371/2014 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 15.10.2015 do 31.12.2015

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
Čl. I
PRVÁ ČASŤ Základné ustanovenia
§ 1 Predmet úpravy
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
§ 2 Vymedzenie základných pojmov
DRUHÁ ČASŤ RADA
§ 3 Zriadenie rady
(1)
(2)
§ 4 Zloženie rady
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
§ 5 Pôsobnosť rady
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 6 Rokovanie a rozhodovanie rady
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 7 Súčinnosť pri výkone pôsobnosti rady
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 8 Povinnosť mlčanlivosti
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
(7)
(8)
a)
b)
(9)
§ 9 Právomoci rady v rezolučnom konaní
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(2)
§ 10 Vylúčenie účinkov niektorých zmluvných ustanovení v rezolučnom konaní
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
(7)
§ 11 Výkon právomocí radou v rezolučnom konaní
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 12 Osobitný správca
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
a)
b)
(17)
(18)
§ 13 Doplnkové právomoci rady v rezolučnom konaní
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
§ 14 Právomoc rady odložiť plnenie niektorých záväzkov
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
§ 15 Právomoc rady obmedziť výkon zabezpečovacích práv
(1)
(2)
(3)
§ 16 Právomoci rady vo vzťahu k aktívam, právam, záväzkom, akciám alebo iným nástrojom vlastníctva umiestneným v tretích krajinách
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 17 Právomoc rady dočasne pozastaviť právo ukončiť zmluvu
(1)
(2)
a)
b)
c)
1.
2.
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
a)
b)
(7)
§ 18 Súčinnosť v rezolučnom konaní
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 19 Právomoc rady vyžadovať súčinnosť príslušných orgánov iných členských štátov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
§ 20 Medzinárodná spolupráca pri riešení krízových situácií
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
TRETIA ČASŤ PLÁNY RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A MINIMÁLNA POŽIADAVKA NA VLASTNÉ ZDROJE A OPRÁVNENÉ ZÁVÄZKY
§ 21 Plány riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
1.
2.
3.
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
1.
2.
3.
b)
1.
2.
3.
c)
d)
1.
2.
3.
e)
f)
§ 22 Informácie na účely plánov riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
o)
p)
q)
r)
s)
t)
§ 23 Predkladanie plánov riešenia krízových situácií
(1)
(2)
§ 24 Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií vybranej inštitúcie
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 25 Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(7)
§ 26 Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
a)
1.
2.
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
a)
b)
c)
(6)
(7)
§ 27 Požiadavky a postupy vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 28 Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
t)
u)
v)
w)
x)
y)
z)
aa)
ab)
(6)
§ 29 Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 30 Ustanovenia o proporcionalite pri riešení krízových situácií
(1)
(2)
§ 31 Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(14)
(15)
a)
b)
(16)
(17)
(18)
ŠTVRTÁ ČASŤ REZOLUČNÉ KONANIE
§ 32
§ 33 Základné pravidlá rezolučného konania
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 34 Podmienky rezolučného konania
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
d)
1.
2.
3.
(3)
(4)
§ 35 Účastníci rezolučného konania
(1)
(2)
§ 36 Zastúpenie
(1)
(2)
§ 37 Postup pred začatím rezolučného konania
(1)
(2)
§ 38 Začatie rezolučného konania
(1)
(2)
a)
b)
(3)
§ 39 Rozhodnutie o začatí rezolučného konania
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 40 Účinky začatia rezolučného konania
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(11)
§ 41 Rozhodnutie o uložení opatrenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 42
§ 43 Zánik postavenia účastníka v rezolučnom konaní
(1)
(2)
§ 44 Prerušenie rezolučného konania
§ 45 Zastavenie rezolučného konania
(1)
(2)
(3)
§ 46 Skončenie rezolučného konania
(1)
(2)
§ 47 Spoločné ustanovenie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
(2)
PIATA ČASŤ OSOBITNÉ USTANOVENIA NA RIEŠENIE KRÍZOVEJ SITUÁCIE FINANČNEJ INŠTITÚCIE, HOLDINGOVEJ SPOLOČNOSTI A SKUPINY
§ 48 Podmienky na riešenie krízových situácií finančnej inštitúcie a holdingovej spoločnosti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 49 Riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 50 Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
ŠIESTA ČASŤ OCEŇOVANIE AKTÍV, PRÁV A ZÁVÄZKOV
§ 51 Oceňovanie na účely riešenia krízových situácií
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
(10)
a)
b)
c)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
a)
b)
(17)
a)
b)
(18)
SIEDMA ČASŤ OPATRENIA NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
§ 52 Všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia na riešenie krízových situácií
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
a)
b)
(11)
a)
b)
Opatrenie prevodu majetku
§ 53
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
(11)
a)
b)
c)
(12)
(13)
a)
b)
§ 54
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
§ 55 Opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
a)
b)
(8)
a)
b)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
a)
b)
§ 56 Prevádzka preklenovacej inštitúcie
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
(10)
(11)
(12)
(13)
§ 57 Opatrenie oddelenia aktív
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
(13)
§ 58 Kapitalizácia
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 59 Rozsah kapitalizácie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
1.
2.
3.
4.
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
a)
b)
(6)
a)
b)
c)
(7)
a)
b)
(8)
(9)
a)
b)
c)
(10)
a)
b)
c)
(11)
§ 60 Výška kapitalizácie
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
§ 61 Postavenie akcionárov pri kapitalizácii, odpise alebo konverzii kapitálových nástrojov
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
§ 62 Postup pri odpisovaní a konverzii
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
§ 63 Deriváty
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
§ 64 Miera konverzie dlhu na vlastné imanie
(1)
a)
b)
§ 65 Opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce kapitalizáciu
(1)
(2)
§ 66 Plán reorganizácie obchodnej činnosti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 67 Účinky kapitalizácie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
§ 68 Odstránenie procesných prekážok pri kapitalizácii
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 69 Zmluvné uznanie kapitalizácie
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
ÔSMA ČASŤ ODPÍSANIE KAPITÁLOVÝCH NÁSTROJOV
§ 70 Podmienky odpísania a konverzie kapitálových nástrojov
(1)
a)
b)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 71 Postup pri odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
DEVIATA ČASŤ VLÁDNE STABILIZAČNÉ OPATRENIA
§ 72
§ 73 Opatrenia vládnej finančnej stabilizácie
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
§ 74 Opatrenie dočasného verejného vlastníctva
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
§ 75 Opatrenie verejnej kapitálovej podpory
(1)
a)
b)
c)
(2)
DESIATA ČASŤ OCHRANNÉ OPATRENIA
§ 76 Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi pri čiastočnom prevode a kapitalizácii
(1)
(2)
§ 77 Ocenenie rozdielneho zaobchádzania
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
§ 78 Ochranné opatrenia týkajúce sa akcionárov a veriteľov
§ 79 Ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
§ 80 Ochrana dohôd o finančnej zábezpeke, vzájomnom započítaní a konečnom zúčtovaní
(1)
(2)
a)
b)
§ 81 Ochrana zabezpečovacích dohôd
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
§ 82 Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a krytých dlhopisov
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
§ 83 Ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania
JEDENÁSTA ČASŤ KOLÉGIÁ
§ 84 Kolégiá pre riešenie krízových situácií
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 85 Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
§ 86 Výmena informácií
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
DVANÁSTA ČASŤ FINANCOVANIE RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
§ 87 Národný fond
(1)
(2)
§ 88 Druhy príspevkov
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 89 Výška príspevkov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
§ 90 Splatnosť príspevkov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 91 Správa a použitie prostriedkov národného fondu
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 92 Prevod peňažných prostriedkov
(1)
a)
b)
c)
(2)
§ 93 Zdroje na riešenie krízových situácií
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 94 Práva a povinnosti rady v súvislosti s národným fondom
(1)
(2)
§ 95 Mutualizácia prostriedkov národného fondu
(1)
(2)
§ 96 Plán financovania
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 97 Princípy použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov
(1)
(2)
(3)
(4)
TRINÁSTA ČASŤ
SANKCIE
§ 98
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
§ 99 Spoločné ustanovenia
(1)
(2)
§ 100
Čl. II
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
Čl. III
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
13.
14.
15.
16.
17.
18.
19.
20.
21.
22.
23.
24.
25.
26.
27.
28.
29.
30.
31.
32.
33.
34.
35.
36.
37.
38.
Čl. IV
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
Čl. V
1.
2.
3.
4.
5.
Čl. VI
1.
2.
3.
4.
5.
Čl. VII
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:371/2014 Z. z.
Názov:Zákon o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:26.11.2014
Dátum vyhlásenia:20.12.2014
Dátum účinnosti od:15.10.2015
Dátum účinnosti do:31.12.2015
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Bankovníctvo a peňažníctvo
  • Dane z príjmu
Nachádza sa v čiastke:

109/2014

118/1996 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
483/2001 Z. z. Zákon o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
566/2001 Z. z. Zákon o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch)
595/2003 Z. z. Zákon o dani z príjmov
7/2005 Z. z. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

39/2015 Z. z. Zákon o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
239/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
437/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
291/2016 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
279/2017 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
177/2018 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
373/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
281/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
390/2019 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
343/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
209/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
310/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
454/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
208/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
309/2023 Z. z. Zákon o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov
334/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
371
Zákon
z 26. novembra 2014
o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
Základné ustanovenia
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
postup vybraných inštitúcií a iných osôb podľa odseku 3 písm. b) až d) pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike,
b)
vypracúvanie a schvaľovanie plánov riešenia krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike Radou pre riešenie krízových situácií (ďalej len "rada"),
c)
zriadenie, pôsobnosť, činnosť a opatrenia rady pri riešení krízových situácií na finančnom trhu v Slovenskej republike,
d)
zriadenie a fungovanie Národného fondu pre riešenie krízových situácií (ďalej len "národný fond") a vytváranie zdrojov a správu a používanie prostriedkov národného fondu.
(2)
Cieľom tohto zákona je
a)
zabezpečenie nepretržitého vykonávania kritických funkcií vybranej inštitúcie a iných osôb podľa odseku 3 písm. b) až e),
b)
zabránenie významným nepriaznivým vplyvom na finančnú stabilitu Slovenskej republiky,
c)
ochrana verejných financií minimalizáciou závislosti od mimoriadnej verejnej finančnej podpory,
d)
ochrana vkladateľov, ktorých vklady podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu,1) a klientov obchodníkov s cennými papiermi, ktorým sa poskytujú náhrady za nedostupný klientsky majetok podľa osobitného predpisu,2)
e)
ochrana finančných prostriedkov a ďalšieho majetku iných klientov ako klientov uvedených v písmene d).
(3)
Tento zákon sa vzťahuje na
a)
vybranú inštitúciu, ktorou je banka3) alebo obchodník s cennými papiermi4) so základným imaním podľa osobitného predpisu,5)
b)
finančnú inštitúciu6) so sídlom v Slovenskej republike, ktorá je dcérskou spoločnosťou vybranej inštitúcie alebo osôb podľa písmena c) alebo písmena d), nad ktorou sa vykonáva dohľad na konsolidovanom základe v súlade s osobitným predpisom,7)
c)
finančnú holdingovú spoločnosť,8) zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť9) a holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou,10) so sídlom v Slovenskej republike,
d)
materskú finančnú holdingovú spoločnosť,11) materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Európskej únii,12) materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť,13) materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v Európskej únii,14)
e)
pobočku vybranej inštitúcie tretej krajiny.
(4)
Ustanovenia tretej časti až trinástej časti tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na osoby podľa odseku 3 písm. b) až d).
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
krízovou situáciou situácia, keď sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 34 ods. 1,
b)
riešením krízovej situácie (rezolúcia) uloženie opatrenia alebo uloženie dodatočného opatrenia v záujme dosiahnutia cieľov konania na riešenie krízovej situácie (ďalej len "rezolučné konanie") podľa tohto zákona,
c)
riešením krízovej situácie na úrovni skupiny uloženie niektorého z týchto opatrení:
1.
koordinácia uplatňovania opatrenia na riešenie krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie rezolučnými orgánmi na úrovni skupiny,
2.
opatrenia na riešenie krízových situácií na úrovni materskej spoločnosti alebo vybranej inštitúcie, ktorá podlieha dohľadu na konsolidovanom základe,
d)
cezhraničnou skupinou skupina, ktorej členovia sú usadení vo viac ako jednom členskom štáte Európskej únie alebo inom štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát"),
e)
materskou spoločnosťou spoločnosť podľa osobitného predpisu,15)
f)
materskou spoločnosťou v Európskej únii materská vybraná inštitúcia v Európskej únii,15a) materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii,
g)
materskou spoločnosťou tretej krajiny materská spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť usadená v štáte, ktorý nie je členským štátom (ďalej len "tretia krajina"),
h)
dcérskou spoločnosťou spoločnosť podľa osobitného predpisu,16)
i)
dcérskou spoločnosťou v Európskej únii dcérska spoločnosť, ktorá je usadená v členskom štáte a ktorá je dcérskou spoločnosťou vybranej inštitúcie alebo materskej spoločnosti tretej krajiny,
j)
rezolučným orgánom iného členského štátu orgán iného členského štátu, ktorý uplatňuje postupy, opatrenia a vykonáva právomoci pri riešení krízových situácií podľa právnych predpisov príslušného členského štátu,
k)
rezolučným orgánom na úrovni skupiny rezolučný orgán v členskom štáte, v ktorom sa nachádza orgán dohľadu vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe,
l)
rezolučným orgánom tretej krajiny orgán tretej krajiny, ktorý uplatňuje postupy, opatrenia a vykonáva právomoci pri riešení krízových situácií porovnateľných s právomocami rady,
m)
orgánom dohľadu na úrovni skupiny orgán dohľadu v členskom štáte vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe nad materskou spoločnosťou v Európskej únii,
n)
nástrojmi vlastníctva
1.
akcie a iné obdobné cenné papiere a majetkové práva,
2.
finančné nástroje17) vymeniteľné za cenné papiere alebo práva podľa prvého bodu,
3.
finančné nástroje, s ktorými je spojené právo na nadobudnutie cenných papierov alebo práv podľa prvého bodu,
o)
mechanizmom financovania systém, ktorý sa skladá z národného fondu, mechanizmov financovania iných členských štátov, možnosti požičiavania finančných prostriedkov medzi mechanizmami financovania členských štátov a mutualizácie mechanizmov financovania členských štátov,
p)
mutualizáciou využívanie mechanizmov financovania členských štátov pri riešení krízovej situácie na úrovni skupiny,
q)
rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc rámec ustanovený medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,18) nariadeniami a inými aktmi Európskej únie vrátane usmernení, oznámení a upozornení uskutočnenými alebo prijatými na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,18)
r)
miestom usadenia štát, v ktorom bolo vybranej inštitúcii udelené príslušné povolenie, alebo štát, v ktorom má sídlo, ak jej nebolo udelené príslušné povolenie,
s)
kapitálovým nástrojom kapitálový nástroj Tier 1 a kapitálový nástroj Tier 2 podľa osobitného predpisu,19)
t)
prevodom majetku prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou alebo aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na nadobúdateľa, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou podľa § 55,
u)
využitím preklenovacej inštitúcie prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou alebo aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši prostredníctvom preklenovacej inštitúcie podľa § 55,
v)
oddelením aktív prevod aktív vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na správcu aktív podľa § 57,
w)
kapitalizáciou odpísanie dlhu a konverzia dlhu vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši,
x)
kritickou funkciou vybranej inštitúcie činnosť, služba alebo operácia, ktorej prerušenie by mohlo spôsobiť narušenie základných funkcií reálneho hospodárstva alebo narušenie finančnej stability v dôsledku veľkosti vybranej inštitúcie alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií,
y)
oprávneným záväzkom záväzok alebo kapitálový nástroj, ktorý nie je kvalifikovaný ako nástroj vlastného kapitálu Tier 119a) alebo nástroj dodatočného kapitálu Tier 119b) alebo nástroj kapitálu Tier 219c) vybranej inštitúcie alebo osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti kapitalizácie,
z)
skupinou materská spoločnosť a jej dcérske spoločnosti,
aa)
príjemcom osoba, na ktorú sa prevádzajú akcie alebo iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva alebo záväzky alebo akékoľvek ich kombinácie vybranej inštitúcie alebo osoby podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d),
ab)
pobočkou vybranej inštitúcie tretej krajiny pobočka zahraničnej banky3) alebo pobočka zahraničného obchodníka s cennými papiermi4) so základným imaním podľa osobitného predpisu5) usadená v tretej krajine, ktorá je umiestnená na území Slovenskej republiky.
DRUHÁ ČASŤ
RADA
§ 3
Zriadenie rady
(1)
Zriaďuje sa rada ako právnická osoba, ktorá v oblasti verejnej správy ako rezolučný orgán rieši krízové situácie vybraných inštitúcií. Rada sa nezapisuje do obchodného registra a jej sídlom je Bratislava.
(2)
Vykonávanie úloh potrebných na odborné a organizačné zabezpečovanie výkonu pôsobnosti a právomocí rady zabezpečuje Národná banka Slovenska,20) pritom Národná banka Slovenska zabezpečí21) zriadenie osobitného organizačného útvaru na vykonávanie týchto úloh s cieľom predchádzať konfliktu záujmov a zabezpečiť nezávislosť vykonávania týchto úloh od ostatných úloh Národnej banky Slovenska. Zamestnanci Národnej banky Slovenska, ktorí vykonávajú úlohy podľa prvej vety, sa nesmú podieľať na výkone dohľadu nad vybranými inštitúciami vo veciach, ktoré nepatria do pôsobnosti rady.
§ 4
Zloženie rady
(1)
Rada má deväť členov. Štyria členovia sú vedúci zamestnanci Národnej banky Slovenska, pričom aspoň jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vo funkcii člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, jeden zástupca Národnej banky Slovenska je vedúci zamestnanec, do ktorého priamej riadiacej pôsobnosti patrí organizačný útvar podľa § 3 ods. 2, a štyria členovia sú vedúci zamestnanci Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"), pričom aspoň jeden zástupca ministerstva je vo funkcii štátneho tajomníka. Členov rady za Národnú banku Slovenska vymenováva a odvoláva guvernér Národnej banky Slovenska a členov rady za ministerstvo vymenováva a odvoláva minister financií Slovenskej republiky. Ďalším členom rady je riaditeľ Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity.
(2)
Členom rady nemôže byť osoba, ktorá priamo rozhoduje o postupe pri výkone dohľadu.22)
(3)
Predsedom rady je štátny tajomník ministerstva.
(4)
Členovi rady nepatrí za výkon funkcie v rade odmena ani nárok na úhradu iných výdavkov od rady.
(5)
Člen rady je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou v súlade s týmto zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom je povinný využívať a zohľadňovať dostupné informácie týkajúce sa výkonu jeho právomocí a pôsobnosti. Člen rady nesmie pri výkone svojej funkcie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a musí sa pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s výkonom funkcie člena rady.
(6)
Funkcia člena rady zaniká
a)
dňom účinnosti odvolania z rady,
b)
dňom zániku funkcie, s ktorou je spojená funkcia člena rady alebo na základe ktorej bolo vykonané vymenovanie za člena rady,
c)
smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
§ 5
Pôsobnosť rady
(1)
Rada
a)
spolupracuje s ministerstvom na príprave návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti riešenia krízových situácií,
b)
vydáva metodické usmernenia a odporúčania,
c)
vykonáva dohľad na mieste,
d)
vykonáva dohľad na diaľku,
e)
koná a rozhoduje v rezolučnom konaní podľa tohto zákona,
f)
spolupracuje a vymieňa si informácie v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom s príslušnými rezolučnými orgánmi, s účastníkmi Európskeho systému finančného dohľadu,23) s ďalšími orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike, orgánmi verejnej moci v iných štátoch a s inými osobami, ktoré majú informácie o vybraných inštitúciách alebo ktorých činnosť súvisí s vybranými inštitúciami,
g)
zabezpečuje plnenie úloh v oblasti riešenia krízových situácií, ktoré jej vyplývajú z právne záväzných aktov Európskej únie alebo z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná,
h)
schvaľuje štatút rady a rokovací poriadok rady,
i)
preberá v spolupráci s ministerstvom a Národnou bankou Slovenska usmernenia a odporúčania Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) podľa osobitného predpisu24) okrem prípadu, ak nedodrží ani nemá v úmysle dodržať usmernenie alebo odporúčanie, a informuje o tom Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) podľa osobitného predpisu,24)
j)
vypracováva a schvaľuje plány na riešenie krízových situácií, hodnotí riešiteľnosť krízových situácií, odstraňuje prekážky riešiteľnosti krízových situácií a koná a rozhoduje v rezolučnom konaní,
k)
vykonáva ďalšiu pôsobnosť a úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitné predpisy.25)
(2)
Rada vykonáva svoju činnosť nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú ovplyvňovať radu pri vykonávaní jej činnosti.
(3)
Na výkon dohľadu rady vrátane konania rady podľa odseku 1 písm. c) až e) sa vzťahuje osobitný predpis.26) Pri výkone dohľadu patria rade a osobám, ktoré v mene rady vykonávajú dohľad, oprávnenia podľa tohto zákona a osobitného zákona.26) Za výkon dohľadu zodpovedá rada. Osoby, ktoré v mene rady vykonávajú dohľad, nezodpovedajú tretím osobám za dôsledky spôsobené výkonom dohľadu; tým nie je dotknutá ich pracovnoprávna zodpovednosť a ani ich trestnoprávna zodpovednosť.
(4)
Pri prijímaní svojich rozhodnutí je rada povinná zohľadniť možné dôsledky svojho rozhodnutia v ostatných členských štátoch, v ktorých pôsobí vybraná inštitúcia alebo osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ktorej je rozhodnutie určené, alebo v ktorých pôsobia ostatní členovia skupiny, ktorej členom je táto vybraná inštitúcia, a minimalizovať negatívny vplyv svojich rozhodnutí na finančnú stabilitu a negatívne hospodárske a sociálne dôsledky svojich rozhodnutí v týchto členských štátoch.
