49/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.2014 do 30.06.2014
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 49/2002 Z. z. |
Názov: | Zákon o ochrane pamiatkového fondu |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 19.12.2002 |
Dátum vyhlásenia: | 02.02.2002 |
Dátum účinnosti od: | 01.05.2014 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.2014 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
16/2003 Z. z. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu |
108/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách Banská Bystrica a Kremnica |
253/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov |
188/2011 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o pamiatkových rezerváciách Vlkolínec, Špania Dolina a Osturňa |
231/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č. 253/2010 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov |
222/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
479/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
208/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. |
262/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
180/2013 Z. z. | Zákon o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
38/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
104/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov |
282/2015 Z. z. | Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
376/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
160/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
34/2019 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 12/2016 z 19. septembra 2018 vo veci nesúladu § 33a zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 9 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vo veci nesúladu § 33 ods. 7 písm. a) zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a § 13 ods. 8 písm. a) zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v časti slov „alebo Pamiatkový úrad Slovenskej republiky“ s čl. 1 ods. 1, čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky |
389/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov |
92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
205/2023 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy |
253/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov |
78/1963 Zb. | Vyhláška Predsedníctva Slovenskej národnej rady o pamiatkových rezerváciách |
27/1987 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o štátnej pamiatkovej starostlivosti |
21/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. štátnej pamiatkovej starostlivosti |
478/1990 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o vyhlásení národných kultúrnych pamiatok |
299/1991 Zb. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o vyhlásení a zrušení vyhlásenia niektorých národných kultúrnych pamiatok |
288/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o vyhlásení národných kultúrnych pamiatok |
289/1994 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky v Ružomberku |
49
ZÁKON
z 19. decembra 2001
o ochrane pamiatkového fondu
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických
nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných
zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská
republika viazaná.1)
(2)
Tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov
územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb
a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového
fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným
záujmom.2)
§ 2
Základné pojmy
(1)
Pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto
zákona za národné kultúrne pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka"), pamiatkové rezervácie
a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie
o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny.
(2)
Pamiatková hodnota je súhrn významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistických,
architektonických, vedeckých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt,
pre ktoré môžu byť veci predmetom individuálnej alebo územnej ochrany.
(3)
Kultúrna pamiatka podľa tohto zákona je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec pamiatkovej
hodnoty, ktorá je z dôvodu ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Ak ide o archeologický
nález, kultúrnou pamiatkou môže byť aj neodkrytá hnuteľná vec alebo neodkrytá nehnuteľná
vec, zistená metódami a technikami archeologického výskumu.
(4)
Pamiatkové územie je sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených
pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý
je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo
pamiatkovú zónu.
(5)
Archeologický nález je hnuteľná vec alebo nehnuteľná vec, ktorá je dokladom o živote
človeka a o jeho činnosti od najstarších dôb do roku 1918 a spravidla sa našla alebo
nachádza sa v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou. Archeologickým nálezom je tiež
zbraň, munícia, súčasť uniformy, vojenská výstroj alebo iný vojenský materiál, ktorý
sa našiel v zemi, na jej povrchu alebo pod vodou a pochádza spred roku 1946.
(6)
Archeologické nálezisko je topograficky vymedzené územie s odkrytými alebo neodkrytými
archeologickými nálezmi v pôvodných nálezových súvislostiach.
(7)
Ochrana pamiatkového fondu je súhrn činností a opatrení zameraných na identifikáciu,
výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu
kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
DRUHÁ ČASŤ
PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ORGÁNOV ÚZEMNEJ SAMOSPRÁVY NA OCHRANU PAMIATKOVÉHO
FONDU
§ 3
Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu
Orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sú:
a)
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo"),
b)
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (ďalej len „pamiatkový úrad"),
c)
krajské pamiatkové úrady.
§ 4
Ministerstvo
(1)
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy3) na ochranu pamiatkového fondu
a)
vypracúva koncepciu ochrany pamiatkového fondu a určuje hlavné smery a stratégiu
ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území,
b)
predkladá vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") koncepčné návrhy a odporúčania
na riešenie zásadných otázok záchrany, obnovy, využitia a prezentácie pamiatkového
fondu,
c)
usmerňuje činnosť pamiatkového úradu,
d)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu,
e)
vykonáva ústredný štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového fondu svojou pamiatkovou
inšpekciou,
f)
preskúmava rozhodnutia pamiatkového úradu vydané v správnom konaní,
g)
utvára podmienky grantového a viaczdrojového systému financovania záchrany a obnovy
kultúrnych pamiatok.
(2)
Pri plnení úloh ministerstvo
a)
spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré sa zúčastňujú na plnení úloh
na úseku ochrany pamiatkového fondu, s orgánmi územnej samosprávy, s odbornými a vedeckými
inštitúciami,
b)
koordinuje medzinárodnú spoluprácu a proces integrácie do medzinárodných štruktúr
na úseku ochrany pamiatkového fondu.
§ 5
Pamiatková inšpekcia ministerstva
(1)
Pamiatková inšpekcia ministerstva (ďalej len „pamiatková inšpekcia")
a)
dozerá v rámci ústredného štátneho dohľadu, ako príslušné orgány ochrany pamiatkového
fondu vykonávajú ustanovenia tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných na jeho vykonanie,
b)
dozerá, ako vlastníci kultúrnych pamiatok, právnické osoby a fyzické osoby dodržiavajú
tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie a ako plnia
rozhodnutia orgánov na ochranu pamiatkového fondu,
c)
dohliada na stav kultúrnych pamiatok a na dodržiavanie podmienok ochrany kultúrnych
pamiatok a pamiatkových území a ukladá orgánom na ochranu pamiatkového fondu povinnosť
prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone dohľadu,
d)
kontroluje plnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov.
(2)
Pamiatková inšpekcia pri plnení úloh spolupracuje najmä s pamiatkovým úradom, krajskými
pamiatkovými úradmi, obcami, inými orgánmi kontroly,4) orgánmi činnými v trestnom konaní5) a ďalšími orgánmi a právnickými osobami. Orgány a právnické osoby, ktorých činnosť
sa dotýka záujmov chránených týmto zákonom, sú povinné poskytnúť pamiatkovej inšpekcii
požadované informácie a nevyhnutnú súčinnosť.
§ 6
Pamiatková rada
(1)
Pamiatková rada je odborný poradný a iniciatívny orgán ministerstva pre zásadné otázky
ochrany pamiatkového fondu.
(2)
Pamiatková rada prerokúva a posudzuje najmä koncepcie a stratégiu ochrany pamiatkového
fondu a zásadné otázky jeho zachovania, obnovy, reštaurovania, regenerácie, využívania
a prezentácie.
(3)
Členov Pamiatkovej rady vymenúva a odvoláva minister kultúry Slovenskej republiky
(ďalej len „minister"); vymenúva ich z odborníkov pôsobiacich v oblasti ochrany pamiatkového
fondu, ktorí sú navrhovaní odbornými organizáciami a vedeckými inštitúciami, najmä
vysokými školami a vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied.
(4)
Funkčné obdobie člena Pamiatkovej rady je trojročné.
(5)
Členstvo v Pamiatkovej rade je dobrovoľné a nezastupiteľné. Člen Pamiatkovej rady
má nárok na úhradu výdavkov spojených s výkonom členstva podľa osobitných predpisov.7)
(6)
Podrobnosti o činnosti Pamiatkovej rady upraví jej štatút, ktorý vydá ministerstvo.
§ 7
Archeologická rada
(1)
Archeologická rada je odborný poradný a koordinačný orgán ministerstva pre archeologické
výskumy, archeologické nálezy a archeologické náleziská.
(2)
Archeologická rada najmä
a)
posudzuje žiadosti právnických osôb na vydanie oprávnení na vykonávanie archeologických
výskumov,
b)
hodnotí podmienky a kvalitu vykonávaných výskumov,
c)
koordinuje vykonávanie významných archeologických výskumov, ktorých posúdenie si
vyhradí.
(3)
Členov Archeologickej rady vymenúva a odvoláva minister; vymenúva ich z odborníkov
z odboru archeológie navrhnutých Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied (ďalej
len „archeologický ústav"), vysokými školami, pamiatkovým úradom, Slovenským národným
múzeom, prípadne ďalšími múzeami.
(4)
Funkčné obdobie člena Archeologickej rady je trojročné.
(5)
Členstvo v Archeologickej rade je dobrovoľné a nezastupiteľné. Člen Archeologickej
rady má nárok na úhradu výdavkov spojených s výkonom členstva podľa osobitných predpisov.7)
(6)
Podrobnosti o činnosti Archeologickej rady upraví jej štatút, ktorý vydá ministerstvo.
