99/1963 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1967 do 31.12.1969
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 99/1963 Zb. |
| Názov: | Občiansky súdny poriadok |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 04.12.1963 |
| Dátum vyhlásenia: | 17.12.1963 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.1967 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1969 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 25/1977 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 16/1983 Zb. | Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o spôsobe výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z mesačnej mzdy pri výkone rozhodnutia, a o určení sumy, nad ktorú je mzda postihnuteľná zrážkami bez obmedzenia (nariadenie o nezabaviteľných sumách) |
| 137/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 199/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 137/1983 Zb. |
| 426/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva spravedlnosti České republiky o srážkách z pracovní odměny osob, které jsou ve výkonu trestu odnětí svobody, a o výkonu rozhodnutí srážkami z pracovní odměny těchto osob a chovanců zvláštních výchovných zařízení |
| 431/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, a o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb |
| 66/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy |
| 18/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy |
| 209/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov |
| 163/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18/1993 Z. z. |
| 89/1997 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o rozsahu zrážok zo mzdy povinného pri nútenom výkone rozhodnutia |
| 423/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmene Notárskej komore Slovenskej republiky a o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/1994 Z. z. |
| 503/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zrážkach z pracovnej odmeny a iných príjmov obvinených a odsúdených, výške a použití vreckového a úložného a poradí zrážok u odsúdených, o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a o výške trov výkonu trestu odňatia slobody a ich náhrade (o rozúčtovaní pracovnej odmeny obvinených a odsúdených) |
| 748/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 543/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 268/2006 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia |
| 417/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 120/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z. z. |
| 320/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 389/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 469/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia |
| 537/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 423/2002 Z. z. o odmene Notárskej komore Slovenskej republiky a o zmene a doplnení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/1994 Z. z. |
| 544/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených, určení trov výkonu väzby a určení trov výkonu trestu odňatia slobody |
| 604/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 11/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 95/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 450/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 601/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov v znení neskorších predpisov |
| 148/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 474/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí |
| 94/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 327/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 105/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 216/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 469/2008 Z. z. |
| 428/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 501/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o zrážkach z čistej pracovnej odmeny obvinených a odsúdených a určení zrážok na úhradu trov výkonu trestu odňatia slobody a výšky zvýšených trov výkonu väzby a zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody |
| 334/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 366/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 84/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 222/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 292/2015 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov |
| 449/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 84/1952 Zb. | Zákon o organizácii peňažníctva |
| 85/1952 Zb. | Zákon o poisťovníctve |
| 115/1953 Zb. | Zákon o autorskom práve (autorský zákon) |
| 36/1967 Zb. | Zákon o znalcoch a tlmočníkoch |
| 158/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa dopĺňajú a menia Občiansky súdny poriadok, notársky poriadok a zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. |
| 49/1973 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok |
| 20/1975 Zb. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce |
| 133/1982 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok |
| 180/1990 Zb. | Zákon o zmenách predpisov v nemocenskom a sociálnom zabezpečení a materskom príspevku a niektorých ďalších predpisov |
| 328/1991 Zb. | Zákon o konkurze a vyrovnaní |
| 519/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a notársky poriadok |
| 263/1992 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok |
| 5/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok |
| 46/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok |
| 190/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 232/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov |
| 233/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 22/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat |
| 58/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 21/1992 Zb. o bankách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 281/1996 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 1996 vo veci vyslovenia nesúladu čl. I bodu 6, a to § 35 ods. 2 písm. f), ako aj čl. I bodu 49, t. j. § 241a ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, s Ústavou Slovenskej republiky |
| 211/1997 Z. z. | Zákon o revitalizácii podnikov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 359/1997 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. novembra 1997 vo veci vyslovenia nesúladu § 200i ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky |
| 124/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov a mení sa Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 144/1998 Z. z. | Zákon o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov |
| 169/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 187/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 225/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony |
| 233/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 235/1998 Z. z. | Zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony |
| 318/1998 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. októbra 1998 vo veci vyslovenia nesúladu zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky |
| 331/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov a mení Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 46/1999 Z. z. | Zákon o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov |
| 66/1999 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 18. marca 1999 vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 187/1998 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov s Ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 166/1999 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. júna 1999 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 250f zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s ústavou Slovenskej republiky a s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 |
| 185/1999 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 1. júla 1999 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 27 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 225/1998 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony, nesúladu niektorých slov v ustanovení § 200ha zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 225/1998 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony a nesúladu pripojených slov v ustanovení § 5 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 225/1998 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a dopĺňajú sa ďalšie zákony s Ústavou Slovenskej republiky |
| 223/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 303/2001 Z. z. | Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku |
| 501/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 232/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 424/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 451/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z. o výkone väzby a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 480/2002 Z. z. | Zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 620/2002 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2002 vo veci vyslovenia nesúladu § 200i ods. 4 zákona č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s čl. 6 ods. 1 prvou vetou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 353/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov |
| 530/2003 Z. z. | Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 589/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 204/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 371/2004 Z. z. | Zákon o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 382/2004 Z. z. | Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 420/2004 Z. z. | Zákon o mediácii a o doplnení niektorých zákonov |
| 428/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a menia a dopĺňajú sa niektoré ďalšie zákony |
| 613/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 757/2004 Z. z. | Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 36/2005 Z. z. | Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 290/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 341/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 24/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 84/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 273/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 335/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zrušením krajských úradov |
| 643/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 384/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 477/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky v oblasti civilného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 484/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov |
| 491/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 487/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 495/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 575/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 151/2010 Z. z. | Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 183/2011 Z. z. | Zákon o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 332/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 348/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 388/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 335/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 64/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov |
| 75/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 106/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 151/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 180/2014 Z. z. | Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 335/2014 Z. z. | Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 73/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 78/2015 Z. z. | Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 131/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 175/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 176/2015 Z. z. | Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 267/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 438/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 194/2016 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci nesúladu § 141a Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. |
| 142/1950 Zb. | Zákon o konaní v občianskych právnych veciach (občiansky súdny poriadok) |
| 175/1950 Zb. | Nariadenie o potvrdeniach potrebných pre oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a pre ustanovenie zástupcu |
| 176/1950 Zb. | Nariadenie o spôsobe a rozsahu exekúcie proti družstvám a iným právnickým osobám |
| 177/1950 Zb. | Nariadenie o odhadoch nehnuteľných vecí |
| 178/1950 Zb. | Nariadenie, ktorým sa pre určenie súdnej príslušnosti určuje, čo sa u niektorých právnických osôb rozumie organizačne nižšou správou |
| 180/1950 Zb. | Nariadenie o exekúcii na peňažné pohľadávky a plat |
| 68/1952 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a doplňuje občiansky súdny poriadok |
| 95/1952 Zb. | Nariadenie, ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy |
| 12/1953 Zb. | Nariadenia o rozsahu a podmienkach prípustnosti exekúcie na pohľadávky z dodávok poľnohospodárskych výrobkov štátu |
| 57/1955 Zb. | Zákonné opatrenie, ktorým sa upravuje urýchlené vymáhanie pohľadávok na úhradu osobných potrieb maloletých detí |
| 63/1955 Zb. | Zákonné opatrenie o súdnej exekúcii odpísaním z účtu v peňažnom ústave |
| 46/1959 Zb. | Zákon o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení z odboru súdnictva a štátnych notárstiev |
| 41/1960 Zb. | Nariadenie o sídlach a obvodoch ľudových súdov a sídlach a obvodoch krajských súdov |
| 34/1961 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti, ktorou sa mení rozsah prípustnosti exekúcie na pracovnú odmenu osôb, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody |
| 160/2015 Z. z. | Civilný sporový poriadok |
99
Občiansky súdny poriadok
zo 4. decembra 1963
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov občanov a
organizácií, ako aj výchova na zachovávanie zákonov a pravidiel socialistického spolužitia,
na čestné plnenie povinností a na úctu k právam spoluobčanov.
§ 2
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory, uskutočňujú výkon
rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a zameriavajú svoju činnosť na to, aby
právne vzťahy zodpovedali zákonom, aby nedochádzalo k porušovaniu záujmov spoločnosti
ani práv občanov a aby sa práva nezneužívali na úkor spoločnosti alebo jednotlivca.
§ 3
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk socialistickej zákonnosti a slúži na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo dovolať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo
ohrozené alebo porušené.
§ 4
Občianske súdne konanie prebieha za účasti pracujúcich, ktorá je zabezpečená najmä
účasťou národných výborov a spoločenských organizácií na konaní, verejnosťou konania
a spoluprácou súdu s ostatnými orgánmi socialistického štátu a so spoločenskými organizáciami.
§ 5
Súdy poskytujú občanom i organizáciám poučenie o ich právach a povinnostiach, pomáhajú
im pri uplatnení ich práv a všestranne dbajú o to, aby nikto pre nedostatok právnych
znalostí neutrpel ujmu.
§ 6
V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými, ktorí sa zúčastňujú konania, tak,
aby sa čo najúčelnejšie zistil skutočný stav veci a aby ochrana práv bola rýchla a
účinná.
Druhá hlava
SÚDY
Právomoc
§ 7
(1)
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú veci, ktoré vyplývajú z
občianskoprávnych, pracovných, rodinných a družstevných vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(2)
Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje
zákon.
§ 8
Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, najmä ak ide o konanie o pracovnom
spore u rozhodcovského orgánu Revolučného odborového hnutia, súdy môžu konať len vtedy,
ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.
Príslušnosť
§ 9
Na konanie v prvom stupni sú príslušné okresné súdy. Ako súdy prvého stupňa sú príslušné
aj miestne ľudové súdy v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon o miestnych ľudových súdoch.
§ 10
(1)
Okresné súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam miestnych ľudových súdov.
(2)
Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov ako súdov
prvého stupňa a proti rozhodnutiam štátnych notárstiev.
§ 11
(1)
Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje
podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
(2)
Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
(3)
Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci československých súdov, ale podmienky miestnej
príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd určí, ktorý súd vec prejedná
a rozhodne.
§ 12
(1)
Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2)
Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3)
O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému
súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.
§ 13
(1)
So zreteľom na význam veci môže Najvyšší súd na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo
generálneho prokurátora odňať vec okresnému súdu a prikázať ju na ďalšie konanie krajskému
súdu alebo odňať vec krajskému súdu ako súdu druhého stupňa a sám rozhodnúť o odvolaní.
(2)
Ak rozhodoval ako súd prvého stupňa krajský súd, rozhodne o odvolaní Najvyšší súd.
Vylúčenie sudcov
§ 14
(1)
Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer
k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
(2)
Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho
stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o sťažnosti pre porušenie zákona.
§ 15
(1)
Len čo sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne
predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(2)
Účastníci majú právo vyjadriť sa o osobách sudcov; skutočnosti, pre ktoré je sudca
vylúčený, sú povinní oznámiť neodkladne.
§ 16
(1)
O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne predseda súdu. Či je vylúčený sudca súdu nižšieho
stupňa, posudzuje i odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci
samej; rozhodnutím predsedu súdu nie je pritom viazaný.
(2)
Ak bolo rozhodnuté, že sudca je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného
sudcu alebo prikáže vec inému senátu.
§ 17
(1)
O tom, či je vylúčený predseda súdu, platia tieto ustanovenia obdobne; rozhoduje
o tom predseda súdu vyššieho stupňa.
(2)
O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec alebo tlmočník,
platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda senátu.
Tretia hlava
ÚČASŤ NA KONANÍ
Účastníci
§ 18
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred
súdom vo svojej materčine. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie
ich práv.
§ 19
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.
§ 20
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu,
v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§ 21
(1)
Za československú organizáciu koná pred súdom jej pracovník. Ak nie je štatutárnym
zástupcom, musí preukázať, že je poverený za organizáciu konať.
(2)
Za štát pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka, alebo
poverený pracovník iného štátneho orgánu.
Zástupcovia účastníkov
a) na základe zákona
§ 22
Občan, ktorý nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpený svojím zákonným
zástupcom.
§ 23
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom,
i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
b) na základe plnomocenstva
§ 24
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. V tej istej
veci môže mať súčasne len jedného zvoleného zástupcu.
§ 25
(1)
Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi
nemožno obmedziť.
(2)
Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby
poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
(3)
Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom.
§ 26
(1)
Odborová alebo družstevná organizácia môže v konaní zastupovať účastníka, ktorý je
jej členom.
(2)
Ak táto organizácia prevezme zastúpenie, poverí niektorého zo svojich členov alebo
pracovníkov, aby za zastúpeného v jej mene konal.
§ 27
(1)
Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony.
Tento zástupca môže konať jedine osobne.
(2)
Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak by odporovalo pravidlám
socialistického spolužitia.
§ 28
(1)
Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo
buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
(2)
Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo toto
plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť účastník.
(3)
Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,
len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné,
len čo im ich oznámil súd.
c) na základe rozhodnutia
§ 29
(1)
Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, predseda senátu
ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania.
(2)
Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže predseda senátu ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi,
ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine,
ktorý bol postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa
vyjadrovať.
§ 30
(1)
Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,
môže byť na jeho žiadosť ustanovený zástupca, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov.
(2)
Ak predseda senátu má za to, že je potrebné v prípadoch uvedených v odseku 1 ustanoviť
za zástupcu advokáta, oznámi to vedúcemu advokátskej poradne, ktorý zástupcu ustanoví.
§ 31
(1)
Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre
celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
(2)
Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému
účastník udelil plnomocenstvo.
Účasť národného výboru a spoločenskej organizácie
§ 32
Ak má národný výbor za to, že to vyžaduje záujem spoločnosti, môže podať návrh na
začatie konania alebo môže kedykoľvek do konania vstúpiť. Návrh na začatie konania
však nemôže podať, ak ide o rýdzo osobné právo občana.
§ 33
(1)
V záujme spoločnosti môže spoločenská organizácia na základe rozhodnutia toho svojho
orgánu, ktorý je na to povolaný, kedykoľvek vstúpiť do konania začatého na súde.
(2)
Ak nie sú podmienky pre vstup spoločenskej organizácie do konania splnené, súd jej
účasť na konaní nepripustí.
§ 34
(1)
Národný výbor alebo spoločenská organizácia majú v konaní právo vyjadriť sa k veci,
uvádzať skutočnosti potrebné na správne zistenie skutkového stavu, navrhnúť dôkazy
a podávať opravné prostriedky; sú oprávnené aj na iné úkony, ktoré môže urobiť účastník
konania, pokiaľ nejde o úkony, na ktoré je oprávnený len účastník právneho vzťahu.
(2)
Ak vstúpi národný výbor alebo spoločenská organizácia do konania alebo ak národný
výbor podá návrh na začatie konania, koná za nich pred súdom ich člen alebo pracovník,
ktorý bol tým poverený.
Účasť prokurátora
§ 35
(1)
Ak prokurátor predpokladá, že to vyžaduje záujem spoločnosti alebo ochrana práv občanov,
môže podať návrh na začatie konania alebo môže do konania kedykoľvek vstúpiť.
(2)
Prokurátor vystupuje v konaní ako strážca socialistickej zákonnosti.
(3)
Prokurátor je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže urobiť účastník konania,
pokiaľ nejde o úkony, ktoré môže urobiť len účastník právneho vzťahu. Nemôže však
podať návrh na začatie konania, ak ide o rýdzo osobné právo občana.
