300/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2011 do 30.09.2012
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 300/2005 Z. z. |
| Názov: | Trestný zákon |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 20.05.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.07.2005 |
| Dátum účinnosti od: | 01.11.2011 |
| Dátum účinnosti do: | 30.09.2012 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 650/2005 Z. z. | Zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
| 692/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 218/2007 Z. z. | Zákon o zákaze biologických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 491/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 497/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 498/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 59/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 257/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 317/2009 Z. z. | Zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 492/2009 Z. z. | Zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 576/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 224/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 33/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 262/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 313/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 246/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 334/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 428/2012 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 106/2011-85 z 28. novembra 2012 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 41 ods. 2 slov „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky |
| 189/2013 Z. z. | Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2013 z 19. júna 2013 vo veci pozastavenia účinnosti ustanovenia § 437 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon |
| 204/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 1/2014 Z. z. | Zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 260/2014 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 9/2013 z 10. septembra 2014 vo veci návrhu bývalého prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 437 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, čl. 2 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 73/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 78/2015 Z. z. | Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 87/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 174/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 397/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 398/2015 Z. z. | Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 444/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 316/2016 Z. z. | Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 264/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 274/2017 Z. z. | Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 161/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 321/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 35/2019 Z. z. | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 38/2019 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 5/2017 z 9. januára 2019 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 421 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ a ustanovenia § 422 ods. 1 Trestného zákona v časti „alebo nenávisť voči inej skupine osôb“ s čl. 1 ods. 1, čl. 26 ods. 4 a čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia § 423 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v časti „politické presvedčenie“ a ustanovenia § 424 ods. 1 Trestného zákona v časti „politické presvedčenie“ s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky |
| 214/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 420/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 474/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 288/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 236/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 357/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 105/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 111/2022 Z. z. | Zákon o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 117/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 402/2023 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 1/2021-164 z 27. septembra 2023 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky |
| 40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 47/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 214/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
| 248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 341/2024 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 18/2020 z 25. septembra 2024 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 61 ods. 5 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov |
| 353/2024 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie |
| 363/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s niektorými opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti |
| 165/1950 Zb. | Zákon na ochranu mieru |
| 140/1961 Zb. | Trestný zákon. |
| 120/1962 Zb. | Zákon o boji proti alkoholizmu |
| 448/2002 Z. z. | Zákon o ochrannom dohľade a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
300
ZÁKON
z 20. mája 2005
TRESTNÝ ZÁKON
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ ČASŤ
§ 1
Predmet zákona
Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných
opatrení, ich ukladanie a skutkové podstaty trestných činov.
PRVÁ HLAVA
PÔSOBNOSŤ ZÁKONA A ZÁKLADY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI
Prvý diel
Trestný zákon a jeho pôsobnosť
§ 2
Časová pôsobnosť
(1)
Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol
čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší.
(2)
Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase,
keď sa o trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.
§ 3
Územná pôsobnosť
(1)
Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej
republiky.
(2)
Trestný čin sa považuje za spáchaný na území Slovenskej republiky, aj keď sa páchateľ
a)
dopustil konania aspoň sčasti na jej území, ak porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného
týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti mimo jej územia, alebo
b)
dopustil konania mimo územia Slovenskej republiky, ak tu malo nastať porušenie alebo
ohrozenie záujmu chráneného týmto zákonom alebo ak tu mal nastať aspoň sčasti taký
následok.
(3)
Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý bol spáchaný mimo územia
Slovenskej republiky na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky
alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky.
Osobná pôsobnosť
§ 4
Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý mimo územia Slovenskej republiky
spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt.
§ 5
Podľa tohto zákona sa posudzuje aj trestnosť obzvlášť závažného zločinu, ak bol čin
spáchaný mimo územia Slovenskej republiky proti občanovi Slovenskej republiky a v
mieste činu je čin trestný alebo ak miesto činu nepodlieha žiadnej trestnej právomoci.
