338/2000 Z. z.

Tento zákon ustanovuje podmienky vykonávania vnútrozemskej plavby, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb zúčastnených na vnútrozemskej plavbe, podmienky podnikania vo vodnej doprave, podmienky regulácie trhu vo vodnej doprave, pôsobnosť orgánov štátnej správy a štátneho odborného dozoru na úseku vnútrozemskej plavby, klasifikáciu a spôsobilosť plavidiel, práva a povinnosti členov posádky plavidla, odborné vyšetrovanie plavebných nehôd a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.

Prevádzkovateľom vodnej cesty [§ 2 písm. b)] je správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku^1a) (ďalej len „správca vodného toku“).

Správca vodného toku, ktorý plní úlohy prevádzkovateľa vodnej cesty, je zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách. Správca vodného toku zodpovedá za vytýčenie plavebnej dráhy, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Dopravného úradu.

Správca vodného toku zabezpečí vytvorenie, aktualizáciu a publikovanie elektronických plavebných máp pre vodné cesty klasifikačnej triedy Va a vodné cesty vyššej klasifikačnej triedy a bezodkladne ich poskytne Dopravnému úradu na zabezpečenie úloh podľa § 39 písm. r).

Vodné cesty sa delia na sledované a nesledované. Podrobnosti o zaradení vodných ciest a ich jednotlivých úsekov do príslušných tried podľa klasifikácie európskych vodných ciest, ako aj určenie, ktoré vodné cesty sa sledujú, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.

Za súčasť vodnej cesty sa považujú najmä miesta státia plavidiel v prístavoch alebo mimo prístavov, hate, plavebné komory, rejdy, prístaviská, vyväzovacie zariadenia prístavov, opevnenia brehov, regulačné stavby, signálne znaky, plavebné chodníky, ochranné pásma vodnej cesty (ďalej len „ochranné pásmo“), vodné časti, brehové úpravy a nábrežné múry prístavov.

Ochranné pásmo je územný pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary. Ak taká vodná cesta tvorí štátnu hranicu Slovenskej republiky, ochranné pásmo tvorí pás priľahlý k vodnej ceste v šírke najviac päť metrov od brehovej čiary na území Slovenskej republiky.

Vlastníci pozemkov, ktoré sa nachádzajú pri vodnej ceste, sú povinní strpieť nevyhnutné zásahy do svojich vlastníckych práv, ak si to vyžaduje záujem prevádzky plavidiel, ako je používanie plavebných chodníkov, ochranných pásem, umiestnenie signálnych znakov alebo vyväzovacích zariadení. Obmedzenie vlastníckeho práva prevádzkovateľom vodnej cesty sa vykoná za primeranú náhradu. Jej výšku navrhne prevádzkovateľ vodnej cesty. Ak vlastník pozemku nesúhlasí s navrhnutou výškou náhrady, rozhodne o nej súd. Nárok na náhradu škody spôsobenej neprimeranými zásahmi pri tejto činnosti nie je tým dotknutý. Škodu uhradí prevádzkovateľ vodnej cesty.

Činnosť na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme, ktorá by mohla ovplyvniť plynulosť plavby, spôsobiť dočasné alebo trvalé obmedzenie plavebnej prevádzky alebo prerušenie plavebnej dráhy, možno vykonávať len po predchádzajúcom súhlase Dopravného úradu (§ 39). Po udelení tohto súhlasu Dopravný úrad uloží opatrenie na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky (ďalej len „plavebné opatrenie“).

Dopravný úrad uloží plavebné opatrenie podľa odseku 4 minimálne 5 kalendárnych dní pred plánovanou činnosťou na vodnej ceste alebo v jej ochrannom pásme a zároveň ho zverejní na svojej internetovej stránke a na vývesnej tabuli Dopravného úradu; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v anglickom jazyku alebo nemeckom jazyku, prípadne aj v inom jazyku. Plavebné opatrenie podľa § 39 písm. o) a plavebné opatrenie o okamžitom zastavení plavby podľa § 39 písm. p) zverejní Dopravný úrad na svojom webovom sídle a na vývesnej tabuli Dopravného úradu; plavebné opatrenie sa môže okrem štátneho jazyka uložiť aj v inom jazyku.

Na vodných cestách nemožno zriaďovať a prevádzkovať zariadenia, ktoré by mohli ohroziť zdravie alebo život osôb vykonávajúcich plavbu a zhoršiť alebo znemožniť plavbu. Všetky plavebné prekážky prevádzkovateľ vodnej cesty musí označiť signálnymi znakmi a udržiavať ich v riadnom stave.

Pontónové mosty cez vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom prevádzkovateľa vodnej cesty a Dopravného úradu. Podmienky na prevádzku pontónových mostov určuje Dopravný úrad po dohode s prevádzkovateľom vodnej cesty. Počas vysokých prietokov a v zimnom období sa musia pontónové mosty primerane zabezpečiť alebo z vodnej cesty odstrániť.

Akékoľvek stavby, ktoré zasahujú do vodnej cesty alebo ktoré ju križujú, možno povoliť len na základe záväzného stanoviska^1b) ministerstva. Tieto stavby možno uskutočniť len tak, aby nezhoršovali podmienky na prevádzku plavidiel. Vlastník takejto stavby je povinný ju označiť signálnymi znakmi a zabezpečiť ich údržbu.

Prístavisko, prekladisko, výväzisko alebo kotvisko plní funkciu ochranného miesta, ak svojimi stavebnými úpravami zabezpečuje bezpečné státie plavidla a možnosť bezpečného prístupu na plavidlo v prípade povodňových prietokov, zámrazy, ľadochodov alebo bezprostredného ohrozenia bezpečnosti plavebnej prevádzky.

O povolení na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska na sledovanej vodnej ceste rozhoduje Dopravný úrad na základe písomnej žiadosti. Prílohou k písomnej žiadosti sú údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z listu vlastníctva k pozemkom alebo stavbám, ktoré sú pre ich prevádzku potrebné, ak žiadateľ je vlastníkom týchto pozemkov alebo stavieb, doklad preukazujúci nadobudnutie iného práva užívania k pozemkom alebo stavbám, ktoré sú pre ich prevádzku potrebné, ak žiadateľ nie je vlastníkom týchto pozemkov alebo stavieb, súhlas správcu vodného toku,^12j) a ak ide o prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska v chránenom území alebo jeho ochrannom pásme, aj súhlas štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny.^12k)

Dopravný úrad v rozhodnutí o povolení na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska na sledovanej vodnej ceste upraví podmienky prevádzky prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska na zaistenie bezpečnosti a plynulosti plavebnej prevádzky a určí, či prístavisko, prekladisko, výväzisko alebo kotvisko plní funkciu ochranného miesta.

