131/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.04.2002 do 14.05.2002

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

História button-close
Dátum účinnostiNovela
1.Vyhlásené znenie
2.01.04.2002 - 14.05.2002
3.15.05.2002 - 31.08.2002209/2002 Z. z.
4.01.09.2002 - 31.12.2002401/2002 Z. z.
5.01.01.2003 - 14.11.2003
6.15.11.2003 - 11.12.2003442/2003 Z. z.
7.12.12.2003 - 31.12.2003528/2003 Z. z.
8.01.01.2004 - 30.06.2004465/2003 Z. z., 553/2003 Z. z., 528/2003 Z. z.
9.01.07.2004 - 31.08.2004365/2004 Z. z.
10.01.09.2004 - 31.12.2004455/2004 Z. z.
11.01.01.2005 - 31.01.2005578/2004 Z. z., 523/2004 Z. z.
12.01.02.2005 - 25.07.20055/2005 Z. z.
13.26.07.2005 - 31.12.2005332/2005 Z. z.
14.01.01.2006 - 31.08.2007538/2005 Z. z.
15.01.09.2007 - 31.12.2007363/2007 Z. z.
16.01.01.2008 - 30.04.2008363/2007 Z. z.
17.01.05.2008 - 31.08.2008129/2008 Z. z.
18.01.09.2008 - 31.12.2008282/2008 Z. z., 144/2008 Z. z.
19.01.01.2009 - 31.10.2009462/2008 Z. z.
20.01.11.2009 - 31.12.2009400/2009 Z. z.
21.01.01.2010 - 31.05.2010496/2009 Z. z.
22.01.06.2010 - 13.08.2010133/2010 Z. z.
23.14.08.2010 - 30.09.2010333/2010 Z. z.
24.01.10.2010 - 30.04.2011199/2010 Z. z.
25.01.05.2011 - 31.07.2011125/2011 Z. z.
26.01.08.2011 - 31.08.2011250/2011 Z. z.
27.01.09.2011 - 31.12.2011125/2011 Z. z., 6/2011 Z. z.
28.01.01.2012 - 31.03.2012125/2011 Z. z., 390/2011 Z. z.
29.01.04.2012 - 31.12.201257/2012 Z. z.
30.01.01.2013 - 31.08.2013455/2012 Z. z., 57/2012 Z. z.
31.01.09.2013 - 31.10.2013455/2012 Z. z.
32.01.11.2013 - 31.12.2013312/2013 Z. z.
33.01.01.2014 - 31.12.2015436/2013 Z. z., 464/2013 Z. z., 352/2013 Z. z.
34.01.01.2016 - 31.10.2018281/2015 Z. z., 422/2015 Z. z.
35.01.11.2018 - 31.12.2018270/2018 Z. z.
36.01.01.2019 - 30.04.2019318/2018 Z. z.
37.01.05.2019 - 30.06.201995/2019 Z. z., 270/2018 Z. z.
38.01.07.2019 - 31.08.2019155/2019 Z. z.
39.01.09.2019 - 12.11.2019270/2018 Z. z., 138/2019 Z. z., 221/2019 Z. z.
40.13.11.2019 - 31.12.2019360/2019 Z. z.
41.01.01.2020 - 24.04.2020470/2019 Z. z.
42.25.04.2020 - 31.12.202093/2020 Z. z.
43.01.01.2021 - 31.03.2021410/2020 Z. z.
44.01.04.2021 - 31.12.2021426/2020 Z. z.
45.01.01.2022 - 29.03.2022345/2021 Z. z.
46.30.03.2022 - 31.03.202292/2022 Z. z.
47.01.04.2022 - 24.04.2022101/2022 Z. z., 415/2021 Z. z.
48.25.04.2022 - 31.05.2022137/2022 Z. z.
49.01.06.2022 - 31.12.2022175/2022 Z. z.
50.01.01.2023 - 31.08.2024412/2022 Z. z.
51.01.09.2024 - 31.12.2024170/2024 Z. z.
52.01.01.2025 - 292/2024 Z. z.
Obsah
button-close
Čl. I
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl
§ 1
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
§ 2
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
a)
b)
(14)
(15)
(16)
§ 3 Akademická obec vysokej školy
§ 4 Akademické slobody a akademické práva
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
DRUHÁ ČASŤ VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚČASTI
PRVÁ HLAVA VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
§ 5 Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 6 Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(2)
(3)
(4)
§ 7 Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy
§ 8 Akademický senát verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(7)
§ 9 Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
(2)
§ 10 Rektor
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 11 Vedecká rada verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
§ 12 Pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
(2)
§ 13 Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
§ 14 Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy
(1)
(2)
§ 15 Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
(3)
§ 16 Zdroje financovania a rozpočet verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 17 Majetok verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
a)
b)
c)
(16)
(17)
(18)
a)
b)
c)
(19)
§ 18 Podnikateľská činnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 19 Hospodárenie verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 20 Ďalšie povinnosti verejnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
DRUHÁ HLAVA SÚČASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 21 Členenie verejnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
Prvý oddiel Fakulta
§ 22 Fakulta
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 23 Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
§ 24 Orgány akademickej samosprávy fakulty
a)
b)
c)
d)
§ 25 Akademická obec fakulty
(1)
(2)
§ 26 Akademický senát fakulty
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(7)
§ 27 Pôsobnosť akademického senátu fakulty
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(2)
§ 28 Dekan
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 29 Vedecká rada fakulty
(1)
(2)
(3)
§ 30 Pôsobnosť vedeckej rady fakulty
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(2)
§ 31 Disciplinárna komisia fakulty
(1)
(2)
(3)
§ 32 Vedúci zamestnanci fakulty
(1)
(2)
§ 33 Vnútorné predpisy fakulty
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
(5)
§ 34 Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy
(1)
(2)
Druhý oddiel Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl
§ 35 Typy špecializovaných výučbových zariadení verejných vysokých škôl
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
§ 36 Fakultné nemocnice a fakultné nemocnice s poliklinikou, verejné lekárne, nemocničné lekárne a verejné lekárne zriadené ako výučbové základne
§ 37 Cvičné školy a cvičné školské zariadenia
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 38 Vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iné vysokoškolské podniky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 39 Kňazský seminár
TRETIA HLAVA SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 40 Správna rada verejnej vysokej školy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 41 Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
TRETIA ČASŤ ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
§ 42 Štátne vysoké školy
§ 43 Vojenské vysoké školy
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
t)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
§ 44 Policajné vysoké školy
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 45 Zdravotnícke vysoké školy
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(6)
(7)
(8)
§ 46 Špecializačné štúdium v medicíne
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
ŠTVRTÁ ČASŤ SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
§ 47 Súkromné vysoké školy
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
§ 48 Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
§ 49 Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
PIATA ČASŤ ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN
§ 50 Študijný odbor
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(6)
(7)
§ 51 Študijný program a študijný plán
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 52 Bakalársky študijný program
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 53 Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(9)
§ 54 Doktorandský študijný program
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
ŠIESTA ČASŤ ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE
§ 55 Základné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
§ 56 Základné podmienky prijatia na štúdium
(1)
(2)
(3)
§ 57 Ďalšie podmienky prijatia na štúdium
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 58 Prijímacie konanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 59 Zápis na štúdium
(1)
(2)
(3)
§ 60 Formy a metódy štúdia
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
§ 61 Akademický rok a jeho organizácia
(1)
(2)
(3)
§ 62 Kreditový systém
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 63 Štátne skúšky, rigorózne skúšky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 64 Prerušenie štúdia
(1)
(2)
(3)
§ 65 Riadne skončenie štúdia
(1)
(2)
(3)
§ 66 Iné skončenie štúdia
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
a)
b)
c)
d)
§ 67 Doklady o štúdiu
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
§ 68 Doklady o absolvovaní štúdia
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
SIEDMA ČASŤ ŠTUDENTI VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 69 Základné ustanovenia
(1)
(2)
§ 70 Práva študenta
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(2)
§ 71 Povinnosti študenta
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
§ 72 Disciplinárny priestupok
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 73 Register študentov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(4)
(5)
(6)
ÔSMA ČASŤ ZAMESTNANCI VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 74 Zamestnanci vysokých škôl
(1)
(2)
(3)
§ 75 Vysokoškolskí učitelia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 76 Vedecko-pedagogické tituly „docent" a „profesor"
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
§ 77 Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 78 Profesor emeritus
§ 79 Hosťujúci docent a hosťujúci profesor
(1)
(2)
§ 80 Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci
(1)
(2)
DEVIATA ČASŤ AKREDITÁCIA
PRVÁ HLAVA AKREDITAČNÁ KOMISIA
§ 81 Zloženie a činnosť Akreditačnej komisie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
(8)
a)
b)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 82 Pôsobnosť Akreditačnej komisie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
DRUHÁ HLAVA PRIZNÁVANIE PRÁV A KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA ČINNOSTÍ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 83 Akreditácia jednotlivých činností vysokej školy a priznávanie práv
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 84 Komplexná akreditácia činností vysokej školy
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
(6)
(7)
§ 85 Preradenie vysokej školy
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 86 Žiadosť nevysokoškolskej inštitúcie o akreditáciu a priznávanie práv podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu pre príslušný študijný odbor
(1)
(2)
(3)
§ 87 Činnosť vysokej školy počas pozastavenia alebo po odňatí priznaných práv
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
DESIATA ČASŤ FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL A SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
PRVÁ HLAVA FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 88 Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy pri financovaní vysokých škôl
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 89 Financovanie verejných vysokých škôl
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 90 Financovanie štátnych vysokých škôl
(1)
(2)
§ 91 Financovanie súkromných vysokých škôl
(1)
(2)
(3)
(4)
DRUHÁ HLAVA ŠKOLNÉ A POPLATKY SPOJENÉ SO ŠTÚDIOM
§ 92 Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
§ 93 Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole
(1)
(2)
TRETIA HLAVA SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
§ 94 Systém sociálnej podpory študentov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
§ 95 Štipendiá
a)
b)
§ 96 Štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 97 Štipendiá z vlastných zdrojov vysokej školy
(1)
(2)
§ 98 Zabezpečenie možností stravovania a ubytovania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 99 Podpora športových činností a kultúrnych činností
§ 100 Podpora študentov so zdravotným postihnutím
§ 101 Študentské pôžičky
(1)
(2)
(3)
(4)
JEDENÁSTA ČASŤ ŠTÁTNA SPRÁVA
§ 102 Pôsobnosť vlády a ministerstva
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
t)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 103 Registrácia vnútorných predpisov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 104 Obmedzenie výkonu pôsobnosti orgánov verejnej vysokej školy
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 105 Pôsobnosť vlády a ministerstva vo vzťahu k súkromným vysokým školám
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 106 Uznávanie dokladov o vzdelaní
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
DVANÁSTA ČASŤ REPREZENTÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 107 Reprezentácia vysokých škôl
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
TRINÁSTA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIE
§ 108
DRUHÁ HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 109 Transformácia študijných odborov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 110 Tituly a stupne vysokoškolského vzdelania
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 111 Transformácia existujúcich vysokých škôl
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 112 Prechod majetku
(1)
§ 113 Ostatné prechodné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
TRETIA HLAVA ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 114 Zrušovacie ustanovenia
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Čl. II
1.
2.
3.
Čl. III
1.
2.
3.
4.
5.
7.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
Čl. IV
1.
Čl. V
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:131/2002 Z. z.
Názov:Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:21.02.2002
Dátum vyhlásenia:26.03.2002
Dátum účinnosti od:01.04.2002
Dátum účinnosti do:14.05.2002
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Rozpočtové právo
  • Pracovno-právne vzťahy
  • Vysoké a vyššie školstvo
Nachádza sa v čiastke:

58/2002

204/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia
312/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o vytváraní a použití finančných fondov verejnej vysokej školy
104/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Akreditačnej komisii
505/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia
6/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor
238/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní
453/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia
102/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl
358/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití finančných fondov verejnej vysokej školy
472/2007 Z. z. Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky
475/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o určení limitov súm finančných prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme
485/2007 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2008/2009 pre študijné programy v externej forme
558/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii
581/2007 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o doplňujúcom pedagogickom štúdiu
356/2008 Z. z. Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky
396/2008 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl
420/2008 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o určení limitov súm finančných prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme
323/2009 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o určení limitov súm finančných prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme štúdia na akademický rok 2010/2011
328/2009 Z. z. Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení opatrenia č. 356/2008 Z. z.
590/2009 Z. z. Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
378/2010 Z. z. Opatrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov
233/2011 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2008 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
227/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení vyhlášky č. 396/2008 Z. z.
253/2012 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 558/2007 Z. z.
456/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti
457/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 6/2005 Z. z. o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor
458/2012 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami
155/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 614/2002 Z. z. o kreditovom systéme štúdia
235/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov
427/2013 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov
157/2014 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov
181/2015 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2016/2017 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách
18/2016 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 233/2011 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
198/2017 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 17. júla 2017 č. 2017-4747/33569:10-15A0, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2018/2019 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách
53/2018 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov
253/2018 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 6. septembra 2018 č. 2018/7986:7-60A0, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2019/2020 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách
123/2019 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 614/2002 Z. z. o kreditovom systéme štúdia v znení vyhlášky č. 155/2013 Z. z.
244/2019 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o sústave študijných odborov Slovenskej republiky
246/2019 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov docent a profesor
290/2019 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 12. septembra 2019 č. 2019/12428:5-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2020/2021 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách
259/2020 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 11. septembra 2020 č. 2020/11481:5-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2021/2022 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách
278/2020 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 233/2011 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 18/2016 Z. z.
397/2020 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti
364/2021 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 6. októbra 2021 č. 2021/15654:4-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2022/2023 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách
20/2022 R. o. Opatrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2023/2024
311/2022 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 9. septembra 2022 č. 2022/18141:4-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2023/2024
16/2023 R. o. Opatrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2024/2025
26/2023 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 244/2019 Z. z. o sústave študijných odborov Slovenskej republiky
379/2023 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2024/2025
15/2024 R. o. Opatrenie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2025/2026
282/2024 Z. z. Oznámenie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 9. októbra 2024 č. 2024/14053:4-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2025/2026

277/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti
312/2001 Z. z. Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
313/2001 Z. z. Zákon o verejnej službe

209/2002 Z. z. Zákon o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne a o zmene zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
401/2002 Z. z. Zákon o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z.
442/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
465/2003 Z. z. Zákon o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
528/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
553/2003 Z. z. Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov
365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
455/2004 Z. z. Zákon o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov
523/2004 Z. z. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
578/2004 Z. z. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
5/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov
332/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
538/2005 Z. z. Zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
363/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
129/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
144/2008 Z. z. Zákon o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov
282/2008 Z. z. Zákon o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
462/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike
400/2009 Z. z. Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
496/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
133/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
199/2010 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
333/2010 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2010 vo veci vyslovenia nesúladu § 55 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a o nesúlade § 89 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a s čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky
6/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
125/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
250/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
390/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
57/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
455/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.
312/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
352/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
436/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
464/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
281/2015 Z. z. Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
422/2015 Z. z. Zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov
270/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
318/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
95/2019 Z. z. Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
138/2019 Z. z. Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
155/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
221/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
360/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony
470/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
93/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
410/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
426/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
345/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 410/2020 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
415/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
92/2022 Z. z. Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine
101/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
137/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
175/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
412/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
170/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
292/2024 Z. z. Zákon o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov

172/1990 Zb. Zákon o vysokých školách
282/1990 Zb. Nariadenie vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky o zmene v organizácii vysokých škôl umeleckého smeru
349/1990 Zb. Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky o zmenách v organizácii Vysokej školy múzických umení v Bratislave
422/1990 Zb. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o akreditačnej komisii
141/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách
357/1991 Zb. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl počas štúdia v zahraničí
131/1997 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o doktorandskom štúdiu
7/1998 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác
227/1998 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o príspevku na úhradu nákladov spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov na vysokoškolské štúdium
204/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia
104/2003 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Akreditačnej komisii
238/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní
453/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia
358/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití finančných fondov verejnej vysokej školy
472/2007 Z. z. Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky
558/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii
581/2007 Z. z. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o doplňujúcom pedagogickom štúdiu
253/2012 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 558/2007 Z. z.
427/2013 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov
53/2018 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov
131
ZÁKON
z 21. februára 2002
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl
§ 1
(1)
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.
(2)
Poslaním vysokých škôl je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispievať k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti.
(3)
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť.
(4)
Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie
a)
výchovou odborníkov s najvyšším vzdelaním, vysokými morálnymi zásadami, občianskou a spoločenskou zodpovednosťou,
b)
výchovou v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie a vedením študentov k tvorivému, kritickému a nezávislému mysleniu, zdravému sebavedomiu a k národnej hrdosti,
c)
výchovou k chápaniu, zachovávaniu, šíreniu a zveľaďovaniu národného kultúrneho dedičstva a rôznych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
d)
rozvíjaním, uchovávaním a šírením poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
e)
poskytovaním ďalšieho vzdelávania,1)
f)
prispievaním k rozvoju vzdelávania na všetkých úrovniach, od základného vzdelávania až po vysokoškolské vzdelávanie, a to najmä ďalším vzdelávaním učiteľov základných škôl, stredných škôl, školských zariadení a vysokých škôl,
g)
prispievaním k prevencii a liečbe ochorení,
h)
zapájaním sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach a o utváraní občianskej spoločnosti,
i)
vytváraním teoretických modelov rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a umenia, najmä pre potreby štátnych orgánov obce a vyššieho územného celku,
j)
spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a s ustanovizňami z oblasti kultúry a hospodárskeho života,
k)
rozvíjaním medzinárodnej, najmä európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov s vysokými školami v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov a študentov vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia a dokladov o vzdelaní.
§ 2
(1)
Vysoké školy sú právnické osoby.
(2)
Vysoké školy sú
a)
verejné vysoké školy (§ 5),
b)
štátne vysoké školy (§ 42),
c)
súkromné vysoké školy (§ 47).
(3)
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolského vzdelávania v doktorandských študijných programoch sa môžu podieľať podľa § 54 a 86 aj inštitúcie, ktoré nie sú vysokými školami (ďalej len „nevysokoškolské inštitúcie"). Vysoké školy poskytujú aj ďalšie vzdelávanie.1)
(5)
Vysoké školy poskytujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci akreditovaných študijných programov (§ 51). Študijné programy sa uskutočňujú v troch stupňoch. Študijné programy môžu spájať prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania do jedného celku (§ 53 ods. 3). Študijný program prvého stupňa je bakalársky študijný program. Študijné programy druhého stupňa a študijné programy spájajúce prvé dva stupne vysokoškolského vzdelávania sú magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program. Študijný program tretieho stupňa je doktorandský študijný program a špecializačné štúdium v medicíne (§ 46).
(6)
Každá vysoká škola poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v rámci študijných programov prvého stupňa.
(7)
Študijný program sa uskutočňuje na fakulte, ak ho odborne aj organizačne zabezpečuje fakulta vysokej školy.
(8)
Vysoké školy majú výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie.
(9)
Vysoké školy majú výhradné právo udeľovať akademické tituly a vedecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a vykonávať akademické obrady.
(10)
Vysoká škola podrobnejšie upraví svoje poslanie a úlohy vo forme dlhodobého zámeru vysokej školy podľa § 1 ods. 2 až 4. Dlhodobý zámer vysokej školy obsahuje jej zámery v jednotlivých oblastiach jej pôsobenia. Dlhodobý zámer sa vypracúva najmenej na päť rokov.
(11)
Vysoké školy sú právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj so sídlom na území Slovenskej republiky.3)
(12)
Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy a techniky je vykonávať najmä základný výskum, využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov a zapájať ich do tvorivej vedeckej činnosti.
(13)
Vysoké školy sa podľa charakteru a rozsahu svojej činnosti členia na
a)
univerzitné vysoké školy,
b)
neuniverzitné vysoké školy.
(14)
Univerzitné vysoké školy poskytujú vzdelávanie v študijných programoch všetkých troch stupňov s významným podielom študijných programov druhého stupňa a študijných programov tretieho stupňa. Študijné programy uskutočňujú v nadväznosti na svoje činnosti v oblasti vedy, techniky alebo umenia a v súlade s aktuálnym stavom a rozvojom týchto oblastí. Slovo „univerzita", prípadne z neho odvodené tvary slov môžu mať vo svojom názve len univerzitné vysoké školy.
(15)
Neuniverzitné vysoké školy (§ 52 ods. 2 a § 75 ods. 2) sa označujú ako odborné vysoké školy; poskytujú vysokoškolské vzdelávanie prevažne v študijných programoch prvého stupňa.
(16)
Univerzitná vysoká škola, ktorá dosahuje vynikajúce výsledky v oblasti vedy a techniky, ako aj pri uskutočňovaní študijných programov tretieho stupňa, je výskumná univerzita.
§ 3
Akademická obec vysokej školy
Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej obce vysokej školy).
§ 4
Akademické slobody a akademické práva
(1)
Na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:
a)
sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,
b)
sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom,
c)
právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných programov, slobodného vyjadrovania vlastných názorov počas výučby,
d)
právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
e)
právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.
(2)
Využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1 musí byť v súlade so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.
(3)
Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
(4)
Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú činnosť a zakladať svoje organizácie.
DRUHÁ ČASŤ
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚČASTI
PRVÁ HLAVA
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
§ 5
Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov, začlenenie (§ 2 ods. 13) a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.
(2)
O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom orgány akademickej samosprávy (§ 7).
(3)
Verejná vysoká škola sa môže zlúčiť alebo splynúť len s inou verejnou vysokou školou; rozdeliť sa môže len na iné verejné vysoké školy. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.
(4)
Zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy umožnia dokončenie vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole, ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému odboru.
(5)
Po zriadení verejnej vysokej školy vykonáva do vymenovania rektora funkciu štatutárneho orgánu vysokej školy osoba poverená ministrom školstva Slovenskej republiky (ďalej len „minister"). Verejná vysoká škola zriadená podľa odseku 1 je povinná najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia ustanoviť si orgány akademickej samosprávy (§ 7), a ak sa člení na fakulty, majú túto povinnosť aj jednotlivé fakulty (§ 22).
§ 6
Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
(1)
Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí
a)
vnútorná organizácia,
b)
určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní,
c)
utváranie a uskutočňovanie študijných programov,
d)
organizácia štúdia,
e)
rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f)
určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
g)
uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry pracovných miest na vysokej škole,
h)
udeľovanie vedecko-pedagogického titulu „docent" a „profesor" (§ 76),
i)
spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými,
j)
voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,
k)
hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto zákonom,
l)
určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len „školné") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.
(2)
Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 7 písm. a)].
(3)
Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).
(4)
Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej vysokej školy v rozsahu ustanovenom v § 23.
§ 7
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy
Orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát verejnej vysokej školy,
b)
rektor,
c)
vedecká rada verejnej vysokej školy, umelecká rada verejnej vysokej školy, vedecká a umelecká rada verejnej vysokej školy a na odbornej vysokej škole akademická rada verejnej vysokej školy (ďalej len „vedecká rada verejnej vysokej školy"),
d)
disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia verejnej vysokej školy").
§ 8
Akademický senát verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej obce verejnej vysokej školy; má najmenej 15 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti. Akademický senát verejnej vysokej školy, ktorá sa člení na fakulty, sa volí tak, aby každá fakulta v ňom bola zastúpená rovnakým počtom členov.
(2)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia v tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce. Členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen zamestnaneckej časti jej akademickej obce. Členom študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen študentskej časti jej akademickej obce.
(3)
Funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4)
Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac štvorročné.
(5)
Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné. Rektor alebo v jeho zastúpení prorektor alebo kvestor má právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu kedykoľvek, keď o to požiada. Na žiadosť rektora je predseda akademického senátu verejnej vysokej školy povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní zvolať zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy.
