39/2015 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 23.02.2018 do 24.05.2018

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

Obsah
button-close
Čl. I
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet úpravy
Rozsah pôsobnosti
§ 2
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
§ 3
Vymedzenie základných pojmov
§ 4
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
a)
b)
(16)
§ 5
DRUHÁ ČASŤ ZAČATIE VYKONÁVANIA POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Podmienky na začatie vykonávania poisťovacej činnosti
§ 6
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
(11)
a)
b)
(12)
(13)
§ 7
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Podmienky na začatie vykonávania zaisťovacej činnosti
§ 8
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
§ 9
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 10 Podmienky na začatie vykonávania poisťovacej činnosti zahraničnou poisťovňou prostredníctvom pobočky
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
§ 11 Podmienky na začatie vykonávania zaisťovacej činnosti zahraničnou zaisťovňou prostredníctvom pobočky
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 12 Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 13 Zmena povolenia
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 14 Spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
(3)
§ 15 Zriaďovanie pobočiek v zahraničí
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§ 16
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 17
(1)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 18
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
§ 19
(1)
(2)
(3)
§ 20
§ 21
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 22
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
TRETIA ČASŤ Požiadavky na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti
PRVÁ HLAVA SYSTÉM SPRÁVY A RIADENIA
§ 23 Všeobecné požiadavky na správu a riadenie
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 24 Požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
(6)
(7)
§ 25 Riadenie rizík
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
1.
2.
3.
c)
1.
2.
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 26 Vlastné posúdenie rizika a solventnosti
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 27 Vnútorná kontrola
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
c)
§ 28 Vnútorný audit
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 29 Aktuárska funkcia
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(2)
§ 30 Zverenie výkonu činností
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
§ 31 Konflikt záujmov
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
a)
b)
c)
d)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 32 Vybavovanie sťažností
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
DRUHÁ HLAVA SPRÁVA O SOLVENTNOSTI A FINANČNOM STAVE
§ 33
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
1.
2.
3.
4.
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 34
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
§ 35
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
TRETIA HLAVA PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA TECHNICKÝCH REZERV, VLASTNÝCH ZDROJOV, KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK A INVESTÍCIÍ
§ 36 Oceňovanie aktív a záväzkov
(1)
a)
b)
(2)
Pravidlá týkajúce sa technických rezerv
§ 37
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 38
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
1.
2.
3.
(7)
(8)
§ 39
(1)
(2)
§ 40
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 41
(1)
a)
1.
2.
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
§ 42
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 43
(1)
(2)
§ 44
(1)
(2)
(3)
(4)
Vlastné zdroje
§ 45
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 46
(1)
a)
b)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 47
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
Kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 48 Všeobecné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
Štandardný vzorec
§ 49
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
§ 50
(1)
(2)
(3)
§ 51
(1)
(2)
(3)
§ 52
(1)
(2)
§ 53
Vnútorný model
§ 54
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
(11)
§ 55
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 56
§ 57
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 58
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 59
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 60
§ 61
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
§ 62
Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 63
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
(6)
(7)
Investície
§ 64
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
Pravidlá platné pre pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní
§ 65
Špecifické pravidlá pre zaistenie
§ 66 Povolenie na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 67 Rovnocennosť
ŠTVRTÁ HLAVA ŠPECIFICKÉ PRAVIDLÁ NA VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
§ 68 Odvod časti poistného
(1)
(2)
(3)
§ 68a Odvod časti poistného z odvetví neživotného poistenia
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 69 Poistné pre nové zmluvy
(1)
(2)
§ 70 Odborná starostlivosť
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
§ 71 Osoby majúce osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
§ 72 Mlčanlivosť
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
(4)
a)
1.
2.
3.
b)
c)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 73 Oddelenie správy životného poistenia, neživotného poistenia a zaistenia
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
(11)
(12)
§ 74 Povinnosti audítorov a účtovná dokumentácia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 75 Oznamovacia povinnosť
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
§ 76
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
§ 77 Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
t)
u)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
(9)
a)
b)
c)
d)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
a)
b)
c)
(16)
(17)
(18)
(19)
§ 78 Identifikácia klientov
(1)
a)
1.
2.
3.
4.
4a.
4b.
4c.
4d.
4e.
b)
1.
2.
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
ŠTVRTÁ ČASŤ DOHĽAD
PRVÁ HLAVA ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Všeobecné ustanovenia o dohľade
§ 79
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
a)
b)
c)
(14)
(15)
(16)
a)
b)
c)
d)
e)
(17)
(18)
(19)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(20)
a)
b)
c)
d)
e)
(21)
(22)
(23)
(24)
(25)
a)
b)
(26)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(27)
(28)
§ 80
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
DRUHÁ HLAVA DOHĽAD NAD POISŤOVŇAMI V SKUPINE A ZAISŤOVŇAMI V SKUPINE
Vymedzenie pojmov, uplatňovanie a rozsah dohľadu nad skupinou
§ 81
(1)
a)
b)
c)
1.
2.
2a.
2b.
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
§ 82
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 83
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
§ 84
(1)
(2)
(3)
§ 85
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 86
(1)
(2)
(3)
Solventnosť skupiny
§ 87
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 88
(1)
(2)
§ 89
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
§ 90
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 91
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
§ 92
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
§ 93
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 94
(1)
(2)
§ 95
§ 96
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
§ 97 Vnútorný model skupiny
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 98
§ 99
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
§ 100
(1)
(2)
Skupina s centralizovaným riadením rizika
§ 101
a)
b)
c)
d)
e)
§ 102
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
§ 103
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 104
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
§ 105
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
Koncentrácia rizík a vnútroskupinové transakcie
§ 106
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 107 Dohľad nad vnútroskupinovými transakciami
(1)
(2)
(3)
(4)
Riadenie rizík a vnútorná kontrola
§ 108
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
Opatrenia na uľahčenie dohľadu nad skupinou
§ 109
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 110
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 111
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
§ 112
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
§ 113
(1)
(2)
(3)
§ 114
§ 115
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
§ 116
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
§ 117
§ 118
§ 119
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Iné ako členské štáty
§ 120
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
(8)
§ 121
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
§ 122
(1)
(2)
(3)
§ 123
TRETIA HLAVA DOPLŇUJÚCI DOHĽAD
§ 124
§ 125
§ 126
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 127
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 128
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
§ 129
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 130
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
§ 131
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
§ 132
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 133
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
§ 134
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
§ 135
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 136
(1)
(2)
§ 137
§ 138
(1)
(2)
ŠTVRTÁ HLAVA SANKCIE A OPATRENIA NA OZDRAVENIE
§ 139 Sankcie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
a)
b)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
§ 140 Sankcie voči finančnému konglomerátu
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
§ 141 Opatrenia na ozdravenie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(2)
(3)
§ 142 Navýšenie kapitálu
(1)
a)
1.
2.
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 143 Informácie pre Európsky orgán dohľadu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
§ 144 Nesplnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(11)
(12)
§ 145 Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
(6)
§ 146 Pozastavenie uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov
(1)
(2)
Nútená správa
§ 147
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 148
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 149
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 150
(1)
(2)
(3)
§ 151
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 152
(1)
(2)
(3)
§ 153
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 154
(1)
(2)
(3)
§ 155
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
Prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa
§ 156
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 157 Prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov a prevod zaistného kmeňa v rámci členských štátov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
§ 158 Odobratie povolenia
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
§ 159
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 160 Zánik povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
§ 161 Likvidácia poisťovne alebo zaisťovne
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
§ 162 Likvidácia poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu v rámci členských štátov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 163 Pozastavenie výkonu akcionárskych práv
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
PIATA ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA
§ 164 Spolupoistenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 165 Spolupoistenie vykonávané na území členských štátov
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 166 Vysporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
(4)
ŠIESTA ČASŤ OSOBITNÝ REŽIM
§ 167 Uplatnenie osobitného režimu pre poisťovňu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
§ 168 Uplatnenie osobitného režimu pre žiadateľa o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 169 Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 170 Zmena povolenia
(1)
(2)
(3)
(4)
Technické rezervy
§ 171
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 172 Zásady výpočtu technických rezerv v životnom poistení
(1)
a)
1.
2.
3.
4.
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 173 Technická rezerva na poistné budúcich období
(1)
(2)
(3)
§ 174 Technická rezerva na poistné plnenie
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 175 Technická rezerva na poistné prémie a zľavy
§ 176 Technická rezerva na životné poistenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 177 Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
(1)
(2)
§ 178 Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
c)
(13)
a)
b)
(14)
(15)
Solventnosť poisťovne
§ 179
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
a)
b)
c)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
(10)
a)
b)
c)
(11)
(12)
(13)
(14)
a)
b)
c)
d)
Systém správy a riadenia poisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim
§ 180
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(6)
(7)
§ 181 Požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
(1)
a)
b)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
(5)
(6)
§ 182 Riadenie rizík
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 183 Útvar aktuárskych výpočtov
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 184 Vnútorná kontrola a vnútorný audit
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
§ 185 Zverenie výkonu činností
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
§ 186 Oddelenie správy
(1)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 187 Oznamovacia povinnosť
(1)
(2)
(3)
SIEDMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 188
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 189
(1)
(2)
§ 190
Prechodné ustanovenia
§ 191
§ 192
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 193
(1)
(2)
§ 194
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
§ 195
§ 196
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
§ 197
(1)
(2)
(3)
§ 198
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 199
§ 200
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
(3)
§ 201
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
§ 202
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 203
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
a)
b)
c)
§ 204
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
§ 205
(1)
(2)
(3)
(4)
Záverečné ustanovenia
§ 206
§ 207
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
§ 207a Zrušovacie ustanovenie účinné od 23. februára 2018
Čl. II
1.
2.
3.
4.
5.
DVADSIATA DRUHÁ HLAVA PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2016
§ 879t
6.
Čl. III
1.
2.
Čl. IV
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
Čl. V
1.
2.
Čl. VI
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
Čl. VII
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:39/2015 Z. z.
Názov:Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:03.02.2015
Dátum vyhlásenia:05.03.2015
Dátum účinnosti od:23.02.2018
Dátum účinnosti do:24.05.2018
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Bankové a finančné inštitúcie
  • Poistenie a ochrana vkladov
Nachádza sa v čiastke:

13/2015

132/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska a vydaní opatrenia z 26. mája 2015 č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
197/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia zo 4. augusta 2015 č. 8/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre subjekty, na ktoré sa nebude uplatňovať osobitný režim.
255/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o vlastných zdrojoch finančného konglomerátu a o metódach výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov a úrovni finančného konglomerátu podľa zákona o poisťovníctve
256/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
257/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
304/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje vzor formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy
305/2015 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia o spôsobe určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
31/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 2. decembra 2015 č. 25/2015 o maximálnej výške technickej úrokovej miery
37/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 1. decembra 2015 č. 20/2015 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.
67/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 15. decembra 2015 č. 36/2015 o predkladaní výkazov a hlásení poisťovňou, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim
68/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia Národnej banky Slovenska z 15. decembra 2015 č. 35/2015, o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim (ďalej len „opatrenie“)
267/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 27. septembra 2016 č. 4/2016 o obsahu správy o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizík poisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim
361/2016 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 13. decembra 2016 č. 8/2016 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
221/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 6/2017, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
222/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 7/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre subjekty, na ktoré sa nebude uplatňovať osobitný režim
223/2017 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 5. septembra 2017 č. 8/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 35/2015 o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim
182/2018 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. mája 2018 č. 8/2018, ktorým sa ustanovuje vzor dokumentu o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy
79/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. februára 2021 č. 2/2021, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2015, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia č. 6/2017
80/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 9. februára 2021 č. 3/2021, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska č. 35/2015 o spôsobe preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poisťovne, na ktoré sa bude uplatňovať osobitný režim v znení opatrenia č. 8/2017
233/2021 Z. z. Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje vzor informačného formulára o jednotlivých zložkách poistného
425/2021 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 25. októbra 2021 č. 12/2021 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou alebo doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou
25/2022 R. o. Opatrenie Národnej banky Slovenska, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14. júla 2015 č. 6/2015 o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa neuplatňuje osobitný režim, a pre zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní
138/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. marca 2022 č. 1/2022 o predkladaní výkazov pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne
139/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 29. marca 2022 č. 2/2022, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Národnej banky Slovenska z 26. januára 2016 č. 1/2016 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ poisťovňou, na ktorú sa neuplatňuje osobitný režim, alebo zaisťovňou
387/2022 Z. z. Oznámenie Národnej banky Slovenska o vydaní opatrenia z 8. novembra 2022 č. 8/2022, ktorým sa mení opatrenie Národnej banky Slovenska zo 14. júla 2015 č. 6/2015 o solventnosti pre poisťovne, na ktoré sa neuplatňuje osobitný režim, a pre zaisťovne, pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní

40/1964 Zb. Občiansky zákonník
530/1990 Zb. Zákon o dlhopisoch
381/2001 Z. z. Zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov
566/2001 Z. z. Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)
8/2008 Z. z. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
371/2014 Z. z. Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov

359/2015 Z. z. Zákon o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
437/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
292/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
339/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
282/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
18/2018 Z. z. Zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
109/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
213/2018 Z. z. Zákon o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
214/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
156/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
221/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
281/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
340/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
209/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
310/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
309/2023 Z. z. Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov
334/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
39
ZÁKON
z 3. februára 2015
o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)
niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, organizáciou, riadením a vykonávaním činnosti poisťovní a zaisťovní,
b)
oceňovanie aktív, záväzkov a kapitálových požiadaviek na účely dohľadu,
c)
reorganizáciu a niektoré vzťahy súvisiace so zánikom poisťovní a zaisťovní,
d)
niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením poisťovní z iných členských štátov, zaisťovní z iných členských štátov, zahraničných poisťovní a zahraničných zaisťovní na území Slovenskej republiky,
e)
niektoré vzťahy upravujúce výkon dohľadu nad poisťovníctvom.
Rozsah pôsobnosti
§ 2
(1)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení,
b)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení,
c)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení a neživotnom poistení,
d)
zaisťovne vykonávajúce zaisťovaciu činnosť.
(2)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
činnosti v odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A,
b)
činnosti a operácie v odvetviach životného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti B.
§ 3
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
vykonávanie verejného zdravotného poistenia,1)
b)
vykonávanie sociálneho poistenia,2)
c)
zaisťovaciu činnosť štátu alebo zaisťovaciu činnosť zaručenú štátom, ak je vykonávaná z dôvodu podstatného verejného záujmu a takto prevzaté poistné riziká nepostupuje štát na inú osobu a zabezpečenie týchto činností štátom vyžaduje situácia na trhu z dôvodu, že na trhu nie je primerané poistné krytie,
d)
poskytovanie pomoci pri poruche alebo pri nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde na území Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a ak ide o
1.
zabezpečenie opravy na mieste, ak poskytovateľ pomoci zabezpečuje túto činnosť prevažne vlastnými zamestnancami a vlastným vybavením,
2.
dopravu motorového vozidla do najbližšieho miesta alebo najvhodnejšieho miesta opravy a prepravu vodiča a cestujúcich do najbližšieho miesta, z ktorého môžu pokračovať v ceste iným spôsobom,
3.
dopravu motorového vozidla alebo dopravu motorového vozidla spolu s vodičom a spolucestujúcimi do miesta ich trvalého pobytu, do východiskového miesta cesty, ak je odlišné od miesta ich trvalého pobytu, alebo do cieľového miesta cesty v tom istom členskom štáte,
e)
poskytovanie pomoci podľa písmena d) prvého a druhého bodu pri poruche alebo pri nehode motorového vozidla, ku ktorej dôjde mimo územia Slovenskej republiky, ak poskytovateľ pomoci nie je poisťovňa a osoba, ktorej sa táto pomoc poskytuje, je členom poskytovateľa pomoci a poskytovateľ pomoci má s iným poskytovateľom pomoci tejto služby z iného štátu uzatvorenú dohodu,
f)
poskytovanie plnení osobou bez právnej subjektivity, ktorá netvorí rezervy, na účely vzájomného krytia jej členov, ktorí neplatia poistné,
g)
operácie poistenia vývozného úveru na účet alebo so zárukou štátu, alebo ak je štát poistiteľom,
h)
operácie zabezpečovacích a vzájomných poisťovacích inštitúcií, ktorých plnenia závisia od zhromaždených zdrojov týchto inštitúcii, a ktoré vyžadujú od každého zo svojich členov príslušné paušálne výdavky,
i)
poskytovanie plnenia inou právnickou osobou ako poisťovňou jej zamestnancovi alebo samostatne zárobkovo činnej osobe pre prípad smrti, pre prípad dožitia, pre prípad prerušenia alebo skrátenia činnosti bez ohľadu na to, či toto plnenie vzniká z tejto činnosti a je kryté rezervami,
j)
poskytovanie plnenia právnickou osobou inou ako poisťovňa len pre prípad smrti, ak suma plnenia neprevyšuje priemerné náklady na pohreb alebo ak sa poskytuje vecné plnenie na zabezpečenie pohrebu.
Vymedzenie základných pojmov
§ 4
(1)
Poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(2)
Kaptívna poisťovňa je poisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa, zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať poistenie výlučne na riziká inštitúcie alebo inštitúcii, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých tvorí súčasť.
(3)
Poisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.
(4)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom poisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať poisťovaciu činnosť v mene poisťovne z iného členského štátu.
(5)
Zahraničná poisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(6)
Pobočka zahraničnej poisťovne je organizačná zložka zahraničnej poisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky,4) ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(7)
Zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(8)
Kaptívna zaisťovňa je zaisťovňa vo vlastníctve finančnej inštitúcie inej ako poisťovňa, zaisťovňa, skupina poisťovní alebo skupina zaisťovní, alebo je vo vlastníctve inej ako finančnej inštitúcie, ktorej cieľom je poskytovať zaistenie výlučne na riziká inštitúcie alebo inštitúcií, ktorá alebo ktoré ju kontrolujú, alebo ktorej alebo ktorých tvorí súčasť.
(9)
Zaisťovňa z iného členského štátu je právnická osoba so sídlom na území iného členského štátu, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v domovskom členskom štáte.
(10)
Pobočka zaisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka zaisťovne z iného členského štátu umiestnená na území Slovenskej republiky; za pobočku sa považuje aj zriadenie kancelárie vedenej zamestnancom zaisťovne z iného členského štátu alebo inou osobou, ktorá má oprávnenie časovo neobmedzene vykonávať zaisťovaciu činnosť v mene zaisťovne z iného členského štátu.
(11)
Zahraničná zaisťovňa je právnická osoba so sídlom na území štátu, ktorý nie je členským štátom, ktorá má oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v štáte, v ktorom má sídlo.
(12)
Pobočka zahraničnej zaisťovne je organizačná zložka zahraničnej zaisťovne umiestnená na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti udeleného Národnou bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu.3)
(13)
Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s použitím poistnej matematiky a štatistiky.
(14)
Zaisťovacia činnosť je podnikateľská činnosť podľa tohto zákona, ktorou je prijímanie rizík postúpených poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou, zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou; zaisťovacou činnosťou je aj prijímanie rizík postúpených akémukoľvek členovi združenia upisovateľov Lloyd’s poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou, zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou zaisťovňou.
(15)
Finitné zaistenie je zaistenie, v ktorom určená maximálna možná strata, vyjadrená ako maximum preneseného ekonomického rizika vyplývajúceho tak z prenosu významného upisovacieho rizika, ako aj z prenosu rizika načasovania, presiahne počas trvania zaistnej zmluvy sumu postúpeného poistného o sumu ohraničenú, ale významnú sumu, ak zaistná zmluva obsahuje ustanovenia
a)
týkajúce sa jednoznačného a podstatného zohľadnenia časovej hodnoty peňazí, alebo
b)
zamerané na eliminovanie výkyvov ekonomických efektov medzi zmluvnými stranami počas celého trvania zmluvy, ktorá umožňuje cieľový prenos rizika.
(16)
Technická úroková miera je úroková miera, ktorú poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne používa na výpočet poistného a technickej rezervy na životné poistenie pomocou poistno-matematických metód. Technická úroková miera je súčasťou poistnej sadzby a predstavuje takú mieru zhodnotenia finančných prostriedkov, pri ktorej sa hodnota budúcich záväzkov vyplývajúcich z poistenia vypočítaná poistno-matematickými metódami rovná hodnote budúceho poistného.
§ 5
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančnou inštitúciou poisťovňa, zaisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa, zahraničná zaisťovňa, poisťovacia holdingová spoločnosť, banka a pobočka zahraničnej banky,5) platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia, inštitúcia elektronických peňazí a zahraničná inštitúcia elektronických peňazí,6) doplnková dôchodková spoločnosť,7) obchodník s cennými papiermi a pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi,8) správcovská spoločnosť,9) dôchodková správcovská spoločnosť,10) zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 125 písm. e) a subjekty so sídlom mimo územia Slovenskej republiky s obdobným predmetom činnosti,
b)
úzkymi väzbami situácia, v ktorej sú dve osoby alebo viaceré osoby spojené kontrolou alebo majetkovou účasťou podľa písmena c), alebo situácia, v ktorej sú dve osoby alebo viaceré osoby trvalo prepojené s jednou a tou istou osobou prostredníctvom kontrolného vzťahu,
c)
majetkovou účasťou priamy podiel, nepriamy podiel alebo ich súčet, ktorý predstavuje najmenej 20 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe, alebo možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim tomuto podielu alebo súčtu,
d)
kvalifikovanou účasťou priamy podiel alebo nepriamy podiel, ktorý predstavuje 10 % alebo viac percent na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe vypočítaných podľa osobitného predpisu,11) alebo podiel, ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tejto právnickej osoby,
e)
významným vplyvom možnosť uplatňovania vplyvu na riadení právnickej osoby porovnateľného s vplyvom zodpovedajúcim podielu 10 % alebo viac percent na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
f)
nepriamym podielom podiel držaný sprostredkovane, a to prostredníctvom právnickej osoby alebo právnických osôb, nad ktorou alebo nad ktorými osoba vykonáva kontrolu,
g)
kontrolou
1.
priamy podiel alebo nepriamy podiel, alebo ich súčet prevyšujúci 50 % na základnom imaní právnickej osoby alebo na hlasovacích právach v právnickej osobe,
2.
právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, väčšinu členov štatutárneho orgánu, väčšinu členov dozornej rady alebo iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, a to aj vtedy, ak toto právo bolo možné uplatniť v dvoch predchádzajúcich rokoch,
3.
možnosť vykonávať na riadení právnickej osoby rozhodujúci vplyv
3a.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe stanov právnickej osoby alebo zmluvy uzavretej medzi právnickou osobou a jej spoločníkom, akcionárom alebo členom,
3b.
na základe vzťahu spoločníka, akcionára alebo člena právnickej osoby k väčšine členov štatutárneho orgánu, k väčšine členov dozornej rady alebo k väčšine osôb tvoriacich iný riadiaci, dozorný alebo kontrolný orgán právnickej osoby, ktorý vznikol na základe ich vymenovania príslušným spoločníkom, akcionárom alebo členom právnickej osoby, pričom takto vzniknutý vzťah kontroly trvá do zostavenia najbližšej konsolidovanej účtovnej závierky po zániku práva podľa druhého bodu príslušnému spoločníkovi, akcionárovi alebo členovi právnickej osoby,
3c.
porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim podielu podľa prvého bodu, a to na základe dohody medzi spoločníkmi, akcionármi alebo členmi právnickej osoby, alebo
4.
možnosť vykonávať priamo alebo nepriamo rozhodujúci vplyv iným spôsobom,
h)
dcérskou spoločnosťou právnická osoba, nad ktorou sa vykonáva kontrola podľa písmena g), ako aj dcérska spoločnosť dcérskej spoločnosti,
i)
materskou spoločnosťou právnická osoba, ktorá vykonáva kontrolu podľa písmena g),
j)
prevádzkarňou ústredie poisťovne alebo zaisťovne alebo akákoľvek z jej pobočiek,
k)
členským štátom členský štát Európskej únie alebo členský štát Európskej dohody o voľnom obchode, ktorý podpísal Zmluvu o Európskom hospodárskom priestore,
l)
členským štátom pobočky členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky,
m)
členským štátom, v ktorom je umiestnené riziko, členský štát
1.
na ktorého území sa nachádzajú poistené budovy, ich súčasti, príslušenstvo a veci, ktoré sa v nich nachádzajú, ak sú poistené rovnakou poistnou zmluvou,
2.
v ktorom je evidovaný dopravný prostriedok, ak sa poistenie vzťahuje na dopravné prostriedky všetkých druhov,
3.
v ktorom poistník uzavrel poistnú zmluvu s poistnou dobou najviac štyri mesiace, ktorou sú poistené poistné riziká spojené s cestovaním alebo s dovolenkou bez ohľadu na poistné odvetvie,
4.
v ktorom má poistník obvyklý pobyt, alebo ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje, ak ide o iné prípady ako uvedené v prvom až treťom bode,
n)
členským štátom záväzku členský štát, v ktorom má poistník v životnom poistení obvyklý pobyt, ak je poistník právnickou osobou, členský štát, v ktorom sa nachádza prevádzkareň, na ktorú sa poistná zmluva vzťahuje,
o)
domovským členským štátom, ak ide o
1.
neživotné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne alebo poisťovne z iného členského štátu kryjúcej riziko,
2.
životné poistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie poisťovne alebo poisťovne z iného členského štátu kryjúcej záväzok,
3.
zaistenie, členský štát, v ktorom sa nachádza ústredie zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu,
p)
hostiteľským členským štátom členský štát, v ktorom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, alebo zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu vykonáva zaisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb,
q)
príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu orgán, ktorý na základe právneho predpisu príslušného členského štátu vykonáva dohľad nad poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou z iného členského štátu,
r)
regulovaným trhom trh s finančnými nástrojmi, ktorý spĺňa podmienky právne záväzného aktu Európskej únie upravujúceho investičné služby a ktorý sa nachádza v členskom štáte, alebo trh s finančnými nástrojmi, ktorý sa nachádza v štáte, ktorý nie je členským štátom a ktorý spĺňa rovnocenné požiadavky ako regulovaný trh s finančnými nástrojmi v členskom štáte, ak bol uznaný domovským členským štátom; finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na tomto trhu s finančnými nástrojmi, musia mať porovnateľnú kvalitu ako finančné nástroje, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu príslušného členského štátu,
s)
účelovo vytvoreným subjektom spoločnosť iná ako poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá na seba preberá riziko poisťovne alebo zaisťovne a ktorá v plnej miere financuje svoje vystavenie sa týmto rizikám z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom, keď právo na splatenie pre investorov týchto finančných nástrojov je podriadené zaisťovacím záväzkom tejto spoločnosti,
t)
asistenčnou službou pomoc vo forme peňažného plnenia alebo vecného plnenia poskytovaná osobám, ktoré sa dostanú do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu, spočívajúca v záväzku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 18, poskytnúť na základe vopred zaplateného poistného okamžitú pomoc oprávnenej osobe podľa poistnej zmluvy, keď sa táto osoba ocitne v ťažkej situácii v dôsledku poistnej udalosti; vecné plnenie môže byť poskytované aj na základe zmluvného vzťahu osobou inou ako poisťovňa a poskytovanie pomoci nezahŕňa opravu, údržbu, záručný servis, oznámenie poskytnutia pomoci, alebo sprostredkovanie poskytnutia pomoci,
u)
vnútroskupinovou transakciou akákoľvek transakcia, ktorú poisťovňa alebo zaisťovňa priamo alebo nepriamo zabezpečuje alebo vykonáva prostredníctvom iných spoločností tej istej skupiny alebo akejkoľvek osoby prepojenej so spoločnosťami tejto skupiny úzkou väzbou na splnenie zmluvného alebo nezmluvného záväzku za odplatu alebo bezodplatne,
v)
zverením výkonu činnosti vykonávanie činnosti na základe dohody medzi poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne a poskytovateľom služby, na základe ktorej tento poskytovateľ služby vykonáva, priamo alebo prostredníctvom inej osoby činnosť, ktorú by inak vykonávala samotná poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
w)
funkciou v rámci systému správy a riadenia vnútorná schopnosť vykonávať konkrétne úlohy,
x)
upisovacím rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny v hodnote poistných záväzkov z dôvodu neprimeraných predpokladov pri stanovení poistného a oceňovaní technických rezerv,
y)
trhovým rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii, priamo alebo nepriamo vyplývajúce z kolísania úrovne a volatility trhových cien aktív, záväzkov a finančných nástrojov,
z)
kreditným rizikom riziko straty alebo nepriaznivej zmeny vo finančnej situácii vyplývajúce z kolísania kreditnej kvality emitentov cenných papierov, protistrán a akýchkoľvek dlžníkov, ktorému sú poisťovne a zaisťovne vystavené, v podobe rizika zlyhania protistrany alebo rizika kreditného rozpätia, alebo koncentrácie trhového rizika,
aa)
operačným rizikom riziko straty vyplývajúce z nevhodných vnútorných postupov, ľudského faktora alebo používaných systémov, alebo z ich zlyhania, alebo z nepriaznivých vonkajších udalostí,
ab)
rizikom likvidity riziko neschopnosti poisťovne alebo zaisťovne speňažiť investície a iný majetok s cieľom vyrovnať svoje finančné záväzky v čase ich splatnosti,
ac)
rizikom koncentrácie riziko ohrozenia solventnosti alebo finančnej situácie poisťovne alebo zaisťovne veľkými rizikovými expozíciami s prípadnou stratou,
ad)
technikami zmierňovania rizika techniky, ktoré umožňujú poisťovni alebo zaisťovni, aby preniesla svoje riziká alebo ich časť na inú osobu,
ae)
účinkom diverzifikácie zníženie rizikovej expozície poisťovne alebo zaisťovne alebo skupiny poisťovní alebo skupiny zaisťovní v súvislosti s diverzifikáciou ich činností, ktoré vyplýva zo skutočnosti, že nepriaznivý výsledok jedného rizika sa môže kompenzovať priaznivejším výsledkom iného rizika, ak tieto riziká nie sú úplne vzájomne závislé,
af)
odhadom rozdelenia pravdepodobnosti matematická funkcia, ktorá priraďuje úplnému súboru vzájomne sa vylučujúcich budúcich udalostí pravdepodobnosť výskytu,
ag)
mierou rizika matematická funkcia, ktorá priraďuje príslušnému odhadu rozdelenia pravdepodobnosti peňažnú hodnotu a rastie v nadväznosti na rast rizikovej expozície, ktorá je podkladom tohto odhadu rozdelenia pravdepodobnosti,
ah)
klientom osoba, s ktorou má poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonávajúca poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky v rámci vykonávania poisťovacej činnosti uzavretú poistnú zmluvu alebo na ktorej majetok, život, zdravie alebo zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje,
ai)
potenciálnym klientom osoba, ktorá prejavila záujem uzavrieť poistnú zmluvu s poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo poisťovňou z iného členského štátu vykonávajúcou poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky,
aj)
kvalifikovanou centrálnou protistranou centrálna protistrana, ktorá má udelené povolenie podľa osobitného predpisu12) alebo ktorá bola uznaná v súlade s osobitným predpisom,13)
ak)
externou ratingovou agentúrou ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo certifikovaná podľa osobitného predpisu,14) alebo centrálna banka, ktorá vydáva úverové ratingy a na ktorú sa tento osobitný predpis nevzťahuje.
DRUHÁ ČASŤ
ZAČATIE VYKONÁVANIA POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
Podmienky na začatie vykonávania poisťovacej činnosti
§ 6
(1)
Povolením na vykonávanie poisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik poisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej poisťovne a vykonávanie poisťovacej činnosti tejto poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(2)
Poisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.15) Obchodné meno poisťovne musí obsahovať označenie „poisťovňa“. Slovo „poisťovňa“, jeho cudzojazyčný preklad alebo slovo, v ktorého základe sa toto slovo alebo jeho cudzojazyčný preklad vyskytuje, môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať okrem poisťovní založených podľa osobitných predpisov.16) Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať zmenu obchodného mena poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, alebo inej právnickej osoby; poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Iná osoba ako poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne nesmie vykonávať poisťovaciu činnosť, ak osobitný predpis17) neustanovuje inak.
(4)
Zahraničná poisťovňa môže vykonávať poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa § 10.
(5)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže vykonávať len činnosti, na ktoré jej bolo udelené povolenie podľa § 7 ods. 1,§ 10 ods. 1 alebo § 168 a činnosti s nimi priamo súvisiace. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska vykonávať finančné sprostredkovanie pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.18)
(6)
Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre poistný druh
a)
životné poistenie podľa jednotlivých poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti B alebo len vybrané riziká v rámci týchto odvetví,
b)
neživotné poistenie podľa jednotlivých poistných odvetví alebo skupiny poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A a C, alebo len vybrané riziká v rámci týchto odvetví.
(7)
Poisťovňa nemôže súčasne vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie okrem poisťovne, ktorá
a)
vykonáva životné poistenie; tejto poisťovni možno vydať povolenie aj na vykonávanie poistenia úrazu a poistenia choroby,
b)
vykonáva len poistenie úrazu a poistenie choroby; tejto poisťovni možno vydať povolenie aj na vykonávanie životného poistenia, alebo
c)
vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie v súlade s doterajšími predpismi.
(8)
Poisťovňa môže vykonávať činnosti podľa § 3 písm. d) a e), len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti A bode 18 a ak v odsekoch 9 a 10 nie je ustanovené inak.
(9)
Poisťovňa, ktorej bolo udelené povolenie na výkon poisťovacej činnosti pre jedno poistné odvetvie alebo skupinu poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A a C, môže poistiť aj riziká zahrnuté do iného odvetvia bez toho, aby musela získať povolenie pre toto poistné odvetvie (ďalej len „doplnkové riziko“), ak doplnkové riziká spĺňajú tieto podmienky:
a)
sú spojené s hlavným poistným rizikom,
b)
týkajú sa predmetu, ktorý je poistený proti hlavnému poistnému riziku a
c)
sú poistené zmluvou, ktorou je poistené hlavné poistné riziko.
(10)
Za doplnkové riziko podľa odseku 9 nie je možné považovať riziko zahrnuté do poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 14 a 15.
(11)
Poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti A bode 17 možno považovať za doplnkové riziko k odvetviu uvedenému v prílohe č. 1 časti A bode 18, ak sú splnené podmienky podľa odseku 9 a súčasne
a)
hlavné riziko sa týka výlučne pomoci poskytovanej osobám, ktoré sa dostali do ťažkostí počas cestovania, keď sú mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo keď sú mimo miesta svojho obvyklého pobytu, alebo
b)
poistenie sa týka sporov alebo rizík vznikajúcich pri používaní námornej lode alebo námorného rekreačného plavidla, alebo v súvislosti s ním.
(12)
Poisťovňa môže vykonávať aj zaisťovaciu činnosť na základe povolenia Národnej banky Slovenska na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(13)
Základné imanie poisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
§ 7
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá zakladateľ poisťovne Národnej banke Slovenska.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
splatené základné imanie poisťovne,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c)
vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni vrátane akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak je poisťovňa súčasťou finančného konglomerátu podľa § 125 písm. a), ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
d)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni; pri výpočte podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach sa nezohľadňujú hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku podľa osobitného predpisu,19) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia poisťovne a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
e)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena d),
f)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované riadiť poisťovňu alebo ktoré budú mať kľúčové funkcie, ktoré sú súčasťou systému správy a riadenia a ktorými sú najmenej funkcia riadenia rizík, funkcia dodržiavania súladu s predpismi, funkcia vnútorného auditu a aktuárska funkcia (ďalej len „kľúčové funkcie“),
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena d) úzke väzby,
h)
poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i)
predloženie obchodno-finančného plánu vychádzajúceho z navrhovanej obchodnej stratégie poisťovne podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
j)
použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky podľa § 63 ods. 3 a preukázanie schopnosti kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku podľa § 63 ods. 1,
k)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 ods. 1,
l)
preukázanie schopnosti dodržiavať požiadavky podľa § 73, ak poisťovňa plánuje vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7 písm. a) alebo písm. b),
m)
preukázanie schopnosti dodržiavať systém správy a riadenia podľa § 23 až 30,
n)
určenie likvidačných zástupcov, ak budúca poisťovňa bude vykonávať poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a) predložením zoznamu, ktorý obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia alebo obchodné meno a sídlo všetkých likvidačných zástupcov.
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne,
b)
identifikačné číslo organizácie budúcej poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
výška základného imania budúcej poisťovne,
d)
zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou a výška ich podielov na budúcej poisťovni; zoznam akcionárov obsahuje osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie podmienok uvedených v odseku 2 písm. c) a d),
e)
zoznam blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni alebo inej finančnej inštitúcii; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
f)
návrh, v akom rozsahu bude budúca poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť,
g)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb, ktoré sú navrhované riadiť poisťovňu, navrhované za členov dozornej rady alebo osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie,
h)
čestné vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé.
(4)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(5)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne aj, ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.
(6)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(7)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“).
(8)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže, že zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie poisťovne.
Podmienky na začatie vykonávania zaisťovacej činnosti
§ 8
(1)
Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vznik zaisťovne alebo zriadenie pobočky zahraničnej zaisťovne a vykonávanie zaisťovacej činnosti tejto zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v rozsahu vymedzenom v tomto povolení. Povolením na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom povoľuje vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňou v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(2)
Zaisťovňa má právnu formu akciovej spoločnosti alebo európskej spoločnosti.15) Obchodné meno zaisťovne musí obsahovať označenie „zaisťovňa“. Slovo „zaisťovňa“, jeho cudzojazyčný preklad alebo slovo, v ktorého základe sa toto slovo alebo jeho cudzojazyčný preklad vyskytuje, môže používať v obchodnom mene len právnická osoba, ktorá má povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Iné osoby nemôžu vo svojom obchodnom mene toto označenie používať. Ak by mohlo dôjsť k zámene, môže Národná banka Slovenska požadovať zmenu obchodného mena zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo inej právnickej osoby; zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo iná právnická osoba sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Iná osoba ako zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, poisťovňa z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie vykonávať zaisťovaciu činnosť, ak tento zákon v § 6 ods. 12, § 66 a 67 neustanovuje inak.
(4)
Zahraničná zaisťovňa môže vykonávať zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky len prostredníctvom svojej pobočky a len ak jej bolo udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti podľa § 11 ods. 1; to nebráni, aby zahraničná zaisťovňa, ktorá nemá zriadenú pobočku, preberala poistné riziká na základe uzatvorenej zaistnej zmluvy, ak sídlo zaisťovne je v inom ako členskom štáte, ktorého režim solventnosti bol uznaný za rovnocenný podľa § 67.
(5)
Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže vykonávať len činnosti, na ktoré jej bolo udelené povolenie podľa § 9 ods. 1 alebo § 11 ods. 1, a činnosti s nimi priamo súvisiace. Zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne môže po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska vykonávať sprostredkovanie zaistenia a iné sprostredkovateľské činnosti pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi.18)
(6)
Národná banka Slovenska udeľuje povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti pre poistný druh
a)
životné poistenie,
b)
neživotné poistenie,
c)
životné poistenie a neživotné poistenie.
(7)
Národná banka Slovenska môže udeliť poisťovni povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti len pre poistný druh, pre ktorý jej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Základné imanie zaisťovne možno splatiť len peňažným vkladom.
§ 9
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti predkladá zakladateľ zaisťovne alebo poisťovňa Národnej banke Slovenska, ak tento zákon v § 6 ods. 12 neustanovuje inak. Ustanovenia odsekov 2 až 5 platia primerane, ak o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti požiada poisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
splatené základné imanie zaisťovne,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov zaisťovne,
c)
vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni vrátane akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak je zaisťovňa súčasťou finančného konglomerátu podľa § 125 písm. a), ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
d)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na zaisťovni; pri výpočte podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach sa nezohľadňujú hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku podľa osobitného predpisu,19) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia zaisťovne a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
e)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena d),
f)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, ktoré sú navrhované riadiť zaisťovňu alebo ktoré budú mať kľúčové funkcie,
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena d) úzke väzby,
h)
zaisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i)
predloženie obchodno-finančného plánu vychádzajúceho z navrhovanej obchodnej stratégie zaisťovne podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
j)
použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky podľa § 63 ods. 3 a preukázanie schopnosti kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku podľa § 63 ods. 1,
k)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 ods. 1,
l)
preukázanie schopnosti dodržiavať systém správy a riadenia podľa § 23 až 30.
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo budúcej zaisťovne,
b)
identifikačné číslo organizácie budúcej zaisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
výška základného imania budúcej zaisťovne,
d)
zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou a výška ich podielov na budúcej zaisťovni; zoznam akcionárov obsahuje osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie podmienok uvedených v odseku 2 písm. c) a d),
e)
zoznam blízkych osôb akcionárov s kvalifikovanou účasťou, ktoré sú v čase podania žiadosti o povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni, poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni alebo inej finančnej inštitúcii; v zozname sa uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb a výška kvalifikovanej účasti,
f)
návrh, v akom rozsahu bude budúca zaisťovňa vykonávať zaisťovaciu činnosť,
g)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb, ktoré sú navrhované riadiť zaisťovňu, navrhované za členov dozornej rady alebo osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie,
h)
čestné vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé.
(4)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu zaisťovacej činnosti.
(5)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, aj ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.
(6)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(7)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(8)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 2 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže, že zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie zaisťovne.
§ 10
Podmienky na začatie vykonávania poisťovacej činnosti zahraničnou poisťovňou prostredníctvom pobočky
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovni prostredníctvom jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná poisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
zahraničná poisťovňa je oprávnená na vykonávanie poisťovacej činnosti podľa právneho poriadku štátu, v ktorom má sídlo,
b)
zahraničná poisťovňa sa zaviaže v mieste sídla pobočky zriadiť osobitné účty v banke alebo v pobočke zahraničnej banky súvisiace s činnosťou, ktorú tam vykonáva, a uchovávať tam všetky záznamy viažuce sa na vykonávanú obchodnú činnosť,
c)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť fyzických osôb navrhovaných zahraničnou poisťovňou riadiť pobočku zahraničnej poisťovne a fyzických osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie,
d)
aktíva vlastnené zahraničnou poisťovňou na území Slovenskej republiky nesmú byť nižšie ako jedna polovica absolútnej spodnej hranice pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63 a finančné prostriedky vo výške jednej štvrtiny tejto absolútnej spodnej hranice musia byť uložené ako zábezpeka na samostatnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky;5) finančné prostriedky musia byť uložené na takom účte po celý čas pôsobenia pobočky zahraničnej poisťovne,
e)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku podľa § 63 ods. 1 v rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky,
f)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 ods. 1 v rozsahu poisťovacej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky,
g)
predloženie obchodno-finančného plánu vychádzajúceho z navrhovanej obchodnej stratégie pobočky zahraničnej poisťovne podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
h)
preukázanie schopnosti dodržiavať systém správy a riadenia podľa § 23 až 30,
i)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí zahraničná poisťovňa,
j)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena i),
k)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatňovania v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena i) úzke väzby,
l)
určenie likvidačných zástupcov, ak budúca pobočka zahraničnej poisťovne bude vykonávať poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a) predložením zoznamu, ktorý obsahuje meno a priezvisko, trvalý pobyt, dátum narodenia alebo obchodné meno a sídlo všetkých likvidačných zástupcov.
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 zahraničná poisťovňa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo zahraničnej poisťovne a navrhované sídlo jej pobočky na území Slovenskej republiky,
b)
identifikačné číslo organizácie budúcej pobočky zahraničnej poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
návrh, v akom rozsahu bude budúca pobočka zahraničnej poisťovne vykonávať poisťovaciu činnosť,
d)
meno, priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb navrhovaných riadiť pobočku zahraničnej poisťovne a fyzických osôb, ktoré budú mať kľúčové funkcie.
(4)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(5)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 1 zamietne, aj ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 1 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 2 len pre niektoré z požadovaných činností.
(6)
Dôvodom na zamietnutie žiadosti podľa odseku 1 nemôže byť skutočnosť, že právna forma zahraničnej poisťovne nezodpovedá právnej forme akciovej spoločnosti.
(7)
Podmienky podľa odseku 2 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti zahraničnej poisťovne prostredníctvom jej pobočky vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(9)
Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie podľa odseku 1 len pre jeden poistný druh, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo v tomto poistnom druhu udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo. Poisťovaciu činnosť pre druhý poistný druh na území Slovenskej republiky môže zahraničná poisťovňa vykonávať len prostredníctvom dcérskej spoločnosti; ustanovenie § 6 ods. 1 tým nie je dotknuté. Zahraničnej poisťovni možno udeliť povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti len pre ten istý poistný druh, a to najviac v rozsahu činností, na ktoré jej bolo udelené oprávnenie v štáte, v ktorom má sídlo.
(10)
Zahraničná poisťovňa, ktorá požiadala Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia podľa odseku 1 alebo jej už bolo také povolenie udelené a ktorá požiadala o oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti prostredníctvom svojej pobočky v inom členskom štáte alebo jej bolo také oprávnenie udelené v inom členskom štáte, môže požiadať Národnú banku Slovenska o poskytnutie výhod, ktoré spočívajú v tom, že
a)
finančné prostriedky podľa odseku 2 písm. d) možno uložiť na samostatnom účte v banke alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte len v jednom členskom štáte, v ktorom má pobočku,
b)
výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť sa vykonáva vo vzťahu k celému rozsahu poisťovacej činnosti, ktorú vykonáva v členských štátoch; na účely tohto výpočtu sa zohľadnia len činnosti vykonávané všetkými pobočkami zahraničnej poisťovne zriadenými v členských štátoch,
c)
aktíva predstavujúce minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť sa umiestnia v akomkoľvek z členských štátov, v ktorom zahraničná poisťovňa vykonáva svoje činnosti.
(11)
Výhody podľa odseku 10 možno poskytnúť len súčasne. Žiadosť o poskytnutie týchto výhod sa predkladá príslušným orgánom dohľadu členských štátov, na ktorých území chce zahraničná poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť. V žiadosti o poskytnutie výhod podľa odseku 10 musí byť určený príslušný orgán dohľadu členského štátu, ktorý bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti pobočiek zahraničnej poisťovne vykonávajúcich poisťovaciu činnosť na území členských štátov, a odôvodnenie určenia príslušného orgánu dohľadu členského štátu.
(12)
Výhody podľa odseku 10 možno poskytnúť, len ak s ich poskytnutím súhlasia všetky príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná. Výhody podľa odseku 10 možno uplatniť odo dňa, keď Národná banka Slovenska dostala informáciu od príslušného orgánu dohľadu určeného zahraničnou poisťovňou o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11, alebo odo dňa, keď Národná banka Slovenska ako určený príslušný orgán dohľadu informovala príslušné orgány členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, o tom, že bude vykonávať dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.
(13)
Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť určenému príslušnému orgánu dohľadu členského štátu všetky informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11. Ak je ako príslušný orgán dohľadu určená Národná banka Slovenska, je oprávnená požadovať od príslušných orgánov dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, informácie potrebné na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.
(14)
Ak sa poskytli výhody podľa odseku 10, finančné prostriedky podľa odseku 10 písm. a) sa musia uložiť na samostatnom účte v banke so sídlom v členskom štáte, ktorého príslušný orgán dohľadu vykonáva dohľad nad dodržiavaním solventnosti podľa odseku 11.
(15)
Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu alebo iného príslušného orgánu členského štátu, v ktorom bola žiadosť o poskytnutie výhod podľa odseku 10 podaná, je Národná banka Slovenska povinná odobrať tieto výhody a o ich odobratí informuje príslušné orgány dohľadu.
(16)
Ak Národná banka Slovenska odoberie zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na základe povolenia podľa odseku 1, výhody podľa odseku 10 z vlastného podnetu, informuje o tom príslušné orgány dohľadu členských štátov, v ktorých bola žiadosť o poskytnutie týchto výhod podaná, a zároveň ich požiada o odobratie nimi poskytnutých výhod.
(17)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu na overovanie solventnosti podľa odseku 12, Národná banka Slovenska má pri uplatňovaní § 144 až 146 rovnaké postavenie ako orgán dohľadu členského štátu, na ktorého území sa nachádza ústredie poisťovne vykonávajúcej činnosť na území členských štátov.
(18)
Na zahraničnú poisťovňu so sídlom na území Švajčiarskej konfederácie, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky alebo už vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Slovenskej republiky pre poistný druh iný ako životné poistenie, sa uplatňujú ustanovenia tohto zákona upravujúce pôsobenie zahraničnej poisťovne, ak nie je v medzinárodnej dohode, ktorou je Slovenská republika viazaná,20a) uvedené inak.
§ 11
Podmienky na začatie vykonávania zaisťovacej činnosti zahraničnou zaisťovňou prostredníctvom pobočky
(1)
O udelení povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni prostredníctvom jej pobočky rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni predkladá Národnej banke Slovenska zahraničná zaisťovňa.
(2)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie podmienok podľa § 10 ods. 2 písm. a) až k).
(3)
V žiadosti podľa odseku 1 zahraničná zaisťovňa uvedie údaje podľa § 10 ods. 3 primerane.
(4)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zahraničnej zaisťovni prostredníctvom jej pobočky vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(5)
Pri rozhodovaní o žiadosti podľa odseku 1 postupuje Národná banka Slovenska primerane podľa ustanovení § 10 ods. 5 až 8 a 10 až 17. Národná banka Slovenska postupuje podľa ustanovení § 10 ods. 10 až 17 aj pri už pôsobiacej pobočke zahraničnej zaisťovne, ktorá požiadala o poskytnutie výhod podľa § 10 ods. 10.
§ 12
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti
(1)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu vykonávať poisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb. Povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené poisťovni alebo zaisťovni je platné pre všetky členské štáty a oprávňuje poisťovňu alebo zaisťovňu vykonávať zaisťovaciu činnosť na území iného členského štátu prostredníctvom pobočky zriadenej v inom členskom štáte alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb.
(2)
Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu21) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, obsahovať
a)
obchodné meno a sídlo poisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie alebo obchodné meno a sídlo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie, alebo obchodné meno a sídlo zaisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie alebo obchodné meno a sídlo pobočky zahraničnej zaisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie,
b)
označenie poistného druhu, poistných odvetví alebo len vybrané riziká v rámci týchto odvetví, pre ktoré je poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená vykonávať poisťovaciu činnosť, alebo označenie poistného druhu, pre ktorý je zaisťovňa, pobočka zahraničnej zaisťovne, poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená vykonávať zaisťovaciu činnosť.
(3)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa splniť pred začatím vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo podmienky, ktoré je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa povinná dodržiavať pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti možno vykonávanie niektorých poistení v rámci poistného odvetvia obmedziť.
(4)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
(5)
Poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis poisťovne alebo zaisťovne do obchodného registra na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo jeho zmeny do 60 dní odo dňa, keď toto povolenie alebo jeho zmena nadobudla právoplatnosť, a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
(6)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 7 ods. 2 a 3 alebo v § 9 ods. 2 a 3; zahraničná poisťovňa, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach uvedených v § 10 ods. 2 a 3 alebo v § 11 ods. 2 a 3.
§ 13
Zmena povolenia
(1)
Na žiadosť poisťovne alebo zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne alebo zahraničnej zaisťovne možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti zmeniť. Zmenou povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o jedno alebo viac poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1, alebo len o jedno alebo viac vybraných rizík v rámci poistného odvetvia. Zmenou povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa rozumie rozšírenie alebo zúženie povolenia o poistný druh neživotné poistenie alebo životné poistenie.
(2)
Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, je poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 7 ods. 2 písm. i) až l) alebo § 10 ods. 2 písm. e) až g) v súvislosti s rozširovanou poisťovacou činnosťou. Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, je zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa povinná preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 9 ods. 2 písm. i) až k) alebo § 10 ods. 2 písm. e) až g) v súvislosti s rozširovanou zaisťovacou činnosťou.
(3)
Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jedným alebo viacerými poistnými odvetviami alebo jedným alebo viacerými rizikami v rámci poistného odvetvia, o ktoré sa povolenie zužuje. Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s poistným druhom, o ktoré sa povolenie zužuje.
(4)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca činnosti životného poistenia, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistné odvetvia uvedené v prílohe č. 1 časti A prvom a druhom bode a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca len činnosti neživotného poistenia v poistných odvetviach uvedených v prílohe č. 1 časti A prvom a druhom bode, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistný druh životného poistenia, okrem skutočností uvedených v odseku 2, preukáže aj, že má v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre životné poistenie a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre neživotné poistenie podľa § 63 ods. 3.
§ 14
Spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov
(1)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 7 a 9, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou poisťovne z iného členského štátu alebo dcérskou spoločnosťou zaisťovne z iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zaisťovne z iného členského štátu, alebo
c)
kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, orgánom bankového dohľadu iného členského štátu alebo orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom iného členského štátu udelenie povolenia podľa § 7 a 9, ak sa má toto povolenie udeliť právnickej osobe, ktorá je
a)
dcérskou spoločnosťou zahraničnej banky so sídlom na území iného členského štátu alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu,
b)
dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti zahraničnej banky so sídlom na území iného členského štátu alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu, alebo
c)
kontrolovaná tými istými osobami, ktoré kontrolujú zahraničnú banku so sídlom na území iného členského štátu alebo zahraničného obchodníka s cennými papiermi so sídlom na území iného členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s orgánmi dohľadu podľa odsekov 1 a 2 najmä vhodnosť akcionárov a dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť všetkých osôb, ktoré riadia poisťovňu alebo zaisťovňu alebo majú kľúčové funkcie v inej spoločnosti tej istej skupiny, a vymieňať si s týmito orgánmi dohľadu všetky informácie potrebné na udelenie povolenia podľa § 7 alebo § 9 a na účely dohľadu činnosti osôb podľa odsekov 1 a 2.
§ 15
Zriaďovanie pobočiek v zahraničí
(1)
Poisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
navrhované sídlo pobočky,
c)
meno a priezvisko fyzickej osoby navrhovanej za vedúceho pobočky alebo osoby, ktorá má právomoci zastupovať poisťovňu vo vzťahu k tretím osobám,
d)
organizačnú štruktúru pobočky,
e)
plán poisťovacej činnosti uvádzajúci minimálne povahu rizík alebo záväzkov, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať prostredníctvom svojej pobočky na prvé tri roky,
f)
že sa stala členom národnej kancelárie a národného garančného fondu hostiteľského členského štátu, ak sa poisťovňa rozhodla prostredníctvom svojej pobočky vykonávať poisťovaciu činnosť uvedenú v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a).
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá rozhodla o zriadení pobočky na území iného ako členského štátu, je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť
a)
štát, na ktorého území sa rozhodla zriadiť pobočku,
b)
navrhované sídlo pobočky,
c)
meno a priezvisko fyzickej osoby navrhovanej za vedúceho pobočky,
d)
organizačnú štruktúru poisťovne alebo zaisťovne vrátane pobočky,
e)
plán poisťovacej činnosti uvádzajúci minimálne povahu rizík alebo záväzkov, ktorú sa poisťovňa rozhodla vykonávať prostredníctvom svojej pobočky na prvé tri roky.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné oznámiť Národnej banke Slovenska plánované zmeny v údajoch uvedených v odseku 2 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(4)
Na poisťovňu, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť na území Švajčiarskej konfederácie prostredníctvom pobočky alebo už vykonáva poisťovaciu činnosť prostredníctvom pobočky na území Švajčiarskej konfederácie pre poistný druh iný ako životné poistenie, sa uplatňujú ustanovenia tohto zákona upravujúce činnosť poisťovne v inom ako členskom štáte, ak nie je v medzinárodnej dohode, ktorou je Slovenská republika viazaná20a) uvedené inak.
Spolupráca a voľný pohyb v rámci členských štátov
§ 16
(1)
Ak poisťovňa oznámila podľa § 15 ods. 1, že rozhodla o zriadení pobočky na území iného členského štátu, odovzdá Národná banka Slovenska do troch mesiacov od doručenia tohto oznámenia údaje podľa § 15 ods. 1 a potvrdenie preukazujúce, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63, má primeraný systém správy a riadenia, primeranú finančnú situáciu a fyzická osoba navrhovaná za vedúceho pobočky spĺňa požiadavky na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť podľa § 24 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu; o týchto skutočnostiach informuje poisťovňu.
(2)
Poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom pobočky až po tom, keď príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu oznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov hostiteľského členského štátu, ktoré sa vzťahujú na poisťovaciu činnosť pobočky poisťovne. Národná banka Slovenska oznámi túto informáciu poisťovni. Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu neoznámi Národnej banke Slovenska ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov hostiteľského členského štátu, poisťovňa je oprávnená zriadiť pobočku a začať vykonávať svoju činnosť prostredníctvom pobočky najskôr po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu.
(3)
Ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o primeranosti systému správy a riadenia, splnení požiadaviek na dôveryhodnosť a odbornú spôsobilosť podľa § 24 pre vedúceho pobočky alebo o finančnej situácii poisťovne vo vzťahu k povoleným poisťovacím činnostiam, neoznámi údaje podľa odseku 1 príslušnému orgánu dohľadu hostiteľského členského štátu. V takom prípade Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie o odmietnutí v konaní podľa osobitného predpisu3) do troch mesiacov od doručenia všetkých údajov v zmysle § 15 ods. 1 a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(4)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska a príslušnému orgánu dohľadu členského štátu pobočky plánované zmeny v údajoch uvedených v § 15 ods. 1 písm. b) až e) najmenej 30 dní pred ich uskutočnením.
(5)
Dohľad nad pobočkou poisťovne alebo nad pobočkou zaisťovne založenej na území iného členského štátu vykonáva Národná banka Slovenska.
(6)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu, na území ktorého je umiestnená pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne, upozorní Národnú banku Slovenska, že pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne by mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo zaisťovňa dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (ďalej len „Európsky orgán dohľadu“) o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(7)
Ak pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne na území členského štátu pobočky neuskutoční v určenej lehote nápravu podľa odseku 6, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu členského štátu pobočky.
(8)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 7 môže príslušný orgán dohľadu členského štátu od pobočky poisťovne alebo pobočky zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu členského štátu pobočky môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá má pobočku na jeho území, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 17
(1)
Poisťovňa, ktorá sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, je povinná pred prvým vykonaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v inom členskom štáte písomne oznámiť tento zámer Národnej banke Slovenska.
(2)
Poisťovňa je povinná v oznámení podľa odseku 1 uviesť
a)
členský štát, na ktorého území sa rozhodla vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť,
b)
povahu rizík alebo záväzkov vyplývajúcich z predpokladanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na prvé tri roky.
(3)
V lehote 30 dní odo dňa doručenia oznámenia podľa odseku 1 zašle Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a)
a)
potvrdenie preukazujúce, že poisťovňa kryje kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 48 a minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 63,
b)
zoznam poistných odvetví, pre ktoré bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo označenie poistného druhu, pre ktorý bolo poisťovni udelené povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, a
c)
údaje podľa odseku 2 písm. b).
(4)
O skutočnostiach podľa odseku 3 informuje Národná banka Slovenska poisťovňu. Poisťovňa je oprávnená začať vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v inom členskom štáte po tom, keď jej Národná banka Slovenska doručí informáciu podľa prvej vety.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nezašle doklady podľa odseku 3 príslušnému orgánu dohľadu členského štátu podľa odseku 2 písm. a), vydá rozhodnutie o odmietnutí v konaní podľa osobitného predpisu3) a bez zbytočného odkladu ho doručí poisťovni.
(6)
Poisťovňa je povinná oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu v údajoch poskytnutých podľa odseku 2 písm. b) najmenej 30 dní pred vykonaním príslušných zmien; ustanovenia odsekov 3 až 5 platia primerane.
(7)
Dohľad nad vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovňou alebo zaisťovňou v inom členskom štáte na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky vykonáva Národná banka Slovenska.
(8)
Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu upozorní Národnú banku Slovenska, že poisťovňa alebo zaisťovňa pri vykonávaní svojej činnosti na území tohto členského štátu porušuje právne predpisy alebo, že činnosti poisťovne alebo činnosti zaisťovne by mohli negatívne ovplyvniť jej finančnú situáciu, Národná banka Slovenska prijme potrebné opatrenia na skončenie protiprávneho stavu alebo overí, či poisťovňa alebo zaisťovňa dodržiava zásady obozretného podnikania. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(9)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa na území hostiteľského členského štátu neuskutoční v určenej lehote nápravu podľa odseku 8, je povinná vykonať alebo strpieť opatrenia prijaté príslušným orgánom dohľadu hostiteľského členského štátu.
(10)
Pri výkone dohľadu podľa odseku 9 môže príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu od poisťovne alebo zaisťovne požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na jeho území. Príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu môže od poisťovne alebo zaisťovne, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na jeho území na základe práva slobodného poskytovania služieb bez zriadenia pobočky, požadovať pravidelné hlásenie o jej činnosti na svojom území na štatistické účely. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná tejto žiadosti vyhovieť.
§ 18
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte, a to na základe súhlasného písomného vyjadrenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu doručeného Národnej banke Slovenska. Pobočka poisťovne z iného členského štátu musí v mieste svojho sídla a v písomnom styku vždy vo svojom názve uvádzať označenie „pobočka poisťovne z iného členského štátu“.
(2)
Národná banka Slovenska v lehote dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 oznámi príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa budú vzťahovať na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(3)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu môže začať vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky po doručení oznámenia Národnej banky Slovenska podľa odseku 2 alebo po uplynutí lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia podľa odseku 1 Národnej banke Slovenska.
(4)
Poisťovňa z iného členského štátu je povinná Národnej banke Slovenska písomne oznámiť najmenej 30 dní pred jej uskutočnením zmenu
a)
povahy rizík, ktoré bude pobočka poisťovne z iného členského štátu kryť pri vykonávaní poisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky,
b)
adresy pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky,
c)
mena a priezviska vedúceho pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky,
d)
organizačnej štruktúry pobočky poisťovne z iného členského štátu na území Slovenskej republiky.
(5)
Na oznámenie pobočky poisťovne z iného členského štátu podľa odseku 4 sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 1 až 3.
(6)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť prostredníctvom svojej pobočky bez povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§ 19
(1)
Poisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb po doručení oznámenia príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, v ktorom má sídlo, v rozsahu podľa § 17 ods. 3 Národnej banke Slovenska.
(2)
Na zmenu údajov poskytnutých podľa § 17 ods. 2 písm. b), ktorú chce poisťovňa z iného členského štátu uskutočniť v súvislosti s vykonávaním poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky na základe práva slobodného poskytovania služieb, platí odsek 1 primerane.
(3)
Zaisťovňa z iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať zaisťovaciu činnosť na základe práva slobodného poskytovania služieb, ak jej bolo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené v príslušnom členskom štáte.
§ 20
Poisťovacia činnosť alebo zaisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu podľa § 18 ods. 1 a 6 a § 19 ods. 1 a 3 podlieha dohľadu príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu, ak tento zákon v § 79 neustanovuje inak.
