73/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1998 do 30.06.1998
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 73/1998 Z. z. |
| Názov: | Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 17.02.1998 |
| Dátum vyhlásenia: | 21.03.1998 |
| Dátum účinnosti od: | 01.04.1998 |
| Dátum účinnosti do: | 30.06.1998 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 197/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| 208/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| 316/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky |
| 79/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o vydaní výnosu o ustanovení hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Železničnej polície v roku 2007 |
| 281/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. o spôsobe výpočtu platovej relácie na výpočet časti platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene a o obsahu cenovej dokumentácie na určenie platového koeficientu |
| 427/2007 Z. z. | Oznámenie Národného bezpečnostného úradu o vydaní výnosu, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 607/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa v roku 2008 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 43/2009 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu o ustanovení hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v roku 2009 |
| 151/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení |
| 109/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení |
| 260/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach o služobnej rovnošate Železničnej polície a jej vyobrazení |
| 36/2011 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2011 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 442/2011 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2012 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 385/2012 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2013 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 166/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 109/2010 Z. z. |
| 491/2013 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2014 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 48/2014 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní výnosu o ustanovení hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Policajného zboru v roku 2014 |
| 367/2014 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2015 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 28/2015 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní výnosu o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2015 |
| 111/2016 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 18. februára 2016 č. 13/2016 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2016 |
| 112/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2016 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 295/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení v znení neskorších predpisov |
| 331/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podrobnostiach o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže a jej vyobrazení |
| 26/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2017 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 31/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 15. februára 2017 č. 16/2017 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2017 |
| 42/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2018 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 45/2018 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 14. februára 2018 č. 27/2018 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2018 |
| 397/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 331/2016 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže a jej vyobrazení |
| 32/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2019 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 52/2019 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 15. februára 2019 č. 21/2019 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2019 |
| 26/2020 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 6. februára 2020 č. 15/2020 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2020 |
| 27/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2020 |
| 53/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2021 |
| 78/2021 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 16. februára 2021 č. 25/2021 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2021 |
| 44/2022 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 16. februára 2022 č. 37/2022 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2022 |
| 49/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2022 |
| 5/2023 R. o. | Opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2023 |
| 32/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2023 |
| 52/2023 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 16. februára 2023 č. 35/2023 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2023 |
| 1/2024 R. o. | Opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2024 |
| 5/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení v znení neskorších predpisov |
| 18/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2024 |
| 21/2024 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 19. februára 2024 č. 27/2024 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2024 |
| 306/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 331/2016 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže a jej vyobrazení v znení vyhlášky č. 397/2018 Z. z. |
| 79/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky |
| 46/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe |
| 171/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore |
| 58/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| 181/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z. |
| 356/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 224/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 464/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 241/2001 Z. z. | Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 98/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 328/2002 Z. z. | Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 422/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 659/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 212/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 178/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 201/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
| 382/2004 Z. z. | Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 727/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 732/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 69/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 623/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 342/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru |
| 513/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 61/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 278/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 445/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 491/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 70/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 60/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 151/2010 Z. z. | Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 543/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 48/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 79/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 345/2012 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 361/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 80/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 462/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 406/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 69/2018 Z. z. | Zákon o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 347/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 319/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 73/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 76/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 412/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 |
| 453/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 478/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 125/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 222/2022 Z. z. | Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 350/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 197/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 238/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 324/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 410/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky |
| 519/1992 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o platových pomeroch príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky |
| 202/1994 Z. z. | Nariadenie Vlády Slovenskej republiky o platových pomeroch príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky |
73
ZÁKON
zo 17. februára 1998
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
SLUŽOBNÝ POMER
Základné ustanovenia
§ 1
(1)
Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len „štátna služba“).
(2)
Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením
štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej
služby (ďalej len „príslušník informačnej služby“), príslušníkov Zboru väzenskej a
justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej len
„policajt“).
(3)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy príslušníkov
informačnej služby pri výkone štátnej služby s tým, že tam, kde sa uvádza policajt,
rozumie sa tým aj príslušník informačnej služby.
(4)
Tam, kde sa v tomto zákone uvádza
a)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo Policajný
zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba a Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky alebo Železničná polícia,
b)
služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného
zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
organizačná zložka Slovenskej informačnej služby a útvar Železničnej polície,
c)
minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), rozumie sa tým aj minister
spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby a minister
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky,
d)
policajné vzdelanie, rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské vzdelanie.
§ 2
(1)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere
podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.
(2)
Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom
v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(3)
Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt
zaradený na výkon štátnej služby.
(4)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
§ 3
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona
rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).
§ 4
Nadriadeným podľa tohto zákona je policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby
alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného v politickej funkcii.
Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej
služby podriadených policajtov.
§ 5
(1)
Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) obsahuje počet miest policajtov
v prípravnej štátnej službe, v stálej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe zaradených
v služobných úradoch do platových tried v nadväznosti na pôsobnosť a organizačnú štruktúru
služobných úradov. Súčasťou systemizácie sú funkčné miesta policajtov a objem finančných
prostriedkov na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.
(2)
Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry služobných
úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
(3)
Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej
len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda
môže vykonať úpravy v systemizácii na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte.
(4)
Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť
len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.
DRUHÁ ČASŤ
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 6
Druhy štátnej služby
Druhy štátnej služby sú:
a)
prípravná štátna služba,
b)
stála štátna služba,
c)
dočasná štátna služba.
§ 7
Prípravná štátna služba
(1)
Prípravná štátna služba je príprava na výkon stálej štátnej služby.
(2)
Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania
je policajt ustanovený do funkcie ako policajt čakateľ. V tejto dobe je policajt povinný
získať policajné vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak ďalej nie je
ustanovené inak.
(3)
Do doby prípravnej štátnej služby sa započítava
a)
doba skutočného výkonu štátnej služby,
b)
doba štúdia na splnenie policajného vzdelania,
c)
dovolenka,
d)
doba, keď policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného
záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa policajtovi poskytuje služobné
voľno s nárokom na služobný plat.
(4)
Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť iba v prípade, ak počas nej policajt bez svojho
zavinenia nezískal policajné vzdelanie, najviac však o jeden rok. V prípravnej štátnej
službe po skončení skúšobnej doby plní policajt služobné úlohy vyplývajúce z funkcie,
do ktorej je ustanovený.
(5)
Po prijatí do služobného pomeru musí každý policajt prejsť prípravnou štátnou službou
s výnimkou policajta, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a policajta, ktorý
bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej
služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 8
Skúšobná doba
Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej
službe sa určí skúšobná doba, a to najdlhšie na 12 mesiacov. Určená skúšobná doba
je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne
predlžovať.
§ 9
Stála štátna služba
(1)
Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2)
Policajt sa zaradí do stálej štátnej služby
a)
po skončení prípravnej štátnej služby,
b)
po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo
c)
ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej
štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej
predchádzajúci služobný pomer trval; dobou trvania služobného pomeru je doba, ktorá
sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti (§ 20).
(3)
Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj policajt, ktorého predchádzajúci
služobný pomer k Policajnému zboru trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul
viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa
kvalifikačné predpoklady na funkciu a pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený
ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
§ 10
Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však päť
rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu
službu možno vykonať aj opätovne.
(2)
Policajt, ktorý vykonal dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa
kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti
a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade
sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.
(3)
Policajt počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie ako policajt
v stálej štátnej službe.
§ 11
Kvalifikačné predpoklady na funkciu
Kvalifikačné predpoklady na funkciu na účely tohto zákona sú:
a)
kvalifikačný predpoklad vzdelania a
b)
kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.
§ 12
Kvalifikačný predpoklad vzdelania
(1)
Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom
študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.
(3)
Policajt spĺňa kvalifikačný predpoklad
a)
úplného stredného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,
b)
vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v príslušnom druhu štúdia a
vykonal štátnu skúšku.
(4)
V tabuľkách zloženia a počtu služobných úradov sa pre funkcie s plánovaným vysokoškolským
vzdelaním určí požadovaný druh vysokoškolského štúdia.
§ 13
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania
Policajt spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, ak
a)
získal základné policajné vzdelanie a je ustanovený do funkcie s plánovanou práporčíckou
hodnosťou, alebo
b)
získal špecializované policajné vzdelanie.
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
§ 14
(1)
Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý
o prijatie písomne požiada, a
a)
je bezúhonný,
b)
je spoľahlivý,
c)
spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený
alebo vymenovaný,
d)
je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,
e)
vykonal základnú vojenskú službu alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti,
f)
ovláda štátny jazyk,3)
g)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.4)
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený
pre úmyselný trestný čin. Občan preukazuje svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov,5) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(3)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý
a)
preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,6) alebo
b)
požíva iné návykové látky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,7) alebo
c)
podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu
štátnej služby.
(4)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1
písm. a) až d) a g) musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(5)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný
úrad oprávnený zhromažďovať a uschovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného
predpisu.8)
§ 15
(1)
Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.
(2)
Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi
so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami
štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami.
(3)
V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:
a)
písomnú žiadosť o prijatie,
b)
vyplnený dotazník,
c)
životopis,
d)
osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné
listy detí alebo ich overené odpisy,
e)
výpis z registra trestov,
f)
vojenskú knižku alebo preukaz branca,
g)
vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.
(4)
Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej
činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež
požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na
výkon služby v Policajnom zbore.
(5)
Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu,
lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho
spôsobilosti na výkon služby. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobia občania,
ktorí dosiahli 50 rokov veku, ak ide o mužov, a 40 rokov veku, ak ide o ženy, a občania,
ktorí majú byť zaradení ako úzko špecializovaní odborníci.
(6)
Prijímacie konanie sa končí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti
o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie
sa skončí aj v prípade úmrtia občana.
(7)
Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho
konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr
však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.
(8)
Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 16
Vznik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do
služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.
(2)
Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a pridelené evidenčné číslo,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a
služobný úrad,
e)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
f)
údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,
g)
dĺžku skúšobnej doby,
h)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa občan prijíma do dočasnej štátnej služby.
(3)
Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol
na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného
pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší
deň výkonu štátnej služby.
(4)
Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil
s výhradou.
§ 17
Služobná prísaha
(1)
Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje
sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a
verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.
(2)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá služobnú
prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník
Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších
schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie
Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky
sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“.
§ 18
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe
(1)
Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,9) nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo
podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti
podľa odseku 1.
§ 19
Služobná rovnošata
(1)
Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť
policajta k Policajnému zboru.
(2)
Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných
súčastí.
(3)
Na služobnej rovnošate a jej súčastiach nosí policajt štátny znak Slovenskej republiky.
§ 20
Hodnosti
(1)
Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovujú sa tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje
inak, doba výsluhy rokov je
| a) v práporčíckej hodnosti | ||
| 1. strážmajster | dva roky | |
| 2. nadstrážmajster | tri roky | |
| 3. podpráporčík | štyri roky | |
| 4. práporčík | päť rokov | |
| 5. nadpráporčík | ||
| b) v dôstojníckej hodnosti | ||
| 1. podporučík | jeden rok | |
| 2. poručík | dva roky | |
| 3. nadporučík | tri roky | |
| 4. kapitán | tri roky | |
| 5. major | štyri roky | |
| 6. podplukovník | päť rokov | |
| 7. plukovník | ||
| c) v generálskej hodnosti | ||
| generál. | ||
(2)
Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(3)
Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou
doby
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel,
o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
ďalšej rodičovskej dovolenky,
e)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej policajt nemá
nárok na služobný príjem v chorobe alebo na nemocenské,10)
f)
prerušenia výkonu funkcie podľa § 44 ods. 2 písm. n) až p),
g)
na ktorú bolo policajtovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden
stupeň na dobu jedného roka.
Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti
§ 21
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru je policajt, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné
stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné
vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti strážmajstra.
(2)
Policajt, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom, je pri prijatí
do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti podporučíka.
(3)
Policajt, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou vzdelania získaného bakalárskym
štúdiom, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak pred
prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské
vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,
môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však
do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.
(4)
Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti
| a) nadporučíka | 3 roky |
| b) kapitána | 6 rokov |
| c) majora | 10 rokov |
| d) podplukovníka | 15 rokov |
| e) plukovníka | 21 rokov. |
§ 22
(1)
Policajt, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí
vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno
ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti,
možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná
pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie
do hodnosti.
(2)
Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo
ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný
do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona existuje, prípadne
do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je ustanovený
do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto
zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 21.
§ 23
(1)
Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť,
než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie,
alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym
štúdiom, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie
získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom,
b)
od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,
c)
kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť.
(2)
Policajt v práporčíckej hodnosti má nárok na povýšenie do
a)
hodnosti podporučíka, ak je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je
plánovaná dôstojnícka hodnosť a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania
pre túto hodnosť,
b)
hodnosti poručíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom,
c)
hodnosti nadporučíka, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie magisterským štúdiom, inžinierskym
štúdiom alebo doktorským štúdiom.
§ 24
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti
(1)
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:
a)
pre práporčícke hodnosti
1.
