351/2011 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.11.2011 do 31.12.2011

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet úpravy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(2)
(3)
§ 2 Elektronické komunikačné siete
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
§ 3 Elektronické komunikačné služby
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 4 Zariadenia elektronických komunikácií
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 5
(1)
(2)
(3)
(4)
DRUHÁ ČASŤ REGULÁCIA ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
PRVÁ HLAVA PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
§ 6
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
§ 7
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
a)
b)
c)
d)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
§ 8 Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
§ 9
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 10 Konzultácie
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
(12)
(13)
(14)
(15)
Regulácia elektronických komunikácií
§ 11
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 12 Regulácia cien
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
1.
2.
3.
c)
(4)
(5)
DRUHÁ HLAVA POVOLENIE NA POSKYTOVANIE SIETÍ A SLUŽIEB
§ 13
(1)
(2)
§ 14 Všeobecné povolenie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
(3)
(4)
(5)
§ 15 Oznamovacia povinnosť
(1)
(2)
a)
1.
2.
3.
b)
c)
d)
(3)
(4)
TRETIA HLAVA REGULÁCIA SÚŤAŽE V ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH
§ 16 Určenie relevantných trhov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 17 Analýza relevantných trhov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(6)
a)
b)
(7)
(8)
§ 18 Určenie významného podniku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 19 Transparentnosť prístupu a prepojenia
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 20 Nediskriminácia prístupu a prepojenia
(1)
(2)
§ 21 Oddelená evidencia
(1)
(2)
§ 22 Prístup k určitým sieťovým prostriedkom
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 23 Regulácia cien prístupu a prepojenia
§ 24 Funkčné oddelenie obchodnej spoločnosti
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
(6)
§ 25 Regulácia služieb pre koncových užívateľov
(1)
a)
b)
(2)
§ 26 Systém podmieneného prístupu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 27 Prepojenie sietí
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
(7)
§ 28 Dobrovoľné oddelenie obchodnej spoločnosti
(1)
(2)
(3)
ŠTVRTÁ HLAVA SPRÁVA ČÍSEL A FREKVENCIÍ
§ 29 Správa čísel a číslovací plán
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 30 Správa frekvenčného spektra
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 31 Individuálne povolenie na používanie čísel
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(7)
(8)
(9)
a)
1.
2.
3.
4.
b)
(10)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(11)
(12)
(13)
Individuálne povolenie na používanie frekvencií
§ 32
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
a)
b)
c)
d)
(15)
(16)
(17)
§ 33
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 34
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 35 Úhrada za právo používať frekvencie
(1)
(2)
(3)
§ 36 Prevádzkovanie koncových zariadení
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
§ 37 Osobitná odborná spôsobilosť
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(6)
(7)
PIATA HLAVA DOHĽAD
§ 38 Rozsah a opatrenia dohľadu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
§ 39
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 40 Povinnosť poskytnutia informácií
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(4)
(5)
(6)
TRETIA ČASŤ SIETE A SLUŽBY
PRVÁ HLAVA POSKYTOVANIE SIETÍ A SLUŽIEB
§ 41
(1)
a)
b)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
§ 43 Práva a povinnosti podniku a užívateľa
(1)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
d)
1.
2.
3.
e)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
(11)
a)
b)
c)
(12)
a)
b)
c)
(13)
§ 45 Reklamačný poriadok
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
§ 46 Kvalita služieb
(1)
(2)
(3)
§ 47 Účtovníctvo niektorých podnikov a finančné správy
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 48 Prenositeľnosť čísla
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 49 Zriaďovanie a prevádzkovanie osobitných sietí
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
DRUHÁ HLAVA UNIVERZÁLNA SLUŽBA
§ 50
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
§ 51 Kvalita univerzálnej služby
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 52 Kontrola výdavkov účastníkom a prijateľnosť cien univerzálnej služby
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
(5)
(6)
Úhrada čistých nákladov na univerzálnu službu
§ 53
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 54
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
ŠTVRTÁ ČASŤ OCHRANA SÚKROMIA A OSOBNÝCH ÚDAJOV
§ 55
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 56 Ochrana osobných údajov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
a)
b)
§ 57 Prevádzkové údaje a lokalizačné údaje
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
(12)
(13)
§ 58
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
§ 59 Telefónny zoznam
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 60 Prezentácia a zamedzenie identifikácie
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
a)
b)
§ 61 Automatické presmerovanie volaní
§ 62 Nevyžiadaná komunikácia
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 63 Telekomunikačné tajomstvo
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(8)
(9)
PIATA ČASŤ OCHRANA SIETÍ A ZARIADENÍ
Bezpečnosť a integrita verejných sietí a služieb
§ 64
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
(9)
§ 65 Ochrana proti rušeniu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 66 Práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 67 Spoločné umiestnenie a používanie zariadení
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 68
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
ŠIESTA ČASŤ POSKYTOVANIE DOTÁCIÍ V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
§ 69
(1)
(2)
§ 70
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 71
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
§ 72
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(3)
a)
b)
c)
SIEDMA ČASŤ SANKCIE
§ 73
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
a)
b)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
ÔSMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 74 Konanie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(3)
(4)
§ 75 Mimosúdne riešenie sporov
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
§ 76 Riešenie cezhraničných sporov
(1)
(2)
(3)
§ 77 Riešenie sporov medzi podnikmi
§ 78 Prechodné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
§ 79
§ 80 Zrušovacie ustanovenie
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
§ 81 Účinnosť
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:351/2011 Z. z.
Názov:Zákon o elektronických komunikáciách
Typ:Zákon
Dátum schválenia:14.09.2011
Dátum vyhlásenia:22.10.2011
Dátum účinnosti od:01.11.2011
Dátum účinnosti do:31.12.2011
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Telekomunikácie a telekomunikačné služby
Nachádza sa v čiastke:

111/2011

420/2012 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra
91/2013 Z. z. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov
505/2013 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 420/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra
318/2014 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní rozhodnutia z 18.novembra 2014, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov.
372/2014 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 420/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 505/2013 Z. z.
244/2015 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní rozhodnutia, ktorým sa mení Rozhodnutie z 18. 11. 2014, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov
2/2016 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 420/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra v znení neskorších predpisov
92/2016 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní rozhodnutia zo dňa 9.2.2016, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov.
393/2016 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 420/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra v znení neskorších predpisov
17/2017 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní opatrenia z 31. januára 2017 č. 1/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012 č. O-29/2012, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak
16/2018 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 420/2012 Z. z., ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra v znení neskorších predpisov
224/2018 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní opatrenia zo 17. júla 2018 č. O-1/2018, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií jednotnému informačnému miestu a ich sprístupňovania podnikom prostredníctvom jednotného informačného miesta
386/2018 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra
451/2019 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra
144/2020 Z. z. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 13/2020-103 z 13. mája 2020 vo veci návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na pozastavenie účinnosti ustanovení § 63 ods. 18 písm. b) a c) a ods. 19 a 20 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
145/2020 Z. z. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 13/2020-185 z 27. mája 2020 o zastavení konania vo veci návrhu skupiny 34 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu § 63 ods. 18 písm. b) a c) a ods. 19 a 20 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom do 17. mája 2020
367/2020 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra
239/2021 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní opatrenia zo 14. júna 2021 č. 1/2021, ktorým sa mení opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011 č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla
278/2021 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní rozhodnutia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 12. 7. 2021 č. 1/2021, ktorým sa určuje zoznam relevantných trhov
442/2021 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní opatrenia z 25. novembra 2021 č. 2/2021, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012 č. O-29/2012, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak v znení opatrenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 1/2017
458/2021 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra

547/2011 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
241/2012 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 547/2011 Z. z. a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
352/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
402/2013 Z. z. Zákon o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov
139/2015 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
247/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
269/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
391/2015 Z. z. Zákon o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
397/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
444/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
353/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
386/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
238/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
243/2017 Z. z. Zákon o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
319/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov
56/2018 Z. z. Zákon o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
69/2018 Z. z. Zákon o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
30/2019 Z. z. Zákon o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
94/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
211/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
62/2020 Z. z. Zákon o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
119/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
242/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
287/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

610/2003 Z. z. Zákon o elektronických komunikáciách
501/2004 Z. z. Vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky o zriaďovaní a spravovaní osobitného účtu univerzálnej služby a o súvisiacich podrobnostiach

452/2021 Z. z. Zákon o elektronických komunikáciách
351
ZÁKON
zo 14. septembra 2011
o elektronických komunikáciách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
b)
podmienky na používanie rádiových zariadení,
c)
reguláciu elektronických komunikácií,
d)
práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
e)
ochranu elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb,
f)
efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel,
g)
oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam v súvislosti so zriaďovaním a prevádzkovaním elektronických komunikačných sietí,
h)
ochranu súkromia a ochranu spracúvania osobných údajov v oblasti elektronických komunikácií a
i)
pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom elektronických komunikačných sietí,1) ak zákon neustanovuje inak.
(3)
Elektronické komunikácie zabezpečujú výmenu alebo prenos informácií najmä vo forme obrazu, zvuku alebo textu (ďalej len „signál“) po elektronických komunikačných sieťach.
§ 2
Elektronické komunikačné siete
(1)
Elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.
(2)
Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete.
(3)
Rozhranie je
a)
koncový bod siete, ktorý je fyzickým bodom, v ktorom sa účastníkovi poskytuje pripojenie k verejnej sieti; ak ide o siete, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, je tento bod určený špecifickou sieťovou adresou, ku ktorej môže byť priradené telefónne číslo alebo označenie účastníka,
b)
rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami,
c)
bod prepojenia sietí alebo
d)
aplikačné programové rozhranie, ktorým je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v digitálnych televíznych zariadeniach určených pre digitálne televízne a rozhlasové služby.
(4)
Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie.
(5)
Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete.
(6)
Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom žiadna časť jeho štruktúry nemá geografický význam; zahŕňa najmä čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú cenu.
(7)
Prístup je sprístupnenie zariadení alebo elektronických komunikačných služieb inému podniku na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, a to aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti2) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k
a)
sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,
b)
pevným sieťam a mobilným sieťam, najmä k službám roamingu,
c)
prevodu čísel alebo k systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu,
d)
príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,
e)
fyzickej infraštruktúre vrátane stavieb, káblovodov a stožiarov, priestorov a častí vedení sietí,
f)
systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie,
g)
službám virtuálnych sietí,
h)
informačným systémom alebo databázam na predbežné objednávky, obstarávanie, objednávky, žiadosti o údržbu a opravu a na účely fakturácie.
(8)
Prepojenie je fyzické a logické spojenie verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom umožňujúce užívateľovi siete jedného podniku komunikovať s užívateľom toho istého alebo iného podniku alebo umožňujúce prístup k elektronickým komunikačným službám poskytovaným iným podnikom. Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi verejnými sieťami.
(9)
Účastnícke vedenie je fyzický okruh spájajúci koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti.
(10)
Uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je úplný uvoľnený prístup a spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu bez zmeny jeho vlastníctva.
(11)
Úplný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo k úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť celú kapacitu sieťovej infraštruktúry; úsek účastníckeho vedenia je časť účastníckeho vedenia spájajúca koncový bod siete so sústreďovacím bodom alebo určeným medziľahlým prístupovým bodom v pevnej sieti.
(12)
Spoločný uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu je prístup k účastníckemu vedeniu alebo úseku účastníckeho vedenia podniku s významným vplyvom na trhu, ktorý oprávňuje iný podnik využiť špecifikovanú časť kapacity sieťovej infraštruktúry, ako je časť frekvenčného spektra alebo jeho ekvivalent.
(13)
Vedenie sietí (ďalej len „vedenie“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia,3) najmä nadzemné a podzemné vedenia, diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; vedenie je súčasť siete.
(14)
Oporný bod nadzemného vedenia je konštrukcia nesúca alebo podopierajúca vodiče alebo káble.
(15)
Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.
§ 3
Elektronické komunikačné služby
(1)
Elektronická komunikačná služba (ďalej len „služba“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti,2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
(2)
Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(3)
Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.
(4)
Interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
§ 4
Zariadenia elektronických komunikácií
(1)
Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami.
(2)
Rádiové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikovať pomocou príjmu a vysielania, alebo príjmu alebo vysielania rádiových vĺn vo frekvenčnom spektre pridelenom pozemským komunikáciám alebo kozmickým rádiokomunikáciám.
(3)
Koncové zariadenie je telekomunikačné zariadenie alebo jeho príslušná časť, ktoré umožňuje komunikáciu a je určené na pripojenie na koncové body sietí.
(4)
Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine.
(5)
Pridružené služby sú služby súvisiace so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby, a zahŕňajú najmä prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj službu identity, lokalizácie a prítomnosti.
(6)
Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu vymedzenú v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,4) prevádzkovanú podľa tohto zákona.
(7)
Verejný telefónny automat je verejne dostupný telefón, za ktorého používanie sa môže platiť mincami, kreditnými kartami, debetnými kartami alebo predplatnými kartami vrátane kariet s volacími kódmi. Súčasťou verejného telefónneho automatu je jeho kabína alebo jeho stojan.
(8)
Rádiové vlny sú elektromagnetické vlny s frekvenciou do 3 000 GHz, ktoré sa šíria vo voľnom priestore bez umelého vedenia.
§ 5
(1)
Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.5)
(2)
Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
(3)
Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ,6) a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák.
(4)
Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.
DRUHÁ ČASŤ
REGULÁCIA ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
PRVÁ HLAVA
PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
§ 6
(1)
Orgány štátnej správy v oblasti elektronických komunikácií sú
a)
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“),
b)
Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“).
(2)
Ministerstvo
a)
vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v oblasti elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie,
b)
vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,
c)
spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,
d)
v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií,
e)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií.
(3)
Úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií
a)
vykonáva reguláciu elektronických komunikácií,
b)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (ďalej len „orgán európskych regulátorov“),8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,
c)
spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a vykonáva správu frekvenčného spektra,
d)
chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb,
e)
plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu výberu prevádzkovateľa,
f)
vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona,
g)
vydáva Vestník Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „vestník“),
h)
určuje administratívne úhrady podľa odseku 4,
i)
vedie mimosúdne riešenie sporov,
j)
poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy, zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti,
k)
plní úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,9)
l)
vykonáva štátny dohľad nad elektronickými komunikáciami (ďalej len „dohľad“),
m)
ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,
n)
uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného predpisu,10)
o)
vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.11)
(4)
Úrad ukladá administratívne úhrady
a)
podnikom poskytujúcim siete alebo služby na základe všeobecného povolenia,
b)
za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel alebo
c)
za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(5)
Výška administratívnych úhrad nesmie prekročiť výšku nevyhnutných nákladov úradu na výkon regulácie elektronických komunikácií. Úrad určuje úhrady jednotlivým podnikom tak, aby minimalizoval dodatočné administratívne náklady. Úhrady vyberá úrad a sú príjmom štátneho rozpočtu.
(6)
Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich nákladov a celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad.
§ 7
(1)
Úrad je rozpočtová organizácia12) zapojená finančnými vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva. Sídlom úradu je Bratislava. Úrad môže mimo svojho sídla zriaďovať stále alebo dočasné pracoviská.
(2)
Na čele úradu je predseda, ktorý je štatutárnym orgánom a ktorého na návrh vlády volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“). Rozhodnutie o odvolaní spolu s odôvodnením rozhodnutia zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle.
(3)
Predsedu úradu v jeho neprítomnosti, alebo ak funkcia predsedu úradu nie je obsadená, zastupuje podpredseda úradu. Podpredseda úradu okrem toho plní úlohy, ktorými ho poverí predseda úradu. Podpredsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda.
(4)
Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu je šesťročné. Tá istá osoba môže vykonávať funkciu predsedu úradu alebo podpredsedu úradu najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(5)
Platové a ďalšie náležitosti predsedu úradu určuje vláda podľa osobitného predpisu.13)
(6)
Predseda úradu a podpredseda úradu nesmú počas funkčného obdobia
a)
vykonávať funkciu v inom štátnom orgáne alebo v orgáne právnickej osoby zriadenej zákonom ako verejnoprávna inštitúcia,
b)
byť zamestnancom, spoločníkom alebo konateľom právnickej osoby, členom jej štatutárneho orgánu, riadiaceho orgánu, kontrolného orgánu alebo zamestnancom fyzickej osoby – podnikateľa, ani mať podiel na základnom imaní alebo podiel na hlasovacích právach týchto osôb, ak sú tieto osoby prevádzkovateľom siete, poskytovateľom služby alebo prevádzkovateľom siete a poskytovateľom služby,
c)
podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem prípadov ustanovených osobitným predpisom.14)
(7)
Výkon funkcie predsedu úradu a podpredsedu úradu sa skončí
a)
uplynutím funkčného obdobia,
b)
vzdaním sa funkcie,
c)
odvolaním z funkcie,
d)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(8)
Predseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady a podpredseda úradu sa môže vzdať funkcie písomným oznámením predsedovi vlády. Funkčné obdobie predsedu úradu a podpredsedu úradu zaniká dňom doručenia oznámenia o vzdaní sa funkcie.
(9)
Predsedu úradu odvolá národná rada a podpredsedu úradu odvolá vláda, ak
a)
nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 6,
b)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ako obvinený uzavrel zmier v konaní o úmyselnom trestnom čine, trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin bolo podmienečne zastavené alebo bol právoplatne odsúdený za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti na nepodmienečný trest odňatia slobody,
c)
bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
d)
počas najmenej šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov nevykonáva svoju funkciu.
§ 8
Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi
(1)
Úrad spolupracuje najmä s
a)
ministerstvom,
b)
Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vysielania a retransmisie,
c)
Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov v oblasti elektronických komunikácií (ďalej len „relevantný trh“), analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu,
d)
Ministerstvom financií Slovenskej republiky v oblasti informatizácie spoločnosti,
e)
Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
f)
prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii a správe využívania frekvenčného spektra,
g)
Slovenskou obchodnou inšpekciou v oblasti ochrany spotrebiteľa,
h)
Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulátormi členských štátov pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe č. 5.
(2)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom si úrady vymieňajú informácie a podklady. V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva15) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.
§ 9
(1)
Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.
(2)
Ak podnik poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo,15) je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie označené ako obchodné tajomstvo15) môžu byť primerane chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.
(3)
Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.16)
(4)
Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti.
(5)
Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,17) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, povinná osoba18) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1.
§ 10
Konzultácie
(1)
Pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak to ustanovuje tento zákon, umožní úrad dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu opatrenia. Lehota na vyjadrenie je jeden mesiac odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na dva mesiace. Ak je to primerané, úrad v čo najväčšej miere prihliadne na stanoviská združení koncových užívateľov, výrobcov telekomunikačných zariadení a podnikov.
(2)
Na účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto, na ktorom zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb v procese konzultácií, návrhy opatrení, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva,15) a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok.
(3)
Výsledky konzultácií, vrátane vyhodnotenia pripomienok, úrad zverejní na konzultačnom mieste do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku 1.
(4)
Ak návrh opatrenia bude mať vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad po zverejnení výsledkov konzultácií podľa odseku 3 sprístupní tento návrh s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov v súlade s § 9 ods. 4, ak ide o
a)
určenie relevantných trhov,
b)
postupy analýzy relevantných trhov,
c)
povinnosti prepojenia sietí, interoperability služieb a povinnosti podľa § 26,
d)
uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 19 až 23 a § 25.
(5)
Regulačné orgány členských štátov, orgán európskych regulátorov a Európska komisia môžu úradu predložiť pripomienky v lehote do jedného mesiaca, na ktoré úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne.
(6)
Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je určenie relevantného trhu iného ako sú trhy uvedené v zozname podľa § 16 ods. 1 alebo určenie podniku, alebo neurčenie podniku, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa § 18, a Európska komisia vo svojom stanovisku k návrhu opatrenia vyjadrí názor, že jeho prijatie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, najmä s princípmi uvedenými v § 11, úrad odloží prijatie opatrenia o dva mesiace od oboznámenia sa s týmto stanoviskom.
(7)
Ak Európska komisia v lehote dvoch mesiacov podľa odseku 6 prijme rozhodnutie, ktorým uloží úradu povinnosť vziať návrh opatrenia späť s uvedením dôvodov, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať, a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia, úrad do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Európskej komisie návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení. V prípade zmeny návrhu opatrenia úrad postupuje podľa odsekov 1 až 4. Konečný návrh opatrenia úrad prijme v súlade s odsekom 5 okrem prípadov podľa odseku 6.
(8)
Ak vo výnimočných prípadoch je potrebné konať v záujme ochrany hospodárskej súťaže a ochrany záujmov užívateľov, úrad bezodkladne vydá bez dodržania postupu uvedeného v odsekoch 1 až 6, primerané dočasné opatrenie. Ak ide o opatrenie podľa odseku 4, úrad toto opatrenie bezodkladne zašle s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a regulačným orgánom členských štátov. Ak pominú dôvody na vydanie primeraného dočasného opatrenia, úrad ďalej postupuje podľa odsekov 1 až 6.
