proti uzneseniu súdnej rady podľa § 198 písm. a) má odkladný účinok.
§ 201
Lehota na podanie sťažnosti
Sťažnosť proti uzneseniu súdnej rady môže sťažovateľ podať do 30 dní od doručenia
napadnutého uznesenia súdnej rady.
§ 202
Účastníci
Účastníkom konania je sudca, ktorého sa napadnuté uznesenie súdnej rady týka, a súdna
rada; minister spravodlivosti Slovenskej republiky je účastníkom konania, ak konanie
začalo na jeho návrh.
§ 203
Späťvzatie sťažnosti
Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví. Ústavný
súd bezodkladne zašle oznámenie o späťvzatí sťažnosti ostatným účastníkom konania.
§ 204
Vyžiadanie stanovísk
(1)
Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu vyžiada stanovisko súdnej
rady, ku ktorému je súdna rada povinná pripojiť podklad Národného bezpečnostného úradu,
napadnuté uznesenie súdnej rady, zápisnicu z hlasovania súdnej rady, zápisnicu zo
zasadnutia súdnej rady a zvukový záznam zo zasadnutia súdnej rady.
(2)
Predseda ústavného súdu si vyžiada aj stanovisko riaditeľa Národného bezpečnostného
úradu.
(3)
Ústavný súd umožní účastníkom konania vyjadriť sa k zisteniam vyplývajúcim z podkladov
podľa odseku 1 tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a aby nebol ohrozený
zdroj informácií. Ak o to ústavný súd požiada, Národný bezpečnostný úrad je povinný
umožniť ústavnému súdu nahliadnutie do materiálov, z ktorých sa podklady pre rozhodovanie
o predpokladoch sudcovskej spôsobilosti poskytli.
§ 205
Rozhodnutie
Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, uznesenie súdnej rady zruší a vec vráti súdnej rade,
inak sťažnosť zamietne a uznesenie súdnej rady potvrdí. Ak ústavný súd vráti vec súdnej
rade, je súdna rada viazaná právnym názorom ústavného súdu.
OSEMNÁSTA HLAVA
KONANIE O SÚLADE UZNESENIA NÁRODNEJ RADY O ZRUŠENÍ AMNESTIE
ALEBO INDIVIDUÁLNEJ MILOSTI
ALEBO INDIVIDUÁLNEJ MILOSTI
§ 206
Ústavný súd začne konanie vo veci podľa čl. 129a ústavy bez návrhu, konanie sa začína dňom vyhlásenia uznesenia prijatého národnou radou
podľa čl. 86 písm. i) ústavy v zbierke zákonov.
Účastník konania a zúčastnená osoba
§ 207
Účastníkom konania je národná rada.
§ 208
(1)
Vláda zastúpená ministerstvom spravodlivosti má postavenie zúčastnenej osoby, ak
sa koná o uznesení, ktorým sa zrušila amnestia.
(2)
Prezident má postavenie zúčastnenej osoby, ak sa koná o uznesení, ktorým sa zrušila
individuálna milosť.
§ 209
Vyžiadanie stanovísk
Pred rozhodnutím vo veci samej si predseda ústavného súdu vyžiada
a)
stanovisko národnej rady a záznam z rozpravy na jej schôdzi k uzneseniu prijatému
národnou radou podľa čl. 86 písm. i) ústavy,
b)
stanovisko prezidenta a
c)
stanovisko vlády; stanovisko za vládu predkladá ministerstvo spravodlivosti.
Rozhodnutie
§ 210
Plénum ústavného súdu rozhoduje vo veci samej nálezom. Nález sa doručuje národnej
rade a vláde, ak ide o amnestiu, a prezidentovi, ak ide o individuálnu milosť. Predseda
ústavného súdu môže rozhodnúť, že nález sa doručí aj ďalším osobám.
§ 211
Ústavný súd rozhodne o súlade uznesenia národnej rady o zrušení amnestie alebo individuálnej
milosti alebo jeho časti do 60 dní odo dňa začatia konania; ak ústavný súd v tejto
lehote nerozhodne alebo ak sa ústavný súd neuznesie nadpolovičnou väčšinou hlasov
všetkých sudcov ústavného súdu, konanie sa zastaví.
§ 212
Rozhodnutie ústavného súdu o zastavení konania alebo o zamietnutí veci (§ 8 ods. 5) vytvára prekážku veci rozhodnutej, ktorá vylučuje ďalší prieskum uznesenia národnej
rady o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti ústavným súdom.
§ 213
Na konanie o súlade uznesenia národnej rady prijatého podľa čl. 86 písm. i) ústavy sa primerane použijú ustanovenia § 74 až 93.
