73/1998 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.2001 do 28.02.2002
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 73/1998 Z. z. |
| Názov: | Zákon o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 17.02.1998 |
| Dátum vyhlásenia: | 21.03.1998 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.2001 |
| Dátum účinnosti do: | 28.02.2002 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 197/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| 208/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| 316/1998 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky |
| 79/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o vydaní výnosu o ustanovení hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Železničnej polície v roku 2007 |
| 281/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. o spôsobe výpočtu platovej relácie na výpočet časti platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene a o obsahu cenovej dokumentácie na určenie platového koeficientu |
| 427/2007 Z. z. | Oznámenie Národného bezpečnostného úradu o vydaní výnosu, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 607/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu, ktorým sa v roku 2008 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 43/2009 Z. z. | Oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vydaní výnosu o ustanovení hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže v roku 2009 |
| 151/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení |
| 109/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení |
| 260/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podrobnostiach o služobnej rovnošate Železničnej polície a jej vyobrazení |
| 36/2011 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2011 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 442/2011 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2012 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 385/2012 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2013 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 166/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení v znení vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 109/2010 Z. z. |
| 491/2013 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2014 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 48/2014 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní výnosu o ustanovení hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Policajného zboru v roku 2014 |
| 367/2014 Z. z. | Výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorým sa na rok 2015 ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 28/2015 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní výnosu o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2015 |
| 111/2016 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 18. februára 2016 č. 13/2016 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2016 |
| 112/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2016 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 295/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení v znení neskorších predpisov |
| 331/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podrobnostiach o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže a jej vyobrazení |
| 26/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2017 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 31/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 15. februára 2017 č. 16/2017 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2017 |
| 42/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2018 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 45/2018 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 14. februára 2018 č. 27/2018 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2018 |
| 397/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 331/2016 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže a jej vyobrazení |
| 32/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa na rok 2019 ustanovujú hodnoty výstrojných súčastí, ktoré tvoria hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže |
| 52/2019 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 15. februára 2019 č. 21/2019 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2019 |
| 26/2020 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 6. februára 2020 č. 15/2020 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2020 |
| 27/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2020 |
| 53/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2021 |
| 78/2021 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 16. februára 2021 č. 25/2021 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2021 |
| 44/2022 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 16. februára 2022 č. 37/2022 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2022 |
| 49/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2022 |
| 5/2023 R. o. | Opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2023 |
| 32/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2023 |
| 52/2023 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 16. februára 2023 č. 35/2023 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2023 |
| 1/2024 R. o. | Opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2024 |
| 5/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 151/2009 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Policajného zboru a jej vyobrazení v znení neskorších predpisov |
| 18/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže na rok 2024 |
| 21/2024 Z. z. | Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 19. februára 2024 č. 27/2024 o hodnotách výstrojných súčastí pre príslušníkov Policajného zboru na výkon služby v roku 2024 |
| 306/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 331/2016 Z. z. o podrobnostiach o služobnej rovnošate Zboru väzenskej a justičnej stráže a jej vyobrazení v znení vyhlášky č. 397/2018 Z. z. |
| 79/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky |
| 46/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Slovenskej informačnej službe |
| 171/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore |
| 58/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície |
| 181/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení zákona č. 58/1999 Z. z. |
| 356/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 224/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 464/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 241/2001 Z. z. | Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 98/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 328/2002 Z. z. | Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 422/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 659/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 212/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 178/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 201/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
| 382/2004 Z. z. | Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 727/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 732/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 69/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 623/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov |
| 342/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru |
| 513/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 61/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 278/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 445/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 491/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 70/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 60/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 151/2010 Z. z. | Zákon o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 543/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 48/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 79/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov |
| 345/2012 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 361/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 80/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 462/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 406/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 69/2018 Z. z. | Zákon o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
| 347/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 319/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 73/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 76/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 412/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s treťou vlnou pandémie ochorenia COVID-19 |
| 453/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 478/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 125/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 222/2022 Z. z. | Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 350/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 197/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov |
| 238/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 324/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 410/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky |
| 519/1992 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o platových pomeroch príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky |
| 202/1994 Z. z. | Nariadenie Vlády Slovenskej republiky o platových pomeroch príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky |
73
ZÁKON
zo 17. februára 1998
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
SLUŽOBNÝ POMER
Základné ustanovenia
§ 1
(1)
Tento zákon upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej
informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície
(ďalej len „štátna služba“).
(2)
Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a skončením
štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej
služby (ďalej len „príslušník informačnej služby“), príslušníkov Národného bezpečnostného
úradu (ďalej len „príslušník bezpečnostného úradu“), príslušníkov Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície (ďalej
len „policajt“).
(3)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, tento zákon sa vzťahuje na právne vzťahy príslušníkov
informačnej služby a príslušníkov bezpečnostného úradu pri výkone štátnej služby s
tým, že tam, kde sa uvádza policajt, rozumie sa tým aj príslušník informačnej služby
a príslušník bezpečnostného úradu.
(4)
Tam, kde sa v tomto zákone uvádza
a)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) alebo Policajný
zbor, rozumie sa tým aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo Zbor
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Slovenská informačná služba, Národný
bezpečnostný úrad a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
alebo Železničná polícia,
b)
služobný úrad, rozumie sa tým ministerstvo, Akadémia Policajného zboru, útvar Policajného
zboru, základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
organizačná zložka Slovenskej informačnej služby alebo Národného bezpečnostného úradu
a útvar Železničnej polície,
c)
minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), rozumie sa tým aj minister
spravodlivosti Slovenskej republiky, riaditeľ Slovenskej informačnej služby, riaditeľ
Národného bezpečnostného úradu a minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej
republiky,
d)
policajné vzdelanie, rozumie sa tým aj odborné vzdelanie alebo spravodajské vzdelanie.
§ 2
(1)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere
podľa tohto zákona a vykonáva štátnu službu v služobnom úrade.
(2)
Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom
v služobnom úrade. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(3)
Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt
zaradený na výkon štátnej služby.
(4)
Služobný pomer sa zakladá k štátu.
§ 3
V služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona
rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“).
§ 4
(1)
Nadriadený môže byť len policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo
do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného na ministerstve v priamej
riadiacej pôsobnosti ministra, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.1)
(2)
Minister určí, ktorú funkciu na ministerstve v priamej riadiacej pôsobnosti ministra
môže vykonávať nadriadený, ktorý nie je policajtom.
(3)
Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej
služby podriadených policajtov.
§ 5
(1)
Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) obsahuje počet miest policajtov
v služobných úradoch podľa jednotlivých platových tried a objem finančných prostriedkov
na služobné príjmy policajtov v štátnej službe.
(2)
Návrh systemizácie pripravuje na základe schválenej organizačnej štruktúry služobných
úradov ministerstvo a Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
(3)
Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda Slovenskej republiky (ďalej
len „vláda“) pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. Vláda
môže vykonať úpravy v systemizácii na základe schváleného zákona o štátnom rozpočte.
(4)
Obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť
len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systemizácie a je voľné.
DRUHÁ ČASŤ
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 6
Druhy štátnej služby
Druhy štátnej služby sú:
a)
prípravná štátna služba,
b)
stála štátna služba,
c)
dočasná štátna služba.
§ 7
Prípravná štátna služba
(1)
Prípravná štátna služba je príprava na výkon stálej štátnej služby.
(2)
Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku služobného pomeru a počas jej trvania
je policajt ustanovený do funkcie ako policajt čakateľ. V tejto dobe je policajt povinný
získať policajné vzdelanie. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak ďalej nie je
ustanovené inak.
(3)
Do doby prípravnej štátnej služby sa započítava
a)
doba skutočného výkonu štátnej služby,
b)
doba štúdia na splnenie policajného vzdelania,
c)
dovolenka,
d)
doba, keď policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného
záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky, pri ktorých sa policajtovi poskytuje služobné
voľno s nárokom na služobný plat.
(4)
Prípravnú štátnu službu možno predĺžiť iba v prípade, ak počas nej policajt bez svojho
zavinenia nezískal policajné vzdelanie, najviac však o jeden rok. V prípravnej štátnej
službe po skončení skúšobnej doby plní policajt služobné úlohy vyplývajúce z funkcie,
do ktorej je ustanovený.
(5)
Po prijatí do služobného pomeru musí každý policajt prejsť prípravnou štátnou službou
s výnimkou policajta, ktorý je prijatý do dočasnej štátnej služby, a policajta, ktorý
bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej štátnej
služby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 8
Skúšobná doba
Pri prijatí do služobného pomeru v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej
službe sa určí skúšobná doba, a to najdlhšie na 12 mesiacov. Určená skúšobná doba
je súčasťou prípravnej štátnej služby a dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne
predlžovať.
§ 9
Stála štátna služba
(1)
Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2)
Policajt sa zaradí do stálej štátnej služby
a)
po skončení prípravnej štátnej služby,
b)
po skončení dočasnej štátnej služby podľa § 10 ods. 2, alebo
c)
ak už bol v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona zaradený do stálej
štátnej služby a od jeho skončenia neuplynul viac ako jednonásobok doby, počas ktorej
predchádzajúci služobný pomer trval; dobou trvania služobného pomeru je doba, ktorá
sa započítava do doby výsluhy rokov v hodnosti (§ 20).
(3)
Do stálej štátnej služby sa pri prijatí zaradí aj policajt, ktorého predchádzajúci
služobný pomer k Policajnému zboru trval aspoň dva roky a od jeho skončenia neuplynul
viac ako jednonásobok doby, počas ktorej predchádzajúci služobný pomer trval, ak spĺňa
kvalifikačné predpoklady na funkciu a pri poslednom služobnom hodnotení bol hodnotený
ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
§ 10
Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však päť
rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu
službu možno vykonať aj opätovne.
(2)
Policajt, ktorý vykonal dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň dvoch rokov a spĺňa
kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti
a záverov služobného hodnotenia zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade
sa do doby trvania dočasnej štátnej služby započítavajú doby uvedené v § 7 ods. 3.
(3)
Policajt počas zaradenia do dočasnej štátnej služby má rovnaké postavenie ako policajt
v stálej štátnej službe.
§ 11
Kvalifikačné predpoklady na funkciu
Kvalifikačné predpoklady na funkciu na účely tohto zákona sú:
a)
kvalifikačný predpoklad vzdelania a
b)
kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania.
§ 12
Kvalifikačný predpoklad vzdelania
(1)
Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania v príslušnom
študijnom odbore alebo v zameraní štúdia.
(3)
Policajt spĺňa kvalifikačný predpoklad
a)
úplného stredného vzdelania, ak absolvoval strednú školu a vykonal maturitnú skúšku,
b)
vysokoškolského vzdelania, ak absolvoval vysokú školu v príslušnom druhu štúdia a
vykonal štátnu skúšku.
(4)
V tabuľkách zloženia a počtu služobných úradov sa pre funkcie s plánovaným vysokoškolským
vzdelaním určí požadovaný druh vysokoškolského štúdia.
§ 13
Kvalifikačná požiadavka policajného vzdelania
Policajt spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania, ak
a)
získal základné policajné vzdelanie a je ustanovený do funkcie s plánovanou práporčíckou
hodnosťou, alebo
b)
získal špecializované policajné vzdelanie.
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
§ 14
(1)
Policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov, ktorý
o prijatie písomne požiada, a
a)
je bezúhonný,
b)
je spoľahlivý,
c)
spĺňa stupeň všeobecného vzdelania určený na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený
alebo vymenovaný,
d)
je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby,
e)
vykonal základnú vojenskú službu alebo náhradnú službu, ak podlieha brannej povinnosti,
f)
ovláda štátny jazyk,3)
g)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.4)
(2)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený
pre úmyselný trestný čin. Občan preukazuje svoju bezúhonnosť výpisom z registra trestov,5) ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.
(3)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý
a)
preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,6) alebo
b)
požíva iné návykové látky, ktoré môžu vyvolať závislosť od nich,7) alebo
c)
podľa iných skutočností zistených v prijímacom konaní nedáva záruku riadneho výkonu
štátnej služby.
(4)
Podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1
písm. a) až d) a g) musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru.
(5)
Na účely zistenia, či občan spĺňa podmienky prijatia do služobného pomeru, je služobný
úrad oprávnený zhromažďovať a uschovávať informácie o jeho osobe podľa osobitného
predpisu.8)
§ 15
(1)
Prijímacie konanie sa začína podaním žiadosti občana o prijatie do služobného pomeru.
(2)
Nadriadený je povinný vykonať s občanom informatívny pohovor, počas ktorého ho oboznámi
so základnými právami a povinnosťami vyplývajúcimi zo služobného pomeru, najmä s podmienkami
štátnej služby a s platovými a inými náležitosťami.
(3)
V prijímacom konaní občan predloží tieto doklady:
a)
písomnú žiadosť o prijatie,
b)
vyplnený dotazník,
c)
životopis,
d)
osobné doklady, najmä rodný list, doklady o dosiahnutom vzdelaní, sobášny list, rodné
listy detí alebo ich overené odpisy,
e)
výpis z registra trestov,
f)
vojenskú knižku alebo preukaz branca,
g)
vyhlásenie, či je členom politickej strany alebo politického hnutia.
(4)
Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej
činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež
požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na
výkon služby v Policajnom zbore.
(5)
Občan sa podrobí previerke ovládania štátneho jazyka, psychodiagnostickému vyšetreniu,
lekárskemu vyšetreniu a spravidla aj previerke fyzickej zdatnosti na posúdenie jeho
spôsobilosti na výkon služby. Previerke fyzickej zdatnosti sa nepodrobia občania,
ktorí dosiahli 50 rokov veku, ak ide o mužov, a 40 rokov veku, ak ide o ženy, a občania,
ktorí majú byť zaradení ako úzko špecializovaní odborníci.
(6)
Prijímacie konanie sa končí späťvzatím žiadosti o prijatie, zamietnutím žiadosti
o prijatie alebo vydaním rozhodnutia o prijatí do služobného pomeru. Prijímacie konanie
sa skončí aj v prípade úmrtia občana.
(7)
Občan, ktorý žiada o prijatie do služobného pomeru, musí byť o výsledku prijímacieho
konania písomne vyrozumený do 30 dní od skončenia prijímacieho konania, najneskôr
však do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti o prijatie.
(8)
Podrobnosti o prijímacom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 16
Vznik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do
služobného pomeru, ak nastúpi štátnu službu v tento deň a zloží služobnú prísahu.
(2)
Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, titul, dátum narodenia, rodné číslo a pridelené evidenčné číslo,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, miesto výkonu štátnej služby a
služobný úrad,
e)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný,
f)
údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,
g)
dĺžku skúšobnej doby,
h)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak sa občan prijíma do dočasnej štátnej služby.
(3)
Ak občan nemôže nastúpiť štátnu službu, pretože deň vzniku služobného pomeru pripadol
na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo na sviatok, podmienka vzniku služobného
pomeru v určený deň sa považuje za splnenú, ak občan nastúpi štátnu službu v najbližší
deň výkonu štátnej služby.
(4)
Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil
s výhradou.
§ 17
Služobná prísaha
(1)
Občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje
sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a
verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“.
(2)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka informačnej služby skladá služobnú
prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník
Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších
schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie
Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky
sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“.
(3)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka Národného bezpečnostného úradu skladá
služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný príslušník
Národného bezpečnostného úradu. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších
schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť záujmy Slovenskej
republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti
a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“.
§ 18
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy policajtov v štátnej službe
(1)
Policajti, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,9) nesmú sa zaradiť do štátnej služby tak, aby jeden bol priamo podriadený druhému alebo
podliehal jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti
podľa odseku 1.
§ 19
Služobná rovnošata
(1)
Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť
policajta k Policajnému zboru.
(2)
Policajt vykonáva štátnu službu spravidla v služobnej rovnošate vrátane jej predpísaných
súčastí.
(3)
Na služobnej rovnošate a jej súčastiach nosí policajt štátny znak Slovenskej republiky.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na Národný bezpečnostný úrad a na Slovenskú
informačnú službu.
§ 20
Hodnosti
(1)
Policajtovi patrí hodnosť. Ustanovujú sa tieto hodnosti, a ak tento zákon neustanovuje
inak, doba výsluhy rokov je
| a) v práporčíckej hodnosti | ||
| 1. strážmajster | dva roky | |
| 2. nadstrážmajster | tri roky | |
| 3. podpráporčík | štyri roky | |
| 4. práporčík | päť rokov | |
| 5. nadpráporčík | ||
| b) v dôstojníckej hodnosti | ||
| 1. podporučík | jeden rok | |
| 2. poručík | dva roky | |
| 3. nadporučík | tri roky | |
| 4. kapitán | tri roky | |
| 5. major | štyri roky | |
| 6. podplukovník | päť rokov | |
| 7. plukovník | ||
| c) v generálskej hodnosti | ||
| generál. | ||
(2)
Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(3)
Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru s výnimkou
doby
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel,
o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
ďalšej rodičovskej dovolenky,
e)
dočasnej neschopnosti na službu pre chorobu alebo úraz, počas ktorej policajt nemá
nárok na služobný príjem v chorobe alebo na nemocenské,10)
f)
prerušenia výkonu funkcie podľa § 44 ods. 2,
g)
na ktorú bolo policajtovi uložené disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden
stupeň na dobu jedného roka.
Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti
§ 21
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru je policajt, ak má úplné stredné vzdelanie, úplné
stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné
vzdelanie“), vymenovaný do hodnosti strážmajstra.
(2)
Policajt, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom, je pri prijatí
do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti podporučíka.
(3)
Policajt, ak má vysokoškolské vzdelanie s výnimkou vzdelania získaného bakalárskym
štúdiom, pri prijatí do služobného pomeru je vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak pred
prijatím do služobného pomeru vykonával činnosti v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské
vzdelanie a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný,
môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do vyššej hodnosti, najvyššie však
do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný.
(4)
Doba výkonu odborných činností podľa odseku 3 je na vymenovanie do hodnosti
| a) nadporučíka | 3 roky |
| b) kapitána | 6 rokov |
| c) majora | 10 rokov |
| d) podplukovníka | 15 rokov |
| e) plukovníka | 21 rokov. |
§ 22
(1)
Policajt, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, je pri opätovnom prijatí
vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno
ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti,
možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná
pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie
do hodnosti.
(2)
Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo
ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný
do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona existuje, prípadne
do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je ustanovený
do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto
zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 21.
§ 23
(1)
Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť,
než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie,
alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym
štúdiom, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie
získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom,
b)
od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti,
c)
kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť.
(2)
Policajt v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienky uvedené v odseku 1 písm.
b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučíka, ak je ustanovený alebo vymenovaný
do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňa kvalifikačnú požiadavku
policajného vzdelania pre túto hodnosť.
(3)
Policajt, ktorý získal vysokoškolské vzdelanie, aj keď nespĺňa podmienky uvedené
v odseku 1, má nárok na povýšenie do
a)
hodnosti poručíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie bakalárskym štúdiom,
b)
hodnosti nadporučíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie magisterským štúdiom, inžinierskym
štúdiom alebo doktorským štúdiom.
§ 24
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti
(1)
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti sú:
a)
pre práporčícke hodnosti
1.
úplné stredné vzdelanie,
2.
základné policajné vzdelanie;
b)
pre dôstojnícke hodnosti až do hodnosti nadporučíka
1.
úplné stredné vzdelanie,
2.
špecializované policajné vzdelanie;
c)
pre dôstojnícke hodnosti kapitán a major
1.
vysokoškolské vzdelanie získané bakalárskym štúdiom,2)
2.
špecializované policajné vzdelanie;
d)
pre dôstojnícke hodnosti podplukovník a plukovník
1.
vysokoškolské vzdelanie získané magisterským štúdiom, inžinierskym štúdiom alebo
doktorským štúdiom,2)
2.
špecializované policajné vzdelanie.
(2)
Kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti spĺňa policajt vtedy, ak spĺňa
obidve jeho časti.
§ 25
Návrh na vymenovanie do hodnosti generála
Návrh na vymenovanie policajta do hodnosti generála predkladá prezidentovi Slovenskej
republiky vláda.
§ 26
Prepožičanie hodnosti
Policajtovi zaradenému do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby možno
výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na dobu, po ktorú to nevyhnutne vyžaduje funkcia,
do ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný. Prepožičať možno najvyššiu hodnosť
plánovanú pre funkciu, v ktorej je policajt ustanovený alebo vymenovaný, s výnimkou
hodnosti generál. Policajtovi, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí hodnostný príplatok
za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
Služobné hodnotenie
§ 27
(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného
pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné
hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b)
znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c)
výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f)
spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 1 písm. b),
g)
spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.
(3)
Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho
služobného hodnotenia.
(4)
V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je
a)
spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
b)
spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo
c)
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta
na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie
do stálej štátnej služby.
(6)
V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná
a)
najmenej raz za päť rokov,
b)
ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie,
c)
ak má byť policajt vyslaný na získanie vyššieho stupňa vzdelania alebo špecializovaného
policajného vzdelania, než je požadované pre funkciu, do ktorej je ustanovený.
§ 28
(1)
Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne
poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta
ustanovuje do funkcie.
(2)
Pred skončením prípravnej štátnej služby, dočasnej štátnej služby na účely zistenia
spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ak bezprostredne
nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného
hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie.
(3)
Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí
umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh.
Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným
písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie,
predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia vyššiemu nadriadenému.
§ 29
O návrhu služobného hodnotenia sa vyjadruje formou stanoviska vyšší nadriadený. Návrh
služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám, vráti bezprostredne
nadriadenému na doplnenie alebo prepracovanie. Bezprostredne nadriadený doplní alebo
spresní návrh v požadovanom rozsahu alebo podrobne odôvodní skutočnosti uvedené vo
svojom návrhu.
§ 30
Návrh služobného hodnotenia, ktorý nezodpovedá určeným požiadavkám alebo v ktorom
nie sú úplne alebo pravdivo charakterizované kvality policajta, môže nadriadený, ktorý
policajta ustanovuje do funkcie, sám zmeniť alebo vrátiť bezprostredne nadriadenému
na doplnenie alebo prepracovanie. Ak bezprostredne nadriadený naďalej trvá na svojom
návrhu, musí toto svoje stanovisko odôvodniť; ak nadriadený, ktorý návrh služobného
hodnotenia schvaľuje, s týmto doplnením bezprostredne nadriadeného nesúhlasí, môže
služobné hodnotenie sám zmeniť alebo spracovať služobné hodnotenie z vlastného rozhodnutia.
§ 31
(1)
Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením.
(2)
Policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a
ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho
kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému
služobnému hodnoteniu.
§ 32
(1)
Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom
pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného
služobného hodnotenia.
(2)
Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne
nadriadený vykonať priebežné hodnotenie policajta formou pohovoru. Písomný záznam
o priebežnom hodnotení je podkladom na spracovanie služobného hodnotenia.
(3)
Podrobnosti o priebežnom hodnotení a o zakladaní služobného hodnotenia ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 33
Ustanovenie do funkcie, vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie
(1)
Policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav,
na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a
na závery služobného hodnotenia.
(2)
Policajta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie príslušný nadriadený.
(3)
Vymenovaním do funkcie sa obsadzujú funkcie nadriadených v priamej riadiacej pôsobnosti
ministra.
(4)
Policajt, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie
odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu.
(5)
Vymenovanie do funkcie a odvolanie z funkcie podľa odsekov 3 a 4 môže vykonať výlučne
minister, ak osobitný predpis10a) neustanovuje inak.
§ 34
Určenie za vyšetrovateľa
(1)
Policajta za vyšetrovateľa určuje minister.
(2)
Za vyšetrovateľa možno určiť len policajta, ktorý dosiahol vek 24 rokov, má vysokoškolské
vzdelanie v odbore právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom a
ako vyšetrovateľ čakateľ v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe
úspešne vykonal záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
(3)
Minister môže výnimočne určiť za vyšetrovateľa aj policajta, ktorý má iné vysokoškolské
vzdelanie než v odbore právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom,
inžinierskym štúdiom alebo doktorským štúdiom, spĺňa vek 24 rokov a úspešne vykonal
záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
(4)
Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Výnimku z tejto dĺžky
praxe môže udeliť minister len osobám, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie v odbore
právo alebo bezpečnostné služby získané magisterským štúdiom.
(5)
Čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, na súde alebo v advokácii, skončenú úspešne
vykonanou záverečnou skúškou môže minister uznať za čakateľskú prax podľa tohto zákona
a za záverečnú vyšetrovateľskú skúšku.
§ 35
Prevedenie na inú funkciu a preloženie na inú funkciu
(1)
Policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu
štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu
štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu
funkciu, pretože
a)
v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia,
b)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon
doterajšej funkcie,
c)
podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu,
d)
v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu
funkciu,
e)
bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný,
f)
je podľa osobitného zákona9) osobou blízkou nadriadenému alebo inému policajtovi a podlieha jeho pokladničnej
alebo účtovnej kontrole,
g)
bol zaradený do funkcie vyšetrovateľa čakateľa a nevykonal záverečnú vyšetrovateľskú
skúšku.
(2)
Organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila
doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia
funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti.
(3)
Policajt v prípravnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) a f).
(4)
Policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) až g).
(5)
Policajt v dočasnej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné,
preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a), e) a f).
(6)
Policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby
alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom
úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.
(7)
Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže policajt svoju žiadosť
vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len v prípade, ak vo veci ešte nebolo rozhodnuté
a ak s tým nadriadený súhlasí.
(8)
Prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta
z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33.
(9)
Policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z
dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu
šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie.
§ 36
Prevelenie
(1)
Policajta možno preveliť aj bez jeho súhlasu na plnenie úloh Policajného zboru uložených
pri vyhlásení bezpečnostného opatrenia na ochranu života, zdravia alebo práv iných
osôb na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 60 dní za obdobie 12 mesiacov, a to i
na také činnosti, ktoré nevyplývajú z funkcie, do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný.
(2)
Ak si to situácia vyžaduje, pretože bezpečnostné opatrenie trvá, možno policajta
preveliť, ak s tým súhlasí, aj na čas dlhší ako 60 dní, najdlhšie však na jeden rok.
(3)
Policajta možno preveliť aj do iného miesta výkonu štátnej služby; v takom prípade
mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.
Služobná cesta
§ 37
(1)
Policajta možno vyslať na služobnú cestu do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného
výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej funkcie alebo na
plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Nadriadený, ktorý vysiela policajta na služobnú cestu, určí miesto nástupu a miesto
plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia služobnej
cesty. Nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty; pritom je povinný
prihliadať na oprávnené záujmy policajta.
(3)
Policajt je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch nepretržitého odpočinku
v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh štátnej služby; osobitné
podmienky na výkon štátnej služby policajtiek nie sú tým dotknuté.
(4)
Služobnou cestou sa rozumie doba od nástupu policajta na cestu na plnenie služobných
úloh do iného miesta, ako je miesto jeho pravidelného výkonu štátnej služby, vrátane
doby plnenia služobných úloh v mieste konania služobnej cesty až do jeho návratu z
tejto cesty.
(5)
Služobnou cestou nie je plnenie úloh bojovej pohotovosti vrátane príprav a nácviku
bojovej pohotovosti.
(6)
Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta podľa odseku 4 zo Slovenskej
republiky do zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia
späť do Slovenskej republiky.
(7)
Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona rozumie
čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý policajta
prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
§ 38
Policajta v prípravnej štátnej službe alebo v stálej štátnej službe, ak s tým súhlasí,
možno vyslať na služobnú cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného
miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu.
§ 39
Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1)
Policajta v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak s tým súhlasí,
možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však na jeden rok,
a)
zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti,
b)
výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
(2)
Poveriť policajta podľa odseku 1 možno len vtedy, ak spĺňa kvalifikačné predpoklady
na funkciu, ktorou je poverovaný.
(3)
Poveriť policajta podľa odseku 1 písm. a) nemožno, ak povinnosť zastupovať vyplýva
z jeho funkcie.
Zaradenie do zálohy
§ 40
(1)
Policajt, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu z dôvodov uvedených
v § 41 až 44, sa zaradí do zálohy.
(2)
Záloha je organizačné opatrenie umožňujúce zaradiť policajtov, ktorí z dôvodov určených
zákonom nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu, na voľné miesta
v tejto zálohe.
(3)
Ustanovujú sa tieto zálohy:
a)
činná záloha,
b)
záloha pre študujúcich policajtov,
c)
záloha pre prechodne nezaradených policajtov alebo
d)
neplatená záloha.
(4)
Policajt sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Pri zaradení do zálohy sa policajt odvolá z doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza
dňu jeho zaradenia do zálohy.
(5)
Ak sa skončia dôvody, pre ktoré bol policajt zaradený do zálohy, vyjme sa zo zálohy
a nasledujúcim dňom sa ustanoví do funkcie alebo vymenuje do funkcie podľa § 33.
§ 41
(1)
Do činnej zálohy sa zaradí policajt, ktorý bol s jeho súhlasom
a)
vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,
b)
v záujme štátnej služby vyslaný na plnenie služobných úloh k inej právnickej osobe,
c)
dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborových orgánoch.
(2)
Pri zaradení do činnej zálohy sa policajt ustanoví do funkcie vyčlenenej pre túto
zálohu v služobnom úrade.
§ 42
(1)
Do zálohy pre študujúcich policajtov sa zaradí policajt vyslaný na denné štúdium.
