44/1988 Zb.

Účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho využívania nerastného bohatstva, najmä pri vyhľadávaní a prieskume, otvárke, príprave a dobývaní ložísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany životného prostredia pri týchto činnostiach.

Pri pochybnostiach, či niektorý nerast je vyhradeným alebo nevyhradeným nerastom, rozhodne podľa miesta jeho výskytu ústredný orgán štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo ústredný orgán štátnej správy Slovenskej socialistickej republiky pre oblasť geologického výskumu a prieskumu (ďalej len „ústredný geologický orgán republiky“).

Ložiskom nerastov podľa tohto zákona (ďalej len „ložisko“) je prírodné nahromadenie nerastov, ako aj opustený odval, výsypka alebo odkalisko, ktoré vznikli banskou činnosťou.¹)

Nerastné bohatstvo podľa tohto zákona tvoria všetky ložiská vyhradených nerastov a tie ložiská nevyhradených nerastov, ktoré sú vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva (ďalej len „výhradné ložiská“).

Nerastné bohatstvo je národným majetkom.

Ložisko nevyhradeného nerastu, dokiaľ sa o ňom nerozhodne, že je vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, je súčasťou pozemku.

Na včasné zabezpečenie ochrany nerastného bohatstva sú orgány územného plánovania⁶) a spracovatelia územnoplánovacej dokumentácie povinní pri územnoplánovacej činnosti vychádzať z podkladov o zistených a predpokladaných výhradných ložiskách poskytovaných im ústredným geologickým orgánom republiky a ústredným orgánom štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí podľa osobitných predpisov⁴) vyhľadávanie a prieskum výhradných ložísk; pri tom postupujú podľa osobitných predpisov⁵) a sú povinní navrhovať riešenie, ktoré je z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a ďalších celospoločenských záujmov najvýhodnejšie.

Návrhy územnoplánovacej dokumentácie veľkých územných celkov, sídelných útvarov a zón sa už v období spracovania konceptov riešenia prerokujú s ústredným geologickým orgánom republiky a s ústredným orgánom štátnej banskej správy republiky. Tieto návrhy musia byť pred schválením dohodnuté s uvedenými orgánmi podľa osobitných predpisov.⁷)

Chránené ložiskové územie určí orgán štátnej banskej správy republiky rozhodnutím vydaným v súčinnosti s ústredným geologickým orgánom republiky, príslušným ústredným orgánom, prípadne orgánom ním povereným a po dohode s orgánom územného plánovania a stavebným úradom. Chránené ložiskové územie pre ložiská rádioaktívnych nerastov určí orgán štátnej banskej správy republiky v súčinnosti s Federálnym ministerstvom palív a energetiky, prípadne orgánom ním povereným a po dohode s orgánom územného plánovania a stavebným úradom.

Konanie o určenie chráneného ložiskového územia sa začína na návrh správcu, prípadne trvalého užívateľa výhradného ložiska alebo na podnet orgánu štátnej banskej správy republiky, prípadne iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží osvedčením o výhradnom ložisku alebo rozhodnutím o tom, že ložisko nevyhradeného nerastu je vhodné pre potreby a rozvoj národného hospodárstva, a návrhom hraníc chráneného ložiskového územia.

Účastníkom konania o určenie chráneného ložiskového územia je iba správca, prípadne trvalý užívateľ výhradného ložiska. Začatie konania oznámi orgán štátnej banskej správy republiky ústrednému geologickému orgánu republiky, príslušnému ústrednému orgánu, dotknutým orgánom štátnej správy, orgánu územného plánovania a stavebnému úradu. Orgán štátnej banskej správy republiky nariadi ústne pojednávanie spojené podľa potreby s miestnou ohliadkou a súčasne upozorní, že stanoviská uvedených orgánov štátnej správy a pripomienky a návrhy účastníka sa môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak orgán štátnej banskej správy republiky nemusí na ne prihliadnuť. Ak niektorý z uvedených orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, orgán štátnej banskej správy republiky na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

V konaní o určenie chráneného ložiskového územia posúdi orgán štátnej banskej správy republiky návrh a podklady z hľadiska požiadaviek na ochranu výhradného ložiska, zabezpečí stanoviská orgánov štátnej správy uvedených v odseku 3 a posúdi pripomienky a návrhy účastníka.

