140/1961 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.02.1990 do 28.02.1990
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 140/1961 Zb. |
Názov: | Trestný zákon. |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 29.11.1961 |
Dátum vyhlásenia: | 08.12.1961 |
Dátum účinnosti od: | 01.02.1990 |
Dátum účinnosti do: | 28.02.1990 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
62/1964 Zb. | Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva a Ministerstva spravodlivosti, ktorou sa vydávajú vykonávacie predpisy k zákonu o rozvoji rastlinnej výroby |
46/1966 Zb. | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti o opatreniach proti prenosným chorobám |
57/1967 Zb. | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu |
123/1967 Zb. | Vyhláška Ministra spravodlivosti o tom, čo sa podľa Trestného zákona považuje za nákazlivé choroby domácich alebo iných hospodársky dôležitých zvierat |
21/1973 Zb. | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám |
20/1978 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška o opatreniach proti prenosným chorobám |
85/1980 Zb. | Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení vyhláška č. 46/1966 Zb. o opatreniach proti prenosným chorobám v znení vyhlášok č. 21/1973 Zb. a č. 20/1978 Zb. |
9/1986 Zb. | Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o doplnení vyhlášky č. 57/1967 Zb., ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu, v znení vyhlášky č. 12/1981 Zb. |
105/1987 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa určuje, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé v zmysle Trestného zákona |
238/1988 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa určuje, čo sa považuje za omamné prostriedky a jedy v zmysle Trestného zákona |
92/1949 Zb. | Branný zákon. |
68/1957 Zb. | Zákon o umelom prerušení tehotnosti |
120/1962 Zb. | Zákon o boji proti alkoholizmu |
53/1963 Zb. | Zákon, ktorým sa mení § 203 trestného zákona č. 140/1961 Zb. |
184/1964 Zb. | Zákon, ktorým sa vylučuje premlčanie trestného stíhania najzávažnejších trestných činov proti mieru, vojnových trestných činov a trestných činov proti ľudskosti spáchaných v prospech alebo v službách okupantov |
56/1965 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 140/1961 Zb. |
81/1966 Zb. | Zákon o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných prostriedkoch |
148/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon č. 140/1961 Zb. |
45/1973 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon |
43/1980 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok |
10/1989 Zb. | Zákonné opatrenie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky na ochranu verejného poriadku |
159/1989 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, zákon o prečinoch a Trestný poriadok |
47/1990 Zb. | Zákon o voľbách do Federálneho zhromaždenia |
84/1990 Zb. | Zákon o zhromažďovacom práve |
175/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon |
457/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 31/1989 Zb. o rokovacom poriadku Federálneho zhromaždenia a ktorým sa mení Trestný zákon č. 140/1961 Zb. |
545/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon |
490/1991 Zb. | Zákon o spôsobe vykonávania referenda |
557/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon |
c93-p1/1992 Zb. | Nález Ústavného súdu Českej a Slvenskej Federatívnej Republiky |
177/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon |
248/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a zákon o priestupkoch |
102/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení Trestný zákon |
233/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
100/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane štátneho tajomstva, služobného tajomstva, o šifrovej ochrane informácií a o zmene a doplnení Trestného zákona v znení neskorších predpisov |
13/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
129/1998 Z. z. | Zákon o zákaze chemických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
10/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon |
183/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z. |
399/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
253/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
485/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
38/2002 Z. z. | Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10. januára 2002 vo veci pozastavenia účinnosti § 102 a 103 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
237/2002 Z. z. | Zákon o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
421/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
448/2002 Z. z. | Zákon o ochrannom dohľade a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
553/2002 Z. z. | Zákon o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) |
171/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
457/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
403/2004 Z. z. | Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
576/2004 Z. z. | Zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
613/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
757/2004 Z. z. | Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
227/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov |
86/1950 Zb. | Trestný zákon |
63/1956 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a doplňuje trestný zákon č. 86/1950 Zb. |
300/2005 Z. z. | Trestný zákon |
140
TRESTNÝ ZÁKON
zo dňa 29. novembra 1961
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
ÚČEL ZÁKONA
§ 1
Účelom trestného zákona je chrániť spoločenské a štátne zriadenie Československej
socialistickej republiky, socialistické vlastníctvo, práva a oprávnené záujmy občanov
a vychovávať na riadne plnenie občianskych povinností a na zachovávanie pravidiel
socialistického spolužitia.
§ 2
Prostriedky na dosiahnutie účelu trestného zákona sú hrozba trestami, ukladanie a
výkon trestov a ochranné opatrenia.
DRUHÁ HLAVA
ZÁKLADY TRESTNEJ ZODPOVEDNOSTI
§ 3
Trestný čin
(1)
Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto
zákone.
(2)
Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom,
aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.
(3)
Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne,
že postačí zavinenie z nedbanlivosti.
(4)
Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu,
ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami,
za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.
Zavinenie
§ 4
Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a)
chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, alebo
b)
vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,
že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.
§ 5
Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
a)
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie
nespôsobí, alebo
b)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom
vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
§ 6
Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej
sadzby, sa prihliadne
a)
ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc
prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,
b)
ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých
tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.
§ 7
Príprava na trestný čin
(1)
Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v organizovaní trestného činu, v
zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie,
v spolčení, zhluknutí, v návode alebo v pomoci na trestný čin alebo v inom úmyselnom
vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na trestný čin, ak nedošlo k
pokusu ani dokonaniu trestného činu.
(2)
Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin,
ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné.
(3)
Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo
b)
urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo
záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené.
Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto
toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
(4)
Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný
čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.
§ 8
Pokus trestného činu
(1)
Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného
činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného
činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
(2)
Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný
čin.
(3)
Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,
ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo
b)
urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo
záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené.
Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto
toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
(4)
Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný
čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.
Páchateľ, spolupáchateľ a účastník trestného činu
§ 9
(1)
Páchateľom trestného činu je, kto trestný čin spáchal sám.
(2)
Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá
každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).
§ 10
(1)
Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne
a)
zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),
b)
naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),
c)
poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov,
odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom
čine (pomocník).
(2)
Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti
a trestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
§ 11
Vek
Kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.
§ 12
Nepríčetnosť
(1)
Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť
pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa páchateľ privedie do stavu nepríčetnosti,
čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.
§ 13
Nutná obrana
Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem
chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola
zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.
§ 14
Krajná núdza
Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému
týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo
za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný
alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
§ 15
Oprávnené použitie zbrane
Trestný čin nespácha, kto použije zbraň v medziach splnomocnenia príslušných zákonných
predpisov.
TRETIA HLAVA
PÔSOBNOSŤ TRESTNÝCH ZÁKONOV
§ 16
(1)
Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa
neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
(2)
Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný
v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.
(3)
O ochrannom opatrení sa rozhodne vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom
opatrení rozhoduje.
§ 17
(1)
Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na
území republiky.
(2)
Trestný čin sa považuje za spáchaný na území republiky,
a)
ak sa páchateľ tu dopustil konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného
týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti v cudzine, alebo
b)
ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak mal tu
nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.
§ 18
Podľa československého zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal
československý občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti.
§ 19
Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), podvracania republiky (§ 98), vyzvedačstva (§ 105), falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí (§ 141), výroby a držania falšovateľského náčinia (§ 142), útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 153, útoku na verejného činiteľa podľa § 155, genocídia (§ 259), používania zakázaného bojového prostriedku (§ 262), vojnovej krutosti (§ 263), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 264) a zneužívania označení Červeného kríža (§ 265) aj vtedy, keď spáchal taký trestný čin v cudzine na škodu záujmov republiky cudzinec
alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky.
§ 20
(1)
Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzím
štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom
republiky, aj vtedy,
a)
keď je čin trestný i podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, a
b)
keď páchateľ bol chytený na území republiky a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu
štátu.
(2)
Páchateľovi však nemožno uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje zákon štátu,
na území ktorého bol trestný čin spáchaný.
§ 21
(1)
Československý občan nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na
výkon trestu.
(2)
Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky, ak vyhlásená
medzinárodná zmluva neustanovuje niečo iné.
§ 22
(1)
Ak pre ten istý skutok bol páchateľ v cudzine vo väzbe alebo potrestaný orgánom cudzieho
štátu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe alebo vykonaný trest do trestu uloženého
československým súdom, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.
Obdobne súd postupuje, ak uložil páchateľovi trest úhrnný alebo súhrnný (§ 35).
(2)
Ak nie je započítanie väzby alebo trestu uloženého v cudzine (odsek 1) možné, a to
najmä preto, že v cudzine bol vykonaný celkom alebo sčasti trest takého druhu, aký
tento zákon nepozná, súd prihliadne na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne
jeho výmery.
ŠTVRTÁ HLAVA
TRESTY
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia o trestoch
§ 23
Účel trestu
(1)
Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému
v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho
človeka, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
(2)
Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.
Upustenie od potrestania
§ 24
(1)
Od potrestania páchateľa, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť,
jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť,
a)
ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne
očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo
b)
ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa a má
za to, že vzhľadom na výchovnú silu kolektívu, povahu spáchaného trestného činu a
osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví nevyhnutným.
(2)
Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
§ 25
Súd môže upustiť od potrestania aj vtedy, keď páchateľ spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie (§ 72), ktoré zároveň ukladá, zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti lepšie
ako trest. Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak si páchateľ stav zmenšenej príčetnosti
privodil, čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.
Druhy trestov
§ 27
Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty:
a)
odňatie slobody,
b)
nápravné opatrenie,
c)
stratu čestných titulov a vyznamenaní,
d)
stratu vojenskej hodnosti,
e)
zákaz činnosti,
f)
prepadnutie majetku,
g)
peňažný trest,
h)
prepadnutie veci,
ch)
vyhostenie,
i)
zákaz pobytu.
§ 28
(1)
Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov,
možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste,
ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť
aj iné tresty uvedené v § 27. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej
časti taký trest neustanovuje.
(2)
Nemožno však uložiť
a)
nápravné opatrenie popri odňatí slobody alebo peňažnom treste,
b)
peňažný trest popri prepadnutí majetku.
Výnimočný trest
§ 29
(1)
Trest smrti môže súd uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej
časti dovoľuje, a to len za podmienky, že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu
pre spoločnosť je vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo
na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný
následok mimoriadne vysoký a
a)
uloženie trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, alebo
b)
nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody do pätnástich
rokov.
(2)
Vojakovi, ktorý taký trestný čin spáchal za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej
situácie, môže súd uložiť trest smrti tiež za podmienky, že takým trestným činom boli
zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň
alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore.
(3)
Namiesto trestu smrti môže súd uložiť trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsaťpäť
rokov, ak považuje taký trest na splnenie účelu trestu za dostatočný.
(4)
Trest smrti nemožno uložiť tehotnej žene ani osobe, ktorá v čase, keď spáchala trestný
čin, neprekročila osemnásty rok svojho veku.
§ 30
(1)
V uloženom treste smrti je zahrnutá strata čestných titulov a vyznamenaní a strata
vojenskej hodnosti.
(2)
Popri treste smrti možno uložiť len trest prepadnutia majetku.
(3)
Trest smrti sa vykoná obesením; za brannej pohotovosti štátu možno ho vykonať zastrelením.
Druhý oddiel
Všeobecné zásady pre ukladanie trestov
Výmera trestu
§ 31
(1)
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného
činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou
organizáciou za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovnú silu kolektívu a uloží
trest so zreteľom na túto okolnosť.
(2)
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne
a)
u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu
trestného činu,
b)
u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní
trestného činu,
c)
pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa
konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na
dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.
(3)
Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na
poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie
vyššej trestnej sadzby.
§ 32
(1)
Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si, a to ani
z nedbanlivosti, neprivodil požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku,
prihliadne súd na túto okolnosť pri určení druhu trestu a jeho výmery.
(2)
Ak má súd za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takého páchateľa bolo možno za
súčasného uloženia ochranného liečenia (§ 72) dosiahnuť účel trestu i trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súc viazaný obmedzením uvedeným v § 40 ods. 3, a uloží zároveň ochranné liečenie.
§ 33
Pri výmere trestu sa ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ
a)
spáchal trestný čin v silnom rozrušení,
b)
spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,
c)
spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti,
d)
spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
e)
spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré
si sám nespôsobil,
f)
spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo bez toho, že by boli
celkom splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze,
g)
viedol pred spáchaním trestného činu riadny život pracujúceho človeka,
h)
pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu,
ch)
trestný čin úprimne ľutoval,
i)
svoj trestný čin sám oznámil úradom, alebo
j)
pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom.
§ 34
Pri výmere trestu sa ako na priťažujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ
a)
spáchal trestný čin z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu
republiky alebo z inej obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky,
b)
spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou lsťou alebo iným obdobným
spôsobom,
c)
spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť alebo podriadenosť,
d)
spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej udalosti vážne ohrozujúcej život,
verejný poriadok alebo majetok,
e)
trestným činom porušil osobitnú povinnosť,
f)
trestným činom spôsobil vyššiu škodu,
g)
spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia,
h)
zviedol na trestný čin iného, najmä mladistvého,
ch)
trestný čin páchal alebo v ňom pokračoval po dlhší čas,
i)
spáchal viac trestných činov, alebo
j)
bol už pre trestný čin odsúdený; súd je oprávnený podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia
nepokladať túto okolnosť za priťažujúcu.
Ukladanie trestov za viac trestných činov
§ 35
(1)
Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody
rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon
na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným
trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný.
(2)
Súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa
za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci
rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok
o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom. Súhrnný trest nesmie byť miernejší
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest
straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku
alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.
(3)
Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy,
že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.
§ 36
Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený
skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu
výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov
trest odňatia slobody uložený podľa § 29 ods. 3, rozumie sa takou najvyššou výmerou
doba dvadsiatich piatich rokov.
§ 37
Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 35 ods. 2 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 36, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.
§ 38
Započítanie väzby a trestu
(1)
Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k
jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne
do trestu úhrnného alebo súhrnného, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie
možné.
