100/1960 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1991 do 07.02.1991
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 100/1960 Zb. |
| Názov: | Ústava Československej socialistickej republiky |
| Typ: | Ústavný zákon |
| Dátum schválenia: | 11.07.1960 |
| Dátum vyhlásenia: | 11.07.1960 |
| Dátum účinnosti od: | 01.01.1991 |
| Dátum účinnosti do: | 07.02.1991 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 4/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a zákona o voľbách do národných výborov |
| 69/1964 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Správe štátnych hmotných rezerv |
| 7/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o Vysokej škole politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa |
| 31/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a do národných výborov |
| 36/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa zrušujú niektoré právne predpisy |
| 37/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia, ktorým sa dopĺňa zákon č. 115/1965 Zb. o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých odvetvových ústredných orgánov |
| 92/1966 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o priznávaní titulov absolventom Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Československa. |
| 1/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmenách v organizácii a pôsobnosti niektorých ústredných orgánov |
| 13/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave Hospodárskeho zákonníka a niektorých ďalších právnych predpisov |
| 21/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o voľbách komisií ľudovej kontroly |
| 81/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia ktorým sa rozširuje pôsobnosť Ministerstva baníctva |
| 99/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zrušení Štátnej drevárskej inšpekcie |
| 106/1967 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o zmene a doplnení zákona o hospodárskej arbitráži |
| 39/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o strate funkcie poslanca Národného zhromaždenia |
| 104/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o vytvorení okresných národných výborov v novozriadených okresoch Veľký Krtíš, Vranov, Svidník a Stará Ľubovňa |
| 105/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o niektorých opatreniach v odbore súdnictva a štátnych notárstiev |
| 110/1968 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia o úprave náhrad a niektorých ďalších pomerov členov Českej národnej rady |
| 128/1968 Zb. | Zákon o Národnom fronte |
| 92/1949 Zb. | Branný zákon. |
| 110/1967 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch pôsobiacich v hlavnom meste Prahe |
| 28/1968 Zb. | Ústavný zákon o doplnení článku 91 ústavy |
| 143/1968 Zb. | Ústavný zákon o československej federácii |
| 144/1968 Zb. | Ústavný zákon o postavení národností v Československej socialistickej republike |
| 57/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia niektoré ustanovenia ústavy a ústavného zákona č. 81/1968 Zb. |
| 155/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy |
| 43/1971 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení čl. 86 Ústavy a čl. 30 a 103 ústavného zákona o československej federácii |
| 62/1978 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení článok 24 odsek 2 Ústavy Československej socialistickej republiky |
| 135/1989 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 100/1960 Zb. ústava Československej socialistickej republiky |
| 46/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 100/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej federatívnej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 102/1990 Zb. | Ústavný zákon o štátnych symboloch Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 161/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Československej socialistickej republiky v znení ústavného zákona č. 62/1978 Zb. |
| 294/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb., Ústava Československej socialistickej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii a ktorým sa skracuje volebné obdobie národných výborov. |
| 376/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 556/1990 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii |
| 23/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa uvádza LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky |
| 326/1991 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v znení neskorších predpisov |
| 327/1991 Zb. | Ústavný zákon o referende |
| 493/1992 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení neskorších ústavných zákonov a niektoré ďalšie ústavné zákony |
| 150/1948 Zb. | Ústava Československé republiky. |
| 152/1948 Zb. | Zákon o volbě presidenta republiky. |
| 47/1950 Zb. | Ústavný zákon o úpravách v organizácii verejnej správy |
| 64/1952 Zb. | Ústavný zákon o súdoch a prokuratúre |
| 81/1953 Zb. | Ústavný zákon o vedení národných výborov vládou |
| 12/1954 Zb. | Ústavný zákon o národných výboroch |
| 26/1954 Zb. | Ústavný zákon o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady |
| 33/1956 Zb. | Ústavný zákon o slovenských národných orgánoch |
| 35/1960 Zb. | Ústavný zákon o zmene ústavného zákona o voľbách do Národného zhromaždenia a o voľbách do Slovenskej národnej rady a ústavného zákona o národných výboroch |
100
Ústavný zákon z 11. júla 1960
ÚSTAVA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY
z 11. júla 1960
Národné zhromaždenie Československej republiky uznieslo sa na tomto ústavnom zákone:
Prvá hlava
SPOLOČENSKÉ ZRIADENIE
Čl. 1
(1)
Česká a Slovenská Federatívna Republika je socialistický štát založený na pevnom
zväzku robotníkov, roľníkov a inteligencie, na čele ktorého je robotnícka trieda.
