513/2009 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2025 do 31.03.2025
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 513/2009 Z. z. |
Názov: | Zákon o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 28.10.2009 |
Dátum vyhlásenia: | 10.12.2009 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2025 |
Dátum účinnosti do: | 31.03.2025 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
205/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o určených technických zariadeniach a určených činnostiach a činnostiach na určených technických zariadeniach |
245/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe |
350/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o stavebnom a technickom poriadku dráh |
351/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o dopravnom poriadku dráh |
6/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe |
12/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh |
502/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh |
81/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe v znení vyhlášky č. 6/2012 Z. z. |
108/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe v znení neskorších predpisov |
20/2017 Z. z. | Oznámenie Dopravného úradu o vydaní opatrenia z 8. 2. 2017 č. 1/2017 o regulačnom rámci pre určovanie úhrad za prístup a používanie železničnej infraštruktúry a servisných zariadení. |
259/2018 Z. z. | Oznámenie Dopravného úradu o vydaní opatrenia zo 07.09.2018 č. 2/2018, ktorým sa určujú úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre a servisným zariadeniam |
409/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh v znení vyhlášky č. 502/2013 Z. z. |
180/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 205/2010 Z. z. o určených technických zariadeniach a určených činnostiach a činnostiach na určených technických zariadeniach |
250/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh v znení neskorších predpisov |
254/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh v znení vyhlášky č. 12/2012 Z. z. |
157/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh v znení neskorších predpisov |
312/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 245/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a dopravy na dráhe v znení neskorších predpisov |
272/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 350/2010 Z. z. o stavebnom a technickom poriadku dráh v znení neskorších predpisov |
273/2024 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 351/2010 Z. z. o dopravnom poriadku dráh v znení neskorších predpisov |
50/1976 Zb. | Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) |
372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
145/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch |
18/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o cenách |
143/1998 Z. z. | Zákon o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
433/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
393/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov |
547/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
352/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
402/2013 Z. z. | Zákon o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
432/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
152/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
259/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
282/2015 Z. z. | Zákon o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
316/2016 Z. z. | Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
351/2016 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
177/2018 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) |
288/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
55/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
146/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
221/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
90/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 |
311/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
402/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov |
205/2023 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy |
332/2023 Z. z. | Zákon o verejnej osobnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
236/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
307/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
61/1982 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o určených technických zariadeniach |
72/1984 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o podmienkach spôsobilosti kontejnerov ISO radu 1 na bezpečnú a plynulú prevádzku |
7/1988 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o križovaní pozemných komunikácií s dráhami na úrovni koľají |
38/1990 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy ktorou sa ustanovujú niektoré podmienky na zaistenie bezpečnej a plynulej prevádzky zdvíhacích zariadení pre manipuláciu s kontejnermi ISO radu 1 |
164/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov |
249/1997 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku na dráhach |
250/1997 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh |
113/1999 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o vystrojení a označení zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a prevádzkovateľa dopravy na dráhe |
654/2005 Z. z. | Výnos Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v železničnej doprave |
594/2006 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o technických požiadavkách interoperability systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc |
499/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti osôb pri prevádzkovaní dráhy a prevádzkovaní dopravy na dráhe |
513
ZÁKON
z 28. októbra 2009
o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
druhy dráh a pravidlá ich výstavby a prevádzky,
b)
schvaľovanie typov dráhových vozidiel a povoľovanie ich prevádzky,
c)
prevádzku určených technických zariadení a oprávnenia na vykonávanie určených činností,
d)
prevádzku železničnej infraštruktúry, prideľovanie jej kapacity a určovanie úhrad
za jej používanie,
e)
odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce
na dráhach,
f)
interoperabilitu a bezpečnosť železničného systému,
g)
pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veciach dráh.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na banské dráhy, priemyselné dráhy v súkromnom vlastníctve
slúžiace pre nákladnú dopravu vlastníka dráhy, lunaparkové dráhy, lanové vleky, dočasné
prenosné dráhy a na visuté lanové dopravníky.
Dráhy
§ 2
Druhy dráh
(1)
Dráhami sú koľajové dráhy, trolejbusové dráhy a lanové dráhy.
(2)
Koľajovými dráhami sú železničné dráhy, električkové dráhy a špeciálne dráhy.
(3)
Železničnými dráhami sú železničné trate a vlečky.
(4)
Železničné trate tvoria dopravnú cestu železničným vozidlám na účely železničnej
dopravy. Železničné trate sa podľa účelu, významu a vybavenia členia na hlavné a vedľajšie.
Hlavné železničné trate z hľadiska dopravného významu slúžia na medzinárodnú dopravu
a na zabezpečenie celoštátnej dopravnej obslužnosti. Vedľajšie železničné trate slúžia
na zabezpečenie regionálnej dopravnej obslužnosti a na mestské a prímestské dopravné
služby.
(5)
Vlečkou je železničná dráha priamo alebo prostredníctvom inej vlečky zaústená do
železničnej trate; používa sa na pohyb železničných vozidiel na účely nakládky, prekládky
a vykládky tovaru v podnikoch, skladoch, prístavoch a v termináloch alebo na iné účely.
(6)
Špeciálnou dráhou je koľajová dráha funkčne oddelená od železničného systému, ktorou
je metro, lokálna dráha a turisticko-hospodárska dráha.
(7)
Metrom je špeciálna dráha určená najmä na mestskú verejnú osobnú dopravu oddelená
od iných druhov dopravy.
(8)
Lokálnou dráhou je špeciálna dráha, ktorá slúži na zabezpečenie dopravnej obslužnosti
územia s možnosťou jej turistického využitia.
(9)
Turisticko-hospodárskou dráhou je špeciálna dráha určená na zabezpečenie turistického,
kultúrneho a iného spoločenského účelu. Turisticko-hospodárska dráha neslúži na zabezpečenie
dopravnej obslužnosti územia.
(10)
Železničné trate, stanice, terminály a všetky druhy pevných zariadení, ktoré sú potrebné
na zaistenie bezpečnej a nepretržitej prevádzky železníc, tvoria železničnú sieť.
Obvod dráhy
§ 3
(1)
Obvod dráhy tvoria pozemky určené na umiestnenie dráhy a jej súčastí, ktoré sú potrebné
na prevádzku dráhy a na dopravu na nej. V pochybnostiach o tom, ktoré pozemky patria
do obvodu dráhy, rozhodne špeciálny stavebný úrad na návrh prevádzkovateľa dráhy.
(2)
Obvod dráhy zriaďuje špeciálny stavebný úrad v stavebnom povolení alebo príslušný
orgán vo vyvlastňovacom rozhodnutí. Obvod dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného
povolenia alebo vyvlastňovacieho rozhodnutia.
(3)
Obvod dráhy je vymedzený zvislými plochami vedenými na pozemok. Ak z rozhodnutia
podľa odseku 2 nevyplýva inak, obvod dráhy je tri metre
a)
od vonkajšieho okraja telesa železničnej dráhy a stavieb, konštrukcií a pevných zariadení,
ktoré sú jej súčasťou, ak ide o železničnú dráhu,
b)
od osi krajnej koľaje električkovej dráhy, od osi krajnej koľaje špeciálnej dráhy,
od krajného nosného lana alebo dopravného lana lanovej dráhy alebo od krajného vodiča
trakčného trolejbusového vedenia, najmenej však 1,5 metra od vonkajšieho okraja súčasti
dráhy; to neplatí, ak ide o električkovú dráhu, trolejbusovú dráhu alebo špeciálnu
dráhu, ktorá vedie po pozemnej komunikácii.
(4)
Obvod dráhy zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.
§ 4
(1)
V obvode dráhy je zakázané
a)
vysádzať stromy a kry,
b)
bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez povolenia špeciálneho stavebného úradu umiestňovať
stavby, reklamné, propagačné a informačné zariadenia, ktoré nesúvisia s prevádzkou
dráhy ani s dopravou na dráhe.
(2)
V obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu
na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe možno
vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností
v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na
dráhe, a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez
svoje pozemky.
(3)
Prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez
dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe, a predchádzať
ohrozeniam prevádzky dráhy. Na tento účel je prevádzkovateľ dráhy oprávnený vyzvať
vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil
v nevyhnutnom rozsahu prekážajúce stromy a kry a odstránil spadnuté stromy, kamene
a predmety, ktoré sú ohrozením prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ohrozením
bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti
neuposlúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre
prevádzku dráhy alebo pre dopravu na dráhe, prevádzkovateľ dráhy je oprávnený sám
vykonať tieto činnosti v nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa
nehnuteľnosti.
(4)
Vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie
súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa
dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode
dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri
nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti
obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má
právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti;
toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa
zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.
(5)
Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy nemôžu vstupovať osoby na dráhu a v obvode dráhy
na miesta, ktoré nie sú prístupné verejnosti. Bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy možno
vstupovať do obvodu dráhy len
a)
na prechod dráhy v mieste úrovňového križovania dráhy s pozemnou komunikáciou,
b)
na osobných nástupištiach, na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených
na pohyb cestujúcich,
c)
na nakladacích rampách a na prístupových cestách k nim a na iných miestach určených
pre nakládku, prekládku a vykládku tovaru,
d)
po verejne prístupných účelových komunikáciách v obvode dráhy zriadených prevádzkovateľom
dráhy alebo so súhlasom prevádzkovateľa dráhy.
(6)
Osoby podľa odseku 5 sú povinné pohybovať sa a správať sa v obvode dráhy podľa pravidiel
určených prevádzkovateľom dráhy, najmä rešpektovať zákazy a príkazy na označeniach
priestorov a na výveskách a uposlúchnuť pokyny oprávnených zamestnancov prevádzkovateľa
dráhy.
(7)
Dohľad nad verejným poriadkom, ochranu základných práv a slobôd, ochranu života a
zdravia cestujúcich prepravovaných vlakmi osobnej dopravy a v staniciach a ich majetku
vykonáva Policajný zbor alebo osoba určená prevádzkovateľom dráhy alebo dopravcom.
Ochranné pásmo dráhy
§ 5
(1)
Ochranné pásmo dráhy je priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými
plochami vedenými v určenej vzdialenosti od hranice obvodu dráhy; zriaďuje sa na ochranu
dráhy, jej prevádzky a dopravy na nej.
(2)
Ochranné pásmo novej dráhy vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Ochranné
pásmo zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.
(3)
Ak stavebné povolenie neurčuje inak, hranica ochranného pásma dráhy je
a)
pre železničnú dráhu 60 metrov od osi krajnej koľaje, najmenej však 30 metrov od
vonkajšej hranice obvodu dráhy,
b)
pre ostatné koľajové dráhy a pre pozemnú lanovú dráhu 15 metrov od osi krajnej koľaje,
c)
pre visutú lanovú dráhu 15 metrov od nosného alebo dopravného lana,
d)
pre trolejbusovú dráhu 10 metrov od krajného vodiča trakčného trolejového vedenia.
(4)
Ak dráha vedie po pozemnej komunikácii alebo v uzavretom priestore prevádzkovateľa
dráhy, ochranné pásmo dráhy sa nezriaďuje.
§ 6
(1)
V ochrannom pásme dráhy je zakázané bez súhlasu prevádzkovateľa dráhy a bez záväzného
stanoviska špeciálneho stavebného úradu
a)
umiestňovať stavby, konštrukcie, vzdušné vedenia a svetelné zariadenia, ktoré by
boli zameniteľné so svetelnými signalizačnými zariadeniami slúžiacimi na chod a bezpečnosť
dopravy na dráhe, alebo by mohli oslniť vodiča koľajového vozidla,
b)
umiestňovať elektromagnetické zariadenia, ktoré by rušili alebo inak ovplyvňovali
trolejové vedenia, ich napájanie, zariadenia na premenu, prívod a rozdelenie elektrického
prúdu alebo zabezpečovacie, signalizačné, oznamovacie alebo spojové zariadenia dráhy
alebo zariadenia trakčných vozidiel,
c)
umiestňovať predmety, ktorých farebné plochy sú zameniteľné s označeniami používanými
v doprave na dráhach,
d)
uskladňovať horľaviny a výbušniny a zriaďovať skládky, ktoré by mohli poškodiť dráhu
alebo jej súčasť alebo ohroziť bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,
e)
vykonávať činnosti, ktoré by mohli poškodiť dráhu alebo jej súčasť, alebo ohroziť
bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe, najmä uskutočňovať terénne úpravy, zemné
práce, trhacie práce a činnosti vykonávané banským spôsobom.
(2)
Vlastníci a užívatelia nehnuteľností a správcovia vodných tokov a odkrytých podzemných
vôd v ochrannom pásme dráhy sú povinní udržiavať pozemky a stromy a kry na nich, skládky,
stavby, mostné piliere a iné konštrukcie a vzdušné vedenia v takom stave a užívať
ich takým spôsobom, aby neohrozili prevádzku dráhy a jej súčastí, ani neobmedzili
bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vysádzať a pestovať stromy a kry s výškou
presahujúcou tri metre možno v ochrannom pásme dráhy len vtedy, ak je zabezpečené,
že pri páde nemôžu poškodiť súčasti dráhy.
(3)
Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti
alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody v ochrannom pásme, aby v
určenej lehote odstránil stromy a kry, naplaveniny na mostných pilieroch dráhy alebo
znefunkčnil zariadenie podľa odseku 1 písm. a) a b), odstránil skládky, stavby a iné
konštrukcie podľa odseku 1 písm. c) a d) a bezodkladne upustil od činnosti podľa odseku
1 písm. e).
(4)
Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti alebo správca vodného toku alebo odkrytej
podzemnej vody v určenej lehote neuposlúchne výzvu podľa odseku 3, špeciálny stavebný
úrad na podnet prevádzkovateľa dráhy uloží ich vlastníkovi alebo užívateľovi povinnosť
v určenej lehote odstrániť ich alebo znefunkčniť alebo zakázať činnosti podľa odseku
1 písm. e).
(5)
Po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku
alebo odkrytej podzemnej vody sú poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy oprávnení
vstupovať na nehnuteľnosť v ochrannom pásme dráhy z dôvodu údržby a opravy dráhy a
jej súčastí a stavieb, ktoré slúžia dráhe alebo doprave na dráhe, s nimi aj iné osoby
nevyhnutne potrebné na vykonanie potrebných činností. Oprávnenie na vstup majú aj
osoby, ktoré vykonávajú záchrannú akciu alebo odstraňujú následky nehody alebo mimoriadnej
udalosti, vykonávajú ich vyšetrovanie alebo štátny dozor. Ak je nevyhnutné vykonať
okamžite záchrannú akciu a odstrániť následky nehody alebo mimoriadnej udalosti a
nemožno vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku alebo odkrytej
podzemnej vody upovedomiť vopred, treba ho upovedomiť bezodkladne. Vlastník alebo
užívateľ nehnuteľnosti a správca vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody je povinný
na tento účel strpieť vstup týchto osôb na nehnuteľnosť.
(6)
Ak je bezprostredne ohrozená prevádzka dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ak
je ohrozená bezpečnosť dopravy na dráhe, poverení zamestnanci prevádzkovateľa dráhy
sú po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti alebo správcu vodného toku
alebo odkrytej podzemnej vody oprávnení vstúpiť na nehnuteľnosť a vykonať nevyhnutné
úpravy stromov a krov, znefunkčniť zariadenia a iné konštrukcie, alebo odstrániť skládky,
naplaveniny na mostných pilieroch, stavby na náklady vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti
alebo správcu vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody. Vlastník alebo užívateľ
nehnuteľnosti a správca vodného toku alebo odkrytej podzemnej vody je povinný tieto
úpravy strpieť a vzniknuté náklady uhradiť.
(7)
Zamestnanci prevádzkovateľa dráhy a ostatné osoby, ktoré vstupujú na nehnuteľnosť
v ochrannom pásme podľa odsekov 5 a 6, sú povinní počínať si tak, aby nespôsobili
škodu neprimeranú vykonanej činnosti a aby neobmedzili vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti
nad mieru primeranú vykonanej činnosti.
§ 6a
(1)
Ak vlastník stavby železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve a jej súčastí
alebo stavby v ochrannom pásme železničnej dráhy okrem vlečky v súkromnom vlastníctve,
ktorá slúži prevádzke dráhy, nie je vlastníkom pozemku pod týmito stavbami, má vlastník
týchto stavieb k pozemku pod nimi právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom
je jeho užívanie, výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie stavieb na nich umiestnených
a na zabezpečenie prístupu k nim.
(2)
Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podľa odseku 1 podá vlastník
stavby železničnej dráhy alebo jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme železničnej
dráhy, ktorá slúži prevádzke dráhy.
(3)
Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia stavieb
podľa odseku 1 v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú
náhradu stanovenú znaleckým posudkom za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.
Výstavba dráh
§ 7
Stavebno-technické požiadavky na stavbu dráh a ich súčastí
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na navrhovanie, projektovanie a uskutočňovanie stavieb
dráh a ich súčastí sa vzťahujú základné požiadavky na stavby a všeobecné technické
požiadavky na navrhovanie a uskutočňovanie stavieb podľa stavebných predpisov.1)
(2)
Stavebno-technické požiadavky stavieb železničných dráh a špeciálnych dráh sa vzťahujú
na
a)
priestorové usporiadanie dráhy,
b)
zaťaženie koľají,
c)
geometrické usporiadanie koľají,
d)
tvar, rozmery a šírkové usporiadanie železničného spodku,
e)
zaťažiteľnosť a priechodnosť stavieb a zariadení železničného spodku,
f)
spôsoby zabezpečenia a parametre križovaní s pozemnými komunikáciami,
g)
konštrukciu a parametre železničného zvršku,
h)
označenie železničnej trate alebo trate špeciálnej dráhy,
i)
vybavenie staníc a zastávok,
j)
konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí železničnej dráhy.
(3)
Stavebno-technické požiadavky stavieb električkových dráh sa vzťahujú na
a)
priestorové usporiadanie dráhy,
b)
geometrické usporiadanie koľají,
c)
tvar, rozmery a šírkové usporiadanie spodku električkovej trate,
d)
konštrukciu a parametre električkového zvršku,
e)
označenie električkovej trate,
f)
vybavenie konečných a nácestných zastávok,
g)
konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí električkovej dráhy.
(4)
Stavebno-technické požiadavky stavieb trolejbusových dráh sa vzťahujú na
a)
umiestnenie trolejbusovej dráhy na pozemnej komunikácii,
b)
zaťaženie pozemnej komunikácie trolejbusom,
c)
pozdĺžny sklon trolejbusovej dráhy,
d)
vybavenie konečných a nácestných zastávok,
e)
konštrukciu, polohu a parametre trolejového vedenia,
f)
konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí trolejbusovej dráhy.
(5)
Stavebno-technické požiadavky stavieb lanových dráh sa vzťahujú na
a)
priestorové usporiadanie dráhy,
b)
dopravnú rýchlosť a časový interval medzi dráhovými vozidlami,
c)
konštrukciu a parametre poháňacieho zariadenia a jeho bŕzd,
d)
konštrukciu a parametre zariadenia na nesenie a vedenie lán a dráhových vozidiel,
e)
konštrukciu a parametre lanových kotúčov a napínacieho zariadenia lana,
f)
vybavenie nástupných a výstupných staníc,
g)
konštrukciu, vybavenie, spoľahlivosť a bezpečnosť súčastí lanovej dráhy,
h)
zariadenie na prevádzku v noci,
i)
vyhotovenie a parametre elektrického zariadenia lanovej dráhy a zariadenia na ochranu
pred účinkami atmosférickej elektriny.
§ 8
Stavba dráhy
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na umiestňovanie stavieb dráh a ich súčastí a stavieb
v ochrannom pásme dráh, na povoľovanie a ohlasovanie stavieb, ich zmien pred dokončením
a zmien dokončenej stavby a na ich kolaudáciu sa vzťahujú stavebné predpisy.2)
(2)
Pri stavbe dráhy alebo pri jej zmene je stavebník povinný vybudovať na vlastné náklady
pre vlastníka dotknutej stavby len úpravy priamo vyvolané stavbou dráhy, a to na úrovni
technického riešenia v čase vyvolanej úpravy. Vlastník dotknutej stavby je povinný
bezodkladne po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia stavbu prevziať inak je povinný
stavebníkovi uhradiť náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie stavby až do jej
prevzatia.
(3)
Pri stavbe novej vlečky zaústenej do železničnej trate je stavebník vlečky povinný
na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a trvalo ju na vlastné náklady prevádzkovať
a udržiavať. Ak ide o stavbu novej vlečky zaústenej do existujúcej vlečky, stavebník
novej vlečky je povinný na vlastné náklady vybudovať odbočnú výhybku a na vlastné
náklady ju trvalo prevádzkovať a udržiavať.
(4)
V konaniach o umiestnenie stavby, o povolenie stavby a o povolenie činností v ochrannom
pásme dráhy, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, má vlastník dráhy
alebo ním splnomocnený prevádzkovateľ dráhy postavenie účastníka konania.3)
(5)
Súčasťou kolaudácie stavby dráhy a jej súčastí je technicko-bezpečnostná skúška stavby.
§ 9
Technicko-bezpečnostná skúška stavby
(1)
Technicko-bezpečnostná skúška stavby je súbor úkonov a činností, ktorými sa v rámci
kolaudačného konania overuje, či dráha, jej samostatná časť alebo niektorá súčasť
dráhy vyhovuje overenej projektovej dokumentácii a podmienkam stavebného povolenia,
či je funkčná, či zaručuje bezpečné a trvalé prevádzkovanie dráhy a bezpečnú a plynulú
dopravu na dráhe.
(2)
Ak ide o mosty, tunely a iné obdobné inžinierske stavby, ktoré sú súčasťou dráhy,
nahrádza technicko-bezpečnostnú skúšku stavby hlavná prehliadka. Obsahom hlavnej prehliadky
je overenie, či skutočné rozmery, použité stavebné výrobky, montáž a parametre konštrukcie
inžinierskej stavby sú v súlade s overenou projektovou dokumentáciou a s podmienkami
stavebného povolenia.
(3)
Súčasťou hlavnej prehliadky mosta je aj zaťažovacia skúška. Účelom zaťažovacej skúšky
je overenie statickej funkcie a dynamickej funkcie skúšanej mostnej konštrukcie skúšobným
zaťažením. Postup a podmienky vykonávania hlavnej prehliadky a zaťažovacej skúšky
upravujú technické normy alebo iné technické špecifikácie.
(4)
Technicko-bezpečnostnú skúšku stavby vo vzťahu k určeným technickým zariadeniam nahrádza
overenie podľa § 16 ods. 3.
(5)
Overenia podľa odsekov 2 až 4, záväzné stanoviská dotknutých orgánov, povolenia a
schválenia na prevádzku sú podkladom na kolaudáciu stavby dráhy a jej súčastí.
(6)
Náklady technicko-bezpečnostnej skúšky stavby a overovaní podľa odsekov 2 až 4 znáša
zhotoviteľ stavby, ktorý aj zabezpečí účasť odborného technického personálu potrebného
na jej uskutočnenie a poskytne potrebné technické prostriedky.
§ 10
Skúšobná prevádzka stavby
(1)
Skúšobnou prevádzkou stavby sa overuje funkčnosť dráhy a tie parametre dráhy a jej
súčastí, ktoré nie je možné overiť technicko-bezpečnostnou skúškou stavby.
(2)
Rozsah a podmienky skúšobnej prevádzky stavby určí špeciálny stavebný úrad v rozhodnutí
o dočasnom užívaní stavby,4) najmä určí
a)
požiadavky na zaistenie bezpečného prevádzkovania dráhy a bezpečnej a plynulej dopravy
na dráhe,
b)
trvanie skúšobnej prevádzky,
c)
spôsob monitorovania skúšobnej prevádzky,
d)
rozsah zaznamenávaných a vyhodnocovaných údajov.
(3)
Špeciálny stavebný úrad určí dĺžku skúšobnej prevádzky podľa druhu dráhy a spôsobu
jej prevádzkovania, podľa rozsahu stavby a podľa charakteru dopravy na dráhe, najdlhšie
však na 12 mesiacov.
§ 10a
Výkup nehnuteľností
Písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa všeobecného predpisu
o vyvlastňovaní4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo jeho splnomocnencovi
na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená zásielka
s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Súčasťou písomného návrhu na uzavretie
dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu
na uzavretie dohody do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody
za odmietnutý.
§ 11
Vyvlastňovanie pozemkov a stavieb
(1)
Na účely uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy,
ktorá slúži prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo
k jej súčastiam a na účely zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno
potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť k nim vecné bremeno.
(2)
Podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.5)
§ 12
Zrušenie dráhy
(1)
Dráhu, ktorá slúži verejnej osobnej doprave, možno zrušiť len z dôvodu zániku potreby
dopravnej obslužnosti územia a ekonomickej neefektívnosti jej prevádzky.
(2)
Rozhodnúť o zrušení dráhy môže správny orgán len na návrh vlastníka dráhy alebo na
návrh ním povereného prevádzkovateľa dráhy so súhlasom vlastníka dráhy. Ak ide o železničnú
dráhu, do ktorej sú zaústené ďalšie železničné dráhy, je potrebný aj súhlas vlastníkov
týchto dráh.
(3)
Rozhodnutie o zrušení dráhy je podkladom na konanie špeciálneho stavebného úradu
o odstránenie stavby dráhy a jej súčastí podľa stavebných predpisov.
(4)
Ak dôjde po zrušení dráhy aj k čiastočnému alebo úplnému odstráneniu telesa dráhy
a súčastí dráhy a pre vlastníka dráhy sú zostávajúce nehnuteľnosti prebytočné, ponúkne
ich do nájmu alebo na predaj.
Styk dráh
§ 13
Druhy styku dráh
(1)
Stykom dráh je prepojenie dráh, ktoré umožňuje plynulý prechod dráhových vozidiel
z jednej dráhy na druhú. Stykom dráh je súbeh dráh, zaústenie jednej dráhy do druhej
a križovanie dráh.
(2)
Hranica stýkajúcich sa dráh rôznych prevádzkovateľov musí byť presne vymedzená a
viditeľne označená. Technické riešenie a práva a povinnosti zabezpečenia styku dráh
dohodnú ich prevádzkovatelia zmluvou.
§ 14
Križovanie dráh s pozemnými komunikáciami
(1)
Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť
od 161 km/h ako mimoúrovňové. Križovanie železničných tratí s pozemnými komunikáciami
sa zriaďuje pre traťovú rýchlosť od 121 km/h do 160 km/h spravidla mimo úrovne koľaje.
Výnimku povoľuje cestný správny orgán podľa osobitného predpisu.6) Špeciálny stavebný úrad na základe tejto výnimky určí v stavebnom povolení podmienky
jeho zhotovenia.
(2)
Pri modernizácii existujúcich železničných tratí pre traťovú rýchlosť od 121 km/h
alebo pri modernizácii križujúcich pozemných komunikácií stavebník existujúce úrovňové
križovanie spravidla prestavia na mimoúrovňové križovanie alebo ho zruší. Na ponechanie
existujúceho úrovňového križovania podľa prvej vety je potrebný súhlas Ministerstva
dopravy Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(3)
Dočasné úrovňové križovanie železničnej trate s pozemnou komunikáciou je možné zriadiť
v špecifických prípadoch, najmä na účel prejazdu vozidiel pri modernizácii, obnove
alebo údržbe trate alebo na odstránenie následkov prírodnej katastrofy alebo nehody
so súhlasom ministerstva. Na zriadenie dočasného úrovňového križovania dráhy s pozemnou
komunikáciou v rámci vnútropodnikových areálov súhlas ministerstva nie je potrebný.
(4)
Križovanie dráh s pozemnými komunikáciami zriaďuje, rozširuje a zabezpečuje ten,
z koho podnetu k tomu dochádza.
(5)
Ak ide o úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou, na ktorom to vyžaduje
bezpečnosť cestnej premávky, špeciálny stavebný úrad na návrh bezpečnostného orgánu
(§ 103) nariadi správcovi pozemnej komunikácie prestavbu križovania na mimoúrovňové alebo
prevádzkovateľovi dráhy vybaviť ho priecestným signalizačným zariadením dráhy.
(6)
Pri úrovňovom križovaní dráhy s pozemnou komunikáciou má prevádzka dráhy prednosť
pred cestnou premávkou. Úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou musí byť
označené podľa pravidiel pre dráhy a v súlade s pravidlami cestnej premávky. Za dopravné
značky označujúce úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou zodpovedá prevádzkovateľ
dráhy. Za dopravné značky upozorňujúce užívateľa pozemnej komunikácie na úrovňové
križovanie dráhy zodpovedá správca komunikácie. Ak ide o hlavnú železničnú trať, musí
byť úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou zo strany pozemnej komunikácie
vybavené aj priecestným signalizačným zariadením dráhy, za ktoré zodpovedá prevádzkovateľ
dráhy.
(7)
Ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, ktorá používa pozemnú komunikáciu,
úrovňový styk dráhy a pozemnej komunikácie sa neoznačuje ani nezabezpečuje. Ak ide
o spoločnú prevádzku električkovej dráhy alebo trolejbusovej dráhy a cestnej premávky,
vzťahujú sa na ich prevádzku aj pravidlá cestnej premávky.7)
§ 15
Križovanie dráh s vedeniami
(1)
Križovanie dráh s energetickými, telekomunikačnými, vodovodnými, kanalizačnými a
inými vedeniami, ktoré neslúžia prevádzke dráhy ani doprave na dráhe, sa musí navrhovať
a zriaďovať tak, aby vedenia neovplyvňovali bezpečnú prevádzku dráhy ani bezpečnosť
a plynulosť dopravy na dráhe, najmä aby neovplyvňovali zabezpečovacie, spojové, záznamové
a signalizačné zariadenia, trakčné napájacie vedenia a iné zariadenia energetického
vybavenia dráhy ani prevádzkové energetické vybavenie trakčných vozidiel.
(2)
Vedenia uvedené v odseku 1 možno pri križovaní s dráhou viesť popod teleso dráhy
kolmo na smerové vedenie dráhy a pri súbežnom vedení v ochrannom pásme dráhy. Súbežné
umiestnenie vedenia s dráhou v obvode dráhy je možné len na základe zmluvy vlastníka
vedenia s vlastníkom dráhy alebo ním splnomocneným prevádzkovateľom dráhy o zriadení
vecného bremena a o podmienkach údržby a opráv a po ohlásení špeciálnemu stavebnému
úradu.
(3)
Ak dôjde k funkčnej poruche alebo k havárii vedenia umiestneného v obvode dráhy,
vlastník vedenia je povinný bezodkladne informovať prevádzkovateľa dráhy o rozsahu
nevyhnutných prác a o čase nevyhnutnom na ich vykonanie. Vlastník vedenia je povinný
postupovať podľa pokynov prevádzkovateľa dráhy tak, aby prevádzka dráhy a doprava
na dráhe boli dotknuté čo najmenej.
(4)
Stavebník, ktorý vykonáva modernizáciu alebo obnovu dráhy, pri ktorej je potrebná
preložka dráhy alebo preložka vedenia križujúceho dráhu alebo súbežne smerovaného
s dráhou v obvode dráhy, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť nové umiestnenie
dráhy alebo vedenia ako vyvolanú investíciu a po skončení prác dráhu alebo vedenie
odovzdať vlastníkovi, ten je povinný dokončenú stavbu prevziať.
Určené technické zariadenia
§ 16
Určené technické zariadenia
(1)
Určenými technickými zariadeniami sú dopravné zariadenia, plynové zariadenia, tlakové
zariadenia, zdvíhacie zariadenia, elektrické zariadenia, zariadenia na ochranu pred
účinkami atmosférickej a statickej elektriny a na ochranu pred negatívnymi účinkami
spätných trakčných prúdov, kontajnery a vymeniteľné nadstavby, ktoré sa vyrábajú,
sú určené alebo slúžia na zabezpečenie prevádzkovania dráhy alebo dopravy na dráhe.
(2)
V prevádzke sa môžu používať len určené technické zariadenia, ktoré sú spôsobilé
na prevádzku. Spôsobilosťou na prevádzku sa rozumie technický stav, ktorý zodpovedá
požiadavkám na zaistenie bezpečnosti jeho prevádzky.
(3)
Pred uvedením určeného technického zariadenia do prevádzky musí bezpečnostným orgánom
poverená právnická osoba overiť a schváliť jeho spôsobilosť. Podkladom na overenie
a schválenie spôsobilosti určeného technického zariadenia, ktoré nie je určeným výrobkom,8) je posúdenie jeho technickej dokumentácie. Ak ide o určené technické zariadenie,
ktoré je zároveň určeným výrobkom,8) podkladom na schválenie spôsobilosti na prevádzku je doklad o preukázaní zhody jeho
úžitkových vlastností s technickými požiadavkami, ktoré sa naň vzťahujú.9)
(4)
Ak bezpečnostný orgán zistí, že určené technické zariadenie má závažné nedostatky,
že nemožno zaručiť jeho ďalšiu bezpečnú prevádzku alebo že nie sú splnené technické
alebo prevádzkové podmienky na zaistenie bezpečnosti prevádzky, rozhodne o obmedzení
prevádzky alebo o vyradení určeného technického zariadenia z prevádzky.
(5)
Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný
a)
prevádzkovať len také určené technické zariadenie, ktorého spôsobilosť na prevádzku
bola overená a schválená, a v takom stave, ktorý je v súlade s predpismi na zaistenie
bezpečnosti prevádzky, konštrukčnej, projektovej a sprievodnej dokumentácie a schválenej
spôsobilosti na prevádzku,
b)
plniť určené podmienky a požiadavky na zaistenie bezpečnosti prevádzky určeného technického
zariadenia,
c)
zabezpečiť v prevádzke určeného technického zariadenia v určených lehotách a určeným
spôsobom overovanie jeho bezpečnosti a spôsobilosti na prevádzku,
d)
zabezpečiť, aby revízie, prehliadky, skúšky a obsluhu určeného technického zariadenia
a kontrolu činností vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní vykonávali len osoby s platným
dokladom o odbornej spôsobilosti podľa § 18.
§ 17
Určené činnosti
(1)
Určenými činnosťami sú
a)
montáž, opravy, údržba, rekonštrukcie, revízie, skúšky a overovanie spôsobilosti
určených technických zariadení,
b)
prehliadky, zváranie a nedeštruktívne skúšanie dráhových vozidiel, koľajníc a oceľových
mostných a mostom podobných dráhových konštrukcií, strojnotechnologických podsystémov
lanových dráh a oceľových konštrukcií zdvíhacích zariadení,
c)
plnenie kovových tlakových nádob používaných na dráhach plynmi a
d)
plnenie cisternových vozňov, cisternových kontajnerov a vymeniteľných nadstavieb
plynmi a inými nebezpečnými látkami.
(2)
Určené činnosti môžu vykonávať len fyzické osoby alebo právnické osoby na základe
oprávnenia udeleného bezpečnostným orgánom po overení splnenia požiadaviek určených
na vykonávanie určených činností.
