138/1992 Zb.

Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2004 do 31.12.2004

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet úpravy
(1)
(2)
§ 2 Autorizácia
DRUHÁ ČASŤ AUTORIZOVANÍ ARCHITEKTI, AUTORIZOVANÍ STAVEBNÍ INŽINIERI A HOSŤUJÚCI ARCHITEKTI
§ 3 Základné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
§ 4 Architekti
§ 5 Kategorizácia inžinierov
(1)
a)
1.
2.
b)
1.
2.
3.
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
Práva a povinnosti architektov a inžinierov v slobodnom povolaní
§ 6
(1)
(2)
§ 7
(1)
(2)
(3)
§ 8
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
§ 9
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 10 Zamestnávanie iných osôb
§ 11 Odmena
(1)
(2)
(3)
§ 12 Poistenie zodpovednosti za škodu
(1)
(2)
(3)
§ 13 Použitie a povaha písomností
(1)
(2)
§ 14 Pečiatka
(1)
(2)
(3)
§ 14a Práva a povinnosti architektov a inžinierov ako zamestnancov
(1)
(2)
§ 14b Právnické osoby
§ 14c Práva a povinnosti hosťujúcich architektov
(1)
(2)
(3)
(4)
TRETIA ČASŤ SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 15 Zapísanie do zoznamov
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
(2)
§ 15a Zapisovanie do registra
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 15b Bezúhonnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 16 Vzdelanie a odborná prax
(1)
a)
b)
(2)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
1.
2.
3.
b)
(8)
(9)
§ 17 Vyčiarknutie zo zoznamu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
i)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 17a Vyčiarknutie z registra
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(2)
§ 18 Obsah zoznamu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
§ 18a Obsah registra
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
§ 19 Autorizačné osvedčenie
(1)
(2)
§ 20 Registračné číslo a registračné číslo hosťujúceho architekta
(1)
(2)
§ 21 Odborná skúška
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 22 Skúšobná komisia
(1)
(2)
§ 23 Sľub
(1)
(2)
(3)
§ 23a Preskúšanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
ŠTVRTÁ ČASŤ SAMOSPRÁVA ARCHITEKTOV A INŽINIEROV
Prvý oddiel Slovenská komora architektov
§ 24 Postavenie a základné úlohy
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(3)
§ 25 Orgány
a)
b)
c)
d)
§ 26 Valné zhromaždenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 27 Úlohy valného zhromaždenia
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 28 Predstavenstvo
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 29 Autorizačná komisia
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
§ 30 Predseda a podpredsedovia
(1)
(2)
(3)
Druhý oddiel Slovenská komora stavebných inžinierov
§ 31 Postavenie a základné úlohy
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
§ 32 Orgány
§ 33 Valné zhromaždenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 34 Úlohy valného zhromaždenia
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 35 Regionálne združenia komory
(1)
(2)
§ 36 Predstavenstvo
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 37 Autorizačná komisia
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
§ 38 Predseda a podpredsedovia
(1)
(2)
(3)
Tretí oddiel Spoločné ustanovenia o komorách
§ 39 Disciplinárna zodpovednosť členov komôr
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 39a Disciplinárna zodpovednosť hosťujúcich architektov
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
§ 40 Ročná účtovná závierka
§ 41 Financovanie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
PIATA ČASŤ PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 42
(1)
(2)
(3)
§ 43
(1)
(2)
(3)
§ 43a
(1)
(2)
(3)
§ 43b
(1)
(2)
§ 43c
§ 44
§ 44a
§ 45
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:138/1992 Zb.
Názov:Zákon Slovenskej národnej rady o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch
Typ:Zákon
Dátum schválenia:28.02.1992
Dátum vyhlásenia:01.04.1992
Dátum účinnosti od:01.05.2004
Dátum účinnosti do:31.12.2004
Autor:Slovenská národná rada
Právna oblasť:
  • Architektúra
Nachádza sa v čiastke:

31/1992

136/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

236/2000 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
554/2001 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z. a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
533/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov
624/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
555/2005 Z. z. Zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
459/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov
298/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
136/2010 Z. z. Zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
339/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a o autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov
422/2015 Z. z. Zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
359/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
357/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 422/2015 Z. z. o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov
205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy

61/1951 Zb. Zákon, ktorým sa zrušujú oprávnenia civilných technikov a inžinierske komory
138
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 28. februára 1992
o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje postavenie, práva a povinnosti autorizovaných architektov a autorizovaných stavebných inžinierov a ich samospráv a architektov usadených v členskom štáte Európskej únie alebo Európskeho združenia voľného obchodu (ďalej len „členský štát"), ktorí v Slovenskej republike budú poskytovať služby v oblasti architektúry len dočasne ako hosťujúci architekti, ako aj spôsob získavania a straty odbornej spôsobilosti na vedenie uskutočňovania stavieb.
(2)
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe č. 1.
§ 2
Autorizácia
Autorizácia je oprávnenie fyzickej osoby vykonávať odborné činnosti vo výstavbe podľa tohto zákona. Činnosť vykonávaná na základe autorizácie podľa tohto zákona nie je živnosťou.4)
DRUHÁ ČASŤ
AUTORIZOVANÍ ARCHITEKTI, AUTORIZOVANÍ STAVEBNÍ INŽINIERI A HOSŤUJÚCI ARCHITEKTI
§ 3
Základné ustanovenia
(1)
Autorizovaným architektom (ďalej len „architekt“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných architektov.
(2)
Autorizovaným stavebným inžinierom (ďalej len „inžinier“) je ten, kto je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov.
(3)
Zoznamy podľa odsekov 1 a 2 vedú komory zriadené podľa tohto zákona (§ 24 a 31).
(4)
Usadený architekt je architekt zapísaný v zozname autorizovaných architektov v Slovenskej republike alebo v obdobnom zozname v členskom štáte, v ktorom má sídlo jeho hlavný ateliér alebo hlavná kancelária.
(5)
Hosťujúci architekt je architekt zapísaný v registri hosťujúcich architektov (ďalej len „register").
(6)
Architekti a inžinieri a hosťujúci architekti môžu vykonávať odborné činnosti vo výstavbe
a)
sústavne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť (ďalej len „slobodné povolanie“),
b)
v mene a na zodpovednosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby ako jej zamestnanec, spoločník, konateľ alebo ako spolupracujúca osoba4a) (ďalej len „zamestnanec“).
§ 4
Architekti
Architekt je oprávnený na
a)
vykonávanie prípravnej predprojektovej činnosti, najmä na vypracúvanie stavebných zámerov verejných prác, investičných zámerov, architektonických a urbanistických štúdií, územnoplánovacích prieskumov a rozborov,
b)
vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, najmä na vypracúvanie architektonických návrhov a dokumentácie umiestňovania stavieb a ich zmien, projektovej dokumentácie stavieb a ich zmien vrátane ich interiérov a exteriérov, ako aj rekonštrukcií a modernizácií budov a obnovy stavebných pamiatok,
c)
spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie,
d)
vykonávanie projektového manažmentu, najmä na riadenie projektu a koordináciu čiastkových projektov vypracovaných inžiniermi, krajinármi a inými špecialistami, na výkon odborného autorského dohľadu nad uskutočňovaním stavieb podľa schválenej projektovej dokumentácie a na vykonávanie stavebného dozoru,4b)
e)
grafické spracovanie a modelovanie architektonického diela vrátane vypracovania špecifikácií a technickej dokumentácie,
f)
poskytovanie súvisiacich technických služieb, najmä na poskytovanie architektonického poradenstva investorom a vlastníkom nehnuteľností, na zastupovanie investora pri príprave a uskutočňovaní stavieb,
g)
vyhotovovanie odborných posudkov, odhadov a dobrozdaní.
§ 5
Kategorizácia inžinierov
(1)
Inžinier môže byť autorizovaný na
a)
vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva zahŕňajúcich odborné činnosti vo výstavbe v kategóriách
1.
inžinier pre pozemné stavby,
2.
inžinier pre inžinierske stavby,
b)
vykonávanie odborných činností vo výstavbe v niektorej z týchto kategórií:
1.
inžinier pre statiku stavieb,
2.
inžinier pre stavebné konštrukcie,
3.
inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb.
(2)
Inžinier podľa odseku 1 písm. a) najmä
a)
navrhuje architektonické riešenie stavieb vrátane ich exteriéru, ich zmien, stavebných úprav a udržiavacích prác,
b)
vykonáva predprojektovú činnosť, najmä vypracúva stavebné zámery verejných prác,
c)
vyhotovuje dokumentáciu stavieb potrebnú pre územné konanie a pre stavebné konanie a koordinuje čiastkové projekty a projekty energetického a technologického vybavenia stavieb,
d)
zastupuje stavebníka vo veciach architektonického riešenia stavieb,
e)
vyhotovuje časť dokumentácie pre územné plány a podklady na hodnotenie vplyvu stavieb na životné prostredie,
f)
vykonáva stavebný dozor.
(3)
Inžinier pre statiku stavieb vykonáva odborné činnosti vo výstavbe vyhradené statikovi stavby podľa všeobecných predpisov, najmä vyhotovuje projektovú dokumentáciu nosných konštrukcií stavieb, overuje projekty z hľadiska mechanickej odolnosti a stability stavieb, vykonáva prieskumy, stavebné merania a stavebnú diagnostiku a ďalšie technické poradenstvo týkajúce sa statiky a dynamiky nosných konštrukcií stavieb.
(4)
Inžinier pre stavebné konštrukcie vyhotovuje projektovú dokumentáciu stavieb pre stavebné konanie a projektovú dokumentáciu jednoduchých stavieb a poskytuje technické a ekonomické poradenstvo týkajúce sa konštrukcií stavieb.
(5)
Inžinier pre technické, technologické a energetické vybavenie stavieb vyhotovuje projektovú dokumentáciu týkajúcu sa technického, technologického a energetického vybavenia stavieb a poskytuje technické a ekonomické poradenstvo týkajúce sa technického, technologického a energetického vybavenia stavieb.
(6)
Inžinieri podľa odsekov 2 až 5 ďalej
a)
vypracúvajú odborné posudky a odhady,
b)
vykonávajú odborný autorský dohľad nad uskutočňovaním stavieb podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v územnom konaní alebo v stavebnom konaní.
(7)
Rozsah autorizácie na základe vzdelania, odbornej praxe a výsledku preukázania odbornej spôsobilosti skúškou určí inžinierovi komora.
Práva a povinnosti architektov a inžinierov v slobodnom povolaní
§ 6
(1)
Architekt a inžinier je viazaný ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach pokynmi investora alebo inej osoby, ktorá objednáva vykonanie odborných činností vo výstavbe (ďalej len „objednávateľ“).
(2)
Architekti a inžinieri sú povinní chrániť práva a oprávnené záujmy objednávateľa, konať pritom čestne a svedomite, využívať všetky možnosti technického riešenia a uplatňovať najnovšie odborné poznatky, ktoré podľa svojho presvedčenia pokladajú za užitočné v záujme objednávateľa.
§ 7
(1)
Architekt a inžinier je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom odborných činností vo výstavbe pre objednávateľa, ak by ich prezradením mohla vzniknúť ujma na právach alebo oprávnených záujmoch objednávateľa alebo ak si to objednávateľ vyhradil. Od tejto povinnosti ho môže oslobodiť iba objednávateľ.
(2)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť sa nevzťahuje na prípady, keď ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
(3)
Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na osoby, ktoré architekt alebo inžinier zamestnáva.
§ 8
(1)
Každý má právo na to, aby mu architekt a inžinier vykonal odborné činnosti podľa tohto zákona.
(2)
Architekt alebo inžinier odmietne vykonať činnosti,
a)
ak pokyny objednávateľa sú v rozpore so zákonom, s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, s predpismi komory alebo so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, stavebným povolením alebo so slovenskou technickou normou, alebo sú technicky neuskutočniteľné alebo ich vykonanie by ohrozilo životy alebo zdravie občanov alebo dobré mravy a objednávateľ napriek upozorneniu trvá na ich splnení,
b)
ak by ich vykonaním pre rôznych objednávateľov, ktorých záujmy sú v kolízii, mohlo dôjsť k ohrozeniu povinnosti mlčanlivosti, k nekalej súťaži alebo k porušeniu pravidiel verejnej súťaže,
c)
ak presahujú oprávnenie podľa autorizačného osvedčenia.
(3)
Odoprieť vykonať činnosti môže architekt alebo inžinier vtedy, keď
a)
jeho pracovné zaťaženie už prijatými objednávkami znemožňuje náležite vykonať požadované činnosti,
b)
zo zdravotných alebo rodinných dôvodov, ktoré sú dočasne prekážkou znemožňujúcou náležite vykonať požadované činnosti.