(2)
Zaradenie do zálohy pre študujúcich policajtov sa vykoná dňom povolania alebo vyslania
na štúdium a trvá do doby skončenia alebo prerušenia štúdia.
(3)
Pri zaradení do zálohy pre študujúcich policajtov sa policajt ustanoví do funkcie
vyčlenenej pre túto zálohu v služobnom úrade.
§ 43
(1)
Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí policajt v stálej štátnej
službe, ak
a)
v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je
pre neho voľná iná funkcia,
b)
v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho
v štátnej službe voľná iná funkcia,
c)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu zo zdravotných dôvodov a po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia nemožno
ho previesť alebo preložiť na inú funkciu v štátnej službe; zaradenie policajta do
tejto zálohy môže trvať najdlhšie dva roky,
d)
je podľa osobitného predpisu9) osobou blízkou nadriadenému alebo policajtovi, ktorého pokladničnej alebo účtovnej
kontrole podlieha, a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu v štátnej
službe,
e)
bol odvolaný z funkcie, do ktorej bol vymenovaný, a nie je preňho v štátnej službe
voľná iná funkcia.
(2)
Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov sa zaradí aj policajt v stálej štátnej
službe, ak
a)
nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu
a nie je pre neho v štátnej službe dočasne voľná iná, menej zodpovedná funkcia,
b)
ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku a nemožno ho previesť
alebo preložiť na inú funkciu alebo
c)
v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti nemôže dočasne vykonávať
doterajšiu funkciu a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná funkcia.
(3)
Po dobu zaradenia policajta v zálohe pre prechodne nezaradených policajtov
a)
z dôvodu podľa odseku 1 patrí policajtovi 80 % služobného platu, najmenej však vo
výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,11)
b)
z dôvodu podľa odseku 2 písm. a) a b) patrí policajtovi 60 % služobného platu, najmenej
však vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom,
c)
z dôvodu podľa odseku 2 písm. c) patrí policajtovi služobný plat vo výške minimálnej
mzdy.
(4)
Do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov nemožno zaradiť policajta, ktorý
splnil podmienky nároku na starobný dôchodok.
(5)
Nadriadený, v ktorého personálnej a materiálnej starostlivosti je policajt zaradený
do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov, je povinný sústavne sledovať, či
sa neskončili dôvody na zaradenie policajta do tejto zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie
do funkcie alebo vymenovanie do funkcie podľa § 33.
§ 44
(1)
Do neplatenej zálohy sa zaraďujú policajti, ktorým bolo udelené služobné voľno bez
nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako dva mesiace, policajtky a policajti, ktorým
bola udelená ďalšia rodičovská dovolenka, a policajti, ktorým bol prerušený výkon
funkcie podľa odseku 2.
(2)
Výkon funkcie policajta sa prerušuje na čas výkonu funkcie
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
člena vlády Slovenskej republiky,
d)
vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
e)
predsedu ostatných ústredných orgánov štátnej správy,12)
f)
predsedu alebo sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
h)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
i)
generálneho prokurátora a námestníka generálneho prokurátora,
j)
guvernéra alebo viceguvernéra Národnej banky Slovenska,
k)
člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,
l)
štátneho tajomníka12a) okrem funkcie štátneho tajomníka ministerstva,
m)
vedúceho úradu12a) okrem funkcie vedúceho úradu ministerstva,
n)
vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
o)
vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
p)
volenej platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce.
§ 45
Podrobnosti o zaraďovaní policajtov do zálohy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
§ 46
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
(1)
Ak sa policajt stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom, alebo je podozrivý, že spáchal trestný čin, a jeho ďalšie ponechanie vo
výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby alebo priebeh objasňovania
jeho činu, možno ho rozhodnutím nadriadeného dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby.
(2)
Výkonu štátnej služby možno policajta dočasne pozbaviť len na dobu nevyhnutne potrebnú
na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na šesť mesiacov; túto dobu môže výnimočne
predĺžiť minister, najviac však o ďalšie tri mesiace. V prípade, že je proti policajtovi
vedené trestné stíhanie, možno ho dočasne pozbaviť výkonu služby až do právoplatného
skončenia trestného stíhania. Do doby dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa
nezapočítava doba výkonu väzby.
(3)
Policajtovi, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa poskytne služobný
plat vo výške minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.11) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú vyživovanú
osobu, najviac však do výšky 70 % priznaného služobného platu.
(4)
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa policajtovi rozdiel,
o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak bolo konanie, pre
ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom, za ktorý
bol právoplatne odsúdený, alebo ak bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený
výkonu štátnej služby, prepustený zo služobného pomeru.
(5)
Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa policajtovi zakazuje nosiť
služobná rovnošata a dočasne sa mu odoberie služobný preukaz, služobný odznak a služobná
zbraň. Počas tejto doby sa na neho nevzťahuje povinnosť vykonávať štátnu službu a
vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo štátnej služby. Ostatné povinnosti
je policajt povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby.
(6)
Ak sa pominú dôvody, pre ktoré bol policajt dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,
dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby sa skončí.
TRETIA ČASŤ
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§ 47
Služobná disciplína
Služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených
ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.
§ 48
Základné práva a povinnosti policajta
(1)
Policajt má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b)
na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie,
d)
odmietnuť poskytnutie informácie o tom, ako by služobný úrad určitú vec vybavoval
alebo vykladal právny predpis, s výnimkou činnosti, ktorá patrí podľa osobitného predpisu13) k úlohám služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu,
e)
podávať sťažnosti vo veciach výkonu štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Policajt má okrem práv podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných
právnych predpisov.
(3)
Policajt je povinný
a)
plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b)
vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c)
oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú
výkon štátnej služby, a hroziacu škodu,
d)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí
tak urobiť, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby
vystavil vážnemu ohrozeniu,
e)
pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa
slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom,
f)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby
na vlastný prospech alebo na prospech iného,
g)
v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť
vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h)
dodržiavať služobnú disciplínu,
i)
vykonávať štátnu službu nestranne,
j)
poskytnúť Policajnému zboru osobné údaje,8) ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
k)
plne využívať čas služby a dodržiavať ustanovený základný čas služby v týždni, prípadne
kratší čas služby v týždni; to neplatí v prípade, že mu bolo udelené služobné voľno
alebo dovolenka,
l)
byť pri výkone štátnej služby ustrojený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
m)
oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 18, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
n)
plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
(4)
Ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn jeho nadriadeného
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného
upozorniť. Ak nadriadený trvá na splnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu,
musí ho policajtovi písomne potvrdiť a policajt je povinný ho splniť. Písomné potvrdenie
sa nevyžaduje, ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania. Policajt je povinný odoprieť splnenie
rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal
trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu nadriadenému.
(5)
Policajt nesmie byť členom politickej strany alebo politického hnutia ani vyvíjať
činnosť v ich prospech; to neplatí, ak ide o policajta uvedeného v § 44 ods. 2.
(6)
Policajt nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú činnosť a byť
členom správnych alebo kontrolných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú
činnosť; to neplatí, ak policajt pri plnení služobných úloh vystupuje pod dočasnou
alebo trvalou legendou.
(7)
Obmedzenie podľa odseku 6 sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť,
lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť
alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku policajta.
§ 49
Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a)
riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,
b)
zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení
a vyškolení,
c)
vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov
viesť k služobnej disciplíne,
d)
oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky
z porušovania služobných povinností.
§ 50
Disciplinárna právomoc
Nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne
odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
§ 51
Disciplinárne odmeny
(1)
Disciplinárnou odmenou je
a)
písomná pochvala,
b)
peňažný dar alebo vecný dar,
c)
mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti.
(2)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných
povinností, za ktoré sa udeľuje. Za to isté konanie podľa predchádzajúcej vety možno
udeliť len jednu disciplinárnu odmenu.
(3)
Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane
ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy
a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia Policajného zboru a Slovenskej
republiky.
(4)
Policajtovi nemožno udeliť disciplinárnu odmenu v čase, keď mu bolo uložené disciplinárne
opatrenie a to ešte nebolo zahladené. Pred zahladením disciplinárneho opatrenia môže
udeliť disciplinárnu odmenu výlučne minister v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(5)
Policajta, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností, môže minister mimoriadne
povýšiť do vyššej hodnosti podľa odseku 1 písm. c) in memoriam.
§ 52
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie
je trestným činom alebo priestupkom.
(2)
Podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej
len „priestupok“).14)
§ 53
Disciplinárne opatrenia
Disciplinárnym opatrením je
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
d)
zákaz činnosti,
e)
prepadnutie veci.
§ 54
Výčitka
Ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné
konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka,
disciplinárne opatrenie sa neuloží.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§ 55
(1)
Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych
opatrení uvedených v § 53 písm. a) až c).
(2)
Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi
v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.
(3)
Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne
opatrenia uvedené v § 53 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.
(4)
Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci
možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom.15)
(5)
Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta.
(6)
Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci
sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené,
skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu
činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.
§ 56
(1)
Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný
stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť
sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho
konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a
na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.
(3)
Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok,
o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4.
(4)
Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu,
ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
§ 57
(1)
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci
deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom
previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo
dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť
naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania
iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom,
keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania;
táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho
opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
(2)
(3)
Ak sa policajt dopustil disciplinárneho previnenia v cudzine, lehota 30 dní na uloženie
disciplinárneho opatrenia začína plynúť dňom nasledujúcim po dni návratu policajta
z cudziny, ak sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta o tomto konaní dozvedel v čase,
keď sa policajt zdržiaval v cudzine; ustanovenie druhej vety odseku 1 tým nie je dotknuté.
§ 58
(1)
Priestupok možno prejednať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie najneskôr do jedného
roku odo dňa spáchania priestupku.
(2)
Za priestupok ublíženia na cti alebo za priestupok ublíženia na zdraví inému z nedbanlivosti,
úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným
ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným
hrubým správaním, alebo za priestupok proti majetku spáchaný medzi blízkymi osobami
možno uložiť disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba alebo
jej zákonný zástupca, alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti, disciplinárne
opatrenie možno uložiť len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného na cti a policajta.
(3)
Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu,
pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená.
Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
(4)
O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak
o to požiadali.
(5)
Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia
priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.
§ 59
(1)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol policajt za ten istý skutok už potrestaný
súdom; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr, zruší sa s účinnosťou odo dňa
uloženia.
(2)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje
amnestia.
(3)
Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa
od výkonu disciplinárnych opatrení uložených za disciplinárne previnenia alebo od
výkonu zvyšku takýchto disciplinárnych opatrení alebo sa hromadne zahladili disciplinárne
opatrenia uložené za disciplinárne previnenia.
§ 60
(1)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený,
ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.
(2)
Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.
(3)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia možno vyhlasovať iba pred policajtmi
rovnakej funkcie alebo vyššej funkcie.
§ 61
Zahladenie disciplinárneho opatrenia
(1)
Po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne
opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo
uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako
jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.
(2)
Príslušný nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o
zahladení vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak policajt výkonom služby a svojím
správaním preukázal, že si to zasluhuje; ak bolo však uložené disciplinárne opatrenie
zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka alebo disciplinárne opatrenie
zákazu činnosti, môže tak urobiť až po uplynutí polovice času výkonu tohto opatrenia.
(3)
Disciplinárne opatrenie, ktoré bolo zahladené, sa nesmie uvádzať v služobnom hodnotení
ani v posudku o služobnej činnosti. Vo výpise na účely trestného konania sa uvedú
zahladené disciplinárne opatrenia len s označením „disciplinárne opatrenie zahladené“.
§ 62
Evidencia disciplinárnych opatrení
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho
opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisujú bezodkladne do prehľadu
o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach.
§ 63
Použitie ustanovení osobitných predpisov
Na prejednávanie priestupku sa vzťahuje osobitný predpis,16) ak tento zákon neustanovuje inak.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
§ 64
Dĺžka základného času služby v týždni
(1)
Dĺžka základného času služby v týždni sa ustanovuje na 40 hodín.
(2)
Nadriadený môže určiť policajtovi kratší čas služby v týždni alebo ho inak vhodne
upraviť, ak o to policajt požiada zo zdravotných alebo z iných závažných dôvodov a
ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby; ak bol policajtovi určený kratší čas
služby, patrí mu služobný príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.
§ 65
Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni
nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to
povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.
(2)
O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí
aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí
základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny
môže byť najviac 12 hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických
činností ustanoví minister interným predpisom.
(3)
O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva
štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný čas služby
v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni pripadne na sobotu a nedeľu.
(4)
O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný
čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch
je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci príslušného
obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná
dĺžke základného času služby v týždni.
(5)
Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú štátne sviatky a dni pracovného
pokoja ustanovené osobitným predpisom17) (ďalej len „sviatok“) a dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni.
§ 66
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby policajt mal medzi koncom jednej
služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v trvaní najmenej 12
hodín a raz za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 32 hodín.
(2)
Policajtovi, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine, sa poskytne nevyhnutný
odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu služby po dobu ôsmich hodín. Ak
tento odpočinok spadá do určeného základného času služby policajta, považuje sa za
dobu zameškanú pre prekážky na strane služobného úradu.
§ 67
Prestávky v službe
(1)
Služobný úrad je povinný poskytnúť policajtovi najneskôr po piatich hodinách nepretržitého
výkonu štátnej služby prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút; ak
výkon štátnej služby presahuje desať a pol hodiny, služobný úrad je povinný poskytnúť
policajtovi ďalšiu prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o štátnu
službu, ktorej výkon nemožno prerušiť, musí sa policajtovi aj bez prerušenia výkonu
štátnej služby zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.
(2)
Do základného času služby v týždni sa započítava:
a)
prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času
služby v týždni na päť dní služby,
b)
dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút pri nepretržitom výkone
štátnej služby v rozsahu 12 hodín.
§ 68
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku
v týždni a vo sviatok
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt povinný vykonávať štátnu
službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo
vo sviatok.
(2)
Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na jej závažnosť,
rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby
v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.
(3)
Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý
odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; nepretržitý odpočinok v týždni
musí však byť najmenej 24 hodín.
(4)
Štátnou službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.
§ 69
Služobná pohotovosť
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno policajtovi písomne nariadiť
služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého služobného času v mieste jeho
a)
výkonu štátnej služby,
b)
trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste.
(2)
Pri nariadení služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby alebo v inom určenom
mieste musí byť vymedzený priestor na odpočinok; ak služobná pohotovosť trvá viac
ako 24 hodín, musí byť zabezpečené stravovanie policajtov.
(3)
Podrobnosti o služobnej pohotovosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 70
Dĺžka dovolenky
Základná výmera dovolenky je šesť týždňov v kalendárnom roku. Základná výmera dovolenky
sa predlžuje o dva týždne policajtovi, ktorý aspoň dva týždne dovolenky využije na
kúpeľné liečenie na základe rozhodnutia lekárskej komisie; to neplatí, ak v tom istom
kalendárnom roku sa policajtovi poskytla preventívna rehabilitácia.
§ 71
Vznik nároku na dovolenku
(1)
Policajt má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého kalendárneho roka
vykonával štátnu službu.
(2)
Ak policajt nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho roka, patrí mu pomerná
časť dovolenky.
(3)
Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej
služby v kalendárnom roku patrí jedna dvanástina dovolenky. Podmienkou je, že policajt
vykonával štátnu službu celý kalendárny mesiac.
§ 72
Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku
Ako čas výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje doba
a)
dovolenky, dodatkovej dovolenky a preventívnej rehabilitácie,
b)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz, ak si túto
neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových
látok,
c)
náhradného voľna,
d)
služobného voľna pre prekážky vo výkone štátnej služby z dôvodov všeobecného záujmu
alebo pre dôležité osobné prekážky vo výkone štátnej služby s nárokom na služobný
plat,
e)
zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov,
f)
odborného školenia,
g)
štúdia na rezortných, vojenských a mimorezortných školách a v kurzoch vrátane doby
poskytnutého študijného voľna,
h)
výkonu väzby, ak bolo trestné stíhanie proti policajtovi zastavené alebo ak bol oslobodený
spod obžaloby, okrem prípadu amnestie,
i)
rodičovskej dovolenky, počas ktorej má policajtka nárok na peňažnú pomoc v materstve,
j)
keď policajt nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,
k)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol policajtovi doplatený rozdiel
služobného platu.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§ 73
(1)
Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna
časť trvať najmenej tri týždne.
(2)
Dovolenku možno policajtovi poskytnúť ešte pred splnením podmienky ustanovenej v
§ 71. Ak však policajt do konca kalendárneho roka túto podmienku nesplní, je povinný vrátiť
služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú mu nevznikol nárok.
(3)
Nástup dovolenky určuje nadriadený s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako
aj na oprávnené požiadavky policajta. Deň nástupu dovolenky musí byť policajtovi oznámený
najmenej 15 kalendárnych dní vopred; táto lehota sa môže skrátiť, ak s tým policajt
súhlasí.
(4)
Nástup dovolenky treba určiť tak, aby ju policajt mohol vyčerpať spravidla do konca
kalendárneho roka. Ak policajt nemohol dovolenku v kalendárnom roku vyčerpať, je nadriadený
povinný určiť nástup dovolenky tak, aby ju policajt vyčerpal najneskôr do konca budúceho
kalendárneho roka. Nadriadený je však povinný určiť policajtovi čerpanie aspoň troch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak na ne má nárok.
(5)
Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v dobe, keď je policajt uznaný dočasne
neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre úraz, ani v dobe, po ktorú
je policajt na rodičovskej dovolenke. Počas trvania ostatných dôležitých osobných
prekážok vo výkone štátnej služby a počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
môže nadriadený určiť policajtovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť, ak mu na
ňu alebo na jej pomernú časť vznikol nárok.
(6)
Ak čerpá dovolenku policajt s časom služby rozvrhnutým nerovnomerne, určí sa dovolenka
tak, aby zahŕňala toľko hodín, v ktorých by inak konal štátnu službu, koľko by ich
pripadlo na dovolenku čerpanú policajtom s časom služby rozvrhnutým rovnomerne.
(7)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť policajtovi
pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; policajt má nárok na
náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§ 74
(1)
Dovolenka sa prerušuje, ak je policajt v čase čerpania dovolenky uznaný za dočasne
neschopného na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz alebo ak ošetruje chorého
člena rodiny. Dovolenka sa prerušuje aj nástupom na rodičovskú dovolenku.
(2)
Ak v čase dovolenky pripadne sviatok17) na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej služby, nezapočítava sa do dovolenky.
§ 75
Služobný plat za čas dovolenky
(1)
Policajt má za čas dovolenky nárok na služobný plat.
(2)
Ak si policajt nemohol vyčerpať dovolenku alebo jej pomernú časť ani do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, patrí mu za nevyčerpanú dovolenku alebo za jej pomernú časť náhrada
vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky
dovolenky.
§ 76
Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak sa skončí služobný pomer policajtovi po vyčerpaní dovolenky alebo jej časti, je
povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť, na ktorú mu nevznikol
nárok.
Dodatková dovolenka
§ 77
(1)
Policajt, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok zdraviu škodlivú alebo mimoriadne
náročnú štátnu službu, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.
Ak policajt túto štátnu službu vykonáva len časť roka, patrí mu pomerná časť dodatkovej
dovolenky. Pomerná časť dovolenky je jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých
22 dní, v ktorých policajt vykonával zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú štátnu
službu.
(2)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 75 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
§ 78
(1)
Za štátnu službu zdraviu škodlivú alebo mimoriadne náročnú sa považuje služba policajta,
ktorý
a)
je pri výkone štátnej služby vystavený vo významnej miere nepriaznivým vplyvom ionizujúceho
žiarenia,
b)
je pri výkone štátnej služby na pracovisku s infekčnými materiálmi vystavený priamemu
nebezpečenstvu nákazy,
c)
vykonáva štátnu službu pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých,
d)
vykonáva štátnu službu ako potápač za zvýšeného tlaku v skafandroch alebo vykonáva
kesonovacie práce v stlačenom vzduchu v pracovných komorách,
e)
je pri výkone štátnej služby vystavený nadmernému hluku presahujúcemu 85 dB (A),
f)
vykonáva štátnu službu na pracoviskách uvedených v odseku 4.
(2)
Štátna služba, pri ktorej je policajt vystavený vo významnej miere nepriaznivým vplyvom
ionizujúceho žiarenia, je
a)
služba v prostredí otvorených žiaričov
1.
na pracoviskách II. a III. kategórie,
2.
pri čerpaní rádiovej emanácie a pri príprave radónových kúpeľov a inhalácií,
b)
služba pri rtg. zariadeniach, najmä
1.
pomocná služba policajta zdravotníckeho pracovníka pri pridržiavaní chorých, neschopných
samostatného pohybu a policajta v zariadeniach veterinárnej služby pri pridržiavaní
zvierat pri rtg. vyšetreniach v prípadoch, keď nie je možné použiť fixačné zariadenie
a taký výkon služby rtg. prístrojmi v zariadeniach veterinárnej služby, ktorý nemôže
byť vykonaný v osobitných miestnostiach na to vybavených,
2.
služba alebo pomocná služba pri výskume na prototypoch prístrojov s elektrónovým
lúčom s energiou 50 KvV a väčšou s výnimkou obsluhy elektrónového mikroskopu,
ak sa táto služba vykonáva v celomesačnom priemere aspoň tri hodiny denne,
3.
služba pri lekárskych a terapeutických rtg. prístrojoch okrem tej, ktorú možno vykonávať
výhradne z obsluhovní, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracujúcich,
ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu,
to neplatí, ak ide o policajta, ktorý vykonáva štátnu službu výhradne v obsluhovniach
pre stabilnú skiagrafiu a technické rtg. prístroje, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu
miestností pre pracujúcich, ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu,
napríklad pri stabilných štítkových rtg. skiaskopie, pri stabilných rtg. defektoskopie,
c)
služba s rádioaktívnymi žiaričmi s výnimkou policajta, ktorý pracuje výhradne v obsluhovniach
pre diaľkové ovládanie, ktorých tienenie zodpovedá tieneniu miestností pre pracujúcich,
ktorí nie sú profesionálne vystavení ionizujúcemu žiareniu, najmä pri aplikácii rádioaktívnych
žiaričov na osoby z diagnostických alebo z liečebných dôvodov a pri príprave týchto
žiaričov na aplikáciu a pri prácach s defektoskopickými žiaričmi,
d)
služba vykonávaná policajtom na úseku ochrany zdravia, ak jeho činnosť v zdraviu
škodlivom prostredí alebo v osobitne obťažnom prostredí trvá aspoň tri hodiny denne.
(3)
Štátna služba na pracovisku s infekčnými materiálmi, pri ktorej je policajt vystavený
priamemu nebezpečenstvu nákazy, je služba
a)
pri vykonávaní epidemiologických a epizootologických vyšetrení policajtom na úseku
ochrany zdravia a veterinárnej služby,
b)
pri zneškodňovaní materiálov obsahujúcich choroboplodné zárodky, pri umývaní kontaminovaného
riadu, skla, nástrojov a náradia a pri upratovaní, údržbe a opravách na takomto pracovisku,
c)
pri manipulácii so sprievodnými listami, chorobopismi a pitevnými protokolmi alebo
s inými písomnosťami, ktoré prišli do priameho styku s infekčným materiálom alebo
ktoré pochádzajú z infekčného prostredia na pracoviskách uvedených v písmene b).
(4)
Štátna služba podľa odseku 1 písm. f) je služba, ktorú vykonáva
a)
policajt pracujúci so zdravie ohrozujúcimi biologickými a chemickými látkami alebo
pracujúci s biologickými a chemickými škodlivinami,
b)
pyrotechnik,
c)
vyšetrovateľ, ktorý vykonáva službu v ústave na výkon väzby alebo v nápravnovýchovnom
ústave,
d)
policajt, ktorý vykonáva službu v celách policajného zadržania a zaistenia, eskortnú
službu alebo režimovú službu alebo ktorý aspoň polovicu základného času služby v týždni
je v priamom kontakte s obvineným alebo s odsúdeným,
e)
policajt, ktorý je počas výkonu štátnej služby vystavený nadmernému vplyvu škodlivín
na osobitne určených miestach, podľa rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia,
f)
výkonný letec, palubný personál a policajt sprevádzajúci lietadlá.
(5)
Policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu uvedenú v odsekoch 1 až 4 alebo ktorý vykonáva
štátnu službu na uvedených pracoviskách, patrí, ak ide o služby uvedené v odseku 1
písm. c) a e), v odseku 3 a v odseku 4 písm. c) a d), dodatková dovolenka za predpokladu,
že túto štátnu službu vykonáva aspoň v rozsahu polovice základného času služby v týždni
určenej pre túto službu alebo na týchto pracoviskách.
(6)
Riziko práce vyhlasuje orgán na ochranu zdravia ministerstva podľa osobitného predpisu.18)
§ 79
Služobné voľno
(1)
Ak policajt nemôže pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné
prekážky vykonávať štátnu službu, má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné
voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami
služby policajta.
(2)
Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu a dôležitú osobnú prekážku
v štátnej službe a jej trvanie je policajt povinný preukázať.
§ 80
Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
Policajt, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu
všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný plat alebo na
ďalší služobný plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.
(2)
Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
rozumie výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme, ktoré nie je možné uskutočniť mimo času služby.
(3)
Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon povinnosti vyplývajúcej z volenej
platenej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva a starostu obce alebo prísediaceho
súdu.
(4)
O výkon občianskych povinností ide najmä
a)
pri činnosti svedkov, súdnych znalcov, tlmočníkov a iných fyzických osôb predvolaných
na konanie pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom alebo orgánom obce,
b)
pri poskytnutí prvej pomoci,
c)
pri povinných lekárskych prehliadkach,
d)
pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e)
pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
f)
pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
g)
pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii Horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch,
keď je fyzická osoba povinná podľa právnych predpisov osobnú pomoc poskytnúť.
(5)
Služobné voľno pre prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas. Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne
sa služobné voľno aj na iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu a za podmienok takto:
a)
za činnosť darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na
odber, odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú
do času služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber. Pokiaľ na cestu na odber,
odber a cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne
potrebný ďalší čas, pokiaľ zasahuje do času služby. Ak k odberu nedôjde, poskytne
sa služobné voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v službe,
b)
za činnosť darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber,
odberu, cesty späť a zotavenie po odbere, pokiaľ uvedené skutočnosti zasahujú do času
služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber. Podľa odobratého objemu, charakteru
odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že služobné voľno sa skráti alebo
predĺži; pri predĺžení však najviac po čas zasahujúci do času služby v rámci 96 hodín
od nástupu cesty na odber. Ak k odberu nedôjde, poskytne sa služobné voľno podľa písmena
a),
c)
za činnosť členov volebných komisií pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
a do obecného zastupiteľstva služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu,
d)
za činnosť policajta pri prednáške alebo pri výučbe vrátane skúšobnej činnosti služobné
voľno najviac v rozsahu l2 dní v kalendárnom roku,
e)
za činnosť vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné
veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych
pracovníkov v táboroch pre deti a mládež služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu,
najviac však tri týždne v kalendárnom roku, a za podmienky, že policajt najmenej po
dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne a bezplatne
s deťmi alebo s mládežou. Podmienka sústavnej a bezplatnej práce podľa predchádzajúcej
vety sa nevyžaduje u stredných zdravotníckych pracovníkov alebo ak ide o tábory pre
zdravotne postihnuté deti.
§ 81
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
(1)
Ak policajt nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné prekážky, je nadriadený
povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok
takto:
a)
pri vyšetrení alebo pri ošetrení v zdravotníckom zariadení sa služobné voľno poskytne
v nevyhnutne potrebnom rozsahu, pokiaľ vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať
mimo času výkonu štátnej služby,
b)
pri narodení dieťaťa manželke policajta alebo jej na roveň postavenej sa služobné
voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu na prevoz manželky policajta alebo jej
na roveň postavenej do zdravotníckeho zariadenia a späť,
c)
pri sprevádzaní
1.
rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia
pri náhlom ochorení alebo pri úraze alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie
alebo liečenie,
2.
zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej služby alebo do osobitnej
internátnej školy a späť
sa služobné voľno poskytne v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac však na jeden deň
v prípade uvedenom v bode 1, najviac na 15 dní v kalendárnom roku v prípade uvedenom
v bode 2. Služobné voľno sa poskytne len jednému z oprávnených a len ak bolo sprevádzanie
nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo času výkonu štátnej služby,
d)
pri ošetrovaní člena rodiny, starostlivosti o dieťa
1.
pri ošetrovaní chorého dieťaťa mladšieho ako desať rokov,
2.
pri starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov z toho dôvodu, že
2a.
detské výchovné zariadenie, v ktorého starostlivosti dieťa inak je, alebo škola,
do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných orgánov alebo
2b.
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia
alebo dochádzať do školy, alebo
2c.