Štvrtá hlava
ÚKONY SÚDU A ÚČASTNÍKOV
Úkony súdu
§ 36
(1)
Súd koná a rozhoduje v senáte, prípadne v inom zbore. Všetci sudcovia sú si pri rozhodovaní
rovní.
(2)
Predseda senátu alebo iný sudca z povolania môže sám robiť úkony, ktorými sa nerozhoduje;
sám môže rozhodovať, len ak to zákon pripúšťa.
§ 37
(1)
Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť na porade
prítomný.
(2)
Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní všetci členovia
senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Mladší sudcovia hlasujú pred staršími, predseda
senátu hlasuje posledný.
§ 38
Aby sa vytvorili predpoklady pre účinný výchovný vplyv konania, môže súd konať i mimo
budovy súdu na pracoviskách alebo na iných vhodných miestach.
§ 39
(1)
Úkony, ktoré by príslušný súd mohol urobiť len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými
trovami alebo ktoré v jeho obvode nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný okresný
súd.
(2)
Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie súdu, v
obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak dožiadanie vráti.
(3)
Úkony dožiadaného súdu robí sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu
senátu.
§ 40
(1)
O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie, spisuje
sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše
sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky rozhodnutia; ak nahrádza
zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.
(2)
Zápisnicu podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; ak predseda senátu nemôže zápisnicu
podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú zápisnicu
aj účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3)
Predseda senátu opraví v zápisnici chyby v písaní a iné zrejmé nesprávnosti. Predseda
senátu rozhoduje aj o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu.
Úkony účastníkov
§ 41
(1)
Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre niektoré úkony
nepredpisuje určitú formu.
(2)
Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
(3)
Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom,
avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
§ 42
(1)
Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice alebo telegraficky. Telegraficky
urobené podanie obsahujúce návrh vo veci samej treba písomne alebo ústne do zápisnice
doplniť najneskôr do troch dní.
(2)
Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez prieťahu
príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo priamo na príslušnom
súde.
(3)
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z
podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné.
§ 43
(1)
Predseda senátu sa počas konania stará o to, aby nesprávne alebo neúplné podanie
bolo opravené alebo doplnené. Poučuje účastníkov aj o tom, ako treba opravu alebo
doplnenie urobiť.
(2)
Ak sa napriek výzve predsedu senátu podanie neopraví alebo nedoplní a v konaní nemožno
pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastaví. O týchto následkoch musí byť
účastník poučený.
§ 44
(1)
Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu, s výnimkou zápisnice
o hlasovaní, a robiť si z neho výpisy a odpisy.
(2)
Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu povoliť nazerať do spisu a robiť
si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a oprávnené záujmy účastníkov
tým nemôžu byť dotknuté.
Doručovanie
§ 45
Doručuje sa spravidla poštou. Súd môže však podľa okolností doručiť písomnosť sám
alebo prostredníctvom miestneho národného výboru alebo orgánu Verejnej bezpečnosti
a v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.
§ 46
(1)
Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
(2)
Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť,
uloží sa písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore a adresát sa vhodným
spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom,
keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(3)
Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci protichodný
záujem, je doručenie neúčinné.
§ 47
(1)
Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné
písomnosti, ak to nariadi predseda senátu.
(2)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore
a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od
uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď
sa adresát o uložení nedozvedel.
§ 48
(1)
Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo organizáciám, doručujú sa pracovníkom oprávneným
za orgány alebo organizácie prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť,
ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo organizáciu
konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
(2)
Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej poradni, i keď ide o doručenie
do vlastných rúk.
§ 49
(1)
Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť
len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu.
(2)
Keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže mu
predseda senátu uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému
možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať. Ak si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti
ukladať na súde s účinkami doručenia; o tom treba účastníka poučiť.
(3)
Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, sa doručí
jedine ustanovenému opatrovníkovi.
§ 50
Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej
prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.
Predvolanie a predvádzanie
§ 51
Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i telegraficky
alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na pojednávaní, na ktorom je predvolaný
prítomný.
§ 52
(1)
Ak sa predvolaný opätovne bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo ku znalcovi,
môže ho predseda senátu dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného poučil.
(2)
O predvedenie požiada súd príslušný orgán Verejnej bezpečnosti; ak ide o maloletého,
požiada súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie zabezpečiť
inak. O predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov ozbrojených sborov požiada
súd ich náčelníka.
(3)
Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.
Poriadkové opatrenie
§ 53
(1)
Tomu, kto hrubo sťažuje postup konania najmä tým, že sa neustanoví na súd alebo neposlúchne
príkaz súdu alebo kto ruší poriadok alebo kto urobil hrubo urážlivé podanie, môže
predseda senátu uložiť uznesením poriadkovú pokutu do výšky 500,-Kčs, a ak ide o nesplnenie
povinností uvedených v § 294 a 295, do výšky 1000,-Kčs.
(2)
Uloženú poriadkovú pokutu môže predseda senátu dodatočne, a to i po skončení konania,
odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená.
(3)
Poriadkové pokuty pripadajú štátu.
§ 54
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu vykázať z miesta, kde sa koná.
Ak je vykázaný účastník, môže sa konať ďalej v jeho neprítomnosti.
Lehoty
§ 55
Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné,
predseda senátu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu tiež predĺžiť.
§ 56
(1)
Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo spôsobilosť
konať pred súdom.
(2)
Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo opatrovník
účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania vstúpili.
§ 57
(1)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(2)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak pripadne koniec lehoty na nedeľu
alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(3)
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
§ 58
(1)
Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného
dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich
dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
(2)
Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie
lehoty.
DRUHÁ ČASŤ
ČINNOSŤ SÚDU PRED ZAČATÍM KONANIA
Prvá hlava
PREDCHÁDZANIE SPORU
Spoločné ustanovenia
§ 59
(1)
Ktorýkoľvek okresný súd bez zreteľa na to, či by bol vo veci príslušným, pôsobí na
to, aby nedošlo k sporu. Využíva na to vhodné prostriedky.
(2)
Túto činnosť vykonáva predseda senátu; senát zvolá len vtedy, ak to vzhľadom na okolnosti
prípadu považuje za vhodné.
§ 60
Pri predchádzaní sporu postupuje súd čo najúčelnejšie a bez všetkých formalít. Na
účastníkov pôsobí predovšetkým výchovne; ich súčinnosť alebo prítomnosť nemožno žiadnym
spôsobom vynucovať.
§ 61
Ak možno súdnemu sporu predísť účinnejšie iným spôsobom než činnosťou súdu, najmä
pôsobením spoločenských organizácií na účastníkov, urobí súd za tým účelom potrebné
opatrenia.
Pohovory
§ 62
Predseda senátu pozve na návrh na pohovor toho, kto dobrovoľne neplní svoje povinnosti
vyplývajúce zo vzťahov, o ktorých sa môže rozhodovať v občianskom súdnom konaní. Môže
tak urobiť aj bez návrhu.
§ 63
(1)
Pri pohovore sa preberú okolnosti prípadu za účasti toho, kto pohovor navrhne, prípadne
i za účasti zástupcov kolektívu pracujúcich.
(2)
Ak sa ukáže, že občan porušil svoje povinnosti, vysvetlí mu predseda senátu, v čom
spočívajú jeho povinnosti, poukáže na následky ich neplnenia z hľadiska záujmov spoločnosti
a spoluobčanov a vyzve ho, aby naďalej plnil svoje povinnosti a napravil to, čo bolo
zanedbané.
§ 64
(1)
Ak občan pred súdom prisľúbi, že nebude svoje povinnosti naďalej porušovať, súd sa
po uplynutí primeraného času spravidla presvedčí, ako občan svoj prísľub plní.
(2)
Ak súd zistí, že občan svoj prísľub neplní, požiada o súčinnosť spoločenskú organizáciu
alebo urobí iné vhodné opatrenia.
Upozornenie
§ 65
(1)
Ak súd pri plnení svojich úloh zistí v činnosti niektorej organizácie alebo orgánu
nedostatky, ktoré viedli alebo by mohli viesť k ohrozeniu alebo porušeniu práv niekoho
iného a prípadne i k vzniku sporu, upozorní na to organizáciu (orgán), v ktorej nedostatok
zistil.
(2)
V upozornení súd uvedie, o aké nedostatky alebo závady ide a z čoho vyplývajú. Poučí
v ňom organizáciu (orgán) aj o jej povinnostiach podľa § 66.
§ 66
(1)
Organizácia (orgán) je povinná upozornenie prejednať a výsledok prejednania oznámiť
súdu do dvoch mesiacov odo dňa, keď jej bolo upozornenie doručené, pokiaľ súd neurčil
inú lehotu. V oznámení organizácia (orgán) uvedie, aké opatrenia urobila na odstránenie
zisteného nedostatku.
(2)
Ak organizácia (orgán) neoznámi súdu, ako upozornenie prejednala a aké opatrenia
urobila, alebo ak bolo upozornenie prejednané nedostatočne, súd upovedomí o tom jej
nadriadenú organizáciu alebo nadriadený orgán, alebo urobí iné vhodné opatrenia.
Druhá hlava
PREDBEŽNÉ KONANIA
Zmierovacie konanie
§ 67
(1)
Ak to povaha veci pripúšťa, možno na ktoromkoľvek okresnom súde navrhnúť, aby súd
vykonal pokus o zmier (zmierovacie konanie).
(2)
Ak s tým účastníci súhlasia, môže sa vec na zmierovacie konanie postúpiť miestnemu
ľudovému súdu.
§ 68
(1)
Zmierovacie konanie uskutočňuje predseda senátu, ak nepovažuje vzhľadom na okolnosti
prípadu za vhodné, aby ho vykonal senát.
(2)
Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia. Ak je
to účelné, vyzve na súčinnosť spoločenské organizácie alebo prejedná prípad s kolektívom
pracujúcich na pracovisku alebo v mieste.
(3)
Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.
§ 69
Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia § 99 platia i pre tento zmier.
Konanie o zmierenie manželov
§ 70
(1)
Pred konaním o rozvod musí sa uskutočniť konanie o zmierenie manželov.
(2)
Toto konanie sa začína na návrh manžela. Príslušným je súd, ktorý by bol príslušný
na konanie o rozvod manželstva.
(3)
Ustanovenia § 68 ods. 1 a 2 sa použijú aj tu.
§ 71
(1)
Konanie o zmierenie manželov nie je potrebné, ak už raz bezvýsledne prebehlo v poslednom
roku pred podaním návrhu na rozvod alebo ak súd rozhodol, že sa od tohto konania upúšťa.
(2)
Upustiť od konania o zmierenie manželov môže súd na návrh manžela, ak je zrejmé,
že konanie nemožno uskutočniť alebo ho možno uskutočniť len s neprimeranými ťažkosťami.
O tom, že upúšťa od tohto konania, vydá súd uznesenie, ktoré doručí navrhovateľovi.
§ 72
Ak je podaný návrh na rozvod bez toho, že by predchádzalo konanie o zmierenie manželov,
hoci predchádzať malo, naloží s ním súd, ako keby šlo o návrh na konanie o zmierenie
manželov. Na začatie konania o rozvod je potom potrebný nový návrh.
Konanie o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
§ 73
(1)
Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou
manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,
vyslúchne predseda senátu toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom.
Príslušným je súd podľa § 88 písm. c).
(2)
Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a
oznámi národnému výboru, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané.
(3)
Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie
otcovstva, vyzve predseda senátu na podanie takéhoto návrhu národný výbor.
Tretia hlava
PREDBEŽNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČENIE DÔKAZU
Predbežné opatrenia
§ 74
(1)
Pred začatím konania môže predseda senátu nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený.
(2)
Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie
o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
§ 75
(1)
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné
opatrenie pre konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2)
Účastníci nemusia byť vyslúchnutí.
§ 76
(1)
Predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
a)
platil výživné v nevyhnutnej miere;
b)
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho,
koho označí súd;
c)
poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ
zo závažných dôvodov nepracuje;
d)
zložil peňažnú sumu alebo vec do notárskej úschovy;
e)
nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f)
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal,
(2)
Predbežným opatrením možno uložiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi len vtedy,
ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
(3)
Súd môže pri nariadení predbežného opatrenia uložiť navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie
bude trvať len po určený čas.
§ 77
(1)
Predbežné opatrenie zanikne, ak
a)
navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b)
sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c)
sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo pätnásť dní od vykonateľnosti rozhodnutia
o veci;
d)
uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
(2)
Predbežné opatrenie predseda senátu zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(3)
Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než preto, že sa
návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným opatrením vznikli. Rozhodne
o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
Zabezpečenie dôkazu
§ 78
(1)
Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že
neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
(2)
Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci,
alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(3)
Zabezpečenie dôkazu vykoná predseda senátu spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý
ide.
TRETIA ČASŤ
KONANIE V PRVOM STUPNI
Prvá hlava
PRIEBEH KONANIA
Začatie konania
§ 79
(1)
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov, prípadne aj ich zástupcov, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva,
a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
(2)
Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.
§ 80
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a)
o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo
je alebo nie je, o určení otcovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o
vyhlásení za mŕtveho);
b)
o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva;
c)
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
§ 81
(1)
Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie
o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho
a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
(2)
O začatí konania bez návrhu vydá predseda senátu uznesenie, ktoré doručí účastníkom
do vlastných rúk.
§ 82
(1)
Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané
uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
(2)
Ak predchádzalo súdnemu konaniu rozhodcovské konanie, je konanie na súde začaté tiež
dňom, keď postúpený pracovný spor došiel na súd.
§ 83
Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie.
Miestna príslušnosť
§ 84
Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje (odporca),
ak nie je ustanovené inak.
§ 85
(1)
Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko,
súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
(2)
Všeobecným súdom organizácie je súd, v obvode ktorého má organizácia sídlo.
(3)
Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá
uplatnené právo.
§ 86
(1)
Ak odporca, ktorý je československým občanom, nemá všeobecný súd v Československej
socialistickej republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.
(2)
Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Československej socialistickej republike,
možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
(3)
Proti cudzej organizácii možno podať návrh aj na súde, v obvode ktorého je v Československej
socialistickej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním jej
hospodárskych vecí.
§ 87
Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého
a)
má odporca svoje stále pracovisko;
b)
došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;
c)
je sídlo nižšej zložky organizácie, ak sa spor týka tejto nižšej zložky;
d)
je sídlo československej socialistickej organizácie, ktorá uplatňuje práva vzniknuté
pri plnení jej úloh, pokiaľ nejde o práva z pracovného pomeru;
e)
je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku.
§ 88
Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
a)
v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Československej socialistickej
republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo
je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov; ak nie je takýto
súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký súd, všeobecný súd navrhovateľa;
b)
ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich
bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie práva spoločného
užívania bytu, prípadne pozemku;
c)
v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne
iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých,
o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému;
d)
ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na právne úkony;
ak je tento občan v psychiatrickej liečebni, súd, v obvode ktorého je liečebňa;
e)
v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o povolenie
uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad osobami, pobyt
ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný súd, v obvode ktorého
majú tieto osoby majetok;
f)
ktorý bol naposledy v Československej socialistickej republike všeobecným súdom toho,
kto má byť vyhlásený za mŕtveho;
g)
v obvode ktorého má sídlo rozhodcovský orgán, ak malo konanie na súde predchádzať
konaniu u tohto orgánu;
h)
v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je daná
príslušnosť podľa písm. b);
ch)
v obvode ktorého je štátne notárstvo, na ktorom prebieha konanie o dedičstve, ak
ide o rozhodnutie sporu v súvislosti s konaním o dedičstve;
i)
na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia.
