39/2015 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2016 do 30.06.2016
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 39/2015 Z. z. |
Názov: | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 03.02.2015 |
Dátum vyhlásenia: | 05.03.2015 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2016 |
Dátum účinnosti do: | 30.06.2016 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
132/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska a vydaní opatrenia z 26. mája 2015 č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
197/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 4. augusta 2015 č. 8/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre subjekty, na ktoré sa nebude uplatňovať osobitný režim. |
255/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o metódach výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov a úrovni finančného konglomerátu podľa zákona o poisťovníctve |
256/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim |
257/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim |
304/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje vzor formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy |
305/2015 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o spôsobe určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim |
31/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 2. decembra 2015 č. 25/2015 o maximálnej výške technickej úrokovej miery |
37/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 20/2015 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. |
67/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 15. decembra 2015 č. 36/2015 o predkladaní výkazov a hlásení poisťovňou, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim |
68/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 15. decembra 2015 č. 35/2015, o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim (ďalej len „opatrenie“) |
267/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. septembra 2016 č. 4/2016 o obsahu správy o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizík poisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim |
361/2016 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13. decembra 2016 č. 8/2016 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou |
221/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 6/2017, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
222/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 7/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre subjekty, na ktoré sa nebude uplatňovať osobitný režim |
223/2017 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 8/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 35/2015 o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim |
182/2018 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. mája 2018 č. 8/2018, ktorým sa ustanovuje vzor dokumentu o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy |
79/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. februára 2021 č. 2/2021, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia č. 6/2017 |
80/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. februára 2021 č. 3/2021, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska č. 35/2015 o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim v znení opatrenia č. 8/2017 |
233/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor informačného formulára o jednotlivých zložkách poistného |
425/2021 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 25. októbra 2021 č. 12/2021 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou |
25/2022 R. o. | Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14. júla 2015 č. 6/2015 o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa neuplatňuje osobitný režim, a pre zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní |
138/2022 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. marca 2022 č. 1/2022 o predkladaní výkazov pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne |
139/2022 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. marca 2022 č. 2/2022, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 26. januára 2016 č. 1/2016 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ poisťovňou, na ktorú sa neuplatňuje osobitný režim, alebo zaisťovňou |
387/2022 Z. z. | Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. novembra 2022 č. 8/2022, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14. júla 2015 č. 6/2015 o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa neuplatňuje osobitný režim, a pre zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní |
40/1964 Zb. | Občiansky zákonník |
530/1990 Zb. | Zákon o dlhopisoch |
381/2001 Z. z. | Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
566/2001 Z. z. | Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) |
8/2008 Z. z. | Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
371/2014 Z. z. | Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
359/2015 Z. z. | Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
437/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
292/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
339/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
282/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
18/2018 Z. z. | Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
109/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
213/2018 Z. z. | Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
214/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
156/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
281/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
340/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
209/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
310/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
309/2023 Z. z. | Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
334/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
39
ZÁKON
z 3. februára 2015
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činnosti
poisťovní a zaisťovní,
b)
oceňovanie aktív, záväzkov a kapitálových požiadaviek na účely dohľadu,
c)
reorganizáciu a niektoré vzťahy súvisiace so zánikom poisťovní a zaisťovní,
d)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov, zaisťovní
z iných členských štátov, zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území
Slovenskej republiky,
e)
niektoré vzťahy upravujúce výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
Rozsah pôsobnosti
§ 2
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení,
b)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení,
c)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení a neživotnom poistení,
d)
zaisťovne vykonávajúce zaisťovaciu činnosť.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
činnosti v odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A,
b)
činnosti a operácie v odvetviach životného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti B.
§ 3
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
vykonávanie verejného zdravotného poistenia,1)
b)
vykonávanie sociálneho poistenia,2)
c)
zaisťovaciu činnosť štátu alebo zaisťovaciu činnosť zaručenú štátom, ak je vykonávaná
z dôvodu podstatného verejného záujmu a takto prevzaté poistné riziká nepostupuje
štát na inú osobu a zabezpečenie týchto činností štátom vyžaduje situácia na trhu
z dôvodu, že na trhu nie je primerané poistné krytie,
d)
poskytovanie pomoci pri poruche alebo pri nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde
na území Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a ak ide o
1.
zabezpečenie opravy na mieste, ak poskytovateľ pomoci zabezpečuje túto činnosť prevažne
vlastnými zamestnancami a vlastným vybavením,
2.
dopravu motorového vozidla do najbližšieho miesta alebo najvhodnejšieho miesta opravy
a prepravu vodiča a cestujúcich do najbližšieho miesta, z ktorého môžu pokračovať
v ceste iným spôsobom,
3.
dopravu motorového vozidla alebo dopravu motorového vozidla spolu s vodičom a spolucestujúcimi
do miesta ich trvalého pobytu, do východiskového miesta cesty, ak je odlišné od miesta
ich trvalého pobytu, alebo do cieľového miesta cesty v tom istom členskom štáte,
e)
poskytovanie pomoci podľa písmena d) prvého a druhého bodu pri poruche alebo pri
nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ak poskytovateľ
pomoci nie je poisťovňa a osoba, ktorej sa táto pomoc poskytuje, je členom poskytovateľa
pomoci a poskytovateľ pomoci má s iným poskytovateľom pomoci tejto služby z iného
štátu uzatvorenú dohodu,
f)
poskytovanie plnení osobou bez právnej subjektivity, ktorá netvorí rezervy, na účely
vzájomného krytia jej členov, ktorí neplatia poistné,
g)
operácie poistenia vývozného úveru na účet alebo so zárukou štátu, alebo ak je štát
poistiteľom,
h)
operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých plnenia závisia
od zhromaždených zdrojov týchto inštitúcii, a ktoré vyžadujú od každého zo svojich
členov príslušné paušálne výdavky,
i)
poskytovanie plnenia inou právnickou osobou ako poisťovňou jej zamestnancovi alebo
samostatne zárobkovo činnej osobe pre prípad smrti, pre prípad dožitia, pre prípad
prerušenia alebo skrátenia činnosti bez ohľadu na to, či toto plnenie vzniká z tejto
činnosti a je kryté rezervami,
j)
poskytovanie plnenia právnickou osobou inou ako poisťovňa len pre prípad smrti, ak
suma plnenia neprevyšuje priemerné náklady na pohreb alebo ak sa poskytuje vecné plnenie
na zabezpečenie pohrebu.
Vymedzenie základných pojmov
§ 4
(1)
Poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva
poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného
Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(2)
Kaptívna poisťovňa je poisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa,
zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej
ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať poistenie výlučne na riziká
inštitúcie alebo inštitúcii, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých
tvorí súčasť.
(3)
Poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského
štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom
členskom štáte.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného
členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj
zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo
inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť
v mene poisťovne z iného členského štátu.
(5)
Zahraničná poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským
štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v
ktorom má sídlo.
(6)
(7)
Zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva
zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného
Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(8)
Kaptívna zaisťovňa je zaisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa,
zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej
ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať zaistenie výlučne na riziká
inštitúcie alebo inštitúcií, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých
tvorí súčasť.
(9)
Zaisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského
štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v domovskom
členskom štáte.
(10)
Pobočka zaisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka zaisťovne z iného
členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj
zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom zaisťovne z iného členského štátu alebo
inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať zaisťovaciu činnosť
v mene zaisťovne z iného členského štátu.
(11)
Zahraničná zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským
štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v štáte, v
ktorom má sídlo.
(12)
Pobočka zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená
na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia
na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa
osobitného predpisu.3)
(13)
Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je preberanie
poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie
poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám
z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej
matematiky a štatistiky.
(14)
Zaisťovacia činnosť je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je prijímanie
rizík postúpených poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou,
zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou; zaisťovacou
činnosťou je aj prijímanie rizík postúpených akémukoľvek členovi združenia upisovateľov
Lloyd’s poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou, zaisťovňou,
zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou.
(15)
Finitné zaistenie je zaistenie, v ktorom určená maximálna možná strata, vyjadrená
ako maximum preneseného ekonomického rizika vyplývajúceho tak z prenosu významného
upisovacieho rizika, ako aj z prenosu rizika načasovania, presiahne počas trvania
zaistnej zmluvy sumu postúpeného poistného o sumu ohraničenú, ale významnú sumu, ak
zaistná zmluva obsahuje ustanovenia
a)
týkajúce sa jednoznačného a podstatného zohľadnenia časovej hodnoty peňazí, alebo
b)
zamerané na eliminovanie výkyvov ekonomických efektov medzi zmluvnými stranami počas
celého trvania zmluvy, ktorá umožňuje cieľový prenos rizika.
(16)
Technická úroková miera je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistno-matematických
metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru
zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich
z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.
§ 5
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou inštitúciou poisťovňa, zaisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa
z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa, zahraničná zaisťovňa, poisťovacia holdingová
spoločnosť, banka a pobočka zahraničnej banky,5) platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí
a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí,6) doplnková dôchodková spoločnosť,7) obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,8) správcovská spoločnosť,9) dôchodková správcovská spoločnosť,10) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 125 písm. e) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti,
b)
úzkymi väzbami situácia, v ktorej sú dve osoby alebo viaceré osoby spojené kontrolou
alebo majetkovou účasťou podľa písmena c), alebo situácia, v ktorej sú dve osoby alebo
viaceré osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou prostredníctvom kontrolného
vzťahu,
c)
majetkovou účasťou priamy podiel, nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje
najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej
osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného
s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu alebo súčtu,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy podiel alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje 10
% alebo viac percent na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach
v právnickej osobe vypočítaných podľa osobitného predpisu,11) alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej
osoby,
e)
významným vplyvom možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného
s vplyvom zodpovedajúcim podielu 10 % alebo viac percent na základnom imaní alebo
na hlasovacích právach v právnickej osobe,
f)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej
osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými osoba vykonáva kontrolu,
g)
kontrolou
1.
priamy podiel alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom
imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
2.
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho
orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán
právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť v dvoch predchádzajúcich
rokoch,
3.
možnosť vykonávať na riadení právnickej osoby rozhodujúci vplyv
3a.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe
stanov právnickej osoby alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom,
akcionárom alebo členom,
3b.
na základe vzťahu spoločníka, akcionára alebo člena právnickej osoby k väčšine členov
štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich
iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe
ich vymenovania príslušným spoločníkom, akcionárom alebo členom právnickej osoby,
pričom takto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej
účtovnej závierky po zániku práva podľa druhého bodu príslušnému spoločníkovi, akcionárovi
alebo členovi právnickej osoby,
3c.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe
dohody medzi spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
h)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena
g), ako aj dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
i)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena g),
j)
prevádzkarňou ústredie poisťovne alebo zaisťovne alebo akákoľvek z jej pobočiek,
k)
členským štátom členský štát Európskej únie alebo členský štát Európskej dohody o
voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
l)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského
štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo zaisťovňa, zaisťovňa
z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
m)
členským štátom, v ktorom je umiestnené riziko, členský štát
1.
na ktorého území sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci,
ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné
prostriedky všetkých druhov,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace,
ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu
na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, alebo ak je poistník právnickou osobou, členský
štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, ak ide
o iné prípady ako uvedené v prvom až treťom bode,
n)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má poistník v životnom poistení obvyklý
pobyt, ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň,
na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje,
o)
domovským členským štátom, ak ide o
1.
neživotné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne alebo
poisťovne z iného členského štátu kryjúcej riziko,
2.