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo
karanténne opatrenie, alebo sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom
zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto
sa nemôže o dieťa starať,
3.
pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ktorý žije s policajtom v spoločnej domácnosti,
ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne ošetrenie inou osobou a chorého nie je
možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici,
sa služobné voľno poskytne najviac po dobu prvých sedem dní, pokiaľ potreba ošetrovania
v nich trvá. Policajtovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku
do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno
po dobu prvých l4 dní, pokiaľ potreba ošetrovania alebo starostlivosti v nich trvá;
v tom istom prípade ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len
raz a len jednému z oprávnených,
e)
pri úmrtí
1.
pri úmrtí manžela alebo jemu na roveň postaveného alebo dieťaťa sa služobné voľno
poskytne na tri dni,
2.
pri úmrtí rodičov a súrodencov policajta, rodičov a súrodencov jeho manžela, ako
i manžela súrodenca policajta sa služobné voľno poskytne na jeden deň a na ďalší deň,
ak policajt obstaráva pohreb týchto osôb,
3.
pri úmrtí prarodičov alebo vnuka policajta alebo prarodičov alebo vnuka jeho manžela
sa služobné voľno poskytne najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak policajt obstaráva
pohreb týchto osôb,
4.
pri úmrtí spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe služobné voľno poskytne na
nevyhnutne potrebný čas,
f)
pri vlastnej svadbe a svadbe detí
1.
na vlastnú svadbu sa služobné voľno poskytne na dva dni, z toho jeden deň na účasť
na svadobnom obrade,
2.
na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa služobné voľno poskytne na jeden deň,
g)
pri presťahovaní policajta, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo bytové zariadenie,
1.
ak sa sťahuje policajt do inej obce, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne potrebnom
rozsahu, najviac na dva dni,
2.
ak sa sťahuje policajt v tej istej obci, poskytne sa mu služobné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň,
h)
pri hľadaní nového zamestnania pred skončením služobného pomeru policajta sa služobné
voľno poskytne na tri dni,
i)
policajtovi prijatému do služobného pomeru bezprostredne po skončení základnej vojenskej
služby alebo náhradnej služby sa služobné voľno poskytne na päť dní.
(2)
Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný
plat môže nadriadený poskytnúť policajtovi v rozsahu a za podmienok takto:
a)
ženatému policajtovi a jemu na roveň postavenému, ktorý bez vlastnej viny žije odlúčene
od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať, možno poskytnúť služobné voľno na návštevu
rodiny najviac na desať dní bez započítania cesty a najviac na 15 dní so započítaním
cesty v jednom kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých
jedna spravidla nepresahuje dva dni bez započítania cesty,
b)
na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno
vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by policajtovi inak vznikla ujma, možno
poskytnúť služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, najviac na jeden deň.
(3)
Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe policajtovi vopred známa, je povinný
včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna; inak je policajt povinný
vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke v štátnej službe a o jej predpokladanom
trvaní bezodkladne.
§ 82
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so štúdiom pri výkone štátnej
služby
(1)
Policajtovi, ktorý študuje pri výkone štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť
služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok takto:
a)
pri štúdiu na vysokej škole
1.
14 dní v každom školskom roku,
2.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
3.
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
4.
60 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v bakalárskom štúdiu vrátane prípravy
a obhajoby záverečnej práce, ak je súčasťou štátnej skúšky,
5.
80 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky v magisterskom štúdiu, v inžinierskom
štúdiu alebo v doktorskom štúdiu vrátane prípravy a obhajoby diplomovej práce, ak
je súčasťou štátnej skúšky,
6.
40 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby diplomovej
práce, ak je súčasťou štátnej skúšky, ak absolvent bakalárskeho štúdia pokračuje v
magisterskom štúdiu, inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu,
b)
pri štúdiu na strednej škole
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou učebného plánu,
2.
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie
nie je súčasťou študijných sústredení,
3.
na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky alebo záverečnej pomaturitnej skúšky
3a.desať dní,
3b.20 dní, ak súčasťou skúšky je odborná práca,
c)
pri štúdiu na vyššej odbornej škole
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou učebného plánu,
2.
štyri dni v každom školskom roku na prípravu a vykonanie skúšok, ak ich vykonanie
nie je súčasťou študijných sústredení,
3.
20 dní na prípravu a vykonanie absolventskej skúšky vrátane prípravy a obhajoby absolventskej
práce,
d)
pri odbornej príprave policajtov absolventov civilných alebo vojenských vysokých
škôl zameranej na získanie špecializovaného policajného vzdelania
1.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
2.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
e)
pri trojsemestrálnom a viacsemestrálnom štúdiu na vysokých školách uskutočňovanom
v rámci celoživotného vzdelávania
1.
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
2.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
3.
15 dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby záverečnej
práce, ak je súčasťou záverečnej skúšky,
f)
pri odborných kurzoch a iných formách ďalšieho vzdelávania
1.
ak trvajú menej ako šesť mesiacov
1a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
1b.
tri dni na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,
2.
ak trvajú najmenej šesť mesiacov
2a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na študijných sústredeniach alebo na konzultáciách,
ak sú súčasťou študijného programu,
2b.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, ak je súčasťou študijného programu,
g)
pri rigoróznych skúškach 40 dní na prípravu a vykonanie rigoróznej skúšky vrátane
prípravy a obhajoby rigoróznej práce,
h)
pri externej forme doktorandského štúdia
1.
30 dní za každý školský rok počas trvania externej formy štúdia na výkon nevyhnutných
experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonávanie predpísaných skúšok;
na odporúčanie školiteľa sa policajtovi doktorandovi môže poskytnúť ďalšie služobné
voľno bez nároku na služobný plat,
2.
policajtovi doktorandovi, ktorý je vedený školiteľom v zahraničí, podľa jeho študijného
plánu sa poskytne aj ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat na výkon nevyhnutných
experimentálnych alebo iných študijných prác a na vykonávanie predpísaných skúšok,
i)
pri habilitácii docentov a v konaní o vymenovanie za profesorov
1.
60 dní na spracovanie habilitačnej práce docenta vrátane konzultácií a prípravy a
vykonania habilitačnej prednášky,
2.
60 dní na prípravu a vykonanie inauguračnej prednášky profesora vrátane konzultácií,
3.
ďalšie služobné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu na zahraničný pobyt, na účasť
na vedeckých konferenciách a seminároch, ak sú podmienkou habilitačného konania,
j)
pri školení uskutočňovanom v rámci ďalšieho vzdelávania lekárov a farmaceutov
1.
pri dennej forme štúdia
1a.
na účasť na výučbe, najviac však 66 dní v školskom roku,
1b.
najviac tri dni na prípravu a vykonanie kvalifikačnej atestácie,
2.
pri diaľkovej forme štúdia
2a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na konzultáciách a vybraných prednáškach
a na záverečnom študijnom sústredení,
2b.
desať dní na prípravu a vykonanie kvalifikačnej atestácie,
3.
pri externej forme štúdia
3a.
desať dní v každom školskom roku predpísanej praxe na štúdium a hospitácie na odborných
pracoviskách,
3b.
desať dní na prípravu a vykonanie kvalifikačnej atestácie,
k)
pri školení uskutočňovanom v rámci ďalšieho vzdelávania stredných zdravotníckych
pracovníkov
1.
pri dennej forme štúdia
1a.
na účasť na výučbe, najviac však 66 dní v školskom roku,
1b.
najviac tri dni na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
2.
pri diaľkovej forme štúdia
2a.
v nevyhnutne potrebnom rozsahu na účasť na konzultáciách a vybraných prednáškach
a na záverečnom študijnom sústredení,
2b.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
3.
pri externej forme štúdia
3a.
päť dní v každom školskom roku predpísanej praxe na štúdium a hospitácie na odborných
pracoviskách,
3b.
päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky,
l)
pri školení uskutočňovanom v zdravotníckych zariadeniach v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
(2)
Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne policajtovi, ktorý bol na štúdium pri výkone
štátnej služby alebo na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho
vzdelávania povolaný, vyslaný alebo s ktorého štúdiom alebo prípravou bol vyslovený
súhlas. Služobné voľno podľa odseku 1 sa poskytne tiež policajtovi pri rigoróznych
skúškach vrátane prípravy a obhajoby rigoróznej práce a pri habilitácii docenta a
profesora, ak o to požiada a bol mu vyslovený súhlas.
(3)
Služobné voľno podľa odseku 1 sa neposkytne na prípravu na opravnú skúšku, skúšku
pri opakovaní ročníka pre neprospech, opravnú maturitnú skúšku, opravnú záverečnú
pomaturitnú skúšku, opravnú absolventskú skúšku, opravnú štátnu skúšku, opravnú záverečnú
skúšku a ostatné druhy opravných skúšok.
(4)
Na vykonanie prijímacích skúšok sa poskytne policajtovi okrem služobného voľna podľa
odseku 1 ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný plat v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
(5)
Policajtke alebo osamelému policajtovi, ktorí sa starajú aspoň o jedno dieťa mladšie
ako 15 rokov a ktorým patrí služobné voľno podľa odseku 1, sa poskytne ďalšie služobné
voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu päť dní v školskom roku.
(6)
Služobné voľno
a)
určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,
b)
poskytované na štúdium pri výkone štátnej služby možno čerpať po celý školský rok
a na prípravu v odborných kurzoch alebo v iných formách ďalšieho vzdelávania len počas
trvania prípravy v týchto formách vzdelávania.
(7)
Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v inom školskom roku s výnimkou služobného
voľna určeného na prípravu a vykonanie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej
skúšky, absolventskej skúšky, štátnej skúšky, rigoróznej skúšky a dizertačnej skúšky.
(8)
Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo pre úraz alebo nariadením karantény v dobe, keď policajt
čerpá služobné voľno.
(9)
Do doby služobného voľna sa nezapočítava čas strávený cestovaním do príslušnej školy
alebo do vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa odborný kurz alebo iná forma ďalšieho
vzdelávania uskutočňuje, ak je táto škola alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste,
ako je miesto výkonu štátnej služby policajta.
§ 83
Služobné voľno bez nároku na služobný plat
(1)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa poskytuje policajtovi po dobu, po ktorú
sa mu poskytuje peňažná pomoc v materstve alebo rodičovský príspevok podľa osobitných
predpisov.19)
(2)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa policajtovi poskytne na nevyhnutne
potrebný čas aj z dôvodu
a)
nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,
b)
činnosti registrovaného kandidáta pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
alebo do obecného zastupiteľstva, alebo pri voľbe starostu obce,
c)
činnosti svedka, súdneho znalca, tlmočníka a inej fyzickej osoby predvolanej na konanie
pred súdom alebo pred iným štátnym orgánom, alebo pred orgánom obce, ak ide o konanie
v osobnom záujme policajta alebo na ktoré dal podnet policajt svojím zavinením,
d)
iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.
(3)
Policajtovi možno poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný plat na nevyhnutne
potrebný čas, ak o to požiada z vážnych dôvodov.
PIATA ČASŤ
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 84
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a)
funkčný plat,
b)
prídavok za výsluhu rokov,
c)
hodnostný príplatok,
d)
osobitný príplatok,
e)
príplatok za riadenie,
f)
príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,
g)
osobný príplatok,
h)
príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,
i)
príplatok za prípravu policajta čakateľa,
j)
príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa,
k)
príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo motorového
člna,
l)
príplatok za výkon potápačskej činnosti,
m)
príplatok za zmennosť,
n)
príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
o)
príplatok za štátnu službu v noci,
p)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
r)
príplatok za štátnu službu vo sviatok a
s)
ďalší služobný plat.
(2)
Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až m) a
o) až r); to neplatí, ak ide o príplatok podľa § 98 až 101 a peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť podľa § 103, keď služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a) až
m).
(3)
Policajtovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí okrem služobného
príjmu peňažná náhrada za služobnú pohotovosť v štátnej službe.
§ 85
Funkčný plat
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe patrí funkčný plat určený pre funkciu, ktorú
vykonáva, ak nie je ďalej ustanovené inak. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia,
ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený,
vymenovaný, poverený zastupovaním alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie.
(2)
Zaradenie jednotlivých funkcií do platových tried v súlade s charakteristikami platových
tried uvedených v prílohe č. 1 určí minister po prerokovaní s príslušným odborovým zväzom v tabuľkách zloženia a počtov
služobného úradu.
(3)
Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške:
| Platová trieda | Výška funkčného platu v Sk mesačne |
| 1 | 5 000 |
| 2 | 5 650 |
| 3 | 6 380 |
| 4 | 7 200 |
| 5 | 8 000 |
| 6 | 8 990 |
| 7 | 10 110 |
| 8 | 11 370 |
| 9 | 12 800 |
(4)
Percentuálne zvýšenie funkčných platov ustanoví zákon o štátnom rozpočte Slovenskej
republiky.
(5)
Nadriadený zaradí policajta do platovej triedy určenej pre funkciu, ak spĺňa požadované
kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak.. Kvalifikačný
predpoklad vzdelania nemožno odpustiť.
§ 86
Prídavok za výsluhu rokov
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe patrí za dobu štátnej služby prídavok za výsluhu
rokov určený percentuálnym podielom z funkčného platu odstupňovaný podľa dĺžky započítanej
odbornej praxe.
(2)
Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov policajta je po dovŕšení odbornej praxe
| a) do 2 rokov | 0%, |
| b) od 2 do 4 rokov | 6,1%, |
| c) od 4 do 6 rokov | 12,2%, |
| d) od 6 do 9 rokov | 18,3%, |
| e) od 9 do 12 rokov | 24,4%, |
| f) od 12 do 15 rokov | 30,5%, |
| g) od 15 do 18 rokov | 36,6%, |
| h) od 18 do 21 rokov | 42,7%, |
| i) od 21 do 24 rokov | 48,8%, |
| j) od 24 do 28 rokov | 54,9%, |
| k) od 28 do 32 rokov | 61,0%, |
| l) nad 32 rokov | 67,1% |
a zaokrúhľuje sa na celé desaťkoruny smerom nahor.
(3)
Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu
prídavku za výsluhu rokov sa policajtovi započítava, ak ďalej nie je ustanovené inak,
doba
a)
trvania služobného pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených zboroch, ozbrojených
bezpečnostných zboroch Slovenskej republiky, Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej
informačnej službe,
b)
praxe v odbore požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru, ak je priznaná rozhodnutím príslušného služobného úradu,
c)
praxe inej než požadovanej pracovnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, ak je priznaná
rozhodnutím príslušného služobného úradu, ale najviac v rozsahu dvoch tretín,
d)
výkonu základnej vojenskej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu,
e)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke rodičovskej dovolenky alebo ďalšej rodičovskej
dovolenky určenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe
súčasne nepripravoval na povolanie v dennom štúdiu, doba osobnej celodennej starostlivosti
o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté určenej osobitným predpisom, najviac však
šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
f)
hodnotená ako doba zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných
predpisov,20)
(4)
Praxou v odbore požadovanej pracovnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon
rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej pracovnej činnosti alebo výkon pracovných
činností, na ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon
požadovanej pracovnej činnosti.
(5)
Do doby odbornej praxe rozhodnej pre určenie percentuálneho podielu prídavku za výsluhu
rokov sa policajtovi nezapočítava doba
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak mu nebol doplatený rozdiel, o ktorý
bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo ak sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac;
to neplatí, ak sú splnené podmienky podľa odseku 3 písm. e),
d)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas ktorej
policajt nemá nárok na služobný príjem v chorobe alebo na nemocenské,10)
e)
neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň.
§ 87
Hodnostný príplatok
(1)
Policajtom patrí hodnostný príplatok v týchto sumách:
| Hodnosť | Sk mesačne |
| strážmajster | 1 600 |
| nadstrážmajster | 1 800 |
| podpráporčík - podporučík | 2 000 |
| práporčík - poručík | 2 200 |
| nadpráporčík - nadporučík | 2 400 |
| kapitán | 2 600 |
| major | 2 800 |
| podplukovník | 3 000 |
| plukovník | 3 200 |
| generál | 3 400 |
(2)
Hodnostný príplatok podľa odseku 1 patrí aj policajtovi, ktorý vykonáva štátnu službu
v zahraničí.
(3)
Policajtovi patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol priznaný v práporčíckej hodnosti,
aj v prípade jeho povýšenia do dôstojníckej hodnosti, ako aj v prípade jeho ďalšieho
povyšovania v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.
§ 88
Osobitný príplatok
(1)
Policajtovi patrí osobitný príplatok vo výške 1 000 až 10 000 Sk mesačne. Osobitný
príplatok určuje minister v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti,
miesta výkonu štátnej služby, miery ohrozenia jeho života alebo zdravia, iných závažných
rizík alebo od výkonu činností s mimoriadnou psychickou záťažou.
(2)
V ustanovenej výške osobitného príplatku podľa odseku 1 sa zhodnocuje aj vykonávanie
činností, ktoré sú nevyhnutné na výkon štátnej služby.
§ 89
Príplatok za riadenie
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe, ktorý vykonáva riadiacu funkciu, patrí príplatok
za riadenie v rozpätí od 5 % do 47 % zo súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku
za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej je policajt zaradený.
Minister určí podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce príplatok za riadenie
podľa prílohy č. 2.
(2)
Horná hranica rozpätia podľa odseku 1 sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.
§ 90
Príplatok za zastupovanie alebo za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1)
Policajtovi poverenému zastupovaním iného policajta v riadiacej funkcii alebo policajtovi
poverenému výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie patrí od začiatku zastupovania
alebo výkonu dočasne neobsadenej riadiacej funkcie príplatok vo výške príplatku za
riadenie určenej pre túto funkciu.
(2)
Ak bol policajt, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený zastupovaním nadriadeného
vo vyššom stupni riadenia alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie vo vyššom
stupni riadenia, patrí mu príplatok za riadenie vo výške určenej pre túto funkciu,
ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie mu v tomto čase
nepatrí.
§ 91
Osobný príplatok
(1)
Policajtovi v stálej štátnej službe s prihliadnutím na množstvo a kvalitu plnenia
služobných úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok pri zaradení
a)
vo výkone do výšky 100 %,
b)
mimo výkonu do výšky 70 %
súčtu funkčného platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov.
(2)
Policajtovi v stálej štátnej službe zaradenému podľa odseku 1 písm. b) možno v osobitných
prípadoch priznať osobný príplatok až do výšky 100 %.
(3)
O zvýšení alebo znížení osobného príplatku priznaného podľa odseku 1 rozhoduje príslušný
nadriadený a podľa odseku 2 minister. Súbeh osobných príplatkov podľa odseku 1 a 2
nie je možný.
§ 92
Príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach
(1)
Policajtovi patrí príplatok za štátnu službu v sťažených a zdraviu škodlivých podmienkach,
ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu
a)
profesionálnej infekcie,
b)
ionizujúceho a neionizujúceho žiarenia,
c)
chemických škodlivín,
d)
fyzikálnych vplyvov.
(2)
Príplatok patrí policajtovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu
do I. alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 3 tohto zákona. V I. skupine je príplatok 100 Sk až 800 Sk mesačne a v II. skupine je príplatok
300 Sk až 1 500 Sk mesačne. Výšku príplatku podľa miery rizika, intenzity a doby pôsobenia
sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností určí nadriadený v rámci
rozpätia príslušnej skupiny po predchádzajúcom prerokovaní s orgánom na ochranu zdravia
ministerstva.
(3)
Ak policajt z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne
činnosti zaradené podľa prílohy č. 3 do I. a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej vo výške spodnej hranice rozpätia hranice pre II. skupinu.
(4)
Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na
určenie konkrétnej výšky príplatku v rámci rozpätia pri využití odborného zisťovania
a rozboru sú:
a)
charakter činnosti a použité postupy,
b)
fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia
a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie
pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,
c)
vznikajúce a pôsobiace škodliviny, najmä druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus,
d)
dĺžka doby, počas ktorej je policajt vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých
vplyvov,
e)
výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s výkonom činnosti,
f)
porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti
pre zdravie na posudzovanom mieste, kde policajt vykonáva štátnu službu, s najvyššími
prípustnými hodnotami, najmä s koncentráciou, dávkami a limitmi podľa príslušných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5)
Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky
na služobnom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a na havarijný stav.
(6)
Ak sa výskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých výkone
treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, nadriadený zaradí tieto činnosti do skupín
porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 3.
(7)
Policajtovi za výkon činnosti pri použití dýchacieho izolačného prístroja alebo pri
činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí
príplatok vo výške 40 Sk za každú hodinu tejto činnosti.
(8)
Policajtovi za výkon činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok vo výške 60
Sk za každú hodinu tejto činnosti, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7.
(9)
Policajtovi za výkon činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách
patrí príplatok vo výške 15 Sk za každú hodinu tejto činnosti.
§ 93
Príplatok za prípravu policajta čakateľa
(1)
Za prípravu policajta čakateľa patrí školiteľovi príplatok vo výške 1 000 Sk mesačne;
ak školiteľ pripravuje dvoch a viac policajtov čakateľov, patrí mu príplatok vo výške
1 500 Sk mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca školiteľ začne prípravu policajta
čakateľa alebo ak skončí prípravu policajta čakateľa, patrí mu za dni prípravy policajta
čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.
(2)
Príplatok za prípravu policajta čakateľa sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom
nahor.
§ 94
Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa alebo služobného koňa
Policajtovi, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného služobného psa alebo služobného
koňa, patrí príplatok vo výške 300 Sk mesačne. Príplatok patrí za každého služobného
psa alebo služobného koňa.
§ 95
Príplatok za starostlivosť a vedenie služobného cestného vozidla alebo služobného
motorového člna
(1)
Ak má vodič referent alebo vodič referent špecialista pridelený do trvalej starostlivosti
osobný automobil, nákladný automobil, autobus, obrnený transportér, vyprosťovací tank,
pásový transportér, traktor alebo buldozér, patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne.
Príplatok patrí len za jedno pridelené vozidlo.
(2)
Ak má vodič referent pridelený do trvalej starostlivosti motocykel, služobný motorový
čln alebo príves nad 750 kg, patrí mu príplatok do výšky 100 Sk mesačne. Príplatok
patrí len za jeden motocykel, služobný motorový čln alebo príves.
(3)
Ak má vodič referent pridelené do trvalej starostlivosti ostatné služobné cestné
vozidlá, patrí mu príplatok do výšky 50 Sk mesačne. Príplatok patrí len za jedno cestné
vozidlo.
(4)
Ak vodič referent špecialista skutočne jazdí so
a)
špeciálnou zásahovou automobilovou technikou,
b)
služobným cestným vozidlom vybaveným typickým zvukovým znamením alebo svetelným znamením
alebo
c)
služobným cestným vozidlom zabezpečujúcim prepravu alebo sprievod určených osôb,
patrí mu príplatok do výšky 300 Sk mesačne.
(5)
Ak vodič referent alebo vodič referent špecialista skutočne jazdí služobným cestným
vozidlom alebo motorovým člnom, patrí mu príplatok do výšky 200 Sk mesačne.
(6)
Ak má vodič referent špecialista priznaný príplatok podľa odseku 4, príplatok podľa
odseku 5 mu nepatrí.
§ 96
Príplatok za výkon potápačskej činnosti
Policajtovi, ktorý má kvalifikáciu potápača a je ustanovený do funkcie, s ktorou je
spojený výkon potápačskej činnosti, patrí príplatok do výšky
a)
500 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň A,
b)
400 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň B,
c)
350 Sk mesačne, ak získal kvalifikačný stupeň C.
§ 97
Príplatok za zmennosť
Policajtovi, ktorý má výkon štátnej služby rozvrhnutý tak, že štátnu službu vykonáva
striedavo vo viacerých zmenách, patrí príplatok vo výške 100 až 800 Sk mesačne.
§ 98
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
(1)
Ak policajt vykonáva štátnu službu nad základný čas služby v týždni, patrí mu za
každú hodinu takejto služby príplatok vo výške 1/165 služobného platu zvýšený o 20
%, a ak ide o deň služobného pokoja, zvýšený o 50 %.
(2)
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni podľa odseku 1
nepatrí v prípade, ak sa policajt s nadriadeným dohodli na poskytnutí náhradného voľna.
Náhradné voľno je nadriadený povinný poskytnúť najneskôr do 60 dní od skončenia tejto
služby.
(3)
Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v
nedeľu alebo vo sviatok, patria policajtovi aj príplatky podľa § 99 až 101. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný
čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.
§ 99
Príplatok za štátnu službu v noci
Za hodinu štátnej služby v noci patrí policajtovi príplatok vo výške 25 % zo sumy,
ktorá predstavuje 1/165 služobného platu.
§ 100
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí policajtovi príplatok vo výške
30 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 služobného platu.
§ 101
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Za hodinu štátnej služby vo sviatok patrí policajtovi príplatok vo výške 1/165 služobného
platu.
§ 102
Ďalší služobný plat
(1)
Policajtovi patrí ďalší služobný plat v každom polroku kalendárneho roku za predpokladu,
že služobný pomer trval v príslušnom polroku aspoň štyri mesiace, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
(2)
Na účely poskytnutia ďalšieho služobného platu sa za trvanie služobného pomeru nepovažuje
čas
a)
rodičovskej dovolenky,
b)
služobného voľna bez nároku na služobný plat,
c)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak policajtovi nebol doplatený rozdiel,
o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
d)
neospravedlnenej neprítomnosti vo výkone štátnej služby.
(3)
Nárok na ďalší služobný plat v prvom polroku nevznikne policajtovi, ktorého služobný
pomer sa skončí do 31. mája príslušného roku. Nárok na ďalší služobný plat v druhom
polroku nevznikne policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončí do 30. novembra príslušného
roku.
(4)
Nárok na ďalší služobný plat v danom polroku nevznikne policajtovi,
a)
ktorému bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 písm. c) až e),
b)
ktorému plynie lehota pre skončenie služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods.1 písm. d), e) a f),
c)
ktorý bol prevedený na inú funkciu z dôvodu uvedeného v § 35 ods. 1 písm. c).
(5)
Ďalší služobný plat zodpovedá sume rovnajúcej sa poslednému služobnému platu priznanému
policajtovi, ktorý tvoria zložky služobného príjmu uvedené v § 84 ods. 1 písm. a) až m) a jedna šestina z príplatkov vyplatených podľa § 84 ods. 1 písm. o) až r) za polrok kalendárneho roka, v ktorom je splatný.
(6)
Ďalší služobný plat za prvý polrok kalendárneho roku je splatný spolu so služobným
príjmom za mesiac jún a za druhý polrok kalendárneho roku spolu so služobným príjmom
za mesiac november.
(7)
Ak policajtovi vznikne nárok na výplatu ďalšieho služobného platu v druhom polroku
kalendárneho roku až v mesiaci december, ďalší služobný plat je splatný spolu so služobným
príjmom za tento mesiac.
§ 103
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Ak je policajtovi nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti
peňažná náhrada vo výške
a)
50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho
služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,
b)
15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho
služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného
pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,
c)
5 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 10 % zo sumy, ktorá predstavuje 1/165 jeho
služobného platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov
spojenia.
(2)
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť nepatrí, ak policajt v čase služobnej pohotovosti
vykonáva štátnu službu.
§ 104
Služobný príjem v prípravnej štátnej službe
(1)
Policajtovi v prípravnej štátnej službe patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej
štátnej službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za riadenie, príplatku za zastupovanie a príplatku za prípravu
policajta čakateľa.
(2)
Policajtovi v prípravnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
(3)
V prvom roku prípravnej štátnej služby sa funkčný plat určený podľa § 85 znižuje o 20 % , v druhom roku o 10 % a počas predĺženia prípravnej štátnej služby
o 10 % . Príplatky a peňažná náhrada, pre ktorých výpočet je rozhodujúca výška funkčného
platu, sa vypočítajú z takto upraveného funkčného platu.
§ 105
Služobný príjem v dočasnej štátnej službe
(1)
Policajtovi v dočasnej štátnej službe patrí služobný príjem ako policajtovi v stálej
štátnej službe podľa § 84 ods. 1 s výnimkou príplatku za prípravu policajta čakateľa.
(2)
Policajtovi v dočasnej štátnej službe počas skúšobnej doby osobný príplatok nepatrí.
§ 106
Splatnosť služobného príjmu
(1)
Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom
kalendárnom mesiaci.
(2)
Služobný príjem, ktorý patrí policajtovi v roku 1998, je za mesiac
a)
apríl splatný 17. apríla 1998,
b)
máj splatný 21. mája 1998,
c)
jún splatný 24. júna 1998,
d)
júl splatný 28. júla 1998,
e)
august splatný 31. augusta 1998,
f)
september splatný 5. októbra 1998,
g)
október splatný 9. novembra 1998,
h)
november splatný 14. decembra 1998,
i)
december splatný 15. januára 1999.
(3)
Služobný príjem splatný v priebehu dovolenky musí sa na žiadosť policajta vyplatiť
najskôr dva dni pred nastúpením dovolenky.
(4)
Pri skončení štátnej služby vyplatí služobný úrad policajtovi služobný príjem splatný
za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného termínu.
§ 107
Výplata služobného príjmu
(1)
Služobný príjem sa policajtovi vypláca v slovenskej mene; v inej ako slovenskej mene
možno služobný príjem vyplácať iba za podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2)
Služobný príjem sa vypláca policajtovi v priebehu denného služobného času v mieste
výkonu štátnej služby. Ak policajt z vážnych dôvodov nemôže služobný príjem za týchto
podmienok prevziať alebo ak vopred písomne nepožiada o výplatu služobného príjmu v
niektorý iný deň, služobný úrad mu služobný príjem zašle v deň výplatného termínu
alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo.
(3)
Na písomnú žiadosť policajta je služobný úrad povinný pri výplate služobného príjmu
alebo iných peňažných plnení v jeho prospech poukázať sumu určenú policajtovi na jeho
účet v peňažnom ústave v Slovenskej republike.
(4)
Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať policajtovi písomný
doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o vykonaných zrážkach.
(5)
Policajt môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť inú osobu.
