60/1965 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.06.1990 do 31.12.1992
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 60/1965 Zb. |
Názov: | Zákon o prokuratúre |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 17.06.1965 |
Dátum vyhlásenia: | 30.06.1965 |
Dátum účinnosti od: | 01.06.1990 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.1992 |
Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
67/1950 Zb. | Zákon o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských čakateľov (sudcovský zákon) |
71/1967 Zb. | Zákon o správnom konaní (správny poriadok) |
29/1968 Zb. | Zákon o zmenách niektorých zákonov v súvislosti s úpravou postavenia Národného výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy |
175/1968 Zb. | Zákon o meste Brne |
147/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre |
29/1978 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok |
196/1988 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/1964 Zb. o organizácii súdov a o voľbách sudcov a zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre |
168/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o prokuratúre |
4/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 60/1965 Zb. o prokuratúre v znení neskorších predpisov |
314/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o prokuratúre |
60
ZÁKON
zo 17. júna 1965
o prokuratúre
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
Prvá časť
Základné ustanovenia
§ 1
(1)
Dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov
ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi a organizáciami aj
občanmi prislúcha prokuratúre, na ktorej čele stojí generálny prokurátor Českej a
Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2)
Postavenie a oprávnenie prokurátorov pred súdmi a štátnymi notárstvami upravujú osobitné
zákony.
(3)
Orgány prokuratúry tvoria jednotnú centralizovanú sústavu, vedenú generálnym prokurátorom
Československej socialistickej republiky, v ktorej nižší prokurátori sú podriadení
vyšším. Svoje funkcie vykonávajú nezávisle od miestnych orgánov.
(4)
Orgány Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky a vojenských
prokuratúr sú podriadené generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej
republiky. Orgány prokuratúry v Českej socialistickej republike sú podriadené generálnemu
prokurátorovi Českej socialistickej republiky. Orgány prokuratúry v Slovenskej socialistickej
republike sú podriadené generálnemu prokurátorovi Slovenskej socialistickej republiky.
(5)
Generálni prokurátori Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej
republiky sú podriadení generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky
pri výkone dozoru nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych
predpisov vydaných orgánmi Československej socialistickej republiky. Ostatné orgány
prokuratúry v Českej socialistickej republike a v Slovenskej socialistickej republike
sú podriadené generálnemu prokurátorovi Československej socialistickej republiky v
prípadoch, v ktorých generálny prokurátor Československej socialistickej republiky
považuje za nevyhnutné uložiť im úlohy v naliehavom záujme Československej socialistickej
republiky preto, že hrozí nebezpečenstvo z omeškania alebo preto, že generálny prokurátor
republiky je nečinný.
§ 2
(1)
Prokuratúra stráži, presadzuje a upevňuje zákonnosť bez ohľadu na akékoľvek miestne
vplyvy, zabezpečuje jednotu zákonnosti na celom území republiky.
(2)
Výkonom dozoru nad správnym a jednotným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných
právnych predpisov prokuratúra chráni
a)
štát a jeho ústavné zriadenie,
b)
politické, osobné, rodinné, pracovné, sociálne, bytové, majetkové a iné práva a zákonom
chránené záujmy občanov,
c)
práva a zákonom chránené záujmy organizácií,
d)
bojaschopnosť ozbrojených síl aj ozbrojených zborov a disciplínu a poriadok v nich
ustanovený.
(3)
Celou svojou činnosťou prokuratúra prispieva k zvyšovaniu úcty k právnemu poriadku,
k plneniu občianskych povinností a k rešpektovaniu občianskych práv a slobôd.
§ 3
(1)
Prokurátori plnia svoje úlohy
a)
dozorom nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov
ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy, národnými výbormi, organizáciami a
jednotlivými občanmi,
b)
trestným stíhaním osôb, ktoré sa dopustili trestných činov a prečinov,
c)
dozorom nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní,
d)
účasťou a uplatňovaním oprávnení v konaní pred súdmi a štátnymi notárstvami podľa
osobitných zákonov.
e)
dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest
odňatia slobody, ochranné liečenie a ochranná výchova.
(2)
Nadriadený prokurátor je oprávnený vykonávať jednotlivé úkony prokurátorov jemu podriadených.
§ 4
Prokurátori, vykonávajúc v mene štátu dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním
zákonov a iných právnych predpisov, sú povinní robiť opatrenia na odstránenie porušenia
zákonnosti bez ohľadu na to, kto ju porušil, ako aj na obnovu porušených práv, a dbať,
aby každý, kto zavinil porušenie zákonnosti, bol braný na zodpovednosť.
§ 5
Vyšetrovatelia prokuratúry vykonávajú vyšetrovanie trestných činov v rozsahu, ktorý
ustanovujú osobitné predpisy.
§ 6
(1)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je zodpovedný Federálnemu
zhromaždeniu. Generálny prokurátor Českej socialistickej republiky je zodpovedný Českej
národnej rade. Generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky je zodpovedný
Slovenskej národnej rade.