úplné stredné vzdelanie,
2.
základné policajné vzdelanie;
b)
pre dôstojnícke hodnosti až do hodnosti nadporučíka
1.
úplné stredné vzdelanie,
2.
špecializované policajné vzdelanie;
c)
pre dôstojnícke hodnosti kapitán a major
1.
vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom,2)
2.
špecializované policajné vzdelanie;
d)
pre dôstojnícke hodnosti podplukovník a plukovník
1.
vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo
doktorským štúdiom,2)
2.
špecializované policajné vzdelanie.
(2)
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa policajt vtedy, ak spĺňa
obidve jeho časti.
§ 25
Návrh na vymenovanie do hodnosti generála
Návrh na vymenovanie policajta do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej
republiky vláda.
§ 26
Prepožičanie hodnosti
Policajtovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno
výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na dobu, po ktorú to nevyhnutne vyžaduje funkcia,
do ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu hodnosť
plánovanú pre funkciu, v ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný, s výnimkou
hodnosti generál. Policajtovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok
za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
Služobné hodnotenie
§ 27
(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného
pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné
hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b)
znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c)
výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f)
spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 1 písm. b),
g)
spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3)
Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho
služobného hodnotenia.
(4)
V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
a)
spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
b)
spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo
c)
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta
na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie
do stálej štátnej služby.
(6)
V priebehu stálej štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a)
najmenej raz za päť rokov,
b)
ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie,
c)
ak má byť policajt vyslaný na získanie vyššieho stupňa vzdelania alebo špecializovaného
policajného vzdelania, než je požadované pre funkciu, do ktorej je ustanovený.
§ 28
(1)
Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne
poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta
ustanovuje do funkcie.
(2)
Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia
spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne
nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného
hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.
(3)
Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí
umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh.
Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným
písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie,
predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.
§ 29
O návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh
služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám, vráti bezprostredne
nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo
spresní návrh v požadovanom rozsahu alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo
svojom návrhu.
§ 30
Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom
nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý
policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému
na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom
návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného
hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže
služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.
§ 31
(1)
Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.
(2)
Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a
ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho
kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému
služobnému hodnoteniu.
§ 32
(1)
Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom
pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného
služobného hodnotenia.
(2)
Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne
nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru. Písomný záznam
o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.
(3)
Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 33
Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie
(1)
Policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav,
na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a
na závery služobného hodnotenia.
(2)
Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
(3)
Vymenovaním do funkcie sa obsadzujú funkcie nadriadených v priamej riadiacej pôsobnosti
ministra.
(4)
Policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie
odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu.
(5)
Vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie podľa odsekov 3 a 4 môže vykonať výlučne
minister.
§ 34
Určenie za vyšetrovateľa
(1)
Policajta za vyšetrovateľa určuje minister.
(2)
Za vyšetrovateľa možno určiť len policajta, ktorý dosiahol vek 24 rokov, má vysokoškolské
vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom a
ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe
úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
(3)
Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské
vzdelanie než v odbore právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom,
inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom, spĺňa vek 24 rokov a úspešne vykonal
záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
(4)
Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky
praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie v odbore
právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom.
(5)
Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, na súde alebo v advokácii, skončenú úspešne
vykonanou záverečnou skúškou môže minister uznať za čakateľskú prax podľa tohto zákona
a za záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
§ 35
Prevedenie na inú funkciu a preloženie na inú funkciu
(1)
Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu
štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu
štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu
funkciu, pretože
a)
v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,
b)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon
doterajšej funkcie,
c)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,
d)
v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu
funkciu,
e)
bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,
f)
je podľa osobitného zákona9) osobou blízkou nadriadenému alebo inému policajtovi a podlieha jeho pokladničnej
alebo účtovnej kontrole,
g)
bol zaradený do funkcie vyšetrovateľa čakateľa a nevykonal záverečnú vyšetrovateľskú
skúšku.
(2)
Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila
doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia
funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
(3)
Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).
(4)
Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) až g).
(5)
Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).
(6)
Policajta v stálej štátnej službe možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste
výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby
alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
(7)
Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže policajt svoju žiadosť
vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté
a ak s tým nadriadený súhlasí.
(8)
Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta
z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
(9)
Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z
dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu
šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
§ 36
Prevelenie
(1)
Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného zboru uložených
pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia alebo práv iných
osôb na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 dní za obdobie 12 mesiacov, a to i
na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.
(2)
Ak si to situácia vyžaduje, pretože bezpečnostné opatrenie trvá, možno policajta
preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako 60 dní, najdlhšie však na jeden rok.
(3)
Policajta možno preveliť aj do iného miesta výkonu štátnej služby; v takom prípade
mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.
Služobná cesta
§ 37
(1)
Policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného
výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na
plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto
plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej
cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný
prihliadať na oprávnené záujmy policajta.
(3)
Policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku
v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné
podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté.
(4)
Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných
úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane
doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z
tejto cesty.
(5)
Služobnou cestou nie je plnenie úloh bojovej pohotovosti vrátane príprav a nácviku
bojovej pohotovosti.
(6)
Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku 4 zo Slovenskej
republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia
späť do Slovenskej republiky.
(7)
Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie
čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý policajta
prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
§ 38
Policajta v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ak s tým súhlasí,
možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného
miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu.
§ 39
Zastupovanie vo funkcii
(1)
Policajta v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí,
možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na dobu jedného roka,
zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho dlhšie trvajúcej neprítomnosti.
(2)
Za dlhšie trvajúcu neprítomnosť v službe sa považuje doba dlhšia ako tri týždne.
(3)
Zastupovaním nemožno poveriť policajta, ktorému táto povinnosť vyplýva z jeho funkcie.
Zaradenie do zálohy
§ 40
(1)
Policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu z dôvodov uvedených
v § 41 až 44, sa zaradí do zálohy.
(2)
Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených
zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta
v tejto zálohe.
(3)
Ustanovujú sa tieto zálohy:
a)
činná záloha,
b)
záloha pre študujúcich policajtov,
c)
záloha pre prechodne nezaradených policajtov alebo
d)
neplatená záloha.
(4)
Policajt sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Pri zaradení do zálohy sa policajt odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza
dňu jeho zaradenia do zálohy.
(5)
Ak sa skončia dôvody, pre ktoré bol policajt zaradený do zálohy, vyjme sa zo zálohy
a nasledujúcim dňom sa ustanoví do funkcie alebo vymenuje do funkcie podľa § 33.
§ 41
(1)
Do činnej zálohy sa zaradí policajt, ktorý bol s jeho súhlasom
a)
vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,
b)
v záujme štátnej služby vyslaný na plnenie služobných úloh k inej právnickej osobe,
c)
dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborových orgánoch.
(2)
Pri zaradení do činnej zálohy sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto
zálohu v služobnom úrade.
§ 42
(1)
Do zálohy pre študujúcich policajtov sa zaradí policajt vyslaný na denné štúdium.
(2)
Zaradenie do zálohy pre študujúcich policajtov sa vykoná dňom povolania alebo vyslania
na štúdium a trvá do doby skončenia alebo prerušenia štúdia.
(3)
Pri zaradení do zálohy pre študujúcich policajtov sa policajt ustanoví do funkcie
vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.
§ 43
(1)
Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej
službe, ak
a)
v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je
pre neho voľná iná funkcia,
b)
v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho
v štátnej službe voľná iná funkcia,
c)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia nemožno
ho previesť na inú funkciu v štátnej službe; zaradenie policajta do tejto zálohy môže
trvať najdlhšie dva roky,
d)
je podľa osobitného predpisu9) osobou blízkou nadriadenému a nemožno ho previesť na inú voľnú funkciu.
(2)
Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt v stálej štátnej
službe, ak
a)
nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu
a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia,
b)
ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku a nemožno ho previesť
na inú funkciu alebo
c)
v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať
doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(3)
Po dobu zaradenia policajta v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov
a)
z dôvodu podľa odseku 1 patrí policajtovi 80 % služobného platu, najmenej však vo
výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,11)
b)
z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) a b) patrí policajtovi 60 % služobného platu, najmenej
však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,
c)
z dôvodu podľa odseku 2 písm. c) patrí policajtovi služobný plat vo výške minimálnej
mzdy.
(4)
Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov nemožno zaradiť policajta, ktorý
splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
(5)
Nadriadený, v ktorého personálnej a materiálnej starostlivosti je policajt zaradený
do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, je povinný sústavne sledovať, či
sa neskončili dôvody na zaradenie policajta do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie
do funkcie alebo vymenovanie do funkcie podľa § 33.
§ 44
(1)
Do neplatenej zálohy sa zaraďujú policajti, ktorým bolo udelené služobné voľno bez
nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako dva mesiace, policajtky a policajti, ktorým
bola udelená ďalšia rodičovská dovolenka, a policajti, ktorým bol prerušený výkon
funkcie podľa odseku 2.
(2)
Výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
člena vlády Slovenskej republiky,
d)
vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
predsedu ostatných ústredných orgánov štátnej správy,12)
f)
predsedu alebo sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
h)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
i)
generálneho prokurátora a námestníka generálneho prokurátora,
j)
guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
k)
člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,
l)
štátnych tajomníkov ministerstiev,
m)
vedúcich úradov ministerstiev,
n)
vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
o)
vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
p)
volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce.
§ 45
Podrobnosti o zaraďovaní policajtov do zálohy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 46
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
(1)
Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo
výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania
jeho činu, možno ho rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby.
(2)
Výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú
na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne
predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi
vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu služby až do právoplatného
skončenia trestného stíhania. Do doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa
nezapočítava doba výkonu väzby.
(3)
Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný
plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.11) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú
osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.
(4)
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel,
o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre
ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý
bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený
výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.
(5)
Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje nosiť
služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak a služobná
zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a
vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti
je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
(6)
Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.
TRETIA ČASŤ
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§ 47
Služobná disciplína
Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
§ 48
Základné práva a povinnosti policajta
(1)
Policajt má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie,
d)
odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval
alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e)
podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných
právnych predpisov.
(3)
Policajt je povinný
a)
plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú
výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí
tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby
vystavil vážnemu ohrozeniu,
e)
pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa
slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby
na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g)
v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h)
dodržiavať služobnú disciplínu,
i)
vykonávať štátnu službu nestranne,
j)
poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje,8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k)
plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne
kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno
alebo dovolenka,
l)
byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m)
oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n)
plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(4)
Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného
upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu,
musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie
sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie
rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal
trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(5)
Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať
činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.
(6)
Policajt nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť
členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú
činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou
alebo trvalou legendou.
(7)
Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť,
lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť
alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku policajta.
§ 49
Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a)
riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,
b)
zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení
a vyškolení,
c)
vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov
viesť k služobnej disciplíne,
d)
oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky
z porušovania služobných povinností.
§ 50
Disciplinárna právomoc
Nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne
odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
§ 51
Disciplinárne odmeny
(1)
Disciplinárnou odmenou je
a)
písomná pochvala,
b)
peňažný dar alebo vecný dar,
c)
mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.
(2)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných
povinností, za ktoré sa udeľuje. Za to isté konanie podľa predchádzajúcej vety možno
udeliť len jednu disciplinárnu odmenu.
(3)
Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane
ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy
a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Policajného zboru a Slovenskej
republiky.
(4)
Policajtovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže
udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(5)
Policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne
povýšiť do vyššej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.
§ 52
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie
je trestným činom alebo priestupkom.
(2)
Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej
len „priestupok“).14)
§ 53
Disciplinárne opatrenia
Disciplinárnym opatrením je
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d)
zákaz činnosti,
e)
prepadnutie veci.
§ 54
Výčitka
Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné
konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka,
disciplinárne opatrenie sa neuloží.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§ 55
(1)
Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych
opatrení uvedených v § 53 písm. a) až c).
(2)
Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi
v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.
(3)
Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne
opatrenia uvedené v § 53 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.
(4)
Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci
možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.15)
(5)
Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.
(6)
Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci
sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené,
skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu
činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.
§ 56
(1)
Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný
stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť
sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho
konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a
na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
(3)
Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok,
o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4.
(4)
Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu,
ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
§ 57
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci
deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom
previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo
dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
§ 58
(1)
Priestupok možno prejednať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci
deň po spáchaní priestupku a len do 30 dní odo dňa, keď sa o priestupku dozvedel ktorýkoľvek
z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania priestupku.
(2)
Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti,
úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným
ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným
hrubým správaním, alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami
možno uložiť disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo
jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, disciplinárne
opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.
(3)
Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu,
pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená.
Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
(4)
O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak
o to požiadali.
(5)
Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia
priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.
§ 59
(1)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už potrestaný
súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa
uloženia.
(2)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje
amnestia.
(3)
Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa
od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od
výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili disciplinárne
opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.
§ 60
(1)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený,
ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.
(2)
Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.
