8/2008 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.2008 do 31.12.2008
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 8/2008 Z. z. |
Názov: | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 28.11.2007 |
Dátum vyhlásenia: | 15.01.2008 |
Dátum účinnosti od: | 01.08.2008 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2008 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
142/2008 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa § 45 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
349/2014 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 2. decembra 2014 č. 21/2014, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 4/2008 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní |
95/2002 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
429/2002 Z. z. | Zákon o burze cenných papierov |
266/2005 Z. z. | Zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
270/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
552/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
186/2009 Z. z. | Zákon o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
276/2009 Z. z. | Zákon o opatreniach na zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy na bankový sektor a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
129/2010 Z. z. | Zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
130/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
332/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
520/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
32/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
132/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
183/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
39/2015 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
8
ZÁKON
z 28. novembra 2007
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením, vykonávaním činnosti
a zánikom poisťovní a zaisťovní,
b)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov, zaisťovní
z iných členských štátov, zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území
Slovenskej republiky,
c)
výkon dohľadu.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
vykonávanie verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia1) a na vykonávanie zaisťovacej činnosti štátom vo verejnom záujme, ak to vyžaduje situácia
na trhu,
b)
poskytovanie pomoci pri poruche alebo nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde
na území Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a ak ide o
1.
zabezpečenie opravy na mieste, ak poskytovateľ pomoci zabezpečuje túto činnosť prevažne
vlastnými zamestnancami a vlastným vybavením,
2.
dopravu motorového vozidla do najbližšieho alebo najvhodnejšieho miesta opravy a
prepravu vodiča a cestujúcich do najbližšieho miesta, z ktorého môžu pokračovať v
ceste iným spôsobom,
3.
dopravu motorového vozidla, prípadne spolu s vodičom a spolucestujúcimi do miesta
ich trvalého pobytu, do východiskového miesta cesty, ak je odlišné od miesta ich trvalého
pobytu alebo do cieľového miesta cesty v tom istom členskom štáte,
c)
poskytovanie pomoci podľa písmena b) prvého bodu a druhého bodu pri poruche alebo
nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ak poskytovateľ
pomoci nie je poisťovňa a osoba, ktorej sa táto pomoc poskytuje, je jeho členom a
poskytovateľ pomoci má s iným poskytovateľom pomoci takej služby z iného štátu uzatvorenú
dohodu,
d)
právnickú osobu, ktorá spĺňa tieto podmienky:
1.
vykonáva činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti B bode 18,
2.
vykonáva činnosť len na území Slovenskej republiky a poskytuje len vecné plnenie,
3.
celkové ročné príjmy z činnosti uvedenej v prvom bode nepresahujú za predchádzajúci
rok 200 000 eur.
Vymedzenie základných pojmov
§ 2
(1)
Poisťovňa je právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej
republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie
poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného
predpisu;2) poisťovňa môže mať aj právnu formu európskej spoločnosti.3)
(2)
Poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského
štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom
členskom štáte.
(3)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného
členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj
zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo
inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť
v mene poisťovne z iného členského štátu.
(4)
Zahraničná poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským
štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v
ktorom má sídlo.
(5)
Pobočka zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená
na území Slovenskej republiky.4)
(6)
Zaisťovňa je právnická osoba, ktorá je akciovou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej
republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie
zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného
predpisu;2) zaisťovňa môže mať aj právnu formu európskej spoločnosti.3)
(7)
Kaptívna zaisťovňa je zaisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa,
zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní alebo je vo vlastníctve inej
ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytnúť zaistenie výlučne na riziká inštitúcie
alebo inštitúcií, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú alebo ktorej alebo ktorých tvorí
súčasť.
(8)
Zaisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského
štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v domovskom
členskom štáte.
(9)
Pobočka zaisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka zaisťovne z iného
členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj
zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom zaisťovne z iného členského štátu alebo
inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať zaisťovaciu činnosť
v mene zaisťovne z iného členského štátu.
(10)
Zahraničná zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským
štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v štáte, v
ktorom má sídlo.
(11)
Pobočka zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená
na území Slovenskej republiky.4)
(12)
Poisťovacia činnosť je prijímanie poistných rizík poisťovňou, poisťovňou z iného
členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, ohodnocovanie rizík a
ich riadenie, správa poistných zmlúv, tvorba technických rezerv a udržiavanie požadovanej
miery solventnosti a správa umiestnenia prostriedkov technických rezerv a garančného
fondu, likvidácia poistných udalostí, poskytovanie plnenia z poistných zmlúv, poskytovanie
asistenčných služieb, postupovanie poistných rizík poisťovne, poisťovne z iného členského
štátu, zahraničnej poisťovne alebo ich pobočiek na základe zmluvy o zaistení (ďalej
len „pasívne zaistenie“) a činnosť na predchádzanie škodám.
(13)
Zaisťovacia činnosť je preberanie poistných rizík zaisťovňou, zaisťovňou z iného
členského štátu, zahraničnou zaisťovňou alebo ich pobočkami postúpených poisťovňou,
poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami alebo
inou zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou zaisťovňou alebo
ich pobočkami, ohodnocovanie rizík a ich riadenie, správa zaistných zmlúv, tvorba
technických rezerv a udržiavanie požadovanej miery solventnosti a správa umiestnenia
prostriedkov technických rezerv a garančného fondu, poskytovanie plnenia zo zaistných
zmlúv a poskytovanie poradenskej činnosti v oblasti poisťovníctva.
(14)
Správa poistných zmlúv je súhrn činností zameraných na aktualizáciu stavu poistných
zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých poistných zmlúv, ich evidenciou,
evidenciou platenia poistného a jeho zúčtovania, evidenciou zmien v poistení až po
zánik poistnej zmluvy.
(15)
Správa zaistných zmlúv je súhrn činností zameraných na aktualizáciu stavu zaistných
zmlúv zahŕňajúci činnosti súvisiace s kontrolou uzavretých zaistných zmlúv, s ich
evidenciou, evidenciou platenia zmluvne dohodnutej časti poistného z poistných zmlúv,
ktoré sú predmetom zaistnej zmluvy a jej zúčtovania, s evidenciou zmien v zaistení
až po zánik zaistnej zmluvy.
(16)
Poistné riziko je nebezpečenstvo, ktoré môže viesť k vzniku poistnej udalosti.
(17)
Poistný kmeň je súbor uzavretých poistných zmlúv, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok,
ktoré vyplývajú z týchto zmlúv.
(18)
Zaistný kmeň je súbor uzavretých zaistných zmlúv, ako aj súbor záväzkov a pohľadávok,
ktoré vyplývajú z týchto zmlúv.
(19)
Likvidácia poistnej udalosti je súhrn činností spojených s vybavovaním poistnej udalosti.
(20)
Osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba a právnická osoba, ak v jednotlivých ustanoveniach
tohto zákona nie je uvedená iba fyzická osoba alebo iba právnická osoba.
(21)
Technická úroková miera je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistno-matematických
metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru
zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich
z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.
§ 3
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
dôveryhodnou osobou fyzická osoba, ktorá
1.
nebola právoplatne odsúdená za trestný čin proti majetku alebo trestný čin hospodársky,
za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný
trestný čin; tieto skutočnosti sa preukazujú výpisom z registra trestov5) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným
potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
2.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo v zahraničnej poisťovni, ktorej
bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie
vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) v zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu alebo v zahraničnej zaisťovni, ktorej
bolo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo obdobné povolenie
vydané príslušným orgánom štátu, v ktorom má sídlo, alebo vo funkcii člena predstavenstva,
prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho
zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu vo finančnej
inštitúcii, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie jej činnosti, alebo vo funkcii
uvedenej v § 8 ods. 2 písm. d) v zahraničnej poisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti prostredníctvom pobočky, alebo vo funkcii uvedenej v § 9 ods. 2 písm. c) v zahraničnej zaisťovni, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej
činnosti prostredníctvom pobočky, alebo v právnickej osobe, ktorej bolo odobraté povolenie
na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím agentom,6) povolenie na vykonávanie sprostredkovania poistenia poisťovacím maklérom,7) alebo povolenie na vykonávanie sprostredkovania zaistenia sprostredkovateľom zaistenia,8) alebo nepôsobila v posledných desiatich rokoch ako výlučný sprostredkovateľ poistenia,9) podriadený sprostredkovateľ poistenia,10) poisťovací agent alebo poisťovací maklér, ktorému bolo odobraté príslušné povolenie,
a to v období jedného roka pred odobratím príslušného povolenia; to neplatí, ak z
povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej poisťovne alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej zaisťovne, alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho
zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho
útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu nemohla táto osoba ovplyvniť
činnosť finančnej inštitúcie, poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa
zaistenia a spôsobiť následky, ktoré viedli k odobratiu tohto povolenia, a ak Národná
banka Slovenska v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona túto osobu uznala
za dôveryhodnú,
3.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej poisťovni alebo vo
funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) v zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej zaisťovni alebo vo
funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej
pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly
alebo útvar vnútorného auditu vo finančnej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená
správa, a to v období jedného roka pred zavedením nútenej správy; to neplatí, ak z
povahy veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej poisťovne alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej zaisťovne, alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho
zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho
útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu nemohla táto osoba ovplyvniť
činnosť finančnej inštitúcie a spôsobiť následky, ktoré viedli k zavedeniu nútenej
správy, a ak Národná banka Slovenska v konaní o udelenie povolenia podľa tohto zákona
túto osobu uznala za dôveryhodnú,
4.
nepôsobila v posledných desiatich rokoch vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) v poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej poisťovni alebo vo
funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) v zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, v zahraničnej zaisťovni, vo funkcii
člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti
predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho útvar vnútornej kontroly alebo útvar
vnútorného auditu vo finančnej inštitúcii alebo nebola štatutárnym orgánom, členom
štatutárneho orgánu alebo vedúcim zamestnancom poisťovacieho agenta, poisťovacieho
makléra alebo sprostredkovateľa zaistenia, ktorí vstúpili do likvidácie alebo ktorí
sa dostali do úpadku, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz, povolená reštrukturalizácia,
na ktorých bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, voči
ktorým bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku alebo na ktorých bol
zrušený konkurz pre nedostatok majetku,11) a to v období jedného roka pred vznikom takej skutočnosti; to neplatí, ak z povahy
veci vyplýva, že z hľadiska pôsobenia vo funkcii uvedenej v § 5 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej poisťovne alebo vo funkcii uvedenej v § 7 ods. 2 písm. d) nemohla táto osoba ovplyvniť činnosť zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu,
zahraničnej zaisťovne, alebo vo funkcii člena predstavenstva, prokuristu, vedúceho
zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva, vedúceho zamestnanca riadiaceho
útvar vnútornej kontroly alebo útvar vnútorného auditu nemohla táto osoba ovplyvniť
činnosť finančnej inštitúcie, poisťovacieho agenta, poisťovacieho makléra alebo sprostredkovateľa
zaistenia a spôsobiť následky, ktoré viedli k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do
likvidácie, a ak Národná banka Slovenska v konaní o udelenie povolenia podľa tohto
zákona túto osobu uznala za dôveryhodnú,
5.
nemala právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť
podľa § 67 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov,12)
6.
nie je považovaná za nedôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov13) v oblasti finančného trhu,
7.
spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala
v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto
skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností
vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne alebo
zo stanov zaisťovne, prípadne z iných vnútorných aktov riadenia,
b)
finančnou inštitúciou banka a pobočka zahraničnej banky,14) doplnková dôchodková spoločnosť,15) obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,16) správcovská spoločnosť,17) dôchodková správcovská spoločnosť,18) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 53 písm. e) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti,
c)
skupinou s úzkymi väzbami najmenej dve osoby, keď má jedna z osôb na druhej osobe
priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach najmenej
20 %, alebo túto osobu priamo či nepriamo kontroluje, alebo vzťah dvoch alebo viacerých
osôb kontrolovaných tou istou osobou,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje
aspoň 10 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej
osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení tejto právnickej osoby porovnateľného
s vkladom zodpovedajúcim tomuto podielu (ďalej len „významný vplyv“),
e)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej
osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými osoba vykonáva kontrolu,
f)
kontrolou
1.
priamy podiel alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom
imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
2.
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho
orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán
právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť v dvoch predchádzajúcich
rokoch,
3.
možnosť vykonávať vplyv na riadení právnickej osoby
3a.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa bodu 1 (ďalej len „rozhodujúci
vplyv“), a to na základe stanov právnickej osoby alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou
osobou a jej spoločníkom, akcionárom alebo členom,
3b.
na základe vzťahu spoločníka alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho
orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci,
dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich vymenovania
príslušným spoločníkom, akcionárom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý
vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku
práva podľa bodu 2 príslušnému spoločníkovi, akcionárovi alebo členovi právnickej
osoby,
3c.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa bodu 1, a to na základe dohody
medzi spoločníkmi právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
g)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena
f), ako aj dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
h)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena f),
i)
poistníkom osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť poistné,
j)
veľkým rizikom poistné riziko vzťahujúce sa na poistné odvetvia neživotného poistenia
1.
uvedených v prílohe č. 1 časti B bodoch 4, 5, 6, 7, 11 a 12,
2.
uvedených v prílohe č. 1 časti B bodoch 14 a 15, ak sa toto poistné riziko týka činnosti poistníka v oblasti priemyslu, obchodu alebo
výkonu činností podľa osobitných predpisov,19)
3.
uvedených v prílohe č. 1 časti B bodoch 3, 8, 9, 10, 13 a 16, ak sú splnené najmenej dve z týchto podmienok:
3a.
celková suma poisteného majetku prevyšuje 6 200 000 eur,
3b.
čistý obrat poisteného prevyšuje 12 800 000 eur,
3c.
priemerný ročný prepočítaný stav zamestnancov poisteného za zdaňovacie obdobie je
väčší ako 250,
k)
členským štátom členský štát Európskych spoločenstiev alebo členský štát Európskej
dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
l)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského
štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo zaisťovňa, zaisťovňa
z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
m)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má osoba, ktorá uzavrela poistnú zmluvu
v životnom poistení, obvyklý pobyt alebo sídlo, ak je poistník právnickou osobou,
členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje,
alebo ak ide o poistnú zmluvu v neživotnom poistení, členský štát,
1.
na ktorého území sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci,
ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné
prostriedky všetkých druhov,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace,
ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu
na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, a ak je poistník právnickou osobou, členský štát,
v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje; prevádzkarňou
sa rozumie sídlo právnickej osoby alebo priestor, v ktorom právnická osoba vykonáva
svoju činnosť,
n)
domovským členským štátom členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie
1.
poisťovne, ktorá kryje záväzky z poistenia,
2.
poisťovne z iného členského štátu, ktorá kryje záväzky z poistenia,
3.
zaisťovne, ktorá kryje záväzky zo zaistenia,
4.
zaisťovne z iného členského štátu, ktorá kryje záväzky zo zaistenia,
o)
hostiteľským členským štátom členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného
členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe
práva slobodného poskytovania služieb, alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského
štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva
slobodného poskytovania služieb,
p)
členským štátom poskytovania služieb členský štát záväzku, ak je tento záväzok krytý
poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu alebo ich pobočkami, ktoré sa
nachádzajú na území iného členského štátu,
q)
príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu orgán, ktorý na základe právneho
predpisu príslušného členského štátu vykonáva dohľad nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
r)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právneho aktu
Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte,
alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským
štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi
v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými
sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu
ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského
štátu,
s)
ústredím miesto, z ktorého je riadená činnosť poisťovne alebo činnosť poisťovne z
iného členského štátu, činnosť zaisťovne alebo činnosť zaisťovne z iného členského
štátu, alebo miesto, kde sa nachádzajú dokumenty o činnosti poisťovne alebo o činnosti
poisťovne z iného členského štátu, o činnosti zaisťovne alebo o činnosti zaisťovne
z iného členského štátu potrebné na výkon dohľadu,
t)
zhodnými aktívami záväzky z poistenia, pri ktorých bola dohodnutá možnosť poistného
plnenia v konkrétnej mene prostredníctvom aktív vyjadrených alebo realizovateľných
v tejto mene,
u)
systémom vnútornej kontroly a riadenia kontinuálny súbor procesov vykonávaný vedením
spoločnosti a zamestnancami spoločnosti, ktorý zabezpečuje efektívnosť a účinnosť
operácií, spoľahlivosť finančných aj nefinančných informácií, adekvátne riadenie rizík,
obozretný prístup k podnikaniu a dodržiavanie právnych predpisov, ako aj interných
pravidiel a postupov a ktorý je pravidelne hodnotený vnútorným auditom podľa medzinárodných
štandardov,
v)
riadením rizík predchádzanie možným stratám včasnou a primeranou identifikáciou rizík,
meraním veľkosti rizík, sledovaním rizík a ich veľkosti a zmierňovaním veľkosti rizík,
w)
špeciálnym účelovým nástrojom spoločnosť iná ako poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá
na seba preberá riziká poisťovní alebo zaisťovní, ktoré v plnej miere financuje z
výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iných finančných mechanizmov,
keď právo na splatenie pre investorov týchto finančných nástrojov je podriadené zaisťovacím
záväzkom tejto spoločnosti,
x)
finitným zaistením zaistenie, v ktorom maximálna možná strata vyjadrená ako maximálne
prenesené ekonomické riziko vznikajúce z významného poistného rizika alebo z načasovania
platieb plynúcich z prevedeného rizika presiahne sumu postúpeného poistného po dobu
platnosti danej zmluvy o obmedzenú, ale značnú sumu, spolu aspoň s jednou z nasledujúcich
dvoch podmienok:
1.
jasné a podstatné zváženie časovej hodnoty peňazí,
2.
zmluvné ustanovenia s cieľom časom zmierniť rovnováhu medzi zmluvnými stranami tak,
aby sa dosiahol cieľový prevod rizika,
y)
asistenčnými službami pomoc vo forme peňažného plnenia alebo vecného plnenia poskytovaná
osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho
trvalého pobytu; spočíva v záväzku poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského
štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávajú poisťovaciu činnosť uvedenú
v prílohe č. 1 časti B bode 18, poskytnúť na základe vopred zaplateného poistného okamžitú pomoc oprávnenej osobe
podľa poistnej zmluvy, keď sa táto osoba ocitne v ťažkej situácii v dôsledku poistnej
udalosti.
DRUHÁ ČASŤ
VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§ 16
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 15 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, odovzdá Národná banka
Slovenska do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 15 ods. 1 a potvrdenie preukazujúce, že skutočná miera solventnosti a garančný fond je v súlade
s § 34 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje
poisťovňu.
(2)
Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a pobočka začať vykonávať svoju činnosť až
po tom, keď príslušný orgán dohľadu iného členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov členského štátu pobočky, ktoré
sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky poisťovne, najneskôr však po uplynutí dvoch
mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu členského
štátu pobočky.
(3)
Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o údajoch uvedených v oznámení
podľa § 15 ods. 1 alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam,
neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu; v
takom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie, v ktorom svoj postup odôvodní,
a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(4)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením. Zaisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke
Slovenska plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(5)
Dohľad nad pobočkou poisťovne alebo nad pobočkou zaisťovne založenej na území iného
členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska. Táto pobočka podlieha tiež opatreniam
prijatým príslušným členským štátom pobočky v rámci jeho menovej politiky; ak ide
o štáty, ktoré zaviedli euro ako svoju menu, táto pobočka podlieha opatreniam prijatým
Európskou centrálnou bankou.
(6)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky upozorní Národnú banku Slovenska,
že pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území
tohto členského štátu porušuje právne predpisy, Národná banka Slovenska prijme potrebné
opatrenia na skončenie protiprávneho stavu.
(7)
Ak pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne na území členského štátu pobočky neuskutoční
v určenej lehote nápravu podľa odseku 6, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia
prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 7 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od
pobočky poisťovne alebo pobočky zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu
ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu
členského štátu pobočky môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má pobočku na jeho
území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické
účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
(9)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie
jej činnosti, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný
orgán dohľadu členského štátu, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa umiestnenú pobočku.
§ 17
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť, alebo zaisťovňa, ktorá
sa rozhodla vykonávať zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného
poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej
činnosti alebo zaisťovacej činnosti písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu
činnosť,
b)
povahu rizík vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej
činnosti,
c)
rozsah záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej
činnosti na prvé tri roky.
(3)
V lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka Slovenska
príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a) potvrdenie preukazujúce,
že skutočná miera solventnosti a garančný fond poisťovne sú v súlade s § 34, zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie
poisťovacej činnosti, a údaje podľa odseku 2 písm. b); o týchto skutočnostiach informuje
poisťovňu.