(5)
Rada upraví v štatúte rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa vymedzenia pôsobnosti a právomocí rady.
(6)
Rozhodnutie rezolučného orgánu iného členského štátu prijaté po dohode s radou je záväzné aj pre osoby, nad ktorými vykonáva pôsobnosť rada.
§ 6
Rokovanie a rozhodovanie rady
(1)
Činnosť rady riadi predseda rady. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje podpredseda rady, a ak nie je prítomný ani podpredseda rady, iný predsedom rady poverený člen rady. Na návrh predsedu rady zvolí rada podpredsedu z členov rady. Radu zastupuje navonok predseda rady, pričom za radu koná v jej mene predseda rady alebo ním poverený člen rady, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak predsedovi rady zanikla funkcia a ešte nie je ustanovený nový predseda rady, oprávnenia predsedu rady prechádzajú na podpredsedu rady, a ak nie je zvolený ani podpredseda rady, tieto oprávnenia prechádzajú na iného člena rady povereného radou.
(2)
Rada môže písomne poveriť niektorého svojho člena konať v mene rady vo veciach
a)
dohľadu na mieste vrátane podpisovania poverenia na výkon dohľadu,
b)
dohľadu na diaľku,
c)
vypracovania a predkladania plánov riešenia krízových situácií,
d)
posudzovania riešiteľnosti krízových situácií,
e)
riešenia alebo odstraňovania prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií.
(3)
Rada rozhoduje hlasovaním v pléne, ktoré tvoria členovia rady. Rada je uznášaniaschopná, ak je prítomná nadpolovičná väčšina ustanovených členov rady. Člen bankovej rady Národnej banky Slovenska, do ktorého riadiacej právomoci patrí dohľad nad finančným trhom, nemá hlasovacie právo v rade. Rada prijíma svoje rozhodnutia väčšinou hlasov ustanovených členov rady, ak odseky 4 a 7 neustanovujú inak. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu rady. Ak rada rozhoduje vo veci, v ktorej je niektorý člen rady vylúčený podľa osobitného zákona27) z konania, alebo ak rada rozhoduje o námietke zaujatosti podanej proti niektorému členovi rady, tento člen rady je vylúčený z príslušného hlasovania rady a nezúčastňuje sa na ňom; na jeho hlas sa neprihliada pri posudzovaní schopnosti rady uznášať sa ani pri rozhodovaní rady. Rada rozhoduje o námietke zaujatosti podanej proti niektorému jej členovi bezodkladne po jej podaní. Rada môže rozhodovať aj prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie. Na základe výsledkov hlasovania vydá písomné rozhodnutie podľa tohto zákona.
(4)
Rada upraví v rokovacom poriadku rady ďalšie podrobnosti týkajúce sa priebehu rokovania a rozhodovania rady. Rokovací poriadok rady môže všeobecným spôsobom určiť prípady, v ktorých je na prijatie rozhodnutia potrebný súhlas všetkých jej členov alebo iný kvalifikovaný počet hlasov potrebných na prijatie rozhodnutia.
(5)
Rada koná a rozhoduje v rezolučnom konaní podľa tohto zákona a podľa osobitného predpisu26) o majetku, záväzkoch, právach a povinnostiach vybranej inštitúcie. Rozhodnutia rady sú pre účastníkov a iné osoby, ktorým sú určené alebo ktorých práva sú nimi dotknuté, záväzné. Rozhodnutie rady je právoplatné, ak nebol podaný opravný prostriedok na súde podľa odseku 6. Rozhodnutie rady je vymáhateľné, len čo uplynie lehota na plnenie, ak § 29 ods. 10 a § 31 ods. 18 neustanovujú inak. Rada môže rozhodnutie vykonať priamo alebo poveriť výkonom inú osobu. Rada môže niektoré podrobnosti ďalšieho postupu v rezolučnom konaní upraviť v štatúte rady alebo v rokovacom poriadku rady.
(6)
Proti rozhodnutiu rady možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky podľa osobitného zákona,28) ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
O neodkladných veciach, ktoré inak podliehajú schváleniu rady, môže rozhodnúť predseda rady spolu s podpredsedom rady; takéto rozhodnutie rady je možné prijať len v prípade ich jednomyseľného súhlasu. Rozhodnutie rada potvrdí, alebo zruší na svojom nasledujúcom zasadnutí.
(8)
Člen rady nemôže splnomocniť iného člena rady, aby ho zastupoval na rokovaní a hlasovaní rady.
(9)
Rokovanie rady je neverejné. Na rokovaní rady sa okrem jej členov môžu zúčastniť osoby uvedené v rokovacom poriadku rady a ďalšie osoby, ktoré na svoje rokovanie rada prizve. Rada môže rozhodnúť o zverejnení výsledku a materiálov zo svojho rokovania; z rokovania rady sa však o schválených materiáloch zverejňujú informácie, o ktorých tak ustanovuje tento zákon.
§ 7
Súčinnosť pri výkone pôsobnosti rady
(1)
Národná banka Slovenska, štátne orgány, orgány územnej samosprávy a iné orgány verejnej moci, Notárska komora Slovenskej republiky29) a Slovenská komora audítorov,30) notári,29) audítori,31) audítorské spoločnosti,32) centrálny depozitár cenných papierov,33) členovia centrálneho depozitára cenných papierov,33) burza cenných papierov34) a iné osoby,35) ktorých činnosť súvisí s vybranými inštitúciami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, sú povinné poskytovať rade ňou požadovanú súčinnosť na účely výkonu jej pôsobnosti podľa tohto zákona a osobitných predpisov.25) Pritom sú povinní bezplatne sprístupniť a poskytovať rade ňou požadované vyjadrenia, vysvetlenia a iné informácie a podklady, ktoré získali pri svojej činnosti, informácie z nimi vedených evidencií a registrov. Dožiadaný orgán alebo dožiadaná osoba má právo odoprieť sprístupnenie a poskytnutie požadovaných informácií, len ak by tým došlo k porušeniu povinnosti mlčanlivosti alebo k sprístupneniu alebo k poskytnutiu informácií v rozpore so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Rada je oprávnená v rozsahu potrebnom na zabezpečenie vykonávania svojich úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov36) spolupracovať a vymieňať si informácie s orgánmi verejnej moci v Slovenskej republike a v iných štátoch, s Fondom ochrany vkladov, s Garančným fondom investícií a s medzinárodnými organizáciami.
(2)
Právnické osoby a fyzické osoby, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1 a ktoré majú doklady alebo informácie súvisiace s vybranými inštitúciami, nad ktorými rada vykonáva pôsobnosť, alebo s ich činnosťou, sú povinné sprístupniť a poskytnúť ich rade na jej žiadosť písomne alebo ústne do zápisnice. Ak na žiadosť rady poskytnú informácie ústne do zápisnice, na vyhotovenie a náležitosti zápisnice sa vzťahuje osobitný predpis.37)
(3)
Rada v rámci výkonu svojej pôsobnosti je oprávnená sprístupniť a poskytovať informácie účastníkom Európskeho systému finančného dohľadu,38) iným rezolučným orgánom, zahraničným orgánom dohľadu, audítorom, audítorským spoločnostiam, Fondu ochrany vkladov, zahraničným systémom ochrany vkladov, potenciálnemu nadobúdateľovi, ktorého oslovila rada v súvislosti s prevodom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, a tiež ďalším orgánom verejnej moci a osobám, ktorých činnosť súvisí s riešením krízových situácií vybraných inštitúcií alebo osôb podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ako aj upozorniť ich na také nedostatky zistené pri vykonávaní svojej pôsobnosti, na ktorých riešenie alebo odborné posudzovanie sú príslušné. Ak sa na takéto sprístupnenie a poskytovanie informácií vyžaduje zbavenie povinnosti mlčanlivosti podľa osobitného zákona,39) za toto zbavenie povinnosti mlčanlivosti sa považuje aj radou schválená písomná dohoda o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi radou a príslušným orgánom alebo osobou. Informácie sprístupnené alebo poskytnuté radou podľa tohto odseku možno použiť len na účely vykonávania riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, dohľadu nad dohliadanými subjektmi a na plnenie iných zákonom ustanovených úloh40) orgánov a osôb, ktorých činnosti súvisia s riešením krízových situácií. Orgány a osoby, ktorým rada sprístupnila alebo poskytla informácie, sú povinné tieto informácie utajovať, chrániť pred neoprávneným prístupom, vyzradením, zneužitím, pozmenením, poškodením, zničením, stratou, odcudzením a zachovávať o nich mlčanlivosť.41) Tieto informácie si orgány a osoby môžu poskytnúť navzájom výlučne na ten istý účel alebo konanie, na ktoré boli sprístupnené alebo poskytnuté radou, inak si ich môžu sprístupniť, poskytnúť alebo zverejniť len s predchádzajúcim písomným súhlasom rady. Ak podľa osobitného predpisu41) požadovaná informácia súvisí s výkonom pôsobnosti rady nad vybranými inštitúciami alebo ich činnosťou, povinná osoba ju nesprístupní a neposkytne.42) Informácie, ktoré získa rada od iných rezolučných orgánov alebo zahraničných orgánov dohľadu, sa môžu využiť len na účely výkonu pôsobnosti rady a na účely súdnych konaní o preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí alebo postupu rady alebo na účely trestného stíhania. Tieto informácie môže rada sprístupniť alebo poskytnúť iným orgánom alebo osobám alebo zverejniť len so súhlasom zahraničného orgánu dohľadu, ktorý tieto informácie poskytol, alebo v súhrnnej podobe spôsobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu inštitúciu či osobu ide, alebo so súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla. Rada prijme a zverejní na svojom webovom sídle potrebné pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa povinnosti mlčanlivosti a výmeny informácií.
(4)
Podrobnosti o poskytovaní súčinnosti podľa odsekov 1 až 3 možno upraviť písomnou dohodou o vzájomnej spolupráci a poskytovaní informácií medzi radou a príslušným orgánom alebo osobou.
(5)
Vybraná inštitúcia, členovia jej orgánov, jej zamestnanci a ďalšie osoby, ktorých činnosť súvisí s vybranou inštitúciou, sú povinní umožniť výkon pôsobnosti rady, zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon pôsobnosti rady, a poskytnúť všetky informácie, dokumentáciu, súčinnosť a pomoc požadované radou alebo osobami poverenými radou.
(6)
Vybraná inštitúcia je povinná na účely výkonu pôsobnosti rady bezplatne a včas vypracúvať a predkladať rade zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vybranej inštitúcie a jej akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti vybranej inštitúcie, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania vybranej inštitúcie vrátane podielov na vybranej inštitúcii a ich majiteľov, a to na požiadanie rady. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie rady predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej radou. Také poskytovanie údajov sa nepovažuje za porušenie bankového tajomstva podľa osobitného predpisu.43)
(7)
Opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ustanoví štruktúru výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú vybrané inštitúcie povinné vypracúvať a predkladať rade, rozsah, obsah, členenie, termíny, formu, podobu, spôsob, postup a miesto predkladania takých výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.
§ 8
Povinnosť mlčanlivosti
(1)
Členovia rady, prizvané osoby, zamestnanci organizačného útvaru Národnej banky Slovenska podľa § 3 ods. 2 sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktorých prezradenie by mohlo ohroziť
a)
riadny a efektívny výkon činnosti rady,
b)
záujmy Slovenskej republiky alebo iného členského štátu v oblasti finančnej, hospodárskej alebo menovej politiky,
c)
obchodné tajomstvo a bankové tajomstvo,
d)
dohľad a konanie vykonávané radou a Národnou bankou Slovenska,
e)
rezolučné konanie.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 trvá aj po skončení členstva v rade alebo pracovného pomeru. Rada môže z dôvodov verejného záujmu zbaviť tejto povinnosti členov rady, prizvané osoby a zamestnancov organizačného útvaru Národnej banky Slovenska podľa § 3 ods. 2. Na zbavenie povinnosti mlčanlivosti a poskytovanie informácií o záležitostiach súvisiacich s účasťou Národnej banky Slovenska v Európskom systéme centrálnych bánk sa rovnako vzťahujú osobitné predpisy.44) Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje výmena, sprístupnenie a poskytovanie informácií podľa § 7 ods. 1 až 5.
(3)
Povinnosť mlčanlivosti podľa odseku 1 sa rovnako vzťahuje aj na
a)
zamestnancov ministerstva,
b)
osobitného správcu podľa § 12,
c)
iné osoby, ktoré sa oboznámili s informáciami v súvislosti s výkonom právomoci rady,
d)
audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, znalcov a ostatných odborníkov, ktorí sa o skutočnostiach podľa odseku 1 dozvedeli v súvislosti s výkonom ich funkcie, povolania alebo zamestnania pre radu, ministerstvo alebo potenciálneho nadobúdateľa,
e)
zamestnancov Fondu ochrany vkladov a zamestnancov Garančného fondu investícií,
f)
zamestnancov Národnej banky Slovenska a zamestnancov ďalších orgánov verejnej správy zapojených do procesu riešenia krízových situácií,
g)
zamestnancov preklenovacej inštitúcie podľa § 55 a zamestnancov správcu aktív,
h)
potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli oslovení radou, a to bez ohľadu na to, či sa toto oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo či toto oslovenie viedlo k nadobudnutiu,
i)
ďalšie osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby priamo alebo nepriamo, pravidelne alebo príležitostne osobám uvedeným v písmenách a) až h),
j)
členov orgánov a zamestnancov iných osôb ako osôb uvedených v písmenách a) až h), a to i pred ustanovením do funkcie a po skončení výkonu funkcie.
(4)
Orgány, osoby a inštitúcie uvedené v odseku 3 písm. a), e) až g) sú povinné zabezpečiť ochranu služobného tajomstva a upraviť vo svojich vnútorných predpisoch zabezpečenie povinnosti mlčanlivosti vrátane pravidiel na zabezpečenie odovzdávania informácií medzi osobami priamo zapojenými do riešenia krízových situácií.
(5)
Pred sprístupnením informácií, najmä údajov z plánov riešenia krízových situácií, plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, záverov posúdenia riešiteľnosti krízových situácií, sú osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 povinné uistiť sa, že poskytované informácie neobsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti.
(6)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje, ak rada a osoby podľa odsekov 3 a 4 poskytnú informácie
a)
v súhrnnej podobe spôsobom, pri ktorom nie je možné identifikovať, o ktorú konkrétnu inštitúciu či osobu ide,
b)
s predchádzajúcim súhlasom osoby, ktorá tieto informácie poskytla.
(7)
Rada posúdi možné účinky zverejnenia informácií na verejný záujem, ak ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku a obchodné záujmy fyzických osôb a právnických osôb na účely kontrol, skúmaní a auditov.
(8)
Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ani poskytnutie informácií medzi orgánom dohľadu26) a radou v súvislosti s plnením ich úloh. Za porušenie povinnosti mlčanlivosti sa nepovažuje ani poskytnutie informácií príslušným rezolučným orgánom tretích krajín radou, ministerstvom alebo Národnou bankou Slovenska, ak rada, ministerstvo a Národná banka Slovenska vyhodnotia, že
a)
na príslušný rezolučný orgán tretej krajiny sa vzťahujú požiadavky mlčanlivosti obdobné tým, ktoré ustanovuje tento zákon, a
b)
poskytnutie informácií je nevyhnutné na výkon právomocí príslušného rezolučného orgánu tretej krajiny a informácie majú byť použité len na tento účel.
(9)
Informácie, ktoré rada získa od príslušných rezolučných orgánov iných členských štátov, môže poskytnúť príslušným rezolučným orgánom tretích krajín len so súhlasom rezolučného orgánu iného členského štátu, ktorý informácie rade poskytol, a na účely, ktoré vo svojom súhlase vymedzil.
§ 9
Právomoci rady v rezolučnom konaní
(1)
Rada môže v rezolučnom konaní
a)
vykonávať všetky rozhodovacie právomoci, akcionárske práva, práva iných vlastníkov alebo práva štatutárnych orgánov vybranej inštitúcie,
b)
prevádzať akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané vybranou inštitúciou,
c)
previesť na tretiu osobu s jej súhlasom práva, aktíva alebo záväzky vybranej inštitúcie,
d)
znížiť, prípadne odpustiť záväzok vybranej inštitúcie,
e)
vykonať konverziu oprávnených záväzkov vybranej inštitúcie na kmeňové akcie alebo iné nástroje vlastníctva tejto vybranej inštitúcie, príslušnej materskej spoločnosti alebo preklenovacej inštitúcie podľa § 55, na ktorú sa aktíva, práva alebo záväzky danej vybranej inštitúcie prevádzajú,
f)
zrušiť dlhový nástroj vydaný vybranou inštitúciou okrem zabezpečených záväzkov podľa § 59 ods. 1 písm. b),
g)
znížiť menovitú hodnotu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie a zrušiť45) akcie alebo iné nástroje vlastníctva,
h)
uložiť vybranej inštitúcii alebo príslušnej materskej spoločnosti vybranej inštitúcie povinnosť vydať nové akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo iné kapitálové nástroje vrátane prioritných akcií a podmienených vymeniteľných nástrojov,
i)
zmeniť alebo upraviť splatnosť dlhových nástrojov a iných oprávnených záväzkov vydaných vybranou inštitúciou alebo zmeniť výšku splatných úrokov na základe týchto nástrojov a iných oprávnených záväzkov alebo dátum splatnosti výnosu, a to aj prostredníctvom dočasného pozastavenia platby s výnimkou zabezpečených záväzkov podľa § 59 ods. 1,
j)
vykonať opatrenia na to, aby zo zmlúv o derivátoch nevyplývali vybranej inštitúcii ďalšie záväzky alebo aby tieto záväzky boli kompenzované, a ukončiť finančné zmluvy alebo zmluvy o derivátoch na účely § 63,
k)
odvolať a vymenovať štatutárny orgán a vrcholový manažment vybranej inštitúcie; vrcholovým manažmentom sa rozumejú členovia predstavenstva a vedúci zamestnanci vybranej inštitúcie,
l)
vyžadovať od Národnej banky Slovenska, aby posúdila nadobudnutie kvalifikovanej účasti v určenej kratšej lehote podľa osobitných predpisov,46)
m)
požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla informácie, ktoré rada vyžaduje na rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v plánoch riešenia krízových situácií a vrátane vyžadovania toho, aby sa informácie poskytovali prostredníctvom kontrol na mieste.
(2)
Na radu sa pri výkone jej právomocí v rezolučnom konaní nevzťahuje požiadavka získať povolenie alebo súhlas od štátneho orgánu podľa osobitného predpisu, verejnej osoby alebo súkromnej osoby vrátane akcionárov alebo veriteľov vybranej inštitúcie okrem povinnosti získať povolenie od Národnej banky Slovenska. Rada nemá povinnosť vopred oznámiť, zverejniť oznámenie alebo prospekt47) alebo predložiť akýkoľvek dokument inému orgánu alebo ho registrovať podľa osobitných predpisov.48) Tým nie sú dotknuté požiadavky ustanovené v piatej časti tohto zákona a akékoľvek požiadavky na oznamovanie ustanovené rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc. Rada nie je viazaná obmedzeniami, ktoré sa týkajú prevodu finančných nástrojov, aktív, práv alebo záväzkov, a nepotrebuje súhlas na takýto prevod.
§ 10
Vylúčenie účinkov niektorých zmluvných ustanovení v rezolučnom konaní
(1)
Opatrenie na predchádzanie kríze a opatrenie krízového riadenia nemožno zmluvne považovať za začatie núteného výkonu rozhodnutia, začatie konkurzného konania alebo exekučného konania, ak nie je dotknuté plnenie základných zmluvných záväzkov vrátane úhrad platieb a dodávok plnení alebo poskytnutého zabezpečenia. Rovnako to platí aj na zmluvné vzťahy
a)
dcérskej spoločnosti vrátane záväzkov zabezpečených materskou spoločnosťou alebo inou osobou v rámci skupiny,
b)
inej osoby v rámci skupiny s vybranou inštitúciou vrátane zmluvných ustanovení o okamžitej splatnosti celého dlhu.
(2)
Opatrením na predchádzanie kríze sa rozumie výkon právomocí s cieľom priamo odstrániť nedostatky alebo prekážky v súvislosti s ozdravným plánom podľa osobitného predpisu,49) výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie podľa § 25 alebo 29, uplatnenie akéhokoľvek opatrenia včasnej intervencie podľa osobitného predpisu,50) vymenovanie núteného správcu podľa osobitného predpisu51) alebo výkon právomoci odpísať alebo konvertovať dlh podľa § 70. Opatrením krízového riadenia sa rozumie opatrenie na riešenie krízovej situácie alebo vymenovanie osobitného správcu podľa § 12 alebo osoby podľa § 11 ods. 2 alebo § 65 ods. 2.
(3)
Ak sa začalo rezolučné konanie v tretej krajine a ak to rada rozhodnutím uzná, považuje sa také konanie za opatrenie na riešenie krízovej situácie.
(4)
Za podmienky riadneho plnenia zmluvných záväzkov vrátane trvania poskytnutého zabezpečenia výlučne prijatím opatrení na predchádzanie kríze alebo opatrení krízového riadenia nevzniká osobitné právo žiadnej zo zmluvných strán
a)
ukončiť, pozastaviť, zmeniť zmluvu alebo započítať práva, ani ak ide o zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti alebo poskytnuté zabezpečenia osobou v rámci skupiny,
b)
nadobudnúť držbu alebo vlastnícke právo k poskytnutej zábezpeke patriacej vybranej inštitúcii alebo vykonávať kontrolu nad akýmkoľvek majetkom vybranej inštitúcie,
c)
iným spôsobom meniť zmluvné práva vo vzťahu k vybranej inštitúcii.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 nie sú prekážkou pre výkon práv uvedených v odseku 5, ak sa práva vykonávajú v dôsledku inej skutočnosti, než je prijatie opatrenia na predchádzanie krízovej situácie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie, alebo skutočnosti s nimi bezprostredne súvisiacej.