(2)
Generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva
prezident Československej socialistickej republiky, do rúk ktorého skladá sľub. Ak
generálnym prokurátorom Československej socialistickej republiky je občan Českej socialistickej
republiky, bude za jeho prvého námestníka vymenovaný občan Slovenskej socialistickej
republiky alebo naopak. Generálneho prokurátora republiky vymenúva a odvoláva predsedníctvo
národnej rady. Návrh na vymenovanie generálneho prokurátora republiky podáva generálny
prokurátor Československej socialistickej republiky. Generálny prokurátor republiky
skladá sľub do rúk predsedu príslušnej národnej rady.
(3)
Federálne zhromaždenie môže navrhnúť prezidentovi Československej socialistickej
republiky, aby generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky z
jeho funkcie odvolal. Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky
môže predsedníctvu národnej rady navrhnúť, aby generálneho prokurátora republiky odvolalo.
§ 7
(1)
Generálny prokurátor Československej republiky podáva Federálnemu zhromaždeniu správy
o stave zákonnosti.
(2)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je povinný na požiadanie
osobne sa zúčastniť na schôdzke snemovne, jej výboru alebo Predsedníctva Federálneho
zhromaždenia; podáva im žiadané informácie a správy.
(3)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky predkladá Predsedníctvu
Federálneho zhromaždenia otázky, ktoré je potrebné upraviť zákonom Federálneho zhromaždenia
alebo zákonná úprava ktorých vyžaduje doplnenia alebo zmeny.
(4)
Generálni prokurátori republík postupujú podľa zásad uvedených v odsekoch 1 až 3
vo vzťahu k národným radám, ich predsedníctvam a výborom.
§ 8
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky upozorňuje Federálne
zhromaždenie na právne predpisy vydané orgánmi Československej socialistickej republiky,
ktoré odporujú ústavnému alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia. Generálni prokurátori
republík postupujú podľa uvedenej zásady vo vzťahu k národným radám, pokiaľ ide o
právne predpisy vydané orgánmi republík.
§ 9
(1)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky sa zúčastňuje s poradným
hlasom na schôdzkach vlády Československej socialistickej republiky. Generálny prokurátor
republiky sa zúčastňuje s poradným hlasom na schôdzkach vlády republiky.
(2)
Prokurátori sú oprávnení zúčastniť sa s poradným hlasom na zasadaní národných výborov
a ich orgánov a iných orgánov štátnej správy.
§ 10
(1)
Prokurátori pôsobia na to, aby orgány štátnej správy, národné výbory a organizácie
samy zabezpečovali dodržiavanie zákonnosti tak pri výkone svojej pôsobnosti, ako aj
v podriadených orgánoch a dbali na to, aby ten, kto zavinil jej porušenie, bol volaný
na zodpovednosť.
(2)
Prokurátori dozerajú, či a ako kontrolné orgány plnia svoje povinnosti pri zabezpečovaní
zákonnosti uložené im právnymi predpismi a pôsobia svojimi prostriedkami na odstránenie
zistených závad.
§ 11
(1)
Ministerstvá, iné orgány štátnej správy, národné výbory a organizácie sú povinné
pomáhať prokurátorom pri plnení ich úloh, v ustanovenej lehote vyhovovať ich dožiadaniam,
najmä im požičiavať spisy a doklady a podávať im vysvetlenia a umožniť im za účelom
zistenia, či sú zachovávané zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, vstup
do svojich úradných budov a ďalších objektov.
(2)
Na plnenie úloh ustanovených v tomto zákone napomáhajú prokurátorom aj súdy a štátne
notárstva najmä tým, že im požičiavajú spisy a doklady.
(3)
Prokurátori sú oprávnení vyžadovať od štátnych orgánov a organizácií vykonanie previerok
a revízií, pokiaľ je dôvodné podozrenie, že došlo k porušeniu zákonnosti, prípadne,
že bol spáchaný trestný čin. Tieto orgány a organizácie sú povinné žiadostiam v lehotách
určených prokurátorom vyhovieť. Pokiaľ ide o náhradu nákladov s tým spojených, bude
upravená osobitným predpisom.
(4)
Povinnosti a oprávnenia uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 sa nevzťahujú na veci operačnej
a mobilizačnej povahy.
§ 12
(1)
Každý má právo žiadať prokurátora o preskúmanie postupu alebo rozhodnutia orgánov
a organizácií z hľadiska dodržania zákonnosti a o prokurátorské opatrenie na odstránenie
zisteného porušenia zákonnosti.
(2)
Prokurátor je povinný takýto podnet preskúmať. Musí prešetriť všetky okolnosti rozhodujúce
pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákonnosti, a urobiť opatrenie na odstránenie
porušenia zákonnosti, na obnovenie porušených práv a na vyvodenie zodpovednosti proti
tomu, kto porušenie zákonnosti zavinil.
(3)
Vybavenie podnetu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a zabezpečovať
ochranu práv a zákonom chránených záujmov občanov a organizácií v zhode s celospoločenskými
záujmami.
(4)
O vybavení podnetu sa musí ten, kto ho urobil, upovedomiť. Upovedomenie sa musí zdôvodniť.
Ak ten, kto podnet urobil, nie je s vybavením spokojný, môže požiadať o preskúmanie
vybavenia; v takom prípade preskúma vec nadriadený prokurátor. Ďalšie podnety v tej
istej veci sa prešetrujú, len pokiaľ obsahujú nové skutočnosti.