(2)
Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho novému odsúdeniu
pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, pokiaľ je
vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne postupuje súd, ak páchateľovi
uložil úhrnný alebo súhrnný trest.
(3)
Pri započítaní väzby alebo trestu odňatia slobody do trestu nápravného opatrenia
a pri započítaní trestu nápravného opatrenia do trestu odňatia slobody sa počítajú
jeden deň väzby alebo jeden deň trestu odňatia slobody za dva dni nápravného opatrenia.
(4)
Ak nie je započítanie väzby alebo trestu (odsek 1 až 3) možné, prihliadne súd na
túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.
Tretí oddiel
Ukladanie a výkon jednotlivých trestov
Odňatie slobody
§ 39
(1)
Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.
(2)
Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch. Trest odňatia slobody
neprevyšujúci dva roky, uložený vojakovi v základnej vojenskej službe, sa môže vykonať
aj vo vojenských nápravných útvaroch. Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný
k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.
(3)
Ak bol trest odňatia slobody vykonaný v nápravnom zariadení Ministerstva národnej
obrany, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
§ 39a
(1)
Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch sa vykonáva diferencovane v troch
nápravnovýchovných skupinách. Spôsob výkonu trestu v jednotlivých nápravnovýchovných
skupinách upravuje osobitný zákon.
(2)
Súd zaradí páchateľa spravidla
a)
do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ak nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin,
b)
do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa neprihliadne, ak sa na páchateľa pozerá,
ako by nebol odsúdený,
(3)
Súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej má byť
podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň
a povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej skupine
lepšie zaručená; do tretej nápravnovýchovnej skupiny zaradí však vždy páchateľa, ktorému
bol trest smrti milosťou zmiernený na trest odňatia slobody.
(4)
Ak súd zaraďuje do tretej nápravnovýchovnej skupiny páchateľa, ktorý je obzvlášť
silne narušený, alebo ktorému bol trest smrti milosťou zmiernený na tresť odňatia
slobody, môže rozhodnúť, že má byť zároveň umiestený do zostrenej izolácie, a to na
dobu najmenej šiestich mesiacov, najdlhšie však na dva roky.
(5)
Ak vojenský súd odsudzuje vojaka v základnej vojenskej službe na trest odňatia slobody
neprevyšujúci dva roky, môže rozhodnúť, že sa trest vykoná vo vojenskom nápravnom
útvare, ak má za to, že tento spôsob výkonu trestu na jeho nápravu postačí.
§ 40
Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
(1)
Ak má súd vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu alebo vzhľadom na mimoriadne pomery
páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom
kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom.
(2)
Súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy,
keď odsudzuje páchateľa za prípravu na trestný čin a má vzhľadom na povahu a závažnosť
prípravy za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom
bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho
trvania.
(3)
Pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest
a)
pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť
rokov,
b)
pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov,
c)
pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.
Ukladanie trestu odňatia slobody obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
§ 41
Páchateľ, ktorý
a)
znovu spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný
obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, alebo
b)
sústavne pácha úmyselné trestné činy tej istej povahy, hoci už bol pre také trestné
činy viackrát potrestaný,
považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak uvedené okolnosti pre svoju závažnosť,
najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšujú
stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.
§ 42
(1)
Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovená v tomto zákone sa u obzvlášť
nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi
súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.
(2)
Horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení podľa odseku 1 prevyšovať pätnásť
rokov.
Nápravné opatrenie
§ 43
(1)
Trest nápravného opatrenia môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej
časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na osobu páchateľa a možnosti jeho
nápravy uloženie trestu odňatia slobody na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.
(2)
Nápravné opatrenie nemožno uložiť, ak je páchateľ trvale práceneschopný alebo ak
sú tu iné okolnosti, ktoré bránia výkonu tohto trestu.
§ 44
(1)
Trest nápravného opatrenia súd môže uložiť v trvaní od dvoch mesiacov do jedného
roka.
(2)
Nápravné opatrenie sa vykonáva na slobode. Odsúdený je povinný po čas trestu vykonávať
prácu za podmienok určených súdom podľa odseku 3 a 4.
(3)
Z odmeny patriacej odsúdenému za prácu pripadá 10 až 25 % štátu; výšku zrážok určí
súd.
(4)
Z dôležitých dôvodov môže súd nariadiť na dobu výkonu trestu i zmenu zamestnania
páchateľa v tom smere, aby vykonával prácu menej zodpovednú, alebo na inom pracovisku;
v tom prípade súd zároveň ustanoví zásady pre určenie druhu, spôsobu a miesta jeho
zamestnania. Súd môže páchateľovi uložiť na dobu trestu aj iné primerané obmedzenia
smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.
§ 45
(1)
Do doby výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava doba, po ktorú odsúdený z akéhokoľvek
dôvodu nepracoval.
(2)
Ak odsúdený v čase po odsúdení až do skončenia výkonu nápravného opatrenia neviedol
riadny život pracujúceho človeka alebo nevyhovel uloženým podmienkam, premení súd
trest nápravného opatrenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody a rozhodne súčasne
o spôsobe výkonu trestu; pritom dva dni nevykonaného nápravného opatrenia sa počítajú
za jeden deň odňatia slobody.
(3)
Ak bol trest nápravného opatrenia vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
§ 46
Strata čestných titulov a vyznamenaní
(1)
Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa
za úmyselný trestný čin spáchaný z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a
štátnemu zriadeniu republiky alebo z inej obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný
trest odňatia slobody najmenej na dva roky.
(2)
Strata čestných titulov a vyznamenaní záleží v tom, že odsúdený stráca československé
vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly, ako
aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské čestné tituly.
Strata vojenskej hodnosti
§ 47
(1)
Súd môže uložiť trest straty vojenskej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný
trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia
slobody najmenej na dva roky.
(2)
Vojenský súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia
slobody, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje kázeň a poriadok
v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore.
§ 48
Strata vojenskej hodnosti záleží v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku
na hodnosť prostého vojaka a odníma sa mu jeho hodnosť v ozbrojenom sbore, ktorého
príslušníci podliehajú právomoci vojenských súdov.
Zákaz činnosti
§ 49
(1)
Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až päť rokov, ak sa páchateľ dopustil
trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
(2)
Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento
zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu
trestu nie je potrebné.
(3)
Ak je trest zákazu činnosti uložený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody,
doba výkonu trestu odňatia slobody sa do doby výkonu zákazu činnosti nezapočítava.
§ 50
(1)
Trest zákazu činnosti záleží v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu
zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie.
(2)
Ak bol trest zákazu činnosti vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
Prepadnutie majetku
§ 51
(1)
Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť
trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na trest smrti alebo ak ho odsudzuje
na nepodmienečný trest odňatia slobody
a)
za úmyselný trestný čin spáchaný z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému
a štátnemu zriadeniu republiky, alebo
b)
za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový
prospech.
(2)
Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že
tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest
môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného
činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je
potrebné.
§ 52
(1)
Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd
určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne
potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu
alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2)
Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.
(3)
Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.
Peňažný trest
§ 53
(1)
Peňažný trest vo výmere od 500 Kčs do 50 000 Kčs súd môže uložiť, ak páchateľ úmyselnou
trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
(2)
Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest iba v prípade, že tento zákon
v osobitnej časti uloženia tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest môže sa peňažný
trest uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa
uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.
§ 54
(1)
Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa;
peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.
(2)
Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.
(3)
Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol
byť zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na jeden rok. Náhradný trest nesmie
však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej
sadzby.
Prepadnutie veci
§ 55
(1)
Súd môže uložiť trest prepadnutia veci,
a)
ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,
b)
ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,
c)
ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo
d)
ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písm. c).
(2)
Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.
(3)
Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.
§ 56
Trest prepadnutia veci môže súd uložiť ako trest samostatný len v prípade, že tento
zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu
trestu nie je potrebné.
§ 57
Vyhostenie
Súd môže uložiť páchateľovi, ktorý nie je československým občanom, trest vyhostenia
z územia republiky ako trest samostatný alebo popri inom treste, ak to vyžaduje bezpečnosť
ľudí alebo majetku, alebo iný všeobecný záujem.
§ 57a
Zákaz pobytu
(1)
Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov, ak za úmyselný trestný
čin alebo prečin odsudzuje páchateľa, ktorý sa vyhýba statočnej práci a nemá trvalý
pobyt v mieste alebo obvode, na ktorý sa trest má vzťahovať, ak to vyžaduje so zreteľom
na miesto činu ochrana bezpečnosti štátu, vnútorného poriadku, ochrana rodiny, zdravia,
mravnosti alebo majetku.
(2)
Trest zákazu pobytu môže sa uložiť ako samostatný trest, ak vzhľadom na povahu spáchaného
trestného činu alebo prečinu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na
dosiahnutie jeho účelu nie je potrebné.
(3)
Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce
k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.
(4)
Ak je trest zákazu pobytu uložený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, doba
výkonu trestu odňatia slobody sa do doby zákazu pobytu nezapočítava; opatrenie podľa
odseku 3 urobí súd až po odpykaní trestu odňatia slobody alebo pri jeho prerušení
alebo pri podmienečnom prepustení.
(5)
Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu
zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste
alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.
Štvrtý oddiel
Podmienečné odsúdenie, podmienečné prepustenie a upustenie od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti
Podmienečné odsúdenie
§ 58
(1)
Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,
a)
ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že účel trestu sa
dosiahne i bez jeho výkonu, alebo
b)
ak prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa a ak vzhľadom
na výchovnú silu kolektívu má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho
výkonu.
(2)
Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa netýka výkonu ostatných
trestov uložených popri tomto treste.
§ 59
(1)
Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná
doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.
(2)
Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby
viedol riadny život pracujúceho človeka; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich
síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
(3)
Doba, po ktorú podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život pracujúceho
človeka a vyhovel uloženým podmienkam, započítava sa do skúšobnej doby novourčenej
pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri
uložení úhrnného alebo súhrnného trestu.
§ 60
(1)
Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život pracujúceho človeka
a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne
už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.
(2)
Ak spoločenská organizácia odvolala záruku za nápravu podmienečne odsúdeného, súd
preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie
neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá
v platnosti.
(3)
Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez
toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený
sa osvedčil.
(4)
Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa
osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
(5)
Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe
výkonu trestu.
Podmienečné prepustenie a podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
alebo zákazu pobytu
§ 61
(1)
Po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného
trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci preukázal polepšenie
a
a)
môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život pracujúceho človeka,
alebo
b)
súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za dovŕšenie nápravy odsúdeného.
(2)
Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na závažnosť spáchaného
trestného činu, ako aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.
(3)
Po výkone polovice trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu môže súd podmienečne
upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu vzorným plnením svojich
povinností v zamestnaní alebo v povolaní a spôsobom svojho života preukázal, že ďalší
výkon tohto trestu nie je potrebný, alebo ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou
organizáciou za dovŕšenie nápravy odsúdeného.
§ 62
Osoba odsúdená za trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105) alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy,
ďalej za trestný čin opustenia republiky podľa § 109 ods. 3, vojnovej zrady (§ 114), špekulácie podľa § 117 ods. 2, 3, rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 3, 4, všeobecného ohrozenia podľa § 179 ods. 2, 3, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, vraždy (§ 219), lúpeže podľa § 234 ods. 2, 3, znásilnenia podľa § 241 ods. 2, 3, pohlavného zneužívania podľa § 242 ods. 3, 4, alebo genocídia (§ 259), zbehnutia do cudziny podľa § 283 ods. 2 a 3, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista (§ 41) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia
slobody.
§ 63
(1)
Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná
doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.
(2)
Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu
súd určí skúšobnú dobu až na dva roky; skúšobná doba sa začína právoplatnosťou rozhodnutia
o tomto upustení.
(3)
Podmienečne prepustenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby
viedol riadny život pracujúceho človeka; môže mu aj uložiť, aby podľa svojich síl
nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.
§ 64
(1)
Ak podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny
život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil;
ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa zvyšok trestu vykoná.
(2)
Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne
upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, osvedčil, má
sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený alebo keď nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti alebo zákazu pobytu.
(3)
U podmienečne prepusteného alebo u odsúdeného, u ktorého sa podmienečne upustilo
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, má sa za to, že trest
bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu alebo keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo
zákazu pobytu, tiež vtedy, keď súd bez jeho viny neurobil do roka od uplynutia skúšobnej
doby rozhodnutie podľa odseku 1.
(4)
Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu je možné po výkone polovice
zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v § 62 po výkone dvoch tretín zvyšku trestu.
(5)
Ak spoločenská organizácia odvolala záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, súd preskúma
jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné prepustenie alebo
podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu
neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná; ináč podmienečné prepustenie
alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu
ponechá v platnosti.
PIATA HLAVA
ZÁNIK TRESTNOSTI A TRESTU
§ 65
Zánik nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť
Trestnosť činu, ktorý bol v čase spáchania pre spoločnosť nebezpečný, zaniká, ak vzhľadom
na zmenu situácie alebo vzhľadom na osobu páchateľa zanikla nebezpečnosť trestného
činu pre spoločnosť.
§ 66
Účinná ľútosť
Trestnosť vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), podvracania republiky (§ 98), poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy (§ 99), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107), vyzvedačstva a ohrozenia štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej
sústavy (§ 108), ohrozenia hospodárskeho tajomstva (§ 122), porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou (§ 124), ohrozenia devízového hospodárstva (§ 146 a 147), skrátenia dane (§ 148), vzbury väzňov (§ 172), ohrozenia služobného tajomstva (§ 173), všeobecného ohrozenia (§ 179 a 180), poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia (§ 182 až 184), šírenia nákazlivej choroby (§ 189 až 192), ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými potrebami (§ 193 a 194), genocídia (§ 259) a používania zakázaného bojového prostriedku (§ 262) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne
a)
škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo
b)
urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď škodlivému následku trestného činu mohlo
byť ešte zabránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu;
vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
Premlčanie trestného stíhania
§ 67
(1)
Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je
a)
dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje
uložiť trest smrti,
b)
desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať rokov,
c)
päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej tri roky,
d)
tri roky pri ostatných trestných činoch.
