313/2001 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2003 do 30.06.2003
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 313/2001 Z. z. |
Názov: | Zákon o verejnej službe |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 02.07.2001 |
Dátum vyhlásenia: | 11.08.2001 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2003 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.2003 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
111/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností vo verejnej službe a o ich zmenách a dopĺňaní |
122/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 111/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností vo verejnej službe a o ich zmenách a dopĺňaní |
162/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov |
336/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti na poskytovanie zahraničného príspevku |
522/2002 Z. z. | Uznesenie vlády Slovenskej republiky k návrhu na uverejnenie Kolektívnej dohody vo verejnej službe na rok 2003 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky |
570/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 111/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností vo verejnej službe a o ich zmenách a dopĺňaní v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 122/2002 Z. z. |
59/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o druhoch škôl a školských zariadení na účely určenia a zvýšenia tarifného platu zamestnancovi, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti pre deti a mládež |
173/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 111/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností vo verejnej službe a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov |
265/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú stupnice platových taríf a limit osobného príplatku zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby |
269/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 162/2002 Z. z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov |
118/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
131/2002 Z. z. | Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
165/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce |
166/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov |
334/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
408/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
447/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov v znení zákona č. 563/2001 Z. z. a o doplnení niektorých zákonov |
207/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov |
265/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú stupnice platových taríf a limit osobného príplatku zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby |
553/2003 Z. z. | Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
313
ZÁKON
z 2. júla 2001
o verejnej službe
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
§ 1
Základné ustanovenia
(1)
Tento zákon upravuje verejnú službu a pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní
verejnej služby k zamestnávateľom, ktorými sú:
a)
ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány štátnej správy, orgány
alebo úrady, ktoré vykonávajú štátne záležitosti, ak ide o zamestnancov, ktorí neplnia
úlohy štátnej správy a nevykonávajú štátne záležitosti v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom,1)
b)
ďalšie rozpočtové organizácie,2)
c)
príspevkové organizácie,2)
d)
vyššie územné celky a obce,
e)
štátne fondy,2)
f)
zamestnávatelia, na ktorých zriadenie je potrebný súhlas ministerstva podľa osobitného
predpisu3) s výnimkou súkromných škôl a súkromných školských zariadení,
g)
Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Všeobecná zdravotná poisťovňa, Spoločná zdravotná
poisťovňa, Rada pre vysielanie a retransmisiu,
h)
rezortná zdravotná poisťovňa, odvetvová zdravotná poisťovňa, podniková zdravotná
poisťovňa alebo občianska zdravotná poisťovňa, ktorá je zriadená podľa osobitného
predpisu,4)
i)
Slovenský pozemkový fond,
j)
verejné vysoké školy a štátne vysoké školy,
k)
Slovenská akadémia vied alebo
l)
zamestnávatelia, o ktorých to ustanoví osobitný predpis.
(2)
Verejná služba podľa tohto zákona je vykonávanie práce vo veciach verejného záujmu
a vykonávanie úkonov súvisiacich s územnou samosprávou zamestnancom v pracovnom pomere.
(3)
Zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je v pracovnom pomere k zamestnávateľovi
uvedenému v odseku 1.
(4)
Fyzickej osobe sa zabezpečuje právo a možnosť bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie
podľa pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, veku, viery a náboženstva, politického
alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti
k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia za rovnakých
podmienok stať sa zamestnancom verejnej služby. Práva ustanovené týmto zákonom sa
zaručujú rovnako všetkým zamestnancom verejnej služby.
(5)
Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri vykonávaní verejnej služby sa vzťahuje
Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis5) neustanovuje inak.
§ 2
Predpoklady na vykonávanie verejnej služby
(1)
Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá
a)
má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
b)
je bezúhonná; predpoklad bezúhonnosti sa nevyžaduje, ak ide o zamestnanca, ktorý
vykonáva pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej
práce,
c)
spĺňa kvalifikačné predpoklady, ak nie je ďalej ustanovené inak,
d)
má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis,6)
e)
bola zvolená alebo vymenovaná, ak osobitný predpis7) voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako predpoklad na vykonávanie verejnej služby,
f)
zloží predpísaný sľub, ak nie je ďalej ustanovené inak,
g)
a ak ide o vyučovanie náboženstva, aj poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej
cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.7a)
(2)
Bezúhonná fyzická osoba na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne
odsúdená za úmyselný trestný čin; bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov
nie starším ako tri mesiace.8)
(3)
Kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona ustanovený pre najnáročnejšiu pracovnú
činnosť z opisu pracovných činností, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci druhu
práce dohodnutého v pracovnej zmluve podľa § 6, je
a)
vzdelanie,
b)
osobitný kvalifikačný predpoklad podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.9)
(4)
Kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania na účely tohto zákona je
a)
základné vzdelanie,
b)
stredné vzdelanie alebo stredné odborné vzdelanie (ďalej len „stredné vzdelanie“),
c)
úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné
vzdelanie“),
d)
vyššie odborné vzdelanie,
e)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské
vzdelanie prvého stupňa"),
f)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho
štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").
(5)
Nadobudnutie kvalifikačného predpokladu (stupňa) vzdelania uvedeného v odseku 4 sa
posudzuje podľa osobitných predpisov.10)
(6)
Osobitný kvalifikačný predpoklad na účely tohto zákona je absolvovanie špeciálnych
skúšok alebo špecializačných foriem vzdelávania ustanovených všeobecne záväzným právnym
predpisom,9) ktoré sú nevyhnutné na získanie oprávnenia vykonávať určenú pracovnú činnosť.
(7)
Ak zamestnanec pri prijatí do verejnej služby nespĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom,9) je povinný splniť ho v čase ustanovenom v tomto všeobecne záväznom právnom predpise,
ak nie je ďalej ustanovené inak; ak vo všeobecne záväznom právnom predpise nie je
ustanovený čas na splnenie osobitných kvalifikačných predpokladov, určí ich zamestnávateľ.
Po tomto čase nemožno ich nesplnenie odpustiť.
(8)
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných
činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného
kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky).
(9)
Predpoklady uvedené v odseku 1 písm. a) až e) musí zamestnanec spĺňať po celý čas
vykonávania verejnej služby.
§ 3
Posudzovanie plnenia kvalifikačných predpokladov
(1)
Kvalifikačné predpoklady potrebné na vykonávanie pracovných činností, miera ich zložitosti
a zodpovednosti, psychická záťaž a fyzická záťaž sú uvedené v charakteristikách platových
tried pre pracovné činnosti
a)
s prevahou duševnej práce vo verejnej službe v prílohe č. 1,
b)
remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce vo verejnej službe
v prílohe č. 2.
(2)
Pre jednotlivé pracovné činnosti sú kvalifikačné predpoklady uvedené v katalógoch,
ktoré sú vypracované v súlade s charakteristikami platových tried. Tieto katalógy
sú:
a)
katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe alebo katalóg
pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej
práce vo verejnej službe (ďalej len „katalóg“) vydaný podľa § 46 ods. 3, alebo
b)
rezortný katalóg pracovných činností (ďalej len „rezortný katalóg“) vydaný podľa
§ 46 ods. 4,
c)
katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe a katalóg
pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej
práce vo verejnej službe zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
ktorý sa určí ako súčasť jej platového poriadku.10a)
(3)
Ak najnáročnejšia pracovná činnosť z opisu pracovných činností, ktorú má zamestnanec
vykonávať v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve podľa § 6, nie je uvedená v katalógu alebo v rezortnom katalógu, zamestnávateľ určí kvalifikačný
predpoklad porovnaním tejto pracovnej činnosti z hľadiska miery jej zložitosti a zodpovednosti,
psychickej záťaže a fyzickej záťaže s obdobnými pracovnými činnosťami uvedenými v
niektorom z katalógov.
(4)
Ak zamestnanec nespĺňa kvalifikačný predpoklad ustanovený týmto zákonom alebo ktorý
je uvedený v katalógu alebo v rezortnom katalógu, nemožno mu udeliť výnimku z jeho
nesplnenia, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(5)
So zamestnancom, ktorý je samostatným divadelným umelcom, divadelným umelcom v zbore,
v orchestri alebo v inom umeleckom zoskupení alebo ktorý je ďalším umeleckým zamestnancom10b) (ďalej len „divadelný umelec"), alebo so zamestnancom, ktorý je vrcholovým športovcom,
možno pracovnú zmluvu uzatvoriť, aj keď nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania
podľa odseku 2.
(6)
So zamestnancom, ktorý nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa odseku
2 o jeden stupeň, možno pracovnú zmluvu uzatvoriť len vtedy, ak má vykonávať pracovné
činnosti s prevahou fyzickej práce, má byť zaradený do 6. platovej triedy alebo do
7. platovej triedy. Na vykonávanie týchto pracovných činností podľa rozhodnutia zamestnávateľa
stačí stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a zamestnanec má v tomto odbore
prax najmenej päť rokov. Okruh takýchto pracovných činností určí zamestnávateľ v pracovnom
poriadku.
§ 4
Výberové konanie na miesta vedúcich zamestnancov
(1)
Miesta vedúcich zamestnancov sa obsadzujú na základe výsledku výberového konania,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Miesto vedúceho zamestnanca, ktorý je divadelným
umelcom,10b) sa môže obsadiť na základe priameho oslovenia divadelného umelca.
(2)
Výberovým konaním na obsadenie miesta vedúceho zamestnanca (ďalej len „výberové konanie“)
sa overujú schopnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné
vzhľadom na povahu povinností, ktoré má zamestnanec vykonávať na mieste vedúceho zamestnanca.
Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, vieru,
náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod,
príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine.
(3)
Výberové konanie vyhlasuje zamestnávateľ v tlači alebo v iných všeobecne prístupných
prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením
údajov o mieste vedúceho zamestnanca, ktorými sú:
a)
názov zamestnávateľa vrátane obce sídla zamestnávateľa,
b)
funkcia, ktorá sa obsadzuje výberovým konaním,
c)
neodpustiteľné kvalifikačné predpoklady na vykonávanie funkcie,
d)
iné kritériá a požiadavky na uchádzačov v súvislosti s výberovým konaním,
e)
význam predpokladov, kritérií a požiadaviek pri výberovom konaní pri rozhodovaní
o víťazovi výberového konania,
f)
zoznam požadovaných dokladov,
g)
dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.
(4)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje zamestnávateľ. Členov
komisie vymenúva najvyšší vedúci zamestnanec zamestnávateľa okrem výberových konaní
na miesto najvyššieho vedúceho zamestnanca zamestnávateľa. Členov komisie pri výberovom
konaní na miesto najvyššieho vedúceho zamestnanca zamestnávateľa vymenuje zriaďovateľ.2) Ak zamestnávateľ nemá zriaďovateľa, vymenuje členov výberovej komisie ústredný orgán
štátnej správy, do ktorého pôsobnosti zamestnávateľ patrí. Výberová komisia má päť
členov, z toho najmenej jedného člena zvoleného zamestnancami zamestnávateľa. Ak člen
výberovej komisie je predpojatý, oznámi túto skutočnosť ostatným členom komisie.
(5)
Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. a) až g), výberová
komisia pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.
(6)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí
poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie.
(7)
Výberová komisia zverejní výsledok výberového konania aj naplnenie predpokladov,
kritérií a požiadaviek jednotlivými uchádzačmi.
(8)
Výberová komisia písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich
dní od jeho skončenia.
(9)
Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na obsadzované
miesto vedúceho zamestnanca, pretože žiaden uchádzač nevyhovuje, zamestnávateľ vyhlási
nové výberové konanie.
(10)
Na zastupovanie odvolaného vedúceho zamestnanca možno vymenovať bez výberového konania
dočasného vedúceho zamestnanca len do vykonania výberového konania podľa tohto zákona,
a to najviac na šesť mesiacov.
§ 5
Sľub
(1)
Zamestnanec pri uzatvorení pracovnej zmluvy je povinný zložiť zamestnávateľovi sľub,
ktorý znie: „Sľubujem, že pri vykonávaní verejnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej
republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a uplatňovať
ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť
a ľudské práva.“.
(2)
O zložení sľubu sa vyhotoví záznam, ktorý zamestnanec podpíše.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na zamestnanca, ktorý vykonáva pracovné činnosti
remeselné, manuálne alebo manipulačné s prevahou fyzickej práce.
