39/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2016 do 30.06.2016

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:39/2015 Z. z.
Názov:Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:03.02.2015
Dátum vyhlásenia:05.03.2015
Dátum účinnosti od:01.01.2016
Dátum účinnosti do:30.06.2016
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Bankové a finančné inštitúcie
  • Poistenie a ochrana vkladov
Nachádza sa v čiastke:

13/2015

132/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska a vydaní opatrenia z 26. mája 2015 č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
197/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 4. augusta 2015 č. 8/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre subjekty, na ktoré sa nebude uplatňovať osobitný režim.
255/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o metódach výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov a úrovni finančného konglomerátu podľa zákona o poisťovníctve
256/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
257/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
304/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje vzor formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy
305/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o spôsobe určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
31/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 2. decembra 2015 č. 25/2015 o maximálnej výške technickej úrokovej miery
37/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 20/2015 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.
67/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 15. decembra 2015 č. 36/2015 o predkladaní výkazov a hlásení poisťovňou, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim
68/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 15. decembra 2015 č. 35/2015, o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim (ďalej len „opatrenie“)
267/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. septembra 2016 č. 4/2016 o obsahu správy o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizík poisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim
361/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13. decembra 2016 č. 8/2016 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
221/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 6/2017, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
222/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 7/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre subjekty, na ktoré sa nebude uplatňovať osobitný režim
223/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 8/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 35/2015 o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim
182/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. mája 2018 č. 8/2018, ktorým sa ustanovuje vzor dokumentu o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy
79/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. februára 2021 č. 2/2021, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia č. 6/2017
80/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. februára 2021 č. 3/2021, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska č. 35/2015 o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim v znení opatrenia č. 8/2017
233/2021 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor informačného formulára o jednotlivých zložkách poistného
425/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 25. októbra 2021 č. 12/2021 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
25/2022 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14. júla 2015 č. 6/2015 o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa neuplatňuje osobitný režim, a pre zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní
138/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. marca 2022 č. 1/2022 o predkladaní výkazov pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne
139/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. marca 2022 č. 2/2022, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 26. januára 2016 č. 1/2016 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ poisťovňou, na ktorú sa neuplatňuje osobitný režim, alebo zaisťovňou
387/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. novembra 2022 č. 8/2022, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14. júla 2015 č. 6/2015 o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa neuplatňuje osobitný režim, a pre zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní

40/1964 Zb. Občiansky zákonník
530/1990 Zb. Zákon o dlhopisoch
381/2001 Z. z. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
566/2001 Z. z. Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)
8/2008 Z. z. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
371/2014 Z. z. Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

359/2015 Z. z. Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
437/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
292/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
339/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
282/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
18/2018 Z. z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
109/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
213/2018 Z. z. Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
214/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
156/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
221/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
281/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
340/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
209/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
310/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
309/2023 Z. z. Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov
334/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
39
ZÁKON
z 3. februára 2015
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní,
b)
oceňovanie aktív, záväzkov a kapitálových požiadaviek na účely dohľadu,
c)
reorganizáciu a niektoré vzťahy súvisiace so zánikom poisťovní a zaisťovní,
d)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov, zaisťovní z iných členských štátov, zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,
e)
niektoré vzťahy upravujúce výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
Rozsah pôsobnosti
§ 2
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení,
b)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení,
c)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení a neživotnom poistení,
d)
zaisťovne vykonávajúce zaisťovaciu činnosť.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
činnosti v odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A,
b)
činnosti a operácie v odvetviach životného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti B.
§ 3
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
vykonávanie verejného zdravotného poistenia,1)
b)
vykonávanie sociálneho poistenia,2)
c)
zaisťovaciu činnosť štátu alebo zaisťovaciu činnosť zaručenú štátom, ak je vykonávaná z dôvodu podstatného verejného záujmu a takto prevzaté poistné riziká nepostupuje štát na inú osobu a zabezpečenie týchto činností štátom vyžaduje situácia na trhu z dôvodu, že na trhu nie je primerané poistné krytie,
d)
poskytovanie pomoci pri poruche alebo pri nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a ak ide o
1.
zabezpečenie opravy na mieste, ak poskytovateľ pomoci zabezpečuje túto činnosť prevažne vlastnými zamestnancami a vlastným vybavením,
2.
dopravu motorového vozidla do najbližšieho miesta alebo najvhodnejšieho miesta opravy a prepravu vodiča a cestujúcich do najbližšieho miesta, z ktorého môžu pokračovať v ceste iným spôsobom,
3.
dopravu motorového vozidla alebo dopravu motorového vozidla spolu s vodičom a spolucestujúcimi do miesta ich trvalého pobytu, do východiskového miesta cesty, ak je odlišné od miesta ich trvalého pobytu, alebo do cieľového miesta cesty v tom istom členskom štáte,
e)
poskytovanie pomoci podľa písmena d) prvého a druhého bodu pri poruche alebo pri nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a osoba, ktorej sa táto pomoc poskytuje, je členom poskytovateľa pomoci a poskytovateľ pomoci má s iným poskytovateľom pomoci tejto služby z iného štátu uzatvorenú dohodu,
f)
poskytovanie plnení osobou bez právnej subjektivity, ktorá netvorí rezervy, na účely vzájomného krytia jej členov, ktorí neplatia poistné,
g)
operácie poistenia vývozného úveru na účet alebo so zárukou štátu, alebo ak je štát poistiteľom,
h)
operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých plnenia závisia od zhromaždených zdrojov týchto inštitúcii, a ktoré vyžadujú od každého zo svojich členov príslušné paušálne výdavky,
i)
poskytovanie plnenia inou právnickou osobou ako poisťovňou jej zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe pre prípad smrti, pre prípad dožitia, pre prípad prerušenia alebo skrátenia činnosti bez ohľadu na to, či toto plnenie vzniká z tejto činnosti a je kryté rezervami,
j)
poskytovanie plnenia právnickou osobou inou ako poisťovňa len pre prípad smrti, ak suma plnenia neprevyšuje priemerné náklady na pohreb alebo ak sa poskytuje vecné plnenie na zabezpečenie pohrebu.
Vymedzenie základných pojmov
§ 4
(1)
Poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(2)
Kaptívna poisťovňa je poisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa, zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať poistenie výlučne na riziká inštitúcie alebo inštitúcii, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých tvorí súčasť.
(3)
Poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu.
(5)
Zahraničná poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(6)
Pobočka zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky,4) ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(7)
Zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(8)
Kaptívna zaisťovňa je zaisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa, zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať zaistenie výlučne na riziká inštitúcie alebo inštitúcií, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých tvorí súčasť.
(9)
Zaisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.
(10)
Pobočka zaisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka zaisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom zaisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať zaisťovaciu činnosť v mene zaisťovne z iného členského štátu.
(11)
Zahraničná zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(12)
Pobočka zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(13)
Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky.
(14)
Zaisťovacia činnosť je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je prijímanie rizík postúpených poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou, zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou; zaisťovacou činnosťou je aj prijímanie rizík postúpených akémukoľvek členovi združenia upisovateľov Lloyd’s poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou, zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou.
(15)
Finitné zaistenie je zaistenie, v ktorom určená maximálna možná strata, vyjadrená ako maximum preneseného ekonomického rizika vyplývajúceho tak z prenosu významného upisovacieho rizika, ako aj z prenosu rizika načasovania, presiahne počas trvania zaistnej zmluvy sumu postúpeného poistného o sumu ohraničenú, ale významnú sumu, ak zaistná zmluva obsahuje ustanovenia
a)
týkajúce sa jednoznačného a podstatného zohľadnenia časovej hodnoty peňazí, alebo
b)
zamerané na eliminovanie výkyvov ekonomických efektov medzi zmluvnými stranami počas celého trvania zmluvy, ktorá umožňuje cieľový prenos rizika.
(16)
Technická úroková miera je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistno-matematických metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.
§ 5
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou inštitúciou poisťovňa, zaisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa, zahraničná zaisťovňa, poisťovacia holdingová spoločnosť, banka a pobočka zahraničnej banky,5) platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí,6) doplnková dôchodková spoločnosť,7) obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,8) správcovská spoločnosť,9) dôchodková správcovská spoločnosť,10) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 125 písm. e) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti,
b)
úzkymi väzbami situácia, v ktorej sú dve osoby alebo viaceré osoby spojené kontrolou alebo majetkovou účasťou podľa písmena c), alebo situácia, v ktorej sú dve osoby alebo viaceré osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou prostredníctvom kontrolného vzťahu,
c)
majetkovou účasťou priamy podiel, nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu alebo súčtu,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy podiel alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje 10 % alebo viac percent na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe vypočítaných podľa osobitného predpisu,11) alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej osoby,
e)
významným vplyvom možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim podielu 10 % alebo viac percent na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
f)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými osoba vykonáva kontrolu,
g)
kontrolou
1.
priamy podiel alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
2.
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť v dvoch predchádzajúcich rokoch,
3.
možnosť vykonávať na riadení právnickej osoby rozhodujúci vplyv
3a.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe stanov právnickej osoby alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom, akcionárom alebo členom,
3b.
na základe vzťahu spoločníka, akcionára alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich vymenovania príslušným spoločníkom, akcionárom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa druhého bodu príslušnému spoločníkovi, akcionárovi alebo členovi právnickej osoby,
3c.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe dohody medzi spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
h)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena g), ako aj dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
i)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena g),
j)
prevádzkarňou ústredie poisťovne alebo zaisťovne alebo akákoľvek z jej pobočiek,
k)
členským štátom členský štát Európskej únie alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
l)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
m)
členským štátom, v ktorom je umiestnené riziko, členský štát
1.
na ktorého území sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci, ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné prostriedky všetkých druhov,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace, ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, alebo ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, ak ide o iné prípady ako uvedené v prvom až treťom bode,
n)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má poistník v životnom poistení obvyklý pobyt, ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje,
o)
domovským členským štátom, ak ide o
1.
neživotné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne alebo poisťovne z iného členského štátu kryjúcej riziko,
2.
životné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne alebo poisťovne z iného členského štátu kryjúcej záväzok,
3.
zaistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu,
p)
hostiteľským členským štátom členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb,
q)
príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu orgán, ktorý na základe právneho predpisu príslušného členského štátu vykonáva dohľad nad poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu,
r)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právne záväzného aktu Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte, alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského štátu,
s)
účelovo vytvoreným subjektom spoločnosť iná ako poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá na seba preberá riziko poisťovne alebo zaisťovne a ktorá v plnej miere financuje svoje vystavenie sa týmto rizikám z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom, keď právo na splatenie pre investorov týchto finančných nástrojov je podriadené zaisťovacím záväzkom tejto spoločnosti,
t)
asistenčnou službou pomoc vo forme peňažného plnenia alebo vecného plnenia poskytovaná osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu, spočívajúca v záväzku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 18, poskytnúť na základe vopred zaplateného poistného okamžitú pomoc oprávnenej osobe podľa poistnej zmluvy, keď sa táto osoba ocitne v ťažkej situácii v dôsledku poistnej udalosti; vecné plnenie môže byť poskytované aj na základe zmluvného vzťahu osobou inou ako poisťovňa a poskytovanie pomoci nezahŕňa opravu, údržbu, záručný servis, oznámenie poskytnutia pomoci, alebo sprostredkovanie poskytnutia pomoci,
u)
vnútroskupinovou transakciou akákoľvek transakcia, ktorú poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo zabezpečuje alebo vykonáva prostredníctvom iných spoločností tej istej skupiny alebo akejkoľvek osoby prepojenej so spoločnosťami tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne,
v)
zverením výkonu činnosti vykonávanie činnosti na základe dohody medzi poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne a poskytovateľom služby, na základe ktorej tento poskytovateľ služby vykonáva, priamo alebo prostredníctvom inej osoby činnosť, ktorú by inak vykonávala samotná poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
w)
funkciou v rámci systému správy a riadenia vnútorná schopnosť vykonávať konkrétne úlohy,
x)
upisovacím rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov z dôvodu neprimeraných predpokladov pri stanovení poistného a oceňovaní technických rezerv,
y)
trhovým rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii, priamo alebo nepriamo vyplývajúce z kolísania úrovne a volatility trhových cien aktív, záväzkov a finančných nástrojov,
z)
kreditným rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii vyplývajúce z kolísania kreditnej kvality emitentov cenných papierov, protistrán a akýchkoľvek dlžníkov, ktorému sú poisťovne a zaisťovne vystavené, v podobe rizika zlyhania protistrany alebo rizika kreditného rozpätia, alebo koncentrácie trhového rizika,
aa)
operačným rizikom riziko straty vyplývajúce z nevhodných vnútorných postupov, ľudského faktora alebo používaných systémov, alebo z ich zlyhania, alebo z nepriaznivých vonkajších udalostí,
ab)
rizikom likvidity riziko neschopnosti poisťovne alebo zaisťovne speňažiť investície a iný majetok s cieľom vyrovnať svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti,
ac)
rizikom koncentrácie riziko ohrozenia solventnosti alebo finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne veľkými rizikovými expozíciami s prípadnou stratou,
ad)
technikami zmierňovania rizika techniky, ktoré umožňujú poisťovni alebo zaisťovni, aby preniesla svoje riziká alebo ich časť na inú osobu,
ae)
účinkom diverzifikácie zníženie rizikovej expozície poisťovne alebo zaisťovne alebo skupiny poisťovní alebo skupiny zaisťovní v súvislosti s diverzifikáciou ich činností, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že nepriaznivý výsledok jedného rizika sa môže kompenzovať priaznivejším výsledkom iného rizika, ak tieto riziká nie sú úplne vzájomne závislé,
af)
odhadom rozdelenia pravdepodobnosti matematická funkcia, ktorá priraďuje úplnému súboru vzájomne sa vylučujúcich budúcich udalostí pravdepodobnosť výskytu,
ag)
mierou rizika matematická funkcia, ktorá priraďuje príslušnému odhadu rozdelenia pravdepodobnosti peňažnú hodnotu a rastie v nadväznosti na rast rizikovej expozície, ktorá je podkladom tohto odhadu rozdelenia pravdepodobnosti,
ah)
klientom osoba, s ktorou má poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonávajúca poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky v rámci vykonávania poisťovacej činnosti uzavretú poistnú zmluvu alebo na ktorej majetok, život, zdravie alebo zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje,
ai)
potenciálnym klientom osoba, ktorá prejavila záujem uzavrieť poistnú zmluvu s poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo poisťovňou z iného členského štátu vykonávajúcou poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky,
aj)
kvalifikovanou centrálnou protistranou centrálna protistrana, ktorá má udelené povolenie podľa osobitného predpisu12) alebo ktorá bola uznaná v súlade s osobitným predpisom,13)
ak)
externou ratingovou agentúrou ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo certifikovaná podľa osobitného predpisu,14) alebo centrálna banka, ktorá vydáva úverové ratingy a na ktorú sa tento osobitný predpis nevzťahuje.