§ 108
Zrážky zo služobného príjmu
Zrážky zo služobného príjmu možno vykonať iba na základe dohody o zrážkach zo služobného
príjmu; inak môže služobný úrad vykonať zrážky zo služobného príjmu, len ak ide o
a)
preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov fyzických
osôb,23)
b)
preddavok na služobný príjem, ktorý je policajt povinný vrátiť, pretože neboli splnené
podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,
c)
sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeného súdom alebo orgánom štátnej správy,
alebo orgánom splnomocneným na to zákonom,
d)
sumy prepadajúce štátu v dôsledku peňažného trestu, pokuty alebo náhrady uložené
policajtovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov,
e)
neoprávnene prijaté sumy dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia,
štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci alebo dávok výsluhového zabezpečenia,
ak je policajt povinný ich vrátiť na základe právoplatného rozhodnutia,
f)
služobný plat alebo o jeho časť za dovolenku, na ktorú policajt stratil nárok alebo
na ktorú mu nárok nevznikol,
g)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
h)
preplatky príplatku k nemocenskému a príplatku k peňažnej pomoci v materstve, na
ktoré policajtovi nevznikol nárok,
i)
neoprávnene prijatú podporu v nezamestnanosti evidovaných nezamestnaných alebo o
podporu v nezamestnanosti poskytnutú ako preddavok, ak je policajt povinný ho vrátiť
na základe vykonateľného rozhodnutia podľa zákona o zamestnanosti,24)
j)
poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie alebo dôchodkové zabezpečenie;
u policajtov v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj príspevok
na poistenie v nezamestnanosti.
§ 109
Služobný príjem počas výkonu štátnej služby v zahraničí
(1)
Policajtovi, ktorý je zaradený na výkon štátnej služby v zahraničí, patrí služobný
príjem podľa osobitných predpisov.25)
(2)
Policajtovi uvedenému v odseku 1 patrí hodnostný príplatok podľa § 87 pri splnení podmienok uvedených v tomto zákone.
(3)
Hodnostný príplatok podľa odseku 2 sa vypláca v slovenských korunách.
(4)
Policajtovi, ktorý bol vyslaný na denné štúdium do školy v zahraničí, sa služobný
plat delí na korunovú časť a valutovú časť. Korunovú časť tvorí 64 % služobného platu.
Po odpočítaní všetkých zákonných zrážok sa táto časť platu vypláca prostredníctvom
účtu otvoreného v ním zvolenej banke na území Slovenskej republiky. Valutovú časť
tvorí 36 % služobného platu. Po vynásobení platovou reláciou, ktorú oznamuje Ministerstvo
zahraničných vecí Slovenskej republiky v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa
táto časť vypláca v zahraničí prostredníctvom účtu vo vopred dohodnutej banke v krajine
štúdia. Počas čerpania riadnej dovolenky sa služobný plat vypláca v korunách.
Náhrada výdavkov
§ 110
(1)
Policajtovi patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení služobných úloh.
(2)
Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách,
cestách do škôl a kurzov, pri prijatí alebo preložení na inú funkciu, pri sťahovaní,
pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do
škôl a kurzov v zahraničí a stravné v cudzej mene poskytované policajtom v súvislosti
s výkonom pasovej kontroly na území cudzieho štátu.
§ 111
(1)
Policajtovi vyslanému na služobnú cestu patrí
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta trvalého
pobytu alebo medzi nadriadeným a policajtom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak služobná
cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň,
ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej však raz za 30 dní.
(2)
V prípade povolania policajta do služobnej pohotovosti z miesta pobytu do miesta
výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí policajtovi
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
stravné za čas prepravy, ak trvala dlhšie ako päť hodín,
c)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
(3)
Na účely tohto zákona sa cesty policajta, ktoré súvisia s výkonom štátnej služby,
vykonávané v mieste výkonu štátnej služby považujú za služobné cesty s nárokom na
náhradu preukázateľných cestovných výdavkov.
§ 112
Stravné
(1)
Za každý kalendárny deň služobnej cesty patrí policajtovi stravné v tomto dni vo
výške ustanovenej v osobitnom predpise.26)
(2)
Ak má policajt na služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie, stravné
mu nepatrí, ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa kráti o
30 % za poskytnuté raňajky, o 40 % za obed a o 30 % za večeru; takto krátené sadzby
stravného sa zaokrúhľujú na celé koruny, do výšky 50 halierov smerom dolu a od 50
halierov vrátane smerom hore.
(3)
Ak sa policajt vyslaný na služobnú cestu, ktorá trvá menej než päť hodín, nemôže
stravovať obvyklým spôsobom, môže mu nadriadený poskytnúť stravné až do výšky zodpovedajúcej
stravnému pri služobnej ceste trvajúcej päť hodín.
(4)
Pri služobnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní a trvá menej ako deväť
hodín, sa upustí od oddeleného výpočtu stravného. Výška stravného sa určí podľa celkovej
doby trvania služobnej cesty.
(5)
Ak je policajt vyslaný na služobnú cestu do miesta trvalého pobytu, stravné mu nepatrí.
§ 113
Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu
(1)
Policajtovi, ktorý je preložený na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) do iného miesta výkonu štátnej služby a z tohto dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny,
patria náhrady ako pri služobnej ceste. O dĺžke doby priznania náhrady rozhoduje nadriadený.
(2)
Nadriadený môže na základe žiadosti policajta, ktorý v dôsledku prijatia do služobného
pomeru alebo preloženia na inú funkciu na vlastnú žiadosť podľa § 35 ods. 6 alebo s jeho písomným súhlasom do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene
od svojej rodiny, poskytnúť mu náhrady ako pri služobnej ceste; súčasne rozhoduje
o dĺžke doby priznania náhrady.
(3)
Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat policajta do miesta trvalého
pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť náhrady preukázaných
cestovných výdavkov z miesta pobytu do miesta výkonu štátnej služby a späť.
(4)
Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria policajtovi, ktorý odmietol výmenu alebo pridelenie
bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto miesto výkonu štátnej služby.
§ 114
Náhrady pri presťahovaní
(1)
Policajtovi, ktorý spĺňa podmienky preloženia na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 písm. a) a b) a presťahuje sa do miesta výkonu štátnej služby, patrí
a)
náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov policajta
a členov jeho rodiny,
b)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu policajta a členov jeho rodiny
z doterajšieho miesta trvalého pobytu do miesta výkonu štátnej služby policajta,
c)
náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s maľovaním a úpravou
bytu, najviac však
1.
za každú obytnú miestnosť (izbu) 1 300 Sk,
2.
za kuchyňu 1 300 Sk,
3.
za úplné príslušenstvo 1 300 Sk,
4.
za neúplné (spoločné) príslušenstvo 650 Sk.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa policajt presťahuje
do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.
(3)
Ak ide o presťahovanie policajta, ktorý spĺňa podmienky odseku 1, do vlastného rodinného
domu, služobného bytu alebo do bytu v osobnom vlastníctve, patrí mu náhrada podľa
odseku 1 písm. c), najviac do výšky 7 800 Sk.
§ 115
Náhrada výdavkov za používanie cestných vozidiel pri služobných cestách
(1)
Ak sa nadriadený s policajtom dohodne, že sa pri služobnej ceste použije iné cestné
vozidlo ako služobné cestné vozidlo, patrí mu za každý kilometer jazdy sadzba základnej
náhrady podľa osobitného predpisu27) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia zákonného
a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.
(2)
Náhrada výdavkov za pohonné látky policajtovi patrí v rozsahu uvedenom v osobitnom
predpise.28)
(3)
Nadriadený môže s policajtom dohodnúť aj poskytovanie náhrady za použitie cestného
vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného lístka hromadného dopravného prostriedku
diaľkovej prepravy. Podmienka preukázania zákonného a havarijného poistenia použitého
cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.
Náhrady cestovných výdavkov do škôl a kurzov
§ 116
(1)
Policajtovi, ktorý študuje na škole alebo v kurze mimo miesta výkonu štátnej služby,
patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do kurzu a za dni cesty späť po skončení
školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné
štúdium, patrí táto náhrada v každom roku štúdia.
(2)
Policajtovi študujúcemu na strednej odbornej škole a v kurze, ktorý bol na štúdium
preložený, povolaný alebo vyslaný mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí namiesto
náhrad poskytovaných pri služobnej ceste bezplatné ubytovanie a stravovanie.
(3)
Počas pobytu v mieste školy alebo kurzu patrí policajtovi, ktorý žije odlúčene od
svojej rodiny, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť
raz za mesiac, slobodnému raz za tri mesiace.
(4)
Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí policajtovi až do výšky preukázaných
cestovných výdavkov pri použití železničného alebo autobusového spojenia. Náhrada
za použitie rýchlika alebo náhrada za použitie diaľkového autobusu patrí pri vzdialenosti
nad 100 kilometrov, náhrada výdavku za miestenku pri vzdialenosti nad 200 kilometrov.
(5)
Policajtovi študujúcemu na škole, ktorý bol vyslaný na plnenie úloh Policajného zboru
do iného miesta výkonu štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie
a ubytovanie, patrí náhrada výdavkov ako pri služobnej ceste.
§ 117
(1)
Policajtovi študujúcemu pri výkone štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby
na vykonanie skúšok a účasť na sústredení a späť patria náhrady preukázaných cestovných
výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri opravných skúškach policajtovi nepatrí náhrada podľa odseku 1.
§ 118
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii
(1)
Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou kúpeľnej liečby patrí policajtovi
náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce mimo miesta výkonu
štátnej služby alebo mimo miesta trvalého pobytu v prvých piatich kalendárnych dňoch
policajtovi patria náhrady ako pri služobnej ceste.
(3)
Pri individuálnej preventívnej rehabilitácii vykonávanej formou výkonu práce policajtovi
nepatria náhrady podľa odseku 1.
§ 119
Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách a pri cestách do škôl a kurzov
v zahraničí
Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 37 ods. 7 sa postupuje podľa § 111, 112 a 115, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 120
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za
poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada policajtovi nepatrí,
ak ho takto poistil nadriadený.
§ 121
Náhrada výdavkov za cestu na návštevu rodiny
Ak sa policajt s nadriadeným, ktorý ho vyslal na zahraničnú služobnú cestu, písomne
dohodne na návšteve rodiny v mieste jej trvalého pobytu, patrí policajtovi náhrada
písomne dohodnutých výdavkov v rozsahu a za podmienok ako pri zahraničnej služobnej
ceste. Ustanovenie § 111 ods. 1 písm. e) sa nevzťahuje na cestu na návštevu rodiny policajta vyslaného na zahraničnú služobnú
cestu.
§ 122
Stravné v cudzej mene
(1)
Za každý kalendárny deň zahraničnej služobnej cesty mimo územia Slovenskej republiky
a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej
republiky trvá dlhšie ako 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene podľa
osobitného predpisu.29)
(2)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni dlhšie ako šesť hodín, najviac však 12 hodín, alebo trvá celkove dlhšie ako šesť
hodín, najviac však 12 hodín, patrí policajtovi stravné v cudzej mene do výšky 50
% dennej sadzby stravného ustanovenej v odseku 1.
(3)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni najviac šesť hodín alebo ak trvá najviac šesť hodín, patrí policajtovi stravné
v cudzej mene do výšky 25 % dennej sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.
(4)
Ak má policajt na zahraničnej služobnej ceste zabezpečené celodenné bezplatné stravovanie,
stravné mu nepatrí. Ak má bezplatné stravovanie zabezpečené čiastočne, stravné sa
mu kráti v prípade zabezpečených raňajok o 30 %, obeda o 40 % a večere o 30 % z dennej
sadzby stravného ustanovenej podľa odseku 1.
(5)
Ak sú pri zahraničnej služobnej ceste v cene za ubytovanie preukázateľne zahrnuté
aj výdavky za raňajky, patrí policajtovi stravné v cudzej mene znížené o 15 % stravného
ustanoveného podľa odsekov 1 až 3.
§ 123
Vreckové
Za každý deň zahraničnej služobnej cesty a za každý kalendárny deň, v ktorom zahraničná
služobná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín, môže nadriadený policajtovi popri preukázaných
potrebných vedľajších výdavkoch podľa § 111 ods. 1 písm. d) poskytovať vreckové v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 122 ods. 1.
§ 124
Náhrada výdavkov za pohonné látky
Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných vozidiel podľa § 115 patrí policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné látky v cudzej
mene za kilometre najazdené v zahraničí nad 350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím
na technické parametre cestného vozidla nadriadený písomne nedohodne s policajtom
na dlhšej vzdialenosti.
§ 125
Vylúčenie súbehu náhrad poskytovaných v slovenskej mene
(1)
Pri zahraničnej služobnej ceste patrí policajtovi za dobu služobnej cesty na území
Slovenskej republiky stravné v slovenskej mene v rozsahu a za podmienok ustanovených
v § 112 ods. 1.
(2)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky, je
rozhodnou dobou pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene prechod slovenskej
štátnej hranice a pri leteckej preprave odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku.
(3)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí, je rozhodnou dobou
pre vznik nároku na náhradu poskytovanú v cudzej mene začiatok služobnej cesty.
§ 126
Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene policajtov
(1)
Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene policajtov,
môže nadriadený dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí poskytovanie bezplatného
ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov za cesty súvisiace
s výkonom štátnej služby.
(2)
Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby policajta do sídla zmluvnej
strany v zahraničí a späť uhrádza nadriadený.
(3)
Nadriadený môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je policajt vysielaný,
výšku stravného poskytovaného policajtovi v zahraničí najviac do výšky ustanovenej
v § 122.
§ 127
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní policajta na štúdium do škôl a kurzov v
zahraničí
(1)
Policajtovi vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí patria náhrady
ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 111 ods. 1 písm. e) a § 123.
(2)
Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú menej ako
desať mesiacov, nepatrí ďalšia náhrada cestovných výdavkov za cesty späť počas štúdia
do Slovenskej republiky.
(3)
Policajtovi študujúcemu na škole alebo v kurze v zahraničí, ktoré trvajú viac ako
desať mesiacov, počas štúdia patrí jedenkrát ročne náhrada cestovných výdavkov za
cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej
republike a späť.
(4)
V prípade udelenia dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu návštevy vážne chorého
člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe policajtovi, okrem náhrad poskytovaných
podľa odsekov 2 a 3, patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu z miesta školy alebo
kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej republike a späť.
§ 128
Náhrady cestovných výdavkov a stravného poskytovaného policajtovi v cudzej mene v
súvislosti s výkonom pasovej kontroly na území cudzieho štátu
(1)
Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na území cudzieho štátu, patrí po dobu
nepretržitého výkonu tejto služby stravné v cudzej mene vo výške
a)
5 % celodenného stravného ustanoveného osobitným predpisom,29) ak výkon štátnej služby trvá do šesť hodín,
b)
15 % celodenného stravného,29) ak výkon štátnej služby trvá nad šesť do 12 hodín,
c)
25 % celodenného stravného,29) ak výkon štátnej služby trvá nad 12 do 24 hodín.
(2)
Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, do
nepretržitého výkonu tejto služby sa spočítajú hodiny strávené na území cudzieho štátu.
Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí policajtovi stravné podľa
odseku 1.
(3)
Policajtovi, ktorý vykonáva pasovú kontrolu na železničnom hraničnom priechode, patria
náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.
§ 129
Naturálne náležitosti
(1)
Policajt má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty a jej súčastí, osobných
ochranných pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej
služby (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo peňažný príspevok za naturálne náležitosti,
ak ďalej nie je ustanovené inak. Na zabezpečenie obmeny naturálnych náležitostí patrí
policajtovi peňažný príspevok na naturálne náležitosti alebo náhrada formou nepeňažného
plnenia.
(2)
Pri vzniku služobného pomeru policajtovi patria tieto naturálne náležitosti:
a)
služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,
b)
peňažný príspevok vo výške 60 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie
občianskeho odevu a doplnkov, ak vykonáva štátnu službu v občianskom odeve,
c)
služobná rovnošata a jej súčasti a peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo
s občianskym odevom,
d)
peňažný príspevok vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na zaobstaranie
občianskeho odevu a doplnkov, ak pri výkone štátnej služby používa občiansky odev
striedavo s osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami,
e)
osobné ochranné pracovné prostriedky a ďalší materiál nevyhnutný na výkon štátnej
služby.
(3)
Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, patrí k služobnej
rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(4)
Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym
odevom, patrí k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok
vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný
úrad bežne nezabezpečuje.
(5)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi a policajtke na obnovu
naturálnych náležitostí každý rok
a)
peňažný príspevok vo výške 40 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak vykonáva
štátnu službu v občianskom odeve alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym
odevom,
b)
peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak pri
výkone štátnej služby používa občiansky odev striedavo s osobnými ochrannými pracovnými
prostriedkami.
(6)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtovi, ktorý vykonáva štátnu
službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada
formou nepeňažného plnenia alebo peňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty služobnej
rovnošaty a jej súčastí.
(7)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí policajtke, ktorá vykonáva štátnu
službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý rok náhrada
formou nepeňažného plnenia vo výške 30 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí
a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí na nákup
súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje alebo formou peňažného plnenia vo
výške 45 % hodnoty služobnej rovnošaty a jej súčastí.
(8)
Hodnotu služobnej rovnošaty a jej súčastí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo každý rok podľa reálnych nákupných cien.
(9)
Výplata peňažného príspevku na zaobstaranie a obnovu priznaných naturálnych náležitostí
sa vykonáva v mesiaci marci a septembri spätne za uplynulé obdobie. Výplatný termín
je zhodný s výplatným termínom služobného príjmu.
(10)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria policajtovi za dobu, ktorá sa
nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 20 ods. 3.
(11)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok na naturálne náležitosti nepodliehajú dani
z príjmu zo závislej činnosti fyzických osôb.
(12)
Na príslušníkov informačnej služby sa vzťahujú ustanovenia odseku 1, odseku 2 písm.
b), d) a e) a odsekov 5, 8 až 11 s tým, že tam, kde sa hovorí o služobnej rovnošate
a jej súčastiach, rozumie sa tým občiansky odev a jeho doplnky.
Spoločné ustanovenia
§ 130
(1)
Miesto výkonu štátnej služby je miesto (obec), kde je policajt zaradený do výkonu
štátnej služby. Pre policajtov, ktorým častá zmena miesta výkonu štátnej služby vyplýva
z osobitnej povahy zaradenia, možno ako pravidelné miesto výkonu štátnej služby dohodnúť
aj miesto trvalého pobytu.
(2)
Miesto pobytu je miesto, kde sa policajt nachádza v čase povolania na výkon štátnej
služby.
(3)
Rodinou policajta je manžel alebo manželka, druh alebo družka, vlastné deti, osvojenci,
deti zverené policajtovi do pestúnskej starostlivosti alebo do výchovy, vlastní rodičia,
osvojitelia, opatrovníci, pestúni alebo ďalšie osoby žijúce v domácnosti s policajtom,
ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu podľa osobitných predpisov
a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
(4)
Ženatý policajt je tiež slobodný, rozvedený alebo ovdovený policajt, ktorý žije v
domácnosti s niektorým členom rodiny uvedeným v odseku 3, ktorému poskytuje zaopatrenie,
ak sa tento člen rodiny uznáva za ním vyživovanú osobu.
(5)
Ak policajtovi vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí mu len jedno stravné,
ktoré je pre neho výhodnejšie.
§ 131
Tam, kde tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a policajt ich nepreukáže z dôvodu
straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže nadriadený poskytnúť
náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené v § 37 ods. 2 a 7.
§ 132
(1)
Ak policajt požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 111, je nadriadený povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.
(2)
Nadriadený je povinný poskytnúť policajtovi pri zahraničnej služobnej ceste preddavok
v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania a podmienok zahraničnej
služobnej cesty.
§ 133
(1)
Policajt je povinný do desiatich pracovných dní po skončení služobnej cesty predložiť
nadriadenému písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný
preddavok.
(2)
Nadriadený je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov
vykonať vyúčtovanie služobnej cesty policajta.
(3)
Policajt je povinný vyúčtovanie stravného v cudzej mene za uplynulý mesiac predložiť
nadriadenému do desiateho dňa nasledujúceho mesiaca.
§ 134
Na zmenu osobného stavu policajta, ktorá je rozhodujúca pre nároky podľa tohto zákona,
sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.
ŠIESTA ČASŤ
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Bezpečnosť a ochrana zdravia
§ 135
(1)
Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia policajtov pri výkone štátnej služby
zaisťuje služobný úrad.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
vytvárať podmienky pre bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,
b)
riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických
zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných
úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,
c)
zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich,
oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,
d)
priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich
základe aktualizovať osobitný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných
služobných prostriedkov, kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu
a udržiavanie nezávadného stavu,
e)
poskytovať podľa osobitného predpisu umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky,
ako aj ochranné nápoje,
f)
umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávať kontrolu plnenia úloh v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní
okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,
g)
oboznamovať policajtov s príslušnými právnymi predpismi, zásadami a novými poznatkami
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať
ich vedomosti, viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,
h)
zabezpečiť dodržiavanie právnych noriem o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce
príkazy, zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,
i)
chrániť zdravie policajtov, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch, kde sa
vykonáva štátna služba.
§ 136
Policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby.
Ďalej je povinný
a)
dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone
štátnej služby a právne predpisy o požiarnej ochrane,
b)
zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať predpísané skúšky a lekárske prehliadky,
c)
bezodkladne oznamovať nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť
a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby,
d)
nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky na miestach výkonu štátnej služby
a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom
do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa
vykonáva štátna služba,
e)
podrobiť sa v súvislosti s výkonom štátnej služby vyšetreniu, ktoré nariadil nadriadený,
aby zistil, či policajt nie je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok,
f)
používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné
služobné prostriedky,
g)
prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s
bojovou a inou technikou a dodržiavať pravidlá požiarnej ochrany.
§ 137
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje
povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
§ 138
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného
úradu podľa osobitného predpisu.30)
§ 139
Všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj hygienické, protiepidemické, dopravné predpisy,
predpisy o požiarnej ochrane, o zaobchádzaní s horľavinami, výbušninami, zbraňami,
rádioaktívnymi látkami, jedmi a inými látkami škodlivými zdraviu sú predpisy na ochranu
života a zdravia, ak upravujú otázky týkajúce sa ochrany života a zdravia.
§ 140
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany podľa tohto zákona uhrádza služobný úrad.
SIEDMA ČASŤ
STAROSTLIVOSŤ O POLICAJTOV
§ 141
Podmienky výkonu štátnej služby
(1)
Nadriadený vytvára policajtovi podmienky na riadny a pokiaľ možno bezpečný výkon
štátnej služby.
(2)
Nadriadený je povinný najmä
a)
oboznamovať policajtov s internými predpismi a informáciami potrebnými na riadny
výkon štátnej služby,
b)
starať sa o sústavné vzdelávanie policajtov,
c)
zabezpečovať pre policajtov zdravotnú starostlivosť, zriaďovať a udržiavať zdravotnícke
zariadenia,
d)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
e)
starať sa o vzhľad, úpravu a zlepšovanie pracovísk,
f)
zabezpečovať ubytovanie policajtov,
g)
vytvárať podmienky na uspokojovanie kultúrnych, rekreačných a telovýchovných potrieb
a záujmov policajtov,
h)
zabezpečovať policajtom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej
výživy priamo v služobnom úrade alebo v jeho blízkosti; túto povinnosť nemá voči policajtom
vyslaným na služobnú cestu a v prípadoch, keď to vylučujú podmienky výkonu štátnej
služby v služobnom úrade; v kolektívnej zmluve možno rozšíriť okruh policajtov, ktorým
sa poskytne stravovanie,
i)
zabezpečiť stravovanie podľa písmena h) podaním jedného teplého hlavného jedla vrátane
vhodného nápoja v priebehu zmeny vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného
zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá
má oprávnenie poskytovať alebo sprostredkúvať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje
u právnickej osoby alebo u fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie
služby; za zmenu sa považuje výkon štátnej služby dlhší ako 3 hodiny; ak zmena trvá
viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, nadriadený môže zabezpečiť poskytnutie
ďalšieho teplého hlavného jedla,
(3)
Stravovanie podľa odseku 2 písm. h) nemožno nahradiť iným plnením.
§ 142
Získavanie a zvyšovanie vzdelania policajtov
(1)
Služobný úrad môže policajtovi na základe jeho žiadosti alebo rozkazom, ktorým ho
vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu, umožniť získať alebo zvýšiť vzdelanie
štúdiom na školách, vykonaním rigoróznych skúšok, absolvovaním doktorandského štúdia,
habilitáciou docentov a menovaním profesorov alebo prípravou v odborných kurzoch alebo
inými formami ďalšieho vzdelávania policajtov. Súhlas služobného úradu so štúdiom
alebo s prípravou policajta umožňuje policajtovi počas štúdia, prípravy a vykonania
rigoróznych skúšok a habilitačného konania alebo počas prípravy v odborných kurzoch
alebo inými formami ďalšieho vzdelávania čerpať služobné voľno s nárokom na služobný
plat.
(2)
Súhlas služobného úradu so získaním alebo so zvýšením vzdelania policajta štúdiom
na školách, v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania sa udeľuje
a)
rozkazom, ktorým sa policajt vysiela alebo povoláva na štúdium alebo na prípravu
v odborných kurzoch alebo inými formami ďalšieho vzdelávania,
b)
rozkazom, ktorým sa udeľuje súhlas na vykonanie rigoróznych skúšok a habilitačného
konania.
(3)
Policajt, ktorému služobný úrad umožnil získať alebo zvýšiť vzdelanie, je povinný
zotrvať po skončení štúdia alebo prípravy po určený čas v služobnom pomere podľa tohto
zákona alebo uhradiť náklady spojené so získaním alebo so zvýšením vzdelania alebo
ich pomernú časť. Policajt je tiež povinný zotrvať po určený čas v služobnom pomere
alebo uhradiť náklady spojené so získavaním alebo so zvyšovaním vzdelania alebo ich
pomernú časť, ak štúdium alebo prípravu neskončil a nezískal alebo si nezvýšil vzdelanie.
(4)
Doba určená na zotrvanie policajta v služobnom pomere je
a)
pri dennom štúdiu alebo pri dennej forme prípravy trojnásobok doby trvania štúdia
alebo prípravy,
b)
pri štúdiu alebo pri príprave pri výkone štátnej služby dvojnásobok doby trvania
štúdia alebo prípravy,
c)
pri vykonaní rigoróznych skúšok a vymenovaní za docenta alebo za profesora päť rokov.
§ 143
Úhrada nákladov vynaložených na získanie alebo na zvýšenie vzdelania
(1)
Policajt, ktorý nezotrval v služobnom pomere počas doby ustanovenej v § 142 ods. 4, je povinný uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie jeho vzdelania
alebo ich pomernú časť.
(2)
Výšku úhrady nákladov vypočítava a stanovuje služobný úrad podľa skutočných nákladov
vynaložených na štúdium alebo na prípravu v období, keď policajt získaval alebo si
zvyšoval vzdelanie.
(3)
Do celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady za samo štúdium, ak sa poskytlo bezplatne.
(4)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže služobný úrad čiastočne znížiť alebo
aj úplne odpustiť úhradu nákladov policajtovi uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú
žiadosť alebo policajtovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru, pretože bol
právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný čin spáchaný
z nedbanlivosti.
(5)
Povinnosť uhradiť náklady vynaložené na získanie alebo na zvýšenie vzdelania alebo
ich čiastočné zníženie alebo odpustenie sa vyhlasuje v rozhodnutí nadriadeného, ktorý
je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta. Rozhodnutie musí obsahovať
aj výšku nákladov, ktoré je povinný policajt uhradiť, spolu s lehotou na ich úhradu.
(6)
O spôsobe úhrady nákladov v určenej výške sa môže policajt so služobným úradom dohodnúť.
Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia
o povinnosti policajta uhradiť náklady mesačnými zrážkami z jeho služobného príjmu;
výška mesačných zrážok z jeho služobného príjmu však nesmie prekročiť hranice čiastok
určených podľa osobitného predpisu.33)
(7)
Povinnosť uhradiť náklady nevznikne, ak sa služobný pomer skončil prepustením z dôvodu
podľa § 192 ods. 1 písm. a) až c) alebo zrušením v skúšobnej dobe zo strany nadriadeného.
§ 144
Úschova zvrškov
Služobný úrad je povinný zabezpečiť úschovu zvrškov a iných osobných predmetov, ktoré
policajti obvykle nosia pri výkone štátnej služby.
§ 145
Zdravotná starostlivosť
Na zdravotnú starostlivosť o policajtov sa vzťahujú osobitné predpisy.34)
§ 146
Preventívna rehabilitácia
(1)
Vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia
preventívna rehabilitácia v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku.
(2)
Policajtom možno na základe lekárskeho odporúčania poskytnúť preventívnu rehabilitáciu
v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom roku formou kúpeľnej liečby spojenej s časťou
dovolenky.
(3)
Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telovýchovno-športových
a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného
a duševného zdravia policajtov.
(4)
Preventívna rehabilitácia sa vykonáva formou
a)
aktívneho odpočinku,
b)
liečebno-preventívnej starostlivosti,
c)
výkonu práce.
(5)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje
a)
policajtom, ktorí v kalendárnom roku dosiahli vek najmenej 35 rokov alebo vykonávali
štátnu službu po dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje
doba trvania služobného pomeru rozhodujúca pre nárok na odchodné a jeho výšku,
b)
pyrotechnikom, potápačom, letcom a palubnému personálu,
c)
ostatným policajtom s narušeným zdravotným stavom na základe rozhodnutia príslušnej
lekárskej komisie.
(6)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtom v prvom roku služobného pomeru,
policajtom, u ktorých bolo rozhodnuté o ich prepustení alebo ktorí požiadali o uvoľnenie,
alebo u ktorých to vylučuje ich zdravotný stav.