(5)
Podnet musí prokurátor vybaviť do dvoch mesiacov. Túto lehotu môže v odôvodnených
prípadoch predĺžiť nadriadený prokurátor.
§ 13
(1)
Každý je povinný na výzvu sa ustanoviť na prokuratúru a podať prokurátorovi potrebné
vysvetlenia.
(2)
Podať vysvetlenie môže odoprieť ten, kto by tým porušil zákonom výslovne uloženú
alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, ak by bol od tejto povinnosti
oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v záujme ktorého túto povinnosť má, alebo
kto by tým spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám blízkym (§ 116 Občianskeho zákonníka).
(3)
Kto sa ustanoví na výzvu podľa ustanovenia odseku 1, má nárok na náhradu hotových
výdavkov a ušlého zárobku. Tento nárok nemá ten, kto bol predvolaný vo svojom vlastnom
záujme. Nárok zaniká, ak ho oprávnený neuplatní do troch dní po ustanovení sa.
(4)
Ak občan bez ospravedlnenia sa alebo bez závažných dôvodov nevyhovie výzve, môže
mu prokurátor uložiť poriadkovú pokutu až do 500 Kčs, prípadne môže nariadiť jeho
predvedenie. Proti uloženiu pokuty je prípustná sťažnosť. Musí sa podať do pätnástich
dní u prokurátora, ktorý pokutu uložil. Ak prokurátor nevyhovie sťažnosti sám, predloží
ju neodkladne na rozhodnutie nadriadenému prokurátorovi. Prokurátor môže uloženú pokutu
taktiež odpustiť. Právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty je vykonateľné podľa predpisov
Občianskeho súdneho poriadku o výkone rozhodnutí.
(5)
Ustanovenia uvedené v odsekoch 1 až 4 sa nevzťahujú na úkony podľa ustanovení Trestného poriadku.
Druhá časť
Výkon prokurátorského dozoru
Oddiel 1
Všeobecný dozor
§ 14
(1)
Prokurátori vykonávajú dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy,
národnými výbormi, organizáciami a jednotlivými občanmi a nad tým, aby nikto nebol
nezákonne obmedzovaný vo svojich právach.
(2)
Pri plnení týchto úloh sú prokurátori oprávnení najmä
a)
preskúmavať zákonnosť všeobecne záväzných právnych predpisov (články 80 a 139 ústavného zákona č. 143/1968 Zb.), všeobecne záväzných nariadení národných výborov (článok 94 ústavy), smerníc, úprav, uznesení a iných aktov všeobecnej povahy vydávaných orgánmi uvedenými
v odseku 1,
b)
preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov uvedených v odseku 1 v jednotlivých
prípadoch,
c)
vykonávať na orgánoch uvedených v odseku 1 previerky dodržiavania zákonnosti.
§ 15
(1)
Proti všeobecne záväzným právnym predpisom, proti všeobecne záväzným nariadeniam
národných výborov a proti rozhodnutiam, opatreniam a iným aktom (ďalej len „rozhodnutia“),
ktoré odporujú zákonom a iným právnym predpisom, podá prokurátor protest na orgáne,
ktorý ich vydal, alebo na orgáne tomuto orgánu nadriadenému alebo naň dozerajúcemu.
(2)
Ak bol protest podaný na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje
rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť alebo ho nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim
zákonu. Ak nevyhovie takto orgán plne protestu sám, je povinný predložiť ho v lehote
uvedenej v odseku 7 orgánu nadriadenému alebo dozerajúcemu, ktorý o proteste rozhodne.
(3)
Ak orgán o proteste v ustanovenej lehote nerozhodne, ani sám vec nepredloží orgánu
nadriadenému alebo dozerajúcemu, podá prokurátor protest priamo na tento orgán.
(4)
Nadriadeným orgánom národného výboru príslušným na rozhodnutie o proteste, ak mu
nevyhovie orgán, ktorý rozhodnutie vydal (odsek 2), je zodpovedajúci orgán národného
výboru vyššieho stupňa, a ak išlo o rozhodnutie odboru krajského národného výboru,
príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(5)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa protestu nevyhovelo, môže prokurátor podať nový protest.
(6)
Ak ministerstvo, iný ústredný orgán alebo národný výbor priamo riadený vládou protestu
nevyhovie, predloží ho na rozhodnutie príslušnej vláde. Vo veciach, ktoré sa spravujú
predpismi o správnom konaní, platia ustanovenia o správnom konaní.
(7)
Ak prokurátor neurčí inú lehotu, musí sa protest vybaviť do tridsiatich dní.
(8)
Ak sa protestu vyhovelo, rozhodnutie sa zrušilo a vec sa vrátila orgánu, rozhodnutím
ktorého sa porušil zákon alebo iný právny predpis, je orgán vydávajúci nové rozhodnutie
viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste.
(9)
Protest nemožno podať, ak uplynulo päť rokov od vydania rozhodnutia. Vo veciach,
ktoré sa spravujú predpismi o správnom konaní, sa táto lehota počíta od právoplatnosti
rozhodnutia.