DRUHÁ ČASŤ
ZAČATIE VYKONÁVANIA POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Podmienky na začatie vykonávania poisťovacej činnosti
§ 6
(1)
Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(2)
Poisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.15) Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie „poisťovňa“. Slovo „poisťovňa“, jeho cudzojazyčný preklad alebo slovo, v ktorého základe sa toto slovo alebo jeho cudzojazyčný preklad vyskytuje, môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných predpisov.16) Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať zmenu obchodného mena poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, alebo inej právnickej osoby; poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Iná osoba ako poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesmie vykonávať poisťovaciu činnosť, ak osobitný predpis17) neustanovuje inak.
(4)
Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa § 10.
(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže vykonávať len činnosti, na ktoré jej bolo udelené povolenie podľa § 7 ods. 1,§ 10 ods. 1 alebo § 168 a činnosti s nimi priamo súvisiace. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska vykonávať finančné sprostredkovanie pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.18)
(6)
Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistný druh
a)
životné poistenie podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti B alebo len vybrané riziká v rámci týchto odvetví,
b)
neživotné poistenie podľa jednotlivých poistných odvetví alebo skupiny poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A a C, alebo len vybrané riziká v rámci týchto odvetví.
(7)
Poisťovňa nemôže súčasne vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie okrem poisťovne, ktorá
a)
vykonáva životné poistenie; tejto poisťovni možno vydať povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby,
b)
vykonáva len poistenie úrazu a poistenie choroby; tejto poisťovni možno vydať povolenie aj na vykonávanie životného poistenia, alebo
c)
vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie v súlade s doterajšími predpismi.
(8)
Poisťovňa môže vykonávať činnosti podľa § 3 písm. d) a e), len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti A bode 18 a ak v odsekoch 9 a 10 nie je ustanovené inak.
(9)
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti pre jedno poistné odvetvie alebo skupinu poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A a C, môže poistiť aj riziká zahrnuté do iného odvetvia bez toho, aby musela získať povolenie pre toto poistné odvetvie (ďalej len „doplnkové riziko“), ak doplnkové riziká spĺňajú tieto podmienky:
a)
sú spojené s hlavným poistným rizikom,
b)
týkajú sa predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku a
c)
sú poistené zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
(10)
Za doplnkové riziko podľa odseku 9 nie je možné považovať riziko zahrnuté do poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 14 a 15.
(11)
Poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti A bode 17 možno považovať za doplnkové riziko k odvetviu uvedenému v prílohe č. 1 časti A bode 18, ak sú splnené podmienky podľa odseku 9 a súčasne
a)
hlavné riziko sa týka výlučne pomoci poskytovanej osobám, ktoré sa dostali do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu, alebo
b)
poistenie sa týka sporov alebo rizík vznikajúcich pri používaní námornej lode alebo námorného rekreačného plavidla, alebo v súvislosti s ním.
(12)
Poisťovňa môže vykonávať aj zaisťovaciu činnosť na základe povolenia Národnej banky Slovenska na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(13)
Základné imanie poisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
§ 7
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá zakladateľ poisťovne Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
splatené základné imanie poisťovne,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c)
vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni vrátane akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak je poisťovňa súčasťou finančného konglomerátu podľa § 125 písm. a), ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
d)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni; pri výpočte podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach sa nezohľadňujú hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku podľa osobitného predpisu,19) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia poisťovne a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
e)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena d),
f)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované riadiť poisťovňu alebo ktoré budú mať kľúčové funkcie, ktoré sú súčasťou systému správy a riadenia a ktorými sú najmenej funkcia riadenia rizík, funkcia dodržiavania súladu s predpismi, funkcia vnútorného auditu a aktuárska funkcia (ďalej len „kľúčové funkcie“),
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena d) úzke väzby,
h)
poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i)
predloženie obchodno-finančného plánu vychádzajúceho z navrhovanej obchodnej stratégie poisťovne podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
j)
použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky podľa § 63 ods. 3 a preukázanie schopnosti kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku podľa § 63 ods. 1,
k)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 ods. 1,
l)
preukázanie schopnosti dodržiavať požiadavky podľa § 73, ak poisťovňa plánuje vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7 písm. a) alebo písm. b),
m)
preukázanie schopnosti dodržiavať systém správy a riadenia podľa § 23 až 30,
n)
určenie likvidačných zástupcov, ak budúca poisťovňa bude vykonávať poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a) predložením zoznamu, ktorý obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia alebo obchodné meno a sídlo všetkých likvidačných zástupcov.
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne,
b)
identifikačné číslo organizácie budúcej poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
výška základného imania budúcej poisťovne,
d)
zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou a výška ich podielov na budúcej poisťovni; zoznam akcionárov obsahuje osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie podmienok uvedených v odseku 2 písm. c) a d),
e)
zoznam blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni alebo inej finančnej inštitúcii; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
f)
návrh, v akom rozsahu bude budúca poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť,
g)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb, ktoré sú navrhované riadiť poisťovňu, navrhované za členov dozornej rady alebo osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie,
h)
čestné vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé.
(4)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(5)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne aj, ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.
(6)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(7)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“).
(8)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže, že zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie poisťovne.
Podmienky na začatie vykonávania zaisťovacej činnosti
§ 8
(1)
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik zaisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti tejto zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení. Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(2)
Zaisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.15) Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie „zaisťovňa“. Slovo „zaisťovňa“, jeho cudzojazyčný preklad alebo slovo, v ktorého základe sa toto slovo alebo jeho cudzojazyčný preklad vyskytuje, môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať zmenu obchodného mena zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo inej právnickej osoby; zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Iná osoba ako zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, poisťovňa z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať zaisťovaciu činnosť, ak tento zákon v § 6 ods. 12, § 66 a 67 neustanovuje inak.
(4)
Zahraničná zaisťovňa môže vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti podľa § 11 ods. 1; to nebráni, aby zahraničná zaisťovňa, ktorá nemá zriadenú pobočku, preberala poistné riziká na základe uzatvorenej zaistnej zmluvy, ak sídlo zaisťovne je v inom ako členskom štáte, ktorého režim solventnosti bol uznaný za rovnocenný podľa § 67.
(5)
Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže vykonávať len činnosti, na ktoré jej bolo udelené povolenie podľa § 9 ods. 1 alebo § 11 ods. 1, a činnosti s nimi priamo súvisiace. Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska vykonávať sprostredkovanie zaistenia a iné sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.18)
(6)
Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poistný druh
a)
životné poistenie,
b)
neživotné poistenie,
c)
životné poistenie a neživotné poistenie.
(7)
Národná banka Slovenska môže udeliť poisťovni povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti len pre poistný druh, pre ktorý jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
§ 9
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti predkladá zakladateľ zaisťovne alebo poisťovňa Národnej banke Slovenska, ak tento zákon v § 6 ods. 12 neustanovuje inak. Ustanovenia odsekov 2 až 5 platia primerane, ak o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti požiada poisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
splatené základné imanie zaisťovne,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov zaisťovne,
c)
vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni vrátane akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak je zaisťovňa súčasťou finančného konglomerátu podľa § 125 písm. a), ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
d)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni; pri výpočte podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach sa nezohľadňujú hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku podľa osobitného predpisu,19) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia zaisťovne a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
e)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena d),
f)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované riadiť zaisťovňu alebo ktoré budú mať kľúčové funkcie,
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena d) úzke väzby,
h)
zaisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i)
predloženie obchodno-finančného plánu vychádzajúceho z navrhovanej obchodnej stratégie zaisťovne podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
j)
použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky podľa § 63 ods. 3 a preukázanie schopnosti kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku podľa § 63 ods. 1,
k)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 ods. 1,
l)
preukázanie schopnosti dodržiavať systém správy a riadenia podľa § 23 až 30.
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne,
b)
identifikačné číslo organizácie budúcej zaisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
výška základného imania budúcej zaisťovne,
d)
zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou a výška ich podielov na budúcej zaisťovni; zoznam akcionárov obsahuje osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie podmienok uvedených v odseku 2 písm. c) a d),
e)
zoznam blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni, poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo inej finančnej inštitúcii; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
f)
návrh, v akom rozsahu bude budúca zaisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť,
g)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb, ktoré sú navrhované riadiť zaisťovňu, navrhované za členov dozornej rady alebo osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie,
h)
čestné vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé.
(4)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu zaisťovacej činnosti.
(5)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, aj ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.
(6)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(7)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(8)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže, že zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie zaisťovne.
§ 10
Podmienky na začatie vykonávania poisťovacej činnosti zahraničnou poisťovňou prostredníctvom pobočky
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná poisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
zahraničná poisťovňa je oprávnená na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má sídlo,
b)
zahraničná poisťovňa sa zaviaže v mieste sídla pobočky zriadiť osobitné účty v banke alebo v pobočke zahraničnej banky súvisiace s činnosťou, ktorú tam vykonáva, a uchovávať tam všetky záznamy viažuce sa na vykonávanú obchodnú činnosť,
c)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou riadiť pobočku zahraničnej poisťovne a fyzických osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie,
d)
aktíva vlastnené zahraničnou poisťovňou na území Slovenskej republiky nesmú byť nižšie ako jedna polovica absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63 a finančné prostriedky vo výške jednej štvrtiny tejto absolútnej spodnej hranice musia byť uložené ako zábezpeka na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky;5) finančné prostriedky musia byť uložené na takom účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne,
e)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku podľa § 63 ods. 1 v rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky,
f)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 ods. 1 v rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky,
g)
predloženie obchodno-finančného plánu vychádzajúceho z navrhovanej obchodnej stratégie pobočky zahraničnej poisťovne podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
h)
preukázanie schopnosti dodržiavať systém správy a riadenia podľa § 23 až 30,
i)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná poisťovňa,
j)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena i),
k)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena i) úzke väzby,
l)
určenie likvidačných zástupcov, ak budúca pobočka zahraničnej poisťovne bude vykonávať poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a) predložením zoznamu, ktorý obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia alebo obchodné meno a sídlo všetkých likvidačných zástupcov.
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 zahraničná poisťovňa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo zahraničnej poisťovne a navrhované sídlo jej pobočky na území Slovenskej republiky,
b)
identifikačné číslo organizácie budúcej pobočky zahraničnej poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
návrh, v akom rozsahu bude budúca pobočka zahraničnej poisťovne vykonávať poisťovaciu činnosť,
d)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb navrhovaných riadiť pobočku zahraničnej poisťovne a fyzických osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie.
(4)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(5)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, aj ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.
(6)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.
(7)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovne prostredníctvom jej pobočky vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(9)
Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie podľa odseku 1 len pre jeden poistný druh, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo. Poisťovaciu činnosť pre druhý poistný druh na území Slovenskej republiky môže zahraničná poisťovňa vykonávať len prostredníctvom dcérskej spoločnosti; ustanovenie § 6 ods. 1 tým nie je dotknuté. Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti len pre ten istý poistný druh, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo.
(10)
Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia podľa odseku 1 alebo jej už bolo také povolenie udelené a ktorá požiadala o oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte alebo jej bolo také oprávnenie udelené v inom členskom štáte, môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod, ktoré spočívajú v tom, že
a)
finančné prostriedky podľa odseku 2 písm. d) možno uložiť na samostatnom účte v banke alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte len v jednom členskom štáte, v ktorom má pobočku,
b)
výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch; na účely tohto výpočtu sa zohľadnia len činnosti vykonávané všetkými pobočkami zahraničnej poisťovne zriadenými v členských štátoch,
c)
aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť sa umiestnia v akomkoľvek z členských štátov, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva svoje činnosti.
(11)
Výhody podľa odseku 10 možno poskytnúť len súčasne. Žiadosť o poskytnutie týchto výhod sa predkladá príslušným orgánom dohľadu členských štátov, na ktorých území chce zahraničná poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť. V žiadosti o poskytnutie výhod podľa odseku 10 musí byť určený príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti pobočiek zahraničnej poisťovne vykonávajúcich poisťovaciu činnosť na území členských štátov, a odôvodnenie určenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu.
(12)
Výhody podľa odseku 10 možno poskytnúť, len ak s ich poskytnutím súhlasia všetky príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná. Výhody podľa odseku 10 možno uplatniť odo dňa, keď Národná banka Slovenska dostala informáciu od príslušného orgánu dohľadu určeného zahraničnou poisťovňou o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11, alebo odo dňa, keď Národná banka Slovenska ako určený príslušný orgán dohľadu informovala príslušné orgány členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.
(13)
Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť určenému príslušnému orgánu dohľadu členského štátu všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11. Ak je ako príslušný orgán dohľadu určená Národná banka Slovenska, je oprávnená požadovať od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.
(14)
Ak sa poskytli výhody podľa odseku 10, finančné prostriedky podľa odseku 10 písm. a) sa musia uložiť na samostatnom účte v banke so sídlom v členskom štáte, ktorého príslušný orgán dohľadu vykonáva dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.