§ 89
Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o veciach
s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí uvedených v § 88.
Účastníci
§ 90
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.
§ 91
(1)
Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám
za seba.
(2)
Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich
i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie a na uzavretie zmieru je však
potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
§ 92
(1)
Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší účastník. Súhlas
toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.
(2)
Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania
vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ,
treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
§ 93
(1)
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
(2)
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne
len na návrh.
(3)
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
§ 94
(1)
V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo povinnostiach
ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi
len manželia.
(2)
Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania
od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do
konania ako účastníka.
Úkony účastníkov vo veci samej
§ 95
(1)
Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený
návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2)
Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom
pre konanie o zmenenom návrhu alebo ak by zmena návrhu bola v rozpore so záujmom spoločnosti.
V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.
§ 96
(1)
Navrhovateľ môže so súhlasom súdu vziať za konania návrh na jeho začatie späť, a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh účinne vzatý celkom späť, súd konanie zastaví;
ak však svoj návrh na začatie konania vzal späť prokurátor alebo národný výbor, pokračuje
súd v konaní, ak to navrhne niektorý z účastníkov.
(2)
Súd nepripustí späťvzatie návrhu, ak je to v rozpore so záujmom spoločnosti. V takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3)
Súhlas súdu nie je potrebný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, ako sa začalo pojednávanie,
alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či
tu manželstvo je alebo nie je.
§ 97
(1)
Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
(2)
Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky
pre spojenie vecí.
(3)
Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho
zmene a späťvzatí.
§ 98
Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo
uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
§ 99
(1)
Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier
sa má súd vždy pokúsiť.
(2)
Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi
predpismi alebo záujmom spoločnosti. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.
(3)
Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť
uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný.
Priebeh konania
§ 100
Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby
sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne.
§ 101
(1)
Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a
že dbajú na pokyny súdu.
(2)
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník
neustanoví na súd, možno úkon urobiť v jeho neprítomnosti.
§ 102
Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, môže súd nariadiť predbežné
opatrenie alebo zabezpečiť dôkaz i bez návrhu. Urobí tak senát; predseda senátu tak
môže urobiť, len ak tu je nebezpečenstvo z omeškania.
Skúmanie podmienok konania
§ 103
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
§ 104
(1)
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdu, ak má predchádzať iné konanie alebo ak
je vecne príslušný iný súd, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania príslušnému súdu alebo inému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu
na začatie konania zostávajú pritom zachované.
(2)
Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné
opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie,
ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie
zastaví.
§ 105
(1)
Miestnu príslušnosť súd skúma pred tým, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma
len na námietku účastníka, ak je uplatnená pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
(2)
Ak súd vysloví, že nie je príslušný, postúpi vec po právoplatnosti tohto uznesenia
príslušnému súdu alebo ju za podmienok § 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu.
(3)
Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, predloží ju na rozhodnutie,
pokiaľ otázku príslušnosti nerozhodol už odvolací súd, svojmu nadriadenému súdu; rozhodnutím
tohto súdu je viazaný i súd, ktorý vec postúpil.
§ 106
Len čo sa súd dozvie, že podľa zmluvy má sa vec prejednať v rozhodcovskom konaní pred
rozhodcami, nemôže vec ďalej prejednávať, okrem ak by všetci účastníci vyhlásili,
že na tejto zmluve netrvajú. Ak toto vyhlásenie neurobia, súd konanie zastaví.
Prekážky postupu konania
§ 107
(1)
Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo
či môže v ňom pokračovať.
(2)
Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným skončením konania
o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,
pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.
(3)
Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca
zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, len čo sa skončí konanie o dedičstve,
pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo skôr.
§ 108
(1)
Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov alebo k nezrušiteľnému osvojeniu dieťaťa.
(2)
Súd zastaví konanie, ak účastníci do vyhlásenia rozsudku vyhlásia, že sa podrobujú
rozhodnutiu, ktoré vydal o pracovnom spore rozhodcovský orgán.
§ 109
(1)
Súd konanie preruší, ak
a)
účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom
pre celé konanie;
b)
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
(2)
Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a)
sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto,
že jeho pobyt nie je známy;
b)
zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c)
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
§ 110
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia
na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania alebo záujmu
spoločnosti. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
§ 111
(1)
Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto
zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
(2)
Ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili
prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa
konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
(3)
Ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod
môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to
závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie
zastaví; uznesenie o tom netreba doručovať.
Spojenie vecí
§ 112
(1)
V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa
u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
(2)
Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo
ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.
§ 113
(1)
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým
deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
(2)
S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Druhá hlava
DOKAZOVANIE
Dôkazná povinnosť
§ 120
(1)
Súd dbá na to, aby sa skutočný stav veci zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré
z navrhovaných dôkazov treba vykonať, a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované.
(2)
Účastníci sú povinní označiť dôkazy, ktorými možno objasniť skutočný stav veci.
§ 121
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako
aj československé právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Československej
socialistickej republiky.
Dôkazné prostriedky
§ 125
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, zprávy a vyjadrenia orgánov a organizácií,
listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
§ 126
(1)
Každý občan je povinný ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok.
Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže odoprieť len vtedy, keby ňou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; o dôvodnosti
odopretia výpovede rozhoduje súd.
(2)
Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu mať vplyv
na jeho vierohodnosť. Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho
právach a povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.
(3)
Predseda senátu vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete výsluchu.
Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu
dávať i členovia senátu a so súhlasom predsedu senátu i účastníci a znalci.
§ 127
(1)
Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti,
ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež
uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu
podať spoločný posudok.
(2)
Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej
inštitúcii.
(3)
Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže predseda senátu uložiť, aby sa ustanovil
k znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, podrobil
sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonal alebo znášal,
ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.
§ 128
(1)
Ak to môže prispieť k objasneniu veci, opýta sa súd národného výboru alebo spoločenskej
organizácie na ich stanovisko; národného výboru sa vždy súd opýta na stanovisko, ak
ide o posúdenie otázok, ktoré sa týkajú hospodárenia s bytmi.
(2)
Orgány a organizácie, i keď sa nezúčastnia konania, sú povinné na dotaz oznámiť súdu
písomne alebo prostredníctvom povereného zástupcu skutočnosti, ktoré majú význam pre
konanie a rozhodnutie.
§ 129
(1)
Dôkaz listinou sa vykoná tak, že ju alebo jej časť na pojednávaní predseda senátu
prečíta alebo oznámi jej obsah.
(2)
Predseda senátu môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz, aby ju predložil,
alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo organizácie.
§ 130
(1)
Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní. Za tým
účelom môže predseda senátu uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.
(2)
Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa predvolávajú
na pojednávanie.
§ 131
(1)
Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na
výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.
(2)
Ustanovenie § 126 ods. 3 sa tu použije obdobne.
Hodnotenie dôkazov
§ 132
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania
najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
§ 133
Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku,
má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
§ 134
Listiny vydané československými súdmi alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich
právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú,
že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný
opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
§ 135
(1)
Súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin,
previnenie alebo priestupok a kto ho spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave.
(2)
Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však
bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.
§ 136
Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť
vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Tretia hlava
TROVY KONANIA
Druhy trov konania
§ 137
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, tlmočné
a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
§ 138
(1)
Na návrh môže predseda senátu priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne predseda senátu
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené
pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
(2)
Priznané oslobodenie predseda senátu kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so
spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka
oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
(3)
Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca, vzťahuje
sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a na
odmenu za zastupovanie.
§ 139
(1)
Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto
právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi
oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.
(2)
Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov a na odmenu
(znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu sa znalečné vypláca.
(3)
Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu,
má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých
podmienok ako svedok.
Platenie trov konania
§ 140
(1)
Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu.
Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
(2)
Ak sa konania zúčastní prokurátor, národný výbor alebo spoločenská organizácia, platia
svoje hotové výdavky.
(3)
Ak je za zástupcu ustanovený advokát, platí jeho hotové výdavky advokátska organizácia.
§ 141
(1)
Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od súdnych
poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil
súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
(2)
Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného
zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej
materčine, platí štát.
Náhrada trov konania
§ 142
(1)
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
(2)
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(3)
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
§ 143
Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi,
ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
§ 144
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto
trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
§ 145
Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná i náhradu trov predbežného
opatrenia, zabezpečenia dôkazov a konania o zmierenie manželov.
§ 146
(1)
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie
a)
mohlo sa začať i bez návrhu;
b)
skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c)
bolo zastavené.
(2)
Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť
jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.
§ 147
(1)
Účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli
náhodou, ktorá sa im prihodila; ak tieto trovy spôsobil advokát, uloží súd ich náhradu
advokátskej organizácii.
(2)
Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,
ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.
§ 148
(1)
Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré
platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
(2)
Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali nejakú povinnosť,
aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich zavinili.
§ 149
(1)
Ak účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov, zastupoval advokát, je ten, ktorému
bola uložená náhrada trov konania, povinný ju zaplatiť advokátskej organizácii.
(2)
Ak má účastník zastúpený ustanoveným advokátom právo na náhradu trov konania, prizná
súd advokátskej organizácii aj odmenu za zastupovanie.
§ 150
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania
celkom alebo sčasti priznať.
Rozhodnutie o trovách konania
§ 151
(1)
O povinnosti na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu, a to spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie na ňom končí. O právach podľa § 139 rozhoduje predseda senátu.
(2)
Aj keď sa o náhrade trov konania rozhodlo samostatným uznesením, plynie lehota na
plnenie vždy až od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa náhrada trov konania priznala.
(3)
Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy
a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže i predseda senátu až v písomnom vyhotovení
rozhodnutia.
Štvrtá hlava
ROZHODNUTIE
Rozsudok
§ 152
(1)
Rozsudkom rozhoduje senát o veci samej.
(2)
Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže
súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
§ 153
(1)
Súd rozhoduje na základe skutočného stavu veci.
(2)
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, len vtedy,
ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu alebo ak to zodpovedá právnemu predpisu alebo
ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku alebo úvahy súdu.
§ 154
(1)
Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
(2)
Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa
stanú zročnými len v budúcnosti.
§ 155
Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne
tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
§ 156
(1)
Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu v mene republiky.
Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti
výkonu rozhodnutia.
(2)
Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
§ 157
(1)
V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene republiky“ uvedie označenie
súdu, mená a priezviská sudcov, presné označenie účastníkov, mená ich zástupcov, účasť
prokurátora, národného výboru alebo spoločenskej organizácie, označenie prejednávanej
veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o odvolaní, poučenie o možnosti výkonu
rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
(2)
V odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží,
ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy,
a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
(3)
V záujme výchovného pôsobenia rozsudku dbá súd na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé a zaoberalo sa i príčinami sporu.
§ 158
(1)
Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu. Ak ho nemôže podpísať, podpíše
ho iný člen senátu a dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
(2)
Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom
do vlastných rúk.
§ 159
(1)
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2)
Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je
ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
(3)
Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
§ 160
(1)
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
(2)
Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť,
len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
(3)
Ak súd odsúdil na vysťahovanie z bytu, za ktorý treba poskytnúť náhradu, účastník
je povinný vysťahovať sa, len až mu bude pridelený náhradný byt, prípadne náhradné
ubytovanie tam, kde stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.
§ 161
(1)
Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
(2)
Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo
nadobudol právoplatnosť.
(3)
Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
§ 162
(1)
Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.
(2)
Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej
odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
(3)
Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku,
ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.
§ 163
(1)
Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach
možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď
došlo k zmene pomerov.
(2)
Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o obmedzení rodičovských práv možno
zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
§ 164
Predseda senátu opraví v rozsudku kedykoľvek i bez návrhu chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Ak sa oprava týka výroku rozhodnutia, vydá o tom predseda
senátu opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom; pritom môže odložiť vykonateľnosť
rozsudku na čas, pokiaľ opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
§ 165
(1)
Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník
pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo opravené.
(2)
Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý o oprave
rozhodne.
(3)
O oprave dôvodov rozhoduje senát uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.
§ 166
Súd doplní i bez návrhu rozsudok, dokiaľ nie je právoplatný, ak v ňom nerozhodol o
niektorej časti predmetu konania, o trovách alebo o predbežnej vykonateľnosti. Doplnenie
urobí súd doplňujúcim rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku.
Uznesenie
§ 167
(1)
Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä
o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o zmene návrhu, o späťvzatí
návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
(2)
Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o
rozsudku.
§ 168
(1)
Uznesenie vyhlasuje predseda senátu prítomným účastníkom.
(2)
Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie
konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom ukladá nejaká povinnosť.
§ 169
(1)
V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej označenie účastníkov
a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
(2)
Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval,
alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať odôvodnenie.
(3)
Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň vydania.
§ 170
(1)
Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo
doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhotovené.
(2)
Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.
§ 171
(1)
Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie
vykonateľné.
(2)
Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len
čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
(3)
Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po právoplatnosti,
plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.
Platobný rozkaz
§ 172
(1)
Na návrh organizácie, ktorá uplatňuje právo na zaplatenie sumy neprevyšujúcej 1000,-
Kčs alebo právo na zaplatenie sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh štátneho peňažného
ústavu, môže predseda senátu vydať bez vypočutia odporcu platobný rozkaz, ktorým uloží
odporcovi, aby navrhovateľovi zaplatil do pätnástich dní uplatnenú pohľadávku a trovy
konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.
(2)
Platobný rozkaz nemožno vydať
a)
ak ide o pracovnú vec;
b)
ak nie je známy pobyt odporcu alebo keby sa mal platobný rozkaz doručiť do cudziny;
c)
ak nie je k návrhu priložený doklad o tom, že odporca bol o zaplatení upomenutý.
(3)
Ak predseda senátu nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.
§ 173
(1)
Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.
(2)
Ak platobný rozkaz nemožno doručiť, predseda senátu ho uznesením zruší.
§ 174
(1)
Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
(2)
Ak odporca podá včas odpor, zrušuje sa tým celý platobný rozkaz a predseda senátu
nariadi pojednávanie. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je
však i tu odvolanie.
(3)
Neskoro podaný odpor predseda senátu uznesením zamietne; pre nedostatok odôvodnenia
nemožno odpor zamietnuť.
§ 175
(1)
Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, predseda senátu vydá na
jeho návrh zmenkový (šekový) platobný rozkaz, v ktorom odporcovi uloží, aby do troch
dní zaplatil požadovanú sumu a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky,
v ktorých musí uviesť všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Zmenkový (šekový)
platobný rozkaz musí sa doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie
platobného rozkazu vyhovieť, nariadi predseda senátu pojednávanie.
(2)
Ak odporca nepodá včas námietky alebo ak ich vezme späť, má zmenkový (šekový) platobný
rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky alebo námietky, ktoré
neobsahujú odôvodnenie, predseda senátu zamietne.