Dopravný úrad rozhodne o zrušení povolenia na prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska, ak jeho prevádzkovateľ

Prevádzkovateľ prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska je povinný

Prevádzkovateľ prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska je oprávnený vydávať prevádzkovateľovi plavidla, vodcovi plavidla, členovi posádky plavidla, cestujúcim a ostatným osobám nachádzajúcim sa v priestore prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska pokyny na zaistenie bezpečnej prevádzky a tieto osoby sú povinné sa nimi riadiť.

Prístav je vymedzené územie vrátane vodnej časti, stavieb a zariadení, ktoré slúžia na prekladanie, skladovanie, opracovanie a dopravu tovarov, naloďovanie a vyloďovanie cestujúcich a ochranu plavidiel pri prechode ľadochodov a povodňových prietokov, ako aj na vykonávanie činností súvisiacich s prevádzkou plavidiel a ich opravou, rekonštrukciou alebo stavbou.

Prístavy sa zriaďujú na miestach vhodných z hľadiska bezpečnosti a plynulosti plavby, ochrany životného prostredia, vodohospodárskych záujmov a napojenia vodnej cesty na ostatné druhy dopráv. Na zriadenie prístavu je potrebný súhlas ministerstva. Z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania prístavov určených na verejné používanie možno vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vo verejnom záujme za náhradu obmedziť alebo nehnuteľnosti za odplatu vyvlastniť.^1c)

Prístavy môžu mať charakter prístavov určených na verejné používanie (ďalej len „verejný prístav“) alebo prístavov určených na neverejné používanie (ďalej len „neverejný prístav“).

Územie verejných prístavov vymedzuje ministerstvo po prerokovaní s príslušným orgánom územnej samosprávy. Verejnými prístavmi sú prístav Bratislava, prístav Komárno a prístav Štúrovo.

Užívatelia verejných prístavov sú právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré vo vymedzenom území verejných prístavov vykonávajú svoju činnosť. Pri tejto činnosti sú povinní riadiť sa príkazmi a pokynmi Dopravného úradu, prevádzkovateľa verejného prístavu a správcu vodného toku.

Plavidlo, ktoré pripláva do verejného prístavu, vodca plavidla alebo jeho zástupca bezodkladne prihlási a pred odplávaním z verejného prístavu odhlási Dopravnému úradu alebo pred priplávaním do verejného prístavu alebo pred odplávaním z verejného prístavu poskytne elektronické hlásenie^1c) do systému riečnych informačných služieb. Dopravný úrad záznam o prihlásení plavidla a záznam o odhlásení plavidla z verejného prístavu alebo elektronické hlásenie bezodkladne poskytne prevádzkovateľovi verejného prístavu. Prevádzkovateľ verejného prístavu je povinný záznam o prihlásení plavidla, záznam o odhlásení plavidla z verejného prístavu a elektronické hlásenie uchovávať tri roky odo dňa prihlásenia plavidla, odhlásenia plavidla z verejného prístavu alebo poskytnutia elektronického hlásenia.

Od ohlasovacej povinnosti sú oslobodené

Prevádzka v prístave sa riadi prístavným poriadkom, ktorý vydáva prevádzkovateľ prístavu.

Vo verejnom prístave nemožno

Z dôvodu všeobecného záujmu môže Dopravný úrad vydať aj iné zákazy ako tie, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich odsekoch.

Úhrada za používanie verejného prístavu sa neplatí v prípade nariadenia okamžitého zastavenia plavby podľa § 39 písm. p).

Plavidlá prevádzkovateľa vodnej cesty pri výkone svojej činnosti podľa § 3, Policajného zboru, Ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len „ozbrojené sily“), Hasičského a záchranného zboru, civilnej ochrany, colných orgánov, prevádzkovateľa verejného prístavu a Dopravného úradu používajú verejné prístavy bez úhrady.

Neverejný prístav možno používať len na základe povolenia jeho správcu.

Používanie verejných prístavov podlieha úhrade. Výšku úhrady za používanie verejných prístavov určí a vyberá akciová spoločnosť (ďalej len „spoločnosť") podľa § 6 na základe sadzobníka schváleného ministerstvom. Výnosy z úhrad sú príjmom spoločnosti.

Osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,²) je povinná určiť bezpečnostného poradcu na prepravu nebezpečného tovaru (ďalej len „bezpečnostný poradca“).

Bezpečnostného poradcu nie je povinná určiť osoba podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2a)

Na požiadanie Dopravného úradu je osoba, ktorá vykonáva činnosti podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,²) povinná oznámiť kontaktné údaje bezpečnostného poradcu v rozsahu meno, priezvisko, adresa pre doručovanie, telefonický kontakt a emailová adresa.

Dopravný úrad vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti bezpečnostného poradcu (ďalej len „osvedčenie“) žiadateľovi o vydanie osvedčenia, ktorý absolvoval školenie a následne úspešne vykonal skúšku podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2b) Žiadosť o absolvovanie školenia a žiadosť o vykonanie skúšky žiadateľa obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia žiadateľa. Vzor osvedčenia je uvedený v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2c) Ak dôjde k strate, znehodnoteniu alebo odcudzeniu osvedčenia, Dopravný úrad vydá na základe písomnej žiadosti duplikát osvedčenia.

Ministerstvo poverí na základe písomnej žiadosti vykonávaním školení žiadateľov o vydanie osvedčenia (ďalej len „poverenie“) fyzickú osobu, ktorá má miesto podnikania, podnik alebo organizačnú zložku podniku umiestnenú na území členského štátu a nepodniká v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, alebo právnickú osobu, ktorá má sídlo, podnik alebo organizačnú zložku podniku umiestnenú na území členského štátu a nepodniká v oblasti prepravy nebezpečného tovaru (ďalej len „poverená osoba“) ak predloží

Ak ministerstvo zistí, že poverená osoba nespĺňa podmienky podľa odseku 5, odníme jej poverenie.