§ 8
Komisia na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového
výskumu
(1)
Komisia na overovanie osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového
výskumu (ďalej len „komisia") je odborný poradný orgán ministerstva na overovanie
osobitnej odbornej spôsobilosti fyzických osôb oprávnených vykonávať pamiatkový výskum.
(2)
Komisia najmä
a)
posudzuje žiadosti fyzických osôb na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti podľa
§ 35 ods. 3,
b)
predkladá ministerstvu návrhy na vydanie osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti
na vykonávanie pamiatkového výskumu.
(3)
Členov komisie vymenúva a odvoláva minister; vymenúva ich z odborníkov v oblasti
jednotlivých druhov pamiatkového výskumu, v oblasti ochrany pamiatkového fondu a v
oblasti práva.
(4)
Podrobnosti o činnosti komisie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.
§ 9
Zriadenie, organizácia a pôsobnosť Pamiatkového úradu Slovenskej republiky a krajských
pamiatkových úradov
(1)
Na výkon špecializovanej štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu sa zriaďuje
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky (§ 3) a krajské pamiatkové úrady.
(2)
Pamiatkový úrad je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pamiatkový úrad je rozpočtová
organizácia štátu8) zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, ktorá v rámci svojej pôsobnosti
zabezpečuje mzdové prostriedky a vecné prostriedky krajských pamiatkových úradov a
je zamestnávateľom zamestnancov, ktorí pracujú v krajských pamiatkových úradoch.
(3)
Pamiatkový úrad vykonáva štátnu správu s celoslovenskou pôsobnosťou vo veciach zverených
mu týmto zákonom.
(4)
Pamiatkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá generálny riaditeľ, ktorého po
prerokovaní s Pamiatkovou radou vymenúva a odvoláva minister.
(5)
Krajský pamiatkový úrad vykonáva štátnu správu vo svojom územnom obvode, ktorým je
územný obvod kraja.
(6)
Krajský pamiatkový úrad koná a rozhoduje v administratívnoprávnych veciach samostatne.
(7)
Krajský pamiatkový úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva
a odvoláva generálny riaditeľ pamiatkového úradu.
(8)
Pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú štátny dohľad nad dodržiavaním
ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho
vykonanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu svojej
pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov.
§ 10
Pamiatkový úrad
(1)
Pamiatkový úrad vykonáva v druhom stupni štátnu správu na úseku ochrany pamiatkového
fondu vo veciach, o ktorých v prvom stupni rozhodujú krajské pamiatkové úrady.
(2)
Pamiatkový úrad
a)
riadi a kontroluje výkon štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu uskutočňovaný
krajskými pamiatkovými úradmi,
b)
rieši a koordinuje odborné a výskumné úlohy a rozpracúva teóriu a metodológiu ochrany
pamiatkového fondu,
c)
zisťuje stav pamiatkového fondu a podmienky jeho ochrany,
d)
rozhoduje v prvom stupni v správnom konaní9) vo veciach zverených mu týmto zákonom na úseku ochrany pamiatkového fondu,
e)
preskúmava záväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov,
f)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských pamiatkových úradov a preskúmava
ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania,
g)
plní funkciu správcu príslušnej časti štátneho informačného systému,
h)
vedie archív10) v oblasti ochrany pamiatkového fondu,
i)
zabezpečuje rozvoj teórie a metodológie reštaurovania, buduje študijné, vývojové
a analyticko-technologické pracovisko a laboratóriá,
j)
zabezpečuje pamiatkové výskumy a reštaurátorské práce,
k)
vykonáva a koordinuje dokumentačnú, vzdelávaciu, výchovnú, edičnú a propagačnú činnosť,
l)
poskytuje odbornú a metodickú pomoc krajským pamiatkovým úradom,
m)
spolupracuje s občianskymi združeniami a nadáciami zriadenými na záchranu, využívanie
a prezentáciu pamiatkového fondu,
n)
podieľa sa na medzinárodných projektoch ochrany a obnovy kultúrnych pamiatok a pamiatkových
území a spolupracuje s medzinárodnými organizáciami a partnerskými inštitúciami v
zahraničí.
§ 11
Krajský pamiatkový úrad
(1)
Krajský pamiatkový úrad je v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom, ktorý
rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany
pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ak tento zákon
neustanovuje inak.
(2)
Krajský pamiatkový úrad
a)
vykonáva štátny dohľad nad stavom, využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového
fondu a archeologických nálezísk,
b)
schvaľuje zásady ochrany pamiatkového územia vypracované osobou oprávnenou podľa
§ 35 ods. 3, vypracúva podklady súvisiace s prípravou územnoplánovacej dokumentácie pre príslušné
orgány štátnej správy a územnej samosprávy, spolupracuje s nimi v procese spracovania
prípravnej, projektovej a reštaurátorskej dokumentácie na záchranu, obnovu a využitie
kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a archeologických nálezov a nálezísk,
c)
poskytuje okresným úradom na ich požiadanie, ako aj vyšším územným celkom a obciam
výpisy z Ústredného zoznamu pamiatkového fondu (ďalej len „ústredný zoznam“) podľa
ich územných obvodov,
d)
usmerňuje činnosti právnických osôb a fyzických osôb pri záchrane, obnove a využívaní
pamiatkového fondu, archeologických nálezov a archeologických nálezísk a poskytuje
im odbornú a metodickú pomoc,
e)
f)
spolupracuje pri zabezpečovaní osobitnej ochrany kultúrnej pamiatky s orgánmi štátnej
správy a orgánmi územnej samosprávy v období krízovej situácie a mimoriadnej situácie11) a pri príprave opatrení na uvedené situácie,
g)
zabezpečuje v nevyhnutných prípadoch dočasnú odbornú úschovu hnuteľných kultúrnych
pamiatok,
h)
poskytuje obci metodickú a odbornú pomoc pri evidovaní miestnych pamätihodností obce,
i)
dohliada na dodržiavanie tohto zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov
pri ochrane pamiatkového fondu,
j)
ukladá pokuty podľa § 42 a 43.
§ 12
Oprávnenia a povinnosti osôb vykonávajúcich štátny dohľad na úseku ochrany pamiatkového
fondu
(1)
Osoby, ktoré podľa § 5, 10 a 11 plnia úlohy štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, sú pri výkone štátneho
dohľadu oprávnené
a)
vstupovať na archeologické nálezy a archeologické náleziská, do priestorov nehnuteľných
kultúrnych pamiatok a na nehnuteľnosti v pamiatkovom území; ak sú obydlím, len so
súhlasom toho, kto v nich býva,12)
b)
požadovať predloženie hnuteľnej kultúrnej pamiatky a archeologického nálezu na výskumné
účely alebo z dôvodu ich hroziaceho poškodenia alebo zničenia,
c)
vyžadovať od fyzických osôb a právnických osôb potrebnú súčinnosť, najmä vyjadrenia
a informácie, ktoré sa týkajú uplatňovania tohto zákona, predloženie dokladov a iných
písomností,
d)
použiť technické prostriedky na zhotovenie dokumentácie a vyhotoviť písomný záznam
zo zistených skutočností.
(2)
Pri výkone štátneho dohľadu sú osoby podľa odseku 1 povinné
a)
preukázať sa služobným preukazom a písomným poverením ministerstva, pamiatkového
úradu alebo krajského pamiatkového úradu, na ktorého pokyn sú oprávnené vykonať štátny
dohľad,
b)
zachovávať mlčanlivosť vo veciach, o ktorých sa pri výkone štátneho dohľadu dozvedeli.
§ 13
Samosprávny kraj
Samosprávny kraj vo svojom územnom obvode utvára podmienky na ochranu pamiatkového
fondu, vyjadruje sa o návrhoch na vyhlásenie a zrušenie pamiatkových území a spolupracuje
s orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu13) pri záchrane, obnove a využívaní kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.
§ 14
Obec
(1)
Obec utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie
pamiatkového fondu na území obce.14)
(2)
Obec
a)
dbá, aby vlastníci kultúrnych pamiatok konali v súlade s týmto zákonom,
b)
koordinuje budovanie technickej infraštruktúry sídel s pamiatkovým územím,
c)
spolupôsobí pri zabezpečovaní úprav uličného interiéru a uličného parteru, drobnej
architektúry, historickej zelene, verejného osvetlenia a reklamných zariadení tak,
aby boli v súlade so zámermi na zachovanie a uplatnenie hodnôt pamiatkového územia,
d)
podporuje iniciatívy občanov a občianskych združení pri ochrane pamiatkového fondu,
e)
na základe výpisov z ústredného zoznamu vedie evidenciu pamiatkového fondu na území
obce.14)
(3)
Obec môže utvárať zdroje na príspevky vlastníkom na záchranu a obnovu kultúrnych
pamiatok nachádzajúcich sa na území obce.