(9)
Ak cieľom návrhu opatrenia podľa odseku 4 je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti podniku podľa § 19 až 25 a 28 a Európska komisia v lehote podľa odseku 5 oznámi úradu dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie bude prekážkou vo vzájomnom obchode v rámci Európskej únie, alebo vyjadrí vážne pochybnosti o jeho súlade s právom Európskej únie, úrad odloží prijatie opatrenia o tri mesiace od oznámenia Európskej komisie.
(10)
Počas trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 úrad spolupracuje s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov, pričom prihliada na názory podnikov a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu.
(11)
Úrad v lehote podľa odseku 9
a)
návrh opatrenia vezme späť alebo ho zmení, pričom čo najviac prihliadne na oznámenie Európskej komisie uvedené v odseku 9 a stanovisko, ktoré vydá orgán európskych regulátorov, alebo
b)
ponechá návrh opatrenia nezmenený.
(12)
Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 9 vydá odporúčanie, v ktorom žiada, aby úrad návrh opatrenia zmenil alebo vzal späť, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania a predloží na tento účel aj konkrétne návrhy, alebo prijme rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad, úrad do jedného mesiaca od vydania odporúčania Európskej komisie alebo rozhodnutia o stiahnutí jej výhrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia. Túto lehotu možno predĺžiť, aby úrad mohol uskutočniť konzultácie podľa odsekov 1 až 3.
(13)
Ak sa úrad rozhodne navrhované opatrenie nezmeniť alebo nevziať späť na základe odporúčania vydaného podľa odseku 12, spolu s oznámením konečného znenia opatrenia uvedie dôvody svojho rozhodnutia.
(14)
Úrad môže kedykoľvek navrhované opatrenie vziať späť.
(15)
Úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov všetky prijaté konečné opatrenia podľa odseku 4.
Regulácia elektronických komunikácií
§ 11
(1)
Úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti. Všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu, zverejňuje na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.
(2)
Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie. Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu. Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou.
(3)
Úrad pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní sietí, služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že
a)
zabezpečuje, aby v oblasti elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu, nedochádzalo k narušovaniu alebo obmedzovaniu efektívnej hospodárskej súťaže,
b)
dbá na maximálny prospech užívateľov, najmä užívateľov so zdravotným postihnutím, starších užívateľov a užívateľov s osobitnými sociálnymi potrebami v súvislosti s možnosťou výberu služby, ceny a kvality; zdravotne postihnutým užívateľom sa na účely tohto zákona rozumie držiteľ preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,19)
c)
presadzuje efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísiel a zabezpečuje ich správu.
(4)
Úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že
a)
podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného regulačného prístupu,
b)
zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,
c)
chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov a vhodne podporuje súťaž v oblasti infraštruktúry,
d)
podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré znášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu žiadajúcu prístup k sieti,
e)
primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a spotrebiteľov v rôznych geografických oblastiach štátu,
f)
ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená.
§ 12
Regulácia cien
(1)
Regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien spôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Rozhodnutie o regulácii cien musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku.
(2)
Úrad môže regulovať ceny
a)
prístupu,
b)
na trhu koncových užívateľov,
c)
univerzálnej služby,
d)
pri prenositeľnosti čísla.
(3)
Spôsoby regulácie cien sú
a)
určenie maximálnych alebo minimálnych cien,
b)
usmerňovanie vývoja cien určením podmienok, ktorými sú
1.
maximálny rozsah možného zvýšenia cien vo vymedzenom období,
2.
maximálny podiel, v ktorom je možné premietnuť do ceny zvýšenie cien určených vstupov vo vymedzenom období, alebo
3.
časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien na príslušnom relevantnom trhu najviac počas 12 mesiacov,
c)
záväzný postup pri tvorbe ceny alebo pri jej kalkulácii, vrátane povinnosti nákladovej orientácie, určenie efektívne a účelne vynaložených nákladov a primeraného zisku.
(4)
Spôsoby regulácie cien podľa odseku 3 je možné účelne kombinovať. Pri regulácii cien podľa odseku 3 môže úrad určiť cenu aj na základe cien na porovnateľných trhoch.
(5)
Ak úrad rozhodne o spôsobe regulácie cien podľa odseku 3 písm. c), určí v rozhodnutí metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov a pravidlá ich priradenia. Podnik je povinný v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia než dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia, vypočítať ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie. Podnik je povinný na základe žiadosti úradu preukázať, že ceny obsahujú iba náklady nevyhnutne potrebné na poskytovanie danej služby. Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba následne overí výpočet cien podniku. Na účely overenia výpočtu cien je možné použiť aj metódu kalkulácie cien, ktorá je nezávislá a odlišná od metódy používanej podnikom. Výsledky overovania úrad raz ročne zverejní. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení výpočtu alebo úprave cien úradom.
DRUHÁ HLAVA
POVOLENIE NA POSKYTOVANIE SIETÍ A SLUŽIEB
§ 13
(1)
Poskytovať siete alebo služby možno len na základe všeobecného povolenia, povinnosti ukladané podľa § 19 až 25 a 28 nie sú týmto dotknuté. Ak na poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie čísel alebo frekvencií, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 31 alebo podľa § 32.
(2)
Odsek 1 sa nevzťahuje na zriaďovanie a prevádzku osobitných sietí.
§ 14
Všeobecné povolenie
(1)
Všeobecné povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len „všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb.
(2)
Podmienky vo všeobecnom povolení sa môžu týkať len týchto povinností:
a)
interoperability služieb a prepojenia sietí,
b)
dostupnosti služieb koncovými užívateľmi na číslach z národného číslovacieho plánu, európskeho telefónneho číslovacieho priestoru, na univerzálnych medzinárodných číslach volaní na účet volaného, a ak je to technicky a ekonomicky realizovateľné, na číslach z číslovacích plánov ostatných členských štátov,
c)
ochrany životného prostredia, územného plánovania, ako aj poskytnutia prístupu alebo využívania cudzích nehnuteľností a spoločného umiestnenia a spoločného používania zariadení, vrátane prípadných finančných alebo technických záruk potrebných na zabezpečenie správnej realizácie infraštruktúrnych prác,
d)
finančných príspevkov na úhradu čistých nákladov pri poskytovaní univerzálnej služby,
e)
administratívnych úhrad,
f)
ochrany osobných údajov a súkromia v oblasti elektronických komunikácií,
g)
ochrany koncových užívateľov a dostupnosti služieb užívateľom so zdravotným postihnutím,
h)
obmedzenia prenosu signálu s nezákonným obsahom,
i)
oznamovacej povinnosti podľa § 15 a povinnosti poskytovania informácií podľa § 40,
j)
umožnenia odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti,
k)
prípravy sietí a služieb na obdobie krízovej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia a záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému,
l)
opatrenia na obmedzenie ožiarenia osôb elektromagnetickými poľami v okruhu pôsobenia sietí a ich zariadení ako zdrojov elektromagnetického žiarenia,
m)
prístupu podľa § 18 ods. 3,
n)
udržiavania integrity verejných sietí v nadväznosti na podmienky prevencie elektromagnetického rušenia medzi sieťami alebo službami podľa osobitných predpisov,20)
o)
zabezpečenia verejných sietí pred neoprávneným prístupom,
p)
efektívneho využívania frekvenčného spektra a predchádzania škodlivému rušeniu spojenému s používaním frekvencií, ak ich používanie nie je predmetom individuálneho povolenia na používanie frekvencií,
q)
zabezpečenia zhody s technickými normami a technickými špecifikáciami pre siete a služby,
r)
zabezpečenia komunikácie orgánmi štátu v prípade varovania verejnosti pred bezprostredným nebezpečenstvom a na účely zmiernenia následkov mimoriadnej udalosti,
s)
sprístupnenia informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich používaniu s cieľom zabezpečiť prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi a poskytnutia takých informácií úradu, ktoré ak je to potrebné umožnia overiť správnosť sprístupnených informácií.
(3)
Návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s údajom, kde a v akej lehote ich možno k návrhu uplatniť; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.
(4)
Úrad vydá všeobecné povolenie a zverejní vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak nie je v ňom uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.
(5)
Odseky 3 a 4 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia.
§ 15
Oznamovacia povinnosť
(1)
Osoba, ktorá chce podnikať v oblasti poskytovania sietí alebo služieb, je povinná oznámiť tento zámer úradu pred termínom začatia ich poskytovania. Osoba je povinná oznámiť úradu aj zmeny v poskytovaní siete alebo služby alebo ukončenie ich poskytovania, a to do 15 dní od zmeny poskytovania siete alebo služby alebo ich ukončenia.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 musí byť písomné a obsahuje
a)
identifikačné údaje:
1.
meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
2.
obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo a právnu formu, ak ide o právnickú osobu,
3.
obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
b)
osobu alebo osoby splnomocnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby v tejto veci a informácie nevyhnutné na efektívny kontakt s týmito osobami,
c)
stručný opis sietí a služieb,
d)
predpokladaný termín začatia poskytovania siete a služby, termín ich zmeny alebo ukončenia.
(3)
Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa ako podnik poskytujúci siete alebo služby; ak je oznámenie neúplné, úrad ho vráti a určí oznamovateľovi primeranú lehotu na doplnenie. Úrad zverejní na svojom webovom sídle zaevidovanie úplného oznámenia do siedmich dní od jeho doručenia. Ak o to podnik požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia oznámenia potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 13 ods. 1, § 27, § 50 ods. 5 a § 66.
(4)
Ak chce podnik, ktorému úrad zakázal činnosť podľa § 73 ods. 8, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinný oznámiť tento zámer úradu podľa odsekov 1 a 2.
TRETIA HLAVA
REGULÁCIA SÚŤAŽE V ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÁCH
§ 16
Určenie relevantných trhov
(1)
Úrad určí relevantné trhy na základe Európskou komisiou odporúčaného zoznamu relevantných trhov a s ohľadom na geografické podmienky a iné špecifické národné podmienky v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže.
(2)
Úrad môže určiť relevantný trh, ktorý sa líši od trhov definovaných v odporúčaniach a usmerneniach Európskej komisie; takémuto určeniu musia predchádzať konzultácie podľa § 10.
(3)
Úrad priebežne dopĺňa alebo mení zoznam relevantných trhov na základe usmernení a odporúčaní Európskej komisie. Zoznam relevantných trhov a jeho zmeny určuje úrad rozhodnutím. Rozhodnutie úrad uverejňuje vo vestníku a vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia úradu o jeho vydaní.
(4)
Úrad spolupracuje s Európskou komisiou pri určovaní nadnárodných trhov podľa požiadaviek Európskej komisie; nadnárodné trhy sú trhy, ktoré pokrývajú Európsku úniu alebo jej podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte.
§ 17
Analýza relevantných trhov
(1)
Cieľom analýzy relevantných trhov je zistiť či na relevantnom trhu existuje efektívna hospodárska súťaž.
(2)
Efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.
(3)
Významný vplyv na relevantnom trhu má podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na tomto trhu také postavenie, že nie je vystavený efektívnej hospodárskej súťaži a ekonomický vplyv mu v podstatnom rozsahu dovoľuje správať sa nezávisle od konkurentov a užívateľov (ďalej len „významný podnik“).
(4)
Za významný podnik možno považovať podnik s významným vplyvom aj na trhu úzko súvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma relevantnými trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trhu.
(5)
Spoločný významný vplyv dvoch alebo viacerých podnikov, ktoré poskytujú siete alebo služby na relevantnom trhu, možno zistiť aj v prípade nedostatku štrukturálnych alebo iných vzájomných väzieb, ak pôsobia na trhu, na ktorom nie je efektívna hospodárska súťaž a na ktorom nemá žiadny podnik samostatne významný vplyv. Spoločný významný vplyv možno určiť na relevantnom trhu, ktorý vykazuje vysoký stupeň koncentrácie a ktorý sa vyznačuje viacerými znakmi, najmä
a)
malou pružnosťou dopytu,
b)
podstatnými právnymi alebo ekonomickými prekážkami vstupu na trh,
c)
nedostatkom protiváhy kúpnej sily,
d)
nedostatkom potenciálnej súťaže,
e)
vertikálnou integráciou spojenou s kolektívnym odmietaním uspokojovať dopyt, alebo
f)
podobnými trhovými podielmi.
(6)
Úrad vypracuje analýzu relevantného trhu a oznámi návrh opatrenia podľa § 10 ods. 4
a)
do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia úradu o určení významného podniku podľa § 18 ods. 1 alebo odo dňa ukončenia analýzy trhu, ak úrad neurčil významný podnik; lehotu možno výnimočne predĺžiť najviac o ďalšie tri roky, ak úrad predloží Európskej komisii odôvodnený návrh na predĺženie lehoty a Európska komisia voči takémuto návrhu do jedného mesiaca od jeho predloženia nevznesie námietku,
b)
do dvoch rokov od prijatia Európskou komisiou aktualizovaného odporúčaného zoznamu relevantných trhov Európskej komisii, ak ide o trhy, ktoré predtým neboli oznámené.
(7)
Ak úrad neukončí analýzu relevantného trhu uvedeného v odporúčaní Európskej komisie v lehote podľa odseku 6, požiada orgán európskych regulátorov o spoluprácu pri dokončení analýzy. Príslušná lehota podľa odseku 6 sa v tom prípade predĺži o šesť mesiacov.
(8)
Úrad pri posudzovaní, či ide o významný podnik, vyhodnocuje kritériá týkajúce sa príslušného relevantného trhu, pričom v čo najväčšej možnej miere prihliada na usmernenia na analýzu trhu zverejnené Európskou komisiou.
§ 18
Určenie významného podniku
(1)
Ak úrad na základe analýzy podľa § 17 zistí, že na určitom relevantnom trhu nie je efektívna hospodárska súťaž, po skončení konzultácií podľa § 10 určí rozhodnutím významný podnik, a zároveň mu v tomto rozhodnutí uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 25; ak ide o trhy podľa § 17 ods. 4 uloží aspoň jednu povinnosť podľa § 19 až 21, 23 a 25. Tieto povinnosti musia byť odôvodnené, musia vychádzať zo zisteného stavu a musia byť primerané účelu a princípom regulácie elektronických komunikácií, ktorými sú podpora efektívnej hospodárskej súťaže a rozvoj vnútorného trhu. Účastníkom konania je podnik navrhnutý za významný podnik v analýze relevantného trhu podľa § 17. Podkladom na rozhodnutie je analýza relevantného trhu podľa § 17 a vyjadrenia dotknutých osôb v konzultáciách podľa § 10. Na účely tohto konania sa práva účastníka konania podľa osobitného predpisu21) uplatňujú počas konzultácií podľa § 10 ods. 1. Ak je na tomto relevantnom trhu už určený významný podnik, úrad vydá nové rozhodnutie o určení významného podniku, v ktorom mu existujúce povinnosti znovu uloží alebo ich zmení. Predchádzajúce rozhodnutie stráca platnosť nadobudnutím právoplatnosti nového rozhodnutia. Úrad rozhodnutie zverejní vo vestníku.
(2)
Ak úrad na základe analýzy trhu zistí, že na príslušnom relevantnom trhu je efektívna hospodárska súťaž, nesmie uložiť alebo ponechať v platnosti povinnosti podľa § 19 až 25. Existujúce povinnosti úrad zruší v rozhodnutí, ktorým sa zrušuje určenie podniku za významný podnik.
(3)
Úrad môže vo výnimočných prípadoch uložiť významným podnikom na príslušnom relevantnom trhu iné povinnosti týkajúce sa prístupu alebo prepojenia, než sú povinnosti uvedené v § 19 až 23. Úrad môže iné povinnosti uložiť iba s predchádzajúcim súhlasom Európskej komisie.
(4)
Ak je na trhu, ktorý úrad vypustil zo zoznamu relevantných trhov podľa § 16 ods. 3, určený významný podnik, rozhodnutie podľa odseku 1 a rozhodnutia vydané na základe tohto rozhodnutia strácajú platnosť dňom, keď bolo rozhodnutie o zmene zoznamu relevantných trhov vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(5)
Ak Európska komisia určí nadnárodné trhy podľa § 16 ods. 4, úrad v spolupráci s príslušnými národnými regulačnými orgánmi členských štátov vykoná analýzu určeného nadnárodného trhu a po vzájomnej dohode rozhodne podľa odseku 1 alebo 2.
§ 19
Transparentnosť prístupu a prepojenia
(1)
Úrad môže na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s prístupom alebo prepojením uložiť významnému podniku povinnosť zverejňovať špecifické informácie, najmä informácie z účtovníctva, technické špecifikácie, charakteristiky siete, zmluvné podmienky dodávania a používania služieb, vrátane cien a podmienok obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám alebo ich používanie. Ak je to potrebné, úrad spresní informácie, ktoré je významný podnik povinný predložiť úradu a zverejniť, určí požadovanú úroveň podrobnosti ich obsahu a spôsob zverejnenia.
(2)
Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť zverejniť referenčnú ponuku na prístup a prepojenie najneskôr do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení tejto povinnosti, najmä ak má tento významný podnik uloženú povinnosť nediskriminácie. Referenčná ponuka musí byť transparentná, aby sa zabezpečilo, že sa od podnikov požadujúcich prístup alebo prepojenie nebude vyžadovať platenie za prostriedky, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby. Referenčná ponuka musí byť dostatočne štruktúrovaná a musí obsahovať aj opis jednotlivých položiek, obvyklých bodov prepojenia, kvality, súvisiace lehoty a podmienky vrátane cien. Úrad môže na uplatnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo povinností uložených rozhodnutím úradu podľa § 18 ods. 1 uložiť významnému podniku zmeny referenčnej ponuky; úrad môže prihliadnuť na návrh zmeny referenčnej ponuky predloženej podnikom. Podnik je povinný predložiť úradu upravenú referenčnú ponuku do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zmene referenčnej ponuky.
(3)
Ak má významný podnik uložené povinnosti podľa § 22 týkajúce sa veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete, je povinný v lehote podľa odseku 2 predložiť úradu referenčnú ponuku veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete. Referenčná ponuka na veľkoobchodný prístup k infraštruktúre siete musí obsahovať podmienky uvedené v prílohe č. 1. Referenčná ponuka nesmie obsahovať žiadne ceny za sieťové prvky alebo zariadenia, za ktoré by oprávnený podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu musel platiť, ak nie sú potrebné na poskytovanie jeho služieb.
(4)
Úrad zverejní predloženú referenčnú ponuku bezodkladne.
§ 20
Nediskriminácia prístupu a prepojenia
(1)
Úrad môže uložiť významnému podniku povinnosť nediskriminácie vo veci prístupu alebo prepojenia sietí.
(2)
Na základe povinnosti uloženej podľa odseku 1 je významný podnik povinný uplatňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností a poskytovať informácie a služby iným podnikom za rovnakých podmienok a s rovnakou kvalitou, ako keby ich využíval pre vlastnú potrebu alebo ich poskytoval podniku v postavení ovládanej osoby22) alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať.
§ 21
Oddelená evidencia
(1)
Úrad môže uložiť významnému podniku, ktorý poskytuje prístup alebo prepojenie, povinnosť viesť v účtovníctve oddelene každú špecifickú činnosť súvisiacu s prístupom alebo prepojením a od vertikálne integrovaného podniku vyžadovať sprehľadnenie jeho veľkoobchodných a vnútropodnikových cien, aby sa zabezpečila aj požiadavka nediskriminácie podľa § 20 alebo sa zabránilo zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných služieb a medzi službami navzájom. Úrad môže špecifikovať štruktúru výkazov a metodiku oddelenej evidencie v účtovníctve.
(2)
Významný podnik je na požiadanie úradu povinný predložiť účtovné záznamy na overenie povinnosti podľa § 19 a 20 vrátane údajov o tržbách za každý relevantný trh prístupu a prepojenia. Ak takéto informácie prispejú k otvorenému a konkurenčnému trhu, úrad ich zverejní.
§ 22
Prístup k určitým sieťovým prostriedkom
(1)
Úrad môže uložiť významnému podniku v súvislosti s prístupom alebo prepojením povinnosť splniť odôvodnenú a opodstatnenú žiadosť o prístup, na používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, najmä v prípadoch, ak zistí, že odmietnutie prístupu alebo neprimerané okolnosti a podmienky by neumožnili efektívnu hospodársku súťaž na trhu pre koncových užívateľov alebo by neboli v ich záujme. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo prepojenia významnému podniku uložiť najmä povinnosť
a)
poskytovať tretím osobám prístup k určitým sieťovým prostriedkom vrátane prístupu k neaktívnym sieťovým prvkom a poskytovať uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu, ktorý umožní okrem iného poskytovať výber podniku individuálnou voľbou, predvoľbou alebo ponúkať účastnícku prípojku za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,
b)
nezrušiť už poskytnutý prístup k prostriedkom,
c)
viesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi prístup,
d)
poskytovať určené služby za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími osobami,
e)
zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom a kódovacím zariadeniam, ktoré sú potrebné na interoperabilitu služieb alebo pre služby virtuálnych sietí,
f)
umožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov,
g)
poskytnúť špecifikované služby potrebné na interoperabilitu služieb vrátane poskytnutia zariadení pre služby inteligentných sietí alebo roamingu v mobilných sieťach,
h)
zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom nevyhnutným na zabezpečenie spravodlivej súťaže pri poskytovaní služieb,
i)
prepojiť siete alebo sieťové prostriedky,
j)
poskytovať prístup k pridruženým službám.