(2)
Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možno páchateľa postaviť
pred súd pre zákonnú prekážku, ani doba, po ktorú sa zdržoval v cudzine.
(3)
Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje
a)
oznámením alebo vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako
aj po ňom nasledujúcimi úkonmi vyhľadávacieho orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo
súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo
b)
ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší.
(4)
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
§ 67a
Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť
a)
trestných činov uvedených v desiatej hlave, s výnimkou trestného činu podľa § 261,
b)
trestného činu teroru (§ 93), všeobecného ohrozenia [§ 179 ods. 2, ods. 3 písm. a)], vraždy (§ 219), ublíženia na zdraví [§ 221 ods. 2 písm. b), ods. 3 a ods. 4, § 222], obmedzovania osobnej slobody (§ 231 ods. 3), pozbavenia osobnej slobody (§ 232), zavlečenia do cudziny (§ 233) a porušovania domovej slobody (§ 238 ods. 2), pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin
proti ľudskosti podľa predpisov medzinárodného práva,
c)
trestného činu podľa § 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb. na ochranu mieru,
§ 68
Premlčanie výkonu trestu
(1)
Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je
a)
dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest smrti alebo na trest odňatia slobody prevyšujúci
pätnásť rokov,
b)
pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,
c)
desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,
d)
päť rokov pri odsúdení na iný trest.
(2)
Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení právoplatnosťou
rozhodnutia, že sa trest vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú
nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine,
alebo bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o zákaz činnosti,
peňažný trest a vyhostenie, do premlčacej doby sa nezapočítava aj doba, po ktorú bol
na odsúdenom vykonávaný trest odňatia slobody.
(3)
Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,
a)
ak súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide, alebo
b)
ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, na ktorý tento zákon ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší.
(4)
Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.
§ 68a
Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v § 67a sa nepremlčuje.
Zahladenie odsúdenia
§ 69
(1)
Súd zahladí odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo
po premlčaní jeho výkonu riadny život pracujúceho človeka nepretržite po dobu najmenej
a)
desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,
b)
päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,
c)
tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok,
d)
jedného roku, ak ide o odsúdenie na peňažný trest alebo na prepadnutie veci.
(2)
Ak ide o odsúdenie na stratu čestných titulov a vyznamenaní, na stratu vojenskej
hodnosti alebo prepadnutie majetku, spravuje sa doba uvedená v odseku 1 podľa dĺžky
trestu odňatia slobody, popri ktorom bol uvedený trest uložený.
(3)
Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu
svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci, že sa napravil, môže súd zahladiť
odsúdenie na žiadosť spoločenskej organizácie alebo odsúdeného i pred uplynutím doby
uvedenej v odseku 1.
(4)
Doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného má za to,
že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou
skutočného výkonu trestu; v prípade, že trest bol zmiernený rozhodnutím prezidenta
republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.
§ 70
(1)
Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.
(2)
Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, dokiaľ
neuplynie doba pre zahladenie toho trestu, na zahladenie ktorého tento zákon ustanovuje
najdlhšiu dobu.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane aj na prípad, že páchateľovi sa uložilo
popri sebe viac trestov, ohľadne ktorých môže podľa tohto zákona nastať účinok, že
sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený (§ 39 ods. 3, § 45 ods. 3, § 50 ods. 2 a § 60 ods. 4).
ŠIESTA HLAVA
OCHRANNÉ OPATRENIA
§ 71
Druhy ochranných opatrení
(1)
Ochrannými opatreniami sú: ochranný dohľad, ochranné liečenie, ochranná výchova a
zhabanie veci.
(2)
Ochrannú výchovu možno uložiť iba mladistvému. Mladistvému nemožno uložiť ochranný
dohľad.
(3)
Ochranný dohľad upravuje osobitný zákon.
§ 72
Ochranné liečenie
(1)
Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 25 a § 32 ods. 2, alebo ak páchateľ činu ináč trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný
a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
(2)
Súd tak môže urobiť aj vtedy, keď
a)
páchateľ trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode
je nebezpečný, alebo
b)
páchateľ, ktorý sa oddáva nadmiernemu požívaniu alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkov, spáchal trestný čin v opilosti alebo v inom podobnom opojení alebo v
súvislosti s požívaním alkoholu alebo omamných prostriedkov.
(3)
Ochranné liečenie môže súd uložiť i popri treste, alebo pri upustení od potrestania.
(4)
Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v liečebnom ústave. Ak však možno vzhľadom
na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel liečenia splní i liečenie
ambulantné, môže súd nariadiť tento spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť
dodatočne na liečenie ambulantné alebo naopak. Ochranné liečenie možno tiež vykonávať
v priebehu výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave.
(5)
Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného
liečenia rozhoduje súd.
(6)
Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti,
pre ktoré bolo uložené.
§ 73
Zhabanie veci
(1)
Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v § 55 ods. 1, môže súd uložiť, že sa taká vec zhabáva,
a)
ak patrí páchateľovi, ktorého nemožno stíhať alebo odsúdiť,
b)
ak patrí páchateľovi, od potrestania ktorého súd upustil, alebo
c)
ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný všeobecný záujem.
(2)
Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.
SIEDMA HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA O STÍHANÍ MLADISTVÝCH
§ 74
Všeobecné ustanovenie
(1)
Pri trestaní osoby, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a
neprekročila osemnásty rok svojho veku (mladistvý), prihliadne súd na osobitnú starostlivosť,
ktorú socialistická spoločnosť venuje mládeži.
(2)
Pokiaľ táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na mladistvého ostatné
ustanovenia tohto zákona.
§ 75
Trestná zodpovednosť
Čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal
mladistvý a stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť je malý.
§ 76
Účel trestu
Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho pracujúceho človeka,
a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie,
z ktorého pochádza.
§ 77
Upustenie od potrestania
(1)
Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať spoločenskú organizáciu,
aj keď neponúkla záruku za jeho nápravu, aby pomáhala vytvárať podmienky pre to, aby
mladistvý žil riadnym životom pracujúceho človeka.
(2)
Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova
(§ 84), ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest.
Ukladanie trestu
§ 78
Mladistvému môže súd uložiť len tresty odňatia slobody a prepadnutia veci, a ak je
zárobkove činný, aj nápravné opatrenie alebo peňažný trest.
§ 79
(1)
Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú
na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov
a dolná hranica jeden rok.
(2)
V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti
dovoľuje uložiť trest smrti, a že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť
vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú
pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok je mimoriadne vysoký,
môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov, ak má za to, že by
trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.
(3)
Súd môže uložiť mladistvému trest odňatia slobody na päť až desať rokov aj vtedy,
keď spáchal ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie trestný
čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest smrti, a takým trestným
činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená
kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore, a ak súd má za
to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.
§ 80
Úhrnný a súhrnný trest
Ak súd ukladá úhrnný alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak
pred tým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil,
postupuje podľa ustanovenia § 35, prípadne § 37, pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných pred tým, než
prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa ustanovenia § 79.
§ 81
Výkon trestu odňatia slobody
(1)
Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva
v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých.
(2)
Súd môže rozhodnúť, že v takých ústavoch sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý
už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä na dĺžku trestu a
na stupeň a povahu narušenia mladistvého.
§ 82
Podmienečné odsúdenie
(1)
Pri podmienečnom odsúdení mladistvého súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri
roky.
(2)
Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený, v čase, keď dal príčinu na
výkon trestu, dvadsiaty rok svojho veku, môže súd vzhľadom na výnimočné okolnosti
prípadu podmienečné odsúdenie ponechať v platnosti. Pritom môže skúšobnú dobu primerane
predĺžiť, nie však o viac ako dva roky.
Ochranná výchova
§ 84
(1)
Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu, pokiaľ
a)
o výchovu mladistvého nie je náležite postarané,
b)
doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo
c)
vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije.
(2)
Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.
§ 85
(1)
Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach; ak to však vyžaduje
zdravotný stav chovanca, vykonáva sa v liečebnom ústave.
(2)
Vo výkone ochrannej výchovy treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť prípravu
chovanca na jeho budúce povolanie.
(3)
Ochranná výchova potrvá, dokiaľ to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia
osemnásteho roku veku chovanca; ak to vyžaduje záujem chovanca, môže ju súd predĺžiť
do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.
(4)
Od výkonu ochrannej výchovy súd upustí, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre
ktoré bola uložená.
(5)
Ak prevýchova mladistvého pokročila do tej miery, že možno očakávať, že aj bez obmedzení,
ktorým je podrobený vo výchovnom zariadení, bude sa riadne správať a pracovať, avšak
dosiaľ nepominuli všetky okolnosti, pre ktoré bola ochranná výchova uložená, môže
súd mladistvého podmienečne umiestniť mimo výchovného zariadenia.
(6)
Ak mladistvý nesplní očakávanie, že i mimo výchovného zariadenia sa bude riadne správať
a pracovať, súd podmienečné umiestnenie mimo výchovného zariadenia zruší a rozhodne,
že sa vo výkone ochrannej výchovy pokračuje vo výchovnom zariadení.
§ 86
Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako pätnásť
rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest
smrti, súd jej uloží v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu; súd tak môže urobiť
aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako pätnásť
rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by ináč bol trestným činom.
§ 87
Zahladenie odsúdenia
(1)
O tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie
mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest
podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, čo mladistvý
bol po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu.
(2)
Odsúdenie mladistvého, ktorému bol uložený len peňažný trest, môže súd zahladiť už
po výkone tohto trestu. Ak bolo rozsudkom ako samostatný trest uložené prepadnutie
veci, môže súd zahladiť také odsúdenie mladistvého už po právoplatnosti rozsudku.
(3)
Ak súd vysloví, že sa podmienečne prepustený mladistvý v skúšobnej dobe osvedčil,
jeho odsúdenie súčasne zahladí.
ÔSMA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 88
Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy,
keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť.
§ 89
(1)
Trestným činom sa rozumie len čin súdne trestný, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia
nevyplýva niečo iné, aj príprava na trestný čin, pokus trestného činu, organizátorstvo,
návod a pomoc.
(2)
Konaním sa rozumie i opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností
a svojich pomerov povinný.
(3)
Trestný čin je spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ sústavnou trestnou činnosťou
zadovažuje po dlhší čas aspoň sčasti zdroj príjmov.
(4)
Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný
a)
obsahom tlačoviny alebo rozširovaného spisu, filmom, rozhlasom, televíziou alebo
iným obdobne účinným spôsobom, alebo
b)
pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými.
(5)
Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo
spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo
ak ju na ten účel má pri sebe; zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia
nevyplýva niečo iné, čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
(6)
Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie.
Za týchto podmienok je ťažkou ujmou na zdraví
a)
zmrzačenie,
b)
strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,
c)
ochromenie údu,
d)
strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e)
poškodenie dôležitého orgánu,
f)
zohyzdenie,
g)
vyvolanie potratu,
h)
mučivé útrapy, alebo
ch)
dlhší čas trvajúca porucha zdravia.
(7)
Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v pokolení priamom, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec
a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom
blízke len vtedy, keby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako
ujmu vlastnú.
(8)
Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník národného
výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu, štátnej hospodárskej, družstevnej alebo
spoločenskej organizácie alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru,
pokiaľ sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá
mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť
a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje,
aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.
(9)
Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme
politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanou osobou.
(10)
Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť
a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.
(11)
Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného
výboru, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru alebo iného štátneho orgánu,
štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie a vo všeobecnom záujme
má zostať utajená pred nepovolanou osobou.
(12)
Kde tento zákon spája s uplynutím určitej doby nejaký účinok, nezapočítava sa do
nej deň, keď nastala udalosť určujúca jej začiatok.
§ 90
(1)
Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť
alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu
len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Páchateľom
alebo spolupáchateľom trestného činu vojenského podľa dvanástej hlavy osobitnej časti
tohto zákona môže byť len vojak.
(2)
Organizátorom, návodcom alebo pomocníkom trestného činu uvedeného v odseku 1 môže
byť aj osoba, ktorá nemá vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie tam vyžadované.
(3)
Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakovi, rozumie sa ním
a)
vojak v činnej službe,
b)
osoba, ktorá sa povolaním na zvláštnu službu stala príslušníkom ozbrojených síl,
c)
príslušník vojensky organizovaného alebo iného zboru, ktorého príslušníci podliehajú
podľa osobitných zákonov ustanoveniam o trestných činoch vojenských, ak je v činnej
službe,
d)
vojak alebo príslušník zboru uvedeného pod písm. c) mimo činnej služby, ak je v služobnej
rovnošate, alebo
e)
vojnový zajatec.
(4)
Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie
sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3.
DRUHÁ ČASŤ
OSOBITNÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI REPUBLIKE
Prvý oddiel
Trestné činy proti základom republiky
§ 91
Vlastizrada
Československý občan, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha
trestný čin rozvracania republiky, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potresce sa
odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
§ 92
Rozvracanie republiky
(1)
Kto v úmysle rozvracať socialistické spoločenské a štátne zriadenie, územnú celistvosť
alebo obranyschopnosť republiky alebo zničiť jej samostatnosť
a)
zúčastní sa na násilných akciách alebo na hromadných nepokojoch proti republike,
jej orgánom alebo spoločenským organizáciám pracujúcich, alebo
b)
vykonáva inú obzvlášť nebezpečnú činnosť proti základom republiky alebo jej dôležitým
medzinárodným záujmom,
potresce sa odňatím slobody na osem až dvanásť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,
c)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
d)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
Teror
§ 93
Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie republiky iného
úmyselne usmrtí alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť
rokov alebo trestom smrti.
§ 94
(1)
Kto v úmysle odstrašiť iného od aktívnej účasti na plnení úloh socialistickej spoločnosti
alebo mu takú činnosť znemožniť niekomu ublíži na zdraví, spôsobí škodu alebo inú
závažnú ujmu alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať
rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak sa pokúsi takým činom spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví, alebo
d)
ak spôsobí takým činom značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť,
b)
ak ohrozí takým činom život viacerých osôb,
c)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu, alebo
d)
ak spácha niektorý z činov uvedených v odseku 2 za brannej pohotovosti štátu.