§ 5a
Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovanie s nimi (§ 171 a 172), falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov (§ 270), uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov
(§ 271), výroby a držby falšovateľského náčinia (§ 272), falšovania, pozmeňovania a nedovolenej výroby kolkových známok, poštových cenín,
nálepiek a poštových pečiatok (§ 274), falšovania a pozmeňovania kontrolných technických opatrení na označenie tovaru
(§ 275), založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo jej člena (§ 297), nedovolenej výroby a držania jadrových materiálov, rádioaktívnych látok, vysoko
rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov a toxínov (§ 298 a 299), úkladov proti Slovenskej republike (§ 312), teroru (§ 313 a 314), záškodníctva (§ 315 a 316), sabotáže (§ 317), vyzvedačstva (§ 318), útoku na orgán verejnej moci (§ 321), útoku na verejného činiteľa (§ 323), falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného
znaku a úradnej značky (§ 352), ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti (§ 353), prevádzačstva (§ 355), ohrozenia mieru (§ 417), genocídia (§ 418), terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme (§ 419), neľudskosti (§ 425), používania zakázaného bojového prostriedku a nedovoleného vedenia boja (§ 426), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 427), zneužívania medzinárodne uznávaných označení a štátnych znakov (§ 428), vojnovej krutosti (§ 431), perzekúcie obyvateľstva (§ 432), vojnového bezprávia (§ 433) aj vtedy, ak taký trestný čin spáchal mimo územia Slovenskej republiky cudzinec,
ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
§ 6
(1)
Podľa tohto zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného mimo územia Slovenskej
republiky cudzincom, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, aj vtedy,
ak
a)
čin je trestný aj podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný,
b)
páchateľ bol zadržaný alebo zatknutý na území Slovenskej republiky a
c)
nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu štátu.
(2)
Páchateľovi uvedenému v odseku 1 však nemožno uložiť trest prísnejší, než ustanovuje
zákon štátu, na ktorého území bol trestný čin spáchaný.
§ 7
Pôsobnosť podľa medzinárodných zmlúv
(1)
Trestnosť činu sa posudzuje podľa tohto zákona aj vtedy, ak to ustanovuje medzinárodná
zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je
Slovenská republika viazaná.
(2)
Ustanovenia § 3 až 6 sa nepoužijú, ak to nepripúšťa medzinárodná zmluva, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom, ktorou je Slovenská republika viazaná.
§ 7a
Pôsobnosť na ukladanie ochranných opatrení
(1)
Ochranné opatrenie podľa tohto zákona možno uložiť, ak sa podľa neho posudzuje trestnosť
činu, v súvislosti so spáchaním ktorého má byť ochranné opatrenie uložené.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije aj vtedy, ak páchateľ činu inak trestného nie je
trestne zodpovedný alebo ak ide o osobu, ktorú nemožno stíhať alebo odsúdiť.
Druhý diel
Základy trestnej zodpovednosti
PRVÝ ODDIEL
POJEM A DRUHY TRESTNÉHO ČINU
§ 8
Trestný čin
Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento
zákon neustanovuje inak.
§ 9
Druhy trestných činov
Trestný čin je prečin a zločin.
§ 10
Prečin
(1)
Prečin je
a)
trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b)
úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.
(2)
Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.
§ 11
Zločin
(1)
Zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov.
(2)
O zločin ide aj vtedy, ak v prísnejšej skutkovej podstate prečinu spáchaného úmyselne
je ustanovená horná hranica trestnej sadzby prevyšujúca päť rokov.
(3)
Zločin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej desať rokov, sa považuje za obzvlášť závažný.
§ 12
Miesto spáchania trestného činu
Miesto spáchania trestného činu je každé miesto, na ktorom
a)
páchateľ konal, alebo
b)
nastal alebo podľa predstavy páchateľa mal nastať následok predpokladaný týmto zákonom.
§ 13
Príprava na zločin
(1)
Príprava na zločin je konanie, ktoré spočíva v úmyselnom organizovaní zločinu, zadovažovaní
alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie, v spolčení, zhluknutí,
návode, objednávaní alebo pomoci na taký zločin alebo v inom úmyselnom vytváraní podmienok
na jeho spáchanie, ak nedošlo k pokusu ani dokonaniu zločinu.