(4)
Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť po tom, keď jej Národná
banka Slovenska doručí informáciu podľa odseku 3.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu podľa odseku 2 písm. a), vydá o tom rozhodnutie, v ktorom svoj postup
odôvodní, a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(6)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu
v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných
zmien; ustanovenia odsekov 3, 4 a 5 platia primerane.
(7)
Ak Národná banka Slovenska odoberie poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie
jej činnosti, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušný
orgán dohľadu iného členského štátu, v ktorom poisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť
alebo zaisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania
služieb bez zriadenia pobočky.
§ 18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu
činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti,
ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom
štáte, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu
domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska.
(2)
O doručení vyjadrenia podľa odseku 1 Národná banka Slovenska informuje poisťovňu
z iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa
odseku 1 môže oznámiť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej
činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť
na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia príslušnému orgánu dohľadu podľa
odseku 3 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa
odseku 1 Národnej banke Slovenska.
(5)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne
oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
povahy rizík, ktoré bude pobočka poisťovne z iného členského štátu kryť v členskom
štáte poskytovania služieb,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu.
(6)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 5 sa primerane
vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 4.
(7)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu
činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti,
ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom
štáte.
§ 19
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu
činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného
orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 17 ods. 3 Národnej banke Slovenska.
(2)
Na zmenu údajov poskytnutých podľa § 17 ods. 2 písm. b), ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním
poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania
služieb, platí odsek 1 primerane.
(3)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu
činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, ak jej bolo oprávnenie na
vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§ 20
Poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacia činnosť zaisťovne
z iného členského štátu podľa § 18 ods. 1 a 7 a § 19 ods. 1 a 3 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu.
§ 21
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní
poisťovacej činnosti podľa § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1 alebo zaisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti podľa
§ 18 ods. 7 a § 19 ods. 3 porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu
z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote
uskutočnila nápravu. Národná banka Slovenska o porušení všeobecne záväzných právnych
predpisov informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu podľa
odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný
orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení
potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých
opatreniach.
(3)
Ak napriek opatreniu podľa odseku 2 poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa
z iného členského štátu naďalej porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, môže Národná
banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského
členského štátu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane
uloženia opatrení na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo
pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie
záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu
je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu poisťovni z iného
členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť podľa § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1 alebo ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu zaisťovni z
iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť podľa § 18 ods. 7 a § 19 ods. 3 oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného
odkladu po tom, keď sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania
poisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacej činnosti
zaisťovne z iného členského štátu podľa § 18 ods. 1 a 7 a § 19 ods. 1 a 3.
(5)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu,
ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť podľa § 18 ods. 1 a § 19 ods. 1, alebo zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť podľa
§ 18 ods. 7 a § 19 ods. 3, predkladala na štatistické účely hlásenia o svojej činnosti na území Slovenskej
republiky. Rozsah, spôsoby a termíny predkladania hlásení ustanoví Národná banka Slovenska
opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
§ 22
(1)
Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“), že odmietla
splnenie svojej povinnosti podľa § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 a postupovala podľa § 16 ods. 3 alebo § 17 ods. 5 a svoj postup odôvodní.
(2)
Národná banka Slovenska oznamuje Komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 21 ods. 3,
b)
zriadenie pobočky poisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom, alebo zriadenie
pobočky zaisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
c)
vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočke zahraničnej
poisťovne alebo vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
pobočke zahraničnej zaisťovne,
d)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá
bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom
ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej
činnosti na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
e)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej zaisťovne, ktorá
bude dcérskou spoločnosťou zaisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky zaisťovne v inom
ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich zaisťovacej
činnosti, na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
f)
skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou
zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa
riadi právnym poriadkom štátu, ktorý nie je členským štátom,
g)
štruktúru skupiny, do ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa podľa písmena f) patrí alebo
bude patriť.
(3)
Skutočnosť podľa odseku 2 písm. f) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným
orgánom dohľadu iných členských štátov.
(4)
Národná banka Slovenska ďalej písomne informuje Komisiu o
a)
problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní právnych aktov Európskych spoločenstiev
a Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej
činnosti, a o problémoch súvisiacich s prevodom poisťovacej činnosti poisťovne alebo
zaisťovacej činnosti zaisťovne v prospech jej pobočky zriadenej na území iného členského
štátu,
b)
tom, že potvrdenia podľa § 3 písm. a) prvého bodu predkladajú cudzinci, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, Národnej banke
Slovenska; to sa vzťahuje aj na predkladanie dokumentov fyzickými osobami podľa § 8 ods. 4 písm. c) alebo § 9 ods. 4 písm. c), pričom o týchto skutočnostiach Národná banka Slovenska informuje aj príslušné orgány
dohľadu iných členských štátov.
TRETIA ČASŤ
POŽIADAVKY NA PODNIKANIE V POISŤOVNÍCTVE
§ 23
Technické rezervy poisťovne a zaisťovne
(1)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom
podnikania tieto technické rezervy:
a)
technickú rezervu na poistné budúcich období,
b)
technickú rezervu na poistné plnenie,
c)
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
d)
technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich
z činností podľa osobitného predpisu,28)
e)
technickú rezervu na životné poistenie,
f)
technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene
poistených,
g)
technickú rezervu na vyrovnávanie mimoriadnych rizík v poistnom odvetví neživotného
poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14,
h)
ďalšie technické rezervy.
(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola
v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky
poisťovne vyplývajúce z poistných zmlúv a záväzky poisťovne vznikajúce z činností
podľa osobitného predpisu28) a používajú sa na ich úhradu.
(3)
Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. h) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky
voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku
1 písm. a) až g). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska vydaný na základe žiadosti poisťovne.
(4)
Pobočka zahraničnej poisťovne je povinná vytvárať technické rezervy z poisťovacej
činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
(5)
Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá
vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky,
tvorí technické rezervy na plnenie záväzkov z tejto činnosti v súlade s právnou úpravou
domovského členského štátu okrem tvorby technickej rezervy podľa § 28.
(6)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vytvárať technické rezervy podľa
odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaistných zmlúv, a to vo výške dostatočnej
na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť zaisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky zaisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne vyplývajúce zo zaistných zmlúv.
(7)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne
pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných
záväzkov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne.
(8)
Pri umiestnení prostriedkov technických rezerv je poisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná dodržiavať tieto zásady:
a)
zásadu bezpečnosti, podľa ktorej prostriedky technických rezerv a garančného fondu
sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti týchto prostriedkov technických
rezerv,
b)
zásadu rentability, podľa ktorej prostriedky technických rezerv a garančného fondu
zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c)
zásadu likvidity, podľa ktorej časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak,
aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat záväzkov z uzavretých poistných
zmlúv alebo zaistných zmlúv,
d)
zásadu diverzifikácie, podľa ktorej prostriedky technických rezerv sú umiestnené
u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti
a dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.29)
(9)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky
technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 32.
(10)
Ak sa zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej zaisťovne
alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať na technických rezervách poisťovne alebo
pobočky zahraničnej poisťovne, je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná
uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti poisťovne alebo pobočky
zahraničnej poisťovne plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
(11)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné preukázať Národnej banke Slovenska dostatočnosť technických rezerv podľa
odsekov 2 a 6 vykonaním testu primeranosti záväzku30) a poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej vyžiadanie všetky podklady, doklady a
iné informácie určené Národnou bankou Slovenska potrebné na výpočet dostatočnosti
technických rezerv.
§ 24
Zásady výpočtu technických rezerv v životnom poistení
(1)
Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady:
a)
výška technických rezerv v životnom poistení sa vypočítava dostatočne obozretnou
prospektívnou metódou, pričom pri výpočte sa vychádza z budúceho splatného poistného
a budúcich záväzkov, ktoré sú určené v poistných podmienkach pre každú poistnú zmluvu,
vrátane
1.
všetkých garantovaných plnení vrátane garantovanej odkupnej hodnoty,
2.
bonusov, na ktoré vznikol nárok bez ohľadu na to, ako sú charakterizované,
3.
opcií, na ktoré má poistník nárok podľa poistnej zmluvy,
4.
nákladov a provízií,
b)
retrospektívnu metódu výpočtu technických rezerv v životnom poistení možno použiť,
ak sa preukáže, že technické rezervy v životnom poistení vypočítané touto metódou
nie sú nižšie, ako keby boli vypočítané dostatočne obozretnou prospektívnou metódou,
alebo ak pre poistnú zmluvu nemožno použiť prospektívnu metódu,
c)
dostatočne obozretná metóda ocenenia technických rezerv nie je stanovenie najlepšieho
odhadu, ale mala by zahŕňať primeranú maržu pre negatívne odchýlky predpokladov ocenenia,
d)
metóda použitá pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musí byť dostatočne
obozretná aj vo vzťahu k metóde oceňovania aktív, ktorými sa kryjú tieto technické
rezervy,
e)
technické rezervy v životnom poistení sa vypočítavajú poistno-matematickými metódami
pre každú poistnú zmluvu samostatne; tieto technické rezervy možno vypočítať pre každú
poistnú zmluvu alebo pre viaceré poistné zmluvy aj odhadom alebo pomocou zovšeobecnenia
údajov použitých pri ich výpočte, ak výsledky pri tomto spôsobe výpočtu sú približne
rovnaké ako pri výpočte týchto technických rezerv poistno-matematickými metódami pre
každú poistnú zmluvu samostatne; použitie samostatného výpočtu technických rezerv
v životnom poistení nesmie brániť vytvoreniu ďalších technických rezerv na poistné
riziká, ktoré nie sú individualizované,
f)
hodnota technických rezerv v životnom poistení pre každú poistnú zmluvu musí byť
počas celej doby jej platnosti najmenej v garantovanej výške odkupnej hodnoty, ak
je výška odkupnej hodnoty garantovaná.
(2)
Predpoklady použité pri ocenení a časť technickej rezervy na životné poistenie určenej
na úhradu budúcich nákladov poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne je poisťovňa
alebo pobočka zahraničnej poisťovne povinná určiť s prihliadnutím na členský štát
záväzku, obsah poistnej zmluvy a predpokladané správne náklady vrátane provízií.
(3)
Pri výpočte technickej rezervy na životné poistenie tvorenej na úhradu záväzkov vyplývajúcich
z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok na podiel na zisku, môže poisťovňa
alebo pobočka zahraničnej poisťovne použiť metódu zohľadňujúcu budúce bonusy, ich
predpokladaný vývoj a súčasný spôsob priznávania týchto bonusov.
(4)
Metóda výpočtu výšky technických rezerv v životnom poistení sa nesmie meniť z dôvodu
zmien v podkladoch na ich výpočet a musí sa použiť taká metóda, aby bolo možné jednoznačne
a preukázateľne určiť spôsob rozdelenia zisku počas celej doby trvania každej poistnej
zmluvy.
(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná umožniť každej osobe oboznámiť
sa so zásadami a metódami, ktoré sa používajú pri výpočte technických rezerv v životnom
poistení.
§ 25
Technická rezerva na poistné budúcich období
(1)
Technická rezerva na poistné budúcich období sa tvorí v neživotnom poistení a v životnom
poistení okrem životných poistení za jednorazové poistné z tej časti predpísaného
poistného, ktorá sa vzťahuje na budúce účtovné obdobia. Jej výška sa určuje ako súhrn
technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
(2)
Ak nie je možné technickú rezervu na poistné budúcich období určiť ako súhrn technických
rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv, použijú sa na určenie jej
výšky poistno-matematické metódy.
(3)
Súčasťou technickej rezervy na poistné budúcich období je rezerva na neukončené riziká.
Rezerva na neukončené riziká sa tvorí, ak predpísané poistné, ktoré sa vzťahuje na
budúce účtovné obdobie, nie je dostatočné na krytie všetkých poistných plnení z poistných
udalostí a nákladov, ktoré nastanú v budúcom období a vzťahujú sa na platné poistné
zmluvy.
§ 26
Technická rezerva na poistné plnenie
(1)
Technická rezerva na poistné plnenie sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom
poistení a predstavuje odhad celkových nákladov, ktoré vyplývajú z úhrad všetkých
poistných plnení, ktoré nastali do konca účtovného obdobia, znížené o už vyplatené
poistné plnenia vo vzťahu k týmto udalostiam, a je určená na poistné plnenie z poistných
udalostí
a)
nahlásených a nevybavených,
b)
vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
(2)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa určuje ako súhrn technických rezerv na poistné plnenia v životnom poistení a v
neživotnom poistení vypočítaných pre jednotlivé poistné udalosti. Ak výšku technickej
rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení nemožno určiť
uvedeným spôsobom, použijú sa poistno-matematické metódy.
(3)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
zahŕňa aj všetky predpokladané náklady spojené s vybavením poistných udalostí.
(4)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení
sa na poistné udalosti, ktoré vznikli do konca bežného účtovného obdobia, ale neboli
poisťovni nahlásené, určí poistno-matematickými metódami.
(5)
Ak sa v jednotlivých odvetviach životných poistení a neživotných poistení poskytne
poistné plnenie vo forme dôchodku, technická rezerva na poistné plnenie v životnom
poistení a v neživotnom poistení sa tvorí na základe poistno-matematických metód.
§ 27
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom
poistení v súlade s poistnou zmluvou a je určená na poskytovanie prémií a zliav na
poistnom. Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa určuje ako súhrn technických
rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
§ 28
Technická rezerva na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich
z činností podľa osobitného predpisu
Technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich
z činností podľa osobitného predpisu28) tvoria v neživotnom poistení poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka
zahraničnej poisťovne, ktoré vykonávajú poistné odvetvie neživotného poistenia uvedené
v prílohe č. 1 časti B bode 10a, a je určená na plnenie záväzkov vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu,28) na ktoré Slovenská kancelária poisťovateľov nemá vytvorené aktíva podľa § 32 ods. 1. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne tvoria
túto rezervu v rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch vznikajúcich z
činností podľa osobitného predpisu.28)
§ 29
Technická rezerva na životné poistenie
(1)
Technická rezerva na životné poistenie sa tvorí ako súhrn technických rezerv podľa
jednotlivých zmlúv životného poistenia a predstavuje hodnotu budúcich záväzkov poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne v životnom poistení vypočítanú poistno-matematickými
metódami vrátane podielov na zisku alebo podielov na prebytku poistného a nákladov
spojených so správou poistení po odpočítaní hodnoty budúceho poistného.
(2)
Pri výpočte technických rezerv je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov
započítaných do poistného v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné
odpisovanie obstarávacích nákladov spojených so životným poistením počas platenia
poistného. Pri výpočte technických rezerv sa použijú tie isté úmrtnostné tabuľky a
technická úroková miera ako pri určovaní sadzieb poistného.
(3)
Ak má technická rezerva zápornú hodnotu, nahradí sa nulou.
(4)
Maximálnu výšku technickej úrokovej miery ustanoví Národná banka Slovenska opatrením
vyhláseným v zbierke zákonov.
(5)
Maximálna výška technickej úrokovej miery neplatí pre produkty životného poistenia
s jednorazovým poistným, ak poistná doba netrvá dlhšie ako päť rokov.
(6)
Celkové garantované zhodnotenie dohodnuté v poistnej zmluve nesmie ku dňu uzavretia
poistnej zmluvy presiahnuť aktuálne dosahovaný výnos dosiahnutý v predchádzajúcom
kalendárnom štvrťroku z umiestnenia prostriedkov technických rezerv znížený o primeranú
zrážku a vypočítaný spôsobom, ktorý potvrdí zodpovedný aktuár.
§ 30
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
(1)
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene
poistených sa tvorí v životnom poistení, ak ekonomické riziko premenlivosti výnosov
alebo rastu investovaných prostriedkov poistného nesie výlučne osoba, ktorá uzavrela
s poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne poistnú zmluvu. Táto technická rezerva
sa určuje ako aktuálna hodnota finančných prostriedkov investovaných v mene poistených
za všetky také poistné zmluvy v životnom poistení v súlade s poistnými zmluvami.
(2)
Dodatočná technická rezerva na krytie rizika smrti, správnych nákladov alebo iných
rizík je súčasťou technickej rezervy na životné poistenie podľa § 29.
§ 31
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík v poistnom odvetví neživotného
poistenia
(1)
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí na účel vyrovnania
technického deficitu alebo nadpriemerného škodového priebehu, ktoré vznikajú v poistnom
odvetví neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14 v každom finančnom roku.
(2)
Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych rizík sa tvorí z technického zisku
poistného odvetvia neživotného poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14 daného účtovného obdobia, a to vo výške 75 % technického zisku, maximálne 12 % predpísaného
poistného zníženého o podiel zaisťovateľa. Technická rezerva na vyrovnávanie mimoriadnych
rizík sa tvorí, pokiaľ nedosiahne hodnotu 150 % predpísaného poistného zníženého o
podiel zaisťovateľa za posledných päť rokov.
(3)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne nie je povinná tvoriť technickú rezervu
na vyrovnávanie mimoriadnych rizík, ak predpísané poistné v poistnom odvetví neživotného
poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti B bode 14 predstavuje menej ako 4 % z celkového predpísaného poistného alebo prijaté poistné
z uvedeného odvetvia je menej ako 2 500 000 eur.
§ 32
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv
(1)
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne,
pobočka zahraničnej zaisťovne a Slovenská kancelária poisťovateľov umiestniť len takto:
a)
kúpiť dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, dlhopisy,
za ktoré prevzala záruku Slovenská republika, dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské
štáty alebo centrálne banky týchto štátov alebo za ktoré prevzali záruku členské štáty,
a dlhopisy vydané Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj
alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj,
b)
kúpiť dlhopisy vydané bankami alebo zahraničnými bankami so sídlom v členskom štáte,
c)
kúpiť pokladničné poukážky alebo pokladničné poukážky, ktorých emitentmi sú členské
štáty,
d)
kúpiť dlhopisy prijaté na regulovaný trh,
e)
kúpiť akcie prijaté na regulovaný trh burzy alebo také akcie upísať,
f)
kúpiť podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na regulovaný trh,
g)
kúpiť podielové listy otvorených podielových fondov alebo cenné papiere zahraničných
otvorených subjektov kolektívneho investovania,31)
h)
uložiť na termínované účty v bankách14) alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte,
i)
kúpiť hypotekárne záložné listy alebo zahraničné hypotekárne záložné listy,
j)
kúpiť vkladové listy alebo zahraničné vkladové listy,
k)
kúpiť nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských
štátov,
l)
poskytnúť pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy v životnom
poistení,
m)
poskytnúť pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou alebo bankovou zárukou
zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,
n)
kúpiť zmenky zabezpečené bankovou zárukou a zmenky vydané bankou,
o)
kúpiť iné cenné papiere, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j) a n), s ktorými
sa obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom
verejnom trhu cenných papierov v členskom štáte alebo v členskom štáte Organizácie
pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj,
p)
kúpiť dlhové cenné papiere vydané špeciálnym účelovým nástrojom,
q)
vo forme pohľadávok a iných obdobných aktív voči zaisťovni alebo zaisťovni z iného
členského štátu a voči zahraničnej zaisťovni,
r)
kúpiť iné prevoditeľné cenné papiere a nástroje peňažného trhu, ako sú uvedené v
písmenách a) až g), i), j), n) až p).
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné umiestňovať prostriedky technických rezerv podľa odseku 1 len v limitoch
ustanovených pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia. Limity jednotlivých spôsobov
umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví Národná banka Slovenska opatrením
vyhláseným v zbierke zákonov.
(3)
Spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené
prostriedky technických rezerv podľa odseku 1, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením
vyhláseným v zbierke zákonov.
(4)
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
investovanie prostriedkov technickej rezervy podľa § 30.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné nepretržite udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnených podľa
odseku 1 najmenej vo výške technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona, neznížených
o podiel zaisťovateľa na týchto technických rezervách.
(6)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné umiestniť prostriedky technických
rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá je minimálne 80 % jej záväzkov v príslušnej
mene. To neplatí, ak
a)
aktíva v tejto mene nepresiahnu 7 % hodnoty aktív v iných menách alebo
b)
sú záväzky splatné v inej mene, ako je mena niektorého z členských štátov, a podľa
právneho poriadku štátu, v mene ktorého sa majú prostriedky technických rezerv umiestniť,
je investovanie v tejto mene alebo nakladanie s touto menou obmedzené, alebo ak z
iných dôvodov nie je táto mena vhodná na umiestnenie prostriedkov technických rezerv.
(7)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné umiestniť prostriedky technických
rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá je minimálne 70 % jej záväzkov v príslušnej
mene.
(8)
Ak má byť záväzok krytý aktívami, ktoré sú vyjadrené v mene niektorého členského
štátu, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak sú tieto aktíva vyjadrené v eurách.
(9)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov
nadobudnutých investovaním do otvorených podielových fondov alebo európskych fondov32) alebo od hodnoty aktív, ktoré tvoria fond poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
musia sa technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť týmito
podielmi, alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami fondu poisťovne alebo pobočky
zahraničnej poisťovne.