(3)
Overovanie splnenia požiadaviek určených na vykonávanie určených činností vykonáva
bezpečnostným orgánom poverená právnická osoba.
(4)
Bezpečnostný orgán udelí oprávnenie žiadateľovi, ktorý
a)
b)
má technické zariadenia potrebné na vykonávanie určených činností,
c)
má vytvorenú organizačnú štruktúru, systém odborného riadenia a monitorovania vykonávaných
činností,
d)
má vypracované pokyny a postupy na vykonávanie určených činností a má k dispozícii
dokumentáciu na vykonávanie určených činností.
(5)
Ak bezpečnostný orgán zistí závažné nedostatky pri vykonávaní určených činností,
ktoré môžu mať vplyv na bezpečnosť prevádzky určených technických zariadení alebo
na bezpečnosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, alebo zistí nedodržiavanie podmienok
oprávnenia, začne konanie o obmedzenie rozsahu oprávnenia alebo o jeho zrušenie.
§ 18
Odborná spôsobilosť na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach
(1)
Revízie, prehliadky, skúšky, obsluhu určených technických zariadení v prevádzke,
overovanie spôsobilosti určených technických zariadení, činnosti na určených technických
zariadeniach elektrických, ich projektovanie a konštruovanie, zapletanie a opravy
oceľových lán a zalievanie lanových koncoviek a spojok používaných na zariadeniach
lanových dráh a kontrolu činnosti vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní môžu vykonávať
len fyzické osoby s platným dokladom o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností
na určených technických zariadeniach.
(2)
Overovanie odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických
zariadeniach vykonáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba; doklad
o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach
vydáva bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba.
(3)
Doklad o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach
vydá bezpečnostný orgán alebo ním poverená právnická osoba tomu, kto
a)
dosiahol vek 18 rokov,
b)
je plne spôsobilý na právne úkony,
c)
je bezúhonný (§ 110),
d)
má ukončené odborné vzdelanie v učebnom alebo študijnom odbore, ktorého súčasťou
je vyučovací predmet, ktorý obsahuje aspoň opis konštrukcie a funkcie určeného technického
zariadenia, odborné vzdelanie pre činnosť na určenom technickom zariadení elektrickom
ustanovuje vykonávací predpis podľa § 102 ods. 2 písm. c),
e)
absolvoval vstupnú odbornú prípravu v poverenom vzdelávacom zariadení a vykonal odbornú
skúšku.
(4)
Držiteľ dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických
zariadeniach je povinný
a)
zúčastňovať sa na doplnkových školeniach organizovaných zamestnávateľom o stave techniky
týkajúcej sa určených technických zariadení, o vykonávaní činností na nich a o organizačných
a prevádzkových opatreniach v súlade s právnymi predpismi, prevádzkovými predpismi
a s technickými špecifikáciami,
b)
absolvovať každých päť rokov aktualizačnú prípravu v poverenom vzdelávacom zariadení
ako predpoklad na predĺženie platnosti dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie
činností na určených technických zariadeniach; vzdelávacie zariadenie potvrdí absolvovanie
aktualizačnej prípravy v doklade o odbornej spôsobilosti na vykonávanie činností na
určených technických zariadeniach alebo vykonať periodickú odbornú skúšku.
(5)
Bezpečnostný orgán zakáže vykonávanie činností a odníme doklad o odbornej spôsobilosti
na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach, ak zistí, že jeho držiteľ
a)
nezúčastnil sa bez závažného dôvodu na doplnkovom školení, neabsolvoval aktualizačnú
prípravu, alebo nevykonal úspešne periodickú odbornú skúšku,
b)
závažným spôsobom porušil svoje povinnosti pri výkone činnosti na určenom technickom
zariadení alebo opakovane napriek predchádzajúcemu upozorneniu osoby poverenej výkonom
štátneho dozoru vykazuje nedostatky vo vykonávanej činnosti,
c)
činnosti na určených technických zariadeniach vykonáva v rozpore s právnymi predpismi,
s prevádzkovými predpismi alebo s technickými špecifikáciami, ktoré upravujú postup
pri ich vykonávaní, alebo
d)
prestal spĺňať požiadavky podľa odseku 3 písm. b) a c).
(6)
Bezpečnostný orgán o zákaze vykonávania činností upovedomí zamestnávateľa. Do právoplatnosti
rozhodnutia bezpečnostného orgánu o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti je pozastavená
platnosť dokladu o odbornej spôsobilosti. V rozhodnutí o odňatí dokladu o odbornej
spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach určí podmienky
na jeho opätovné získanie v závislosti od dôvodu, pre ktorý bol odňatý doklad o odbornej
spôsobilosti na vykonávanie činností na určených technických zariadeniach.
(7)
Odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odňatí dokladu o odbornej spôsobilosti na vykonávanie
činností na určených technických zariadeniach je doklad neplatný a jeho držiteľ je
povinný vrátiť ho bezpečnostnému orgánu do piatich pracovných dní.
§ 19
Mimoriadne udalosti v prevádzke určených technických zariadení
(1)
Mimoriadnou udalosťou v prevádzke určeného technického zariadenia je havária, technická
porucha alebo iná udalosť alebo stav, pri ktorom
a)
bola ohrozená prevádzka určeného technického zariadenia, prevádzka dráhy alebo doprava
na dráhe,
b)
bol vážne ohrozený život a zdravie ľudí, poškodený majetok alebo znečistené životné
prostredie,
c)
vznikol smrteľný úraz, ťažký úraz alebo hromadný úraz.
(2)
Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný vznik mimoriadnej udalosti
v prevádzke určeného technického zariadenia bezodkladne ohlásiť bezpečnostnému orgánu
a podľa okolností a následkov privolať záchranné zložky integrovaného záchranného
systému a vykonať nevyhnutné opatrenia na mieste. Ak ide o mimoriadnu udalosť v prevádzke
určeného technického zariadenia s následkami podľa odseku 1 písm. c), je povinný ohlásiť
mimoriadnu udalosť aj Policajnému zboru.
(3)
Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný zabezpečiť miesto mimoriadnej
udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia pred inými osobami a zachovať
pôvodný stav do príchodu príslušníkov Policajného zboru. Do príchodu príslušníkov
Policajného zboru je oprávnený na mieste mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného
technického zariadenia vyslobodiť postihnuté osoby a poskytnúť im prvú pomoc alebo
odvoz, zabrániť ďalšej škode alebo poškodeniu životného prostredia a uvoľniť časť
dráhy na obnovenie jej prevádzky alebo dopravy na nej, ak tým neznemožní vyšetrovanie.
Ak je potrebné zasiahnuť do stavu a usporiadania miesta, je povinný zaznamenať pôvodný
stav videozáznamom, fotografiami, náčrtkami alebo inou účinnou formou zdokumentovania
a zistiť totožnosť postihnutých a svedkov.
(4)
Prevádzkovateľ určeného technického zariadenia je povinný vykonať vlastné zisťovanie
príčiny vzniku mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického zariadenia a
viesť evidenciu mimoriadnych udalostí v prevádzke určených technických zariadení a
zistených príčin. Na základe vlastného zisťovania je povinný prijať potrebné opatrenia
na prevenciu mimoriadnych udalostí v prevádzke určeného technického zariadenia a vykonané
opatrenia oznámiť bezpečnostnému orgánu.
(5)
Bezpečnostný orgán zisťuje príčinu mimoriadnej udalosti v prevádzke určeného technického
zariadenia, pri ktorej vznikol smrteľný úraz, ťažký úraz alebo hromadný úraz. Zisťovať
príčiny ostatných mimoriadnych udalostí v prevádzke určeného technického zariadenia
nie je povinný.
Dráhové vozidlá
§ 20
Druhy dráhových vozidiel
(1)
Dráhovými vozidlami sú koľajové vozidlá, trolejbusy a vozidlá lanových dráh.
(2)
Koľajovými vozidlami sú železničné vozidlá, električky, dreziny a vozidlá špeciálnych
dráh.
(3)
Vozidlami špeciálnej dráhy sú koľajové vozidlá s vlastným pohonom alebo bez vlastného
pohonu, ktoré sú spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po špeciálnej dráhe, ktorými
sú vozidlá metra, lokálnych dráh a vozidlá turisticko-hospodárskych dráh.
(4)
Železničné vozidlo je koľajové vozidlo s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu,
ktoré je spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po železničnej dráhe a skladá sa
z jedného alebo z viacerých štrukturálnych a funkčných subsystémov alebo z častí týchto
subsystémov.
(5)
Električka je koľajové vozidlo s vlastným pohonom alebo bez vlastného pohonu, ktoré
je spôsobilé na jazdu na vlastných kolesách po električkovej dráhe.
(6)
Dráhové vozidlá musia svojou konštrukciou a technickým stavom v prevádzke zaručovať
bezpečnosť dopravy na dráhe a nesmú ohrozovať cestujúcich a personál, ani prepravované
zvieratá a veci.
§ 21
Drezina
(1)
Drezina je na účely tohto zákona koľajové vozidlo bez motorového pohonu poháňané
len ľudskou silou a prevádzkované na koľajovej dráhe.
(2)
Drezinu môže viesť osoba staršia ako 15 rokov preukázateľne oboznámená s jej obsluhou
a pravidlami bezpečnej prevádzky určeným zamestnancom prevádzkovateľa dreziny alebo
inou osobou poverenou prevádzkovateľom dreziny. Osoba, ktorá vedie drezinu, je povinná
dodržiavať povinnosti podľa § 30a písm. b) a c).
(3)
Pre jazdu dreziny cez úrovňové križovanie dráhy s pozemnou komunikáciou prevádzkovateľ
dreziny vykoná opatrenia, ktoré umožnia bezpečnú jazdu dreziny cez úrovňové križovanie
dráhy s pozemnou komunikáciou.
(4)
Drezinu možno prevádzkovať na úseku dráhy, ktorý slúži výlučne na miestne, historické
alebo turistické účely, na ktorom nie je prevádzkovaná iná doprava a ktorý je fyzicky
oddelený od úseku dráhy, na ktorom je prevádzkovaná iná doprava, pričom musí byť zaistené,
aby sa k drezine po tej istej koľaji nedostalo iné dráhové vozidlo na vzdialenosť
kratšiu ako 15 metrov. Fyzicky oddelený úsek dráhy musí byť viditeľne označený návesťami
podľa dopravných predpisov príslušnej dráhy. Osoby, ktoré zabezpečujú prevádzku dráhy
a dopravu na dráhe, musia byť o fyzicky oddelenom úseku dráhy preukázateľne oboznámené.
Za fyzicky oddelený úsek dráhy od úseku dráhy, na ktorom je prevádzkovaná iná doprava,
sa považuje úsek dráhy oddelený
a)
odstránením koľajového poľa,
b)
zarážadlom osadeným z oboch strán,
c)
dvojicou navzájom protismerných uzamykateľných výkoľajok alebo
d)
dvojicou navzájom protismerných uzamykateľných podložiek.
(5)
Základné technické a bezpečnostné požiadavky na drezinu určí prevádzkovateľ dráhy.
Konštrukcia dreziny musí umožniť jej bezpečné zastavenie pred úrovňovým križovaním
dráhy s pozemnou komunikáciou alebo pred prekážkou na dráhe. Pri prevádzke za zníženej
viditeľnosti musí byť drezina označená najmenej jedným bielym svetlom na obidvoch
čelách. Drezinu nemožno prevádzkovať, ak svojím technickým stavom ohrozuje bezpečnosť
prevádzkovania dráhy alebo dopravy na dráhe. Za technický stav dreziny a bezpečnosť
jej prevádzky zodpovedá prevádzkovateľ dreziny. Na drezinu sa nevzťahuje § 22, § 22a a štvrtá a piata časť zákona.
§ 22
Schvaľovanie typov električiek, trolejbusov a vozidiel špeciálnej dráhy
(1)
Na trh a do prevádzky na dráhach možno uvádzať električky, trolejbusy a vozidlá špeciálnej
dráhy schváleného typu. Typy električiek, trolejbusov a vozidiel špeciálnej dráhy
schvaľuje schvaľovací orgán podľa § 102 ods. 1 písm. s) na žiadosť výrobcu alebo splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte a ak
ide o vozidlo z tretieho štátu, na žiadosť dovozcu. Schvaľovací orgán schvaľuje aj
podstatné zmeny, ktoré sú odchýlkou od schváleného typu dráhového vozidla.
(2)
Podmienkou schválenia typu dráhového vozidla je preukázanie splnenia technických
podmienok a kladný výsledok typovej skúšky dráhového vozidla. Splnením technických
podmienok je preukázanie zhody s technickými špecifikáciami, ktoré sa vzťahujú na
typ dráhového vozidla a na predpokladaný druh prevádzky.
(3)
Typovú skúšku dráhového vozidla zabezpečuje žiadateľ na vlastné náklady u poverenej
právnickej osoby na vykonávanie skúšok dráhových vozidiel. Ak je na schválenie typu
alebo podstatnej zmeny dráhového vozidla potrebné vykonať skúšobnú prevádzku, vykoná
sa v súlade s § 24a.
(4)
Pred uvedením dráhového vozidla do prevádzky sa musí overiť jeho technická spôsobilosť
na prevádzku a zhoda so schváleným typom. Zhodu so schváleným typom preukazuje výrobca
a ak ide o dráhové vozidlo z tretieho štátu, jeho dovozca.
(5)
Technická spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku sa overuje vykonaním technickej
kontroly a ak ide o určené dráhové vozidlo, aj vykonaním technicko-bezpečnostnej skúšky
dráhového vozidla.
(6)
Overovanie podľa odseku 5 zabezpečuje držiteľ dráhového vozidla na vlastné náklady
u právnickej osoby poverenej na overovanie technickej spôsobilosti na prevádzku podľa
§ 102 ods. 1 písm. q) tretieho bodu.
(7)
Na základe kladného výsledku overenia podľa odsekov 4 a 5 schvaľovací orgán podľa
§ 102 ods. 1 písm. s) schváli technickú spôsobilosť dráhového vozidla na prevádzku a vydá technický preukaz
dráhového vozidla.
(8)
Na uvádzanie vozidla turisticko-hospodárskej dráhy, historického vozidla špeciálnej
dráhy, historickej električky a historického trolejbusu do prevádzky sa primerane
vzťahujú podmienky podľa odsekov 1 až 7.
(9)
Technickú spôsobilosť dráhového vozidla lanovej dráhy na prevádzku overuje bezpečnostným
orgánom poverená právnická osoba ako súčasť overovania a schvaľovania spôsobilosti
technologického zariadenia lanovej dráhy.
§ 22a
Povoľovanie typu železničného vozidla na miestne, historické alebo turistické účely
a železničného vozidla pre vlečky a ich uvádzanie do prevádzky
(1)
Typ železničného vozidla na miestne, historické alebo turistické účely a typ železničného
vozidla pre vlečky povoľuje a do prevádzky uvádza bezpečnostný orgán, ktorý vydá povolenie
typu železničného vozidla a povolenie na uvedenie železničného vozidla do prevádzky.
(2)
Na povoľovanie typov železničných vozidiel uvedených v odseku 1 a ich uvádzanie do
prevádzky sa primerane vzťahujú podmienky podľa § 22.
(3)
Povolenie typu železničného vozidla podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak už bol typ železničného
vozidla povolený na železničnej sieti v Slovenskej republike.
(4)
Ak železničné vozidlo podľa odseku 1 prestalo spĺňať požiadavky pre vydanie povolenia
typu železničného vozidla alebo povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky,
bezpečnostný orgán povolenie zruší.
(5)
Bezpečnostný orgán môže povolenie typu železničného vozidla alebo povolenie na uvedenie
železničného vozidla do prevádzky zmeniť alebo zrušiť na základe odôvodnenej žiadosti
držiteľa železničného vozidla alebo držiteľa povolenia typu železničného vozidla.
§ 23
Technicko-bezpečnostná skúška dráhového vozidla
(1)
Technicko-bezpečnostná skúška dráhového vozidla je súbor úkonov a činností, ktorými
právnická osoba poverená podľa § 102 ods. 1 písm. q) tretieho bodu v rámci overovania technickej spôsobilosti dráhového vozidla overuje, či dráhové
vozidlo vyhovuje výrobnej dokumentácii a podmienkam prevádzky na dráhe, či je funkčné
a či zaručuje trvalú bezpečnú prevádzku.
(2)
Náklady technicko-bezpečnostnej skúšky dráhového vozidla uhrádza žiadateľ, ktorý
aj zabezpečí účasť odborného technického personálu potrebného na vykonanie skúšky
a poskytne potrebné technické prostriedky.
§ 24
Technické kontroly dráhových vozidiel
(1)
Dráhové vozidlá v prevádzke podliehajú pravidelným technickým kontrolám, ktorými
sa kontroluje ich aktuálny technický stav a porovnáva sa s parametrami schváleného
typu alebo povoleného typu dráhového vozidla a s výsledkami overenia technickej spôsobilosti
pri jeho uvedení do prevádzky.
(2)
Ak právnická osoba poverená podľa § 102 ods. 1 písm. q) štvrtého bodu technickou kontrolou zistí, že dráhové vozidlo nezaručuje bezpečnú dopravu na dráhe,
najmä že vykazuje podstatné odchýlky technického stavu a prevádzkových vlastností
od schváleného typu alebo povoleného typu alebo od výsledku overenia technickej spôsobilosti
pri jeho uvedení do prevádzky, alebo zistí, že sa nevykonávali predpísané pravidelné
technické kontroly a skúšky, jeho prevádzkovateľ je povinný vyradiť dráhové vozidlo
z prevádzky.
(3)
Schvaľovací orgán alebo bezpečnostný orgán môže pri výskyte poruchy na vozidle schváleného
typu alebo na vozidle povoleného typu určiť vykonanie mimoriadnej technickej kontroly
dráhového vozidla v potrebnom rozsahu.
§ 24a
Skúšobná prevádzka dráhového vozidla pred uvedením na trh alebo do prevádzky alebo
po obnove, modernizácii železničného vozidla alebo podstatnej zmene typu dráhového
vozidla
(1)
Skúšobná prevádzka dráhového vozidla je súhrn skúšobných jázd a prípadne ďalších
skúšok, ktorými sa overujú vlastnosti dráhového vozidla a jeho kompatibilita s dráhou
pred uvedením na trh alebo po obnove alebo modernizácii železničného vozidla podľa
§ 76 ods. 18, pri ktorej je skúšobná prevádzka požadovaná, alebo pred uvedením do prevádzky alebo
po podstatnej zmene typu električky, trolejbusu alebo vozidla špeciálnej dráhy.
(2)
Schvaľovací orgán alebo bezpečnostný orgán určí rozsah a podmienky skúšobnej prevádzky
dráhového vozidla, ktorá nepresiahne 12 mesiacov.
(3)
Na vykonanie skúšobnej prevádzky sa vyžaduje súhlas prevádzkovateľa dráhy.
(4)
Odseky 2 a 3 sa vzťahujú aj na skúšobnú jazdu električky, trolejbusu alebo vozidla
špeciálnej dráhy, ktoré je schválené v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, a
nie je schválené na prevádzku na území Slovenskej republiky.
§ 24b
Skúšobná jazda dráhového vozidla po oprave
(1)
Ak sa po oprave dráhového vozidla, ktoré je uvedené na trh alebo do prevádzky, vyžaduje
skúšobná jazda na overenie jeho vlastností, prevádzkovateľ dráhy, na ktorej je skúšobná
jazda realizovaná, určí jej podmienky v lehote do piatich pracovných dní od doručenia
žiadosti.
(2)
Opravou dráhového vozidla sa rozumie taká oprava, ktorá nie je obnovou alebo modernizáciou
železničného vozidla alebo podstatnou zmenou typu električky, trolejbusu alebo vozidla
špeciálnej dráhy.
(3)
Skúšobnou jazdou je aj časť technicko-bezpečnostnej skúšky, ktorá sa vykonáva na
pohybujúcom sa dráhovom vozidle.
(4)
Ak ide o skúšobnú jazdu železničného vozidla, manažér infraštruktúry vydá súhlas
na vykonanie skúšobnej jazdy, ktorý doručí žiadateľovi a bezpečnostnému orgánu. Súhlas
na vykonanie skúšobnej jazdy musí obsahovať typ železničného vozidla, európske číslo
železničného vozidla, traťové úseky, na ktorých bude skúšobná jazda vykonaná, časové
úseky na vykonanie skúšobnej jazdy a dôvod skúšobnej jazdy. V prípade železničného
vozidla, ktoré je povolené v treťom štáte, sa namiesto európskeho čísla železničného
vozidla uvedie jeho evidenčné číslo.
(5)
Odseky 1 až 4 sa vzťahujú aj na skúšobnú jazdu železničného vozidla, ktoré je uvedené
na trh v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, a nie je povolené na prevádzku
na území Slovenskej republiky. Manažér infraštruktúry v prípade vozidiel podľa prvej
vety určí podmienky skúšobnej jazdy v lehote do 20 pracovných dní od doručenia žiadosti.
§ 25
Spôsobilosť na vedenie dráhových vozidiel a riadenie chodu lanovej dráhy
(1)
Dráhové vozidlo s vlastným pohonom môže viesť len držiteľ preukazu na vedenie dráhového
vozidla a ak ide o vodiča električky, aj vodičského oprávnenia skupiny B, a ak ide
o vodiča trolejbusu, aj vodičského oprávnenia skupiny D. Bez preukazu na vedenie dráhového
vozidla môže viesť dráhové vozidlo len uchádzač o získanie preukazu na vedenie dráhového
vozidla v rámci výcviku vodičov v prítomnosti inštruktora so spôsobilosťou na vedenie
dráhového vozidla a pri praktickej skúške za účasti skúšobného komisára. Riadiť chod
lanovej dráhy môže len držiteľ preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy.
(2)
Osoba bez preukazu na vedenie dráhového vozidla môže viesť mobilné zariadenie na
výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry, ak ide o jazdu na dráhe, kde je iná
doprava vylúčená prevádzkovateľom dráhy. Mobilné zariadenie na výstavbu a údržbu železničnej
infraštruktúry môže viesť osoba staršia ako 19 rokov preukázateľne oboznámená s jeho
obsluhou a pravidlami bezpečnej prevádzky určeným zamestnancom prevádzkovateľa mobilného
zariadenia na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry alebo inou osobou poverenou
prevádzkovateľom mobilného zariadenia na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry.
Osoba, ktorá vedie mobilné zariadenie na výstavbu a údržbu železničnej infraštruktúry,
je povinná dodržiavať povinnosti podľa § 30a písm. b) a c).
(3)
Žiadosť o vydanie preukazu na vedenie dráhových vozidiel alebo preukazu na riadenie
chodu lanovej dráhy môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene; lehota na
vydanie preukazu je 30 dní odo dňa podania žiadosti. Preukaz na vedenie dráhového
vozidla a preukaz na riadenie chodu lanovej dráhy sú platné desať rokov odo dňa jeho
vydania.
(4)
Bezpečnostný orgán vydá preukaz na vedenie dráhových vozidiel alebo preukaz na riadenie
chodu lanovej dráhy tomu, kto splnil tieto požiadavky:
a)
má doklad o odbornej spôsobilosti na výkon práce na dráhe,
b)
je podľa výsledku lekárskej preventívnej prehliadky a psychologického vyšetrenia
zdravotne a psychicky spôsobilý na vedenie dráhového vozidla,
c)
dosiahol vek
1.
21 rokov, ak ide o vedenie trolejbusu,
2.
20 rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla,
3.
19 rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla na území Slovenskej republiky, železničného
vozidla na vlečke, vozidla špeciálnej dráhy a električky,
4.
18 rokov, ak ide o riadenie chodu lanovej dráhy,
d)
absolvoval úspešne výcvik a vykonal praktickú skúšku,
e)
je bezúhonný (§ 110 ods. 1).
(5)
Bezpečnostný orgán vydá preukaz na vedenie dráhového vozidla alebo preukaz na riadenie
chodu lanovej dráhy po uplynutí platnosti tomu, kto predloží žiadosť s dokladmi podľa
odseku 4 písm. a), b) a e). Na preukázanie splnenia požiadaviek podľa odseku 4 písm.
a) a b) postačuje predložiť kópiu dokladov. Splnenie požiadavky podľa odseku 4 písm.
b) na vydanie preukazu na vedenie vozidla špeciálnej dráhy nepreukazuje držiteľ platného
preukazu rušňovodiča.
(6)
Držiteľ preukazu na vedenie dráhového vozidla alebo preukazu na riadenie chodu lanovej
dráhy je povinný mať ho počas výkonu práce pri sebe a preukázať sa ním pri kontrole.
(7)
Bezpečnostný orgán rozhodne o odňatí preukazu na vedenie dráhového vozidla alebo
preukazu na riadenie chodu lanovej dráhy pred uplynutím jeho platnosti, ak jeho držiteľ
prestal byť bezúhonný, stratil zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú spôsobilosť alebo
jeho doklad o odbornej spôsobilosti stratil platnosť.
§ 26
Skúšobný komisár
(1)
Skúšobný komisár je osoba oprávnená na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky
dráhových vozidiel a na vykonávanie praktickej skúšky uchádzačov o získanie preukazu
na vedenie dráhového vozidla. Skúšobný komisár vykoná praktickú skúšku tých uchádzačov
o získanie preukazu na vedenie dráhového vozidla, ktorým nevykonával výcvik.
(2)
Skúšobným komisárom sa môže stať ten, kto
a)
je najmenej 10 rokov držiteľom preukazu na vedenie dráhového vozidla; na vykonávanie
technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov je držiteľom osvedčenia o odbornej
spôsobilosti súvisiacej s údržbou dráhového vozidla najmenej päť rokov a na vykonávanie
technicko-bezpečnostnej skúšky električiek alebo trolejbusov je držiteľom preukazu
na vedenie dráhového vozidla najmenej šesť mesiacov,
b)
má vysokoškolské vzdelanie strojníckeho, dopravného alebo elektrotechnického smeru;
na vykonávanie technicko-bezpečnostnej skúšky traťových strojov má najmenej úplné
stredné odborné vzdelanie v strojníckom, dopravnom alebo elektrotechnickom študijnom
odbore,
c)
vykonal skúšku osobitnej odbornej spôsobilosti,
d)
je bezúhonný (§ 110 ods. 1) a
e)
je zamestnancom prevádzkovateľa dráhy alebo dráhového podniku.
(3)
Žiadosť o vykonanie skúšky môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho mene.
(4)
Skúšobný komisár sa preukazuje osvedčením skúšobného komisára, ktoré osvedčuje splnenie
predpokladov podľa odseku 2. Skúšobný komisár je povinný najmenej raz ročne sa zúčastniť
na pravidelných školeniach. Osvedčenie skúšobného komisára platí 10 rokov odo dňa
jeho vydania. Správny orgán podľa § 102 ods. 1 písm. u) vydá nové osvedčenie tomu, kto
a)
predloží doklad o účasti najmenej raz ročne na pravidelných školeniach,
b)
predloží doklad o činnosti skúšobného komisára potvrdený zamestnávateľom,
c)
predloží doklad o zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti,
d)
úspešne absolvuje preskúšanie pred skúšobnou komisiou vymenovanou správnym orgánom.
(5)
Žiadosť o vydanie nového osvedčenia môže podať uchádzač alebo zamestnávateľ v jeho
mene.
(6)
Správny orgán [§ 102 ods. 1 písm. u)], ktorý vydal osvedčenie skúšobného komisára, odoberie osvedčenie skúšobného komisára,
ak
a)
stratilo platnosť a jeho držiteľ nesplnil požiadavky podľa odseku 4,
b)
výsledok lekárskeho vyšetrenia vylučuje jeho zdravotnú spôsobilosť alebo psychickú
spôsobilosť vykonávať činnosti skúšobného komisára,
c)
nevykonáva bez vážneho dôvodu činnosť skúšobného komisára viac ako tri mesiace alebo
ak tieto činnosti nevykonáva celkovo viac ako šesť mesiacov počas 12 po sebe nasledujúcich
mesiacov,
d)
hrubo porušil povinnosti skúšobného komisára, najmä požiadavku nestrannosti, objektivity
a nezaujatosti, alebo napriek upozorneniu nedodržiava predpisy vzťahujúce sa na vykonávanie
skúšok podľa odseku 1,
e)
stratil bezúhonnosť alebo plnú spôsobilosť na právne úkony.
DRUHÁ ČASŤ
PREVÁDZKOVANIE DRÁH
§ 27
Úvodné ustanovenia
(1)
Prevádzkovaním dráhy je správa, obsluha a zabezpečenie prevádzky dráhy v stave, ktorý
umožňuje bezpečnú a plynulú dopravu na dráhe a organizovanie dopravy na dráhe.
(2)
Obsluha dráhy sa vykonáva prostredníctvom dopravní a stanovíšť obsluhou výhybiek,
zabezpečovacieho zariadenia dráhy a telekomunikačného zariadenia dráhy určeným spôsobom.
(3)
Organizovaním dopravy na dráhe je určovanie spôsobu a podmienok riadenia dopravy,
zjednodušeného riadenia dopravy a operatívneho riadenia dopravy, sledovanie pohybu
dráhových vozidiel a dopravnej priepustnosti dráhy.
(4)
Prevádzkovateľom dráhy je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje
dráhu ako jej vlastník alebo na základe zmluvy s jej vlastníkom.
(5)
Dráhovým podnikom je na účely tohto zákona podnikateľ, ktorého predmetom činnosti
je poskytovanie dopravných služieb na dráhe.
§ 28
Povinnosti vlastníka dráhy
(1)
Vlastník dráhy je povinný zabezpečiť trvalé prevádzkovanie dráhy. Ak vlastník dráhy
nie je aj prevádzkovateľom dráhy, je povinný zabezpečiť prevádzkovanie dráhy inou
osobou, ktorá spĺňa požiadavky tohto zákona na prevádzkovanie dráhy.
(2)
Vlastník dráhy je povinný trvalo udržiavať dráhu v prevádzkyschopnom stave, obnoviť
prevádzku dráhy po nehode alebo po mimoriadnej udalosti, starať sa o údržbu dráhy
podľa projektovaných technických parametrov a o rozvoj dráhy v súlade s technickým
pokrokom a s požiadavkami na bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Ak je to nevyhnutné
na dosiahnutie súladu parametrov dráhy s požiadavkami bezpečnostných predpisov a s
projektovanými technickými parametrami, vlastník dráhy je povinný uskutočniť modernizáciu
alebo obnovu dráhy alebo jej súčastí.
(3)
Ak vlastník dráhy, ktorá nie je v štátnom vlastníctve, nie je schopný trvalo udržiavať
dráhu v prevádzkyschopnom stave, starať sa o jej rozvoj v súlade s technickým pokrokom,
alebo nemôže zabezpečiť bezpečnú a plynulú dopravu na nej ani na základe zmluvy s
inou osobou, je povinný ju ponúknuť na predaj
a)
štátu, samosprávnemu kraju alebo združeniu obcí podľa rozsahu obslužnosti územia,
ak ide o železničnú trať,
b)
obci, ak ide o električkovú dráhu alebo o trolejbusovú dráhu, alebo
c)
obci alebo inej osobe, ak ide o vlečku, o lanovú dráhu alebo o špeciálnu dráhu.
(4)
Ak vlastník vlečky neudržiava odbočnú výhybku na zaústení vlečky do železničnej trate
v stave podľa konštrukčných parametrov železničnej trate, manažér infraštruktúry je
oprávnený vyzvať vlastníka vlečky na nápravu. Ak ani po výzve vlastník vlečky neudržiava
odbočnú výhybku, manažér infraštruktúry je oprávnený po upovedomení vlastníka vlečky
vykonať údržbu alebo opravu odbočnej výhybky sám na náklady vlastníka vlečky. Vlastník
vlečky je povinný údržbu alebo opravu odbočnej výhybky strpieť a vzniknuté náklady
uhradiť.
(5)
Ak vlastník vlečky trvalo neprevádzkuje alebo neudržiava odbočnú výhybku na zaústení
vlečky do železničnej trate, je povinný ju bezodplatne previesť do vlastníctva alebo
do správy manažéra infraštruktúry, ktorý je povinný ju na vlastné náklady prevádzkovať
a udržiavať.
(6)
Ak zanikla potreba zabezpečiť na účely dopravy prevádzkovanie dráhy, ktorá je v štátnom
vlastníctve, jej vlastník ju ponúkne do nájmu alebo na predaj samosprávnemu kraju,
obci alebo združeniu obcí podľa rozsahu dopravnej obslužnosti územia.
(7)
Ak sa nepodarí dráhu prenajať alebo predať podľa odsekov 3 a 6, vlastník dráhy ju
môže ponúknuť do nájmu alebo na predaj inej osobe. Ak sa ani tak nepodarí dráhu prenajať
alebo predať, môže ju vlastník dráhy ponúknuť na účely prevádzkovania koľajovej nemotorovej
dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka,
alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu.
(8)
Zmluvu o využití dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, na účely prevádzkovania koľajovej
nemotorovej dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov,
chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu medzi prevádzkovateľom
dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, a subjektom podľa odsekov 6 a 7 (ďalej len
„zmluvná osoba“) je možné uzatvoriť len za odplatu a po predchádzajúcom súhlase ministerstva
minimálne na 3 roky a maximálne na 10 rokov s možnosťou predĺženia na maximálne ďalších
10 rokov aj opakovane po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Na uzavretie zmluvy
a udelenie súhlasu ministerstva nie je právny nárok.
(9)
Úprava dráhy, ktorá je v štátnom vlastníctve, na účely prevádzkovania koľajovej nemotorovej
dopravy alebo dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka,
alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sa vykoná na náklady zmluvnej
osoby. Manažér infraštruktúry preukázateľne zabezpečí zamedzenie zachádzania dráhových
vozidiel na upravenú dráhu. Rozsah práv a povinností zmluvných strán a ostatné náležitosti
sa dohodnú v zmluve podľa odseku 8.
(10)
Stavbu podľa odseku 8 možno umiestniť a povoliť najdlhšie na čas trvania zmluvy o
využití dráhy na účely dočasného vybudovania miestnej komunikácie určenej pre chodcov,
chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu. Po skončení času
trvania zmluvy je zmluvná osoba povinná bezodkladne odstrániť na vlastné náklady dočasnú
stavbu miestnej komunikácie určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie
pre cestnú nemotorovú dopravu, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(11)
Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený na účel obnovy prevádzkovania dráhy na účely dopravy
vypovedať zmluvu so zmluvnou osobou; výpovedná lehota je 12 mesiacov. V prípade vypovedania
zmluvy pre porušenie povinností zo strany zmluvnej osoby je výpovedná lehota 1 mesiac.
Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom
bola výpoveď doručená zmluvnej osobe. Zmluvná osoba je po uplynutí výpovednej lehoty
povinná bezodkladne odstrániť na vlastné náklady dočasnú stavbu miestnej komunikácie
určenej pre chodcov, chodníka, alebo miestnej komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu,
ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
(12)
Manažér infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete zabezpečí vyňatie
upravenej dráhy zo zoznamu prevádzkovaných železničných tratí vrátane vyňatia prístupu
na prípadné servisné zariadenia nachádzajúce sa na takto upravenej dráhe.