§ 16
(1)
Výkon rozhodnutia sa zastavuje uplynutím lehoty ustanovenej na vybavenie protestu,
pokiaľ prokurátor zastavenie výkonu nenavrhne už pri podaní protestu alebo pred uplynutím
lehoty ustanovenej na jeho vybavenie. Orgán je povinný takému návrhu vyhovieť. Ak
protest smeruje proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu výkonu rozhodnutia, zastavuje
sa ďalší výkon rozhodnutia podaním protestu.
(2)
Ak sa protestu vyhovelo, musí orgán, rozhodnutie ktorého sa zrušilo alebo zmenilo,
porušené práva bez meškania obnoviť, a to najneskoršie do tridsiatich dní, ak prokurátor
neurčí inú lehotu. Ak obnova porušeného práva nie je možná, je orgán povinný urobiť
v tej istej lehote inú primeranú nápravu. O obnove práv alebo inej primeranej náprave
je povinný podať prokurátorovi v určenej lehote zprávu.
§ 17
(1)
Ministerstvám a iným orgánom štátnej správy, národným výborom a organizáciám podávajú
prokurátori upozornenie za účelom odstránenia porušovania zákonov a iných právnych
predpisov.
(2)
Ak v upozornení nie je určená iná lehota, je orgán, ktorému sa upozornenie podalo,
povinný do tridsiatich dní upozornenie prejednať, urobiť opatrenie na odstránenie
porušovania zákonov a iných právnych predpisov, ako aj príčin, ktoré k nemu viedli,
a o výsledku prejednania a o urobených opatreniach podať prokurátorovi zprávu.
Oddiel 2
Trestné stíhanie osôb a dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní
§ 18
(1)
Prokurátori dozerajú, aby sa všetky trestné činy zistili a dôsledne objasnili, a
ich páchateľov stíhajú podľa ustanovení Trestného poriadku. Taktiež stíhajú osoby, ktoré sa dopustili prečinov.
(2)
Prokurátori podľa ustanovení Trestného poriadku vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom trestnom konaní.
(3)
Pri plnení týchto úloh zabezpečujú, aby nikto nebol bezdôvodne trestne stíhaný, nezákonne
obmedzovaný na osobnej slobode alebo inak nezákonne obmedzovaný vo svojich právach.
Oddiel 3
Účasť a pôsobnosť prokurátora v konaní pred súdmi a štátnymi notárstvami
§ 20
(1)
Prokurátori sa podľa Trestného poriadku zúčastňujú na trestnom konaní súdnom.
(2)
Prokurátori sú oprávnení podľa predpisov o konaní pred súdmi a štátnymi notárstvami
podávať návrhy na začatie konania alebo kedykoľvek do konania vstúpiť, ak majú za
to, že to vyžaduje záujem spoločnosti alebo ochrana práv občanov, a zúčastňovať sa
na týchto konaniach.
§ 21
Proti rozhodnutiam súdov a štátnych notárstiev, ktoré odporujú zákonom a iným právnym
predpisom, podávajú prokurátori opravné prostriedky podľa ustanovení predpisov o konaní
pred súdmi a štátnymi notárstvami.
§ 22
Prokurátori podávajú podľa predpisov o konaní pred súdmi sťažnosti pre porušenie zákona
a podnety na zaujatie stanovísk na zabezpečenie jednotného výkladu zákonov.
§ 23
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky je oprávnený zúčastniť
sa na zasadaniach pléna Najvyššieho súdu Československej socialistickej republiky.
Generálni prokurátori republík sú oprávnení zúčastniť sa na zasadaniach plén najvyšších
súdov republík.
Oddiel 4
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia
slobody, ochranné liečenie a ochranná výchova
§ 24
(1)
Prokurátori dozerajú, aby sa v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia
slobody, ochranné liečenie a ochranná výchova držali osoby len na základe rozhodnutia
na to oprávneného orgánu a aby sa presne zachovávali predpisy platné pre výkon väzby,
trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ochrannej výchovy.
(2)
Pri výkone dozoru v miestach, v ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, prokurátori
taktiež dbajú, aby sa dodržiavali zákony a iné právne predpisy o zabezpečení a vykonávaní
prevýchovy pri výkone trestu odňatia slobody.
§ 25
(1)
Prokurátori sú povinní vykonávať pravidelne previerky v miestach uvedených v ustanovení
§ 24 ods. 1, oboznamovať sa s činnosťou správ týchto miest, zastavovať vykonávanie rozkazov a
rozhodnutí, prípadne ich zrušiť, ak odporujú zákonom a iným právnym predpisom.
(2)
Osoby, ktoré sú v týchto miestach držané nezákonne, je prokurátor povinný ihneď prepustiť.