(10)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od indexu akcií alebo
od inej hodnoty, ako je hodnota podľa odseku 9, musia sa technické rezervy, ktoré
sa týkajú tohto poistného plnenia, vyjadriť podielmi, ktoré predstavujú túto hodnotu,
alebo ak tieto podiely nie sú určené, aktívami, ktoré zodpovedajú tým aktívam, z ktorých
sa táto hodnota určuje.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 3, 6 až 8 sa nevzťahujú na aktíva, ktoré sú určené na krytie
záväzkov z poistných zmlúv podľa odsekov 9 a 10. To neplatí, ak poistné plnenie podľa
odsekov 9 a 10 zahŕňa garantovaný výnos alebo iné garantované plnenie.
§ 33
Odvod časti poistného
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
odviesť 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný
účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského
štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie časti poistného podľa prvej
vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska a Ministerstvu financií Slovenskej republiky
(ďalej len „ministerstvo“) najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky po prerokovaní s ministerstvom hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených
s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úhradu nákladov spojených s obstaraním
technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu
nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej
doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného
systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického
vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby do konca
júna príslušného roka.
(3)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je povinné predložiť ministerstvu do 15.
februára nasledujúceho roka prehľad všetkých prostriedkov podľa odseku 2 čerpaných
do 31. decembra príslušného roka. Zároveň je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
povinné zverejniť predmetné zúčtovanie v súlade s osobitným predpisom.33)
§ 34
Solventnosť poisťovne, solventnosť pobočky zahraničnej poisťovne, solventnosť zaisťovne
a solventnosť pobočky zahraničnej zaisťovne
(1)
Solventnosťou poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne sa rozumie schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich
z vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej
činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná vytvoriť
a nepretržite dodržiavať skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej
miery solventnosti.
(3)
Požadovanou mierou solventnosti sa rozumie minimálna hodnota skutočnej miery solventnosti
určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti alebo rozsahu zaisťovacej činnosti.
Poisťovňa určuje požadovanú mieru solventnosti samostatne pre životné poistenie a
samostatne pre neživotné poistenie.
(4)
Skutočnou mierou solventnosti sa rozumie výška vlastných zdrojov poisťovne alebo
zaisťovne, znížená o tieto položky:
a)
nehmotný majetok poisťovne alebo zaisťovne,
b)
vlastné akcie, ktoré sú v majetku poisťovne alebo zaisťovne,
c)
účasť podľa § 49 ods. 5 písm. f) poisťovne alebo zaisťovne v inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej
poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni, finančnej
holdingovej inštitúcii alebo v inej finančnej inštitúcii,
d)
finančné nástroje uvedené v odsekoch 7 a 9, ktoré má poisťovňa alebo zaisťovňa v
majetku vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).
(5)
Vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne tvorí
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie fondy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia
alebo zaistenia,
c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov a strata alebo zisk bežného
obdobia po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.
(6)
Skutočnú mieru solventnosti poisťovne alebo zaisťovne môžu tvoriť úvery, ak sú splnené
podmienky uvedené v odseku 7, a cenné papiere, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku
9, najviac do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej
miery solventnosti, pričom maximálne 25 % z toho môže pozostávať z úverov s pevnou
dobou splatnosti a cenných papierov s pevnou dobou splatnosti.
(7)
Úver možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo
zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
úver bol skutočne poskytnutý v plnej výške,
c)
pri úveroch s pevnou dobou splatnosti musí byť stanovená doba splatnosti úveru aspoň
päť rokov, pričom najneskôr jeden rok pred dňom splatnosti úveru musí poisťovňa alebo
zaisťovňa predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie plán, na základe ktorého
poisťovňa alebo zaisťovňa preukáže, že skutočná miera solventnosti po splatení úveru
bude najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti; to neplatí, ak sa rozsah, v
ktorom môže byť úver zahrnutý do skutočnej miery solventnosti znižoval najmenej o
20 % ročne počas posledných piatich rokov pred dňom splatnosti úveru,
d)
pri úveroch, ktoré nemajú pevnú dobu splatnosti, musí byť dodržaná aspoň päťročná
výpovedná lehota; to neplatí, ak už tieto úvery netvoria skutočnú mieru solventnosti
alebo ak Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas na predčasné splatenie
úveru,
e)
zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie umožňujúce splatenie úveru pred stanovenou
dobou splatnosti za okolností iných ako likvidácia poisťovne alebo zaisťovne alebo
bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
f)
zmluvu o úvere možno zmeniť len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(8)
Na predčasné splatenie úveru podľa odseku 7 na základe písomnej žiadosti poisťovne
alebo zaisťovne môže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas, ak nehrozí
pokles skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo skutočnej miery solventnosti zaisťovne
pod požadovanú mieru solventnosti.
(9)
Cenné papiere možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti podľa odseku 6, ak sú
splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, v prípade konkurzu alebo likvidácie poisťovne alebo
zaisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
nemôžu byť splatené z podnetu držiteľa cenného papiera alebo bez predchádzajúceho
súhlasu Národnej banky Slovenska,
c)
zmluva alebo emisné podmienky umožňujú poisťovni alebo zaisťovni odklad platby úrokov,
d)
zmluva alebo emisné podmienky obsahujú ustanovenie o schopnosti absorbovať straty
poisťovne alebo zaisťovne,
e)
cenné papiere boli splatené.
(10)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne a po predchádzajúcom súhlase
Národnej banky Slovenska možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť
a)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,
b)
rozdiel medzi nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a zillmerizovanou
technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou
rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania,
najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej
miery solventnosti.
(11)
Predchádzajúci súhlas podľa odseku 10 nemožno udeliť, ak má Národná banka Slovenska
dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho
súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané.
(12)
Jednu tretinu hodnoty požadovanej miery solventnosti tvorí garančný fond. Minimálnu
výšku garančného fondu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke
zákonov. Národná banka Slovenska je oprávnená upraviť minimálnu výšku garančného fondu
na základe údajov publikovaných Štatistickým úradom Európskych spoločenstiev o európskom
indexe spotrebiteľských cien zahrnujúcom všetky členské štáty. Minimálna výška garančného
fondu sa upraví o percentuálnu zmenu tohto indexu, ak sa hodnota tohto indexu zvýši
minimálne o 5 % od jej poslednej úpravy. Minimálna výška garančného fondu sa zaokrúhľuje
na celých 100 000 eur.
(13)
Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie a ktorá vykonáva
aj zaisťovaciu činnosť pre neživotné poistenie, uplatňuje minimálna výška garančného
fondu ako pre zaisťovňu, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné prevyšuje 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo
c)
technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10 % z celkových vytvorených
technických rezerv.
(14)
Poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť pre životné poistenie a ktorá vykonáva
aj zaisťovaciu činnosť pre životné poistenie, je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať
skutočnú mieru solventnosti najmenej vo výške požadovanej miery solventnosti vzhľadom
na záväzky vyplývajúce zo zaisťovacej činnosti, ak spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
a)
prijaté zaistné prevyšuje 10 % z celkového prijatého poistného,
b)
prijaté zaistné prevyšuje 50 000 000 eur alebo
c)
technické rezervy vytvorené z prijatého zaistného prevyšujú 10 % z celkových vytvorených
technických rezerv.
(15)
Garančný fond pozostáva z položiek podľa odsekov 5 a 6; aktíva najmenej vo výške
garančného fondu musia byť umiestnené podľa zásad podľa § 23 ods. 8 písm. a) a b).
(16)
Ustanovenia odsekov 2 až 15 sa primerane vzťahujú aj na pobočku zahraničnej poisťovne
a na pobočku zahraničnej zaisťovne.
(17)
Zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky, je povinná aktíva tvoriace tú časť požadovanej miery
solventnosti, ktorá sa vzťahuje na túto poisťovaciu činnosť, umiestniť na území Slovenskej
republiky najmenej vo výške hodnoty garančného fondu a zvyšnú časť na území členských
štátov, ak tento zákon neustanovuje inak.
(18)
Poisťovňa a zaisťovňa, nad ktorou sa vykonáva dohľad nad skupinou podľa § 49 ods. 1 písm. a), je povinná vytvoriť a nepretržite dodržiavať upravenú mieru solventnosti.
(19)
Upravenou mierou solventnosti poisťovne a zaisťovne v skupine sa rozumie schopnosť
trvale zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z uzavretých poistných zmlúv alebo
zo zaistných zmlúv.
(20)
Za poisťovňu a zaisťovňu v skupine preukazuje upravenú mieru solventnosti ovládajúca
osoba.
(21)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v zbierke zákonov
a)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania skutočnej miery solventnosti,
b)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania požadovanej miery solventnosti,
c)
lehotu na vykazovanie skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti,
d)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania upravenej miery solventnosti,
e)
lehotu na vykazovanie upravenej miery solventnosti,
f)
čo sa rozumie rizikovým kapitálom a spôsob výpočtu rizikového kapitálu.
§ 35
Poistné
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých záväzkov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv.
(2)
Výška poistného v rámci každého vykonávaného poistného odvetvia uvedeného v prílohe č. 1 musí byť stanovená spôsobom, ktorý zabezpečí trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov
poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne vyplývajúcich z vykonávania daného poistného
odvetvia v súlade s odsekom 1.
(3)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zhromažďovať a aktualizovať
poistno-matematické údaje a štatistické údaje týkajúce sa používania kritéria pohlavia
fyzickej osoby ako určujúceho poistno-matematického faktora pri stanovení výšky poistného
a na výpočet poistného plnenia, ak je ich stanovenie založené na príslušných poistno-matematických
údajoch a štatistických údajoch.
(4)
Údaje podľa odseku 3 za kalendárny rok je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
povinná oznámiť Národnej banke Slovenska najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho
roka. Obsah a formu tohto oznámenia ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným
v zbierke zákonov.
(5)
Na základe údajov predložených podľa odseku 4 a ďalších verejne dostupných údajov
Národná banka Slovenska zhromažďuje, pravidelne aktualizuje a zverejňuje poistno-matematické
údaje a štatistické údaje týkajúce sa používania kritéria pohlavia fyzickej osoby
ako určujúceho poistno-matematického faktora.
Organizácia a riadenie poisťovne a zaisťovne
§ 36
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť organizačnú štruktúru poisťovne a zaisťovne
tak, aby zabezpečovali riadny a bezpečný výkon poisťovacej činnosti a zaisťovacej
činnosti a zabraňovali vzniku konfliktu záujmov v rámci poisťovne a zaisťovne, upraviť
vzťahy medzi predstavenstvom, dozornou radou, zodpovedným aktuárom a útvarom vnútorného
auditu. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné v stanovách rozdeliť a upraviť právomoc a
zodpovednosť poisťovne a zaisťovne vo veciach ochrany pred legalizáciou príjmov z
trestnej činnosti a pred financovaním terorizmu.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné primerane k povahe, rozsahu a zložitosti ich predmetu činnosti a rozsahu
poskytovaných služieb
a)
zaviesť, uplatňovať a dodržiavať postupy rozhodovania a organizačnú štruktúru, v
ktorej sú jednoznačne a preukázateľne špecifikované vzťahy podriadenosti, rozdelené
úlohy a zodpovednosť, s dôrazom na identifikáciu zodpovedných osôb za výkon poisťovacích
činností a zaisťovacích činností v rámci poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
zabezpečiť, aby ich príslušné osoby boli oboznámené s postupmi, ktoré musia byť dodržané
pre riadne plnenie ich povinností,
c)
zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík a systém vnútornej
kontroly na zabezpečenie súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných
úrovniach,
d)
zamestnávať zamestnancov so skúsenosťami, znalosťami a odbornou spôsobilosťou potrebnou
na dodržiavanie pridelených povinností,
e)
viesť riadne záznamy o svojej činnosti a vnútornej organizácii.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účtovné metódy a postupy umožňujúce bezodkladne
predkladať Národnej banke Slovenska na jej žiadosť správy o ich finančnej situácii
zodpovedajúce pravdivému a vernému obrazu o ich finančnej situácii a ktoré sú v súlade
s platnými účtovnými štandardmi a pravidlami.
(4)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné monitorovať a pravidelne hodnotiť primeranosť a účinnosť svojich systémov
vnútornej kontroly a riadenia, postupov a opatrení zavedených podľa odsekov 1 až 3
a prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa bez zbytočného odkladu poskytne Národnej banke Slovenska
overenú kópiu platných stanov po ich každej zmene. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne poskytne Národnej banke Slovenska bez
zbytočného odkladu informáciu o organizačnej štruktúre po každej jej zmene.
(6)
V organizačnej štruktúre poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky
zahraničnej zaisťovne musí byť zahrnutý útvar vnútorného auditu, ktorého náplňou je
najmä
a)
vypracovanie, uplatňovanie a dodržiavanie plánu vnútorného auditu zameraného na preskúmanie
a zhodnotenie primeranosti a účinnosti systémov vnútornej kontroly a riadenia a vnútorných
aktov riadenia,
b)
vydávanie odporúčaní na odstránenie nedostatkov zistených na základe výsledkov činností
vykonávaných v súlade s písmenom a),
c)
overovanie plnenia odporúčaní na odstránenie nedostatkov vydaných podľa písmena b),
d)
predkladanie správy týkajúcej sa vnútorného auditu podľa odseku 9.
(7)
Vnútorný audit sa môže vykonávať prostredníctvom útvaru vnútorného auditu.
(8)
Dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne je oprávnená požiadať útvar vnútorného auditu
o vykonanie vnútorného auditu poisťovne alebo zaisťovne v ňou vymedzenom rozsahu.
(9)
Útvar vnútorného auditu je povinný bez zbytočného odkladu informovať dozornú radu
poisťovne alebo zaisťovne a Národnú banku Slovenska o porušení povinností poisťovne
alebo zaisťovne ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi a o skutočnosti,
ktorá môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti
poisťovne alebo zaisťovne.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
predkladajú Národnej banke Slovenska do 31. marca kalendárneho roka správu o výsledkoch
činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach
na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a plán činnosti útvaru vnútorného auditu
na nasledujúci kalendárny rok.
(11)
Štruktúru, rozsah, obsah a formu na vypracúvanie správy o výsledkoch činnosti útvaru
vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok a plánu činnosti útvaru vnútorného
auditu na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 10 ustanoví Národná banka Slovenska
opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(12)
Osoba zodpovedná za vykonávanie vnútorného auditu nesmie byť členom predstavenstva,
členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne alebo zaisťovne, ktorej je zamestnancom.
(13)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť osobám zodpovedným za vykonávanie vnútorného auditu prístup
k informáciám o svojich činnostiach, ktoré si osoby zodpovedné za výkon vnútorného
auditu v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiadajú.
(14)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné
a)
zaviesť, uplatňovať a dodržiavať primerané stratégie a postupy riadenia na identifikáciu
rizík spojených s ich činnosťami, procesmi a systémami,
b)
prijať účinné opatrenia, procesy a mechanizmy na riadenie rizík spojených s ich činnosťami,
procesmi a systémami vzhľadom na riziká, ktorým sú vystavené,
c)
monitorovať
1.
primeranosť a účinnosť svojich stratégií a postupov riadenia rizík,
2.
stupeň dodržiavania opatrení, procesov a mechanizmov, ktoré boli prijaté podľa písmena
b),
3.
primeranosť a účinnosť opatrení prijatých na nápravu nedostatkov v týchto stratégiách
a postupoch, opatreniach, procesoch a mechanizmoch vrátane nedostatkov spočívajúcich
v ich nedodržiavaní príslušnými osobami.
(15)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné prijať sťažnosť na správnosť
a kvalitu svojich služieb v každej svojej organizačnej zložke, v ktorej je prijatie
sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Ak nie je sťažnosť anonymná,
je sťažovateľ, ak je ním fyzická osoba, povinný vo svojej sťažnosti uviesť svoje osobné
údaje, a to meno, priezvisko a trvalý pobyt.
(16)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zabezpečiť počas celej prevádzkovej
doby preberanie sťažností na správnosť a kvalitu svojich služieb.
(17)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinné
a prehľadné postupy primeraného a rýchleho vybavovania sťažností klientov alebo potenciálnych
klientov a viesť záznam o každej sťažnosti v rozsahu údajov podľa odseku 15 a opatreniach
prijatých na jej riešenie.
(18)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v zbierke zákonov
a)
podrobnosti o organizačnej štruktúre a systéme riadenia poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly, o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútorného
auditu.
§ 37
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
vykonávať svoju činnosť spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce
z jej činnosti,
b)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou v záujme svojich klientov,
c)
poskytnúť klientovi jasne a zrozumiteľne dôležité informácie súvisiace s uzavretím
poistnej zmluvy a upozorniť ho na dôležité skutočnosti a riziká súvisiace s uzavretím
poistnej zmluvy,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti,
nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť.
(2)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné na žiadosť klienta alebo Národnej
banky Slovenska hodnoverne preukázať vynaloženie odbornej starostlivosti. Vynaložením
odbornej starostlivosti sa rozumie, najmä ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
a)
dokumentuje spôsob vykonávania svojej činnosti v prospech klientov, kontroluje objektívnosť
evidovaných údajov a predchádza riziku vlastných finančných strát,
b)
uskutočňuje analýzu ekonomickej výhodnosti vykonávania svojej činnosti z dostupných
informácií.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné upraviť právne vzťahy s členmi predstavenstva zmluvou,
na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis.34) Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne je
povinný upraviť svoje právne vzťahy so zahraničnou poisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou
zmluvou, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis.34)
(4)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky
zahraničnej poisťovne, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne, nútený správca, zástupca
núteného správcu, zodpovedný aktuár, prokurista, vedúci zamestnanec riadiaci útvar
vnútorného auditu, vedúci zamestnanci sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu,
pobočku zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a ich klientov, zaisťovne a pobočky
zahraničnej zaisťovne.
(5)
Člen predstavenstva je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie,
ak poruší povinnosti člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúce pre
neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.
(6)
Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá
za škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych
predpisov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne
alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením
jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 5 a 6 alebo v súvislosti s jeho poistením
pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu
nedôveryhodnosti podľa § 67 ods. 9, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu alebo odmenu priznanú vnútornými predpismi;
právo na takú odmenu zaniká dňom odvolania.
(8)
Predstavenstvo a dozorná rada poisťovne alebo zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby
sa škody, ktoré vznikli poisťovni alebo zaisťovni podľa odseku 5, riadne a včas vymáhali.
§ 38
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
nesmie vykonávať s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah, obchody, ktoré vzhľadom
na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Poisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná
pred uzavretím a vykonaním takého obchodu preveriť či osoba, s ktorou taký obchod
vykonáva, k nej nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť poisťovni, pobočke
zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne pravdivé informácie,
ktoré poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
potrebuje na účely tohto preverenia. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa
a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne
zabezpečiť v zmluve o takom obchode sankciou neplatnosti uzavretia takej zmluvy.
(2)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
uzatvára s osobami podľa odseku 1 zmluvy, len ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny
orgán poisťovne, zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej
zaisťovne na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa.
Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a),
b), c) a f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť poisťovni, pobočke
zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne všetky informácie
potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k
poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne
osobitný vzťah. Ak ide o fyzické osoby, oznamuje sa meno, priezvisko, trvalý pobyt
a dátum narodenia. Takto získané informácie je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne,
zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná spracovať do prehľadu osôb s osobitným
vzťahom k nej a na požiadanie odovzdať Národnej banke Slovenska. Náležitosti oznámenia
o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne
a pobočke zahraničnej zaisťovne ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným
v zbierke zákonov.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni, sa na účely tohto zákona
považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu poisťovne a zaisťovne, vedúci zamestnanci poisťovne
a zaisťovne, ďalší zamestnanci poisťovne a zaisťovne určení stanovami poisťovne a
zaisťovne a prokurista poisťovne a zaisťovne,
b)
členovia dozornej rady poisťovne a zaisťovne,
c)
zodpovedný aktuár poisťovne a zodpovedný aktuár zaisťovne,
d)
osoby, ktoré majú kontrolu nad poisťovňou a zaisťovňou, členovia štatutárnych orgánov
týchto právnických osôb a vedúci zamestnanci týchto právnických osôb,
e)
osoby blízke21) členom štatutárneho orgánu poisťovne a zaisťovne, dozornej rady poisťovne a zaisťovne
alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad poisťovňou a zaisťovňou,
f)
právnické osoby, v ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d) majú kvalifikovanú účasť,
g)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na poisťovni a zaisťovni a právnická osoba,
ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
h)
právnické osoby pod kontrolou poisťovne a zaisťovne,
i)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
j)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú
činnosť v poisťovni a zaisťovni,
k)
člen štatutárneho orgánu inej poisťovne a zaisťovne a vedúci pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
l)
počas nútenej správy nútený správca poisťovne a zaisťovne, zástupca núteného správcu
a pribraný odborný poradca,
m)
osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s poisťovňou a zaisťovňou, ktorý môže viesť
k vzniku kvalifikovanej účasti na poisťovni a zaisťovni.