(3)
Česká a Slovenská Federatívna Republika patrí k svetovej socialistickej sústave;
usiluje sa o priateľské vzťahy so všetkými národmi a o zabezpečenie trvalého mieru
na celom svete.
Čl. 2
(1)
Všetka moc v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike patrí pracujúcemu ľudu.
(2)
Štátnu moc vykonáva ľud zákonodarnými zbormi, ktoré volí.
(3)
Zákonodarné zbory v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike sú: Federálne zhromaždenie,
Česká národná rada a Slovenská národná rada.
Čl. 3
(1)
Volebné právo do všetkých zákonodarných sborov je všeobecné, rovné a priame s tajným
hlasovaním. Voliť môže každý občan, ktorý dovŕšil 18 rokov. Zvolený môže byť každý
občan, ktorý dovŕšil 21 rokov.
(2)
Členovia zákonodarných zborov – poslanci – sú povinní vykonávať svoj mandát osobne,
podľa svojho svedomia a najlepšieho presvedčenia; nie sú viazaní príkazmi, ktoré sa
týkajú výkonu mandátu.
Čl. 5
Na rozvíjanie spoločnej činnosti, na všestrannú a aktívnu účasť na živote spoločnosti
a štátu a na uskutočňovanie svojich práv združujú sa pracujúci do dobrovoľných spoločenských
organizácií, ktorými sú najmä Revolučné odborové hnutie, organizácie družstevné, organizácie
mládeže, organizácie kultúrne, telovýchovné a iné; na spoločenské organizácie postupne
prechádzajú niektoré úlohy štátnych orgánov.
Čl. 7
(1)
Vlastnícke právo a iné majetkové práva občanov, právnických osôb aj štátu sú chránené
ústavou a zákonmi.
(2)
Štát poskytuje všetkým vlastníkom rovnocennú ochranu.
(3)
Dedenie je zaručené.
Čl. 8
Vlastníctvo zaväzuje. Vlastnícke právo sa nesmie zneužívať na ujmu práv iných osôb
alebo spoločnosti.
Čl. 9
(1)
Vyvlastnenie alebo iné nútené obmedzenie vlastníckeho alebo iného majetkového práva
je možné len vo verejnom záujme, a to zákonom alebo na základe zákona a za náhradu.
Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na súde.
(2)
Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje podmienky prevodov majetku štátu do vlastníctva
občanov alebo právnických osôb.
Čl. 10
Nerastné bohatstvo, základné zdroje energie, základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby
podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú v štátnom vlastníctve. Podrobnosti
ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 11
Vlastnícke právo k pôde a dedičské právo k nej zostávajú nedotknuté.
Čl. 12
Výkon vlastníckeho alebo užívacieho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, životné
a prírodné prostredie nad nevyhnutne potrebnú mieru.
Čl. 13
Štát vytvára podmienky a ustanovuje pravidlá pre rozvoj a ochranu podnikania a hospodárskej
súťaže.
Čl. 14
Cudzie právnické osoby a cudzinci môžu nadobúdať vlastníctvo a iné majetkové práva
a podnikať na území Česko-slovenskej federatívnej republiky za podmienok ustanovených
zákonom. Štát im zaručuje rovnocenú ochranu ich vlastníckych a iných majetkových práv
ako česko-slovenským občanom a česko-slovenským právnickým osobám.