(4)
Obec môže rozhodnúť o utvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do
evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí
aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné
a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Zoznam evidovaných
pamätihodností obce predloží obec na odborné a dokumentačné účely krajskému pamiatkovému
úradu; ak ide o nehnuteľné veci, predloží zoznam aj stavebnému úradu.
TRETIA ČASŤ
PAMIATKOVÝ FOND A OCHRANNÉ PÁSMO
§ 15
Vyhlasovanie kultúrnej pamiatky
(1)
Pamiatkový úrad vyhlasuje za kultúrnu pamiatku hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec,
ktorá má pamiatkovú hodnotu. Za kultúrnu pamiatku môže vyhlásiť aj súbor takých vecí.
(2)
Krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový úrad vypracuje podklady na vyhlásenie veci
za kultúrnu pamiatku z vlastného podnetu alebo na podnet právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, v odôvodnených prípadoch v spolupráci s vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie
vied a ďalšími odbornými a vedeckými inštitúciami.15)
(3)
Vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je účastníkom
konania. Ak má byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná vec, účastníkom konania
je aj obec.
(4)
Vlastník veci, ktorá je predmetom konania o vyhlásení za kultúrnu pamiatku, je povinný
od doručenia oznámenia o začatí konania o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku
a)
chrániť vec pred poškodením, zničením, stratou, odcudzením alebo vývozom z územia
Slovenskej republiky a oznámiť pamiatkovému úradu každú zamýšľanú alebo uskutočnenú
zmenu jej vlastníctva,
b)
poskytnúť na písomnú výzvu krajského pamiatkového úradu alebo pamiatkového úradu
potrebné údaje o veci alebo umožniť oprávneným osobám obhliadku veci s cieľom vyhotoviť
odbornú dokumentáciu.
(5)
Pamiatkový úrad bezodkladne zašle rozhodnutie o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku
alebo o zamietnutí vyhlásenia veci za kultúrnu pamiatku vlastníkovi veci, krajskému
pamiatkovému úradu, a ak je vyhlásená za kultúrnu pamiatku nehnuteľná vec, aj obci.
Právoplatné rozhodnutie o vyhlásení nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku zašle pamiatkový
úrad aj príslušnému okresnému úradu.16)
§ 16
Vyhlasovanie pamiatkovej rezervácie
(1)
Pamiatková rezervácia je územie s uceleným historickým sídelným usporiadaním a s
veľkou koncentráciou nehnuteľných kultúrnych pamiatok alebo územie so skupinami významných
archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktoré možno topograficky vymedziť.
(2)
Pamiatkovú rezerváciu vyhlasuje na návrh ministerstva vláda nariadením, v ktorom
vymedzí jej územie. Návrh na vyhlásenie pamiatkovej rezervácie pripravuje pamiatkový
úrad v súčinnosti s orgánmi územnej samosprávy.
§ 17
Vyhlasovanie pamiatkovej zóny
(1)
Pamiatková zóna je územie s historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny
s pamiatkovými hodnotami alebo územie s archeologickými nálezmi a archeologickými
náleziskami, ktoré možno topograficky vymedziť.
(2)
Pamiatkovú zónu vyhlasuje na návrh pamiatkového úradu ministerstvo rozhodnutím, v
ktorom vymedzí jej územie. Účastníci konania sú o rozhodnutí informovaní verejnou
vyhláškou.
§ 18
Vyhlasovanie ochranného pásma
(1)
Ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo
okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.
(2)
Ochranné pásmo vyhlasuje na základe stanoviska obce pamiatkový úrad rozhodnutím,
v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného
pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia
o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou.
§ 19
Pamiatkový úrad v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa vyhlasuje územie za pamiatkovú rezerváciu, pamiatkovú zónu alebo ochranné pásmo,
zašle potrebné údaje okresnému úradu.16)
§ 20
Zmena alebo zrušenie vyhlásenia kultúrnej pamiatky a pamiatkového územia
(1)
Ak nastanú nové skutočnosti, môže pamiatkový úrad vyhlásenie kultúrnej pamiatky alebo
vláda vyhlásenie pamiatkovej rezervácie alebo ministerstvo vyhlásenie pamiatkovej
zóny zmeniť vo verejnom záujme alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť. Vyhlásenie
ochranného pásma podľa § 18 ods. 2 môže pamiatkový úrad rozhodnutím na základe stanoviska obce vo verejnom záujme zmeniť
alebo zrušiť. Ak dôjde k zrušeniu vyhlásenia kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie
alebo pamiatkovej zóny, pamiatkový úrad rozhodnutím zruší vyhlásenie ochranného pásma.
(2)
(3)
Krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový úrad vypracúva podklady na zmenu alebo zrušenie
vyhlásenia na základe podnetu právnickej osoby, fyzickej osoby alebo z vlastného podnetu.
Ak ide o zmenu alebo zrušenie vyhlásenia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej
rezervácie alebo pamiatkovej zóny, k podkladu si krajský pamiatkový úrad alebo pamiatkový
úrad vyžiada aj vyjadrenie obce.
(4)
Rozhodnutie podľa odseku 1 zašle príslušný orgán na ochranu pamiatkového fondu aj
orgánom, ktorým zaslal rozhodnutie o vyhlásení.
§ 21
Zápis do Zoznamu svetového dedičstva
(1)
Kultúrnu pamiatku alebo pamiatkové územie môže ministerstvo z vlastného podnetu,
na podnet pamiatkového úradu alebo inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby navrhnúť
na zápis do Zoznamu svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej
zmluve.17)
(2)
Ministerstvo oznamuje zápis do Zoznamu svetového dedičstva v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky.
§ 22
Ústredný zoznam
(1)
Ústredný zoznam vedie pamiatkový úrad.
(2)
Ústredný zoznam sa člení na
a)
register hnuteľných kultúrnych pamiatok,
b)
register nehnuteľných kultúrnych pamiatok,
c)
register pamiatkových rezervácií,
d)
register pamiatkových zón.
(3)
Pamiatkový úrad vykoná zápis do ústredného zoznamu najneskôr do 30 dní od vyhlásenia
veci za kultúrnu pamiatku alebo od vyhlásenia pamiatkového územia za pamiatkovú rezerváciu
alebo pamiatkovú zónu. Zápis kultúrnej pamiatky bezodkladne oznámi jej vlastníkovi.
(4)
Pamiatkový úrad vyznačí v príslušnom registri,
a)
či sa nehnuteľná kultúrna pamiatka nachádza v pamiatkovej rezervácii, v pamiatkovej
zóne alebo v ochrannom pásme,
b)
či má nehnuteľná kultúrna pamiatka, pamiatková rezervácia alebo pamiatková zóna vyhlásené
ochranné pásmo,
c)
či je kultúrna pamiatka, pamiatková rezervácia alebo pamiatková zóna zapísaná v Zozname
svetového dedičstva,
d)
premiestnenie kultúrnej pamiatky do zbierkového fondu múzea alebo galérie.
(5)
Ak bolo zrušené vyhlásenie hnuteľnej veci alebo nehnuteľnej veci za kultúrnu pamiatku,
vyhlásenie územia za pamiatkovú rezerváciu alebo pamiatkovú zónu, pamiatkový úrad
zápis vymaže a pôvodnú dokumentáciu osobitne archivuje.10)
(6)
Krajský pamiatkový úrad na základe výpisu z ústredného zoznamu vedie zoznam pamiatkového
fondu vo svojom územnom obvode.
§ 23
Predkupné právo štátu na kúpu kultúrnej pamiatky
(1)
Ak vlastník zamýšľa predať kultúrnu pamiatku, je povinný písomne ju ponúknuť na kúpu
štátu zastúpenému ministerstvom. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok.
(2)
Ak štát ponuku prijme, je ministerstvom určená štátna organizácia povinná do 90 dní
odo dňa prijatia ponuky uzavrieť s vlastníkom kultúrnej pamiatky kúpnu zmluvu, ak
nie je dohodnuté inak.
(3)
Štát musí zaplatiť za kultúrnu pamiatku cenu ponúknutú niekým iným, ak nie je dohodnuté
inak. Ak štát nemôže splniť podmienky ponúknuté popri cene a ak ich nemožno vyrovnať
ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.20)
(4)
Ak štát ponuku neprijme do 30 dní odo dňa jej doručenia, predkupné právo zaniká.
§ 24
Premiestnenie kultúrnej pamiatky
(1)
Hnuteľnú kultúrnu pamiatku možno trvalo premiestniť iba na základe rozhodnutia krajského
pamiatkového úradu. Rozhodnutie krajského pamiatkového úradu si vyžiada vlastník aj
v prípade dočasného premiestnenia, ktoré vyžaduje odbornú demontáž kultúrnej pamiatky.