(5)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej
zaisťovne, sa na účely tohto zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej poisťovne a zahraničnej
zaisťovne,
c)
zodpovedný aktuár pobočky zahraničnej poisťovne a zodpovedný aktuár pobočky zahraničnej
zaisťovne,
d)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou, členovia
štatutárnych orgánov takých právnických osôb,
e)
osoby blízke21) osobám uvedeným v písmene a) alebo písmene b) alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu
nad zahraničnou poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou,
f)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d) majú kvalifikovanú účasť,
g)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej poisťovni a zahraničnej
zaisťovni, a právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
h)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej poisťovne a zahraničnej zaisťovne,
i)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
j)
audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú
činnosť v pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne,
k)
vedúci inej pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a člen
štatutárneho orgánu poisťovne a zaisťovne.
§ 39
Konflikt záujmov
Členom predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokuristom poisťovne alebo zaisťovne
nesmie byť
a)
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky alebo
štátny tajomník; štátny tajomník môže byť členom predstavenstva alebo dozorného orgánu
poisťovne alebo zaisťovne, ak ide o výkon akcionárskych práv štátu,
b)
člen orgánu alebo zamestnanec Najvyššieho kontrolného úradu, člen orgánu Národnej
banky Slovenska alebo jej zamestnanec, osoba zúčastnená pri výkone dohľadu nad poisťovníctvom,
c)
člen predstavenstva alebo dozorného orgánu alebo prokurista, alebo zamestnanec inej
poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne, inej zaisťovne,
zaisťovne z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovne, doplnkovej dôchodkovej spoločnosti,
banky, dôchodkovej správcovskej spoločnosti18) alebo obchodníka s cennými papiermi, prokurista, zamestnanec alebo vedúci zamestnanec
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, člen orgánu Exportno-importnej
banky Slovenskej republiky, člen orgánu spoločnosti vykonávajúcej sprostredkovanie
poistenia alebo sprostredkovanie zaistenia podľa osobitného predpisu;35) to neplatí, ak má táto právnická osoba rozhodujúci vplyv na poisťovni alebo zaisťovni,
d)
sprostredkovateľ poistenia, sprostredkovateľ poistenia z iného členského štátu, sprostredkovateľ
zaistenia, sprostredkovateľ zaistenia z iného členského štátu, zodpovedný aktuár,
zamestnanec centrálneho depozitára alebo burzy.
§ 40
Mlčanlivosť
(1)
Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia,
predbežní správcovia v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní
alebo v konaní o oddlžení alebo dozorní správcovia vykonávajúci dozornú správu, zodpovední
aktuári, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti sú povinní zachovávať mlčanlivosť
o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení
svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo
sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov. Uvedené osoby sú rovnako povinné
zachovávať mlčanlivosť vo vzťahu k údajom získaným podľa § 47.
(2)
Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne aj po skončení pracovného
pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia
poskytne
a)
Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu podľa osobitného zákona,2)
b)
súdu na účely občianskeho súdneho konania, ak je účastníkom konania klient poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je
predmetom konania majetok klienta poisťovne,36) zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak
je účastníkom konania sprostredkovateľ poistenia alebo sprostredkovateľ zaistenia,
ktorý sprostredkoval poistenie alebo zaistenie s klientom poisťovne alebo zaisťovne,
c)
orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,37)
d)
daňovým orgánom vo veciach daňového konania,38) ak je účastníkom konania poisťovňa alebo zaisťovňa, poistník alebo poistený,
e)
službe kriminálnej polície, službe hraničnej polície, službe cudzineckej polície
a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným
zákonom,39)
f)
Slovenskej informačnej službe na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,40)
g)
súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona,41)
h)
správcovi alebo predbežnému správcovi v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní,
vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozornému správcovi vykonávajúcemu
dozornú správu, ak sa na majetok klienta poisťovne, poisťovne z iného členského štátu,
zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne alebo
pobočky zahraničnej zaisťovne vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie,
vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa
podľa osobitného predpisu,11)
i)
audítorom, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne,
zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, a orgánom, ktoré vykonávajú nad týmito
audítormi dohľad,
j)
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak ide o poistné zmluvy uzavreté
poisťovňou na území príslušného členského štátu alebo ak ide o zaistné zmluvy uzavreté
zaisťovňou na území príslušného členského štátu.
(4)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií
medzi
a)
poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní,
zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní,
ak ide o vzájomnú výmenu informácií týkajúcich sa poistných zmlúv uzavieraných osobou,
ak ide o
1.
podozrenie z uvedenia nepravdivých a neúplných údajov,
2.
vyšetrovanie nevyhnutného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne, poisťovne z iného
členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zaisťovne z iného členského
štátu a pobočky zahraničnej zaisťovne poskytnúť poistné plnenie,
3.
zánik poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného,
b)
Národnou bankou Slovenska, ak jej boli informácie poskytnuté podľa odseku 3 písm.
a), a
1.
orgánmi bankového dohľadu iných členských štátov alebo orgánmi dohľadu nad finančnými
inštitúciami iných členských štátov,
2.
osobami z iného členského štátu alebo štátu, ktorý nie je členským štátom, ktoré
sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo
zaisťovne z iného členského štátu, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito osobami
dohľad,
3.
audítormi z iných členských štátov alebo z iných ako členských štátov, ktorí overujú
účtovnú závierku poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne z iného členského štátu
a finančných inštitúcií so sídlom v iných členských štátoch, a orgánmi, ktoré vykonávajú
nad týmito audítormi dohľad,
4.
osobami z iných členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť zodpovedného aktuára,
a orgánmi, ktoré vykonávajú nad nimi dohľad,
5.
súdmi na preskúmavanie rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska podľa osobitného
zákona.2)
(5)
Pri sprístupňovaní, poskytovaní a výmene informácií podľa odsekov 1 až 4 a § 47 poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne
neposkytne bez súhlasu Slovenskej informačnej služby údaj o príslušnosti osoby k Slovenskej
informačnej službe alebo údaj o majetku vo vlastníctve Slovenskej informačnej služby.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená použiť informácie získané podľa odseku 4 len
na účely, na ktoré jej boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je Národná
banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa
odseku 4, ktoré ich poskytli.
(7)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá povinnosť uložená osobitným zákonom42) prekaziť alebo oznámiť spáchanie trestného činu.
Obchodná dokumentácia
§ 41
(1)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne,
zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné viesť účtovníctvo o stave a pohybe majetku a záväzkov, nákladoch a výnosoch
a zisku alebo o strate v súlade s osobitným predpisom.43) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.
(2)
Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 4 ods. 8 písm. b), je povinná
a)
zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie
a neživotné poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo
k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy
v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech poistených v tomto poistnom druhu
a skutočná miera solventnosti bola dodržaná v každom poistnom druhu,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy, aby sa celkové
náklady a výnosy viedli osobitne pre životné poistenie a osobitne pre neživotné poistenie
tak, aby bolo možné hospodársky výsledok zistiť za každú činnosť samostatne; položky
analytickej evidencie spoločné pre obidva poistné druhy sa delia pomerne podľa podielu
životného poistenia a neživotného poistenia na poisťovacej činnosti,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre obidva poistné druhy v rozsahu
ustanovenom opatrením vydaným Národnou bankou Slovenska v súlade s osobitnými predpismi.30)
(3)
Ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne podľa § 4 ods. 13 vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť, je povinná
a)
vykonávať poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť tak, aby nedochádzalo k poškodeniu
záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch a zaistených v jednotlivých poistných
druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali iba v prospech
poistených a výnosy v príslušnom druhu zaistenia využívali iba v prospech zaistených,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu, aby sa celkové náklady a výnosy viedli osobitne
pre poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť tak, aby bolo možné hospodársky výsledok
zistiť za každú činnosť samostatne; položky analytickej evidencie spoločné pre poisťovaciu
činnosť a zaisťovaciu činnosť sa delia pomerne podľa podielu zaisťovacej činnosti
na činnosti poisťovne,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre poisťovaciu činnosť a osobitne
pre zaisťovaciu činnosť v rozsahu ustanovenom opatrením vydaným Národnou bankou Slovenska
v súlade s osobitnými predpismi.30)
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa, ktorá vykonáva súčasne zaisťovaciu činnosť pre poistný druh
životné poistenie a poistný druh neživotné poistenie, je povinná viesť oddelenú analytickú
evidenciu pre jednotlivé poistné druhy.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorý audítor alebo audítorská
spoločnosť boli poverení preskúmaním účtovnej závierky po schválení valným zhromaždením
poisťovne alebo zaisťovne, a to do 30. júna alebo polovice účtovného obdobia, za ktoré
sa má audit vykonať. Ak má Národná banka Slovenska pochybnosti o nestrannosti a kvalifikácii
navrhovaného audítora alebo audítorskej spoločnosti, je oprávnená do 31. júla alebo
do siedmich mesiacov od začiatku účtovného obdobia po doručení tohto oznámenia výber
audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o odmietnutí audítora alebo audítorskej spoločnosti poisťovňa, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné písomne oznámiť
Národnej banke Slovenska nového audítora alebo audítorskú spoločnosť schválených valným
zhromaždením poisťovne alebo zaisťovne. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber
ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, Národná banka Slovenska určí, ktorý
audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku poisťovne alebo zaisťovne vykonajú.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená nariadiť vykonanie mimoriadneho auditu, ak zistí
nedostatky v účtovnej závierke podľa odseku 1 overenej audítorom alebo audítorskou
spoločnosťou. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska do 30 dní odo dňa nariadenia
vykonania mimoriadneho auditu, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť mimoriadny
audit vykoná. Tento audítor alebo audítorská spoločnosť musí byť iná osoba ako audítor
alebo audítorská spoločnosť, ktorá overovala účtovnú závierku podľa odseku 1.
§ 42
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
zostavujú aj priebežnú účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka.
(2)
Dňom zavedenia meny euro v Slovenskej republike sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinné denne prepočítavať majetok
a záväzky vyjadrené v cudzej mene na eurá podľa kurzu určeného a vyhláseného Európskou
centrálnou bankou, ktorý je platný k tomuto dňu.
(3)
Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne, zaisťovne,
pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, sú povinní bez
zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o
a)
porušení povinností vyplývajúcich zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych
predpisov poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej
zaisťovne,
b)
skutočnostiach, ktoré môžu ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti alebo
zaisťovacej činnosti,
c)
skutočnostiach, ktoré môžu viesť k vyjadreniu výhrad voči účtovnej závierke,
d)
skutočnostiach, ktoré môžu viesť k odmietnutiu vykonať audit.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje rovnako na audítora alebo audítorskú spoločnosť,
ktorí overujú účtovné závierky osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu
s úzkymi väzbami.
(5)
Audítor alebo audítorská spoločnosť sú povinní na písomné požiadanie Národnej banky
Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 3 a iné informácie a podklady
zistené počas výkonu činnosti v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne
alebo pobočke zahraničnej zaisťovne.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť ochranu elektronického spracúvania a uschovávania údajov pred
zneužitím, zničením, poškodením, odcudzením alebo pred stratou.
Oznamovacia povinnosť
§ 43
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné najneskôr do dvoch mesiacov po skončení polovice účtovného obdobia43) predložiť Národnej banke Slovenska správu o svojom hospodárení za prvú polovicu účtovného
obdobia (ďalej len „polročná správa“) a najneskôr do troch mesiacov po uplynutí účtovného
obdobia predložiť ministerstvu a Národnej banke Slovenska výročnú správu o svojom
hospodárení (ďalej len „ročná správa“).
(2)
Ročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku overenú audítorom alebo audítorskou spoločnosťou vrátane audítorskej
správy k tejto závierke a konsolidovanú účtovnú závierku, ak sa zostavuje,
b)
správu o finančnej situácii, ktorá obsahuje najmä prehľad o prijatých bankových úveroch
a iných úveroch a údaje o ich splatnosti v členení na krátkodobé a dlhodobé, ako aj
iné údaje ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
c)
návrh na rozdelenie zisku,
d)
informáciu o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v nasledujúcom účtovnom
období,
e)
podrobnú informáciu o preverení dostatočnosti technických rezerv vykonaním testu
primeranosti záväzku30) a o zhodnotení výsledkov testu primeranosti záväzku,
f)
zoznam odporúčaní auditora, ak také odporúčania boli vypracované.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predĺžiť lehotu na predloženie
účtovnej závierky overenej audítorom alebo audítorskou spoločnosťou. Poisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná predložiť
ministerstvu a Národnej banke Slovenska správu audítora alebo audítorskej spoločnosti
bez zbytočného odkladu po tom, keď túto správu prijme.
(4)
Polročná správa obsahuje
a)
účtovnú závierku za uplynulú polovicu účtovného obdobia a výrok audítora alebo audítorskej
spoločnosti, ak účtovnú závierku overil audítor alebo audítorská spoločnosť,
b)
správu o finančnej situácii v rozsahu podľa odseku 2 písm. b) za uplynulú polovicu
účtovného obdobia,
c)
podrobnú informáciu o preverení dostatočnosti technických rezerv vykonaním testu
primeranosti záväzku30) a o zhodnotení výsledkov testu primeranosti záväzku,
d)
aktualizáciu informácie o očakávanej hospodárskej a finančnej situácii v aktuálnom
účtovnom období predloženú v ročnej správe za predchádzajúce účtovné obdobie.
(5)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo
svojej finančnej situácii alebo iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť
plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné predkladať Národnej banke Slovenska údaje z účtovnej a štatistickej evidencie
a ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ ustanoveným
spôsobom a v ustanovených termínoch; také poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie
povinnosti mlčanlivosti podľa § 40 a 47. Rozsah, spôsob a termíny predkladania údajov z účtovnej evidencie a zo štatistickej
evidencie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(7)
Údaje podľa odseku 6 a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných
správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz
o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak výkazy, hlásenia a iné
správy nie sú predložené predpísaným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o
ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska
predložiť požadované podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné informovať Národnú banku Slovenska osobitne o výsledkoch
poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti vykonávanej prostredníctvom svojej pobočky
v príslušnom členskom štáte a osobitne o výsledkoch poisťovacej činnosti a zaisťovacej
činnosti vykonávanej na základe práva slobodného poskytovania služieb v príslušnom
členskom štáte. Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu členského štátu je
Národná banka Slovenska povinná mu zaslať tieto informácie v súhrnnej podobe.
(9)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu účtovného
obdobia.
(10)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné bezplatne, úplne, správne, pravdivo a včas predkladať Národnej banke Slovenska
polročnú a ročnú správu; spresnenie ich štruktúry, rozsahu, obsahu, formy, členenia,
spôsobu, postupu a miesta predkladania vrátane metodiky na ich vypracovanie môže ustanoviť
Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov; také poskytovanie
údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 47.
§ 44
(1)
Osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky, ktorá sa rozhodla znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom
imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni
tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 50 %, 33 % alebo pod 20 % podielu na základnom
imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni
priamo alebo konaním v zhode29) alebo poisťovňa alebo zaisťovňa prestane byť jej dcérskou spoločnosťou, musí túto
skutočnosť vopred písomne oznámiť Národnej banke Slovenska.
(2)
Osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky, ktorá sa rozhodla znížiť svoj priamy alebo nepriamy podiel na základnom
imaní poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu alebo
na hlasovacích právach v poisťovni z iného členského štátu alebo v zaisťovni z iného
členského štátu tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 50 %, 33 % alebo pod 20 % podielu
na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni
alebo zaisťovni priamo alebo konaním v zhode29) alebo poisťovňa alebo zaisťovňa prestane byť jej dcérskou spoločnosťou, musí túto
skutočnosť vopred oznámiť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.
(3)
Oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt fyzickej osoby podľa odseku 1 alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby podľa odseku 1,
b)
rozsah, v akom chce osoba podľa odseku 1 znížiť podiel na základnom imaní poisťovne
alebo zaisťovne.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej
zmene na svojom základnom imaní, pri ktorej dôjde k prekročeniu 20 %, 33 % alebo 50
% podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach
v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode29) alebo poisťovňa alebo zaisťovňa sa stane dcérskou spoločnosťou, a bez zbytočného
odkladu, najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej
zmene na svojom základnom imaní, pri ktorej dôjde k zníženiu podielu na základnom
imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni
jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode29) tak, že sa prvýkrát dostane pod limit 50 %, 33 % alebo 20 % alebo poisťovňa alebo
zaisťovňa prestane byť dcérskou spoločnosťou, a bez zbytočného odkladu, najneskôr
do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(6)
Na účely dohľadu je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná podľa stavu k 31. marcu, 30.
júnu, 30. septembru a 31. decembru zostavovať zoznam svojich akcionárov a predkladať
ho Národnej banke Slovenka vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zoznam
svojich akcionárov je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predkladať aj ministerstvu
podľa stavu k 31. decembru do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak je akcionár
fyzickou osobou, tento zoznam obsahuje osobné údaje akcionára, a to meno, priezvisko,
titul a trvalý pobyt a musí obsahovať najmenej údaje o podiele na základnom imaní
a o podiele na hlasovacích právach.
§ 45
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na
a)
nadobudnutie alebo prekročenie podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne
alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni tak, že sa prvýkrát dostane
nad limit 20 %, 33 % alebo 50 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne
alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni priamo alebo konaním v
zhode29) alebo sa stane dcérskou poisťovňou,
b)
zníženie základného imania poisťovne alebo zaisťovne, ak nejde o zníženie základného
imania z dôvodu jeho zúčtovania so stratou,
c)
voľbu osoby navrhovanej za člena predstavenstva, za prokuristu poisťovne alebo zaisťovne,
vedúceho pobočky a prokuristu zahraničnej poisťovne alebo vedúceho pobočky a prokuristu
zahraničnej zaisťovne; predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska nie je podmienkou
na voľbu tých istých osôb na bezprostredne nasledujúce funkčné obdobie,
d)
zlúčenie alebo splynutie poisťovne alebo zaisťovne,
e)
vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
f)
predaj podniku poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne, alebo ich časti,26)
g)
zahrnutie položiek podľa § 34 ods. 10 a § 94 ods. 4 do skutočnej miery solventnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne alebo
zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
h)
vykonávanie sprostredkovania poistenia a iných sprostredkovateľských činností pre
finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi,12)
i)
predčasné splatenie úveru podľa § 34 ods. 7,
j)
zmenu úveru podľa § 34 ods. 7,
k)
splatenie cenných papierov podľa § 34 ods. 9, ktoré nemajú stanovenú splatnosť,
l)
tvorbu ďalšej technickej rezervy podľa § 23 ods. 3.
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska
a)
podľa odseku 1 písm. a) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. g) alebo v § 7 ods. 2 písm. g) pre nadobúdateľa podielu rovnako,
b)
podľa odseku 1 písm. c) platí podmienka uvedená v § 5 ods. 2 písm. d) alebo v § 7 ods. 2 písm. d) rovnako,
c)
podľa odseku 1 písm. d) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. c), e), f) a g), v § 7 ods. 2 písm. c), e), f) a g), v § 8 ods. 2 písm. d), e), f) a g) alebo v § 9 písm. d), e), f) a g) rovnako,
d)
podľa odseku 1 písm. f) platia podmienky uvedené v § 5 ods. 2 písm. a), c), e), f), g) a i), v § 7 ods. 2 písm. a), c), e), f), g) a i), v § 8 ods. 2 písm. d), e), f) a g) alebo v § 9 písm. d), e), f) a g) rovnako.
(3)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), d) a f) musí byť preukázaný
aj prehľadný a dôveryhodný pôvod, dostatočný objem a vyhovujúca skladba finančných
prostriedkov na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu.
(4)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a), b), d), e) a f) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného
predpisu.44)
(5)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť podiel na základnom
imaní poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odseku 1 písm. b) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa,
c)
odseku 1 písm. c) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, alebo akcionár poisťovne, alebo akcionár zaisťovne,
d)
odseku 1 písm. d) podávajú právnické osoby, ktoré sa zlučujú alebo splývajú, alebo
poisťovňa, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
e)
odseku 1 písm. e) podáva poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná
zaisťovňa,
f)
odseku 1 písm. f) podáva spoločne poisťovňa alebo zaisťovňa, zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa a osoba, ktorá nadobúda poisťovňu alebo zaisťovňu, pobočku
zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, alebo jej časť,
g)
podľa odseku 1 písm. g) až l) podáva poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa
alebo pobočka zahraničnej zaisťovne.