(6)
Obmedzenie alebo pozastavenie práv podľa štvrtej časti tohto zákona sa nepovažuje za neplnenie zmluvných povinností na účely odsekov 1 a 2.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa považujú za záväzné normy podľa osobitného predpisu.52)
§ 11
Výkon právomocí radou v rezolučnom konaní
(1)
Rada v rezolučnom konaní vykonáva práva akcionárov, štatutárneho orgánu alebo riadiacich orgánov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, má právo nakladať so všetkým jej majetkom a aktívami. Počas rezolučného konania nemôžu akcionári alebo iné osoby vykonávať hlasovacie práva spojené s akciami alebo iné práva vyplývajúce z držby iných nástrojov vlastníctva.
(2)
Právomoci podľa odseku 1 môže vykonávať rada priamo alebo prostredníctvom osobitného správcu podľa § 12 alebo rezolučného správcu podľa § 42.
(3)
Rada môže vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa v rezolučnom konaní rieši, záväzne ukladať povinnosti a opatrenia na základe rozhodnutia aj bez priameho výkonu kontroly podľa odseku 1 alebo odseku 2 s výnimkou § 6 ods. 7. Ak to povaha rozhodnutia pripúšťa, je rozhodnutie rady vykonateľné podľa osobitného predpisu.53)
(4)
Rada posudzuje pri rozhodovaní primeranosť prijatých opatrení s ohľadom na ciele tohto zákona a základné pravidlá rezolučného konania a s ohľadom na efektívnosť cezhraničných rezolučných konaní.
(5)
Rada sa nepovažuje za riadiaci orgán vybranej inštitúcie podľa osobitných predpisov.54)
§ 12
Osobitný správca
(1)
Rada na účely výkonu jej právomocí v rezolučnom konaní, ako aj mimo rezolučného konania, najmä v rámci pôsobnosti rady podľa § 5 ods. 1 písm. g) a k) a § 70 ods. 1, môže vymenovať osobitného správcu. Rada o vymenovaní osobitného správcu vydá osvedčenie o vymenovaní osobitného správcu.
(2)
Rada pri vymenovaní osobitného správcu vymedzí najmä
a)
rozsah právomocí, ktoré prechádzajú na osobitného správcu v dôsledku pozastavenia výkonu funkcií riadiacich orgánov, ktorými sú štatutárny orgán a vedúci zamestnanci vybranej inštitúcie, a rozsah práv akcionárov vybranej inštitúcie,
b)
úkony osobitného správcu, ktoré podliehajú predchádzajúcemu súhlasu rady.
(3)
Rada uzatvorí s osobitným správcom zmluvu o výkone činnosti osobitného správcu, ktorá podrobnejšie vymedzí jeho práva a povinnosti a upraví jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom jeho funkcie.
(4)
Osobitný správca je povinný vykonávať všetky úkony potrebné na riešenie krízových situácií na účel výkonu právomocí rady podľa odseku 1 v súlade s odsekmi 2 a 3.
(5)
Rada môže osobitného správcu kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov odvolať.
(6)
Osvedčením o vymenovaní osobitného správcu a osôb vykonávajúcich zahraničné opatrenie porovnateľné s úkonmi osobitného správcu podľa tohto zákona je originál dokladu o vymenovaní osobitného správcu alebo osvedčenie o vymenovaní osobitného správcu príslušným rezolučným orgánom iného členského štátu. Preklad tohto osvedčenia do úradného jazyka členského štátu nevyžaduje úradné overenie ani iný podobný postup.
(7)
Osobitným správcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Osobitný správca, ak je ním fyzická osoba, musí byť odborne spôsobilý podľa osobitného predpisu.55) Osobitným správcom nemôže byť osoba, ktorá
a)
je zamestnancom Národnej banky Slovenska, členom rady alebo ktorá bola zamestnancom Národnej banky Slovenska alebo členom rady kedykoľvek v období posledných dvoch rokov pred vymenovaním za osobitného správcu,
b)
bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný pri výkone riadiacej funkcie alebo za úmyselný trestný čin,
c)
kedykoľvek v období posledných troch rokov vykonávala vo vybranej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa alebo osobitná správa, funkciu člena dozornej rady, člena štatutárneho orgánu, prokuristu alebo vedúceho zamestnanca, ak sa výkonu tejto funkcie sama dobrovoľne nevzdala,
d)
má k vybranej inštitúcii, v ktorej vykonáva činnosť osobitného správcu podľa odseku 4, osobitný vzťah podľa osobitného predpisu,56)
e)
je dlžníkom alebo veriteľom vybranej inštitúcie, v ktorej vykonáva činnosť osobitného správcu podľa odseku 4,
f)
je zamestnancom osobitného správcu, prostredníctvom ktorého sa výkon činnosti podľa odseku 4 vykonáva, alebo členom štatutárneho orgánu alebo členom dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá je dlžníkom alebo veriteľom vybranej inštitúcie, ktorej výkon činnosti podľa odseku 4 sa týka,
g)
je členom štatutárneho orgánu alebo dozorného orgánu inej vybranej inštitúcie alebo vedúcim alebo zástupcom vedúceho inej pobočky zahraničnej vybranej inštitúcie,
h)
kedykoľvek v období posledného roka poskytovala vybranej inštitúcii, nad ktorou bola zavedená nútená správa alebo ktorej sa výkon činnosti podľa odseku 4 týka, audítorské služby bez vyslovenia výhrad k činnosti tejto vybranej inštitúcie.
(8)
Osobitným správcom, ak je ním právnická osoba, môže byť len právnická osoba, ktorá je zriadená na spoločný výkon advokácie alebo je audítorskou spoločnosťou podľa osobitných predpisov,57) ak táto právnická osoba má poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s jej činnosťou57) pri výkone osobitnej správy a s výkonom funkcie osobitného správcu alebo má dostatočnú výšku vlastných zdrojov financovania a spoločníkmi tejto právnickej osoby, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu tejto právnickej osoby ani zamestnancami tejto právnickej osoby nie je ani jedna fyzická osoba uvedená v odseku 7.
(9)
Vymenovanie, zmena a skončenie činnosti osobitného správcu sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis osobitného správcu podáva rada; pri podaní tohto návrhu sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.58)
(10)
Do obchodného registra sa zapisuje
a)
meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo osobitného správcu, ak ide o fyzickú osobu,
b)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo osobitného správcu, ak ide o právnickú osobu.
(11)
Osobitný správca môže navrhnúť, aby výkon jeho činnosti podľa odseku 4 bol zapísaný v obchodnom registri alebo obdobnom verejnom registri vedenom v inom členskom štáte, na ktorého území je umiestnená pobočka vybranej inštitúcie, ktorej sa výkon činnosti osobitného správcu podľa odseku 4 týka, ak takýto zápis umožňuje právny poriadok príslušného členského štátu.
(12)
Zavedenie zahraničného opatrenia porovnateľného s výkonom činnosti osobitného správcu podľa odseku 4 vo vybranej inštitúcii so sídlom v inom členskom štáte, ktorá má pobočku umiestnenú na území Slovenskej republiky, jeho skončenie a s tým súvisiace zmeny sa zapisujú do obchodného registra. Návrh na zápis podáva príslušný rezolučný orgán iného členského štátu alebo osoba vykonávajúca zahraničné opatrenie porovnateľné s výkonom činnosti osobitného správcu podľa odseku 4. Do obchodného registra sa zapisuje aj meno, priezvisko a adresa pobytu osoby vykonávajúcej zahraničné opatrenie porovnateľné s výkonom činnosti osobitného správcu podľa odseku 4.
(13)
Osobitný správca je povinný vypracovať pre radu, ktorá ho vymenovala, správu o hospodárskej a finančnej situácii vybranej inštitúcie a správu o postupe pri plnení svojich povinností. Osobitný správca tieto správy predkladá v pravidelných intervaloch, ktoré určí rada, a na začiatku a na konci výkonu svojej funkcie.
(14)
Osobitný správca sa vymenúva na jeden rok. Toto obdobie je možné vo výnimočných prípadoch predĺžiť, ak rada vydá rozhodnutie, že podmienky na vymenovanie osobitného správcu sú aj naďalej splnené.
(15)
Ak rada plánuje vymenovať osobitného správcu pre vybranú inštitúciu na úrovni skupiny, zváži, či je vhodnejšie vymenovať rovnakého osobitného správcu pre všetky dotknuté vybrané inštitúcie v záujme účelnosti a uľahčenia riešenia krízových situácií dotknutých vybraných inštitúcií.
(16)
Výkon funkcie osobitného správcu sa skončí
a)
uplynutím doby, na ktorú bol vymenovaný, alebo
b)
dňom jeho odvolania z funkcie.
(17)
Náklady spojené s výkonom funkcie osobitného správcu vrátane odmien správcu uhrádza vybraná inštitúcia, ktorej sa výkon činnosti osobitného správcu podľa odseku 4 týka.
(18)
Valné zhromaždenie vybranej inštitúcie môže dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov rozhodnúť alebo navrhnúť rade, aby sa v stanovách určilo, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia na účel prijatia rozhodnutia o zvýšení základného imania sa vydá v kratšom čase, ako ustanovuje § 184 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak sa valné zhromaždenie neuskutoční skôr ako o 10 kalendárnych dní od jeho zvolania a sú splnené podmienky na použitie opatrení podľa osobitného predpisu alebo sú splnené podmienky na vymenovanie dočasného správcu vybranej inštitúcie podľa osobitného predpisu a zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie splnenia podmienok na začatie rezolučného konania podľa § 34 ods. 1.
§ 13
Doplnkové právomoci rady v rezolučnom konaní
(1)
Rada môže v rámci svojich doplnkových právomocí aj
a)
previesť bez záväzkov alebo vecných bremien aktíva, práva a záväzky okrem ochranných opatrení podľa desiatej časti tohto zákona; akýkoľvek nárok na kompenzáciu podľa tohto zákona sa nepovažuje za záväzok ani vecné bremeno,
b)
zrušiť predkupné práva na nadobúdanie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva,
c)
vyžadovať od Národnej banky Slovenska alebo burzy cenných papierov, aby ukončila alebo pozastavila prijímanie na obchodovanie na regulovanom trhu alebo prijímanie finančných nástrojov podľa osobitného predpisu,59)
d)
konať voči príjemcovi na účely práv alebo povinností rovnako ako voči vybranej inštitúcii, a to vrátane všetkých práv alebo povinností týkajúcich sa účasti na regulovanom trhu a systéme zúčtovania a vyrovnania obchodov s výnimkou podľa § 59,
e)
vyžadovať od vybranej inštitúcie a príjemcu poskytnutie informácií a súčinnosti,
f)
meniť alebo zrušiť akékoľvek zmluvné podmienky, ktorej zmluvnou stranou je vybraná inštitúcia alebo príjemca.
(2)
Rada vykonáva právomoci podľa odseku 1 len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie cieľov podľa § 1 ods. 2.
(3)
Rada je oprávnená na účely zachovania nepretržitej činnosti zveriť príjemcovi riadenie obchodných činností vybranej inštitúcie, čo zahŕňa
a)
z hľadiska zachovania zmluvných vzťahov vstup príjemcu do práv a záväzkov vybranej inštitúcie,
b)
právne nástupníctvo príjemcu namiesto vybranej inštitúcie v konaniach týkajúcich sa finančných nástrojov, práv, aktív a záväzkov, ktoré boli predmetom prevodu.
(4)
Právomoc podľa odseku 1 písm. d) a odseku 3 písm. b) sa nevzťahuje na
a)
práva zamestnancov vybranej inštitúcie v prípade ukončenia pracovného pomeru,
b)
práva zmluvnej strany vykonávať práva zo zmluvy vrátane práva ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami zmluvy, v dôsledku konania alebo opomenutia zo strany vybranej inštitúcie, pred prevodom alebo zo strany príjemcu po prevode, ak § 14 až 17 neustanovujú inak.
§ 14
Právomoc rady odložiť plnenie niektorých záväzkov
(1)
Rada je oprávnená rozhodnúť o odklade splatnosti a úhrady alebo iného plnenia záväzku vybranej inštitúcie odo dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia.
(2)
Uplynutím doby pozastavenia podľa odseku 1 sa obnovuje splatnosť záväzku.
(3)
Počas odloženej alebo pozastavenej splatnosti záväzku vybranej inštitúcie podľa odseku 1 je pozastavená splatnosť záväzku druhej zmluvnej strany.
(4)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre
a)
chránené vklady podľa osobitného predpisu,1)
b)
platby systémovým operátorom podľa osobitných predpisov, centrálnym protistranám, centrálnym bankám,60)
c)
oprávnené pohľadávky vyplývajúce z náhrad za nedostupný klientsky majetok podľa osobitného predpisu.2)
(5)
Rada pri výkone svojich právomocí zohľadňuje riadne fungovanie finančného trhu.
§ 15
Právomoc rady obmedziť výkon zabezpečovacích práv
(1)
Rada je oprávnená obmedziť záložných veriteľov vybranej inštitúcie pri výkone záložných práv vo vzťahu k aktívam vybranej inštitúcie odo dňa uverejnenia oznámenia o obmedzení záložných veriteľov do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení tohto oznámenia.
(2)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na systémových operátorov alebo systémy podľa osobitných predpisov60) centrálne protistrany, centrálne banky, pri zabezpečení marže alebo poskytnutej zábezpeke vybranej inštitúcii.
(3)
Rada dbá, aby obmedzenia boli uplatňované rovnako voči všetkým členom skupiny, voči ktorým sa obmedzenie uplatňuje.
§ 16
Právomoci rady vo vzťahu k aktívam, právam, záväzkom, akciám alebo iným nástrojom vlastníctva umiestneným v tretích krajinách
(1)
Rada je oprávnená pri nakladaní s aktívami, právami, záväzkami, akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva, ktoré sa riadia právnym poriadkom tretej krajiny, uložiť osobitnému správcovi vybranej inštitúcie alebo osobe, ktorá ju ovláda alebo kontroluje, ako aj príjemcovi
a)
vykonať prevod, odpísanie, konverziu alebo iný úkon v rámci rezolučného konania,
b)
vykonávať držbu alebo uhradiť záväzok v mene príjemcu.
(2)
Účelne vynaložené výdavky príjemcu v súvislosti s úkonmi podľa odseku 1 sa uhrádzajú podľa § 52 ods. 9.
(3)
Rada môže upustiť od úkonov podľa odseku 1, ak je nepravdepodobné, že sa stanú účinnými vo vzťahu k príslušnému majetku nachádzajúcemu sa v tretej krajine, aktívam, právam, záväzkom, akciám alebo iným nástrojom vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje právny poriadok tretej krajiny. Rada neuskutoční taký prevod, odpísanie, konverziu alebo opatrenie, a ak už rozhodla o prevode, odpísaní, konverzii alebo inom opatrení, taký úkon sa považuje za neplatný vo vzťahu k príslušnému majetku, akciám, nástrojom vlastníctva, právam alebo záväzkom.
§ 17
Právomoc rady dočasne pozastaviť právo ukončiť zmluvu
(1)
Rada je oprávnená obmedziť práva osôb, ktoré sú zmluvnou stranou vybranej inštitúcie, ak by výkon práv týchto osôb smeroval k zrušeniu zmluvy alebo k inej forme ukončenia zmluvného vzťahu.
(2)
Rovnaké právo ako podľa odseku 1 má rada aj pre zmluvné vzťahy dcérskej spoločnosti vybranej inštitúcie,
a)
ak záväzky z takých zmlúv sú zabezpečené vybranou inštitúciou,
b)
ak sú práva ukončiť zmluvu podmienené výlučne finančným stavom alebo platobnou neschopnosťou vybranej inštitúcie,
c)
pri výkone právomoci prevodu
1.
ohľadne všetkých aktív alebo pasív dcérskej spoločnosti, ktoré sa previedli na príjemcu,
2.
ak je poskytnuté zabezpečenie plnenia záväzkov radou.
(3)
Obmedzenia podľa odsekov 1 a 2 platia odo dňa uverejnenia oznámenia o pozastavení do polnoci pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení oznámenia príslušného členského štátu.
(4)
Obmedzenia podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na systémových operátorov alebo systémy podľa osobitných predpisov,60) centrálne protistrany a centrálne banky.
(5)
Ukončenie zmlúv sa môže vykonať pred uplynutím lehoty podľa odseku 3, ak rada písomne potvrdí, že práva a povinnosti zo zmluvy nie sú predmetom
a)
prevodu na príjemcu,
b)
odpísania alebo konverzie pri kapitalizácii podľa § 58.
(6)
Ak rada pozastaví výkon práv a nezverejní oznámenie o pozastavení práv, tieto práva môžu byť opätovne vykonané po uplynutí doby, počas ktorej bol ich výkon pozastavený,
a)
ak boli práva a záväzky prevedené na inú osobu, druhá zmluvná strana je oprávnená ukončiť zmluvu, len ak vznikne dôvod alebo trvá dôvod ukončenia zmluvy aj po prevode na príjemcu,
b)
ak nedošlo k prevodu práv a záväzkov a rada nevykonala kapitalizáciu podľa § 58, druhá zmluvná strana je oprávnená ukončiť zmluvu podľa pôvodných podmienok zmluvy uplynutím lehoty podľa odseku 3.
(7)
Rada alebo Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť vybranej inštitúcii alebo osobe podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d) povinnosť uchovávať podrobné záznamy týkajúce sa finančných zmlúv. Rada alebo Národná banka Slovenska majú právo vyžadovať potrebnú súčinnosť od vybraných inštitúcií pri poskytovaní archívnych informácií na plnenie záväzkov podľa osobitného predpisu.61)
§ 18
Súčinnosť v rezolučnom konaní
(1)
Rada je oprávnená vyžadovať od vybranej inštitúcie a od osôb v skupine, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, súčinnosť v podobe poskytnutia služieb a materiálneho vybavenia na účel efektívneho riadenia obchodných činností, ktoré boli prevedené na príjemcu. To platí, ak sa vybraná inštitúcia alebo osoba v skupine nachádza v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu.62)
(2)
Osoba so sídlom v Slovenskej republike patriaca do skupiny vybranej inštitúcie je povinná poskytnúť rovnakú súčinnosť podľa odseku 1, ak vybraná inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, podlieha právomoci rezolučného orgánu iného členského štátu.
(3)
Súčinnosťou nie je poskytovanie finančných prostriedkov.
(4)
Poskytovanie súčinnosti sa riadi podmienkami, ktoré platili pred vstupom vybranej inštitúcie do rezolučného konania, inak obvyklými podmienkami.
§ 19
Právomoc rady vyžadovať súčinnosť príslušných orgánov iných členských štátov
(1)
Na účely prevodu akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, aktív, práv alebo záväzkov v inom členskom štáte alebo spravujúceho sa právnym poriadkom iného členského štátu je rada oprávnená požadovať súčinnosť príslušných orgánov v tomto členskom štáte.
(2)
Právny úkon akcionára, veriteľa alebo inej osoby týkajúci sa akcií, iných nástrojov vlastníctva, práv alebo záväzkov, ktorý smeruje k sťaženiu alebo mareniu výkonu právomoci rady alebo príslušného rezolučného orgánu, sa považuje za neplatný od počiatku.
(3)
Ak rada vykonáva právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať jeho konverziu v súlade s § 70, a to aj vo vzťahu ku kapitálovým nástrojom, medzi oprávnené záväzky alebo relevantné kapitálové nástroje vybranej inštitúcie patria aj
a)
nástroje alebo záväzky, ktoré sa riadia právnym poriadkom iného členského štátu,
b)
záväzky voči veriteľom z iného členského štátu.
(4)
Rada je povinná poskytnúť príslušnému rezolučnému orgánu iného členského štátu potrebnú súčinnosť pre zníženie alebo odpísanie sumy istiny nástrojov alebo záväzkov, alebo pre konverziu nástrojov alebo záväzkov vybranej inštitúcie so sídlom v Slovenskej republike.
(5)
Veritelia dotknutí výkonom právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu podľa odseku 3 sú povinní strpieť výkon právomoci príslušného rezolučného orgánu iného členského štátu. K výkonu svojej právomoci je rada oprávnená požadovať všetku potrebnú súčinnosť príslušného rezolučného orgánu iného členského štátu, ktorého veritelia sú dotknutí výkonom právomoci.
§ 20
Medzinárodná spolupráca pri riešení krízových situácií
(1)
Rezolučný orgán iného členského štátu môže na území Slovenskej republiky vykonávať pôsobnosť v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k pobočke zahraničnej vybranej inštitúcie alebo dcérskej spoločnosti zahraničnej vybranej inštitúcie, pričom táto zahraničná vybraná inštitúcia podlieha dohľadu príslušného zahraničného orgánu dohľadu. Rezolučný orgán tretej krajiny môže vykonávať pôsobnosť v oblasti riešenia krízových situácií na území Slovenskej republiky nad činnosťou vybranej inštitúcie, ktorá je pobočkou zahraničnej vybranej inštitúcie alebo dcérskou spoločnosťou zahraničnej vybranej inštitúcie, len na základe dohody uzavretej medzi radou a príslušným rezolučným orgánom tretej krajiny; takú dohodu môže rada uzavrieť len na základe vzájomnosti. Rada o uzavretí takej dohody informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).
(2)
Vykonanie dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky je príslušný rezolučný orgán povinný vopred oznámiť rade a Národnej banke Slovenska. Poverené osoby príslušného rezolučného orgánu majú pri vykonávaní dohľadu na mieste na území Slovenskej republiky rovnaké oprávnenia, povinnosti a zodpovednosť ako osoby poverené výkonom dohľadu na mieste na základe poverenia Národnej banky Slovenska, nemajú však povinnosť vyhotoviť protokol o vykonanom dohľade na mieste ani povinnosť určiť a oznámiť dohliadanému subjektu lehoty na prijatie a splnenie opatrení na odstránenie nedostatkov zistených pri vykonanom dohľade na mieste.