(2)
Príprava na zločin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej za zločin, ku ktorému
smerovala.
(3)
Trestnosť prípravy na zločin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo
b)
urobil o príprave na zločin oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému
zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z
podniknutej prípravy, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj
svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody
alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(4)
Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý
už týmto konaním spáchal.
§ 14
Pokus trestného činu
(1)
Pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného
činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu
trestného činu.
(2)
Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný
čin.
(3)
Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo
b)
urobil o pokuse trestného činu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému
zboru v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z
podniknutého pokusu, sa mohlo ešte odstrániť; vojak môže toto oznámenie urobiť aj
svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody
alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(4)
Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný trestný čin, ktorý
už týmto konaním spáchal.
Zavinenie
§ 15
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a)
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, alebo
b)
vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,
že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
§ 16
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a)
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí, alebo
b)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
§ 17
Pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon
výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.
§ 18
Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, sa prihliadne, ak ide o
a)
ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, ak tento zákon
nevyžaduje aj v tomto prípade zavinenie úmyselné, alebo
b)
inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom na okolnosti
a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, ak tento zákon nevyžaduje, aby o nej
páchateľ vedel.
DRUHÝ ODDIEL
PÁCHATEĽ, SPOLUPÁCHATEĽ A ÚČASTNÍK TRESTNÉHO ČINU
§ 19
Páchateľ
(1)
Páchateľ trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám.
(2)
Páchateľom trestného činu môže byť fyzická osoba.
§ 20
Spolupáchateľ
Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia),
zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.
§ 21
Účastník
(1)
Účastník na dokonanom trestnom čine alebo na jeho pokuse je ten, kto úmyselne
a)
zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),
b)
naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c)
požiadal iného, aby spáchal trestný čin (objednávateľ), alebo
d)
poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov,
odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom pomôcť po trestnom
čine (pomocník).
(2)
Na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti
páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
TRETÍ ODDIEL
OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE TRESTNÚ ZODPOVEDNOSŤ
§ 22
Vek
(1)
Kto v čase spáchania činu inak trestného nedovŕšil štrnásty rok svojho veku, nie
je trestne zodpovedný.
(2)
Pre trestný čin sexuálneho zneužívania podľa § 201 nie je trestne zodpovedný, kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho
veku.
§ 23
Nepríčetnosť
Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu inak trestného nemohol rozpoznať jeho
protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný,
ak tento zákon neustanovuje inak.
ŠTVRTÝ ODDIEL
OKOLNOSTI VYLUČUJÚCE PROTIPRÁVNOSŤ ČINU
§ 24
Krajná núdza
(1)
Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému
týmto zákonom, nie je trestným činom.
(2)
Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému
týmto zákonom za daných okolností odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zjavne
závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Rovnako nejde o krajnú núdzu, ak ten, komu nebezpečenstvo
priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať.
§ 25
Nutná obrana
(1)
Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem
chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
(2)
Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho
spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe
obrancu.
(3)
Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak
konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo
zľaknutia.
(4)
Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje
to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti.
§ 26
Oprávnené použitie zbrane
(1)
Použitie zbrane v súlade so zákonom nie je trestným činom.
(2)
Za použitie zbrane v súlade so zákonom sa považuje aj jej použitie proti inému vo
svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak osoba do obydlia neoprávnene
vnikne alebo v ňom neoprávnene zotrvá a nejde o nutnú obranu. To neplatí, ak bola
pritom inému úmyselne spôsobená smrť.
§ 27
Dovolené riziko
(1)
Čin inak trestný nie je trestným činom, ak niekto v súlade s dosiahnutým stavom poznania
vykonáva spoločensky prospešnú činnosť v oblasti výroby a výskumu, ak spoločensky
prospešný výsledok, ktorý sa od vykonávania činu očakáva, nemožno dosiahnuť bez rizika
ohrozenia záujmu chráneného týmto zákonom.