(6)
Členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy zaniká
a)
skončením funkčného obdobia člena,
b)
vymenovaním člena do niektorej z funkcií podľa odseku 3,
c)
skončením pracovného pomeru s verejnou vysokou školou členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy a prerušením alebo skončením štúdia členov študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy,
d)
vzdaním sa funkcie člena,
e)
odvolaním člena z funkcie príslušnou časťou akademickej obce verejnej vysokej školy; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. f)],
f)
smrťou člena.
(7)
Ak zaniklo členovi akademického senátu verejnej vysokej školy členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až f), zvolí príslušná časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo.
§ 9
Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy
a)
schvaľuje návrh rektora na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy a fakulty verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],
b)
schvaľuje na návrh rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. a) až e) a i) až l), na návrh predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. f) a g) a na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), § 33 ods. 3 písm. a) a § 34 ods. 1,
c)
volí kandidáta na rektora a navrhuje odvolanie rektora z funkcie; návrh predkladá ministrovi do 15 dní od prijatia rozhodnutia. Ak po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vysoká škola nemá rektora, navrhuje ministrovi osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora,
d)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
e)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy,
f)
schvaľuje návrh rozpočtu verejnej vysokej školy, ktorý predložil rektor, a kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy, tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie kolektívne vyjednávať,
g)
vyslovuje súhlas s návrhom štatútu správnej rady predloženým rektorom; po súhlase akademického senátu verejnej vysokej školy rektor predloží návrh štatútu správnej rady na schválenie ministrovi,
h)
schvaľuje návrh rektora na členov správnej rady a navrhuje ministrovi jedného člena správnej rady podľa § 40 ods. 2,
i)
schvaľuje návrhy rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 pred ich predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy; ak sa návrhy rektora týkajú majetku, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, a vyjadrenie akademického senátu fakulty k týmto návrhom podľa § 27 ods. 1 písm. m) je záporné, na ich schválenie akademickým senátom verejnej vysokej školy je potrebná dvojtretinová väčšina,
j)
schvaľuje dlhodobý zámer verejnej vysokej školy (§ 2 ods. 10) predložený rektorom po prerokovaní vo vedeckej rade verejnej vysokej školy a jeho aktualizáciu,
k)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy predloženú rektorom,
l)
po prerokovaní vo vedeckej rade vysokej školy schvaľuje návrh študijných programov, ktoré sa nebudú uskutočňovať na fakulte, ale na vysokej škole, predložený rektorom,
m)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí do pôsobnosti akademického senátu fakulty,
n)
vyjadruje sa o návrhu rektora na zriadenie, zmenu názvu, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie súčastí verejnej vysokej školy, ktoré nie sú fakultami,
o)
vyjadruje sa o podnetoch a stanoviskách správnej rady verejnej vysokej školy podľa § 41 ods. 4,
p)
volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
q)
- jeho študentská časť volí zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl (§ 107 ods. 4),
r)
raz za rok podáva akademickej obci verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke verejnej vysokej školy,
s)
plní iné úlohy podľa tohto zákona.
(2)
Akademický senát verejnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 1 písm. c) až e), h), p) a q) rozhoduje tajným hlasovaním, ako aj v ostatných otázkach uvedených v odseku 1, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§ 10
Rektor
(1)
Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy; vo veciach uvedených v § 102 ods. 2 písm. e) až h) a j) zodpovedá aj ministrovi.
(2)
Rektora vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy prezident Slovenskej republiky4) (ďalej len "prezident republiky"). Návrh akademického senátu verejnej vysokej školy predkladá prezidentovi republiky minister [§ 102 ods. 3 písm. a)]. Akademický senát vysokej školy podá návrh na odvolanie rektora vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
(3)
Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na tej istej verejnej vysokej škole môže tá istá osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach. Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora verejnej vysokej školy osoba poverená ministrom na návrh akademického senátu verejnej vysokej školy [§ 102 ods. 3 písm. b)].
(4)
Rektor zriaďuje, zlučuje, nariaďuje splynutie súčastí verejnej vysokej školy, rozdeľuje a zrušuje ich (§ 21 ods. 1) po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy; ak ide o fakulty verejnej vysokej školy, robí tak po schválení akademického senátu verejnej vysokej školy.
(5)
Rektor predkladá akademickému senátu verejnej vysokej školy na schválenie návrh rozpočtu verejnej vysokej školy.
(6)
Rektor priznáva po habilitácii vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent".
(7)
Rektor predkladá ministrovi návrhy na vymenovanie profesorov prezidentom schválené vo vedeckej rade verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. g)].
(8)
Rektor poveruje do zvolenia nového dekana výkonom funkcie dekana osobu na návrh akademického senátu fakulty.
(9)
Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Funkčné obdobie prorektorov je štvorročné.
(10)
Rektor určuje plat dekanov fakúlt, ktoré sú súčasťou verejnej vysokej školy [§ 21 ods. 1 písm. a)].
§ 11
Vedecká rada verejnej vysokej školy
(1)
Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. e)]. Funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci z oblastí, v ktorých verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov vedeckej rady verejnej vysokej školy sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce tejto verejnej vysokej školy.
(3)
Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.
§ 12
Pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy
(1)
Vedecká rada verejnej vysokej školy
a)
prerokúva dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
b)
pravidelne, najmenej však raz za rok hodnotí úroveň verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
c)
prerokúva návrh študijných programov, ak ich prerokovanie nepatrí do pôsobnosti vedeckej rady fakulty; na rokovanie vedeckej rady verejnej vysokej školy o návrhu študijných programov sú prizývaní zástupcovia študentov určení študentskou časťou akademického senátu verejnej vysokej školy,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole [§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
schvaľuje kritériá na habilitácie docentov a kritériá na vymenovanie profesorov,
f)
prerokúva habilitácie docentov a rozhoduje o ich výsledku v študijných odboroch, v ktorých študijné programy uskutočňuje vysoká škola,
g)
prerokúva a schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov; ak ide o vymenovanie profesora v študijnom odbore, v ktorom študijné programy uskutočňuje fakulta, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty. Ak návrh neschváli, vráti ho s vyjadrením vedeckej rade fakulty,
h)
schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov; ak ide o obsadzovanie miest profesorov a docentov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
i)
schvaľuje konkrétne podmienky na obsadzovanie miest profesorov; ak ide o obsadzovanie miest profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty,
j)
schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie miest hosťujúcich profesorov; ak ide o obsadzovanie miest hosťujúcich profesorov na fakulte, robí tak na návrh vedeckej rady fakulty (§ 79),
k)
schvaľuje návrhy rektora na obsadzovanie miest hosťujúcich docentov, ak ide o obsadzovanie miest hosťujúcich docentov nezaradených na fakulte (§ 79),
l)
udeľuje vedecké hodnosti „doctor scientiarum" (v skratke „DrSc."),5)
m)
udeľuje významným domácim aj zahraničným osobnostiam titul „doctor honoris causa" (v skratke „Dr.h.c."),
n)
navrhuje rektorovi verejnej vysokej školy udeliť čestný titul "profesor emeritus" podľa § 78 profesorom starším ako 65 rokov,
o)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej vysokej školy rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy.
(2)
Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.
§ 13
Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy
(1)
Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor. Polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.
§ 14
Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy
(1)
Vedúcimi zamestnancami verejnej vysokej školy sú kvestor a jednotliví vedúci súčastí verejnej vysokej školy podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c). Funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy sa obsadzujú výberovým konaním. Zásady výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. c)].
(2)
Kvestor zabezpečuje hospodársky a administratívny chod verejnej vysokej školy a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom. Je podriadený priamo rektorovi.
§ 15
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút verejnej vysokej školy,
b)
študijný poriadok verejnej vysokej školy,
c)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, pracovných miest výskumných pracovníkov, funkcií profesorov a docentov a funkcií vedúcich zamestnancov,
d)
pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
e)
organizačný poriadok verejnej vysokej školy,
f)
zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy,
g)
rokovací poriadok akademického senátu verejnej vysokej školy,
h)
rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
i)
štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
j)
disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre študentov,
k)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy,
l)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy alebo tento zákon (§ 21 ods. 3).
(2)
Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej právneho predchodcu, ak existoval,
b)
základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu a štruktúry pracovných miest,
c)
ustanovenia o orgánoch a systéme akademickej samosprávy,
d)
spôsob voľby kandidáta na rektora a spôsob prijatia návrhu na jeho odvolanie,
e)
základné charakteristiky systému vysokoškolského vzdelávania a systému ďalšieho vzdelávania poskytovaných vysokou školou,
f)
rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57) vrátane spôsobu určovania počtu prijímaných uchádzačov,
g)
rámcové podmienky štúdia cudzincov,
h)
rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spojených so štúdiom (§ 92),
i)
rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov (§ 97 až 100) vysokou školou,
j)
podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov,
k)
pravidlá používania akademických insígnií a vykonávania akademických obradov,
l)
základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup pri rozhodovaní v týchto otázkach,
m)
vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie podnikateľskej činnosti,
n)
pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1).
(3)
Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).
§ 16
Zdroje financovania a rozpočet verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola zostavuje svoj rozpočet (§ 10 ods. 5) na kalendárny rok a hospodári na jeho základe.
(2)
Verejná vysoká škola vykoná vyúčtovanie svojho hospodárenia po skončení kalendárneho roka a predloží ho ministerstvu v termíne určenom na zúčtovanie finančných vzťahov so štátnym rozpočtom.
(3)
Príjmy rozpočtu verejnej vysokej školy sú:
a)
dotácia zo štátneho rozpočtu (ďalej len „dotácia") podľa § 89,
b)
školné podľa § 92 ods. 1 až 6,
c)
poplatky spojené so štúdiom podľa § 92 ods. 7 až 10 (ďalej len „poplatky spojené so štúdiom"),
d)
príjmy z ďalšieho vzdelávania,1)
e)
výnosy z majetku,
f)
výnosy z duševného vlastníctva,
g)
príjmy z darov od tuzemských fyzických osôb a právnických osôb a zahraničných fyzických osôb a právnických osôb,
h)
príjmy z dedičstva,
i)
výnosy z podnikateľskej činnosti (§ 18),
j)
iné príjmy, ak tak ustanoví zákon.
(4)
Príjmom rozpočtu verejnej vysokej školy môžu byť dotácie z rozpočtov obcí a z rozpočtov vyšších územných celkov.
(5)
Výdavky rozpočtu verejnej vysokej školy sa používajú na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená, a na jej rozvoj.
(6)
Verejné vysoké školy môžu po vyjadrení správnej rady používať ako zdroj financovania aj úvery od bánk.
(7)
Verejná vysoká škola vytvára najmä tieto finančné fondy:
a)
rezervný fond,
b)
fond reprodukcie,
c)
štipendijný fond,
d)
fondy podľa osobitných predpisov.6)
(8)
Finančné fondy verejnej vysokej školy okrem fondov podľa odseku 7 písm. d) sa vytvárajú z hospodárskeho výsledku, darovaných prostriedkov, príjmov z dedičstva a výnosov z podnikateľskej činnosti. Účelovo určené peňažné dary sa použijú v súlade s ich určením. Zdrojom jednotlivých finančných fondov môžu byť aj ďalšie prostriedky.
(9)
Rezervný fond sa používa prednostne na krytie straty za bežný rok alebo na krytie straty z minulých rokov, ak verejná vysoká škola takéto straty vykazuje.
(10)
Zdrojom fondu reprodukcie sú okrem prostriedkov podľa odseku 8 najmä odpisy hmotného a nehmotného majetku podľa osobitného predpisu.7) Fond reprodukcie sa používa podľa § 17 ods. 3.
(11)
Zdrojom štipendijného fondu sú okrem prostriedkov podľa odseku 8 príjmy zo školného (§ 92 ods. 15) a z časti dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 7) určenú na sociálne štipendiá (§ 96). Štipendijný fond sa používa na poskytovanie štipendií podľa § 95 až 97 a pôžičiek podľa § 101 ods. 3.
(12)
Podrobnosti o vytváraní a použití fondov verejnej vysokej školy podľa odseku 7 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 17
Majetok verejnej vysokej školy
(1)
Majetok verejnej vysokej školy tvorí súhrn majetkových hodnôt, nehnuteľných vecí, hnuteľných vecí, pohľadávok a iných práv a iných hodnôt vyjadriteľných v peniazoch.
(2)
Verejná vysoká škola využíva majetok, ktorý vlastní, na plnenie úloh vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj na podnikateľskú činnosť za podmienok ustanovených v § 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy (§ 94 ods. 3).
(3)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku verejnej vysokej školy vrátane jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie [§ 16 ods. 7 písm. b)], výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálových prostriedkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých vo forme dotácie podľa § 89.
(4)
O nakladaní s majetkom verejnej vysokej školy rozhoduje rektor; v prípadoch uvedených v § 41 ods. 1 písm. a) až d) rozhoduje rektor po predchádzajúcom súhlase správnej rady verejnej vysokej školy a akademického senátu verejnej vysokej školy. Pri nakladaní s majetkom, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty, rozhoduje rektor po vyjadrení akademického senátu fakulty.
(5)
Verejná vysoká škola je povinná udržiavať svoj majetok v riadnom stave a využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo odcudzeniu. Verejná vysoká škola je povinná nakladať so svojím majetkom efektívne, účelne a s maximálnou hospodárnosťou.
(6)
Verejná vysoká škola môže svoj majetok, najmä ten, ktorý neslúži na plnenie jej úloh, prenajímať a zriadiť naň záložné právo a majetok, ktorý neslúži a ani v budúcnosti nebude slúžiť na plnenie jej úloh, predať v súlade s týmto zákonom a za primeranú cenu; primeranou cenou je trhová cena, za akú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva alebo prenajíma taká alebo porovnateľná nehnuteľná vec, najmenej však cena zistená podľa cenových predpisov.8)
(7)
Cenu dohodnutú v zmluve o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku verejnej vysokej školy je nadobúdateľ povinný zaplatiť najneskôr pri podpísaní zmluvy.
(8)
Verejná vysoká škola môže svoj nehnuteľný majetok prenechať do nájmu nájomnou zmluvou.9) Verejná vysoká škola nemôže svoj nehnuteľný majetok prenechať do výpožičky zmluvou o výpožičke.10)
(9)
Verejná vysoká škola môže písomnou zmluvou darovať hnuteľné veci, ak ich jednotlivá zostatková hodnota nepresahuje zostatkovú účtovnú hodnotu 20 000 Sk, alebo uzavrieť zmluvu o výpožičke10) so zariadením sociálnych služieb,11) zdravotníckym zariadením,12) s neziskovou organizáciou,13) so školou alebo s inou právnickou osobou, ktorá nie je podnikateľom, ak darované alebo vypožičané hnuteľné veci budú slúžiť na účely súvisiace s hlavným predmetom činnosti obdarovaného alebo vypožičiavateľa.
(10)
Nájomca alebo vypožičiavateľ môže majetok verejnej vysokej školy užívať len v rozsahu určenom nájomnou zmluvou9) alebo zmluvou o výpožičke.10) Verejná vysoká škola je povinná v nájomnej zmluve a v zmluve o výpožičke dohodnúť, že nájomca ani vypožičiavateľ nie je oprávnený prenechať majetok verejnej vysokej školy do nájmu, podnájmu alebo výpožičky. Nájomca ani vypožičiavateľ nemá prednostné právo na kúpu tejto veci. Nájomca ani vypožičiavateľ nemôže zriadiť na majetok verejnej vysokej školy záložné právo ani inak tento majetok zaťažiť.
(11)
Verejná vysoká škola môže vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia zmluvy o združení podľa osobitného predpisu,14) len ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy; majetok verejnej vysokej školy, ktorého hodnota prevyšuje 200 000 Sk, možno vložiť len so súhlasom správnej rady.
(12)
Verejná vysoká škola nesmie uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve.
(13)
Verejná vysoká škola nesmie poskytovať úvery, vydávať dlhopisy a vystavovať, akceptovať ani avalovať zmenky. Verejná vysoká škola môže poskytovať svojim študentom pôžičky (§ 101 ods. 3).
(14)
Verejná vysoká škola je povinná starať sa o to, aby si dlžník splnil všetky povinnosti včas a riadne, aby sa pohľadávka včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby sa rozhodnutia týchto orgánov včas vykonali. Ak je dlžník v omeškaní s plnením svojich záväzkov, verejná vysoká škola je povinná starať sa o to, aby sa úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania včas a riadne uplatnili a vymáhali. Verejná vysoká škola môže z dôvodu účelnosti odplatne previesť vlastníctvo pohľadávky; ak je cena pohľadávky pri jej prevode menej ako 90 % hodnoty pohľadávky, podlieha tento prevod súhlasu správnej rady.
(15)
Na písomné požiadanie dlžníka z dôvodu jeho platobnej neschopnosti môže verejná vysoká škola uzavrieť s dlžníkom písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia, ak
a)
dlžník svoj dlh písomne uznal alebo ak ide o pohľadávku verejnej vysokej školy priznanú právoplatným rozhodnutím súdu,
b)
dlžník pre zhoršenie ekonomických pomerov alebo sociálnych pomerov nemôže zaplatiť celý dlh naraz alebo
c)
sa dlžník v dohode o splátkach alebo o odklade platenia zaviaže zaplatiť celý dlh naraz, ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické pomery alebo sociálne pomery; dlžníkovi možno povoliť odklad platenia najviac na jeden rok odo dňa, keď bol splatný jeho záväzok.
(16)
Pri nedodržaní dohody o splátkach alebo zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok sa stáva celá dlžná suma splatnou. Pri povolení splátok alebo odkladu splátok sa úroky z omeškania neúčtujú.
(17)
Verejná vysoká škola môže odpísať pohľadávku z vlastného podnetu, len ak je pohľadávka nevymožiteľná; nevymožiteľnú pohľadávku, ktorá je u jedného dlžníka vyššia ako 200 000 Sk, možno odpísať len so súhlasom správnej rady.
(18)
Za nevymožiteľnú pohľadávku sa na účely tohto zákona považuje pohľadávka, ktorú nemožno previesť podľa odseku 14 a ktorej
a)
náklady na vymoženie by presiahli výťažok vymáhania,
b)
vymáhanie by vzhľadom na preukázateľné pomery dlžníka neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo
c)
vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.
(19)
Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú verejná vysoká škola odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
§ 18
Podnikateľská činnosť
(1)
Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť.15) V rámci podnikateľskej činnosti verejná vysoká škola vykonáva v súlade s § 15 ods. 2 písm. m) za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané touto činnosťou používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená.
(3)
Verejná vysoká škola vedie podnikateľskú činnosť na samostatnom bežnom účte. Príjmy (výnosy) a výdavky (náklady) z tejto činnosti sa nerozpočtujú.
(4)
Výnosy z podnikateľskej činnosti sú zdrojom finančných fondov verejnej vysokej školy (§ 16 ods. 8).
(5)
Podrobnosti o vykonávaní podnikateľskej činnosti verejných vysokých škôl ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 19
Hospodárenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.16)
(2)
Finančné prostriedky verejnej vysokej školy sa vedú na účtoch v bankách.17)
(3)
Verejná vysoká škola musí najmenej raz za tri roky vykonať ročnú účtovnú závierku overenú audítorom.18)
(4)
Kontrolu hospodárenia verejnej vysokej školy vykonáva ministerstvo. Na výkon tejto kontroly sa vzťahujú základné pravidlá kontrolnej činnosti podľa osobitného predpisu.19)
(5)
Verejná vysoká škola nie je oprávnená na prevzatie ručenia za záväzky inej osoby. Verejná vysoká škola nie je oprávnená uskutočňovať vklady do spoločností, v ktorých sa ručí celým majetkom. Verejná vysoká škola nie je oprávnená vkladať do obchodnej spoločnosti alebo družstva nehnuteľný majetok, ktorý získala prevodom od štátu, a finančné prostriedky získané dotáciou zo štátneho rozpočtu podľa § 16 ods. 3 písm. a). Podmienkou peňažných vkladov alebo nepeňažných vkladov do iných právnických osôb je určenie pravidiel vnútorným predpisom verejnej vysokej školy.
(6)
Štát neručí za záväzky verejnej vysokej školy; na základe žiadosti verejnej vysokej školy však môže štát v súlade s osobitným predpisom20) záruku poskytnúť.
(7)
Za účelné a efektívne využívanie dotácií a ich zúčtovanie so štátnym rozpočtom a za hospodárenie s majetkom verejnej vysokej školy zodpovedá ministrovi rektor.
§ 20
Ďalšie povinnosti verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je povinná
a)
udržiavať a zverejniť formou, ktorú určí ministerstvo, zoznam študijných programov, v ktorých poskytuje vysokoškolské vzdelávanie (§ 2 ods. 5), vrátane ich stupňa, formy výučby, štandardnej dĺžky štúdia, študijného odboru, do ktorého patria, a aktuálnej informácie o ich akreditácii (ďalej len „zoznam študijných programov vysokej školy"); vysoká škola zaradí nový študijný program do zoznamu študijných programov vysokej školy po priznaní práva udeľovať absolventom tohto študijného programu akademický titul podľa § 83 ods. 1,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo,
c)
vypracovať, prerokovať s ministerstvom a zverejniť dlhodobý zámer verejnej vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo,
d)
bezplatne poskytovať Akreditačnej komisii a ministerstvu na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,
e)
vypracovať súhrnnú informáciu o možnostiach štúdia na vysokej škole (ďalej len „informácia o možnostiach štúdia"); štruktúru informácií o možnostiach štúdia určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(2)
Výročná správa o činnosti verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
prehľad činností vykonávaných v predchádzajúcom kalendárnom roku súvisiacich s plnením poslania vysokej školy a jej dlhodobého zámeru,
b)
výsledky hodnotení úrovne verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia vykonaných vedeckou radou verejnej vysokej školy [§ 12 ods. 1 písm. b)],
c)
zmeny vnútorných predpisov a zmeny v orgánoch verejnej vysokej školy, ktoré nastali v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
(3)
Výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov, ktoré obsahuje,
b)
výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bola audítorom overená (§ 19 ods. 3),
c)
prehľad o príjmoch a výdavkoch,
d)
prehľad rozsahu príjmov a výnosov v členení podľa zdrojov,
e)
vývoj a konečný stav fondov,
f)
stav a pohyb majetku, záväzkov a pohľadávok,
g)
úplný objem výdavkov s vyčlenením nákladov na podnikateľskú činnosť (§ 18 ods. 2).
DRUHÁ HLAVA
SÚČASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 21
Členenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti:
a)
fakulty,
b)
iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké, hospodársko-správne a informačné pracoviská,
c)
účelové zariadenia.
(2)
Medzi informačné pracoviská verejných vysokých škôl patrí akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy sú upravené osobitným predpisom.21)
(3)
Vnútorné predpisy súčastí verejnej vysokej školy musia byť v súlade s vnútornými predpismi verejnej vysokej školy. Spôsob schvaľovania vnútorných predpisov súčastí podľa odseku 1 písm. b) a c) upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy.
Prvý oddiel
Fakulta
§ 22
Fakulta
(1)
Fakulta
a)
prispieva k plneniu poslania vysokej školy a zúčastňuje sa na plnení hlavných úloh verejnej vysokej školy vo vymedzenej oblasti poznania, ktorú vyjadruje jej názov,
b)
rozvíja študijný odbor alebo viacero príbuzných alebo súvisiacich študijných odborov a uskutočňuje jeden študijný program alebo viac študijných programov v tomto odbore alebo odboroch,
c)
vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť.
(2)
Na fakulte sa ustanovujú orgány akademickej samosprávy.