(15)
Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu alebo iného príslušného orgánu členského štátu, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, je Národná banka Slovenska povinná odobrať tieto výhody a o ich odobratí informuje príslušné orgány dohľadu.
(16)
Ak Národná banka Slovenska odoberie zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia podľa odseku 1, výhody podľa odseku 10 z vlastného podnetu, informuje o tom príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná, a zároveň ich požiada o odobratie nimi poskytnutých výhod.
(17)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu na overovanie solventnosti podľa odseku 12, Národná banka Slovenska má pri uplatňovaní § 144 až 146 rovnaké postavenie ako orgán dohľadu členského štátu, na ktorého území sa nachádza ústredie poisťovne vykonávajúcej činnosť na území členských štátov.
(18)
Na zahraničnú poisťovňu so sídlom na území Švajčiarskej konfederácie, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky alebo už vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky pre poistný druh iný ako životné poistenie, sa uplatňujú ustanovenia tohto zákona upravujúce pôsobenie zahraničnej poisťovne, ak nie je v medzinárodnej dohode, ktorou je Slovenská republika viazaná,20a) uvedené inak.
§ 11
Podmienky na začatie vykonávania zaisťovacej činnosti zahraničnou zaisťovňou prostredníctvom pobočky
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni prostredníctvom jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná zaisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie podmienok podľa § 10 ods. 2 písm. a) až k).
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 zahraničná zaisťovňa uvedie údaje podľa § 10 ods. 3 primerane.
(4)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni prostredníctvom jej pobočky vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(5)
Pri rozhodovaní o žiadosti podľa odseku 1 postupuje Národná banka Slovenska primerane podľa ustanovení § 10 ods. 5 až 8 a 10 až 17. Národná banka Slovenska postupuje podľa ustanovení § 10 ods. 10 až 17 aj pri už pôsobiacej pobočke zahraničnej zaisťovne, ktorá požiadala o poskytnutie výhod podľa § 10 ods. 10.
§ 12
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti
(1)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené poisťovni alebo zaisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať zaisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.
(2)
Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu21) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, obsahovať
a)
obchodné meno a sídlo poisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie alebo obchodné meno a sídlo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie, alebo obchodné meno a sídlo zaisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie alebo obchodné meno a sídlo pobočky zahraničnej zaisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie,
b)
označenie poistného druhu, poistných odvetví alebo len vybrané riziká v rámci týchto odvetví, pre ktoré je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená vykonávať poisťovaciu činnosť, alebo označenie poistného druhu, pre ktorý je zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená vykonávať zaisťovaciu činnosť.
(3)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa splniť pred začatím vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo podmienky, ktoré je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa povinná dodržiavať pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti možno vykonávanie niektorých poistení v rámci poistného odvetvia obmedziť.
(4)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
(5)
Poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis poisťovne alebo zaisťovne do obchodného registra na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo jeho zmeny do 60 dní odo dňa, keď toto povolenie alebo jeho zmena nadobudla právoplatnosť, a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
(6)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 7 ods. 2 a 3 alebo v § 9 ods. 2 a 3; zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 10 ods. 2 a 3 alebo v § 11 ods. 2 a 3.
§ 13
Zmena povolenia
(1)
Na žiadosť poisťovne alebo zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti zmeniť. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistenie.
(2)
Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. i) až l) alebo § 10 ods. 2 písm. e) až g) v súvislosti s rozširovanou poisťovacou činnosťou. Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, je zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. i) až k) alebo § 10 ods. 2 písm. e) až g) v súvislosti s rozširovanou zaisťovacou činnosťou.
(3)
Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jedným alebo viacerými poistnými odvetviami alebo jedným alebo viacerými rizikami v rámci poistného odvetvia, o ktoré sa povolenie zužuje. Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s poistným druhom, o ktoré sa povolenie zužuje.
(4)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca činnosti životného poistenia, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistné odvetvia uvedené v prílohe č. 1 časti A prvom a druhom bode a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca len činnosti neživotného poistenia v poistných odvetviach uvedených v prílohe č. 1 časti A prvom a druhom bode, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistný druh životného poistenia, okrem skutočností uvedených v odseku 2, preukáže aj, že má v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre životné poistenie a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre neživotné poistenie podľa § 63 ods. 3.
§ 14
Spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov
(1)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 7 a 9, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu alebo dcérskou spoločnosťou zaisťovne z iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zaisťovne z iného členského štátu, alebo
c)
kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, orgánom bankového dohľadu iného členského štátu alebo orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 7 a 9, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky so sídlom na území iného členského štátu alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zahraničnej banky so sídlom na území iného členského štátu alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu, alebo
c)
kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú zahraničnú banku so sídlom na území iného členského štátu alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s orgánmi dohľadu podľa odsekov 1 a 2 najmä vhodnosť akcionárov a dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť všetkých osôb, ktoré riadia poisťovňu alebo zaisťovňu alebo majú kľúčové funkcie v inej spoločnosti tej istej skupiny, a vymieňať si s týmito orgánmi dohľadu všetky informácie potrebné na udelenie povolenia podľa § 7 alebo § 9 a na účely dohľadu činnosti osôb podľa odsekov 1 a 2.
§ 15
Zriaďovanie pobočiek v zahraničí
(1)
Poisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
navrhované sídlo pobočky,
c)
meno a priezvisko fyzickej osoby navrhovanej za vedúceho pobočky alebo osoby, ktorá má právomoci zastupovať poisťovňu vo vzťahu k tretím osobám,
d)
organizačnú štruktúru pobočky,
e)
plán poisťovacej činnosti uvádzajúci minimálne povahu rizík alebo záväzkov, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať prostredníctvom svojej pobočky na prvé tri roky,
f)
že sa stala členom národnej kancelárie a národného garančného fondu hostiteľského členského štátu, ak sa poisťovňa rozhodla prostredníctvom svojej pobočky vykonávať poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a).
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného ako členského štátu, je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť
a)
štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
navrhované sídlo pobočky,
c)
meno a priezvisko fyzickej osoby navrhovanej za vedúceho pobočky,
d)
organizačnú štruktúru poisťovne alebo zaisťovne vrátane pobočky,
e)
plán poisťovacej činnosti uvádzajúci minimálne povahu rizík alebo záväzkov, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať prostredníctvom svojej pobočky na prvé tri roky.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska plánované zmeny v údajoch uvedených v odseku 2 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(4)
Na poisťovňu, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť na území Švajčiarskej konfederácie prostredníctvom pobočky alebo už vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Švajčiarskej konfederácie pre poistný druh iný ako životné poistenie, sa uplatňujú ustanovenia tohto zákona upravujúce činnosť poisťovne v inom ako členskom štáte, ak nie je v medzinárodnej dohode, ktorou je Slovenská republika viazaná20a) uvedené inak.
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§ 16
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 15 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, odovzdá Národná banka Slovenska do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 15 ods. 1 a potvrdenie preukazujúce, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63, má primeraný systém správy a riadenia, primeranú finančnú situáciu a fyzická osoba navrhovaná za vedúceho pobočky spĺňa požiadavky na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť podľa § 24 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(2)
Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom pobočky až po tom, keď príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov hostiteľského členského štátu, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky poisťovne. Národná banka Slovenska oznámi túto informáciu poisťovni. Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu neoznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov hostiteľského členského štátu, poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom pobočky najskôr po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu.
(3)
Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o primeranosti systému správy a riadenia, splnení požiadaviek na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť podľa § 24 pre vedúceho pobočky alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. V takom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie o odmietnutí v konaní podľa osobitného predpisu3) do troch mesiacov od doručenia všetkých údajov v zmysle § 15 ods. 1 a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(4)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(5)
Dohľad nad pobočkou poisťovne alebo nad pobočkou zaisťovne založenej na území iného členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska.
(6)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu, na území ktorého je umiestnená pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne, upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne by mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo zaisťovňa dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „Európsky orgán dohľadu“) o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(7)
Ak pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne na území členského štátu pobočky neuskutoční v určenej lehote nápravu podľa odseku 6, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 7 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od pobočky poisťovne alebo pobočky zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 17
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v inom členskom štáte písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska.
(2)
Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť,
b)
povahu rizík alebo záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na prvé tri roky.
(3)
V lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a)
a)
potvrdenie preukazujúce, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63,
b)
zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo označenie poistného druhu, pre ktorý bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, a
c)
údaje podľa odseku 2 písm. b).
(4)
O skutočnostiach podľa odseku 3 informuje Národná banka Slovenska poisťovňu. Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte po tom, keď jej Národná banka Slovenska doručí informáciu podľa prvej vety.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a), vydá rozhodnutie o odmietnutí v konaní podľa osobitného predpisu3) a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(6)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien; ustanovenia odsekov 3 až 5 platia primerane.
(7)
Dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo zaisťovňou v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky vykonáva Národná banka Slovenska.
(8)
Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu upozorní Národnú banku Slovenska, že poisťovňa alebo zaisťovňa pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne by mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo zaisťovňa dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(9)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v určenej lehote nápravu podľa odseku 8, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.
(10)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 9 môže príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu od poisťovne alebo zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na jeho území na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska. Pobočka poisťovne z iného členského štátu musí v mieste svojho sídla a v písomnom styku vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka poisťovne z iného členského štátu“.
(2)
Národná banka Slovenska v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 oznámi príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(3)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia Národnej banky Slovenska podľa odseku 2 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.
(4)
Poisťovňa z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
povahy rizík, ktoré bude pobočka poisťovne z iného členského štátu kryť pri vykonávaní poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(5)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 4 sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.
(6)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§ 19
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 17 ods. 3 Národnej banke Slovenska.
(2)
Na zmenu údajov poskytnutých podľa § 17 ods. 2 písm. b), ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.
(3)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§ 20
Poisťovacia činnosť alebo zaisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu podľa § 18 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1 a 3 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ak tento zákon v § 79 neustanovuje inak.
§ 21
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti alebo zaisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu. Národná banka Slovenska o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(3)
Ak napriek opatreniam podľa odseku 2 alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané, alebo ak členský štát neprijal žiadne opatrenia, poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť alebo ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu zaisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne z iného členského štátu.
(5)
Na účely odsekov 1 až 4 môže Národná banka Slovenska od poisťovne z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky alebo zaisťovne z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.
(6)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť, alebo zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť, predkladala na štatistické účely hlásenia o svojej činnosti na území Slovenskej republiky. Rozsah, spôsoby a termíny predkladania hlásení ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(7)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosti poisťovne z iného členského štátu pôsobiacej na území Slovenskej republiky alebo činnosti zaisťovne z iného členského štátu pôsobiacej na území Slovenskej republiky by mohli negatívne ovplyvniť ich finančnú situáciu, informuje o tom príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.
§ 22
(1)
Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“) a Európsky orgán dohľadu, že odmietla splnenie svojej povinnosti podľa § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 a postupovala podľa § 16 ods. 3 alebo § 17 ods. 5 a svoj postup odôvodní.
(2)
Národná banka Slovenska oznamuje Komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 21 ods. 3,
b)
zriadenie pobočky poisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom, alebo zriadenie pobočky zaisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
c)
vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovne alebo vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej zaisťovne,
d)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej činnosti na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
e)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej zaisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou zaisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky zaisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich zaisťovacej činnosti, na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
f)
skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom štátu, ktorý nie je členským štátom,
g)
štruktúru skupiny, do ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa podľa písmena f) patrí alebo bude patriť.
(3)
Skutočnosti podľa odseku 2 písm. c), f) a g) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov. Skutočnosti podľa odseku 2 písm. a) a c) až g) oznamuje Národná banka Slovenska aj Európskemu orgánu dohľadu.
(4)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu aj o
a)
problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, a o problémoch súvisiacich s prevodom poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne na jej pobočku zriadenú na území iného členského štátu,
b)
tom, že potvrdenia podľa § 24 ods. 4 písm. a) a b) predkladajú cudzinci, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, Národnej banke Slovenska; to sa vzťahuje aj na predkladanie dokumentov fyzickými osobami podľa § 10 alebo § 11,
c)
orgánoch alebo inštitúciách vydávajúcich potvrdenia podľa § 24 ods. 4 písm. a) a b) na území Slovenskej republiky.
(5)
Skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a c) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
TRETIA ČASŤ
Požiadavky na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti
PRVÁ HLAVA
SYSTÉM SPRÁVY A RIADENIA
§ 23
Všeobecné požiadavky na správu a riadenie
(1)
Predstavenstvo poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedné za dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vnútorných predpisov a koncepcií vzťahujúcich sa na vykonávanie činnosti poisťovňou alebo zaisťovňou.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém správy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Systém správy a riadenia zahŕňa minimálne primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným a vhodným rozdelením zodpovedností a účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií pri zabezpečení súladu s požiadavkami uvedenými v § 24 až 30. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, a to najmä spôsobom, ktorý
a)
zohľadňuje a zmierňuje riziká, ktorým sú vystavené,
b)
nepoškodzuje záujmy ich klientov,
c)
neohrozuje finančnú situáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať systém správy a riadenia primeraný povahe, rozsahu a zložitosti ich činnosti a rozsahu poskytovaných služieb.
(5)
Poisťovňa je povinná prijať primerané opatrenia zabraňujúce konfliktu záujmov s cieľom nezávislého riadenia rizík, najmä zabezpečiť, aby výkon úloh spojených s oceňovaním rizík bol funkčne nezávislý od politiky odmeňovania závislej na hospodárskom výsledku poisťovne. Poisťovňa je povinná prijať aj ďalšie primerané opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne o riadení rizík, systéme vnútornej kontroly, vnútornom audite, predkladaní informácii na účely dohľadu, zverejňovaní, vybavovaní sťažností, a ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zveruje výkon činností podľa § 30, aj písomnú koncepciu o zverení výkonu činností.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné prehodnotiť písomné koncepcie podľa odseku 6 minimálne raz za rok. Písomné koncepcie podliehajú predchádzajúcemu schváleniu predstavenstva alebo dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne. Písomné koncepcie pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne podliehajú schváleniu vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné upraviť písomnú koncepciu pri každej podstatnej zmene v systéme správy a riadenia.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel využíva poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.