Orgán štátnej banskej správy republiky zruší chránené ložiskové územie, ak pominuli dôvody ochrany výhradného ložiska.

Podrobnosti o určení, zmene a zrušení chráneného ložiskového územia a jeho evidencii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ústredný orgán štátnej banskej správy republiky.

Povolenie stavieb a zariadení v chránenom ložiskovom území, ktoré nesúvisia s dobývaním, môže vydať príslušný orgán podľa osobitných predpisov¹⁰) len so súhlasom orgánu štátnej banskej správy republiky.

Súhlas orgánu štátnej banskej správy republiky podľa odseku 1 si vyžiada orgán príslušný na povoľovanie stavieb a zariadení. Žiadosť o povolenie stavby a zariadenia musí žiadateľ doložiť vyjadrením správcu výhradného ložiska a súhlasom ústredného orgánu štátnej správy, do pôsobnosti ktorého správca výhradného ložiska patrí, alebo súhlasom ním povereného orgánu spolu s návrhom podmienok ochrany výhradného ložiska.

Banské diela a banské stavby pod povrchom povoľuje orgán štátnej banskej správy republiky.

Orgán štátnej banskej správy republiky povoľuje aj banské stavby slúžiace otvárke, príprave alebo dobývaniu výhradného ložiska v lomoch a skrývkach v hraniciach vymedzených čiarou skutočne vykonanej skrývky alebo vykonávanej ťažby, prípadne na území vystavenom priamym účinkom ťažby, pokiaľ sa nevykonala rekultivácia pozemku.

Banské diela a stavby uvedené v odsekoch 3 a 4 povoľuje orgán štátnej banskej správy republiky spravidla v rámci povoľovania otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska.¹²)

Povoľovanie stavieb skladov výbušnín a ich užívanie upravujú osobitné predpisy.¹²)

Dobývací priestor sa určí na základe výsledkov prieskumu ložiska podľa rozsahu, uloženia, tvaru a hrúbky výhradného ložiska so zreteľom na jeho zásoby a úložné pomery tak, aby ložisko mohlo byť racionálne vydobyté. Pri určení dobývacieho priestoru sa vychádza z určeného chráneného ložiskového územia a musí sa prihliadnuť aj na dobývanie susedných ložísk a na vplyv dobývania.

Dobývací priestor môže zahŕňať jedno alebo viaceré výhradné ložiská alebo, ak je to vzhľadom na rozsah ložiska účelné, len časť výhradného ložiska.

Dobývací priestor sa určí na dobývanie výhradného ložiska určitého nerastu alebo skupiny nerastov. Oprávnenie dobývať však zahŕňa aj ostatné druhy nerastov v dobývacom priestore. Súčasne sa určí, ktoré nerasty výhradného ložiska sa budú dočasne ukladať. Ak je oddelené dobývanie iného nerastu alebo skupiny nerastov inou organizáciou racionálnejšie, určí sa na ich dobývanie osobitný dobývací priestor.

Ústredný orgán štátnej banskej správy republiky môže nariadiť, aby sa hranice dobývacieho priestoru vyznačili hraničnými značkami na povrchu, prípadne aj v banských dielach, najmä ak je to potrebné v celospoločenskom záujme alebo z hľadiska chránených záujmov vlastníkov (správcov, užívateľov) nehnuteľností, ktoré ležia v hraniciach dobývacieho priestoru, alebo z hľadiska záujmov organizácií, ktorých dobývacie priestory susedia.

Konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len „konanie o určenie dobývacieho priestoru“) sa začína na návrh správcu výhradného ložiska, prípadne jeho trvalého užívateľa alebo na podnet príslušného ústredného orgánu. Návrh sa doloží rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia a dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu, prípadne dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi.¹¹) Príslušný ústredný orgán môže s ohľadom na zložitosť územia určiť, že sa k návrhu priložia ďalšie podklady nevyhnutné pre spoľahlivé posúdenie dôsledkov dobývania výhradného ložiska. V návrhu sa uvedie zoznam organizácií, ktoré prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známe.

Účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú navrhovateľ, organizácia, ktorej vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť týmto rozhodnutím priamo dotknuté, a národný výbor, v územnom obvode ktorého sa nachádza dobývací priestor.