(7)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje policajtovi v kalendárnom roku, v ktorom
sa mu poskytla kúpeľná liečba.
(8)
Policajt je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň, v ktorý je na ňu
vyslaný.
(9)
Náhradný termín na nástup preventívnej rehabilitácie sa môže určiť policajtovi, ktorý
nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných alebo
zdravotných dôvodov.
(10)
Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu,
riadení preventívnej rehabilitácie a o rozsahu výkonu práce počas preventívnej rehabilitácie
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby policajtiek
§ 147
(1)
Policajtka nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá škodí jej zdraviu a organizmu.
(2)
Tehotná policajtka nesmie byť ustanovená alebo vymenovaná do funkcie, ani zaraďovaná
na výkon štátnej služby, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotnosť zo
zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca
deviateho mesiaca po pôrode.
(3)
Činnosti zakázané všetkým policajtkám, tehotným policajtkám a matkám do konca deviateho
mesiaca po pôrode ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 148
(1)
Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako tri roky sa nesmie
zaraďovať na výkon štátnej služby v noci, na výkon štátnej služby nad základný čas
služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Policajtka, ktorá sa stará o dieťa mladšie
ako 15 rokov, sa môže zaraďovať do služobnej pohotovosti len s jej súhlasom.
(2)
Tehotná policajtka a policajtka starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok sa nesmie
vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.
§ 149
(1)
Ak tehotná policajtka vykonáva štátnu službu, ktorej výkon sa tehotným policajtkám
zakazuje alebo ktorý podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotnosť, služobný úrad
je povinný dočasne ju previesť na výkon inej štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná;
to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode.
(2)
Ak policajtka dosahuje pri výkone štátnej služby, na ktorý bola dočasne prevedená
podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný plat, poskytuje sa jej na vyrovnanie
tohto rozdielu vyrovnávací príspevok podľa predpisov o nemocenskom poistení.35)
§ 150
(1)
Tehotnú policajtku a policajtku starajúcu sa o dieťa staršie ako jeden rok možno
v čase, dokedy dieťa nedosiahlo vek osem rokov, vysielať na služobné cesty mimo miesta
výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu, preložiť alebo preveliť do iného miesta
výkonu štátnej služby alebo k inému služobnému úradu len s jej súhlasom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre osamelú policajtku starajúcu sa o dieťa mladšie
ako 15 rokov.
§ 151
(1)
Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti
policajtky starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov.
(2)
Nadriadený určí policajtke starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15 rokov alebo tehotnej
policajtke na jej žiadosť kratší čas služby v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu
nebráni dôležitý záujem štátnej služby.
Rodičovská dovolenka
§ 152
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí policajtke rodičovská
dovolenka po dobu 28 týždňov; ak policajtka porodila zároveň dve alebo viac detí,
alebo ak ide o osamelú policajtku, patrí jej rodičovská dovolenka po dobu 37 týždňov.
Rodičovská dovolenka patrí aj policajtovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa matka nemôže
alebo podľa lekárskeho posudku nesmie o dieťa starať pre závažné ochorenie.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne policajtke alebo policajtovi, ak
o to písomne požiadajú, ďalšia rodičovská dovolenka až do piatich rokov dieťaťa a
ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť
alebo osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť, až do siedmich rokov dieťaťa. Ďalšia
rodičovská dovolenka v súvislosti s osobitne náročnou starostlivosťou o dieťa patrí
len jednému policajtovi.
(3)
(4)
Rodičovskú dovolenku policajtka nastupuje spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred
očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.
(5)
Ak policajtka vyčerpá z rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov,
pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej rodičovská dovolenka odo dňa
jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak však policajtka vyčerpá z
rodičovskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne
sa jej rodičovská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 22 týždňov alebo 31 týždňov,
ak ide o policajtku, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, alebo o osamelú policajtku.
(6)
Rodičovská dovolenka policajtky v súvislosti s pôrodom musí byť najmenej 14 týždňov
a nesmie sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§ 153
(1)
Rodičovská dovolenka patrí aj policajtke, ktorá prevzala do svojej trvalej starostlivosti
nahrádzajúcej materskú starostlivosť dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných
orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého
matka zomrela.
(2)
Rodičovská dovolenka sa poskytuje policajtke podľa odseku 1 odo dňa prevzatia dieťaťa
po dobu 22 týždňov, a ak policajtka prevzala dve alebo viac detí, alebo ak ide o osamelú
policajtku, po dobu 3l týždňov, najdlhšie však do dňa, keď dieťa dosiahne osem mesiacov.
Ďalšia rodičovská dovolenka sa poskytuje do dňa, keď dieťa dosiahne päť rokov.
Rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch
§ 154
(1)
Ak dieťa bolo zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti
a policajtka zatiaľ nastúpi výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom rodičovská
dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná
časť sa policajtke poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa zo zariadenia opäť do svojej
starostlivosti a prestala z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie
ako do doby, keď dieťa dosiahne päť rokov, a ak ide o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté
dieťa vyžadujúce mimoriadnu osobitne náročnú starostlivosť, do siedmich rokov dieťaťa.
(2)
Rodičovská dovolenka policajtke nepatrí, ak dieťa, o ktoré sa starala, bolo
a)
zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného
rozhodnutia príslušného orgánu,
b)
umiestnené do zariadenia s celoročným, týždenným alebo denným pobytom; to neplatí,
ak do zariadenia s denným pobytom bolo dieťa umiestnené z dôvodu, že si to vyžaduje
jeho zdravotný stav alebo zdravotný stav rodiča, na základe vyjadrenia príslušného
ošetrujúceho alebo odborného lekára.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí policajtke rodičovská dovolenka po dobu 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v dobe, keď je policajtka na rodičovskej dovolenke alebo ďalšej rodičovskej
dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia
dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
§ 155
Ak policajtka požiada nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne
na skončenie rodičovskej dovolenky, je nadriadený povinný jej žiadosti vyhovieť.
§ 156
Prestávky na dojčenie
(1)
Policajtke, ktorá dojčí svoje dieťa, je služobný úrad povinný poskytnúť okrem prestávok
na jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Policajtke, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný čas služby v týždni,
patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky
a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný služobný čas.
(3)
Ak policajtka vykonáva štátnu službu s kratším časom služby v týždni, ale aspoň polovicu
určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna polhodinová prestávka, a
to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne
služobný plat.
Spoločné ustanovenia
§ 157
§ 158
Osamelými sa rozumejú slobodné, ovdovené alebo rozvedené policajtky, slobodní, ovdovení
alebo rozvedení policajti, alebo policajtky a policajti osamelí z iných vážnych dôvodov.
ÔSMA ČASŤ
NÁHRADA ŠKODY
§ 159
Povinnosti služobného úradu a policajta
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať policajtom také podmienky, aby mohli riadne
vykonávať štátnu službu bez ohrozenia zdravia a majetku; ak policajt oznámi zistené
nedostatky, je služobný úrad povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Policajt je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, ani
k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť nadriadeného.
Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, policajt
je povinný zakročiť podľa osobitných predpisov.37)
Všeobecná zodpovednosť policajta
§ 160
(1)
Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný
úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165.
(2)
Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je
a)
vznik škody,
b)
porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s ním,
c)
príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
d)
zavinenie,
e)
právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby.
§ 161
Policajt, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za ňu, len ak je schopný
ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Policajt, ktorý sa vlastnou vinou,
úmyselným či nedbanlivostným požitím alkoholu alebo inej návykovej látky uvedie do
takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie, alebo posúdiť jeho následky,
zodpovedá za škodu spôsobenú v tomto stave.
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody
§ 162
Policajt, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť
alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému
úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej
povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
§ 163
Policajt nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo
hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom
počínal spôsobom primeraným okolnostiam,
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu jeho nadriadeného
v rozpore s právnym predpisom a nadriadený na splnení tohto rozkazu, nariadenia, príkazu
alebo pokynu trval, hoci ho policajt na tento rozpor upozornil.
Osobitná zodpovednosť
§ 164
(1)
Ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu
alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2)
Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol
celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.
(3)
Ak je policajt prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby,
preložený na inú funkciu alebo prevelený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo
do iného služobného úradu, služobný úrad písomne prevezme hotovosť, ceniny, tovar,
zásoby materiálu a iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať služobnému úradu.
(4)
Zoznam funkcií a činností, pre ktoré sa vyžaduje písomné zverenie hotovosti, cenín,
tovarov, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať,
a podrobnosti o vykonávaní inventúr ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
§ 165
Policajt zodpovedá za stratu služobnej rovnošaty a jej súčastí, výzbroje a iných predmetov,
ktoré mu boli zverené na základe písomného potvrdenia. Tejto zodpovednosti sa policajt
zbaví, ak preukáže, že stratu nezavinil.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 166
(1)
Policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch,
ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu
rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej
povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak škoda bola spôsobená
a)
na zverených hodnotách, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených
predmetov, alebo
b)
pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok.
(4)
Ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj
náhradu inej škody.
§ 167
(1)
Ak škoda bola spôsobená aj služobným úradom, je policajt povinný nahradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2)
Ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú
časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne
alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu.
§ 168
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia
alebo straty.
§ 169
(1)
Ak škoda bola spôsobená z nedbanlivosti, náhradu škody možno určiť nižšou sumou,
než je skutočná škoda, alebo než je trojnásobok služobného platu policajta, ktorý
mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Výška náhrady
škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody a ak škoda presahuje trojnásobok
služobného platu policajta, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti,
z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný plat policajta, ktorý mu patril v
čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak ide o škodu spôsobenú
v dôsledku požitia alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo na zverených hodnotách,
ktoré je policajt povinný vyúčtovať, alebo stratou zverených predmetov, náhradu škody
nižšou sumou môže určiť len odvolací orgán, alebo ak ide o škodu spôsobenú trestným
činom, aj súd.
(2)
Ak škodu z nedbanlivosti spôsobil vodič pri dopravnej nehode, možno v osobitne odôvodnených
prípadoch od vymáhania náhrady škody celkom upustiť, najmä ak došlo k dopravnej nehode
pri bezpečnostnej akcii alebo bezprostredne po nej, pri sťažených podmienkach, ak
ide o prvé zavinenie vodiča alebo o nehodu spôsobenú v dôsledku malej skúsenosti vodiča.
(3)
Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných
povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné
pomery policajta.
(4)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b).
§ 170
(1)
Služobný úrad je povinný vyžadovať od policajta náhradu škody, za ktorú policajt
zodpovedá. O náhrade škody spôsobenej služobnému úradu rozhoduje nadriadený. Výšku
požadovanej náhrady škody určuje nadriadený, ktorý ju prerokuje s policajtom.
(2)
Ak sa nadriadený a policajt dohodnú na náhrade škody, uzavrú o tom písomnú dohodu.
(3)
V prípade, že nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený.
(4)
Ak škoda bola spôsobená trestným činom, o povinnosti policajta uhradiť škodu rozhodne
nadriadený, len ak o nej nerozhodol súd.
§ 171
Ak škodu spôsobil nadriadený sám alebo spoločne s podriadeným policajtom, výšku tejto
náhrady určí vyšší nadriadený.
§ 172
Ak policajt uhradil aspoň 70 % určenej náhrady škody a ak preukáže v štátnej službe
mimoriadne výsledky, môže nadriadený upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody;
to sa nevzťahuje na škody, ktoré policajt spôsobil úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu
alebo iných návykových látok, a na škody vzniknuté v prípade osobitnej zodpovednosti
podľa § 164 a 165.
§ 173
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1)
Ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním spôsobená
škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením
právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3)
Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou,
ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej
výške.
(4)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo konaním inej
osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§ 174
(1)
Ak pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním došlo k poškodeniu
zdravia policajta alebo k jeho smrti úrazom (ďalej len „služobný úraz“), zodpovedá
za škodu tým vzniknutú služobný úrad. Služobným úrazom nie je úraz, ktorý sa policajtovi
prihodil na ceste do služby a späť, s výnimkou, ak bol mimoriadne povolaný na miesto
výkonu štátnej služby alebo iné dohodnuté miesto nadriadeným.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt utrpel pre výkon štátnej služby.
(3)
Za škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v
ňom policajt vykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých
vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4)
Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do
zoznamu chorôb z povolania, a to od jej zaradenia do zoznamu, ale iba za dobu najviac
troch rokov pred jej zaradením do zoznamu.
§ 175
(1)
Služobný úrad sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že policajt svojím zavinením porušil právne predpisy, rozkazy
alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie
boli sústavne vyžadované a kontrolované, alebo
b)
škodu si spôsobil policajt požitím alkoholu alebo inej návykovej látky a služobný
úrad nemohol škode zabrániť
a že tieto skutočnosti boli jedinou príčinou škody.
(2)
Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že
a)
policajt porušil svojím zavinením ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany,
hoci bol s nimi riadne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody,
b)
jednou z príčin bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky postihnutým policajtom,
c)
policajtovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania
tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, rozkazy alebo pokyny na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, konal
ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vedomý vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti,
že si môže zaviniť úraz alebo chorobu z povolania.
(3)
Ak sa služobný úrad zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody, ktorú znáša
policajt, podľa miery jeho zavinenia; v prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) uhradí
však služobný úrad aspoň jednu tretinu škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce
z rizika výkonu štátnej služby.
§ 176
Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak policajt utrpel služobný úraz
a)
pri služobnom zákroku,
b)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej
na majetku, pokiaľ policajt tento stav sám úmyselne nevyvolal.
Rozsah a spôsob náhrady škody
§ 177
Policajtovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania,
je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu za stratu na služobnom plate pri uznaní čiastočnej invalidity alebo invalidity,
b)
náhradu za stratu na služobnom plate pri prevedení alebo preložení na inú funkciu
z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z povolania,
c)
náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia,
d)
náhradu za účelne vynaložené náklady spojené s liečením,
e)
náhradu za vecnú škodu,
f)
jednorazové mimoriadne odškodnenie.
§ 178
(1)
Náhrada za stratu na služobnom plate pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity
sa poskytuje v takej výške, aby spolu so zárobkom po služobnom úraze alebo po zistení
choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným
z toho istého dôvodu, prídavkom k dôchodku a s výsluhovým príspevkom sa rovnala jeho
služobnému platu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania;
pritom sa neprihliada na zvýšenie invalidného dôchodku pre bezvládnosť, ani na zmenu
výšky a na zvýšenie už priznaných dôchodkov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení.
Táto náhrada patrí policajtovi najdlhšie do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom splnil
podmienky nároku na starobný dôchodok.
(2)
Náhrada za stratu na služobnom plate po skončení dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pri prevedení alebo preložení následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania
patrí vo výške rozdielu medzi výškou služobného platu pred prevedením alebo preložením
a výškou služobného platu po prevedení alebo preložení.
§ 179
Náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo
vo výške a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.38)
§ 180
(1)
Policajtovi, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý bol
uznaný invalidným v dôsledku služobného úrazu spôsobeného trestným činom, pri služobnom
zákroku, pri výkone služby v leteckej prevádzke, pri plnení osobitných úloh uložených
nadriadeným alebo pri práci s výbušninami, chemickým, rádioaktívnym, vysoko virulentným,
infekčným alebo s iným rovnako nebezpečným materiálom alebo za iných rovnako nebezpečných
podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku
minimálnej mzdy a najviac päťdesiatnásobku minimálnej mzdy.
(2)
Ak došlo k služobnému úrazu podľa odseku 1 za zvlášť nebezpečných podmienok, patrí
policajtovi jednorazové mimoriadne odškodnenie až do výšky stonásobku minimálnej mzdy.
(3)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku minimálnej mzdy
a najviac päťdesiatnásobku minimálnej mzdy patrí za podmienok ustanovených v odseku
1 tiež oprávnenému, ktorého schopnosť na výkon štátnej služby bola zmenená alebo ktorý
bol uznaný invalidným v dôsledku choroby z povolania.
(4)
Rovnako nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na zdraví
dôjde pri
a)
práci na montáži rádiových alebo televíznych zariadení, alebo pri ďalších telekomunikačných
prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky vykonávaných v nútených polohách,
bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom
páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku, všetko vo výške nad
10 metrov,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých treba používať
potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s reguláciou
vzdušnín alebo iné zariadenia pre prácu pod vodou a pri ich výcviku.
(5)
Obzvlášť nebezpečné podmienky sú také podmienky, keď k poškodeniu policajta na zdraví
dôjde pri
a)
plnení úloh v bezpečnostných akciách Policajného zboru pri použití lietadla alebo
vrtuľníka a pri ich nácviku,
b)
služobnom zákroku proti teroristom alebo proti iným osobitne nebezpečným páchateľom,
c)
práci s výbušninami, pri pyrotechnických prácach, pri likvidácii výbušnín a munície,
doprave výbušnín a pri ich delaborácii,
d)
účasti na záchranných a havarijných prácach pri živelných pohromách alebo v miestach
s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou.
Zodpovednosť služobného úradu pri úmrtí policajta následkom služobného úrazu alebo
choroby z povolania
§ 181
(1)
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania, ku ktorým došlo
za podmienok uvedených v § 180, zomrel, je služobný úrad povinný v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá, poskytnúť
a)
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
b)
náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom,
c)
náhradu nákladov na výživu pozostalých,
d)
jednorazové odškodnenie pozostalých,
e)
náhradu vecnej škody.
(2)
Náklady spojené s liečením a náklady spojené s pohrebom sa uhradia tomu, kto tieto
náklady vynaložil na základe predložených dokladov. Od nákladov spojených s pohrebom
sa odpočíta pohrebné poskytnuté podľa osobitného predpisu.39)
(3)
Nákladmi spojenými s pohrebom sa rozumejú najmä náklady účtované pohrebným ústavom,
cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule, náklady
na úpravu hrobu, cestovné náklady a jedna tretina skutočných nákladov na smútočné
ošatenie a smútočné posedenie.
(4)
Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule nesmie presiahnuť sumu
25 000 Sk.
(5)
Náklady na smútočné ošatenie a cestovné náklady sa hradia len manželovi a jemu na
roveň postavenému, deťom, rodičom a starým rodičom alebo ďalším osobám, ak boli na
zomretého odkázané výživou.
(6)
Náhrada nákladov na výživu pozostalých patrí pozostalým, ktorým zomretý poskytoval
výživu alebo bol povinný ju poskytovať. Pri výpočte tejto náhrady sa vychádza zo služobného
platu zomretého. Náhrada nákladov patrí, ak nie je uhradená dávkami dôchodkového zabezpečenia
poskytovanými z toho istého dôvodu.
(7)
Jednorazové odškodnenie pozostalých patrí manželovi a dieťaťu, ktoré má nárok na
sirotský dôchodok, vo výške dvadsaťnásobku minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.
V odôvodnených prípadoch možno jednorazové odškodnenie pozostalých vo výške dvadsaťnásobku
minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom priznať rodičom zomretého policajta.
(8)
Ak policajt následkom služobného úrazu alebo choroby z povolania zomrel, patrí pozostalým
zvýšené jednorazové odškodnenie, a to manželovi vo výške päťdesiatnásobku minimálnej
mzdy a každému dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, vo výške päťdesiatnásobku
minimálnej mzdy. Rodičom zomretého možno v odôvodnených prípadoch priznať zvýšené
jednorazové odškodnenie vo výške dvadsaťpäťnásobku minimálnej mzdy.
(9)
Náhrada vecnej škody patrí dedičom policajta.
§ 182
(1)
Služobný úrad môže výnimočne, ak pôjde o prípad hodný osobitného zreteľa, poskytnúť
manželovi, dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok, alebo prípadne rodičom zomretého
finančný príspevok vo výške jednorazového odškodnenia pozostalých, i keď za služobný
úraz alebo chorobu z povolania nezodpovedá.
(2)
Prípadom hodným osobitného zreteľa podľa odseku 1 je najmä služobný úraz alebo choroba
z povolania pri
a)
práci na montáži rádiových a televíznych zariadení a pri ďalších telekomunikačných
prácach na stožiaroch spojených s rizikom pádu z výšky, vykonávaných v nútených polohách,
bez pracovných plošín, z povrazových rebríkov, visutých sedačiek, v závese na ochrannom
páse a v obmedzenom pracovnom priestore na pracovnom mostíku, všetko vo výškach nad
10 metrov,
b)
vyhľadávacích, záchranných a havarijných prácach pod vodou, pri ktorých je potrebné
používať potápačský prístroj so vzduchom stlačeným vo fľaši, kyslíkový prístroj s
reguláciou vzdušnín alebo iné zariadenia pre prácu pod vodou a ich nácviku,
c)
plnení úloh v bezpečnostných akciách Policajného zboru pri použití lietadla alebo
vrtuľníka a ich nácviku,
d)
služobnom zákroku proti teroristom alebo iným osobitne nebezpečným páchateľom,
e)
práci s výbušninami, pyrotechnických prácach pri likvidácii výbušnín a munície, doprave
výbušnín a pri ich delaborácii,
f)
účasti na záchranných a havarijných prácach, pri živelných pohromách alebo v miestach
s vysokým rizikom úrazu výbuchom, požiarom, akútnou otravou alebo rádioaktivitou.
§ 183
(1)
Tvrdosti, ktoré sa vyskytnú pri poskytovaní náhrady za bolesť, môže odstrániť minister.
(2)
Podrobnosti určovania výšky jednorazového mimoriadneho odškodnenia a postup nadriadených
pri prerokúvaní a určovaní náhrady škody a ďalšie podrobnosti o poskytovaní náhrad
v súvislosti so služobnými úrazmi a chorobami z povolania určí minister.
§ 184
Zmena pomerov poškodeného
(1)
Ak sa podstatne zmenia pomery poškodeného, ktoré boli rozhodujúce pre určenie výšky
náhrady škody, možno vydať nové rozhodnutie vo veci.
(2)
Ak nastali zmeny vo vývoji priemernej mzdy v národnom hospodárstve, postupuje sa
pri určovaní výšky a spôsobu náhrady za stratu na služobnom plate patriacej policajtovi
po skončení dočasnej neschopnosti vykonávať štátnu službu vzniknutej služobným úrazom
alebo chorobou z povolania podľa osobitného predpisu.40)
§ 185
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach
(1)
Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách policajt
odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním na mieste na to
určenom, a ak nie je také miesto určené, na mieste, kde sa obvykle odkladajú.
(2)
Za veci, ktoré policajt obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený neprevzal do
osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad len do sumy 20 000 Sk. Ak škodu na týchto
veciach spôsobil iný policajt alebo zamestnanec služobného úradu alebo ak nadriadený
tieto veci prevzal do úschovy, uhrádza služobný úrad škodu bez obmedzenia.
(3)
Nárok na náhradu škody zanikne, ak ju policajt neohlásil nadriadenému bezodkladne
najneskôr do 30 dní odo dňa, keď sa o škode dozvedel.
§ 186
Zodpovednosť služobného úradu za vecnú škodu
(1)
Ak policajt utrpel vecnú škodu pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri
výkone štátnej služby pri bezpečnostných opatreniach, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Policajt, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo
škody hroziacej na majetku utrpel vecnú škodu, má nárok voči služobnému úradu na jej
náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak tento stav sám nevyvolal
a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu
§ 187
(1)
Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený.
Ak nadriadený preukáže, že škodu zavinil aj poškodený policajt, zodpovednosť služobného
úradu sa pomerne obmedzí.
(2)
Služobný úrad je povinný nahradiť policajtovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak
na základe dohody s policajtom škodu neodčiní uvedením do pôvodného stavu.
(3)
Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu služobného úrazu alebo z choroby z povolania,
platí pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenie o služobných úrazoch s obmedzením,
že jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým nepatrí.
§ 188
(1)
Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto
poškodenému za takúto škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,33) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému, ak sa vopred
nedohodlo inak.
(2)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania, má služobný úrad, ktorý škodu uhradil,
nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý policajt pracoval
alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania,
ktorou bol postihnutý, a to v rozsahu zodpovedajúcom času, počas ktorého pracoval
alebo vykonával štátnu službu v týchto organizáciách.
§ 188a
Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním
(1)
Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného
pomeru, činnosť vykonávaná na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného a činnosť, ktorá
je predmetom služobnej cesty.
(2)
Výkonom štátnej služby je aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad na podnet záujmového
združenia policajtov, prípadne aj činnosť vykonávaná pre služobný úrad z vlastnej
iniciatívy, ak na ňu policajt nepotrebuje osobitné oprávnenie alebo ak ju nevykonáva
proti výslovnému zákazu nadriadeného.
(3)
V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej
služby a úkony počas služby obvyklé alebo potrebné pred začiatkom služby alebo po
jej skončení. Nepatrí sem stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom
zariadení s výnimkou lekárskeho vyšetrenia konaného na rozkaz alebo na pokyn nadriadeného
alebo ošetrenia pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
(4)
Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj školenie
policajtov na zvýšenie ich odbornej pripravenosti organizované služobným úradom.
DEVIATA ČASŤ
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 189
Druhy skončenia služobného pomeru
Služobný pomer sa končí
a)
zrušením v skúšobnej dobe,
b)
uvoľnením,
c)
prepustením,
d)
stratou hodnosti,
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby,
f)
úmrtím policajta.
§ 190
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo policajt zrušiť služobný pomer písomne aj bez
uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych dní nasledujúcich
po dni doručenia písomného oznámenia nadriadeného alebo policajta, vždy však najneskôr
uplynutím skúšobnej doby.
§ 191
Uvoľnenie
(1)
Policajt musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.
(2)
Deň, v ktorom sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručí nadriadenému, sa
považuje za deň doručenia žiadosti.
(3)
Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva policajt spravidla prostredníctvom
bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení
policajta zo služobného pomeru. Ak sa žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodáva
na predpísanom tlačive, je policajt povinný na vyzvanie toto tlačivo vyplniť; žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru sa pripojí k vyplnenému predpísanému tlačivu.
(4)
Ak policajt písomne oznámi, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru berie späť,
skôr ako je o nej rozhodnuté, a príslušný nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti
súhlasí, konanie o uvoľnení sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.
(5)
Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru potvrdí nadriadený
svojím podpisom na tejto žiadosti.
(6)
Ak príslušný nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,
bezodkladne to oznámi policajtovi.
(7)
Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak
sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie
zo služobného pomeru nadriadenému.
(8)
Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený policajtovi
najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru.
Prepustenie
§ 192
(1)
Policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru iba v prípade, ak
a)
pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou
nie je iné služobné zaradenie,
b)
podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť
vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej
výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c)
spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok,
d)
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
e)
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f)
bol právoplatne odsúdený pre trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo
bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
g)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej
republiky.
(2)
Policajt zaradený v stálej štátnej službe nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného
v odseku 1 písm. a). Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b), ak podľa rozhodnutia
lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať doterajšiu
funkciu a nemožno ho previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej
výkon by nebol na ujmu jeho zdravia, policajt zaradený v stálej štátnej službe môže
byť prepustený, iba ak po dobu predchádzajúcich dvoch rokov bol zaradený v zálohe
pre prechodne nezaradených policajtov.
(3)
O prepustení policajta z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. d), e), f) a g) možno
rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách
sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť. Ak ide o prepustenie policajta
z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. d), nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba,
počas ktorej je policajt uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu službu pre chorobu
alebo pre úraz.
§ 193
(1)
Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne
nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na
ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta
zo služobného pomeru.
(2)
Ak ide o návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodov uvedených
v § 192 ods. 1 písm. d) až g), rozhodne nadriadený o tom, či sa služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia
o prepustení alebo dňom uplynutia lehoty na prepustenie.
§ 194
(1)
Rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod
prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
(2)
Pri prepustení sa skončí služobný pomer uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak
sa nadriadený a policajt nedohodnú inak. Lehota pre skončenie služobného pomeru začína
plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni doručenia rozhodnutia
o prepustení.
(3)
Ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. d) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.
§ 195
Zákaz prepustenia
(1)
Policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej dobe, ako v dobe,
a)
keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre
úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia
alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok,
b)
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej liečby poskytnutej
v dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až
do jej skončenia; pri dlhodobej ťažkej chorobe alebo pri chorobe z povolania sa táto
doba predlžuje o šesť mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania,
c)
keď je policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo osamelý policajt trvale stará
aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky.
(2)
Zákaz prepustenia zo služobného pomeru sa nevzťahuje na prepustenie z dôvodov uvedených
v § 192 ods. 1 písm. c), e), f) a g).
(3)
Ak ochranná doba začala plynúť v čase od vydania rozhodnutia nadriadeného o prepustení
zo služobného pomeru do doručenia tohto rozhodnutia policajtovi, rozhodnutie o prepustení
zo služobného pomeru je neplatné.
(4)
Ak sa rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručilo policajtovi pred začiatkom
ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe, ochranná doba sa do
dvojmesačnej lehoty uvedenej v § 194 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa skončí až uplynutím zvyšnej časti uvedenej lehoty
po skončení ochrannej doby okrem prípadu, ak policajt písomne vyhlási, že na predĺžení
služobného pomeru netrvá.
(5)
Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je policajt povinný
preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému. Nadriadený bezodkladne upovedomí
o tejto skutočnosti personálny útvar, ktorý zabezpečí vykonanie potrebných opatrení.
(6)
Ak nastane v dobe od podania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru do rozhodnutia
nadriadeného skutočnosť, ktorá zakladá ochrannú dobu podľa odseku 1, konanie o prepustení
zo služobného pomeru sa zastaví; ak ide o návrh na prepustenie podľa § 192 ods. 1 písm. d), konanie o prepustení zo služobného pomeru sa preruší.