(13)
Ak sa neuplatní postup podľa odseku 7 alebo 8, vlastník dráhy je povinný navrhnúť
dráhu zrušiť a po jej zrušení je povinný odstrániť stavbu dráhy vrátane zariadení,
ktoré sú jej súčasťou, aby neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné
prostredie.
§ 29
Povolenie na prevádzkovanie dráhy
(1)
Prevádzkovať dráhu môže len ten, kto
a)
má platné povolenie regulačného orgánu na prevádzkovanie dráhy,
b)
má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní dráhy s vlastníkom dráhy, ak sám nie je vlastníkom
dráhy,
c)
zamestnáva na prevádzkovanie dráhy osoby, ktoré majú odbornú spôsobilosť, zdravotnú
spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce,
d)
má vypracované vnútorné predpisy upravujúce podrobnosti o prevádzkovaní dráhy a doprave
na dráhe v primeranom rozsahu nevyhnutnom na riadne plnenie základných povinností
prevádzkovateľa dráhy podľa § 30.
(2)
Povolenie na prevádzkovanie dráhy vydá regulačný orgán
a)
fyzickej osobe, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony, dosiahla vek 18 rokov, je
bezúhonná a spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; ak táto osoba nemá odbornú kvalifikáciu,
musí ustanoviť zodpovedného zástupcu, ktorý ju má,
b)
právnickej osobe, ktorá je bezúhonná a ktorej štatutárny zástupca alebo členovia
štatutárneho orgánu spĺňajú požiadavky plnej spôsobilosti na právne úkony, veku a
bezúhonnosti podľa písmena a), a ktorej štatutárny zástupca alebo najmenej jeden člen
štatutárneho orgánu spĺňa požiadavku odbornej kvalifikácie; inak musí ustanoviť zodpovedného
zástupcu, ktorý ju má.
(3)
Odbornou kvalifikáciou potrebnou na prevádzkovanie dráhy je vysokoškolské dopravné,
stavebné, strojnícke alebo elektrotechnické vzdelanie a najmenej trojročná prax v
riadiacej funkcii v oblasti prevádzkovania dráhy, alebo úplné stredoškolské vzdelanie
dopravného, stavebného, strojníckeho alebo elektrotechnického zamerania a najmenej
päťročná prax v riadiacej funkcii v oblasti prevádzkovania dráhy; preukazuje sa dokladom
o dosiahnutom vzdelaní a dokladmi o získanej praxi. Ak nemožno prax preukázať dokladmi,
pretože sa nezachovali, alebo neexistuje osoba, u ktorej sa prax vykonávala, možno
pripustiť preukázanie praxe čestným vyhlásením.
(4)
Zodpovedným zástupcom sa na účely odseku 2 rozumie zamestnanec prevádzkovateľa dráhy
v pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas, ktorý spĺňa požiadavky odbornej
kvalifikácie podľa odseku 3 a ktorý bude vykonávať dohľad nad plnením povinností prevádzkovateľa
dráhy počas platnosti povolenia. Prevádzkovateľ dráhy je povinný po celý čas platnosti
povolenia zamestnávať zodpovedného zástupcu a utvoriť v podniku také organizačné podmienky,
aby zodpovedný zástupca mohol účinne riadiť a kontrolovať prevádzkovanie dráhy. Ak
zodpovedný zástupca prestane byť zamestnancom prevádzkovateľa dráhy, prevádzkovateľ
dráhy je povinný bezodkladne ustanoviť nového zodpovedného zástupcu a upovedomiť o
tom regulačný orgán, ktorý vydal povolenie na prevádzkovanie dráhy.
(5)
Zmluva s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy obsahuje požiadavky vlastníka dráhy
na kvantitatívne a kvalitatívne parametre a rozsah prevádzkovania dráhy a jej súčastí.
Ak predmetom zmluvy je prevádzkovanie železničnej trate, zmluva sa uzatvára po dohode
s Ministerstvom obrany Slovenskej republiky s prihliadnutím na potreby obrany štátu
a obsahuje aj spôsob zabezpečenia vyrovnaného hospodárenia z prevádzky železničnej
trate.
(6)
Povolenie na prevádzkovanie dráhy platí na čas, ktorý je v ňom uvedený, najmenej
však na päť rokov s možnosťou ďalšieho predlžovania. Pred uplynutím platnosti povolenia
na prevádzkovanie dráhy ho môže regulačný orgán zmeniť, ak došlo k zmene podmienok,
za ktorých bolo vydané. Povolenie na prevádzkovanie dráhy neprechádza na právneho
nástupcu prevádzkovateľa dráhy.
(7)
Povolenie na prevádzkovanie dráhy zaniká dňom
a)
uplynutia jeho platnosti, ak nedošlo k predĺženiu jeho platnosti,
b)
právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu o jeho zrušení,
c)
zániku alebo smrti prevádzkovateľa dráhy,
d)
právoplatnosti rozhodnutia o zrušení dráhy.
(8)
Povolenie na prevádzkovanie dráhy regulačný orgán zruší, ak
a)
prevádzkovateľ dráhy prestal spĺňať predpoklady podľa odsekov 1 a 2,
b)
prevádzkovateľ dráhy porušuje povinnosti prevádzkovateľa dráhy alebo nedodržiava
podmienky uvedené v povolení napriek písomnému upozorneniu orgánu štátneho dozoru,
c)
prevádzkovateľ dráhy požiadal o zrušenie povolenia.
§ 30
Základné povinnosti prevádzkovateľa dráhy
(1)
Prevádzkovateľ dráhy je povinný
a)
prevádzkovať dráhu v súlade so zmluvou s vlastníkom dráhy o prevádzkovaní dráhy a
s povolením na prevádzkovanie dráhy,
b)
prevádzkovať dráhu v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona
a vykonávacími predpismi a s prevádzkovými predpismi,
c)
zabezpečiť, aby jednotlivé činnosti prevádzkovania dráhy vykonávali len zamestnanci,
ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej
spôsobilosti na výkon práce na dráhe,
d)
označiť zamestnancov, ktorí sú oprávnení dávať iným osobám pokyny súvisiace s prevádzkovaním
dráhy alebo s dopravou na dráhe,
e)
označiť názvom prevádzkované stanice a zastávky; zmena názvu stanice a zastávky sa
vykoná na náklady toho, z koho podnetu ku zmene názvu dochádza,
f)
označiť priestory v obvode dráhy, ktoré nie sú prístupné verejnosti,
g)
zabezpečiť verejne prístupné priestory v obvode dráhy tak, aby verejnosť nebola pri
ich užívaní ohrozená prevádzkou dráhy alebo dopravou na dráhe,
h)
oznámiť vyšetrovaciemu orgánu vážnu nehodu alebo mimoriadnu udalosť s následkami
vážnej nehody a poskytovať vyšetrovaciemu orgánu a policajným orgánom technickú pomoc
a informácie potrebné na vyšetrenie nehôd a mimoriadnych udalostí,
i)
dbať o prevenciu vzniku nehôd, najmä zisťovaním príčiny nehody alebo mimoriadnej
udalosti a pravidelným školením zamestnancov,
j)
vypracovať havarijné plány pre prípad nehody a mimoriadnej udalosti, ktorá má vplyv
na prevádzku dráhy alebo na dopravu na dráhe,
k)
vydať vnútorný predpis upravujúci postupy zisťovania príčin nehôd a mimoriadnych
udalostí, spôsob ohlasovania ich vzniku, úlohy organizačných zložiek prevádzkovateľa
dráhy a dráhových podnikov zúčastnených na zisťovaní príčin,
l)
dbať na zaistenie bezpečnosti prevádzkovania dráhy a o bezpečnú a plynulú dopravu
na dráhe v súlade s technickým pokrokom a bezpečnostnými predpismi,
m)
poskytnúť regulačnému orgánu informácie a údaje potrebné na preskúmanie trvania podmienok,
za ktorých bolo povolenie na prevádzkovanie dráhy vydané.
(2)
Pri zabezpečovaní verejnej osobnej dopravy je prevádzkovateľ dráhy povinný ďalej
a)
utvárať organizačné a priestorové predpoklady na zverejňovanie informácií poskytovaných
dráhovými podnikmi cestujúcim v staniciach a na zastávkach,
b)
vydávať a zverejňovať v staniciach a na zastávkach cestovné poriadky jednotlivých
liniek a spojov a ich zmeny,
c)
udržiavať poriadok, schodnosť a čistotu v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť,
d)
zaviesť a udržiavať informačný systém potrebný na orientáciu cestujúcich, vrátane
zrakovo a sluchovo postihnutých cestujúcich, v priestoroch staníc, zastávok a nástupíšť
a poskytovať iné potrebné informácie týkajúce sa prevádzky dráhy alebo dopravy na
dráhe,
e)
umožniť používanie staníc, zastávok a nástupíšť osobám s telesným postihnutím a osobám
s detským kočíkom alebo so spoločenským zvieraťom,
f)
zabezpečiť piktogramom alebo slovným vyjadrením označenie priestorov, v ktorých je
fajčenie a požívanie alkoholických nápojov zakázané zákonom,
g)
poskytnúť podľa možností v staniciach alebo v iných budovách na dráhe určených na
verejnú osobnú dopravu potrebné priestory pre dráhový podnik na zabezpečenie riadneho
chodu dopravy a na poskytovanie služieb cestujúcim.
(3)
Prevádzkovateľ dráhy môže obmedziť prevádzkovanie dráhy
a)
na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie údržby alebo opravy dráhy alebo na jej sprevádzkovanie
po nehode alebo mimoriadnej udalosti, alebo
b)
počas nevykonávania dopravy na dráhe.
(4)
Ak je prevádzka dráhy obmedzená z dôvodu podľa odseku 3 písm. b), prevádzkovateľ
dráhy je povinný udržiavať dráhu tak, aby dráha vrátane zariadení, ktoré sú jej súčasťou,
neohrozovali ľudí alebo zvieratá alebo nezhoršovali životné prostredie.
(5)
Prevádzkovateľ dráhy je oprávnený vykázať alebo vyviesť z obvodu dráhy osobu, ktorá
svojím konaním porušuje zákon, poškodzuje majetok, znečisťuje priestory v obvode dráhy,
obťažuje iné osoby mimoriadne znečisteným odevom alebo im môže byť z iných dôvodov
na ťarchu, správa sa agresívne voči zamestnancom a ostatným osobám alebo ohrozuje
bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy.
(6)
Prevádzkovateľ dráhy môže vykonávať kontrolu dodržiavania predpisov týkajúcich sa
prevádzkovania dráhy a prevádzkovania dopravy na dráhe dopravcov pôsobiacich na dráhe.
Pri zistení vážnych nedostatkov tieto oznámi ministerstvu a bezpečnostnému orgánu.
§ 30a
Povinnosti osoby vykonávajúcej činnosti dôležité z hľadiska bezpečnosti
Osoba vykonávajúca činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania
dráhy a dopravy na dráhe, je povinná
a)
vykonávať tieto činnosti v súlade s pravidlami prevádzkovania dráhy podľa tohto zákona,
vykonávacími predpismi, predpismi upravujúcimi dopravu na dráhe a s prevádzkovými
predpismi tak, aby bola zabezpečená ochrana života a zdravia ľudí a zvierat, ochrana
majetku, ochrana životného prostredia a bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe,
b)
zdržať sa počas vykonávania týchto činností požitia alkoholu, inej návykovej látky10) alebo lieku, ktorý môže znížiť schopnosť vykonávať takúto činnosť,
c)
zdržať sa vykonávania týchto činností v takom čase po požití alkoholu, inej návykovej
látky alebo lieku, ktorý môže znížiť schopnosť vykonávať takúto činnosť, keď sa alkohol,
iná návyková látka alebo liek ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
Odborná spôsobilosť, zdravotná spôsobilosť a psychická spôsobilosť
§ 31
(1)
Vykonávať pracovné činnosti, ktoré sú dôležité z hľadiska bezpečnosti prevádzkovania
dráhy a dopravy na dráhe, môžu len zamestnanci, ktorí spĺňajú predpoklady na odbornú
spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a na psychickú spôsobilosť.
(2)
Zoznam pracovných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť
a psychickú spôsobilosť, s uvedením kvalifikačných predpokladov a obsahového zamerania
odbornej prípravy podľa § 32 ods. 2 určia podľa jednotlivých druhov dráh prevádzkovateľ dráhy a dráhový podnik.
(3)
Ak činnosti uvedené v zoznamoch podľa odseku 2 vykonávajú osoby, ktoré nie sú v pracovnom
pomere k prevádzkovateľovi dráhy alebo k dráhovému podniku, predpoklady na odbornú
spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť musia spĺňať aj tieto osoby.
§ 32
(1)
Odbornou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie súbor vzdelania, odborných
vedomostí o stavbe a prevádzke dráhy, o určených technických zariadeniach, o pravidlách
prevádzkovania dráhy a dopravy na dráhe a praktických zručností a postupov potrebných
na prevádzkovanie dráhy a jej súčastí a na pohyb dráhových vozidiel.
(2)
Predpoklady odbornej spôsobilosti musia spĺňať zamestnanci, ktorí
a)
zabezpečujú prevádzkyschopnosť dráhy,
b)
zabezpečujú a riadia pohyb dráhových vozidiel na dráhe alebo chod lanovej dráhy,
c)
vedú hnacie dráhové vozidlá alebo obsluhujú lanovú dráhu,
d)
posudzujú technický stav dráhy, dráhových vozidiel a ich prevádzkyschopnosť,
e)
vykonávajú činnosti, ktoré majú bezprostredný vplyv na bezpečnosť dopravy na dráhe,
f)
organizujú, riadia a kontrolujú zamestnancov vykonávajúcich činnosti uvedené v písmenách
a) až d),
g)
vykonávajú technicko-bezpečnostnú skúšku dráhových vozidiel,
h)
vykonávajú praktické skúšky spôsobilosti na vedenie dráhových vozidiel a na riadenie
chodu lanovej dráhy.
(3)
Odborná spôsobilosť sa získava odbornou prípravou v poverenom vzdelávacom zariadení,
overuje sa skúškou a osvedčuje dokladom o odbornej spôsobilosti. Zamestnanec sa pri
výkone práce musí na výzvu osoby poverenej výkonom kontroly alebo štátneho odborného
dozoru preukázať dokladom o odbornej spôsobilosti.
(4)
Zamestnanec je povinný podrobiť sa odbornej príprave a skúške na získanie dokladu
o odbornej spôsobilosti. Na udržanie odbornej spôsobilosti je zamestnanec povinný
zúčastňovať sa najmenej raz ročne pravidelného školenia organizovaného povereným vzdelávacím
zariadením alebo prevádzkovateľom dráhy a podrobiť sa raz za tri roky periodickému
preskúšaniu. Zamestnanec prevádzkovateľa železničnej dráhy a železničného podniku
je povinný zúčastňovať sa pravidelného školenia organizovaného povereným vzdelávacím
zariadením alebo prevádzkovateľom dráhy najmenej dvakrát ročne a podrobiť sa raz za
tri roky periodickému preskúšaniu. Potvrdenie o tom vydá vzdelávacie zariadenie zamestnávateľovi
do troch pracovných dní.
(5)
Ak došlo k podstatnej zmene bezpečnostných predpisov alebo k zavedeniu novej technológie
ovplyvňujúcej bezpečnosť, prevádzkovateľ dráhy alebo dráhový podnik rozhodne, že určení
zamestnanci sa zúčastnia mimoriadneho preškolenia a podrobia skúške. Určení zamestnanci
sú povinní zúčastniť sa mimoriadneho preškolenia a podrobiť sa skúške.
(6)
Náklady na odbornú prípravu, skúšku, pravidelné preškolenie a nariadené mimoriadne
preškolenie uhrádza zamestnávateľ; to neplatí pri odobratí dokladu o odbornej spôsobilosti
podľa odseku 7. Ak zamestnanec dobrovoľne zmenil zamestnávateľa, nový zamestnávateľ
je povinný zohľadniť absolvované školenia, získanú kvalifikáciu a nadobudnuté skúsenosti
u predchádzajúcich zamestnávateľov, ak zamestnanca zamestnáva na pracovnej pozícii
alebo na výkon činnosti, ktoré vyžadujú získanú odbornú spôsobilosť, a uhradiť doterajšiemu
zamestnávateľovi na jeho žiadosť pomernú časť nákladov, ktoré vynaložil na odbornú
prípravu a na skúšku. Zamestnávatelia sú povinní vydať odchádzajúcim zamestnancom
na ich žiadosť doklady potvrdzujúce absolvované školenia, získanú odbornú spôsobilosť
a prax.
(7)
Osoba poverená výkonom kontroly zamestnancov prevádzkovateľa dráhy a dráhového podniku
je oprávnená odobrať doklad o odbornej spôsobilosti zamestnancovi, ktorý
a)
sa bez vážneho dôvodu nepodrobil pravidelnému preškoleniu alebo periodickému preskúšaniu
podľa odseku 4 alebo mimoriadnemu preškoleniu podľa odseku 5,
b)
sa dopustil pri výkone práce vážneho odborného pochybenia, ktoré ohrozilo bezpečnosť
a plynulosť prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, najmä porušením alebo zanedbaním
bezpečnostných alebo prevádzkových predpisov a pravidiel,
c)
zavinil alebo spoluzavinil nehodu, ak jej príčinou bolo porušenie bezpečnostných
predpisov alebo prevádzkových predpisov.
(8)
Odobratý doklad o odbornej spôsobilosti možno získať späť po absolvovaní odbornej
prípravy a úspešnom vykonaní skúšky.
§ 33
(1)
Zdravotnou spôsobilosťou na účely tohto zákona sa rozumie schopnosť vykonávať konkrétnu
pracovnú činnosť z hľadiska zdravotného stavu, vrátane zmyslových schopností. Psychickou
spôsobilosťou sa na účely tohto zákona rozumie úroveň psychickej schopnosti vykonávať
konkrétnu pracovnú činnosť.
(2)
Zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť poskytovateľ zdravotnej starostlivosti
zisťuje lekárskymi preventívnymi prehliadkami a psychologickým vyšetrením, ktoré sú
zamerané na spôsobilosť zamestnanca vykonávať konkrétnu pracovnú činnosť podľa zoznamu
(§ 31 ods. 2). Zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke a psychologickému
vyšetreniu.
(3)
Lekár posudzujúci zdravotnú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti
na dráhe, vydáva lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený
v osobitnom predpise.31ab) Psychológ posudzujúci psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú pracovné činnosti
na dráhe, vydáva posudok o psychickej spôsobilosti, ktorého vzor je uvedený v osobitnom
predpise.31ab) V lekárskom posudku o zdravotnej spôsobilosti a v posudku o psychickej spôsobilosti
sa o posudzovanej osobe uvádzajú osobné údaje v rozsahu meno a priezvisko, rodné číslo
a adresa trvalého pobytu.
(4)
Mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie zamestnanca
sa vykonáva po zavinení alebo spoluzavinení vážnej nehody alebo menšej nehody. Zamestnávateľ
určí, či sa mimoriadna lekárska preventívna prehliadka a psychologické vyšetrenie
vykoná po zavinení incidentu alebo pri podozrení zo zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca,
ktorý znižuje alebo inak obmedzuje spôsobilosť zamestnanca vykonávať pracovnú činnosť,
alebo po prerušení práce presahujúcom šesť mesiacov. Ak zamestnanec bol pri výkone
práce účastníkom traumatizujúcej udalosti, najmä priamym účastníkom vážnej nehody
alebo mimoriadnej udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ
je povinný zabezpečiť mu odbornú psychologickú starostlivosť. Ak bol zamestnanec vo
funkcii rušňovodič zároveň očitým priamym účastníkom vážnej nehody alebo mimoriadnej
udalosti s následkom smrti, alebo vážneho zranenia ľudí, zamestnávateľ je povinný
tohto zamestnanca na mieste vzniku nehodovej udalosti vystriedať.
(5)
Poverená právnická osoba podľa § 102 ods. 1 písm. q) druhého bodu posudzuje zdravotnú spôsobilosť lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore
všeobecné lekárstvo a psychickú spôsobilosť psychológom v certifikovanej pracovnej
činnosti dopravná psychológia. Základné kritériá pre lekára posudzujúceho zdravotnú
spôsobilosť a psychológa posudzujúceho psychickú spôsobilosť osôb, ktoré vykonávajú
pracovné činnosti na železničnej dráhe, sú aj znalosti rizík príslušnej pracovnej
pozície posudzovanej osoby.
(6)
Zamestnávateľ znáša náklady lekárskych preventívnych prehliadok a psychologických
vyšetrení, ktoré nie sú uhrádzané z povinného zdravotného poistenia.
TRETIA ČASŤ
PREVÁDZKOVANIE ŽELEZNIČNEJ INFRAŠTRUKTÚRY
§ 34
Manažér infraštruktúry
(1)
Manažérom infraštruktúry je podnikateľ, ktorý prevádzkuje železničnú infraštruktúru,
ktorej súčasti sú uvedené v prílohe č. 12a.
(2)
Prevádzkovaním železničnej infraštruktúry sa rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje
správa a obsluha železničnej infraštruktúry a organizuje železničná doprava.
(3)
Manažérom infraštruktúry môže byť len právnická osoba, ktorá
a)
má platné povolenie vydané regulačným orgánom podľa § 29,
b)
má uzatvorenú zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry s jej vlastníkom,
ak sama nie je jej vlastníkom alebo ak spravuje železničnú infraštruktúru na základe
zákona,
c)
má platné bezpečnostné povolenie vydané bezpečnostným orgánom podľa § 87,
d)
zamestnáva na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry osoby, ktoré majú odbornú
spôsobilosť, zdravotnú spôsobilosť a psychickú spôsobilosť na výkon práce podľa § 31,
e)
spĺňa požiadavku finančnej spôsobilosti,
f)
je právne oddelená od akéhokoľvek železničného podniku, a vo vertikálne integrovaných
podnikoch od akýchkoľvek iných právnych subjektov v rámci podniku,
g)
má takú organizačnú a rozhodovaciu nezávislosť pri plnení základných povinností,
aby žiaden železničný podnik alebo iný právny subjekt nemal na neho rozhodujúci vplyv
a nedochádzalo ku konfliktu záujmov osôb zodpovedných za plnenie základných povinností.
(4)
Finančnou spôsobilosťou je schopnosť žiadateľa najmenej na jeden rok finančne zabezpečiť
začatie a prevádzkovanie železničnej infraštruktúry a plnenie záväzkov manažéra infraštruktúry
podľa tohto zákona. Finančná spôsobilosť sa preukazuje dokladmi o celkovom objeme
dostupných finančných prostriedkov na bankových účtoch a prísľubom úveru, podrobným
rozpočtom na jedno účtovné obdobie, zoznamom veriteľov a dlžníkov s uvedenou výškou
dlhu. Finančne spôsobilým nie je ten, kto nespĺňa požiadavky finančnej spôsobilosti
a kto je v konkurze alebo kto nemá vyrovnané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom
alebo má evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa
eviduje voči nemu pohľadávky po splatnosti podľa osobitných predpisov.11) Najneskôr 15 pracovných dní pred termínom podania žiadosti žiadateľ uloží riadnu
účtovnú závierku v registri účtovných závierok,11a) ak takáto účtovná závierka nie je v registri účtovných závierok uložená.
(5)
Manažér infraštruktúry
a)
samostatne vykonáva v súlade s pravidlami pre obchodné spoločnosti vnútornú správu
svojho podniku, účtovníctvo a vnútropodnikovú kontrolu,
b)
prevádzkuje železničnú infraštruktúru v súlade s predmetom činnosti a týmto zákonom,
c)
nakladá so zvereným štátnym majetkom,
d)
zostavuje a vedie register svojho majetku a majetku, ktorý spravuje a ktorý sa použije
na posúdenie finančných prostriedkov potrebných na jeho opravu alebo na jeho nahradenie;
prílohou tohto registra sú aj údaje o výdavkoch na modernizáciu a obnovu železničnej
infraštruktúry.
(6)
Manažér infraštruktúry je okrem základných povinností prevádzkovateľa dráhy podľa
§ 30 povinný
a)
prideľovať spravodlivým a nediskriminačným spôsobom železničným podnikom kapacitu
železničnej infraštruktúry (ďalej len „kapacita infraštruktúry“) až do vyčerpania
celej kapacity železničnej infraštruktúry a uzatvárať s nimi za rovnakých a nediskriminačných
podmienok zmluvu o prístupe k železničnej infraštruktúre,
b)
poskytovať bezpečnostnému orgánu informácie a údaje potrebné na posúdenie stavu bezpečnosti
prevádzkovanej dráhy a dopravy na dráhe, úrovne dopravných služieb a dodržiavania
národných bezpečnostných predpisov a na vedenie evidencie a štatistiky,
c)
zisťovať príčinu nehody alebo mimoriadnej udalosti na dráhe a oznamovať ich vyšetrovaciemu
orgánu,
d)
uchovávať podklady a údaje na účely určovania úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre
a na požiadanie ich poskytnúť regulačnému orgánu,
e)
zostaviť grafikon dopravy na dráhe,
f)
organizovať železničnú dopravu a plánovať údržbu železničnej infraštruktúry transparentným
a nediskriminačným spôsobom,
g)
predložiť na odsúhlasenie regulačnému orgánu každú navrhovanú zmenu kategorizácie
tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou účinnosťou a zverejnením v podmienkach
používania železničnej siete,
h)
zabezpečiť označenie železničných staníc a železničných zastávok, na ktorých sa vykonáva
pravidelná osobná doprava, v jazyku národnostných menšín v obciach podľa osobitného
predpisu;12a) označenie železničných staníc a železničných zastávok v jazyku národnostných menšín
sa vykoná na náklady manažéra infraštruktúry,
i)
vypracovať opatrenia a postupy pri meškaní vlakov osobnej dopravy a po ich odsúhlasení
ministerstvom ich zverejniť na svojom webovom sídle.
(7)
Manažér infraštruktúry môže, pod podmienkou zachovania obchodného tajomstva a nediskriminačného
prístupu, so subjektom, ktorý spĺňa podmienky podľa § 34a, uzatvoriť zmluvu
a)
na vykonávanie základných povinností podľa § 34a ods. 4, ak takýto subjekt nie je železničným podnikom, neriadi železničný podnik, ani nie
je riadený železničným podnikom, alebo
b)
o prenechaní správy infraštruktúry inému manažérovi infraštruktúry alebo účastníkom
verejno-súkromných partnerstiev.
(8)
Manažér infraštruktúry môže na vykonávanie povinností týkajúcich sa rozvoja, údržby
a obnovy železničnej infraštruktúry uzatvoriť zmluvu so železničným podnikom, subjektom,
ktorý riadi železničný podnik, alebo subjektom, ktorý je železničným podnikom riadený.
(9)
Manažér infraštruktúry kontroluje vykonávanie povinností podľa odsekov 7 písm. a)
a 8 a zodpovedá za ne. Pri uzatvorení zmlúv podľa odsekov 7 a 8 nesmie dôjsť ku konfliktu
záujmov.
(10)
Ak sa základné povinnosti neudelia prevádzkovateľovi napájania, nevzťahujú sa na
neho predpisy záväzné pre manažéra infraštruktúry, ak je zabezpečený súlad s § 28 ods. 2 a § 36.
(11)
Manažér infraštruktúry môže uzatvoriť so železničným podnikom alebo s viacerými železničnými
podnikmi nediskriminačne dohodu o spolupráci na účely vytvorenia výhod pre zákazníkov
formou zníženia nákladov alebo zvýšenia výkonnosti na časti železničnej siete, na
ktorú sa vzťahuje dohoda. Regulačný orgán vykonáva dohľad nad uzatváraním tejto dohody
monitoruje jej vykonávanie a v odôvodnených prípadoch môže odporučiť jej vypovedanie.
(12)
Manažér infraštruktúry nesmie poskytovať pôžičky železničnému podniku.
(13)
Kapacitou infraštruktúry sa rozumie možnosť naplánovať na určité obdobie vlakové
trasy na určitom úseku železničnej siete.
(14)
Vlakovou trasou sa na účely tohto zákona rozumie kapacita infraštruktúry potrebná
na jazdu vlaku medzi miestom odchodu a miestom určenia na železničnej trati.
(15)
Rozvojom železničnej infraštruktúry sa rozumie plánovanie železničnej siete, finančné
a investičné plánovanie a výstavba a modernizácia železničnej infraštruktúry.
(16)
Údržbou železničnej infraštruktúry sa rozumejú práce určené na zachovanie stavu a
spôsobilosti existujúcej železničnej infraštruktúry.
(17)
Verejno-súkromným partnerstvom sa na účely tohto zákona rozumie záväzné dojednanie
medzi verejným orgánom a jedným alebo viacerými podnikmi inými ako manažér infraštruktúry
hlavnej domácej siete, v rámci ktorého podniky čiastočne alebo úplne budujú alebo
financujú železničnú infraštruktúru alebo nadobúdajú právo vykonávať vo vopred vymedzenom
období prevádzku, údržbu, obnovu alebo rozvoj železničnej infraštruktúry.
(18)
Vertikálne integrovaným podnikom sa rozumie podnik, v ktorom manažéra infraštruktúry
kontroluje podnik, ktorý zároveň kontroluje aj železničný podnik alebo ho kontroluje
železničný podnik prevádzkujúci službu železničnej dopravy na sieti manažéra infraštruktúry.
§ 34a
Nezávislosť manažéra infraštruktúry
(1)
Členovia správnej rady manažéra infraštruktúry a osoby zodpovedné za prijímanie rozhodnutí
týkajúcich sa základných povinností manažéra infraštruktúry nemôžu byť súčasne vymenovaní
alebo zamestnaní ako členovia správnej rady železničného podniku. Správnou radou na
účely tohto zákona je vedúci orgán železničného podniku, ktorý vykonáva výkonné a
administratívne funkcie a zodpovedá za každodenné riadenie železničného podniku.
(2)
Členovia dozornej rady manažéra infraštruktúry, ak je zriadená, nemôžu byť súčasne
vymenovaní alebo zamestnaní ako členovia dozornej rady železničného podniku. Dozornou
radou na účely tohto zákona je najvyšší orgán podniku, ktorý plní úlohy dozoru vrátane
kontroly správnej rady a strategických rozhodnutí týkajúcich sa podniku.
(3)
Členovia dozornej rady manažéra infraštruktúry a členovia správnej rady manažéra
infraštruktúry a riadiaci pracovníci, ktorí im priamo podliehajú, sú povinní konať
nediskriminačným spôsobom a ich nestrannosť nesmie byť ovplyvnená žiadnym konfliktom
záujmov.
(4)
Základnými povinnosťami manažéra infraštruktúry na účely tohto zákona sú prideľovanie
kapacity infraštruktúry podľa § 34 ods. 6 písm. a) vrátane určenia trasy, posúdenie jej dostupnosti, určovanie návrhu úhrad za používanie
železničnej infraštruktúry podľa § 55 a vyberanie úhrad.
§ 35
Železničný podnik
(1)
Železničným podnikom je podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie dopravných
služieb s cieľom zabezpečovať železničnú prepravu tovaru a osôb, pričom zabezpečuje
aj ťažnú silu, alebo len ťažnú silu. Železničný podnik nesmie poskytovať pôžičky manažérovi
infraštruktúry.
(2)
Poskytovanie dopravných služieb železničnými podnikmi v železničnej doprave upravuje
osobitný predpis.13)
§ 36
Podnikateľský plán
(1)
Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní vypracovať svoje podnikateľské
plány, ktoré sú určené na optimálne a efektívne využívanie železničnej infraštruktúry
na poskytovanie dopravných služieb. Podnikateľský plán obsahuje investičný plán a
finančný plán. Manažér infraštruktúry sprístupní žiadateľom o kapacitu infraštruktúry
informácie z podnikateľského plánu o podmienkach prístupu k železničnej infraštruktúre,
jej využívania, poskytovania a rozvoja a pred schválením podnikateľského plánu im
umožní vyjadriť sa k poskytnutým informáciám.
(2)
Investičný plán manažéra infraštruktúry je zameraný najmä
a)
na investície do železničnej infraštruktúry, jej modernizácie a obnovy a do novej
výstavby,
b)
na zvyšovanie bezpečnosti prevádzky železničnej infraštruktúry,
c)
na zvyšovanie kvality a okruhu železničných služieb poskytovaných železničným podnikom
a iným používateľom železničnej infraštruktúry.
(3)
Investičný plán železničného podniku je zameraný najmä
a)
na investície do vozňového parku železničných vozidiel,
b)
na zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej dopravy,
c)
na zvyšovanie kultúry cestovania rozvíjaním a skvalitňovaním služieb pre cestujúcich
a pre objednávateľov a príjemcov tovaru.
(4)
Finančný plán je zameraný na zabezpečenie vyrovnaného finančného rozpočtu podniku
a na určenie spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa.
(5)
Manažér infraštruktúry zosúladí svoj podnikateľský plán s ustanoveniami zmluvy podľa
§ 56 ods. 3.
§ 37
Podmienky používania železničnej siete
(1)
Manažér infraštruktúry je povinný po prerokovaní so železničnými podnikmi a inými
zainteresovanými osobami vypracovať a najneskôr štyri mesiace pred konečným termínom
na prijatie žiadostí o pridelenie kapacity infraštruktúry zverejniť v štátnom jazyku
a v anglickom jazyku na svojom webovom sídle a spoločnom webovom sídle manažérov infraštruktúry
zriadenom v rámci ich spolupráce podmienky používania železničnej siete, ktorú prevádzkuje.
Prístup k zverejneným podmienkam používania železničnej siete je spravidla bezplatný.
Ak sa manažér infraštruktúry rozhodne prístup spoplatniť, úhrada nesmie presiahnuť
skutočné náklady na zverejnenie.
(2)
Podmienky používania železničnej siete obsahujú podrobné informácie o podmienkach
prístupu na jednotlivé prevádzkované železničné trate a o podmienkach prístupu k servisným
zariadeniam spojeným so železničnou sieťou manažéra infraštruktúry a poskytovania
služieb v týchto zariadeniach alebo sa v nich uvedie webové sídlo, na ktorom sú tieto
informácie bezplatne dostupné. Obsah a členenie podmienok používania železničnej siete
je v prílohe č. 13 časti A.
(3)
Manažér infraštruktúry je povinný podmienky používania železničnej siete priebežne
aktualizovať podľa meniacich sa potrieb používania železničnej siete a svojich možností
poskytovania železničných služieb.