Záškodníctvo
§ 95
(1)
Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie alebo obranyschopnosť
republiky
a)
vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok
do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň alebo
škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok
alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo),
alebo
b)
všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,
potresce sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,
c)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
d)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 96
(1)
Kto v úmysle uvedenom v § 95 ods. 1 cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potresce sa
odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
§ 97
Sabotáž
(1)
Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie alebo obranyschopnosť
republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo
sa dopustí iného konania pre to, aby
a)
maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo
ozbrojeného sboru, hospodárskej alebo spoločenskej organizácie alebo inej inštitúcie,
alebo
b)
spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu
alebo inú závažnú škodu,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,
b)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
c)
ak zorganizuje taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 98
Podvracanie republiky
(1)
Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky
vykonáva podvratnú činnosť proti jej spoločenskému a štátnemu zriadeniu, proti jej
územnej celistvosti, obranyschopnosti alebo samostatnosti alebo proti jej medzinárodným
záujmom, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom,
b)
ak spácha taký čin vo väčšom rozsahu, alebo
c)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 99
Poškodzovanie štátu svetovej socialistickej sústavy
Kto spácha niektorý z trestných činov uvedených v § 92 až 98 namierený proti niektorému štátu svetovej socialistickej sústavy, potresce sa trestami
uvedenými v týchto ustanoveniach.
§ 100
Poburovanie
(1)
Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky
najmenej dve osoby poburuje
a)
proti socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky,
b)
proti jej územnej celistvosti, obranyschopnosti alebo samostatnosti, alebo
c)
proti spojeneckým alebo priateľským vzťahom republiky k iným štátom,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Rovnako sa potresce, kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu
zriadeniu republiky umožní alebo uľahčí šírenie poburujúceho prejavu uvedeného v odseku
1.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným
podobne účinným spôsobom, alebo
b)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.
Hanobenie republiky a jej predstaviteľa
§ 102
Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo
vlády, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
§ 103
Kto znižuje vážnosť prezidenta republiky, alebo kto verejne hanobí iného čelného predstaviteľa
republiky pre výkon jeho právomoci alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
§ 104
Hanobenie štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa
Kto verejne hanobí niektorý štát svetovej socialistickej sústavy alebo jeho čelného
predstaviteľa, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
Druhý oddiel
Trestné činy proti bezpečnosti republiky
§ 105
Vyzvedačstvo
(1)
Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho cudzej moci,
kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo
kto štátne tajomstvo cudzej moci úmyselne vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto umožní alebo uľahčí činnosť páchateľovi činu uvedeného v
odseku 1 alebo organizácii, ktorej cieľom je vyzvedať štátne tajomstvo.
(3)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať
štátne tajomstvo,
b)
ak spácha taký čin, hoci mu bolo uchovávanie štátneho tajomstva osobitne uložené,
c)
ak spácha taký čin pre zárobok alebo v značnom rozsahu,
d)
ak sa týka čin štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého, alebo
e)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
Ohrozenie štátneho tajomstva
§ 106
(1)
Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho nepovolanej osobe,
kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo kto štátne tajomstvo
nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak sa týka čin uvedený v odseku 1 štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého,
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu, alebo
c)
ak vyzradí nepovolanej osobe úmyselne štátne tajomstvo, ktorého uchovávanie mu bolo
osobitne uložené.
§ 107
(1)
Kto z nedbanlivosti spôsobí vyzradenie štátneho tajomstva nepovolanej osobe alebo
stratu listiny alebo veci obsahujúcej štátne tajomstvo, hoci
a)
je podľa svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie povinný ho
uchovávať, alebo
b)
ide o štátne tajomstvo obzvlášť dôležité,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti.
(2)
Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo stalo známym v cudzine, potresce
sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
§ 107a
Kto bez povolenia
a)
zhotoví popis, plán, nákres alebo snímku niektorého zariadenia na obranu vlasti,
b)
takú vec odpíše, odkreslí alebo odfotografuje alebo dá alebo nechá inému tak urobiť,
c)
takú vec sebe alebo niekomu inému obstará alebo
d)
takú vec uverejní,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
§ 108
Vyzvedačstvo a ohrozenie štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej
sústavy
Kto spácha trestný čin vyzvedačstva (§ 105) alebo ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107) na škodu niektorého zo štátov svetovej socialistickej sústavy, potresce sa trestami
uvedenými v týchto ustanoveniach.
§ 109
Nedovolené prekročenie štátnych hraníc
(1)
Kto prekročí štátne hranice za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo prepadnutím majetku.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov alebo prepadnutím majetku sa páchateľ potresce
ak,
a)
čin uvedený v odseku 1 zorganizuje,
b)
spácha taký čin, hoci mu ako československému občanovi bolo osobitne uložené uchovávanie
štátneho tajomstva,
c)
spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
d)
spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
(3)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,
ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí smrť.
§ 111
Porušovanie predpisov o medzinárodných letoch
Kto poruší predpisy o medzinárodných letoch, najmä tým, že vnikne lietadlom na územie
republiky, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom.
§ 112
Poškodzovanie záujmov republiky v cudzine
Československý občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti, ktorý poškodzuje
záujmy republiky tým, že rozširuje alebo umožňuje rozširovať v cudzine nepravdivú
správu o pomeroch v republike, o jej medzinárodnom postavení alebo o jej zahraničnej
politike, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo prepadnutím majetku.
Tretí oddiel
Trestné činy proti obrane vlasti
§ 113
Spolupráca s nepriateľom
Kto za brannej pohotovosti štátu zadovažuje nepriateľovi prospech alebo ho akokoľvek
podporuje, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody na jeden
rok až desať rokov.
§ 114
Vojnová zrada
Československý občan, ktorý za brannej pohotovosti štátu koná službu v nepriateľskom
vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom sbore, potresce sa odňatím slobody na desať
až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
§ 115
Služba v cudzom vojsku
(1)
Československý občan, ktorý bez povolenia koná službu vo vojsku cudzej moci alebo
v cudzom ozbrojenom sbore, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
DRUHÁ HLAVA
TRESTNÉ ČINY HOSPODÁRSKE
Prvý oddiel
Trestné činy proti hospodárskej sústave
§ 116
Odňatie veci hospodárskemu určeniu
(1)
Kto zabraňuje hospodárskemu využitiu výrobného prostriedku väčšieho hospodárskeho
významu, ktorý má vo vlastníctve alebo v držaní, tým, že ho zničí, poškodí, urobí
neupotrebiteľným, zašantročí alebo zatajuje, potresce sa odňatím slobody až na dva
roky alebo prepadnutím veci.
(2)
Rovnako sa potresce, kto
a)
spôsobom uvedeným v odseku 1 zabraňuje hospodárskemu využitiu zásob predmetov potreby
väčšieho rozsahu, ktoré má vo vlastníctve alebo v držaní, alebo
b)
také zásoby hromadí.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 2 za brannej pohotovosti štátu.
§ 117
Špekulácia
(1)
Kto si zadováži alebo prechováva predmety potreby vo väčšom rozsahu alebo predmet
väčšej hodnoty v úmysle ich so ziskom predať alebo zameniť alebo získať inú výhodu,
alebo
kto takú činnosť sprostredkuje,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin pre zárobok, alebo
c)
ak získa takým činom značný prospech.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v zásobovaní, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 118
Nedovolené podnikanie
(1)
Kto neoprávnene vykonáva vo väčšom rozsahu súkromné výrobné alebo iné zárobkové podnikanie,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak používa na čin uvedený v odseku 1 iného ako pracovnú silu, alebo
b)
ak získa takým činom značný prospech.
§ 119
Neplnenie úloh pri prevádzke súkromného hospodárstva
Kto pri prevádzke súkromného hospodárstva nesplní, čo aj z nedbanlivosti, vo väčšom
rozsahu úlohy vyplývajúce z hospodárskeho plánu, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok alebo peňažným trestom.
§ 120
Zneužívanie socialistického podnikania
(1)
Kto zneužije svoje zamestnanie alebo iný obdobný pomer v štátnej, družstevnej alebo
inej socialistickej organizácii tým, že vo väčšom rozsahu vykonáva na jej úkor alebo
pod jej menom výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť pre súkromné obohatenie, potresce
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak získa činom uvedeným v odseku 1 značný prospech,
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu, alebo
c)
ak podstatne naruší takým činom plnenie úlohy štátnej, družstevnej alebo inej socialistickej
organizácie.
§ 121
Poškodzovanie spotrebiteľa
(1)
Kto vo väčšom rozsahu poškodzuje spotrebiteľa najmä tým, že predražuje tovar alebo
služby, alebo ich klame na akosti, množstve alebo váhe tovaru, potresce sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti
alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo
b)
ak získa takým činom značný prospech.
§ 122
Ohrozenie hospodárskeho tajomstva
(1)
Kto vyzvedá hospodárske tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo
kto hospodárske tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti.
(2)
Rovnako sa potresce, kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa hospodárske tajomstvo stalo
známym v cudzine.
(3)
Kto hospodárske tajomstvo vyzvedá v úmysle vyzradiť ho do cudziny, alebo
kto hospodárske tajomstvo úmyselne do cudziny vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(4)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 3 značnú škodu.
§ 123
Neoprávnené nakladanie s vynálezom
(1)
Kto vynález urobený v republike prihlási bez súhlasu československých úradov v cudzine,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Rovnako sa potresce československý občan, ktorý poškodí záujmy republiky tým, že
bez súhlasu československých úradov dá cudzincovi súhlas na využitie vynálezu v cudzine.
§ 124
Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou
(1)
Kto značnou mierou ohrozí všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie
dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo
peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami, alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Druhý oddiel
Trestné činy proti hospodárskej disciplíne
Narušovanie riadenia, plánovania a kontroly národného hospodárstva
§ 125
(1)
Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý v úmysle zabezpečiť štátnej, družstevnej
alebo inej socialistickej organizácii alebo jej zložke neoprávnené výhody uvedie vo
výkaze alebo v hlásení, ktoré slúžia pre riadenie, plánovanie alebo kontrolu národného
hospodárstva alebo pre určenie cien, o závažných skutočnostiach nepravdivé alebo hrubo
skreslené údaje, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením
alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v chode národného hospodárstva
alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 126
Zodpovedný pracovník, ktorý, čo aj z nedbanlivosti, uvedie vo výkaze alebo v hlásení,
ktoré slúžia pre riadenie, plánovanie alebo kontrolu národného hospodárstva, o závažných
skutočnostiach nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje, potresce sa, ak nejde o čin
prísnejšie trestný, odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo
zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
§ 127
Porušovanie povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami
(1)
Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý pri hospodárení s finančnými alebo hmotnými
prostriedkami štátnej, družstevnej alebo inej socialistickej organizácie v úmysle
zabezpečiť takej organizácii alebo jej zložke neoprávnené výhody poruší závažným spôsobom
svoju povinnosť, najmä tým, že vo väčšom rozsahu neoprávnene vytvára alebo používa
finančné fondy alebo rezervy alebo neoprávnene nakladá s hmotnými prostriedkami, potresce
sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti
alebo peňažným trestom.
(2)
Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý za práce vykonané v prospech štátnej, družstevnej
alebo inej socialistickej organizácie poskytne z ich finančných alebo hmotných prostriedkov
inému neoprávnené alebo neprimerané výhody v úmysle zabezpečiť plnenie úloh tejto
organizácie, potresce sa, ak nejde najmä vzhľadom na nápadný nepomer týchto výhod
k hodnote vykonaných prác o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody až na dva roky
alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(3)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 značnú škodu na majetku, ktorý
je v socialistickom vlastníctve, alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 128
Dodávka výrobku a prác obzvlášť chybnej akosti
(1)
Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý v úmysle zabezpečiť štátnej, družstevnej
alebo inej socialistickej organizácii alebo jej zložke neoprávnené výhody dá príkaz
alebo súhlas na dodanie
a)
obzvlášť chybného výrobku alebo prác, hoci vie, že ich odberateľ nemôže použiť na
splnenie svojich úloh, alebo
b)
výrobku alebo prác a zatají pritom ich podstatné chyby, ktoré sú mu známe,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu na majetku, ktorý je v
socialistickom vlastníctve, alebo iný obzvlášť závažný následok.
Porušovanie povinnosti v prevádzke socialistickej organizácie
§ 129
(1)
Kto úmyselne poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania,
postavenia alebo svojej funkcie, najmä technologickú disciplínu, a spôsobí tým poruchu
v hospodárskej prevádzke alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej alebo
inej socialistickej organizácie alebo väčšiu škodu na majetku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením
alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke
alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej alebo inej socialistickej organizácie
alebo značnú škodu na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve.
§ 130
(1)
Kto z nedbanlivosti poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania,
postavenia alebo svojej funkcie, najmä technologickú disciplínu, a spôsobí tým poruchu
v hospodárskej prevádzke alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej alebo
inej socialistickej organizácie alebo väčšiu škodu na majetku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením
alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti alebo
peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu
poruchu v hospodárskej prevádzke alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej
alebo inej socialistickej organizácie alebo značnú škodu na majetku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve.
§ 131
Spoločné ustanovenie
Na verejného činiteľa, ktorý pri výkone svojej právomoci spácha niektorý z trestných
činov uvedených v § 125 až 128, alebo trestný čin uvedený v § 129, pokiaľ je pri jeho spáchaní vedený úmyslom uvedeným v § 125 ods. 1, nepoužijú sa ustanovenia tohto zákona o trestných činoch verejných činiteľov alebo
o vyššej trestnosti verejných činiteľov.
Tretí oddiel
Trestné činy proti majetku v socialistickom vlastníctve
§ 132
Rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve
(1)
Kto majetok, ktorý je v socialistickom vlastníctve, rozkráda tak, že
a)
privlastní si vec z takého majetku tým, že sa jej zmocní,
b)
privlastní si vec z takého majetku, ktorá mu bola zverená, alebo
c)
na škodu takého majetku seba alebo iného obohatí tým, že niekoho uvedie do omylu
alebo jeho omyl využije,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením
alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin pre zárobok,
c)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo
d)
ak sa pokúsi bezprostredne po čine uvedenom v odseku 1 písm. a) uchovať si vec násilím
alebo hrozbou bezprostredného násilia.