Ak ide o premiestnenie z verejne prístupného miesta, môže krajský pamiatkový úrad
vydať rozhodnutie iba po prerokovaní s obcou.
(2)
Hnuteľnú kultúrnu pamiatku možno premiestniť bez rozhodnutia krajského pamiatkového
úradu, ak bezprostredne hrozí jej poškodenie alebo zničenie alebo ak nastane situácia
podľa § 28 ods. 2 písm. g) a h). Takéto premiestnenie vlastník alebo ten, kto premiestnenie vykonal, bezodkladne
oznámi krajskému pamiatkovému úradu.
(3)
Nehnuteľnú kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť možno premiestniť iba na základe rozhodnutia
krajského pamiatkového úradu po predchádzajúcom vyjadrení obce; ustanovenia osobitného
predpisu21) zostávajú nedotknuté.
(4)
Ak krajský pamiatkový úrad nepovolí vlastníkovi premiestnenie hnuteľnej kultúrnej
pamiatky, patrí vlastníkovi za toto obmedzenie vlastníckeho práva primeraná náhrada,
o ktorej rozhodne krajský pamiatkový úrad v rozhodnutí podľa odseku 1. Ak krajský
pamiatkový úrad nepovolí vlastníkovi premiestnenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky,
patrí vlastníkovi za toto obmedzenie vlastníckeho práva primeraná náhrada, o ktorej
rozhodne krajský pamiatkový úrad v rozhodnutí podľa odseku 3.
§ 25
Kultúrne pamiatky vo vzťahu k zahraničiu
(1)
Kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť nemožno trvalo vyviezť z územia Slovenskej republiky.22)
(2)
Kultúrnu pamiatku alebo jej súčasť možno z územia Slovenskej republiky vyviezť dočasne
do krajiny určenia, najdlhšie však na tri roky, len na základe povolenia ministerstva
po predchádzajúcom vyjadrení pamiatkového úradu.
(3)
Žiadateľ predkladá ministerstvu žiadosť o povolenie na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky
priamo alebo prostredníctvom pamiatkového úradu.
(4)
Žiadosť o povolenie na dočasný vývoz kultúrnej pamiatky obsahuje identifikačné údaje
žiadateľa, identifikačné údaje príjemcu kultúrnej pamiatky, identifikačné znaky kultúrnej
pamiatky a vyjadrenie pamiatkového úradu. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive.
Vzor tlačiva ministerstvo zverejňuje v rezortnom publikačnom prostriedku.
(5)
Ministerstvo môže vydanie povolenia na dočasný vývoz viazať na uzavretie poistnej
zmluvy alebo aj na podmienku záruky podľa ceny kultúrnej pamiatky určenej znaleckým
posudkom,23) prípadne splnením ďalších odôvodnených podmienok. Náklady súvisiace s povolením na
dočasný vývoz uhrádza žiadateľ alebo ten, v koho záujme sa povolenie vydalo.
(6)
Vlastník je povinný vrátenie kultúrnej pamiatky na územie Slovenskej republiky bezodkladne
oznámiť pamiatkovému úradu, ktorý do 30 dní odo dňa oznámenia overí zhodu vrátenej
kultúrnej pamiatky a posúdi jej celkový stav.
(7)
Vec pamiatkovej hodnoty možno na územie Slovenskej republiky doviezť len na základe
písomného súhlasu príslušného orgánu krajiny vývozu.22)
§ 26
Návratné konanie
(1)
Ministerstvo začne bezodkladne konanie o vrátení nezákonne vyvezenej kultúrnej pamiatky
po tom, čo sa dozvie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú nezákonnému vývozu.
(2)
Ministerstvo začne bezodkladne konanie o nezákonne dovezenej veci pamiatkovej hodnoty
na územie Slovenskej republiky22) na základe odôvodnenej písomnej žiadosti príslušného orgánu štátu, z ktorého bola
vec pamiatkovej hodnoty dovezená.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OCHRANA PAMIATKOVÉHO FONDU
§ 27
Základná ochrana kultúrnej pamiatky
Základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie
ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie
dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a
prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu.
§ 28
Práva a povinnosti vlastníka
(1)
Vlastník kultúrnej pamiatky má právo
a)
požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci
vo veciach ochrany kultúrnej pamiatky,
b)
požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci24) na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky,
c)
na primeranú náhradu preukázateľnej ujmy, ktorá mu vznikne aplikáciou tohto zákona
alebo rozhodnutím podľa tohto zákona.
(2)
Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný
a)
vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky,
b)
užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou,
c)
oznámiť zmluvnej strane v prípade prevodu vlastníctva, že na kultúrnu pamiatku sa
vzťahuje režim ochrany podľa tohto zákona,
d)
umožniť zamestnancom orgánu na ochranu pamiatkového fondu a oprávneným osobám po
predložení služobného preukazu vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej pamiatky,
ak nie sú obydlím, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely,
výskumné účely alebo s cieľom zabrániť poškodeniu alebo zničeniu kultúrnej pamiatky,
e)
strpieť označenie kultúrnej pamiatky, ak tak rozhodol krajský pamiatkový úrad,
f)
strpieť sprístupnenie kultúrnej pamiatky, ak nie je obydlím, pre verejnosť podľa
vopred určených podmienok, na určený čas a za náhradu, ak tak rozhodol krajský pamiatkový
úrad,
g)
zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky a na nevyhnutný čas zveriť hnuteľnú
kultúrnu pamiatku do úschovy na vopred určenom mieste, ak vznikne mimoriadna situácia,11)
(3)
Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný oznámiť krajskému pamiatkovému úradu a obci
a)
bezodkladne každé ohrozenie, poškodenie, odcudzenie alebo zničenie kultúrnej pamiatky,
b)
každú zamýšľanú zmenu využitia kultúrnej pamiatky, a ak ide o nehnuteľnú kultúrnu
pamiatku, aj jej vypratanie,
c)
najneskôr do 30 dní každú uskutočnenú zmenu vlastníctva kultúrnej pamiatky.28)
(4)
Vlastník nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou a ktorá sa nachádza v pamiatkovej
rezervácii, v pamiatkovej zóne alebo v ochrannom pásme,
a)
má právo požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej
pomoci,
b)
je povinný s nehnuteľnosťou nakladať a užívať ju tak, aby neohrozoval pamiatkové
hodnoty nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny.
§ 29
Základná ochrana pamiatkového územia
(1)
Základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány
štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností
zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový
a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb,
areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.
(2)
Krajský pamiatkový úrad alebo osoba oprávnená podľa § 35 ods. 3 vypracúva zásady ochrany pamiatkového územia, ktoré sú dokumentom na vykonávanie
základnej ochrany podľa odseku 1. Zásady sú súčasťou územného priemetu ochrany kultúrnych
hodnôt územia, ktorý je podkladom na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie podľa
osobitného predpisu.21)
(3)
Zásady ochrany pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny obsahujú požiadavky
na primerané funkčné využitie územia, na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického
pôdorysu a parcelácie, objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania
objektov, prvkov interiéru a uličného parteru, charakteristických pohľadov, siluety
a panorámy, archeologických nálezísk, prípadne ďalších kultúrnych a prírodných hodnôt
pamiatkového územia.
(4)
Orgán oprávnený schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu územia,28a) v ktorom sa nachádza pamiatková rezervácia, pamiatková zóna, nehnuteľná kultúrna
pamiatka, ochranné pásmo, archeologický nález alebo archeologické nálezisko evidované
podľa § 41, si pred jej schválením vyžiada stanovisko miestne príslušného krajského pamiatkového
úradu.
§ 30
Všeobecné podmienky pri ochrane pamiatkového fondu
(1)
(2)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá zodpovednosť za škodu podľa osobitného predpisu.29)
(3)
Umiestniť reklamné, informačné, propagačné alebo akékoľvek technické zariadenie na
nehnuteľnej kultúrnej pamiatke alebo v pamiatkovom území možno len na základe rozhodnutia
krajského pamiatkového úradu. Ak umiestnenie povoľuje stavebný úrad, krajský pamiatkový
úrad vydá záväzné stanovisko a je v konaní stavebného úradu dotknutým orgánom;29a) krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko aj v takomto konaní stavebného úradu
v ochrannom pásme.
(4)
Záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu sa vyžaduje ku všetkým rozhodnutiam
iných orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ktorými môžu byť dotknuté
záujmy chránené týmto zákonom.
§ 31
Konanie o náprave
(1)
Ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej
pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil
na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie
jej pamiatkových hodnôt.
(2)
Ak sa na uskutočnenie nápravy vyžaduje prípravná dokumentácia, projektová dokumentácia
alebo iné podklady, krajský pamiatkový úrad v konaní podľa odseku 1 uloží vlastníkovi
ich predloženie v určenom rozsahu a lehote.