Dopravný úrad vytvára na základe zoznamov skúšobných otázok katalóg otázok a vydá skúšobný poriadok, ktorý obsahuje postup skúšobnej komisie.

Skúška podľa odseku 4 sa vykonáva pred skúšobnou komisiou. Skúšobnú komisiu zriaďuje a predsedu a ostatných členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva predseda Dopravného úradu. Skúšobná komisia je trojčlenná vrátane predsedu. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie musia byť zamestnancami Dopravného úradu.

Žiadateľ o vydanie osvedčenia podáva Dopravnému úradu žiadosť, ktorá obsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť, dátum a miesto narodenia žiadateľa. K žiadosti priloží potvrdenie o absolvovaní školenia a protokol o vykonaní skúšky. Potvrdenie o absolvovaní školenia vydáva poverená osoba a protokol o vykonaní skúšky skúšobná komisia.

Náležitosti žiadosti o absolvovanie školenia, žiadosti o vykonanie skúšky, podrobnosti o školení a skúške a o činnosti skúšobnej komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Na palube plavidla, ktoré prepravuje nebezpečný tovar, sa musí nachádzať odborník podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2d)

Dopravný úrad vydá osvedčenie o osobitných znalostiach žiadateľovi,^2e) ktorý splnil podmienky ustanovené medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2d) Žiadateľ o vydanie osvedčenia o osobitných znalostiach podáva Dopravnému úradu žiadosť, ktorá obsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, štátnu príslušnosť, dátum a miesto narodenia žiadateľa. K žiadosti priloží potvrdenie o absolvovaní školenia a protokol o vykonaní skúšky; ak ide o vydanie osvedčenia o osobitných znalostiach žiadateľovi, ktorý absolvoval obnovovacie školenie,^2f) protokol o vykonaní skúšky sa neprikladá. Potvrdenie o absolvovaní školenia vydáva osoba poverená podľa odseku 3 a protokol o vykonaní skúšky skúšobná komisia podľa odseku 4. Na školenie a skúšku sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2f) Žiadosť o absolvovanie školenia a žiadosť o vykonanie skúšky žiadateľa obsahuje osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum a miesto narodenia žiadateľa. Vzor osvedčenia o osobitných znalostiach je uvedený v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2g) Ak dôjde k strate, znehodnoteniu alebo odcudzeniu osvedčenia o osobitných znalostiach, Dopravný úrad vydá na základe písomnej žiadosti duplikát osvedčenia o osobitných znalostiach.

Ministerstvo poverí na základe písomnej žiadosti vykonávaním školení žiadateľov o vydanie osvedčenia o osobitných znalostiach fyzickú osobu, ktorá má miesto podnikania, podnik alebo organizačnú zložku podniku umiestnenú na území členského štátu a nepodniká v oblasti prepravy nebezpečného tovaru, alebo právnickú osobu, ktorá má sídlo, podnik alebo organizačnú zložku podniku umiestnenú na území členského štátu a nepodniká v oblasti prepravy nebezpečného tovaru a ak spĺňa podmienky podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.^2h) Ak ministerstvo zistí, že osoba poverená vykonávaním školení žiadateľov o vydanie osvedčenia o osobitných znalostiach nespĺňa podmienky podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,^2h) odníme jej poverenie.

Skúška podľa odseku 2 sa vykoná pred skúšobnou komisiou podľa § 5a ods. 8.

Náležitosti žiadosti o absolvovanie školenia, žiadosti o vykonanie skúšky, podrobnosti o školení a skúške a o činnosti skúšobnej komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Preprava nebezpečného tovaru po vodných cestách sa vykonáva v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.²ⁱ)

Na prepravu nebezpečného tovaru medzi Slovenskou republikou a štátom, ktorý nie je členským štátom (ďalej len „tretí štát“) sa vzťahuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.²ⁱ)

Ak dôjde pri preprave nebezpečného tovaru k plavebnej nehode alebo mimoriadnej udalosti na plavidle alebo na vodnej ceste napriek dodržaniu platných bezpečnostných opatrení a je potrebné prijať nové opatrenia, ministerstvo oznámi Európskej komisii opatrenia, ktoré navrhuje prijať.

Upravujú sa podmienky, spôsob založenia a právne pomery spoločnosti zo štátneho podniku Slovenská plavba dunajská, š. p. (ďalej len „štátny podnik") a časti rozpočtovej organizácie Dopravný úrad. Zakladateľom spoločnosti je štát. V jeho mene koná ministerstvo. Založenie, vznik, postavenie a právne pomery spoločnosti upravuje osobitný predpis,³) ak tento zákon neustanovuje inak.

Spoločnosť sa zakladá na účely

Prioritným investičným majetkom sú pozemky a zariadenia vo verejných prístavoch ohraničených územnými obvodmi prístavov schválenými ministerstvom.

Prioritný investičný majetok môže byť iba vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve spoločnosti. Ak je prioritný investičný majetok vo vlastníctve štátu, nevzťahuje sa na tento majetok osobitný predpis.^3b) Na prioritný investičný majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločnosti, inej obchodnej spoločnosti alebo tretej osoby, nemožno ho predať, darovať či inak previesť do vlastníctva iných právnických osôb a fyzických osôb okrem štátu alebo spoločnosti, ani ho prenechať do výpožičky. Prioritný investičný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a nie je ani súčasťou konkurznej podstaty a predmetom likvidácie podľa osobitných predpisov.^3c)

Prioritný investičný majetok môže spoločnosť dať do nájmu nájomnou zmluvou,^3d) doba nájmu nesmie byť dlhšia ako 30 rokov. Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva, ak sa prenecháva prioritný investičný majetok do nájmu na dobu dlhšiu ako jeden rok alebo ak sa v nájomnej zmluve dohodlo v prospech nájomcu právo opakovaného nájmu v súhrne na dobu dlhšiu ako jeden rok. Na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas ministerstva, ak sa uzatvára opakovane s tým istým nájomcom v priebehu troch po sebe nasledujúcich rokov a prenecháva sa prioritný investičný majetok do nájmu na dobu najviac jeden rok alebo sa v nájomnej zmluve dohodlo v prospech nájomcu právo opakovaného nájmu v súhrne na dobu najviac jedného roka.