(3)
Ak odporca podá včas námietky, predseda senátu nariadi na ich prejednanie pojednávanie;
na námietky podané neskôr však už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový
(šekový) platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu.
Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie.
Piata hlava
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Starostlivosť súdu o maloletých
§ 176
(1)
Vo veciach starostlivosti o maloletých rozhoduje senát o výchove a výžive maloletých
detí, o styku rodičov s nimi, o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv, o schválení
dôležitých úkonov maloletého a o veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť.
(2)
O ostatných veciach starostlivosti o maloletých, najmä o ustanovení opatrovníka,
o opatreniach pri dohľade na činnosť opatrovníka a pri správe majetku takto zastúpeného
maloletého, ako aj o bežných opatreniach, týkajúcich sa starostlivosti o maloletého,
rozhoduje predseda senátu.
(3)
Vo veciach starostlivosti o maloletých rozhoduje senát aj o predĺžení ústavnej výchovy
po dosiahnutí plnoletosti a o zrušení takéhoto opatrenia.
§ 177
(1)
Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v obvode
ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.
(2)
Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný súd
preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd
nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
§ 178
(1)
Súd vedie rodičov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu plneniu povinností
pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a upozornenia občanov a organizácií
ohľadne výchovy maloletého a robí vhodné opatrenia.
(2)
O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd spravidla zistí
názor národného výboru, spoločenskej organizácie alebo aj jednotlivých občanov, ktorí
sú oboznámení s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.
§ 179
Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, potrebné
schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
§ 180
(1)
Súdom ustanovený opatrovník maloletého zloží do rúk predsedu senátu sľub, že bude
riadne vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom dbať na pokyny súdu. Po zložení
sľubu mu predseda senátu vydá listinu obsahujúcu poverenie na výchovu a zastupovanie
dieťaťa a vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.
(2)
Súd dohliada na správu majetku maloletého zastúpeného opatrovníkom a robí potrebné
a vhodné opatrenia na zistenie a zabezpečenie jeho majetku.
(3)
Opatrovník predloží súdu po skončení zastupovania záverečný účet zo správy majetku;
súd mu môže tiež uložiť, aby mu počas zastupovania podával pravidelné správy o svojej
činnosti.
Konanie o osvojenie
§ 181
(1)
Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, osvojiteľ a jeho manžel.
(2)
Rodičia osvojovaného dieťaťa však nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských
práv alebo ak nemajú spôsobilosť na právne úkony, ako aj v prípadoch, keď na osvojenie
nie je potrebný ich súhlas, hoci sú zákonnými zástupcami osvojovaného dieťaťa.
(3)
Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak nie je na osvojenie potrebný jeho
súhlas.
§ 182
(1)
Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť význam osvojenia
a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť,
nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2)
Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
§ 183
(1)
Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa
i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
(2)
Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska
záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
§ 184
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec
mať.
§ 185
O zrušení osvojenia platia primerane ustanovenia § 182 až 184. Návrh však môže podať i osvojenec.
Konanie o spôsobilosti na právne úkony
§ 186
(1)
Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo
vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré
je v takom prípade účastníkom konania.
(2)
Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže
súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie
o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie,
súd zastaví konanie.
(3)
Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať
zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie
však po dobu troch rokov, nepatrí.
§ 187
(1)
Tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví predseda senátu opatrovníka
pre konanie.
(2)
Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec
alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.
(3)
O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže
súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom
zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.
§ 188
(1)
Ak sú síce podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre nadmerné užívanie
alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov, ale ak možno očakávať,
že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť konanie na čas, ktorý zároveň určí;
pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.
(2)
Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže, že nedochádza
k zlepšeniu.
§ 189
(1)
Z dôvodov vhodnosti nemusí predseda senátu nariaďovať pojednávanie.
(2)
Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony,
ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo
ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.
§ 190
Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.
§ 191
(1)
Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu
proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.
(2)
Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému, jeho zástupcovi a
štátu konaním vznikli.
Opatrovnícke konanie
§ 192
(1)
Predseda senátu je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám,
ktoré ho podľa zákona musia mať.
(2)
V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah opatrovníckych práv
a povinností.
§ 193
Ustanovenia § 176 až 180, pokiaľ sa vzťahujú na opatrovníctvo nad maloletým, platia tu obdobne.
Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo
§ 194
(1)
O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je oprávnený ten,
kto hodlá uzavrieť manželstvo.
(2)
Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú účastníkmi konania.
Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť manželstvo, v neprítomnosti
iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým
sa má manželstvo uzavrieť.
(3)
Rozsudok, ktorým sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné označenie
toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.
Konanie o vyhlásenie za mŕtveho
§ 195
(1)
Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.
(2)
Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie nezvestného za
mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.
§ 196
(1)
Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do jedného roka
prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej lehote zprávu súdu
alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného, uvedenému vo vyhláške. Zároveň
súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom.
(2)
Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí lehoty
uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo
ak nedôjde zpráva o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na jeden rok od uverejnenia
vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota končí.
§ 197
Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho, zastaví
konanie.
§ 198
Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za mŕtveho. Uvedie
v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil.
§ 199
(1)
Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v deň, od
ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za
mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.
(2)
Na návrh účastníka alebo prokurátora súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí
ako deň smrti, ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel iného
dňa alebo sa toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil.
§ 200
Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným spôsobom,
súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Prvá hlava
ODVOLANIE
Podanie odvolania
§ 201
Odvolaním možno napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje.
§ 202
(1)
Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
a)
sa upravuje vedenie konania;
b)
bol na konanie pribratý ďalší účastník;
c)
sa začalo konanie bez návrhu;
d)
sa vrátilo podanie na opravu;
e)
sa odpustilo zmeškanie lehoty;
f)
sa pripustila zmena návrhu alebo späťvzatie návrhu;
g)
sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3.
(2)
Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
§ 203
Odvolanie môže podať účastník, ako aj prokurátor, národný výbor a spoločenská organizácia.
§ 204
(1)
Odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, plynie táto lehota znovu od doručenia
opravného uznesenia. Prokurátor, národný výbor alebo spoločenská organizácia, ak dosiaľ
nevstúpili do konania, môžu podať odvolanie, dokiaľ plynie lehota niektorému z účastníkov.
(2)
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí pätnásťdňovej lehoty
preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o odvolaní. Ak rozhodnutie
neobsahuje poučenie o odvolaní alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie
nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
(3)
Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o odvolanie proti
rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že
nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.
§ 205
(1)
V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia
alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
(2)
V odvolaní možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy.
§ 206
(1)
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2)
Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom, nie je
právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá.
(3)
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie smeruje len
proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej zročnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.
Vzdanie sa odvolania a jeho späťvzatie
§ 207
(1)
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
(2)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Odvolací súd vždy rozhodne,
či späťvzatie odvolania pripúšťa; nepripustí ho, ak sa prieči právnym predpisom alebo
záujmom spoločnosti. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
§ 208
Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale
jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, rozhoduje o pripustení späťvzatia odvolací
súd. Ak je návrh vzatý späť účinne, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa
a zastaví konanie.
Úkony súdu prvého stupňa
§ 209
Predseda senátu súdu prvého stupňa dbá na odstránenie vád odvolania. Ak sa mu nepodarí
vadu odstrániť alebo ak má za to, že odvolanie je podané oneskorene alebo tým, kto
naň nie je oprávnený, alebo že nie je prípustné, predloží vec po uplynutí odvolacej
lehoty so správou o tom odvolaciemu súdu.
§ 210
(1)
Ak nejde o prípad uvedený v § 209, doručí predseda senátu odvolanie, ktoré smeruje proti rozsudku, ostatným účastníkom.
(2)
Ak je to potrebné, predseda senátu vyšetrí, či sú splnené podmienky konania, obstará
zprávy a listiny, ktorých sa odvolateľ dovoláva, a vykoná aj iné podobné vyšetrenia.
(3)
Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a len čo sa vykonajú
vyšetrenia podľa odseku 2, predloží predseda senátu vec odvolaciemu súdu.
Konanie na odvolacom súde
§ 211
Pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého
stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné.
§ 212
(1)
Odvolací súd preskúma celé napadnuté rozhodnutie; nezaoberá sa však tými výrokmi,
ktoré už nadobudli právoplatnosť. Na vady konania prihliada len vtedy, ak mohli mať
vplyv na rozhodnutie.
(2)
Účastníci môžu odvolacie návrhy bez ďalšieho meniť; súhlas súdu nie je potrebný.
§ 213
(1)
Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého stupňa.
(2)
Odvolací súd môže opakovať dokazovanie alebo ho i doplniť, ak nejde o rozsiahlejšie
doplnenie a ak ho možno vykonať bez prieťahov. Dokazovanie doplní buď sám alebo prostredníctvom
súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.
§ 214
(1)
Na prejednanie odvolania nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie.
(2)
Pojednávanie netreba nariaďovať, ak
a)
sa zamieta odvolanie podľa § 218;
b)
sa zastavuje alebo prerušuje konanie;
c)
odvolanie smeruje proti uzneseniu;
d)
ide o rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony alebo o vyhlásenie za mŕtveho;
e)
sa zrušuje rozhodnutie podľa § 221 ods. 1;
f)
odvolanie sa týka len trov konania, príslušenstva pohľadávky alebo jej zročnosti
alebo predbežnej vykonateľnosti rozsudku.
§ 215
Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu zprávu o doterajšom
priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje návrhy.
§ 216
(1)
Ustanovenia § 92 pre odvolacie konanie neplatia.
(2)
Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na pojednávanie
na odvolacom súde.
§ 217
Ak účastník z ospravedlniteľných dôvodov zmešká pojednávanie na odvolacom súde, na
ktorom bol vynesený rozsudok, a ak bol preto vylúčený z dôležitého prednesu o veci,
môže súd na návrh účastníka uznesením zrušiť vynesený rozsudok a rozhodnúť znova;
taký návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky, pre ktorú účastník
pojednávanie zmeškal, najdlhšie však do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Nemožno však zrušiť rozhodnutia, pri ktorých je vylúčená obnova konania.
Rozhodnutie o odvolaní
§ 218
(1)
Odvolací súd zamietne odvolanie, ktoré
a)
bolo podané oneskorene;
b)
bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;
c)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
(2)
Ako oneskorené nemožno zamietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na odvolacom
súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.
§ 219
Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vecne správne.
§ 220
(1)
Odvolací súd zmení rozhodnutie, ak súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne
zistil skutkový stav.
(2)
Odvolací súd môže zmeniť rozhodnutie i vtedy, ak po doplnení dokazovania je skutočný
stav veci zistený tak, že možno o veci rozhodnúť.
§ 221
(1)
Ak nie sú podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, súd rozhodnutie zruší.
Najmä ho zruší, ak
a)
rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu;
b)
sú tu také vady, že konanie nemalo pre nedostatok podmienok konania prebehnúť alebo
že rozhodoval vylúčený sudca alebo že súd nebol správne obsadený;
c)
rozsudok nie je preskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov;
d)
súd nepribral za účastníka toho, kto mal byť účastníkom.
(2)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
alebo zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
§ 222
(1)
Odvolací súd môže rozhodnúť i tak, že pripustí späťvzatie odvolania alebo pripustí
späťvzatie návrhu na začatie konania alebo schváli zmier.
(2)
Za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia.
§ 223
Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak rozhoduje
uznesením.
Trovy odvolacieho konania
§ 224
(1)
Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
(2)
Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
(3)
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Ďalší priebeh konania
§ 225
Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací súd
priamo.
§ 226
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozhodnutiu štátneho notárstva
§ 227
Ustanovenia o odvolaní sa použijú obdobne, ak rozhoduje súd o odvolaní proti rozhodnutiu
štátneho notárstva.
Druhá hlava
OBNOVA KONANIA
Prípustnosť
§ 228
(1)
Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania:
a)
ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
b)
ak možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;
c)
ak mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom;
d)
ak nemalo konanie prebehnúť pre nedostatok podmienok konania alebo ak rozhodoval
vylúčený sudca alebo ak bol súd nesprávne obsadený;
e)
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu.
(2)
Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu
preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
§ 229
Obnova nie je prípustná proti rozsudkom
a)
ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;
b)
ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak, nepočítajúc do toho sťažnosť pre
porušenie zákona.
§ 230
(1)
Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten,
kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol
uplatniť.
(2)
Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku môže sa návrh podať len pre dôvod uvedený
v § 228 ods. 1 písm. c) a e).
(3)
Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
§ 231
Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený zmier,
ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval,
a ak je tu dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. c) až e), i platobný rozkaz.
Konanie o obnove
§ 232
(1)
Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.
(2)
Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
§ 233
Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad
vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
§ 234
(1)
Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
(2)
Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že
ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí
nariaďovať pojednávanie.
(3)
Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
§ 235
(1)
Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu
vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom
konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.
(2)
Novým rozhodnutím o veci sa zrušuje pôvodné rozhodnutie.
(3)
V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania
o obnove.
Tretia hlava
SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA
Prípustnosť
§ 236
(1)
Sťažnosťou pre porušenie zákona (ďalej len „sťažnosť“) možno napadnúť právoplatné
rozhodnutie súdu alebo štátneho notárstva z toho dôvodu, že v konaní alebo pri rozhodovaní
bol porušený zákon.
(2)
Pre vady konania možno podať sťažnosť len vtedy, ak mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo ak vada spočíva v tom, že bolo rozhodnuté o veci, ktorá
nepatrí do právomoci československých súdov (štátnych notárstiev).
(3)
Sťažnosť nie je prípustná proti rozsudkom, a) ktorými bolo vyslovené, že sa manželstvo
rozvádza, že je neplatné alebo že nie je; b) ktorými Najvyšší súd rozhodol o sťažnosti
pre porušenie zákona.
§ 237
(1)
Na sťažnosť vo všetkých prípadoch je oprávnený generálny prokurátor a predseda Najvyššieho
súdu; ich sťažnosť je príslušný prejednať Najvyšší súd, a to v senáte.
(2)
Proti rozhodnutiu okresného súdu vo veciach, o ktorých tento súd rozhoduje s konečnou
platnosťou, je na sťažnosť oprávnený krajský prokurátor a predseda krajského súdu;
ich sťažnosť je príslušný prejednať krajský súd, a to v prezídiu.
(3)
Proti rozhodnutiu miestneho ľudového súdu je na sťažnosť oprávnený okresný prokurátor
a predseda okresného súdu; ich sťažnosť je príslušný prejednať okresný súd, a to v
senáte.
§ 238
Sťažnosť treba podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
§ 239
(1)
Sťažnosť sa podáva písomne na súde, ktorý je príslušný ju prejednať.
(2)
V sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu a v akom rozsahu smeruje a v čom sa vidí porušenie
zákona. Sťažnosť musí byť náležite odôvodnená.
(3)
Rozsah i dôvody sťažnosti možno meniť.
Prejednanie sťažnosti
§ 240
Na prejednanie sťažnosti nemusí súd nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím si súd
vyžiada stanovisko príslušného prokurátora. Môže vykonať aj potrebné vyšetrenia alebo
vyžiadať si stanovisko účastníkov.
§ 241
Pred rozhodnutím o sťažnosti môže súd, ktorý o nej rozhoduje, odložiť vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia.