(2)
Nejde o dovolené riziko, ak výsledok, ku ktorému čin smeruje, celkom zjavne nezodpovedá
miere rizika alebo vykonávanie činu odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu,
verejnému záujmu, zásadám ľudskosti alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 28
Výkon práva a povinnosti
(1)
Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúcich
zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej
moci, z plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne
záväznému právnemu predpisu ani ho neobchádza; spôsob výkonu práv a povinností nesmie
odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.
(2)
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin vojnového bezprávia
podľa § 433 splnením nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu orgánu výkonnej moci alebo nadriadeného,
okrem prípadu, ak osoba, ktorá plnila také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
a)
mala zákonnú povinnosť splniť také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn,
b)
nevedela, že také nariadenie, príkaz, rozkaz alebo pokyn je nezákonné, a
c)
obsah takého nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu nenasvedčoval, že je nezákonné.
§ 29
Súhlas poškodeného
(1)
Čin inak trestný nie je trestným činom, ak bol vykonaný so súhlasom poškodeného a
nesmeruje proti jeho životu alebo zdraviu.
(2)
Nejde o súhlas poškodeného, ak súhlas nebol daný vopred, nebol vážny a dobrovoľný
alebo ak v súvislosti s ním bol spáchaný iný trestný čin.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak podľa skutkovej podstaty trestného činu má
byť čin trestný aj vtedy, keď bol daný súhlas poškodeného podľa odseku 1.
§ 30
Plnenie úlohy agenta
(1)
Čin inak trestný nie je trestným činom, ak ním agent ustanovený podľa osobitného
predpisu pri odhaľovaní trestného činu a pri zisťovaní jeho páchateľa ohrozí alebo
poruší záujem chránený týmto zákonom len preto, že bol k tomu donútený zločineckou
skupinou alebo teroristickou skupinou, v ktorej pôsobí, alebo ak spácha taký čin v
dôvodnej obave o život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby.
(2)
Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak agent spácha trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201, všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 2 až 4, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, vlastizrady podľa § 311, úkladov proti Slovenskej republike podľa § 312, teroru podľa § 313, § 314, záškodníctva podľa § 315, § 316, sabotáže podľa § 317, vyzvedačstva podľa § 318, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425 alebo ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(3)
Čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu
podľa § 326, § 328 až 331 alebo § 336 ods. 1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom.
DRUHÁ HLAVA
SANKCIE
Prvý diel
Druhy sankcií
§ 31
Trest a ochranné opatrenie
(1)
Sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom
spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného.
(2)
Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú
môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin.
(3)
Ochranné opatrenie je ujma na osobnej slobode alebo majetku odsúdeného alebo inej
osoby, ktorú môže uložiť len súd podľa tohto zákona v záujme ochrany spoločnosti pred
trestnými činmi alebo činmi inak trestnými.
§ 32
Druhy trestov
Za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len
a)
trest odňatia slobody,
b)
trest domáceho väzenia,
c)
trest povinnej práce,
d)
peňažný trest,
e)
trest prepadnutia majetku,
f)
trest prepadnutia veci,
g)
trest zákazu činnosti,
h)
trest zákazu pobytu,
i)
trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j)
trest straty vojenskej a inej hodnosti,
k)
trest vyhostenia.
§ 33
Druhy ochranných opatrení
Ochranné opatrenia sú:
a)
ochranné liečenie,
b)
ochranná výchova,
c)
ochranný dohľad,
d)
detencia,
e)
zhabanie veci.
f)
zhabanie peňažnej čiastky,
g)
zhabanie majetku.
Druhý diel
Základné zásady ukladania sankcií
§ 34
Zásady ukladania trestov
(1)
Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
(2)
Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené
v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.
(3)
Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.
(4)
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti
a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
(5)
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a)
u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu,
b)
u organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti
na spáchanom trestnom čine,
c)
pri príprave na zločin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa konanie
páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody,
pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
(6)
Tresty uvedené v § 32 možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej
časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody.