§ 21
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že poisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti alebo zaisťovňa z iného členského štátu pri vykonávaní zaisťovacej činnosti porušila všeobecne záväzné právne predpisy, bez zbytočného odkladu vyzve poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu, aby v určenej lehote uskutočnila nápravu. Národná banka Slovenska o porušení všeobecne záväzných právnych predpisov informuje príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.
(2)
Ak poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu podľa odseku 1 v určenej lehote neuskutoční nápravu, informuje Národná banka Slovenska príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu a požiada ho o vykonanie neodkladných opatrení potrebných na skončenie protiprávneho stavu a o poskytnutie informácií o prijatých opatreniach. Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(3)
Ak napriek opatreniam podľa odseku 2 alebo ak sa tieto opatrenia ukázali ako neprimerané, alebo ak členský štát neprijal žiadne opatrenia, poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu naďalej porušuje všeobecne záväzné právne predpisy, môže Národná banka Slovenska po predchádzajúcom informovaní príslušného orgánu dohľadu domovského členského štátu uložiť opatrenia potrebné na skončenie protiprávneho stavu vrátane uloženia opatrení na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov a obmedzenia alebo pozastavenia oprávnenia na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov. Poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu je povinná opatrenia vykonať.
(4)
Ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu poisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť alebo ak odoberie príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu zaisťovni z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti, prijme Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, keď sa o tejto skutočnosti dozvie, opatrenia na zamedzenie vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne z iného členského štátu.
(5)
Na účely odsekov 1 až 4 môže Národná banka Slovenska od poisťovne z iného členského štátu vykonávajúcej poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky alebo zaisťovne z iného členského štátu vykonávajúcej zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky požadovať informácie v rovnakom rozsahu ako od poisťovne alebo zaisťovne so sídlom na území Slovenskej republiky.
(6)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby jej poisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť, alebo zaisťovňa z iného členského štátu, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť, predkladala na štatistické účely hlásenia o svojej činnosti na území Slovenskej republiky. Rozsah, spôsoby a termíny predkladania hlásení ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(7)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosti poisťovne z iného členského štátu pôsobiacej na území Slovenskej republiky alebo činnosti zaisťovne z iného členského štátu pôsobiacej na území Slovenskej republiky by mohli negatívne ovplyvniť ich finančnú situáciu, informuje o tom príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu.
§ 22
(1)
Národná banka Slovenska informuje Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“) a Európsky orgán dohľadu, že odmietla splnenie svojej povinnosti podľa § 16 ods. 1 a § 17 ods. 3 a postupovala podľa § 16 ods. 3 alebo § 17 ods. 5 a svoj postup odôvodní.
(2)
Národná banka Slovenska oznamuje Komisii
a)
opatrenia uložené podľa § 21 ods. 3,
b)
zriadenie pobočky poisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom, alebo zriadenie pobočky zaisťovne na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
c)
vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovne alebo vydanie alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej zaisťovne,
d)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej poisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou poisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky poisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich poisťovacej činnosti na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
e)
informácie o problémoch, ktoré sa vyskytli pri zakladaní zahraničnej zaisťovne, ktorá bude dcérskou spoločnosťou zaisťovne, alebo pri zriaďovaní pobočky zaisťovne v inom ako členskom štáte, alebo skutočnosti, ktoré bránili riadnemu vykonávaniu ich zaisťovacej činnosti, na území štátu, ktorý nie je členským štátom,
f)
skutočnosť, že poisťovňa alebo zaisťovňa je alebo sa stane dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej zaisťovne, ktorá sa riadi právnym poriadkom štátu, ktorý nie je členským štátom,
g)
štruktúru skupiny, do ktorej poisťovňa alebo zaisťovňa podľa písmena f) patrí alebo bude patriť.
(3)
Skutočnosti podľa odseku 2 písm. c), f) a g) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov. Skutočnosti podľa odseku 2 písm. a) a c) až g) oznamuje Národná banka Slovenska aj Európskemu orgánu dohľadu.
(4)
Národná banka Slovenska informuje Komisiu aj o
a)
problémoch, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, a o problémoch súvisiacich s prevodom poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti poisťovne alebo zaisťovacej činnosti zaisťovne na jej pobočku zriadenú na území iného členského štátu,
b)
tom, že potvrdenia podľa § 24 ods. 4 písm. a) a b) predkladajú cudzinci, ktorí majú obvyklý pobyt v inom členskom štáte, Národnej banke Slovenska; to sa vzťahuje aj na predkladanie dokumentov fyzickými osobami podľa § 10 alebo § 11,
c)
orgánoch alebo inštitúciách vydávajúcich potvrdenia podľa § 24 ods. 4 písm. a) a b) na území Slovenskej republiky.
(5)
Skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a c) oznamuje Národná banka Slovenska aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
TRETIA ČASŤ
Požiadavky na vykonávanie poisťovacej činnosti a zaisťovacej činnosti
PRVÁ HLAVA
SYSTÉM SPRÁVY A RIADENIA
§ 23
Všeobecné požiadavky na správu a riadenie
(1)
Predstavenstvo poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedné za dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj vnútorných predpisov a koncepcií vzťahujúcich sa na vykonávanie činnosti poisťovňou alebo zaisťovňou.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém správy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Systém správy a riadenia zahŕňa minimálne primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným a vhodným rozdelením zodpovedností a účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií pri zabezpečení súladu s požiadavkami uvedenými v § 24 až 30. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, a to najmä spôsobom, ktorý
a)
zohľadňuje a zmierňuje riziká, ktorým sú vystavené,
b)
nepoškodzuje záujmy ich klientov,
c)
neohrozuje finančnú situáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať systém správy a riadenia primeraný povahe, rozsahu a zložitosti ich činnosti a rozsahu poskytovaných služieb.
(5)
Poisťovňa je povinná prijať primerané opatrenia zabraňujúce konfliktu záujmov s cieľom nezávislého riadenia rizík, najmä zabezpečiť, aby výkon úloh spojených s oceňovaním rizík bol funkčne nezávislý od politiky odmeňovania závislej na hospodárskom výsledku poisťovne. Poisťovňa je povinná prijať aj ďalšie primerané opatrenia na zabránenie konfliktu záujmov.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne o riadení rizík, systéme vnútornej kontroly, vnútornom audite, predkladaní informácii na účely dohľadu, zverejňovaní, vybavovaní sťažností, a ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zveruje výkon činností podľa § 30, aj písomnú koncepciu o zverení výkonu činností.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné prehodnotiť písomné koncepcie podľa odseku 6 minimálne raz za rok. Písomné koncepcie podliehajú predchádzajúcemu schváleniu predstavenstva alebo dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne. Písomné koncepcie pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne podliehajú schváleniu vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej zaisťovne. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné upraviť písomnú koncepciu pri každej podstatnej zmene v systéme správy a riadenia.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné prijať primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov. Na tento účel využíva poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vhodné a primerané systémy, zdroje a postupy.
(9)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uzatvoria zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonávajú činnosti finitného zaistenia, musia byť schopné správne identifikovať, posudzovať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať riziká vyplývajúce zo zmlúv o finitnom zaistení alebo z vykonávaných činností finitného zaistenia.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať postupy určené na identifikáciu zhoršujúceho sa finančného stavu a bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k takému zhoršeniu.
(11)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a štruktúry s cieľom splniť požiadavky na informácie poskytované na účely dohľadu.
§ 24
Požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie, spĺňali po celý čas tieto požiadavky:
a)
majú primeranú odbornú spôsobilosť, a to vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivé a obozretné riadenie alebo výkon funkcie a
b)
sú dôveryhodné.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska všetky zmeny osôb, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo sú zodpovedné za kľúčové funkcie vrátane všetkých informácií potrebných na posúdenie, či nová fyzická osoba, ktorá bude riadiť poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo bude zodpovedať za kľúčové funkcie, spĺňa požiadavky podľa odseku 1.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, ak fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 bola nahradená inou osobou z dôvodu, že prestala spĺňať požiadavky uvedené v odseku 1.
(4)
Na účely tohto zákona sa za dôveryhodnú považuje fyzická osoba,
a)
ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin, alebo odsúdenie za takýto trestný čin jej bolo zahladené, pričom tieto skutočnosti sa preukazujú výpisom z registra trestov23) nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzinca, tieto skutočnosti sa preukazujú obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom štátu jeho obvyklého pobytu,
b)
ktorá nebola v posledných desiatich rokoch členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu finančnej inštitúcie, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz, viedlo sa reštrukturalizačné konanie, konanie o oddlžení, bola zavedená nútená správa alebo bolo povolené nútené vyrovnanie; tieto skutočnosti sa preukazujú potvrdením vydaným miestne príslušným súdom alebo orgánom s obdobnou právomocou z iného štátu,
c)
na ktorú v posledných desiatich rokoch nebol vyhlásený konkurz; táto skutočnosť sa preukazuje potvrdením vydaným miestne príslušným súdom alebo orgánom s obdobnou právomocou z iného štátu,
d)
ktorá nemala v posledných desiatich rokoch právoplatne uloženú pokutu vyššiu ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 139 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu,24)
e)
ktorá je považovaná za dôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu,25)
f)
ktorá spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne, zo stanov zaisťovne alebo z iných vnútorných aktov riadenia.
(5)
Fyzickú osobu nespĺňajúcu podmienku podľa odseku 4 písm. b) možno uznať za dôveryhodnú, ak z povahy veci vyplýva, že táto fyzická osoba nemohla ovplyvniť skutočnosti podľa odseku 4 písm. b) a tieto skutočnosti nemajú žiadny vplyv na jej ďalšie pôsobenie vo funkcii člena štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu.
(6)
Dokumenty preukazujúce skutočnosti podľa odseku 4 písm. a) až c) sa nesmú predložiť po uplynutí troch mesiacov od ich vystavenia. Ak sa tieto dokumenty nevydávajú, možno ich nahradiť čestným vyhlásením, alebo v členských štátoch, kde nie je čestné vyhlásenie dokladom, ktorý je porovnateľný s čestným vyhlásením dotknutým cudzím štátnym príslušníkom pred príslušným súdnym orgánom, správnym orgánom alebo notárom v domovskom členskom štáte alebo v členskom štáte, z ktorého tento cudzí štátny príslušník prichádza.
(7)
Pri posudzovaní požiadaviek na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť je potrebné zohľadniť povahu, zložitosť a rozsah činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, ako aj pracovnú pozíciu konkrétnej osoby.
§ 25
Riadenie rizík
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrnujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne vystavené a ktorým by mohli byť vystavené. Také riadenie rizík sa vykonáva jednotlivo a súhrne.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby systém riadenia rizík bol účinný a vhodne začlenený do ich organizačnej štruktúry a do ich rozhodovacích procesov, kde sa primerane zohľadnia fyzické osoby, ktoré riadia poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne alebo vykonávajú kľúčové funkcie.
(3)
Systém riadenia rizík zahŕňa riziká, ktoré sú zahrnuté do výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 48 ods. 5, ako aj riziká, ktoré nie sú zahrnuté alebo nie sú úplne zahrnuté do tohto výpočtu.
(4)
Systém riadenia rizík zahŕňa minimálne tieto oblasti:
a)
upisovanie rizík a tvorbu technických rezerv,
b)
riadenie aktív a pasív,
c)
investície, najmä deriváty a podobné finančné nástroje,
d)
riadenie rizika likvidity a rizika koncentrácie,
e)
riadenie operačného rizika,
f)
zaistenie a iné techniky zmierňovania rizika.
(5)
Písomná koncepcia o riadení rizík podľa § 23 ods. 6 zahŕňa minimálne oblasti uvedené v odseku 4. Ak sa uplatňuje korekcia volatility podľa § 42, písomná koncepcia zahŕňa aj kritériá uplatňovania korekcie volatility.
(6)
Ak sa uplatňuje párovacia korekcia podľa § 40 alebo korekcia volatility podľa § 42, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zostaviť plán likvidity obsahujúci projekciu prichádzajúcich a odchádzajúcich peňažných tokov vo vzťahu k aktívam a pasívam, na ktoré sa tieto korekcie vzťahujú.
(7)
Pri riadení aktív a pasív, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne pravidelne posudzujú
a)
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom extrapolácie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 39,
b)
pri uplatňovaní párovacej korekcie podľa § 40
1.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom výpočtu párovacej korekcie vrátane výpočtu fundamentálnej prirážky a možný vplyv núteného predaja aktív na použiteľné vlastné zdroje,
2.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči zmenám v zložení vyhradeného portfólia aktív,
3.
vplyv nulovej párovacej korekcie,
c)
pri uplatňovaní korekcie volatility podľa § 42
1.
citlivosť technických rezerv a použiteľných vlastných zdrojov voči predpokladom výpočtu korekcie volatility a možný vplyv núteného predaja aktív na použiteľné vlastné zdroje,
2.
vplyv nulovej korekcie volatility.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné každoročne predložiť Národnej banke Slovenska výsledky posúdenia podľa odseku 7. Ak by zníženie párovacej korekcie alebo korekcie volatility na nulu malo za následok nesúlad s kapitálovou požiadavkou na solventnosť, predloží aj analýzu opatrení potrebných na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň pokrývajúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom obnoviť plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(9)
Ak ide o investičné riziko, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné preukázať súlad s § 64.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné mať zabezpečenú funkciu riadenia rizík spôsobom uľahčujúcim vykonávanie systému riadenia rizík.
(11)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne používa externé ratingové hodnotenia na výpočet technických rezerv a kapitálovej požiadavky na solventnosť, súčasťou riadenia rizík, v záujme zamedzenia akejkoľvek automatickej závislosti na externých ratingových hodnoteniach, je posúdenie vhodnosti týchto externých ratingových hodnotení, a to dodatočným vlastným posúdením, ak je to možné.
(12)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne využíva čiastočný vnútorný model alebo úplný vnútorný model schválený podľa § 54, funkcia riadenia rizík zabezpečuje tieto činnosti:
a)
návrh a zavedenie vnútorného modelu,
b)
testovanie a validácia vnútorného modelu,
c)
vedenie dokumentácie o vnútornom modeli a jeho akýchkoľvek ďalších zmenách,
d)
analýza výkonnosti vnútorného modelu a vyhotovenie súhrnných správ o jeho výkonnosti,
e)
informovanie predstavenstva o výkonnosti vnútorného modelu, navrhnutie oblastí, ktoré si vyžadujú zlepšenie, a podávanie najnovších informácií predstavenstvu o úsilí vyvíjanom na zlepšenie už identifikovaných slabých miest.
§ 26
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať ako súčasť svojho systému riadenia rizík vlastné posúdenie rizika a solventnosti, ktoré zahŕňa minimálne
a)
stanovenie potrebného kapitálu, ktorý zohľadňuje vlastný rizikový profil, schválené limity tolerancie rizika a obchodnú stratégiu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
nepretržité dodržiavanie kapitálových požiadaviek podľa § 48 až 63 a požiadaviek upravujúcich technické rezervy podľa § 37 až 44,
c)
identifikovanie rozdielu medzi rizikovým profilom príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť podľa § 48 vypočítaná na základe štandardného vzorca podľa § 49 až 53, alebo predpokladov čiastočného alebo úplného vnútorného modelu podľa § 54 až 62.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať na účely uvedené v odseku 1 písm. a) procesy primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v ich činnosti, ktoré im umožnia správne určiť a posúdiť riziká, ktorým sú vystavené alebo by mohli byť vystavené tak z krátkodobého hľadiska, ako aj z dlhodobého hľadiska. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné Národnej banke Slovenska preukázať metódy použité na uvedené posúdenie.
(3)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uplatňuje párovaciu korekciu podľa § 40, korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenia podľa § 203 a 204, vykoná posúdenie nepretržitého dodržiavania kapitálových požiadaviek podľa odseku 1 písm. b) so zohľadnením týchto korekcií a prechodných opatrení, ako aj bez ich zohľadnenia.
(4)
Ak sa používa vnútorný model, spolu s posúdením uvedeným v odseku 1 písm. c) sa vykoná opätovná kalibrácia vnútorného modelu a stanoví sa nová kapitálová požiadavka na solventnosť.
(5)
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne je neoddeliteľnou súčasťou obchodnej stratégie a neustále sa zohľadňuje v strategických rozhodnutiach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne.
(6)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vykonávať posúdenie podľa odseku 1 pravidelne, minimálne raz ročne, ako aj bez zbytočného odkladu po každej významnej zmene v ich rizikovom profile.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné informovať Národnú banku Slovenska o výsledkoch každého vlastného posúdenia rizika a solventnosti ako súčasť informácií oznamovaných na účely dohľadu.
(8)
Vlastné posúdenie rizika a solventnosti poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne neslúži na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť. Kapitálová požiadavka na solventnosť môže byť zmenená len podľa § 97 až 99, 103 a 142.
§ 27
Vnútorná kontrola
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly, ktorý zahŕňa minimálne
a)
administratívne a účtovné postupy,
b)
rámec vnútornej kontroly,
c)
procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetkých úrovniach poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a
d)
funkciu dodržiavania súladu s predpismi podľa odseku 2.
(2)
Funkcia dodržiavania súladu s predpismi zahŕňa
a)
poskytovanie poradenstva predstavenstvu alebo dozornej rade v oblasti dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov prijatých v oblasti poisťovníctva a v oblasti ochrany spotrebiteľa,
b)
posúdenie možného dosahu akýchkoľvek zmien vo všeobecne záväzných právnych predpisoch na činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
identifikáciu a posudzovanie rizika nedodržiavania súladu so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
§ 28
Vnútorný audit
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť účinnú funkciu vnútorného auditu. Funkcia vnútorného auditu zahŕňa hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy a riadenia.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť vnútorného auditu od operačných činností.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť osobám vykonávajúcim funkciu vnútorného auditu prístup k informáciám, ktoré si osoby vykonávajúce funkciu vnútorného auditu v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiadajú.
(4)
Fyzická osoba zodpovedná za výkon funkcie vnútorného auditu je povinná oznámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu alebo dozornej rade, ktorá určí, aké opatrenia budú prijaté vo vzťahu ku každému zo zistení a odporúčaní a zabezpečí vykonanie uvedených opatrení.
§ 29
Aktuárska funkcia
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť efektívny výkon aktuárskej funkcie. Aktuárska funkcia zahŕňa minimálne tieto činnosti:
a)
koordinovanie výpočtu technických rezerv,
b)
stanovenie primeraných metód, modelov a predpokladov na výpočet technických rezerv,
c)
posúdenie primeranosti a kvality údajov použitých pri výpočte technických rezerv,
d)
porovnanie najlepšieho odhadu technických rezerv so skutočnosťou,
e)
informovanie predstavenstva alebo dozornej rady o spoľahlivosti a primeranosti výpočtu technických rezerv,
f)
kontrola výpočtu technických rezerv podľa § 44 ods. 1 a 2,
g)
posudzovanie celkovej koncepcie upisovania,
h)
posudzovanie primeranosti zaistných programov a
i)
poskytovanie súčinnosti pri zabezpečovaní uplatňovania účinného systému riadenia rizík podľa § 25, najmä pri modelovaní rizík pri výpočte kapitálových požiadaviek podľa § 48 až 63 a posúdení podľa § 26.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, že aktuársku funkciu vykonávajú osoby, ktoré majú znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a sú schopné preukázať, že majú primerané skúsenosti zodpovedajúce platným profesijným pravidlám v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky.
§ 30
Zverenie výkonu činností
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne zodpovedajú za neplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vzťahujúcich sa na ich činnosť, ak zverujú výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť, aby pri zverení výkonu kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností inej osobe nedošlo k
a)
podstatnému zhoršeniu kvality systému správy a riadenia príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
nadmernému zvýšeniu operačného rizika,
c)
zhoršeniu schopnosti Národnej banky Slovenska vykonávať účinný dohľad,
d)
zhoršeniu nepretržitého poskytovania služieb klientom.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné v dostatočnom časovom predstihu informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon kritických alebo dôležitých operačných funkcií alebo činností inej osobe, ako aj bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akýchkoľvek významných skutočnostiach, ktoré nastanú v súvislosti s týmito funkciami alebo činnosťami.
§ 31
Konflikt záujmov
(1)
Organizačná štruktúra a nastavenie vnútorných procesov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne musí zabezpečovať minimalizáciu rizika finančných strát poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj poškodenia ich klientov konfliktom záujmov.
(2)
Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie a správu poistných zmlúv alebo za likvidáciu poistných udalostí z týchto zmlúv voči klientom
a)
nie sú blízke osoby podľa osobitného predpisu,
b)
nemajú majetkové prepojenie alebo významný vplyv, ak je klientom právnická osoba,
c)
nie sú v súdnom spore alebo inom spore s klientom,
d)
nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia poskytovaných klientovi.
(3)
Na účely zistenia konfliktov záujmov podľa odseku 1 sa berie najmä do úvahy, či zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo iné osoby zodpovedné za uzatváranie iných ako poistných zmlúv, ktoré môžu ovplyvniť finančnú situáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne voči iným osobám ako klientom, s ktorými sa tieto zmluvy uzatvárajú,
a)
nie sú v príbuzenskom vzťahu alebo obdobnom vzťahu,
b)
ak ide o právnickú osobu, nemajú voči týmto osobám majetkové prepojenie alebo významný vplyv,
c)
nie sú v súdnom spore alebo inom spore s týmito osobami,
d)
nemajú osobný záujem na výsledku služby alebo plnenia z týchto zmlúv.
(4)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná zaviesť, uplatňovať a dodržiavať účinné opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov. Tieto opatrenia musia byť vypracované v písomnej forme a musia zohľadňovať veľkosť a organizačnú štruktúru poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, povahu, rozsah a zložitosť jednotlivých činností. Ak je poisťovňa členom skupiny, v opatreniach musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov v dôsledku štruktúry a obchodných činností ostatných členov tejto skupiny a ktorých si je alebo by si mala byť poisťovňa vedomá.
(5)
Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia spĺňať tieto podmienky:
a)
musia byť identifikované okolnosti, ktoré môžu viesť k vzniku konfliktu záujmov, ktorý znamená značné riziko poškodenia záujmov poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo jej klientov,
b)
musia byť špecifikované postupy, ktoré sa majú dodržiavať s cieľom zvládnuť také konflikty záujmov.
(6)
Postupy a opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov musia zabezpečovať, že príslušné osoby vykonávajúce činnosti, ktoré môžu byť ovplyvnené konfliktom záujmov, vykonávajú tieto činnosti na takej úrovni nezávislosti, ktorá je primeraná povahe týchto činností, pričom takými opatreniami sa rozumejú najmä:
a)
povinnosť dotknutých osôb informovať poisťovňu a pobočku zahraničnej poisťovne, ak identifikujú potenciálny konflikt záujmov a pravidlá na výmenu informácií v takých prípadoch,
b)
pravidlá odmeňovania osôb, ktoré nevytvárajú potenciálny konflikt záujmov,
c)
opatrenia, ktoré zamedzujú alebo obmedzujú možnosti iných osôb neprimerane ovplyvňovať spôsob, akým príslušná osoba vykonáva činnosti ovplyvňujúce finančnú situáciu poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo plnenia z poistných zmlúv klientom,
d)
kontrolné mechanizmy v súvislosti s dôslednou aplikáciou týchto opatrení, pričom osoby vykonávajúce kontrolu nesmú byť vo vzťahu podriadenosti k osobám zodpovedným za kontrolované činnosti.
(7)
Ak sa nemožno vyhnúť konfliktu záujmov s klientom, musí sa povaha a zdroj konfliktu záujmov oznámiť klientovi pred uzavretím poistnej zmluvy alebo výkonom inej činnosti voči klientovi, a poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sa musia ubezpečiť, že táto skutočnosť nie je na ujmu klienta. Pri konflikte záujmov súčasne s viacerými klientmi je poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne povinná zaistiť rovnaké a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými klientmi.
(8)
S opatreniami na zamedzenie konfliktu záujmov musia byť oboznámení všetci zamestnanci poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne, ako aj iné osoby zodpovedné za činnosti, ktoré môžu byť dotknuté konfliktom záujmov.
(9)
Opatrenia na zamedzenie konfliktu záujmov sa primerane aplikujú aj pri zverení výkonu činnosti podľa § 30.
(10)
Ak opatrenia prijaté poisťovňou a pobočkou zahraničnej poisťovne na účely riešenia konfliktov záujmov nie sú dostatočné na to, aby s náležitou istotou zabezpečili, že sa zabráni rizikám poškodenia záujmov samotnej poisťovne a pobočky zahraničnej poisťovne alebo jej klientov, predstavenstvo poisťovne musí byť urýchlene informované, aby mohlo prijať nevyhnutné rozhodnutia na zamedzenie konfliktu záujmov.
§ 32
Vybavovanie sťažností
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť funkčný systém na vybavovanie sťažností a ich evidenciu, ktorý umožní spravodlivé prešetrovanie sťažností a identifikáciu a zmiernenie možných konfliktov záujmov.
(2)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné analyzovať údaje získané v rámci vybavovania sťažností s cieľom zabezpečiť, aby identifikovali a riešili všetky individuálne, opakujúce sa alebo systémové problémy, potenciálne právne a operačné riziká, ako aj odstránili zistené nedostatky.
(3)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
poskytnúť sťažovateľovi zrozumiteľné, presné a aktuálne informácie o postupe pri vybavovaní sťažností,
b)
uvádzať informácie o postupe pri vybavovaní sťažností v zmluvnej dokumentácii a zverejniť informácie o postupe pri vybavovaní sťažností ľahko dostupným spôsobom, napríklad vo forme brožúr, letákov alebo na webovom sídle poisťovne.
(4)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
zhromažďovať a preverovať všetky sťažovateľom predložené dôkazy alebo inak dostupné dôkazy a informácie týkajúce sa sťažnosti,
b)
komunikovať so sťažovateľom jasným a zrozumiteľným spôsobom,
c)
vybaviť sťažnosť bez zbytočného odkladu, a to najneskôr do 30 dní od doručenia sťažnosti; ak v tejto lehote nie je možné sťažnosť vybaviť, informovať sťažovateľa o dôvodoch predĺženia a uviesť predpokladaný termín vybavenia sťažnosti,
d)
komplexne vysvetliť svoje stanovisko sťažovateľovi a ak vybavenie sťažnosti neuspokojuje požiadavku sťažovateľa, informovať sťažovateľa o ďalších možnostiach riešenia sťažnosti,
e)
prijať opatrenia vedúce k náprave zistených nedostatkov.
(5)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné prijať sťažnosť počas celej prevádzkovej doby v každej svojej prevádzkarni, v ktorej je prijatie sťažnosti možné vzhľadom na druh poskytovaných služieb. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné prijímať sťažnosti aj v elektronickej podobe. Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné viesť evidenciu sťažností v rozsahu nevyhnutnom na vybavenie sťažnosti.
DRUHÁ HLAVA
SPRÁVA O SOLVENTNOSTI A FINANČNOM STAVE
§ 33
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné raz ročne zverejniť správu o svojej solventnosti a finančnom stave. Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje informácie podľa odseku 2 v plnom rozsahu alebo prostredníctvom odkazu na informácie uverejnené na základe iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sú z hľadiska povahy a rozsahu rovnocenné.
(2)
Správa o solventnosti a finančnom stave obsahuje popis
a)
vykonávanej činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
systému správy a riadenia a hodnotenie jeho vhodnosti z hľadiska rizikového profilu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
rizikovej expozície, koncentrácie, techník zmierňovania rizika a citlivosti na riziko, a to samostatne pre každé riziko,
d)
podkladov a metód použitých na ocenenie aktív, technických rezerv a ostatných záväzkov spolu s vysvetlením ich významných rozdielov v porovnaní s ocenením v účtovných závierkach,
e)
riadenia kapitálu obsahujúci minimálne
1.
štruktúru, hodnotu a kvalitu vlastných zdrojov,
2.
hodnotu kapitálovej požiadavky na solventnosť a hodnotu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
3.
informácie umožňujúce správne pochopenie hlavných rozdielov medzi predpokladmi štandardného vzorca a predpokladmi vnútorného modelu použitého poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne a pobočkou zahraničnej zaisťovne na výpočet jej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
4.
vyčíslenie nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo vyčíslenie významného nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť počas vykazovacieho obdobia, aj keď následne dôjde k náprave, s vysvetlením príčin a následkov, ako aj uvedením prijatých nápravných opatrení.
(3)
Popis uvedený v odseku 2 písm. d) obsahuje, ak sa uplatňuje
a)
párovacia korekcia podľa § 40, popis párovacej korekcie a portfólia pasív a vyhradených aktív, na ktoré sa párovacia korekcia vzťahuje, ako aj kvantifikáciu vplyvu nulovej párovacej korekcie na finančnú pozíciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
korekcia volatility podľa § 42, výrok o tom, že sa korekcia volatility používa, a kvantifikáciu vplyvu nulovej korekcie volatility na finančnú pozíciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne.
(4)
Popis uvedený v odseku 2 písm. e) prvom bode zahŕňa analýzu každej významnej zmeny v porovnaní s obdobím, za ktoré bola predložená predchádzajúca správa o solventnosti a finančnom stave, vysvetlenie každého významného rozdielu hodnoty aktív, technických rezerv a ostatných záväzkov v porovnaní s ich hodnotami v účtovných závierkach a stručný popis prevoditeľnosti vlastných zdrojov.
(5)
Pri zverejňovaní kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v odseku 2 písm. e) druhom bode sa osobitne uvedie suma vypočítaná podľa štandardného vzorca alebo podľa vnútorného modelu a osobitne každé navýšenie kapitálu uložené podľa § 142. Zároveň sa uvedie vplyv charakteristických parametrov, ktoré poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne používa podľa § 53, spolu so stručnou informáciou obsahujúcou zdôvodnenie Národnej banky Slovenska.
(6)
Ak Národná banka Slovenska neukončila kontrolu hodnoty kapitálovej požiadavky na solventnosť, zverejnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť sa doplní o túto informáciu.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zaviesť a uplatňovať vhodné systémy a procesy s cieľom splniť požiadavky ustanovené v odsekoch 1 až 6 a v § 34 a 35 ods. 1. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracovať písomnú koncepciu, aby informácie uverejňované podľa odsekov 1 až 6, § 34 a 35 boli priebežne aktualizované.
(8)
Správa o solventnosti a finančnom stave sa zverejní až po schválení predstavenstvom alebo dozornou radou poisťovne, predstavenstvom zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne.
§ 34
(1)
Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne na nezverejnenie niektorých informácii podľa § 33, ak
a)
by zverejnením takýchto informácií získali konkurenčné finančné inštitúcie významnú neoprávnenú výhodu,
b)
existujú také povinnosti voči poistníkom alebo poisteným alebo iné vzťahy s protistranami poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, ktoré ich zaväzujú k zachovávaniu obchodného tajomstva alebo mlčanlivosti.
(2)
Ak Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne podľa odseku 1, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne uvedie túto skutočnosť vo svojej správe o solventnosti a finančnom stave a vysvetlí dôvody.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne môžu využiť informácie zverejnené podľa tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, alebo uviesť odkaz na už zverejnené informácie v rozsahu, v akom tieto zverejnené informácie zodpovedajú svojou povahou a rozsahom informáciám požadovaným podľa § 33.
(4)
Odseky 1 a 2 sa nevzťahujú na informácie zverejnené podľa § 33 ods. 2 písm. e).
§ 35
(1)
Ak nastane nepriaznivý finančný vývoj, ktorý významne ovplyvňuje relevantnosť informácií zverejnených podľa § 33 a 34, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu zverejniť dodatočné informácie o povahe vzniknutej situácie a jej dôsledkoch.
(2)
Za nepriaznivý finančný vývoj podľa odseku 1 sa považuje najmä, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne
a)
nedodržiava minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a nepredloží Národnej banke Slovenska krátkodobý finančný plán podľa § 145 do jedného mesiaca odo dňa zistenia takéhoto nedodržania alebo predložený krátkodobý finančný plán nie je podľa Národnej banky Slovenska realistický,
b)
významne nedodržiava kapitálovú požiadavku na solventnosť a nepredloží Národnej banke Slovenska ozdravný plán podľa § 144 do dvoch mesiacov odo dňa zistenia takéhoto nedodržania alebo predložený ozdravný plán nie je podľa Národnej banky Slovenska realistický.
(3)
Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. a), Národná banka Slovenska je povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných základných vlastných zdrojov a minimálnej kapitálovej požiadavky spolu s vysvetlením príčin nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení. Ak sa napriek krátkodobému finančnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo dosiahnuť nápravu do troch mesiacov od zistenia nedodržania minimálnej kapitálovej požiadavky, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zverejniť túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol krátkodobý finančný plán predložený, spolu s vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení, ako aj ďalších plánovaných nápravných opatrení.
(4)
Ak nastane nepriaznivý vývoj podľa odseku 2 písm. b), Národná banka Slovenska je povinná požadovať od príslušnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, aby zverejnila výšku rozdielu použiteľných vlastných zdrojov a kapitálovej požiadavky na solventnosť spolu s vysvetlením príčin nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť a jeho dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení. Ak sa napriek ozdravnému plánu, ktorý sa považoval za realistický, nepodarilo odstrániť nedodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť do šiestich mesiacov od zistenia nedodržania kapitálovej požiadavky na solventnosť, poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zverejniť túto informáciu na konci obdobia, pre ktoré bol ozdravný plán predložený, spolu s vysvetlením jeho príčin a dôsledkov vrátane prijatých nápravných opatrení, ako aj ďalších plánovaných nápravných opatrení.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne môžu zverejniť aj iné informácie alebo vysvetlenia, ktorých zverejnenie sa podľa odseku 1, § 33 alebo 34 nepožaduje.
TRETIA HLAVA
PRAVIDLÁ TÝKAJÚCE SA TECHNICKÝCH REZERV, VLASTNÝCH ZDROJOV, KAPITÁLOVÝCH POŽIADAVIEK A INVESTÍCIÍ
§ 36
Oceňovanie aktív a záväzkov
(1)
Ak tento zákon v § 37 až 46 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak, poisťovňa a zaisťovňa sú povinné oceňovať aktíva a záväzky takto:
a)
aktíva sumou, za ktorú by ich mohli vymieňať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami,
b)
záväzky sumou, za ktorú by ich mohli previesť alebo vysporiadať v nezávislej transakcii medzi informovanými dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami.
(2)
Pri oceňovaní záväzkov podľa odseku 1 písm. b) poisťovňa alebo zaisťovňa nevykoná žiadnu úpravu s cieľom zohľadniť vlastné kreditné riziko.
Pravidlá týkajúce sa technických rezerv
§ 37
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné tvoriť technické rezervy na všetky záväzky voči poistníkom, poisteným, príjemcom poistného plnenia, príjemcom zaistného plnenia.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné pri výpočte technických rezerv postupovať podľa zásad uvedených v odsekoch 3 až 5, v súlade s ustanoveniami § 38 až 44 a príslušnými ustanoveniami osobitného predpisu26) a so zreteľom na zásady oceňovania ustanovené v § 36 ods. 1.
(3)
Hodnota technických rezerv zodpovedá súčasnej hodnote, ktorú by poisťovňa alebo zaisťovňa zaplatila, ak by svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky okamžite previedla na inú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne.
(4)
Pri výpočte technických rezerv poisťovňa alebo zaisťovňa využíva a zohľadňuje informácie získané z finančných trhov a všeobecne dostupné údaje o upisovaných rizikách.
(5)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné určiť technické rezervy obozretným, spoľahlivým a objektívnym spôsobom.
(6)
Na žiadosť Národnej banky Slovenska je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná preukázať primeranosť hodnoty technických rezerv, vhodnosť a primeranosť použitých metód a vhodnosť použitých štatistických údajov.
§ 38
(1)
Hodnota technických rezerv sa rovná súčtu najlepšieho odhadu technických rezerv a rizikovej marže podľa odsekov 2 a 3.
(2)
Najlepší odhad technických rezerv zodpovedá budúcim priemerným peňažným tokom vážených pravdepodobnosťou ich výskytu za použitia príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier. Výpočet najlepšieho odhadu je založený na aktuálnych a dôveryhodných informáciách a na realistických predpokladoch a uskutoční sa za použitia primeraných, použiteľných a vhodných aktuárskych metód a štatistických metód. Predpokladaný vývoj peňažných tokov použitý pri výpočte najlepšieho odhadu zohľadňuje všetky prírastky a úbytky peňažných prostriedkov súvisiace s vysporiadaním poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Najlepší odhad sa vypočíta ako hrubá hodnota bez odpočítania sumy plnenia zo zaistných zmlúv a od účelovo vytvorených subjektov. Pohľadávky zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom sa vypočítajú samostatne v súlade s ustanoveniami § 43.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa stanoví hodnotu rizikovej marže v takej výške, aby sa hodnota technických rezerv rovnala sume, za ktorú by iná poisťovňa alebo zaisťovňa prevzala poistné záväzky alebo zaistné záväzky.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne. Ak budúce peňažné toky spojené s poistnými záväzkami alebo zaistnými záväzkami možno spoľahlivo replikovať prostredníctvom finančných nástrojov, pre ktoré je možné zistiť spoľahlivú trhovú hodnotu, hodnota technických rezerv spojených s týmito budúcimi peňažnými tokmi sa určí na základe trhovej hodnoty týchto finančných nástrojov. Ak poisťovňa a zaisťovňa takto stanovia hodnotu technických rezerv, nie sú povinné samostatne oceniť najlepší odhad a rizikovú maržu.
(5)
Ak poisťovňa a zaisťovňa ocenia najlepší odhad a rizikovú maržu samostatne, riziková marža sa vypočíta prostredníctvom nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov, ktoré sa rovnajú kapitálovej požiadavke na solventnosť nevyhnutnej na krytie poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Použitá miera nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov sa rovná dodatočnej sadzbe voči príslušnej bezrizikovej úrokovej miere, ktorá je potrebná na držbu použiteľných vlastných zdrojov rovnajúcich sa kapitálovej požiadavke na solventnosť potrebných na zabezpečenie poistných záväzkov a zaistných záväzkov počas ich trvania. Miera nákladov na držbu použiteľných vlastných zdrojov ustanovená osobitným predpisom26) je rovnaká pre všetky poisťovne a zaisťovne a pravidelne sa prehodnocuje.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zohľadniť pri výpočte technických rezerv okrem pravidiel podľa odsekov 1 až 5 aj tieto položky:
1.
všetky náklady, ktoré vzniknú pri správe poistných záväzkov a zaistných záväzkov,
2.
infláciu vrátane inflácie nákladov a inflácie poistných nárokov,
3.
všetky platby poistníkom a príjemcom poistných plnení vrátane budúcich dobrovoľných podielov na výnosoch, ktoré poisťovňa a zaisťovňa plánujú vyplatiť bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne garantované.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte technických rezerv aj hodnotu finančných garancií a akýchkoľvek zmluvných opcií zahrnutých v poistných zmluvách alebo v zaistných zmluvách. Každý predpoklad určený poisťovňou alebo zaisťovňou týkajúci sa pravdepodobnosti, že poistníci využijú zmluvné opcie vrátane ukončenia poistnej zmluvy alebo zaistnej zmluvy a výplaty odkupnej hodnoty, musí byť realistický a musí vychádzať zo súčasných a dôveryhodných informácií. V predpokladoch sa zohľadnia, explicitne alebo implicitne, možné vplyvy budúcich zmien podmienok finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa rozčlenia pri výpočte technických rezerv svoje poistné záväzky a zaistné záväzky do homogénnych rizikových skupín minimálne podľa skupín činnosti podľa osobitného predpisu.26)
§ 39
(1)
Pri určení príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 38 ods. 2 sa využívajú informácie odvodené z relevantných finančných nástrojov a táto štruktúra je s nimi konzistentná. Pri tomto určení sa zohľadňujú relevantné finančné nástroje, vrátane dlhopisov, so splatnosťami, pri ktorých sú trhy s týmito finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné. Pre splatnosti, pri ktorých trhy s relevantnými finančnými nástrojmi už nie sú efektívne, likvidné ani transparentné, sa príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier extrapoluje.
(2)
Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier je založená na forwardových sadzbách. Extrapolovaná časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier hladko konverguje od forwardových sadzieb s najdlhšími splatnosťami, pri ktorých sú trhy s relevantnými finančnými nástrojmi efektívne, likvidné a transparentné, ku konečnej forwardovej sadzbe.
§ 40
(1)
Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu záväzkov životného poistenia alebo zaistenia vrátane anuít plynúcich zo zmlúv neživotného poistenia alebo zaistenia môžu použiť párovaciu korekciu príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier, pričom použitie párovacej korekcie podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska.
(2)
Na udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 musia byť splnené tieto podmienky:
a)
existuje vyhradené portfólio aktív pozostávajúce z dlhopisov a iných aktív, ktorých peňažné toky majú charakteristiky podobné dlhopisom, na krytie najlepšieho odhadu portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov; toto portfólio je vyhradené na krytie najlepšieho odhadu portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov počas ich trvania okrem toho, ak sa peňažné toky významným spôsobom zmenia a bude potrebné zachovať replikáciu očakávaných peňažných tokov medzi aktívami a záväzkami,
b)
portfólio poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, a k nemu vyhradené portfólio aktív sú identifikované, spravované a riadené oddelene od ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne a vyhradené portfólio aktív nie je možné použiť na krytie strát vyplývajúcich z ostatných činností poisťovne alebo zaisťovne,
c)
očakávané peňažné toky vyhradeného portfólia aktív presne replikujú každý očakávaný peňažný tok portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov a prípadný nesúlad nemá za následok vznik významných rizík alebo zvýšenie už existujúcich významných rizík odvetvia poistenia alebo zaistenia, na ktoré sa párovacia korekcia uplatňuje,
d)
zo zmlúv portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, neplynú budúce platby poistného,
e)
jedinými upisovacími rizikami súvisiacimi s portfóliom poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, sú riziko dlhovekosti, riziko nákladov, revízne riziko a riziko úmrtnosti,
f)
ak upisovacie riziko súvisiace s portfóliom poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, zahŕňa riziko úmrtnosti, najlepší odhad týchto záväzkov sa pri šoku rizika úmrtnosti kalibrovaného podľa § 48 ods. 2 až 7 nezvýši o viac ako päť %,
g)
zmluvy portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, nezahŕňajú žiadne zmluvné opcie pre poistníka okrem práva na odkup, pri ktorej odkupná hodnota nepresahuje hodnotu aktív kryjúcich poistné záväzky alebo zaistné záväzky v čase uplatnenia odkupu, ocenených podľa § 36;
h)
peňažné toky vyhradeného portfólia aktív sú pevne určené a emitenti týchto aktív ani iné tretie strany ich nemôžu zmeniť a
i)
záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv, pre ktoré sa použije párovacia korekcia, nie sú na účely stanovenia najlepšieho odhadu rozdelené na časti.
(3)
Podmienka uvedená v odseku 2 písm. h) sa neuplatní na aktíva, ktorých peňažné toky závisia od inflácie, a ktoré replikujú peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, ktoré závisia od inflácie.
(4)
Ak emitenti alebo iné tretie strany majú právo zmeniť peňažné toky aktív vyhradeného portfólia a investor dostane dostatočnú kompenzáciu na opätovnú investíciu do aktív rovnakej alebo lepšej kreditnej kvality na získanie rovnakých peňažných tokov, podmienka ustanovená v odseku 2 písm. h) týkajúca sa práva zmeniť peňažné toky sa neuplatní.
(5)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá použije párovaciu korekciu na portfólio poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, sa nesmie vrátiť k prístupu, ktorý nevyužíva párovaciu korekciu. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá používa párovaciu korekciu, už nie je schopná spĺňať podmienky ustanovené v odseku 2, bezodkladne o tom informuje Národnú banku Slovenska a prijme opatrenia potrebné na opätovné splnenie týchto podmienok. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nie je schopná v lehote dvoch mesiacov od porušenia podmienok podľa odseku 2 zabezpečiť opätovné splnenie týchto podmienok, nesmie ďalej používať párovaciu korekciu na žiadne svoje poistné záväzky alebo zaistné záväzky. V takom prípade poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie používať párovaciu korekciu počas nasledujúcich 24 mesiacov.
(6)
Párovacia korekcia sa nepoužije na poistné záväzky alebo zaistné záväzky, pre ktoré sa na výpočet najlepšieho odhadu používa príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier, ktorá zahŕňa korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenie pre bezrizikové úrokové miery podľa § 203.
§ 41
(1)
Pre každú menu sa párovacia korekcia uvedená v § 40 vypočíta v súlade s týmito zásadami:
a)
párovacia korekcia sa rovná rozdielu medzi
1.
ročnou efektívnou úrokovou sadzbou vypočítanou ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov je hodnota rovná hodnote portfólia vyhradených aktív ocenených podľa § 36 a
2.
ročnou efektívnou úrokovou sadzbou vypočítanou ako jedna diskontná sadzba, ktorej výsledkom po uplatnení na peňažné toky portfólia poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov je hodnota rovná hodnote najlepšieho odhadu portfólia poistných alebo zaistných záväzkov, kde sa pre zohľadnenie časovej hodnoty použije základná štruktúra bezrizikových úrokových mier,
b)
párovacia korekcia nesmie zahŕňať fundamentálnu prirážku odrážajúcu riziká ponechané na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
fundamentálna prirážka sa zvýši tak, aby párovacia korekcia uplatnená na aktíva s nižšou kreditnou kvalitou ako investičný stupeň nebola vyššia ako párovacia korekcia uplatnená na aktíva s kreditnou kvalitou na investičnom stupni pri rovnakej durácii a triede aktív,
d)
použitie externých ratingových hodnotení pri výpočte párovacej korekcie musí byť v súlade s osobitným predpisom.26)
(2)
Fundamentálna prirážka sa rovná súčtu
a)
kreditnej prirážky zodpovedajúcej pravdepodobnosti zlyhania aktív a
b)
kreditnej prirážky zodpovedajúcej očakávanej strate v dôsledku zníženia ratingu aktív.
(3)
Fundamentálna prirážka pre expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov musí byť vo výške najmenej 30 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív pozorovanou na finančných trhoch.
(4)
Pri aktívach iných ako uvedených v odseku 3 musí byť vo výške najmenej 35 % dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou aktív s rovnakou duráciou, kreditnou kvalitou a triedou aktív pozorovanou na finančných trhoch.
(5)
Určenie pravdepodobnosti zlyhania aktív podľa odseku 2 písm. a) je založené na dlhodobej štatistike zlyhania, ktorá je relevantná pre aktívum z hľadiska jeho durácie, kreditnej kvality a triedy aktív. Ak z dlhodobej štatistiky zlyhania nie je možné odvodiť spoľahlivú kreditnú prirážku, fundamentálna prirážka sa rovná časti dlhodobého priemeru kreditnej prirážky nad bezrizikovou úrokovou mierou určeného podľa odsekov 3 a 4.
§ 42
(1)
Poisťovne a zaisťovne pri výpočte najlepšieho odhadu podľa § 38 ods. 2 môžu použiť korekciu volatility príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier.
(2)
Pre každú menu sa korekcia volatility stanoví na základe rozpätia medzi výnosom aktív zahrnutých v referenčnom portfóliu danej meny a sadzbami príslušnej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery pre danú menu.
(3)
V referenčnom portfóliu danej meny sú obsiahnuté aktíva denominované v danej mene, do ktorých poisťovne a zaisťovne investujú s cieľom kryť najlepší odhad poistných záväzkov a zaistných záväzkov v danej mene.
(4)
Výška korekcie volatility zodpovedá 65 % rizikovo upravenej kreditnej prirážky meny. Rizikovo upravená kreditná prirážka meny sa vypočíta ako rozdiel medzi rozpätím uvedeným v odseku 2 a časťou tohto rozpätia, ktorú možno pripísať realistickému posúdeniu očakávaných strát alebo neočakávaných strát plynúcich z kreditného či iného rizika týchto aktív. Korekcia volatility sa uplatní len na tú časť príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier, ktorá nie je odvodená extrapoláciou podľa § 39. Pre extrapoláciu príslušnej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery sa použijú bezrizikové úrokové miery upravené o korekciu volatility.
(5)
Ak rozdiel medzi rizikovo upravenou kreditnou prirážkou štátu a dvojnásobkom rizikovo upravenej kreditnej prirážky meny je kladný a rizikovo upravená prirážka štátu je vyššia ako 100 bázických bodov, potom korekcia volatility podľa odseku 4 pre daný štát sa pred uplatnením faktora 65 % zvýši o rozdiel medzi rizikovo upravenou prirážkou štátu a dvojnásobkom rizikovo upravenej prirážky meny. Zvýšená korekcia volatility sa uplatní na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu. Rizikovo upravená kreditná prirážka štátu sa vypočíta rovnako ako rizikovo upravená kreditná prirážka meny pre menu daného štátu, ale na základe referenčného portfólia, ktoré je reprezentatívne pre aktíva, do ktorých poisťovne a zaisťovne investovali s cieľom kryť najlepší odhad poistných záväzkov a zaistných záväzkov z produktov predávaných na poistnom trhu daného štátu v mene daného štátu.
(6)
Korekcia volatility sa neuplatní, ak príslušná štruktúra bezrizikových úrokových mier používaná na výpočet najlepšieho odhadu poistných záväzkov zahŕňa párovaciu korekciu podľa § 40.
(7)
Pre meny a štáty, pre ktoré nie je ustanovená korekcia volatility osobitným predpisom,26) sa pri výpočte najlepšieho odhadu neuplatní žiadna korekcia volatility.
§ 43
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné dodržiavať pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom primerane ustanovenia § 37 a 38.
(2)
Pri výpočte pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom sú poisťovňa a zaisťovňa povinné zohľadniť časové rozdiely medzi splatnosťou pohľadávok a priamymi platbami. Výsledok tohto výpočtu sa upraví tak, aby zohľadňoval očakávané straty z dôvodu zlyhania protistrany. Uvedená úprava vychádza z hodnotenia pravdepodobnosti zlyhania protistrany a z priemernej straty vyplývajúcej z tohto zlyhania.
§ 44
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce vhodnosť, úplnosť a presnosť údajov použitých pri výpočte technických rezerv.
(2)
Ak poisťovňa a zaisťovňa za podmienok podľa osobitného predpisu26) nemá dostatočné údaje príslušnej kvality potrebné na to, aby na skupinu alebo podskupinu svojich poistných záväzkov a zaistných záväzkov, alebo pohľadávok vyplývajúcich zo zaistných zmlúv a voči účelovo vytvoreným subjektom použili spoľahlivé aktuárske metódy, na účely výpočtu najlepšieho odhadu sa môžu použiť vhodné aproximačné metódy.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať procesy a postupy zabezpečujúce, aby sa najlepší odhad a predpoklady použité pri výpočte najlepšieho odhadu pravidelne porovnávali so skúsenosťami.
(4)
Ak sa porovnaním podľa odseku 3 odhalia systematické odchýlky medzi skúsenosťami a výpočtami najlepšieho odhadu, poisťovňa a zaisťovňa vykoná primerané úpravy použitých aktuárskych metód alebo použitých predpokladov.
Vlastné zdroje
§ 45
(1)
Vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvorí súčet
a)
základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne a
b)
dodatkových vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne.
(2)
Základné vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria tieto položky:
a)
prebytok aktív nad záväzkami ocenený podľa § 36 až 44, znížený o hodnotu vlastných akcií, ktoré sú v majetku poisťovne alebo zaisťovne,
b)
podriadené záväzky.
(3)
Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne tvoria položky, iné ako základné vlastné zdroje, ktoré sa môžu použiť na krytie strát poisťovne a zaisťovne.
(4)
Dodatkové vlastné zdroje poisťovne a zaisťovne zahŕňajú tieto položky, ak nie sú položkami základných vlastných zdrojov:
a)
nesplatené základné imanie,
b)
akreditívy a záruky,
c)
akékoľvek iné právne záväzné prísľuby prijaté poisťovňou alebo zaisťovňou.
(5)
Ak položky dodatkových vlastných zdrojov boli splatené alebo vyžiadané, považujú sa za aktíva a prestávajú tvoriť súčasť položiek dodatkových vlastných zdrojov.
(6)
Určenie hodnoty položky dodatkových vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne alebo použitie vlastnej metódy poisťovne alebo zaisťovne na ohodnotenie položky dodatočných vlastných zdrojov podlieha predchádzajúcemu súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77.
(7)
Hodnota priradená ku každej položke dodatkových vlastných zdrojov vyjadruje schopnosť položky kryť stratu a vychádza z obozretných a realistických predpokladov. Ak má položka dodatkových vlastných zdrojov pevnú nominálnu hodnotu, hodnota tejto položky sa rovná jej nominálnej hodnote, ak je predpoklad, že poisťovňa alebo zaisťovňa bude schopná touto hodnotou kryť stratu.
(8)
Fond akumulovaných prostriedkov je kumulovaný zisk, ktorý nebol určený na rozdelenie medzi poistníkov a príjemcov poistných plnení.
§ 46
(1)
Položky vlastných zdrojov sú zaradené do troch tried. Zaradenie položky do triedy závisí od toho, či ide o základné vlastné zdroje, alebo dodatkové vlastné zdroje a od toho, do akej miery spĺňajú tieto charakteristiky:
a)
položka je dostupná alebo môže byť vyžiadaná na účely plného krytia strát poisťovne a zaisťovne pri nepretržitom pokračovaní činnosti a aj v likvidácii poisťovne alebo zaisťovne,
b)
ak nastane likvidácia poisťovne alebo zaisťovne, položka je k dispozícii v plnej výške na krytie strát a splatenie položky sa zamietne protistrane dovtedy, kým nie sú vysporiadané všetky ostatné záväzky vrátane poistných záväzkov a zaistných záväzkov voči poistníkom a príjemcom poistných plnení a zaistných plnení.
(2)
Pri posudzovaní, do akej miery spĺňa položka vlastných zdrojov charakteristiky uvedené v odseku 1, sa náležite zohľadňuje doba trvania položky, najmä či má, alebo nemá dátum splatnosti. Ak má položka vlastných zdrojov dátum splatnosti, pri posudzovaní sa zohľadní pomer lehoty do splatnosti položky voči trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov poisťovne a zaisťovne.
(3)
Okrem charakteristík uvedených v odsekoch 1 a 2 sa posudzuje, že
a)
položka neumožňuje predčasné splatenie jej nominálnej hodnoty,
b)
na položku nie sú naviazané pravidelné poplatky,
c)
položka nie je zaťažená bremenami.
(4)
Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky zaradené do triedy jedna.
(5)
Ak položky základných vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 písm. b) so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3 sú tieto položky zaradené do triedy dva. Ak položky dodatkových vlastných zdrojov v prevažnej miere zodpovedajú charakteristikám uvedeným v odseku 1 so zohľadnením posudzovania podľa odsekov 2 a 3, sú tieto položky zaradené do triedy dva.
(6)
Všetky ostatné položky základných vlastných zdrojov a dodatkových vlastných zdrojov sú zaradené do triedy tri.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaradiť svoje položky vlastných zdrojov na základe kritérií uvedených v odsekoch 4 až 6 a podľa osobitného predpisu.26) Ak položka vlastných zdrojov nie je zahrnutá do zoznamu podľa osobitného predpisu,26) poisťovňa alebo zaisťovňa položku zaradí do príslušnej triedy na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska.
(8)
Akreditívy a záruky, ktoré sú v záujme veriteľov poisťovne a zaisťovne zverené nezávislému správcovi a ktoré poskytujú banky alebo zahraničné banky so sídlom v členskom štáte, sa zaradia do triedy dva.
§ 47
(1)
Ak ide o plnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť, použiteľná výška položiek triedy dva a triedy tri podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili splnenie minimálne týchto podmienok:
a)
podiel položiek triedy jedna na použiteľných vlastných zdrojoch je vyšší ako tretina celkovej hodnoty použiteľných vlastných zdrojov,
b)
použiteľná suma položiek triedy tri je nižšia ako tretina celkovej hodnoty použiteľných vlastných zdrojov.
(2)
Ak ide o plnenie minimálnej kapitálovej požiadavky, suma položiek základných vlastných zdrojov použiteľných na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré sú zaradené do triedy dva, podlieha kvantitatívnym limitom. Tieto limity musia byť v takej výške, aby zabezpečili minimálne to, že podiel položiek triedy jedna na použiteľných základných vlastných zdrojoch je vyšší ako polovica celkovej hodnoty použiteľných základných vlastných zdrojov.
(3)
Použiteľná hodnota vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v § 48 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek tried jedna až tri.
(4)
Použiteľná suma základných vlastných zdrojov na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v § 63 ods. 1 sa rovná súčtu hodnôt položiek triedy jedna a dva.
Kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 48
Všeobecné ustanovenia
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 až 7 buď na základe štandardného vzorca, alebo s využitím vnútorného modelu.
(2)
Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe predpokladu, že poisťovňa a zaisťovňa budú nepretržite pokračovať vo vykonávaní svojej činnosti.
(3)
Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta spôsobom zabezpečujúcim zohľadnenie všetkých kvantifikovateľných rizík, ktorým sú poisťovňa a zaisťovňa vystavené. Kapitálová požiadavka na solventnosť nepokrýva riziko straty základných vlastných zdrojov v dôsledku zmien korekcie volatility podľa § 42. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta na základe aktuálnej expozície voči riziku a očakávaným záväzkom z poistných zmlúv prebratých počas nasledujúcich 12 mesiacov. Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva neočakávané straty aktuálnej expozície voči riziku.
(4)
Kapitálová požiadavka na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne s hladinou spoľahlivosti 99,5 % v časovom horizonte jedného roka.
(5)
Kapitálová požiadavka na solventnosť pokrýva minimálne tieto riziká:
a)
upisovacie riziko neživotného poistenia,
b)
upisovacie riziko životného poistenia,
c)
upisovacie riziko zdravotného poistenia,
d)
trhové riziko,
e)
kreditné riziko,
f)
operačné riziko.
(6)
Operačné riziko zahŕňa právne riziká a nezahŕňa riziká vyplývajúce zo strategických rozhodnutí ani riziko straty dobrého mena.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť vplyvy techník zmierňovania rizík, ak kreditné riziko a ostatné riziká vyplývajúce z použitia takých techník sú náležite zohľadnené v tejto kapitálovej požiadavke na solventnosť.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne raz ročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné mať v držbe použiteľné vlastné zdroje, ktoré kryjú naposledy oznámenú kapitálovú požiadavku na solventnosť. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné priebežne sledovať hodnotu použiteľných vlastných zdrojov a výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(9)
Ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť, príslušná poisťovňa a zaisťovňa bez zbytočného odkladu opätovne vypočítajú kapitálovú požiadavku na solventnosť a výsledok oznámia Národnej banke Slovenska.
(10)
Ak sa podľa Národnej banky Slovenska rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne zmenil od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť, Národná banka Slovenska môže od príslušnej poisťovne a zaisťovne požadovať prepočítanie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
Štandardný vzorec
§ 49
(1)
Kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca sa rovná súčtu týchto položiek:
a)
základná kapitálová požiadavka na solventnosť,
b)
kapitálová požiadavka pre operačné riziko,
c)
úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených daní kryť straty.
(2)
Štruktúra základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pozostáva minimálne z týchto rizikových modulov:
a)
upisovacie riziko neživotného poistenia,
b)
upisovacie riziko životného poistenia,
c)
upisovacie riziko zdravotného poistenia,
d)
trhové riziko,
e)
riziko zlyhania protistrany.
(3)
Na účely odseku 2 písm. a) až c) sa poisťovacie činnosti a zaisťovacie činnosti priradia k modulu upisovacieho rizika, ktorý najlepšie odráža technickú povahu podkladových rizík.
(4)
Celková kapitálová požiadavka na solventnosť sa stanoví v súlade so zásadami uvedenými v § 48 ods. 2 až 7.
(5)
Každý rizikový modul uvedený v odseku 2 sa kalibruje podľa ustanovenia § 48 ods. 4. V štruktúre každého rizikového modulu sa, ak je to primerané, zohľadní vplyv účinku diverzifikácie.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa použijú rovnakú štruktúru a špecifikáciu rizikových modulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť a zjednodušeného výpočtu podľa § 52.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť rozdielnu špecifikáciu podľa geografického umiestnenia rizika, ak je to primerané, na výpočet rizík vyplývajúcich z katastrofických udalostí pre moduly podľa odseku 2 písm. a) až c).
(8)
Na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska môžu poisťovňa a zaisťovňa pri výpočte modulov podľa odseku 2 písm. a) až c) nahradiť niektoré parametre parametrami charakteristickými pre príslušnú poisťovňu a zaisťovňu.
(9)
Parametre podľa odseku 8 sa kalibrujú na základe vlastných údajov alebo údajov, ktoré priamo súvisia s činnosťou poisťovne alebo zaisťovne, ktorá podáva žiadosť o predchádzajúci súhlas, a v súlade so štandardizovanými metódami. Tieto údaje musia byť úplné, presné a primerané rozsahu vykonávanej činnosti.
(10)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
a)
spôsob výpočtu základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
b)
definície jednotlivých modulov a podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
c)
mechanizmus symetrickej úpravy v podmodule akciového rizika.
§ 50
(1)
Kapitálová požiadavka na operačné riziko zohľadní operačné riziká, ak už nie sú zohľadnené v rizikových moduloch uvedených v § 49 a určí sa podľa § 48 ods. 3 a 4.
(2)
Ak ide o zmluvy životného poistenia, pri ktorých investičné riziko nesie poistník alebo poistená osoba, výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní výšku ročných nákladov vynaložených v súvislosti s týmito poistnými záväzkami.
(3)
Ak ide o poistné zmluvy a zaistné zmluvy iné ako zmluvy uvedené v odseku 2, výpočet kapitálovej požiadavky na operačné riziko zohľadní objem týchto činností, a to prostredníctvom zaslúženého poistného a hodnoty technických rezerv, ktoré sú vytvorené na krytie záväzkov vyplývajúcich z týchto poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv. Kapitálová požiadavka na operačné riziko je určená maximálne vo výške 30 % základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť vzťahujúcej sa na tieto poistné zmluvy a zaistné zmluvy.
§ 51
(1)
Úprava zohľadňujúca kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených daní kryť straty zohľadní prípadnú kompenzáciu neočakávaných strát prostredníctvom súčasného zníženia technických rezerv alebo odložených daní, alebo kombináciu oboch postupov.
(2)
Úprava podľa odseku 1 zohľadní účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení z poistných zmlúv, ak poisťovňa a zaisťovňa môžu preukázať, že zníženie takých plnení možno použiť na krytie neočakávaných strát v čase ich vzniku. Účinok zníženia rizika prostredníctvom budúcich dobrovoľných plnení nesmie byť vyšší ako súčet technických rezerv súvisiacich s uvedenými budúcimi dobrovoľnými plneniami a odložených daní.
(3)
Na účely úpravy podľa odseku 2 sa hodnota budúcich dobrovoľných plnení určená podľa predpokladov najlepšieho odhadu porovná s ich hodnotou určenou podľa predpokladov vzniku nepriaznivých okolností.