životné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne alebo poisťovne
z iného členského štátu kryjúcej záväzok,
3.
zaistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie zaisťovne alebo zaisťovne
z iného členského štátu,
p)
hostiteľským členským štátom členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného
členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe
práva slobodného poskytovania služieb, alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského
štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva
slobodného poskytovania služieb,
q)
príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu orgán, ktorý na základe právneho
predpisu príslušného členského štátu vykonáva dohľad nad poisťovňou z iného členského
štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu,
r)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právne záväzného
aktu Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom
štáte, alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským
štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi
v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými
sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu
ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského
štátu,
s)
účelovo vytvoreným subjektom spoločnosť iná ako poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá
na seba preberá riziko poisťovne alebo zaisťovne a ktorá v plnej miere financuje svoje
vystavenie sa týmto rizikám z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo
iným finančným mechanizmom, keď právo na splatenie pre investorov týchto finančných
nástrojov je podriadené zaisťovacím záväzkom tejto spoločnosti,
t)
asistenčnou službou pomoc vo forme peňažného plnenia alebo vecného plnenia poskytovaná
osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo miesta svojho trvalého
pobytu alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu, spočívajúca v záväzku poisťovne
alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť uvedenú v
prílohe č. 1 časti A bode 18, poskytnúť na základe vopred zaplateného poistného okamžitú
pomoc oprávnenej osobe podľa poistnej zmluvy, keď sa táto osoba ocitne v ťažkej situácii
v dôsledku poistnej udalosti; vecné plnenie môže byť poskytované aj na základe zmluvného
vzťahu osobou inou ako poisťovňa a poskytovanie pomoci nezahŕňa opravu, údržbu, záručný
servis, oznámenie poskytnutia pomoci, alebo sprostredkovanie poskytnutia pomoci,
u)
vnútroskupinovou transakciou akákoľvek transakcia, ktorú poisťovňa alebo zaisťovňa
priamo alebo nepriamo zabezpečuje alebo vykonáva prostredníctvom iných spoločností
tej istej skupiny alebo akejkoľvek osoby prepojenej so spoločnosťami tejto skupiny
úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne,
v)
zverením výkonu činnosti vykonávanie činnosti na základe dohody medzi poisťovňou,
zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne a
poskytovateľom služby, na základe ktorej tento poskytovateľ služby vykonáva, priamo
alebo prostredníctvom inej osoby činnosť, ktorú by inak vykonávala samotná poisťovňa,
zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
w)
funkciou v rámci systému správy a riadenia vnútorná schopnosť vykonávať konkrétne
úlohy,
x)
upisovacím rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov
z dôvodu neprimeraných predpokladov pri stanovení poistného a oceňovaní technických
rezerv,
y)
trhovým rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii, priamo
alebo nepriamo vyplývajúce z kolísania úrovne a volatility trhových cien aktív, záväzkov
a finančných nástrojov,
z)
kreditným rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii vyplývajúce
z kolísania kreditnej kvality emitentov cenných papierov, protistrán a akýchkoľvek
dlžníkov, ktorému sú poisťovne a zaisťovne vystavené, v podobe rizika zlyhania protistrany
alebo rizika kreditného rozpätia, alebo koncentrácie trhového rizika,
aa)
operačným rizikom riziko straty vyplývajúce z nevhodných vnútorných postupov, ľudského
faktora alebo používaných systémov, alebo z ich zlyhania, alebo z nepriaznivých vonkajších
udalostí,
ab)
rizikom likvidity riziko neschopnosti poisťovne alebo zaisťovne speňažiť investície
a iný majetok s cieľom vyrovnať svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti,
ac)
rizikom koncentrácie riziko ohrozenia solventnosti alebo finančnej situácie poisťovne
alebo zaisťovne veľkými rizikovými expozíciami s prípadnou stratou,
ad)
technikami zmierňovania rizika techniky, ktoré umožňujú poisťovni alebo zaisťovni,
aby preniesla svoje riziká alebo ich časť na inú osobu,
ae)
účinkom diverzifikácie zníženie rizikovej expozície poisťovne alebo zaisťovne alebo
skupiny poisťovní alebo skupiny zaisťovní v súvislosti s diverzifikáciou ich činností,
ktoré vyplýva zo skutočnosti, že nepriaznivý výsledok jedného rizika sa môže kompenzovať
priaznivejším výsledkom iného rizika, ak tieto riziká nie sú úplne vzájomne závislé,
af)
odhadom rozdelenia pravdepodobnosti matematická funkcia, ktorá priraďuje úplnému
súboru vzájomne sa vylučujúcich budúcich udalostí pravdepodobnosť výskytu,
ag)
mierou rizika matematická funkcia, ktorá priraďuje príslušnému odhadu rozdelenia
pravdepodobnosti peňažnú hodnotu a rastie v nadväznosti na rast rizikovej expozície,
ktorá je podkladom tohto odhadu rozdelenia pravdepodobnosti,
ah)
klientom osoba, s ktorou má poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa
z iného členského štátu vykonávajúca poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky
v rámci vykonávania poisťovacej činnosti uzavretú poistnú zmluvu alebo na ktorej majetok,
život, zdravie alebo zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje,
ai)
potenciálnym klientom osoba, ktorá prejavila záujem uzavrieť poistnú zmluvu s poisťovňou,
pobočkou zahraničnej poisťovne alebo poisťovňou z iného členského štátu vykonávajúcou
poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky,
aj)
ak)
externou ratingovou agentúrou ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo certifikovaná
podľa osobitného predpisu,14) alebo centrálna banka, ktorá vydáva úverové ratingy a na ktorú sa tento osobitný
predpis nevzťahuje.
DRUHÁ ČASŤ
ZAČATIE VYKONÁVANIA POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§ 16
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 15 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, odovzdá Národná banka
Slovenska do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 15 ods. 1 a potvrdenie preukazujúce, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť
podľa § 48 a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63, má primeraný systém správy a riadenia, primeranú finančnú situáciu a fyzická osoba
navrhovaná za vedúceho pobočky spĺňa požiadavky na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť
podľa § 24 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu; o týchto skutočnostiach
informuje poisťovňu.
(2)
Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom
pobočky až po tom, keď príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu oznámi
Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov hostiteľského
členského štátu, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky poisťovne. Národná
banka Slovenska oznámi túto informáciu poisťovni. Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského
členského štátu neoznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných
právnych predpisov hostiteľského členského štátu, poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku
a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom pobočky najskôr po uplynutí dvoch
mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského
členského štátu.
(3)
Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o primeranosti systému správy a
riadenia, splnení požiadaviek na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť podľa § 24 pre vedúceho pobočky alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím
činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského
členského štátu. V takom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie o odmietnutí
v konaní podľa osobitného predpisu3) do troch mesiacov od doručenia všetkých údajov v zmysle § 15 ods. 1 a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(4)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(5)
Dohľad nad pobočkou poisťovne alebo nad pobočkou zaisťovne založenej na území iného
členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska.
(6)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu, na území ktorého je umiestnená pobočka
poisťovne alebo pobočka zaisťovne, upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka poisťovne
alebo pobočka zaisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu
porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne by
mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme potrebné
opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo zaisťovňa
dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky
orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „Európsky orgán
dohľadu“) o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(7)
Ak pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne na území členského štátu pobočky neuskutoční
v určenej lehote nápravu podľa odseku 6, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia
prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 7 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od
pobočky poisťovne alebo pobočky zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu
ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu
členského štátu pobočky môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má pobočku na jeho
území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické
účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 17
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť
v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia
pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti
v inom členskom štáte písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska.
(2)
Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu
činnosť,
b)
povahu rizík alebo záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti alebo
zaisťovacej činnosti na prvé tri roky.
(3)
V lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka Slovenska
príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a)
a)
b)
zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie
poisťovacej činnosti alebo označenie poistného druhu, pre ktorý bolo poisťovni udelené
povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, a
c)
údaje podľa odseku 2 písm. b).
(4)
O skutočnostiach podľa odseku 3 informuje Národná banka Slovenska poisťovňu. Poisťovňa
je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v inom
členskom štáte po tom, keď jej Národná banka Slovenska doručí informáciu podľa prvej
vety.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu
členského štátu podľa odseku 2 písm. a), vydá rozhodnutie o odmietnutí v konaní podľa
osobitného predpisu3) a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(6)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch poskytnutých
podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien; ustanovenia
odsekov 3 až 5 platia primerane.
(7)
Dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovňou
alebo zaisťovňou v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb
bez zriadenia pobočky vykonáva Národná banka Slovenska.
(8)
Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu upozorní Národnú banku Slovenska,
že poisťovňa alebo zaisťovňa pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského
štátu porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne
by mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme
potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo
zaisťovňa dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať
Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(9)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v
určenej lehote nápravu podľa odseku 8, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia
prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.
(10)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 9 môže príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského
štátu od poisťovne alebo zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od
poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu hostiteľského
členského štátu môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť
alebo zaisťovaciu činnosť na jeho území na základe práva slobodného poskytovania služieb
bez zriadenia pobočky, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území
na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu
činnosť alebo zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na
vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti,
ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo oprávnenie na vykonávanie
zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte, a to na základe súhlasného
písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu doručeného
Národnej banke Slovenska. Pobočka poisťovne z iného členského štátu musí v mieste
svojho sídla a v písomnom styku vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka poisťovne
z iného členského štátu“.
(2)
Národná banka Slovenska v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa
odseku 1 oznámi príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu ustanovenia
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej
činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území
Slovenskej republiky.
(3)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť
alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia Národnej
banky Slovenska podľa odseku 2 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia
vyjadrenia podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.
(4)
Poisťovňa z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť
najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
povahy rizík, ktoré bude pobočka poisťovne z iného členského štátu kryť pri vykonávaní
poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej
republiky,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej
republiky.
(5)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 4 sa primerane
vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.
(6)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu
činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti,
ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom
štáte.
§ 19
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu
činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb
po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom
má sídlo, v rozsahu podľa § 17 ods. 3 Národnej banke Slovenska.
(2)
Na zmenu údajov poskytnutých podľa § 17 ods. 2 písm. b), ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe
práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.
(3)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu
činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, ak jej bolo oprávnenie na
vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§ 20
Poisťovacia činnosť alebo zaisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu alebo
zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu podľa § 18 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1 a 3 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ak tento
zákon v § 79 neustanovuje inak.
§ 21
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti alebo zaisťovňa z iného členského
štátu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti porušila všeobecne záväzné právne predpisy,
bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného
členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu. Národná banka Slovenska
o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov informuje príslušný orgán dohľadu
domovského členského štátu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu podľa
odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný
orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení
potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých
opatreniach. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc
v súlade s osobitným predpisom.22)
(3)
Ak napriek opatreniam podľa odseku 2 alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané,
alebo ak členský štát neprijal žiadne opatrenia, poisťovňa z iného členského štátu
alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje všeobecne záväzné právne
predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného
orgánu dohľadu domovského členského štátu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho
stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov
a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných
zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z
iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu poisťovni z iného
členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť alebo
ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu zaisťovni z iného členského
štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti,
prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o tejto skutočnosti
dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej
činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne z
iného členského štátu.
(5)
Na účely odsekov 1 až 4 môže Národná banka Slovenska od poisťovne z iného členského
štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej
republiky alebo zaisťovne z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť
na území Slovenskej republiky požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne
alebo zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.
(6)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu,
ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť, alebo zaisťovňa z iného
členského štátu, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť, predkladala na štatistické účely
hlásenia o svojej činnosti na území Slovenskej republiky. Rozsah, spôsoby a termíny
predkladania hlásení ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke
zákonov.
(7)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosti poisťovne z iného členského štátu pôsobiacej
na území Slovenskej republiky alebo činnosti zaisťovne z iného členského štátu pôsobiacej
na území Slovenskej republiky by mohli negatívne ovplyvniť ich finančnú situáciu,
informuje o tom príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.
§ 22
(1)
Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“) a Európsky
orgán dohľadu, že odmietla splnenie svojej povinnosti podľa § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 a postupovala podľa § 16 ods. 3 alebo § 17 ods. 5 a svoj postup odôvodní.
(2)
Národná banka Slovenska oznamuje Komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 21 ods. 3,
b)
zriadenie pobočky poisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom, alebo zriadenie
pobočky zaisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
c)
vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočke zahraničnej
poisťovne alebo vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
pobočke zahraničnej zaisťovne,
d)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá
bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom
ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej
činnosti na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
e)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej zaisťovne, ktorá
bude dcérskou spoločnosťou zaisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky zaisťovne v inom
ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich zaisťovacej
činnosti, na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
f)
skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou
zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa
riadi právnym poriadkom štátu, ktorý nie je členským štátom,
g)
štruktúru skupiny, do ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa podľa písmena f) patrí alebo
bude patriť.
(3)
Skutočnosti podľa odseku 2 písm. c), f) a g) oznamuje Národná banka Slovenska aj
príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov. Skutočnosti podľa odseku 2 písm.
a) a c) až g) oznamuje Národná banka Slovenska aj Európskemu orgánu dohľadu.
(4)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu aj o
a)
problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní právne záväzných aktov Európskej únie,
ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
a o problémoch súvisiacich s prevodom poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti
poisťovne alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne na jej pobočku zriadenú na území iného
členského štátu,
b)
tom, že potvrdenia podľa § 24 ods. 4 písm. a) a b) predkladajú cudzinci, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, Národnej banke
Slovenska; to sa vzťahuje aj na predkladanie dokumentov fyzickými osobami podľa § 10 alebo § 11,
c)
orgánoch alebo inštitúciách vydávajúcich potvrdenia podľa § 24 ods. 4 písm. a) a b) na území Slovenskej republiky.
(5)
Skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a c) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným
orgánom dohľadu iných členských štátov.
TRETIA ČASŤ
Požiadavky na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti
PRVÁ HLAVA
SYSTÉM SPRÁVY A RIADENIA
§ 23
Všeobecné požiadavky na správu a riadenie
(1)
Predstavenstvo poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedné za dodržiavanie tohto zákona
a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vnútorných predpisov a koncepcií
vzťahujúcich sa na vykonávanie činnosti poisťovňou alebo zaisťovňou.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém správy a riadenia, ktorým sa zabezpečí
spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Systém správy a riadenia zahŕňa minimálne
primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným a vhodným rozdelením
zodpovedností a účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií pri zabezpečení súladu
s požiadavkami uvedenými v § 24 až 30. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému
správy a riadenia.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, a to najmä spôsobom, ktorý
a)
zohľadňuje a zmierňuje riziká, ktorým sú vystavené,
b)
nepoškodzuje záujmy ich klientov,
c)
neohrozuje finančnú situáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať systém správy a riadenia primeraný povahe, rozsahu
a zložitosti ich činnosti a rozsahu poskytovaných služieb.
