369/1990 Zb.

Obec je samostatný samosprávny územný celok Slovenskej republiky; združuje občanov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so svojimi finančnými zdrojmi.

Ukladať obci povinnosti alebo zasahovať do jej oprávnení možno len zákonom.

Obec má právo združovať sa s inými obcami v záujme dosiahnutia spoločného prospechu.

Obec má svoj názov a právo na svoj znak. Pravidlá určovania názvov obcí a ich častí, ako aj názvov ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovania budov upravujú osobitné predpisy.¹)

Územie obce tvorí jej katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území, ak sa obec delí na časti, ktoré majú vlastné katastrálne územia.

Dve alebo viac obcí sa môže zlúčiť do jednej obce. Zlúčením obcí vzniká nová obec, ktorej územie tvoria územia zlučovaných obcí. Súčasťou rozhodnutia obcí o svojom zlúčení je dohoda o usporiadaní majetkových právnych vzťahov a dohoda o názve a o sídle orgánov obce.

Rozdelením obce vznikajú nové obce s územím vyčleneným z územia rozdeľovanej obce. Súčasťou rozhodnutia obce o rozdelení je dohoda o majetkovoprávnom vyrovnaní a dohoda o názve a o sídlach ich orgánov.

Spôsob zakladania, zlučovania, rozdeľovania a zrušovania obcí upravujú osobitné predpisy.²)

Obyvateľom obce je občan, ktorý je v nej prihlásený na trvalý pobyt.³)

Obyvateľ obce sa zúčastňuje na samospráve obce. Má právo najmä

Obyvateľ obce sa podieľa na rozvoji a zveľaďovaní obce a poskytuje pomoc orgánom obce. V súvislosti s tým je povinný

Obec je povinná poskytnúť obyvateľovi obce nevyhnutnú okamžitú pomoc v jeho náhlej núdzi spôsobenej živelnou pohromou, haváriou alebo inou podobnou udalosťou, najmä zabezpečiť mu prístrešie, stravu alebo inú materiálnu pomoc.

Na samospráve obce má právo podieľať sa aj ten, kto

Na osoby uvedené v odseku 5 sa nevzťahuje odsek 2 písm. a) a b).

Pravidlá spôsobilosti výkonu oprávnení v odseku 2 písm. a) a b) upravuje osobitný predpis.⁵)

Obce samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, ak osobitný zákon takéto úkony nezveruje štátu alebo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce

Obec spravuje svoje vnútorné veci, najmä

Obce spolupracujú s politickými stranami a politickými hnutiami⁷) vyvíjajúcimi činnosť v obci (ďalej len „politické strany“), ako aj so záujmovými združeniami obyvateľov obce.⁸)

Obce pri plnení úloh samosprávy obce spolupracujú s podnikateľskými právnickými a fyzickými osobami pôsobiacimi v obci.

Na obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom racionálnejšie a efektívnejšie. S prenesením úloh na obec štát poskytne obci potrebné finančné a iné materiálne prostriedky.

Obce podliehajú dozoru štátu v rozsahu vymedzenom osobitnými zákonmi.

V záujme plnenia úloh obec spolupracuje s orgánmi štátu. Orgány štátu poskytujú obciam pomoc v odborných veciach a potrebné údaje z jednotlivých evidencií vedených orgánmi štátu a podieľajú sa na odbornej príprave pracovníkov obcí a poslancov obecných zastupiteľstiev.

Štát v spolupráci s obcou zabezpečuje ochranu hodnôt a záujmov všeobecného významu vrátane podrobnej inventarizácie prírodných, krajinných a kultúrnych hodnôt v katastri obce, ako aj vyhodnotenie jej prírodného a životného prostredia.

Obec, ktorá je sídlom štátneho orgánu alebo jeho pracoviska, zabezpečí na jeho umiestnenie kancelárske miestnosti a iné potrebné nebytové priestory.