§ 52
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť zjednodušený výpočet kapitálovej požiadavky pre určitý podmodul alebo rizikový modul, ak to je opodstatnené povahou, rozsahom a zložitosťou rizík, ktorým je vystavená, a ak by bolo neprimerané požadovať, aby vypočítala túto kapitálovú požiadavku podľa štandardného vzorca.
(2)
Zjednodušený výpočet sa určí podľa § 48 ods. 3 a 4.
§ 53
Ak sa rizikový profil poisťovne a zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, aby poisťovňa a zaisťovňa pri výpočte modulov podľa § 49 ods. 2. písm. a) až c) nahradili niektoré parametre štandardného vzorca parametrami charakteristickými pre príslušnú poisťovňu alebo zaisťovňu, ako sa ustanovuje v § 49 ods. 9. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné tieto parametre vypočítať v súlade s § 48 ods. 3 a 4.
Vnútorný model
§ 54
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť prostredníctvom použitia úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu. Na používanie úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu sa vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska podľa § 77, ak tento zákon v § 97 alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak.
(2)
Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne je zodpovedné za zavedenie systémov, ktoré zabezpečia neustále riadne fungovanie vnútorných modelov.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu použiť čiastočné vnútorné modely na výpočet jedného alebo viacerých nasledujúcich prvkov
a)
jedného alebo viacerých rizikových modulov alebo rizikových podmodulov základnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
b)
kapitálovej požiadavky na operačné riziko,
c)
úpravy zohľadňujúcej kapacitu technických rezerv kryť straty a kapacitu odložených daní kryť straty.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu uplatniť čiastočné vnútorné modely na všetky svoje činnosti alebo len na jednu, alebo viaceré hlavné zložky činnosti.
(5)
Prílohami žiadosti o schválenie vnútorného modelu sú minimálne dokumenty preukazujúce, že vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61. Ak sa žiadosť o schválenie týka čiastočného vnútorného modelu, požiadavky uvedené v § 57 až 61 sa prispôsobia tak, aby zohľadňovali obmedzený rozsah uplatnenia vnútorného modelu.
(6)
O žiadosti podľa odseku 1 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote šiestich mesiacov od prijatia úplnej žiadosti.
(7)
Národná banka Slovenska schváli žiadosť podľa odseku 1, ak poisťovňa alebo zaisťovňa má vhodné systémy na identifikáciu, meranie, monitorovanie, riadenie a oznamovanie rizika a zároveň vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v § 57 až 61.
(8)
Ak Národná banka Slovenska schválila používanie vnútorného modelu poisťovni alebo zaisťovni, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, aby jej poisťovňa a zaisťovňa oznámili odhad kapitálovej požiadavky na solventnosť určený podľa štandardného vzorca.
(9)
Národná banka Slovenska schváli používanie čiastočného vnútorného modelu poisťovne alebo zaisťovne, ak tento čiastočný vnútorný model spĺňa požiadavky uvedené v odseku 7 a tieto dodatočné podmienky:
a)
poisťovňa a zaisťovňa riadne vysvetlili dôvody obmedzeného rozsahu uplatňovania vnútorného modelu,
b)
výsledná kapitálová požiadavka na solventnosť primeranejšie odráža rizikový profil poisťovne a zaisťovne, a najmä spĺňa zásady uvedené v § 48,
c)
štruktúra čiastočného vnútorného modelu je v súlade so zásadami uvedenými v § 48 a umožňuje úplné začlenenie čiastočného vnútorného modelu do štandardného vzorca výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(10)
Pri hodnotení žiadosti o použitie čiastočného vnútorného modelu môže Národná banka Slovenska požadovať, aby poisťovňa alebo zaisťovňa predložila realistický plán na rozšírenie rozsahu vnútorného modelu.
(11)
V pláne podľa odseku 10 sa stanoví, akým spôsobom plánuje poisťovňa alebo zaisťovňa rozšíriť rozsah vnútorného modelu na iné podmoduly alebo zložky činnosti tak, aby vnútorný model zahŕňal v rámci rizikového modulu prevažnú časť ich činnosti.
§ 55
(1)
V rámci procesu schvaľovania vnútorného modelu Národná banka Slovenska schváli písomnú koncepciu zmeny vnútorného modelu poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa alebo zaisťovňa môže zmeniť svoj vnútorný model len v súlade s touto koncepciou.
(2)
Písomná koncepcia zahŕňa identifikáciu významných zmien vnútorného modelu a nevýznamných zmien vnútorného modelu. Na významné zmeny vnútorného modelu a na zmeny koncepcie zmien vnútorného modelu je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska.
(3)
Predstavenstvo poisťovne alebo predstavenstvo zaisťovne schváli žiadosť o schválenie vnútorného modelu predloženú Národnej banke Slovenska, ako aj žiadosť o schválenie každej následnej významnej zmeny vnútorného modelu.
(4)
Po schválení používania vnútorného modelu poisťovňa alebo zaisťovňa nie je oprávnená stanoviť kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo ktorejkoľvek jej časti na základe štandardného vzorca. Stanovenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom môže vykonať len v odôvodnených prípadoch a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(5)
Za odôvodnený prípad podľa odseku 4 sa považuje, ak štandardný vzorec je vhodnejší na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť ako schválený vnútorný model vzhľadom na rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 56
Ak po schválení používania vnútorného modelu Národnou bankou Slovenska poisťovňa a zaisťovňa prestanú dodržiavať požiadavky ustanovené v § 57 až 61, poisťovňa a zaisťovňa sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán na opätovné dosiahnutie súladu s požiadavkami v primeranej časovej lehote alebo preukázať, že účinok nedodržiavania požiadaviek ustanovených v § 57 až 61 nie je významný.
§ 57
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné preukázať, že vnútorný model sa dostatočne používa a plní významnú úlohu v systéme správy a riadenia, a to najmä
a)
v systéme riadenia rizík a v rozhodovacích procesoch,
b)
pri posudzovaní kapitálu pre vlastné potreby a jeho umiestnenie vrátane hodnotenia podľa § 26.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné ďalej preukázať, že frekvencia výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť s použitím vnútorného modelu je v súlade s frekvenciou jeho využitia na účely uvedené v odseku 1.
(3)
Predstavenstvo poisťovne a predstavenstvo zaisťovne sú zodpovedné za zabezpečenie sústavného vhodného nastavenia a funkčnosti vnútorného modelu a za to, aby vnútorný model aj naďalej vhodne zohľadňoval príslušný rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 58
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zabezpečiť, aby vnútorný model a najmä určenie podkladového odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vnútorného modelu spĺňal kritériá uvedené v odsekoch 2 až 9.
(2)
Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti sa zakladajú na primeraných, použiteľných a vhodných aktuárskych a štatistických technikách a sú v súlade s metódami použitými na výpočet technických rezerv. Metódy použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti využívajú aktuálne, presné a primerané informácie a realistické predpoklady. Poisťovňa a zaisťovňa musia byť schopné zdôvodniť Národnej banke Slovenska výber predpokladov vnútorného modelu.
(3)
Údaje použité pre vnútorný model musia byť presné, úplné a primerané rozsahu vykonávanej činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa aktualizujú údaje použité na výpočet odhadu rozdelenia pravdepodobnosti minimálne raz ročne.
(4)
Poisťovňa a zaisťovňa si zvolia metódu výpočtu odhadu rozdelenia pravdepodobnosti. Poisťovňa a zaisťovňa musia byť na základe vnútorného modelu schopné ohodnotiť riziko tak, aby bolo zabezpečené využitie vnútorného modelu v systéme správy a riadenia poisťovne a zaisťovne, najmä v systéme riadenia rizík, rozhodovacích procesoch a v procesoch umiestnenia kapitálu. Vnútorný model musí zahŕňať všetky materiálne riziká, ktorým sú poisťovňa alebo zaisťovňa vystavené, minimálne riziká ustanovené v § 48 ods. 5.
(5)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok diverzifikácie v rámci rizikových kategórií a medzi rizikovými kategóriami, ak Národná banka Slovenska nevyhodnotí systém použitý na meranie tohto účinku diverzifikácie ako neprimeraný.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť účinok techník zmierňovania rizika, ak sú kreditné riziká a iné riziká vyplývajúce z použitia techník zmierňovania rizika náležité zohľadnené vo vnútornom modeli.
(7)
Poisťovňa a zaisťovňa vo svojom vnútornom modeli presne ohodnotia významné riziká spojené s finančnými zárukami a všetkými zmluvnými opciami, vrátane vplyvu budúcich zmien finančného a nefinančného charakteru na využitie týchto opcií.
(8)
Poisťovňa a zaisťovňa zohľadnia vo vnútornom modeli všetky očakávané platby poistníkom a príjemcom poistných plnení bez ohľadu na to, či sú uvedené platby zmluvne zaručené.
(9)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vo vnútornom modeli zohľadniť budúce rozhodnutia ich predstavenstva, ktoré je možné v určitých situáciách očakávať, vrátane času potrebného na ich uskutočnenie.
§ 59
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu na účely vnútorného modelovania použiť iné časové obdobie alebo mieru rizika ako tie, ktoré sú uvedené v § 48 ods. 3 a 4, a ak na základe použitia tohto vnútorného modelu bude poistníkom alebo poisteným zabezpečená rovnaká alebo vyššia úroveň ochrany, ako je ustanovená v § 48, môže byť tento vnútorný model použitý na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(2)
Ak je to možné, poisťovňa a zaisťovňa odvodia kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom s použitím metódy výpočtu hodnoty v riziku podľa § 48 ods. 3 a 4.
(3)
Ak poisťovňa a zaisťovňa nemôžu odvodiť kapitálovú požiadavku na solventnosť priamo z odhadu rozdelenia pravdepodobnosti vygenerovanej vnútorným modelom, Národná banka Slovenska môže povoliť pri výpočte kapitálovej požiadavky na solventnosť použitie aproximačných metód za podmienky, že poisťovňa a zaisťovňa preukážu Národnej banke Slovenska, že poistníci alebo poistené osoby majú rovnakú alebo vyššiu úroveň ochrany, ako sa ustanovuje v § 48.
(4)
Národná banka Slovenska môže od poisťovne a zaisťovne požadovať, aby svoj vnútorný model uplatnili na vhodných porovnávacích portfóliách s predpokladmi vychádzajúcimi z externých údajov s cieľom overiť kalibráciu vnútorného modelu a skontrolovať, či je metodika vnútorného modelu v súlade s trhovými postupmi.
§ 60
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné minimálne raz ročne skontrolovať príčiny a zdroje ziskov a strát pre každú hlavnú zložku činnosti. Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zároveň preukázať, že kategorizácia rizika zvolená vo vnútornom modeli vysvetľuje príčiny a zdroje ziskov a strát a odráža rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne.
§ 61
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zaviesť a uplatňovať pravidelný cyklus validácie vnútorného modelu, ktorý zahŕňa
a)
sledovanie výkonnosti vnútorného modelu, priebežnú kontrolu vhodnosti jeho špecifikácie a testovanie jeho výsledkov v porovnaní so skutočnosťou,
b)
štatistický proces kontroly vnútorného modelu, ktorá umožňuje poisťovni alebo zaisťovni preukázať Národnej banke Slovenska primeranosť výslednej kapitálovej požiadavky,
c)
analýzu stability vnútorného modelu, najmä testovanie citlivosti výsledkov vnútorného modelu na zmeny v jeho kľúčových predpokladoch,
d)
hodnotenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov použitých vo vnútornom modeli.
(2)
Použité štatistické metódy nemajú testovať len vhodnosť odhadu rozdelenia pravdepodobnosti v porovnaní so skutočnými stratami, ale aj so všetkými novými údajmi a s nimi súvisiacimi informáciami.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zdokumentovať štruktúru a detaily vnútorného modelu. Táto dokumentácia musí spĺňať požiadavky uvedené v odsekoch 1 a 2 a ustanoveniach § 57 až 60.
(4)
Dokumentácia poskytuje podrobnú charakteristiku teórie, predpokladov, matematických a empirických podkladov vnútorného modelu. V dokumentácii sa uvedú všetky podmienky, za ktorých vnútorný model nemôže účinne fungovať. Poisťovňa a zaisťovňa zdokumentujú všetky významné zmeny vo vnútornom modeli uskutočnené podľa § 55.
§ 62
Použitie vnútorného modelu alebo údajov získaných od tretej strany nemožno považovať za opodstatnený dôvod na neuplatňovanie akýchkoľvek požiadaviek na vnútorný model ustanovených v § 57 až 61.
Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť
§ 63
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné kryť minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi.
(2)
Na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť platia tieto zásady:
a)
výpočet musí byť prehľadný a zrozumiteľný, tak aby bol auditovateľný,
b)
minimálna kapitálová požiadavka predstavuje takú výšku použiteľných základných vlastných zdrojov poisťovne alebo zaisťovne, ktorých pokles pod túto hodnotu by spôsobil vystavenie poistníkov a príjemcov poistných plnení neprijateľnej úrovni rizika, ak by poisťovňa alebo zaisťovňa pokračovala vo vykonávaní činnosti,
c)
lineárna funkcia podľa odseku 4 použitá na výpočet minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť zodpovedá hodnote v riziku základných vlastných zdrojov poisťovne a zaisťovne s hladinou spoľahlivosti 85 % v časovom horizonte jedného roku.
(3)
Absolútnu spodnú hranicu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(4)
Minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť sa vypočíta ako lineárna funkcia na základe týchto premenných znížených o podiel zaistenia:
a)
technické rezervy,
b)
predpísané poistné,
c)
rizikový kapitál,
d)
odložené dane a
e)
administratívne náklady.
(5)
Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne podľa odseku 4 je nižšia ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 25 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142. Ak vypočítaná minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne podľa odseku 4 je vyššia ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť, hodnota minimálnej kapitálovej požiadavky sa určí ako 45 % jej kapitálovej požiadavky na solventnosť vrátane akéhokoľvek navýšenia kapitálu uloženého podľa § 142.
(6)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné vypočítať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť minimálne štvrťročne a výsledok oznámiť Národnej banke Slovenska. Poisťovňa a zaisťovňa nie sú povinné na účely určenia limitov podľa odseku 5 vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť štvrťročne.
(7)
Ak minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne je ustanovená podľa odseku 5, poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná túto skutočnosť zdôvodniť Národnej banke Slovenska.
Investície
§ 64
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné investovať všetky svoje aktíva v súlade so zásadami obozretného investovania uvedenými v odsekoch 2 až 9.
(2)
Poisťovňa a zaisťovňa investujú len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môže príslušná poisťovňa a zaisťovňa riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať, oznamovať a náležite zohľadňovať pri vlastnom posúdení rizika a solventnosti podľa § 26.
(3)
Všetky aktíva, najmä aktíva kryjúce minimálnu kapitálovú požiadavku a kapitálovú požiadavku na solventnosť, sa investujú spôsobom zabezpečujúcim bezpečnosť, kvalitu, likviditu a výnosnosť portfólia ako celku a umiestňujú sa spôsobom zabezpečujúcim ich dostupnosť.
(4)
Aktíva kryjúce technické rezervy sa investujú spôsobom primeraným povahe a trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov. Tieto aktíva sa investujú v najlepšom záujme všetkých poistníkov a príjemcov poistných plnení pri zohľadnení príslušnej zverejnenej písomnej koncepcie, ktorá obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať z prostriedkov technických rezerv, ako aj možné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.
(5)
Ak nastane konflikt záujmov poisťovňa alebo osoby, ktoré riadia jej portfóliá aktív, zabezpečia, aby sa aktíva investovali najlepším možným spôsobom v záujme poistníkov a príjemcov poistných plnení.
(6)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov v podielových fondoch, od hodnoty cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, od hodnoty prevoditeľných cenných papierov alebo od hodnoty aktív spravovaných vo vlastnom fonde poisťovne, zvyčajne rozdelenom na podielové jednotky, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria hodnotou týchto podielových jednotiek alebo, ak tieto podiely nie sú určené, týmito aktívami. Vlastným fondom poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie portfólio aktív vo vlastníctve poisťovne zvlášť vyčlenených na krytie záväzkov v životnom poistení pre určenú skupinu zmlúv. Ak poisťovňa využíva vlastný fond poisťovne je povinná vypracovať pre tento fond štatút, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy. Štatút vlastného fondu poisťovne obsahuje najmä zameranie a ciele investičnej politiky poisťovne s majetkom vo fonde, najmä aké cenné papiere a nástroje peňažného trhu sa budú obstarávať zo zhromaždených peňažných prostriedkov, ako aj prípadné odvetvové alebo teritoriálne členenie investícií a pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika.
(7)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od akciového indexu alebo od inej referenčnej hodnoty ako hodnôt uvedených v odseku 6, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria buď podielovými jednotkami, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu, alebo ak tieto podielové jednotky nie sú určené, aktívami s primeranou bezpečnosťou a obchodovateľnosťou, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu.
(8)
Ak plnenia uvedené v odsekoch 6 a 7 zahŕňajú finančné garancie alebo ďalšie garantované plnenia, na aktíva držané na účely krytia zodpovedajúcich technických rezerv pre tieto garancie sa vzťahujú ustanovenia odseku 9.
(9)
Na aktíva iné ako uvedené v odsekoch 6 a 7 sa vzťahujú tieto zásady:
a)
derivátové nástroje sa môžu použiť len, ak prispievajú k znižovaniu rizík alebo umožňujú efektívne riadenie portfólia,
b)
investovanie do aktív, s ktorými nie je povolené obchodovanie na regulovanom finančnom trhu, sa obmedzí na obozretnú úroveň,
c)
zabezpečí sa vhodné rozloženie aktív tak, aby sa predišlo prílišnému naviazaniu sa na akékoľvek konkrétne aktívum, emitenta alebo skupinu spoločností, zemepisné oblasti a neprimeranej koncentrácii rizík v portfóliu ako celku,
d)
zabezpečí sa, aby investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo emitentmi patriacimi do tej istej skupiny nevystavili poisťovňu alebo zaisťovňu neprimeranej koncentrácii rizika.
Pravidlá platné pre pobočky zahraničných poisťovní a pobočky zahraničných zaisťovní
§ 65
Pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na území Slovenskej republiky povinná primerane dodržiavať ustanovenia § 36 až 64.
Špecifické pravidlá pre zaistenie
§ 66
Povolenie na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu
(1)
Povolením na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu sa za podmienok ustanovených osobitným predpisom26) povoľuje vznik účelovo vytvoreného subjektu a vykonávanie činnosti spočívajúcej v preberaní rizík poisťovní alebo zaisťovní, ktoré účelovo vytvorený subjekt v plnej miere financuje z výnosov z vydávania dlhových cenných papierov alebo iným finančným mechanizmom v rozsahu vymedzenom v tomto povolení.
(2)
O udelení povolenia na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu predkladajú zakladatelia účelovo vytvoreného subjektu Národnej banke Slovenska.
(3)
O žiadosti podľa odseku 2 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu na základe posúdenia žiadosti a príloh k žiadosti.
(4)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne, ak žiadateľ nesplní podmienky uvedené v osobitnom predpise26) alebo ak žiadosť vrátane príloh nie je úplná, alebo predložené informácie nie sú preukázateľné.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená odobrať povolenie na vykonávanie činnosti účelovo vytvoreného subjektu za podmienok ustanovených osobitným predpisom.26)
§ 67
Rovnocennosť
Ak Komisia rozhodne a príjme osobitný predpis, že režim solventnosti v inom ako členskom štáte je rovnocenný alebo dočasne rovnocenný s režimom ustanoveným v tomto zákone, zaistné zmluvy uzavreté so zahraničnými zaisťovňami alebo zahraničnými poisťovňami, sa posudzujú rovnakým spôsobom ako zaistné zmluvy uzavreté so zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu, poisťovňou alebo poisťovňou z iného členského štátu.
ŠTVRTÁ HLAVA
ŠPECIFICKÉ PRAVIDLÁ NA VYKONÁVANIE POISŤOVACEJ ČINNOSTI A ZAISŤOVACEJ ČINNOSTI
§ 68
Odvod časti poistného
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odviesť 8 % z prijatého poistného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok do konca februára príslušného roka na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie časti poistného podľa prvej vety písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) a ministerstvu vnútra najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú zároveň povinné predložiť Národnej banke Slovenska údaje preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod poistného.
(2)
Prostriedky z osobitného účtu podľa odseku 1 rozdelí ministerstvo vnútra po prerokovaní s ministerstvom financií hasičským jednotkám na úhradu nákladov spojených s obstaraním materiálno-technického vybavenia, jeho údržbou a s prevádzkovaním a zložkám ministerstva vnútra na úhradu nákladov spojených s obstaraním technických prostriedkov potrebných na plnenie úloh súvisiacich s výkonom dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, objasňovanie príčin nehôd v cestnej doprave, s výstavbou a vybavením koordinačných stredísk integrovaného záchranného systému a operačných stredísk tiesňového volania a s výstavbou a obstaraním technického vybavenia operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby do konca júna príslušného roka.
(3)
Ministerstvo vnútra je povinné predložiť ministerstvu financií do 15. februára nasledujúceho roka prehľad rozdelenia prostriedkov z osobitného účtu podľa odseku 2 čerpaných do 31. decembra príslušného roka. Zároveň je ministerstvo vnútra povinné zverejniť také rozdelenie prostriedkov v súlade s osobitným predpisom.27)
§ 68a
Odvod časti poistného z odvetví neživotného poistenia
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné z poistných zmlúv uzavretých po 31. decembri 2016 odviesť 8 % z prijatého poistného z poistenia uvedeného v prílohe č. 1 časti A bodoch 1 až 9, bode 10 písm. b) a bodoch 11 až 18 z činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky za mesiace január až november do konca decembra príslušného kalendárneho roka a za mesiac december do konca januára nasledujúceho roka na osobitný príjmový účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty.
(2)
Výnos z odvodu podľa odseku 1 je príjmom štátneho rozpočtu.
(3)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné odvedenie časti poistného podľa odseku 1 písomne oznámiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty najneskôr do troch pracovných dní od jeho vykonania. Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú v rovnakej lehote povinné písomne predložiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty údaje preukazujúce položky vstupujúce do výpočtu základu pre odvod poistného.
(4)
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vykonáva správu odvodu časti poistného podľa odseku 1, pričom primerane postupuje podľa ustanovení osobitného predpisu.35)
§ 69
Poistné pre nové zmluvy
(1)
Poistné pre nové zmluvy v životnom poistení sa stanoví v dostatočnej výške na základe primeraných aktuárskych predpokladov tak, aby umožnilo poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne plniť všetky svoje záväzky a tvoriť primerané technické rezervy.
(2)
Na tento účel môžu poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne zohľadniť všetky aspekty ich finančnej situácie bez systematického a trvalého vstupu iných zdrojov ako poistného a príjmov z neho tak, aby nedošlo k ohrozeniu ich solventnosti z dlhodobého hľadiska.
§ 70
Odborná starostlivosť
(1)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné
a)
vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou voči svojim klientom,
b)
poskytnúť potenciálnemu klientovi informácie a poučenia,28) ktoré sú potrebné na to, aby mohol správne porozumieť charakteru poistenia a rizikám súvisiacim s uzavretím poistnej zmluvy,
c)
poskytnúť potenciálnemu klientovi na základe jeho žiadosti ďalšie dodatočné informácie súvisiace s uzavretím poistnej zmluvy tak, aby mohol následne zodpovedne prijať rozhodnutie týkajúce sa uzavretia poistnej zmluvy,
d)
nepoužívať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie pri propagácii svojej činnosti, nezamlčovať dôležité skutočnosti a neponúkať výhody, ktorých spoľahlivosť nemôžu zaručiť,
e)
poskytnúť potencionálnemu neprofesionálnemu klientovi30) jednoznačne presným a zrozumiteľným spôsobom písomne alebo na inom trvanlivom médiu informáciu o existencii a povahe odmeny vyplácanej jej zamestnancom vo vzťahu k uzatváranej poistnej zmluve,
f)
pred uzavretím poistnej zmluvy prostredníctvom svojho zamestnanca informovať potenciálneho klienta a klienta o výške akejkoľvek platby inej ako poistné, ak ju má klient po uzavretí poistnej zmluvy platiť,
g)
pri reklame a propagácií svojich poistných produktov poskytovať pravdivé, jasné, prehľadné a nezavádzajúce informácie. Reklama a propagácia smerovaná ku klientovi alebo potenciálnemu klientovi musí byť vždy identifikovateľná ako reklama alebo propagácia; ak vzhľadom na okolnosti nemusí byť povaha informácie klientovi alebo potenciálnemu klientovi zrejmá, musí poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne v reklame alebo propagácii uviesť jednoznačnú informáciu, že ide o reklamu alebo propagáciu,
h)
vypracovať ku každému poistnému produktu podľa časti A prílohy č. 1, ktorého sú tvorcom a pre ktorý uzatvárajú nové poistné zmluvy, informačný dokument o poistnom produkte podľa osobitného predpisu.28a)
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné zabezpečiť
a)
splnenie požiadaviek ustanovených pre základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu29) pre zamestnancov, ktorí podľa pracovného zaradenia prichádzajú do styku s neprofesionálnym klientom,30)
b)
overenie odbornej spôsobilosti zamestnancov podľa písmena a) postupom podľa osobitného predpisu,31)
c)
vedenie zoznamu zamestnancov podľa písmena a),
d)
splnenie požiadaviek podľa osobitného predpisu,31a) ak využívajú služby sprostredkovateľov doplnkového poistenia, ak sprostredkovateľ doplnkového poistenia nepodlieha osobitným predpisom v oblasti finančného sprostredkovania,18)
e)
splnenie požiadaviek podľa osobitného predpisu31b) pri predaji svojich poistných produktov.
(3)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné využívať na finančné sprostredkovanie v sektore poistenia alebo zaistenia32) len osoby, ktoré sú zapísané v registri finančných agentov, finančných poradcov, finančných sprostredkovateľov z iného členského štátu v sektore poistenia alebo zaistenia a viazaných investičných agentov a ktorí sú oprávnení na vykonávanie tejto činnosti.
(4)
Pred uzavretím poistnej zmluvy musí byť poistník s dostatočným časovým predstihom písomne oboznámený s dôležitými zmluvnými podmienkami uzatváranej poistnej zmluvy prostredníctvom dokumentu podľa osobitných právnych predpisov.32a) Ak osobitný právny predpis32a) neustanovuje vzor dokumentu o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy, s ktorými musí byť poistník oboznámený pred uzavretím poistnej zmluvy, môže Národná banka Slovenska ustanoviť vzor dokumentu opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(5)
Člen predstavenstva, člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne, nútený správca, zástupca núteného správcu, prokurista, a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne sú povinní vykonávať svoju činnosť
a)
spôsobom, ktorý zohľadňuje a minimalizuje riziká vyplývajúce z ich činnosti pre poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu a pobočku zahraničnej zaisťovne a ich klientov,
b)
v záujme poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne a ich klientov.
(6)
Člen predstavenstva alebo člen dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne je zodpovedný za skutočnú škodu spôsobenú pri výkone svojej funkcie, ak poruší povinnosti člena predstavenstva alebo člena dozornej rady poisťovne alebo predstavenstva alebo dozornej rady zaisťovne vyplývajúce pre neho zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a vnútorných aktov riadenia.
(7)
Vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej zaisťovne zodpovedá za skutočnú škodu spôsobenú porušením povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, stanov a z vnútorných aktov riadenia pri výkone svojej funkcie.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmú urobiť právne úkony na svoje náklady v prospech člena predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, člena dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne alebo vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v súvislosti s poistením jeho zodpovednosti za škodu podľa odsekov 6 a 7 alebo v súvislosti s jeho poistením pre prípad jeho odvolania z funkcie. Ak tieto osoby poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne odvolá z funkcie z dôvodu nedôveryhodnosti podľa § 139 ods. 10, nesmie im vyplatiť žiadnu dohodnutú odmenu pre prípad odvolania z funkcie alebo odmenu priznanú vnútornými aktmi riadenia pre prípad odvolania z funkcie; právo na takú odmenu zaniká dňom odvolania.
(9)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne nesmie odmeňovať alebo posudzovať výkonnosť svojich zamestnancov spôsobom, ktorý by bol v rozpore s ich povinnosťou konať v súlade s najlepšími záujmami potenciálnych klientov alebo klientov. Na tento účel nesmie zaviesť žiadne mechanizmy v podobe odmien, cieľov predaja ani iných nástrojov, ktoré by mohli byť pre jej zamestnancov stimulom, aby potenciálnemu klientovi alebo klientovi odporúčali určitý poistný produkt, ak môžu ponúknuť potenciálnemu klientovi alebo klientovi iný poistný produkt poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorý by lepšie spĺňal jeho potreby.
(10)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné zaviesť, uplatňovať a prehodnocovať proces schvaľovania pre každý poistný produkt, ktorého sú tvorcami. Schvaľovacím procesom musí prejsť každý poistný produkt alebo jeho významná zmena, a to ešte pred uvedením na finančný trh alebo pred predajom potenciálnemu klientovi a klientovi. Schvaľovací proces poistného produktu musí byť pre daný poistný produkt vhodný a primeraný jeho povahe.
(11)
Schvaľovací proces poistného produktu musí vymedziť cieľový trh pre každý poistný produkt, zabezpečiť posúdenie všetkých relevantných rizík s ohľadom na takýto vymedzený cieľový trh a zabezpečiť, aby predaj poistného produktu zodpovedal určenému cieľovému trhu a aby sa prijali primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť predaj poistného produktu na určený cieľový trh.
(12)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne je povinná rozumieť poistným produktom, ktoré ponúka alebo predáva, pravidelne ich musí preverovať, pričom prihliada na akékoľvek udalosti, ktoré by mohli významne ovplyvniť potenciálne riziko pre určený cieľový trh, aby posúdila, či príslušný poistný produkt aj naďalej zodpovedá potrebám vymedzeného cieľového trhu a či je plánovaná distribučná stratégia stále vhodná.
(13)
Poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne, ktoré vypracúvajú poistný produkt, poskytnú finančnému agentovi, s ktorým majú uzavretú zmluvu podľa osobitného predpisu,18) alebo finančnému poradcovi, ktorý o to požiada, všetky vhodné informácie o poistnom produkte a schvaľovacom procese poistného produktu vrátane určeného cieľového trhu poistného produktu.
§ 71
Osoby majúce osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni
(1)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne nesmie uzatvárať s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah, poistné zmluvy, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa neuzavreli s ostatnými klientmi. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná pred uzavretím poistnej zmluvy preveriť či osoba, s ktorou zmluvu uzatvára, k nej nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni a pobočke zahraničnej zaisťovne pravdivé informácie, ktoré poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne potrebuje na účely tohto preverenia. Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná pravdivosť poskytnutých údajov písomne zabezpečiť v zmluve sankciou neplatnosti uzavretia takej zmluvy.
(2)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne môže s osobami, ktoré k nej majú osobitný vzťah, bez obmedzení uzatvárať poistné zmluvy za podmienok, ktoré sú bežne dostupné aj inému klientovi v porovnateľnej situácii. Zmluvu, ktorá nespĺňa podmienku predchádzajúcej vety, môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne s osobou, ktorá má k nej osobitný vzťah, uzavrieť, ak o tom jednomyseľne rozhodne štatutárny orgán poisťovne, zaisťovne alebo vedúci pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne na základe písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.
(3)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni, sa na účely tohto zákona považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu poisťovne a zaisťovne,
b)
členovia dozornej rady poisťovne a zaisťovne,
c)
osoby, ktoré sú zodpovedné za výkon kľúčovej funkcie v poisťovni a osoby, ktoré sú zodpovedné za výkon kľúčovej funkcie v zaisťovni,
d)
osoby, ktoré majú kontrolu nad poisťovňou a zaisťovňou a členovia štatutárnych orgánov týchto právnických osôb,
e)
právnické osoby, v ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a) až d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na poisťovni a zaisťovni a právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou poisťovne a zaisťovne,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítori alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v poisťovni a zaisťovni,
j)
nútený správca poisťovne a zaisťovne, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca, počas nútenej správy,
k)
osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s poisťovňou a zaisťovňou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti na poisťovni a zaisťovni.
(4)
Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne, sa na účely tohto zákona považujú
a)
vedúci pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej poisťovne a zahraničnej zaisťovne,
c)
osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v pobočke zahraničnej poisťovne a osoby, ktoré majú kľúčové funkcie v pobočke zahraničnej zaisťovne,
d)
osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou poisťovňou a zahraničnou zaisťovňou, členovia štatutárnych orgánov takých právnických osôb,
e)
právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a) až d) majú kvalifikovanú účasť,
f)
akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej poisťovni a zahraničnej zaisťovni, a právnická osoba, ktorá je pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g)
právnické osoby pod kontrolou zahraničnej poisťovne a zahraničnej zaisťovne,
h)
členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i)
audítori alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne.
§ 72
Mlčanlivosť
(1)
Členovia predstavenstva a dozorných orgánov, zamestnanci poisťovne, zaisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu, pobočky zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, prokuristi, likvidátori, správcovia, predbežní správcovia v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení alebo dozorní správcovia vykonávajúci dozornú správu, ako aj iné osoby podieľajúce sa na ich činnosti, sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli na základe svojho postavenia alebo pri plnení svojich pracovných povinností a ktoré majú význam pre vývoj finančného trhu alebo sa dotýkajú záujmov jeho jednotlivých účastníkov.
(2)
Osoby podľa odseku 1 sú povinné zachovávať mlčanlivosť o činnosti poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne aj po skončení pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu.
(3)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak sa informácia poskytne
a)
Národnej banke Slovenska pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu,3)
b)
súdu, ak je účastníkom konania klient poisťovne, zaisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, ak je predmetom konania majetok klienta poisťovne, zaisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,33) ak je účastníkom konania finančný agent v sektore poistenia alebo zaistenia a finančný poradca v sektore poistenia alebo zaistenia, ktorý sprostredkoval poistenie alebo zaistenie s klientom poisťovne, zaisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu na účely trestného konania,34)
d)
orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov vo veciach daňového konania,35) ak je účastníkom konania poisťovňa, zaisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, pobočka zahraničnej zaisťovne, poistník alebo poistený,
e)
Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky na účely plnenia úloh v oblasti ochrany hospodárskej súťaže podľa osobitných predpisov,36)
f)
službe kriminálnej polície, službe hraničnej a cudzineckej polície a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,37)
g)
Slovenskej informačnej službe, Vojenskému spravodajstvu a Národnému bezpečnostnému úradu na účely plnenia úloh ustanovených osobitným zákonom,38)
h)
súdnemu exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie podľa osobitného predpisu,39)
i)
Centru právnej pomoci podľa osobitných predpisov,40)
j)
správcovi alebo predbežnému správcovi v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní, vyrovnacom konaní alebo v konaní o oddlžení, alebo dozornému správcovi vykonávajúcemu dozornú správu, ak sa na majetok klienta poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vedie konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie, vyrovnacie konanie, konanie o oddlžení alebo nad ktorým bola zavedená dozorná správa podľa osobitného predpisu,41)
k)
audítorom, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne, zaisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu, pobočky zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne, a orgánom, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi dohľad,
l)
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak ide o poistné zmluvy uzavreté poisťovňou na území príslušného členského štátu alebo ak ide o zaistné zmluvy uzavreté zaisťovňou na území príslušného členského štátu,
m)
orgánu dohľadu nad skupinou príslušnej poisťovne alebo zaisťovne pri výkone dohľadu nad skupinou,
n)
kolégiu orgánov dohľadov,
o)
Európskemu orgánu dohľadu,
p)
so súhlasom osoby, ktorej sa informácia týka,
q)
príslušnému orgánu Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu41a) pri plnení oznamovacej povinnosti.
(4)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa odseku 1 sa nepovažuje výmena informácií medzi
a)
poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných poisťovní, zaisťovňami, zaisťovňami z iného členského štátu, pobočkami zahraničných zaisťovní, ak ide o vzájomnú výmenu a zdieľanie informácií týkajúcich sa poistných zmlúv na účel ochrany klientov a prevencie pred poisťovacími podvodmi, ak ide o
1.
overenie pravdivosti a úplnosti údajov pri uzatváraní poistných zmlúv pri podozrení z uvedenia nepravdivých a neúplných údajov,
2.
vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej zaisťovne poskytnúť poistné plnenie,
3.
overenie pravdivosti a úplnosti údajov na účely vysporiadania nárokov z poistenia,
b)
poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, pobočkou zahraničnej poisťovne a zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu, pobočkou zahraničnej zaisťovne, ak ide o vzájomnú výmenu a zdieľanie informácií týkajúcich sa poistných zmlúv a poistných udalostí z týchto poistných zmlúv, ku ktorým príslušná zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne poskytuje zaistenie,
c)
Národnou bankou Slovenska, ak jej boli informácie poskytnuté podľa odseku 3 písm. a), a
1.
orgánmi dohľadu nad finančnými inštitúciami iných členských štátov,
2.
osobami z iného členského štátu alebo štátu, ktorý nie je členským štátom, ktoré sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito osobami dohľad,
3.
audítormi z iných členských štátov alebo z iných ako členských štátov, ktorí overujú účtovnú závierku poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne z iného členského štátu a finančných inštitúcií so sídlom v iných členských štátoch, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad týmito audítormi dohľad,
4.
osobami z iných členských štátov, ktoré vykonávajú činnosť aktuára, a orgánmi, ktoré vykonávajú nad nimi dohľad,
5.
súdmi na preskúmavanie rozhodnutí vydaných Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu,3)
6.
ministerstvom financií, ak tieto informácie boli získané od iného členského štátu alebo kontrolou na mieste v inom členskom štáte, len so súhlasom orgánu dohľadu tohto členského štátu,
7.
ústredným orgánom štátnej správy, ak ide o informovanie o výsledku vybavenia podaní finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov uvedených v § 79 ods. 1, súvisiacich s poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov podľa osobitného predpisu,3) ktoré boli z ústredného orgánu štátnej správy z dôvodu vecnej príslušnosti postúpené na vybavenie.
(5)
Pri sprístupňovaní, poskytovaní a výmene informácií podľa odsekov 1 až 4 a § 78 poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej zaisťovne neposkytne bez súhlasu
a)
Slovenskej informačnej služby údaj o príslušnosti osoby k Slovenskej informačnej službe alebo údaj o majetku vo vlastníctve Slovenskej informačnej služby,
b)
Vojenského spravodajstva údaj o príslušnosti osoby k Vojenskému spravodajstvu alebo údaj o majetku vo vlastníctve Vojenského spravodajstva.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená použiť informácie získané podľa odseku 4 len na účely, na ktoré jej boli poskytnuté. Informácie získané podľa odseku 4 je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám len so súhlasom tých subjektov podľa odseku 4, ktoré ich poskytli.
(7)
Ustanoveniami odsekov 1 až 6 nie je dotknutá povinnosť uložená osobitným zákonom42) oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.
(8)
Poisťovne, pobočky poisťovní z iných členských štátov a pobočky zahraničných poisťovní si na účely výmeny informácií nevyhnutných na overenie pravdivosti a úplnosti údajov o poistnej udalosti alebo škodovej udalosti môžu vytvoriť, s použitím automatizovaných prostriedkov alebo neautomatizovaných prostriedkov, register vybraných informácií o poistných udalostiach alebo škodových udalostiach (ďalej len „register poistných udalostí“), prostredníctvom ktorého sú poisťovne, pobočky poisťovní z iných členských štátov a pobočky zahraničných poisťovní oprávnené, za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom,54) navzájom sprístupniť a poskytovať bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov údaje evidované v tomto registri bez súhlasu dotknutých osôb.
(9)
Register poistných udalostí obsahuje tieto údaje o poistnej udalosti alebo škodovej udalosti:
a)
názov poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, ktorá zaevidovala poistnú udalosť alebo škodovú udalosť,
b)
označenie poistenia, ku ktorému sa poistná udalosť alebo škodová udalosti viaže,
c)
meno a priezvisko alebo obchodné meno a identifikačné číslo účastníkov poistnej udalosti alebo škodovej udalosti,
d)
adresu trvalého pobytu alebo sídla účastníkov poistnej udalosti alebo škodovej udalosti,
e)
dátum poistnej udalosti alebo škodovej udalosti,
f)
číslo poistnej udalosti alebo škodovej udalosti,
g)
evidenčné číslo motorového vozidla,
h)
VIN motorového vozidla,
i)
výška poistného plnenia,
j)
údaj o totálnej škode na vozidle,
k)
údaje potrebné na účely odseku 12.
(10)
Prevádzkovať register poistných udalostí vytvorený podľa odseku 8 vrátane spracúvania údajov v registri poistných udalostí môže iba tretia osoba. Členmi alebo vlastníkmi tretej osoby môžu byť len poisťovne, pobočky poisťovní z iných členských štátov a pobočky zahraničných poisťovní. Tretia osoba je povinná register poistných udalostí a informácie v registri poistných udalostí uchovávať, primerane zálohovať, utajovať a chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením.
(11)
Údaje poskytnuté do registra poistných udalostí musia byť pravdivé, aktuálne a úplné. Údaje poskytnuté do registra poistných udalostí alebo z registra poistných udalostí sú predmetom mlčanlivosti podľa odsekov 1 a 2. Informácie z registra poistných udalostí a informácie o ďalších skutočnostiach súvisiacich s prevádzkovaním registra poistných udalostí možno poskytovať len poisťovniam, pobočkám poisťovní z iných členských štátov, pobočkám zahraničných poisťovní a osobám podľa odseku 3, ak tieto osoby zabezpečia ochranu poskytnutých informácií najmenej na rovnakej úrovni ako prevádzkovateľ registra poistných udalostí podľa odseku 10 a účel, na ktorý boli poskytnuté. Voči ostatným osobám sú zamestnanci a členovia orgánov tretej osoby podľa odseku 10 povinní zachovávať mlčanlivosť o týchto informáciách.
(12)
Údaje, ktoré poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne poskytla do registra poistných udalostí, sa môžu uchovávať v registri poistných udalostí päť rokov od zániku poistnej zmluvy alebo päť rokov od zániku práva na poistné plnenie podľa toho, ktorá udalosť nastala neskôr.
(13)
Klient poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne si uplatňuje práva súvisiace s jeho osobnými údajmi u prevádzkovateľa registra poistných udalostí za podmienok ustanovených osobitným predpisom.42a) Klient má právo bezodplatne raz ročne požiadať poisťovňu, pobočku poisťovne z iného členského štátu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, s ktorou má uzavretú poistnú zmluvu, o poskytnutie zoznamu údajov, ktoré sú o ňom vedené v registri poistných udalostí. Tým nie sú dotknuté práva dotknutých osôb podľa osobitného zákona.42a)
(14)
Ak klient poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne namieta správnosť údajov v registri poistných udalostí alebo správnosť zápisu údajov v registri poistných udalostí, môže podať sťažnosť poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu alebo pobočke zahraničnej poisťovne. Ak poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne sťažnosti do 30 dní od jej doručenia nevyhovie a nezabezpečí v registri poistných udalostí opravu alebo výmaz údajov v súlade s tým, čoho sa domáha klient, má klient proti poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu alebo pobočke zahraničnej poisťovne právo domáhať sa výmazu alebo opravy údajov v registri poistných udalostí na súde; výmaz údajov z registra poistných udalostí alebo ich opravu na základe rozhodnutia súdu zabezpečí poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne alebo prevádzkovateľ registra poistných udalostí. Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne zodpovedá za škodu, ktorá klientovi vznikla v dôsledku zápisu nesprávnych údajov do registra poistných udalostí a prevádzkovateľ registra poistných udalostí zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nesprávneho zápisu do registra poistných udalostí.
§ 73
Oddelenie správy životného poistenia, neživotného poistenia a zaistenia
(1)
Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, je povinná zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistníkov alebo poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali len v prospech poistníkov alebo poistených v tomto poistnom druhu.
(2)
Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, vypočíta hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na jej činnosť
a)
životného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušná poisťovňa vykonávala len túto činnosť na základe oddelenej analytickej evidencie podľa odseku 7, a
b)
neživotného poistenia alebo zaistenia, ktorá sa vypočíta, akoby príslušná poisťovňa vykonávala len túto činnosť na základe oddelenej analytickej evidencie podľa odseku 7.
(3)
Poisťovňa, ktorá vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, je povinná kryť prostredníctvom zodpovedajúcej výšky položiek použiteľných základných vlastných zdrojov aspoň hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na činnosti životného poistenia alebo zaistenia a neživotného poistenia alebo zaistenia.
(4)
Krytie hypotetickej minimálnej kapitálovej požiadavky podľa odseku 3 v súvislosti s činnosťou životného poistenia nemôže byť na ťarchu neživotného poistenia a naopak.
(5)
Poisťovňa môže používať na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť položky použiteľných vlastných zdrojov pridelených pre životné poistenie alebo neživotné poistenie, ak sú hypotetické minimálne kapitálové požiadavky uvedené v odseku 3 splnené a poisťovňa informuje Národnú banku Slovenska.
(6)
Národná banka Slovenska dohliada nad výsledkami činností životného poistenia a neživotného poistenia s cieľom zabezpečiť splnenie požiadaviek v súlade s odsekmi 1 až 5.
(7)
Poisťovňa je povinná viesť oddelenú analytickú evidenciu osobitne pre životné poistenie a neživotné poistenie a pripraviť účtovnú závierku tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady pre životné poistenie a neživotné poistenie, najmä poistné, platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, zmenu poistných záväzkov, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Položky spoločné pre obidva poistné druhy sa zaúčtujú podľa rozdelenia navrhnutého poisťovňou spôsobom akceptovaným Národnou bankou Slovenska.
(8)
Poisťovňa je povinná na základe účtovných závierok vypracovať výkaz, v ktorom sa jasne identifikujú položky použiteľných základných vlastných zdrojov kryjúce každú hypotetickú minimálnu kapitálovú požiadavku uvedenú v odseku 2 podľa § 47 ods. 4.
(9)
Poisťovňa môže previesť položky použiteľných základných vlastných zdrojov použiteľných pre jeden poistný druh na druhý poistný druh len na základe predchádzajúceho súhlasu podľa § 77. Ak výška položiek použiteľných základných vlastných zdrojov v súvislosti s jedným z týchto poistných druhov nie je dostatočná na krytie hypotetických minimálnych kapitálových požiadaviek uvedených v odseku 3, Národná banka Slovenska pre činnosť v poistnom druhu s nedostatočnou výškou použiteľných základných vlastných zdrojov prijme opatrenia, bez ohľadu na výsledky v činnosti v druhom poistnom druhu.
(10)
Ak poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo poisťovňa z iného členského štátu vykonáva poisťovaciu činnosť v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode, je povinná
a)
viesť oddelenú správu pre toto poistné odvetvie; oddelená správa musí zahŕňať oddelenú identifikáciu a riadenie portfólia záväzkov tohto poistného odvetvia a k nim prislúchajúcim aktívam a musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených a príjemcov poistných plnení v tomto poistnom odvetví, najmä aby sa výnosy v tomto poistnom odvetví využívali len v prospech poistených a príjemcov poistných plnení v tomto poistnom odvetví,
b)
viesť oddelenú analytickú evidenciu pre toto poistné odvetvie a pripraviť účtovné závierky tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady tohto poistného odvetvia, najmä poistné, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, tvorba technických rezerv a prevádzkové náklady,
c)
uviesť v poznámkach účtovnej závierky údaje osobitne pre toto poistné odvetvie.
(11)
Ak poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne podľa § 6 ods. 12 vykonáva súčasne poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť, je povinná vykonávať poisťovaciu činnosť a zaisťovaciu činnosť tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistených v jednotlivých poistných druhoch a zaistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali len v prospech poistených a výnosy v príslušnom druhu zaistenia využívali len v prospech zaistených.
(12)
Poisťovňa a zaisťovňa, ktorá vykonáva súčasne zaisťovaciu činnosť pre poistný druh životné poistenie a poistný druh neživotné poistenie, je povinná viesť oddelenú analytickú evidenciu pre jednotlivé poistné druhy.
§ 74
Povinnosti audítorov a účtovná dokumentácia
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné v lehote stanovenej Národnou bankou Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska na jej žiadosť správy o ich finančnej situácii zodpovedajúce pravdivému a vernému obrazu o ich finančnej situácii a ktoré sú v súlade s platnými účtovnými štandardmi a pravidlami.
(2)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné viesť účtovníctvo v súlade s osobitným predpisom.43) Účtovná závierka poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne musí byť overená audítorom alebo audítorskou spoločnosťou.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné na žiadosť Národnej banky Slovenska oznámiť výšku pohľadávok, ktoré majú prednosť pred nárokmi z poistenia pri likvidácii alebo konkurze, a ich krytie aktívami.
(4)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmenu účtovného obdobia.
(5)
Audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorí vykonávajú audit účtovnej závierky alebo inú zákonom uloženú povinnosť v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, sú povinní bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o každej skutočnosti alebo rozhodnutí, týkajúceho sa tejto poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, o ktorom získajú vedomosť počas vykonávania tejto činnosti a ktoré by mohli spôsobiť
a)
porušenie povinností vyplývajúcich zo zákonov a z iných všeobecne záväzných právnych predpisov poisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej zaisťovne,
b)
významné zníženie schopnosti nepretržitého fungovania poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
odmietnutie vyjadriť názor na účtovnú závierku alebo vydanie podmieneného, záporného alebo odmietavého názoru audítora,
d)
nedodržiavanie kapitálovej požiadavky na solventnosť,
e)
nedodržiavanie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa vzťahuje rovnako na audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorí overujú účtovné závierky osôb, ktoré tvoria s poisťovňou alebo zaisťovňou skupinu s úzkymi väzbami.
(7)
Audítor alebo audítorská spoločnosť sú povinní na písomné požiadanie Národnej banky Slovenska poskytnúť podklady o skutočnostiach podľa odseku 5 a iné informácie a podklady zistené počas výkonu činnosti v poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne.
(8)
Za audítora nemožno vybrať osobu, ktorá má osobitný vzťah k poisťovni a zaisťovni podľa § 71 ods. 3 písm. a) až h) a j) a k) a osobitný vzťah k pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne podľa § 71 ods. 4 písm. a) až h) z dôvodov ustanovených v osobitnom predpise,44) a audítora, ktorý neplní povinnosti podľa odseku 5. To isté platí pre fyzickú osobu, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť.
(9)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť bol poverený overením účtovnej závierky, a to do 30. júna kalendárneho roka alebo polovice účtovného obdobia, za ktoré sa má audit vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená do 31. augusta tohto kalendárneho roka alebo do ôsmich mesiacov od začiatku účtovného obdobia po doručení tohto oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť. Ak ide o poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti v priebehu kalendárneho roka, oznámenie sa vykoná do troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti. Národná banka Slovenska je oprávnená do 30 dní po doručení oznámenia výber audítora alebo audítorskej spoločnosti odmietnuť, ak sa zistia závažné nedostatky v overení účtovnej závierky alebo si nesplní informačnú povinnosť podľa odseku 5. Do 45 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí audítora alebo audítorskej spoločnosti sú poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne povinné písomne oznámiť Národnej banke Slovenska nového audítora alebo audítorskú spoločnosť. Ak Národná banka Slovenska odmietne aj výber ďalšieho audítora alebo audítorskej spoločnosti, Národná banka Slovenska určí, ktorý audítor alebo audítorská spoločnosť účtovnú závierku overia.
(10)
Pri zmene audítora alebo audítorskej spoločnosti sa postupuje primerane podľa odseku 9.
§ 75
Oznamovacia povinnosť
(1)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné informovať Národnú banku Slovenska podľa § 79 ods. 11 o operáciách vykonávaných zvlášť na základe práva usadiť sa a zvlášť na základe slobody poskytovať služby o sume poistného, poistných plnení a poplatkov bez odpočítania zaistenia podľa jednotlivých členských štátov takto:
a)
pre neživotné poistenie podľa skupín činnosti podľa osobitného predpisu,26)
b)
pre životné poistenie podľa skupín činnosti podľa osobitného predpisu.26)
(2)
Ak poisťovňa a zaisťovňa vykonáva poistné odvetvie uvedené v prílohe č. 1 časti A bode 10 písm. a), informuje aj o početnosti poistných plnení a priemerných nákladoch na poistné plnenia.
(3)
Na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu členského štátu je Národná banka Slovenska povinná mu zaslať tieto informácie v primeranom čase a v súhrnnej podobe.
(4)
Poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu sú povinné bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska rozhodnutie o ukončení uzatvárania nových poistných zmlúv v poistnom odvetví uvedenom v prílohe č. 1 časti B deviatom bode. Ukončiť uzatváranie nových poistných zmlúv môže poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a poisťovňa z iného členského štátu najskôr tri mesiace po doručení tohto oznámenia.
§ 76
(1)
Osoba, ktorá sa rozhodla zrušiť kvalifikovanú účasť na poisťovni alebo zaisťovni alebo znížiť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni pod 20 %, 30 % alebo 50 % alebo tak, že poisťovňa alebo zaisťovňa by prestala byť jej dcérskou spoločnosťou, musí o tejto skutočnosti vopred písomne informovať Národnú banku Slovenska.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 musí obsahovať tieto údaje:
a)
meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt pri fyzickej osobe alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie pri právnickej osobe,
b)
rozsah, v akom chce osoba podľa odseku 1 znížiť podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene, pri ktorej dôjde k prekročeniu 20 %, 30 % alebo 50 % podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode45) alebo poisťovňa alebo zaisťovňa sa stane dcérskou spoločnosťou, najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska o každej zmene, pri ktorej dôjde k zníženiu podielu na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo v zaisťovni jednej osoby alebo viacerých osôb konajúcich v zhode45) pod 20 %, 30 % alebo 50 % alebo poisťovňa alebo zaisťovňa prestane byť dcérskou spoločnosťou, najneskôr do desiatich dní odo dňa oboznámenia sa s týmito skutočnosťami.
(5)
Na účely dohľadu je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná podľa stavu k 30. júnu a 31. decembru zostavovať zoznam svojich akcionárov s kvalifikovanou účasťou a predkladať ho Národnej banke Slovenka vždy do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak je akcionár fyzickou osobou, tento zoznam obsahuje osobné údaje akcionára, a to meno, priezvisko, titul, trvalý pobyt, a musí obsahovať najmenej údaje o podiele na základnom imaní a o podiele na hlasovacích právach.
§ 77
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska
(1)
Predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska je podmienkou na
a)
nadobudnutie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni alebo také ďalšie zvýšenie kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni, ktorým by podiel na základnom imaní poisťovne alebo zaisťovne alebo na hlasovacích právach v poisťovni alebo zaisťovni dosiahol alebo prekročil 20 %, 30 % alebo 50 % alebo na to, aby sa táto poisťovňa alebo zaisťovňa stala dcérskou spoločnosťou v jednej alebo v niekoľkých operáciách priamo alebo konaním v zhode;45) pri výpočte týchto podielov sa nezohľadňujú hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku podľa osobitného predpisu,19) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia poisťovne alebo zaisťovne a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
b)
zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
predaj podniku poisťovne alebo zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, alebo ich časti,46)
d)
vrátenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti,
e)
vykonávanie finančného sprostredkovania pre finančné inštitúcie v súlade s osobitnými predpismi,
f)
na neuverejnenie informácií podľa § 34, ktoré obsahuje správa o solventnosti a finančnom stave podľa § 33,
g)
na použitie párovacej korekcie podľa § 40 a na použitie prechodnej korekcie podľa § 203,
h)
určenie hodnoty položky dodatkových vlastných zdrojov podľa § 45,
i)
použitie vlastnej metódy na ohodnotenie položky dodatkových vlastných zdrojov podľa § 45 na obdobie určené v predchádzajúcom súhlase,
j)
zaradenie položky vlastných zdrojov do triedy podľa § 46, ak položka vlastných zdrojov nie je zahrnutá v zozname podľa osobitného predpisu,26)
k)
nahradenie niektorých parametrov modulov poistno-technického rizika životného poistenia, neživotného poistenia a zdravotného poistenia štandardného vzorca pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť parametrami charakteristickými pre príslušnú poisťovňu a zaisťovňu podľa § 49,
l)
prevod položiek použiteľných základných vlastných zdrojov podľa § 73 ods. 9 alebo § 186 ods. 8,
m)
schválenie úplného alebo čiastočného vnútorného modelu podľa § 54 vrátane jeho zmien,
n)
zmenu písomnej stratégie pre uskutočnenie zmien vnútorného modelu podľa § 55,
o)
určenie celej kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo jej časti v súlade so štandardným vzorcom, ak bol poisťovni alebo zaisťovní schválený vnútorný model podľa § 54 až 55,
p)
zahrnutie položiek podľa § 179 ods. 10 do použiteľných základných vlastných zdrojov poisťovne,
q)
predčasné splatenie úveru podľa § 179 ods. 7,
r)
zmenu úveru podľa § 179 ods. 7,
s)
splatenie cenných papierov podľa § 179 ods. 9, ktoré nemajú stanovenú splatnosť,
t)
tvorbu ďalšej technickej rezervy podľa § 171 ods. 3,
u)
na prechodné zníženie technických rezerv podľa § 204.
(2)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa
a)
odseku 1 písm. a) platia podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. c) až g) alebo v § 9 ods. 2 písm. c) až g) pre nadobúdateľa podielu primerane,
b)
odseku 1 písm. b) platia podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. c) až e) a g), v § 9 ods. 2 písm. c) až e) a g) alebo v § 10 ods. 2 písm. c) a i) až k) rovnako,
c)
odseku 1 písm. c) platia podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. a),c) až e) a g), v § 9 ods. 2 písm. a), c) až e) a g) alebo v § 10 ods. 2 písm. c) a i) až k) rovnako,
d)
odseku 1 písm. e) platia podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. i) a m) alebo § 9 ods. 2 písm. i) a l) primerane,
e)
odseku 1 písm. f) platia podmienky uvedené v § 34 ods. 1,
f)
odseku 1 písm. g) platia podmienky uvedené v § 40 ods. 2 alebo v § 203,
g)
odseku 1 písm. h) a i) platia podmienky uvedené v odseku 8,
h)
odseku 1 písm. j) platia podmienky podľa osobitného predpisu,26)
i)
odseku 1 písm. k) platia podmienky podľa § 49 ods. 9 a podmienky podľa osobitného predpisu,26)
j)
odseku 1 písm. l) platia podmienky uvedené v § 7 ods. 2 písm. i) primerane,
k)
odseku 1 písm. n) a o) platia podmienky podľa osobitného predpisu,26)
l)
odseku 1 písm. m) platia podmienky podľa § 54 ods. 7 a podmienky podľa osobitného predpisu,26)
m)
odseku 1 písm. p) platí podmienka uvedená v § 179 ods. 11,
n)
odseku 1 písm. q) platí podmienka uvedená v § 179 ods. 8,
o)
odseku 1 písm. r) a s) platí podmienka, že nehrozí pokles použiteľných základných vlastných zdrojov pod kapitálovú požiadavku na solventnosť.
(3)
Ak súčasťou predaja podniku alebo jeho časti podľa odseku 1 písm. c) je aj prevod poistného kmeňa alebo prevod zaistného kmeňa, na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. c) sa vzťahuje § 156 alebo § 157.
(4)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. d) musí byť preukázané, že zaisťovňa, poisťovňa, zahraničná zaisťovňa alebo zahraničná poisťovňa vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s vykonávanou poisťovacou alebo zaisťovacou činnosťou.
(5)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) až c) musí byť preukázaný aj prehľadný a dôveryhodný pôvod finančných prostriedkov v súlade s osobitným zákonom47) a ich dostatočný objem a vyhovujúca skladba na vykonanie úkonu, na ktorý sa žiada udelenie predchádzajúceho súhlasu. Predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 písm. a) možno vydať, len ak sa nepreukázalo, že nadobudnutie alebo prekročenie podielu nadobúdateľom negatívne ovplyvní schopnosť poisťovne alebo zaisťovne naďalej plniť povinnosti uložené týmto zákonom.
(6)
Ustanoveniami odseku 1 písm. a) až c) nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.48)
(7)
Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 neudelí, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok podľa odseku 2. Národná banka Slovenska predchádzajúci súhlas podľa odseku 1 neudelí, ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé a aktuálne.
(8)
Na vydanie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. h) a i) Národná banka Slovenska hodnotí
a)
situáciu príslušných protistrán z hľadiska ich platobnej schopnosti a pravdepodobnosti splatenia položky,
b)
vymožiteľnosť zdrojov vzhľadom na povahu položky, ako aj na akékoľvek podmienky, ktoré by mohli zabrániť úspešnému splateniu alebo vyžiadaniu položky,
c)
akékoľvek informácie o výsledku minulých žiadostí poisťovne a zaisťovne o takéto dodatkové vlastné zdroje, ak sa tieto informácie dajú spoľahlivo využiť na zhodnotenie očakávaného výsledku budúcich žiadostí.
(9)
Žiadosť o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa
a)
odseku 1 písm. a) podávajú osoby, ktoré sa rozhodli nadobudnúť alebo zvýšiť kvalifikovanú účasť na poisťovni alebo zaisťovni, alebo osoba, ktorá sa rozhodla stať materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odseku 1 písm. b) podávajú právnické osoby, ktoré sa zlučujú alebo splývajú, alebo poisťovňa, alebo zaisťovňa, ktorá sa rozdeľuje,
c)
odseku 1 písm. c) podáva predávajúca poisťovňa alebo zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa,
d)
odseku 1 písm. d) až u) podáva poisťovňa alebo zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne.
(10)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 2 na udelenie prechádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(11)
Národná banka Slovenska je povinná do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) písomne potvrdiť nadobúdateľovi jej doručenie; to platí aj pre následné doručenie náležitostí žiadosti, ktoré neboli predložené súčasne so žiadosťou. Národná banka Slovenska môže najneskôr do 50. pracovného dňa lehoty na posúdenie žiadosti podľa odseku 12 písomne požiadať o dodatočné informácie, ktoré sú potrebné na posudzovanie žiadosti o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a). Na obdobie odo dňa odoslania žiadosti Národnej banky Slovenska o dodatočné informácie do doručenia odpovede sa konanie o udelení predchádzajúceho súhlasu prerušuje, najviac však na 20 pracovných dní. Ak Národná banka Slovenska požiada o ďalšie doplnenie alebo spresnenie informácií, lehota na rozhodnutie o udelení predchádzajúceho súhlasu sa neprerušuje. Lehotu na prerušenie konania podľa tretej vety je Národná banka Slovenska oprávnená predĺžiť na 30 pracovných dní, ak nadobúdateľ má sídlo alebo sa riadi právnymi predpismi iného ako členského štátu alebo ak nadobúdateľ nie je poisťovňou, zaisťovňou, obchodníkom s cennými papiermi, správcovskou spoločnosťou, bankou alebo obdobnou inštitúciou z členského štátu.
(12)
O žiadosti o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) rozhodne Národná banka Slovenska do 60 pracovných dní odo dňa písomného potvrdenia o doručení žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) a po doručení všetkých náležitostí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Ak Národná banka Slovenska nerozhodne v tejto lehote, považuje sa predchádzajúci súhlas za vydaný. Národná banka Slovenska informuje nadobúdateľa o dátume uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia v potvrdení o doručení podľa odseku 11. Ak Národná banka Slovenska rozhodne o zamietnutí žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a), písomne zašle toto rozhodnutie nadobúdateľovi do dvoch pracovných dní od tohto rozhodnutia, najneskôr však pred uplynutím lehoty podľa prvej vety.