(5)
Poisťovňa je povinná prijať primerané opatrenia zabraňujúce konfliktu záujmov s cieľom
nezávislého riadenia rizík, najmä zabezpečiť, aby výkon úloh spojených s oceňovaním
rizík bol funkčne nezávislý od politiky odmeňovania závislej na hospodárskom výsledku
poisťovne. Poisťovňa je povinná prijať aj ďalšie primerané opatrenia na zabránenie
konfliktu záujmov.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne
o riadení rizík, systéme vnútornej kontroly, vnútornom audite, predkladaní informácii
na účely dohľadu, zverejňovaní, vybavovaní sťažností, a ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka
zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zveruje výkon činností podľa
§ 30, aj písomnú koncepciu o zverení výkonu činností.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné prehodnotiť písomné koncepcie podľa odseku 6 minimálne raz za rok. Písomné
koncepcie podliehajú predchádzajúcemu schváleniu predstavenstva alebo dozornej rady
poisťovne alebo zaisťovne. Písomné koncepcie pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky
zahraničnej zaisťovne podliehajú schváleniu vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne
alebo vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné upraviť písomnú koncepciu pri
každej podstatnej zmene v systéme správy a riadenia.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného
výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel využíva
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.
(9)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
uzatvoria zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia,
musia byť schopné správne identifikovať, posudzovať, monitorovať, riadiť, kontrolovať
a oznamovať riziká vyplývajúce zo zmlúv o finitnom zaistení alebo z vykonávaných činností
finitného zaistenia.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať postupy určené na identifikáciu zhoršujúceho sa finančného
stavu a bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k takému
zhoršeniu.
(11)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky
na informácie poskytované na účely dohľadu.
§ 24
Požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku
zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie,
spĺňali po celý čas tieto požiadavky:
a)
majú primeranú odbornú spôsobilosť, a to vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia
spoľahlivé a obozretné riadenie alebo výkon funkcie a
b)
sú dôveryhodné.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska všetky zmeny osôb,
ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej
zaisťovne alebo sú zodpovedné za kľúčové funkcie vrátane všetkých informácií potrebných
na posúdenie, či nová fyzická osoba, ktorá bude riadiť poisťovňu, zaisťovňu, pobočku
zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo bude zodpovedať za kľúčové
funkcie, spĺňa požiadavky podľa odseku 1.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak fyzická osoba
uvedená v odsekoch 1 a 2 bola nahradená inou osobou z dôvodu, že prestala spĺňať požiadavky
uvedené v odseku 1.
(4)
Na účely tohto zákona sa za dôveryhodnú považuje fyzická osoba,
a)
ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin
spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin, alebo
odsúdenie za takýto trestný čin jej bolo zahladené, pričom tieto skutočnosti sa preukazujú
výpisom z registra trestov23) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným
potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
ktorá nebola v posledných desiatich rokoch členom štatutárneho orgánu alebo dozorného
orgánu finančnej inštitúcie, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz, viedlo sa reštrukturalizačné
konanie, konanie o oddlžení, bola zavedená nútená správa alebo bolo povolené nútené
vyrovnanie; tieto skutočnosti sa preukazujú potvrdením vydaným miestne príslušným
súdom alebo orgánom s obdobnou právomocou z iného štátu,
c)
na ktorú v posledných desiatich rokoch nebol vyhlásený konkurz; táto skutočnosť sa
preukazuje potvrdením vydaným miestne príslušným súdom alebo orgánom s obdobnou právomocou
z iného štátu,
d)
ktorá nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako
50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 139 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu,24)
e)
ktorá je považovaná za dôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného
trhu,25)
f)
ktorá spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov
vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom
na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia
všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia
povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne,
zo stanov zaisťovne alebo z iných vnútorných aktov riadenia.
(5)
Fyzickú osobu nespĺňajúcu podmienku podľa odseku 4 písm. b) možno uznať za dôveryhodnú,
ak z povahy veci vyplýva, že táto fyzická osoba nemohla ovplyvniť skutočnosti podľa
odseku 4 písm. b) a tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na jej ďalšie pôsobenie
vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu.
(6)
Dokumenty preukazujúce skutočnosti podľa odseku 4 písm. a) až c) sa nesmú predložiť
po uplynutí troch mesiacov od ich vystavenia. Ak sa tieto dokumenty nevydávajú, možno
ich nahradiť čestným vyhlásením, alebo v členských štátoch, kde nie je čestné vyhlásenie
dokladom, ktorý je porovnateľný s čestným vyhlásením dotknutým cudzím štátnym príslušníkom
pred príslušným súdnym orgánom, správnym orgánom alebo notárom v domovskom členskom
štáte alebo v členskom štáte, z ktorého tento cudzí štátny príslušník prichádza.
(7)
Pri posudzovaní požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť je potrebné zohľadniť
povahu, zložitosť a rozsah činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
a pobočky zahraničnej zaisťovne, ako aj pracovnú pozíciu konkrétnej osoby.
§ 25
Riadenie rizík
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrnujúci stratégie,
procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania,
riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú poisťovňa,
zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vystavené
a ktorým by mohli byť vystavené. Také riadenie rizík sa vykonáva jednotlivo a súhrne.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť, aby systém riadenia rizík bol účinný a vhodne začlenený do
ich organizačnej štruktúry a do ich rozhodovacích procesov, kde sa primerane zohľadnia
fyzické osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a
pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie.
(3)
Systém riadenia rizík zahŕňa riziká, ktoré sú zahrnuté do výpočtu kapitálovej požiadavky
na solventnosť podľa § 48 ods. 5, ako aj riziká, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú úplne zahrnuté do tohto výpočtu.
(4)
Systém riadenia rizík zahŕňa minimálne tieto oblasti:
a)
upisovanie rizík a tvorbu technických rezerv,
b)
riadenie aktív a pasív,
c)
investície, najmä deriváty a podobné finančné nástroje,
d)
riadenie rizika likvidity a rizika koncentrácie,
e)
riadenie operačného rizika,
f)
zaistenie a iné techniky zmierňovania rizika.
(5)
Písomná koncepcia o riadení rizík podľa § 23 ods. 6 zahŕňa minimálne oblasti uvedené v odseku 4. Ak sa uplatňuje korekcia volatility
podľa § 42, písomná koncepcia zahŕňa aj kritériá uplatňovania korekcie volatility.
(6)
Ak sa uplatňuje párovacia korekcia podľa § 40 alebo korekcia volatility podľa § 42, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zostaviť plán likvidity obsahujúci projekciu prichádzajúcich a odchádzajúcich
peňažných tokov vo vzťahu k aktívam a pasívam, na ktoré sa tieto korekcie vzťahujú.
(7)
Pri riadení aktív a pasív, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a
pobočka zahraničnej zaisťovne pravidelne posudzujú
a)
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom extrapolácie
príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 39,
b)
pri uplatňovaní párovacej korekcie podľa § 40
1.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom výpočtu
párovacej korekcie vrátane výpočtu fundamentálnej prirážky a možný vplyv núteného
predaja aktív na použiteľné vlastné zdroje,
2.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči zmenám v zložení
vyhradeného portfólia aktív,
3.
vplyv nulovej párovacej korekcie,
c)
pri uplatňovaní korekcie volatility podľa § 42
1.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom výpočtu
korekcie volatility a možný vplyv núteného predaja aktív na použiteľné vlastné zdroje,
2.
vplyv nulovej korekcie volatility.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné každoročne predložiť Národnej banke Slovenska výsledky posúdenia podľa
odseku 7. Ak by zníženie párovacej korekcie alebo korekcie volatility na nulu malo
za následok nesúlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť, predloží aj analýzu
opatrení potrebných na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu
kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo na zníženie svojho rizikového profilu s
cieľom obnoviť plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(9)
Ak ide o investičné riziko, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a
pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné preukázať súlad s § 64.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné mať zabezpečenú funkciu riadenia rizík spôsobom uľahčujúcim vykonávanie
systému riadenia rizík.
(11)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
používa externé ratingové hodnotenia na výpočet technických rezerv a kapitálovej požiadavky
na solventnosť, súčasťou riadenia rizík, v záujme zamedzenia akejkoľvek automatickej
závislosti na externých ratingových hodnoteniach, je posúdenie vhodnosti týchto externých
ratingových hodnotení, a to dodatočným vlastným posúdením, ak je to možné.
(12)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
využíva čiastočný vnútorný model alebo úplný vnútorný model schválený podľa § 54, funkcia riadenia rizík zabezpečuje tieto činnosti:
a)
návrh a zavedenie vnútorného modelu,
b)
testovanie a validácia vnútorného modelu,
c)
vedenie dokumentácie o vnútornom modeli a jeho akýchkoľvek ďalších zmenách,
d)
analýza výkonnosti vnútorného modelu a vyhotovenie súhrnných správ o jeho výkonnosti,
e)
informovanie predstavenstva o výkonnosti vnútorného modelu, navrhnutie oblastí, ktoré
si vyžadujú zlepšenie, a podávanie najnovších informácií predstavenstvu o úsilí vyvíjanom
na zlepšenie už identifikovaných slabých miest.
§ 26
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vykonávať ako súčasť svojho systému riadenia rizík vlastné posúdenie rizika
a solventnosti, ktoré zahŕňa minimálne
a)
stanovenie potrebného kapitálu, ktorý zohľadňuje vlastný rizikový profil, schválené
limity tolerancie rizika a obchodnú stratégiu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej
poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
nepretržité dodržiavanie kapitálových požiadaviek podľa § 48 až 63 a požiadaviek upravujúcich technické rezervy podľa § 37 až 44,
c)
identifikovanie rozdielu medzi rizikovým profilom príslušnej poisťovne, zaisťovne,
pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a predpokladov, z ktorých
vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť podľa § 48 vypočítaná na základe štandardného vzorca podľa § 49 až 53, alebo predpokladov čiastočného alebo úplného vnútorného modelu podľa § 54 až 62.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať na účely uvedené v odseku 1 písm. a) procesy primerané
povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v ich činnosti, ktoré im umožnia správne
určiť a posúdiť riziká, ktorým sú vystavené alebo by mohli byť vystavené tak z krátkodobého
hľadiska, ako aj z dlhodobého hľadiska. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej
poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné Národnej banke Slovenska preukázať
metódy použité na uvedené posúdenie.
(3)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
uplatňuje párovaciu korekciu podľa § 40, korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenia podľa § 203 a 204, vykoná posúdenie nepretržitého dodržiavania kapitálových požiadaviek podľa odseku
1 písm. b) so zohľadnením týchto korekcií a prechodných opatrení, ako aj bez ich zohľadnenia.
(4)
Ak sa používa vnútorný model, spolu s posúdením uvedeným v odseku 1 písm. c) sa vykoná
opätovná kalibrácia vnútorného modelu a stanoví sa nová kapitálová požiadavka na solventnosť.
(5)
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej
poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne je neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie
a neustále sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach poisťovne, zaisťovne, pobočky
zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vykonávať posúdenie podľa odseku 1 pravidelne, minimálne raz ročne, ako
aj bez zbytočného odkladu po každej významnej zmene v ich rizikovom profile.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné informovať Národnú banku Slovenska o výsledkoch každého vlastného posúdenia
rizika a solventnosti ako súčasť informácií oznamovaných na účely dohľadu.
(8)
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej
poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky
na solventnosť. Kapitálová požiadavka na solventnosť môže byť zmenená len podľa § 97 až 99, 103 a 142.
§ 27
Vnútorná kontrola
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly, ktorý zahŕňa minimálne
a)
administratívne a účtovné postupy,
b)
rámec vnútornej kontroly,
c)
procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetkých úrovniach poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a
d)
funkciu dodržiavania súladu s predpismi podľa odseku 2.
(2)
Funkcia dodržiavania súladu s predpismi zahŕňa
a)
poskytovanie poradenstva predstavenstvu alebo dozornej rade v oblasti dodržiavania
všeobecne záväzných právnych predpisov prijatých v oblasti poisťovníctva a v oblasti
ochrany spotrebiteľa,
b)
posúdenie možného dosahu akýchkoľvek zmien vo všeobecne záväzných právnych predpisoch
na činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne,
c)
identifikáciu a posudzovanie rizika nedodržiavania súladu so všeobecne záväznými
právnymi predpismi.
§ 28
Vnútorný audit
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Funkcia vnútorného auditu
zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných
prvkov systému správy a riadenia.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť vnútorného auditu od operačných činností.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť osobám vykonávajúcim funkciu vnútorného auditu prístup k informáciám,
ktoré si osoby vykonávajúce funkciu vnútorného auditu v súvislosti s plnením povinností
podľa tohto zákona vyžiadajú.
(4)
Fyzická osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu je povinná oznámiť každé
svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu alebo dozornej rade, ktorá určí, aké opatrenia
budú prijaté vo vzťahu ku každému zo zistení a odporúčaní a zabezpečí vykonanie uvedených
opatrení.