(4)
Architekt a inžinier sa nesmie zúčastniť na verejnej architektonickej alebo na inej odbornej súťaži, pri ktorej komora zistila nedodržanie pravidiel čestného súťaženia a súlad s právnymi predpismi.5) Účasť na súťaži napriek tomuto zisteniu komory je disciplinárnym previnením.
(5)
Architekt alebo inžinier môže odstúpiť od zmluvy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a), b) a c) alebo z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.6)
(6)
Vzájomné vzťahy medzi architektom alebo inžinierom a objednávateľom pri výkone odborných činností sa spravujú ustanoveniami osobitných prepisov.7)
§ 9
(1)
Architekt alebo inžinier môže vykonávať odborné činnosti sám alebo spoločne s inými architektmi alebo inžiniermi. Architekti alebo inžinieri môžu na vykonávanie odborných činností vo výstavbe vytvoriť obchodnú spoločnosť, ak sú v nej väčšinovými spoločníkmi.
(2)
Ak architekti alebo inžinieri vykonávajú odborné činnosti spoločne, právne vzťahy medzi nimi vyplývajúce zo spoločného výkonu činností upravia zmluvou.8) Objednávateľovi zodpovedá za výkon odbornej činnosti každý samostatne, ak s objednávateľom nebolo vopred dohodnuté inak.
(3)
Architekti a inžinieri, ktorí vykonávajú odborné činnosti spoločne, môžu mať spolu iba jedno sídlo ateliéru alebo kancelárie.
(4)
Architekt alebo inžinier sa môže dať zastúpiť iným architektom alebo inžinierom v rozsahu uvedenom v poverení na zastupovanie. Jednotlivé úkony za architekta alebo inžiniera môže v jeho mene vykonať aj ten, kto je u neho zamestnaný.
§ 10
Zamestnávanie iných osôb
Architekt a inžinier môže zamestnávať v pracovnom pomere iné osoby. Pracovnoprávne vzťahy sa spravujú pracovnoprávnymi predpismi.9)
§ 11
Odmena
(1)
Architekt a inžinier vykonáva odborné činnosti za odmenu (honorár). Vykonávať odborné činnosti bezodplatne môže iba so súhlasom komory, alebo ak ide o práce malého rozsahu pre zariadenia zdravotníckej a sociálnej starostlivosti alebo charitatívne zariadenia.
(2)
Na odmenu a na vecné výdavky možno požadovať primeraný preddavok.10)
(3)
Tarifu odmien, spôsob ich výpočtu a ďalšie podrobnosti odmeňovania (honorárový poriadok) upraví komora a zverejní ich.
§ 12
Poistenie zodpovednosti za škodu
(1)
Architekti a inžinieri zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili v súvislosti s vykonávaním svojej činnosti. Zodpovedajú aj za škodu, ktorú spôsobili osoby, ktoré konali v ich mene ako ich zamestnanci alebo zástupcovia na základe plnomocenstva.
(2)
Architekt a inžinier uzavrie do desať dní po zápise do zoznamu autorizovaných architektov alebo do zoznamu autorizovaných stavebných inžinierov (ďalej len „zoznam“) zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu,11) ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom jeho činnosti a činnosti jeho zamestnancov. Uzavretie zmluvy oznámi komore.
(3)
Poistenie podľa odseku 2 trvá po celý čas výkonu činnosti a zamestnávania pracovníkov.
§ 13
Použitie a povaha písomností
(1)
Dokumenty, projekty, odborné posudky, odhady, dobrozdania a iné písomnosti, ktoré sú výsledkom činnosti architektov a inžinierov, sú pre úradné účely verejnými listinami, ak je na nich vlastnoručný podpis pôvodcu a odtlačok jeho úradnej pečiatky.
(2)
Architektonické, konštrukčné a technické riešenia a iné výsledky duševnej tvorivej činnosti, ktoré obsahujú písomnosti uvedené v odseku 1, možno použiť iba na účel, na ktorý boli vyhotovené; na iný účel ich možno použiť iba so súhlasom ich autora. Ich ochrana podľa osobitných predpisov12) tým nie je dotknutá.
§ 14
Pečiatka
(1)
Architekti a inžinieri používajú na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili, odtlačok svojej pečiatky.
(2)
Pečiatka je okrúhla s priemerom 36 mm.13) V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky. Po obvode nad štátnym znakom je vo vonkajšom kruhopise uvedené meno a priezvisko s titulmi a vo vnútornom kruhopise označenie buď „autorizovaný architekt“, buď „autorizovaný stavebný inžinier“. V kruhopise pod štátnym znakom je uvedené registračné číslo.
(3)
Pečiatky eviduje komora. Ak bol architekt alebo inžinier zo zoznamu vyčiarknutý, pečiatku musí odovzdať komore do troch dní od vyčiarknutia.
§ 14a
Práva a povinnosti architektov a inžinierov ako zamestnancov
(1)
Na architektov a inžinierov, ktorí vykonávajú odborné činnosti vo výstavbe ako zamestnanci, sa vzťahujú ustanovenia § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 2 a 4, § 12 ods. 2 a 3, § 13 a 14. Ich povinnosť poistiť sa je splnená poistením osoby, v ktorej mene a na ktorej zodpovednosť vykonávajú odborné činnosti vo výstavbe (§ 3 ods. 6).
(2)
Plnenie pracovných úloh a pokynov zamestnávateľa architektov a inžinierov, ktorí vykonávajú odborné činnosti vo výstavbe ako zamestnanci, nesmie byť na úkor odbornosti ich výkonu.
§ 14b
Právnické osoby
Právnické osoby môžu mať odborné činnosti vo výstavbe zapísané v predmete svojej činnosti, ak zamestnávajú architektov alebo inžinierov v pracovnom pomere a odborné činnosti vo výstavbe vykonávajú ich prostredníctvom. Podkladom na zapísanie do obchodného registra je autorizačné osvedčenie (§ 19) zamestnanca.
§ 14c
Práva a povinnosti hosťujúcich architektov
(1)
Na hosťujúcich architektov, ktorí vykonávajú odborné činnosti vo výstavbe v slobodnom povolaní, sa vzťahujú § 6 a 7, § 8 ods. 2 až 6, § 9 ods. 1 prvá veta a ods. 2 až 4 a § 11 až 13.
(2)
Na hosťujúcich architektov, ktorí vykonávajú odborné činnosti vo výstavbe ako zamestnanci, sa vzťahujú § 6 ods. 2, § 7 ods. 1 a 2, § 8 ods. 2 a 4, § 12 ods. 2 a 3, § 13 a § 14a ods. 1 druhá veta.
(3)
Hosťujúci architekti používajú na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili, odtlačok pečiatky hosťujúceho architekta. Pečiatka hosťujúceho architekta je okrúhla s priemerom 36 mm.13) V strede je umiestnený štátny znak Slovenskej republiky a po obvode nad štátnym znakom je vo vonkajšom kruhopise uvedené meno a priezvisko hosťujúceho architekta s titulmi v znení, v akom mu boli udelené, a vo vnútornom kruhopise označenie „hosťujúci architekt". V kruhopise pod štátnym znakom je uvedené registračné číslo.
(4)
Pečiatky hosťujúcich architektov eviduje komora. Ak bol hosťujúci architekt vyčiarknutý z registra, pečiatku hosťujúceho architekta musí odovzdať komore do troch dní od vyčiarknutia.
TRETIA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 15
Zapísanie do zoznamov
(1)
Do zoznamu (§ 3 ods. 1 a 2) sa zapíše ten, kto
a)
je občanom členského štátu,
b)
nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani jeho spôsobilosť nebola obmedzená,
c)
je bezúhonný,
d)
má vzdelanie a odbornú prax podľa § 16,
e)
vykonal odbornú skúšku,
f)
zložil sľub.
(2)
Do zoznamu sa zapíše aj ten, kto nespĺňa požiadavku podľa odseku 1 písm. a), ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.
(3)
Zoznamy podľa § 3 ods. 1 a 2 a ich každú aktualizáciu bezodkladne zverejňujú komory (§ 24 a 31) prostredníctvom siete internetu; na návrh komôr môže týmto spôsobom zoznamy zverejniť aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").
(4)
Komora nezapíše do zoznamu toho, kto vykonáva zamestnanie, povolanie alebo činnosť, popri ktorej nemôže podľa osobitných predpisov vykonávať inú zárobkovú činnosť, ani toho, kto je pracovníkom komory, ktorá vedie zoznam. Keď tieto prekážky vzniknú po zapísaní do zoznamu, komora takúto osobu zo zoznamu vyčiarkne, ak osoba do 30 dní od vzniku prekážky nepreukáže, že prestala vykonávať uvedené zamestnanie, povolanie alebo činnosť.
(2)
Podrobné pravidlá o zápise do komory upraví štatút komory.
§ 15a
Zapisovanie do registra
(1)
Do registra (§ 3 ods. 5) sa zapíše ten, kto
a)
je uznaný v členskom štáte ako architekt,
b)
nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony ani jeho spôsobilosť nebola obmedzená,
c)
je bezúhonný,
d)
má vzdelanie a odbornú prax podľa § 16,
e)
je poistený zo zodpovednosti za škodu.
(2)
Do registra sa zapíše aj ten, kto nespĺňa požiadavku podľa odseku 1 písm. a), ak to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.
(3)
Komora nezapíše do registra toho, kto spĺňa podmienky podľa odseku 1, ale o kom zistí, že je v členskom štáte
a)
trestne alebo disciplinárne stíhaný,
b)
v konkurze,
c)
vo väzbe.
(4)
Ak sa pred zapísaním do registra komora dozvie o uchádzačovi o zapísanie do registra (ďalej len „uchádzač") informáciu, ktorá by mohla byť prekážkou na zapísanie podľa odseku 3, upovedomí o tom komoru alebo iný registračný orgán členského štátu, v ktorom je uchádzač usadený, a zároveň požiada o prešetrenie správnosti alebo pravdivosti informácie.
(5)
Komora zapíše uchádzača do registra do jedného mesiaca odo dňa, keď je žiadosť o zapísanie do registra úplná. Počas prešetrovania podľa odseku 4 neplynie lehota na zapísanie.
(6)
Zapísanie do registra komora oznámi komore alebo inému registračnému orgánu členského štátu, v ktorom je hosťujúci architekt usadený. O zapísaní do registra vydá komora hosťujúcemu architektovi registračné osvedčenie.
(7)
Proti zamietnutiu žiadosti o zapísanie do registra môže uchádzač podať žalobu na súd podľa osobitného predpisu.13a)
(8)
Podrobné pravidlá o zapísaní do registra upraví štatút komory.
§ 15b
Bezúhonnosť
(1)
Bezúhonný nie je ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania a jeho trest nebol zahladený.
(2)
Bezúhonnosť sa na účely zapísania podľa § 15 ods. 1 a podľa § 15a ods. 1 preukazuje výpisom z registra trestov. Ak sa v členskom štáte nevydávajú výpisy z registra trestov, možno bezúhonnosť preukazovať iným rovnocenným dokumentom vydávaným členským štátom alebo čestným vyhlásením uchádzača podľa práva členského štátu.
(3)
Ak sa pred zapísaním podľa § 15 ods. 1 alebo podľa § 15a ods. 1 komora dozvie o uchádzačovi o zapísanie informáciu o závažnej udalosti, ktorá sa stala mimo územia Slovenskej republiky, alebo ak zistí, že výpis z registra trestov, dokument alebo čestné vyhlásenie, ktorým uchádzač o zapísanie preukazuje svoju bezúhonnosť, obsahuje nesprávne alebo nepravdivé údaje a takáto informácia alebo zistenie by mohli byť prekážkou zapísania uchádzača, upovedomí o tom komoru alebo iný registračný orgán členského štátu, v ktorom je uchádzač usadený, a zároveň požiada o prešetrenie správnosti informácie alebo pravdivosti údajov. Počas prešetrovania neplynú lehoty na zapísanie.
(4)
Funkcionári a zamestnanci komory, ktorí prišli do styku s informáciami a údajmi podľa § 15a ods. 4 alebo ods. 3, sú povinní zachovávať mlčanlivosť.
§ 16
Vzdelanie a odborná prax
(1)
Na zapísanie do zoznamu autorizovaných architektov podľa § 15 ods. 1 písm. d) a do registra podľa § 15a ods. 1 písm. d) sa vyžaduje
a)
vzdelanie získané v Slovenskej republike alebo v členskom štáte, ktorého diplom, osvedčenie alebo iný doklad o vzdelaní je uvedený v prílohe č. 2, alebo vzdelanie získané mimo členského štátu, ktorého diplom, osvedčenie alebo iný doklad o vzdelaní uznal niektorý členský štát,
b)
odborná prax vykonaná po ukončení vzdelania v rozsahu najmenej troch rokov.