Na prioritnom investičnom majetku možno zriadiť a prevádzkovať dočasné stavby slúžiace užívateľom verejných prístavov len na základe záväzného stanoviska ministerstva. Ak sa dočasná stavba zriaďuje v inundačnom území, je potrebné aj vyjadrenie správcu vodného toku.

Špecifikáciu prioritného investičného majetku s údajmi podľa osobitného zákona^3e) vykoná ministerstvo rozhodnutím pred založením spoločnosti. Ministerstvo po vzniku spoločnosti zabezpečí zápis prioritného investičného majetku v katastri nehnuteľností podľa osobitných predpisov.^3f)

Ministerstvo o prioritnom investičnom majetku vedie osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločnosti; spoločnosť je povinná tieto údaje ministerstvu poskytnúť.

Ministerstvo môže rozhodnutím zmeniť špecifikáciu prioritného investičného majetku. Ministerstvo v súlade s touto zmenou upraví evidenciu prioritného investičného majetku podľa odseku 8 a zabezpečí zodpovedajúci zápis do katastra nehnuteľností podľa osobitného predpisu.^3e)

Na založenie spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku spoločnosti z majetku, ktorý má v správe Dopravný úrad a podnik^3g) štátneho podniku, ktorý ku dňu vzniku spoločnosti zanikne bez likvidácie. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona^3h) sa nevyžaduje.

Predmetom nepeňažného vkladu do spoločnosti je účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Dopravného úradu vymedzená rozhodnutím ministerstva, ktorá sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona.³ⁱ) Ustanovenia osobitného zákona^3j) o predaji podniku sa nepoužijú.

Na nakladanie s prioritným investičným majetkom spoločnosti, ktorý využíva koncesionár na základe koncesnej zmluvy na uskutočnenie stavebných prác alebo koncesnej zmluvy na poskytnutie služby uzavretej podľa osobitného zákona^3ja) (ďalej len „koncesná zmluva“), sa vzťahuje tento zákon.

Spoločnosť môže prenechať koncesionárovi právo na užívanie prioritného investičného majetku spoločnosti počas koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve (ďalej len „koncesný majetok“), v rozsahu a za podmienok dohodnutých v koncesnej zmluve a v súlade s týmto zákonom, ak osobitný zákon^3ja) neustanoví inak.

Spoločnosť nesmie koncesný majetok previesť do vlastníctva iných osôb.

Spoločnosť je oprávnená uzatvoriť koncesnú zmluvu len s predchádzajúcim súhlasom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ak hodnota koncesie podľa návrhu koncesnej zmluvy sa rovná alebo prevyšuje sumu 5 000 000 eur.

Obsahom práva koncesionára podľa odseku 13 môže byť

Koncesionár pri využívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene. Koncesionár je povinný koncesný majetok udržiavať v riadnom stave, dodržiavať účel, na ktorý je určený, zabezpečovať jeho údržbu a prevádzku a uhradiť náklady s tým spojené, zabezpečovať jeho ochranu, informovať spoločnosť o koncesnom majetku v rozsahu povinností dohodnutých v koncesnej zmluve a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v koncesnej zmluve.

Koncesionár nesmie na koncesný majetok zriadiť záložné právo, nesmie ho použiť na zabezpečenie svojich záväzkov alebo záväzkov tretej osoby, ani ho nesmie previesť do vlastníctva iných osôb.

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, koncesionár môže uzavrieť nájomnú zmluvu, zmluvu o výpožičke alebo zmluvu o zriadení vecného bremena s treťou osobou najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve. Nájomné a odplata za zriadenie vecného bremena sa určí dohodou medzi koncesionárom a treťou osobou. Osobitné predpisy v oblasti štátnej pomoci^3jb) nie sú týmto dotknuté.

Hodnota nepeňažného vkladu do spoločnosti sa určí znaleckým posudkom podľa osobitného predpisu^3k) ako všeobecná hodnota vkladaného majetku vypracovaného ku dňu založenia spoločnosti.

Hodnota nepeňažného vkladu určená podľa odseku 1 je peňažným vyjadrením súčtu hodnoty vkladu do jej základného imania a hodnoty rezervného fondu vytvoreného dňom vzniku spoločnosti.

K návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa neprikladá doklad o splatení nepeňažného vkladu dňom vzniku spoločnosti.

Vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na spoločnosť dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu zakladateľskej listiny. Ku dňu vzniku spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami do šiestich mesiacov odo dňa vzniku spoločnosti. Ustanovenia osobitného zákona^3l) o vklade spoločníka sa nepoužijú.

Dňom vzniku spoločnosti prechádzajú záväzky a pohľadávky štátneho podniku vrátane neznámych na spoločnosť.

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov štátneho podniku prechádzajú zo štátneho podniku na spoločnosť dňom jej vzniku. Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov viažucich sa na činnosť vnútornej organizačnej jednotky Dopravného úradu prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku.

Na prevod majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti sa vzťahuje osobitný predpis,^3m) ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri rozhodovaní o privatizácii majetkovej účasti štátu na podnikaní spoločnosti musí byť zachovaná trvalá majetková účasť štátu v rozsahu minimálne 67 %.

Spoločnosť môže počas 12 mesiacov odo dňa jej vzniku podnikať v rozsahu činností, ktoré vykonáva štátny podnik. Oprávnenie na podnikanie sa k návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra neprikladá. Po uplynutí 12 mesiacov môže spoločnosť vykonávať tieto činnosti len na základe oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov.³ⁿ)

Spoločnosť môže vykonávať aj iné činnosti podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom.³ⁿ) Spoločnosť môže podnikať v rozsahu činnosti určenej jej zakladateľom.

Základné imanie spoločnosti pri jej vzniku tvorí hodnota nepeňažného vkladu znížená o hodnotu rezervného fondu; ustanovenia osobitného zákona^3o) o základnom imaní sa nepoužijú.

Rezervný fond spoločnosti pri jej vzniku sa tvorí minimálne vo výške 1 % z hodnoty nepeňažného vkladu do majetku spoločnosti.