(3)
Rada môže na území Slovenskej republiky vykonávať pôsobnosť v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k pobočke vybranej inštitúcie tretej krajiny, ak nad touto pobočkou vybranej inštitúcie tretej krajiny nevykonáva pôsobnosť rezolučný orgán tretej krajiny alebo ak rada postupuje podľa § 85 ods. 4.
(4)
Opatrenia rady pri vykonávaní pôsobnosti vo vzťahu k pobočke vybranej inštitúcie tretej krajiny musia byť v súlade s cieľmi tohto zákona podľa § 1 ods. 2, základnými zásadami rezolučného konania podľa § 33 a ustanoveniami o oceňovaní podľa § 51.
(5)
Rada môže vykonávať právomoci a uplatniť opatrenia vo vzťahu k pobočke vybranej inštitúcie tretej krajiny, ak trvá verejný záujem na vykonaní právomocí alebo uplatnení opatrení a ak pobočka vybranej inštitúcie tretej krajiny
a)
zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá v súlade s § 34 a nemôžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť jej zlyhaniu,
b)
nespláca alebo sa javí, že v blízkej dobe prestane splácať splatné záväzky a príslušný orgán tretej krajiny voči tejto pobočke vybranej inštitúcie tretej krajiny nezačal alebo v blízkej dobe nezačne rezolučné alebo iné obdobné konanie, alebo
c)
príslušný orgán tretej krajiny začal alebo oznámil rade, že v blízkej dobe začne rezolučné alebo iné obdobné konanie voči materskej spoločnosti alebo členovi skupiny, ktorej je pobočka vybranej inštitúcie tretej krajiny členom.
(6)
Rada je účastníkom Jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.63) Rada môže byť členom medzinárodných organizácií v oblasti riešenia krízových situácií a zabezpečovať plnenie úloh vyplývajúcich z členstva v týchto organizáciách. Rada zabezpečuje plnenie úloh, ktoré pre radu vyplývajú z právne záväzných aktov Európskej únie.
TRETIA ČASŤ
PLÁNY RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A MINIMÁLNA POŽIADAVKA NA VLASTNÉ ZDROJE A OPRÁVNENÉ ZÁVÄZKY
§ 21
Plány riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie
(1)
Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s rezolučným orgánom iného členského štátu, v ktorom sídli významná pobočka64) vybranej inštitúcie, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie má vzťahovať na významnú pobočku vybranej inštitúcie, vypracuje plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad orgán dohľadu členského štátu alebo orgán dohľadu tretej krajiny.
(2)
V pláne riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie rada upraví svoj postup vo vzťahu k vybranej inštitúcii pri riešení krízových situácií.
(3)
Náležitosťami plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie sú najmä:
a)
zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie,
b)
zhrnutie všetkých podstatných zmien vo vybranej inštitúcii, ku ktorým došlo od posledného predloženia informácií týkajúcich sa riešenia krízových situácií,
c)
opis spôsobu právneho a ekonomického oddelenia kritických funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti vybranej inštitúcie tak, aby boli pri jej zlyhaní zachované,
d)
odhad doby na realizáciu jednotlivých častí plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie,
e)
podrobné posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie vykonané v súlade s odsekom 5 a § 24,
f)
opis všetkých opatrení na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie podľa § 25 na základe posúdenia vykonaného podľa § 24,
g)
určenie postupov ocenenia a spôsobu predaja podniku, časti podniku alebo aktív vybranej inštitúcie, ktoré súvisia s kritickými funkciami alebo hlavnými oblasťami obchodnej činnosti vybranej inštitúcie v súlade s Obchodným zákonníkom,
h)
spôsob zabezpečenia aktuálnosti a dostupnosti informácií vyžadovaných podľa tohto paragrafu,
i)
spôsob financovania riešenia krízovej situácie vybranej inštitúcie bez poskytnutia
1.
mimoriadnej verejnej finančnej podpory okrem použitia financovania podľa dvanástej časti tohto zákona,
2.
krátkodobého úveru Národnej banky Slovenska na dočasnú podporu likvidity,65)
3.
inej finančnej pomoci Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru,
j)
podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ktoré by sa mohli uplatniť v rôznych možných scenároch a lehotách,
k)
opis kritických vzájomných prepojení,
l)
opis možností zachovania prístupu k systémom platobných služieb a službám zúčtovania a vyrovnania obchodov a iným infraštruktúram a posúdenie možnosti prevodov pozícií klientov,
m)
analýza vplyvu plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie na zamestnancov vybranej inštitúcie vrátane posúdenia nákladov, ktoré s tým súvisia, a popis plánovaných postupov konzultácií so zamestnancami v rámci procesu riešenia krízových situácií,
n)
plán komunikácie s médiami a verejnosťou,
o)
minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky požadované podľa § 31 a lehota na splnenie tejto požiadavky vybranou inštitúciou,
p)
minimálna požiadavka na vlastné zdroje a zmluvné nástroje kapitalizácie podľa § 31 a lehota na splnenie tejto požiadavky,
q)
opis základných činností a systémov potrebných na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov vybranej inštitúcie,
r)
stanovisko vybranej inštitúcie k zhrnutiu kľúčových prvkov plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ak vybraná inštitúcia stanovisko zaslala rade.
(4)
Rada zašle vybranej inštitúcii zhrnutie kľúčových prvkov plánu riešenia krízovej situácie vybranej inštitúcie.
(5)
Pri vypracovávaní plánu riešenia krízovej situácie vybranej inštitúcie rada identifikuje prekážky riešenia krízovej situácie a navrhne spôsob ich odstránenia v súlade s týmto zákonom.
(6)
Pri vypracovávaní plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie rada prihliada na všetky relevantné možnosti vývoja krízovej situácie, a to najmä na možnosť jednotlivého zlyhania vybranej inštitúcie, možnosť vzniku krízovej situácie v čase všeobecnej finančnej nestability a možnosť vzniku krízovej situácie v dôsledku všeobecného zlyhania finančného systému.
(7)
Plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie neobsahuje opatrenia spočívajúce v poskytnutí podpory podľa odseku 3 písm. i) prvého až tretieho bodu.
(8)
Plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie obsahuje analýzu postupu vybranej inštitúcie na získanie prístupu k likviditným operáciám Národnej banky Slovenska a určenie aktív vybranej inštitúcie, ktoré by mohli, ak je to potrebné, byť využité ako zábezpeka za ich poskytnutie.
(9)
Rada raz ročne preskúmava aktuálnosť plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, a ak je to potrebné, vykoná jeho aktualizáciu. Rada aktualizuje tento plán vždy, ak nastane podstatná zmena v organizačnej štruktúre vybranej inštitúcie, jej obchodnej alebo finančnej situácii.
(10)
Národná banka Slovenska a vybraná inštitúcia sú povinné oznámiť rade každú podstatnú zmenu organizačnej štruktúry obchodnej alebo finančnej situácie vybranej inštitúcie, ktoré vyžadujú preskúmanie aktuálnosti alebo aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie.
(11)
Rada môže uložiť povinnosť vybranej inštitúcii viesť záznamy o všetkých finančných zmluvách, ktorých je zmluvnou stranou, a určiť lehotu na ich predloženie rade.
(12)
Na účely odseku 11 sa finančnou zmluvou rozumie
a)
zmluva o cenných papieroch vrátane
1.
zmluvy o kúpe, predaji alebo pôžičke cenného papiera, skupiny alebo indexu cenných papierov,
2.
opcie na cenný papier alebo skupinu alebo index cenných papierov,
3.
repo transakcie alebo obrátenej repo transakcie na akýkoľvek takýto cenný papier, skupinu alebo index,
b)
zmluva o komoditách vrátane
1.
zmluvy o kúpe, predaji alebo požičaní komodity alebo skupiny alebo indexu komodít s vysporiadaním v budúcnosti,
2.
opcie na komoditu alebo skupinu alebo index komodít,
3.
repo transakcie alebo obrátenej repo transakcie na akúkoľvek takúto komoditu, skupinu alebo index,
c)
futures a forwardy na kúpu, predaj alebo prevod komodity alebo majetku akéhokoľvek iného druhu, služby, práva alebo podielu za bližšie určenú cenu k určenému dátumu okrem zmluvy podľa písmena b),
d)
swap vrátane
1.
swapu a opcie týkajúcej sa úrokových sadzieb spotovej alebo inej dohody o devízových transakciách, menovej dohody, kapitálového indexu alebo kapitálu, dlhového indexu alebo dlhu, komoditných indexov alebo komodít, počasia, emisií alebo inflácie,
2.
swapu celkového výnosu, swapu úverového rozpätia alebo úverového swapu,
3.
akejkoľvek dohody alebo transakcie, ktorá je podobná dohode uvedenej v prvom bode alebo druhom bode, ktorá je predmetom opakovaného obchodovania na trhu so swapmi alebo derivátmi,
e)
zmluva o pôžičke medzi vybranými inštitúciami, ak splatnosť takejto pôžičky nepresahuje tri mesiace,
f)
rámcová dohoda pre ktorúkoľvek zmluvu alebo dohodu uvedenú v písmenách a) až e).
§ 22
Informácie na účely plánov riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie
(1)
Vybraná inštitúcia je povinná poskytnúť rade súčinnosť a všetky informácie, ktoré si rada vyžiada na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie.
(2)
Na účely odseku 1 môže rada požadovať najmä
a)
podrobný opis organizačnej štruktúry vybranej inštitúcie vrátane zoznamu všetkých právnických osôb, v ktorých má vybraná inštitúcia podiel na základnom imaní,
b)
informáciu o výške podielu na základnom imaní a podielu na hlasovacích a iných právach každej právnickej osoby vo vybranej inštitúcii, informácie o sídle, štáte usadenia, udelení príslušného povolenia a o členoch predstavenstva a vedúcich zamestnancoch každej takejto právnickej osoby,
c)
identifikáciu priradenia najdôležitejších operácií vybranej inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takými operáciami a oblasťami obchodnej činnosti k jednotlivým právnickým osobám,
d)
podrobný opis záväzkov vybranej inštitúcie voči všetkým právnickým osobám, pričom sa uvedie rozdelenie minimálne podľa druhov a výšky krátkodobých záväzkov a dlhodobých záväzkov vrátane zabezpečených, nezabezpečených alebo podriadených záväzkov,
e)
podrobnosti o tých záväzkoch vybranej inštitúcie, ktoré sú oprávnenými záväzkami,
f)
identifikáciu postupov potrebných na určenie toho, komu vybraná inštitúcia poskytla zábezpeku, v koho vlastníctve sa predmet zabezpečenia nachádza, a právneho poriadku, ktorý sa na zábezpeku vzťahuje,
g)
opis podsúvahových expozícií vybranej inštitúcie voči právnickým osobám vrátane ich priradenia k najdôležitejším operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti,
h)
informácie o podstatných zabezpečovacích obchodoch vybranej inštitúcie vrátane ich priradenia k príslušnej právnickej osobe,
i)
identifikáciu hlavných alebo najdôležitejších zmluvných strán vybranej inštitúcie, ako aj analýzu vplyvu zlyhania hlavných zmluvných strán na finančnú situáciu vybranej inštitúcie,
j)
informáciu o každom systéme, v ktorom vybraná inštitúcia vykonáva z hľadiska počtu alebo hodnoty významný objem obchodov, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám vybranej inštitúcie, najdôležitejším operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti,
k)
informáciu o platobnom systéme alebo systéme zúčtovania a vyrovnania obchodov, ktorého je vybraná inštitúcia priamym členom alebo nepriamym členom, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám vybranej inštitúcie, najdôležitejším operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti,
l)
podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, systémov pre riadenie rizík, účtovných systémov a systémov výkazníctva používaných vybranou inštitúciou vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám vybranej inštitúcie, najdôležitejším operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti,
m)
identifikáciu vlastníkov systémov uvedených v písmene l), dohôd o službách s nimi spojených a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám v skupine, najdôležitejším operáciám a oblastiam obchodnej činnosti,
n)
identifikáciu a priradenie jednotlivých právnických osôb v rámci skupiny a ich vzájomných prepojení v skupine, najmä v týchto oblastiach:
1.
spoloční alebo zdieľaní zamestnanci,
2.
spoločné alebo zdieľané zariadenia a systémy,
3.
mechanizmy dohody v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,
4.
existujúce alebo možné úverové expozície,
5.
dohody o spoločnom zabezpečení, dohody o spoločných zábezpekách, ustanovenia o okamžitej splatnosti všetkých záväzkov (cross-default) a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok (cross-affiliate netting),
6.
dohody o prevodoch rizika, dohody o vzájomnom poskytnutí pôžičky (back-to-back) a dohody o úrovni služieb,
o)
informácie o príslušnom orgáne dohľadu a príslušnom rezolučnom orgáne každej osoby v skupine,
p)
informácie o členovi riadiaceho orgánu zodpovednom za poskytovanie informácií potrebných na prípravu plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, ako aj o osobách, ktoré nie sú členmi riadiaceho orgánu, zodpovedných za jednotlivé osoby v skupine, najdôležitejšie operácie a oblasti obchodnej činnosti,
q)
opis mechanizmov, ktoré má vybraná inštitúcia zavedené na zabezpečenie toho, aby pri riešení krízových situácií rada dostala informácie, ktoré sú potrebné na uplatnenie opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí rady,
r)
informácie o všetkých dohodách uzatvorených vybranými inštitúciami a právnickými osobami v skupine s tretími stranami, ktoré obsahujú ustanovenia o ukončení dohody v súvislosti so začatím rezolučného konania, a informácie o tom, či následky ukončenia dohody môžu ovplyvniť uplatnenie opatrenia na riešenie krízových situácií,
s)
opis možných finančných zdrojov na podporu riešenia krízových situácií,
t)
informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, činnostiach súvisiacich s podsúvahovými položkami, zabezpečovacích stratégiách a o súvisiacej obchodnej evidencii.
§ 23
Predkladanie plánov riešenia krízových situácií
(1)
Rada predloží plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie a jeho zmeny Národnej banke Slovenska bezodkladne po jeho vypracovaní.
(2)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a jeho zmeny Národnej banke Slovenska.
§ 24
Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií vybranej inštitúcie
(1)
Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska a s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie vzťahuje na významnú pobočku, posúdi riešiteľnosť krízovej situácie vybranej inštitúcie, ktorá nie je súčasťou skupiny, pričom neprihliada na možnosť poskytnutia
a)
mimoriadnej verejnej finančnej podpory okrem použitia financovania podľa dvanástej časti tohto zákona,
b)
krátkodobého úveru Národnej banky Slovenska na dočasnú podporu likvidity,65)
c)
inej finančnej pomoci Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.
(2)
Krízová situácia vo vybranej inštitúcii sa považuje za riešiteľnú vtedy, ak by podaním návrhu rady na vyhlásenie konkurzu na vybranú inštitúciu alebo podaním návrhu rady na povolenie reštrukturalizácie vybranej inštitúcie alebo uskutočnením rezolučného konania voči vybranej inštitúcii nevznikli žiadne významné negatívne vplyvy na finančnú stabilitu Slovenskej republiky, iných členských štátov a Európskej únie ako celku a zároveň kritické funkcie vybranej inštitúcie zostanú zachované, a to aj vtedy, ak by išlo o krízovú situáciu v čase všeobecnej finančnej nestability alebo v dôsledku všeobecného zlyhania finančného systému.
(3)
Posúdenie riešiteľnosti možnej krízovej situácie vybranej inštitúcie rada uskutoční v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie a pri jeho aktualizácii v súlade s § 21.
(4)
Ak rada zistí, že krízová situácia vo vybranej inštitúcii nie je riešiteľná, oznámi to bezodkladne Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).66)
(5)
Rada pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie primerane zohľadňuje najmä skutočnosti uvedené v § 28 ods. 5.
§ 25
Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie
(1)
Ak rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie vykonaného podľa § 24 a 28 zistí existenciu podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie, písomne oznámi tieto skutočnosti vybranej inštitúcii, Národnej banke Slovenska a príslušným rezolučným orgánom v štátoch, v ktorých sú umiestnené významné pobočky vybranej inštitúcie.
(2)
Ak rada zistí skutočnosti podľa odseku 1, pozastaví vypracovanie plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie až do odstránenia týchto podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie; rada postupuje rovnako, aj ak jej bolo doručené obdobné oznámenie o existencii podstatných prekážok od iného príslušného rezolučného orgánu. Súčasne sa prerušuje lehota na dosiahnutie spoločnej dohody podľa § 27 ods. 5.
(3)
Vybraná inštitúcia navrhne rade do štyroch mesiacov od doručenia oznámenia podľa odseku 1 opatrenia, ktoré prijme na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok na riešenie krízových situácií uvedených v oznámení. Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska posúdi, či sa týmito opatreniami dostatočne účinne riešia alebo odstraňujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie.
(4)
Ak rada po prerokovaní posúdi opatrenia podľa odseku 3 ako nedostatočné pre účinné riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok brániacich riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie, uloží rozhodnutím vybranej inštitúcii povinnosť prijať náhradné opatrenia a rozhodnutie doručí dotknutej vybranej inštitúcií. Rada v rozhodnutí zdôvodní nedostatky opatrení navrhnutých vybranou inštitúciou a uvedie, akým spôsobom náhradné opatrenia účinnejšie vyriešia alebo odstránia prekážky brániace riešeniu krízovej situácie vybranej inštitúcie. Rada pri rozhodovaní o náhradných opatreniach prihliada najmä na ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok a na vplyv opatrení na obchodnú činnosť vybranej inštitúcie, jej stabilitu a jej schopnosť byť prínosom pre hospodárstvo.
(5)
Vybraná inštitúcia do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia podľa odseku 4 o náhradných opatreniach navrhne rade postup na ich splnenie.
(6)
Rada je oprávnená uložiť vybranej inštitúcii najmä tieto náhradné opatrenia:
a)
požadovať, aby vybraná inštitúcia prehodnotila alebo vytvorila mechanizmy financovania v rámci skupiny, pripravila dohody o poskytovaní služieb v rámci skupiny alebo s tretími stranami na zaistenie poskytovania kritických funkcií,
b)
požadovať, aby vybraná inštitúcia obmedzila svoju maximálnu individuálnu expozíciu alebo súhrnnú expozíciu,
c)
uložiť povinnosť jednorazovo alebo pravidelne poskytnúť rade dodatočné informácie potrebné na účely riešenia krízových situácií,
d)
požadovať, aby vybraná inštitúcia predala určité aktíva,
e)
požadovať, aby vybraná inštitúcia obmedzila alebo ukončila určité činnosti, ktoré vykonáva, alebo nezačala vykonávať niektoré činnosti,
f)
obmedziť alebo zabrániť rozvoju nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo poskytovaniu nových či existujúcich produktov,
g)
požadovať zmeny právnych štruktúr alebo prevádzkových štruktúr vybranej inštitúcie alebo ktorejkoľvek osoby v skupine, ktorá je pod jej priamou kontrolou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zmierniť ich zložitosť a zabezpečiť tak, aby základné funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia opatrení riešenia krízových situácií,
h)
požadovať, aby vybraná inštitúcia alebo jej materská spoločnosť zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Európskej únii,
i)
požadovať, aby vybraná inštitúcia prijala oprávnené záväzky s cieľom splniť požiadavky podľa § 31,
j)
požadovať, aby vybraná inštitúcia prijala opatrenia na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa § 31, najmä aby sa pokúsila opätovne prehodnotiť a zmeniť každý oprávnený záväzok, nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroj kapitálu Tier 2, ktorý emitovala, s cieľom zabezpečiť, aby každé rozhodnutie príslušného rezolučného orgánu odpísať alebo konvertovať takýto záväzok alebo nástroj bolo vykonateľné podľa príslušného právneho poriadku, ktorý sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj,
k)
požadovať, ak je vybraná inštitúcia dcérskou spoločnosťou holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou, aby holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou zriadila samostatnú finančnú holdingovú spoločnosť na kontrolu vybranej inštitúcie, ak je to potrebné na zjednodušenie riešenia krízovej situácie vybranej inštitúcie a na zamedzenie uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a vedenia rezolučných konaní podľa tohto zákona s nepriaznivým vplyvom na osoby v skupine, ktoré nie sú finančnými inštitúciami.
(7)
Rada pred rozhodnutím o náhradných opatreniach posúdi po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska možný vplyv týchto náhradných opatrení na vybranú inštitúciu, vnútorný trh v oblasti finančných služieb a na finančnú stabilitu v ostatných členských štátoch a v Európskej únii ako celku.
§ 26
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny upravuje riešenie krízových situácií skupiny ako celku prostredníctvom riešenia krízových situácií materskej spoločnosti v Európskej únii alebo riešenia krízových situácií dcérskych spoločností.67)
(2)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, vypracuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s príslušným rezolučným orgánom, ktorý vykonáva právomoc nad vybranou inštitúciou a osobami podľa odseku 3, ktoré sú súčasťou skupiny, a po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom, ktorý vykonáva právomoc nad významnou pobočkou vybranej inštitúcie, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny má vzťahovať na túto významnú pobočku. Rada môže pri vypracovaní plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny spolupracovať s rezolučným orgánom tretej krajiny alebo rezolučným orgánom iného členského štátu, do ktorého pôsobnosti patrí dcérska spoločnosť, finančná holdingová spoločnosť alebo významná pobočka, ak sú splnené obdobné požiadavky mlčanlivosti podľa § 8.