Na plnenie úloh samosprávy obce, alebo ak to ustanovuje zákon, obec vydáva pre územie obce všeobecne záväzné nariadenia (ďalej len „nariadenie“). Nariadenie obce nesmie odporovať ústave ani zákonu. Vo veciach, v ktorých obec plní úlohy štátnej správy (§ 5), môže vydať nariadenie len na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach; takéto nariadenie nesmie odporovať ani inému všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Ak nariadenie odporuje ústave alebo zákonu, zruší ho Slovenská národná rada na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) alebo z vlastného podnetu. Jeho výkon až do jeho rozhodnutia sa podaním návrhu pozastavuje.

Nariadenie sa musí vyhlásiť. Vyhlásenie sa vykoná vyvesením nariadenia na úradnej tabuli v obci najmenej na 15 dní; účinnosť nadobúda pätnástym dňom od vyvesenia, ak v ňom nie je ustanovený neskorší začiatok účinnosti. V prípade živelnej pohromy alebo všeobecného ohrozenia, ak je to potrebné na odstraňovanie následkov živelnej pohromy alebo na zabránenie škodám na majetku, možno určiť skorší začiatok účinnosti nariadenia.

Vyvesenie nariadenia na úradnej tabuli v obci je podmienkou jeho platnosti; okrem toho sa nariadenie zverejní aj spôsobom v obci obvyklým.

Nariadenia musia byť každému prístupné na obecnom úrade obce, ktorá ich vydala.

Obec financuje svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov. Vlastnými príjmami obce sú v rozsahu podľa osobitných predpisov najmä

Na plnenie rozvojového programu obce alebo inej úlohy, na ktorej má štát záujem, sa obci poskytne účelová štátna dotácia. Použitie účelovej štátnej dotácie je preskúmateľné štátnym orgánom podľa osobitných predpisov.

Obci, ktorej vlastné príjmy nepostačujú na plnenie úloh samosprávy, možno poskytovať neúčelovú štátnu dotáciu podľa normatívu určeného vládou.

Na plnenie svojich úloh obec môže zriadiť účelové obecné fondy.

Svoje úlohy obec môže financovať aj z prostriedkov združených s inými obcami, s právnickými alebo fyzickými osobami.

Obec bude využívať ekonomické nástroje (dane, poplatky a iné) aj ako účinné regulatíva na podporu ochrany životného prostredia.

Majetkom obce sú veci vo vlastníctve obce, majetkové práva obce a majetkové práva právnických osôb založených obcou.

Majetok obce sa má zveľaďovať a zhodnocovať a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať. Darovanie nehnuteľného majetku obce je neprípustné.

Majetok obce možno použiť najmä pre verejné účely, na podnikateľskú činnosť⁹) a na výkon samosprávy obce.

Majetok obce, ktorý slúži pre verejné účely (najmä miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne prístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila. Jeho správa a údržba je povinnosťou obce a je financovaná z rozpočtu obce. Za jeho používanie možno vyberať miestne poplatky a verejné dávky, ak to pripúšťa osobitný predpis.

Majetok obce určený na podnikateľskú činnosť slúži ako majetkový základ (podstata) pre obecné podniky alebo pre inú formu podnikateľskej činnosti.

Majetok obce určený na výkon samosprávy obce možno použiť na plnenie záväzkov a uspokojovanie potrieb obce a na činnosť orgánov obce. Jeho správa a údržba je povinnosťou obce a je financovaná z rozpočtu obce alebo z účelového obecného fondu. Na jeho údržbu, zveľaďovanie a rozmnoženie možno organizovať obecnú zbierku, povoliť lotériu alebo inú podobnú hru.¹⁰)

Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet obce zostavovaný podľa osobitných predpisov. Zostavuje sa na obdobie jedného kalendárneho roka.

Rozpočet obce obsahuje príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k fondom spoločenskej spotreby, k podnikateľským subjektom v obci a k štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“).

Pred schválením je rozpočet obce zverejnený najmenej na 15 dní spôsobom v obci obvyklým, aby sa k nemu mohli obyvatelia obce vyjadriť. To isté platí aj o záverečnom účte, ako aj o návrhu na zavedenie verejnej dávky, na vyhlásenie dobrovoľnej zbierky a na prijatie úveru.