(3)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia možno vyhlasovať iba pred policajtmi
rovnakej funkcie alebo vyššej funkcie.
§ 61
Zahladenie disciplinárneho opatrenia
(1)
Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne
opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo
uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako
jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.
(2)
Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o
zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak policajt výkonom služby a svojím
správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo však uložené disciplinárne opatrenie
zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka alebo disciplinárne opatrenie
zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času výkonu tohto opatrenia.
(3)
Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení
ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú
zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.
§ 62
Evidencia disciplinárnych opatrení
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho
opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu
o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.
§ 63
Použitie ustanovení osobitných predpisov
Na prejednávanie priestupku sa vzťahuje osobitný predpis,16) ak tento zákon neustanovuje inak.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
§ 64
Dĺžka základného času služby v týždni
(1)
Dĺžka základného času služby v týždni sa ustanovuje na 37,5 hodiny.
(2)
Nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne
upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo z iných závažných dôvodov a
ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas
služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.
§ 65
Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni
nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to
povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.
(2)
O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí
aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí
základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny
môže byť najviac 12 hodín.
(3)
O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva
štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby
v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.
(4)
O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný
čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch
je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného
obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná
dĺžke základného času služby v týždni.
(5)
Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú štátne sviatky a dni pracovného
pokoja ustanovené osobitným predpisom17) (ďalej len „sviatok“) a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.
§ 66
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby policajt mal medzi koncom jednej
služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12
hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.
(2)
Policajtovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný
odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu služby po dobu ôsmich hodín. Ak
tento odpočinok spadá do určeného základného času služby policajta, považuje sa za
dobu zameškanú pre prekážky na strane služobného úradu.
§ 67
Prestávky v službe
(1)
Policajt má najdlhšie po každých piatich hodinách nepretržitého výkonu štátnej služby
nárok na prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút. Ak ide o štátnu
službu, ktorej výkon nemôže byť prerušený, musí sa policajtovi aj bez prerušenia výkonu
štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.
(2)
Prestávka podľa odseku 1 sa nezapočítava do základného času služby v týždni.
§ 68
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku
v týždni a vo sviatok
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu
službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo
vo sviatok.
(2)
Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť,
rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby
v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.
(3)
Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý
odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni
musí však byť najmenej 24 hodín.
(4)
Štátnou službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.
§ 69
Služobná pohotovosť
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno policajtovi písomne nariadiť
služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času v mieste jeho
a)
výkonu štátnej služby,
b)
trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste.
(2)
Pri nariadení služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby alebo v inom určenom
mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok; ak služobná pohotovosť trvá viac
ako 24 hodín, musí byť zabezpečené stravovanie policajtov.
(3)
Podrobnosti o služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 70
Dĺžka dovolenky
Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky
sa predlžuje o dva týždne policajtovi, ktorý aspoň dva týždne dovolenky využije na
kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie; to neplatí, ak v tom istom
kalendárnom roku sa policajtovi poskytla preventívna rehabilitácia.
§ 71
Vznik nároku na dovolenku
(1)
Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roka
vykonával štátnu službu.
(2)
Ak policajt nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná
časť dovolenky.
(3)
Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej
služby v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že policajt
vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.
§ 72
Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku
Ako čas výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba
a)
dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto
neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových
látok,
c)
náhradného voľna,
d)
služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu
alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný
plat,
e)
zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,
f)
odborného školenia,
g)
štúdia na rezortných, vojenských a mimorezortných školách a v kurzoch vrátane doby
poskytnutého študijného voľna,
h)
výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti policajtovi zastavené alebo ak bol oslobodený
spod obžaloby, okrem prípadu amnestie,
i)
rodičovskej dovolenky, počas ktorej má policajtka nárok na peňažnú pomoc v materstve,
j)
keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,
k)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol policajtovi doplatený rozdiel
služobného platu.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§ 73
(1)
Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna
časť trvať najmenej tri týždne.
(2)
Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v
§ 71. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť
služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.
(3)
Nástup dovolenky určuje nadriadený s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako
aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený
najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt
súhlasí.
(4)
Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca
kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je nadriadený
povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho
kalendárneho roka. Nadriadený je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň troch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má nárok.
(5)
Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v dobe, keď je policajt uznaný dočasne
neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ani v dobe, po ktorú
je policajt na rodičovskej dovolenke. Počas trvania ostatných dôležitých osobných
prekážok vo výkone štátnej služby a počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
môže nadriadený určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, ak mu na
ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.
(6)
Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, určí sa dovolenka
tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich
pripadlo na dovolenku čerpanú policajtom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.
(7)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť policajtovi
pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na
náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§ 74
(1)
Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne
neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak ošetruje chorého
člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.
(2)
Ak v čase dovolenky pripadne sviatok17) na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, nezapočítava sa do dovolenky.
§ 75
Služobný plat za čas dovolenky
(1)
Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat.
(2)
Ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada
vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky
dovolenky.
§ 76
Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak sa skončí služobný pomer policajtovi po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je
povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol
nárok.
Dodatková dovolenka
§ 77
(1)
Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne
náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
Ak policajt túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej
dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých
22 dní, v ktorých policajt vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu
službu.
(2)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 75 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
§ 78
(1)
Za štátnu službu zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú sa považuje služba policajta,
ktorý
a)
je pri výkone štátnej služby vystavený vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho
žiarenia,
b)
je pri výkone štátnej služby na pracovisku s infekčnými materiálmi vystavený priamemu
nebezpečenstvu nákazy,
c)
vykonáva štátnu službu pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých,
d)
vykonáva štátnu službu ako potápač za zvýšeného tlaku v skafandroch alebo vykonáva
kesonovacie práce v stlačenom vzduchu v pracovných komorách,
e)
je pri výkone štátnej služby vystavený nadmernému hluku presahujúcemu 85 dB (A),
f)
vykonáva štátnu službu na pracoviskách uvedených v odseku 4.
(2)
Štátna služba, pri ktorej je policajt vystavený vo významnej miere nepriaznivým vplyvom
ionizujúceho žiarenia, je
a)
služba v prostredí otvorených žiaričov
1.
na pracoviskách II. a III. kategórie,
2.
pri čerpaní rádiovej emanácie a pri príprave radónových kúpeľov a inhalácií,
b)
služba pri rtg. zariadeniach, najmä
1.
pomocná služba policajta zdravotníckeho pracovníka pri pridržiavaní chorých, neschopných
samostatného pohybu a policajta v zariadeniach veterinárnej služby pri pridržiavaní
zvierat pri rtg. vyšetreniach v prípadoch, keď nie je možné použiť fixačné zariadenie
a taký výkon služby rtg. prístrojmi v zariadeniach veterinárnej služby, ktorý nemôže
byť vykonaný v osobitných miestnostiach na to vybavených,
2.
služba alebo pomocná služba pri výskume na prototypoch prístrojov s elektrónovým
lúčom s energiou 50 KvV a väčšou s výnimkou obsluhy elektrónového mikroskopu,
ak sa táto služba vykonáva v celomesačnom priemere aspoň tri hodiny denne,
3.
služba pri lekárskych a terapeutických rtg. prístrojoch okrem tej, ktorú možno vykonávať
výhradne z obsluhovní, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracujúcich,
ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu,
to neplatí, ak ide o policajta, ktorý vykonáva štátnu službu výhradne v obsluhovniach
pre stabilnú skiagrafiu a technické rtg. prístroje, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu
miestností pre pracujúcich, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu,
napríklad pri stabilných štítkových rtg. skiaskopie, pri stabilných rtg. defektoskopie,
c)
služba s rádioaktívnymi žiaričmi s výnimkou policajta, ktorý pracuje výhradne v obsluhovniach
pre diaľkové ovládanie, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracujúcich,
ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu, najmä pri aplikácii rádioaktívnych
žiaričov na osoby z diagnostických alebo z liečebných dôvodov a pri príprave týchto
žiaričov na aplikáciu a pri prácach s defektoskopickými žiaričmi,
d)
služba vykonávaná policajtom na úseku ochrany zdravia, ak jeho činnosť v zdraviu
škodlivom prostredí alebo v osobitne obťažnom prostredí trvá aspoň tri hodiny denne.
(3)
Štátna služba na pracovisku s infekčnými materiálmi, pri ktorej je policajt vystavený
priamemu nebezpečenstvu nákazy, je služba
a)
pri vykonávaní epidemiologických a epizootologických vyšetrení policajtom na úseku
ochrany zdravia a veterinárnej služby,
b)
pri zneškodňovaní materiálov obsahujúcich choroboplodné zárodky, pri umývaní kontaminovaného
riadu, skla, nástrojov a náradia a pri upratovaní, údržbe a opravách na takomto pracovisku,
c)
pri manipulácii so sprievodnými listami, chorobopismi a pitevnými protokolmi alebo
s inými písomnosťami, ktoré prišli do priameho styku s infekčným materiálom alebo
ktoré pochádzajú z infekčného prostredia na pracoviskách uvedených v písmene b).
(4)
Štátna služba podľa odseku 1 písm. f) je služba, ktorú vykonáva
a)
policajt pracujúci so zdravie ohrozujúcimi biologickými a chemickými látkami alebo
pracujúci s biologickými a chemickými škodlivinami,
b)
pyrotechnik,
c)
vyšetrovateľ, ktorý vykonáva službu v ústave na výkon väzby alebo v nápravnovýchovnom
ústave,
d)
policajt, ktorý vykonáva službu v celách policajného zadržania a zaistenia, eskortnú
službu, strážnu alebo režimovú službu alebo ktorý aspoň polovicu základného času služby
v týždni je v priamom kontakte s obvineným alebo s odsúdeným,
e)
policajt, ktorý je počas výkonu štátnej služby vystavený nadmernému vplyvu škodlivín
na osobitne určených miestach, podľa rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia,
f)
výkonný letec, palubný personál a policajt sprevádzajúci lietadlá.
(5)
Policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odsekoch 1 až 4 alebo ktorý vykonáva
štátnu službu na uvedených pracoviskách, patrí, ak ide o služby uvedené v odseku 1
písm. c) a e), v odseku 3 a v odseku 4 písm. c) a d), dodatková dovolenka za predpokladu,
že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni
určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.
(6)
Riziko práce vyhlasuje orgán na ochranu zdravia ministerstva podľa osobitného predpisu.18)
§ 79
Služobné voľno
(1)
Ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné
prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné
voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami
služby policajta.
(2)
Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku
v štátnej službe a jej trvanie je policajt povinný preukázať.
§ 80
Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
Policajt, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu
všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat alebo na
ďalší služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.
(2)
Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
rozumie výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme, ktoré nie je možné uskutočniť mimo času služby.
(3)
Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinnosti vyplývajúcej z volenej
platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce alebo prísediaceho
súdu.
(4)
O výkon občianskych povinností ide najmä
a)
pri činnosti svedkov, súdnych znalcov, tlmočníkov a iných fyzických osôb predvolaných
na konanie pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom alebo orgánom obce,
b)
pri poskytnutí prvej pomoci,
c)
pri povinných lekárskych prehliadkach,
d)
pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e)
pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
f)
pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
g)
pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii Horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch,
keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(5)
Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne
sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu a za podmienok takto:
a)
za činnosť darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na
odber, odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú
do času služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber. Pokiaľ na cestu na odber,
odber a cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne
potrebný ďalší čas, pokiaľ zasahuje do času služby. Ak k odberu nedôjde, poskytne
sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v službe,
b)
za činnosť darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber,
odberu, cesty späť a zotavenie po odbere, pokiaľ uvedené skutočnosti zasahujú do času
služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber. Podľa odobratého objemu, charakteru
odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že služobné voľno sa skráti alebo
predĺži; pri predĺžení však najviac po čas zasahujúci do času služby v rámci 96 hodín
od nástupu cesty na odber. Ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno podľa písmena
a),
c)
za činnosť členov volebných komisií pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
a do obecného zastupiteľstva služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu,
d)
za činnosť policajta pri prednáške alebo pri výučbe vrátane skúšobnej činnosti služobné
voľno najviac v rozsahu l2 dní v kalendárnom roku,
e)
za činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné
veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych
pracovníkov v táboroch pre deti a mládež služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu,
najviac však tri týždne v kalendárnom roku, a za podmienky, že policajt najmenej po
dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne
s deťmi alebo s mládežou. Podmienka sústavnej a bezplatnej práce podľa predchádzajúcej
vety sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo ak ide o tábory pre
zdravotne postihnuté deti.
§ 81
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
(1)
Ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený
povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok
takto:
a)
pri vyšetrení alebo pri ošetrení v zdravotníckom zariadení sa služobné voľno poskytne
v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať
mimo času výkonu štátnej služby,
b)
pri narodení dieťaťa manželke policajta alebo jej na roveň postavenej sa služobné
voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky policajta alebo jej
na roveň postavenej do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
pri sprevádzaní
1.
rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia
pri náhlom ochorení alebo pri úraze alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie
alebo liečenie,
2.
zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej
internátnej školy a späť
sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň
v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom
v bode 2. Služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie
nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,
d)
pri ošetrovaní člena rodiny, starostlivosti o dieťa
1.
pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,
2.
pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že
2a.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola,
do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov alebo
2b.