§ 6
Pracovná zmluva
(1)
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
a)
druh práce (opis pracovných činností), na ktorý sa zamestnanec prijíma,
b)
miesto výkonu práce (obec, organizačná časť alebo inak určené miesto),
c)
deň nástupu do práce.
(2)
Opis pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý
v pracovnej zmluve, na účely tohto zákona je súhrn pracovných činností (pracovná náplň),
ktoré má zamestnanec vykonávať.
(3)
Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť zamestnancovi výšku a zloženie funkčného
platu pri uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného
platu.
(4)
Pracovná zmluva musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.
§ 7
Podriadenosť zamestnancov
Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,11) nemožno zaradiť tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole
druhého, okrem zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.
§ 8
Predĺženie výpovednej doby
Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil 45 rokov veku a vykonával verejnú
službu najmenej 15 rokov, z dôvodu, že sa stal nadbytočným, vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia,
o znížení stavu zamestnancov na účely zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných
zmenách, je výpovedná doba najmenej šesť mesiacov.
§ 9
Povinnosti zamestnanca
(1)
Zamestnanec pri vykonávaní verejnej služby je povinný plniť všetky povinnosti ustanovené
týmto zákonom a Zákonníkom práce a konať v súlade so sľubom podľa § 5 ods. 1.
(2)
Zamestnanec je ďalej povinný
a)
konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri vykonávaní verejnej služby všetkého,
čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
b)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri vykonávaní verejnej
služby a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení
pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo
ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis12) neustanovuje inak,
c)
v súvislosti s vykonávaním verejnej služby neprijímať dary alebo iné výhody s výnimkou
darov alebo iných výhod poskytovaných zamestnávateľom,
d)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k rozporu verejného záujmu s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním zamestnania vo
vlastný prospech alebo v prospech niekoho iného.
§ 10
Povinnosti vedúceho zamestnanca
(1)
Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu zamestnávateľa uvedeného
v § 1 ods. 1, a ďalší vedúci zamestnanci, u ktorých to určí pracovný poriadok, nesmú podnikať
alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členmi riadiacich, kontrolných alebo dozorných
orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zákaz členstva v
riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb, ktoré vykonávajú
podnikateľskú činnosť sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu
štatutárneho zástupcu verejnej vysokej školy a vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva
funkciu štatutárneho zástupcu Slovenskej akadémie vied. Obmedzenie vykonávať inú zárobkovú
činnosť sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych
zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ktorých zriaďovateľom
je obec, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú
činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť, činnosti sprostredkovateľa
a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na správu vlastného majetku alebo na správu
majetku svojich detí. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štatutárny zástupca vykonávať
len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán alebo pre obec.
(2)
Vedúci zamestnanec je počas vykonávania svojej funkcie povinný deklarovať svoje majetkové
pomery do
a)
30 dní od vymenovania do funkcie,
b)
31. marca každého kalendárneho roka počas vykonávania funkcie.
(3)
Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu, oznamuje údaje
o svojich majetkových pomeroch deklarovaných podľa odseku 2 v rozsahu podľa osobitného
predpisu13) orgánu, ktorý ho vymenoval do funkcie. Ak tento orgán zistí, že štatutárny zástupca
uviedol v majetkovom priznaní neúplné alebo nepravdivé údaje alebo zistí porušenie
povinnosti podľa odseku 1, odvolá ho z funkcie.
(4)
Ostatní vedúci zamestnanci oznamujú údaje o svojich majetkových pomeroch deklarovaných
podľa odseku 2 v rozsahu podľa osobitného predpisu13) štatutárnemu zástupcovi. Uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkovom
priznaní alebo porušenie povinnosti podľa odseku 1 zo strany vedúceho zamestnanca
sa považuje za dôvod na skončenie pracovného pomeru podľa osobitného predpisu.14)
§ 11
Pracovný poriadok
Zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového
orgánu, inak je neplatný.
§ 12
Pracovný čas
(1)
Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zamestnanec, ktorý má pracovný
čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej
prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne, a vo všetkých zmenách
v trojzmennej alebo nepretržitej prevádzke má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny
týždenne.
(2)
Týždenný pracovný čas pedagogických zamestnancov15) pozostáva z času, počas ktorého pedagogickí zamestnanci vykonávajú vyučovaciu činnosť
a výchovnú činnosť, a z času, počas ktorého vykonávajú ostatné činnosti súvisiace
s pedagogickou prácou. Rozsah vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti ustanoví nariadenie
vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády“).
§ 12a
Neplatené pracovné voľno
Zamestnávateľ poskytne neplatené pracovné voľno zamestnancovi, ktorý nasleduje manžela
do sídla služobného úradu v zahraničí, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo nasleduje
manžela, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí.
§ 13
Náhrada škody
(1)
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú
škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu.
(2)
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný
vyúčtovať, a za stratu zverených predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu
v plnej sume.
(3)
Zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec
zodpovedá.
(4)
Náhradu škody určí zamestnávateľ. Ak škodu spôsobil vedúci zamestnanec, ktorý je
štatutárnym orgánom, jeho zástupca, sám alebo spoločne s podriadeným zamestnancom,
náhradu škody určí zriaďovateľ.
(5)
Ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže zamestnávateľ
upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré
zamestnanec spôsobil úmyselne, pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok
alebo psychotropných látok, na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať, alebo
stratou zverených predmetov.
§ 14
Uspokojovanie nárokov zamestnancov zrušeného zamestnávateľa
(1)
Ak sa pri zrušení zamestnávateľa vykonáva jeho likvidácia, má povinnosť uspokojiť
nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa, prípadne uplatňovať jeho nároky, likvidátor.
Ak likvidátor ku dňu skončenia likvidácie zamestnávateľa neuspokojí nároky jeho zamestnancov,
má túto povinnosť zriaďovateľ alebo správca konkurznej podstaty.
(2)
Na uspokojovanie nárokov zamestnancov zamestnávateľa, ktorým je rozpočtová organizácia
alebo príspevková organizácia, ktorá zaniká zrušením bez právneho nástupcu, sa vzťahuje
osobitný predpis.16)
DRUHÁ HLAVA
ODMEŇOVANIE ZAMESTNANCOV VEREJNEJ SLUŽBY
§ 15
Plat zamestnanca
(1)
Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým
je
a)
tarifný plat,
b)
osobný plat,
c)
príplatok za riadenie,
d)
príplatok za zastupovanie,
e)
osobný príplatok,
f)
príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
g)
príplatok za prácu v krízovej oblasti,
h)
príplatok leteckému personálu,
i)
príplatok za zmennosť,
j)
výkonnostný príplatok,
k)
príplatok za praktickú prípravu,
l)
rozdielový príplatok,
m)
príplatok za prácu v noci,
n)
príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu,
o)
príplatok za prácu vo sviatok,
p)
plat za prácu nadčas,
r)
odmena,
s)
ďalší plat.
(2)
Zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom okrem platu podľa
odseku 1 patrí náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť.
(3)
Plat je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje
náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť a plnenia poskytované zamestnancovi
podľa osobitných predpisov v súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné
a cestovné náhrady.
(4)
Funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu alebo osobného platu,
zvýšenia tarifného platu podľa § 19 ods. 12 až 15 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. c) až i). Funkčným platom
je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 55 ods. 8 a 9.
(5)
Ak ide o zamestnancov, ktorým sa poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 28, funkčným platom na účely tohto zákona je súčet funkčného platu podľa odseku 4 a
priemerného výkonnostného príplatku. Priemerným výkonnostným príplatkom je suma rovnajúca
sa priemeru výkonnostných príplatkov vyplatených za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(6)
Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plat podľa tohto zákona, všeobecne záväzných
právnych predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona a v ich rámci podľa kolektívnej
zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.
Platové triedy a zaraďovanie zamestnancov do platových tried
§ 16
(1)
Zamestnanec sa zaradí do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti
z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže a psychickej záťaže, ktorú
má vykonávať v rámci opisu pracovných činností, a splnenia kvalifikačných predpokladov,
ktoré sú potrebné na jej vykonávanie.
(2)
Ak zamestnanec má vykonávať pracovné činnosti s prevahou duševnej práce, zaradí ho
zamestnávateľ do niektorej z platových tried 3 až 14.
(3)
Ak zamestnanec má vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné
s prevahou fyzickej práce, zaradí ho zamestnávateľ do niektorej z platových tried
1 až 7.
(4)
Zaradenie zamestnanca do platovej triedy musí byť v súlade s
a)
charakteristikou platovej triedy a
b)
katalógom alebo
c)
rezortným katalógom.
(5)
Ak najnáročnejšia pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec vykonávať v rámci opisu
pracovných činností, nie je uvedená v katalógu alebo v rezortnom katalógu, zamestnávateľ
ho dočasne zaradí do platovej triedy porovnaním tejto pracovnej činnosti s príkladmi
pracovných činností uvedenými v katalógoch. Pri porovnaní pracovných činností sa vychádza
z charakteristiky príslušnej platovej triedy podľa § 3 ods. 1, pričom pracovné činnosti sa porovnávajú z hľadiska
a)
potrebných kvalifikačných predpokladov,
b)
miery zložitosti,
c)
miery zodpovednosti,
d)
miery psychickej záťaže a fyzickej záťaže.
(6)
Ak zamestnávateľ dočasne zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa odseku 5, požiada
bez zbytočného odkladu o doplnenie katalógu alebo rezortného katalógu o novú pracovnú
činnosť podľa § 46 ods. 3. O definitívnom zaradení zamestnanca do platovej triedy rozhodne zamestnávateľ v
súlade s doplnením tejto pracovnej činnosti do katalógu alebo rezortného katalógu.
Finančné nároky zamestnanca alebo zamestnávateľa vyplývajúce z nesúladu dočasného
zaradenia zamestnanca do platovej triedy a jeho definitívneho zaradenia do platovej
triedy sa nevyrovnávajú.
(7)
Zamestnávateľ môže zaradiť zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie, do
9. platovej triedy len vtedy, ak má podľa opisu pracovných činností vykonávať pracovné
činnosti zaradené v katalógu alebo v rezortnom katalógu do tejto platovej triedy a
spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad požadovaný podľa všeobecne záväzného právneho
predpisu.9)
(8)
Zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom,10b) a zamestnanca, ktorý je vrcholovým športovcom a ktorý je profesionálnym rodičom,9a) môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu zaradená
ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť, aj keď pre túto platovú triedu nespĺňa
kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa § 3 ods. 2.
(9)
Zamestnanca, ktorý má vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné
s prevahou fyzickej práce, môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do 6. platovej triedy
alebo 7. platovej triedy podľa ním vykonávanej najnáročnejšej pracovnej činnosti,
ak na vykonávanie tejto pracovnej činnosti podľa rozhodnutia zamestnávateľa stačí
stredné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore a zamestnanec má v tomto odbore prax
najmenej päť rokov.
(10)
Pri zaradení zamestnanca do platovej triedy zamestnávateľ neprihliada na dosiahnutie
vyššieho stupňa vzdelania alebo iného druhu osobitného kvalifikačného predpokladu
ako stupňa vzdelania, alebo druhu osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré sú
ustanovené pre pracovnú činnosť zaradenú do príslušnej platovej triedy v charakteristikách
platových tried, v katalógu alebo v rezortnom katalógu, alebo vo všeobecne záväznom
právnom predpise.9)
§ 17
(1)
Zamestnanca, ktorý má vykonávať pracovné činnosti s prevahou duševnej práce a pred
dosiahnutím potrebného stupňa vzdelania nezískal odbornú prax podľa § 18 ods. 3, možno počas získavania praktických skúseností na vykonávanie požadovaných pracovných
činností zaradiť najvyššie do
a)
3. platovej triedy, ak dosiahol stredné vzdelanie,
b)
4. platovej triedy, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie,
c)
7. platovej triedy, ak dosiahol vyššie odborné vzdelanie,
d)
8. platovej triedy, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
e)
9. platovej triedy, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(2)
Zamestnanca, ktorý má vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo manipulačné
s prevahou fyzickej práce a pred dosiahnutím potrebného stupňa vzdelania nezískal
odbornú prax podľa § 18 ods. 3, možno počas získavania praktických skúseností na vykonávanie požadovaných pracovných
činností zaradiť najvyššie do
a)
3. platovej triedy, ak dosiahol stredné vzdelanie,
b)
4. platovej triedy, ak dosiahol úplné stredné vzdelanie.