(3)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny obsahuje postup na riešenie krízových situácií
a)
materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike,
b)
dcérskej spoločnosti so sídlom v Európskej únii,
(4)
V pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa
a)
uvedú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sa prijmú vo vzťahu k osobám v skupine pre všetky možnosti vývoja krízovej situácie, a to
1.
opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k osobám podľa odseku 3,
2.
koordinované opatrenia na riešenie krízových situácií vo vzťahu k dcérskym spoločnostiam so sídlom v Európskej únii,
b)
uvedie rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť opatrenia riešenia krízových situácií a uplatniť právomoci rezolučných orgánov vo vzťahu k osobám v skupine so sídlom v členskom štáte vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia treťou osobou skupiny ako celku, samostatných oblastí obchodnej činnosti, prípadne ich častí, ktoré vykonávajú viaceré osoby v skupine alebo niektoré osoby v skupine a akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií,
c)
identifikujú mechanizmy spolupráce a koordinácie s príslušnými rezolučnými orgánmi tretích krajín a dôsledky na riešenie krízových situácií v rámci Európskej únie, ak skupina zahŕňa osoby založené v tretích krajinách,
d)
identifikujú opatrenia vrátane právneho a ekonomického oddelenia konkrétnych funkcií alebo oblastí obchodnej činnosti, ktoré sú potrebné na uľahčenie riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak sú splnené podmienky na riešenie krízových situácií,
e)
určia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tomto zákone, ktoré rada ako rezolučný orgán na úrovni skupiny zamýšľa uplatňovať v súvislosti s riešením krízových situácií skupiny,
f)
identifikujú možnosti financovania riešenia krízových situácií skupiny, a v prípade, ak je potrebné, použitie národného fondu alebo mechanizmov financovania v iných členských štátoch, určia sa zásady rozdelenia zodpovednosti za takéto financovanie medzi mechanizmy financovania v rôznych členských štátoch; zásady sa určia na základe spravodlivých a vyvážených kritérií a s ohľadom na vplyv na finančnú stabilitu vo všetkých dotknutých členských štátoch.
(5)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie obsahovať opatrenia spočívajúce v poskytnutí
a)
mimoriadnej verejnej finančnej podpory s výnimkou použitia financovania podľa dvanástej časti tohto zákona,
b)
krátkodobého úveru Národnou bankou Slovenska na dočasnú podporu likvidity,65)
c)
inej finančnej pomoci Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.
(6)
Súčasne s vypracovaním a aktualizáciou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny rada posúdi riešiteľnosť krízovej situácie na úrovni skupiny v súlade s § 28. Súčasťou plánu riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny je aj podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie.
(7)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny nesmie mať neprimerané dôsledky pre žiaden členský štát.
§ 27
Požiadavky a postupy vzťahujúce sa na plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
Materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike je povinná predložiť rade všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonanie plánu na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny vrátane informácií o všetkých osobách v skupine.
(2)
Informácie podľa odseku 1 rada postúpi
a)
Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v rozsahu potrebnom na vykonávanie jeho právomocí v súvislosti s plánmi na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny,
b)
príslušnému rezolučnému orgánu v štáte sídla dcérskej spoločnosti v rozsahu dôležitom pre túto dcérsku spoločnosť,
c)
príslušnému rezolučnému orgánu v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu relevantnom pre túto významnú pobočku,
d)
členom príslušného kolégia orgánov dohľadu v rozsahu dôležitom pre dcérske spoločnosti a významné pobočky,
e)
príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla osoby podľa § 1 ods. 3 písm. c) a d).
(3)
Ak sa informácie podľa odseku 1 týkajú dcérskych spoločností so sídlom v tretích krajinách, rada môže postúpiť tieto informácie orgánom podľa odseku 2 len so súhlasom príslušného rezolučného orgánu tretej krajiny alebo orgánu dohľadu tretej krajiny.
(4)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, predloží plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad nad vybranými inštitúciami, ktoré sú súčasťou skupiny. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, raz ročne preskúma aktuálnosť plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a ak je to potrebné, vykoná jeho aktualizáciu. Rada aktualizuje plány vždy, ak nastane podstatná zmena v organizačnej štruktúre, obchodnej alebo finančnej situácii skupiny alebo ktorejkoľvek osoby v skupine, a ak by taká zmena mohla mať na plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny významný vplyv alebo si vyžadovať jeho zmenu.
(5)
Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny do štyroch mesiacov odo dňa, keď rada postúpila informácie podľa odseku 1 orgánom podľa odseku 2.
(6)
Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 5 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 5 a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu podľa odseku 5, rada schváli plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny samostatne. Rada oznámi schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny orgánom podľa odseku 5 a materskej spoločnosti.
(7)
Ak sa v lehote podľa odseku 5 nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 5, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.
(8)
Ak rada vykonáva právomoc nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 5 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada nesúhlasí s návrhom dohody, vypracuje a schváli plán riešenia krízovej situácie pre dcérsku spoločnosť. Ak v lehote podľa odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 5 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). To neplatí, ak rada oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), že s návrhom dohody nesúhlasí z dôvodu, že zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky. Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada schváli plán riešenia krízových situácií dcérskej spoločnosti.
(9)
Ak rade pri dosahovaní alebo po dosiahnutí spoločnej dohody podľa odseku 5 alebo odseku 7 oznámi príslušný rezolučný orgán, že otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, na ktorej nebola dosiahnutá dohoda, zasahuje do fiškálnej zodpovednosti štátu sídla príslušného rezolučného orgánu, rada prehodnotí návrh dohody o schválení plánu riešenia krízových situácii na úrovni skupiny alebo spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na prehodnotenie spoločnej dohody o schválení plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.
(10)
Ak otázka týkajúca sa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny zasahuje do fiškálnej zodpovednosti Slovenskej republiky, rada túto skutočnosť oznámi príslušnému rezolučnému orgánu zodpovednému za vypracovanie a schválenie plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.
§ 28
Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností a po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, s príslušným orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vzťahuje na významnú pobočku, posúdi riešiteľnosť krízovej situácie skupiny, pričom neprihliada na možnosť poskytnutia
a)
mimoriadnej verejnej finančnej podpory okrem použitia financovania podľa dvanástej časti tohto zákona,
b)
krátkodobého úveru Národnej banky Slovenska na dočasnú podporu likvidity,65)
c)
inej finančnej pomoci Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.
(2)
Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú vtedy, ak by podaním návrhu rady na vyhlásenie konkurzu na osoby v skupine alebo podaním návrhu rady na povolenie reštrukturalizácie osôb v skupine alebo uskutočnením rezolučného konania podľa tohto zákona voči osobám v skupine nevznikli žiadne významné negatívne vplyvy na finančnú stabilitu Slovenskej republiky, iných členských štátov a Európskej únie ako celku a zároveň kritické funkcie osôb v skupine, ktoré sú jednoducho a včas oddeliteľné od ostatných funkcií, zostanú zachované, a to aj keby išlo o krízovú situáciu v čase všeobecnej finančnej nestability alebo v dôsledku všeobecného zlyhania finančného systému.
(3)
Posúdenie riešiteľnosti možnej krízovej situácie skupiny rada uskutočňuje v rámci prípravy plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a pri jeho aktualizácii.
(4)
Ak rada zistí, že krízová situácia skupiny nie je riešiteľná, oznámi to bezodkladne Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgánu pre bankovníctvo).
(5)
Rada pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie skupiny zohľadňuje najmä tieto skutočnosti:
a)
rozsah, v ktorom osoba v skupine dokáže priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a najdôležitejšie operácie ku konkrétnym právnickým osobám,
b)
rozsah, v ktorom sú právne a podnikové štruktúry zladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a najdôležitejšími operáciami,
c)
rozsah, v ktorom sú zavedené mechanizmy, ktoré zaručujú, aby osoba v skupine mala k dispozícii zamestnancov, infraštruktúru, financovanie, likviditu a kapitál na podporu a zachovanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a najdôležitejších operácií,
d)
rozsah, v ktorom možno pri riešení krízových situácií osoby v skupine plne vynucovať dohody o službách uzavreté osobou v skupine,
e)
rozsah, v ktorom je riadiaca štruktúra osoby v skupine primeraná na riadenie a zabezpečenie zhody s vnútornými politikami osoby v skupine so zreteľom na dohody o úrovni služieb,
f)
rozsah, v ktorom má osoba v skupine pri oddelení kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni služieb na tretie strany,
g)
rozsah, v ktorom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom zúčtovania a vyrovnania obchodov,
h)
primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby príslušné rezolučné orgány dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a najdôležitejších operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie,
i)
schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité na účinné riešenie krízových situácií osoby v skupine vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach,
j)
rozsah, v ktorom osoba v skupine vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií určených príslušnými rezolučnými orgánmi,
k)
rozsah, v ktorom osoba v skupine dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú osobu v skupine, ako aj novú osobu v skupine, ak sa najdôležitejšie operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti,
l)
rozsah, v ktorom osoba v skupine vypracovala vhodné postupy na zabezpečenie toho, aby poskytovala príslušným rezolučným orgánom informácie potrebné na identifikáciu vkladateľov a súm chránených vkladov systémom ochrany vkladov,
m)
rozsah, v ktorom sa tieto záruky poskytujú za trhových podmienok, a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto záruky dostatočné; to platí, ak skupina používa záruky v rámci skupiny,
n)
rozsah, v ktorom sa tieto dohody vykonávajú za trhových podmienok, a rozsah, v ktorom sú systémy riadenia rizík vzťahujúce sa na tieto dohody dostatočné; to platí, ak skupina využíva dohody o vzájomnom poskytovaní pôžičiek (back-to-back),
o)
rozsah, v ktorom používanie záruk podľa písmena m) alebo dohôd podľa písmena n) prispieva k rozširovaniu krízovej situácie v rámci skupiny,
p)
rozsah, v ktorom právna štruktúra skupiny bráni uplatňovaniu opatrení na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti osobám v skupine,
q)
objem a typ oprávnených záväzkov osoby v skupine,
r)
rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine, ktoré sú vybranými inštitúciami alebo inými finančnými inštitúciami, mohlo mať nepriaznivý vplyv na nefinančnú časť skupiny; to platí, ak posúdenie zahŕňa holdingovú spoločnosť so zmiešanou činnosťou,
s)
existenciu a dostatočnosť dohôd o úrovni služieb,
t)
či rezolučné orgány tretích krajín majú opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré sú potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali príslušné rezolučné orgány členských štátov, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi rezolučnými orgánmi tretích krajín a rezolučnými orgánmi členských štátov,
u)
realizovateľnosť opatrení na riešenie krízových situácií takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele tohto zákona, a to vzhľadom na dostupné opatrenia a štruktúru osôb v skupine,
v)
rozsah, v ktorom štruktúra skupiny umožňuje rade, aby vyriešila krízovú situáciu celej skupiny alebo jednej alebo viacerých jej osôb bez toho, aby to spôsobilo významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo, a to s cieľom maximalizovať hodnotu skupiny ako celku,
w)
mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa pri skupinách, ktorých dcérske spoločnosti majú sídlo v iných členských štátoch, mohlo uľahčiť riešenie krízových situácií,
x)
do akej miery je dôveryhodné používanie opatrení na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele tohto zákona, vzhľadom na možný vplyv na veriteľov, zmluvné strany, klientov a zamestnancov a možné opatrenia, ktoré môžu prijať rezolučné orgány tretích krajín,
y)
rozsah, v ktorom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízových situácií osôb v skupine na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu,
z)
rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo,
aa)
rozsah, v ktorom by sa rozširovanie krízovej situácie v rámci skupiny do iných vybraných inštitúcií alebo finančných trhov mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí,
ab)
rozsah, v ktorom by riešenie krízových situácií osôb v skupine mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obchodov.
(6)
Posúdenie riešiteľnosti krízových situácií na úrovni skupiny sa vykoná v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií podľa § 84.
§ 29
Právomoci riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny
(1)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada po prerokovaní v príslušnom kolégiu pre riešenie krízových situácií a po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky, v rozsahu, v akom sa plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny vzťahuje na významnú pobočku, vykoná v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií posúdenie podľa § 28 ods. 5 a spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o uložení povinnosti osobe v skupine prijať náhradné opatrenia podľa § 25 ods. 4.
(2)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska a Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom68) pripraví a po prerokovaní s príslušnými zahraničnými orgánmi dohľadu predloží materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike, príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky správu, ktorá obsahuje analýzu podstatných prekážok účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine. Rada v správe zváži vplyv na obchodný model osôb v skupine a odporučí primerané opatrenia, ktoré sú potrebné na odstránenie týchto prekážok.
(3)
Ak rade doručí príslušný rezolučný orgán správu podľa odseku 2, rada ju bezodkladne doručí príslušnej osobe v skupine.
(4)
Materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike môže do štyroch mesiacov od doručenia správy podľa odseku 2 predložiť k správe pripomienky a navrhnúť rade náhradné opatrenia na odstránenie prekážok uvedených v správe.
(5)
Rada oznámi náhradné opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou podľa odseku 4 Národnej banke Slovenska, Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností a príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku.
(6)
Rada po prerokovaní s príslušným rezolučným orgánom v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku, a zahraničným orgánom dohľadu v štáte sídla významnej pobočky v rozsahu, v akom sa opatrenia vzťahujú na významnú pobočku, spolu s príslušnými rezolučnými orgánmi dcérskych spoločností vyvinie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o tom, či existujú podstatné prekážky brániace riešeniu krízovej situácie na úrovni skupiny, o opatreniach na ich odstránenie, o náhradných opatreniach navrhnutých materskou spoločnosťou v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike a o opatreniach, ktoré navrhli rada a príslušný rezolučný orgán dcérskej spoločnosti, pričom zohľadnia možný vplyv opatrení na finančnú stabilitu v Slovenskej republike a v iných členských štátoch, v ktorých sídlia osoby v skupine.
(7)
Dohodu podľa odseku 6 sa rada snaží dosiahnuť do štyroch mesiacov odo dňa, keď materská spoločnosť osoby v skupine so sídlom v Slovenskej republike doručila rade pripomienky podľa odseku 4, alebo do štyroch mesiacov od márneho uplynutia lehoty uvedenej v odseku 4 podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr. Rada rozhodnutie doručí materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike.
(8)
Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 6 o opatreniach podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k) v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z rezolučných orgánov nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody a rade sa nepodarilo dosiahnuť dohodu rezolučných orgánov podľa odseku 6, rada vydá rozhodnutie o opatreniach, ktoré sa prijmú na úrovni skupiny. Rada doručí svoje rozhodnutie rezolučným orgánom podľa odseku 6 a materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike.
(9)
Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 7 sa na ňu vzťahuje rovnako. Ak rada vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou a nesúhlasí s návrhom spoločnej dohody podľa odseku 6 o opatreniach podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k), môže požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody s príslušným rezolučným orgánom alebo prijať rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z rezolučných orgánov podľa odseku 7, ktorý vykonáva pôsobnosť nad osobou v skupine, požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody podľa odseku 6 vo veci opatrenia podľa § 25 ods. 6 písm. g), h) alebo písm. k) v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, rada vydá rozhodnutie voči dcérskej spoločnosti. Rozhodnutie doručí aj príslušnému rezolučnému orgánu materskej spoločnosti so sídlom v členskom štáte.
(10)
Na rozhodovanie rady podľa § 25 až 29 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona26) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.69) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
§ 30
Ustanovenia o proporcionalite pri riešení krízových situácií
(1)
Rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska môže aj bez návrhu, s ohľadom na možný dopad zlyhania vybranej inštitúcie a iných osôb v skupine na finančný systém, ostatné vybrané inštitúcie vrátane podmienok ich financovania a hospodárstvo ako celok, primerane zjednodušiť náležitosti plánu riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie, plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, zúžiť rozsah informácií, ktoré si vyžiada od vybranej inštitúcie na vypracovanie, aktualizáciu a vykonanie plánu riešenia krízových situácií, zúžiť rozsah skutočností, ktoré zohľadňuje pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie vybranej inštitúcie alebo skupiny, ako aj vypracovať a aktualizovať plán riešenia krízových situácií v dlhšej lehote ako podľa § 21 ods. 9. Rada pritom prihliadne k povahe podnikania vybranej inštitúcie alebo skupiny, zložitosti jej činnosti, jej akcionárskej štruktúre, právnej forme, rizikovému profilu, veľkosti, právnemu postaveniu, previazanosti s inými účastníkmi finančného systému, členstvu v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme podľa osobitného predpisu70) a k investičným službám poskytovaným týmito osobami. Ak dôjde k zmene okolností, rada môže svoj postup podľa tohto odseku kedykoľvek prehodnotiť.
(2)
Rada informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o tom, či využila postup podľa odseku 1, a o podrobnostiach svojho postupu.
§ 31
Minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
(1)
Vybraná inštitúcia je povinná sústavne vypočítavať a dodržiavať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (ďalej len "minimálna požiadavka"). Minimálna požiadavka sa vypočíta ako podiel súčtu vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov na súčte celkových záväzkov a vlastných zdrojov vybranej inštitúcie. Záväzky z derivátov sa zahŕňajú do celkových záväzkov. Na účely výpočtu záväzkov z derivátov môže vybraná inštitúcia vzájomne započítať plne uznané záväzky z derivátov s protistranou, s ktorou má uzavretú právne účinnú a vymáhateľnú dohodu o vzájomnom započítavaní záväzkov. Minimálna požiadavka sa vyjadruje v percentách.
(2)
Oprávnené záväzky na účely podľa odseku 1 musia spĺňať tieto podmienky:
a)
nástroj je vydaný a v plnej miere splatený,
b)
nejde o záväzok voči vybranej inštitúcii samotnej ani o záväzok, ktorého splnenie zabezpečuje vybraná inštitúcia formou záložného práva, ručiteľského záväzku, bankovej záruky alebo iného obdobného zabezpečovacieho prostriedku,
c)
kúpa nástroja nebola priamo alebo nepriamo financovaná vybranou inštitúciou,
d)
záväzok má zostávajúcu splatnosť najmenej jeden rok, ak oprávnený zo záväzku má právo na predčasné splnenie záväzku, záväzok sa považuje za splatný prvým dňom, v ktorom je vybraná inštitúcia povinná predčasne plniť,
e)
záväzok nevyplýva z derivátu,
f)
záväzok nevyplýva z vkladu, ktorý má prednostné poradie v rámci konkurzného konania podľa osobitného predpisu.62)
(3)
Ak sa záväzok spravuje právnym poriadkom tretej krajiny, vybraná inštitúcia je na požiadanie rady povinná preukázať, že rozhodnutie rady odpísať alebo konvertovať záväzok nadobudne účinky aj podľa právneho poriadku tretej krajiny, inak sa záväzok nezapočíta do minimálnej požiadavky.
(4)
Výšku minimálnej požiadavky podľa odseku 1 určí rada po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska, pričom zohľadní
a)
potrebu zaistiť, aby sa situácia vybranej inštitúcie mohla vyriešiť použitím opatrení riešenia krízových situácií vrátane kapitalizácie spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií,
b)
potrebu zaistiť, aby vybraná inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov na to, aby pri kapitalizácii bolo možné straty absorbovať a ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 obnoviť na úroveň, ktorá postačuje na to, aby vybraná inštitúcia spĺňala podmienky na udelenie povolenia podľa osobitného predpisu71) a udržala si dostatočnú dôveru ostatných inštitúcií finančného trhu,
c)
potrebu zaistiť, ak plán riešenia krízových situácií vybranej inštitúcie predpokladá, že určité triedy oprávnených záväzkov môžu byť vylúčené z kapitalizácie podľa § 59 ods. 2 alebo že určité triedy oprávnených záväzkov môžu byť prevedené na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu aktív, aby vybraná inštitúcia mala dostatok oprávnených záväzkov na to, aby pri kapitalizácii bolo možné straty absorbovať a ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 obnoviť na úroveň, ktorá postačuje na to, aby vybraná inštitúcia spĺňala podmienky na udelenie povolenia podľa osobitných predpisov,71)
d)
veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil inštitúcie,
e)
rozsah, v ktorom by Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií mohol prispieť k financovaniu riešenia krízových situácií podľa § 96 ods. 2 písm. d),
f)
rozsah, v ktorom by zlyhanie vybranej inštitúcie malo nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu vrátane dôsledkov prepojenia vybranej inštitúcie s inými vybranými inštitúciami alebo so zvyškom finančného systému prostredníctvom rozšírenia krízy na iné vybrané inštitúcie.
(5)
Vybraná inštitúcia je povinná plniť minimálne požiadavky na individuálnej úrovni. Rada môže po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska rozhodnúť, že povinnosť vypočítavať a sústavne dodržiavať minimálnu požiadavku má aj osoba podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d).
(6)
Materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike má povinnosť plniť aj minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni. Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni určí materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike po prerokovaní s Národnou bankou Slovenska v súlade s odsekom 7, pričom zohľadní kritériá ustanovené v odseku 4 a skutočnosť, či sa krízová situácia dcérskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike so sídlom v tretej krajine má podľa plánu riešenia krízových situácií riešiť oddelene.
(7)
Rada vyvinie spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada oznámi návrh výšky minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni rezolučným orgánom iných členských štátov, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami.
(8)
Ak v lehote podľa odseku 7 ktorýkoľvek z orgánov podľa odseku 7 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov podľa odseku 7 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc a rade sa nepodarilo dosiahnuť spoločnú dohodu, rada určí výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni orgánom podľa odseku 7 a materskej spoločnosti.
(9)
Rada pri určovaní výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti zohľadní skutočnosti podľa odseku 4, predovšetkým prihliadne na veľkosť, obchodný model a rizikový profil dcérskej spoločnosti vrátane jej vlastných zdrojov. Rada zároveň zohľadní aj výšku minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni určenej pre skupinu podľa odseku 7. Návrh výšky minimálnej požiadavky oznámi rada rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a spolu s týmto orgánom a príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rada doručí oznámenie rezolučnému orgánu na úrovni skupiny.