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo dochádzať do školy, alebo
2c.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo
karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom
zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto
sa nemôže o dieťa starať,
3.
pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti,
ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je
možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici,
sa služobné voľno poskytne najviac po dobu prvých sedem dní, pokiaľ potreba ošetrovania
v nich trvá. Policajtovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku
do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno
po dobu prvých l4 dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá;
v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len
raz a len jednému z oprávnených,
e)
pri úmrtí
1.
pri úmrtí manžela alebo jemu na roveň postaveného alebo dieťaťa sa služobné voľno
poskytne na tri dni,
2.
pri úmrtí rodičov a súrodencov policajta, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako
i manžela súrodenca policajta sa služobné voľno poskytne na jeden deň a na ďalší deň,
ak policajt obstaráva pohreb týchto osôb,
3.
pri úmrtí prarodičov alebo vnuka policajta alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela
sa služobné voľno poskytne najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak policajt obstaráva
pohreb týchto osôb,
4.
pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe služobné voľno poskytne na
nevyhnutne potrebný čas,
f)
pri vlastnej svadbe a svadbe detí
1.
na vlastnú svadbu sa služobné voľno poskytne na dva dni, z toho jeden deň na účasť
na svadobnom obrade,
2.
na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa služobné voľno poskytne na jeden deň,
g)
pri presťahovaní policajta, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie,
1.
ak sa sťahuje policajt do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom
rozsahu, najviac na dva dni,
2.
ak sa sťahuje policajt v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň,
h)
pri hľadaní nového zamestnania pred skončením služobného pomeru policajta sa služobné
voľno poskytne na tri dni,
i)
policajtovi prijatému do služobného pomeru bezprostredne po skončení základnej vojenskej
služby alebo náhradnej služby sa služobné voľno poskytne na päť dní.
(2)
Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný
plat môže nadriadený poskytnúť policajtovi v rozsahu a za podmienok takto:
a)
ženatému policajtovi a jemu na roveň postavenému, ktorý bez vlastnej viny žije odlúčene
od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať, možno poskytnúť služobné voľno na návštevu
rodiny najviac na desať dní bez započítania cesty a najviac na 15 dní so započítaním
cesty v jednom kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých
jedna spravidla nepresahuje dva dni bez započítania cesty,
b)
na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno
vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by policajtovi inak vznikla ujma, možno
poskytnúť služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.
(3)
Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný
včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný
vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom
trvaní bezodkladne.
§ 82
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej
služby
(1)
Policajtovi, ktorý študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť
služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto:
a)
pri štúdiu na vysokej škole
1.
14 dní v každom školskom roku,
2.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
3.
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
4.
60 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v bakalárskom štúdiu vrátane prípravy
a obhajoby záverečnej práce, ak je súčasťou štátnej skúšky,
5.
80 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v magisterskom štúdiu, v inžinierskom
štúdiu alebo v doktorskom štúdiu vrátane prípravy a obhajoby diplomovej práce, ak
je súčasťou štátnej skúšky,
6.
40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby diplomovej
práce, ak je súčasťou štátnej skúšky, ak absolvent bakalárskeho štúdia pokračuje v
magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu,
b)
pri štúdiu na strednej škole
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou učebného plánu,
2.
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie
nie je súčasťou študijných sústredení,
3.
na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky alebo záverečnej pomaturitnej skúšky
3a.desať dní,
3b.20 dní, ak súčasťou skúšky je odborná práca,
c)
pri štúdiu na vyššej odbornej škole
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou učebného plánu,
2.
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie
nie je súčasťou študijných sústredení,
3.
20 dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky vrátane prípravy a obhajoby absolventskej
práce,
d)
pri odbornej príprave policajtov absolventov civilných alebo vojenských vysokých
škôl zameranej na získanie špecializovaného policajného vzdelania
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
2.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
e)
pri trojsemestrálnom a viacsemestrálnom štúdiu na vysokých školách uskutočňovanom
v rámci celoživotného vzdelávania
1.
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
2.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
3.
15 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby záverečnej
práce, ak je súčasťou záverečnej skúšky,
f)
pri odborných kurzoch a iných formách ďalšieho vzdelávania
1.
ak trvajú menej ako šesť mesiacov
1a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
1b.
tri dni na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,
2.
ak trvajú najmenej šesť mesiacov
2a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
2b.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,
g)
pri rigoróznych skúškach 40 dní na prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky vrátane
prípravy a obhajoby rigoróznej práce,
h)
pri externej forme doktorandského štúdia
1.
30 dní za každý školský rok počas trvania externej formy štúdia na výkon nevyhnutných
experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonávanie predpísaných skúšok;
na odporúčanie školiteľa sa policajtovi doktorandovi môže poskytnúť ďalšie služobné
voľno bez nároku na služobný plat,
2.
policajtovi doktorandovi, ktorý je vedený školiteľom v zahraničí, podľa jeho študijného
plánu sa poskytne aj ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat na výkon nevyhnutných
experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonávanie predpísaných skúšok,
i)
pri habilitácii docentov a v konaní o vymenovanie za profesorov
1.
60 dní na spracovanie habilitačnej práce docenta vrátane konzultácií a prípravy a
vykonania habilitačnej prednášky,
2.
60 dní na prípravu a vykonanie inauguračnej prednášky profesora vrátane konzultácií,
3.
ďalšie služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu na zahraničný pobyt, na účasť
na vedeckých konferenciách a seminároch, ak sú podmienkou habilitačného konania,
j)
pri školení uskutočňovanom v rámci ďalšieho vzdelávania lekárov a farmaceutov
1.
pri dennej forme štúdia
1a.
na účasť na výučbe, najviac však 66 dní v školskom roku,
1b.
najviac tri dni na prípravu a vykonanie kvalifikačnej atestácie,
2.
pri diaľkovej forme štúdia
2a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na konzultáciách a vybraných prednáškach
a na záverečnom študijnom sústredení,
2b.
desať dní na prípravu a vykonanie kvalifikačnej atestácie,
3.
pri externej forme štúdia
3a.
desať dní v každom školskom roku predpísanej praxe na štúdium a hospitácie na odborných
pracoviskách,
3b.
desať dní na prípravu a vykonanie kvalifikačnej atestácie,
k)
pri školení uskutočňovanom v rámci ďalšieho vzdelávania stredných zdravotníckych
pracovníkov
1.
pri dennej forme štúdia
1a.
na účasť na výučbe, najviac však 66 dní v školskom roku,
1b.
najviac tri dni na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
2.
pri diaľkovej forme štúdia
2a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na konzultáciách a vybraných prednáškach
a na záverečnom študijnom sústredení,
2b.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
3.
pri externej forme štúdia
3a.
päť dní v každom školskom roku predpísanej praxe na štúdium a hospitácie na odborných
pracoviskách,
3b.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
l)
pri školení uskutočňovanom v zdravotníckych zariadeniach v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
(2)
Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne policajtovi, ktorý bol na štúdium pri výkone
štátnej služby alebo na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho
vzdelávania povolaný, vyslaný alebo s ktorého štúdiom alebo prípravou bol vyslovený
súhlas. Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne tiež policajtovi pri rigoróznych
skúškach vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce a pri habilitácii docenta a
profesora, ak o to požiada a bol mu vyslovený súhlas.
(3)
Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku
pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú záverečnú
pomaturitnú skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú
skúšku a ostatné druhy opravných skúšok.
(4)
Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne policajtovi okrem služobného voľna podľa
odseku 1 ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
(5)
Policajtke alebo osamelému policajtovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie
ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné
voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku.
(6)
Služobné voľno
a)
určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,
b)
poskytované na štúdium pri výkone štátnej služby možno čerpať po celý školský rok
a na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania len počas
trvania prípravy v týchto formách vzdelávania.
(7)
Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku s výnimkou služobného
voľna určeného na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej
skúšky, absolventskej skúšky, štátnej skúšky, rigoróznej skúšky a dizertačnej skúšky.
(8)
Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo pre úraz alebo nariadením karantény v dobe, keď policajt
čerpá služobné voľno.
(9)
Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy
alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho
vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste,
ako je miesto výkonu štátnej služby policajta.
§ 83
Služobné voľno bez nároku na služobný plat
(1)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa poskytuje policajtovi po dobu, po ktorú
sa mu poskytuje peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok podľa osobitných
predpisov.19)
(2)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa policajtovi poskytne na nevyhnutne
potrebný čas aj z dôvodu
a)
nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,
b)
činnosti registrovaného kandidáta pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
alebo do obecného zastupiteľstva, alebo pri voľbe starostu obce,
c)
činnosti svedka, súdneho znalca, tlmočníka a inej fyzickej osoby predvolanej na konanie
pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom, alebo pred orgánom obce, ak ide o konanie
v osobnom záujme policajta alebo na ktoré dal podnet policajt svojím zavinením,
d)
iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
(3)
Policajtovi možno poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne
potrebný čas, ak o to požiada pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s výnimkou
dôležitých osobných prekážok v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej služby.
PIATA ČASŤ
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 84
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a)
funkčný plat,
b)
prídavok za výsluhu rokov,
c)
hodnostný príplatok,
d)
osobitný príplatok,
e)
príplatok za riadenie,
f)
príplatok za zastupovanie,
g)
osobný príplatok,
h)
príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,
i)
príplatok za prípravu policajta čakateľa,
j)
príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa,
k)
príplatok za starostlivosť a vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového
člna,
l)
príplatok za výkon potápačskej činnosti,
m)
príplatok za zmennosť,
n)
príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
o)
príplatok za štátnu službu v noci,
p)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
r)
príplatok za štátnu službu vo sviatok a
s)
ďalší služobný plat.
(2)
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a
o) až r).
(3)
Policajtovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí okrem služobného
príjmu peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe.
§ 85
Funkčný plat
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú
vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia,
ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený,
vymenovaný alebo poverený zastupovaním.
(2)
Zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade s charakteristikami platových
tried uvedených v prílohe č. 1 určí minister po prerokovaní s príslušným odborovým zväzom v tabuľkách zloženia a počtov
služobného úradu.
(3)
Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške:
| Platová trieda | Výška funkčného platu v Sk mesačne |
| 1 | 5 000 |
| 2 | 5 650 |
| 3 | 6 380 |
| 4 | 7 200 |
| 5 | 8 000 |
| 6 | 8 990 |
| 7 | 10 110 |
| 8 | 11 370 |
| 9 | 12 800 |
(4)
Percentuálne zvýšenie funkčných platov ustanoví zákon o štátnom rozpočte Slovenskej
republiky.
(5)
Nadriadený zaradí policajta do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované
kvalifikačné predpoklady na túto funkciu. Kvalifikačný predpoklad vzdelania nemožno
odpustiť.
§ 86
Prídavok za výsluhu rokov
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe patrí za dobu štátnej služby prídavok za výsluhu
rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný podľa dĺžky započítanej
odbornej praxe.
(2)
Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov policajta je po dovŕšení odbornej praxe
| a) do 2 rokov | 0%, |
| b) od 2 do 4 rokov | 6,1%, |
| c) od 4 do 6 rokov | 12,2%, |
| d) od 6 do 9 rokov | 18,3%, |
| e) od 9 do 12 rokov | 24,4%, |
| f) od 12 do 15 rokov | 30,5%, |
| g) od 15 do 18 rokov | 36,6%, |
| h) od 18 do 21 rokov | 42,7%, |
| i) od 21 do 24 rokov | 48,8%, |
| j) od 24 do 28 rokov | 54,9%, |
| k) od 28 do 32 rokov | 61,0%, |
| l) nad 32 rokov | 67,1% |
a zaokrúhľuje sa na celé desaťkoruny smerom nahor.
(3)
Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu
prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené inak,
doba
a)
trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených
bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky a v Slovenskej informačnej službe,
b)
praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru, ak je priznaná rozhodnutím príslušného služobného úradu,
c)
praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ak je priznaná
rozhodnutím príslušného služobného úradu, ale najviac v rozsahu dvoch tretín,
d)
výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
e)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke rodičovskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej
dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe
súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu, doba osobnej celodennej starostlivosti
o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však
šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
f)
hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných
predpisov,20)
(4)
Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon
rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných
činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon
požadovanej pracovnej činnosti.
(5)
Do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu
rokov sa policajtovi nezapočítava doba
a)
dočasného výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho
služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo ak sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej
policajt nemá nárok na služobný príjem v chorobe alebo na nemocenské,10)
e)
neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň.