Čl. 15
(1)
Česko-slovenská federatívna republika svojou hospodárskou politikou usiluje o rozmnožovanie
národného bohatstva, o sociálne spravodlivú spoločnosť a o vytvorenie nevyhnutných
podmienok pre slobodný rozvoj osobnosti, rozvoj národov a národností.
(2)
Štát dbá o vytváranie ekologickej rovnováhy ochranou prírody a starostlivosťou o
tvorbu a ochranu zdravého životného prostredia aj o šetrné využívanie prírodných zdrojov.
Čl. 16
(1)
Všetka kultúrna politika v Československu, rozvoj vzdelania, výchova a vyučovanie
sú vedené v duchu vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity
a demokracie.
(2)
Štát spolu so spoločenskými organizáciami všemožne podporuje tvorivú činnosť vo vede
a umení, usiluje sa o stále širšiu a hlbšiu vzdelanosť pracujúcich a o ich aktívnu
účasť na vedeckej a umeleckej tvorbe a dbá o to, aby výsledky tejto činnosti slúžili
všetkému ľudu.
(3)
Štát a spoločenské organizácie sa sústavne usilujú o odstránenie prežitkov vykorisťovateľskej
spoločnosti vo vedomí ľudí.
Čl. 17
(1)
Všetci občania a všetky štátne a spoločenské organizácie sa v každom svojom konaní
spravujú právnym poriadkom socialistického štátu a dbajú o plné uplatnenie socialistickej
zákonnosti v živote spoločnosti.
(2)
Spoločenské organizácie, plniac svoje poslanie, vedú občanov k zachovávaniu zákonov,
k dodržiavaniu pracovnej disciplíny i pravidiel socialistického spolužitia a usilujú
sa predchádzať a zamedzovať ich porušovanie.
Čl. 18
(1)
Ústredné riadenie spoločnosti i štátu sa podľa zásady demokratického centralizmu
spája so širokou právomocou a zodpovednosťou nižších orgánov za aktívnej účasti pracujúcich
a s uplatnením ich tvorivej iniciatívy.
(2)
Na základe vedeckého svetového názoru sa v spoločnosti pracujúcich plne uplatňujú
výsledky vedy v riadení spoločnosti i v plánovaní jej ďalšieho rozvoja.
Druhá hlava
PRÁVA A POVINNOSTI OBČANOV
Čl. 19
(1)
V spoločnosti pracujúcich, v ktorej je odstránené vykorisťovanie človeka človekom,
sú rozvoj a záujmy každého jej príslušníka v súlade s rozvojom a záujmami celej spoločnosti.
Práva, slobody a povinnosti občanov slúžia teda slobodnému, všestrannému rozvoju a
uplatneniu osobnosti občanov a zároveň upevneniu a rozvoju socialistickej spoločnosti;
s jej rozvojom sa ďalej rozširujú a prehlbujú.
(2)
V spoločnosti pracujúcich môže jednotlivec dospieť k plnému rozvinutiu svojich schopností
a k uplatneniu svojich oprávnených záujmov len aktívnou účasťou na rozvoji celej spoločnosti,
predovšetkým patričným podielom na spoločenskej práci. Preto práca v prospech celku
je prvoradou povinnosťou a právo na prácu prvoradým právom každého občana.
Čl. 20
(1)
Všetci občania majú rovnaké práva a rovnaké povinnosti.
(2)
Rovnoprávnosť všetkých občanov bez zreteľa na národnosť a rasu je zaručená.
(3)
Muži a ženy majú rovnaké postavenie v rodine, v práci i vo verejnej činnosti.
(4)
Spoločnosť pracujúcich zabezpečuje rovnoprávnosť občanov vytváraním rovnakých možností
a rovnakých príležitostí vo všetkých oblastiach života spoločnosti.
Čl. 21
(1)
Všetci občania majú právo na prácu a na odmenu za vykonanú prácu podľa jej množstva,
akosti a spoločenského významu.
(2)
Právo na prácu a na odmenu za ňu je zabezpečené celou socialistickou hospodárskou
sústavou, ktorá nepozná hospodárske krízy ani nezamestnanosť a zaručuje ustavičné
zvyšovanie reálnej odmeny za prácu.