(3)
Ak zaradenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 nie je v súlade s § 16 ods. 1, zamestnanec môže byť takto zaradený najdlhšie jeden rok od začiatku vykonávania
požadovanej pracovnej činnosti.
§ 18
Platové stupne a zaraďovanie zamestnancov do platových stupňov
(1)
Zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí
do jedného z 12 platových stupňov. To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa uvedeného
v § 1 ods. 1 písm. g) a h) a pre zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným
predpisom.16a)
(2)
Započítaná prax podľa tohto zákona je
a)
odborná prax,
b)
prax pri vykonávaní pracovných činností, ktoré majú iný charakter ako pracovná činnosť,
ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa, v závislosti od miery jej využitia
na úspešné vykonávanie pracovnej činnosti v rozsahu najviac dvoch tretín.
(3)
Odborná prax na účely tohto zákona je súhrn znalostí a skúseností získaných pri vykonávaní
pracovných činností, ktoré majú rovnaký alebo obdobný charakter ako pracovná činnosť,
ktorú má zamestnanec vykonávať u zamestnávateľa.
(4)
Do započítanej praxe sa ďalej započítava čas
a)
skutočného vykonávania základnej služby alebo náhradnej služby najviac v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom17) platným v čase jej vykonávania,
b)
civilnej služby v rozsahu jej skutočného vykonávania, najviac v rozsahu 18 mesiacov,
c)
starostlivosti o dieťa
1.
zodpovedajúci dĺžke materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky ustanovenej osobitnými predpismi v čase jej vykonávania, pričom na jedno
dieťa možno započítať najviac tri roky,
2.
dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť alebo starostlivosti
o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté vyžadujúce osobitne náročnú starostlivosť
ustanovený osobitnými predpismi,
d)
hodnotený ako čas zamestnania na účely dôchodkového zabezpečenia podľa osobitných
predpisov,18)
e)
doktorandského štúdia19) v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia zamerania odboru štúdia na úspešné vykonávanie
požadovanej pracovnej činnosti,
f)
vykonávania funkcie podľa osobitného predpisu.20)
(5)
Ustanovenie odseku 4 písm. c) sa použije, ak sa rodič v tomto čase súčasne v dennom
štúdiu nepripravoval na povolanie, najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto časov.
(6)
Zamestnancovi, ktorý bol do platovej triedy výnimočne zaradený podľa § 16 ods. 8 a 9, § 55 ods. 3 alebo odseku 5, zamestnávateľ odpočíta z dĺžky započítanej praxe podľa odseku 2,
ak zamestnanec kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania nespĺňa o
a)
jeden stupeň, dva roky,
b)
dva stupne, tri roky,
c)
tri stupne, päť rokov.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom.10b)
§ 19
Tarifný plat
(1)
Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa § 16 patrí tarifný plat vo výške platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový
stupeň, do ktorých je zaradený, podľa základnej stupnice platových taríf alebo podľa
osobitnej stupnice platových taríf. To neplatí pre zamestnanca zamestnávateľa uvedeného
v § 1 ods. 1 písm. g) a h) a pre zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným
predpisom.16a) Základná stupnica platových taríf je uvedená v prílohe č. 3 a osobitné stupnice platových
taríf sú uvedené v prílohách č. 4 a 7 . Stupnica platových taríf zamestnancov Kancelárie
Národnej rady Slovenskej republiky sa určí ako súčasť jej platového poriadku.21)
(2)
Zamestnávateľ určí tarifný plat vedúcemu zamestnancovi podľa stupnice platových taríf,
podľa ktorej je určovaný tarifný plat jemu podriadeným zamestnancom. Rovnako sa postupuje,
ak ide o vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom. To neplatí pre vedúceho
zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g) a h) a pre vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené
osobitným predpisom.16a) Ak sa tarifný plat podriadeným zamestnancom určuje podľa rôznych stupníc platových
taríf, tarifný plat vedúcemu zamestnancovi sa určí podľa stupnice platových taríf,
ktorá je preňho výhodnejšia.
(3)
Tarifný plat zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g) a h) a zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným
predpisom,16a) nesmie byť nižší ako minimálna platová tarifa ustanovená pre platovú triedu (príloha
č. 3), v ktorej je zaradený podľa § 16 alebo § 17.
(4)
Tarifný plat vedúceho zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g) a h) a vedúceho zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené
osobitným predpisom,16a) určí zamestnávateľ podľa odseku 3 s prihliadnutím na náročnosť jeho riadiacej práce.
(5)
Zamestnancovi, ktorý je vrcholovým športovcom, alebo zamestnancovi, ktorý je členom
Horskej služby Tatranského národného parku a vykonáva záchrannú službu, môže zamestnávateľ
určiť tarifný plat podľa základnej stupnice platových taríf uvedenej v prílohe č.
3 v rámci rozpätia najnižšej platovej tarify a najvyššej platovej tarify platovej
triedy, do ktorej ho zaradil, bez závislosti od dĺžky započítanej praxe. Takto určený
tarifný plat nesmie byť nižší, ako by bol tarifný plat určený podľa zaradenia do platového
stupňa.
(6)
Okruh zamestnancov, ktorí sú vrcholovými športovcami, alebo okruh zamestnancov, ktorí
ako členovia Horskej služby Tatranského národného parku vykonávajú záchrannú službu
a ktorým sa tarifný plat určí podľa odseku 5, dohodne zamestnávateľ so zriaďovateľom.
(7)
Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa § 16 ods. 3 môže zamestnávateľ určiť tarifný plat podľa základnej stupnice platových taríf uvedenej
v prílohe č. 3 v rámci rozpätia najnižšej platovej tarify a najvyššej platovej tarify
platovej triedy, do ktorej ho zaradil, bez závislosti od dĺžky započítanej praxe.
Takto určený tarifný plat nesmie byť nižší, ako by bol tarifný plat určený podľa zaradenia
do platového stupňa.
(8)
Okruh pracovných činností, ktoré vykonávajú zamestnanci zaradení do platovej triedy
podľa § 16 ods. 3, ktorým sa tarifný plat určí podľa odseku 7, dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom.
(9)
Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej
v prílohe č. 4 zamestnancovi
a)
b)
c)
d)
zariadenia sociálnych služieb s právnou subjektivitou alebo zariadenia sociálnych
služieb, ktoré je organizačnou súčasťou zriaďovateľa, ktorý sa podieľa na zabezpečovaní
poskytovania zdravotnej starostlivosti,26)
e)
školy alebo školského zariadenia,15) ktorý sa podieľa na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti pre deti
a mládež,
f)
obce, ktorá prevádzkuje neštátne zdravotnícke zariadenie bez právnej subjektivity,
ktorý je zdravotníckym zamestnancom podľa osobitného predpisu,23)
g)
zamestnancovi neštátneho zdravotníckeho zariadenia, ktorého zriaďovateľom je obec
alebo samosprávny kraj, ktorý je zdravotníckym zamestnancom podľa osobitného predpisu,23)
h)
zamestnancovi, ktorý pôsobí na vysokej škole ako učiteľ [ods. 12 písm. c)],
i)
Rady pre vysielanie a retransmisiu,
j)
zamestnancovi s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý vykonáva vedeckopedagogickú
alebo vedeckovýskumnú činnosť na vedeckovýskumnom pracovisku (ďalej len „vedeckovýskumný
zamestnanec").26c)
(10)
Ustanovenie odseku 9 sa vzťahuje aj na pedagogického zamestnanca verejnej vysokej
školy zaradeného na lekárskej fakulte, farmaceutickej fakulte, fakulte zdravotníctva
a sociálnej práce, strednej zdravotníckej školy podľa odseku 12 a Slovenskej postgraduálnej
akadémie medicíny, ktorý je zdravotníckym pracovníkom podľa osobitného predpisu,26a) poskytuje zdravotnú starostlivosť vo výučbovej základni26b) v štátnom zdravotníckom zariadení a je uvedený v zozname pracovníkov.26b)
(11)
Rozdiel medzi tarifným platom, ktorý patrí pedagogickému zamestnancovi podľa odseku
12, a tarifným platom, ktorý patrí zamestnancovi podľa odseku 9 písm. a), uhrádza
príslušné zdravotnícke zariadenie zamestnávateľovi pedagogického zamestnanca, ak spĺňa
podmienky uvedené v odseku 10.
(12)
Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej
v prílohe č. 7 pedagogickému zamestnancovi podľa písm. a) alebo b). Pedagogický zamestnanec
je na účely tohto zákona zamestnanec, ktorý
a)
zabezpečuje výchovnú starostlivosť detí v predškolskom zariadení,27)
b)
vyučuje a vychováva deti a mládež alebo dospelých na základnej škole, na strednej
škole alebo na špeciálnej škole alebo vykonáva obdobnú činnosť podľa osobitných predpisov,28)
c)
pôsobí na vysokej škole ako učiteľ,29)
d)
pôsobí ako odborný zamestnanec pedagogicko-psychologickej poradne, špeciálnopedagogickej
poradne, centra výchovnej a psychologickej prevencie, liečebno-výchovného sanatória,
detského integračného centra, diagnostického centra, reedukačného detského domova,
reedukačného domova pre mládež alebo ako školský špeciálny pedagóg, alebo školský
psychológ v školách a školských zariadeniach.29g)
(13)
Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf uvedenej
v prílohe č. 7 zamestnancovi s vysokoškolským vzdelaním, ktorý vykonáva tvorivú umeleckú
činnosť na vysokej škole.
(14)
Zamestnancovi, ktorému sa tarifný plat určuje podľa odseku 9, zamestnávateľ môže
zvýšiť jeho tarifný plat určený podľa odseku 1 až o 15%. Zvýšenie tarifného platu
sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(15)
Zamestnancovi, ktorý tvorivým spôsobom utvára vedecky originálne práce dôležité pre
rozvoj bádania v určitom vednom odbore alebo pre spoločenskú prax s nešpecifikovanými
výstupmi, zamerané na získavanie nových poznatkov a ich prenášanie do praxe, a ktorému
bola udelená vedecká hodnosť doktora vied (doctor scientiarum, v skratke „DrSc.“),
zamestnávateľ môže zvýšiť jeho tarifný plat určený podľa odseku 1 až o 15 %. Zamestnancovi,
ktorému bola udelená vedecká hodnosť kandidát vied (candidatus scientiarum, v skratke
„CSc.“ alebo philosophiae doctor „PhD.“), zamestnávateľ môže zvýšiť jeho tarifný plat
určený podľa odseku 1 až o 5 %. Zvýšenie tarifného platu sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou
na celé desiatky korún nahor.
(16)
Zamestnancovi s vedecko-pedagogickým titulom alebo umelecko-pedagogickým titulom
profesor zamestnávateľ môže zvýšiť jeho tarifný plat určený podľa odseku 1 až o 15
%; ak ide o zamestnanca s vedecko-pedagogickým titulom alebo umelecko-pedagogickým
titulom docent, môže zvýšiť jeho tarifný plat až o 10 %. Zvýšenie tarifného platu
sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(17)
Zamestnancovi podľa § 1 ods. 1 písm. d), ktorý vykonáva úlohy územnej samosprávy, patrí zvýšenie tarifného platu určeného
podľa odseku 1 o 15 %. Okruh týchto zamestnancov určí zamestnávateľ v pracovnom poriadku.
Zvýšenie tarifného platu sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún
nahor.
(18)
Podieľaním sa na zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadeniach
podľa odseku 9 písm. d) a e) na účely tohto zákona je odborná pracovná činnosť zameraná
na včasné zistenie zmeny zdravotného stavu občana, ktorému sa poskytuje starostlivosť
v zariadeniach sociálnych služieb alebo včasné zistenie zmeny zdravotného stavu detí
a mládeže v škole alebo v školskom zariadení, a ďalšie činnosti vykonávané zamestnancom
s príslušným zdravotníckym vzdelaním,23) ktorý sa priamo podieľa na vykonávaní týchto činností.
(19)
Druhy škôl a školských zariadení na účely určenia tarifného platu podľa odseku 9
písm. e) a na účely zvýšenia tarifného platu podľa odseku 12 ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.
(20)
Zamestnávateľ uvedený v § 1 ods. 1 písm. d), g), h), j) a k), zamestnávateľ, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným predpisom,16a) a zamestnávateľ, ktorého zriaďovateľom je zamestnávateľ uvedený v § 1 ods. 1 písm. d), g), h), j) a k), môžu uzatvoriť so zamestnancom vykonávajúcim verejnú službu pracovnú zmluvu podľa
§ 6, v ktorej sa dohodne vyšší tarifný plat, ktorý zamestnancovi patrí podľa tohto zákona.