(3)
Fakulta má právo používať vlastné akademické insígnie a konať akademické obrady v súlade s vnútornými predpismi a tradíciami vysokej školy.
(4)
Fakulty zriaďuje, zlučuje, nariaďuje ich splynutie, rozdeľuje a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie. Obdobne sa ustanovuje názov a sídlo fakulty.
(5)
Novozriadená fakulta je povinná ustanoviť svoje orgány akademickej samosprávy (§ 24) do šiestich mesiacov odo dňa zriadenia. Do ustanovenia týchto orgánov vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu ich pôsobnosť osoby poverené rektorom.
§ 23
Rozsah samosprávnej pôsobnosti a práva fakulty
(1)
Orgány akademickej samosprávy fakulty majú v súlade s týmto zákonom právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať v týchto veciach patriacich do samosprávnej pôsobnosti vysokej školy (§ 6):
a)
určovanie ďalších podmienok prijatia na štúdium [§ 27 ods. 1 písm. i)] a rozhodovanie v prijímacom konaní na študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 58 ods. 3),
b)
vytváranie nových akreditovaných študijných programov a ich uskutočňovanie na fakulte [§ 30 ods. 1 písm. c)],
c)
rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov zapísaných na štúdium podľa študijných programov uskutočňovaných na fakulte (§ 70 až 72),
d)
uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. l)],
e)
vykonávanie podnikateľskej činnosti (§ 18) podľa pravidiel určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. m)],
f)
spolupráca s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí, v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy.
(2)
Do samosprávnej pôsobnosti fakulty ďalej patrí
a)
vnútorná organizácia fakulty,
b)
určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium spôsobom určeným v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. f)],
c)
organizácia štúdia v súlade so študijným poriadkom verejnej vysokej školy,
d)
určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo ďalšej tvorivej činnosti,
e)
určovanie počtu a štruktúry pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu určenom v štatúte verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 2 písm. b)],
f)
voľba členov orgánov akademickej samosprávy fakulty,
g)
uskutočňovanie zahraničných vzťahov a aktivít v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí,
h)
nakladanie s finančnými prostriedkami pridelenými fakulte vysokou školou a s finančnými prostriedkami, ktoré fakulta inak získala na plnenie svojich úloh; fakulta sa tiež vyjadruje k nakladaniu s majetkom, ktorý slúži na plnenie jej úloh (§ 17 ods. 2).
§ 24
Orgány akademickej samosprávy fakulty
Orgány akademickej samosprávy fakulty sú:
a)
akademický senát fakulty,
b)
dekan,
c)
vedecká rada fakulty, umelecká rada fakulty, vedecká a umelecká rada fakulty alebo na fakulte odbornej vysokej školy akademická rada fakulty (ďalej len „vedecká rada fakulty"),
d)
disciplinárna komisia fakulty pre študentov (ďalej len „disciplinárna komisia fakulty").
§ 25
Akademická obec fakulty
(1)
Akademická obec fakulty je základom akademickej samosprávy fakulty. Volí a odvoláva členov akademického senátu fakulty (§ 26 ods. 2).
(2)
Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy (zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).
§ 26
Akademický senát fakulty
(1)
Akademický senát fakulty je jej samosprávnym zastupiteľským orgánom. Má najmenej 11 členov, z toho najmenej jednu tretinu tvoria študenti.
(2)
Akademický senát fakulty sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty volia v priamych tajných voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členov študentskej časti akademického senátu fakulty volia v tajných voľbách členovia študentskej časti akademickej obce fakulty. Členom zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen zamestnaneckej časti akademickej obce fakulty. Členom študentskej časti akademického senátu fakulty môže byť len člen študentskej časti akademickej obce fakulty.
(3)
Funkcia člena akademického senátu fakulty je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana, prodekana, kvestora a tajomníka fakulty.
(4)
Funkčné obdobie členov akademického senátu fakulty je najviac štvorročné.
(5)
Zasadnutia akademického senátu fakulty sú verejné. Dekan alebo v jeho zastúpení prodekan alebo tajomník fakulty a rektor majú právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu, kedykoľvek o to požiadajú. Na žiadosť dekana alebo rektora je predseda akademického senátu fakulty povinný bezodkladne, najneskôr však do 14 dní, zvolať zasadnutie akademického senátu fakulty.
(6)
Členstvo v akademickom senáte fakulty zaniká
a)
skončením funkčného obdobia člena,
b)
vymenovaním člena do niektorej z funkcií uvedených v odseku 3,
c)
skončením pracovného pomeru s verejnou vysokou školou členov zamestnaneckej časti akademického senátu fakulty a prerušením alebo skončením štúdia členov študentskej časti akademického senátu fakulty,
d)
vzdaním sa funkcie člena,
e)
odvolaním člena z funkcie akademickou obcou; dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis fakulty [§ 33 ods. 2 písm. c)],
f)
smrťou člena.
(7)
Ak zaniklo členovi akademického senátu fakulty členstvo pred skončením funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až f), zvolí zodpovedajúca časť akademickej obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu fakulty, ktorého funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo predčasne zaniklo.
§ 27
Pôsobnosť akademického senátu fakulty
(1)
Akademický senát fakulty
a)
schvaľuje na návrh dekana vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. a), b) a f) a vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 3, ak sa na návrh dekana nerozhodne, že fakulta sa bude riadiť príslušnými vnútornými predpismi verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b), d), i) a j)]; schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu fakulty vnútorné predpisy fakulty podľa § 33 ods. 2 písm. c) a d),
b)
volí kandidáta na dekana, prípadne navrhuje odvolanie dekana z funkcie a schvaľuje návrh rektora na odvolanie dekana (§ 28 ods. 3); ak po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov fakulta nemá dekana, navrhuje rektorovi osobu, ktorá má byť poverená výkonom funkcie dekana do vymenovania nového dekana,
c)
schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie prodekanov,
d)
schvaľuje návrh dekana na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady fakulty,
e)
schvaľuje návrh rozpočtu fakulty, ktorý predložil dekan, a kontroluje nakladanie s finančnými prostriedkami fakulty,
f)
schvaľuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej alebo v ďalšej tvorivej činnosti fakulty (ďalej len „dlhodobý zámer fakulty") vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy, predložený dekanom po prerokovaní vo vedeckej rade fakulty a jeho aktualizáciu,
g)
schvaľuje výročnú správu o činnosti a výročnú správu o hospodárení fakulty predloženú dekanom,
h)
po prerokovaní vo vedeckej rade schvaľuje návrh študijných programov, ktoré má uskutočňovať fakulta, predložený dekanom,
i)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium študijných programov uskutočňovaných fakultou predložené dekanom [§ 15 ods. 2 písm. f)],
j)
vyjadruje sa o návrhu dekana na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie pracovísk fakulty,
k)
volí zástupcu fakulty do Rady vysokých škôl (§ 107 ods. 3),
l)
raz za rok podáva akademickej obci fakulty správu o svojej činnosti, ktorú vyvesí na verejne prístupnom mieste a zverejní na internetovej stránke fakulty,
m)
vyjadruje sa k návrhom rektora na úkony podľa § 41 ods. 1 písm. a) až c) týkajúcich sa prevodu majetku alebo zriadenia vecného bremena, alebo predkupného práva na majetok, ktorý slúži na plnenie úloh fakulty pred ich predložením na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy.
(2)
Akademický senát fakulty sa v otázkach uvedených v odseku 1 písm. b), c), d) a k) uznáša tajným hlasovaním a v ostatných otázkach uvedených v odseku 1 rozhoduje tajným hlasovaním, ak o tajnom hlasovaní v danej veci rozhodne.
§ 28
Dekan
(1)
Dekan je predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo veciach fakulty. Vo veciach podľa § 23 ods. 1 koná v mene verejnej vysokej školy. Dekan zodpovedá za svoju činnosť akademickému senátu fakulty. Dekan zodpovedá rektorovi za svoju činnosť vo veciach, v ktorých koná v mene vysokej školy (§ 23 ods. 1), za hospodárenie fakulty a za svoju ďalšiu činnosť v rozsahu určenom vnútornými predpismi verejnej vysokej školy.
(2)
Dekana vymenúva a odvoláva na návrh akademického senátu fakulty rektor. Rektor vymenuje za dekana kandidáta navrhovaného akademickým senátom fakulty, ak to nie je v rozpore s týmto zákonom. Akademický senát fakulty podá návrh na odvolanie dekana vždy, ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ak mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
(3)
Z vlastného podnetu môže rektor so súhlasom akademického senátu fakulty odvolať dekana, ak dekan
a)
závažným spôsobom neplní svoje povinnosti,
b)
hrubo alebo opakovane porušil vnútorné predpisy vysokej školy alebo fakulty alebo
c)
vážne poškodil záujem verejnej vysokej školy alebo fakulty.
(4)
Funkčné obdobie dekana je štvorročné. Na tej istej fakulte môže tá istá osoba vykonávať funkciu dekana najviac dve funkčné obdobia po sebe. Po odvolaní dekana alebo po predčasnom skončení výkonu funkcie dekana vykonáva do vymenovania nového dekana funkciu dekana osoba poverená rektorom na návrh akademického senátu fakulty.
(5)
Dekan predkladá akademickému senátu fakulty na schválenie návrh rozpočtu fakulty.
(6)
Dekana zastupujú v ním určenom rozsahu prodekani. Prodekanov vymenúva a odvoláva po schválení akademickým senátom fakulty dekan. Funkčné obdobie prodekanov je štvorročné.
(7)
Dekan vykonáva právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch u zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu a za podmienok určených v štatúte verejnej vysokej školy [§ 23 ods. 1 písm. d)].
§ 29
Vedecká rada fakulty
(1)
Členov vedeckej rady fakulty vymenúva a odvoláva so súhlasom akademického senátu fakulty dekan. Funkčné obdobie členov vedeckej rady je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady fakulty sú významní odborníci z oblastí, v ktorých fakulta uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť. Najmenej jednu štvrtinu a najviac jednu tretinu členov vedeckej rady fakulty tvoria osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce verejnej vysokej školy, ktorej je fakulta súčasťou.
(3)
Predsedom vedeckej rady fakulty je dekan.
§ 30
Pôsobnosť vedeckej rady fakulty
(1)
Vedecká rada fakulty
a)
prerokúva dlhodobý zámer fakulty vypracovaný v súlade s dlhodobým zámerom verejnej vysokej školy,
b)
hodnotí najmenej raz za rok úroveň fakulty vo vzdelávacej činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
c)
prerokúva návrh študijných programov, ktoré má uskutočňovať fakulta; na rokovanie vedeckej rady fakulty o návrhu študijných programov sa prizývajú zástupcovia študentov určení študentskou časťou akademického senátu fakulty,
d)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné programy uskutočňované na fakulte (§ 63 ods. 3); schvaľuje školiteľov na doktorandské štúdium podľa § 54 ods. 4,
e)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy kritériá na habilitácie docentov a kritériá na vymenovanie profesorov,
f)
prerokúva habilitácie docentov a rozhoduje o ich výsledku,
g)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy na vymenovanie profesorov,
h)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy všeobecné kritériá na obsadzovanie miest profesorov a docentov na fakulte,
i)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy konkrétne podmienky výberového konania na obsadzovanie miest profesorov na fakulte,
j)
schvaľuje návrhy dekana na obsadenie miest hosťujúcich docentov,
k)
prerokúva a predkladá vedeckej rade verejnej vysokej školy návrhy dekana na obsadenie miest hosťujúcich profesorov (§ 79),
l)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady fakulty rokovací poriadok vedeckej rady fakulty.
(2)
Vedecká rada fakulty rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda vedeckej rady fakulty.
§ 31
Disciplinárna komisia fakulty
(1)
Disciplinárna komisia fakulty prerokúva disciplinárne priestupky študentov zapísaných v študijnom programe uskutočňovanom na fakulte a predkladá návrh na rozhodnutie dekanovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie fakulty a jej predsedu vymenúva z radov členov jej akademickej obce po schválení akademickým senátom fakulty dekan; polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie fakulty sa riadi rokovacím poriadkom disciplinárnej komisie fakulty.
§ 32
Vedúci zamestnanci fakulty
(1)
Vedúcimi zamestnancami fakulty sú tajomník fakulty a jednotliví vedúci pedagogických, výskumných, vývojových alebo umeleckých, hospodársko-správnych a informačných pracovísk a účelových zariadení fakulty. Funkcie vedúcich zamestnancov fakulty sa obsadzujú výberovým konaním. Spôsob výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov fakulty určí pracovný poriadok fakulty [§ 33 ods. 3 písm. b)] alebo pracovný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. d)], ak sa ním fakulta riadi.
(2)
Tajomník fakulty zabezpečuje hospodársky a administratívny chod fakulty. Je podriadený priamo dekanovi.
§ 33
Vnútorné predpisy fakulty
(1)
Vnútorné predpisy fakulty upravujú záležitosti fakulty, ktoré patria do jej samosprávnej pôsobnosti, a jej vzťah k verejnej vysokej škole, ak nie sú upravené zákonom.
(2)
Fakulta vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút fakulty,
b)
organizačný poriadok fakulty,
c)
zásady volieb do akademického senátu fakulty,
d)
rokovací poriadok akademického senátu fakulty,
e)
rokovací poriadok vedeckej rady fakulty,
f)
ďalšie predpisy, ak tak ustanoví štatút fakulty.
(3)
Fakulta ďalej vydáva aj tieto vnútorné predpisy:
a)
študijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť študijný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)],
b)
pracovný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť pracovný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. d)],
c)
štipendijný poriadok fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť štipendijný poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i)],
d)
disciplinárny poriadok fakulty pre študentov, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. j)],
e)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie fakulty, ak rozhodne, že potrebuje na vlastné podmienky podrobnejšie upraviť rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. k)].
(4)
Na obsah štatútu fakulty sa vzťahuje primerane § 15 ods. 2.
(5)
Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok podliehajú schváleniu akademickým senátom verejnej vysokej školy. Štatút fakulty, študijný poriadok a pracovný poriadok nadobúdajú platnosť dňom schválenia v akademickom senáte verejnej vysokej školy. Ostatné vnútorné predpisy okrem rokovacieho poriadku vedeckej rady fakulty [odsek 2 písm. e)] nadobúdajú platnosť ich schválením v akademickom senáte fakulty. Rokovací poriadok vedeckej rady fakulty nadobúda platnosť jeho schválením vo vedeckej rade fakulty [§ 30 ods. 1 písm. l)].
§ 34
Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy
(1)
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy bohosloveckej, bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy a konfesijnej verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie akademickému senátu verejnej vysokej školy a akademickému senátu fakulty po vyjadrení sa príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.
(2)
Na verejné bohoslovecké vysoké školy, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a konfesijné verejné vysoké školy sa ustanovenia § 4, 5, 6, 8, 9, 10, § 21 ods. 3, § 23, 25, 26, 27, 28, 30, § 40 ods. 2, § 58 ods. 6, § 66, 67, 70, 71, 72, § 75 ods. 4, 6, 8, 9, 10 a § 102 ods. 3 písm. b) a c) vzťahujú primerane.
Druhý oddiel
Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl
§ 35
Typy špecializovaných výučbových zariadení verejných vysokých škôl
(1)
Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl sú súčasti verejných vysokých škôl, samostatné právnické osoby založené verejnými vysokými školami alebo pracoviská, s ktorými majú verejné vysoké školy uzatvorené zmluvy, ktoré slúžia na praktickú výučbu v študijných odboroch, ktoré takúto výučbu vyžadujú.
(2)
Medzi špecializované výučbové zariadenia patria najmä
a)
fakultné nemocnice a fakultné nemocnice s poliklinikou, verejné lekárne, nemocničné lekárne a verejné lekárne zriadené ako výučbové základne,22)
b)
cvičné školy a cvičné školské zariadenia,
c)
vysokoškolské poľnohospodárske podniky, vysokoškolské lesnícke podniky a iné vysokoškolské podniky,
d)
kňazské semináre.
§ 36
Fakultné nemocnice a fakultné nemocnice s poliklinikou, verejné lekárne, nemocničné lekárne a verejné lekárne zriadené ako výučbové základne
Klinická a praktická výučba v oblasti zdravotníctva alebo v oblasti farmácie sa uskutočňuje vo fakultných nemocniciach a vo fakultných nemocniciach s poliklinikou, ďalej v štátnych zdravotných ústavoch, v nemocničných lekárňach a verejných lekárňach, prípadne v iných štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach, ak sú zriadené ako výučbové základne.22)
§ 37
Cvičné školy a cvičné školské zariadenia
(1)
Praktická výučba v učiteľských študijných programoch sa uskutočňuje najmä v cvičných školách a v cvičných školských zariadeniach.
(2)
Cvičná škola alebo cvičné školské zariadenie je inštitúcia, s ktorou verejná vysoká škola uzatvára zmluvu o spolupráci.
(3)
Cvičnou školou alebo cvičným školským zariadením môže byť materská škola, základná škola, stredná škola, špeciálna škola, základná umelecká škola, školské zariadenie a špeciálne výchovné zariadenie, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení určenej ministerstvom;23) cvičnou školou môže byť aj stredná zdravotnícka škola, ak je zaradená do siete škôl určenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky. Pedagogickú prax študentov vysokej školy v cvičnej škole vedie cvičný učiteľ cvičnej školy alebo cvičného zariadenia.
(4)
Podrobnosti o zriaďovaní, pôsobnosti, riadení, činnosti a finančnom zabezpečení cvičných škôl a cvičných školských zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 38
Vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iné vysokoškolské podniky
(1)
Na praktickú výučbu študentov môžu vysoké školy zriadiť vysokoškolské podniky ako špecializované výučbové zariadenia.
(2)
Vysokoškolský podnik zriaďuje verejná vysoká škola ako svoju súčasť alebo ako samostatnú právnickú osobu.
(3)
Vedúcim vysokoškolského podniku, ktorý je súčasťou verejnej vysokej školy, je riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva rektor.
(4)
Vysokoškolský poľnohospodársky alebo vysokoškolský lesnícky podnik je špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy, v ktorom sa uskutočňuje praktická výučba študentov študijných programov v oblasti poľnohospodárstva, veterinárskeho lekárstva a hygieny alebo lesníctva a v nadväznosti na tieto študijné programy sa v ňom vykonáva výskumná alebo vývojová činnosť.
(5)
Vysokoškolský lesnícky podnik využíva lesný majetok štátu na základe udelenia výnimky zo správy lesného majetku štátu24) Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo pôdohospodárstva").
(6)
Vysokoškolský poľnohospodársky podnik využíva poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu, na základe zmluvy o dlhodobom prenájme uzavretej so Slovenským pozemkovým fondom.25)
§ 39
Kňazský seminár
Kňazský seminár je špecializované pracovisko bohosloveckej fakulty, v ktorom sa uskutočňuje vysokoškolské vzdelávanie a výchova študentov k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi.
TRETIA HLAVA
SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 40
Správna rada verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom podporuje posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti. Uplatňuje a presadzuje verejný záujem v činnosti verejnej vysokej školy, najmä v súvislosti s využívaním jej majetku a finančných prostriedkov poskytnutých verejnej vysokej škole štátom.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy má trinásť členov. Členov správnej rady vymenúva a odvoláva minister. Šesť členov správnej rady navrhuje na vymenovanie rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy. Šesť členov správnej rady navrhuje minister po vyjadrení rektora. Do správnej rady sa navrhujú najmä predstavitelia verejného života vrátane predstaviteľov podnikateľskej oblasti a územnej samosprávy a ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za školstvo, financie, hospodárstvo a sociálnu oblasť. Jedného člena správnej rady navrhuje na vymenovanie akademický senát verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie člena správnej rady dáva ministrovi ten orgán, ktorý ho navrhol na vymenovanie. V prípade členov správnej rady navrhnutých rektorom môže návrh na ich odvolanie podať aj senát verejnej vysokej školy. Členmi správnej rady, okrem člena navrhnutého akademickým senátom verejnej vysokej školy, nesmú byť zamestnanci príslušnej verejnej vysokej školy.
(3)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy, okrem člena navrhnutého akademickým senátom verejnej vysokej školy, sa vymenúvajú na šesť rokov. Po prvom vymenovaní týchto členov správnej rady sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Návrhy na nových členov predkladá rektor alebo minister tak, aby sa zachovalo zloženie správnej rady uvedené v odseku 2. Funkčné obdobie člena navrhnutého akademickým senátom verejnej vysokej školy je štvorročné.
(4)
Správna rada si volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu. Voľbu predsedu, podpredsedu a spôsob rokovania správnej rady verejnej vysokej školy upraví jej štatút, ktorý po odsúhlasení akademickým senátom verejnej vysokej školy na návrh rektora schvaľuje minister.
(5)
Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady sú verejné. Rektor, prípadne v jeho zastúpení prorektor alebo kvestor, a predseda akademického senátu verejnej vysokej školy majú právo zúčastniť sa na zasadnutí správnej rady. Na žiadosť rektora je predseda správnej rady povinný zvolať zasadnutie správnej rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30 dní.
§ 41
Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva predchádzajúci písomný súhlas s návrhom rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
a)
nadobudnúť nehnuteľný majetok alebo urobiť prevod nehnuteľného majetku,
b)
nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako päťstonásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu26) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod,
c)
zriadiť vecné bremeno alebo predkupné právo,
d)
založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej alebo do iných právnických osôb (§ 19 ods. 5).
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje najmä k
a)
dlhodobému zámeru verejnej vysokej školy a k ďalším veciam, ktoré jej na prerokovanie predloží minister, rektor alebo predseda akademického senátu verejnej vysokej školy,
b)
návrhu rozpočtu verejnej vysokej školy,
c)
úmyslu verejnej vysokej školy prijať úver od peňažného ústavu,
d)
výročnej správe o činnosti a k výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy.
(3)
Na schválenie právneho úkonu uvedeného v odseku 1 písm. a) až d) je potrebný súhlas najmenej dvoch tretín členov správnej rady.
(4)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej vysokej školy, ktoré zverejňuje.
(5)
Činnosť členov správnej rady verejnej vysokej školy je úkonom vo všeobecnom záujme.27) Týmto osobám poskytuje verejná vysoká škola náhrady podľa osobitného predpisu.28)
TRETIA ČASŤ
ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
§ 42
Štátne vysoké školy
Štátne vysoké školy sú:
a)
vojenské vysoké školy,
b)
policajné vysoké školy,
c)
zdravotnícke vysoké školy.
§ 43
Vojenské vysoké školy
(1)
Na vojenských vysokých školách študujú najmä študenti, ktorí vykonávajú vojenskú službu; môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nevykonávajú vojenskú službu. Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, prispieva na základe dohody s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany") ministerstvo.
(2)
Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Vojenské vysoké školy vedú osobitne register študentov, ktorí vykonávajú vojenskú službu, a osobitne register študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu.
(4)
Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany") má vo vzťahu k vojenským vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy vojenskej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
c)
rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)] o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve alebo zmene názvu, o sídle alebo zmene sídla fakúlt vojenskej vysokej školy, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
d)
vymenúva a odvoláva prorektorov vojenskej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
e)
vymenúva a odvoláva dekana fakulty vojenskej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,
f)
určuje služobný plat rektorovi vojenskej vysokej školy,
g)
poveruje po odvolaní rektora vojenskej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď vojenská vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
h)
poveruje po odvolaní dekana fakulty vojenskej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta vojenskej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového dekana niektorého zo zamestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu na návrh rektora tejto školy.