§ 38
Prístup k železničnej infraštruktúre
(1)
Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť prístup k železničnej infraštruktúre
v celej železničnej sieti, ktorú prevádzkuje, každému železničnému podniku, ktorý
má platnú licenciu14) na poskytovanie dopravných služieb a platné bezpečnostné osvedčenie podľa § 86. Podmienky prístupu k železničnej infraštruktúre musia byť v zmluve o prístupe k
železničnej infraštruktúre dohodnuté spravodlivo a nediskriminačne v súlade s pravidlami
na prideľovanie kapacity infraštruktúry podľa tohto zákona, s bezpečnostným povolením
podľa § 87 a s podmienkami používania železničnej siete podľa § 37. Toto právo zahŕňa aj prístup k železničnej infraštruktúre, ktorá spája servisné
zariadenia uvedené v prílohe č. 13 časti B druhom bode.
(2)
Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka osobnej dopravy, železničný
podnik má právo nechať nastúpiť a vystúpiť cestujúcich na ktorejkoľvek nácestnej stanici
na vlakovej trase pri rešpektovaní zverejnených technických parametrov železničnej
infraštruktúry.
(3)
Ak sa prístup k železničnej infraštruktúre podľa odseku 1 týka nákladnej dopravy,
železničný podnik má právo používať na vlakovej trase železničnú infraštruktúru, ktorá
spája vnútrozemské prístavy a servisné zariadenia uvedené v prílohe č. 13 časti B druhom bode, a železničnú infraštruktúru, ktoré slúžia viac než jednému železničnému podniku.
(4)
Manažér infraštruktúry je povinný umožniť prístup k staniciam a terminálom na nakládku
a vykládku tovaru každému podniku, ktorý prevádzkuje iný druh dopravy.
§ 39
Obmedzenie prístupu k železničným službám
(1)
Regulačný orgán môže na žiadosť objednávateľa dopravných služieb, ktorý uzatvoril
zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme, manažéra infraštruktúry alebo železničného
podniku, ktorý plní záväzok zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, obmedziť
na území Slovenskej republiky prístup železničného podniku k železničným službám,
ktoré poskytuje manažér infraštruktúry medzi východiskovým bodom a cieľovým bodom
vlaku, ak sa na túto časť železničnej infraštruktúry alebo na alternatívnu trasu vzťahuje
zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme a uplatňovanie práva prístupu by ohrozilo
hospodársku rovnováhu predmetnej zmluvy.
(2)
Manažér infraštruktúry nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre žiadateľovi,
ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 40 ods. 4 prvej vety.
(3)
O tom, či by sa uplatnením tohto práva narušila hospodárska rovnováha zmluvy o dopravných
službách vo verejnom záujme, rozhodne regulačný orgán na žiadosť subjektov podľa odseku
1 po vykonanej analýze podľa odseku 4. Žiadosť sa podáva do jedného mesiaca od zverejnenia
oznámenia o plánovanej novej službe na webovom sídle regulačného orgánu. Do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia regulačného orgánu manažér infraštruktúry nepovolí prístup
k železničnej infraštruktúre železničnému podniku.
(4)
Regulačný orgán analýzou zisťuje vplyv práva podľa odseku 1 na ziskovosť dopravných
služieb poskytovaných železničným podnikom na základe zmluvy o dopravných službách
vo verejnom záujme, vplyv na náklady, ktoré znáša objednávateľ dopravných služieb,
a vplyv na cestovné pri zohľadnení umiestnenia staníc a počtu zastavení vlaku na vlakovej
ceste a načasovania a frekvencie jednotlivých vlakov.
(5)
Regulačný orgán si do jedného mesiaca od prijatia žiadosti vyžiada potrebné informácie
a údaje na účel analýzy podľa odseku 4 a zmluvné strany zmluvy o dopravných službách
vo verejnom záujme, manažér infraštruktúry a železničný podnik, ktorý žiada o prístup
k železničnej infraštruktúre, sú povinní tieto informácie a údaje poskytnúť v lehote,
ktorú určí. Ak železničný podnik, ktorý žiada o prístup k železničnej infraštruktúre,
neposkytne informácie a údaje podľa prvej vety alebo informácie nie sú dostatočné
ani po opakovanej výzve na ich doplnenie, manažér infraštruktúry na základe rozhodnutia
regulačného úradu nepovolí prístup k železničnej infraštruktúre podľa § 38 ods. 1. Regulačný orgán posúdi poskytnuté informácie a údaje a podľa potreby ich prerokuje
s osobami podľa odseku 3. Najneskôr do šiestich týždňov odo dňa, keď získal všetky
potrebné informácie a údaje, regulačný orgán rozhodne o obmedzení alebo neobmedzení
prístupu železničného podniku podľa odseku 1. Regulačný orgán musí svoje rozhodnutie
odôvodniť a určiť v ňom podmienky, za ktorých môže požiadať o nové posúdenie rozhodnutia
ktorýkoľvek žiadateľ podľa odseku 3 alebo železničný podnik, ktorý žiada o prístup
k železničnej infraštruktúre, v lehote do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu regulačného úradu nemožno podať rozklad. Ak regulačný orgán po vykonaní
analýzy dôjde k záveru, že právo prístupu k železničným službám podľa odseku 1 môže
ohroziť hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, môže
navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo splnenie podmienok určených
v rozhodnutí regulačného orgánu, za ktorých bolo možné požiadať o udelenie prístupu
k železničným službám.
(6)
Regulačný orgán nesprístupní citlivé obchodné informácie osôb podľa odseku 5 na ich
žiadosť. O tom, či sa informácie považujú za citlivé obchodné informácie rozhodne
regulačný orgán. To sa nevzťahuje na informácie, ktoré sú nevyhnutné vo vzťahu k oznámeniu
o plánovanej novej službe podľa odseku 3.
(7)
Regulačný orgán na žiadosť oprávneného subjektu vykoná analýzu vplyvu narušenia hospodárskej
rovnováhy zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme podľa odseku 4 aj v prípade,
ak medziročne dôjde k zmene časovej polohy trasy zavedeného vlaku do takej miery,
že objednávateľ dopravných služieb, manažér infraštruktúry alebo železničný podnik
sa môžu domnievať, že takáto zmena časovej polohy vlaku bude mať vplyv na hospodársku
rovnováhu zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme.
(8)
Regulačný orgán môže uložiť železničnému podniku uskutočňujúcemu prepravu osôb na
medzinárodnej vlakovej trase povinnosť zaplatiť objednávateľovi dopravných služieb
cenový rozdiel za prevádzku železničnej trate medzi dvomi stanicami ako kompenzáciu
za záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, aby železničné
podniky prevádzkujúce vnútroštátnu osobnú dopravu a železničné podniky prevádzkujúce
medzinárodnú osobnú dopravu platili rovnakú úhradu za používanie tých istých železničných
tratí.
(9)
Kompenzácia podľa odseku 8 musí byť v súlade so zásadou spravodlivosti, transparentnosti,
nediskriminácie a proporcionality medzi priemernou úrovňou cestovného, ktorú platia
cestujúci, a celkovou úrovňou úhrad a cien za železničné služby poskytované manažérom
infraštruktúry s používaním železničnej siete. Výška kompenzácie podľa odseku 8 nesmie
ohroziť hospodársku uskutočniteľnosť verejnej osobnej dopravy na železničných tratiach,
na ktoré sa vzťahuje, a nesmie presiahnuť to, čo je potrebné na pokrytie nákladov,
ktoré vznikli pri plnení záväzku železničného podniku z plnenia zmluvy o dopravných
službách vo verejnom záujme pri zohľadnení poskytnutej kompenzácie a primeraného zisku.
(10)
Prístup k službám vysokorýchlostnej osobnej dopravy je možné udeliť len na základe
požiadaviek, ktoré určí regulačný orgán. Ak regulačný orgán po vykonaní analýzy dôjde
k záveru, že plánované služby vysokorýchlostnej osobnej dopravy medzi východiskovým
bodom a cieľovým bodom vlaku narušujú hospodársku rovnováhu zmluvy o dopravných službách
vo verejnom záujme, môže navrhnúť zmenu železničnej služby tak, aby sa zabezpečilo
splnenie podmienok na udelenie prístupu podľa § 38.
(11)
Službami vysokorýchlostnej osobnej dopravy na účely tohto zákona sú služby osobnej
železničnej dopravy prevádzkované bez medziľahlých zastávok medzi dvoma miestami vzdialenými
aspoň 200 km na špeciálne vybudovaných vysokorýchlostných tratiach, ktoré sú vybavené
spravidla pre rýchlosť najmenej 250 km/h, a prevádzkované spravidla pri týchto rýchlostiach.
§ 40
Prideľovanie kapacity infraštruktúry
(1)
Kapacitu infraštruktúry prideľuje manažér infraštruktúry na základe rámcových pravidiel.
V rámcových pravidlách určí najmä
a)
spôsob prideľovania kapacity infraštruktúry,
b)
základné náležitosti žiadosti o pridelenie,
c)
časové obdobia, na ktoré sa kapacita prideľuje,
d)
pravidlá uzavierania rámcových dohôd,
e)
pravidlá posudzovania účelu používania železničnej infraštruktúry,
f)
vzor zmluvy upravujúcej práva a povinnosti manažéra infraštruktúry a žiadateľov a
g)
spôsob a lehoty informovania o obsahu rámcových pravidiel.
(2)
Obchodovanie s pridelenou kapacitou infraštruktúry medzi jej príjemcami je zakázané
a má za následok vylúčenie príjemcu z ďalšieho prideľovania. Raz pridelenú kapacitu
infraštruktúry nemôže jej príjemca previesť na inú osobu; to neplatí, ak príjemca,
ktorý nie je železničným podnikom, umožní pri výkone svojej obchodnej činnosti využitie
pridelenej kapacity infraštruktúry železničnému podniku. Takéto umožnenie využitia
kapacity infraštruktúry sa na účely ďalšieho prideľovania nepovažuje za jej prevod.
(3)
Prideliť kapacitu infraštruktúry vo forme vlakovej trasy možno žiadateľovi najdlhšie
na čas platnosti jedného cestovného poriadku železničnej siete (ďalej len „cestovný
poriadok“). Manažér infraštruktúry môže so žiadateľom uzavrieť rámcovú dohodu o využívaní
kapacity infraštruktúry na dlhšie obdobie, ako je čas platnosti jedného cestovného
poriadku. Konkrétne práva a povinnosti manažéra infraštruktúry a žiadateľa týkajúce
sa pridelenej kapacity infraštruktúry sa upravia v zmluve o pridelení kapacity infraštruktúry.
(4)
Ak žiadateľ mieni požiadať manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity infraštruktúry
so zámerom vykonávať osobnú dopravu a zároveň je na túto časť železničnej infraštruktúry
alebo na alternatívnu trasu obmedzené právo k prístupu k železničnej infraštruktúre,
alebo sa na ňu vzťahuje zmluva o službách vo verejnom záujme, upovedomí o tom manažéra
infraštruktúry a regulačný orgán najneskôr 18 mesiacov pred nadobudnutím platnosti
cestovného poriadku, ktorého sa žiadosť o pridelenie kapacity infraštruktúry týka.
S cieľom umožniť posúdenie možného hospodárskeho vplyvu na existujúce zmluvy o dopravných
službách vo verejnom záujme, regulačný orgán najneskôr do desiatich dní zabezpečí
na celej navrhovanej vlakovej trase informovanie príslušných regulačných orgánov,
ktoré informujú dotknutých objednávateľov dopravných služieb uzavierajúcich zmluvy
o dopravných službách vo verejnom záujme, manažérov infraštruktúry a železničné podniky,
ktoré plnia záväzok z týchto zmlúv.
§ 41
Spolupráca pri prideľovaní kapacity infraštruktúry na viacerých železničných sieťach
(1)
Manažéri infraštruktúry spolupracujú s manažérmi infraštruktúry iných železničných
sietí, aby umožnili efektívne vytváranie a prideľovanie kapacity infraštruktúry, ktorá
zasahuje do niekoľkých železničných sietí. Organizujú medzinárodné vlakové trasy,
najmä na železničných tratiach v rámci transeurópskej siete železničnej nákladnej
dopravy, a určujú postupy na ich zabezpečenie.
(2)
Postupy určené na koordináciu prideľovania kapacity infraštruktúry na medzinárodnej
úrovni združujú zástupcov manažérov infraštruktúry za všetky železničné infraštruktúry,
ktorých prideľovanie majú vplyv na viac ako jedného ďalšieho manažéra infraštruktúry.
Na týchto postupoch sa môžu podieľať aj manažéri infraštruktúry tretích štátov. Na
rokovania o týchto postupoch manažér infraštruktúry pozýva aj zástupcu Európskej komisie
ako pozorovateľa. Manažér infraštruktúry poskytuje regulačnému orgánu informácie o
postupoch prideľovania kapacity infraštruktúry a informácie zo systémov prideľovania
kapacity infraštruktúry.
(3)
Na zasadaniach alebo pri iných činnostiach konaných s cieľom prideľovať kapacitu
infraštruktúry pre transsieťové železničné dopravné služby majú rozhodovacie právo
len zástupcovia manažérov infraštruktúry.
(4)
Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť verejnú prístupnosť dohodnutých postupov,
spôsobov práce a kritérií používaných na posudzovanie a prideľovanie kapacity infraštruktúry
na medzinárodnej úrovni.
(5)
Manažér infraštruktúry je povinný predkladať na posúdenie dotknutým manažérom infraštruktúry
spravujúcim iné železničné siete návrhy železničných podnikov na organizáciu medzinárodných
vlakových trás, aby sa uľahčila prevádzka nákladných vlakov v medzinárodnej doprave.
(6)
Takéto dohodnuté medzinárodné vlakové trasy na viacerých železničných sieťach sú
dostupné žiadateľom prostredníctvom manažéra infraštruktúry zúčastneného na dohode.
§ 42
Žiadatelia
(1)
Žiadosti o pridelenie kapacity infraštruktúry môžu podávať železničné podniky a ich
medzinárodné zoskupenia, ako aj iné osoby, ktoré majú záujem na jej získaní s cieľom
prevádzkovať železničnú dopravu, najmä prevádzkovatelia kombinovanej dopravy, odosielatelia
a príjemcovia tovaru. Žiadateľ, ktorý nie je železničným podnikom, môže splnomocniť
železničný podnik na uzavretie zmluvy s manažérom infraštruktúry o prístupe na železničnú
infraštruktúru do termínu určeného v podmienkach používania siete.
(2)
Manažér infraštruktúry môže určiť, aké požiadavky musia splniť žiadatelia, aby zabezpečil,
že jeho oprávnené očakávania budúcich výnosov z využívania železničnej infraštruktúry
budú naplnené. Takéto požiadavky musia byť primerané, transparentné a nediskriminačné
a musia byť vopred zverejnené ako časť princípov prideľovania kapacity infraštruktúry
uvedených v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37.
(3)
Požiadavky podľa odseku 2 môžu zahŕňať určenie finančnej záruky, ktorá nesmie presiahnuť
úroveň primeranú predpokladanému rozsahu činnosti žiadateľa na pridelenej kapacite
infraštruktúry, ubezpečenie žiadateľa o schopnosti pripraviť vhodné ponuky týkajúce
sa pridelenej kapacity infraštruktúry.
(4)
Žiadateľ môže požiadať manažéra infraštruktúry o pridelenie kapacity infraštruktúry
zasahujúcej do niekoľkých železničných sietí. Manažér infraštruktúry, ktorý takúto
žiadosť dostal, je oprávnený konať v mene žiadateľa pri hľadaní potrebnej kapacity
u manažérov infraštruktúry spravujúcich iné železničné siete.
(5)
Ak manažéri infraštruktúry, spravujúci nadväzujúce železničné siete, založili združenie
s právnou subjektivitou, manažér infraštruktúry je povinný zverejniť, že žiadateľ
môže podať žiadosť priamo na takéto združenie.
(6)
Žiadosti týkajúce sa grafikonu vlakovej dopravy musia byť podané v lehotách podľa
plánu prideľovania kapacity infraštruktúry.
(7)
Žiadateľ, ktorý je stranou rámcovej dohody podľa § 43, podáva žiadosť v lehote dohodnutej v rámcovej dohode.
(8)
Manažér infraštruktúry je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na
informácie poskytnuté žiadateľmi.
§ 43
Rámcové dohody
(1)
Rámcová dohoda na účely tohto zákona je dohoda medzi manažérom infraštruktúry a žiadateľom
o právach a povinnostiach týkajúcich sa prideľovanej kapacity infraštruktúry a o úhradách
a cenách na iné obdobie, než je obdobie platnosti jedného cestovného poriadku. Rámcová
dohoda upresňuje charakteristiky kapacity infraštruktúry požadovanej žiadateľom a
ponúkanej žiadateľovi, vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality vlakových trás;
môže obsahovať zmluvné pokuty pre prípad neplnenia alebo jednostrannej zmeny rámcovej
dohody alebo predčasného skončenia jej platnosti odstúpením alebo vypovedaním.
(2)
Rámcová dohoda by mala v rámci možností železničnej siete vyhovovať oprávneným obchodným
potrebám žiadateľa, najmä ak ide o železničný podnik prevádzkujúci železničnú dopravu
na základe zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme alebo medzinárodnú železničnú
dopravu, a zároveň umožňovať vykonávať priebežne zmeny alebo obmedzenia zmluvných
podmienok z dôvodu lepšieho využitia kapacity infraštruktúry. Rámcová dohoda však
nesmie vylučovať z používania železničnej infraštruktúry iných žiadateľov.
(3)
Rámcová dohoda sa uzatvára spravidla na päť rokov s možnosťou predĺženia jej platnosti
na rovnaké obdobie, na aké bola uzatvorená. Manažér infraštruktúry môže na návrh žiadateľa
uzatvoriť rámcovú dohodu na dlhšie alebo kratšie obdobie. Uzatvorenie rámcovej dohody
na dlhšie obdobie, než je päť rokov, však musí byť odôvodnené existenciou obchodných
zmlúv, vynaložených osobitných investícií alebo predpokladaných rizík.
(4)
Rámcovú dohodu na dopravné služby, ktoré využívajú špecializovanú infraštruktúru,
možno uzatvoriť až na 15 rokov. Podmienkami na uzatvorenie takejto rámcovej dohody
sú, že špecializovaná infraštruktúra si vyžiadala značné a dlhodobé investície a že
na takúto investíciu sú uzatvorené zmluvy vrátane viacročných plánov amortizácie.
(5)
Ak ide o rámcovú dohodu podľa odseku 4, žiadateľ môže vyžadovať presné vymedzenie
charakteristík kapacity špecializovanej infraštruktúry (§ 47) vrátane frekvencie vlakov, objemu a kvality vlakových trás, ktoré sa mu majú poskytnúť
na obdobie trvania platnosti rámcovej dohody. Manažér infraštruktúry môže počas platnosti
rámcovej dohody znížiť vyhradenú kapacitu, ktorá sa najmenej jeden mesiac využívala
menej, než je limit využívania vlakovej trasy stanovený v podmienkach používania železničnej
siete podľa § 37.
(6)
Všeobecné ustanovenia každej rámcovej dohody bez ustanovení obsahujúcich obchodné
tajomstvo musia byť prístupné iným žiadateľom.
§ 44
Cestovný poriadok
(1)
Manažér infraštruktúry pred začatím rokovaní o novom cestovnom poriadku dohodne s
manažérmi infraštruktúry, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, ktoré medzinárodné
vlakové trasy zahrnú do cestovných poriadkov nadväzujúcich železničných sietí. Zmeny
takto dohodnutých medzinárodných vlakových trás sú možné len výnimočne z nevyhnutných
prevádzkových dôvodov a po dohode ostatných zúčastnených manažérov infraštruktúry.
(2)
Po uzavretí dohôd podľa odseku 1 manažér infraštruktúry zostavuje cestovný poriadok
podľa plánu prideľovania kapacity infraštruktúry ustanovenom v osobitnom predpise.14a)
(3)
Ak je to možné, manažér infraštruktúry je povinný vyhovieť všetkým požiadavkám na
kapacitu infraštruktúry, vrátane požiadaviek na vlakové trasy prechádzajúce viac než
jednou železničnou sieťou, a zohľadniť všetky obmedzenia žiadateľov, vrátane ekonomického
vplyvu na ich podnikanie.
(4)
Manažér infraštruktúry môže v procese plánovania a koordinácie uprednostniť špecifické
požiadavky na dopravné služby len vtedy, ak je železničná infraštruktúra preťažená
alebo ak ide o špecializovanú infraštruktúru.
(5)
Manažér infraštruktúry prerokuje návrh cestovného poriadku so zainteresovanými osobami
a určí im primeranú lehotu na predkladanie pripomienok a návrhov, ktorá nesmie byť
kratšia ako jeden mesiac. Medzi zainteresované osoby patria všetci žiadatelia o pridelenie
kapacity infraštruktúry, objednávatelia dopravných služieb, ako aj ďalšie osoby, ktoré
podávajú pripomienky k návrhu cestovného poriadku z hľadiska jeho vplyvu na ich možnosť
poskytovať dopravné služby počas platnosti cestovného poriadku.
(6)
Manažér infraštruktúry prijme opatrenia na to, aby vybavil všetky uplatnené pripomienky.
Ak po vstupe cestovného poriadku do platnosti vznikne voľná kapacita infraštruktúry,
manažér infraštruktúry jej parametre bezodkladne zverejní, aby umožnil jej dodatočné
využitie na základe nových žiadostí.
(7)
Ak sa manažéri infraštruktúry nedohodnú inak, zmena cestovného poriadku celoštátnej
dopravy sa uskutočňuje každoročne o polnoci v druhú sobotu v decembri. Ak potreba
zmeny alebo inej úpravy cestovného poriadku vznikne až po zimných mesiacoch najmä
z dôvodu zohľadnenia zmien regionálnych cestovných poriadkov, z dôvodu koordinácie
s inými druhmi dopravy, najmä z riešenia paralelných dopravných služieb s verejnou
autobusovou dopravou, alebo z dôvodu dodatočného pridelenia voľnej kapacity infraštruktúry,
zmena sa spravidla uskutoční o polnoci v druhú sobotu v júni. Ak je to nevyhnutné
z iného dôležitého dôvodu, najmä z prevádzkových potrieb alebo uskutočnenia plánovaných
opráv železničných tratí, zmenu alebo inú úpravu cestovného poriadku možno uskutočniť
aj v inom termíne.
(8)
Ak má zmena alebo iná úprava cestovných poriadkov vplyv na medzinárodnú dopravu,
dohodu manažérov infraštruktúry, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, o rozsahu
a termíne takejto zmeny musí manažér infraštruktúry informovať Európsku komisiu.
(9)
Ak sa počas platnosti cestovného poriadku vyskytne dodatočná požiadavka na vlakovú
trasu, manažér infraštruktúry je povinný vybaviť takúto požiadavku do piatich pracovných
dní odo dňa doručenia žiadosti. Informácia o voľnej kapacite infraštruktúry, ktorú
má k dispozícii, musí byť prístupná všetkým žiadateľom, ktorí ju chcú využiť. Dodatočná
požiadavka na vlakovú trasu podľa prvej vety nezakladá povinnosť manažéra infraštruktúry
postupovať podľa § 45 a 46.
(10)
Manažéri infraštruktúry v prípade potreby posúdia možnosti kapacitnej rezervy, ktorú
je potrebné zachovať k dispozícii v rámci konečného znenia cestovného poriadku, aby
mohli rýchle reagovať na predvídateľné dodatočné žiadosti na pridelenie voľnej kapacity
infraštruktúry.
(11)
Cestovný poriadok obsahuje údaje o všetkých plánovaných pohyboch vlakov, ktoré sa
uskutočňujú na príslušnej železničnej infraštruktúre počas obdobia jeho platnosti.
§ 45
Koordinácia
(1)
Ak počas prípravy cestovného poriadku manažér infraštruktúry zistí rozpory medzi
rôznymi požiadavkami na obsah cestovného poriadku, pokúsi sa ich vyriešiť rokovaním
so žiadateľmi tak, aby čo možno najlepšie uspokojil všetky ich požiadavky. Na účely
rokovania manažér infraštruktúry v primeranom čase bezplatne poskytuje žiadateľom
o kapacitu infraštruktúry písomne alebo elektronicky informácie o požadovaných vlakových
trasách a o vlakových trasách predbežne pridelených na tých istých tratiach, o alternatívnych
vlakových trasách a o kritériách prideľovania kapacity infraštruktúry. Informáciu
o totožnosti ostatných žiadateľov manažér infraštruktúry poskytuje len s ich predchádzajúcim
súhlasom. Ak sa mu nepodarí rozpory vyriešiť rokovaním so žiadateľmi, manažér infraštruktúry
ich musí riešiť formou koordinácie.
(2)
V rámci koordinácie manažér infraštruktúry má právo navrhnúť žiadateľom kapacitu
infraštruktúry, ktorá sa v primeranom rozsahu odlišuje od nimi požadovanej.
(3)
Pravidlá koordinácie, vrátane systému riešenia sporov musia byť upravené v podmienkach
používania železničnej siete podľa § 37. Pravidlá koordinácie zohľadňujú najmä ťažkosti pri dosahovaní dohody o medzinárodných
vlakových trasách a možný vplyv zmien na manažérov infraštruktúry, ktorí spravujú
nadväzujúce železničné siete.
(4)
Systém riešenia rozporov musí byť upravený v podmienkach používania železničnej siete
tak, aby umožnil okamžite riešiť zistené rozpory a prijať záver do 10 pracovných dní
od začiatku riešenia rozporov.
§ 46
Preťažená infraštruktúra
(1)
Preťaženou infraštruktúrou sa rozumie úsek železničnej siete, na ktorom aj po rokovaní
so žiadateľmi a po koordinácii podľa § 45 nie je možné v určitom období alebo úseku dňa primerane uspokojiť dopyt po kapacite
infraštruktúry. To isté sa vzťahuje aj na železničné trate alebo ich úseky, na ktorých
sa predpokladá nedostatočná kapacita v blízkej budúcnosti.
(2)
Ak nastane stav podľa odseku 1, manažér infraštruktúry musí bezodkladne vyhlásiť
sporný úsek železničnej siete pre dané obdobie alebo daný úsek dňa za preťaženú infraštruktúru.
Zároveň musí uskutočniť kapacitnú analýzu podľa § 48; to neplatí, ak sa už uskutočňuje plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry podľa
§ 49.
(3)
Ak úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, ktoré zohľadňujú nedostatok kapacity,
ešte neboli stanovené alebo ak sa koordináciou nedosiahol uspokojivý výsledok a železničná
infraštruktúra bola pre dané obdobie alebo daný úsek dňa vyhlásená za preťaženú, manažér
infraštruktúry uplatní pri prideľovaní kapacity pri preťaženej infraštruktúre priority
a)
na hlavných železničných tratiach v tomto poradí:
1.
dopravné služby vo verejnom záujme realizované systémovým, alebo taktovým rozložením
trás,
2.
dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu realizované vo verejnom záujme,
3.
ostatné dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre osobnú dopravu,
4.
dohodnuté medzinárodné vlakové trasy pre nákladnú dopravu,
5.
dopravné služby vo verejnom záujme, na ktoré sa nevzťahuje prvý a druhý bod,
6.
ostatné dopravné služby medzinárodnej osobnej dopravy,
7.
ostatné dopravné služby medzinárodnej nákladnej dopravy,
8.
ostatné dopravné služby,
b)
na vedľajších železničných tratiach v tomto poradí:
1.
dopravné služby vo verejnom záujme,
2.
dopravné služby osobnej dopravy,
3.
dopravné služby nákladnej dopravy,
4.
ostatné dopravné služby.
(4)
Ak uplatnením kritéria priority dôjde k výluke niektorých dopravných služieb, a tým
dôjde k strate príjmu manažéra infraštruktúry, možno manažérovi infraštruktúry stratu
dotovať z verejného rozpočtu.
(5)
Manažér infraštruktúry môže vyzvať používateľa železničnej siete, aby sa vzdal vlakovej
trasy, ktorú v priebehu jedného mesiaca využíval pod limitom určeným v podmienkach
používania železničnej siete; to neplatí, ak nevyužívanie bolo spôsobené inými ako
ekonomickými dôvodmi, ktoré užívateľ nemohol ovplyvniť, najmä obmedzením prevádzky
dráhy zo strany manažéra infraštruktúry. Ak napriek výzve manažéra infraštruktúry
používateľ železničnej siete využíva naďalej vlakovú trasu pod limitom určeným v podmienkach
používania železničnej siete, manažér infraštruktúry mu túto vlakovú trasu môže odobrať.
(6)
Manažér infraštruktúry môže v podmienkach používania železničnej siete pri určovaní
priorít prideľovacieho procesu zohľadniť pri rovnocennej priorite dvoch a viacerých
požiadaviek aj predchádzajúcu úroveň využívania konkrétnych vlakových trás.
§ 47
Špecializovaná infraštruktúra
(1)
Kapacita infraštruktúry je všeobecne dostupná pre všetky typy dopravných služieb,
ktoré sú zhodné s charakteristikami potrebnými na prevádzku vlakovej trasy.
(2)
Ak existujú vhodné alternatívne vlakové trasy, manažér infraštruktúry môže po prerokovaní
so zainteresovanými osobami určitú časť železničnej infraštruktúry vyhradiť pre špecifické
typy prepravy. V takom prípade manažér infraštruktúry môže pri prideľovaní kapacity
infraštruktúry uprednostniť tieto typy prepráv. Ostatné typy prepráv sa môžu na tejto
železničnej infraštruktúre uplatniť len v rozsahu zostávajúcej voľnej kapacity.
(3)
Vymedzenie špecializovanej infraštruktúry sa uvedie v podmienkach používania železničnej
siete podľa § 37.
§ 48
Kapacitná analýza
(1)
Účelom kapacitnej analýzy je zistiť obmedzenia kapacity infraštruktúry, ktoré neumožňujú
primerane vyhovieť všetkým požiadavkám všetkých žiadateľov a navrhnúť spôsob, ktorý
by to umožnil. Výsledkom kapacitnej analýzy je identifikácia príčin preťaženia železničnej
infraštruktúry a návrh opatrení, ktoré by mohli v krátkom až strednodobom horizonte
znížiť preťaženie.
(2)
Predmetom kapacitnej analýzy je železničná infraštruktúra, prevádzkové postupy, charakter
rôznych prevádzkovaných dopravných služieb a vplyvy týchto faktorov na kapacitu infraštruktúry.
(3)
Kapacitná analýza sa musí ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa vyhlásenia železničnej
infraštruktúry za preťaženú.
§ 49
Plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry
(1)
Manažér infraštruktúry je povinný do šiestich mesiacov odo dňa skončenia kapacitnej
analýzy vypracovať v spolupráci s užívateľmi preťaženej infraštruktúry plán na zvýšenie
kapacity infraštruktúry.
(2)
Plán podľa odseku 1 obsahuje
a)
zistené príčiny preťaženia,
b)
pravdepodobný budúci vývoj prepráv na preťaženej infraštruktúre,
c)
existujúce prekážky rozvoja železničnej infraštruktúry,
d)
možnosti zvýšenia kapacity infraštruktúry a predpokladané náklady na toto zvýšenie,
vrátane pravdepodobných zmien v úhradách za použitie železničnej infraštruktúry.
(3)
Na základe analýzy nákladov a výnosov možných navrhovaných opatrení sa v pláne podľa
odseku 1 uvedú aj konkrétne opatrenia, ktoré je potrebné uskutočniť na zvýšenie kapacity
infraštruktúry, vrátane časového rozvrhu ich uskutočňovania. Navrhované opatrenia
sa musia zaoberať najmä možnosťami presmerovania dopravných služieb na iné železničné
trate, iného časového rozloženia dopravných služieb, vplyvom zmeny cestovnej rýchlosti
vlakov, možnosťami zlepšenia vybavenia alebo modernizáciou železničnej infraštruktúry.
(4)
Manažér infraštruktúry musí zastaviť vyberanie úhrad za používanie železničnej infraštruktúry,
v ktorých je zohľadnený nedostatok kapacity traťového úseku počas obdobia preťaženia,
ak nevypracoval plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry alebo ak neurobil pokrok
v uskutočňovaní opatrení uvedených v pláne na zvýšenie kapacity infraštruktúry. So
súhlasom regulačného orgánu manažér infraštruktúry môže pokračovať vo vyberaní úhrad,
ak plán na zvýšenie kapacity infraštruktúry nemôže uskutočniť z dôvodu, ktorý manažér
infraštruktúry nemôže ovplyvniť, alebo ak dostupné možnosti nie sú ekonomicky alebo
finančne únosné.
§ 50
Kapacita infraštruktúry na účely údržby
(1)
Požiadavky na kapacitu infraštruktúry na účely vykonania jej plánovanej údržby sa
predkladajú v rovnakých termínoch a rovnakým spôsobom ako požiadavky na jej používanie
na poskytovanie dopravných služieb.
(2)
Manažér infraštruktúry musí jednotlivým žiadateľom primerane zohľadniť vplyv kapacity
infraštruktúry vyhradenej na plánovanú údržbu v ich podieloch.
(3)
Manažér infraštruktúry je oprávnený na nevyhnutný čas obmedziť alebo zastaviť prevádzku
z dôvodu potreby rekonštrukcie, modernizácie, obnovy alebo údržby železničnej trate,
pričom o nedostupnosti kapacity infraštruktúry informuje zainteresované strany bezodkladne
a regulačný orgán na základe jeho žiadosti.
§ 51
Riešenie núdzových situácií
(1)
Na riešenie núdzových situácií vypracuje manažér infraštruktúry a železničné podniky
havarijný plán, ktorý si vzájomne skoordinujú a v ktorom uvedú všetky orgány a iné
osoby, ktoré treba upovedomiť o vážnej nehode alebo o mimoriadnej udalosti s následkami
vážnej nehody a o závažnom narušení chodu vlakov. V havarijnom pláne sa uvedie tiež
počet, druh a dislokácia nehodových prostriedkov na odstraňovanie následkov nehôd
a mimoriadnych udalostí alebo dohoda s prevádzkovateľom týchto prostriedkov. Pri riešení
núdzovej situácie, ktorá môže mať vplyv na cezhraničnú dopravu, manažér infraštruktúry
spolupracuje s manažérmi infraštruktúry, na ktorých sieť a dopravu môže mať toto narušenie
vplyv na obnove cezhraničnej dopravy.
(2)
Ak je chod vlakov narušený nehodou, mimoriadnou udalosťou alebo technickou poruchou,
manažér infraštruktúry a železničný podnik musia bezodkladne uskutočniť opatrenia
podľa havarijného plánu a opatrenia potrebné na čo najskoršie obnovenie bežného stavu.
(3)
V núdzových situáciách, keď je to nevyhnutné z dôvodu nehody, mimoriadnej udalosti
alebo poruchy, ktorá zapríčinila dočasné vyradenie časti železničnej infraštruktúry
z prevádzky, manažér infraštruktúry môže aj bez predchádzajúceho oznámenia odobrať
pridelené vlakové trasy na čas nevyhnutne potrebný na obnovu bežného stavu.
(4)
Manažér infraštruktúry môže v záujme čo najskoršej obnovy bežného stavu požiadať
železničné podniky, aby mu dali k dispozícii vecné prostriedky, ktoré považuje za
najvhodnejšie na čo najrýchlejšie obnovenie bežného stavu. Železničné podniky sú povinné
v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.