(21)
Vyšší tarifný plat možno dohodnúť v pevnej sume alebo ako súčet tarifného platu,
ktorý zamestnancovi patrí podľa tohto zákona, a osobitnej časti tarifného platu. Osobitná
časť môže byť určená pevnou sumou alebo ako percento tarifného platu, ktorý zamestnancovi
patrí podľa tohto zákona.
(22)
Ak po zvýšení stupnice platových taríf podľa § 46 ods. 1 by mal byť tarifný plat dohodnutý podľa odsekov 18 a 19 nižší ako tarifný plat, ktorý
zamestnancovi patrí podľa tohto zákona, patrí zamestnancovi tarifný plat, ktorý zamestnancovi
patrí podľa tohto zákona.
(23)
Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf pre pedagogických
zamestnancov uvedenej v prílohe č. 7 zamestnancovi, ktorý v oblasti tvorby, šírenia,
uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt vykonáva
a)
zhromažďovanie, zhodnocovanie, odbornú správu, využívanie alebo sprístupňovanie múzejných
zbierkových predmetov alebo galerijných zbierkových predmetov,29a)
b)
poskytovanie knižnično-informačných služieb, získavanie, spracúvanie, uchovávanie,
ochranu alebo využívanie knižničných fondov,29b)
c)
odbornú činnosť pri ochrane pamiatkového fondu,29c)
d)
osvetovú činnosť,29d)
e)
činnosť divadelného umelca,10b)
f)
odbornú činnosť pri ochrane a využívaní archívnych dokumentov,29e)
(24)
Zamestnávateľ určí tarifný plat podľa osobitnej stupnice platových taríf pre pedagogických
zamestnancov a pre zamestnancov, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti tvorby,
šírenia, uchovávania a sprístupňovania kultúrnych hodnôt, uvedenej v prílohe č. 7,
zamestnancom, ktorí vykonávajú odborné činnosti v oblasti geológie, ochrany prírody
a krajiny, ochrany vôd, ochrany ovzdušia a odpadového hospodárstva. Na účely tohto
zákona zamestnanec v oblasti geológie, ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, ochrany
ovzdušia a odpadového hospodárstva zabezpečuje tieto odborné činnosti:
a)
zabezpečovanie odborných činností na výkon štátnej správy vo veciach ochrany prírody
a krajiny vrátane zabezpečovania environmentálnej výchovy a vzdelávania so zameraním
na ochranu prírody a krajiny,29h) kultúrno-výchovnú, chovateľskú, ochranársku, výskumnú a poradenskú činnosť v oblasti
ochrany prírody a krajiny vrátane vedeckej činnosti,29h)
b)
zabezpečovanie starostlivosti o životné prostredie a rozvoja environmentalistiky
v súlade so zásadami trvalo udržateľného rozvoja,29i)
c)
zabezpečovanie systematického a komplexného geologického výskumu územia Slovenskej
republiky, projektovanie, vykonávanie a vyhodnocovanie geologických prác v rozsahu
ustanovenom osobitnými predpismi,29j)
d)
monitorovanie kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov charakterizujúcich stav
ovzdušia a vôd, zhromažďovanie, validáciu, hodnotenie, archiváciu a interpretáciu
údajov a informácií o stave a režime ovzdušia a vôd.29k)
§ 20
Osobný plat
(1)
Zamestnancovi,31) ktorý tvorivo interpretuje náročné umelecké diela, alebo ďalšiemu umeleckému zamestnancovi,31a) ktorý vykonáva náročnú tvorivú pracovnú činnosť, môže zamestnávateľ namiesto tarifného
platu podľa § 19 ods. 1 priznať osobný plat.
(2)
Za zamestnanca, ktorý tvorivo interpretuje náročné umelecké diela podľa odseku 1,
na účely tohto zákona sa považuje aj zamestnanec, ktorý tvorivo interpretuje náročné
hudobné diela vo filharmonickom orchestri alebo vo filharmonickom zbore.31b)
(3)
Zamestnancovi s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa, ktorý na vedeckovýskumnom
pracovisku alebo na vysokej škole na základe poverenia zamestnávateľom vykonáva vedeckovýskumnú
činnosť, vedecko-pedagogickú činnosť alebo umelecko-pedagogickú činnosť v rámci schváleného
projektu medzinárodnej spolupráce financovaného z prostriedkov prijatých od Európskej
komisie alebo od iných subjektov s výnimkou verejných financií, zamestnávateľ môže
namiesto tarifného platu podľa § 19 priznať osobný plat.
(4)
Zamestnancovi leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý pri
zabezpečovaní leteckej prepravy vykonáva pracovné činnosti výkonného letca alebo palubného
personálu, zamestnávateľ môže namiesto tarifného platu podľa § 19 ods. 1 priznať osobný plat.
(5)
Osobný plat určený podľa odseku 1, 3 alebo odseku 4 nesmie byť nižší ako tarifný
plat, ktorý by zamestnancovi patril podľa § 19.
§ 21
Príplatok za riadenie
(1)
Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie.
(2)
Príplatok za riadenie vedúcemu zamestnancovi určí zamestnávateľ v rámci rozpätia
percentuálneho podielu z platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy,
do ktorej je zaradený. Rozpätie percentuálneho podielu podľa stupňa riadenia a pôsobnosti
zamestnávateľa je uvedené v prílohe č. 5. Pôsobnosť zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g), h), j) a k) a zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným
predpisom,16a) sa určí podľa platného organizačného usporiadania zamestnávateľa vnútorným predpisom.
(3)
Príplatok za riadenie podľa odseku 2 určí zamestnávateľ s prihliadnutím na náročnosť
riadiacej práce pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
§ 22
Príplatok za zastupovanie
(1)
Zamestnancovi, ktorý zastupuje vedúceho zamestnanca v celom rozsahu činnosti súvisle
dlhšie ako štyri týždne a zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, patrí od prvého dňa zastupovania príplatok za zastupovanie
vo výške príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca.
(2)
Ak vedúci zamestnanec zastupuje vedúceho zamestnanca na vyššom stupni riadenia a
toto zastupovanie nie je súčasťou jeho pracovných povinností, patrí mu za podmienok
podľa odseku 1 príplatok za zastupovanie. Príplatok za zastupovanie určí zamestnávateľ
vo výške príplatku za riadenie zastupovaného vedúceho zamestnanca, ak je to pre zastupujúceho
vedúceho zamestnanca výhodnejšie, najmenej však vo výške príplatku za riadenie určeného
zastupujúcemu vedúcemu zamestnancovi; pôvodne určený príplatok za riadenie mu počas
zastupovania nepatrí.
§ 23
Osobný príplatok
(1)
Zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných schopností a dosahovaných pracovných
výsledkov možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu;
to sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca a zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v
§ 1 ods. 1 písm. g), h), j) a k) a zamestnanca zamestnávateľa, ktorým je divadlo alebo filharmónia zriadené osobitným
predpisom,16a) zamestnanca, ktorému zamestnávateľ priznal osobný plat podľa § 20, a zamestnanca zaradeného do platovej triedy podľa § 16 ods. 3, ktorému zamestnávateľ poskytuje výkonnostný príplatok podľa § 28. Osobný príplatok sa určí pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(2)
O priznaní osobného príplatku podľa odseku 1, jeho zvýšení, znížení alebo odobratí
rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca.
(3)
Limit osobného príplatku na účely odseku 1 je 70 % platovej tarify najvyššieho platového
stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec zaradený.
(4)
Limit osobného príplatku podľa odseku 3 sa postupne znižuje až na hodnotu 35 %. Miera
postupného znižovania osobného príplatku bude zodpovedať miere zvyšovania stupníc
platových taríf podľa § 49 ods. 1 alebo § 51 ods. 7 tak, aby jeho absolútna výška v jednotlivých platových triedach zostala zachovaná.
§ 24
Príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
(1)
Zamestnancovi patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
ak vykonáva pracovné činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia,
v pracovnom prostredí s rizikom škodlivého pôsobenia
a)
profesionálnej infekcie,
b)
ionizujúceho žiarenia alebo neionizujúceho žiarenia,
c)
chemických karcinogénov,
d)
chemických škodlivín alebo
e)
fyzikálnych vplyvov.
(2)
Činnosti, pri ktorých vykonávaní patrí zamestnancovi príplatok za prácu v sťaženom
a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa odseku 1, s prihliadnutím na mieru rizika,
intenzitu a čas pôsobenia škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania pracovných činností,
sú rozdelené do dvoch skupín. Zoznam týchto činností je uvedený v prílohe č. 6.
(3)
Zamestnancovi podľa odseku 1 patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom
pracovnom prostredí pri vykonávaní pracovných činností uvedených v
a)
I. skupine mesačne v rámci rozpätia 2,1 % až 23 % platovej tarify prvého platového
stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf,
b)
II. skupine mesačne v rámci rozpätia 6,3 % až 42 % platovej tarify prvého platového
stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.
(4)
Ak zamestnanec vykonáva rôzne pracovné činnosti, ktoré sú zaradené do I. skupiny
a do II. skupiny, patrí mu príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre II. skupinu.
(5)
Rozhodujúcimi kritériami na zaradenie pracovnej činnosti do príslušnej skupiny príplatkov
sú:
a)
charakter práce a použité postupy,
b)
fyzikálne, chemické, toxikologické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov pracovného
prostredia a postupy práce, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré
najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,
c)
vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus).
(6)
Rozhodujúcimi kritériami na určenie príplatku za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom
pracovnom prostredí v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného zisťovania a
rozboru sú:
a)
čas, v ktorom je zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a škodlivých vplyvov,
b)
doterajší výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním
pracovnej činnosti,
c)
porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti
na zdravie na posudzovanom pracovisku s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami,
dávkami, limitmi) podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci.
(7)
Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na zvyčajné podmienky
na pracovisku, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.
(8)
Ak sa vyskytne ďalší sťažujúci a škodlivý vplyv alebo pracovná činnosť, pri ktorej
vykonávaní treba poskytovať príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí, zamestnávateľ požiada príslušný orgán na ochranu zdravia32) o zaradenie tejto činnosti do príslušnej skupiny.
(9)
Zamestnancovi za prácu vykonávanú pri použití dýchacieho izolačného prístroja alebo
odevu proti sálavému teplu, pri práci pod vodou alebo pri ničení a výskumných skúškach
výbušných predmetov patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí za každú hodinu tejto práce v sume, ktorá je 0,9 % platovej tarify prvého
platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.
(10)
Zamestnancovi za prácu s výbušninami pod vodou patrí príplatok za prácu v sťaženom
a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú hodinu tejto práce v sume, ktorá
je 1,3 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice
platových taríf, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 9.
(11)
Zamestnancovi, ktorý vykonáva odborné zdravotnícke činnosti pri leteckej zdravotníckej
záchrannej službe, patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí za každú letovú hodinu v sume, ktorá je 0,9 % platovej tarify prvého platového
stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.
(12)
Zamestnancovi za prácu vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách
patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú
hodinu tejto práce v sume, ktorá je 0,3 % platovej tarify prvého platového stupňa
prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.
(13)
Zamestnancovi za prácu vykonávanú pri záchrane ľudského života pri leteckej záchrane
z podvesu pod vrtuľníkom a pri vysadzovaní z vrtuľníka patrí príplatok za prácu v
sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú letovú hodinu v sume, ktorá
je 0,9 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice
platových taríf.
(14)
Zamestnancovi, ktorý vykonáva odborné práce pri záchrane ľudského života v ťažkom
horolezeckom teréne s použitím špeciálnych záchranárskych pomôcok v sťažených prírodných
a poveternostných podmienkach, patrí príplatok za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom
pracovnom prostredí za každú hodinu tejto práce v sume, ktorá je 0,9 % platovej tarify
prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.
(15)
Zamestnancovi za prácu v podzemí pri geologickom výskume a prieskume patrí príplatok
za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí za každú hodinu tejto
práce v sume, ktorá je 0,4 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej
triedy základnej stupnice platových taríf.
(16)
Príplatok určený mesačnou sumou podľa odseku 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún
nahor. Príplatok určený hodinovou sadzbou podľa odsekov 9 až 15 sa zaokrúhľuje na
celé koruny nahor.