(5)
Ministerstvo obrany má vo vzťahu k vojenským vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy vojenských vysokých škôl podľa § 103,
b)
schvaľuje na návrh vojenských vysokých škôl študijné odbory vo vojenskej oblasti po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie,
c)
predkladá ministerstvu školstva návrhy na zmeny sústavy študijných odborov týkajúce sa študijných odborov vo vojenskej oblasti (§ 50 ods. 4),
d)
povoľuje pri študijných odboroch vo vojenskej oblasti spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie (§ 53 ods. 3),
e)
schvaľuje študijné programy vojenských vysokých škôl a určuje, ktoré študijné programy sú určené výlučne pre študentov, ktorí vykonávajú vojenskú službu,
f)
určuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,
g)
určuje počty prijímaných študentov, ktorí vykonávajú vojenskú službu, na vojenské vysoké školy; počty študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, určuje v spolupráci s ministerstvom školstva po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
h)
schvaľuje štruktúru a počet zamestnancov vojenských vysokých škôl a ich fakúlt, a to aj na návrh rektora po vyjadrení akademických senátov vojenských vysokých škôl,
i)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská vojenských vysokých škôl a ich fakúlt, a to aj na návrh rektorov po vyjadrení vojenských vysokých škôl,
j)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z kapitoly ministerstva obrany, vojenským vysokým školám,
k)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy,
l)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k vojenským vysokým školám,
m)
rozhoduje po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva vojenskej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul a o priznaní práva vojenskej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov; vo veciach akreditácie plní ďalšie úlohy ministerstva podľa § 83 až 87,
n)
vykonáva za vojenské vysoké školy činnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) až d) na základe podkladov vypracovaných vojenskými vysokými školami,
o)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
p)
plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie získaných na vojenských školách v zahraničí,
q)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery vojenských vysokých škôl a ich aktualizáciu,
r)
môže podľa programov vyhlasovaných ministrom obrany priznávať štipendium študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rozpočtovej organizácii alebo v príspevkovej organizácii v pôsobnosti ministerstva obrany,
s)
môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok zotrvať v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rozpočtovej organizácii alebo v príspevkovej organizácii v pôsobnosti ministerstva obrany,
t)
združuje a využíva informácie z registra študentov vojenských vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi.
(6)
Informačným pracoviskom podľa odseku 5 písm. i) je akademická knižnica. Jej postavenie a úlohy upravuje osobitný predpis.21)
(7)
Rektor vojenskej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi obrany a akademickému senátu vojenskej vysokej školy.
(8)
Rektor vojenskej vysokej školy vymenúva a odvoláva jej prodekanov na návrh dekana po vyjadrení akademického senátu fakulty.
(9)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.
(10)
Na študentov vojenských vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere alebo v činnej službe, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy29) neustanovujú inak.
(11)
Študentom vojenských vysokých škôl, ktorí študujú v študijnom programe určenom pre študentov, ktorí vykonávajú vojenskú službu, sa dňom skončenia vojenskej služby skončí (§ 66) aj štúdium na vojenskej vysokej škole.
(12)
Študentovi vojenskej vysokej školy, ktorý študuje podľa študijného programu určeného pre študentov, ktorí vykonávajú vojenskú službu, sa okrem prípadov uvedených v § 66 skončí štúdium na vojenskej vysokej škole aj vtedy, ak ho vojenská lekárska komisia uzná za trvale nespôsobilého na výkon vojenskej služby zo zdravotných dôvodov. V štúdiu na vojenskej vysokej škole môže pokračovať len podľa študijného programu, podľa ktorého sa pripravujú študenti, ktorí nevykonávajú vojenskú službu.
(13)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov ozbrojených síl, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29)
(14)
Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú zástupcovia rektora, kvestor, velitelia a vedúci pedagogických, vývojových, hospodárskych a informačných pracovísk a účelových zariadení.
(15)
Zástupcovia rektora zabezpečujú vojenský výcvik a ďalšie úlohy súvisiace s vojenským charakterom vojenskej vysokej školy.
(16)
Praktická výučba podľa študijných programov vojenských vysokých škôl sa uskutočňuje aj na výcvikových a iných vojenských školských zariadeniach. Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom obrany.
(17)
Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. a), c), g), h), i), k), n) a o), § 10 ods. 2, 4 a 8, § 16, 17, § 22 ods. 4, § 27 ods. 1 písm. b), § 28 ods. 2, 3, 6 a 7, § 40, 41, 91, 93, § 102 ods. 3; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c), d), e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. f) a m), § 10 ods. 1, 3, 9 a 10, § 18, 19, 20, § 22 ods. 4, § 23, § 27 ods. 1 písm. g), i) a j), § 28 ods. 4, 5 a 6, § 30 ods. 1 písm. c), § 33 ods. 3 písm. c), § 50 ods. 4, § 55, 58, 61, 62, 64, 66, 70, 71, 73, 75, 77, 92, § 94 až 101, § 102 ods. 2 a § 107 sa na ne vzťahujú primerane.
(18)
Podrobnosti o činnosti vojenských vysokých škôl podľa tohto zákona upraví vojenský predpis, ktorý vydá ministerstvo obrany.
§ 44
Policajné vysoké školy
(1)
Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom pomere alebo v činnej službe, prispieva ministerstvo na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra").
(2)
Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Policajné vysoké školy vedú osobitne register študentov - príslušníkov Policajného zboru, osobitne register iných študentov v služobnom pomere30) a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registra študentov v služobnom pomere sa vzťahujú osobitné predpisy o ochrane utajovaných skutočností.
(4)
Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra") má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora policajnej vysokej školy (§ 10 ods. 2),
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy policajnej vysokej školy na vymenovanie profesorov [§ 102 ods. 3 písm. a)],
c)
rozhoduje o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve a zmene názvu a o sídle a zmene sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení rektora, akademického senátu policajnej vysokej školy a Akreditačnej komisie [§ 82 ods. 2 písm. d)],
d)
vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
e)
vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty,
f)
vymenúva a odvoláva prodekanov fakulty policajnej vysokej školy na návrh dekana po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu fakulty,
g)
určuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školy a dekanovi fakulty policajnej vysokej školy,
h)
poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď policajná vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu policajnej vysokej školy,
i)
poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta policajnej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového dekana niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy na návrh akademického senátu fakulty.
(5)
Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy policajných vysokých škôl podľa § 103,
b)
schvaľuje na návrh policajných vysokých škôl študijné odbory v oblasti bezpečnostných služieb po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie,
c)
predkladá ministerstvu návrhy na zmeny sústavy študijných odborov týkajúce sa študijných odborov v oblasti bezpečnostných služieb (§ 50 ods. 4),
d)
povoľuje pri študijných odboroch v oblasti bezpečnostných služieb spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie (§ 53 ods. 3),
e)
určí, ktoré študijné programy policajných vysokých škôl sú určené výlučne pre študentov v služobnom pomere,
f)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na policajných vysokých školách a hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,
g)
schvaľuje počty prijímaných študentov na policajné vysoké školy a ich fakulty,
h)
schvaľuje počet a štruktúru zamestnancov policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
i)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
j)
prideľuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva vnútra policajným vysokým školám,
k)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy,
l)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k policajným vysokým školám,
m)
rozhoduje po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva policajnej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní daného študijného programu zodpovedajúci akademický titul a o priznaní práva policajnej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov; vo veciach akreditácie plní ďalšie úlohy ministerstva podľa § 83 až 87,
n)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
o)
plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných služieb,
p)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policajných vysokých škôl a ich aktualizáciu,
q)
môže podľa programov vyhlasovaných ministrom vnútra priznávať štipendiá študentom, ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú v služobnom pomere,
r)
môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali záväzok, že zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte ministerstva vnútra,
s)
združuje a využíva informácie z registra študentov policajných vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi.
(6)
Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému senátu policajnej vysokej školy.
(7)
Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.
(8)
Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak.
(9)
Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí (§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.
(10)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32)
(11)
Na policajné vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 písm. a), g), h), i) a o), § 10 ods. 4 a 10, § 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 28 ods. 2 a 3, § 34 až 41, § 43 až 49, § 56 ods. 2, § 89,91, 93, § 102 ods. 3 a § 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 9, § 15 ods. 2 písm. h), § 20, 58, 66, 92, 94 a § 102 ods. 2 sa vzťahujú primerane.
§ 45
Zdravotnícke vysoké školy
(1)
Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú v špecializačnom štúdiu pracovníkov v zdravotníctve33) so zdravotníckou praxou a študentov, ktorí sa pripravujú pre vybrané kategórie zdravotníckych pracovníkov.
(2)
Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.20)
(3)
Zdravotnícke vysoké školy vedú osobitne register študentov v dennej forme štúdia a osobitne register študentov v externej forme štúdia podľa jednotlivých špecializačných odborov.
(4)
Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva") má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi republiky návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej vysokej školy,
b)
predkladá prezidentovi republiky návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
c)
určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy,
d)
poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vysokej školy alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého zo zamestnancov zdravotníckej vysokej školy po vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej školy.
(5)
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zdravotníctva") má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl,
b)
schvaľuje na návrh zdravotníckych vysokých škôl študijné odbory a špecializované študijné odbory v oblasti zdravotníctva po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie (§ 83),
c)
predkladá ministrovi školstva návrhy na zmeny študijných odborov v oblasti zdravotníctva,
d)
povoľuje v študijných odboroch v oblasti zdravotníctva spojenie prvého stupňa a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku po predchádzajúcom vyjadrení Akreditačnej komisie,
e)
zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske pracoviská a informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt,
f)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl,
g)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,
h)
rozhoduje po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva zdravotníckej vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijného programu zodpovedajúci akademický titul a o priznaní práva zdravotníckej vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov; vo veciach akreditácie plní ďalšie úlohy ministerstva zdravotníctva podľa § 83 až 87,
i)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní,
j)
plní úlohy ministerstva a vysokej školy podľa § 106 ods. 2 písm. b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti zdravotníctva,
k)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu.
(6)
Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.
(7)
Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej školy.
(8)
Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. g), h) a i),§ 16, 17, 19, § 22 ods. 4, § 34, 38, 39 až 41, § 43, 44, 47 až 49, § 90 ods. 2, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 10, § 18, 20, 58, 66 a 94 sa na ne vzťahujú primerane.
§ 46
Špecializačné štúdium v medicíne
(1)
Špecializačné štúdium v medicíne je študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5); zameriava sa na získanie špecializovaných poznatkov súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v príslušnom špecializačnom odbore a aktuálnych najnovších vedeckých poznatkov z medicíny. Absolventi študijného programu v medicíne získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(2)
Špecializačné odbory sa členia na základné špecializačné odbory a nadstavbové špecializačné odbory.
(3)
Dĺžka štúdia v externej forme základného špecializačného odboru trvá najmenej tri roky a najviac päť rokov, v nadstavbovom špecializačnom odbore trvá najmenej tri roky a najviac päť rokov podľa náročnosti špecializačného odboru.
(4)
Špecializačné štúdium v medicíne prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia špecializačného štúdia v medicíne je obhajoba špecializačnej práce a vykonanie špecializačnej skúšky, ktorá je štátnou skúškou.
(5)
Funkciu školiteľa pre príslušný špecializačný odbor môže vykonávať zdravotnícky pracovník, ktorý má príslušnú špecializáciu a pracuje v tomto špecializačnom odbore. Školiteľ musí prejsť schvaľovacím pokračovaním príslušnej fakulty.
(6)
Podmienkou prijatia na špecializačné štúdium v medicíne je absolvovanie nástupnej praxe, výkon práce v špecializačnom odbore a úspešné absolvovanie prijímacieho konania. Po prijatí uchádzača na špecializačné štúdium v medicíne určí mu zdravotnícka vysoká škola alebo jej fakulta školiteľa a tému špecializačnej práce.
(7)
Špecializačné štúdium v medicíne pozostáva z teoretickej časti a z praktickej časti.
(8)
Teoretická časť špecializačného štúdia v medicíne pozostáva z účasti na prednáškach, seminároch, vedeckých konferenciách, zo štúdia cudzieho jazyka, z individuálneho štúdia odbornej literatúry zameranej na špecializačný odbor a zo spracovávania písomnej špecializačnej práce.
(9)
Praktická časť špecializačného štúdia v medicíne pozostáva z individuálnej a tímovej odbornej praxe v špecializačnom odbore.
(10)
Súčasťou špecializačného štúdia v medicíne je výkon práce v špecializačnom odbore.
(11)
Špecializačné štúdium v medicíne sa končí špecializačnou skúškou pred komisiou, ktorú vymenúva dekan príslušnej fakulty zdravotníckej vysokej školy.
(12)
Absolventom špecializačného štúdia v medicíne sa udeľuje diplom o špecializácii.
(13)
Zdravotnícka vysoká škola môže poskytovať špecializačné štúdium v medicíne aj zahraničným uchádzačom.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
§ 47
Súkromné vysoké školy
(1)
Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len „štátny súhlas"). Návrh na udelenie štátneho súhlasu predkladá vláde ministerstvo.
(2)
Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.
(3)
Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu podáva právnická osoba, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola, na ministerstvo.
(4)
Žiadosť o udelenie štátneho súhlasu obsahuje
a)
názov, sídlo a začlenenie podľa § 2 ods. 13 vysokej školy,
b)
právnu formu právnickej osoby a štatutárny orgán,
c)
dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy,
d)
návrhy študijných programov,
e)
návrh štatútu, študijného poriadku, zásad výberového konania na obsadzovanie miest učiteľov a ďalších vnútorných predpisov určujúcich, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa piatej až desiatej časti,
f)
spôsob finančného zabezpečenia činností vysokej školy,
g)
doklady o vedeckej a pedagogickej kvalifikácii učiteľov a výskumných alebo umeleckých pracovníkov, ktorí budú pôsobiť na tejto vysokej škole.
(5)
Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 3 a 4 odstrániteľné, ministerstvo vyzve žiadateľa, aby ich v primeranej lehote odstránil, a konanie preruší. Ak žiadateľ nedostatky v určenej lehote neodstráni, ministerstvo navrhne vláde neudeliť štátny súhlas.
(6)
Vláda rozhodne o žiadosti do šiestich mesiacov od jej doručenia na ministerstvo. Pred predložením žiadosti vláde si k nej ministerstvo vyžiada stanovisko Akreditačnej komisie.
(7)
Vláda štátny súhlas neudelí, ak
a)
Akreditačná komisia vydala nesúhlasné stanovisko ku každému z predložených študijných programov,
b)
návrh vnútorných predpisov je v rozpore so zákonmi alebo s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(8)
Ak vláda udelí štátny súhlas, ministerstvo rozhodne o priznaní práv vysokej škole udeľovať po úspešnom absolvovaní študijných programov zodpovedajúce akademické tituly a o registrácii vnútorných predpisov.
(9)
Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.
(10)
Vláda môže na návrh ministerstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať.
(11)
Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.
(12)
Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu.
(13)
Ustanovenia § 47 až 49 sa vzťahujú aj na činnosť pobočiek zahraničných vysokých škôl.
(14)
Zmenu názvu, sídla, začlenenia podľa § 2 ods. 13 a právnej formy súkromnej vysokej školy schvaľuje na návrh ministerstva vláda. Ministerstvo predkladá návrh na základe žiadosti súkromnej vysokej školy. Pred predložením žiadosti vláde vyžiada si k nej stanovisko Akreditačnej komisie.
(15)
Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.
§ 48
Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút súkromnej vysokej školy,
b)
študijný poriadok súkromnej vysokej školy,
c)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov, výskumných pracovníkov a funkcií profesorov a docentov,
d)
pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,
e)
organizačný poriadok súkromnej vysokej školy,
f)
štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy,
g)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút súkromnej vysokej školy.
(2)
Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy určia, ktoré orgány vykonávajú pôsobnosť podľa piatej až desiatej časti tohto zákona.
(3)
Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.
(4)
Vnútorné predpisy uvedené v odseku 1 písm. a) až c) podliehajú registrácii na ministerstve (§ 103).
§ 49
Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola je povinná
a)
udržovať a zverejňovať zoznam študijných programov vysokej školy formou, ktorú určí ministerstvo [§ 20 ods. 1 písm. a)],
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu a zverejniť výročnú správu o činnosti, a ak dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu, aj výročnú správu o svojom hospodárení v termíne a forme, ktorú určí minister,
c)
prerokovať s ministerstvom a zverejniť dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy v termíne a forme, ktorú určí minister,
d)
bezplatne poskytovať Akreditačnej komisii a ministerstvu na ich žiadosť v určených termínoch informácie potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona,
e)
oznámiť ministerstvu, že na súkromnú vysokú školu bol vyhlásený alebo skončený konkurz podľa osobitných predpisov,34)
f)
oznámiť ministerstvu zánik právnickej osoby, ktorá získala oprávnenie pôsobiť ako súkromná vysoká škola.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje § 20 ods. 2.
(3)
Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne prístupné.
PIATA ČASŤ
ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN
§ 50
Študijný odbor
(1)
Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania v niektorom z jeho troch stupňov.
(2)
Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah vedomostí, schopností a zručností, ktoré profilujú absolventa.
(3)
Ministerstvo spravuje sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej len „sústava študijných odborov"). Sústava študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie.
(4)
Návrh na zaradenie nového študijného odboru do sústavy študijných odborov alebo návrh na inú zmenu sústavy študijných odborov (ďalej len „návrh na zmenu sústavy študijných odborov") sa podáva na ministerstvo. Návrh podáva spravidla vysoká škola.
(5)
Návrh na nový študijný odbor obsahuje najmä
a)
názov študijného odboru,
b)
stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých sa odbor študuje, a štandardnú dĺžku študijných programov pre tieto stupne vysokoškolského štúdia,
c)
obsah študijného odboru,
d)
zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru,
e)
príklady podobných študijných odborov v zahraničí,
f)
vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi.
(6)
Ministerstvo môže do sústavy študijných odborov zaradiť nový študijný odbor alebo urobiť inú zmenu sústavy študijných odborov iba po vyjadrení Akreditačnej komisie.
(7)
Podrobnosti o sústave študijných odborov a o jej spravovaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 51
Študijný program a študijný plán
(1)
Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu (§ 83 ods. 1) v tomto študijnom odbore alebo v kombinácii študijných odborov (odsek 5).
(2)
Študijný program je súbor vzdelávacích činností, najmä prednáška, seminár, cvičenie, dizertačná práca, diplomová práca, projektová práca, laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax (ďalej len „jednotka študijného programu") a súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie (odsek 1).
(3)
Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca; jej obhajoba patrí medzi štátne skúšky.
(4)
Študijný program bližšie určujú:
a)
názov študijného programu,
b)
študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie, alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské vzdelanie,
c)
stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,
d)
forma štúdia,
e)
profil absolventa,
f)
charakteristika jednotiek študijného programu, prípadne dĺžka praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa ich absolvovaním získajú,
g)
pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,
h)
štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch,
i)
rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických rokoch alebo v ich častiach a podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované jednotky študijného programu,
j)
počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,
k)
ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,
l)
osobitná charakteristika, ak ju študijný program má podľa odseku 7, § 53 ods. 5, 6 a 8 alebo § 54 ods. 16,
m)
udeľovaný akademický titul.
(5)
Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako, ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý je vedľajší.
(6)
Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.
(7)
Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu môže obsahovať výraz „umelecký", „umenie" alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký študijný program.
(8)
Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť jednotiek študijného programu a formy hodnotenia študijných výsledkov. Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. b)] alebo fakulty [§ 33 ods. 3 písm. a)] študent sám alebo v spolupráci so študijným poradcom (odsek 9).
(9)
Na poskytovanie poradenskej služby študentom pri zostavovaní študijných plánov pôsobia na vysokých školách študijní poradcovia. Študijného poradcu vymenúva z radov vysokoškolských učiteľov a odvoláva rektor alebo dekan, ak má študijný poradca pôsobiť v rámci fakulty.
§ 52
Bakalársky študijný program
(1)
Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.
(2)
Bakalárske študijné programy, ktoré poskytuje odborná vysoká škola (§ 2 ods. 15), sa zameriavajú najmä na využitie súčasných poznatkov vedy alebo umenia a zvládnutie ich použitia vrátane praktických schopností a zručností potrebných na výkon povolania.
(3)
Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program vrátane praxe je najmenej tri roky a najviac štyri roky.
(4)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium") je bakalárska práca.
(5)
Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár" (v skratke „Bc.").
(6)
Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou zložkou sú projektové práce.
§ 53
Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program
(1)
Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na rozvíjanie schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu. Absolventi študijného programu druhého stupňa získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa vrátane praxe je najmenej jeden rok a najviac 3 roky tak, aby celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore bola spolu najmenej päť rokov.
(3)
V osobitne odôvodnených prípadoch môže ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie vzhľadom na špecifiká študijného odboru povoliť spojenie prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia do jedného celku. Štandardná dĺžka štúdia pre študijné programy spájajúce prvý a druhý stupeň vysokoškolského vzdelávania je najmenej štyri roky a najviac šesť rokov a ich absolventi získavajú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 je diplomová práca.
(5)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo „inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium") sa udeľuje akademický titul „inžinier" (v skratke „Ing."). Absolventom inžinierskeho štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt" (v skratke „Ing. arch.").
(6)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho a veterinárskeho lekárstva, sú doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov (ďalej len „doktorské štúdium") v oblasti humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor medicíny" (v skratke „MUDr."). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskej medicíny" (v skratke „MVDr.").
(7)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných programov podľa ods. 5 a 6, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium") sa udeľuje akademický titul „magister" (v skratke „Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia" (v skratke „Mgr. art.").
(8)
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister", môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul
a)
v prírodovedných študijných programoch „doktor prírodných vied" (v skratke „RNDr."),
b)
vo farmaceutických študijných programoch „doktor farmácie" (v skratke „PharmDr."),
c)
v spoločenskovedných a umenovedných študijných programoch „doktor filozofie" (v skratke „PhDr."),
d)
v právnických študijných programoch „doktor práv" (v skratke „JUDr."),
e)
v učiteľských študijných programoch a telovýchovných študijných programoch „doktor pedagogiky" (v skratke „PaedDr."),
f)
v teologických študijných programoch okrem študijných programov v oblasti katolíckej teológie „doktor teológie" (v skratke „ThDr.").
(9)
Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.
§ 54
Doktorandský študijný program
(1)
Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme je najmenej tri roky a najviac štyri roky, v externej forme a na lekárskych fakultách v odboroch so špecializačnou skúškou najviac päť rokov.
(3)
Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium") prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou (§ 51 ods. 3).
(4)
Funkciu školiteľa pre daný študijný odbor môžu vykonávať učitelia vysokej školy, na ktorej sa uskutočňuje doktorandské štúdium, a iní odborníci po schválení vo vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty, ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte. Funkciu školiteľa pre témy vypísané nevysokoškolskou inštitúciou (odsek 6), ktorá získala právo zúčastňovať sa na uskutočňovaní študijného programu v študijnom odbore podľa § 86 (externá vzdelávacia inštitúcia), môžu vykonávať školitelia schválení touto inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej školy alebo fakulty vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov. Pravidlá na schvaľovanie školiteľov sú súčasťou podkladov poskytovaných Akreditačnej komisii podľa § 82 ods. 5 v súvislosti s posudzovaním spôsobilosti vysokej školy alebo externej vzdelávacej inštitúcie uskutočňovať doktorandský študijný program [§ 82 ods. 2 písm. a) a b)].
(5)
Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej dizertačnej práce.
(6)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.
(7)
Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.
(8)
Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).
(9)
Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.
(10)
Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand"), ktorá sa viaže na tému dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.
(11)
Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.
(12)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii. Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom štúdiu doktoranda. V nej sa riešia pracovnoprávne i finančné otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej vzdelávacej inštitúcii. Činnosť podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.
(13)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.
(14)
Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.
(15)
Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor" („philosophiae doctor", v skratke „PhD."; skratka „PhD." sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia" („artis doctor", v skratke „ArtD."; skratka „ArtD." sa uvádza za menom).