(10)
Ak rezolučný orgán na úrovni skupiny požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v súlade s osobitným predpisom,66) rada počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada je povinná určiť minimálnu požiadavku v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak rezolučný orgán na úrovni skupiny nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody, rada určí výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti samostatne. Rada oznámi výšku minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a dcérskej spoločnosti.
(11)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, spoločne s príslušnými rezolučnými orgánmi, ktoré vykonávajú pôsobnosť nad dcérskymi spoločnosťami, vyvinie maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti v lehote štyroch mesiacov, odkedy rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, oznámi rade návrh výšky minimálnej požiadavky.
(12)
Rada môže v lehote podľa odseku 11 požiadať o pomoc pri dosiahnutí dohody o určení výšky minimálnej požiadavky dcérskej spoločnosti Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom.66) To neplatí, ak príslušný rezolučný orgán, ktorý vykonáva pôsobnosť nad dcérskou spoločnosťou, navrhol takú výšku minimálnej požiadavky, ktorá sa od minimálnej požiadavky na konsolidovanej úrovni odchyľuje o menej ako jeden percentuálny bod.
(13)
Rada môže rozhodnúť, že dcérska spoločnosť nemusí dodržiavať minimálnu požiadavku na individuálnej úrovni podľa odseku 5, ak
a)
dcérska spoločnosť aj jej materská spoločnosť podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska,
b)
dcérska spoločnosť je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe vybranej inštitúcie, ktorá je materskou spoločnosťou,
c)
vybraná inštitúcia skupiny na najvyššej úrovni v členskom štáte dcérskej spoločnosti, ak nejde o materskú vybranú inštitúciu v Európskej únii na subkonsolidovanom základe, spĺňa minimálnu požiadavku ustanovenú podľa odseku 4,
d)
neexistuje podstatná praktická alebo právna prekážka na vykonanie urýchleného prevodu vlastných zdrojov alebo splatenie záväzkov v prospech dcérskej spoločnosti jej materskou spoločnosťou alebo nie je možné očakávať, že by takáto prekážka vznikla,
e)
doterajšie konanie materskej spoločnosti vo vzťahu k dcérskej spoločnosti poskytuje podľa stanoviska Národnej banky Slovenska dostatočnú záruku, že dcérska spoločnosť bude dodržiavať pravidlá obozretného podnikania a materská spoločnosť prevzala záruku za splnenie záväzkov dcérskej spoločnosti alebo riziká dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné,
f)
postupy materskej spoločnosti v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť,
g)
materská spoločnosť má v držbe viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na kapitáli dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov predstavenstva dcérskej spoločnosti a
h)
Národná banka Slovenska rozhodla, že dcérska spoločnosť nemusí plniť kapitálovú požiadavku na individuálnej úrovni v plnom rozsahu v súlade s osobitným predpisom.
(14)
Rada môže určiť, že vybraná inštitúcia môže čiastočne alebo úplne splniť minimálnu požiadavku na konsolidovanej úrovni alebo individuálnej úrovni prostredníctvom opatrení zmluvnej kapitalizácie.
(15)
Vybraná inštitúcia je povinná preukázať rade, že opatrenie zmluvnej kapitalizácie spĺňa tieto podmienky:
a)
obsahuje dojednanie, podľa ktorého, ak rada rozhodne o kapitalizácii, toto opatrenie sa v požadovanom rozsahu odpíše alebo konvertuje pred tým, ako sa odpíšu alebo konvertujú iné oprávnené záväzky, a
b)
obsahuje dojednanie o podriadenosti, na základe ktorého má v prípade konkurzného konania postavenie podriadeného záväzku oproti iným oprávneným záväzkom a nie je možné ho splatiť, kým nie sú vyrovnané ostatné oprávnené záväzky splatné v tom čase.
(16)
Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska overuje, či vybraná inštitúcia dodržiava minimálnu požiadavku. Na tento účel je vybraná inštitúcia povinná vypracúvať a predkladať rade výkaz, ktorého štruktúru, rozsah, obsah, formu, členenie, termíny, spôsob, postup a miesto predkladania vrátane metodiky na ich vypracúvanie ustanoví opatrenie, ktoré vydá Národná banka Slovenska po prerokovaní s ministerstvom a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(17)
Rada v spolupráci s Národnou bankou Slovenska oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) výšku minimálnej požiadavky a rozhodnutie podľa odseku 14.
(18)
Na rozhodovanie rady podľa odsekov 1 až 17 sa nevzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní podľa štvrtej časti tohto zákona, osobitného zákona26) ani všeobecného predpisu o správnom konaní.69) Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok.
ŠTVRTÁ ČASŤ
REZOLUČNÉ KONANIE
§ 32
Rezolučné konanie sa uskutočňuje vo verejnom záujme v nevyhnutnej miere a primeranom rozsahu, ak ciele tohto zákona podľa § 1 ods. 2 nie je možné dosiahnuť postupom v konkurznom konaní62) alebo inom obdobnom konaní.
§ 33
Základné pravidlá rezolučného konania
(1)
Pri rezolučnom konaní sa postupuje podľa týchto pravidiel:
a)
akcionári vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú ako prví nepriaznivé dôsledky krízovej situácie,
b)
veritelia vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú nepriaznivé dôsledky krízovej situácie po akcionároch v súlade s poradím ich nárokov ako v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu,62)
c)
riadiaci orgán a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymení okrem prípadov, ak sa usúdi, že zachovanie celého riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu alebo ich časti primerane podľa okolností je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie,
d)
riadiaci orgán a vrcholový manažment vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytne potrebnú pomoc na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie,
e)
s veriteľmi tej istej kategórie sa zaobchádza rovnakým spôsobom,
f)
žiadny veriteľ by nemal utrpieť vyššie straty, ako by utrpel v rámci konkurzného konania podľa osobitného predpisu62) pri zohľadnení ochranných opatrení podľa § 76 až 83,
g)
ochrana krytých vkladov podľa osobitného predpisu1) a ochrana klientskeho majetku podľa osobitného predpisu2) rezolučným konaním nie je dotknutá,
h)
opatrenia na riešenie krízovej situácie sa prijmú v súlade s ochrannými opatreniami podľa § 76 až 83,
i)
ak je vybraná inštitúcia členom skupiny, používajú sa také opatrenia, aby neboli dotknuté ciele podľa § 1 ods. 2 a aby sa minimalizoval vplyv na ostatné osoby v skupine a na skupinu ako celok; súčasne sa využívajú opatrenia, ktorými sa minimalizuje nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Európskej únii a jej členských štátoch, najmä v členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.
(2)
Pri riešení krízových situácií je potrebné dodržiavať rámec Európskej únie pre štátnu pomoc.
(3)
Vybraná inštitúcia, na ktorú bolo uplatnené opatrenie predaja majetku podniku alebo jeho častí, opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie alebo opatrenie oddelenia aktív, môže byť predmetom konkurzného konania podľa osobitného predpisu.62)
(4)
O uplatňovaní opatrení v rámci rezolučného konania rada informuje zástupcov zamestnancov a konzultuje ich s nimi.
(5)
Rada uplatňuje opatrenia v rámci rezolučného konania v súlade s Obchodným zákonníkom upravujúcim zastúpenie zamestnancov v riadiacich orgánoch.
§ 34
Podmienky rezolučného konania
(1)
Rada posúdi, či sú splnené podmienky na začatie rezolučného konania. Posudzuje, či
a)
vybraná inštitúcia zlyháva alebo sa javí, že v blízkej dobe zlyhá,
b)
verejný záujem trvá a
c)
nemôžu byť prijaté iné opatrenia, v dôsledku ktorých by sa mohlo v primeranom čase predísť zlyhaniu vybranej inštitúcie.
(2)
Národná banka Slovenska bezodkladne informuje radu, že vybraná inštitúcia zlyháva alebo je zjavné, že v blízkej budúcnosti zlyhá, ak zistila, že
a)
sú splnené podmienky alebo existujú okolnosti, ktoré by umožňovali v blízkej budúcnosti vydať rozhodnutie o odobratí príslušného povolenia vybranej inštitúcie,
b)
aktíva vybranej inštitúcie sú nižšie ako jej záväzky alebo existujú okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že aktíva vybranej inštitúcie budú v blízkej budúcnosti nižšie ako jej záväzky,
c)
vybraná inštitúcia nie je schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti alebo existujú okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že vybraná inštitúcia v blízkej budúcnosti nebude schopná uhrádzať svoje dlhy alebo iné záväzky v čase splatnosti, alebo
d)
vybranej inštitúcii má byť poskytnutá mimoriadna verejná finančná podpora s výnimkou prípadov, keď s cieľom vyhnúť sa vážnemu narušeniu hospodárstva alebo ho napraviť pri zachovaní finančnej stability má mimoriadna verejná finančná podpora niektorú z týchto foriem:
1.
štátna záruka na zaručenie krátkodobého úveru na dočasnú podporu likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa podmienok centrálnych bánk,
2.
štátna záruka na novoemitované záväzky alebo
3.
doplnenie vlastných zdrojov alebo nákup kapitálových nástrojov za ceny a za podmienok, ktorými sa vybraná inštitúcia nezvýhodňuje, ak sa v čase udelenia mimoriadnej verejnej finančnej podpory nevyskytujú okolnosti uvedené v písmenách a) až c) a ani okolnosti podľa § 70 ods. 3.
(3)
V každom z prípadov uvedených podľa odseku 2 písm. d) sa záručné alebo obdobné ako záručné opatrenia obmedzia na platobne schopné vybrané inštitúcie a sú podmienené schválením v súlade s pravidlami Európskej únie pre štátnu pomoc. Predmetné opatrenia majú preventívnu a dočasnú povahu a nie je možné ich použiť na vyrovnanie strát vybraných inštitúcií.
(4)
Rada počas celého rezolučného konania skúma, či trvajú podmienky podľa odseku 1. Ak zistí, že podmienky netrvajú, rozhodnutím rezolučné konanie zastaví a rozhodne o ďalšom postupe podľa tohto zákona a osobitných zákonov.
§ 35
Účastníci rezolučného konania
(1)
Účastníkom rezolučného konania je vybraná inštitúcia, ktorej sa rezolučné konanie týka.
(2)
Rada môže aj z vlastného podnetu rozhodnúť, že priberie do rezolučného konania ako účastníka inú osobu, ktorej sa môže rozhodnutie podstatne dotknúť.
§ 36
Zastúpenie
(1)
Účastník rezolučného konania sa môže dať zastúpiť na základe plnomocenstva iba advokátom.
(2)
Ak má rezolučné konanie viac účastníkov, títo si môžu zvoliť spoločného advokáta.
§ 37
Postup pred začatím rezolučného konania
(1)
Ak sa má začať rezolučné konanie bez návrhu alebo na návrh vybranej inštitúcie, rada pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania požiada o stanovisko Národnú banku Slovenska.
(2)
Ak to rada považuje za potrebné, vyžiada si pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania stanovisko od vybranej inštitúcie.
§ 38
Začatie rezolučného konania
(1)
Rezolučné konanie možno začať na návrh alebo bez návrhu, ak sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.
(2)
Návrh na začatie rezolučného konania môže podať
a)
Národná banka Slovenska,
b)
vybraná inštitúcia prostredníctvom Národnej banky Slovenska.
(3)
Návrh sa podáva písomne a musí obsahovať dôvody na začatie rezolučného konania, sledovaný cieľ rezolučného konania vo vzťahu k vybranej inštitúcii a iným dotknutým osobám, návrh opatrení a odôvodnenie. Ak ide o návrh podľa odseku 2 písm. b), návrh musí obsahovať aj všeobecné náležitosti podľa osobitného predpisu.26)
§ 39
Rozhodnutie o začatí rezolučného konania
(1)
Rezolučné konanie sa začína rozhodnutím rady o začatí rezolučného konania.
(2)
Rozhodnutie sa vyhotovuje písomne, obsahuje výrok o začatí rezolučného konania, odôvodnenie s uvedením rozhodujúcich skutočností na začatie rezolučného konania a poučenie o opravných prostriedkoch podľa osobitného predpisu.28) Rozhodnutie o začatí rezolučného konania podpisuje predseda rady.
(3)
Rozhodnutie o začatí rezolučného konania treba doručiť do vlastných rúk. Rozhodnutie o začatí rezolučného konania sa zverejňuje v Obchodnom vestníku podľa osobitného zákona72) a uverejňuje na webovom sídle rady a webovom sídle vybranej inštitúcie, ak rada nerozhodne inak.
(4)
Doručením je rozhodnutie o začatí rezolučného konania právoplatné a vykonateľné. Proti rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 40
Účinky začatia rezolučného konania
(1)
Začatím rezolučného konania sa prerušujú súdne konania a iné konania podľa osobitných predpisov, ktoré sa týkajú majetku vybranej inštitúcie, ak rada v rozhodnutí o začatí rezolučného konania nerozhodne inak. Súčasne sa prerušuje plynutie premlčacích dôb podľa osobitných zákonov.
(2)
Začatie rezolučného konania vybranej inštitúcie bráni začatiu konkurzného konania na majetok vybranej inštitúcie alebo začatiu reštrukturalizačného konania voči vybranej inštitúcii. Voči vybranej inštitúcii nemôže byť zavedená nútená správa.
(3)
V konaní prerušenom podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh rady. Rada v konaní koná v mene a na účet vybranej inštitúcie.
(4)
Právne úkony, ktoré so začatím rezolučného konania voči vybranej inštitúcii spájajú osobitne dojednané účinky, sú počas rezolučného konania neúčinné, ak rada nerozhodne inak. Rada môže určiť alebo zmeniť rozsah účinkov týchto úkonov alebo rozhodnúť, že ich účinok nastane pri splnení ďalších skutočností.
(5)
Oprávnenie vybranej inštitúcie nakladať s majetkom, uzatvárať zmluvy alebo inak konať je obmedzené v rozsahu, v ktorom prechádza oprávnenie na radu podľa tohto zákona a osobitných predpisov upravujúcich činnosť vybranej inštitúcie.
(6)
Rada môže upraviť právo odporovať úkonom vybranej inštitúcie v rovnakom rozsahu, ako by ich mohol uplatniť správca pri vyhlásení konkurzu na majetok vybranej inštitúcie podľa osobitných predpisov.62)
(7)
Rada môže rozhodnúť o zmene splatnosti záväzkov a pohľadávok a o ich rozsahu. Splatnosť záväzkov a pohľadávok z hypotekárnych obchodov73) alebo obdobných obchodov, ktorých predmetom je nehnuteľnosť, a splatnosť je dlhšia ako štyri roky, nie je začatím konania dotknutá. Ak došlo k splatnosti pohľadávky z hypotekárneho obchodu alebo obdobného obchodu na základe zmluvy alebo jednostranným úkonom v lehote kratšej ako šesť mesiacov pred vydaním rozhodnutia o začatí rezolučného konania alebo iného rozhodnutia podľa tohto zákona, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia o rezolučnom konaní, môže ktorákoľvek zmluvná strana písomne oznámiť druhej zmluvnej strane alebo rade, že sa dožaduje účinkov podľa druhej vety; na základe písomného oznámenia nastávajú účinky podľa druhej vety a na splatnosť pohľadávok alebo záväzkov z hypotekárnych obchodov alebo obdobných obchodov sa hľadí akoby nenastala. Ustanovenie tohto odseku sa primerane použije aj na splatnosť tých pohľadávok a záväzkov, ktoré svojou povahou, predmetom a splatnosťou majú obdobné postavenie hypotekárnym obchodom.
(8)
Zmluva o zlúčení, zmluva o splynutí alebo zmluva o rozdelení vybranej inštitúcie podlieha súhlasu rady. Splynutie, zlúčenie alebo rozdelenie vybranej inštitúcie možno zapísať do obchodného registra iba so súhlasom rady.
(9)
Na základe žiadosti akcionára alebo akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5 % základného imania, alebo ak stanovy určujú aj akcionára alebo akcionárov, ktorí majú akcie, ktorých menovitá hodnota je menšia ako 5 % základného imania, o zaradenie nimi určenej záležitosti na program valného zhromaždenia zvolaného na rozhodnutie o zvýšení základného imania pri splnení podmienok podľa odseku 1, doručené po zaslaní pozvánky na valné zhromaždenie alebo po uverejnení oznámenia o konaní valného zhromaždenia, možno zaradiť určenú záležitosť na program rokovania valného zhromaždenia len za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov vybranej inštitúcie.
(10)
Počas rezolučného konania sa neuplatňujú ustanovenia o
a)
povinnosti oceňovania hodnoty nepeňažného vkladu,74)
b)
povinnosti zvolať valné zhromaždenie,75)
c)
väčšinách potrebných na prijatie rozhodnutia o zvýšení základného imania,76)
d)
náležitostiach oznámenia alebo pozvánky na valné zhromaždenie, ktoré má rozhodovať o zvýšení základného imania,77)
e)
práve na prednostné upisovanie akcií,78)
f)
potrebných väčšinách a iných pravidlách potrebných na prijatie rozhodnutia o znížení základného imania,79)
g)
pravidlách pre vzatie akcií z obehu,80)
h)
pravidlách pre ochranu veriteľov pri znížení základného imania,81)
(11)
Rada môže rozhodnúť o vylúčení niektorých účinkov podľa odsekov 1 až 10.
§ 41
Rozhodnutie o uložení opatrenia
(1)
Rada rozhodne o uložení opatrenia na riešenie krízovej situácie vybranej inštitúcie rozhodnutím o uložení opatrenia.
(2)
Pri rozhodovaní podľa odseku 1 postupuje rada samostatne, nestranne a nezávisle, nie je viazaná návrhmi účastníkov a iných osôb.
(3)
Rozhodnutie podľa odseku 1 sa vyhotovuje písomne, obsahuje výrok o uložení opatrenia, odôvodnenie s uvedením rozhodujúcich skutočností pre uloženie opatrenia a poučenie o opravných prostriedkoch podľa osobitného predpisu.28) Rozhodnutie o uložení opatrenia podpisuje predseda rady.
(4)
Rozhodnutie o uložení opatrenia podľa odseku 1 sa doručí zástupcom vybranej inštitúcie do vlastných rúk. Rozhodnutie o uložení opatrenia sa zverejňuje v Obchodnom vestníku82) a uverejňuje na webovom sídle rady a webovom sídle vybranej inštitúcie, ak rada nerozhodne inak.
(5)
Doručením je rozhodnutie podľa odseku 1 vykonateľné. Proti rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na Najvyššom súde Slovenskej republiky.28)
(6)
Rada pri rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa voľnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v rezolučnom konaní najavo. Rada dbá na to, aby v rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Na rozhodnutie je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase jeho vydania.
§ 42
Rada na účely výkonu jej právomocí v rezolučnom konaní vrátane výkonu rozhodnutí o uložení opatrení môže vymenovať najviac troch osobitných správcov.
§ 43
Zánik postavenia účastníka v rezolučnom konaní
(1)
Postavenie účastníka v rezolučnom konaní zaniká vykonaním práv alebo splnením povinností určených v rozhodnutí o uložení opatrenia, ktoré sa účastníka priamo týkajú, ak ďalším postupom alebo úkonmi v rezolučnom konaní nie sú priamo dotknuté iné jeho práva alebo povinnosti alebo ak inak nepreukáže, že existujú také skutočnosti, ktoré odôvodňujú, aby sa s ním konalo aj naďalej ako s účastníkom rezolučného konania.
(2)
Osoba, ktorá o sebe dôvodne tvrdí, že má byť účastníkom v rezolučnom konaní, môže žalobou podľa osobitného predpisu83) napadnúť rozhodnutie, ktorým rada odmietne návrh podľa § 38 ods. 2. Podanie žaloby nemá odkladný účinok.
§ 44
Prerušenie rezolučného konania
Rada je oprávnená prerušiť rezolučné konanie. Rezolučné konanie je prerušené až do vydania rozhodnutia, ktorým sa v rezolučnom konaní pokračuje, alebo do vykonania úkonu voči účastníkovi v rezolučnom konaní. V rozhodnutí o prerušení konania rada rozhodne, ktoré z účinkov začatia rezolučného konania sa počas prerušenia konania naďalej uplatňujú.
§ 45
Zastavenie rezolučného konania
(1)
Rada na návrh alebo aj bez návrhu rezolučné konanie zastaví, ak odpadnú dôvody, pre ktoré sa rezolučné konanie začalo. Návrh na zastavenie rezolučného konania je oprávnená podať len Národná banka Slovenska.
(2)
Rozhodnutím rady o zastavení rezolučného konania sa rezolučné konanie zastavuje a zanikajú účinky spojené so začatím rezolučného konania podľa § 38, ak nie je v rozhodnutí určené inak.
(3)
Rezolučné konanie sa zastavuje aj na základe rozhodnutia súdu, ktorým zrušil rozhodnutie o začatí rezolučného konania.
§ 46
Skončenie rezolučného konania
(1)
Rada rozhodne o skončení rezolučného konania po splnení účelu rezolučného konania rozhodnutím o skončení rezolučného konania.
(2)
V rozhodnutí o skončení konania môže určiť, ktoré účinky spojené so začatím rezolučného konania zanikajú. V rozhodnutí o skončení rezolučného konania môže rada určiť ďalšie práva a povinnosti účastníka alebo inej osoby, ktoré je potrebné upraviť pre skončenie rezolučného konania.