§ 242
(1)
O sťažnosti rozhodne súd rozsudkom, a to tak, že ju buď zamietne alebo vysloví, že
bol porušený zákon, a zruší napadnuté rozhodnutie. Rozsahom a dôvodmi sťažnosti je
súd viazaný.
(2)
Rozsudok sa doručí účastníkom a prokurátorovi.
§ 243
(1)
Po zrušení rozhodnutia koná súd (štátne notárstvo), ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o sťažnosti, záväzný.
(2)
V novom rozhodnutí rozhodne súd (štátne notárstvo) znova aj o trovách pôvodného konania.
(3)
Právne pomery niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté,
okrem ak mu porušenie zákona muselo byť známe.
Štvrtá hlava
PRESKÚMANIE ROZHODNUTÍ INÝCH ORGÁNOV
§ 244
(1)
Ak má súd podľa zákona preskúmať rozhodnutia iných orgánov, použijú sa pre také konanie
ustanovenia tohto zákona, pokiaľ nie je osobitným predpisom ustanovené niečo iné.
(2)
Súd preskúmava aj rozhodnutia odborových orgánov a orgánov výrobných družstiev v
iných než dávkových veciach nemocenského poistenia.
§ 245
(1)
Preskúmavať rozhodnutia iných orgánov sú príslušné okresné súdy. Ak však ide o rozhodnutia
vo veciach dôchodkového zabezpečenia a nemocenského poistenia, sú príslušné krajské
súdy.
(2)
Miestne príslušný je súd, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorého rozhodnutie sa
preskúmava; ak však ide o rozhodnutie ústredného orgánu, je príslušný všeobecný súd
toho, koho sa rozhodnutie týka, prípadne krajský súd, v obvode ktorého tento súd je.
§ 246
Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi boli v konaní u iného orgánu, a orgán, ktorého
rozhodnutie sa preskúmava.
§ 247
(1)
Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu orgánu.
(2)
Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia.
(3)
Návrh je podaný včas i vtedy, ak bol v lehote podaný na inom súde alebo u iného orgánu,
ktorý vydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje riadne poučenie o opravnom prostriedku,
možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od doručenia.
§ 248
Dokiaľ súd nerozhodne, môže orgán vydať nové rozhodnutie, ktorým návrhu celkom vyhovie;
ak vydá orgán také rozhodnutie, zastaví súd konanie.
§ 249
(1)
Na prejednanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia iného orgánu nariadi súd pojednávanie.
Uznesením sa preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo zruší.
(2)
Ak je návrh podaný oneskorene alebo tým, kto naň nie je oprávnený, alebo proti rozhodnutiu,
ktoré preskúmaniu nepodlieha, súd návrh zamietne. V týchto prípadoch netreba nariaďovať
pojednávanie.
(3)
Ak súd zruší rozhodnutie orgánu, je orgán viazaný právnym názorom súdu.
§ 250
Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustné odvolanie ani obnova konania. Možno však podať
sťažnosť pre porušenie zákona.
PIATA ČASŤ
VÝKON ROZHODNUTIA
Prvá hlava
NARIADENIE A USKUTOČNENIE VÝKONU ROZHODNUTIA
Predpoklady výkonu rozhodnutia
§ 251
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
§ 252
(1)
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia je príslušný všeobecný súd povinného.
(2)
Ak nemá povinný všeobecný súd v Československej socialistickej republike, je príslušný
súd, v obvode ktorého má povinný majetok; ak ide o výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky,
je príslušný všeobecný súd dlžníka povinného.
(3)
Ak sa výkon rozhodnutia týka nehnuteľnosti, je však vždy príslušný súd, v obvode
ktorého je nehnuteľnosť.
§ 253
(1)
Výkon rozhodnutia nariadi predseda senátu, a to spravidla bez vypočutia povinného.
(2)
Predseda senátu nariadi pojednávanie, len ak to považuje za potrebné alebo ak to
ustanovuje zákon. Senát rozhoduje pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia, ak to ustanovuje
zákon alebo ak sa nariadi pojednávanie.
§ 254
(1)
Na výkon rozhodnutia sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak nie je v tejto
časti uvedené inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
(2)
Pri výkone rozhodnutia nemožno prerušiť konanie a odpustiť zmeškanie lehoty. Nemožno
tiež podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
Účastníci konania
§ 255
(1)
Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.
(2)
Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i manžel povinného.
§ 256
(1)
Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného,
než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a uskutočniť výkon
rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia.
(2)
Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou
štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.
Spôsoby výkonu rozhodnutia
§ 257
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone.
§ 258
(1)
Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť zrážkami
zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.
(2)
Výkon rozhodnutia ukladajúceho inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy sa spravuje
povahou uloženej povinnosti. Možno ho uskutočniť vyprataním, odobratím veci, rozdelením
spoločnej veci, uskutočnením prác a výkonov.
(3)
Ak je povinný predlžený, môže niektorý z oprávnených podať návrh, aby sa výkon rozhodnutia
uskutočnil likvidáciou majetku povinného.
Činnosť súdu pred nariadením výkonu rozhodnutia
§ 259
(1)
Ak o to požiada oprávnený pred podaním návrhu na výkon rozhodnutia alebo pri podaní
tohto návrhu a ak to považuje predseda senátu za účelné, predvolá povinného a vyzve
ho na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorú mu ukladá rozhodnutie. Použije pritom
vhodné výchovné prostriedky, najmä dohováranie a vysvetlenie následkov nesplnenia
povinnosti uloženej v rozhodnutí.
(2)
Ak to pokladá za účelné, predseda senátu požiada pri zabezpečovaní dobrovoľného splnenia
povinnosti, uloženej povinnému v rozhodnutí, o súčinnosť národný výbor alebo spoločenskú
organizáciu.
§ 260
(1)
Účastníkovi, ktorému rozhodnutie priznáva právo, poskytne súd na jeho žiadosť pomoc
pri zisťovaní bydliska toho, komu z rozhodnutia vyplýva povinnosť. Súd pritom postupuje
v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a so spoločenskými organizáciami.
(2)
Na žiadosť účastníka, ktorému rozhodnutie priznáva právo na zaplatenie peňažnej sumy,
opýta sa predseda senátu toho, komu je zaplatenie peňažnej sumy uložené, či a od koho
poberá mzdu alebo iný pravidelný príjem, prípadne v ktorom peňažnom ústave má účet
a aké je číslo tohto účtu.
(3)
Opýtaný je povinný odpovedať súdu do jedného týždňa od doručenia dotazu. Ak túto
povinnosť nesplní alebo ak v odpovedi úmyselne uvedie nepravdivé alebo neúplné údaje,
môže mu súd uložiť poriadkovú pokutu (§ 53).
Nariadenie výkonu rozhodnutia
§ 261
(1)
Výkon rozhodnutia možno nariadiť len na návrh oprávneného. V návrhu na výkon rozhodnutia
ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy oprávnený uvedie, akým spôsobom sa má výkon
rozhodnutia uskutočniť. Ak oprávnený navrhuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
označí v návrhu organizáciu, voči ktorej má povinný nárok na mzdu (platiteľ mzdy).
Ak navrhuje oprávnený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky, označí v návrhu občana
alebo organizáciu, voči ktorým má povinný pohľadávku (dlžník povinného) a uvedie dôvod
pohľadávky; ak ide o pohľadávku z účtu v peňažnom ústave, oprávnený podľa možnosti
označí v návrhu i číslo účtu, z ktorého sa má pohľadávka odpísať.
(2)
K návrhu na výkon rozhodnutia treba pripojiť rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením
o jeho vykonateľnosti. Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie súd, ktorý o
veci rozhodoval ako súd prvého stupňa. Rovnopis rozhodnutia netreba pripojiť, ak sa
návrh na výkon rozhodnutia podáva na súde, ktorý o veci rozhodoval ako súd prvého
stupňa.
(3)
Ak oprávnený podá návrh na výkon rozhodnutia na súde, ktorý o veci rozhodoval ako
súd prvého stupňa, potvrdí tento súd vykonateľnosť rozhodnutia priamo na návrhu, a
ak nie je sám príslušný na výkon rozhodnutia, postúpi návrh príslušnému súdu.
§ 262
(1)
Ak je to, čo ukladá rozhodnutie povinnému, viazané na splnenie podmienky alebo na
splnenie vzájomnej povinnosti oprávneného, možno nariadiť výkon rozhodnutia, len ak
oprávnený preukáže, že sa podmienka splnila alebo že sám svoju vzájomnú povinnosť
voči povinnému už splnil, prípadne jej splnenie aspoň zabezpečil.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 treba k potvrdeniu o vykonateľnosti rozhodnutia
pripojiť listinu vydanú alebo overenú štátnym orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila
podmienka alebo že oprávnený splnil, prípadne aspoň zabezpečil splnenie svojej vzájomnej
povinnosti.
§ 263
(1)
Výkon rozhodnutia možno nariadiť len v takom rozsahu, aký stačí na uspokojenie oprávneného.
(2)
Ak oprávnený navrhne na vymoženie svojej peňažnej pohľadávky výkon rozhodnutia niekoľkými
spôsobmi zároveň, hoci by na jej uspokojenie zrejme stačil len niektorý z nich, nariadi
predseda senátu výkon rozhodnutia len tým spôsobom, ktorý stačí na uspokojenie pohľadávky
oprávneného.
§ 264
(1)
Ak oprávnený navrhne výkon rozhodnutia spôsobom, ktorý je zrejme nevhodný, najmä
vzhľadom na nepomer výšky pohľadávky oprávneného a ceny predmetu, z ktorého sa má
uspokojenie tejto pohľadávky dosiahnuť, môže predseda senátu nariadiť, a to po vypočutí
oprávneného, výkon rozhodnutia iným vhodným spôsobom.
(2)
Výkon rozhodnutia proti organizácii možno nariadiť iným spôsobom než prikázaním pohľadávky
z účtu v peňažnom ústave, len pokiaľ pohľadávka oprávneného nemohla byť uspokojená
z prostriedkov povinnej organizácie na účte v peňažnom ústave.
(3)
Predseda senátu zamietne návrh na výkon rozhodnutia, ak je už z návrhu zrejmé, že
by výťažok, ktorý by sa dosiahol, nepostačil ani na krytie trov výkonu rozhodnutia.
Uskutočnenie výkonu rozhodnutia
§ 265
(1)
Po nariadení výkonu rozhodnutia sa predseda senátu postará o jeho uskutočnenie. Môže
požiadať o súčinnosť národný výbor a spoločenské organizácie, ktorým sú známe pomery
povinného a ktoré môžu viesť povinného k tomu, aby dobrovoľne plnil, čo mu rozhodnutie
ukladá. Ak to predseda senátu považuje za vhodné, doručí im aj nariadenie výkonu rozhodnutia.
(2)
Jednoduchými úkonmi pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia môže predseda senátu poveriť
pracovníka súdu (vykonávateľ), ktorý sa pri svojej činnosti spravuje jeho pokynmi.
Upustiť od ďalšieho uskutočňovania výkonu rozhodnutia bez príkazu predsedu senátu
môže vykonávateľ len vtedy, ak s tým oprávnený súhlasí alebo ak povinný dobrovoľne
splní, čo mu ukladá rozhodnutie.
§ 266
(1)
Na návrh môže senát odložiť uskutočnenie výkonu rozhodnutia, ak sa povinný bez svojej
viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladný výkon rozhodnutia mohol
mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený
by nebol odkladom výkonu rozhodnutia vážne poškodený.
(2)
Aj bez návrhu povinného môže predseda senátu odložiť uskutočnenie výkonu rozhodnutia,
ak možno očakávať, že výkon rozhodnutia bude zastavený (§ 268).
§ 267
(1)
Právo na vec, ktoré nepripúšťa výkon rozhodnutia, možno uplatniť voči oprávnenému
návrhom na vylúčenie veci z výkonu rozhodnutia v konaní podľa tretej časti tohto zákona.
(2)
Návrhom podľa tretej časti treba tiež uplatniť zapretie pravosti alebo výšku niektorej
z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku tam, kde bol nariadený výkon rozhodnutia
prikázaním pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.
Zastavenie výkonu rozhodnutia
§ 268
(1)
Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak
a)
bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným;
b)
rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa
stalo neúčinným;
c)
oprávnený navrhol zastavenie výkonu rozhodnutia;
d)
výkon rozhodnutia postihuje veci, ktoré sú z neho podľa § 321 a 322 vylúčené;
e)
priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí
ani na krytie jeho trov;
f)
bolo právoplatne rozhodnuté, že výkon rozhodnutia postihuje vec, na ktorú má niekto
právo nepripúšťajúce výkon rozhodnutia (§ 267);
g)
po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané;
h)
výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
(2)
Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti
alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie
oprávneného, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.
§ 269
(1)
Nariadený výkon rozhodnutia sa zastaví na návrh alebo i bez návrhu. K zastaveniu
výkonu rozhodnutia podľa § 268 ods. 1 písm. g) môže dôjsť len na návrh povinného.
(2)
V prípadoch uvedených v § 268 ods. 1 písm. a) až f) zastaví výkon rozhodnutia predseda senátu. V prípadoch uvedených v § 268 ods. 1 písm. g) a h) zastaví výkon rozhodnutia senát.
(3)
Ako dôvod zastavenia výkonu rozhodnutia nemožno uplatňovať, že sa zmenili okolnosti
rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok alebo splátok (§ 163 ods. 1).
Trovy výkonu rozhodnutia
§ 270
(1)
Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží predseda senátu i povinnosť na náhradu
trov výkonu rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie výkonu
rozhodnutia sa vzťahuje i na tieto trovy.
(2)
Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.
(3)
Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia § 147 až 150.
§ 271
Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade trov,
ktoré účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podľa toho, z akého dôvodu
k zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zrušiť dosiaľ vydané rozhodnutia
o trovách výkonu, prípadne uložiť oprávnenému, aby vrátil, čo mu povinný na trovy
výkonu rozhodnutia už zaplatil.
Výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí
§ 272
(1)
Ustanovenia § 252 až 271 sa nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o výchove maloletých
detí a o úpravu styku s nimi; o účastníkoch platia ustanovenia § 94.
(2)
Pred nariadením výkonu rozhodnutia predvolá si predseda senátu toho, kto odmieta
podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove maloletých
detí a o úprave styku s nimi. Poučí ho o následkoch neplnenia povinností určených
v rozhodnutí alebo v dohode.
(3)
Predseda senátu spravidla požiada tiež národný výbor a spoločenské organizácie, aby
viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej
dohody o výchove maloletých detí o úprave styku s nimi bez toho, aby bolo treba nariaďovať
výkon rozhodnutia.
§ 273
(1)
Ak výzva predsedu senátu podľa § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, ukladá predseda senátu tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie
alebo súdom schválenú dohodu o výchove maloletých detí, prípadne o úprave styku s
nimi, postupne pokuty. Jednotlivé pokuty nesmú prevyšovať 1000,- Kčs a pripadajú štátu.
(2)
Predseda senátu môže v súčinnosti s národným výborom, prípadne aj s inými štátnymi
orgánmi zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody nemá
byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia alebo dohody
zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú právo na styk s dieťaťom
po obmedzený čas.
(3)
Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých
detí a o úprave styku s nimi je všeobecný súd dieťaťa.