(6)
Náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví
Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(7)
Ak nadobúdateľom podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích
právach uvedených v odseku 1 písm. a) je poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa
z iného členského štátu, zahraničná banka so sídlom v inom členskom štáte, zahraničný
obchodník s cennými papiermi so sídlom v inom členskom štáte, materská spoločnosť
poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu alebo osoba
kontrolujúca také osoby, a ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 písm. a)
touto osobou by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala dcérskou spoločnosťou tejto osoby,
alebo prejde pod kontrolu tejto osoby, udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku
1 písm. a) je Národná banka Slovenska povinná prerokovať s orgánmi dohľadu iného členského
štátu podľa § 11.
(8)
O žiadosti o predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 písm.
c) rozhodne Národná banka Slovenska v lehote 30 dní od jej doručenia.
(9)
Národná banka Slovenska v rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu okrem rozhodnutia
o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. e) určí lehotu, v ktorej sa
musí vykonať úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska;
táto lehota nesmie byť kratšia ako šesť mesiacov. Ak sa úkon, na ktorý bol udelený
predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, vykoná po uplynutí lehoty určenej
v rozhodnutí Národnej banky Slovenska, je neplatný.
(10)
Ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala
súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť, podmienkou na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska
je aj preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú
členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú
spoločnosť a vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.
§ 46
Zodpovedný aktuár
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom
potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb poistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
d)
rozdelenia výnosov z investovania finančných prostriedkov v mene poistených v životnom
poistení medzi poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a poistníkom, poisteným
alebo inou oprávnenou osobou,
e)
použitia poistno-matematických metód pri výpočte sadzieb poistného v neživotnom poistení,
f)
použitia poistno-matematických metód pri určovaní výšky technických rezerv v životnom
poistení a v neživotnom poistení.
(2)
Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné dať si zodpovedným aktuárom
potvrdzovať správnosť
a)
výpočtu sadzieb zaistného a ich primeranosť,
b)
určenia výšky technických rezerv a ich umiestnenia,
c)
výpočtu požadovanej miery solventnosti,
d)
použitia poistno-matematických metód pri výpočte sadzieb zaistného v neživotnom poistení,
e)
použitia poistno-matematických metód pri určovaní výšky technických rezerv.
(3)
Zodpovedný aktuár na požiadanie Národnej banky Slovenska vypracuje vysvetľujúcu správu
k údajom podľa odseku 1 alebo odseku 2, ktorú predloží Národnej banke Slovenska a
predstavenstvu poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne,
alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Výber zodpovedného aktuára poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne,
pobočky zahraničnej zaisťovne schvaľuje dozorná rada poisťovne, zahraničnej poisťovne,
zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne z fyzických osôb zapísaných do zoznamu aktuárov,
ktorý vedie Národná banka Slovenska. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa
a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zodpovedného aktuára nepretržite počas
celej doby vykonávania svojej činnosti. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne,
ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, môže mať osobitne
zodpovedného aktuára pre životné poistenie a osobitne zodpovedného aktuára pre neživotné
poistenie. Zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktorá súčasne vykonáva zaistenie
životného poistenia a neživotného poistenia, môže mať osobitne zodpovedného aktuára
pre zaistenie životného poistenia a osobitne zodpovedného aktuára pre zaistenie neživotného
poistenia.
(5)
Fyzická osoba je oprávnená vykonávať činnosť zodpovedného aktuára, len ak je zapísaná
do zoznamu aktuárov. Národná banka Slovenska na základe žiadosti zapíše fyzickú osobu
do zoznamu aktuárov, ak
a)
má ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického
zamerania,
b)
má minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti poistnej matematiky,
c)
úspešne absolvovala odbornú skúšku aktuára,
d)
je dôveryhodná podľa § 3 písm. a).
(6)
V žiadosti podľa odseku 5 je fyzická osoba povinná uviesť meno, priezvisko, rodné
číslo a trvalý pobyt. Prílohou k žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok
podľa odseku 5.
(7)
O žiadosti podľa odseku 5 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote 30 dní od podania
žiadosti.
(8)
Národná banka Slovenska nezapíše fyzickú osobu do zoznamu aktuárov, ak nespĺňa podmienky
uvedené v odseku 5.
(9)
Zoznam aktuárov obsahuje meno, priezvisko a trvalý pobyt fyzickej osoby.
(10)
Aktuár je povinný oznamovať Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu každú
zmenu skutočnosti podľa odseku 5 písm. d) a údajov podľa odseku 9.
(11)
Národná banka Slovenska vyčiarkne aktuára zo zoznamu aktuárov, ak závažne poruší
povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo prestane spĺňať podmienky podľa odseku 5.
Taká osoba nemôže byť opätovne zapísaná do zoznamu aktuárov počas desiatich rokov
odo dňa, ku ktorému Národná banka Slovenska túto osobu zo zoznamu vyčiarkla. Svoje
rozhodnutie o vyčiarknutí aktuára, ktorý vykonáva funkciu zodpovedného aktuára, zo
zoznamu aktuárov oznámi Národná banka Slovenska písomne do piatich dní odo dňa nadobudnutia
účinnosti rozhodnutia poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke
zahraničnej zaisťovni, pre ktorú táto osoba vykonáva funkciu zodpovedného aktuára.
(12)
Národná banka Slovenska uverejňuje polročne zoznam aktuárov vo vestníku Národnej
banky Slovenska.
(13)
Odbornú skúšku podľa odseku 5 písm. c) zabezpečuje Národná banka Slovenska alebo
ňou poverená právnická osoba. Za vykonanie odbornej skúšky je žiadateľ povinný zaplatiť
poplatok, ktorý sa pri neúspešne vykonanej odbornej skúške nevracia. Poplatok za vykonanie
odbornej skúšky je príjmom Národnej banky Slovenska. Ak odbornú skúšku zabezpečuje
právnická osoba poverená Národnou bankou Slovenska, poplatok za vykonanie odbornej
skúšky je príjmom tejto osoby.
(14)
Obsah odbornej skúšky aktuára, spôsob jej vykonania, výšku poplatku za jej vykonanie
a ďalšie podrobnosti o odbornej skúške ustanoví Národná banka Slovenska opatrením
vyhláseným v zbierke zákonov.
(15)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť zodpovednému aktuárovi prístup k informáciám o svojich činnostiach,
ktoré si zodpovedný aktuár v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiada.
(16)
Zodpovedný aktuár je pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne alebo zaisťovne,
ktoré súvisia s výkonom jeho činnosti podľa tohto zákona, povinný navrhnúť predstavenstvu
poisťovne alebo zaisťovne opatrenia na nápravu týchto nedostatkov. Túto povinnosť
má zodpovedný aktuár aj pri zistení nedostatkov v hospodárení pobočky zahraničnej
poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne voči vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne
alebo vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne. Ak tieto opatrenia nie sú uskutočnené
a ďalší vývoj hospodárenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky
zahraničnej zaisťovne ohrozuje schopnosť poisťovne, zaisťovne, zahraničnej poisťovne
alebo zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti
alebo zaisťovacej činnosti, je zodpovedný aktuár povinný o tejto skutočnosti bez zbytočného
odkladu informovať Národnú banku Slovenska.
(17)
Zodpovedný aktuár je povinný do 30. apríla nasledujúceho roka predkladať Národnej
banke Slovenska správu o činnosti poisťovne alebo zaisťovne za predchádzajúci kalendárny
rok alebo správu o činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok, ktorej náležitosti ustanoví Národná banka
Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov. Ak poisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne má dvoch zodpovedných aktuárov,
správu o činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok predkladajú spoločne.
(18)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne, zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predĺžiť lehotu na predloženie
správy zodpovedného aktuára o činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne za predchádzajúci kalendárny rok.
§ 47
(1)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly
tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na
ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých
osôb pri každom uzavieraní poistnej zmluvy povinní poisťovni, pobočke poisťovne z
iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na jej žiadosť
a)
poskytnúť,
1.
ak ide o fyzickú osobu, osobné údaje45) v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, prechodný pobyt, ak ho má, rodné číslo,
ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti,
vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu, ako aj adresu miesta podnikania,
ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, predmet podnikania a označenie úradného
registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný tento podnikateľ, a číslo
zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo,
ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia
podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta jej činnosti, ako aj zoznam
osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa
bodu 1, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto
právnická osoba zapísaná,46) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce
4a.
schopnosť klienta splniť si záväzky z poistnej zmluvy,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z poistnej zmluvy,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy, ktoré sú
ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi alebo ktoré sú dohodnuté s poisťovňou,
pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje45) z dokladu totožnosti v rozsahu obrazová podobizeň, titul, meno, priezvisko, rodné
priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, trvalý pobyt,
prechodný pobyt, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu
totožnosti a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a možnosti následnej kontroly tejto
identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie
účely uvedené v odseku 3 je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a
pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená pri každom uzavieraní poistnej zmluvy požadovať
od klienta a jeho zástupcu údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom
vymedzeným v odseku 1 písm. b).
(3)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly
tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia medzi
poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne
a jej klientmi, na účel ochrany a domáhania sa práv poisťovne, pobočky poisťovne z
iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne voči jej klientom, na účel zdokumentovania
činnosti poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej
poisťovne, na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami, pobočkami poisťovní z iných členských
štátov a pobočkami zahraničných poisťovní a nad ich činnosťami a na plnenie povinností
a úloh poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej
poisťovne podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov47) je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne
aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb48) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať49) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 40 ods. 1; pritom je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej
poisťovne oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov
vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla50) a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.
(4)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 40 ods. 1, je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne
aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb48) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať51) len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým
je podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov oprávnená poskytovať informácie,
na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 40, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou
mlčanlivosti podľa § 40. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 40 ods. 1, je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne povinná poskytnúť Národnej banke Slovenska
na účel vykonávania a zdokumentovania vykonávania pôsobnosti, činností a úloh Národnej
banky Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov na jej požiadanie aj bez
súhlasu dotknutých osôb.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 3 a § 40 ods. 1, môže poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej
poisťovne sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených
v osobitnom zákone,52) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná
a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(6)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne
sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení požadovať preukázanie
totožnosti klienta a klient je povinný takej žiadosti vyhovieť. V prípadoch, keď sa
poistná zmluva v životnom poistení uzaviera prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia,53) môže totožnosť zisťovať aj sprostredkovateľ poistenia.53) Uzavieranie poistnej zmluvy v životnom poistení so zachovaním anonymity klienta sú
poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne,
sprostredkovateľ poistenia53) povinní odmietnuť.
(7)
Na účely odseku 6 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta.
Pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení prostredníctvom technických zariadení
sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý
poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne
pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý poisťovňa, pobočka poisťovne z
iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom, alebo
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá
doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu
alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého
je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a tiež rodný list maloletého klienta.
(8)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne
sú povinné pri každom uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení, pri ktorom poistné
v danom roku presiahne hodnotu 1 000 eur alebo jednorazové poistné presiahne hodnotu
2 500 eur, zisťovať vlastníctvo finančných prostriedkov použitých klientom na uzavretie
takej poistnej zmluvy; táto povinnosť platí aj pre prípad zvýšenia hodnoty poistného
na 1 000 eur alebo viac. Na účely tohto ustanovenia sa vlastníctvo finančných prostriedkov
zisťuje záväzným písomným vyhlásením klienta, v ktorom je klient povinný uviesť, či
sú tieto prostriedky jeho vlastníctvom a či uzavretie poistnej zmluvy vykonáva na
vlastný účet. Ak sú tieto prostriedky vlastníctvom inej osoby alebo ak je poistná
zmluva uzavretá na účet inej osoby, vo vyhlásení je klient povinný uviesť meno, priezvisko,
rodné číslo alebo dátum narodenia a trvalý pobyt fyzickej osoby alebo názov, sídlo
a identifikačné číslo právnickej osoby, ak ho má pridelené, ktorej vlastníctvom sú
finančné prostriedky a na účet ktorej je poistná zmluva uzavretá; v takom prípade
je klient povinný odovzdať poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu alebo
pobočke zahraničnej poisťovne aj písomný súhlas tejto osoby na použitie jej finančných
prostriedkov na uzavretie poistnej zmluvy a na uzavretie tejto zmluvy na jej účet.
Ak klient nesplní povinnosti podľa tohto odseku, poisťovňa, pobočka poisťovne z iného
členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odmietnuť uzavretie takej
poistnej zmluvy.
(9)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne
sú povinné uschovávať údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady
o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy
desať rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DOHĽAD
§ 48
Výkon dohľadu
(1)
Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne a Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Za podmienok podľa § 21 ods. 3 a 4 podlieha dohľadu podľa tohto zákona aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského
štátu a zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom a činnosť iných osôb súvisiaca s činnosťou alebo riadením poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne. Dohľad
sa tiež vykonáva nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine podľa § 49.
(2)
Predmetom dohľadu podľa odseku 1 je najmä
a)
dodržiavanie ustanovení tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,
b)
dodržiavanie podmienok určených v povoleniach vydaných podľa tohto zákona.
(3)
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska.
(4)
Predmetom dohľadu nie je prejednávanie a rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov
poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní a pobočiek zahraničných zaisťovní
a ich klientov, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy36) alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(5)
Na základe dohody uzavretej medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu iného
štátu môže orgán dohľadu iného štátu vykonávať dohľad na území Slovenskej republiky
nad činnosťou pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, nad dcérskou
spoločnosťou zahraničnej poisťovne a nad dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne,
ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou.
(6)
Národná banka Slovenska je povinná umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského
členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou
pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zaisťovne z iného členského štátu
priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Predmetom tohto
dohľadu je preverenie informácií získaných pri výkone dohľadu orgánom iného členského
štátu nad príslušnou poisťovňou z iného členského štátu a zaisťovňou z iného členského
štátu. Tento dohľad Národná banka Slovenska umožní vykonať až po tom, ako ju príslušný
orgán domovského členského štátu informuje o tom, že chce taký dohľad vykonať. Národná
banka Slovenska je oprávnená zúčastniť sa takého dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad nad pobočkami poisťovne a pobočkami
zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného štátu, a nad dcérskou spoločnosťou poisťovne
a dcérskou spoločnosťou zaisťovne, ktorá je poisťovňou alebo zaisťovňou na území iného
štátu, ak to pripúšťajú právne predpisy tohto štátu a dohoda uzavretá medzi Národnou
bankou Slovenska a orgánmi dohľadu iných členských štátov, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(8)
Pri výkone dohľadu sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi
tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného zákona.2)
(9)
Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1, dohľadu podľa § 49 a doplňujúcemu dohľadu nad finančnými konglomerátmi sú v lehote určenej Národnou
bankou Slovenska povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje
vrátane záznamov telefonických rozhovorov a záznamov o práci s údajmi, doklady, informácie
a iné podklady a vysvetlenia, ktoré Národná banka Slovenska potrebuje na vykonávanie
svojich úloh podľa tohto zákona a osobitného zákona.2)
(10)
Údaje, doklady a informácie podľa odseku 9 musia byť úplné, správne, pravdivé, aktuálne,
zrozumiteľné, prehľadné, preukázateľné a musia byť predložené včas. Ak údaje, doklady
a informácie nie sú predložené spôsobom určeným Národnou bankou Slovenska alebo vzniknú
dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné na vyžiadanie Národnej
banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
Dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine
§ 49
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou poisťovne alebo zaisťovne v
skupine (ďalej len „dohľad nad skupinou“),
a)
ktorá má účasť v aspoň jednej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej
poisťovni alebo zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni,
b)
ktorej materským podnikom je poisťovacia holdingová spoločnosť, zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa,
c)
ktorej materským podnikom je zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť.
(2)
Predmetom dohľadu nad skupinou je
a)
príbuzná spoločnosť poisťovne alebo zaisťovne,
b)
spoločnosť s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
c)
príbuzná spoločnosť spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo v zaisťovni.
(3)
Národná banka Slovenska je oprávnená nezahrnúť do dohľadu nad skupinou právnickú
osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto
štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
c)
ktorej zahrnutie do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu nad
skupinou.
(4)
Ak je poisťovniam alebo zaisťovniam, ktorých materským podnikom je tá istá holdingová
poisťovňa, zahraničná poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zmiešaná holdingová poisťovňa,
udelené povolenie v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, Národná banka Slovenska
je oprávnená dohodnúť podmienky výkonu dohľadu nad skupinou v písomnej dohode uzavretej
medzi Národnou bankou Slovenska a príslušným orgánom dohľadu iného štátu a ich vzájomnú
výmenu informácií.
(5)
Na účely výkonu dohľadu nad skupinou sa rozumie
a)
spoločnosťou s účasťou spoločnosť, ktorá je materská spoločnosť alebo iná spoločnosť
a ktorá inú spoločnosť ovláda,
b)
príbuznou spoločnosťou dcérska spoločnosť alebo iná spoločnosť, ktorú iná spoločnosť
ovláda,
c)
poisťovacou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť, ktorej hlavnou činnosťou
je získavať a držať účasti v dcérskych spoločnostiach, ktorými sú výlučne alebo prevažne
poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničné poisťovne vrátane ich pobočiek,
zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničné zaisťovne vrátane ich pobočiek,
pričom aspoň jedna z týchto ovládaných spoločností je poisťovňou, poisťovňou z iného
členského štátu alebo zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu a ktorá nie je
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou podľa § 53 ods. 1 písm. e),
d)
zmiešanou poisťovacou holdingovou spoločnosťou iná materská spoločnosť ako poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa,
zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, holdingová
poisťovňa alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 53 ods. 1 písm. e), pričom aspoň jedna z ovládaných spoločností je poisťovňou, poisťovňou z iného členského
štátu alebo zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu,
e)
ovládaním vzťah v skupine osôb, v ktorých
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom
3a.
vzniknutým na základe zmluvy medzi dvomi alebo viacerými osobami, podľa ktorej sú
tieto osoby riadené jednou osobou na spoločnom základe, pričom tieto osoby nie sú
prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f) alebo
3b.
cez tie isté osoby v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých
osôb, ktoré nie sú prepojené vzťahom kontroly podľa § 3 písm. f), pričom tieto isté osoby majú väčšinu v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch
týchto osôb,
f)
účasťou priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje najmenej
20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej
osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného
s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu.
§ 50
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou podľa § 49 ods. 1, je povinná predkladať Národnej banke Slovenska údaje a informácie podľa § 51 ods. 4. Ak tieto údaje a informácie neboli predložené Národnej banke Slovenska, je Národná
banka Slovenska oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb, nad ktorými sa vykonáva
dohľad nad skupinou.
(2)
Na účel overenia údajov a informácií podľa odseku 1 je Národná banka Slovenska oprávnená
vykonať dohľad na mieste
a)
v poisťovni, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou, v dcérskych spoločnostiach tejto
poisťovne, v materskej spoločnosti tejto poisťovne alebo dcérskych spoločnostiach
materskej spoločnosti tejto poisťovne,
b)
v zaisťovni, ktorá podlieha dohľadu nad skupinou, v dcérskych spoločnostiach tejto
zaisťovne, v materskej spoločnosti tejto zaisťovne alebo dcérskych spoločnostiach
materskej spoločnosti tejto zaisťovne.
(3)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu vykoná dohľad nad skupinou na mieste alebo umožní výkon dohľadu nad skupinou
povereným osobám príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu.
(4)
Ak poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného
členského štátu a zahraničná banka alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi alebo
zahraničná banka a zahraničný obchodník s cennými papiermi sú príbuznými spoločnosťami
alebo majú spoločnosť s účasťou v nich, je dohľad nad skupinou vykonávaný v spolupráci
Národnej banky Slovenska s príslušným orgánom dohľadu; na účely výkonu dohľadu nad
skupinou je Národná banka Slovenska povinná poskytnúť potrebné informácie príslušným
orgánom dohľadu.
§ 51
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad skupinou nad obchodnými transakciami
medzi
a)
poisťovňou alebo zaisťovňou a
1.
príbuznou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne,
2.
spoločnosťou s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
3.
príbuznou spoločnosťou spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
b)
poisťovňou alebo zaisťovňou a fyzickou osobou, ktorá má účasť
1.
v poisťovni alebo zaisťovni alebo v jej príbuznej spoločnosti,
2.
v spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni,
3.
v príbuznej spoločnosti spoločnosti s účasťou v poisťovni alebo zaisťovni.