§ 47
Spoločné ustanovenie
(1)
Rada oznámi vydanie rozhodnutí v rezolučnom konaní
a)
príslušným orgánom dohľadu nad pobočkami vybranej inštitúcie,
b)
Národnej banke Slovenska,
c)
Fondu ochrany vkladov,
d)
Garančnému fondu investícií,
e)
príslušným rezolučným orgánom na úrovni skupiny, ak je to potrebné,
f)
ministerstvu,
g)
Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky,
h)
príslušným orgánom dohľadu na konsolidovanom základe,
i)
Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo),
j)
Európskemu výboru pre systémové riziká,
k)
Európskej komisii,
l)
Európskej centrálnej banke,
m)
Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy,
n)
Európskemu orgánu dohľadu pre poisťovníctvo,
o)
prevádzkovateľom platobných systémov a systémov zúčtovania a vyrovnania obchodov, ktorých je vybraná inštitúcia členom,
(2)
Minister financií Slovenskej republiky bezodkladne informuje vládu Slovenskej republiky o vydaní rozhodnutia v rezolučnom konaní.
PIATA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA NA RIEŠENIE KRÍZOVEJ SITUÁCIE FINANČNEJ INŠTITÚCIE, HOLDINGOVEJ SPOLOČNOSTI A SKUPINY
§ 48
Podmienky na riešenie krízových situácií finančnej inštitúcie a holdingovej spoločnosti
(1)
Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k finančnej inštitúcii podľa § 1 ods. 3 písm. b), ak sú vzhľadom na finančnú inštitúciu, ako aj vzhľadom na materskú spoločnosť podliehajúcu dohľadu na konsolidovanom základe splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.
(2)
Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k vybranej inštitúcii a osobe podľa § 1 ods. 3 písm. b) až d), ak sú vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, splnené podmienky podľa § 34 ods. 1.
(3)
Rada prijme opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak rezolučný orgán tretej krajiny alebo orgán vykonávajúci dohľad nad dcérskou spoločnosťou so sídlom v tretej krajine vydá vyhlásenie, že táto dcérska spoločnosť splnila podmienky na riešenie krízovej situácie v súlade s právnymi predpismi príslušnej tretej krajiny.
(4)
Ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, prijmú sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti a neprijmú sa opatrenia na riešenie krízových situácií na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.
(5)
Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje na vybranú inštitúciu aj v prípade, ak nespĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1. V tomto prípade môžu príslušné rezolučné orgány prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na osobu podľa § 1 ods. 3, ak jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, spĺňajú podmienky podľa § 34 ods. 1 a 4 a ich aktíva a záväzky sú také, že ich zlyhanie ohrozuje vybranú inštitúciu alebo skupinu ako celok alebo konkurzné právo štátu vyžaduje, aby sa k skupinám pristupovalo ako k celku.
(6)
Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky podľa § 34 ods. 1 vzhľadom na jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti, ktoré sú vybranými inštitúciami, sa môže prijať spoločná dohoda a rozhodnúť o prevodoch kapitálu alebo strát medzi osobami v rámci skupiny vrátane výkonu právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať jeho konverziu.
§ 49
Riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti na úrovni skupiny
(1)
Skutočnosť, že vybraná inštitúcia, ktorá je dcérskou spoločnosťou, spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania, rada bezodkladne oznámi rezolučnému orgánu na úrovni skupiny, orgánu dohľadu na úrovni skupiny a členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií. Rada zároveň oznámi opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré navrhuje uložiť vybranej inštitúcií alebo osobe podľa predchádzajúcej vety, alebo skutočnosť, že podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V oznámení alebo kedykoľvek v lehote do 24 hodín od doručenia oznámenia rezolučnému orgánu na úrovni skupiny môže rada udeliť súhlas s tým, aby rezolučný orgán na úrovni skupiny posúdil možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu v lehote dlhšej ako 24 hodín. Ak rade do uplynutia 24 hodín od doručenia oznámenia alebo v lehote podľa predchádzajúcej vety rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámi, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, alebo ak lehota márne uplynie, rada vydá rozhodnutie o začatí rezolučného konania.
(2)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, po prerokovaní oznámenia príslušného rezolučného orgánu o tom, že dcérska spoločnosť spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania s členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, v lehote 24 hodín od doručenia oznámenia posúdi možný dopad navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu dcérskej spoločnosti na skupinu a na osoby v skupine so sídlom v iných členských štátoch. V rámci posúdenia najmä vyhodnotí, či v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte.
(3)
Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania nebudú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.
(4)
Ak rada podľa odseku 2 vyhodnotí, že v dôsledku navrhnutých opatrení na riešenie krízovej situácie alebo návrhu na vyhlásenie konkurzu bude možné predpokladať, že podmienky na začatie rezolučného konania budú splnené aj vo vzťahu k osobe v skupine so sídlom v inom členskom štáte, oznámi túto skutočnosť príslušnému rezolučnému orgánu a v lehote podľa odseku 2 navrhne plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a predloží ho kolégiu pre riešenie krízových situácií. Lehota podľa odseku 2 môže byť predĺžená so súhlasom príslušného rezolučného orgánu, ktorý doručil oznámenie podľa odseku 2.
(5)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny podľa odseku 4 musí
a)
vychádzať z plánov riešenia krízových situácií podľa § 21; to neplatí, ak príslušné rezolučné orgány usúdia, že ciele riešenia krízových situácií možno účinnejšie dosiahnuť prijatím opatrení, ktoré nie sú upravené v plánoch riešenia krízových situácií,
b)
určiť opatrenia na riešenie krízových situácií materskej spoločnosti v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike alebo viacerých dcérskych spoločností tak, aby boli naplnené ciele riešenia krízových situácií,
c)
určiť spôsob koordinácie opatrení podľa písmena b),
d)
obsahovať plán financovania v súlade s plánom riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ktorý určí zásady rozdelenia zodpovednosti v súlade s § 26 ods. 4 písm. f) a všeobecné zásady spoločného využívania prostriedkov podľa § 96.
(6)
Plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijíma spoločným rozhodnutím rady a príslušného rezolučného orgánu, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom iného členského štátu, v ktorom má dcérska spoločnosť sídlo, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a v oznámení uviesť aj opatrenia, ktoré zamýšľa prijať voči dcérskej spoločnosti. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu iných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.
(7)
Z dôvodu podľa odseku 6 je rada oprávnená odchýliť sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijať samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Na postup vo vzťahu k príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností sa rovnako vzťahuje odsek 6.
(8)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a v lehote podľa odseku 2 sa nepodarí rade dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 2, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.
(9)
Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny a je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.
(10)
Rada je povinná informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.
§ 50
Riešenie krízových situácií na úrovni skupiny
(1)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a zistí, že materská spoločnosť v Európskej únii so sídlom v Slovenskej republike spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania, bezodkladne túto skutočnosť oznámi Národnej banke Slovenska a členom príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií. Rada zároveň oznámi opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré navrhuje uložiť, alebo skutočnosť, že podá návrh na vyhlásenie konkurzu. Rada môže oznámiť, že bude postupovať podľa vypracovaného plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, ak
a)
možno predpokladať, že prijatie opatrení na riešenie krízových situácií alebo iných opatrení len na úrovni materskej spoločnosti spôsobí, že budú splnené podmienky na začatie rezolučného konania voči osobe v skupine so sídlom mimo územia Slovenskej republiky,
b)
prijatie opatrení na riešenie krízových situácií alebo iných opatrení len na úrovni materskej spoločnosti nebude dostatočné na obnovenie stability vybranej inštitúcie,
c)
jedna alebo viaceré dcérske spoločnosti spĺňajú podmienky na začatie rezolučného konania podľa oznámenia príslušných rezolučných orgánov zodpovedných za tieto dcérske spoločnosti,
d)
opatrenia na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia na úrovni skupiny budú v prospech dcérskych spoločností a plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny je primeraný.
(2)
Skutočnosť, že rada nezamýšľa postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, rada prerokuje s členmi príslušného kolégia pre riešenie krízových situácií, pričom zohľadní
a)
plány riešenia krízových situácií podľa § 21; to neplatí, ak rezolučné orgány usúdia podľa okolnosti prípadu, že ciele riešenia krízových situácií sa účinnejšie dosiahnu prijatím opatrení, ktoré nie sú určené v plánoch riešenia krízových situácií,
b)
zachovanie finančnej stability v dotknutých členských štátoch.
(3)
Ak rada oznámi, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny sa prijme spoločným rozhodnutím rady a príslušných rezolučných orgánov, na ktoré sa vzťahuje plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny.
(4)
Ak je rada rezolučným orgánom dcérskej spoločnosti, rezolučný orgán na úrovni skupiny oznámil, že bude postupovať podľa plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, a rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny z dôvodu zachovania finančnej stability Slovenskej republiky, je povinná oznámiť túto skutočnosť s uvedením dôvodov príslušnému rezolučnému orgánu na úrovni skupiny a príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností, ktorých sa týka plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. To platí, aj keď sa rada odchýli od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. V odôvodnení musí zohľadniť plány riešenia krízových situácií podľa § 21, vyhodnotiť možný vplyv zamýšľaných opatrení na finančnú stabilitu ostatných členských štátov, ako aj na ostatné osoby v skupine.
(5)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny a nepodarí sa jej dosiahnuť spoločnú dohodu všetkých orgánov podľa odseku 4, plán riešenia krízových situácií na úrovni skupiny schváli s rezolučnými orgánmi, ktoré s dohodou súhlasia.
(6)
Ak rada nesúhlasí s návrhom plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, odchýli sa od plánu riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, prijme samostatné opatrenie na riešenie krízových situácií alebo iné opatrenie neuvedené v pláne riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, je naďalej povinná spolupracovať v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií s cieľom dosiahnuť koordinovanú stratégiu riešenia krízových situácií pre všetky osoby v skupine, ktoré zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú.
(7)
Rada je povinná informovať príslušné kolégium na riešenie krízových situácií o akýchkoľvek opatreniach na riešenie krízových situácií, ktoré prijala, a o ich priebežnom plnení.
ŠIESTA ČASŤ
OCEŇOVANIE AKTÍV, PRÁV A ZÁVÄZKOV
§ 51
Oceňovanie na účely riešenia krízových situácií
(1)
Rada pred rozhodnutím o uplatnení opatrení na riešenie krízových situácií zabezpečí vykonanie ocenenia aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie, ktorá spĺňa podmienky na začatie rezolučného konania podľa § 34 ods. 1.
(2)
Ocenenie vykoná osoba nezávislá od orgánov verejnej moci vrátane rady, ako aj od vybraných inštitúcií, ktorých aktíva, práva alebo záväzky bude oceňovať.
(3)
Nezávislé ocenenie vykoná audítor alebo audítorská spoločnosť určená radou v rozhodnutí o vykonaní ocenenia v súlade s odsekmi 8 a 9.
(4)
Vybraná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1, je povinná bezodkladne poskytnúť pravdivé údaje a požadovanú súčinnosť audítorovi alebo audítorskej spoločnosti pri výkone auditu.
(5)
Účelom oceňovania je
a)
overiť splnenie podmienok na riešenie krízových situácií,
b)
zistiť, či sú splnené podmienky na odpísanie alebo konverziu kapitálových nástrojov,
c)
zistiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie opatrení na riešenie krízových situácií, a zabezpečiť informácie pre rozhodnutie rady o vhodnom opatrení na riešenie krízových situácií,
d)
podložiť rozhodnutie o rozsahu zrušenia akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo úpravy ich hodnoty, ako aj o rozsahu odpísania alebo konverzie príslušných kapitálových nástrojov, ak sa uplatňuje právomoc odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje,
e)
podložiť rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie oprávnených záväzkov, ak sa uplatňuje opatrenie kapitalizácie,
f)
podložiť rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ako aj rozhodnutie o výške protihodnoty, ktorá sa má vyplatiť vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akcionárom alebo držiteľom iných nástrojov vlastníctva, ak sa uplatňuje opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie alebo opatrenie oddelenia aktív,
g)
podložiť rozhodnutie o aktívach, právach, záväzkoch alebo akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva, ktoré sa majú previesť, ak sa uplatňuje opatrenie prevodu majetku,
h)
zabezpečiť vo všetkých prípadoch, aby sa straty vo vzťahu k aktívam vybranej inštitúcie podľa § 34 ods. 1 plne zaúčtovali v účtovných knihách vybranej inštitúcie podľa § 34 ods. 1 v čase uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.
(6)
Rada zabezpečí vykonanie oceňovania v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.
(7)
Rada a ňou poverená osoba pri vykonávaní úloh v súvislosti s oceňovaním postupuje s náležitou starostlivosťou a obozretnosťou.
(8)
Pri ocenení sa neprihliada na to, že by sa vybranej inštitúcii podľa § 33 ods. 1 v budúcnosti od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie alebo výkonu právomoci odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje mohla poskytnúť mimoriadna verejná finančná podpora alebo krátkodobý úver Národnej banky Slovenska na dočasnú podporu likvidity alebo iná finančná pomoc Národnej banky Slovenska na odstránenie dočasného nedostatku likvidity zabezpečená neštandardnou zábezpekou alebo poskytnutá s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru.
(9)
Oceňovanie zohľadňuje tieto skutočnosti pri uplatnení opatrenia na riešenie krízových situácií:
a)
rada môže od vybranej inštitúcie vymáhať všetky oprávnené výdavky podľa § 52 ods. 9,
b)
v prospech národného fondu môžu byť účtované úroky alebo poplatky v súvislosti s akýmikoľvek úvermi poskytnutými vybranej inštitúcii.
(10)
Vybraná inštitúcia pri oceňovaní predloží
a)
mimoriadnu účtovnú závierku podľa osobitných predpisov,84) ktorá bude vypracovaná v štruktúre podľa osobitných predpisov,85)
b)
analýzu a odhad účtovnej hodnoty aktív, práv a záväzkov,
c)
zoznam neuhradených súvahových a podsúvahových záväzkov vykázaných v knihách a záznamoch o príslušných úveroch a úrovniach priority podľa uplatniteľného konkurzného práva.62)
(11)
Ak je to potrebné, môžu sa informácie uvedené v odseku 5 písm. b) doplniť analýzou a odhadom trhovej hodnoty aktív, práv a záväzkov.
(12)
Ocenenie obsahuje rozdelenie veriteľov na triedy na základe úrovní ich priority a odhad zaobchádzania, ktoré by sa podľa očakávaní uplatňovalo na každú triedu akcionárov a veriteľov, ak by vybraná inštitúcia bola v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu.62)
(13)
Ak nemožno zabezpečiť informácie podľa odsekov 10 a 11 alebo rada nemôže zabezpečiť vykonanie nezávislého ocenenia podľa odseku 2, rada môže vykonať predbežné ocenenie.
(14)
Predbežné ocenenie určí hodnotu aktív, práv a záväzkov, a ak je to za daných okolností možné, určí požiadavky podľa odsekov 10 a 11. Predbežné ocenenie musí obsahovať rezervu na dodatočné straty spolu s primeraným odôvodnením.
(15)
Ocenenie, ktoré nespĺňa všetky ustanovené požiadavky, sa považuje za predbežné, až kým nezávislá osoba podľa odseku 3 nevykoná ocenenie, ktoré je v plnom súlade so všetkými ustanovenými požiadavkami. Takéto ocenenie sa vykoná bezodkladne.
(16)
Účelom ocenenia podľa odseku 15 je
a)
zabezpečiť, aby sa straty vo vzťahu k aktívam vybranej inštitúcie plne zaúčtovali v účtovných knihách vybranej inštitúcie,
b)
podložiť rozhodnutie odpísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty v súlade s odsekom 5.
(17)
Ak odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie na základe ocenenia podľa odseku 15 presahuje odhad čistej hodnoty aktív vybranej inštitúcie na základe predbežného ocenenia, rada môže
a)
zvýšiť hodnotu nárokov veriteľov alebo vlastníkov príslušných kapitálových nástrojov, ktoré sa odpísali na základe opatrenia záchrany pomocou vnútorných zdrojov,
b)
nariadiť preklenovacej inštitúcii alebo správcovi aktív, aby v súvislosti s aktívami, právami a záväzkami vyplatili vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu alebo aby takúto protihodnotu vyplatili vlastníkom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v súvislosti s akciami alebo nástrojmi vlastníctva.
(18)
Predbežné ocenenie môže rada použiť ako podklad na rozhodnutie o uplatnení opatrení na riešenie krízových situácií vrátane prevzatia kontroly nad zlyhávajúcou vybranou inštitúciou alebo pre výkon právomocí odpísať alebo konvertovať kapitálové nástroje.
SIEDMA ČASŤ
OPATRENIA NA RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
§ 52
Všeobecné zásady, ktorými sa riadia opatrenia na riešenie krízových situácií
(1)
Rada uplatňuje opatrenia na riešenie krízových situácií voči vybraným inštitúciám, ktoré spĺňajú podmienky na riešenie krízových situácií.
(2)
Ak sa rada rozhodne uplatniť na vybranú inštitúciu opatrenie na riešenie krízových situácií, ktoré by viedlo k stratám pre veriteľov alebo ku konverzii ich pohľadávok, rada odpíše alebo konvertuje kapitálové nástroje v súlade s § 71 bezprostredne pred uplatnením opatrenia na riešenie krízových situácií alebo spolu s jeho uplatnením.
(3)
Rada uplatňuje opatrenia na riešenie krízových situácií v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.
(4)
Medzi opatrenia na riešenie krízových situácií podľa odseku 1 patrí
a)
prevod majetku,
b)
využitie preklenovacej inštitúcie,
c)
oddelenie aktív,
d)
kapitalizácia.
(5)
Rada môže uplatniť opatrenie oddelenia aktív len spolu s iným opatrením na riešenie krízových situácií.
(6)
Okrem prípadov podľa odseku 5 môže rada uplatňovať opatrenia na riešenie krízových situácií jednotlivo alebo v akejkoľvek kombinácii.
(7)
Ak sa na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, použijú iba opatrenia na riešenie krízových situácií uvedené v odseku 4 písm. a) alebo písm. b) a tieto budú použité len na prevod časti aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie, táto vybraná inštitúcia sa v primeranom čase zruší likvidáciou alebo vstúpi do konkurzu.
(8)
Zrušenie vybranej inštitúcie sa vykoná s ohľadom na povinnosť vybranej inštitúcie poskytovať súčinnosť podľa § 18 nadobúdateľovi aktív, práv alebo záväzkov podľa odseku 7 tak, aby mu bolo umožnené pokračovať vo vykonávaní činností alebo poskytovaní služieb, ktoré prostredníctvom prevodu nadobudol, ako aj na akýkoľvek iný dôvod, na základe ktorého je pokračovanie činnosti vybranej inštitúcie nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie alebo dodržania zásad riešenia krízovej situácie v súlade s týmto zákonom.
(9)
Rada môže od vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vymáhať všetky oprávnené výdavky, ktoré riadne vynaložila v súvislosti s uplatnením opatrení na riešenie krízových situácií, výkonom právomocí rady riešiť krízovú situáciu vrátane nákladov spojených s výkonom osobitnej správy, ocenením aktív, práv a záväzkov vybranej inštitúcie alebo vládnymi stabilizačnými opatreniami, a to jedným alebo viacerými z týchto spôsobov:
a)
započítaním voči akejkoľvek protihodnote, ktorú príjemca vyplatil vybranej inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akcionárom a držiteľom iných nástrojov vlastníctva,
b)
ako prednostný veriteľ od vybranej inštitúcie alebo
c)
ako prednostný veriteľ z akýchkoľvek výnosov vytvorených prostredníctvom ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie alebo správcu aktív.
(10)
Rada môže vykonávať doplnkové právomoci podľa § 13, ak vybraná inštitúcia spĺňa podmienky podľa § 34 ods. 1 a ak
a)
pri uplatnení na cezhraničnú skupinu tieto doplnkové právomoci nepredstavujú prekážky účinného riešenia krízových situácií na úrovni skupiny,
b)
ich výkon je v súlade s cieľmi podľa § 1 ods. 2 a základnými pravidlami podľa § 33 ods. 1.
(11)
V situácii systémovej krízy, ktorou sa pre potreby tohto zákona rozumie narušenie finančného systému, ktoré môže mať závažné negatívne dôsledky pre vnútorný trh a finančnú stabilitu, môže rada požiadať o financovanie z alternatívnych zdrojov financovania prostredníctvom využitia vládnych stabilizačných opatrení podľa § 72 až 75, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia dôležitých kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov poskytli prostredníctvom odpisu, konverzie alebo iným spôsobom príspevok na minimalizáciu strát a kapitalizáciu rovnajúci sa sume nie nižšej ako 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši; príspevok musí byť vypočítaný v čase prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie v súlade s ocenením podľa § 51 a
b)
bol udelený predchádzajúci súhlas a konečný súhlas v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.
Opatrenie prevodu majetku
§ 53
(1)
Rada môže rozhodnúť o uplatnení opatrenia prevodu majetku, predmetom ktorého je prevod na nadobúdateľa, ktorý nie je preklenovacou inštitúciou, ak ide o
a)
akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo
b)
všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.
(2)
Na prevod podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas akcionárov vybranej inštitúcie, ak odseky 8 a 9 a § 52 neustanovujú inak. Na prevod podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje splnenie požiadaviek podľa osobitných predpisov,86) ak § 40 neustanovuje inak.
(3)
Rada postupuje tak, aby sa prevod uskutočnil za obvyklých obchodných podmienok, najmä aby bol v súlade s ocenením vykonaným podľa § 51.
(4)
Ak § 52 ods. 9 neustanovuje inak, protihodnota, ktorú zaplatí kupujúci za aktíva, pasíva, záväzky, akcie a iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, sa vyplatí v prospech
a)
akcionárov a držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ak sa opatrenie prevodu majetku uskutočnilo prevodom akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou,
b)
vybranej inštitúcie, ak sa opatrenie prevodu majetku uskutočnilo prevodom niektorých alebo všetkých aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie.
(5)
Rada môže pri uplatnení opatrenia prevodu majetku vykonať prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou alebo prevod aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie aj opakovane.