§ 87
Hodnostný príplatok
(1)
Policajtom patrí hodnostný príplatok v týchto sumách:
| Hodnosť | Sk mesačne |
| strážmajster | 1 600 |
| nadstrážmajster | 1 800 |
| podpráporčík - podporučík | 2 000 |
| práporčík - poručík | 2 200 |
| nadpráporčík - nadporučík | 2 400 |
| kapitán | 2 600 |
| major | 2 800 |
| podplukovník | 3 000 |
| plukovník | 3 200 |
| generál | 3 400 |
(2)
Hodnostný príplatok podľa odseku 1 patrí aj policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu
v zahraničí.
§ 88
Osobitný príplatok
(1)
Policajtovi patrí osobitný príplatok vo výške 1 000 až 10 000 Sk mesačne. Osobitný
príplatok určuje minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti,
miesta výkonu štátnej služby, miery ohrozenia jeho života alebo zdravia, iných závažných
rizík alebo od výkonu činností s mimoriadnou psychickou záťažou.
(2)
V ustanovenej výške osobitného príplatku podľa odseku 1 sa zhodnocuje aj vykonávanie
činností, ktoré sú nevyhnutné na výkon štátnej služby.
§ 89
Príplatok za riadenie
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva riadiacu funkciu, patrí príplatok
za riadenie v rozpätí od 5 % do 47 % zo súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku
za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je policajt zaradený.
Minister určí podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce príplatok za riadenie
podľa prílohy č. 2.
(2)
Horná hranica rozpätia podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.
§ 90
Príplatok za zastupovanie
(1)
Za zastupovanie policajta v riadiacej funkcii patrí policajtovi od začiatku poverenia
príplatok vo výške príplatku za riadenie zastupovaného; príplatok sa určí v korunách.
(2)
Ak zastupuje nadriadený nadriadeného vo vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku
poverenia zastupovať príplatok za riadenie vo výške určenej pre zastupovaného nadriadeného,
ak je to preňho výhodnejšie; pôvodne určený príplatok za riadenie počas poverenia
zastupovať mu nepatrí.
§ 91
Osobný príplatok
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia
služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení
a)
vo výkone do výšky 100 %,
b)
mimo výkonu do výšky 70 %
súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2)
Policajtovi v stálej štátnej službe zaradenému podľa odseku 1 písm. b) možno v osobitných
prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 100 %.
(3)
O zvýšení alebo znížení osobného príplatku priznaného podľa odseku 1 rozhoduje príslušný
nadriadený a podľa odseku 2 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odseku 1 a 2
nie je možný.
§ 92
Príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach
(1)
Policajtovi patrí príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,
ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu
a)
profesionálnej infekcie,
b)
ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia,
c)
chemických škodlivín,
d)
fyzikálnych vplyvov.
(2)
Príplatok patrí policajtovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu
do I. alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tohto zákona. V I. skupine je príplatok 100 Sk až 800 Sk mesačne a v II. skupine je príplatok
300 Sk až 1 500 Sk mesačne. Výšku príplatku podľa miery rizika, intenzity a doby pôsobenia
sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností určí nadriadený v rámci
rozpätia príslušnej skupiny po predchádzajúcom prerokovaní s orgánom na ochranu zdravia
ministerstva.
(3)
Ak policajt z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne
činnosti zaradené podľa prílohy č. 3 do I. a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej vo výške spodnej hranice rozpätia hranice pre II. skupinu.
(4)
Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na
určenie konkrétnej výšky príplatku v rámci rozpätia pri využití odborného zisťovania
a rozboru sú:
a)
charakter činnosti a použité postupy,
b)
fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia
a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie
pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,
c)
vznikajúce a pôsobiace škodliviny, najmä druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus,
d)
dĺžka doby, počas ktorej je policajt vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých
vplyvov,
e)
výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s výkonom činnosti,
f)
porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti
pre zdravie na posudzovanom mieste, kde policajt vykonáva štátnu službu, s najvyššími
prípustnými hodnotami, najmä s koncentráciou, dávkami a limitmi podľa príslušných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5)
Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky
na služobnom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a na havarijný stav.
(6)
Ak sa výskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých výkone
treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený zaradí tieto činnosti do skupín
porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 3.
(7)
Policajtovi za výkon činnosti pri použití dýchacieho izolačného prístroja alebo pri
činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí
príplatok vo výške 40 Sk za každú hodinu tejto činnosti.
(8)
Policajtovi za výkon činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok vo výške 60
Sk za každú hodinu tejto činnosti, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7.
(9)
Policajtovi za výkon činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách
patrí príplatok vo výške 15 Sk za každú hodinu tejto činnosti.
§ 93
Príplatok za prípravu policajta čakateľa
(1)
Za prípravu policajta čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 1 000 Sk mesačne;
ak školiteľ pripravuje dvoch a viac policajtov čakateľov, patrí mu príplatok vo výške
1 500 Sk mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu policajta
čakateľa alebo ak skončí prípravu policajta čakateľa, patrí mu za dni prípravy policajta
čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.
(2)
Príplatok za prípravu policajta čakateľa sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom
nahor.
§ 94
Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa
Policajtovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa alebo služobného
koňa, patrí príplatok vo výške 300 Sk mesačne. Príplatok patrí za každého služobného
psa alebo služobného koňa.
§ 95
Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo služobného
motorového člna
(1)
Ak má vodič referent alebo vodič referent špecialista pridelený do trvalej starostlivosti
osobný automobil, nákladný automobil, autobus, obrnený transportér, vyprosťovací tank,
pásový transportér, traktor alebo buldozér, patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne.
Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.
(2)
Ak má vodič referent pridelený do trvalej starostlivosti motocykel, služobný motorový
čln alebo príves nad 750 kg, patrí mu príplatok do výšky 100 Sk mesačne. Príplatok
patrí len za jeden motocykel, služobný motorový čln alebo príves.
(3)
Ak má vodič referent pridelené do trvalej starostlivosti ostatné služobné cestné
vozidlá, patrí mu príplatok do výšky 50 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno cestné
vozidlo.
(4)
Ak vodič referent špecialista skutočne jazdí služobným cestným vozidlom, patrí mu
príplatok do výšky 300 Sk mesačne.
(5)
Ak vodič referent skutočne jazdí služobným cestným vozidlom alebo motorovým člnom,
patrí mu príplatok do výšky 200 Sk mesačne.
§ 96
Príplatok za výkon potápačskej činnosti
Policajtovi, ktorý má kvalifikáciu potápača a je ustanovený do funkcie, s ktorou je
spojený výkon potápačskej činnosti, patrí príplatok do výšky
a)
500 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň A,
b)
400 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň B,
c)
350 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň C.
§ 97
Príplatok za zmennosť
Policajtovi, ktorý má výkon štátnej služby rozvrhnutý tak, že štátnu službu vykonáva
striedavo vo viacerých zmenách, patrí príplatok vo výške 100 až 800 Sk mesačne.
§ 98
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
(1)
Ak policajt vykonáva štátnu službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za
každú hodinu takejto služby príplatok vo výške 1/165 služobného platu zvýšený o 20
%, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 50 %.
(2)
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa odseku 1
nepatrí v prípade, ak sa policajt s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna.
Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto
služby.
(3)
Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v
nedeľu alebo vo sviatok, patria policajtovi aj príplatky podľa § 99 až 101. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný
čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.
§ 99
Príplatok za štátnu službu v noci
Za hodinu štátnej služby v noci patrí policajtovi príplatok vo výške 25 % zo sumy,
ktorá predstavuje 1/165 služobného platu.
§ 100
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí policajtovi príplatok vo výške
30 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 služobného platu.
§ 101
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Za hodinu štátnej služby vo sviatok patrí policajtovi príplatok vo výške 1/165 služobného
platu.
§ 102
Ďalší služobný plat
(1)
Policajtovi patrí ďalší služobný plat v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu,
že služobný pomer trval v príslušnom polroku aspoň štyri mesiace, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
(2)
Na účely poskytnutia ďalšieho služobného platu sa za trvanie služobného pomeru nepovažuje
čas
a)
rodičovskej dovolenky,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat,
c)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel,
o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
d)
neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby.
(3)
Nárok na ďalší služobný plat v prvom polroku nevznikne policajtovi, ktorého služobný
pomer sa skončí do 31. mája príslušného roku. Nárok na ďalší služobný plat v druhom
polroku nevznikne policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončí do 30. novembra príslušného
roku.
(4)
Nárok na ďalší služobný plat v danom polroku nevznikne policajtovi,
a)
ktorému bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 písm. c) až e),
b)
ktorému plynie lehota pre skončenie služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods.1 písm. d), e) a f),
c)
ktorý bol prevedený na inú funkciu z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. c).
(5)
Ďalší služobný plat zodpovedá sume rovnajúcej sa poslednému služobnému platu priznanému
policajtovi.
(6)
Ďalší služobný plat za prvý polrok kalendárneho roku je splatný spolu so služobným
príjmom za mesiac jún a za druhý polrok kalendárneho roku spolu so služobným príjmom
za mesiac november.
(7)
Ak policajtovi vznikne nárok na výplatu ďalšieho služobného platu v druhom polroku
kalendárneho roku až v mesiaci december, ďalší služobný plat je splatný spolu so služobným
príjmom za tento mesiac.
§ 103
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Ak je policajtovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti
peňažná náhrada vo výške
a)
50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho
služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,
b)
15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho
služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného
pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,
c)
5 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 10 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho
služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov
spojenia.
(2)
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí, ak policajt v čase služobnej pohotovosti
vykonáva štátnu službu.
§ 104
Služobný príjem v prípravnej štátnej službe
(1)
Policajtovi v prípravnej štátnej službe patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej
štátnej službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu
policajta čakateľa.
(2)
Policajtovi v prípravnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
(3)
V prvom roku prípravnej štátnej služby sa funkčný plat určený podľa § 85 znižuje o 20 % , v druhom roku o 10 % a počas predĺženia prípravnej štátnej služby
o 10 % . Príplatky a peňažná náhrada, pre ktorých výpočet je rozhodujúca výška funkčného
platu, sa vypočítajú z takto upraveného funkčného platu.
§ 105
Služobný príjem v dočasnej štátnej službe
(1)
Policajtovi v dočasnej štátnej službe patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej
štátnej službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za prípravu policajta čakateľa.
(2)
Policajtovi v dočasnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
§ 106
Splatnosť služobného príjmu
(1)
Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom
kalendárnom mesiaci.
(2)
Služobný príjem, ktorý patrí policajtovi v roku 1998, je za mesiac
a)
apríl splatný 17. apríla 1998,
b)
máj splatný 21. mája 1998,
c)
jún splatný 24. júna 1998,
d)
júl splatný 28. júla 1998,
e)
august splatný 31. augusta 1998,
f)
september splatný 5. októbra 1998,
g)
október splatný 9. novembra 1998,
h)
november splatný 14. decembra 1998,
i)
december splatný 15. januára 1999.
(3)
Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí sa na žiadosť policajta vyplatiť
najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.
(4)
Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad policajtovi služobný príjem splatný
za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.
§ 107
Výplata služobného príjmu
(1)
Služobný príjem sa policajtovi vypláca v slovenskej mene; v inej ako slovenskej mene
možno služobný príjem vyplácať iba za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Služobný príjem sa vypláca policajtovi v priebehu denného služobného času v mieste
výkonu štátnej služby. Ak policajt z vážnych dôvodov nemôže služobný príjem za týchto
podmienok prevziať alebo ak vopred písomne nepožiada o výplatu služobného príjmu v
niektorý iný deň, služobný úrad mu služobný príjem zašle v deň výplatného termínu
alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo.
(3)
Na písomnú žiadosť policajta je služobný úrad povinný pri výplate služobného príjmu
alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu určenú policajtovi na jeho
účet v peňažnom ústave v Slovenskej republike.
(4)
Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať policajtovi písomný
doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.
(5)
Policajt môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.
§ 108
Zrážky zo služobného príjmu
(1)
Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach zo služobného
príjmu, inak môže služobný úrad vykonať zrážky zo služobného príjmu, len ak tak ustanovuje
osobitný predpis.23)
(2)
Predmetom zrážky sú:
a)
preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov fyzických
osôb,
b)
preddavok na služobný príjem, ktorý je policajt povinný vrátiť, pretože neboli splnené
podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,
c)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom alebo orgánom štátnej správy,
alebo orgánom splnomocneným na to zákonom,
d)
sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty, ako aj náhrady uložené
policajtovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
e)
neoprávnene prijaté sumy dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia,
štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci alebo dávok výsluhového zabezpečenia,
ak je policajt povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,
f)
služobný plat alebo jeho časť za dovolenku, na ktorú policajt stratil nárok alebo
na ktorú mu nárok nevznikol,
g)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
h)
preplatky príplatku k nemocenskému a príplatku k peňažnej pomoci v materstve, na
ktoré policajtovi nevznikol nárok,
i)
neoprávnene prijatá podpora v nezamestnanosti evidovaných nezamestnaných alebo podpora
v nezamestnanosti poskytnutá ako preddavok, ak je policajt povinný ho vrátiť na základe
vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o zamestnanosti,24)
j)
poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie; u
policajtov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevok na
poistné v nezamestnanosti.