Použitie ustanovení o výkone rozhodnutia
§ 274
Ustanovenia § 251 až 271 sa použijú i na výkon
a)
vykonateľných rozhodnutí miestnych ľudových súdov a zmierov nimi schválených;
b)
vykonateľných rozhodnutí súdov a iných orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ
priznávajú právo alebo postihujú majetok;
c)
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských orgánov v pracovných sporoch a zmierov nimi
schválených;
d)
vykonateľných rozhodnutí štátnych notárstiev a dohôd nimi schválených;
e)
vykonateľných rozhodnutí hospodárskej arbitráže, pokiaľ ukladajú povinnosť občanom;
f)
vykonateľných rozhodnutí orgánov štátnej správy včítane platobných výmerov, výkazov
nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených orgánmi štátnej
správy;
g)
vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach nemocenského poistenia
a sociálneho zabezpečenia;
h)
iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, súdny výkon ktorých pripúšťa
zákon.
§ 275
(1)
Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov ten orgán,
ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich schválil.
(2)
Návrh na výkon rozhodnutia treba podať vždy na súde, ak však ide o výkon rozhodnutia
miestneho ľudového súdu alebo zmieru ním schváleného, treba ho podať na miestnom ľudovom
súde.
(3)
Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v § 274 spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz nedoplatkov,
alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.
Druhá hlava
ZRÁŽKY ZO MZDY
Rozsah zrážok
§ 276
Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom.
§ 277
(1)
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta
daň zo mzdy a prípadne aj zrážky pripadajúce štátu tam, kde bolo uložené nápravné
opatrenie.
(2)
Do čistej mzdy sa započítavajú nielen peňažné sumy, ale aj hodnota naturálií, na
ktoré má povinný právo. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované
na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.
§ 278
Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma, ktorá je 300,- Kčs na osobu
povinného a po 100,-Kčs na každú osobu, ktorej poskytuje povinný výživné. Na manžela
povinného sa započítava 100,- Kčs, i keď má samostatný príjem. Na dieťa, ktoré manželia
spoločne vyživujú, započítava sa 100,- Kčs každému manželovi osobitne, ak sa zrážky
vykonávajú zo mzdy oboch manželov. Suma 100,- Kčs sa nezapočítava na žiadneho z tých,
v prospech ktorých bol nariadený výkon rozhodnutia pre pohľadávku výživného, ak nariadený
výkon rozhodnutia dosiaľ trvá.
§ 279
(1)
Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom
dolu na sumu deliteľnú troma a vyjadrenú v celých korunách, možno zraziť na vymoženie
pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky uvedené v odseku
3 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny
a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými
pohľadávkami z prvej tretiny.
(3)
Prednostnými pohľadávkami sú
a)
pohľadávky výživného;
b)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví;
c)
pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi proti majetku v socialistickom
vlastníctve a špekuláciou;
d)
pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského
poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ako aj pohľadávky náhrady za poskytnutý detský
príspevok.
(2)
Ak zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety prevyšuje sumu 1800,-
Kčs, zrazí sa suma nad 1800,- Kčs bez obmedzenia.
§ 280
(1)
Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé
pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to,
či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.
(2)
Ak podľa § 279 ods. 1 dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa
na poradie najskôr pohľadávky výživného a len potom podľa poradia (odsek 3) ostatné
prednostné pohľadávky. Ak nepostačí suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých
pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len
potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo
sumou zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí
sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného
bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
(3)
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie
výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia
pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na
ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.
§ 281
Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona,
je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.
Odklad a zastavenie výkonu rozhodnutia
§ 289
(1)
Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 1, nevykonáva platiteľ mzdy zo mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie
o povolení odkladu, dokiaľ sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.
(2)
Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 2, platiteľ mzdy vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaľ sa odklad
výkonu nezruší. Ak súd zastaví výkon rozhodnutia, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy
povinnému.
§ 290
(1)
Predseda senátu zastaví na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený
výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu
aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.
(2)
Na návrh povinného môže senát zastaviť nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať, že povinný
vzhľadom na svoje správanie i pomer k práci bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Predseda
senátu si pred rozhodnutím podľa tohto odseku spravidla vyžiada stanovisko národného
výboru alebo spoločenských organizácií a vyslúchne oprávneného.
Výplata vykonaných zrážok
§ 291
(1)
Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však má z vykonaných
zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať zrazenú sumu súdu,
ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu. Platiteľ mzdy je povinný
zaslať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi predseda
senátu.
(2)
Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, i keď sám má voči nemu
peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
§ 292
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v
menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu po tom,
keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť
alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže oprávnený uplatniť proti
platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného
zrážať.
Zmena platiteľa mzdy
§ 293
(1)
Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie
výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa od povinného
alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol súdom nariadený výkon rozhodnutia
zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach
nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie
podľa § 294 ods. 3. Poradie, ktoré získala pohľadávka oprávneného podľa § 280 odsek 3, zostáva jej zachované aj u nového platiteľa mzdy.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po nariadení výkonu
rozhodnutia získa nárok na nemocenské alebo na peňažnú pomoc v materstve a ak mu dávky
priznané odborovým orgánom vypláca organizácia, v ktorej pracuje.
§ 294
(1)
Organizácia prijímajúca občana do práce je povinná vyžiadať si od neho potvrdenie
vystavené organizáciou, v ktorej občan predtým pracoval, o tom, či bol nariadený výkon
rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Takéto potvrdenie
je povinná každá organizácia vydať občanovi, ktorý u nej prestal pracovať.
(2)
Ak zistí organizácia, v ktorej povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon
rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon nariadil.
(3)
Súd tejto organizácii doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ju upovedomí o
nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ju s doterajším priebehom
výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je
pohľadávka, pre ktorú majú sa zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; vyzve
ju, aby odo dňa, keď sa jej uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy
povinného pokračovala, a upozorní ju na všetky jej povinnosti pri výkone rozhodnutia
zrážkami zo mzdy.
§ 295
(1)
Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného
týždňa súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do jedného týždňa
musí povinný súdu takisto oznámiť, že nastúpil prácu u iného platiteľa mzdy.
(2)
Platiteľ mzdy musí oznámiť súdu do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať.
Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil
oprávneným a oznámi súdu, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami
zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky.
§ 296
(1)
Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť, uvedenú v § 294 ods. 1 a 2 alebo v § 295 ods. 2, môže sa oprávnený domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mal právo,
keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.
(2)
Za nesplnenie povinností uvedených v § 294 a 295 môže súd uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu (§ 53).
Niekoľko platiteľov mzdy
§ 297
(1)
Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu
rozhodnutia na všetky jeho mzdy.
(2)
Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia.
(3)
Ak občan nastupuje do práce bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho platiteľa
mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia § 293, 294 a 296.
§ 298
(1)
Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo,
akú časť základnej sumy (§ 278) nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani
uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to súdu. Súd potom znova
určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Súd môže tiež určiť,
najmä ak sa vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý
z platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
(2)
Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy súdu. Súd
preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje,
vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí súd zo zrazenej sumy
oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.
Zrážky z iných príjmov
§ 299
(1)
Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia
zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahradzujú
odmenu za prácu, najmä z dôchodku, nemocenského, peňažnej pomoci v materstve, štipendia,
náhrady uchádzajúceho zárobku a náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií.
Použijú sa i na výkon rozhodnutia zrážkami z pracovného príjmu, ktorý poberá povinný
od občana.
(2)
U členov jednotných roľníckych družstiev platí ustanovenie odseku 1, ak sa im odmena
vypláca v pevných sumách; ak sa odmena vypláca v pracovných jednotkách, platia ustanovenia
§ 300.
§ 300
(1)
Ak sa členom jednotných roľníckych družstiev poskytuje peňažná alebo naturálna odmena
v pracovných jednotkách, vykonávajú sa zrážky z preddavkov vyplácaných počas roka.
(2)
Ak sa vyplácajú preddavky družstevníkom za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta
sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítanej
mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.
(3)
Konečná výška zrážok z odmeny člena jednotného roľníckeho družstva v pracovných jednotkách
sa určí pri vyúčtovaní tejto odmeny za uplynulý rok. Celková odmena povinného za uplynulý
rok sa rozvrhne rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú
s konečnou platnosťou príslušné zrážky a oprávnenému sa vyplatí rozdiel medzi sumami,
ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne
z preddavkov oprávnenému už vyplatili.
§ 301
(1)
Pokiaľ sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o platiteľovi
mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia tiež na organizáciu alebo občana, voči ktorým
má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 299.
(2)
Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho zabezpečenia,
ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
§ 302
(1)
Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v § 299, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.
(2)
Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo
popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v § 299, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na tento príjem.
Tretia hlava
PRIKÁZANIE POHĽADÁVKY
Prikázanie pohľadávky z účtu v peňažnom ústave
§ 303
(1)
Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v československom peňažnom ústave
sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných
knižkách.
§ 304
(1)
Tam, kde ako oprávnený i ako povinný vystupujú socialistické organizácie, výkon rozhodnutia
sa uskutoční podľa predpisov o príkazoch na vybratie na základe rozhodnutia opatreného
doložkou vykonateľnosti bez toho, že by bolo potrebné, aby súd nariadil výkon rozhodnutia.
(2)
V ostatných prípadoch musí oprávnený požiadať súd o nariadenie výkonu rozhodnutia.
§ 305
(1)
V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd peňažnému ústavu, aby po tom, keď nariadenie
výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, odpísal pohľadávku z účtu povinného a
uhradil ju oprávnenému.
(2)
Ak je povinným občan alebo taká organizácia, na ktorú sa nevzťahujú predpisy o platobnom
styku medzi organizáciami, zakáže súd povinnému, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie
výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky pohľadávky oprávneného.
§ 306
(1)
Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému a povinnému; ak je oprávneným
alebo povinným občan, prípadne organizácia uvedená v § 305 ods. 2, doručí nariadenie aj peňažnému ústavu.
(2)
Ak sa má nariadenie výkonu rozhodnutia doručiť peňažnému ústavu, stane sa tak ihneď,
ak povinným je občan alebo organizácia uvedená v § 305 ods. 2, inak až po tom, keď nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť.
(3)
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručuje peňažnému ústavu do vlastných rúk.
§ 307
(1)
Pre výkon rozhodnutia platia predpisy o príkazoch na vybratie.
(2)
Ak je oprávneným občan alebo organizácia uvedená v § 305 ods. 2, platia predpisy o príkazoch na vybratie obdobne s tým, že peňažný ústav odpíše pohľadávku
priamo na základe právoplatného nariadenia výkonu rozhodnutia.
§ 308
(1)
Ak povinným je organizácia, na ktorú sa vzťahujú predpisy o platobnom styku medzi
socialistickými organizáciami, platia pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré bol
výkon rozhodnutia nariadený, predpisy o platobnom styku medzi organizáciami.
(2)
Ak povinným je občan alebo organizácia, na ktorú sa predpisy o platobnom styku medzi
organizáciami nevzťahujú, je pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré bol výkon rozhodnutia
nariadený, rozhodujúci deň, keď sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo peňažnému
ústavu; ak sa mu toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko
pohľadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok,
jednotlivé pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia peňažnému ústavu
toho istého dňa, uhradia sa pomerne.
§ 309
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného
po tom, keď sa peňažnému ústavu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.
§ 310
Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok organizáciou z účtu v peňažnom
ústave na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky z
účtu v peňažnom ústave.
§ 311
Ak nepostupuje peňažný ústav tak, ako mu to ukladajú ustanovenia § 305 ods. 1 a 307 až 309, môže sa oprávnený domáhať, a to i vtedy, ak už na účte povinného nie je dostatok
prostriedkov, aby mu peňažný ústav zaplatil sumu, na ktorú by mal právo, keby peňažný
ústav postupoval správne. To však neplatí, ak je oprávneným socialistická organizácia.
Prikázanie iných peňažných pohľadávok
§ 312
(1)
Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v peňažnom
ústave sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému, a to i vtedy, ak sa pohľadávka
povinného stane zročnou len v budúcnosti.
(2)
Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného,
pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.
§ 313
(1)
V nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou pohľadávkou akokoľvek
nakladal. Dlžníkovi povinného súd zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie
výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil.
(2)
Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného;
dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.
(3)
Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia.
§ 314
(1)
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd o tom upovedomí
dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku, ak je už zročná, oprávnenému;
ak nie je pohľadávka povinného dosiaľ zročná, vyplatí ju oprávnenému, len čo sa stane
zročnou.
(2)
Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.
§ 315
(1)
Ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom, keď sa mu
doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo
keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka
povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného
ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie.
Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku,
ktorú má voči oprávnenému.
(2)
Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného
voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému
za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.
§ 316
(1)
Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé
pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi
povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko
pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník
povinného tieto pohľadávky pomerne.
(2)
Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať zrazenú sumu
súdu. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť
niektorého z oprávnených nariadi predseda senátu. Súd odovzdanú sumu rozvrhne medzi
oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.
(3)
Odovzdaním zrazenej sumy súdu oslobodzuje sa dlžník povinného od svojej povinnosti
voči povinnému až do výšky tejto sumy.
Pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia
§ 317
(1)
Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca
poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.
(2)
Pohľadávka podpory pri narodení dieťaťa a pohľadávka pohrebného podľa predpisov o
nemocenskom poistení podliehajú výkonu rozhodnutia, len ak sa navrhuje výkon rozhodnutia
pre pohľadávku za poskytnuté plnenie, na úhradu ktorého uvedené dávky slúžia.
§ 318
(1)
Pohľadávky jednotných roľníckych družstiev z predaja poľnohospodárskych výrobkov
za bežný kalendárny rok podliehajú výkonu rozhodnutia len jednou pätinou.
(2)
Takisto pohľadávky jednotlivo hospodáriacich roľníkov z predaja poľnohospodárskych
výrobkov za bežný kalendárny rok podliehajú výkonu rozhodnutia len jednou pätinou.
Ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných pohľadávok uvedených
v § 279 ods. 3, môže súd nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery povinného.
Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 280 ods. 2 a 3.
(3)
Ak bol nariadený výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky jednotného roľníckeho družstva
alebo jednotlivo hospodáriaceho roľníka z predaja poľnohospodárskych výrobkov, vzťahuje
sa nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky pohľadávky tohto druhu, ktoré im v bežnom
kalendárnom roku vzniknú. Nariadenie výkonu rozhodnutia, prípadne i všetky ďalšie
uznesenia, ktoré sa pri výkone rozhodnutia vydajú, doručí súd aj príslušnému peňažnému
ústavu v sídle povinného. Len čo sa dlžníkovi povinného doručilo nariadenie výkonu
rozhodnutia, môže dlžník povinného vyplácať pohľadávky z nákupu poľnohospodárskych
výrobkov v bežnom kalendárnom roku len prostredníctvom uvedeného peňažného ústavu,
ak nedôjde pred uplynutím kalendárneho roku k zastaveniu výkonu rozhodnutia. Peňažný
ústav vyplatí oprávnenému sumy zrazené podľa odsekov 1 a 2.
