46/1993 Z. z.

Informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o

Informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky.

Informačná služba plní v rozsahu svojej pôsobnosti ďalšie úlohy podľa osobitných zákonov a úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Informačná služba poskytuje Národnej rade Slovenskej republiky, prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky informácie významné pre ich činnosť a rozhodovanie.

Nevyhnutné informácie môže poskytnúť aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo protiprávnej činnosti.

Získané informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného v § 2 ods. 1 až 3 tohto zákona.

Informačná služba je v rozsahu svojej pôsobnosti oprávnená viesť evidencie, v ktorých zhromažďuje, uchováva a využíva informácie o skutočnostiach a osobách, ktoré majú priamu súvislosť s plnením úloh informačnej služby ustanovených týmto zákonom.

Údaje o správaní maloletých osôb mladších ako 15 rokov nesmú byť ukladané do evidencií.

V prípadoch, že údaje uchovávané v evidenciách informačnej služby už nie sú na plnenie ustanovených úloh potrebné, alebo pokiaľ je na to iný zákonný dôvod, je informačná služba oprávnená tieto údaje zničiť, alebo ich uložiť spôsobom, ktorý zabráni každému, s výnimkou súdu, v prístupe k nim.

Informačná služba je povinná zabezpečiť ochranu údajov uchovávaných v evidenciách pred vyzradením, zneužitím, poškodením alebo zničením.

Na informačné systémy podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia osobitných predpisov o ochrane osobných údajov v informačných systémoch²).

Bližšie podrobnosti o druhoch evidencií, spôsobe ich vedenia a oprávnenosti prístupu k nim upraví riaditeľ.

Štát zodpovedá za škodu, ktorá bola osobe spôsobená v súvislosti s poskytnutím pomoci informačnej službe alebo príslušníkovi na ich žiadosť alebo s ich vedomím (ďalej len „poškodený“). Štát sa tejto zodpovednosti môže zbaviť iba vtedy, ak sa preukáže, že túto škodu si spôsobil poškodený úmyselne.

Ak u poškodeného došlo k ujme na zdraví alebo smrti, postupuje sa podľa predpisov o odškodňovaní pracovných úrazov pracovníkov. Osobitný predpis³) ustanovuje, v ktorých prípadoch a v akom rozsahu

Poškodenému sa hradí aj škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím pomoci. Pritom sa hradí skutočná škoda, a to uvedením do pôvodného stavu; ak to nie je možné alebo účelné, uhrádza sa v peniazoch. Poškodenému môže byť priznaná aj úhrada nákladov spojených s obstarávaním novej veci za poškodenú vec.

Štát zodpovedá aj za škody spôsobené informačnou službou, príslušníkom alebo osobou, ktorá im poskytla pomoc v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku oprávneného zákroku a protiprávneho konania osoby, ktorej bola spôsobená škoda.

Náhradu škody podľa § 18 a § 19 poskytuje v zastúpení štátu informačná služba.

Úlohy informačnej služby plnia príslušníci, ktorí sú v služobnom pomere k informačnej službe.

Príslušníkom môže byť občan Slovenskej republiky, ktorý je spravidla starší ako 21 rokov, a pokiaľ podlieha brannej povinnosti, vykonal základnú alebo náhradnú vojenskú službu, a ktorý je občiansky bezúhonný a má zodpovedajúce zdravotné a kvalifikačné predpoklady na výkon služby.

Príslušník pri nástupe do informačnej služby skladá služobnú prísahu, ktorá znie:
„Slávnostne vyhlasujem, že budem verný Slovenskej republike. Budem čestným, statočným, disciplinovaným a nestranným príslušníkom Slovenskej informačnej služby. Služobné povinnosti budem plniť podľa svojich najlepších schopností a vo svojej činnosti sa budem riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a budem chrániť ústavné zriadenie Slovenskej republiky, ako aj práva občanov. Na to som pripravený vynaložiť všetky sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám!“.

Príslušníci nesmú byť členmi politických strán alebo politických hnutí a nesmú sa aktívne zúčastňovať na ich činnosti alebo pôsobiť v ich prospech.

Príslušníci a každý, kto plní úlohy na základe tohto zákona, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s činnosťou informačnej služby a ktoré v záujme fyzických alebo právnických osôb majú zostať utajené.

Na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní môže riaditeľ zbaviť mlčanlivosti osoby uvedené v odseku 1.

Ustanovením odseku 1 nie sú dotknuté predpisy o ochrane štátneho tajomstva.⁵)

Skutočnosti, o ktorých sa členovia kontrolného orgánu dozvedia pri výkone svojej funkcie, oznamujú len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu kontroly podľa tohto zákona.

Členovia kontrolného orgánu sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej funkcie. Povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po skončení výkonu funkcie člena kontrolného orgánu a tejto ich môže zbaviť len Národná rada Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 23 ods. 3 platí obdobne aj na členov kontrolného orgánu.

Zrušuje sa zákon č. 67/1992 Zb. o vojenskom obrannom spravodajstve.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.