(9)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uzatvoria zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, musia byť schopné správne identifikovať, posudzovať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať riziká vyplývajúce zo zmlúv o finitnom zaistení alebo z vykonávaných činností finitného zaistenia.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať postupy určené na identifikáciu zhoršujúceho sa finančného stavu a bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k takému zhoršeniu.
(11)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky na informácie poskytované na účely dohľadu.
§ 24
Požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie, spĺňali po celý čas tieto požiadavky:
a)
majú primeranú odbornú spôsobilosť, a to vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivé a obozretné riadenie alebo výkon funkcie a
b)
sú dôveryhodné.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska všetky zmeny osôb, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo sú zodpovedné za kľúčové funkcie vrátane všetkých informácií potrebných na posúdenie, či nová fyzická osoba, ktorá bude riadiť poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo bude zodpovedať za kľúčové funkcie, spĺňa požiadavky podľa odseku 1.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 bola nahradená inou osobou z dôvodu, že prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1.
(4)
Na účely tohto zákona sa za dôveryhodnú považuje fyzická osoba,
a)
ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin, alebo odsúdenie za takýto trestný čin jej bolo zahladené, pričom tieto skutočnosti sa preukazujú výpisom z registra trestov23) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
ktorá nebola v posledných desiatich rokoch členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu finančnej inštitúcie, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz, viedlo sa reštrukturalizačné konanie, konanie o oddlžení, bola zavedená nútená správa alebo bolo povolené nútené vyrovnanie; tieto skutočnosti sa preukazujú potvrdením vydaným miestne príslušným súdom alebo orgánom s obdobnou právomocou z iného štátu,
c)
na ktorú v posledných desiatich rokoch nebol vyhlásený konkurz; táto skutočnosť sa preukazuje potvrdením vydaným miestne príslušným súdom alebo orgánom s obdobnou právomocou z iného štátu,
d)
ktorá nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 139 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu,24)
e)
ktorá je považovaná za dôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu,25)
f)
ktorá spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne, zo stanov zaisťovne alebo z iných vnútorných aktov riadenia.
(5)
Fyzickú osobu nespĺňajúcu podmienku podľa odseku 4 písm. b) možno uznať za dôveryhodnú, ak z povahy veci vyplýva, že táto fyzická osoba nemohla ovplyvniť skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na jej ďalšie pôsobenie vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu.
(6)
Dokumenty preukazujúce skutočnosti podľa odseku 4 písm. a) až c) sa nesmú predložiť po uplynutí troch mesiacov od ich vystavenia. Ak sa tieto dokumenty nevydávajú, možno ich nahradiť čestným vyhlásením, alebo v členských štátoch, kde nie je čestné vyhlásenie dokladom, ktorý je porovnateľný s čestným vyhlásením dotknutým cudzím štátnym príslušníkom pred príslušným súdnym orgánom, správnym orgánom alebo notárom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého tento cudzí štátny príslušník prichádza.
(7)
Pri posudzovaní požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť je potrebné zohľadniť povahu, zložitosť a rozsah činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, ako aj pracovnú pozíciu konkrétnej osoby.
§ 25
Riadenie rizík
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrnujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Také riadenie rizík sa vykonáva jednotlivo a súhrne.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby systém riadenia rizík bol účinný a vhodne začlenený do ich organizačnej štruktúry a do ich rozhodovacích procesov, kde sa primerane zohľadnia fyzické osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie.
(3)
Systém riadenia rizík zahŕňa riziká, ktoré sú zahrnuté do výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 48 ods. 5, ako aj riziká, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú úplne zahrnuté do tohto výpočtu.
(4)
Systém riadenia rizík zahŕňa minimálne tieto oblasti:
a)
upisovanie rizík a tvorbu technických rezerv,
b)
riadenie aktív a pasív,
c)
investície, najmä deriváty a podobné finančné nástroje,
d)
riadenie rizika likvidity a rizika koncentrácie,
e)
riadenie operačného rizika,
f)
zaistenie a iné techniky zmierňovania rizika.
(5)
Písomná koncepcia o riadení rizík podľa § 23 ods. 6 zahŕňa minimálne oblasti uvedené v odseku 4. Ak sa uplatňuje korekcia volatility podľa § 42, písomná koncepcia zahŕňa aj kritériá uplatňovania korekcie volatility.
(6)
Ak sa uplatňuje párovacia korekcia podľa § 40 alebo korekcia volatility podľa § 42, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zostaviť plán likvidity obsahujúci projekciu prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k aktívam a pasívam, na ktoré sa tieto korekcie vzťahujú.
(7)
Pri riadení aktív a pasív, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne pravidelne posudzujú
a)
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom extrapolácie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 39,
b)
pri uplatňovaní párovacej korekcie podľa § 40
1.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom výpočtu párovacej korekcie vrátane výpočtu fundamentálnej prirážky a možný vplyv núteného predaja aktív na použiteľné vlastné zdroje,
2.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči zmenám v zložení vyhradeného portfólia aktív,
3.
vplyv nulovej párovacej korekcie,
c)
pri uplatňovaní korekcie volatility podľa § 42
1.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom výpočtu korekcie volatility a možný vplyv núteného predaja aktív na použiteľné vlastné zdroje,
2.
vplyv nulovej korekcie volatility.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné každoročne predložiť Národnej banke Slovenska výsledky posúdenia podľa odseku 7. Ak by zníženie párovacej korekcie alebo korekcie volatility na nulu malo za následok nesúlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť, predloží aj analýzu opatrení potrebných na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom obnoviť plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(9)
Ak ide o investičné riziko, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné preukázať súlad s § 64.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zabezpečenú funkciu riadenia rizík spôsobom uľahčujúcim vykonávanie systému riadenia rizík.
(11)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne používa externé ratingové hodnotenia na výpočet technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť, súčasťou riadenia rizík, v záujme zamedzenia akejkoľvek automatickej závislosti na externých ratingových hodnoteniach, je posúdenie vhodnosti týchto externých ratingových hodnotení, a to dodatočným vlastným posúdením, ak je to možné.
(12)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne využíva čiastočný vnútorný model alebo úplný vnútorný model schválený podľa § 54, funkcia riadenia rizík zabezpečuje tieto činnosti:
a)
návrh a zavedenie vnútorného modelu,
b)
testovanie a validácia vnútorného modelu,
c)
vedenie dokumentácie o vnútornom modeli a jeho akýchkoľvek ďalších zmenách,
d)
analýza výkonnosti vnútorného modelu a vyhotovenie súhrnných správ o jeho výkonnosti,
e)
informovanie predstavenstva o výkonnosti vnútorného modelu, navrhnutie oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a podávanie najnovších informácií predstavenstvu o úsilí vyvíjanom na zlepšenie už identifikovaných slabých miest.
§ 26
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať ako súčasť svojho systému riadenia rizík vlastné posúdenie rizika a solventnosti, ktoré zahŕňa minimálne
a)
stanovenie potrebného kapitálu, ktorý zohľadňuje vlastný rizikový profil, schválené limity tolerancie rizika a obchodnú stratégiu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
nepretržité dodržiavanie kapitálových požiadaviek podľa § 48 až 63 a požiadaviek upravujúcich technické rezervy podľa § 37 až 44,
c)
identifikovanie rozdielu medzi rizikovým profilom príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť podľa § 48 vypočítaná na základe štandardného vzorca podľa § 49 až 53, alebo predpokladov čiastočného alebo úplného vnútorného modelu podľa § 54 až 62.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať na účely uvedené v odseku 1 písm. a) procesy primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v ich činnosti, ktoré im umožnia správne určiť a posúdiť riziká, ktorým sú vystavené alebo by mohli byť vystavené tak z krátkodobého hľadiska, ako aj z dlhodobého hľadiska. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné Národnej banke Slovenska preukázať metódy použité na uvedené posúdenie.
(3)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uplatňuje párovaciu korekciu podľa § 40, korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenia podľa § 203 a 204, vykoná posúdenie nepretržitého dodržiavania kapitálových požiadaviek podľa odseku 1 písm. b) so zohľadnením týchto korekcií a prechodných opatrení, ako aj bez ich zohľadnenia.
(4)
Ak sa používa vnútorný model, spolu s posúdením uvedeným v odseku 1 písm. c) sa vykoná opätovná kalibrácia vnútorného modelu a stanoví sa nová kapitálová požiadavka na solventnosť.
(5)
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne je neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie a neustále sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať posúdenie podľa odseku 1 pravidelne, minimálne raz ročne, ako aj bez zbytočného odkladu po každej významnej zmene v ich rizikovom profile.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné informovať Národnú banku Slovenska o výsledkoch každého vlastného posúdenia rizika a solventnosti ako súčasť informácií oznamovaných na účely dohľadu.
(8)
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť. Kapitálová požiadavka na solventnosť môže byť zmenená len podľa § 97 až 99, 103 a 142.
§ 27
Vnútorná kontrola
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly, ktorý zahŕňa minimálne
a)
administratívne a účtovné postupy,
b)
rámec vnútornej kontroly,
c)
procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetkých úrovniach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a
d)
funkciu dodržiavania súladu s predpismi podľa odseku 2.
(2)
Funkcia dodržiavania súladu s predpismi zahŕňa
a)
poskytovanie poradenstva predstavenstvu alebo dozornej rade v oblasti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov prijatých v oblasti poisťovníctva a v oblasti ochrany spotrebiteľa,
b)
posúdenie možného dosahu akýchkoľvek zmien vo všeobecne záväzných právnych predpisoch na činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
identifikáciu a posudzovanie rizika nedodržiavania súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§ 28
Vnútorný audit
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Funkcia vnútorného auditu zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy a riadenia.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť vnútorného auditu od operačných činností.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť osobám vykonávajúcim funkciu vnútorného auditu prístup k informáciám, ktoré si osoby vykonávajúce funkciu vnútorného auditu v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiadajú.
(4)
Fyzická osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu je povinná oznámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu alebo dozornej rade, ktorá určí, aké opatrenia budú prijaté vo vzťahu ku každému zo zistení a odporúčaní a zabezpečí vykonanie uvedených opatrení.
§ 29
Aktuárska funkcia
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Aktuárska funkcia zahŕňa minimálne tieto činnosti:
a)
koordinovanie výpočtu technických rezerv,
b)
stanovenie primeraných metód, modelov a predpokladov na výpočet technických rezerv,
c)
posúdenie primeranosti a kvality údajov použitých pri výpočte technických rezerv,
d)
porovnanie najlepšieho odhadu technických rezerv so skutočnosťou,
e)
informovanie predstavenstva alebo dozornej rady o spoľahlivosti a primeranosti výpočtu technických rezerv,
f)
kontrola výpočtu technických rezerv podľa § 44 ods. 1 a 2,
g)
posudzovanie celkovej koncepcie upisovania,
h)
posudzovanie primeranosti zaistných programov a
i)
poskytovanie súčinnosti pri zabezpečovaní uplatňovania účinného systému riadenia rizík podľa § 25, najmä pri modelovaní rizík pri výpočte kapitálových požiadaviek podľa § 48 až 63 a posúdení podľa § 26.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, že aktuársku funkciu vykonávajú osoby, ktoré majú znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a sú schopné preukázať, že majú primerané skúsenosti zodpovedajúce platným profesijným pravidlám v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky.
§ 30
Zverenie výkonu činností
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zodpovedajú za neplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na ich činnosť, ak zverujú výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby pri zverení výkonu kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností inej osobe nedošlo k
a)
podstatnému zhoršeniu kvality systému správy a riadenia príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
nadmernému zvýšeniu operačného rizika,
c)
zhoršeniu schopnosti Národnej banky Slovenska vykonávať účinný dohľad,
d)
zhoršeniu nepretržitého poskytovania služieb klientom.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné v dostatočnom časovom predstihu informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností inej osobe, ako aj bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akýchkoľvek významných skutočnostiach, ktoré nastanú v súvislosti s týmito funkciami alebo činnosťami.
§ 31
Konflikt záujmov
(1)
Organizačná štruktúra a nastavenie vnútorných procesov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne musí zabezpečovať minimalizáciu rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov.
(2)
Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv voči klientom
a)
nie sú blízke osoby podľa osobitného predpisu,
b)
nemajú majetkové prepojenie alebo významný vplyv, ak je klientom právnická osoba,
c)
nie sú v súdnom spore alebo inom spore s klientom,
d)
nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia poskytovaných klientovi.
(3)
Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie iných ako poistných zmlúv, ktoré môžu ovplyvniť finančnú situáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne voči iným osobám ako klientom, s ktorými sa tieto zmluvy uzatvárajú,
a)
nie sú v príbuzenskom vzťahu alebo obdobnom vzťahu,
b)
ak ide o právnickú osobu, nemajú voči týmto osobám majetkové prepojenie alebo významný vplyv,
c)
nie sú v súdnom spore alebo inom spore s týmito osobami,
d)
nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia z týchto zmlúv.
(4)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov. Tieto opatrenia musia byť vypracované v písomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizačnú štruktúru poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.
(5)
Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia spĺňať tieto podmienky:
a)
musia byť identifikované okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov, ktorý znamená značné riziko poškodenia záujmov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo jej klientov,
b)
musia byť špecifikované postupy, ktoré sa majú dodržiavať s cieľom zvládnuť také konflikty záujmov.