§ 29
Aktuárska funkcia
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Aktuárska funkcia zahŕňa
minimálne tieto činnosti:
a)
koordinovanie výpočtu technických rezerv,
b)
stanovenie primeraných metód, modelov a predpokladov na výpočet technických rezerv,
c)
posúdenie primeranosti a kvality údajov použitých pri výpočte technických rezerv,
d)
porovnanie najlepšieho odhadu technických rezerv so skutočnosťou,
e)
informovanie predstavenstva alebo dozornej rady o spoľahlivosti a primeranosti výpočtu
technických rezerv,
f)
kontrola výpočtu technických rezerv podľa § 44 ods. 1 a 2,
g)
posudzovanie celkovej koncepcie upisovania,
h)
posudzovanie primeranosti zaistných programov a
i)
poskytovanie súčinnosti pri zabezpečovaní uplatňovania účinného systému riadenia
rizík podľa § 25, najmä pri modelovaní rizík pri výpočte kapitálových požiadaviek podľa § 48 až 63 a posúdení podľa § 26.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť, že aktuársku funkciu vykonávajú osoby, ktoré majú znalosti
v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti
rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
a pobočky zahraničnej zaisťovne a sú schopné preukázať, že majú primerané skúsenosti
zodpovedajúce platným profesijným pravidlám v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky.
§ 30
Zverenie výkonu činností
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
zodpovedajú za neplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných všeobecne
záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na ich činnosť, ak zverujú výkon funkcie
v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej
činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť, aby pri zverení výkonu kritických alebo dôležitých operačných
funkcií alebo činností inej osobe nedošlo k
a)
podstatnému zhoršeniu kvality systému správy a riadenia príslušnej poisťovne, zaisťovne,
pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
nadmernému zvýšeniu operačného rizika,
c)
zhoršeniu schopnosti Národnej banky Slovenska vykonávať účinný dohľad,
d)
zhoršeniu nepretržitého poskytovania služieb klientom.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné v dostatočnom časovom predstihu informovať Národnú banku Slovenska o svojom
zámere zveriť výkon kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností
inej osobe, ako aj bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akýchkoľvek
významných skutočnostiach, ktoré nastanú v súvislosti s týmito funkciami alebo činnosťami.
§ 31
Konflikt záujmov
(1)
Organizačná štruktúra a nastavenie vnútorných procesov poisťovne a pobočky zahraničnej
poisťovne musí zabezpečovať minimalizáciu rizika finančných strát poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne, ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov.
(2)
Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci
poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie
a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv voči
klientom
a)
nie sú blízke osoby podľa osobitného predpisu,
b)
nemajú majetkové prepojenie alebo významný vplyv, ak je klientom právnická osoba,
c)
nie sú v súdnom spore alebo inom spore s klientom,
d)
nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia poskytovaných klientovi.
(3)
Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci
poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie
iných ako poistných zmlúv, ktoré môžu ovplyvniť finančnú situáciu poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne voči iným osobám ako klientom, s ktorými sa tieto zmluvy uzatvárajú,
a)
nie sú v príbuzenskom vzťahu alebo obdobnom vzťahu,
b)
ak ide o právnickú osobu, nemajú voči týmto osobám majetkové prepojenie alebo významný
vplyv,
c)
nie sú v súdnom spore alebo inom spore s týmito osobami,
d)
nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia z týchto zmlúv.
(4)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zaviesť, uplatňovať a dodržiavať
účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov. Tieto opatrenia musia byť vypracované
v písomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizačnú štruktúru poisťovne a pobočky
zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa
členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť
k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov
tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.
(5)
Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia spĺňať tieto podmienky:
a)
musia byť identifikované okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov,
ktorý znamená značné riziko poškodenia záujmov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne
alebo jej klientov,
b)
musia byť špecifikované postupy, ktoré sa majú dodržiavať s cieľom zvládnuť také
konflikty záujmov.
(6)
Postupy a opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia zabezpečovať, že príslušné
osoby vykonávajúce činnosti, ktoré môžu byť ovplyvnené konfliktom záujmov, vykonávajú
tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je primeraná povahe týchto činností,
pričom takými opatreniami sa rozumejú najmä:
a)
povinnosť dotknutých osôb informovať poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, ak
identifikujú potenciálny konflikt záujmov a pravidlá na výmenu informácií v takých
prípadoch,
b)
pravidlá odmeňovania osôb, ktoré nevytvárajú potenciálny konflikt záujmov,
c)
opatrenia, ktoré zamedzujú alebo obmedzujú možnosti iných osôb neprimerane ovplyvňovať
spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne
a pobočky zahraničnej poisťovne alebo plnenia z poistných zmlúv klientom,
d)
kontrolné mechanizmy v súvislosti s dôslednou aplikáciou týchto opatrení, pričom
osoby vykonávajúce kontrolu nesmú byť vo vzťahu podriadenosti k osobám zodpovedným
za kontrolované činnosti.
(7)
Ak sa nemožno vyhnúť konfliktu záujmov s klientom, musí sa povaha a zdroj konfliktu
záujmov oznámiť klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy alebo výkonom inej činnosti
voči klientovi, a poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sa musia ubezpečiť, že
táto skutočnosť nie je na ujmu klienta. Pri konflikte záujmov súčasne s viacerými
klientmi je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne povinná zaistiť rovnaké a spravodlivé
zaobchádzanie so všetkými klientmi.
(8)
S opatreniami na zamedzenie konfliktu záujmov musia byť oboznámení všetci zamestnanci
poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj iné osoby zodpovedné za činnosti,
ktoré môžu byť dotknuté konfliktom záujmov.
(9)
Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov sa primerane aplikujú aj pri zverení výkonu
činnosti podľa § 30.
(10)
Ak opatrenia prijaté poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne na účely riešenia
konfliktov záujmov nie sú dostatočné na to, aby s náležitou istotou zabezpečili, že
sa zabráni rizikám poškodenia záujmov samotnej poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne
alebo jej klientov, predstavenstvo poisťovne musí byť urýchlene informované, aby mohlo
prijať nevyhnutné rozhodnutia na zamedzenie konfliktu záujmov.
§ 32
Vybavovanie sťažností
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť funkčný systém na vybavovanie
sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu
a zmiernenie možných konfliktov záujmov.
(2)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné analyzovať údaje získané v rámci
vybavovania sťažností s cieľom zabezpečiť, aby identifikovali a riešili všetky individuálne,
opakujúce sa alebo systémové problémy, potenciálne právne a operačné riziká, ako aj
odstránili zistené nedostatky.
(3)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
poskytnúť sťažovateľovi zrozumiteľné, presné a aktuálne informácie o postupe pri
vybavovaní sťažností,
b)
uvádzať informácie o postupe pri vybavovaní sťažností v zmluvnej dokumentácii a zverejniť
informácie o postupe pri vybavovaní sťažností ľahko dostupným spôsobom, napríklad
vo forme brožúr, letákov alebo na webovom sídle poisťovne.
(4)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
zhromažďovať a preverovať všetky sťažovateľom predložené dôkazy alebo inak dostupné
dôkazy a informácie týkajúce sa sťažnosti,
b)
komunikovať so sťažovateľom jasným a zrozumiteľným spôsobom,
c)
vybaviť sťažnosť bez zbytočného odkladu, a to najneskôr do 30 dní od doručenia sťažnosti;
ak v tejto lehote nie je možné sťažnosť vybaviť, informovať sťažovateľa o dôvodoch
predĺženia a uviesť predpokladaný termín vybavenia sťažnosti,
d)
komplexne vysvetliť svoje stanovisko sťažovateľovi a ak vybavenie sťažnosti neuspokojuje
požiadavku sťažovateľa, informovať sťažovateľa o ďalších možnostiach riešenia sťažnosti,
e)
prijať opatrenia vedúce k náprave zistených nedostatkov.
(5)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné prijať sťažnosť počas celej
prevádzkovej doby v každej svojej prevádzkarni, v ktorej je prijatie sťažnosti možné
vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne
sú zároveň povinné prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe. Poisťovňa a pobočka
zahraničnej poisťovne sú povinné viesť evidenciu sťažností v rozsahu nevyhnutnom na
vybavenie sťažnosti.
DRUHÁ HLAVA
SPRÁVA O SOLVENTNOSTI A FINANČNOM STAVE
§ 33
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné raz ročne zverejniť správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Správa
o solventnosti a finančnom stave obsahuje informácie podľa odseku 2 v plnom rozsahu
alebo prostredníctvom odkazu na informácie uverejnené na základe iných všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktoré sú z hľadiska povahy a rozsahu rovnocenné.
(2)
Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje popis
a)
vykonávanej činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky
zahraničnej zaisťovne,
b)
systému správy a riadenia a hodnotenie jeho vhodnosti z hľadiska rizikového profilu
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
rizikovej expozície, koncentrácie, techník zmierňovania rizika a citlivosti na riziko,
a to samostatne pre každé riziko,
d)
podkladov a metód použitých na ocenenie aktív, technických rezerv a ostatných záväzkov
spolu s vysvetlením ich významných rozdielov v porovnaní s ocenením v účtovných závierkach,
e)
riadenia kapitálu obsahujúci minimálne
1.
štruktúru, hodnotu a kvalitu vlastných zdrojov,
2.
hodnotu kapitálovej požiadavky na solventnosť a hodnotu minimálnej kapitálovej požiadavky
na solventnosť,
3.
informácie umožňujúce správne pochopenie hlavných rozdielov medzi predpokladmi štandardného
vzorca a predpokladmi vnútorného modelu použitého poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou
zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne na výpočet jej kapitálovej
požiadavky na solventnosť,
4.
vyčíslenie nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo vyčíslenie
významného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť počas vykazovacieho obdobia,
aj keď následne dôjde k náprave, s vysvetlením príčin a následkov, ako aj uvedením
prijatých nápravných opatrení.
(3)
Popis uvedený v odseku 2 písm. d) obsahuje, ak sa uplatňuje
a)
párovacia korekcia podľa § 40, popis párovacej korekcie a portfólia pasív a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia
korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikáciu vplyvu nulovej párovacej korekcie na finančnú
pozíciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej
zaisťovne,
b)
korekcia volatility podľa § 42, výrok o tom, že sa korekcia volatility používa, a kvantifikáciu vplyvu nulovej korekcie
volatility na finančnú pozíciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Popis uvedený v odseku 2 písm. e) prvom bode zahŕňa analýzu každej významnej zmeny
v porovnaní s obdobím, za ktoré bola predložená predchádzajúca správa o solventnosti
a finančnom stave, vysvetlenie každého významného rozdielu hodnoty aktív, technických
rezerv a ostatných záväzkov v porovnaní s ich hodnotami v účtovných závierkach a stručný
popis prevoditeľnosti vlastných zdrojov.
(5)
Pri zverejňovaní kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 2 písm.
e) druhom bode sa osobitne uvedie suma vypočítaná podľa štandardného vzorca alebo
podľa vnútorného modelu a osobitne každé navýšenie kapitálu uložené podľa § 142. Zároveň sa uvedie vplyv charakteristických parametrov, ktoré poisťovňa, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne používa podľa § 53, spolu so stručnou informáciou obsahujúcou zdôvodnenie Národnej banky Slovenska.
(6)
Ak Národná banka Slovenska neukončila kontrolu hodnoty kapitálovej požiadavky na
solventnosť, zverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť sa doplní o túto informáciu.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a procesy s cieľom splniť požiadavky
ustanovené v odsekoch 1 až 6 a v § 34 a 35 ods. 1. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné vypracovať písomnú koncepciu, aby informácie uverejňované podľa odsekov
1 až 6, § 34 a 35 boli priebežne aktualizované.
(8)
Správa o solventnosti a finančnom stave sa zverejní až po schválení predstavenstvom
alebo dozornou radou poisťovne, predstavenstvom zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej
poisťovne alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne.
§ 34
(1)
Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke
zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne na nezverejnenie niektorých
informácii podľa § 33, ak
a)
by zverejnením takýchto informácií získali konkurenčné finančné inštitúcie významnú
neoprávnenú výhodu,
b)
existujú také povinnosti voči poistníkom alebo poisteným alebo iné vzťahy s protistranami
poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
ktoré ich zaväzujú k zachovávaniu obchodného tajomstva alebo mlčanlivosti.
(2)
Ak Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke
zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne podľa odseku 1, poisťovňa, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uvedie túto skutočnosť
vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave a vysvetlí dôvody.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
môžu využiť informácie zverejnené podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych
predpisov, alebo uviesť odkaz na už zverejnené informácie v rozsahu, v akom tieto
zverejnené informácie zodpovedajú svojou povahou a rozsahom informáciám požadovaným
podľa § 33.
(4)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na informácie zverejnené podľa § 33 ods. 2 písm. e).
§ 35
(1)
Ak nastane nepriaznivý finančný vývoj, ktorý významne ovplyvňuje relevantnosť informácií
zverejnených podľa § 33 a 34, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné bez zbytočného odkladu zverejniť dodatočné informácie o povahe vzniknutej
situácie a jej dôsledkoch.