§ 26
Pri výkone dozoru podľa ustanovení § 24 sú prokurátori oprávnení
- navštevovať miesta uvedené v ustanovení § 24 ods. 1 v ktoromkoľvek čase, pričom majú voľný prístup do všetkých ich priestorov,
- nazerať do dokladov, podľa ktorých boli osoby pozbavené slobody, a hovoriť s týmito
osobami bez prítomnosti iných osôb,
- preverovať, či rozkazy a rozhodnutia správ miest uvedených v ustanovení § 24 ods. 1 alebo orgánov im nadriadených týkajúce sa výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochranného
liečenia a ochrannej výchovy zodpovedajú zákonom a iným právnym predpisom,
- žiadať od pracovníkov správ miest uvedených v § 24 ods. 1 potrebné vysvetlenia a predloženie spisov, dokladov, rozkazov a rozhodnutí týkajúcich
sa výkonu väzby, trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ochrannej výchovy.
§ 27
(1)
Správy miest uvedených v ustanovení § 24 ods. 1 sú povinné vykonať rozkazy prokurátora, ktoré sa týkajú zachovávania predpisov platných
pre výkon väzby, trestu odňatia slobody, ochranného liečenia a ochrannej výchovy.
(2)
Správy miest uvedených v ustanovení § 24 ods. 1 sú povinné do 24 hodín odoslať prokurátorovi jemu určenú sťažnosť alebo oznámenie
osoby držanej v týchto miestach.
(3)
Prokurátori sú povinní dozerať, aby sa sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach
uvedených v ustanovení § 24 ods. 1 bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom,
ktorým sú adresované.
Tretia časť
Vyšetrovanie vykonávané vyšetrovateľmi prokuratúry
§ 28
Pri vyšetrovaní trestných činov postupujú vyšetrovatelia prokuratúry podľa ustanovení
Trestného poriadku.
§ 29
Prokurátor uplatňuje pri vyšetrovaní svoju pôsobnosť voči vyšetrovateľom prokuratúry
dozorom nad vyšetrovaním podľa ustanovení Trestného poriadku.
Štvrtá časť
Organizácia prokuratúry
§ 30
(1)
Prokuratúra sa člení na Generálnu prokuratúru Československej socialistickej republiky,
súčasťou ktorej je Hlavná vojenská prokuratúra, Generálnu prokuratúru Českej socialistickej
republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej socialistickej republiky, krajské prokuratúry,
vyššie vojenské prokuratúry, okresné prokuratúry a vojenské obvodné prokuratúry. Na
území hlavného mesta Československej socialistickej republiky a Českej socialistickej
republiky Prahy plní úlohy krajskej prokuratúry Mestská prokuratúra v Prahe a úlohy
okresných prokuratúr plnia obvodné prokuratúry. Na území hlavného mesta Slovenskej
socialistickej republiky Bratislavy plní úlohy krajskej prokuratúry Mestská prokuratúra
v Bratislave a úlohy okresných prokuratúr plnia obvodné prokuratúry. Úlohy okresných
prokuratúr na území miest Brna, Ostravy, Plzne a Košíc plnia mestské prokuratúry v
Brne, Ostrave, Plzni a Košiciach. Za brannej pohotovosti štátu pôsobia ako vojenské
prokuratúry aj vyššie poľné prokuratúry a nižšie poľné prokuratúry.
(2)
Sídla a obvody prokuratúr sa zhodujú so sídlami a obvodmi súdov.
(3)
Generálni prokurátori republík môžu určiť v obvode svojej pôsobnosti výnimky z ustanovenia
ods. 2. Tieto opatrenia vyhlásia v Zbierke zákonov.
§ 31
Sídla, obvody a pôsobnosť vyšších vojenských prokuratúr a vojenských obvodných prokuratúr
ustanoví generálny prokurátor Československej socialistickej republiky po dohode s
ministrom národnej obrany.
§ 31a
Na čele Generálnej prokuratúry Českej socialistickej republiky je generálny prokurátor
Českej socialistickej republiky. Na čele Generálnej prokuratúry Slovenskej socialistickej
republiky je generálny prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.
§ 32
(1)
Na čele Hlavnej vojenskej prokuratúry je hlavný vojenský prokurátor.
(2)
Na čele krajských prokuratúr sú krajskí prokurátori, na čele mestských prokuratúr
mestskí prokurátori, na čele okresných prokuratúr okresní prokurátori a na čele obvodných
prokuratúr obvodní prokurátori.
(3)
Na čele vyšších vojenských prokuratúr sú vyšší vojenskí prokurátori; na čele vojenských
obvodných prokuratúr sú vojenskí obvodní prokurátori.
(4)
Na jednotlivých prokuratúrach sú činní prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúr, ktorí
sú podriadení vedúcim prokurátorom (odsek 1 až 3) a spolu s nimi ich nadriadeným prokurátorom.
§ 33
(1)
Generálny prokurátor Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, generálni prokurátori
republík a hlavný vojenský prokurátor riadia a kontrolujú činnosť všetkých im podriadených
prokuratúr. Na plnenie úloh vydávajú príkazy a pokyny záväzné pre všetkých podriadených
pracovníkov prokuratúry. Vydávajú tiež všeobecne záväzné predpisy, pokiaľ ich na to
splnomocňuje zákon.
(2)
Na zjednotenie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydáva generálny prokurátor Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov
a vyšetrovateľov prokuratúry. Generálni prokurátori republík na zjednotenie výkladu
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi republík vydávajú
stanoviská záväzné pre podriadených prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry.