(6)
Postupy a opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia zabezpečovať, že príslušné osoby vykonávajúce činnosti, ktoré môžu byť ovplyvnené konfliktom záujmov, vykonávajú tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je primeraná povahe týchto činností, pričom takými opatreniami sa rozumejú najmä:
a)
povinnosť dotknutých osôb informovať poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, ak identifikujú potenciálny konflikt záujmov a pravidlá na výmenu informácií v takých prípadoch,
b)
pravidlá odmeňovania osôb, ktoré nevytvárajú potenciálny konflikt záujmov,
c)
opatrenia, ktoré zamedzujú alebo obmedzujú možnosti iných osôb neprimerane ovplyvňovať spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo plnenia z poistných zmlúv klientom,
d)
kontrolné mechanizmy v súvislosti s dôslednou aplikáciou týchto opatrení, pričom osoby vykonávajúce kontrolu nesmú byť vo vzťahu podriadenosti k osobám zodpovedným za kontrolované činnosti.
(7)
Ak sa nemožno vyhnúť konfliktu záujmov s klientom, musí sa povaha a zdroj konfliktu záujmov oznámiť klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy alebo výkonom inej činnosti voči klientovi, a poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sa musia ubezpečiť, že táto skutočnosť nie je na ujmu klienta. Pri konflikte záujmov súčasne s viacerými klientmi je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne povinná zaistiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.
(8)
S opatreniami na zamedzenie konfliktu záujmov musia byť oboznámení všetci zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj iné osoby zodpovedné za činnosti, ktoré môžu byť dotknuté konfliktom záujmov.
(9)
Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov sa primerane aplikujú aj pri zverení výkonu činnosti podľa § 30.
(10)
Ak opatrenia prijaté poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne na účely riešenia konfliktov záujmov nie sú dostatočné na to, aby s náležitou istotou zabezpečili, že sa zabráni rizikám poškodenia záujmov samotnej poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo jej klientov, predstavenstvo poisťovne musí byť urýchlene informované, aby mohlo prijať nevyhnutné rozhodnutia na zamedzenie konfliktu záujmov.
§ 32
Vybavovanie sťažností
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.
(2)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné analyzovať údaje získané v rámci vybavovania sťažností s cieľom zabezpečiť, aby identifikovali a riešili všetky individuálne, opakujúce sa alebo systémové problémy, potenciálne právne a operačné riziká, ako aj odstránili zistené nedostatky.
(3)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
poskytnúť sťažovateľovi zrozumiteľné, presné a aktuálne informácie o postupe pri vybavovaní sťažností,
b)
uvádzať informácie o postupe pri vybavovaní sťažností v zmluvnej dokumentácii a zverejniť informácie o postupe pri vybavovaní sťažností ľahko dostupným spôsobom, napríklad vo forme brožúr, letákov alebo na webovom sídle poisťovne.
(4)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
zhromažďovať a preverovať všetky sťažovateľom predložené dôkazy alebo inak dostupné dôkazy a informácie týkajúce sa sťažnosti,
b)
komunikovať so sťažovateľom jasným a zrozumiteľným spôsobom,
c)
vybaviť sťažnosť bez zbytočného odkladu, a to najneskôr do 30 dní od doručenia sťažnosti; ak v tejto lehote nie je možné sťažnosť vybaviť, informovať sťažovateľa o dôvodoch predĺženia a uviesť predpokladaný termín vybavenia sťažnosti,
d)
komplexne vysvetliť svoje stanovisko sťažovateľovi a ak vybavenie sťažnosti neuspokojuje požiadavku sťažovateľa, informovať sťažovateľa o ďalších možnostiach riešenia sťažnosti,
e)
prijať opatrenia vedúce k náprave zistených nedostatkov.
(5)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné prijať sťažnosť počas celej prevádzkovej doby v každej svojej prevádzkarni, v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné viesť evidenciu sťažností v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie sťažnosti.
DRUHÁ HLAVA
SPRÁVA O SOLVENTNOSTI A FINANČNOM STAVE
§ 33
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné raz ročne zverejniť správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje informácie podľa odseku 2 v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na informácie uverejnené na základe iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú z hľadiska povahy a rozsahu rovnocenné.
(2)
Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje popis
a)
vykonávanej činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
systému správy a riadenia a hodnotenie jeho vhodnosti z hľadiska rizikového profilu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
rizikovej expozície, koncentrácie, techník zmierňovania rizika a citlivosti na riziko, a to samostatne pre každé riziko,
d)
podkladov a metód použitých na ocenenie aktív, technických rezerv a ostatných záväzkov spolu s vysvetlením ich významných rozdielov v porovnaní s ocenením v účtovných závierkach,
e)
riadenia kapitálu obsahujúci minimálne
1.
štruktúru, hodnotu a kvalitu vlastných zdrojov,
2.
hodnotu kapitálovej požiadavky na solventnosť a hodnotu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
3.
informácie umožňujúce správne pochopenie hlavných rozdielov medzi predpokladmi štandardného vzorca a predpokladmi vnútorného modelu použitého poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne na výpočet jej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
4.
vyčíslenie nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo vyčíslenie významného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť počas vykazovacieho obdobia, aj keď následne dôjde k náprave, s vysvetlením príčin a následkov, ako aj uvedením prijatých nápravných opatrení.
(3)
Popis uvedený v odseku 2 písm. d) obsahuje, ak sa uplatňuje
a)
párovacia korekcia podľa § 40, popis párovacej korekcie a portfólia pasív a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikáciu vplyvu nulovej párovacej korekcie na finančnú pozíciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
korekcia volatility podľa § 42, výrok o tom, že sa korekcia volatility používa, a kvantifikáciu vplyvu nulovej korekcie volatility na finančnú pozíciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Popis uvedený v odseku 2 písm. e) prvom bode zahŕňa analýzu každej významnej zmeny v porovnaní s obdobím, za ktoré bola predložená predchádzajúca správa o solventnosti a finančnom stave, vysvetlenie každého významného rozdielu hodnoty aktív, technických rezerv a ostatných záväzkov v porovnaní s ich hodnotami v účtovných závierkach a stručný popis prevoditeľnosti vlastných zdrojov.
(5)
Pri zverejňovaní kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 2 písm. e) druhom bode sa osobitne uvedie suma vypočítaná podľa štandardného vzorca alebo podľa vnútorného modelu a osobitne každé navýšenie kapitálu uložené podľa § 142. Zároveň sa uvedie vplyv charakteristických parametrov, ktoré poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne používa podľa § 53, spolu so stručnou informáciou obsahujúcou zdôvodnenie Národnej banky Slovenska.
(6)
Ak Národná banka Slovenska neukončila kontrolu hodnoty kapitálovej požiadavky na solventnosť, zverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť sa doplní o túto informáciu.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a procesy s cieľom splniť požiadavky ustanovené v odsekoch 1 až 6 a v § 34 a 35 ods. 1. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracovať písomnú koncepciu, aby informácie uverejňované podľa odsekov 1 až 6, § 34 a 35 boli priebežne aktualizované.
(8)
Správa o solventnosti a finančnom stave sa zverejní až po schválení predstavenstvom alebo dozornou radou poisťovne, predstavenstvom zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne.
§ 34
(1)
Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne na nezverejnenie niektorých informácii podľa § 33, ak
a)
by zverejnením takýchto informácií získali konkurenčné finančné inštitúcie významnú neoprávnenú výhodu,
b)
existujú také povinnosti voči poistníkom alebo poisteným alebo iné vzťahy s protistranami poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, ktoré ich zaväzujú k zachovávaniu obchodného tajomstva alebo mlčanlivosti.
(2)
Ak Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne podľa odseku 1, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uvedie túto skutočnosť vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave a vysvetlí dôvody.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne môžu využiť informácie zverejnené podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo uviesť odkaz na už zverejnené informácie v rozsahu, v akom tieto zverejnené informácie zodpovedajú svojou povahou a rozsahom informáciám požadovaným podľa § 33.
(4)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na informácie zverejnené podľa § 33 ods. 2 písm. e).
§ 35
(1)
Ak nastane nepriaznivý finančný vývoj, ktorý významne ovplyvňuje relevantnosť informácií zverejnených podľa § 33 a 34, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu zverejniť dodatočné informácie o povahe vzniknutej situácie a jej dôsledkoch.
(2)
Za nepriaznivý finančný vývoj podľa odseku 1 sa považuje najmä, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
nedodržiava minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a nepredloží Národnej banke Slovenska krátkodobý finančný plán podľa § 145 do jedného mesiaca odo dňa zistenia takéhoto nedodržania alebo predložený krátkodobý finančný plán nie je podľa Národnej banky Slovenska realistický,
b)
významne nedodržiava kapitálovú požiadavku na solventnosť a nepredloží Národnej banke Slovenska ozdravný plán podľa § 144 do dvoch mesiacov odo dňa zistenia takéhoto nedodržania alebo predložený ozdravný plán nie je podľa Národnej banky Slovenska realistický.
(3)
Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. a), Národná banka Slovenska je povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných základných vlastných zdrojov a minimálnej kapitálovej požiadavky spolu s vysvetlením príčin nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení. Ak sa napriek krátkodobému finančnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo dosiahnuť nápravu do troch mesiacov od zistenia nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zverejniť túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol krátkodobý finančný plán predložený, spolu s vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení, ako aj ďalších plánovaných nápravných opatrení.
(4)
Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. b), Národná banka Slovenska je povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných vlastných zdrojov a kapitálovej požiadavky na solventnosť spolu s vysvetlením príčin nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení. Ak sa napriek ozdravnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo odstrániť nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť do šiestich mesiacov od zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zverejniť túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol ozdravný plán predložený, spolu s vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení, ako aj ďalších plánovaných nápravných opatrení.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne môžu zverejniť aj iné informácie alebo vysvetlenia, ktorých zverejnenie sa podľa odseku 1, § 33 alebo 34 nepožaduje.
TRETIA HLAVA
PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA TECHNICKÝCH REZERV, VLASTNÝCH ZDROJOV, KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK A INVESTÍCIÍ
§ 36
Oceňovanie aktív a záväzkov
(1)
Ak tento zákon v § 37 až 46 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak, poisťovňa a zaisťovňa sú povinné oceňovať aktíva a záväzky takto:
a)
aktíva sumou, za ktorú by ich mohli vymieňať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami,
b)
záväzky sumou, za ktorú by ich mohli previesť alebo vysporiadať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.
(2)
Pri oceňovaní záväzkov podľa odseku 1 písm. b) poisťovňa alebo zaisťovňa nevykoná žiadnu úpravu s cieľom zohľadniť vlastné kreditné riziko.
Pravidlá týkajúce sa technických rezerv
§ 37
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné tvoriť technické rezervy na všetky záväzky voči poistníkom, poisteným, príjemcom poistného plnenia, príjemcom zaistného plnenia.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné pri výpočte technických rezerv postupovať podľa zásad uvedených v odsekoch 3 až 5, v súlade s ustanoveniami § 38 až 44 a príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu26) a so zreteľom na zásady oceňovania ustanovené v § 36 ods. 1.
(3)
Hodnota technických rezerv zodpovedá súčasnej hodnote, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa zaplatila, ak by svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky okamžite previedla na inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne.
(4)
Pri výpočte technických rezerv poisťovňa alebo zaisťovňa využíva a zohľadňuje informácie získané z finančných trhov a všeobecne dostupné údaje o upisovaných rizikách.
(5)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné určiť technické rezervy obozretným, spoľahlivým a objektívnym spôsobom.
(6)
Na žiadosť Národnej banky Slovenska je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná preukázať primeranosť hodnoty technických rezerv, vhodnosť a primeranosť použitých metód a vhodnosť použitých štatistických údajov.
§ 38
(1)
Hodnota technických rezerv sa rovná súčtu najlepšieho odhadu technických rezerv a rizikovej marže podľa odsekov 2 a 3.
(2)
Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budúcim priemerným peňažným tokom vážených pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier. Výpočet najlepšieho odhadu je založený na aktuálnych a dôveryhodných informáciách a na realistických predpokladoch a uskutoční sa za použitia primeraných, použiteľných a vhodných aktuárskych metód a štatistických metód. Predpokladaný vývoj peňažných tokov použitý pri výpočte najlepšieho odhadu zohľadňuje všetky prírastky a úbytky peňažných prostriedkov súvisiace s vysporiadaním poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Najlepší odhad sa vypočíta ako hrubá hodnota bez odpočítania sumy plnenia zo zaistných zmlúv a od účelovo vytvorených subjektov. Pohľadávky zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom sa vypočítajú samostatne v súlade s ustanoveniami § 43.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa stanoví hodnotu rizikovej marže v takej výške, aby sa hodnota technických rezerv rovnala sume, za ktorú by iná poisťovňa alebo zaisťovňa prevzala poistné záväzky alebo zaistné záväzky.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne. Ak budúce peňažné toky spojené s poistnými záväzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s týmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov. Ak poisťovňa a zaisťovňa takto stanovia hodnotu technických rezerv, nie sú povinné samostatne oceniť najlepší odhad a rizikovú maržu.
(5)
Ak poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne, riziková marža sa vypočíta prostredníctvom nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sa rovnajú kapitálovej požiadavke na solventnosť nevyhnutnej na krytie poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Použitá miera nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov sa rovná dodatočnej sadzbe voči príslušnej bezrizikovej úrokovej miere, ktorá je potrebná na držbu použiteľných vlastných zdrojov rovnajúcich sa kapitálovej požiadavke na solventnosť potrebných na zabezpečenie poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Miera nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov ustanovená osobitným predpisom26) je rovnaká pre všetky poisťovne a zaisťovne a pravidelne sa prehodnocuje.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zohľadniť pri výpočte technických rezerv okrem pravidiel podľa odsekov 1 až 5 aj tieto položky:
1.
všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe poistných záväzkov a zaistných záväzkov,
2.
infláciu vrátane inflácie nákladov a inflácie poistných nárokov,
3.
všetky platby poistníkom a príjemcom poistných plnení vrátane budúcich dobrovoľných podielov na výnosoch, ktoré poisťovňa a zaisťovňa plánujú vyplatiť bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne garantované.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte technických rezerv aj hodnotu finančných garancií a akýchkoľvek zmluvných opcií zahrnutých v poistných zmluvách alebo v zaistných zmluvách. Každý predpoklad určený poisťovňou alebo zaisťovňou týkajúci sa pravdepodobnosti, že poistníci využijú zmluvné opcie vrátane ukončenia poistnej zmluvy alebo zaistnej zmluvy a výplaty odkupnej hodnoty, musí byť realistický a musí vychádzať zo súčasných a dôveryhodných informácií. V predpokladoch sa zohľadnia, explicitne alebo implicitne, možné vplyvy budúcich zmien podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa rozčlenia pri výpočte technických rezerv svoje poistné záväzky a zaistné záväzky do homogénnych rizikových skupín minimálne podľa skupín činnosti podľa osobitného predpisu.26)
§ 39
(1)
Pri určení príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 38 ods. 2 sa využívajú informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a táto štruktúra je s nimi konzistentná. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje, vrátane dlhopisov, so splatnosťami, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné. Pre splatnosti, pri ktorých trhy s relevantnými finančnými nástrojmi už nie sú efektívne, likvidné ani transparentné, sa príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier extrapoluje.