(13)
Ak v dôsledku získania podielu podľa odseku 1 písm. a) by sa poisťovňa alebo zaisťovňa stala súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, podmienkou na udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska je aj preukázanie dôveryhodnosti a odbornej spôsobilosti fyzických osôb, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu alebo akcionármi kontrolujúcimi zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, a vhodnosti akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.
(14)
Ak valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne alebo iný orgán poisťovne alebo zaisťovne rozhoduje o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska do desiatich pracovných dní od vyhotovenia notárskej zápisnice z valného zhromaždenia alebo zápisnice zo zasadnutia orgánu poisťovne alebo zaisťovne, ktorý rozhodol o skutočnostiach, ku ktorým Národná banka Slovenska vydala predchádzajúci súhlas, odpis notárskej zápisnice alebo odpis zápisnice zo zasadnutia tohto orgánu poisťovne alebo zaisťovne. Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná informovať Národnú banku Slovenska bez zbytočného odkladu o vykonaní úkonov, na ktoré bol udelený predchádzajúci súhlas.
(15)
Národná banka Slovenska je pri posudzovaní splnenia podmienok podľa odseku 2 písm. a) povinná konzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ak nadobúdateľom podľa odseku 1 písm. a) je
a)
zahraničná banka z iného členského štátu, poisťovňa z iného členského štátu, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničný obchodník s cennými papiermi z iného členského štátu alebo zahraničná správcovská spoločnosť z iného členského štátu,
b)
materská spoločnosť osoby podľa písmena a) alebo
c)
osoba kontrolujúca osobu podľa písmena a).
(16)
Národná banka Slovenska je povinná konzultovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov splnenie podmienok na nadobúdanie podielov na poisťovni z iného členského štátu alebo na zaisťovni z iného členského štátu podľa právnych predpisov členských štátov, ak nadobúdateľom podielu na poisťovni z iného členského štátu alebo na zaisťovni z iného členského štátu je banka, poisťovňa, zaisťovňa, obchodník s cennými papiermi alebo správcovská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike.
(17)
Predmetom konzultácií podľa odsekov 15 a 16 je včasné poskytovanie podstatných informácií alebo potrebných informácií pri posudzovaní splnenia podmienok na nadobudnutie príslušných podielov na poisťovni, zaisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu. Národná banka Slovenska poskytne príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu na jeho žiadosť všetky potrebné informácie a z vlastného podnetu všetky podstatné informácie. Národná banka Slovenska požiada príslušný orgán dohľadu iného členského štátu o všetky potrebné informácie.
(18)
V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 písm. a) sa uvedú názory alebo výhrady oznámené Národnej banke Slovenska príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorého dohľadu podlieha nadobúdateľ podľa odseku 1 písm. a).
(19)
V rozhodnutí o udelení predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska určiť aj lehotu, ktorej uplynutím zaniká predchádzajúci súhlas, ak nebol vykonaný úkon, na ktorý bol udelený predchádzajúci súhlas. Táto lehota nesmie byť kratšia ako tri mesiace a dlhšia ako jeden rok od udelenia predchádzajúceho súhlasu, ak Národná banka Slovenska neurčila v záujme ochrany investorov inú lehotu.
§ 78
Identifikácia klientov
(1)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 sú klienti a ich zástupcovia aj bez súhlasu dotknutých osôb povinní poisťovni, pobočke poisťovne z iného členského štátu a pobočke zahraničnej poisťovne na jej žiadosť
a)
poskytnúť,
1.
ak ide o fyzickú osobu, osobné údaje49) v rozsahu meno, priezvisko, trvalý pobyt, prechodný pobyt, ak ho má, rodné číslo, ak je pridelené, dátum narodenia, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti, a to vrátane fyzickej osoby zastupujúcej právnickú osobu; ak ide o fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, meno, priezvisko, adresa miesta podnikania, štátna príslušnosť, predmet podnikania a označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je zapísaný tento podnikateľ, a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
2.
ak ide o právnickú osobu, identifikačné údaje v rozsahu názov, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, adresa sídla, predmet podnikania alebo inej činnosti, adresa umiestnenia podniku alebo organizačných zložiek a iná adresa miesta jej činnosti, ako aj zoznam osôb tvoriacich štatutárny orgán tejto právnickej osoby a údaje o nich v rozsahu podľa prvého bodu, označenie úradného registra alebo inej úradnej evidencie, v ktorej je táto právnická osoba zapísaná,50) a číslo zápisu do tohto registra alebo evidencie,
3.
kontaktné telefónne číslo, faxové číslo a adresu elektronickej pošty, ak ich má,
4.
doklady a údaje preukazujúce
4a.
schopnosť klienta plniť si záväzky z poistnej zmluvy,
4b.
požadované zabezpečenie záväzkov z poistnej zmluvy,
4c.
oprávnenie na zastupovanie, ak ide o zástupcu,
4d.
splnenie ostatných požiadaviek a podmienok na uzavretie poistnej zmluvy, ktoré sú ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi51) alebo ktoré sú dohodnuté s poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne,
4e.
zdravotný stav v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie rizika pri uzavretí poistnej zmluvy a na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie,
b)
umožniť získať kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním
1.
osobné údaje49) z dokladu totožnosti v rozsahu obrazová podobizeň, titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, miesto a okres narodenia, trvalý pobyt, prechodný pobyt, štátna príslušnosť, záznam o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, druh a číslo dokladu totožnosti, vydávajúci orgán, dátum vydania a platnosť dokladu totožnosti a
2.
ďalšie údaje z dokladov preukazujúcich údaje, na ktoré sa vzťahuje písmeno a).
(2)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia a na ďalšie účely uvedené v odseku 3 je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená pri každom uzavieraní poistnej zmluvy požadovať od klienta a jeho zástupcu údaje vymedzené v odseku 1 písm. a) a získať ich spôsobom vymedzeným v odseku 1 písm. b).
(3)
Na účely identifikácie klientov a ich zástupcov a zachovania možnosti následnej kontroly tejto identifikácie, na účely uzavierania poistných zmlúv a správy poistenia medzi poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu a pobočkou zahraničnej poisťovne a jej klientmi, na účely likvidácie poistných udalostí alebo škodových udalostí zo strany poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, na účel ochrany a domáhania sa práv poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne voči jej klientom, na účel zdokumentovania činnosti poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne, na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami, pobočkami poisťovní z iných členských štátov a pobočkami zahraničných poisťovní a nad ich činnosťami a na plnenie povinností a úloh poisťovne, pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zahraničnej poisťovne podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov52) je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb53) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať54) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 72 ods. 1 ako aj údaje súvisiace s požiadavkami a potrebami klienta, jeho skúsenosťami a znalosťami týkajúcimi sa príslušného poistenia a s jeho finančnou situáciou zisťovanými a zaznamenávanými na základe osobitného predpisu;18) pritom je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne oprávnená s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vyhotovovať kópie dokladov totožnosti a spracúvať rodné čísla55) a ďalšie údaje a doklady vymedzené v odseku 1.
(4)
Na účely správy zaistných zmlúv medzi poisťovňou, pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej poisťovne a zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne, na účely vybavovania nárokov zo zaistných zmlúv a na účel kontroly poskytnutých plnení z poistných zmlúv, ku ktorým zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne poskytuje zaistenie, je zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb53) oprávnená zisťovať, získavať, zaznamenávať, uchovávať, využívať a inak spracúvať54) osobné údaje a iné údaje v rozsahu podľa odseku 1 a § 72 ods. 1.
(5)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 4 a § 72 ods. 1, je poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne aj bez súhlasu a informovania dotknutých osôb53) oprávnená zo svojho informačného systému sprístupniť a poskytovať len osobám a orgánom, ktorým má zákonom uloženú povinnosť poskytovať alebo ktorým je podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov oprávnená poskytovať informácie, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa § 72, a to len pri poskytovaní a len v rozsahu poskytovania informácií chránených povinnosťou mlčanlivosti podľa § 72. Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 4 a § 72 ods. 1, je poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne povinná poskytnúť Národnej banke Slovenska na účel vykonávania a zdokumentovania vykonávania pôsobnosti, činností a úloh Národnej banky Slovenska podľa tohto zákona a osobitných predpisov na jej požiadanie aj bez súhlasu dotknutých osôb.
(6)
Údaje, na ktoré sa vzťahujú odseky 1 až 4 a § 72 ods. 1, môže poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sprístupniť alebo poskytnúť do zahraničia len za podmienok ustanovených v osobitnom zákone56) alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
(7)
Ak výška poistného za kalendárny rok je vyššia ako 1000 eur alebo jednorazové poistné je vyššie ako 2 500 eur, poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné pri uzavieraní poistnej zmluvy v životnom poistení požadovať preukázanie totožnosti poistníka a poistník je povinný takej žiadosti vyhovieť. Ak sa poistná zmluva uzaviera prostredníctvom finančného agenta v sektore poistenia alebo zaistenia a finančného poradcu v sektore poistenia alebo zaistenia,57) môže totožnosť zisťovať aj finančný agent v sektore poistenia alebo zaistenia a finančný poradca v sektore poistenia alebo zaistenia.57) Uzavieranie poistnej zmluvy so zachovaním anonymity klienta sú poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, finančný agent v sektore poistenia alebo zaistenia a finančný poradca v sektore poistenia alebo zaistenia57) povinní odmietnuť.
(8)
Na účely odseku 7 možno totožnosť klientov preukázať dokladom totožnosti klienta. Pri uzavieraní poistnej zmluvy prostredníctvom technických zariadení sa totožnosť preukazuje osobitným identifikačným číslom alebo obdobným kódom, ktorý poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne pridelí klientovi, a autentifikačným údajom, ktorý poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej poisťovne dohodne s klientom, alebo elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu. Pri maloletom klientovi, ktorý nemá doklad totožnosti, sa dokladom totožnosti overuje totožnosť jeho zákonného zástupcu alebo iného zástupcu oprávneného konať v mene maloletého vrátane dokladu, z ktorého je zrejmé oprávnenie zástupcu na zastupovanie, a rodný list maloletého klienta.
(9)
Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné uschovávať a ochraňovať pred poškodením, pozmenením, zničením, stratou, odcudzením, vyzradením, zneužitím a neoprávneným sprístupnením poistné zmluvy vrátane ich zmien a s nimi súvisiacich dokladov, údaje a kópie dokladov o preukázaní totožnosti klienta a doklady o zisťovaní vlastníctva prostriedkov použitých klientom na uzavretie poistnej zmluvy počas trvania poistenia a po zániku poistenia do uplynutia premlčacej doby na uplatnenie práv z poistnej zmluvy, najmenej však päť rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom. Zaisťovňa, pobočka zaisťovne z iného členského štátu a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné uschovávať a ochraňovať pred poškodením, pozmenením, zničením, stratou, odcudzením, vyzradením, zneužitím a neoprávneným sprístupnením zaistné zmluvy vrátane ich zmien a s nimi súvisiacich dokladov počas trvania zaistnej zmluvy a po zániku poistenia najmenej do uplynutia premlčacej doby na uplatnenie práv zo zaistnej zmluvy.
ŠTVRTÁ ČASŤ
DOHĽAD
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Všeobecné ustanovenia o dohľade
§ 79
(1)
Dohľad podľa tohto zákona sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne, Slovenskej kancelárie poisťovateľov a nad činnosťou osôb, ktoré vykonávajú poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne alebo Slovenskou kanceláriou poisťovateľov zverené funkcie alebo činnosti. Za podmienok podľa § 21 podlieha dohľadu aj poisťovacia činnosť poisťovne z iného členského štátu a zaisťovacia činnosť zaisťovne z iného členského štátu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Dohľad sa tiež vykonáva nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine podľa § 81 až 123.
(2)
Dohľad podľa odseku 1 vykonáva Národná banka Slovenska. Hlavným cieľom dohľadu nad poisťovníctvom je ochrana poistníkov a príjemcov poistných plnení prostredníctvom dohľadu nad obozretným podnikaním.
(3)
Predmetom dohľadu je kontrola vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, dodržiavania povolení a iných rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona a osobitných predpisov a dodržiavania ustanovení tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na dohliadané subjekty uvedené v odseku 1 alebo na ich činnosti, vrátane právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou a so zaisťovacou činnosťou dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1. Predmetom dohľadu je aj vybavovanie podaní klientov a potenciálnych klientov dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1 súvisiacich s poskytovaním finančných služieb dohliadaných subjektov podľa osobitného predpisu.3)
(4)
Národná banka Slovenska vykonáva dohľad pravidelne, primerane k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a podľa stanovenej minimálnej frekvencie a rozsahu. Na základe vykonávaného dohľadu Národná banka Slovenska posúdi, či systém správy a riadenia, prijaté stratégie, zavedené procesy a postupy pri výkone poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti a vlastné zdroje dostatočne kryjú riziká pri vykonávaní obozretného podnikania dohliadaného subjektu.
(5)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadňuje na základe dostupných informácií možný vplyv svojich rozhodnutí alebo postupov na stabilitu dotknutých finančných systémov v Európskej únii, a to najmä v kritických situáciách. Ak nastane výnimočný pohyb na finančných trhoch, Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu zohľadní možný procyklický účinok svojich rozhodnutí alebo postupov.
(6)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu využíva kontrolný systém, ktorý jej umožní včas identifikovať zhoršujúcu sa finančnú situáciu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, a následne kontrolovať spôsob riešenia takejto situácie.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená vypracovať kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na vykonávanie testovania schopnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vysporiadať sa s možnými budúcimi udalosťami alebo zmenami ekonomických podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na ich celkovú finančnú situáciu a tieto subjekty majú povinnosť vykonávať takéto testovanie.
(8)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné umožniť zúčastniť sa Národnej banke Slovenska na rokovaní jej valného zhromaždenia, dozornej rady, štatutárneho orgánu alebo vedenia pobočky zahraničnej poisťovne alebo vedenia pobočky zahraničnej zaisťovne.
(9)
Predmetom dohľadu nie je rozhodovanie sporov zo zmluvných vzťahov poisťovní, zaisťovní, pobočiek zahraničných poisťovní, pobočiek zahraničných zaisťovní, poisťovní z iného členského štátu, zaisťovní z iného členského štátu a ich klientov, na ktorých rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.
(10)
Osoby podliehajúce dohľadu podľa odseku 1, dohľadu podľa § 81 až 123 a doplňujúcemu dohľadu podľa § 124 až 138 sú v lehote určenej Národnou bankou Slovenska povinné predkladať Národnej banke Slovenska ňou požadované údaje, doklady, informácie a iné podklady a vysvetlenia, ktoré Národná banka Slovenska potrebuje na vykonávanie svojich úloh podľa tohto zákona a osobitného predpisu.3)
(11)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska údaje z účtovnej a štatistickej evidencie a aj ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; také poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 72. Údaje podľa prvej vety sa predkladajú podľa právne záväzných aktov Európskej únie. Rozsah, spôsob a termíny predkladania týchto údajov ustanoví osobitný predpis26) a Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(12)
Údaje, doklady a informácie podľa odsekov 10 a 11 musia byť úplné, správne, pravdivé, zrozumiteľné, prehľadné, preukázateľné a musia byť predložené včas. Ak údaje, doklady a informácie nie sú predložené ustanoveným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, správnosti, pravdivosti, zrozumiteľnosti, prehľadnosti alebo preukázateľnosti, dohliadané subjekty podľa odseku 1 sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej primeranej lehote.
(13)
Národná banka Slovenska môže povoliť pravidelné predkladanie údajov podľa odseku 11 v termínoch dlhších, ako sú ustanovené podľa odseku 11, okrem údajov podľa § 63 ods. 6, ak
a)
predkladanie uvedených informácií predstavuje prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne,
b)
sa informácie predkladajú aspoň raz ročne,
c)
poisťovňa alebo zaisťovňa patriaca do skupiny podľa § 81 ods. 1 písm. c) môže Národnej banke Slovenska dostatočne odôvodniť, že pravidelné predkladanie informácií v intervaloch kratších ako jeden rok je nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny.
(14)
Národná banka Slovenska môže povoliť predkladanie údajov podľa odseku 13 len poisťovniam a zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia. Podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe predpísaného poistného nezníženého o poistné postúpené zaisťovateľom (ďalej len „hrubé predpísané poistné“) a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe hrubých technických rezerv.
(15)
Národná banka Slovenska pri povolení predkladania údajov podľa odseku 13 uprednostní poisťovňu alebo zaisťovňu s najnižším podielom na trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia určeným podľa odseku 14.
(16)
Národná banka Slovenska môže udeliť výnimku z predkladania údajov podľa odseku 11 po jednotlivých položkách, ak
a)
predkladanie uvedených informácií by predstavovalo prílišnú záťaž vo vzťahu k povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne alebo zaisťovne,
b)
predkladanie uvedených informácií nie je potrebné na účely účinného dohľadu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
c)
takéto predkladanie údajov neoslabuje stabilitu príslušných finančných systémov v Európskej únii,
d)
poisťovňa alebo zaisťovňa je schopná poskytnúť tieto informácie na vyžiadanie Národnej banky Slovenska,
e)
poisťovňa alebo zaisťovňa patriaca do skupiny podľa § 81 ods. 1 písm. c) môže Národnej banke Slovenska dostatočne odôvodniť, že pravidelné predkladanie informácií po jednotlivých položkách je nevhodné vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny a vzhľadom na cieľ finančnej stability.
(17)
Národná banka Slovenska môže povoliť predkladanie údajov podľa odseku 16 len poisťovniam a zaisťovniam, ktoré nepredstavujú viac ako 20 % z trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia. Podiel na trhu neživotného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe hrubého predpísaného poistného a podiel na trhu životného poistenia a zaistenia je na tento účel určený na základe hrubých technických rezerv.
(18)
Národná banka Slovenska pri povolení predkladania údajov podľa odseku 16 uprednostní poisťovňu alebo zaisťovňu s najnižším podielom na trhu životného poistenia a neživotného poistenia a zaistenia určeným podľa odseku 17.
(19)
Národná banka Slovenska pri posudzovaní podmienky podľa odseku 13 písm. a) a odseku 16 písm. a) zohľadní najmä
a)
objem poistného, technických rezerv a aktív poisťovne alebo zaisťovne,
b)
volatilitu poistných plnení poisťovne alebo zaisťovne,
c)
trhové riziká vyplývajúce z investícií poisťovne alebo zaisťovne,
d)
koncentráciu rizík poisťovne alebo zaisťovne,
e)
celkový počet odvetví životného poistenia a neživotného poistenia, pre ktoré je poisťovni udelené povolenie,
f)
dopady riadenia aktív poisťovne alebo zaisťovne na finančnú stabilitu;
g)
schopnosť poisťovne alebo zaisťovne poskytovať informácie na účely dohľadu vrátane posúdenia písomnej koncepcie uvedenej v § 23 ods. 6,
h)
vhodnosť systému správy a riadenia poisťovne alebo zaisťovne,
i)
úroveň vlastných zdrojov kryjúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť a minimálnu kapitálovú požiadavku,
j)
skutočnosť, či sa jedná o kaptívnu poisťovňu alebo kaptívnu zaisťovňu, ktorá kryje len riziká priemyselnej skupiny alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí.
(20)
Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, metodické usmernenia a odporúčania v oblasti regulácie poisťovníctva a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré súvisia s poisťovacou činnosťou, zaisťovacou činnosťou a ochranou spotrebiteľa,
b)
všeobecné hodnotiace kritériá a metodiku vrátane testovania podľa odseku 7, ktoré Národná banka Slovenska používa pri vykonávaní dohľadu nad poisťovňami, zaisťovňami, pobočkami zahraničnej poisťovne a pobočkami zahraničnej zaisťovne,
c)
súhrnné štatistické údaje o hlavných ukazovateľoch súvisiacich s uplatňovaním pravidiel obozretného podnikania,
d)
spôsob a rozsah uplatnenia ustanovení právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré umožňujú voľbu spôsobu a rozsahu ich uplatnenia členským štátom,
e)
ciele dohľadu a jeho hlavné činnosti.
(21)
Informácie podľa odseku 20 sa pravidelne aktualizujú a zverejňujú podľa osobitného predpisu.26)
(22)
Národná banka Slovenska je povinná umožniť príslušnému orgánu dohľadu domovského členského štátu vykonať dohľad na mieste na území Slovenskej republiky nad činnosťou pobočky poisťovne z iného členského štátu a pobočky zaisťovne z iného členského štátu priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel. Tento dohľad Národná banka Slovenska umožní vykonať až po tom, ako ju príslušný orgán domovského členského štátu informuje, že chce taký dohľad vykonať. Národná banka Slovenska je oprávnená zúčastniť sa takého dohľadu. Ak príslušný orgán dohľadu domovského členského štátu neumožní Národnej banke Slovenska zúčastniť sa takého dohľadu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(23)
Národná banka Slovenska môže vykonávať dohľad na území iného členského štátu nad pobočkami poisťovne a pobočkami zaisťovne, ktoré pôsobia na území iného členského štátu, po informovaní príslušného orgánu hostiteľského členského štátu. Ak príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu neumožní Národnej banke Slovenska vykonať dohľad na území tohto členského štátu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
(24)
Pri výkone dohľadu sa vzťahy medzi Národnou bankou Slovenska a osobami podliehajúcimi tomuto dohľadu spravujú ustanoveniami osobitného predpisu.3)
(25)
Národná banka Slovenska pri výkone svojich úloh je povinná zohľadňovať spoločné postupy a odporúčania Európskeho orgánu dohľadu pri uplatňovaní tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov pre oblasť poisťovníctva. Národná banka Slovenska je na tento účel povinná
a)
zúčastňovať sa na činnostiach Európskeho orgánu dohľadu,
b)
vynaložiť maximálne úsilie na dodržiavanie usmernení a odporúčaní vydaných Európskym orgánom dohľadu v súlade s osobitným predpisom58) a uviesť dôvody, ak tak neurobí.
(26)
Na poskytovanie informácií podľa tohto odseku sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti podľa osobitných predpisov.59) Národná banka Slovenska je oprávnená poskytnúť informácie získané pri výkone dohľadu
a)
Európskemu orgánu dohľadu, ak sú tieto informácie potrebné na plnenie jeho povinností,
b)
orgánom dohľadu nad finančnými inštitúciami iných členských štátov, len na účely dohľadu,
c)
centrálnym bankám Európskeho systému centrálnych bánk vrátane Európskej centrálnej banky a iným subjektom s podobnou funkciou v ich postavení menových orgánov, ak sú tieto informácie dôležité pre výkon ich príslušných úloh vyplývajúcich z právnych predpisov vrátane výkonu menovej politiky a súvisiaceho poskytovania likvidity, dohľadu nad platobnými systémami, systémami zúčtovania a systémami zúčtovania cenných papierov a ochrany stability finančného systému,
d)
Európskemu výboru pre systémové riziká zriadenému osobitným predpisom,60) ak sú tieto informácie relevantné pre výkon jeho úloh,
e)
osobám z iného členského štátu alebo štátu, ktorý nie je členským štátom, ktoré sa podieľajú na konkurze alebo likvidácii poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, a orgánom, ktoré vykonávajú nad týmito osobami dohľad,
f)
súdom,
g)
ministerstvu financií, ak tieto informácie boli získané od iného členského štátu alebo kontrolou na mieste v inom členskom štáte, len so súhlasom orgánu dohľadu tohto členského štátu,
h)
ústredným orgánom štátnej správy, ak ide o informovanie o výsledku vybavenia podaní finančných spotrebiteľov a iných klientov dohliadaných subjektov uvedených v odseku 1, súvisiacich s poskytovaním finančných služieb alebo s inými obchodmi dohliadaných subjektov podľa osobitného predpisu,3) ktoré boli z ústredného orgánu štátnej správy z dôvodu vecnej príslušnosti postúpené na vybavenie.
(27)
Informácie získané pri výkone dohľadu je Národná banka Slovenska oprávnená poskytnúť iným osobám ako osobám podľa odseku 26 len so súhlasom dotknutých subjektov.
(28)
Ustanoveniami odsekov 26 a 27 nie je dotknutá povinnosť uložená osobitným zákonom42) oznámiť alebo prekaziť spáchanie trestného činu.
§ 80
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktoré zverujú výkon funkcie v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe, sú povinné prijať kroky potrebné na zabezpečenie splnenia týchto podmienok:
a)
poskytovateľ služby je povinný spolupracovať s Národnou bankou Slovenska v súvislosti so zvereným výkonom funkcií alebo činností,
b)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne, ich audítori alebo audítorské spoločnosti a Národná banka Slovenska musia mať skutočný prístup k údajom týkajúcim sa zverených funkcií alebo činností,
c)
zabezpečiť, aby Národná banka Slovenska mala skutočný prístup k prevádzkovým priestorom poskytovateľa služby v primeranom rozsahu potrebnom pre výkon dohľadu nad zvereným výkonom funkcií a činnosti a mala možnosť uplatňovať tieto prístupové práva.
(2)
Ak má poskytovateľ služby pre poisťovňu z iného členského štátu alebo zaisťovňu z iného členského štátu sídlo na území Slovenskej republiky, príslušný orgán dohľadu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu môže po informovaní Národnej banky Slovenska vykonať dohľad na mieste v priestoroch prevádzkovateľa služby priamo alebo prostredníctvom tretej osoby splnomocnenej na tento účel.
(3)
Národná banka Slovenska pred vykonaním dohľadu na mieste u poskytovateľa služieb so sídlom v inom členskom štáte informuje príslušné orgány dohľadu členského štátu poskytovateľa služby. Národná banka Slovenska môže poveriť výkonom takéhoto dohľadu na mieste orgány dohľadu členského štátu, v ktorom má poskytovateľ služby sídlo.
(4)
Ak Národná banka Slovenska nemôže vykonať dohľad na mieste podľa odseku 3 na území iného členského štátu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
DRUHÁ HLAVA
DOHĽAD NAD POISŤOVŇAMI V SKUPINE A ZAISŤOVŇAMI V SKUPINE
Vymedzenie pojmov, uplatňovanie a rozsah dohľadu nad skupinou
§ 81
(1)
Na účely výkonu dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine sa rozumie
a)
spoločnosťou s majetkovou účasťou spoločnosť, ktorá je materskou spoločnosťou, alebo spoločnosť, ktorá má v držbe majetkovú účasť inej spoločnosti, alebo spoločnosť spojená s inou spoločnosťou podľa § 125 písm. f) tretieho bodu,
b)
príbuznou spoločnosťou dcérska spoločnosť, alebo spoločnosť, ktorej majetková účasť je v držbe v inej spoločnosti, alebo spoločnosť prepojená s inou spoločnosťou podľa § 125 písm. f) tretieho bodu,
c)
skupinou skupina spoločností, ktorá
1.
pozostáva zo spoločnosti s majetkovou účasťou, jej dcérskych spoločností a subjektov, v ktorých spoločnosť s majetkovou účasťou alebo jej dcérske spoločnosti majú majetkovú účasť, ako aj spoločností, medzi ktorými existujú vzájomné vzťahy podľa § 125 písm. f) tretieho bodu alebo
2.
je založená na finančných vzťahoch medzi týmito spoločnosťami za predpokladu, že
2a.
jedna z týchto spoločností prostredníctvom centralizovanej koordinácie uplatňuje rozhodujúci vplyv na rozhodnutia vrátane finančných rozhodnutí všetkých spoločností, ktoré sú súčasťou skupiny; spoločnosť, ktorá vykonáva centralizovanú koordináciu sa považuje za materskú spoločnosť, a ostatné spoločnosti sa považujú za dcérske spoločnosti,
2b.
vytvorenie a zrušenie takýchto vzťahov podliehajú predchádzajúcemu súhlasu orgánom dohľadu nad skupinou,
d)
orgánom dohľadu nad skupinou orgán dohľadu zodpovedný za dohľad nad skupinou podľa § 109,
e)
kolégiom orgánov dohľadu stály výbor pre spoluprácu, koordináciu a uľahčovanie prijímania rozhodnutí týkajúcich sa dohľadu nad skupinou podľa § 110,
f)
poisťovacou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť, ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou podľa § 125 ods. 1 písm. e), ktorej hlavnou činnosťou je získavať a držať majetkové účasti v dcérskych spoločnostiach, ktorými sú výlučne alebo prevažne poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničné poisťovne, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, zahraničné zaisťovne, a aspoň jedna z týchto spoločností je poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu,
g)
zmiešanou poisťovacou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 125 ods. 1 písm. e), a aspoň jedna z jej dcérskych spoločností je poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zaisťovňou, zaisťovňou z iného členského štátu.
(2)
Na účely dohľadu nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine považuje Národná banka Slovenska za materskú spoločnosť aj akúkoľvek spoločnosť, ktorá uplatňuje podľa Národnej banky Slovenska rozhodujúci vplyv na inú spoločnosť.
(3)
Národná banka Slovenska považuje za dcérsku spoločnosť aj akúkoľvek spoločnosť, na ktorú uplatňuje podľa Národnej banky Slovenska materská spoločnosť rozhodujúci vplyv.
(4)
Národná banka Slovenska považuje za majetkovú účasť aj priamu alebo nepriamu držbu hlasovacích práv, alebo kapitálu v spoločnosti, ktorý podľa Národnej banky Slovenska skutočne podlieha významnému vplyvu.
§ 82
(1)
Dohľad na úrovni skupiny sa vykonáva podľa § 81 až 123. Ustanovenia tohto zákona, ktorými sa ustanovujú pravidlá dohľadu nad poisťovňami a zaisťovňami posudzovanými jednotlivo, sa na tieto poisťovne a zaisťovne uplatňujú, ak v § 81 až 123 nie je ustanovené inak.
(2)
Dohľad na úrovni skupiny sa vykonáva nad činnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zahraničnej poisťovne, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovne,
a)
ktorá má majetkovú účasť v aspoň jednej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej zaisťovni podľa § 87 až 119,
b)
ktorej materskou spoločnosťou je poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má sídlo v členskom štáte podľa § 87 až 119,
c)
ktorej materskou spoločnosťou je poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá má sídlo na území iného ako členského štátu, alebo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa podľa § 120 až 122,
d)
ktorej materskou spoločnosťou je zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť podľa § 123.
(3)
Ak sa vykonáva dohľad podľa odseku 2 písm. a) alebo písm. b) a poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, je príbuznou spoločnosťou regulovaného subjektu alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá podlieha doplňujúcemu dohľadu podľa § 124 až 138, alebo ona sama je regulovaným subjektom alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, môže Národná banka Slovenska po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že nebude na úrovni tejto poisťovne s majetkovou účasťou, zaisťovne s majetkovou účasťou, tejto poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík podľa § 106, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami podľa § 107, alebo oba tieto dohľady.
(4)
Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia podľa § 81 až 123 a podľa § 124 až 138, najmä pokiaľ ide o dohľad nad rizikami, môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, po konzultácii s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu uplatniť vo vzťahu k tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti len príslušné ustanovenia § 124 až 138.
(5)
Ak sa na zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť vzťahujú rovnaké ustanovenia podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu,5) najmä pokiaľ ide o dohľad nad rizikami, môže Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, na základe dohody s orgánom konsolidovaného dohľadu v sektore bankovníctva a investičných služieb uplatniť len ustanovenia zákona, ktoré sa vzťahujú na najvýznamnejší sektor podľa § 124 až 138.
(6)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, informuje Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán dohľadu o rozhodnutiach prijatých podľa odsekov 4 a 5.
§ 83
(1)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa § 82 ods. 2, nie je povinná vykonávať individuálny dohľad nad zahraničnou poisťovňou, zahraničnou zaisťovňou, poisťovacou holdingovou spoločnosťou, zmiešanou poisťovacou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ak § 118 neustanovuje inak.
(2)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže z dohľadu nad skupinou vylúčiť právnickú osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
c)
ktorej zahrnutie do dohľadu nad skupinou je nevhodné z hľadiska cieľov dohľadu nad skupinou.
(3)
Ak by malo byť vylúčených niekoľko jednotlivých spoločností rovnakej skupiny podľa odseku 2 písm. b), tieto spoločnosti nemožno vylúčiť, ak majú spoločne nezanedbateľný význam.
(4)
Ak niektorá poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa by nemala byť začlenená pod dohľad nad skupinou podľa odseku 2 písm. b) alebo písm. c), Národná banka Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, prijme rozhodnutie o jej vylúčení z dohľadu nad skupinou až po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu.
(5)
Ak príslušný orgán dohľadu nad skupinou vylúči niektorú poisťovňu alebo zaisťovňu z dohľadu nad skupinou, Národná banka Slovenska môže požiadať konečnú materskú spoločnosť o poskytnutie informácií potrebných na výkon dohľadu nad touto poisťovňou alebo zaisťovňou.
§ 84
(1)
Ak poisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovňa z iného členského štátu s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa z iného členského štátu s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť nie je dcérskou spoločnosťou inej poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu, inej poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo inej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá má svoje sídlo v členskom štáte, považuje sa za konečnú materskú spoločnosť na úrovni Európskej únie.
(2)
Ustanovenia § 87 až 119 sa uplatňujú len na poisťovňu s majetkovou účasťou alebo zaisťovňu s majetkovou účasťou alebo poisťovaciu holdingovú spoločnosť, alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ktorá je konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie.
(3)
Ak je konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie, dcérskou spoločnosťou spoločnosti, ktorá podlieha doplňujúcemu dohľadu podľa § 124 až 138, môže orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu rozhodnúť, že nebude na úrovni tejto konečnej materskej spoločnosti vykonávať dohľad nad koncentráciou rizík podľa § 106, dohľad nad vnútroskupinovými transakciami podľa § 107, alebo oba tieto dohľady.
§ 85
(1)
Konečná materská spoločnosť na vnútroštátnej úrovni je poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorej materská spoločnosť má sídlo na území iného členského štátu. Ak konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie podľa § 84 poisťovne s majetkovou účasťou, zaisťovne s majetkovou účasťou, poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti má sídlo v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska môže po konzultácii s orgánom dohľadu nad skupinou a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie rozhodnúť, že § 87 až 119 bude primerane uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni. Národná banka Slovenska vysvetlí svoje rozhodnutie orgánu dohľadu nad skupinou a konečnej materskej spoločnosti na úrovni Európskej únie.
(2)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a príslušný orgán dohľadu iného členského štátu informuje Národnú banku Slovenska o jeho rozhodnutí uplatňovať dohľad nad skupinou na konečnú materskú spoločnosť na jeho vnútroštátnej úrovni, Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže pri dohľade nad skupinou na vnútroštátnej úrovni neuplatňovať ustanovenia § 87 až 104, § 105 až 107 alebo § 108.
(4)
Ak sa Národná banka Slovenska rozhodne uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni ustanovenia § 87 až 105, metóda, ktorú podľa § 88 zvolí orgán dohľadu nad skupinou v súvislosti s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie podľa § 84, sa bude považovať za určujúcu a bude uplatňovaná Národnou bankou Slovenska.
(5)
Ak sa Národná banka Slovenska rozhodne uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni ustanovenia § 87 až 105, a ak konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie podľa § 84 získala podľa § 97 alebo § 99 ods. 5 povolenie vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny, ako aj kapitálovú požiadavku na solventnosť poisťovní a zaisťovní v skupine na základe vnútorného modelu, toto rozhodnutie sa bude považovať za určujúce a bude uplatňované Národnou bankou Slovenska.
(6)
Ak Národná banka Slovenska usudzuje, že rizikový profil konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni sa významne odchyľuje od vnútorného modelu schváleného na úrovni Európskej únie, a ak táto spoločnosť nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže rozhodnúť o uložení navýšenia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny na vnútroštátnej úrovni. Za výnimočných okolností, ak takéto navýšenie kapitálu nie je vhodné, Národná banka Slovenska môže požadovať od tejto spoločnosti výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny na vnútroštátnej úrovni na základe štandardného vzorca. Národná banka Slovenska oznámi dôvody tohto rozhodnutia spoločnosti a orgánu dohľadu nad skupinou.
(7)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a príslušný orgán dohľadu iného členského štátu informuje Národnú banku Slovenska o jeho rozhodnutí uložiť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny na jeho vnútroštátnej úrovni alebo vypočítať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny na jeho vnútroštátnej úrovni na základe štandardného vzorca, Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu.
(8)
Ak sa Národná banka Slovenska rozhodne uplatňovať na konečnú materskú spoločnosť na vnútroštátnej úrovni ustanovenia § 87 až 105, tejto spoločnosti sa nepovolí predložiť podľa § 101 až 105 žiadosť o povolenie, aby sa na ktorúkoľvek z jej dcérskych spoločností uplatňovali ustanovenia § 103 a 104.
(9)
Národná banka Slovenska nesmie prijať rozhodnutie podľa odseku 1 alebo takéto rozhodnutie ďalej uplatňovať, ak je konečná materská spoločnosť na vnútroštátnej úrovni dcérskou spoločnosťou konečnej materskej spoločnosti na úrovni Európskej únie podľa § 84, ktorá podľa § 102 alebo § 105 získala povolenie, aby sa na túto dcérsku spoločnosť vzťahovali ustanovenia § 103 a 104.
§ 86
(1)
Národná banka Slovenska môže uzavrieť dohodu s orgánmi dohľadu v iných členských štátoch, v ktorých sa nachádza iná príbuzná spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na vnútroštátnej úrovni v inom členskom štáte, s cieľom vykonávať dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov. Národná banka Slovenska a tieto orgány dohľadu vysvetlia svoju dohodu orgánu dohľadu nad skupinou a konečnej materskej spoločnosti na úrovni Európskej únie.
(2)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a príslušné orgány dohľadu z iných členských štátov informujú Národnú banku Slovenska o ich rozhodnutí uzavrieť dohodu o vykonávaní dohľadu nad skupinou na úrovni podskupiny zahrňujúcej niekoľko členských štátov, Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu.
(3)
Ak Národná banka Slovenska uzavrie dohodu podľa odseku 1, dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny sa vykonáva len na úrovni konečnej materskej spoločnosti na vnútroštátnej úrovni, ktorá sa nachádza v členskom štáte, ktorého orgán dohľadu vykonáva dohľad nad skupinou na úrovni podskupiny podľa odseku 1. Ustanovenia § 85 ods. 3 až 8 platia primerane.
Solventnosť skupiny
§ 87
(1)
Kontrola solventnosti skupiny sa vykonáva v súlade s odsekmi 2 a 3 a § 108 až 119.
(2)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa § 82 ods. 2 písm. a), poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou je povinná zabezpečiť, že skupina bude mať nepretržite dostupné použiteľné vlastné zdroje minimálne vo výške kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny vypočítanej podľa § 88 až 99.
(3)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad podľa § 82 ods. 2 písm. b), je poisťovňa v skupine alebo zaisťovňa v skupine povinná zabezpečiť, že skupina bude mať nepretržite dostupné použiteľné vlastné zdroje minimálne vo výške kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny vypočítanej podľa § 100.
(4)
Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu nad skupinou, poisťovňa s majetkovou účasťou a zaisťovňa s majetkovou účasťou sú povinné primerane postupovať podľa § 23 ods. 10 a § 144.
(5)
Bez zbytočného odkladu potom ako poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou zistí, že skupina prestala spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo jej hrozí, že ju nebude spĺňať v nasledujúcich troch mesiacoch a informovala o tom Národnú banku Slovenska, ak vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109, Národná banka Slovenska informuje o tom ostatné orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.
(6)
Poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná vykonať výpočty uvedené v odsekoch 2 a 3 aspoň raz ročne. Príslušné údaje a výsledky tohto výpočtu je povinná predložiť orgánu dohľadu nad skupinou poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou, alebo ak skupinu neriadi poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou, tak poisťovacia holdingová spoločnosť, alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo spoločnosť v skupine, ktorú po dohode s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a so samotnou skupinou určí orgán dohľadu nad skupinou.
(7)
Poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sú povinné priebežne sledovať kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny. Ak sa rizikový profil skupiny významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza naposledy oznámená kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny, poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť sú povinné kapitálovú požiadavku na solventnosť skupiny opätovne bez zbytočného odkladu vypočítať a oznámiť orgánu dohľadu nad skupinou. Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže požadovať opätovný výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny pri každej významnej zmene rizikového profilu skupiny od dátumu posledného oznámenia kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny.
§ 88
(1)
Výpočet solventnosti skupiny poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou uvedený v § 82 ods. 2 písm. a) sa vykoná v súlade s technickými zásadami a na základe jednej z metód ustanovených v § 89 až 99.
(2)
Poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou vypočíta skupinovú solventnosť podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii, ktorá je ustanovená v § 96 až 98. Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s majetkovou účasťou alebo zaisťovňou s majetkovou účasťou určiť na výpočet solventnosti skupiny metódu založenú na odpočte a agregácii podľa § 99 alebo kombináciu oboch metód, ak by výlučné uplatňovanie metódy založenej na účtovnej konsolidácii nebolo vhodné.
§ 89
(1)
Pri výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní pomerná majetková účasť, ktorú má poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou vo svojich príbuzných spoločnostiach. Majetková účasť sa zohľadní takto:
a)
percento použité na zostavenie konsolidovaných účtov, ak sa použije metóda účtovnej konsolidácie, alebo
b)
pomer upísaného kapitálu, ktorý je v priamej alebo nepriamej držbe poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, ak sa použije metóda agregácie.
(2)
Bez ohľadu na použitú metódu, ak použiteľné vlastné zdroje príbuznej spoločnosti, ktorá je dcérskou spoločnosťou, sú nedostatočné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, vo výpočte solventnosti skupiny sa zohľadní rozdiel medzi použiteľnými vlastnými zdrojmi a kapitálovou požiadavkou na solventnosť tejto spoločnosti.
(3)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže povoliť, aby sa rozdiel podľa odseku 2 zohľadnil vo výpočte solventnosti skupiny pomerným spôsobom, ak podľa príslušných orgánov dohľadu zodpovednosť materskej spoločnosti je obmedzená len kapitálovým podielom v tejto dcérskej spoločnosti.
(4)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, určí po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu a s poisťovňou s majetkovou účasťou alebo zaisťovňou s majetkovou účasťou podiel, ktorý sa zohľadní, ak
a)
nie je kapitálové prepojenie medzi niektorými spoločnosťami v skupine,
b)
na spoločnosti v skupine sa uplatňuje vplyv na jej riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim priamemu podielu alebo nepriamemu podielu alebo ich súčtu, ktorý predstavuje najmenej 20 % na základnom imaní spoločnosti alebo na hlasovacích právach v tejto spoločnosti,
c)
spoločnosť je materskou spoločnosťou inej spoločnosti.
§ 90
(1)
Ak má poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou viac ako jednu príbuznú poisťovňu, príbuznú poisťovňu z iného členského štátu, príbuznú zahraničnú poisťovňu, príbuznú zaisťovňu, príbuznú zaisťovňu z iného členského štátu alebo príbuznú zahraničnú zaisťovňu, výpočet solventnosti skupiny sa vykoná prostredníctvom začlenenia každej takejto príbuznej spoločnosti.
(2)
Ak má príbuzná spoločnosť podľa odseku 1 sídlo v inom členskom štáte, výpočet solventnosti skupiny musí zohľadňovať spôsob výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť a použiteľných vlastných zdrojov tejto spoločnosti podľa právnych predpisov tohto členského štátu.
(3)
Ak má príbuzná spoločnosť podľa odseku 1 sídlo v inom ako členskom štáte, výpočet solventnosti skupiny podľa § 99 musí zohľadňovať spôsob výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť a použiteľných vlastných zdrojov tejto spoločnosti podľa tohto zákona.
(4)
Ak príbuzná spoločnosť podľa odseku 3 má sídlo v inom ako členskom štáte, v ktorom režim solventnosti je minimálne rovnocenný s režimom ustanoveným v § 36 až 64, výpočet solventnosti skupiny podľa § 99 musí zohľadňovať spôsob výpočtu kapitálovej požiadavky na solventnosť a použiteľných vlastných zdrojov tejto spoločnosti podľa právnych predpisov tohto štátu.
(5)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, overí na žiadosť poisťovne s majetkovou účasťou, zaisťovne s majetkovou účasťou alebo z vlastnej iniciatívy, či je režim solventnosti platný v inom ako členskom štáte minimálne rovnocenný s režimom ustanoveným v § 36 až 64. Národná banka Slovenska spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu a rozhodnutie o rovnocennosti konzultuje s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Národná banka Slovenska neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k inému ako členskému štátu, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tomuto štátu okrem potreby zohľadnenia významných zmien v režime ustanovenom v § 36 až 64 a v režime dohľadu v tomto štáte.
(6)
Ak orgán dohľadu nad skupinou prijme rozhodnutie o rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte a Národná banka Slovenska nesúhlasí s týmto rozhodnutím, môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom22) v lehote troch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu nad skupinou.
(7)
Ak Komisia prijme rozhodnutie o rovnocennosti alebo dočasnej rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte, odsek 5 sa neuplatňuje.
§ 91
(1)
Pri výpočte solventnosti skupiny sa nemôžu viacnásobne zohľadniť použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť jednotlivých spoločností v skupine a ak metódy podľa § 96 až 99 viacnásobné zohľadnenie vlastných zdrojov umožňujú, je potrebné vlastné zdroje skupiny znížiť o
a)
hodnotu každého aktíva poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, ktorá zodpovedá financovaniu použiteľných vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť v jednej z jej príbuzných spoločností,
b)
hodnotu každého aktíva príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, zodpovedajúcu financovaniu použiteľných vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou,
c)
hodnotu každého aktíva príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, zodpovedajúcu financovaniu použiteľných vlastných zdrojov na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť inej príbuznej spoločnosti tejto poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou.
(2)
Nasledujúce položky sa môžu začleniť do výpočtu solventnosti skupiny len v rozsahu, v akom sú použiteľné na pokrytie kapitálovej požiadavky na solventnosť príslušnej príbuznej spoločnosti:
a)
fond akumulovaných prostriedkov podľa § 45 ods. 8,
b)
upísaný, ale nesplatený kapitál.
(3)
Z výpočtu solventnosti skupiny sa vylučuje aj upísaný, ale nesplatený kapitál
a)
predstavujúci potenciálny záväzok poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou,
b)
poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, ktorý predstavuje potenciálny záväzok príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny,
c)
príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, predstavujúci potenciálny záväzok inej príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny.
(4)
Ak príslušné orgány dohľadu považujú použiteľné vlastné zdroje iné ako uvedené v odseku 2 za nevhodné na krytie solventnosti skupiny, môžu byť zohľadnené v tomto výpočte, len ak sú použité na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť v príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny.
(5)
Súčet vlastných zdrojov uvedených v odsekoch 2 až 4 nesmie presiahnuť kapitálovú požiadavku na solventnosť príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny.
(6)
Všetky použiteľné vlastné zdroje príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, podliehajúce predchádzajúcemu súhlasu príslušnému orgánu dohľadu nad touto príbuznou spoločnosťou sú začlenené do výpočtu solventnosti skupiny len vtedy, ak boli povolené príslušným orgánom dohľadu zodpovedným za dohľad nad touto príbuznou spoločnosťou. Ak predchádzajúci súhlas podľa prvej vety udeľuje Národná banka Slovenska, postupuje podľa § 45.
§ 92
(1)
Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť, ktoré vyplývajú zo vzájomného financovania medzi poisťovňou s majetkovou účasťou alebo zaisťovňou s majetkovou účasťou a
a)
príbuznou spoločnosťou,
b)
spoločnosťou s majetkovou účasťou,
c)
inou príbuznou spoločnosťou niektorej z jej spoločností s majetkovou účasťou.
(2)
Pri výpočte solventnosti skupiny sa nezohľadňujú žiadne vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuznej spoločnosti poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, ak príslušné vlastné zdroje vyplývajú zo vzájomného financovania s akoukoľvek inou príbuznou spoločnosťou tejto poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou.
(3)
Za vzájomné financovanie sa považuje najmä, ak poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou, alebo jej príbuzná spoločnosť, má v držbe podiely v inej spoločnosti, alebo poskytuje pôžičky inej spoločnosti, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť tejto poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou.
(4)
Aktíva a pasíva sa oceňujú podľa § 36.
§ 93
(1)
Ak poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou vlastní majetkovú účasť v príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, prostredníctvom poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, vo výpočte skupinovej solventnosti sa zohľadní aj táto poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť.
(2)
Na účely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť podľa odseku 1 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa odseku 1 posudzuje ako poisťovňa alebo zaisťovňa podliehajúca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(3)
Ak poisťovacia holdingová spoločnosť podľa odseku 1 alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa odseku 1 vlastní použiteľné vlastné zdroje klasifikované v triede dva alebo triede tri podľa § 46, na stanovenie limitov pre jednotlivé triedy použiteľných vlastných zdrojov skupiny podľa § 47 sa použije kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny.
(4)
Všetky dodatkové vlastné zdroje poisťovacej holdingovej spoločnosti podľa odseku 1 alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 1 sa môžu začleniť do výpočtu solventnosti skupiny, len ak boli schválené orgánom dohľadu nad skupinou.
§ 94
(1)
Pri výpočte solventnosti skupiny poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, ktorá má v držbe majetkovú účasť vo finančnej inštitúcii, poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou môže použiť metódu účtovnej konsolidácie alebo metódu agregácie podľa osobitného predpisu.26) Metóda účtovnej konsolidácie sa môže použiť, len ak orgán dohľadu nad skupinou nemá výhrady k úrovni integrácie riadenia a vnútornej kontroly subjektov zahrnutých do konsolidácie. Zvolená metóda sa používa počas daného obdobia rovnako.
(2)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže rozhodnúť na základe žiadosti poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou, alebo z vlastnej iniciatívy, že odpočíta majetkové účasti vo finančných inštitúciách podľa odseku 1 z použiteľných vlastných zdrojov skupiny na účely solventnosti skupiny.
§ 95
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a nemá k dispozícii informácie o príbuznej spoločnosti, ktoré sú potrebné na výpočet solventnosti skupiny, majetková účasť v tejto príbuznej spoločnosti a nezrealizované zisky spojené s touto majetkovou účasťou sa odpočítajú z použiteľných vlastných zdrojov skupiny.
§ 96
(1)
Solventnosť skupiny sa rovná rozdielu medzi
a)
použiteľnými vlastnými zdrojmi skupiny vypočítanej na základe konsolidovaných údajov a
b)
kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny vypočítanou na základe konsolidovaných údajov.
(2)
Pravidlá ustanovené v § 45 až 62 sa uplatňujú na určenie použiteľných vlastných zdrojov skupiny a kapitálovej požiadavky na solventnosť skupiny založenej na konsolidovaných údajoch.
(3)
Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny je kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny založená na konsolidovaných údajoch. Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypočíta na základe štandardného vzorca alebo schváleného vnútorného modelu v súlade so všeobecnými zásadami ustanovenými v § 48 až 62.
(4)
Minimálna konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny je určená súčtom
a)
minimálnej kapitálovej požiadavky ustanovenej v § 63 poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou,
b)
pomerného podielu minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny.
(5)
Minimálna konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny musí byť krytá použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi podľa § 47 ods. 4. Základné vlastné zdroje skupiny na krytie minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny sa upravia podľa zásad ustanovených v § 89 až 95. Ak základné vlastné zdroje skupiny sú nedostatočné na krytie minimálnej konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, postupuje sa primerane podľa § 145.
§ 97
Vnútorný model skupiny
(1)
Konsolidovaná kapitálová požiadavka skupiny sa vypočíta na základe vnútorného modelu, len ak bol schválený orgánom dohľadu nad skupinou po spoločnom rozhodnutí príslušných orgánov dohľadu. Žiadosť o schválenie výpočtu konsolidovanej kapitálovej požiadavky skupiny, ako aj kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, na základe vnútorného modelu predkladá poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou a tieto príbuzné spoločnosti. Ak konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie je poisťovacia holdingová spoločnosť, túto žiadosť predkladajú príbuzné spoločnosti poisťovacej holdingovej spoločnosti orgánu dohľadu nad skupinou spoločne. Ak konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, túto žiadosť predkladajú príbuzné spoločnosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti orgánu dohľadu nad skupinou spoločne. Orgán dohľadu nad skupinou bez zbytočného odkladu o žiadosti informuje príslušné orgány dohľadu a postúpi im úplnú žiadosť. Orgán dohľadu nad skupinou a príslušné orgány dohľadu spolupracujú pri prijímaní rozhodnutia o udelení povolenia a môžu určiť podmienky, za akých sa povolenie udelí.
(2)
Orgán dohľadu nad skupinou a príslušné orgány dohľadu v lehote šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému orgán dohľadu nad skupinou prijal úplnú žiadosť, prijmú spoločné rozhodnutie o žiadosti.
(3)
Ak počas lehoty uvedenej v odseku 2 a pred dosiahnutím spoločného rozhodnutia akýkoľvek príslušný orgán dohľadu konzultuje s Európskym orgánom dohľadu, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Orgán dohľadu nad skupinou po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.
(4)
Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou odovzdá žiadateľovi rozhodnutie obsahujúce podrobné odôvodnenie.
(5)
Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote šiestich mesiacov od dátumu prijatia úplnej žiadosti, orgán dohľadu nad skupinou vydá vlastné rozhodnutie týkajúce sa žiadosti. Orgán dohľadu nad skupinou náležite zohľadní stanoviská a námietky iných príslušných orgánov dohľadu, ktoré boli vyjadrené počas tejto šesťmesačnej lehoty. Orgán dohľadu nad skupinou odovzdá žiadateľovi a ostatným príslušným orgánom dohľadu rozhodnutie obsahujúce podrobné odôvodnenie. Uvedené rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.
(6)
Ak sa podľa Národnej banky Slovenska rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne významne odchyľuje od predpokladov vnútorného modelu schváleného na úrovni skupiny, a ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže uložiť podľa § 141 ods. 1 písm. f) navýšenie kapitálu na kapitálovú požiadavku na solventnosť tejto poisťovne alebo zaisťovne určenú podľa vnútorného modelu.
(7)
Národná banka Slovenska môže určiť, za výnimočných okolností, za ktorých by navýšenie kapitálu podľa odseku 6 bolo nevhodné, hodnotu navýšenia kapitálu podľa § 142 ods. 1 písm. a) a c) na základe hodnoty kapitálovej požiadavky na solventnosť určenej podľa štandardného vzorca a na tento účel môže požadovať od príslušnej poisťovne alebo zaisťovne výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca.
(8)
Každé rozhodnutie podľa odseku 6 alebo odseku 7 Národná banka Slovenska odôvodní príslušnej poisťovni alebo zaisťovni, ako aj ostatným členom kolégia orgánov dohľadu.
§ 98
Orgán dohľadu nad skupinou pri nariadení navýšenia kapitálu skupiny postupuje primerane podľa § 142 a osobitného právneho predpisu.26) Pri stanovení, či konsolidovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny, sa posudzujú podmienky podľa § 142 ods. 1 na úrovni skupiny, najmä ak
a)
existujú riziká na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté,
b)
sú uložené navýšenia kapitálu príbuzným spoločnostiam, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny.
§ 99
(1)
Skupinová solventnosť poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou sa rovná rozdielu medzi
a)
agregovanými použiteľnými vlastnými zdrojmi skupiny podľa odseku 2 a
b)
hodnotou príbuzných spoločností, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny, a agregovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny podľa odseku 3.
(2)
Agregované použiteľné vlastné zdroje skupiny sú súčtom
a)
vlastných zdrojov použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou a
b)
pomerného podielu poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou vo vlastných zdrojoch použiteľných na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuznej spoločnosti, ktoré sú predmetom výpočtu solventnosti skupiny.
(3)
Agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny sa rovná súčtu
a)
kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne s majetkovou účasťou alebo zaisťovne s majetkovou účasťou a
b)
pomerného podielu kapitálovej požiadavky na solventnosť príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny.
(4)
Ak poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou má v držbe nepriamu majetkovú účasť v príbuznej spoločnosti, ktorá je predmetom výpočtu solventnosti skupiny, položka uvedená v
a)
odseku 1 písm. b) zahŕňa hodnotu tejto majetkovej účasti, ktorá zohľadňuje príslušné podiely,
b)
odseku 2 písm. b) zahŕňa príslušné pomerné podiely použiteľných vlastných zdrojov v tejto spoločnosti a
c)
odseku 3 písm. b) zahŕňa príslušné pomerné podiely kapitálovej požiadavky na solventnosť v tejto spoločnosti.
(5)
Ak poisťovňa s majetkovou účasťou, zaisťovňa s majetkovou účasťou, poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť žiada o schválenie výpočtu kapitálovej požiadavky skupiny na základe vnútorného modelu, postupuje sa podľa § 97.
(6)
Orgán dohľadu nad skupinou pri nariadení navýšenia kapitálu skupiny postupuje primerane podľa § 142 a osobitného právneho predpisu.26) Pri stanovení, či agregovaná kapitálová požiadavka na solventnosť skupiny primerane zohľadňuje rizikový profil skupiny, sa posudzujú aj riziká na úrovni skupiny, ktoré by mohli byť nedostatočne kryté.
§ 100
(1)
Ak je poisťovňa alebo zaisťovňa dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie, výpočet solventnosti skupiny sa vykoná na úrovni tejto poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo tejto zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa § 88 ods. 2 až § 99.
(2)
Na účely tohto výpočtu sa poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť posudzuje ako poisťovňa s majetkovou účasťou alebo zaisťovňa s majetkovou účasťou podliehajúca ustanoveniam tohto zákona upravujúcim kapitálovú požiadavku na solventnosť a vlastné zdroje použiteľné na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
Skupina s centralizovaným riadením rizika
§ 101
Na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, sa uplatňujú ustanovenia § 103 a 104, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
a)
orgán dohľadu nad skupinou nevylúčil túto poisťovňu alebo zaisťovňu z dohľadu nad skupinou,
b)
procesy riadenia rizík a mechanizmy vnútornej kontroly materskej spoločnosti sa uplatňujú na poisťovňu alebo zaisťovňu a materská spoločnosť spĺňa požiadavky na obozretné riadenie tejto poisťovne alebo zaisťovne,
c)
materskej spoločnosti bol doručený súhlas podľa § 108 ods. 6,
d)
materskej spoločnosti bol doručený súhlas podľa § 116 ods. 2,
e)
žiadosť materskej spoločnosti o povolenie, aby sa na ňu uplatňovali § 103 a 104, bola schválená podľa § 102.
§ 102
(1)
Na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá je dcérskou spoločnosťou poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, sa uplatňujú ustanovenia § 103 a 104, len ak bola schválená žiadosť po spoločnom rozhodnutí kolégia orgánov dohľadu alebo orgánom dohľadu nad skupinou podľa odseku 5. Túto žiadosť o povolenie predkladá materská spoločnosť Národnej banke Slovenska. Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu informuje o žiadosti kolégium orgánov dohľadu a postúpi orgánom dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu úplnú žiadosť. Kolégium orgánov dohľadu spolupracuje pri prijímaní rozhodnutia o udelení povolenia na uplatňovanie § 103 a 104 a môže určiť podmienky, za akých sa toto povolenie udelí.
(2)
Kolégium orgánov dohľadu v lehote troch mesiacov odo dňa, ku ktorému všetky orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu prijali úplnú žiadosť, prijme spoločné rozhodnutie o žiadosti.
(3)
Ak počas lehoty uvedenej v odseku 2 a pred dosiahnutím spoločného rozhodnutia akýkoľvek príslušný orgán dohľadu konzultuje s Európskym orgánom dohľadu, orgán dohľadu nad skupinou odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Orgán dohľadu nad skupinou po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu.
(4)
Ak príslušné orgány dohľadu dospeli k spoločnému rozhodnutiu uvedenému v odseku 2, Národná banka Slovenska postúpi žiadateľovi spoločné rozhodnutie podľa odseku 2 obsahujúce podrobné odôvodnenie. Spoločné rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňuje ho Národná banka Slovenska.
(5)
Ak sa spoločné rozhodnutie príslušných orgánov dohľadu neprijme v lehote podľa odseku 2, orgán dohľadu nad skupinou prijme vlastné rozhodnutie o žiadosti, v ktorom zohľadní všetky
a)
názory a námietky príslušných orgánov dohľadu kolégia orgánov dohľadu,
b)
námietky ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.
(6)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie a vysvetlenie každej významnej odchýlky od výhrad príslušných orgánov dohľadu kolégia orgánov dohľadu podľa odseku 5 písm. a). Orgán dohľadu nad skupinou doručí rozhodnutie žiadateľovi a postúpi kópiu rozhodnutia príslušným orgánom dohľadu. Rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňujú ho príslušné orgány dohľadu.
§ 103
(1)
Ak sa kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, vypočíta podľa vnútorného modelu schváleného na úrovni skupiny podľa § 97 a ak podľa Národnej banky Slovenska sa rizikový profil významne odchyľuje od tohto vnútorného modelu, a ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže navrhnúť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 142 tejto poisťovni alebo zaisťovni. Za výnimočných okolností, ak takéto navýšenie kapitálovej požiadavky nie je vhodné, Národná banka Slovenska môže požadovať od tejto poisťovne alebo zaisťovne výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť na základe štandardného vzorca. Národná banka Slovenska prerokuje svoj návrh v rámci kolégia orgánov dohľadu a oznámi dôvody tohto návrhu poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.
(2)
Ak sa kapitálová požiadavka na solventnosť poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, vypočíta podľa štandardného vzorca, a ak podľa Národnej banky Slovenska sa rizikový profil významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza štandardný vzorec, a ak táto poisťovňa alebo zaisťovňa nepreukázala opak, Národná banka Slovenska môže požadovať, aby pri výpočte modulov upisovacieho životného rizika, upisovacieho neživotného rizika a upisovacieho zdravotného rizika poisťovňa alebo zaisťovňa nahradila niektoré parametre štandardného vzorca parametrami charakteristickými pre túto poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo Národná banka Slovenska môže navrhnúť navýšenie kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 142 tejto poisťovni alebo zaisťovni. Národná banka Slovenska prerokuje svoj návrh v rámci kolégia orgánov dohľadu a oznámi dôvody tohto návrhu poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.
(3)
Ak sa dosiahne dohoda príslušných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu, táto dohoda je rozhodujúca a uplatňovaná príslušnými orgánmi dohľadu. Národná banka Slovenska pred prijatím rozhodnutia zohľadní toto stanovisko. Rozhodnutie sa doručí poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, a kolégiu orgánov dohľadu.
(4)
Ak medzi Národnou bankou Slovenska a orgánom dohľadu nad skupinou nedôjde k dohode, môže ktorýkoľvek z nich v lehote jedného mesiaca od návrhu Národnej banky Slovenska a pred dosiahnutím spoločnej dohody kolégia orgánov dohľadu postúpiť danú vec Európskemu orgánu dohľadu. Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Rozhodnutie sa doručí poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.