(16)
Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti doktorandského štúdia udeľuje titul „licenciát teológie" (v skratke „ThLic."). Absolventom doktorandského štúdia v týchto oblastiach sa udeľuje aj titul „doktor teológie" (v skratke „ThDr.").
(17)
Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.
(18)
Na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti má doktorand v dennej forme doktorandského štúdia postavenie zamestnanca.35)
(19)
Vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje doktorandovi v dennej forme doktorandského štúdia štipendium na čas trvania doktorandského štúdia, ktoré sa posudzuje ako plat. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje štipendiá z finančných zdrojov vyčlenených na tento účel vo svojom rozpočte. Podrobnosti o poskytovaní štipendia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
(20)
Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.
(21)
Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa odseku 20, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.
(22)
Doklad o udelení akademického titulu na základe úspešného výsledku obhajoby dizertačnej práce pred komisiou na obhajobu dizertačnej práce podľa odseku 21 vydaný zahraničnou vysokou školou sa uznáva v Slovenskej republike.
ŠIESTA ČASŤ
ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE
§ 55
Základné ustanovenia
(1)
Občan má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56 a ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1.
(2)
Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov, ktoré má uvedené v zozname študijných programov [§ 20 ods. 1 písm. a)].
(3)
Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu. Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností36) na štúdium podľa podmienok určených vysokou školou.
§ 56
Základné podmienky prijatia na štúdium
(1)
Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
(2)
Základnou podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa § 53 ods. 1 a 2 je absolvovanie študijného programu prvého stupňa.
(3)
Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je absolvovanie študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa § 53 ods. 3.
§ 57
Ďalšie podmienky prijatia na štúdium
(1)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi. Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov, ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 7.
(2)
Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1 musia z hľadiska obsahu vedomostí zohľadňovať obsah úplného stredného vzdelania.37)
(3)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu skúšku vždy.
(4)
Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi so zdravotným postihnutím sa na jeho žiadosť určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho zdravotné postihnutie.
(5)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní včas, najneskôr štyri mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným spôsobom podľa osobitného predpisu.38) Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.
§ 58
Prijímacie konanie
(1)
Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na vybranej vysokej škole.
(2)
Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program. Prihláška musí byť doručená v termíne určenom vysokou školou alebo fakultou.
(3)
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan. Rozhodnutie dekana o neprijatí na štúdium môže podľa odseku 6 zmeniť rektor. O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje rektor.
(4)
Na súkromných vysokých školách rozhoduje o prijatí na štúdium orgán určený vnútorným predpisom vysokej školy.
(5)
Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
(6)
Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, môže podať žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.
(7)
Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu, či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne, zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo fakulta môže ponúknuť miesto ďalšiemu uchádzačovi v poradí podľa výsledkov prijímacieho konania.
(8)
Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.
(9)
Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.
§ 59
Zápis na štúdium
(1)
Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 5 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.
(2)
Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom splní v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.
(3)
Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium (§ 58 ods. 7), odpovie záporne, alebo do určeného termínu neodpovie.
§ 60
Formy a metódy štúdia
(1)
Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme štúdia.
(2)
Dennú formu štúdia charakterizuje denná účasť študenta na vzdelávacích činnostiach (§ 51 ods. 2).
(3)
Externú formu štúdia charakterizuje prevažne samostatné štúdium a konzultácie.
(4)
Študijný program v oboch formách štúdia podľa odsekov 2 a 3 sa môže uskutočňovať
a)
prezenčnou metódou,
b)
dištančnou metódou alebo
c)
kombinovanou metódou.
(5)
Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
(6)
Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových sietí.
§ 61
Akademický rok a jeho organizácia
(1)
Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka.
(2)
Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.
(3)
Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo tretieho trimestra akademického roka.
§ 62
Kreditový systém
(1)
Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním jednotiek študijného programu v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.
(2)
Kredity sú číselné hodnoty priradené k jednotkám študijného programu, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej na ich absolvovanie. Štandardná záťaž študenta za celý akademický rok je vyjadrená počtom 60 kreditov, za semester 30 kreditov a za trimester 20 kreditov.
(3)
Vysoká škola určí celkový počet kreditov, ktorý je potrebný na riadne skončenie štúdia, v jeho jednotlivých stupňoch.
(4)
Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 63
Štátne skúšky, rigorózne skúšky
(1)
Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
(2)
Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 8).
(3)
Právo skúšať na štátnej skúške a na rigoróznych skúškach majú iba vysokoškolskí učitelia pôsobiaci vo funkciách profesorov a docentov (§ 75 ods. 1) a ďalší odborníci schválení príslušnou vedeckou radou [§ 12 ods. 1 písm. d)].
(4)
Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky3) alebo z praxe.
(5)
Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy podľa § 83 ods. 1 uskutočňované na fakulte dekan a pre študijné programy podľa § 83 ods. 1, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.
(6)
Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.
§ 64
Prerušenie štúdia
(1)
Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.
(2)
Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte. Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje rektor.
(3)
Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa externej vzdelávacej inštitúcie.
§ 65
Riadne skončenie štúdia
(1)
Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu. Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia daného študijného programu.
(2)
Štúdium podľa študijného programu nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku [§ 51 ods. 4 písm. h)] o viac ako dva roky.
(3)
Dokladom o riadnom skončení štúdia akreditovaného študijného programu a o získaní príslušného akademického titulu je vysokoškolský diplom a vysvedčenia o štátnych skúškach.
§ 66
Iné skončenie štúdia
(1)
Okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí
a)
zanechaním štúdia,
b)
neskončením štúdia v termíne určenom podľa § 65 ods. 2,
c)
vylúčením zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu a zo študijného poriadku vysokej školy,
d)
vylúčením zo štúdia podľa § 72 ods. 2 písm. c),
e)
zrušením študijného programu podľa § 87 ods. 2, ak študent neprijme ponuku vysokej školy pokračovať v štúdiu iného študijného programu,
f)
smrťou študenta.
(2)
Dňom skončenia štúdia je
a)
podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia,
b)
podľa odseku 1 písm. b) koniec akademického roka, v ktorom mal študent skončiť vysokoškolské štúdium,
c)
podľa odseku 1 písm. c) a d) deň, keď rozhodnutie o vylúčení zo štúdia nadobudlo právoplatnosť,
d)
podľa odseku 1 písm. e) deň, ku ktorému vysoká škola oznámila zrušenie študijného programu.
§ 67
Doklady o štúdiu
(1)
Doklady o štúdiu sú:
a)
preukaz študenta,
b)
výkaz o štúdiu (index),
c)
výpis výsledkov štúdia.
(2)
Preukaz študenta je doklad, ktorý potvrdzuje jeho právne postavenie, ktoré ho oprávňuje využívať práva a výhody študenta vyplývajúce zo zákonov, z vnútorných predpisov vysokej školy a z dohôd s inými právnickými osobami. Tento doklad slúži aj na preukázanie údajov v ňom zapísaných. Preukaz študenta sa študentovi vydá po zápise do registra študentov. Vydáva ho vysoká škola. Okrem iných údajov je v ňom vyznačené obdobie, počas ktorého študent splnil podmienky na pokračovanie v štúdiu podľa § 51 ods. 4 písm. i). Na preukaze študenta sa používa jednotná štruktúra údajov určená ministerstvom. Ministerstvo záväzne určí usmernením aj technické vyhotovenie preukazu.
(3)
Výkaz o štúdiu (index) je doklad, do ktorého sa zapisujú najmä jednotky študijného programu (§ 51 ods. 2) a výsledky kontroly študijnej úspešnosti alebo študijného výkonu. Vydáva ho vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, vydáva ho fakulta. Používanie výkazu o štúdiu nie je povinné, rozhodnutie o jeho používaní je v právomoci vysokej školy a je upravené v študijnom poriadku.
(4)
Výpis výsledkov štúdia obsahuje údaje o študijných povinnostiach, ktoré študent v rámci štúdia študijného programu splnil.
(5)
Výpis výsledkov štúdia vydáva vysoká škola; ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, vydáva ho fakulta. Doklad sa vydáva v súlade so zásadami obsiahnutými vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo; na základe osobitnej žiadosti ho vysoká škola alebo fakulta vydáva aj v cudzom jazyku. Doklad patrí
a)
osobe, ktorá skončila štúdium študijného programu podľa § 66 ods. 1,
b)
študentovi na základe jeho žiadosti,
c)
absolventovi štúdia študijného programu na základe jeho žiadosti.
§ 68
Doklady o absolvovaní štúdia
(1)
Doklady o absolvovaní štúdia študijného programu v študijnom odbore sú:
a)
vysokoškolský diplom,
b)
vysvedčenie o štátnej skúške,
c)
dodatok k diplomu.
(2)
Vysokoškolský diplom je doklad o absolvovaní štúdia akreditovaného študijného programu v príslušnom študijnom odbore a o udelení akademického titulu. Vydáva ho vysoká škola. Na vysokoškolskom diplome sa uvádza meno a priezvisko absolventa, matričné číslo diplomu, názov vysokej školy, názov študijného odboru, názov študijného programu, podľa ktorého sa štúdium uskutočňovalo, názov fakulty, ak sa študijný program uskutočňoval na fakulte, akademický titul a ďalšie údaje určené vysokou školou. Vysokoškolský diplom sa odovzdáva spravidla pri akademickom obrade.
(3)
Vysvedčenie o štátnej skúške je doklad o vykonanej štátnej skúške, jej súčastiach a o jej výsledku. Vydáva ho vysoká škola.
(4)
Dodatok k diplomu je doklad, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom študijnom programe. Údaje, ktoré musí dodatok k diplomu obsahovať, ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Dodatok k diplomu vydáva vysoká škola. Absolvent dostane dodatok k diplomu súčasne s diplomom.
(5)
Na základe osobitnej žiadosti vydá vysoká škola absolventovi doklady o štúdiu podľa odseku 1 aj v cudzom jazyku.
SIEDMA ČASŤ
ŠTUDENTI VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 69
Základné ustanovenia
(1)
Uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium; študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.
(2)
Študent prestáva byť študentom odo dňa skončenia štúdia podľa § 65 ods. 1 a § 66 alebo odo dňa prerušenia štúdia podľa § 64 ods. 1.
§ 70
Práva študenta
(1)
Študent má právo najmä
a)
študovať študijný program, na ktorý bol prijatý,
b)
utvoriť si študijný plán podľa pravidiel študijného programu [§ 51 ods. 4 písm. g)],
c)
zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom,
d)
pri rešpektovaní časových a kapacitných obmedzení daných študijným poriadkom a študijným programom zvoliť si tempo štúdia, poradie absolvovania jednotiek študijného programu pri zachovaní ich predpísanej nadväznosti a zvoliť si učiteľa pri predmete vyučovanom viacerými učiteľmi,
e)
v rámci svojho štúdia uchádzať sa aj o štúdium na inej vysokej škole, a to aj v zahraničí,
f)
zúčastňovať sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
g)
zúčastniť sa na zakladaní a činnosti nezávislých združení pôsobiacich na akademickej pôde (spolkov, zväzov, stavovských združení) v súlade s právnymi predpismi,
h)
aspoň raz ročne mať možnosť formou anonymného dotazníka vyjadriť sa o kvalite výučby a o učiteľoch,
i)
slobodne prejavovať názory a pripomienky k vysokému školstvu.
(2)
Na študenta, ktorý sa zúčastňuje na praktickej výučbe a praxi, sa vzťahujú všeobecné predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o pracovných podmienkach žien.39)
§ 71
Povinnosti študenta
(1)
Študijné povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo študijného poriadku.
(2)
Študent je povinný dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčastí.
(3)
Študent je ďalej povinný najmä
a)
chrániť a hospodárne využívať majetok, prostriedky a služby vysokej školy,
b)
uhrádzať školné a poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona výlučne a priamo vysokej škole, na ktorej je zapísaný, a pravdivo uviesť skutočnosti rozhodujúce na ich určenie,
c)
oznámiť vysokej škole alebo fakulte, ak je zapísaný na študijný program uskutočňovaný na fakulte, adresu určenú na doručovanie písomností,
d)
osobne sa dostaviť na písomné predvolanie rektora, dekana alebo nimi povereného zamestnanca vysokej školy alebo fakulty na prerokovanie otázok týkajúcich sa priebehu alebo skončenia jeho štúdia, alebo súvisiacich s jeho právami a povinnosťami.
§ 72
Disciplinárny priestupok
(1)
Disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčastí, alebo verejného poriadku.
(2)
Za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a)
pokarhanie,
b)
podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené,
c)
vylúčenie zo štúdia.
(3)
Disciplinárny priestupok je premlčaný, ak od jeho spáchania uplynul viac ako jeden rok.
(4)
Disciplinárne opatrenia podľa odseku 2 ukladá rektor; študentom zapísaným na štúdium študijných programov uskutočňovaných na fakulte ukladá disciplinárne opatrenia dekan. Rektor ani dekan nemôže uložiť prísnejšie disciplinárne opatrenie, než navrhla disciplinárna komisia.
(5)
Konanie o disciplinárnom priestupku pred disciplinárnou komisiou vysokej školy (fakulty) je ústne za prítomnosti študenta; ak sa študent nedostaví bez riadneho ospravedlnenia, možno konať aj bez jeho prítomnosti.
(6)
Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ak žiadosti nevyhovie, postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčastí, rozhodnutie zmení alebo zruší. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana.
§ 73
Register študentov
(1)
Vysoká škola vedie register študentov. Register študentov slúži na evidenciu študentov a na rozpočtové a štatistické účely.
(2)
Do registra študentov sa zaznamenáva najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, rodinný stav a miesto trvalého pobytu študenta, pohlavie, bydlisko v Slovenskej republike a štátne občianstvo. Štruktúru informačnej vety prevádzkovanej databázy a jej technické podmienky stanoví ministerstvo po prerokovaní s vysokou školou.
(3)
V registri študentov sú o jednotlivých študentoch zaznamenané najmä údaje o
a)
zápise na štúdium,
b)
predchádzajúcom vzdelaní,
c)
študijnom programe,
d)
zápise do vyššieho ročníka alebo do ďalšej časti štúdia [§ 51 ods. 4 písm. i)],
e)
pridelení ubytovania v študentskom domove,
f)
absolvovanej štátnej skúške a udelenom akademickom titule,
g)
prerušení štúdia,
h)
skončení štúdia.
(4)
Záznamy do registra študentov môžu vykonávať iba osobitne poverení zamestnanci vysokej školy; záznamy podľa odseku 3 písm. a), c) až g) sa uskutočnia do troch dní po rozhodujúcej udalosti.
(5)
Zamestnanci podľa odseku 4 sú povinní pri práci s registrom dodržiavať všeobecne platné právne predpisy o ochrane osobných údajov.40)
(6)
Vysoká škola trvalo uchováva údaje z registra študentov.
ÔSMA ČASŤ
ZAMESTNANCI VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 74
Zamestnanci vysokých škôl
(1)
Na vysokých školách ako zamestnanci pôsobia vysokoškolskí učitelia, výskumní pracovníci, umeleckí pracovníci a ostatní zamestnanci.
(2)
Zamestnanci vysokých škôl pôsobiaci v klinickej a praktickej výučbe v špecializovaných výučbových zariadeniach verejných vysokých škôl podľa § 36 poskytujú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.22)
(3)
Týždenný pracovný čas zamestnancov uvedených v odsekoch 1 a 2, ktorí vykonávajú prácu na ustanovený týždenný pracovný čas podľa osobitného predpisu41) vrátane práce nadčas, je najviac 58 hodín, aj keď pracujú pre viacerých zamestnávateľov.
§ 75
Vysokoškolskí učitelia
(1)
Vysokoškolskí učitelia pôsobia vo funkciách profesor, hosťujúci profesor, docent, hosťujúci docent, odborný asistent, asistent a lektor.
(2)
Vysokoškolskí učitelia univerzitných vysokých škôl (§ 2 ods. 14 a § 111 ods. 1) okrem lektorov (odseky 4, 5, 8 a 9) sa aktívne zúčastňujú na výskumných, vývojových, liečebno-preventívnych alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel, alebo umeleckých výkonov. U vysokoškolských učiteľov odborných vysokých škôl pôsobiacich vo funkciách docent, odborný asistent a asistent možno nahradiť aktívnu účasť na výskumných, vývojových alebo umeleckých činnostiach zameraných na získanie nových poznatkov, vývojových produktov alebo umeleckých diel sledovaním aktuálneho stavu vedy, techniky a umenia, ktoré zabezpečí, že vzdelávacia činnosť sa bude realizovať na úrovni najnovších poznatkov.
(3)
Funkcia profesora a funkcia docenta sa viažu na študijný odbor, v ktorom sa udeľujú vedecko-pedagogické tituly „profesor" a „docent" (§ 76 ods. 2).
(4)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii profesora viažucej sa na študijný odbor je v rámci vysokej školy alebo fakulty zodpovedný za výskum a vzdelávanie v tomto študijnom odbore. Prispieva svojou výskumnou, vývojovou, liečebno-preventívnou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore a k objasňovaniu vzťahov s ostatnými študijnými odbormi; garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje. Medzi pracovné povinnosti profesora v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti profesora formovanie trendov a koncepcií, výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie medzinárodných vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(5)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii docenta viažucej sa na študijný odbor prispieva v spolupráci s profesorom vo funkcii viažucej sa na tento študijný odbor svojou výskumnou, vývojovou alebo umeleckou, pedagogickou a organizačnou činnosťou k rozvoju poznania v tomto študijnom odbore. Garantuje alebo zúčastňuje sa na garantovaní kvality a rozvoja bakalárskeho študijného programu, ktorý vysoká škola alebo fakulta uskutočňuje, ak túto činnosť nevykonáva profesor. Medzi pracovné povinnosti docenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok a seminárov, hodnotenie študentov vrátane skúšania na štátnych skúškach, vedenie doktorandov, vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3), tvorba študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti docenta výskumná, vývojová alebo umelecká činnosť a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach medzinárodného významu, vedenie výskumných alebo umeleckých tímov a organizovanie vedeckých alebo umeleckých podujatí.
(6)
Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie profesora je vedecko-pedagogický titul (§ 76) v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie docenta je vedecko-pedagogický titul "docent" (§ 76) v študijnom odbore, na ktorý sa funkcia viaže, alebo v príbuznom študijnom odbore.
(7)
Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „profesor" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii riadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Vysokoškolský učiteľ, ktorý má vedecko-pedagogický titul „docent" a vykonáva funkciu profesora, je počas pôsobenia v tejto funkcii mimoriadnym profesorom príslušnej vysokej školy. Ak mimoriadny profesor vysokej školy získa počas svojho pôsobenia vo funkcii profesora vedecko-pedagogický titul „profesor", stáva sa riadnym profesorom vysokej školy.
(8)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta zabezpečuje v spolupráci s profesormi a docentmi vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie jej úloh v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy, techniky alebo umenia. Ak vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii odborného asistenta nemá akademický titul PhD. alebo vedecko-pedagogický titul, vzdeláva sa so zameraním na ich získanie. Medzi pracovné povinnosti odborného asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie prednášok z vybraných kapitol, vedenie seminárov a cvičení, hodnotenie študentov a vedenie a oponovanie záverečných prác (§ 51 ods. 3) v prvých dvoch stupňoch vysokoškolského vzdelávania, tvorba študijných materiálov, konzultácie pre študentov a zabezpečovanie exkurzií a odborných praxí študentov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti odborného asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti pracoviska a zverejňovanie jej výsledkov v časopisoch a na vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatiach a spolupráca pri organizovaní vedeckých alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom na vykonávanie funkcie odborného asistenta je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(9)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii asistenta zabezpečuje pod vedením profesorov a docentov vysokej školy (odseky 4 a 5) plnenie úloh vysokej školy v oblasti vzdelávania a v oblasti vedy a techniky alebo umenia. Vysoká škola utvára asistentovi priestor na vzdelávanie sa so zameraním na získanie akademického titulu PhD. Medzi pracovné povinnosti asistenta v oblasti vzdelávania patrí najmä vedenie praktických cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. V oblasti vedy a techniky alebo umenia patrí medzi pracovné povinnosti asistenta zúčastňovanie sa na výskumnej, vývojovej alebo umeleckej činnosti a na zverejňovaní jej výsledkov a zúčastňovanie sa na organizovaní vedeckých, odborných alebo umeleckých podujatí. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie asistenta je vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(10)
Vysokoškolský učiteľ pôsobiaci vo funkcii lektora zabezpečuje plnenie úloh vysokej školy vo vymedzenej oblasti vzdelávania. Medzi pracovné povinnosti lektora patrí výučba nevyžadujúca aktívnu účasť vo výskume alebo vývoji, najmä vedenie cvičení, hodnotenie študentov, zúčastňovanie sa na zabezpečovaní ostatných vzdelávacích činností a zúčastňovanie sa na tvorbe študijných materiálov. Ďalšie pracovné povinnosti lektorov určujú vnútorné predpisy vysokej školy. Kvalifikačným predpokladom potrebným na vykonávanie funkcie lektora je v závislosti od konkrétneho obsahu pracovných úloh vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(11)
Na zabezpečenie študentskej mobility vymenúva rektor alebo dekan, ak ide o pôsobenie na fakulte, spravidla z radov vysokoškolských učiteľov koordinátora, ktorého úlohou je najmä zúčastňovanie sa na príprave a uskutočňovaní programov medzinárodnej spolupráce vo vzdelávacej oblasti, riešenie úloh spojených s vysielaním a prijímaním študentov, poskytovanie poradenských služieb študentom o možnostiach štúdia na iných vysokých školách v Slovenskej republike a v zahraničí.
§ 76
Vedecko-pedagogické tituly „docent" a „profesor"
(1)
Odborník, ktorý vedecky a pedagogicky pôsobí na vysokej škole a spĺňa určené kritériá, sa môže uchádzať na vysokej škole, ktorá má priznané zodpovedajúce práva, o udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" alebo „profesor" v danom študijnom odbore.
(2)
Vedecko-pedagogický titul „docent", umelecko-pedagogický titul „docent", vedecko-pedagogický titul „profesor" a umelecko-pedagogický titul „profesor" sa udeľujú len v študijných odboroch, ktoré možno študovať v druhom stupni alebo v treťom stupni vysokoškolského štúdia alebo v spojenom prvom a druhom stupni vysokoškolského štúdia podľa § 53 ods. 3.
(3)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu „docent" je
a)
vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa (§ 54 ods. 1),
b)
habilitácia na základe habilitačnej práce a úspešného absolvovania habilitačného konania.
(4)
Podmienkou na získanie umelecko-pedagogického titulu „docent" je habilitácia na základe habilitačnej práce a úspešného absolvovania habilitačného konania.
(5)
Podmienkou na získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „profesor" je predchádzajúce získanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent" podľa odsekov 3 alebo 4 a úspešné absolvovanie vymenúvacieho konania.
(6)
Podmienky a postup získavania vedecko-pedagogických titulov „docent" a „profesor" ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 77
Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov
(1)
Obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov a obsadzovanie funkcií profesorov a docentov sa uskutočňuje výberovým konaním v súlade s § 15 ods. 1 písm. c). Výberové konanie na obsadenie funkcie profesora a funkcie docenta je zároveň výberovým konaním na obsadenie pracovného miesta vysokoškolského učiteľa. Vypísanie výberového konania musí byť zverejnené na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty, ak ide o pracovné miesto alebo funkciu zaradenú na fakulte, a poskytnuté ministerstvu na zverejnenie na jeho osobitnej internetovej stránke. Vypísanie výberového konania na obsadenie funkcie profesora musí byť zverejnené i v periodickej dennej tlači s celoštátnou pôsobnosťou.
(2)
Pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá vedecko-pedagogický titul „profesor" ani „docent", možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.