Akcie spoločnosti znejú na meno a majú podobu zaknihovaného cenného papiera.

Na zrušenie a likvidáciu spoločnosti sa použijú ustanovenia osobitného zákona,^3p) ak tento zákon neustanovuje inak.

Dňom zrušenia spoločnosti s likvidáciou prioritný investičný majetok prechádza do vlastníctva štátu za náhradu určenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a ministerstvo prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Odmenu likvidátora a znalca za tieto úkony hradí ministerstvo. Ministerstvo spravuje tento majetok podľa osobitných predpisov^3r) alebo ho môže použiť na založenie spoločnosti podľa tohto zákona.

Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, spoločnosť môže so súhlasom vlády použiť koncesný majetok ako vklad pri založení právnickej osoby, ktorú na účel realizácie koncesie^3ja) zakladá spoločne s koncesionárom, ako vklad do základného imania právnickej osoby založenej koncesionárom na základe koncesnej zmluvy (ďalej len „spoločný podnik“) alebo ako vklad do základného imania spoločného podniku.

Koncesný majetok je nehnuteľný majetok spoločnosti, ktorý spoločnosť vložila do spoločného podniku (ďalej len „prioritný majetok“). Na prioritný majetok nemožno zriadiť záložné právo, ani ho nemožno inak použiť na zabezpečenie záväzkov spoločného podniku, koncesionára alebo tretej osoby, nesmie sa previesť do vlastníctva iných osôb. Prioritný majetok nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty a ani predmetom likvidácie. Označenie prioritného majetku v katastri nehnuteľností^3s) sa vykoná poznámkou na návrh spoločnosti. Ak je to dohodnuté v koncesnej zmluve, prioritný majetok možno dať do nájmu, výpožičky alebo na prioritný majetok zriadiť zmluvné vecné bremeno, najviac na obdobie koncesnej lehoty určenej v koncesnej zmluve alebo do dňa zrušenia spoločného podniku bez právneho nástupcu. Po zániku vecného bremena zapísaného v katastri nehnuteľností je spoločnosť povinná dať návrh na výmaz vecného bremena.

Spoločný podnik je povinný zachovať účelové určenie prioritného majetku, ktorý nadobudol do vlastníctva.

Spoločnosť vedie o prioritnom majetku osobitnú evidenciu, ktorá obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a odkaz na účtovný zápis v účtovníctve spoločného podniku; spoločný podnik je povinný poskytnúť tieto údaje spoločnosti.

Ak bol na spoločný podnik vyhlásený konkurz, prioritný majetok prechádza do vlastníctva spoločnosti za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom, a to dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení konkurzu. Spoločnosť je povinná prevziať tento majetok. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva spoločnosti do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku hradí spoločnosť. Oprávnenie konať za spoločný podnik vo veciach prevádzky a údržby koncesného majetku prechádza na spoločnosť vyhlásením konkurzu na spoločný podnik; spoločnosť pri tom koná v mene spoločného podniku a na vlastný účet.

Dňom zrušenia spoločného podniku likvidáciou prioritný majetok prechádza do vlastníctva spoločnosti za náhradu určenú v koncesnej zmluve, najviac za cenu stanovenú znaleckým posudkom. Likvidátor je povinný odovzdať a spoločnosť prevziať tento majetok; o odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí prioritného majetku je prílohou návrhu na záznam vlastníckeho práva spoločnosti do katastra nehnuteľností. Odmenu znalca za vypracovanie znaleckého posudku, ktorým sa oceňuje prioritný majetok, hradí spoločnosť.

Vodnou dopravou je preprava tovaru a osôb plavidlami na vodných cestách na účely podnikania aj vtedy, ak toto podnikanie nie je vykonávané pravidelne.

Vodná doprava môže mať charakter verejnej vodnej dopravy alebo neverejnej vodnej dopravy.

Verejná vodná doprava je organizovaná preprava osôb (osobná lodná doprava) a tovaru pre cudziu potrebu (nákladná lodná doprava) po vodných cestách a v územných obvodoch verejných prístavov, ktorá sa vykonáva za úhradu.⁴) Osobná lodná doprava môže byť pravidelná alebo nepravidelná.

Vodná doprava uskutočňovaná len pre vlastnú potrebu, je neverejná. Ustanovenia tohto zákona sa s výnimkou § 8 až 21 primerane vzťahujú aj na neverejnú vodnú dopravu.

Vykonávať verejnú vodnú dopravu môže podnikateľ⁵) na základe licencie, ktorú udeľuje ministerstvo (ďalej len „dopravca“). Na vykonávanie verejnej vodnej dopravy malými plavidlami sa vzťahuje § 31.

Verejná vodná doprava na vodnej ceste môže byť vnútroštátna alebo medzinárodná. Verejná vodná doprava je vnútroštátna, ak celá trasa prepravy a poskytovaných dopravných služieb je výlučne na území Slovenskej republiky.

Žiadosť o vydanie osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne obsahuje

K žiadosti o vydanie osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne sa prikladá

Platnosť osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne je dva roky.

Vzor osvedčenia o príslušnosti k plavbe na Rýne je uvedený v prílohe č. 3.

Dopravca je povinný

Ak niektoré dopravné služby poskytuje na základe zmluvy s dopravcom vykonávajúci dopravca,^5a) ustanovenia tohto zákona o dopravcovi sa vzťahujú na nich v rozsahu, v akom poskytujú dopravné služby.

Dopravca je povinný

Používatelia verejnej vodnej dopravy majú na základe zmluvy o preprave právo na zabezpečenie riadneho priebehu prepravy, predovšetkým aby cestujúci a tovar boli prepravení na miesto určenia riadne a včas.

Prepravný poriadok upravuje požiadavky, za ktorých sa prepravujú osoby, ich batožina a tovar vo verejnej vodnej doprave. V prepravnom poriadku sa uvedú najmä

Licenciu na vykonávanie verejnej vodnej dopravy (§ 7) udeľuje ministerstvo

Ak právnická osoba alebo fyzická osoba žiada o udelenie licencie na vykonávanie medzinárodnej verejnej vodnej dopravy, musí splniť podmienky podľa odseku 1 a preukázať finančnú spôsobilosť.