§ 196
Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
(1)
Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá so všetkými
právami a policajtovi sa doplatí služobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného
platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru policajta,
a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.
(2)
Ak policajt najneskôr pred doručením rozhodnutia o zrušení oznámi, že netrvá na ďalšom
výkone štátnej služby, platí, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak, že jeho
služobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota pre
skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po dni pôvodného rozhodnutia.
§ 197
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti
Služobný pomer policajta sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým
súd policajtovi uložil trest straty hodnosti.
§ 198
Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe
(1)
Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím.
(2)
Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť aj ostatnými
spôsobmi uvedenými v § 189.
§ 199
Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní
(1)
Ak policajt požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený je povinný
mu ho vydať, a to najneskôr ku dňu skončenia služobného pomeru.
(2)
Pri skončení služobného pomeru služobný úrad je povinný vydať policajtovi potvrdenie
o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie
nároku na dovolenku, záväzky policajta voči služobnému úradu, výšku, poradie a v čí
prospech sa vykonávali zrážky zo služobného príjmu policajta a skutočnosti rozhodujúce
pre podporu v nezamestnanosti poskytovanú podľa osobitného predpisu.24)
DESIATA ČASŤ
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE, DÔCHODKOVÉ ZABEZPEČENIE A VÝSLUHOVÉ ZABEZPEČENIE
§ 200
Rozsah a dávky nemocenského zabezpečenia
K nemocenskému zabezpečeniu podľa osobitného predpisu41) patria policajtovi za podmienok ustanovených v tomto zákone tieto dávky:
a)
príplatok k nemocenskému,
b)
príplatok k peňažnej pomoci v materstve.
§ 201
Príplatok k nemocenskému
(1)
Ak je policajt uznaný pre chorobu alebo pre úraz za dočasne neschopného na výkon
štátnej služby a vznikol mu nárok na nemocenské podľa osobitného predpisu,42) patrí mu príplatok k nemocenskému vo výške rozdielu medzi služobným platom po odpočítaní
preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie,
na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie; v prípravnej štátnej službe
a v dočasnej štátnej službe aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti a poskytnutým
nemocenským.
(2)
Ak policajt nemá nárok na služobný príjem v chorobe a nemocenské podľa osobitného
predpisu,43) nevzniká mu nárok na príplatok k nemocenskému podľa odseku 1.
§ 202
Príplatok k peňažnej pomoci v materstve
Ak policajtovi vznikne nárok na peňažnú pomoc v materstve podľa osobitného predpisu,44) patrí mu príplatok k peňažnej pomoci v materstve vo výške rozdielu medzi služobným
platom po odpočítaní preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na
zdravotné poistenie, na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie; v prípravnej
štátnej službe a v dočasnej štátnej službe aj po odpočítaní príspevku na poistenie
v nezamestnanosti a poskytnutou peňažnou pomocou v materstve.
Spoločné ustanovenia o príplatku k nemocenskému a príplatku k peňažnej pomoci v materstve
§ 203
Nárok na príplatok k nemocenskému a na príplatok k peňažnej pomoci v materstve (ďalej
len „príplatok“) vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom.
§ 204
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že príplatok sa priznal alebo sa vypláca v nižšej sume, ako
patrí, alebo že sa neprávom odoprel, alebo že sa priznal od neskoršieho dátumu, než
od ktorého patrí, príplatok sa zvýši alebo prizná odo dňa, od ktorého príplatok alebo
jeho zvýšenie patrí, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia alebo uplatnenia
nároku na príplatok alebo jeho zvýšenie.
(2)
Ak nárok na príplatok zanikol alebo ak sa zistí, že príplatok sa priznal neprávom,
príplatok sa odníme.
(3)
Ak sa zistí, že príplatok sa priznal vo vyššej sume, ako patrí, príplatok sa zníži.
(4)
Ak sa zistí, že preplatok sa priznal neprávom alebo vo vyššej sume, je policajt povinný
preplatok vrátiť, najviac však tri roky spätne odo dňa zistenia.
(5)
Ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu príplatku, jeho výplata
sa zastaví, uvoľní, zníži alebo zvýši.
(6)
Nárok na príplatok sa uplynutím času nepremlčuje.
(7)
Nárok na výplatu príplatku alebo jeho časť sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,
za ktorý príplatok alebo jeho časť patrí.
§ 205
(1)
Príplatok sa vypláca pozadu za príslušný kalendárny mesiac spolu so služobným príjmom.
(2)
Príplatok nepodlieha dani z príjmu zo závislej činnosti.
(3)
Výška príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 206
Rozsah a dávky výsluhového zabezpečenia
(1)
Výsluhové zabezpečenie sa vo vymedzenom rozsahu vzťahuje na policajta a jeho rodinných
príslušníkov.9)
(2)
Z výsluhového zabezpečenia patria policajtovi za podmienok ustanovených v tomto zákone
tieto dávky:
a)
odchodné,
b)
úmrtné,
c)
výsluhový príspevok,
d)
prídavok k dôchodku.
(3)
Výška dávok výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona je závislá od doby výkonu
štátnej služby vykonanej v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch,
ozbrojených zboroch, Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe
a od výšky priznaného služobného platu, ktorý policajt dosiahol v určenom období pred
vznikom nároku na dávku.
Odchodné
§ 207
(1)
Policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil uvoľnením podľa § 191 alebo prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. a), b), c) alebo d), patrí odchodné, ak jeho služobný pomer trval aspoň šesť rokov. Základná výška odchodného
je posledný priznaný služobný plat a zvyšuje sa za každý ďalší skončený rok štátnej
služby o jednu polovicu posledného priznaného služobného platu. Ak je to pre policajta
výhodnejšie, vymeria sa odchodné z jeho priemerného priznaného služobného platu za
posledných 12 mesiacov pred skončením služobného pomeru.
(2)
Ak bol policajt prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. d), znižuje sa odchodné vypočítané podľa odseku 1 o jednu tretinu.
(3)
Policajtovi, ktorý je po skončení služobného pomeru podľa tohto zákona bezprostredne
prijatý do služobného pomeru podľa iného zákona, odchodné nepatrí, ak mu tento nárok
zachováva.
§ 208
Ak sa policajtovi v súvislosti s predchádzajúcim skončením služobného pomeru v ozbrojených
silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, v ozbrojených zboroch, Národnom bezpečnostnom
úrade alebo v Slovenskej informačnej službe vyplatilo odchodné, vyplatí sa pri novom
skončení služobného pomeru odchodné znížené o sumu odchodného vyplatenú v súvislosti
s predchádzajúcim skončením služobného pomeru.
§ 209
Úmrtné
(1)
Ak sa služobný pomer skončí úmrtím policajta, patrí pozostalým úmrtné.
(2)
Pozostalému manželovi s nárokom na vdovský alebo na vdovecký dôchodok patrí úmrtné
vo výške odchodného, na ktoré by mal policajt v dobe úmrtia nárok. Každému pozostalému
dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok po zomretom patrí úmrtné vo výške jednonásobku
základu pre výpočet dávky.
(3)
Ak policajt nespĺňal ku dňu úmrtia podmienku trvania služobného pomeru pre vznik
nároku na odchodné, vyplatí sa každému pozostalému úmrtné vo výške jednonásobku základu
pre výpočet dávky.
(4)
Na účely tohto zákona sa za pozostalých považuje manžel, manželka a nezaopatrené
deti, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok.
(5)
Ak niet pozostalého manžela, poskytuje sa úmrtné, ktoré by mu inak patrilo, pozostalým
deťom s nárokom na sirotský dôchodok, a to každému dieťaťu rovnakým dielom.
(6)
Ak niet pozostalého manžela ani pozostalých detí podľa odsekov 2 až 5, majú rodičia
a deti policajta nárok na pomerný diel úmrtného, na ktoré by inak mal nárok pozostalý
manžel.
(7)
Ak niet pozostalých podľa odsekov 2 až 6, možno v odôvodnených prípadoch priznať
úmrtné, ktoré by inak patrilo manželovi, aj iným osobám, ktoré zomretého vychovávali
alebo sa o neho pred úmrtím starali, a to každej osobe rovnakým dielom.
(8)
Nárok na úmrtné možno pozostalému odoprieť v prípadoch, keď sa pozostalý dopustil
úmyselného trestného činu alebo zavrhnutiahodného konania proti zomretému policajtovi.
(9)
Výška úmrtného sa každému pozostalému zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
(10)
Z úmrtného sa vykoná zrážka na úhradu pohľadávky v prípade, ak je možné započítanie
pohľadávky.
Výsluhový príspevok
§ 210
(1)
Výsluhový príspevok (ďalej len „príspevok“) patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených
týmto zákonom policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil (ďalej len „oprávnený“)
a)
uvoľnením podľa § 191,
b)
prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. a) až d) a g),
c)
uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 198.
(2)
Príspevok nepatrí po dosiahnutí 60 rokov veku.
(3)
Príspevok priznaný pri skončení služobného pomeru prepustením podľa § 192 ods. 1 písm. g) sa vypláca, ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.
§ 211
(1)
Príspevok patrí oprávnenému vo výške
a)
1 % zo základu pre výpočet dávky podľa § 218 za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu jedného roka od jeho skončenia,
ak služobný pomer trval najmenej jeden rok a najviac dva roky a skončil sa prepustením
podľa § 192 ods. 1 písm. a) alebo b),
b)
1 % zo základu pre výpočet dávky podľa § 218 za každý skončený rok trvania služobného pomeru po dobu troch rokov od jeho skončenia,
ak služobný pomer trval najmenej tri roky a najviac deväť rokov a skončil sa prepustením
podľa § 192 ods. 1 písm. a) alebo b),
c)
1 % zo základu pre výpočet dávky za každý skončený rok trvania služobného pomeru
po dobu piatich rokov od jeho skončenia, ak trval najmenej desať rokov a najviac 14
rokov,
d)
30 % zo základu pre výpočet dávky, ak služobný pomer trval aspoň po dobu 15 rokov.
(2)
Za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa príspevok priznaný podľa
odseku 1 písm. d) zvyšuje o 1,5 % zo základu pre výpočet dávky.
(3)
(4)
Výška príspevku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 212
(1)
Pri súbehu nároku na príspevok s nárokom na starobný dôchodok, invalidný dôchodok,
čiastočný invalidný dôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o
sociálnom zabezpečení a prídavku k dôchodku podľa tohto zákona patrí oprávnenému podľa
jeho voľby príspevok alebo dôchodok s prídavkom k dôchodku.
(2)
Príspevok sa nekráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti alebo s príjmom,
ktorý nahrádza zárobok.
§ 213
(1)
Nárok na priznaný príspevok a jeho výplatu zaniká dňom, ktorý predchádza dňu opätovného
prijatia do služobného pomeru podľa tohto zákona alebo pri prijatí oprávneného do
služobného pomeru, z ktorého vzniká nárok na príspevok.
(2)
Ak bude oprávnený opätovne prijatý do služobného pomeru a tento sa zruší v skúšobnej
dobe, predchádzajúci nárok na príspevok na základe žiadosti oprávneného sa opätovne
prizná a vyplatí vo výške stanovenej pred zastavením, zvýšenej podľa § 211 ods. 3 odo dňa, ktorý nasleduje po zrušení služobného pomeru v skúšobnej dobe.
(3)
Po dobu pobytu príjemcu príspevku v cudzine, po dobu výkonu väzby alebo výkonu trestu
odňatia slobody sa príspevok vypláca za podmienok ustanovených pre výplatu dôchodkov
zo sociálneho zabezpečenia.46)
(4)
Na výplatu príspevku, dodatočné priznanie príspevku, zmeny vo výške, zánik nároku
na príspevok a jeho výplatu, termín a spôsob výplaty príspevku, zaokrúhľovanie výšky
príspevku, prechod nárokov pri úmrtí oprávneného, vrátenie neprávom vyplatených súm,
postúpenie a zrážky z príspevku, povinnosti oprávneného a doručovanie písomností sa
primerane použijú ustanovenia týkajúce sa dávok dôchodkového zabezpečenia podľa osobitného
predpisu.47)
(5)
Príspevok sa nevypláca, ak sa po skončení služobného pomeru oprávnenému vypláca peňažná
pomoc v materstve alebo nemocenské, na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru alebo
na ktoré vznikol nárok zo služobného pomeru v ochrannej dobe. Príspevok sa vypláca
odo dňa nasledujúceho po dni zastavenia týchto dávok.
(6)
Dohody o zrážkach z príspevku sa uzatvoria aj pre pohľadávky služobného úradu, ak
vznikli v čase trvania služobného pomeru.
Prídavok k dôchodku
§ 214
(1)
Policajtovi, ktorý skončil služobný pomer v stálej štátnej službe alebo v dočasnej
štátnej službe podľa tohto zákona, patrí prídavok k dôchodku.
(2)
Prídavok k dôchodku patrí k dôchodku
a)
starobnému,
b)
invalidnému,
c)
čiastočnému invalidnému,
na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu.47)
(3)
Prídavok k dôchodku patrí po zomretom policajtovi alebo po poberateľovi prídavku
k dôchodku podľa odseku 2 aj k dôchodku
a)
vdovskému,
b)
vdoveckému,
c)
sirotskému,
na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu.47)
(4)
Poberateľovi vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku patrí prídavok k dôchodku
vo výške 60 %, poberateľovi sirotského dôchodku obojstranne osirelého dieťaťa vo výške
50 % a poberateľovi sirotského dôchodku jednostranne osirelého dieťaťa vo výške 30
% z prídavku k dôchodku zomretého.
§ 215
(1)
Prídavok k dôchodku patrí za každý skončený rok trvania služobného pomeru započítaného
podľa § 217 vo výške
a)
1 % zo základu pre výpočet dávky, ak ide o poberateľa starobného alebo invalidného
dôchodku,
b)
0,5 % zo základu pre výpočet dávky, ak ide o poberateľa čiastočného invalidného dôchodku.
(2)
Ak policajt skončil služobný pomer pred vznikom nároku na výplatu prídavku k dôchodku,
vymeria sa mu prídavok k dôchodku podľa odseku 1 písm. a) alebo b) zo základu pre
výpočet dávky. Základ pre výpočet dávky sa zvyšuje za každý rok od skončenia služobného
pomeru až do dňa priznania prídavku k dôchodku. Za prvý rok sa základ pre výpočet
dávky zvýši o jedno percento. Za druhý rok sa základ pre výpočet dávky zvýši o jedno
percento zo zvýšeného základu pre výpočet dávky podľa predchádzajúcej vety. Rovnako
sa postupuje pri zvýšení základu pre výpočet dávky za tretí rok a ďalšie roky až do
dňa priznania prídavku k dôchodku.
(3)
(4)
Výška prídavku k dôchodku sa zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor.
§ 216
(1)
Prídavok k dôchodku nepodlieha kráteniu pri súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti
a jeho výplata sa zastavuje dňom, ktorým sa zastavuje výplata dôchodku, s ktorým sa
prídavok k dôchodku vypláca. Nárok na prídavok k dôchodku zaniká dňom, ktorým zaniká
nárok na takýto dôchodok.
(2)
Ak zanikol nárok na invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento dôchodok,
priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci prídavok
k dôchodku.
(3)
Ak zanikol nárok na čiastočný invalidný dôchodok a opätovne vznikne nárok na tento
dôchodok, priznaný prídavok k novopriznanému dôchodku nesmie byť nižší ako predchádzajúci
prídavok k dôchodku.
(4)
Dohody o zrážkach z prídavku k dôchodku sa uzatvoria aj pre pohľadávky služobného
úradu, ak vznikli v čase trvania služobného pomeru.
(5)
Na prídavok k dôchodku sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 213 ods. 3 a 4.
§ 217
Doba výkonu štátnej služby
(1)
Dobou trvania služobného pomeru, ktorá je rozhodujúca pre nárok na odchodné, úmrtné,
príspevok a prídavok k dôchodku a pre výšku týchto dávok, sa rozumie doba trvania
služobného pomeru s výnimkou dôb, ktoré sa nezapočítavajú do doby výsluhy rokov v
hodnosti ustanovenej v § 20 ods. 3 písm. a) až c), e) a f).
(2)
Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 1 sa započítava aj doba trvania služobného
pomeru v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch,
Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe podľa doterajších predpisov.
(3)
Pre nárok na príspevok podľa odseku 1 a na jeho výšku sa ako doba výkonu služby hodnotí
aj doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom platným v dobe jej výkonu.
(4)
Minister môže vo svojej pôsobnosti pre vznik nároku na príspevok a na jeho výšku
ustanoviť rozsah zvýhodneného započítania výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného
stupňa nebezpečnosti, najviac však dvojnásobkom skutočnej doby výkonu týchto funkcií.
§ 218
Základ na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia
(1)
Základom na výpočet odchodného, úmrtného, príspevku a prídavku k dôchodku je posledný
priznaný služobný plat pred skončením služobného pomeru. Ak je to pre policajta výhodnejšie,
základom na výpočet je priemerný priznaný služobný plat za posledných 12 mesiacov
pred skončením služobného pomeru alebo priemerný priznaný služobný plat v zárobkovo
najlepšom kalendárnom roku za posledných 10 rokov pred skončením služobného pomeru.
(2)
Podrobnosti o spôsobe výpočtu základu podľa odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 219
Zabezpečenie pri invalidite a v starobe dávkami dôchodkového zabezpečenia
(1)
Zabezpečenie policajta pri invalidite a v starobe dávkami dôchodkového zabezpečenia
upravuje osobitný predpis.47)
(2)
Dávky dôchodkového zabezpečenia vyplývajúce zo zabezpečenia policajta pri invalidite
a v starobe a pozostalých po ňom priznáva, vypláca, zastavuje a odníma orgán sociálneho
zabezpečenia ministerstva.
§ 220
Zabezpečenie službami
Policajtom, dôchodcom ministerstva, ich manželom a deťom, ako aj osobám postaveným
na roveň manželom môžu byť poskytnuté rekreačné pobyty v rekreačných zariadeniach
ministerstva, a to vo forme rodinnej rekreácie, rekreácie pre dospelých alebo detskej
rekreácie.
§ 221
Organizácia a riadenie v nemocenskom zabezpečení a výsluhovom zabezpečení
(1)
Nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie policajtov riadi a kontroluje ministerstvo.
(2)
Dávky nemocenského zabezpečenia podľa § 200 priznáva, vypláca, zastavuje a odníma služobný úrad, ktorý vypláca alebo naposledy
vyplácal služobný príjem.
(3)
Služby podľa § 220 poskytujú orgány určené ministrom.
(4)
Dávky výsluhového zabezpečenia s výnimkou odchodného a úmrtného priznáva, vypláca,
zastavuje a odníma orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva.
(5)
Odchodné a úmrtné priznáva a vypláca služobný úrad.
(6)
Podrobnosti o organizácii a riadení v nemocenskom zabezpečení a výsluhovom zabezpečení
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 222
Financovanie nemocenského zabezpečenia, výsluhového zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia
(1)
Z osobitného účtu ministerstva (ďalej len „osobitný účet“) sa uhrádza
a)
príplatok k nemocenskému,
b)
príplatok k peňažnej pomoci v materstve,
c)
nemocenské podľa osobitného predpisu,42)
d)
peňažná pomoc v materstve podľa osobitného predpisu,44)
e)
dávky výsluhového zabezpečenia:
1.
odchodné,
2.
úmrtné,
3.
príspevok,
4.
prídavok k dôchodku,
f)
služby,
g)
dávky dôchodkového zabezpečenia podľa osobitného predpisu.47)
(2)
Príjmy osobitného účtu sú:
a)
poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie, ktoré podľa
osobitného predpisu48) platia policajti a služobné úrady, ktoré týmto policajtom vyplácajú služobný príjem
ako zamestnávatelia,
b)
príspevky z rozpočtu ministerstva na úhradu rozdielov medzi výdavkami a príjmami
osobitného účtu.
(3)
Výdavky osobitného účtu sú úhrady podľa odseku 1.
(4)
Prebytky osobitného účtu za každý kalendárny štvrťrok sa odvádzajú do štátneho rozpočtu
v termíne, ktorý ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný kalendárny rok.
(5)
Správcu osobitného účtu určí minister.
§ 223
Prieskumné konanie
(1)
Prieskumné konanie zamerané na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného
stavu policajta, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej
služby ustanovením zdravotnej klasifikácie a súvislosti choroby alebo úrazu s výkonom
štátnej služby, vykonávajú príslušné lekárske komisie.
(2)
Ak je schopnosť policajta na výkon štátnej služby zo zdravotných dôvodov dlhodobo
zmenená, určí mu príslušná lekárska komisia zdravotnú klasifikáciu a potrebné obmedzenie
výkonu štátnej služby.
(3)
Ak sa policajtovi pri prieskumnom konaní zistila nespôsobilosť na ďalší výkon štátnej
služby, príslušná lekárska komisia musí zabezpečiť posúdenie jeho zdravotného stavu
v posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia.
§ 224
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti
(1)
Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti sa policajt v prípravnej
štátnej službe a policajt v dočasnej štátnej službe posudzujú ako zamestnanci; služobný
úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Policajt v stálej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
Za policajta v stálej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie
v nezamestnanosti.
JEDENÁSTA ČASŤ
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
Činnosť odborových orgánov
§ 225
(1)
V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov policajtov
príslušné odborové orgány.
(2)
Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom
a)
podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,
b)
návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných
zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu výkonu trestu zákazu činnosti,
c)
návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru z dôvodu organizačných zmien
alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,
d)
návrh služobného hodnotenia, v ktorom je policajt hodnotený ako nevyhovujúci na výkon
doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe,
(3)
Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do desiatich
dní odo dňa, keď mu bol písomný návrh doručený, postupuje sa ďalej bez jeho stanoviska.
§ 226
(1)
Policajt vykonávajúci funkciu v odborových orgánoch, ktorej výkon si vyžaduje dlhodobé
uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy podľa § 41 ods. 1 písm. c).
(2)
Policajt sa po skončení výkonu funkcie v odborových orgánoch podľa odseku 1 ustanoví
do funkcie rovnakej úrovne, akú naposledy zastával; ak to nie je možné, ustanoví sa
do funkcie podľa § 33.
(3)
Policajtovi zvolenému do funkcie v odborových orgánoch, ktorej výkon nevyžaduje dlhodobé
uvoľnenie z plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby, sa udelí služobné
voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
(4)
Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné
voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
§ 227
(1)
Služobný pomer policajta nesmie byť skončený pre výkon odborovej funkcie v odborovom
orgáne.
(2)
Policajt, ktorý bol zvolený do funkcie v odborovom orgáne, môže byť v čase funkčného
obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený len po predchádzajúcom súhlase
príslušného odborového orgánu. Súhlas nie je potrebný, ak ide o prepustenie podľa
§ 192 ods. 1 písm. b), c), e), f) a g).
(3)
Ak príslušný odborový orgán odmietol udeliť súhlas nadriadenému podľa odseku 2, rozhodnutie služobného
orgánu o prepustení odborárskeho funkcionára je neplatné.
§ 228
(1)
Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení
umožnia príslušným odborovým orgánom
a)
vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania právnych predpisov upravujúcich služobný
pomer policajtov,
b)
vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať
sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,
c)
navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov
niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia,
liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia policajtov,
d)
vyjadrovať sa o návrhoch na prevelenie policajta, na pozbavenie výkonu štátnej služby
a o návrhoch na rozvrhnutie základného času služby v týždni.
(2)
Služobný úrad poskytuje bezplatne na zaistenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné
materiálno-technické zabezpečenie.
§ 229
(1)
Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb policajtov, na zlepšenie podmienok
výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok na
využívanie voľného času uzatvárajú v mene policajtov príslušné odborové orgány a v
mene služobného úradu príslušní nadriadení kolektívne zmluvy.
(2)
Pri uzatváraní kolektívnych zmlúv sa postupuje podľa osobitného predpisu.49)
§ 230
Ustanovenia jedenástej časti sa v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej
službe neuplatňujú.
DVANÁSTA ČASŤ
KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 231
Účastníci konania
Účastníkmi konania sú policajti, bývalí policajti alebo pozostalí po policajtoch,
ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.50)
§ 232
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v prvom stupni a rozhodujú v ňom
Konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom
minister, nadriadený a orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva v prípadoch uvedených
v tomto zákone (ďalej len „oprávnený orgán“).
§ 233
Postup v konaní
(1)
Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený
skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
(2)
Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
§ 234
Podanie
(1)
Ak to ustanovuje tento zákon, je potrebné urobiť podanie písomne a doručiť ho oprávnenému
orgánu; inak možno urobiť podanie ústne do písomného záznamu.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil,
akej veci sa týka a čo sa navrhuje.
(3)
Oprávnený orgán na požiadanie potvrdí prijatie podania.
§ 235
Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo služobného úradu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je podanie doručené oprávnenému orgánu.
(3)
Ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo nadriadeného, konanie je začaté dňom,
keď urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.
§ 236
Postúpenie
Ak účastník konania urobí podanie na orgán, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť,
tento orgán je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť
o tom účastníka konania.
§ 237
Práva a povinnosti účastníkov konania
(1)
Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali
priebeh konania.
(2)
Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní
a robiť si z nich výpisy.
(3)
Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne
dôvody svojej požiadavky.
(4)
Oprávnený orgán zabezpečí, aby sa nahliadnutím do spisu neporušilo štátne alebo služobné
tajomstvo.
§ 238
Dôkazy
(1)
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2)
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,
veci a obhliadka.
(3)
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4)
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
§ 239
Dožiadanie
Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov,
môže o jeho vykonanie požiadať príslušného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná
tento úkon bezodkladne.
§ 240
Náklady konania
(1)
Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou
poradných komisií hradí služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi
konania, znáša tento účastník, len ak bol v konaní neúspešný.
(2)
Oprávnený orgán nahradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý mu preukázateľne
ušiel. Nárok je potrebné uplatniť do troch dní po jeho vzniku, inak zaniká, o čom
musí byť svedok poučený.
(3)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s obhliadkou, ktoré vznikli tomu, kto
nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.
(4)
Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným
predpisom.51)
§ 241
Rozhodnutie
(1)
Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného
stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení
rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie
policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a
funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené
účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.
(2)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa
ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví
sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.
(3)
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
(4)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti
nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.
(5)
Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania.
(6)
Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(7)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný
účinok. Na výkon rozhodnutia sa vzťahuje osobitný predpis.52)
(8)
Na konanie sa vzťahuje zákon o správnom konaní,52) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 242
Odvolacie konanie
(1)
Proti rozhodnutiu môže policajt podať odvolanie do 15 dní, a ak ide o odvolanie proti
rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia, do ôsmich dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.
(2)
Odvolanie môže policajt podať aj proti služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej
činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom oboznámený.
(3)
Odvolanie sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(4)
Ak policajt v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený vôbec,
podal odvolanie po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu,
predpokladá sa, že ho podal včas a príslušnému orgánu, ak tak urobil najneskôr do
troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(5)
Oprávnený orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“)
môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov a policajt o to
požiada do 15 dní odo dňa, keď pominul dôvod zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(6)
Podanie odvolania nemá odkladný účinok s výnimkou odvolania proti rozhodnutiu
a)
o uložení disciplinárneho opatrenia,
b)
o náhrade škody,
c)
proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať
doterajšiu alebo akúkoľvek inú funkciu.
(7)
Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám vyhovieť;
ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní odo dňa
podania odvolania, predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
(8)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
§ 243
Orgány, ktoré uskutočňujú konanie v odvolacom konaní a rozhodujú v ňom
(1)
Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(2)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo
dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii. Ak
nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je
povinný o tom policajta písomne vyrozumieť.
(3)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(4)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal,
na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
§ 244
Rozklad
Proti rozhodnutiu ministra, ak nejde o rozhodnutie o odvolaní, možno podať rozklad.
O rozklade rozhoduje minister na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie;
proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Pre rozklad a konanie o ňom platia ustanovenia
o odvolaní.
§ 245
Obnova konania
(1)
Ak sa dodatočne zistili mimoriadne závažné okolnosti, ktoré policajt nemohol bez
svojej viny v konaní uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie
v jeho prospech, oprávnený orgán môže na jeho návrh zrušiť svoje právoplatné rozhodnutie
a rozhodnúť vo veci samej.
(2)
Návrh na zrušenie rozhodnutia môže policajt podať iba do troch mesiacov odo dňa,
keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr však do
troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
(3)
Proti rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať alebo podať rozklad.
§ 246
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore s právnymi predpismi,
môže ho minister zmeniť alebo zrušiť. Ak je to potrebné, rozhodne vo veci samej.
(2)
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť alebo zrušiť do troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti.
(3)
Proti rozhodnutiu vo veci samej možno podať rozklad.
§ 247
Splnomocňovacie ustanovenie
Podrobnosti o konaní vo veciach služobného pomeru ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 248
Preskúmanie rozhodnutia súdom
Policajt môže podať na súde návrh na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vydaného
nadriadeným.
TRINÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 249
Právne úkony
(1)
Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré tento zákon s takým prejavom spája.
(2)
Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo
iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(3)
Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.
Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povinnosti, sa neprihliada.
(4)
Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí,
stane sa právny úkon nepodmieneným.