DEVÄTNÁSTA HLAVA
OBNOVA KONANIA PRED ÚSTAVNÝM SÚDOM
§ 214
Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu možno za podmienok ustanovených týmto zákonom
napadnúť návrhom na obnovu konania pred ústavným súdom, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej
organizácie vznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu
preskúmať už prijaté rozhodnutie ústavného súdu. Ustanovenie § 55 písm. c) sa v tomto prípade nepoužije.
§ 215
Procesná legitimácia na podanie návrhu na obnovu konania
Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom je oprávnený podať ten, kto bol vo veci
uvedenej v § 214 účastníkom konania pred ústavným súdom a v koho prospech orgán medzinárodnej organizácie
rozhodol.
§ 216
Návrh na obnovu konania
Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom podľa čl. 133 ústavy musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať označenie
a)
rozhodnutia ústavného súdu, proti ktorému smeruje,
b)
rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie, o ktoré sa opiera.
§ 217
Lehota na podanie návrhu na obnovu konania
Návrh na obnovu konania pred ústavným súdom možno podať do šiestich mesiacov odo dňa,
keď sa rozhodnutie orgánu medzinárodnej organizácie stalo konečným, alebo od toho
času, keď návrh na obnovu konania pred ústavným súdom mohol byť uplatnený.
§ 218
Účastníci
Účastníkmi konania o návrhu na obnovu konania sú navrhovateľ a ďalší účastníci konania
pred ústavným súdom, ktorého obnova je navrhovaná.
Rozhodovanie
§ 219
(1)
O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu pléna ústavného súdu,
rozhoduje plénum ústavného súdu.
(2)
O návrhu na obnovu konania, ktorý smeruje proti rozhodnutiu senátu ústavného súdu,
rozhoduje iný senát ústavného súdu.
§ 220
(1)
Ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie nevyplýva
povinnosť opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, návrh na
obnovu konania ako zjavne neopodstatnený uznesením odmietne.
(2)
Ak ústavný súd zistí, že z rozhodnutia orgánu medzinárodnej organizácie vyplýva povinnosť
opätovného preskúmania napadnutého rozhodnutia ústavného súdu, svojím nálezom obnovu
konania povolí a napadnuté rozhodnutie ústavného súdu zruší. Ústavný súd môže zrušiť
aj ďalšie rozhodnutia ústavného súdu vydané v pôvodnom konaní, ak to vyplýva z právneho
názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie a je to potrebné
na dosiahnutie účelu obnovy konania.
(3)
Ak na základe návrhu na obnovu konania ústavný súd obnovu konania povolí, znovu prerokuje
pôvodný návrh na začatie konania podľa príslušných ustanovení tohto zákona, pričom
vychádza z právneho názoru vysloveného v rozhodnutí orgánu medzinárodnej organizácie.
DVADSIATA HLAVA
PRÁVOMOC ÚSTAVNÉHO SÚDU
V DISCIPLINÁRNYCH VECIACH
V DISCIPLINÁRNYCH VECIACH
Disciplinárne veci
§ 221
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania
Návrh na začatie disciplinárneho konania podľa čl. 136 ods. 3 ústavy voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho správneho súdu, podpredsedovi
najvyššieho súdu alebo podpredsedovi najvyššieho správneho súdu môže podať prezident
alebo subjekty oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania podľa osobitného
predpisu.11)
§ 222
Lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania
Lehotu na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania upravuje osobitný predpis.12)
Rozhodovanie
§ 223
Použitie ustanovení iných predpisov
Na disciplinárne konanie voči predsedovi najvyššieho súdu, predsedovi najvyššieho
správneho súdu, podpredsedovi najvyššieho súdu alebo podpredsedovi najvyššieho správneho
súdu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o disciplinárnej zodpovednosti
sudcov upravujúce rozsah disciplinárnej zodpovednosti sudcu, disciplinárne previnenie,
disciplinárne opatrenie, zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu, prerušenie disciplinárneho
konania a rozhodnutie disciplinárneho senátu.
§ 224
O návrhu na začatie disciplinárneho konania rozhodne ústavný súd uznesením.
§ 225
Uznesenie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť dňom, v ktorom ústavný súd rozhodol
o návrhu na začatie disciplinárneho konania. Písomné vyhotovenie uznesenia ústavného
súdu musí byť dotknutej osobe doručené bezodkladne.
DVADSIATAPRVÁ HLAVA
KONANIE O NEPLATNOSTI PRÁVNYCH PREDPISOV
§ 230
Zákony a iné právne predpisy vydané v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,
ktoré sú v rozpore s ústavou, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu ústavného súdu
v zbierke zákonov; ich neplatnosť nastáva deväťdesiatym dňom po vyhlásení nálezu ústavného
súdu v zbierke zákonov.