(5)
Regulačný orgán môže požadovať od železničných podnikov, aby sa podieľali na monitorovaní
dodržiavania bezpečnostných noriem a určených pravidiel. Železničné podniky sú povinné
v rámci svojich možností vyhovieť tejto požiadavke.
Regulačný orgán
§ 52
(1)
Regulačný orgán kontroluje dodržiavanie transparentných a nediskriminačných podmienok
prístupu žiadateľov na železničnú sieť a prideľovania kapacity infraštruktúry, najmä,
či podmienky používania železničnej siete neobsahujú diskriminačné ustanovenia alebo
či neposkytujú manažérovi infraštruktúry možnosti, ktoré by mohol využiť na diskrimináciu
žiadateľov.
(2)
Regulačný orgán monitoruje hospodársku súťaž na železničných trhoch a preskúmava
prístup a obmedzenia prístupu na železničnú infraštruktúru, k servisným zariadeniam
a službám v nich poskytovaných a na tento účel môže požadovať informácie a údaje od
manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia a od železničných podnikov.
Na vyžiadanie informácií a údajov sa primerane použije odsek 5.
(3)
Regulačný orgán je povinný zaoberať sa podnetmi a sťažnosťami na nespravodlivé a
diskriminačné rozhodovanie a činnosť manažéra infraštruktúry alebo prevádzkovateľa
servisného zariadenia, ktoré sa týkajú
a)
podmienok používania železničnej siete a kritérií uvedených v týchto podmienkach,
b)
prideľovacieho procesu pri poskytovaní kapacity infraštruktúry,
c)
prístupu k železničnej infraštruktúre, k servisným zariadeniam a k železničným službám
s tým spojených,
d)
uplatňovania úhrady za používanie železničnej infraštruktúry, servisných zariadení
a železničných služieb s tým spojených,
e)
organizovania železničnej dopravy,
f)
plánovania obnovy a údržby železničnej infraštruktúry,
g)
(4)
Podnet alebo sťažnosť podľa odseku 3 môže podať každý žiadateľ o prístup k železničnej
infraštruktúre alebo tretia osoba, ak sa domnieva, že sa s ňou zaobchádzalo nespravodlivo,
že bola predmetom diskriminácie alebo že bola poškodená. Regulačný orgán je oprávnený
vo veciach uvedených v odseku 3 začať konanie aj z vlastného podnetu.
(5)
Na účely konaní podľa odsekov 3 a 4 je regulačný orgán oprávnený do jedného mesiaca
od prijatia sťažnosti alebo podnetu požadovať od manažéra infraštruktúry, od železničných
podnikov, od poskytovateľov služieb a od iných zainteresovaných osôb informácie a
údaje potrebné na prešetrenie podaných sťažností a podnetov a na začatie konania.
Požadované informácie a údaje sú požiadané osoby povinné poskytnúť najneskôr do jedného
mesiaca; regulačný orgán môže výnimočne povoliť predĺženie lehoty o dva týždne. Za
bezdôvodné odopretie informácií alebo údajov môže regulačný orgán uložiť poriadkovú
pokutu do 3 000 eur. Ak ide o medzinárodnú železničnú dopravu, regulačný orgán si
vyžiada potrebné informácie od manažéra infraštruktúry a regulačných orgánov členských
štátov, ktorých územím prechádza medzinárodná vlaková trasa, a ak je to potrebné,
aj od Európskej komisie; manažér infraštruktúry je povinný bezodkladne poskytnúť požadované
informácie.
(6)
Regulačný orgán musí rozhodnúť o sťažnostiach a prijať nápravné opatrenia do šiestich
týždňov odo dňa začatia konania. Ak boli v konaní vyžiadané doplňujúce podklady, lehota
plynie odo dňa, keď boli doručené doplňujúce podklady. Nápravnými opatreniami sú uloženie
povinnosti zdržať sa nespravodlivého a diskriminačného správania a uloženie povinnosti
odstrániť protiprávny stav.
(7)
Ak ide o podnety na preskúmanie odmietnutia žiadosti prideliť kapacitu infraštruktúry
alebo podmienok ponuky kapacity manažéra infraštruktúry, regulačný orgán buď potvrdí,
že sa nevyžaduje zmena rozhodnutia manažéra infraštruktúry, alebo že sa vyžaduje toto
rozhodnutie zmeniť podľa pokynu, ktorý zároveň vydá.
(8)
Regulačný orgán zverejňuje rozhodnutie po nadobudnutí jeho právoplatnosti na svojom
webovom sídle.
(9)
Regulačný orgán musí byť pri rozhodovaní organizačne, finančne a právne nezávislý
od manažéra infraštruktúry, od železničných podnikov a od objednávateľov dopravných
služieb.
§ 53
(1)
Regulačný orgán okrem úloh podľa § 52
a)
určuje všeobecne záväzným právnym predpisom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre
v rozsahu minimálneho prístupového balíka a prístupu k infraštruktúre spájajúcej servisné
zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B, ako aj úhrady za prístup a služby v servisných zariadeniach podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry,
b)
ustanovuje všeobecne záväzným právnym predpisom regulačný rámec, v ktorom vymedzí
spôsob regulácie, podrobnosti postupu pri určovaní úhrad podľa písmena a), rozsah
a podrobnosti uplatňovania princípov spoplatňovania železničnej infraštruktúry a servisných
zariadení, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, rozsah a podrobnosti
o určovaní primeraného zisku a ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré sú vynaložené
na prevádzku vlaku a podrobnosti návrhu systému úhrad podľa § 57 ods. 1,
c)
vykonáva kontrolu dodržiavania regulačného rámca a vyberania určených úhrad podľa
písmen a) a b),
d)
ukladá pokuty za porušenie regulačného rámca a vyberania určených úhrad,
e)
vykonáva u manažéra infraštruktúry, prevádzkovateľa servisného zariadenia alebo v
železničnom podniku kontrolu dodržania oddelených účtov; na vykonanie tejto kontroly
si môže vyžiadať účtovné informácie podľa prílohy č. 13b,
f)
schvaľuje navrhovanú zmenu kategorizácie tratí a dopravných bodov pred ich plánovanou
účinnosťou a zverejnením v podmienkach používania železničnej siete,
g)
určuje lehotu na vybavenie žiadosti o prístup k servisnému zariadeniu podľa § 54 ods. 7,
h)
povoľuje zvýšenie úhrady za prevádzku železničnej infraštruktúry podľa § 58 ods. 1,
i)
kontroluje zoznam segmentov trhu podľa § 58 ods. 4,
j)
uskutočňuje najmenej raz za dva roky konzultácie so zástupcami užívateľov služieb
železničnej nákladnej dopravy a železničnej osobnej dopravy.
(2)
Regulačný orgán je povinný zabrániť diskriminácii železničných podnikov a musí zabezpečiť,
aby úhrady za rovnaké používanie železničnej siete boli porovnateľné a aby porovnateľné
služby na tom istom segmente trhu železničnej dopravy podliehali rovnakým úhradám.
Regulačný orgán je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na informácie
poskytnuté žiadateľmi alebo prevádzkovateľmi servisných zariadení.
(3)
Manažér infraštruktúry je povinný rešpektovať obchodné tajomstvo vzťahujúce sa na
informácie poskytnuté žiadateľmi. Manažér infraštruktúry je povinný preukázať regulačnému
orgánu, že systém úhrad uvedený v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37 spĺňa požiadavky regulačného rámca podľa odseku 1 písm. b), a poskytnúť mu potrebné
údaje a podklady.
(4)
Rokovania manažéra infraštruktúry a žiadateľa o úrovni úhrad za použitie infraštruktúry
sa môžu uskutočniť len pod dohľadom regulačného orgánu. Regulačný orgán je povinný
zasiahnuť v prípade, ak má podozrenie, že rokovania sú v rozpore s požiadavkami regulačného
rámca podľa odseku 1 písm. b) alebo s pravidlami transparentnosti a nediskriminácie.
(5)
Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre uchovávať informácie a údaje potrebné
na to, aby bolo možné zistiť zdroj úhrad a ich použitie; tieto informácie a údaje
sú predmetom notifikácie Európskej komisii.
(6)
Regulačný orgán môže určovať úhrady podľa odseku 1 písm. a) ako
a)
určenie maximálnej úhrady alebo porovnateľnej úhrady,
b)
určenie spôsobu výpočtu maximálnej úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre
na základe ekonomicky oprávnených variabilných nákladov,
c)
určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, ktoré možno
zarátať do úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre, alebo
d)
spojenie alebo kombinácia spôsobov podľa písmen a) až c).
(7)
Porovnateľnou úhradou podľa odseku 6 písm. a) sa rozumie úhrada určená porovnaním
a)
ekonomicky oprávnených nákladov alebo nákladových položiek služieb a činností s ekonomicky
oprávnenými nákladmi alebo nákladovými položkami inej rovnakej alebo porovnateľnej
služby alebo činnosti v Slovenskej republike,
b)
úhrady podľa odseku 1 písm. a) s úhradami rovnakej alebo porovnateľnej služby alebo
činnosti v iných členských štátoch.
(8)
Na určovanie úhrad podľa odseku 1 písm. a) regulačným orgánom sa nevzťahujú všeobecné
predpisy o cenách. Na ceny iných železničných služieb, vrátane cien za poskytovanie
doplnkových služieb a vedľajších služieb podľa prílohy č. 13 časti B, sa vzťahujú pravidlá pre dohodovanie cien.15)
§ 54
Podmienky prístupu k službám
(1)
Železničné podniky majú za úhradu nárok na minimálny prístupový balík podľa prílohy č. 13 časti B prvého bodu. Poskytovanie týchto železničných služieb musí manažér infraštruktúry zabezpečovať
všetkým užívateľom železničnej infraštruktúry nediskriminačným spôsobom.
(2)
Železničné podniky majú za úhradu nárok na prístup vrátane traťového prístupu k servisným
zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a k službám poskytovaným v týchto zariadeniach. Prístup k zariadeniam a k službám
musí prevádzkovateľ servisného zariadenia zabezpečovať nediskriminačným spôsobom.
(3)
Servisným zariadením je zariadenie vrátane pozemku, budovy a vybavenia, ktoré bolo
vcelku alebo sčasti špeciálne upravené tak, aby umožnilo poskytovanie jednej služby
alebo viacerých služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode.
(4)
Prevádzkovateľom servisného zariadenia je podnikateľ, ktorý spravuje jedno servisné
zariadenie alebo viac servisných zariadení alebo poskytuje železničným podnikom jednu
službu alebo viac služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B druhom až štvrtom bode.
(5)
Ak je servisné zariadenie podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. d) až f) a i) a tretieho bodu písm. b) vo vlastníctve štátu a jeho správu vykonáva ministerstvo, ministerstvo uzatvorí zmluvu
o prevádzke tohto servisného zariadenia so železničným podnikom, ktorý má s objednávateľom
dopravných služieb uzatvorenú zmluvu o dopravných službách vo verejnom záujme15aa) s najväčším počtom vlakových kilometrov v spádovej oblasti príslušného servisného
zariadenia. Ministerstvo vydá metodiku upravujúcu určenie spádovej oblasti servisného
zariadenia a zverejní ju vo vestníku ministerstva. Železničný podnik, ktorý uzatvoril
zmluvu o prevádzke servisného zariadenia podľa prvej vety, poskytuje služby servisného
zariadenia podľa tohto zákona.
(6)
Ak je prevádzkovateľ servisného zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu písm. a) až d), g) a i) priamo kontrolovaný alebo nepriamo kontrolovaný železničným podnikom, ktorý je tiež
aktívny a má dominantné postavenie na vnútroštátnych trhoch so službami železničnej
dopravy, musí byť od neho organizačne a rozhodovacími právomocami nezávislý, pričom
musí mať pre všetky servisné zariadenia podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu oddelené účty vrátane súvah a výkazov zisku a strát. Táto nezávislosť sa môže dosiahnuť
zriadením organizačne oddelených divízií v rámci toho istého subjektu.
(7)
Žiadosti železničných podnikov o prístup k servisnému zariadeniu podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a o poskytovanie služieb v tomto zariadení vybavuje prevádzkovateľ servisného zariadenia
v lehote, ktorá nepresiahne 30 dní, ak regulačný orgán neurčí dlhšiu lehotu. Žiadosti
môže zamietnuť, ak na trhu železničnej dopravy existuje reálna alternatíva, ktorá
železničnému podniku umožňuje prevádzkovať železničnú dopravu na tých istých trasách
alebo alternatívnych trasách v hospodársky prijateľných podmienkach. Prevádzkovateľovi
servisného zariadenia sa tým neukladá povinnosť investovať do zdrojov alebo zariadení
s cieľom rozšíriť kapacitu servisného zariadenia, a tak vyhovieť všetkým žiadostiam
železničných podnikov.
(8)
Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia uvedený v odseku 6 zamietne žiadosť o prístup
k servisnému zariadeniu alebo o poskytovanie služieb v tomto zariadení, musí rozhodnutie
o zamietnutí písomne zdôvodniť a uviesť reálnu alternatívu, ak je dostupná.
(9)
Reálnou alternatívou je prístup k inému servisnému zariadeniu alebo zabezpečenie
služby poskytovanej servisným zariadením iným spôsobom, ktoré sú pre železničný podnik
hospodársky prijateľné a umožňujú mu prevádzkovať železničnú dopravu.
(10)
Alternatívnou trasou je iná trasa medzi rovnakou východiskovou stanicou a stanicou
určenia vtedy, ak sú tieto dve trasy z hľadiska prevádzky železničnej dopravy železničným
podnikom vzájomne nahraditeľné.
(11)
Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia zistí medzi žiadosťami rozpory týkajúce sa
prístupu k servisnému zariadeniu a k poskytovaniu služieb v tomto zariadení, pokúsi
sa ich vyriešiť rokovaním so žiadateľmi tak, aby vyhovel všetkým ich oprávneným požiadavkám.
Ak nie je dostupná žiadna reálna alternatíva a nemožno vyhovieť všetkým požiadavkám
o kapacitu servisného zariadenia, žiadateľ môže podať sťažnosť na regulačný orgán,
ktorý ju prešetrí, a ak je sťažnosť oprávnená, rozhodne o primeraných opatreniach
s cieľom zabezpečiť, aby sa primeraná časť kapacity poskytla uvedenému žiadateľovi.
Regulačný orgán zohľadní aj oprávnené potreby prevádzkovateľa servisného zariadenia
podľa odseku 6 na používanie servisného zariadenia.
(12)
Ak sa servisné zariadenie podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu nepoužíva najmenej dva po sebe nasledujúce roky a železničné podniky majú oprávnený
záujem o prístup k nemu, vlastník servisného zariadenia ponúkne prevádzku zariadenia
na prenájom alebo lízing, ak je prevádzkyschopné.
(13)
Ak prevádzkovateľ servisného zariadenia ponúka aj niektoré z doplnkových služieb
uvedených v prílohe č. 13 časti B treťom bode, poskytne ich na požiadanie každému železničnému podniku nediskriminačným spôsobom.
(14)
Železničné podniky môžu požadovať od prevádzkovateľa servisného zariadenia poskytovanie
vedľajších služieb uvedených v prílohe č. 13 časti B štvrtom bode. Prevádzkovateľ servisného zariadenia nie je povinný takéto služby poskytovať. Ak
tieto služby prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytuje, musí ich poskytovať železničným
podnikom nediskriminačným spôsobom.
§ 55
Určovanie úhrad
(1)
Manažér infraštruktúry navrhuje úhradu za používanie železničnej infraštruktúry a
servisných zariadení podľa regulačného rámca určeného regulačným orgánom.
(2)
Účelom úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre a servisným zariadeniam je
prispieť manažérovi infraštruktúry na pokrytie časti nákladov na prevádzku železničnej
infraštruktúry a servisných zariadení. Príjmy manažéra infraštruktúry z výnosu úhrad
za minimálny prístupový balík a traťový prístup k servisným zariadeniam a k službám
a z úhrad za doplnkové služby a za vedľajšie služby podľa prílohy č. 13 časti B spolu s hospodárskym výsledkom z iných obchodných činností súvisiacich s používaním
železničnej siete a s úhradou z verejného rozpočtu podľa zmluvy manažéra infraštruktúry
s vlastníkom železničnej infraštruktúry a servisných zariadení (ďalej len "vlastník
železničnej infraštruktúry") sú v priebehu roka v rovnováhe s výdavkami na prevádzku
železničnej infraštruktúry a servisných zariadení.
(3)
Manažér infraštruktúry je pri navrhovaní úhrady povinný spolupracovať s manažérmi
infraštruktúr, ktorí spravujú nadväzujúce železničné siete, so zámerom dosiahnuť poskytovanie
dopravných služieb na viac ako jednej železničnej sieti a zabezpečiť tak efektívne
využívanie transeurópskej siete železníc. Na tento účel môže manažér infraštruktúry
vstupovať s nimi do spoločných podnikov.
(4)
Manažér infraštruktúry je povinný zabezpečiť, aby bol systém úhrad a cien založený
na rovnakých princípoch pre celú železničnú sieť, ktorú spravuje, aby výsledkom boli
rovnocenné a nediskriminačné úhrady a ceny pre všetky železničné podniky, ktoré zabezpečujú
služby rovnakého druhu na rovnakej alebo podobnej časti trhu železničnej dopravy,
a aby úhrady boli skutočne uplatňované v súlade s pravidlami určenými v podmienkach
používania železničnej siete podľa § 37.
(5)
Úhrady za prístup k železničnej infraštruktúre platia železničné podniky manažérovi
infraštruktúry v lehotách a spôsobom dohodnutým v zmluve o prístupe k železničnej
infraštruktúre. Úhradu za prístup k servisným zariadeniam platia železničné podniky
prevádzkovateľovi servisného zariadenia v lehotách a spôsobom dohodnutých v zmluve.
§ 56
Náklady na železničnú infraštruktúru
(1)
Náklady na prevádzku železničnej infraštruktúry a servisných zariadení tvoria náklady
manažéra infraštruktúry na zabezpečenie činností súvisiacich so službami podľa prílohy č. 13 časti B a z plnenia povinností manažéra infraštruktúry podľa tohto zákona. Manažér infraštruktúry
je povinný sledovať a evidovať náklady na služby podľa prílohy č. 13 časti B a na činnosti súvisiace s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
(2)
Manažér infraštruktúry musí byť pri zachovaní požiadaviek na bezpečnosť a údržbu
železničnej infraštruktúry a servisných zariadení a na zvyšovanie kvality poskytovaných
služieb motivovaný na znižovaní nákladov spojených s poskytovaním kapacity železničnej
infraštruktúry a servisných zariadení podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu pri dodržaní úrovne úhrad za používanie železničnej infraštruktúry a týchto servisných
zariadení. Na tento účel ako aj na účel podľa osobitného predpisu15ab) sa mu môžu poskytnúť na obdobie najmenej piatich rokov a najviac 15 rokov na základe
zmluvy s vlastníkom železničnej infraštruktúry finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu
alebo finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,15ab) alebo regulačný orgán zavedie na základe analýzy možného zníženia nákladov vhodné
regulačné opatrenia s určením primeraných oprávnení manažéra infraštruktúry.
(3)
Zmluva s vlastníkom železničnej infraštruktúry má písomnú formu a obsahuje najmä
a)
vymedzenie predmetu zmluvy a rozsahu železničnej infraštruktúry a servisných zariadení,
b)
podmienky prevádzkovania železničnej infraštruktúry a servisných zariadení vrátane
údržby a obnovy železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, ktoré sú už v prevádzke,
c)
výšku úhrady podľa odseku 6, spôsob a podmienky jej poskytnutia a použitia,
d)
výšku ostatných finančných prostriedkov na zabezpečenie prevádzky, údržby a obnovy
železničnej infraštruktúry a servisných zariadení, na vykonávanie nedokončenej údržby
a obnovy, na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich manažérovi infraštruktúry
zo všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
ciele zamerané na používateľa železničnej infraštruktúry a kritériá kvality vzťahujúce
sa na výkon vlaku, najmä pokiaľ ide o traťovú rýchlosť a spoľahlivosť, spokojnosť
zákazníka, kapacitu železničnej siete, správu aktív, rozsah činností, úroveň bezpečnosti
a ochranu životného prostredia,
f)
rozsah nedokončenej údržby a aktíva, ktoré sa postupne vyradia z používania,
g)
povinnosti manažéra infraštruktúry v súvislosti s predkladaním správ, a to z hľadiska
ich obsahu a pravidelnosti ich predkladania vlastníkovi železničnej infraštruktúry,
h)
obdobie platnosti zmluvy, ktoré musí byť minimálne päť rokov,
i)
regulačný rámec a princípy spoplatňovania železničnej infraštruktúry a servisných
zariadení,
j)
pravidlá riešenia situácií, v ktorých dôjde k vážnym poruchám v prevádzke železničnej
infraštruktúry, a núdzových situácií vrátane havarijných plánov a predčasného ukončenia
zmluvy a informovania používateľov,
k)
nápravné opatrenia pri porušení zmluvných podmienok alebo pri vzniku výnimočných
okolností, ktoré ovplyvňujú dostupnosť verejného financovania, vrátane podmienok a
postupov opätovného rokovania o zmluvných podmienkach alebo o predčasnom ukončení
zmluvy.
(4)
Vlastník železničnej infraštruktúry poskytne žiadateľom informácie o obsahu zmluvy
a umožní im vyjadriť sa k nej pred jej podpísaním. Zmluvu vlastník infraštruktúry
a manažér infraštruktúry zverejnia na svojom webovom sídle najneskôr jeden mesiac
po jej uzatvorení.
(5)
Podmienky zmluvy a štruktúra finančných prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu
alebo z finančných prostriedkov podľa osobitného predpisu15ab) musia byť dohodnuté na celé zmluvné obdobie.
(6)
Vlastník železničnej infraštruktúry uhrádza manažérovi infraštruktúry časť ekonomicky
oprávnených nákladov súvisiacich s poskytovaním služieb železničnej infraštruktúry
a servisných zariadení, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad regulačným orgánom, a
to vo výške, ktorá nie je krytá úhradami za používanie železničnej infraštruktúry
a servisných zariadení, na ktoré sa vzťahuje určovanie úhrad, a ziskom z iných obchodných
činností súvisiacich s používaním železničnej siete.
Princípy spoplatňovania železničnej infraštruktúry
§ 57
(1)
Návrh systému úhrad musí manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia
odôvodniť a vypracovať v súlade s regulačným rámcom podľa § 53 ods. 1 písm. b), s podmienkami používania železničnej siete podľa § 37 a s rozsahom poskytovania služieb podľa prílohy č. 13 časti B a predložiť regulačnému orgánu najmenej deväť mesiacov pred jeho navrhovanou účinnosťou.
Manažér infraštruktúry a prevádzkovateľ servisného zariadenia sú povinní poskytnúť
železničným podnikom všetky potrebné informácie o jednotlivých úhradách a cenách za
služby poskytované podľa prílohy č. 13 časti B.
(2)
Úhrady za minimálny prístupový balík podľa prílohy č. 13 a za prístup k infraštruktúre spájajúcej servisné zariadenia a za prístup k servisným
zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu, ktorých jediným prevádzkovateľom je manažér infraštruktúry, navrhne manažér infraštruktúry
na základe variabilných nákladov, ktoré mu vznikli priamo prevádzkou vlaku na železničnej
infraštruktúre. Úhrada za prístup k servisným zariadeniam podľa prílohy č. 13 časti B druhého bodu a za poskytovanie služieb v týchto zariadeniach nesmie presiahnuť náklady na ich
poskytovanie vrátane primeraného zisku. Ak doplnkové služby alebo vedľajšie služby
podľa prílohy č. 13 ponúka len jeden poskytovateľ, cena za ich poskytovanie nesmie presiahnuť náklady
potrebné na ich zabezpečenie spolu s primeraným ziskom a musí sa vypočítať na základe
skutočnej úrovne využívania týchto služieb. Prevádzkovateľ servisného zariadenia poskytujúceho
služby podľa prílohy č. 13 časti B druhého až štvrtého bodu poskytne manažérovi infraštruktúry informácie o úhradách alebo uvedie adresu webového
sídla, na ktorej sú takéto informácie bezplatne dostupné.
(3)
Primeraným ziskom je miera návratnosti vlastného kapitálu, ktorá zohľadňuje riziko
vrátane rizika spojeného s príjmami alebo neprítomnosť rizika pre prevádzkovateľa
servisného zariadenia a je v súlade s priemernou mierou daného sektora v posledných
troch rokoch.
(4)
Úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre môže zohľadňovať aj nedostatok kapacity
vymedzeného úseku infraštruktúry počas obdobia preťaženia infraštruktúry podľa § 46.
(5)
Úhrada za používanie železničnej infraštruktúry môže zohľadňovať aj environmentálne
náklady, ktoré musia byť odstupňované podľa výšky škôd spôsobených prevádzkou vlakov
a nákladov, ktoré manažér infraštruktúry vynaložil na ich odstránenie. Zohľadnenie
environmentálnych nákladov v úhrade je však prípustné len vtedy, keď sa také spoplatnenie
uplatňuje na porovnateľnej úrovni v cestnej nákladnej doprave.
(6)
Ak bola zavedená porovnateľná úroveň spoplatňovania environmentálnych nákladov v
železničnej doprave a v cestnej nákladnej doprave a environmentálne náklady boli zahrnuté
do úhrady, aj výnos tejto časti úhrady je príjmom manažéra infraštruktúry.
(7)
Aby sa zabránilo nežiadúcim neprimeraným výkyvom v jednotlivých spoplatnených obdobiach,
regulačný orgán môže na návrh manažéra infraštruktúry spriemerovať úhrady podľa odsekov
4 až 6 za dlhšie obdobie. Spriemerovaná úhrada za prístup k železničnej infraštruktúre
aj vtedy musí zodpovedať najviac nákladom zahrnutým do spoplatňovania.
(8)
Regulačný orgán je povinný vo svojej registratúre15a) uchovávať informácie a údaje potrebné na to, aby bolo možné zistiť zdroj spoplatňovania
environmentálnych nákladov a jeho použitie; tieto informácie a údaje poskytne Európskej
komisii na jej žiadosť.
(9)
Úhrada sa môže vyberať aj za využitie kapacity použitej na účely údržby železničnej
infraštruktúry. Taká úhrada nesmie presiahnuť čistú stratu na výnosoch, ktorá vznikne
manažérovi infraštruktúry z dôvodu údržby železničnej infraštruktúry.
§ 58
(1)
Na dosiahnutie plnej návratnosti nákladov vynaložených manažérom infraštruktúry na
prevádzku železničnej infraštruktúry môže regulačný orgán pri zohľadnení efektívnych,
transparentných a nediskriminačných princípov povoliť zvýšenie úhrady nad rozsah vyrátaný
pri uplatnení princípov podľa § 57, ak to unesie trh železničnej dopravy, najmä ak sa udrží optimálna konkurencieschopnosť
v železničnej doprave pri zohľadnení zvýšenia produktivity, ktorú dosiahli železničné
podniky v dôsledku vynaložených nákladov manažérom infraštruktúry.
(2)
Úroveň úhrady po zvýšení podľa odseku 1 nesmie vylučovať z používania železničnej
siete železničné podniky ani iných užívateľov, ktorí môžu zaplatiť úhrady, ktoré pokrývajú
aspoň náklady priamo vynaložené na prevádzku železničnej dopravy navýšené o mieru
výnosnosti, ktorú môže trh železničnej dopravy uniesť.
(3)
Na účely zvýšenia úhrady podľa odseku 1 manažér infraštruktúry zohľadní najmä tieto
dvojice segmentov trhu:
a)
služby osobnej dopravy a služby nákladnej dopravy,
b)
vlaky prepravujúce nebezpečný tovar a iné nákladné vlaky,
c)
vnútroštátne dopravné služby a medzinárodné dopravné služby,
d)
kombinovanú dopravu a priame vlaky,
e)
služby mestskej osobnej dopravy alebo regionálnej osobnej dopravy a služby medzimestskej
osobnej dopravy,
f)
ucelené vlaky a vlaky zostavené z jednotlivých vozňov,
g)
pravidelné služby vlakovej dopravy a príležitostné služby vlakovej dopravy.
(4)
Manažér infraštruktúry zverejní v podmienkach používania železničnej siete podľa
§ 37 zoznam segmentov trhu a preskúma ho aspoň raz za päť rokov. Manažér infraštruktúry
zohľadní najmä služby nákladnej dopravy, služby osobnej dopravy vykonávanej v rámci
zmluvy o službách vo verejnom záujme a iné služby osobnej dopravy. Manažér infraštruktúry
môže rozlišovať segmenty trhu aj podľa prepravovanej komodity alebo cestujúcich. Regulačný
orgán vykoná kontrolu tohto zoznamu.
(5)
Pre nákladnú dopravu z tretieho štátu a do tretieho štátu, ktorá sa vykonáva na železničnej
sieti s iným rozchodom koľaje, ako normálny rozchod koľaje, môžu manažéri infraštruktúry
určiť vyššie úhrady s cieľom zabezpečiť úplnú návratnosť vynaložených nákladov.
(6)
Pri špecifických budúcich investičných projektoch týkajúcich sa železničnej infraštruktúry
a pri investičných projektoch, ktoré boli dokončené po roku 1988, regulačný orgán
na návrh manažéra infraštruktúry povolí vyššiu úhradu, ak uskutočnenie týchto projektov
je založené na dlhodobých nákladoch a ak sa ich uskutočnením zvýšila výkonnosť železničnej
siete alebo niektorých železničných tratí, alebo ak vzrástla nákladová efektívnosť
prevádzky, ktorá by sa nemohla dosiahnuť inak. Taký systém spoplatnenia môže zahŕňať
aj dohody o deľbe rizika spojeného s novými investíciami.
(7)
Úhrady manažéra infraštruktúry za rovnaké používanie železničnej siete musia byť
porovnateľné a porovnateľné služby na tom istom segmente železničného trhu musia podliehať
rovnakým úhradám. Manažér infraštruktúry v podmienkach používania železničnej siete
podľa § 37 musí preukázať bez toho, aby zverejnil obchodné informácie dôvernej povahy, že navrhovaný
systém spoplatnenia spĺňa tieto požiadavky.
(8)
Ak chce manažér infraštruktúry upraviť základné prvky spoplatňovacieho systému podľa
odseku 1, musí ich predložiť regulačnému orgánu najmenej tri mesiace pred konečným
termínom na zverejnenie podmienok používania siete podľa § 37 ods. 1.
§ 59
(1)
Spoplatniť prístup k železničnej infraštruktúre možno aj podľa výkonov železničných
podnikov. Systém spoplatňovania podľa výkonov sleduje podporiť železničné podniky
a manažéra infraštruktúry minimalizovať prevádzkové poruchy a zvyšovať výkonnosť železničnej
siete. Tento systém môže zahŕňať
a)
pokuty za činnosti narušujúce prevádzku železničnej siete alebo plynulosť dopravy
na nej,
b)
kompenzácie pre železničné podniky postihnuté prevádzkovými poruchami železničnej
siete a
c)
prémie za výkony, ktoré sú lepšie než plánované.
(2)
Ak sa zvolí spoplatňovanie podľa výkonov, základné princípy tohto systému uvedené
v prílohe č. 13a musia platiť pre celú železničnú sieť.
(3)
V systéme spoplatňovania možno zaviesť aj rezervačné ceny. Rezervačné ceny sú platby
za pridelenú kapacitu železničnej infraštruktúry, ktorú žiadateľ nevyužíva. Rezervačné
ceny treba uplatňovať tak, aby sa nimi žiadatelia motivovali na efektívne využívanie
pridelenej kapacity infraštruktúry.
(4)
Uplatnenie rezervačnej ceny voči žiadateľovi, ktorému bola pridelená vlaková trasa,
je povinné, ak pravidelne nevyužíva pridelené trasy alebo ich časti. Manažér infraštruktúry
zverejní v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37 kritériá, na základe ktorých sa určí, čo sa považuje za takéto nevyužívanie pridelených
trás alebo ich častí. Tieto kritériá podliehajú kontrole regulačného orgánu.
(5)
Manažér infraštruktúry musí byť vždy schopný na požiadanie bezodkladne informovať
železničné podniky a iných užívateľov železničnej infraštruktúry o kapacite infraštruktúry,
ktorá bola pridelená železničným podnikom.
§ 60
Zľavy
(1)
Manažér infraštruktúry môže poskytovať železničným podnikom a ostatným užívateľom
železničnej infraštruktúry zľavy zo schválených úhrad. Ak ďalej nie je ustanovené
inak, zľavy z úhrad nesmú presiahnuť skutočnú úsporu správnych nákladov manažéra infraštruktúry.
Pri určení úrovne zľavy sa nesmie vychádzať z úspory správnych nákladov, ktorá už
je zahrnutá v schválenej a vyberanej úhrade.
(2)
Manažér infraštruktúry môže zaviesť na špecifických úsekoch železničnej siete osobitné
spoplatňovacie režimy, v ktorých rámci poskytuje časovo obmedzené zľavy na podporu
rozvoja nových dopravných služieb, alebo zľavy na podporu používania málo využívaných
železničných tratí. Tieto režimy musia byť dostupné všetkým užívateľom týchto úsekov
železničnej infraštruktúry a poskytnuté zľavy sa môžu vzťahovať len na úhrady a ceny
vyberané na týchto úsekoch.
(3)
Podobné zľavy, ako sú uvedené v odseku 2, sa uplatnia pre podobné dopravné služby,
a to nediskriminačným spôsobom pre všetky železničné podniky.
§ 61
Dotácie
(1)
Manažérovi infraštruktúry možno poskytnúť zo štátneho rozpočtu alebo z finančných
prostriedkov podľa osobitného predpisu15ab) dotáciu na úhradu
a)
environmentálnych nákladov, ktoré preukázateľne vynaložil na prevádzku železničnej
infraštruktúry a ktoré neboli zahrnuté v úhradách zaplatených železničnými podnikmi,
b)
nákladov vyvolaných nehodami a mimoriadnymi udalosťami.
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 písm. a) a b) možno poskytnúť najdlhšie na päť rozpočtových
rokov nasledujúcich po podaní prvej žiadosti. Pri poskytovaní dotácie podľa odseku
1 musí byť verejne dostupná tak použitá metodológia výpočtu nákladov, ako aj vykonané
kalkulácie. Musia sa preukázať špecifické neúčtované náklady, ktorými nie je zaťažená
konkurenčná dopravná infraštruktúra a ktorých plateniu sa zabránilo vďaka použitiu
železničnej dopravy, a musí sa zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní pravidiel porovnávania
nákladov zaobchádzalo s podnikmi konkurenčných druhov dopravy nediskriminačným spôsobom.
(3)
Dotácia sa poskytuje na žiadosť manažéra infraštruktúry. Žiadosť musí byť písomná
a podpísaná štatutárnym orgánom. V žiadosti sa uvedú identifikačné údaje žiadateľa,
dôvod, pre ktorý sa žiada dotácia, požadovaná výška dotácie a obdobie, ktoré má pokryť.