(3)
Ak ide o ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo pamiatkového
územia, krajský pamiatkový úrad podá podnet príslušnému orgánu na zákaz alebo obmedzenie
nepovolenej činnosti a takej povolenej činnosti, ktorá ohrozuje zachovanie kultúrnej
pamiatky alebo môže spôsobiť jej poškodenie, zničenie alebo odcudzenie. Ak ide o závažné
a bezprostredné ohrozenie kultúrnej pamiatky, nehnuteľnosti v pamiatkovom území alebo
pamiatkového územia, môže krajský pamiatkový úrad rozhodnúť okamžite. Odvolanie proti
rozhodnutiu podľa predchádzajúcej vety nemá odkladný účinok.
(4)
Ak vlastník hnuteľnej kultúrnej pamiatky nezabezpečí podmienky na jej zachovanie,
ochranu pred poškodením, zničením alebo odcudzením, krajský pamiatkový úrad rozhodne
o jej prevzatí do úschovy alebo o premiestnení do úschovy v odbornej inštitúcii, a
to až dovtedy, kým trvajú dôvody na jej premiestnenie.
PIATA ČASŤ
OBNOVA A REŠTAUROVANIE KULTÚRNEJ PAMIATKY A ÚPRAVA NEHNUTEĽNOSTI
§ 32
Obnova kultúrnej pamiatky a úprava nehnuteľnosti
(1)
Obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len „obnova“) podľa tohto zákona je súbor špecializovaných
odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia a
rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti.
(2)
Pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému
úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. Ak vlastník začne obnovu
bez právoplatného rozhodnutia o zámere obnovy, krajský pamiatkový úrad začne konanie
o obnove vydaním oznámenia o začatí konania o obnove, ktoré doručí vlastníkovi kultúrnej
pamiatky, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.
(3)
K žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy priloží vlastník zámer obnovy, ktorý
obsahuje identifikačné údaje o kultúrnej pamiatke, majetkovoprávne údaje o kultúrnej
pamiatke, plánované budúce využitie kultúrnej pamiatky a špecifikáciu predpokladaných
zmien kultúrnej pamiatky.
(4)
V rozhodnutí o zámere obnovy podľa odseku 2 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný
zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky,
za ktorých možno predpokladaný zámer obnovy pripravovať a vykonávať tak, aby sa kultúrna
pamiatka neohrozila, nepoškodila alebo nezničila, najmä či tento zámer obnovy možno
pripravovať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie.
(5)
Pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou
pamiatkou (ďalej len „úprava nehnuteľnosti“), ale sa nachádza v pamiatkovom území,
je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového
úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti
v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez
právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie
vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí
vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.
(6)
K žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území
priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti,
základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a
špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
(7)
V rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je
z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania
úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového
usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový
úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej
dokumentácie a projektovej dokumentácie.
(8)
Projektovú dokumentáciu obnovy a projektovú dokumentáciu úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom
území môže spracovať len fyzická osoba autorizovaná podľa osobitného predpisu.31)
(9)
Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa odseku 8 a každú jej zmenu je vlastník
povinný v priebehu spracovania prerokovať s krajským pamiatkovým úradom z hľadiska
zachovania pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia.
(10)
Pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný
krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu podľa odsekov
4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej
dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom
území.
(11)
Pred začatím úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza
v ochrannom pásme, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko
krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie záväzného stanoviska
o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme. Krajský pamiatkový úrad vydá záväzné
stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme, v ktorom určí, či je navrhovaný
zámer z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania
úprav nehnuteľnosti, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického
riešenia exteriéru nehnuteľnosti.
(12)
V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní
o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom
konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác
a zariadení alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby
v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad31a) na základe záväzného stanoviska31b) krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno
vykonať na základe ohlásenia. Na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní.31c)
(13)
V priebehu obnovy kultúrnej pamiatky a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území a
ochrannom pásme vykonáva krajský pamiatkový úrad štátny dohľad. Zistené nedostatky
oznámi stavebnému úradu.32) Ak krajský pamiatkový úrad zistí nedostatky, ktorých následkom by mohlo byť ohrozenie,
poškodenie alebo zničenie pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového
územia, alebo zistí konanie vlastníka v rozpore s rozhodnutím alebo záväzným stanoviskom,
rozhodnutím o zastavení prác práce zastaví. Odvolanie proti rozhodnutiu podľa predchádzajúcej
vety nemá odkladný účinok.
(14)
Ak v priebehu obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti dôjde k odkrytiu nepredpokladaného
nálezu, ten, kto práce vykonáva, je povinný až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového
úradu zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. Krajský pamiatkový
úrad rozhodne o ďalšom postupe najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia nálezu.
(15)
Vlastník je povinný jedno vyhotovenie kompletnej dokumentácie skutočne vykonanej
obnovy odovzdať bezplatne najneskôr do 15 dní od skončenia prác krajskému pamiatkovému
úradu.
§ 33
Reštaurovanie kultúrnej pamiatky
(1)
Reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti33) (ďalej len „reštaurovanie") je osobitným druhom obnovy.
(2)
Reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia
krajského pamiatkového úradu o zámere na reštaurovanie.
(3)
K žiadosti o rozhodnutie o zámere na reštaurovanie priloží vlastník zámer na reštaurovanie,
ktorý obsahuje údaje o kultúrnej pamiatke, údaje o vlastníkovi a vymedzenie a odôvodnenie
reštaurátorského zásahu.
(4)
Druh reštaurátorskej dokumentácie, rozsah reštaurátorských výskumov, druh, rozsah
a podmienky vykonávania reštaurátorských prác určí krajský pamiatkový úrad v rozhodnutí
o zámere na reštaurovanie v prípade nehnuteľnej kultúrnej pamiatky najneskôr v rozhodnutí
o prípravnej dokumentácii obnovy kultúrnej pamiatky.
(5)
Reštaurátorská dokumentácia je súčasťou reštaurovania a spracúva sa v dvoch stupňoch:
a)
návrh na reštaurovanie,
b)
dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác.
(6)
Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné rozhodnutie o každom stupni reštaurátorskej
dokumentácie.
(7)
Reštaurovanie môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa
osobitného predpisu.34)
(8)
V priebehu reštaurovania vykonáva krajský pamiatkový úrad pamiatkový dohľad. Ak sa
zistili nové skutočnosti alebo nedostatky, následkom ktorých by mohlo dôjsť k ohrozeniu,
poškodeniu alebo zničeniu pamiatkových hodnôt kultúrnej pamiatky, krajský pamiatkový
úrad rozhodnutím dotknuté práce zastaví.
(9)
Ak v priebehu reštaurovania dôjde k novým skutočnostiam alebo k odkrytiu nepredpokladaného
nálezu, zodpovedný reštaurátor je povinný práce prerušiť až do vydania rozhodnutia
krajského pamiatkového úradu. Krajský pamiatkový úrad rozhodne o ďalšom postupe najneskôr
do troch pracovných dní od prerušenia prác.
(10)
Krajský pamiatkový úrad si po vydaní rozhodnutia ponechá jedno vyhotovenie návrhu
na reštaurovanie na vykonávanie pamiatkového dohľadu. Po skončení reštaurovania je
vlastník povinný do 60 dní krajskému pamiatkovému úradu odovzdať bezplatne jedno vyhotovenie
dokumentácie vykonaných reštaurátorských prác.
(11)
Podrobnosti o vykonávaní reštaurátorských prác a o reštaurátorskej dokumentácii ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 34
Pomoc štátu a obce pri obnove a reštaurovaní kultúrnych pamiatok
(1)
Ak vlastník nemôže čiastočne alebo úplne uhradiť náklady na obnovu alebo na reštaurovanie,
môže požiadať o finančný príspevok ministerstvo a obec. Na poskytnutie príspevku nie
je právny nárok.
(2)
Vlastník v žiadosti o finančný príspevok priloží rozhodnutie krajského pamiatkového
úradu o zámere obnovy podľa § 32 ods. 4 alebo o zámere na reštaurovanie podľa § 33 ods. 4. K žiadosti o finančný príspevok ministerstva vlastník priloží aj stanovisko obce,
v ktorom je uvedená suma príspevku obce, prípadne dôvody, prečo obec finančný príspevok
neposkytla.
(3)
Ministerstvo si môže vyhradiť vrátenie príspevku poskytnutého na obnovu pre prípad,
ak sa do desiatich rokov od poskytnutia príspevku uskutoční odplatný prevod kultúrnej
pamiatky alebo jej časti, ktorá bola vykonanými prácami zhodnotená.