(2)
Ako vzdelanie podľa odseku 1 písm. a) komora uzná najmenej päťročné vysokoškolské vzdelanie II. stupňa na univerzitnej úrovni v študijnom programe, ktorý sa zaoberá prevažne architektúrou a zabezpečuje získanie
1.
schopnosti vytvoriť architektonické návrhy, ktoré uspokojujú aj estetické, aj technické požiadavky,
2.
zodpovedajúcich vedomostí o histórii a teórii architektúry a o príbuzných umeniach, o technológiách a o humanitných vedách,
3.
vedomostí o výtvarnom umení ako vplyve na kvalitu architektonického návrhu,
4.
zodpovedajúcich vedomostí o urbanistickom projektovaní a o plánovaní a zručnostiach v procese územného plánovania,
5.
schopnosti chápať vzťah medzi ľuďmi a budovami a medzi budovami a ich prostredím a chápať potrebu dávať vzťah budov a priestorov medzi nimi do súladu s ľudskými potrebami a ich rozsahom,
6.
schopnosti chápať povolanie a úlohy architekta v spoločnosti, najmä pri príprave dokumentácií, ktoré berú do úvahy sociálny faktor,
7.
schopnosti pochopiť metódy prieskumu a prípravy projektovej dokumentácie,
8.
schopnosti pochopiť konštrukčné projektovanie, konštrukčné a technické problémy spojené so stavebným projektom,
9.
primeraných vedomostí o fyzikálnych problémoch, o technológiách a funkciách stavieb, aby boli zabezpečené vnútri v súlade s požiadavkami na pohodlie a s klimatickými podmienkami,
10.
potrebných zručností pri projektovaní, aby splnili požiadavky užívateľov stavieb v rámci obmedzení, ktoré sú určené cenovými faktormi a požiadavkami na stavby,
11.
primeraných vedomostí o priemysle, o organizáciách, predpisoch a postupoch spojených so zavádzaním konceptov projektov do stavieb s integrovaním plánov do všeobecného plánovania.
(3)
Na základe žiadosti o zapísanie do zoznamu autorizovaných architektov podľa § 15 ods. 1 alebo do registra podľa § 15a ods. 1 komora uzná aj iné doklady o vzdelaní, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, ak uchádzač odbornou praxou v oblasti architektúry preukáže tvorivé schopnosti a odbornú technickú spôsobilosť požadované podľa odseku 2.
(4)
Pred uznaním vzdelania podľa odseku 3 je komora povinná preskúmať diplomy, osvedčenia alebo iné doklady o vzdelaní v oblasti architektúry a uznanie riadne odôvodniť. O uznaní vzdelania komora rozhodne do troch mesiacov odo dňa podania žiadosti.
(5)
Za odbornú prax podľa odseku 1 písm. b) sa považuje vykonávanie odborných činností vo výstavbe pod dohľadom architekta v Slovenskej republike alebo v členskom štáte, alebo mimo členského štátu. Obsah a priebeh odbornej praxe sa zaznamenáva v knižke odbornej praxe.
(6)
Ministerstvo je notifikačným orgánom, ktorý oznamuje Európskej komisii a členským štátom zoznam diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní udeľovaných v Slovenskej republike, zodpovedajúcich kritériám podľa odseku 2, a ich zmeny a doplnenia, najmä tie, ktoré už nespĺňajú kritériá podľa odseku 2.
(7)
Na zapísanie do zoznamu autorizovaných inžinierov podľa § 15 ods. 1 písm. d) sa vyžaduje
a)
doklad o vysokoškolskom vzdelaní II. stupňa na univerzitnej úrovni
1.
podľa odseku 1 písm. a) pre kategóriu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. a),
2.
stavebného zamerania pre kategóriu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. b) v prvom a druhom bode,
3.
elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania pre kategóriu uvedenú v § 5 ods. 1 písm. b) v treťom bode,
b)
odborná prax vykonaná po skončení vzdelania v rozsahu najmenej troch rokov.
(8)
Za vzdelanie podľa odseku 7 písm. a) môže komora uznať aj iné vzdelanie technického zamerania, ak ide o osobu, ktorá svojou najmenej sedemročnou odbornou praxou vo výstavbe dostatočne preukázala odbornú technickú spôsobilosť.
(9)
Za odbornú prax podľa odseku 7 písm. b) sa považuje osobne vykonávaná odborná činnosť vo výstavbe v Slovenskej republike alebo v zahraničí. Obsah a priebeh odbornej praxe sa zaznamenáva v záznamníku o odbornej praxi.
§ 17
Vyčiarknutie zo zoznamu
(1)
Komora vyčiarkne zo zoznamu toho, kto
a)
zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
písomne požiadal o vyčiarknutie,
c)
neuspel pri preskúšaní, odmietol sa mu podrobiť alebo sa mu vyhýba,
d)
usadil sa v inom štáte,
e)
prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,
f)
bol vylúčený z komory,
g)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania,
i)
nespĺňa podmienky podľa § 15 ods. 4.
(2)
Rovnako môže komora vyčiarknuť zo zoznamu toho, komu bola uložená sankcia zákazu činnosti podľa osobitných predpisov.14)
(3)
Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d) komora nevyčiarkne toho, kto spĺňa podmienky uvedené v § 15 ods. 2.
(4)
Vyčiarknutie zo zoznamu komora zverejní.
(5)
Nezapísanie do zoznamu alebo vyčiarknutie zo zoznamu je preskúmateľné súdom podľa osobitných predpisov15) na základe žaloby toho, koho sa týka.
§ 17a
Vyčiarknutie z registra
(1)
Komora vyčiarkne z registra hosťujúceho architekta, ak
a)
zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
b)
písomne požiadal o vyčiarknutie,
c)
uplynula lehota, na ktorú bol zapísaný, a nedošlo k jej predĺženiu,
d)
bol zapísaný do zoznamu autorizovaných architektov,
e)
prestal byť plne spôsobilý na právne úkony,
f)
o to požiadala komora alebo iný registračný orgán členského štátu, v ktorom je usadený,
g)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za iný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom povolania v Slovenskej republike alebo v členskom štáte, v ktorom je usadený,
h)
bol vyhostený zo Slovenskej republiky alebo mu zaniklo oprávnenie na pobyt v Slovenskej republike,
i)
zamestnávateľ zanikol alebo bol na neho vyhlásený konkurz.
(2)
Komora oznámi vyčiarknutie z registra podľa odseku 1 komore alebo inému registračnému orgánu v členskom štáte, v ktorom je hosťujúci architekt usadený, a ak ide o vyčiarknutie podľa odseku 1 písm. b) až i), aj hosťujúcemu architektovi.
§ 18
Obsah zoznamu
(1)
Do zoznamu sa zapisujú tieto údaje architekta alebo inžiniera:
a)
meno a priezvisko,
b)
dátum narodenia,
c)
adresa pobytu,
d)
adresa stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie,
e)
dátum zapísania do zoznamu.
f)
dátum vykonania odbornej skúšky,
g)
dátum zloženia sľubu.
(2)
Do zoznamu sa zapisujú zmeny údajov podľa odseku 1, ako aj uloženie disciplinárneho opatrenia. Zmeny údajov treba oznámiť komore do troch dní odo dňa, keď nastali.
(3)
Do zoznamov môže každý nahliadnuť a robiť si z nich výpisy a odpisy.
§ 18a
Obsah registra
(1)
Do registra sa o hosťujúcom architektovi zapisujú tieto údaje:
a)
meno a priezvisko s titulmi v znení, v akom mu boli udelené,
b)
dátum narodenia a iný osobný identifikačný údaj podľa práva štátu, v ktorom je usadený,
c)
adresa pobytu v členskom štáte a adresa pobytu na území Slovenskej republiky,
d)
označenie a adresa sídla komory alebo iného registračného orgánu členského štátu, v ktorom je usadený,
e)
údaje o vzdelaní a odbornej praxi,
f)
rozsah oprávnenia podľa práva štátu, v ktorom je usadený,
g)
lehota, na ktorú je zapísaný v registri,
h)
dátum zapísania do registra.
(2)
Ustanovenia § 18 ods. 2 a 3 sa použijú aj na vedenie registra.
§ 19
Autorizačné osvedčenie
(1)
O zapísaní do zoznamu komora vydá autorizačné osvedčenie. V ňom sa uvedú údaje podľa § 18 ods. 1 písm. a), b), a e).
(2)
Autorizačné osvedčenie stráca platnosť dňom vyčiarknutia zo zoznamu. Treba ho odovzdať komore do piatich dní odo dňa straty platnosti.
§ 20
Registračné číslo a registračné číslo hosťujúceho architekta
(1)
Poradie zapísania do zoznamu a kód zoznamu tvoria registračné číslo. Registračné číslo sa uvádza v autorizačnom osvedčení a v pečiatke.
(2)
Poradie zapísania v registri a kód registra tvoria registračné číslo hosťujúceho architekta. Registračné číslo hosťujúceho architekta sa uvádza v registračnom osvedčení a v pečiatke hosťujúceho architekta.
§ 21
Odborná skúška
(1)
Odborné skúšky sa konajú spravidla štyrikrát za rok. Termíny a organizáciu odborných skúšok určí komora.
(2)
Odborná skúška je verejná.
(3)
Obsah odbornej skúšky určí komora po prerokovaní s ministerstvom.
(4)
Na odbornú skúšku sa pripustí každý uchádzač o zápis do zoznamu, ktorý o to požiada a spĺňa predpoklady uvedené v § 15 ods. 1 písm. a) až e).
(5)
Uchádzač, ktorý na odbornej skúške neuspel, môže ju opakovať najskôr po 12 mesiacoch. Vzhľadom na priebeh skúšky môže skúšobná komisia na návrh uchádzača rozhodnúť, že skúšku možno opakovať už po šiestich mesiacoch.
(6)
Za odbornú skúšku sa platí úhrada, ktorej výšku určí komora.
§ 22
Skúšobná komisia
(1)
Odborné skúšky sa vykonávajú pred skúšobnou komisiou komory zloženej z popredných odborníkov z teórie a praxe. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva minister výstavby a regionálneho rozvoja na návrh komory.
(2)
Odbornú skúšku možno konať, ak je prítomných aspoň päť členov skúšobnej komisie.
§ 23
Sľub
(1)
Sľub možno zložiť až po vykonaní odbornej skúšky. Sľub sa skladá do rúk predsedu komory alebo ním určeného podpredsedu, a to do jedného mesiaca od vykonania odbornej skúšky.
(2)
Sľub znie: „Sľubujem na svoje svedomie a na občiansku a stavovskú česť, že svoje povolanie budem vykonávať v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými právnymi predpismi a podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
(3)
Zapísanie do zoznamu sa vykoná do troch dní odo dňa zloženia sľubu. To neplatí, ak ide o opakované zapísanie, pred ktorým sa neskladá sľub, alebo ak architekt alebo inžinier požiada o iný termín zapísania.
§ 23a
Preskúšanie
(1)
Komora nariadi preskúšanie architekta alebo inžiniera na návrh ministerstva alebo na základe vlastného zistenia z dôvodu, že sa pri výkone odborných činností vo výstavbe dopustil závažných nedostatkov odbornej povahy.
(2)
Architekt a inžinier, ktorí päť rokov nevykonávali odborné činnosti vo výstavbe, na ktoré majú autorizáciu, sú povinní oznámiť to komore a vrátiť jej autorizačné osvedčenie a pečiatku. Ak chcú odborné činnosti vo výstavbe vykonávať, musia sa podrobiť preskúšaniu podľa odseku 1.
(3)
Ministerstvo môže nariadiť preskúšanie všetkých architektov a inžinierov alebo architektov a inžinierov len niektorej kategórie, ak nastali zásadné zmeny právnej úpravy týkajúce sa odborných činností vo výstavbe.
(4)
Odseky 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na preskúšanie osoby, ktorá vykonala odbornú skúšku potrebnú na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo na stavebný dozor; nevzťahujú sa na hosťujúcich architektov.
(5)
Na preskúšanie sa vzťahuje § 21 ods. 1 až 3, 5 a 6. Preskúšanie sa vykoná pred skúšobnou komisiou podľa § 22.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SAMOSPRÁVA ARCHITEKTOV A INŽINIEROV
Prvý oddiel
Slovenská komora architektov
§ 24
Postavenie a základné úlohy
(1)
Zriaďuje sa Slovenská komora architektov so sídlom v Bratislave.