(5)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane podľa odsekov 3 a 4.
§ 104
(1)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcérskou spoločnosťou, nesplnila kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu ozdravný plán predložený touto poisťovňou alebo zaisťovňou podľa § 144.
(2)
Kolégium orgánov dohľadu v lehote štyroch mesiacov odo dňa zistenia nesplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť prijme stanovisko k návrhu ozdravného plánu podľa odseku 1. Národná banka Slovenska prijme rozhodnutie o návrhu tohto ozdravného plánu a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.
(3)
Ak Národná banka Slovenska zistí zhoršujúcu sa finančnú situáciu, bez zbytočného odkladu informuje kolégium orgánov dohľadu o navrhovanom opatrení voči poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou. Okrem situácií, ktoré neznesú odklad, sa navrhované opatrenie prediskutuje v rámci kolégia orgánov dohľadu.
(4)
Kolégium orgánov dohľadu v lehote jedného mesiaca odo dňa prijatia návrhu Národnej banky Slovenska podľa odseku 3 prijme stanovisko k navrhnutému opatreniu. Národná banka Slovenska uloží toto opatrenie poisťovni alebo zaisťovni, ktorá je dcérskou spoločnosťou, a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.
(5)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je dcérskou spoločnosťou, nesplnila minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu postúpi kolégiu orgánov dohľadu krátkodobý finančný plán predložený touto poisťovňou alebo zaisťovňou podľa § 145. Národná banka Slovenska informuje kolégium orgánov dohľadu o opatreniach tejto poisťovne alebo zaisťovne prijatých s cieľom dodržania minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(6)
Národná banka Slovenska alebo orgán dohľadu nad skupinou môže postúpiť skutočnosti podľa odsekov 2 až 4 Európskemu orgánu dohľadu, ak nesúhlasia
a)
so schválením ozdravného plánu, vrátane akéhokoľvek predĺženia lehoty na ozdravenie, v lehote podľa odseku 2 alebo
b)
so schválením navrhovaných opatrení v lehote podľa odseku 4.
(7)
Skutočnosti podľa odsekov 2 až 4 sa nepostúpia Európskemu orgánu dohľadu
a)
po uplynutí lehôt uvedených v odseku 6,
b)
po dosiahnutí dohody v rámci kolégia orgánov dohľadu alebo
c)
v situáciách, ktoré neznesú odklad, uvedených v odseku 3.
(8)
Národná banka Slovenska odloží svoje rozhodnutie a počká na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca od postúpenia danej veci. Národná banka Slovenska po prijatí rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu alebo po uplynutí lehoty podľa predchádzajúcej vety prijme svoje rozhodnutie. Toto rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, je v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté, a je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Rozhodnutie sa doručí poisťovni alebo zaisťovni a kolégiu orgánov dohľadu.
(9)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, postupuje primerane podľa odsekov 6 a 7.
§ 105
(1)
Postupy ustanovené v § 103 a 104 sa prestanú uplatňovať, ak
a)
podmienka ustanovená v § 101 písm. a) sa prestane dodržiavať,
b)
podmienka ustanovená v § 101 písm. b) sa prestane dodržiavať a skupina ju nezačne opäť spĺňať v primeranej časovej lehote alebo
c)
podmienky ustanovené v § 101 písm. c) a d) sa prestanú dodržiavať.
(2)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a rozhodne, po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu, o vylúčení dcérskej spoločnosti z dohľadu nad skupinou podľa § 83 ods. 2, bez zbytočného odkladu informuje o tomto rozhodnutí materskú spoločnosť a orgán dohľadu, ktorý udelil povolenie tejto dcérskej spoločnosti.
(3)
Materská spoločnosť je zodpovedná za nepretržité dodržiavanie podmienok podľa § 101 písm. b), § 108 a 116. Ak materská spoločnosť tieto podmienky nedodržiava, bez zbytočného odkladu o tom informuje orgán dohľadu nad skupinou a orgán dohľadu príslušnej dcérskej spoločnosti. Materská spoločnosť je povinná predložiť plán, ktorým sa v primeranej časovej lehote zabezpečí opätovné dodržiavanie podmienok podľa § 101 písm. b), § 108 a 116.
(4)
Orgán dohľadu nad skupinou minimálne raz ročne kontroluje dodržiavanie podmienok uvedených v § 101 písm. b), § 108 a 116. Orgán dohľadu nad skupinou vykoná takúto kontrolu aj na základe žiadosti zo strany príslušného orgánu dohľadu. Ak sa na základe tejto kontroly zistia nedostatky, materská spoločnosť je povinná predložiť orgánu dohľadu nad skupinou plán, ktorým sa v primeranej časovej lehote zabezpečí opätovné dodržiavanie podmienok podľa § 101 písm. b), § 108 a 116.
(5)
Ak podľa orgánu dohľadu nad skupinou, po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu, plán podľa odseku 3 alebo odseku 4 nie je dostačujúci alebo nebol uskutočnený v stanovenej časovej lehote, orgán dohľadu nad skupinou rozhodne, že podmienky uvedené v § 101 písm. b), § 108 a 116 nie sú splnené, a bezodkladne o tom informuje príslušný orgán dohľadu.
(6)
Ustanovenia § 103 a 104 sa môžu opätovne uplatniť na základe novej žiadosti podľa § 102.
(7)
Ustanovenia § 101 až 105 sa uplatňujú na poisťovne a zaisťovne, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
Koncentrácia rizík a vnútroskupinové transakcie
§ 106
(1)
Dohľad nad koncentráciou rizík na úrovni skupiny vykonáva orgán dohľadu nad skupinou v súlade s odsekmi 2 a 3 a § 109 až 119.
(2)
Ak sa neuplatňuje § 84 ods. 3, konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná pravidelne, minimálne raz za rok, predložiť správu o významných koncentráciách rizík na úrovni skupiny orgánu dohľadu nad skupinou. Túto správu môže predložiť orgánu dohľadu nad skupinou aj iná spoločnosť v rámci skupiny, ktorú určí orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie.
(3)
Orgán dohľadu nad skupinou určí po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie typ rizík, ktoré sa oznamujú. Orgán dohľadu nad skupinou a ostatné orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu musia pri určovaní týchto typov rizík, alebo pri ich posudzovaní, zohľadniť konkrétnu skupinu a štruktúru riadenia rizík tejto skupiny.
(4)
Orgán dohľadu nad skupinou určí po porade s ostatnými orgánmi dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie hodnotu významnosti koncentrácie rizík na základe kapitálovej požiadavky na solventnosť, technických rezerv, alebo ich kombinácie. Orgán dohľadu nad skupinou pri kontrole koncentrácie rizík sa zameriava najmä na riziko škodlivého vplyvu skupiny, riziko vzniku konfliktu záujmov a ohodnotenie rizík.
§ 107
Dohľad nad vnútroskupinovými transakciami
(1)
Dohľad nad vnútroskupinovými transakciami vykonáva orgán dohľadu nad skupinou v súlade s odsekom 2 a § 109 až 119.
(2)
Ak sa neuplatňuje § 84 ods. 3, konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná pravidelne, minimálne raz za rok, predložiť správu orgánu dohľadu nad skupinou o významných vnútroskupinových transakciách poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v rámci skupiny, vrátane transakcií, ktoré sa uskutočnili s fyzickými osobami, ktoré majú úzke väzby na spoločnosť v skupine. Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť každú významnú vnútroskupinovú transakciu, ktorá by mohla mať dopad na finančnú situáciu spoločnosti v skupine. Túto správu môže predložiť orgánu dohľadu nad skupinou aj iná spoločnosť v rámci skupiny, ktorú určí orgán dohľadu nad skupinou po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie.
(3)
Orgán dohľadu nad skupinou určí po konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu a s konečnou materskou spoločnosťou na úrovni Európskej únie typ vnútroskupinových transakcií, ktoré musia poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne a zaisťovne z iného členského štátu v danej skupine oznámiť.
(4)
Na určenie významnosti vnútroskupinových transakcií sa primerane použije ustanovenie § 106 ods. 4.
Riadenie rizík a vnútorná kontrola
§ 108
(1)
Požiadavky ustanovené v § 23 až 30 sa uplatňujú primerane na úrovni skupiny. Systémy riadenia rizík a vnútornej kontroly a postupy oznamovania sa uplatňujú rovnakým spôsobom vo všetkých spoločnostiach skupiny. Tieto systémy a postupy oznamovania sa kontrolujú na úrovni skupiny.
(2)
Vnútorná kontrola skupiny zahŕňa minimálne primerané
a)
procesy týkajúce sa solventnosti skupiny umožňujúce identifikovať a merať všetky dôležité riziká a identifikovať prislúchajúce použiteľné vlastné zdroje,
b)
postupy oznamovania a účtovné postupy umožňujúce sledovať a riadiť vnútroskupinové transakcie a koncentrácie rizík.
(3)
Systémy a postupy oznamovania uvedené v odsekoch 1 a 2 podliehajú kontrole orgánu dohľadu nad skupinou v súlade s pravidlami ustanovenými v § 109 až 119.
(4)
Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná vykonávať na úrovni skupiny vlastné posúdenie rizika a solventnosti podľa § 26 podliehajúce kontrole orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109 až 119.
(5)
Ak sa výpočet solventnosti skupiny vykonáva podľa metódy založenej na účtovnej konsolidácii, konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie vysvetlí orgánu dohľadu nad skupinou rozdiel medzi súčtom kapitálových požiadaviek na solventnosť spoločností v skupine a konsolidovanou kapitálovou požiadavkou na solventnosť skupiny.
(6)
Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie môže vykonať, po súhlase orgánu dohľadu nad skupinou, posúdenie podľa § 26 na úrovni skupiny a súčasne na úrovni dcérskej spoločnosti v skupine a môže vyhotoviť dokument obsahujúci všetky tieto posúdenia. Tento dokument sa predloží všetkým príslušným orgánom dohľadu. Uplatnenie tejto možnosti nezbavuje príslušné poisťovne alebo zaisťovne od zodpovednosti za dodržiavanie ustanovenia § 26.
(7)
Orgán dohľadu nad skupinou pred poskytnutím súhlasu podľa odseku 6 konzultuje a zohľadní názory a výhrady ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.
Opatrenia na uľahčenie dohľadu nad skupinou
§ 109
(1)
Spomedzi orgánov dohľadu príslušných členských štátov sa určí orgán dohľadu nad skupinou zodpovedný za koordináciu a výkon dohľadu nad skupinou.
(2)
Ak je skupina tvorená poisťovňami alebo zaisťovňami a nie je tvorená poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou, funkciu orgánu dohľadu nad skupinou bude vykonávať Národná banka Slovenska.
(3)
Ak nie je v odseku 2 alebo v odseku 4 ustanovené inak, funkcia orgánu dohľadu nad skupinou je vykonávaná
a)
orgánom dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou,
b)
orgánom dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktorej materskou spoločnosťou je poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou,
c)
orgánom dohľadu, ktorý udelil povolenie poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktorá má sídlo v rovnakom členskom štáte ako poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá je konečnou materskou spoločnosťou pre viac ako jednu poisťovňu, poisťovňu z iného členského štátu, zaisťovňu alebo zaisťovňu z iného členského štátu,
d)
orgánom dohľadu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu s najväčšou hodnotou majetku vyjadrenou v súvahe, ak je skupina riadená viac ako jednou poisťovacou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z uvedených členských štátov sa nachádza poisťovňa, zaisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu,
e)
orgánom dohľadu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu s najväčšou hodnotou majetku vyjadrenou v súvahe, ak je konečná materská spoločnosť poisťovacou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá je materskou spoločnosťou viac ako jednej poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu a žiadna z týchto poisťovní, poisťovní z iného členského štátu, zaisťovní alebo zaisťovní z iného členského štátu nemá sídlo v rovnakom členskom štáte ako poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
f)
orgánom dohľadu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu s najväčšou hodnotou majetku vyjadrenou v súvahe, ak je skupina bez materskej spoločnosti alebo v situáciách neuvedených v písmenách a) až e).
(4)
Príslušné orgány dohľadu môžu na žiadosť ktoréhokoľvek orgánu dohľadu prijať spoločné rozhodnutie o odchýlení sa od kritérií ustanovených v odseku 3, ak by ich uplatňovanie bolo nevhodné, pričom zohľadnia štruktúru skupiny a relatívnu dôležitosť činností poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu a vymenujú iný orgán dohľadu za orgán dohľadu nad skupinou. Na tento účel môže ktorýkoľvek príslušný orgán dohľadu požiadať o prehodnotenie, či sú kritériá uvedené v odseku 3 vhodné. Takéto prehodnotenie sa uskutoční maximálne raz do roka.
(5)
Príslušné orgány dohľadu prijmú spoločné rozhodnutie o určení orgánu dohľadu nad skupinou v lehote troch mesiacov od žiadosti podľa odseku 4. Príslušné orgány dohľadu pred prijatím svojho rozhodnutia požiadajú o stanovisko skupinu. Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží skupine spoločné rozhodnutie s uvedením úplného odôvodnenia.
(6)
Ak počas lehoty uvedenej v odseku 5 a pred dosiahnutím spoločného rozhodnutia akýkoľvek príslušný orgán dohľadu postúpi určenie orgánu dohľadu nad skupinou Európskemu orgánu dohľadu, príslušné orgány dohľadu odložia svoje spoločné rozhodnutie a počkajú na rozhodnutie, ktoré môže Európsky orgán dohľadu prijať v lehote jedného mesiaca. Príslušné orgány dohľadu prijmú svoje spoločné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu, ak bolo prijaté. Toto spoločné rozhodnutie je rozhodujúce a uplatňované príslušnými orgánmi dohľadu. Určený orgán dohľadu nad skupinou predloží skupine a kolégiu orgánov dohľadu spoločné rozhodnutie s uvedením úplného odôvodnenia. Pokiaľ sa spoločné rozhodnutie nedosiahne, funkciu orgánu dohľadu nad skupinou vykonáva orgán dohľadu určený v súlade s odsekom 3.
(7)
Orgán dohľadu nad skupinou
a)
koordinuje zber informácií potrebných pre výkon dohľadu a zabezpečuje ich zdieľanie príslušným orgánom dohľadu,
b)
kontroluje a hodnotí finančnú situáciu skupiny,
c)
hodnotí, či skupina dodržiava ustanovenia upravujúce solventnosť, koncentráciu rizík a vnútroskupinové transakcie,
d)
hodnotí systém správy a riadenia skupiny a hodnotí, či členovia správneho orgánu, riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu spoločnosti s majetkovou účasťou spĺňajú požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť,
e)
plánuje a koordinuje činnosti dohľadu prostredníctvom pravidelných stretnutí konaných aspoň raz ročne alebo iným spôsobom, v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu a zohľadňuje povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti všetkých spoločností v skupine,
f)
vykonáva ďalšie úlohy podľa tohto zákona.
§ 110
(1)
Pre zabezpečenie výkonu dohľadu nad skupinou sa zriadi kolégium orgánov dohľadu, ktorému predsedá orgán dohľadu nad skupinou. Kolégium orgánov dohľadu zabezpečuje, aby sa spolupráca, výmena informácií a postup konzultácie medzi orgánmi dohľadu, ktoré sú členmi kolégia orgánov dohľadu, efektívne uplatňovali v súlade s požiadavkami na výkon dohľadu nad skupinou. Ak si orgán dohľadu nad skupinou neplní úlohy uvedené v § 109 ods. 7 alebo ak členovia kolégia orgánov dohľadu nespolupracujú v požadovanom rozsahu, ktorýkoľvek z dotknutých orgánov dohľadu môže túto skutočnosť postúpiť Európskemu orgánu dohľadu.
(2)
Členmi kolégia orgánov dohľadu sú orgán dohľadu nad skupinou a orgány dohľadov poisťovní, poisťovní z iného členského štátu, zaisťovní alebo zaisťovní z iného členského štátu v skupine a Európsky orgán dohľadu. Zúčastniť sa v kolégiu orgánov dohľadu sa povolí aj orgánom dohľadu významných pobočiek poisťovní, poisťovní z iného členského štátu, zaisťovní alebo zaisťovní z iného členského štátu v skupine alebo príbuzných spoločností s cieľom zabezpečenia výmeny informácií. Efektívne fungovanie kolégia orgánov dohľadu môže vyžadovať, aby niektoré činnosti v rámci kolégia vykonával len obmedzený počet orgánov dohľadu.
(3)
Vytvorenie a fungovanie kolégia orgánov dohľadu je založené na dohodách o koordinácii, ktoré uzatvára orgán dohľadu nad skupinou a ostatné príslušné orgány dohľadu.
(4)
Ak majú členovia kolégia orgánov dohľadu rozdielne názory na dohody o koordinácii, môže každý člen kolégia orgánov dohľadu postúpiť vec Európskemu orgánu dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou prijme svoje konečné rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu. Orgán dohľadu nad skupinou postúpi rozhodnutie ostatným príslušným orgánom dohľadu.
(5)
V dohodách o koordinácii uvedených v odseku 3 sa stanovia postupy
a)
rozhodovacieho procesu medzi dotknutými orgánmi dohľadu,
b)
konzultácií medzi dotknutými orgánmi dohľadu.
(6)
Dohody o koordinácii môžu poverovať orgán dohľadu nad skupinou, ostatné orgány dohľadu alebo Európsky orgán dohľadu dodatočnými úlohami, aby sa dosiahol účinnejší dohľad nad skupinou a aby neboli narušené činnosti členov kolégia orgánov dohľadu.
(7)
Dohody o koordinácii môžu ďalej špecifikovať spoluprácu s inými orgánmi dohľadu.
(8)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109, informuje Európsky orgán dohľadu o fungovaní kolégia orgánov dohľadu a o problémoch, ktoré sa vyskytli pri činnosti kolégia orgánov dohľadu.
(9)
Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu o fungovaní kolégií orgánov dohľadu a o akýchkoľvek ťažkostiach kolégií orgánov dohľadu, ktoré sú dôležité pre preskúmania vykonávané Európskym orgánom dohľadu.
§ 111
(1)
Národná banka Slovenska spolupracuje s ostatnými členmi kolégia orgánov dohľadu, najmä ak sa zhorší finančná situácia poisťovne alebo zaisťovne v skupine.
(2)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu po tom, ako k nim získa prístup, alebo na požiadanie, oznámi všetky dôležité informácie ostatným členom kolégia orgánov dohľadu s cieľom umožniť a uľahčiť výkon úloh dohľadu týmto orgánom dohľadu. Súčasťou týchto informácií sú aj informácie o činnosti skupiny, činnosti Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a informácie poskytnuté skupinou.
(3)
Ak Národnej banke Slovenska príslušný orgán dohľadu neoznámil príslušné informácie, alebo žiadosť o spoluprácu, najmä žiadosť o výmenu príslušných informácií, bola zamietnutá alebo nebola vybavená do dvoch týždňov, Národná banka Slovenska môže vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu.
(4)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou podľa § 109, poskytne dotknutým orgánom dohľadu a Európskemu orgánu dohľadu všetky informácie o skupine týkajúce sa úzkych väzieb, informácie podľa § 33 ods. 2 a § 115 ods. 2, najmä ak ide o informácie týkajúce sa právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry skupiny.
(5)
Národná banka Slovenska iniciuje stretnutie kolégia orgánov dohľadu, najmä ak
a)
sa zistí významné porušenie kapitálovej požiadavky na solventnosť alebo porušenie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne alebo zaisťovne v skupine,
b)
sa zistí významné porušenie solventnosti skupiny,
c)
nastali iné výnimočné okolnosti.
§ 112
(1)
Národná banka Slovenska pred prijatím rozhodnutia, ktoré je dôležité pre výkon dohľadu ostatných orgánov dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu, prekonzultuje s týmito orgánmi dohľadu
a)
zmeny v štruktúre vlastníctva alebo v organizačnej štruktúre poisťovne alebo zaisťovne v skupine,
b)
rozhodnutie o predĺžení lehoty na ozdravenie podľa § 144 ods. 3 a 4,
c)
závažné sankcie alebo opatrenia, najmä navýšenie kapitálu podľa § 142 alebo obmedzenie používania vnútorného modelu na výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 54 až 62.
(2)
Ak Národná banka Slovenska prijíma rozhodnutie na základe informácií od iného orgánu dohľadu, prekonzultuje ho s príslušnými orgánmi dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska pred prijatím rozhodnutia podľa odseku 1 písm. b) a c) prekonzultuje uloženie opatrenia alebo sankcie s orgánom dohľadu nad skupinou.
(4)
Národná banka Slovenska môže v situácii, ktorá neznesie odklad, prijať rozhodnutie podľa odseku 1 bez konzultácie s ostatnými orgánmi dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu a o prijatom rozhodnutí bezodkladne informuje ostatné príslušné orgány dohľadu v rámci kolégia orgánov dohľadu.
§ 113
(1)
Ak Národná banka Slovenska plní funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a materská spoločnosť má sídlo v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska môže vyzvať orgán dohľadu tohto členského štátu, aby požiadal materskú spoločnosť o všetky informácie potrebné pre výkon práv a povinností orgánu dohľadu nad skupinou a o ich odovzdanie Národnej banke Slovenska.
(2)
Ak Národná banka Slovenska požiada materskú spoločnosť príslušnej skupiny, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, na základe výzvy orgánu dohľadu nad skupinou o všetky informácie potrebné pre výkon práv a povinností orgánu dohľadu nad skupinou, táto materská spoločnosť je povinná v lehote stanovenej Národnou bankou Slovenska predložiť požadované informácie orgánu dohľadu nad skupinou.
(3)
Ak orgán dohľadu nad skupinou potrebuje informácie uvedené v § 115 ods. 2, ktoré už boli odovzdané inému orgánu dohľadu, požiada tento orgán dohľadu o ich postúpenie, z dôvodu zabránenia dvojitému podávaniu informácií rôznym orgánom dohľadu.
§ 114
Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánmi dohľadu členských štátov zodpovednými za dohľad nad bankovníctvom alebo subjektmi kolektívneho investovania, ak poisťovňa alebo zaisťovňa a banka so sídlom v inom členskom štáte, alebo subjekt kolektívneho investovania so sídlom v inom členskom štáte sú priamo alebo nepriamo prepojené, alebo majú spoločnú spoločnosť s majetkovou účasťou.
§ 115
(1)
Osoby patriace do pôsobnosti dohľadu nad skupinou, ich príbuzné spoločnosti a spoločnosti s majetkovou účasťou sú povinné zabezpečiť vzájomnú výmenu všetkých informácií dôležitých z hľadiska dohľadu nad skupinou.
(2)
Národná banka Slovenska môže pri výkone dohľadu nad skupinou požadovať informácie potrebné na účely výkonu tohto dohľadu. Národná banka Slovenska sa môže obrátiť priamo na spoločnosť v skupine s cieľom získať nevyhnutné informácie, len ak takéto informácie už boli vyžiadané od poisťovne alebo zaisťovne v skupine, ale neboli poskytnuté v určenej lehote. Spoločnosť v skupine je povinná predložiť požadované informácie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
(3)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže udeliť výnimku z pravidelného predkladania údajov, ktoré sa predkladajú v intervaloch kratších ako jeden rok, na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v rámci skupiny majú z takéhoto predkladania údajov prospech s prihliadnutím na povahu, rozsah a zložitosť rizík spojených s činnosťou skupiny.
(4)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, môže udeliť výnimku z predkladania údajov po jednotlivých položkách na úrovni skupiny, ak všetky poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v rámci skupiny majú z takéhoto predkladania údajov prospech vzhľadom na povahu, rozsah a zložitosť rizík obsiahnutých v činnosti skupiny a vzhľadom na cieľ finančnej stability.
(5)
Národná banka Slovenska je oprávnená overiť informácie získané podľa odseku 2 dohľadom na mieste v
a)
poisťovni alebo zaisťovni podliehajúcej dohľadu nad skupinou,
b)
príbuznej spoločnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
c)
materskej spoločnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
d)
príbuznej spoločnosti materskej spoločnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne.
(6)
Ak má spoločnosť v skupine, sídlo na území iného členského štátu a Národná banka Slovenska potrebuje overiť informácie týkajúce sa tejto spoločnosti, požiada orgán dohľadu tohto členského štátu o vykonanie overenia týchto informácií alebo po súhlase orgánu dohľadu z tohto členského štátu vykoná overenie sama. Ak Národná banka Slovenska nevykoná overenie sama, môže sa takéhoto overenia zúčastniť.
(7)
Ak Národná banka Slovenska dostane žiadosť od orgánu dohľadu iného členského štátu o overenie informácie o spoločnosti v skupine, ktorá má sídlo na území Slovenskej republiky, je oprávnená vykonať overenie týchto informácií prostredníctvom dohľadu na mieste v
a)
príbuznej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu,
b)
materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu,
c)
príbuznej spoločnosti materskej spoločnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená povoliť orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý predložil žiadosť, aby vykonal overenie sám, alebo je oprávnená poveriť overením podľa odseku 5 inú osobu. Národná banka Slovenska informuje orgán dohľadu nad skupinou o prijatom opatrení.
(9)
Ak Národná banka Slovenska požiadala orgán dohľadu iného členského štátu o overenie informácie o spoločnosti v skupine, ktorá ma sídlo na území tohto členského štátu, a táto žiadosť nebola vybavená do dvoch týždňov alebo Národná banka Slovenska nemôže vykonať dohľad na mieste na území tohto členského štátu, Národná banka Slovenska môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom.22)
§ 116
(1)
Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie je povinná každoročne uverejniť správu o solventnosti a finančnom stave skupiny. Na zverejnenie správy sa uplatňujú ustanovenia § 33 až 35.
(2)
Konečná materská spoločnosť na úrovni Európskej únie môže so súhlasom orgánu dohľadu nad skupinou predložiť spoločnú správu o solventnosti a finančnom stave obsahujúcu informácie
a)
na úrovni skupiny, ktoré sa musia uverejniť podľa odseku 1,
b)
za každú dcérsku spoločnosť v rámci skupiny, ktoré musia byť jednotlivo identifikovateľné a uverejnené podľa § 33 až 35.
(3)
Ak Národná banka Slovenska plní funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, pred poskytnutím súhlasu podľa odseku 2 konzultuje a zohľadní názory a námietky ostatných členov kolégia orgánov dohľadu.
(4)
Ak v správe o solventnosti a finančnom stave podľa odseku 2 chýbajú niektoré informácie o poisťovni alebo zaisťovni v skupine, ktoré Národná banka Slovenska požaduje od porovnateľných poisťovní alebo zaisťovní, a ak sú chýbajúce informácie dôležité, potom táto poisťovňa alebo zaisťovňa na základe požiadavky Národnej banky Slovenska uverejní potrebné dodatočné informácie.
§ 117
Poisťovňa, zaisťovňa, holdingová poisťovňa a zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná minimálne raz ročne zverejniť právnu, riadiacu a organizačnú štruktúru skupiny, a to vrátane opisu všetkých dcérskych podnikov, významných príbuzných spoločností a významných pobočiek patriacich skupine.
§ 118
Všetky osoby, ktoré riadia poisťovaciu holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, sú povinné spĺňať požiadavky na odbornú spôsobilosť a dôveryhodnosť pri výkone svojich funkcií. Na plnenie požiadaviek podľa prvej vety sa uplatňujú ustanovenia § 24.
§ 119
(1)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a nie sú dodržiavané požiadavky podľa § 87 až 108 alebo sú požiadavky splnené, ale môže byť ohrozená solventnosť, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, môže vyžadovať od poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti ako konečnej materskej spoločnosti so sídlom na území Slovenskej republiky prijatie nevyhnutných opatrení s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu.
(2)
Ak poisťovacia holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je konečná materská spoločnosť so sídlom v inom členskom štáte, ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, informuje orgán dohľadu v tomto členskom štáte o svojich zisteniach, aby tento orgán dohľadu mohol prijať nevyhnutné opatrenia.
(3)
Ak Národná banka Slovenska vykonáva funkciu orgánu dohľadu nad skupinou a nie sú dodržiavané požiadavky podľa § 87 až 108 alebo sú požiadavky splnené, ale môže byť ohrozená solventnosť, alebo ak vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu, informuje orgán dohľadu poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu v skupine o svojich zisteniach, aby tento orgán dohľadu mohol prijať nevyhnutné opatrenia.
(4)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa nedodržiava požiadavky podľa § 87 až 108, alebo môže byť ohrozená solventnosť, alebo vnútroskupinové transakcie alebo koncentrácie rizík ohrozujú finančnú situáciu poisťovne alebo zaisťovne, Národná banka Slovenska môže vyžadovať prijatie nevyhnutných opatrení s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu.
(5)
Ak orgán dohľadu nad skupinou informuje Národnú banku Slovenska, že nie sú dodržiavané požiadavky podľa § 87 až 108 poisťovacou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou ako konečnou materskou spoločnosťou so sídlom na území Slovenskej republiky, Národná banka Slovenska prijme nevyhnutné opatrenia voči tejto spoločnosti s cieľom čo najskôr vyriešiť túto situáciu.
(6)
Národná banka Slovenska koordinuje svoje opatrenia a spolupracuje s orgánom dohľadu nad skupinou a ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu s cieľom zabezpečiť, aby sankcie alebo opatrenia boli účinné.
Iné ako členské štáty
§ 120
(1)
Národná banka Slovenska overí, či dohľad na úrovni skupiny nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má materskú spoločnosť so sídlom na území iného ako členského štátu podľa § 82 ods. 2 písm. c), je rovnocenný s dohľadom nad skupinou podľa tohto zákona.
(2)
Overenie podľa odseku 1 sa vykoná, ak by Národná banka Slovenska vykonávala funkciu orgánu dohľadu nad skupinou, ak by sa uplatnili kritériá ustanovené v § 109 ods. 2, a to na žiadosť materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu v skupine so sídlom v členskom štáte, alebo z vlastnej iniciatívy, ak Komisia predtým nerozhodla v prospech rovnocennosti dotknutého iného ako členského štátu.
(3)
Národná banka Slovenska pri overovaní podľa odseku 2 spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu a rozhodnutie o rovnocennosti konzultuje s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu. Národná banka Slovenska neprijme žiadne rozhodnutie vo vzťahu k inému ako členskému štátu, ktoré by bolo v rozpore s akýmkoľvek predchádzajúcim rozhodnutím prijatým vo vzťahu k tomuto štátu okrem potreby zohľadnenia významných zmien v režime ustanovenom v § 24 až 64 a v režime dohľadu v tomto štáte.
(4)
Ak orgán dohľadu nad skupinou prijme rozhodnutie o rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte a Národná banka Slovenska nesúhlasí s týmto rozhodnutím, môže danú vec postúpiť Európskemu orgánu dohľadu a požiadať o pomoc v súlade s osobitným predpisom22) v lehote troch mesiacov po oznámení tohto rozhodnutia orgánom dohľadu nad skupinou.
(5)
Ak Komisia prijme rozhodnutie o rovnocennosti alebo dočasnej rovnocennosti režimu solventnosti v inom ako členskom štáte, odseky 1 až 4 sa neuplatňujú.
(6)
Ak dohľad na úrovni skupiny v inom ako členskom štáte je rovnocenný s dohľadom na úrovni skupiny ustanoveným v tomto zákone, dohľad nad skupinou je vykonávaný orgánom dohľadu z tohto iného ako členského štátu.
(7)
Ak dohľad na úrovni skupiny na území iného ako členského štátu je dočasne rovnocenný s dohľadom na úrovni skupiny ustanoveným v tomto zákone a hodnota majetku vyjadrená v súvahe poisťovne, poisťovne z iného členského štátu, zaisťovne alebo zaisťovne z iného členského štátu
a)
nepresahuje hodnotu majetku vyjadrenú v súvahe materskej spoločnosti, ktorý sa nachádza v inom ako členskom štáte, dohľad nad skupinou je vykonávaný orgánom dohľadu z tohto iného ako členského štátu,
b)
presahuje hodnotu majetku vyjadrenú v súvahe materskej spoločnosti, ktorý sa nachádza v inom ako členskom štáte, je dohľad nad skupinou vykonávaný orgánom dohľadu nad skupinou určeným podľa § 109.
(8)
Na spoluprácu Národnej banky Slovenska a orgánov dohľadu z iného ako členského štátu podľa odsekov 6 a 7 sa primerane uplatňujú ustanovenia § 109 až 119.
§ 121
(1)
Ak nie je rovnocenný dohľad podľa § 120 alebo ak Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad skupinou podľa § 120 ods. 7 písm. b), na poisťovne alebo zaisťovne v skupine sa primerane použijú ustanovenia § 87 až 119 okrem § 101 až 105 alebo postupy ustanovené podľa odseku 4.
(2)
Všeobecné zásady a metódy ustanovené v § 87 až 119 sa uplatňujú na úrovni materskej spoločnosti so sídlom na území iného ako členského štátu.
(3)
Na účely výpočtu solventnosti skupiny sa materská spoločnosť posudzuje ako poisťovňa alebo zaisťovňa a na určenie použiteľných vlastných zdrojov sa použijú ustanovenia § 45 až 47. Kapitálová požiadavka na solventnosť sa určí v súlade s ustanovením
a)
§ 93, ak ide o poisťovaciu holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, alebo
b)
§ 90 ods. 3 až 7, ak ide o zahraničnú poisťovňu alebo zahraničnú zaisťovňu.
(4)
Národná banka Slovenska môže pre dosiahnutie cieľov dohľadu nad skupinou vymedzených v tejto hlave uplatniť ďalšie postupy, ktorými sa zabezpečí primeraný dohľad nad poisťovňami a zaisťovňami v skupine, ak boli schválené orgánom dohľadu nad skupinou po porade s ostatnými príslušnými orgánmi dohľadu, a oznámi ich ostatným príslušným orgánom dohľadu a Komisii. Národná banka Slovenska môže požadovať zriadenie poisťovacej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte.
§ 122
(1)
Ak je materská spoločnosť uvedená v § 120 dcérskou spoločnosťou poisťovacej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom ako členskom štáte alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v inom ako členskom štáte alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne, overenie podľa § 120 sa uplatní len na úrovni konečnej materskej spoločnosti, ktorá je poisťovacou holdingovou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v inom ako členskom štáte, zahraničnou poisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou.
(2)
Ak na úrovni konečnej materskej spoločnosti podľa odseku 1 nie je rovnocenný dohľad podľa § 120, Národná banka Slovenska môže vykonať nové overenie na nižšej úrovni, ak existuje materská spoločnosť poisťovne alebo zaisťovne, ak sa jedná o poisťovaciu holdingovú spoločnosť so sídlom v inom ako členskom štáte, zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť so sídlom v inom ako členskom štáte, zahraničnú poisťovňu alebo zahraničnú zaisťovňu; Národná banka Slovenska vysvetlí svoje rozhodnutie príslušným orgánom dohľadu a skupine.
(3)
Ustanovenie § 121 sa uplatní primerane.
§ 123
Ak je materskou spoločnosťou jednej alebo viacerých poisťovní alebo zaisťovní zmiešaná poisťovacia holdingová spoločnosť, Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad transakciami medzi uvedenými poisťovňami alebo zaisťovňami a zmiešanou poisťovacou holdingovou spoločnosťou a jej príbuznými spoločnosťami. Pri výkone dohľadu sa použijú primerane ustanovenia § 107, 111 až 115 a 119.
TRETIA HLAVA
DOPLŇUJÚCI DOHĽAD
§ 124
Doplňujúcim dohľadom je sledovanie a regulácia rizík finančných konglomerátov, ktorých súčasťou je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek, obchodník s cennými papiermi, banka, správcovská spoločnosť, na účely obmedzenia rizík, ktorým je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek alebo iná regulovaná osoba vystavená z dôvodu, že je súčasťou finančného konglomerátu.
§ 125
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
finančným konglomerátom
1.
skupina, ak
1a.
je ovládaná regulovanou osobou,
1b.
regulovaná osoba podľa bodu 1a. je materskou spoločnosťou osoby vo finančnom sektore alebo je osobou, ktorá má majetkovú účasť na osobe vo finančnom sektore alebo je osobou prepojenou s osobou vo finančnom sektore vzťahom ovládania podľa písmena f) tretieho bodu,
1c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
1d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 128 ods. 2 a 4,
2.
skupina, ak
2a.
aspoň jedna z dcérskych spoločností v skupine je regulovanou osobou,
2b.
nie je ovládaná regulovanou osobou a činnosť skupiny sa sústreďuje vo finančnom sektore podľa § 128 ods. 1,
2c.
aspoň jedna z osôb v skupine je zo sektora poisťovníctva a aspoň jedna z bankového sektora alebo zo sektora investičných služieb a
2d.
konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v sektore poisťovníctva a konsolidované činnosti alebo súhrn činností osôb v skupine v bankovom sektore a v sektore investičných služieb sú významné podľa § 128 ods. 2 a 4,
3.
podskupina iného finančného konglomerátu, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého bodu alebo druhého bodu,
b)
finančným sektorom sektor, v ktorom pôsobí jedna právnická osoba alebo viaceré z týchto právnických osôb:
1.
banka, iná finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu61) alebo podnik pomocných bankových služieb;62) tieto tvoria bankový sektor,
2.
poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane ich pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane ich pobočiek, kaptívna poisťovňa, kaptívna zaisťovňa alebo poisťovacia holdingová spoločnosť; tieto tvoria sektor poisťovníctva,
3.
obchodník s cennými papiermi alebo iná právnická osoba podľa prvého bodu; tieto tvoria sektor investičných služieb,
c)
skupinou skupina osôb navzájom prepojených vzťahom ovládania podľa písmena f) vrátane podskupiny,
d)
regulovanou osobou poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, banka, obchodník s cennými papiermi, správcovská spoločnosť, správca alternatívneho investičného fondu a rovnaká zahraničná osoba,
e)
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou materská spoločnosť iná ako regulovaná osoba, ktorá spolu so svojimi dcérskymi spoločnosťami, z ktorých aspoň jedna je regulovanou osobou so sídlom v členskom štáte, a spolu s ostatnými ovládanými osobami tvorí finančný konglomerát,
f)
ovládaním vzťah v skupine osôb, v ktorých
1.
jedna osoba kontroluje inú osobu,
2.
jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo
3.
osoby sú navzájom prepojené vzťahom
3a.
vzniknutým na základe zmluvy medzi dvomi alebo viacerými osobami, podľa ktorej sú tieto osoby riadené jednou osobou na spoločnom základe, pričom tieto osoby nie sú prepojené vzťahom kontroly, alebo
3b.
cez tie isté osoby v štatutárnych orgánoch alebo dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb, ktoré nie sú prepojené vzťahom kontroly, pričom tieto isté osoby majú väčšinu v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch týchto osôb.
§ 126
(1)
Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, ak
a)
finančný konglomerát je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou,
b)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, ktorá je materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne a finančný konglomerát netvoria ďalšie regulované osoby,
c)
materskou spoločnosťou poisťovne alebo zaisťovne je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a finančný konglomerát tvoria aspoň dve regulované osoby so sídlom v inom členskom štáte, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
d)
finančný konglomerát je ovládaný viac ako jednou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v rôznych členských štátoch a v každom z týchto členských štátov má sídlo regulovaná osoba, pričom regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami vo finančnom konglomeráte je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, alebo ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva; ak je súčasťou sektora poisťovníctva aj poisťovňa z iného členského štátu alebo zaisťovňa z iného členského štátu so sídlom v inom členskom štáte, ak sa tak Národná banka Slovenska dohodla s príslušným orgánom dohľadu tohto členského štátu,
e)
finančný konglomerát je ovládaný zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je materskou spoločnosťou aspoň dvoch regulovaných osôb so sídlom v inom členskom štáte a žiadnej z týchto regulovaných osôb nebolo udelené povolenie v Slovenskej republike, pričom najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva,
f)
finančný konglomerát nie je ovládaný materskou spoločnosťou, alebo je ovládaný inak, ako je uvedené v písmenách a) až e), ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva a regulovanou osobou s najvyššími celkovými aktívami v tomto sektore je poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek.
(2)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prevziať výkon doplňujúceho dohľadu aj vtedy, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska môže na základe dohody s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a po vyjadrení osoby ovládajúcej príslušný finančný konglomerát prenechať výkon doplňujúceho dohľadu, ktorý by inak vykonávala podľa odseku 1, príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ak je to vhodné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 127
(1)
Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí na základe kritérií podľa § 128, ktoré finančné konglomeráty podliehajú doplňujúcemu dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska oznámi príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a Spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa osobitného predpisu63) každý ďalší návrh na zaradenie finančného konglomerátu do doplňujúceho dohľadu.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi právnickej osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát podľa § 126 ods. 1, alebo poisťovni alebo zaisťovni s najväčšími celkovými aktívami, ak najvýznamnejším finančným sektorom finančného konglomerátu je sektor poisťovníctva, že tento finančný konglomerát bude podliehať doplňujúcemu dohľadu. Národná banka Slovenska o tom informuje aj príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, v ktorom má sídlo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu zriadený podľa osobitného predpisu.63)
(4)
Národná banka Slovenska oznámi Výboru pre finančné konglomeráty pri Komisii princípy, ktoré uplatňuje pri doplňujúcom dohľade nad koncentráciou rizík finančného konglomerátu podľa § 131 a nad vnútroskupinovými obchodmi podľa § 132.
(5)
Národná banka Slovenska zverejňuje na svojom webovom sídle odkaz na zoznam finančných konglomerátov zverejnený na webovom sídle Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa osobitného predpisu.63)
§ 128
(1)
Činnosti sa považujú za sústredené vo finančnom sektore, ak podiel celkových aktív regulovaných osôb a neregulovaných osôb finančného sektora v skupine k celkovým aktívam skupiny ako celku je vyšší ako 40 %.
(2)
Činnosti vo finančných sektoroch sú významné, ak priemer z hodnôt podielov za každý finančný sektor je vyšší ako 10 %, pričom priemer sa vypočíta
a)
z podielu celkových aktív jedného finančného sektora k celkovým aktívam osôb finančného sektora v skupine a
b)
z podielu minimálnej výšky vlastných zdrojov jedného finančného sektora k súčtu minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb finančného sektora v skupine.
(3)
Najmenší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najnižší; najvýznamnejší finančný sektor vo finančnom konglomeráte je finančný sektor, ktorého priemer z podielov podľa odseku 2 je najvyšší. Na účely výpočtu priemeru z podielov podľa odseku 2 a na meranie najmenšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte a najvýznamnejšieho finančného sektora vo finančnom konglomeráte sa bankový sektor a sektor investičných služieb považujú za jeden sektor.
(4)
Ak skupina nedosiahne hodnotu priemeru z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú vyššie ako 6 000 000 000 eur, alebo ak skupina dosiahne hodnotu priemeru podľa odseku 2 z podielov podľa odseku 2, ale celkové aktíva najmenšieho finančného sektora v skupine sú nižšie ako 6 000 000 000 eur, Národná banka Slovenska je oprávnená určiť po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, že skupina sa nebude považovať za finančný konglomerát alebo že sa nebudú uplatňovať ustanovenia § 130 až 133, ak vykonávanie doplňujúceho dohľadu nie je vhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(5)
Rozhodnutia Národnej banky Slovenska prijaté podľa odseku 4 oznámi Národná banka Slovenska príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, a zverejní ich, ak nenastanú mimoriadne okolnosti, ktoré by boli prekážkou zverejnenia.
(6)
Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť jednu majetkovú účasť alebo viaceré majetkové účastí v najmenšom sektore, ak sú tieto majetkové účasti rozhodujúce pre identifikáciu finančného konglomerátu a spoločne majú zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu. Národná banka Slovenska je oprávnená po dohode s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, vylúčiť právnickú osobu z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3, ak ide o osobu,
a)
ktorá má sídlo na území štátu, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií na účely výkonu doplňujúceho dohľadu; z výpočtu podielov podľa odsekov 1 až 3 však nemožno vylúčiť osobu, ktorá preukázateľne zmenila svoje sídlo z členského štátu do štátu, ktorý nie je členským štátom, s cieľom vyhnúť sa dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
ktorej zaradenie do finančného konglomerátu je nevhodné z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska je oprávnená po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, brať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 za tri za sebou nasledujúce roky, aby sa zamedzilo náhlej zmene režimu výkonu doplňujúceho dohľadu a nebrať do úvahy hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2, ak nastanú významné zmeny v štruktúre skupiny.
(8)
Národná banka Slovenska je oprávnená v osobitne odôvodnených prípadoch a po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výpočte hodnoty podielov podľa odsekov 1 a 2 nahradiť alebo doplniť kritérium založené na celkových aktívach kritériami založenými na štruktúre príjmov, celkových aktív v správe a podsúvahových činnostiach, a to jedným alebo viacerými súčasne, alebo pridať jedno kritérium alebo viaceré tieto kritériá, ak majú osobitný význam z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(9)
Ak hodnota podielu podľa odseku 1 klesne pod 40 % alebo hodnota priemeru z podielov podľa odseku 2 klesne pod 10 %, ak ide o finančné konglomeráty, na ktoré sa už vzťahuje doplňujúci dohľad, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 1 hodnota podielu vo výške 35 % a pri výpočte podľa odseku 2 hodnota priemeru z podielov 8 %.
(10)
Ak ide o skupinu, nad ktorou sa už vykonáva doplňujúci dohľad, celkové aktíva najmenšieho finančného sektora skupiny klesnú pod 6 000 000 000 eur, na nasledujúce tri roky platí pri výpočte podľa odseku 4 suma 5 000 000 000 eur.
(11)
Národná banka Slovenska môže so súhlasom príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, počas obdobia ustanoveného v odsekoch 7 až 10 určiť, že prestanú platiť nižšie hodnoty podielov alebo nižšia suma ustanovená v odsekoch 7 až 10 pre finančné konglomeráty podliehajúce doplňujúcemu dohľadu.
(12)
Výpočty týkajúce sa celkových aktív sa robia súhrnom celkových aktív osôb v skupine z ich riadnych individuálnych účtových závierok. Na účely tohto výpočtu sa pre osoby, v ktorých je nadobudnutá majetková účasť, berie do úvahy výška podielu nadobudnutého v danej osobe. Ak boli zostavené konsolidované účtovné závierky, tie sa použijú namiesto súhrnu údajov.
(13)
Minimálna výška vlastných zdrojov poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne na účely doplňujúceho dohľadu musí dosahovať výšku kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(14)
Požiadavky na minimálnu výšku vlastných zdrojov regulovaných osôb iných ako poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne, ktoré sa zahŕňajú do výpočtov podľa odsekov 2 až 6, sa určia podľa osobitných zákonov,24) ktoré sa vzťahujú na určenie požiadaviek na vlastné zdroje a výšky vlastných zdrojov príslušnej regulovanej osoby.
(15)
Národná banka Slovenska každoročne vyhodnocuje odchýlky z uplatňovania doplňujúceho dohľadu a posudzuje kvantitatívne ukazovatele ustanovené v odsekoch 1 až 14 a hodnotenia zamerané na riziká vzťahujúce sa na finančné skupiny.
§ 129
(1)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 130 až 133, ak
a)
ovláda finančný konglomerát,
b)
jej materskou spoločnosťou je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej sídlo sa nachádza v členskom štáte,
c)
je prepojená s právnickou osobou iného finančného sektora vzťahom ovládania podľa § 5 písm. g) tretieho a štvrtého bodu, alebo
d)
jej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom, ak je v tomto štáte vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona.
(2)
Ak je finančný konglomerát podskupinou iného finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek spĺňajúca niektorú z podmienok podľa odseku 1, podmienky podľa § 130 až 133 sa vzťahujú na poisťovňu, zahraničnú poisťovňu vrátane jej pobočiek, zaisťovňu alebo zahraničnú zaisťovňu vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu zahŕňajúceho podskupinu.
(3)
Poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorej materskou spoločnosťou je regulovaná osoba alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť so sídlom v štáte, ktorý nie je členským štátom a v tomto štáte nie je vykonávaný dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, je povinná dodržiavať podmienky podľa § 130 až 133. Ak nie je možné dodržať podmienky podľa § 130 až 133 z dôvodu, že dohľad vykonávaný v štáte, ktorý nie je členským štátom, nie je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, Národná banka Slovenska môže určiť, že poisťovňa, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou takého finančného konglomerátu, bude predkladať Národnej banke Slovenska osobitné výkazy, hlásenia a správy o skutočnosti, či je súčasťou takéhoto finančného konglomerátu, a tiež môže obmedziť alebo zakázať takej poisťovni alebo zaisťovni vnútroskupinové obchody, ktoré by mohli mať vplyv na plnenie podmienok solventnosti.
(4)
Národná banka Slovenska preverí, či nad finančným konglomerátom podľa odseku 3 je vykonávaný dohľad, ktorý je rovnocenný s doplňujúcim dohľadom podľa tohto zákona, ak sa tak dohodol s orgánmi dohľadu iného členského štátu, v ktorom majú sídlo regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu, a to na žiadosť materskej spoločnosti podľa odseku 3, na žiadosť regulovanej osoby, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu, alebo z vlastného podnetu. Národná banka Slovenska prerokuje s Výborom pre finančné konglomeráty pri Komisii vydanie rozhodnutia podľa odseku 3. Ak Národná banka Slovenska nesúhlasí s rozhodnutím príslušného orgánu členského štátu v záležitosti podľa prvej vety, postupuje sa podľa osobitného predpisu.64)
(5)
Ak právnické osoby majú majetkovú účasť v jednej regulovanej osobe alebo vo viacerých regulovaných osobách alebo bez majetkovej účasti uplatňujú vo vzťahu k týmto regulovaným osobám iný významný vplyv, ako je vplyv podľa odsekov 1 až 3, Národná banka Slovenska v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, určí, či a v akom rozsahu sa bude vykonávať doplňujúci dohľad nad regulovanými osobami tak, ako keby predstavovali finančný konglomerát, ktorý by mal podliehať doplňujúcemu dohľadu. Aby sa mohol vykonávať taký doplňujúci dohľad, aspoň jedna z právnických osôb podľa prvej vety musí byť poisťovňou, zahraničnou poisťovňou vrátane jej pobočiek, zaisťovňou alebo zahraničnou zaisťovňou vrátane jej pobočiek, musia byť splnené podmienky ustanovené v § 125 písm. a) bodoch 1c. a 1d., a je to potrebné z hľadiska plnenia cieľov doplňujúceho dohľadu.
§ 130
(1)
Poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, zahraničná poisťovňa vrátane jej pobočiek, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, zahraničná zaisťovňa vrátane jej pobočiek, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná zabezpečiť, aby na úrovni finančného konglomerátu bola dodržaná dostatočná výška vlastných zdrojov a aby na úrovni finančného konglomerátu boli prijaté pravidlá zabezpečujúce dodržiavanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov. Vlastné zdroje finančného konglomerátu sú dostatočné, ak rozdiel medzi vlastnými zdrojmi na úrovni finančného konglomerátu a súčtom minimálnej výšky vlastných zdrojov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu je nula alebo kladné číslo.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vykonávať výpočty dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa jednej z metód ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 9.
(3)
Národná banka Slovenska po vyjadrení príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, je oprávnená z vlastného podnetu alebo na žiadosť regulovanej osoby alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti podľa odseku 4 oznámiť regulovanej osobe alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá z metód výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov ustanovených opatrením Národnej banky Slovenska podľa odseku 9 sa použije.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná polročne, ako aj na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o výške vlastných zdrojov a o výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu potrebných na splnenie podmienok dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Do výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu sa zahŕňajú požiadavky na vlastné zdroje len za právnické osoby podľa § 125 písm. b) a za zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť.
(6)
Národná banka Slovenska môže rozhodnúť, že do výpočtu požiadaviek na dostatočnú výšku vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podliehajúcemu doplňujúcemu dohľadu nezaradí osobu,
a)
ktorá má sídlo v štáte, ktorý nie je členským štátom a právny poriadok tohto štátu neumožňuje výmenu informácií potrebných na výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
ktorá má zanedbateľný význam na účely doplňujúceho dohľadu nad regulovanými osobami tvoriacimi finančný konglomerát; to neplatí, ak by bolo z výpočtu vylúčených viac právnických osôb, ktorých podiel na finančnom konglomeráte je v celkovom súčte významný podľa § 128 ods. 2 a 4,
c)
ktorej zaradenie by bolo nevhodné alebo neprimerané z hľadiska cieľov doplňujúceho dohľadu.
(7)
Národná banka Slovenska nezaradenie osoby podľa odseku 6 písm. c) prerokuje s orgánmi dohľadu členských štátov, ktoré zodpovedajú za doplňujúci dohľad v príslušnom členskom štáte.
(8)
Ustanovením odseku 6 nie je dotknutá povinnosť dotknutých osôb poskytovať informácie na účely výkonu doplňujúceho dohľadu ani oprávnenie orgánov dohľadu poskytovať informácie o týchto osobách na účely výkonu doplňujúceho dohľadu alebo dohľadu nad finančnými konglomerátmi v inom členskom štáte.
(9)
Na účely výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov,
a)
čo tvorí vlastné zdroje na úrovni finančného konglomerátu a spôsob ich výpočtu vrátane vlastných zdrojov zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
b)
čo sa rozumie minimálnou výškou vlastných zdrojov osôb vo finančnom konglomeráte a spôsob ich výpočtu,
c)
metódy výpočtu dostatočnej výšky vlastných zdrojov finančného konglomerátu.
§ 131
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná k 31. marcu kalendárneho roka alebo na žiadosť Národnej banky Slovenska predkladať Národnej banke Slovenska údaje o koncentrácii rizík finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety predkladá Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Koncentráciou rizík finančného konglomerátu sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie každá činnosť osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorá môže spôsobiť takú stratu, ktorá môže ohroziť platobnú schopnosť a bezpečnosť regulovaných osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu; taká koncentrácia môže byť v riziku protistrany, úverovom riziku, investičnom riziku, poistnom riziku, trhovom riziku, riziku likvidity, operačnom riziku a inom riziku alebo v kombinácii týchto rizík.
(3)
Ak finančný konglomerát ovláda poisťovňa alebo zaisťovňa, vzťahujú sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu rovnako ustanovenia tohto zákona upravujúce koncentráciu rizík. Ak finančný konglomerát ovláda iná regulovaná osoba, vzťahujú sa na koncentráciu rizík finančného konglomerátu primerane ustanovenia osobitného predpisu.24)
(4)
Ak finančný konglomerát ovláda zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a ak je najvýznamnejším finančným sektorom vo finančnom konglomeráte sektor poisťovníctva, vzťahujú sa na koncentráciu rizík sektora poisťovníctva a zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti primerane ustanovenia tohto zákona upravujúce koncentráciu rizík.
(5)
Na účely zisťovania koncentrácie rizík finančného konglomerátu ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov spôsob výpočtu
a)
majetkovej angažovanosti finančného konglomerátu a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou finančného konglomerátu,
b)
majetkovej angažovanosti sektora poisťovníctva a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou sektora poisťovníctva,
c)
majetkovej angažovanosti zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a čo sa rozumie majetkovou angažovanosťou zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti,
d)
koncentrácie rizík finančného konglomerátu a podrobnosti o koncentrácii rizík finančného konglomerátu.
§ 132
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá ovláda finančný konglomerát, je povinná na žiadosť Národnej banky Slovenska, najmenej však raz ročne k 31. marcu kalendárneho roka predkladať Národnej banke Slovenska údaje o významných vnútroskupinových obchodoch finančného konglomerátu. Ak finančný konglomerát nie je ovládaný poisťovňou alebo zaisťovňou, údaje podľa prvej vety je povinná predložiť Národnej banke Slovenska zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo regulovaná osoba určená Národnou bankou Slovenska po predchádzajúcom vyjadrení regulovaných osôb alebo zmiešaných finančných holdingových spoločností tvoriacich súčasť finančného konglomerátu.
(2)
Vnútroskupinovým obchodom sa na účely tohto zákona rozumie obchod, v ktorom regulované osoby tvoriace súčasť finančného konglomerátu priamo alebo nepriamo využívajú iné spoločnosti tej istej skupiny alebo osoby, ktoré ovládajú na splnenie povinnosti, a to bez ohľadu na to, či je táto povinnosť určená zmluvou a či je splnenie tejto povinnosti za úhradu.
(3)
Významným vnútroskupinovým obchodom sa na účely doplňujúceho dohľadu rozumie vnútroskupinový obchod, ktorého výška je najmenej 5 % zo zistenej výšky vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu podľa § 130 ods. 9 písm. a).
(4)
Pri významných vnútroskupinových obchodoch s osobami s osobitným vzťahom sa postupuje podľa osobitného predpisu.65)
§ 133
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná vytvoriť systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly vrátane riadiacich postupov a vedenia účtovníctva na účel sledovania dodržiavania ustanovení tohto zákona na úrovni finančného konglomerátu.
(2)
Systém riadenia rizík na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa
a)
vhodný systém riadenia zabezpečujúci na úrovni finančného konglomerátu schvaľovanie a pravidelnú kontrolu podnikateľskej stratégie vo vzťahu k rizikám vyplývajúcim z činnosti finančného konglomerátu,
b)
postupy na zabezpečenie dostatočnej výšky vlastných zdrojov, ktoré zahŕňajú možný vplyv podnikateľskej stratégie na rizikový profil a na vlastné zdroje poisťovne alebo zaisťovne,
c)
postupy na sledovanie rizík a opatrenia zabezpečujúce sledovanie a kontrolu rizík na úrovni finančného konglomerátu,
d)
opatrenia s cieľom prípravy a rozvíjania vhodných plánov a postupov na ozdravenie a riadenú likvidáciu; tieto opatrenia musia byť pravidelne aktualizované.
(3)
Systém vnútornej kontroly na účely doplňujúceho dohľadu zahŕňa hodnotenie postupov
a)
na identifikáciu a meranie rizík ovplyvňujúcich plnenie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov na úrovni finančného konglomerátu a hodnotenie ich funkčnosti a účinnosti,
b)
účtovania a poskytovania informácií, ktoré slúžia na zisťovanie, meranie, sledovanie a kontrolu vnútroskupinových obchodov a koncentráciu rizík finančného konglomerátu.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, je povinná na úrovni finančného konglomerátu pravidelne každoročne
a)
poskytovať Národnej banke Slovenska informácie o svojej právnej forme, riadiacej a organizačnej štruktúre vrátane všetkých ňou regulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek,
b)
zverejňovať popis svojej právnej formy, riadiacej a organizačnej štruktúry.
§ 134
(1)
Národná banka Slovenska pri výkone doplňujúceho dohľadu podľa § 126
a)
zabezpečuje koordináciu zhromažďovania a rozširovania informácií potrebných na sledovanie činnosti finančného konglomerátu a zabezpečuje poskytovanie informácií dôležitých na výkon doplňujúceho dohľadu v jednotlivých finančných sektoroch príslušným orgánom dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
zhromažďuje informácie potrebné na zhodnotenie finančnej situácie finančného konglomerátu na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
sleduje dodržiavanie ustanovení tohto zákona o dostatočnej výške vlastných zdrojov, koncentráciách rizík finančného konglomerátu a o vnútroskupinových obchodoch,
d)
sleduje štruktúru finančného konglomerátu, jeho organizáciu a sleduje funkčnosť systému riadenia rizík a funkčnosť systému vnútornej kontroly podľa § 133,
e)
plánuje a koordinuje výkon doplňujúceho dohľadu za normálnej činnosti a v kritických situáciách v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
f)
plní ďalšie úlohy potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná v spolupráci s príslušnými orgánmi dohľadu iných štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, koordinovať výkon doplňujúceho dohľadu a upraviť postupy spolupráce pri uplatňovaní ustanovení § 127, 128, § 129 ods. 3 a 5, § 130, § 135 ods. 2 a § 140.
(3)
Informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu, ktoré už boli poskytnuté príslušnému orgánu dohľadu iného štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, si Národná banka Slovenska vyžiada od tohto orgánu. Ak tieto informácie Národná banka Slovenska nezískala postupom podľa prvej vety, je oprávnená vyžiadať si ich priamo od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktoré sú uvedené v § 130 ods. 2.
(4)
Na účely koordinácie a spolupráce Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, sa pri výkone doplňujúceho dohľadu primerane použijú ustanovenia § 110.
§ 135
(1)
Národná banka Slovenska spolupracuje s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, pri výkone doplňujúceho dohľadu, a to aj vtedy, keď doplňujúci dohľad vykonáva príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, a to najmenej v rozsahu podľa odseku 3.
(2)
Národná banka Slovenska je povinná na žiadosť príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, poskytnúť im informácie potrebné na výkon dohľadu nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu a doplňujúceho dohľadu, najmenej však v rozsahu podľa odseku 3. Národná banka Slovenska je povinná poskytnúť tieto informácie aj z vlastného podnetu, ak zistí, že uvedené informácie sú dôležité na výkon dohľadu nad finančnými konglomerátmi. Národná banka Slovenska je oprávnená vyžiadať si od príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu najmenej v rozsahu podľa odseku 3 a tiež je oprávnená vymieňať si informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu aj so zahraničnými centrálnymi bankami, Európskym systémom centrálnych bánk a Európskou centrálnou bankou a podľa osobitného predpisu66) aj s Európskym výborom pre systémové riziká.
(3)
Spolupráca a výmena informácií podľa odsekov 1 a 2 sa týka najmä
a)
právnej, riadiacej a organizačnej štruktúry finančného konglomerátu vrátane všetkých regulovaných osôb a neregulovaných osôb, neregulovaných dcérskych spoločností a významných pobočiek patriacich do tohto finančného konglomerátu a osôb s kvalifikovanou účasťou na osobe, ktorá ovláda finančný konglomerát, a príslušných orgánov dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
b)
stratégie a zamerania finančného konglomerátu,
c)
finančnej situácie finančného konglomerátu, najmä dostatočnej výšky vlastných zdrojov, vnútroskupinových obchodov, koncentrácie rizík finančného konglomerátu a výsledkov hospodárenia,
d)
akcionárov s kvalifikovanou účasťou v osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a členov štatutárnych orgánov osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu,
e)
organizácie, riadenia rizík a systému vnútornej kontroly na úrovni finančného konglomerátu,
f)
postupov zberu informácií od osôb tvoriacich súčasť finančného konglomerátu a preverovania týchto informácií,
g)
nepriaznivého vývoja v regulovaných osobách alebo v iných osobách tvoriacich súčasť finančného konglomerátu, ktorý by mohol mať vážny negatívny vplyv na poisťovňu alebo zaisťovňu,
h)
závažných sankcií a mimoriadnych opatrení prijatých Národnou bankou Slovenska a príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(4)
Národná banka Slovenska je povinná prerokovať s príslušnými orgánmi dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu,
a)
vydanie rozhodnutia o predchádzajúcom súhlase podľa § 77 ods. 1 písm. a), c) a d), ak by zmeny v akcionárskej štruktúre alebo zmeny v orgánoch poisťovne alebo zaisťovne ovplyvnili výkon doplňujúceho dohľadu,
b)
uloženie sankcií alebo prijatie opatrení voči regulovaným osobám tvoriacim súčasť finančného konglomerátu, ktoré by mohli mať vplyv aj na regulované osoby podliehajúce doplňujúcemu dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(5)
Národná banka Slovenska nie je povinná prerokovať skutočnosti podľa odseku 4, ak toto prerokovanie môže ohroziť prijatie rozhodnutí v príslušnej lehote alebo ak prijatie sankcií a opatrení neznesie odklad. Národná banka Slovenska o tom bez zbytočného odkladu informuje príslušné orgány dohľadu iných členských štátov, ktoré zodpovedajú za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu.