(5)
Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak spôsobí jej splnenie zámerne účastník, ktorý
nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
§ 250
Neplatnosť právneho úkonu
(1)
Neplatný je právny úkon,
a)
ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo ho obchádza, alebo sa inak
prieči záujmom spoločnosti,
b)
ktorý urobil nepríslušný nadriadený,
c)
ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,
d)
ktorým sa policajt vopred vzdáva svojich práv,
e)
ktorý urobil policajt konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny
úkon nespôsobilým,
f)
ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.
(2)
Právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len
ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
(3)
Ak sa vzťahuje dôvod neplatnosti len na časť právneho úkonu, neplatná je len táto
časť, ak z povahy právneho úkonu, z jeho obsahu alebo z okolností, za akých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
§ 251
Bezdôvodné obohatenie
(1)
Ak sa bezdôvodne obohatí policajt na úkor majetku zvereného služobným úradom alebo
služobný úrad na úkor policajta, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil, bezdôvodné
obohatenie vydať.
(2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3)
Neprávom vyplatené sumy je policajt povinný vrátiť, ak vedel, alebo z okolností musel
predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote
do troch rokov od ich výplaty.
(4)
Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť policajtovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil
výlučne sám. Ak vznikne policajtovi následkom takého neplatného právneho úkonu škoda,
služobný úrad je povinný nahradiť ju.
§ 252
Osobný spis
Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru policajta sa zakladajú do jeho osobného spisu.
Osobný spis policajta vedie služobný úrad.
§ 253
Služobný preukaz
Policajtovi pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad služobný preukaz.
§ 254
Premlčanie a zánik práva
(1)
Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej v tomto zákone. Na premlčanie
sa prihliadne, len ak sa ten, voči ktorému sa právo uplatňuje, na premlčanie odvoláva;
v takom prípade nemožno premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje, priznať.
(2)
Právo na náhradu za stratu na služobnom plate podľa § 177 písm. a) a b) a za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu služobného úrazu alebo choroby z
povolania alebo za iné škody na zdraví, právo na náhradu nákladov na výživu pozostalých,
príspevok a prídavok k dôchodku sa nepremlčujú; nároky na jednotlivé plnenia z nich
vyplývajúce sa však premlčujú v lehotách ustanovených v § 256.
(3)
K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v
prípadoch uvedených v § 57, § 58, § 185 ods. 3 a § 192 ods. 3; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
(4)
Ak policajt uplatní svoje právo a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia lehota
počas konania neplynie; to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre
ktoré sa vedie konanie na výkon rozhodnutia.
(5)
Právo uplatňuje policajt podaním u nadriadeného, nadriadený ho uplatňuje rozhodnutím.
Lehoty a úroky
§ 255
(1)
Lehota začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
(2)
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, lehota jednotlivých splátok začína plynúť
odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatnou celá
dlžná suma, začne plynúť premlčacia lehota odo dňa splatnosti nesplnenia splátky.
§ 256
(1)
Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, premlčujú sa peňažné nároky zo služobného
pomeru v lehote troch rokov.
(2)
Ak ide o opakujúce sa plnenia, lehota na uplatnenie nárokov na jednotlivé plnenia
je tri roky od ich splatnosti.
(3)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky; začína plynúť odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nárok
na náhradu škody sa však premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholu, alebo inej návykovej látky, v
lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
(4)
Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím, premlčuje sa za desať rokov odo
dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(5)
Ak právo bolo tým, kto je povinný plniť, písomne uznané čo do dôvodu i výšky, premlčuje
sa v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k uznaniu; ak však v uznaní bola uvedená
lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota od uplynutia tejto lehoty.
(6)
Právo zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností sa premlčuje za desať rokov.
(7)
Premlčacia lehota uvedená v odseku 2 platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo
plnenie rozhodnutím alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia lehota pri jednotlivých
splátkach začína plynúť odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane splatnou celá dlžná suma, začne plynúť desaťročná premlčacia lehota
odo dňa splatnosti nesplnenej splátky.
(8)
Úroky a opakujúce sa plnenia právoplatne priznané alebo uznané písomne, ktorých splatnosť
nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní, sa premlčujú v lehote troch
rokov odo dňa ich splatnosti.
§ 257
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť rozhodnutím o zrážkach zo služobného
príjmu policajta; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie, ako by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so služobným príjmom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť
a)
policajtovi zaplatiť peňažnú sumu služobnému úradu,
b)
služobného úradu zaplatiť peňažnú sumu policajtovi,
môže sa iná osoba alebo právnická osoba (ďalej len „ručiteľ“) zaručiť písomným vyhlásením,
že toto právo uspokojí, ak tak neurobí sám povinný.
(4)
Služobný úrad je povinný kedykoľvek a bezodkladne oznámiť ručiteľovi na požiadanie
výšku svojho práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí policajt, hoci
ho na to služobný úrad vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
služobnému úradu policajt.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže
uspokojiť policajt.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od policajta
náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj pre zabezpečenie práv policajta.
§ 258
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojením právo zanikne.
(2)
Práva musia byť uspokojené riadne a včas.
(3)
Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia
určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(4)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená právnym predpisom alebo určená v
rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch dní odo dňa, keď o uspokojenie oprávnený
účastník požiadal.
(5)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu, je právo uspokojené
v okamihu doručenia plnenia.
(6)
Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho,
koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo
ak nie je prítomný.
(7)
Policajt i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje
povahe práva, ktoré sa má uspokojiť.
(8)
Ak je policajt alebo služobný úrad povinný uspokojiť viac peňažných pohľadávok a
plnenie nestačí na vyrovnanie všetkých, je vyrovnané to právo, o ktorom účastník pri
plnení vyhlási, že ho chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojené právo
najskôr splatné.
(9)
Ak policajt požiada služobný úrad, aby mohol právo uspokojiť v splátkach, môže mu
služobný úrad povoliť splátky, najdlhšie však na dobu šesť rokov, ak to nie je v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom. Ak ich plní v lehotách určených v rozhodnutí,
ide o včasné a riadne plnenie.
(10)
Ak policajt neplní niektorú zo splátok v určenej lehote, môže služobný úrad žiadať
zaplatenie celého práva len vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto
právo však môže služobný úrad použiť najneskoršie do splatnosti najbližšej budúcej
splátky.
(11)
Ak je rozhodnutím určené plnenie v splátkach a ak chce policajt právo uspokojiť celkom,
je služobný úrad povinný plnenie od neho prijať.
(12)
Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorého peňažná pohľadávka sa včas a riadne neuspokojila, môže požadovať
úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie
s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie
alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo
neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci,
znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15)
Služobný úrad alebo policajt, ktorých právo sa uspokojilo, sú povinní vydať o tom
potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16)
Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie súčasne s prijatím plnenia vydať o tom
písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva
odoprieť.
§ 259
Uplynutie doby
Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.
§ 260
Smrť policajta
(1)
Peňažné pohľadávky policajta jeho smrťou nezanikajú; do výšky zodpovedajúcej trojnásobku
služobného platu zo služobného pomeru prechádzajú nároky vyplývajúce zo služobného
príjmu postupne na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho smrti v
spoločnej domácnosti; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
(2)
Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú smrťou policajta s výnimkou práva, o
ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo
po požití alkoholu alebo inej návykovej látky.
§ 261
Osobitné ustanovenie o policajtovi, ktorý musí mať opatrovníka
Ak ide o právo policajta alebo bývalého policajta, ktorý musí mať opatrovníka, alebo
o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej pre uplatnenie práva doba,
po ktorú mu nebol ustanovený opatrovník.
§ 262
Počítanie času
(1)
Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok.
(2)
Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína. Ak taký deň v mesiaci nie je, pripadne posledný deň lehoty na posledný
deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.
(3)
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Zastúpenie
§ 263
(1)
Zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná
v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právne úkony, ani ten, koho
záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného.
(3)
Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak je to ustanovené
právnym predpisom alebo dohodnuté účastníkmi. Aj z právnych úkonov ďalšieho zástupcu
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(4)
Ak zástupca prekročí rozsah svojho oprávnenia, je tým zastúpený viazaný, len ak takýto
úkon schváli alebo na jeho základe koná.
(5)
Na zastúpenie je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom musí byť uvedený rozsah
oprávnenia zástupcu; inak je neplatné.
§ 264
Plnomocenstvo zanikne, ak ho zastúpený odvolá alebo ak ho zástupca vypovie. Odvolanie
alebo vypovedanie plnomocenstva musí byť písomné, inak je neplatné. Plnomocenstvo
zanikne tiež smrťou niektorého z nich. Pre iného ako zástupcu a zastúpeného je zánik
plnomocenstva účinný vtedy, keď sa o ňom dozvie. Ak zastúpený zomrie alebo ak zástupca
plnomocenstvo vypovie, je zástupca povinný vykonať všetko, čo neznesie odklad, aby
zastúpený neutrpel ujmu. Takto vykonané úkony majú právne následky, ako keby zastúpenie
ešte trvalo, ak neodporujú tomu, čo zariadil zastúpený alebo jeho dedič.
§ 265
(1)
Súd môže ustanoviť opatrovníka policajtovi, ktorého pobyt nie je známy, ak je to
potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného úradu. Za
tých istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z
iného vážneho dôvodu.
(2)
Ak dôjde k stretu záujmov opatrovníka so záujmami zastúpeného alebo k stretu záujmov
tých, ktorí sú zastúpení tým istým opatrovníkom, ustanoví súd osobitného opatrovníka.
§ 266
Oznámenie a doručenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie sa oznamuje policajtovi vyhlásením alebo doručením.
(2)
Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi spravidla ústne oprávnený orgán.
(3)
Rozhodnutie o náhrade škody, prepustení, odchodnom, priznaní príspevku, priznaní
prídavku k dôchodku, úmrtnom a rozhodnutia odvolacích orgánov sa oznamujú doručením
ich opisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno opis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo,
doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou
s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.
(4)
Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo policajt alebo pozostalý písomnosť
prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na pošte nevyzdvihla,
nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia, ak policajt alebo pozostalý
svojím konaním jej doručenie zmaril.
§ 267
Osobitné spôsoby vykazovania údajov
Ak je to nevyhnutné pre utajenie činnosti alebo totožnosti policajta, alebo plnenia
úloh Policajného zboru, môže služobný úrad používať osobitné spôsoby vykazovania údajov
pri hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu vrátane devízového hospodárstva,
pri priznávaní daní z príjmov zo závislej činnosti fyzických osôb a pri vykazovaní
poistného zdravotným poisťovniam, poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie
a príspevku na poistenie v nezamestnanosti.
§ 268
Zaokrúhľovanie výsledných hodnôt
(1)
Tam, kde sa podľa ustanovení tohto zákona prizná policajtovi krátená percentuálna
sadzba služobného platu, sa táto výsledne zaokrúhľuje na celé desaťkoruny smerom nahor.
(2)
Ak vznikne policajtovi pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé príplatky alebo
na odmenu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na desaťkoruny smerom nahor až výsledná
hodnota každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych sadzieb 1/165
služobného platu.
Započítavanie doby trvania služobného pomeru
§ 269
Policajtovi sa do doby trvania služobného pomeru rozhodujúcej pre priznanie nárokov
vyplývajúcich zo služobného pomeru a doby odbornej praxe započítavajú doby služobných
pomerov a doby započítateľnej praxe, ak sa započítali podľa doterajších predpisov.
§ 270
Ak je do služobného pomeru prijatý občan, ktorý bol v služobnom pomere policajta
a)
Polície Českej republiky, ak ide o službu vykonanú v dobe do 31. decembra 1992,
b)
Federálneho policajného zboru, Zboru hradnej polície alebo Federálnej železničnej
polície,
c)
Federálnej bezpečnostnej informačnej služby,
d)
spravodajských zložiek Federálneho ministerstva obrany,
započíta sa mu dĺžka služby a nároky s tým spojené v rozsahu, akoby túto službu vykonal
v Policajnom zbore.
§ 271
Služobný príjem v chorobe
Kde sa v tomto zákone uvádza pojem služobný príjem v chorobe,53) rozumie sa tým služobný plat podľa tohto zákona.
ŠTRNÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§ 272
Dňom účinnosti tohto zákona sa služobný pomer policajta podľa doterajších predpisov
považuje za služobný pomer podľa tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak.
§ 273
Podľa doterajších predpisov sa posudzujú nároky vzniknuté zo služobného pomeru do
dňa účinnosti tohto zákona a právne úkony týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia služobného
pomeru urobené pred jeho účinnosťou a ich právne účinky, aj keď nastanú po tomto dni;
to platí aj o lehotách, ktoré začali plynúť pred týmto dňom.
§ 274
Konanie vo veciach služobného pomeru začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona
uskutočňujú a o opravných prostriedkoch rozhodujú orgány príslušné podľa tohto zákona
a spôsobom ustanoveným v tomto zákone.
§ 275
(1)
Policajt, ktorý bol ku dňu účinnosti tohto zákona v služobnom pomere k Policajnému
zboru menej ako dva roky, je v služobnom pomere v prípravnej štátnej službe podľa
tohto zákona, pričom doba služobného pomeru podľa doterajších predpisov sa považuje
za dobu služobného pomeru v prípravnej štátnej službe, ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2)
Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému
zboru a nespĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, je v služobnom pomere v prípravnej
štátnej službe podľa tohto zákona až do získania kvalifikačných predpokladov na funkciu,
najdlhšie však na dobu šesť rokov, ak nie je ďalej uvedené inak.
(3)
Ak policajt uvedený v odseku 2 zastáva riadiacu funkciu a v čase nadobudnutia účinnosti
tohto zákona si dopĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania požadovaný na jej výkon,
môže v tejto funkcii zotrvať, ak riadne pokračuje v štúdiu; v takomto prípade patrí
policajtovi aj príplatok za riadenie, ktorý inak nie je súčasťou služobného príjmu
policajta v prípravnej štátnej službe (§ 104 ods. 1).
(4)
Ustanovenie § 104 ods. 3 sa nevzťahuje na policajta uvedeného v odsekoch 2 a 3, ak jeho služobný pomer trval
najmenej dva roky a štúdiom si dopĺňa alebo si začal dopĺňať kvalifikačné predpoklady
na funkciu.
(5)
Policajta uvedeného v odseku 2 možno previesť alebo preložiť podľa § 35 len na funkciu, na ktorú sú stanovené rovnaké alebo nižšie kvalifikačné predpoklady
ako na funkciu, ktorú zastáva; rovnako to platí aj pre policajta uvedeného v odseku
3 pri prevedení alebo pri preložení na inú riadiacu funkciu.
§ 276
(1)
Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému
zboru aspoň dva roky a spĺňa kvalifikačné predpoklady pre funkciu, je v služobnom
pomere v stálej štátnej službe podľa tohto zákona.
(2)
V stálej štátnej službe je aj policajt, ktorý je zaradený vo funkcii, na ktorú nespĺňa
kvalifikačné predpoklady, ale podľa doterajších predpisov mu bola udelená výnimka
pre túto funkciu z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou praxou preukázal
na výkon funkcie potrebné znalosti. Výnimka podľa prvej vety sa vzťahuje aj na prevedenie
alebo na preloženie policajta na inú funkciu, na ktorú nespĺňa kvalifikačné predpoklady,
s podmienkou, že na túto funkciu sú stanovené rovnaké kvalifikačné predpoklady ako
na funkciu, ktorú zastával pri zaradení do stálej štátnej služby, a odbornou praxou
preukazuje potrebné znalosti aj na výkon tejto funkcie.
(3)
Policajta, ktorý ku dňu tohto zákona je v služobnom pomere zaradený v stálej štátnej
službe alebo v dočasnej štátnej službe a ktorému bola podľa predchádzajúcich predpisov
udelená výnimka z dôvodu, že bol starší ako 45 rokov a odbornou prácou preukázal na
výkon funkcie potrebné odborné znalosti, možno previesť alebo preložiť na inú funkciu
podľa § 35 ods. 6, ak udelená výnimka podľa predchádzajúcich predpisov je porovnateľná so stupňom všeobecného
vzdelania požadovaným na funkciu, na ktorú sa má policajt previesť alebo preložiť.
(4)
U policajta, ktorý bol prevedený alebo preložený na inú funkciu podľa odseku 3, sa
kvalifikačný predpoklad vzdelania považuje za splnený.
(5)
Odseky 3 a 4 sa vzťahujú iba na Slovenskú informačnú službu.
§ 276a
(1)
Policajt v stálej štátnej službe, ktorý si k 1. júlu 2000 dopĺňa kvalifikačný predpoklad
vysokoškolského vzdelania, môže byť ustanovený do funkcie, na ktorú je určený kvalifikačný
predpoklad vysokoškolského vzdelania v rovnakom druhu štúdia. Podmienka spĺňania kvalifikačnej
požiadavky špecializovaného policajného vzdelania na funkciu nie je tým dotknutá.
(2)
Ustanoviť do funkcie podľa odseku 1 možno aj policajta, ktorý si v období štyroch
rokov odo dňa uvedeného v odseku 1 začne dopĺňať kvalifikačný predpoklad, a to najskôr
dňom zápisu na vysokú školu.
(3)
Ustanovenie policajta do funkcie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje len na čas jeho
riadneho štúdia a nemožno ho vykonať opätovne.
§ 277
Policajt, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona je ustanovený do funkcie poslucháča
podľa doterajších predpisov, je zaradený do zálohy pre študujúcich policajtov podľa
tohto zákona.
§ 278
Policajt, ktorý bol vymenovaný za vyšetrovateľa podľa doterajších predpisov, je určený
za vyšetrovateľa podľa tohto zákona.
§ 279
(1)
Hodnosti policajtov dosiahnuté podľa doterajších predpisov sa považujú za hodnosti
policajtov podľa tohto zákona.
(2)
Policajtovi v hodnosti rotný alebo seržant asistent sa ku dňu účinnosti tohto zákona
priznáva hodnosť strážmajster.
(3)
Policajtovi v hodnosti podporučík alebo mladší inšpektor, ak má vysokoškolské vzdelanie
s výnimkou vzdelania získaného bakalárskym štúdiom, sa ku dňu účinnosti tohto zákona
priznáva hodnosť poručík.
(4)
Hodnosti v druhom druhu hodností, ktoré patrili policajtom zaradeným v službe kriminálnej
polície podľa doterajších predpisov, sa považujú za hodnosti podľa tohto zákona.
§ 280
(1)
Ak policajt splní dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa doterajších predpisov, posudzuje
sa, akoby výsluhu rokov v hodnosti splnil podľa tohto zákona.
(2)
Ak dňom účinnosti tohto zákona dôjde k rozdielu súčtu funkčného platu a prídavku
za výsluhu rokov oproti súčtu funkčného platu, prídavku za výsluhu rokov a príplatku
za nevykonávanie podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti podľa doterajších predpisov,
poskytne sa policajtovi doplatok k služobnému platu vo výške vzniknutého rozdielu.
Doplatok sa poskytuje dovtedy, kým sa uvedený rozdiel neodstráni, najdlhšie však do
skončenia výkonu funkcie, ktorú začal vykonávať pred účinnosťou tohto zákona.
§ 281
Policajtovi v hodnosti strážmajster sa výkon disciplinárneho opatrenia zníženia hodnosti
o jeden stupeň na dobu jedného roka dňom účinnosti tohto zákona zruší.
§ 283
Náhrady pri prijatí, preložení alebo prevedení policajta na inú funkciu poskytované
policajtovi podľa doterajších predpisov sa poskytujú najdlhšie do troch mesiacov odo
dňa účinnosti tohto zákona.
§ 284
(1)
Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou
tohto zákona, sa považuje za príspevok podľa tohto zákona, a to vo výške, v akej sa
vypláca ku dňu účinnosti tohto zákona.
(2)
Príspevok za službu, na ktorý vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou
tohto zákona a nárok naň trvá, avšak sa nevypláca, sa považuje za príspevok podľa
tohto zákona zvýšený odo dňa vzniku nároku podľa osobitných predpisov do účinnosti
tohto zákona.
(3)
Podľa predpisov platných pred dňom účinnosti tohto zákona sa pre nárok na odchodné,
úmrtné, príspevok a pre prídavok k dôchodku a jeho výšku podľa tohto zákona započítava
doba služby v ozbrojených silách, ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených
zboroch a v Slovenskej informačnej službe, ktorá sa započítala podľa doterajších predpisov.
(4)
Pre nárok na príspevok a jeho výšku podľa tohto zákona sa zvýhodnene započítava doba
výkonu funkcií osobitnej povahy a osobitného stupňa nebezpečnosti v ozbrojených silách,
ozbrojených bezpečnostných zboroch, ozbrojených zboroch a v Slovenskej informačnej
službe, ktorá sa zvýhodnene započítala podľa doterajších predpisov.
(5)
Policajtovi, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona bol v služobnom pomere k Policajnému
zboru aspoň dva roky a z dôvodu nesplnenia kvalifikačných predpokladov na funkciu
bol zaradený do prípravnej štátnej služby, patrí prídavok k dôchodku podľa tohto zákona.
§ 285
(1)
Policajtovi, ktorý zložil služobnú prísahu podľa doterajších predpisov, je služobný
úrad povinný predložiť na zloženie služobnú prísahu podľa tohto zákona do 15 dní odo
dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť. Ak policajt odmietne zložiť služobnú prísahu
podľa tohto zákona alebo ak ju zloží s výhradou, skončí sa služobný pomer dňom, v ktorom
k odmietnutiu alebo k zloženiu prísahy s výhradou došlo.
(2)
Ak policajt nemohol služobnú prísahu zložiť zo závažných dôvodov v lehote ustanovenej
v odseku 1, predloží sa mu služobná prísaha po odpadnutí dôvodov, pre ktoré sa mu
nemohla predložiť.
(3)
Náležitosti súvisiace so skončením služobného pomeru podľa odsekov 1 a 2 sa posudzujú
ako pri skončení služobného pomeru uvoľnením podľa predpisov platných pred účinnosťou
tohto zákona.
§ 286
Na policajta, ktorému plynie lehota na skončenie služobného pomeru podľa doterajších
predpisov, sa nevzťahujú § 272, 275 až 285.
§ 287
(1)
Rodičovskou dovolenkou podľa tohto zákona sa rozumie aj materská dovolenka podľa
doterajších predpisov.
(2)
Do nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku sa na rodičovskú dovolenku a na prestávky na dojčenie podľa tohto zákona primerane
použijú ustanovenia § 157 až 161 Zákonníka práce.
(3)
Nárok na ďalšiu rodičovskú dovolenku patrí aj policajtke, ktorej dieťa sa narodilo
pred dňom účinnosti § 152 až 154.
§ 287a
Ďalší služobný plat podľa § 102 sa uplatní v roku 2001 len v prvom polroku tohto kalendárneho roka.
Záverečné ustanovenia
§ 288
Zrušujú sa:
1.
§ 6 a 64 zákona č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii,
2.
zákon Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení zákona
Slovenskej národnej rady č. 490/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 10/1993 Z. z., článku V a VI zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 71/1994
Z. z., článku VII zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 193/1994 Z. z. a zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1996 Z. z.,
3.
§ 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z. o Fonde zamestnanosti
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,
4.
§ 7 ods. 1 až 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore v znení zákona č. 353/1997 Z. z.,
5.
§ 24 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky,
6. § 21 a 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej
informačnej službe,
7.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 519/1992 Zb. o platových pomeroch príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 94/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 264/1994 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 265/1994 Z.
z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 310/1996 Z. z.,
8.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 202/1994 Z. z. o platových pomeroch príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky v znení
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 57/1997 Z. z.,
9.
výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/1991 zo 16. decembra 1991, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (oznámenie
č. 567/1991 Zb.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 11/1993 (oznámenie č.
67/1993 Z. z.) a výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 55/1994,
10.
výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 87/1991 zo 16. decembra 1991 o
náležitostiach a náhradách výdavkov poskytovaných príslušníkom Policajného zboru Slovenskej
republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 556/1991 Zb.) v znení výnosu
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 60/1993 (oznámenie č. 449/1992 Zb.),
11.
výnos Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 42/1994 z 27. júla 1994 o podmienkach
a rozsahu nárokov na náhradu výdavkov poskytovaných príslušníkom Policajného zboru
a vojakom z povolania vojsk Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti
s výkonom služby (oznámenie č. 224/1994 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 44/1997 z 2. júna 1997
(oznámenie č.178/1997 Z. z.),
12.
výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5067/1992-60 zo 17. júna
1992 o náležitostiach poskytovaných príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby (oznámenie č. 355/1992 Zb.),
13.
výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 16637/92-60 z 31. decembra
1992 o náhrade cestovných, sťahovacích a iných výdavkov poskytovaných príslušníkom
Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v súvislosti s výkonom služby
(oznámenie č. 22/1993 Z. z.),
14.
výnos Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 5111/1995-60 z 25. júna
1996, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č.
410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov vo vzťahu k príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
(oznámenie č. 192/1996 Z. z.),
15.
výnos Ministerstva dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky č. 5370/M-94
zo 17. júla 1994, ktorým sa vykonávajú pre príslušníkov Železničnej polície Slovenskej
republiky niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov (oznámenie č. 212/1994 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
č. 5679/M-96 (oznámenie č. 336/1996 Z. z.),
16.
výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 5307/M-95
z 22. mája 1995, ktorým sa vykonávajú pre príslušníkov Železničnej polície Slovenskej
republiky niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov (oznámenie č. 112/1995 Z. z.) v znení výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky
č. 351/M-97 z 25. marca 1997 (oznámenie č. 111/1997 Z. z.).
§ 289
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 1998 s výnimkou § 152 až 154, ktoré nadobúdajú účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti zákona o rodičovskom príspevku.
Michal Kováč v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Ivan Gašparovič v. r.
Vladimír Mečiar v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 73/1998 Z. z.
CHARAKTERISTIKA PLATOVÝCH TRIED
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Rutinné odborné činnosti podľa presných postupov a pokynov s bežnou psychickou a fyzickou
záťažou, s pracovnými vzťahmi v rámci jedného pracovného kolektívu.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami, zvládnuteľné
v rámci existujúcich štandardov alebo zaužívaného postupu s presne stanovenými výstupmi,
so zodpovednosťou za výsledky práce ovplyvňujúce činnosť základného pracovného kolektívu.
Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordináciu prác v rámci služobného
úradu.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo
samostatný výkon agend spravidla s novými premenlivými informáciami s väzbami aj mimo
súboru vykonávaných činností, ktoré sa spracúvajú podľa zásadných postupov, alebo
riadenia čiastkových úsekov, činnosti vyžadujúce spoluprácu v rámci služobného úradu
i mimo neho, so zodpovednosťou za výsledky činnosti s dôsledkami na iné úseky v rámci
služobného úradu.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie
Samostatné odborné činnosti alebo samostatný výkon ucelených agend s rozhodovacou
právomocou, riadenie a organizácia rámcových úsekov, činnosti spojené s požiadavkou
voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s novými premenlivými informáciami,
ktoré sa vykonávajú podľa metodických predpisov s presne stanovenými výstupmi so zodpovednosťou
za rozhodnutia a výsledky práce s dôsledkami na úseky v rámci služobného úradu i mimo
neho.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: úplné stredné vzdelanie, vyššie odborné vzdelanie
Samostatné odborné činnosti, riadenie a organizácia rámcových úsekov, prípadne činnosti,
ktoré sú dôležitou súčasťou širších procesov a javov, vyžadujúce spoluprácu pri riešení
rôznorodých úloh vnútri organizácie s dôsledkami na organizačné útvary vlastnej organizácie
aj mimo vlastnej organizácie; analytická a hodnotiaca činnosť pri príprave podkladov
na rozhodovanie; príprava rozhodnutí na koordináciu a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom
úseku služobných úradov; príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania vrátane
účasti na kontrole.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: bakalárske vzdelanie, vysokoškolské vzdelanie
Samostatné odborné činnosti vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred
neurčeným spôsobom, koordinácia a riadenie určených častí zložitých systémov vyžadujúce
špeciálne konzultácie a osobitné podklady, systémové činnosti so samostatným výberom
postupov a spôsobov riešení majúce dôsledky na viaceré subjekty; samostatné spracovanie
rozhodnutí a výkon kontroly; riadenie, koordinácia a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom
okruhu služobných úradov; rozhodovanie v druhom stupni správneho konania.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti,
vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodnutia v otázkach patriacich
do rozsahu kompetencie ústredného orgánu; samostatné odborné špecializované činnosti
s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činnosti; výkon individuálnych technických
a technologických vysoko odborných činností; tvorba opatrení v príslušnom odbore s
celospoločenským dosahom; kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vydávania rozhodnutí;
tvorba právnych predpisov podľa zákonných splnomocnení s regionálnou pôsobnosťou;
tvorba a koordinácia koncepcií a programov rozvoja s dôsledkami na územie okresu.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie
Vysoko špecializované odborné činnosti alebo zložité analytické činnosti, ktorých
výsledkom sú riešenia zásadného charakteru; koncepčné alebo metodické činnosti na
úrovni ústredného orgánu; koordinácia úsekov a častí zložitých systémov na úrovni
ústredného orgánu; kontrolná a inšpekčná činnosť s celospoločenským dosahom; riadenie
a koordinácia komplexu zložitých systémov s rozsiahlymi vnútornými aj vonkajšími väzbami;
normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti na úrovni ústredného orgánu; koncepčná,
systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami
na územie kraja.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačný predpoklad: vysokoškolské vzdelanie
Tvorba štátnej politiky v príslušnej oblasti na úrovni ústredného orgánu, koordinácia
celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami
na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia
s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom; koncepčná a normotvorná činnosť zásadných
legislatívnych opatrení (zákonov) na ústrednom orgáne; riadenie, organizácia a koordinácia
najzložitejších systémov s veľmi vysokým počtom rôznych spôsobov riešenia.