(2)
Slovenská komora architektov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej úlohou je najmä
a)
podporovať architektov a obhajovať ich práva a profesijové, sociálne a hospodárske záujmy,
b)
viesť zoznam architektov, zapisovať do neho a vyčiarkúvať z neho architektov, viesť register a zapisovať do neho a vyčiarkovať z neho hosťujúcich architektov a viesť evidenciu knižiek odbornej praxe,
c)
dbať o to, aby architekti vykonávali svoje povolanie odborne, v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným zákonmi a predpismi komory,
d)
dbať o rast odbornosti architektov a zabezpečovať ich celoživotné odborné vzdelávanie,
e)
udržiavať disciplínu a dbať o stavovskú česť medzi architektmi,
f)
starať sa o stavebnú kultúru a o harmonické utváranie územia,
g)
prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti architektúry spoluprácou na obsahu študijných programov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov,
h)
vykonávať osvetovú, propagačnú, popularizačnú, poradenskú a informačnú činnosť,
i)
spolupracovať so zahraničnými komorami a s inými registračnými orgánmi vo veciach autorizácie architektov a registrácie hosťujúcich architektov,
j)
overovať súťažné podmienky architektonických a urbanistických súťaží a súťažné podklady obstarávateľov výkonov vo verejnom obstarávaní z hľadiska dodržiavania pravidiel čestného súťaženia a ich súladu s predpismi o súťažiach a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom výkonov odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží,
k)
zhromažďovať údaje o architektonických dielach členov a viesť o nich evidenciu,
l)
uznávať diplomy, osvedčenia a iné doklady o vzdelaní v oblasti architektúry vydané alebo uznané v členských štátoch a odbornú prax, ako aj doklady o bezúhonnosti a o poistení zodpovednosti za škodu,
m)
plniť úlohu informačného centra v oblasti architektúry a poskytovať informácie o požiadavkách na usadenie a na registráciu hosťujúcich architektov.
(3)
Členmi Slovenskej komory architektov sú všetci architekti zapísaní v zozname architektov (§ 3 ods. 1). Jej členmi môžu byť aj iné osoby podľa štatútu komory.
§ 25
Orgány
Slovenská komora architektov má tieto orgány:
a)
valné zhromaždenie,
b)
predstavenstvo,
c)
autorizačnú komisiu,
d)
disciplinárnu komisiu.
§ 26
Valné zhromaždenie
(1)
Najvyšším orgánom Slovenskej komory architektov je valné zhromaždenie; tvoria ho všetci členovia komory.
(2)
Predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie najmenej raz za dva roky. Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie vždy, keď to navrhuje petícia16) aspoň 30 % členov komory. Mimoriadne valné zhromaždenie sa zíde najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia petície komore.
(3)
Člen komory môže písomne poveriť iného člena komory, aby ho zastupoval na zasadnutí valného zhromaždenia a hlasoval v jeho mene vo veciach uvedených v písomnom poverení; zastúpený člen komory sa považuje za prítomného na zasadnutí valného zhromaždenia, ak je prítomný zástupca a preukáže písomné poverenie. Architekta zapísaného v zozname architektov môže zastúpiť iba architekt.
(4)
Zastúpeného člena komory možno voliť do orgánov komory, ak v poverení svoju voľbu vopred výslovne nevylúčil.
(5)
Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať, ak je prítomná najmenej jedna tretina členov komory, vrátane zastúpených, a pozvánka bola preukázateľne zaslaná každému členovi komory najmenej 21 dní pred rokovaním na adresu stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie [§ 18 ods. 1 písm. d)]. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
(6)
Ak sa valné zhromaždenie nemôže platne uznášať podľa odseku 5, preruší sa jeho rokovanie na jednu hodinu. Po jej uplynutí sa valné zhromaždenie môže platne uznášať s počtom prítomných členov komory. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
§ 27
Úlohy valného zhromaždenia
(1)
Valné zhromaždenie najmä
a)
volí a odvoláva na dvojročné obdobie predsedu, podpredsedov komory a členov predstavenstva a autorizačnej komisie (§ 29 ods. 2),
b)
schvaľuje štatút komory a ďalšie vnútorné predpisy, najmä etický poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok a skúšobný poriadok,
c)
schvaľuje výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory,
d)
zrušuje alebo pozmeňuje rozhodnutia predstavenstva,
e)
zriaďuje svoj úrad a určuje základné pravidlá jeho činnosti,
f)
schvaľuje rozpočtové pravidlá a pravidlá nakladania s majetkom komory,
g)
schvaľuje rozpočet a overenú ročnú účtovnú závierku.
(2)
Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať všetci členovia komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne architektov hlasujú iba architekti; ostatní členovia komory majú v tomto prípade poradný hlas. Valnému zhromaždeniu predsedá predseda komory alebo niektorý z podpredsedov.
(3)
Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory; predsedom alebo podpredsedom komory môže byť iba architekt. V kolektívnych orgánoch komory tvoria architekti nadpolovičnú väčšinu členov.
(4)
Riaditeľ úradu ani ostatní pracovníci komory nemôžu byť členmi komory.
(5)
Volebné pravidlá upravuje volebný poriadok komory.
§ 28
Predstavenstvo
(1)
Predstavenstvo je najvyšším výkonným orgánom Slovenskej komory architektov so všeobecnou pôsobnosťou; patrí mu rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom komory alebo iným vnútorným predpisom zverené valnému zhromaždeniu, autorizačnej komisii alebo nimi zriadeným komisiám.
(2)
Predstavenstvo má trinásť členov; skladá sa z predsedu komory, podpredsedov komory a z ďalších členov komory. V predstavenstve sú primerane zastúpené všetky kategórie architektov; podrobnosti určí štatút komory.
(3)
Predstavenstvo sa schádza spravidla raz za tri mesiace; jeho schôdze zvoláva predseda komory.
(4)
Na schôdzach predstavenstva sa s poradným hlasom zúčastňuje riaditeľ úradu komory alebo jeho zástupca; môžu sa na nich zúčastniť aj iné osoby, ak tak rozhodne predstavenstvo.
§ 29
Autorizačná komisia
(1)
Autorizačná komisia je výkonným orgánom Slovenskej komory architektov pre veci týkajúce sa autorizácie a architektov. Autorizačná komisia najmä
a)
vedie zoznam architektov a register,
b)
rozhoduje o zapísaní do zoznamu a do registra a o vyčiarknutí z neho,
c)
zostavuje skúšobnú komisiu na vykonanie odbornej skúšky a určuje jej obsah a organizáciu,
d)
určuje úhrady za vykonanie odbornej skúšky, za preskúšanie a za zapísanie do zoznamu,
e)
plní ďalšie úlohy súvisiace s autorizáciou podľa štatútu komory.
(2)
Autorizačná komisia má predsedu a 12 členov; jej členovia nemôžu byť členmi predstavenstva. Členov autorizačnej komisie volí valné zhromaždenie. Predsedu autorizačnej komisie volia členovia komisie spomedzi seba tajným hlasovaním. Aspoň jeden člen komisie má vysokoškolské právnické vzdelanie.
§ 30
Predseda a podpredsedovia
(1)
Predseda Slovenskej komory architektov zastupuje komoru navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach, ak ich tento zákon alebo štatút komory nezveruje niekomu inému.
(2)
Predsedu komory počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupujú podpredsedovia v určenom poradí; podrobné pravidlá zastupovania, počet podpredsedov a zastúpenie jednotlivých kategórií architektov upraví štatút komory.
(3)
Členstvo v orgánoch komory je čestné. Členovia orgánov majú nárok na úhradu cestovných a iných vecných výdavkov a na odmenu za stratu času. Predsedovi komory a v čase jeho zastupovania aj podpredsedovi komory patrí náhrada trov spojených s výkonom funkcie a náhrada za stratu času. Podrobnosti o náhradách určí štatút komory.
Druhý oddiel
Slovenská komora stavebných inžinierov
§ 31
Postavenie a základné úlohy
(1)
Zriaďuje sa Slovenská komora stavebných inžinierov so sídlom v Bratislave; má regionálne združenia komory, ktorých sídla určí valné zhromaždenie.
(2)
Slovenská komora stavebných inžinierov je samosprávna stavovská právnická osoba, ktorej úlohou je najmä
a)
podporovať inžinierov a obhajovať ich práva a profesijové, sociálne a hospodárske záujmy,
b)
viesť zoznam autorizovaných inžinierov, zapisovať do neho a vyčiarkovať z neho inžinierov, viesť záznamník o odbornej praxi,
c)
dbať o to, aby inžinieri vykonávali svoje povolanie odborne, v súlade s jeho etikou a spôsobom ustanoveným zákonmi a predpismi komory,
d)
dbať o rast odbornosti inžinierov a podporovať ich odborné vzdelávanie,
e)
udržiavať disciplínu a dbať o stavovskú česť medzi inžiniermi,
f)
prispievať k rozvoju výstavby a stavebníctva spoluprácou s vysokými a strednými školami, so špeciálnymi vedeckými a vzdelávacími inštitúciami, so štátnymi orgánmi a s obcami a ich záujmovými a regionálnymi združeniami a podieľať sa na ochrane verejných záujmov v oblasti výstavby,
g)
prispievať k rozvoju vzdelávania v oblasti výstavby a stavebníctva spoluprácou na obsahu študijných programov vysokých škôl a na akreditácii študijných odborov,
h)
spolupracovať so zahraničnými komorami a s inými registračnými orgánmi vo veciach autorizácie stavebných inžinierov,
i)
overovať súťažné podmienky verejných súťaží pre inžinierov a súťažné podklady obstarávateľov vo verejnom obstarávaní z hľadiska dodržiavania pravidiel čestného súťaženia a ich súladu s predpismi o súťažiach a poskytovať vyhlasovateľom súťaží a obstarávateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní súťaží,
j)
vykonávať odborné skúšky uchádzačov o živnostenské oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho a na stavebný dozor, preskúšavať ich a vydávať im a odnímať osvedčenie o vykonaní odbornej skúšky alebo preskúšania,
k)
viesť evidenciu o vydaných osvedčeniach uchádzačom o živnostenské oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho a na stavebný dozor,
l)
zhromažďovať údaje o architektonických a inžinierskych dielach členov a viesť o nich evidenciu.
(3)
Členmi Slovenskej komory stavebných inžinierov sú všetci inžinieri zapísaní v zozname inžinierov. Jej členmi môžu byť aj iné osoby podľa štatútu komory.
(4)
Na vykonávanie odbornej skúšky uchádzačov o oprávnenie na výkon činnosti stavbyvedúceho a na stavebný dozor sa primerane vzťahujú § 21 a 22.
(5)
Odbornú skúšku môže vykonať každý uchádzač, ktorý spĺňa predpoklady podľa § 15 ods. 1 písm. b) až e) a
a)
má vysokoškolské vzdelanie elektrotechnického alebo strojníckeho zamerania a päť rokov odbornej praxe projektovania technického, technologického a energetického vybavenia stavieb,
b)
má vysokoškolské vzdelanie technického zamerania a päť rokov odbornej praxe alebo stredoškolské vzdelanie a sedem rokov odbornej praxe vo výkone činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru.
§ 32
Orgány
Slovenská komora stavebných inžinierov má tieto orgány:
a)
valné zhromaždenie,
b)
regionálne združenia komory,
c)
predstavenstvo,
d)
autorizačnú komisiu,
e)
disciplinárnu komisiu.
§ 33
Valné zhromaždenie
(1)
Najvyšším orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov je valné zhromaždenie; tvoria ho všetci členovia komory.
(2)
Predstavenstvo zvoláva valné zhromaždenie najmenej raz za dva roky. Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie vždy, ak to navrhuje aspoň jedno regionálne združenie komory alebo petícia16) aspoň 30 % členov komory. Mimoriadne valné zhromaždenie sa zíde najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia návrhu alebo petície komore.
(3)
Člen komory môže písomne poveriť iného člena komory, aby ho zastupoval na zasadnutí valného zhromaždenia a hlasoval v jeho mene vo veciach uvedených v písomnom poverení; zastúpený člen komory sa považuje za prítomného na zasadnutí valného zhromaždenia, ak je prítomný zástupca a preukáže písomné poverenie. Inžiniera zapísaného v zozname inžinierov môže zastúpiť iba inžinier.
(4)
Zastúpeného člena komory možno voliť do orgánov komory, ak v poverení svoju voľbu vopred výslovne nevylúčil.
(5)
Valné zhromaždenie sa môže platne uznášať, ak je prítomná najmenej jedna tretina členov komory, vrátane zastúpených, a pozvánka bola preukázateľne zaslaná každému členovi komory najmenej 21 dní pred rokovaním na adresu stáleho sídla ateliéru alebo kancelárie [§ 18 ods. 1 písm. d)]. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
(6)
Ak sa valné zhromaždenie nemôže platne uznášať podľa odseku 5, preruší sa jeho rokovanie na jednu hodinu. Po jej uplynutí sa valné zhromaždenie môže platne uznášať s počtom prítomných členov komory. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov komory vrátane zastúpených.