(3)
Štát zameriava svoju politiku tak, aby s rozvojom výroby a so vzrastom produktivity
práce mohlo dochádzať k postupnému skracovaniu pracovného času bez zníženia mzdy.
Čl. 22
(1)
Všetci pracujúci majú právo na odpočinok po vykonanej práci.
(2)
Toto právo je zabezpečené zákonnou úpravou pracovného času a platenej dovolenky i
starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o najplnšie využitie voľného času
pracujúcich na ich zotavenie a pre ich kultúrny život.
Čl. 23
(1)
Všetci pracujúci majú právo na ochranu zdravia a na liečebnú starostlivosť, ako aj
právo na hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti pracovať.
(2)
Tieto práva sú zabezpečené starostlivosťou štátu a spoločenských organizácií o predchádzanie
vzniku chorôb, celou organizáciou zdravotníctva, sieťou liečebných a sociálnych zariadení,
stále sa rozširujúcou bezplatnou liečebnou starostlivosťou, ako aj organizovanou starostlivosťou
o bezpečnosť pri práci, nemocenským poistením a dôchodkovým zabezpečením.
Čl. 24
(1)
Všetci občania majú právo na vzdelanie.
(2)
Právo na vzdelanie sa zabezpečuje bezplatne sústavou základných, stredných a vysokých
škôl. V súkromných školách a cirkevných školách sa môže právo na vzdelanie zabezpečovať
za odplatu. Školská dochádzka všetkej mládeže je povinná po dobu, ktorú ustanoví zákon
Federálneho zhromaždenia. Na ďalšie prehĺbenie vzdelania slúži organizácia štúdia
pracujúcich pri zamestnaní a bezplatného odborného školenia v závodoch a v jednotných
roľníckych družstvách, i kultúrna a osvetová činnosť štátu a spoločenských organizácií.
Čl. 26
(1)
Materstvo, manželstvo a rodina sú pod ochranou štátu.
(2)
Štát a spoločnosť sa starajú o to, aby rodina bola zdravým základom rozvoja mládeže.
Rodinám s viacerými deťmi poskytuje štát osobitné úľavy a podporu.
(3)
Všetkým deťom a mládeži spoločnosť zabezpečuje všetky možnosti pre všestranný rozvoj
telesných i duševných schopností. Tento rozvoj sa zabezpečuje starostlivosťou rodiny,
štátu a spoločenských organizácií, ako aj osobitnou úpravou pracovných podmienok mládeže.
Čl. 27
Rovnoprávne uplatnenie žien v rodine, v práci a vo verejnej činnosti je zabezpečované
osobitnou úpravou pracovných podmienok a osobitnou zdravotnou starostlivosťou pri
tehotenstve a materstve, ďalej aj rozvojom zariadení a služieb umožňujúcich ženám
využiť všetky schopnosti pre účasť na živote spoločnosti.
Čl. 28
(1)
V súlade so záujmami pracujúceho ľudu je všetkým občanom zaručená sloboda prejavu
vo všetkých oblastiach života spoločnosti, najmä tiež sloboda slova a tlače. Tieto
slobody občania využívajú tak v záujme rozvoja svojej osobnosti a svojho tvorivého
úsilia, ako aj na uplatňovanie svojej aktívnej účasti na správe štátu a na hospodárskej
a kultúrnej výstavbe krajiny. Na ten istý cieľ sa zaručuje sloboda zhromažďovacia
a sloboda pouličných sprievodov a manifestácií.
(2)
Tieto slobody sú zabezpečené tým, že sa pracujúcim a ich organizáciám dávajú k dispozícii
vydavateľstvá a tlačové podniky, verejné budovy, sály, priestranstvá, ako aj rozhlas,
televízia a iné prostriedky.
Čl. 29
Občania a organizácie majú právo obracať sa na zákonodarné sbory a na ostatné štátne
orgány s návrhmi, podnetmi a sťažnosťami; štátne orgány sú povinné ich zodpovedne
a včas vybavovať.