(2)
Za nepriaznivý finančný vývoj podľa odseku 1 sa považuje najmä, ak poisťovňa, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
nedodržiava minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a nepredloží Národnej
banke Slovenska krátkodobý finančný plán podľa § 145 do jedného mesiaca odo dňa zistenia takéhoto nedodržania alebo predložený krátkodobý
finančný plán nie je podľa Národnej banky Slovenska realistický,
b)
významne nedodržiava kapitálovú požiadavku na solventnosť a nepredloží Národnej banke
Slovenska ozdravný plán podľa § 144 do dvoch mesiacov odo dňa zistenia takéhoto nedodržania alebo predložený ozdravný
plán nie je podľa Národnej banky Slovenska realistický.
(3)
Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. a), Národná banka Slovenska je
povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných základných
vlastných zdrojov a minimálnej kapitálovej požiadavky spolu s vysvetlením príčin nedodržania
minimálnej kapitálovej požiadavky a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení.
Ak sa napriek krátkodobému finančnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo
dosiahnuť nápravu do troch mesiacov od zistenia nedodržania minimálnej kapitálovej
požiadavky, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej
zaisťovne sú povinné zverejniť túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol krátkodobý
finančný plán predložený, spolu s vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých
nápravných opatrení, ako aj ďalších plánovaných nápravných opatrení.
(4)
Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. b), Národná banka Slovenska je
povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne
a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných vlastných
zdrojov a kapitálovej požiadavky na solventnosť spolu s vysvetlením príčin nedodržania
kapitálovej požiadavky na solventnosť a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných
opatrení. Ak sa napriek ozdravnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo
odstrániť nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť do šiestich mesiacov od
zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, poisťovňa, zaisťovňa,
pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zverejniť
túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol ozdravný plán predložený, spolu s
vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení, ako aj
ďalších plánovaných nápravných opatrení.
TRETIA HLAVA
PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA TECHNICKÝCH REZERV, VLASTNÝCH ZDROJOV, KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK
A INVESTÍCIÍ
§ 36
Oceňovanie aktív a záväzkov
(1)
Ak tento zákon v § 37 až 46 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak, poisťovňa a zaisťovňa sú povinné oceňovať aktíva a záväzky takto:
a)
aktíva sumou, za ktorú by ich mohli vymieňať v nezávislej transakcii medzi informovanými
dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami,
b)
záväzky sumou, za ktorú by ich mohli previesť alebo vysporiadať v nezávislej transakcii
medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.
(2)
Pri oceňovaní záväzkov podľa odseku 1 písm. b) poisťovňa alebo zaisťovňa nevykoná
žiadnu úpravu s cieľom zohľadniť vlastné kreditné riziko.
Pravidlá týkajúce sa technických rezerv
§ 37
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné tvoriť technické rezervy na všetky záväzky voči
poistníkom, poisteným, príjemcom poistného plnenia, príjemcom zaistného plnenia.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné pri výpočte technických rezerv postupovať podľa
zásad uvedených v odsekoch 3 až 5, v súlade s ustanoveniami § 38 až 44 a príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu26) a so zreteľom na zásady oceňovania ustanovené v § 36 ods. 1.
(3)
Hodnota technických rezerv zodpovedá súčasnej hodnote, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa
zaplatila, ak by svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky okamžite previedla na
inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej
zaisťovne.
(4)
Pri výpočte technických rezerv poisťovňa alebo zaisťovňa využíva a zohľadňuje informácie
získané z finančných trhov a všeobecne dostupné údaje o upisovaných rizikách.
(5)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné určiť technické rezervy obozretným, spoľahlivým
a objektívnym spôsobom.
(6)
Na žiadosť Národnej banky Slovenska je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná preukázať
primeranosť hodnoty technických rezerv, vhodnosť a primeranosť použitých metód a vhodnosť
použitých štatistických údajov.
§ 38
(1)
Hodnota technických rezerv sa rovná súčtu najlepšieho odhadu technických rezerv a
rizikovej marže podľa odsekov 2 a 3.
(2)
Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budúcim priemerným peňažným tokom vážených
pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových
mier. Výpočet najlepšieho odhadu je založený na aktuálnych a dôveryhodných informáciách
a na realistických predpokladoch a uskutoční sa za použitia primeraných, použiteľných
a vhodných aktuárskych metód a štatistických metód. Predpokladaný vývoj peňažných
tokov použitý pri výpočte najlepšieho odhadu zohľadňuje všetky prírastky a úbytky
peňažných prostriedkov súvisiace s vysporiadaním poistných záväzkov a zaistných záväzkov
počas ich trvania. Najlepší odhad sa vypočíta ako hrubá hodnota bez odpočítania sumy
plnenia zo zaistných zmlúv a od účelovo vytvorených subjektov. Pohľadávky zo zaistných
zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom sa vypočítajú samostatne v súlade s ustanoveniami
§ 43.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa stanoví hodnotu rizikovej marže v takej výške, aby sa hodnota
technických rezerv rovnala sume, za ktorú by iná poisťovňa alebo zaisťovňa prevzala
poistné záväzky alebo zaistné záväzky.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne. Ak budúce
peňažné toky spojené s poistnými záväzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo
replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú
trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s týmito budúcimi peňažnými tokmi
sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov. Ak poisťovňa a zaisťovňa
takto stanovia hodnotu technických rezerv, nie sú povinné samostatne oceniť najlepší
odhad a rizikovú maržu.
(5)
Ak poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne, riziková
marža sa vypočíta prostredníctvom nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov,
ktoré sa rovnajú kapitálovej požiadavke na solventnosť nevyhnutnej na krytie poistných
záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Použitá miera nákladov na držbu použiteľných
vlastných zdrojov sa rovná dodatočnej sadzbe voči príslušnej bezrizikovej úrokovej
miere, ktorá je potrebná na držbu použiteľných vlastných zdrojov rovnajúcich sa kapitálovej
požiadavke na solventnosť potrebných na zabezpečenie poistných záväzkov a zaistných
záväzkov počas ich trvania. Miera nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov
ustanovená osobitným predpisom26) je rovnaká pre všetky poisťovne a zaisťovne a pravidelne sa prehodnocuje.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zohľadniť pri výpočte technických rezerv okrem pravidiel
podľa odsekov 1 až 5 aj tieto položky:
1.
všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe poistných záväzkov a zaistných záväzkov,
2.
infláciu vrátane inflácie nákladov a inflácie poistných nárokov,
3.
všetky platby poistníkom a príjemcom poistných plnení vrátane budúcich dobrovoľných
podielov na výnosoch, ktoré poisťovňa a zaisťovňa plánujú vyplatiť bez ohľadu na to,
či sú uvedené platby zmluvne garantované.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte technických rezerv aj hodnotu finančných
garancií a akýchkoľvek zmluvných opcií zahrnutých v poistných zmluvách alebo v zaistných
zmluvách. Každý predpoklad určený poisťovňou alebo zaisťovňou týkajúci sa pravdepodobnosti,
že poistníci využijú zmluvné opcie vrátane ukončenia poistnej zmluvy alebo zaistnej
zmluvy a výplaty odkupnej hodnoty, musí byť realistický a musí vychádzať zo súčasných
a dôveryhodných informácií. V predpokladoch sa zohľadnia, explicitne alebo implicitne,
možné vplyvy budúcich zmien podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie
týchto opcií.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa rozčlenia pri výpočte technických rezerv svoje poistné záväzky
a zaistné záväzky do homogénnych rizikových skupín minimálne podľa skupín činnosti
podľa osobitného predpisu.26)
§ 39
(1)
Pri určení príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 38 ods. 2 sa využívajú informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a táto štruktúra
je s nimi konzistentná. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje,
vrátane dlhopisov, so splatnosťami, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi
efektívne, likvidné a transparentné. Pre splatnosti, pri ktorých trhy s relevantnými
finančnými nástrojmi už nie sú efektívne, likvidné ani transparentné, sa príslušná
štruktúra bezrizikových úrokových mier extrapoluje.
(2)
Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená
na forwardových sadzbách. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových
mier hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhšími splatnosťami, pri ktorých
sú trhy s relevantnými finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné, ku
konečnej forwardovej sadzbe.
§ 40
(1)
Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu záväzkov životného poistenia
alebo zaistenia vrátane anuít plynúcich zo zmlúv neživotného poistenia alebo zaistenia
môžu použiť párovaciu korekciu príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier,
pričom použitie párovacej korekcie podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky
Slovenska.
(2)
Na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
existuje vyhradené portfólio aktív pozostávajúce z dlhopisov a iných aktív, ktorých
peňažné toky majú charakteristiky podobné dlhopisom, na krytie najlepšieho odhadu
portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov; toto portfólio je vyhradené
na krytie najlepšieho odhadu portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov
počas ich trvania okrem toho, ak sa peňažné toky významným spôsobom zmenia a bude
potrebné zachovať replikáciu očakávaných peňažných tokov medzi aktívami a záväzkami,
b)
portfólio poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia
korekcia, a k nemu vyhradené portfólio aktív sú identifikované, spravované a riadené
oddelene od ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne a vyhradené portfólio aktív
nie je možné použiť na krytie strát vyplývajúcich z ostatných činností poisťovne alebo
zaisťovne,
c)
očakávané peňažné toky vyhradeného portfólia aktív presne replikujú každý očakávaný
peňažný tok portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov a prípadný nesúlad
nemá za následok vznik významných rizík alebo zvýšenie už existujúcich významných
rizík odvetvia poistenia alebo zaistenia, na ktoré sa párovacia korekcia uplatňuje,
d)
zo zmlúv portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije
párovacia korekcia, neplynú budúce platby poistného,
e)
jedinými upisovacími rizikami súvisiacimi s portfóliom poistných záväzkov alebo zaistných
záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, sú riziko dlhovekosti, riziko nákladov,
revízne riziko a riziko úmrtnosti,
f)
ak upisovacie riziko súvisiace s portfóliom poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov,
pre ktoré sa použije párovacia korekcia, zahŕňa riziko úmrtnosti, najlepší odhad týchto
záväzkov sa pri šoku rizika úmrtnosti kalibrovaného podľa § 48 ods. 2 až 7 nezvýši o viac ako päť %,
g)
zmluvy portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije
párovacia korekcia, nezahŕňajú žiadne zmluvné opcie pre poistníka okrem práva na odkup,
pri ktorej odkupná hodnota nepresahuje hodnotu aktív kryjúcich poistné záväzky alebo
zaistné záväzky v čase uplatnenia odkupu, ocenených podľa § 36;
h)
peňažné toky vyhradeného portfólia aktív sú pevne určené a emitenti týchto aktív
ani iné tretie strany ich nemôžu zmeniť a
i)
záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv, pre ktoré sa použije
párovacia korekcia, nie sú na účely stanovenia najlepšieho odhadu rozdelené na časti.
(3)
Podmienka uvedená v odseku 2 písm. h) sa neuplatní na aktíva, ktorých peňažné toky
závisia od inflácie, a ktoré replikujú peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo
zaistných záväzkov, ktoré závisia od inflácie.
(4)
Ak emitenti alebo iné tretie strany majú právo zmeniť peňažné toky aktív vyhradeného
portfólia a investor dostane dostatočnú kompenzáciu na opätovnú investíciu do aktív
rovnakej alebo lepšej kreditnej kvality na získanie rovnakých peňažných tokov, podmienka
ustanovená v odseku 2 písm. h) týkajúca sa práva zmeniť peňažné toky sa neuplatní.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá použije párovaciu korekciu na portfólio poistných
záväzkov alebo zaistných záväzkov, sa nesmie vrátiť k prístupu, ktorý nevyužíva párovaciu
korekciu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá používa párovaciu korekciu, už nie je
schopná spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2, bezodkladne o tom informuje Národnú
banku Slovenska a prijme opatrenia potrebné na opätovné splnenie týchto podmienok.
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nie je schopná v lehote dvoch mesiacov od porušenia podmienok
podľa odseku 2 zabezpečiť opätovné splnenie týchto podmienok, nesmie ďalej používať
párovaciu korekciu na žiadne svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky. V takom
prípade poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie používať párovaciu korekciu počas nasledujúcich
24 mesiacov.
§ 41
(1)
Pre každú menu sa párovacia korekcia uvedená v § 40 vypočíta v súlade s týmito zásadami:
a)
párovacia korekcia sa rovná rozdielu medzi
1.
ročnou efektívnou úrokovou sadzbou vypočítanou ako jedna diskontná sadzba, ktorej
výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných
záväzkov je hodnota rovná hodnote portfólia vyhradených aktív ocenených podľa § 36 a
2.
ročnou efektívnou úrokovou sadzbou vypočítanou ako jedna diskontná sadzba, ktorej
výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných
záväzkov je hodnota rovná hodnote najlepšieho odhadu portfólia poistných alebo zaistných
záväzkov, kde sa pre zohľadnenie časovej hodnoty použije základná štruktúra bezrizikových
úrokových mier,
b)
párovacia korekcia nesmie zahŕňať fundamentálnu prirážku odrážajúcu riziká ponechané
na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
fundamentálna prirážka sa zvýši tak, aby párovacia korekcia uplatnená na aktíva s
nižšou kreditnou kvalitou ako investičný stupeň nebola vyššia ako párovacia korekcia
uplatnená na aktíva s kreditnou kvalitou na investičnom stupni pri rovnakej durácii
a triede aktív,
d)
použitie externých ratingových hodnotení pri výpočte párovacej korekcie musí byť
v súlade s osobitným predpisom.26)
(2)
Fundamentálna prirážka sa rovná súčtu
a)
kreditnej prirážky zodpovedajúcej pravdepodobnosti zlyhania aktív a
b)
kreditnej prirážky zodpovedajúcej očakávanej strate v dôsledku zníženia ratingu aktív.