(2)
Úrad môže doplniť povinnosti podľa odseku 1 o plnenie podmienok objektívnosti, primeranosti a včasnosti. Úrad môže na zabezpečenie obvyklej prevádzky siete určiť technické alebo prevádzkové podmienky prístupu k špecifickým sieťovým prostriedkom alebo k prepojeniu sietí v súlade s § 11. Podnik poskytujúci prístup alebo prepojenie a tretie osoby využívajúce prístup alebo prepojenie musia dodržiavať určené podmienky.
(3)
Úrad pri ukladaní povinností podľa odsekov 1 a 2 prihliada na
a)
technickú a ekonomickú únosnosť využitia alebo výstavby konkurenčných zariadení s ohľadom na rýchlosť vývoja trhu, spôsob a typ prepojenia alebo prístupu vrátane životnosti iných prístupových produktov, ako napríklad prístup ku káblovodom,
b)
uskutočniteľnosť požadovaného prístupu a prepojenia so zreteľom na využiteľnú kapacitu siete,
c)
počiatočné investície vlastníka zariadení vzhľadom na uskutočnené verejné investície a riziká spojené s investovaním,
d)
potrebu dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže, najmä ochrany efektívnej súťaže založenej na infraštruktúre,
e)
ochranu práv duševného vlastníctva,
f)
poskytovanie celoeurópskych služieb.
§ 23
Regulácia cien prístupu a prepojenia
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu súvisiaceho s prístupom alebo prepojením podľa § 17 zistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a uloženie jednej alebo viacerých povinností podľa § 19 až 22 nepostačuje na to, aby významný podnik určený podľa § 18 nepožadoval neprimerane vysoké alebo neprimerane nízke ceny súvisiace s prístupom alebo prepojením v neprospech koncových užívateľov, môže regulovať ceny významného podniku podľa § 12. S cieľom podporovať investície podniku vrátane investícií do sietí novej generácie úrad prihliada na mieru investovania významným podnikom s uznaním primeranej návratnosti vloženého kapitálu a s tým spojených rizík špecifických pre konkrétny nový investičný sieťový projekt.
§ 24
Funkčné oddelenie obchodnej spoločnosti
(1)
Ak povinnosti uložené významnému podniku podľa § 19 až 23 nesplnili cieľ dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž a existujú vážne a pretrvávajúce problémy so súťažou alebo príslušné trhy zlyhávajú v súvislosti s veľkoobchodným poskytovaním určitých prístupových produktov, môže úrad ako mimoriadne opatrenie uložiť vertikálne integrovanému podniku povinnosť založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby.21) Na túto spoločnosť je podnik povinný previesť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov.
(2)
Samostatná obchodná spoločnosť je povinná poskytovať prístupové produkty a služby všetkým podnikom, vrátane podnikov ovládajúcej osoby, na základe rovnakých lehôt a podmienok, vrátane úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov.
(3)
Pred uložením povinnosti podľa odseku 1 úrad predloží Európskej komisii
a)
podklady, ktoré odôvodňujú zámer uložiť túto povinnosť,
b)
odôvodnené hodnotenie, podľa ktorého neexistuje žiadna alebo existuje malá pravdepodobnosť, že v primeranom čase vznikne efektívna a trvalo udržateľná súťaž založená na infraštruktúre,
c)
analýzu očakávaného vplyvu na úrad, podnik, najmä na pracovnú silu samostatnej obchodnej spoločnosti, a na oblasť elektronických komunikácií ako celok a na motiváciu investovať do odvetvia ako celku, najmä pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj vplyvu na ďalšie dotknuté strany, a to najmä očakávaného vplyvu na hospodársku súťaž a možných súvisiacich vplyvov na spotrebiteľov,
d)
analýzu dôvodov, prečo by táto povinnosť bola najefektívnejším prostriedkom na vykonanie nápravných opatrení zameraných na riešenie identifikovaných problémov hospodárskej súťaže alebo zlyhávania trhu.
(4)
Úrad môže povinnosť podľa odseku 1 uložiť iba po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie. Následne úrad vykoná podľa § 17 koordinovanú analýzu trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 18.
(5)
Návrh rozhodnutia úradu podľa odseku 1 obsahuje
a)
spôsob a úroveň oddelenia, najmä právnu formu samostatnej obchodnej spoločnosti,
b)
určenie obchodného majetku samostatnej obchodnej spoločnosti a produktov alebo služieb, ktoré má dodávať,
c)
podmienky zabezpečujúce nezávislosť zamestnancov, ktorých zamestnáva samostatná obchodná spoločnosť a zodpovedajúcu motivačnú štruktúru,
d)
pravidlá na zabezpečenie transparentnosti prevádzkových postupov, najmä vo vzťahu k ďalším dotknutým stranám,
e)
pravidlá a program monitorovania na zabezpečenie dodržiavania povinností vrátane uverejňovania výročnej správy.
(6)
Podniku, ktorému bolo uložené založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, môže úrad uložiť ktorúkoľvek z povinností ustanovených v § 19 až 23 na ktoromkoľvek relevantnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol podľa § 18 určený ako významný podnik, alebo inú povinnosť, ktorú Európska komisia povolí podľa § 18 ods. 3.
§ 25
Regulácia služieb pre koncových užívateľov
(1)
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu podľa § 17 zistí, že na maloobchodnom trhu nie je efektívna hospodárska súťaž a povinnosti uložené podľa § 19 až 23 nie sú dostatočné na ochranu záujmov koncových užívateľov, môže uložiť významnému podniku na takom maloobchodnom trhu najmä
a)
zákaz uprednostňovať určitú skupinu koncových užívateľov,
b)
zákaz neodôvodnene viazať poskytovanie služieb na poskytovanie iných služieb alebo tovarov, ak je poskytovanie takýchto služieb alebo tovarov uskutočniteľné aj samostatne.
(2)
Úrad na ochranu koncových užívateľov na maloobchodnom trhu podľa odseku 1 môže regulovať ceny podľa § 12 tak, aby významný podnik nepožadoval neprimerane vysoké ceny alebo neobmedzoval hospodársku súťaž alebo nebránil vstupu na trh určením neprimerane nízkych cien.
§ 26
Systém podmieneného prístupu
(1)
Podnik poskytujúci podmienený prístup je povinný zabezpečiť vysielateľom pri podmienenom prístupe23) k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu uplatňovanie podmienok tohto prístupu. Podrobnosti o podmienkach prístupu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(2)
Úrad môže z vlastného podnetu alebo na návrh dotknutého podniku rozhodnutím uložiť po konzultáciách podľa § 10 podnikom, ktoré zabezpečujú prístup koncových užívateľov k službám digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania, povinnosť zabezpečiť prístup k aplikačnému programovému rozhraniu a prístup k elektronickým programovým sprievodcom za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok; týmto nie sú dotknuté povinnosti uložené významným podnikom podľa tohto zákona.
(3)
Podnik, ktorý prijíma a šíri programové služby so širokouhlým formátom, je povinný tento formát zachovávať.
(4)
Televízna programová služba so širokouhlým formátom je služba, ktorá úplne alebo čiastočne obsahuje programy vyrobené a upravené na zobrazenie v širokouhlom formáte na celú výšku obrazovky. Referenčným formátom je formát 16 : 9.
(5)
Zariadením pre zdokonalenú digitálnu televíziu sa rozumie prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač na príjem interaktívnych služieb digitálnej televízie.
§ 27
Prepojenie sietí
(1)
Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy o prepojení prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku na účely poskytovania verejných služieb, aby sa zabezpečilo poskytovanie služieb a interoperabilita služieb. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou časťou zmluvy o prepojení je cena za prepojenie.
(2)
Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie iného podniku poskytujúceho verejnú sieť na základe všeobecného povolenia v členskom štáte povinnosť rokovať o prepojení sietí, a ak je to uskutočniteľné, na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho podniku. Podnik iného členského štátu žiadajúci o prístup alebo prepojenie v Slovenskej republike nepodlieha oznamovacej povinnosti na tomto území, ak tu neposkytuje služby alebo siete.
(3)
Prepojenie môže poskytovať podnik alebo tretia osoba, ktorá má prístup k verejnej sieti. Prepojenie verejných sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia a v kvalite, ktorá nie je horšia ako prevádzkovanie verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovanie verejnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Podnik je zodpovedný za interoperabilitu služieb na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia.
(4)
Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný umožniť prepojenie
a)
za technických požiadaviek vyplývajúcich z technických noriem a technických špecifikácií podľa § 14 ods. 2 písm. q) zabezpečujúcich interoperabilitu služieb,
b)
v primeranej lehote a za primeraných zmluvných podmienok, pričom prepojenie nesmie byť podmienené platbou za tie časti verejnej siete alebo tie zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné,
c)
aj v iných miestach ako v obvyklých bodoch prepojenia verejných sietí, ak o to podnik poskytujúci verejnú sieť požiada a uhradí nevyhnutné náklady takého prepojenia.
(5)
Uzavretú zmluvu o prepojení sietí a jej zmeny je podnik povinný v písomnej forme predložiť úradu do 45 dní odo dňa jej uzavretia; v elektronickej forme je podnik povinný predložiť úradu uzavretú zmluvu o prepojení sietí v rovnakej lehote a v rozsahu základných technických a ekonomických podmienok prepojenia. Úrad zverejní oznámenie o uzavretí zmluvy o prepojení sietí vrátane základných technických a ekonomických podmienok prepojenia a umožní nahliadnuť do zmluvy každému, kto o to požiada, okrem tých častí zmluvy, ktoré majú charakter obchodného tajomstva.15) Predmetom obchodného tajomstva nie je cena za prepojenie.
(6)
Úrad môže rozhodnutím uložiť po konzultáciách podľa § 10 podnikom, ktoré kontrolujú prístup najmenej k jednému koncovému bodu siete, povinnosti v nevyhnutnom rozsahu na zabezpečenie prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi siete, v odôvodnených prípadoch aj povinnosť prepojiť siete v lehote určenej úradom a v potrebnom rozsahu aj povinnosti na zabezpečenie interoperability ich služieb; týmto nie sú dotknuté povinnosti uložené významným podnikom podľa tohto zákona.
(7)
Informácie, ktoré podniky získali v priebehu rokovania o prepojení verejných sietí, sa môžu použiť len na účel, na ktorý boli získané, a nesmú sa poskytnúť tretím osobám, pre ktoré by takéto informácie mohli znamenať konkurenčnú výhodu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na informácie podľa § 40 ods. 3.
§ 28
Dobrovoľné oddelenie obchodnej spoločnosti
(1)
Ak významný podnik plánuje previesť obchodný majetok tvoriaci jeho prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoločnosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá má postavenie ovládanej osoby,21) ktorá bude poskytovať podnikom na maloobchodnom trhu, vrátane jeho vlastných maloobchodných zložiek, úplne rovnocenné prístupové produkty, je povinný o tom informovať úrad najmenej štyri mesiace vopred. Podnik je povinný informovať úrad o zmenách svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.
(2)
Úrad posúdi vplyv zamýšľaného procesu založenia obchodnej spoločnosti na uložené povinnosti. Na tento účel úrad vykoná podľa § 17 koordinovanú analýzu trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 18.
(3)
Samostatnej obchodnej spoločnosti úrad môže uložiť ktorúkoľvek z povinností ustanovených v § 19 až 23 na ktoromkoľvek relevantnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bola v súlade s § 17 označená ako významný podnik, alebo akúkoľvek inú povinnosť, ktorú Európska komisia povolí podľa § 18 ods. 3.
ŠTVRTÁ HLAVA
SPRÁVA ČÍSEL A FREKVENCIÍ
§ 29
Správa čísel a číslovací plán
(1)
Úrad
a)
vykonáva správu čísel,
b)
zostavuje a vydáva číslovací plán,
c)
vydáva individuálne povolenia na používanie čísel.
(2)
Čísla sú volacie čísla, číselné bloky a adresy verejných sietí a služieb.
(3)
Úrad uvádza v číslovacom pláne pravidlá zostavovania a používania čísel a všeobecné podmienky na ich prideľovanie zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie so všetkými poskytovateľmi verejných služieb. Pri jeho spracovaní rešpektuje medzinárodné zmluvy a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v medzinárodných organizáciách a prihliada aj na vývoj nových služieb a zabezpečenie dostatočného počtu čísel.
(4)
Podnik je povinný poskytnúť na požiadanie úradu informácie potrebné pri zostavovaní a uplatňovaní číslovacieho plánu.
(5)
Číslovací plán ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 30
Správa frekvenčného spektra
(1)
Úrad vykonáva správu frekvenčného spektra, ktorou je
a)
spolupráca s ministerstvom pri spracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra,
b)
zostavovanie plánu využívania frekvenčného spektra,
c)
prideľovanie frekvencií a určovanie podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať,
d)
koordinácia a kontrola využívania frekvenčného spektra.
(2)
Na príprave národnej tabuľky frekvenčného spektra sa podieľa medzirezortná komisia, ktorej štatút a rokovací poriadok schvaľuje ministerstvo. Jej členom sú zástupcovia ministerstva, Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Slovenskej informačnej služby a úradu.
(3)
Národná tabuľka frekvenčného spektra obsahuje najmä frekvenčné pásma vymedzené pre jednotlivé rádiokomunikačné služby na civilné účely a vojenské účely; vojenským účelom podľa tohto zákona je zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku. Národnú tabuľku frekvenčného spektra ustanoví vláda nariadením a ministerstvo ju zverejňuje na svojom webovom sídle.
(4)
Úrad na základe národnej tabuľky frekvenčného spektra vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja rádiových zariadení a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme, dosiahnutie výhod pre spotrebiteľov a zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Plán využívania frekvenčného spektra obsahuje aj informáciu, v ktorých frekvenčných pásmach je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať. Plán využívania frekvenčného spektra úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.
(5)
Úrad pri tvorbe plánu využívania frekvenčného spektra prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli využívať všetky druhy technológií používaných pre služby. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 určiť primerané a nediskriminačné obmedzenia pre niektoré druhy rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabránenia škodlivému rušeniu, ochrany verejného zdravia pred elektromagnetickým poľom, potreby zabezpečenia technickej kvality služby, zabezpečenia maximalizácie spoločného využívania frekvencií, garantovania efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu podľa odseku 6.
(6)
Úrad prihliada na to, aby sa vo vymedzených frekvenčných pásmach mohli poskytovať všetky druhy služieb. Úrad môže po konzultáciách podľa § 10 primerane a nediskriminačne obmedziť rozsah služieb v príslušnom frekvenčnom pásme, ak je to nevyhnutné z dôvodov zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu, najmä ochrany života, podpory sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti, zabránenia neefektívnemu využívaniu frekvencií alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, plurality médií a poskytovania služieb rozhlasového a televízneho vysielania.
(7)
Ak je to potrebné na ochranu služby zabezpečujúcej ochranu života, alebo výnimočne z dôvodov plnenia iných cieľov všeobecného záujmu podľa odseku 6, môže úrad zakázať poskytovať inú službu v konkrétnom pásme.
(8)
Úrad raz za tri roky preskúmava nevyhnutnosť obmedzení podľa odsekov 5 a 6 a výsledky preskúmania zverejní. Na základe výsledkov preskúmania úrad obmedzenia ponechá alebo zmení.
§ 31
Individuálne povolenie na používanie čísel
(1)
Individuálne povolenie na používanie čísel je rozhodnutie úradu o pridelení čísel podľa číslovacieho plánu.
(2)
Úrad pridelí čísla na základe žiadosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejné služby alebo na základe žiadosti osoby požadujúcej pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu na účely poskytovania harmonizovaných služieb sociálneho významu, do troch týždňov od doručenia žiadosti, ktorá má všetky náležitosti podľa odseku 3.
(3)
Žiadosť o pridelenie čísel obsahuje
a)
identifikačné údaje žiadateľa podľa § 15 ods. 2 písm. a),
b)
údaje o požadovaných číslach,
c)
účel použitia čísel,
d)
čas používania čísel,
e)
prílohu, ktorou sú doklady o splnení podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,24) ak sa požaduje takéto číslo.
(4)
Individuálne povolenie na používanie čísel môže obsahovať len
a)
identifikačné údaje žiadateľa, ktorému sa čísla prideľujú,
b)
pridelené čísla a určenie služby, pre ktorú sa má číslo používať, vrátane požiadaviek súvisiacich s poskytovaním tejto služby,
c)
zásady tvorby cien a maximálne ceny pre určité čísla, ak je to potrebné na ochranu koncových užívateľov,
d)
požiadavky na prenositeľnosť čísel,
e)
osobitné podmienky na používanie pridelených čísel,
f)
lehotu, na ktorú sa čísla prideľujú,
g)
opakovanú úhradu za pridelené čísla a spôsob jej platenia,
h)
uloženie povinnosti každoročne v lehote uvedenej v rozhodnutí predkladať úradu správu o používaní čísel,
i)
záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd týkajúcich sa používania čísel.
(5)
Úrad čísla nepridelí, ak
a)
to vyžaduje dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
pridelenie čísel neumožňuje číslovací plán,
c)
požadované čísla nie sú k dispozícii,
d)
žiadateľ o pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu nespĺňa podmienky na pridelenie čísel podľa osobitného predpisu,24)
e)
žiadateľovi v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie čísla alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla podľa odseku 9 písm. a) prvého až tretieho bodu.
(6)
Úrad rozhodne o zmene prideleného čísla,
a)
ak je to nevyhnutné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
ak je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku,
c)
ak je to nevyhnutné v záujme zachovania bezpečnosti verejnej prevádzky z technických alebo prevádzkových dôvodov,
d)
v záujme prispôsobenia požiadavkám trhu alebo požiadavkám užívateľov,
e)
ak došlo ku zmene skutočností, na ktorých základe sa rozhodovalo o pridelení čísla,
f)
na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel.
(7)
V konaní podľa odseku 6 úrad písomne oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie čísel zamýšľanú zmenu; držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel môže do štyroch týždňov odo dňa doručenia tohto oznámenia vyjadriť k zamýšľanej zmene svoje stanovisko.
(8)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný v lehote určenej úradom a na svoje náklady vykonať rozhodnutie úradu o zmene pridelenia čísel podľa odseku 6 písm. a) až e).
(9)
Úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel
1.
neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo individuálnym povolením na používanie čísla vrátane jeho zmien, hoci bol na možnosť odobratia čísla písomne upozornený a nevykonal nápravu v určenej lehote; to neplatí pre ročnú úhradu za pridelené čísla,
2.
najmenej 12 mesiacov od pridelenia čísla toto číslo nepoužíval alebo ak prestal pridelené číslo používať najmenej počas troch mesiacov,
3.
neuhradil opakovanú úhradu za pridelené čísla do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti,
4.
prestal spĺňať podmienky na používanie prideleného harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,24)
b)
je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu alebo ochrany verejného poriadku.
(10)
Individuálne povolenie na používanie čísel stráca platnosť dňom
a)
uplynutia lehoty, na ktorú bolo číslo pridelené,
b)
doručenia oznámenia držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel o vrátení čísel úradu,
c)
doručenia oznámenia podniku o zrušení poskytovania siete alebo služby úradu,
d)
právoplatnosti rozhodnutia o odobratí čísla,
e)
zániku držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel; to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu,
f)
právoplatnosti rozhodnutia o zákaze poskytovať siete alebo služby.
(11)
Podnik pridelí číslo inému účastníkovi najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa, keď zanikla predchádzajúcemu účastníkovi zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorou mu bolo predmetné číslo pridelené.
(12)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný platiť za každé pridelené číslo ročnú opakovanú úhradu podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(13)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel nesmie diskriminovať iné podniky, pokiaľ ide o číselné množiny umožňujúce prístup k ich službám.
Individuálne povolenie na používanie frekvencií
§ 32
(1)
Frekvencie je možné používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Individuálne povolenie na používanie frekvencií (ďalej len „individuálne povolenie“) je rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií a o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať, alebo rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií alebo rozhodnutie o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.