Na krytie mimoriadnych výdavkov vo všeobecnom záujme môže obec rozhodnúť o zavedení verejnej dávky (príspevku, poplatku, naturálnom plnení), o vyhlásení dobrovoľnej zbierky alebo o prijatí úveru.

Prebytky rozpočtu obce možno previesť do rozpočtu obce na ďalší kalendárny rok alebo do účelového fondu obce.

Obec vedie účtovníctvo o stave a pohybe majetku obce, o výnosoch, príjmoch a výdavkoch a o finančných vzťahoch k štátnemu rozpočtu podľa osobitného zákona.

Orgánmi obce sú

Obecné zastupiteľstvo zriaďuje podľa potreby, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon, ďalšie svoje orgány, najmä obecnú radu, komisie, obecnú políciu, obecný požiarny zbor a iné stále alebo dočasné výkonné a kontrolné orgány a určuje im náplň práce.

Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis.⁵) Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.

Počet poslancov obecného zastupiteľstva určí obecné zastupiteľstvo v rozmedzí od 9 do 60.

Obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené

Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce, ak ide o návrh

Obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce, ak ide o odčlenenie časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím, ktorá urbanisticky nesplynula s obcou a do rozvoja tejto časti obce neboli vložené také investície, od ktorých je závislá celá obec.

Predtým než obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov časti obce o odčlenení časti obce, rozhodne obecné zastupiteľstvo o tom, či boli splnené podmienky podľa odseku 5.

Výsledok hlasovania obyvateľov obce nahrádza rozhodnutie obecného zastupiteľstva v prípadoch uvedených v odseku 4 písm. a) a b) a tiež v písmene c), ak sa v ňom na základe petície obyvateľov obce rozhodlo o zavedení alebo zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku v obci.

Ak sa hlasovaním obyvateľov obce podľa predchádzajúcich odsekov rozhodlo o zrušení v obci už zavedenej miestnej dane alebo miestneho poplatku, prípadne o tom, že sa vyrubovanie takejto dane alebo vyberanie takéhoto poplatku v obci nezavedie, môže obecné zastupiteľstvo o zavedení takejto miestnej dane alebo miestneho poplatku vo svojej pôsobnosti rozhodnúť až po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa miestne referendum uskutočnilo.

Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach.

Hlasovanie obyvateľov obce je platné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina obyvateľov obce oprávnených voliť podľa osobitných predpisov.¹²) Rozhodnutie obyvateľov obce je prijaté vtedy, ak dostalo nadpolovičnú väčšinu platných hlasov.

Na prerokovanie obecných vecí môže obecné zastupiteľstvo zvolať verejné zhromaždenie obyvateľov obce alebo jej časti.

Pri hlasovaní obyvateľov časti obce sa použijú obdobne ustanovenia odsekov 7 a 10 o hlasovaní obyvateľov obce.

Obecné zastupiteľstvo sa schádza podľa potreby, najmenej však raz za dva mesiace. Jeho zasadnutie zvoláva a vedie starosta obce. Urobí tak aj v prípade, ak o to požiada aspoň jedna tretina poslancov obecného zastupiteľstva. Program rokovania sa oznamuje a zverejňuje na úradnej tabuli aspoň tri dni pred zasadnutím obecného zastupiteľstva.

Obecné zastupiteľstvo rokuje vždy v zbore. Spôsobilé rokovať a uznášať sa je vtedy, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov. Na prijatie uznesenia obecného zastupiteľstva je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov; na prijatie nariadenia je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov. Ak obecné zastupiteľstvo nie je spôsobilé rokovať a uznášať sa, starosta zvolá do 14 dní nové zasadnutie.

Ak obecné zastupiteľstvo zriadilo poradný orgán, vypočuje pred prijatím rozhodnutia vo veci, pre ktorú bol poradný orgán zriadený, jeho stanovisko.