(3)
Pracovný pomer vysokoškolského učiteľa (odsek 1), ktorý nemá vedecko-pedagogický titul profesor alebo docent, zamestnaného na lekárskych, farmaceutických a veterinárskych fakultách a na pracoviskách verejných vysokých škôl, kde na výkon práce zamestnanca je potrebné skončenie určitého stupňa špecializačnej prípravy, možno uzavrieť na základe jedného výberového konania na čas dlhší, ako je v odseku 2. Tento čas určí dekan alebo rektor najdlhšie na desať rokov.
(4)
Vysokoškolský učiteľ môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak vysokoškolský učiteľ obsadil funkciu docenta alebo profesora po tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov a má zodpovedajúci vedecko-pedagogický titul, získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na čas do dosiahnutia 65 rokov veku.
(5)
Vysokoškolského učiteľa môže rektor alebo dekan, ak je vysokoškolský učiteľ zaradený na fakulte, uvoľniť na primerané obdobie z plnenia pedagogických úloh a umožniť mu, aby sa venoval iba vedeckej práci alebo umeleckej práci. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o odmeňovaní zamestnancov.2)
(6)
Pracovný pomer vysokoškolských učiteľov sa skončí koncom akademického roku, v ktorom dovŕšia 65 rokov veku, ak sa ich pracovný pomer neskončil skôr podľa osobitných predpisov.42) Rektor alebo dekan, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte, môže s osobou nad 65 rokov veku so súhlasom akademického senátu vysokej školy alebo fakulty uzavrieť pracovný pomer na pracovné miesto vysokoškolského učiteľa, ak ide o zamestnanca zaradeného na fakulte najdlhšie na jeden rok; takto možno uzavrieť pracovný pomer aj opakovane.
(7)
Ak vysokoškolský učiteľ zastáva funkciu rektora alebo dekana na vysokej škole a počas jeho funkčného obdobia v tejto funkcii sa má skončiť jeho pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy alebo z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov podľa odseku 6, jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím funkčného obdobia.
(8)
Rektor alebo dekan môže najviac na jeden rok prijať zamestnanca do pracovného pomeru na čiastočný pracovný úväzok na miesto vysokoškolského učiteľa bez výberového konania.
§ 78
Profesor emeritus
Rektor môže na návrh vedeckej rady vysokej školy udeliť za významné prínosy v oblasti vedy alebo umenia a vzdelávania profesorovi staršiemu ako 65 rokov, ktorý skončil pracovný pomer s vysokou školou ako jej riadny profesor (§ 75 ods. 7) a ktorý naďalej aktívne vedecky a pedagogicky pôsobí, čestný titul „profesor emeritus" (emeritný profesor). V súlade s vnútornými predpismi umožní vysoká škola emeritným profesorom zúčastňovať sa na výskume a na jej iných činnostiach.
§ 79
Hosťujúci docent a hosťujúci profesor
(1)
Dekan môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady fakulty pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho docenta. Na hosťujúceho docenta sa vzťahujú ustanovenia § 75 týkajúce sa docentov okrem odseku 6. Na obsadzovanie funkcií hosťujúcich docentov sa nevzťahujú ustanovenia § 77. Ak má hosťujúci docent pôsobiť na vysokej škole, uzatvára s ním pracovný pomer rektor so súhlasom vedeckej rady vysokej školy.
(2)
Rektor alebo dekan, ak ide o pracovné miesto zaradené na fakulte, môže na čas nepresahujúci dva roky uzavrieť so súhlasom vedeckej rady vysokej školy pracovný pomer s významným odborníkom na miesto vysokoškolského učiteľa vo funkcii hosťujúceho profesora. Na hosťujúceho profesora sa vzťahujú ustanovenia § 75 týkajúce sa profesorov okrem odseku 6. Na obsadzovanie funkcií hosťujúcich profesorov sa nevzťahujú ustanovenia § 77.
§ 80
Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci
(1)
Na plnenie svojich úloh vo vede, technike alebo umení môže vysoká škola zamestnávať výskumných pracovníkov a umeleckých pracovníkov.
(2)
Výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci sa môžu zúčastňovať aj na vzdelávacej činnosti vysokej školy.
DEVIATA ČASŤ
AKREDITÁCIA
PRVÁ HLAVA
AKREDITAČNÁ KOMISIA
§ 81
Zloženie a činnosť Akreditačnej komisie
(1)
Akreditačnú komisiu zriaďuje vláda ako svoj poradný orgán a schvaľuje jej štatút [§ 102 ods. 1 písm. b)].
(2)
Akreditačná komisia sa skladá z predsedu, podpredsedu a ďalších členov (ďalej len „člen komisie"), ktorých vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1); vymenúva ich z významných osobností z vysokých škôl, odborných a vedeckých ustanovizní. Členmi Akreditačnej komisie sú aj zahraniční odborníci.
(3)
Akreditačná komisia má 21 členov.
(4)
Jedna tretina členov Akreditačnej komisie je z nevysokoškolských ustanovizní.
(5)
Vláda vymenúva členov Akreditačnej komisie na šesť rokov; možno ich vymenovať najviac na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Pri prvom vymenovaní členov Akreditačnej komisie podľa tohto zákona sa žrebom určí jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po dvoch rokoch, a jedna tretina členov, ktorých funkčné obdobie sa skončí po štyroch rokoch. Predseda Akreditačnej komisie je vymenovaný na šesť rokov.
(6)
Funkcia člena Akreditačnej komisie je nezlučiteľná s funkciou rektora, prorektora, dekana a prodekana.
(7)
Členstvo v Akreditačnej komisii zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia jej člena,
b)
vzdaním sa členstva na základe písomnej žiadosti,
c)
ak člen začne vykonávať niektorú z uvedených funkcií podľa odseku 6,
d)
odvolaním člena,
e)
smrťou člena.
(8)
Vláda môže člena Akreditačnej komisie odvolať na návrh ministra po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl, ak člen
a)
si neplní svoje povinnosti vyplývajúce z členstva; dôvod posúdi komisia a odvolanie navrhne predseda Akreditačnej komisie ministrovi,
b)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody.
(9)
Ak členstvo niektorého člena Akreditačnej komisie zanikne pred uplynutím jeho funkčného obdobia a vláda v tomto čase vymenuje na jeho miesto nového člena, funkčné obdobie člena Akreditačnej komisie sa skončí dňom, ktorým by uplynulo funkčné obdobie pôvodne vymenovaného člena Akreditačnej komisie.
(10)
Akreditačná komisia môže zriaďovať na odbornú prípravu svojich rokovaní pracovné skupiny.
(11)
Predsedu a ďalších členov pracovnej skupiny vymenúva a odvoláva predseda Akreditačnej komisie po schválení v Akreditačnej komisii; predsedu pracovnej skupiny vymenúva z členov tejto komisie. Členovia pracovnej skupiny musia spĺňať kritérium vysokej odbornej úrovne a autority. Členmi pracovnej skupiny môžu byť i zahraniční odborníci.
(12)
Spôsob rokovania Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín upraví štatút Akreditačnej komisie, ktorý schvaľuje vláda.
(13)
Činnosť Akreditačnej komisie materiálne a finančne zabezpečuje ministerstvo.
(14)
Činnosť členov Akreditačnej komisie a jej pracovných skupín je úkonom vo všeobecnom záujme.27) Zamestnávateľ im na návrh ministra poskytne odmenu a cestovné náhrady sa im poskytujú podľa osobitného predpisu.28) Finančné prostriedky na odmenu uhradí zamestnávateľovi ministerstvo.
§ 82
Pôsobnosť Akreditačnej komisie
(1)
Akreditačná komisia sleduje, posudzuje a nezávisle hodnotí kvalitu vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl a napomáha jej zvyšovanie. Komplexne posudzuje podmienky, v ktorých sa tieto činnosti na jednotlivých vysokých školách uskutočňujú a vypracúva odporúčania na zlepšenie práce vysokých škôl. Akreditačná komisia môže o svojich zisteniach informovať verejnosť.
(2)
Akreditačná komisia sa vyjadruje
a)
o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijný program oprávňujúci udeliť jeho absolventom akademický titul,
b)
o spôsobilosti nevysokoškolskej inštitúcie podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu (§ 86),
c)
o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov,
d)
o návrhoch na zriadenie, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zrušenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej vysokej školy, štátnej vysokej školy, fakulty verejnej vysokej školy alebo fakulty štátnej vysokej školy,
e)
o návrhu na udelenie štátneho súhlasu právnickej osobe, ktorá chce pôsobiť ako súkromná vysoká škola,
f)
o návrhu na začlenenie vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16,
g)
o návrhu na zmenu v sústave študijných odborov,
h)
o ďalších návrhoch týkajúcich sa vysokého školstva, ktoré jej predloží minister.
(3)
Akreditačná komisia hodnotí úroveň výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokých škôl. Prihliada pritom na výsledky periodického hodnotenia vysokej školy podľa osobitného predpisu.43)
(4)
Akreditačná komisia uskutočňuje aj komplexné akreditácie činností vysokých škôl (§ 84).
(5)
Akreditačná komisia je oprávnená pri plnení svojich úloh podľa odsekov 2 až 4 a podľa § 83 ods. 11 požadovať od ústredných orgánov štátnej správy, od vysokých škôl a od právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na území Slovenskej republiky,3) uchádzajúcich sa o akreditáciu podľa § 86 informácie, podklady a súčinnosť, ktoré sú nevyhnutné na jej činnosť.
(6)
Akreditačná komisia sa vyjadruje ku skutočnostiam podľa odseku 2 okrem vyjadrenia v rámci komplexnej akreditácie činností vysokej školy podľa § 84 najneskôr do 150 dní od prijatia úplných podkladov.
(7)
Zriadenie Akreditačnej komisie, spôsob výberu jej členov, postup pri výkone pôsobnosti Akreditačnej komisie podľa tohto paragrafu, ako aj spôsob podávania a podrobnejší obsah žiadostí a podkladov na činnosť Akreditačnej komisie podľa tohto paragrafu upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
(8)
Kritériá používané pri posudzovaní spôsobilosti podľa odseku 2 písm. a) až c), pri návrhu na začlenenie vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16 a pri hodnotení úrovne výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti podľa odseku 3 schvaľuje na návrh Akreditačnej komisie po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl ministerstvo.
DRUHÁ HLAVA
PRIZNÁVANIE PRÁV A KOMPLEXNÁ AKREDITÁCIA ČINNOSTÍ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 83
Akreditácia jednotlivých činností vysokej školy a priznávanie práv
(1)
Akreditácia študijného programu je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať študijný program. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. a) môže ministerstvo priznať vysokej škole právo udeľovať absolventom tohto študijného programu zodpovedajúci akademický titul. Študijný program, pre ktorý vysoká škola získala uvedené právo, je akreditovaný študijný program. Vysoká škola, ktorá má akreditovaný študijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53 ods. 8 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul.
(2)
Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať študijný program podľa § 82 ods. 2 písm. a) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 8) hodnotí jeho obsah, požiadavky na uchádzačov a spôsob ich výberu, požiadavky na absolvovanie, personálne, materiálne, technické a informačné zabezpečenie študijného programu a úroveň študentov a absolventov študijného programu. U nových študijných programov možno pri prvej akreditácii uplatniť osobitné kritériá, pričom Akreditačná komisia sa vyjadrí kladne, ak usúdi, že sa dá odôvodnene predpokladať, že najneskôr na konci obdobia zodpovedajúceho štandardnej dĺžke štúdia bude vysoká škola pri uplatnení štandardných kritérií spôsobilá uskutočňovať tento študijný program a že existujúce podmienky umožnia aj prvým absolventom získať plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.
(3)
Akreditácia habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia na žiadosť vysokej školy posúdi jej spôsobilosť uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v tomto študijnom odbore. Po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. c) môže ministerstvo priznať vysokej škole právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v požadovanom študijnom odbore.
(4)
Vysoká škola môže požiadať o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, v ktorom má akreditovaný študijný program druhého stupňa alebo študijný program podľa § 53 ods. 3, alebo študijný program tretieho stupňa. Ak sa tento študijný program uskutočňuje na fakulte, habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov sa uskutočňuje na fakulte.
(5)
Pri posudzovaní spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov podľa § 82 ods. 2 písm. c) sa podľa ustanovených kritérií (§ 82 ods. 7) hodnotí vedecký alebo umelecký profil vysokej školy, a to aj z hľadiska medzinárodného významu dosiahnutých výsledkov, kritériá na habilitácie docentov a vymenúvanie profesorov podľa § 12 ods. 1 písm. e) a § 30 ods. 1 písm. e) a ich dodržiavanie a personálne zabezpečenie vrátane zloženia vedeckej rady vysokej školy a vedeckej rady fakulty, ak sa habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov uskutočňuje na fakulte.
(6)
Podkladom na vyjadrenie Akreditačnej komisie podľa odsekov 1 a 3 je najmä hodnotiaca správa pracovnej skupiny. Prílohou hodnotiacej správy je vyjadrenie vysokej školy k jej obsahu. Toto vyjadrenie tvorí aj prílohu vyjadrenia Akreditačnej komisie, ktoré sa predkladá ministerstvu.
(7)
Ak vysoká škola spĺňa v čase akreditácie kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a spôsob ich spĺňania utvára dostatočné predpoklady na udržanie spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva ministerstvo práva podľa odsekov 1 a 3 bez časového obmedzenia. Práva priznané bez časového obmedzenia sú pravidelne prehodnocované v rámci komplexných akreditácií činností vysokej školy podľa § 84. Ak ide o nový študijný program, ministerstvo priznáva práva podľa odseku 1 najviac na čas zodpovedajúci štandardnej dĺžke štúdia.
(8)
Ak vysoká škola v čase akreditácie spĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5, ale spôsob ich spĺňania neutvára dostatočné predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, priznáva ministerstvo práva podľa odsekov 1 a 3 s časovým obmedzením, spravidla na dva roky. Zároveň požiada vysokú školu, aby prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a v stanovenej lehote podala správu o ich výsledku. Ak si to povaha nedostatkov zistených pri akreditácii vyžaduje, požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak prijaté opatrenia zaručujú udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie činností vysokej školy, ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie zruší časové obmedzenie priznaných práv. Ak sa ani prijatými opatreniami predpoklady na udržanie zodpovedajúcej spôsobilosti až do najbližšej komplexnej akreditácie nedosiahli, ale vysoká škola naďalej spĺňa kritériá, ministerstvo predĺži priznané práva s časovým obmedzením. Ak vysoká škola prestala spĺňať kritériá alebo ak nepodala v termíne požadovanú správu, postupuje sa podľa odseku 9.
(9)
Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz mala priznané zodpovedajúce práva, ministerstvo pozastaví ich platnosť a vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky odstránila a spĺňa požadované kritériá, ministerstvo po vyjadrení Akreditačnej komisie obnoví platnosť priznaných práv v súlade s odsekmi 7 a 8; v opačnom prípade práva odníme. Ministerstvo práva odníme aj v prípade, ak vysoká škola nepodala v termíne požadovanú správu. Ak vysoká škola v čase akreditácie nespĺňa kritériá (§ 82 ods. 7) uplatňované pri posudzovaní spôsobilosti podľa odsekov 2 a 5 a doteraz nemala priznané zodpovedajúce práva, ministerstvo žiadosť o priznanie práv zamietne.
(10)
Ak vysokej škole bolo odňaté právo alebo zamietnutá žiadosť o priznanie práva podľa odseku 9, môže vysoká škola požiadať o akreditáciu študijného programu v rovnakom študijnom odbore najskôr o jeden rok po rozhodnutí ministerstva.
(11)
Akreditačná komisia je oprávnená požadovať od vysokých škôl a externých vzdelávacích inštitúcií informácie týkajúce sa uskutočňovania akreditovaných činností aj kedykoľvek počas platnosti akreditácie. Ak zistí, že vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia prestala spĺňať kritériá na priznanie zodpovedajúceho práva, môže iniciovať akreditáciu príslušnej činnosti.
§ 84
Komplexná akreditácia činností vysokej školy
(1)
Komplexná akreditácia činností vysokej školy je proces, v rámci ktorého Akreditačná komisia komplexne posúdi a zhodnotí vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť vysokej školy, ako aj personálne, technické, informačné a ďalšie podmienky, v ktorých sa táto činnosť uskutočňuje, a vyjadrí sa k žiadostiam vysokej školy o akreditáciu všetkých študijných programov a o akreditáciu všetkých habilitačných konaní a konaní na vymenovanie profesorov, v ktorých chce vysoká škola mať priznané zodpovedajúce práva.
(2)
Komplexná akreditácia činností vysokej školy sa uskutočňuje v šesťročných intervaloch podľa vopred zverejneného plánu komplexných akreditácií vypracovaného Akreditačnou komisiou. Komplexná akreditácia činností vysokej školy sa začína dňom určeným pre jednotlivé vysoké školy na predloženie podkladov podľa odseku 3. Termíny na predkladanie podkladov sú súčasťou plánu komplexných akreditácií a musia byť známe aspoň jeden rok vopred. V období medzi dvoma komplexnými akreditáciami činností vysokej školy možno podľa potreby uskutočňovať akreditácie jednotlivých činností vysokej školy podľa § 83.
(3)
Na účely komplexnej akreditácie činností predloží vysoká škola v termíne podľa plánu komplexných akreditácií (odsek 2) najmä tieto podklady:
a)
hodnotenie vlastnej činnosti; jeho súčasťou sú aj výsledky pravidelných študentských ankiet podľa § 70 ods. 1 písm. h),
b)
žiadosti o akreditáciu všetkých študijných programov, v ktorých chce mať priznané právo udeľovať akademický titul, vrátane príslušných podkladov týkajúcich sa študijných programov,
c)
žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov vo všetkých študijných odboroch, v ktorých chce mať priznané právo tieto konania uskutočňovať, vrátane príslušných podkladov,
d)
podklady na hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej činnosti a ďalšej tvorivej činnosti.
(4)
Výsledkom komplexnej akreditácie činností vysokej školy je
a)
hodnotenie plnenia poslania a úloh vysokej školy na základe analýzy jej činnosti vypracované Akreditačnou komisiou; hodnotenie obsahuje i odporúčania Akreditačnej komisie na zlepšenie práce vysokej školy,
b)
vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti vysokej školy uskutočňovať študijné programy, pre ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu, a rozhodnutie ministerstva o priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní zodpovedajúcich práv,
c)
vyjadrenie Akreditačnej komisie o spôsobilosti uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, pre ktoré vysoká škola požiadala o akreditáciu, a rozhodnutie ministerstva o priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní zodpovedajúcich práv,
d)
hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy,
e)
vyjadrenie Akreditačnej komisie o začlenení vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16.
(5)
Akreditačná komisia vypracuje hodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. a), vyjadrenia podľa odseku 4 písm. b) a c) a hodnotiacu správu podľa odseku 4 písm. d) do desiatich mesiacov od začiatku komplexnej akreditácie činností podľa odseku 2. Ministerstvo rozhodne o priznaní, pozastavení, odňatí alebo nepriznaní práv podľa odseku 4 písm. b) a c) do 60 dní od doručenia vyjadrenia Akreditačnej komisie. Ministerstvo poskytne vysokej škole hodnotiacu správu Akreditačnej komisie a výsledky svojho rozhodnutia týkajúce sa priznania práv, čím sa komplexná akreditácia vysokej školy skončí.
(6)
Ak vysoká škola nepodala v rámci podkladov na účely komplexnej akreditácie činností podľa odseku 3 písm. b) alebo c) žiadosť o akreditáciu niektorej z činností, v ktorej mala doteraz priznané zodpovedajúce právo, ministerstvo jej toto právo odníme s účinnosťou ku dňu skončenia komplexnej akreditácie činností vysokej školy.
(7)
Počas komplexnej akreditácie činností vysoká škola nemôže predkladať žiadosti o akreditáciu jednotlivých činností podľa § 82 ods. 2 písm. a) a c) okrem žiadostí o akreditáciu nových študijných programov a žiadostí o akreditáciu habilitačného konania a konania na vymenúvanie profesorov v študijných odboroch, v ktorých vysoká škola doteraz o akreditáciu nežiadala. Ak vysoká škola mala priznané právo s časovým obmedzením, ktorého platnosť sa skončí v období počas komplexnej akreditácie činností vysokej školy, predlžuje sa priznané právo automaticky až do jej skončenia.
§ 85
Preradenie vysokej školy
(1)
Ak neuniverzitná verejná vysoká škola spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, môže požiadať ministerstvo o zaradenie medzi univerzitné vysoké školy. Na základe tejto žiadosti môže ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) predložiť vláde zodpovedajúci návrh zákona.
(2)
Ak univerzitná verejná vysoká škola nespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 89 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 14, ministerstvo vyzve vysokú školu, aby neodkladne prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov a do jedného roka podala správu o ich výsledku. Zároveň požiada Akreditačnú komisiu, aby zabezpečila overenie výsledku opatrení návštevou na vysokej škole. Ak vysoká škola nedostatky neodstránila, môže ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) predložiť vláde návrh zákona na zaradenie verejnej vysokej školy medzi neuniverzitné vysoké školy.
(3)
Ak univerzitná verejná vysoká škola spĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. e) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 16, môže požiadať ministerstvo o zaradenie medzi výskumné univerzity. Na základe tejto žiadosti môže ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) zaradiť vysokú školu medzi výskumné univerzity.
(4)
Ak univerzitná verejná vysoká škola, ktorá je výskumnou univerzitou, nespĺňa podľa vyjadrenia Akreditačnej komisie podľa § 84 ods. 4 písm. d) na základe komplexnej akreditácie činností vysokej školy podmienky podľa § 2 ods. 16, môže ju ministerstvo po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107) vyradiť spomedzi výskumných univerzít.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 a 4 sa vzťahujú primerane aj na štátne vysoké školy a súkromné vysoké školy.
§ 86
Žiadosť nevysokoškolskej inštitúcie o akreditáciu a priznávanie práv podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu pre príslušný študijný odbor
(1)
Nevysokoškolská inštitúcia, ktorá je právnickou osobou vykonávajúcou výskum a vývoj na území Slovenskej republiky,3) môže požiadať o akreditáciu pre príslušný študijný odbor, v rámci ktorej sa posúdi jej spôsobilosť podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského študijného programu v tomto odbore podľa § 54.
(2)
Ministerstvo môže na základe žiadosti podľa odseku 1 po vyjadrení Akreditačnej komisie podľa § 82 ods. 2 písm. b) priznať nevysokoškolskej inštitúcii právo podieľať sa v príslušnom študijnom odbore na uskutočňovaní doktorandského študijného programu podľa § 54.
(3)
Pri posudzovaní spôsobilosti nevysokoškolskej inštitúcie podieľať sa v príslušnom študijnom odbore na uskutočňovaní doktorandského študijného programu podľa § 54 sa postupuje podľa § 83 ods. 2.
§ 87
Činnosť vysokej školy počas pozastavenia alebo po odňatí priznaných práv
(1)
Ak sa vysokej škole pozastaví právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na tento študijný program prijímať nových študentov.
(2)
Ak sa vysokej škole odníme právo udeľovať absolventom študijného programu akademický titul, nesmie na príslušný študijný program prijímať nových študentov a je povinná zabezpečiť pre existujúcich študentov študujúcich podľa tohto študijného programu možnosť pokračovať v štúdiu podľa iného akreditovaného študijného programu rovnakého stupňa v študijnom odbore, ktorý je totožný s pôvodným alebo ktorý je čo najbližší pôvodnému. Ak to nie je možné, vysoká škola je povinná v spolupráci s ministerstvom hľadať také možnosti na iných vysokých školách.
(3)
Vysoká škola môže akreditovaný študijný program zrušiť, ak zabezpečí študentom možnosť pokračovať v štúdiu podľa rovnakého alebo podobného akreditovaného študijného programu na tej istej alebo inej vysokej škole.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa vzťahujú obdobne aj na pozastavenie alebo odňatie práva externej vzdelávacej inštitúcie podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia podľa § 54.