§ 231
Procesná legitimácia na podanie návrhu na začatie konania
Návrh na začatie konania podľa čl. 152 ods. 2 a 3 ústavy o neplatnosti právnych predpisov môžu podať:
a)
najmenej pätina poslancov národnej rady,
b)
prezident,
c)
vláda,
d)
súd v súvislosti s prejednávanou vecou,
e)
generálny prokurátor,
f)
verejný ochranca práv, ak ďalšie uplatňovanie právneho predpisu môže ohroziť základné
práva a slobody.
§ 232
Účastníci
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a orgán verejnej moci oprávnený na zmenu alebo zrušenie
napadnutého právneho predpisu.
§ 233
Rozhodovanie
Na konanie o neplatnosti právnych predpisov sa primerane použijú ustanovenia druhej
hlavy piatej časti tohto zákona.
DVADSIATADRUHÁ HLAVA
PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ VO VECI OCHRANY VEREJNÉHO ZÁUJMU
A ZAMEDZENIA ROZPORU ZÁUJMOV
A ZAMEDZENIA ROZPORU ZÁUJMOV
Prvý diel
Preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu
§ 234
(1)
Ústavný súd preskúma, či rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie
a rozhodovanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej
len „príslušný orgán verejnej moci“) je v súlade s ústavou a príslušnými právnymi
prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.
(2)
Ústavný súd prihliadne iba na tie pochybenia príslušného orgánu verejnej moci, ktoré
znamenali porušenie navrhovateľových základných práv a slobôd.
§ 235
Procesná legitimácia na podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia
Návrh na preskúmanie rozhodnutia podľa § 234 môže podať verejný funkcionár, ktorého sa týka rozhodnutie príslušného orgánu verejnej
moci.
§ 236
Návrh na preskúmanie rozhodnutia
(1)
K návrhu na preskúmanie rozhodnutia sa pripojí napadnuté rozhodnutie príslušného
orgánu verejnej moci.
(2)
Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov má odkladný účinok.
§ 237
Účastníci
Účastníkmi konania sú navrhovateľ a príslušný orgán verejnej moci.
Rozhodovanie
§ 238
Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa § 234 do 60 dní od doručenia návrhu na neverejnom zasadnutí.
§ 239
(1)
Ústavný súd rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci uznesením potvrdí, ak zistí,
že je v súlade s ústavou a príslušnými právnymi prepismi vo veci ochrany verejného
záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.
(2)
Ústavný súd nálezom zruší rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti
na ďalšie konanie, ak zistí, že
a)
rozhodnutie nie je v súlade s ústavou alebo príslušnými právnymi prepismi vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov,
b)
rozhodnutie je nepreskúmateľné alebo
c)
príslušný orgán verejnej moci nedostatočne alebo nesprávne zistil skutkový stav.
(3)
Ak ústavný súd zruší rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci a vec mu vráti
na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej moci viazaný právnym názorom ústavného
súdu.
§ 240
Rozhodnutie ústavného súdu je konečné. To neplatí, ak medzinárodná zmluva, ktorou
je Slovenská republiky viazaná, ustanovuje možnosť pre verejného funkcionára obrátiť
sa na orgán medzinárodnej organizácie so žiadosťou o preskúmanie rozhodnutia, ktorým
bola vyslovená strata mandátu alebo verejnej funkcie, a ak sa verejný funkcionár obráti
na tento orgán medzinárodnej organizácie so žiadosťou o preskúmanie takého rozhodnutia,
považuje sa také rozhodnutie o strate mandátu alebo verejnej funkcie za právoplatné
a vykonateľné až vtedy, keď ho tento orgán medzinárodnej organizácie potvrdí.
Druhý diel
Preskúmanie rozhodnutia o uložení poriadkového opatrenia
§ 241
(1)
Subjekt, ktorému príslušný orgán verejnej moci uložil pokutu za nesplnenie zákonnej
povinnosti vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, môže podať
ústavnému súdu návrh na preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty do 15 dní od doručenia
rozhodnutia.
(2)
Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia príslušného orgánu verejnej moci o uložení
pokuty má odkladný účinok.
(3)
Ak ústavný súd po preskúmaní zistí, že návrh nie je dôvodný, uznesením mu nevyhovie.
(4)
Ak ústavný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, rozhodnutie príslušného orgánu
verejnej moci o uložení pokuty uznesením zruší. Ak výška pokuty bola uložená v rozpore
s ústavou a príslušnými právnymi prepismi, ústavný súd zároveň vráti vec príslušnému
orgánu verejnej moci na ďalšie konanie.