(2)
Dohľad nad skupinou podľa odseku 1 sa týka najmä
a)
úverov a vzájomných záväzkov,
b)
záruk a mimosúvahových operácií,
c)
položiek, ktoré možno započítať do miery solventnosti,
d)
spôsobu finančného umiestnenia,
e)
zaisťovacích operácií,
f)
dohôd o rozdelení nákladov.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je predmetom dohľadu nad skupinou podľa § 49 ods. 1 písm. a), je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich
postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania dodržiavania ustanovení odsekov
1 a 2 na úrovni dohľadu nad skupinou na účel predkladania údajov a informácií potrebných
na účely výkonu dohľadu nad skupinou.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska všetky výkazy,
hlásenia a iné správy obsahujúce údaje podľa odsekov 1 a 2, ktoré sú potrebné na výkon
dohľadu nad skupinou, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru,
rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane
metodiky na ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným
v zbierke zákonov.
Doplňujúci dohľad
§ 52
Doplňujúcim dohľadom je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých
súčasťou sú poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničné poisťovne vrátane
ich pobočiek, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničné zaisťovne vrátane
ich pobočiek, obchodníci s cennými papiermi, banky, inštitúcie elektronických peňazí,
správcovské spoločnosti, na účely obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa, poisťovňa
z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa
z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek alebo iná regulovaná
osoba vystavená z dôvodu svojej účasti vo finančnom konglomeráte.
§ 53
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a. je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore
alebo je osobou, ktorá má účasť podľa § 49 ods. 5 písm. f) na osobe vo finančnom sektore alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore
vzťahom ovládania podľa § 49 ods. 5 písm. e),
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového
sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva
a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a
v sektore investičných služieb sú významné podľa § 59 ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z dcérskych spoločností v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny sa sústreďuje vo finančnom sektore
podľa § 56 ods. 2 a 4,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového
sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva
a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a
v sektore investičných služieb sú významné podľa § 59 ods. 2 a 4,
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého bodu
alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna alebo viaceré z týchto právnických
osôb:
1.
2.
poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek,
zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane ich
pobočiek alebo právnická osoba ovládajúca finančný konsolidovaný celok; tie tvoria
sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná právnická osoba podľa osobitného zákona12) okrem inštitúcie elektronických peňazí; tie tvoria sektor investičných služieb,
4.
zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa § 49 ods. 5 písm. e) prvého bodu,
d)
regulovanou osobou poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa
vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná
zaisťovňa vrátane jej pobočiek, banka, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť
a rovnaká zahraničná osoba,
e)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná
osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou
osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný
konglomerát.
§ 54
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá
je materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne a finančný konglomerát netvoria
ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne je zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť a finančný konglomerát tvoria ďalšie regulované osoby so sídlom v inom
členskom štáte, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu
je sektor poisťovníctva,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou
spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov
má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami
vo finančnom konglomeráte je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná
poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, alebo ak najvýznamnejším finančným sektorom
finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva; ak je súčasťou sektora poisťovníctva
aj poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu so sídlom
v inom členskom štáte, ak sa tak Národná banka Slovenska dohodla s príslušným orgánom
dohľadu tohto členského štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so
sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej regulovanej
osoby so sídlom v inom členskom štáte a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo
udelené povolenie v Slovenskej republike, pričom najvýznamnejším finančným sektorom
finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou alebo je ovládaný inak,
ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného
konglomerátu je sektor poisťovníctva a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami
v tomto sektore je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa
vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná
zaisťovňa vrátane jej pobočiek.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný
konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj v prípadoch neuvedených v odseku
1, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný
konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu v prípadoch uvedených v odseku 1
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia
cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 55
(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 56, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov,
ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho
dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi právnickej osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát
podľa § 54 ods. 1, alebo poisťovni alebo zaisťovni s najväčšími celkovými aktívami, ak najvýznamnejším
finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva, že tento finančný
konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska o tom informuje
aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná
holdingová spoločnosť, a Komisiu.
§ 56
(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív
regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam
skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý
finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného
sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej
výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer
z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom
konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší.
Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 a na meranie najmenšieho finančného
sektora vo finančnom konglomeráte a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom
konglomeráte sa bankový sektor a sektor poisťovníctva považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva
najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 000 000 000 eur, Národná
banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú
uplatňovať ustanovenia § 58 až 61, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu, najmä ak
a)
priemer z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 %,
b)
jeden z podielov podľa odseku 2 nepresiahne 5 % alebo
c)
podiel na trhu najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte nepresiahne
5 % v žiadnom členskom štáte, ak je meraný z hľadiska celkových aktív v bankovom sektore
alebo v sektore investičných služieb a z hľadiska hrubej výšky predpísaného poistného
z poistných zmlúv uzatvorených v sektore poisťovníctva.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 oznámi Národná banka
Slovenska príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za
dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov
1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto
štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2
za tri za sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho
dohľadu a nebrať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2, ak nastanú významné
zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení
príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad
regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty
podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových
aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov a podsúvahových činnostiach, a
to jedným alebo oboma súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo obidve tieto kritériá,
ak majú osobitný význam z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov
podľa odseku 2 klesne pod 10 %, ak ide o finančné konglomeráty, na ktoré sa už vzťahuje
doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota
podielu vo výške 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.
(10)
Ak ide o skupinu, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho
finančného sektora skupiny klesnú pod 6 000 000 000 eur, na nasledujúce tri roky platí
pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 000 000 000 eur.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť
nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné
konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom celkových aktív osôb v skupine
z ich ročných účtovných závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je
nadobudnutá účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli
zostavené konsolidované účtovné závierky, tie sa použijú namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálna výška vlastných zdrojov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne,
pobočky zahraničnej zaisťovne na účely doplňujúceho dohľadu musí dosahovať výšku požadovanej
miery solventnosti podľa § 34 ods. 3.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako poisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktoré sa
zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných zákonov,12) ktoré sa vzťahujú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje a výšky vlastných zdrojov
príslušnej regulovanej osoby.
§ 57
(1)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná
zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná
dodržiavať podmienky podľa § 58 až 61, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo
sa nachádza v inom členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa
§ 3 písm. f) tretieho bodu a štvrtého bodu, alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová
spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak je v tomto štáte vykonávaný
dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa
tohto zákona.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou
je poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná
zaisťovňa vrátane jej pobočiek spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky
podľa § 58 až 61 sa vzťahujú na poisťovňu, zahraničnú poisťovňu vrátane jej pobočiek, zaisťovňu alebo
zahraničnú zaisťovňu vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu
zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa
vrátane jej pobočiek, ktorej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná
finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom a v
tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný
s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 58 až 61. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 58 až 61 z dôvodu, že dohľad vykonávaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný
s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska môže určiť, že
poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa
vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať
Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o účasti v takom finančnom
konglomeráte, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové
obchody, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok solventnosti.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 je
vykonávaný dohľad, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona,
ak sa tak dohodol s orgánmi dohľadu iného členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované
osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu, a to na žiadosť materskej spoločnosti
podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu,
alebo z vlastného podnetu. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné
konglomeráty pri Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3.
(5)
Ak právnické osoby majú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných
osobách alebo bez účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný
vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými
orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude
vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný
konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký
doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť poisťovňou,
zahraničnou poisťovňou vrátane jej pobočiek, zaisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou
vrátane jej pobočiek, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 53 písm. a) bodoch 1c. a 1d., a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 58
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek,
zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek,
ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného
konglomerátu bola dodržaná dostatočná výška vlastných zdrojov a aby na úrovni finančného
konglomerátu boli prijaté pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných
zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými
zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov
osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu je nula alebo kladné číslo.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná
vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
podľa jednej z metód ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku
9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, je oprávnená z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby
alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej
osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej
výšky vlastných zdrojov ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku
9 sa použije.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne,
ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje
o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného
konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je
ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť
Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná
osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb
alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného
konglomerátu.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za právnické osoby podľa § 53 písm. b).
(6)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku
vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu
nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu
neumožňuje výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami
tvoriacimi finančný konglomerát; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac
právnických osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný
podľa § 56 ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho
dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi
dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom
štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie
na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie
o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými
konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu
ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu vrátane
vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte
a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
§ 59
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná k 31. marcu
kalendárneho roka alebo na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke
Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát
nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety predkladá Národnej
banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená
Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných
finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie
každá činnosť osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť
takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť a bezpečnosť regulovaných osôb
tvoriacich súčasť finančného konglomerátu; taká koncentrácia môže byť v riziku protistrany,
úverovom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku, riziku likvidity,
operačnom riziku a inom riziku alebo v kombinácii týchto rizík.
(3)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším
finančným sektorom vo finančnom konglomeráte sektor poisťovníctva, vzťahujú sa na
koncentráciu rizík sektora poisťovníctva a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti
primerane ustanovenia § 34.
(5)
Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu ustanoví Národná banka
Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov spôsob výpočtu
a)
majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou
finančného konglomerátu,
b)
majetkovej angažovanosti sektora poisťovníctva a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou
sektora poisťovníctva,
c)
majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a čo sa rozumie
majetkovou angažovanosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncetrácie rizík finančného konglomerátu a podrobnosti o koncentrácii rizík finančného
konglomerátu.
§ 60
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná na žiadosť
Národnej banky Slovenska, najmenej však raz ročne k 31. marcu kalendárneho roka predkladať
Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch finančného
konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou,
údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná
holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom
vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich
súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely tohto zákona rozumie obchod, v ktorom regulované
osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu priamo alebo nepriamo využívajú iné
spoločnosti tej istej skupiny alebo osoby, ktoré ovládajú na splnenie povinnosti,
a to bez ohľadu na to, či je táto povinnosť určená zmluvou a či je splnenie tejto
povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový
obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni
finančného konglomerátu podľa § 58 ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje
podľa osobitného zákona.57)
§ 61
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná
vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov
a vedenia účtovníctva na účel sledovania dodržiavania ustanovení tohto zákona na úrovni
finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie
a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z
činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný
vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje poisťovne alebo
zaisťovne,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík
na úrovni finančného konglomerátu.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa hodnotenie postupov
a)
na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení tohto zákona o
dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie
ich funkčnosti a účinnosti,
b)
účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie
a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík finančného konglomerátu.
§ 62
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu podľa § 54
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie
činnosti finančného konglomerátu a zabezpečuje poskytovanie informácií dôležitých
na výkon doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch príslušným orgánom
dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu
na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov,
koncentráciách rizík finančného konglomerátu a o vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému
vnútornej kontroly podľa § 61,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za situácie v spolupráci s príslušnými
orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami, tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce
pri uplatňovaní ustanovení § 55, 56, § 57 ods. 3 a 5, § 58, § 63 ods. 2 a § 68.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému
orgánu dohľadu iného štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu.
Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je
oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
ktoré sú uvedené v § 58 ods. 2.
§ 63
(1)
Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, pri výkone doplňujúceho dohľadu, a to aj vtedy, keď doplňujúci dohľad
vykonáva príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa
odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu iných členských
štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu a doplňujúceho dohľadu, najmenej však v
rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie
aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu
nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od
príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad
regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné
na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená
vymieňať si informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu aj so zahraničnými centrálnymi
bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
štruktúry finančného konglomerátu a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov,
ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov,
vnútroskupinových obchodov, koncentrácie rizík finančného konglomerátu a výsledkov
hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu
a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a preverovania
týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách tvoriacich súčasť
finančného konglomerátu, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na poisťovňu alebo
zaisťovňu,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska a príslušnými
orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými
osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných
členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi
súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 45 ods. 1 písm. a), c) a d), ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch poisťovne alebo zaisťovne
ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám tvoriacim súčasť
finančného konglomerátu, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce
doplňujúcemu dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná prerokovať skutočnosti podľa odseku 4, ak
toto prerokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie
sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska o tom bez zbytočného odkladu
informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad
nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný
orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami
tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo
materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie
úloh Národnej banky Slovenska podľa § 62 a aby jej postúpili tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska
s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri
výkone doplňujúceho dohľadu.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu
dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným
orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v
rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
§ 64
(1)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského
štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá
tvorí súčasť finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky,
alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným
orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného
Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej
banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského
štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného
konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom
a o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského
štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby
poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného
príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie
so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
§ 65
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu
povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 58 až 61.
§ 66
(1)
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 54 sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné
správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa § 58 ods. 2, § 59 ods. 1 a § 60 ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah,
formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na
ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v zbierke zákonov.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia
byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených
skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy
nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti
alebo úplnosti, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej
banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou
Slovenska.
§ 67
Sankcie
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní
podmienok určených v povolení podľa § 5 alebo § 7 až 9 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich
z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke
zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v
obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov58) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska
zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne
alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov,
môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného
členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,
b)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne vypracovať ozdravný plán,
c)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného
členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
d)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného
členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
skončiť nepovolenú činnosť,
e)
uložiť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni, zaisťovni z iného
členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni,
zaisťovni z iného členského štátu, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie
záväzkov,
g)
nariadiť poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne prevod poistného kmeňa alebo
jeho časti na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne alebo zaisťovni alebo
pobočke zahraničnej zaisťovne prevod zaistného kmeňa alebo jeho časti na inú zaisťovňu
alebo pobočku zahraničnej zaisťovne,
h)
obmedziť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne voľné nakladanie s aktívami,
i)
odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré
poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej
poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie
na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
j)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,
k)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej
zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú
uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
l)
uložiť poisťovni alebo zaisťovni zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním
po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo
zisku,
m)
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne
alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne (ďalej len „nútená správa“),
n)
odobrať poisťovni alebo zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť
na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie poisťovacej
činnosti alebo odobrať zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva zaisťovaciu
činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie
zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 82.
(2)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov
spočívajúce v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného zákona,59) je oprávnená podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy zistených nedostatkov uložiť
Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), c), e) a j).
(3)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba bez povolenia podľa tohto zákona vykonáva
činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa tohto zákona, je oprávnená uložiť osobe
podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania a následkov pokutu od 20 000 Sk do 20 000
000 Sk a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.37)
(4)
Národná banka Slovenska môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do dohľadu
nad skupinou, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených
nedostatkov, pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne
nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosť podľa § 34 ods. 18.
(5)
Národná banka Slovenska môže uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto
zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na individuálnom základe, v rámci
skupiny a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne alebo
za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou
Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
členovi predstavenstva alebo členovi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcemu
pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcovi, vedúcemu pobočky zahraničnej
zaisťovne alebo jeho zástupcovi, nútenému správcovi alebo zástupcovi núteného správcu,
členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti
podľa § 54 ods. 1 písm. b) až e), zodpovednému aktuárovi, prokuristovi pokutu až do výšky dvanásťnásobku mesačného
priemeru celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne,
pobočky zahraničnej zaisťovne alebo osôb v rámci skupiny alebo osôb tvoriacich finančný
konglomerát, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne
alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
b)
vedúcemu zamestnancovi riadiacemu útvar vnútorného auditu, alebo vedúcemu zamestnancovi
v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne pokutu do
výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo
skupiny, do ktorej patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo
pobočka zahraničnej zaisťovne.
(6)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska, bez tohto súhlasu, je oprávnená uložiť osobe podľa
rozsahu, dĺžky trvania a miery zavinenia pokutu od 20 000 Sk do 1 000 000 Sk.
(7)
O sankcii podľa odseku 1 písm. h) udelenej poisťovni alebo zaisťovni Národná banka
Slovenska bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán dohľadu iného členského
štátu, v ktorom poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva svoju činnosť. Národná banka Slovenska
môže požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o uloženie rovnakej sankcie.
(8)
Národná banka Slovenska je povinná na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu
iného členského štátu obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom poisťovne
z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky
prostredníctvom svojej pobočky alebo zaisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva
zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky.
Obmedziť alebo zakázať voľné nakladanie s majetkom možno len pri tom druhu majetku,
ktorý bol na tento účel určený príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.
(9)
Fyzickú osobu, ktorá na základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou
osobou podľa § 3 písm. a), je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 54 ods. 1 písm. b) až e) povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť jej odvolanie.
(10)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 9 možno ukladať samostatne alebo súbežne a
opakovane. Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 8 možno uložiť do dvoch rokov od
zistenia nedostatkov, najneskôr však do piatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa
odseku 6 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch
rokov od ich vzniku.
(11)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia
prerokovať nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva
poisťovne alebo zaisťovne, v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne s vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami,
vedúcimi zamestnancami riadiacimi útvar vnútorného auditu alebo zodpovedným aktuárom,
ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
(12)
O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udelených pobočke zahraničnej poisťovne
alebo pobočke zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu
informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo
zahraničná zaisťovňa, ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku
1.
(13)
Pokuta podľa odsekov 1 až 6 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
§ 68
(1)
Národná banka Slovenska môže zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou
finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad,
podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
uložiť pokutu od 20 000 Sk do 20 000 000 Sk, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho
dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy, prípadne
nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
d)
nesplní povinnosti podľa § 58 až 61.
(2)
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu, alebo ak je ohrozené dodržanie
dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu
dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu podľa § 69,
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 48 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená udeliť
sankciu podľa § 67 na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá
za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 48 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska udelila sankciu osobe podľa § 48 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúcemu dohľadu príslušného orgánu
dohľadu iného členského štátu a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho
dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.
§ 69
Ozdravný plán
(1)
Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne
alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predložiť na schválenie ozdravný plán, ak poisťovňa,
zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti
ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi60) a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo vzniknutá situácia
môže ohroziť schopnosť zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce
z vykonávanej zaisťovacej činnosti,
b)
má skutočnú mieru solventnosti nižšiu, ako je požadovaná miera solventnosti, ale
vyššiu ako garančný fond podľa § 34 ods.12,
c)
vykazuje straty, ktoré majú za následok, že vlastné imanie je nižšie ako minimálna
výška základného imania poisťovne podľa § 4 ods. 9 alebo základného imania zaisťovne podľa § 6 ods. 8.
(2)
Ozdravný plán musí schváliť predstavenstvo a dozorná rada poisťovne, zaisťovne, zahraničnej
poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa je povinná predložiť tento ozdravný plán Národnej banke
Slovenska v lehote ňou určenej. Národná banka Slovenska je povinná do 15 pracovných
dní od doručenia ozdravného plánu schváleného predstavenstvom a dozornou radou poisťovne,
zaisťovne, zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne ozdravný plán schváliť
alebo zamietnuť. Národná banka Slovenska zamietne ozdravný plán, ak neobsahuje údaje
podľa odseku 3 alebo, ak je predpoklad, že ozdravný plán by neviedol k odstráneniu
nedostatkov. Ak Národná banka Slovenska v tejto lehote predložený ozdravný plán nezamietne,
považuje sa ozdravný plán za schválený. Ozdravný plán musí v období, ktoré určí Národná
banka Slovenska, viesť k odstráneniu nedostatkov, ktoré viedli k uloženiu ozdravného
plánu.
(3)
Ozdravný plán musí obsahovať najmä tieto údaje týkajúce sa vykonávania poisťovacej
činnosti alebo zaisťovacej činnosti v nasledujúcich troch rokoch:
a)
plán súčasného a predpokladaného vývoja ekonomickej situácie minimálne v rozsahu
bilancií, výkazov ziskov a strát, strategického obchodného plánu, plánu kapitálového
posilnenia vlastných zdrojov,
b)
identifikáciu možných rizík ozdravného plánu,
c)
riadenie finančných rizík v poisťovni,
d)
predpokladané finančné zdroje určené na krytie záväzkov z poistenia alebo zaistenia
a predpokladanú požadovanú mieru solventnosti,
e)
predpokladaný spôsob a rozsah zaistenia.
(4)
Národná banka Slovenska je oprávnená súčasne s nariadením predloženia ozdravného
plánu požadovať od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky
zahraničnej zaisťovne vyššiu požadovanú mieru solventnosti. Túto požiadavku je poisťovňa,
zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne povinná
zohľadniť v ozdravnom pláne.
(5)
Ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, je Národná banka Slovenska oprávnená znížiť
pri výpočte solventnosti hodnotu všetkých položiek tvoriacich skutočnú mieru solventnosti,
najmä ak došlo k zmene trhovej hodnoty aktív vzťahujúcich sa na tieto položky.
Nútená správa
§ 70
(1)
Účelom nútenej správy je najmä
a)
pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu
sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne
s cieľom zastaviť zhoršovanie hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých
oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa
zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia vykonania
organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie
jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou
alebo zaisťovňou,
f)
v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g)
vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie,
ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Nútená správa je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté
existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia
alebo zníženia poistného plnenia.
(3)
Ak hodnota vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne klesne pod hodnotu garančného
fondu podľa § 34 ods. 12, Národná banka Slovenska je povinná zaviesť nútenú správu.