(3)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným
v odseku 1 spôsobí značnú škodu a
a)
na taký čin zneužije svoje postavenie verejného činiteľa, alebo
b)
taký čin zorganizuje.
(4)
Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1
škodu veľkého rozsahu.
§ 133
Neoprávnené užívanie veci z majetku v socialistickom vlastníctve
(1)
Kto sa zmocní veci väčšej hodnoty z majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve,
v úmysle ju prechodne užívať, alebo
kto neoprávnene takú vec, ktorá mu bola zverená, prechodne užíva,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný
následok.
§ 134
Podielnictvo na škodu majetku v socialistickom vlastníctve
(1)
Kto ukryje alebo na seba alebo na iného prevedie
a)
vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, hoci vie, že ide o
vec z majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, alebo
b)
to, čo sa za takú vec zadovážilo,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak získa činom uvedeným v odseku 1 značný prospech, alebo
b)
ak spácha taký čin pre zárobok.
(3)
Kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie z nedbanlivosti vec väčšej hodnoty,
ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou na škodu majetku, ktorý je
v socialistickom vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo
nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 135
Zatajenie veci z majetku v socialistickom vlastníctve
(1)
Kto si privlastní vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo ináč bez
privolenia oprávnenej osoby, hoci vie, že ide o vec z majetku, ktorý je v socialistickom
vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením
alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom
uvedeným v odseku 1 značný prospech.
Poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve
§ 136
(1)
Kto na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, spôsobí úmyselne škodu najmä
tým, že
a)
vec z takého majetku zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, alebo
b)
nekalým konaním zmarí uplatnenie, vymáhanie alebo uspokojenie pohľadávky proti dlžníkovi,
ktorý nie je socialistickou organizáciou,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
b)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 písm. a) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitných
predpisov.
§ 137
(1)
Kto porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona alebo konaním svedčiacim
o nezodpovednom postoji k majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, spôsobí
z nedbanlivosti na takom majetku väčšiu škodu, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa
páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu.
§ 138
Machinácie proti sociálnemu zabezpečeniu a nemocenskému poisteniu
Kto sa v úmysle získať neoprávnene dávky alebo iné výhody plynúce zo sociálneho zabezpečenia
(poistenia, zaopatrenia) alebo z nemocenského poistenia (starostlivosti) dopustí machinácií
tým, že sa poškodí na zdraví, falšuje listinu, uvedie nepravdivé okolnosti alebo použije
iný úskok, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody až na tri
roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 139
Spoločné ustanovenie
Ochrana podľa ustanovení tohto oddielu sa poskytuje aj majetku, ktorý je dotovaný
zo štátnych prostriedkov, a veciam, ktoré sú v opatrovaní socialistickej organizácie
alebo štátneho orgánu.
Štvrtý oddiel
Trestné činy proti mene a trestné činy daňové
§ 140
Falšovanie a pozmeňovanie peňazí
(1)
Kto falšuje alebo pozmení peniaze v úmysle dať ich ako pravé alebo platné alebo ako
peniaze vyššej hodnoty, alebo kto falšované alebo pozmenené peniaze dá ako pravé,
potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spácha taký čin v značnom rozsahu.
§ 141
Uvádzanie falšovaných a pozmenených peňazí
Kto falšované alebo pozmenené peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dá ako
pravé, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo
peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
§ 142
Výroba a držanie falšovateľského náčinia
(1)
Kto vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný
predmet spôsobilý na falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 pri výkone svojho povolania.
§ 143
Spoločné ustanovenie
Ochrana podľa § 140 až 142 sa poskytuje aj cudzozemským peniazom, ako aj tuzemským a cudzozemským cenným papierom
hromadne vydaným, ktoré znejú na majiteľa alebo sú rubopisom prevoditeľné, a šekom.
§ 144
Ohrozovanie obehu tuzemských peňazí
(1)
Kto neoprávnene vyrobí alebo vydá náhradky tuzemských peňazí, alebo kto také náhradky
neoprávnene dáva do obehu,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto
a)
bez zákonného dôvodu odmieta tuzemské peniaze,
b)
bez hospodárskej potreby zhromažďuje drobné tuzemské peniaze, alebo
c)
poškodzuje tuzemské peniaze.
§ 145
Falšovanie a pozmeňovanie známok
(1)
Kto falšuje alebo pozmení poštové alebo kolkové známky v úmysle spôsobiť inému škodu
alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, alebo kto také známky úmyselne
uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu, alebo
b)
ak získa takým činom značný prospech.
Ohrozenie devízového hospodárstva
§ 146
(1)
Kto spôsobí devízovému hospodárstvu väčšiu škodu tým, že koná proti predpisom o devízovom
hospodárstve, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným
opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spácha taký čin preto, že porušil povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania,
postavenia alebo funkcie.
§ 147
(1)
Kto pri predaji cudzozemských peňazí alebo platobných dokumentov znejúcich na cudziu
menu uvedie nepravdivé údaje a získa tým pre seba alebo iného neoprávnene výhodu,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Rovnako sa potresce, kto v úmysle spôsobiť devízovému hospodárstvu väčšiu škodu dosiahne
na základe nepravdivého alebo neúplného údaja pre seba alebo iného povolenie alebo
doklad potrebný podľa devízových predpisov.
§ 148
Skrátenie dane
(1)
Kto vo väčšom rozsahu skráti daň, poplatok alebo inú im podobnú dávku, potresce sa
odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami,
b)
ak poruší na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru, alebo
c)
ak spôsobí takým činom značnú škodu.
Piaty oddiel
Trestné činy proti predpisom o nekalej súťaži, ochranných známkach, chránených vzoroch
a vynálezoch a proti autorskému právu
§ 149
Nekalá súťaž
Kto konaním, ktoré je v rozpore s predpismi upravujúcimi súťaž v hospodárskom styku
alebo so zvyklosťami súťaže, vážne ohrozí chod alebo rozvoj podniku súťažiteľa, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 150
Porušovanie práv k ochrannej známke, priemyselnému vzoru a chránenému označeniu pôvodu
(1)
Kto uvedie do obehu výrobky neoprávnene označované ochrannou známkou, ku ktorej má
výhradné právo iný, alebo známkou ľahko s ňou zameniteľnou, potresce sa odňatím slobody
až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím
veci.
(2)
Rovnako sa potresce, kto na dosiahnutie hospodárskeho prospechu
a)
zhotoví alebo uvedie do obehu výrobky podľa priemyselného vzoru, na používanie ktorého
patrí výhradné právo inému, alebo podľa vzoru ľahko s ním zameniteľného alebo
b)
uvedie do obehu výrobky neoprávnene opatrené označením pôvodu, na ktoré patrí výhradné
právo inému, alebo označením pôvodu ľahko s ním zameniteľným.
§ 151
Porušovanie práv k vynálezu
Kto zasiahne do práv k chránenému vynálezu konaním, na ktoré nie je oprávnený, potresce
sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 152
Porušovanie autorského práva
Kto s dielom, ktoré je predmetom autorského práva, neoprávnene naloží spôsobom, ktorý
prislúcha autorovi, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným
opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
TRETIA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI PORIADKU VO VEREJNÝCH VECIACH
Prvý oddiel
Trestné činy proti výkonu právomoci štátneho orgánu a orgánu spoločenskej organizácie
a verejného činiteľa
Útok na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie
§ 153
(1)
Kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci národného výboru, súdu alebo
iného štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie, potresce sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, alebo
b)
ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
§ 154
(1)
Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého
rozsahu
a)
v úmysle pôsobiť na výkon právomoci štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie,
alebo
b)
pre výkon právomoci štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Kto hrubo urazí alebo ohovorí štátny orgán alebo orgán spoločenskej organizácie pri
výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
Útok na verejného činiteľa
§ 155
(1)
Kto použije násilie
a)
v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo
b)
pre výkon právomoci verejného činiteľa,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou,
b)
ak ublíži takým činom inému na zdraví, alebo
c)
ak spôsobí takým činom väčšiu škodu.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.
(4)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 smrť.
§ 156
(1)
Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého
rozsahu
a)
v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo
b)
pre výkon právomoci verejného činiteľa,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Kto hrubo urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo
pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením
alebo peňažným trestom.
§ 156a
Sťažovanie výkonu právomoci verejného činiteľa
Kto za okolností ohrozujúcich verejný poriadok neuposlúchne výzvu verejného činiteľa
na zachovanie verejného poriadku a výkonu jeho opatrení bráni alebo ho marí, potresce
sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 157
Spoločné ustanovenie
Ochrana podľa § 155 a 156 sa poskytuje aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo na ochranu verejného činiteľa.
Druhý oddiel
Trestné činy verejných činiteľov
§ 158
Zneužívanie právomoci verejného činiteľa
(1)
Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému
neoprávnený prospech
a)
vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,
b)
prekročí svoju právomoc, alebo
c)
nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením
alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak zadováži činom uvedeným v odseku 1 sebe alebo inému značný prospech,
b)
ak spôsobí takým činom vážnu poruchu v činnosti socialistickej organizácie, alebo
c)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej
situácie.
§ 159
Marenie úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti
(1)
Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne
sťaží splnenie dôležitej úlohy, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo
nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa
páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v činnosti socialistickej organizácie,
alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Tretí oddiel
Úplatkárstvo
Prijímanie úplatku
§ 160
(1)
Kto v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť
úplatok, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo
zákazom činnosti.
(2)
Kto za okolností uvedených v odseku 1 úplatok žiada, potresce sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až tri roky.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2 ako verejný činiteľ.
§ 161
Podplácanie
(1)
Kto inému v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo
sľúbi úplatok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením
alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom sa
páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi.
§ 162
Nepriame úplatkárstvo
(1)
Kto žiada alebo prijme úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci
verejného činiteľa, alebo za to, že tak už urobil, potresce sa odňatím slobody až
na dva roky.
(2)
Kto z dôvodu uvedeného v odseku 1 inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
Štvrtý oddiel
Niektoré formy trestnej súčinnosti
§ 164
Podnecovanie
Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti
uloženej podľa zákona, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným
opatrením.
§ 165
Schvaľovanie trestného činu
(1)
Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo kto verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho
páchateľa, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
(2)
Rovnako sa potresce, kto v úmysle prejaviť s trestným činom súhlas
a)
páchateľa alebo osobu jemu blízku odmení alebo odškodní za trest, alebo
b)
na takú odmenu alebo odškodnenie zbiera.
§ 166
Nadržovanie
(1)
Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu,
trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potresce sa odňatím slobody až
na tri roky; ak však pomáha takto páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon
ustanovuje trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný,
okrem prípadu, že by tak urobil v úmysle
a)
b)
zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech.
§ 167
Neprekazenie trestného činu
(1)
Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha trestný čin vlastizrady
(§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), podvracania republiky (§ 98), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106 alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy, ďalej
trestný čin opustenia republiky podľa § 109 ods. 3, vojnovej zrady (§ 114), rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 132 ods. 3, 4, falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 3, všeobecného ohrozenia podľa § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, vraždy (§ 219), lúpeže (§ 234), znásilnenia (§ 241), pohlavného zneužívania podľa § 242, genocídia (§ 259), používania zakázaného bojového prostriedku (§ 262), vojnovej krutosti (§ 263), plienenia v priestore vojnových operácií (§ 264), neposlúchnutia rozkazu podľa § 273 ods. 2 písm. a), sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť podľa § 275 ods. 2 písm. a), zbehnutia (§ 282), zbehnutia do cudziny (§ 283) alebo ohrozenia politického a morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 2, a spáchanie alebo dokončenie takého trestného činu neprekazí, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov
trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol trestný čin prekaziť
bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva
smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie
blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti,
ak sa týka neprekazenia trestného činu vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva podľa § 106 alebo niektorého obdobného trestného činu proti štátu svetovej socialistickej sústavy
alebo genocídia (§ 259).
(3)
Prekaziť trestný čin možno i jeho včasným oznámením prokurátorovi alebo bezpečnostnému
orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.
§ 168
Neoznámenie trestného činu
(1)
Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal trestný čin vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107) alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy,
ďalej trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí (§ 140), všeobecného ohrozenia podľa § 179, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku podľa § 180a, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa § 180c ods. 2, vraždy (§ 219), genocídia (§ 259) alebo používania zakázaného bojového prostriedku (§ 262), a taký trestný čin neoznámi bez odkladu prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu
alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, veliteľovi alebo náčelníkovi, potresce sa odňatím
slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov
trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.
(2)
Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez
toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na
zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva
trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neoznámenia trestného
činu vlastizrady (§ 91), rozvracania republiky (§ 92), teroru (§ 93 a 94), záškodníctva (§ 95 a 96), sabotáže (§ 97), vyzvedačstva (§ 105), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106 a 107) alebo niektorého obdobného trestného činu proti štátu svetovej socialistickej sústavy
alebo genocídia (§ 259).
Piaty oddiel
Iné rušenia činnosti štátneho orgánu a orgánu spoločenskej organizácie
Marenie a ohrozovanie činnosti štátneho orgánu a orgánu spoločenskej organizácie
§ 169
(1)
Kto poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia
alebo svojej funkcie v úmysle zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy
národného výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v činnosti národného výboru, súdu alebo iného štátneho
orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie alebo iný obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
§ 169a
Zasahovanie do nezávislosti súdu
(1)
Kto pôsobí na sudcu, aby porušil svoje povinnosti v konaní pred súdom, potresce sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 v úmysle
a)
zadovážiť sebe alebo inému značný prospech, alebo
b)
spôsobiť značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 170
(1)
Kto z nedbanlivosti poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania,
postavenia alebo svojej funkcie a tým spôsobí vážnu poruchu v činnosti národného výboru,
súdu alebo iného štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie alebo iný obzvlášť
závažný následok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením
alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
§ 170a
Tlačová nedbanlivosť
Šéfredaktor periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku alebo
jeho poverený zástupca, ktorý pri výkone svojej funkcie z nedbanlivosti spôsobí, že
obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku bol spáchaný
trestný čin, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, trestom odňatia slobody
až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo zákazom
činnosti.