(5)
Ústavný súd rozhodne o návrhu na preskúmanie rozhodnutia o uložení pokuty do 60 dní
od doručenia návrhu.
(6)
Rozhodnutie ústavného súdu je konečné. Ak ústavný súd zruší rozhodnutie príslušného
orgánu verejnej moci a vec mu vráti na ďalšie konanie, je tento orgán verejnej moci
viazaný právnym názorom ústavného súdu.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 242
(1)
Zakazujú sa zhromaždenia v okruhu 100 metrov od budov ústavného súdu a od miest,
kde ústavný súd pravidelne pojednáva.
(2)
Zakazuje sa činnosť bezpilotného lietadla v priestore nad budovami ústavného súdu,
nad budovami kancelárie ústavného súdu a nad miestami, kde ústavný súd pravidelne
pojednáva alebo zasadá do výšky 120 m nad úrovňou zeme.
(3)
Zákaz podľa odseku 2 sa nevzťahuje na činnosti vykonávané s písomným súhlasom vedúceho
kancelárie ústavného súdu a na činnosti uskutočňované lietadlami podľa osobitného
predpisu.13)
(4)
Zákaz podľa odseku 2 musí byť na budovách a miestach podľa odseku 2 vhodným spôsobom
vyznačený.
(5)
Kancelária ústavného súdu môže obstarať technické zariadenia alebo systémy na detekciu
bezpilotného leteckého systému a na prerušenie činnosti bezpilotného lietadla na účel
zabezpečenia ochrany budov a miest podľa odseku 2. Obsluhu obstaraných technických
zariadení alebo systémov podľa prvej vety zabezpečuje Policajný zbor.
§ 243
(1)
Podrobnosti o organizácii ústavného súdu a o konaní pred ním upravuje spravovací
a rokovací poriadok ústavného súdu, ktorý schvaľuje plénum ústavného súdu a ktorý
sa vyhlasuje v zbierke zákonov.
(2)
Plénum ústavného súdu prijíma rozvrh práce ústavného súdu a rozhoduje o jeho zmenách
a dodatkoch. Rozvrh práce ústavného súdu obsahuje najmä zloženie senátov ústavného
súdu s uvedením predsedu senátu ústavného súdu a ďalších členov senátu ústavného súdu,
určenie príslušnosti senátov ústavného súdu na prerokovanie veci, určenie príslušnosti
senátov ústavného súdu pri rozhodovaní o vylúčení sudcu ústavného súdu, určenie spôsobu
dočasného zastúpenia neprítomného alebo vylúčeného predsedu senátu ústavného súdu
alebo člena senátu ústavného súdu, určenie spôsobu náhodného prideľovania vecí v pléne
ústavného súdu a v senátoch ústavného súdu a určenie pojednávacích dní pléna ústavného
súdu a senátov ústavného súdu. Rozvrh práce ústavného súdu, jeho zmeny a dodatky sa
zverejňujú na webovom sídle ústavného súdu.
§ 244
Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte
vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom
vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie
získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v
oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
§ 245
Rozpočet kancelárie ústavného súdu tvorí v štátnom rozpočte Slovenskej republiky samostatnú
kapitolu.
Prechodné ustanovenia
§ 246
(1)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použije sa tento zákon aj na konania začaté do 28.
februára 2019.
(2)
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
(3)
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie
lehota až v tomto neskoršom čase.
§ 247
(1)
Ak plénum ústavného súdu nerozhodne inak, spravovací a rokovací poriadok ústavného
súdu vydaný podľa zákona účinného do 28. februára 2019 ostáva v platnosti v rozsahu,
v akom neodporuje tomuto zákonu, až do schválenia nového spravovacieho a rokovacieho
poriadku plénom ústavného súdu podľa tohto zákona.
(2)
Ak plénum ústavného súdu nerozhodne inak, rozvrh práce ústavného súdu vydaný podľa
zákona účinného do 28. februára 2019 ostáva v platnosti v rozsahu, v akom neodporuje
tomuto zákonu, až do schválenia nového rozvrhu práce ústavného súdu plénom ústavného
súdu podľa tohto zákona.
§ 248
Ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne, ak už vo veci rozhodol v konaní o ústavnej
sťažnosti, v konaní o podnete alebo v konaní o sťažnosti podľa zákona účinného do
28. februára 2019.
§ 249
(1)
Kancelária ústavného súdu zriadená podľa zákona účinného do 14. novembra 2018 sa
považuje za kanceláriu ústavného súdu podľa tohto zákona.