§ 34
Úlohy valného zhromaždenia
(1)
Valné zhromaždenie najmä
a)
volí a odvoláva na štvorročné obdobie predsedu a podpredsedov komory, členov predstavenstva a autorizačnej komisie (§ 37 ods. 2),
b)
schvaľuje štatút komory a ďalšie vnútorné predpisy, najmä rokovací poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok a skúšobný poriadok, ako aj štatút regionálneho združenia komory,
c)
schvaľuje výšku príspevkov členov komory na činnosť orgánov komory,
d)
zrušuje alebo pozmeňuje rozhodnutia regionálnych združení komory a predstavenstva,
e)
zriaďuje svoj úrad a jeho regionálne pracoviská a určuje základné pravidlá ich činnosti,
f)
schvaľuje pravidlá nakladania s majetkom komory,
g)
schvaľuje rozpočet komory a overenú ročnú účtovnú závierku.
(2)
Na valnom zhromaždení majú právo hlasovať všetci členovia komory. Vo veciach týkajúcich sa výlučne inžinierov hlasujú iba inžinieri; ostatní členovia komory majú v tomto prípade poradný hlas. Valnému zhromaždeniu predsedá predseda komory alebo niektorý z podpredsedov.
(3)
Za členov orgánov komory možno zvoliť ktoréhokoľvek člena komory; predsedom alebo podpredsedom komory však môže byť iba inžinier. V kolektívnych orgánoch komory tvoria inžinieri nadpolovičnú väčšinu členov.
(4)
Riaditeľ úradu komory ani ostatní pracovníci komory nemôžu byť volení do orgánov komory.
(5)
Volebné pravidlá upravuje volebný poriadok komory.
§ 35
Regionálne združenia komory
(1)
Úlohou regionálnych združení komory je zaoberať sa regionálnymi problémami inžinierov. Zaoberajú sa aj vecami, ktorými ich poverí valné zhromaždenie alebo ktoré im zverí štatút. Štatút komory určí aj orgány regionálneho združenia komory.
(2)
Regionálne združenie komory zvoláva podpredseda komory, ktorého na to splnomocní na celé funkčné obdobie valné zhromaždenie.
§ 36
Predstavenstvo
(1)
Predstavenstvo je najvyšším výkonným orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov so všeobecnou pôsobnosťou; patrí mu rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nie sú týmto zákonom, štatútom alebo iným vnútorným predpisom komory zverené inému orgánu komory.
(2)
Predstavenstvo má pätnásť členov; skladá sa z predsedu komory, z podpredsedov komory a ďalších členov. V predstavenstve sú primerane zastúpené všetky kategórie inžinierov; podrobnosti určí štatút komory.
(3)
Predstavenstvo sa schádza spravidla raz za tri mesiace; jeho schôdze zvoláva predseda komory.
(4)
Na schôdzach predstavenstva komory sa s poradným hlasom zúčastňuje riaditeľ úradu komory alebo jeho zástupca; môžu sa na nich zúčastniť aj iné osoby, ak tak rozhodne predstavenstvo.
§ 37
Autorizačná komisia
(1)
Autorizačná komisia je výkonným orgánom Slovenskej komory stavebných inžinierov pre veci týkajúce sa autorizácie a inžinierov. Autorizačná komisia najmä
a)
vedie zoznam inžinierov,
b)
rozhoduje o zapísaní do zoznamu a o vyčiarknutí z neho,
c)
zostavuje skúšobnú komisiu na vykonávanie odbornej skúšky a určuje jej obsah a organizáciu,
d)
určuje úhrady za vykonanie odbornej skúšky, za preskúšanie a za zapísanie do zoznamu,
e)
plní ďalšie úlohy súvisiace s autorizáciou podľa štatútu komory.
(2)
Autorizačná komisia má predsedu a dvanásť členov; jej členovia nemôžu byť členmi predstavenstva. Členov autorizačnej komisie volí valné zhromaždenie. Predsedu autorizačnej komisie volia členovia komisie spomedzi seba tajným hlasovaním. Aspoň jeden člen komisie má vysokoškolské právnické vzdelanie.
§ 38
Predseda a podpredsedovia
(1)
Predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov ju zastupuje navonok a koná v jej mene vo všetkých veciach, ak ich tento zákon alebo štatút komory nezveruje niekomu inému.
(2)
Predsedu komory počas neprítomnosti alebo nespôsobilosti na výkon funkcie zastupujú podpredsedovia; podrobné pravidlá zastupovania, počet podpredsedov a zastúpenie jednotlivých kategórií inžinierov upraví štatút komory.
(3)
Členstvo v orgánoch komory je čestné. Členovia orgánov majú nárok na úhradu cestovných a iných vecných výdavkov a na odmenu za stratu času. Predsedovi komory a v čase jeho zastupovania podpredsedovi komory patrí náhrada trov spojených s výkonom funkcie a náhrada za stratu času. Podrobnosti o náhradách určí štatút komory.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia o komorách
§ 39
Disciplinárna zodpovednosť členov komôr
(1)
Za závažné alebo opätovné porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo štatútom komory, ak nejde o trestný čin alebo priestupok (ďalej len „disciplinárne previnenie"), možno uložiť členovi komory niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
písomné napomenutie,
b)
pokutu až do 100 000 Kčs,
c)
vylúčenie z komory.
(2)
Výnos z pokút je príjmom komory.
(3)
Disciplinárnu právomoc podľa odseku 1 vykonáva disciplinárna komisia, ktorú volí valné zhromaždenie na dvojročné obdobie. Disciplinárna komisia koná v päťčlennom senáte, z ktorého jeden člen má právnické vzdelanie a nie je členom komory. Ak je účastníkom disciplinárneho konania architekt alebo inžinier, jedným členom disciplinárnej komisie je člen príslušnej autorizačnej komisie.
(4)
Návrh na začatie disciplinárneho konania dáva predseda komory do jedného roka odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení člena komory dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď sa disciplinárne previnenie stalo.
(5)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa vyhotovuje písomne; obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Doručuje sa účastníkovi disciplinárneho konania a predstavenstvu komory.
(6)
Odvolanie proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie sa podáva predstavenstvu komory do 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia účastníkovi disciplinárneho konania; odvolanie má odkladný účinok.
(7)
O odvolaní rozhoduje predstavenstvo komory, ktoré môže napadnuté rozhodnutie disciplinárnej komisie zrušiť, prípadne zrušiť a vrátiť na opakované konanie disciplinárnej komisii; inak ho potvrdí.
(8)
Ak bola v disciplinárnom konaní právoplatne uložená pokuta alebo vylúčenie z komory, je takéto rozhodnutie preskúmateľné súdom na základe žaloby účastníka disciplinárneho konania podľa osobitných predpisov.17)
(9)
Podrobnosti disciplinárneho konania, počet členov disciplinárnej komisie a počet senátov upraví disciplinárny poriadok. Na disciplinárne konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.18)
§ 39a
Disciplinárna zodpovednosť hosťujúcich architektov
(1)
Za disciplinárne previnenie možno uložiť hosťujúcemu architektovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
písomné napomenutie,
b)
pokutu až do 100 000 Sk,
c)
vyčiarknutie z registra.
(2)
Ustanovenia § 39 ods. 2 až 9 sa použijú aj na disciplinárnu zodpovednosť hosťujúcich architektov. Oznámenie o uložení disciplinárneho opatrenia komora oznámi aj komore alebo inému registračnému orgánu štátu, v ktorom je hosťujúci architekt usadený.
(3)
Komora môže odovzdať vybavenie disciplinárneho previnenia komore alebo inému registračnému orgánu členského štátu, v ktorom je hosťujúci architekt usadený.
§ 40
Ročná účtovná závierka
Ročnú účtovnú závierku komory overuje nezávislý overovateľ (audítor).19)
§ 41
Financovanie
(1)
Komora financuje svoju činnosť z vlastných príjmov. Vlastnými príjmami sú
a)
príspevky členov komory,
b)
výnosy pokút uložených v disciplinárnom konaní,
c)
úhrady za vykonanie odbornej skúšky, za preskúšanie a za zapísanie do zoznamu a do registra,
d)
výnosy z vlastného majetku,
e)
dobrovoľné príspevky a dary od fyzických a právnických osôb,
f)
iné príjmy.
(2)
Členovia komory platia jednotný základný príspevok na činnosť orgánov komory. Architekti alebo inžinieri platia aj ďalší príspevok, ktorého výška je na každý rok závislá od výšky ich zdaniteľného príjmu v predchádzajúcom roku. Podrobné pravidlá ustanoví štatút komory.
(3)
Komora nevykonáva vlastnú podnikateľskú činnosť a ani svoj majetok nepoužije, ani neposkytne na podnikateľskú činnosť iných osôb. Výnosmi z vlastného majetku sú najmä nájomné za prenájom nebytových priestorov a príjmy z výstav organizovaných komorou.
(4)
Komora nepríjme dobrovoľný príspevok alebo dar,
a)
ak ho poskytuje politická strana alebo politické hnutie,
b)
ak je jeho poskytnutie priamo alebo nepriamo spojené s protislužbou, ktorá by vyvolávala pochybnosti o nezaujatosti a nepolitickosti komory,
c)
ak by tým mohli byť porušené pravidlá verejných architektonických súťaží alebo pravidlá hospodárskej súťaže.
(5)
Ak komora prijala účelovú dotáciu alebo iný účelový finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, umožní štátnemu kontrolnému orgánu vykonanie kontroly použitia poskytnutých finančných prostriedkov.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 42
(1)
Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory architektov podľa tohto zákona vykonáva ich pôsobnosť prípravný výbor vymenovaný ministrom výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky z členov Spolku architektov Slovenska. Prípravný výbor zvolá ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenskej komory architektov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory architektov podľa tohto zákona sa za oprávnených zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení považujú fyzické osoby, ktoré získali preukaz osobitnej spôsobilosti na projektovanie podľa odbornosti podľa osobitných predpisov.1)
(3)
Za vykonanie odbornej skúšky podľa tohto zákona sa považuje preukaz osobitnej spôsobilosti vydaný podľa osobitných predpisov,1) ak oprávňuje na činnosti, ktoré tento zákon priznáva architektom. Preukaz nahrádza odbornú skúšku do dvoch rokov od zvolenia autorizačnej komisie Slovenskej komory architektov.
§ 43
(1)
Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory stavebných inžinierov podľa tohto zákona vykonáva ich pôsobnosť prípravný výbor vymenovaný ministrom výstavby a stavebníctva Slovenskej republiky z členov Slovenského zväzu stavebných inžinierov. Prípravný výbor zvolá ustanovujúce valné zhromaždenie Slovenskej komory stavebných inžinierov do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2)
Do ustanovenia orgánov Slovenskej komory stavebných inžinierov sa za oprávnených zúčastniť sa na ustanovujúcom valnom zhromaždení komory považujú členovia Slovenského zväzu stavebných inžinierov a inžinieri, ktorí získali preukaz odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.1)
(3)
Za vykonanie odbornej skúšky podľa tohto zákona sa považuje preukaz osobitnej spôsobilosti vydaný podľa osobitných predpisov,1) ak oprávňuje na činnosti, ktoré tento zákon priznáva inžinierom. Preukaz nahrádza odbornú skúšku do dvoch rokov od zvolenia autorizačnej komisie Slovenskej komory stavebných inžinierov.
§ 43a
(1)
Preukazy o odbornej spôsobilosti na projektovú činnosť strácajú platnosť 31. marca 2002.
(2)
Živnostenské oprávnenia na projektovú činnosť vydané do 31. júla 2000 na základe preukazov o odbornej spôsobilosti platia do 31. marca 2002.
(3)
Architektov a inžinierov, ktorí boli zapísaní do registra oprávnených osôb na základe odbornej skúšky podľa tohto zákona alebo zákona o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe,20) komory zapíšu do zoznamu do 31. marca 2002, ak spĺňajú aj ostatné podmienky podľa tohto zákona na zápis do zoznamu.
§ 43b
(1)
Odborná skúška oprávňujúca vykonávať činnosť stavbyvedúceho alebo stavebný dozor vykonaná pred 1. augustom 2000 pred skúšobnou komisiou komory sa považuje za odbornú skúšku podľa tohto zákona.
(2)
Slovenská komora stavebných inžinierov zaradí osoby podľa odseku 1 do evidencie vedenej podľa § 31 ods. 2 písm. k).
§ 43c
Osobám, ktoré boli zapísané pred 1. augustom 2000 do registra odborne spôsobilých technikov pre činnosť projektovania stavieb na základe odbornej spôsobilosti,20) vydá Slovenská komora stavebných inžinierov osvedčenie o odbornej spôsobilosti, ktoré je tiež podmienkou na účely vydania živnostenského oprávnenia.