§ 171
Marenie výkonu úradného rozhodnutia
(1)
Kto zmarí alebo podstatne sťaží výkon rozhodnutia národného výboru, súdu alebo iného
štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie tým, že
a)
zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, scudzí alebo odstráni vec, ktorej
sa také rozhodnutie týka,
b)
ujde stráži, z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, alebo
c)
dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,
potresce sa odňatím slobody až na päť rokov alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní
smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých
detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody, potresce sa odňatím slobody až na
jeden rok alebo nápravným opatrením.
§ 172
Vzbura väzňov
(1)
Kto sa zúčastní na vzopretí skupiny väzňov dozornému orgánu, jeho rozkazu alebo väzenskému
poriadku, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak zorganizuje čin
uvedený v odseku 1.
§ 173
Ohrozenie služobného tajomstva
(1)
Kto vyzvedá služobné tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo
kto služobné tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti.
(2)
Rovnako sa potresce, kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa služobné tajomstvo stalo
známym v cudzine.
(3)
Kto služobné tajomstvo vyzvedá v úmysle vyzradiť ho do cudziny, alebo
kto služobné tajomstvo úmyselne do cudziny vyzradí,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 174
Krivé obvinenie
(1)
Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 175
Krivá výpoveď a nepravdivý znalecký posudok
(1)
Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník pred súdom, prokurátorom , alebo pred vyšetrovateľom
alebo vyhľadávacím orgánom, alebo orgánom konajúcim objasňovanie, pokiaľ konajú vyšetrovanie
alebo vyhľadávanie alebo objasňovanie podľa Trestného poriadku alebo pred štátnym
notárom, pokiaľ vykonáva rozhodovaciu činnosť,
a)
uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo
b)
takú okolnosť zamlčí,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 176
Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny
(1)
Kto falšuje verejnú listinu alebo podstatne zmení jej obsah v úmysle, aby sa použila
ako pravá, alebo
kto použije takú listinu ako pravú,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 177
Marenie príprav a priebehu volieb
Kto inému násilím alebo lsťou bráni vo výkone volebného práva, alebo
kto ináč hrubým spôsobom marí prípravy alebo priebeh volieb do zastupiteľského zboru
alebo volieb sudcov,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
ŠTVRTÁ HLAVA
TRESTNÉ ČINY VŠEOBECNE NEBEZPEČNÉ
Všeobecné ohrozenie
§ 179
(1)
Kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo
cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo
povodeň alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných
látok alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo),
alebo
kto všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin opätovne v krátkom čase, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb, škodu veľkého rozsahu
alebo iný obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 180
(1)
Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo alebo sťaží jeho
odvrátenie alebo zmiernenie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným
opatrením alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa
páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b)
ak spácha taký čin preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, alebo
c)
ak spôsobí takým činom značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 2 písm. b)
a)
škodu veľkého rozsahu, alebo
b)
ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(4)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 2 písm. b) ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb.
Ohrozenie bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku
§ 180a
(1)
Kto na palube vzdušného dopravného prostriedku s úmyslom získať alebo vykonávať kontrolu
nad takým prostriedkom
a)
použije proti inému násilie alebo pohrozenie bezprostredným násilím,
b)
vyhráža sa inému usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu
alebo
c)
zneužije bezbrannosť iného,
potresce sa odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo prepadnutím majetku.
(2)
Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti, prípadne popri týchto
trestoch aj prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 180b
Kto oznámi nepravdivú informáciu, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo prevádzku vzdušného
dopravného prostriedku za letu, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným
opatrením alebo peňažným trestom.
§ 180c
Zavlečenie vzdušného dopravného prostriedku do cudziny
(1)
Kto sa za účelom zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny takého prostriedku
zmocní alebo neoprávnene použije taký prostriedok, ktorý mu bol zverený, potresce
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov alebo prepadnutím majetku.
(2)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti, prípadne popri týchto
trestoch aj prepadnutím majetku sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v
odseku 1 smrť.
§ 181
Porušovanie povinnosti pri hrozivej tiesni
Kto zmarí alebo sťaží odvrátenie alebo zmiernenie hrozivej tiesne, ktorá priamo postihuje
väčšiu skupinu osôb, tým, že bez závažného dôvodu
a)
odoprie pomoc, ktorá je mu podľa zákona uložená alebo na ktorú sa zaviazal, alebo
b)
zmarí poskytnutie takej pomoci inou osobou,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti alebo peňažným trestom.
Ohrozenie životného prostredia
§ 181a
(1)
Kto vážne ohrozí životné prostredie tým, že poruší osobitné predpisy o tvorbe a ochrane
životného prostredia týkajúce sa ovzdušia, vôd, pôdy, ochrany živočíchov alebo rastlín
alebo zaobchádzania s jadrovými alebo rádioaktívnymi, toxickými alebo nebezpečnými
biologickými materiálmi (ohrozenie životného prostredia), potresce sa odňatím slobody
až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným
v odseku 1 spôsobí na životnom prostredí značnú ujmu.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným
v odseku 1 spôsobí na životnom prostredí ujmu veľkého rozsahu.
§ 181b
(1)
Kto z nedbanlivosti vážne ohrozí životné prostredie (§ 181a ods. 1), potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa
páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu
z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona,
alebo
b)
ak takým činom spôsobí na životnom prostredí značnú ujmu.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 2 písm. a) na životnom prostredí ujmu veľkého rozsahu.
Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia
§ 182
(1)
Kto úmyselne ohrozí prevádzku
a)
verejného telekomunikačného zariadenia, pošty alebo zariadenia pre hromadnú verejnú
dopravu,
b)
podmorského kábla alebo podmorského potrubia,
c)
zariadenia energetického alebo vodárenského,
d)
verejného ochranného zariadenia proti požiaru, povodni alebo inej živelnej pohrome,
e)
obranného alebo ochranného zariadenia proti leteckým a iným podobným útokom alebo
ich následkom, alebo
f)
podobného všeobecne prospešného zariadenia,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia,
alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 183
Kto úmyselne zničí alebo urobí neupotrebiteľnou zreteľne označenú značku bodu štátnej
triangulácie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením
alebo peňažným trestom.
§ 184
Kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia (§ 182 ods. 1), potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo
peňažným trestom.
§ 185
Nedovolené ozbrojovanie
(1)
Kto bez povolenia
a)
sebe alebo inému zadováži alebo prechováva hromadne účinnú zbraň alebo súčiastky,
ktoré pre použitie takej zbrane sú nevyhnutne potrebné, alebo
b)
hromadí, vyrába alebo sebe alebo inému zadovažuje zbrane, strelivo alebo výbušniny,
potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 186
Nedovolená prevádzka a držanie vysielacej stanice
(1)
Kto bez povolenia vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva vysielaciu stanicu
alebo súbor podstatných súčiastok určených na zostavenie takej stanice, alebo
kto takú stanicu bez povolenia používa,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
Nedovolená výroba a držanie omamných prostriedkov a jedov
§ 187
(1)
Kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, inému zadováži alebo prechováva omamné
prostriedky alebo jedy, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným
opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak získa takým činom značný prospech, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť
§ 188
Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet spôsobilý na nedovolenú
výrobu omamných prostriedkov alebo jedov, potresce sa odňatím slobody až na dva roky
alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
Šírenie nákazlivej choroby
§ 189
Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej
ľudskej choroby, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.
§ 190
Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia
nákazlivej ľudskej choroby, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným
opatrením alebo peňažným trestom.
§ 191
(1)
Kto spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby
domácich alebo iných hospodársky dôležitých zvierat, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 rozšírenie takej choroby.
§ 192
(1)
Kto spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby
alebo škodcu úžitkových rastlín, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo
nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 rozšírenie takej choroby alebo takého
škodcu.
Ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými potrebami
§ 193
(1)
Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému úmyselne zadováži potraviny alebo
iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému
zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo
peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť.
§ 194
Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny
alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému
zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením
alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
§ 194a
Nedovolená výroba liehu
(1)
Kto bez povolenia vo väčšom množstve páli alebo inak vyrába lieh alebo kto lieh bez
povolenia vyrobený vo väčšom množstve prechováva alebo uvádza do obehu, potresce sa,
ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným
opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím vecí.
(2)
Rovnako sa potresce, kto neoprávnene vyhotoví alebo prechováva zariadenie na výrobu
liehu.
§ 195
Spoločné ustanovenie
Vyhláškou ministra spravodlivosti sa určí, čo sa považuje za omamné prostriedky a
jedy v zmysle § 187 a 188, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé v zmysle § 189 až 192 a na ktorých škodcov sa vzťahuje ustanovenie § 192.
PIATA HLAVA
TRESTNÉ ČINY HRUBO NARUŠUJÚCE OBČIANSKE SPOLUŽITIE
Násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi
§ 196
(1)
Kto sa skupine obyvateľov vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením
škody veľkého rozsahu, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným
opatrením.
(2)
Kto použije násilie proti skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi alebo sa im vyhráža
usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu preto, že sú
stúpencami socialistického spoločenského a štátneho zriadenia, pre ich národnosť,
rasu, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce sa odňatím slobody až na
dva roky alebo nápravným opatrením.
§ 197
Kto v úmysle odstrašiť iného od aktívnej účasti na plnení úloh socialistickej spoločnosti
a)
použije násilie proti skupine obyvateľov alebo proti jednotlivcovi, alebo
b)
vyhráža sa skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi usmrtením, ublížením na zdraví
alebo spôsobením škody veľkého rozsahu,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 197a
Kto sa inému vyhráža usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potresce sa odňatím slobody až na jeden
rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 198
Hanobenie národa, rasy a presvedčenia
Kto verejne a pohoršujúcim spôsobom hanobí
a)
niektorý národ, jeho jazyk alebo niektorú rasu, alebo
b)
skupinu obyvateľov republiky preto, že sú stúpencami socialistického spoločenského
a štátneho zriadenia, pre ich vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
Šírenie poplašnej zprávy
§ 199
Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva
nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú zprávu, ktorá je nepravdivá, potresce sa
odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 200
Kto za brannej pohotovosti štátu spôsobí, čo aj z nedbanlivosti, nebezpečenstvo vážneho
znepokojenia, malomyseľnosti alebo porazeneckej nálady aspoň u časti obyvateľstva
nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú zprávu, potresce sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až tri roky.
§ 201
Opilstvo
Kto po tom, čo požil alkoholický nápoj, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri
ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti alebo peňažným trestom.
§ 202
Výtržníctvo
(1)
Kto sa dopustí verejne alebo na mieste prístupnom verejnosti hrubej neslušnosti alebo
výtržnosti, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo
peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny.
§ 203
Príživníctvo
Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a prostriedky na obživu si zadovažuje nekalým
spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
§ 204
Kupliarstvo
Kto iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie, alebo
kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
§ 205
Ohrozovanie mravnosti
(1)
Kto uvádza do obehu alebo robí verejne prístupnými tlačovinu, film, vyobrazenie alebo
iný predmet, ktoré ohrozujú mravnosť, alebo
kto taký predmet za tým účelom vyrobí alebo prechováva,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom alebo prepadnutím veci.
(2)
Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu,
b)
ak ohrozí takým činom mravnosť osoby mladšej ako osemnásť rokov, alebo
c)
ak spácha taký čin pre zárobok.
§ 206
Ohováranie
Kto o inom oznámi údaj, o ktorom vie, že je nepravdivý a spôsobilý značnou mierou
ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, a tým
a)
poškodí ho v zamestnaní,
b)
naruší jeho rodinné vzťahy, alebo
c)
spôsobí mu inú vážnu ujmu,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
Neposkytnutie pomoci
§ 207
(1)
Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia,
neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo
iného, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.
(2)
Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia,
neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc
poskytnúť, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo
zákazom činnosti.
§ 208
Vodič dopravného prostriedku, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne
osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť
bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potresce sa odňatím slobody až na tri roky
alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
§ 209
Poškodzovanie cudzích práv
(1)
Kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že
a)
uvedie niekoho do omylu, alebo
b)
využije niečí omyl,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak sa vydáva pri čine uvedenom
v odseku 1 za verejného činiteľa.
§ 209a
Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla
(1)
Kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať alebo kto
neoprávnene také motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, prechodne používa, potresce
sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto neoprávnene používa alebo spolupoužíva cudzie motorové vozidlo,
hoci vie, že pochádza z činu uvedeného v odseku 1.
(3)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo úmyselne škodu nie nepatrnú,
b)
ak sa dopustí tohto činu opätovne alebo ak už bol pre taký čin odsúdený,
c)
ak tým získa neoprávnený majetkový prospech väčšieho rozsahu.
(4)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom alebo zákazom činnosti
sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 úmyselne značnú škodu,
b)
ak sa dopustí činu uvedeného v odseku 1 opätovne, hoci bol už pre taký čin potrestaný,
c)
ak tým neoprávnene získa značný majetkový prospech alebo
d)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 iný obzvlášť závažný následok.
ŠIESTA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI RODINE A MLÁDEŽI
§ 210
Dvojmanželstvo
(1)
Kto za trvania svojho manželstva uzavrie manželstvo iné, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky.
(2)
Rovnako sa potresce, kto uzavrie manželstvo s osobou, ktorá už je v inom manželstve.
§ 212
Opustenie dieťaťa
(1)
Kto opustí dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si samo nemôže zadovážiť
pomoc, a vystaví ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, potresce sa
odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 213
Zanedbanie povinnej výživy
(1)
Kto neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať
iného, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Kto sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať
iného, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
(3)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak vydá činom
uvedeným v odseku 1 alebo 2 oprávnenú osobu nebezpečenstvu núdze.
§ 214
Osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti
Trestnosť zanedbania povinnej výživy (§ 213) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než súd prvého stupňa začal vyhlasovať rozsudok.