(2)
Štátnozamestnanecké pomery a pracovné pomery zamestnancov kancelárie ústavného súdu,
ktoré vznikli podľa predpisov účinných do 14. novembra 2018, ostávajú zachované.
§ 250
(1)
Pracovný pomer sudcu ústavného súdu je od 1. marca 2019 osobitným právnym vzťahom
k štátu podľa § 21 ods. 1.
(2)
Ustanovenia § 26 sa vzťahujú aj na sudcu ústavného súdu, ktorý vykonával funkciu sudcu ústavného súdu
do 28. februára 2019, ako aj na pozostalých tohto sudcu ústavného súdu.
(3)
Príplatok k dôchodku pozostalých je od 1. marca 2019 príspevkom pozostalým.
§ 250a
Prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2021
k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Zloženie senátov sa podľa § 11 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2021 prvýkrát obmení v rozvrhu práce na rok 2024.
(2)
Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nevzťahuje na sudcov ústavného súdu vymenovaných
do funkcie do 31. decembra 2020.
§ 251
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona
č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003
Z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 546/2005 Z. z.,
zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 71/2008 Z. z., zákona
č. 520/2008 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 33/2011
Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 114/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z.,
zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 331/2014 Z.
z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 402/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z.,
zákona č. 55/2017 Z. z., zákona č. 72/2017 Z. z. a zákona č. 314/2018 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z.,
zákona č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona
č. 491/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009
Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona
č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010
Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z.,
zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona
č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014
Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z.,
zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z.
z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z.,
zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona
č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017
Z. z., zákona č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z. a zákona č. 161/2018 Z.
z. sa mení takto:
V § 394 odsek 4 znie:
„(4)
Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
a)
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora
alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia
nemožno inak napraviť,
b)
strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa
čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho
predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť,
ale nebol vykonaný.“.
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 293/1995 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 398/1998 Z. z., zákona č. 97/1999 Z. z., zákona
č. 226/2000 Z. z., zákona č. 124/2002 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z., zákona č. 551/2003
Z. z., zákona č. 324/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 546/2005 Z. z.,
zákona č. 94/2006 Z. z., zákona č. 122/2006 Z. z., zákona č. 71/2008 Z. z., zákona
č. 520/2008 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 33/2011
Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 114/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z.,
zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 331/2014 Z.
z., zákona č. 353/2014 Z. z., zákona č. 402/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z.,
zákona č. 55/2017 Z. z. a zákona č. 72/2017 Z. z. sa mení takto:
1.
§ 9 až 10 sa vypúšťajú.
2.
Nadpis pod § 11 sa vypúšťa.
3.
V § 11 sa vypúšťa odsek 1. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 2.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 77/1998 Z. z., zákona č. 86/2000 Z. z., zákona č. 138/2002
Z. z., zákona č. 100/2003 Z. z., zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z.,
zákona č. 360/2004 Z. z., zákona č. 253/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 320/2005 Z. z., zákona č. 261/2006 Z. z., zákona č. 199/2007 Z. z., zákona
č. 400/2009 Z. z., zákona č. 38/2010 Z. z., zákona č. 153/2011 Z. z., zákona č. 187/2011
Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z.,
zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 330/2012 Z. z., zákona č. 309/2013 Z. z., zákona
č. 402/2013 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona č. 399/2015 Z. z., zákona č. 1/2017
Z. z., zákona č. 55/2017 Z. z. a zákona č. 217/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie:
„71) Čl. 134 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.
§ 15 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
§ 15 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
Poznámka pod čiarou k odkazu 72 znie:
„72) § 15 zákona č. 314/2018 Z. z.“.
3.
V § 116a ods. 1 sa za slová „výsledky vedeckej,“ vkladá slovo „publikačnej,“.
4.
V § 116a odsek 3 znie:
„(3)
Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru
navrhnutých kandidátov na sudcu ústavného súdu a prezidenta republiky; prezidenta
republiky môže na schôdzi ústavnoprávneho výboru zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie
prezidenta Slovenskej republiky, ktorému sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiada.
So súhlasom výboru môže vystúpiť splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej
republiky. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody,
pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti, publikačnú
činnosť, účasť na prednáškach, seminároch a vedeckých konferenciách a najvýznamnejšie
dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát
na sudcu ústavného súdu odpovedať na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho
výboru a prezidenta republiky prípadne jeho zástupcu.“.
5.
V § 116a ods. 5 sa slová „sedem dní“ nahrádzajú slovami „45 dní“.
6.
§ 116a sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6)
Zo schôdze ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 uskutočňuje kancelária verejne dostupný
audiovizuálny prenos.“.