§ 25
Príplatok za prácu v krízovej oblasti
(1)
Zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí a
ktorého vykonávanie pracovnej činnosti je spojené s veľkým rizikom a mimoriadnou psychickou
záťažou v krízovej oblasti, patrí mesačne príplatok až do 10 % súčtu jeho tarifného
platu a osobného príplatku alebo výkonnostného príplatku.
(2)
Krízové oblasti na účely odseku 1 určí výnosom Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej
republiky.
§ 26
Príplatok leteckému personálu
(1)
Zamestnancovi Leteckého útvaru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý pri
zabezpečovaní leteckej prepravy vykonáva pracovné činnosti výkonného letca alebo palubného
personálu, patrí príplatok mesačne v rámci rozpätia 4,2 % až 41,7 % platovej tarify
prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.
Príplatok určený podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.
(2)
Zamestnancovi, ktorý má priznaný príplatok podľa odseku 1, nepatrí príplatok podľa
§ 24.
§ 27
Príplatok za zmennosť
Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ v dvojzmennej prevádzke, trojzmennej prevádzke
alebo nepretržitej prevádzke rozvrhol pracovný čas tak, že prácu vykonáva striedavo
vo všetkých zmenách, patrí príplatok za zmennosť mesačne v rámci rozpätia 2,1 % až
16,7 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice
platových taríf. Príplatok určený podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé desiatky
korún nahor. Príplatok za zmennosť v rovnakom rozpätí patrí aj zamestnancovi, ktorého
pracovný čas je rozvrhnutý nerovnomerne.
§ 28
Výkonnostný príplatok
Zamestnancovi s osobným platom priznaným podľa § 20 alebo zamestnancovi zaradenému podľa § 16 ods. 3, ktorému sa neposkytuje osobný príplatok podľa § 23, zamestnávateľ môže mesačne poskytovať výkonnostný príplatok podľa množstva a kvality
vykonanej práce.
§ 29
Príplatok za praktickú prípravu
Pedagogickému zamestnancovi fakultnej (univerzitnej) cvičnej školy alebo fakultného
(univerzitného) cvičného školského zariadenia, cvičného školského zariadenia pedagogickej
akadémie, ktorý pripravuje učiteľov, vychovávateľov a iných odborníkov pre predškolské
zariadenia, iné školské zariadenia, iné zariadenia, základné školy a stredné školy
a učiteľov odborných predmetov pre stredné zdravotnícke školy,19) patrí za hodinu takejto činnosti príplatok až do 50 % hodinovej sadzby funkčného
platu.
§ 31
Príplatok za prácu v noci
Zamestnancovi patrí za hodinu práce v noci príplatok v sume 25 % hodinovej sadzby
funkčného platu.
§ 32
Príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu
Zamestnancovi patrí za hodinu práce v sobotu alebo v nedeľu príplatok v sume 30 %
hodinovej sadzby funkčného platu.
§ 33
Príplatok za prácu vo sviatok
(1)
Zamestnancovi patrí za hodinu práce vo sviatok príplatok v sume 100 % hodinovej sadzby
funkčného platu.
(2)
Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu
vo sviatok, patrí mu za hodinu tejto práce hodina náhradného voľna; v tomto prípade
príplatok podľa odseku 1 zamestnancovi nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi
náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní
práce vo sviatok, patrí zamestnancovi príplatok podľa odseku 1. Za čas čerpania náhradného
voľna patrí zamestnancovi funkčný plat.
(3)
Zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný
deň, patrí funkčný plat; sviatok sa považuje za odpracovaný deň. Zamestnancovi, ktorý
podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí a ktorému patrí funkčný
plat podľa prvej vety, sa poskytuje 43 % funkčného platu v inej ako slovenskej mene
(§ 39 ods. 1).
(4)
Funkčný plat a príplatok za prácu vo sviatok nepatrí zamestnancovi, ktorý neospravedlnene
zameškal zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu,
alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto
zmien.
§ 34
Plat za prácu nadčas
(1)
Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi príslušná časť funkčného platu zvýšená
o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 % hodinovej
sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného
voľna za prácu nadčas, patrí mu príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu práce
nadčas hodina náhradného voľna; zvýšenie podľa prvej vety zamestnancovi nepatrí. Ak
zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych mesiacov
alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí zamestnancovi zvýšenie
podľa prvej vety.
(2)
Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok,
patria mu aj príplatky podľa § 31 až 33. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.
(3)
Vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom, má funkčný plat určený s prihliadnutím
na prácu nadčas. To sa nevzťahuje na prácu nadčas vykonávanú vedúcim zamestnancom,
ktorý je štatutárnym orgánom štátneho zdravotníckeho zariadenia alebo neštátneho zdravotníckeho
zariadenia zriadeného obcou, ktorú vykonáva v rámci nariadenej pracovnej pohotovosti.
§ 35
Odmena
(1)
Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi odmenu za
a)
kvalitné vykonávanie pracovných činností alebo za vykonanie práce presahujúcej rámec
pracovných činností vyplývajúcich z druhu práce podľa § 6 ods. 1 písm. a),
b)
splnenie mimoriadnej pracovnej úlohy alebo osobitne významnej pracovnej úlohy, alebo
vopred určenej cieľovej pracovnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy,
c)
pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku až do sumy jeho funkčného platu,
d)
e)
aktívnu účasť na zvýšení výnosov získaných podnikateľskou činnosťou zamestnávateľa,
ktorý je príspevkovou organizáciou.
(2)
Návrh na poskytnutie odmeny zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej výšky písomne
odôvodní príslušný vedúci zamestnanec.
§ 36
Vyrovnávací príspevok
(1)
Tanečnému umelcovi sólistovi (baletu), ktorý vykonával túto pracovnú činnosť 20 rokov,
a členovi tanečného (baletného) zboru, ktorý 22 rokov vykonával túto pracovnú činnosť
alebo dosiahol vek 35 rokov a vykonávanie tejto pracovnej činnosti skončil preto,
že podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť
vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť alebo akúkoľvek pracovnú činnosť v tanečnom
zbore, ktorej vykonávanie by nebolo na ujmu jeho zdravia, a nemá nárok na dôchodok
zo sociálneho zabezpečenia, sa poskytuje vyrovnávací príspevok do dosiahnutia veku
potrebného na vznik nároku na starobný dôchodok.
(2)
Vyrovnávací príspevok patrí umelcovi uvedenému v odseku 1 odo dňa skončenia vykonávania
pracovnej činnosti tanečného umelca do takej sumy, aby spolu s príjmami inej zárobkovej
činnosti a dávkami sociálneho zabezpečenia dosiahla sumu priemerného funkčného platu
za posledných dvanásť mesiacov zamestnania. Vyrovnávací príspevok vypláca na základe
žiadosti zamestnanca ten bývalý zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec odpracoval najviac
rokov.
§ 37
Ďalší plat
(1)
Zamestnancovi patrí v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat v sume funkčného
platu, ak nie je ďalej ustanovené inak, priznaného mu v mesiaci, v ktorom sa mu ďalší
plat poskytne, ak v príslušnom polroku k 31. máju alebo k 30. novembru príslušného
kalendárneho roka
a)
odpracoval aspoň 75 dní alebo 600 hodín, alebo v zmenovom režime práce 560 hodín
u toho istého zamestnávateľa, alebo u jeho právneho predchodcu a
b)
jeho pracovný pomer trvá.
(2)
Ďalší plat patrí aj zamestnancovi, ktorý splní podmienky ustanovené v odseku 1 k
30. júnu alebo k 31. decembru príslušného kalendárneho roka.
(3)
Ďalší plat nepatrí zamestnancovi,
a)
ktorý v čase podľa odseku 1 alebo odseku 2 neospravedlnene zameškal zmenu alebo
b)
ktorému v čase podľa odseku 1 alebo odseku 2 bola daná výpoveď z dôvodov, pre ktoré
by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre závažné porušenie
pracovnej disciplíny, alebo z dôvodu sústavného menej závažného porušovania pracovnej
disciplíny, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s takýmto porušením
pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
(4)
Zamestnancovi po splnení podmienok podľa odseku 1 zamestnávateľ vyplatí ďalší plat
v termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj alebo november. Zamestnancovi, u
ktorého sa postupuje podľa odseku 2, zamestnávateľ vyplatí ďalší plat v termíne na
výplatu platu za mesiac jún alebo december.
(5)
Za odpracovaný deň sa na účely poskytnutia ďalšieho platu považuje aj čas, v ktorom
zamestnanec
a)
odpracoval prevažnú časť zmeny,
b)
nepracoval preto, že na jeho obvyklý pracovný deň pripadol sviatok,
c)
čerpal dovolenku,
d)
čerpal náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok,
e)
bol dočasne práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
f)
prehlboval si kvalifikáciu.
§ 38
Náhrada za pracovnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť
(1)
Ak je zamestnancovi nariadená alebo s ním dohodnutá pracovná pohotovosť, patrí mu
za každú hodinu tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť
a)
v mieste vykonávania práce alebo v inom mieste určenom na vykonávanie práce mimo
pracovného času zamestnanca, náhrada v sume 50 % hodinovej sadzby funkčného platu
alebo 100 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
b)
v mieste trvalého bydliska alebo prechodného bydliska, alebo v inom dohodnutom mieste
mimo pracovného času zamestnanca, náhrada v sume 15 % hodinovej sadzby funkčného platu
alebo 25 % tejto sumy, ak ide o deň pracovného pokoja,
c)
mimo miesta vykonávania práce s možnosťou použitia pridelených mobilných prostriedkov
spojenia, náhrada v sume 5 % hodinovej sadzby funkčného platu alebo 10 % tejto sumy,
ak ide o deň pracovného pokoja.
(2)
Náhrada za pracovnú pohotovosť nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k
vykonávaniu práce; takéto vykonávanie práce je prácou nadčas.
(3)
Podrobnosti o organizácii, druhoch, nariaďovaní a rozsahu pracovnej pohotovosti zdravotníckych
zamestnancov a započítavaní času vykonávania práce počas jej trvania do pracovného
času ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky po dohode s ďalšími ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré
sú zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení.
(4)
Ak ide o zamestnanca, ktorého zamestnávateľ zaradil do plánu vyrozumenia a ktorý
je povinný hlásiť vedúcemu zamestnancovi miesto pobytu mimo pracovného času a byť
pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní
opatrení na obdobie brannej pohotovosti štátu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť
pri zabezpečovaní opatrení na obdobie brannej pohotovosti štátu. Zamestnancovi, ktorému
bola nariadená pohotovosť podľa prvej vety, patrí náhrada mesačne v rámci rozpätia
4,2 % až 41,7 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej
stupnice platových taríf. Náhrada určená podľa druhej vety sa zaokrúhľuje na celé
desiatky korún nahor. Zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť.
§ 39
Plat pri vykonávaní verejnej služby v zahraničí
(1)
Zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí,
možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať časť platu v peňažných prostriedkoch v inej
ako v slovenskej mene. Na tieto účely časťou platu je 43 % funkčného platu. Zostávajúcich
57 % funkčného platu sa poskytuje v slovenských korunách. V slovenských korunách sa
poskytuje aj plat podľa § 15 ods. 1 písm. m) až s) a náhrada za pracovnú pohotovosť.
(2)
Funkčný plat zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v
zahraničí, je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa
odseku 1.
(3)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak ide o zamestnanca, ktorého predpokladaný čas vykonávania
verejnej služby v zahraničí je kratší ako šesť kalendárnych mesiacov. Vykonávanie
takejto verejnej služby sa na účely tohto zákona považuje za pracovnú cestu a zamestnancovi
patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.38)
(4)
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú
službu v zahraničí, preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch
v inej ako slovenskej mene. Poskytnutý preddavok je zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr
do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol
tento preddavok poskytnutý. Po skončení vykonávania verejnej služby v zahraničí vráti
zamestnanec poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom zo
zahraničia.
(5)
Zamestnancovi, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva verejnú službu v zahraničí a
ktorému patrí za čas čerpania dovolenky náhrada funkčného platu, sa podľa odseku 1
poskytuje 43 % náhrady funkčného platu v inej ako slovenskej mene.
§ 40
Platová relácia
Časť platu podľa § 39 ods. 1 vynásobená platovou reláciou podľa osobitného predpisu39) je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene.