§ 44
Zrušuje sa s pôsobnosťou pre Slovenskú republiku zákon č. 61/1951 Zb., ktorým sa zrušujú oprávnenia civilných technikov a inžinierske komory.
§ 44a
Zrušuje sa čl. I zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 45
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júnom 1992.
F. Mikloško v. r.

J. Čarnogurský v. r.
Príloha č. 1 k zákonu Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
ZOZNAM PREBRATÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV1)
1.
Smernica Rady 85/384/EHS z 10. júna 1985 o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o vzdelaní v oblasti architektúry a o opatreniach na uľahčenie účinného uplatňovania práva usadiť sa a slobody poskytovania služieb.
2.
Rozhodnutie Rady č. 85/385/EHS z 10. júna 1985, ktorým sa zriaďuje Poradný výbor pre vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti architektúry.
3.
Smernica Rady č. 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnej úprave pre uznávanie vysokoškolských diplomov udeľovaných po ukončení minimálne trojročného odborného vzdelávania a prípravy.
4.
Smernica Rady č. 92/51/EHS z 18. júna 1992 o druhej všeobecnej úprave pre uznávanie odborného vzdelávania a prípravy.
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/19/ES zo 14. mája 2001, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/48/EHS a 92/51/EHS o všeobecnom systéme uznávania odborných kvalifikácií a smernice Rady 77/452/EHS, 77/453/EHS, 78/686/EHS, 78/687/EHS, 78/1026/EHS, 78/1027/EHS, 80/154/EHS, 80/155/EHS, 85/384/EHS, 85/432/EHS, 85/433/EHS a 93/16/EHS týkajúce sa povolaní zdravotná sestra zodpovedná za všeobecnú starostlivosť, zubný lekár, veterinárny lekár, pôrodná asistentka, architekt, farmaceut a lekár.
1)
Preklady týchto smerníc sa nachádzajú v Centrálnej prekladateľskej jednotke sekcie Inštitút pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky.
Príloha č. 2 k zákonu Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. v znení neskorších predpisov
DIPLOMY, OSVEDČENIA A INÉ DOKLADY O VZDELANÍ PODĽA § 16 ODS. 1 PÍSM. A)
1.
Spolková republika Nemecko
1.1
Diplomy udelené vysokoškolskými inštitútmi výtvarného umenia [Dipl.-Ing., Architekt (HfbK)].
1.2
Diplomy udelené oddeleniami architektúry (Architektúra/Pozemné staviteľstvo) „Technických vysokých škôl"(„Technische Hochschulen"), technických univerzít, univerzít, a ak sa tieto inštitúcie spojili do „Spoločných vysokých škôl" („Gesamthochschulen"), oddeleniami architektúry „Spoločných vysokých škôl" („Gesamthochschulen") (Dipl.-Ing. a ktorýkoľvek iný titul, ktorý sa môže pre držiteľov týchto diplomov určiť neskôr).
1.3
Diplomy udelené oddeleniami architektúry (Architektúra/Pozemné staviteľstvo) „Odborných vysokých škôl"(„Fachhochschulen"), a ak sa tieto inštitúcie spojili do „Spoločných vysokých škôl" („Gesamthochschulen"), oddeleniami architektúry „Spoločných vysokých škôl" („Gesamthochschulen") spolu s osvedčením, ktoré potvrdzuje absolvovanie štvorročného obdobia praxe v Spolkovej republike Nemecko, vydaným profesijným orgánom, ak je obdobie štúdia kratšie ako štvorročné, ale minimálne trojročné (Ingenieur grad. a akýkoľvek iný titul, ktorý sa pre držiteľov týchto diplomov môže určiť neskôr); – diplomy (Pruefungszeugnisse – osvedčenie o úradnej skúške) udelené pred 1. januárom 1973 oddeleniami architektúry „Priemyselných škôl" („Ingenieurschulen") a „Umeleckých priemyselných škôl" („Werkkunstschulen") spolu s osvedčením príslušných úradov, ktoré potvrdzuje, že príslušná osoba vyhovela požiadavkám kladeným na vzdelanie.
2.
Belgické kráľovstvo
2.1
Diplomy udelené štátnymi vysokými školami architektúry alebo štátnymi vysokoškolskými inštitútmi architektúry (architecte – architect – architekt).
2.2
Diplomy udelené oblastnou vysokou školou architektúry v Hasselte (architect – architekt).
2.3
Diplomy udelené Kráľovskými akadémiami výtvarných umení (architecte – architect – architekt).
2.4
Diplomy udelené školami „écoles Saint-Luc" (architecte – architect – architekt).
2.5
Univerzitné diplomy v stavebnom inžinierstve spolu s osvedčením o zaškolení udeľované združením architektov, ktoré oprávňujú držiteľa používať titul architekta (architecte – architect – architekt).
2.6
Diplomy v architektúre udelené centrálnou alebo Štátnou skúšobnou komisiou pre architektúru (architecte – architect – architekt).
2.7
Diplomy stavebného inžinierstva/architektúry a diplomy architektúry/inžinierstva udelené fakultami aplikovaných vied univerzít a Polytechnickou fakultou v Monse (ingénieur – architecte, ingenieur – architect, inžinier – architekt).
3.
Dánske kráľovstvo
3.1
Diplomy udelené štátnymi školami architektúry v Kodani a Aarhuse (arkitekt – architekt).
3.2
Osvedčenie o registrácii vydané radou architektov podľa zákona č. 202 z 28. mája 1975 (registreret arkitekt – registrovaný architekt).
3.3
Diplomy udelené vysokou školou stavebného inžinierstva (bygningskonstruktoer) spolu s osvedčením príslušných úradov, ktoré potvrdzuje, že príslušná osoba vyhovela požiadavkám kladeným na vzdelanie.
4.
Francúzska republika
4.1
Vládny diplom architekta udeľovaný Ministerstvom školstva do roku 1959 a potom Ministerstvom kultúry (architecte DPLG – architekt DPLG).
4.2
Diplomy udelené školou „Ecole spéciale d’architecture" (architecte DESA – architekt DESA).
4.3
Diplomy udeľované od roku 1955 oddelením architektúry školy „Ecole nationale supérieure des Arts et Industries de Strasbourg" (predtým „Ecole nationale d´ingénieurs de Strasbourg") (architecte ENSAI – architekt ENSAI).
5.
Grécka republika
5.1
Diplomy v inžinierstve/architektúre udeľované METSOVION POLYTECHNION v Aténach spolu s osvedčením vydaným gréckou technickou komorou, ktoré priznávajú právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
5.2
Diplomy v inžinierstve/architektúre udelené ARISTOTELION PANEPISTIMION v Solúne spolu s osvedčením vydaným gréckou technickou komorou, ktoré priznávajú právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
5.3
Diplomy v inžinierstve/stavebnom inžinierstve udelené METSOVION POLYTECHNION v Aténach spolu s osvedčením vydaným gréckou technickou komorou, ktoré priznávajú právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
5.4
Diplomy v inžinierstve/stavebnom inžinierstve udelené ARISTOTELION PANEPISTIMION v Solúne spolu s osvedčením vydaným gréckou technickou komorou, ktoré priznávajú právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
5.5
Diplomy v inžinierstve/stavebnom inžinierstve udelené PANEPISTIMION THRAKIS spolu s osvedčením vydaným gréckou technickou komorou, ktoré priznávajú právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
5.6
Diplomy v inžinierstve/stavebnom inžinierstve udelené PANEPISTIMION PATRON spolu s osvedčením vydaným gréckou technickou komorou, ktoré priznávajú právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
6.
Írska republika
6.1
Akademický titul bakalár architektúry udelený Štátnou univerzitou Írska [B Arch. (NUI)] absolventom architektúry na „University College" v Dubline.
6.2
Diplom štandardného stupňa v architektúre udelený Vysokou školou technickou, Bolton Street, Dublin (Dipl. Arch.).
6.3
Osvedčenie asociácie Kráľovského inštitútu architektov Írska (ARIAI).
6.4
Osvedčenie o členstve v Kráľovskom inštitúte architektov Írska (MRIAI).
7.
Talianska republika
7.1
Diplomy „laurea in architettura" udelené univerzitami, polytechnickými inštitútmi a vysokoškolskými inštitútmi architektúry v Benátkach a v Reggio Calabria spolu s diplomom, ktorý oprávňuje držiteľa nezávisle vykonávať profesiu architekta, udelené ministrom školstva po tom, čo uchádzač úspešne vykonal pred príslušnou komisiou štátnu skúšku, ktorá ho oprávňuje nezávisle vykonávať profesiu architekta (dott. Architetto – doktor architekt).
7.2
Diplomy „laurea in ingegneria" v pozemnom staviteľstve („sezione costenzione civile") udelené univerzitami a polytechnickými inštitútmi spolu s diplomom, ktorý oprávňuje držiteľa nezávisle vykonávať profesiu v oblasti architektúry, udelené ministrom školstva po tom, čo uchádzač úspešne vykonal pred príslušnou komisiou štátnu skúšku, ktorá ho oprávňuje nezávisle vykonávať profesiu (dott. Ing. Architetto alebo dott. Ing. in ingegneria civile – doktor inžinier architekt alebo doktor inžinier v stavebnom inžinierstve).
8.
Holandské kráľovstvo
8.1
Osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že jeho držiteľ úspešne vykonal skúšku na získanie akademického titulu v architektúre udeleného oddeleniami architektúry na technických univerzitách v Delfte alebo v Eindhovene (bouwkundig ingenieur).
8.2
Diplomy udelené štátom uznanými architektonickými akadémiami (architect).
8.3
Diplomy udeľované do roku 1971 bývalými fakultami architektúry (Hoger Bouwkunstonderricht) (architect HBO – architekt HBO).
8.4
Diplomy udeľované do roku 1970 bývalými fakultami architektúry (Voortgezet Bouwkunstonderricht) (architect VBO – architekt VBO).
8.5
Osvedčenie potvrdzujúce, že príslušná osoba úspešne vykonala skúšku organizovanú Radou architektov „Bond van Nederlandse Architecten" (Rád holandských architektov, BNA) (architect – architekt).
8.6
Diplom inštitútu „Stichting Instituut voor Architectuur" (Nadačný inštitút architektúry) (IVA) udelený na základe ukončenia kurzu organizovaného touto nadáciou, ktorý platí najmenej štyri roky (architect – architekt), spolu s osvedčením príslušných úradov, že príslušná osoba vyhovela požiadavkám kladeným na vzdelanie.
8.7
Osvedčenie vydané príslušnými úradmi, že príslušná osoba vykonala skúšku na získanie titulu „Kandidaat in de bouwkunde" organizovanú technickými univerzitami v Delfte alebo Eindhovene a že počas najmenej piatich rokov vykonávala činnosti v oblasti architektúry, ktorých podstata a dôležitosť zaručujú v súlade s holandskými požiadavkami, že táto osoba je príslušná tieto činnosti vykonávať (architect – architekt).
8.8
Osvedčenie vydané príslušnými úradmi len osobám, ktoré dosiahli vek 40 rokov pred nadobudnutím platnosti smernice 85/384/EHS, ktoré potvrdzuje, že počas najmenej piatich rokov, hneď pred dátumom nadobudnutia platnosti smernice príslušná osoba vykonávala činnosti v oblasti architektúry, ktorých podstata a dôležitosť zaručujú v súlade s holandskými požiadavkami, že táto osoba je príslušná tieto aktivity vykonávať (architect – architekt).
8.9
Osvedčenia uvedené v bodoch 8.7. a 8.8 sa už nemajú uznávať, počínajúc dňom nadobudnutia platnosti holandských zákonov a nariadení, ktoré upravujú začatie vykonávania a vykonávanie činností v oblasti architektúry na základe profesijného titulu architekt, ak podľa týchto predpisov tieto osvedčenia neoprávňujú na začatie vykonávania týchto činností na základe profesijného titulu.
9.
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
9.1
Doklad o vzdelaní udelený po vykonaní skúšok na
a)
Kráľovskom inštitúte britských architektov,
b)
škole architektúry,
c)
univerzite,
d)
polytechnike,
e)
vysokej škole,
f)
akadémii,
g)
škole technológie a umenia,
ktoré boli alebo sú v čase prijatia smernice 85/384/EHS uznané Radou pre registráciu architektov Spojeného kráľovstva na účely zápisu do Registra (Architect – architekt).
9.2
Osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že jeho držiteľ nadobudol právo používať profesijný titul architekt na základe časti 6 ods. 1 písm. a), b) alebo d) zákona o registrácii architektov 1931 (Architect – architekt).