Rokovania obecného zastupiteľstva sú zásadne verejné. Oznam o zasadnutí obecného zastupiteľstva musí byť vyvesený a zverejnený obvyklým spôsobom, s návrhom programu najneskôr tri dni pred rokovaním alebo 24 hodín po jeho zvolení, ak ide o lehotu kratšiu. Vyhlásiť rokovanie obecného zastupiteľstva za neverejné možno iba vtedy, ak sa prerokúvajú veci, ktoré majú byť predmetom utajovania v štátnom záujme.

Ak na rokovaní požiada o slovo poslanec Slovenskej národnej rady, poslanec Federálneho zhromaždenia, zástupca vlády alebo štátneho úradu, slovo sa mu udelí. Môže sa udeliť aj ktorémukoľvek obyvateľovi obce.

Nariadenia a uznesenia obecného zastupiteľstva podpisuje starosta obce.

Podrobné pravidlá o rokovaní obecného zastupiteľstva upraví rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

Predstaveným obce a najvyšším výkonným orgánom obce je starosta. Volia ho obyvatelia obce v priamych voľbách. Funkčné obdobie starostu sa končí zvolením nového starostu a zložením sľubu. Spôsob volieb upravuje osobitný predpis.⁵)

Starosta

Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce¹³) a v pracovnoprávnych vzťahoch pracovníkov obce;¹⁴) v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom.¹⁵)

Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.

Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva starostu pozastavený z dôvodu, že je pre obec zjavne nevýhodné, môže ho zrušiť obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov do 14 dní potom, čo bolo napadnuté uznesenie zverejnené v obci a upravené podľa stanoviska obyvateľov obce. Ustanovenie § 12 ods. 3 sa použije aj v tomto prípade.

Starostu počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupuje jeho zástupca, ktorého na tento účel zvolí na celé funkčné obdobie obecné zastupiteľstvo z poslancov obecného zastupiteľstva. Ak je zriadená obecná rada, zástupca starostu je jej členom. Obecné zastupiteľstvo môže zástupcu starostu kedykoľvek odvolať. Obecné zastupiteľstvo vymedzí okruh právomocí starostu, ktoré nie je oprávnený vykonávať zástupca starostu v čase zastupovania starostu, lebo sú vyhradené iba starostovi.

Ak starosta neplní svoje povinnosti, najmä nezvolá viac ako štyri mesiace zasadnutie obecného zastupiteľstva, nevykonáva obecnú správu najmenej šesť mesiacov pre nespôsobilosť, pre chorobu alebo pre neprítomnosť v obci, obecné zastupiteľstvo môže trojpätinovou väčšinou všetkých svojich poslancov rozhodnúť o voľbe nového starostu na zvyšok volebného obdobia. Do zvolenia nového starostu a zloženia sľubu vykonáva jeho úlohy zástupca starostu s pomocou obecnej rady. Ak obecná rada nie je zriadená, obecné zastupiteľstvo určí dvoch svojich poslancov na pomoc zástupcovi starostu. Ak je v obecnom zastupiteľstve zastúpených viacero strán, treba dbať o ich zastúpenie.

Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú radu. Obecná rada je zložená z poslancov obecného zastupiteľstva, ktorých volí obecné zastupiteľstvo na celé funkčné obdobie. Obecnú radu a jej členov môže obecné zastupiteľstvo kedykoľvek odvolať. Spôsob volieb upravuje rokovací poriadok obecného zastupiteľstva.

Počet členov obecnej rady tvorí najviac tretinu počtu poslancov obecného zastupiteľstva. V zložení obecnej rady sa prihliada na zastúpenie rozhodujúcich politických strán obce zastúpených v obecnom zastupiteľstve.

Obecná rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva. Zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu.

Obecná rada najmä

Obecná rada sa schádza podľa potreby, najmenej raz za mesiac. Jej zasadnutie zvoláva a vedie starosta obce.

Obecná rada je spôsobilá rokovať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých členov rady. Na prijatie uznesenia obecnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Ak obecná rada nie je schopná prijať uznesenie v ktorejkoľvek veci predloženej na jej rokovanie obecným zastupiteľstvom alebo starostom, starosta predloží vec na prerokovanie obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí.

Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.