§ 40a
Zahraničný príspevok v inej ako slovenskej mene zamestnancovi pôsobiacemu v mierovej
misii
(1)
Zamestnancovi, ktorý pôsobí v zahraničí v rámci mierovej misie, o ktorej vyslaní
rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo s ktorej vyslaním vyslovila súhlas Národná
rada Slovenskej republiky (ďalej len „mierová misia"), patrí počas jeho pôsobenia
v zahraničí zahraničný príspevok v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene
v sume 500 až 2500 USD mesačne.
(2)
Zamestnancovi uvedenému v odseku 1 patrí plat podľa § 15 ods. 1 písm. a), c), e) a s). U tohto zamestnanca sa neuplatní § 39.
(3)
Okruhu zamestnancov uvedených v odseku 1, ktorým patrí zahraničný príspevok v peňažných
prostriedkoch v inej ako slovenskej mene, sumu príplatku v závislosti od náročnosti
vykonávanej pracovnej činnosti a ďalšie podrobnosti ustanoví nariadenie vlády.
§ 41
Odchodné
Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný
dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť
ďalšie odchodné nad ustanovený rozsah a nad rozsah dohodnutý podľa § 49 ods. 1 až vo výške trojnásobku funkčného platu zamestnanca.
§ 41a
Odstupné
Pri skončení pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce, ak o týchto dôvodoch rozhodla vláda Slovenskej republiky alebo ak vyplynuli z osobitného
zákona, zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť ďalšie odstupné nad ustanovený
rozsah a nad rozsah dohodnutý podľa § 49 ods. 1 až vo výške osemnásobku funkčného platu zamestnanca.
Spoločné ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov
§ 42
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate, o náležitostiach s ním
súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnanca.
§ 43
V kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise možno v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
podrobnejšie upraviť podmienky na určenie tarifného platu, zvýšenie tarifného platu,
priznanie osobného platu, priznanie osobného príplatku, poskytnutie príplatku za prácu
v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí, poskytnutie príplatku leteckému
personálu, poskytnutie príplatku za zmennosť, poskytnutie výkonnostného príplatku,
poskytnutie príplatku za praktickú prípravu, poskytovanie odmien, priznanie náhrady
za pohotovosť a na poskytnutie odchodného, ako vyplývajú z § 19 ods. 7, 8, 12 až 14 a 18 až 20, § 20, § 23 ods. 1, § 24 ods. 3, § 26 až 29, § 35, § 38 ods. 4, § 41 a § 41a.
§ 44
(1)
Vedúcemu zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, určí plat podľa tohto zákona
ten, kto ho do funkcie ustanovil, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Rektorovi vysokej školy určí plat podľa tohto zákona príslušný ústredný orgán štátnej
správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 45
(1)
Tarifný plat alebo osobný plat, zvýšenie tarifného platu podľa § 19 ods. 12 až 15 a príplatky určené mesačnou sumou sa poskytujú za prácu vykonávanú v rozsahu ustanoveného
pracovného času.
(2)
Tarifný plat alebo osobný plat, zvýšenie tarifného platu podľa § 19 ods. 12 až 15 a príplatky patria zamestnancovi v pomernej výške zodpovedajúcej odpracovanému času.
(3)
Ak je na účely odmeňovania zamestnancov potrebné zistiť hodinovú sadzbu funkčného
platu, je ňou 1/175 funkčného platu určeného pre pracovný čas 40 hodín týždenne; pri
zníženej dĺžke pracovného času v zmenovom režime práce alebo ak sa podľa § 49 ods. 1 dohodne pracovný čas pod ustanovený rozsah, hodinová sadzba funkčného platu sa úmerne
upraví.
(4)
Ak je zamestnanec preradený do inej platovej triedy, patrí mu tarifný plat zodpovedajúci
novému zaradeniu dňom účinnosti tohto preradenia.
(5)
Tarifný plat vo vyššom platovom stupni patrí zamestnancovi od prvého dňa mesiaca,
v ktorom dosiahol počet rokov započítanej praxe potrebný na postup do vyššieho platového
stupňa.
§ 45a
§ 46
(1)
Nariadenie vlády ustanoví
a)
zvýšené stupnice platových taríf, ktoré sa vypracujú v závislosti od výsledkov kolektívneho
vyjednávania podľa § 49 ods. 1 písm. c) alebo § 51 ods. 7, a termín ich účinnosti,
b)
znížený limit osobného príplatku podľa § 23 ods. 4 a termín jeho účinnosti.
(2)
Zvýšené platové tarify vo zvýšených stupniciach platových taríf sa zaokrúhľujú na
celé desiatky korún. Základná stupnica platových taríf uvedená v prílohe č. 3, osobitná
stupnica platových taríf uvedená v prílohách č. 4 a 7 a limit osobného príplatku podľa
§ 23 ods. 3 strácajú platnosť ustanovením zvýšených stupníc platových taríf podľa odseku 1 písm.
a) a ustanovením nového zníženého limitu osobného príplatku podľa odseku 1 písm. b).
(3)
Katalóg [§ 3 ods. 2 písm. a)] s kvalifikačnými predpokladmi v súlade s charakteristikami platových tried a orientačnou
dĺžkou odbornej praxe pre jednotlivé pracovné činnosti, zmeny a doplnky týchto katalógov,
postup predkladania žiadostí o ich doplnenie alebo o doplnenie rezortného katalógu
[§ 3 ods. 2 písm. b)] o nové pracovné činnosti (§ 16 ods. 6) a obsah týchto žiadostí ustanoví nariadenie vlády, ktorým sa ustanovujú katalógy
pracovných činností vo verejnej službe.
(4)
Rezortný katalóg pracovných činností, jeho zmeny a doplnky ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý môže vydať príslušný ústredný orgán štátnej správy so súhlasom
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
Rezortný katalóg musí byť vypracovaný v súlade s charakteristikami platových tried
a v súlade s katalógmi podľa odseku 3.
(5)
Ministerstvo je povinné dbať, aby dopĺňanie katalógov a rezortných katalógov o nové
pracovné činnosti bolo v súlade s charakteristikami platových tried.
§ 47
(1)
Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je nimi plat podľa tohto zákona.
(2)
Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo priemernej mzde, je tým funkčný
plat podľa § 15 ods. 4 alebo odseku 5 alebo funkčný plat podľa § 55 ods. 8 a 9 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(3)
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení vychádza podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, zisťuje sa tento zárobok z funkčného
platu odpočítaním súm poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové
zabezpečenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti, príspevku na doplnkové dôchodkové
poistenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok
a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento čistý funkčný plat
zisťuje.
(4)
Pri poskytovaní platu zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, zamestnávateľ
neuplatní ustanovenia § 43 ods. 1, § 96 ods. 3, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 125 ods. 2, § 127 ods. 1 až 3,§ 128, § 134 a 135 Zákonníka práce.
DRUHÁ ČASŤ
ÚČASŤ ZAMESTNANCOV V PRACOVNOPRÁVNYCH VZŤAHOCH
§ 48
Kolektívne vyjednávanie
Kolektívne vyjednávanie vo verejnej službe je proces vyjednávania o podmienkach zamestnania,
ktorého cieľom je uzatvorenie kolektívnej dohody alebo kolektívnej zmluvy.
§ 49
Kolektívna dohoda
(1)
V kolektívnej dohode možno upraviť
a)
skrátenie pracovného času pod ustanovený rozsah bez zníženia platu,
b)
predĺženie výmery dovolenky nad ustanovený rozsah,
c)
zvýšenie stupníc platových taríf v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od možností štátneho rozpočtu v
príslušnom roku s prihliadnutím na mieru úpravy minimálnej mzdy a termín účinnosti
zvýšených stupníc platových taríf,
d)
predĺženie výpovednej doby nad rozsah ustanovený v § 8,
e)
výšku odstupného presahujúcu dvojnásobok funkčného platu,
f)
výšku odchodného presahujúcu funkčný plat,
g)
výšku príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného
predpisu,40)
h)
výšku tvorby sociálneho fondu podľa osobitného predpisu.41)
(2)
Rokovať a uzatvárať kolektívnu dohodu môžu zástupcovia zamestnancov a zamestnávatelia
(ďalej len „zmluvné strany“), a to za
a)
zamestnancov zástupcovia príslušných vyšších odborových orgánov a zástupcovia príslušných
ústredných odborových orgánov,
b)
zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1
1.
písm. a) až c), e), f) a i) vládou splnomocnení zástupcovia,
2.
písm. d), g) a h) ich reprezentatívni zástupcovia.
§ 50
Postup pri vyjednávaní o uzatvorenie kolektívnej dohody
(1)
Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzatvorenie kolektívnej
dohody jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane.
(2)
Zmluvné strany sú povinné spolu rokovať a poskytovať si ďalšiu potrebnú súčinnosť
tak, aby sa kolektívne vyjednávanie skončilo najneskôr do konca mesiaca mája bežného
roka.
(3)
Výdavky súvisiace s podmienkami zamestnania podľa kolektívnej dohody sa zahrnú do
návrhu zákona o štátnom rozpočte, do návrhov poistných rozpočtov42) poisťovní zriadených na vykonávanie zdravotného poistenia, do rozpočtov vyšších územných
celkov, do rozpočtov obcí a do rozpočtov zamestnávateľov podľa § 1 ods. 1 písm. c), g) až i).
(4)
Kolektívna dohoda nadobúda platnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom
rozpočte.
§ 51
Kolektívny spor
(1)
Kolektívny spor podľa tohto zákona je spor o uzatvorenie kolektívnej dohody.
(2)
Kolektívny spor riešia zmluvné strany predovšetkým zmierovacím konaním.
(3)
Zmluvné strany si v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody môžu po vzájomnej dohode
určiť zmierovateľa.
(4)
Zmierovacie konanie pred zmierovateľom sa považuje za neúspešné, ak sa do 30 dní
od predloženia písomného návrhu na začatie zmierovacieho konania pred zmierovateľom
neuzatvorí kolektívna dohoda.
(5)
Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom, môžu si
zmluvné strany určiť paritnú zmierovaciu komisiu.
(6)
Zmierovacie konanie pred zmierovacou komisiou sa považuje za neúspešné, ak sa do
30 dní od predloženia písomného návrhu na začatie zmierovacieho konania pred zmierovacou
komisiou neuzatvorí kolektívna dohoda.
(7)
Ak zmierovacie konanie podľa odsekov 4 a 6 bolo neúspešné, zvýšenie stupníc platových
taríf a termín účinnosti ich zvýšenia navrhne vláda ako súčasť návrhu zákona o štátnom
rozpočte.
§ 52
Štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody
(1)
Ak nedôjde k uzatvoreniu kolektívnej dohody po konaní pred zmierovateľom a zmluvné
strany nepostupujú podľa § 51 ods. 5, môže sa ako krajný prostriedok v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody vyhlásiť
štrajk.
(2)
Zamestnanci, ktorí pri vykonávaní verejnej služby vykonávajú pracovné činnosti súvisiace
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti alebo sa podieľajú na zabezpečovaní poskytovania
zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach, v zariadeniach sociálnych
služieb, v školách alebo v školských zariadeniach, a zamestnanci pri obsluhe zariadení
so štiepnym materiálom si nemôžu právo na štrajk uplatniť, ak by ich účasťou na štrajku
došlo k ohrozeniu života alebo zdravia obyvateľstva.
(3)
Zamestnanci pri vykonávaní verejnej služby, ktorí pracujú v oblasti postihnutej mimoriadnou
udalosťou,37) v ktorej bola príslušným štátnym orgánom vyhlásená mimoriadna situácia, si počas
trvania mimoriadnej situácie nemôžu uplatniť právo na štrajk.
(4)
Na štrajk v spore o uzatvorenie kolektívnej dohody sa primerane použije osobitný
predpis.43)
§ 53
Kolektívna zmluva
(1)
Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb zamestnancov a na zlepšenie podmienok
pri vykonávaní verejnej služby uzatvára zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom
kolektívnu zmluvu.
(2)
V kolektívnej zmluve možno upravovať podmienky na poskytovanie platových náležitostí
a ostatné nároky zamestnancov v pracovných vzťahoch len v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom, kolektívnou dohodou podľa § 49 ods. 1 a osobitným predpisom.44)
(3)
Na kolektívne vyjednávanie podľa odseku 1 sa vzťahuje osobitný predpis.43)
TRETIA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 54
(1)
Zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere
k zamestnávateľovi uvedenému v § 1 ods. 1, spĺňa predpoklady ustanovené v § 2 ods. 1 písm. a) až e) a zloží sľub, ak sa naňho vzťahuje táto povinnosť podľa § 5, stáva sa zamestnancom podľa tohto zákona.