Licencia sa udeľuje na neurčitú dobu alebo na určitú dobu. Platnosť licencie udelenej na určitú dobu zaniká uplynutím doby, na ktorú bola licencia udelená. Ak dôjde k strate, znehodnoteniu alebo odcudzeniu licencie, ministerstvo vydá na základe písomnej žiadosti držiteľa licencie duplikát licencie.

Finančne spôsobilý je dopravca, ktorý má dostatočnú hodnotu čistého obchodného imania⁹) na začatie podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave a na jeho pokračovanie. Za dostatočnú hodnotu čistého obchodného imania sa považuje, ak rozdiel medzi obchodným majetkom a záväzkami dopravcu dosahuje aspoň hodnotu 5 000 eur na každé plavidlo používané v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.

Finančná spôsobilosť dopravcu musí trvať po celý čas podnikania v medzinárodnej verejnej vodnej doprave.

Podkladom na zistenie finančnej spôsobilosti je účtovná závierka¹⁰) dopravcu za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie overená audítorom.¹¹) Ak sa žiadateľovi o licenciu udeľuje licencia po prvýkrát, podkladom na zistenie finančnej spôsobilosti je potvrdenie o vinkulácii peňažných prostriedkov vo výške podľa odseku 1 do dňa udelenia licencie na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

Finančnú spôsobilosť overuje ministerstvo z podkladov uvedených v odseku 3.

Za bezúhonného podľa tohto zákona sa považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený pre trestný čin spáchaný úmyselne alebo pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti za konanie súvisiace s činnosťou, na ktorú sa udeľuje licencia.

Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov. Na tento účel doloží

Údaje podľa odseku 2, § 14 ods. 4 písm. a) a § 22a ods. 7 písm. d) ministerstvo bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov.

Odborná spôsobilosť dopravcu sa preukazuje osvedčením o odbornej spôsobilosti dopravcu, ktoré vydáva ministerstvo. Ak dôjde k strate, znehodnoteniu alebo odcudzeniu osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu, ministerstvo vydá na základe písomnej žiadosti držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu duplikát osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu.

Ministerstvo vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu na základe návrhu skúšobnej komisie.

Skúšobnú komisiu zriaďuje ministerstvo. Skúšobná komisia je troj- až päťčlenná vrátane predsedu. Predsedu a ostatných členov komisie vymenúva minister dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Členmi skúšobnej komisie sú zástupcovia ministerstva, Dopravného úradu, výskumu a vysokých škôl.

Uchádzač o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu podá ministerstvu žiadosť, ktorá obsahuje

Skúšobná komisia oznámi uchádzačovi o osvedčenie o odbornej spôsobilosti dopravcu termín konania skúšky tak, aby sa skúška uskutočnila do 30 dní odo dňa podania žiadosti.

Skúšobná komisia navrhne ministerstvu vydanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti bez vykonania skúšky uchádzačovi, ktorý má

Skúšobná komisia uzná uchádzačovi úspešne vykonanú štátnu skúšku alebo maturitnú skúšku v Slovenskej republike alebo úspešne vykonanú obdobnú skúšku v zahraničí z predmetu, ktorý je obsahom skúšky na získanie odbornej spôsobilosti dopravcu.

Proti výsledku skúšky nemožno podať opravný prostriedok.

Držiteľ osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu je povinný oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v tomto osvedčení do 15 pracovných dní od vzniku týchto zmien. Ministerstvo na základe oznámenia vykoná zmeny v osvedčení o odbornej spôsobilosti dopravcu.

Podrobnosti o obsahu, rozsahu, priebehu skúšky a o forme osvedčenia o odbornej spôsobilosti dopravcu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o právnickú osobu, musí obsahovať

Žiadosť o udelenie licencie, ak ide o fyzickú osobu, musí obsahovať

Žiadosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby o udelenie licencie musí ďalej obsahovať údaje

Ministerstvo rozhodne o udelení licencie do 40 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie.

Licencia udelená právnickej osobe obsahuje

Licencia udelená fyzickej osobe obsahuje

Licencia udelená právnickej osobe alebo fyzickej osobe okrem údajov uvedených v odsekoch 1 a 2 obsahuje

Ministerstvo rozhodne o zmene licencie, ak sa zmenili údaje uvedené v žiadosti o udelenie licencie.

Držiteľ licencie je povinný oznámiť ministerstvu všetky zmeny týkajúce sa údajov uvedených v žiadosti o udelenie licencie do 15 pracovných dní od vzniku týchto zmien.

Ministerstvo môže licenciu odňať, ak jej držiteľ porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Dôvodom odňatia licencie je aj strata finančnej spôsobilosti dopravcu.

Ministerstvo môže obmedziť platnosť licencie, ak

Licencia stráca platnosť

Držiteľ licencie je povinný vrátiť originál licencie ministerstvu do 15 pracovných dní po skončení jej platnosti okrem zániku licencie podľa odseku 1 písm. a) a c).

Zahraničný dopravca¹²) môže vykonávať verejnú vodnú dopravu na území Slovenskej republiky, ak má oprávnenie podnikať v medzinárodnej vodnej doprave podľa práva štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt.

Zahraničný dopravca môže vykonať prepravu z územia cudzieho štátu na územie Slovenskej republiky alebo z územia Slovenskej republiky na územie cudzieho štátu, alebo medzi prístavmi na území Slovenskej republiky na základe licencie vydanej orgánom štátu, v ktorom má sídlo alebo trvalý pobyt, ak z medzinárodných dohôd nevyplýva inak. Na prepravu medzi prístavmi na území Slovenskej republiky sa vyžaduje predchádzajúce povolenie ministerstva. Povolenie možno udeliť na jednorazovú prepravu alebo na opakovanú prepravu určením počtu prepráv alebo určením času, počas ktorého možno vykonať neobmedzený počet prepráv.

Licencia zahraničných dopravcov vydaná príslušným orgánom iného členského štátu sa uznáva. Licenciu zahraničných dopravcov vydanú tretím štátom možno uznať len na základe podmienok vzájomného uznávania.