(2)
Úrad vydáva individuálne povolenie podľa plánu využívania frekvenčného spektra, ak je to potrebné na
a)
predchádzanie škodlivému rušeniu,
b)
zabezpečenie technickej kvality služby,
c)
zabezpečenie efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo
d)
plnenie iných cieľov všeobecného záujmu vymedzených v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Úrad vydá individuálne povolenie najneskôr do šiestich týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti, ak ide o frekvencie, ktoré sú k dispozícii podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Ak je žiadateľov o pridelenie tých istých frekvencií viac, úrad vydá individuálne povolenie podľa poradia, v akom boli žiadosti doručené. Úrad môže lehotu na vydanie individuálneho povolenia predĺžiť najviac na osem mesiacov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivých, primeraných, otvorených a transparentných postupov pre všetkých žiadateľov. Tieto časové obmedzenia nemajú vplyv na medzinárodné dohody týkajúce sa používania frekvencií a orbitálnych pozícií.
(4)
Držiteľom individuálneho povolenia môže byť
a)
fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ak ide o individuálne povolenie na prevádzku amatérskej stanice, fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 14 rokov,
b)
právnická osoba.
(5)
Žiadosť o vydanie individuálneho povolenia obsahuje
a)
identifikačné údaje žiadateľa podľa § 15 ods. 2 písm. a) a dátum narodenia, ak je žiadateľom o individuálne povolenie na prevádzku amatérskej stanice fyzická osoba,
b)
počet a typ rádiových zariadení, ako aj vysielacích a prijímacích antén, ak je to potrebné,
c)
požadovanú frekvenciu alebo frekvenčné pásmo a vymedzenie predpokladaného územia, ak je to potrebné,
d)
účel a spôsob použitia rádiových zariadení vrátane ich technických údajov a údajov o vysielacích a prijímacích anténach spolu s vyžarovacími diagramami, ak nie sú už záväzne ustanovené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
údaje o osobe oprávnenej konať v mene žiadateľa a údaje o osobe zodpovednej za obsluhu rádiového zariadenia a osvedčenie o jej osobitnej odbornej spôsobilosti, ak to tento zákon ustanovuje,
f)
predpokladaný termín uvedenia rádiového zariadenia do prevádzky a začatia poskytovania služby, ak je to potrebné,
g)
osvedčenú kópiu licencie vysielateľa na analógové vysielanie udelenú podľa osobitného predpisu,25) ak ide o individuálne povolenie na rozhlasové analógové vysielanie,
h)
obdobie, na ktoré žiadateľ žiada o pridelenie frekvencií,
i)
požadované identifikačné znaky, ak sú pre daný druh služby nevyhnutné,
j)
ďalšie údaje, ak sú potrebné na plnenie úloh podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách.
(6)
Úrad môže vyžadovať predloženie informácií potrebných na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 5.
(7)
Úrad môže obmedziť počet práv na používanie frekvencií uvedených v pláne využívania frekvenčného spektra alebo predĺžiť trvanie existujúcich práv inak, ako bolo určené v pôvodných individuálnych povoleniach, pričom prihliadne na potrebu maximalizovať výhody pre používateľov a uľahčiť rozvoj hospodárskej súťaže. Úrad konzultuje návrh na obmedzenie počtu práv podľa § 10. Po určení postupu vyzve na podávanie žiadostí o vydanie alebo predĺženie individuálneho povolenia.
(8)
Úrad prehodnocuje raz za tri roky alebo na základe žiadosti dotknutých podnikov obmedzenie počtu práv podľa odseku 7.
(9)
Individuálne povolenie podľa odseku 1 môže obsahovať len
a)
identifikačné údaje o držiteľovi individuálneho povolenia,
b)
povinnosť poskytovať službu alebo používať typ technológie, pre ktoré sú pridelené frekvencie určené, vrátane prípadných požiadaviek na pokrytie a kvalitu, ak takéto povinnosti ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra alebo plán využívania frekvenčného spektra,
c)
podmienky na efektívne používanie frekvencií,
d)
technické a prevádzkové podmienky potrebné na zamedzenie škodlivého rušenia a na obmedzenie vystavenia verejnosti účinkom elektromagnetického poľa, ak sa také podmienky líšia od podmienok určených vo všeobecnom povolení,
e)
pridelené frekvencie, identifikačné znaky a lehotu platnosti individuálneho povolenia, s výhradou zmien v národnej tabuľke frekvenčného spektra,
f)
záväzky, ktoré na seba prevzal účastník výberového konania v priebehu výberového konania a ktoré uviedol v ponuke,
g)
operátorskú triedu pre amatérske stanice,
h)
výšku úhrady za frekvencie a identifikačné znaky a spôsob platenia,
i)
vymedzenie povinností vrátane súvisiacich údajov, ktoré sú potrebné na plnenie úloh podľa medzinárodných zmlúv o využívaní frekvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách,
j)
podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,
k)
počet a typ rádiových zariadení a antén, ich technickú špecifikáciu a druh vysielania, ak je to potrebné,
l)
vymedzenie územia, na ktorom je možné frekvencie používať, ak je to pre daný druh rádiokomunikačnej služby potrebné,
m)
povinnosti špecifické pre experimentálne používanie frekvencií.
(10)
Individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie úrad vydá, ak žiadateľ o individuálne povolenie má licenciu na rozhlasové analógové pozemské vysielanie alebo ak má uzavretú zmluvu o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom takej licencie.
(11)
Úrad pri určovaní lehoty platnosti individuálneho povolenia prihliada na potrebné investície a potrebu poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií. Úrad vydá individuálne povolenie najviac na desať rokov. Ak je to odôvodnené obdobím návratnosti investície, úrad môže vydať individuálne povolenie aj na dlhšie obdobie. Ak ide o frekvencie, ktoré neboli pridelené na základe výsledku výberového konania, úrad môže individuálne povolenie na základe žiadosti držiteľa povolenia predĺžiť. Ak ide o individuálne povolenie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie vydané na základe licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie, možno toto individuálne povolenie vydať na obdobie uvedené v žiadosti o individuálne povolenie, najviac na obdobie, na ktoré bola udelená licencia na rozhlasové analógové pozemské vysielanie. Žiadosť o predĺženie platnosti individuálneho povolenia môže žiadateľ podať najskôr šesť mesiacov pred stratou platnosti individuálneho povolenia a najneskôr šesť týždňov pred stratou platnosti individuálneho povolenia.
(12)
Úrad v individuálnom povolení uvedie, či je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať v súlade s plánom využívania frekvenčného spektra a za akých podmienok.
(13)
Zámer uskutočniť prevod práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií je podnik povinný oznámiť úradu najneskôr štyri týždne pred jeho uskutočnením a uskutočnenie prevodu do piatich pracovných dní. Oznámenie o zámere obsahuje identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia a podniku, na ktorý sa majú práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť, v rozsahu podľa § 15 ods. 2 písm. a) a b), označenie individuálneho povolenia, ktorého sa prevod týka a frekvencií, ktoré sa majú previesť. Úrad tento zámer, ako aj uskutočnenie prevodu, zverejní.
(14)
Prevod alebo prenájom práv nie je možné uskutočniť, ak
a)
ide o frekvencie pridelené na analógové rozhlasové alebo analógové televízne vysielanie,
b)
ide o harmonizované frekvencie a ich prevod nie je v súlade s ich harmonizáciou,
c)
následkom prevodu alebo prenájmu by došlo k narušeniu hospodárskej súťaže,
d)
podniku, na ktorý sa práva majú previesť, alebo ktorému sa majú prenajať, v posledných troch rokoch pred uskutočnením zamýšľaného prevodu alebo prenájmu, úrad podľa § 34 ods. 3 zrušil individuálne povolenie, ktorého bol držiteľom.
(15)
Ak úrad neurčí v individuálnom povolení inak, povinnosti a podmienky určené v tomto povolení zostávajú v platnosti aj po prevode alebo prenájme práv.
(16)
Úrad môže vydať dočasné individuálne povolenie, ktorého platnosť nepresahuje jeden mesiac, určené na jednorazové účely, ktoré nemožno predvídať s dostatočným predstihom, ak požadované frekvencie sú k dispozícii a nedôjde ku škodlivému rušeniu. Žiadosť o vydanie dočasného individuálneho povolenia musí byť doručená úradu najmenej tri pracovné dni pred požadovaným termínom začatia používania frekvencie.
(17)
Podrobnosti o individuálnom povolení, ktorým sa prideľujú frekvencie na poskytovanie terestriálneho multiplexu, a o jeho udelení upravuje osobitný predpis.26)
§ 33
(1)
Ak je potrebné obmedziť počet práv na používanie frekvencií alebo v prípade vybraných frekvencií, ktorých podmienky pridelenia sú určené v pláne využívania frekvenčného spektra, úrad vydáva individuálne povolenie na základe výsledku výberového konania podľa odsekov 2 až 9. Úrad vyhlási výberové konanie na základe žiadosti o vydanie individuálneho povolenia alebo z vlastného podnetu. Úrad počas výberového konania konanie o žiadosti o vydanie individuálneho povolenia preruší.
(2)
Úrad začne výberové konanie výzvou na predloženie ponúk, v ktorej určí
a)
frekvencie, frekvenčné bloky alebo frekvenčné pásmo, ktoré sú predmetom výberového konania,
b)
účel použitia, podmienky a zásady na optimálne využitie frekvencií,
c)
hodnotiace kritériá,
d)
termín, do ktorého sa musí predložiť ponuka,
e)
požiadavky na formu a obsah predkladaných podkladov do výberového konania, aby bola zabezpečená porovnateľnosť ponúk,
f)
výšku jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií ako očakávanú minimálnu ponuku,
g)
ďalšie podklady na výberové konanie, ak je to potrebné.
(3)
Úrad zverejní výzvu na predloženie ponúk vo vestníku a oznam o zverejnení výzvy zverejní v jednom celoštátnom denníku periodickej tlače v Slovenskej republike. Úrad zruší výberové konanie, ak v lehote na podanie ponuky uvedenej vo výzve nebola predložená ani jedna ponuka. Úrad môže zrušiť výberové konanie, ak sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa výberové konanie vyhlásilo. Úrad je povinný bezodkladne oznámiť všetkým uchádzačom zrušenie výberového konania s uvedením dôvodu zrušenia.
(4)
Na vyhodnotenie ponúk úrad zriadi výberovú komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva predseda úradu; členom výberovej komisie môže byť iba osoba bezúhonná a odborne spôsobilá. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace; to neplatí ak ide o štátneho zamestnanca. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie právneho, ekonomického alebo technického smeru so zameraním na elektronické komunikácie a prax v odbore najmenej päť rokov. Členom výberovej komisie nesmie byť
a)
osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k niektorému účastníkovi výberového konania alebo jeho zástupcovi,
b)
osoba, ktorá je spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo kontrolného, alebo dozorného orgánu niektorého z účastníkov výberového konania alebo jeho zástupcu,
c)
osoba, ktorá je blízkou osobou27) spoločníka, štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, člena kontrolného alebo dozorného orgánu, alebo vedúceho zamestnanca niektorého účastníka výberového konania alebo jeho zástupcu,
d)
osoba, o ktorej so zreteľom na jej pomer k veci, k niektorému z účastníkov výberového konania alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.
(5)
Osoba, ktorá má byť vymenovaná za člena výberovej komisie, poskytne predsedovi úradu písomné čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa podmienky ustanovené v odseku 4. Ak po začatí výberového konania člen výberovej komisie prestane spĺňať podmienky ustanovené v odseku 4, je povinný bezodkladne o tom upovedomiť predsedu úradu a až do svojho odvolania sa nezúčastňovať na činnosti výberovej komisie. Predseda úradu vymenuje za člena výberovej komisie inú osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 4 a poskytne o tom písomné čestné vyhlásenie.
(6)
Účastníkom výberového konania je predkladateľ ponuky, ktorý ju predložil v termíne uvedenom vo výzve na výberové konanie.
(7)
Na ponuku podanú po uplynutí určeného termínu úrad neprihliada a vráti ju predkladateľovi ponuky neotvorenú. Po uplynutí určeného termínu nemožno ponuku doplniť, ani zmeniť.
(8)
Výberová komisia vylúči z výberového konania účastníka výberového konania, ktorého ponuka nespĺňa požiadavky uvedené vo výzve alebo ktorému úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil podľa § 34 ods. 3. Výberová komisia vyhodnotí ponuky podľa kritérií uvedených vo výzve na výberové konanie a určí poradie účastníkov výberového konania, o čom vyhotoví správu. Úrad je pri prideľovaní frekvencií viazaný poradím určeným výberovou komisiou. Účastníci výberového konania, ktorí sa umiestnili na miestach, na ktorých sa frekvencie nepridelia, sa považujú za neúspešných účastníkov. Neúspešným účastníkom výberového konania a vylúčeným účastníkom výberového konania úrad konanie o ich žiadosti zastaví s uvedením dôvodov. Správa o priebehu a výsledku výberového konania je podkladom na pokračovanie v konaní o pridelení frekvencií úspešnému účastníkovi výberového konania.
(9)
Úspešnému účastníkovi výberového konania úrad vydá rozhodnutie o pridelení frekvencií najneskôr do štyroch týždňov po vyhodnotení a určení poradia účastníkov výberového konania. Toto rozhodnutie neoprávňuje úspešného účastníka používať frekvencie. Pred začatím používania pridelených frekvencií je úspešný účastník výberového konania povinný požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.
(10)
Ak úspešný účastník výberového konania vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá, alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší, pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti, úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa poradia stanoveného komisiou. Úspešný účastník výberového konania preberá na seba záväzky, ktoré uviedol v ponuke.
(11)
Ustanovenia o výberovom konaní sa nevzťahujú na prideľovanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie.
§ 34
(1)
Úrad nevydá alebo nepredĺži individuálne povolenie, ak
a)
to vyžaduje medzinárodná zmluva alebo členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii,
b)
to ustanovuje osobitný predpis,28)
c)
pridelenie frekvencie neumožňuje plán využívania frekvenčného spektra,
d)
požadovaná frekvencia nie je k dispozícii,
e)
o individuálne povolenie požiadala osoba, ktorej úrad individuálne povolenie v posledných troch rokoch zrušil podľa odseku 3, alebo
f)
individuálne povolenie, ktorého predĺženie držiteľ individuálneho povolenia žiada, sa týka frekvencií, ktoré boli pridelené na základe výsledku výberového konania.
(2)
Úrad môže rozhodnúť o zmene individuálneho povolenia
a)
z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a), ak dodržanie týchto záväzkov nemožno zabezpečiť inak,
b)
ak došlo k podstatnej zmene skutočností, na ktorých základe bolo individuálne povolenie udelené,
c)
na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia.
(3)
Úrad zruší individuálne povolenie alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená,
b)
držiteľ individuálneho povolenia nepoužíval pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu viac ako šesť mesiacov; úrad individuálne povolenie zruší, ak sa tento stav preukáže opakovane v troch po sebe nasledujúcich kontrolách s časovým odstupom minimálne dva týždne medzi jednotlivými kontrolami,
c)
držiteľ individuálneho povolenia neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo určené v individuálnom povolení, hoci bol na možnosť zrušenia povolenia vopred upozornený a nevykonal nápravu v lehote určenej úradom,
d)
držiteľ individuálneho povolenia neuhradil opakovanú úhradu za frekvencie podľa § 35 do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti alebo neuhradil jednorazovú úhradu podľa § 35 v lehote splatnosti,
e)
sa prevod alebo prenájom práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencie uskutočnil v rozpore s týmto zákonom alebo individuálnym povolením,
f)
to ustanovuje osobitný predpis.29)
(4)
Individuálne povolenie stráca platnosť
a)
dňom uplynutia lehoty, na ktorú bolo vydané,
b)
smrťou alebo zánikom držiteľa individuálneho povolenia; to neplatí, ak má podnik právneho nástupcu,
c)
dňom, ktorý je uvedený v oznámení o vzdaní sa individuálneho povolenia doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia,
d)
dňom ukončenia poskytovania sietí alebo služieb oznámeného podľa § 15,
e)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa osobitného predpisu,30)
f)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze plavidla z námorného registra Slovenskej republiky alebo registra plavidiel, ak ide o individuálne povolenie pre lodnú stanicu, alebo rozhodnutia o výmaze lietadla z registra lietadiel Slovenskej republiky, ak ide o individuálne povolenie pre lietadlovú stanicu.31)
§ 35
Úhrada za právo používať frekvencie
(1)
Úhrada za právo používať frekvencie zohľadňuje záruku používania pridelených frekvencií bez ich vzájomného rušenia. Jednorazová úhrada za pridelenie frekvencie je úhrada podľa § 33 ods. 2 písm. f). Opakovaná úhrada je úhrada za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak. Úhrada je splatná podľa rozhodnutia úradu v individuálnom povolení.
(2)
Opakovaná úhrada podľa odseku 1 sa platí podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(3)
Povinnosti podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na využívanie frekvencií, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené na vojenské účely.
§ 36
Prevádzkovanie koncových zariadení
(1)
Prevádzkovať, distribuovať alebo uvádzať na trh možno len telekomunikačné zariadenia, ktoré spĺňajú požiadavky technických predpisov vydaných podľa osobitného predpisu.32)
(2)
Podnik je povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí, na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky. Úrad vedie zoznam týchto rozhraní a oznamuje ich Európskej komisii.
(3)
Podrobnosti o interoperabilite koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu a interoperabilite analógových a digitálnych televíznych prijímačov ustanoví vláda nariadením.
(4)
Všeobecné povolenie na používanie frekvencií na prevádzku rádiových zariadení určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie, na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie. Vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií môže úrad obmedziť používanie frekvencií iba z dôvodov
a)
zabezpečenia efektívneho využívania frekvenčného spektra,
b)
zabránenia škodlivému rušeniu alebo
c)
zabezpečenia ochrany verejného zdravia.
§ 37
Osobitná odborná spôsobilosť
(1)
Obsluhovať vybrané rádiové zariadenia môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s obsluhou vybraných rádiových zariadení. Bez osobitnej odbornej spôsobilosti môže fyzická osoba obsluhovať také zariadenia pri výcviku a školení len pod dohľadom osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť. Obsluhu môžu vykonávať aj osoby, ktorým úrad uznal osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení.
(2)
Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti. Skúšobnú komisiu zriaďuje a jej členov vymenúva a odvoláva predseda úradu.
(3)
Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia a titul žiadateľa,
b)
adresu trvalého pobytu žiadateľa,
c)
požadovaný druh osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
d)
dosiahnutý stupeň vzdelania žiadateľa a
e)
fotografiu žiadateľa.
(4)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na obsluhu vybraných rádiových zariadení používaných zložkami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskou informačnou službou na účely zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku.
(5)
Vybrané rádiové zariadenia sú
a)
rádiová stanica pracujúca v pásmach krátkych vĺn vyhradených pre telegrafnú a telefónnu prevádzku,
b)
lietadlová stanica,
c)
lietadlová zemská stanica,
d)
letecká stanica,
e)
letecká zemská stanica,
f)
lodná stanica,
g)
lodná zemská stanica,
h)
pobrežná stanica,
i)
amatérska stanica.
(6)
Podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(7)
Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie na lodiach povinne vybavených zariadeniami globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom medzinárodnou námornou organizáciou. Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie vybavené zariadeniami GMDSS na lodiach, ktoré nie sú povinne týmito zariadeniami vybavené, je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom ministerstvom.
PIATA HLAVA
DOHĽAD
§ 38
Rozsah a opatrenia dohľadu
(1)
Dohľad sa uskutočňuje
a)
kontrolou plnenia povinností a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok, ak to ustanovuje osobitný predpis33) alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b)
kontrolou dodržiavania podmienok uvádzania telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia, na trh a do prevádzky,
c)
kontrolou technického stavu telekomunikačných zariadení, sietí a vedení,
d)
opatreniami na odstránenie zistených nedostatkov,
e)
ochranou proti rušeniu vrátane sledovania a zisťovania zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,
f)
ukladaním ochranných opatrení.
(2)
Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má povinnosti podľa tohto zákona, osobitného predpisu32) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(3)
Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 1 písm. a) fyzickou kontrolou u kontrolovanej osoby, monitoringom frekvenčného spektra alebo administratívnou kontrolou údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.
(4)
Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu
a)
oprávnení vstupovať na pozemky a do priestorov, v ktorých sa kontrolované zariadenia nachádzajú, alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú, a vykonať kontrolu podľa odseku 1,
b)
oprávnení overovať totožnosť kontrolovaných osôb, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene kontrolovaných osôb konajú, požadovať od kontrolovaných osôb potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,
c)
oprávnení v odôvodnených prípadoch dočasne odobrať zariadenia na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie skúšania alebo kontroly, o čom vydajú kontrolovanej osobe písomné potvrdenie,
d)
povinní preukázať sa služobným preukazom, ktorý ich oprávňuje na výkon kontroly,
e)
povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe; pri fyzickej kontrole formou zápisu o výsledku kontroly,
f)
povinní zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone kontroly a v súvislosti s ňou.