(2)
Zamestnancovi, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nespĺňa predpoklady
ustanovené v § 2 ods. 1, sa pracovný pomer skončí na základe zákona najneskôr do jedného mesiaca odo dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Pri takomto skončení pracovného pomeru zamestnancovi
patrí náhrada vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Odstupné mu
nepatrí.
(3)
Zamestnanec, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona v pracovnom pomere
k zamestnávateľovi, ktorým je krajský úrad alebo okresný úrad, spĺňa predpoklady ustanovené
v § 2 ods. 1 písm. a) až e), zloží sľub, ak sa naňho vzťahuje táto povinnosť podľa § 5, a vykonáva činnosti, ktoré po 1. apríli 2002 prechádzajú na samosprávny kraj alebo
obec, stáva sa zamestnancom podľa tohto zákona.
(4)
Pracovný pomer zamestnanca podľa odseku 2, ktorému nevznikne pracovný pomer podľa
tohto zákona, sa spravuje podľa predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona.
(5)
Zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca podľa odseku 2 o skončení jeho pracovného
pomeru po nadobudnutí účinnosti tohto zákona bez zbytočného odkladu.
(6)
Záväzky z kolektívnych zmlúv uzatvorených do 31. marca 2002 dotýkajúce sa dĺžky pracovného
času a výmery dovolenky zostávajú zachované do uzatvorenia kolektívnej dohody podľa
tohto zákona. Výmera dovolenky u zamestnávateľa, u ktorého nepôsobila odborová organizácia,
a zamestnávateľ predĺžil nárok na dovolenku vo vnútornom predpise v súlade s osobitným
predpisom,47) ostáva zachovaná do uzatvorenia kolektívnej dohody podľa tohto zákona.
§ 55
(1)
Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ udelil podľa osobitných predpisov45) výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, táto výnimka zostáva zachovaná
po celý čas vykonávania pracovnej činnosti s rovnakým alebo obdobným charakterom,
aký má pracovná činnosť, na ktorej vykonávanie bola udelená výnimka. U takého zamestnanca
sa neuplatní § 54 ods. 2.
(2)
Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona udelil
podľa všeobecne záväzného právneho predpisu46) výnimku z plnenia osobitného kvalifikačného predpokladu, zostáva táto výnimka zachovaná.
(3)
Zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. c), g) až i), ktorý dosiahol základné vzdelanie a ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa kvalifikačný
predpoklad (stupeň) vzdelania podľa § 2 ods. 4 písm. b), zamestnanca, ktorý dosiahol stredné vzdelanie a ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa
kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa § 2 ods. 4 písm. c), a zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie a ku dňu účinnosti tohto zákona
nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň) vzdelania podľa § 2 ods. 4 písm. d) až f), môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu
zaradená ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť, najdlhšie do 30. júna 2010.
Časové obmedzenie podľa prvej vety neplatí pre zamestnanca, ktorého odborná prax podľa
§ 18 ods. 2 písm. a) je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona najmenej 10 rokov, zamestnanec je starší
ako 45 rokov a vykonáva pracovnú činnosť s rovnakým alebo obdobným charakterom ako
pracovnú činnosť, ktorú vykonával pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona. Ak ide
o takého zamestnanca, neuplatní sa § 54 ods. 2.
(4)
Zamestnanca, ktorý je divadelným umelcom10b) a ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nespĺňa kvalifikačný predpoklad (stupeň)
vzdelania podľa § 2 ods. 4 písm. b) až f), môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu
zaradená ním vykonávaná najnáročnejšia pracovná činnosť. Ak ide o takého zamestnanca,
neuplatní sa § 54 ods. 2.
(5)
Zamestnanca, ktorý bol zaradený do príslušnej platovej triedy na základe ním vykonávanej
činnosti, kde doteraz platný predpis nevyžadoval osobitný kvalifikačný predpoklad,
ktorý sa vyžaduje podľa tohto zákona, zamestnávateľ zaradí do platovej triedy, v ktorej
je zaradená najnáročnejšia ním vykonávaná pracovná činnosť bez ohľadu na osobitný
kvalifikačný predpoklad, najdlhšie do 30. júna 2010. Časové obmedzenie podľa prvej
vety neplatí pre zamestnanca, ktorého odborná prax podľa § 18 ods. 2 písm. a) je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona najmenej 10 rokov a zamestnanec je
starší ako 45 rokov.
(6)
Zamestnanca obecnej polície, ktorý ku dňu účinnosti tohto zákona nespĺňa kvalifikačný
predpoklad (stupeň) vzdelania podľa § 2 ods. 4 písm. c) a na ktorého sa vzťahuje § 27 zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení zákona č. 319/1999 Z. z., môže zamestnávateľ výnimočne
zaradiť do platovej triedy, v ktorej je v katalógu zaradená ním vykonávaná najnáročnejšia
pracovná činnosť, najdlhšie do 30. júna 2003. Ak ide o takého zamestnanca, neuplatní
sa § 54 ods. 2.
(7)
(8)
Zamestnávateľ, ktorý na účely odmeňovania zamestnancov pred účinnosťou tohto zákona
uplatňoval zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení neskorších predpisov,
je povinný na účely určenia tarifného platu určiť zamestnancovi započítanú prax podľa
§ 18. To neplatí pre zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g) a h).
(9)
Ak funkčný plat podľa odseku 6 nedosiahne sumu, ktorá sa rovná platu určenému podľa
predpisov platných do 31. marca 2002, a ak plat bol určený v súlade s týmito predpismi,
zamestnancovi sa poskytuje funkčný plat v tejto sume. Platom určeným podľa predpisov
platných do 31. marca 2002 je súčet tarifného platu alebo zvýšeného tarifného platu
a príplatkov určených mesačnou sumou, ak ide o zamestnanca, ktorému sa platové náležitosti
určovali podľa zákona č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových
a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov, alebo
priemerný mesačný zárobok zistený k 1. januáru 2002 postupom podľa odseku 9, ak ide
o zamestnanca, ktorému sa mzda určovala podľa zákona č. 1/1992 Zb.
(10)
Na účely zistenia platu podľa odseku 8 sa zo mzdy zamestnanca zúčtovanej za 4. štvrťrok
2001 vylúči mzda poskytovaná v závislosti od plnenia vopred ustanovených kritérií,
mzda poskytnutá za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok vrátane častí takejto mzdy
prenášanej z predchádzajúcich štvrťrokov, mzda poskytnutá za splnenie mimoriadnej
pracovnej úlohy, mzda poskytnutá zamestnancovi pri príležitosti jeho pracovného výročia
alebo životného výročia a mzdové zvýhodnenia za prácu nadčas, za prácu vo sviatok,
za nočnú prácu a ak je dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, aj
príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu.
(11)
Funkčný plat v sume podľa odseku 8 sa poskytuje iba počas vykonávania najnáročnejšej
pracovnej činnosti, ktorú zamestnanec vykonáva v rámci opisu pracovných činností u
toho istého zamestnávateľa a ktorá má rovnaký alebo obdobný charakter ako ním vykonávaná
najnáročnejšia pracovná činnosť pred uplatnením tohto zákona.
(12)
Započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona zostáva zamestnancovi zachovaná.
(13)
Do času vykonávania verejnej služby na účely § 8 sa započítava aj čas trvania pracovného pomeru zamestnanca pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, ak ide o zamestnávateľov uvedených v § 1 ods. 1.
§ 56
(1)
Ďalší plat podľa § 37 v kalendárnom roku 2002 zamestnancovi nepatrí.
(2)
Ďalší plat podľa § 37 patrí zamestnancovi v kalendárnom roku
a)
2003 v druhom polroku vo výške 0,5 funkčného platu,
b)
2004 v prvom polroku vo výške 0,5 funkčného platu a v druhom polroku vo výške 0,5
funkčného platu,
c)
2005 v prvom polroku vo výške 0,5 funkčného platu a v druhom polroku vo výške funkčného
platu.
§ 57
Opatrenia na odmeňovanie vydané podľa predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona strácajú platnosť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 58
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 143/1992 Zb. o plate a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách
a orgánoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 275/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 260/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996
Z. z., zákona č. 333/1997 Z. z. a zákona č. 190/1998 Z. z.,
2.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 227/1992 Zb. o poskytovaní osobitného príplatku za prácu v sťažených a zdraviu škodlivých pracovných
podmienkach v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/1996 Z. z.,
3.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách
a orgánoch v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 636/1992 Zb., nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 72/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 169/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z., nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 279/1994 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 193/1996 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 121/1997 Z. z., nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 157/1998 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 193/2000 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 237/2001 Z. z.,
4.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 250/1992 Zb. o platových pomeroch príslušníkov Zboru požiarnej ochrany Slovenskej republiky v
znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 637/1992 Zb., nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 73/1993 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/1994 Z. z.,
nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/1996 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 121/1997 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 157/1998 Z.
z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/2000 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 237/2001 Z. z.,
5.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 169/1993 Z. z. o platových pomeroch zamestnancov zahraničnej služby v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 157/1995 Z. z.,
6.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 229/1994 Z. z. o miere vyučovacej povinnosti učiteľov a povinnosti výchovnej práce ostatných pedagogických
zamestnancov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 203/2000 Z. z.,
7.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 30/1996 Z. z. o postupe a spôsobe zistenia východiskových údajov o mzdách pre úpravu stupnice platových
taríf.
§ 59
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 313/2001 Z. z.
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED PRE PRACOVNÉ ČINNOSTI S PREVAHOU DUŠEVNEJ PRÁCE VO
VEREJNEJ SLUŽBE
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak
je ustanovený osobitným predpisom.
Obslužné práce alebo rutinné práce podľa pokynov alebo podľa zaužívaného postupu s
presne stanovenými výstupmi. Jednoduché administratívne práce, hospodársko-správne
práce alebo ekonomické práce podľa presných postupov a pokynov.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné rutinné práce podľa rámcových pokynov alebo zabezpečovanie časti zverenej
agendy vyžadujúce koordinovanie činností v rámci organizačného útvaru. Vykonávanie
administratívnych prác alebo opakovaných hospodársko-správnych prác, ekonomických
prác alebo technických prác.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné ucelené rutinné práce, zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo
zabezpečovanie agend, spravidla so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných
činností, s prípadnou spoluprácou s organizačnými útvarmi v rámci príslušného úseku,
so zodpovednosťou za výsledky práce ovplyvňujúce činnosť jednotlivcov i pracovných
kolektívov mimo vlastného organizačného útvaru.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborné práce alebo samostatné vykonávanie ucelených agend, spravidla s novými premenlivými
informáciami, s väzbami aj mimo súboru vykonávaných činností, ktoré sa spracúvajú
podľa rámcových postupov. Práce vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi
v rámci zamestnávateľského subjektu, so zodpovednosťou za výsledky práce s dôsledkami
pre iné organizačné útvary prevažne v rámci vlastného zamestnávateľského subjektu.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborné práce s požiadavkou voľby správneho postupu z viacerých možných riešení, s
novými, spravidla neúplnými informáciami, s nepravidelnými termínmi dodania, prevažne
spracúvanými podľa metodických pokynov alebo vnútorných predpisov zamestnávateľa,
prípadne podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Práce vyžadujúce pravidelnú
spoluprácu aj s organizačnými útvarmi mimo vlastného zamestnávateľa a so zodpovednosťou
za rozhodnutia a výsledky práce s dôsledkami pre organizačné útvary aj mimo vlastného
zamestnávateľa.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad,
ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné ucelené odborné práce so zvýšenými nárokmi na myslenie vyžadujúce spracúvanie
nových a spravidla neúplných informácií so značným rozsahom väzieb v rámci príslušného
úseku činností podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo podľa metodických
usmernení s rámcovo stanovenými výstupmi. Práce vyžadujúce osobitné podklady pri riešení
zložitých problémov a spoluprácu s viacerými organizačnými útvarmi mimo vlastného
zamestnávateľa a so zodpovednosťou za výsledky práce, prípadne za rozhodnutia s dôsledkami
pre organizačné útvary týchto subjektov, prípadne pre samy tieto subjekty.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad
ustanovený osobitným predpisom alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo prvý stupeň vysokoškolského
vzdelania a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom,
alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak
je ustanovený osobitným predpisom.