Žiadosť o vydanie povolenia na výkon prepravy medzi prístavmi na území Slovenskej republiky zahraničným dopravcom obsahuje

K žiadosti o vydanie povolenia na výkon prepravy medzi prístavmi na území Slovenskej republiky zahraničným dopravcom sa prikladá

Porucha trhu vo vodnej doprave nastane, ak

Ak nastane porucha trhu vo vodnej doprave, ministerstvo požiada Európsku komisiu o prijatie opatrení na zabránenie zvyšovania prepravnej kapacity plavidiel.

Žiadosť obsahuje informácie potrebné na zhodnotenie ekonomickej situácie vo vodnej doprave, hlavne priemerné náklady a ceny pre rôzne druhy dopráv, sadzby za využitie lodného priestoru a odhad dopytu kapacity plavidiel.

Dopravca je povinný ministerstvu písomne oznámiť každoročne do 30 dní odo dňa podania daňového priznania k dani z príjmov priemerné náklady a ceny vo vodnej doprave, sadzby za využitie lodného priestoru plavidiel a informácie o celkových hospodárskych výsledkoch za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré dosiahol prevádzkou plavidiel s výnimkou plavidiel uvedených v osobitnom predpise^12b) a plavidiel s nosnosťou nižšou ako 450 ton. Ministerstvo informuje Európsku komisiu o výnimke vzťahujúcej sa na plavidlá s nosnosťou nižšou ako 450 ton do 30. júna 2007.

Ak nosnosť plavidiel zapísaných v registri plavidiel podľa § 24 dosiahne viac ako 100 000 ton, ministerstvo zriaďuje a spravuje osobitné bežné účty vnútrozemskej vodnej dopravy (ďalej len „účty“) podľa osobitného predpisu^12c) v Štátnej pokladnici vedené v eurách.

Na tvorbu a použitie účtov sa vzťahuje osobitný predpis.^12c)

O použití peňažných prostriedkov z účtov rozhoduje ministerstvo podľa podmienok ustanovených v rozhodnutí Európskej komisie, ak Európska komisia rozhodne v rámci prijatých opatrení podľa § 21a ods. 2 o čerpaní peňažných prostriedkov z účtov. Rozhodnutie ministerstva sa uverejňuje vo Vestníku Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.

Ministerstvo raz ročne informuje o zostatku na účtoch Európsku komisiu.

Peňažné prostriedky z účtov sa môžu prideliť dopravcom len na základe žiadosti, ktorá musí obsahovať

K žiadosti sa priloží

Ak má ministerstvo pochybnosti o technickej spôsobilosti plavidla, vyzve žiadateľa na predloženie zápisu z overenia technickej spôsobilosti plavidla vydaného Dopravným úradom v lehote do 10 pracovných dní.

Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti o poskytnutie dotácie (ďalej len „žiadosť“) dopravcovi poskytnúť dotáciu na zvyšovanie ekologickej znášanlivosti plavidiel, zvyšovanie ekologickej bezpečnosti plavidiel, prestavby plavidiel na prepravu tovaru na účel zvýšenia ich multimodality na podklade projektov na dotácie (ďalej len „projekt“), ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.^3jb)

Na žiadosť podnikateľa v kombinovanej doprave s využitím vodnej dopravy možno poskytnúť dotáciu, ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu^3jb) aj na

Žiadosť obsahuje najmä

K žiadosti sa priložia dokumenty preukazujúce účel, na ktorý sa žiada dotácia, doklady podľa osobitného predpisu,^12db) doklad o zabezpečení spolufinancovania podľa odseku 5 a čestné vyhlásenie žiadateľa, že nie je v likvidácii. Žiadosť sa predkladá ministerstvu do 31. januára príslušného rozpočtového roka.

Dotáciu možno poskytnúť najviac do výšky

Na poskytnutie dotácie a použitie prostriedkov dotácie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje osobitný predpis.^12dc) Maximálna výška dotácie je limitovaná celkovou sumou dotácie schválenej na tento účel v zákone o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Dotáciu možno poskytnúť aj na viacero projektov posudzovaných samostatne.

Po schválení žiadosti o dotáciu ministerstvo dotáciu poskytne na základe zmluvy o poskytnutí dotácie uzatvorenej medzi ministerstvom a prijímateľom dotácie.

Zmluva o poskytnutí dotácie obsahuje najmä

Klasifikácia plavidla sa vykonáva počas stavby, rekonštrukcie a pri zmene určenia plavidla.

Klasifikáciu plavidiel vykonáva uznaná klasifikačná spoločnosť. Schvaľuje typovú a technickú dokumentáciu na stavbu a rekonštrukciu plavidiel, vykonáva odborný technický dozor nad stavbou plavidiel a vydáva potvrdenie o klasifikačnej triede.

Povinnej klasifikácii podliehajú

Vyhradené technické zariadenia sú tlakové, plynové, elektrické a zdvíhacie zariadenia s vysokou mierou ohrozenia a s vyššou mierou ohrozenia¹⁸) na plavidlách a v prístavoch, ktoré slúžia na zabezpečovanie vodnej dopravy.

Odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení môžu vykonávať právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov.¹⁹)

Plavebná nehoda je udalosť, ktorá sa stala počas prevádzky plavidla alebo v príčinnej súvislosti s ňou a má za následok poškodenie alebo zničenie plavidla, jeho súčasti alebo výstroja, poškodenie alebo zničenie prepravovaného tovaru, ak tieto následky nevyplynuli z povahy samotného nákladu, poškodenie vodnej cesty alebo stavieb na nej alebo spôsobenie ujmy na zdraví či smrť.

Každý, kto zistí ohrozenie bezpečnosti prevádzky plavidla, je povinný bezodkladne vykonať opatrenia na zabránenie hroziacemu nebezpečenstvu, ak tým nevystavuje vážnemu ohrozeniu svoje zdravie alebo život. V prípade, že nemôže konať uvedeným spôsobom, je povinný o hroziacom nebezpečenstve bezodkladne upovedomiť Dopravný úrad, Hasičský a záchranný zbor, Policajný zbor, prevádzkovateľa plavidla a prevádzkovateľa vodnej cesty.

Účastníkom plavebnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na plavebnej nehode.