§ 319
(1)
Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor,
len jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z prednostných
pohľadávok uvedených v § 279 ods. 3, môže pri nich súd nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery
povinného. Pre poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia
§ 280 ods. 2 a 3.
(2)
Pokiaľ sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej organizácie,
doručí súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej organizácii, ktorá
potom má práva a povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje
ako na sumy, ktoré boli už v prospech autora u ochrannej autorskej organizácie zložené,
tak aj na sumy, ktoré budú u nej v bežnom kalendárnom roku zložené.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o pohľadávky z práv príbuzných
právu autorskému, ako aj o ohľadávky odmeny za zlepšovací návrh, vynález alebo objav.
Postihnutie iných majetkových práv
§ 320
Ak oprávnený navrhuje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa mu priznáva peňažná pohľadávka,
vykonalo postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou
pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne, použijú sa na tento výkon
rozhodnutia primerane ustanovenia § 314 až 316 a 321.
Štvrtá hlava
PREDAJ HNUTEĽNÝCH VECÍ A NEHNUTEĽNOSTÍ
Veci nepodliehajúce výkonu rozhodnutia
§ 321
Výkonom rozhodnutia nemožno postihnúť veci, predaj ktorých je podľa osobitných predpisov
zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov výkonu rozhodnutia nepodliehajú.
§ 322
Z vecí, ktoré sú v osobnom vlastníctve povinného, nemôže sa výkon rozhodnutia týkať
tých, ktoré povinný nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie základných hmotných a kultúrnych
potrieb svojich a svojej rodiny alebo na plnenie svojich pracovných úloh, ako aj vecí,
predaj ktorých by bol v rozpore s pravidlami socialistického spolužitia. Najmä sú
takto z výkonu rozhodnutia vylúčené:
a)
súčasti odevov, potraviny, palivo, obvyklé domáce zariadenie, ako nábytok, riad,
periny a posteľná bielizeň, rozhlasový prijímač, televízor a práčka;
b)
pracovné nástroje či pomôcky, ktoré povinný potrebuje na plnenie svojich pracovných
úloh, dopravný prostriedok, ktorý potrebuje povinný na cestu na pracovisko, a pomôcky
slúžiace povinnému na prípravu na budúce povolanie alebo na zvýšenie kvalifikácie;
c)
snubné prstene a iné predmety podobnej povahy;
d)
hotové peniaze do 1000 Kčs.
Predaj hnuteľných vecí
§ 323
(1)
Výkon rozhodnutia môže sa nariadiť podľa návrhu oprávneného s výslovným určením vecí,
ktoré sa majú predať, alebo bez tohto určenia.
(2)
Ak je oprávnenému známe, že povinný má niektorú hnuteľnú vec umiestnenú mimo svojho
bytu, oprávnený podľa možnosti už v návrhu na výkon rozhodnutia uvedie, kde taká vec
je.
§ 324
V nariadení výkonu rozhodnutia súd povinnému zakáže, aby nakladal s vecami, ktoré
vykonávateľ spíše.
§ 325
(1)
Nariadenie výkonu rozhodnutia predajom hnuteľných vecí doručí sa povinnému až pri
uskutočňovaní výkonu. Ak povinný nie je pri uskutočňovaní výkonu prítomný, doručí
sa mu nariadenie výkonu rozhodnutia spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis
a ktoré veci sa spísali.
(2)
Upovedomenie o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali, doručí sa aj oprávnenému
a manželovi povinného.
§ 326
(1)
Predseda senátu urobí opatrenia, aby sa v byte povinného, prípadne na inom mieste,
kde má povinný svoje veci umiestnené, spísali veci, ktoré by sa mohli predať, a to
v takom rozsahu, aby výťažok predaja spísaných vecí postačil na uspokojenie pohľadávky
oprávneného spolu s trovami výkonu rozhodnutia. Spíšu sa predovšetkým veci, bez ktorých
sa povinný bude môcť najskôr zaobísť a ktoré sa najľahšie predajú; veci, ktoré sa
rýchle kazia, sa spíšu, len ak nie je tu dostatok iných vecí a ak možno zabezpečiť
ich rýchly predaj. Povinný umožní tomu, kto veci spisuje, prístup na všetky miesta,
kde má svoje hnuteľné veci umiestnené. Vykonávateľ, ktorý vykonáva súpis, priberie
k úkonu vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu miestneho národného výboru.
(2)
Ak bol výkon rozhodnutia nariadený ohľadne určitých hnuteľných vecí povinného, spíšu
sa len veci uvedené v nariadení výkonu rozhodnutia.
(3)
Súpis sa doplní o ďalšie veci, ak výťažok predaja spísaných vecí nestačí na uspokojenie
pohľadávky oprávneného alebo ak je nariadený ďalší výkon rozhodnutia predajom hnuteľných
vecí povinného.
§ 327
(1)
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných
vecí pojatých do súpisu, postará sa predseda senátu na návrh oprávneného o ich vhodné
zabezpečenie.
(2)
Ak si zabezpečenie hnuteľných vecí vyžiada trovy, vykoná súd zabezpečenie, len ak
oprávnený zloží na tieto trovy preddavok.
§ 328
(1)
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, postará sa predseda
senátu o to, aby sa spísané hnuteľné veci ponúkli organizáciám, ktoré s takýmito vecami
buď obchodujú, alebo ich používajú na výrobu, prípadne na prevádzku. Veci, ktoré si
organizácia vyberie, predajú sa jej za určenú maloobchodnú cenu zmenšenú o obchodnú
zrážku alebo za odhadnú cenu, ak ide o veci, pre ktoré nie je maloobchodná cena určená.
(2)
Vykonanie odhadu zabezpečí predseda senátu bez toho, aby pribral znalca, ak je hodnota
predávanej veci nízka a vykonávateľ je sám schopný ju odhadnúť.
(3)
Ak pre predaj hnuteľných vecí určitého druhu platia osobitné predpisy, postupuje
sa podľa týchto predpisov.
§ 329
(1)
Ak nie je známe, ktorým organizáciám by sa mohli spísané hnuteľné veci ponúknuť,
opýta sa predseda senátu okresného národného výboru, či niektorá organizácia také
veci potrebuje.
(2)
Ak sa nepodarí hnuteľné veci predať ani organizácii, ktorú označil okresný národný
výbor, alebo ak okresný národný výbor neoznačil v lehote určenej predsedom senátu
žiadnu organizáciu, ktorej by sa mohli veci ponúknuť, môže sa predseda senátu postarať
o predaj vecí povinného občanovi. Ak je viac občanov, ktorí majú o veci povinného
záujem, prihliadne sa pri výbere kupujúceho u každého záujemcu najmä na jeho osobné
pomery.
(3)
O predaji hnuteľných vecí vydá sa organizácii, prípadne občanovi potvrdenie.
§ 330
(1)
Veci, ktoré sa nepodarí predať, ponúkne predseda senátu oprávnenému za cenu uvedenú
v § 328. Ak oprávnený odmietne prevziať tieto veci na úplnú alebo čiastočnú úhradu svojej
pohľadávky, vylúči ich predseda senátu zo súpisu a zastaví ohľadne nich výkon rozhodnutia.
Uznesenie o tom doručí oprávnenému i povinnému.
(2)
Ak sa nenašli postihnuteľné veci alebo ak došlo k ich vylúčeniu, súd zastaví nariadený
výkon rozhodnutia.
§ 331
(1)
Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený len pre jednu pohľadávku,
postará sa predseda senátu, aby sa dosiahnutý výťažok vyplatil po zrážke trov predaja
priamo oprávnenému.
(2)
Ak bol výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí nariadený trebárs postupne pre
niekoľko pohľadávok, postará sa predseda senátu, aby sa výťažok po zrážke trov predaja
vyplatil oprávneným. Každý oprávnený má právo na výťažok len z vecí, ktoré sa spísali
v prospech jeho pohľadávky.
(3)
Ak dosiahnutý výťažok prevyšuje pohľadávku, pre ktorú bol výkon rozhodnutia nariadený,
vyplatí sa zvyšok výťažku povinnému.
§ 332
(1)
Poradie, v akom súd vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď
došiel súdu návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia pre jednotlivé pohľadávky.
(2)
Ak má niekoľko pohľadávok rovnaké poradie a výťažok predaja nestačí na ich úplné
uspokojenie, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne. Bez ohľadu na poradie sa uspokoja
prednostne pohľadávky, pri ktorých to ustanovuje osobitný predpis.
Hotové peniaze a iné veci, pri ktorých nedochádza k predaju
§ 333
(1)
Ak sa pri výkone rozhodnutia nájde vyššia suma peňazí, než ktorá je podľa § 322 písm. d) z výkonu rozhodnutia vylúčená, naloží sa so sumou podliehajúcou výkonu rozhodnutia
ako s výťažkom predaja (§ 331, 332).
(2)
Ak sa pri výkone rozhodnutia nájdu drahé kovy alebo cudzozemské peniaze, naloží s
nimi predseda senátu podľa osobitných predpisov. Dosiahnutý výťažok rozvrhne a vyplatí
podľa § 331 a 332.
§ 334
(1)
Vkladné knižky, zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie
práva, spíšu sa ako iné veci, avšak vždy sa odovzdajú súdu.
(2)
Vkladnú knižku predloží súd peňažnému ústavu a vyberie z nej sumu, na ktorú má povinný
právo. Peňažný ústav vykoná výplatu vkladu, i keď je táto výplata viazaná. Ak ide
o zmenky, šeky alebo iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, vyzve
súd toho, kto má podľa takej listiny platiť, aby sumu, na ktorú má oprávnený právo,
odovzdal súdu. Postupuje sa pritom primerane podľa ustanovení o výkone rozhodnutia
prikázaním pohľadávky, pričom však úkony potrebné na uplatnenie práva robí namiesto
povinného vykonávateľ.
(3)
So získanou sumou sa naloží ako s výťažkom predaja (§ 331, 332).
Predaj nehnuteľností
§ 335
(1)
Výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností možno nariadiť, len ak oprávnený presne
označí nehnuteľnosť, predaj ktorej navrhuje, a ak je preukázané, že nehnuteľnosť je
vo vlastníctve povinného.
(2)
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje na nehnuteľnosť so všetkým, čo k nej patrí.
(3)
Len čo nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudne právoplatnosť, doručí ho súd štátnemu
notárstvu, ako aj okresnému národnému výboru, v obvode ktorých je nehnuteľnosť, okresnému
a miestnemu národnému výboru v mieste bydliska povinného, oprávnenému a povinnému.
§ 336
(1)
Predaj nehnuteľnosti vykoná štátne notárstvo podľa ustanovení notárskeho poriadku,
zrazí trovy predaja a výťažok odovzdá súdu.
(2)
Ak sa nepodarí nehnuteľnosť predať, oznámi to štátne notárstvo súdu, ktorý zastaví
výkon rozhodnutia.
§ 337
(1)
Rozvrh výťažku predaja nehnuteľností vykoná predseda senátu. Z výťažku predaja sa
uspokoja pohľadávky, pre ktoré bol výkon rozhodnutia predajom nehnuteľnosti nariadený,
a pohľadávky, v prospech ktorých je na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie
prevodu nehnuteľnosti. Iné pohľadávky sa uspokoja z výťažku predaja, len ak to ustanovuje
zákon alebo ak boli priznané rozhodnutím alebo zmierom, ktoré môžu byť podľa ustanovení
tejto časti podkladom pre výkon rozhodnutia, a ak boli prihlásené na rozvrh najneskôr
do dňa, keď predseda senátu začal vykonávanie rozvrhu; na prihlásenie pohľadávok vyzve
súd veriteľa povinného vyhláškou.
(2)
Ak výťažok predaja nepostačí na uhradenie všetkých pohľadávok podľa odseku 1, uhradia
sa najskôr pohľadávky, v prospech ktorých bolo na štátnom notárstve zaregistrované
obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, potom pohľadávky nedoplatkov výživného, ďalej pohľadávky
daní a poplatkov prihlásené na rozvrh najneskoršie do dňa, keď sa vykonávanie rozvrhu
začne, a potom ostatné prihlásené pohľadávky. Pritom sa pohľadávky, pre ktoré bolo
na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, uspokoja podľa
poradia, v akom k registrácii došlo; ak sa toho istého dňa zaregistrovalo obmedzenie
prevodu nehnuteľnosti pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie
a uspokoja sa pomerne. Ak nestačí po uspokojení pohľadávok, pre ktoré bolo na štátnom
notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti, výťažok predaja na uspokojenie
všetkých pohľadávok nedoplatkov výživného, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne; to
isté platí o ostatných prihlásených pohľadávkach.
(3)
Ak výťažok predaja prevyšuje všetky pohľadávky podľa odseku 1, vyplatí súd po uhradení
pohľadávok všetkých oprávnených zvyšok výťažku povinnému.
Predaj spoluvlastníckeho podielu
§ 338
(1)
Na výkon rozhodnutia predajom spoluvlastníckeho podielu k hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti
sa použijú ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností.
O nariadení predaja upovedomí súd ostatných spoluvlastníkov.
(2)
Ak ide o podiel k veci, ktorá je v osobnom spoluvlastníctve občanov, treba ho ponúknuť
predovšetkým ostatným spoluvlastníkom.
Piata hlava
USPOKOJENIE PRÁV NA NEPEŇAŽNÉ PLNENIE
Vypratanie
§ 340
Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vypratal byt, za ktorý
treba poskytnúť náhradu, nariadi súd výkon rozhodnutia až vtedy, keď bude vykonateľným
rozhodnutím miestneho národného výboru potvrdené, že je pre povinného zabezpečený
náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.
§ 341
(1)
Výkon rozhodnutia sa uskutoční presťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú
na základe jeho práva, do náhradného bytu alebo do miestnosti poskytnutej ako náhradné
ubytovanie. Vykonávateľ uskutočňujúci vypratanie priberie k tomuto úkonu vhodnú osobu,
podľa možnosti zástupcu miestneho národného výboru.
(2)
Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, kedy sa presťahovanie
vykoná. Upovedomí o tom takisto príslušný miestny národný výbor.
(3)
Ustanovenia § 343 a 344 sa použijú obdobne.
§ 342
(1)
Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vypratal nehnuteľnosť
alebo miestnosť, za ktoré nie je potrebné poskytnúť náhradu, uskutoční sa výkon rozhodnutia
tak, že predseda senátu urobí opatrenie, aby sa z vypratávaného objektu odstránili
veci patriace povinnému a príslušníkom jeho rodiny, ako aj veci, ktoré síce patria
niekomu inému, ale sú so súhlasom povinného umiestnené vo vypratávanom alebo na vypratávanom
objekte.
(2)
Predseda senátu urobí opatrenie, aby boli z vypratávaného objektu vykázaní povinný
a všetci, ktorí sa tam zdržujú na základe práva povinného.
(3)
Predseda senátu upovedomí povinného najmenej päť dní vopred, kedy sa bude vypratávanie
vykonávať. Upovedomí o tom takisto príslušný miestny národný výbor.
§ 343
(1)
Veci odstránené z vypratávaného objektu odovzdajú sa povinnému alebo niektorému z
plnoletých príslušníkov jeho rodiny.
(2)
Ak nie je prítomný pri vypratávaní nikto, kto by mohol veci prevziať, alebo ak sa
prevzatie vecí odmieta, veci sa spíšu a dajú sa do úschovy miestnemu národnému výboru.