Odborné špecializované práce vo vymedzenej oblasti s vysokými nárokmi na myslenie
a rozhodovanie o voľbe správneho postupu na základe metodických usmernení, práce vyžadujúce
si odborné konzultácie pri riešení problémov a spoluprácu s viacerými subjektmi mimo
vlastného zamestnávateľa. Samostatné zabezpečovanie zložitých úloh a agend alebo vykonávanie
čiastkových tvorivých činností s väzbami a súvislosťami presahujúcimi rámec daného
odboru činností spojené so zvýšenou psychickou záťažou. Analytická a hodnotiaca činnosť
pri príprave podkladov pre rozhodovací proces s dôsledkami pre viaceré subjekty mimo
vlastného zamestnávateľa.
10.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom, alebo vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborné špecializované práce s väzbami aj medzi rôznymi úsekmi činností s vysokými
nárokmi na myslenie a analytické schopnosti, s požiadavkou na rozhodovanie o voľbe
správneho postupu z mnohých možných riešení, vyžadujúce špeciálne konzultácie pri
riešení zložitých problémov a spoluprácu s viacerými subjektmi mimo vlastného zamestnávateľa.
Analytická a hodnotiaca činnosť vrátane systémových prác spojených so zabezpečovaním
zložitých úsekov a agend. Systémová a syntetická činnosť vo vymedzenej oblasti.
11.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné špecializované práce s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi
činností vykonávané podľa individuálne stanovených postupov vopred neurčeným spôsobom.
Koordinovanie určených častí zložitých systémov vyžadujúce špeciálne konzultácie a
osobitné podklady. Koncepčné, systémové, metodické činnosti alebo výskumné práce so
samostatným výberom postupov a spôsobov riešení vykonávané vopred bližšie nešpecifikovaným
spôsobom.
12.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Vysokošpecializované odborné práce alebo zložité analytické a syntetické činnosti,
ktorých výsledkom sú riešenia zásadného charakteru. Koordinovanie komplexov systémov
s nárokmi na mimoriadne schopnosti, najmä tvorivé, komunikačné a pod. Výskumné a vývojové
práce pri tvorbe nových riešení s cieľom dosiahnuť značný pokrok na príslušnom úseku
činnosti. Tvorivá interpretácia umeleckého diela.
13.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorivé riešenie úloh rozvoja vedy a techniky principiálne novým originálnym spôsobom,
ktoré si vyžaduje vysokokoncepčné a tvorivé myslenie a schopnosť analýzy veľmi zložitých
problémov a syntetické myslenie s cieľom dosiahnuť značný kvalitatívny pokrok v danom
odbore činnosti. Koordinovanie celoštátnych alebo medzištátnych systémov so širokými
vonkajšími a vnútornými väzbami. Tvorivá príprava a naštudovanie umeleckého diela.
14.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný
predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorivé a vedecké práce pri spracúvaní úplne nových nekompletných informácií s nadväznosťou
na vedné odbory zamerané na vypracúvanie hypotéz, nových originálnych riešení s nešpecifikovanými
výstupmi. Experimentálne alebo teoretické práce zamerané na získavanie nových poznatkov
a ich prenášanie do praxe, napríklad v oblasti medicíny alebo umenia.
Príloha č. 2 k zákonu č. 313/2001 Z. z.
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED PRE PRACOVNÉ ČINNOSTI REMESELNÉ, MANUÁLNE ALEBO MANIPULAČNÉ
S PREVAHOU FYZICKEJ PRÁCE VO VEREJNEJ SLUŽBE
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: neustanovujú sa.
Pomocné manipulačné práce podľa presných postupov a pokynov s bežnou fyzickou námahou
a s bežnou zmyslovou záťažou.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: neustanovujú sa.
Prípravné práce s bežnou zmyslovou záťažou, prípadne pomocné práce so zvýšenou fyzickou
námahou alebo s rizikom pracovného úrazu. Obslužné rutinné opakujúce sa práce so zodpovednosťou
za vlastnú prácu, jednoduchú prácu a plne kontrolovateľnú prácu.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie.
Ucelené obslužné rutinné práce podľa daných postupov a prevádzkových režimov spojené
s prípadnou hmotnou zodpovednosťou, so zvýšenou zmyslovou záťažou, s rizikom pracovného
úrazu alebo s vysokou fyzickou námahou.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie.
Odborné rutinné práce vykonávané podľa rámcových pokynov a spravidla spojené s hmotnou
zodpovednosťou, so zvýšenou zmyslovou záťažou a so zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť
aj iných osôb. Organizovanie jednotlivých ľahko ovládateľných technologických procesov,
prevádzkových procesov alebo iných procesov, alebo zariadení s určitou možnosťou úpravy
postupu. Jednoduché individuálne remeselné práce.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: stredné vzdelanie alebo úplné stredné vzdelanie.
Rôznorodé odborné rutinné práce spojené spravidla s vysokou hmotnou zodpovednosťou,
so zvýšenou zmyslovou záťažou, s prípadnou osobnou zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť
iných osôb, s presnými väzbami na ďalšie pracovné procesy. Organizovanie alebo zabezpečovanie
chodu čiastkových úsekov, prevádzkových procesov alebo zložitých zariadení s možnosťou
voľby postupu, spravidla spojené s vysokou zmyslovou záťažou a so zodpovednosťou za
zdravie a bezpečnosť iných osôb. Zložité individuálne remeselné práce.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Ucelené odborné práce podľa rámcových postupov spojené spravidla s vysokou osobnou
zodpovednosťou za zdravie a bezpečnosť iných osôb, s veľmi vysokou hmotnou zodpovednosťou
alebo so zodpovednosťou za ťažko odstrániteľné škody s početnými väzbami na ďalšie
pracovné procesy. Organizovanie alebo operatívne zabezpečovanie chodu veľmi zložitých
zariadení, spravidla spojené so značnou psychickou záťažou a so zodpovednosťou za
zdravie a životy širšieho okruhu ďalších osôb. Individuálne remeselné práce so značným
podielom tvorivej invencie alebo individuálne remeselné vysoko odborné práce.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie.
Špeciálne odborné práce s možnosťou samostatnej voľby pracovného postupu, spravidla
spojené s vysokou osobnou zodpovednosťou za bezpečnosť a životy širokého okruhu osôb
alebo so zodpovednosťou za spravidla neodstrániteľné škody, s väzbami na prácu iných
pracovných kolektívov. Organizovanie alebo operatívne zabezpečovanie chodu súboru
zložitých zariadení alebo prevádzkových procesov podľa všeobecných postupov, spravidla
spojené s vysokou psychickou záťažou, so stresovými situáciami a so zodpovednosťou
za škody vzniknuté činnosťou zvereného úseku. Individuálne tvorivé majstrovské remeselné
práce.
Príloha č. 3 k zákonu č. 313/2001 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 313/2001 Z. z.
Príloha č. 5 k zákonu č. 313/2001 Z. z.
ROZPÄTIA PERCENTUÁLNEHO PODIELU Z PLATOVEJ TARIFY NAJVYŠŠIEHO PLATOVÉHO STUPŇA PRÍSLUŠNEJ
PLATOVEJ TRIEDY NA ÚČELY URČENIA PRÍPLATKU ZA RIADENIE (§ 21)
Stupeň riadenia | Pôsobnosť zamestnávateľa | ||||
celoštátna | krajská (regionálna) | okresná | obvodná (miestna) | ||
Magistrát hlavného mesta Bratislavy, Magistrát mesta Košíc | obce nad 50 000 obyvateľov | obce od 10 000 do 50 000 obyvateľov | obce do 10 000 obyvateľov | ||
I. | 12 - 50 | 12 - 42 | 12 - 40 | 12 - 38 | |
II. | a | 10 - 40 | 10 - 34 | 10 - 32 | 10 - 30 |
b | 8 - 32 | 8 - 28 | 8 - 26 | 8 - 24 | |
III. |   | 6 - 26 | 6 - 24 | 6 - 22 | 6 - 20 |
IV. | 3 - 20 |
Stupeň riadenia:
I.
– vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom,
II.
a – vedúci zamestnanec, ktorý zodpovedá za zverený úsek činnosti zamestnávateľa a
zastupuje štatutárny orgán v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho práv a povinností
a ktorý riadi viac útvarov; riadenie viacerých útvarov sa nevyžaduje u vedúceho zamestnanca
v organizácii s inou organizačnou štruktúrou, t. j. vedúci zamestnanec na II. a stupni
riadenia riadi aspoň jedného vedúceho zamestnanca na IV. stupni riadenia alebo priamo
riadi podriadených zamestnancov,
II.
b – vedúci zamestnanec, ktorý zastupuje štatutárny orgán v rámci zvereného úseku
činnosti zamestnávateľa, prednosta mestského úradu, prednosta obecného úradu, veliteľ
jednotky mestského požiarneho zboru, a ktorý riadi viac útvarov; riadenie viacerých
útvarov sa nevyžaduje u vedúceho zamestnanca v organizácii s inou organizačnou štruktúrou,
t. j. vedúci zamestnanec na II. b stupni riadenia riadi aspoň jedného vedúceho zamestnanca
na IV. stupni riadenia alebo priamo riadi podriadených zamestnancov,
III.
– vedúci zamestnanec, ktorý riadi viac útvarov, alebo zástupca veliteľa jednotky
mestského požiarneho zboru, veliteľ zmeny požiarnej ochrany, veliteľ čaty požiarnej
ochrany,
IV.
– vedúci zamestnanec, ktorý riadi prácu najmenej troch podriadených zamestnancov,
alebo veliteľ družstva požiarnej ochrany.
Príloha č. 6 k zákonu č. 313/2001 Z. z.
Príloha č. 7 k zákonu č. 313/2001 Z. z.
1)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o doplnení a zmene niektorých ďalších zákonov.
2)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
§ 57b zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 57b zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
6)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, vyhláška Slovenského
úradu bezpečnosti práce č. 25/1984 Zb. na zaistenie bezpečnosti práce v nízkotlakových kotolniach v znení vyhlášky Úradu
bezpečnosti práce Slovenskej republiky č. 75/1996 Z. z.
7)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
7a)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení
zákona č. 394/2000 Z. z.
8)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
9)
Napríklad vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických zamestnancov v znení neskorších
predpisov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z. z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských
úradoch a okresných úradoch.
9a)
Zákon č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
10)
Zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
10a)
§ 143 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
10b)
§ 2 až 5 a § 9 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
12)
Napríklad zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13)
§ 54 ods. 2 až 4 a odsek 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
14)
§ 63 ods. 1 písm. e) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.
15)
Zákon č. 29/1984 Zb. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
§ 23 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z.
16a)
Zákon č. 385/1997 Z. z. o Slovenskom národnom divadle.Zákon č. 114/2000 Z. z. o Slovenskej filharmónii.
17)
Napríklad zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z.
18)
Zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov.
19)
Zákon č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
20)
§ 34 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
21)
§ 143 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
22)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
26a)
§ 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona č. 118/2002 Z. z.
26b)
§ 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona č. 118/2002 Z. z.
26c)
Napríklad zákon č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied.
27)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. a § 12 vyhlášky Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z. z. o predškolských zariadeniach.
28)
§ 50 zákona č. 29/1984 Zb. v znení zákona č. 171/1990 Zb. a § 6 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
29)
§ 27 ods. 1 zákona č. 172/1990 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
29a)
Zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty
v znení neskorších predpisov.
29b)
Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z.
o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
29c)
Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu.
29d)
§ 2 zákona č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti.
29e)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení neskorších predpisov.
29f)
Zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
29g)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
29h)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
29i)
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov.
29j)
Zákon č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (geologický zákon).Zákon č.
44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
29k)
Vládne nariadenie č. 96/1953 Zb. o Hydrometeorologickom ústave.
30)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1 a § 27 ods. 1
zákona č. 172/1990 Zb., § 24 ods. 1 písm. r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.
31b)
Napríklad zákon č. 114/2000 Z. z.
32)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona č. 80/2000 Z. z.
35)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
37)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
39)
§ 99 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39b)
Napríklad zákon č. 114/2000 Z. z.
40)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 409/2000 Z. z.
41)
§ 3 ods. 1 písm. a) a b) prvý bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994
Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
42)
§ 49 a § 75 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
44)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
45)
§ 5 ods. 6 písm. a) a odseky 7 a 8 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992
Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách
a orgánoch v znení neskorších predpisov.
46)
Napríklad vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 41/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
§ 102 ods. 3 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.