(4)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak poisťovňa alebo zaisťovňa
nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 69 alebo Národná banka Slovenska ozdravný
plán zamietla, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné
fungovanie poisťovne alebo zaisťovne a akcionári poisťovne alebo zaisťovne neurobili
potrebné kroky na odstránenie týchto nedostatkov.
(5)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy
a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania
o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
(6)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.
(7)
Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce
práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, ktoré bolo zavedené v inom
členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského
štátu, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej
republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky.
Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte nad pobočkou
zahraničnej poisťovne alebo nad pobočkou zahraničnej zaisťovne je od okamihu jeho
zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné
reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte sa na území Slovenskej
republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského
štátu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia
o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia podľa odseku 7, ktoré jej bolo
oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, vo vestníku Národnej banky
Slovenska.
(9)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia
o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo
vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou
a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo
zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa; osoby, ktoré Národná banka Slovenska
o zverejnenie takých údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená
nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území
iného členského štátu, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie
výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia
nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev. Zverejnenie týchto
údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány
dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou.V
informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.
(11)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 48 ods. 1 nad pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zaisťovne z iného členského
štátu zistí dôvody na zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni
z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ku ktorej patrí táto
pobočka, informuje o tom príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.
(12)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne
sa odseky 1 až 9 a § 71 až 78 vzťahujú primerane.
§ 71
(1)
Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného
správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva
Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní
iba na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej
správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie v poisťovni z
iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu je originál dokladu
o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom
dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského
štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.
(3)
Núteným správcom môže byť osoba uvedená v odseku 5, zástupcom núteného správcu môže
byť len fyzická osoba. Ak je núteným správcom alebo zástupcom núteného správcu fyzická
osoba, musí byť odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu
núteného správcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9 alebo § 7 ods. 9.
(4)
Núteným správcom, ak je ním fyzická osoba, a zástupcom núteného správcu nemôže byť
osoba, ktorá
a)
je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky
Slovenska počas dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie
alebo za úmyselný trestný čin a ktorá nie je dôveryhodná,
c)
v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni alebo zaisťovni,
nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena predstavenstva,
prokuristu alebo vedúceho zamestnanca,
d)
v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni alebo zaisťovni,
nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k
činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e)
má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný
vzťah podľa § 84 ods. 4,
f)
je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená
správa,
g)
je zamestnancom alebo členom predstavenstva, alebo dozorného orgánu právnickej osoby,
ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená
nútená správa,
h)
je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim
pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej
zaisťovne alebo jeho zástupcom.
(5)
Núteným správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá
je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného
predpisu,61) ak táto právnická osoba má neobmedzené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
v súvislosti s jej činnosťou pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie núteného
správcu a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho
orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej
osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť núteným správcom.
Ak je núteným správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca núteného správcu, nepriberajú
sa odborní poradcovia a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom
osôb, ktoré spĺňajú podmienky a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov.
Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 74 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska
o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 74 ods. 1.
(7)
Zástupca núteného správcu je zodpovedný nútenému správcovi za zverenú oblasť činnosti
poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi.
Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 74 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska môže nútený správca splnomocniť
niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného
plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;62) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 74 ods. 1.
(8)
Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného
členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na
ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom
štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia
rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky
kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom
bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií
však musia postupovať v súlade so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase
Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov
v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas
môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 74 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú
spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 5 ods. 9 alebo § 7 ods. 9. Odborným poradcom nemôže byť osoba podľa odseku 4.
(11)
Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej
správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie.
Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia
tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom
nútenej správy, alebo porušenia zmluvy podľa § 74 ods. 1.
§ 72
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne
alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva
a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov
dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Tým nie je dotknuté
právo predstavenstva podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej
správy. Pri výkone pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu
nevzťahuje osobitný predpis.63)
(2)
Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne,
riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať
rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Nútený správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu
poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä
nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky
zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo organizačnej jednotky zaisťovne
ako časti podniku poisťovne alebo zaisťovne alebo predaja podniku poisťovne alebo
zaisťovne za primeranú cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne alebo
inú organizačnú jednotku poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť činnosť poisťovne
alebo zaisťovne; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť
Národnej banke Slovenska projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne,
nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni
alebo zaisťovni.
(5)
Ak to vyžaduje situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom
súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami
poisťovne alebo zaisťovne, najdlhšie však na dobu 30 dní.
(6)
Nútený správca môže podať po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska návrh
na vyhlásenie konkurzu,64) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku.
(7)
Nútený správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie povolenia na
vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti
uvedené v § 82.
§ 73
(1)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať
svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú
svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní
pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať
informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech
iných osôb a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech
a v prospech osôb im blízkych.21)
(3)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať
mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči
všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jeho úloh podľa
tohto zákona alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení
svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy a ustanovenie § 40 ods. 3 tým nie je dotknuté.
§ 74
(1)
Národná banka Slovenska uzavrie s núteným správcom mandátnu zmluvu,65) ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za
škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie, a uzavrie so zástupcom núteného
správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví
jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribranie odborných poradcov podľa § 71 ods. 10 nútený správca uskutoční na zmluvnom základe a za podmienok odsúhlasených Národnou
bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí Národná
banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov
núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou
bola zavedená nútená správa.
§ 75
(1)
Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci, vedúci zamestnanec
riadiaci útvar vnútorného auditu a zodpovedný aktuár sú povinní na požiadanie núteného
správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie
podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Nútený správca je oprávnený vedúcim zamestnancom a vedúcemu zamestnancovi riadiacemu
útvar vnútorného auditu okamžite skončiť pracovný pomer, dať im výpoveď alebo ich
preradiť na inú prácu.66)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej
rady vyplatená žiadna odmena pri skončení členstva v týchto orgánoch poisťovne alebo
zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva
alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.
§ 76
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku
v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského
štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, lode alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v
katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom
členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako
platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy týkajúce sa nehnuteľnosti,
lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného
registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d)
vlastnícke alebo iné práva k investičným nástrojom,67) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej
evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú
právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register
alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení
nútenej správy týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých
sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej
v inom členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena
celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú
súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou
kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci
pre tieto zmluvy.
(2)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky
voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať
vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami
okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko
alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia
reštrukturalizačného opatrenia.
(3)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,68) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle
ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť
poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej
veriteľa.
(4)
Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom
členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu
k aktívam patriacim poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo
zaisťovni z iného členského štátu, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo
zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(5)
Zavedením nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni kupujúcej aktívum alebo zavedením
zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo
v zaisťovni z iného členského štátu kupujúcej aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho
ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo
zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo
na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni predávajúcej aktívum alebo zavedenie
zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo
v zaisťovni z iného členského štátu predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie
alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo,
ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného
reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského
štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom
členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 4, 5 a 6 nevylučujú podanie návrhu na súd
o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov
poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo
návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu
na vydanie predbežného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov
poškodzujúcich veriteľov poisťovne alebo zaisťovne v nútenej správe alebo veriteľov
poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, v ktorej
je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej
správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva,
ktoré bolo poisťovni alebo zaisťovni odobraté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej
správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo
a uskutočňuje.
§ 77
(1)
Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu
a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do
obchodného registra.63) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri zápise tejto skutočnosti
sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.69)
(2)
Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri
alebo obchodnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území
je umiestnená pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne, nad ktorou bola zavedená
nútená správa, ak taký zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(3)
Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského
štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktorá má zriadenú pobočku na území
Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného
registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu členského štátu alebo osoby
vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje
aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné
opatrenie.
§ 78
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú
dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
d)
odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobratím povolenia
na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy podľa odseku 1 Národná banka Slovenska bez zbytočného
odkladu zverejní aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných
priestoroch sídla poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
a vo všetkých jej pobočkách. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto
skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bez zbytočného odkladu po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná
zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia
nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa
povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne
alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.
§ 79
Pozastavenie uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov
(1)
Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej
poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných
zmlúv a rozširovanie záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce
z týchto zmlúv a sankcie uložené Národnou bankou Slovenska podľa § 67 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Národná banka Slovenska môže pozastaviť
poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne
uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov aj v súvislosti
so zavedením nútenej správy.
(2)
Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv vo všetkých
alebo v niektorých poistných odvetviach v rámci jednotlivých poistných druhov, na
ktorých vykonávanie bolo poisťovni udelené povolenie. Pozastavenie podľa odseku 1
oznámi Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou
pôsobnosťou. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti
požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak ide o pobočku zahraničnej poisťovne
alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, Národná banka Slovenska informuje o pozastavení
podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa
alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takú pobočku.
§ 80
Prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa
(1)
Národná banka Slovenska môže poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne nariadiť
previesť na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne poistný kmeň alebo jeho
časť, ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesplní opatrenia uložené Národnou
bankou Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej
poisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo v súvislosti
so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných
zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej
činnosti. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je povinná v lehote 30 dní
od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti
predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu. Súčasťou
návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej
poisťovne, že s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.
(2)
Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne je povinná
do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým
bol schválený návrh postupu prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, oznámiť osobám,
ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej
poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí
prevod poistného kmeňa skončiť.
(3)
Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov
z odovzdávajúcej poisťovne alebo z odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne do
preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne vo výške technických
rezerv zodpovedajúcich prevádzanému poistnému kmeňu alebo jeho časti.
(4)
Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne vstupuje do
všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej
poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým
v zmluve o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo
jeho časti musí byť skončený najneskôr do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 alebo odseku 5.
(5)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť i na základe žiadosti
odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, o ktorej
Národná banka Slovenska rozhodne do 30 dní od jej podania. Pri prevode poistného kmeňa
alebo jeho časti na základe žiadosti odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej
pobočky zahraničnej poisťovne platia odseky 2 až 4 rovnako.
(6)
V návrhu postupu podľa odseku 1 alebo v žiadosti podľa odseku 5 sa uvedú
a)
dôvody prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, ak ide o prevod poistného kmeňa
alebo jeho časti na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
opis prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti,
c)
predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky
zahraničnej poisťovne a preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej
poisťovne ako dôsledok prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
d)
výška skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti preberajúcej
poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne po prevode poistného kmeňa
alebo jeho časti vrátane ich výpočtu,
e)
spôsob a obsah oznámenia osobám, s ktorými boli uzavreté poistné zmluvy, ktoré sú
predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane dátumu, do ktorého má byť
tento prevod skončený.
(7)
Prílohou návrhu postupu podľa odseku 1 alebo žiadosti podľa odseku 5 je zmluva o
prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou alebo odovzdávajúcou
pobočkou zahraničnej poisťovne a preberajúcou poisťovňou alebo preberajúcou pobočkou
zahraničnej poisťovne; preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej
poisťovne môže byť iba poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorej bolo
udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci
poistných druhov, ktoré sa týkajú prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti.
(8)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti Národná banka Slovenska neschváli, ak by
týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv,
ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej
poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej
poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto
prevode nebola výška skutočnej miery solventnosti preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej
pobočky zahraničnej poisťovne v súlade s § 34, ak sa prevod poistného kmeňa alebo jeho časti uskutočňuje na základe žiadosti podľa
odseku 5.
(9)
Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 8 rovnako.
§ 81
Prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov a prevod zaistného kmeňa v rámci členských
štátov
(1)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň
alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom
členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt“). Národná banka Slovenska je povinná
tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má
preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku
a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu.
(2)
Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci
subjekt sídlo, alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku k prevodu
podľa odseku 1 zamietavé, Národná banka Slovenska tento prevod neschváli.
(3)
Ak príslušný orgán dohľadu iného členského štátu požiada Národnú banku Slovenska
o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského
štátu na poisťovňu, inú poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zahraničnej
poisťovne, je Národná banka Slovenska povinná vydať stanovisko najneskôr do troch
mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak Národná banka Slovenska v tejto lehote stanovisko
nevydá, považuje sa to za jej súhlas s prevodom.
(4)
Rozhodnutie o schválení prevodu podľa odseku 1 je záväzné pre všetky osoby, ktoré
majú práva alebo povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu
podľa odseku 1.
(5)
Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o schválení prevodu podľa
odseku 1 v členskom štáte záväzku.
(6)
Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 80 vzťahujú rovnako.
(7)
Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 6 rovnako.
PIATA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
§ 87
Spolupoistenie
(1)
Poisťovaciu činnosť možno vykonávať aj formou spolupoistenia. Pri spolupoistení možno
uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného
členského štátu alebo zahraničnými poisťovňami (ďalej len „spolupoisťovateľ“), a to
v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov. V poistnej zmluve sa musí uviesť, kto
je hlavným poisťovateľom, a výška podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach
a záväzkoch vyplývajúcich zo spolupoistenia.
(2)
Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné podmienky
a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti,
vedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť
poistné plnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.
(3)
Oprávnená osoba má právo na poistné plnenie v celej výške voči hlavnému poisťovateľovi
iba vtedy, ak tak bolo v poistnej zmluve dohodnuté. V takom prípade sa potom poisťovatelia
medzi sebou vzájomne vyrovnajú v pomere svojich podielov podľa odseku 3, ak sa nedohodlo
inak.
(4)
Záväzky vyplývajúce zo spolupoistenia musia byť pri likvidácii spolupoisťovateľa
vyporiadané rovnako ako ostatné záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých týmto
spolupoisťovateľom bez ohľadu na štátnu príslušnosť poistníka.
(5)
V rámci spolupoistenia môže byť poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými
poisťovateľmi, ktorí uzavreli vzájomnú dohodu o spoločnom postupe pri poistení určitých
poistných rizík, a to v mene a na účet všetkých poisťovateľov. Touto dohodou o spoločnom
postupe možno plnením povinností ustanovených týmto zákonom hlavnému poisťovateľovi
poveriť spoločný orgán zriadený na tento účel.
(6)
V poistnej zmluve nie je možné sa odchýliť od ustanovení odsekov 1 až 5, a to ani
ak sa niektorý poisťovateľ zúčastní na spolupoistení prostredníctvom obchodnej siete
založenej v mieste sídla poisťovateľa alebo jeho pobočky, ktorá sa nachádza v inom
členskom štáte, ako je členský štát sídla hlavného poisťovateľa, alebo ak sa poistné
riziko nachádza v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike.
§ 88
Vyporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany
(1)
Pri vyporiadaní nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva
v tomto poistnom odvetví musí poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná
poisťovňa zabezpečiť, aby
a)
žiadny z ich zamestnancov poverených vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany
vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví nevykonával súčasne podobnú
činnosť v inom poistnom odvetví poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo
zahraničnej poisťovne, ktorá poistnú zmluvu o poistení právnej ochrany uzavrela; to
platí, aj ak je táto činnosť vykonávaná inou poisťovňou, poisťovňou z iného členského
štátu alebo zahraničnou poisťovňou v inom poistnom odvetví neživotného poistenia,
ktorá je vo vzťahu k poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej
poisťovni, ktorá poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia právnej ochrany uzavrela, osobou
ovládanou alebo ovládajúcou,
b)
vyporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany vykonávala iná poisťovňa, poisťovňa
z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa nezávislá od poisťovne, poisťovne
z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovne uvedená v poistnej zmluve alebo
v osobitnej zmluve; ak táto iná poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo
zahraničná poisťovňa je vo vzťahu k inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu
alebo zahraničnej poisťovni osobou ovládanou alebo ovládajúcou, jej zamestnanci poverení
vyporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva súvisiaceho
s týmto vyporiadaním nesmú súčasne vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť v tejto
inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, alebo
c)
poistná zmluva obsahovala právo poisteného na slobodný výber právneho zástupcu pri
ochrane jeho práv.
(2)
Na poistenie právnej ochrany sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak tento
zákon neustanovuje inak.
§ 89
Rozhodné právo
(1)
Právnym poriadkom členského štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko, sa riadi
poistná zmluva v neživotnom poistení, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného
právneho poriadku.
(2)
Ak poistná zmluva podľa odseku 1 obsahuje jedno poistné riziko alebo viac poistných
rizík, ktoré sa nachádzajú vo viacerých členských štátoch, považuje sa táto zmluva
za niekoľko poistných zmlúv, z ktorých sa každá spravuje právnym poriadkom členského
štátu, v ktorom sa nachádza poistné riziko alebo jeho časť, ak sa zmluvné strany nedohodli
na použití iného právneho poriadku.
(3)
Ak poistná zmluva podľa odseku 1 obsahuje poistné riziko, ktoré sa nachádza na území
Slovenskej republiky, a zmluvné strany sa v tejto poistnej zmluve dohodli na použití
iného právneho poriadku, použitím tohto právneho poriadku nie sú dotknuté ustanovenia
právneho poriadku Slovenskej republiky, od ktorých sa nemožno odchýliť.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak osobitný predpis ustanoví, že poistná
zmluva sa musí riadiť slovenským právnym poriadkom, alebo ak právny poriadok členského
štátu, v ktorom je umiestnené poistné riziko alebo ktorého právne predpisy ustanovujú
povinnosť uzavrieť poistenie, ustanoví použitie tohto právneho poriadku bez ohľadu
na to, ktorým právnym poriadkom by sa inak poistná zmluva riadila.
(5)
Právnym poriadkom členského štátu, v ktorom má poistník obvyklý pobyt, sa riadi poistná
zmluva v životnom poistení, ak sa zmluvné strany nedohodli na použití iného právneho
poriadku; to neplatí, ak osobitný predpis ustanoví, že poistná zmluva sa musí riadiť
slovenským právnym poriadkom, alebo ak právny poriadok členského štátu, v ktorom má
poistník trvalý pobyt alebo sídlo, ustanoví použitie tohto právneho poriadku bez ohľadu
na to, ktorým právnym poriadkom by sa inak poistná zmluva riadila.
(6)
Ak členský štát pozostáva z niekoľkých územných jednotiek a v územnej jednotke sa
zmluvné vzťahy riadia osobitnými predpismi tejto územnej jednotky, potom sa každá
takáto územná jednotka považuje na účely odsekov 1 až 4 za samostatný členský štát.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 90
(1)
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona sa spravuje
úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne
sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno;
zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(4)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný zákon,2) ak tento zákon neustanovuje inak.
(5)
Ak tento zákon požaduje uvedenie identifikačného čísla alebo rodného čísla, tieto
čísla sa neuvádzajú u osôb, ktorým neboli pridelené.
§ 91
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa doterajších predpisov,
ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 92
(1)
Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane
zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou nesmie byť na ujmu veriteľov
poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti
alebo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo
toto povolenie, vykonáva činnosti podľa § 83 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej
zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne
predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na
takú právnickú osobu nevzťahujú.
§ 93
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 45 je každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je
tiež každý úkon vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe
nepravdivých údajov.
§ 94
(1)
Osoby, ktoré vykonávajú činnosť v oblasti poisťovníctva v súlade s doterajšími predpismi,
sú povinné zosúladiť svoje právne pomery s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do
1. januára 2009; ustanovenie § 4 ods. 8 písm. b) tým nie je dotknuté.
(2)
Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť
v súlade s doterajšími predpismi, sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považujú
za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa
tohto zákona.
(3)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na
území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa doterajších predpisov,
sa odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona považuje za pobočku poisťovne z iného
členského štátu zriadenú podľa § 18 ods. 1.
(4)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne alebo zaisťovne a po predchádzajúcom súhlase
Národnej banky Slovenska podľa § 45 ods. 1 písm. g) možno do skutočnej miery solventnosti zahrnúť do 31. decembra 2009 50 % budúcich
prebytkov poisťovne alebo zaisťovne týkajúcich sa životného poistenia, najviac však
do výšky 25 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti a požadovanej miery solventnosti,
ak ide o poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávajúcu životné poistenie. Predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska na zahrnutie položky do skutočnej miery solventnosti
nemožno udeliť, ak budúce prebytky poisťovne alebo zaisťovne týkajúce sa životného
poistenia sú súčasťou niektorej z položiek podľa § 34 ods. 4 alebo 5.
(5)
Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska pred
1. januárom 2008 sa dokončia podľa predpisov platných do 31. decembra 2007.
§ 94a
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 45 ods. 1 písm. g) na zahrnutie položky do skutočnej miery solventnosti nemožno po 1. auguste 2008 udeliť,
ak budúce prebytky poisťovne alebo zaisťovne týkajúce sa životného poistenia sú súčasťou
niektorej z položiek podľa § 34 ods. 5 alebo 10 v znení účinnom od 1. augusta 2008.