(5)
Ak sa vysokej škole pozastaví právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, nesmie prijímať nové žiadosti o začatie habilitačného konania a konania na vymenúvanie za profesorov v tomto študijnom odbore.
(6)
Ak sa vysokej škole odníme právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov v študijnom odbore, všetky neskončené konania sa zastavujú.
DESIATA ČASŤ
FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL A SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
PRVÁ HLAVA
FINANCOVANIE VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 88
Pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy pri financovaní vysokých škôl
(1)
Verejné vysoké školy a štátne vysoké školy sú v rozhodujúcej miere financované zo štátneho rozpočtu tak, že zo štátneho rozpočtu sa prostriedky poskytujú
a)
verejným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva alebo iných ministerstiev,
b)
vojenským vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva obrany,
c)
policajným vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva vnútra,
d)
zdravotníckym vysokým školám prostredníctvom kapitoly ministerstva zdravotníctva.
(2)
Zo štátneho rozpočtu možno poskytnúť dotáciu aj súkromnej vysokej škole. Dotácia zo štátneho rozpočtu súkromnej vysokej škole sa poskytuje prostredníctvom kapitoly ministerstva školstva (§ 91).
§ 89
Financovanie verejných vysokých škôl
(1)
Hlavným zdrojom financovania verejnej vysokej školy sú dotácie zo štátneho rozpočtu podľa osobitného predpisu.20) Na pokrytie výdavkov potrebných na svoju činnosť verejná vysoká škola využíva aj ďalšie zdroje (§ 16).
(2)
Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť, na rozvoj vysokej školy a na sociálnu podporu študentov.
(3)
Ministerstvo poskytuje verejnej vysokej škole dotácie na základe zmluvy. Zmluva má formu predpísanú ministerstvom a obsahuje okrem identifikačných údajov zmluvných strán najmä
a)
účel, na ktorý sa dotácie poskytujú, a ďalšie podmienky ich použitia,
b)
objem dotácií vrátane objemu ich jednotlivých častí,
c)
čas a spôsob poskytnutia dotácií,
d)
dátum, do ktorého príjemca predloží poskytovateľovi zúčtovanie dotácií.
(4)
Pri určovaní dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov je rozhodujúci počet študentov, počet absolventov, ekonomická náročnosť uskutočňovaných študijných programov, začlenenie vysokej školy podľa § 2 ods. 13, kvalita a ďalšie hľadiská súvisiace so zabezpečením výučby. Dotácia sa poskytuje v rozsahu ustanovenom zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(5)
Dotácia na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť pozostáva z priamej podpory na rozvoj vedy a techniky44) a z účelových prostriedkov na riešenie úloh výskumu a vývoja.45) Spôsob určenia celkového objemu priamej podpory na rozvoj vedy a techniky pre všetky vysoké školy a spôsob prideľovania účelových prostriedkov na riešenie úloh výskumu a vývoja sú upravené osobitným predpisom.46) Pri určovaní dotácie na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť je rozhodujúca výskumná, vývojová alebo umelecká kapacita vysokej školy, dosiahnuté výsledky v oblasti vedy, techniky alebo umenia, hodnotenie výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti vysokej školy podľa § 84 ods. 4 písm. d) a začlenenie vysokej školy podľa § 2 ods. 13 a 16.
(6)
Dotácia na rozvoj vysokej školy sa určuje na základe výberového konania, v ktorého rámci jednotlivé vysoké školy predkladajú ministerstvu projekty na uskutočňovanie svojich rozvojových programov. Pri tomto výberovom konaní sa berie do úvahy kvalita predkladaných projektov, dlhodobý zámer ministerstva a dlhodobý zámer verejnej vysokej školy.
(7)
Dotácia na sociálnu podporu študentov vychádza z nárokov študentov podľa § 96 a pri nenárokových položkách sociálnej podpory z možností štátneho rozpočtu. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov podľa § 96 má vysoká škola právny nárok.
(8)
Postup na určenie konkrétnej dotácie podľa odsekov 4 až 7 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií SR.
(9)
Ministerstvo vo svojom publikačnom prostriedku zverejňuje dotácie jednotlivým verejným vysokým školám na príslušný kalendárny rok do 60 dní po schválení štátneho rozpočtu.
(10)
Zostatok dotácií na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť a na rozvoj vysokej školy nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku môže vysoká škola použiť v nasledujúcom kalendárnom roku, ak dodržala podmienky uvedené v zmluve o dotácii. Tento zostatok nemá vplyv na prideľovanie dotácií na nasledujúci rok.
(11)
Zostatok časti dotácie na sociálnu podporu študentov pridelenej na pokrytie zákonných nárokov študentov nevyčerpaný ku koncu kalendárneho roku prechádza do nasledujúceho roku. Tento zostatok sa stáva súčasťou dotácie na sociálnu podporu študentov v nasledujúcom kalendárnom roku.
§ 90
Financovanie štátnych vysokých škôl
(1)
Štátne vysoké školy (§ 42) sú financované podľa osobitných predpisov.20)
(2)
Na štátnych vysokých školách sa neplatí školné, ak nie je ďalej ustanovené inak (§ 92 ods. 4).
§ 91
Financovanie súkromných vysokých škôl
(1)
Súkromná vysoká škola si zabezpečuje finančné prostriedky na svoju vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť.
(2)
Ministerstvo môže po vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) a so súhlasom vlády poskytnúť súkromnej vysokej škole na základe jej žiadosti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných programov, na výskumnú, vývojovú alebo umeleckú činnosť ako neúčelovú priamu podporu44) a na rozvoj vysokej školy. Súkromná vysoká škola môže dostať účelové prostriedky na riešenie projektov výskumu a vývoja; spôsob ich prideľovania je upravený osobitným predpisom.46)
(3)
Ministerstvo poskytuje súkromnej vysokej škole dotáciu na sociálnu podporu študentov. Na časť dotácie vychádzajúcu z nárokov študentov podľa § 96 má súkromná vysoká škola právny nárok.
(4)
Na poskytovanie dotácií podľa odsekov 2 a 3 sa ustanovenia § 89 ods. 3 až 11 vzťahujú rovnako.
DRUHÁ HLAVA
ŠKOLNÉ A POPLATKY SPOJENÉ SO ŠTÚDIOM
§ 92
Školné a poplatky spojené so štúdiom na verejnej vysokej škole
(1)
Základom na určenie školného a poplatkov spojených so štúdiom na verejnej vysokej škole je 10 % z priemernej sumy pripadajúcej na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov poskytnutých ministerstvom verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu v rámci rozpisu schváleného rozpočtu v predchádzajúcom kalendárnom roku.
(2)
Základ sa vzťahuje na akademický rok, ktorý začína v danom kalendárnom roku.
(3)
Študenti v študijnom programe prvého stupňa, v študijnom programe druhého stupňa alebo v študijnom programe podľa § 53 ods. 3 (§ 2 ods. 5), ktorí neprekročili štandardnú dĺžku štúdia [§ 51 ods. 4 písm. h)] ustanovenú pre študijný program, školné neplatia.
(4)
Ak študent študuje študijný program prvého stupňa, študijný program druhého stupňa alebo študijný program podľa § 53 ods. 3 dlhšie, ako je štandardná dĺžka štúdia [§ 51 ods. 4 písm. h)], bez vážneho dôvodu, ktorým môžu byť, napríklad, zdravotné dôvody, je povinný uhradiť vysokej škole za každý ďalší rok štúdia ročné školné určené vysokou školou. Ročné školné nesmie presahovať päťnásobok základu. Pre študijné programy uskutočňované na fakulte určuje ročné školné vysoká škola na návrh fakulty. Za dobu štúdia na účely tohto odseku sa považuje celková doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium zodpovedajúceho stupňa študijného programu na niektorej z verejných vysokých škôl v Slovenskej republike. U študentov študijného programu prvého stupňa sa do doby štúdia započítava aj doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3. U študentov študijného programu druhého stupňa sa do doby štúdia započítava aj doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu podľa § 53 ods. 3 presahujúca 3 roky. U študentov študijného programu podľa § 53 ods. 3 sa do doby štúdia započítava aj doba, počas ktorej bol študent zapísaný na štúdium študijného programu prvého stupňa alebo druhého stupňa. Doba štúdia sa na účely tohto odseku zaokrúhľuje na celé akademické roky smerom nahor. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na študentov štátnych škôl.
(5)
Študenti dennej formy štúdia doktorandských študijných programov školné neplatia.
(6)
Pre cudzincov určí školné za študijné programy všetkých stupňov a poplatky spojené so štúdiom vysoká škola; na ich určenie sa nevzťahujú odseky 1 až 5 a odseky 7 až 10. U študentov študujúcich v rámci medzištátnych zmlúv sa školné a poplatky spojené so štúdiom riadia ustanoveniami týchto zmlúv. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na cudzincov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.
(7)
Verejná vysoká škola môže požadovať od uchádzačov o štúdium poplatok za materiálne zabezpečenie prijímacieho konania. Poplatok je odvodený od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi. Jeho výška nesmie presiahnuť 25 % základu podľa odseku 1.
(8)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené so zabezpečením rigorózneho konania a s obhajobou rigoróznej práce. Výšku poplatku možno určiť do 150 % základu podľa odseku 1.
(9)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatok za úkony spojené s vydaním diplomu o priznaní akademického titulu absolventom magisterského štúdia, ktorí vykonali rigoróznu skúšku. Poplatok nesmie presiahnuť 30 % základu podľa odseku 1.
(10)
Verejná vysoká škola môže požadovať poplatky za vydanie dokladov o štúdiu a ich kópií (§ 63), za vydanie dokladov o absolvovaní štúdia, ak sú požadované v cudzom jazyku, a za vydanie kópií dokladov o absolvovaní štúdia. Výšku poplatkov určuje vnútorný predpis vysokej školy a je odvodená od skutočných nákladov vysokej školy spojených s týmito úkonmi.
(11)
Verejná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odsekov 1 až 13 na nasledujúci akademický rok.
(12)
Formu platenia a splatnosť poplatkov určí štatút verejnej vysokej školy.
(13)
Rektor môže školné a poplatky spojené so štúdiom znížiť, odpustiť alebo odložiť termíny ich splatnosti s prihliadnutím na študijné výsledky, sociálnu a zdravotnú situáciu študenta alebo na iné skutočnosti hodné osobitného zreteľa podľa zásad uvedených v štatúte vysokej školy.
(14)
Školné a poplatky spojené so štúdiom sú príjmom vysokej školy.
(15)
Najmenej 40 % príjmov zo školného, okrem príjmov podľa odseku 6, je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy. Tú časť príjmov zo školného, ktorá nie je príjmom štipendijného fondu verejnej vysokej školy, možno použiť len na plnenie hlavných úloh vysokej školy v oblasti vysokoškolského vzdelávania.
(16)
Na poplatky spojené so štúdiom podľa tohto zákona sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnych poplatkoch.47)
§ 93
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole
(1)
Školné a poplatky spojené so štúdiom na súkromnej vysokej škole určí súkromná vysoká škola vo svojom vnútornom predpise.
(2)
Súkromná vysoká škola zverejní najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podávanie prihlášok na štúdium (§ 57 ods. 5) školné a poplatky spojené so štúdiom podľa odseku 1 na nasledujúci akademický rok.
TRETIA HLAVA
SYSTÉM SOCIÁLNEJ PODPORY ŠTUDENTOV
§ 94
Systém sociálnej podpory študentov
(1)
Sociálna podpora študentom sa poskytuje priamou a nepriamou formou.
(2)
Priamou formou sociálnej podpory sú štipendiá.
(3)
Nepriamou formou sociálnej podpory sú najmä tieto služby:
a)
stravovanie a ubytovanie podľa možnosti s poskytnutím príspevku na náklady spojené so stravovaním a ubytovaním,
b)
finančná podpora a organizačná podpora športových činností a kultúrnych činností.
(4)
Do systému sociálnej podpory patrí aj poskytovanie zvýhodnených pôžičiek študentom.48)
(5)
Každý študent má právo uchádzať sa o služby systému sociálnej podpory, ak spĺňa podmienky predpísané na ich poskytnutie. Pri počte uchádzačov o niektorú z nenárokových služieb presahujúcom jej celkovú kapacitu sa služba poskytne uchádzačom podľa kritérií vopred určených vysokou školu, ktoré zohľadnia najmä sociálnu situáciu a študijný prospech uchádzača.
(6)
Ak študent využil služby systému sociálnej podpory na iný účel, než na aký sú určené, alebo ak ich využil napriek tomu, že na ne nemá nárok, alebo ak iným spôsobom túto podporu zneužil, dopúšťa sa disciplinárneho priestupku (§ 72).
§ 95
Štipendiá
Vysoká škola poskytuje študentom štipendiá
a)
z prostriedkov poskytnutých na tento účel zo štátneho rozpočtu,
b)
z vlastných zdrojov prostredníctvom štipendijného fondu [§ 16 ods. 7 písm. c)].
§ 96
Štipendiá z prostriedkov štátneho rozpočtu
(1)
Študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.
(2)
Sociálne štipendium možno priznať len študentom prvého štúdia v každom zo stupňov uvedených v odseku 1, a to najviac na obdobie nepresahujúce štandardnú dĺžku štúdia.
(3)
Pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.49)
(4)
Príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, jeho výšku pre jednotlivé formy štúdia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 97
Štipendiá z vlastných zdrojov vysokej školy
(1)
Vysoká škola priznáva v rámci možností študentom štipendiá z vlastných zdrojov, najmä za vynikajúce plnenie študijných povinností, dosiahnutie vynikajúceho výsledku v oblasti štúdia, výskumu, vývoja, umeleckej alebo športovej činnosti alebo ako jednorazovú, či pravidelnú sociálnu podporu.
(2)
Podmienky na poskytovanie štipendií uvedených v odseku 1 určuje štipendijný poriadok vysokej školy alebo štipendijný poriadok fakulty.
§ 98
Zabezpečenie možností stravovania a ubytovania
(1)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom stravovanie a prispieva na náklady spojené so stravovaním.
(2)
Vysoká škola v rámci svojich možností zabezpečí študentom ubytovanie a prispieva na náklady s ním spojené; pri jeho prideľovaní sa zohľadňuje i sociálna situácia študenta a študijný prospech, zdravotný stav študenta, časová dostupnosť školy prostriedkami hromadnej dopravy z miesta trvalého alebo prechodného bydliska študenta. Kňazský seminár je zariadením, ktoré poskytuje stravovanie a ubytovanie študentom teologických študijných programov bohosloveckej fakulty verejnej vysokej školy.
(3)
Stravovanie a ubytovanie študentom poskytuje vysoká škola vo vlastných účelových zariadeniach alebo na základe zmluvných vzťahov s inými organizáciami.
(4)
Vysoká škola dostáva na príspevky na stravovanie a ubytovanie študentov prostriedky zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).
(5)
Zásady poskytovania ubytovania a stravovania študentov vysokých škôl a podmienky a formu príspevku zo štátneho rozpočtu na ubytovanie a stravovanie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 99
Podpora športových činností a kultúrnych činností
Vysoká škola podľa svojich možností utvára podmienky a podporuje športovú činnosť a kultúrnu činnosť študentov. Osobitným druhom podpory športových činností a kultúrnych činností študentov sú vysokoškolské telovýchovné jednoty, vysokoškolské kluby a akademické umelecké súbory. Príspevky, ktoré im vysoká škola poskytuje, sú hradené zo štátneho rozpočtu v rámci dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 2 a 7).
§ 100
Podpora študentov so zdravotným postihnutím
Vysoká škola v rámci svojich možností poskytuje osobitnú podporu pri vysokoškolskom štúdiu študentom so zdravotným postihnutím [§ 15 ods. 2 písm. i)].
§ 101
Študentské pôžičky
(1)
Študentom sa poskytujú pôžičky zo Študentského pôžičkového fondu podľa osobitných predpisov.48)
(2)
Štát utvára podmienky na poskytovanie pôžičiek študentom s dotovaným úrokom a odloženým splácaním.
(3)
Vysoká škola môže svojim študentom poskytovať pôžičky zo štipendijného fondu. Podrobnosti určí štipendijný poriadok vysokej školy [§ 15 ods. 1 písm. i) a § 48 ods. 1 písm. f)].
(4)
Účelom študentských pôžičiek je prispievať na pokrytie nákladov spojených so štúdiom a na uspokojovanie sociálnych potrieb.
JEDENÁSTA ČASŤ
ŠTÁTNA SPRÁVA
§ 102
Pôsobnosť vlády a ministerstva
(1)
Vláda
a)
vymenúva a odvoláva na návrh ministra predsedu, podpredsedu a ďalších členov Akreditačnej komisie (§ 81 ods. 2 a 8),
b)
schvaľuje na návrh ministerstva štatút Akreditačnej komisie (§ 81 ods. 12),
c)
na návrh ministerstva udeľuje a odníma štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy (§ 47, § 105),
d)
prerokúva najmä materiály ministerstva uvedené v odseku 2 písm. b), c) a informáciu ministerstva o podmienkach rozvoja vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania [odsek 2 písm. a)].
(2)
Ministerstvo
a)
utvára podmienky na rozvoj vysokých škôl a vysokoškolského vzdelávania; zodpovedá za aktualizáciu a rozvoj legislatívy v oblasti vysokého školstva,
b)
vypracúva, každoročne aktualizuje a zverejňuje dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl (ďalej len „dlhodobý zámer ministerstva"); dlhodobý zámer ministerstva sa vypracúva na päť až desať rokov,
c)
každoročne vypracúva a zverejňuje výročnú správu o stave vysokého školstva; určuje termín a formu predkladania výročnej správy o činnosti a výročnej správy o hospodárení vysokej školy,
d)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery verejných vysokých škôl a dlhodobé zámery súkromných vysokých škôl a ich aktualizáciu; určuje termín a formu predkladania týchto dlhodobých zámerov,
e)
určuje dotácie zo štátneho rozpočtu20) z kapitoly ministerstva vysokým školám po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1),
f)
rozhoduje po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) v odôvodnených prípadoch o obmedzení medziročného nárastu počtu študentov v dennej forme štúdia, na ktorých poskytne jednotlivým vysokým školám finančné prostriedky; obmedzenie vyjadrené v percentách zo všetkých študentov denného štúdia príslušnej vysokej školy nesmie byť nižšie ako 5 %,
g)
registruje vybrané vnútorné predpisy vysokých škôl (§ 15 ods. 3, § 48 ods. 4),
h)
rozhoduje po vyjadrení Akreditačnej komisie o priznaní práva vysokej škole udeľovať študentom po úspešnom absolvovaní študijného programu zodpovedajúci akademický titul (§ 83 ods. 1), o priznaní práva vysokej škole uskutočňovať v študijnom odbore habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov (§ 83 ods. 3) a o priznaní práva nevysokoškolskej inštitúcii zúčastňovať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia (§ 86 ods. 2); ak rozhodne minister inak, ako bolo v návrhu Akreditačnej komisie, svoje rozhodnutie zdôvodní a zdôvodnenie zverejní,
i)
predkladá vláde návrhy na zmeny začlenenia vysokých škôl podľa § 85 ods. 1 až 3,
j)
kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysokého školstva,
k)
kontroluje hospodárenie verejných vysokých škôl podľa § 19 ods. 4; kontroluje hospodárenie súkromných vysokých škôl s prostriedkami štátneho rozpočtu [písmeno e)],
l)
navrhuje vláde udelenie štátneho súhlasu podľa § 47 ods. 1 a zmenu názvu, sídla, začlenenia podľa § 2 ods. 13 a právnej formy súkromnej vysokej školy podľa § 47 ods. 14,
m)
spravuje sústavu študijných odborov podľa § 50,
n)
združuje a využíva informácie z registra študentov jednotlivých vysokých škôl v súlade s osobitnými predpismi,40)
o)
plní úlohu odvolacieho štátneho orgánu v správnom konaní (§ 108),
p)
prijíma opatrenia podľa § 83, 87, 104 a 105,
q)
uznáva doklady o vzdelaní vydané zahraničnými vysokými školami alebo inými na to oprávnenými orgánmi podľa § 106,
r)
materiálne a finančne zabezpečuje činnosť Akreditačnej komisie a orgánov reprezentácie vysokých škôl,
s)
osobitným predpisom upravuje podmienky finančného a hmotného zabezpečenia cudzincov študujúcich v Slovenskej republike a slovenských občanov počas štúdia v zahraničí,
t)
osobitným predpisom upravuje podrobnosti o doplňujúcom pedagogickom štúdiu na získanie pedagogickej spôsobilosti na výchovno-vzdelávaciu činnosť na školách a v školských zariadeniach.
(3)
Minister
a)
predkladá na základe návrhov vysokých škôl prezidentovi republiky návrhy na vymenovanie profesorov (§ 10 ods. 7), vymenovanie rektorov a na odvolanie rektorov (§ 10 ods. 2),
b)
poveruje do vymenovania nového rektora výkonom funkcie rektora osobu navrhnutú akademickým senátom verejnej vysokej školy [§ 9 ods. 1 písm. c)],
c)
poveruje po vzniku novej verejnej vysokej školy do ustanovenia jej orgánov vykonávaním ich pôsobnosti osoby zo zamestnancov verejnej vysokej školy (§ 5 ods. 5),
d)
predkladá vláde návrhy na vymenovanie a odvolanie členov Akreditačnej komisie (§ 81 ods. 2) po predchádzajúcom vyjadrení orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1),
e)
určuje plat rektorom verejných vysokých škôl,
f)
predkladá orgánom reprezentácie vysokých škôl (§ 107) návrhy a opatrenia podľa § 107 ods. 2.
§ 103
Registrácia vnútorných predpisov
(1)
Žiadosť o registráciu vnútorného predpisu, ku ktorej sú priložené jeho dve vyhotovenia, podáva na ministerstvo rektor alebo štatutárny orgán vysokej školy, ak vysoká škola nemá rektora.
(2)
Ministerstvo rozhodne o žiadosti podľa odseku 1 do 60 dní odo dňa jej predloženia.
(3)
Ak vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii podľa ministerstva odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ministerstvo žiadosť o registráciu zamietne. Zamietnutie s odôvodnením a určením primeranej lehoty na odstránenie nedostatkov, pre ktoré bola žiadosť o registráciu zamietnutá, oznámi vysokej škole.
(4)
Ak ministerstvo zamietne registráciu vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, môže vysoká škola alebo fakulta podať opravný prostriedok na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(5)
Vnútorný predpis vysokej školy podliehajúci registrácii nadobúda platnosť odo dňa registrácie.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa vzťahujú aj na zmeny vnútorných predpisov vysokej školy podliehajúcich registrácii.
§ 104
Obmedzenie výkonu pôsobnosti orgánov verejnej vysokej školy
(1)
Ak je niektoré opatrenie verejnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo verejnú vysokú školu, aby zabezpečila nápravu a určí jej na to primeranú lehotu.
(2)
Minister môže so súhlasom orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) obmedziť pôsobnosť orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy alebo jej fakulty, poprípade môže verejnej vysokej škole alebo jej fakulte túto pôsobnosť odňať, ak verejná vysoká škola alebo jej fakulta
a)
neustanovila niektorý zo svojich orgánov akademickej samosprávy,
b)
má pozastavené alebo odňaté práva udeľovať akademický titul pre všetky študijné programy,
c)
vykazuje vo svojom hospodárení nedostatky ohrozujúce plnenie jej úloh,
d)
jej orgány akademickej samosprávy konajú v rozpore s týmto zákonom.
(3)
Orgány reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) sú povinné dať svoje vyjadrenie k zisteniam podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva o vyjadrenie. Súčasťou žiadosti ministerstva je jej zdôvodnenie.