Predseda senátu upovedomí povinného o tom, že jeho veci boli dané do úschovy.
§ 344
(1)
Ak si povinný nevyzdvihne veci na miestnom národnom výbore do šiestich mesiacov odo
dňa, keď boli uschované, predajú sa na návrh miestneho národného výboru podľa ustanovení
o predaji hnuteľných vecí.
(2)
Výťažok predaja vyplatí súd povinnému po zrážke trov úschovy a trov predaja.
Odobratie veci
§ 345
(1)
Ak ukladá rozhodnutie, výkon ktorého sa navrhuje, aby povinný vydal alebo dodal oprávnenému
vec, postará sa predseda senátu o výkon rozhodnutia tým, že dá odobrať vec so všetkým,
čo k nej patrí, povinnému a odovzdá ju oprávnenému.
(2)
Ak na užívanie odobranej veci treba listinu, odoberie sa i táto listina povinnému
a odovzdá sa oprávnenému spolu s vecou, ktorá sa odobrala povinnému.
(3)
Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí povinnému vykonávateľ pri odobratí veci. Súd
upovedomí oprávneného o čase výkonu vopred. Odobratie veci sa nevykoná, ak nebude
pri ňom prítomný oprávnený alebo jeho zástupca. Vykonávateľ uskutočňujúci odobratie
veci priberie na to vhodnú osobu, podľa možnosti zástupcu miestneho národného výboru.
§ 346
Ak má vec, ktorú treba povinnému odobrať, u seba niekto iný, vyzve ho súd, aby ju
oprávnenému vydal. Ak sa vec nevydá dobrovoľne, použijú sa na návrh oprávneného primerane
ustanovenia o výkone rozhodnutia prikázaním pohľadávky.
§ 347
(1)
Ak sa nepodarí odobrať vec určenú v nariadení výkonu rozhodnutia a ak si možno vec
rovnakého druhu a rovnakej akosti zadovážiť inak, predseda senátu vyzve oprávneného,
aby si ju zadovážil na trovy a nebezpečenstvo povinného.
(2)
Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon
tohto rozhodnutia sa potom uskutoční na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov uvedených
v prvej a štvrtej hlave tejto časti.
Rozdelenie spoločnej veci
§ 348
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť
predala a jej výťažok sa rozdelil medzi spoluvlastníkov, vykoná sa predaj podľa ustanovení
o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností.
(2)
Výťažok predaja spoločnej hnuteľnej veci alebo nehnuteľnosti vyplatí súd všetkým
bývalým spoluvlastníkom podľa výšky ich podielov. Pri nehnuteľnostiach použijú sa
primerane ustanovenia § 337.
(3)
Ak sa nepodarí spoločnú hnuteľnú vec alebo nehnuteľnosť predať, predseda senátu zastaví
výkon rozhodnutia.
§ 349
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby sa spoločná hnuteľná vec alebo nehnuteľnosť
rozdelila inak než predajom, predseda senátu určí pri nariadení výkonu rozhodnutia,
ako sa výkon uskutoční. K uskutočneniu výkonu rozhodnutia priberie sa vhodná osoba,
podľa možnosti zástupca miestneho národného výboru.
(2)
Ak je to potrebné, najmä ak treba presne určiť, prípadne vytýčiť hranice pozemkov,
priberie predseda senátu k rozdeleniu znalca.
Uskutočnenie prác a výkonov
§ 350
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného
nejakú prácu, ktorú môže vykonať i niekto iný než povinný, povolí súd oprávnenému,
aby si dal prácu, o ktorú ide, vykonať niekym iným alebo si ju vykonal sám, a to na
trovy povinného.
(2)
Povinnému môže súd uložiť, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Výkon
tohto rozhodnutia sa uskutoční potom na návrh oprávneného niektorým zo spôsobov určených
na uspokojenie peňažných pohľadávok.
§ 351
(1)
Ak vykonávané rozhodnutie ukladá inú povinnosť, uloží súd za každé porušenie tejto
povinnosti povinnému pokutu. Výšku pokuty súd stupňuje až do úhrnnej sumy 20 000,-Kčs.
Pokuty pripadajú štátu.
(2)
Zaplatením pokút sa povinný neoslobodzuje od zodpovednosti za škodu.
(3)
Ak povinný porušením uloženej mu povinnosti spôsobí zmenu stavu, ktorý predpokladá
vykonávané rozhodnutie, dá súd privolenie, aby sa oprávnený postaral o obnovenie predošlého
stavu na trovy povinného. Rozhodnutie o zaplatení uvedených trov sa vykoná na návrh
oprávneného niektorým zo spôsobov určených na uspokojenie peňažných pohľadávok. Súd
môže urobiť vhodné opatrenia, aby oprávnenému dopomohol k obnoveniu predošlého stavu.
Šiesta hlava
LIKVIDÁCIA MAJETKU
Nariadenie likvidácie
§ 352
(1)
Súd nariadi na návrh niektorého z oprávnených likvidáciu majetku povinného, ak je
povinný predlžený.
(2)
V nariadení likvidácie predseda senátu vyzve všetkých, ktorí majú voči povinnému
pohľadávky, aby ich prihlásili na rozvrh výťažku.
(3)
Nariadením likvidácie majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Vykonanie likvidácie
§ 353
Likvidáciu majetku povinného vykoná súd speňažením všetkého majetku povinného, a to
s primeraným použitím ustanovení o prikázaní pohľadávky (§ 303 až 320), ako aj o predaji hnuteľných vecí a nehnuteľností (§ 321 až 338).
Rozvrh výťažku
§ 354
(1)
Na rozvrh výťažku likvidácie majetku povinného predseda senátu nariadi pojednávanie.
(2)
Z výťažku likvidácie sa postupne uspokoja jednotlivé pohľadávky v tomto poradí: a)
pohľadávky trov vzniknutých pri likvidácii; b) pohľadávky, v prospech ktorých bolo
na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti; c) pohľadávky
nedoplatkov výživného; d) ostatné pohľadávky.
(3)
Ak prevyšuje úhrn pohľadávok v jednotlivých skupinách (odsek 2 písm. a) až d)) sumu,
ktorá ešte zostáva na rozvrh, uspokoja sa tieto pohľadávky pomerne; len pri pohľadávkach,
pre ktoré bolo na štátnom notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti,
je rozhodujúce ich poradie, ktoré sa spravuje dňom registrácie obmedzenia; ak sa toho
istého dňa zaregistrovalo obmedzenie prevodu nehnuteľnosti pre niekoľko pohľadávok,
majú tieto pohľadávky rovnaké poradie a uspokoja sa pomerne.
ŠIESTA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 355
Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konanie začaté pred jeho
účinnosťou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona,
zostávajú zachované.
§ 356
(1)
Pre lehoty, ktoré sa v deň, keď tento zákon nadobudol účinnosť, ešte neskončili,
platia ustanovenia tohto zákona.
(2)
Ak však zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.
(3)
Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona sa neskončí skôr ako šesť mesiacov
odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť.
§ 357
Na platobné rozkazy vydané pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, použijú
sa doterajšie predpisy.
§ 358
Konania v nájomných veciach začaté pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť,
dokončia sa podľa doterajších predpisov.
§ 359
Pokiaľ odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť, patrí súdu ešte rozhodovať o príkazoch
na vypratanie, vydaných národnými výbormi, rozhodne o nich podľa doterajších predpisov.
§ 360
(1)
Ak sa pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, začalo konanie na súde dosiaľ
vecne príslušnom, pokračuje v konaní tento súd a pre ďalší postup sa použijú doterajšie
predpisy.
(2)
Obdobne sa postupuje, ak vec patrí do právomoci štátneho notárstva, s výnimkou vecí
súdnej úschovy.
§ 361
(1)
Dosiaľ neskončené veci súdnej úschovy postúpi súd príslušnému štátnemu notárstvu
a upovedomí účastníkov i uschovávateľa, že konanie v budúcnosti vedie a o vydaní predmetu
úschovy rozhoduje štátne notárstvo.
(2)
Dokiaľ uschovávateľ nebude takto upovedomený, vedie konanie súd podľa doterajších
predpisov.
§ 362
(1)
Poručenské veci a opatrovnícke veci týkajúce sa majetku dieťaťa prenášajú sa dňom,
keď tento zákon nadobudol účinnosť, z národných výborov na súdy.
(2)
Národné výbory postúpia neodkladne spisy týkajúce sa vecí uvedených v odseku 1 príslušnému
okresnému súdu.
§ 363
(1)
O žiadostiach na povolenie uzavretia manželstva maloletým a osobám postihnutým duševnou
poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým, o ktorých národný výbor právoplatne
nerozhodol pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, rozhodne súd.
(2)
Národné výbory postúpia žiadosti uvedené v odseku 1 neodkladne príslušnému okresnému
súdu.
§ 364
V konaní o zadržanie v ústave súd od účinnosti novej úpravy tohto konania nepokračuje;
do tohto času súd rozhoduje o zadržaní v ústave podľa doterajších ustanovení.
§ 365
Exekučné tituly vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sú podkladom pre výkon rozhodnutia
podľa tohto zákona, i keď ich tento zákon za podklad výkonu rozhodnutia nepovažuje.
§ 366
Nariadenie exekúcie, ku ktorému došlo pred dňom účinnosti tohto zákona, má účinky
nariadenia výkonu rozhodnutia. V konaní sa ďalej postupuje podľa tohto zákona, ak
nie je ustanovené inak.
§ 367
(1)
Zexekvovanie peňažnej pohľadávky a platu, ku ktorému došlo pred účinnosťou tohto
zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, prípadne prikázaním
pohľadávky povinného, ktoré sa platiteľovi mzdy, prípadne dlžníkovi povinného doručilo.
(2)
Platiteľ mzdy, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy povinného na základe exekúcie na plat
nariadenej pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, môže po účinnosti tohto
zákona postupovať pri vykonávaní zrážok podľa nových ustanovení. Len čo mu súd doručí
uznesenie, v ktorom ho vyzve, aby pri ďalšom vykonávaní zrážok postupoval podľa ustanovení
tohto zákona, je platiteľ mzdy povinný tak urobiť.
§ 368
(1)
Ak bola pred dňom účinnosti tohto zákona povolená exekúcia vyprataním bytu, dokončí
sa podľa doterajších predpisov.
(2)
Ak ukladá rozhodnutie súdu vydané pred dňom účinnosti tohto zákona povinnosť vypratať
byt, za ktorý treba poskytnúť náhradu, je vykonateľné, až keď sa právoplatne poskytol
náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.
§ 369
Nariadené exekúcie na nehnuteľnosti a na hnuteľné veci sa dokončia podľa doterajších
predpisov.
§ 370
Exekučné likvidácie nariadené pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, dokončia
sa podľa doterajších predpisov.
§ 371
(1)
Pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokoja sa pri výkone rozhodnutia podľa získaného
poradia pred ostatnými pohľadávkami, i keď neboli priznané rozhodnutím alebo zmierom,
ktoré môžu byť podkladom výkonu rozhodnutia podľa tohto zákona.
(2)
Pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti sa doručí známym veriteľom pohľadávok
zabezpečených záložným právom, ako aj pohľadávok práv z vecných bremien, vyhláška
vydaná podľa § 337 ods. 2. Tieto pohľadávky sa uspokoja spolu s pohľadávkami, v prospech ktorých bolo na štátnom
notárstve zaregistrované obmedzenie prevodu nehnuteľnosti (§ 337 ods. 2). Pohľadávky daní a poplatkov, pokiaľ majú záložné právo na nehnuteľnosti, uspokoja
sa pritom vždy prednostne.
§ 372
Ak zákon ustanovuje, že záložný veriteľ môže požiadať súd o vykonanie predaja zálohu,
použijú sa primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí.
Splnomocňovacie ustanovenia
§ 373
Ministerstvo spravodlivosti upraví vyhláškou výkon rozhodnutia zrážkami z pracovnej
odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, ako aj chovancov
v domovoch mládeže.
§ 374
(1)
Ministerstvo spravodlivosti môže ustanoviť, že jednoduché úkony zverené predsedovi
senátu môžu vykonávať právni čakatelia alebo administratívni pracovníci; môže tiež
ustanoviť, v ktorých prípadoch sú pracovníci súdu oprávnení overiť pravosť podpisu
na listinách a správnosť odpisov listín.
(2)
Predseda senátu, ktorému je inak vec podľa rozvrhu práce prikázaná, môže si vyhradiť
vybavovanie určitých vecí zverených právnym čakateľom alebo administratívnym pracovníkom,
a to buď vôbec alebo v jednotlivých prípadoch.
(3)
Ak sa podá odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal právny čakateľ alebo poverený
administratívny pracovník, môže mu celkom vyhovieť predseda senátu. Jeho rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa a možno ho napadnúť odvolaním.
Zrušovacie ustanovenia
§ 375
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskoprávnych veciach (Občiansky súdny poriadok) v znení neskorších
predpisov;
2.
zákon č. 68/1952 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok;
3.
§ 6 ods. 2 zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva;
4.
§ 7 zákona č. 85/1952 Zb. o poisťovníctve;
5.
§ 57 až 60 zákona č. 115/1953 Zb. o autorskom práve;
6.
zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 57/1955 Zb. o urýchlenom vymáhaní pohľadávok na úhradu osobných potrieb maloletých detí;
7.
zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 63/1955 Zb. o súdnej exekúcii odpísaním z účtu v peňažnom ústave;
8.
zákon č. 46/1959 Zb. o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých ustanovení z odboru súdnictva
a štátnych notárstiev;
9.
vládne nariadenie č. 175/1950 Zb. o potvrdeniach potrebných pre oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov a pre
ustanovenie zástupcu;
10.
vládne nariadenie č. 176/1950 Zb. o spôsobe a rozsahu exekúcie proti družstvám a iným právnickým osobám;
11.
vládne nariadenie č. 177/1950 Zb. o odhadoch nehnuteľných vecí;
12.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 178/1950 Zb., ktorým sa pre určenie súdnej príslušnosti ustanovuje, čo sa u niektorých právnických
osôb rozumie organizačne nižšou správou;
13.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 180/1950 Zb. o exekúcii na peňažné pohľadávky a plat;
14.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 95/1952 Zb., ktorým sa vydáva spravovací poriadok pre súdy;
15.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 12/1953 Zb. o rozsahu a podmienkach prípustnosti exekúcie na pohľadávky z dodávok poľnohospodárskych
výrobkov štátu;
16.
vyhláška ministra spravodlivosti č. 356/1952 Ú. l. (č. 409/1952 Ú. v.), ktorou sa
vypočítavajú právnické osoby požívajúce ochranu v exekúcii a príslušné dozorné orgány;
17.
vyhláška ministra spravodlivosti č. 149/1958 Ú. l. (Ú. v.) o rozsahu prípustnosti
exekúcie na pracovnú odmenu osôb, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, a
chovancov výchovní dorastu v znení vyhlášky ministra spravodlivosti č. 34/1961 Zb.;
18.
nariadenie ministra spravodlivosti č. 41/1960 Zb. o sídlach a obvodoch ľudových súdov a sídlach a obvodoch krajských súdov.
§ 376
Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