(7)
Popri sebe nemožno uložiť trest
a)
odňatia slobody a domáceho väzenia,
b)
odňatia slobody a povinnej práce,
c)
peňažný a prepadnutia majetku,
d)
prepadnutia veci a prepadnutia majetku,
e)
zákazu pobytu a vyhostenia.
(8)
Ak súd uloží trest odňatia slobody na doživotie, môže zároveň rozhodnúť, že podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je prípustné, ak páchateľ
a)
spáchal dva alebo viac obzvlášť závažných zločinov,
b)
naplnil súčasne dve alebo viac okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej
sadzby,
c)
spáchal trestný čin ako člen zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, alebo
d)
bol už potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2.
§ 35
Zásady ukladania ochranných opatrení
(1)
Ochranné opatrenie možno uložiť páchateľovi trestného činu buď popri treste, alebo
aj pri upustení od potrestania páchateľa, ak ochranné opatrenie zabezpečí ochranu
spoločnosti pred páchateľom účinnejšie ako trest.
(2)
Ochranné opatrenie môže postihnúť osobu iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jej rodinu a blízke osoby.
(3)
Ochranné opatrenie možno uložiť aj páchateľovi činu inak trestného alebo inej osobe,
ak je to nevyhnutné na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchaním nových trestných
činov.
(4)
Popri ochrannej výchove nemožno uložiť ochranný dohľad.
(5)
Pri ukladaní ochranných opatrení sa súd neriadi zásadou úmernosti k spáchanému činu,
ale potrebou ochrany spoločnosti, pričom prihliada aj na potrebu liečenia, výchovy
alebo dovŕšenia nápravy páchateľa alebo inej osoby.
(6)
Výkon ochranného opatrenia sa musí skončiť najneskôr dosiahnutím jeho účelu, prípadne
uplynutím doby, na ktorú bolo uložené, alebo dovŕšením zákonom ustanoveného veku odsúdeného
alebo inej osoby.
Poľahčujúce okolnosti a priťažujúce okolnosti
§ 36
Poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
a)
spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení,
b)
spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností,
c)
spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby,
d)
spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých alebo ako osoba vo vyššom veku,
ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť,
e)
spáchal trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti,
f)
spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
g)
spáchal trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sám nespôsobil,
h)
spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov,
ktoré si sám nespôsobil,
i)
spáchal trestný čin, odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo alebo konajúc za okolností,
ktoré by za splnenia ďalších predpokladov inak vylučovali trestnosť činu, ale konal
bez toho, že by boli celkom splnené podmienky nutnej obrany, krajnej núdze, výkonu
práva a povinnosti alebo súhlasu poškodeného, oprávneného použitia zbrane, dovoleného
rizika alebo plnenia úloh agenta,
j)
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život,
k)
pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu,
l)
priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
m)
sám oznámil trestný čin príslušným orgánom,
n)
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, alebo
o)
prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo
teroristickej skupiny.
§ 37
Priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ
a)
spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutiahodnej pohnútky,
b)
spáchal trestný čin ako odplatu voči inému za to, že voči páchateľovi plnil povinnosť
vyplývajúcu zo zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, najmä proti
pedagogickému zamestnancovi alebo odbornému zamestnancovi,
c)
spáchal trestný čin preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných
práv a slobôd, alebo preto, aby uľahčil alebo zakryl iný trestný čin,
d)
spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej mimoriadnej udalosti vážne ohrozujúcej
život alebo zdravie ľudí, iné základné práva a slobody, ústavné zriadenie, majetok,
verejný poriadok alebo mravnosť,
e)
zneužil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej
alebo neprimeranej výhody,
f)
spáchal trestný čin verejne,
g)
spáchal trestný čin na mieste požívajúcom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
osobitnú ochranu, najmä v dome alebo byte iného,
h)
spáchal viac trestných činov,
i)
zneužil na spáchanie trestného činu osobu, ktorá nie je trestne zodpovedná,
j)
zviedol na spáchanie trestného činu mladistvého,
k)
spáchal trestný čin ako organizátor,
l)
spáchal trestný čin v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom, alebo
m)
bol už za trestný čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia
na túto okolnosť neprihliadať.