Čl. 30
(1)
Nedotknuteľnosť osoby je zaručená. Nikoho nemožno stíhať ako obvineného inak než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Nikoho nemožno vziať do väzby
okrem prípadov zákonom ustanovených a na základe rozhodnutia súdu alebo prokurátora.
(2)
Tresty možno ukladať len na základe zákona.
Čl. 31
Nedotknuteľnosť obydlia, listové tajomstvo a tajomstvo dopravovaných zpráv, ako aj
sloboda pobytu sú zaručené.
Čl. 32
(1)
Sloboda vyznania je zaručená. Každý môže vyznávať akúkoľvek náboženskú vieru, alebo
byť bez vyznania, aj vykonávať náboženské úkony, pokiaľ to nie je v rozpore so zákonom.
(2)
Náboženská viera alebo presvedčenie nemôže byť dôvodom pre to, aby niekto odopieral
plniť občiansku povinnosť, ktorá je mu uložená zákonom.
Čl. 33
Česká a Slovenská Federatívna Republika poskytuje právo azylu cudzím štátnym príslušníkom
prenasledovaným za bránenie záujmov pracujúceho ľudu, za účasť na národnooslobodzovacom
boji, za vedeckú a umeleckú tvorbu alebo za činnosť na obranu mieru.
Čl. 34
Občania sú povinní zachovávať ústavu i ostatné zákony a v každom svojom konaní dbať
na záujmy socialistického štátu a spoločnosti pracujúcich.
Čl. 35
Občania sú povinní chrániť a upevňovať socialistické vlastníctvo ako nedotknuteľný
základ socialistického zriadenia a zdroj blahobytu pracujúceho ľudu, bohatstva a sily
vlasti.
Čl. 36
Občania sú povinní svedomite a statočne vykonávať verejné funkcie, do ktorých ich
pracujúci ľud povolal, a považovať ich plnenie v prospech spoločnosti za vec svojej
cti.
Čl. 37
(1)
Vrcholnou povinnosťou a vecou cti každého občana je obrana vlasti a jej socialistického
zriadenia.
(2)
Občania sú povinní vykonávať službu v ozbrojených silách podľa zákona.
Čl. 38
Neoddeliteľnou súčasťou občianskych povinností je úcta k právam spoluobčanov, ako
aj uvedomelé zachovávanie pravidiel socialistického spolužitia.
Siedma hlava
MIESTNA SAMOSPRÁVA
Čl. 86
(1)
Základom miestnej samosprávy je obec.
(2)
Obec je samosprávnym spoločenstvom občanov. Je právnickou osobou; má vlastný majetok,
s ktorým samostatne hospodári. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce.
(3)
O veciach miestnej samosprávy rozhodujú občania na obecných zhromaždeniach alebo
referendom alebo prostredníctvom zastupiteľstva obce.
(4)
Právo voliť členov zastupiteľstva obce je všeobecné, rovné a priame; uskutočňuje
sa tajným hlasovaním.
(5)
Obec vydáva vo veciach miestnej samosprávy všeobecne záväzné vyhlášky. Vyhlášky môže
tiež vydávať vo veciach štátnej správy, ak bola na to splnomocnená zákonom.
Čl. 87
(1)
Obce sa môžu združovať na zabezpečovanie vecí spoločného záujmu.
(2)
Hranice obce možno meniť len s jej súhlasom. Podmienky a spôsob vzniku, zániku, rozdelenia
alebo zlúčenia obcí ustanovia zákony národných rád.
(3)
Zákony národných rad ďalej ustanovia najmä
a)
postavenie, organizáciu a pôsobnosť obcí,
b)
podmienky výkonu volebného práva a spôsob vykonávania volieb do zastupiteľstiev obcí
a ich volebné obdobie,
c)
prostriedky ochrany práva obcí na miestnu samosprávu,
d)
ktoré veci sa považujú za veci miestnej samosprávy,
e)
v ktorých veciach sa obce poverujú výkonom štátnej správy.