Príslušný ústredný orgán oznámi začatie konania o určenie dobývacieho priestoru dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania najneskôr 7 dní pred ústnym pojednávaním a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnou ohliadkou. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje pripomienky a návrhy môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť. Orgány, ktoré sa k návrhu na určenie dobývacieho priestoru vyjadrovali podľa osobitných predpisov,¹¹) sa už na konanie neprizvú.

Dotknuté orgány štátnej správy oznámia svoje stanoviská v lehote, ktorú určí príslušný ústredný orgán a ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, inak sa na ne nemusí prihliadnuť. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie návrhu dlhší čas, príslušný ústredný orgán na jeho žiadosť určenú lehotu pred jej uplynutím primerane predĺži.

Začatie konania o určenie dobývacieho priestoru, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi príslušný ústredný orgán účastníkom konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym pojednávaním. Začatie konania oznámi príslušný ústredný orgán verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania nie sú známi. Pri oznámení začatia konania verejnou vyhláškou sa postupuje obdobne ako pri územnom konaní podľa osobitných predpisov.¹⁴)

Príslušný ústredný orgán v konaní o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a využitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím o určení chráneného ložiskového územia a či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu baní alebo lomov a požiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu chránených záujmov.¹¹)

Príslušný ústredný orgán v konaní o určenie dobývacieho priestoru zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a posúdi pripomienky a návrhy účastníkov.

V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru vymedzí príslušný ústredný orgán dobývací priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia celospoločenské záujmy v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania.

Ak je niektorý z postupov podľa odsekov 3 a 4 z hľadiska racionálneho využívania výhradného ložiska alebo bezpečnosti prevádzky nevyhnutne potrebný, nariadi ho ústredný orgán štátnej banskej správy republiky po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi.

Podrobnosti o racionálnom využívaní výhradných ložísk ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ústredný orgán štátnej banskej správy republiky.

Ak sa pri dobývaní v dobývacom priestore zistí ložisko iného vyhradeného nerastu, než pre ktorý sa určil dobývací priestor, je organizácia povinná oznámiť to bez meškania príslušnému ústrednému orgánu, ústrednému geologickému orgánu republiky a orgánu štátnej banskej správy republiky. Ak sa prieskumom ložiska overí, že zistené ložisko sa môže dobývať a že jeho dobývanie inou organizáciou by nebolo racionálne, môže príslušný ústredný orgán organizácii uložiť povinnosť dobývať aj toto výhradné ložisko (§ 27). V prípadoch, keď by dobývanie tohto výhradného ložiska nebolo racionálne, je organizácia povinná vykonať pre novozistené ložisko primerané opatrenia na jeho ochranu.

Na spresnenie znalostí o množstve a kvalite zásob, o geologických a banskotechnických podmienkach dobývania je organizácia povinná v priebehu dobývania zabezpečiť v nevyhnutnom predstihu v hraniciach svojho dobývacieho priestoru a v odôvodnených prípadoch aj mimo dobývacieho priestoru ďalší prieskum ložiska. Na tento prieskum sa vzťahujú obdobne ustanovenia § 11.

Na účely dobývania výhradného ložiska je organizácia oprávnená

Organizácia určená na dobývanie výhradných ložísk je povinná vypracovať plány otvárky, prípravy a dobývania týchto ložísk.

Ak by sa otvárkou, prípravou a dobývaním ohrozila prevádzka alebo využitie výhradného ložiska v dobývacom priestore inej organizácie, určí ústredný orgán štátnej banskej správy republiky v súčinnosti s príslušnými ústrednými orgánmi nevyhnutné opatrenia, najmä poradie a spôsob vydobytia výhradných ložísk.

Podrobnosti o plánoch otvárky, prípravy a dobývania výhradných ložísk a o plánoch zabezpečenia a likvidácie hlavných banských diel a lomov ustanoví ústredný orgán štátnej banskej správy republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Ak sú využitím výhradného ložiska ohrozené objekty a záujmy chránené podľa osobitných predpisov,¹¹) sú správca výhradného ložiska, prípadne trvalý užívateľ a orgány a organizácie, ktorým prislúcha ochrana týchto objektov a záujmov, povinní vo vzájomnej súčinnosti riešiť tieto strety záujmov a navrhnúť postup, ktorý umožní využitie výhradného ložiska pri zabezpečení nevyhnutnej ochrany uvedených objektov a záujmov.