(4)
Príspevok podľa odseku 1 sa neposkytne, ak úhradu nevyhnutných nákladov možno zabezpečiť
podľa iných právnych predpisov.35)
(5)
Štát môže vlastníkovi kultúrnej pamiatky poskytnúť aj nepriamu pomoc podľa osobitných
predpisov.36)
ŠIESTA ČASŤ
VÝSKUMY A NÁLEZY
§ 35
Pamiatkový výskum
(1)
Na účely tohto zákona pamiatkový výskum (ďalej len „výskum") je odborná činnosť zameraná
na získavanie poznatkov o kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických
nálezoch a o archeologických náleziskách.
(2)
Výskum sa vykonáva na prípravu obnovy a reštaurovania kultúrnych pamiatok a úpravy
nehnuteľností v pamiatkových územiach, na záchranu archeologických nálezov, na vypracovanie
zásad ochrany pamiatkových území a na vedecké a dokumentačné účely.
(3)
Výskum môže vykonávať len fyzická osoba s osobitnou odbornou spôsobilosťou v príslušnom
odbore na základe osvedčenia vydaného ministerstvom na päť rokov. Platnosť osvedčenia
možno predĺžiť na ďalších päť rokov.
(4)
Osobitná odborná spôsobilosť sa získava v týchto odboroch pamiatkového výskumu:
a)
umelecko-historický,
b)
architektonicko-historický,
c)
urbanisticko-historický,
d)
archeologický.
(5)
Osobitnú odbornú spôsobilosť na účely tohto zákona môže získať fyzická osoba, ktorá
má vysokoškolské vzdelanie v príslušnom odbore a odbornou skúškou preukáže teoretické
vedomosti a odborné znalosti o kultúrnych pamiatkach a pamiatkových územiach a ktorá
má najmenej tri roky odbornej praxe v oblasti pamiatkového výskumu a je bezúhonná.
(6)
K žiadosti o udelenie osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti sa prikladá doklad
o dosiahnutom vzdelaní, doklad o odbornej praxi, odborný posudok pamiatkového úradu
alebo archeologického ústavu o absolvovaní odbornej praxe a výpis z registra trestov
nie starší ako tri mesiace.
(7)
Na základe stanoviska pamiatkového úradu ministerstvo nevydá alebo dočasne odníme
osvedčenie na vykonávanie výskumov podľa odseku 3 fyzickej osobe s osobitnou odbornou
spôsobilosťou, ktorá je zamestnancom pamiatkového úradu a pripravuje rozhodnutia alebo
rozhoduje vo veciach ochrany a obnovy pamiatkového fondu.
(8)
Ministerstvo zverejňuje zoznam oprávnených fyzických osôb v rezortnom publikačnom
prostriedku.
(9)
Ministerstvo odníme oprávnenie osobe, ktorá vykonáva výskum v rozpore s týmto zákonom.
(10)
Podrobnosti o podmienkach získavania osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
§ 36
Archeologický výskum
(1)
Archeologický výskum na účely tohto zákona je súhrn odborných činností zameraných
na vyhľadávanie, identifikáciu, vyhodnocovanie, dokumentáciu a na záchranu archeologických
nálezov a archeologických nálezísk, ako aj na vyhľadávanie a zber hnuteľných archeologických
nálezov na povrchu zeme, v zemi a pod vodou.
(2)
Archeologický výskum je oprávnený vykonávať archeologický ústav; iná právnická osoba
iba na základe oprávnenia vydaného ministerstvom.
(3)
Ministerstvo udelí oprávnenie na archeologický výskum právnickej osobe, ktorá zabezpečuje
vykonávanie výskumu prostredníctvom fyzických osôb s osobitnou odbornou spôsobilosťou
získanou podľa § 35 ods. 3, z ktorých najmenej jedna je zamestnancom právnickej osoby v pracovnom pomere na
ustanovený týždenný pracovný čas.
(4)
Ministerstvo odníme právnickej osobe oprávnenie na vykonávanie archeologického výskumu,
ak zanikli alebo boli porušené podmienky, za ktorých jej bolo oprávnenie udelené.
§ 37
Záchranný výskum
(1)
Pri príprave stavieb a inej hospodárskej činnosti na území, kde sa predpokladá ohrozenie
pamiatkových hodnôt a archeologických nálezov, je nevyhnutné vykonať záchranný výskum.
(2)
Záchranný výskum je predstihovým opatrením vykonávaným na záchranu archeologických
a iných historických nálezov predpokladaných v zemi, pod vodou alebo v hmote stavby.
(3)
O nevyhnutnosti vykonať záchranný výskum rozhoduje krajský pamiatkový úrad na podnet
stavebného úradu, pamiatkového úradu alebo z vlastného podnetu. Krajský pamiatkový
úrad bezodkladne zašle rozhodnutie o vykonaní záchranného výskumu stavebnému úradu.
(4)
Ak stavebník alebo ten, kto má rozhodnutie podľa odseku 3 vykonať, nemôže z objektívnych
dôvodov zabezpečiť oprávnenú osobu, určí ministerstvo na návrh pamiatkového úradu
oprávnenú osobu na vykonanie záchranného výskumu.
§ 38
Financovanie výskumu
(1)
Náklady na výskum uhrádza vlastník kultúrnej pamiatky alebo stavebník.
(2)
Ak sa výskum vykonáva na stavbe alebo pri činnosti, ktorej uskutočnenie je verejným
záujmom, môže ústredný orgán štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je zabezpečovanie
činnosti alebo stavby vo verejnom záujme, rozhodnúť, že náklady alebo ich časť sa
uhradia zo štátneho rozpočtu.
(3)
Výskum vykonávaný výlučne na vedecké a dokumentačné účely uhrádza ten, v koho záujme
bude vykonaný.
§ 39
Podmienky vykonávania výskumu
(1)
Osoba oprávnená podľa § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 uzatvorí pred začatím výskumu s vlastníkom kultúrnej pamiatky alebo s vlastníkom
nehnuteľnosti, na ktorej sa má výskum vykonať, dohodu, v ktorej sa určia podmienky
vykonania výskumu. Ak sa nedohodnú, pamiatkový úrad rozhodne o povinnosti vlastníka
strpieť vykonanie výskumu podľa § 36 až 38 a o podmienkach, za ktorých možno výskum vykonať. Rozhodnutím pamiatkového úradu nie
sú dotknuté práva vlastníka na náhradu majetkovej ujmy.
(2)
Pri vykonávaní výskumu oprávnené osoby prihliadajú na záujmy chránené osobitnými
predpismi, spolupracujú s orgánmi zabezpečujúcimi ochranu týchto záujmov a chránia
práva a oprávnené záujmy vlastníkov nehnuteľností a iného majetku.
(3)
Druh, rozsah, spôsob vykonávania výskumu a nakladanie s nálezmi určí vo svojom rozhodnutí
podľa § 32 ods. 4 a 7 alebo podľa § 37 ods. 3 krajský pamiatkový úrad.
(4)
Výskum možno vykonávať len podľa príslušných medzinárodných zmlúv17) v súlade s aktuálnymi vedeckými poznatkami a s použitím vhodných, najmä nedeštruktívnych
metód.
(5)
Ak ide o archeologický výskum a výskum na kultúrnej pamiatke, na pamiatkovom území
alebo na území ochranného pásma, oprávnené osoby podľa § 35 ods. 3 a podľa § 36 ods. 2 sú povinné do piatich dní oznámiť začatie a ukončenie výskumu krajskému pamiatkovému
úradu.
(6)
Nepovolené výskumy a výkopy na kultúrnych pamiatkach, pamiatkových územiach, archeologických
nálezoch a archeologických náleziskách, ako aj nepovolený zber, premiestňovanie hnuteľných
nálezov, ich neoprávnená držba a vyhľadávanie pomocou detekčných zariadení sa zakazujú.
Povrchový zber a nedeštruktívna prospekcia oprávnenými právnickými osobami podľa § 36 ods. 2 sa nepovažujú za nepovolený výskum.
(7)
Ten, kto výskum vykonáva na základe dohody podľa odseku 1, je povinný vykonať opatrenia
proti poškodeniu, znehodnoteniu, zničeniu alebo odcudzeniu nálezu. Výskum nemožno
vykonať, ak nie je zabezpečená následná ochrana nálezov alebo odstránenie nepriaznivých
následkov výskumu.
(8)
Výskumom získané odborné poznatky sa spracujú vo výskumnej a prípravnej dokumentácii,
ktorá je podkladom na spracovanie projektovej dokumentácie obnovy kultúrnej pamiatky
alebo podkladom na vyhotovenie územného priemetu ochrany pamiatkového územia. Podrobnosti
o výskumnej a prípravnej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
(9)
Vlastník alebo ten, kto výskum vykonáva na vedecké alebo dokumentačné účely, je povinný
krajskému pamiatkovému úradu odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie;
o lehote na jej odovzdanie rozhodne krajský pamiatkový úrad. Ak ide o archeologický
výskum, vlastník alebo ten, kto výskum vykonáva na vedecké alebo dokumentačné účely,
je povinný odovzdať bezodplatne jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie aj archeologickému
ústavu na vedenie evidencie podľa § 41 ods. 1 a jedno vyhotovenie výskumnej dokumentácie múzeu, ktoré bude správcom archeologických
nálezov36a).