(5)
Kontrolované osoby sú
a)
povinné strpieť výkon dohľadu podľa odseku 4 písm. a) až c) a poskytnúť úradu všetky požadované informácie a doklady,
b)
oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom v lehote určenej úradom,
c)
povinné uhradiť náklady skúšok na overenie zhody výrobkov s technickými predpismi, ak sa preukáže, že vlastnosti výrobku nie sú v zhode s požiadavkami obsiahnutými v technickom predpise,
d)
povinné v lehote určenej úradom odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie.
(6)
Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a dodržanie podmienok individuálneho povolenia, môže sa úrad pri monitoringu využívania pridelených frekvencií oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú poverení vykonávať dohľad týmto spôsobom, nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám než komunikujúcim stranám prenášanej správy alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášaných správ. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie kontroly a uloženia sankcie podľa § 69. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.
(7)
Úrad
a)
určí kontrolovanej osobe v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch alebo v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly,
b)
preverí opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k zisteným nedostatkom, prihliadne na opodstatnené námietky a oboznámi s nimi kontrolovanú osobu,
c)
nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 31 ods. 9 a § 34 ods. 3.
(8)
Úrad môže osobám, ktoré maria výkon kontroly tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 5 písm. a), uložiť poriadkovú pokutu do 200 eur, a to aj opakovane.
§ 39
(1)
Ak úrad zistí, že ďalšie poskytovanie služby alebo balíka služieb by spôsobilo značné narušenie hospodárskej súťaže, vydá rozhodnutie na zastavenie alebo odloženie poskytovania takejto služby alebo balíka služieb, a to až dovtedy, kým podnik nesplní prístupové povinnosti, ktoré mu boli uložené podľa § 18.
(2)
Ak úrad zistí, že nedostatky v činnosti kontrolovanej osoby predstavujú bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia, alebo v dôsledku týchto nedostatkov môžu vzniknúť iným podnikom, užívateľom sietí alebo služieb alebo užívateľom frekvenčného spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy, môže bezodkladne v písomnom oznámení o zistených nedostatkoch nariadiť ochranné opatrenie vedúce k náprave situácie.
(3)
Kontrolovaná osoba môže do troch pracovných dní od doručenia oznámenia o zistených nedostatkoch podať proti ochrannému opatreniu podľa odseku 2 písomne námietky a navrhnúť spôsob odstránenia zistených nedostatkov. O námietkach rozhodne osoba, ktorá je priamo nadriadená osobám, ktoré ochranné opatrenie nariadili.
(4)
Ochranné opatrenie platí najviac tri mesiace. Túto lehotu môže úrad v odôvodnených prípadoch predĺžiť písomným oznámením najviac o tri mesiace.
§ 40
Povinnosť poskytnutia informácií
(1)
Podnik alebo iná osoba, ktorá má práva a povinnosti podľa tohto zákona, sú povinní na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti predložiť úradu v požadovanom rozsahu, forme a v určenej lehote informácie podľa tohto zákona, osobitného predpisu34) alebo medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(2)
Významný podnik je povinný na základe žiadosti úradu predložiť informácie z účtovníctva o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s príslušnými veľkoobchodnými trhmi.
(3)
Podnik je okrem povinnosti podľa odsekov 1 a 2 povinný na základe odôvodnenej žiadosti úradu predložiť informácie v rozsahu, forme a primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné na
a)
overovanie plnenia podmienok podľa § 14 ods. 2 písm. d) a e), § 31 ods. 4 písm. d) a g) a § 32 ods. 9 písm. c) a h),
b)
overovanie plnenia podmienok všeobecného povolenia pri prijatí podania a sťažnosti, riešení sporu, alebo ak má úrad iné dôvody sa domnievať, že niektorá podmienka nie je splnená, alebo v prípade zisťovania skutkového stavu úradom z jeho vlastnej iniciatívy,
c)
posudzovanie žiadostí o pridelenie frekvencií alebo identifikačných znakov a čísel,
d)
zverejňovanie porovnávacích prehľadov o kvalite a cene služieb v prospech koncových užívateľov,
e)
určené štatistické účely,
f)
analýzu relevantných trhov,
g)
zabezpečenie efektívneho využívania a účinnej správy rádiových frekvencií,
h)
vyhodnotenie budúceho vývoja sietí alebo služieb, ktoré by mohli mať vplyv na veľkoobchodné služby,
(4)
Úrad nemôže žiadať informácie uvedené v odseku 3 písm. a), b), d) až h) od podniku pred začatím poskytovania siete alebo služby alebo ako podmienku začatia ich poskytovania.
(5)
Ak úrad žiada podnik o poskytnutie informácií podľa odseku 3, musí podnik informovať, na aký účel sa informácie použijú.
(6)
Podnik je povinný okrem povinnosti poskytovať štatistické údaje na účely štátneho štatistického zisťovania podľa osobitného predpisu35) poskytovať ministerstvu aj ďalšie štatistické údaje potrebné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii.
TRETIA ČASŤ
SIETE A SLUŽBY
PRVÁ HLAVA
POSKYTOVANIE SIETÍ A SLUŽIEB
§ 41
(1)
Podnik poskytujúci verejnú službu na vytváranie vnútroštátnych volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného číslovacieho plánu je povinný zabezpečiť
a)
koncovým užívateľom, vrátane užívateľov verejných telefónnych automatov, bezplatný prístup k tiesňovým službám s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísel tiesňového volania,
b)
koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k tiesňovým službám, aký majú ostatní koncoví užívatelia a v čo najväčšej možnej miere prístup k službám poskytovaným v rámci číselného rozsahu začínajúceho sa číslom „116“,
(2)
Podnik poskytujúci verejnú telefónnu službu je povinný obsluhovať všetky volania do a z európskeho telefónneho číslovacieho priestoru za ceny podobné cenám, ktoré účtuje za volania do iných členských štátov a volania z nich.
(3)
Podnik poskytujúci verejnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k
a)
službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať,
b)
všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov, číslam európskeho telefónneho číslovacieho priestoru a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.
(4)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný na základe písomnej žiadosti orgánu činného v trestnom konaní a na jeho náklady, z dôvodu zabránenia podvodnému konaniu alebo zneužitiu, zablokovať prístup k číslam alebo službám poskytovaným prostredníctvom určitých čísel a zadržať platby za prepojenie alebo iné služby. Žiadosť obsahuje určenie obdobia, počas ktorého má takéto blokovanie trvať. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom tejto žiadosti.
§ 43
Práva a povinnosti podniku a užívateľa
(1)
Podnik má právo
a)
na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b)
na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c)
odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1.
poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2.
záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu,
3.
záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d)
dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1.
jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,
2.
nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3.
podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e)
požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).
(2)
Podnik je povinný
a)
uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b)
pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a),
c)
písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.
(4)
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný poskytovať
a)
tónovú voľbu alebo dvojtónovú viacfrekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60,
b)
bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c)
bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ (MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov podobných aplikácií,
d)
možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e)
možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,
f)
informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka, okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,
g)
cenové poradenstvo,
h)
nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i)
ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím, aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,
j)
bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia k internetu.
(5)
Úrad pri určovaní rozsahu povinností podľa odseku 4 prihliada najmä na všeobecnú dostupnosť jednotlivých nástrojov, ktoré môžu byť predmetom týchto povinností.
(6)
Podnik počas krízovej situácie zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby podľa osobitného predpisu.37)
(7)
Pri mimoriadnej udalosti je podnik povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prednostné volania pre orgány krízového riadenia38) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území.
(8)
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnych udalostí na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.37)
(9)
Koncový užívateľ má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(10)
Účastník má právo na
a)
bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní verejnej služby, ktoré nezavinil,
b)
vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania verejnej služby zavineného podnikom; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania verejnej služby.
(11)
Účastník verejnej telefónnej služby má právo
a)
zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 50 ods. 2 písm. c) a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b)
na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c)
bezplatne volať na čísla tiesňových volaní vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“; to sa vzťahuje aj na užívateľov verejných telefónnych automatov,
(12)
Účastník je povinný
a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.20)
(13)
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
§ 45
Reklamačný poriadok
(1)
Podnik v reklamačnom poriadku upraví najmä
a)
podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu,
b)
spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia,
c)
lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie,
d)
spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 43 ods. 10 písm. b).
(2)
Právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo zistenia závady poskytnutej verejnej služby alebo zariadenia. Podnik je povinný písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení písomne informovať účastníka pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty.
(3)
Reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté verejné služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania verejnej služby.
(4)
Ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejnej služby za celé obdobie využívania služby.
§ 46
Kvalita služieb
(1)
Úrad môže vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) určiť merateľné ukazovatele kvality verejných služieb pre koncových užívateľov a obsah, formu a spôsob zverejnenia informácií o kvalitatívnych ukazovateľoch, vrátane mechanizmov osvedčovania kvality, aby zabezpečil pre koncových užívateľov, vrátane užívateľov so zdravotným postihnutím, prístup ku komplexným, porovnateľným, spoľahlivým a užívateľsky zrozumiteľným informáciám. Ak je to potrebné, môžu sa použiť ukazovatele kvality podľa § 51 ods. 1.
(2)
Úrad môže vo všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g) určiť požiadavky na minimálnu kvalitu služby, ktoré je podnik povinný dodržiavať, aby nedochádzalo k zhoršovaniu kvality služieb, obmedzovaniu alebo spomaľovaniu prevádzky v sieťach.
(3)
Pred určením požiadaviek na minimálnu kvalitu služby podľa odseku 2 úrad poskytne návrh požiadaviek spolu s odôvodnením Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov. Úrad v čo najväčšej možnej miere prihliadne na pripomienky a odporúčania Európskej komisie.
§ 47
Účtovníctvo niektorých podnikov a finančné správy
(1)
Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu je povinný viesť oddelene náklady a výnosy z poskytovania sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý je potrebný pre štrukturálne oddelený a právne nezávislý podnik, aby bolo možné identifikovať všetky časti nákladov a výnosov z týchto činností s príslušnými výpočtovými podkladmi a podrobnými metódami prepočtu vrátane podrobného rozpisu stálych aktív a štruktúrovaných nákladov, ak
a)
má v rámci členských štátov osobitné alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných oblastiach ako v oblasti elektronických komunikácií,
b)
jeho tržby za predchádzajúce účtovné obdobie z poskytovania sietí alebo služieb na celom území Európskej únie sú minimálne 50 miliónov eur.
(2)
Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu len na území Slovenskej republiky, ktorý podniká aj na inom trhu, ako je relevantný trh v oblasti elektronických komunikácií, je povinný viesť oddelene náklady a výnosy z týchto iných činností, aby sa zamedzilo zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných činností a naopak.
(3)
Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu, ktorý nie je povinný vykonávať nezávislý audit,40) je povinný úradu na požiadanie poskytnúť na nahliadnutie svoju účtovnú závierku. Úrad môže túto účtovnú závierku preveriť a výsledok preverenia zverejniť.
§ 48
Prenositeľnosť čísla
(1)
Podnik je povinný zabezpečiť svojim účastníkom s telefónnymi číslami z národného číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, aby si mohli ponechať svoje telefónne čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje, v prípade
a)
geografických čísel v rámci geograficky určenej číslovacej oblasti vymedzenej úradom na špecifickom mieste pripojenia účastníka a
b)
negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.
(2)
Na prenositeľnosť čísla medzi pevnými a mobilnými verejnými sieťami sa odsek 1 nevzťahuje.
(3)
Podniky sú povinné navzájom účtovať ceny pri zabezpečení prenositeľnosti čísla tak, aby boli nákladovo orientované. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže vydať po konzultáciách podľa § 10 rozhodnutie o metóde kalkulácie cien podľa § 12 ods. 3 písm. c). Na základe tohto rozhodnutia je podnik povinný vypočítať a zverejniť ceny, ako aj ich odôvodnenie, do dvoch mesiacov od jeho zverejnenia vo vestníku; ustanovenia § 12 ods. 5 sa nepoužijú. Ak podnik požaduje od účastníkov priame platby za služby spojené s prenosom čísla, ceny týchto služieb nesmú spôsobovať nezáujem o ich využívanie. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže po konzultáciách podľa § 10 vydať rozhodnutie, ktorým sa určuje maximálna výška priamych platieb účastníkov za služby spojené s prenosom čísla. Toto rozhodnutie je záväzné pre všetky podniky a nadobúda účinnosť po uplynutí 30 dní od jeho zverejnenia vo vestníku.
(4)
Podnik je povinný preniesť a aktivovať číslo účastníkovi v čo najkratšom možnom čase; účastníkovi, ktorý uzatvoril zmluvu o prenose čísla do nového podniku, musí byť číslo aktivované do jedného pracovného dňa.
(5)
Podnik je povinný zabezpečiť počas procesu prenášania čísel na iný podnik, aby účastníkovi nebolo jeho číslo prenesené k inému podniku proti jeho vôli.
(6)
Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka, je povinný poskytnúť účastníkovi kompenzáciu; právo na náhradu škody nie je týmto dotknuté.
(7)
Podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie podľa odseku 6 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
§ 49
Zriaďovanie a prevádzkovanie osobitných sietí
(1)
Osobitná sieť je zriadená a prevádzkovaná na vojenské účely iba pre určený okruh osôb; osobitná sieť nie je verejná sieť.
(2)
Právo zriaďovať a prevádzkovať osobitné siete má ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.
(3)
Využitie frekvenčného spektra vymedzeného v národnej tabuľke frekvenčného spektra pre vojenské účely plánuje ministerstvo obrany.
(4)
Prevádzkovatelia osobitných sietí nesmú poskytovať verejné služby, ani umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám.
(5)
Pripojenie osobitnej siete na verejnú sieť sa uskutoční, ak je to v dôležitom záujme štátu, na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete. Prevádzkovateľ verejnej siete je povinný odôvodnenej žiadosti vyhovieť, ak je to technicky uskutočniteľné.
(6)
Na osobitné siete a ich telekomunikačné zariadenia sa vzťahujú § 66 až 68.
DRUHÁ HLAVA
UNIVERZÁLNA SLUŽBA
§ 50
(1)
Univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým koncovým užívateľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena prihliadajúca na úroveň spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov.
(2)
Predmetom univerzálnej služby je
a)
vyhovieť všetkým primeraným požiadavkám na jedno pripojenie k verejnej sieti na pevnom mieste; toto pripojenie musí umožniť podporu hlasovej, telefaxovej a dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, prihliadajúc na technickú uskutočniteľnosť a prevládajúce technológie používané väčšinou účastníkov,
b)
vyhovieť všetkým primeraným požiadavkám na poskytnutie verejnej telefónnej služby v rámci sieťového pripojenia podľa písmena a),
c)
vydať a sprístupniť úplný telefónny zoznam, pravidelne aktualizovaný aspoň raz za rok, v elektronickej a v tlačenej forme alebo v elektronickej forme alebo v tlačenej forme; úplný telefónny zoznam obsahuje údaje o všetkých účastníkoch verejných telefónnych služieb okrem tých, ktorí požiadali o nezverejnenie svojich osobných údajov podľa § 59 ods. 2,
d)
zabezpečiť primeranú dostupnosť verejných telefónnych automatov alebo iných verejných telefónnych prístupových bodov, vrátane poskytovania služieb tiesňových volaní z verejných telefónnych automatov s použitím jednotného európskeho tiesňového čísla „112“ a iných národných čísel tiesňového volania, bezplatne a bez použitia platobných prostriedkov,
e)
poskytovať aspoň jednu úplnú informačnú službu o telefónnych číslach pre koncových užívateľov, vrátane koncových užívateľov verejných telefónnych automatov,
f)
zabezpečiť rovnocenný prístup k verejným telefónnym službám a rovnocennú dostupnosť služieb podľa písmen b), c) a e), aké majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov pre užívateľov so zdravotným postihnutím.19)
(3)
Úrad určí na základe výsledku konzultácií podľa § 10 jeden alebo viac podnikov na poskytovanie univerzálnej služby a uloží im povinnosti podľa odseku 2 tak, aby bolo pokryté celé územie Slovenskej republiky, pričom môže určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby, pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky alebo zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby a pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky. Ak úrad zistí, že zariadenia alebo služby porovnateľné so zariadeniami alebo službami, ktoré sú predmetom univerzálnej služby, sú všeobecne dostupné, nemusí uložiť príslušnú povinnosť podľa odseku 2 na celom území alebo na časti územia Slovenskej republiky.
(4)
Úrad pri ukladaní povinnosti podľa odseku 2 písm. f) posúdi všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na služby pre užívateľov so zdravotným postihnutím. Úrad môže uložiť povinnosť najmä
a)
prenajať alebo predať, ak o to požiada užívateľ so zdravotným postihnutím, jedno špeciálne vybavené telekomunikačné koncové zariadenie primerané jeho zdravotnému postihnutiu za cenu štandardného telekomunikačného koncového zariadenia,
b)
zabezpečovať bezbariérový prístup k vybraným verejným telefónnym automatom, ich dostupnosť a špeciálne vybavenie.
(5)
Úrad pri určovaní podniku podľa odseku 3 nesmie vopred vylúčiť žiadny podnik. Úrad prihliada najmä na finančné, technické, odborné podmienky podniku a schopnosť podniku poskytovať univerzálnu službu nákladovo efektívnym spôsobom a v požadovanej kvalite.
(6)
Ak neprejaví o poskytovanie univerzálnej služby záujem žiadny podnik alebo žiadny podnik, ktorý prejaví záujem, nevyhovuje podmienkam podľa odseku 4, úrad určí na poskytovanie univerzálnej služby jeden alebo viac podnikov, ktoré najviac vyhovujú týmto podmienkam.
(7)
V rozhodnutí podľa odseku 3 úrad určí podrobnosti plnenia jednotlivých povinností a lehotu na plnenie. Pri ukladaní povinnosti podľa odseku 2 písm. d) úrad prihliadne na odôvodnené potreby koncových užívateľov z hľadiska geografického pokrytia, počtu verejných telefónnych automatov alebo iných prístupových bodov, dostupnosti pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím a kvality služieb.
(8)
Úrad preskúmava, či trvajú dôvody, na základe ktorých určil podnik na poskytovanie univerzálnej služby a uložil mu povinnosti podľa odseku 2. Ak úrad zistí, že porovnateľné zariadenia alebo porovnateľné služby sú všeobecne dostupné alebo sa zmenili okolnosti, na základe ktorých uložil podniku povinnosť podľa odseku 2, rozhodnutím predmetnú povinnosť zruší alebo zmení. Ak úrad zistí dôvody na zmenu podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby, rozhodnutie o určení podniku na poskytovanie univerzálnej služby zruší a postupuje podľa odseku 3. Návrh rozhodnutia o zmene alebo zrušení povinnosti podľa odseku 2 úrad konzultuje podľa § 10.
(9)
Ak má podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby s povinnosťami podľa odseku 2 písm. a) a b) v úmysle predať svoju prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť právnickej osobe, s ktorou nie je majetkovo prepojený, je povinný štyri mesiace vopred o tom informovať úrad, aby mohol posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na plnenie povinností podľa odseku 2 písm. a) a b). Úrad môže uložiť, zmeniť alebo zrušiť uložené povinnosti podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby.
(10)
Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby s povinnosťami podľa odseku 2 písm. c) a e) je povinný zaobchádzať s údajmi, ktoré mu poskytli iné podniky, nediskriminačne.
(11)
Úrad oznamuje Európskej komisii
a)
povinnosti univerzálnej služby uložené určeným podnikom a bezodkladne zmeny týkajúce sa týchto povinností,
b)
podniky určené na poskytovanie univerzálnej služby a ich zmeny.
§ 51
Kvalita univerzálnej služby
(1)
Úrad určí v rozhodnutí podľa § 50 ods. 3 kvalitatívne ukazovatele a cieľové hodnoty univerzálnej služby a metódy ich merania v súlade s technickými normami; úrad môže určiť aj formu a spôsob ich uverejnenia. Úrad môže určené kvalitatívne ukazovatele meniť v závislosti od technologického rozvoja. Úrad pri určení cieľových hodnôt prihliada na stanoviská dotknutých osôb získané podľa § 10. Kvalita univerzálnej služby je založená na týchto ukazovateľoch:
a)
lehota prvého pripojenia,
b)
poruchovosť na jednu účastnícku prípojku,
c)
čas potrebný na odstránenie poruchy,
d)
čas prihlásenia sa informačnej služby o telefónnych číslach,
e)
percentuálny podiel plne funkčných mincových a kartových verejných telefónnych automatov,
f)
reklamácie fakturácie.
(2)
Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby je povinný predložiť úradu vždy k 30. júnu a 31. decembru dosiahnuté výsledky ukazovateľov kvality podľa odseku 1 a zverejňovať ich na svojom webovom sídle.
(3)
Úrad môže vykonať alebo zadať na náklady podniku určeného na poskytovanie univerzálnej služby vykonanie nezávislého preverenia výsledkov ukazovateľov kvality, ak tento podnik opakovane neplní cieľové hodnoty, aby zistil správnosť a porovnateľnosť poskytnutej informácie.