(6)
Národná banka Slovenska je pri výkone doplňujúceho dohľadu oprávnená vyzvať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, v tom členskom štáte, v ktorom má sídlo materská spoločnosť, aby požiadal materskú spoločnosť o informácie potrebné na vykonávanie úloh Národnej banky Slovenska podľa § 134 a aby jej postúpili tieto informácie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa vzťahujú aj na spoluprácu Národnej banky Slovenska s orgánmi dohľadu štátov, s ktorými Európska únia podpísala dohodu o spolupráci pri výkone doplňujúceho dohľadu.
(8)
Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté oprávnenie uzavrieť dohodu o podmienkach výkonu dohľadu nad finančnými konglomerátmi a o vzájomnej výmene informácií s príslušným orgánom dohľadu iného štátu, ktorý nie je členským štátom, ak taká dohoda nie je v rozpore s pravidlami výkonu doplňujúceho dohľadu.
§ 136
(1)
Národná banka Slovenska na požiadanie príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, preverí informácie potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu o osobe, ktorá tvorí súčasť finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území Slovenskej republiky, alebo preverí tieto informácie prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného Národnou bankou Slovenska alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom Národnej banky Slovenska samostatne.
(2)
Národná banka Slovenska je oprávnená požiadať príslušný orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad regulovanými osobami tvoriacimi súčasť finančného konglomerátu, o preverenie informácií potrebných na výkon dohľadu nad finančným konglomerátom a o osobe, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu a ktorej sídlo je na území členského štátu, alebo o preverenie týchto informácií prostredníctvom poverených osôb. Osoby poverené Národnou bankou Slovenska sú oprávnené zúčastniť sa preverovania vykonávaného príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu alebo môžu preveriť tieto informácie so súhlasom príslušného orgánu dohľadu členského štátu samostatne.
§ 137
Osoby, ktoré sú súčasťou finančného konglomerátu, sú na účely doplňujúceho dohľadu povinné poskytovať si navzájom informácie potrebné na plnenie povinností podľa § 130 až 133.
§ 138
(1)
Zmiešané finančné holdingové spoločnosti podľa § 126 sú povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska výkazy, hlásenia a iné správy obsahujúce údaje, ktoré sú potrebné na výkon doplňujúceho dohľadu podľa § 130 ods. 2,§ 131 ods. 1 a § 132 ods. 1, a to ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch; ich štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(2)
Údaje a iné informácie uvedené vo výkazoch, hláseniach a iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak predložené výkazy, hlásenia a iné správy nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
ŠTVRTÁ HLAVA
SANKCIE A OPATRENIA NA OZDRAVENIE
§ 139
Sankcie
(1)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v povolení podľa § 7 alebo § 9 až 11 alebo v rozhodnutí o predchádzajúcom súhlase, podmienok alebo povinností vyplývajúcich z iných rozhodnutí Národnej banky Slovenska alebo orgánu dohľadu nad skupinou uložených poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní iných ustanovení tohto zákona, osobitných predpisov67) alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,
b)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
c)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
d)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne skončiť nepovolenú činnosť,
e)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne pokutu od 1000 eur do 1 000 000 eur,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov,
g)
obmedziť alebo zakázať poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne voľné nakladanie s aktívami,
h)
odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre niektoré poistné odvetvie, zúžiť rozsah poisťovacej činnosti pre niektoré poistenia v rámci poistného odvetvia, odobrať poisťovni alebo pobočke zahraničnej poisťovne, ktorá súčasne vykonáva životné poistenie a neživotné poistenie, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre životné poistenie alebo neživotné poistenie,
i)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opravu účtovnej alebo inej evidencie,
j)
uložiť poisťovni alebo zaisťovni vykonať zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov a s fondmi tvorenými zo zisku,
k)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenia na navýšenie technických rezerv tak, aby zodpovedali hodnote určenej podľa § 37 až 44,
l)
zaviesť nútenú správu nad poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne (ďalej len „nútená správa“),
m)
odobrať poisťovni alebo zahraničnej poisťovni, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobrať zaisťovni alebo zahraničnej zaisťovni, ktorá vykonáva zaisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti z dôvodov uvedených v § 159,
n)
uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne prijať opatrenie na jej ozdravenie podľa § 141.
(2)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu spočívajúce v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na ich činnosť na území Slovenskej republiky, alebo ak Národná banka Slovenska zistí, že ich činnosť vykonávaná na území Slovenskej republiky môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže Národná banka Slovenska v súlade s § 21 podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
uložiť poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov,
b)
uložiť poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
c)
uložiť poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
d)
uložiť poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu pokutu od 1 000 eur do 1 000 000 eur,
e)
uložiť poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu skončiť nepovolenú činnosť,
f)
obmedziť alebo pozastaviť poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu oprávnenie na uzavieranie poistných zmlúv alebo zaisťovacích zmlúv a rozširovanie záväzkov.
(3)
Ak Národná banka Slovenska zistí nedostatky v činnosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov spočívajúce v nedodržiavaní podmienok podľa osobitného predpisu,68) je oprávnená podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť Slovenskej kancelárii poisťovateľov sankcie podľa odseku 1 písm. a), b), e) a i).
(4)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba bez povolenia podľa tohto zákona vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné povolenie podľa tohto zákona, je oprávnená uložiť osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania a následkov pokutu od 1 000 eur do 1 000 000 eur a oznámi túto skutočnosť orgánu činnému v trestnom konaní.34)
(5)
Národná banka Slovenska môže uložiť právnickej osobe, ktorá je zahrnutá do dohľadu nad skupinou, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov, pokutu od 1 000 eur do 1 000 000 eur alebo inú ako finančnú sankciu podľa odseku 1, ak táto právnická osoba
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu dohľadu nad skupinou,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy alebo nedodrží termíny na ich predloženie alebo
d)
nesplní povinnosti vyplývajúce z ustanovení upravujúcich dohľad nad poisťovňami v skupine a zaisťovňami v skupine.
(6)
Národná banka Slovenska môže uložiť za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon dohľadu, alebo na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti na individuálnom základe, v rámci skupiny a v rámci finančného konglomerátu, zo stanov poisťovne alebo zaisťovne alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným Národnou bankou Slovenska podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov
a)
členovi predstavenstva alebo členovi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcemu pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcovi, vedúcemu pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcovi, nútenému správcovi alebo zástupcovi núteného správcu, členovi predstavenstva alebo vedúcemu zamestnancovi zmiešanej finančnej spoločnosti podľa § 126 ods. 1 písm. b) až e), prokuristovi pokutu až do výšky 12-násobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zahraničnej zaisťovne alebo osôb v rámci skupiny alebo osôb tvoriacich finančný konglomerát, do ktorého patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,
b)
fyzickým osobám iným ako uvedeným v písmene a), ktoré riadia poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo fyzickým osobám, ktoré majú kľúčové funkcie, pokutu do výšky 50 % dvanásťnásobku mesačného priemeru jeho celkových príjmov od poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo skupiny, do ktorej patrí poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne.
(7)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že osoba vykonala úkon, na ktorý je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, bez tohto súhlasu, je oprávnená uložiť osobe podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a miery zavinenia pokutu od 1 000 eur do 35 000 eur.
(8)
Národná banka Slovenska môže uložiť sankciu podľa odseku 1 písm. g), ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nedodržiava povinnosti podľa § 37 až 44 alebo nastala situácia podľa § 144 ods. 9 a § 145 ods. 3. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa vykonáva poisťovaciu činnosť v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska je povinná svoj zámer vopred oznámiť a po uložení sankcie bez zbytočného odkladu informovať príslušný orgán dohľadu hostiteľského členského štátu. Národná banka Slovenska určí, na ktoré aktíva sa budú tieto opatrenia vzťahovať. Ak poisťovňa alebo zaisťovňa má aktíva umiestnené v inom členskom štáte, Národná banka Slovenska môže požiadať príslušný orgán dohľadu o uloženie opatrenia na obmedzenie alebo zákaz voľného nakladania s aktívami poisťovne alebo zaisťovne.
(9)
Národná banka Slovenska je povinná na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu uložiť opatrenie na obmedzenie alebo zakázanie voľného nakladania s aktívami poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu pre druh aktív, ktoré boli na tento účel určené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.
(10)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť podľa § 126 ods. 1 písm. b) až e) je povinná bez zbytočného odkladu odvolať z funkcie alebo zabezpečiť odvolanie fyzickej osoby, ktorá na základe právoplatného uloženia pokuty prestala byť dôveryhodnou osobou.
(11)
Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 9 možno ukladať samostatne alebo súbežne a opakovane. Sankcie a opatrenia podľa odsekov 1 až 9 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 7 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku. Lehoty podľa druhej a tretej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného predpisu,69) pričom od prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného predpisu.70)
(12)
Národná banka Slovenska je oprávnená aj mimo konania o uložení sankcie alebo opatrenia prerokovať nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne s členmi predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, v činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne s vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne, s členmi dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, s vedúcimi zamestnancami, alebo osobami, ktoré majú kľúčové funkcie, ktorí sú povinní poskytnúť Národnej banke Slovenska ňou požadovanú súčinnosť.
(13)
O každej sankcii a opatrení podľa odseku 1 udelených pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu informuje príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorej pobočke bola udelená sankcia alebo opatrenie podľa odseku 1.
(14)
Ustanovenia odsekov 1 až 12 sa primerane vzťahujú na poisťovaciu holdingovú spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike a na zmiešanú poisťovaciu holdingovú spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike.
(15)
Pokuta podľa odsekov 1 až 7 je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
§ 140
Sankcie voči finančnému konglomerátu
(1)
Národná banka Slovenska môže zmiešanej holdingovej spoločnosti, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, nad ktorým Národná banka Slovenska vykonáva doplňujúci dohľad, podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť pokutu od 1000 eur do 1 000 000 eur, ak
a)
neumožní vykonať dohľad na mieste,
b)
neposkytne požadované výkazy, hlásenia a iné správy na účely výkonu doplňujúceho dohľadu,
c)
poskytne nesprávne, nepravdivé alebo neúplné výkazy, hlásenia a iné správy alebo nedodrží termíny na ich predloženie, alebo
d)
nesplní povinnosti podľa § 130 až 133.
(2)
Ak je ohrozená platobná schopnosť finančného konglomerátu, alebo ak je ohrozené dodržanie dostatočnej výšky vlastných zdrojov vo finančnom konglomeráte, ktorý podlieha doplňujúcemu dohľadu, Národná banka Slovenska je oprávnená
a)
uložiť opatrenia na ozdravenie finančného konglomerátu,
b)
obmedziť alebo pozastaviť výkon niektorých vnútroskupinových obchodov.
(3)
Ak je súčasťou finančného konglomerátu osoba, nad ktorou podľa § 79 ods. 1 vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je Národná banka Slovenska oprávnená udeliť sankciu podľa § 139 na základe oznámenia príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý zodpovedá za dohľad nad finančným konglomerátom, ktorého súčasťou je osoba podľa § 79 ods. 1.
(4)
Ak Národná banka Slovenska uložila sankciu osobe podľa § 79 ods. 1, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu podliehajúcemu dohľadu príslušného orgánu dohľadu iného členského štátu a ak udelenie tejto sankcie má význam pre výkon doplňujúceho dohľadu, oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu.
§ 141
Opatrenia na ozdravenie
(1)
Opatrením na ozdravenie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa rozumie
a)
predloženie ozdravného plánu podľa § 144 alebo finančného plánu podľa § 145,
b)
obmedzenie alebo pozastavenie vyplácania dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom a zamestnancom poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
c)
obmedzenie alebo pozastavenie zvyšovania miezd alebo odmien členom predstavenstva, členom dozornej rady, prokuristom a všetkým zamestnancom poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
d)
zavedenie sledovania vývoja finančnej situácie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne v lehotách určených Národnou bankou Slovenska,
e)
prijatie opatrení na zlepšenie riadenia rizík,
f)
uloženie poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne navýšenia kapitálu podľa § 142,
g)
nariadenie prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne alebo prevodu zaistného kmeňa alebo jeho časti na inú zaisťovňu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne podľa § 156 alebo § 157,
h)
nariadenie použitia parametrov charakteristických pre príslušnú poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne podľa § 53,
i)
oznámenie odhadu kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa štandardného vzorca, ak Národná banka Slovenska schválila používanie vnútorného modelu,
j)
predloženie realistického plánu na rozšírenie rozsahu čiastočného vnútorného modelu podľa § 54,
k)
nariadenie určenia kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne podľa štandardného vzorca, ak nie je dodržiavaný plán na opätovné dosiahnutie súladu vnútorného modelu s požiadavkami ustanovenými v § 57 až 61 predložený podľa § 56,
l)
nariadenie stanovenia kapitálovej požiadavky na solventnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne na základe úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu, ak pre výpočet kapitálovej požiadavky na solventnosť nie je vhodný štandardný vzorec z dôvodu významných odchýlok rizikového profilu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne od predpokladov štandardného vzorca,
m)
nariadenie prevodu položiek použiteľných základných vlastných zdrojov podľa § 73 ods. 9.
(2)
Národná banka Slovenska môže nariadiť previesť poistný kmeň alebo jeho časť alebo zaistný kmeň alebo jeho časť podľa odseku 1 písm. g), ak poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesplní opatrenia uložené Národnou bankou Slovenska v súvislosti s ohrozením schopnosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne alebo zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne splniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv alebo v súvislosti so zavedením nútenej správy, alebo v súvislosti s pozastavením uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov alebo s odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne alebo zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná v lehote troch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie návrh postupu tohto prevodu. Ak v tejto lehote poisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nenájde preberajúcu poisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne, zaisťovňu alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, odôvodní túto skutočnosť Národnej banke Slovenska. Súčasťou návrhu musí byť vyjadrenie preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne alebo preberajúcej zaisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej zaisťovne, že s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti alebo zaistného kmeňa alebo jeho časti súhlasí.
(3)
Pri nariadení prevodu poistného kmeňa alebo zaistného kmeňa Národnou bankou Slovenska podľa odseku 2 sa uplatnia ustanovenia § 157 primerane.
§ 142
Navýšenie kapitálu
(1)
Národná banka Slovenska môže za výnimočných okolností uložiť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne opatrenie, aby navýšila svoj kapitál. Národná banka Slovenska môže uložiť opatrenie o navýšení kapitálu, ak
a)
rizikový profil poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe štandardného vzorca a
1.
požiadavka podľa § 141 ods. 1 písm. l) využiť vnútorný model je nevhodná alebo bola neúčinná, alebo
2.
nebol schválený čiastočný vnútorný model alebo úplný vnútorný model,
b)
rizikový profil poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádza kapitálová požiadavka na solventnosť vypočítaná na základe vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu, pretože existujú nedostatočne zohľadnené kvantifikovateľné riziká a úprava vnútorného modelu s cieľom lepšie zohľadniť daný rizikový profil sa nevykonala,
c)
systém správy a riadenia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa významne odchyľuje od noriem ustanovených v § 23 až 30, a tieto odchýlky bránia poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, aby správne určila, merala, sledovala, riadila a vykazovala riziká, ktorým je vystavená alebo ktorým by mohla byť vystavená, a sankcie a opatrenia by neviedli k náprave nedostatkov v primeranej lehote, alebo
d)
poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje párovaciu korekciu podľa § 40, korekciu volatility podľa § 42 alebo prechodné opatrenia uvedené v § 203 a 204 a rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne sa významne odchyľuje od predpokladov, z ktorých vychádzajú tieto korekcie a prechodné opatrenia.
(2)
Navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. a) a b) sa určí spôsobom zabezpečujúcim, že poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne splní ustanovenia § 48 ods. 3 a 4. Navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. c) sa určí vo výške primeranej významným rizikám vyplývajúcim z nedostatkov, na základe ktorých Národná banka Slovenska rozhodla o uložení navýšenia kapitálu. Navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. d) sa určí vo výške primeranej významným rizikám vyplývajúcim z použitej korekcie alebo prechodných opatrení.
(3)
Ak Národná banka Slovenska uložila navýšenie kapitálu podľa odseku 1 písm. b) a c), poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná napraviť nedostatky, ktoré viedli k uloženiu navýšenia kapitálu.
(4)
Národná banka Slovenska skontroluje navýšenie kapitálu podľa odseku 1 minimálne raz za rok. Národná banka Slovenska zruší navýšenie kapitálu, ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne napraví nedostatky, ktoré viedli k jeho uloženiu.
(5)
Na účely výpočtu rizikovej marže podľa § 38 ods. 5 kapitálová požiadavka na solventnosť nezahŕňa navýšenie kapitálu uložené podľa odseku 1 písm. c).
§ 143
Informácie pre Európsky orgán dohľadu
(1)
Národná banka Slovenska poskytuje Európskemu orgánu dohľadu raz ročne tieto informácie:
a)
počet uložených navýšení kapitálu Národnou bankou Slovenska,
b)
priemerné navýšenie kapitálu na jednu poisťovňu a zaisťovňu,
c)
podiel navýšení kapitálu uložených Národnou bankou Slovenska počas predchádzajúceho roku k celkovej kapitálovej požiadavke na solventnosť vyjadrený v percentách,
d)
počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich pravidelné predkladanie informácií Národnej banke Slovenska podľa § 79 ods. 13 spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív poisťovní a zaisťovní,
e)
počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich predkladanie informácií po jednotlivých položkách podľa § 79 ods. 16 spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív poisťovní a zaisťovní,
f)
počet skupín využívajúcich pravidelné predkladanie informácií Národnej banke Slovenska podľa § 115 ods. 3 spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých skupín,
g)
počet poisťovní a zaisťovní využívajúcich predkladanie informácií po jednotlivých položkách podľa § 115 ods. 4 spolu s objemom ich kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív uvedených jednotlivo ako percentuálny podiel z celkového objemu kapitálových požiadaviek, poistného, technických rezerv a aktív všetkých skupín.
(2)
Údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uvedú samostatne za
a)
všetky poisťovne a zaisťovne,
b)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení,
c)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení,
d)
poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení aj v neživotnom poistení,
e)
zaisťovne.
(3)
Údaje podľa odsekov 1 a 2 sa oznámia aj v členení podľa § 142 ods. 1.
(4)
Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu o každom udelení povolenia alebo odňatí povolenia poisťovni alebo zaisťovni.
§ 144
Nesplnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, že prestali spĺňať kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch po sebe idúcich mesiacoch; poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne pozastaví vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predložiť na schválenie Národnej banke Slovenska ozdravný plán do dvoch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú kapitálovú požiadavku na solventnosť. Predložený ozdravný plán musí vychádzať z realistických predpokladov.
(3)
Národná banka Slovenska nariadi poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, aby v lehote šiestich mesiacov od zistenia, že nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť, prijala nevyhnutné opatrenia na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska je oprávnená lehotu na prijatie opatrení podľa prvej vety predĺžiť o tri mesiace.
(4)
Ak nastanú výnimočné nepriaznivé situácie, ktoré majú vplyv na poisťovne a zaisťovne s významným podielom na trhu alebo s významným podielom na dotknutých skupinách činností, a Európsky orgán dohľadu zverejní na základe žiadosti príslušného orgánu dohľadu, že k takýmto situáciám došlo, Národná banka Slovenska je oprávnená lehotu na prijatie opatrení podľa prvej vety odseku 3 predĺžiť, a to najviac o sedem rokov. Pri predĺžení lehoty sa zohľadnia všetky relevantné faktory vrátane priemerného trvania technických rezerv.
(5)
Výnimočné nepriaznivé situácie nastávajú vtedy, keď má na finančnú situáciu poisťovní alebo zaisťovní so značným podielom na trhu alebo dotknutej skupine činností vážny alebo nepriaznivý vplyv jedna alebo viaceré z týchto podmienok:
a)
nepredvídaný, výrazný a prudký pokles na finančných trhoch,
b)
pretrvávajúce nízke úrokové miery,
c)
katastrofická udalosť so značnými dôsledkami.
(6)
Národná banka Slovenska môže požiadať Európsky orgán dohľadu o vyhlásenie vzniku výnimočnej nepriaznivej situácie, ak nie je pravdepodobné, že poisťovne alebo zaisťovne s významným podielom na trhu alebo s významným podielom na dotknutých skupinách činností obnovia použiteľné vlastné zdroje na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo znížia svoj rizikový profil s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť. Národná banka Slovenska spolupracuje s Európskym orgánom dohľadu pri pravidelnom hodnotení platnosti podmienok trvania výnimočnej nepriaznivej situácie a vyhlásení ukončenia tejto výnimočnej nepriaznivej situácie.
(7)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné predkladať každé tri mesiace Národnej banke Slovenska správu o vývoji, v ktorej uvedú prijaté opatrenia a dosiahnuté zlepšenie s cieľom splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(8)
Národná banka Slovenska zruší predĺženie lehoty podľa odseku 3, ak je zo správy podľa odseku 7 zrejmé, že poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nedosiahla významné zlepšenie krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi alebo nedošlo k významnému zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi dňom zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť a dňom predloženia správy podľa odseku 7.
(9)
Za mimoriadnych okolností, ak Národná banka Slovenska zistí, že finančná situácia poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne sa bude ďalej zhoršovať, môže uložiť opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. g). Národná banka Slovenska určí, na ktoré aktíva sa toto opatrenie bude vzťahovať.
(10)
Ozdravný plán obsahuje
a)
predpokladané náklady na správu, najmä bežné náklady a provízie,
b)
odhad výnosov a nákladov v súvislosti s poisťovacou činnosťou a prevzatým a postúpeným zaistením,
c)
predpokladanú súvahu,
d)
odhad finančných zdrojov určených na krytie technických rezerv, kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
e)
stratégiu zaistenia,
f)
ďalšie údaje a informácie o spôsobe splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(11)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná vypracovať ozdravný plán, Národná banka Slovenska vydá zamietavé stanovisko podľa § 141 ods. 1 písm. g) alebo § 158 ods. 3, kým sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.
(12)
Národná banka Slovenska informuje príslušné orgány dohľadu hostiteľských členských štátov o všetkých opatreniach, ktoré prijala v súvislosti s nesplnením kapitálovej požiadavky na solventnosť.
§ 145
Nesplnenie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť
(1)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska, že prestali spĺňať minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo im hrozí, že ju nebudú spĺňať v nasledujúcich troch po sebe idúcich mesiacoch; poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne pozastaví vyplácanie dividend, tantiém a iných podielov na zisku, odmien a nepeňažných plnení akcionárom, členom štatutárneho orgánu a členom dozorného orgánu.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné do jedného mesiaca od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie krátkodobý finančný plán. Predložený finančný plán musí vychádzať z realistických predpokladov. Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne a pobočka zahraničnej zaisťovne sú povinné v lehote troch mesiacov od zistenia, že nespĺňajú minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, zvýšiť použiteľné základné vlastné zdroje, alebo znížiť svoj rizikový profil tak, aby bola splnená minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť.
(3)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nespĺňa minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska môže uložiť opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm. g). Národná banka Slovenska určí, na ktoré aktíva sa toto opatrenie bude vzťahovať.
(4)
Finančný plán obsahuje
a)
predpokladané náklady na správu, najmä bežné náklady a provízie,
b)
odhad výnosov a nákladov v súvislosti s poisťovacou činnosťou a prevzatým a postúpeným zaistením,
c)
predpokladanú súvahu,
d)
odhad finančných zdrojov určených na krytie technických rezerv, kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
e)
stratégiu zaistenia,
f)
ďalšie údaje a informácie o spôsobe splnenia minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(5)
Ak poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná vypracovať finančný plán, Národná banka Slovenska vydá zamietavé stanovisko podľa § 141 ods. 1 písm. g) alebo § 158 ods. 3, kým sú práva poistníkov alebo zmluvné záväzky zaisťovne ohrozené.
(6)
Národná banka Slovenska informuje príslušné orgány dohľadu hostiteľských členských štátov o všetkých opatreniach, ktoré prijala v súvislosti s nesplnením minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.
§ 146
Pozastavenie uzavierania poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovania záväzkov
(1)
Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov, ak je ohrozená schopnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne plniť záväzky vyplývajúce z týchto zmlúv a sankcie uložené Národnou bankou Slovenska podľa § 139 neviedli k zlepšeniu hospodárskej situácie. Národná banka Slovenska môže pozastaviť poisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne, zaisťovni alebo pobočke zahraničnej zaisťovne uzavieranie poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a rozširovanie záväzkov aj v súvislosti so zavedením nútenej správy.
(2)
Pozastavenie podľa odseku 1 sa môže týkať uzavierania poistných zmlúv vo všetkých alebo v niektorých poistných odvetviach v rámci jednotlivých poistných druhov, na ktorých vykonávanie bolo poisťovni udelené povolenie. Pozastavenie podľa odseku 1 oznámi Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu aspoň v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Subjekty, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak ide o pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne, Národná banka Slovenska informuje o pozastavení podľa odseku 1 príslušný orgán dohľadu štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takú pobočku.
Nútená správa
§ 147
(1)
Nútená správa je reštrukturalizačné a reorganizačné opatrenie, ktorým môžu byť dotknuté existujúce práva tretích osôb, vrátane možnosti pozastavenia výplaty poistného plnenia alebo zníženia poistného plnenia.
(2)
Účelom nútenej správy je najmä
a)
pozastavenie výkonu funkcií orgánom poisťovne alebo zaisťovne zodpovedným za zhoršujúcu sa hospodársku situáciu poisťovne alebo zaisťovne,
b)
odstránenie najvážnejších nedostatkov v riadení a činnosti poisťovne alebo zaisťovne s cieľom zastaviť zhoršovanie hospodárskej situácie poisťovne alebo zaisťovne,
c)
zistenie skutočného stavu, v akom sa poisťovňa alebo zaisťovňa nachádza vo všetkých oblastiach jej činnosti a hospodárenia,
d)
ochrana práv klientov poisťovne alebo zaisťovne pred vznikom alebo narastaním škody,
e)
prijatie ozdravného režimu, ak možno odôvodnene predpokladať, že jeho prijatím sa zabezpečí ekonomické ozdravenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane prijatia vykonania organizačných opatrení na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie jej solventnosti, najmä v súčinnosti s akcionármi vykonávajúcimi kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
f)
v nevyhnutnom prípade zabezpečenie podmienok na uplatnenie nárokov klientov,
g)
vykonanie nevyhnutných úkonov smerujúcich k vyhláseniu konkurzu alebo vstupu do likvidácie, ak to vyžaduje ekonomická situácia poisťovne alebo zaisťovne.
(3)
Národná banka Slovenska môže nútenú správu zaviesť, ak poisťovňa alebo zaisťovňa nesplnila opatrenia ozdravného plánu podľa § 144 alebo Národná banka Slovenska ozdravný plán zamietla, alebo nedostatky v činnosti poisťovne alebo zaisťovne ohrozujú bezpečné fungovanie poisťovne alebo zaisťovne alebo závažne, alebo opakovane ohrozuje práva alebo právom chránené záujmy jej klientov alebo pri inom závažnom nedostatku v činnosti poisťovne alebo zaisťovne.
(4)
Nútená správa sa zavádza okamihom doručenia rozhodnutia o zavedení nútenej správy a je ihneď účinná voči poisťovni alebo zaisťovni a voči iným osobám. Začatie konania o zavedení nútenej správy sa neoznamuje.
(5)
Rozhodnutie o zavedení nútenej správy je účinné vo všetkých členských štátoch.
(6)
Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie s obdobným účelom a vplyvom na existujúce práva tretích osôb, ako je účel a vplyv nútenej správy, ktoré bolo zavedené v inom členskom štáte v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, sa od okamihu zavedenia vzťahuje aj na ich pobočky zriadené na území Slovenskej republiky a je účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo nad pobočkou zahraničnej zaisťovne je od okamihu jeho zavedenia účinné aj vo vzťahu k tretím osobám na území Slovenskej republiky. Zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte sa na území Slovenskej republiky vykonáva a jeho účinky sa spravujú podľa právnych predpisov tohto členského štátu, ak odseky 1 až 5, 7, 8 a § 148 až 155 neustanovujú inak.
(7)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o zavedení zahraničného reštrukturalizačného opatrenia podľa odseku 6, ktoré jej bolo oznámené príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu.
(8)
Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účel zavedenia nútenej správy vo vestníku Národnej banky Slovenska, najmenej v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej pobočkách; osoby, ktoré Národná banka Slovenska o zverejnenie takých údajov požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť. Ak je zavedená nútená správa nad poisťovňou alebo zaisťovňou, ktorá má zriadenú pobočku na území iného členského štátu, Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zabezpečí zverejnenie výroku rozhodnutia o zavedení nútenej správy, poučenia o rozklade a účelu zavedenia nútenej správy aj v Úradnom vestníku Európskej únie. Zverejnenie týchto údajov nemá vplyv na účinky zavedenia nútenej správy.
(9)
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o zavedení nútenej správy nad poisťovňou alebo zaisťovňou. V informácii sa uvedú účinky zavedenia nútenej správy.
(10)
Ak Národná banka Slovenska pri výkone dohľadu podľa § 79 ods. 1 nad pobočkou poisťovne z iného členského štátu alebo pobočkou zaisťovne z iného členského štátu zistí dôvody na zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ku ktorej patrí táto pobočka, informuje o tom príslušný orgán dohľadu tohto členského štátu.
(11)
Na nútenú správu nad pobočkou zahraničnej poisťovne alebo pobočkou zahraničnej zaisťovne sa odseky 1 až 8 a § 148 až 155 vzťahujú primerane.
§ 148
(1)
Nútenú správu vykonáva nútený správca poisťovne alebo zaisťovne a zástupca núteného správcu. Núteného správcu a najviac troch zástupcov núteného správcu vymenúva a odvoláva Národná banka Slovenska. Nútený správca a zástupca núteného správcu môžu byť vymenovaní aj na dobu určitú.
(2)
Osvedčením o vymenovaní núteného správcu a zástupcu núteného správcu na výkon nútenej správy a osôb vykonávajúcich zahraničné reštrukturalizačné opatrenie v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu je originál dokladu o vymenovaní alebo potvrdenie vydané Národnou bankou Slovenska alebo príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka iného členského štátu nevyžaduje úradné osvedčenie ani iný obdobný postup.
(3)
Núteným správcom môže byť osoba uvedená v odseku 5, zástupcom núteného správcu môže byť len fyzická osoba. Ak je núteným správcom alebo zástupcom núteného správcu fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť núteného správcu a zástupcu núteného správcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 24.
(4)
Núteným správcom, ak je ním fyzická osoba, a zástupcom núteného správcu nemôže byť osoba, ktorá
a)
je zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska počas dvoch rokov pred zavedením nútenej správy,
b)
bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri vykonávaní riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin a ktorá nie je dôveryhodná,
c)
v období troch rokov pred zavedením nútenej správy vykonávala v poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, funkciu člena dozornej rady, člena predstavenstva alebo inej fyzickej osoby, ktorá riadila poisťovňu alebo zaisťovňu alebo fyzickej osoby, ktorá mala kľúčové funkcie,
d)
v období jedného roka pred zavedením nútenej správy poskytovala poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto poisťovne alebo zaisťovne,
e)
má k poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, osobitný vzťah podľa § 161 ods. 5,
f)
je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
g)
je zamestnancom alebo členom predstavenstva, alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa,
h)
je členom predstavenstva alebo dozorného orgánu inej poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim pobočky zahraničnej poisťovne alebo jeho zástupcom alebo vedúcim pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupcom.
(5)
Núteným správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitného predpisu,71) ak táto právnická osoba má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou71) pri výkone nútenej správy a s výkonom funkcie núteného správcu a ak spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba, ktorá podľa odseku 4 nemôže byť núteným správcom. Ak je núteným správcom právnická osoba, nevymenúva sa zástupca núteného správcu a táto právnická osoba môže vykonávať nútenú správu len prostredníctvom osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa odseku 3 a nie sú vylúčené podľa odseku 4.
(6)
Nútený správca je oprávnený riadiť poisťovňu alebo zaisťovňu a jej zamestnancov. Kompetencie núteného správcu sú vymedzené týmto zákonom a zmluvou podľa § 151 ods. 1. Nútený správca je viazaný obmedzeniami uvedenými v rozhodnutí Národnej banky Slovenska o zavedení nútenej správy alebo v zmluve podľa § 151 ods. 1.
(7)
Zástupca núteného správcu je zodpovedný nútenému správcovi za zverenú oblasť činnosti poisťovne alebo zaisťovne a podlieha pri výkone nútenej správy nútenému správcovi. Kompetencie zástupcu núteného správcu sú vymedzené zmluvou podľa § 151 ods. 1. Po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska môže nútený správca splnomocniť niektorého svojho zástupcu vykonávaním úkonov vo svojom mene na základe písomného plnomocenstva s podpisom osvedčeným podľa osobitných predpisov;72) predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 151 ods. 1.
(8)
Nútený správca a zástupca núteného správcu pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu musia postupovať v súlade s právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území pôsobia, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(9)
Osoba vykonávajúca zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené v inom členskom štáte a jej zástupca majú pri výkone tohto zahraničného reštrukturalizačného opatrenia rovnaké právne postavenie a sú oprávnení vykonávať na území Slovenskej republiky všetky kompetencie ako pri výkone nútenej správy na území iného členského štátu, v ktorom bolo zahraničné reštrukturalizačné opatrenie zavedené; pri výkone svojich kompetencií však musia postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä pri speňažovaní aktív a poskytovaní informácií zamestnancom.
(10)
V súvislosti s výkonom nútenej správy je nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska oprávnený v záujme urýchleného riešenia závažných problémov v poisťovni alebo zaisťovni pribrať odborných poradcov; tento predchádzajúci súhlas môže byť vyjadrený priamo v zmluve podľa § 151 ods. 1. Odborným poradcom môže byť len fyzická osoba, ktorá je odborne spôsobilá. Na odbornú spôsobilosť odborného poradcu sa primerane vzťahuje ustanovenie § 24. Odborným poradcom nemôže byť fyzická osoba podľa odseku 4.
(11)
Výkon funkcie núteného správcu a jeho zástupcov sa skončí dňom skončenia nútenej správy alebo uplynutím doby, na ktorú boli vymenovaní, alebo ich odvolaním z funkcie. Nútený správca a zástupcovia núteného správcu môžu byť odvolaní na základe porušenia tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom nútenej správy, alebo porušenia zmluvy podľa § 151 ods. 1.
§ 149
(1)
Zavedením nútenej správy sa pozastavuje výkon funkcie všetkých orgánov poisťovne alebo zaisťovne a vedúcich zamestnancov poisťovne alebo zaisťovne a pôsobnosť predstavenstva a dozornej rady prechádza na núteného správcu. Ak ide o členov predstavenstva a členov dozornej rady, pozastavuje sa plynutie ich funkčného obdobia. Tým nie je dotknuté právo predstavenstva podať opravné prostriedky proti rozhodnutiu o zavedení nútenej správy. Pri výkone pôsobnosti predstavenstva a dozornej rady sa na núteného správcu nevzťahuje osobitný predpis.73)
(2)
Nútený správca je oprávnený zvolať valné zhromaždenie poisťovne alebo zaisťovne, riadiť jeho priebeh a má právo na ňom predkladať návrhy. Valné zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(3)
Nútený správca je oprávnený urobiť opatrenia nevyhnutné na postupnú stabilizáciu poisťovne alebo zaisťovne a obnovenie solventnosti poisťovne alebo zaisťovne, najmä nakladať s pohľadávkami a iným majetkom, vrátane prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo prevodu zaistného kmeňa alebo jeho časti podľa § 157 alebo 158 a tiež vrátane predaja pobočky poisťovne, pobočky zaisťovne alebo organizačnej jednotky poisťovne alebo organizačnej jednotky zaisťovne ako časti podniku poisťovne alebo zaisťovne alebo predaja podniku poisťovne alebo zaisťovne za primeranú cenu, uzavrieť pobočku poisťovne alebo pobočku zaisťovne alebo inú organizačnú jednotku poisťovne alebo zaisťovne alebo ukončiť ich činnosť; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 77 ods. 1. Súhlas valného zhromaždenia na tieto úkony sa nevyžaduje.
(4)
Nútený správca je povinný najneskôr do 30 dní od zavedenia nútenej správy predložiť Národnej banke Slovenska projekt ekonomického ozdravenia poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, alebo iný návrh riešenia situácie v poisťovni alebo zaisťovni.
(5)
Ak sa zhoršuje finančná situácia v poisťovni alebo zaisťovni, môže nútený správca po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska čiastočne alebo úplne pozastaviť nakladanie s prostriedkami poisťovne alebo zaisťovne, najdlhšie však na 30 dní.
(6)
Nútený správca môže podať po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska návrh na vyhlásenie konkurzu,74) ak je poisťovňa alebo zaisťovňa v úpadku.
(7)
Nútený správca môže podať Národnej banke Slovenska návrh na odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, ak zistí skutočnosti uvedené v § 158.
§ 150
(1)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní vykonávať svoju činnosť s náležitou odbornou starostlivosťou a zodpovedajú za škodu spôsobenú svojou činnosťou. Nútený správca a ním poverený zástupca núteného správcu sú povinní pravidelne informovať Národnú banku Slovenska o úkonoch vykonaných počas nútenej správy.
(2)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca nesmú zneužívať informácie, ktoré získali pri výkone nútenej správy, vo svoj prospech ani v prospech iných osôb, a nesmú nakladať s majetkom poisťovne alebo zaisťovne vo svoj prospech a v prospech im blízkych osôb.75)
(3)
Nútený správca, zástupca núteného správcu a pribraný odborný poradca sú povinní zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním nútenej správy voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jeho úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu; povinnosť mlčanlivosti majú aj po skončení svojej činnosti súvisiacej s vykonávaním nútenej správy a ustanovenie § 72 ods. 3 tým nie je dotknuté.
§ 151
(1)
Národná banka Slovenska uzavrie s núteným správcom zmluvu o výkone činnosti, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie, a uzavrie so zástupcom núteného správcu mandátnu zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(2)
Pribranie odborných poradcov podľa § 148 ods. 10 nútený správca uskutoční na základe zmluvy a za podmienok odsúhlasených Národnou bankou Slovenska.
(3)
Výšku odmeny núteného správcu a zástupcu núteného správcu za výkon funkcie určí Národná banka Slovenska.
(4)
Náklady spojené s výkonom nútenej správy vrátane odmien núteného správcu, zástupcov núteného správcu a odborných poradcov uhrádza poisťovňa alebo zaisťovňa, nad ktorou bola zavedená nútená správa.
§ 152
(1)
Členovia predstavenstva, členovia dozornej rady, vedúci zamestnanci a osoby majúce kľúčové funkcie sú povinní na požiadanie núteného správcu spolupracovať s núteným správcom, najmä poskytovať mu všetky doklady a ďalšie podklady vyžiadané núteným správcom v súvislosti s výkonom nútenej správy.
(2)
Nútený správca je oprávnený vedúcich zamestnancov preradiť na inú prácu, okamžite im skončiť pracovný pomer alebo dať im výpoveď.76)
(3)
V dôsledku zavedenia nútenej správy nesmie byť členom predstavenstva a členom dozornej rady vyplatená žiadna odmena pri skončení členstva v týchto orgánoch poisťovne alebo zaisťovne vyplývajúca zo zmluvy medzi poisťovňou alebo zaisťovňou a členom predstavenstva alebo členom dozornej rady alebo priznaná vnútornými predpismi poisťovne alebo zaisťovne.
§ 153
(1)
Účinky zavedenia nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v inom členskom štáte, ak ide o
a)
pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, ktorým sa spravuje pracovná zmluva,
b)
kúpne zmluvy a nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľnosti, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa nehnuteľnosť nachádza,
c)
práva týkajúce sa nehnuteľnosti, plavidla, námornej lode, námorného rekreačného plavidla alebo lietadla, ktoré musia byť evidované v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy týkajúce sa nehnuteľnosti, lode, lietadla a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
d)
vlastnícke práva alebo iné práva k investičným nástrojom,77) ktoré musia byť evidované vo verejnom registri cenných papierov alebo v inej obdobnej evidencii a ktoré sú držané alebo sa nachádzajú v inom členskom štáte, sa spravujú právnym poriadkom členského štátu, na ktorého území sa vedie príslušný verejný register alebo iná obdobná evidencia; to rovnako platí aj pre právne úkony vykonané po zavedení nútenej správy týkajúce sa investičných nástrojov a pre práva s tým spojené, pri ktorých sa vyžaduje ich zápis do verejného registra alebo inej obdobnej evidencie vedenej v inom členskom štáte,
e)
zmluvy o urovnaní alebo iné obdobné dohody, ktorých účelom je nahradenie alebo zmena celkového rozdielu viacerých vzájomných pohľadávok a záväzkov zmluvných strán na jedinú súhrnnú vzájomnú pohľadávku a záväzok týchto zmluvných strán, zmluvy o kúpe so spätnou kúpou a zmluvy o burzových obchodoch sa spravujú právnym poriadkom, ktorý je rozhodujúci pre tieto zmluvy.
(2)
Od zavedenia nútenej správy nemožno počas šiestich mesiacov postupovať pohľadávky voči poisťovni alebo zaisťovni, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a započítavať vzájomné pohľadávky medzi takou poisťovňou alebo takou zaisťovňou a inými osobami okrem prípadov, ak právny poriadok iného členského štátu, v ktorom má veriteľ bydlisko alebo sídlo, umožňuje postúpenie pohľadávky a započítavanie pohľadávok aj počas zavedenia reštrukturalizačného opatrenia.
(3)
Nútený správca môže odporovať právnemu úkonu,78) ktorý bol urobený v posledných troch rokoch pred zavedením nútenej správy v úmysle ukrátiť poisťovňu alebo zaisťovňu, alebo jej veriteľov, ak tento úmysel musel byť poisťovni alebo zaisťovni známy; to neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel poisťovne alebo zaisťovne ukrátiť jej veriteľa.
(4)
Zavedením nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte nie sú dotknuté vecné práva veriteľov alebo tretích osôb vo vzťahu k aktívam patriacim poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktoré sa v čase zavedenia nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia nachádzajú na území iného členského štátu.
(5)
Zavedením nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni kupujúcej aktívum alebo zavedením zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zaisťovni z iného členského štátu kupujúcej aktívum nie je dotknutý nárok predávajúceho ponechať si vlastníctvo, ak sa toto aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(6)
Zavedenie nútenej správy v poisťovni alebo zaisťovni predávajúcej aktívum alebo zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo v zaisťovni z iného členského štátu predávajúcej aktívum nie je dôvodom na zrušenie alebo ukončenie predaja už dodaného aktíva a nebráni kupujúcemu nadobudnúť vlastníctvo, ak sa predávané aktívum v čase zavedenia nútenej správy alebo zavedenia zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v členskom štáte nachádzalo na území iného členského štátu.
(7)
Zavedenie nútenej správy alebo zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v inom členskom štáte a ustanovenia odsekov 2, 4 až 6 nevylučujú podanie návrhu na súd o určenie neplatnosti právnych úkonov alebo neúčinnosti odporovateľných právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov, návrhu o určenie práva odstúpiť od právnych úkonov alebo návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o povinnosti zdržať sa vykonania právnych úkonov poškodzujúcich veriteľov poisťovne alebo zaisťovne v nútenej správe alebo veriteľov poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne z iného členského štátu, v ktorej je zavedené zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Ak sa pred zavedením nútenej správy začalo v inom členskom štáte súdne konanie týkajúce sa aktíva alebo práva, ktoré bolo poisťovni alebo zaisťovni odobraté, toto konanie sa aj po zavedení nútenej správy spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa toto konanie začalo a uskutočňuje.
(8)
Zavedením nútenej správy nie je dotknutá platnosť, účinnosť a výkon práv podľa zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát alebo zmluvy o finančných zábezpekách, ak tieto zmluvy spĺňajú požiadavky podľa osobitných predpisov.79)
§ 154
(1)
Zavedenie nútenej správy, meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt núteného správcu a jeho zástupcu, skončenie nútenej správy a zmeny týchto skutočností sa zapisujú do obchodného registra.73) Návrh na zápis nútenej správy podáva Národná banka Slovenska; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.80)
(2)
Nútený správca môže navrhnúť, aby nútená správa bola zapísaná v obchodnom registri alebo obchodnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka poisťovne alebo pobočka zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, ak taký zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(3)
Zavedenie zahraničného reštrukturalizačného opatrenia v poisťovni z iného členského štátu alebo zaisťovni z iného členského štátu, ktorá má zriadenú pobočku na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra na základe návrhu príslušného orgánu dohľadu členského štátu alebo osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné reštrukturalizačné opatrenie.
§ 155
(1)
Nútená správa sa končí
a)
doručením rozhodnutia Národnej banky Slovenska o skončení nútenej správy, ak pominú dôvody na jej trvanie,
b)
vyhlásením konkurzu na poisťovňu alebo zaisťovňu,
c)
uplynutím 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy,
d)
odobratím povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo zánikom povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti.
(2)
Oznámenie o skončení nútenej správy Národná banka Slovenska bez zbytočného odkladu zverejní aspoň v dvoch denníkoch s celoštátnou pôsobnosťou a vo verejne prístupných priestoroch sídla a obchodných prevádzok poisťovne alebo zaisťovne, nad ktorou bola zavedená nútená správa, a vo všetkých jej pobočkách. Osoby, ktoré Národná banka Slovenska o uverejnenie tejto skutočnosti požiada, sú povinné tejto žiadosti vyhovieť.
(3)
Bez zbytočného odkladu po skončení nútenej správy je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zvolať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby sa uskutočnilo do 30 dní od skončenia nútenej správy. Do programu mimoriadneho valného zhromaždenia je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná zaradiť odvolanie doterajších a voľbu nových členov predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne a dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne.
Prevod poistného kmeňa a zaistného kmeňa
§ 156
(1)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na inú poisťovňu alebo pobočku zahraničnej poisťovne sa môže uskutočniť na základe žiadosti o predchádzajúci súhlas podľa § 77 ods. 1 písm. c) predávajúcej poisťovne alebo predávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti sa môže uskutočniť aj na základe návrhu postupu podľa § 141 ods. 2, o ktorom Národná banka Slovenska rozhodne do 30 dní od ich podania.
(2)
V návrhu postupu podľa § 141 ods. 2 alebo v žiadosti podľa odseku 1 sa uvedú
a)
dôvody prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, ak ide o prevod poistného kmeňa alebo jeho časti na základe žiadosti poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne,
b)
opis prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti,
c)
predpokladané zmeny v hospodárení odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne a preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne ako dôsledok prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti,
d)
skutočnosť, že po zohľadnení prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti bude preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne dosahovať potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 48,
e)
spôsob a obsah oznámenia osobám, s ktorými boli uzavreté poistné zmluvy, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti vrátane dátumu, do ktorého má byť tento prevod skončený.
(3)
Prílohou návrhu postupu podľa § 141 ods. 2 alebo žiadosti podľa odseku 1 je zmluva o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti medzi odovzdávajúcou poisťovňou alebo odovzdávajúcou pobočkou zahraničnej poisťovne a preberajúcou poisťovňou alebo preberajúcou pobočkou zahraničnej poisťovne; preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne môže byť len poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne, ktorej bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti pre tie poistné odvetvia v rámci poistných druhov, ktoré sa týkajú prevádzaného poistného kmeňa alebo jeho časti.
(4)
Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti Národná banka Slovenska neschváli, ak by týmto prevodom bola ohrozená schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, alebo stabilita preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo stabilita odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, alebo ak by po tomto prevode preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne nedosahovala potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 48.
(5)
Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne je povinná do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska, ktorým bola schválená žiadosť podľa odseku 1 alebo návrh postupu podľa § 141 ods. 2, oznámiť osobám, ktorých poistných zmlúv sa prevod poistného kmeňa týka, obchodné meno a sídlo preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne a dátum, dokedy sa musí prevod poistného kmeňa skončiť.
(6)
Súčasne s prevodom poistného kmeňa alebo jeho časti dôjde k prevodu finančných prostriedkov z odovzdávajúcej poisťovne alebo z odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne do preberajúcej poisťovne alebo preberajúcej pobočky zahraničnej poisťovne vo výške technických rezerv zodpovedajúcich prevádzanému poistnému kmeňu alebo jeho časti.
(7)
Preberajúca poisťovňa alebo preberajúca pobočka zahraničnej poisťovne vstupuje do všetkých práv a záväzkov odovzdávajúcej poisťovne alebo odovzdávajúcej pobočky zahraničnej poisťovne, ktoré boli predmetom prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti, dňom dohodnutým v zmluve o prevode poistného kmeňa alebo jeho časti. Prevod poistného kmeňa alebo jeho časti musí byť skončený najneskôr do šesť mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Národnej banky Slovenska podľa odseku 1 alebo § 141 ods. 2.
(8)
Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 7 rovnako.
§ 157
Prevod poistného kmeňa v rámci členských štátov a prevod zaistného kmeňa v rámci členských štátov
(1)
Poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne je oprávnená previesť poistný kmeň alebo jeho časť na poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zriadenú v inom členskom štáte (ďalej len „preberajúci subjekt“) na základe predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 písm. c). Národná banka Slovenska je povinná tento prevod prerokovať s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, a s príslušným orgánom dohľadu členského štátu záväzku alebo členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko a požiadať ich o stanovisko k tomuto prevodu.
(2)
Ak je stanovisko príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom má preberajúci subjekt sídlo, príslušného orgánu dohľadu členského štátu záväzku alebo príslušného orgánu dohľadu členského štátu, v ktorom je umiestnené riziko k prevodu podľa odseku 1 zamietavé, Národná banka Slovenska tento prevod neschváli. Ak konzultovaný príslušný orgán dohľadu členského štátu podľa prvej vety nevydá stanovisko k tomuto prevodu do troch mesiacov od doručenia žiadosti, považuje sa to za súhlas s prevodom.
(3)
Ak príslušný orgán dohľadu členského štátu požiada Národnú banku Slovenska o stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti poisťovne z iného členského štátu alebo pobočky zahraničnej poisťovne vykonávajúcej činnosť na území tohto členského štátu na poisťovňu, inú poisťovňu z iného členského štátu alebo pobočku zahraničnej poisťovne, je Národná banka Slovenska povinná vydať stanovisko najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti; ak Národná banka Slovenska v tejto lehote stanovisko nevydá, považuje sa to za jej súhlas s prevodom.
(4)
Národná banka Slovenska povolí prevod podľa odseku 3 len ak po zohľadnení tohto prevodu bude poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne dosahovať potrebné použiteľné vlastné zdroje na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť. Ak poisťovňa, alebo pobočka zahraničnej poisťovne nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska vydá zamietavé stanovisko k prevodu poistného kmeňa alebo jeho časti.
(5)
Rozhodnutie o schválení prevodu podľa odseku 1 je záväzné pre všetky osoby, ktoré majú práva alebo povinnosti vyplývajúce z poistných zmlúv, ktoré sú predmetom prevodu podľa odseku 1.
(6)
Národná banka Slovenska zabezpečí zverejnenie rozhodnutia o schválení prevodu podľa odseku 1 v členskom štáte záväzku alebo v členskom štáte, v ktorom je umiestnené riziko.
(7)
Na prevod podľa odseku 1 sa ustanovenia § 156 vzťahujú rovnako.
(8)
Pri prevode zaistného kmeňa sa použijú ustanovenia odsekov 1 až 7 rovnako.
Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
§ 158
Odobratie povolenia
(1)
Národná banka Slovenska je povinná odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, ak
a)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne získala toto povolenie na základe nepravdivých údajov uvedených v žiadosti o udelenie tohto povolenia, ktoré ak by boli v čase udelenia povolenia Národnej banke Slovenska známe, toto povolenie by nebolo udelené,
b)
ide o pobočku zahraničnej poisťovne alebo pobočku zahraničnej zaisťovne a táto zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa stratila v štáte svojho sídla oprávnenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo oprávnenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo
c)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nespĺňa minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť a Národná banka Slovenska neschválila predložený finančný plán, alebo poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesplní schválený finančný plán v lehote troch mesiacov od zistenia nesplnenia minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(2)
Národná banka Slovenska môže odobrať povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti
a)
pri vzniku závažných nedostatkov v činnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne a pri porušovaní požiadaviek na podnikanie poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
b)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nezačne do 12 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto povolenia vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť, vzdá sa povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo počas šiestich mesiacov poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť nevykonáva,
c)
poisťovňa podľa § 7 ods. 2, zaisťovňa podľa § 9 ods. 2, pobočka zahraničnej poisťovne podľa § 10 ods. 2 alebo pobočka zahraničnej zaisťovne podľa § 11 ods. 2 neplnia podmienky na udelenie povolenia,
d)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nesplnila podmienky na začatie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti v lehote určenej v tomto povolení,
e)
zavedenie nútenej správy neviedlo k ekonomickému ozdraveniu poisťovne alebo zaisťovne,
f)
poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne opakovane alebo aj po uložení poriadkovej pokuty marí výkon dohľadu,
g)
sankcie uložené podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu67) neviedli k náprave zistených nedostatkov.
(3)
Ak Národná banka Slovenska odobrala povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo povolenie zaniklo, je povinná bez zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti príslušné orgány dohľadu ostatných členských štátov.
(4)
Národná banka Slovenska spolu s týmito príslušnými orgánmi dohľadu členských štátov prijmú všetky opatrenia potrebné na ochranu záujmov poistených osôb, a najmä obmedzia voľné nakladanie s aktívami poisťovne.
§ 159
(1)
Od okamihu doručenia rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo odo dňa zániku tohto povolenia nesmie právnická osoba, ktorej bolo odobraté alebo jej zaniklo také povolenie, vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť okrem činností, ktoré sú nevyhnutné na uplatnenie jej pohľadávok a vyrovnanie záväzkov.
(2)
Rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zašle Národná banka Slovenska do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia Obchodnému vestníku na uverejnenie.
(3)
Právoplatné rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne oznámi Národná banka Slovenska príslušnému orgánu dohľadu toho štátu, v ktorom má sídlo zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa, ktorá zriadila takúto pobočku. Ak je vydané rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni alebo rozhodnutie o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaisťovni, ktorá má zriadenú pobočku v zahraničí, Národná banka Slovenska oznámi túto skutočnosť aj príslušnému orgánu dohľadu štátu, v ktorom má poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorej bolo odobraté také povolenie, svoju pobočku.
(4)
Odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobratie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zapisuje do obchodného registra. Do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti Národná banka Slovenska zašle rozhodnutie s návrhom na zápis tejto skutočnosti súdu, ktorý vedie obchodný register; pri zápise tejto skutočnosti sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.80)
(5)
Bez zbytočného odkladu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti Národná banka Slovenska podá príslušnému súdu návrh na zrušenie a likvidáciu tejto právnickej osoby a na vymenovanie likvidátora. Súd pred rozhodnutím o zrušení nemôže použiť postup podľa osobitného predpisu.81)
(6)
Konanie o odobratí povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo o odobratí povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa zastaví na základe právoplatného rozhodnutia o vyhlásení konkurzu podľa osobitného predpisu.41)
§ 160
Zánik povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti
(1)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti zaniká
a)
poisťovni alebo zaisťovni dňom jej zrušenia z iného dôvodu ako pre odobratie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti,
b)
poisťovni alebo zaisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok poisťovne alebo zaisťovne podľa osobitného predpisu,41)
c)
zahraničnej poisťovni alebo zahraničnej zaisťovni dňom vyhlásenia konkurzu na majetok zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne alebo dňom zrušenia zahraničnej poisťovne alebo zahraničnej zaisťovne,
d)
ak poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa alebo ak zaisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa nepodala návrh na zápis do obchodného registra podľa § 12 ods. 5, dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty,
e)
dňom predaja podniku poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne46) alebo zaisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne,
f)
zahraničnej poisťovni alebo zahraničnej zaisťovni dňom skončenia činnosti jej pobočky na území Slovenskej republiky.
(2)
Poisťovňa, zaisťovňa, zahraničná poisťovňa alebo zahraničná zaisťovňa sú povinné písomne informovať Národnú banku Slovenska o skutočnostiach uvedených v odseku 1 bez zbytočného odkladu po ich vzniku.
§ 161
Likvidácia poisťovne alebo zaisťovne
(1)
Na likvidáciu poisťovne alebo zaisťovne sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak odseky 3 až 10 a § 162 neustanovujú inak.
(2)
Na účely likvidácie poisťovne alebo zaisťovne sa rozumie
a)
likvidáciou proces, ktorý pozostáva zo speňaženia aktív poisťovne alebo zaisťovne a rozdelenia výnosu medzi veriteľov a akcionárov, ktorý zahŕňa zásah príslušných orgánov, vrátane konkurzu, podľa osobitných predpisov,82)
b)
likvidátorom osoba vymenovaná príslušným súdom na účely vykonávania likvidácie,
c)
nárokom z poistenia pre účely likvidácie akákoľvek suma, ktorú dlhuje poisťovňa poistenému, poistníkovi alebo oprávnenej osobe alebo iným poškodeným osobám, ktoré majú bezprostredné žalobné právo voči poisťovni na základe poistnej zmluvy, vrátane technických rezerv vytvorených za jednotlivé poistné zmluvy týkajúce sa vyššie uvedených osôb ak ku dňu vyhlásenia likvidácie poisťovne nenastala poistná udalosť; zaplatené poistné, ktoré poisťovňa dlhuje z dôvodu neprijatia návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy alebo z dôvodu zrušenia poistných zmlúv pred dňom vyhlásenia konkurzu, sa tiež považujú za nárok z poistenia.
(3)
Ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa zrušuje s likvidáciou, návrh na vymenovanie a odvolanie likvidátora je oprávnená podať len Národná banka Slovenska. Pri zápise vstupu poisťovne alebo zaisťovne do likvidácie a pri zápise likvidátora sa nepoužije ustanovenie osobitného predpisu.80)
(4)
Likvidátorom nesmie byť osoba, ktorá má alebo mala osobitný vzťah k poisťovni alebo zaisťovni.
(5)
Na účely likvidácie poisťovne alebo zaisťovne sa za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k poisťovni alebo zaisťovni, považujú
a)
členovia štatutárneho orgánu poisťovne alebo zaisťovne, vedúci zamestnanci poisťovne alebo zaisťovne, ďalší zamestnanci poisťovne alebo zaisťovne určení stanovami poisťovne alebo zaisťovne a prokurista poisťovne alebo zaisťovne,
b)
členovia dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne,
c)
fyzické osoby majúce kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou a členovia predstavenstva právnických osôb majúcich kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou a ich vedúci zamestnanci,
d)
osoby blízke75) členom predstavenstva poisťovne alebo zaisťovne, dozornej rady poisťovne alebo zaisťovne, vedúcim zamestnancom poisťovne alebo zaisťovne alebo fyzickým osobám majúcim kontrolu nad poisťovňou alebo zaisťovňou,
e)
akcionári, ak sú fyzickými osobami, s významným vplyvom na poisťovňu alebo zaisťovňu,
f)
fyzická osoba, ktorá v období piatich rokov pred podaním návrhu na likvidáciu bola audítorom poisťovne alebo zaisťovne alebo sa na audite poisťovne alebo zaisťovne podieľala bez vyslovenia výhrad k činnosti poisťovne alebo zaisťovne,
g)
člen predstavenstva inej poisťovne alebo zaisťovne a vedúci pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne alebo jeho zástupca.
(6)
S prihliadnutím na rozsah činnosti likvidátora určí Národná banka Slovenska výšku a splatnosť jeho odmeny.
(7)
Osoby, ktoré sa podieľajú na likvidácii poisťovne alebo zaisťovne, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s vykonávaním likvidácie voči všetkým osobám okrem Národnej banky Slovenska v súvislosti s plnením jej úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu;3) ustanovenia § 77 tým nie sú dotknuté.
(8)
Likvidátor predkladá Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu účtovné výkazy a doklady spracúvané v priebehu likvidácie v súlade s osobitným predpisom83) a ďalšie podklady vyžadované Národnou bankou Slovenska na účely posúdenia činnosti likvidátora a priebehu likvidácie.
(9)
Pri likvidácii poisťovne alebo zaisťovne musia byť záväzky, ktoré vznikli z poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv uzavretých prostredníctvom pobočiek poisťovne alebo pobočiek zaisťovne v iných členských štátoch alebo na základe práva slobodného poskytovania služieb, plnené rovnako ako záväzky, ktoré vznikli z iných poistných zmlúv alebo z iných zaistných zmlúv bez ohľadu na štátnu príslušnosť dotknutej poistenej osoby a príjemcu poistného plnenia.
(10)
Poisťovňa a zaisťovňa sú povinné zabezpečiť, aby pohľadávky tretích strán, ktoré majú prednosť pred nárokmi z poistenia a ktoré sú evidované v účtovníctve poisťovne alebo zaisťovne, boli sústavne kryté aktívami a nezávisle od možnej likvidácie poisťovne alebo zaisťovne.
(11)
Ustanovenia § 153 platia pri likvidácii rovnako.
(12)
Nároky z poistenia zmlúv sa v rámci likvidácie v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
§ 162
Likvidácia poisťovne, poisťovne z iného členského štátu alebo zaisťovne, zaisťovne z iného členského štátu v rámci členských štátov
(1)
Národná banka Slovenska je povinná bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány dohľadu iných členských štátov o tom, že podala návrh na zrušenie a likvidáciu poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch a o ich vstupe do likvidácie.
(2)
Rozhodnutie o zrušení a likvidácii poisťovne, zaisťovne vrátane ich pobočiek v iných členských štátoch je platné pre všetky členské štáty.
(3)
Národná banka Slovenska zverejní vo vestníku Národnej banky Slovenska oznámenie o začatí likvidácie poisťovne z iného členského štátu alebo oznámenie o začatí likvidácie zaisťovne z iného členského štátu po tom, ako sa o tejto skutočnosti dozvie.
(4)
Likvidátor bez zbytočného odkladu zverejní výrok rozhodnutia podľa odseku 2 v Úradnom vestníku Európskej únie v slovenskom jazyku, ktorý obsahuje najmä označenie príslušného orgánu dohľadu, príslušné právne predpisy a označenie likvidátora.
(5)
Likvidátor po začatí likvidácie bez zbytočného odkladu písomne oznámi známym veriteľom, ktorí majú trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, lehotu, v ktorej majú prihlásiť svoje pohľadávky, následky neprihlásenia pohľadávok a ďalšie informácie súvisiace s likvidáciou subjektov podľa odseku 1, najmä informáciu o tom, či veritelia, ktorí majú prednostné pohľadávky, sú povinní si svoju pohľadávku prihlásiť, a dátum zániku poistných zmlúv a zaistných zmlúv.