(3)
Fundamentálna prirážka pre expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských
štátov musí byť vo výške najmenej 30 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad
bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou
aktív pozorovanou na finančných trhoch.
(4)
Pri aktívach iných ako uvedených v odseku 3 musí byť vo výške najmenej 35 % dlhodobého
priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou,
kreditnou kvalitou a triedou aktív pozorovanou na finančných trhoch.
(5)
Určenie pravdepodobnosti zlyhania aktív podľa odseku 2 písm. a) je založené na dlhodobej
štatistike zlyhania, ktorá je relevantná pre aktívum z hľadiska jeho durácie, kreditnej
kvality a triedy aktív. Ak z dlhodobej štatistiky zlyhania nie je možné odvodiť spoľahlivú
kreditnú prirážku, fundamentálna prirážka sa rovná časti dlhodobého priemeru kreditnej
prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou určeného podľa odsekov 3 a 4.
§ 42
(1)
Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu podľa § 38 ods. 2 môžu použiť korekciu volatility príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier.
(2)
Pre každú menu sa korekcia volatility stanoví na základe rozpätia medzi výnosom aktív
zahrnutých v referenčnom portfóliu danej meny a sadzbami príslušnej štruktúry bezrizikovej
úrokovej miery pre danú menu.
(3)
V referenčnom portfóliu danej meny sú obsiahnuté aktíva denominované v danej mene,
do ktorých poisťovne a zaisťovne investujú s cieľom kryť najlepší odhad poistných
záväzkov a zaistných záväzkov v danej mene.
(4)
Výška korekcie volatility zodpovedá 65 % rizikovo upravenej kreditnej prirážky meny.
Rizikovo upravená kreditná prirážka meny sa vypočíta ako rozdiel medzi rozpätím uvedeným
v odseku 2 a časťou tohto rozpätia, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných
strát alebo neočakávaných strát plynúcich z kreditného či iného rizika týchto aktív.
Korekcia volatility sa uplatní len na tú časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových
mier, ktorá nie je odvodená extrapoláciou podľa § 39. Pre extrapoláciu príslušnej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery sa použijú bezrizikové
úrokové miery upravené o korekciu volatility.
(5)
Ak rozdiel medzi rizikovo upravenou kreditnou prirážkou štátu a dvojnásobkom rizikovo
upravenej kreditnej prirážky meny je kladný a rizikovo upravená prirážka štátu je
vyššia ako 100 bázických bodov, potom korekcia volatility podľa odseku 4 pre daný
štát sa pred uplatnením faktora 65 % zvýši o rozdiel medzi rizikovo upravenou prirážkou
štátu a dvojnásobkom rizikovo upravenej prirážky meny. Zvýšená korekcia volatility
sa uplatní na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov a zaistných záväzkov z
produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu. Rizikovo upravená kreditná prirážka
štátu sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená kreditná prirážka meny pre menu daného
štátu, ale na základe referenčného portfólia, ktoré je reprezentatívne pre aktíva,
do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom kryť najlepší odhad poistných
záväzkov a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu
v mene daného štátu.
(6)
Korekcia volatility sa neuplatní, ak príslušná štruktúra bezrizikových úrokových
mier používaná na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov zahŕňa párovaciu korekciu
podľa § 40.
(7)
Pre meny a štáty, pre ktoré nie je ustanovená korekcia volatility osobitným predpisom,26) sa pri výpočte najlepšieho odhadu neuplatní žiadna korekcia volatility.
§ 43
(1)
(2)
Pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným
subjektom sú poisťovňa a zaisťovňa povinné zohľadniť časové rozdiely medzi splatnosťou
pohľadávok a priamymi platbami. Výsledok tohto výpočtu sa upraví tak, aby zohľadňoval
očakávané straty z dôvodu zlyhania protistrany. Uvedená úprava vychádza z hodnotenia
pravdepodobnosti zlyhania protistrany a z priemernej straty vyplývajúcej z tohto zlyhania.
§ 44
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce
vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých pri výpočte technických rezerv.
(2)
Ak poisťovňa a zaisťovňa za podmienok podľa osobitného predpisu26) nemá dostatočné údaje príslušnej kvality potrebné na to, aby na skupinu alebo podskupinu
svojich poistných záväzkov a zaistných záväzkov, alebo pohľadávok vyplývajúcich zo
zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom použili spoľahlivé aktuárske metódy,
na účely výpočtu najlepšieho odhadu sa môžu použiť vhodné aproximačné metódy.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce,
aby sa najlepší odhad a predpoklady použité pri výpočte najlepšieho odhadu pravidelne
porovnávali so skúsenosťami.
(4)
Ak sa porovnaním podľa odseku 3 odhalia systematické odchýlky medzi skúsenosťami
a výpočtami najlepšieho odhadu, poisťovňa a zaisťovňa vykoná primerané úpravy použitých
aktuárskych metód alebo použitých predpokladov.
Vlastné zdroje
§ 45
(1)
Vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvorí súčet
a)
základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne a
b)
dodatkových vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne.
(2)
Základné vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria tieto položky:
a)
prebytok aktív nad záväzkami ocenený podľa § 36 až 44, znížený o hodnotu vlastných akcií, ktoré sú v majetku poisťovne alebo zaisťovne,
b)
podriadené záväzky.
(3)
Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria položky, iné ako základné vlastné
zdroje, ktoré sa môžu použiť na krytie strát poisťovne a zaisťovne.
(4)
Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne zahŕňajú tieto položky, ak nie sú
položkami základných vlastných zdrojov:
a)
nesplatené základné imanie,
b)
akreditívy a záruky,
c)
akékoľvek iné právne záväzné prísľuby prijaté poisťovňou alebo zaisťovňou.
(5)
Ak položky dodatkových vlastných zdrojov boli splatené alebo vyžiadané, považujú
sa za aktíva a prestávajú tvoriť súčasť položiek dodatkových vlastných zdrojov.
(6)
Určenie hodnoty položky dodatkových vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne alebo
použitie vlastnej metódy poisťovne alebo zaisťovne na ohodnotenie položky dodatočných
vlastných zdrojov podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska podľa
§ 77.
(7)
Hodnota priradená ku každej položke dodatkových vlastných zdrojov vyjadruje schopnosť
položky kryť stratu a vychádza z obozretných a realistických predpokladov. Ak má položka
dodatkových vlastných zdrojov pevnú nominálnu hodnotu, hodnota tejto položky sa rovná
jej nominálnej hodnote, ak je predpoklad, že poisťovňa alebo zaisťovňa bude schopná
touto hodnotou kryť stratu.
(8)
Fond akumulovaných prostriedkov je kumulovaný zisk, ktorý nebol určený na rozdelenie
medzi poistníkov a príjemcov poistných plnení.
§ 46
(1)
Položky vlastných zdrojov sú zaradené do troch tried. Zaradenie položky do triedy
závisí od toho, či ide o základné vlastné zdroje, alebo dodatkové vlastné zdroje a
od toho, do akej miery spĺňajú tieto charakteristiky:
a)
položka je dostupná alebo môže byť vyžiadaná na účely plného krytia strát poisťovne
a zaisťovne pri nepretržitom pokračovaní činnosti a aj v likvidácii poisťovne alebo
zaisťovne,
b)
ak nastane likvidácia poisťovne alebo zaisťovne, položka je k dispozícii v plnej
výške na krytie strát a splatenie položky sa zamietne protistrane dovtedy, kým nie
sú vysporiadané všetky ostatné záväzky vrátane poistných záväzkov a zaistných záväzkov
voči poistníkom a príjemcom poistných plnení a zaistných plnení.
(2)
Pri posudzovaní, do akej miery spĺňa položka vlastných zdrojov charakteristiky uvedené
v odseku 1, sa náležite zohľadňuje doba trvania položky, najmä či má, alebo nemá dátum
splatnosti. Ak má položka vlastných zdrojov dátum splatnosti, pri posudzovaní sa zohľadní
pomer lehoty do splatnosti položky voči trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov
poisťovne a zaisťovne.
(3)
Okrem charakteristík uvedených v odsekoch 1 a 2 sa posudzuje, že
a)
položka neumožňuje predčasné splatenie jej nominálnej hodnoty,
b)
na položku nie sú naviazané pravidelné poplatky,
c)
položka nie je zaťažená bremenami.
(4)
Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám
uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky
zaradené do triedy jedna.
(5)
Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám
uvedeným v odseku 1 písm. b) so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3 sú tieto
položky zaradené do triedy dva. Ak položky dodatkových vlastných zdrojov v prevažnej
miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania
podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky zaradené do triedy dva.
(6)
Všetky ostatné položky základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov
sú zaradené do triedy tri.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaradiť svoje položky vlastných zdrojov na základe
kritérií uvedených v odsekoch 4 až 6 a podľa osobitného predpisu.26) Ak položka vlastných zdrojov nie je zahrnutá do zoznamu podľa osobitného predpisu,26) poisťovňa alebo zaisťovňa položku zaradí do príslušnej triedy na základe predchádzajúceho
súhlasu Národnej banky Slovenska.
(8)
Akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne a zaisťovne zverené nezávislému
správcovi a ktoré poskytujú banky alebo zahraničné banky so sídlom v členskom štáte,
sa zaradia do triedy dva.
§ 47
(1)
Ak ide o plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, použiteľná výška položiek
triedy dva a triedy tri podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v
takej výške, aby zabezpečili splnenie minimálne týchto podmienok:
a)
podiel položiek triedy jedna na použiteľných vlastných zdrojoch je vyšší ako tretina
celkovej hodnoty použiteľných vlastných zdrojov,
b)
použiteľná suma položiek triedy tri je nižšia ako tretina celkovej hodnoty použiteľných
vlastných zdrojov.
(2)
Ak ide o plnenie minimálnej kapitálovej požiadavky, suma položiek základných vlastných
zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré
sú zaradené do triedy dva, podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť
v takej výške, aby zabezpečili minimálne to, že podiel položiek triedy jedna na použiteľných
základných vlastných zdrojoch je vyšší ako polovica celkovej hodnoty použiteľných
základných vlastných zdrojov.
(3)
Použiteľná hodnota vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť
uvedenej v § 48 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek tried jedna až tri.
(4)
Použiteľná suma základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky
na solventnosť uvedenej v § 63 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek triedy jedna a dva.
Kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 48
Všeobecné ustanovenia
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými
vlastnými zdrojmi. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi
2 až 7 buď na základe štandardného vzorca, alebo s využitím vnútorného modelu.
(2)
Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe predpokladu, že poisťovňa
a zaisťovňa budú nepretržite pokračovať vo vykonávaní svojej činnosti.
(3)
Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta spôsobom zabezpečujúcim zohľadnenie
všetkých kvantifikovateľných rizík, ktorým sú poisťovňa a zaisťovňa vystavené. Kapitálová
požiadavka na solventnosť nepokrýva riziko straty základných vlastných zdrojov v dôsledku
zmien korekcie volatility podľa § 42. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe aktuálnej expozície
voči riziku a očakávaným záväzkom z poistných zmlúv prebratých počas nasledujúcich
12 mesiacov. Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva neočakávané straty aktuálnej
expozície voči riziku.
(4)
Kapitálová požiadavka na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku základných vlastných
zdrojov poisťovne a zaisťovne s hladinou spoľahlivosti 99,5 % v časovom horizonte
jedného roka.
(5)
Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva minimálne tieto riziká:
a)
upisovacie riziko neživotného poistenia,
b)
upisovacie riziko životného poistenia,
c)
upisovacie riziko zdravotného poistenia,
d)
trhové riziko,
e)
kreditné riziko,
f)
operačné riziko.
(6)
Operačné riziko zahŕňa právne riziká a nezahŕňa riziká vyplývajúce zo strategických
rozhodnutí ani riziko straty dobrého mena.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť
vplyvy techník zmierňovania rizík, ak kreditné riziko a ostatné riziká vyplývajúce
z použitia takých techník sú náležite zohľadnené v tejto kapitálovej požiadavke na
solventnosť.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne
raz ročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné
mať v držbe použiteľné vlastné zdroje, ktoré kryjú naposledy oznámenú kapitálovú požiadavku
na solventnosť. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné priebežne sledovať hodnotu použiteľných
vlastných zdrojov a výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(9)
Ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z
ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušná
poisťovňa a zaisťovňa bez zbytočného odkladu opätovne vypočítajú kapitálovú požiadavku
na solventnosť a výsledok oznámia Národnej banke Slovenska.