§ 52
Kontrola výdavkov účastníkom a prijateľnosť cien univerzálnej služby
(1)
Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby pri poskytovaní zariadení alebo ďalších služieb, ktoré presahujú rámec poskytovania univerzálnej služby, je povinný určiť zmluvné podmienky tak, aby účastník nemusel platiť za zariadenia alebo služby, ktoré nie sú nevyhnutné alebo požadované pri poskytovaní žiadanej služby.
(2)
Úrad môže podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby uložiť povinnosť poskytovať účastníkom
a)
bezplatne základnú úroveň rozpísania faktúr na kontrolu výdavkov pri využívaní verejnej siete na pevnom mieste alebo príslušných verejných telefónnych služieb; úrad určí základnú úroveň rozpísania faktúr v rozhodnutí podľa § 50 ods. 3,
b)
bezplatné zablokovanie určitých druhov odchádzajúcich volaní, služby SMS alebo MMS so zvýšenou cenou, alebo ak je technicky uskutočniteľné, iných druhov podobných aplikácií, na základe žiadosti účastníka adresovanej podniku,
c)
možnosť platby vopred za pripojenie k verejnej sieti a používanie verejných telefónnych služieb,
d)
možnosť platby v splátkach za zriadenie pripojenia k verejnej sieti,
e)
informácie o primeraných a nediskriminačných opatreniach v prípade neplatenia faktúr, ktorými sa zabezpečí, aby po predchádzajúcom preukázateľnom upozornení účastníka mohlo nasledovať prerušenie alebo odpojenie účastníka; tieto opatrenia sa nevzťahujú na prípady podvodu, opakované oneskorené platenia alebo neplatenia,
f)
na ich požiadanie informácie o existujúcich nižších cenách,
g)
iné možnosti kontroly výdavkov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia v prípade neobvyklých alebo neprimeraných výdavkov.
(3)
Úrad môže zrušiť uloženie povinnosti podľa odseku 2 na časti územia alebo celom území Slovenskej republiky, ak je jej poskytovanie všeobecne dostupné.
(4)
Úrad sleduje vývoj a úroveň cien služieb patriacich do povinností univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2, najmä vo vzťahu k vnútroštátnym cenám pre koncových užívateľov a k ich príjmom.
(5)
Úrad môže uložiť v rozhodnutí podľa § 50 povinnosť poskytovať koncovým užívateľom možnosti výberu cien, ktoré sa odchyľujú od cien vychádzajúcich z obvyklých obchodných podmienok a ktoré umožnia koncovým užívateľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami prístup k sieti a službám.
(6)
Úrad môže regulovať ceny súvisiace s poskytovaním univerzálnej služby podľa § 12 tak, aby podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby používal jednotné ceny na celom území Slovenskej republiky, geografické priemery cien alebo aby neprekračoval maximálne ceny.
Úhrada čistých nákladov na univerzálnu službu
§ 53
(1)
Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby má právo na úhradu zistených čistých nákladov vzniknutých pri vykonávaní povinností univerzálnej služby, ak je poskytovanie univerzálnej služby pre podnik neprimeraným zaťažením. Žiadosť o úhradu čistých nákladov s podkladmi môže podnik podať úradu do dvoch rokov od uplynutia finančného roka, v ktorom vznikli, inak právo na úhradu zaniká.
(2)
Úrad na základe žiadosti podniku, ktorá obsahuje podklady na výpočet čistých nákladov, posúdi, či podnik plní povinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a jej poskytovanie môže byť pre podnik neprimeraným zaťažením. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať a nahliadať do účtovných kníh a záznamov; výsledky overenia podkladov úrad zverejní.
(3)
Ak úrad zistí, že poskytovanie univerzálnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, vypočíta čisté náklady, pričom prihliadne na akúkoľvek vznikajúcu výhodu na trhu, ktorú príslušný podnik získa poskytovaním univerzálnej služby a rozhodne o výške úhrady čistých nákladov. Vypočítané čisté náklady a metódu ich výpočtu úrad zverejní.
(4)
Účastníkom konania o úhrade čistých nákladov je len podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, ktorý podal žiadosť podľa odseku 1.
§ 54
(1)
Ak je to potrebné, úrad zriadi a spravuje osobitný účet univerzálnej služby (ďalej len „osobitný účet“) na úhradu čistých nákladov, do ktorého je povinný prispievať podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby, ktorého podiel ročných tržieb na vnútroštátnom trhu verejnej siete alebo verejnej služby sa rovná alebo je vyšší ako 0,2 percenta; do tržieb sa nezapočítavajú výnosy z poskytovania služby retransmisie.41)
(2)
Výšku úhrady na osobitný účet určí úrad pre každý podnik samostatne. Výška úhrady sa určí z podielu ročných vnútroštátnych tržieb z poskytovania verejných sietí a verejných služieb v príslušnom finančnom roku.
(3)
Ak je osobitný účet zriadený, podnik musí na požiadanie každoročne oznámiť úradu svoje tržby na príslušnom trhu, a to aj so spätnou platnosťou. Na tento účel môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby nahliadnuť do účtovných kníh a záznamov, a ak tržby podniku na príslušnom trhu nie je možné získať, môže urobiť odhad.
(4)
Úrad zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom, ktorá obsahuje výšku úhrady čistých nákladov, výhody na trhu, ktoré určený podnik získal poskytovaním povinností univerzálnej služby, a určené podiely jednotlivých podnikov.
(5)
Úhradu poskytnutú z osobitného účtu je podnik povinný použiť len na úhradu čistých nákladov, ktoré vznikli poskytovaním príslušnej povinnosti univerzálnej služby.
(6)
Podnik prispievajúci na pokrytie čistých nákladov je povinný uhradiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na osobitný účet úradom určený podiel.
(7)
Podrobnosti o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OCHRANA SÚKROMIA A OSOBNÝCH ÚDAJOV
§ 55
(1)
Podniky poskytujúce verejné siete alebo služby sú oprávnené na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov vzájomne si poskytovať nevyhnutné údaje podľa § 56 ods. 3, ak sa týkajú ich dlžníkov alebo osôb, o ktorých podnik zistil, že odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenia, alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia podľa § 43 ods. 1 písm. c) druhého bodu a účinnejšej ochrany podnikov pred takými osobami, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Správa je informácia, ktorá sa vymieňa alebo prenáša medzi konečným počtom subjektov prostredníctvom verejnej služby; okrem informácie prenášanej ako súčasť rozhlasového alebo televízneho vysielania sieťou, ktorú nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, ktorý túto informáciu prijíma.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo službu, je povinný zabezpečiť technicky a organizačne dôvernosť správ a s nimi spojených prevádzkových údajov, ktoré sa prenášajú prostredníctvom jeho verejnej siete a verejných služieb. Zakazuje sa najmä nahrávanie, odpočúvanie, ukladanie správ alebo iné druhy zachytenia alebo sledovania správ a s nimi spojených údajov osobami inými, ako sú užívatelia alebo bez súhlasu dotknutých užívateľov, ak zákon neustanovuje inak. To nebráni technickému ukladaniu údajov, ktoré sú nevyhnutné na prenos správ, bez toho aby bola dotknutá zásada dôvernosti. Podnik nezodpovedá za ochranu prenášaných správ, ak je možnosť ich priameho vypočutia alebo nechráneného získania v mieste vysielania alebo v mieste príjmu.
(4)
Zákaz uvedený v odseku 3 druhej vete sa nevzťahuje na dočasné zaznamenanie a uchovanie správ, ako aj súvisiacich prevádzkových údajov, ak je to nevyhnutné na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, ktorú si účastník alebo užívateľ objednal, na preukázanie požiadavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie služby alebo na preukázanie existencie alebo platnosti iného právneho úkonu, ktorý vykonal účastník, užívateľ alebo podnik.
(5)
Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracovania; za súhlas na tento účel sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.
(6)
Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi42) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a obrany štátu môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.
§ 56
Ochrana osobných údajov
(1)
Ochrana osobných údajov sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Práva a povinnosti prevádzkovateľa, ktorým je podnik, súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa spravujú osobitným predpisom.43)
(2)
Podnik je povinný prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich služieb, a ak je to nevyhnutné, aj v súčinnosti s poskytovateľom verejnej siete. Prijaté opatrenia musia zabezpečiť takú úroveň bezpečnosti služieb, ktorá je primeraná existujúcemu riziku s ohľadom na stav techniky a náklady na ich realizáciu.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu účastníkov získavať a spracúvať údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených záväzkov a
a)
meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť,
b)
obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo fyzickej osoby – podnikateľa alebo
c)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby.
(4)
Podnik je povinný informovať účastníka o tom, aké osobné údaje sa získavajú a spracúvajú, na základe akého právneho dôvodu, na aký účel a ako dlho sa budú spracúvať. Táto informácia sa poskytuje najneskôr pri uzavretí zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
(5)
Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, je pri porušení ochrany osobných údajov povinný
a)
bezodkladne oznámiť úradu porušenie ochrany osobných údajov,
b)
bezodkladne informovať dotknutých účastníkov a užívateľov o porušení ochrany osobných údajov, čo môže nepriaznivo ovplyvniť ich osobné údaje alebo súkromie; to neplatí, ak podnik predtým preukázal úradu, že vykonal primerané technologické ochranné opatrenia a že tieto opatrenia sa uplatnili na údaje dotknuté narušením bezpečnosti; takéto opatrenia technologickej ochrany musia zabezpečiť, aby údaje boli nečitateľné osobám bez oprávneného prístupu k týmto údajom,
c)
na požiadanie úradu informovať dotknutých účastníkov a užívateľov o porušení ochrany osobných údajov, ak porušenie ochrany osobných údajov môže mať negatívny vplyv na dotknutých účastníkov a užívateľov; to neplatí, ak podnik postupoval podľa písmena b),
d)
viesť zoznam prípadov porušení ochrany osobných údajov, ktorý obsahuje podstatné skutočnosti spojené s týmito porušeniami, ich následky a prijaté opatrenia na nápravu; zoznam obsahuje len informácie, ktoré sú na tento účel nevyhnutné.
(6)
Oznámenie podľa odseku 5 písm. a) obsahuje najmä
a)
povahu porušenia ochrany osobných údajov,
b)
následky porušenia ochrany osobných údajov,
c)
opatrenia, ktoré podnik navrhuje alebo vykonal na zmiernenie nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov,
d)
dátum porušenia ochrany osobných údajov,
e)
dátum zistenia porušenia ochrany osobných údajov podnikom.
(7)
Oznámenie podľa odseku 5 písm. b) obsahuje najmä
a)
opis a spôsob porušenia ochrany osobných údajov,
b)
kontaktné miesta, na ktorých možno získať viac informácií, a
c)
odporúčané opatrenia na zmiernenie nepriaznivých účinkov porušenia ochrany osobných údajov.
(8)
Podnik je povinný prijať vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov. Podnik na požiadanie poskytne úradu informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú a o odpovediach podniku; to neplatí, ak ide o plnenie si povinností podnikom ustanovených zákonom.
(9)
Úrad môže,
a)
ak je to potrebné, určiť za akých okolností je podnik, ktorý poskytuje verejné služby, povinný oznamovať prípady porušenia ochrany osobných údajov podľa odseku 5 písm. a) a b), určiť formy a spôsob predkladania týchto oznámení, pričom dodržiava opatrenia Európskej komisie,
b)
kontrolovať plnenie oznamovacej povinnosti podľa odseku 5 písm. a) a b).
§ 57
Prevádzkové údaje a lokalizačné údaje
(1)
Prevádzkové údaje sú údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie.
(2)
Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejnej služby, len vtedy, ak sa anonymizujú alebo s ich súhlasom, a to v rozsahu a na čas, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie služby s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(3)
Služba s pridanou hodnotou je služba, ktorá vyžaduje spracovanie prevádzkových alebo lokalizačných údajov iných ako prevádzkových nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu tejto služby.
(4)
Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú bez súhlasu dotknutej osoby uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 58 nie je týmto dotknuté.
(5)
Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, mimosúdneho riešenia sporu podľa § 75 alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.
(6)
Spracovávať prevádzkové údaje podľa odsekov 4, 5 a 7 môžu len osoby konajúce z poverenia alebo na základe plnomocenstva podniku v rozsahu nevyhnutnom na účely zabezpečenia riadenia prevádzky siete, fakturácie, vybavovania otázok užívateľa, odhaľovania protiprávnych konaní, poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6, marketingu služieb alebo poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(7)
Podnik môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.
(8)
Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(9)
Spracúvanie lokalizačných údajov podľa odsekov 2 a 8 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(10)
Pri tiesňových volaniach podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho a lokalizačné údaje, a to aj vtedy, ak volajúci využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.
(11)
Podnik je povinný pri tiesňových volaniach poskytnúť identifikáciu volajúceho
a)
zobrazením telefónneho čísla,
b)
zobrazením mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla, alebo miesta podnikania.
(12)
Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.
(13)
Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 10 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom.
§ 58
(1)
Označenie užívateľa je jedinečný identifikačný kód, prihlasovacie meno, alebo iný jedinečný znak, ktorý je pridelený účastníkovi pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo užívateľovi pri registrácii služieb pripojenia k internetu alebo služieb komunikácie cez internet.
(2)
Označenie bunky (cell ID) je totožnosť bunky rádiovej mobilnej siete, z ktorej sa začalo alebo ukončilo volanie prostredníctvom mobilného koncového zariadenia.
(3)
Telefónnou službou na účely uchovávania údajov podľa odsekov 5 až 8 sú volania zahrňujúce telefónne volania, hlasovú schránku, konferenčné volania a dátový prenos, doplnkové služby zahrňujúce presmerovanie volania a odovzdanie volania a posielanie správ a multimediálne služby zahrňujúce služby SMS, rozšírené mediálne služby (EMS) a služby MMS.
(4)
Neúspešný pokus o volanie na účely uchovávania údajov podľa odsekov 6 a 7 je volanie, ktoré bolo úspešne spojené s koncovým zariadením volaného, ale takéto volanie nebolo volaným užívateľom alebo jeho koncovým zariadením prijaté, alebo do tohto volania bolo zasiahnuté správou siete.
(5)
Podnik je povinný na účely podľa odseku 7 uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán odo dňa uskutočnenia komunikácie počas
a)
6 mesiacov, ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu, a
b)
12 mesiacov, ak ide o ostatné druhy komunikácie.
(6)
Údaje podľa odseku 5 podnik uchováva v rozsahu, v akom ich vytvára alebo spracúva pri poskytovaní služby alebo siete. Podnik uchováva údaje podľa odseku 5 súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie, ktoré podnik vytvára alebo spracúva a ukladá, ak ide o telefónne údaje alebo zaznamenáva, ak ide o internetové údaje. Neuchovávajú sa údaje, ktoré sa týkajú nespojených volaní. Zoznam údajov, ktoré je podnik povinný uchovávať podľa tohto odseku a odseku 5, je uvedený v prílohe č. 2.
(7)
Údaje uchovávané podľa odsekov 5 a 6 spolu s údajmi účastníka v rozsahu podľa § 63 ods. 1 písm. b), je podnik povinný na základe písomnej žiadosti a bezodkladne poskytnúť za podmienok ustanovených v § 63 ods. 6 orgánom činným v trestnom konaní, súdu a inému orgánu štátu na účely vyšetrovania, odhaľovania a stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom, nedovoleným obchodovaním, organizovanou trestnou činnosťou, únikom a ohrozením utajovaných skutočností a s trestnými činmi spáchanými nebezpečným zoskupením; údaje a informácie môže podnik uchovávať len v elektronickej podobe.
(8)
Podnik je povinný viesť ročnú štatistiku o uchovávaných údajoch, ktorá obsahuje
a)
počet prípadov, v ktorých sa požadované údaje poskytli iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6,
b)
čas, ktorý uplynul odo dňa uchovania údajov po deň, keď orgán činný v trestnom konaní, súd alebo iný orgán štátu požiadal o poskytnutie údajov, a
c)
počet prípadov, keď nebolo možné žiadosti o poskytnutie údajov vyhovieť.
(9)
Štatistika podľa odseku 8 neobsahuje osobné údaje. Podnik poskytuje štatistiku podľa odseku 8 ministerstvu do 31. januára nasledujúceho roku. Ministerstvo následne zašle štatistiku Európskej komisii.
(10)
Podnik pri uchovávaní údajov podľa odseku 6 zabezpečí, aby
a)
uchovávané údaje mali rovnakú kvalitu a podliehali rovnakému zabezpečeniu a ochrane ako údaje podnikom spracúvané alebo uchovávané pri poskytovaní sietí alebo služieb,
b)
údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam na ochranu údajov proti náhodnému alebo protiprávnemu zničeniu, náhodnej strate alebo zmene, neoprávnenému alebo protiprávnemu uchovaniu, spracovaniu, prístupu alebo zverejneniu,
c)
údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam, ktoré zabezpečia, aby údaje mohli byť sprístupnené len oprávneným osobám konajúcim na základe poverenia alebo plnomocenstva podniku a orgánom činným v trestnom konaní, súdu alebo iným orgánom štátu a ich povereným alebo inak oprávneným príslušníkom, alebo zamestnancom,
d)
údaje na konci obdobia určeného na ich uchovávanie boli zlikvidované okrem údajov, ktoré boli poskytnuté a zabezpečené.
§ 59
Telefónny zoznam
(1)
Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný bezplatne informovať svojich účastníkov
a)
o účele telefónneho zoznamu, ktorým je vyhľadávanie kontaktných údajov účastníkov na základe ich mena, priezviska alebo názvu, prípadne ďalších minimálnych identifikačných údajov, predtým než budú ich osobné údaje zaradené do telefónneho zoznamu poskytnutého verejnosti priamo v elektronickej alebo tlačenej forme alebo prostredníctvom informačnej služby o telefónnych číslach,
b)
o ďalších možnostiach využitia osobných údajov založených na vyhľadávacích funkciách v elektronických verziách telefónneho zoznamu.
(2)
Účastník, ktorý je fyzickou osobou, má právo určiť, či jeho osobné údaje budú zaradené do telefónneho zoznamu a ak áno, ktoré osobné údaje budú zaradené, ak sú relevantné na účel telefónneho zoznamu. Relevantnými údajmi fyzickej osoby na účely telefónneho zoznamu sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Nezaradenie osobných údajov účastníka do telefónneho zoznamu, overenie, opravy alebo ich odstránenie je bezplatné.
(3)
Podnik nesmie zverejniť osobné údaje účastníka vo svojom telefónnom zozname, ak k tomu účastník nedal súhlas, a nesmie ich poskytnúť iným podnikom alebo iným osobám, ktoré vydávajú telefónne zoznamy alebo poskytujú informačné služby o telefónnych číslach.
(4)
Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný poskytovať podniku s povinnosťami podľa § 50 ods. 2 písm. c) a e) relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme aktualizované najmenej raz ročne.
(5)
Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný na požiadanie iných podnikov alebo iných osôb, ktoré vydávajú verejné telefónne zoznamy alebo poskytujú verejné informačné služby o telefónnych číslach, im poskytovať relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné. Relevantnými údajmi o účastníkoch sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa. Ak medzi príslušnými podnikmi nedôjde k dohode o poskytovaní relevantných údajov v lehote šiestich týždňov od doručenia žiadosti jedného z nich, úrad rozhodne o predmete sporu na návrh ktorejkoľvek zo strán.
§ 60
Prezentácia a zamedzenie identifikácie
(1)
Ak podnik ponúka službu
a)
prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volajúcemu možnosť jednoducho a bezplatne použiť službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho, a to individuálne pre jednotlivé volania alebo jednorazovým nastavením pre všetky volania,
b)
prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho a bezplatne zamedziť použitie služby zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho u prichádzajúcich volaní v odôvodnených prípadoch, ktorými sú najmä pracoviská, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery,
c)
prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho odmietnuť tie prichádzajúce volania, u ktorých volajúci použil službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho,
d)
prezentácie identifikácie volaného, musí ponúknuť volanému možnosť použiť jednoducho a bezplatne službu zamedzenia prezentácie svojej identifikácie volajúcemu.
(2)
Odsek 1 písm. a) sa vzťahuje aj na volania z členských štátov smerujúcich do tretích štátov, odsek 1 písm. b), c) a d) sa vzťahuje aj na prichádzajúce volania z tretích štátov.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejnú službu, môže dočasne zrušiť zamedzenie prezentácie volajúceho
a)
na základe žiadosti účastníka, ak je to technicky možné, ktorý požaduje zachytenie zlomyseľných alebo výhražných volaní; v tomto prípade podnik uchová a sprístupní za odplatu dotknutému účastníkovi identifikáciu volajúceho,
b)
pri núdzových volaniach koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania, na spracovanie lokalizačných údajov podľa § 57 ods. 2 a 10 s cieľom odpovedať na takéto volania, a to pri dočasnom zákaze alebo neexistencii súhlasu dotknutého účastníka alebo užívateľa.