§ 215
Týranie zverenej osoby
Kto týra osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, potresce sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 216
Únos
(1)
Kto osobu mladšiu ako pätnásť rokov alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo
duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo
podľa úradného rozhodnutia povinnosť sa o ňu starať, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech,
alebo
b)
ak ohrozí takým činom mravný vývoj unesenej osoby alebo ak spôsobí takým činom iný
obzvlášť závažný následok.
§ 217
Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže
Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia
tým, že
a)
umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, alebo
b)
zvádza ju k zaháľčivému alebo nemravnému životu,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 218
Podávanie alkoholických nápojov mládeži
Kto sústavne alebo vo väčšej miere podáva osobám mladším ako osemnásť rokov alkoholické
nápoje, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
SIEDMA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI ŽIVOTU A ZDRAVIU
§ 219
Vražda
Kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo
trestom smrti.
§ 220
Vražda novonarodeného dieťaťa matkou
Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa
pri pôrode alebo hneď po ňom, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Ublíženie na zdraví
§ 221
(1)
Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok
alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon
ich povinnosti, alebo
b)
ak spácha taký čin na inom preto, že je stúpencom socialistického spoločenského a
štátneho zriadenia, pre jeho národnosť, rasu, vyznanie alebo preto, že je bez vyznania.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.
(4)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
§ 222
(1)
Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potresce sa odňatím slobody na dva
roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 smrť.
§ 223
(1)
Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na šesť
mesiacov alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti
sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú
povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo
uloženú mu podľa zákona.
§ 224
(1)
Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím
slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu
z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.
(3)
Kto z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb preto,
že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
§ 225
Ruvačka
(1)
Kto úmyselne ohrozí život alebo zdravie iného tým, že sa zúčastní na ruvačke, potresce
sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak je pri čine uvedenom v odseku 1 inému spôsobená ťažká ujma na zdraví
alebo smrť.
§ 226
Ohrozovanie pohlavnou chorobou
Kto iného vydá, čo aj z nedbanlivosti, do nebezpečenstva pohlavnej nákazy, potresce
sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.
Nedovolené prerušenie tehotenstva
§ 227
(1)
Kto tehotnej žene pomáha alebo ju zvedie k tomu, aby
a)
svoje tehotenstvo sama umele prerušila, alebo
b)
iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umele prerušené ináč
ako spôsobom prípustným podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 228
(1)
Kto so súhlasom tehotnej ženy umele preruší jej tehotenstvo ináč ako spôsobom prípustným
podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva, potresce sa odňatím slobody
na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
(3)
Rovnako ako v odseku 2 sa potresce, kto bez súhlasu tehotnej ženy umele preruší jej
tehotenstvo.
(4)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 3 smrť.
§ 229
Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umele preruší alebo iného o to požiada
alebo mu to dovolí, nie je pre taký čin trestná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi
a pomocníkovi.
§ 230
Účasť na samovražde
(1)
Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, potresce sa, ak došlo
aspoň k pokusu samovraždy, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 na osobe mladšej ako osemnásť rokov, na tehotnej žene alebo na osobe postihnutej
duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutej.
ÔSMA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI SLOBODE A ĽUDSKEJ DÔSTOJNOSTI
Prvý oddiel
Trestné činy proti slobode
§ 231
Obmedzovanie osobnej slobody
(1)
Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potresce sa odňatím slobody
až na dva roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ potresce, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle uľahčiť iný trestný čin.
(3)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 232
Pozbavenie osobnej slobody
(1)
Kto iného pozbaví osobnej slobody, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem
rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 233
Zavlečenie do cudziny
(1)
Kto iného zavlečie do cudziny, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin na osobe mladšej ako pätnásť rokov alebo na osobe postihnutej
duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutej, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 234
Lúpež
(1)
Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť
sa cudzej veci, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
§ 235
Vydieranie
(1)
Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo
konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou alebo pre zárobok, alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 236
Obmedzovanie slobody vyznania
Kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy
a)
núti iného na účasť na náboženskom úkone,
b)
zdržuje iného bez oprávnenia od takej účasti, alebo
c)
inému v užívaní slobody vyznania ináč bráni,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
§ 237
Útlak
Kto iného núti, zneužívajúc jeho tieseň alebo závislosť, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.
§ 238
Porušovanie domovej slobody
(1)
Kto vnikne do domu alebo do bytu iného tým, že použije násilie alebo hrozbu bezprostredného
násilia,
kto tam neoprávnene vnikne v úmysle vykonať násilie, alebo
kto tam neoprávnene zotrvá v úmysle vykonať násilie,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou, alebo
b)
ak spácha taký čin najmenej s dvoma osobami.
Porušovanie tajomstva prepravovaných zpráv
§ 239
(1)
Kto úmyselne poruší tajomstvo
a)
uzavretého listu alebo inej písomnosti, zasielaných poštou alebo iným dopravným zariadením,
alebo
b)
zprávy podávanej telefónom, telegrafom alebo iným takým verejným zariadením,
potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.
(2)
Pracovník poštovej, telegrafnej alebo telefónnej služby, ktorý
a)
spácha čin uvedený v odseku 1,
b)
inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo
c)
pozmení alebo potlačí písomnosť prepravovanú poštou alebo iným dopravným zariadením
alebo zprávu podanú telefonicky, telegraficky alebo iným podobným spôsobom,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti.
§ 240
(1)
Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech
a)
prezradí tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z písomnosti, telegramu alebo telefónneho
hovoru, ktoré neboli určené jemu, alebo
b)
také tajomstvo využije,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
(2)
Pracovník poštovej, telegrafnej alebo telefónnej služby, ktorý
a)
spácha čin uvedený v odseku 1, alebo
b)
inému úmyselne umožní spáchať taký čin,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom
činnosti.
Druhý oddiel
Trestné činy proti ľudskej dôstojnosti
§ 241
Znásilnenie
(1)
Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo
kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, alebo
b)
ak spácha taký čin na žene mladšej ako pätnásť rokov.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
Pohlavné zneužívanie
§ 242
(1)
Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom
pohlavne zneužije, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až osem rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 na osobe zverenej jeho dozoru, zneužívajúc jej závislosť.
(3)
Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným
v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.
(4)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 smrť.
§ 243
Kto zneužívajúc závislosť osoby mladšej ako osemnásť rokov alebo osoby zverenej jeho
dozoru pohne ju k mimomanželskej súloži, alebo
kto takú osobu, zneužívajúc jej závislosť, iným spôsobom pohlavne zneužije,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
§ 244
Pohlavný styk s osobou toho istého pohlavia
(1)
Kto sa po dovŕšení osemnásteho roku svojho veku pohlavne stýka s osobou toho istého
pohlavia mladšou ako osemnásť rokov, alebo
kto sa pohlavne stýka s osobou toho istého pohlavia zneužívajúc jej závislosť,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Rovnako sa potresce, kto
a)
za pohlavný styk s osobou toho istého pohlavia prijme alebo poskytne odplatu, alebo
b)
pohlavným stykom s osobou toho istého pohlavia budí verejné pohoršenie.
§ 245
Súlož medzi príbuznými
Kto vykoná súlož s príbuzným v pokolení priamom alebo so súrodencom, potresce sa odňatím
slobody až na dva roky.
§ 246
Obchodovanie so ženami
(1)
Kto do cudziny zláka, najme alebo prepraví ženu v úmysle, aby sa tam použila na pohlavný
styk s iným, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin na žene mladšej ako osemnásť rokov, alebo
c)
ak spácha taký čin v úmysle, aby žena bola použitá na prostitúciu.
DEVIATA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI MAJETKU
§ 247
Krádež
(1)
Kto si privlastní cudziu vec tým, že sa jej zmocní, potresce sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,
b)
ak spácha taký čin pre zárobok,
c)
ak sa pokúsi bezprostredne po takom čine uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného
násilia, alebo
d)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 248
Sprenevera
(1)
Kto si privlastní vec, ktorá mu bola zverená, potresce sa odňatím slobody na šesť
mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má výslovne uloženú povinnosť hájiť
záujmy poškodeného, alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
§ 249
Neoprávnené užívanie cudzej veci
(1)
Kto sa zmocní cudzej veci väčšej hodnoty v úmysle ju prechodne užívať, alebo
kto neoprávnene cudziu vec väčšej hodnoty, ktorá mu bola zverená, prechodne užíva,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ
potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný
následok.
§ 250
Podvod
(1)
Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že
a)
uvedie niekoho do omylu, alebo
b)
využije niečí omyl,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením
alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Podielnictvo
§ 251
(1)
Kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie
a)
vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, alebo
b)
to, čo za takú vec bolo zadovážené,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo
b)
ak získa takým činom značný prospech.
§ 252
Kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie z nedbanlivosti vec väčšej hodnoty,
ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, potresce sa odňatím slobody
až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
§ 253
Úžera
(1)
Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie
dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného
plnenia v hrubom nepomere, alebo
kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 pre zárobok.
§ 254
Zatajenie veci
(1)
Kto si privlastní cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo
ináč bez privolenia oprávnenej osoby, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok
alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom
uvedeným v odseku 1 značný prospech.
§ 255
Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku
(1)
Kto inému spôsobí škodu tým, že poruší podľa zákona mu uloženú alebo zmluvne prevzatú
povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potresce sa odňatím slobody až
na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má výslovne uloženú povinnosť hájiť
záujmy poškodeného, alebo
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu.
§ 256
Poškodzovanie veriteľa
(1)
Kto aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že
a)
zničí, poškodí, zatají, scudzí alebo odstráni časť svojho majetku, alebo
b)
predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným
trestom.
(2)
Rovnako sa potresce, kto aj len čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým,
že
a)
zničí, poškodí, zatají, scudzí alebo odstráni časť majetku dlžníka, alebo
b)
na majetok dlžníka uplatňuje neexistujúce práva alebo pohľadávku.
(3)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 alebo 2 značnú škodu.
§ 257
Poškodzovanie cudzej veci
(1)
Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec vyššej hodnoty, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 na veci svedka, znalca alebo tlmočníka pre výkon
ich povinnosti,
b)
ak spôsobí takým činom značnú škodu, alebo
c)
ak spácha taký čin na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitných predpisov.
§ 258
Zneužívanie vlastníctva
Kto poškodí dôležitý kultúrny alebo iný dôležitý všeobecný záujem tým, že zničí, poškodí,
urobí neupotrebiteľnou alebo zašantročí vlastnú vec, ktorá požíva ochranu podľa osobitných
predpisov, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo
peňažným trestom alebo prepadnutím veci.
DESIATA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI ĽUDSKOSTI
§ 259
Genocídium
(1)
Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo
náboženskú skupinu
a)
uvedie príslušníkov takej skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť
ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,
b)
vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,
c)
násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebo
d)
spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
(2)
Rovnako sa potresce, kto sa na čine uvedenom v odseku 1 zúčastní.
Podpora a propagácia fašizmu a podobného hnutia
§ 260
(1)
Kto podporuje alebo propaguje fašizmus alebo iné podobné hnutie, ktoré smeruje k
potlačovaniu práv a slobôd pracujúceho ľudu alebo ktoré hlása národnostnú, rasovú
alebo náboženskú nenávisť, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným
podobne účinným spôsobom, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 261
Kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu alebo k inému podobnému hnutiu uvedenému
v § 260, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
§ 262
Používanie zakázaného bojového prostriedku
(1)
Kto za vojny alebo za bojovej situácie
a)
nariadi použitie zakázaného bojového prostriedku, alebo
b)
taký prostriedok úmyselne použije,
potresce sa odňatím slobody na dva roky až sedem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.
§ 263
Vojnová krutosť
(1)
Kto za vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že neľudsky zaobchádza s bezbranným
civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, s príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí
zbrane už zložili, alebo s vojnovými zajatcami, potresce sa odňatím slobody na tri
roky až desať rokov.
(2)
Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.
§ 264
Plienenie v priestore vojnových operácií
Kto v priestore vojnových operácií, na bojisku alebo v miestach postihnutých vojnovými
operáciami
a)
zmocní sa, využívajúc niečiu tieseň, cudzej veci,
b)
svojvoľne cudzí majetok ničí alebo ho pod zámienkou vojnovej potreby odníma, alebo
c)
okráda padnutých,
potresce sa odňatím slobody na tri roky až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
§ 265
Zneužívanie označení Červeného kríža
Kto za brannej pohotovosti štátu neoprávnene používa označenie Červeného kríža alebo
iné označenie alebo farbu, ktorými sú označené zdravotnícke inštitúcie alebo dopravné
prostriedky zdravotníckej evakuácie, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov
až tri roky.
JEDENÁSTA HLAVA
TRESTNÉ ČINY PROTI BRANNOSTI
§ 266
Marenie spôsobilosti na službu
(1)
Kto seba alebo iného urobí trvalo alebo dočasne nespôsobilým alebo menej spôsobilým
na plnenie brannej povinnosti alebo iných úloh pre obranu vlasti, potresce sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
§ 267
Neplnenie odvodnej povinnosti
(1)
Kto sa neustanoví na odvod, na preskúšanie alebo na nemocničné alebo výberové vyšetrenie
v úmysle svoju odvodnú povinnosť nesplniť alebo jej splnenie oddialiť, potresce sa
odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
§ 268
Obchádzanie brannej povinnosti
(1)
Kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy v plnení brannej povinnosti, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.
(2)
Kto sa dopustí machinácií v úmysle
a)
sám sa celkom alebo sčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti, alebo
b)
iného celkom alebo sčasti vymknúť z plnenia brannej povinnosti,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.
Nenastúpenie služby v ozbrojených silách
§ 269
(1)
Kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe alebo zvláštnej službe nenastúpi
službu v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
§ 270
(1)
Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, službu v ozbrojených silách do 24 hodín po
uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody až na dva
roky.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
§ 271
Kto po vyhlásení mobilizácie, čo aj z nedbanlivosti,
a)
bez odkladu sa neustanoví z cudziny nastúpiť vojenskú činnú službu, alebo
b)
neposlúchne výzvu vydanú podľa ustanovení branného zákona na vstup do vojenskej služby
spojeneckého štátu,
potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
§ 272
Porušovanie osobných a vecných povinností
(1)
Kto nesplní, čo aj z nedbanlivosti, osobnú alebo vecnú povinnosť pre obranu vlasti,
kto sa úmyselne vyhýba plneniu takej povinnosti, alebo
kto plnenie takej povinnosti inou osobou, čo aj z nedbanlivosti, marí alebo sťažuje,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením
alebo peňažným trestom.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak ohrozí činom uvedeným
v odseku 1 značnou mierou záujmy obrany vlasti.