Komisie sú zložené z poslancov obecného zastupiteľstva a z obyvateľov obce zvolených obecným zastupiteľstvom.

Zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo.

Obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu zložený z pracovníkov obce. Zabezpečuje administratívne a organizačné veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj ďalších zriadených orgánov obecného zastupiteľstva.

Organizáciu obecného úradu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov potrebných na jeho činnosť určuje obecné zastupiteľstvo

Obecný úrad najmä

Prácu obecného úradu organizuje starosta.

V obciach s väčším počtom pracovníkov môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu.

Ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a organizuje jeho prácu prednosta, ktorého vymenúva do funkcie¹⁶) na dobu neurčitú obecné zastupiteľstvo na návrh starostu.

Prednosta obecného úradu je pracovníkom obce, ktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Spolu s ním podpisuje zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva.

Prednosta obecného úradu sa zúčastňuje zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným.

V obciach nad 5000 obyvateľov môže byť prednostom obecného úradu iba ten, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo iné odborné vzdelanie uznávané v oblasti správy za náhradu vysokoškolského vzdelania.

Hlavný kontrolór je pracovníkom obce, ktorý vykonáva kontrolu úloh obce vyplývajúcich z pôsobnosti obce, najmä kontroluje pokladničné operácie a účtovníctvo obce, ako aj nakladanie s majetkom obce. Vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu a záverečného účtu obce pred ich schválením v obecnom zastupiteľstve.

Do funkcie ho vymenúva¹⁶) na dobu neurčitú obecné zastupiteľstvo na návrh starostu. Za svoju činnosť zodpovedá obecnému zastupiteľstvu.

Hlavný kontrolór sa zúčastňuje zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným. Je oprávnený nahliadať do účtovných a pokladničných dokladov, ako aj do akýchkoľvek iných dokumentov týkajúcich sa pokladničných operácií, vedenia účtovníctva a nakladania s majetkom obce. Výsledky kontroly predkladá obecnému zastupiteľstvu.

Obecné zastupiteľstvo môže zriadiť ako svoj poriadkový útvar obecnú políciu a určiť jej organizáciu, objem mzdových prostriedkov a rozsah technických prostriedkov potrebných na jej činnosť.

Obecnú políciu vedie jej náčelník, ktorého vymenúva do funkcie na dobu neurčitú obecné zastupiteľstvo na návrh starostu. Náčelník obecnej polície zodpovedá za svoju činnosť starostovi.

Na prerokovanie vecí spoločného záujmu a na výmenu skúseností sa môžu obce schádzať na regionálnych konferenciách.

Konferencie obcí sa schádzajú podľa potreby. Obce sa na nich uznášajú na základných smeroch regionálnej politiky, na pravidlách vzájomnej spolupráce a plnenia spoločných úloh a pod.

Obce sa môžu v záujme plnenia spoločných úloh, na zastupovanie svojich záujmov a potrieb alebo z iných dôvodov združovať do stálych alebo dočasných republikových, regionálnych a záujmových združení.

Činnosť združenia obcí je financovaná najmä zo združených prostriedkov.

Mestami sú obce, ktoré boli za mestá vyhlásené podľa predpisov platných predo dňom účinnosti tohto zákona, a obce, ktoré za mestá vyhlási Slovenská národná rada na návrh vlády.

Mestá používajú spolu s názvom označenie „mesto“. Pri výkone samosprávy používajú mestskú pečať, mestský erb, mestské insígnie a mestskú zástavu.

Právne postavenie, územné usporiadanie a štruktúru orgánov samosprávy miest s počtom obyvateľov nad 200 000 upraví osobitný zákon.

Mestá môžu osobitným štatútom upraviť postavenie mestských pamiatkových rezervácií.¹⁸)

Osobitné postavenie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a štruktúru a postavenie jeho orgánov upraví osobitný zákon.

Mesto zriaďuje v mestských častiach s vlastným spravidla katastrálnym územím výbory. Členmi výborov sú všetci poslanci mestského zastupiteľstva zvolení v mestskej časti. Na čele výboru je predseda, ktorým je člen výboru zvolený výborom.