§ 38
(1)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na
poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu
pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.
(2)
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
(3)
Ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.
(4)
Ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu.
(5)
Pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.
(6)
Pri opätovnom spáchaní obzvlášť závažného zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny; v takom prípade sa ustanovenia odsekov
4 a 5 nepoužijú.
(7)
Ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest
alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne.
(8)
Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov
3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej
trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený
iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
§ 39
Mimoriadne zníženie trestu
(1)
Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania,
možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
(2)
Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom
aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa
a)
za prípravu na zločin alebo za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť
prípravy alebo pokusu má súd za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje
aj trest kratšieho trvania,
b)
ktorý významnou mierou prispel k objasneniu trestného činu spáchaného v prospech
zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny alebo napomáhal zabrániť spáchaniu
trestného činu, ktorý v prospech zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny iný
pripravoval alebo sa o jeho spáchanie pokúsil tým, že oznámil jeho činnosť orgánom
činným v trestnom konaní a poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali, a tak
im pomohol zabrániť alebo zmierniť následky trestného činu, zistiť alebo usvedčiť
páchateľov alebo zabezpečiť dôkazy o trestnom čine v prospech usvedčenia zločineckej
skupiny alebo teroristickej skupiny,
c)
ktorý spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom
na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia
dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný
obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie,
d)
v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu, alebo
e)
ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa
ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa
§ 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou
alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým,
že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť
ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom
kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom
poskytol dôkazy v trestnom konaní.
(3)
Pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť
a)
trest odňatia slobody kratší ako dvadsať rokov, ak je páchateľ odsúdený za trestný
čin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 3, genocídia podľa § 418 ods. 3, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 ods. 3 a 4, neľudskosti podľa § 425 ods. 2 alebo vojnového bezprávia podľa § 433 ods. 2,
b)
trest odňatia slobody kratší ako osem rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň pätnásť rokov,
c)
trest odňatia slobody kratší ako päť rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň desať rokov,
d)
trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov,
e)
trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov, a
f)
trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu a trest vyhostenia na dobu kratšiu ako
šesť mesiacov.
(4)
V konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody
znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v
prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší
ako dvadsať rokov.
§ 40
Upustenie od potrestania
(1)
Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na
zdraví, možno upustiť, ak
a)
páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu
po náprave a ak vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa
možno dôvodne očakávať, že už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho
nápravu,
b)
súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv
toho, kto záruku ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu
nie je potrebné, alebo
c)
prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie,
ktoré mu zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie
ako trest; to neplatí, ak si stav zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej
látky.
(2)
Ak sa upustilo od potrestania páchateľa podľa odseku 1, hľadí sa na páchateľa, ako
keby nebol odsúdený.
§ 41
Úhrnný trest a spoločný trest
(1)
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým
zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov
odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
(2)
Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,
zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej
trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať
dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu,
ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
(3)
Ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho
trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu,
celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj
podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne
o vine za pokračovací trestný čin vrátane nového čiastkového útoku, prípadne za trestné
činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací
trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne
rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je
ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.
§ 42
Súhrnný trest
(1)
Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého
stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
(2)
Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším
rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie
byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží
trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti,
trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu
činnosti, ak bol taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie
§ 34 ods. 7.
(3)
Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy,
že sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený.
§ 43
Ďalší trest
Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než bol trest uložený
skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu
výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov
trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich
rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.
§ 44
Upustenie od súhrnného trestu a ďalšieho trestu
§ 45
Započítanie väzby a trestu
(1)
Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné stíhanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k
jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne
do úhrnného trestu alebo súhrnného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu
započítanie možné. Rovnako sa postupuje, ak súd upustí od uloženia súhrnného trestu
alebo ďalšieho trestu.