(10)
Archeologický nález nájdený podľa § 35 až 37 je osoba podľa § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 povinná držať a chrániť až do odovzdania archeologického nálezu podľa § 40 ods. 8 alebo až do prevodu vlastníckeho práva alebo správy podľa § 40 ods. 9. Archeologický nález nemôže osoba podľa § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 previesť, ani inak scudziť alebo prenechať do užívania iným osobám.
§ 40
Nálezy
(1)
Nález na účely tohto zákona je vec pamiatkovej hodnoty, ktorá sa nájde výskumom,
pri stavebnej alebo inej činnosti v zemi, pod vodou alebo v hmote historickej stavby.
(2)
Ak sa vec pamiatkovej hodnoty nájde mimo povoleného výskumu, musí to nálezca ohlásiť
krajskému pamiatkovému úradu priamo alebo prostredníctvom obce. Oznámenie o náleze
je povinný urobiť nálezca alebo osoba zodpovedná za vykonávanie prác, pri ktorých
došlo k nálezu, najneskôr na druhý pracovný deň po jej nájdení.
(3)
Nález sa musí ponechať bez zmeny až do obhliadky krajským pamiatkovým úradom alebo
ním poverenou odborne spôsobilou osobou, najmenej však tri pracovné dni odo dňa oznámenia
nálezu. Do obhliadky krajským pamiatkovým úradom je nálezca povinný vykonať všetky
nevyhnutné opatrenia na záchranu nálezu, najmä zabezpečiť ho proti poškodeniu, znehodnoteniu,
zničeniu a odcudzeniu. Archeologický nález môže vyzdvihnúť a premiestniť z pôvodného
miesta a z nálezových súvislostí iba oprávnená osoba metódami archeologického výskumu.
(4)
O nálezoch, ktoré sa nájdu počas stavby, platia osobitné predpisy.37)
(5)
Archeologický nález je vlastníctvom Slovenskej republiky. Správcom archeologického
nálezu je od nájdenia archeologického nálezu archeologický ústav alebo múzeum zriadené
ústredným orgánom štátnej správy, ak sa archeologický nález našiel nimi vykonávaným
archeologickým výskumom. V ostatných prípadoch je správcom archeologického nálezu
pamiatkový úrad, a to od prijatia výskumnej dokumentácie krajským pamiatkovým úradom
podľa § 39 ods. 9.
(6)
Hnuteľné nálezy sa chránia podľa osobitných predpisov.15) Nehnuteľné nálezy, ich súbory a archeologické náleziská možno na základe ich pamiatkovej
hodnoty vyhlásiť za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie alebo pamiatkové zóny.
(7)
Ak je správcom archeologického nálezu archeologický ústav alebo múzeum zriadené ústredným
orgánom štátnej správy, vedie evidenciu archeologického nálezu podľa osobitného predpisu.15) Ak je správcom archeologického nálezu pamiatkový úrad, vedie osobitnú evidenciu archeologického
nálezu, ktorá vždy obsahuje zoznam vecí s uvedením identifikačných údajov a spôsob
naloženia s týmto majetkom štátu. Osobitnú evidenciu pamiatkový úrad uschováva počas
piatich rokov nasledujúcich po roku, v ktorom s archeologickým nálezom naložil.
(8)
Správca archeologického nálezu môže previesť vlastníctvo hnuteľného archeologického
nálezu len na obec alebo samosprávny kraj do správy nimi zriadeného múzea alebo na
Národnú banku Slovenska,37a) a to bezodplatne. Správca archeologického nálezu môže previesť správu hnuteľného
archeologického nálezu len na múzeum zriadené ústredným orgánom štátnej správy alebo
Slovenskou akadémiou vied. Hnuteľný archeologický nález sa ďalej chráni podľa osobitných
predpisov.15)
(9)
Správca archeologického nálezu môže bezodplatne previesť vlastníctvo nehnuteľného
archeologického nálezu len na vlastníka pozemku, obec alebo samosprávny kraj. Správca
archeologického nálezu môže previesť správu nehnuteľného archeologického nálezu štátnej
rozpočtovej organizácii alebo štátnej príspevkovej organizácii.
(10)
Ak nejde o výskumy vykonávané podľa § 35 až 37 a o nepovolenú činnosť, nálezca má právo na náhradu výdavkov súvisiacich s ohlásením
a ochranou nálezu podľa odsekov 2 a 3.
(11)
Pamiatkový úrad poskytne nálezcovi nálezné v sume až do výšky 100 % hodnoty nálezu.
Hodnota materiálu a hodnota nálezu sa určuje znaleckým posudkom.23)
(12)
Pri nakladaní správcu s archeologickým nálezom podľa odsekov 7 až 9 sa nepostupuje
podľa osobitného predpisu.37b)
§ 41
Evidencia a využívanie archeologických nálezísk
(1)
Archeologické náleziská eviduje archeologický ústav v Centrálnej evidencii archeologických
nálezísk Slovenskej republiky (ďalej len „evidencia nálezísk"). Archeologický ústav
v evidencii nálezísk vyznačí archeologické náleziská vyhlásené podľa tohto zákona
za kultúrne pamiatky alebo pamiatkové územia.
(2)
Archeologický ústav poskytuje aktuálnu evidenciu a topografické údaje archeologických
nálezísk pamiatkovému úradu, aby ich evidoval a zahrnul do územného priemetu ochrany
kultúrnych hodnôt územia.
(3)
Evidencia nálezísk vedená pamiatkovým úradom podľa odseku 2 je podkladom na výkon
štátnej správy podľa tohto zákona. Krajský pamiatkový úrad na základe výpisu z tejto
evidencie vedie evidenciu archeologických nálezísk vo svojom územnom obvode.
(4)
Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s príslušným stavebným úradom zabezpečuje podmienky
ochrany archeologických nálezísk v územnom a stavebnom konaní.
(5)
Krajský pamiatkový úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy zabezpečuje odbornú
konzerváciu, vhodné využitie a prezentáciu nehnuteľných archeologických nálezov a
archeologických nálezísk podľa možností v pôvodných nálezových súvislostiach. Sprístupnenie
nálezísk verejnosti nesmie mať za následok ich poškodenie alebo nadmerné opotrebovanie.
SIEDMA ČASŤ
PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY
§ 42
Priestupky
(1)
Priestupku na úseku ochrany pamiatkového fondu sa dopustí ten, kto
a)
nechráni hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú vec pred ohrozením, poškodením, znehodnotením,
odcudzením a vývozom z územia Slovenskej republiky v čase od doručenia oznámenia o
začatí konania o vyhlásení veci za kultúrnu pamiatku až do nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia,
b)
nesplní oznamovaciu povinnosť ustanovenú podľa tohto zákona,
d)
premiestni kultúrnu pamiatku bez predchádzajúceho súhlasu krajského pamiatkového
úradu podľa § 24,
e)
umiestni reklamné, informačné, propagačné alebo akékoľvek technické zariadenie na
kultúrnej pamiatke, v pamiatkovom území alebo v ochrannom pásme bez rozhodnutia alebo
záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu alebo nedodržiava podmienky určené
v tomto rozhodnutí alebo záväznom stanovisku,
f)
uskutočňuje stavbu, stavebnú zmenu alebo udržiavacie práce na nehnuteľnej veci, ktorá
nie je kultúrnou pamiatkou, ak sa nachádza v pamiatkovom území alebo ochrannom pásme
bez právoplatného rozhodnutia alebo záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu,
alebo nedodržiava podmienky určené v tomto rozhodnutí alebo záväznom stanovisku,
g)
spôsobuje svojím konaním nepriaznivé zmeny stavu kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového
územia, alebo ich ochranného pásma alebo ohrozuje ich ochranu,
h)
nenakladá s nálezom podľa tohto zákona.
i)
nedodržiava podmienky vykonávania pamiatkového výskumu,
j)
nezabezpečí realizovanie pamiatkového výskumu podľa rozhodnutia alebo záväzného stanoviska
krajského pamiatkového úradu,
k)
vykonáva bez rozhodnutia výkopy a výskumy na kultúrnych pamiatkach, pamiatkových
územiach alebo archeologických náleziskách, vyhľadáva archeologické nálezy a vykonáva
ich zber,
l)
nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27, neudržiava ju v dobrom stave a využíva ju spôsobom, ktorý ju ohrozuje, poškodzuje,
znehodnocuje alebo ničí, alebo ju nechráni pred odcudzením,
m)
nevykoná nápravu uloženú krajským pamiatkovým úradom podľa § 31,
n)
vykonáva obnovu a reštaurovanie kultúrnej pamiatky bez rozhodnutia alebo záväzného
stanoviska príslušného orgánu na ochranu pamiatkového fondu alebo nedodržiava podmienky
určené v rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku,
o)
zapožičia do zahraničia, pokúsi sa do zahraničia vyviezť alebo vyvezie kultúrnu pamiatku
bez povolenia ministerstva.