(2)
Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená na forwardových sadzbách. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhšími splatnosťami, pri ktorých sú trhy s relevantnými finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné, ku konečnej forwardovej sadzbe.
§ 40
(1)
Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu záväzkov životného poistenia alebo zaistenia vrátane anuít plynúcich zo zmlúv neživotného poistenia alebo zaistenia môžu použiť párovaciu korekciu príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier, pričom použitie párovacej korekcie podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska.
(2)
Na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
existuje vyhradené portfólio aktív pozostávajúce z dlhopisov a iných aktív, ktorých peňažné toky majú charakteristiky podobné dlhopisom, na krytie najlepšieho odhadu portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov; toto portfólio je vyhradené na krytie najlepšieho odhadu portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov počas ich trvania okrem toho, ak sa peňažné toky významným spôsobom zmenia a bude potrebné zachovať replikáciu očakávaných peňažných tokov medzi aktívami a záväzkami,
b)
portfólio poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, a k nemu vyhradené portfólio aktív sú identifikované, spravované a riadené oddelene od ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne a vyhradené portfólio aktív nie je možné použiť na krytie strát vyplývajúcich z ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne,
c)
očakávané peňažné toky vyhradeného portfólia aktív presne replikujú každý očakávaný peňažný tok portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov a prípadný nesúlad nemá za následok vznik významných rizík alebo zvýšenie už existujúcich významných rizík odvetvia poistenia alebo zaistenia, na ktoré sa párovacia korekcia uplatňuje,
d)
zo zmlúv portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, neplynú budúce platby poistného,
e)
jedinými upisovacími rizikami súvisiacimi s portfóliom poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, sú riziko dlhovekosti, riziko nákladov, revízne riziko a riziko úmrtnosti,
f)
ak upisovacie riziko súvisiace s portfóliom poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, zahŕňa riziko úmrtnosti, najlepší odhad týchto záväzkov sa pri šoku rizika úmrtnosti kalibrovaného podľa § 48 ods. 2 až 7 nezvýši o viac ako päť %,
g)
zmluvy portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, nezahŕňajú žiadne zmluvné opcie pre poistníka okrem práva na odkup, pri ktorej odkupná hodnota nepresahuje hodnotu aktív kryjúcich poistné záväzky alebo zaistné záväzky v čase uplatnenia odkupu, ocenených podľa § 36;
h)
peňažné toky vyhradeného portfólia aktív sú pevne určené a emitenti týchto aktív ani iné tretie strany ich nemôžu zmeniť a
i)
záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, nie sú na účely stanovenia najlepšieho odhadu rozdelené na časti.
(3)
Podmienka uvedená v odseku 2 písm. h) sa neuplatní na aktíva, ktorých peňažné toky závisia od inflácie, a ktoré replikujú peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, ktoré závisia od inflácie.
(4)
Ak emitenti alebo iné tretie strany majú právo zmeniť peňažné toky aktív vyhradeného portfólia a investor dostane dostatočnú kompenzáciu na opätovnú investíciu do aktív rovnakej alebo lepšej kreditnej kvality na získanie rovnakých peňažných tokov, podmienka ustanovená v odseku 2 písm. h) týkajúca sa práva zmeniť peňažné toky sa neuplatní.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá použije párovaciu korekciu na portfólio poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, sa nesmie vrátiť k prístupu, ktorý nevyužíva párovaciu korekciu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá používa párovaciu korekciu, už nie je schopná spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2, bezodkladne o tom informuje Národnú banku Slovenska a prijme opatrenia potrebné na opätovné splnenie týchto podmienok. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nie je schopná v lehote dvoch mesiacov od porušenia podmienok podľa odseku 2 zabezpečiť opätovné splnenie týchto podmienok, nesmie ďalej používať párovaciu korekciu na žiadne svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky. V takom prípade poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie používať párovaciu korekciu počas nasledujúcich 24 mesiacov.
(6)
Párovacia korekcia sa nepoužije na poistné záväzky alebo zaistné záväzky, pre ktoré sa na výpočet najlepšieho odhadu používa príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier, ktorá zahŕňa korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenie pre bezrizikové úrokové miery podľa § 203.
§ 41
(1)
Pre každú menu sa párovacia korekcia uvedená v § 40 vypočíta v súlade s týmito zásadami:
a)
párovacia korekcia sa rovná rozdielu medzi
1.
ročnou efektívnou úrokovou sadzbou vypočítanou ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov je hodnota rovná hodnote portfólia vyhradených aktív ocenených podľa § 36 a
2.
ročnou efektívnou úrokovou sadzbou vypočítanou ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov je hodnota rovná hodnote najlepšieho odhadu portfólia poistných alebo zaistných záväzkov, kde sa pre zohľadnenie časovej hodnoty použije základná štruktúra bezrizikových úrokových mier,
b)
párovacia korekcia nesmie zahŕňať fundamentálnu prirážku odrážajúcu riziká ponechané na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
fundamentálna prirážka sa zvýši tak, aby párovacia korekcia uplatnená na aktíva s nižšou kreditnou kvalitou ako investičný stupeň nebola vyššia ako párovacia korekcia uplatnená na aktíva s kreditnou kvalitou na investičnom stupni pri rovnakej durácii a triede aktív,
d)
použitie externých ratingových hodnotení pri výpočte párovacej korekcie musí byť v súlade s osobitným predpisom.26)
(2)
Fundamentálna prirážka sa rovná súčtu
a)
kreditnej prirážky zodpovedajúcej pravdepodobnosti zlyhania aktív a
b)
kreditnej prirážky zodpovedajúcej očakávanej strate v dôsledku zníženia ratingu aktív.
(3)
Fundamentálna prirážka pre expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov musí byť vo výške najmenej 30 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív pozorovanou na finančných trhoch.
(4)
Pri aktívach iných ako uvedených v odseku 3 musí byť vo výške najmenej 35 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív pozorovanou na finančných trhoch.
(5)
Určenie pravdepodobnosti zlyhania aktív podľa odseku 2 písm. a) je založené na dlhodobej štatistike zlyhania, ktorá je relevantná pre aktívum z hľadiska jeho durácie, kreditnej kvality a triedy aktív. Ak z dlhodobej štatistiky zlyhania nie je možné odvodiť spoľahlivú kreditnú prirážku, fundamentálna prirážka sa rovná časti dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou určeného podľa odsekov 3 a 4.
§ 42
(1)
Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu podľa § 38 ods. 2 môžu použiť korekciu volatility príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier.
(2)
Pre každú menu sa korekcia volatility stanoví na základe rozpätia medzi výnosom aktív zahrnutých v referenčnom portfóliu danej meny a sadzbami príslušnej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pre danú menu.
(3)
V referenčnom portfóliu danej meny sú obsiahnuté aktíva denominované v danej mene, do ktorých poisťovne a zaisťovne investujú s cieľom kryť najlepší odhad poistných záväzkov a zaistných záväzkov v danej mene.
(4)
Výška korekcie volatility zodpovedá 65 % rizikovo upravenej kreditnej prirážky meny. Rizikovo upravená kreditná prirážka meny sa vypočíta ako rozdiel medzi rozpätím uvedeným v odseku 2 a časťou tohto rozpätia, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávaných strát plynúcich z kreditného či iného rizika týchto aktív. Korekcia volatility sa uplatní len na tú časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier, ktorá nie je odvodená extrapoláciou podľa § 39. Pre extrapoláciu príslušnej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery sa použijú bezrizikové úrokové miery upravené o korekciu volatility.
(5)
Ak rozdiel medzi rizikovo upravenou kreditnou prirážkou štátu a dvojnásobkom rizikovo upravenej kreditnej prirážky meny je kladný a rizikovo upravená prirážka štátu je vyššia ako 100 bázických bodov, potom korekcia volatility podľa odseku 4 pre daný štát sa pred uplatnením faktora 65 % zvýši o rozdiel medzi rizikovo upravenou prirážkou štátu a dvojnásobkom rizikovo upravenej prirážky meny. Zvýšená korekcia volatility sa uplatní na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu. Rizikovo upravená kreditná prirážka štátu sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená kreditná prirážka meny pre menu daného štátu, ale na základe referenčného portfólia, ktoré je reprezentatívne pre aktíva, do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom kryť najlepší odhad poistných záväzkov a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu v mene daného štátu.
(6)
Korekcia volatility sa neuplatní, ak príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier používaná na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov zahŕňa párovaciu korekciu podľa § 40.
(7)
Pre meny a štáty, pre ktoré nie je ustanovená korekcia volatility osobitným predpisom,26) sa pri výpočte najlepšieho odhadu neuplatní žiadna korekcia volatility.
§ 43
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné dodržiavať pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom primerane ustanovenia § 37 a 38.
(2)
Pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom sú poisťovňa a zaisťovňa povinné zohľadniť časové rozdiely medzi splatnosťou pohľadávok a priamymi platbami. Výsledok tohto výpočtu sa upraví tak, aby zohľadňoval očakávané straty z dôvodu zlyhania protistrany. Uvedená úprava vychádza z hodnotenia pravdepodobnosti zlyhania protistrany a z priemernej straty vyplývajúcej z tohto zlyhania.
§ 44
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých pri výpočte technických rezerv.
(2)
Ak poisťovňa a zaisťovňa za podmienok podľa osobitného predpisu26) nemá dostatočné údaje príslušnej kvality potrebné na to, aby na skupinu alebo podskupinu svojich poistných záväzkov a zaistných záväzkov, alebo pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom použili spoľahlivé aktuárske metódy, na účely výpočtu najlepšieho odhadu sa môžu použiť vhodné aproximačné metódy.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce, aby sa najlepší odhad a predpoklady použité pri výpočte najlepšieho odhadu pravidelne porovnávali so skúsenosťami.
(4)
Ak sa porovnaním podľa odseku 3 odhalia systematické odchýlky medzi skúsenosťami a výpočtami najlepšieho odhadu, poisťovňa a zaisťovňa vykoná primerané úpravy použitých aktuárskych metód alebo použitých predpokladov.
Vlastné zdroje
§ 45
(1)
Vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvorí súčet
a)
základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne a
b)
dodatkových vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne.
(2)
Základné vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria tieto položky:
a)
prebytok aktív nad záväzkami ocenený podľa § 36 až 44, znížený o hodnotu vlastných akcií, ktoré sú v majetku poisťovne alebo zaisťovne,
b)
podriadené záväzky.
(3)
Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria položky, iné ako základné vlastné zdroje, ktoré sa môžu použiť na krytie strát poisťovne a zaisťovne.
(4)
Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne zahŕňajú tieto položky, ak nie sú položkami základných vlastných zdrojov:
a)
nesplatené základné imanie,
b)
akreditívy a záruky,
c)
akékoľvek iné právne záväzné prísľuby prijaté poisťovňou alebo zaisťovňou.
(5)
Ak položky dodatkových vlastných zdrojov boli splatené alebo vyžiadané, považujú sa za aktíva a prestávajú tvoriť súčasť položiek dodatkových vlastných zdrojov.
(6)
Určenie hodnoty položky dodatkových vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne alebo použitie vlastnej metódy poisťovne alebo zaisťovne na ohodnotenie položky dodatočných vlastných zdrojov podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77.
(7)
Hodnota priradená ku každej položke dodatkových vlastných zdrojov vyjadruje schopnosť položky kryť stratu a vychádza z obozretných a realistických predpokladov. Ak má položka dodatkových vlastných zdrojov pevnú nominálnu hodnotu, hodnota tejto položky sa rovná jej nominálnej hodnote, ak je predpoklad, že poisťovňa alebo zaisťovňa bude schopná touto hodnotou kryť stratu.
(8)
Fond akumulovaných prostriedkov je kumulovaný zisk, ktorý nebol určený na rozdelenie medzi poistníkov a príjemcov poistných plnení.
§ 46
(1)
Položky vlastných zdrojov sú zaradené do troch tried. Zaradenie položky do triedy závisí od toho, či ide o základné vlastné zdroje, alebo dodatkové vlastné zdroje a od toho, do akej miery spĺňajú tieto charakteristiky:
a)
položka je dostupná alebo môže byť vyžiadaná na účely plného krytia strát poisťovne a zaisťovne pri nepretržitom pokračovaní činnosti a aj v likvidácii poisťovne alebo zaisťovne,
b)
ak nastane likvidácia poisťovne alebo zaisťovne, položka je k dispozícii v plnej výške na krytie strát a splatenie položky sa zamietne protistrane dovtedy, kým nie sú vysporiadané všetky ostatné záväzky vrátane poistných záväzkov a zaistných záväzkov voči poistníkom a príjemcom poistných plnení a zaistných plnení.
(2)
Pri posudzovaní, do akej miery spĺňa položka vlastných zdrojov charakteristiky uvedené v odseku 1, sa náležite zohľadňuje doba trvania položky, najmä či má, alebo nemá dátum splatnosti. Ak má položka vlastných zdrojov dátum splatnosti, pri posudzovaní sa zohľadní pomer lehoty do splatnosti položky voči trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov poisťovne a zaisťovne.