(2)
Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho odsúdeniu pre
ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, ak je vzhľadom
na druh uloženého trestu započítanie možné. Rovnako postupuje súd, ak páchateľovi
uložil úhrnný trest alebo súhrnný trest.
(3)
Ak nie je započítanie väzby alebo trestu podľa odsekov 1 a 2 možné, prihliadne súd
na túto skutočnosť pri určovaní druhu trestu, prípadne výmery trestu.
(4)
Podľa rovnakých zásad súd postupuje aj v prípade, ak bol páchateľ vo väzbe v cudzine
alebo ak bol potrestaný orgánom cudzieho štátu pre ten istý skutok.
Tretí diel
Ukladanie a výkon jednotlivých trestov
§ 46
Trest odňatia slobody
Trest odňatia slobody možno uložiť ako trest na určitú dobu, najviac na dvadsaťpäť
rokov alebo ako trest odňatia slobody na doživotie.
§ 47
Trest odňatia slobody na doživotie
(1)
Trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to
tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že
a)
uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a
b)
nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu
do dvadsaťpäť rokov.
(2)
Ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa § 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi podľa § 179, obchodovania s deťmi podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181, brania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188, vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3 alebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208, všeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313 alebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4, prevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368, genocídia podľa § 418, terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419 alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží mu trest odňatia slobody na doživotie,
ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 písm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia
slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia okolnosti hodné osobitného zreteľa.
Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest odňatia slobody pod dvadsať rokov.
§ 48
Vonkajšia diferenciácia výkonu trestu odňatia slobody
(1)
Trest odňatia slobody sa vykonáva diferencovane v ústavoch na výkon trestu odňatia
slobody (ďalej len „ústav na výkon trestu“) minimálneho, stredného alebo maximálneho
stupňa stráženia.
(2)
Súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon
trestu
a)
s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin,
b)
so stredným stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného
činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak sa na páchateľa hľadí, ako
keby nebol odsúdený.
(3)
Do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd
a)
páchateľa, ktorému uložil trest odňatia slobody na doživotie, alebo
b)
páchateľa obzvlášť závažného zločinu.
(4)
Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než
do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného
činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho
stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do
ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa,
ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného
zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
(5)
Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho
stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje
dohodu o uznaní viny a prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b).
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
§ 49
(1)
Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,
ak
a)
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,
alebo
b)
prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku
ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný
čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.
§ 50
(1)
Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú
dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
(2)
V rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody môže súd páchateľovi
uložiť aj primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; spravidla mu uloží, aby podľa svojich
schopností nahradil škodu spôsobenú trestným činom.
(3)
Doba, po ktorú viedol odsúdený v skúšobnej dobe riadny život, sa započítava do skúšobnej
doby novourčenej pri povolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody alebo probácie
uložených za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby alebo probácie určených pri
uložení úhrnného trestu alebo súhrnného trestu.
(4)
Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie
a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi
nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne
môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti,
hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu
trestu, a súčasne môže
a)
ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad,
b)
primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť
hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, alebo
c)
ustanoviť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené
v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
(5)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez
toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
(6)
Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia
skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na
tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie
pre iný trestný čin.
(7)
Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to,
že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
(8)
Ak súd rozhodne, že sa trest odňatia slobody, ktorý bol podmienečne odložený, vykoná,
rozhodne zároveň aj o spôsobe výkonu trestu.
Podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
§ 51
(1)
Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi
zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.
(2)
Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov.
Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Zároveň súd uloží obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
(3)
Obmedzenia spočívajú najmä v zákaze
a)
návštev športových alebo iných hromadných podujatí,
b)
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
c)
stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo ktoré boli
jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine,
d)
vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, na ktorých trestný čin spáchal,
e)
účasti na hazardných hrách, hrania na hracích automatoch a uzatvárania stávok,
(4)
Povinnosti spočívajú najmä v príkaze
a)
nepriblížiť sa k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa
v blízkosti obydlia poškodeného,
b)
vysťahovať sa z bytu alebo domu, v ktorom sa neoprávnene zdržuje alebo ktorý protiprávne
obsadil,
c)
nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
d)
zaplatiť v skúšobnej dobe dlh alebo zameškané výživné,
e)
osobne alebo verejne sa ospravedlniť poškodenému,
f)
v skúšobnej dobe získať určitú pracovnú kvalifikáciu alebo zúčastniť sa na rekvalifikačnom
kurze,
g)
podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
h)
podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak mu nebolo uložené ochranné
liečenie,
i)
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve,
j)
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
(5)
Páchateľ, ktorému bol uložený probačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
(6)
Skúšobná doba podľa odseku 2 sa nevzťahuje na výkon ostatných trestov uložených popri
probačnom dohľade.
(7)
Doba, po ktorú odsúdený, ktorému bol uložený probačný dohľad, viedol v skúšobnej
dobe riadny život, dodržiaval podmienky dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti,
sa započítava do skúšobnej doby, ktorá bola určená pri uložení nového probačného dohľadu
uloženého za ten istý skutok, alebo do skúšobnej doby určenej pri uložení úhrnného
trestu alebo súhrnného trestu.
§ 52
(1)
Ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky probačného
dohľadu a splnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak
nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej
doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti prípadu, ponechať probačný dohľad
v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na
nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a)
primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť
hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2, alebo
b)
uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti.
(2)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez
toho, že by na tom mal odsúdený vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil.
(3)
Rovnako sa má za to, že sa odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia
skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez toho, že by odsúdený mal na
tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v skúšobnej dobe trestné stíhanie
pre iný trestný čin.
(4)
Ak sa vyslovilo, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, alebo ak sa má za to,
že sa osvedčil, hľadí sa na neho, ako keby nebol odsúdený.
(5)
Ak súd premení podmienečný trest odňatia slobody na nepodmienečný trest odňatia slobody,
rozhodne zároveň o spôsobe výkonu trestu.
§ 53
Trest domáceho väzenia
(1)
Trest domáceho väzenia až na jeden rok môže súd uložiť páchateľovi prečinu.
(2)
Odsúdený po dobu výkonu trestu domáceho väzenia je povinný v čase, ktorý určí súd,
zdržiavať sa vo svojom obydlí vrátane k nemu prináležiacich vonkajších priestorov,
viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je táto kontrola
nariadená.
(3)
Po dobu výkonu trestu domáceho väzenia môže odsúdený opustiť svoje obydlie len po
predchádzajúcom súhlase probačného a mediačného úradníka alebo orgánu, ktorý spravuje
technickú kontrolu nad odsúdeným, a len z naliehavého dôvodu a na nevyhnutne potrebný
čas. Tento čas sa započítava do výkonu trestu.
(4)
Ak odsúdený neplní povinnosti uvedené v odseku 2, súd trest premení na nepodmienečný
trest odňatia slobody tak, že dva dni nevykonaného trestu sa rovnajú jednému dňu nepodmienečného
trestu odňatia slobody, a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Trest povinnej práce
§ 54
Trest povinnej práce môže súd uložiť so súhlasom páchateľa vo výmere od 40 do 300
hodín, ak ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov.
§ 55
(1)
Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia
výkonu tohto trestu. Súd môže páchateľovi na túto dobu uložiť aj primerané obmedzenia
alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4, smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, spravidla mu uloží, aby podľa svojich
síl a schopností nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil. Do doby výkonu trestu
povinnej práce sa nezapočítava doba, počas ktorej odsúdený
a)
nemohol vykonávať trest povinnej práce pre dočasnú práceneschopnosť alebo preto,
že mu v tejto dobe práca nebola určená,
b)
vykonával povinnú vojenskú službu alebo inú službu namiesto povinnej vojenskej služby,
c)
zdržiaval sa v cudzine,
d)
bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody v inej veci.
(2)
Trest povinnej práce súd neuloží, ak je páchateľ dlhodobo práceneschopný alebo invalidný.
(3)
Trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase
bez nároku na odmenu.