9.3
Osvedčenie, ktoré potvrdzuje, že jeho držiteľ nadobudol právo používať profesijný titul architekt na základe časti 2 zákona o registrácii architektov 1938 (Architect – architekt).
10.
Španielsko
10.1
Oficiálna formálna kvalifikácia architekta (título oficial de arquitecto) udelená ministerstvom školstva a vedy alebo univerzitami.
11.
Portugalsko
11.1
Diplom „diploma de curso especial de arquitectura" udelený školami výtvarných umení v Lisabone a v Porte.
11.2
Diplom architekta „diploma de arquitecto" udelený školami výtvarných umení v Lisabone a v Porte.
11.3
Diplom “diploma de curso de arquitectura„ udelený vysokými školami výtvarných umení v Lisabone a v Porte.
11.4
Diplom „diploma de licenciatura em arquitectura" udelený Vysokou školou výtvarných umení v Lisabone.
11.5
Diplom „carte de curso de licenciatura em arquitectura" udelený Technickou univerzitou v Lisabone a Univerzitou v Porte.
11.6
Univerzitný diplom v stavebnom inžinierstve udelený Vysokoškolským technickým inštitútom Technickej univerzity v Lisabone (Licenciatura em engenharia civil).
11.7
Univerzitný diplom v stavebnom inžinierstve udelený Fakultou vedy a technológie Univerzity v Porte (Licenciatura em engenharia civil).
11.8
Univerzitný diplom v stavebnom inžinierstve udelený Fakultou vedy a technológie Univerzity v Coimbre (Licenciatura em engenharia civil).
11.9
Univerzitný diplom v stavebnom inžinierstve (výroba) udelený Univerzitou v Minho [(Licenciatura em engenharia civil (produçao)].
12.
Rakúsko
12.1
Diplomy, ktoré udeľuje Technická univerzita vo Viedni a v Grazi a Univerzita v Innsbrucku, Fakulta pre stavebné inžinierstvo („Bauingenieurwesen") a architektúry („Architektur") v oblasti architektonických štúdií, stavebného inžinierstva („Bauingenieurwesen"), stavebníctva („Hochbau") a „Wirtschaftsingenieurwesen-Bauwesen".
12.2
Diplomy, ktoré udeľuje Univerzita pre „Bodenkultur" v oblasti štúdií „Kulturtechnik und Wasserwirtschaft".
12.3
Diplomy, ktoré udeľuje Univerzita úžitkového umenia vo Viedni v oblasti architektonických štúdií.
12.4
Diplomy, ktoré udeľuje Akadémia výtvarných umení vo Viedni v oblasti architektonických štúdií.
12.5
Diplomy certifikovaných inžinierov (Ing.), ktoré udeľujú vyššie technické školy alebo technické školy pre stavebníctvo plus licencia „Baumeister", ktorou sa potvrdzuje minimálne šesťročná odborná prax v Rakúsku potvrdená skúškami.
12.6
Diplomy, ktoré udeľuje Univerzita pre umelecké a priemyselné vzdelávanie v Linzi v oblasti architektonických štúdií.
12.7
Osvedčenia o kvalifikácii pre stavebných inžinierov alebo inžinierskych konzultantov v oblasti stavebníctva („Hochbau", „Bauwesen", „Wirtschaftsingenieurwesen – Bauwesen", „Kulturtechnik und Wasserwirtschaft") podľa zákona o stavebných technikoch („Ziviltechnikergesetz, BGBI. Nr. 156/1994).
13.
Fínsko
13.1
Diplomy, ktoré udeľujú katedry architektúry Technologickej univerzity a Univerzity v Oulu (arkkitehti/arkitekt).
13.2
Diplomy, ktoré udeľuje technologický inštitút (rakennusarkkitehti/byggnadsarkitekt).
14.
Švédsko
14.1
Diplomy, ktoré udeľuje Vysoká škola architektúry na Kráľovskom technologickom inštitúte, Technologický inštitút Chalmers a Technologický inštitút na Univerzite Lund (arkitekt, univerzitný diplom z architektúry).
14.2
Osvedčenia o členstve v „Svenska Arkitekters Riksförbund“ (SAR), ak príslušná osoba získala vzdelanie v štáte, v ktorom platí smernica 85/384/EHS.
15.
Island
15.1
Diplomy, osvedčenia a iné tituly udelené v iných štátoch, na ktoré sa vzťahuje smernica 85/384/EHS a sú uvedené v tejto prílohe, spolu s osvedčením o ukončenej praxi vydaným príslušnými orgánmi.
16.
Lichtenštajnsko
16.1
Diplomy, ktoré udeľujú vyššie technické školy (Höhere Technische Lehranstalt: Architekt HTL).
17.
Nórsko
17.1
Diplomy (sivilarkitekt) udelené Nórskym technologickým inštitútom na univerzite v Trondheime, Fakulta architektúry, Oslo a Fakulta architektúry, Bergen.
17.2
Osvedčenia o členstve v „Norske Arkitekters Landsforbund“ (NAL), ak príslušná osoba získala vzdelanie v štáte, v ktorom platí smernica 85/384/EHS.
18.
Česká republika
18.1
Diplomy udeľované fakultami „České vysoké učení technické“ (Česká technická univerzita v Prahe):
– „Vysoká škola architektury a pozemního stavitelství“ (Vysoká škola architektúry a pozemného staviteľstva) (do roku 1951),
– „Fakulta architektury a pozemního stavitelství“ (Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva) (od roku 1951 do roku 1960),
– „Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) (od roku 1960) v študijných odboroch pozemné stavby a konštrukcie, pozemné stavby, pozemné stavby a architektúra, architektúra (vrátane urbanizmu a územného plánovania), občianske stavby a stavby pre priemyselnú a poľnohospodársku výrobu alebo v študijnom programe stavebného inžinierstva v študijnom odbore pozemné stavby a architektúra,
– „Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1976) v študijných odboroch architektúra, urbanizmus a územné plánovanie alebo v študijnom programe architektúra a urbanizmus v študijných odboroch architektúra, teória architektonickej tvorby, urbanizmus a územné plánovanie, dejiny architektúry a rekonštrukcia pamiatok alebo architektúra a pozemné stavby.
18.2
Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola technická Dr. Edvarda Beneše“ (do roku 1951) v oblasti architektúry a stavebníctva.
18.3
Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola stavitelství v Brně“ (od roku 1951 do roku 1956) v oblasti architektúry a stavebníctva.
18.4
Diplomy, ktoré udelilo „Vysoké učení technické v Brně“, „Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1956) v študijnom odbore architektúra a urbanizmus alebo „Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) v študijnom odbore stavebníctvo.
18.5
Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola báňská – Technická univerzita, Ostrava“, „Fakulta stavební“ (Stavebná fakulta) (od roku 1997) v študijnom odbore konštrukcie a architektúra alebo v študijnom odbore stavebné inžinierstvo.
18.6
Diplomy, ktoré udelila „Technická univerzita v Liberci“, „Fakulta architektury“ (Fakulta architektúry) (od roku 1994) v študijnom programe architektúra a urbanizmus v študijnom odbore architektúra.
18.7
Diplomy, ktoré udelila „Akademie výtvarných umění v Praze“ v programe výtvarných umení v študijnom odbore architektonická tvorba.
18.8
Diplomy, ktoré udelila „Vysoká škola umělecko-průmyslová v Praze“ v programe výtvarných umení v študijnom odbore architektúra,
– osvedčenie o autorizácii, ktoré udelila „Česká komora architektů“ bez špecifikácie odboru alebo v odbore stavebníctva.
19.
Estónsko
19.1
Diplom arhitektuuri erialal, väljastatud Eesti Kunstiakadeemia arhitektuuri teaduskonna poolt alates 1996 aastast (diplom v architektonických štúdiách, ktorý udelila Fakulta architektúry Estónskej akadémie umení od roku 1996).
19.2
Väljastatud Tallinna Kunstiülikooli poolt 1989 – 1995 aastal (ktorý udelila Talinská umelecká univerzita v rokoch 1989 – 1995).
19.3
Väljastatud Eesti NSV Riikliku Kunstiinstituudi poolt 1951 – 1988 (ktorý udelil Štátny umelecký inštitút Estónskej sovietskej socialistickej republiky v rokoch 1951 – 1988).
20.
Cyprus
εβαίωση Εγγραφής στο Μητρώο Αρχιτεκτόνων που εκδίδεται από το Επιστημονικό και Τεχνικό Επιμελητήριο Κύπρου
[osvedčenie o zápise v Zozname architektov vedenom Cyperskou vedeckou a technickou komorou (ETEK)].
21.
Lotyšsko
„Arhitekta diploms“ ko izsniegusi Latvijas Valsts Universitātes Inženierceltniecibas fakultātes Arhitekturās nodala līdz 1958.gadam, Rīgas Politehniskā Institūta Celtniecības fakultātes Arhitektūras nodala no 1958 gada līdz 1991.gadam, Rīgas Tehniskās Universitātes Arhitektūras fakultāte kopš 1991. gada, un „Arhitekta prakses sertifikāts“, ko izsniedz Latvijas Arhitektu savienība („diplom architekta“, ktorý udelil odbor architektúry Fakulty stavebného inžinierstva Lotyšskej štátnej univerzity do roku 1958, odbor architektúry Fakulty stavebného inžinierstva Rižského polytechnického inštitútu v rokoch 1958 – 1991, Fakulta architektúry Rižskej technickej univerzity od roku 1991 a osvedčenie o zápise vydané Združením architektov Lotyšska).
22.
Litva
22.1
Diplomy inžinier architekt/architekt, ktoré udelil Kauno politechnikos institutas do roku 1969 (inžinierius architektas/architektas).
22.2
Diplomy architekt/bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelila Vilnius inžinerinis statybos institutas do roku 1990, Vilniaus technikos universitetas do roku 1996, Vilnius Gedimino technikos universitetas od roku 1996 (architektas/architekturos bakalauras/architekturos magistras).
22.3
Diplomy pre odborníka, ktorý ukončil štúdium architektúry/bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelil LTSR Valstybinis dailës institutas do roku 1990; Vilniaus dailës akademija od roku 1990 (architekturos kursas/architekturos bakalauras/architekturos magistras).
22.4
Diplomy bakalár architektúry/magister architektúry, ktoré udelil Kauno technologijos universitetas od roku 1997 (architekturos bakalauras/architekturos magistras),
– všetky doplnené osvedčením vydaným atestačnou komisiou, ktorým sa udeľuje právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry (atestovaný architekt/Atestuotas architektas).
23.
Maďarsko
23.1
Diplom „okleveles építészmérnök“ (diplom v architektúre, magister architektonických vied), ktorý udelili univerzity.
23.2
Diplom „okleveles építész tervező művész“ (diplom magistra vied v oblasti architektúry a stavebného inžinierstva), ktorý udelili univerzity.
24.
Malta
Perit: Lawrja ta' Perit, ktorý udelila Universita` ta' Malta a ktorý oprávňuje na registráciu ako Perit.
25.
Poľsko
Diplomy, ktoré udelili fakulty architektúry:
25.1
Varšavskej technickej univerzity, Fakulta architektúry vo Varšave (Politechnika Warszawska, Wydział Architektury); profesijný titul architekta: inżynier architekt, magister nauk technicznych; inżynier architekt; inżyniera magistra architektury; magistra inżyniera architektury; magistra inżyniera architekta; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1948 titul: inżynier architekt, magister nauk technicznych; od roku 1951 do roku 1956 titul: inżynier architekt; od roku 1954 do roku 1957 druhý stupeň, titul: inżyniera magistra architektury; od roku 1957 do roku 1959 titul: inżyniera magistra architektury; od roku 1959 do roku 1964 titul: magistra inżyniera architektury; od roku 1964 do roku 1982 titul: magistra inżyniera architekta; od roku 1983 do roku 1990 titul: magister inżynier architekt; od roku 1991 titul: magistra inżyniera architekta).
25.2
Krakovskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Krakove (Politechnika Krakowska, Wydział Architektury); profesijný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1953 Banícka a metalurgická univerzita, Polytechnická fakulta architektúry – Akademia Górniczo-Hutnicza, Politechniczny, Wydział Architektury).
25.3
Vroclavskej technickej univerzity, Fakulta architektúry vo Vroclave (Politechnika Wrocławska, Wydział Architektury); profesijný titul architekta: inżynier architekt, magister nauk technicznych; magister inżynier architektury; magister inżynier architekt (od roku 1949 do roku 1964 titul: inżynier architekt, magister nauk technicznych; od roku 1956 do roku 1964 titul: magister inżynier architekt; od roku 1964 titul: magister inżynier architekt).