§ 109
Služobný príjem počas výkonu štátnej služby v zahraničí
(1)
Policajtovi, ktorý je zaradený na výkon štátnej služby v zahraničí, patrí služobný
príjem podľa osobitných predpisov.25)
(2)
Policajtovi uvedenému v odseku 1 patrí hodnostný príplatok podľa § 87 pri splnení podmienok uvedených v tomto zákone.
(3)
Hodnostný príplatok podľa odseku 2 sa vypláca v slovenských korunách.
(4)
Policajtovi, ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, sa služobný
plat delí na korunovú časť a valutovú časť. Korunovú časť tvorí 64 % služobného platu.
Po odpočítaní všetkých zákonných zrážok sa táto časť platu vypláca prostredníctvom
účtu otvoreného v ním zvolenej banke na území Slovenskej republiky. Valutovú časť
tvorí 36 % služobného platu. Po vynásobení platovou reláciou, ktorú oznamuje Ministerstvo
zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa
táto časť vypláca v zahraničí prostredníctvom účtu vo vopred dohodnutej banke v krajine
štúdia. Počas čerpania riadnej dovolenky sa služobný plat vypláca v korunách.
Náhrada výdavkov
§ 110
(1)
Policajtovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.
(2)
Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách,
cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo preložení na inú funkciu, pri sťahovaní,
pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do
škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované policajtom v súvislosti
s výkonom pasovej kontroly na území cudzieho štátu.
§ 111
(1)
Policajtovi vyslanému na služobnú cestu patrí
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého
pobytu alebo medzi nadriadeným a policajtom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná
cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň,
ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.
(2)
V prípade povolania policajta do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta
výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí policajtovi
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,
c)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
(3)
Na účely tohto zákona sa cesty policajta, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby,
vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na
náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.
§ 112
Stravné
(1)
Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí policajtovi stravné v tomto dni vo
výške ustanovenej v osobitnom predpise.26)
(2)
Ak má policajt na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné
mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o
30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby
stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do výšky 50 halierov smerom dolu a od 50
halierov vrátane smerom hore.
(3)
Ak sa policajt vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže
stravovať obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej
stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.
(4)
Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť
hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej
doby trvania služobnej cesty.
(5)
Ak je policajt vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.
§ 113
Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu
(1)
Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z tohto dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny,
patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.
(2)
Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného
pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 6 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene
od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu
troch mesiacov.
(3)
Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat policajta do miesta trvalého
pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných
cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.
(4)
Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria policajtovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie
bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.
§ 114
Náhrady pri presťahovaní
(1)
Policajtovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí
a)
náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov policajta
a členov jeho rodiny,
b)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu policajta a členov jeho rodiny
z doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby policajta,
c)
náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním a úpravou
bytu, najviac však
1.
za každú obytnú miestnosť (izbu) 1 300 Sk,
2.
za kuchyňu 1 300 Sk,
3.
za úplné príslušenstvo 1 300 Sk,
4.
za neúplné (spoločné) príslušenstvo 650 Sk.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa policajt presťahuje
do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.
(3)
Ak ide o presťahovanie policajta, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného
domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí mu náhrada podľa
odseku 1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.
§ 115
Náhrada výdavkov za používanie cestných vozidiel pri služobných cestách
(1)
Ak sa nadriadený s policajtom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné
vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej
náhrady podľa osobitného predpisu27) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného
a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.
(2)
Náhrada výdavkov za pohonné látky policajtovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom
predpise.28)
(3)
Nadriadený môže s policajtom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného
vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku
diaľkovej prepravy. Podmienka preukázania zákonného a havarijného poistenia použitého
cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.
Náhrady cestovných výdavkov do škôl a kurzov
§ 116
(1)
Policajtovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby,
patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení
školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné
štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.
(2)
Policajtovi študujúcemu na strednej odbornej škole a v kurze, ktorý bol na štúdium
preložený, povolaný alebo vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí namiesto
náhrad poskytovaných pri služobnej ceste bezplatné ubytovanie a stravovanie.
(3)
Počas pobytu v mieste školy alebo kurzu patrí policajtovi, ktorý žije odlúčene od
svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť
raz za mesiac, slobodnému raz za tri mesiace.
(4)
Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí policajtovi až do výšky preukázaných
cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada
za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti
nad 100 kilometrov, náhrada výdavku za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.
(5)
Policajtovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh Policajného zboru
do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie
a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.
§ 117
(1)
Policajtovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby
na vykonanie skúšok a účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných
výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri opravných skúškach policajtovi nepatrí náhrada podľa odseku 1.
§ 118
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii
(1)
Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí policajtovi
náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu
štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch
policajtovi patria náhrady ako pri služobnej ceste.
(3)
Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce policajtovi
nepatria náhrady podľa odseku 1.
§ 119
Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách a pri cestách do škôl a kurzov
v zahraničí
Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 37 ods. 7 sa postupuje podľa § 111, 112 a 115, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 120
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za
poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada policajtovi nepatrí,
ak ho takto poistil nadriadený.
§ 121
Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny
Ak sa policajt s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne
dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí policajtovi náhrada
písomne dohodnutých výdavkov v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej
ceste. Ustanovenie § 111 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny policajta vyslaného na zahraničnú služobnú
cestu.
§ 122
Stravné v cudzej mene
(1)
Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky
a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej
republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene podľa
osobitného predpisu.29)
(2)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo trvá celkove dlhšie ako šesť
hodín, najviac však 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene do výšky 50
% dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.
(3)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni najviac šesť hodín alebo ak trvá najviac šesť hodín, patrí policajtovi stravné
v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.
(4)
Ak má policajt na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie,
stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa
mu kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % z dennej
sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.
(5)
Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté
aj výdavky za raňajky, patrí policajtovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného
ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.
§ 123
Vreckové
Za každý deň zahraničnej služobnej cesty a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná
služobná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín, môže nadriadený policajtovi popri preukázaných
potrebných vedľajších výdavkoch podľa § 111 ods. 1 písm. d) poskytovať vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 122 ods. 1.
§ 124
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných vozidiel podľa § 115 patrí policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej
mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím
na technické parametre cestného vozidla nadriadený písomne nedohodne s policajtom
na dlhšej vzdialenosti.
§ 125
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene
(1)
Pri zahraničnej služobnej ceste patrí policajtovi za dobu služobnej cesty na území
Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených
v § 112 ods. 1.
(2)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je
rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej
štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.
(3)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou
pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok služobnej cesty.
§ 126
Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene policajtov
(1)
Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene policajtov,
môže nadriadený dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie bezplatného
ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace
s výkonom štátnej služby.
(2)
Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby policajta do sídla zmluvnej
strany v zahraničí a späť uhrádza nadriadený.
(3)
Nadriadený môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je policajt vysielaný,
výšku stravného poskytovaného policajtovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej
v § 122.
§ 127
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní policajta na štúdium do škôl a kurzov v
zahraničí
(1)
Policajtovi vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí patria náhrady
ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 111 ods. 1 písm. e) a § 123.
(2)
Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú menej ako
desať mesiacov, nepatrí ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia
do Slovenskej republiky.
(3)
Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako
desať mesiacov, počas štúdia patrí jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za
cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej
republike a späť.
(4)
V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu návštevy vážne chorého
člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe policajtovi, okrem náhrad poskytovaných
podľa odsekov 2 a 3, patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo
kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
§ 128
Náhrady cestovných výdavkov a stravného poskytovaného policajtovi v cudzej mene v
súvislosti s výkonom pasovej kontroly na území cudzieho štátu
(1)
Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí po dobu
nepretržitého výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške
a)
5 % celodenného stravného ustanoveného osobitným predpisom,29) ak výkon štátnej služby trvá do šesť hodín,
b)
15 % celodenného stravného,29) ak výkon štátnej služby trvá nad šesť do 12 hodín,
c)
25 % celodenného stravného,29) ak výkon štátnej služby trvá nad 12 do 24 hodín.
(2)
Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do
nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítajú hodiny strávené na území cudzieho štátu.
Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí policajtovi stravné podľa
odseku 1.
(3)
Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria
náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.
§ 129
Naturálne náležitosti
(1)
Policajt má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných
ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej
služby (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti,
ak ďalej nie je ustanovené inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí
policajtovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného
plnenia.
(2)
Pri vzniku služobného pomeru policajtovi patria tieto naturálne náležitosti:
a)
služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,
b)
peňažný príspevok vo výške 60 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie
občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve,
c)
služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo
s občianskym odevom,
d)
peňažný príspevok vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie
občianskeho odevu a doplnkov, ak pri výkone štátnej služby používa občiansky odev
striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
e)
osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej
služby.
(3)
Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej
rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný orgán bežne nezabezpečuje.
(4)
Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym
odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok
vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný
orgán bežne nezabezpečuje.
(5)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi a policajtke na obnovu
naturálnych náležitostí každý rok
a)
peňažný príspevok vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva
štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym
odevom,
b)
peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak pri
výkone štátnej služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými
prostriedkami.
(6)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi, ktorý vykonáva štátnu
službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada
formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí.
(7)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtke, ktorá vykonáva štátnu
službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada
formou nepeňažného plnenia vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí
a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup
súčastí, ktoré služobný orgán bežne nezabezpečuje.
(8)
Hodnotu naturálnych náležitostí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo každý rok podľa reálnych nákupných cien.
(9)
Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí
sa vykonáva v mesiaci marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný termín
je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.
(10)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria policajtovi za dobu, ktorá sa
nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 3.
(11)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani
z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.
Spoločné ustanovenia
§ 130
(1)
Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), kde je policajt zaradený do výkonu
štátnej služby. Pre policajtov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva
z osobitnej povahy zaradenia, možno ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby dohodnúť
aj miesto trvalého pobytu.
(2)
Miesto pobytu je miesto, kde sa policajt nachádza v čase povolania na výkon štátnej
služby.
(3)
Rodinou policajta je manžel alebo manželka, druh alebo družka, vlastné deti, osvojenci,
deti zverené policajtovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia,
osvojitelia, opatrovníci, pestúni alebo ďalšie osoby žijúce v domácnosti s policajtom,
ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu podľa osobitných predpisov
a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v
domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie,
ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.
(5)
Ak policajtovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len jedno stravné,
ktoré je pre neho výhodnejšie.
§ 131
Tam, kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a policajt ich nepreukáže z dôvodu
straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže nadriadený poskytnúť
náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 37 ods. 2 a 7.
§ 132
(1)
Ak policajt požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 111, je nadriadený povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.
(2)
Nadriadený je povinný poskytnúť policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok
v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej
služobnej cesty.
§ 133
(1)
Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej cesty predložiť
nadriadenému písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný
preddavok.
(2)
Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
vykonať vyúčtovanie služobnej cesty policajta.
(3)
Policajt je povinný vyúčtovanie stravného v cudzej mene za uplynulý mesiac predložiť
nadriadenému do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.
§ 134
Na zmenu osobného stavu policajta, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona,
sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.
ŠIESTA ČASŤ
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Bezpečnosť a ochrana zdravia
§ 135
(1)
Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone štátnej služby
zaisťuje služobný úrad.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
vytvárať podmienky pre bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,
b)
riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických
zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných
úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,
c)
zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich,
oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,
d)
priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich
základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných
služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu
a udržiavanie nezávadného stavu,
e)
poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky,
ako aj ochranné nápoje,
f)
umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávať kontrolu plnenia úloh v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní
okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,
g)
oboznamovať policajtov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať
ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,
h)
zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce
príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,
i)
chrániť zdravie policajtov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa
vykonáva štátna služba.
§ 136
Policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby.
Ďalej je povinný
a)
dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone
štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,
b)
zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať predpísané skúšky a lekárske prehliadky,
c)
bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť
a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,
d)
nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky na miestach výkonu štátnej služby
a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom
do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa
vykonáva štátna služba,
e)
podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený,
aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok,
f)
používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné
služobné prostriedky,
g)
prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s
bojovou a inou technikou a dodržiavať pravidlá požiarnej ochrany.
§ 137
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje
povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
§ 138
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného
úradu podľa osobitného predpisu.30)
§ 139
Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy,
predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami,
rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu
života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
§ 140
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.
SIEDMA ČASŤ
STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV
§ 141
Podmienky výkonu štátnej služby
(1)
Nadriadený vytvára policajtovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon
štátnej služby.