(10)
Ak sa podľa Národnej banky Slovenska rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne
zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, Národná
banka Slovenska môže od príslušnej poisťovne a zaisťovne požadovať prepočítanie kapitálovej
požiadavky na solventnosť.
Štandardný vzorec
§ 49
(1)
Kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca sa
rovná súčtu týchto položiek:
a)
základná kapitálová požiadavka na solventnosť,
b)
kapitálová požiadavka pre operačné riziko,
c)
úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených
daní kryť straty.
(2)
Štruktúra základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pozostáva minimálne z týchto
rizikových modulov:
a)
upisovacie riziko neživotného poistenia,
b)
upisovacie riziko životného poistenia,
c)
upisovacie riziko zdravotného poistenia,
d)
trhové riziko,
e)
riziko zlyhania protistrany.
(3)
Na účely odseku 2 písm. a) až c) sa poisťovacie činnosti a zaisťovacie činnosti priradia
k modulu upisovacieho rizika, ktorý najlepšie odráža technickú povahu podkladových
rizík.
(4)
Celková kapitálová požiadavka na solventnosť sa stanoví v súlade so zásadami uvedenými
v § 48 ods. 2 až 7.
(5)
Každý rizikový modul uvedený v odseku 2 sa kalibruje podľa ustanovenia § 48 ods. 4. V štruktúre každého rizikového modulu sa, ak je to primerané, zohľadní vplyv účinku
diverzifikácie.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa použijú rovnakú štruktúru a špecifikáciu rizikových modulov
základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť a zjednodušeného výpočtu podľa § 52.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť rozdielnu špecifikáciu podľa geografického umiestnenia
rizika, ak je to primerané, na výpočet rizík vyplývajúcich z katastrofických udalostí
pre moduly podľa odseku 2 písm. a) až c).
(8)
Na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska môžu poisťovňa a zaisťovňa
pri výpočte modulov podľa odseku 2 písm. a) až c) nahradiť niektoré parametre parametrami
charakteristickými pre príslušnú poisťovňu a zaisťovňu.
(9)
Parametre podľa odseku 8 sa kalibrujú na základe vlastných údajov alebo údajov, ktoré
priamo súvisia s činnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podáva žiadosť o predchádzajúci
súhlas, a v súlade so štandardizovanými metódami. Tieto údaje musia byť úplné, presné
a primerané rozsahu vykonávanej činnosti.
(10)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
a)
spôsob výpočtu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
b)
definície jednotlivých modulov a podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
c)
mechanizmus symetrickej úpravy v podmodule akciového rizika.
§ 50
(1)
Kapitálová požiadavka na operačné riziko zohľadní operačné riziká, ak už nie sú zohľadnené
v rizikových moduloch uvedených v § 49 a určí sa podľa § 48 ods. 3 a 4.
(2)
Ak ide o zmluvy životného poistenia, pri ktorých investičné riziko nesie poistník
alebo poistená osoba, výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní výšku
ročných nákladov vynaložených v súvislosti s týmito poistnými záväzkami.
(3)
Ak ide o poistné zmluvy a zaistné zmluvy iné ako zmluvy uvedené v odseku 2, výpočet
kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní objem týchto činností, a to prostredníctvom
zaslúženého poistného a hodnoty technických rezerv, ktoré sú vytvorené na krytie záväzkov
vyplývajúcich z týchto poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv. Kapitálová požiadavka
na operačné riziko je určená maximálne vo výške 30 % základnej kapitálovej požiadavky
na solventnosť vzťahujúcej sa na tieto poistné zmluvy a zaistné zmluvy.
§ 51
(1)
Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených
daní kryť straty zohľadní prípadnú kompenzáciu neočakávaných strát prostredníctvom
súčasného zníženia technických rezerv alebo odložených daní, alebo kombináciu oboch
postupov.
(2)
Úprava podľa odseku 1 zohľadní účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných
plnení z poistných zmlúv, ak poisťovňa a zaisťovňa môžu preukázať, že zníženie takých
plnení možno použiť na krytie neočakávaných strát v čase ich vzniku. Účinok zníženia
rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení nesmie byť vyšší ako súčet technických
rezerv súvisiacich s uvedenými budúcimi dobrovoľnými plneniami a odložených daní.
(3)
Na účely úpravy podľa odseku 2 sa hodnota budúcich dobrovoľných plnení určená podľa
predpokladov najlepšieho odhadu porovná s ich hodnotou určenou podľa predpokladov
vzniku nepriaznivých okolností.
§ 52
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť zjednodušený výpočet kapitálovej požiadavky pre
určitý podmodul alebo rizikový modul, ak to je opodstatnené povahou, rozsahom a zložitosťou
rizík, ktorým je vystavená, a ak by bolo neprimerané požadovať, aby vypočítala túto
kapitálovú požiadavku podľa štandardného vzorca.
(2)
Zjednodušený výpočet sa určí podľa § 48 ods. 3 a 4.
§ 53
Ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z
ktorých vychádza štandardný vzorec, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, aby poisťovňa
a zaisťovňa pri výpočte modulov podľa § 49 ods. 2. písm. a) až c) nahradili niektoré parametre štandardného vzorca parametrami charakteristickými pre
príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, ako sa ustanovuje v § 49 ods. 9. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné tieto parametre vypočítať v súlade s § 48 ods. 3 a 4.
Vnútorný model
§ 54
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť prostredníctvom
použitia úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu. Na používanie
úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu sa vyžaduje predchádzajúci
súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 77, ak tento zákon v § 97 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak.
(2)
Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne je zodpovedné za zavedenie
systémov, ktoré zabezpečia neustále riadne fungovanie vnútorných modelov.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť čiastočné vnútorné modely na výpočet jedného alebo
viacerých nasledujúcich prvkov
a)
jedného alebo viacerých rizikových modulov alebo rizikových podmodulov základnej
kapitálovej požiadavky na solventnosť,
b)
kapitálovej požiadavky na operačné riziko,
c)
úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených
daní kryť straty.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu uplatniť čiastočné vnútorné modely na všetky svoje činnosti
alebo len na jednu, alebo viaceré hlavné zložky činnosti.
(5)
Prílohami žiadosti o schválenie vnútorného modelu sú minimálne dokumenty preukazujúce,
že vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61. Ak sa žiadosť o schválenie týka čiastočného vnútorného modelu, požiadavky uvedené
v § 57 až 61 sa prispôsobia tak, aby zohľadňovali obmedzený rozsah uplatnenia vnútorného modelu.
(6)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote šiestich mesiacov
od prijatia úplnej žiadosti.
(7)
Národná banka Slovenska schváli žiadosť podľa odseku 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa
má vhodné systémy na identifikáciu, meranie, monitorovanie, riadenie a oznamovanie
rizika a zároveň vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61.
(8)
Ak Národná banka Slovenska schválila používanie vnútorného modelu poisťovni alebo
zaisťovni, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, aby jej poisťovňa a zaisťovňa oznámili
odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť určený podľa štandardného vzorca.
(9)
Národná banka Slovenska schváli používanie čiastočného vnútorného modelu poisťovne
alebo zaisťovne, ak tento čiastočný vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v odseku
7 a tieto dodatočné podmienky:
a)
poisťovňa a zaisťovňa riadne vysvetlili dôvody obmedzeného rozsahu uplatňovania vnútorného
modelu,
b)
výsledná kapitálová požiadavka na solventnosť primeranejšie odráža rizikový profil
poisťovne a zaisťovne, a najmä spĺňa zásady uvedené v § 48,
c)
štruktúra čiastočného vnútorného modelu je v súlade so zásadami uvedenými v § 48 a umožňuje úplné začlenenie čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca
výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(10)
Pri hodnotení žiadosti o použitie čiastočného vnútorného modelu môže Národná banka
Slovenska požadovať, aby poisťovňa alebo zaisťovňa predložila realistický plán na
rozšírenie rozsahu vnútorného modelu.
(11)
V pláne podľa odseku 10 sa stanoví, akým spôsobom plánuje poisťovňa alebo zaisťovňa
rozšíriť rozsah vnútorného modelu na iné podmoduly alebo zložky činnosti tak, aby
vnútorný model zahŕňal v rámci rizikového modulu prevažnú časť ich činnosti.
§ 55
(1)
V rámci procesu schvaľovania vnútorného modelu Národná banka Slovenska schváli písomnú
koncepciu zmeny vnútorného modelu poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa alebo zaisťovňa
môže zmeniť svoj vnútorný model len v súlade s touto koncepciou.
(2)
Písomná koncepcia zahŕňa identifikáciu významných zmien vnútorného modelu a nevýznamných
zmien vnútorného modelu. Na významné zmeny vnútorného modelu a na zmeny koncepcie
zmien vnútorného modelu je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(3)
Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne schváli žiadosť o schválenie
vnútorného modelu predloženú Národnej banke Slovenska, ako aj žiadosť o schválenie
každej následnej významnej zmeny vnútorného modelu.
(4)
Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená
stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe
štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo
jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prípadoch
a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(5)
Za odôvodnený prípad podľa odseku 4 sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší
na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vnútorný model vzhľadom
na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 56
Ak po schválení používania vnútorného modelu Národnou bankou Slovenska poisťovňa a
zaisťovňa prestanú dodržiavať požiadavky ustanovené v § 57 až 61, poisťovňa a zaisťovňa sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán na opätovné
dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote alebo preukázať, že
účinok nedodržiavania požiadaviek ustanovených v § 57 až 61 nie je významný.
§ 57
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa
a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä
a)
v systéme riadenia rizík a v rozhodovacích procesoch,
b)
pri posudzovaní kapitálu pre vlastné potreby a jeho umiestnenie vrátane hodnotenia
podľa § 26.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné ďalej preukázať, že frekvencia výpočtu kapitálovej
požiadavky na solventnosť s použitím vnútorného modelu je v súlade s frekvenciou jeho
využitia na účely uvedené v odseku 1.
(3)
Predstavenstvo poisťovne a predstavenstvo zaisťovne sú zodpovedné za zabezpečenie
sústavného vhodného nastavenia a funkčnosti vnútorného modelu a za to, aby vnútorný
model aj naďalej vhodne zohľadňoval príslušný rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 58
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zabezpečiť, aby vnútorný model a najmä určenie podkladového
odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vnútorného modelu spĺňal kritériá uvedené v odsekoch
2 až 9.
(2)
Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na primeraných,
použiteľných a vhodných aktuárskych a štatistických technikách a sú v súlade s metódami
použitými na výpočet technických rezerv. Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia
pravdepodobnosti využívajú aktuálne, presné a primerané informácie a realistické predpoklady.
Poisťovňa a zaisťovňa musia byť schopné zdôvodniť Národnej banke Slovenska výber predpokladov
vnútorného modelu.
(3)
Údaje použité pre vnútorný model musia byť presné, úplné a primerané rozsahu vykonávanej
činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa aktualizujú údaje použité na výpočet odhadu rozdelenia
pravdepodobnosti minimálne raz ročne.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa si zvolia metódu výpočtu odhadu rozdelenia pravdepodobnosti.
Poisťovňa a zaisťovňa musia byť na základe vnútorného modelu schopné ohodnotiť riziko
tak, aby bolo zabezpečené využitie vnútorného modelu v systéme správy a riadenia poisťovne
a zaisťovne, najmä v systéme riadenia rizík, rozhodovacích procesoch a v procesoch
umiestnenia kapitálu. Vnútorný model musí zahŕňať všetky materiálne riziká, ktorým
sú poisťovňa alebo zaisťovňa vystavené, minimálne riziká ustanovené v § 48 ods. 5.
(5)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok diverzifikácie v
rámci rizikových kategórií a medzi rizikovými kategóriami, ak Národná banka Slovenska
nevyhodnotí systém použitý na meranie tohto účinku diverzifikácie ako neprimeraný.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok techník zmierňovania
rizika, ak sú kreditné riziká a iné riziká vyplývajúce z použitia techník zmierňovania
rizika náležité zohľadnené vo vnútornom modeli.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa vo svojom vnútornom modeli presne ohodnotia významné riziká
spojené s finančnými zárukami a všetkými zmluvnými opciami, vrátane vplyvu budúcich
zmien finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia vo vnútornom modeli všetky očakávané platby poistníkom
a príjemcom poistných plnení bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne zaručené.
(9)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť budúce rozhodnutia ich predstavenstva,
ktoré je možné v určitých situáciách očakávať, vrátane času potrebného na ich uskutočnenie.
§ 59
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu na účely vnútorného modelovania použiť iné časové obdobie
alebo mieru rizika ako tie, ktoré sú uvedené v § 48 ods. 3 a 4, a ak na základe použitia tohto vnútorného modelu bude poistníkom alebo poisteným
zabezpečená rovnaká alebo vyššia úroveň ochrany, ako je ustanovená v § 48, môže byť tento vnútorný model použitý na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(2)
Ak je to možné, poisťovňa a zaisťovňa odvodia kapitálovú požiadavku na solventnosť
priamo z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom s použitím
metódy výpočtu hodnoty v riziku podľa § 48 ods. 3 a 4.