Ôsma hlava
SÚDY A PROKURATÚRA
Čl. 97
(1)
Súdy a prokuratúra chránia socialistický štát, jeho spoločenské zriadenie i práva
a oprávnené záujmy občanov a organizácií pracujúceho ľudu.
(2)
Súdy a prokuratúra celou svojou činnosťou vychovávajú občanov k oddanosti vlasti
a veci socializmu, k zachovávaniu zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i
k čestnému plneniu povinností k štátu a spoločnosti.
Súdy
Čl. 98
(1)
Súdnictvo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike vykonávajú volené a nezávislé
súdy.
(2)
Súdy sú: Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Najvyšší súd Českej
republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky, krajské a okresné súdy a vojenské súdy.
(3)
Ustanovenia týkajúce sa krajských a okresných súdov sa vzťahujú aj na súdy s rovnakou
pôsobnosťou, ale inak označené.
(4)
Pôsobnosť súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov ustanovuje
zákon Federálneho zhromaždenia.
Čl. 99
(1)
Najvyšším súdnym orgánom v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Najvyšší
súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý sleduje rozhodovanie najvyšších
súdov republík, dozerá na zákonnosť rozhodovania všetkých súdov a zabezpečuje jeho
jednotnosť tým, že
a)
rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam vojenských súdov
v prípadoch ustanovených zákonom,
b)
rozhoduje o sťažnostiach pre porušenie zákona proti rozhodnutiam najvyšších súdov
republík a všetkých vojenských súdov,
c)
zaujíma stanoviská na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov.
(2)
Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ďalej rozhoduje o uznaní
rozhodnutí cudzozemských súdov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
v prípadoch ustanovených zákonmi o konaní pred súdmi a pred štátnymi notárstvami určuje
príslušnosť súdov a štátnych notárstiev a rozhoduje kompetenčné spory a v prípadoch
určených zákonom preskúmava zákonnosť rozhodnutí federálnych orgánov štátnej správy.
Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky preskúmava zákonnosť právoplatných
rozhodnutí, ktorými bol uložený trest smrti; výnimky môže ustanoviť zákon Federálneho
zhromaždenia iba v stannom konaní alebo v konaní pred súdmi za brannej pohotovosti
štátu.
(3)
V Českej republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Českej republiky, v Slovenskej
republike je najvyšším súdnym orgánom Najvyšší súd Slovenskej republiky. Najvyšší
súd republiky dozerá na zákonnosť rozhodovania všetkých ostatných súdov republiky.
Čl. 100
(1)
V konaní pred súdom rozhoduje senát alebo jediný sudca. Zákony upravujúce konanie
pred súdmi ustanovujú, v ktorých senátoch a v ktorých veciach sa zúčastnia na rozhodovaní
sudcovia z ľudu a v ktorých veciach rozhoduje jediný sudca; ako jediný sudca môže
rozhodovať iba sudca z povolania.
(2)
Sudcovia z povolania a sudcovia z ľudu sú si pri rozhodovaní rovní.
(3)
Súdom prvého stupňa je spravidla okresný súd.
Čl. 101
(1)
Sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a sudcov z povolania
vojenských súdov volí Federálne zhromaždenie; sudcov Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky zvolí spravidla z rovnakého počtu občanov Českej republiky
a Slovenskej republiky. Sudcov najvyšších súdov republík a sudcov z povolania krajských
a okresných súdov volí národná rada príslušnej republiky.
(2)
Predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
volí zo sudcov tohto súdu Federálne zhromaždenie. Ak za predsedu Najvyššieho súdu
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zvolilo občana Českej republiky, zvolí
za podpredsedu občana Slovenskej republiky alebo naopak.
(3)
Voľby sudcov z ľudu krajských a okresných súdov upravia zákony národných rád; voľby
sudcov z ľudu vojenských súdov upraví zákon Federálneho zhromaždenia.
(4)
Sudcovia z povolania sú volení na dobu desiatich rokov; sudcovia z ľudu sú volení
na dobu štyroch rokov.