(3)
Okrem charakteristík uvedených v odsekoch 1 a 2 sa posudzuje, že
a)
položka neumožňuje predčasné splatenie jej nominálnej hodnoty,
b)
na položku nie sú naviazané pravidelné poplatky,
c)
položka nie je zaťažená bremenami.
(4)
Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky zaradené do triedy jedna.
(5)
Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 písm. b) so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3 sú tieto položky zaradené do triedy dva. Ak položky dodatkových vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky zaradené do triedy dva.
(6)
Všetky ostatné položky základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov sú zaradené do triedy tri.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaradiť svoje položky vlastných zdrojov na základe kritérií uvedených v odsekoch 4 až 6 a podľa osobitného predpisu.26) Ak položka vlastných zdrojov nie je zahrnutá do zoznamu podľa osobitného predpisu,26) poisťovňa alebo zaisťovňa položku zaradí do príslušnej triedy na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
(8)
Akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne a zaisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú banky alebo zahraničné banky so sídlom v členskom štáte, sa zaradia do triedy dva.
§ 47
(1)
Ak ide o plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, použiteľná výška položiek triedy dva a triedy tri podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili splnenie minimálne týchto podmienok:
a)
podiel položiek triedy jedna na použiteľných vlastných zdrojoch je vyšší ako tretina celkovej hodnoty použiteľných vlastných zdrojov,
b)
použiteľná suma položiek triedy tri je nižšia ako tretina celkovej hodnoty použiteľných vlastných zdrojov.
(2)
Ak ide o plnenie minimálnej kapitálovej požiadavky, suma položiek základných vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré sú zaradené do triedy dva, podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili minimálne to, že podiel položiek triedy jedna na použiteľných základných vlastných zdrojoch je vyšší ako polovica celkovej hodnoty použiteľných základných vlastných zdrojov.
(3)
Použiteľná hodnota vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v § 48 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek tried jedna až tri.
(4)
Použiteľná suma základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v § 63 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek triedy jedna a dva.
Kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 48
Všeobecné ustanovenia
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 až 7 buď na základe štandardného vzorca, alebo s využitím vnútorného modelu.
(2)
Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe predpokladu, že poisťovňa a zaisťovňa budú nepretržite pokračovať vo vykonávaní svojej činnosti.
(3)
Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta spôsobom zabezpečujúcim zohľadnenie všetkých kvantifikovateľných rizík, ktorým sú poisťovňa a zaisťovňa vystavené. Kapitálová požiadavka na solventnosť nepokrýva riziko straty základných vlastných zdrojov v dôsledku zmien korekcie volatility podľa § 42. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe aktuálnej expozície voči riziku a očakávaným záväzkom z poistných zmlúv prebratých počas nasledujúcich 12 mesiacov. Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva neočakávané straty aktuálnej expozície voči riziku.
(4)
Kapitálová požiadavka na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne s hladinou spoľahlivosti 99,5 % v časovom horizonte jedného roka.
(5)
Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva minimálne tieto riziká:
a)
upisovacie riziko neživotného poistenia,
b)
upisovacie riziko životného poistenia,
c)
upisovacie riziko zdravotného poistenia,
d)
trhové riziko,
e)
kreditné riziko,
f)
operačné riziko.
(6)
Operačné riziko zahŕňa právne riziká a nezahŕňa riziká vyplývajúce zo strategických rozhodnutí ani riziko straty dobrého mena.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť vplyvy techník zmierňovania rizík, ak kreditné riziko a ostatné riziká vyplývajúce z použitia takých techník sú náležite zohľadnené v tejto kapitálovej požiadavke na solventnosť.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne raz ročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné mať v držbe použiteľné vlastné zdroje, ktoré kryjú naposledy oznámenú kapitálovú požiadavku na solventnosť. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné priebežne sledovať hodnotu použiteľných vlastných zdrojov a výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(9)
Ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušná poisťovňa a zaisťovňa bez zbytočného odkladu opätovne vypočítajú kapitálovú požiadavku na solventnosť a výsledok oznámia Národnej banke Slovenska.
(10)
Ak sa podľa Národnej banky Slovenska rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, Národná banka Slovenska môže od príslušnej poisťovne a zaisťovne požadovať prepočítanie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
Štandardný vzorec
§ 49
(1)
Kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca sa rovná súčtu týchto položiek:
a)
základná kapitálová požiadavka na solventnosť,
b)
kapitálová požiadavka pre operačné riziko,
c)
úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených daní kryť straty.
(2)
Štruktúra základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pozostáva minimálne z týchto rizikových modulov:
a)
upisovacie riziko neživotného poistenia,
b)
upisovacie riziko životného poistenia,
c)
upisovacie riziko zdravotného poistenia,
d)
trhové riziko,
e)
riziko zlyhania protistrany.
(3)
Na účely odseku 2 písm. a) až c) sa poisťovacie činnosti a zaisťovacie činnosti priradia k modulu upisovacieho rizika, ktorý najlepšie odráža technickú povahu podkladových rizík.
(4)
Celková kapitálová požiadavka na solventnosť sa stanoví v súlade so zásadami uvedenými v § 48 ods. 2 až 7.
(5)
Každý rizikový modul uvedený v odseku 2 sa kalibruje podľa ustanovenia § 48 ods. 4. V štruktúre každého rizikového modulu sa, ak je to primerané, zohľadní vplyv účinku diverzifikácie.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa použijú rovnakú štruktúru a špecifikáciu rizikových modulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť a zjednodušeného výpočtu podľa § 52.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť rozdielnu špecifikáciu podľa geografického umiestnenia rizika, ak je to primerané, na výpočet rizík vyplývajúcich z katastrofických udalostí pre moduly podľa odseku 2 písm. a) až c).
(8)
Na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska môžu poisťovňa a zaisťovňa pri výpočte modulov podľa odseku 2 písm. a) až c) nahradiť niektoré parametre parametrami charakteristickými pre príslušnú poisťovňu a zaisťovňu.
(9)
Parametre podľa odseku 8 sa kalibrujú na základe vlastných údajov alebo údajov, ktoré priamo súvisia s činnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podáva žiadosť o predchádzajúci súhlas, a v súlade so štandardizovanými metódami. Tieto údaje musia byť úplné, presné a primerané rozsahu vykonávanej činnosti.
(10)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
a)
spôsob výpočtu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
b)
definície jednotlivých modulov a podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
c)
mechanizmus symetrickej úpravy v podmodule akciového rizika.
§ 50
(1)
Kapitálová požiadavka na operačné riziko zohľadní operačné riziká, ak už nie sú zohľadnené v rizikových moduloch uvedených v § 49 a určí sa podľa § 48 ods. 3 a 4.
(2)
Ak ide o zmluvy životného poistenia, pri ktorých investičné riziko nesie poistník alebo poistená osoba, výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní výšku ročných nákladov vynaložených v súvislosti s týmito poistnými záväzkami.
(3)
Ak ide o poistné zmluvy a zaistné zmluvy iné ako zmluvy uvedené v odseku 2, výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní objem týchto činností, a to prostredníctvom zaslúženého poistného a hodnoty technických rezerv, ktoré sú vytvorené na krytie záväzkov vyplývajúcich z týchto poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv. Kapitálová požiadavka na operačné riziko je určená maximálne vo výške 30 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť vzťahujúcej sa na tieto poistné zmluvy a zaistné zmluvy.
§ 51
(1)
Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených daní kryť straty zohľadní prípadnú kompenzáciu neočakávaných strát prostredníctvom súčasného zníženia technických rezerv alebo odložených daní, alebo kombináciu oboch postupov.
(2)
Úprava podľa odseku 1 zohľadní účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení z poistných zmlúv, ak poisťovňa a zaisťovňa môžu preukázať, že zníženie takých plnení možno použiť na krytie neočakávaných strát v čase ich vzniku. Účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení nesmie byť vyšší ako súčet technických rezerv súvisiacich s uvedenými budúcimi dobrovoľnými plneniami a odložených daní.
(3)
Na účely úpravy podľa odseku 2 sa hodnota budúcich dobrovoľných plnení určená podľa predpokladov najlepšieho odhadu porovná s ich hodnotou určenou podľa predpokladov vzniku nepriaznivých okolností.
§ 52
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť zjednodušený výpočet kapitálovej požiadavky pre určitý podmodul alebo rizikový modul, ak to je opodstatnené povahou, rozsahom a zložitosťou rizík, ktorým je vystavená, a ak by bolo neprimerané požadovať, aby vypočítala túto kapitálovú požiadavku podľa štandardného vzorca.
(2)
Zjednodušený výpočet sa určí podľa § 48 ods. 3 a 4.
§ 53
Ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, aby poisťovňa a zaisťovňa pri výpočte modulov podľa § 49 ods. 2. písm. a) až c) nahradili niektoré parametre štandardného vzorca parametrami charakteristickými pre príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, ako sa ustanovuje v § 49 ods. 9. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné tieto parametre vypočítať v súlade s § 48 ods. 3 a 4.
Vnútorný model
§ 54
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť prostredníctvom použitia úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu. Na používanie úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 77, ak tento zákon v § 97 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak.
(2)
Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne je zodpovedné za zavedenie systémov, ktoré zabezpečia neustále riadne fungovanie vnútorných modelov.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť čiastočné vnútorné modely na výpočet jedného alebo viacerých nasledujúcich prvkov
a)
jedného alebo viacerých rizikových modulov alebo rizikových podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
b)
kapitálovej požiadavky na operačné riziko,
c)
úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených daní kryť straty.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu uplatniť čiastočné vnútorné modely na všetky svoje činnosti alebo len na jednu, alebo viaceré hlavné zložky činnosti.
(5)
Prílohami žiadosti o schválenie vnútorného modelu sú minimálne dokumenty preukazujúce, že vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61. Ak sa žiadosť o schválenie týka čiastočného vnútorného modelu, požiadavky uvedené v § 57 až 61 sa prispôsobia tak, aby zohľadňovali obmedzený rozsah uplatnenia vnútorného modelu.
(6)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote šiestich mesiacov od prijatia úplnej žiadosti.
(7)
Národná banka Slovenska schváli žiadosť podľa odseku 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa má vhodné systémy na identifikáciu, meranie, monitorovanie, riadenie a oznamovanie rizika a zároveň vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61.
(8)
Ak Národná banka Slovenska schválila používanie vnútorného modelu poisťovni alebo zaisťovni, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, aby jej poisťovňa a zaisťovňa oznámili odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť určený podľa štandardného vzorca.
(9)
Národná banka Slovenska schváli používanie čiastočného vnútorného modelu poisťovne alebo zaisťovne, ak tento čiastočný vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v odseku 7 a tieto dodatočné podmienky:
a)
poisťovňa a zaisťovňa riadne vysvetlili dôvody obmedzeného rozsahu uplatňovania vnútorného modelu,
b)
výsledná kapitálová požiadavka na solventnosť primeranejšie odráža rizikový profil poisťovne a zaisťovne, a najmä spĺňa zásady uvedené v § 48,
c)
štruktúra čiastočného vnútorného modelu je v súlade so zásadami uvedenými v § 48 a umožňuje úplné začlenenie čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(10)
Pri hodnotení žiadosti o použitie čiastočného vnútorného modelu môže Národná banka Slovenska požadovať, aby poisťovňa alebo zaisťovňa predložila realistický plán na rozšírenie rozsahu vnútorného modelu.
(11)
V pláne podľa odseku 10 sa stanoví, akým spôsobom plánuje poisťovňa alebo zaisťovňa rozšíriť rozsah vnútorného modelu na iné podmoduly alebo zložky činnosti tak, aby vnútorný model zahŕňal v rámci rizikového modulu prevažnú časť ich činnosti.
§ 55
(1)
V rámci procesu schvaľovania vnútorného modelu Národná banka Slovenska schváli písomnú koncepciu zmeny vnútorného modelu poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa alebo zaisťovňa môže zmeniť svoj vnútorný model len v súlade s touto koncepciou.
(2)
Písomná koncepcia zahŕňa identifikáciu významných zmien vnútorného modelu a nevýznamných zmien vnútorného modelu. Na významné zmeny vnútorného modelu a na zmeny koncepcie zmien vnútorného modelu je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(3)
Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne schváli žiadosť o schválenie vnútorného modelu predloženú Národnej banke Slovenska, ako aj žiadosť o schválenie každej následnej významnej zmeny vnútorného modelu.
(4)
Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prípadoch a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(5)
Za odôvodnený prípad podľa odseku 4 sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vnútorný model vzhľadom na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 56
Ak po schválení používania vnútorného modelu Národnou bankou Slovenska poisťovňa a zaisťovňa prestanú dodržiavať požiadavky ustanovené v § 57 až 61, poisťovňa a zaisťovňa sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote alebo preukázať, že účinok nedodržiavania požiadaviek ustanovených v § 57 až 61 nie je významný.
§ 57
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä
a)
v systéme riadenia rizík a v rozhodovacích procesoch,
b)
pri posudzovaní kapitálu pre vlastné potreby a jeho umiestnenie vrátane hodnotenia podľa § 26.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné ďalej preukázať, že frekvencia výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť s použitím vnútorného modelu je v súlade s frekvenciou jeho využitia na účely uvedené v odseku 1.
(3)
Predstavenstvo poisťovne a predstavenstvo zaisťovne sú zodpovedné za zabezpečenie sústavného vhodného nastavenia a funkčnosti vnútorného modelu a za to, aby vnútorný model aj naďalej vhodne zohľadňoval príslušný rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 58
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zabezpečiť, aby vnútorný model a najmä určenie podkladového odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vnútorného modelu spĺňal kritériá uvedené v odsekoch 2 až 9.