(2)
Nadriadený je povinný najmä
a)
oboznamovať policajtov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny
výkon štátnej služby,
b)
starať sa o sústavné vzdelávanie policajtov,
c)
zabezpečovať pre policajtov zdravotnú starostlivosť, zriaďovať a udržiavať zdravotnícke
zariadenia,
d)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
e)
starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,
f)
zabezpečovať ubytovanie policajtov,
g)
vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb
a záujmov policajtov,
h)
zabezpečovať policajtom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej
výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti; túto povinnosť nemá voči policajtom
vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu štátnej
služby v služobnom úrade; v kolektívnej zmluve možno rozšíriť okruh policajtov, ktorým
sa poskytne stravovanie,
i)
zabezpečiť policajtom stravovanie podľa písmena h) podávaním jedného teplého hlavného
jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu zmeny vo vlastnom zariadení, v inom stravovacom
zariadení alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie
poskytovať stravovacie služby; za základný čas služby sa pritom považuje výkon štátnej
služby dlhší ako štyri hodiny,
(3)
Stravovanie podľa odseku 2 písm. h) nemožno nahradiť iným plnením.
§ 142
Získavanie a zvyšovanie vzdelania policajtov
(1)
Služobný úrad môže policajtovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho
vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu, umožniť získať alebo zvýšiť vzdelanie
štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok, absolvovaním doktorandského štúdia,
habilitáciou docentov a menovaním profesorov alebo prípravou v odborných kurzoch alebo
inými formami ďalšieho vzdelávania policajtov. Súhlas služobného úradu so štúdiom
alebo s prípravou policajta umožňuje policajtovi počas štúdia, prípravy a vykonania
rigoróznych skúšok a habilitačného konania alebo počas prípravy v odborných kurzoch
alebo inými formami ďalšieho vzdelávania čerpať služobné voľno s nárokom na služobný
plat.
(2)
Súhlas služobného úradu so získaním alebo so zvýšením vzdelania policajta štúdiom
na školách, v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania sa udeľuje
a)
rozkazom, ktorým sa policajt vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu
v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania,
b)
rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok a habilitačného
konania.
(3)
Policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť vzdelanie, je povinný
zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto
zákona alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo
ich pomernú časť. Policajt je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere
alebo uhradiť náklady spojené so získavaním alebo so zvyšovaním vzdelania alebo ich
pomernú časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie.
(4)
Doba určená na zotrvanie policajta v služobnom pomere je
a)
pri dennom štúdiu alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania štúdia
alebo prípravy,
b)
pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania
štúdia alebo prípravy,
c)
pri vykonaní rigoróznych skúšok a vymenovaní za docenta alebo za profesora päť rokov.
§ 143
Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo na zvýšenie vzdelania
(1)
Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 142 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie jeho vzdelania
alebo ich pomernú časť.
(2)
Výšku úhrady nákladov vypočítava a stanovuje služobný úrad podľa skutočných nákladov
vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, keď policajt získaval alebo si
zvyšoval vzdelanie.
(3)
Do celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady za samo štúdium, ak sa poskytlo bezplatne.
(4)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad čiastočne znížiť alebo
aj úplne odpustiť úhradu nákladov policajtovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú
žiadosť alebo policajtovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol
právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný
z nedbanlivosti.
(5)
Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie vzdelania alebo
ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý
je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať
aj výšku nákladov, ktoré je povinný policajt uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.
(6)
O spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť.
Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia
o povinnosti policajta uhradiť náklady mesačnými zrážkami z jeho služobného príjmu;
výška mesačných zrážok z jeho služobného príjmu však nesmie prekročiť hranice čiastok
určených podľa osobitného predpisu.33)
(7)
Povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.
§ 144
Úschova zvrškov
Služobný úrad je povinný zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré
policajti obvykle nosia pri výkone štátnej služby.
§ 145
Zdravotná starostlivosť
Na zdravotnú starostlivosť o policajtov sa vzťahujú osobitné predpisy.34)
§ 146
Preventívna rehabilitácia
(1)
Vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia
preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Policajtom možno na základe lekárskeho odporúčania poskytnúť preventívnu rehabilitáciu
v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku formou kúpeľnej liečby spojenej s časťou
dovolenky.
(3)
Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových
a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného
a duševného zdravia policajtov.
(4)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou
a)
aktívneho odpočinku,
b)
liečebno-preventívnej starostlivosti,
c)
výkonu práce.
(5)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje
a)
policajtom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali
štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje
doba trvania služobného pomeru rozhodujúca pre nárok na odchodné a jeho výšku,
b)
pyrotechnikom, potápačom, letcom a palubnému personálu,
c)
ostatným policajtom s narušeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia príslušnej
lekárskej komisie.
(6)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtom v prvom roku služobného pomeru,
policajtom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení alebo ktorí požiadali o uvoľnenie,
alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav.
(7)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtovi v kalendárnom roku, v ktorom
sa mu poskytla kúpeľná liečba.
(8)
Policajt je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu
vyslaný.
(9)
Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie sa môže určiť policajtovi, ktorý
nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo
zdravotných dôvodov.
(10)
Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu,
riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby policajtiek
§ 147
(1)
Policajtka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.
(2)
Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená alebo vymenovaná do funkcie, ani zaraďovaná
na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo
zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca
deviateho mesiaca po pôrode.
(3)
Činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho
mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 148
(1)
Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky sa nesmie
zaraďovať na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas
služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Policajtka, ktorá sa stará o dieťa mladšie
ako 15 rokov, sa môže zaraďovať do služobnej pohotovosti len s jej súhlasom.
(2)
Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie
vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.
§ 149
(1)
Ak tehotná policajtka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon sa tehotným policajtkám
zakazuje alebo ktorý podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, služobný úrad
je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná;
to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(2)
Ak policajtka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola dočasne prevedená
podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný plat, poskytuje sa jej na vyrovnanie
tohto rozdielu vyrovnávací príspevok podľa predpisov o nemocenskom poistení.35)
§ 150
(1)
Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno
v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta
výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta
výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej súhlasom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie
ako 15 rokov.
§ 151
(1)
Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti
policajtky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(2)
Nadriadený určí policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej
policajtke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu
nebráni dôležitý záujem štátnej služby.
§ 155
Ak policajtka požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne
na skončenie rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť.
§ 156
Prestávky na dojčenie
(1)
Policajtke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok
na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni,
patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky
a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.
(3)
Ak policajtka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu
určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a
to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne
služobný plat.
Spoločné ustanovenia
§ 157
§ 158
Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené policajtky, slobodní, ovdovení
alebo rozvedení policajti, alebo policajtky a policajti osamelí z iných vážnych dôvodov.
ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY
§ 159
Povinnosti služobného úradu a policajta
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať policajtom také podmienky, aby mohli riadne
vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku; ak policajt oznámi zistené
nedostatky, je služobný úrad povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Policajt je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani
k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného.
Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, policajt
je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.37)
Všeobecná zodpovednosť policajta
§ 160
(1)
Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný
úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.
(2)
Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je
a)
vznik škody,
b)
porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním,
c)
príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d)
zavinenie,
e)
právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.
§ 161
Policajt, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný
ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Policajt, ktorý sa vlastnou vinou,
úmyselným či nedbanlivostným požitím alkoholu alebo inej návykovej látky uvedie do
takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky,
zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody
§ 162
Policajt, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť
alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému
úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej
povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
§ 163
Policajt nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo
hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom
počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného
v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu
alebo pokynu trval, hoci ho policajt na tento rozpor upozornil.
Osobitná zodpovednosť
§ 164
(1)
Ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2)
Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol
celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.
(3)
Ak je policajt prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby,
preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo
do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar,
zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať služobnému úradu.
(4)
Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín,
tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať,
a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 165
Policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov,
ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt
zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 166
(1)
Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch,
ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej
povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená
a)
na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených
predmetov, alebo
b)
pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
(4)
Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj
náhradu inej škody.
§ 167
(1)
Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2)
Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne
alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.
§ 168
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia
alebo straty.
§ 169
(1)
Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou,
než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta, ktorý
mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady
škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok
služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti,
z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v
čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú
v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách,
ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu škody
nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným
činom, aj súd.
(2)
Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených
prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode
pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ak
ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.
(3)
Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných
povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné
pomery policajta.
(4)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b).
§ 170
(1)
Služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt
zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku
požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.
(2)
Ak sa nadriadený a policajt dohodnú na náhrade škody, uzavrú o tom písomnú dohodu.
(3)
V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.
(4)
Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti policajta uhradiť škodu rozhodne
nadriadený, len ak o nej nerozhodol súd.
§ 171
Ak škodu spôsobil nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným policajtom, výšku tejto
náhrady určí vyšší nadriadený.
§ 172
Ak policajt uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe
mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody;
to sa nevzťahuje na škody, ktoré policajt spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu
alebo iných návykových látok, a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti
podľa § 164 a 165.
§ 173
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1)
Ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená
škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením
právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3)
Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou,
ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej
výške.
(4)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo konaním inej
osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§ 174
(1)
Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu
zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi
prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto
výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.
(3)
Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v
ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4)
Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do
zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac
troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
§ 175
(1)
Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie
boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo
b)
škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný
úrad nemohol škode zabrániť
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
a)
policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany,
hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)
jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom,
c)
policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal
ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti,
že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša
policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí
však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce
z rizika výkonu štátnej služby.
§ 176
Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz
a)
pri služobnom zákroku,
b)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej
na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 177
Policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania,
je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu za stratu na služobnom plate pri uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity,
b)
náhradu za stratu na služobnom plate pri prevedení alebo preložení na inú funkciu
z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania,
c)
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
d)
náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
e)
náhradu za vecnú škodu,
f)
jednorazové mimoriadne odškodnenie.
§ 178
(1)
Náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity
sa poskytuje v takej výške, aby spolu so zárobkom po služobnom úraze alebo po zistení
choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným
z toho istého dôvodu a s výsluhovým príspevkom sa rovnala jeho služobnému platu pred
vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania; pritom sa neprihliada
na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, ani na zmenu výšky a na zvýšenie
už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení. Táto náhrada patrí
policajtovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil podmienky nároku
na starobný dôchodok.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pri prevedení alebo preložení následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania
patrí vo výške rozdielu medzi výškou služobného príjmu pred prevedením alebo preložením
a výškou služobného príjmu po prevedení alebo preložení.
§ 179
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo
vo výške a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.38)
§ 180
(1)
Policajtovi, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol
uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu spôsobeného trestným činom, pri služobnom
zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení osobitných úloh uložených
nadriadeným alebo pri práci s výbušninami, chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným,
infekčným alebo s iným rovnako nebezpečným materiálom alebo za iných rovnako nebezpečných
podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku
minimálnej mzdy a najviac päťdesiatnásobku minimálnej mzdy.
(2)
Ak došlo k služobnému úrazu podľa odseku 1 za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí
policajtovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky stonásobku minimálnej mzdy.
(3)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku minimálnej mzdy
a najviac päťdesiatnásobku minimálnej mzdy patrí za podmienok ustanovených v odseku
1 tiež oprávnenému, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý
bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.
Zodpovednosť služobného úradu pri úmrtí policajta následkom služobného úrazu alebo
choroby z povolania
§ 181
(1)
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, je služobný
úrad povinný v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b)
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c)
náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d)
jednorazové odškodnenie pozostalých,
e)
náhradu vecnej škody.
(2)
Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto
náklady vynaložil na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom
sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa osobitného predpisu.39)
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom,
cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady
na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina skutočných nákladov na smútočné
ošatenie a smútočné posedenie.
(4)
Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť sumu
25 000 Sk.
(5)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a jemu na
roveň postavenému, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na
zomretého odkázané výživou.
(6)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý poskytoval
výživu alebo bol povinný ju poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza zo služobného
platu zomretého. Náhrada nákladov patrí, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia
poskytovanými z toho istého dôvodu.
(7)
Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na
sirotský dôchodok, vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške dvadsaťnásobku
minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom priznať rodičom zomretého policajta.
(8)
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, patrí pozostalým
zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku minimálnej
mzdy a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku
minimálnej mzdy. Rodičom zomretého možno v odôvodnených prípadoch priznať zvýšené
jednorazové odškodnenie vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy.
(9)
Náhrada vecnej škody patrí dedičom policajta.
§ 182
(1)
Služobný úrad môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť
manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, alebo prípadne rodičom zomretého
finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný
úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.
(2)
Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba
z povolania pri
a)
práci na montáži rádiových a televíznych zariadení a pri ďalších telekomunikačných
prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách,
bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom
páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku, všetko vo výškach nad
10 metrov,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých je potrebné
používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s
reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia pre prácu pod vodou a ich nácviku,
c)
plnení úloh v bezpečnostných akciách Policajného zboru pri použití lietadla alebo
vrtuľníka a ich nácviku,
d)
služobnom zákroku proti teroristom alebo iným osobitne nebezpečným páchateľom,
e)
práci s výbušninami, pyrotechnických prácach pri likvidácii výbušnín a munície, doprave
výbušnín a pri ich delaborácii,
f)
účasti na záchranných a havarijných prácach, pri živelných pohromách alebo v miestach
s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou.