§ 61
Automatické presmerovanie volaní
Ak ide o služby umožňujúce presmerovanie volaní, podnik je povinný zabezpečiť, aby každý účastník mal možnosť jednoduchým spôsobom a bezplatne zrušiť automatické presmerovanie volania iniciované treťou osobou na jeho koncové zariadenie.
§ 62
Nevyžiadaná komunikácia
(1)
Elektronická pošta je textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.
(2)
Na účely priameho marketingu je dovolené volanie alebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný. Udelený súhlas možno kedykoľvek odvolať.
(3)
Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty podľa odseku 2 sa nevyžaduje ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb a v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom.44) Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom.42)
(4)
Odseky 2 a 3 sa vzťahujú na účastníkov, ktorí sú fyzickými osobami.
§ 63
Telekomunikačné tajomstvo
(1)
Predmetom telekomunikačného tajomstva je
a)
obsah prenášaných správ,
b)
súvisiace údaje komunikujúcich strán, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu; predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname,
c)
prevádzkové údaje a
d)
lokalizačné údaje.
(2)
Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak.
(3)
Telekomunikačné tajomstvo možno sprístupniť úradu, účastníkovi a užívateľovi, ktorého sa týka, jeho oprávneným zástupcom alebo právnym nástupcom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4)
Podnik, ktorý poskytuje verejné služby, môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 55 ods. 6 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 56 ods. 3.
(5)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4 a pridelené označenie užívateľa a adresa internetového protokolu; tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť v elektronickej podobe a zrozumiteľným spôsobom bezodkladne aj na hmotnom nosiči informácií. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku a hmotného nosiča informácií uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.
(6)
Podnik je povinný poskytnúť inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 na účely plnenia jeho úloh podľa osobitných predpisov42) na základe písomnej žiadosti a so súhlasom súdu alebo na príkaz súdu podľa osobitných predpisov45) údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d); v prípade údajov potrebných pre pátranie po nezvestných osobách a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitného predpisu.46) Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 v písomnej forme alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme a zrozumiteľným spôsobom. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli.
(7)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby je ďalej povinný
a)
prevádzkovať verejné siete alebo poskytovať verejné služby takou technológiou vrátane jej jednotlivých častí a softvérového vybavenia, ktorá umožní pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vo vlastníctve štátu a on-line prístup podľa odsekov 5 a 6,
b)
na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti,
c)
spolupracovať s Policajným zborom a orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení poplašných správ,
d)
na základe odôvodnenej výzvy bezodkladne obmedziť prevádzku verejnej siete alebo poskytovanie verejnej služby na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je to nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia alebo vnútorného poriadku alebo pre bezpečnosť štátu alebo obranu štátu a bezprostredne hrozí ujma na živote a zdraví; výzvu vydáva minister vnútra Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti minister obrany Slovenskej republiky. Za škody spôsobené obmedzením prevádzky siete zodpovedá orgán štátu, na ktorého žiadosť bola prevádzka siete obmedzená,
e)
na základe písomnej žiadosti v odôvodnených prípadoch súvisiacich s plnením úloh bezpečnosti a obrany štátu poskytovať inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 službu prezentácie identifikácie volajúceho a to aj vtedy, ak volajúci zamedzil prezentáciu svojej identifikácie; orgán štátu od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch,
f)
poskytovať ďalšiu súčinnosť súdu, orgánu činnému v trestnom konaní a inému orgánu štátu podľa § 55 ods. 6 nevyhnutnú na plnenie ich úloh a výkon ich oprávnení podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
(8)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejné služby, ktorý používa kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo iný spôsob utajovania prenosu signálov, je povinný na vlastné náklady poskytnúť zrozumiteľným spôsobom informácie, získané pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, inému orgánu štátu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Úrad na základe návrhu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo Policajného zboru vydá zoznam zariadení používajúcich kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo obdobných zariadení, ktoré je zakázané pripájať do siete.
(9)
O poskytnutí informácií a údajov alebo inej súčinnosti podľa tohto zákona sú zamestnanci podniku povinní zachovávať mlčanlivosť. Tejto mlčanlivosti môže zamestnanca podniku zbaviť iba ten orgán štátu, ktorému boli informácie a údaje, alebo iná súčinnosť poskytnutá. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.16)
PIATA ČASŤ
OCHRANA SIETÍ A ZARIADENÍ
Bezpečnosť a integrita verejných sietí a služieb
§ 64
(1)
Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejné služby, je povinný prijať zodpovedajúce technické a organizačné opatrenia na ochranu bezpečnosti svojich sietí a služieb, ktoré s ohľadom na stav techniky musia zabezpečiť úroveň bezpečnosti, ktorá je primeraná existujúcemu riziku. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom predchádzať bezpečnostným incidentom a minimalizovať vplyv bezpečnostných incidentov na užívateľov a vzájomne prepojené siete.
(2)
Podnik, ktorý poskytuje verejné siete, je povinný udržiavať integritu svojich sietí s cieľom zaručiť kontinuitu poskytovania služieb prostredníctvom týchto sietí.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo služby, je povinný bezodkladne informovať úrad o narušení bezpečnosti alebo integrity, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb.
(4)
Ak je to vo verejnom záujme, úrad zverejní informácie podľa odseku 3 alebo na základe žiadosti úradu tieto informácie zverejní podnik.
(5)
Ak ide o osobitné riziko ohrozenia bezpečnosti siete, poskytovateľ verejných služieb je povinný informovať dotknutých účastníkov o tomto riziku a možnostiach nápravy vrátane pravdepodobných nákladov potrebných na odvrátenie ohrozenia.
(6)
Podnik, ktorý poskytuje verejné siete alebo služby, je povinný
a)
poskytovať na žiadosť úradu podstatné informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti a integrity svojich služieb a sietí vrátane dokumentovaných bezpečnostných politík,
b)
umožniť bezpečnostný audit, ktorý vykoná úradom určená kvalifikovaná nezávislá osoba alebo úrad, pričom náklady na audit znáša podnik,
c)
výsledky auditu poskytovať úradu a na požiadanie Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
d)
spolupracovať s úradom pri vyšetrovaní prípadov nedodržiavania predpisov a ich dôsledkov na bezpečnosť a integritu sietí a na požiadanie poskytnúť úradu súvisiace relevantné informácie.
(7)
Podrobnosti o udržiavaní integrity siete a jej parametroch a o oznamovacej povinnosti podniku podľa odsekov 3 až 5 a odseku 6 písm. a) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(8)
Podnik poskytujúci verejné siete a pridružené prostriedky je povinný zabezpečiť, aby jeho sieť a pridružené prostriedky zodpovedali technickým normám a technickým špecifikáciám pre siete alebo služby podľa § 14 ods. 2 písm. q) z hľadiska
a)
bezpečnosti prevádzky siete,
b)
udržiavania integrity siete,
c)
interoperability služieb,
d)
pripojenia koncových zariadení.
(9)
Ak je to potrebné, úrad poskytuje informácie podľa odseku 3 regulačným orgánom v členských štátoch a agentúre ENISA.47) Úrad každoročne predkladá Európskej komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o oznámeniach podľa odseku 3 a o opatreniach, ktoré v tejto súvislosti vykonal.
§ 65
Ochrana proti rušeniu
(1)
Siete a zariadenia sa zriaďujú a prevádzkujú tak, aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.
(2)
Prevádzkovať možno len také elektrické alebo elektronické zariadenie, ktorého úroveň rušenia vznikajúceho pri prevádzke neprekračuje úroveň, nad ktorou iné zariadenie nemôže fungovať v súlade s jeho určením, a ktoré je skonštruované tak, aby malo primeranú vlastnú odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu, ktorá mu umožní byť v prevádzke v súlade s jeho určením.
(3)
Ak dôjde k škodlivému rušeniu alebo k rušeniu, ktoré bráni prevádzke zariadenia v súlade s jeho určením, podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie, je povinný bezodkladne urobiť účinné ochranné opatrenia alebo ukončiť prevádzkovanie zariadenia. Ak to nie je možné alebo ak je hospodárnejšie, alebo účelnejšie urobiť ochranné opatrenia na rušenom zariadení, urobí ich podnik. Náklady na odstránenie rušenia uhrádza podnik alebo užívateľ, ktorého zariadenie spôsobuje rušenie.
(4)
Za rušenie sa považuje aj znemožnenie prevádzky spôsobené elektromagnetickým tienením alebo odrazmi elektromagnetických vĺn od stavieb, ktoré boli zhotovené po uvedení siete alebo zariadenia do prevádzky.
(5)
Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu48) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie osôb, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti,16) proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb alebo na zabránenie šírenia rádiových vĺn; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb. Za prípadné škody spôsobené podniku obmedzením prevádzky siete zodpovedá oprávnený orgán štátu.
(6)
Podnik nezodpovedá za škodu, ktorá vznikne inému subjektu, vrátane užívateľov, obmedzením prevádzky siete spôsobenému použitím technického prostriedku podľa odseku 5.
§ 66
Práva a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam
(1)
Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme
a)
zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
b)
vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť,
c)
vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
(2)
Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami49) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.50)
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bezodkladne.
(4)
Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
(5)
Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
(6)
Dokladom potrebným na územné konanie a na stavebné konanie51) je vyjadrenie dotknutých podnikov o existencii podzemných alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.
(7)
Do projektu stavby sa musí zakresliť priebeh všetkých vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.
(8)
Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na splnenie povinnosti podľa odseku 6.
(9)
Vydávanie územných rozhodnutí na umiestnenie vedení alebo stavebných povolení na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností.
(10)
Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Preložkou vedenia sa rozumie aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložku vedenia, ktorú nevyvolal vlastník alebo prevádzkovateľ dotknutého vedenia, možno vykonať len po dohode a za podmienok dohodnutých s podnikom. Náklady takejto preložky uhrádza osoba, ktorá potrebu preložky vyvolala, ak sa nedohodlo inak. Ak zároveň dôjde k modernizácii vedenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa nedohodlo inak.
§ 67
Spoločné umiestnenie a používanie zariadení
(1)
Podnik, ktorý má práva podľa § 66 ods. 1 písm. a), môže využívať cudzie vnútorné rozvody vedení stavieb a priestorov, v ktorých má podnik záujem poskytovať verejné služby. Podnik je povinný uhradiť primerane a na základe pomeru využitia skutočne vynaložené náklady na zachovanie a opravy takýchto rozvodov. Náhradu nákladov na zachovanie a opravy vnútorných rozvodov vedení vynaložených vlastníkom rozvodov vlastník môže požadovať od podniku do šiestich mesiacov od ich vynaloženia, inak toto právo zaniká.
(2)
Ak podnik nemôže umiestniť vedenie alebo inštalovať telekomunikačné zariadenie, alebo ak to môže vykonať len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích nehnuteľností, môže požiadať iný podnik poskytujúci siete alebo služby, aby mu za podmienok, ktoré nie sú diskriminujúce a za odplatu umožnil používať existujúcu infraštruktúru vrátane stavieb, priestorov a častí vedení, ak to nevyžaduje náročné dodatočné práce a s tým spojené náklady.
(3)
Podmienky používania infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení podľa odseku 2 sa dohodnú v zmluve uzavretej medzi podnikmi. Odmietnuť uzavretie zmluvy možno len z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti alebo zo závažných bezpečnostných dôvodov vzhľadom na verejný záujem.
(4)
Úrad môže z vlastného podnetu alebo na návrh niektorého z podnikov, ktoré sa nedohodnú na obsahu zmluvy podľa odseku 3, po konzultáciách s ohľadom na verejný záujem, ktorým je ochrana životného prostredia, verejného zdravia, verejného poriadku alebo z dôvodu cieľov územného plánovania, rozhodnúť o spoločnom používaní infraštruktúry vrátane stavieb, priestorov a častí vedení. Úrad v tomto rozhodnutí určí aj pravidlá rozdelenia nákladov. Úrad je dotknutým orgánom v územnom alebo stavebnom konaní, ak sa spoločné používanie zariadení uplatňuje v procese tohto konania.
(5)
Podnik je na základe žiadosti úradu povinný poskytovať aktuálne informácie o povahe, dostupnosti a geografickom umiestnení zariadení podľa § 66 ods. 1 písm. a), vrátane stavieb, priestorov a častí vedení na účely podrobného prehľadu o existujúcej infraštruktúre. Úrad tieto informácie sprístupní dotknutým osobám.
(6)
Úrad môže na základe výsledku konzultácií uložiť podniku, ktorý je držiteľom práv podľa § 66 ods. 1 alebo vlastníkovi vnútorných rozvodov sietí stavieb a priestorov, v ktorých podnik poskytuje verejné služby alebo, v ktorých má podnik záujem poskytovať verejné služby, aby spoločne využívali vnútorné rozvody vnútri budovy alebo až po prvý sústreďovací bod alebo rozvádzač, ak je umiestnený mimo budovy, ak je to odôvodnené skutočnosťou, že duplicita takejto infraštruktúry by bola hospodársky neefektívna alebo fyzicky neuskutočniteľná.
§ 68
(1)
Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
(2)
Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení.
(3)
Podnik je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia.
(4)
Na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby.52)
(5)
Ochranné pásmo vedenia je široké 1, 5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.
(6)
V ochrannom pásme je zakázané
a)
umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete,
b)
vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.
ŠIESTA ČASŤ
POSKYTOVANIE DOTÁCIÍ V OBLASTI ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
§ 69
(1)
Ministerstvo môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby poskytnúť dotáciu na účely podpory výskumu a vývoja v oblasti elektronických komunikácií, ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.53)
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť aj na spolufinancovanie projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a projektov v rámci medzinárodných programov a iniciatív v oblasti výskumu a vývoja elektronických komunikácií vrátane nákladov na ich prípravu.
§ 70
(1)
Dotáciu na účely podľa § 69 ods. 1 možno poskytnúť
a)
fyzickej osobe – podnikateľovi s miestom podnikania na území Slovenskej republiky,
b)
právnickej osobe oprávnenej na podnikanie na území Slovenskej republiky,
c)
záujmovému združeniu právnických osôb,
d)
nadácii,
e)
občianskemu združeniu,
f)
neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby,
g)
vysokej škole,
(2)
Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 3, ak
a)
predložený projekt spĺňa podmienky určené vo výzve na predkladanie projektov,
b)
má zriadený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky a
c)
splnil podmienky podľa osobitného predpisu.54)
(3)
Prílohou žiadosti je
a)
návrh projektu v štruktúre podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 4,
b)
návrh rozpočtu projektu,
c)
výpis z obchodného registra, živnostenského registra alebo obdobného registra, do ktorého sa zapisuje právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, nie starší ako tri mesiace; ak žiadateľ nie je zapísaný vo verejnom registri, z ktorého sa vyhotovuje výpis, predloží doklad o jeho zriadení alebo založení,
d)
doklad o zriadení účtu žiadateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,
e)
doklady podľa osobitného predpisu.55)
(4)
Žiadosti o dotácie predkladajú žiadatelia podľa odseku 1 ministerstvu v lehote jeden mesiac od zverejnenia výzvy na predkladanie projektov. Ministerstvo zverejňuje výzvu na svojom webovom sídle. Výzva obsahuje najmä
a)
základný cieľ a kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti, a ich váhu,
b)
formulár žiadosti v elektronickej podobe,
c)
disponibilný objem zdrojov na danú výzvu,
d)
zloženie komisie,
e)
návrh zmluvy o poskytnutí dotácie.
§ 71
(1)
Dotáciu možno poskytnúť do výšky 100 % ekonomicky oprávnených nákladov na riešenie projektu podľa § 69 ods. 1 okrem prípadov uvedených v § 69 ods. 2.
(2)
Dotáciu nemožno poskytnúť okrem účelu podľa osobitného predpisu56) ani na
a)
úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov,
b)
splácanie úverov a úrokov z poskytnutých úverov,
c)
refundáciu výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch.
(3)
Žiadosti o dotáciu vyhodnocuje najmenej trojčlenná komisia zriadená ministerstvom. Komisia vyhodnotí žiadosti o dotáciu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty podľa § 70 ods. 4.
(4)
Na poskytnutie dotácie podľa § 69 nie je právny nárok.
§ 72
(1)
Ministerstvo uzatvorí s prijímateľom dotácie zmluvu o poskytnutí dotácie.
(2)
Zmluva o poskytnutí dotácie musí obsahovať
a)
údaje o zmluvných stranách v rozsahu názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, u právnických osôb štatutárny orgán, identifikačné číslo, daňové identifikačné číslo,
b)
názov banky alebo pobočky zahraničnej banky a číslo účtu prijímateľa dotácie,
c)
účel, druh, sumu a obdobie použitia dotácie,
d)
podmienky použitia dotácie,
e)
spôsob a čas plnenia záväzkov zmluvných strán,
f)
úpravu práv k výsledku riešenia projektu,
g)
úpravu vzťahov k právam k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam zaobstaraným z poskytnutej dotácie,
h)
spôsob využitia výsledkov riešenia projektu,
i)
sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
j)
termín a spôsob zúčtovania dotácie,
k)
termín vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a číslo účtu, na ktorý sa nepoužité prostriedky majú vrátiť,
l)
termíny priebežnej kontroly použitia dotácie,
m)
meno a priezvisko odborného garanta projektu.
(3)
Ministerstvo zverejňuje na svojom webovom sídle
a)
všetky schválené žiadosti o poskytnutie dotácie aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia ich poskytnutia, výšky a účelu dotácie a označenia konečného príjemcu dotácie, a to do 30 dní od schválenia žiadosti,
b)
všetky neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 30 dní od neschválenia žiadosti,
c)
vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo k dispozícii.
SIEDMA ČASŤ
SANKCIE
§ 73
(1)
Úrad uloží podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností ustanovených týmto zákonom podľa
a)
§ 19 ods. 2 a 3, § 24 ods. 2 alebo § 49 ods. 4, pokutu do výšky 3 000 000 eur,
b)
§ 12 ods. 5, § 15 ods. 1 a 4, § 27 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 13 a 14, § 36 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1 a 2, § 50 ods. 10, § 51 ods. 2, § 55 ods. 3, § 58 ods. 10, § 64 ods. 1 a 2 alebo nesplnil alebo porušil podmienky všeobecného povolenia podľa § 14, pokutu do výšky 1 500 000 eur,
c)
§ 21 ods. 2, § 28 ods. 1, § 38 ods. 5 písm. a) a c), § 40 ods. 1 až 3, § 41, § 42 ods. 4, § 43 ods. 2, § 44 ods. 4 a 5, § 48 ods. 1, 4 a 5, § 50 ods. 9, § 52 ods. 1, § 54 ods. 3 a 6, § 56 ods. 5, § 57 ods. 10 až 12, § 58 ods. 5 a 7, § 59 ods. 1 a 3, § 63 ods. 5 až 7 a 9, § 64 ods. 3, 5, 6 a 8 alebo ustanovení osobitného predpisu,57) pokutu do výšky 300 000 eur,
d)
§ 9 ods. 2, § 29 ods. 4, § 40 ods. 6, § 48 ods. 6, § 56 ods. 4 a 8, § 57 ods. 2 a 4, § 59 ods. 4, § 60 ods. 1, § 61, § 66 ods. 3 druhej vety, § 67 ods. 5 alebo ustanovení osobitného predpisu,58) pokutu do výšky 150 000 eur,
e)
§ 26 ods. 1, § 31 ods. 11, § 45 ods. 1 až 3, § 47 ods. 3, § 57 ods. 7 a 8 alebo § 58 ods. 8 a 9, pokutu do výšky 50 000 eur.
(2)
Úrad uloží tomu, kto nesplnil alebo porušil niektorú z povinností určenú v rozhodnutí úradu vydanom podľa
a)
odseku 8, § 10 ods. 8, § 12 ods. 1, § 18 ods. 1, § 27 ods. 6, § 39 ods. 2, § 50 ods. 3 a 8, § 51 ods. 1, § 52 ods. 2 a 5, pokutu do výšky 1 500 000 eur,
b)
§ 26 ods. 2, § 31 ods. 4, § 32 ods. 9, § 39 ods. 1, § 59 ods. 5, § 67 ods. 4 a 6 alebo § 76, pokutu do výšky 300 000 eur.
(3)
Úrad uloží tomu, kto nesplnil alebo porušil niektorú z povinností ustanovených týmto zákonom podľa
a)
§ 13 ods. 1, § 15 ods. 1 a 4, § 36 ods. 1, § 32 ods. 1, § 38 ods. 5 písm. a) a c), § 40 ods. 1, § 62 ods. 2 a 3, § 63 ods. 2, § 65 ods. 3 alebo § 68 ods. 1, pokutu do výšky 300 000 eur, ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu – podnikateľa,
b)
§ 32 ods. 1, § 37 ods. 1, § 65 ods. 3 alebo § 68 ods. 1, pokutu do výšky 1 000 eur, ak ide o fyzickú osobu.