(3)
Generálnych prokurátorov zastupujú v ustanovenom rozsahu ich námestníci. Jedným z
námestníkov generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je
hlavný vojenský prokurátor, ktorý zastupuje generálneho prokurátora Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky pri plnení úloh v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch.
§ 35
Krajskí prokurátori, vyšší vojenskí prokurátori, mestskí prokurátori, okresní prokurátori,
vojenskí obvodní prokurátori a obvodní prokurátori môžu mať námestníkov, ktorí ich
zastupujú v určenom rozsahu.
§ 36
(1)
Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami s federálnou pôsobnosťou
vykonáva generálny prokurátor Československej socialistickej republiky a v rozsahu
ním určenom prokurátori činní na Generálnej prokuratúre Československej socialistickej
republiky. Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami, pôsobnosť ktorých
presahuje obvod krajskej prokuratúry (Mestskej prokuratúry v Prahe), vykonáva na území
Českej socialistickej republiky generálny prokurátor Českej socialistickej republiky
a v rozsahu ním určenom prokurátori činní na Generálnej prokuratúre Českej socialistickej
republiky. Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami, pôsobnosť ktorých
presahuje obvod krajskej prokuratúry (Mestskej prokuratúry v Bratislave), vykonáva
na území Slovenskej socialistickej republiky generálny prokurátor Slovenskej socialistickej
republiky a v rozsahu ním určenom prokurátori činní na Generálnej prokuratúre Slovenskej
socialistickej republiky.
(2)
Dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánmi a organizáciami, pôsobnosť ktorých presahuje
obvod okresnej (obvodnej, mestskej) prokuratúry, vykonávajú krajskí prokurátori (mestský
prokurátor v Prahe, mestský prokurátor v Bratislave) a v rozsahu nimi určenom prokurátori
činní na krajských prokuratúrach (Mestskej prokuratúre v Prahe, Mestskej prokuratúre
v Bratislave).
(3)
Dozor nad zachovávaním zákonnosti ostatnými orgánmi a organizáciami vykonávajú okresní
(obvodní, mestskí) prokurátori a v rozsahu nimi určenom prokurátori činní na okresných
(obvodných, mestských) prokuratúrach.
(4)
Dozor nad zachovávaním zákonnosti právnickými osobami vykonávajú okresní (obvodní)
prokurátori, v obvode pôsobnosti ktorých sa nachádza sídlo právnickej osoby.
(5)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky rozhoduje kompetenčné
spory medzi generálnymi prokurátormi republík.
(6)
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch vykonávajú
vojenskí prokurátori.
Piata časť
Prokurátori, vyšetrovatelia prokuratúry a právni čakatelia prokuratúry
§ 37
(1)
Prokurátorom alebo vyšetrovateľom prokuratúry môže byť ustanovený odborne vyspelý,
bezúhonný občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý
a)
dosiahol vek najemnej 24 rokov,
b)
má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie,
c)
po určený čas vykonával čakateľskú prax a úspešne zložil záverečnú skúšku,
d)
nie je členom žiadnej politickej strany.1)
(2)
Vojenským prokurátorom alebo vyšetrovateľom vojenskej prokuratúry môže byť len dôstojník
justície v činnej službe.
(3)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálni prokurátori
republík a hlavný vojenský prokurátor môže pri ustanovení prokurátorom z dôležitých
dôvodov výnimočne odpustiť čakateľskú prax aj zloženie záverečnej skúšky, ak ustanovovaný
inak dáva záruku správneho výkonu prokurátorskej funkcie.
§ 38
(1)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky vymenúva a odvoláva
námestníkov generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky a hlavného
vojenského prokurátora. Ustanovuje taktiež do funkcií a z nich odvoláva prokurátorov
a vyšetrovateľov Generálnej prokuratúry Československej socialistickej republiky.
(2)
Generálni prokurátori republík vymenúvajú a odvolávajú námestníkov generálnych prokurátorov
republík. Ustanovujú taktiež do funkcií a z nich odvolávajú podriadených prokurátorov
a vyšetrovateľov prokuratúry.
(3)
Hlavný vojenský prokurátor ustanovuje do funkcií a z nich odvoláva vojenských prokurátorov
a vyšetrovateľov vojenských prokuratúr.
§ 39
Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry zložia pri svojom prvom ustanovení do rúk
nadriadeného prokurátora tento sľub:
„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Českej a Slovenskej Federatívnej
Republike, že budem presadzovať a upevňovať zákonnosť, dbať pri plnení svojich povinností
na záujmy republiky a zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach“.
§ 40
(1)
Pracovné pomery prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry sa spravujú všeobecnými
právnymi predpismi, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Pracovný pomer prokurátorov a vyšetrovateľov prokuratúry vzniká ustanovením do funkcie
prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry.
(3)
Pracovný pomer prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry sa končí
a)
ak sa prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi prokuratúry uložilo kárne opatrenie prepustenia,
b)
ak prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry splnil podmienky pre nárok na plný starobný
alebo invalidný dôchodok, a to ak prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry o to požiadal,
alebo ak tak rozhodne nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie podľa § 38.