§ 95
Poisťovne, poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničných poisťovní sú povinné
vytvoriť technickú rezervu na úhradu záväzkov voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov
vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) najneskôr do
a)
1. mája 2008 najmenej vo výške jednej tretiny rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových
záväzkoch vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) podľa podielu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej
poisťovne na trhu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka,
b)
1. mája 2009 najmenej vo výške dvoch tretín rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových
záväzkoch vznikajúcich z činností podľa osobitného predpisu28) podľa podielu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej
poisťovne na trhu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka,
c)
1. mája 2010 v celom rozsahu, v akom sa podieľajú na celkových záväzkoch vznikajúcich
z činností podľa osobitného predpisu28) podľa podielu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej
poisťovne na trhu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.
§ 96
(1)
Konania o uložení pokút alebo iných sankcií začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov a
možno uložiť pokutu alebo iné sankcie podľa tohto zákona, ak je to pre poisťovne,
zaisťovne a iné osoby priaznivejšie. Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa
nedostatky zistené v činnosti poisťovní a zaisťovní a iných osôb, ku ktorým došlo
podľa doterajších predpisov a o ktorých sa neviedlo konanie podľa doterajších predpisov,
posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak je to pre tieto subjekty priaznivejšie.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
(2)
Na lehoty, ktoré sa v deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neskončili, sa
vzťahujú ustanovenia doterajších predpisov. Ak doterajšie predpisy neustanovovali
lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých
a právoplatne neukončených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, lehoty podľa
tohto zákona sa uplatnia tým, že začínajú plynúť dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.
§ 97
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva
poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná
pripraviť najneskôr tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a
vykonať opatrenia, pravidlá a postupy, ktorými pri vykonávaní poisťovacej činnosti
alebo zaisťovacej činnosti zabezpečí plynulý a nerušený prechod zo slovenskej meny
na euro, najmä opatrenia, pravidlá a postupy uplatňované pri premenách, prepočtoch
a zaokrúhľovaní peňažných súm a hodnôt súvisiacich s poisťovacou činnosťou alebo zaisťovacou
činnosťou vrátane poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a ostatnej správy poistenia
alebo ostatnej správy zaistenia.
(2)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva
poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je najneskôr
tri mesiace predo dňom zavedenia eura v Slovenskej republike a najmenej počas šiestich
mesiacov po dni zavedenia eura v Slovenskej republike povinná na svojej internetovej
stránke a vo všetkých svojich prevádzkových priestoroch slúžiacich na styk s klientmi
zverejňovať informácie o opatreniach, pravidlách a postupoch, ktoré sa chystá vykonať,
vykonáva alebo vykonala na zabezpečenie prechodu zo slovenskej meny na euro.
(3)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva
poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky, je povinná
vypracovať informáciu v rozsahu podľa odseku 1. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne,
poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne a zaisťovňa
z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť
na území Slovenskej republiky, je v období troch mesiacov predo dňom zavedenia eura
v Slovenskej republike povinná túto informáciu bezodplatne poskytnúť každému klientovi,
s ktorým v tomto období uzatvorí poistnú zmluvu alebo zaistnú zmluvu; ostatným klientom
túto informáciu bezodplatne poskytne, ak si ju vyžiadajú.
(4)
Peňažné údaje o hodnotách súvisiacich s poisťovacou činnosťou alebo zaisťovacou činnosťou
vrátane poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a ostatnej správy poistenia alebo ostatnej
správy zaistenia sa od určenia konverzného kurzu71) prepočítavajú zo slovenskej meny na euro podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel
pre prechod zo slovenskej meny na euro. Na peňažné údaje o hodnotách súvisiacich s
poisťovacou činnosťou alebo zaisťovacou činnosťou vrátane poistných zmlúv alebo zaistných
zmlúv a ostatnej správy poistenia alebo ostatnej správy zaistenia, ktoré sú súčasťou
informácií určených pre klientov, sa vzťahuje duálne zobrazovanie v rozsahu podľa
osobitných predpisov,71) ak ide o informácie vydané alebo zverejnené počas povinného obdobia duálneho zobrazovania
podľa osobitných predpisov.71)
§ 98
Až do dňa zavedenia eura v Slovenskej republike sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinné denne prepočítavať majetok a záväzky
vyjadrené v cudzej mene na slovenské koruny podľa kurzu určeného a vyhláseného Národnou
bankou Slovenska72) platného k tomuto dňu.
§ 99
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené
v prílohe č. 2.
§ 100
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
Čl. I zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2003
Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 580/2004 Z. z., zákona č. 645/2004 Z. z.,
zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona
č. 10/2006 Z. z., zákona č. 262/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z. a zákona č. 110/2007
Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 155/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia
na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej
činnosti,
3.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 171/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
§ 36 ods. 1 zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení vyhlášky č. 568/2004 Z. z.,
4.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 380/2002 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v
ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve,
5.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 381/2002 Z. z. o náležitostiach správy aktuára o činnosti poisťovne a správy aktuára o činnosti
zaisťovne,
6.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 441/2004 Z. z. o spôsobe výpočtu a preukazovania skutočnej miery solventnosti poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne, spôsobe výpočtu požadovanej miery solventnosti poisťovne a
pobočky zahraničnej poisťovne a o rizikovom kapitále v znení vyhlášky č. 685/2006
Z. z.,
7.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 567/2004 Z. z., ktorou sa ustanovuje minimálna výška garančného fondu poisťovne alebo pobočky zahraničnej
poisťovne v znení vyhlášky č. 665/2006 Z. z.,
8.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 39/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve,
9.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 228/2005 Z. z. o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a metódach výpočtu dostatočnej výšky
vlastných zdrojov finančného konglomerátu podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky
č. 640/2006 Z. z.,
10.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 448/2005 Z. z. o odbornej skúške aktuára v znení vyhlášky č. 461/2006 Z. z.,
11.
vyhláška Národnej banky Slovenska č. 172/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje maximálna výška technickej úrokovej miery v životnom poistení,
12.
opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2006 o predkladaní výkazov poisťovňami a
pobočkami zahraničných poisťovní (oznámenie č. 607/2006 Z. z.),
13.
opatrenie Národnej banky Slovenska č. 9/2006 o predkladaní výkazov, hlásení a iných
správ poisťovacieho konsolidovaného celku alebo poisťovacieho subkonsolidovaného celku,
finančného konsolidovaného celku alebo finančného subkonsolidovaného celku a zmiešaného
konsolidovaného celku alebo zmiešaného subkonsolidovaného celku (oznámenie č. 610/2006 Z. z.),
14.
opatrenie Národnej banky Slovenska č. 11/2006 o predkladaní hlásenia o dostatočnej
výške vlastných zdrojov finančného konglomerátu podľa zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 643/2006 Z. z.).
Čl. II
Zákon č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z.,
zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z. a zákona
č. 209/2007 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 37b ods. 2 sa vypúšťajú slová „iných ako akcie,“.
2.
V § 41 ods. 19 sa slovo „vzťahujú“ nahrádza slovom „nevzťahujú“.
3.
V § 42 ods. 6 písm. b) sa číslo „4“ nahrádza číslom „5“.
4.
V § 46 ods. 2 písm. a) a b) sa vypúšťa slovo „dohľadu“.
5.
V § 49 ods. 1 sa slová „§ 34 až 37, § 37b ods. 1 až 3, § 42 ods. 12 a § 44 ods. 1
a 2“ nahrádzajú slovami „ § 34, § 35 ods. 1 až 4, 9 a 11, § 36 ods. 1 a 3, § 37, §
37b ods. 1 až 3, § 37c, § 37d ods. 3, § 42 ods. 1 až 4 a 11 a § 44 ods. 1 a 2“.
6.
V § 58 odsek 1 znie:
„(1)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa tohto zákona a osobitného zákona12) nad burzou, členmi burzy, organizátorom mnohostranného obchodného systému, nad emitentmi
cenných papierov, ktoré boli prijaté na obchodovanie na trhu burzy alebo mnohostrannom
obchodnom systéme alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na
trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom systéme, a nad osobami, ktoré vydali iné
finančné nástroje prijaté na obchodovanie na trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom
systéme alebo pre ktoré bola podaná žiadosť o prijatie na obchodovanie na trhu burzy
alebo mnohostrannom obchodnom systéme; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha
dohľadu aj činnosť osôb súvisiaca s prijímaním cenných papierov na obchodovanie na
trhu burzy alebo mnohostrannom obchodnom systéme.“.
Čl. III
Zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 7 sa vypúšťa odsek 1.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 1 a 2.
2.
V § 7 ods. 1 sa nad slovo „nevyžiadanú“ umiestňuje odkaz 23a.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23a znie:
„23a)
Príloha č. 1 časť Agresívne obchodné praktiky bod 6 k zákonu č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov.“.
3.
V § 7 ods. 2 sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odseku 1“ a na konci sa
pripája táto veta: „Ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.23b)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 23b znie:
„23b)
§ 7 zákona č. 250/2007 Z. z.“.
4.
Doterajší text prílohy sa označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodom 2, ktorý znie:
„2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom
na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernica Európskeho
parlamentu a Rady 97/7/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6.
2005).“.
Čl. IV
Tento zákon nadobúda účinnosť 15. februára 2008 s výnimkou čl. I a čl. III, ktoré
nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2008.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Pavol Paška v. r.
Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 8/2008 Z. z.
KLASIFIKÁCIA POISTNÝCH ODVETVÍ PODĽA POISTNÝCH DRUHOV
Časť A – odvetvia životného poistenia
1.
Poistenie pre prípad smrti, poistenie pre prípad dožitia alebo poistenie pre prípad
smrti alebo dožitia.
2.
Poistenie vena alebo prostriedkov na výživu detí.
3.
Poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami.
4.
Poistenie podľa bodov 1 a 3 spojené s investičným fondom.
5.
Dôchodkové poistenie.
6.
Poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného
odvetvia uvedeného v bodoch 1 až 5.
Časť B – odvetvia neživotného poistenia
1.
Poistenie úrazu
a)
s jednorazovým plnením,
b)
s opakovaným plnením,
c)
s kombinovaným plnením,
d)
cestujúcich,
e)
individuálne zdravotné poistenie.
2.
Poistenie choroby
a)
s jednorazovým plnením,
b)
s opakovaným plnením,
c)
s kombinovaným plnením,
d)
zmluvné poistenie a pripoistenie,
e)
individuálne zdravotné poistenie.
3.
Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových
a)
motorových,
b)
nemotorových.
4.
Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch.
5.
Poistenie škôd na leteckých dopravných prostriedkoch.
6.
Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch
a)
riečnych,
b)
jazerných,
c)
námorných.
7.
Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu
na použitý dopravný prostriedok.
8.
Poistenie škôd na inom majetku, ako je uvedené v bodoch 3 až 7, spôsobených
a)
požiarom,
b)
výbuchom,
c)
víchricou,
d)
prírodnými živlami inými ako víchrica,
e)
jadrovou energiou,
f)
zosuvom alebo zosadaním pôdy.
9.
Poistenie iných škôd na inom majetku, ako je uvedené v bode 3 až 7, vzniknutých krupobitím
alebo mrazom, alebo inými príčinami (napr. krádežou), ak nie sú tieto príčiny zahrnuté
v bode 8.
10.
Poistenie zodpovednosti
a)
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
b)
dopravcu.
11.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou leteckého dopravného prostriedku
vrátane zodpovednosti dopravcu.
12.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou riečneho, jazerného alebo námorného
dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
13.
Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až 12.
14.
Poistenie úveru
a)
všeobecná platobná neschopnosť,
b)
exportný úver,
c)
splátkový úver,
d)
hypotekárny úver,
e)
poľnohospodársky úver.
15.
Poistenie kaucie
a)
priame záruky,
b)
nepriame záruky.
16.
Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich
a)
z výkonu povolania,
b)
z nedostatočného príjmu,
c)
zo zlých poveternostných podmienok,
d)
zo straty zisku,
e)
z trvalých všeobecných nákladov,
f)
z neočakávaných obchodných výdavkov,
g)
zo straty trhovej hodnoty,
h)
zo straty pravidelného zdroja príjmov,
i)
z inej nepriamej obchodnej finančnej straty,
j)
z ostatných finančných strát.
17.
Poistenie právnej ochrany.
18.
Poistenie pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho
trvalého pobytu.
Časť C – skupiny odvetví neživotného poistenia
Na vykonávanie poisťovacej činnosti pre viaceré poistné odvetvia sa povolenie orgánu
dohľadu v poisťovníctve vydáva pod označením týchto skupín:
a)
„Poistenie úrazov a chorôb“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 a 2,
b)
„Poistenie motorových vozidiel“ pre poistné odvetvia podľa bodov 3, 7 a 10,
c)
„Námorné a dopravné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 6, 7 a 12,
d)
„Letecké poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 5, 7 a 11,
e)
„Poistenie požiarov a iných majetkových škôd“ pre poistné odvetvia podľa bodov 8
a 9,
f)
„Poistenie zodpovednosti za škodu“ pre poistné odvetvia podľa bodov 10 až 13,
g)
„Poistenie úveru a kaucie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 14 a 15,
h)
„Všeobecné neživotné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa bodov 1 až 18.
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre jedno
poistné odvetvie alebo viaceré poistné odvetvia, môže uzavrieť poistnú zmluvu aj na
poistné riziko patriace do poistného odvetvia, pre ktoré jej nebolo udelené povolenie
(doplnkové poistenie) za predpokladu, že toto riziko
a)
je spojené s hlavným poistným rizikom,
b)
sa týka predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku, a
c)
je poistené poistnou zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
Doplnkovým poistením nemôže byť poistné riziko patriace do poistných odvetví uvedených
v bodoch 14, 15 a 17.
Príloha č. 2 k zákonu č. 8/2008 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 64/225/EHS z 25. februára 1964 o zrušení obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby
vo vzťahu k zaisteniu a retrocesii (Ú. v. ES L 56, 4. 4.1964, Mimoriadne vydanie Ú.
v. EÚ 06/zv. 01).
2.
Prvá smernica Rady 73/239/EHS z 24. júla 1973 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
vzťahujúcich sa na začatie a vykonávanie priameho poistenia s výnimkou životného poistenia
(U. v. ES L 228, 16. 8. 1973, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice
Rady 76/580/EHS z 29. júna 1976 (Ú. v. ES L 189, 13. 7. 1976, Mimoriadne vydanie Ú.
v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 84/641/EHS z 10. decembra 1984 Ú. v. ES L
339, 27. 12. 1984, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 87/343/EHS
z 22. júna 1987, Ú. v. ES L 185, 4. 7. 1987, Mimoriadne vydanie Ú. v. 06/zv. 01),
v znení smernice Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 (Ú. v. ES L 185, 4. 7. 1987, Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 (Ú.
v. ES L 172, 4. 7. 1988, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice
Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990, Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990, Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228,
11. 8. 1992, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Európskeho parlamentu
a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 7. 1995, Mimoriadne vydanie Ú.
v. EÚ 06/zv. 02), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/13/ES z 5. marca
2002 (Ú. v. ES L 77, 20. 3. 2002, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 04), v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L
35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 6/ zv. 4), v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005), v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L
323, 9. 12. 2005), v znení smernice Rady 2006/101/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ
L 363, 20. 12. 2006).
3.
Smernica Rady 73/240/EHS z 24. júla 1973, ktorou sa rušia obmedzenia práva usadiť sa v oblasti priameho poistenia
s výnimkou životného poistenia (Ú. v. ES L 228, 16. 8. 1973, Mimoriadne vydanie Ú.
v. EÚ 06/zv. 01).
4.
Smernica Rady 78/473/EHS z 30. mája 1978 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
týkajúcich sa spolupoistenia v rámci spoločenstva (Ú. v. ES L 151, 7. 6. 1978, Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
5.
Smernica Rady 87/344/EHS z 22. júna 1987 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
týkajúcich sa poistenia právnej ochrany (Ú. v. ES L 185, 4. 7. 1987, Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
6.
Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení,
týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie účinného
vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS (Ú.
v. ES L 172, 4. 7. 1988, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice
Rady 90/618/EHS z 8. novembra 1990 (Ú. v. ES L 330, 29. 11. 1990, Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Ú. v. ES L 228,
11. 8. 1992, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice 2000/26/ES Európskeho
parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 (Ú. v. ES L 181, 20. 7. 2000, Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ 06/ zv. 03), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.
mája 2005 (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).
7.
Smernica Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a
Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia (Ú. v.
ES L 205, 27. 7. 1991, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01).
8.
Smernica Rady 91/675/EHS z 19. decembra 1991, ktorou sa zriaďuje Výbor pre poistenie (Ú. v. ES L 374, 31.
12. 1991, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení nariadenia (ES) č. 1882/2003
Európskeho parlamentu a Rady z 29. septembra 2003 ( Ú. v. EÚ L 284, 31. 10. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 01/zv. 04),v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ
L 79, 24. 3. 2005).
9.
Smernica Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia a o zmene a doplnení
smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o neživotnom poistení) (Ú. v. ES
L 228, 11. 8. 1992, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 01), v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 95/26/ES z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 168, 18. 7. 1995, Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 02), v znení smernice 2000/64/ES Európskeho parlamentu a Rady
zo 7. novembra 2000 (Ú. v. ES L 290, 17. 11. 2000, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv.
03), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002
(Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 6/zv. 4 ), v znení smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12.
2005).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES z 27. októbra 1998 o doplnkovom dohľade nad poisťovňami v skupine poisťovní (Ú. v.
ES L 330, 5. 12. 1998, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 03), v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003, Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ 6/ zv. 4), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES
z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005), v znení smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Ú. v. ES L 110, 20. 4. 2001,
Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 04).
12.
Smernica 2002/83/ES Európskeho parlamentu a Rady z 5. novembra 2002 o životnom poistení (Ú. v. ES L 345,
19. 12. 2002, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ 06/zv. 06), v znení smernice Rady 2004/66/ES
z 26. apríla 2004 (Ú. v. EÚ L 168, 1. 5. 2004), v znení smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005), v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005), v
znení smernice Rady 2006/101/ES z 20. novembra 2006 (Ú. v. EÚ L 363, 20. 12. 2006).
13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami
a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú
smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a
smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Ú. v. EÚ L 35, 11. 2.
2003), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú.
v. EÚ L 79, 24. 3. 2005).
14.
Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami
v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu (Ú. v. EÚ L 373, 21. 12. 2004).
15.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/68/ES zo 16. novembra 2005 o zaistení, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS,
92/49/EHS, ako aj smernice 98/78/ES a 2002/83/ES (Ú. v. EÚ L 323, 9. 12. 2005).
1)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
2)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
3)
Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4)
§ 21 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov,
§ 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
§ 10 až 12 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
§ 6 zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
9)
§ 4 zákona č. 340/2005 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
10)
§ 5 zákona č. 340/2005 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
11)
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
12)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
13)
§ 8 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 10, 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
§ 6 ods. 10, 11 a 12 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
14)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
15)
Zákon č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16)
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
19)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č.
431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
20)
Zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22)
§ 15a zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
Rozhodnutie Rady z 20. júna 1991 o uzavretí Dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom
a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení s výnimkou životného poistenia (Ú.
v. ES L 205; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv.1).
25)
§ 27 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
27)
§ 5 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
28)
§ 20 ods. 2 písm. a) a b) a § 28 ods. 3 a 4 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení zákona č. 430/2003 Z. z.
29)
§ 66b Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
30)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie
Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29, Ú. v. ES L 243, 11. 09. 2002).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 12/zv. 32; Ú. v. EÚ L 261, 13. 10. 2003) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1725/2003 z 29. septembra 2003 o prijatí určitých medzinárodných účtovných noriem v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (Mimoriadne vydanie Ú. v. ES kap. 12/zv. 32; Ú. v. EÚ L 261, 13. 10. 2003) v platnom znení.
31)
Zákon č. 594/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 4 ods. 7 zákona č. 594/2003 Z. z. v znení zákona č. 213/2006 Z. z.
33)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
34)
§ 66 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon č. 340/2005 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
36)
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
37)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.
39)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
40)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
44)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej
správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
45)
§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
46)
Napríklad § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 5 ods.
1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej
štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
207/1996 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení zákona
č. 35/2002 Z. z., § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
47)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
§ 4 ods. 5 a § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
49)
§ 4 ods. 1 písm. a), b) a c), § 7 ods. 3, ods. 5 druhá veta a ods. 6 druhá veta, § 8 ods. 2 a § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
50)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
51)
§ 7 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
52)
§ 23 a 55 zákona č. 428/2002 Z. z. v znení zákona č. 90/2005 Z. z.
54)
§ 5 písm. p) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 644/2006 Z. z.
55)
§ 6 ods. 17 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57)
§ 35 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
58)
Napríklad zákon č. 367/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
59)
Zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
60)
Napríklad Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
61)
§ 13, 14 a 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
62)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
63)
§ 154 až 229 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
64)
§ 3 až 107 a § 176 až 195 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66)
Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
68)
§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
70)
§ 68 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
72)
§ 28 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska.