131/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2024 do 31.12.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 131/2002 Z. z. |
Názov: | Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 21.02.2002 |
Dátum vyhlásenia: | 26.03.2002 |
Dátum účinnosti od: | 01.09.2024 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2024 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
204/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia |
312/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o vytváraní a použití finančných fondov verejnej vysokej školy |
104/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Akreditačnej komisii |
505/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 204/2002 Z. z. o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia |
6/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor |
238/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní |
453/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia |
102/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl |
358/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití finančných fondov verejnej vysokej školy |
472/2007 Z. z. | Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky |
475/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o určení limitov súm finančných prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme |
485/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2008/2009 pre študijné programy v externej forme |
558/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii |
581/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o doplňujúcom pedagogickom štúdiu |
356/2008 Z. z. | Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky |
396/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl |
420/2008 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o určení limitov súm finančných prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme |
323/2009 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o určení limitov súm finančných prostriedkov na zabezpečenie štúdia v študijných programoch v externej forme štúdia na akademický rok 2010/2011 |
328/2009 Z. z. | Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení opatrenia č. 356/2008 Z. z. |
590/2009 Z. z. | Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
378/2010 Z. z. | Opatrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 472/2007 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov |
233/2011 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2008 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
227/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení vyhlášky č. 396/2008 Z. z. |
253/2012 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 558/2007 Z. z. |
456/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti |
457/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 6/2005 Z. z. o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov alebo umelecko-pedagogických titulov docent a profesor |
458/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o minimálnych nárokoch študenta so špecifickými potrebami |
155/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 614/2002 Z. z. o kreditovom systéme štúdia |
235/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov |
427/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov |
157/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 102/2006 Z. z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl v znení neskorších predpisov |
181/2015 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2016/2017 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách |
18/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 233/2011 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
198/2017 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 17. júla 2017 č. 2017-4747/33569:10-15A0, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2018/2019 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách |
53/2018 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov |
253/2018 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 6. septembra 2018 č. 2018/7986:7-60A0, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2019/2020 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách |
123/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 614/2002 Z. z. o kreditovom systéme štúdia v znení vyhlášky č. 155/2013 Z. z. |
244/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o sústave študijných odborov Slovenskej republiky |
246/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o postupe získavania vedecko-pedagogických titulov a umelecko-pedagogických titulov docent a profesor |
290/2019 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 12. septembra 2019 č. 2019/12428:5-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2020/2021 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách |
259/2020 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 11. septembra 2020 č. 2020/11481:5-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2021/2022 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách |
278/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 233/2011 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 18/2016 Z. z. |
397/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o centrálnom registri evidencie publikačnej činnosti a centrálnom registri evidencie umeleckej činnosti |
364/2021 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia zo 6. októbra 2021 č. 2021/15654:4-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2022/2023 pre študijné programy v externej forme štúdia uskutočňované na verejných vysokých školách a štátnych vysokých školách |
20/2022 R. o. | Opatrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2023/2024 |
311/2022 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 9. septembra 2022 č. 2022/18141:4-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2023/2024 |
16/2023 R. o. | Opatrenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2024/2025 |
26/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 244/2019 Z. z. o sústave študijných odborov Slovenskej republiky |
379/2023 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2024/2025 |
15/2024 R. o. | Opatrenie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2025/2026 |
282/2024 Z. z. | Oznámenie Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 9. októbra 2024 č. 2024/14053:4-A1810, ktorým sa ustanovuje suma maximálneho ročného školného na akademický rok 2025/2026 |
277/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o zdravotnej starostlivosti |
312/2001 Z. z. | Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
313/2001 Z. z. | Zákon o verejnej službe |
209/2002 Z. z. | Zákon o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne a o zmene zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
401/2002 Z. z. | Zákon o zriadení Slovenskej zdravotníckej univerzity a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 209/2002 Z. z. |
442/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
465/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Univerzity J. Selyeho v Komárne a o doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
528/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
553/2003 Z. z. | Zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
365/2004 Z. z. | Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) |
455/2004 Z. z. | Zákon o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
523/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
578/2004 Z. z. | Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
5/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 477/2002 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 445/2003 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
332/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
538/2005 Z. z. | Zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
363/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
129/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
144/2008 Z. z. | Zákon o zrušení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
282/2008 Z. z. | Zákon o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
462/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
400/2009 Z. z. | Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
496/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
133/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
199/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
333/2010 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. mája 2010 vo veci vyslovenia nesúladu § 55 ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a o nesúlade § 89 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 12 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a s čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky |
6/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
125/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov |
250/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
390/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
57/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
455/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z. |
312/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
436/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
464/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
281/2015 Z. z. | Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
422/2015 Z. z. | Zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní a o uznávaní odborných kvalifikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
270/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
318/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
95/2019 Z. z. | Zákon o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
138/2019 Z. z. | Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
155/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov |
221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
360/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony |
470/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
93/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
410/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
426/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
345/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 269/2018 Z. z. o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania a o zmene a doplnení zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 410/2020 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
415/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
101/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
137/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
175/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 396/2012 Z. z. o Fonde na podporu vzdelávania v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony |
412/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
170/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
292/2024 Z. z. | Zákon o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
399/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
172/1990 Zb. | Zákon o vysokých školách |
282/1990 Zb. | Nariadenie vlády Česko-slovenskej federatívnej republiky o zmene v organizácii vysokých škôl umeleckého smeru |
349/1990 Zb. | Nariadenie vlády Českej a Slovenskej Federatívnej republiky o zmenách v organizácii Vysokej školy múzických umení v Bratislave |
422/1990 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o akreditačnej komisii |
141/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o nostrifikácii diplomov a iných dokladov o štúdiu na zahraničných vysokých školách |
357/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky o finančnom a hmotnom zabezpečení študentov vysokých škôl počas štúdia v zahraničí |
131/1997 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o doktorandskom štúdiu |
7/1998 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o rigoróznych skúškach a obhajobách rigoróznych prác |
227/1998 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o príspevku na úhradu nákladov spojených so zabezpečením prijímania uchádzačov na vysokoškolské štúdium |
204/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o poskytovaní štipendia doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia |
104/2003 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o Akreditačnej komisii |
238/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o postupe pri uznávaní dokladov o vzdelaní |
453/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o rozsahu a ďalších podrobnostiach o priznávaní motivačného štipendia |
358/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorou sa zrušuje vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 312/2002 Z. z. o vytváraní a použití finančných fondov verejnej vysokej školy |
472/2007 Z. z. | Opatrenie Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam vysokých škôl pôsobiacich na území Slovenskej republiky |
558/2007 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii |
581/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky o doplňujúcom pedagogickom štúdiu |
253/2012 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 558/2007 Z. z. |
427/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov |
53/2018 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 104/2003 Z. z. o Akreditačnej komisii v znení neskorších predpisov |
131
ZÁKON
z 21. februára 2002
o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl
§ 1
(1)
Vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne.
(2)
Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania
a spoločného európskeho výskumného priestoru, je prispievať k rozvoju vzdelanosti,
poznania, vedy a kultúry v súlade s potrebami spoločnosti, rozvíjať vedomosti, zručnosti,
múdrosť, tvorivosť a dobro človeka a tým prispievať k rozvoju vedomostnej spoločnosti.
Napĺňanie tohto poslania so zameraním na študenta je predmetom hlavnej činnosti vysokých
škôl.
(3)
Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského
vzdelávania v súlade s potrebami spoločnosti a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá
umelecká činnosť.
(4)
Vysoké školy napĺňajú svoje poslanie
a)
umožnením prístupu k najvyššiemu vzdelaniu najmä v súlade s potrebami spoločnosti
tak, aby vzdelávanie pripravilo absolventa s vysokými morálnymi zásadami, občianskou
a spoločenskou zodpovednosťou najmä na zodpovedajúce uplatnenie v praxi a výskumnú,
vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu tvorivú činnosť,
b)
poskytnutím vzdelávania v duchu hodnôt demokracie, humanizmu a tolerancie, ktoré
umožňuje získavať, rozširovať, prehlbovať alebo obnovovať znalosti z rôznych oblastí
poznania a kultúry a je podstatnou súčasťou celoživotného vzdelávania na najvyššej
úrovni,
c)
výchovou k chápaniu, zachovávaniu, šíreniu a zveľaďovaniu národného kultúrneho dedičstva
a rôznych kultúr v duchu kultúrneho pluralizmu,
d)
rozvíjaním, uchovávaním a šírením poznania prostredníctvom výskumnej, vývojovej alebo
umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti,
e)
poskytovaním ďalšieho vzdelávania a organizovaním vzdelávania a organizovaním atestácií
pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov,1)
f)
prispievaním k rozvoju vzdelávania na všetkých úrovniach, od základného vzdelávania
až po vysokoškolské vzdelávanie, a to najmä ďalším vzdelávaním učiteľov základných
škôl, stredných škôl, školských zariadení a vysokých škôl, spoluprácou pri výchove
mimoriadne nadaných žiakov základných škôl a stredných škôl,
g)
prispievaním k prevencii a liečbe ochorení,
h)
zapájaním sa do verejnej diskusie o spoločenských a etických otázkach a o utváraní
občianskej spoločnosti,
i)
vytváraním teoretických modelov rozvoja spoločnosti, hospodárstva, kultúry a umenia,
najmä pre potreby štátnych orgánov, obce a vyššieho územného celku,
j)
spoluprácou s orgánmi štátnej správy, obcami, vyššími územnými celkami a s ustanovizňami
z oblasti kultúry a hospodárskeho života,
k)
rozvíjaním medzinárodnej, najmä európskej spolupráce podporovaním spoločných projektov
s vysokými školami v zahraničí a inými zahraničnými inštitúciami, mobilitou zamestnancov
a študentov vysokých škôl a vzájomným uznávaním štúdia a dokladov o vzdelaní.
(5)
Vysoké školy podporujú študentov a ich účasť pri výkone samosprávnych pôsobností
vysokých škôl.
§ 2
(1)
Vysoké školy sú právnické osoby.
(2)
Vysoké školy sú
a)
verejné vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky,
b)
štátne vysoké školy so sídlom na území Slovenskej republiky,
c)
súkromné vysoké školy podľa § 47 a
d)
zahraničné vysoké školy podľa § 49a so sídlom na území členského štátu Európskej únie mimo územia Slovenskej republiky
alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a
Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „členské štáty“).
(3)
Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl
so zamestnávateľom upravuje osobitný predpis,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Vysoké školy majú výhradné právo na poskytovanie, organizovanie a zabezpečovanie
vysokoškolského vzdelávania. Na poskytovaní vysokoškolského vzdelávania sa podieľajú
aj špecializované výučbové zariadenia vysokej školy podľa § 35 a v doktorandských študijných programoch podľa § 54 aj externá vzdelávacia inštitúcia. Vysoké školy poskytujú aj ďalšie vzdelávanie.1)
(5)
Vysoké školy poskytujú, organizujú a zabezpečujú vysokoškolské vzdelávanie v rámci
akreditovaných študijných programov; rozsah oprávnenia na ich vytváranie, úpravu a
uskutočňovanie je uvedený v registri študijných odborov.
(6)
Každá vysoká škola poskytuje, organizuje a zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie
v rámci študijných programov aspoň v jednom stupni.
(7)
Študijný program sa uskutočňuje na fakulte, ak ho odborne aj organizačne zabezpečuje
fakulta vysokej školy.
(8)
Vysoké školy majú výhradné právo prijímať uchádzačov o vysokoškolské vzdelávanie.
(9)
Vysoké školy majú výhradné právo udeľovať akademické tituly, vedecko-pedagogické
tituly a umelecko-pedagogické tituly, používať akademické insígnie a vykonávať akademické
obrady.
(10)
Vysoká škola podrobnejšie upraví svoje poslanie a úlohy vo forme dlhodobého zámeru
vysokej školy podľa § 1 ods. 2 až 4. Dlhodobý zámer vysokej školy obsahuje jej zámery v jednotlivých oblastiach jej pôsobenia.
Dlhodobý zámer sa vypracúva najmenej na šesť rokov.
(11)
Vysoké školy sú právnické osoby vykonávajúce výskum a vývoj.3)
(12)
Úlohou vysokých škôl v oblasti vedy a techniky je vykonávať základný výskum, aplikovaný
výskum a vývoj, využívať najnovšie poznatky vedy a techniky pri vzdelávaní študentov
a zapájať ich do tvorivej vedeckej činnosti.
(13)
Vysoké školy umožňujú študentom aktívne sa podieľať na činnostiach a riadení vysokej
školy a jej súčasti, najmä ak ide o zabezpečovanie kvality vysokoškolského vzdelávania,
organizáciu štúdia a rozhodovanie vo veciach akademických práv a povinností študentov.
(14)
Každá vysoká škola poskytuje uchádzačom o štúdium, študentom a ďalším osobám informačné
a poradenské služby súvisiace so štúdiom a s možnosťou uplatnenia absolventov študijných
programov v praxi.
(15)
Ak vysoká škola s inou vysokou školou založí zakladateľskou zmluvou záujmové združenie
právnických osôb3aa) na účel spoločného postupu pri tvorbe študijných programov, vytvárania spoločných
študijných programov, spoločného postupu v prijímacom konaní, spoločného uskutočňovania
výskumnej, vývojovej alebo inej tvorivej činnosti alebo spoločného zabezpečovania
možností stravovania a ubytovania pre študentov, toto záujmové združenie právnických
osôb používa v názve označenie „konzorcium vysokých škôl“. Konzorcium vysokých škôl
nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra konzorcií vysokých škôl, ktorý je
súčasťou registra vysokých škôl. Ustanovenia § 20i ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka sa pri zápise nepoužijú.
§ 2a
(1)
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
školstva“) uloží pokutu
a)
od 16 600 eur do 500 000 eur právnickej osobe, ktorá poskytuje, organizuje alebo
zabezpečuje vysokoškolské vzdelávanie na území Slovenskej republiky a nie je vysokou
školou alebo nie je externou vzdelávacou inštitúciou,
b)
od 5 000 eur do 20 000 eur vysokej škole, ktorá
1.
príjme alebo zapíše uchádzača o štúdium na neakreditovaný študijný program alebo
2.
nezastaví po nariadení zrušenia študijného programu výučbu predmetov v tomto študijnom
programe.
(2)
Pokuta podľa odseku 1 je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení
pokuty.
(3)
Pokutu možno uložiť aj opakovane. Vo výške pokuty sa zohľadní závažnosť, trvanie
a následky vykonávania činností podľa odseku 1.
(4)
Právnická osoba uvedená v odseku 1 je povinná do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty ukončiť činnosti, na ktoré podľa tohto zákona má výhradné
právo vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia.
(5)
Ministerstvo školstva môže uložiť pokutu podľa odseku 1 do jedného roka odo dňa,
keď zistilo porušenie povinnosti podľa tohto zákona, najneskôr do piatich rokov odo
dňa jeho porušenia.
(6)
Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 3
Akademická obec vysokej školy
Akademickú obec vysokej školy tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci,
ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas,
ďalší zamestnanci vysokej školy, ak tak určí štatút vysokej školy (zamestnanecká časť
akademickej obce vysokej školy), a študenti vysokej školy (študentská časť akademickej
obce vysokej školy). Členovia akademickej obce majú právo navrhovať kandidátov do
volieb kandidáta na rektora.
§ 4
Akademické slobody a akademické práva
(1)
Na vysokej škole sa zaručujú tieto akademické slobody a akademické práva:
a)
sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a
zverejňovanie ich výsledkov,
b)
sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým
a výskumným metódam a umeleckým smerom,
c)
právo učiť sa pri zachovaní slobodného výberu štúdia v rámci akreditovaných študijných
programov,
d)
právo na slobodné vyjadrovanie a zverejňovanie svojich názorov,
e)
právo členov akademickej obce voliť orgány akademickej obce a byť do nich volený,
f)
právo používať akademické insígnie a znaky a vykonávať akademické obrady.
(2)
Využívanie akademických slobôd a akademických práv podľa odseku 1 musí byť v súlade
so zásadami demokracie, humanity a s právnym poriadkom.
(3)
Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje
nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia,
majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený
nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa
plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom
konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.
(4)
Na akademickej pôde nesmú politické strany a politické hnutia vykonávať politickú
činnosť a zakladať svoje organizácie.
DRUHÁ ČASŤ
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA A JEJ SÚČASTI
PRVÁ HLAVA
VEREJNÁ VYSOKÁ ŠKOLA
§ 5
Zriadenie a zrušenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je verejnoprávna a samosprávna inštitúcia, ktorá sa zriaďuje
a zrušuje zákonom. Zákon tiež ustanoví jej názov a sídlo. Ak sa verejná vysoká škola
člení na fakulty, pri jej zriadení sa súčasne zriaďujú aj tieto fakulty.
(2)
O organizácii a činnosti verejnej vysokej školy rozhodujú v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom orgány verejnej vysokej školy.
(3)
Verejná vysoká škola sa môže rozdeliť len na vysoké školy, zlúčiť sa alebo splynúť
môže len s inou vysokou školou. Tieto zmeny možno vykonať len zákonom.
(4)
Zákon, ktorým bola verejná vysoká škola zrušená, ustanoví, na ktoré právnické osoby
prechádza jej majetok, pohľadávky, záväzky a ktoré verejné vysoké školy umožnia dokončenie
vysokoškolského vzdelania študentom zrušenej verejnej vysokej školy, ak sa študent
nerozhodne inak, a to v rovnakom študijnom odbore, aký študoval na vysokej škole,
ktorá bola zrušená, alebo v študijnom odbore, ktorý je najbližší tomuto študijnému
odboru. Ak boli zrušené všetky študijné programy vysokej školy, ministerstvo školstva
predloží vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) návrh zákona, ktorým má byť
verejná vysoká škola zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť
zistí.
(5)
Po zriadení verejnej vysokej školy vykonáva do vymenovania rektora funkciu štatutárneho
orgánu vysokej školy osoba poverená ministrom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky (ďalej len „minister školstva“). Verejná vysoká škola zriadená podľa odseku
1 je povinná najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa jej zriadenia ustanoviť si orgány
akademickej samosprávy (§ 7), a ak sa člení na fakulty, majú túto povinnosť aj jednotlivé fakulty (§ 22).
§ 6
Rozsah samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy
(1)
Do samosprávnej pôsobnosti verejnej vysokej školy patrí
a)
vnútorná organizácia,
b)
určovanie počtu prijímaných uchádzačov o štúdium, určovanie podmienok prijatia na
štúdium a rozhodovanie v prijímacom konaní,
c)
utváranie a uskutočňovanie študijných programov,
d)
organizácia štúdia,
e)
rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa akademických práv a povinností študentov,
f)
určovanie zamerania a organizovanie výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej
tvorivej činnosti,
g)
uzatváranie, zmeny a zrušovanie pracovnoprávnych vzťahov a určovanie počtu a štruktúry
pracovných miest na vysokej škole,
h)
udeľovanie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu „docent"
a „profesor" (§ 76),
i)
spolupráca s inými vysokými školami, inými právnickými osobami a fyzickými osobami,
a to aj so zahraničnými,
j)
voľba členov orgánov akademickej samosprávy verejnej vysokej školy,
k)
hospodárenie verejnej vysokej školy a nakladanie s jej majetkom v súlade s týmto
zákonom,
l)
určovanie výšky príspevku študentov na úhradu časti nákladov na štúdium (ďalej len
„školné") a poplatkov spojených so štúdiom podľa § 92, ak tento zákon nestanovuje inak.
(2)
Základom akademickej samosprávy verejnej vysokej školy je akademická obec (§ 3) verejnej vysokej školy, ktorá volí a odvoláva členov akademického senátu verejnej
vysokej školy [§ 7 písm. a)].
(3)
Podrobnosti o organizácii a činnosti verejnej vysokej školy, ako aj postavenie členov
akademickej obce upravujú jej vnútorné predpisy (§ 15).
(4)
Ak sa vysoká škola člení na fakulty, vykonávajú fakulty samosprávnu pôsobnosť verejnej
vysokej školy v rozsahu určenom štatútom verejnej vysokej školy.
§ 7
Orgány verejnej vysokej školy
(1)
Orgánmi verejnej vysokej školy sú orgány akademickej samosprávy verejnej vysokej
školy a ďalšie orgány verejnej vysokej školy.
(2)
Orgánmi akademickej samosprávy verejnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát verejnej vysokej školy,
b)
rektor,
c)
vedecká rada, umelecká rada alebo vedecká a umelecká rada (ďalej len „vedecká rada
verejnej vysokej školy“) a
d)
disciplinárna komisia verejnej vysokej školy pre študentov (ďalej len „disciplinárna
komisia verejnej vysokej školy“), ak § 13 ods. 4 neustanovuje inak.
(3)
Ďalšími orgánmi verejnej vysokej školy sú kvestor a správna rada verejnej vysokej
školy.
(4)
Verejná vysoká škola môže ako ďalší orgán verejnej vysokej školy zriadiť aj orgán
na plnenie úloh v oblasti zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania a iné
orgány.
§ 8
Akademický senát verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa skladá z volených zástupcov akademickej
obce verejnej vysokej školy. Akademický senát verejnej vysokej školy má najmenej 15
členov a najviac 66 členov, z toho najmenej jedna tretina je vyhradená pre študentov.
Ak sa verejná vysoká škola člení na fakulty, v akademickom senáte verejnej vysokej
školy má zastúpenie každá fakulta.
(2)
Akademický senát verejnej vysokej školy sa člení na zamestnaneckú časť a na študentskú
časť. Členov zamestnaneckej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia
tajným hlasovaním vo voľbách členovia zamestnaneckej časti akademickej obce. Členov
študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy volia tajným hlasovaním
vo voľbách členovia študentskej časti akademickej obce. Členom zamestnaneckej časti
akademického senátu verejnej vysokej školy môže byť len člen zamestnaneckej časti
jej akademickej obce. Členom študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej
školy môže byť len člen študentskej časti jej akademickej obce.
(3)
Funkcia člena akademického senátu verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou
rektora, prorektora, dekana, kvestora, vedúceho súčasti verejnej vysokej školy podľa
§ 21 ods. 1 písm. b) a c) a funkciou iných orgánov vysokej školy alebo fakulty, o ktorých to určí štatút verejnej
vysokej školy.
(4)
Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy je najviac štvorročné.
(5)
Zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy sú verejné. Rektor alebo v
jeho zastúpení prorektor alebo kvestor a predseda správnej rady verejnej vysokej školy
má právo vystúpiť na zasadnutí v súlade s rokovacím poriadkom akademického senátu
verejnej vysokej školy kedykoľvek, keď o to požiada. Na žiadosť rektora je predseda
akademického senátu verejnej vysokej školy povinný bezodkladne, najneskôr však do
14 dní zvolať zasadnutie akademického senátu verejnej vysokej školy. Ak tak predseda
akademického senátu verejnej vysokej školy neurobí, zvolá zasadnutie akademického
senátu verejnej vysokej školy rektor.
(6)
Členstvo v akademickom senáte verejnej vysokej školy zaniká
a)
skončením funkčného obdobia člena,
b)
vymenovaním člena do niektorej z funkcií podľa odseku 3,
c)
skončením členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce vysokej školy alebo skončením
členstva v zamestnaneckej časti akademickej obce príslušnej fakulty, ak ide o člena
zvoleného ako zástupcu fakulty,
d)
prerušením štúdia člena študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy,
e)
skončením štúdia člena študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy,
ak nepožiadal o pozastavenie členstva v akademickom senáte verejnej vysokej školy
podľa odseku 8,
f)
nezapísaním sa na štúdium najneskôr v posledný deň určený na zápis prijatých uchádzačov
o štúdium v príslušnom akademickom roku, ak ide o člena s pozastaveným členstvom;
ak ide o člena s pozastaveným členstvom, ktorý bol zvolený za súčasť verejnej vysokej
školy, nezapísaním sa na štúdium na tejto súčasti verejnej vysokej školy,
g)
uplynutím šiestich mesiacov odo dňa pozastavenia členstva; to neplatí, ak k obnoveniu
členstva došlo v tejto lehote,
h)
vzdaním sa funkcie člena,
i)
odvolaním člena z funkcie príslušnou časťou akademickej obce verejnej vysokej školy;
dôvody odvolania a postup pri voľbe a odvolaní určuje vnútorný predpis verejnej vysokej
školy podľa § 15 ods. 1 písm. g),
j)
smrťou člena,
k)
zrušením alebo zlúčením súčastí verejnej vysokej školy, ktorej akademická obec člena
zvolila.
(7)
Ak zaniklo členovi akademického senátu verejnej vysokej školy členstvo pred skončením
funkčného obdobia podľa odseku 6 písm. b) až j), zvolí príslušná časť akademickej
obce na uvoľnené miesto nového člena akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorého
funkčné obdobie trvá do konca funkčného obdobia člena, ktorému členstvo zaniklo alebo,
ak to upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy, nastupuje na jeho miesto zvolený
náhradník.
(8)
Člen študentskej časti akademického senátu verejnej vysokej školy, ktorý nie je študentom
doktorandského študijného programu, môže pred riadnym skončením štúdia písomne požiadať
verejnú vysokú školu o pozastavenie členstva v akademickom senáte verejnej vysokej
školy. Členstvo sa pozastaví odo dňa nasledujúceho po dni riadneho skončenia jeho
štúdia. Členstvo sa obnoví dňom, keď sa opäť stane členom študentskej časti akademickej
obce verejnej vysokej školy alebo členom akademickej obce súčasti verejnej vysokej
školy, za ktorú bol zvolený. Vnútorný predpis verejnej vysokej školy ustanoví, či
na čas pozastaveného členstva sa stáva členom akademického senátu verejnej vysokej
školy zvolený náhradník a spôsob jeho voľby, alebo či sa člen, ktorý má pozastavené
členstvo, považuje za neprítomného na zasadnutí akademického senátu verejnej vysokej
školy.
(9)
Verejná vysoká škola upraví vnútorným predpisom podľa § 15 ods. 1 písm. g) dodatočné zvolenie členov akademického senátu verejnej vysokej školy, ak v priebehu
funkčného obdobia členov akademického senátu verejnej vysokej školy vznikne nová fakulta
verejnej vysokej školy alebo sa niektoré fakulty zlúčia alebo zrušia a do skončenia
funkčného obdobia členov akademického senátu verejnej vysokej školy zostáva viac ako
šesť mesiacov. Funkčné obdobie členov akademického senátu verejnej vysokej školy zvolených
dodatočne za novozriadenú fakultu trvá do konca príslušného funkčného obdobia členov
akademického senátu verejnej vysokej školy.
§ 9
Pôsobnosť akademického senátu verejnej vysokej školy
(1)
Akademický senát verejnej vysokej školy
a)
schvaľuje na návrh
1.
rektora vnútorné predpisy verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. a), c) až f) a k) až m) a ak tak ustanovuje štatút verejnej vysokej školy, aj vnútorné predpisy podľa § 15 ods. 1 písm. n),
2.
predsedu akademického senátu verejnej vysokej školy vnútorné predpisy verejnej vysokej
školy podľa § 15 ods. 1 písm. g) až i); zásady voľby kandidáta na rektora a prijatia návrhu na odvolanie rektora schvaľuje
pred rokovaním správnej rady verejnej vysokej školy,
3.
dekana vnútorné predpisy fakulty, o ktorých to určí štatút verejnej vysokej školy,
b)
schvaľuje na návrh rektora pred rokovaním správnej rady verejnej vysokej školy
1.
dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
2.
zlúčenie, splynutie, zrušenie, rozdelenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej
vysokej školy,
3.
zriadenie, zlúčenie, splynutie, zrušenie, rozdelenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla
súčasti verejnej vysokej školy,
4.
rozpočet verejnej vysokej školy,
5.
metodiku rozpisu dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva školstva podľa
§ 89 na súčasti verejnej vysokej školy,
c)
prerokúva na návrh rektora pred rokovaním správnej rady verejnej vysokej školy rozpis
dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva školstva podľa § 89 na súčasti verejnej vysokej školy,
d)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady verejnej
vysokej školy,
e)
kontroluje hospodárenie s finančnými prostriedkami verejnej vysokej školy a majetkom
verejnej vysokej školy a oznamuje výsledky kontroly správnej rade verejnej vysokej
školy,
f)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie štatút
verejnej vysokej školy nezveril inému orgánu,
g)
vyjadruje sa k podnetom a stanoviskám správnej rady verejnej vysokej školy podľa
§ 41 ods. 12,
h)
volí zástupcu verejnej vysokej školy do Rady vysokých škôl; jeho študentská časť
volí zástupcu verejnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl,
i)
podáva akademickej obci verejnej vysokej školy raz za rok správu o svojej činnosti,
ktorú zverejní na webovom sídle verejnej vysokej školy najmenej na štyri roky,
j)
vykonáva počas nevyhnutnej doby pôsobnosť kolektívnych orgánov fakulty určených štatútom
verejnej vysokej školy, ak sú zriadené, za podmienok a v rozsahu určenom v štatúte
verejnej vysokej školy,
k)
schvaľuje výročnú správu o činnosti verejnej vysokej školy a výročnú správu o hospodárení
verejnej vysokej školy predloženú rektorom po predchádzajúcom vyjadrení správnej rady
verejnej vysokej školy,
l)
schvaľuje návrhy rektora na právne úkony podľa § 41 ods. 3 písm. a), b) a d) až f) pred ich predložením na schválenie správnej rade verejnej vysokej školy, ak je cena
majetku, hodnota vkladu alebo výška úveru vyššia ako tristonásobok sumy, od ktorej
sa veci podľa osobitného predpisu3ab) považujú za hmotný majetok,
m)
berie na vedomie správu o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy,
n)
plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a podľa vnútorných predpisov príslušnej verejnej
vysokej školy.
(2)
Návrhy dokumentov podľa odseku 1 písm. b) a c) prerokuje akademický senát verejnej
vysokej školy do 45 dní od ich predloženia rektorom; uplynutím tejto lehoty sa dokumenty
podľa odseku 1 písm. b) považujú za schválené a dokumenty podľa odseku 1 písm. c)
za prerokované.
(3)
Akademický senát verejnej vysokej školy pri výkone pôsobností podľa odseku 1 písm.
d) a h) rozhoduje tajným hlasovaním; pri výkone ostatných pôsobností podľa odseku
1 môže rozhodovať tajným hlasovaním, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy alebo
ak tak rozhodne.
(4)
Pôsobnosť kolektívnych orgánov fakulty verejnej vysokej školy podľa odseku 1 písm.
j) je akademický senát verejnej vysokej školy oprávnený vykonávať len v rozsahu schvaľovania
zmien vnútorných predpisov príslušnej fakulty tak, aby tieto zmeny neboli v rozpore
so zákonom, iným všeobecne záväzným právnym predpisom alebo so štatútom príslušnej
verejnej vysokej školy.
(5)
Ak kolektívny orgán fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení, ktoré je v rozpore
s týmto zákonom, štatútom verejnej vysokej školy alebo s vnútornými predpismi fakulty
verejnej vysokej školy, akademický senát verejnej vysokej školy je oprávnený vykonať
opatrenia, aby sa zloženie príslušného orgánu uviedlo do súladu s príslušným predpisom.
§ 10
Rektor
(1)
Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá
akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade verejnej vysokej školy,
ak § 19 ods. 7 neustanovuje inak.
(2)
Rektora vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky4) (ďalej len „prezident“). Návrh na vymenovanie alebo návrh na odvolanie rektora podáva
prezidentovi minister školstva, ktorému ho podáva akademický senát verejnej vysokej
školy do 15 dní od prijatia príslušného uznesenia.
(3)
Kandidáta na rektora volí volebné zhromaždenie, ktorého členmi sú všetci členovia
akademického senátu verejnej vysokej školy a všetci členovia správnej rady verejnej
vysokej školy, nadpolovičnou väčšinou všetkých členov volebného zhromaždenia. Volebné
zhromaždenie zvoláva a riadi predseda akademického senátu verejnej vysokej školy.
Na prijatie návrhu na odvolanie rektora sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov akademického senátu verejnej vysokej školy a nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov správnej rady verejnej vysokej školy. Návrh na odvolanie rektora sa prerokúva
na spoločnom zasadnutí akademického senátu verejnej vysokej školy a správnej rady
verejnej vysokej školy. Kandidát na rektora sa volí a o návrhu na odvolanie rektora
sa rozhoduje tajným hlasovaním. Hlasovanie o návrhu na odvolanie rektora možno uskutočniť
aj mimo spoločného zasadnutia akademického senátu verejnej vysokej školy a správnej
rady verejnej vysokej školy.
(4)
Člen akademického senátu verejnej vysokej školy a člen správnej rady verejnej vysokej
školy nemôže kandidovať vo voľbe kandidáta na rektora príslušnej verejnej vysokej
školy počas výkonu funkcie člena akademického senátu verejnej vysokej školy alebo
člena správnej rady verejnej vysokej školy. Osoba, ktorá vykonávala funkciu člena
výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (ďalej len „agentúra“),
môže kandidovať vo voľbe kandidáta na rektora najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia
členstva vo výkonnej rade agentúry.
(5)
Voľbu kandidáta na rektora vyhlasuje verejná vysoká škola na svojom webovom sídle,
na webovom sídle ministerstva školstva a prostredníctvom webových aplikácií, sociálnych
médií a sociálnych sietí alebo iných inovatívnych komunikačných prostriedkov najneskôr
270 dní pred uplynutím funkčného obdobia rektora. Verejná vysoká škola určí na podávanie
návrhov na kandidáta na rektora lehotu najmenej 90 dní a najviac 120 dní a termín
voľby najneskôr 30 dní od jej uplynutia. Ak vo voľbe nie je úspešný žiaden uchádzač,
opakovaná voľba sa vyhlasuje do 30 dní od ukončenia predchádzajúcej voľby. Ak vysoká
škola nemá rektora a nie je vyhlásená voľba kandidáta na rektora alebo ak sa voľba
neuskutočnila, voľba kandidáta na rektora sa vyhlási do 30 dní od vzniku tejto skutočnosti.
Voľba kandidáta na rektora sa vyhlasuje v slovenskom jazyku a anglickom jazyku.
(6)
Na zasadnutí volebného zhromaždenia sa koná verejné vypočutie uchádzačov na kandidáta
na rektora. Pri verejnom vypočutí sa zisťujú riadiace skúsenosti uchádzačov, ich vzťah
k vysokoškolskému vzdelávaniu, vede a technike a vzťah k poslaniu a oblasti pôsobenia
príslušnej vysokej školy. Uchádzač zároveň predstaví návrh stratégie rozvoja príslušnej
vysokej školy a ak tak rozhodne volebné zhromaždenie, možno od uchádzača požadovať
aj poskytnutie ďalších informácií.
(7)
Funkčné obdobie rektora je štvorročné. Na jednej verejnej vysokej škole môže tá istá
osoba vykonávať funkciu rektora najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach.
(8)
Výkon funkcie rektora zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia,
b)
vzdaním sa funkcie; výkon funkcie rektora sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia
o vzdaní sa funkcie prezidentovi, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň,
c)
odvolaním z funkcie; výkon funkcie rektora sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie,
d)
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ktorým
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
e)
obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(9)
Akademický senát verejnej vysokej školy alebo správna rada verejnej vysokej školy
môžu navrhnúť odvolanie rektora, ak rektor
a)
neplní závažným spôsobom svoje povinnosti,
b)
poškodil závažným spôsobom záujem verejnej vysokej školy alebo
c)
porušil závažným spôsobom právne predpisy alebo vnútorné predpisy verejnej vysokej
školy.
(10)
Rektora zastupujú prorektori v rozsahu určenom rektorom. Prorektorov vymenúva a odvoláva
po vyjadrení akademického senátu verejnej vysokej školy rektor. Osobu, ktorá vykonávala
funkciu člena výkonnej rady agentúry, možno vymenovať za prorektora najskôr po uplynutí
troch rokov od skončenia členstva vo výkonnej rade agentúry. Funkčné obdobie prorektorov
je štvorročné.
(11)
Ak verejná vysoká škola nemá rektora, akademický senát verejnej vysokej školy poverí
do vymenovania nového rektora, najviac na jeden rok, výkonom funkcie rektora osobu,
s ktorej poverením súhlasí nadpolovičná väčšina celkového počtu členov akademického
senátu verejnej vysokej školy a správnej rady verejnej vysokej školy. Túto skutočnosť
oznámi akademický senát verejnej vysokej školy bezodkladne ministrovi školstva. Osobu,
ktorá má dočasne vykonávať funkciu rektora, môže navrhnúť akademický senát verejnej
vysokej školy alebo správna rada verejnej vysokej školy. Tú istú osobu nemožno poveriť
výkonom funkcie rektora opakovane.
§ 10a
Pôsobnosť rektora
(1)
Rektor
a)
riadi verejnú vysokú školu, koná v jej mene a zastupuje ju navonok,
b)
navrhuje
1.
zlúčenie, splynutie, zrušenie, rozdelenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej
vysokej školy a
2.
zriadenie, zlúčenie, splynutie, zrušenie, rozdelenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla
súčasti verejnej vysokej školy,
c)
predkladá ministerstvu školstva na vyjadrenie dlhodobý zámer verejnej vysokej školy
pred jeho predložením na vyjadrenie vedeckej rade verejnej vysokej školy a na schválenie
akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade verejnej vysokej školy,
d)
predkladá akademickému senátu verejnej vysokej školy a správnej rade verejnej vysokej
školy návrh rozpočtu verejnej vysokej školy a návrh metodiky rozpisu dotácie zo štátneho
rozpočtu z kapitoly ministerstva školstva podľa § 89 na súčasti verejnej vysokej školy; tým nie je dotknuté právo odborovej organizácie
kolektívne vyjednávať,
e)
udeľuje na základe rozhodnutia vedeckej rady verejnej vysokej školy alebo na základe
rozhodnutia príslušného orgánu fakulty určeného štatútom verejnej vysokej školy, ak
je zriadený, vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul „docent“,
f)
predkladá ministrovi školstva návrhy na vymenovanie profesorov schválené vedeckou
radou verejnej vysokej školy,
g)
udeľuje na návrh vedeckej rady verejnej vysokej školy čestný titul „profesor emeritus“,
h)
určuje plat dekana po písomnom vyjadrení správnej rady verejnej vysokej školy,
i)
plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a podľa vnútorných predpisov príslušnej verejnej
vysokej školy.
(2)
Rektor môže vziať späť svoj návrh predložený na zasadnutie kolektívneho orgánu verejnej
vysokej školy do hlasovania o ňom.
(3)
Ak rektor pri výkone pôsobnosti podľa odseku 1 písm. e) má dôvodné pochybnosti, že
príslušný orgán nedodržal kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia
podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu
„docent“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu docent“) alebo v priebehu habilitačného
konania došlo k procesným pochybeniam, môže rektor vrátiť návrh príslušnému orgánu
na nové konanie alebo konanie zastaviť.
(4)
Ak rektor pri výkone pôsobnosti podľa odseku 1 písm. f) má dôvodné pochybnosti, že
príslušný orgán nedodržal kritériá verejnej vysokej školy na vyhodnotenie splnenia
podmienok získania vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu
„profesor“ (ďalej len „kritériá na získanie titulu profesor“) alebo v priebehu konania
na vymenovanie profesora (ďalej len „inauguračné konanie“) došlo k procesným pochybeniam,
môže rektor vrátiť návrh príslušnému orgánu na nové konanie, alebo konanie zastaviť.
§ 11
Vedecká rada verejnej vysokej školy
(1)
Členov vedeckej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva rektor po schválení
akademickým senátom verejnej vysokej školy. Ak štatút verejnej vysokej školy neurčuje
inak, funkčné obdobie členov vedeckej rady verejnej vysokej školy je štvorročné.
(2)
Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy sú významní odborníci z oblastí, v ktorých
verejná vysoká škola uskutočňuje vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, umeleckú alebo ďalšiu
tvorivú činnosť. Členmi vedeckej rady verejnej vysokej školy, ktorí sú členmi akademickej
obce tejto verejnej vysokej školy, môžu byť len osoby, ktoré pôsobia na funkčnom mieste
profesora alebo na funkčnom mieste docenta alebo výskumní pracovníci s vedeckým kvalifikačným
stupňom IIa alebo s vedeckým kvalifikačným stupňom I alebo umeleckí pracovníci. Najmenej
jedna štvrtina a najviac jedna tretina členov vedeckej rady verejnej vysokej školy
sú osoby, ktoré nie sú členmi akademickej obce tejto verejnej vysokej školy.
(3)
Predsedom vedeckej rady verejnej vysokej školy je rektor.
§ 12
Pôsobnosť vedeckej rady verejnej vysokej školy
(1)
Vedecká rada verejnej vysokej školy
a)
vyjadruje sa na návrh rektora k dlhodobému zámeru verejnej vysokej školy,
b)
hodnotí pravidelne, najmenej však raz ročne, úroveň verejnej vysokej školy vo vzdelávacej
činnosti a v oblasti vedy, techniky alebo umenia,
c)
schvaľuje ďalších odborníkov, ktorí majú právo skúšať na štátnych skúškach pre študijné
programy uskutočňované na vysokej škole a školiteľov na doktorandské štúdium uskutočňované
na vysokej škole,
d)
schvaľuje kritériá na získanie titulu docent a kritériá na získanie titulu profesor,
e)
prerokúva návrhy na udelenie vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického
titulu „docent“ a rozhoduje o ich výsledku v odbore habilitačného konania a inauguračného
konania, pri ktorom vysoká škola v žiadosti o akreditáciu habilitačného konania a
akreditáciu inauguračného konania uviedla študijný odbor, v ktorom neuskutočňuje študijné
programy fakulta,
f)
schvaľuje návrhy na vymenovanie profesorov; ak ide o vymenovanie profesora v odbore
habilitačného konania a inauguračného konania, pri ktorom vysoká škola v žiadosti
o akreditáciu habilitačného konania a akreditáciu inauguračného konania uviedla študijný
odbor, v ktorom uskutočňuje študijné programy fakulta, koná tak na návrh orgánu fakulty
určeného štatútom verejnej vysokej školy, a ak návrh neschváli, vráti ho s vyjadrením
príslušnému orgánu fakulty,
g)
schvaľuje všeobecné kritériá na obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov;
ak ide o obsadzovanie funkčných miest profesorov a docentov na fakulte, schvaľuje
ich na návrh orgánu fakulty určeného štatútom verejnej vysokej školy,
h)
schvaľuje konkrétne podmienky na obsadzovanie funkčných miest profesorov; ak ide
o obsadzovanie funkčných miest profesorov na fakulte, schvaľuje ich na návrh orgánu
fakulty určeného štatútom verejnej vysokej školy,
i)
udeľuje významným osobnostiam čestný titul „doctor honoris causa“ (v skratke „Dr.h.c.“),
j)
udeľuje vedecké hodnosti „doctor scientiarum“ (v skratke „DrSc.“),5)
k)
schvaľuje na návrh predsedu vedeckej rady verejnej vysokej školy rokovací poriadok
vedeckej rady verejnej vysokej školy,
l)
plní ďalšie úlohy podľa tohto zákona a podľa vnútorných predpisov príslušnej verejnej
vysokej školy.
(2)
Vedecká rada verejnej vysokej školy rokuje o otázkach, ktoré jej predloží predseda
vedeckej rady verejnej vysokej školy, alebo o otázkach, na ktorých sa uznesie.
§ 13
Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy
(1)
Disciplinárna komisia verejnej vysokej školy prerokúva disciplinárne priestupky tých
študentov verejnej vysokej školy, ktorí nie sú zapísaní na žiadnom študijnom programe
uskutočňovanom na fakulte, a predkladá návrh na rozhodnutie rektorovi.
(2)
Členov disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy a jej predsedu vymenúva z členov
jej akademickej obce po schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy rektor.
Polovicu členov tejto komisie tvoria študenti.
(3)
Činnosť disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy sa riadi rokovacím poriadkom
disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy.
(4)
Ak verejná vysoká škola uskutočňuje študijné programy len na fakultách, disciplinárna
komisia verejnej vysokej školy sa zriaďuje, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy.
Ak fakulta nemá zriadený orgán, ktorý prejednáva disciplinárne priestupky študentov,
disciplinárna komisia verejnej vysokej školy sa zriaďuje vždy a prerokúva aj disciplinárne
priestupky študentov príslušnej fakulty.
(5)
Disciplinárna komisia po prerokovaní disciplinárneho priestupku predkladá návrh na
rozhodnutie rektorovi.
§ 14
Vedúci zamestnanci verejnej vysokej školy
(1)
Vedúcimi zamestnancami verejnej vysokej školy sú kvestor a jednotliví vedúci súčastí
verejnej vysokej školy podľa § 21 ods. 1 písm. b) a c). Funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy sa obsadzujú výberovým konaním.
Zásady výberového konania na funkcie vedúcich zamestnancov verejnej vysokej školy
určí vnútorný predpis verejnej vysokej školy podľa § 15 ods. 1 písm. d).
(2)
Kvestor zabezpečuje a zodpovedá za hospodársky, prevádzkový a administratívny chod
verejnej vysokej školy a koná v jej mene v rozsahu určenom rektorom. Je podriadený
priamo rektorovi, ktorému zodpovedá za svoju činnosť.
§ 15
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút verejnej vysokej školy,
b)
vnútorný systém zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania5aa) (ďalej len „vnútorný systém“), ktorý môže byť upravený viacerými samostatnými vnútornými
predpismi,
c)
študijný poriadok verejnej vysokej školy,
d)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov,
pracovných miest výskumných pracovníkov, funkčných miest profesorov a docentov a funkcií
vedúcich zamestnancov,
e)
pracovný poriadok verejnej vysokej školy,
f)
organizačný poriadok verejnej vysokej školy,
g)
zásady volieb do akademického senátu verejnej vysokej školy,
h)
zásady voľby kandidáta na rektora a prijatia návrhu na odvolanie rektora,
i)
rokovací poriadok akademického senátu verejnej vysokej školy,
j)
rokovací poriadok vedeckej rady verejnej vysokej školy,
k)
štipendijný poriadok verejnej vysokej školy,
l)
disciplinárny poriadok verejnej vysokej školy pre študentov,
m)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie verejnej vysokej školy,
n)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy alebo tento zákon.
(2)
Štatút verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
názov a sídlo verejnej vysokej školy a názov jej právneho predchodcu, ak existoval,
b)
základnú organizačnú štruktúru verejnej vysokej školy vrátane spôsobu určovania počtu
a štruktúry pracovných miest,
c)
ustanovenia o orgánoch verejnej vysokej školy a systéme akademickej samosprávy vrátane
podmienok, za ktorých sú kolektívne orgány verejnej vysokej školy oprávnené vykonávať
pôsobnosť kolektívnych orgánov fakulty, najmä ak kolektívny orgán fakulty koná v rozpore
s právnymi predpismi, vnútornými predpismi verejnej vysokej školy alebo s vnútornými
predpismi fakulty, ak kolektívny orgán fakulty vykonáva svoju pôsobnosť v zložení,
ktoré je v rozpore s týmto zákonom, vnútornými predpismi verejnej vysokej školy alebo
s vnútornými predpismi fakulty, alebo ak zloženie kolektívneho orgánu fakulty nie
je možné z objektívnych dôvodov zosúladiť so zákonom, vnútornými predpismi verejnej
vysokej školy alebo s vnútornými predpismi fakulty,
d)
základné charakteristiky systému vysokoškolského vzdelávania a systému ďalšieho vzdelávania
poskytovaných vysokou školou,
e)
rámcové podmienky prijatia na štúdium (§ 57) vrátane spôsobu určovania počtu prijímaných uchádzačov,
f)
rámcové podmienky štúdia cudzincov,
g)
rámcové ustanovenia o školnom a o poplatkoch spojených so štúdiom (§ 92),
h)
rámcové ustanovenia o sociálnej podpore študentov (§ 97 až 100) vysokou školou,
i)
podrobnejšie vymedzenie akademických práv a povinností študentov,
j)
pravidlá používania akademických insígnií a vykonávania akademických obradov,
k)
základné zásady pracovnoprávnych vzťahov na vysokej škole a jej fakultách a postup
pri rozhodovaní v týchto otázkach,
l)
vnútorné pravidlá hospodárenia verejnej vysokej školy vrátane pravidiel na vykonávanie
podnikateľskej činnosti,
m)
pravidlá výkonu pôsobnosti fakúlt vo veciach, v ktorých konajú v mene vysokej školy,
n)
postup pri schvaľovaní vnútorného systému tak, aby ho schvaľoval orgán vysokej školy,
ktorého členmi sú študenti.
(3)
Štatút verejnej vysokej školy registruje ministerstvo školstva.
§ 16
Rozpočet verejnej vysokej školy
(1)
Na finančné zabezpečenie hlavnej činnosti a podnikateľskej činnosti si verejná vysoká
škola zostavuje rozpočet pozostávajúci z výnosov a nákladov (ďalej len „rozpočet verejnej
vysokej školy") na kalendárny rok a hospodári na jeho základe.
(2)
Verejná vysoká škola vykoná na konci kalendárneho roka vyúčtovanie svojho hospodárenia
a zúčtovanie finančných vzťahov s rozpočtom ministerstva školstva a predloží ich ministerstvu
školstva v termíne určenom ministerstvom školstva.
(3)
Výnosmi verejnej vysokej školy sú
a)
dotácie zo štátneho rozpočtu,
b)
c)
poplatky spojené so štúdiom podľa § 92 ods. 12 až 15 (ďalej len „poplatky spojené so štúdiom"),
d)
výnosy z ďalšieho vzdelávania,1)
e)
výnosy z majetku verejnej vysokej školy,
f)
výnosy z duševného vlastníctva,
g)
výnosy z vlastných finančných fondov,
h)
výnosy z darov,
i)
iné výnosy z hlavnej činnosti verejnej vysokej školy,
j)
výnosy z podnikateľskej činnosti verejnej vysokej školy.
(4)
Výnosmi verejnej vysokej školy môžu byť aj dotácie z rozpočtov obcí a z rozpočtov
vyšších územných celkov.
(5)
Nákladmi verejnej vysokej školy sú náklady potrebné na zabezpečenie jej hlavnej činnosti
a rozvoj.
(6)
Verejné vysoké školy môžu so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy
a správnej rady verejnej vysokej školy používať ako zdroj financovania aj úvery od
bánk5a) na výskumnú a vývojovú činnosť a na financovanie kapitálových výdavkov.
(7)
Verejná vysoká škola môže prijať úver, len ak
a)
celková suma dlhu verejnej vysokej školy neprekročí 60 % skutočných príjmov predchádzajúceho
rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu a
b)
suma ročných splátok úverov vrátane úhrady výnosov neprekročí 25 % skutočných príjmov
predchádzajúceho rozpočtového roka bez príjmov z dotácií zo štátneho rozpočtu.
(8)
Celkovou sumou dlhu verejnej vysokej školy sa na účely tohto zákona rozumie súhrn
záväzkov vyplývajúcich zo splácania istín úverov ku koncu rozpočtového roka.
(9)
Na splátky úverov vrátane úhrady výnosov nie je možné použiť finančné prostriedky
z dotácií zo štátneho rozpočtu.
§ 16a
Fondy verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola tvorí najmä tieto fondy:
a)
rezervný fond,
b)
fond reprodukcie,
c)
štipendijný fond,
d)
fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami,
e)
fondy podľa osobitných predpisov.6)
(2)
Fondy verejnej vysokej školy okrem fondov podľa odseku 1 písm. e) sa tvoria z kladného
celkového výsledku hospodárenia verejnej vysokej školy (ďalej len „zisk verejnej vysokej
školy“) a výnosov z neho a z finančných prostriedkov podľa odsekov 4, 6 a 7. Účelovo
určené peňažné dary a účelovo určené dedičstvo sa použijú v súlade s ich určením.
Celkový výsledok hospodárenia verejnej vysokej školy je súčet jej výsledku hospodárenia
v hlavnej činnosti a výsledku hospodárenia v podnikateľskej činnosti po zdanení.
(3)
Verejná vysoká škola použije najmenej 40 % svojho zisku na tvorbu rezervného fondu.
Rezervný fond používa verejná vysoká škola na vyrovnanie straty z predchádzajúceho
roka a na krytie neuhradenej straty z minulých rokov, ak takúto stratu vykazuje. Verejná
vysoká škola môže na vyrovnanie straty z predchádzajúceho roka a na krytie neuhradenej
straty z minulých rokov použiť iba prostriedky rezervného fondu. Ak verejná vysoká
škola nevykazuje nevyrovnanú stratu z predchádzajúceho roka a neuhradenú stratu z
minulých rokov, môže prostriedky rezervného fondu použiť na doplnenie ostatných fondov
verejnej vysokej školy.
(4)
Fond reprodukcie sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára
a)
z odpisov dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku podľa odpisového
plánu7) okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného majetku,
b)
zo zostatkovej ceny dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku pri
jeho fyzickej likvidácii okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie
dlhodobého hmotného majetku,
c)
zo zostatkovej ceny predaného dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného
majetku okrem majetku obstaraného z dotácií určených na obstaranie dlhodobého hmotného
majetku,
d)
z rozdielu výnosov z predaja dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného
majetku a zo súčtu zostatkovej ceny a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom
v prípade predaja za cenu vyššiu, ako je súčet zostatkovej ceny predaného majetku
a nákladov vynaložených v súvislosti s predajom, a
e)
z prostriedkov od iných subjektov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku.
(5)
Fond reprodukcie sa používa na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého
nehmotného majetku vrátane jeho technického zhodnotenia podľa § 17 ods. 3, na poskytovanie prostriedkov podľa uzatvorených zmlúv o združení prostriedkov8) na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku a na splátky
úverov použitých na obstaranie dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného
majetku alebo jeho technického zhodnotenia.
(6)
Štipendijný fond sa okrem prostriedkov podľa odsekov 2 a 3 vytvára z časti výnosov
zo školného podľa § 92 ods. 20 a z časti dotácie na sociálnu podporu študentov (§ 89 ods. 7) určenú na sociálne štipendiá, motivačné štipendiá a tehotenské štipendiá. Štipendijný
fond sa používa na poskytovanie štipendií podľa § 95 až 97 a pôžičiek podľa § 101 ods. 3.
(7)
Fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami sa okrem prostriedkov
podľa odsekov 2 a 3 vytvára aj z časti dotácie na uskutočňovanie akreditovaných študijných
programov podľa § 89 ods. 4 určenej metodikou podľa § 89 ods. 8. Fond na podporu štúdia študentov so špecifickými potrebami možno použiť na finančné
zabezpečenie zodpovedajúcich podmienok štúdia študentov so špecifickými potrebami
vzhľadom na ich špecifické potreby.
(8)
Ak sa finančné prostriedky fondu vedú na samostatnom účte podľa osobitných predpisov,9) stav fondu sa zvyšuje o kreditné úroky a kurzové zisky a znižuje sa o výdavky súvisiace
s vedením účtu a kurzové straty.
(9)
Rozdelenie zisku alebo vysporiadanie straty verejnej vysokej školy za predchádzajúci
kalendárny rok možno uskutočniť až po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej
vysokej školy, a to najneskôr do konca bežného kalendárneho roka.
§ 17
Majetok verejnej vysokej školy
(1)
Nakladanie s majetkom verejnej vysokej školy upravuje osobitný predpis,10) ak tento zákon neustanovuje inak. Úlohu kolektívneho orgánu pri nakladaní s majetkom
verejnej vysokej školy plní správna rada verejnej vysokej školy.
(2)
Majetok, ktorý vlastní verejná vysoká škola, využíva na plnenie úloh vo vzdelávacej,
výskumnej, vývojovej, umeleckej a v ďalšej tvorivej činnosti. Môže ho využívať aj
na podnikateľskú činnosť za podmienok podľa § 18, ako aj na poskytovanie služieb pre študentov a zamestnancov verejnej vysokej školy
(§ 94 ods. 3).
(3)
Rozsah obstarávania hmotného a nehmotného majetku verejnej vysokej školy vrátane
jeho technického zhodnotenia je určený výškou prostriedkov vo fonde reprodukcie [§ 16a ods. 1 písm. b)], výškou prostriedkov získaných z prijatých úverov a objemom kapitálových prostriedkov
zo štátneho rozpočtu poskytnutých vo forme dotácie podľa § 89.
(4)
Pri predaji dlhodobého hmotného majetku a dlhodobého nehmotného majetku je verejná
vysoká škola povinná previesť všetky finančné prostriedky z jeho predaja na samostatný
bankový účet verejnej vysokej školy vedený v Štátnej pokladnici. Finančné prostriedky
z predaja tohto majetku môže verejná vysoká škola použiť len na účel a v rozsahu určenom
správnou radou verejnej vysokej školy.
(5)
Verejná vysoká škola môže vložiť svoj nehnuteľný majetok ako vklad na účely uzatvorenia
zmluvy o združení podľa osobitného predpisu,8) len ak dohodnutý účel združenia súvisí s činnosťou verejnej vysokej školy; majetok
verejnej vysokej školy, ktorého hodnota prevyšuje 6 638,50 eura, možno vložiť len
so súhlasom správnej rady.
(6)
Verejná vysoká škola je oprávnená dohodnúť v nájomnej zmluve11) nižšie nájomné ako nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenecháva
do nájmu na dohodnutý účel taká alebo porovnateľná nehnuteľnosť, alebo uzavrieť zmluvu
o výpožičke,12) ak svoj majetok prenecháva do nájmu alebo výpožičky právnickej osobe, ktorá je podnikateľom,
na účely výskumu a vývoja vykonávanom v inkubátore verejnej vysokej školy, a to najviac
na tri roky. Prenechanie majetku do nájmu alebo výpožičky za týchto podmienok nesmie
ohroziť kvalitu, rozsah a dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej
školy. Tým nie sú dotknuté osobitné predpisy o štátnej pomoci.13)
(7)
Verejná vysoká škola nesmie poskytovať úvery, vydávať dlhopisy a vystavovať, akceptovať
ani avalovať zmenky. Verejná vysoká škola môže poskytovať svojim študentom pôžičky
(§ 101 ods. 3).
(8)
Ak dlžník uhradí pohľadávku, ktorú verejná vysoká škola odpísala, nepovažuje sa táto
úhrada za plnenie bez právneho dôvodu a dlžník nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.
(9)
Verejná vysoká škola môže so súhlasom správnej rady verejnej vysokej školy poskytnúť
konzorciu vysokých škôl, ktorého je členom, príspevok hradený z prostriedkov štátneho
rozpočtu poskytnutých v rámci dotácií podľa § 89 na činnosť,
a)
ktorej vykonávanie verejná vysoká škola uhrádza z dotácie podľa § 89 ods. 4 až 7 a
b)
ktorú má príslušné konzorcium vysokých škôl zapísanú v registri konzorcií vysokých
škôl.
§ 18
Podnikateľská činnosť
(1)
Verejná vysoká škola môže vykonávať podnikateľskú činnosť.15) V rámci podnikateľskej činnosti verejná vysoká škola vykonáva v súlade so štatútom
verejnej vysokej školy
za úhradu činnosť nadväzujúcu na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu,
umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie
ľudských zdrojov a majetku. Podnikateľská činnosť nesmie ohroziť kvalitu, rozsah a
dostupnosť činností napĺňajúcich poslanie verejnej vysokej školy.
(2)
Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej. Prostriedky získané
touto činnosťou používa verejná vysoká škola na plnenie tých úloh, na ktoré bola zriadená.
(3)
Verejná vysoká škola vedie vo svojom účtovníctve výnosy a náklady spojené s podnikateľskou
činnosťou oddelene od výnosov a nákladov spojených s hlavnou činnosťou. Verejná vysoká
škola vedie príjmy a výdavky spojené s podnikateľskou činnosťou na samostatnom bežnom
účte alebo na samostatných bežných účtoch. Výnosy a náklady z podnikateľskej činnosti
sú súčasťou rozpočtu verejnej vysokej školy (§ 16 ods. 1).
§ 19
Hospodárenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.16)
(2)
Finančné prostriedky verejnej vysokej školy sa vedú na účtoch podľa osobitných predpisov.9)
(3)
Ročná účtovná závierka verejnej vysokej školy musí byť overená audítorom18) najmenej raz za štyri roky.
(4)
Kontrolu hospodárenia verejnej vysokej školy vykonáva ministerstvo školstva. Na výkon
tejto kontroly sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.19)
(5)
Verejná vysoká škola nie je oprávnená na prevzatie ručenia za záväzky inej osoby.
Verejná vysoká škola nie je oprávnená uskutočňovať vklady do spoločností, v ktorých
sa ručí celým majetkom. Verejná vysoká škola nie je oprávnená vkladať do obchodnej
spoločnosti alebo družstva nehnuteľný majetok, ktorý získala prevodom od štátu, a
finančné prostriedky získané dotáciou zo štátneho rozpočtu podľa § 16 ods. 3 písm. a). Podmienkou peňažných vkladov alebo nepeňažných vkladov do iných právnických osôb
je určenie pravidiel vnútorným predpisom verejnej vysokej školy.
(6)
Štát neručí za záväzky verejnej vysokej školy; na základe žiadosti verejnej vysokej
školy však môže štát v súlade s osobitným predpisom20) záruku poskytnúť.
(7)
Za účelné a efektívne využívanie dotácií a ich zúčtovanie so štátnym rozpočtom a
za hospodárenie s majetkom verejnej vysokej školy zodpovedá ministrovi školstva rektor.
§ 20
Ďalšie povinnosti verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registrov podľa tohto zákona a aktualizovať tieto údaje,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu
o činnosti a výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy v termíne a formou,
ktoré určí ministerstvo školstva; verejná vysoká škola je zároveň povinná každoročne
predkladať ministerstvu školstva návrh svojho rozpočtu a schválený rozpočet na príslušný
rozpočtový rok,
c)
uložiť výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy do verejnej časti registra
účtovných závierok,16)
d)
vypracovať, prerokovať s ministerstvom školstva a zverejniť dlhodobý zámer verejnej
vysokej školy v termíne a formou, ktoré určí ministerstvo školstva,
e)
bezplatne poskytovať agentúre a ministerstvu školstva na ich žiadosť v určených termínoch
informácie, podklady a súčinnosť potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona a podľa
osobitného predpisu,20a)
f)
vypracovať súhrnnú informáciu o možnostiach štúdia na vysokej škole (ďalej len „informácia
o možnostiach štúdia"); štruktúru informácií o možnostiach štúdia určí všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva,
g)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
h)
pred uzatvorením zmluvy o úvere písomne oznámiť ministerstvu školstva a Ministerstvu
financií Slovenskej republiky predpokladanú výšku úveru, podrobnosti jeho čerpania
a splácania a písomne informovať aj o dohodnutých zmenách v zmluve najneskôr 15 dní
pred uzatvorením dodatku k zmluve o úvere,
i)
zverejňovať na svojom webovom sídle aktuálne a úplné znenie vnútorných predpisov
verejnej vysokej školy a vnútorných predpisov fakúlt,
j)
pre webové sídla a mobilné aplikácie vo svojej správe dodržiavať štandardy pre prístupnosť
a funkčnosť webových sídiel a mobilných aplikácií, ako aj minimálne požiadavky na
obsah webových sídiel vydané podľa osobitného predpisu.20c)
(2)
Výročná správa o činnosti verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
prehľad činností vykonávaných v predchádzajúcom kalendárnom roku súvisiacich s plnením
poslania vysokej školy a jej dlhodobého zámeru,
b)
výsledky hodnotení úrovne verejnej vysokej školy vo vzdelávacej činnosti a v oblasti
vedy, techniky alebo umenia vykonaných vedeckou radou verejnej vysokej školy,
c)
zmeny vnútorných predpisov a zmeny v orgánoch verejnej vysokej školy, ktoré nastali
v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka.
(3)
Výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä
a)
ročnú účtovnú závierku a zhodnotenie základných údajov, ktoré obsahuje,
b)
výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bola audítorom overená (§ 19 ods. 3),
c)
analýzu výnosov a nákladov s vyčlenením výnosov a nákladov z podnikateľskej činnosti,
d)
vývoj a konečný stav fondov,
e)
stav a pohyb majetku,
f)
analýzu finančných tokov,
g)
rekapituláciu zúčtovania so štátnym rozpočtom,
h)
návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3),
i)
ďalšie údaje, ktoré určí správna rada verejnej vysokej školy.
DRUHÁ HLAVA
SÚČASTI VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 21
Členenie verejnej vysokej školy
(1)
Verejná vysoká škola sa môže členiť na tieto súčasti:
a)
fakulty,
b)
iné pedagogické, výskumné, vývojové, umelecké, hospodársko-správne a informačné pracoviská,
c)
účelové zariadenia,
d)
iné súčasti určené štatútom verejnej vysokej školy.
(2)
Súčasti verejnej vysokej školy zriaďuje, zlučuje, nariaďuje ich splynutie, rozdeľuje
a zrušuje rektor so súhlasom akademického senátu verejnej vysokej školy a po vyjadrení
správnej rady verejnej vysokej školy; to platí, aj ak ide o zmenu názvu alebo o zmenu
sídla súčasti verejnej vysokej školy.
(3)
Medzi informačné pracoviská verejných vysokých škôl patrí akademická knižnica. Jej
postavenie a úlohy sú upravené osobitným predpisom.21)
(4)
Vnútorné predpisy súčastí verejnej vysokej školy musia byť v súlade s vnútornými
predpismi verejnej vysokej školy. Spôsob schvaľovania vnútorných predpisov súčastí
podľa odseku 1 písm. b) a c) upravuje vnútorný predpis verejnej vysokej školy.
(5)
Štatút verejnej vysokej školy môže určiť, že na účely verejného obstarávania je fakulta
samostatnou prevádzkovou jednotkou.21a)
Prvý oddiel
Fakulta
§ 22
Fakulta
(1)
Fakulta
a)
prispieva k plneniu poslania vysokej školy,
b)
zúčastňuje sa na plnení hlavných úloh verejnej vysokej školy vo vymedzenej oblasti
poznania, ktorú vyjadruje jej názov,
c)
uskutočňuje študijný program alebo viac študijných programov vo vymedzenom študijnom
odbore alebo vo vymedzených študijných odboroch a
d)
vykonáva v súlade so svojím zameraním výskumnú, vývojovú alebo umeleckú a ďalšiu
tvorivú činnosť.
(2)
Fakultu riadi dekan, ktorého vymenúva na štvorročné funkčné obdobie a odvoláva rektor.
Na jednej fakulte môže tá istá osoba vykonávať funkciu dekana najviac v dvoch po sebe
nasledujúcich funkčných obdobiach. Dekana vymenúva rektor na základe výberového konania
alebo ak tak určí štatút verejnej vysokej školy, na základe voľby. Na výberové konanie
na obsadenie funkcie dekana sa vzťahuje osobitný predpis,21b) ak odseky 3 a 4 neustanovujú inak.
(3)
Výberové konanie na obsadenie funkcie dekana vyhlasuje, uskutočňuje a zrušuje verejná
vysoká škola; výberové konanie sa vyhlasuje v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku.
Výberové konanie vyhlasuje verejná vysoká škola na svojom webovom sídle a na webovom
sídle určenom ministerstvom školstva najneskôr 120 dní pred uplynutím funkčného obdobia
dekana. Ak sa výkon funkcie dekana skončí pred uplynutím jeho funkčného obdobia, výberové
konanie sa vyhlasuje do 30 dní od skončenia výkonu tejto funkcie. Súčasťou výberového
konania na obsadenie funkcie dekana je verejné vypočutie uchádzačov.
(4)
Výberová komisia pre výberové konanie na obsadenie funkcie dekana má sedem členov.
Troch členov výberovej komisie volí a odvoláva kolektívny samosprávny orgán fakulty
určený štatútom verejnej vysokej školy, ak je zriadený, inak ich volia a odvolávajú
členovia akademickej obce fakulty; najmenej jedným z nich je zástupca študentov. Dvoch
členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva rektor. Jedného člena výberovej komisie
volí a odvoláva akademický senát verejnej vysokej školy z osôb, ktoré nie sú členmi
akademickej obce príslušnej fakulty. Jedného člena výberovej komisie vymenúva a odvoláva
správna rada verejnej vysokej školy. Ak sa funkcia dekana obsadzuje voľbou, volebné
zhromaždenie sa ustanoví tak, aby v ňom osoby vymenované rektorom mali jednu štvrtinu
hlasov a ostatné osoby boli zástupcami akademickej obce fakulty.
(5)
Dekan je v pracovnom pomere s vysokou školou, v ktorom je zaradený na fakulte, ktorú
riadi; skončenie pracovného pomeru vzťahujúceho sa na výkon funkcie dekana je podmienené
predchádzajúcim skončením výkonu funkcie dekana. Rektor pri vymenovaní dekana uzatvára
s dekanom na čas funkčného obdobia zmluvu o výkone funkcie, ktorá obsahuje merateľné
ukazovatele na účel zvyšovania kvality vysokoškolského vzdelávania zabezpečovaného
fakultou a úrovne výskumnej, vývojovej alebo umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti
fakulty a ciele, ktoré vyplývajú z dlhodobého zámeru verejnej vysokej školy.
(6)
Osobu, ktorá vykonávala funkciu člena výkonnej rady agentúry, možno za dekana vymenovať
najskôr po uplynutí troch rokov od skončenia členstva vo výkonnej rade agentúry.
(7)
Výkon funkcie dekana zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia,
b)
vzdaním sa funkcie; výkon funkcie dekana sa skončí dňom doručenia písomného oznámenia
o vzdaní sa funkcie rektorovi, ak v oznámení nie je uvedený neskorší deň,
c)
odvolaním z funkcie; výkon funkcie dekana sa skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie,
d)
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
e)
obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(8)
Rektor môže odvolať dekana, len ak dekan
a)
neplní závažným spôsobom svoje povinnosti,
b)
neplní merateľné ukazovatele a ciele dohodnuté v zmluve o výkone funkcie alebo
c)
porušil závažným spôsobom právne predpisy alebo vnútorné predpisy verejnej vysokej
školy.
(9)
Rektor môže odvolať dekana len s predchádzajúcim súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých
členov osobitnej komisie zriaďovanej na tento účel, ktorej členovia sa ustanovujú
postupom podľa odseku 4. Ak bola funkcia dekana obsadená voľbou, môže rektor odvolať
dekana len so súhlasom nadpolovičnej väčšiny všetkých členov volebného zhromaždenia
podľa odseku 4.
(10)
Rozsah pôsobnosti fakulty, jej ďalšie orgány, ak ich verejná vysoká škola zriadi,
a pôsobnosť orgánov fakulty určí verejná vysoká škola štatútom verejnej vysokej školy.
Ak sa zriaďujú ďalšie orgány fakulty, štatút verejnej vysokej školy určí, ktoré z
nich sú samosprávne orgány fakulty.
(11)
Ak sa štatútom verejnej vysokej školy zriaďujú kolektívne samosprávne orgány fakulty,
najmenej jednu tretinu ich členov tvoria študenti fakulty. Ak kolektívny samosprávny
orgán fakulty prejednáva vec, ktorá na úrovni vysokej školy zodpovedá pôsobnosti vedeckej
rady verejnej vysokej školy, študenti o veci nehlasujú, ak štatút verejnej vysokej
školy neurčí inak. Ak sa štatútom verejnej vysokej školy zriaďujú kolektívne orgány
fakulty, ich zasadnutia sú verejné okrem prerokúvania disciplinárneho priestupku.
(12)
Na novozriadenej fakulte sa ustanovia orgány fakulty do šiestich mesiacov odo dňa
jej zriadenia. Do ustanovenia týchto orgánov vykonávajú v nevyhnutnom rozsahu ich
pôsobnosť osoby poverené rektorom.
(13)
Akademickú obec fakulty tvoria vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci zaradení
na fakulte, ktorí sú s vysokou školou v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný
čas, ďalší zamestnanci zaradení na fakulte, ak tak určí štatút verejnej vysokej školy
(zamestnanecká časť akademickej obce fakulty), a študenti zapísaní na študijných programoch
uskutočňovaných na fakulte (študentská časť akademickej obce fakulty).
(14)
Fakulta má právo používať vlastné akademické insígnie a konať akademické obrady v
súlade s vnútornými predpismi a tradíciami vysokej školy.
§ 34
Verejné vysoké školy bohoslovecké, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl a
konfesijné verejné vysoké školy
(1)
Vnútorné predpisy verejnej vysokej školy bohosloveckej a vnútorné predpisy konfesijnej
verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie príslušnému orgánu vysokej školy
s predchádzajúcim písomným súhlasom príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej
spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi tejto cirkvi alebo tejto náboženskej spoločnosti.
Vnútorné predpisy súčasti verejnej vysokej školy bohosloveckej, vnútorné predpisy
súčasti konfesijnej verejnej vysokej školy a vnútorné predpisy bohosloveckej fakulty
verejnej vysokej školy sa predkladajú na schválenie príslušnému orgánu fakulty alebo
príslušnému orgánu inej súčasti vysokej školy s predchádzajúcim písomným súhlasom
príslušnej cirkvi alebo príslušnej náboženskej spoločnosti v súlade s vnútornými predpismi
tejto cirkvi alebo tejto náboženskej spoločnosti.
(2)
Na verejné bohoslovecké vysoké školy, bohoslovecké fakulty verejných vysokých škôl
a konfesijné verejné vysoké školy sa ustanovenia § 4 až 6, 8 až 10a, § 16, 17 a 19, § 21 ods. 4, § 22 ods. 2 až 9 a 11, § 40 ods. 2 až 12, § 58 ods. 9, § 66, 67, 70 až 72, § 75 ods. 2 až 8 a § 102 ods. 3 písm. c) vzťahujú primerane v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi alebo príslušnej
náboženskej spoločnosti.
Druhý oddiel
Špecializované výučbové zariadenia verejných vysokých škôl
§ 35
Typy špecializovaných výučbových zariadení verejných vysokých škôl
(1)
Špecializované výučbové zariadenie verejnej vysokej školy slúži na praktickú výučbu
v študijných odboroch, ktoré takúto výučbu vyžadujú. Špecializované výučbové zariadenie
verejnej vysokej školy je
a)
súčasť verejnej vysokej školy alebo jej fakulty,
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo
c)
samostatná právnická osoba alebo fyzická osoba, s ktorou má verejná vysoká škola
uzatvorenú zmluvu o praktickej výučbe, alebo pracovisko takejto právnickej osoby alebo
fyzickej osoby.
(2)
Špecializovaným výučbovým zariadením podľa odseku 1 môže byť najmä
a)
zdravotnícke zariadenie,22)
b)
cvičná škola a cvičné školské zariadenie,
c)
vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iný vysokoškolský
podnik,
d)
kňazský seminár.
(3)
Špecializovaným výučbovým zariadením verejnej vysokej školy je aj zdravotnícke zariadenie,
v ktorom má verejná vysoká škola podiel na akciách podľa osobitného predpisu,22a) ak slúži na účel praktickej výučby.
§ 37
Cvičné školy a cvičné školské zariadenia
(1)
Praktická výučba v učiteľských študijných programoch sa uskutočňuje najmä v cvičných
školách a v cvičných školských zariadeniach.
(2)
Cvičná škola alebo cvičné školské zariadenie je inštitúcia, s ktorou verejná vysoká
škola uzatvára zmluvu o spolupráci.
(3)
Cvičnou školou alebo cvičným školským zariadením môže byť materská škola, základná
škola, stredná škola, špeciálna škola, základná umelecká škola, školské zariadenie
a špeciálne výchovné zariadenie, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení
určenej ministerstvom školstva;23) cvičnou školou môže byť aj stredná zdravotnícka škola, ak je zaradená do siete škôl
určenej Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
zdravotníctva“). Pedagogickú prax študentov vysokej školy v cvičnej škole vedie cvičný
učiteľ cvičnej školy alebo cvičného zariadenia.
§ 38
Vysokoškolský poľnohospodársky podnik, vysokoškolský lesnícky podnik a iné vysokoškolské
podniky
(1)
Vysokoškolský podnik zriaďuje verejná vysoká škola ako svoju súčasť alebo ako samostatnú
právnickú osobu.
(2)
Vedúcim vysokoškolského podniku, ktorý je súčasťou verejnej vysokej školy, je riaditeľ,
ktorého vymenúva a odvoláva rektor.
(3)
Vysokoškolský poľnohospodársky alebo vysokoškolský lesnícky podnik je špecializované
výučbové zariadenie verejnej vysokej školy, v ktorom sa uskutočňuje praktická výučba
študentov študijných programov v oblasti poľnohospodárstva, veterinárskeho lekárstva
a hygieny alebo lesníctva a v nadväznosti na tieto študijné programy sa v ňom vykonáva
výskumná alebo vývojová činnosť.
(4)
Vysokoškolský lesnícky podnik využíva lesný majetok štátu na základe udelenia výnimky
zo správy lesného majetku štátu24) Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
§ 39
Kňazský seminár
(1)
Kňazský seminár je špecializované pracovisko verejnej vysokej školy alebo bohosloveckej
fakulty, v ktorom sa uskutočňuje vysokoškolské vzdelávanie a výchova študentov k hodnotám
podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej cirkvi.
(2)
Kňazský seminár môže byť aj samostatná právnická osoba, s ktorou má vysoká škola
uzatvorenú zmluvu. V tom prípade sa v kňazskom seminári uskutočňuje len výchova študentov
k hodnotám podporovaným príslušnou cirkvou v súlade s vnútornými predpismi príslušnej
cirkvi; vysokoškolské vzdelávanie uskutočňuje vysoká škola alebo bohoslovecká fakulta.
Tretí oddiel
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská
§ 39a
(1)
Špecializované výskumné a vývojové pracoviská a špecializované umelecké pracoviská
(ďalej len „špecializované pracovisko") slúžia na zabezpečenie prenosu výsledkov vysokoškolskej
vedy, techniky a umenia do hospodárskej praxe a spoločenskej praxe, ktorého cieľom
je prepojenie verejných vysokých škôl s praxou. Špecializované pracovisko je
a)
súčasťou verejnej vysokej školy alebo
b)
samostatná právnická osoba založená verejnou vysokou školou alebo spoločne s inými
právnickými osobami.
(2)
Špecializovaným pracoviskom môže byť najmä
a)
výskumné centrum verejnej vysokej školy,
b)
inkubátor verejnej vysokej školy,
c)
technologické centrum verejnej vysokej školy alebo
d)
umelecké centrum verejnej vysokej školy.
(3)
Výskumné centrum verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko verejnej vysokej
školy, ktoré vykonáva koncentrovaný inovatívny výskum vo vybranej vednej oblasti alebo
prierezovo vo viacerých vedných oblastiach smerujúcich k novým metódam a postupom
vo výskume vo väzbe na doktorandské študijné programy.
(4)
Inkubátor verejnej vysokej školy je špecializované pracovisko zamerané na podporu
vzniku a rozvoja malých podnikov, ktoré využívajú výsledky výskumu a vývoja, patentov,
úžitkových vzorov a dizajnu pre svoje inovatívne produkty, tovary a služby alebo samy
vykonávajú výskum a vývoj. Inkubátor verejnej vysokej školy poskytuje podporu malým
podnikom spravidla maximálne do troch rokov od získania ich oprávnenia podnikať. Ťažiskom
podpory je poskytovanie vhodných počiatočných podmienok na fungovanie podniku najmä
formou odborného poradenstva, poskytovanie administratívnych a ďalších služieb, kancelárskej
a ďalšej infraštruktúry a podnikateľských priestorov. Inkubátor verejnej vysokej školy
môže využívať osobitnú metódu založenia a rozvoja firmy na báze vyčlenenia, kedy sa
v rámci verejnej vysokej školy vyvinie nová ekonomická aktivita bezprostredne využívajúca
výsledky výskumu a vývoja a následne sa od verejnej vysokej školy odčlení. Inkubátor
môže implementovať metódu založenia a rozvoja firiem aj spôsobom vyčlenenia, keď sa
podnikateľské aktivity rozvíjajú samostatne a verejná vysoká škola môže, ale nemusí
byť zakladateľom alebo spoločníkom v tejto právnickej osobe.
(5)
Technologické centrum verejnej vysokej školy (ďalej len „technologické centrum")
je subjekt verejnej vysokej školy zameraný na výskum a vývoj nových technológií, výrobkov
a služieb v úzkej spolupráci s podnikateľskou praxou. Technologické centrum vzniká
spravidla ako integrované pracovisko verejnej vysokej školy a tretích osôb. V technologickom
centre môžu pôsobiť aj podnikatelia, ktorí sú zamestnancami alebo študentmi verejnej
vysokej školy, a spravidla aj podnikateľské subjekty po skončení inkubačnej doby v
inkubátoroch.
(6)
Umelecké centrum verejnej vysokej školy je umelecké pracovisko verejnej vysokej školy,
ktorého umelecká činnosť je zameraná najmä na vytvorenie kvalifikovaných informačných
zdrojov pre rozhodovaciu sféru, ktoré umožnia racionálne variantné rozhodovanie pri
vytváraní národných politík, tvorbe a aktualizácii dlhodobých spoločenských, kultúrnych
a umeleckých priorít a vytváraní podmienok na racionálne využitie výsledkov umenia
podporovaného z verejných prostriedkov, a tiež pri rozvoji metodiky prognostických
štúdií pre oblasť umenia.
TRETIA HLAVA
SPRÁVNA RADA VEREJNEJ VYSOKEJ ŠKOLY
§ 40
Správna rada verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy je orgán, ktorý v rámci svojej pôsobnosti podporuje
posilňovanie väzby verejnej vysokej školy a spoločnosti v súlade s poslaním vysokej
školy. Správna rada verejnej vysokej školy uplatňuje a presadzuje verejný záujem v
činnosti verejnej vysokej školy.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy má najmenej päť členov; počet členov správnej
rady verejnej vysokej školy určí štatút verejnej vysokej školy tak, aby zodpovedal
najmenej jednej štvrtine počtu členov akademického senátu verejnej vysokej školy a
aby bol nepárny. Jedného člena správnej rady verejnej vysokej školy volia a odvolávajú
tajným hlasovaním ostatní členovia správnej rady verejnej vysokej školy; ak ho členovia
správnej rady verejnej vysokej školy nezvolia do šiestich mesiacov od uvoľnenia funkcie
príslušného člena, vymenuje a odvolá ho minister školstva na návrh Slovenskej akadémie
vied. Jednu polovicu ostatných členov správnej rady verejnej vysokej školy volí a
odvoláva akademický senát verejnej vysokej školy, z toho najmenej jedného člena správnej
rady verejnej vysokej školy volí a odvoláva len jeho študentská časť; počet členov
správnej rady verejnej vysokej školy, ktorých volí študentská časť akademického senátu
verejnej vysokej školy, určí štatút verejnej vysokej školy. Druhú polovicu ostatných
členov správnej rady verejnej vysokej školy vymenúva a odvoláva minister školstva.
(3)
Členmi správnej rady verejnej vysokej školy sú najmä významné vedecké osobnosti alebo
umelecké osobnosti, predstavitelia verejného života na celoštátnej úrovni alebo na
regionálnej úrovni a významní predstavitelia podnikateľskej oblasti v súlade s poslaním
verejnej vysokej školy alebo osoby, ktoré majú skúsenosti v oblasti nakladania s majetkom
a finančnými prostriedkami právnickej osoby. Za člena správnej rady verejnej vysokej
školy možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má najmenej vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa, má najmenej štyri roky praxe v riadení v právnickej osobe a schopnosti
v oblasti nakladania s majetkom a finančnými prostriedkami právnickej osoby. Návrhy
kandidátov na členov správnej rady verejnej vysokej školy predkladajú akademickému
senátu verejnej vysokej školy a ministrovi školstva právnické osoby zapísané do registra
mimovládnych neziskových organizácií,25) obce, samosprávne kraje, Slovenská akadémia vied, verejné výskumné inštitúcie a ďalšie
právnické osoby, ktoré sú držiteľmi osvedčenia o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj
okrem vysokých škôl, reprezentatívne združenia zamestnávateľov, múzeá, galérie a divadlá.
Ak ide o konfesijnú verejnú vysokú školu, návrhy na členov správnej rady konfesijnej
verejnej vysokej školy môže predkladať aj príslušná cirkev alebo príslušná náboženská
spoločnosť.
(4)
Funkcia člena správnej rady verejnej vysokej školy je nezlučiteľná s funkciou poslanca
Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády, štátneho tajomníka, rektora, prorektora,
dekana a vedúceho súčasti vysokej školy, ktorá nie je fakultou; členmi správnej rady
nesmú byť ani ich závislé osoby.25a) Funkcia člena správnej rady verejnej vysokej školy je nezlučiteľná so štátnozamestnaneckým
pomerom v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, s pracovným pomerom s ministerstvom
alebo ním zriadenou rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, s členstvom
v akademickej obci príslušnej verejnej vysokej školy a s členstvom v správnej rade
inej vysokej školy. Študentská časť akademického senátu verejnej vysokej školy môže
voliť príslušného člena správnej rady verejnej vysokej školy aj z členov akademickej
obce príslušnej vysokej školy okrem členov akademického senátu príslušnej verejnej
vysokej školy.
(5)
Akademický senát verejnej vysokej školy zvolí tajným hlasovaním a minister školstva
vyberie z doručených návrhov kandidátov na člena správnej rady verejnej vysokej školy
v príslušnom počte. Po voľbe a výbere zorganizuje verejná vysoká škola verejné vypočutie
kandidátov. Po verejnom vypočutí kandidátov predloží predseda akademického senátu
verejnej vysokej školy na vyjadrenie ministrovi školstva návrh kandidátov zvolených
akademickým senátom verejnej vysokej školy a minister školstva predloží návrh ním
vymenúvaných kandidátov na vyjadrenie akademickému senátu verejnej vysokej školy.
Ak sa akademický senát alebo minister školstva k návrhu nevyjadrí do 30 dní odo dňa
jeho predloženia, platí, že sa vyjadril. Po uplynutí tejto lehoty rozhodne akademický
senát verejnej vysokej školy tajným hlasovaním o potvrdení alebo o nepotvrdení voľby
a minister školstva vymenuje členov správnej rady verejnej vysokej školy alebo odmietne
kandidátov. Ak akademický senát verejnej vysokej školy nepotvrdí voľbu niektorého
kandidáta alebo ak minister školstva nevymenuje niektorého kandidáta, opakuje sa postup
podľa tohto odseku z pôvodne doručených návrhov.
(6)
Funkčné obdobie členov správnej rady verejnej vysokej školy je päťročné.
(7)
Správna rada verejnej vysokej školy volí zo svojich členov predsedu a podpredsedu.
Voľbu predsedu, podpredsedu a spôsob zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy
upraví jej štatút. Ak správna rada verejnej vysokej školy nemá predsedu, vykonáva
jeho funkciu do zvolenia nového predsedu podpredseda; ak správna rada verejnej vysokej
školy nemá ani podpredsedu, jeho funkciu do zvolenia nového predsedu správnej rady
verejnej vysokej školy vykonáva najstarší člen správnej rady.
(8)
Členstvo v správnej rade verejnej vysokej školy zaniká
a)
uplynutím funkčného obdobia,
b)
vzdaním sa funkcie; výkon funkcie člena správnej rady verejnej vysokej školy sa skončí
dňom doručenia písomného oznámenia o vzdaní sa funkcie rektorovi, ak v oznámení nie
je uvedený neskorší deň,
c)
odvolaním z funkcie; výkon funkcie člena správnej rady verejnej vysokej školy sa
skončí dňom určeným v odvolaní z funkcie,
d)
právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým
mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
e)
obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f)
začatím výkonu funkcie alebo vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého
pomeru nezlučiteľného s funkciou člena správnej rady,
g)
vznikom postavenia závislej osoby vo vzťahu k poslancovi Národnej rady Slovenskej
republiky, členovi vlády, štátnemu tajomníkovi, rektorovi, prorektorovi, dekanovi
alebo vedúcemu súčasti vysokej školy, ktorá nie je fakultou, alebo
h)
smrťou člena alebo jeho vyhlásením za mŕtveho.
(9)
Člena správnej rady verejnej vysokej školy môže odvolať ten, kto ho do funkcie zvolil
alebo vymenoval. Člena správnej rady verejnej vysokej školy možno odvolať, len ak
sa člen správnej rady verejnej vysokej školy nezúčastnil bez náležitého ospravedlnenia
na troch po sebe nasledujúcich zasadnutiach správnej rady verejnej vysokej školy alebo
ak poškodil závažným spôsobom záujem verejnej vysokej školy. Ak člen správnej rady
verejnej vysokej školy poškodil závažným spôsobom záujem verejnej vysokej školy, nemožno
ho odvolať v čase od vyhlásenia voľby rektora do jej konania.
(10)
Ak niektorému z členov správnej rady verejnej vysokej školy zanikne členstvo alebo
ak sa v dôsledku zmeny počtu členov akademického senátu verejnej vysokej školy zvýši
počet členov správnej rady, akademický senát verejnej vysokej školy zvolí, členovia
správnej rady verejnej vysokej školy zvolia alebo minister školstva vymenuje nového
člena správnej rady verejnej vysokej školy bez zbytočného odkladu tak, aby sa zachovalo
zloženie správnej rady verejnej vysokej školy podľa odsekov 2 až 5.
(11)
Ak sa v dôsledku zmeny počtu členov akademického senátu verejnej vysokej školy zníži
počet členov správnej rady verejnej vysokej školy, na jej prvom zasadnutí po zmene
počtu členov sa žrebom určia členovia správnej rady verejnej vysokej školy, ktorých
členstvo nasledujúcim dňom zaniká. Žrebom sa určí rovnaký počet členov správnej rady
verejnej vysokej školy zvolených akademickým senátom verejnej vysokej školy a vymenovaných
ministrom školstva.
(12)
Štatút správnej rady verejnej vysokej školy schvaľuje na návrh predsedu správnej
rady verejnej vysokej školy správna rada verejnej vysokej školy a registruje ho ministerstvo
školstva postupom podľa § 103.
(13)
Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy zvoláva jej predseda, a to najmenej
dvakrát ročne. Zasadnutia správnej rady verejnej vysokej školy sú verejné. Na žiadosť
rektora alebo najmenej jednej tretiny všetkých členov správnej rady verejnej vysokej
školy je predseda správnej rady verejnej vysokej školy povinný zvolať zasadnutie správnej
rady verejnej vysokej školy najneskôr do 30 dní. Rektor alebo v jeho zastúpení prorektor
alebo kvestor, predseda akademického senátu verejnej vysokej školy a zástupca študentskej
časti akademickej obce verejnej vysokej školy má právo vystúpiť na zasadnutí správnej
rady verejnej vysokej školy v súlade s jej štatútom kedykoľvek, keď o to požiada.
(14)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú nárok na poskytnutie odmeny za
čas výkonu funkcie na zasadnutí správnej rady a náhradu výdavkov spojených s výkonom
tejto funkcie podľa osobitného predpisu.25b) Pravidlá poskytnutia a určenia výšky odmeny a náhrady výdavkov určí na návrh rektora
akademický senát príslušnej verejnej vysokej školy. Účasť členov správnej rady verejnej
vysokej školy na zasadnutí správnej rady verejnej vysokej školy je úkonom vo všeobecnom
záujme.25c)
(15)
Členovia správnej rady verejnej vysokej školy majú právo navrhovať kandidátov do
volieb kandidáta na rektora verejnej vysokej školy.
(16)
Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením
činnosti správnej rady verejnej vysokej školy zabezpečuje príslušná verejná vysoká
škola.
§ 41
Pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy
(1)
Správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje na návrh rektora po schválení akademickým
senátom verejnej vysokej školy rozpočet verejnej vysokej školy a metodiku rozpisu
dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva školstva podľa § 89 na súčasti verejnej vysokej školy.
(2)
Správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje na návrh rektora po vyjadrení akademického
senátu verejnej vysokej školy rozpis dotácie zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva
školstva podľa § 89 na súčasti verejnej vysokej školy.
(3)
Správna rada verejnej vysokej školy udeľuje predchádzajúci písomný súhlas s návrhom
rektora na právne úkony, ktorými chce verejná vysoká škola
a)
nadobudnúť nehnuteľný majetok, ktorého cena je vyššia ako tristonásobok sumy, od
ktorej sa veci podľa osobitného predpisu3ab) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jeho prevod; za túto cenu sa pokladá suma,
za ktorú sa v určitom čase a na určitom mieste zvyčajne predáva taký alebo porovnateľný
nehnuteľný majetok,
b)
nadobudnúť hnuteľnú vec, ktorej cena je vyššia ako tristonásobok sumy, od ktorej
sa veci podľa osobitného predpisu3ab) považujú za hmotný majetok, alebo urobiť jej prevod,
c)
zriadiť vecné bremeno k majetku verejnej vysokej školy na čas dlhší ako päť rokov,
d)
zriadiť predkupné právo k majetku verejnej vysokej školy, ktorého cena je vyššia
ako dvadsaťnásobok sumy, od ktorej sa veci podľa osobitného predpisu3ab) považujú za hmotný majetok,
e)
založiť inú právnickú osobu alebo vložiť peňažný vklad alebo nepeňažný vklad do nej
alebo do inej právnickej osoby, alebo
f)
uzavrieť zmluvu o čerpaní úveru; správna rada verejnej vysokej školy súhlas neudelí,
ak účel použitia finančných prostriedkov získaných z úveru nie je v súlade s dlhodobým
zámerom verejnej vysokej školy alebo splácanie úveru podľa nej môže ohroziť zabezpečenie
hlavnej činnosti verejnej vysokej školy.
(4)
Správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje na návrh rektora po predchádzajúcom
schválení akademickým senátom verejnej vysokej školy
a)
dlhodobý zámer verejnej vysokej školy,
b)
zlúčenie, splynutie, zrušenie, rozdelenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla verejnej
vysokej školy,
c)
zriadenie, zlúčenie, splynutie, zrušenie, rozdelenie, zmenu názvu alebo zmenu sídla
súčasti verejnej vysokej školy.
(5)
Správna rada verejnej vysokej školy schvaľuje na návrh predsedu akademického senátu
verejnej vysokej školy po predchádzajúcom schválení akademickým senátom verejnej vysokej
školy zásady voľby kandidáta na rektora a prijatia návrhu na odvolanie rektora.
(6)
Správna rada verejnej vysokej školy prerokúva podnety podané akademickým senátom
verejnej vysokej školy alebo orgánom fakulty.
(7)
Správna rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k veciam, ktoré jej na prerokovanie
predloží rektor alebo predseda akademického senátu verejnej vysokej školy. Správna
rada verejnej vysokej školy sa vyjadruje k výročnej správe o činnosti verejnej vysokej
školy a výročnej správe o hospodárení verejnej vysokej školy predloženej rektorom
pred schválením v akademickom senáte verejnej vysokej školy.
(8)
Správna rada verejnej vysokej školy určuje plat rektora v súlade s osobitným predpisom.2) Kvestor písomne oznámi rektorovi na základe rozhodnutia správnej rady verejnej vysokej
školy výšku a zloženie funkčného platu. Rektorovi možno poskytnúť odmenu podľa osobitného
predpisu25d) len z dôvodu plnenia merateľných ukazovateľov a cieľov vopred dohodnutých medzi správnou
radou verejnej vysokej školy a rektorom. Dohodnuté ciele a merateľné ukazovatele a
vyhodnotenie ich plnenia k 31. decembru príslušného roka sa každoročne zverejňujú
na webovom sídle vysokej školy do 31. januára nasledujúceho roka.
(9)
Na schválenie úkonov podľa odsekov 1 až 5 sa vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny
všetkých členov správnej rady verejnej vysokej školy.
(10)
Správna rada verejnej vysokej školy prijíma svoje závery formou uznesenia.
(11)
O návrhoch podľa odseku 4 musí správna rada verejnej vysokej školy rozhodnúť do 45
dní odo dňa postúpenia návrhu schváleného akademickým senátom verejnej vysokej školy
správnej rade verejnej vysokej školy. Ak správna rada verejnej vysokej školy v tejto
lehote nerozhodne, platí, že návrh schválila.
(12)
Správna rada verejnej vysokej školy dáva podnety a stanoviská k činnosti verejnej
vysokej školy, ktoré zverejňuje.
(13)
Správna rada verejnej vysokej školy najmenej raz ročne vypracúva a zverejňuje na
webovom sídle verejnej vysokej školy správu o svojej činnosti. Správu o činnosti správnej
rady verejnej vysokej školy prerokúva pred jej zverejnením akademický senát verejnej
vysokej školy. Správa o činnosti správnej rady verejnej vysokej školy obsahuje najmä
informácie o jej zasadnutiach, účasti jednotlivých členov na zasadnutiach, odporúčaniach
správnej rady verejnej vysokej školy k činnosti verejnej vysokej školy a zoznam prijatých
uznesení.
(14)
Správna rada verejnej vysokej školy si môže vyžiadať od orgánov verejnej vysokej
školy najmä
a)
návrhy rozpočtov súčastí verejnej vysokej školy,
b)
výročné správy o činnosti verejnej vysokej školy a jej súčastí,
c)
výročné správy o hospodárení verejnej vysokej školy a jej súčastí.
TRETIA ČASŤ
ŠTÁTNE VYSOKÉ ŠKOLY
§ 42
Štátne vysoké školy
(1)
Štátne vysoké školy sú:
a)
vojenské vysoké školy,
b)
policajné vysoké školy,
c)
zdravotnícke vysoké školy.
(2)
Na štátne vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia druhej časti, ak zákon neustanovuje
inak.
§ 43
Vojenské vysoké školy
(1)
Vojenské vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre ozbrojené sily Slovenskej republiky.
Môžu na nich študovať aj študenti, ktorí sa nepripravujú na výkon štátnej služby profesionálnych
vojakov29a) (ďalej len „štátna služba profesionálnych vojakov“), nie sú v služobnom pomere podľa
osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných zborov30) alebo nie sú študentmi vojenských vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej
republiky; na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním týchto študentov prispieva
ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo obrany“).
(2)
Vojenské vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Názov vojenskej vysokej školy obsahuje slovo „vojenská“ alebo slovné spojenie „ozbrojené
sily“ v príslušnom tvare.
(4)
Vojenské vysoké školy vedú osobitne register študentov, ktorí sa pripravujú na výkon
štátnej služby profesionálnych vojakov, osobitne register študentov, ktorí sú v služobnom
pomere podľa osobitného predpisu upravujúceho služobný pomer príslušníka bezpečnostných
zborov a osobitne register ostatných študentov. Na vedenie registrov študentov v služobnom
pomere sa vzťahuje osobitný predpis upravujúci ochranu utajovaných skutočností.28aa)
(5)
Minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany")
a)
predkladá prezidentovi návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora vojenskej vysokej
školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
b)
po vzniku novej vojenskej vysokej školy vymenúva osobu, ktorá do vymenovania rektora
vojenskej vysokej školy vykonáva kompetencie štatutárneho orgánu vojenskej vysokej
školy a zodpovedá za ustanovenie orgánov akademickej samosprávy vojenskej vysokej
školy,
c)
predkladá prezidentovi návrhy vojenskej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
d)
predkladá prezidentovi návrh rektora vojenskej vysokej školy na odvolanie profesora
podľa § 108f ods. 4,
e)
vymenúva a odvoláva na návrh rektora prorektorov vojenskej vysokej školy po predchádzajúcom
vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
f)
poveruje po odvolaní rektora vojenskej vysokej školy alebo po predčasnom skončení
výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď vojenská vysoká
škola nemá rektora, výkonom funkcie rektora do vymenovania nového rektora niektorého
zo zamestnancov vojenskej vysokej školy alebo inú osobu po vyjadrení akademického
senátu vojenskej vysokej školy.
(6)
Ministerstvo obrany
a)
schvaľuje vnútorné predpisy vojenských vysokých škôl podľa § 15 ods. 1 písm. a) až d),
b)
vyjadruje sa k žiadostiam a podkladom vojenských vysokých škôl predkladaných agentúre,
c)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na vojenských vysokých školách,
d)
určuje počty prijímaných študentov na vojenské vysoké školy; návrh počtov študentov,
ktorí budú pripravovaní na výkon štátnej služby profesionálnych vojakov, predkladá
náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,28a)
e)
určuje počet a štruktúru profesionálnych vojakov vykonávajúcich štátnu službu vo
vojenských vysokých školách a zamestnancov vojenských vysokých škôl, a to aj na návrh
rektora po vyjadrení akademického senátu vojenskej vysokej školy,
f)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, výcvikové, hospodárske, špecializované a
informačné pracoviská vojenskej vysokej školy, a to aj na návrh rektora po vyjadrení
akademického senátu vojenskej vysokej školy,
g)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z kapitoly ministerstva obrany
vojenským vysokým školám,
h)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky,
ktorý je v správe vojenskej vysokej školy,
i)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k vojenským vysokým školám,
j)
vykonáva za vojenské vysoké školy činnosti podľa § 20 ods. 1 písm. a) až d) na základe podkladov vypracovaných vojenskými vysokými školami,
k)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní okrem
1.
konania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti,
2.
konania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti,
3.
konania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu
„docent“,
4.
konania o podaní návrhu na odvolanie profesora,
l)
plní úlohy ministerstva školstva a vysokej školy podľa osobitného predpisu28b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie, ktoré boli získané
na vojenských vysokých školách so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
m)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery vojenských vysokých škôl a ich aktualizáciu,
n)
združuje a využíva informácie z registra študentov vojenských vysokých škôl v súlade
s osobitnými predpismi,
o)
schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl zabezpečovať študijný program v spolupráci
s inými vysokými školami vrátane vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
p)
schvaľuje zámer vojenských vysokých škôl prijať na časť štúdia podľa § 58a aj študenta inej vysokej školy vrátane vysokej školy so sídlom mimo územia Slovenskej
republiky,
q)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o vojenských vysokých školách.
(7)
Ak boli zrušené všetky študijné programy vojenskej vysokej školy, ministerstvo obrany
predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť vojenská vysoká škola zrušená, a to do
šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(8)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá za svoju činnosť ministrovi obrany a akademickému
senátu vojenskej vysokej školy.
(9)
Rektor vojenskej vysokej školy zodpovedá ministrovi obrany za hospodárenie s pridelenými
finančnými prostriedkami a za riadne hospodárenie s majetkom vo vlastníctve Slovenskej
republiky, ktorý je v správe vojenskej vysokej školy.
(10)
(11)
(12)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov vojenských vysokých škôl, ktorí vykonávajú
štátnu službu profesionálnych vojakov, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.29a)
(13)
Vedúcimi zamestnancami vojenskej vysokej školy sú kvestor, velitelia a vedúci pedagogických,
vývojových, výcvikových, hospodárskych a informačných pracovísk a vedúci účelových
zariadení.
(14)
Vojenský program je súbor vojenských vzdelávacích činností a výcvikových činností
uskutočňovaných mimo akreditovaného študijného programu so stanoveným obsahom a súborom
pravidiel. Jeho úspešné absolvovanie je podmienkou na úspešné absolvovanie štúdia
na vojenskej vysokej škole.
(15)
Praktická výučba podľa študijných programov a výcvikové činnosti sa uskutočňujú najmä
vo výrobných a výskumných organizáciách; možno ich uskutočňovať aj vo vojenských jednotkách,
útvaroch a zariadeniach ozbrojených síl Slovenskej republiky, s ktorými majú vojenské
vysoké školy uzatvorené zmluvy, alebo v zariadeniach a útvaroch ozbrojených síl iných
štátov, ak je to uvedené v príslušných medzinárodných zmluvách.
(16)
Na vojenské vysoké školy sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a k), § 9 ods. 1 písm. b), c), g), j), l) a m), § 10 ods. 2, 3, 6 a 12, § 10a ods. 1 písm. b) až d), § 15 ods. 3, § 16, 16a a 17, § 21 ods. 1 písm. a), § 22, 34 až 41, 44 a 45, § 102 ods. 3, § 103.
(17)
Na vojenské vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. c) až e), g) a l), § 9 ods. 1 písm. a), d), f) a k), § 10 ods. 1, 5, 7, 10 a 11 a § 10a ods. 1 písm. h), § 15 ods. 1 a 2, § 18 až 20, § 54a, § 55, 57 až 58a, 61, 64, 66, 70 až 72, 75, 77, 88, 94 až 101, § 102 ods. 2 a § 104.
§ 44
Policajné vysoké školy
(1)
Policajné vysoké školy vzdelávajú odborníkov najmä pre Policajný zbor. Môžu na nich
študovať aj študenti, ktorí nie sú v služobnom pomere.30) Na náklady spojené s vysokoškolským vzdelávaním študentov, ktorí nie sú v služobnom
pomere, prispieva ministerstvo školstva na základe dohody s Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra").
(2)
Policajné vysoké školy sú štátne rozpočtové organizácie.20)
(3)
Minister vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra") má vo vzťahu k
policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora policajnej vysokej
školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
b)
predkladá prezidentovi návrhy policajnej vysokej školy na vymenovanie profesorov
[§ 102 ods. 3 písm. a)],
c)
predkladá prezidentovi návrh rektora policajnej vysokej školy na odvolanie profesora
podľa § 108f ods. 4,
d)
rozhoduje o zriadení, zlúčení, splynutí, rozdelení, zrušení, o názve a zmene názvu
a o sídle a zmene sídla fakúlt policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení
rektora, akademického senátu policajnej vysokej školy,
e)
vymenúva a odvoláva prorektorov policajnej vysokej školy na návrh rektora po predchádzajúcom
vyjadrení akademického senátu policajnej vysokej školy,
f)
vymenúva a odvoláva dekana fakulty policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení
kolektívneho orgánu fakulty určeného štatútom policajnej vysokej školy; ak fakulta
nemá zriadený príslušný kolektívny orgán fakulty, vyjadrenie zabezpečí policajná vysoká
škola,
g)
vymenúva a odvoláva na návrh dekana fakulty policajnej vysokej školy osoby, ktoré
ho zastupujú,
h)
určuje služobný plat rektorovi policajnej vysokej školy a dekanovi fakulty policajnej
vysokej školy,
i)
poveruje po odvolaní rektora policajnej vysokej školy alebo po predčasnom skončení
funkčného obdobia rektora z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď policajná
vysoká škola nemá rektora, vykonávaním funkcie rektora do vymenovania nového rektora
niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického
senátu policajnej vysokej školy,
j)
poveruje po odvolaní dekana fakulty policajnej vysokej školy alebo po predčasnom
skončení funkčného obdobia dekana z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď fakulta
policajnej vysokej školy nemá dekana, vykonávaním funkcie dekana do vymenovania nového
dekana niektorého zo zamestnancov policajnej vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení
kolektívneho orgánu fakulty určeného štatútom policajnej vysokej školy; ak fakulta
nemá zriadený príslušný kolektívny orgán fakulty, vyjadrenie zabezpečí policajná vysoká
škola.
(4)
Ministerstvo vnútra má vo vzťahu k policajným vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy policajných vysokých škôl podľa § 103,
b)
určí, ktoré študijné programy policajných vysokých škôl sú určené výlučne pre študentov
v služobnom pomere,
c)
schvaľuje ďalšie podmienky prijatia na štúdium na policajných vysokých školách a
hľadiská na určenie potrebnej spôsobilosti na štúdium,
d)
schvaľuje počty prijímaných študentov na policajné vysoké školy a ich fakulty,
e)
schvaľuje počet a štruktúru zamestnancov policajných vysokých škôl a ich fakúlt,
f)
zriaďuje vedecké, pedagogické, vývojové, hospodárske a informačné pracoviská policajných
vysokých škôl a ich fakúlt,
g)
prideľuje finančné prostriedky štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva vnútra policajným
vysokým školám,
h)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky,
ktorý je v správe policajnej vysokej školy,
i)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k policajným vysokým školám,
j)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní okrem
1.
konania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti,
2.
konania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti,
3.
konania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu
„docent“,
4.
konania o podaní návrhu na odvolanie profesora,
k)
plní úlohy ministerstva školstva a vysokej školy podľa osobitného predpisu28b) pri uznávaní zahraničného vysokoškolského vzdelania a kvalifikácie v oblasti bezpečnostných
služieb,
l)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery policajných vysokých škôl a ich aktualizáciu,
m)
môže podľa programov vyhlasovaných ministrom vnútra priznávať štipendiá študentom,
ktorí nie sú v služobnom pomere, ak sa zaviažu, že po absolvovaní vysokej školy zotrvajú
v služobnom pomere,
n)
môže svojím rozhodnutím priznávať a vyplácať štipendium študentom a občanom Slovenskej
republiky študujúcim v zahraničí, ktorí v priamej súvislosti s týmto štúdiom prijali
záväzok, že zotrvajú v služobnom pomere alebo v pracovnom pomere v rezorte ministerstva
vnútra,
o)
združuje a využíva informácie z registra študentov policajných vysokých škôl v súlade
s osobitnými predpismi,
p)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o policajných vysokých školách.
(5)
Ak boli zrušené všetky študijné programy policajnej vysokej školy, ministerstvo vnútra
predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť policajná vysoká škola zrušená, a to do
šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(6)
Rektor policajnej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi vnútra a akademickému
senátu policajnej vysokej školy.
(7)
Rektor policajnej vysokej školy zodpovedá ministrovi vnútra za hospodárenie s finančnými
prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie s majetkom
vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe policajnej vysokej školy.
(8)
Na študentov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa vzťahujú
ustanovenia tohto zákona, ak osobitné predpisy31) neustanovujú inak.
(9)
Študentom policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom pomere, sa štúdium skončí
(§ 66), ak sa im podľa osobitných predpisov zruší služobný pomer a ak študujú v študijnom
programe určenom len pre študentov v služobnom pomere.
(10)
Ustanovenia § 74 až 80 sa na učiteľov a výskumných pracovníkov policajných vysokých škôl, ktorí sú v služobnom
pomere príslušníka Policajného zboru, vzťahujú primerane v súlade s osobitným predpisom.32)
(11)
Na policajné vysoké školy a ich fakulty
a)
sa nevzťahujú ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1 písm. b), c), g), l) a m), § 10 ods. 2, 3 a 6, § 10a ods. 1 písm. b), d) a h), § 15 ods. 3, § 16, 16a, 17, 19, § 34 až 41, 43, 45 až 49c, 89, 91, 93, 105 a 112,
b)
sa vzťahujú primerane ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), e) až g) a l), § 9 ods. 1 písm. a) a f), § 10 ods. 1, 10 až 12, § 10a ods. 1 písm. c) a f), § 18, 20, § 39a, § 55, 57, 58, 66, 70 až 75, 77, 94 až 101, § 102 ods. 2 a 3 a § 104.
§ 45
Zdravotnícke vysoké školy
(1)
Zdravotnícke vysoké školy vzdelávajú študentov, ktorí sa pripravujú pre jednotlivé
zdravotnícke povolania.33)
(2)
Zdravotnícke vysoké školy sú štátne príspevkové organizácie.20)
(3)
Minister zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „minister zdravotníctva")
má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
predkladá prezidentovi návrh na vymenovanie alebo odvolanie rektora zdravotníckej
vysokej školy po predchádzajúcom vyjadrení akademického senátu zdravotníckej vysokej
školy; ak sa akademický senát zdravotníckej vysokej školy nevyjadrí do 15 dní od doručenia
žiadosti ministra zdravotníctva o vyjadrenie, má sa za to, že vyjadrenie dal,
b)
predkladá prezidentovi návrhy zdravotníckej vysokej školy na vymenovanie profesorov,
c)
predkladá prezidentovi návrh rektora zdravotníckej vysokej školy na odvolanie profesora
podľa § 108f ods. 4,
d)
určuje plat rektorovi zdravotníckej vysokej školy,
e)
poveruje po odvolaní rektora zdravotníckej vysokej školy alebo po predčasnom skončení
výkonu jeho funkcie z iných dôvodov, alebo v iných prípadoch, keď zdravotnícka vysoká
škola nemá rektora osobu, ktorá vykonáva funkciu rektora do vymenovania nového rektora.
(4)
Ministerstvo zdravotníctva má vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám túto pôsobnosť:
a)
registruje vnútorné predpisy zdravotníckych vysokých škôl,
b)
prideľuje finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu z kapitoly ministerstva zdravotníctva
zdravotníckym vysokým školám,
c)
zriaďuje vedecké pracoviská, pedagogické pracoviská, vývojové pracoviská, hospodárske
pracoviská a informačné pracoviská zdravotníckych vysokých škôl a ich fakúlt a mení
ich názvy alebo dáva zdravotníckej vysokej škole predchádzajúci súhlas na zriadenie
takého pracoviska alebo zmenu jeho názvu,
d)
dáva zdravotníckej vysokej škole predchádzajúci súhlas na zriadenie, zlúčenie, splynutie,
rozdelenie a zrušenie jej súčastí a na zmenu ich názvov,
e)
kontroluje zákonnosť a hospodárnosť pri využívaní finančných prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu a pri hospodárení s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky,
ktorý je v správe zdravotníckych vysokých škôl,
f)
prijíma opatrenia podľa § 104 vo vzťahu k zdravotníckym vysokým školám,
g)
plní úlohu odvolacieho orgánu v správnom konaní okrem
1.
konania o neplatnosti štátnej skúšky alebo jej súčasti,
2.
konania o neplatnosti rigoróznej skúšky alebo jej súčasti,
3.
konania o odňatí vedecko-pedagogického titulu alebo umelecko-pedagogického titulu
„docent“,
4.
konania o podaní návrhu na odvolanie profesora,
h)
prerokúva a vyhodnocuje dlhodobé zámery zdravotníckych vysokých škôl a ich aktualizáciu,
i)
poskytuje údaje do registra vysokých škôl o zdravotníckych vysokých školách,
j)
schvaľuje počty prijímaných uchádzačov o štúdium na zdravotníckych vysokých školách
a ich fakultách.
(5)
Ak boli zrušené všetky študijné programy zdravotníckej vysokej školy, ministerstvo
zdravotníctva predloží vláde návrh zákona, ktorým má byť zdravotnícka vysoká škola
zrušená, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(6)
Rektor zdravotníckej vysokej školy za svoju činnosť zodpovedá ministrovi zdravotníctva
a akademickému senátu zdravotníckej vysokej školy.
(7)
Rektor zdravotníckej vysokej školy zodpovedá ministrovi zdravotníctva za hospodárenie
s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu a za riadne hospodárenie
s majetkom vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorý je v správe zdravotníckej vysokej
školy.
(8)
Na zdravotnícke vysoké školy a ich fakulty sa nevzťahujú ustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) až c), g), j), l) a m), § 10 ods. 2, 3 a 6, § 10a ods. 1 písm. b), d) a h), § 16, 17, 19, § 34, 38, 39, 40, 41, 43, 44, 47 až 49, § 91 a 105; ustanovenia § 6 ods. 1 písm. a), f) a g), § 10 ods. 1, 10 až 12, § 10a ods. 1 písm. c) a f), § 16a, § 18, 20, 39a, 58, 66 a 94 až 101 sa na ne vzťahujú primerane.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SÚKROMNÉ VYSOKÉ ŠKOLY A ZAHRANIČNÉ VYSOKÉ ŠKOLY
§ 47
Súkromné vysoké školy
(1)
Právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike alebo so sídlom na území členského
štátu, ktorá bola zriadená alebo založená na vzdelávanie a výskum, je oprávnená pôsobiť
ako súkromná vysoká škola, ak jej vláda na to udelila súhlas v mene štátu (ďalej len
„štátny súhlas") podľa osobitného predpisu.20a)
(2)
Štátny súhlas nie je prenosný na inú právnickú osobu a neprechádza na právnych nástupcov.
(3)
Štátny súhlas stráca platnosť, ak súkromná vysoká škola nezačne vzdelávaciu činnosť
do dvoch rokov od nadobudnutia jeho platnosti.
(4)
Vláda môže na návrh ministerstva školstva za podmienok ustanovených v § 105 ods. 3 až 7 súkromnej vysokej škole štátny súhlas odňať. Ak boli zrušené všetky študijné programy
súkromnej vysokej školy, ministerstvo školstva predloží vláde návrh na odňatie štátneho
súhlasu, a to do šiestich mesiacov odo dňa, keď túto skutočnosť zistí.
(5)
Na financovanie súkromných vysokých škôl sa vzťahujú ustanovenia § 91.
(6)
Ak súkromná vysoká škola prestala uskutočňovať vzdelávaciu činnosť z iného dôvodu
ako z dôvodu odňatia štátneho súhlasu, je povinná to bezodkladne oznámiť ministerstvu
školstva.
(7)
(8)
Zmenu názvu súkromnej vysokej školy schvaľuje vláda na návrh ministerstva školstva.
Ministerstvo školstva predloží vláde návrh do 40 dní odo dňa doručenia žiadosti súkromnej
vysokej školy o zmenu názvu.
(9)
Názov súkromnej vysokej školy môže obsahovať slovo „univerzita“ alebo z neho odvodené
tvary slov, ak súkromná vysoká škola má oprávnenie vytvárať, uskutočňovať a upravovať
študijné programy tretieho stupňa najmenej v piatich študijných odboroch a má ku dňu
podania žiadosti o zmenu názvu zapísaných na štúdium najmenej 2 000 študentov. Ak
súkromná vysoká škola spĺňa podmienky podľa prvej vety, ministerstvo školstva predloží
vláde návrh na súhlas so zmenou názvu, inak predloží vláde návrh na nesúhlas so zmenou
názvu.
(10)
Na súkromné vysoké školy sa primerane vzťahujú ustanovenia § 21.
§ 47a
(1)
Najvyšším riadiacim a rozhodujúcim orgánom súkromnej vysokej školy je správna rada
súkromnej vysokej školy. Správna rada súkromnej vysokej školy rozhoduje o zriadení,
zlúčení, splynutí, zrušení, rozdelení, zmene názvu alebo zmene sídla súčasti súkromnej
vysokej školy a schvaľuje rozpočet súkromnej vysokej školy. Ďalšie pôsobnosti správnej
rady súkromnej vysokej školy určuje štatút súkromnej vysokej školy.
(2)
Orgánmi akademickej samosprávy súkromnej vysokej školy sú:
a)
akademický senát súkromnej vysokej školy,
b)
rektor súkromnej vysokej školy,
c)
vedecká rada súkromnej vysokej školy, umelecká rada súkromnej vysokej školy alebo
vedecká a umelecká rada súkromnej vysokej školy („vedecká rada súkromnej vysokej školy"),
d)
disciplinárna komisia súkromnej vysokej školy pre študentov.
(3)
Ak sa súkromná vysoká škola člení na fakulty, vzťahujú sa na ňu primerane ustanovenia
druhej hlavy prvej časti tohto zákona.
§ 47b
(1)
Na akademický senát súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 8.
(2)
Akademický senát súkromnej vysokej školy
a)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 ods. 1 písm. c), j), k) a l) predložených rektorom súkromnej vysokej školy a schvaľuje na návrh predsedu akademického
senátu súkromnej vysokej školy vnútorné predpisy podľa § 48 ods. 1 písm. g) a h),
b)
vyjadruje sa k návrhom vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy podľa § 48 ods. 1 písm. a), d) až f) a k návrhu vnútorných predpisov fakulty súkromnej vysokej školy,
c)
vyjadruje sa k návrhu rektora na vymenovanie a odvolanie prorektorov,
d)
schvaľuje návrh rektora na vymenovanie a odvolanie členov vedeckej rady súkromnej
vysokej školy,
e)
schvaľuje výročnú správu o činnosti súkromnej vysokej školy a výročnú správu o hospodárení
súkromnej vysokej školy,
f)
schvaľuje podmienky prijatia na štúdium predložené rektorom, ak ich schválenie nepatrí
do pôsobnosti orgánu fakulty určeného štatútom súkromnej vysokej školy,
g)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Rady vysokých škôl,
h)
volí zástupcu súkromnej vysokej školy do Študentskej rady vysokých škôl; tohto zástupcu
volí len jeho študentská časť,
i)
podáva raz ročne akademickej obci súkromnej vysokej školy správu o svojej činnosti,
ktorú zverejní na webovom sídle súkromnej vysokej školy najmenej na štyri roky,
j)
vykonáva za podmienok a v rozsahu ustanovenom štatútom súkromnej vysokej školy počas
nevyhnutnej doby pôsobnosť orgánu fakulty určeného štatútom súkromnej vysokej školy,
k)
plní iné úlohy podľa tohto zákona a vnútorných predpisov súkromnej vysokej školy.
(3)
Akademický senát súkromnej vysokej školy v otázkach uvedených v odseku 2 písm. d),
g) a h) rozhoduje tajným hlasovaním; pri výkone ostatných pôsobností podľa odseku
2 môže rozhodovať tajným hlasovaním podľa potreby.
§ 47c
(1)
Rektor súkromnej vysokej školy je predstaviteľom akademickej obce súkromnej vysokej
školy. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu súkromnej vysokej školy,
vo veciach uvedených v štatúte súkromnej vysokej školy správnej rade súkromnej vysokej
školy. Rektora súkromnej vysokej školy vymenúva a odvoláva na návrh správnej rady
súkromnej vysokej školy prezident. Návrh správnej rady súkromnej vysokej školy predkladá
prezidentovi minister školstva na základe návrhu správnej rady súkromnej vysokej školy;
správna rada súkromnej vysokej školy návrh predloží do 15 dní od prijatia rozhodnutia,
ktorým návrh kandidáta na rektora potvrdila.
(2)
Štatút súkromnej vysokej školy určí, ktoré úkony vykonáva rektor v mene právnickej
osoby pôsobiacej ako súkromná vysoká škola. Štatút súkromnej vysokej školy môže určiť
ďalšie práva a povinnosti rektora súkromnej vysokej školy.
(3)
Na rektora súkromnej vysokej školy sa vzťahujú ustanovenia § 10 ods. 4 a 11 a § 10a ods. 1 písm. e) a f) a ods. 2 až 4.
(4)
Po odvolaní rektora alebo po predčasnom skončení výkonu jeho funkcie z iných dôvodov
vykonáva do vymenovania nového rektora funkciu rektora súkromnej vysokej školy osoba
poverená správnou radou súkromnej vysokej školy najviac na jeden rok.
(5)
Rektor súkromnej vysokej školy presadzuje záujmy akademickej obce v štatutárnom orgáne
súkromnej vysokej školy a podieľa sa na príprave vnútorných predpisov súkromnej vysokej
školy a na dlhodobom zámere súkromnej vysokej školy.
(6)
Štatút súkromnej vysokej školy upraví právomoci rektora a dekana súkromnej vysokej
školy pri obsadzovaní miest zamestnancov pôsobiacich na súkromnej vysokej škole.
§ 47d
Na súkromné vysoké školy sa vzťahujú ustanovenia § 11 až 13 a § 22 ods. 6.
§ 48
Vnútorné predpisy súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola vydáva tieto vnútorné predpisy:
a)
štatút súkromnej vysokej školy,
b)
vnútorný systém súkromnej vysokej školy, ktorý môže byť upravený viacerými samostatnými
vnútornými predpismi,
c)
študijný poriadok súkromnej vysokej školy,
d)
zásady výberového konania na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov,
výskumných pracovníkov a funkčných miest profesorov a docentov,
e)
pracovný poriadok súkromnej vysokej školy,
f)
organizačný poriadok súkromnej vysokej školy,
g)
zásady volieb do akademického senátu súkromnej vysokej školy,
h)
rokovací poriadok akademického senátu súkromnej vysokej školy,
i)
rokovací poriadok vedeckej rady súkromnej vysokej školy,
j)
štipendijný poriadok súkromnej vysokej školy,
k)
disciplinárny poriadok súkromnej vysokej školy pre študentov,
l)
rokovací poriadok disciplinárnej komisie súkromnej vysokej školy,
m)
ďalšie predpisy, ak tak určí štatút súkromnej vysokej školy alebo tento zákon.
(2)
Na obsah štatútu súkromnej vysokej školy sa vzťahuje § 15 ods. 2 primerane.
(3)
Štatút súkromnej vysokej školy registruje ministerstvo školstva.
§ 49
Ďalšie povinnosti súkromnej vysokej školy
(1)
Súkromná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registrov podľa tohto zákona a aktualizovať ich,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu
o činnosti, a ak dostala dotáciu zo štátneho rozpočtu, aj výročnú správu o svojom
hospodárení v termíne a forme, ktorú určí ministerstvo školstva,
c)
uložiť výročnú správu o hospodárení do verejnej časti registra účtovných závierok,16)
d)
prerokovať s ministerstvom školstva a zverejniť dlhodobý zámer súkromnej vysokej
školy v termíne a forme, ktorú určí ministerstvo školstva,
e)
bezplatne poskytovať agentúre a ministerstvu školstva na ich žiadosť v určených termínoch
informácie, podklady a súčinnosť potrebné na ich činnosť podľa tohto zákona a podľa
osobitného predpisu,20a)
f)
vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu,20b)
g)
písomne poskytovať ministerstvu školstva do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch,
výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok,
h)
zverejňovať na svojom webovom sídle aktuálne a úplné znenie vnútorných predpisov
súkromnej vysokej školy a vnútorných predpisov fakúlt.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti súkromnej vysokej školy sa primerane vzťahuje
§ 20 ods. 2.
(3)
Výročná správa o činnosti a výročná správa o hospodárení, dlhodobý zámer súkromnej
vysokej školy a výsledky hodnotenia činnosti súkromnej vysokej školy musia byť verejne
prístupné.
§ 49a
Pôsobenie zahraničných vysokých škôl
(1)
Zahraničná vysoká škola môže požiadať ministerstvo školstva o udelenie oprávnenia
na poskytovanie vysokoškolského vzdelávania na území Slovenskej republiky podľa právnych
predpisov štátu jej sídla (ďalej len „oprávnenie").
(2)
Zahraničná vysoká škola spolu so žiadosťou o udelenie oprávnenia predloží
a)
doklady preukazujúce jej zriadenie a pôsobenie v členskom štáte jej sídla ako štátom
uznanej vysokej školy,
b)
údaje o jej štatutárnych orgánoch,
c)
doklady preukazujúce personálne, priestorové a materiálne zabezpečenie vysokoškolského
vzdelávania, ktoré chce poskytovať na území Slovenskej republiky,
d)
informácie o štúdiu, ktoré chce poskytovať, najmä o jeho obsahu, uplatniteľnosti
absolventov, organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule, rozsahu štúdia, právach
a povinnostiach študentov, priebehu štúdia.
(3)
Žiadosť a informácie podľa odseku 2 písm. d) sa predkladajú v štátnom jazyku. Doklady
podľa odseku 2 písm. a) až c) sa predkladajú spolu s úradne osvedčeným prekladom týchto
dokladov do štátneho jazyka.
(4)
Ak sú nedostatky žiadosti podľa odsekov 2 a 3 odstrániteľné, ministerstvo školstva
vyzve zahraničnú vysokú školu, aby ich v primeranej lehote odstránila, a konanie preruší.
(5)
Ministerstvo školstva pred rozhodnutím o udelení oprávnenia požiada o informácie
k žiadosti o udelenie oprávnenia podľa odseku 2 príslušný orgán členského štátu, v
ktorom má zahraničná vysoká škola sídlo, najmä, či jej pôsobenie na území Slovenskej
republiky nie je v rozpore s právnymi predpismi členského štátu jej sídla a či doklad
o štúdiu vydaný zahraničnou vysokou školou absolventom štúdia v Slovenskej republike
bude rovnocenný s dokladom o vzdelaní vydávaným absolventom v členskom štáte jej sídla.
Ak doklad o vzdelaní nevydáva v tomto členskom štáte zahraničná vysoká škola, ale
iný na to oprávnený orgán podľa právnych predpisov príslušného štátu, ministerstvo
školstva preskúma, či na vydanie dokladu o vzdelaní budú mať nárok aj absolventi štúdia
poskytovaného na území Slovenskej republiky. Do získania písomného stanoviska ministerstvo
školstva konanie o žiadosti preruší.
(6)
Ak uplatnenie absolventov štúdia na zahraničnej vysokej škole má byť v zdravotníckych
povolaniach, ministerstvo školstva požiada ministerstvo zdravotníctva o stanovisko,
či absolventi štúdia zahraničnej vysokej školy spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho
povolania podľa osobitného predpisu.35)
(7)
Ministerstvo školstva oprávnenie neudelí, ak
a)
zistí, že skutočnosti uvedené zahraničnou vysokou školou v žiadosti sú nepravdivé
alebo neúplné,
b)
doklady o vzdelaní získané absolvovaním štúdia v Slovenskej republike by neboli rovnocenné
s dokladmi o vzdelaní získanými absolvovaním príslušného štúdia v členskom štáte sídla
zahraničnej vysokej školy,
c)
absolventi štúdia v Slovenskej republike by nemali nárok na vydanie dokladu o vzdelaní,
ak ho nevydáva zahraničná vysoká škola, ale iný na to oprávnený orgán podľa právnych
predpisov členského štátu jej sídla vysokej školy,
d)
pôsobenie zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky by bolo podľa informácie
príslušného orgánu členského štátu v rozpore s právnymi predpismi členského štátu
jej sídla alebo s právnymi predpismi Slovenskej republiky alebo
e)
má štúdium pripravovať na výkon zdravotníckeho povolania a podľa stanoviska ministerstva
zdravotníctva by jeho absolventi nespĺňali podmienky na výkon zdravotníckeho povolania
podľa osobitného predpisu.35)
(8)
Ministerstvo školstva rozhodne o žiadosti o udelenie oprávnenia v lehote 90 dní od
jej doručenia.
(9)
Rozhodnutie o udelení oprávnenia obsahuje názvy študijných programov, ktoré je zahraničná
vysoká škola oprávnená poskytovať, názov členského štátu, ktorého právnymi predpismi
sa poskytované vzdelávanie upravuje, a aký akademický titul sa absolventom udeľuje.
(10)
Ministerstvo školstva preskúma najmenej raz za šesť rokov, či zahraničná vysoká škola
spĺňa podmienky, na základe ktorých jej bolo udelené oprávnenie.
(11)
Ak ministerstvo školstva zistí, že zahraničná vysoká škola nepôsobí v súlade s oprávnením,
vyzve zahraničnú vysokú školu, aby nedostatky odstránila v lehote do 90 dní. Ak zahraničná
vysoká škola nedostatky neodstráni, ministerstvo školstva vydá rozhodnutie o odňatí
oprávnenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o odňatí oprávnenia má odkladný účinok.
(12)
Na zamestnancov zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú
okrem § 74 ods. 5, § 80a a 80b. Na študenta zahraničnej vysokej školy sa ustanovenia tohto zákona nevzťahujú okrem
§ 73. Na zahraničné vysoké školy sa tento zákon nevzťahuje, ak nie je uvedené inak.
(13)
Ministerstvo školstva na svojom webovom sídle zverejňuje informácie o udelení oprávnenia
podľa odseku 1 a informácie o odňatí oprávnenia podľa odseku 1, ktoré sa stali právoplatné.
(14)
Oprávnenie udelené ministerstvom školstva nie je prenosné na inú právnickú osobu
a neprechádza na právnych nástupcov zahraničnej vysokej školy.
§ 49b
Povinnosti zahraničných vysokých škôl pôsobiacich v Slovenskej republike
(1)
Zahraničná vysoká škola je povinná
a)
poskytovať údaje do registra študijných programov o študijných programoch uskutočňovaných
na území Slovenskej republiky a aktualizovať ich,
b)
každoročne vypracovať, predložiť ministerstvu školstva a zverejniť výročnú správu
o činnosti zahraničnej vysokej školy na území Slovenskej republiky (ďalej len „výročná
správa o činnosti zahraničnej vysokej školy") v termíne a formou, ktorú určí ministerstvo
školstva,
c)
vypracovať a predložiť ministerstvu školstva dlhodobý zámer pôsobenia na území Slovenskej
republiky v termíne určenom ministerstvom školstva,
d)
bezplatne poskytovať ministerstvu školstva na jeho žiadosť v určených termínoch informácie
potrebné na jeho činnosť podľa tohto zákona,
e)
písomne poskytovať ministerstvu školstva do 30. apríla údaje o príjmoch a výdavkoch,
výnosoch a nákladoch vynaložených na vzdelávanie za predchádzajúci kalendárny rok
v súvislosti s ich pôsobením v Slovenskej republike,
f)
poskytovať a aktualizovať údaje do centrálneho registra študentov o študentoch študujúcich
na území Slovenskej republiky (§ 73),
g)
poskytovať a aktualizovať údaje do registra zamestnancov o zamestnancoch pôsobiacich
na území Slovenskej republiky,
h)
oznámiť ministerstvu školstva zrušenie zahraničnej vysokej školy a
i)
informovať ministerstvo školstva o skončení poskytovania vysokoškolského vzdelávania
na základe oprávnenia.
(2)
Na obsah výročnej správy o činnosti zahraničnej vysokej školy sa primerane vzťahuje
§ 20 ods. 2.
(3)
Formu a termín predloženia dlhodobého zámeru pôsobenia zahraničnej vysokej školy
na území Slovenskej republiky určí ministerstvo školstva.
(4)
Výročná správa o činnosti zahraničnej vysokej školy a dlhodobý zámer zahraničnej
vysokej školy musia byť verejne prístupné.
PIATA ČASŤ
ŠTUDIJNÝ ODBOR, ŠTUDIJNÝ PROGRAM A ŠTUDIJNÝ PLÁN
§ 50
Študijný odbor
(1)
Študijný odbor je oblasť poznania, ktorá môže byť predmetom vysokoškolského vzdelávania
v niektorom z jeho troch stupňov.
(2)
Študijný odbor sa vymedzuje obsahom, ktorý charakterizujú najmä oblasti a rozsah
vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré profilujú absolventa.
(3)
Ministerstvo školstva vydáva sústavu študijných odborov Slovenskej republiky (ďalej
len „sústava študijných odborov“) všeobecne záväzným právnym predpisom po dohode s
ministerstvom obrany, ministerstvom vnútra a ministerstvom zdravotníctva. Sústava
študijných odborov obsahuje študijné odbory, v ktorých môžu vysoké školy v Slovenskej
republike poskytovať vysokoškolské vzdelávanie, a ich opisy.
(4)
Opis študijného odboru obsahuje najmä
a)
názov študijného odboru v štátnom jazyku a v anglickom jazyku,
b)
stupne vysokoškolského štúdia, v ktorých je možné získať vysokoškolské vzdelanie
v príslušnom študijnom odbore,
c)
údaj, že v príslušnom študijnom odbore
1.
je možné spájať študijné programy prvého stupňa a študijné programy druhého stupňa
do jedného celku,
2.
nie je možné študovať samostatne v študijných programoch prvého stupňa a samostatne
v študijných programoch druhého stupňa, alebo
3.
nie je možné spájať študijné programy prvého stupňa a študijné programy druhého stupňa
do jedného celku,
d)
udaj, či v príslušnom študijnom odbore je možné uskutočňovať interdisciplinárne štúdiá,
e)
vymedzenie obsahu študijného odboru podľa odseku 2,
f)
vymedzenie akademického titulu udeľovaného po absolvovaní rigoróznej skúšky a po
obhajobe rigoróznej práce, ak ide o študijný odbor, v ktorom rigoróznu skúšku a obhajobu
rigoróznej práce možno vykonať,
g)
údaj, či sa v príslušnom študijnom odbore vyžaduje stanovisko k predpokladu uplatnenia
absolventov študijného programu v praxi; ak sa stanovisko vyžaduje, uvádza sa aj názov
právnickej osoby, ktorá ho vydáva,
h)
údaj, či sa študijným odborom nahrádza iný študijný odbor,
i)
kód stupňa vzdelania podľa medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelania.
(5)
Ak sa študijný odbor zo sústavy študijných odborov vypustí alebo ak sa vypustí stupeň,
v ktorom je možné získať vysokoškolské vzdelanie v príslušnom študijnom odbore, oprávnenia
vysokej školy vzťahujúce sa na vypustený študijný odbor alebo stupeň sa stávajú oprávneniami
študijného odboru, ktorým sa nahrádza príslušný študijný odbor, a ministerstvo školstva
túto skutočnosť vyznačí v registri študijných programov a v registri študijných odborov.
Vysokoškolské vzdelanie získané v študijnom odbore, ktorý bol vypustený, sa považuje
za rovnocenné s vysokoškolským vzdelaním získaným v študijnom odbore, ktorým bol príslušný
študijný odbor nahradený.
§ 51
Študijný program a študijný plán
(1)
Vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore alebo v kombinácii dvoch študijných odborov
sa získa štúdiom podľa akreditovaného študijného programu v tomto študijnom odbore
alebo v kombinácii dvoch študijných odborov.
(2)
Študijný program je súbor predmetov, ktoré pozostávajú zo vzdelávacích činností,
ktorými sú najmä prednáška, seminár, cvičenie, záverečná práca, projektová práca,
laboratórne práce, stáž, exkurzia, odborná prax, štátna skúška a ich kombinácie a
súbor pravidiel zostavený tak, že úspešné absolvovanie týchto vzdelávacích činností
pri zachovaní uvedených pravidiel umožňuje získať vysokoškolské vzdelanie. Študijný
program sa zostavuje tak, aby v ňom bolo možné absolvovať akademickú mobilitu alebo
získať skúsenosti zodpovedajúce akademickej mobilite.
(3)
Súčasťou štúdia podľa každého študijného programu je aj záverečná práca, ktorá spolu
s jej obhajobou tvorí jeden predmet; obhajoba záverečnej práce patrí medzi štátne
skúšky. So súhlasom vysokej školy alebo fakulty môže byť záverečná práca napísaná
a obhajovaná aj v inom ako štátnom jazyku. Podmienkou pripustenia k obhajobe záverečnej
práce je, okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas35aa) študenta so zverejnením a sprístupnením záverečnej práce verejnosti podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu.
(4)
Študijný program bližšie určujú:
a)
názov študijného programu,
b)
študijný odbor, v ktorom sa absolvovaním študijného programu získa vysokoškolské
vzdelanie, alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v ktorých sa absolvovaním študijného
programu získa vysokoškolské vzdelanie,
c)
stupeň vysokoškolského štúdia, pre ktorý je študijný program určený,
d)
forma štúdia,
e)
profil absolventa,
f)
charakteristika predmetov, prípadne dĺžka praxe vrátane počtu kreditov, ktoré sa
ich absolvovaním získajú,
g)
pravidlá a podmienky na utváranie študijných plánov,
h)
štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch,
i)
požadované schopnosti a predpoklady uchádzača o štúdium študijného programu,
j)
rozdelenie štúdia na časti vyjadrené v akademických rokoch alebo v ich častiach a
podmienky, ktorých splnenie sa vyžaduje, aby študent mohol postúpiť do ďalšej časti
štúdia; podmienky sa vyjadrujú počtom kreditov získaných za absolvované predmety,
k)
počet kreditov, ktorého dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia,
l)
ďalšie podmienky, ktoré musí študent splniť v priebehu štúdia študijného programu
a na jeho riadne skončenie vrátane štátnych skúšok,
m)
osobitná charakteristika, ak ju študijný program má podľa odseku 7, § 53 ods. 6, 7 a 9 alebo § 54 ods. 16,
n)
udeľovaný akademický titul,
o)
pri spoločných študijných programoch (§ 54a) spolupracujúce vysoké školy a vymedzenie, ktoré študijné povinnosti plní študent
na ktorej vysokej škole,
p)
jazyk alebo jazyky, v ktorých sa študijný program uskutočňuje, ktorými sa rozumejú
jazyk alebo jazyky, v ktorých sú vyučované predmety študijného programu.
(5)
Študijný program možno uskutočňovať v študijnom odbore, ktorý je súčasťou sústavy
študijných odborov. Študijný program možno uskutočňovať aj v kombinácii dvoch študijných
odborov. Ak sú oba študijné odbory v študijnom programe zastúpené približne rovnako,
ide o medziodborové štúdium, v inom prípade je jeden študijný odbor hlavný a druhý
je vedľajší.
(6)
Názov študijného programu sa spravidla odvodzuje od názvu zodpovedajúceho študijného
odboru. Ak ide o kombináciu hlavného a vedľajšieho študijného odboru, názov študijného
programu sa odvodzuje od názvu hlavného študijného odboru.
(7)
Študijný program je umelecký, ak sa zameriava na rozvíjanie talentu a tvorivosti
v oblasti umeleckého výkonu a umeleckého diela na základe umeleckých princípov. Významnou
zložkou umeleckého študijného programu je umelecký výkon. Názov študijného programu
môže obsahovať výraz „umelecký", „umenie" alebo podobný výraz, len ak ide o umelecký
študijný program.
(8)
Študijný plán študenta určuje časovú a obsahovú postupnosť predmetov a formy hodnotenia
študijných výsledkov vrátane zohľadnenia možnosti absolvovania akademickej mobility.
Študijný plán si okrem formy hodnotenia študijných výsledkov zostavuje v rámci určených
pravidiel [odsek 2 a 4 písm. g)] a v súlade so študijným poriadkom vysokej školy alebo
so študijným poriadkom fakulty študent.
(9)
Študijné programy v študijných odboroch, ktorých absolvovaním sa získa vysokoškolské
vzdelanie požadované ako súčasť odbornej spôsobilosti na výkon povolania lekára, zubného
lekára, farmaceuta, sestry, pôrodnej asistentky, veterinárneho lekára alebo architekta,
sa uskutočňujú v súlade s osobitnými predpismi.34a) Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na zahraničné vysoké školy.
§ 51a
(1)
Ak ide o študijný program uskutočňovaný v študijnom odbore, v ktorom sa vyžaduje
stanovisko k predpokladu uplatniteľnosti absolventov študijného programu v praxi,
vysoká škola môže začať jeho uskutočňovanie alebo vykonávať jeho úpravu len s predchádzajúcim
písomným súhlasným stanoviskom príslušnej právnickej osoby; kritériá používané pri
vydávaní tohto stanoviska schvaľuje príslušná právnická osoba.
(2)
Vysoká škola môže zrušiť akreditovaný študijný program, ak zabezpečí študentom možnosť
pokračovať v štúdiu v študijnom programe uskutočňovanom v rovnakom študijnom odbore
na príslušnej vysokej škole alebo na inej vysokej škole.
(3)
Ak vysoká škola zruší všetky študijné programy v niektorom študijnom odbore a stupni,
dňom zrušenia posledného z nich vysoká škola
a)
stráca právo vytvárať študijné programy v tomto študijnom odbore a stupni a
b)
nesmie vytvárať študijné programy uskutočňované v kombinácii študijných odborov,
z ktorých jeden má byť príslušný študijný odbor.
§ 52
Bakalársky študijný program
(1)
Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie
teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo
umenia. Profesijne orientované bakalárske študijné programy sa zameriavajú na zvládnutie
použitia týchto poznatkov pri výkone povolania. Akademicky orientované bakalárske
študijné programy sa zameriavajú na pokračovanie vo vysokoškolskom štúdiu druhého
stupňa.
(2)
Absolventi bakalárskeho študijného programu získajú vysokoškolské vzdelanie prvého
stupňa.
(3)
Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre bakalársky študijný program je
tri akademické roky alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie
je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre bakalársky študijný program so štandardnou
dĺžkou štúdia
a)
tri akademické roky je 180 kreditov,
b)
štyri akademické roky je 240 kreditov.
(4)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa bakalárskeho študijného programu (ďalej len „bakalárske štúdium")
je bakalárska práca.
(5)
Absolventom bakalárskeho štúdia sa udeľuje akademický titul „bakalár" (v skratke
„Bc.").
(6)
Názov bakalárskeho študijného programu môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo
„inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak sa zameriava na rozvíjanie tvorivosti v
oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov vrátane ekonomických a jeho významnou
zložkou sú projektové práce.
§ 52a
Interdisciplinárne štúdiá
(1)
Bakalársky študijný program je uskutočňovaný ako interdisciplinárne štúdiá, ak sa
uskutočňuje vo viac ako dvoch študijných odboroch, a študijný odbor alebo kombinácia
dvoch študijných odborov, v ktorých sa získava vysokoškolské vzdelanie, sa určí podľa
absolvovaných predmetov.
(2)
Pravidlá študijného programu vyžadujú, aby si študent počas druhého roka štúdia zvolil
jeden študijný odbor alebo dva študijné odbory, v ktorých chce riadne skončiť štúdium.
(3)
Vysokoškolské vzdelanie je možné získať len v tom študijnom odbore, v ktorom má vysoká
škola právo uskutočňovať študijné programy prvého stupňa.
(4)
Na diplome sa uvádza študijný odbor alebo kombinácia dvoch študijných odborov, v
ktorých boli splnené podmienky na získanie vysokoškolského vzdelania.
§ 53
Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program
(1)
Študijný program druhého stupňa sa zameriava na získanie teoretických a praktických
poznatkov založených na súčasnom stave vedy, techniky alebo umenia a na rozvíjanie
schopnosti ich tvorivého uplatňovania pri výkone povolania alebo pri pokračovaní vo
vysokoškolskom štúdiu podľa doktorandského študijného programu.
(2)
Absolventi študijného programu druhého stupňa získajú vysokoškolské vzdelanie druhého
stupňa.
(3)
Vysoká škola môže vytvoriť študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň,
len ak to umožňuje opis študijného odboru. V študijnom odbore, v ktorom nie je možné
študovať samostatne v študijných programoch prvého stupňa a samostatne v študijných
programoch druhého stupňa, môže vysoká škola vytvárať len študijné programy spájajúce
prvý stupeň a druhý stupeň. Absolvent študijného programu spájajúceho prvý stupeň
a druhý stupeň získava vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4)
Štandardná dĺžka štúdia vrátane odbornej praxe pre študijný program
a)
druhého stupňa je jeden, dva alebo tri akademické roky; počet kreditov, ktorých dosiahnutie
je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný program druhého stupňa so štandardnou
dĺžkou štúdia
1.
jeden akademický rok je 60 kreditov,
2.
dva akademické roky je 120 kreditov,
3.
tri akademické roky je 180 kreditov,
b)
spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň je päť alebo šesť akademických rokov; počet
kreditov, ktorých dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre študijný
program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
päť akademických rokov je 300 kreditov,
2.
šesť akademických rokov je 360 kreditov.
(5)
Záverečnou prácou (§ 51 ods. 3) pri štúdiu podľa študijného programu druhého stupňa alebo študijného programu podľa
odseku 3 je diplomová práca.
(6)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa
zameriavajú na rozvíjanie tvorivosti v oblasti tvorby inžinierskych diel alebo procesov
vrátane ekonomických sú inžinierske študijné programy. Významnou zložkou inžinierskych
študijných programov sú projektové práce. Názov študijného programu druhého stupňa
alebo študijného programu podľa odseku 3 môže obsahovať výraz „inžinierstvo" alebo
„inžiniersky", alebo podobný výraz, len ak ide o inžiniersky študijný program. Absolventom
štúdia podľa inžinierskeho študijného programu (ďalej len „inžinierske štúdium") sa
udeľuje akademický titul „inžinier" (v skratke „Ing."). Absolventom inžinierskeho
štúdia v oblasti architektúry a urbanizmu sa udeľuje akademický titul "inžinier architekt"
(v skratke „Ing. arch.").
(7)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, ktoré sa
zameriavajú na štúdium v oblasti humánneho lekárstva a veterinárskeho lekárstva, sú
doktorské študijné programy. Absolventom štúdia podľa doktorských študijných programov
(ďalej len „doktorské štúdium“) v oblasti všeobecného humánneho lekárstva sa udeľuje
akademický titul „doktor všeobecného lekárstva“ (v skratke „MUDr.“). Absolventom doktorského
štúdia v oblasti zubného humánneho lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor zubného
lekárstva“ (v skratke „MDDr.“). Absolventom doktorského štúdia v oblasti veterinárskeho
lekárstva sa udeľuje akademický titul „doktor veterinárskeho lekárstva“ (v skratke
„MVDr.“)
(8)
Študijné programy druhého stupňa alebo študijné programy podľa odseku 3, okrem študijných
programov podľa odsekov 6 a 7, sú magisterské študijné programy. Absolventom štúdia
podľa magisterského študijného programu (ďalej len „magisterské štúdium") sa udeľuje
akademický titul „magister" (v skratke „Mgr."). Absolventom umeleckých magisterských
študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „magister umenia" (v skratke „Mgr. art."). Absolventom
umeleckých magisterských študijných programov v oblasti architektúry a urbanizmu sa
udeľuje akademický titul „magister architektúry“ (v skratke „Mgr. arch.“).
(9)
Absolventi študijných programov, ktorí získali titul „magister" alebo obdobných študijných
programov v zahraničí, môžu vykonať rigoróznu skúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba
rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie, alebo
v príbuznom študijnom odbore. Podmienkou pripustenia k obhajobe rigoróznej práce je,
okrem prípadov podľa § 63 ods. 11, súhlas35aa) absolventa študijného programu so zverejnením a sprístupnením rigoróznej práce verejnosti
podľa § 63 ods. 9 po dobu jej uchovávania podľa § 63 ods. 7 bez nároku na odmenu. Po jej vykonaní im vysoké školy udeľujú akademický titul
a)
„doktor prírodných vied" (v skratke „RNDr."),
b)
„doktor farmácie" (v skratke „PharmDr."),
c)
„doktor filozofie" (v skratke „PhDr."),
d)
„doktor práv" (v skratke „JUDr."),
e)
„doktor pedagogiky" (v skratke „PaedDr."),
f)
„doktor teológie" (v skratke „ThDr.").
(10)
Rigoróznou skúškou a obhajobou rigoróznej práce má uchádzač na základe samostatného
štúdia preukázať, že v študijnom odbore má hlbšie vedomosti v jeho širšom základe
a je spôsobilý osvojovať si samostatne nové poznatky vedy a praxe a schopný získané
vedomosti aplikovať tvorivým spôsobom v praxi.
(11)
Rigoróznu skúšku a obhajobu rigoróznej práce je oprávnená uskutočňovať len vysoká
škola, ktorá má v príslušnom študijnom odbore akreditovaný študijný program, po ktorého
absolvovaní sa udeľuje akademický titul „magister“.
§ 53a
Učiteľské študijné programy a študijné programy zamerané na vychovávateľstvo a neformálne
vzdelávanie detí a žiakov
(1)
Učiteľský študijný program sa môže uskutočňovať ako bakalársky študijný program,
magisterský študijný program alebo študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý
stupeň. Učiteľský študijný program sa môže uskutočňovať ako profesijne orientovaný
študijný program. Učiteľský študijný program sa zameriava na zvládnutie použitia teoretických
a didaktických poznatkov pri výkone pracovnej činnosti pedagogického zamestnanca.