(3)
Ak poisťovňa a zaisťovňa nemôžu odvodiť kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo
z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom, Národná banka
Slovenska môže povoliť pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť použitie
aproximačných metód za podmienky, že poisťovňa a zaisťovňa preukážu Národnej banke
Slovenska, že poistníci alebo poistené osoby majú rovnakú alebo vyššiu úroveň ochrany,
ako sa ustanovuje v § 48.
(4)
Národná banka Slovenska môže od poisťovne a zaisťovne požadovať, aby svoj vnútorný
model uplatnili na vhodných porovnávacích portfóliách s predpokladmi vychádzajúcimi
z externých údajov s cieľom overiť kalibráciu vnútorného modelu a skontrolovať, či
je metodika vnútorného modelu v súlade s trhovými postupmi.
§ 60
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné minimálne raz ročne skontrolovať príčiny a zdroje
ziskov a strát pre každú hlavnú zložku činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné
zároveň preukázať, že kategorizácia rizika zvolená vo vnútornom modeli vysvetľuje
príčiny a zdroje ziskov a strát a odráža rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 61
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidelný cyklus validácie
vnútorného modelu, ktorý zahŕňa
a)
sledovanie výkonnosti vnútorného modelu, priebežnú kontrolu vhodnosti jeho špecifikácie
a testovanie jeho výsledkov v porovnaní so skutočnosťou,
b)
štatistický proces kontroly vnútorného modelu, ktorá umožňuje poisťovni alebo zaisťovni
preukázať Národnej banke Slovenska primeranosť výslednej kapitálovej požiadavky,
c)
analýzu stability vnútorného modelu, najmä testovanie citlivosti výsledkov vnútorného
modelu na zmeny v jeho kľúčových predpokladoch,
d)
hodnotenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov použitých vo vnútornom modeli.
(2)
Použité štatistické metódy nemajú testovať len vhodnosť odhadu rozdelenia pravdepodobnosti
v porovnaní so skutočnými stratami, ale aj so všetkými novými údajmi a s nimi súvisiacimi
informáciami.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zdokumentovať štruktúru a detaily vnútorného modelu.
Táto dokumentácia musí spĺňať požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 a ustanoveniach
§ 57 až 60.
(4)
Dokumentácia poskytuje podrobnú charakteristiku teórie, predpokladov, matematických
a empirických podkladov vnútorného modelu. V dokumentácii sa uvedú všetky podmienky,
za ktorých vnútorný model nemôže účinne fungovať. Poisťovňa a zaisťovňa zdokumentujú
všetky významné zmeny vo vnútornom modeli uskutočnené podľa § 55.
§ 62
Použitie vnútorného modelu alebo údajov získaných od tretej strany nemožno považovať
za opodstatnený dôvod na neuplatňovanie akýchkoľvek požiadaviek na vnútorný model
ustanovených v § 57 až 61.
Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 63
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť
použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi.
(2)
Na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť platia tieto zásady:
a)
výpočet musí byť prehľadný a zrozumiteľný, tak aby bol auditovateľný,
b)
minimálna kapitálová požiadavka predstavuje takú výšku použiteľných základných vlastných
zdrojov poisťovne alebo zaisťovne, ktorých pokles pod túto hodnotu by spôsobil vystavenie
poistníkov a príjemcov poistných plnení neprijateľnej úrovni rizika, ak by poisťovňa
alebo zaisťovňa pokračovala vo vykonávaní činnosti,
c)
lineárna funkcia podľa odseku 4 použitá na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky
na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku základných vlastných zdrojov poisťovne a
zaisťovne s hladinou spoľahlivosti 85 % v časovom horizonte jedného roku.
(3)
Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne,
zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ustanoví
Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(4)
Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta ako lineárna funkcia na
základe týchto premenných znížených o podiel zaistenia:
a)
technické rezervy,
b)
predpísané poistné,
c)
rizikový kapitál,
d)
odložené dane a
e)
administratívne náklady.
(5)
Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne
podľa odseku 4 je nižšia ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota
minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť
vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142. Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne
podľa odseku 4 je vyššia ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota
minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť
vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť
minimálne štvrťročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa
nie sú povinné na účely určenia limitov podľa odseku 5 vypočítať kapitálovú požiadavku
na solventnosť štvrťročne.
(7)
Ak minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne je ustanovená
podľa odseku 5, poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná túto skutočnosť zdôvodniť Národnej
banke Slovenska.
Investície
§ 64
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné investovať všetky svoje aktíva v súlade so zásadami
obozretného investovania uvedenými v odsekoch 2 až 9.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môže príslušná
poisťovňa a zaisťovňa riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať,
oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti podľa
§ 26.
(3)
Všetky aktíva, najmä aktíva kryjúce minimálnu kapitálovú požiadavku a kapitálovú
požiadavku na solventnosť, sa investujú spôsobom zabezpečujúcim bezpečnosť, kvalitu,
likviditu a výnosnosť portfólia ako celku a umiestňujú sa spôsobom zabezpečujúcim
ich dostupnosť.
(4)
Aktíva kryjúce technické rezervy sa investujú spôsobom primeraným povahe a trvaniu
poistných záväzkov a zaistných záväzkov. Tieto aktíva sa investujú v najlepšom záujme
všetkých poistníkov a príjemcov poistných plnení pri zohľadnení príslušnej zverejnenej
písomnej koncepcie, ktorá obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne,
najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať z prostriedkov
technických rezerv, ako aj možné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií
a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.
(5)
Ak nastane konflikt záujmov poisťovňa alebo osoby, ktoré riadia jej portfóliá aktív,
zabezpečia, aby sa aktíva investovali najlepším možným spôsobom v záujme poistníkov
a príjemcov poistných plnení.
(6)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov
v podielových fondoch, od hodnoty cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho
investovania, od hodnoty prevoditeľných cenných papierov alebo od hodnoty aktív spravovaných
vo vlastnom fonde poisťovne, zvyčajne rozdelenom na podielové jednotky, technické
rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria hodnotou týchto podielových
jednotiek alebo, ak tieto podiely nie sú určené, týmito aktívami. Vlastným fondom
poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie portfólio aktív vo vlastníctve poisťovne
zvlášť vyčlenených na krytie záväzkov v životnom poistení pre určenú skupinu zmlúv.
Ak poisťovňa využíva vlastný fond poisťovne je povinná vypracovať pre tento fond štatút,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Štatút vlastného fondu poisťovne
obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne s majetkom vo fonde,
najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať zo zhromaždených
peňažných prostriedkov, ako aj prípadné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií
a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.
(7)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od akciového indexu
alebo od inej referenčnej hodnoty ako hodnôt uvedených v odseku 6, technické rezervy,
ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria buď podielovými jednotkami, ktoré
čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu, alebo ak tieto podielové jednotky nie
sú určené, aktívami s primeranou bezpečnosťou a obchodovateľnosťou, ktoré čo najpresnejšie
vyjadrujú referenčnú hodnotu.
(8)
Ak plnenia uvedené v odsekoch 6 a 7 zahŕňajú finančné garancie alebo ďalšie garantované
plnenia, na aktíva držané na účely krytia zodpovedajúcich technických rezerv pre tieto
garancie sa vzťahujú ustanovenia odseku 9.
(9)
Na aktíva iné ako uvedené v odsekoch 6 a 7 sa vzťahujú tieto zásady:
a)
derivátové nástroje sa môžu použiť len, ak prispievajú k znižovaniu rizík alebo umožňujú
efektívne riadenie portfólia,
b)
investovanie do aktív, s ktorými nie je povolené obchodovanie na regulovanom finančnom
trhu, sa obmedzí na obozretnú úroveň,
c)
zabezpečí sa vhodné rozloženie aktív tak, aby sa predišlo prílišnému naviazaniu sa
na akékoľvek konkrétne aktívum, emitenta alebo skupinu spoločností, zemepisné oblasti
a neprimeranej koncentrácii rizík v portfóliu ako celku,
d)
zabezpečí sa, aby investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo emitentmi
patriacimi do tej istej skupiny nevystavili poisťovňu alebo zaisťovňu neprimeranej
koncentrácii rizika.
Pravidlá platné pre pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní
§ 65
Pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je pri vykonávaní
poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky povinná
primerane dodržiavať ustanovenia § 36 až 64.
Špecifické pravidlá pre zaistenie
§ 66
Povolenie na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu
(1)
Povolením na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu sa za podmienok ustanovených
osobitným predpisom26) povoľuje vznik účelovo vytvoreného subjektu a vykonávanie činnosti spočívajúcej v
preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré účelovo vytvorený subjekt v plnej
miere financuje z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iným finančným
mechanizmom v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(2)
O udelení povolenia na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu rozhoduje
Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti účelovo
vytvoreného subjektu predkladajú zakladatelia účelovo vytvoreného subjektu Národnej
banke Slovenska.
(3)
O žiadosti podľa odseku 2 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného
predpisu na základe posúdenia žiadosti a príloh k žiadosti.
(4)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky
uvedené v osobitnom predpise26) alebo ak žiadosť vrátane príloh nie je úplná, alebo predložené informácie nie sú
preukázateľné.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená odobrať povolenie na vykonávanie činnosti účelovo
vytvoreného subjektu za podmienok ustanovených osobitným predpisom.26)
§ 67
Rovnocennosť
Ak Komisia rozhodne a príjme osobitný predpis, že režim solventnosti v inom ako členskom
štáte je rovnocenný alebo dočasne rovnocenný s režimom ustanoveným v tomto zákone,
zaistné zmluvy uzavreté so zahraničnými zaisťovňami alebo zahraničnými poisťovňami,
sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so zaisťovňou, zaisťovňou
z iného členského štátu, poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu.
ŠTVRTÁ HLAVA
ŠPECIFICKÉ PRAVIDLÁ NA VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
§ 68
Odvod časti poistného
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
odviesť 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej
republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný
účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Poisťovňa,
poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie
časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, Ministerstvu
financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a ministerstvu vnútra
najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania. Poisťovňa, poisťovňa z iného
členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné predložiť Národnej
banke Slovenska údaje preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod
poistného.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí ministerstvo vnútra po prerokovaní
s ministerstvom financií hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním
materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva
vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných
na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej
premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných
stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania
a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania
záchrannej zdravotnej služby do konca júna príslušného roka.
(3)
Ministerstvo vnútra je povinné predložiť ministerstvu financií do 15. februára nasledujúceho
roka prehľad rozdelenia prostriedkov z osobitného účtu podľa odseku 2 čerpaných do
31. decembra príslušného roka. Zároveň je ministerstvo vnútra povinné zverejniť také
rozdelenie prostriedkov v súlade s osobitným predpisom.27)
§ 69
Poistné pre nové zmluvy
(1)
Poistné pre nové zmluvy v životnom poistení sa stanoví v dostatočnej výške na základe
primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby umožnilo poisťovni alebo pobočke zahraničnej
poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.
(2)
Na tento účel môžu poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne zohľadniť všetky aspekty
ich finančnej situácie bez systematického a trvalého vstupu iných zdrojov ako poistného
a príjmov z neho tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich solventnosti z dlhodobého hľadiska.
§ 70
Odborná starostlivosť
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom,
b)
poskytnúť potenciálnemu klientovi informácie a poučenia,28) ktoré sú potrebné na to, aby mohol správne porozumieť charakteru poistenia a rizikám
súvisiacim s uzavretím poistnej zmluvy,
c)
poskytnúť potenciálnemu klientovi na základe jeho žiadosti ďalšie dodatočné informácie
súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy tak, aby mohol následne zodpovedne prijať rozhodnutie
týkajúce sa uzavretia poistnej zmluvy,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti,
nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť,
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné zabezpečiť
a)
b)
overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa písmena a) postupom podľa osobitného
predpisu,31)
c)
vedenie zoznamu zamestnancov podľa písmena a),
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
sú povinné využívať na finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia32) len osoby, ktoré sú zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov,
finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia
a viazaných investičných agentov a ktorí sú oprávnení na vykonávanie tejto činnosti.
(4)
Pred uzavretím poistnej zmluvy musí byť poistník s dostatočným časovým predstihom
písomne oboznámený s dôležitými zmluvnými podmienkami uzatváranej poistnej zmluvy
prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára; táto povinnosť sa nevzťahuje na postup
pri uzatváraní zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia podľa
osobitného predpisu.32a) Vzor formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy, s
ktorými musí byť poistník oboznámený pred uzavretím poistnej zmluvy, ustanoví Národná
banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(5)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky
zahraničnej poisťovne, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne, nútený správca, zástupca
núteného správcu, prokurista, a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni,
pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne sú povinní vykonávať
svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu,
pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ich klientov,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej
zaisťovne a ich klientov.
(6)
Člen predstavenstva alebo člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný
za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak poruší povinnosti člena
predstavenstva alebo člena dozornej rady poisťovne alebo predstavenstva alebo dozornej
rady zaisťovne vyplývajúce pre neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov
a vnútorných aktov riadenia.