§ 183
(1)
Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri poskytovaní náhrady za bolesť, môže odstrániť minister.
(2)
Podrobnosti určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a postup nadriadených
pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad
v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.
§ 184
Zmena pomerov poškodeného
(1)
Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky
náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.
(2)
Ak nastali zmeny vo vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve, postupuje sa
pri určovaní výšky a spôsobu náhrady za stratu na služobnom plate patriacej policajtovi
po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu vzniknutej služobným úrazom
alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu.40)
§ 185
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach
(1)
Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt
odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to
určenom, a ak nie je také miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
(2)
Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do
osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto
veciach spôsobil iný policajt alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený
tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.
(3)
Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil nadriadenému bezodkladne
najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§ 186
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu
(1)
Ak policajt utrpel vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri
výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo
škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej
náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal
a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu
§ 187
(1)
Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený.
Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť služobného
úradu sa pomerne obmedzí.
(2)
Služobný úrad je povinný nahradiť policajtovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak
na základe dohody s policajtom škodu neodčiní uvedením do pôvodného stavu.
(3)
Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo z choroby z povolania,
platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením,
že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
§ 188
(1)
Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto
poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,33) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred
nedohodlo inak.
(2)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil,
nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval
alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania,
ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval
alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.
DEVIATA ČASŤ
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 189
Druhy skončenia služobného pomeru
Služobný pomer sa končí
a)
zrušením v skúšobnej dobe,
b)
uvoľnením,
c)
prepustením,
d)
stratou hodnosti,
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby,
f)
úmrtím policajta.
§ 190
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez
uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich
po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr
uplynutím skúšobnej doby.
§ 191
Uvoľnenie
(1)
Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.
(2)
Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa
považuje za deň doručenia žiadosti.
(3)
Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom
bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení
policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva
na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.
(4)
Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť,
skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti
súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.
(5)
Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený
svojím podpisom na tejto žiadosti.
(6)
Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,
bezodkladne to oznámi policajtovi.
(7)
Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak
sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie
zo služobného pomeru nadriadenému.
(8)
Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi
najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru.
Prepustenie
§ 192
(1)
Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak
a)
pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou
nie je iné služobné zaradenie,
b)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť
vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej
výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c)
spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
d)
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
e)
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f)
bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
g)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky.
(2)
Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného
v odseku 1 písm. a) z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia lekárskej
komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu
a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by
nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže byť prepustený,
iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe pre prechodne nezaradených
policajtov.
(3)
O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f) a g) možno
rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách
sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta
z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba,
počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu
alebo pre úraz.
§ 193
(1)
Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne
nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na
ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta
zo služobného pomeru.
(2)
Ak ide o návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodov uvedených
v § 192 ods. 1 písm. d) až g), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia
o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.
§ 194
(1)
Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod
prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
(2)
Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak
sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia
o prepustení.
(3)
Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.
§ 195
Zákaz prepustenia
(1)
Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, ako v dobe,
a)
keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre
úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia
alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok,
b)
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej
v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až
do jej skončenia; pri dlhodobej ťažkej chorobe alebo pri chorobe z povolania sa táto
doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,
c)
keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo osamelý policajt trvale stará
aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.
(2)
Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených
v § 192 ods. 1 písm. c), e), f) a g).
(3)
Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení
zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia policajtovi, rozhodnutie o prepustení
zo služobného pomeru je neplatné.
(4)
Ak sa rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručilo policajtovi pred začiatkom
ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do
dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 194 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty
po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení
služobného pomeru netrvá.
(5)
Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je policajt povinný
preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí
o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.
(6)
Ak nastane v dobe od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia
nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení
zo služobného pomeru sa zastaví; ak ide o návrh na prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. d), konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.
§ 196
Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
(1)
Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá so všetkými
právami a policajtovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného
platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta,
a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.
(2)
Ak policajt najneskôr pred doručením rozhodnutia o zrušení oznámi, že netrvá na ďalšom
výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho
služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota pre
skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po dni pôvodného rozhodnutia.
§ 197
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti
Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým
súd policajtovi uložil trest straty hodnosti.
§ 198
Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe
(1)
Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.
(2)
Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť aj ostatnými
spôsobmi uvedenými v § 189.
§ 199
Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní
(1)
Ak policajt požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný
mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.
(2)
Pri skončení služobného pomeru nadriadený je povinný vydať policajtovi potvrdenie
o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie
nároku na dovolenku, záväzky policajta voči Policajnému zboru, výšku, poradie a v
čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce
pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.24)
DESIATA ČASŤ
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE, DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A VÝSLUHOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 200
Rozsah a dávky nemocenského zabezpečenia
K nemocenskému zabezpečeniu podľa osobitného predpisu41) patria policajtovi za podmienok ustanovených v tomto zákone tieto dávky:
a)
príplatok k nemocenskému,
b)
príplatok k peňažnej pomoci v materstve.
§ 201
Príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je policajt uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného na výkon
štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,42) patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie,
na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej štátnej službe
a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým
nemocenským.
(2)
Ak policajt nemá nárok na služobný príjem v chorobe a nemocenské podľa osobitného
predpisu,43) nevzniká mu nárok na príplatok k nemocenskému podľa odseku 1.
§ 202
Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
Ak policajtovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného predpisu,44) patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi služobným
platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na
zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie, v prípravnej
štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj po odpočítaní príspevku na poistenie
v nezamestnanosti a poskytnutou peňažnou pomocou v materstve.
Spoločné ustanovenia o príplatku k nemocenskému a príplatku k peňažnej pomoci v materstve
§ 203
Nárok na príplatok k nemocenskému a na príplatok k peňažnej pomoci v materstve (ďalej
len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 204
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako
patrí, alebo že sa neprávom odoprel, alebo že sa priznal od neskoršieho dátumu, než
od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo
jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia
nároku na príplatok alebo jeho zvýšenie.
(2)
Ak nárok na príplatok zanikol alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom,
príplatok sa odníme.
(3)
Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži.
(4)
Ak sa zistí, že preplatok sa priznal neprávom alebo vo vyššej sume, je policajt povinný
preplatok vrátiť, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(5)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata
sa zastaví, uvoľní, zníži alebo zvýši.
(6)
Nárok na príplatok sa uplynutím času nepremlčuje.
(7)
Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,
za ktorý príplatok alebo jeho časť patrí.
§ 205
(1)
Príplatok sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu so služobným príjmom.
(2)
Príplatok nepodlieha dani z príjmu zo závislej činnosti.
(3)
Výška príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 206
Rozsah a dávky výsluhového zabezpečenia
(1)
Výsluhové zabezpečenie sa vo vymedzenom rozsahu vzťahuje na policajta a jeho rodinných
príslušníkov.9)
(2)
Z výsluhového zabezpečenia patria policajtovi za podmienok ustanovených v tomto zákone
tieto dávky:
a)
odchodné,
b)
úmrtné,
c)
výsluhový príspevok,
d)
prídavok k dôchodku.
(3)
Výška dávok výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona je závislá od doby výkonu
štátnej služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch,
ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej službe a od výšky priznaného služobného
platu, ktorý policajt dosiahol v určenom období pred vznikom nároku na dávku.
Odchodné
§ 207
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením podľa § 191 alebo prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov. Základná výška odchodného
je posledný priznaný služobný plat a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok štátnej
služby o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu. Ak je to pre policajta
výhodnejšie, vymeria sa odchodné z jeho priemerného priznaného služobného platu za
posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.
(2)
Ak bol policajt prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. d), znižuje sa odchodné vypočítané podľa odseku 1 o jednu tretinu.
(3)
Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona bezprostredne
prijatý do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné nepatrí, ak mu tento nárok
zachováva.
§ 208
Ak sa policajtovi v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených
silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch alebo v Slovenskej
informačnej službe vyplatilo odchodné, vyplatí sa pri novom skončení služobného pomeru
odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti s predchádzajúcim skončením
služobného pomeru.
§ 209
Úmrtné
(1)
Ak sa služobný pomer skončí úmrtím policajta, patrí pozostalým úmrtné.
(2)
Pozostalému manželovi s nárokom na vdovský alebo na vdovecký dôchodok patrí úmrtné
vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt v dobe úmrtia nárok. Každému pozostalému
dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok po zomretom patrí úmrtné vo výške jednonásobku
základu pre výpočet dávky.
(3)
Ak policajt nespĺňal ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik
nároku na odchodné, vyplatí sa každému pozostalému úmrtné vo výške jednonásobku základu
pre výpočet dávky.
(4)
Na účely tohto zákona sa za pozostalých považuje manžel, manželka a nezaopatrené
deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.
(5)
Ak niet pozostalého manžela, poskytuje sa úmrtné, ktoré by mu inak patrilo, pozostalým
deťom s nárokom na sirotský dôchodok, a to každému dieťaťu rovnakým dielom.
(6)
Ak niet pozostalého manžela ani pozostalých detí podľa odsekov 2 až 5, majú rodičia
a deti policajta nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by inak mal nárok pozostalý
manžel.
(7)
Ak niet pozostalých podľa odsekov 2 až 6, možno v odôvodnených prípadoch priznať
úmrtné, ktoré by inak patrilo manželovi, aj iným osobám, ktoré zomretého vychovávali
alebo sa o neho pred úmrtím starali, a to každej osobe rovnakým dielom.
(8)
Nárok na úmrtné možno pozostalému odoprieť v prípadoch, keď sa pozostalý dopustil
úmyselného trestného činu alebo zavrhnutiahodného konania proti zomretému policajtovi.
(9)
Výška úmrtného sa každému pozostalému zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(10)
Z úmrtného sa vykoná zrážka na úhradu pohľadávky v prípade, ak je možné započítanie
pohľadávky.
Výsluhový príspevok
§ 210
(1)
Výsluhový príspevok (ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených
týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil (ďalej len „oprávnený“)
a)
uvoľnením podľa § 191,
b)
prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. a) až d) a g),
c)
uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 198.
(2)
Príspevok nepatrí po dosiahnutí 60 rokov veku.
(3)
Príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. g) sa vypláca, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.
§ 211
(1)
Príspevok patrí oprávnenému vo výške
a)
1 % zo základu pre výpočet dávky podľa § 218 za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu jedného roka od jeho skončenia,
ak služobný pomer trval najmenej jeden rok a najviac dva roky a skončil sa prepustením
podľa § 192 ods. 1 písm. a) alebo b),
b)
1 % zo základu pre výpočet dávky podľa § 218 za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu troch rokov od jeho skončenia,
ak služobný pomer trval najmenej tri roky a najviac deväť rokov a skončil sa prepustením
podľa § 192 ods. 1 písm. a) alebo b),
c)
1 % zo základu pre výpočet dávky za každý skončený rok trvania služobného pomeru
po dobu piatich rokov od jeho skončenia, ak trval najmenej desať rokov a najviac 14
rokov,
d)
30 % zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov.
(2)
Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa
odseku 1 písm. d) zvyšuje o 1,5 % zo základu pre výpočet dávky.
(3)
(4)
Výška príspevku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 212
(1)
Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok,
čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o
sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa
jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.
(2)
Príspevok sa nekráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom,
ktorý nahrádza zárobok.
§ 213
(1)
Nárok na priznaný príspevok a jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného
prijatia do služobného pomeru podľa tohto zákona alebo pri prijatí oprávneného do
služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok.
(2)
Ak bude oprávnený opätovne prijatý do služobného pomeru a tento sa zruší v skúšobnej
dobe, predchádzajúci nárok na príspevok na základe žiadosti oprávneného sa opätovne
prizná a vyplatí vo výške stanovenej pred zastavením, zvýšenej podľa § 211 ods. 3 odo dňa, ktorý nasleduje po zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe.
(3)
Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu výkonu väzby alebo výkonu trestu
odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodkov
zo sociálneho zabezpečenia.46)
(4)
Výplatu príspevku, dodatočné priznanie príspevku, zmeny vo výške, zánik nároku na
príspevok a jeho výplatu, termín a spôsob výplaty príspevku, zaokrúhľovanie výšky
príspevku, prechod nárokov pri úmrtí oprávneného, vrátenie neprávom vyplatených súm,
postúpenie a zrážky z príspevku, povinnosti oprávneného a doručovanie písomností upravuje
osobitný predpis.47)
(5)
Príspevok sa nevypláca, ak sa po skončení služobného pomeru oprávnenému vypláca peňažná
pomoc v materstve alebo nemocenské, na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru alebo
na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Príspevok sa vypláca
odo dňa nasledujúceho po dni zastavenia týchto dávok.
(6)
Dohody o zrážkach z príspevku sa uzatvoria aj pre pohľadávky služobného úradu, ak
vznikli v čase trvania služobného pomeru.
Prídavok k dôchodku
§ 214
(1)
Policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej
štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku.
(2)
Prídavok k dôchodku patrí k dôchodku
a)
starobnému,
b)
invalidnému,
c)
čiastočnému invalidnému,
na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu.47)
(3)