K žiadosti sa priložia dokumenty preukazujúce dôvod podľa odseku 1 na poskytnutie
dotácie.
(4)
Dotáciu možno použiť len na úhradu nákladov podľa odseku 1 v rozsahu a spôsobom uvedeným
v zmluve medzi manažérom infraštruktúry a vlastníkom železničnej infraštruktúry.
§ 61a
Spolupráca v oblasti systémov spoplatňovania na viacerých železničných sieťach
(1)
Manažér infraštruktúry spolupracuje s manažérmi infraštruktúry iných železničných
sietí pri uplatňovaní efektívnych režimov spoplatňovania a dosiahnutia optimálnej
konkurencieschopnosti medzinárodnej železničnej dopravy a zabezpečení efektívneho
využívania železničnej siete. Manažéri infraštruktúry sa združujú v záujme koordinácie
spoplatňovania alebo v záujme spoplatňovania prevádzky služieb železničnej dopravy,
ktoré zasahujú do niekoľkých železničných sietí. Na tieto účely môžu zaviesť primerané
postupy.
(2)
Manažér infraštruktúry sa podieľa na činnosti Európskej siete manažérov infraštruktúry,
ktorej cieľom je najmä rozvíjanie železničnej infraštruktúry, podporovanie zavedenia
jednotného európskeho železničného priestoru, monitorovanie a meranie výkonnosti a
riešenie cezhraničných úzkych miest.
(3)
Manažéri infraštruktúry, dotknuté železničné podniky a žiadatelia o pridelenie kapacity
zavedú v záujme koordinovania svojej činnosti v oblasti údržby a rozvoja kapacity
infraštruktúry, intermodality a interoperability, podmienok prístupu k železničnej
infraštruktúre, používania a kvality služieb manažéra infraštruktúry, cieľov, ktoré
sú obsahom zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry a vykonávania podmienok
používania siete primerané postupy. Koordinácia sa vykoná aspoň raz ročne. Postupy
koordinácie a prehľad činností vykonaných v rámci koordinácie zverejní manažér infraštruktúry
na svojom webovom sídle. Koordinácie podľa prvej vety sa môže zúčastniť aj regulačný
orgán a v prípade potreby možno prizvať aj zástupcov používateľov služieb a regionálnych
a miestnych orgánov.
§ 61b
Osobitné ustanovenia
(1)
Na železničné trate, ktoré nemajú strategický význam pre fungovanie železničného
trhu, sa § 34 ods. 3 písm. f) a g), ods. 5 písm. a), § 34 ods. 7 až 11, § 34a, § 37, § 39 až 43, § 44 ods. 2 písm. b), ods. 3, 4, 6, 9 a 10, § 45 až 51, § 53 ods. 1 písm. f), § 55 až 59 a § 61a tohto zákona nevzťahujú.
(2)
Ministerstvo pri posúdení strategického významu železničných tratí pre fungovanie
železničného trhu zohľadní dĺžku železničnej trate, mieru jej využitia a objem potenciálne
ovplyvnenej dopravy.
(3)
Rozdelenie správy jednotlivých súčastí železničnej infraštruktúry a súvisiacich práv
a povinností manažérov infraštruktúry určí vlastník železničnej infraštruktúry.
(4)
Na železničné trate podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje ustanovenie § 112e ods. 4 až 6.
ŠTVRTÁ ČASŤ
INTEROPERABILITA ŽELEZNIČNÉHO SYSTÉMU
§ 62
Železničný systém
(1)
Železničný systém je súhrn subsystémov uvedených v prílohe č. 1. Železničný systém tvoria železničné trate a pevné zariadenia železničnej siete,
ako aj registrované železničné vozidlá všetkých radov a typov, ktoré sa na tejto sieti
používajú.
(2)
Železničným systémom Európskej únie sú prvky uvedené v prílohe č. 2.
(3)
Ustanovenia štvrtej časti sa nevzťahujú na
a)
siete električkových dráh a električky, ktoré sa používajú na týchto sieťach,
b)
siete špeciálnych dráh funkčne oddelené od železničných tratí a koľajové vozidlá,
ktoré sa v týchto sieťach používajú,
c)
železničné infraštruktúry v súkromnom vlastníctve a železničné vozidlá, ktoré sa
používajú len na týchto infraštruktúrach a slúžia pre ich vlastníkov na prevádzku
nákladnej dopravy vrátane vlečiek,
d)
železničné infraštruktúry a železničné vozidlá určené na miestne, historické alebo
turistické účely.
(4)
Na siete dráh, železničné infraštruktúry a koľajové vozidlá uvedené v odseku 3 sa
vzťahuje prvá časť.
§ 63
Subsystémy
(1)
Subsystémami sú štrukturálne subsystémy a funkčné subsystémy.
(2)
Štrukturálne subsystémy sú pevné štrukturálne subsystémy a mobilné štrukturálne subsystémy.
Pevné štrukturálne subsystémy tvorí subsystém infraštruktúra, subsystém energia a
subsystém traťové zariadenie riadenia-zabezpečenia a návestenia. Mobilné štrukturálne
subsystémy tvorí subsystém vozidlové zariadenie riadenia-zabezpečenia a návestenia
a subsystém železničné koľajové vozidlo.
(3)
Funkčné subsystémy tvorí subsystém prevádzka a riadenie dopravy, subsystém údržba
a subsystém telematické aplikácie v osobnej a v nákladnej doprave.
(4)
Uvedením do prevádzky sa rozumejú činnosti, ktorými sa subsystém uvádza do svojho
určeného prevádzkového stavu v železničnom systéme.
(5)
Uvedením na trh sa rozumie prvé uvedenie komponentu interoperability (ďalej len „komponent“),
subsystému alebo železničného vozidla pripraveného na prevádzku v jeho konštrukčnom
prevádzkovom stave na trh.
(6)
Konštrukčným prevádzkovým stavom sa rozumie bežná prevádzka a predvídateľná prevádzka
za mimoriadnych podmienok vrátane opotrebovania, v rozsahu a za podmienok používania
uvedených v technickej dokumentácii a dokumentácii údržby.
§ 64
Interoperabilita
(1)
Interoperabilitou sa na účely tohto zákona rozumie schopnosť železničného systému
umožniť bezpečný a nerušený pohyb vlakov, ktoré dosahujú úroveň výkonnosti požadovanú
pre železničný systém.
(2)
Základnými parametrami, ktoré sa musia splniť, aby železničný systém spĺňal požiadavky
na dosiahnutie interoperability, sa rozumejú právne, technické a prevádzkové podmienky,
ktoré sú z hľadiska interoperability rozhodujúce a sú uvedené v technických špecifikáciách
interoperability (§ 65).
(3)
Základné požiadavky sú všetky požiadavky uvedené v prílohe č. 3, ktoré musí spĺňať železničný systém, jeho subsystémy a komponenty vrátane rozhraní;
vzťahujú sa na ich projektovanie, výstavbu, uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky,
modernizáciu, obnovu, prevádzku a údržbu, ako aj na odbornú spôsobilosť, zdravotnú
spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a bezpečnostné podmienky osôb vykonávajúcich pracovné
činnosti na dráhe a doprave na dráhe.
(4)
Komponentmi sú prvky a skupiny prvkov, montážne podskupiny a úplné montážne celky
začlenené alebo určené na začlenenie do subsystému, od ktorých priamo alebo nepriamo
závisí interoperabilita celého železničného systému. Komponentmi sú hmotné predmety,
ako aj nehmotné predmety, najmä softvér.
(5)
Výrobcom na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába
komponenty, subsystémy alebo železničné vozidlá alebo ich uvádza na trh pod svojím
menom alebo ochrannou známkou.
(6)
Splnomocneným zástupcom na účely tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba
so sídlom v členskom štáte, ktorá má písomné poverenie od výrobcu alebo iného subjektu
konať v ich mene pri konkrétnych úlohách.
§ 65
Technické špecifikácie interoperability
(1)
Technickou špecifikáciou interoperability je technická špecifikácia vypracovaná Železničnou
agentúrou Európskej únie (ďalej len „agentúra“),19) vydaná Európskou komisiou a uverejnená v Úradnom vestníku Európskej únie. Technická
špecifikácia interoperability sa vzťahuje na konkrétny subsystém20) alebo na čiastkový subsystém s cieľom splniť základné požiadavky, a tým zabezpečiť
interoperabilitu železničného systému.
(2)
Ak technická špecifikácia interoperability neobsahuje základné požiadavky na niektoré
časti subsystému alebo komponentu, použijú sa európske špecifikácie, vnútroštátne
predpisy alebo v prípade potreby prijateľné prostriedky preukázania zhody podľa § 70 ods. 11.
(3)
(4)
Technickou špecifikáciou na účely tohto zákona je dokument ustanovujúci technické
požiadavky, ktoré má splniť komponent, subsystém, postup alebo služba.
§ 66
Uvádzanie komponentov na trh
(1)
Na trh možno na účely použitia v železničnom systéme uvádzať len komponenty, ktoré
umožňujú dosiahnuť interoperabilitu celého systému a sú v súlade so základnými požiadavkami.
(2)
Komponenty možno v železničnom systéme používať len v určenej oblasti používania,
pričom sa musí zabezpečiť určený spôsob ich inštalácie a údržby. Možnosť použiť komponent
na iné účely ako v železničnom systéme týmto nie je obmedzená.
(3)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, do prevádzky železničného systému možno uviesť komponent
s ES vyhlásením o zhode komponentu alebo o jeho vhodnosti na použitie v železničnom
systéme (ďalej len „ES vyhlásenie o zhode“). Komponent, ktorý má ES vyhlásenie o zhode,
sa považuje za komponent, ktorý spĺňa základné požiadavky.
(4)
Ak komponent určený na použitie v železničnom systéme je v súlade s požiadavkami
podľa odsekov 1 až 3, nemožno zakázať ani obmedziť jeho použitie v železničnom systéme,
ani brániť jeho uvedeniu na trh najmä vyžadovaním skúšok, ktoré už boli vykonané v
rámci postupu vedúceho k vydaniu ES vyhlásenia o zhode.
(5)
ES vyhlásenie o zhode musí byť datované a podpísané výrobcom alebo jeho splnomocneným
zástupcom so sídlom v členskom štáte.
§ 67
Postup posudzovania zhody
(1)
Komponenty podliehajú postupu posudzovania zhody a vhodnosti na použitie podľa technických
špecifikácií interoperability a musia mať ES vyhlásenie o zhode. Ak z technickej špecifikácie
interoperability nevyplýva povinnosť uplatniť postup posudzovania zhody, použije sa
postup posudzovania zhody podľa osobitného predpisu.22)
(2)
Komponent spĺňa základné požiadavky, ak vyhovuje parametrom, ktoré sú určené v technickej
špecifikácii interoperability alebo v európskych špecifikáciách vypracovaných v súlade
s týmito parametrami.
(3)
Náhradné dielce možno inštalovať do subsystémov, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti
technickej špecifikácie interoperability už uvedené do prevádzky, bez toho, aby sa
musel uskutočniť postup posudzovania ich zhody alebo vhodnosti na použitie.
§ 68
Postup vypracovania ES vyhlásenia o zhode
(1)
Výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte musí pri vypracovaní
ES vyhlásenia o zhode uplatňovať postup uvedený v príslušných technických špecifikáciách
interoperability. Posúdenie zhody alebo vhodnosti komponentu na použitie vykoná notifikovaná
osoba na základe žiadosti výrobcu alebo jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom
štáte.
(2)
Ak sa na komponenty vzťahujú aj iné predpisy upravujúce iné aspekty komponentu, ES
vyhlásenie o zhode musí obsahovať aj údaj o tom, že komponent spĺňa aj požiadavky
týchto predpisov.
(3)
Ak výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte nesplní povinnosť
podľa odsekov 1 a 2, musí ju splniť ten, kto uvedie komponent na trh, a to bez ohľadu
na to, či sám zostavuje komponent alebo časti komponentu s rôznym pôvodom, alebo vyrobí
komponent len na vlastné použitie.
(4)
Ak bezpečnostný orgán zistí, že ES vyhlásenie o zhode je vypracované nesprávne, vyzve
výrobcu, jeho splnomocneného zástupcu so sídlom v členskom štáte alebo toho, kto uviedol
komponent na trh, aby odstránil nezhodu podľa podmienok určených notifikovanou osobou.
Ak nezhoda pretrváva, bezpečnostný orgán je povinný obmedziť alebo zakázať uvádzanie
komponentu na trh a zabezpečiť stiahnutie komponentov z trhu.
§ 69
Komponenty, ktoré nespĺňajú základné požiadavky
(1)
Ak pri používaní určeným spôsobom vznikne podozrenie, že komponent, ktorý má ES vyhlásenie
o zhode, pravdepodobne nespĺňa základné požiadavky, bezpečnostný orgán je povinný
obmedziť alebo zakázať uvádzanie komponentu na trh a jeho ďalšie používanie a zabezpečiť
jeho stiahnutie z trhu.
(2)
O vykonaných opatreniach podľa odseku 1 je bezpečnostný orgán povinný ihneď informovať
Európsku komisiu, agentúru a ostatné členské štáty s uvedením dôvodu týchto opatrení,
pričom uvedie, či nezhoda komponentu je spôsobená
a)
nesplnením základných požiadaviek,
b)
nesprávnym uplatňovaním európskych špecifikácií, na ktoré sa ES vyhlásenie o zhode
odvoláva, alebo
c)
nedostatkami v európskych špecifikáciách.
(3)
Ak sa zistí, že komponent podľa odseku 1 nie je ani v súlade s ES vyhlásením o zhode,
bezpečnostný orgán je povinný okrem opatrení na ochranu trhu podľa odseku 1 podniknúť
aj opatrenia proti tomu, kto vypracoval ES vyhlásenie o zhode, najmä požadovať zmeny
vo výrobe komponentu alebo vykonanie skúšky komponentu.23) O vykonaných opatreniach bezodkladne informuje Európsku komisiu a ostatné členské
štáty.
§ 70
Uvádzanie subsystémov na trh alebo do prevádzky
(1)
Ak ďalej nie je ustanovené inak, na trh alebo do prevádzky v železničnom systéme,
ktorý je súčasťou železničného systému Európskej únie, možno uviesť len subsystém,
ktorého zhodu s technickými špecifikáciami interoperability posúdila notifikovaná
osoba postupom overovania podľa prílohy č. 4 a ktorému vydala ES certifikát o overení.
(2)
Subsystém podľa odseku 1 musí byť v zhode s technickou špecifikáciou interoperability
a vnútroštátnymi predpismi platnými v čase podania žiadosti o povolenie uvedenia na
trh alebo povolenie uvedenia do prevádzky nielen pri uvedení na trh, pri uvedení do
prevádzky alebo po modernizácii alebo obnove, ale trvalo počas celej prevádzky v železničnom
systéme.
(3)
Posudzovanie zhody so základnými požiadavkami s odkazom na vnútroštátne predpisy
a v prípade potreby použitie prijateľných prostriedkov preukázania zhody sa uplatňujú
výlučne v týchto prípadoch:
a)
ak sa technické špecifikácie interoperability nevzťahujú alebo v plnej miere nevzťahujú
na určité aspekty zodpovedajúce základným požiadavkám vrátane otvorených bodov,
b)
ak bolo oznámené neuplatňovanie technických špecifikácií interoperability alebo ich
časti,
c)
ak si špecifický prípad vyžaduje uplatnenie technických predpisov, ktoré sa nenachádzajú
v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,
d)
v prípade vnútroštátnych predpisov použitých na špecifikáciu existujúcich systémov
výlučne v záujme posúdenia technickej kompatibility železničného vozidla so železničnou
traťou,
e)
v prípade železničných tratí a železničných vozidiel, na ktoré sa technické špecifikácie
interoperability nevzťahujú,
f)
ak po nehode alebo prírodnej katastrofe podmienky rýchlej obnovy železničnej siete
hospodársky alebo technicky neumožňujú čiastočné alebo úplné uplatnenie technickej
špecifikácie interoperability.
(4)
Špecifickým prípadom sa rozumie časť železničného systému, ktorá vyžaduje osobitné
trvalé alebo dočasné ustanovenia v technickej špecifikácii interoperability v dôsledku
geografických, topografických alebo urbanistických obmedzení alebo obmedzení, ktoré
majú vplyv na zlučiteľnosť so železničným systémom Európskej únie. Špecifickým prípadom
sú najmä
a)
železničné trate, ktoré sú izolované od železničného systému,
b)
železničné trate s odlišnými nakladacími mierami, s iným rozchodom koľají alebo s
inou osovou vzdialenosťou koľají,
c)
železničné vozidlá určené výhradne na prevádzku na železničných tratiach podľa písmen
a) alebo b) alebo určené na používanie na miestne a historické účely a
d)
železničné vozidlá pochádzajúce z tretieho štátu alebo určené pre tretí štát.
(5)
V súlade s osobitným predpisom23a) možno uplatniť výnimku z uplatňovania jednej alebo viacerých technických špecifikácií
interoperability alebo ich časti
a)
pre navrhovaný nový subsystém alebo jeho časti, pre existujúci subsystém pri jeho
modernizácii alebo obnove, alebo jeho časti alebo pre projektovanie, výstavbu, uvedenie
na trh, uvedenie do prevádzky, modernizáciu, obnovu, prevádzku alebo údržbu časti
železničného systému, ktorý je v pokročilom štádiu vývoja alebo je predmetom zmluvy,
ktorá sa plní v čase uplatňovania technickej špecifikácie interoperability,
b)
pre navrhovaný nový subsystém alebo pre navrhovanú modernizáciu alebo obnovu existujúceho
subsystému, ktorý je izolovaný od železničného systému morom alebo oddelený v dôsledku
zemepisných podmienok od železničnej siete zvyšku územia Európskej únie,
c)
pre navrhovanú modernizáciu, obnovu alebo rozšírenie existujúceho subsystému alebo
jeho časti, ak by uplatnenie technickej špecifikácie interoperability ohrozilo hospodársku
životaschopnosť uplatnenia projektu alebo zlučiteľnosť so železničným systémom v súvislosti
s nakladacou mierou, rozchodom koľají, osovou vzdialenosťou koľají alebo napäťovou
sústavou,
d)
ak po nehode alebo prírodnej katastrofe podmienky rýchlej obnovy železničnej siete
hospodársky alebo technicky neumožňujú čiastočné alebo úplné uplatnenie technickej
špecifikácie interoperability; neuplatňovanie technickej špecifikácie interoperability
sa obmedzí na obdobie pred obnovením železničnej siete,
e)
pre železničné vozidlá prichádzajúce z tretieho štátu alebo prechádzajúce do tretieho
štátu, v ktorých je iný rozchod, ako je rozchod hlavnej železničnej siete Európskej
únie.
(6)
Projektom v pokročilom štádiu vývoja podľa odseku 5 písm. a) sa rozumie projekt,
ktorého etapa plánovania a výstavby je v takom štádiu, v ktorom by zmena v technických
špecifikáciách interoperability mohla ohroziť uskutočnenie projektu v plánovanej podobe.
Neprijateľnosť technických špecifikácií musí byť riadne odôvodnená. Ministerstvo do
jedného roka od nadobudnutia účinnosti každej technickej špecifikácie interoperability
alebo jej zmeny poskytne Európskej komisii zoznam známych projektov v pokročilom štádiu
vývoja realizovaných na území Slovenskej republiky. Návrhy do zoznamu projektov podľa
predchádzajúcej vety ministerstvu predkladá navrhovateľ uplatnenia výnimky.
(7)
O výnimke podľa odseku 5 rozhoduje ministerstvo na základe žiadosti navrhovateľa
o uplatnenie výnimky. Prílohou k žiadosti o uplatnenie výnimky je stanovisko bezpečnostného
orgánu, alternatívne ustanovenia, ktoré sa budú uplatňovať namiesto technickej špecifikácie
interoperability a súbor dokumentácie podľa prílohy č. 5. Rozhodnutie o udelení výnimky ministerstvo notifikuje Európskej komisii.
(8)
Výnimka podľa odseku 5 písm. a) až c) a e) nadobúda platnosť a môže sa uplatňovať
až po schválení Európskou komisiou. Žiadosť o schválenie výnimky predkladá Európskej
komisii ministerstvo. Prílohou k žiadosti sú doklady podľa odseku 7 druhej vety. Kým
Európska komisia nerozhodne o výnimke, môžu sa bezodkladne uplatňovať alternatívne
ustanovenia uvedené v žiadosti. Ak Európska komisia nerozhodne o výnimke do štyroch
mesiacov odo dňa podania žiadosti vrátane súboru dokumentácie, výnimka sa považuje
za schválenú.
(9)
Modernizáciou subsystému sú také práce na zmene subsystému alebo jeho časti, ktoré
si vyžiadajú zmenu v súbore dokumentácie, ktorá tvorí prílohu ES vyhlásenia o overení
a ktoré zlepšujú celkový výkon subsystému.
(10)
Obnovou subsystému sú také práce na výmene subsystému alebo jeho časti, ktoré nemenia
celkový výkon subsystému. Výmenou v rámci údržby je náhrada komponentov subsystému
za komponenty s rovnakou funkciou a výkonom v rámci údržbárskych a opravárskych prác.
(11)
Prijateľným prostriedkom preukázania zhody na účely tohto zákona sú nezáväzné stanoviská
vydané bezpečnostným orgánom na účel vymedzenia spôsobov plnenia vnútroštátnych predpisov
alebo nezáväzné stanoviská agentúry na účel vymedzenia spôsobov plnenia základných
požiadaviek.
§ 71
Postup povoľovania uvedenia subsystému do prevádzky
(1)
Postup povoľovania uvedenia subsystému do prevádzky sa vzťahuje na pevné štrukturálne
subsystémy železničného systému.
(2)
Do prevádzky môže bezpečnostný orgán povoliť uviesť len pevné štrukturálne subsystémy,
ktoré sú umiestnené alebo prevádzkované na území Slovenskej republiky a ktoré sú navrhnuté,
skonštruované a inštalované tak, aby vyhovovali základným požiadavkám týkajúcim sa
týchto subsystémov pri ich integrácii do železničného systému.
(3)
Bezpečnostný orgán zverejní na svojom webovom sídle požiadavky na získanie povolenia
na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky a požiadavky na posúdenie
projektu obnovy alebo modernizácie pevných štrukturálnych subsystémov vrátane súboru
dokumentov, ktoré má žiadateľ priložiť k žiadosti.
(4)
Žiadateľ predloží žiadosť o povolenie na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov
do prevádzky bezpečnostnému orgánu vrátane súboru dokumentácie:
a)
ES vyhlásenie o overení podľa § 73,
b)
doklad o technickej kompatibilite subsystémov so systémom, do ktorého sa integrujú,
určenej na základe príslušných technických špecifikácií interoperability, vnútroštátnych
predpisov a registrov,
c)
doklad o bezpečnej integrácii subsystémov určenej na základe príslušných technických
špecifikácií interoperability, vnútroštátnych predpisov, registrov a spoločných bezpečnostných
metód podľa § 82,
d)
doklad o kladnom rozhodnutí agentúry vydanom podľa § 71a, ak ide o povolenie subsystému traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia,
ktorý zahŕňa Európsky systém riadenia železničnej dopravy,
e)
doklad o súlade s výsledkom postupu uvedenom v osobitnom predpise,23) ak došlo k zmene návrhu špecifikácie ponuky alebo opisu navrhovaných technických
riešení, ku ktorej došlo po vydaní kladného rozhodnutia agentúry podľa písmena d).
(5)
Ak žiadosť na získanie povolenia pevných štrukturálnych subsystémov na uvedenie do
prevádzky nie je úplná, bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od podania žiadosti
vyzve žiadateľa na jej doplnenie. Lehotu na doplnenie žiadosti určí bezpečnostný orgán.
(6)
Ak ide o obnovu alebo modernizáciu existujúcich pevných štrukturálnych subsystémov,
žiadateľ podá žiadosť bezpečnostnému orgánu, ktorá obsahuje súbor dokumentácie vrátane
opisu projektu. Ak žiadosť nie je úplná, bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od
podania žiadosti vyzve žiadateľa na jej doplnenie.
(7)
Ak ide o obnovu a modernizáciu subsystému traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia
a návestenia, ktorý zahŕňa Európsky systém riadenia železničnej dopravy bezpečnostný
orgán v spolupráci s agentúrou preskúma súbor dokumentácie a rozhodne, či je potrebné
nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky, a to na základe týchto kritérií:
a)
plánované práce môžu negatívne ovplyvniť celkovú úroveň bezpečnosti príslušného subsystému,
b)
nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky vyžaduje príslušná technická špecifikácia
interoperability,
c)
nové povolenie na uvedenie subsystému do prevádzky vyžadujú realizačné plány vypracované
ministerstvom,
d)
hodnoty parametrov, na základe ktorých sa vydalo povolenie, sa zmenili.
(8)
Bezpečnostný orgán je povinný rozhodnúť o povolení na uvedenie pevných štrukturálnych
subsystémov do prevádzky podľa odsekov 2 až 7 do štyroch mesiacov od doručenia všetkých
požadovaných podkladov a všetkých doplňujúcich informácií.
(9)
Ak subsystém nespĺňa podmienky na vydanie povolenia na uvedenie do prevádzky, bezpečnostný
orgán vydá zamietavé rozhodnutie, ktoré riadne odôvodní. Žiadateľ môže do jedného
mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia zamietavého rozhodnutia požiadať bezpečnostný
orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie v
žiadosti. Bezpečnostný orgán je povinný do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti
preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov, ktoré potvrdí, alebo zamietne.
Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje pôvodné rozhodnutie,
žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.
(10)
Žiadateľom na účely tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
žiada povolenie na uvedenie pevných štrukturálnych subsystémov do prevádzky alebo
posúdenie projektu obnovy a modernizácie pevných štrukturálnych subsystémov, ktorou
môže byť železničný podnik, manažér infraštruktúry, alebo iná osoba, ktorá je výrobcom,
dodávateľom, vlastníkom alebo držiteľom subsystému.
§ 71a
Európsky systém riadenia železničnej dopravy
(1)
Žiadateľ podá žiadosť o povolenie samostatných projektov týkajúcich sa subsystémov
traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktoré zahŕňajú Európsky systém
riadenia železničnej dopravy alebo združených projektov, tratí alebo siete agentúre
prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu24) pred uverejnením výzvy na predkladanie ponúk v rámci verejného obstarávania, ku ktorej
pripojí súbor dokumentácie:
a)
návrh špecifikácie predmetu verejného obstarávania alebo opis navrhovaných technických
riešení,
b)
doklad o splnených požiadavkách nevyhnutných na technickú a prevádzkovú kompatibilitu
subsystému so železničnými vozidlami určenými na prevádzku na sieti,
c)
doklad o súlade navrhovaných technických riešení s príslušnou technickou špecifikáciou
interoperability,
d)
stanovisko bezpečnostného orgánu, ak si ho agentúra vyžiada; bezpečnostný orgán môže
vydať stanovisko aj žiadateľovi, pred podaním žiadosti agentúre,
e)
vyhlásenie o overení alebo certifikát o zhode, ak si ho agentúra vyžiada.
(2)
Žiadateľ bezodkladne informuje agentúru a bezpečnostný orgán prostredníctvom jednotného
kontaktného miesta podľa osobitného predpisu,24) ak došlo k zmene návrhu špecifikácie ponuky alebo opisu navrhovaných technických
riešení po vydaní povolenia podľa odseku 1.
(3)
Žiadateľom na účely tohto ustanovenia je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
žiada agentúru o povolenie na navrhované technické riešenia pre projekty subsystému
traťové zariadenia riadenia-zabezpečenia a návestenia, ktoré zahŕňajú Európsky systém
riadenia železničnej dopravy.
(4)
Európsky systém riadenia železničnej dopravy zahŕňa zariadenie európsky systém riadenia
vlakov a globálny systém pre mobilné komunikácie v železničnej prevádzke.
§ 72
Voľný pohyb subsystémov
(1)
Ak štrukturálny subsystém spĺňa základné požiadavky, bezpečnostný orgán nemôže zakázať,
obmedziť ani brániť jeho uvedeniu do prevádzky v železničnom systéme, uvedeniu na
trh, ani jeho prevádzkovanie.
(2)
Na štrukturálne subsystémy podľa odseku 1 bezpečnostný orgán nemôže požadovať vykonanie
kontrol, ak sa už vykonali ako súčasť postupu vedúceho k ES vyhláseniu o overení,
alebo ak sa už vykonali v inom členskom štáte na potvrdenie súladu s totožnými požiadavkami
za rovnakých prevádzkových podmienok.
(3)
Štrukturálne subsystémy, ktoré majú ES vyhlásenie o overení s odkazom na technické
špecifikácie interoperability alebo vyhlásenie o overení s odkazom na vnútroštátne
predpisy, sa považujú za subsystémy spĺňajúce základné požiadavky.
(4)
Ak ide o prípady uvedené v § 70 ods. 3, ministerstvo v spolupráci s bezpečnostným orgánom vypracuje zoznam vnútroštátnych
predpisov používaných pri uplatňovaní základných požiadaviek pre každý subsystém a
tento zoznam ministerstvo oznámi Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných
technológií podľa osobitného predpisu24a) a na jej žiadosť poskytne aj úplné znenia technických predpisov a bezpečnostných
predpisov, ktoré sa vzťahujú na železničný systém. Do zoznamu nezaradí len tie technické
predpisy a obmedzenia, ktoré majú výlučne miestnu platnosť. Tento zoznam bezpečnostný
orgán upraví a ministerstvo opätovne oznámi vždy
a)
po zmene predchádzajúceho zoznamu,
b)
po uplatnení výnimky z technických špecifikácií interoperability alebo
c)
po uverejnení príslušnej technickej špecifikácie interoperability, ak sa vnútroštátne
predpisy stali neúčelnými.
(5)
Vnútroštátne predpisy uvedené v zozname podľa odseku 4 ministerstvo a bezpečnostný
orgán uverejní na svojom webovom sídle.
(6)
Vnútroštátnymi predpismi sa na účely tohto zákona rozumejú všetky platné technické
predpisy a bezpečnostné predpisy bez ohľadu na to, ktorý oprávnený orgán ich vydal,
a ktoré obsahujú požiadavky na bezpečnosť železníc alebo technické podmienky odlišné
od požiadaviek ustanovených v právne záväzných aktoch Európskej únie alebo medzinárodných
predpisoch, ktoré sa vzťahujú na železničné podniky, manažéra infraštruktúry a tretie
strany.
(7)
Nové vnútroštátne predpisy môže ministerstvo v spolupráci s bezpečnostným orgánom
stanoviť, len ak
a)
technická špecifikácia interoperability nespĺňa v plnej miere základné požiadavky
alebo
b)
ide o preventívne opatrenie, najmä po nehode.
(8)
Ministerstvo predloží Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných technológií
podľa osobitného predpisu24a) odôvodnený návrh nových vnútroštátnych predpisov dva mesiace pred jeho plánovaným
uplatňovaním a rovnakým spôsobom im oznámi aj prijatie nového vnútroštátneho predpisu.
(9)
V prípade preventívnych opatrení podľa odseku 7 písm. b) môže ministerstvo v spolupráci
s bezpečnostným orgánom bezodkladne prijať a uplatňovať nové vnútroštátne predpisy.
Predloženie predpisu Európskej komisii a agentúre prostredníctvom informačných technológií
podľa osobitného predpisu24a) sa v takomto prípade uskutoční bezodkladne.
(10)
Oznámenie vnútroštátnych predpisov podľa odsekov 4 a 8 nepodlieha postupu notifikácie
podľa osobitného predpisu.24b)
§ 73
Postup ES overovania subsystémov
(1)
Notifikovaná osoba25) posudzuje zhodu subsystému postupom ES overovania podľa prílohy č. 4 na žiadosť obstarávateľa subsystému, výrobcu subsystému alebo jeho splnomocneného
zástupcu so sídlom v členskom štáte.
(2)
Činnosť notifikovanej osoby zodpovednej za ES overovanie začína v etape projektovania
subsystému a zahŕňa celé obdobie výrobného procesu až po etapu preberania alebo kolaudácie
subsystému pred uvedením na trh alebo uvedením do prevádzky. Zahŕňa aj overenie rozhraní
subsystému vo vzťahu k železničnému systému, do ktorého bude integrovaný na základe
dostupných údajov v technickej špecifikácii interoperability a v registri železničnej
infraštruktúry a v európskom registri povolených typov vozidiel, ktorý vedie agentúra.26)
(3)
Obstarávateľ subsystému, dodávateľ subsystému, výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca
so sídlom v členskom štáte sú povinní zostaviť súbor technickej dokumentácie, ktorý
tvorí prílohu ES vyhlásenia o overení. Táto dokumentácia musí obsahovať údaje o úžitkových
vlastnostiach a technických charakteristikách subsystému, dokumenty osvedčujúce zhodu
komponentov, údaje týkajúce sa podmienok a obmedzení používania subsystému a pokyny
týkajúce sa prevádzkovania, trvalého alebo bežného monitorovania, nastavovania a údržby
subsystému.
(4)
Notifikovaná osoba môže vydať ES certifikát o čiastkovom overení subsystému, ktorý
sa vzťahuje len na určité etapy postupu overovania alebo len na určité časti subsystému.
V takom prípade notifikovaná osoba uplatní postup uvedený v prílohe č. 4.
(5)
Ak to umožňujú príslušné technické špecifikácie interoperability, notifikovaná osoba
môže vydať ES certifikát o overení na sériu subsystémov alebo len na určité časti
týchto subsystémov.
(6)
Obstarávateľ subsystému, dodávateľ subsystému, výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca
so sídlom v členskom štáte posúdi potrebu vydania nového ES vyhlásenia o overení,
ak ide o obnovu alebo modernizáciu subsystému, ktorý vedie k zmene súboru technickej
dokumentácie a má vplyv na platnosť už vykonaných postupov overovania.
(7)
ES vyhlásenie o overení subsystému je vyhlásenie vypracované žiadateľom, v ktorom
na vlastnú zodpovednosť vyhlasuje, že subsystém, ktorý bol podrobený postupom overovania
podľa tohto zákona, spĺňa požiadavky právne záväzných aktov Európskej únie a príslušných
vnútroštátnych predpisov. ES vyhlásenie o overení a sprievodné dokumenty musia byť
datované a podpísané.
(8)
Obstarávateľom subsystému podľa odsekov 1 a 6 je osoba, ktorá si objedná naprojektovanie,
výstavbu, modernizáciu alebo obnovu subsystému. Touto osobou môže byť železničný podnik,
manažér infraštruktúry, držiteľ železničných vozidiel alebo držiteľ koncesie, ktorý
zodpovedá za uskutočnenie projektu.