(2)
Aprobáciou učiteľského študijného programu sa označuje získanie spôsobilosti vyučovať
príslušné vzdelávacie oblasti alebo príslušné vyučovacie predmety pre vymedzené stupne
vzdelávania podľa štátnych vzdelávacích programov pre predprimárne vzdelávanie a základné
vzdelávanie alebo získanie spôsobilosti vyučovať príslušné všeobecne vzdelávacie predmety
alebo odborné vyučovacie predmety podľa štátneho vzdelávacieho programu pre vzdelávanie
v stredných školách.
(3)
Aprobáciu učiteľského študijného programu možno získať pre
a)
všetky vzdelávacie oblasti pre predprimárne vzdelávanie a primárne vzdelávanie,
b)
jednu vzdelávaciu oblasť pre nižšie stredné vzdelanie, nižšie stredné odborné vzdelanie,
stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie a úplné stredné odborné
vzdelanie alebo
c)
jeden vyučovací predmet alebo dva vyučovacie predmety pre nižšie stredné vzdelanie,
nižšie stredné odborné vzdelanie, stredné odborné vzdelanie, úplné stredné všeobecné
vzdelanie a úplné stredné odborné vzdelanie.
(4)
Vysoká škola zapisuje o každej aprobácii učiteľských študijných programov do registra
študijných programov rovnaké údaje ako o študijnom programe.
(5)
Študijné programy zamerané na vychovávateľstvo, pedagogickú asistenciu a neformálne
vzdelávanie detí a žiakov sa môžu uskutočňovať ako profesijne orientované bakalárske
študijné programy.
§ 53b
Prekladateľský kombinačný študijný program
(1)
Prekladateľský kombinačný študijný program sa uskutočňuje ako bakalársky študijný
program alebo magisterský študijný program v študijnom odbore filológia a vzťahuje
sa na dva jazyky.
(2)
Aprobáciou prekladateľského kombinačného študijného programu je získanie spôsobilosti
tlmočiť a prekladať do príslušného jazyka a z príslušného jazyka.
(3)
Akreditovaným prekladateľským kombinačným študijným programom sa stáva vytvorená
kombinácia z aprobácií vrátane predmetov translatologického základu.
(4)
Vysoká škola zapisuje o každej aprobácii prekladateľských kombinačných študijných
programov do registra študijných programov rovnaké údaje ako o študijnom programe.
§ 54
Doktorandský študijný program
(1)
Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa (§ 2 ods. 5) sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého
poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého
bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej
teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného
programu získavajú vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa.
(2)
Štandardná dĺžka štúdia pre doktorandský študijný program
a)
v dennej forme štúdia je tri alebo štyri akademické roky; počet kreditov, ktorých
dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandský študijný program
v dennej forme štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
tri akademické roky je 180 kreditov,
2.
štyri akademické roky je 240 kreditov,
b)
v externej forme štúdia je štyri alebo päť akademických rokov; počet kreditov, ktorých
dosiahnutie je podmienkou riadneho skončenia štúdia, pre doktorandský študijný program
so štandardnou dĺžkou štúdia
1.
štyri akademické roky je 180 kreditov,
2.
päť akademických rokov je 240 kreditov.
(3)
Štúdium podľa doktorandského študijného programu (ďalej len „doktorandské štúdium")
prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa. Podmienkou riadneho
skončenia doktorandského štúdia je vykonanie dizertačnej skúšky, ktorá patrí medzi
štátne skúšky, a obhajoba dizertačnej práce. Dizertačná práca je záverečnou prácou
(§ 51 ods. 3).
(4)
Školiteľom pre príslušný študijný odbor môže byť učiteľ vysokej školy, na ktorej
sa uskutočňuje doktorandské štúdium, alebo iný odborník po schválení vedeckou radou
vysokej školy, alebo ak sa doktorandské štúdium uskutočňuje na fakulte, kolektívnym
orgánom fakulty určeným štatútom vysokej školy, ak je zriadený. Školiteľom pre tému
vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou môže byť osoba schválená príslušnou externou
vzdelávacou inštitúciou. Externá vzdelávacia inštitúcia poskytne vedeckej rade vysokej
školy alebo kolektívnemu orgánu fakulty určenému štatútom vysokej školy, ak je zriadený,
vedecko-pedagogické charakteristiky týchto školiteľov.
(5)
Pred začatím prijímacieho konania na doktorandské štúdium vypisuje vysoká škola alebo
fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, témy dizertačných prác, o
ktoré sa možno v rámci prijímacieho konania uchádzať. Pre každú z vypísaných tém je
určený školiteľ. Uchádzač o doktorandské štúdium sa prihlási na jednu z vypísaných
tém. Ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, súčasne s prijatím uchádzača na
doktorandské štúdium určí mu vysoká škola alebo fakulta školiteľa a tému vybranej
dizertačnej práce.
(6)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zaradí
medzi vypísané témy dizertačných prác aj témy spolu so školiteľmi zadané externou
vzdelávacou inštitúciou; spolu s vypísanou témou sa uvedie aj názov zadávajúcej externej
vzdelávacej inštitúcie. Externá vzdelávacia inštitúcia môže témy zverejniť aj samostatne.
(7)
Ak si uchádzač o doktorandské štúdium vyberie tému dizertačnej práce vypísanú externou
vzdelávacou inštitúciou, musí s jeho prijatím na doktorandské štúdium súhlasiť aj
externá vzdelávacia inštitúcia. Prijímacia skúška (§ 57 ods. 3) sa koná pred komisiou, v ktorej sú zastúpení členovia z vysokej školy a členovia
určení riaditeľom externej vzdelávacej inštitúcie. Členov z vysokej školy určuje pre
študijné programy uskutočňované na fakulte dekan, pre študijné programy, ktoré sa
neuskutočňujú na fakulte, rektor. Prijímacia skúška sa po dohode vysokej školy alebo
fakulty s externou vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej
inštitúcie za účasti zástupcov vysokej školy.
(8)
Doktorandské štúdium pozostáva zo študijnej časti a z vedeckej časti. Študijný plán
zostavuje školiteľ a predkladá na schválenie odborovej komisii (odsek 17).
(9)
Študijná časť doktorandského štúdia pozostáva najmä z prednášok, seminárov a individuálneho
štúdia odbornej literatúry potrebných z hľadiska zamerania dizertačnej práce.
(10)
Vedecká časť doktorandského štúdia pozostáva z individuálnej alebo tímovej vedeckej
práce študenta doktorandského štúdia (ďalej len „doktorand"), ktorá sa viaže na tému
dizertačnej práce. Vedeckú časť doktorandského štúdia odborne garantuje školiteľ.
(11)
Súčasťou doktorandského štúdia v dennej forme je vykonávanie pedagogickej činnosti
alebo inej odbornej činnosti súvisiacej s pedagogickou činnosťou v rozsahu najviac
štyroch hodín týždenne v priemere za akademický rok, v ktorom prebieha výučba.
(12)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou
inštitúciou, vykonáva vedeckú časť doktorandského štúdia a s vysokou školou dohodnuté
povinnosti študijnej časti doktorandského štúdia v tejto externej vzdelávacej inštitúcii.
Vysoká škola uzatvára s externou vzdelávacou inštitúciou individuálnu dohodu o doktorandskom
štúdiu doktoranda. V nej sa riešia otázky spojené s pôsobením doktoranda v externej
vzdelávacej inštitúcii vrátane úhrady nákladov externej vzdelávacej inštitúcie. Činnosť
podľa odseku 11 je viazaná na vzdelávaciu činnosť vysokej školy.
(13)
Ak sa doktorand prihlásil na tému dizertačnej práce vypísanú externou vzdelávacou
inštitúciou (odsek 12), koná sa dizertačná skúška aj obhajoba dizertačnej práce pred
komisiou, v ktorej sú paritne zastúpení členovia z vysokej školy určení podľa § 63 ods. 4 a členovia určení externou vzdelávacou inštitúciou. Komisia musí mať najmenej štyroch
členov. Obhajoba dizertačnej práce sa po dohode vysokej školy alebo fakulty s externou
vzdelávacou inštitúciou môže konať na pôde externej vzdelávacej inštitúcie. Vo vysokoškolskom
diplome sa uvádza aj názov externej vzdelávacej inštitúcie.
(14)
Obhajobou dizertačnej práce sa doktorandské štúdium končí. Preukazuje sa ňou schopnosť
a pripravenosť na samostatnú vedeckú a tvorivú činnosť v oblasti výskumu alebo vývoja
alebo na samostatnú teoretickú a tvorivú umeleckú činnosť.
(15)
Absolventom doktorandského štúdia sa udeľuje akademický titul „doktor" („philosophiae
doctor", v skratke „PhD."; skratka „PhD." sa uvádza za menom). Absolventom umeleckých
doktorandských študijných programov (§ 51 ods. 7) sa udeľuje akademický titul „doktor umenia" („artis doctor", v skratke „ArtD.";
skratka „ArtD." sa uvádza za menom).
(16)
Doktorandom v oblasti katolíckej teológie sa po absolvovaní prvej ucelenej časti
doktorandského štúdia udeľuje akademický titul „licenciát teológie" (v skratke „ThLic.");
o jeho udelení vydá vysoká škola osvedčenie. Absolventom doktorandského štúdia v týchto
oblastiach sa udeľuje akademický titul „doktor“ („philosophiae doctor“, v skratke
„PhD.“; skratka „PhD.“ sa uvádza za menom).
(17)
Doktorandské štúdium v danom študijnom odbore sleduje a hodnotí odborová komisia
zriadená podľa vnútorného predpisu vysokej školy alebo fakulty, ktorá uskutočňuje
príslušný študijný program. Vysoké školy môžu na základe dohody utvárať v jednotlivých
študijných odboroch spoločné odborové komisie. Členovia odborovej komisie volia zo
svojich členov predsedu. Ak vysoká škola uskutočňuje doktorandské štúdium v spolupráci
s externou vzdelávacou inštitúciou podľa odseku 6, externá vzdelávacia inštitúcia
má v príslušnej odborovej komisii primerané zastúpenie.
(18)
Verejná vysoká škola, štátna vysoká škola alebo externá vzdelávacia inštitúcia poskytuje
študentovi v doktorandskom študijnom programe v dennej forme štipendium. Študent doktorandského
študijného programu v dennej forme štúdia má počas trvania štandardnej dĺžky štúdia
študijného programu, na ktorý bol prijatý, ak už nezískal vysokoškolské vzdelanie
tretieho stupňa, nárok na štipendium
a)
do vykonania dizertačnej skúšky najmenej vo výške 6. platovej triedy a prvého platového
stupňa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových
zamestnancov podľa osobitného predpisu2) a
b)
po vykonaní dizertačnej skúšky najmenej vo výške 7. platovej triedy a prvého platového
stupňa osobitnej stupnice platových taríf učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových
zamestnancov podľa osobitného predpisu.2)
(19)
Vysoká škola môže uzatvoriť dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác v akreditovaných
doktorandských študijných programoch so zahraničnou vysokou školou, ak to umožňujú
právne predpisy štátu, na ktorého území pôsobí zahraničná vysoká škola.
(20)
Obhajoba dizertačnej práce doktoranda vysokej školy, ktorá sídli na území Slovenskej
republiky a ktorá má uzavretú dohodu o spoločných obhajobách dizertačných prác podľa
odseku 19, môže sa uskutočniť na zahraničnej vysokej škole pred komisiou na obhajobu
dizertačnej práce, v ktorej sú paritne zastúpení členovia zo slovenskej strany určení
podľa § 63 ods. 4 a členovia určení zahraničnou vysokou školou. Komisia na obhajobu dizertačnej práce
musí mať najmenej štyroch členov. Rovnakým postupom sa uskutočňuje obhajoba dizertačnej
práce doktoranda zahraničnej vysokej školy v Slovenskej republike.
(21)
Vysoká škola je oprávnená v oznámení o čase a mieste konania obhajoby dizertačnej
práce zverejniť
a)
meno a priezvisko autora dizertačnej práce,
b)
akademické tituly, vedecko-pedagogické tituly, umelecko-pedagogické tituly alebo
vedecké hodnosti autora dizertačnej práce,
c)
názov dizertačnej práce,
d)
názov študijného programu, na ktorého štúdium je autor dizertačnej práce zapísaný,
e)
názov študijného odboru, v ktorom sa uskutočňuje študijný program podľa písmena d),
f)
dátum, čas a miesto konania obhajoby dizertačnej práce.
(22)
Externou vzdelávacou inštitúciou je právnická osoba, ktorej ministerstvo školstva
vydalo osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj35ab) a s ktorou vysoká škola uzatvorila zmluvu, ktorej predmetom je podieľanie sa na uskutočňovaní
doktorandského študijného programu.
§ 54a
Spoločné študijné programy
(1)
Vysoká škola môže zabezpečovať študijný program v spolupráci s inými vysokými školami
vrátane vysokých škôl so sídlom mimo územia Slovenskej republiky. Študenti prijatí
na študijný program zabezpečovaný viacerými vysokými školami (ďalej len „spoločný
študijný program") absolvujú na jednotlivých vysokých školách jednotlivé časti štúdia
podľa § 61 ods. 2. Spolupracujúce vysoké školy sa podieľajú na tvorbe spoločného študijného programu,
rozhodovaní o prijímacom konaní a rozhodovaní o splnení podmienok na riadne skončenie
štúdia.
(2)
Podmienky spolupráce podľa odseku 1 určí dohoda vysokých škôl. V dohode sa určia
najmä podmienky prijatia na študijný program podľa odseku 1, podmienky na jeho absolvovanie,
podrobnosti o organizácii štúdia, udeľovanom akademickom titule a podrobnosti o dokladoch
o skončení štúdia. Študent prijatý na štúdium spoločného študijného programu je počas
štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl. To neplatí na štatistické
a rozpočtové účely, keď je považovaný za študenta tej vysokej školy, ktorá mu v príslušnej
časti štúdia zabezpečuje vzdelávanie (§ 51 ods. 2). Dohoda vysokých škôl o spoločnom študijnom programe upraví aj platnosť vnútorných
predpisov vysokej školy pre študentov spoločných študijných programov a rozhodovanie
o ich akademických právach a povinnostiach v súlade s vnútornými predpismi vysokej
školy a právnymi predpismi štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje.
§ 54b
Register študijných odborov a register študijných programov
(1)
Register študijných odborov a register študijných programov sú verejné informačné
systémy verejnej správy, ktorých správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo školstva.
V registri študijných odborov a registri študijných programov sa zaznamenávajú údaje
o akreditovaných činnostiach vysokých škôl a ak ide o zahraničné vysoké školy, údaje
o rozsahu oprávnenia na pôsobenie na území Slovenskej republiky.
(2)
Register študijných odborov slúži najmä na štatistické účely, rozpočtové účely, vymedzenie
študijných odborov a stupňov, v ktorých môže vysoká škola vytvárať, uskutočňovať a
upravovať študijné programy, a evidenciu akreditácií habilitačného konania a inauguračného
konania a ich platnosti.
(3)
Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných odborov údaje o jednotlivých
študijných odboroch.
(4)
Agentúra zapisuje do registra študijných odborov
a)
údaje o akreditáciách habilitačného konania a údaje o akreditáciách inauguračného
konania, obsahové vymedzenie odboru habilitačného konania a inauguračného konania
zo žiadosti o udelenie príslušnej akreditácie; ak má viac vysokých škôl udelenú akreditáciu
habilitačného konania a akreditáciu inauguračného konania v rovnakom odbore habilitačného
konania a inauguračného konania, uvádza sa obsahové vymedzenie tohto odboru z každej
žiadosti o udelenie akreditácie a
b)
vymedzenie študijných odborov a stupňov, v ktorých môže vysoká škola vytvárať, uskutočňovať
a upravovať študijné programy a obmedzenia týchto oprávnení.
(5)
Register študijných programov slúži najmä na štatistické účely, rozpočtové účely,
evidenciu akreditovaných študijných programov a ich aktuálneho stavu a monitorovanie
podmienok, za ktorých sa uskutočňujú akreditované študijné programy.
(6)
V registri študijných programov sa zaznamenajú aj údaje o vyučujúcich jednotlivých
predmetov študijných programov formou odkazu na údaje v registri zamestnancov; to
sa nevzťahuje na vyučujúcich, ktorí sú zamestnancami špecializovaných výučbových zariadení,
vedú záverečné práce študentov alebo na členov skúšobných komisií na vykonanie štátnych
skúšok. Údaje v rozsahu meno a priezvisko a akademický titul, vedecko-pedagogický
titul, umelecko-pedagogický titul a vedecká hodnosť sa zverejňujú bez obmedzenia.
(7)
Ministerstvo školstva zapisuje do registra študijných programov údaje o študijných
programoch zahraničnej vysokej školy podľa § 49a ods. 9, na ktoré má zahraničná vysoká škola udelené oprávnenie.
(8)
Agentúra zapisuje do registra študijných programov údaje o rozhodnutiach o akreditáciách
študijných programov.
(9)
Vysoká škola zapisuje do registra študijných programov údaje o vytvorených študijných
programoch, ich úpravách, predmetoch a o ich zrušení. Zápisom do registra študijných
programov v súlade s rozsahom oprávnení vysokej školy podľa odseku 2 sa študijný program
stáva akreditovaným študijným programom.
(10)
Ministerstvo školstva určuje podmienky a spôsob automatizovaného prenosu údajov z
a)
informačného systému vysokej školy do registra študijných programov a naopak,
b)
informačného systému agentúry do registra študijných programov a naopak a
c)
informačného systému agentúry do registra študijných odborov a naopak.
(11)
Ministerstvo školstva vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti
o údajoch, ktoré sa zapisujú do registra študijných odborov a registra študijných
programov, ich štruktúre, forme, spôsobe zapisovania a lehote na zápis a ich aktualizáciu.
ŠIESTA ČASŤ
ŠTÚDIUM NA VYSOKEJ ŠKOLE
§ 55
Základné ustanovenia
(1)
Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné
podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa
§ 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom
v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom.35a) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu
veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby
pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti
k národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného
alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(3)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača
alebo študenta. Uchádzač alebo študent nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv
prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, študenta, učiteľa,
výskumného alebo umeleckého pracovníka alebo iného zamestnanca vysokej školy sťažnosť,
žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(4)
Uchádzač alebo študent, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať
podľa osobitného zákona právnej ochrany na súde.35a)
(5)
Vysoká škola alebo fakulta nesmie uchádzača alebo študenta postihovať alebo znevýhodňovať
preto, že uchádzač alebo študent uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.
(6)
Vysoká škola môže prijímať uchádzačov len na štúdium akreditovaných študijných programov,
ktoré má uvedené v registri študijných programov, ak osobitný predpis35b) neustanovuje inak.
(7)
Vysoká škola určuje počet prijímaných študentov na štúdium daného študijného programu.
Ak splní podmienky prijatia na štúdium tohto programu väčší počet uchádzačov, prijatí
budú tí uchádzači, ktorí preukázali najvyššiu mieru schopností na štúdium podľa podmienok
určených vysokou školou.
(8)
Vysoká škola je povinná poskytnúť uchádzačovi o štúdium informáciu o tom, či štúdium,
o ktoré sa uchádza, zodpovedá požiadavkám na koordináciu vzdelávania pre potreby vzájomného
uznávania odborných kvalifikácií podľa osobitných predpisov.36a)
(9)
Vysoká škola je povinná uložiť dokumentáciu prijímacieho konania, dokumentáciu o
zápise na štúdium a zápisoch do ďalšej časti štúdia, výpis výsledkov štúdia, kópie
dokladov o absolvovaní štúdia a dokumentáciu rozhodovania o akademických právach a
povinnostiach študenta najmenej na 25 rokov odo dňa skončenia štúdia.
§ 56
Základné podmienky prijatia na štúdium
(1)
Základnou podmienkou prijatia na bakalárske štúdium alebo na štúdium študijného programu
podľa § 53 ods. 3 je získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania.
(2)
Ak ide o osoby, ktorým bol udelený azyl, poskytnutá doplnková ochrana alebo poskytnuté
dočasné útočisko, podmienku podľa odseku 1 možno preukázať čestným vyhlásením a testom
všeobecných študijných predpokladov. Podrobnosti určuje vnútorný predpis príslušnej
vysokej školy.
(3)
Základnými podmienkami prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa podľa
§ 53 ods. 1 je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
pričom súčet počtu získaných kreditov za predchádzajúce vysokoškolské štúdium, ktorým
bolo získané vysokoškolské vzdelanie, a počtu kreditov potrebných na riadne skončenie
študijného programu druhého stupňa, na ktorý sa uchádzač hlási, musí byť najmenej
300 kreditov.
(4)
Základnou podmienkou prijatia na doktorandské štúdium je vysokoškolské vzdelanie
druhého stupňa.
§ 57
Ďalšie podmienky prijatia na štúdium
(1)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, môže určiť
na prijatie na štúdium jednotlivých študijných programov ďalšie podmienky s cieľom
zabezpečiť, aby sa na štúdium dostali uchádzači s potrebnými schopnosťami a predpokladmi.
Určené podmienky a spôsob overovania ich splnenia musia umožňovať výber uchádzačov,
ktorí prejavia najvyššiu mieru schopností na štúdium. Vysoká škola nesmie prijatie
na štúdium podmieniť žiadnym finančným plnením okrem poplatku podľa § 92 ods. 12.
(2)
Ďalšie podmienky určené vysokou školou na prijatie na štúdium podľa § 56 ods. 1 nesmú z hľadiska obsahu vedomostí prekročiť obsah úplného stredného vzdelania.37)
(3)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, overuje
splnenie podmienok podľa odseku 1 prijímacou skúškou, ak je určená ako súčasť overovania
schopností na štúdium. Prijímacie konanie na doktorandské štúdium obsahuje prijímaciu
skúšku vždy.
(4)
Ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia skúška (odsek 3), uchádzačovi
so špecifickými potrebami sa na jeho žiadosť na základe vyhodnotenia jeho špecifických
potrieb [§ 100 ods. 9 písm. b)] určí forma prijímacej skúšky a spôsob jej vykonania s prihliadnutím na jeho špecifické
potreby.
(5)
Vysoká škola alebo fakulta, ak sa študijný program uskutočňuje na fakulte, zverejní
včas, najneskôr dva mesiace pred posledným dňom určeným na podanie prihlášok, lehotu
na podanie prihlášok na štúdium, podmienky prijatia podľa odseku 1, termín a spôsob
overovania ich splnenia, a ak je súčasťou overovania schopností na štúdium prijímacia
skúška, aj formu a rámcový obsah skúšky a spôsob vyhodnocovania jej výsledkov. Tieto
skutočnosti sa musia zverejniť na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty a hromadným
spôsobom podľa osobitného predpisu.38) Rovnakým spôsobom musí vysoká škola alebo fakulta zverejniť aj informáciu o počte
uchádzačov, ktorý plánuje prijať na štúdium príslušného študijného programu.
(6)
Podmienkou prijatia na štúdium študijného programu druhého stupňa v zdravotníckych
študijných odboroch je vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v príslušnom študijnom
odbore.
§ 58
Prijímacie konanie
(1)
Prijímacie konanie je proces umožňujúci uchádzačovi, ktorý preukáže splnenie určených
podmienok prijatia na štúdium, stať sa študentom zvoleného študijného programu na
vybranej vysokej škole. Uchádzač, ktorý nepreukáže splnenie základných podmienok prijatia
na štúdium v čase overovania splnenia podmienok na prijatie, môže byť na štúdium prijatý
podmienečne s tým, že je povinný preukázať splnenie základných podmienok prijatia
na štúdium najneskôr v deň určený na zápis na štúdium.
(2)
Prijímacie konanie sa pre uchádzača o štúdium začína doručením jeho písomnej prihlášky
na štúdium na vysokej škole alebo fakulte, ktorá uskutočňuje príslušný študijný program.
Vysoká škola môže umožniť doručiť namiesto písomnej prihlášky aj prihlášku v elektronickej
forme bez zaručeného elektronického podpisu, použitím informačného systému, ktorý
umožňuje uchádzačovi o štúdium overenie jej zaevidovania v informačnom systéme odo
dňa jej podania do dňa skončenia prijímacieho konania.
(3)
V prihláške uvedie uchádzač údaje
a)
podľa § 73 ods. 3,
b)
o predchádzajúcom zamestnaní, prípadne o súčasnom zamestnaní,
c)
o dosiahnutom vzdelaní vrátane prospechu a o výsledkoch v záujmovej činnosti súvisiacej
so študijným programom, na ktorý sa uchádzač hlási.
(4)
Údaje uvedené v odseku 3 môže vysoká škola spracovávať38a) pre potreby prijímacieho konania a zápisu na štúdium a poskytovať iným právnickým
osobám a fyzickým osobám na štatistické účely.
(5)
K prihláške doloží uchádzač potrebné podklady požadované vysokou školou podľa § 57 ods. 1 a žiadosť podľa § 57 ods. 4. Spracovávať osobné údaje podľa osobitného predpisu40) uvedené v podkladoch a v žiadosti, okrem údajov uvedených v odseku 3, môže vysoká
škola iba po predchádzajúcom súhlase dotknutej osoby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
prihlášky. Na spracovávanie osobných údajov uchádzača uvedených v odseku 3 a v tomto odseku sa vzťahuje § 73 ods. 7 a § 73a ods. 15. Vysoká škola je oprávnená využívať údaje z prihlášky na štúdium o prijatom uchádzačovi
o štúdium, ktorý oznámil vysokej škole, že sa zapíše na štúdium podľa odseku 9, v nevyhnutnom rozsahu na účel zápisu údajov do registra študentov a na účel vydania
preukazu študenta.