(2)
Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na primeraných, použiteľných a vhodných aktuárskych a štatistických technikách a sú v súlade s metódami použitými na výpočet technických rezerv. Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti využívajú aktuálne, presné a primerané informácie a realistické predpoklady. Poisťovňa a zaisťovňa musia byť schopné zdôvodniť Národnej banke Slovenska výber predpokladov vnútorného modelu.
(3)
Údaje použité pre vnútorný model musia byť presné, úplné a primerané rozsahu vykonávanej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa aktualizujú údaje použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti minimálne raz ročne.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa si zvolia metódu výpočtu odhadu rozdelenia pravdepodobnosti. Poisťovňa a zaisťovňa musia byť na základe vnútorného modelu schopné ohodnotiť riziko tak, aby bolo zabezpečené využitie vnútorného modelu v systéme správy a riadenia poisťovne a zaisťovne, najmä v systéme riadenia rizík, rozhodovacích procesoch a v procesoch umiestnenia kapitálu. Vnútorný model musí zahŕňať všetky materiálne riziká, ktorým sú poisťovňa alebo zaisťovňa vystavené, minimálne riziká ustanovené v § 48 ods. 5.
(5)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok diverzifikácie v rámci rizikových kategórií a medzi rizikovými kategóriami, ak Národná banka Slovenska nevyhodnotí systém použitý na meranie tohto účinku diverzifikácie ako neprimeraný.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok techník zmierňovania rizika, ak sú kreditné riziká a iné riziká vyplývajúce z použitia techník zmierňovania rizika náležité zohľadnené vo vnútornom modeli.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa vo svojom vnútornom modeli presne ohodnotia významné riziká spojené s finančnými zárukami a všetkými zmluvnými opciami, vrátane vplyvu budúcich zmien finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia vo vnútornom modeli všetky očakávané platby poistníkom a príjemcom poistných plnení bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne zaručené.
(9)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť budúce rozhodnutia ich predstavenstva, ktoré je možné v určitých situáciách očakávať, vrátane času potrebného na ich uskutočnenie.
§ 59
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu na účely vnútorného modelovania použiť iné časové obdobie alebo mieru rizika ako tie, ktoré sú uvedené v § 48 ods. 3 a 4, a ak na základe použitia tohto vnútorného modelu bude poistníkom alebo poisteným zabezpečená rovnaká alebo vyššia úroveň ochrany, ako je ustanovená v § 48, môže byť tento vnútorný model použitý na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(2)
Ak je to možné, poisťovňa a zaisťovňa odvodia kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom s použitím metódy výpočtu hodnoty v riziku podľa § 48 ods. 3 a 4.
(3)
Ak poisťovňa a zaisťovňa nemôžu odvodiť kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom, Národná banka Slovenska môže povoliť pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť použitie aproximačných metód za podmienky, že poisťovňa a zaisťovňa preukážu Národnej banke Slovenska, že poistníci alebo poistené osoby majú rovnakú alebo vyššiu úroveň ochrany, ako sa ustanovuje v § 48.
(4)
Národná banka Slovenska môže od poisťovne a zaisťovne požadovať, aby svoj vnútorný model uplatnili na vhodných porovnávacích portfóliách s predpokladmi vychádzajúcimi z externých údajov s cieľom overiť kalibráciu vnútorného modelu a skontrolovať, či je metodika vnútorného modelu v súlade s trhovými postupmi.
§ 60
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné minimálne raz ročne skontrolovať príčiny a zdroje ziskov a strát pre každú hlavnú zložku činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zároveň preukázať, že kategorizácia rizika zvolená vo vnútornom modeli vysvetľuje príčiny a zdroje ziskov a strát a odráža rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 61
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidelný cyklus validácie vnútorného modelu, ktorý zahŕňa
a)
sledovanie výkonnosti vnútorného modelu, priebežnú kontrolu vhodnosti jeho špecifikácie a testovanie jeho výsledkov v porovnaní so skutočnosťou,
b)
štatistický proces kontroly vnútorného modelu, ktorá umožňuje poisťovni alebo zaisťovni preukázať Národnej banke Slovenska primeranosť výslednej kapitálovej požiadavky,
c)
analýzu stability vnútorného modelu, najmä testovanie citlivosti výsledkov vnútorného modelu na zmeny v jeho kľúčových predpokladoch,
d)
hodnotenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov použitých vo vnútornom modeli.
(2)
Použité štatistické metódy nemajú testovať len vhodnosť odhadu rozdelenia pravdepodobnosti v porovnaní so skutočnými stratami, ale aj so všetkými novými údajmi a s nimi súvisiacimi informáciami.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zdokumentovať štruktúru a detaily vnútorného modelu. Táto dokumentácia musí spĺňať požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 a ustanoveniach § 57 až 60.
(4)
Dokumentácia poskytuje podrobnú charakteristiku teórie, predpokladov, matematických a empirických podkladov vnútorného modelu. V dokumentácii sa uvedú všetky podmienky, za ktorých vnútorný model nemôže účinne fungovať. Poisťovňa a zaisťovňa zdokumentujú všetky významné zmeny vo vnútornom modeli uskutočnené podľa § 55.
§ 62
Použitie vnútorného modelu alebo údajov získaných od tretej strany nemožno považovať za opodstatnený dôvod na neuplatňovanie akýchkoľvek požiadaviek na vnútorný model ustanovených v § 57 až 61.
Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 63
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi.
(2)
Na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť platia tieto zásady:
a)
výpočet musí byť prehľadný a zrozumiteľný, tak aby bol auditovateľný,
b)
minimálna kapitálová požiadavka predstavuje takú výšku použiteľných základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne, ktorých pokles pod túto hodnotu by spôsobil vystavenie poistníkov a príjemcov poistných plnení neprijateľnej úrovni rizika, ak by poisťovňa alebo zaisťovňa pokračovala vo vykonávaní činnosti,
c)
lineárna funkcia podľa odseku 4 použitá na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne s hladinou spoľahlivosti 85 % v časovom horizonte jedného roku.
(3)
Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(4)
Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta ako lineárna funkcia na základe týchto premenných znížených o podiel zaistenia:
a)
technické rezervy,
b)
predpísané poistné,
c)
rizikový kapitál,
d)
odložené dane a
e)
administratívne náklady.
(5)
Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne podľa odseku 4 je nižšia ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142. Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne podľa odseku 4 je vyššia ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne štvrťročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa nie sú povinné na účely určenia limitov podľa odseku 5 vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť štvrťročne.
(7)
Ak minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne je ustanovená podľa odseku 5, poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná túto skutočnosť zdôvodniť Národnej banke Slovenska.
Investície
§ 64
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné investovať všetky svoje aktíva v súlade so zásadami obozretného investovania uvedenými v odsekoch 2 až 9.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môže príslušná poisťovňa a zaisťovňa riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať, oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti podľa § 26.
(3)
Všetky aktíva, najmä aktíva kryjúce minimálnu kapitálovú požiadavku a kapitálovú požiadavku na solventnosť, sa investujú spôsobom zabezpečujúcim bezpečnosť, kvalitu, likviditu a výnosnosť portfólia ako celku a umiestňujú sa spôsobom zabezpečujúcim ich dostupnosť.
(4)
Aktíva kryjúce technické rezervy sa investujú spôsobom primeraným povahe a trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov. Tieto aktíva sa investujú v najlepšom záujme všetkých poistníkov a príjemcov poistných plnení pri zohľadnení príslušnej zverejnenej písomnej koncepcie, ktorá obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať z prostriedkov technických rezerv, ako aj možné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.
(5)
Ak nastane konflikt záujmov poisťovňa alebo osoby, ktoré riadia jej portfóliá aktív, zabezpečia, aby sa aktíva investovali najlepším možným spôsobom v záujme poistníkov a príjemcov poistných plnení.
(6)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov v podielových fondoch, od hodnoty cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, od hodnoty prevoditeľných cenných papierov alebo od hodnoty aktív spravovaných vo vlastnom fonde poisťovne, zvyčajne rozdelenom na podielové jednotky, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria hodnotou týchto podielových jednotiek alebo, ak tieto podiely nie sú určené, týmito aktívami. Vlastným fondom poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie portfólio aktív vo vlastníctve poisťovne zvlášť vyčlenených na krytie záväzkov v životnom poistení pre určenú skupinu zmlúv. Ak poisťovňa využíva vlastný fond poisťovne je povinná vypracovať pre tento fond štatút, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Štatút vlastného fondu poisťovne obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne s majetkom vo fonde, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať zo zhromaždených peňažných prostriedkov, ako aj prípadné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.
(7)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od akciového indexu alebo od inej referenčnej hodnoty ako hodnôt uvedených v odseku 6, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria buď podielovými jednotkami, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu, alebo ak tieto podielové jednotky nie sú určené, aktívami s primeranou bezpečnosťou a obchodovateľnosťou, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu.
(8)
Ak plnenia uvedené v odsekoch 6 a 7 zahŕňajú finančné garancie alebo ďalšie garantované plnenia, na aktíva držané na účely krytia zodpovedajúcich technických rezerv pre tieto garancie sa vzťahujú ustanovenia odseku 9.
(9)
Na aktíva iné ako uvedené v odsekoch 6 a 7 sa vzťahujú tieto zásady:
a)
derivátové nástroje sa môžu použiť len, ak prispievajú k znižovaniu rizík alebo umožňujú efektívne riadenie portfólia,
b)
investovanie do aktív, s ktorými nie je povolené obchodovanie na regulovanom finančnom trhu, sa obmedzí na obozretnú úroveň,
c)
zabezpečí sa vhodné rozloženie aktív tak, aby sa predišlo prílišnému naviazaniu sa na akékoľvek konkrétne aktívum, emitenta alebo skupinu spoločností, zemepisné oblasti a neprimeranej koncentrácii rizík v portfóliu ako celku,
d)
zabezpečí sa, aby investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo emitentmi patriacimi do tej istej skupiny nevystavili poisťovňu alebo zaisťovňu neprimeranej koncentrácii rizika.
Pravidlá platné pre pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní
§ 65
Pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky povinná primerane dodržiavať ustanovenia § 36 až 64.
Špecifické pravidlá pre zaistenie
§ 66
Povolenie na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu
(1)
Povolením na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu sa za podmienok ustanovených osobitným predpisom26) povoľuje vznik účelovo vytvoreného subjektu a vykonávanie činnosti spočívajúcej v preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré účelovo vytvorený subjekt v plnej miere financuje z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(2)
O udelení povolenia na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu predkladajú zakladatelia účelovo vytvoreného subjektu Národnej banke Slovenska.
(3)
O žiadosti podľa odseku 2 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu na základe posúdenia žiadosti a príloh k žiadosti.
(4)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky uvedené v osobitnom predpise26) alebo ak žiadosť vrátane príloh nie je úplná, alebo predložené informácie nie sú preukázateľné.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená odobrať povolenie na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu za podmienok ustanovených osobitným predpisom.26)
§ 67
Rovnocennosť
Ak Komisia rozhodne a príjme osobitný predpis, že režim solventnosti v inom ako členskom štáte je rovnocenný alebo dočasne rovnocenný s režimom ustanoveným v tomto zákone, zaistné zmluvy uzavreté so zahraničnými zaisťovňami alebo zahraničnými poisťovňami, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu, poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu.
ŠTVRTÁ HLAVA
ŠPECIFICKÉ PRAVIDLÁ NA VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
§ 68
Odvod časti poistného
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odviesť 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a ministerstvu vnútra najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné predložiť Národnej banke Slovenska údaje preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod poistného.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby do konca júna príslušného roka.
(3)
Ministerstvo vnútra je povinné predložiť ministerstvu financií do 15. februára nasledujúceho roka prehľad rozdelenia prostriedkov z osobitného účtu podľa odseku 2 čerpaných do 31. decembra príslušného roka. Zároveň je ministerstvo vnútra povinné zverejniť také rozdelenie prostriedkov v súlade s osobitným predpisom.27)
§ 69
Poistné pre nové zmluvy
(1)
Poistné pre nové zmluvy v životnom poistení sa stanoví v dostatočnej výške na základe primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby umožnilo poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.
(2)
Na tento účel môžu poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne zohľadniť všetky aspekty ich finančnej situácie bez systematického a trvalého vstupu iných zdrojov ako poistného a príjmov z neho tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich solventnosti z dlhodobého hľadiska.
§ 70
Odborná starostlivosť
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom,
b)
poskytnúť potenciálnemu klientovi informácie a poučenia,28) ktoré sú potrebné na to, aby mohol správne porozumieť charakteru poistenia a rizikám súvisiacim s uzavretím poistnej zmluvy,
c)
poskytnúť potenciálnemu klientovi na základe jeho žiadosti ďalšie dodatočné informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy tak, aby mohol následne zodpovedne prijať rozhodnutie týkajúce sa uzavretia poistnej zmluvy,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť,
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť
a)
splnenie požiadaviek ustanovených pre základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu29) pre zamestnancov, ktorí podľa pracovného zaradenia prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom,30)
b)
overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa písmena a) postupom podľa osobitného predpisu,31)
c)
vedenie zoznamu zamestnancov podľa písmena a),
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné využívať na finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia32) len osoby, ktoré sú zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov a ktorí sú oprávnení na vykonávanie tejto činnosti.
(4)
Pred uzavretím poistnej zmluvy musí byť poistník s dostatočným časovým predstihom písomne oboznámený s dôležitými zmluvnými podmienkami uzatváranej poistnej zmluvy prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára; táto povinnosť sa nevzťahuje na postup pri uzatváraní zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu.32a) Vzor formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy, s ktorými musí byť poistník oboznámený pred uzavretím poistnej zmluvy, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(5)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne, nútený správca, zástupca núteného správcu, prokurista, a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ich klientov,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a ich klientov.
(6)
Člen predstavenstva alebo člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak poruší povinnosti člena predstavenstva alebo člena dozornej rady poisťovne alebo predstavenstva alebo dozornej rady zaisťovne vyplývajúce pre neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.