Organizácia je povinná pred zaradením príslušných prác do plánu otvárky, prípravy a dobývania dohodnúť sa s orgánmi a organizáciami, ktorým prislúcha ochrana objektov a záujmov podľa odseku 1, o tom, či sa ohrozený objekt alebo záujem má chrániť, v akom rozsahu, prípadne po akú dobu a dohodu predložiť národnému výboru na zaujatie stanoviska. Dohoda je platná, ak národný výbor do 1 mesiaca od jej predloženia nevyjadrí s dohodou nesúhlas. Povinnosť uzavrieť dohodu sa nevzťahuje na prípady, keď sa strety záujmov vyriešili pri určení chráneného ložiskového územia, dobývacieho priestoru, prípadne pri projektovaní, výstavbe alebo rekonštrukcii bane a lomu a ak postup pri ich riešení ustanovujú osobitné predpisy.¹¹)

Ak nedošlo k dohode podľa odseku 2 alebo ak národný výbor nesúhlasí s dohodou, rozhodne o riešení stretov záujmov príslušný ústredný orgán a ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí ochrana ohrozeného záujmu, a to s prihliadnutím na stanovisko národného výboru.

Organizácia, ktorá žiada o povolenie otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska, je povinná doložiť orgánu štátnej banskej správy republiky, že strety záujmov boli vyriešené.

Ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať na stavbách a zariadeniach nesúvisiacich s dobývaním výhradného ložiska, nariadi príslušný stavebný úrad po dohode s orgánom štátnej banskej správy republiky vlastníkovi (správcovi, užívateľovi) dotknutých stavieb a zariadení ako nevyhnutnú úpravu.¹⁷)

Ústredný geologický orgán republiky zabezpečuje zisťovanie starých banských diel a vedie ich register. Vedením registra môže poveriť ním riadenú organizáciu.

Kto zistí staré banské dielo alebo jeho účinky na povrch, oznámi to bezodkladne ústrednému geologickému orgánu republiky.

Zabezpečovanie alebo likvidáciu starých banských diel a ich následkov , ktoré ohrozujú celospoločenský záujem, vykonáva v nevyhnutne potrebnom rozsahu organizácia, ktorú určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého patrí podľa osobitných predpisov²) dobývanie príslušného nerastu; v ostatných prípadoch organizácia ústredného geologického orgánu republiky určená týmto orgánom. Tieto organizácie vyporiadajú aj prípadné škody na hmotnom majetku¹⁹) spôsobené pri zabezpečovaní alebo likvidácii starých banských diel.

Ústredný geologický orgán republiky podrobnejšie upraví všeobecne záväzným právnym predpisom zisťovanie starých banských diel a vedenie ich registra.

Za banskú škodu zodpovedá organizácia, ktorej činnosťou bola škoda spôsobená s výnimkou prípadov uvedených v § 37 ods.7. Zodpovednosti za banskú škodu sa organizácia zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená okolnosťou, ktorá nemá pôvod v činnosti uvedenej v odseku 1 a ktorej sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Ak nemožno stavbu vo vlastníctve občana, prípadne iných než socialistických organizácií uviesť do predošlého stavu preto, že leží na území stavebnej uzávery, prípadne na území, kde sa budú aj naďalej prejavovať vplyvy činností uvedených v § 36, je organizácia povinná vykonať dočasné zabezpečenie objektu; uvedenie objektu do predošlého stavu sa v takom prípade vykoná až po ukončení prvotných vplyvov tejto činnosti, prípadne po zrušení stavebnej uzávery.

V mimoriadnych prípadoch sa môžu účastníci dohodnúť aj na inom spôsobe náhrady banských škôd, pokiaľ taká dohoda nebude odporovať ustanoveniam tohto zákona alebo všeobecným predpisom o náhrade škody.

Príslušný ústredný orgán a ním poverené organizácie sú oprávnené reprodukovať a rozmnožovať mapy, ktoré potrebujú na výkon banskej činnosti.

Podrobnosti o banskomeračskej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ústredný orgán štátnej banskej správy republiky. Podrobnosti o geologickej dokumentácii ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ústredný geologický orgán republiky a ústredný orgán štátnej banskej správy republiky.

Na vypúšťanie iných vôd do banských vôd treba povolenie vodohospodárskeho orgánu vydané po dohode s orgánom štátnej banskej správy republiky.