(6)
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje fakulta, rozhoduje dekan.
O prijatí na štúdium študijného programu, ktorý uskutočňuje vysoká škola, rozhoduje
rektor.
(7)
Rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania sa musí vyhotoviť písomne do 30 dní od
overenia splnenia podmienok prijatia na štúdium. Musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť uchádzačovi
do vlastných rúk. Uchádzačovi, ktorého miesto pobytu nie je známe, sa doručuje vyvesením
rozhodnutia na úradnej výveske vysokej školy alebo fakulty počas 15 dní. Posledný
deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia.
(8)
Uchádzač môže podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania.
Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do ôsmich dní odo dňa
jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že
rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy
alebo fakulty alebo s podmienkami ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť rektorovi. Rektor zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore
so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými podľa
§ 57 ods. 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Ak rozhodnutie o neprijatí
na štúdium vydal rektor, môže sám žiadosti vyhovieť, ak zistí, že rozhodnutie bolo
vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom vysokej školy alebo s podmienkami
ustanovenými podľa § 57 ods. 1. Inak postúpi žiadosť akademickému senátu vysokej školy. Akademický senát vysokej
školy zmení rozhodnutie, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, s vnútorným predpisom
vysokej školy alebo s podmienkami ustanovenými v § 57 odsek 1. Inak žiadosť zamietne a pôvodné rozhodnutie potvrdí. Odpoveď žiadateľovi o preskúmanie
rozhodnutia musí byť odoslaná do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia
o neprijatí na vysokú školu alebo fakultu.
(9)
Vysoká škola alebo fakulta má právo požadovať od prijatých uchádzačov informáciu,
či sa zapíšu na štúdium. Uchádzač je povinný takú informáciu poskytnúť vysokej škole
alebo fakulte do začiatku akademického roku (§ 61). Ak uchádzač neprejaví o štúdium záujem alebo informáciu v určenom čase neposkytne,
zaniká mu právo zapísať sa na štúdium daného študijného programu a vysoká škola alebo
fakulta zruší rozhodnutie, ktorým nebol ďalší uchádzač v poradí podľa výsledkov prijímacieho
konania na štúdium prijatý, a vydá nové rozhodnutie o jeho prijatí na štúdium.
(10)
Na prijímacie konanie na doktorandské štúdium sa vzťahujú okrem ustanovení tohto
paragrafu aj ustanovenia § 54 ods. 5 až 7.
(11)
Uchádzač, ktorý dostal rozhodnutie o neprijatí na štúdium, má právo na požiadanie
nahliadnuť do dokumentácie svojho prijímacieho konania.
§ 58a
Akademická mobilita
(1)
Vysoká škola môže prijať na časť štúdia, obvykle v dĺžke jedného semestra alebo trimestra,
aj študenta inej vysokej školy vrátane vysokej školy so sídlom mimo územia Slovenskej
republiky bez prijímacieho konania v súlade s podmienkami výmenného programu alebo
na základe zmluvy medzi prijímajúcou vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(2)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 má práva a povinnosti študenta vysokej
školy so zohľadnením podmienok výmenného programu alebo zmluvy medzi prijímajúcou
vysokou školou a vysielajúcou vysokou školou.
(3)
Vysoká škola vydá študentovi potvrdenie, že je študentom vysokej školy, a uvedie
obdobie, počas ktorého má trvať jeho štúdium. Vysoká škola vydá študentovi preukaz
študenta [§ 67 ods. 1 písm. a)], ak ho nie je možné nahradiť obdobným dokladom o štúdiu vydaným vysielajúcou vysokou
školou.
(4)
Vysoká škola môže prijať podľa odseku 1 len študenta inej vysokej školy, ktorý svojím
štúdiom na vysokej škole bude pokračovať v štúdiu začatom na inej vysokej škole a
po skončení študijného pobytu na vysokej škole sa vráti a skončí štúdium na vysielajúcej
vysokej škole.
(5)
Študent prijatý na štúdium podľa odseku 1 sa nezohľadňuje v počte študentov podľa
§ 55 ods. 7 a § 89 ods. 4.
(6)
Na študentov, ktorí počas štúdia absolvujú na inej vysokej škole len niektoré predmety
v príslušnej časti akademického roka a ostatné predmety v príslušnom akademickom roku
absolvujú na vysokej škole, na ktorú boli prijatí podľa § 58, sa odseky 1 až 5 nevzťahujú.
§ 59
Zápis na štúdium
(1)
Oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému
uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu ho oznámi.
(2)
Pri zápise si študent sám určuje, akú časť povinností predpísaných študijným programom
chce absolvovať v nasledujúcom období štúdia, na ktoré sa zápis vzťahuje.
(3)
Právo uchádzača na zápis na štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak na otázku vysokej školy
alebo fakulty, či sa zapíše na štúdium, odpovie záporne, alebo do určeného termínu
neodpovie. Právo uchádzača, ktorý bol na štúdium prijatý podmienečne, na zápis na
štúdium podľa odseku 1 zaniká, ak najneskôr v deň určený na zápis nepreukáže splnenie
základných podmienok na prijatie.
(4)
Vysoká škola môže na základe písomnej žiadosti povoliť za podmienok určených v jej
študijnom poriadku zápis študentovi
a)
inej verejnej vysokej školy, štátnej vysokej školy alebo súkromnej vysokej školy,
ktorý bol prijatý na štúdium študijného programu príslušného stupňa v rovnakom študijnom
odbore,
b)
uznanej vysokej školy38aa) zriadenej podľa právnych predpisov iného štátu, ktorý bol prijatý na štúdium v príslušnom
stupni v obdobnej oblasti poznania.
(5)
Vysoká škola rozhodne o žiadosti študenta inej vysokej školy o zápis na štúdium do
30 dní od doručenia všetkých podkladov určených k takému rozhodnutiu študijným poriadkom
vysokej školy.
(6)
Dňom zápisu podľa odseku 4 sa študent stáva študentom vysokej školy, na ktorú sa
zapísal, a jeho predchádzajúce štúdium sa považuje za zanechané dňom, ktorý predchádza
dňu zápisu. Vysoká škola, ktorá umožnila študentovi zápis, oznámi vysokej škole, na
ktorej študent zanechal štúdium, do troch pracovných dní od uskutočnenia zápisu, ktorému
študentovi a v akom študijnom programe umožnila zápis a dátum zápisu.
§ 60
Formy a metódy štúdia
(1)
Študijný program sa môže uskutočňovať v dennej forme štúdia alebo v externej forme
štúdia.
(2)
Denná forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného
plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti
práci študenta v rozsahu 1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného
štúdia a samostatnej tvorivej činnosti.
(3)
Externá forma štúdia je organizovaná tak, že štúdium podľa odporúčaného študijného
plánu zodpovedá v závislosti od študijného programu z hľadiska časovej náročnosti
práci študenta v rozsahu
a)
1500 až 1800 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej
činnosti, ak ide o študijný program prvého stupňa, študijný program druhého stupňa
alebo o študijný program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň,
b)
750 až 1440 hodín za akademický rok vrátane samostatného štúdia a samostatnej tvorivej
činnosti, ak ide o študijný program tretieho stupňa.
(4)
Vzdelávacie činnosti podľa § 51 ods. 2 sa môžu uskutočňovať
a)
prezenčnou metódou,
b)
dištančnou metódou alebo
c)
kombinovanou metódou.
(5)
Prezenčná metóda štúdia spočíva na vyučovaní s priamym kontaktom učiteľa so študentom.
(6)
Dištančná metóda nahrádza priamy kontakt učiteľa so študentom komunikáciou prostredníctvom
komunikačných prostriedkov, najmä prostriedkov založených na využívaní počítačových
sietí.
(7)
Pri dennej forme a externej forme uskutočňovania študijného programu sa používajú
rovnaké metódy. Ak používanie rovnakých metód nie je možné, prípadné nevyhnutné rozdiely
v uskutočňovaní študijného programu v dennej forme a externej forme nesmú mať negatívny
vplyv na výsledky vzdelávania.
§ 61
Akademický rok a jeho organizácia
(1)
Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho
roka.
(2)
Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre.
Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.
(3)
Bakalárske štúdium, magisterské štúdium, inžinierske štúdium a doktorské štúdium
sa začína začiatkom prvého semestra alebo prvého trimestra akademického roka. Doktorandské
štúdium sa môže začať aj začiatkom druhého semestra alebo druhého trimestra, alebo
tretieho trimestra akademického roka.
§ 62
Kreditový systém
(1)
Organizácia všetkých stupňov a foriem vysokoškolského štúdia je založená na kreditovom
systéme. Kreditový systém štúdia využíva zhromažďovanie a prenos kreditov. Umožňuje
prostredníctvom kreditov hodnotiť študentovu záťaž spojenú s absolvovaním predmetov
v súlade s pravidlami obsiahnutými v študijnom programe.
(2)
Kredity sú číselné hodnoty priradené k predmetom, vyjadrujúce množstvo práce potrebnej
na nadobudnutie predpísaných výsledkov vzdelávania.
(3)
Štandardná záťaž študenta je vyjadrená počtom
a)
60 kreditov za celý akademický rok, 30 kreditov za semester alebo 20 kreditov za
trimester, ak ide o
1.
študijný program prvého stupňa, študijný program druhého stupňa alebo o študijný
program spájajúci prvý stupeň a druhý stupeň bez ohľadu na formu štúdia, alebo
2.
študijný program tretieho stupňa v dennej forme štúdia,
b)
najviac 48 kreditov v závislosti od štandardnej dĺžky štúdia príslušného študijného
programu a počtu kreditov potrebných na jeho riadne skončenie, ak ide o študijný program
tretieho stupňa v externej forme štúdia.
(4)
Rámcové usmernenie na zavedenie a uplatňovanie kreditového systému štúdia ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.
§ 62a
Osobitné požiadavky na záverečnú prácu, rigoróznu prácu a habilitačnú prácu
(1)
Záverečná, rigorózna alebo habilitačná práca musí byť pôvodným výsledkom vlastnej
a samostatnej činnosti študenta, účastníka rigorózneho konania alebo účastníka habilitačného
konania. Záverečná, rigorózna alebo habilitačná práca nesmie neoprávnene zasiahnuť
do práv alebo právom chránených záujmov tretích osôb, najmä nesmie porušovať práva
duševného vlastníctva tretej osoby alebo neoprávnene nakladať s utajovanými skutočnosťami
alebo s osobnými údajmi, dôvernými informáciami či obchodným tajomstvom tretej osoby.
(2)
Ak je pre priebeh obhajoby nevyhnutné oboznámiť vedúceho záverečnej práce, školiteľa,
oponenta alebo skúšobnú komisiu s údajmi, ktorých zverejnenie je v záverečnej práci
vylúčené najmä preto, že ide o obchodné tajomstvo tretej osoby, utajovanú skutočnosť
alebo osobný údaj, môže študent pri dodržaní podmienok podľa osobitných predpisov
tieto údaje uviesť v osobitnej neverejnej dokumentácii, ktorá nie je súčasťou záverečnej
práce a ktorá je určená výlučne vedúcemu záverečnej práce, školiteľovi, oponentovi
a skúšobnej komisii.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa na habilitačnú prácu vzťahuje primerane.
§ 62b
Akademický podvod
Akademického podvodu sa dopustí ten, kto ako študent, účastník rigorózneho konania
alebo účastník habilitačného konania predloží záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú
prácu, ktorá v dôsledku jeho zavineného konania nie je najmenej z časti výsledkom
jeho vlastnej a samostatnej činnosti; tým nie je dotknuté právo študenta, účastníka
rigorózneho konania alebo účastníka habilitačného konania využívať informácie, materiály
a iné predmety, ktorých pôvod alebo zdroj v príslušnej práci označí.
§ 63
Štátne skúšky, rigorózne skúšky a sprístupňovanie záverečných prác, rigoróznych prác
a habilitačných prác verejnosti
(1)
Každý študijný program musí ako jednu z podmienok na jeho úspešné absolvovanie obsahovať
vykonanie štátnej skúšky alebo štátnych skúšok.
(2)
Štátna skúška sa vykoná pred skúšobnou komisiou. Priebeh štátnej skúšky a vyhlásenie
jej výsledkov sú verejné. Rozhodovanie skúšobnej komisie o výsledkoch štátnej skúšky
sa uskutoční na neverejnom zasadnutí skúšobnej komisie. Rovnaké podmienky a postup
sa vzťahujú aj na konanie rigoróznych skúšok (§ 53 ods. 9).
(3)
Právo skúšať na štátnej skúške a rigoróznej skúške majú iba vysokoškolskí učitelia
pôsobiaci na funkčných miestach profesorov a docentov a ďalší odborníci schválení
vedeckou radou vysokej školy alebo príslušným orgánom fakulty; ak ide o bakalárske
študijné programy, aj vysokoškolskí učitelia na funkčnom mieste odborného asistenta
s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa.
(4)
Zloženie skúšobných komisií na vykonanie štátnych skúšok určuje z osôb oprávnených
skúšať podľa odseku 3 pre študijné programy uskutočňované na fakultách dekan, pre
študijné programy uskutočňované na vysokej škole rektor. Do skúšobných komisií na
vykonanie štátnych skúšok sú spravidla zaraďovaní aj významní odborníci v danom študijnom
odbore z iných vysokých škôl, z právnických osôb vykonávajúcich výskum a vývoj na
území Slovenskej republiky3) alebo z praxe. Najmenej dvaja členovia skúšobnej komisie pre štátne skúšky sú vysokoškolskí
učitelia pôsobiaci na funkčných miestach profesorov alebo docentov; ak ide o bakalárske
študijné programy, najmenej jeden vysokoškolský učiteľ pôsobiaci na funkčnom mieste
profesora alebo na funkčnom mieste docenta.
(5)
Zloženie komisií na vykonanie rigoróznych skúšok určuje z osôb oprávnených skúšať
podľa odseku 3 pre magisterské študijné programy uskutočňované na fakulte dekan a
pre magisterské študijné programy, ktoré sa neuskutočňujú na fakulte, rektor.
(6)
Skúšobná komisia na vykonanie štátnych skúšok má najmenej štyroch členov.
(7)
Ministerstvo školstva spravuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných
prác. Pred pripustením osoby k obhajobe záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej
práce vysoká škola zašle túto prácu v elektronickej forme do centrálneho registra
záverečných, rigoróznych a habilitačných prác a na základe informácie z centrálneho
registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác overí mieru originality zaslanej
práce. Ak je predmetom záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce
vytvorenie umeleckého diela v inej ako literárnej forme alebo podanie umeleckého výkonu,
do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác sa namiesto
tejto práce alebo jej časti zasiela písomná informácia o vytvorenom umeleckom diele
alebo podanom umeleckom výkone, ktorého miera originality sa neoveruje; ustanovenia
tohto zákona týkajúce sa zverejnenia záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej
práce alebo jej sprístupňovania verejnosti sa v takomto prípade primerane vzťahujú
na písomnú informáciu o vytvorenom umeleckom diele alebo podanom umeleckom výkone.
Zaslaná práca sa v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác
uchováva spolu s menom a priezviskom autora, študijným odborom a názvom vysokej školy,
ktorá záverečnú, rigoróznu alebo habilitačnú prácu zaslala a fakulty, ak sa vysoká
škola člení na fakulty a práca bola obhajovaná na fakulte, po dobu 70 rokov odo dňa
registrácie. Údaje o autorovi práce obsahujú aj identifikačné číslo z centrálneho
registra študentov, ak ide o študenta, a identifikačné číslo z registra zamestnancov,
ak je autorom zamestnanec vysokej školy. Spolu so záverečnou prácou, rigoróznou prácou
alebo habilitačnou prácou sa zasielajú v elektronickej forme aj príslušné posudky
oponentov, školiteľov, vedúcich záverečných prác alebo rigoróznych prác, recenzentov
alebo iných osôb a tieto posudky sa uchovávajú v centrálnom registri záverečných,
rigoróznych a habilitačných prác spolu s príslušnou prácou po dobu jej uchovávania;
na sprístupnenie týchto posudkov verejnosti alebo iné ich uverejnenie sa vyžaduje
licenčná zmluva s nositeľom autorských práv k tomuto posudku. Údaje o školiteľoch,
oponentoch, vedúcich prác, recenzentoch a iných osobách obsahujú odkaz na register
zamestnancov, ak ide o zamestnanca vysokej školy.
(8)
Centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác prevádzkuje a údaje,
ktoré obsahuje centrálny register záverečných, rigoróznych a habilitačných prác, spracúva
právnická osoba poverená ministerstvom školstva na základe zmluvy o prevádzkovaní
centrálneho registra záverečných, rigoróznych a habilitačných prác (ďalej len „prevádzkovateľ
registra“).
(9)
Prevádzkovateľ registra zverejní záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú
prácu spôsobom umožňujúcim hromadný prístup podľa osobitného predpisu,38b) a to do 30 dní po uplynutí odkladnej lehoty podľa odseku 10, ak bola dohodnutá v
príslušnej licenčnej zmluve, inak do 30 dní odo dňa obhajoby príslušnej práce. Vysoká
škola bezodkladne po obhajobe príslušnej práce doručí prevádzkovateľovi registra úplnú
informáciu o uzatvorení príslušnej licenčnej zmluvy a o dni obhajoby; za správnosť,
úplnosť a včasné doručenie tejto informácie zodpovedá príslušná vysoká škola, ktorá
je zároveň povinná samotnú licenčnú zmluvu uschovať a na žiadosť ministerstva školstva
ju ministerstvu školstva riadne a včas doručiť. Ak vysoká škola nedoručí prevádzkovateľovi
registra informáciu o dni obhajoby do šiestich mesiacov odo dňa zaslania záverečnej,
rigoróznej alebo habilitačnej práce, na účel podľa prvej vety sa posledný deň tejto
lehoty považuje za deň jej obhajoby. Za sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej
práce alebo habilitačnej práce, ku ktorej nie je uzatvorená licenčná zmluva, zodpovedá
vysoká škola. Na zverejnenie a sprístupnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo
habilitačnej práce verejnosti sa vyžaduje súhlas35aa) autora udelený podľa osobitného predpisu38c) ako nevýhradná licencia v územne neobmedzenom rozsahu, a to formou licenčnej zmluvy
uzatvorenej medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská
republika v zastúpení príslušnou vysokou školou; zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
sprístupnením záverečnej práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti
v centrálnom registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác bez zodpovedajúcej
licenčnej zmluvy, nesie výlučne príslušná vysoká škola. Sprístupnením záverečnej práce,
rigoróznej práce alebo habilitačnej práce verejnosti nie sú dotknuté práva autora
podľa osobitného predpisu38d) súvisiace s následným použitím diela.
(10)
Záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená podľa odseku
9 sa zverejňuje spolu s informáciou o správe práv38e) a je sprístupnená verejnosti s použitím takých technologických opatrení,38f) ktoré zabránia verejnosti prácu trvalo ukladať na pamäťové médium alebo ju tlačiť,
pokiaľ autor netrvá na sprístupnení tejto práce bez použitia technologických opatrení.
Autor si v licenčnej zmluve podľa odseku 9 môže zároveň vyhradiť odkladnú lehotu v
trvaní najviac 12 mesiacov odo dňa obhajoby príslušnej práce, počas ktorej nie je
účinným jeho súhlas so sprístupňovaním jeho práce verejnosti; túto lehotu možno vo
výnimočných prípadoch zo závažných dôvodov predĺžiť na základe súhlasného vyjadrenia
dekana príslušnej fakulty vysokej školy alebo rektora príslušnej vysokej školy, pokiaľ
sa vysoká škola nečlení na fakulty, doloženého autorom pred uzatvorením licenčnej
zmluvy, najviac však o ďalších 12 mesiacov. Dôvod odkladnej lehoty autor uvedie v
licenčnej zmluve a sprístupňuje sa v centrálnom registri záverečných, rigoróznych
a habilitačných prác počas jej plynutia. Vysoká škola každoročne k 31. decembru zverejňuje
na svojom webovom sídle zoznam záverečných, rigoróznych a habilitačných prác s odkladnou
lehotou.
(11)
Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje aj na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo habilitačnú
prácu, ktorá bola pred zaslaním do centrálneho registra záverečných, rigoróznych a
habilitačných prác vydaná v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodická publikácia.
Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa nevzťahujú na záverečnú prácu, rigoróznu prácu alebo
habilitačnú prácu, ak bola pred zaslaním do centrálneho registra záverečných, rigoróznych
a habilitačných prác vydaná v rámci periodickej publikácie alebo ako neperiodická
publikácia; ak bola takto vydaná len časť práce, ustanovenia odsekov 9 a 10 sa uplatnia
primerane na nevydanú časť práce. Vydanie práce v rámci periodickej publikácie alebo
ako neperiodickej publikácie sa preukazuje prevádzkovateľovi registra čestným vyhlásením
autora s uvedením názvu periodickej publikácie, jej vydavateľa, príslušného medzinárodného
štandardného čísla seriálu (ISSN) a identifikácie konkrétneho čísla seriálu, v rámci
ktorého došlo k vydaniu práce, alebo ak ide o neperiodickú publikáciu, s uvedením
vydavateľa neperiodickej publikácie, roku jej vydania, nákladu vydania a príslušného
medzinárodného štandardného čísla knihy (ISBN).
(12)
Na žiadosť ministerstva školstva alebo tretej osoby podľa § 62a ods. 1 je prevádzkovateľ registra povinný bezodkladne zastaviť sprístupňovanie záverečnej
práce, rigoróznej práce alebo habilitačnej práce, prípadne jej časti verejnosti, a
to dočasne, ak existuje odôvodnené podozrenie, že takáto práca bola zverejnená v rozpore
s podmienkami podľa § 62a, alebo natrvalo, ak sa hodnoverným spôsobom preukáže, že takáto práca bola zverejnená
v rozpore s podmienkami podľa § 62a; ak je záverečná práca, rigorózna práca alebo habilitačná práca zverejnená v rozpore
s podmienkami podľa § 62a, zodpovednosť za škodu spôsobenú sprístupnením takejto práce verejnosti v centrálnom
registri záverečných, rigoróznych a habilitačných prác nesie výlučne autor, pričom
Slovenská republika, ministerstvo školstva, prevádzkovateľ registra ani príslušná
vysoká škola nezodpovedajú za zverejnenie záverečnej práce, rigoróznej práce alebo
habilitačnej práce a jej sprístupnenie verejnosti, ak bola zverejnená alebo sprístupnená
verejnosti v rozpore s podmienkami podľa § 62a, a ani za škodu spôsobenú takým zverejnením alebo sprístupnením verejnosti.
(13)
Podrobnosti o procese doručovania údajov, informácií, licenčných zmlúv a iných dokumentov
vrátane ustanovenia príslušných lehôt, spôsobu zasielania týchto údajov, informácií,
licenčných zmlúv alebo iných dokumentov a formátu zasielaných údajov, informácií,
licenčných zmlúv alebo iných dokumentov, ako aj podrobnosti o postupe pri uzatvorení
licenčných zmlúv elektronickými prostriedkami a prípady, v ktorých možno nahradiť
podpis mechanickými prostriedkami, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo školstva. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom
školstva ustanoví aj formu a podstatné náležitosti písomnej informácie podľa odseku
7, vzory súhlasov so zverejnením a sprístupnením záverečnej, rigoróznej alebo habilitačnej
práce verejnosti podľa odseku 9, vzory čestných vyhlásení podľa odsekov 11 a 12, vzory
obalov záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce, vzory titulných listov
záverečnej práce, rigoróznej práce a habilitačnej práce a formát výmeny údajov o záverečnej
práci, rigoróznej práci a habilitačnej práci.
(14)
Agentúra a ministerstvo školstva využívajú centrálny register záverečných, rigoróznych
a habilitačných prác vrátane osobných údajov uvedených v odseku 7 na účely plnenia
svojich úloh a na tvorbu analýz a prognóz vysokoškolského vzdelávania a vedy.
§ 64
Prerušenie štúdia
(1)
Štúdium študijného programu možno na žiadosť študenta za podmienok určených študijným
poriadkom prerušiť. Študijný poriadok určí najdlhšie celkové obdobie prerušenia štúdia.
(2)
Prerušenie štúdia povoľuje dekan, ak ide o študijný program uskutočňovaný na fakulte.
Ak ide o študijný program uskutočňovaný na vysokej škole, prerušenie štúdia povoľuje
rektor.
(3)
Prerušenie štúdia u študenta doktorandského štúdia, ktorý sa prihlásil na tému dizertačnej
práce vypísanú externou vzdelávacou inštitúciou (§ 54 ods. 12), povoľuje v súlade s odsekom 2 dekan alebo rektor po kladnom vyjadrení riaditeľa
externej vzdelávacej inštitúcie.
§ 65
Riadne skončenie štúdia
(1)
Štúdium sa riadne skončí absolvovaním štúdia podľa príslušného študijného programu.
Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na
riadne skončenie štúdia daného študijného programu.
(2)
Štúdium podľa študijného programu v dennej forme štúdia nesmie presiahnuť jeho štandardnú
dĺžku o viac ako dva roky. Štúdium podľa študijného programu v externej forme štúdia
nesmie presiahnuť jeho štandardnú dĺžku o viac ako tri roky.
(3)
Dokladom o riadnom skončení š