7.
Za § 150b sa vkladá § 150c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠150c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2018
Pri voľbe sudcov ústavného súdu podľa zákona účinného od 15. novembra 2018 na voľné
miesta sudcov ústavného súdu uvoľnené v roku 2019 je lehota podľa § 116a ods. 5 15
dní.“.
Čl. V
Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č.185/2002 Z. z., zákona č. 670/2002 Z. z., zákona č. 426/2003 Z. z., zákona č. 458/2003
Z. z., zákona č. 462/2003 Z. z., zákona č. 505/2003 Z. z., zákona č. 514/2003 Z. z.,
zákona č. 548/2003 Z. z., zákona č. 267/2004 Z. z., zákona č. 403/2004 Z. z., zákona
č. 530/2004 Z. z., zákona č. 586/2004 Z. z., zákona č. 609/2004 Z. z., zákona č. 757/2004
Z. z., zákona č. 122/2005 Z. z., zákona č. 622/2005 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 15/2008 Z. z., zákona č. 517/2008 Z. z., zákona č. 520/2008 Z. z., zákona
č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona
č. 291/2009 Z. z., zákona č. 500/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 33/2011
Z. z., zákona č. 100/2011 Z. z., zákona č. 467/2011 Z. z., zákona č. 503/2011 Z. z.,
zákona č. 79/2012 Z. z., zákona č. 335/2012 Z. z., zákona č. 392/2012 Z. z., zákona
č. 462/2013 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 216/2014 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., zákona č. 322/2014 Z. z., zákona č. 362/2014
Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 443/2015
Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 28a ods. 2 sa za slovo „komunikácie“ vkladajú slová „s odkazom na podrobnosti
uvedené vo vyhlásení výberového konania zverejnenom na webovom sídle súdnej rady a
ministerstva“.
2.
V § 28d odsek 3 znie:
„(3)
V databázach podľa odseku 1 sa kandidáti na funkciu sudcu zoradia podľa úspešnosti
v hromadnom výberovom konaní. Databázy podľa odseku 1 sa na základe výsledkov ďalšieho
hromadného výberového konania dopĺňajú podľa poradia úspešnosti o kandidátov na funkciu
sudcu z ďalšieho hromadného výberového konania ich zaradením do databázy za kandidátov
na funkciu sudcu zaradených do databázy skôr. Voľné miesta sudcov sa obsadzujú z kandidátov
na funkciu sudcu podľa úspešnosti v hromadnom výberovom konaní, ktoré je v databáze
podľa odseku 1 uvedené ako prvé v poradí.“.
3.
Za § 151zb sa vkladá § 151zc, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠151zc
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. novembra 2018
Kandidáti na funkciu sudcu zaradení do databázy kandidátov na funkciu sudcu k 14.
novembru 2018 sú na účely § 28d ods. 3 v znení účinnom od 15. novembra 2018 kandidátmi
na funkciu sudcu z jedného hromadného výberového konania.“.
Čl. VI
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 36/2005 Z. z., zákona
č. 59/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z. z., zákona
č. 291/2009 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 192/2011
Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 436/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 217/2014 Z. z., zákona č. 401/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a
zákona č. 18/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 15 ods. 1 písm. c) sa vypúšťajú slová „volieb do národnej rady, volieb do orgánov
územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu,“.
2.
V § 15 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
Doterajšie písmená f) až i) sa označujú ako písmená e) až h).
3.
V § 15 ods. 2 sa za slovo „predpisov“ vkladajú slová „alebo neplatnosti právnych
predpisov“.
4.
V § 15 odsek 3 znie:
„(3)
Pred rozhodnutím ústavného súdu vo veciach súladu medzinárodných zmlúv je generálny
prokurátor povinný podať ústavnému súdu stanovisko k prerokúvanej veci, ak ho o stanovisko
požiada predseda ústavného súdu.“.
Čl. VII
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z.
z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona
č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004
Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z.,
zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona
č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona
č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007
Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z.,
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z.
z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z.,
zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona
č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010
Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z.,
zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona
č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012
Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z.,
zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona
č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015
Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z.,
zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona
č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015
Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z.,
zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona
č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017
Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z.,
zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z. a zákona č. 282/2018 Z. z. sa mení
a dopĺňa takto:
1.
§ 35 znie:
㤠35
Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých
a)
má nárok na výplatu materského alebo
b)
pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa
osobitného predpisu.50a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
„50a) § 25 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 43 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:
„d)
pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky, ak mu patria náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa
osobitného predpisu.50a)“.
3.