DVANÁSTA HLAVA
TRESTNÉ ČINY VOJENSKÉ
Neposlúchnutie rozkazu
§ 273
(1)
Kto odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná rozkaz, potresce sa odňatím slobody až
na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 so skupinou vojakov,
b)
ak spácha taký čin za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie
dôležitej služobnej úlohy,
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
d)
ak spôsobí takým činom ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru alebo iný obzvlášť závažný
následok.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
§ 274
(1)
Kto z nedbanlivosti nevykoná rozkaz za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne
sťažiť splnenie služobnej úlohy, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak činom uvedeným v odseku 1 zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej služobnej
úlohy,
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru alebo iný obzvlášť závažný
následok
(3)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
§ 275
Sprotivenie a donútenie porušiť vojenskú povinnosť
(1)
Kto kladie odpor vojakovi, ktorý plní vojenské povinnosti, alebo ho donúti porušiť
vojenskú povinnosť, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.
(2)
Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 so skupinou osôb,
b)
ak spácha taký čin so zbraňou,
c)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok,
alebo
d)
ak spácha taký čin za bojovej situácie.
(3)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť, alebo
b)
ak spácha čin uvedený v odseku 2 písm. a) alebo c) za brannej pohotovosti štátu alebo
za bojovej situácie.
Urážka medzi vojakmi
§ 276
Kto urazí
a)
nadriadeného alebo vyššieho,
b)
podriadeného alebo nižšieho, alebo
c)
vojaka rovnakej hodnosti, a to v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
§ 277
(1)
Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí
a)
nadriadeného alebo vyššieho, alebo
b)
podriadeného alebo nižšieho,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu,
b)
ak spácha taký čin proti vojenskej stráži,
c)
ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami, alebo
d)
ak spôsobí takým činom ublíženie na zdraví.
§ 278
(1)
Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí vojaka rovnakej hodnosti,
a to v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu, potresce sa odňatím slobody na
šesť mesiacov až dva roky.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 proti vojenskej stráži,
b)
ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami, alebo
c)
ak spôsobí takým činom ublíženie na zdraví.
§ 279
Násilie voči nadriadenému
(1)
Kto použije násilie voči nadriadenému
a)
v úmysle pôsobiť na výkon jeho vojenských povinností, alebo
b)
pre výkon jeho vojenských povinností,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak sa pokúsi činom uvedeným v odseku 1 spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, alebo
b)
ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
a)
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
Vyhýbanie sa výkonu vojenskej služby
§ 280
(1)
Kto sa v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe alebo plneniu vojenských povinností poškodí
na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, opije sa alebo použije iný úskok,
alebo
kto odopiera konať vojenskú službu,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.
§ 281
Kto sa za bojovej situácie urobí z nedbanlivosti nespôsobilým vykonávať službu tým,
že sa opije, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
§ 282
Zbehnutie
(1)
Kto sa svojmocne vzďaľuje v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe, potresce sa odňatím
slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.
§ 283
Zbehnutie do cudziny
(1)
Kto sa svojmocne vzďaľuje do cudziny v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe, potresce
sa odňatím slobody na jeden rok až sedem rokov alebo prepadnutím majetku.
(2)
Odňatím slobody na päť až desať rokov alebo prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako vojak z povolania,
b)
ak taký čin zorganizuje alebo
c)
ak spácha taký čin, hoci mu bolo osobitne uložené uchovávanie štátneho tajomstva.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti, prípadne popri týchto
trestoch aj prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,
a)
ak sa za účelom spáchania alebo pri páchaní činu uvedeného v odseku 1 zmocní vzdušného
dopravného prostriedku alebo prostriedku bojovej techniky alebo ak neoprávnene použije
taký prostriedok, ktorý mu bol zverený, alebo
b)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
§ 284
Svojmocné odlúčenie
(1)
Kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako 24 hodín, potresce sa odňatím slobody
až na šesť mesiacov.
(2)
Kto sa svojmocne vzďaľuje sústavne alebo po čas dlhší ako šesť dní, alebo
kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako dva dni v čase plnenia obzvlášť dôležitých
úloh alebo obzvlášť dôležitých cvičení,
potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.
(3)
Kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako štrnásť dní, alebo
kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako šesť dní v čase plnenia obzvlášť dôležitých
úloh alebo obzvlášť dôležitých cvičení,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.
§ 285
Porušovanie povinností strážnej služby
(1)
Kto v strážnej alebo inej obdobnej službe poruší, čo aj z nedbanlivosti, predpisy
alebo pravidlá tejto služby alebo osobitné nariadenia podľa nich vydané, potresce
sa odňatím slobody až na jeden rok.
(2)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,
a)
ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone strážnej služby, ktorá má obzvlášť dôležitý
štátny alebo vojenský význam,
b)
ak spácha taký čin obzvlášť hrubým porušením svojej povinnosti,
c)
ak spôsobí takým činom škodlivý následok, k odvráteniu ktorého výkon strážnej alebo
inej obdobnej služby mal smerovať, alebo
d)
ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak úmyselne spácha čin uvedený v odseku 1 za bojovej situácie a je tu niektorá z okolností
uvedených v odseku 2 písm. a) a c).
§ 286
Porušovanie povinností dozornej služby
(1)
Kto v dozornej alebo inej službe závažným spôsobom, čo aj z nedbanlivosti, poruší
predpisy alebo pravidlá tejto služby, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.
(2)
Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v
odseku 1 obzvlášť závažný následok, ktorému bol povinný zabrániť.
(3)
Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený
v odseku 1 za bojovej situácie.
§ 287
Porušovanie povinností služby pri obrane vzdušného priestoru
(1)
Kto poruší, čo aj z nedbanlivosti, pravidlá služby na rádiotechnických hláskach,
v pohotovostných jednotkách alebo iných zariadeniach určených na zaistenie bezpečnosti
vzdušného priestoru, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom
uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.
(3)
Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak čin uvedený v odseku 1 spácha za brannej pohotovosti štátu a spôsobí ním obzvlášť
závažný následok.
§ 288
Ohrozovanie politického a morálneho stavu jednotky
(1)
Kto popudzuje vojakov proti vojenskej službe alebo proti nadriadenému,
kto šíri malomyseľnosť, alebo
kto ináč sústavne rozvracia kázeň,
potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 za bojovej situácie.
§ 289
Zbabelosť pred nepriateľom
Kto sa za bojovej situácie zo zbabelosti alebo malomyseľnosti vzdá do zajatia, potresce
sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
§ 290
Nesplnenie bojovej úlohy
(1)
Kto sa bez dovolenia vzdiali za bojovej situácie, potresce sa odňatím slobody na
tri roky až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
(2)
Kto sa za bojovej situácie vyhýba povinnosti splniť bojovú úlohu alebo odoprie použiť
zbraň, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
§ 291
Opustenie bojových prostriedkov
(1)
Kto za bojovej situácie odhodí, opustí alebo urobí neupotrebiteľnou zbraň alebo iný
vojnový materiál, potresce sa odňatím slobody na dva roky až sedem rokov.
(2)
Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,
ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.
§ 292
Vydanie bojových prostriedkov nepriateľovi
Veliteľ, ktorý bez toho, že by to bolo vyvolané bojovou situáciou, nepriateľovi vydá,
čo aj z nedbanlivosti, vojenské sily alebo ponechá mu opevnenia, bojovú techniku alebo
iné bojové prostriedky, potresce sa, ak nekonal v úmysle podporovať nepriateľa, odňatím
slobody na tri roky až pätnásť rokov alebo trestom smrti.
§ 293
Ublíženie parlamentárovi
Kto urazí parlamentára alebo člena jeho sprievodu, alebo
kto takú osobu neprávom zadrží,
potresce sa odňatím slobody až na dva roky.
Spoločné ustanovenia
§ 294
(1)
Ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno kázensky vybaviť trestné činy nenastúpenia
služby v ozbrojených silách podľa § 270, neposlúchnutia rozkazu podľa § 273 ods. 1 a § 274 ods. 1, sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť podľa § 275 ods. 1, urážky medzi vojakmi podľa § 276, § 277 ods. 1 a § 278 ods. 1, vyhýbania sa výkonu vojenskej služby podľa § 280 ods. 1, § 281, svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 1 a 2, porušovania povinností strážnej služby podľa § 285 ods. 1, porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 ods. 1, porušovania povinností služby pri obrane vzdušného priestoru podľa § 287 ods. 1 a ohrozovania politického a morálneho stavu jednotky podľa § 288 ods. 1.
(2)
Ak stupeň nebezpečnosti iného trestného činu pre spoločnosť, než ktoré sú uvedené
v odseku 1, je malý a možno dôvodne očakávať, že prostriedky kázenského vybavenia
postačia na dosiahnutie účelu sledovaného týmto zákonom, možno potrestanie páchateľa
prenechať príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi.
§ 295
Svojmocne sa vzďaľuje, kto
a)
sa vzdiali bez dovolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,
b)
sa neprihlásil u svojho útvaru alebo v mieste služobného pridelenia, hoci tam bol
poslaný, alebo hoci uplynul čas jeho odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení,
preložení, služobnej ceste alebo dovolenke,
c)
bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojil sa po zániku príčiny
odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému útvaru, alebo
d)
sa neprihlásil u niektorého vojenského útvaru po návrate alebo po oslobodení z nepriateľského
zajatia.
TRETIA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 296
(1)
Trest právoplatne uložený pred účinnosťou tohto zákona za čin, ktorý nie je trestným
činom podľa tohto zákona, sa nevykoná; ustanovenie tohto zákona o súhrnnom treste
sa v takom prípade nepoužije.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na činy trestné podľa dekrétu prezidenta republiky
č. 16/1945 Zb. o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych
ľudových súdoch a podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní
fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva
v znení predpisov ich meniacich a doplňujúcich.
§ 297
(1)
Ak ku dňu účinnosti tohto zákona nevykonaný trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok,
prípadne súčet takých trestov postupne uložených alebo ich zvyšok je viac ako pätnásť
rokov, súd tento trest, prípadne postupne uložené tresty skráti pomerne tak, aby nevykonaný
trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok bol ku dňu účinnosti tohto zákona pätnásť
rokov.
(2)
Ak ku dňu účinnosti tohto zákona je nevykonaný trest zákazu činnosti alebo jeho zvyšok
viac ako päť rokov, skráti súd tento trest alebo jeho zvyšok tak, aby ku dňu účinnosti
tohto zákona bol päť rokov.
(3)
Ak bol pred účinnosťou tohto zákona právoplatne uložený trest
a)
straty čestných práv občianskych alebo iný obdobný trest podľa zákona skôr účinného,
končí sa strata volebného práva a práva zastávať funkciu sudcu a sudcu z ľudu dňom
účinnosti tohto zákona,
b)
vylúčenia z vojska, považuje sa za neuložený,
c)
peňažný, nevykoná sa v prípade jeho nevymožiteľnosti náhradný trest odňatia slobody
alebo jeho zvyšok,
d)
zákazu pobytu, po účinnosti tohto zákona sa nevykoná, prípadne jeho výkon dňom účinnosti
tohto zákona sa končí,
e)
uverejnenia rozsudku, po účinnosti tohto zákona sa nevykoná.
§ 298
Ustanovenia tohto zákona o podmienečnom prepustení a podmienečnom upustení od výkonu
zvyšku trestu zákazu činnosti sa použijú s výnimkou ustanovenia § 62 aj na tresty uložené pred účinnosťou tohto zákona.
§ 299
Horná hranica druhej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v § 1 ods. 2 zákona
č. 165/1950 Zb. na ochranu mieru sa znižuje na pätnásť rokov.
§ 300
Zrušujú sa:
1.
trestný zákon č. 86/1950 Zb.,
2.
zákon č. 63/1956 Zb., ktorým sa mení a doplňuje trestný zákon č. 86/1950 Zb.,
3.
ustanovenia § 4 až 6 zákona č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotenstva.
§ 301
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.
§ 1
Pri trestných činoch proti mieru, vojnových trestných činoch, trestných činoch proti
ľudskosti a ďalších trestných činoch, spáchaných v čase od 21. mája 1938 do 31. decembra
1946 (v čase zvýšeného ohrozenia republiky) vojnovými zločincami alebo ich pomáhačmi
v prospech alebo v službách okupantov, ktoré sú trestnými činmi podľa zákona č. 140 Zb. z 29. novembra 1961 a boli trestnými činmi i podľa zákonov platných v čase ich spáchania i neskorších
zákonov, pokiaľ by pri ich malo nastať premlčanie trestného stíhania k 9. máju 1965
alebo neskoršie, sa nepremlčuje ani trestné stíhanie ani výkon trestu.
Článok III
Prechodné ustanovenia
1.
Trest právoplatne uložený pred účinnosťou tohto zákona za čin, ktorý nie je trestným
činom ani prečinom podľa tohto zákona, sa nevykoná; ustanovenie Trestného zákona o
súhrnnom treste sa v takom prípade nepoužije. Ak za taký trestný čin a zbiehajúci
sa iný čin bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd trest pomerne skráti. Pritom
prihliadne na vzájomný pomer závažnosti činu, ktorý od účinnosti tohto zákona nie
je trestným činom ani prečinom, a ostatných činov.
2.
Trest právoplatne uložený po nadobudnutí účinnosti zákonného opatrenia Predsedníctva
Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky č. 10/1989 Zb. za trestný čin sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a Trestného zákona súd pomerne skráti. Pritom prihliadne na vzájomný pomer hornej hranice trestu odňatia
slobody pred nadobudnutím a po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Podľa rovnakých
zásad postupuje, ak za tento čin a zbiehajúci sa iný čin bol uložený úhrnný alebo
súhrnný trest.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.