§ 40a
(1)
Ak uplynula lehota uvedená v § 47 ods. 1 na zavedenie kárneho konania, môže nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie
podľa § 38 po zistení stanoviska komisie zriadenej za tým účelom pracovný pomer s prokurátorom
alebo vyšetrovateľom prokuratúry okamžite skončiť prepustením, ak prokurátor alebo
vyšetrovateľ porušil svoje povinnosti takým spôsobom, že stratil dôveru potrebnú na
zastávanie doterajšej funkcie.
(2)
Opatrenie podľa odseku 1 možno vykonať do 1. júna 1991.
§ 41
Prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry môže sa svojej funkcie vzdať. Vyhlásenie
o tom musí byť písomné. Vzdanie sa funkcie môže nadriadený prokurátor oprávnený na
rozhodnutie podľa § 38 odmietnuť len výnimočne z dôležitých celospoločenských záujmov.
§ 42
(1)
O vojenskom služobnom pomere platia pre vojakov činných na prokuratúre, pokiaľ tento
zákon neustanovuje inak, právne predpisy vzťahujúce sa na vojakov, ako i vojenské
služobné predpisy a poriadky.
(2)
Osobným úradom vojakov činných na prokuratúre a ostatných zamestnancov činných na
vojenských prokuratúrach je Ministerstvo národnej obrany.
§ 43
Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry sú povinní pri plnení svojich úloh zachovávať
zákony aj iné právne predpisy. Sú tiež povinní dbať na služobné príkazy a zachovávať
mlčanlivosť v úradných veciach, pokiaľ ich od tejto povinnosti pre určitý prípad neoslobodil
nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie podľa § 38. Ďalej sú povinní zdržať sa pri výkone svojej funkcie aj v občianskom živote všetkého,
čo by mohlo narušiť vážnosť prokuratúry alebo znížiť dôveru občanov k nej.
§ 44
(1)
Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry nesmú bez súhlasu nadriadeného prokurátora
oprávneného na rozhodnutie podľa § 38 vykonávať vedľajšiu platenú činnosť s výnimkou činnosti vedeckej, publicistickej,
umeleckej a pedagogickej činnosti na vysokých školách.
(2)
Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry sú povinní aj po skončení pracovného pomeru
zachovávať mlčanlivosť a splniť všetky záväzky, ktoré vznikli za trvania pracovného
pomeru.
§ 45
(1)
Zavinené porušenie povinností prokurátormi alebo vyšetrovateľmi prokuratúry, najmä
porušenie pracovnej disciplíny, vážne závady pri plnení pracovných povinností, nedôstojné
správanie sa pri výkone služby alebo v občianskom živote, je kárnym previnením; u
vojakov činných na prokuratúre je disciplinárnym priestupkom.
(2)
Za kárne previnenie sa prokurátorom a vyšetrovateľom prokuratúry uloží niektoré z
kárnych opatrení, ktorými sú
a)
pokarhanie,
b)
verejné pokarhanie,
c)
zníženie funkčného platu až o 10 %, a to najdlhšie na dobu troch mesiacov,
d)
preradenie na nižšiu funkciu,
e)
prepustenie.
§ 46
(1)
Kárna právomoc nad prokurátormi a vyšetrovateľmi prokuratúry patrí nadriadeným prokurátorom
oprávneným na rozhodnutie podľa § 38. Výkon kárnej právomoci upraví generálny prokurátor Československej socialistickej
republiky.
(2)
Disciplinárnu právomoc nad vojakmi činnými na prokuratúre vykonáva hlavný vojenský
prokurátor podľa predpisov pre nich platných. Disciplinárnu právomoc nad hlavným vojenským
prokurátorom vykonáva generálny prokurátor Československej socialistickej republiky.
§ 47
(1)
Kárne konanie možno zaviesť do jedného mesiaca odo dňa, keď kárne previnenie vyšlo
najavo, najneskoršie však do jedného roka, a ak ide o previnenie zistené pri previerkach
práce, do dvoch rokov odo dňa, keď sa prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry previnenia
dopustil.
(2)
Ak proti prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi prokuratúry sa začalo stíhanie pre trestný
čin takého druhu, že to môže mať vplyv na jeho ďalšie zotrvanie vo funkcii, možno
kárne konanie zaviesť aj po uplynutí lehôt uvedených v odseku 1, pokiaľ nedošlo k
premlčaniu trestného stíhania podľa príslušných ustanovení Trestného zákona.
§ 48
(1)
Ak sa prokurátor alebo vyšetrovateľ prokuratúry stane dôvodne podozrivým z kárneho
previnenia takej povahy, že by sa jeho ďalším zotrvaním v práci ohrozil dôležitý verejný
záujem, alebo ak bol vzatý do väzby, pozbaví ho príslušný krajský prokurátor (mestský
prokurátor v Prahe, mestský prokurátor v Bratislave), generálny prokurátor republiky,
prípadne generálny prokurátor Československej socialistickej republiky výkonu práce.
Pokiaľ pozbavenie výkonu práce vykoná krajský prokurátor (mestský prokurátor v Prahe,
mestský prokurátor v Bratislave), oznámi to bez meškania nadriadenému generálnemu
prokurátorovi republiky.
(2)
Po dobu pozbavenia výkonu práce patrí slobodnému prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi
prokuratúry 30 % a ženatému 50 % základného platu. Táto časť základného platu sa zvyšuje
o 10 % na každé dieťa, na ktoré patrí prídavok na deti, najviac však do výšky dvoch
tretín základného platu. Prídavok na deti patrí neskrátený. Iné príjmy získané prokurátorom
alebo vyšetrovateľom prokuratúry v tejto dobe sa započítavajú, pokiaľ spolu so zníženým
základným platom prevyšujú základný plat.
(3)
Ak zaniknú okolnosti, ktoré odôvodňovali pozbavenie výkonu práce, nadriadený prokurátor
oprávnený na rozhodnutie podľa § 38 zruší. Ak kárne konanie skončilo zastavením, nevyplatené príjmy sa doplatia.
§ 49
Priestupky postihované inými orgánmi než súdmi sa u prokurátorov a vyšetrovateľov
prokuratúry posudzujú ako kárne previnenia podľa tohto zákona.
§ 50
(1)
Generálny prokurátor Československej socialistickej republiky má postavenie vedúceho
ústredného orgánu Československej socialistickej republiky. Generálni prokurátori
republík majú postavenie vedúcich ústredných orgánov republík.
(2)
O príjmoch generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky platia
ustanovenia o príjmoch ministrov Československej socialistickej republiky, o príjmoch
námestníkov generálneho prokurátora Československej socialistickej republiky ustanovenia
o príjmoch námestníkov ministra Československej socialistickej republiky. O príjmoch
generálnych prokurátorov republík platia ustanovenia o príjmoch ministrov republík,
o príjmoch námestníkov generálnych prokurátorov republík ustanovenia o príjmoch námestníkov
ministrov republík.
(3)
Platové pomery prokurátorov, vyšetrovateľov prokuratúry a právnych čakateľov prokuratúry
upravujú osobitné predpisy.
§ 51
(1)
Právnych čakateľov prokuratúry prijímajú generálni prokurátori republík a pre vojenské
prokuratúry hlavný vojenský prokurátor. Na pracovné pomery právnych čakateľov prokuratúry,
s výnimkou právnych čakateľov na vojenských prokuratúrach, sa vzťahujú všeobecné právne
predpisy.
(2)
Právnym čakateľom na vojenskej prokuratúre môže byť len vojak v činnej službe.
(3)
Právni čakatelia prokuratúry sú oprávnení vykonávať jednoduché úkony prokurátora
alebo vyšetrovateľa prokuratúry v rozsahu určenom generálnym prokurátorom Československej
socialistickej republiky.
Šiesta časť
Záverečné ustanovenia
§ 52
Zrušujú sa:
a)
zákon č. 65/1956 Zb. o prokuratúre,
b)
ustanovenia zákona č. 67/1950 Zb. o pracovných a platových pomeroch sudcov z povolania, prokurátorov a sudcovských
čakateľov (sudcovský zákon), pokiaľ sa vzťahujú na prokurátorov.
§ 53
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. augustom 1965.
Čl. II
Pracovnoprávne pomery prokurátorov, vyšetrovateľov a ostatných pracovníkov Generálnej
prokuratúry nie sú zriadením Generálnej prokuratúry Československej socialistickej
republiky, Generálnej prokuratúry Českej socialistickej republiky a Generálnej prokuratúry
Slovenskej socialistickej republiky dotknuté. O zaradení týchto pracovníkov na jednotlivé
generálne prokuratúry rozhodne do tridsiatich dní odo dňa účinnosti tohto zákona generálny
prokurátor Československej socialistickej republiky po dohode s generálnymi prokurátormi
Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.
Čl. III
V čase od 1. januára do 31. marca 1970 nadriadený prokurátor oprávnený na rozhodnutie
podľa § 38 zákona o prokuratúre môže prokurátora, vojenského prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry i bez jeho
súhlasu odvolať z funkcie a ustanoviť ho do inej funkcie prokurátora, vojenského prokurátora
alebo vyšetrovateľa prokuratúry, prípadne i v inom mieste. Odvolaním z funkcie sa
nekončí pracovný pomer prokurátora, vojenského prokurátora alebo vyšetrovateľa prokuratúry.
Čl. II
Prechodné ustanovenia
1.
Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry, ktorí sú k dátumu účinnosti zákona členmi
politickej strany,1) nestrácajú predpoklady pre výkon funkcie, ak do dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti
tohto zákona svoje členstvo v nich ukončia.
2.
Prokurátori a vyšetrovatelia prokuratúry zložia podľa § 39 sľub do rúk nadriadeného prokurátora v lehote do 1 mesiaca od účinnosti tohto zákona.
Zloženie sľubu musí byť v tejto lehote umožnené. Ak prokurátori alebo vyšetrovatelia
prokuratúry odmietnu zloženie sľubu, bude sa predpokladať, že sa pracovný pomer k
dátumu odmietnutia sľubu skončil.
Novotný v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
Laštovička v. r.
Lenárt v. r.
1)
Zákon č. 15/1990 Zb. o politických stranách.