Za § 51 sa vkladá § 51a, ktorý znie:
㤠51a
Poistenec nemá nárok na výplatu materského za dni, počas ktorých pre dočasnú pracovnú
neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak mu patria
náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa osobitného predpisu.50a)“.
Čl. VIII
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 310/2006
Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z.,
zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z. a zákona č. 285/2016 Z. z. sa dopĺňa
takto:
V § 5 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e)
ak pre dočasnú pracovnú neschopnosť nevykonáva funkciu sudcu Ústavného súdu Slovenskej
republiky a patria mu náhrady na úrovni platu vrátane ostatných náležitostí podľa
osobitného predpisu.11)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie:
„11) § 25 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. IX
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. novembra 2018 okrem čl. I § 1 až 13 a § 16 až 28 a § 32 až 248 a § 250 a 251, čl. II, čl. VI až čl. VIII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2019.
Andrej Kiska v. r.
Andrej Danko v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Andrej Danko v. r.
Peter Pellegrini v. r.
1)
§ 116a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
2)
§ 16 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov.
3)
§ 95 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
§ 134 až 137 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
§ 134 až 137 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
7)
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9)
Čl. 10 ods. 2 až 4 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného
zákona č. 545/2005 Z. z.
§ 6 ods. 2 a 3 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 6 ods. 2 a 3 zákona č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 120 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 120 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13)
§ 1 ods. 3 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Príloha č. 1
k zákonu č. 314/2018 Z. z.
k zákonu č. 314/2018 Z. z.
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
V KANCELÁRII ÚSTAVNÉHO SÚDU
V KANCELÁRII ÚSTAVNÉHO SÚDU
1. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: referent
Kvalifikačné predpoklady: stredné odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným
predpisom.
Činnosti:
1.01
Obslužné práce alebo rutinné práce podľa pokynov alebo podľa zaužívaného postupu
s presne stanovenými výstupmi.
1.02
Jednoduché administratívne práce, hospodársko-správne práce alebo ekonomické práce
podľa presných postupov a pokynov.
1.03
Podporná a opakujúca sa činnosť vo vecne vymedzenej oblasti.
1.04
Rutinná činnosť pri príprave čiastkových podkladov na rozhodovanie vykonávaná spravidla
s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov.
2. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie a osobitný
kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
2.01
Opakujúca sa činnosť s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov
alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi.
2.02
Opakujúca sa činnosť pri príprave podkladov.
2.03
Samostatná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti.
2.04
Vybavovanie vymedzenej agendy podľa potreby a v zmysle presných pokynov zo strany
nadriadeného.
3. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné odborné vzdelanie alebo stredné všeobecné vzdelanie a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
3.01
Podporná činnosť pri príprave podkladov na rozhodovanie alebo pri príprave správneho
konania zvládnuteľná v rámci existujúcich štandardov.
3.02
Samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenom rozsahu s určitým rozsahom
väzieb v rámci súboru vykonávaných činností, s prípadnou spoluprácou s organizačnými
útvarmi v rámci príslušného úseku.
3.03
Samostatná činnosť vo vecne vymedzenej činnosti
3.04
Samostatné vybavovanie administratívnej a inej pravidelne sa opakujúcej agendy podľa
potreby a v zmysle pokynov zo strany nadriadeného.
4. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné
vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
4.01
Samostatné vybavovanie odbornej agendy uplatňovania štátno-zamestnaneckých vzťahov
vo vecne vymedzenej oblasti.
4.02
Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy.
4.03
Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy vo vecne vymedzenej oblasti tvoriacej
podklad na riadenie, na rozhodovanie, na kontrolu alebo príprava podkladov na odborné
stanoviská.
4.04
Pravidelná odborná činnosť vyžadujúca spoluprácu s inými organizačnými útvarmi.
4.05
Samostatná činnosť v oblasti odbornej prípravy a realizácie činností vo vecne vymedzenej
oblasti
4.06
Samostatné vybavovanie ucelenej odbornej agendy pri príprave rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky.
5. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: radca
Kvalifikačné predpoklady: úplne stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
5.01
Samostatná odborná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti alebo odborná činnosť na vypracúvanie
čiastkových podkladov na odborné stanoviská vo vecne vymedzenej oblasti.
5.02
Kontrolná činnosť vo vecne vymedzenej oblasti.
5.03
Samostatná koordinačná činnosť na úseku vybavovania ucelenej odbornej agendy.
5.04
Podporná činnosť pri vypracúvaní podkladov pre riadenie a koordináciu vymedzených
odborných procesov.
6. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
6.01
Samostatná odborná činnosť pri zabezpečovaní právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
6.02
Samostatné odborné spracúvanie návrhov a podkladov súvisiacich s vecne vymedzenou
agendou, vykonávanie kontroly a dozoru v rámci vymedzeného úseku.