(4)
Ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel alebo individuálneho povolenia neuhradil jednorazovú úhradu alebo opakovanú úhradu, úrad postupuje podľa § 31 ods. 9 písm. a) tretieho bodu alebo podľa § 34 ods. 3 písm. d) a pokutu neuloží.
(5)
Pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie a dôsledky porušenia povinnosti.
(6)
Pri opätovnom porušení povinnosti možno pokutu uložiť opakovane.
(7)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa porušenia povinnosti. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(8)
Ak ide o závažné alebo opakované porušenie povinností alebo podmienok určených týmto zákonom, všeobecným povolením, rozhodnutím úradu alebo všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe tohto zákona a ak nedostatok nebol odstránený napriek uloženiu pokuty podľa odsekov 1 alebo 2 alebo uloženiu opatrenia podľa § 39 ods. 1, úrad môže podniku zakázať poskytovať siete alebo služby, a to až na obdobie 24 mesiacov, podľa závažnosti a trvania takéhoto porušenia.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 74
Konanie
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,59) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na
a)
vydanie primeraného dočasného opatrenia (§ 10 ods. 8),
b)
určenie metódy kalkulácie cien (§ 12 ods. 5),
c)
vydávanie všeobecného povolenia (§ 14),
d)
určenie relevantných trhov a analýzu relevantných trhov (§ 16 a 17),
e)
výberové konanie na pridelenie frekvencií (§ 33),
f)
vydávanie osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 37),
g)
vydávanie ochranných opatrení (§ 39),
h)
reguláciu cien pri prenositeľnosti čísel (§ 48 ods. 3),
i)
mimosúdne riešenie sporov (§ 75).
(3)
Proti rozhodnutiu úradu podľa odseku 1 možno podať rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 12, § 18 až 25 nemá odkladný účinok. O rozklade rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.
(4)
Na preskúmanie rozhodnutí a postupov úradu je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky.60)
§ 75
Mimosúdne riešenie sporov
(1)
Účastník môže predložiť úradu spor s podnikom, ktorý poskytuje siete alebo služby, v oblasti upravenej týmto zákonom, a to až po reklamačnom konaní, ak nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia.
(2)
Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu obsahuje
a)
meno, priezvisko a elektronickú alebo poštovú adresu účastníka,
b)
názov a sídlo podniku,
c)
predmet sporu,
d)
odôvodnenie nespokojnosti s výsledkami reklamácie,
e)
návrh riešenia sporu.
(3)
Návrh na začatie mimosúdneho riešenia sporu predloží účastník bezodkladne, najneskôr do 45 dní od doručenia vybavenia reklamácie.
(4)
Účastník a podnik môžu navrhovať dôkazy a ich doplnenie, predkladať podklady potrebné na vecné posúdenie sporu. Úrad predložený spor rieši nestranne s cieľom jeho urovnania. Lehota na ukončenie mimosúdneho riešenia sporu je 60 dní od podania úplného návrhu, v zložitých prípadoch 90 dní od podania úplného návrhu.
(5)
Výsledkom úspešného vyriešenia sporu je uzavretie písomnej dohody, ktorá je záväzná pre obe strany sporu.
§ 76
Riešenie cezhraničných sporov
(1)
Pri sporoch medzi podnikom a stranami rôznych členských štátov, ktoré sa týkajú oblasti regulácie podľa tohto zákona a ktoré patria do pôsobnosti regulačných orgánov najmenej dvoch členských štátov, podnik môže požiadať úrad o riešenie sporu.
(2)
Úrad pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými regulačnými orgánmi členských štátov a má právo požiadať orgán európskych regulátorov, aby prijal stanovisko k vyriešenie sporu. Ak sa orgánu európskych regulátorov predložila takáto žiadosť, úrad sa zdrží konania v riešení sporu až do vydania stanoviska orgánom európskych regulátorov; týmto nie je dotknuté právo úradu vydať predbežné opatrenie, ak je to nevyhnutné.
(3)
Úrad pri riešení sporu môže uložiť podniku povinnosti podľa tohto zákona. Povinnosti, ktoré úrad uloží podniku v rámci riešenia sporu, v čo najväčšej možnej miere prihliadajú na stanovisko, ktoré prijal orgán európskych regulátorov.
§ 77
Riešenie sporov medzi podnikmi
Úrad rozhoduje o spore medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu.
§ 78
Prechodné ustanovenia
(1)
Konania začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania začaté podľa doterajších predpisov, ktoré s ohľadom na ustanovenia tohto zákona nie je potrebné dokončiť, úrad zastaví.
(2)
Držiteľ individuálneho povolenia podľa § 32, ktoré mu bolo vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a jeho platnosť je najmenej päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, môže do 25. mája 2016 požiadať úrad o posúdenie súladu individuálneho povolenia s § 30 ods. 5 a 6. Úrad pred prijatím rozhodnutia oznámi držiteľovi individuálneho povolenia výsledok posúdenia a návrh rozhodnutia a poskytne mu lehotu 30 dní, aby mohol svoju žiadosť vziať späť.
(3)
Úrad upraví všetky platné individuálne povolenia v súlade s § 30 ods. 5 a 6 najneskôr do 31. októbra 2016.
(4)
Úrad uvedie do súladu s týmto zákonom všetky platné všeobecné povolenia a individuálne povolenia na používanie čísel a individuálne povolenia na používanie frekvencií vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 19. decembra 2011.
(5)
Individuálne povolenia na prevádzkovanie rádiového zariadenia podľa doterajších predpisov sú individuálnymi povoleniami o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať podľa tohto zákona.
(6)
Ochranné pásma zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ako aj oprávnenia a povinnosti z nich vyplývajúce zostávajú nedotknuté.
(7)
Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu výkonu takých oprávnení, si môže vlastník nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej doterajšími predpismi, najneskôr však do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká.
(8)
Ustanovenie § 59 ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na telefónne zoznamy vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
(9)
Zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
(10)
Konania o udelení súhlasu na prevod práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií začaté do 31. októbra 2011 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(11)
Poskytovateľ univerzálnej služby, ktorý bol určený na poskytovanie univerzálnej služby do 31. októbra 2011, sa považuje za poskytovateľa univerzálnej služby určeného podľa tohto zákona a je povinný uložené povinnosti univerzálnej služby poskytovať až do právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 50 ods. 3. Úrad vydá rozhodnutie podľa § 50 ods. 3 do deviatich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(12)
Individuálne povolenie na používanie frekvencií na televízne analógové pozemské vysielanie úrad vydá najdlhšie s platnosťou do 31. decembra 2012, ak žiadateľ o povolenie má licenciu na televízne analógové pozemské vysielanie alebo ak má uzavretú zmluvu o prenose televízneho vysielania s držiteľom takej licencie.
(13)
Ustanovenie § 35 ods. 2 sa nevzťahuje na frekvencie na digitálne pozemské televízne vysielanie pridelené do 31. decembra 2012.
(14)
Ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na frekvencie na rozhlasové analógové alebo televízne analógové pozemské vysielanie pridelené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona na základe licencie na analógové pozemské vysielanie, a to počas celého obdobia platnosti takej licencie. Ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 sa vzťahuje na frekvencie na rozhlasové alebo televízne analógové pozemské vysielanie pridelené na základe licencie, ktorej platnosť bola predĺžená po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, a to odo dňa jej predĺženia podľa osobitného predpisu.61)
(15)
Ustanovenie § 35 ods. 1 a 2 sa nevzťahuje na frekvencie, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené na civilné účely, využívané ministerstvom vnútra, ministerstvom obrany, Slovenskou informačnou službou, Zborom väzenskej a justičnej stráže a Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky do 31. decembra 2021.
(16)
Úrad do 31. decembra 2011 vydá pre zriaďovateľov a prevádzkovateľov osobitných sietí individuálne povolenia na používanie frekvencií podľa doterajších predpisov na frekvencie, ktoré sú reálne používané a ktoré nie sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené na účely obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku a pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nebolo na ich používanie vydané individuálne povolenie.
(17)
Ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 sa nevzťahujú na frekvencie, ktoré boli pridelené na experimentálne používanie v súvislosti s digitálnym rozhlasovým vysielaním alebo jednotlivými doplnkovými obsahovými službami spojenými s digitálnym rozhlasovým vysielaním.
(18)
Konanie o udelení dotácií, ktoré sa začalo do 31. októbra 2011, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
§ 79
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 80
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 716/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 117/2006 Z. z., zákona č. 220/2007 Z. z., zákona č. 654/2007 Z. z., zákona č. 435/2008 Z. z., zákona č. 56/2010 Z. z., zákona č. 447/2010 Z. z. a zákona č.122/2011 Z. z.,
2.
vyhláška Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 501/2004 Z. z. o zriaďovaní a spravovaní osobitného účtu univerzálnej služby a o súvisiacich podrobnostiach,
3.
výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 13. júna 2005 č. 1300/ M-2005 o poskytovaní dotácií na výskum a vývoj v oblasti elektronických komunikácií a poštových služieb v znení výnosu Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 3. októbra 2007 č. 2560/M-2007,
4.
výnos Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 23. apríla 2010 č. 07480/2010-SPT/z.1700M o poskytovaní dotácií na podporu prechodu na digitálne televízne vysielanie v Slovenskej republike,
5.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 14. apríla 2004 č. O-1/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení, o zriaďovaní skúšobnej komisie a o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky v znení opatrenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 18. júla 2007 č. O-16/2007,
6.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 19. apríla 2004 č. O-2/2004, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvencie v znení opatrenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky O-13/2006,
7.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 19. apríla 2004 č. O-3/2004, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za používanie čísel v znení opatrenia Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. O-12/2006,
8.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 22. apríla 2004 č. O-5/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o kvalitatívnych ukazovateľoch a cieľových hodnotách vrátane podrobností o forme, rozsahu, obsahu a spôsobe zverejnenia informácií,
9.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. O-6/2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach podmieneného prístupu k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu,
10.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 5. septembra 2006 č. O-10/2006 o rozsahu minimálneho súboru prenajatých okruhov,
11.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 26. októbra 2006 č. O-11/2006 o podmienkach a postupoch prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,
12.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 1. februára 2007 č. O-14/2007 o číslovacom pláne,
13.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 18. apríla 2008 č. O-17/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o podmienkach prechodu z analógového spôsobu šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania na digitálny spôsob šírenia signálu televízneho terestriálneho vysielania (podmienky prechodu),
14.
opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 26. mája 2009, č. O-19/2009, ktorým sa ustanovujú podrobnosti zabezpečenia prenositeľnosti telefónneho čísla.
§ 81
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2011 okrem ustanovení § 42 a 44, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2012.
Ivan Gašparovič v. r.

Richard Sulík v. r.

Iveta Radičová v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 351/2011 Z. z.
MINIMÁLNY ZOZNAM POLOŽIEK REFERENČNEJ PONUKY NA VEĽKOOBCHODNÝ PRÍSTUP K SIEŤOVEJ INFRAŠTRUKTÚRE, VRÁTANE SPOLOČNÉHO ALEBO ÚPLNÉHO UVOĽNENÉHO PRÍSTUPU K ÚČASTNÍCKEMU VEDENIU NA PEVNOM MIESTE, KTORÚ MÁ ZVEREJNIŤ VÝZNAMNÝ PODNIK
A.
Podmienky uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu
1.
Sieťové prvky, ku ktorým sa ponúka prístup, zahŕňajú najmä tieto prvky spolu s pridruženými prostriedkami:
a)
uvoľnený prístup k účastníckemu vedeniu (úplný a spoločný),
b)
uvoľnený prístup k úseku účastníckeho vedenia (úplný a spoločný) vrátane prípadného prístupu k sieťovým prvkom, ktoré sú neaktívne, na účely prepojenia do vyššej úrovne siete,
c)
ak je to potrebné, prístup ku káblovodom umožňujúci rozvoj prístupových sietí.
2.
Informácie o miestach fyzického prístupu1) vrátane rozvodných skríň a rozvádzačov, dostupnosť účastníckeho vedenia, úseku účastníckeho vedenia a prepojenia do vyššej úrovne siete v špecifických častiach prístupovej siete, a ak je to potrebné, aj informácie o umiestnení káblovodov a dostupnosti v káblovodoch.
3.
Technické podmienky týkajúce sa prístupu a využívania účastníckych vedení a úsekov účastníckych vedení vrátane technických charakteristík metalického skrúcaného páru účastníckeho vedenia, optického vlákna alebo ekvivalentu, káblových rozvádzačov a pridružených prostriedkov, a ak je to potrebné, aj technické podmienky týkajúce sa prístupu ku káblovodom.
4.
Postupy objednávania a poskytovania, obmedzenia používania.
B.
Služby spoločného umiestnenia
1.
Informácie o príslušných miestach1) významného podniku alebo umiestnení zariadení a ich plánovanej modernizácii.
2.
Možnosti spoločného umiestnenia v miestach určených podľa bodu 1 (vrátane fyzického spoločného umiestnenia, prípadne vzdialeného a virtuálneho spoločného umiestnenia).
3.
Obmedzenia týkajúce sa zariadení, ktoré prichádzajú do úvahy na spoločné umiestnenie.
4.
Opatrenia zavedené významným podnikom na zabezpečenie bezpečnosti ich lokalít.
5.
Podmienky prístupu pre zamestnancov konkurenčných podnikov.
6.
Bezpečnostné normy.
7.
Pravidlá prideľovania priestoru v prípade obmedzeného priestoru na spoločné umiestnenie.
8.
Podmienky pre podniky na vykonanie kontroly miest, v ktorých je fyzické spoločné umiestnenie možné, alebo miest, kde bolo spoločné umiestnenie odmietnuté z dôvodu nedostatku kapacity.
C.
Informačné systémy
Podmienky prístupu k prevádzkovým podporným systémom alebo databázam významného podniku na predbežné objednávanie, poskytovanie, objednávanie požiadavky na údržbu a opravy a fakturáciu.
D.
Dodacie podmienky
1.
Lehota na vybavenie požiadaviek na dodávku služieb a prostriedkov; dojednania úrovne služieb, riešenie porúch, postupy návratu na normálnu úroveň služby a parametre kvality služby.
2.
Štandardné zmluvné podmienky a v prípade potreby náhrady za nedodržanie lehôt.
3.
Ceny alebo vzorce na výpočet ceny za každú položku, funkciu a prostriedok uvedené vyššie.
Príloha č. 2 k zákonu č. 351/2011 Z. z.
KATEGÓRIE UCHOVÁVANÝCH ÚDAJOV
A.
Údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie:
1.
ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie:
a)
telefónne číslo volajúceho,
b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa.
2.
ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:
a)
pridelené označenie užívateľa,
b)
označenie užívateľa a telefónne číslo pridelené každej komunikácii, ktorá vstupuje do verejnej telefónnej siete,
c)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa a adresa internetového protokolu (IP), ktorá mu bola v čase komunikácie pridelená, označenie užívateľa alebo telefónne číslo.
B.
Údaje potrebné na identifikáciu adresáta komunikácie:
1.
ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie:
a)
volené číslo alebo čísla (volané telefónne číslo alebo čísla) a v prípadoch, keď sú poskytnuté doplnkové služby, napríklad presmerovanie alebo odovzdanie volania, číslo alebo čísla, na ktoré je volanie smerované,
b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa.
2.
ak ide o internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:
a)
označenie užívateľa alebo telefónne číslo určených príjemcov telefónneho volania,
b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa, ktorý je určeným príjemcom komunikácie.
C.
Údaje potrebné na identifikáciu dátumu, času a trvania komunikácie:
1.
ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie: dátum a čas začatia a ukončenia komunikácie.
2.
ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:
a)
dátum a čas prihlásenia a odhlásenia zo služby pripojenia k internetu v určitom časovom pásme spolu s dynamickou alebo statickou IP adresou, ktorú komunikácii pridelil poskytovateľ služby pripojenia k internetu, a užívateľské označenie účastníka alebo registrovaného užívateľa,
b)
dátum a čas prihlásenia a odhlásenia zo služieb internetovej elektronickej pošty alebo telefonovania prostredníctvom internetu v určitom časovom pásme.
D.
Údaje potrebné na identifikáciu typu komunikácie:
1.
ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete a mobilné telefónne spojenie: používaná telefónna služba,
2.
ak ide o internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu: používaná internetová služba.
E.
Údaje potrebné na identifikáciu koncového zariadenia užívateľov alebo ich údajného zariadenia:
1.
ak ide o telefónne spojenie prostredníctvom pevnej siete: číslo volajúceho a volaného,
2.
ak ide o mobilné telefónne spojenie:
a)
číslo volajúceho a volaného,
b)
IMSI volajúceho,
c)
IMEI volajúceho,
d)
IMSI volaného,
e)
IMEI volaného,
f)
v prípade predplatených anonymných služieb dátum a čas počiatočnej aktivácie služby a označenie bunky, z ktorej sa vykonala aktivácia služby,
3.
ak ide o pripojenie k internetu, internetovú elektronickú poštu a telefonovanie prostredníctvom internetu:
a)
telefónne číslo volajúceho pri prístupe prostredníctvom modemu (dial-up prístup),
b)
digitálna účastnícka prípojka alebo iný koncový bod pôvodcu komunikácie.
F.
Údaje potrebné na identifikáciu polohy mobilného koncového zariadenia:
1.
údaje o polohe bunky pri začatí komunikácie,
2.
údaje identifikujúce zemepisnú polohu buniek podľa ich označenia počas obdobia uchovávania údajov o komunikácii.
Príloha č. 3 k zákonu č. 351/2011 Z. z.
VZOR
ŽIADOSŤ O POSKYTNUTIE DOTÁCIE NA PODPORU PROJEKTU
Prevziať prílohu - Vzor 01
Príloha č. 4 k zákonu č. 351/2011 Z. z.
VZOR
POPIS PROJEKTU
Prevziať prílohu - Vzor 02
Príloha č. 5 k zákonu č. 351/2011 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci elektronických komunikačných sietí a služieb (rámcová smernica) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007 (Ú. v. EÚ L 171, 29. 6. 2007), nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 544/2009 z 18. júna 2009 (Ú. v. EÚ L 167, 29. 6. 2009) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov (prístupová smernica) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o univerzálnej službe) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006).
1)
Napríklad zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z., zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
2)
§ 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z. z.
3)
§ 43a ods. 3 písm. h) a i), § 55 ods. 2 a § 139a ods. 10 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
4)
Medzinárodný dohovor o telekomunikáciách, Montreux 1965 (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 190/1968 Zb.).
5)
§ 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka.
6)
§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
7)
§ 20 ods. 1 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení zákona č. 68/2005 Z. z.
8)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad. (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
9)
Čl. 2 ods. 3 a čl. 3 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 181/2006 Z. z.
10)
Zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z.
11)
Napríklad § 68 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
§ 21 ods. 1 a 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
§ 61 ods. 2 až 4 zákona č. 400/2009 Z. z.
15)
§ 17 až 20 Obchodného zákonníka.
16)
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
18)
§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
19)
§ 16 ods.1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 443/2001 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na rádiové zariadenia a koncové telekomunikačné zariadenia.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z.
21)
§ 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
22)
§ 66a Obchodného zákonníka.
23)
§ 2 písm. b) zákona č. 646/2005 Z. z. o ochrane niektorých rozhlasových programových služieb a televíznych programových služieb a služieb informačnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
24)
Napríklad § 77 až 86 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
25)
§ 49 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.
26)
§ 18 až 23 zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).
27)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
28)
§ 20 zákona č. 220/2007 Z. z.
29)
Napríklad § 54 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z. z.
30)
§ 54 a 63 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
§ 26 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 24 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 17 a 52 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
32)
§ 9 ods. 3 a § 12 ods. 8 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33)
Napríklad § 9 až 11, 40 až 54, 69 a 70 zákona č. 220/2007 Z. z. v znení zákona č. 532/2010 Z. z., § 30 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení zákona č. 436/2001 Z. z.
34)
Zákon č. 220/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
35)
§ 11 ods. 2 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike.
36)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
37)
Čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.
38)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
§ 3 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
39)
Napríklad zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
40)
§ 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
41)
§ 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
43)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
44)
§ 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z.
45)
§ 116 Trestného poriadku.
Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
46)
§ 76 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 460/2004 z 10. marca 2004 o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 1/zv. 5, Ú. v. EÚ L 77, 13. 3. 2004) v platnom znení.
48)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z.
49)
§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
§ 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
51)
§ 35 ods. 1 a § 60 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
52)
§ 32 písm. a) a c) a § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
53)
Čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C115, 9. 5. 2008).
54)
§ 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 383/2008 Z. z.
55)
§ 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 383/2008 Z. z.
56)
§ 8a ods. 8 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení zákona č. 383/2008 Z. z.
57)
Čl. 3 až 4c a 6a bod 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 717/2007 z 27. júna 2007 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Spoločenstva a o zmene a doplnení smernice 2002/21/ES (Ú. v. EÚ L 171, 29. 6. 2007) v platnom znení.
58)
Čl. 6 a 6a bod 1 až 3 nariadenia ES č. 717/2007 v platnom znení.
59)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
60)
§ 246 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
61)
§ 52 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.