§ 74
Dodatočné skúšky
(1)
Ak sa používaním zistí, že štrukturálny subsystém, ktorý má ES vyhlásenie o overení,
ku ktorému je pripojený súbor technickej dokumentácie, nie je v súlade s týmto zákonom
a najmä, že nespĺňa základné požiadavky podľa prílohy č. 3, bezpečnostný orgán môže požiadať toho, kto vydal ES vyhlásenie o overení, aby vykonal
dodatočné skúšky štrukturálneho subsystému. O tom informuje Európsku komisiu a uvedie
rozsah požadovaných dodatočných skúšok a dôvody, pre ktoré ich žiada.
(2)
Bezpečnostný orgán v žiadosti podľa odseku 1 musí uviesť, či nezhoda štrukturálneho
subsystému vyplýva z nesplnenia základných požiadaviek, z nedostatočnosti technickej
špecifikácie interoperability alebo z jej nesprávneho uplatnenia.
§ 75
Uvádzanie mobilných subsystémov na trh
Mobilné subsystémy sa uvádzajú na trh, len ak sú naprojektované, vyrobené a inštalované
tak, aby spĺňali základné požiadavky. Predloženie príslušného ES vyhlásenia o overení
zabezpečí žiadateľ.
Železničné vozidlá
§ 76
Povoľovanie uvedenia železničných vozidiel na trh
(1)
Na uvedenie železničného vozidla na trh v železničnom systéme je potrebné povolenie
agentúry podľa odseku 5 alebo povolenie bezpečnostného orgánu podľa odseku 10.
(2)
Žiadosť o povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh sa podáva prostredníctvom
jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.24)
(3)
V žiadosti o povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh sa uvedie sieť, na
ktorej sa má železničné vozidlo používať, a pripoja sa tieto doklady:
a)
súbor dokumentácie o železničnom vozidle alebo type železničného vozidla vrátane
súboru dokladov a dokumentácie podľa osobitného predpisu,26aa)
b)
doklad o uvedení mobilných štrukturálnych subsystémov, ktoré sú súčasťou železničného
vozidla, na trh podľa § 75 na základe ES vyhlásenia o overení,
c)
doklad o technickej kompatibilite mobilných subsystémov podľa písmena b) so železničným
vozidlom určenej podľa príslušnej technickej špecifikácie interoperability, vnútroštátnych
predpisov a registrov,
d)
doklad o bezpečnej integrácii mobilných subsystémov podľa písmena b) do železničného
vozidla určenej podľa príslušnej technickej špecifikácie interoperability, v nutnom
prípade podľa vnútroštátnych predpisov a spoločnej bezpečnostnej metódy podľa § 82,
e)
doklad o technickej kompatibilite železničného vozidla so sieťou, na ktorej sa má
železničné vozidlo používať, ktorá sa určila na základe príslušnej technickej špecifikácie
interoperability, v nutnom prípade podľa vnútroštátnych predpisov, registra železničnej
infraštruktúry a spoločnej bezpečnostnej metódy týkajúcej sa posudzovania rizika podľa
§ 82,
f)
doklad o posúdení zhody železničného vozidla s vnútroštátnymi predpismi v prípade
železničného vozidla, na ktoré sa neuplatňujú technické špecifikácie interoperability
alebo ich časti.
(4)
Bezpečnostný orgán môže vydať dočasné povolenie na vykonanie skúšobnej prevádzky
železničného vozidla na sieti na účel získania dokladu podľa odseku 3 písm. c) a e),
v ktorom určí podmienky jeho použitia na tento účel. Manažér infraštruktúry v spolupráci
s bezpečnostným orgánom umožní vykonať skúšobnú prevádzku do troch mesiacov od doručenia
žiadosti o vykonanie skúšobnej prevádzky.
(5)
Agentúra vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, ktoré sa má používať
na sieti na území Slovenskej republiky alebo na sieti vo viacerých členských štátoch.
(6)
Agentúra pri vydaní povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku
5
a)
posúdi doklady podľa odseku 3 písm. c) až e) podľa technickej špecifikácie interoperability,
b)
postúpi doklady podľa odseku 3 bezpečnostnému orgánu na posúdenie a overenie, ak
sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať, je na území Slovenskej republiky.
(7)
Ak agentúra nesúhlasí so zamietavým stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku
6 písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie
dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti
agentúry o opätovné posúdenie dokladov, buď svoje stanovisko potvrdí, zmení alebo
postúpi posúdenie dokladov na rozhodnutie odvolacej rade podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán svoje stanovisko potvrdí alebo zmení, agentúra prijme konečné
rozhodnutie. Ak odvolacia rada potvrdí zamietavé stanovisko bezpečnostného orgánu,
agentúra vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh len na tie siete,
na ktoré sa zamietavé stanovisko nevzťahuje.
(8)
Ak agentúra nesúhlasí s kladným stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku 6
písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie
dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti
agentúry o opätovné posúdenie dokladov, buď svoje stanovisko potvrdí alebo zmení.
Po vydaní stanoviska bezpečnostným orgánom, agentúra prijme konečné rozhodnutie.
(9)
Agentúra alebo bezpečnostný orgán v rámci posúdenia podľa odseku 6 môžu požadovať
vykonanie skúšobnej prevádzky. Na vykonanie skúšobnej prevádzky sa vzťahuje odsek
4.
(10)
Bezpečnostný orgán vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, ktoré
sa má používať len na sieti na území Slovenskej republiky.
(11)
Bezpečnostný orgán pri vydaní povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa
odseku 10 posúdi súbor dokumentácie a doklady podľa odseku 3.
(12)
Ak žiadosť na získanie povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh podľa odseku
5 alebo odseku 10 nie je úplná, agentúra alebo bezpečnostný orgán do jedného mesiaca
od podania žiadosti vyzvú žiadateľa na jej doplnenie.
(13)
Agentúra alebo bezpečnostný orgán sú povinní rozhodnúť o povolení na uvedenie železničného
vozidla na trh podľa odseku 5 alebo odseku 10 do štyroch mesiacov od podania alebo
doplnenia žiadosti.
(14)
Povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh obsahuje
a)
sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo používať,
b)
hodnoty parametrov uvedené v príslušnej technickej špecifikácií interoperability
a vnútroštátnych predpisoch potrebné z hľadiska kontroly technickej kompatibility
medzi železničným vozidlom a sieťou, na ktorej sa má železničné vozidlo používať,
c)
súlad železničného vozidla s príslušnou technickou špecifikáciou interoperability
a vnútroštátnymi predpismi týkajúci sa parametrov uvedených v písmene b),
d)
podmienky používania železničného vozidla a obmedzenia jeho používania v prevádzke.
(15)
Povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh je platné do najbližšej stanice
iného členského štátu s rovnakým rozchodom koľají a charakteristikou siete, aj bez
rozšírenia povolenia na uvedenie železničného vozidla do prevádzky, o siete, na ktorých
sa má železničné vozidlo prevádzkovať v inom členskom štáte, ak sa na tom príslušné
bezpečnostné orgány členských štátov dohodnú.
(16)
Rozhodnutie o zamietnutí povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh musí byť
riadne odôvodnené. Žiadateľ môže do jedného mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal
v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ uvedie v žiadosti. Agentúra alebo bezpečnostný orgán
sú povinní do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti preskúmať svoje rozhodnutie
v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdí, alebo zmení. Ak agentúra po preskúmaní
svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ môže podať odvolanie na odvolaciu
radu podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie,
žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.
(17)
Ak bola uplatnená výnimka podľa § 70 ods. 5, agentúra alebo bezpečnostný orgán vydá povolenie na uvedenie železničného vozidla
na trh len po uplatnení postupu podľa § 76.
(18)
Ak ide o obnovu alebo modernizáciu existujúcich železničných vozidiel, ktoré už majú
platné povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, je potrebné nové povolenie
na uvedenie železničného vozidla na trh len ak
a)
boli vykonané zmeny hodnôt parametrov podľa odseku 14 písm. b), ktoré sú v rozsahu
parametrov uvedených v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,
b)
plánované práce môžu negatívne ovplyvniť celkovú úroveň bezpečnosti železničného
vozidla alebo
c)
to vyžaduje príslušná technická špecifikácia interoperability.
(19)
Ak sa povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh má rozšíriť o ďalšie siete,
na ktorých sa má prevádzkovať železničné vozidlo, žiadosť o udelenie povolenia na
uvedenie železničného vozidla na trh sa doplní o doklady podľa odseku 3, ktoré sa
týkajú časti siete, na ktorej sa má prevádzkovať železničné vozidlo. Agentúra alebo
bezpečnostný orgán v závislosti od siete, na ktorej sa má prevádzkovať železničné
vozidlo v súlade s odsekom 5 alebo odsekom 10, vydá nové povolenie na uvedenie železničného
vozidla na trh.
(20)
Povoľovanie železničných vozidiel podľa tohto paragrafu sa nevzťahuje na nákladné
vozne a osobné vozne používané spoločne s tretími štátmi, ktorých rozchod koľají je
iný, ako je rozchod koľají hlavnej železničnej siete v Európskej únii, ktoré boli
povolené v súlade s iným postupom vydávania povolení pre železničné vozidlá, a na
rušne a hnacie jednotky prichádzajúce z tretích štátov, prevádzkované v železničnom
systéme po najbližšiu stanicu v blízkosti hraníc. Podmienky postupu vydávania povolení
podľa prvej vety zverejní bezpečnostný orgán na svojom webovom sídle a oznámi ich
Európskej komisii. Železničný podnik zabezpečí zhodu týchto železničných vozidiel
so základnými požiadavkami podľa § 84.
(21)
Držiteľom registrovaného železničného vozidla sa rozumie osoba registrovaná v európskom
registri železničných vozidiel, ktorá používa železničné vozidlo ako dopravný prostriedok
ako jeho vlastník alebo na základe zmluvy s vlastníkom.
(22)
Železničné vozidlo po udelení povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh a
pred začatím jeho prevádzkovania zaregistruje bezpečnostný orgán na základe žiadosti
jeho držiteľa do európskeho registra železničných vozidiel podľa osobitného predpisu.27) Železničné vozidlo bez platnej registrácie alebo s pozastavenou registráciou nesmie
byť používané v železničnom systéme.
(23)
Držiteľ registrovaného železničného vozidla je povinný do 30 dní oznámiť bezpečnostnému
orgánu každú zmenu údajov, ktoré sú vedené v európskom registri železničných vozidiel,
vrátane informácie o zničení alebo likvidácii železničného vozidla s predložením dokladov
preukazujúcich túto skutočnosť.
(24)
Bezpečnostný orgán zverejní zoznam dodatočných informácií o železničnom vozidle,
držiteľovi železničného vozidla alebo o vlastníkovi železničného vozidla podľa osobitného
predpisu27) na svojom webovom sídle. Informáciu o tom, že železničné vozidlo zapísané v európskom
registri železničných vozidiel, ktoré registroval bezpečnostný orgán, je sankcionovaným
majetkom26ab) alebo sankcionovaným dopravným prostriedkom,26ac) vrátane informácie o sankcii, zapíše bezpečnostný orgán do európskeho registra železničných
vozidiel ako obsah údajov dodatočných informácií podľa osobitného predpisu27) a zverejní ju na svojom webovom sídle.
(25)
Bezpečnostný orgán zmenu v európskom registri železničných vozidiel nevykoná, ak
je mu známe, že proti vlastníkovi železničného vozidla
a)
je začaté exekučné konanie, reštrukturalizačné konanie, konkurzné konanie, správne
konanie, trestné konanie, dedičské konanie alebo iné konanie týkajúce sa železničného
vozidla, alebo
b)
bol nariadený výkon rozhodnutia podľa písmena a) alebo osobitných predpisov.26ad)
(26)
O vykonanom zápise v európskom registri železničných vozidiel vydá bezpečnostný orgán
držiteľovi registrovaného železničného vozidla potvrdenie.
(27)
Ak ide o železničné vozidlo podľa odseku 20, bezpečnostný orgán zabezpečí zápis tohto
vozidla do európskeho registra železničných vozidiel v rozsahu údajov o jeho držiteľovi,
osobe zodpovednej za jeho údržbu a obmedzeniach týkajúcich sa jeho použitia, alebo
zabezpečí bezodkladné sprístupnenie týchto údajov iným spôsobom.
§ 76a
Kontrola železničných vozidiel pred ich použitím
(1)
Železničné vozidlo pred jeho použitím v prevádzke podlieha kontrole, ktorú vykonáva
železničný podnik. Predmetom kontroly je najmä
a)
povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh podľa § 76 a registrácia v európskom registri železničných vozidiel,
b)
kompatibilita železničného vozidla so železničnou traťou na základe údajov v registri
infraštruktúry, príslušných technických špecifikácií interoperability; ak register
infraštruktúry tieto údaje neobsahuje, na základe informácií od manažéra infraštruktúry,
ktoré poskytne bezplatne a v primeranej lehote,
(2)
Na účely kontroly podľa odseku 1 železničný podnik v spolupráci s manažérom infraštruktúry
môže vykonať skúšobnú prevádzku v lehote do troch mesiacov od doručenia žiadosti žiadateľa.
O vykonanej kontrole podľa odseku 1 vypracuje železničný podnik protokol.
§ 77
Údržba železničných vozidiel
(1)
Železničnému vozidlu sa pred jeho použitím určí osoba zodpovedná za údržbu železničného
vozidla; tá sa uvedie v európskom registri železničných vozidiel.
(2)
Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla je zodpovedná za bezpečnosť železničného
vozidla v prevádzkovom stave. Na tento účel zavedie systém údržby, prostredníctvom
ktorého
a)
zabezpečí, aby sa údržba železničného vozidla vykonávala v súlade s dokumentáciou
údržby železničného vozidla a s požiadavkami podľa predpisov o údržbe a podľa technických
špecifikácií interoperability,
b)
uplatní metódy nevyhnutné na posudzovanie rizík, ktoré sa zaviedli v spoločných bezpečnostných
metódach podľa § 82,
c)
zmluvne zabezpečí, aby jeho dodávatelia vykonávali opatrenia na riadenie rizík uplatňovaním
spoločných bezpečnostných metód pre monitorovanie metódy dohľadu, ktoré uplatňuje
bezpečnostný orgán a metódy monitorovania, ktoré uplatňujú železničné podniky, manažéri
infraštruktúry a osoby zodpovedné za údržbu; zmluva sa sprístupní agentúre a bezpečnostnému
orgánu na požiadanie,
d)
zaisťuje vysledovateľnosť činností údržby.
(3)
Systém údržby pozostáva z funkcie
a)
riadenia, ktorou kontrolujú a koordinujú činnosti údržby podľa odseku 2 písm. b)
až d) a zaisťuje bezpečnosť železničného vozidla v železničnom systéme,
b)
rozvoja údržby, ktorou sa spravuje dokumentácia údržby vrátane riadenia jej obsahu
na základe konštrukčných a prevádzkových údajov, výkonností a predchádzajúcich skúseností,
c)
riadenia údržby vozidlového parku, ktorou sa riadi presun železničného vozidla na
údržbu a jeho vrátenie do prevádzky po vykonaní údržby,
d)
poskytovania údržby, ktorou sa poskytuje technická údržba železničného vozidla alebo
jeho dielov vrátane dokumentácie o vrátení do prevádzky.
(4)
Osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla vykonáva funkciu podľa odseku 3 písm.
a) sama. Ak osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla nevykonáva funkcie podľa
odseku 3 písm. b) až d) sama, použije zmluvné údržbárske dielne. Osoba zodpovedná
za údržbu železničného vozidla zabezpečí, aby všetky funkcie podľa odseku 3 spĺňali
kritériá posudzovania uvedené v prílohe č. 11a.
(5)
Právnická osoba akreditovaná podľa osobitného predpisu,26ba) vydá osvedčenie na údržbu nákladných železničných vozňov a iných železničných vozidiel
podľa osobitného predpisu platné vo všetkých členských štátoch osobe zodpovednej za
údržbu železničného vozidla v súlade s týmito podmienkami:
a)
proces akreditácie a uznávania postupu certifikácie je založený na kritériách nezávislosti,
odbornej spôsobilosti a nestrannosti,
b)
systém certifikácie preukáže, že osoba zodpovedná za údržbu železničného vozidla
má systém údržby na zaistenie bezpečného prevádzkového stavu železničných vozidiel,
za ktorých údržbu je zodpovedná,
c)
certifikáciou sa posúdi, či osoba zodpovedná za údržbu spĺňa kritériá podľa prílohy č. 11a a či ich uplatňuje; certifikácia zahŕňa aj dohľad nad trvalým súladom s požiadavkami
a kritériami po udelení osvedčenia,
d)
certifikáciou údržbárskych dielní sa posúdi, či dielňa spĺňa kritériá podľa prílohy č. 11a.
(6)
Ak činnosť osoby zodpovednej za údržbu železničného vozidla vykonáva železničný podnik
alebo manažér infraštruktúry, bezpečnostný orgán v rámci postupu vydávania bezpečnostného
povolenia alebo bezpečnostného osvedčenia vykoná kontrolu podmienok podľa odseku 5.
(7)
Určiť osobu zodpovednú za údržbu železničného vozidla nie je potrebné, ak agentúra
alebo bezpečnostný orgán uplatní výnimku pri registrácii alebo v bezpečnostnom povolení
alebo v bezpečnostnom osvedčení. Takú výnimku môže uplatniť, ak ide o
a)
železničné vozidlo
1.
registrované v treťom štáte a udržiavané v súlade s predpismi tohto štátu,
2.
používané na železničných sieťach s odlišným rozchodom koľají, než je rozchod hlavnej
železničnej siete Európskej únie, ak sa údržba zabezpečuje podľa medzinárodných dohôd
s tretími štátmi,
3.
prepravujúce vojenský materiál,
b)
nákladné železničné vozidlo a osobné železničné vozidlo, ktoré sa používa spolu s
tretími štátmi, s odlišným rozchodom koľají, než je rozchod hlavnej železničnej siete
Európskej únie alebo
c)
špeciálnu prepravu vyžadujúcu jednorazové povolenie bezpečnostného orgánu pred uskutočnením
prepravy.
(8)
Výnimka podľa odseku 7 písm. a) tretieho bodu a písm. c) platí najviac päť rokov.
§ 78
Povolenie typu železničného vozidla
(1)
Agentúra alebo bezpečnostný orgán môžu v prípade potreby v súlade s postupom v § 76 udeliť povolenie typu železničného vozidla. Ak agentúra alebo bezpečnostný orgán
udelí povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh, na žiadosť žiadateľa udelí
aj povolenie typu železničného vozidla na sieť, na ktorej sa má železničné vozidlo
používať. Žiadosť o udelenie povolenia typu železničného vozidla sa podáva prostredníctvom
jednotného kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.24)
(2)
Železničnému vozidlu, ktoré je zhodné s typom, ktorému už agentúra alebo bezpečnostný
orgán udelil povolenie typu železničného vozidla, udelí povolenie na uvedenie železničného
vozidla na trh na základe predloženia vyhlásenia o zhode s povoleným typom železničného
vozidla bez ďalších kontrol. Zhodu železničného vozidla s povoleným typom železničného
vozidla vyhlasuje výrobca alebo jeho splnomocnený zástupca so sídlom v členskom štáte
a ak ide o železničné vozidlo z tretieho štátu, jeho dovozca.
(3)
Vyhlásenie o zhode s povoleným typom železničného vozidla sa vykoná podľa osobitného
predpisu26bb) a v súlade
a)
s postupmi overovania príslušných technických špecifikácií interoperability,
b)
s postupmi posudzovania zhody vymedzenými v moduloch B a D, B a F alebo H1 podľa
osobitného predpisu26c) v prípade neuplatňovania technických špecifikácií interoperability.
(4)
Ak sa zmenili príslušné technické špecifikácie interoperability alebo vnútroštátne
predpisy, na základe ktorých bol povolený typ železničného vozidla, agentúra alebo
bezpečnostný orgán určí, či povolenie typu železničného vozidla zostane v platnosti,
alebo je potrebné nové povolenie typu železničného vozidla. Ak určí, že je potrebné
nové povolenie typu železničného vozidla, predmetom kontroly sú len kritériá vyplývajúce
zo zmenených predpisov. Obnovenie povolenia typu železničného vozidla nemá vplyv na
povolenia, ktoré sa železničným vozidlám už udelili na základe predchádzajúcich povolených
typov železničného vozidla.
(5)
Povolenia typov železničných vozidiel sa registrujú v Európskom registri povolených
typov železničného vozidla.
(6)
Typom železničného vozidla je typ železničného vozidla určený základnými konštrukčnými
charakteristikami železničného vozidla, ako sú uvedené v povolení typu železničného
vozidla alebo povolení o preskúmaní konštrukčného návrhu opísaných v príslušnom module
overovania. Sériou je skupina identických železničných vozidiel jedného konštrukčného
typu.
§ 78a
Nesúlad železničného vozidla a typu železničného vozidla so základnými požiadavkami
(1)
Ak bezpečnostný orgán zistí, že železničné vozidlo, ktoré má povolenie na uvedenie
železničného vozidla na trh podľa § 76 ods. 5 alebo 10 a § 78, nespĺňa základné požiadavky, požiada železničný podnik, ktorý železničné vozidlo
používa, aby vykonal nápravné opatrenia na zosúladenie železničného vozidla so základnými
požiadavkami. Bezpečnostný orgán informuje o tejto skutočnosti agentúru a príslušné
bezpečnostné orgány iných členských štátov, vrátane bezpečnostného orgánu členského
štátu, na území ktorého sa žiadosť o udelenie železničného vozidla na uvedenie na
trh ešte len posudzuje.
(2)
Ak železničný podnik zistí, že železničné vozidlo, ktoré používa, nespĺňa základné
požiadavky, vykoná nápravné opatrenia na zosúladenie železničného vozidla so základnými
požiadavkami.
(3)
Železničný podnik informuje agentúru a príslušný bezpečnostný orgán o vykonaných
nápravných opatreniach podľa odseku 2 a o skutočnosti, že železničné vozidlo nespĺňalo
základné požiadavky už v čase, keď povolenie na uvedenie železničného vozidla na trh
bolo vydané.
(4)
Ak sa nápravnými opatreniami podľa odsekov 1 a 2 nezabezpečí súlad železničného vozidla
so základnými požiadavkami a hrozí závažné bezpečnostné riziko, príslušný bezpečnostný
orgán uplatní bezpečnostné opatrenia v súlade s § 86. Zároveň môže bezpečnostný orgán alebo agentúra pozastaviť platnosť povolenia na
uvedenie železničného vozidla na trh, alebo platnosť povolenia typu železničného vozidla.
V takom prípade sa na rozhodnutie bezpečnostného orgánu alebo agentúry vzťahuje postup
podľa § 76 ods. 7.
(5)
Ak sa preukáže, že železničné vozidlo nespĺňalo základné požiadavky v čase vydania
povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia typu železničného
vozidla, agentúra alebo bezpečnostný orgán môže povolenia zrušiť, alebo zmeniť. Rozhodnutie
o zrušení alebo zmene povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh alebo povolenia
typu železničného vozidla sa musí riadne odôvodniť. Držiteľ povolenia môže do jedného
mesiaca od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný
orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré držiteľ uvedie v žiadosti.
Agentúra a bezpečnostný orgán sú povinné do jedného mesiaca odo dňa podania žiadosti
preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdia, alebo
zrušia. Ak sa agentúra a bezpečnostný orgán nezhodnú na zrušení alebo pozastavení
povolenia, uplatňuje sa postup podľa § 76 ods. 7. Ak po uplatnení postupu podľa § 76 ods. 7 zostáva povolenie v platnosti, bezpečnostné opatrenia bezpečnostného orgánu podľa
odseku 4 sa ďalej neuplatňujú.
(6)
Ak agentúra po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, žiadateľ
môže podať odvolanie na odvolaciu radu podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie,
žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(7)
Agentúra oznámi zrušenie alebo zmenu povolenia na uvedenie železničného vozidla na
trh alebo povolenia typu železničného vozidla bezpečnostnému orgánu, s uvedením dôvodu
zrušenia. Bezpečnostný orgán oznámi zrušenie alebo zmenu povolenia na uvedenie železničného
vozidla na trh alebo povolenia typu železničného vozidla agentúre s uvedením dôvodu
zrušenia.
(8)
Zrušenie povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh sa registruje v európskom
registri železničných vozidiel. Zrušenie povolenia typu železničného vozidla sa registruje
v Európskom registri povolených typov železničných vozidiel a oznamuje sa železničnému
podniku, ktorý ak zistí, že železničné vozidlá nespĺňajú základné požiadavky, uplatní
postup podľa § 78a.
(9)
Železničné vozidlo, ktorému sa zrušilo povolenie na uvedenie na trh, sa ďalej nesmie
používať a povolenie sa nesmie rozšíriť o ďalšie siete, na ktorých sa má používať.
Ak sa zrušilo povolenie typu železničného vozidla, železničné vozidlá skonštruované
na jeho základe sa nesmú ďalej uvádzať na trh. Ak tieto železničné vozidlá už boli
uvedené na trh, musia sa z prevádzky stiahnuť. Držiteľ takýchto železničných vozidiel
môže opätovne požiadať o povolenie na uvedenie na trh v súlade s § 76 a povolenie typu železničného vozidla v súlade s § 78.
(10)
Ak železničné vozidlo nespĺňa základné požiadavky podľa odsekov 1 a 2 na časť siete,
na ktorej sa má železničné vozidlo používať, a nesplnenie základných požiadaviek už
existovalo v čase vydania povolenia na uvedenie železničného vozidla na trh, z povolenia
sa vypustia siete, na ktorých železničné vozidlo nespĺňa základné požiadavky.
§ 79
Systém číslovania železničných vozidiel
(1)
Každé železničné vozidlo uvedené do prevádzky v ktoromkoľvek železničnom systéme
v Európskej únii je označené európskym evidenčným číslom, ktoré sa mu prideľuje pri
prvom udelení povolenia na uvedenie na trh. Podrobnosti o európskom evidenčnom čísle
upravuje technická špecifikácia interoperability.
(2)
Označiť železničné vozidlo európskym evidenčným číslom je povinný prvý žiadateľ o
povolenie.
(3)
Ak ide o železničné vozidlo, ktoré sa prevádzkuje alebo sa má prevádzkovať na vlakovej
trase z alebo do tretieho štátu, v ktorom je rozchod koľají iný, ako je rozchod koľají
hlavnej železničnej siete v Európskej únii, bezpečnostný orgán môže uznať číslo železničného
vozidla, ktoré je identifikované podľa odlišného kódovacieho systému.
(4)
Ak v technickej špecifikácii interoperability nie je uvedené inak, železničnému vozidlu
sa európske evidenčné číslo pridelí len raz.
§ 80
Register železničnej infraštruktúry
(1)
Hodnoty parametrov železničnej siete na území Slovenskej republiky každého subsystému
alebo jeho časti, ktoré sú stanovené v technických špecifikáciách interoperability,
sa uvádzajú v registri železničnej infraštruktúry.27a)
(2)
Hodnoty parametrov podľa odseku 1 zaznamenané v registri železničnej infraštruktúry
sa používajú v kombinácii s hodnotami parametrov zaznamenanými v povolení na uvedenie
železničného vozidla na trh na účely kontroly technickej kompatibility medzi železničným
vozidlom a železničnou sieťou.
(3)
V registri železničnej infraštruktúry sa môžu uviesť podmienky používania pevných
štrukturálnych subsystémov a iné obmedzenia. V registri železničnej infraštruktúry
sa uvedie odkaz na technické predpisy a obmedzenia, ktoré ministerstvo nezaradilo
do zoznamu vnútroštátnych predpisov podľa § 72 ods. 4 a majú výlučne miestnu platnosť.
(4)
Vkladanie údajov do registra železničnej infraštruktúry zabezpečuje manažér infraštruktúry,
ktorého koordinuje vnútroštátny registračný orgán podľa § 103 ods. 2 písm. u).
§ 81
Notifikovaná osoba
(1)
Posudzovanie zhody alebo vhodnosti na použitie komponentov alebo vykonanie postupu
ES overovania subsystémov podľa technických špecifikácií interoperability vykonáva
notifikovaná osoba, ktorá je autorizovaná a notifikovaná podľa osobitného predpisu.28)
(2)
Notifikovaná osoba môže začať vykonávať činnosť notifikovanej osoby, len ak Európska
komisia alebo členské štáty nevzniesli námietky do dvoch týždňov od notifikácie, ak
sa vydáva osvedčenie o akreditácií, alebo do dvoch mesiacov od notifikácie podľa osobitného
predpisu,28a) ak sa akreditácia nepoužíva.
(3)
Notifikovaná osoba môže byť autorizovaná na postupy posudzovania zhody alebo vhodnosti
na použitie komponentov, na vykonanie postupu ES overovania subsystémov alebo na oba
tieto postupy. V rámci postupov môže byť autorizovaná
a)
na všetky etapy posudzovania zhody a overovania a v rámci nich na všetky druhy činností
alebo len na niektoré etapy alebo druhy činností,
b)
na štrukturálne subsystémy podľa prílohy č. 1.
(4)
Notifikovaná osoba je povinná
a)
vykonávať posudzovanie zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody ustanovenými
v príslušnej technickej špecifikácií interoperability,
b)
plniť povinnosti podľa osobitného predpisu,28b)
c)
oznamovať bezpečnostnému orgánu informácie podľa osobitného predpisu,28c)
d)
poskytnúť agentúre ES certifikát o overení subsystémov, ES certifikát o zhode komponentov
a ES certifikát o vhodnosti na použitie komponentov.
§ 81a
(1)
Vykonávanie postupov posudzovania zhody v moduloch A1, A2, C1 alebo C2 podľa osobitného
predpisu26c) a moduloch CA1 a CA2 podľa osobitného predpisu28d) môže žiadateľ preniesť na akreditovaný vnútropodnikový orgán, ktorý je organizačne
oddelený od žiadateľa, a nesmie sa podieľať na projektovaní, výrobe, dodávke, inštalácií,
údržbe a prevádzke výrobkov, ktoré posudzuje.
(2)
Akreditovaný vnútropodnikový orgán musí byť akreditovaný v súlade s osobitným predpisom,28e) je organizačne oddelený tak, aby sa zabezpečila nestrannosť pri posudzovaní zhody
a nesmie vykonávať činnosti, ktoré by ohrozili jeho nezávislosť vo vzťahu k činnostiam,
ktoré posudzuje. Akreditovaný vnútropodnikový orgán vykonáva posudzovanie zhody výlučne
podniku, ktorého je súčasťou.
(3)
Žiadateľ poskytuje informácie o akreditácií akreditovaného vnútropodnikového orgánu
výlučne notifikujúcej osobe.28f)
§ 81b
(1)
Postupy posudzovania zhody subsystémov s vnútroštátnymi predpismi podľa § 72 ods. 4 vykonáva poverená právnická osoba [§ 102 ods. 1 písm. q) šiesty bod] akreditovaná podľa osobitného predpisu.28e)
(2)
Poverená právnická osoba podľa odseku 1 je povinná
a)
vykonávať posudzovanie zhody v súlade s postupmi posudzovania zhody s vnútroštátnymi
predpismi podľa § 72 ods. 4,
b)
oznamovať bezpečnostnému orgánu informácie o zmenách týkajúcich sa udelenej akreditácie
podľa osobitného predpisu,28g)
c)
poskytnúť agentúre a bezpečnostnému orgánu dokument posúdenia zhody o overení subsystémov.
PIATA ČASŤ
BEZPEČNOSŤ ŽELEZNIČNÉHO SYSTÉMU
§ 82
Bezpečnostné požiadavky
(1)
Bezpečnosť železničného systému zahŕňa bezpečnostné požiadavky na železničný systém
ako celok a na jeho subsystémy vrátane prevádzky železničnej infraštruktúry a riadenia
dopravnej prevádzky, ako aj na súčinnosť medzi manažérom infraštruktúry a železničnými
podnikmi a ostatnými subjektami, ktoré majú vplyv na bezpečnosť prevádzky železničného
systému Európskej únie.
(2)
Bezpečnosť železničného systému je založená na
a)
povinnosti harmonizovať vnútroštátnu regulačnú štruktúru s existujúcimi technickými
špecifikáciami interoperability pre jednotlivé subsystémy alebo ich časti so zámerom
splnenia bezpečnostných cieľov a použitím spoločných bezpečnostných metód zverejnených
v Úradnom vestníku Európskej únie,
b)
vymedzení povinností a zodpovednosti
1.
manažéra infraštruktúry a železničných podnikov za vytvorenie a používanie systému
riadenia bezpečnosti (§ 84),
2.
3.
bezpečnostného orgánu za štátny dozor nad bezpečnosťou tohto systému a
4.
vyšetrovacieho orgánu za vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí,
c)
vymedzení povinností a zodpovednosti výrobcov, dovozcov, osôb zodpovedných za údržbu
železničného vozidla a držiteľov železničných vozidiel, obstarávateľov a dodávateľov
materiálu a údržbárskych prác, poskytovateľov služieb a subjektov, ktoré majú vplyv
na bezpečnosť prevádzky železničného systému Európskej únie za to, že dodané železničné
vozidlá, subsystémy, zariadenia, príslušenstvo, materiály a služby spĺňajú požiadavky
a podmienky používania, aby ich manažér infraštruktúry a železničné podniky mohli
bezpečne prevádzkovať, vrátane vytvorenia nevyhnutných opatrení na kontrolu rizík,
d)
zohľadnení systematického prístupu k rozvoju a k zvyšovaniu bezpečnosti so zreteľom
na vývoj legislatívy Európskej únie a na technický a vedecký pokrok s prioritou prevencie
nehôd,
e)
monitorovaní vývoja bezpečnosti a zhromažďovaní informácií o spoločných bezpečnostných
indikátoroch (ďalej len „bezpečnostný indikátor“) a ich zasielaní agentúre vo forme
výročných správ bezpečnostného orgánu,
f)
uplatňovaní právnych predpisov otvoreným a nediskriminačným spôsobom a podpore rozvoja
jednotného európskeho železničného dopravného systému,
g)
uverejňovaní ročných bezpečnostných plánov, ktoré obsahujú plánované opatrenia na
dosiahnutie bezpečnostných cieľov,
h)
spolupráci s agentúrou pri monitorovaní rozvoja bezpečnosti železníc.
(3)
Železničný podnik a manažér infraštruktúry v rámci zabezpečenia povinností a zodpovednosti
podľa odseku 2
a)
vykonávajú opatrenia na kontrolu rizík,
b)
vo svojich systémoch riadenia bezpečnosti zohľadňujú riziká spojené s činnosťou iných
subjektov,
c)
ak je potrebné, zmluvne zaväzujú subjekty podľa odseku 2, ktoré majú vplyv na bezpečnosť
železníc, aby prijali opatrenia na kontrolu rizík,
d)
zmluvne zabezpečujú, aby ich dodávatelia vykonávali opatrenia na kontrolu rizík prostredníctvom
uplatňovania spoločných bezpečnostných metód pre postupy monitorovania a sprístupnili
ich na základe žiadosti agentúre alebo bezpečnostnému orgánu.