25.4
Sliezskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Gliwiciach (Politechnika Śląska, Wydział Architektury); profesijný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1955 Fakulta inžinierstva a stavebníctva – Wydział Inżynieryjno-Budowlany, titul: inżynier architekt; od roku 1961 do roku 1969 Fakulta priemyselných stavieb a všeobecného inžinierstva – Wydział Budownictwa Przemysłowego i Ogólnego, titul: magister inżynier architekt; od roku 1969 do roku 1976 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry, Wydział Budownictwa i Architektury, titul: magister inżynier architekt; od roku 1977 Fakulta architektúry, Wydział Architektury, titul: magister inżynier architekt a od roku 1995 titul: inżynier architekt).
25.5
Poznaňskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Poznani (Politechnika Poznańska, Wydział Architektury); profesijný titul architekta: inżynier architektury; inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1955 Inžinierska škola, Fakulta architektúry – Szkoła Inżynierska, Wydział Architektury, titul: inżynier architektury; od roku 1978 titul: magister inżynier architekt a od roku 1999 titul: inżynier architekt).
25.6
Gdanskej technickej univerzity, Fakulta architektúry v Gdansku (Politechnika Gdańska, Wydział Architektury); profesijný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1945 do roku 1969 Fakulta architektúry, Wydział Architektury, od roku 1969 do roku 1971 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry, Wydział Budownictwa i Architektury, od roku 1971 do roku 1981 Inštitút architektúry a urbanistického plánovania – Instytut Architektury i Urbanistyki, od roku 1981 Fakulta architektúry, Wydział Architektury).
25.7
Bialystockej technickej univerzity, Fakulty architektúry v Bialystoku (Politechnika Białostocka, Wydział Architektury); profesijný titul architekta: magister inżynier architekt (od roku 1975 do roku 1989 Architektonický inštitút – Instytut Architektury).
25.8
Lodžskej technickej univerzity, Fakulty stavebného inžinierstva, architektúry a environmentálneho inžinierstva v Lodži (Politechnika Łódzka, Wydział Budownictwa, Architektury i Inżynierii Środowiska); profesijný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1973 do roku 1993 Fakulta stavebného inžinierstva a architektúry – Wydział Budownictwa i Architektury a od roku 1992 Fakulta stavebného inžinierstva, architektúry a environmentálneho inžinierstva – Wydział Budownictwa, Architektury i Inżynierii Środowiska, od roku 1973 do roku 1978 titul: inżynier architekt, od roku 1978 titul: magister inżynier architekt).
25.9
Štetínskej technickej univerzity, Fakulty stavebného inžinierstva a architektúry v Štetíne (Politechnika Szczecińska, Wydział Budownictwa i Architektury); profesijný titul architekta: inżynier architekt; magister inżynier architekt (od roku 1948 do roku 1954 Vysoká inžinierska škola, Fakulta architektúry – Wyższa Szkoła Inżynierska, Wydział Architektury, titul: inżynier architekt, od roku 1970 titul: magister inżynier architekt a od roku 1998 titul: inżynier architekt),
– všetky doplnené osvedčením o členstve vydaným príslušnou regionálnou komorou architektov v Poľsku, ktorým sa udeľuje právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry v Poľsku.
26.
Slovinsko
26.1
„Univerzitetni diplomirani inženir arhitekture/univerzitetna diplomirana inženirka arhitekture“ (univerzitný diplom v architektúre), ktorý udelila fakulta architektúry, doplnený právne uznaným osvedčením príslušného orgánu v oblasti architektúry, ktorým sa udeľuje právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
26.2
Univerzitný diplom, ktorý udelili technické fakulty, ktorým sa udeľuje titul „univerzitetni diplomirani inženir (univ. dipl. inž.)/univerzitetna diplomirana inženirka“ doplnený právne uznaným osvedčením príslušného orgánu v oblasti architektúry, ktorým sa udeľuje právo vykonávať činnosti v oblasti architektúry.
27.
Slovensko
27.1
Diplom v študijnom odbore architektúra a pozemné staviteľstvo, ktorý udelila Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1950 až 1952 (titul: Ing.).
27.2
Diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1952 až 1960 (titul: Ing. arch.).
27.3
Diplom v študijnom odbore pozemné staviteľstvo, ktorý udelila Fakulta architektúry a pozemného staviteľstva, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1952 až 1960 (titul: Ing.).
27.4
Diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1961 až 1976 (titul: Ing. arch.).
27.5
Diplom v študijnom odbore pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave v rokoch 1961 až 1976 (titul: Ing.).
27.6
Diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Fakulta architektúry, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave od roku 1977 (titul: Ing. arch.).
27.7
Diplom v študijnom odbore urbanizmus, ktorý udelila Fakulta architektúry, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave od roku 1977 (titul: Ing. arch.).
27.8
Diplom v študijnom odbore pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave v rokoch 1977 až 1997 (titul: Ing.).
27.9
Diplom v študijnom odbore architektúra a pozemné stavby, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave od roku 1998 (titul: Ing.).
27.91
Diplom v študijnom odbore pozemné stavby – špecializácia architektúra, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave v rokoch 2000 až 2001 (titul: Ing.).
27.92
Diplom v študijnom odbore pozemné stavby a architektúra, ktorý udelila Stavebná fakulta, Slovenská technická univerzita v Bratislave od roku 2001 (titul: Ing.).
27.93
Diplom v študijnom odbore architektúra, ktorý udelila Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave od roku 1969 (titul: Akad. arch. do roku 1990, Mgr. v rokoch 1990 až 1992, Mgr. arch. v rokoch 1992 až 1996, Mgr. art. od roku 1997).
27.94
Diplom v študijnom odbore pozemné staviteľstvo, ktorý udelila Stavebná fakulta, Technická univerzita v Košiciach v rokoch 1981 až 1991 (titul: Ing.),
– autorizačné osvedčenie vydané Slovenskou komorou architektov v Bratislave bez uvedenia odboru alebo v odbore „pozemné stavby“ alebo „územné plánovanie“,
– autorizačné osvedčenie vydané Slovenskou komorou stavebných inžinierov v Bratislave v odbore „pozemné stavby“.
28.
Iné osvedčenia a potvrdenia
28.1
Osvedčenia vydané príslušnými úradmi Spolkovej republiky Nemecko, ktoré osvedčujú rovnocennosť dokladov o vzdelaní udelených do 8. mája 1945 a neskôr príslušnými úradmi Nemeckej demokratickej republiky s inými dokladmi o vzdelaní podľa tejto prílohy.
28.2
Ak ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorým boli udelené diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry alebo ktorých vzdelávanie sa začalo v bývalom Československu pred 1. januárom 1993, každý členský štát uzná, pokiaľ ide o prístup k výkonu a o výkon činností uvedených v článku 1 smernice Rady 85/384/EHS (ďalej len „smernica“) za podmienok ustanovených v článku 23 smernice, tieto diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry, ak orgány Českej republiky potvrdia, že tieto kvalifikácie majú na jej území rovnaký účinok ako české kvalifikácie v architektúre uvedené v článku 11 smernice. K takémuto potvrdeniu sa musí priložiť osvedčenie vydané rovnakými orgánmi, ktoré preukazuje, že títo štátni príslušníci členských štátov účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali činnosti v oblasti architektúry na území Českej republiky počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov v období piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
28.3
Ak ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorým boli udelené diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry alebo ktorých vzdelávanie sa začalo v bývalom Sovietskom zväze pred 20. augustom 1991, každý členský štát uzná, pokiaľ ide o prístup k výkonu a o výkon činností uvedených v článku 1 smernice za podmienok ustanovených v článku 23 smernice, tieto diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry, ak estónske orgány potvrdia, že tieto kvalifikácie majú na území Estónska rovnaký účinok ako estónske kvalifikácie v architektúre uvedené v článku 11 smernice. K takémuto potvrdeniu sa musí priložiť osvedčenie vydané rovnakými orgánmi, ktoré preukazuje, že títo štátni príslušníci členských štátov účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali činnosti v oblasti architektúry na území Estónska počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov v období piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
28.4
Ak ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorým boli udelené diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry alebo ktorých vzdelávanie sa začalo v bývalom Sovietskom zväze pred 21. augustom 1991, každý členský štát uzná, pokiaľ ide o prístup k výkonu a o výkon činností uvedených v článku 1 smernice za podmienok ustanovených v článku 23 smernice, tieto diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry, ak lotyšské orgány potvrdia, že tieto kvalifikácie majú na území Lotyšska rovnaký účinok ako lotyšské kvalifikácie v architektúre uvedené v článku 11 smernice. K takémuto potvrdeniu sa musí priložiť osvedčenie vydané rovnakými orgánmi, ktoré preukazuje, že títo štátni príslušníci členských štátov účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali činnosti v oblasti architektúry na území Lotyšska počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov v období piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
28.5
Ak ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorým boli udelené diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry alebo ktorých vzdelávanie sa začalo v bývalom Sovietskom zväze pred 11. marcom 1990, každý členský štát uzná, pokiaľ ide o prístup k výkonu a o výkon činností uvedených v článku 1 smernice za podmienok ustanovených v článku 23 smernice, tieto diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry, ak litovské orgány potvrdia, že tieto kvalifikácie majú na území Litvy rovnaký účinok ako litovské kvalifikácie v architektúre uvedené v článku 11 smernice. K takémuto potvrdeniu sa musí priložiť osvedčenie vydané rovnakými orgánmi, ktoré preukazuje, že títo štátni príslušníci členských štátov účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali činnosti v oblasti architektúry na území Litvy počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov v období piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
28.6
Ak ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorým boli udelené diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry alebo ktorých vzdelávanie sa začalo v bývalom Československu pred 1. januárom 1993, každý členský štát uzná, pokiaľ ide o prístup k výkonu a o výkon činností uvedených v článku 1 smernice za podmienok ustanovených v článku 23 smernice, tieto diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry, ak slovenské orgány potvrdia, že tieto kvalifikácie majú na území Slovenska rovnaký účinok ako slovenské kvalifikácie v architektúre uvedené v článku 11 smernice. K takémuto potvrdeniu sa musí priložiť osvedčenie vydané rovnakými orgánmi, ktoré preukazuje, že títo štátni príslušníci členských štátov účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali činnosti v oblasti architektúry na území Slovenska počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov v období piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
28.7
Ak ide o štátnych príslušníkov členských štátov, ktorým boli udelené diplomy, osvedčenia a iné doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry alebo ktorých vzdelávanie sa začalo v Juhoslávii pred 25. júnom 1991, každý členský štát uzná, pokiaľ ide o prístup k výkonu a o výkon činností uvedených v článku 1 smernice za podmienok ustanovených v článku 23 smernice, tieto diplomy, osvedčenia a ďalšie doklady o formálnej kvalifikácii v oblasti architektúry, ak slovinské orgány potvrdia, že tieto kvalifikácie majú na území Slovinska rovnaký účinok ako slovinské kvalifikácie v architektúre uvedené v článku 11 smernice. K takémuto potvrdeniu sa musí priložiť osvedčenie vydané rovnakými orgánmi, ktoré preukazuje, že títo štátni príslušníci členských štátov účinne a v súlade s právnymi predpismi vykonávali činnosti v oblasti architektúry na území Slovinska počas najmenej troch po sebe nasledujúcich rokov v období piatich rokov predchádzajúcich dňu vydania tohto osvedčenia.
1)
§ 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 103/1990 Zb.
Vyhláška Štátnej komisie pre vedeckotechnický a investičný rozvoj č. 186/1990 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť.
2)
§ 23 a príloha č. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).
§ 2 a 5 vyhlášky č. 186/1990 Zb.
3)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch.
4)
§ 3 ods. 1 písm. c) bod 8 zákona č. 455/1991 Zb.
4a)
§ 14 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
§ 4 písm. c) zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení.
4b)
§ 44 ods. 2 a § 46b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
5)
§ 847 a nasl. Občianskeho zákonníka.
6)
Napr. § 635 ods. 3, § 638 ods. 1 a 2 a § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
7)
§ 631 a nasl. Občianskeho zákonníka.
8)
§ 829 a nasl. Občianskeho zákonníka.
9)
Zákonník práce.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 121/1990 Zb. o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
10)
§ 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
11)
§ 789 a nasl. Občianskeho zákonníka.
12)
Zákon č. 35/1965 Zb. o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon) v znení zákona č. 89/1990 Zb. (úplné znenie č. 247/1990 Zb.).
13)
§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1996 Z. z.
13a)
§ 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
14)
§ 49 ods. 1 a 2 Trestného zákona.
§ 14 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
15)
§ 244 ods. 2 a § 250 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.
16)
Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.
17)
§ 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
18)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
19)
§ 20 ods. 1 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch.
20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z. o odbornej spôsobilosti na vybrané činnosti vo výstavbe a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.