Účastník plavebnej nehody je povinný Dopravnému úradu bezodkladne ohlásiť vzniknutú plavebnú nehodu a riadiť sa podľa jej pokynov. Ak v dôsledku plavebnej nehody došlo k poškodeniu vodnej cesty a jej súčastí, zariadení prístavu alebo k znečisteniu vody alebo ohrozeniu jej kvality, je povinný nahlásiť to aj prevádzkovateľovi vodnej cesty alebo prevádzkovateľovi prístavu a Slovenskej inšpekcii životného prostredia.^19a) Pri vzniku úrazu je potrebné plavebnú nehodu ohlásiť aj orgánom inšpekcie práce a pri vzniku požiaru aj Hasičskému a záchrannému zboru. Povinnosť nahlásiť plavebnú nehodu nevzniká, ak škoda vznikla len na plavidle a zrejme nepresahuje hodnotu 10 000 eur.

Ak je zrejmé, že ide o závažné následky plavebnej nehody tým, že vznikla škoda veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu,²⁰) ako je požiar alebo ublíženie na zdraví viacerých osôb, ťažká ujma na zdraví alebo smrť, je účastník plavebnej nehody povinný nahlásiť takúto plavebnú nehodu útvaru Policajného zboru. Ohlásenie takejto plavebnej nehody príslušnému útvaru Policajného zboru sa vzťahuje aj na Dopravný úrad, ak plavebnú nehodu zistila pri výkone štátneho odborného dozoru.

Účastník plavebnej nehody je povinný

Ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie plavebnej prevádzky, účastník plavebnej nehody môže premiestniť plavidlá, pritom je však povinný vyznačiť postavenie plavidiel po plavebnej nehode na nákrese, popísať situáciu a uviesť viditeľné stopy.

Dopravný úrad sprístupní na účely odborného vyšetrovania plavebnej nehody a vymáhania náhrady škody, ktorá vznikla plavebnou nehodou, osobné údaje o účastníkovi plavebnej nehody inému účastníkovi plavebnej nehody alebo osobe podľa odseku 6 písm. i) alebo poisťovni, s ktorou má prevádzkovateľ plavidla uzatvorenú zmluvu o poistení plavidla, na ich žiadosť, a to v rozsahu

Odborné vyšetrovanie plavebnej nehody vykonáva Dopravný úrad. Účastník plavebnej nehody je povinný poskytnúť jej náležitú súčinnosť a riadiť sa jej pokynmi. Dopravný úrad spolupracuje pri odbornom vyšetrovaní plavebnej nehody podľa jej charakteru s príslušným Obvodným banským úradom, prevádzkovateľom vodnej cesty, Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom práce, Zborom požiarnej ochrany a útvarom Policajného zboru.

Odborné vyšetrovanie plavebnej nehody Dopravný úrad nevykoná, ak škoda spôsobená plavebnou nehodou alebo v príčinnej súvislosti s ňou zjavne nepresahuje hodnotu 10 000 eur a zároveň nedošlo k poškodeniu vodnej cesty alebo stavby na nej alebo spôsobeniu ujmy na zdraví či smrti a vzhľadom na jej charakter bol účastník plavebnej nehody uznaný vinným v blokovom konaní zo spôsobenia plavebnej nehody.

Účastník plavebnej nehody je povinný bezodkladne predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 9 všetky písomné náležitosti súvisiace so vznikom, s priebehom a následkami plavebnej nehody.

Po skončení odborného vyšetrovania plavebnej nehody vydá Dopravný úrad správu o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody, ktorej súčasťou sú opatrenia na predchádzanie plavebným nehodám. Ak do troch rokov od vydania správy o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody vyjdú najavo také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré preukazujú, že závery vyplývajúce z výsledkov odborného vyšetrovania plavebnej nehody v správe sú nesprávne, Dopravný úrad vydá novú správu o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody alebo obnoví odborné vyšetrovanie plavebnej nehody a po jeho skončení vydá novú správu o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody. V novej správe o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody sa uvedú dôvody jej vydania. Vydaním novej správy o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody sa pôvodná správa o výsledkoch odborného vyšetrovania plavebnej nehody zrušuje.

Ak plavebná nehoda vznikla na plavidle, ktoré prepravuje tovar, ktorý je pod colným dohľadom, je vodca plavidla prípadne prevádzkovateľ plavidla povinný ohlásiť túto skutočnosť najbližšiemu colnému úradu.

Na plavebné nehody plavidiel ozbrojených síl,^2b) Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov sa ustanovenie § 34 vzťahuje len v prípade, ak pri plavebnej nehode takéto plavidlo poškodilo iné plavidlo alebo súčasti vodnej cesty. V týchto prípadoch sa § 34 použije primerane s tým, že odborné vyšetrovanie plavebných nehôd vykonáva spoločná komisia vytvorená zo zástupcov Dopravného úradu a zo zástupcov ozbrojených síl, Policajného zboru, civilnej ochrany a colných orgánov.

Ak vzniknú na plavidle, prepravnom alebo tovare škody tým, že sa úmyselne a účelovo vykonajú mimoriadne opatrenia potrebné na záchranu majetkových hodnôt pozostávajúcich z plavidla, prepravného a tovaru, takto vzniknutú škodu znáša prevádzkovateľ plavidla, prepravca a majiteľ tovaru pomerne podľa hodnoty plavidla, prepravného a tovaru.

Určenie výšky náhrad a rozdelenie príspevkov (dispaš) jednotlivým účastníkom škôd podľa odseku 1 vykoná fyzická osoba (dispašér) v sídle prevádzkovateľa plavidla. Dispašér zostaví veriteľskú a dlžnícku podstatu s prepočtom konkrétnych podielov pripadajúcich jednotlivým účastníkom škôd.

Ministerstvo

Ministerstvo je povinné pred obstaraním majetku, ktorý nadobudne činnosťou podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu alebo druhého bodu, písm. d) alebo písm. e) a pred začatím výstavby súčastí vodných ciest a ďalších stavieb potrebných na prevádzku vodnej dopravy na vodných cestách dohodnúť zmluvne budúceho správcu majetku štátu, ktorý bude využívať majetok na plnenie úloh v rámci predmetu jeho činnosti. Dňom nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ak ide o stavbu podľa predchádzajúcej vety alebo dňom prevzatia ďalšieho obstaraného majetku prechádza bezodplatne správa stavby alebo ďalšieho majetku na zmluvne dohodnutého správcu.