Príloha č. 2
k zákonu č. 73/1998 Z. z.
PRÍPLATOK ZA RIADENIE
PRVÁ ČASŤ
POLICAJNÝ ZBOR
1.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 1.01 prezident Policajného zboru, generálny riaditeľ sekcie | 30 % až 47 % |
| 1.02 riaditeľ úradu, zástupca prezidenta Policajného zboru, zástupca generálneho riaditeľa sekcie | 20 % až 36 % |
| 1.03 riaditeľ odboru, expozitúry, zástupca riaditeľa úradu | 15 % až 30 % |
| 1.04 vedúci samostatného oddelenia, zástupca riaditeľa odboru | 10 % až 22 % |
| 1.05 riaditeľ kancelárie sekcie, vedúci oddelenia | 7 % až 16 % |
| 1.06 vedúci skupiny, zástupca vedúceho oddelenia | 5 % až 14 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 2.01 rektor Akadémie Policajného zboru | 20 % až 35 % |
| 2.02 riaditeľ organizácie, prorektor Akadémie Policajného zboru | 15 % až 28 % |
| 2.03 vedúci zariadenia, zástupca riaditeľa organizácie | 10 % až 20 % |
| 2.04 vedúci katedry, zástupca vedúceho zariadenia | 8 % až 16 % |
| 2.05 vedúci oddelenia, vedúci predmetovej skupiny, zástupca vedúceho katedry | 6 % až 14 % |
| 2.06 vedúci skupiny, zástupca vedúceho oddelenia | 5 % až 13 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 3.01 riaditeľ krajského riaditeľstva | 20 % až 35 % |
| 3.02 riaditeľ krajského úradu vyšetrovania, riaditeľ okresného riaditeľstva, zástupca riaditeľa krajského riaditeľstva | 15 % až 32 % |
| 3.03zástupca funkcionára uvedeného v bode 3.02 | 13 % až 30 % |
| 3.04 riaditeľ odboru krajského riaditeľstva, riaditeľ okresného úradu vyšetrovania | 10 % až 26 % |
| 3.05 riaditeľ odboru okresného riaditeľstva, riaditeľ základného útvaru, zástupca funkcionára uvedeného v bode 3.04 | 9 % až 23 % |
| 3.06 vedúci samostatného oddelenia, zástupca funkcionára uvedeného v bode 3.05 | 7 % až 21 % |
| 3.07 vedúci oddelenia, skupiny | 5 % až 17 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 1.01 generálny riaditeľ zboru | 30 % až 47 % |
| 1.02 námestník generálneho riaditeľa zboru | 20 % až 35 % |
| 1.03 riaditeľ (náčelník) odboru | 10 % až 25 % |
| 1.04 vedúci samostatného úseku | 8 % až 20 % |
| 1.05 zástupca riaditeľa (náčelníka) odboru | 7 % až 17 % |
| 1.06 vedúci oddelenia, vedúci skupiny (úseku) | 5 % až 14 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 2.01 riaditeľ ústavu | 15 % až 30 % |
| 2.02 zástupca riaditeľa ústavu | 10 % až 20 % |
| 2.03 vedúci účelového strediska zboru | 8 % až 17 % |
| 2.04 vedúci účelového zariadenia zboru | 6 % až 14 % |
| 2.05 vedúci (náčelník) oddelenia, vedúci skupiny (úseku) | 5 % až 12 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 1.01 námestník riaditeľa, riaditeľ sekcie a priamo riadeného odboru | 30 % až 47 % |
| 1.02 zástupca riaditeľa sekcie a priamo riadeného odboru | 20 % až 36 % |
| 1.03 vedúci odboru, samostatného oddelenia, oddelenia a zariadenia | 15 % až 30 % |
| 1.04 zástupca vedúceho odboru, vedúceho samostatného oddelenia, vedúceho oddelenia a zariadenia | 10 % až 22 % |
| 1.05 vedúci skupiny | 7 % až 16 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 1.01 generálny riaditeľ | 30 % až 47 % |
| 1.02 námestník generálneho riaditeľa | 20 % až 36 % |
| 1.03 riaditeľ odboru generálneho riaditeľstva | 15 % až 27 % |
| 1.04 zástupca riaditeľa odboru generálneho riaditeľstva | 10 % až 20 % |
| 1.05 vedúci samostatného oddelenia generálneho riaditeľstva | 7 % až 16 % |
| 1.06 vedúci oddelenia, vedúci Inštitútu vzdelávania Železničnej polície | 5 % až 12 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 2.01 riaditeľ oblastnej správy | 18 % až 32 % |
| 2.02 zástupca riaditeľa oblastnej správy | 15 % až 27 % |
| 2.03 vedúci operatívneho oddelenia | 10 % až 25 % |
| 2.04 vedúci oddelenia, vedúci skupiny | 7 % až 15 % |
| Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
| 3.01 riaditeľ odboru | 15 % až 25 % |
| 3.02 zástupca riaditeľa odboru | 10 % až 15 % |
| 3.03 vedúci oddelenia | 7 % až 12 % |
| 3.04 zástupca vedúceho oddelenia, vedúci skupiny | 5 % až 10 % |
Príloha č. 3 k zákonu č. 73/1998 Z. z.
ZOZNAM ČINNOSTÍ, PRI KTORÝCH VÝKONE PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENÝCH A
ZDRAVIU ŠKODLIVÝCH PODMIENKACH
I.
SKUPINA
A.
Profesionálne infekcie
1.
Vyšetrovanie a ošetrovanie chorých na infekčné choroby a nosičov choroboplodných
zárodkov v organizáciách alebo v zariadeniach na liečenie ostatných nákaz.
2.
Odber biologického materiálu u chorých na infekčné choroby spôsobené ostatnými nákazami
a nosičov choroboplodných zárodkov vrátane spracovania týchto materiálov v laboratóriách.
3.
Manipulácia s bielizňou pred dezinfekciou v ambulantných a lôžkových zariadeniach
na liečenie ostatných nákaz.
4.
Činnosť v mikrobiologických, imunologických a ďalších laboratóriách na diagnostiku
ostatných nákaz vrátane dekontaminácie a umývania skla.
5.
Profesionálne vyšetrovanie epidemiologické, epizootologické, zoologické, entomologické
a ekologické vrátane vykonávania a kontroly opatrení v ohnisku ostatných nákaz.
6.
Vyšetrovanie a ošetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického materiálu u pacientov
na jednotkách intenzívnej starostlivosti, koronárnych jednotkách, resuscitačných oddeleniach
a im na roveň postavených lôžkových zariadeniach.
7.
Ošetrovanie a vyšetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického materiálu spravidla
na lôžkových oddeleniach s ťažkými, imobilnými alebo dlhodobo na lôžko pripútanými
pacientmi, ako sú napríklad chorí po prekonanom ikte, s ťažkými popáleninami, gerontopsychiatrickí
pacienti, ťažké chirurgické, traumatologické a ortopedické prípady, chorí v liečebniach
pre dlhodobo chorých a podobne.
8.
Manipulácia s bielizňou pred jej dezinfekciou vo všetkých ambulanciách a lôžkových
zariadeniach, kde dochádza k značnej kontaminácii bielizne infekčným materiálom, krvou
a iným biologickým materiálom.
9.
Prevoz infekčne chorých vrátane dezinfekcie vozidiel.
10.
Ošetrovanie a vyšetrovanie vrátane odberu a spracovania biologického materiálu u chorých
na kožné choroby bakteriálneho, mykotického alebo parazitárneho pôvodu vrátane manipulácie
s kontaminovanou bielizňou.
11.
Vybrané činnosti v organizáciách alebo v zariadeniach, v ktorých sa obvykle poskytuje
príplatok vyššieho stupňa, pri ktorých nedochádza k stálemu (opakovanému) a priamemu
styku s pacientmi alebo s biologickým materiálom, avšak tento kontakt nemožno vylúčiť.
Údržbárske, pomocné a administratívne činnosti, odvoz odpadkov, upratovacie činnosti
a podobne.
12.
Vybrané činnosti v organizáciách alebo v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva hemodialýza,
a ďalej vybrané činnosti na pooperačných izbách, pri ktorých nedochádza k stálemu
(opakovanému) a priamemu styku s pacientmi alebo s biologickým materiálom, avšak tento
kontakt nemožno vylúčiť (napríklad komplexná údržba zdravotníckej techniky, demineralizačná
stanica a podobne, práce diétnych sestier spojené s prípravou a manipuláciou so stravou
vrátane prevažovania zvyškov stravy u pacientov s bilančnými diétami, poradenská a
psychologická služba vrátane spracovania písomných materiálov v hemodialyzačných oddeleniach,
umývanie riadu a upratovacie činnosti na týchto pracoviskách a podobne).
13.
Laboratórne spracovanie biologických materiálov z gastroenterologických pracovísk,
t. j. najmä krvi, žalúdočného a duodenálneho obsahu, žlče, pankreasovej šťavy, stolice
a tkanivových biopsií vrátane pomocných, obslužných a upratovacích činností na týchto
pracoviskách.
14.
Zvoz infekčného materiálu (napríklad do laboratórií) vrátane prípravných a pomocných
činností s tým spojených, ako i dezinfekcia dopravných prostriedkov.
15.
Výskumné a rutinné činnosti vrátane diagnostických činností pri nemikrobiologických
vyšetreniach a analýzach chemických, biochemických, histologických, biofyzikálnych,
hematologických, toxikologických, imunologických a iných v laboratóriách na spracovanie
biologického materiálu, pričom je riziko kontaminácie tohto materiálu patogénnymi
mikroorganizmami a ich toxínmi (napríklad činnosti spojené so spracovaním krvi akejkoľvek
proveniencie, tkanív, buniek, stolice, hnisu, mozgomiechového moku, punktátov, sekrétov,
exkrétov a podobne, ale aj biologických odpadových vôd).
16.
Činnosti spojené so sústavným vykonávaním odberov krvi a ďalších biologických materiálov.
17.
Pomocné a laboratórne činnosti na anatomických, patologicko-anatomických súdnolekárskych
pracoviskách a na ďalších podobných pracoviskách, pri ktorých nedochádza k pravidelnému
(opakovanému) a priamemu styku s telami mŕtvych.
18.
Odbery materiálov z mŕtvych tiel a kadáverov.
19.
Vykonanie dezinsekcie, dezinfekcie a deratizácie a kontrola ich vykonávania.
20.
Činnosti v mechanicko-biologickej čistiacej stanici odpadových vôd.
21.
Činnosti v spaľovniach pevných odpadov.
22.
Čistenie žúmp, kalových nádrží a ďalších zariadení na tuhý a tekutý odpad bez vstupu
do kalového priestoru vrátane odberov vzoriek týchto materiálov na laboratórne vyšetrenie.
B.
Ionizujúce žiarenie a iné elektromagnetické žiarenie
1.
Preprava rádioaktívnych látok, napríklad rádiofarmák, rádioaktívnych surovín, jadrového
paliva v transportných obaloch.
2.
Štrukturálna a spektrálna analýza látok rtg. žiarením, neutrónmi a elektrónmi na
difraktometroch, spektrometroch a röntgenofluorescenčných analyzátoroch.
3.
Nedeštruktívna priemyselná gamadefektoskopia vykonávaná výlučne na stabilných defektoskopických
pracoviskách pomocou rtg. prístrojov a uzavretých gama žiaričov.
4.
Činnosti na priemyselných pracoviskách s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi mimo
kontrolovaného pásma, montáž, demontáž a dozimetrická kontrola priemyselných rádioizotopových
indikačných zariadení.
5.
Činnosti na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonávané mimo kontrolovaného
pásma pracoviska.
6.
Pranie ochranných pracovných odevov a bielizne z pracovísk s rádioaktívnymi látkami
a manipulácia s touto bielizňou a odevami pred praním.
7.
Činnosti pri výskume a overovaní nových metód na meranie ionizujúceho žiarenia, činnosti
pri ciachovaní a kalibrácii dozimetrických prístrojov.
8.
Činnosti na stomatologických röntgenových pracoviskách pri snímkovaní pacientov.
9.
Činnosti pri snímkovaní pacientov na rádiodiagnostických pracoviskách vykonávané
výlučne z obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných rtg. prístrojov bez prítomnosti vyšetrujúceho
vo vyšetrovni.
10.
Činnosti na rádioterapeutických pracoviskách pri používaní rtg. prístrojov, uzavretých
rádioaktívnych žiaričov a lineárnych urýchľovačov vykonávané výlučne z obsluhovne
pomocou diaľkovo ovládaných prístrojov.
11.
Činnosť kvalifikovaného experta pri dozore, kontrole a meraní na rizikových pracoviskách
zaradených do I. skupiny.
12.
Činnosti s lasermi triedy II a nižšej používanými na chirurgické zákroky.
13.
Činnosti pri dozore, kontrole a meraní laserov.
14.
Činnosti s impulznými typmi laserov vysokých a veľmi vysokých výkonov, napríklad
v rádiolokácii, pri geodetických a geofyzikálnych meraniach, analýzach mikroskopicky
malých vzoriek, zábleskovej fotolýze, základnom výskume a pri ďalších špecializovaných
činnostiach s podmienkou použitia prostriedkov na ochranu zdravia prevyšujúcich triedu
III a) hygienických smerníc pre činnosti s lasermi.
15.
Činnosti pri dozore, kontrole a meraní elektromagnetického žiarenia s vysokou a veľmi
vysokou frekvenciou.
C.
Chemické karcinogény
1.
Obsluha sterilizátorov na plyn (etylénoxid, formaldehyd).
2.
Rutinné a výskumné činnosti spojené s prípravou a aplikáciou cytostatík na pracoviskách,
kde chemoterapia je výnimočnou liečebnou disciplínou. Týka sa to prípravy (riedenie)
cytostatík, ako aj ošetrovania pacientov liečených cytostatikami a manipulácie s bielizňou
a exkrétmi týchto pacientov, ktoré sú kontaminované biodegradačnými alebo aktivovanými
bioproduktmi liečby cytostatikami.
3.
Rutinné a výskumné činnosti, pri ktorých sa používajú látky typu akrylonitril, dyazometán,
epichlórhydrín, etylénoxid a podobne.
D.
Chemické škodliviny
1.
Odber a spracovanie materiálu na biologické expozičné testy.
2.
Vykonávanie dozoru na pracoviskách, sledovanie zdravotného stavu a odber s následným
spracovaním vzoriek ovzdušia v laboratóriách, najmä na určenie chemických zlúčenín
a prašnosti a ich vplyvu na zdravie.
3.
Vykonávanie dozoru nad činnosťami vykonávanými na pracoviskách s výskytom chemických
škodlivín a prašnosti, ak sú tieto činnosti zaradené do kategórie 2 a vyššej, v zmysle
pokynu č. 13/1986 Vestníka Ministerstva zdravotníctva SSR na vykonávanie hygienického
dozoru na pracoviskách a vyhlasovanie rizikových prác.
4.
Činnosti anestéziologických tímov pri poskytovaní celkovej anestézie pri anestéziách
plynnými anestetikami alebo parami kvapalných anestetík (napríklad galotan, éter,
oxid dusný, cyklopropán) a ďalšie činnosti na anestéziologicko-resuscitačných oddeleniach
pri poskytovaní anestézie.
5.
Činnosti v toxikologickom, chemickom, fyzikálno-chemickom a biologickom alebo v inom
skúšobnom laboratóriu pri kvalitatívnych a kvantitatívnych rozboroch vrátane prípravy
vzoriek na analýzu za predpokladu, že analyzovaná látka je pre človeka zvlášť nebezpečná
a z tohto dôvodu činnosť s ňou vyžaduje vysokú odbornosť a dodržiavanie náročných
preventívnych opatrení vrátane používania obmedzujúcich osobných ochranných pracovných
prostriedkov (napríklad chemické analýzy takých zlúčenín v laboratóriách na kontrolu
liečiv, chemické analýzy látok neznámeho zloženia, pri ktorých možno dôvodne predpokladať,
že majú vlastnosti takých zlúčenín, chemické analýzy cytostatík, hadích jedov, hormónov,
substancií antibiotík, živých vakcín a podobne).
6.
Činnosti spojené s priamym kontaktom s nevytvrdenými živicami (akrylátmi), so vznikom
prašnosti ťažkých kovov a prašnosti oxidu kremičitého pri čistení zdrsňovaním.
7.
Laminovanie podľa sadrového alebo dreveného modelu.
8.
Činnosti v poloprevádzkových podmienkach pri základnom i aplikovanom výskume a vývoji,
výrobe, spracovaní a úprave ručnej manipulácie pri skladovaní, delení a balení látok,
ak surovina, polotovar, respektíve hotový výrobok sú jedovaté, činnosť v týchto podmienkach
je spojená s rizikom profesionálnej subakútnej a subchronickej otravy predovšetkým
prostredníctvom inhalácie, pevného i kvapalného aerosolu a plynu alebo cez neporušenú
kožu.
9.
Činnosti v laboratóriách (chemických, fyzikálno-chemických, biochemických atď.) pri
výskume a rozboroch vrátane prípravy vzoriek za predpokladu, že analyzovaná, spracúvaná
alebo vyrábaná látka je zvlášť nebezpečne jedovatá.
E.
Fyzikálne vplyvy
1.
Opracúvanie zubných náhrad z tvrdého materiálu spojené s veľkým stlačením a prítlakom
jednej ruky na náradie a s protitlakom druhej ruky pevne zvierajúcej opracúvanú náhradu,
nepresahujúce 20 % pracovnej zmeny, na ktoré nadväzujú ďalšie činnosti spojené s preťažovaním
horných končatín tak, že celková doba činnosti spojená s preťažovaním malých svalových
skupín ruky nepresahuje 50 % pracovného času.
2.
Čistenie a vyklepávanie kotlového kameňa, čistenie odlučovačov popolčeka, komínového
kanála, kotlov a podobne.
3.
Zhotovovanie sklárskych výrobkov na kahane a sklárskom sústruhu (napríklad destilačné
kolóny a podobne).
4.
Búranie a opravy výmurovky kotlov a pecí a ťahových kanálov bezprostredne po odstavení
za tepla.
5.
Obsluha výsypky a vyberanie škváry a popola v uzavretých priestoroch pod kotlom.
6.
Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku zodpovedajúcom triede hluku najmenej
N 115.
II.
SKUPINA
A.
Profesionálne infekcie
1.
Vyšetrovanie a ošetrovanie chorých na infekčné choroby a nosičov choroboplodných
zárodkov vrátane odberu materiálu na laboratórne vyšetrenie na pracoviskách s prevahou
nákaz:
1.
anaeróbnymi klostrídiami,
2.
antraxom,
3.
brucelózou,
4.
brušným týfusom a paratýfusom,
5.
cytomegalovirózou – CM vírusom,
6.
Ebsteinovým-Barrovým vírusom,
7.
entamebou dyzentérie,
8.
legionelami,
9.
leprou,
10.
ľudskými retrovírusmi vrátane HIV, vírusom SV 40,
11.
morom,
12.
multirezistentnou infekciou,
13.
mykoplazmami,
14.
onkogénnymi ľudskými vírusmi typu DNA, RNA,
15.
opičími a ľudskými herpetickými vírusmi,
16.
orgánovými mykózami,
17.
pasteurelózou,
18.
pomalými vírusovými infekciami,
19.
syfilisom,
20.
psitakózou a ornitózou,
21.
retrovírusmi,
22.
rickettsiózami vrátane Q-horúčky,
23.
toxoplazmózou,
24.
tuberkulózou,
25.
vírusovými hemoragickými horúčkami vrátane vírusu marburg a ebola,
26.
vírusmi hepatitíd všetkých skupín,
27.
vírusmi vyvolávajúcimi zápaly centrálnej nervovej sústavy vrátane besnoty,
28.
vírusom lymfocytárnej choriomengitídy (LCMV),
29.
Weliovou chorobou,
30.
spôsobených bakteriálnymi toxínmi vrátane cholery,
31.
spôsobených mykotickými toxínmi
(ďalej len „uvedených nákaz“).
2.
Činnosti pri dezinfekcii a dezinsekcii, dekontaminácii a umývaní skla, manipulácia
s bielizňou a jej pranie a podobne na infekčných oddeleniach zdravotníckych a veterinárnych
zariadení a ústavov a diagnostických pracovísk s ťažiskom uvedených nákaz.
3.
Vykonávanie a kontrola dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie s ťažiskom rizika uvedených
nákaz.
4.
Prevoz infekčne chorých osobitnými útvarmi záchrannej služby vrátane dezinfekcie
vozidiel s ťažiskom rizika uvedených nákaz.
5.
Činnosti pri vykonávaní dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie v zariadeniach, v
ktorých boli ošetrovaní chorí alebo vykonávané akékoľvek ďalšie činnosti (laboratórne
vrátane činností so zvieratami a podobne) s výskytom uvedených nákaz.
6.
Rutinné a výskumné činnosti vrátane diagnostických činností v mikrobiologických a
imunologických laboratóriách spracúvajúcich vzorky s výskytom uvedených nákaz a činnosti
pri ošetrovaní laboratórnych zvierat infikovaných niektorou z uvedených nákaz.
7.
Výskumné a rutinné činnosti vrátane diagnostických činností pri nemikrobiologických
vyšetrovaniach a analýzach chemických, biochemických, biofyzikálnych, hematologických,
toxikologických, imunologických, histologických a iných v laboratóriách na spracovanie
biologického materiálu, prípadne vrátane vyšetrovania a ošetrovania laboratórnych
zvierat, ak ide o vzorky z pracovísk s ťažiskom uvedených nákaz.
8.
Manipulácia s bielizňou a jej pranie, dekontaminácia a umývanie skla v prostredí,
prevádzkach a zariadeniach s ťažiskom uvedených nákaz.
9.
Činnosti pri profesionálnom epidemiologickom vyšetrovaní vrátane vykonania a kontroly
opatrení v ohnisku niektorej z uvedených nákaz.
10.
Činnosti na špecializovaných gastroenterologických pracoviskách [diagnostické a terapeutické
metódy digestívnej endoskopie, bioptické vyšetrenie zažívacieho ústrojenstva (trubice),
pečene, pankreasu, funkčné vyšetrenia spojené so sondážou a odberom žalúdočného a
duodenálneho obsahu, pankreasovej šťavy a stolice] vrátane črevných výplachov v kúpeľných
prevádzkach.
11.
Činnosti zdravotníkov a veterinárnych pracovníkov pri priamom styku s infekčným materiálom
a predmetmi vrátane odpadu v asanačných ústavoch, kafilériách, veterinárnych prosektúrach
a podobne.
12.
Činnosti spojené s priamym a stálym kontaktom s telami mŕtvych.
13.
Čistenie žúmp, kalových nádrží a ďalších zariadení na tuhý a tekutý odpad so vstupom
do kalového priestoru vrátane odberov vzoriek týchto materiálov na laboratórne vyšetrenie.
B.
Ionizujúce žiarenie a iné elektromagnetické žiarenie
1.
Nedeštruktívna priemyselná gamadefektoskopia vykonávaná na prechodných defektoskopických
pracoviskách pomocou rtg. prístrojov a uzavretých gama žiaričov.
2.
Činnosti pri výrobe rádioaktívnych žiaričov, kontrola tesnosti uzavretých rádioaktívnych
žiaričov, montáž a demontáž uzavretých žiaričov do ochranných tieniacich krytov, prepravných
obalov, práce v centrálnom sklade rádioaktívnych žiaričov.
3.
Činnosti na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi vykonávané v kontrolovanom
pásme pracoviska.
4.
Aplikácia rádioaktívnych látok pacientom pri liečbe a diagnostike otvorenými rádioaktívnymi
žiaričmi v zdravotníckych zariadeniach, ošetrovanie pacientov s aplikovanými rádionuklidmi.
5.
Činnosti s röntgenovým stimulátorom pri plánovaní rádioterapie, činnosť s uzavretými
žiaričmi pri vnútrodutinovej vnútrotkanivovej a povrchovej aplikácii rádioaktívnych
žiaričov vrátane prípravy žiaričov a obsluhy pacientov.
6.
Manipulácia s rádioaktívnymi odpadmi, obsluha zariadení na spracovanie tuhých, kvapalných
a plynných odpadov napríklad nalisovaním, spaľovaním, separáciou, zahustením, koncentráciou
a podobne a dekontaminácia zariadení a pracovných priestorov na pracoviskách s rádioaktívnymi
látkami zaradenými do II. skupiny.
7.
Používanie röntgenových prístrojov na snímkovanie pacientov na lôžku a na operačných
sálach.
8.
Činnosti s pojazdnými rtg. prístrojmi na operačných sálach pri chirurgických výkonoch.
9.
Špeciálne rádiodiagnostické vyšetrenia a činnosti pri vyšetrovaní pacientov na rádiodiagnostických
pracoviskách vykonávané skiaskopiou, ktoré vyžadujú prítomnosť vyšetrujúceho vo vyšetrovni.
10.
Oprava, skúšanie a testovanie rtg. prístrojov, vykonávanie skúšok kvality rtg. prístrojov.
11.
Činnosť kvalifikovaného experta pri dozore, kontrole a meraní na rizikových pracoviskách
zaradených do II. skupiny.
12.
Činnosť na pracoviskách, kde dlhodobá priemerná objemová aktivita radónu v ovzduší
prekračuje hodnotu 1 000 Bq/m3.
C.
Chemické karcinogény
1.
Rutinné a výskumné činnosti spojené s prípravou a aplikáciou cytostatík na onkologických,
prípadne ďalších pracoviskách, kde chemoterapia je stálou liečebnou disciplínou, vrátane
prípravy a riedenia cytostatík, ošetrovania pacientov liečených cytostatikami a manipulácia
s bielizňou a exkrétmi týchto pacientov, ktoré sú kontaminované biodegradačnými alebo
aktivovanými bioproduktmi liečby cytostatikami.
2.
Rutinné a výskumné činnosti, pri ktorých sa používajú látky typu benzidin, vinylchlorid,
4-aminobifenyl, 2-naftylamín, 6-mocný chróm a podobne.
D.
Chemické škodliviny
1.
Výkon bežného štátneho zdravotného dozoru na pracoviskách s výskytom chemických a
fyzikálnych škodlivín zaradených do kategórií 3 a 4 podľa pokynu č. 13/1986 Vestníka
Ministerstva zdravotníctva SSR na vykonávanie hygienického dozoru na pracoviskách
a vyhlasovanie rizikových prác.
2.
Činnosti s vysokorizikovými chemickými škodlivinami, ktoré sú klasifikované ako zvlášť
nebezpečné jedy, vykonávané v úzkom kontakte s nimi, kde výkon činnosti je podmienený
náročnou, odbornou prípravou, individuálnou fyziologickou a psychologickou spôsobilosťou
a vysokými požiadavkami na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti
práce.
E.
Fyzikálne vplyvy
1.
Činnosti v pretlakových (hyperbarických) komorách.
2.
Opracúvanie zubných náhrad z tvrdého materiálu spojené s veľkým tlakom a prítlakom
jednej ruky na náradie a s protitlakom druhej ruky pevne zvierajúcej opracúvanú náhradu,
presahujúce 20 % pracovnej zmeny, na ktoré nadväzujú ďalšie činnosti spojené s preťažovaním
horných končatín tak, že celková doba činnosti spojená s preťažovaním malých svalových
skupín ruky presahuje 50 % pracovného času.
3.
Činnosti pilotov a posádok vrtuľníkov.
1)
Napríklad Zákonník práce č. 65/1965 Zb. v znení neskorších predpisov.
1a)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
3)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky.
4)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
5)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/l993 Z. z. o registri trestov.
6)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických
záchytných izieb.
7)
Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 206/1988 Zb. o jedoch a niektorých iných látkach škodlivých zdraviu v znení neskorších predpisov.
8)
Zákon č. 52/l998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
9)
§ 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
10)
§ 15 a 16 zákona č. 33/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách
v znení neskorších predpisov.
10a)
Napríklad § 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev
a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov.
11)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
12)
§ 20 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky v znení neskorších predpisov.
12a)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
13)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 72/1995 Z. z. a zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
14)
§ 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
15a)
§ 12 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov.
15b)
Napríklad § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
15c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe, zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach, zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č.
79/1992 Zb. o Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.
16)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších
predpisov.
18)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 88/l968 Zb. o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského
poistenia v znení neskorších predpisov.Zákon č. 382/l990 Zb. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení zákona č. 47/1991 Zb.Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
21)
§ 13 písm. a) zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých
pracovníkov.
22)
§ 22 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z.
23)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.
25)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 157/1995 Z. z.
26)
§ 5 ods. 1 zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
27)
§ 7 ods. 2 zákona č. 119/1992 Zb.
28)
§ 7 ods. 4 zákona č. 119/1992 Zb.
29)
§ 12 ods. 1 zákona č. 119/1992 Zb.
30)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
31)
Zákon č. 119/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.
34)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 274/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 277/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 382/l990 Zb.
37)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1992 Zb.
38)
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov.
39)
§ 26 zákona č. 32/1957 Zb.
40)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 320/1993 Z. z. o úprave náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej
pracovným úrazom alebo chorobou z povolania v znení neskorších predpisov.
41)
Zákon č. 32/1957 Zb.
42)
§ 16 zákona č. 32/1957 Zb.
43)
§ 20 ods. 1 zákona č. 32/1957 Zb.
44)
Zákon č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov.
45)
§ 9 zákona č. 46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov v znení neskorších predpisov.
46)
§ 100 a 103 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
47)
Zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
48)
§ 15 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
50)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
51)
Zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch v znení neskorších predpisov.
52)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
53)
§ 15 zákona č. 32/1957 Zb.