(4)
Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov fakulty verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na zodpovedajúce orgány vysokej školy. Ak sa opatrenie podľa odseku 2 týka orgánov verejnej vysokej školy, prechádza pôsobnosť týchto orgánov na orgány inej verejnej vysokej školy, ktorú ministerstvo poverí výkonom tejto pôsobnosti po vzájomnej dohode.
(5)
Ak nastali skutočnosti uvedené v odseku 2, je povinnosťou ministra najprv upozorniť verejnú vysokú školu a vyzvať ju, aby v primeranej lehote urobila nápravu.
(6)
Keď pominú dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o opatrení podľa odseku 2, ministerstvo prijaté opatrenie bezodkladne zruší.
§ 105
Pôsobnosť vlády a ministerstva vo vzťahu k súkromným vysokým školám
(1)
Vláda na návrh ministerstva udeľuje štátny súhlas na pôsobenie súkromnej vysokej školy (§ 47 ods. 1) a schvaľuje zmenu názvu, sídla, začlenenia podľa § 2 ods. 13 a právnej formy súkromnej vysokej školy (§ 47 ods. 14).
(2)
Ak je niektoré opatrenie súkromnej vysokej školy alebo jej súčasti v rozpore so zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom a ak zákon neustanovuje iný spôsob jeho preskúmania, vyzve ministerstvo súkromnú vysokú školu, aby v primeranej lehote zabezpečila nápravu.
(3)
Vláda môže na návrh ministerstva so súhlasom orgánov reprezentácie vysokých škôl (§ 107 ods. 1) súkromnej vysokej škole odňať udelený štátny súhlas, ak porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené jej vnútorným predpisom.
(4)
Orgány reprezentácie vysokých škôl sú povinné dať svoje vyjadrenie podľa odseku 3 do 60 dní odo dňa, keď dostanú žiadosť ministerstva o vyjadrenie.
(5)
Vláda na návrh ministerstva odoberie štátny súhlas, ak boli v žiadosti uvedené nesprávne údaje, ktoré sú rozhodujúce pre udelenie štátneho súhlasu, alebo ak nastali také zmeny, pre ktoré by sa súhlas nemohol vydať.
(6)
Odňatím štátneho súhlasu stráca právnická osoba oprávnenie pôsobiť ako vysoká škola. Ministerstvo zároveň rozhodne o odňatí akreditácie študijných programov.
(7)
Je povinnosťou ministerstva najprv upozorniť súkromnú vysokú školu na skutočnosti uvedené v odseku 3 a vyzvať ju, aby zabezpečila nápravu. Na nápravu určí ministerstvo primeranú lehotu.
§ 106
Uznávanie dokladov o vzdelaní
(1)
Na účely tohto zákona sa pod pojmom uznávanie dokladov o vzdelaní rozumie uznanie dokladu o vzdelaní vydaného zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu (ďalej len „doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou") za rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydaným vysokou školou v Slovenskej republike.
(2)
O uznaní dokladov o vzdelaní rozhoduje:
a)
vysoká škola v Slovenskej republike uskutočňujúca študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené na predloženom doklade o vzdelaní. Ak sa obsah štúdia iba čiastočne zhoduje, môže vysoká škola žiadateľovi o uznanie predpísať vykonanie doplňujúcich skúšok, prípadne aj dopracovanie a obhajobu bakalárskej, diplomovej, rigoróznej alebo dizertačnej práce,
b)
ministerstvo, ak v Slovenskej republike nie je vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené v predloženom doklade.
(3)
Doklady o vzdelaní vydané zahraničnou vysokou školou alebo inými na to oprávnenými orgánmi štátu, ak s týmto štátom Slovenská republika uzavrela medzinárodnú dohodu o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní, sú rovnocenné s dokladmi o vzdelaní vydanými vysokou školou v Slovenskej republike vtedy, keď sú príslušné doklady súčasťou dohody. Rozhodnutie o rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydáva ministerstvo.
(4)
Doklad o udelení akademického titulu na základe obhajoby dizertačnej práce podľa § 54 ods. 21 vydaný zahraničnou vysokou školou je rovnocenný s dokladom o udelení akademického titulu PhD. vydaným vysokou školou v Slovenskej republike.
(5)
Podrobnosti o postupe pri uznávaní dokladov ustanovuje všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo.
DVANÁSTA ČASŤ
REPREZENTÁCIA VYSOKÝCH ŠKÔL
§ 107
Reprezentácia vysokých škôl
(1)
Reprezentáciu vysokých škôl tvoria:
a)
Rada vysokých škôl,
b)
Študentská rada vysokých škôl,
c)
Slovenská rektorská konferencia.
(2)
Minister predkladá orgánom uvedeným v odseku 1 na schválenie alebo vyjadrenie návrhy stanovené v tomto zákone (§ 81 ods. 2 a 8, § 91 ods. 2, § 102 ods. 2 písm. e), § 104 ods. 2 a § 105 ods. 3). Z vlastného podnetu alebo na ich požiadanie prerokúva s nimi aj ďalšie návrhy a opatrenia, ktoré sa vysokých škôl významne dotýkajú.
(3)
Rada vysokých škôl je najvyšším orgánom samosprávy vysokých škôl. Radu vysokých škôl tvoria zástupcovia vysokých škôl zvolení akademickými senátmi vysokých škôl a akademickými senátmi fakúlt.
(4)
Študentská rada vysokých škôl je najvyšším zastupiteľským orgánom študentov vysokých škôl. Študentská rada vysokých škôl zastupuje záujmy študentov navonok. Členom Študentskej rady vysokých škôl môže byť len študent vysokej školy. Študentskú radu vysokých škôl za každú vysokú školu tvorí:
a)
jeden zástupca zvolený študentskou časťou akademického senátu vysokej školy,
b)
ďalší zástupcovia študentskej časti akademickej obce vysokej školy zvolení študentskou časťou akademickej obce vysokej školy, a to z každých i započatých 2000 zapísaných študentov jeden zvolený zástupca.
(5)
Slovenská rektorská konferencia je orgán zložený z rektorov vysokých škôl. Koordinuje a podporuje činnosť rektorov v záujme utvárania vysokoškolskej politiky. Ak súkromná vysoká škola nemá zavedenú funkciu rektora, reprezentuje ju v Slovenskej rektorskej konferencii jej štatutárny zástupca.
(6)
Podrobný postup utvorenia orgánov uvedených v odseku 1 a pravidlá ich rokovania určujú ich štatúty.
(7)
Členstvo v orgánoch uvedených v odseku 1 je čestné. Členovia majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom tejto funkcie podľa osobitného predpisu.28) Ministerstvo finančne zabezpečuje činnosť orgánov uvedených v odseku 1.
TRINÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIE
§ 108
Na rozhodovanie podľa tohto zákona vo veciach poskytovania sociálnych štipendií (§ 96 ods. 1) a ukladanie disciplinárnych opatrení (§ 72 ods. 2 a 4) sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.50)
DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA
§ 109
Transformácia študijných odborov
(1)
Vysoké školy môžu od akademického roku 2004/2005 prijímať študentov len na štúdium študijných programov podľa tohto zákona a uskutočňovaných na základe kreditového systému spĺňajúceho rámcové usmernenie podľa § 62 ods. 4. V akademickom roku 2002/2003 a v akademickom roku 2003/2004 môžu vysoké školy prijímať študentov aj na štúdium študijných odborov zriadených podľa doterajších predpisov, ak majú právo vykonávať v nich štátne skúšky. V akademickom roku 2002/2003 a v akademickom roku 2003/2004 môžu vysoké školy prijímať študentov na doktorandské štúdium vo vedných odborov alebo umeleckých odboroch zriadených podľa doterajších predpisov, ak majú právo vykonávať v nich dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti. Študenti študijných odborov zriadených podľa doterajších predpisov a študenti doktorandského štúdia vo vedných odboroch alebo umeleckých odboroch zriadených podľa doterajších predpisov dokončia štúdium podľa doterajších predpisov.
(2)
Ak ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona má vysoká škola študentov v študijnom odbore, v ktorom nemá priznané právo konať štátne skúšky, požiada do jedného mesiaca od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o priznanie tohto práva na nevyhnutne potrebné obdobie. Ministerstvo na návrh Akreditačnej komisie rozhodne o tejto žiadosti. Ak žiadosti nevyhovie, je vysoká škola povinná ponúknuť do začiatku akademického roku 2003/2004 študentom príslušného študijného odboru možnosť pokračovať v štúdiu v študijnom odbore, ktorý je čo najbližší pôvodnému a v ktorom má priznané príslušné právo. Ak to nie je možné, ponúkne takéto riešenie po dohode s vysokými školami v rámci svojej pôsobnosti ministerstvo. Ustanovenie tohto odseku sa vzťahuje rovnako aj na študentov doktorandského štúdia.
(3)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch bakalárskeho štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2008, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(4)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch magisterského a inžinierskeho štúdia, rigorózne skúšky a obhajoby rigoróznych prác priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2010, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(5)
Práva konať štátne skúšky v študijných odboroch doktorského štúdia priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2011, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(6)
Práva konať doktorandské štúdium, dizertačné skúšky a obhajoby dizertačných prác a udeľovať vedecko-akademické hodnosti alebo umelecko-akademické hodnosti v príslušných vedných odboroch alebo umeleckých odboroch priznané podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona zanikajú 31. decembra 2009, ak z iných dôvodov nezanikli pred týmto dňom.
(7)
Od 1. januára 2004 zaniká právo vysokých škôl a fakúlt uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenúvanie profesorov podľa doterajších predpisov. Habilitačné konania a konania na vymenúvanie profesorov, ktoré začali pred týmto dňom, sa ukončia v súlade s doterajšími predpismi najneskôr do 31. decembra 2004. Konania, ktoré nebudú do tohto dátumu skončené, sa zastavujú.
§ 110
Tituly a stupne vysokoškolského vzdelania
(1)
Absolventi bakalárskeho štúdia, ktorým bol podľa doterajších predpisov51) priznaný titul „bakalár" sú oprávnení používať akademický titul „bakalár" podľa § 52 ods. 5. Vzdelanie absolventov uvedených v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa podľa § 52 ods. 1.
(2)
Vzdelanie absolventov magisterského štúdia, inžinierskeho štúdia a doktorského štúdia podľa doterajších predpisov sa považuje za vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 ods. 1.
(3)
Absolventi vedeckej prípravy, ktorým bola podľa predchádzajúcich predpisov51) udelená vedecká hodnosť „kandidát vied" alebo ktorým bol podľa doterajších predpisov51) priznaný akademicko-vedecký titul „doktor" a vedecko-akademická hodnosť „philosophiae doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor" podľa § 54 ods. 15. Absolventi umeleckej ašpirantúry, ktorým bol vydaný diplom o umeleckej ašpirantúre podľa neskorších predpisov52) alebo ktorým bol priznaný podľa doterajších predpisov akademicko-umelecký titul „doktor" a umelecko-akademická hodnosť „artis doctor", sú oprávnení používať akademický titul „doktor umenia" podľa § 54 ods. 15. Vzdelanie absolventov uvedené v tomto odseku sa považuje za vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa podľa § 54 ods. 1.
(4)
Akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly a ostatné tituly absolventov vysokých škôl priznané podľa predchádzajúcich predpisov zostávajú nedotknuté. Vedecké hodnosti „kandidát vied" (v skratke „CSc.") a „doktor vied" (v skratke „DrSc.") zostávajú nedotknuté.
§ 111
Transformácia existujúcich vysokých škôl
(1)
Od 1. apríla 2002 sa stávajú verejnými vysokými školami vysoké školy uvedené v prílohe č. 1, štátnymi vysokými školami vojenské vysoké školy a policajné vysoké školy uvedené v prílohe č. 2 a súkromnou vysokou školou vysoká škola uvedená v prílohe č. 3. Všetky vysoké školy uvedené v prílohách č. 1 až 3 okrem Vysokej školy manažmentu v Trenčíne sa stávajú univerzitnými vysokými školami. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne sa stáva neuniverzitnou vysokou školou. Katolícka univerzita v Ružomberku sa stáva konfesijnou verejnou vysokou školou.
(2)
Vysoké školy uvedené v odseku 1 predložia do 1. októbra 2002 na registráciu vnútorné predpisy upravené podľa tohto zákona.
(3)
Platnosť vymenovania alebo voľby akademických funkcionárov a akademických orgánov a ich funkčné obdobie zostávajú týmto zákonom nedotknuté.
(4)
Funkčné obdobia rektorov a dekanov ustanovených podľa doterajších predpisov sa na účely tohto zákona započítavajú ako funkčné obdobia v príslušnej akademickej funkcii.
(5)
Práva a záväzky fakúlt, ktoré sú k 1. aprílu 2002 súčasťou vysokých škôl uvedených v prílohe č. 1, prechádzajú na príslušnú vysokú školu.
(6)
Študenti študujúci na vysokých školách uvedených v prílohách č. 1 až 3 sú k 1. aprílu 2002 študentmi podľa tohto zákona. Vysoké školy sú povinné vykonať ich zápis do registra študentov do 31. októbra 2002.
(7)
Vysoké školy, ktoré vzniknú z doterajších vysokých škôl k 1. aprílu 2002, preberajú všetky pracovnoprávne záväzky voči zamestnancom týchto vysokých škôl, ich fakúlt a súčastí.
(8)
V súvislosti s transformáciou súčasných študijných odborov na študijné programy si verejné vysoké školy utvoria do 1. januára 2003 v súlade s týmto zákonom štruktúru funkcií profesorov, docentov a ostatných vysokoškolských učiteľov. Vysokoškolskí učitelia, ktorí sú zamestnaní na verejnej vysokej škole, môžu byť do novej štruktúry preradení bez výberového konania okrem funkcií profesorov a docentov. Na funkcie profesorov a docentov verejné vysoké školy vypíšu výberové konanie.
(9)
V období do nadobudnutia účinnosti nového štatútu verejnej vysokej školy majú orgány akademickej samosprávy fakulty právo v mene verejnej vysokej školy rozhodovať alebo konať vo veciach podľa § 23 ods. 1 písm. d) až f) a § 23 ods. 2 písm. b) a e) takto:
a)
uzatvárať, meniť a zrušovať pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejnej vysokej školy zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002; rozšíriť tento rozsah možno len so súhlasom rektora,
b)
vykonávať podnikateľskú činnosť (§ 18); v tomto období môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti novú zmluvu len do celkového objemu jedného milióna Sk; zmluvu presahujúcu objem jedného milióna Sk môže fakulta uzavrieť v rámci podnikateľskej činnosti len so súhlasom rektora,
c)
spolupracovať s inými vysokými školami, právnickými osobami a fyzickými osobami, a to aj so zahraničnými, v oblastiach, v ktorých fakulta pôsobí; dohody o spolupráci so zahraničnými subjektami uzavreté v tomto období dáva fakulta na vedomie rektorovi,
d)
určovať počet prijímaných uchádzačov o štúdium,
e)
určovať počet a štruktúru pracovných miest zamestnancov zaradených na fakulte v rozsahu pracovných miest fakulty k 31. marcu 2002.
§ 112
Prechod majetku
Do 1. januára 2003 môže verejná vysoká škola spravovať majetok štátu. Na nakladanie s týmto majetkom sa vzťahuje osobitný predpis.53)
(1)
Majetok štátu, ktorý je k 1. januáru 2003 v správe verejnej vysokej školy, okrem majetku podľa § 38 ods. 5 a 6, prechádza týmto dňom na verejnú vysokú školu.
§ 113
Ostatné prechodné ustanovenia
(1)
Vymenovanie členov, predsedu a podpredsedu Akreditačnej komisie podľa § 81 sa uskutoční do 31. mája 2002. Dovtedy vykonávajú tieto funkcie členovia Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov. Jednu tretinu členov Akreditačnej komisie navrhne minister z členov Akreditačnej komisie zriadenej podľa doterajších predpisov.
(2)
Akreditačná komisia vypracuje a zverejní plán komplexných akreditácií vysokých škôl podľa § 84 ods. 2 v termíne do 31. decembra 2002. Komplexné akreditácie činností vysokých škôl podľa § 84 v nadväznosti na termíny na predkladanie podkladov podľa § 84 ods. 2 začne Akreditačná komisia uskutočňovať po 1. januári 2004.
(3)
Ustanovenia § 92 sa vzťahujú na študentov, ktorí boli na štúdium prijatí po 1. apríli 2002.
(4)
Platnosť ustanovenia osobitného predpisu54) o vedení účtu osobitného financovania vysokej školy sa predlžuje až do termínu nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zostatok na účte osobitného financovania ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona je zdrojom rezervného fondu verejnej vysokej školy v roku 2002.
(5)
Nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie sa bude na občanov členských štátov Európskej únie tento zákon vzťahovať rovnako ako na občanov Slovenskej republiky.
(6)
Platnosť ustanovenia § 74 ods. 3 končí nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky do Európskej únie.
TRETIA HLAVA
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 114
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
Zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 41/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z., zákona č. 284/1997 Z. z. a zákona č. 317/1999 Z. z.
2.
Nariadenie vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky č. 282/1990 Zb. o zmene v organizácii vysokých škôl umeleckého smeru.
3.
Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 349/1990 Zb. o zmenách v organizácii Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
4.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 422/1990 Zb. o akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/1994 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 7/1995 Z. z.
5.
Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 141/1991 Zb. o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách.
6.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 131/1997 Z. z. o doktorandskom štúdiu.
7.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 7/1998 Z. z. o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác.
8.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 227/1998 Z. z. o príspevku na úhradu nákladov spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov na vysokoškolské štúdium.
9.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5836/1982 - 31 o študentských domovoch vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
10.
Úprava Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 11. augusta 1982 č. 5463/1982 - 31 o zriaďovaní, zrušovaní a prevádzke študentských jedální a bufetov vysokých škôl (registrované v čiastke 25/1982 Zb.).
Čl. II
Zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 14 ods. 4 písmená c) a d) znejú:
„c)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa") alebo
d)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").“.
2.
V prílohe č. 1 v 5. platovej triede a v 6. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".
3.
V prílohe č. 1 v 7. až 9. platovej triede sa slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".
Čl. III
Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení zákona č. 118/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 1 písm. i) sa slovo „alebo" nahrádza čiarkou a vkladá sa nové písmeno j), ktoré znie:
„j)
verejné vysoké školy a štátne vysoké školy alebo“.
Doterajšie písmeno j) sa označuje ako písmeno k).
2.
V § 2 ods. 4 písmená e) a f) znejú:
„e)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa"),
f)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").“.
3.
V § 10 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie:
„Zákaz členstva v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho zástupcu verejnej vysokej školy.“.
4.
V § 17 ods. 1 písmená d) a e) znejú:
„d)
8. platovej triedy, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
e)
9. platovej triedy, ak dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.“.
5.
V § 19 ods. 9 sa dopĺňa písmeno h), ktoré znie:
„h)
zamestnancovi, ktorý pôsobí na vysokej škole ako učiteľ [ods. 12 písm. c)].“.
7.
V § 19 ods. 12 sa za slová „pedagogickému zamestnancovi" vkladajú slová „podľa písm. a) alebo b)".
9.
V § 20 ods. 3 sa slová „s vysokoškolským vzdelaním" nahrádzajú slovami „s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa".
10.
V § 21 ods. 2 sa v poslednej vete slovo „a" nahrádza čiarkou a za slovo „h)" sa vkladajú slová „a j)".
11.
V § 23 ods. 1 sa v prvej vete slovo „a" nahrádza čiarkou a za slovo „h)" sa vkladajú slová „a j)".
12.
V § 44 sa vypúšťa odsek 3.
13.
V prílohe č. 1 v 8. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa".
14.
V prílohe č. 1 v 9. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie" nahrádzajú slovami „prvý stupeň vysokoškolského vzdelania" a slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".
15.
V prílohe č. 1 v 10. platovej triede sa slová „bakalárske vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa" a slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".
16.
V prílohe č. 1 v 11. platovej triede až 14. platovej triede sa slová „vysokoškolské vzdelanie" nahrádzajú slovami „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa".
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 110/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z., zákona č. 140/1998 Z. z., zákona č. 241/1998 Z. z., zákona č. 80/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z. a zákona č. 118/2002 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 56 ods. 7 sa za slová „sociálnej práce" v celom odseku vkladajú slová „verejnej vysokej školy".
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. III bodov 5 a 7, čl. IV bodu 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003. V čl. III bod 6 stráca platnosť 31. decembra 2002.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM VEREJNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Univerzita Komenského v Bratislave
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Prešovská univerzita v Prešove
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Trnavská univerzita v Trnave
Slovenská technická univerzita v Bratislave
Technická univerzita v Košiciach
Žilinská univerzita v Žiline
Trenčianska univerzita v Trenčíne
Ekonomická univerzita v Bratislave
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Technická univerzita vo Zvolene
Vysoká škola múzických umení v Bratislave
Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave
Akadémia umení v Banskej Bystrici
Katolícka univerzita v Ružomberku
Príloha č. 2 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM ŠTÁTNYCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Vojenská akadémia v Liptovskom Mikuláši
Vojenská letecká akadémia generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach
Akadémia Policajného zboru v Bratislave
Príloha č. 3 k zákonu č. 131/2002 Z. z.
ZOZNAM SÚKROMNÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL
Vysoká škola manažmentu v Trenčíne
1)
Zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z. v znení zákona č. 567/2001 Z. z.
2)
Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení zákona č. 118/2002 Z. z.
3)
§ 4 zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike.
4)
Čl. 102 ods. 1 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky.
5)
Zákon č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností v znení vyhlášky Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 302/1990 Zb.
6)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
7)
§ 28 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení zákona č. 336/1999 Z. z.
8)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
9)
§ 663 až 723 Občianskeho zákonníka.
10)
§ 659 až 662 Občianskeho zákonníka.
11)
§ 18 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
12)
§ 24 ods. 1 písm. a) až r) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z.
14)
§ 829 až 841 Občianskeho zákonníka.
15)
§ 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.
16)
Zákon č. 563/1991 Zb. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1992 Zb. o audítoroch a o Slovenskej komore audítorov v znení neskorších predpisov.
19)
§ 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.
21)
Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
22)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z.Zákon č.140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.
23)
§ 6 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov.
24)
§ 11 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov.
25)
§ 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.
26)
Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
27)
§ 136 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.
28)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2001 Z. z.Zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.Zákon č. 380/1997 Z. z. o peňažných náležitostiach vojakov.
30)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, zákon č. 370/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
31)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona č. 118/2002 Z. z.
32)
Zákon č. 73/1998 v znení neskorších predpisov.
33)
§ 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. v znení zákona č. 118/2002 Z. z.
34)
Zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov.
36)
Čl. 42 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
37)
Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
39)
Zákon č. 311/2001 Z. z.Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
40)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch v znení zákona č. 241/2001 Z. z.
41)
§ 85 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z.
§ 12 ods. 1 zákona č. 313/2001 Z. z.
42)
Zákon č. 311/2001 Z. z.
43)
§ 18 ods. 7 zákona č. 132/2002 Z. z. o vede a technike.
44)
§ 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 132/2002 Z. z.
45)
§ 8 ods. 2 písm. c) a d) a ods. 3 zákona č. 132/2002 Z. z.
46)
§ 8 a 9 zákona č. 132/2002 Z. z.
47)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
48)
Napríklad zákon č. 200/1997 Z. z. o Študentskom pôžičkovom fonde v znení zákona č. 231/2000 Z. z.
49)
Zákon č. 125/1998 Z. z. o životnom minime a o ustanovení súm na účely štátnych sociálnych dávok v znení neskorších predpisov.
50)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
51)
§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 53/1964 Zb.
Vyhláška Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 65/1977 Zb. v znení vyhlášky č. 302/1990 Zb.
52)
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 55/1981 Zb. o umeleckej ašpirantúre.
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
54)
§ 15 zákona č. 472/2000 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2001.