6.03
Samostatná odborná činnosť pri navrhovaní opatrení alebo samostatné posudzovanie
a vypracúvanie odborných stanovísk vo vecne vymedzenej oblasti.
6.04
Koordinačná, analytická a kontrolná činnosť vo vymedzenej oblasti.
6.05
Metodická a organizačná činnosť
7. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
7.01
Koordinačná a metodická činnosť pri zabezpečovaní uplatňovania právnych vzťahov štátnych
zamestnancov.
7.02
Koordinačná a metodická činnosť pri vykonávaní odborných špecializovaných činností.
7.03
Analytická činnosť vrátane vyhodnocovania výsledkov a príprava návrhov na rozhodovanie
otázkach vo vecne vymedzenej oblasti.
7.04
Koordinovanie a odborné redakčno-organizačné zabezpečovanie vydávania Zbierky nálezov
a uznesení ústavného súdu.
7.05
Samostatná činnosť s požiadavkou voľby správneho postupu.
7.06
Koncepčná a koordinačná činnosť v oblasti zabezpečovania komplexných odborných právnych
a informačných materiálov na prípravu podkladov na rozhodovanie.
7.07
Špecializovaná odborná činnosť v oblasti tvorby služobných predpisov na zabezpečovanie
uplatňovania právnych vzťahov štátnych zamestnancov.
7.08
Systémová a vývojová činnosť pri riešení jednotlivých úloh častí štátneho informačného
systému.
7.09
Špecializovaná odborná činnosť vyžadujúca pravidelnú odbornú spoluprácu s inými organizačnými
útvarmi.
7.10
Rozhodovacia činnosť vo vecne vymedzených oblastiach.
7.11
Špecializovaná odborná činnosť vo vymedzených činnostiach.
8. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je
ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
8.01
Koncepčná a koordinačná činnosť pri zabezpečovaní štátnych záležitostí ústavného
súdu.
8.02
Tvorba koncepcie štátnozamestnaneckých vzťahov.
8.03
Špecializované odborné a koordinačné činnosti pri zabezpečovaní štátnych záležitostí
ústavného súdu v rôznych vecne vymedzených oblastiach a úsekoch.
8.04
Koncepčná a koordinačná činnosť v rámci vykonávania špecializovanej odbornej agendy.
8.05
Tvorba koncepcie a koordinačná činnosť v oblasti informačného systému ústavného súdu
v nadväznosti na realizáciu štátneho informačného systému.
8.06
Špecializovaná odborná a rozhodovacia činnosť v rámci rôznych oblastí činností a
rôznych organizačných útvarov.
8.07
Koncepčná, koordinačná a metodická činnosť v odborných špecializovaných činnostiach.
9. PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Činnosti:
9.01
Tvorivé vypracúvanie odborných posudkov a stanovísk, príprava a vypracúvanie podkladov
na rozhodovanie ústavného súdu.
9.02
Analytická činnosť, tvorivé vypracúvanie odborných posudkov, analýz a stanovísk,
komplexných informácii, príprava a vypracúvanie podkladov na rozhodovanie ústavného
súdu.
9.03
Koncepčná, koordinačná a metodická odborná činnosť.
9.04
Samostatná, rozhodovacia a tvorivá činnosť v rámci organizačného útvaru.
9.05
Špecializovaná odborná činnosť zameraná na tvorbu záväzných dokumentov a návrhov
vo vymedzenej odbornej oblasti.
9.06
Tvorivá, koncepčná a rozhodovacia činnosť na rôznych úsekoch štátnej služby zameraná
na vytváranie odborných koncepcií so zodpovednosťou za konečné výstupy.
9.07
Riadiaca a organizačná činnosť.
9.08
Koncepčná a systémová činnosť pri vykonávaní špecializovanej agendy so zodpovednosťou
za svoje rozhodnutia.
9.09
Špecializovaná odborná činnosť v oblasti tvorby a pripomienkovania služobných predpisov
a iných záväzných právnych úkonov.
Príloha č. 2
k zákonu č. 314/2018 Z. z.
k zákonu č. 314/2018 Z. z.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV V KANCELÁRII ÚSTAVNÉHO SÚDU
(v eurách mesačne)
(v eurách mesačne)
| Platová trieda |
Platová tarifa |
| 1. | 514,00 |
| 2. | 544,50 |
| 3. | 594,50 |
| 4. | 636,00 |
| 5. | 757,50 |
| 6. | 812,50 |
| 7. | 909,50 |
| 8. | 1 082,00 |
| 9. | 1 249,00 |