(4)
Subjekt podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorý identifikuje bezpečnostné riziko súvisiace
s chybami, konštrukčnými nezhodami alebo poruchami technického vybavenia vrátane nedostatkov
štrukturálnych subsystémov alebo je o bezpečnostnom riziku informovaný v rámci svojej
pôsobnosti, prijme nevyhnutné nápravné opatrenie s cieľom riešiť bezpečnostné riziko
a oznámi ho príslušným orgánom, aby prijali potrebné nápravné opatrenia na zachovanie
bezpečnej prevádzky železničného systému Európskej únie.
(5)
Ak si železničné podniky odovzdávajú pri výkone dopravy železničné vozidlá, zároveň
si všetky subjekty poskytnú informácie dôležité z hľadiska bezpečnej prevádzky vrátane
informácii o stave a histórii železničného vozidla a dokumentácii údržby na účely
jej vysledovateľnosti, vysledovateľnosti činností nakládky a o nákladných listoch.
(6)
Bezpečnostným cieľom podľa odseku 2 písm. a) sa rozumie minimálna úroveň bezpečnosti
vyjadrená cieľovou úrovňou bezpečnosti, ktorú musia dosiahnuť rôzne časti železničného
systému a železničný systém ako celok. Rôznymi časťami železničného systému sa rozumejú
napríklad konvenčný železničný systém, vysokorýchlostný železničný systém, dlhé železničné
tunely alebo mosty, železničné trate využívané výlučne na nákladnú dopravu. Pri určení
minimálnej úrovne bezpečnosti sa zohľadňujú najmä
a)
riziká pre cestujúcich,
b)
riziká pre zamestnancov manažéra infraštruktúry a železničných podnikov, ako aj pre
zamestnancov dodávateľov služieb pre železničný systém,
c)
riziká pre účastníkov cestnej premávky na priecestiach a priechodoch a iné osoby
bez toho, aby boli dotknuté platné právne predpisy týkajúce sa zodpovednosti účastníkov
nehody,
d)
riziká pre osoby neoprávnene sa pohybujúce v obvode dráhy a v prevádzkových priestoroch
manažéra infraštruktúry a
e)
spoločenské riziká.
(7)
Spoločnou bezpečnostnou metódou podľa odseku 2 písm. a) sa rozumie metóda opisujúca
spôsoby posudzovania úrovne bezpečnosti, dosiahnutia bezpečnostných cieľov a dodržania
ostatných požiadaviek na bezpečnosť železničného systému.
(8)
Bezpečnostnými indikátormi podľa odseku 2 písm. e) sa rozumejú informácie o bezpečnosti
železničného systému, ktoré umožnia posúdiť zhodu systému s bezpečnostnými cieľmi
a zjednotiť metodiku výpočtu nákladov na nehody a mimoriadne udalosti a uľahčia monitorovanie
úrovne bezpečnosti železničného systému. Bezpečnostné indikátory sa vo výročnej správe
bezpečnostného orgánu uvedú v štruktúre podľa prílohy č. 8. Ak sa po predložení správy zistia nové okolnosti alebo chyby, bezpečnostný orgán
zmení alebo opraví bezpečnostné indikátory pri prvej vhodnej príležitosti, a to najneskôr
v nasledujúcej výročnej správe.
§ 83
Národné bezpečnostné predpisy
(1)
Národnými bezpečnostnými predpismi sa na účely tohto zákona rozumejú slovenské právne
predpisy, prevádzkové predpisy a rozhodnutia manažéra infraštruktúry uvedené v prílohe č. 9, ktoré obsahujú požiadavky na bezpečnosť železničného systému alebo technické požiadavky
odlišné od požiadaviek ustanovených v právne záväzných aktoch Európskej únie alebo
v medzinárodných predpisoch a sú určené pre železničné podniky, manažéra infraštruktúry
a tretie strany.
(2)
Národné bezpečnostné predpisy sú predmetom notifikácie agentúre a Európskej komisii.
Predmetom notifikácie sú aj všetky ich zmeny a doplnenia. Národné bezpečnostné predpisy,
ktoré majú výlučne miestnu platnosť, nie sú predmetom notifikácie. Na predpisy, ktoré
majú výlučne miestnu platnosť sa uvedie len odkaz v registri železničnej infraštruktúry
a uvedú sa v podmienkach používania železničnej siete podľa § 37.
(3)
Národné bezpečnostné predpisy musia byť podľa ich právnej povahy publikované v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky, na webovom sídle ministerstva alebo iným účinným spôsobom
v zrozumiteľnej podobe verejne sprístupnené.
(4)
Nový národný bezpečnostný predpis sa môže prijať,
a)
ak sa na predpisy týkajúce sa existujúcich bezpečnostných metód nevzťahuje spoločná
bezpečnostná metóda,
b)
ak sa na prevádzkové predpisy železničnej siete nevzťahujú technické špecifikácie
interoperability,
c)
ako naliehavé preventívne opatrenie po nehode alebo mimoriadnej udalosti,
d)
ak je potrebná zmena národného bezpečnostného predpisu, ktorý už je oznámený agentúre
a Európskej komisii podľa odseku 2,
e)
ak sa na požiadavky odbornej spôsobilosti, zdravotnej spôsobilosti a psychickej spôsobilosti
osôb vykonávajúcich pracovné činnosti na dráhe a v doprave na dráhe nevzťahujú technické
špecifikácie interoperability.
(5)
Ministerstvo oznámi návrh nového národného bezpečnostného predpisu agentúre a Európskej
komisii dva mesiace pred jeho zavedením prostredníctvom informačných technológií podľa
osobitného predpisu.24a) Návrh nového národného bezpečnostného predpisu sa riadne odôvodní. Tento postup sa
neuplatňuje v prípade nového národného bezpečnostného predpisu podľa odseku 4 písm.
c); ministerstvo oznámi nový národný bezpečnostný predpis prostredníctvom informačných
technológií podľa osobitného predpisu24a) a môže ho bezodkladne prijať a uplatňovať.
(6)
Ak po preskúmaní notifikovaného návrhu nového národného bezpečnostného predpisu podľa
odseku 5 Európska komisia alebo agentúra oznámi, že návrh národného bezpečnostného
predpisu považuje za nezlučiteľný so spoločnou bezpečnostnou metódou alebo s požiadavkou
dosiahnuť minimálny bezpečnostný cieľ, za prostriedok úmyselnej diskriminácie alebo
skrytého obmedzenia železničnej prevádzky medzi členskými štátmi, nemožno ho vydať.
(7)
Oznámenie národných bezpečnostných predpisov podľa odseku 2 nepodlieha postupu notifikácie
podľa osobitného predpisu.24b)
§ 84
Systém riadenia bezpečnosti
(1)
Manažér infraštruktúry a železničné podniky sú povinní mať systém riadenia bezpečnosti.
Systémom riadenia bezpečnosti sa na účely tohto zákona rozumie organizácia činností
a opatrenia vytvorené manažérom infraštruktúry alebo železničným podnikom na zaručenie
bezpečnej prevádzky a na zníženie rizík, ktoré s tým súvisia. Systém riadenia bezpečnosti
manažéra infraštruktúry a železničného podniku zabezpečí kontrolu rizík spojených
s ich činnosťou vrátane dodávok údržbárskych prác, materiálu a služieb dodávateľov,
rizík vyplývajúcich z činnosti iných osôb a zohľadňuje riziká vyplývajúce z činností
iných subjektov uvedených v § 82 ods. 2, ak je to vhodné a primerané.
(2)
Systémom riadenia bezpečnosti sa zabezpečuje plnenie minimálnych bezpečnostných cieľov,
plnenie bezpečnostných požiadaviek technických špecifikácií interoperability, uplatňovanie
príslušnej časti spoločnej bezpečnostnej metódy a národných bezpečnostných predpisov.
Systém riadenia bezpečnosti tvoria základné prvky uvedené v prílohe č. 10.
(3)
Manažér infraštruktúry a železničné podniky sú zodpovední za svoju časť železničného
systému a jeho bezpečnú prevádzku vo vzťahu k užívateľom železníc, cestujúcim, zamestnancom
a tretím osobám vrátane údržbových prác, dodávok materiálu a zadávania objednávok
služieb. Ak je to potrebné, pri kontrole a vyhodnocovaní rizík manažér infraštruktúry
spolupracuje s Policajným zborom.
(4)
Systém riadenia bezpečnosti manažéra infraštruktúry musí zohľadniť dôsledky vyplývajúce
z prevádzky železničných podnikov v železničnej sieti a zaručiť, aby všetky železničné
podniky mohli konať v súlade s národnými bezpečnostnými predpismi, s technickými špecifikáciami
interoperability a s podmienkami určenými v bezpečnostnom osvedčení. Okrem toho systém
riadenia bezpečnosti musí umožniť koordinovať núdzové postupy manažéra infraštruktúry
so všetkými železničnými podnikmi, ktoré používajú jeho železničnú infraštruktúru
a s integrovaným záchranným systémom, aby bol umožnený rýchly zásah záchrannej služby
a s inou stranou, ktorá by mohla byť zapojená do núdzovej situácie. Ak ide o cezhraničnú
železničnú infraštruktúru, koordináciu príslušných záchranných služieb na oboch stranách
hranice uľahčí spolupráca príslušných manažérov infraštruktúry.
§ 85
Bezpečnostná správa
(1)
Manažér infraštruktúry a železničný podnik sú povinní každoročne do 31. mája posielať
bezpečnostnému orgánu bezpečnostnú správu za predchádzajúci kalendárny rok.
(2)
Bezpečnostná správa musí obsahovať
a)
údaje o plnení bezpečnostných cieľov a výsledky plnenia bezpečnostných plánov,
b)
informáciu o vývoji bezpečnostných indikátorov uvedených v prílohe č. 8,
c)
výsledky interných bezpečnostných auditov,
d)
údaje o zistených nedostatkoch a poruchách v prevádzke železničnej dopravy a železničnej
infraštruktúry, ktoré by mohli byť relevantné pre bezpečnostný orgán, vrátane informácií,
ktoré poskytli osoby podľa § 82 ods. 4 a
e)
informácie o uplatnení spoločných bezpečnostných metód.
§ 86
Bezpečnostné osvedčenie
(1)
Bezpečnostné osvedčenie je rozhodnutie agentúry alebo bezpečnostného orgánu, ktoré
je podmienkou prístupu železničného podniku na železničnú sieť. Bezpečnostné osvedčenie
sa môže vzťahovať na celú železničnú sieť alebo len na niektorú jej časť.
(2)
Vydaním bezpečnostného osvedčenia sa potvrdzuje, že železničný podnik zaviedol systém
riadenia bezpečnosti a že je spôsobilý spĺňať požiadavky uvedené v technických špecifikáciách
interoperability a v právne záväzných aktoch Európskej únie, ako aj v národných bezpečnostných
predpisoch, a teda že je schopný kontrolovať všetky riziká a zaručiť bezpečnú dopravu
v železničnej sieti.
(3)
Žiadosť o udelenie bezpečnostného osvedčenia sa podáva prostredníctvom jednotného
kontaktného miesta podľa osobitného predpisu.24a)
(4)
V žiadosti o udelenie bezpečnostného osvedčenia sa uvedie druh a rozsah zabezpečovaných
činností, železničná sieť, na ktorej železničný podnik plánuje prevádzkovať železničnú
dopravu, a pripojí sa dokumentácia o tom, že železničný podnik
a)
zaviedol systém riadenia bezpečnosti podľa § 84 a spĺňa požiadavky ustanovené v technických špecifikáciách interoperability, bezpečnostných
cieľoch, spoločných bezpečnostných metódach a príslušných platných právnych predpisoch
v záujme kontroly rizík a bezpečného poskytovania železničných služieb a
b)
spĺňa požiadavky ustanovené v národných bezpečnostných predpisoch podľa § 83.
(5)
Agentúra vydá bezpečnostné osvedčenie železničnému podniku, ktorý plánuje prevádzkovať
železničnú dopravu na území Slovenskej republiky alebo vo viacerých členských štátoch.
(6)
Agentúra pri udelení bezpečnostného osvedčenia podľa odseku 5
a)
posúdi požiadavky podľa odseku 4 písm. a) a
b)
postúpi bezodkladne doklady podľa odseku 4 bezpečnostnému orgánu na posúdenie požiadaviek
podľa odseku 4 písm. b).
(7)
Ak agentúra nesúhlasí so zamietavým stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku
6 písm. b), vyzve bezpečnostný orgán na opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie
dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti
buď svoje stanovisko potvrdí, zmení, alebo postúpi posúdenie dokladov na rozhodnutie
odvolacej rade podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán svoje stanovisko potvrdí, agentúra prijme svoje konečné rozhodnutie.
Ak odvolacia rada potvrdí zamietavé stanovisko bezpečnostného orgánu, agentúra vydá
bezpečnostné osvedčenie len na tie železničné siete, na ktoré sa zamietavé stanovisko
nevzťahuje.
(8)
Ak agentúra nesúhlasí s kladným stanoviskom bezpečnostného orgánu podľa odseku 6
písm. b), požiada bezpečnostný orgán o opätovné posúdenie dokladov, pričom uvedie
dôvody svojho nesúhlasu. Bezpečnostný orgán do jedného mesiaca od doručenia žiadosti
agentúry buď svoje stanovisko potvrdí, alebo zmení. Ak bezpečnostný orgán svoje stanovisko
potvrdí, agentúra prijme konečné rozhodnutie.
(9)
Bezpečnostný orgán pri opätovnom posúdení dokladov podľa odsekov 7 a 8 spolupracuje
s agentúrou a železničným podnikom.
(10)
Bezpečnostný orgán vydá bezpečnostné osvedčenie železničnému podniku, ktorý plánuje
prevádzkovať železničnú dopravu len na území Slovenskej republiky.
(11)
Bezpečnostný orgán pri udelení bezpečnostného osvedčenia posúdi požiadavky podľa
odseku 4.
(12)
Železničný podnik oznámi bezpečnostnému orgánu plánovanú prevádzku železničnej dopravy,
a to dva mesiace pred jej začatím. Okrem toho je povinný oznámiť bezpečnostnému orgánu
zavedenie nových kategórií prevádzkového personálu a zaradenie nových typov železničných
vozidiel do vozidlového parku, ako aj akékoľvek zmeny týchto údajov.
(13)
Bezpečnostné osvedčenie vydané bezpečnostným orgánom platí železničnému podniku,
ktorý zabezpečuje železničnú dopravu aj do najbližšej stanice iného členského štátu
s rovnakým rozchodom koľají a podobnými prevádzkovými predpismi aj bez rozšírenia
bezpečnostného osvedčenia o železničné siete, na ktorých plánuje železničný podnik
prevádzkovať železničnú dopravu, a to po dohode s príslušným bezpečnostným orgánom
iného členského štátu. Táto skutočnosť sa uvedie v bezpečnostnom osvedčení.
(14)
Ak žiadosť o udelenie bezpečnostného osvedčenia nie je úplná, agentúra alebo bezpečnostný
orgán vyzve do jedného mesiaca od doručenia žiadosti železničný podnik, aby v primeranej
lehote žiadosť doplnil.
(15)
Agentúra a bezpečnostný orgán sú povinní rozhodnúť o udelení bezpečnostného osvedčenia
podľa odseku 5 a odseku 10 alebo vydať rozhodnutie o zamietnutí bezpečnostného osvedčenia
do štyroch mesiacov od podania alebo doplnenia žiadosti.
(16)
Železničný podnik je povinný sprístupniť priestory agentúre a bezpečnostnému orgánu
na účel vykonania kontroly pri posúdení žiadosti o udelenie bezpečnostného osvedčenia
a poskytnúť im všetky dodatočné informácie.
(17)
V bezpečnostnom osvedčení sa uvedie druh a rozsah činností, ktorých sa osvedčenie
týka, a železničná sieť, na ktorej železničný podnik plánuje predmetné činnosti vykonávať.
Bezpečnostné osvedčenie sa môže vzťahovať aj na koľaje, ktoré spravuje železničný
podnik, ak sú zahrnuté do jeho systému riadenia bezpečnosti.
(18)
Rozhodnutie o zamietnutí bezpečnostného osvedčenia a rozhodnutie o vyňatí časti siete
podľa odseku 7 musí byť riadne odôvodnené. Železničný podnik môže do jedného mesiaca
od doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia požiadať agentúru alebo bezpečnostný
orgán, aby svoje rozhodnutie preskúmal v rozsahu dôvodov, ktoré uvedie v žiadosti.
Agentúra alebo bezpečnostný orgán sú povinní do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti
preskúmať svoje rozhodnutie v medziach uvedených dôvodov a buď ho potvrdiť, alebo
zrušiť. Ak agentúra po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie, železničný
podnik môže podať odvolanie na odvolaciu radu podľa osobitného predpisu.26a) Ak bezpečnostný orgán po preskúmaní svojho rozhodnutia potvrdí svoje rozhodnutie,
žiadateľ môže podať rozklad (§ 111 ods. 3) v lehote 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o potvrdení rozhodnutia.
(19)
Na žiadosť železničného podniku možno platnosť bezpečnostného osvedčenia predlžovať
vždy najviac o päť rokov.
(20)
Bezpečnostné osvedčenie sa musí aktualizovať vždy, keď dôjde k podstatnej zmene druhu
alebo rozsahu prevádzky železničného podniku. Ak dôjde k podstatnej zmene regulačného
rámca v oblasti bezpečnosti železničného systému, agentúra alebo bezpečnostný orgán
môže vykonať zmenu niektorej časti bezpečnostného osvedčenia.
(21)
Ak sa bezpečnostné osvedčenie má rozšíriť o ďalšie železničné siete, na ktorých železničný
podnik plánuje prevádzkovať železničnú dopravu, žiadosť o udelenie bezpečnostného
osvedčenia sa doplní o doklady podľa odseku 4, ktoré sa týkajú železničnej siete,
na ktorej železničný podnik plánuje prevádzkovať železničnú dopravu.
(22)
Bezpečnostný orgán môže povoliť železničným podnikom tretích štátov prevádzkovať
železničnú dopravu do najbližšej stanice bez toho, aby vyžadoval bezpečnostné osvedčenie
za podmienky, že úroveň bezpečnosti je zaručená cezhraničnou dohodou alebo zmluvou
medzi železničným podnikom tretieho štátu a manažérom infraštruktúry, ktorý je držiteľom
bezpečnostného povolenia, alebo železničným podnikom, ktorý je držiteľom bezpečnostného
osvedčenia na príslušnej železničnej sieti, ak sú podmienky bezpečnosti zahrnuté v
ich systéme riadenia bezpečnosti.
(23)
Bezpečnostný orgán informuje agentúru o všetkých vydaných bezpečnostných osvedčeniach
do dvoch týždňov od ich vydania a o každej zmene, obnove a zrušení bezpečnostných
osvedčení bezodkladne. V oznámení uvedie obchodné meno a adresu sídla železničného
podniku, dátum vydania bezpečnostného osvedčenia, druh, rozsah a platnosť bezpečnostného
osvedčenia, železničné siete, na ktorých železničný podnik prevádzkuje železničnú
dopravu, a ak ide o zrušenie bezpečnostného osvedčenia, aj dôvody zrušenia.
(24)
Ak agentúra alebo bezpečnostný orgán zistí, že železničný podnik už nespĺňa podmienky,
za ktorých mu bolo udelené bezpečnostné osvedčenie, obmedzí platnosť bezpečnostného
osvedčenia, alebo bezpečnostné osvedčenie zruší. Ak bezpečnostný orgán zistí, že železničný
podnik už nespĺňa podmienky, za ktorých mu bolo udelené bezpečnostné osvedčenie vydané
agentúrou, požiada agentúru, aby platnosť bezpečnostného osvedčenia obmedzila, alebo
bezpečnostné osvedčenie zrušila. V rozhodnutí o zrušení bezpečnostného osvedčenia
sa musí uviesť dôvod zrušenia. V prípade obmedzenia alebo zrušenia bezpečnostného
osvedčenia sa uplatňuje postup podľa odsekov 7, 8 a 18.
(25)
Ak bezpečnostný orgán pri výkone dohľadu podľa § 90 zistí bezpečnostné riziko, bezodkladne uplatní dočasné bezpečnostné opatrenia a informuje
agentúru. Bezpečnostné opatrenia zahŕňajú aj obmedzenie alebo okamžité pozastavenie
dopravných služieb. Ak bezpečnostné osvedčenie vydala agentúra, bezpečnostný orgán
o zistenom bezpečnostnom riziku upovedomí agentúru s predložením dôkazu. Bezpečnostný
orgán vydá bezpečnostné opatrenia formou rozhodnutia podľa osobitného predpisu,29) voči ktorému podaný rozklad nemá odkladný účinok.
(26)
Ak agentúra zistí, že bezpečnostné opatrenia podľa odseku 25 sú neprimerané, požiada
bezpečnostný orgán o ich úpravu alebo zrušenie. Na úprave bezpečnostných opatrení
spolupracuje bezpečnostný orgán s agentúrou a železničným podnikom. Ak sa bezpečnostný
orgán, agentúra a železničný podnik nedohodnú, bezpečnostné opatrenia podľa odseku
25 zostávajú v platnosti.
(27)
Ak sa bezpečnostné opatrenie uplatňuje viac ako tri mesiace, bezpečnostný orgán požiada
agentúru, aby obmedzila alebo zrušila platnosť bezpečnostného osvedčenia a uplatnila
postup podľa odseku 24.
(28)
Druhom činností sa na účely tohto zákona rozumie druh charakterizovaný osobnou dopravou,
ktorá môže zahŕňať aj služby vysokorýchlostnej dopravy, nákladnou dopravou, ktorá
môže zahŕňať aj prepravu nebezpečného tovaru a posunovacie služby.
(29)
Rozsahom činností sa na účely tohto zákona rozumie rozsah charakterizovaný počtom
cestujúcich alebo objemom tovaru a odhadovanou veľkosťou dotknutého železničného podniku
podľa počtu zamestnancov zamestnaných v odvetví železníc.
§ 87
Bezpečnostné povolenie
(1)
Bezpečnostné povolenie je rozhodnutie bezpečnostného orgánu, ktoré je podmienkou
pre správu a prevádzku železničnej infraštruktúry manažérom infraštruktúry.
(2)
Bezpečnostné povolenie obsahuje schválenie systému riadenia bezpečnosti manažéra
infraštruktúry podľa prílohy č. 10, ktoré zahŕňa opatrenia prijaté manažérom infraštruktúry na splnenie požiadaviek
nevyhnutných na bezpečné projektovanie, údržbu a prevádzku železničnej infraštruktúry
a na prevádzku systému riadenia a zabezpečenia vlakov a návestenia.
(3)
Bezpečnostný orgán je povinný rozhodnúť o udelení bezpečnostného povolenia najneskôr
do štyroch mesiacov odo dňa doručenia všetkých požadovaných podkladov a doplňujúcich
informácií.
(4)
Bezpečnostné povolenie platí päť rokov. Na žiadosť manažéra infraštruktúry možno
platnosť bezpečnostného povolenia predlžovať vždy najviac o ďalších päť rokov.
(5)
Ak dôjde k podstatnej zmene regulačného rámca v oblasti bezpečnosti železničného
systému, bezpečnostný orgán môže zmeniť niektorú časť bezpečnostného povolenia. Bezpečnostné
povolenie sa musí aktualizovať vždy, keď dôjde k podstatnej zmene železničnej infraštruktúry,
návestenia, zásobovania energiou alebo zásad prevádzky a údržby železničnej infraštruktúry.
Manažér infraštruktúry bezodkladne informuje bezpečnostný orgán o týchto zmenách.
(6)
Ak bezpečnostný orgán zistí, že držiteľ bezpečnostného povolenia už nespĺňa požiadavky,
za ktorých bolo udelené bezpečnostné povolenie, začne konanie o zrušení bezpečnostného
povolenia. V rozhodnutí o zrušení bezpečnostného povolenia sa musí uviesť dôvod zrušenia.
(7)
Bezpečnostný orgán je povinný informovať agentúru o každom udelení, obnovení, zmene,
doplnení alebo zrušení bezpečnostného povolenia do dvoch týždňov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia. V informácii uvedie názov alebo obchodné meno manažéra infraštruktúry
a adresu sídla, jeho identifikačné číslo a dátum udelenia, rozsah a platnosť bezpečnostného
povolenia, a ak ide o zrušenie bezpečnostného povolenia, aj dôvod zrušenia.
(8)
Príslušné bezpečnostné orgány spolupracujú v prípade bezpečnostných povolení, ktoré
majú byť vydané pre cezhraničnú železničnú infraštruktúru. To platí aj pri výkone
dohľadu v prípade cezhraničnej železničnej infraštruktúry.
§ 88
Bezpečnostný orgán zverejní na svojom webovom sídle podrobné pokyny na získanie bezpečnostného
osvedčenia a bezpečnostného povolenia vrátane zoznamu všetkých potrebných dokumentov,
ktoré sa musia podať so žiadosťou.
§ 89
Školenia personálu
(1)
Bezpečnostný orgán je povinný dohliadnuť na spravodlivý a nediskriminačný prístup
železničných podnikov a manažéra infraštruktúry k školeniu. Takéto školenia personálu
musia poskytovať potrebné vedomosti o železničných tratiach, o prevádzkových predpisoch
a postupoch, o systéme riadenia a zabezpečenia chodu vlakov, posunu a návestenia a
o núdzových postupoch na železničných tratiach, v staniciach a v depách.
(2)
Ak školenia podľa odseku 1 nezahŕňajú skúšky a udeľovanie osvedčení o ich vykonaní,
bezpečnostný orgán dohliada na to, aby železničné podniky a manažéri infraštruktúry
mali možnosť požiadať o skúšky a vydanie osvedčenia o jej vykonaní iné školiace zariadenie,
ktoré takéto služby poskytuje.
(3)
Manažér infraštruktúry a železničný podnik je povinný zabezpečiť školenia na zabezpečenie
odbornej spôsobilosti svojho personálu, ktorý vykonáva úlohy spojené s bezpečnosťou
železničného systému.
(4)
Ak školenie ponúka len jeden železničný podnik alebo manažér infraštruktúry, je povinný
umožniť aj ostatným železničným podnikom a manažérom infraštruktúry prístup k tomuto
školeniu za primeranú a nediskriminačnú cenu založenú na skutočných nákladoch a primeranom
zisku.
(5)
Pri nábore vlakového personálu a personálu, ktorý vykonáva iné dôležité bezpečnostné
úlohy v železničnej infraštruktúre, nový zamestnávateľ môže zohľadniť u nových zamestnancov
všetky predchádzajúce školenia, získanú odbornú spôsobilosť a praktické skúsenosti
získané u predchádzajúceho zamestnávateľa. Na tento účel musí predchádzajúci zamestnávateľ
poskytnúť bývalému zamestnancovi dokumenty preukazujúce absolvovanie školenia, nadobudnutú
odbornú spôsobilosť a získanú prax.
§ 90
Bezpečnostný orgán
(1)
Bezpečnostný orgán
a)
povoľuje uvedenie štrukturálnych subsystémov tvoriacich železničný systém do prevádzky
a kontroluje, či sú riadne prevádzkované a udržiavané v súlade so základnými požiadavkami,
b)
povoľuje uviesť na trh nové železničné vozidlá alebo železničné vozidlá po obnove
alebo modernizácii,
c)
uplatňuje výnimky z určenia osoby zodpovednej za údržbu železničného vozidla,
d)
vydáva bezpečnostné osvedčenia a bezpečnostné povolenia, rozhoduje o ich zmene, aktualizácii,
doplnení, zrušení, odňatí a predĺžení platnosti a kontroluje, či sú splnené v nich
uvedené podmienky a požiadavky a či činnosť manažéra infraštruktúry a železničných
podnikov je v súlade s právom Európskej únie a s národnými bezpečnostnými predpismi,
e)
monitoruje uplatňovanie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti železničného systému
a dáva podnety na ich zmenu; na tento účel spolupracuje s manažérom infraštruktúry,
so železničnými podnikmi a so zástupcami ich zamestnancov, ako aj s výrobcami subsystémov
a komponentov, s inými užívateľmi železničnej infraštruktúry a s údržbárskymi podnikmi,
f)
dohliada, aby komponenty spĺňali základné požiadavky,
g)
kontroluje, či prevádzkované železničné vozidlá sú riadne registrované v európskom
registri železničných vozidiel, či údaje vzťahujúce sa na bezpečnosť železničného
systému sú v ňom presné a aktuálne,
h)
dozerá, aby poskytovanie školení a vydávanie osvedčení o ich absolvovaní bolo v súlade
s bezpečnostnými požiadavkami uvedenými v technických špecifikáciách interoperability
alebo v národných bezpečnostných predpisoch,
i)
vykonáva aktívnu výmenu stanovísk a skúseností na úrovni Európskej únie na účely
harmonizácie svojich rozhodovacích kritérií,
j)
dohliada, či manažér infraštruktúry a železničný podnik prijal potrebné opatrenia
na zabezpečenie bezpečnostných odporúčaní z nehody podľa § 99 ods. 5,
k)
uzatvára dohody s bezpečnostnými orgánmi iných členských štátov a s agentúrou podľa
osobitného predpisu29a) a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,
l)
vydáva rozhodnutie o bezpečnostných opatreniach podľa § 86 ods. 25,
m)
zabezpečuje predbežné zapojenie podľa osobitného predpisu,29b) ktoré predchádza podaniu žiadosti podľa písmena b) alebo písmena d),
n)
vydáva posúdenia podľa osobitného predpisu.29c)
(2)
Bezpečnostný orgán dohliada na dodržiavanie podmienok systému riadenia bezpečnosti
manažéra infraštruktúry a železničného podniku, pričom zohľadní úroveň bezpečnosti
prevádzky subjektov podľa § 82 a stredísk odbornej prípravy, ak ich činnosť má dosah na bezpečnosť železničnej prevádzky.
(3)
Na účel dohľadu podľa odseku 2 bezpečnostný orgán uplatňuje zásady ustanovené v spoločných
bezpečnostných metódach a kontroluje, či manažér infraštruktúry a železničný podnik
uplatňujú
a)
systém riadenia bezpečnosti ako celok na účely dohľadu jeho účinnosti,
b)
jednotlivé prvky systému riadenia bezpečnosti, ktoré bezpečnostný orgán považuje
za najrizikovejšie, vrátane prevádzkových činností, poskytovania údržby a materiálu
a využívania dodávateľov na účely dohľadu ich účinnosti,
c)
príslušné spoločné bezpečnostné metódy; to sa vzťahuje aj na osoby zodpovedné za
údržbu železničného vozidla.
(4)
Bezpečnostný orgán vykonáva svoje úlohy podľa odseku 1 otvoreným, nediskriminačným
a transparentným spôsobom. Na ich plnenie je bezpečnostný orgán oprávnený využívať
informácie získané od agentúry a požiadať o technickú pomoc manažéra infraštruktúry,
železničný podnik alebo inú osobu.
(5)
Oprávnenia podľa odseku 1 nemožno preniesť na manažéra infraštruktúry, na železničné
podniky, na subjekt, ktorý si objednáva projektovanie, výstavbu, obnovu alebo modernizáciu
subsystému, a nemožno ich ani dodávateľsky zadávať iným osobám.
(6)
Kontrolovaný manažér infraštruktúry alebo železničný podnik a subjekty podľa § 82 sú povinní poskytnúť bezpečnostnému orgánu a agentúre potrebnú súčinnosť. Pri výkone
kontroly sú povinní umožniť oprávneným osobám bezpečnostného orgánu a agentúre vstup
do svojich prevádzkových priestorov, k zariadeniam a vybaveniu a poskytnúť im na požiadanie
všetky potrebné dokumenty a vysvetlenia. Za porušenie tejto povinnosti je bezpečnostný
orgán oprávnený uložiť poriadkovú pokutu do 3 000 eur; v blokovom konaní do 100 eur.
(7)
V konaniach podľa tohto zákona bezpečnostný orgán umožní účastníkom konania a ostatným
zainteresovaným osobám, aby sa mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia.
(8)
Ak tento zákon neustanovuje inak, na vykonávanie kontroly podľa odseku 7 sa primerane
použijú základné pravidlá kontrolnej činnosti.30)
(9)
Ak bezpečnostný orgán vykonáva za odplatu činnosti pre agentúru alebo bezpečnostný
orgán iného členského štátu podľa osobitného predpisu,29a) príjmy z tejto činnosti30a) môže použiť prostredníctvom samostatného účtu30b) na úhradu mzdových výdavkov a s tým súvisiaceho poistného a príspevkov do poisťovní
a na nákup tovarov a služieb súvisiacich s výkonom tejto činnosti.
§ 91
Výročná správa
(1)
Bezpečnostný orgán každoročne do 30. septembra posiela agentúre výročnú správu o
svojej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok a zverejní ju na svojom webovom sídle.
(2)
Výročná správa obsahuje údaje
a)
o vývoji bezpečnosti železničného systému, vrátane súhrnu bezpečnostných indikátorov
podľa prílohy č. 8,
b)
o významných zmenách v národných bezpečnostných predpisoch a v regulácii bezpečnosti
železničného systému,
c)
o stave bezpečnostného osvedčovania a bezpečnostného povoľovania,
d)
o výsledkoch a skúsenostiach z vykonaných kontrol v podnikoch manažérov infraštruktúry
a v železničných podnikoch vrátane počtu vykonaných kontrol,
e)
o uplatnených výnimkách z určenia osoby zodpovednej za údržbu železničného vozidla
pri povolení jeho prevádzky,
f)
o skúsenostiach železničných podnikov a manažéra infraštruktúry s uplatňovaním spoločných
bezpečnostných metód.
§ 91a
Ustanovenia § 82 až 91 sa nevzťahujú na
a)
siete električkových dráh a električky, ktoré sa používajú na týchto sieťach,
b)
siete špeciálnych dráh funkčne oddelené od železničného systému a koľajové vozidlá,
ktoré sa v týchto sieťach používajú,
c)
železničné infraštruktúry v súkromnom vlastníctve a železničné vozidlá, ktoré sa
používajú len na týchto infraštruktúrach a slúžia pre ich vlastníkov na prevádzku
nákladnej dopravy, vrátane vlečiek,
d)
železničné infraštruktúry a železničné vozidlá určené na miestne, historické alebo
turistické účely.
Vyšetrovanie nehôd a mimoriadnych udalostí
§ 92
Druhy nehôd a mimoriadne udalosti
(1)
Nehodami sú vážne nehody, menšie nehody a incidenty, na ktorých sa podieľalo pohybujúce
sa železničné vozidlo s následkami podľa odseku 2.
(2)
Na účely tohto zákona
a)
vážnou nehodou sa rozumie každá zrážka alebo vykoľajenie vlakov, ktorej následkom
je najmenej jedna usmrtená osoba, alebo najmenej päť ťažko zranených osôb, alebo rozsiahle
poškodenie železničných vozidiel, železničnej infraštruktúry, životného prostredia
alebo majetku tretích osôb, ako aj iná podobná nehoda so zjavnými dôsledkami na bezpečnosť
železničného systému alebo na riadenie bezpečnosti,
b)
menšou nehodou sa rozumie nežela