Výbory v mestských častiach reprezentujú obyvateľov mestskej časti a podieľajú sa na samospráve mesta. Dôležité rozhodnutia týkajúce sa mestskej časti, najmä zmeny jej katastrálneho územia, schválenia územného plánu zóny a zmeny názvu mestskej časti možno vykonať iba so súhlasom výboru.

Oprávnenia a povinnosti výboru pri samospráve mesta, vzťahy výboru a mestského zastupiteľstva, štruktúru výboru a ďalšie potrebné veci upraví štatút mesta.

Mestské zastupiteľstvo je orgánom samosprávy mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o obecnom zastupiteľstve. Okrem toho mestské zastupiteľstvo najmä

Predstaveným mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi obce. Okrem toho primátor

Úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad.

Poslanec obecného zastupiteľstva (ďalej len „poslanec“) je povinný najmä

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou znamená zánik mandátu. Mandát poslanca zanikne aj vtedy, keď sa bez vážneho dôvodu a bez ospravedlnenia nezúčastní trikrát po sebe zasadnutia obecného zastupiteľstva alebo keď počas jedného roka nie je spôsobilý zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva.

Poslanec je oprávnený najmä

Funkcia poslanca sa zásadne vykonáva bez prerušenia pracovného alebo obdobného pomeru. Za jej výkon však môže obec poskytnúť odmenu. Poslancovi patrí náhrada skutočných výdavkov, ktoré mu v súvislosti s výkonom funkcie poslanca vznikli, podľa osobitných predpisov platných pre pracovníkov v pracovnom pomere.

Poslanec nesmie byť pre výkon svojej funkcie ukrátený na právach ani nárokoch vyplývajúcich z pracovného alebo obdobného pomeru. Zamestnávatelia umožňujú poslancom výkon funkcie podľa osobitných predpisov; to platí aj o členoch komisií, ktorí nie sú poslancami. Obec uhrádza zamestnávateľom na požiadanie náhradu za vyplatenú náhradu mzdy alebo inej odmeny za prácu. Poslancom, ktorí nie sú v pracovnom alebo obdobnom pomere, obec poskytuje náhradu ušlého zárobku.

Poslanec je povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva.

Starostovi a poslancom, ktorí sú pre výkon funkcie uvoľnení zo zamestnania, sa zachováva pracovný pomer. Namiesto mzdy alebo inej odmeny im patrí primeraná odmena.

Poslanec obecného zastupiteľstva a starosta obce skladajú sľub tohto znenia: „Sľubujem, že budem riadne plniť svoje povinnosti, hájiť záujmy obce a jej obyvateľov, zachovávať ústavu, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.“.

Na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach právnických a fyzických osôb rozhodujú starostovia obcí, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní¹⁹) s týmito odchýlkami:

Na obce prechádzajú pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona patrili podľa osobitných predpisov miestnym a mestským národným výborom, ak ich osobitný zákon nezveruje orgánom štátu.

Na obce prechádzajú v rozsahu ustanovenom v prílohách A a B tohto zákona aj pôsobnosti, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona patrili podľa osobitných predpisov okresným a krajským národným výborom.

Majetok obce, jeho nadobúdanie, nakladanie a hospodárenie s ním upravia osobitné zákony.

Počet poslancov obecného zastupiteľstva pre prvé voľby do obecného zastupiteľstva určí plenárne zasadnutie miestneho národného výboru najneskôr 70 dní predo dňom volieb.

Prvé zasadnutie novozvoleného obecného zastupiteľstva zvolá rada miestneho národného výboru. Na ňom zložia do rúk predsedu alebo iného člena rady miestneho národného výboru sľub poslanci obecného zastupiteľstva a starosta obce. Po zložení sľubu sa končí činnosť predsedu a rady miestneho národného výboru.

Starostovi a poslancovi, ktorí sú pre výkon funkcie uvoľnení zo zamestnania, sa zachováva pracovný pomer. Namiesto mzdy alebo inej odmeny za prácu im patrí primeraná odmena.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 1990; ustanovenie § 30 ods. 1 tohto zákona nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.