(5)
Sudcovia môžu byť odvolaní orgánom, ktorý ich zvolil. Podmienky odvolania, ako aj
podmienky iného zániku funkcie sudcu pred skončením volebného obdobia ustanovia zákony
upravujúce voľby sudcov.
(6)
Návrhy na voľbu a odvolanie podľa odsekov 1, 2 a 5 predkladá Federálnemu zhromaždeniu
poverený člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a národnej rade príslušný
minister spravodlivosti.
Čl. 102
(1)
Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a sú viazaní jedine právnym poriadkom
socialistického štátu. Sú povinní spravovať sa zákonmi a inými právnymi predpismi
a vykladať ich v súlade so socialistickým právnym vedomím.
(2)
Po svojom zvolení skladajú sudcovia tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie,
že sa budem spravovať ústavnými a ostatnými zákonmi a budem rozhodovať podľa svojho
najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.“
Čl. 103
(1)
Súdy postupujú v konaní tak, aby sa zistil skutočný stav veci, a pri svojom rozhodovaní
z neho vychádzajú.
(2)
Pojednávanie pred všetkými súdmi je zásadne ústne a verejné; verejnosť môže byť vylúčená
len v prípadoch ustanovených zákonom.
(3)
Obvinenému sa zabezpečuje právo obhajoby.
(4)
Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky a vždy verejne.
Prokuratúra
Čl. 104
(1)
Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov
ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, súdmi, hospodárskymi a inými organizáciami
i občanmi prislúcha prokuratúre; na jej čele stojí generálny prokurátor Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
(2)
Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,
Generálnu prokuratúru Českej republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky
a na nižšie články, ktoré ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia. Na čele generálnych
prokuratúr republík stoja generální prokurátori republík.
Čl. 105
(1)
Generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vymenúva a odvoláva
prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ak generálnym prokurátorom Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky je občan Českej republiky, bude za jeho prvého
námestníka vymenovaný občan Slovenskej republiky alebo naopak.
(2)
Generálneho prokurátora republiky vymenúva a odvoláva predsedníctvo národnej rady
príslušnej republiky. Návrh na vymenovanie generálneho prokurátora republiky podáva
generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý tiež môže predsedníctvu
národnej rady príslušnej republiky navrhnúť, aby generálneho prokurátora republiky
odvolalo.
(3)
Generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je zodpovedný Federálnemu
zhromaždeniu, ktoré môže prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky navrhnúť,
aby ho z funkcie odvolal.
(4)
Generálny prokurátor republiky je v celom rozsahu svojej pôsobnosti zodpovedný národnej
rade príslušnej republiky.
Čl. 106
(1)
Orgány prokuratúry vykonávajú svoje funkcie nezávisle od miestnych orgánov. Vo všetkej
svojej činnosti sa opierajú o iniciatívu pracujúceho ľudu a jeho organizácií.
(2)
Orgány Generálnej prokuratúry Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vojenských
prokuratúr sú podriadené generálnemu prokurátorovi Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky. Generální prokurátori republík sú mu podriadení pri výkone dozoru nad dôsledným
vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(3)
Orgány prokuratúry v Českej republike a v Slovenskej republike sú podriadené generálnemu
prokurátorovi príslušnej republiky. Generálnemu prokurátorovi Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky sú výnimočne podriadené v prípadoch ustanovených v zákone.
Čl. 106a
Zprávy o stave socialistickej zákonnosti
(1)
Federálne zhromaždenie prerokúva správy Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky a generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky o stave
socialistickej zákonnosti.
(2)
Národná rada príslušnej republiky prerokúva správy najvyššieho súdu republiky a generálneho
prokurátora republiky o stave socialistickej zákonnosti.
Deviata hlava
VŠEOBECNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Čl. 112
(1)
Ústava nadobúda účinnosť dňom, keď bola schválená Národným zhromaždením.
(2)
Týmto dňom stráca platnosť doterajšia ústava i ostatné ústavné zákony, ktoré ju menili
a dopĺňali.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.