(6)
Informácie v oznámení podľa odseku 5 sa uvedú v úradnom jazyku alebo v jednom z viacerých úradných jazykov členského štátu, v ktorom majú veritelia trvalý pobyt alebo sídlo. Oznámenie podľa odseku 5 sa označí „Výzva na uplatnenie pohľadávky; lehoty, ktoré treba dodržať“.
(7)
Veriteľ, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, je oprávnený si uplatniť svoju pohľadávku na príslušnom orgáne v Slovenskej republike v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov tohto členského štátu alebo v slovenskom jazyku, ak ho ovláda. Doklad, ktorým si veriteľ uplatňuje pohľadávku, sa označí „Uplatnenie pohľadávky“.
(8)
Likvidátor je povinný pravidelne informovať veriteľov o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska je povinná na požiadanie poskytnúť informácie o priebehu likvidácie subjektov podľa odseku 1 príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
(9)
Ak likvidátor z iného členského štátu, ktorý vykonáva likvidáciu poisťovne z iného členského štátu alebo likvidáciu zaisťovne z iného členského štátu, chce pôsobiť na území Slovenskej republiky, jeho vymenovanie sa Národnej banke Slovenska preukazuje úradne osvedčenou kópiou rozhodnutia o vymenovaní za likvidátora alebo iným obdobným dokladom vydaným príslušným orgánom dohľadu iného členského štátu a Národná banka Slovenska môže požadovať jeho preklad do slovenského jazyka.
§ 163
Pozastavenie výkonu akcionárskych práv
(1)
Národná banka Slovenska pozastaví osobe, ktorá vykonala úkon, ktorým došlo k porušeniu § 77 ods. 1 písm. a), ktorá získala predchádzajúci súhlas podľa § 77 ods. 1 písm. a) na základe nepravdivých údajov alebo pri ktorej má Národná banka Slovenska dôvodné podozrenie z porušenia § 77 ods. 1 písm. a), výkon práva zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení poisťovne alebo zaisťovne a práva požiadať o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne. Výkon týchto práv môže Národná banka Slovenska pozastaviť aj osobe, ktorej pôsobenie týkajúce sa poisťovne alebo zaisťovne je na ujmu riadneho a obozretného podnikania poisťovne alebo zaisťovne alebo u ktorej možno takéto pôsobenie dôvodne očakávať.
(2)
Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 začína Národná banka Slovenska z vlastného podnetu, ak zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.
(3)
Rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia3) vo veci pozastavenia výkonu práv uvedených v odseku 1 doručí Národná banka Slovenska osobe, u ktorej zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, a dotknutej poisťovni alebo zaisťovni. Týmto rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia je poisťovňa alebo zaisťovňa viazaná. Za doručenie osobe, u ktorej Národná banka Slovenska zistila dôvod na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, sa považuje doručenie rozhodnutia o predbežnom opatrení aj zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie tejto osoby na valnom zhromaždení.
(4)
Poisťovňa alebo zaisťovňa nesmie na svojom valnom zhromaždení pripustiť prítomnosť osoby, ktorej bol pozastavený výkon akcionárskych práv podľa odseku 3, ani osôb splnomocnených touto osobou na konanie v jej mene.
(5)
Akcie, s ktorými sú spojené pozastavené práva uvedené v odseku 1, sa počas pozastavenia týchto práv nepovažujú za akcie s hlasovacím právom. Na tieto akcie sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti valného zhromaždenia uznášať sa ani pri rozhodovaní valného zhromaždenia. Na takto vzniknuté zvýšenie podielu na hlasovacích právach ostatných osôb, ktoré sú uvedené vo výpise predloženom poisťovňou alebo zaisťovňou podľa odseku 3, sa nevyžaduje predchádzajúci súhlas podľa § 77 ods. 1 písm. a).
(6)
Ak pominú dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1, Národná banka Slovenska ich pozastavenie bez zbytočného odkladu zruší.
(7)
Národná banka Slovenska podá návrh na súd na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne z dôvodu porušenia tohto zákona alebo stanov. Toto právo zanikne, ak ho Národná banka Slovenska neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia, alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
(8)
Poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná predložiť Národnej banke Slovenska výpis z jej registra emitenta a z jej zoznamu akcionárov vyhotovený k rozhodujúcemu dňu,84) ktorý je určený najmenej päť pracovných dní pred dňom konania valného zhromaždenia. Tento výpis je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná doručiť Národnej banke Slovenska v deň jeho vyhotovenia. Národná banka Slovenska bezodkladne na tomto výpise písomne označí osobu, ktorej pozastavila výkon práv uvedených v odseku 1, a doručí ho poisťovni alebo zaisťovni najneskôr v deň predchádzajúci konaniu valného zhromaždenia poisťovne alebo zaisťovne.
(9)
Konanie o pozastavení výkonu práv uvedených v odseku 1 je začaté, aj ak Národná banka Slovenska na výpise podľa odseku 1 písomne označí osobu, u ktorej nanovo zistila dôvody na pozastavenie výkonu práv uvedených v odseku 1.
PIATA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
§ 164
Spolupoistenie
(1)
Poisťovaciu činnosť možno vykonávať aj formou spolupoistenia. Pri spolupoistení možno uzavrieť poistnú zmluvu medzi poistníkom a viacerými poisťovňami, poisťovňami z iného členského štátu alebo pobočkami zahraničných poisťovní (ďalej len „spolupoisťovateľ“), a to v mene a na účet všetkých spolupoisťovateľov. V poistnej zmluve sa musí uviesť, kto je hlavným spolupoisťovateľom a výška podielov jednotlivých spolupoisťovateľov na právach a záväzkoch vyplývajúcich zo spolupoistenia.
(2)
Hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určuje všeobecné poistné podmienky a výšku poistného, prijíma poistné, prijíma od poisteného oznámenia o poistnej udalosti, vedie vyšetrovanie nevyhnutné na zistenie rozsahu povinnosti spolupoisťovateľov poskytnúť poistné plnenie a v tomto rozsahu koná hlavný spolupoisťovateľ v mene ostatných spolupoisťovateľov.
(3)
Oprávnená osoba má právo na poistné plnenie v celej výške voči hlavnému spolupoisťovateľovi len vtedy, ak tak bolo v poistnej zmluve dohodnuté. Spolupoisťovatelia sa medzi sebou vzájomne vyrovnajú v pomere svojich podielov podľa odseku 1, ak sa nedohodlo inak.
(4)
Záväzky vyplývajúce zo spolupoistenia musia byť pri likvidácii spolupoisťovateľa vyporiadané rovnako ako ostatné záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzavretých týmto spolupoisťovateľom bez ohľadu na štátnu príslušnosť poistníka.
(5)
V rámci spolupoistenia môže byť poistná zmluva uzavretá medzi poistníkom a viacerými poisťovateľmi, ktorí uzavreli vzájomnú dohodu o spoločnom postupe pri poistení určitých poistných rizík, a to v mene a na účet všetkých poisťovateľov. Touto dohodou o spoločnom postupe možno zriadiť spoločný orgán na plnenie povinností ustanovených týmto zákonom, ktoré by inak vykonával hlavný poisťovateľ.
(6)
V poistnej zmluve nie je možné sa odchýliť od ustanovení odsekov 1 až 5, a to ani ak sa niektorý poisťovateľ zúčastní na spolupoistení prostredníctvom obchodnej siete založenej v mieste sídla poisťovateľa alebo jeho pobočky, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, ako je členský štát sídla hlavného poisťovateľa, alebo ak sa poistné riziko nachádza v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike.
§ 165
Spolupoistenie vykonávané na území členských štátov
(1)
Na operácie spolupoistenia vykonávané na území členských štátov sa odseky 2 až 7 uplatňujú, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
operácie spolupoistenia sa týkajú jedného alebo viacerých poistných rizík zaradených do poistných odvetví uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 3 až 16,
b)
poistené riziko je veľké riziko,
c)
poistené riziko je kryté jedinou poistnou zmluvou pri celkovom poistnom a na to isté obdobie dvoma alebo viacerými poisťovňami, poisťovňami z iných členských štátov alebo pobočkami zahraničných poisťovní, každou podľa jej podielu ako spolupoisťovateľa; jedna z nich je určená ako hlavný spolupoisťovateľ,
d)
poistené riziko je umiestnené na území členského štátu,
e)
na účely krytia poisteného rizika má hlavný spolupoisťovateľ rovnaké postavenie, ako keby bol poisťovňou kryjúcou celé riziko,
f)
najmenej jeden zo spolupoisťovateľov sa podieľa na zmluve prostredníctvom ústredia alebo pobočky zriadenej v inom členskom štáte, ako je členský štát hlavného spolupoisťovateľa a
g)
hlavný spolupoisťovateľ spravuje spolupoistenie, najmä určí poistné podmienky a sadzby poistného.
(2)
Veľkým rizikom sa na účely tohto zákona rozumie riziko vzťahujúce sa na poistné odvetvia neživotného poistenia uvedené
a)
v prílohe č. 1 časti A bodoch 4 až 7, 11 a 12,
b)
v prílohe č. 1 časti A bodoch 14 a 15, ak sa toto riziko týka činnosti poisteného v oblasti priemyslu, obchodu alebo výkonu činností podľa osobitných predpisov,85)
c)
v prílohe č. 1 časti A bodoch 3, 8 až 10, 13 a 16, ak sú splnené najmenej dve z týchto podmienok:
1.
celková suma poisteného majetku alebo celková hodnota poisteného majetku podľa konsolidovanej účtovnej závierky prevyšuje 6 200 000 eur,
2.
čistý obrat poisteného prevyšuje 12 800 000 eur,
3.
priemerný ročný prepočítaný stav zamestnancov poisteného za účtovné obdobie je väčší ako 250.
(3)
Poisťovňa je povinná postupovať podľa ustanovení § 15 až 17 len, ak je určená ako hlavný spolupoisťovateľ.
(4)
Poisťovňa je povinná stanoviť výšku technických rezerv podľa tohto zákona, najmenej však vo výške určenej hlavným spolupoisťovateľom podľa pravidiel platných v jeho domovskom členskom štáte.
(5)
Poisťovňa je povinná identifikovať členské štáty, na území ktorých vykonáva operácie spolupoistenia a evidovať štatistické údaje o objeme operácií spolupoistenia na území týchto členských štátov.
(6)
Ak sa likviduje poisťovňa, záväzky vyplývajúce z poistných zmlúv uzatvorených formou spolupoistenia na území iných členských štátov sa plnia rovnakým spôsobom ako záväzky z iných poistných zmlúv poisťovne bez ohľadu na štátnu príslušnosť poistených a príjemcov poistných plnení.
(7)
Národná banka Slovenska poskytuje príslušným orgánom dohľadu členských štátov potrebné informácie o operáciách spolupoistenia vykonávaného na území týchto členských štátov. Národná banka Slovenska spolupracuje s Komisiou na účely preskúmania všetkých ťažkostí, ktoré by mohli vzniknúť pri vykonávaní spolupoistenia na území členských štátov, najmä je povinná preskúmať všetky postupy, ktoré môžu naznačovať, že hlavný spolupoisťovateľ nepreberá vedúcu úlohu pri výkone spolupoistenia, alebo že poistené riziká jednoznačne nevyžadujú spoluúčasť dvoch alebo viacerých poisťovateľov na ich krytie.
§ 166
Vysporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany
(1)
Poistenie právnej ochrany uvedené v prílohe č. 1 časti A bode 17 predstavuje záväzok poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne znášať za úhradu poistného náklady na právne konanie a poskytovať iné služby priamo spojené s poistným krytím prostredníctvom
a)
zabezpečenia náhrady za stratu, poškodenie alebo úraz utrpený poisteným, prostredníctvom mimosúdneho vyrovnania alebo prostredníctvom občianskeho alebo trestného konania,
b)
obhajoby alebo zastupovania poisteného v občianskom, trestnom, správnom alebo inom konaní alebo v súvislosti s akýmkoľvek nárokom uplatňovaným proti nemu.
(2)
Pri vysporiadaní nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví musí poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne zabezpečiť najmenej jedno z týchto opatrení:
a)
žiadny z jej zamestnancov poverených vysporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva v tomto poistnom odvetví nevykonáva súčasne podobnú činnosť v inom poistnom odvetví poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorá poistnú zmluvu o poistení právnej ochrany uzavrela; to platí, aj ak je táto činnosť vykonávaná inou poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu alebo zahraničnou poisťovňou v inom poistnom odvetví neživotného poistenia, ktorá je vo vzťahu k poisťovni alebo k pobočke zahraničnej poisťovni, ktorá poistnú zmluvu týkajúcu sa poistenia právnej ochrany uzavrela, osobou ovládanou alebo ovládajúcou,
b)
vysporiadanie nárokov z poistenia právnej ochrany vykonáva iná právnická osoba nezávislá od poisťovne, alebo pobočky zahraničnej poisťovne uvedená v poistnej zmluve alebo v osobitnej časti poistnej zmluvy; ak táto právnická osoba je vo vzťahu k inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni osobou ovládanou alebo ovládajúcou, jej zamestnanci poverení vysporiadaním nárokov z poistenia právnej ochrany vrátane právneho poradenstva súvisiaceho s týmto vysporiadaním nesmú súčasne vykonávať rovnakú alebo podobnú činnosť v tejto inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu alebo zahraničnej poisťovni, alebo
c)
poistná zmluva obsahuje právo poisteného na slobodný výber právneho zástupcu pri ochrane jeho práv od momentu, od ktorého má právo nárokovať si poistné plnenie od svojho poisťovateľa podľa tejto poistnej zmluvy.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na
a)
poistenie právnej ochrany, ktoré sa týka používania námornej lode alebo námorného rekreačného plavidla alebo poistných rizík vznikajúcich v súvislosti s ich používaním,
b)
zastupovanie poisteného, ak je táto činnosť súčasne vykonávaná vo vlastnom záujme poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne v rámci poistenia zodpovednosti za škodu,
c)
poistenie právnej ochrany vykonávané poisťovňou alebo pobočkou zahraničnej poisťovne ako doplnkové poistenie k poisteniu pomoci osobám v núdzi počas cestovania alebo pobytu mimo miesta svojho trvalého pobytu.
(4)
Na poistenie právnej ochrany sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 1 až 3 neustanovujú inak.
ŠIESTA ČASŤ
OSOBITNÝ REŽIM
§ 167
Uplatnenie osobitného režimu pre poisťovňu
(1)
Ustanovenia § 7, 9, 12, 13, 23 až 30, 33 až 65, 73 a 75 sa nevzťahujú na poisťovňu, ktorá spĺňa tieto podmienky:
a)
hrubé predpísané poistné za účtovne obdobie neprevyšuje 5 000 000 eur,
b)
celkové technické rezervy poisťovne neprevyšujú 25 000 000 eur,
c)
celkové technické rezervy skupiny neprevyšujú 25 000 000 eur, ak poisťovňa patrí do skupiny,
d)
poisťovňa nevykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť v poistných odvetviach neživotného poistenia uvedených v prílohe č. 1 časti A bodoch 10 až 15, ak nie sú doplnkovými rizikami podľa § 6 ods. 9,
e)
hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti za účtovné obdobie neprevyšuje 500 000 eur, technické rezervy zo zaisťovacej činnosti neprevyšujú 2 500 000 eur, hrubé predpísané poistné zo zaisťovacej činnosti za účtovné obdobie neprevyšuje 10 % jej celkového hrubého predpísaného poistného alebo technické rezervy zo zaisťovacej činnosti neprevyšujú 10 % jej celkových technických rezerv, ak poisťovňa vykonáva zaisťovaciu činnosť a
f)
poisťovňa nevykonáva poisťovaciu činnosť alebo zaisťovaciu činnosť na území iného členského štátu podľa § 16 alebo § 17.
(2)
Ak podmienky ustanovené v odseku 1 poisťovňa nesplní tri za sebou nasledujúce účtovné obdobia, od štvrtého účtovného obdobia sa na poisťovňu ustanovenia šiestej časti tohto zákona nevzťahujú.
(3)
Ustanovenia šiestej časti tohto zákona sa začnú od nasledujúceho účtovného obdobia vzťahovať na poisťovňu, v ktorej Národná banka Slovenska zistila tieto skutočnosti:
a)
poisťovňa splnila podmienky ustanovené v odseku 1 v posledných troch po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach a
b)
očakáva sa, že poisťovňa bude spĺňať podmienky ustanovené v odseku 1 v nasledujúcich piatich po sebe nasledujúcich účtovných obdobiach.
(4)
Poisťovňa, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, sa môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať ustanovenia šiestej časti tohto zákona. O tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informuje Národnú banku Slovenska.
(5)
Na poisťovňu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 1 a pri ktorej Národná banka Slovenska rozhodla podľa odseku 3 v konaní podľa osobitného predpisu,3) sa vzťahujú ustanovenia šiestej časti tohto zákona.
§ 168
Uplatnenie osobitného režimu pre žiadateľa o povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti
(1)
Na žiadosť žiadateľa o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, ktorý preukáže, že budúca poisťovňa v nasledujúcich piatich účtovných obdobiach od udelenia povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti splní podmienky ustanovené v § 167 ods. 1 a tento žiadateľ nepožiada o udelenie povolenia podľa § 7, sa vzťahujú odseky 2 až 11.
(2)
O udelení povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti rozhoduje Národná banka Slovenska. Žiadosť o udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti predkladá zakladateľ poisťovne Národnej banke Slovenska.
(3)
Na udelenie povolenia podľa odseku 1 musí byť preukázané splnenie týchto podmienok:
a)
splatené základné imanie poisťovne,
b)
prehľadný a dôveryhodný pôvod základného imania a ďalších finančných zdrojov poisťovne,
c)
vhodnosť osôb s kvalifikovanou účasťou na poisťovni vrátane akcionárov kontrolujúcich zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť, ak je poisťovňa súčasťou finančného konglomerátu, ktorého súčasťou je aj zmiešaná finančná holdingová spoločnosť,
d)
prehľadnosť skupiny s úzkymi väzbami, ku ktorej patrí aj akcionár s kvalifikovanou účasťou na poisťovni; pri výpočte podielov na základnom imaní a na hlasovacích právach sa nezohľadňujú hlasovacie práva alebo podiely, ktoré obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka držia ako výsledok upisovania finančných nástrojov alebo umiestňovania finančných nástrojov na základe pevného záväzku podľa osobitného predpisu,19) ak sa tieto práva nevykonávajú alebo inak nevyužívajú na zasahovanie do riadenia poisťovne a ak ich obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka alebo zahraničná banka prevedie na inú osobu do jedného roka po ich nadobudnutí,
e)
výkonu dohľadu neprekážajú úzke väzby v rámci skupiny podľa písmena d),
f)
odborná spôsobilosť a dôveryhodnosť osôb, navrhnutých za členov predstavenstva a vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva,
g)
výkonu dohľadu neprekáža právny poriadok a spôsob jeho uplatnenia v štáte, na ktorého území má skupina podľa písmena d) úzke väzby,
h)
poisťovňa musí mať sídlo a ústredie na území Slovenskej republiky,
i)
predloženie obchodno-finančného plánu vychádzajúceho z navrhovanej obchodnej stratégie poisťovne podloženej reálnymi ekonomickými výpočtami,
j)
použiteľné základné vlastné zdroje vo výške absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky podľa § 179 ods. 12,
k)
preukázanie schopnosti kryť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa § 179 ods. 3,
l)
ak poisťovňa plánuje vykonávať životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7 písm. a) alebo písm. b) preukázanie schopnosti dodržiavať požiadavky podľa § 186,
m)
preukázanie schopnosti dodržiavať systém správy a riadenia podľa § 180 až 185.
(4)
V žiadosti podľa odseku 1 sa uvedie
a)
obchodné meno a sídlo budúcej poisťovne,
b)
identifikačné číslo organizácie budúcej poisťovne, ak už jej bolo pridelené,
c)
výška základného imania budúcej poisťovne,
d)
zoznam akcionárov s kvalifikovanou účasťou a výška ich podielov na budúcej poisťovni; zoznam akcionárov obsahuje osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na posúdenie podmienok uvedených v odseku 3 písm. c) a d),
e)
návrh, v akom rozsahu bude budúca poisťovňa vykonávať poisťovaciu činnosť,
f)
meno a priezvisko, trvalý pobyt a rodné číslo fyzických osôb, navrhnutých za členov predstavenstva, vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva a členov dozornej rady,
g)
čestné vyhlásenie žiadateľov, že predložené údaje sú úplné a pravdivé.
(5)
O žiadosti podľa odseku 2 rozhodne Národná banka Slovenska v lehote podľa osobitného predpisu20) na základe posúdenia úplnej žiadosti, prílohy k žiadosti a na základe posúdenia vecných, personálnych a organizačných predpokladov vo vzťahu k navrhovanému rozsahu poisťovacej činnosti.
(6)
Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne, ak žiadateľ nepreukáže splnenie podmienok uvedených v odseku 3. Národná banka Slovenska žiadosť podľa odseku 2 zamietne aj, ak údaje a predložené doklady nie sú úplné, správne, pravdivé, pravé alebo aktuálne. Dôvodom na zamietnutie tejto žiadosti nemôžu byť ekonomické potreby trhu. Národná banka Slovenska môže žiadosti podľa odseku 2 vyhovieť čiastočne, ak žiadateľ preukáže splnenie podmienok podľa odseku 3 len pre niektoré z požadovaných činností.
(7)
Podmienky podľa odseku 3 musia byť splnené nepretržite počas platnosti povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa uplatnia ustanovenia odsekov 1 až 7 primerane.
(9)
Spôsob preukazovania splnenia podmienok uvedených v odseku 3 na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovni vrátane dokladov, ktoré tvoria prílohu žiadosti, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(10)
Za vhodnú osobu pri posudzovaní splnenia podmienky uvedenej v odseku 3 písm. c) sa považuje osoba, ktorá hodnoverne preukáže splnenie podmienky uvedenej v odseku 3 písm. b), a zo všetkých okolností je zrejmé, že zabezpečí riadne vykonávanie poisťovacej činnosti v záujme stability finančného trhu.
§ 169
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti a povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti
(1)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti sa udeľuje na neurčitú dobu a nemožno ho previesť na inú osobu a neprechádza ani na právneho nástupcu. Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti udelené poisťovni je platné na území Slovenskej republiky.
(2)
Okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia podľa osobitného predpisu21) musí výrok rozhodnutia, ktorým sa udeľuje povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, obsahovať
a)
obchodné meno a sídlo poisťovne, ktorej sa udeľuje povolenie,
b)
označenie poistného druhu a poistných odvetví, pre ktoré je poisťovňa oprávnená vykonávať poisťovaciu činnosť alebo zaisťovacej činnosti, alebo označenie poistného druhu, pre ktorý je poisťovňa oprávnená vykonávať zaisťovaciu činnosť.
(3)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí poisťovňa splniť pred začatím vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti, alebo podmienky, ktoré je poisťovňa povinná dodržiavať pri vykonávaní poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti. V povolení na vykonávanie poisťovacej činnosti možno vykonávanie niektorých poistení v rámci poistného odvetvia obmedziť.
(4)
Povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti nemožno udeliť, ak by to bolo v rozpore s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.
(5)
Poisťovňa je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis poisťovne do obchodného registra na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti alebo jeho zmeny do 60 dní odo dňa, keď toto povolenie alebo jeho zmena nadobudla právoplatnosť, a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zápisu do obchodného registra alebo zmeny zápisu v obchodnom registri.
(6)
Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu písomne oznámiť Národnej banke Slovenska zmeny v skutočnostiach ustanovených v § 168 ods. 3 a 4.
§ 170
Zmena povolenia
(1)
Na žiadosť poisťovne možno rozhodnutím Národnej banky Slovenska povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti zmeniť. Národná banka Slovenska postupuje pri posudzovaní žiadosti o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti primerane podľa § 168.
(2)
Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti, je poisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska obchodno-finančný plán podľa § 168 ods. 3 písm. i), ktorý zohľadňuje aj požadované rozšírenie poisťovacej činnosti a preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 179. Ak ide o rozšírenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti, je poisťovňa povinná predložiť Národnej banke Slovenska obchodno-finančný plán podľa § 168 ods. 3 písm. i), ktorý zohľadňuje aj požadované rozšírenie zaisťovacej činnosti a preukázať, že spĺňa podmienky podľa § 179.
(3)
Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa alebo zahraničná poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti jedným alebo viacerými poistnými odvetviami alebo jedným alebo viacerými rizikami v rámci poistného odvetvia, o ktoré sa povolenie zužuje. Ak ide o zúženie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti poisťovňa je povinná preukázať, že vysporiadala všetky svoje pohľadávky a záväzky, ktoré jej vznikli v súvislosti s poistným druhom, o ktoré sa povolenie zužuje.
(4)
Poisťovňa vykonávajúca činnosti životného poistenia, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistné odvetvia uvedené v bodoch 1 a 2 prílohy č. 1 časti A a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne vykonávajúca len činnosti neživotného poistenia v poistných odvetviach uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy č. 1 časti A, ktorá požiadala o zmenu povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti o poistný druh životného poistenia, okrem skutočností uvedených v odseku 2 preukáže aj, že má v držbe použiteľné základné vlastné zdroje na krytie absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v životnom poistení a absolútnej spodnej hranice minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť pre poisťovne vykonávajúce poisťovaciu činnosť v neživotnom poistení podľa § 179 ods. 12.
Technické rezervy
§ 171
(1)
Na vykonávanie poisťovacej činnosti poisťovňa vytvára v súlade s vymedzeným predmetom podnikania tieto technické rezervy:
a)
technickú rezervu na poistné budúcich období,
b)
technickú rezervu na poistné plnenie,
c)
technickú rezervu na poistné prémie a zľavy,
d)
technickú rezervu na životné poistenie,
e)
technickú rezervu na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených,
f)
ďalšie technické rezervy.
(2)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa vytvárajú vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky voči poistníkom, poisteným a príjemcom poistného plnenia a používajú sa na ich úhradu.
(3)
Ďalšie technické rezervy podľa odseku 1 písm. f) môže poisťovňa vytvárať, ak záväzky voči poisteným nie je možné uhradiť z niektorej z technických rezerv uvedených v odseku 1 písm. a) až e). Na tvorbu ďalších technických rezerv je potrebný predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska vydaný na základe žiadosti poisťovne.
(4)
Poisťovňa je povinná vytvárať technické rezervy podľa odseku 1, ak ich tvorba vyplýva z uzavretých zaistných zmlúv, a to vo výške dostatočnej na to, aby bola v každom okamihu zabezpečená schopnosť poisťovne uhradiť v plnej miere všetky záväzky poisťovne vyplývajúce zo zaistných zmlúv.
(5)
Technické rezervy podľa odseku 1 sa tvoria samostatne pre životné poistenie a samostatne pre neživotné poistenie. O každej technickej rezerve sa účtuje oddelene od ostatných záväzkov poisťovne.
(6)
Poisťovňa je povinná vytvárať technické rezervy na celý rozsah svojej činnosti a prostriedky technických rezerv umiestňovať do aktív podľa § 178.
(7)
Ak sa zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu, pobočka zahraničnej zaisťovne alebo zahraničná zaisťovňa bude podieľať na technických rezervách poisťovne, je poisťovňa povinná uzavrieť zaistnú zmluvu tak, aby nedošlo k ohrozeniu schopnosti poisťovne plniť svoje záväzky vyplývajúce z uzavretých poistných zmlúv.
(8)
Poisťovňa je povinná preukázať Národnej banke Slovenska dostatočnosť technických rezerv podľa odsekov 2 a 4 vykonaním testu primeranosti záväzku86) a poskytnúť Národnej banke Slovenska na jej vyžiadanie všetky podklady, doklady a iné informácie určené Národnou bankou Slovenska potrebné na výpočet dostatočnosti technických rezerv.
§ 172
Zásady výpočtu technických rezerv v životnom poistení
(1)
Pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musia byť dodržané tieto zásady:
a)
výška technických rezerv v životnom poistení sa vypočítava dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, pričom pri výpočte sa vychádza z budúceho splatného poistného a budúcich záväzkov, ktoré sú určené v poistných podmienkach pre každú poistnú zmluvu, vrátane
1.
všetkých garantovaných plnení vrátane garantovanej odkupnej hodnoty,
2.
bonusov, na ktoré vznikol nárok bez ohľadu na to, ako sú charakterizované,
3.
opcií, na ktoré má poistník nárok podľa poistnej zmluvy,
4.
správnych nákladov a provízií,
b)
retrospektívnu metódu výpočtu technických rezerv v životnom poistení možno použiť, ak sa preukáže, že technické rezervy v životnom poistení vypočítané touto metódou nie sú nižšie, ako keby boli vypočítané dostatočne obozretnou prospektívnou metódou, alebo ak pre poistnú zmluvu nemožno použiť prospektívnu metódu,
c)
dostatočne obozretná metóda ocenenia technických rezerv nie je určenie najlepšieho odhadu, ale mala by zahŕňať primeranú maržu pre negatívne odchýlky predpokladov ocenenia,
d)
metóda použitá pri výpočte technických rezerv v životnom poistení musí byť dostatočne obozretná aj vo vzťahu k metóde oceňovania aktív, ktorými sa kryjú tieto technické rezervy,
e)
technické rezervy v životnom poistení sa vypočítavajú poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; tieto technické rezervy možno vypočítať pre každú poistnú zmluvu alebo pre viaceré poistné zmluvy aj odhadom alebo pomocou zovšeobecnenia údajov použitých pri ich výpočte, ak výsledky pri tomto spôsobe výpočtu sú približne rovnaké ako pri výpočte týchto technických rezerv poistno-matematickými metódami pre každú poistnú zmluvu samostatne; použitie samostatného výpočtu technických rezerv v životnom poistení nesmie brániť vytvoreniu ďalších technických rezerv na poistné riziká, ktoré nie sú individualizované,
f)
hodnota technických rezerv v životnom poistení pre každú poistnú zmluvu musí byť počas jej platnosti najmenej v garantovanej výške odkupnej hodnoty, ak je výška odkupnej hodnoty garantovaná.
(2)
Predpoklady použité pri ocenení a časť technickej rezervy na životné poistenie určenej na úhradu budúcich nákladov poisťovne je poisťovňa povinná určiť s prihliadnutím na obsah poistnej zmluvy a predpokladané správne náklady vrátane provízií.
(3)
Pri výpočte technickej rezervy na životné poistenie tvorenej na úhradu záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv, v ktorých je obsiahnutý nárok na podiel na zisku, môže poisťovňa použiť metódu zohľadňujúcu budúce bonusy, ich predpokladaný vývoj a súčasný spôsob priznávania týchto bonusov.
(4)
Metóda výpočtu výšky technických rezerv v životnom poistení sa nesmie meniť z dôvodu zmien v podkladoch na ich výpočet a musí sa použiť taká metóda, aby bolo možné jednoznačne a preukázateľne určiť spôsob rozdelenia zisku počas trvania každej poistnej zmluvy.
(5)
Poisťovňa je povinná umožniť každej osobe oboznámiť sa so zásadami a metódami, ktoré sa používajú pri výpočte technických rezerv v životnom poistení.
§ 173
Technická rezerva na poistné budúcich období
(1)
Technická rezerva na poistné budúcich období sa tvorí v neživotnom poistení a v životnom poistení okrem životných poistení za jednorazové poistné z tej časti predpísaného poistného, ktorá sa vzťahuje na budúce účtovné obdobia. Jej výška sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
(2)
Ak nie je možné technickú rezervu na poistné budúcich období určiť ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv, použijú sa na určenie jej výšky poistno-matematické metódy.
(3)
Súčasťou technickej rezervy na poistné budúcich období je rezerva na neukončené riziká. Rezerva na neukončené riziká sa tvorí, ak predpísané poistné, ktoré sa vzťahuje na budúce účtovné obdobie, nie je dostatočné na krytie všetkých poistných plnení z poistných udalostí a nákladov, ktoré nastanú v budúcom období a vzťahujú sa na platné poistné zmluvy.
§ 174
Technická rezerva na poistné plnenie
(1)
Technická rezerva na poistné plnenie sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení a predstavuje odhad celkových nákladov, ktoré vyplývajú z úhrad všetkých poistných plnení, ktoré nastali do konca účtovného obdobia, znížený o už vyplatené poistné plnenia vo vzťahu k týmto udalostiam, a je určená na poistné plnenie z poistných udalostí
a)
nahlásených a nevybavených,
b)
vzniknutých a nenahlásených v bežnom účtovnom období.
(2)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa určuje ako súhrn technických rezerv na poistné plnenia v životnom poistení a v neživotnom poistení vypočítaných pre jednotlivé poistné udalosti. Ak výšku technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení nemožno určiť uvedeným spôsobom, použijú sa poistno-matematické metódy.
(3)
Technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení zahŕňa aj všetky predpokladané náklady spojené s vybavením poistných udalostí.
(4)
Výška technickej rezervy na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa na poistné udalosti, ktoré vznikli do konca bežného účtovného obdobia, ale neboli poisťovni nahlásené, určí poistno-matematickými metódami.
(5)
Ak sa v jednotlivých odvetviach životných poistení a neživotných poistení poskytne poistné plnenie vo forme dôchodku, technická rezerva na poistné plnenie v životnom poistení a v neživotnom poistení sa tvorí na základe poistno-matematických metód.
§ 175
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy
Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa tvorí v životnom poistení a v neživotnom poistení v súlade s poistnou zmluvou a je určená na poskytovanie prémií a zliav na poistnom. Technická rezerva na poistné prémie a zľavy sa určuje ako súhrn technických rezerv vypočítaných podľa jednotlivých poistných zmlúv.
§ 176
Technická rezerva na životné poistenie
(1)
Technická rezerva na životné poistenie sa tvorí ako súhrn technických rezerv podľa jednotlivých zmlúv životného poistenia a neživotného poistenia, v ktorých sa využívajú techniky kalkulácie rezerv životného poistenia a predstavuje hodnotu budúcich záväzkov poisťovne vypočítanú poistno-matematickými metódami vrátane podielov na zisku alebo podielov na prebytku poistného a nákladov spojených so správou poistení po odpočítaní hodnoty budúceho poistného.
(2)
Pri výpočte technických rezerv je povolená zillmerizácia do výšky obstarávacích nákladov započítaných do poistného v životnom poistení. Zillmerizáciou sa rozumie postupné odpisovanie obstarávacích nákladov spojených so životným poistením počas platenia poistného. Pri výpočte technických rezerv sa použijú tie isté predpoklady a technická úroková miera ako pri určovaní sadzieb poistného.
(3)
Ak má technická rezerva zápornú hodnotu, nahradí sa nulou.
(4)
Maximálnu výšku technickej úrokovej miery ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(5)
Maximálna výška technickej úrokovej miery neplatí pre produkty životného poistenia s jednorazovým poistným, ak poistná doba netrvá dlhšie ako päť rokov.
(6)
Celkové garantované zhodnotenie dohodnuté v poistnej zmluve nesmie ku dňu uzavretia poistnej zmluvy presiahnuť aktuálne dosahovaný výnos dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku z umiestnenia prostriedkov technických rezerv znížený o primeranú zrážku a vypočítaný spôsobom, ktorý potvrdí aktuár.
§ 177
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených
(1)
Technická rezerva na krytie rizika z investovania finančných prostriedkov v mene poistených sa tvorí v životnom poistení, ak ekonomické riziko premenlivosti výnosov alebo rastu investovaných prostriedkov poistného nesie výlučne osoba, ktorá uzavrela s poisťovňou poistnú zmluvu. Táto technická rezerva sa určuje ako aktuálna hodnota finančných prostriedkov investovaných v mene poistených za všetky také poistné zmluvy v životnom poistení v súlade s poistnými zmluvami.
(2)
Dodatočná technická rezerva na krytie rizika smrti, správnych nákladov alebo iných rizík je súčasťou technickej rezervy na životné poistenie podľa § 176.
§ 178
Spôsob umiestnenia prostriedkov technických rezerv
(1)
Prostriedky technických rezerv môže poisťovňa a Slovenská kancelária poisťovateľov umiestniť do nasledujúcich kategórii aktív
a)
dlhopisy vydané Slovenskou republikou alebo Národnou bankou Slovenska, dlhopisy, za ktoré prevzala záruku Slovenská republika, dlhopisy, ktorých emitentmi sú členské štáty alebo centrálne banky týchto štátov alebo za ktoré prevzali záruku členské štáty, a dlhopisy vydané Európskou investičnou bankou, Európskou bankou pre obnovu a rozvoj alebo Medzinárodnou bankou pre obnovu a rozvoj,
b)
dlhopisy vydané bankami alebo zahraničnými bankami so sídlom v členskom štáte,
c)
pokladničné poukážky alebo pokladničné poukážky, ktorých emitentmi sú členské štáty,
d)
dlhopisy prijaté na regulovaný trh,
e)
akcie prijaté na regulovaný trh burzy alebo také akcie upísať,
f)
podielové listy uzavretých podielových fondov prijatých na regulovaný trh,
g)
podielové listy otvorených podielových fondov alebo cenné papiere zahraničných otvorených subjektov kolektívneho investovania,9)
h)
termínované alebo bežné účty v bankách alebo v zahraničných bankách so sídlom v členskom štáte,
i)
hypotekárne záložné listy alebo zahraničné hypotekárne záložné listy,
j)
vkladové listy alebo zahraničné vkladové listy,
k)
nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky alebo na území iných členských štátov,
l)
pôžičky poisteným, ktorí uzavreli s poisťovňou poistné zmluvy v životnom poistení,
m)
pôžičky alebo úvery zabezpečené bankovou zárukou alebo bankovou zárukou zahraničnej banky so sídlom v členskom štáte,
n)
zmenky zabezpečené bankovou zárukou a zmenky vydané bankou alebo zahraničnou bankou so sídlom v členskom štáte,
o)
iné cenné papiere, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j) a n), s ktorými sa obchoduje na zahraničnej burze cenných papierov alebo na inom zahraničnom regulovanom verejnom trhu cenných papierov v členskom štáte alebo v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj,
p)
dlhové cenné papiere vydané špeciálnym účelovým nástrojom,
q)
pohľadávky a iné obdobné aktíva voči zaisťovni alebo zaisťovni z iného členského štátu a voči zahraničnej zaisťovni,
r)
iné finančné nástroje, ako sú uvedené v písmenách a) až g), i), j), n) až p).
(2)
Poisťovňa je povinná umiestňovať prostriedky technických rezerv podľa odseku 1 len v limitoch ustanovených pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia. Limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(3)
Spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv podľa odseku 1, ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(4)
Poisťovňa je povinná nepretržite udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnených podľa odseku 1 najmenej vo výške technických rezerv vytvorených podľa tohto zákona, neznížených o podiel zaisťovateľa na týchto technických rezervách.
(5)
Poisťovňa investuje len do aktív a nástrojov, ktorých riziká môže príslušná poisťovňa riadne identifikovať, merať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať.
(6)
Všetky aktíva, najmä aktíva kryjúce technické rezervy, minimálnu kapitálovú požiadavku a kapitálovú požiadavku na solventnosť sa investujú spôsobom zabezpečujúcim bezpečnosť, kvalitu, likviditu a výnosnosť portfólia ako celku a umiestňujú sa spôsobom zabezpečujúcim ich dostupnosť.
(7)
Aktíva kryjúce technické rezervy sa investujú spôsobom primeraným povahe a trvaniu poistných záväzkov a zaistných záväzkov. Tieto aktíva sa investujú v najlepšom záujme všetkých poistníkov a príjemcov poistných plnení pri zohľadnení príslušnej zverejnenej písomnej koncepcie.
(8)
Ak nastane konflikt záujmov poisťovňa alebo osoby, ktoré riadia jej portfóliá aktív zabezpečia, aby sa aktíva investovali najlepším možným spôsobom v záujme poistníkov a príjemcov poistných plnení.
(9)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od hodnoty podielov v podielových fondoch, od hodnoty cenných papierov zahraničných subjektov kolektívneho investovania, od hodnoty prevoditeľných cenných papierov, alebo od hodnoty aktív spravovaných vo vlastnom fonde poisťovne, zvyčajne rozdelenom na podielové jednotky, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria hodnotou týchto podielových jednotiek alebo, ak tieto podiely nie sú určené, týmito aktívami. Vlastným fondom poisťovne sa na účely tohto zákona rozumie portfólio aktív vo vlastníctve poisťovne zvlášť vyčlenených na krytie záväzkov v životnom poistení pre určenú skupinu zmlúv.
(10)
Ak výška poistného plnenia v životnom poistení závisí priamo od akciového indexu alebo od inej referenčnej hodnoty ako hodnôt uvedených v odseku 9, technické rezervy, ktoré sa týkajú tohto poistného plnenia, sa vyjadria buď podielovými jednotkami, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu, alebo ak tieto podielové jednotky nie sú určené, aktívami s primeranou bezpečnosťou a obchodovateľnosťou, ktoré čo najpresnejšie vyjadrujú referenčnú hodnotu.
(11)
Ak plnenia uvedené v odsekoch 9 a 10 zahŕňajú finančné garancie alebo ďalšie garantované plnenia, na aktíva držané na účely krytia zodpovedajúcich technických rezerv pre tieto garancie sa vzťahujú ustanovenia odseku 12.
(12)
Na aktíva iné ako uvedené v odsekoch 9 a 10 sa vzťahujú tieto zásady:
a)
derivátové nástroje sa môžu použiť len, ak prispievajú k znižovaniu rizík alebo umožňujú efektívne riadenie portfólia,
b)
zabezpečí sa vhodné rozloženie aktív tak, aby sa predišlo prílišnému naviazaniu sa na akékoľvek konkrétne aktívum, emitenta alebo skupinu spoločností, zemepisné oblasti a aby sa predišlo neprimeranej koncentrácii rizík v portfóliu ako celku,
c)
zabezpečí sa, aby investície do aktív vydaných tým istým emitentom alebo emitentmi patriacimi do tej istej skupiny nevystavili poisťovňu alebo zaisťovňu neprimeranej koncentrácii rizika.
(13)
Poisťovňa je povinná umiestniť prostriedky technických rezerv do zhodných aktív v sume, ktorá je minimálne 80 % jej záväzkov v príslušnej mene. To neplatí, ak
a)
aktíva v tejto mene nepresiahnu 7 % hodnoty aktív v iných menách alebo
b)
sú záväzky splatné v inej mene, ako je mena niektorého z členských štátov, a podľa právneho poriadku štátu, v mene ktorého sa majú prostriedky technických rezerv umiestniť, je investovanie v tejto mene alebo nakladanie s touto menou obmedzené, alebo ak z iných dôvodov nie je táto mena vhodná na umiestnenie prostriedkov technických rezerv.
(14)
Ak má byť záväzok krytý aktívami, ktoré sú vyjadrené v mene niektorého členského štátu, považuje sa táto povinnosť za splnenú, ak sú tieto aktíva vyjadrené v eurách.
(15)
Ustanovenia odsekov 1 až 3, 13 a 14 sa nevzťahujú na aktíva, ktoré sú určené na krytie záväzkov z poistných zmlúv podľa odsekov 9 a 10. To neplatí, ak poistné plnenie podľa odsekov 9 a 10 zahŕňa garantovaný výnos alebo iné garantované plnenie.
Solventnosť poisťovne
§ 179
(1)
Solventnosťou poisťovne sa rozumie schopnosť v každom okamihu zabezpečiť úhradu záväzkov vyplývajúcich z vykonávania poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Na zabezpečenie schopnosti uhradiť riadne a včas záväzky vyplývajúce z poisťovacej činnosti alebo zo zaisťovacej činnosti je poisťovňa povinná kryť kapitálovú požiadavku na solventnosť použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi.
(3)
Kapitálovou požiadavkou na solventnosť sa rozumie požadovaná hodnota použiteľných základných vlastných zdrojov určená na základe rozsahu poisťovacej činnosti alebo rozsahu zaisťovacej činnosti. Poisťovňa určuje kapitálovú požiadavku na solventnosť samostatne pre životné poistenie, pre neživotné poistenie a pre zaistenie.
(4)
Hodnotou použiteľných základných vlastných zdrojov sa rozumie prebytok aktív nad záväzkami znížený o tieto položky:
a)
nehmotný majetok poisťovne,
b)
vlastné akcie, ktoré sú v majetku poisťovne,
c)
majetková účasť poisťovne v inej poisťovni, poisťovni z iného členského štátu, zahraničnej poisťovni, zaisťovni, zaisťovni z iného členského štátu, zahraničnej zaisťovni, finančnej holdingovej inštitúcii alebo v inej finančnej inštitúcii,
d)
finančné nástroje uvedené v odsekoch 7 a 9, ktoré má poisťovňa v majetku vo vzťahu k subjektom uvedeným v písmene c).
(5)
Prebytok aktív nad záväzkami tvorí
a)
splatené základné imanie,
b)
zákonný rezervný fond a ďalšie fondy, na ktoré sa nevzťahujú záväzky z poistenia alebo zaistenia,
c)
neuhradená strata alebo nerozdelený zisk minulých rokov a strata alebo zisk bežného obdobia po odpočítaní dividend určených na vyplatenie.
(6)
Použiteľné základné vlastné zdroje môžu tvoriť úvery, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 7, a cenné papiere, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 9, najviac do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti, pričom maximálne 25 % z toho môže pozostávať z úverov s pevnou dobou splatnosti a cenných papierov s pevnou dobou splatnosti.
(7)
Úver možno zahrnúť do použiteľných základných vlastných zdrojov, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, pri konkurze alebo likvidácii poisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
úver bol skutočne poskytnutý,
c)
pri úveroch s pevnou dobou splatnosti musí byť stanovená lehota splatnosti úveru aspoň päť rokov, pričom najneskôr jeden rok pred dňom splatnosti úveru musí poisťovňa predložiť Národnej banke Slovenska na schválenie plán, na základe ktorého poisťovňa preukáže, že použiteľné základné vlastné zdroje po splatení úveru budú najmenej vo výške kapitálovej požiadavky na solventnosť; to neplatí, ak sa rozsah, v ktorom môže byť úver zahrnutý do použiteľných základných vlastných zdrojov znižoval najmenej o 20 % ročne počas posledných piatich rokov pred dňom splatnosti úveru,
d)
pri úveroch, ktoré nemajú pevnú lehotu splatnosti, musí byť dodržaná aspoň päťročná výpovedná lehota; to neplatí, ak už tieto úvery netvoria použiteľné základné vlastné zdroje alebo ak Národná banka Slovenska udelila predchádzajúci súhlas na predčasné splatenie úveru,
e)
zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie umožňujúce splatenie úveru pred stanovenou dobou splatnosti za okolností iných ako likvidácia poisťovne alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
f)
zmluvu o úvere možno zmeniť len po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska.
(8)
Na predčasné splatenie úveru podľa odseku 7 na základe písomnej žiadosti poisťovne môže Národná banka Slovenska udeliť predchádzajúci súhlas, ak nehrozí pokles použiteľných základných vlastných zdrojov pod kapitálovú požiadavku na solventnosť.
(9)
Cenné papiere možno zahrnúť do skutočnej miery solventnosti podľa odseku 6, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
existujú zmluvy, podľa ktorých, pri konkurze alebo likvidácii poisťovne budú úvery splatené až po uspokojení všetkých ostatných veriteľov,
b)
cenné papiere nemôžu byť splatené z podnetu držiteľa cenného papiera alebo bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska,
c)
zmluva alebo emisné podmienky umožňujú poisťovni odklad platby úrokov,
d)
zmluva alebo emisné podmienky obsahujú ustanovenie o schopnosti absorbovať straty poisťovne,
e)
cenné papiere boli splatené.
(10)
Na základe písomnej žiadosti poisťovne a po predchádzajúcom súhlase Národnej banky Slovenska možno do použiteľných základných vlastných zdrojov zahrnúť
a)
skryté rezervy vzniknuté z ocenenia aktív, ak tieto rezervy nemajú výnimočný charakter,
b)
rozdiel medzi nezillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie a zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie alebo čiastočne zillmerizovanou technickou rezervou na životné poistenie, ak ide o poisťovňu vykonávajúcu životné poistenie,
c)
polovicu nesplateného základného imania, ak bolo splatené aspoň 25 % základného imania, najviac však do výšky 50 % nižšej z hodnôt skutočnej miery solventnosti alebo požadovanej miery solventnosti.
(11)
Predchádzajúci súhlas podľa odseku 10 nemožno udeliť, ak má Národná banka Slovenska dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených v žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo ich považuje za nedostatočne preukázané.
(12)
Jednu tretinu hodnoty kapitálovej požiadavky na solventnosť tvorí minimálna kapitálová požiadavka na solventnosť. Absolútnu spodnú hranicu pre minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(13)
Minimálnou kapitálovou požiadavkou na solventnosť sa rozumie minimálna hodnota použiteľných základných vlastných zdrojov.
(14)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
a)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania použiteľných základných vlastných zdrojov,
b)
spôsob výpočtu, spôsob vykazovania a metodiku vykazovania kapitálovej požiadavky na solventnosť,
c)
lehotu na vykazovanie použiteľných základných vlastných zdrojov, kapitálovej požiadavky na solventnosť a minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť,
d)
čo sa rozumie rizikovým kapitálom a spôsob výpočtu rizikového kapitálu.
Systém správy a riadenia poisťovne, na ktorú sa uplatňuje osobitný režim
§ 180
(1)
Predstavenstvo poisťovne je zodpovedné za dodržiavanie tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov ako aj vnútorných predpisov a koncepcií vzťahujúcich sa na vykonávanie činnosti poisťovňou.
(2)
Poisťovňa je povinná zaviesť a uplatňovať účinný systém správy a riadenia, ktorým sa zabezpečí spoľahlivé a obozretné riadenie činnosti. Systém správy a riadenia zahŕňa minimálne primeranú transparentnú organizačnú štruktúru s jednoznačným a vhodným rozdelením zodpovedností, ktorá obmedzí vznik konfliktu záujmov, a účinný systém zabezpečujúci výmenu informácií pri zabezpečení súladu s požiadavkami uvedenými v odsekoch 3 až 7 a v § 181 až 187. V organizačnej štruktúre poisťovne musí byť zahrnutý útvar vnútorného auditu, útvar riadenia rizík a útvar aktuárskych výpočtov, ktoré sú v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva. Poisťovňa je povinná vykonávať pravidelné overovanie správneho nastavenia a fungovania systému správy a riadenia a prijať opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.
(3)
Poisťovňa je povinná zaviesť a uplatňovať pravidlá a postupy vo forme písomnej koncepcie minimálne o riadení rizík, systéme vnútornej kontroly, vnútornom audite, predkladaní informácií na účely dohľadu, zverejňovaní a ak táto poisťovňa zveruje výkon činností podľa § 185, aj písomnú koncepciu o zverení výkonu činností.
(4)
Poisťovňa je povinná prehodnotiť písomné koncepcie podľa odseku 3 minimálne raz za rok. Písomné koncepcie podliehajú predchádzajúcemu schváleniu predstavenstva tejto poisťovne. Poisťovňa je povinná upraviť písomnú koncepciu pri každej podstatnej zmene v systéme správy a riadenia alebo v jeho príslušnej oblasti.
(5)
Poisťovňa je povinná
a)
zaviesť, uplatňovať a udržiavať primeraný systém riadenia rizík a systém vnútornej kontroly na zabezpečenie súladu s rozhodnutiami a postupmi na všetkých organizačných úrovniach,
b)
zaviesť a uplatňovať postupy a procesy s cieľom splniť požiadavky podľa tohto zákona na zasielanie informácií na účely dohľadu,
c)
zamestnávať zamestnancov so skúsenosťami, znalosťami a odbornou spôsobilosťou potrebnou na dodržiavanie pridelených povinností,
d)
zabezpečiť, aby osoby, ktoré vykonávajú činnosti poisťovne, boli oboznámené s postupmi a procesmi vzťahujúcimi sa k výkonu ich činnosti,
e)
viesť riadne záznamy o svojej činnosti a vnútornej organizácii vrátane zriadenia informačného systému o všetkých činnostiach, záväzkoch a rizikách poisťovne,
f)
zaviesť a uplatňovať postupy určené na identifikáciu zhoršujúceho sa finančného stavu a bezodkladne informovať Národnú banku Slovenska, ak dôjde k takémuto zhoršeniu,
g)
prijať primerané opatrenia na zabezpečenie nepretržitého a pravidelného výkonu svojich činností vrátane vypracovania záložných plánov.
(6)
Poisťovňa bezodkladne predloží Národnej banke Slovenska platné stanovy po ich každej zmene. Poisťovňa poskytne Národnej banke Slovenska bez zbytočného odkladu informáciu o organizačnej štruktúre po každej jej zmene.
(7)
Ak poisťovňa uzatvorí zmluvy o finitnom zaistení alebo vykonáva činnosti finitného zaistenia, musí byť schopná správne identifikovať, posudzovať, monitorovať, riadiť, kontrolovať a oznamovať riziká vyplývajúce zo zmlúv o finitnom zaistení alebo z vykonávaných činností finitného zaistenia.
§ 181
Požiadavky na odbornosť a dôveryhodnosť pre poisťovne, na ktoré sa uplatňuje osobitný režim
(1)
Poisťovňa je povinná zabezpečiť, aby členovia predstavenstva, prokuristi a vedúci zamestnanci v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva spĺňali po celý čas tieto požiadavky na:
a)
primeranú odbornú spôsobilosť, vedomosti a skúsenosti, ktoré im umožnia spoľahlivé a obozretné riadenie a
b)
dôveryhodnosť.
(2)
Odbornou spôsobilosťou sa pri fyzických osobách navrhnutých za členov predstavenstva poisťovne, za prokuristov, za vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva rozumie ukončené vysokoškolské vzdelanie a najmenej trojročná prax v oblasti finančného trhu. Aspoň jeden člen predstavenstva poisťovne a aspoň jeden vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti predstavenstva musí mať aj päťročnú prax v oblasti poisťovníctva. Vedúci zamestnanec riadiaci útvar aktuárskych výpočtov musí mať ukončené úplné vysokoškolské vzdelanie ekonomického, prírodovedného alebo technického zamerania, minimálne trojročnú odbornú prax v oblasti poistnej matematiky a znalosti v oblasti aktuárskej a finančnej matematiky primerané povahe, rozsahu a zložitosti rizík obsiahnutých v činnosti poisťovne a je schopný preukázať, že má primerané skúsenosti zodpovedajúce platným profesijným pravidlám.
(3)
Za dôveryhodnú osobu sa považuje fyzická osoba,
a)
ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin majetkovej povahy, za trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin alebo odsúdenie za takýto trestný čin jej bolo zahladené, pričom tieto skutočnosti sa preukazujú výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace; ak ide o cudzieho štátneho príslušníka, preukazuje sa obdobným potvrdením vydaným príslušným orgánom tohto štátu jeho obvyklého pobytu alebo štátu, v ktorom sa v posledných troch rokoch zdržiaval, ak tento štát nevydáva uvedený dokument, možno ho nahradiť čestným vyhlásením vykonaným dotknutým cudzím štátnym príslušníkom pred príslušným súdnym orgánom, správnym orgánom alebo notárom v tomto štáte, pričom orgán alebo notár vystaví osvedčenie potvrdzujúce uvedené čestné vyhlásenie,
b)
ktorá nebola v posledných desiatich rokoch členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu finančnej inštitúcie, na majetok ktorej bol vyhlásený konkurz, viedlo sa reštrukturalizačné konanie, konanie o oddlžení, bola zavedená nútená správa alebo bolo povolené nútené vyrovnanie; tieto skutočnosti sa preukazujú čestným vyhlásením,
c)
na ktorú v posledných desiatich rokoch nebol vyhlásený konkurz; táto skutočnosť sa preukazuje potvrdením vydaným miestne príslušným súdom alebo orgánom s obdobnou právomocou z iného štátu,
d)
ktorej nebola v posledných desiatich rokoch právoplatne uložená pokuta vyššia ako 50 % zo sumy, ktorá sa jej mohla uložiť podľa § 139 ods. 6 alebo podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu,24)
e)
ktorá je považovaná za dôveryhodnú osobu podľa osobitných predpisov v oblasti finančného trhu,25)
f)
ktorá spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávala v posledných desiatich rokoch svoje funkcie alebo podnikala a so zreteľom na tieto skutočnosti poskytuje záruku, že bude spoľahlivo, poctivo a bez porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov vykonávať navrhovanú funkciu vrátane plnenia povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo stanov poisťovne, zo stanov zaisťovne alebo z iných vnútorných aktov riadenia.
(4)
Národná banka Slovenska môže uznať fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 písm. b) za dôveryhodnú, ak z povahy veci vyplýva, že z hľadiska času pôsobenia vo funkcii uvedenej v odseku 3 písm. b) nemohla táto fyzická osoba ovplyvniť činnosť spoločnosti uvedenej v odseku 3 písm. b).
(5)
Dokumenty uvedené v odseku 3 sa nesmú predložiť po uplynutí troch mesiacov od ich vystavenia.
(6)
Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska všetky zmeny osôb podľa odseku 1 vrátane všetkých informácií potrebných na posúdenie splnenia požiadaviek podľa odseku 1.
§ 182
Riadenie rizík
(1)
Poisťovňa je povinná zaviesť a uplatňovať účinný systém riadenia rizík zahrňujúci stratégie, procesy a postupy oznamovania potrebné na účely priebežného zisťovania, merania, monitorovania, riadenia a oznamovania rizík vrátane ich vzájomnej závislosti, ktorým je táto poisťovňa vystavená a ktorým by mohla byť vystavená.
(2)
Poisťovňa je povinná zabezpečiť, aby systém riadenia rizík bol účinný a vhodne začlenený do jej rozhodovacích procesov. Systém riadenia rizík zabezpečuje útvar riadenia rizík.
(3)
Systém riadenia rizík zahŕňa minimálne tieto oblasti:
a)
upisovanie rizík a tvorbu technických rezerv,
b)
riadenie aktív a pasív,
c)
investície, najmä deriváty a podobné finančné nástroje,
d)
riadenie rizika likvidity a rizika koncentrácie,
e)
riadenie operačného rizika,
f)
zaistenie a iné techniky zmierňovania rizika.
(4)
Písomná koncepcia o riadení rizík uvedená v § 180 ods. 3 minimálne zahŕňa oblasti uvedené v odseku 3.
(5)
Poisťovňa predkladá Národnej banke Slovenska do 30. apríla kalendárneho roka správu o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizík za predchádzajúci kalendárny rok.
(6)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne predĺžiť lehotu na predloženie správy o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizika za predchádzajúci kalendárny rok.
(7)
Národná banka Slovenska ustanoví opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov štruktúru, rozsah, obsah a formu na vypracúvanie správy o výsledkoch činnosti útvaru riadenia rizík.
(8)
Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov podrobnosti o systéme riadenia rizík.
§ 183
Útvar aktuárskych výpočtov
(1)
Útvar aktuárskych výpočtov zabezpečuje
a)
výpočet technických rezerv,
b)
stanovenie primeraných metód, modelov a predpokladov pre výpočet technických rezerv,
c)
posúdenie primeranosti a kvality údajov použitých pri výpočte technických rezerv,
d)
porovnanie najlepšieho odhadu technických rezerv so skutočnosťou,
e)
informovanie predstavenstva alebo dozornej rady o spoľahlivosti a primeranosti výpočtu technických rezerv,
f)
kontrolu výpočtu technických rezerv,
g)
posudzovanie primeranosti zaistných programov a
h)
poskytovanie súčinnosti pri zabezpečovaní uplatňovania účinného systému riadenia rizík.
(2)
Poisťovňa je povinná zabezpečiť osobám, ktoré vykonávajú činnosti podľa odseku 1, prístup k informáciám, ktoré si tieto osoby v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiadajú.
(3)
Vedúci útvaru aktuárskych výpočtov je pri zistení nedostatkov v hospodárení poisťovne, ktoré súvisia s výkonom jeho činnosti podľa tohto zákona, povinný navrhnúť predstavenstvu poisťovne opatrenia na nápravu týchto nedostatkov. Ak tieto opatrenia nie sú uskutočnené a ďalší vývoj hospodárenia poisťovne ohrozuje schopnosť poisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti, je vedúci útvaru aktuárskych výpočtov povinný o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska.
(4)
Poisťovňa predkladá Národnej banke Slovenska do 30. apríla kalendárneho roka správu útvaru aktuárskych výpočtov o výsledkoch činnosti poisťovne za predchádzajúci kalendárny rok.
(5)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne predĺžiť lehotu na predloženie správy útvaru aktuárskych výpočtov o činnosti poisťovne za predchádzajúci kalendárny rok.
(6)
Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov štruktúru, rozsah, obsah a formu na vypracúvanie správy útvaru aktuárskych výpočtov.
§ 184
Vnútorná kontrola a vnútorný audit
(1)
Poisťovňa je povinná zaviesť a uplatňovať účinný systém vnútornej kontroly, ktorý zahŕňa minimálne
a)
administratívne a účtovné postupy,
b)
kontrolné procesy a postupy,
c)
procesy a postupy upravujúce oznamovanie informácií na všetkých úrovniach poisťovne.
(2)
Útvar vnútorného auditu
a)
vykonáva hodnotenie primeranosti a účinnosti systému vnútornej kontroly a ostatných prvkov systému správy a riadenia,
b)
vypracúva a dodržiava plán vnútorného auditu,
c)
vydáva odporúčania na odstránenie nedostatkov zistených na základe výsledkov činností vykonávaných v súlade s písmenom a),
d)
overuje plnenia odporúčaní na odstránenie nedostatkov vydaných podľa písmena c),
e)
predkladá správu vnútorného auditu.
(3)
Poisťovňa je povinná zabezpečiť objektívnosť a nezávislosť vnútorného auditu od operačných činností. Vedúci útvaru vnútorného auditu nesmie byť členom predstavenstva, členom dozornej rady ani prokuristom poisťovne, ktorej je zamestnancom.
(4)
Poisťovňa je povinná zabezpečiť osobám, ktoré vykonávajú vnútorný audit prístup k informáciám, ktoré si tieto osoby v súvislosti s plnením povinností podľa tohto zákona vyžiadajú.
(5)
Vedúci útvaru vnútorného auditu je povinný oznámiť každé svoje zistenie a odporúčanie predstavenstvu, ktoré určí, aké opatrenia budú prijaté vo vzťahu ku každému zo zistení a odporúčaní a zabezpečí vykonanie uvedených opatrení.
(6)
Dozorná rada poisťovne je oprávnená požiadať útvar vnútorného auditu o vykonanie vnútorného auditu poisťovne v ňou vymedzenom rozsahu.
(7)
Útvar vnútorného auditu je povinný bez zbytočného odkladu informovať dozornú radu poisťovne a Národnú banku Slovenska o porušení povinností poisťovne ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi a o skutočnosti, ktorá môže ovplyvniť riadne vykonávanie poisťovacej činnosti.
(8)
Poisťovňa predkladá Národnej banke Slovenska do 30. apríla kalendárneho roka správu o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok, o prijatých opatreniach na nápravu zistených nedostatkov v činnosti poisťovne a plán činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok.