(2)
Za priestupok podľa odseku 1 môže krajský pamiatkový úrad uložiť pokutu až do výšky
200 000 eur. Krajský pamiatkový úrad pokutu zvýši až na dvojnásobok, ak ide o kultúrnu
pamiatku, pamiatkové územie, ochranné pásmo alebo archeologické nálezisko zapísané
do Zoznamu svetového dedičstva. V prípade, ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť
aj opakovane.
(3)
Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.38)
(4)
Výnosy z pokút uložených za priestupky podľa odseku 1 sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 43
Iné správne delikty
(1)
Krajský pamiatkový úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom,
pokutu
a)
od 100 eur do 200 000 eur, ak sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. a) až e),
b)
od 200 eur do 400 000 eur, ak sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. f) až i),
c)
od 300 eur do 1 000 000 eur, ak sa dopustí protiprávneho konania uvedeného v § 42 ods. 1 písm. j) až o).
(2)
Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
bola uložená.
(3)
Pokutu možno uložiť len do jedného roka odo dňa, keď sa o protiprávnom konaní krajský
pamiatkový úrad dozvedel, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k protiprávnemu
konaniu podľa odseku 1. V prípade, ak nedošlo k náprave, pokutu možno uložiť aj opakovane.
(4)
Krajský pamiatkový úrad pokutu podľa odseku 1 zvýši až na dvojnásobok, ak ide o kultúrnu
pamiatku, pamiatkové územie, ochranné pásmo alebo archeologické nálezisko zapísané
do Zoznamu svetového dedičstva.
(5)
Pri určovaní výšky pokuty podľa odseku 1 sa prihliada na závažnosť a dĺžku trvania
protiprávneho konania, význam kultúrnej pamiatky alebo pamiatkového územia, rozsah
hroziacej škody alebo spôsobenej škody a stratu pamiatkovej hodnoty. Škoda na kultúrnej
pamiatke sa určí najmenej vo výške oprávnených nákladov na jej vrátenie do pôvodného
stavu rekonštrukciou alebo reštaurovaním pri použití pôvodných materiálov a technologických
postupov. Pri poškodení alebo zničení archeologického náleziska sa škoda určí vo výške
nákladov na realizáciu archeologického výskumu.
(6)
Výnosy z pokút uložených za iné správne delikty podľa odseku 1 sú príjmom štátneho
rozpočtu.
§ 43a
(1)
Ak je ohrozené zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, môže
krajský pamiatkový úrad dať príslušnému stavebnému úradu podnet na jej vyvlastnenie
vo verejnom záujme. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahujú osobitné predpisy.38a)
(2)
Ak ide o nepovolený zásah do hmotnej podstaty kultúrnej pamiatky s následkom trvalého
poškodenia jej pamiatkových hodnôt alebo zničenia veci samej alebo o poškodenie archeologického
nálezu alebo archeologického náleziska, postúpia orgány štátneho dohľadu vec orgánom
činným v trestnom konaní.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 44
Spoločné ustanovenia
(1)
Povinnosti vlastníka ustanovené týmto zákonom má aj správca alebo iný držiteľ kultúrnej
pamiatky. Náklady spojené so základnou ochranou uhrádza vtedy, ak mu táto povinnosť
vyplynie z právneho vzťahu.
(2)
Právo na primeranú náhradu a právo na náhradu majetkovej ujmy oprávnené osoby uplatňujú
na pamiatkovom úrade v lehote do šiestich mesiacov od vzniku nároku a v rozsahu podľa
osobitného predpisu,29) inak právo zanikne.
(3)
Tento zákon sa nevzťahuje na veci vykazujúce znaky kultúrnej pamiatky podľa § 2 ods. 3, ktoré sú chránené podľa osobitných predpisov.39)
(4)
Na konanie vo veciach ochrany pamiatkového fondu sa vzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní,40) ak tento zákon neustanovuje inak. Ak je v správnom konaní väčší počet účastníkov
konania, správny orgán doručuje účastníkom konania verejnou vyhláškou.
§ 44a
Rozhodnutia vydané po účinnosti tohto zákona podľa § 24 ods. 1 a 3, § 25 ods. 2, § 30 ods. 3, § 32 ods. 2 a 5, § 33 ods. 2 a § 39 ods. 1 a 3 po uplynutí troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti strácajú platnosť, ak
v tejto lehote nebol vykonaný úkon, na ktorý sa vzťahujú. Záväzné stanoviská podľa
§ 30 ods. 3 a 4 a § 32 ods. 11 a 12 po uplynutí troch rokov odo dňa ich vydania strácajú platnosť, ak nedošlo k ich použitiu
na účel, na ktorý sú určené.
§ 45
Prechodné ustanovenia
(1)
Kultúrne pamiatky a národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname kultúrnych
pamiatok Slovenskej republiky podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa považujú
za národné kultúrne pamiatky podľa tohto zákona.
(2)
Pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma chránené podľa predchádzajúcich
právnych predpisov sa považujú za pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné
pásma podľa tohto zákona.
(3)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Pamiatkového ústavu prechádzajú
od 1. apríla 2002 na pamiatkový úrad.
(4)
Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov okresného úradu a krajského
úradu, ktorí zabezpečujú činnosti súvisiace so štátnou pamiatkovou starostlivosťou,
prechádzajú od 1. apríla 2002 na pamiatkový úrad.
(5)
Majetok štátu41) v správe Pamiatkového ústavu prechádza od 1. apríla 2002 do správy pamiatkového úradu.
Práva a povinnosti z majetkovoprávnych vzťahov a iných vzťahov prechádzajú z Pamiatkového
ústavu na pamiatkový úrad.
§ 45a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2009
Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 46
Záverečné ustanovenia
Zrušujú sa:
1.
zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení zákona č.183/2000 Z. z.,
2.
položky 204 až 213 prílohy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov,
3.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 478/1990 Zb. o vyhlásení národných kultúrnych pamiatok,
4.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 299/1991 Zb. o vyhlásení a zrušení vyhlásenia niektorých národných kultúrnych pamiatok,
5.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 289/1994 Z. z. o vyhlásení národnej kultúrnej pamiatky v Ružomberku,
6.
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 288/1994 Z. z. o vyhlásení národných kultúrnych pamiatok,
7.
vyhláška Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 78/1963 Zb. o pamiatkových rezerváciách,
8.
vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 21/1988 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987
Zb.,
9.
vyhláška Povereníctva školstva a kultúry č. 249/1959 Ú. v. o národných kultúrnych
pamiatkach.
§ 47
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem § 35 ods. 3, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2004.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
1)
Napríklad Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie
č. 159/1991 Zb.), vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu
vlastníctva kultúrnych statkov, Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva
(revidovaný – oznámenie č. 344/2001 Z. z.) a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z. z.).
3)
Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe.
5)
7)
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
8)
§ 21 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení zákona č. 348/1999 Z. z.
9)
§ 5 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10)
§ 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov.
11)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
13)
§ 7 zákona č. 302/2001 Z. z.
14)
§ 2 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
15)
Zákon č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
16)
§ 6 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon).
17)
Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.).
21)
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
22)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb. o Dohovore o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu
vlastníctva kultúrnych statkov.
23)
§ 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
26)
Čl. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového
stavu v znení neskorších predpisov.
27)
Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 94/1958 Zb. o Dohovore na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu a Protokole k nemu.
28a)
§ 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
29a)
§ 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona
č. 236/2000 Z. z.
31a)
Piata časť zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
31b)
§ 140b zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
31c)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 102 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov.
35)
§ 95 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.
36a)
§ 9 ods. 9 zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
v znení zákona č. 38/2014 Z. z.
37)
§ 127 zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 229/1997 Z. z.
37b)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
38a)
§ 108 až 116 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
39)
§ 2 ods. 2 zákona č. 206/2009 Z. z.
§ 2 ods. 2 zákona č. 395/2002 Z. z. v znení zákona č. 216/2007 Z. z.
§ 18 ods. 1 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.
§ 2 ods. 2 zákona č. 395/2002 Z. z. v znení zákona č. 216/2007 Z. z.
§ 18 ods. 1 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.
40)
Zákon č. 71/1967 Zb.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.