(9)
Národná banka Slovenska môže na základe písomnej žiadosti poisťovne predĺžiť lehotu na predloženie správy o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok.
(10)
Národná banka Slovenska môže ustanoviť opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
a)
štruktúru, rozsah, obsah a formu na vypracúvanie správy o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu za predchádzajúci kalendárny rok,
b)
plán činnosti útvaru vnútorného auditu na nasledujúci kalendárny rok,
c)
podrobnosti o systéme vnútornej kontroly, o činnosti a zodpovednosti útvaru vnútorného auditu.
§ 185
Zverenie výkonu činností
(1)
Poisťovňa môže zveriť jednu činnosť alebo viac činností inej osobe na základe zmluvy o zverení výkonu činností, ktorú schvaľuje predstavenstvo tejto poisťovne.
(2)
Poisťovňa zodpovedá za neplnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a iných právnych predpisov vzťahujúcich sa na jej činnosť, ak zveruje výkon činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek inej činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe.
(3)
Poisťovňa je povinná zabezpečiť, aby pri zverení výkonu činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek inej činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe nedošlo k
a)
podstatnému zhoršeniu kvality systému správy a riadenia príslušnej poisťovne,
b)
nadmernému zvýšeniu operačného rizika,
c)
zhoršeniu schopnosti Národnej banky Slovenska vykonávať účinný dohľad,
d)
zhoršeniu nepretržitého poskytovania služieb klientom.
(4)
Poisťovňa je povinná najmenej 30 dní pred podpisom zmluvy o zverení výkonu činnosti informovať Národnú banku Slovenska o svojom zámere zveriť výkon činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek inej činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe, ako aj bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku Slovenska o akýchkoľvek významných skutočnostiach, ktoré nastanú v súvislosti s týmito činnosťami.
(5)
Poisťovňa je povinná pri zverení výkonu činnosti v rámci systému správy a riadenia alebo akejkoľvek inej činnosti vyplývajúcej z poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti inej osobe vykonať
a)
dôsledné zhodnotenie schopností tejto osoby najmä z pohľadu zákonných požiadaviek a jej finančných a personálnych zdrojov, tak aby bola schopná zabezpečovať zverené činnosti kontinuálne, v dohodnutom rozsahu a kvalite,
b)
zhodnotenie potenciálneho konfliktu záujmov s touto osobou.
(6)
Zmluva o zverení výkonu činností
a)
má písomnú formu,
b)
obsahuje presné rozdelenie práv a povinností oboch zmluvných strán,
c)
obsahuje záväzok osoby, ktorej sa zveruje výkon činnosti, na dodržiavanie všetkých povinností, ktoré sa viažu na zverenú činnosť v rámci poisťovne,
d)
obsahuje záväzok osoby, ktorej sa zveruje výkon činnosti, spolupracovať s Národnou bankou Slovenska pri výkone dohľadu nad zvereným výkonom činnosti,
e)
obsahuje záväzok osoby, ktorej sa zveruje výkon činnosti, informovať poisťovňu, o akýchkoľvek skutočnostiach, v súvislosti so zvereným výkonom činnosti,
f)
obsahuje výpovednú lehotu v takej dĺžke, aby bola zabezpečená schopnosť poisťovne plniť riadne a včas svoje záväzky,
g)
ustanovuje právomoc poisťovne okamžite ukončiť zmluvný vzťah, ak osoba, ktorej sa zveruje výkon činnosti, vykonáva zverené činnosti v rozpore s platnou legislatívou, alebo touto zmluvou,
h)
ustanovuje právo poisťovne a jej audítora alebo audítorskej spoločnosti na výkon kontroly zverených činností,
i)
ustanovuje právo poisťovne usmerňovať výkon zverených činností.
§ 186
Oddelenie správy
(1)
Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, je povinná zriadiť z hľadiska personálneho a organizačného oddelenú správu pre životné poistenie a neživotné poistenie; oddelená správa musí byť zabezpečená tak, aby nedochádzalo k poškodeniu záujmov poistníkov alebo poistených v jednotlivých poistných druhoch, najmä aby sa výnosy v príslušnom poistnom druhu využívali len v prospech poistníkov alebo poistených v tomto poistnom druhu.
(2)
Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, vypočíta minimálnu kapitálovú požiadavku vzťahujúcu sa na jej činnosť
a)
životného poistenia alebo zaistenia životného poistenia a
b)
neživotného poistenia alebo zaistenia neživotného poistenia.
(3)
Ak poisťovňa vykonáva súčasne životné poistenie a neživotné poistenie podľa § 6 ods. 7, kryje prostredníctvom zodpovedajúcej výšky položiek použiteľných základných vlastných zdrojov minimálnu kapitálovú požiadavku, vzťahujúcu sa na činnosti
a)
životného poistenia alebo zaistenia životného poistenia,
b)
neživotného poistenia alebo zaistenia neživotného poistenia.
(4)
Minimálne kapitálové požiadavky uvedené v odseku 3 v súvislosti s činnosťou životného poistenia nemôžu byť na ťarchu neživotného poistenia a naopak.
(5)
Poisťovňa môže používať na krytie kapitálovej požiadavky na solventnosť uvedenej v § 179 explicitne uvedené položky použiteľných základných vlastných zdrojov pre životné poistenie alebo neživotné poistenie, ak sú podmienky uvedené v odseku 3 splnené a poisťovňa informuje Národnú banku Slovenska.
(6)
Poisťovňa je povinná viesť oddelenú analytickú evidenciu osobitne pre životné poistenie a zaistenie životného poistenia a pre neživotné poistenie a zaistenie neživotného poistenia a pripraviť účtovnú závierku tak, aby sa oddelene vykázali výnosy a náklady, najmä poistné, platby zaisťovateľom, príjmy z investícií, výplaty poistných plnení, zmenu poistných záväzkov, platby zaisťovateľov a prevádzkové náklady. Položky spoločné pre životné poistenie a zaistenie životného poistenia a pre neživotné poistenie a zaistenie neživotného poistenia sa zaúčtujú podľa metód rozdelenia akceptovaných Národnou bankou Slovenska.
(7)
Poisťovňa je povinná na základe účtovných závierok vypracovať výkaz, v ktorom sa jasne identifikujú položky použiteľných základných vlastných zdrojov kryjúce každú minimálnu kapitálovú požiadavku uvedenú v odseku 2.
(8)
Ak výška položiek použiteľných základných vlastných zdrojov v súvislosti s činnosťou v jednom poistnom druhu nie je dostatočná na krytie minimálnych kapitálových požiadaviek uvedených v odseku 3, Národná banka Slovenska použije pre činnosť s nedostatočnou výškou použiteľných základných vlastných zdrojov opatrenia, bez ohľadu na výsledky činnosti v druhom poistnom druhu. Tieto opatrenia môžu zahŕňať prevod explicitne uvedených položiek použiteľných základných vlastných zdrojov z jednej činnosti do druhej na základe predchádzajúceho súhlasu podľa § 77.
§ 187
Oznamovacia povinnosť
(1)
Poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť Národnej banke Slovenska každú zmenu vo svojej finančnej situácii a iné skutočnosti, ktoré môžu ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávanej poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
(2)
Poisťovňa je povinná vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska údaje z účtovnej evidencie a štatistickej evidencie a ďalšie údaje a informácie vo forme výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ ustanoveným spôsobom a v ustanovených termínoch. Rozsah, spôsob a termíny predkladania údajov z účtovnej evidencie a zo štatistickej evidencie ustanoví Národná banka Slovenska opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
(3)
Údaje podľa odseku 2 a iné informácie uvedené vo výkazoch, v hláseniach a v iných správach musia byť zrozumiteľné, prehľadné, preukazné, musia poskytovať pravdivý obraz o hlásených skutočnostiach a musia byť predložené včas. Ak výkazy, hlásenia a iné správy nie sú predložené ustanoveným spôsobom alebo vzniknú dôvodné pochybnosti o ich správnosti alebo úplnosti, poisťovňa je povinná na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť požadované podklady a podať vysvetlenie v ňou určenej lehote.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 188
(1)
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností podľa tohto zákona sa spravuje úpravou náhrady škody podľa Obchodného zákonníka, ak § 70 a 151 neustanovujú inak.
(2)
Na poisťovňu, zaisťovňu, pobočku zahraničnej poisťovne a pobočku zahraničnej zaisťovne sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka, ak § 6, 8 a 161 neustanovujú inak.
(3)
Poisťovňa a zaisťovňa môžu vydať akcie len ako zaknihované cenné papiere na meno; zmena ich podoby alebo formy sa zakazuje.
(4)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje osobitný predpis,3) ak § 16 až 21, § 66, 77, 79 až 142, § 144 a 145 neustanovujú inak.
(5)
Ak tento zákon požaduje uvedenie identifikačného čísla alebo rodného čísla, tieto čísla sa neuvádzajú u osôb, ktorým neboli pridelené.
§ 189
(1)
Rozdelenie, splynutie, zlúčenie alebo zrušenie poisťovne alebo zaisťovne vrátane zlúčenia inej právnickej osoby s poisťovňou alebo zaisťovňou nesmie byť na ujmu veriteľov poisťovne alebo zaisťovne.
(2)
Právnická osoba, ktorej bolo odobraté povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo odobraté povolenie na vykonávanie zaisťovacej činnosti, alebo ktorej zaniklo toto povolenie, vykonáva činnosti podľa § 159 ods. 1 ako poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne podľa tohto zákona dovtedy, kým vyrovná svoje pohľadávky a záväzky. Povinnosti poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne predkladať účtovné výkazy, štatistické výkazy a hlásenia podľa tohto zákona sa na takú právnickú osobu nevzťahujú.
§ 190
Bez predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 je každý úkon, na ktorý sa vyžaduje predchádzajúci súhlas, neplatný. Neplatný je tiež každý úkon vykonaný na základe predchádzajúceho súhlasu udeleného na základe nepravdivých údajov. To neplatí pri nadobudnutí alebo zvýšení kvalifikovanej účasti na poisťovni alebo zaisťovni podľa § 77 ods. 1 písm. a) nepriamo v dôsledku zahraničného stabilizačného opatrenia štátu sledujúceho zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy a predaja pobočky poisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej poisťovne, pobočky zaisťovne z iného členského štátu, pobočky zahraničnej zaisťovne alebo ich časti podľa § 77 ods. 1 písm. c), ktorým zahraničné stabilizačné opatrenie štátu sleduje zmiernenie vplyvov globálnej finančnej krízy.
Prechodné ustanovenia
§ 191
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, ak § 192 až 205 neustanovujú inak.
§ 192
(1)
Poisťovne alebo pobočky zahraničných poisťovní, ktoré vykonávali poisťovaciu činnosť v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015, sa od 1. januára 2016 považujú za poisťovne alebo pobočky zahraničnej poisťovne, ktorým bolo udelené povolenie podľa tohto zákona.
(2)
Pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorá vykonáva poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky na základe povolenia udeleného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, sa od 1. januára 2016 považuje za pobočku poisťovne z iného členského štátu zriadenú podľa § 18 ods. 1.
(3)
Povolenie na vznik a činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015, ktoré je platné k 31. decembru 2015, sa považuje za povolenie na činnosť poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne vydané podľa tohto zákona.
(4)
Národná banka Slovenska vydá k 1. januáru 2016 poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne osvedčenie o rozsahu poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti podľa prílohy č. 1, ktorú je poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne oprávnená vykonávať na základe povolenia podľa odseku 1 alebo odseku 3.
(5)
Poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne je povinná podať príslušnému súdu návrh na zápis zmeny a výmaz zapísaných údajov v predmete činnosti do obchodného registra na základe osvedčenia podľa odseku 4 do 60 dní odo dňa jeho doručenia poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne alebo pobočke zahraničnej zaisťovne, a predložiť Národnej banke Slovenska výpis z obchodného registra do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o vykonaní zmeny zápisu v obchodnom registri.
(6)
Konania začaté a neukončené právoplatným rozhodnutím Národnej banky Slovenska pred 1. januárom 2016 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.
(7)
Výkazy, hlásenia, prehľady a iné správy o skutočnostiach, ktoré nastali do 31. decembra 2015, ako aj správy o činnosti za rok 2015 sa predkladajú v kalendárnom roku 2016 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015.
§ 193
(1)
Nedostatky zistené v činnosti poisťovní a zaisťovní a iných osôb do 31. decembra 2015 sa posudzujú a prejednávajú podľa tohto zákona, ak je to pre tieto subjekty priaznivejšie a za takéto nedostatky možno uložiť pokutu alebo iné sankcie podľa tohto zákona, ak je to pre poisťovne, zaisťovne a iné osoby priaznivejšie. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2016, zostávajú zachované.
(2)
Na uplatňovanie lehôt, ktoré neskončili do 1. januára 2016 vrátane, sa vzťahujú predpisy účinné do 31. decembra 2015. Ak predpisy účinné do 31. decembra 2015 neustanovovali lehoty na vydanie rozhodnutia alebo na vykonanie iných úkonov v konaniach začatých a právoplatne neukončených pred 1. januárom 2016, lehoty podľa tohto zákona sa uplatnia tým, že začnú plynúť 1. januára 2016.
§ 194
(1)
Od 1. apríla 2015 poisťovňa a zaisťovňa môžu podať žiadosť o schválenie
a)
dodatkových vlastných zdrojov,
b)
zaradenia položiek vlastných zdrojov,
c)
špecifických parametrov poisťovne alebo zaisťovne,
d)
úplného vnútorného modelu alebo čiastočného vnútorného modelu,
e)
účelovo vytvorených subjektov, ktoré majú mať sídlo na území Slovenskej republiky,
f)
dodatkových vlastných zdrojov sprostredkujúcich holdingových poisťovní,
g)
vnútorného modelu skupiny,
h)
použitia párovacej korekcie príslušnej časovej štruktúry bezrizikovej úrokovej miery,
i)
využitia prechodného opatrenia týkajúceho sa bezrizikových úrokových mier podľa § 203,
j)
využitia prechodného opatrenia týkajúceho sa technických rezerv podľa § 204.
(2)
Národná banka Slovenska v konaní o žiadosti podľa odseku 1 postupuje podľa tohto zákona a osobitného predpisu.26)
(3)
Národná banka Slovenska je oprávnená od 1. júla 2015
a)
rozhodnúť o odpočítaní akejkoľvek majetkovej účasti podľa § 94 ods. 2,
b)
určovať výber metódy na výpočet solventnosti skupiny podľa § 88 ods. 2,
c)
rozhodnúť o rovnocennosti podľa § 90 a 120,
d)
umožniť, aby sa na poisťovne a zaisťovne uplatňovali § 103 a 104 podľa § 101,
e)
prijímať rozhodnutia ustanovené v § 121 a 122,
f)
stanoviť využitie prechodných opatrení podľa § 196, 198, 200 až 202.
(4)
Súhlasy, povolenia a iné rozhodnutia vydané na základe odsekov 1 až 3 sú vykonateľné najskôr od 1. januára 2016.
§ 195
Národná banka Slovenska je oprávnená od 1. apríla 2015
a)
určiť úroveň a rozsah dohľadu nad skupinou vykonávaného od 1. januára 2016,
b)
určiť orgán dohľadu nad skupinou na účely výkonu dohľadu nad skupinou vykonávaného od 1. januára 2016,
c)
zriadiť kolégium orgánov dohľadu na účely výkonu dohľadu nad skupinou vykonávaného od 1. januára 2016.
§ 196
(1)
Na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá do 1. januára 2016 zastavila uzatváranie nových poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a spravuje výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, a ktorá sa zaviazala Národnej banke Slovenska ukončiť svoju činnosť do 1. januára 2019, sa do 1. januára 2019 vzťahujú len ustanovenia § 139, 141, 147 až 163, ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa nerozhodla inak. Tento dátum sa môže skrátiť, ak Národná banka Slovenska nie je spokojná s pokrokom, ktorý poisťovňa alebo zaisťovňa dosiahla pri ukončení svojej činnosti. Po tomto dátume sa na poisťovňu alebo zaisťovňu vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(2)
Na poisťovňu alebo zaisťovňu, ktorá do 1. januára 2016 zastavila uzatváranie nových poistných zmlúv alebo zaistných zmlúv a spravuje výlučne svoje existujúce portfólio s cieľom ukončiť svoju činnosť, a ktorá je predmetom nútenej správy podľa § 147 až 155 a bol vymenovaný nútený správca, sa do 1. januára 2021 vzťahujú len ustanovenia § 139, 141, 147 až 163, ak sa poisťovňa alebo zaisťovňa nerozhodla inak. Tento dátum sa môže skrátiť, ak Národná banka Slovenska nie je spokojná s pokrokom, ktorý poisťovňa alebo zaisťovňa dosiahla pri ukončení svojej činnosti. Po tomto dátume sa na poisťovňu alebo zaisťovňu vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
(3)
Odsek 1 alebo odsek 2 sa uplatňuje len, ak
a)
všetky poisťovne alebo zaisťovne, ktoré sú súčasťou skupiny, prestanú uzatvárať nové poistné zmluvy alebo zaistné zmluvy, ak poisťovňa alebo zaisťovňa je súčasťou skupiny,
b)
poisťovňa alebo zaisťovňa poskytne Národnej banke Slovenska správu, v ktorej uvedie dosiahnutý pokrok pri ukončení jej činnosti,
c)
poisťovňa alebo zaisťovňa oznámila Národnej banke Slovenska zámer uplatniť odsek 1 alebo odsek 2.
(4)
Národná banka Slovenska zostaví zoznam poisťovní a zaisťovní, ktoré uplatňujú odsek 1 alebo odsek 2, a informuje ostatné orgány dohľadu členských štátov.
§ 197
(1)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa vypočíta kapitálovú požiadavku na solventnosť na základe vnútorného modelu, Národná banka Slovenska môže do 31. decembra 2017 rozhodnúť, že pri stanovení minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa § 63 ods. 5 sa kapitálová požiadavka na solventnosť vypočíta na základe štandardného vzorca.
(2)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa kryje požadovanú mieru solventnosti podľa predpisov účinných k 31. decembru 2015, ale nemá dostatočné použiteľné základné vlastné zdroje na krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa tohto zákona, príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa zosúladí krytie minimálnej kapitálovej požiadavky na solventnosť podľa tohto zákona do 31. decembra 2016.
(3)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa do 31. decembra 2016 nekryje použiteľnými základnými vlastnými zdrojmi minimálnu kapitálovú požiadavku na solventnosť, Národná banka Slovenska odoberie poisťovni alebo zaisťovni povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti alebo zaisťovacej činnosti.
§ 198
(1)
Termín predkladania informácií na účely dohľadu podľa § 79 ods. 11 sa v období od 1. januára 2016 do 1. januára 2020 skracuje každý finančný rok o dva týždne. Tento termín je pre finančný rok, ktorý končí v období od 30. júna 2016 do 1. januára 2017, 20 týždňov a pre finančný rok, ktorý končí v období od 30. júna 2019 do 1. januára 2020, 14 týždňov.
(2)
Termín predkladania správy o solventnosti a finančnom stave podľa § 33 sa v období od 1. januára 2016 do 1. januára 2020 skracuje každý finančný rok o dva týždne. Tento termín je pre finančný rok, ktorý končí v období od 30. júna 2016 do 1. januára 2017, 20 týždňov a pre finančný rok, ktorý končí v období od 30. júna 2019 do 1. januára 2020, 14 týždňov.
(3)
Termín predkladania štvrťročných informácií na účely dohľadu podľa § 79 ods. 11 sa v období od 1. januára 2016 do 1. januára 2020 skracuje každý finančný rok o jeden týždeň. Tento termín je pre každý štvrťrok vo finančnom roku, ktorý začína v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016, osem týždňov a pre každý štvrťrok vo finančnom roku, ktorý začína v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019, päť týždňov.
(4)
Odseky 1 až 3 sa uplatňujú aj pre predkladanie informácií a správ na úrovni skupiny, pričom tieto lehoty sa predĺžia o šesť týždňov.
(5)
Navýšenie kapitálu alebo vplyv špecifických parametrov, ktoré musí poisťovňa alebo zaisťovňa používať v súlade s § 53, nie je potrebné zverejňovať samostatne počas prechodného obdobia, ktoré sa skončí najneskôr 31. októbra 2020.
§ 199
Národná banka Slovenska každoročne do 1. januára 2021 poskytne Európskemu orgánu dohľadu informácie o
a)
dostupnosti dlhodobých záruk poskytovaných poisťovňami a činnostiach poisťovní a zaisťovní ako dlhodobých investorov,
b)
počte poisťovní a zaisťovní využívajúcich párovaciu korekciu, korekciu volatility, predĺženie lehoty na ozdravenie podľa § 144 ods. 4 a prechodné opatrenia podľa § 203 a 204,
c)
vplyve párovacej korekcie, korekcie volatility, mechanizmu symetrickej úpravy kapitálovej požiadavky pre akciové riziko a prechodných opatrení podľa § 203 a 204 na finančnú pozíciu poisťovní a zaisťovní spôsobom neumožňujúcim identifikáciu dotknutej poisťovne alebo zaisťovne,
d)
vplyve párovacej korekcie, korekcie volatility a mechanizmu symetrickej úpravy kapitálovej požiadavky pre akciové riziko na investičné činnosti poisťovní a zaisťovní a informáciu, či na ich základe nevzniká nenáležitá kapitálová úľava,
e)
vplyve predĺženia lehoty na ozdravenie podľa § 144 ods. 4 na úsilie poisťovní a zaisťovní obnoviť úroveň použiteľných vlastných zdrojov kryjúcich kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo na snahu znížiť rizikový profil tak, aby sa zaistilo splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť,
f)
dodržiavaní plánov postupného ozdravenia podľa § 205 a o očakávaniach týkajúcich sa zníženia závislosti od týchto prechodných opatrení vrátane opatrení, ktoré boli prijaté alebo ktorých prijatie Národná banka Slovenska očakáva, ak poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňujú prechodné opatrenia podľa § 203 a 204.
§ 200
(1)
Poisťovňa alebo zaisťovňa môže zahrnúť položky skutočnej miery solventnosti určené v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015 do triedy 1 základných vlastných zdrojov do 1. januára 2026, ak
a)
boli zahrnuté do skutočnej miery solventnosti pred 1. januárom 2016 alebo pred dátumom nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu,26) podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr,
b)
tieto položky mohli byť do 31. decembra 2015 vrátane použité na krytie požadovanej miery solventnosti do výšky 50 % v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015,
c)
by inak neboli zaradené do triedy 1 alebo 2 podľa § 46.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa môže zahrnúť položky skutočnej miery solventnosti určené v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015 do triedy 2 základných vlastných zdrojov do 1. januára 2026, ak
a)
boli zahrnuté do skutočnej miery solventnosti pred 1. januárom 2016 alebo pred dátumom nadobudnutia účinnosti osobitného predpisu,26) podľa toho, ktorá skutočnosť nastala skôr,
b)
tieto položky mohli byť do 31. decembra 2015 vrátane použité na krytie požadovanej miery solventnosti do výšky 25 % v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015.
(3)
Odseky 1 a 2 sa primerane uplatnia na úrovni skupiny.
§ 201
(1)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa investuje do obchodovateľných cenných papierov alebo iných finančných nástrojov založených na transformovaných úveroch, ktoré boli vydané pred 1. januárom 2011, požiadavky podľa osobitného predpisu26) sa uplatňujú len, ak sa pridajú nové podkladové expozície alebo sa nahradia podkladové expozície.
(2)
Parametre štandardného vzorca podmodulu rizika koncentrácie a podmodulu rizika úverového rozpätia pre expozície voči ústredným vládam členských štátov alebo centrálnym bankám denominovaným a financovaným v domácej mene tohto členského štátu inej ako euro
a)
sú do 31. decembra 2017 rovnaké ako parametre pre tieto expozície denominované a financované v eurách,
b)
sa od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 upravia vo výške 80 % podľa parametrov pre tieto expozície denominované a financované v eurách,
c)
sa od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 upravia vo výške 50 % podľa parametrov pre tieto expozície denominované a financované v eurách,
d)
sa od 1. januára 2020 neupravujú.
(3)
Odseky 1 a 2 sa primerane uplatnia na úrovni skupiny.
§ 202
(1)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa k 31. decembru 2015 spĺňa požadovanú mieru solventnosti v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015, ale v roku 2016 nespĺňa kapitálovú požiadavku na solventnosť podľa tohto zákona, príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa je povinná na základe výzvy Národnej banky Slovenska prijať potrebné opatrenia na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť, alebo na zníženie svojho rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť do 31. decembra 2017.
(2)
Príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa predloží každé tri mesiace Národnej banke Slovenska správu o vývoji, v ktorej uvedie prijaté opatrenia a pokrok smerom k obnoveniu použiteľných vlastných zdrojov na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo k zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť.
(3)
Národná banka Slovenska rozhodne o ukončení plynutia lehoty podľa odseku 1, ak je zo správy podľa odseku 2 zrejmé, že poisťovňa, zaisťovňa, pobočka zahraničnej poisťovne alebo pobočka zahraničnej zaisťovne nedosiahla významné zlepšenie krytia kapitálovej požiadavky na solventnosť použiteľnými vlastnými zdrojmi alebo nedošlo k významnému zníženiu rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť medzi dňom zistenia neplnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť a dňom predloženia správy podľa odseku 2.
(4)
Odseky 1 až 3 sa primerane uplatnia na úrovni skupiny.
§ 203
(1)
Pre udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 písm. g) na použitie prechodnej korekcie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier pri prípustných poistných záväzkoch a prípustných zaistných záväzkoch platia odseky 2 až 7.
(2)
Pre každú menu sa prechodná korekcia vypočíta ako podiel rozdielu medzi technickou úrokovou mierou použitou pre prípustné poistné záväzky a zaistné záväzky a ročnou efektívnou úrokovou mierou podľa odseku 3 voči tejto ročnej efektívnej úrokovej miere.
(3)
Ročná efektívna úroková miera je rovná hodnote diskontnej sadzby, pri ktorej súčasná hodnota portfólia prípustných poistných záväzkov a zaistných záväzkov sa rovná hodnote najlepšieho odhadu portfólia prípustných poistných záväzkov a zaistných záväzkov pri použití príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 38 ods. 2.
(4)
Podiel podľa odseku 2 sa znižuje lineárne na konci každého roka zo 100 % k 1. januáru 2016 na 0 % k 1. januáru 2032.
(5)
Prechodná korekcia sa nepoužije, ak poisťovňa alebo zaisťovňa použila korekciu volatility príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 42.
(6)
Prípustné poistné záväzky a zaistné záväzky pozostávajú z
a)
poistných záväzkov a zaistných záväzkov vyplývajúcich z poistných zmlúv a zaistných zmlúv, ktoré boli uzavreté v období od 1. marca 2004 do 31. decembra 2015, okrem predĺženia týchto zmlúv po 31. decembri 2015,
b)
poistných záväzkov alebo zaistných záväzkov, na ktoré sa nevzťahuje § 40.
(7)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá použije prechodnú korekciu
a)
nepoužije korekciu volatility príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 42,
b)
nevyužije prechodné zníženie technických rezerv podľa § 204,
c)
zverejní informáciu o použití prechodnej korekcie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier vrátane vyčíslenia nepoužitia prechodnej korekcie na jej finančnú situáciu, ako súčasť správy o solventnosti a finančnom stave podľa § 33.
§ 204
(1)
Pre udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 77 ods. 1 písm. u) na prechodné zníženie technických rezerv platia odseky 2 až 8.
(2)
Zníženie podľa odseku 1 sa môže uplatňovať na úrovni homogénnych rizikových skupín určených minimálne podľa skupín činnosti.
(3)
Zníženie podľa odseku 1 zodpovedá časti rozdielu medzi
a)
technickými rezervami zníženými o pohľadávky zo zaistenia a voči účelovo vytvoreným subjektom vypočítané podľa § 37 k 1. januáru 2016,
b)
technickými rezervami zníženými o pohľadávky zo zaistenia vypočítané k 31. decembru 2015 v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015.
(4)
Rozdiel podľa odseku 3 sa znižuje lineárne na konci každého roka zo 100 % k 1. januáru 2016 na 0 % k 1. januáru 2032.
(5)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa k 1. januáru 2016 používa korekciu volatility podľa § 42, suma uvedená v odseku 3 písm. a) sa vypočíta pomocou korekcie volatility k uvedenému dátumu.
(6)
Národná banka Slovenska môže vyžadovať, aby poisťovňa alebo zaisťovňa prepočítala hodnotu technických rezerv vrátane korekcie volatility, ak bola použitá, podľa odseku 3 písm. a) a b) každých 24 mesiacov alebo častejšie, ak sa rizikový profil poisťovne alebo zaisťovne výrazne zmenil.
(7)
Národná banka Slovenska môže obmedziť rozsah zníženia podľa odseku 3, ak by toto zníženie mohlo viesť k poklesu kapitálových požiadaviek podľa tohto zákona v porovnaní s kapitálovými požiadavkami určenými k 31. decembru 2015 v súlade s predpismi účinnými do 31. decembra 2015.
(8)
Poisťovňa alebo zaisťovňa, ktorá použije prechodné zníženie technických rezerv
a)
nepoužije prechodnú korekciu príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier podľa § 203,
b)
predloží každoročne Národnej banke Slovenska správu o vývoji, v ktorej uvedie prijaté opatrenia a dosiahnuté zlepšenie pri obnove použiteľných vlastných zdrojov na úroveň použiteľných vlastných zdrojov kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo pri znížení rizikového profilu s cieľom splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia uvedeného v odseku 4, ak by bez použitia prechodného zníženia technických rezerv nespĺňali kapitálovú požiadavku na solventnosť,
c)
zverejní informáciu o uplatnení prechodného zníženia technických rezerv vrátane vyčíslenia nepoužitia tohto prechodného zníženia na jej finančnú situáciu, ako súčasť správy o solventnosti a finančnom stave podľa § 33.
§ 205
(1)
Ak poisťovňa alebo zaisťovňa uplatňuje prechodné ustanovenia uvedené v § 203 alebo § 204, bez zbytočného odkladu informuje Národnú banku Slovenska o tom, že by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť bez uplatnenia tohto prechodného opatrenia. V takom prípade je poisťovňa alebo zaisťovňa povinná prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia.
(2)
Poisťovňa alebo zaisťovňa sú povinné predložiť Národnej banke Slovenska plán postupného ozdravenia do dvoch mesiacov od zistenia, že bez uplatnenia prechodných ustanovení uvedených v § 203 alebo § 204 by nespĺňala kapitálovú požiadavku na solventnosť. Plán postupného ozdravenia obsahuje plánované opatrenia na obnovenie použiteľných vlastných zdrojov na úroveň kryjúcu kapitálovú požiadavku na solventnosť alebo zníženie rizikového profilu s cieľom zabezpečiť splnenie kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia. Príslušná poisťovňa alebo zaisťovňa môže plán postupného ozdravenia aktualizovať v priebehu prechodného obdobia.
(3)
Poisťovňa alebo zaisťovňa každoročne predkladá Národnej banke Slovenska správu, v ktorej uvedie prijaté opatrenia a dosiahnuté zlepšenie s cieľom splnenia kapitálovej požiadavky na solventnosť na konci prechodného obdobia. Národná banka Slovenska odoberie predchádzajúci súhlas na použitie prechodnej korekcie príslušnej štruktúry bezrizikových úrokových mier alebo predchádzajúci súhlas na prechodné zníženie technických rezerv v konaní podľa osobitného predpisu,3) ak zo správy vyplýva, že dodržanie kapitálovej požiadavky na solventnosť je ku koncu prechodného obdobia nereálne.
(4)
Odseky 1 až 3 sa primerane uplatnia na úrovni skupiny.
Záverečné ustanovenia
§ 206
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 2.
§ 207
Zrušujú sa:
1.
Čl. I zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 32/2013 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 183/2014 Z. z.,
2.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 4/2008 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ poisťovňami a pobočkami zahraničných poisťovní (oznámenie č. 121/2008 Z. z.) v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 27/2008 (oznámenie č. 578/2008 Z. z.),
3.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 6/2008 o predkladaní výkazov, hlásení, prehľadov a iných správ zaisťovňami a pobočkami zahraničných zaisťovní (oznámenie č. 143/2008 Z. z.) v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 24/2008 (oznámenie č. 513/2008 Z. z.) a opatrenia Národnej banky Slovenska č. 11/2013 (oznámenie č. 454/2013 Z. z.),
4.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 7/2008, ktorým sa ustanovujú limity umiestnenia prostriedkov technických rezerv v poisťovníctve (oznámenie č. 170/2008 Z. z.) v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 24/2008 (oznámenie č. 513/2008 Z. z.),
5.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2008, ktorým sa ustanovuje spôsob určenia hodnoty cenných papierov a nehnuteľností, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv v poisťovníctve (oznámenie č. 184/2008 Z. z.),
6.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 11/2008 o náležitostiach správy zodpovedného aktuára o činnosti poisťovne alebo zaisťovne a o náležitostiach správy zodpovedného aktuára o činnosti pobočky zahraničnej poisťovne alebo pobočky zahraničnej zaisťovne (oznámenie č. 197/2008 Z. z.),
7.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 13/2008 o odbornej skúške aktuára (oznámenie č. 218/2008 Z. z.) v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 24/2008 (oznámenie č. 513/2008 Z. z.),
8.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 14/2008, ktorým sa ustanovuje spôsob preukazovania splnenia podmienok na udelenie povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti a na udelenie povolenia na vykonávanie zaisťovacej činnosti (oznámenie č. 250/2008 Z. z.),
9.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 25/2008 o solventnosti a minimálnej výške garančného fondu poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne (oznámenie č. 566/2008 Z. z.) v znení opatrenia Národnej banky Slovenska č. 12/2009 (oznámenie č. 591/2009 Z. z.) a opatrenia Národnej banky Slovenska č. 2/2013 (oznámenie č. 113/2013 Z. z.),
10.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 1/2009 o správe o výsledkoch činnosti útvaru vnútorného auditu a o pláne činnosti útvaru vnútorného auditu poisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne, zaisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne (oznámenie č. 86/2009 Z. z.),
11.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 3/2010 o predkladaní hlásení poisťovňou z iného členského štátu na štatistické účely (oznámenie č. 59/2010 Z. z.),
12.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 4/2010, ktorým sa ustanovuje vzor formulára o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy (oznámenie č. 87/2010 Z. z.),
13.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 5/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o systéme vnútornej kontroly a o činnosti útvaru vnútorného auditu poisťovne, zaisťovne, pobočky zahraničnej poisťovne a pobočky zahraničnej zaisťovne (oznámenie č. 88/2010 Z. z.),
14.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 8/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu Národnej banky Slovenska podľa § 45 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (oznámenie č. 221/2010 Z. z.),
15.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 17/2010, ktorým sa ustanovujú náležitosti oznámenia o osobách s osobitným vzťahom k poisťovni, zaisťovni, pobočke zahraničnej poisťovne a pobočke zahraničnej zaisťovne (oznámenie č. 389/2010 Z. z.),
16.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 18/2010 o priemernej výške nákladov na finančné sprostredkovanie v životnom poistení (oznámenie č. 390/2010 Z. z.),
17.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 2/2011 o predkladaní výkazov poisťovňami a zaisťovňami, ktoré sú predmetom dohľadu nad skupinou (oznámenie č. 98/2011 Z. z.),
18.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 3/2013 o maximálnej výške technickej úrokovej miery (oznámenie č. 199/2013 Z. z.),
19.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 10/2013 o predkladaní výkazov poisťovňou, zaisťovňou, pobočkou zahraničnej poisťovne, pobočkou zahraničnej zaisťovne, poisťovňou z iného členského štátu, zaisťovňou z iného členského štátu, dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na štatistické účely (oznámenie č. 453/2013 Z. z.).
§ 207a
Zrušovacie ustanovenie účinné od 23. februára 2018
Zrušuje sa:
1.
Opatrenie Národnej banky Slovenska č. 14/2015, ktorým sa ustanovuje vzor formulára o dôležitých zmluvných podmienkach uzatváranej poistnej zmluvy (oznámenie č. 304/2015 Z. z.).
Čl. II
Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona č. 35/1965 Zb., zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona č. 278/1993 Z. z., zákona č. 249/1994 Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z., zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z. a zákona č. 335/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
1.
V § 792a odseky 2 až 4 znejú:
„(2)
Pri poistení osôb okrem poistenia pre prípad úrazu poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj tieto ďalšie údaje:
a)
obsah všetkých poistných plnení a všetkých nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy,
b)
poistnú dobu,
c)
spôsob zániku poistnej zmluvy,
d)
spôsob platenia poistného a doba platenia poistného,
e)
spôsob výpočtu a rozdelenia podielov na výnosoch, ak sú súčasťou poistnej zmluvy,
f)
spôsob stanovenia odkupnej hodnoty, výšku odkupnej hodnoty a výšku poistnej sumy pri zúžení rozsahu poistenia a rozsah, v akom sú garantované,
g)
výšku poistného za každé poistenie, osobitne za hlavné poistenie a prípadné doplnkové poistenie,
h)
pri poistných zmluvách spojených s investičnými fondmi určenie podielových jednotiek, s ktorými je poistné plnenie spojené,
i)
povahu podkladových aktív pre poistné zmluvy spojené s investičnými fondmi,
j)
poučenie o práve na odstúpenie od zmluvy vrátane určenia náležitostí a formy oznámenia o odstúpení, spôsobe a mieste doručenia oznámenia o odstúpení a o označení osoby, ktorej sa toto oznámenie doručuje,
k)
všeobecné informácie o daňových predpisoch, ktoré sa vzťahujú na danú poistnú zmluvu,
l)
spôsob vybavovania sťažností toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, poisteného a oprávnenej osoby,
m)
právo štátu, ktoré platí pre poistnú zmluvu tam, kde zmluvné strany nemajú možnosť zvoliť si právo platné pre poistnú zmluvu, alebo právo štátu, ktoré navrhuje poisťovateľ, ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo,
n)
miesto zverejnenia správy o finančnom stave poisťovateľa podľa osobitného predpisu,
o)
ďalšie informácie a poučenia umožňujúce správne pochopiť riziká spojené s poistnou zmluvou, ktoré preberá ten, ktorý s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu.
(3)
Pri poistení, ktoré nie je poistením osôb a pri poistení pre prípad úrazu, poisťovateľ poskytne pred uzavretím poistnej zmluvy tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, okrem údajov podľa odseku 1 aj údaje podľa odseku 2 písm. l) a m).
(4)
Počas trvania poistnej zmluvy poisťovateľ poskytuje tomu, kto s ním uzavrel poistnú zmluvu, najmä tieto údaje:
a)
zmenu obchodného mena poisťovateľa, jeho právnej formy a sídla a zmenu adresy umiestnenia pobočky poisťovateľa, s ktorým bola poistná zmluva uzavretá,
b)
zmenu údajov uvedených v odseku 2 písm. a) až j),
c)
stav podielov na výnosoch za každý rok,
d)
zmenu všeobecných poistných podmienok a osobitných poistných podmienok.“.
2.
§ 792a sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú:
„(5)
Ak v súvislosti s návrhom na uzavretie poistnej zmluvy poistenia osôb okrem poistenia pre prípad úrazu poisťovateľ poskytne údaje týkajúce sa možných platieb nad rámec dohodnutých platieb podľa poistnej zmluvy, poisťovateľ musí poskytnúť tomu, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, vzorový prepočet, pri ktorom sa možné poistné plnenie bez zmeny iných častí výpočtu vypočíta s troma rôznymi úrokovými sadzbami; to neplatí, ak ide o poistenie, pri ktorom nevzniká právo na odkupnú hodnotu. Poisťovateľ musí jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať toho, kto s ním uzaviera poistnú zmluvu, že vzorový prepočet je modelovým výpočtom, a zo vzorového prepočtu nevyplývajú osobe žiadne nároky.
(6)
Pri poistných zmluvách s podielom na výnosoch, musí poisťovateľ každoročne písomne informovať toho, s kým uzavrel poistnú zmluvu, o stave jeho nárokov vyplývajúcich z poistnej zmluvy vrátane stavu podielu na výnosoch. Ak poisťovateľ poskytol údaje o možnom vývoji podielov na zisku podľa odseku 5, musí toho, s kým uzavrel poistnú zmluvu, informovať aj o rozdieloch medzi skutočným stavom a vzorovým prepočtom.“.
3.
Za § 792a sa vkladá § 792b, ktorý znie:
㤠792b
Údaje podľa § 792a musia byť úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné a poskytujú sa písomne v štátnom jazyku Slovenskej republiky. Tieto údaje sa môžu poskytnúť aj v jazyku, ktorý požaduje ten, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, alebo v jazyku štátu, ktorého právo platí pre poistnú zmluvu, ak zmluvné strany majú možnosť zvoliť si právo.“.
4.
§ 828a sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
„(5)
Poistenie právnej ochrany musí byť upravené samostatnou poistnou zmluvou alebo v samostatnej, zreteľne oddelenej časti poistnej zmluvy, v ktorej sa spresní najmä rozsah krytia právnej ochrany a výška poistného.“.
5.
Za Dvadsiatu prvú hlavu sa vkladá Dvadsiata druhá hlava, ktorá vrátane nadpisu znie:
DVADSIATA DRUHÁ HLAVA
PRECHODNÉ USTANOVENIA K ÚPRAVÁM ÚČINNÝM OD 1. JANUÁRA 2016
§ 879t
Ustanovenia tohto zákona sa použijú na poistnú zmluvu uzavretú po 31. decembri 2015.“.
6.
Príloha sa dopĺňa ôsmym bodom, ktorý znie:
„8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 335, 17. 12. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 249, 14. 9. 2012), v znení smernice Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18. 12. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 153, 22. 5. 2014).“.
Čl. III
Zákon č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 194/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., zákona č. 355/1997 Z. z., zákona č. 361/1999 Z. z., zákona č. 103/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 566/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 200/2011 Z. z., zákona č. 296/2012 Z. z., zákona č. 36/2013 Z. z. a zákona č. 206/2014 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 3 ods. 4 sa vypúšťajú slová „a osoba podľa § 6 ods. 2“ a druhá veta.
2.
V § 18 ods. 5 sa slová „ods. 5,“ nahrádzajú slovami „ods. 6 druhej až štvrtej vety,“ a slová „§ 8 ods. 1“ sa nahrádzajú slovami „§ 6 ods. 2 druhej vety“.
Čl. IV
Zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 99/2003 Z. z., zákona č. 430/2003 Z. z., zákona č. 595/2003 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 645/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 91/2005 Z. z., zákona č. 188/2006 Z. z., zákona č. 110/2007 Z. z., zákona č. 8/2009 Z. z., zákona č. 144/2010 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z. a zákona č. 180/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:
„1)
Zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.“.
2.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
„4)
Zákon č. 39/2015 Z. z.“.
3.
V § 2 písm. n) sa slová „Európskych spoločenstiev“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.
4.
§ 8 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Pri určení výšky poistného v poistnej zmluve pri poistení zodpovednosti podľa tohto zákona je poisťovateľ povinný zohľadňovať celkový predchádzajúci škodový priebeh poistenia zodpovednosti poistníka, a to zľavou na poistnom, ak je priebeh poistenia zodpovednosti bez škody, alebo prirážkou k poistnému, ak sa vyplatí poistné plnenie z poistenia zodpovednosti.“.
5.
V § 9 ods. 4 prvej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „maximálne však na dobu troch mesiacov.“.
6.
V § 9 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajší odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
7.
V § 11 ods. 4 sa slová „§ 9 ods. 6“ nahrádzajú slovami „§ 9 ods. 5“.
8.
V § 11 sa vypúšťa odsek 12.
Doterajšie odseky 13 a 14 sa označujú ako odseky 12 a 13.
9.
V § 20 ods. 5 poslednej vete sa slová „sú 2 % zo sumy podľa osobitného predpisu25)“ nahrádzajú slovami „je 100 000 eur“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 25 sa vypúšťa.
10.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24a a 24b znejú:
„24a)
§ 173 zákona č. 39/2015 Z. z.
24b)
§ 174 zákona č. 39/2015 Z. z.“.
11.
V § 20 odseky 10 až 14 znejú:
„(10)
Pri umiestňovaní prostriedkov technických rezerv je kancelária povinná dodržiavať tieto zásady:
a)
zásadu bezpečnosti, podľa ktorej prostriedky technických rezerv sú uložené tak, aby poskytovali záruku návratnosti prostriedkov technických rezerv,
b)
zásadu rentability, podľa ktorej prostriedky technických rezerv zabezpečujú výnos z ich umiestnenia alebo zisk z ich predaja,
c)
zásadu likvidity, podľa ktorej časť prostriedkov technických rezerv je uložená tak, aby sa dala ihneď použiť na plynulú úhradu výplat poistných plnení,
d)
zásadu diverzifikácie, podľa ktorej prostriedky technických rezerv sú umiestnené u väčšieho počtu právnických osôb, medzi ktorými nie je vzťah materskej spoločnosti a dcérskej spoločnosti, alebo že tieto právnické osoby nekonajú v zhode.24c)
(11)
Kancelária je povinná prostriedky technických rezerv znížené o jej pohľadávky voči poisťovniam a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré na záväzky voči kancelárii tvoria rezervu, umiestňovať spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.24d)
(12)
Kancelária je povinná umiestňovať prostriedky technických rezerv v limitoch pre jednotlivé spôsoby ich umiestnenia ustanovených podľa osobitného predpisu.24e)
(13)
Kancelária je povinná udržiavať prostriedky technických rezerv umiestnené spôsobom ustanoveným osobitným predpisom24d) najmenej vo výške technických rezerv uvedených v odseku 8 znížené o jej pohľadávky voči poisťovniam a pobočkám zahraničných poisťovní, ktoré na záväzky voči kancelárii tvoria rezervu.
(14)
Kancelária zostavuje prehľad o umiestnení prostriedkov technických rezerv a o výške prostriedkov technických rezerv zodpovedajúcej príslušnému spôsobu umiestnenia ustanovenému osobitným predpisom.24d) Tento prehľad je kancelária povinná predkladať Národnej banke Slovenska vždy podľa stavu k 31. marcu, 30. júnu, 30. septembru a k 31. decembru bežného roka do 30 dní od dátumu, ku ktorému sa vykazuje stav.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 24c až 24e znejú:
„24c)
§ 66b Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
24d)
§ 178 ods. 1 zákona č. 39/2015 Z. z.
24e)
§ 178 ods. 2 zákona č. 39/2015 Z. z.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24f sa vypúšťa.
12.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28 znie:
„28)
Zákon č. 39/2015 Z. z.
Zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
13.
V § 27a sa slová „právne akty Európskych spoločenstiev a“ nahrádzajú slovami „právne záväzné akty“.
14.
Za § 28c sa vkladá § 28d, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠28d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. apríla 2015
Ustanovenie § 8 ods. 3 v znení účinnom od 1. apríla 2015 sa použije na poistnú zmluvu uzavretú po 31. marci 2015.“.
15.
V názve prílohy sa slová „PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A“ nahrádzajú slovami „PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV“.
16.
Príloha sa dopĺňa siedmym bodom, ktorý znie:
„7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 335, 17. 12. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 249, 14. 9. 2012), v znení smernice Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18. 12. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 153, 22. 5. 2014).“.
Čl. V
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 213/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z. , zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z .z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákon č. 505/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 206/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z. a zákona č. 371/2014 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 121 odsek 10 znie:
„(10)
Ak základný prospekt ani jeho dodatok neobsahujú konečné podmienky verejnej ponuky cenných papierov, emitent sprístupní tieto konečné podmienky investorom a predloží ich Národnej banke Slovenska čo najskôr, a ak je to možné, pred začatím verejnej ponuky cenných papierov alebo pred prijatím na obchodovanie na regulovanom trhu. Národná banka Slovenska oznámi konečné podmienky verejnej ponuky cenných papierov príslušným orgánom hostiteľských členských štátov emitenta a Európskemu orgánu dohľadu (Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy) po ich predložení emitentom čo najskôr, a ak je to možné, pred začatím verejnej ponuky cenných papierov, pričom v prospekte musia byť uvedené údaje podľa § 122 ods. 1. Konečné podmienky verejnej ponuky cenných papierov obsahujú len informácie, ktoré sa týkajú opisu cenných papierov a nemožno ich použiť na aktualizáciu základného prospektu.“.
2.
V § 156 ods. 3 sa vypúšťa písmeno c).
Čl. VI
Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 písmeno f) znie:
„f)
materskou spoločnosťou v Európskej únii materská vybraná inštitúcia v Európskej únii,15a) materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii,“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 15a znie:
„15a)
Čl. 4 ods. 1 bod 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.“.
2.
V § 2 písmeno y) znie:
„y)
oprávneným záväzkom záväzok alebo kapitálový nástroj, ktorý nie je kvalifikovaný ako nástroj vlastného kapitálu Tier 119a) alebo nástroj dodatočného kapitálu Tier 119b) alebo nástroj kapitálu Tier 219c) vybranej inštitúcie alebo osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie,“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 19a až 19c znejú:
„19a)
Čl. 28 ods. 1 až 4, čl. 29 ods. 1 až 5, čl. 31 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
19b)
Čl. 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
19c)
Čl. 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.“.
3.
V § 26 ods. 3 písm. a) a § 29 ods. 7 a 8 sa za slovo „spoločnosti“ vkladajú slová „v Európskej únii“.
4.
V § 27 ods. 1 a § 29 ods. 4 sa za slovo „spoločnosť“ vkladajú slová „v Európskej únii“.
5.
V § 29 ods. 2 sa slová „so sídlom v členskom štáte“ nahrádzajú slovami „v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike“.
6.
V § 29 ods. 6 sa za slovo „spoločnosťou“ vkladajú slová „v Európskej únii“.
7.
V § 31 ods. 2 písm. a) sa vypúšťa slovo „kapitálový“ a v písmene c) sa vypúšťa slovo „kapitálového“.
8.
V § 31 ods. 6 sa za slovo „spoločnosť“ vkladajú slová „v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike“ a za slovo „spoločnosti“ sa vkladajú slová „v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike“.
9.
V § 49 ods. 5 písm. b) sa za slovo „spoločnosti“ vkladajú slová „v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike“.
10.
V § 50 ods. 1 sa za slová „spoločnosť“ vkladajú slová „v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike“.
11.
V § 59 ods. 1 písmeno e) znie:
„e)
záväzky voči vybraným inštitúciám okrem vybraných inštitúcií, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodne dohodnutou lehotou splatnosti menej než sedem dní,“.
12.
V § 69 odsek 1 znie:
„(1)
Vybraná inštitúcia je povinná vo svojich záväzkových vzťahoch dohodnúť súhlas veriteľa s tým, že záväzok podlieha právomoci rady podľa § 79 a s akýmkoľvek znížením istiny záväzku alebo nesplatenej dlžnej sumy záväzku, konverziou záväzku alebo zrušením záväzku na základe rozhodnutia rady, ak
a)
sa na záväzok nevzťahujú ustanovenia § 59 ods. 1,
b)
záväzok nie je vkladom podľa osobitného predpisu a
c)
záväzok sa spravuje právnym poriadkom tretej krajiny.“.
13.
V § 69 ods. 2 sa vypúšťa slovo „oprávnený“.
Čl. VII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2015 okrem čl. I § 1 až 193, § 196 až 207 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016.
Andrej Kiska v. r.

Peter Pellegrini v. r.

Robert Fico v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 39/2015 Z. z.
KLASIFIKÁCIA POISTNÝCH ODVETVÍ PODĽA POISTNÝCH DRUHOV
Časť A – poistné odvetvia neživotného poistenia
1.
Poistenie úrazu (vrátane pracovných úrazov a chorôb z povolania)
a)
fixné peňažné plnenie,
b)
s plnením majúcim povahu odškodnenia,
c)
s kombinovaným plnením,
d)
cestujúcich,
e)
individuálne zdravotné poistenie.
2.
Poistenie choroby
a)
fixné peňažné plnenie,
b)
s plnením majúcim povahu odškodnenia,
c)
s kombinovaným plnením,
d)
individuálne zdravotné poistenie.
3.
Poistenie škôd na pozemných dopravných prostriedkoch iných než koľajových
a)
motorových dopravných prostriedkoch,
b)
nemotorových dopravných prostriedkoch.
4.
Poistenie škôd na koľajových dopravných prostriedkoch.
5.
Poistenie škôd na lietadlách.
6.
Poistenie škôd na plávajúcich dopravných prostriedkoch
a)
riečnych a prieplavových dopravných prostriedkoch,
b)
jazerných dopravných prostriedkoch,
c)
námorných dopravných prostriedkoch.
7.
Poistenie dopravy tovaru počas prepravy vrátane batožín a iného majetku bez ohľadu na použitý dopravný prostriedok.
8.
Poistenie škôd na inom majetku, ako je uvedené v treťom bode až siedmom bode, spôsobených
a)
požiarom,
b)
výbuchom,
c)
víchricou,
d)
prírodnými živlami inými ako víchrica,
e)
jadrovou energiou,
f)
zosuvom alebo zosadaním pôdy.
9.
Poistenie iných škôd na inom majetku, ako je uvedené v treťom bode až siedmom bode, vzniknutých krupobitím alebo mrazom, alebo inými príčinami napríklad krádežou, ak nie sú tieto príčiny zahrnuté v ôsmom bode.
10.
Poistenie zodpovednosti
a)
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
b)
dopravcu.
11.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou lietadla vrátane zodpovednosti dopravcu.
12.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou riečneho, prieplavového, jazerného alebo námorného dopravného prostriedku vrátane zodpovednosti dopravcu.
13.
Všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu iné, ako je uvedené v bodoch 10 až 12.
14.
Poistenie úveru
a)
všeobecná platobná neschopnosť,
b)
exportný úver,
c)
splátkový úver,
d)
hypotekárny úver,
e)
poľnohospodársky úver.
15.
Poistenie záruky
a)
priame záruky,
b)
nepriame záruky.
16.
Poistenie rôznych finančných strát vyplývajúcich
a)
z výkonu povolania,
b)
z nedostatočného príjmu,
c)
zo zlých poveternostných podmienok,
d)
zo straty zisku,
e)
z trvalých všeobecných nákladov,
f)
z neočakávaných obchodných nákladov,
g)
zo straty trhovej hodnoty,
h)
zo straty pravidelného zdroja príjmov,
i)
z inej nepriamej obchodnej finančnej straty,
j)
z ostatných iných ako obchodných finančných strát,
k)
z ostatných finančných strát.
17.
Poistenie právnej ochrany.
18.
Asistenčné služby.
Časť B – poistné odvetvia životného poistenia
1.
Poistenie
a)
pre prípad dožitia, pre prípad smrti, pre prípad smrti alebo dožitia, pre prípad dožitia s možnosťou vrátenia poistného, poistenie spojené s kapitalizačnými zmluvami,
b)
dôchodkové poistenie,
c)
doplnkové poistenie uzavreté popri životnom poistení, najmä pre prípad ublíženia na zdraví vrátane práceneschopnosti, pre prípad smrti následkom úrazu a pre prípad invalidity následkom úrazu alebo choroby.
2.
Poistenie pre prípad narodenia dieťaťa, poistenie prostriedkov na výživu a poistenie pre prípad uzavretia manželstva.
3.
Poistenie uvedené v prvom bode písm. a) a b) a druhom bode spojené s investičnými fondmi.
4.
Dlhodobé permanentné zdravotné poistenie existujúce v Írsku a Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska.
5.
Operácie, pri ktorých sa združenie podielnikov zakladá s cieľom spoločne kapitalizovať svoje príspevky a následne takto akumulované aktíva rozdeliť medzi pozostalých alebo medzi oprávnené osoby po zosnulých, a to tontiny.
6.
Kapitalizačné operácie založené na aktuárskych výpočtoch, kde sa za vopred dohodnutú jednorazovú platbu alebo pravidelné platby prevezmú záväzky s určenou dobou trvania a v určenej výške.
7.
Správa skupinových dôchodkových fondov, ktorou sa rozumie správa investícií, najmä aktív kryjúcich rezervy vytvorené pre účely výplaty poistných plnení pri smrti alebo dožití, alebo ak dôjde k prerušeniu alebo skráteniu činnosti, vrátane poistenia zabezpečujúceho zachovanie kapitálu alebo platbu minimálneho úrokového výnosu.
8.
Operácie vykonávané poisťovňami poskytujúcimi životné poistenie uvedenými v kapitole 1 hlave 4 knihy IV francúzskeho „poisťovacieho zákonníka“.
9.
Poistenie týkajúce sa dĺžky ľudského života, ktoré je upravené právnymi predpismi z oblasti sociálneho poistenia, ak zákon umožňuje jeho vykonávanie poisťovňou na jej vlastné riziko.
Časť C – skupiny poistných odvetví neživotného poistenia
Na vykonávanie poisťovacej činnosti pre viaceré poistné odvetvia sa povolenie vydáva pod označením týchto skupín:
a)
„Poistenie úrazov a chorôb“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 1 a 2,
b)
„Poistenie motorových vozidiel“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 3, 7 a 10,
c)
„Námorné a dopravné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 4, 6, 7 a 12,
d)
„Letecké poistenie“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 5, 7 a 11,
e)
„Poistenie požiarov a iných majetkových škôd“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 8 a 9,
f)
„Poistenie zodpovednosti za škodu“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 10 až 13,
g)
„Poistenie úveru a záruky“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 14 a 15,
h)
„Všeobecné neživotné poistenie“ pre poistné odvetvia podľa časti A bodov 1 až 18.
Príloha č. 2 k zákonu č. 39/2015 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/87/ES zo 16. decembra 2002 o doplnkovom dohľade nad úverovými inštitúciami, poisťovňami a investičnými spoločnosťami vo finančnom konglomeráte, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 73/239/EHS, 79/267/EHS, 92/49/EHS, 92/96/EHS, 93/6/EHS a 93/22/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/78/ES a 2000/12/ES (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 4; Ú. v. EÚ L 35, 11. 2. 2003), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/1/ES z 9. marca 2005 (Ú. v. EÚ L 79, 24. 3. 2005), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/25/ES z 11. marca 2008 (Ú. v. EÚ L 81, 20. 3. 2008), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 335, 17. 12. 2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16. novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12. 2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ L 249, 14. 9. 2012), v znení smernice Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18. 12. 2013), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v. EÚ L 153, 22. 5. 2014).
3.
Smernica Rady 91/371/EHS z 20. júna 1991 o vykonávaní dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení okrem životného poistenia (Ú. v. ES L 205, 27. 7. 1991; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 6/zv. 1).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 26, 2. 2. 2016).
1)
Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
3)
Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
§ 21 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
§ 2 zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5)
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
6)
§ 63 a 81 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7)
§ 22 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
8)
§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
9)
§ 27 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
10)
§ 47 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)
§ 41 a 42 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
12)
Čl. 14 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení.
13)
Čl. 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.
14)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach (Ú. v. EÚ L 302, 17. 11. 2009) v platnom znení.
15)
Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 487/2009 Z. z.
16)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
17)
§ 2 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
§ 20 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
19)
§ 6 ods. 1 písm. f) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 209/2007 Z. z.
20)
§ 29 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z.
20a)
Rozhodnutie Rady z 20. júna 1991 o uzavretí dohody medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o priamom poistení okrem životného poistenia (91/370/EHS) (Ú. v. ES L 205, 27. 7. 1991; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 1).
21)
§ 27 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
Čl. 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení.
23)
§ 13 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
Napríklad § 7 ods. 15 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 8 písm. b) zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 28 ods. 10 zákona č. 203/2011 Z. z. v znení zákona č. 206/2013 Z. z.
26)
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/35 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 12, 17. 1. 2015).
27)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
28)
Napríklad § 32, 33 a 35 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28a)
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1469 z 11. augusta 2017, ktorým sa stanovuje štandardizovaný prezentačný formát informačného dokumentu o poistnom produkte (Ú. v. EÚ L 209, 12. 8. 2017).
29)
§ 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 186/2009 Z. z.
30)
§ 5 ods. 3 zákona č. 186/2009 Z. z.
31)
§ 22 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 129/2010 Z. z.
31a)
§ 33 ods. 7 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 282/2017 Z. z.
31b)
§ 33, 35, 37c a 37d zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
§ 2 ods. 1 a 4 zákona č. 186/2009 Z. z.
32a)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP) (Ú. v. EÚ L 352, 9. 12. 2014) v platnom znení, nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1469 z 11. augusta 2017, ktorým sa stanovuje štandardizovaný prezentačný formát informačného dokumentu o poistnom produkte (Ú. v. EÚ L 209, 12. 8. 2017).
33)
Civilný sporový poriadok.
34)
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
35)
Zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 001, 4. 1. 2003) v platnom znení.
37)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
39)
§ 29 až 192 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
40)
§ 23 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. v znení zákona č. 332/2011Z. z.
41)
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
41a)
Zákon č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
42)
§ 340 a 341 Trestného zákona.
42a)
§ 28 až 30 zákona č. 122/2013 Z. z.
43)
Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
44)
§ 19 ods. 1 zákona č. 540/2007 Z. z.
45)
§ 66b Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
46)
§ 476 až 488 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
47)
Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
48)
Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
49)
§ 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
50)
Napríklad § 6, 7, 9 a 9a zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, § 3a a § 27 až 33 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 1 a § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, § 9 ods. 1 a 2 a § 10 zákona č. 147/1997 Z. z. o neinvestičných fondoch a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1996 Z. z. v znení zákona č. 335/2007 Z. z., § 9 ods. 1 a 2 a § 11 zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 2 a § 10 a 11 zákona č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
51)
Napríklad zákon č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
Napríklad zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
53)
§ 4 ods. 2 písm. a) a ods. 3 písm. d) zákona č. 122/2013 Z. z.
54)
Zákon č. 122/2013 Z. z. v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
55)
§ 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 301/1995 Z. z. o rodnom čísle.
56)
§ 31 zákona č. 122/2013 Z. z.
57)
§ 6 až 10 zákona č. 186/2009 Z. z. v znení zákona č. 129/2010 Z. z.
58)
Čl. 16 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.
59)
Napríklad § 7 a 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 2, 3, 17 a 24 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
60)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
61)
§ 6 ods. 21 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 25 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
63)
Čl. 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení.
Čl. 54 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.
Čl. 54 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení.
64)
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010.
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
65)
§ 35 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
66)
Čl. 15 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.
67)
Napríklad zákon č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.
68)
§ 20 až 26 zákona č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
69)
§ 19 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
70)
§ 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z.
71)
§ 14, 15 a 27 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.
§ 2 ods. 3, § 10 a 25 zákona č. 540/2007 Z. z. v znení zákona č. 504/2009 Z. z.
72)
§ 58 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení zákona č. 304/2009 Z. z.
73)
§ 154 až 229 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
74)
§ 3 až 107 a § 176 až 195 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
75)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
76)
§ 55, 56, 61 až 70 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.
77)
§ 5 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
78)
§ 42a a 42b Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
79)
§ 151me Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
§ 53a až 53e zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z.
80)
§ 5 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z.
81)
§ 68 ods. 7 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
82)
Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
83)
Napríklad Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.
84)
§ 156a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
85)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
86)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 243, 11. 9. 2002) v platnom znení.
Nariadenie komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.