(6)
Rada môže so súhlasom nadobúdateľa rozhodnúť o spätnom prevode majetku. Vybraná inštitúcia alebo pôvodní vlastníci sú povinní prijať späť všetky takéto aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva.
(7)
V čase prevodu musí byť príjemca oprávnený na výkon činností podľa osobitných predpisov,87) ktoré sa týkajú aktív, práv, záväzkov, akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ktoré nadobúda.
(8)
Ak prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vedie k nadobudnutiu alebo zvýšeniu kvalifikovanej účasti vo vybranej inštitúcii na základe osobitného predpisu,88) Národná banka Slovenska posúdi žiadosti podľa osobitných predpisov88) v takej lehote, aby nebolo uplatnenie opatrenia prevodu majetku zmarené.
(9)
Ak rada uplatnila opatrenie prevodu majetku a posúdenie podľa odseku 8 ešte nebolo ukončené, platí, že
a)
taký prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva je účinný,
b)
počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na prevod ustanovenej v odseku 11 sa hlasovacie práva nadobúdateľa spojené s takými akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva pozastavia a udelia sa v plnom rozsahu rade, ktorá nemá povinnosť vykonávať hlasovacie práva a nenesie zodpovednosť za vykonanie alebo nevykonanie takých hlasovacích práv,
c)
počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj ustanovenej v odseku 11 sa sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo odpredaj kvalifikovaných účastí neuplatňujú na taký prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva.
(10)
Doručením rozhodnutia podľa osobitných predpisov,88) ktorým sa udeľuje predchádzajúci súhlas na nadobudnutie kvalifikovanej účasti podľa odsekov 8 a 9, nadobúdateľ v plnom rozsahu nadobúda hlasovacie práva spojené s akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva.
(11)
Doručením rozhodnutia podľa osobitných predpisov,88) ktorým sa zamieta nadobudnutie kvalifikovanej účasti,
a)
ostávajú v platnosti hlasovacie práva spojené s takýmito akciami alebo inými nástrojmi vlastníctva podľa odseku 9 písm. b),
b)
môže rada vyžadovať, aby nadobúdateľ spätne previedol akcie alebo iné nástroje vlastníctva počas lehoty na prevod, ktorú určí rada, pričom zohľadní prevládajúce trhové podmienky, a
c)
ak sa neuskutoční prevod podľa písmena b) z dôvodov na strane nadobúdateľa v lehote určenej radou, Národná banka Slovenska môže so súhlasom rady uložiť sankcie a iné opatrenia za porušenie požiadaviek na nadobudnutie alebo prevod kvalifikovanej účasti.
(12)
Prevody vykonané na základe uplatnenia opatrenia prevodu majetku podliehajú ochranným opatreniam podľa tohto zákona.
(13)
Nadobúdateľ majetku vykonáva práva vybranej inštitúcie vyplývajúce z členstva v platobných systémoch a systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov, na burzách cenných papierov, v systémoch ochrany klientskeho majetku a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch. Nadobúdateľ vykonáva práva podľa predchádzajúcej vety, aj ak
a)
nemá rating od ratingovej agentúry alebo uvedený rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu do týchto systémov,
b)
nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v týchto systémoch počas lehoty určenej radou, ktorá nesmie byť dlhšia ako 24 mesiacov od nadobudnutia majetku; na žiadosť nadobúdateľa môže rada lehotu predĺžiť.
§ 54
(1)
Rada ponúkne na predaj aktíva, práva a záväzky alebo akcie alebo iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie alebo prijme ponuku na kúpu alebo predaj aktív, práv a záväzkov alebo akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie, pričom tieto môžu byť ponúknuté v celku alebo oddelene.
(2)
Rada pri ponuke podľa odseku 1 dbá najmä na
a)
transparentnosť zverejnených informácií o aktívach, právach, záväzkoch, akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva vybranej inštitúcie,
b)
okolnosti konkrétneho prípadu so zreteľom na potrebu zachovania finančnej stability,
c)
nediskriminačný prístup ku všetkým potenciálnym nadobúdateľom, pričom nesmie poskytnúť žiadnemu z potenciálnych nadobúdateľov neoprávnenú výhodu,
d)
predchádzanie konfliktu záujmov medzi zúčastnenými osobami (radou, vybranou inštitúciou, potenciálnymi nadobúdateľmi, klientmi vybranej inštitúcie a tretími stranami),
e)
efektívne a rýchle uplatnenie opatrenia prevodu majetku,
f)
maximalizáciu predajnej ceny aktív, práv, záväzkov, akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie, ktoré sa rozhodla previesť.
(3)
Ustanovením odseku 2 nie je dotknuté právo rady rokovať s prípadným nadobúdateľom pri dodržaní pravidla podľa odseku 2 písm. c).
(4)
Vybraná inštitúcia nie je povinná zverejniť uvedenie na trh v súlade a za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.89)
(5)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak existujú skutočnosti, ktoré by bránili naplneniu niektorého z cieľov podľa § 1 ods. 2, a najmä, ak rada usúdi, že
a)
existuje závažné ohrozenie finančnej stability spôsobené zlyhaním alebo pravdepodobným zlyhaním vybranej inštitúcie,
b)
ponuka na predaj by narušila účinnosť opatrenia prevodu majetku pri riešení tohto ohrozenia.
§ 55
Opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie
(1)
Rada na účel zachovania kritických funkcií vybranej inštitúcie prevedie na preklenovaciu inštitúciu
a)
akcie alebo iné nástroje vlastníctva vydané jednou alebo viacerými vybranými inštitúciami,
b)
všetky alebo niektoré aktíva, práva alebo záväzky jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií.
(2)
Na prevod podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas akcionárov vybranej inštitúcie alebo inej osoby, ktorá nie je preklenovacou inštitúciou. Na prevod podľa predchádzajúcej vety sa nevyžaduje splnenie požiadaviek podľa osobitných predpisov.90)
(3)
Celková hodnota záväzkov prevedených na preklenovaciu inštitúciu nesmie presiahnuť celkovú hodnotu prevedených práv a aktív prevedených z vybranej inštitúcie alebo poskytnutých z iných zdrojov.
(4)
Opatrenie kapitalizácie podľa § 58 ods. 1 písm. b) uplatní rada tak, aby neobmedzila alebo neohrozila kontrolu rady nad preklenovacou inštitúciou.
(5)
Ak § 52 ods. 9 neustanovuje inak, protihodnota, ktorú zaplatí preklenovacia inštitúcia za aktíva, práva, záväzky a akcie a iné nástroje vlastníctva vybranej inštitúcie, sa vyplatí v prospech
a)
akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ak sa opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie vykonalo prevodom akcií alebo nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou,
b)
vybranej inštitúcie, ak sa opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie vykonalo prevodom niektorých alebo všetkých aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie.
(6)
Rada môže pri uplatnení opatrenia využitia preklenovacej inštitúcie vykonať prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vydaných vybranou inštitúciou alebo prevod aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie aj opakovane.
(7)
Rada môže rozhodnúť o prevode aktív, práv, záväzkov, akcií alebo iných nástrojov vlastníctva z preklenovacej inštitúcie na
a)
vybranú inštitúciu alebo pôvodných vlastníkov pri splnení podmienok podľa odsekov 8 a 9, pričom vybraná inštitúcia alebo pôvodní vlastníci sú povinní prijať späť všetky takéto aktíva, práva, záväzky, akcie alebo iné nástroje vlastníctva,
b)
tretiu osobu.
(8)
Rada môže previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky späť z preklenovacej inštitúcie na vybranú inštitúciu alebo pôvodných vlastníkov, ak
a)
možnosť spätného prevodu konkrétnych akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo aktív, práv alebo záväzkov je výslovne uvedená v rozhodnutí rady o uplatnení opatrenia využitia preklenovacej inštitúcie alebo
b)
konkrétne akcie alebo iné nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva alebo záväzky nepatria do tried akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo aktív, práv alebo záväzkov určených v rozhodnutí rady o uplatnení opatrenia využitia preklenovacej inštitúcie alebo nespĺňajú podmienky na prevod akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo aktív, práv alebo záväzkov určené v tomto rozhodnutí.
(9)
Rada môže vykonať spätný prevod bez časového obmedzenia, pričom prevod musí spĺňať všetky dodatočné podmienky určené radou v rozhodnutí o uplatnení opatrenia využitia preklenovacej inštitúcie.
(10)
Preklenovacia inštitúcia je oprávnená poskytovať služby vybranej inštitúcie v rozsahu aktív, práv a záväzkov, ktoré preberá od vybranej inštitúcie.
(11)
Výkon iných činností preklenovacej inštitúcie v rozsahu aktív, práv a záväzkov, ktoré preberá od vybranej inštitúcie, môže rada určiť v rozhodnutí, ktorým uplatňuje opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie.
(12)
Preklenovacia inštitúcia vykonáva práva vybranej inštitúcie vyplývajúce z členstva v platobných systémoch a systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov, na burzách cenných papierov, v systémoch ochrany klientskeho majetku a systémoch ochrany vkladov, ako aj práva na prístup k nim, ak spĺňa kritériá členstva a účasti v týchto systémoch.
(13)
Preklenovacia inštitúcia je oprávnená vykonávať práva podľa odseku 12, aj ak
a)
nemá rating od ratingovej agentúry alebo uvedený rating primerane nezodpovedá ratingovému stupňu, ktorý sa vyžaduje na udelenie prístupu do týchto systémov,
b)
nespĺňa kritériá členstva alebo účasti v týchto systémoch počas lehoty určenej radou, ktorá nesmie byť dlhšia ako 24 mesiacov od nadobudnutia majetku; na žiadosť preklenovacej inštitúcie môže rada túto lehotu predĺžiť.
§ 56
Prevádzka preklenovacej inštitúcie
(1)
Preklenovacia inštitúcia je akciová spoločnosť,91) ktorá
a)
je kontrolovaná radou a ňou vydané akcie sú čiastočne alebo úplne v správe alebo vlastníctve rady alebo iného orgánu verejnej moci,
b)
bola založená na účely prijatia a držby časti alebo všetkých akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo časti alebo všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií.
(2)
Rada
a)
schvaľuje zakladateľskú listinu alebo zakladateľskú zmluvu92) a stanovy preklenovacej inštitúcie,
b)
schvaľuje členov štatutárneho orgánu preklenovacej inštitúcie a určuje rozsah ich zodpovednosti,
c)
schvaľuje zásady odmeňovania členov štatutárneho orgánu preklenovacej inštitúcie,
d)
schvaľuje stratégiu a rizikový profil preklenovacej inštitúcie.
(3)
Preklenovacia inštitúcia pred uplatnením opatrenia využitia preklenovacej inštitúcie získa povolenia podľa osobitných predpisov93) v rozsahu potrebnom na pokračovanie poskytovania služieb vybranej inštitúcie, ktoré nadobudne prevodom aktív, práv, záväzkov, akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie, spĺňa požiadavky na činnosť podľa osobitných predpisov93) a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska podľa osobitných predpisov.93) Rada zabezpečí, že činnosť preklenovacej inštitúcie je v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.
(4)
Ak by uplatnenie podmienok podľa odseku 3 mohlo zmariť ciele podľa § 1 ods. 2, môže rada požiadať Národnú banku Slovenska o udelenie povolenia v súlade s osobitnými predpismi93) aj bez toho, aby preklenovacia inštitúcia spĺňala podmienky podľa odseku 3. Národná banka Slovenska môže udeliť takéto povolenie, pričom určí lehotu, počas ktorej preklenovacia inštitúcia musí splniť podmienky podľa odseku 3.
(5)
Štatutárny orgán preklenovacej inštitúcie zabezpečí vykonávanie kritických funkcií vybranej inštitúcie, a ak nastanú vhodné obchodné podmienky, vykoná predaj aktív, práv a záväzkov preklenovacej inštitúcie jednému alebo viacerým nadobúdateľom zo súkromného sektora.
(6)
Rada rozhodne, že preklenovacia inštitúcia prestane plniť účel preklenovacej inštitúcie, ak
a)
prestane spĺňať podmienky podľa odseku 1,
b)
sa zlúči alebo splynie s inou osobou,
c)
vykoná prevod väčšiny alebo všetkých svojich aktív, práv alebo záväzkov tretej strane,
d)
uplynie lehota podľa odseku 8 alebo odseku 9,
e)
zanikli alebo boli vysporiadané aktíva a záväzky preklenovacej inštitúcie.
(7)
Predaj aktív, práv alebo záväzkov preklenovacej inštitúcie sa uskutoční spôsobom, ktorý neznevýhodňuje alebo nediskriminuje prípadných nadobúdateľov, a za obvyklých obchodných podmienok, pričom sa zohľadnia okolnosti konkrétneho prípadu.
(8)
Ak nenastane žiadny z prípadov uvedených v odseku 6 písm. a) až c) a e), rada ukončí prevádzku preklenovacej inštitúcie v lehote dvoch rokov odo dňa uskutočnenia posledného prevodu aktív, práv, záväzkov, akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie na základe rozhodnutia rady o uplatnení opatrenia využitia preklenovacej inštitúcie.
(9)
Rada môže lehotu uvedenú v odseku 8 predĺžiť o jeden rok aj opakovane, ak také predĺženie
a)
slúži na splnenie podmienok podľa odseku 6 písm. a), b), c) alebo písm. e) alebo
b)
je potrebné na zaistenie nepretržitého poskytovania služieb vybranej inštitúcie.
(10)
Rada rozhodnutie o predĺžení lehoty podľa odseku 9 zdôvodní a uvedie podrobné posúdenie situácie preklenovacej inštitúcie a hodnotenie trhových podmienok, ktorými potrebu predĺženia lehoty odôvodňuje.
(11)
Pri ukončení prevádzky podľa odseku 6 písm. c) alebo písm. d) sa preklenovacia inštitúcia zruší v konkurznom konaní.
(12)
Ak rada nevymáha oprávnené výdavky podľa § 52 ods. 9, plynú výnosy dosiahnuté v dôsledku ukončenia prevádzky preklenovacej inštitúcie v prospech akcionárov preklenovacej inštitúcie.
(13)
Ak sa opatrenie preklenovacej inštitúcie využije na prevod aktív a záväzkov viac ako jednej vybranej inštitúcie, podmienky podľa odseku 6 písm. c) a d) sa vzťahujú na aktíva a záväzky každej vybranej inštitúcie samostatne, a nie na preklenovaciu inštitúciu samotnú.
§ 57
Opatrenie oddelenia aktív
(1)
Rada môže rozhodnúť o uplatnení opatrenia oddelenia aktív, práv alebo záväzkov vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie na jeden alebo viacero správcov aktív.
(2)
Na prevod podľa odseku 1 sa nevyžaduje súhlas akcionárov vybranej inštitúcie alebo inej osoby, alebo inej osoby, ktorá nie je preklenovacou inštitúciou. Na prevod podľa odseku 1 sa nevyžaduje splnenie požiadaviek podľa osobitného predpisu.86)
(3)
Správcom aktív je právnická osoba, ktorá
a)
je kontrolovaná radou a je čiastočne alebo úplne vo vlastníctve rady alebo iného orgánu verejnej moci a
b)
bola založená na účely prijatia a držby časti alebo všetkých aktív, práv a záväzkov jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií alebo preklenovacej inštitúcie na dosiahnutie cieľov podľa § 1 ods. 2.
(4)
Správca aktív spravuje aktíva, ktoré boli naňho prevedené s cieľom maximalizácie ich hodnoty na účel ich predaja alebo riadnej likvidácie.
(5)
Rada vo vzťahu k správcovi aktív
a)
schvaľuje zakladateľskú listinu alebo zakladateľskú zmluvu,
b)
schvaľuje členov štatutárneho orgánu správcu aktív a určuje rozsah ich zodpovednosti,
c)
schvaľuje zásady odmeňovania členov štatutárneho orgánu správcu aktív,
d)
schvaľuje stratégiu a rizikový profil správcu aktív.
(6)
Rada môže previesť aktíva, práva alebo záväzky na základe odseku 1, len ak sú splnené tieto podmienky:
a)
situácia na príslušnom trhu je pre tieto aktíva taká, že ich likvidácia v konkurznom konaní by mohla mať nepriaznivý vplyv na jeden alebo viaceré finančné trhy,
b)
prevod je potrebný na zabezpečenie riadneho fungovania vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie alebo
c)
prevod je potrebný na maximalizáciu výnosov z predaja alebo riadnej likvidácie.
(7)
Pri uplatňovaní opatrenia oddelenia aktív rada určí protihodnotu, za akú sa aktíva, práva a záväzky prevedú na správcu aktív v súlade s § 51. Protihodnota môže mať menovitú hodnotu alebo zápornú hodnotu.
(8)
Ak § 52 ods. 9 neustanovuje inak, protihodnota, ktorú zaplatí správca aktív za aktíva, práva a záväzky vybranej inštitúcie, sa vyplatí v prospech vybranej inštitúcie. Protihodnota sa môže vyplatiť vo forme dlhových cenných papierov, ktoré vydáva správca aktív.
(9)
Ak sa uplatnilo opatrenie využitia preklenovacej inštitúcie, správca aktív môže aktíva, práva alebo záväzky nadobudnúť od preklenovacej inštitúcie.
(10)
Rada môže previesť aktíva, práva alebo záväzky z vybranej inštitúcie alebo preklenovacej inštitúcie na jedného alebo viacerých správcov aktív, a to aj opakovane.
(11)
Rada môže rozhodnúť o prevode aktív, práv alebo záväzkov zo správcu aktív späť na vybranú inštitúciu, ak sú splnené podmienky podľa odseku 12, a vybraná inštitúcia je povinná prijať späť všetky také aktíva, práva alebo záväzky.
(12)
Rada môže rozhodnúť o prevode aktív, práv alebo záväzkov zo správcu aktív späť na vybranú inštitúciu, ak
a)
možnosť spätného prevodu konkrétnych aktív, práv alebo záväzkov je výslovne uvedená v rozhodnutí rady o uplatnení opatrenia oddelenia aktív alebo
b)
konkrétne aktíva, práva alebo záväzky nepatria do tried aktív, práv alebo záväzkov bližšie určených v rozhodnutí rady o uplatnení opatrenia oddelenia aktív alebo nespĺňajú podmienky na prevod aktív, práv alebo záväzkov stanovené v tomto rozhodnutí.
(13)
Rada môže vykonať spätný prevod bez časového obmedzenia, pričom prevod musí spĺňať všetky dodatočné podmienky určené radou v rozhodnutí o uplatnení opatrenia oddelenia aktív.
§ 58
Kapitalizácia
(1)
Rada môže rozhodnúť o uplatnení opatrenia kapitalizácie na účely
a)
doplnenia vlastných zdrojov vybranej inštitúcie, ak možno dôvodne predpokladať obnovu plnenia osobitných požiadaviek vyžadovaných na udelenie povolenia, zachovanie povolených činností podľa osobitných predpisov94) a obnovu dôvery na finančnom trhu,
b)
konverzie záväzkov vybranej inštitúcie na základné imanie alebo zníženia podstatnej časti sumy záväzkov alebo dlhových nástrojov vybranej inštitúcie prevedených na preklenovaciu inštitúciu podľa § 55 s cieľom poskytnúť zdroje pre vlastné imanie preklenovacej inštitúcii a pri prevode majetku podľa § 53 alebo pri oddelení aktív podľa § 57.
(2)
Postup podľa odseku 1 písm. a) sa použije, ak je odôvodnený predpoklad, že uplatnením opatrení na riešenie krízovej situácie vrátane reorganizácie obchodnej činnosti podľa § 65 sa obnoví finančné zdravie vybranej inštitúcie; inak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a podľa § 52 ods. 4 písm. a) až c).
(3)
Rada pri uplatnení opatrenia kapitalizácie zachová právnu formu vybranej inštitúcie okrem prípadov, keď je zmena právnej formy nevyhnutná na dodržanie cieľov podľa § 1 ods. 2.
§ 59
Rozsah kapitalizácie
(1)
Kapitalizácia sa vzťahuje na všetky druhy aktív a záväzkov okrem záväzkov podľa tohto odseku a odseku 2. Bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa riadia, nie sú predmetom odpísania alebo konverzie tieto aktíva alebo záväzky:
a)
kryté vklady podľa osobitného predpisu,1)
b)
zabezpečené záväzky vrátane krytých dlhopisov95) a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú zabezpečené spôsobom ako kryté dlhopisy,
c)
záväzky z držby peňažných prostriedkov klientov alebo iných aktív vrátane aktív alebo finančných prostriedkov, ktoré sú v držbe subjektov kolektívneho investovania za predpokladu, že podľa osobitného predpisu1) je klient osobitne chránený,
d)
záväzky z fiduciárneho vzťahu, kde vybraná inštitúcia je fiduciárom a klient príjemcom, za predpokladu, že taký príjemca je chránený podľa konkurzného práva alebo občianskeho práva,
e)
záväzky voči vybraným inštitúciám okrem vybraných inštitúcií, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodne dohodnutou lehotou splatnosti menej než sedem dní,
f)
záväzky so zostávajúcou lehotou splatnosti menej ako sedem dní voči platobným systémom alebo prevádzkovateľom platobných systémov alebo ich účastníkom a vyplývajúce z účasti v takom systéme,
g)
záväzky voči ktorejkoľvek z týchto osôb:
1.
zamestnancovi vo vzťahu k splatnej mzde alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorá sa neupravuje zákonom ani v rámci kolektívneho vyjednávania,
2.
komerčnému veriteľovi i obchodnému veriteľovi z dôvodu poskytovania tovaru alebo služieb kritických pre každodenné fungovanie vybranej inštitúcie vrátane služieb informačných technológií, verejnoprospešných služieb, služieb súvisiacich s prenájmom, prevádzkou a údržbou priestorov,
3.
daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam,
4.
Fondu ochrany vkladov a Garančnému fondu investícií.
(2)
Rada môže vylúčiť niektoré záväzky z odpísania alebo konverzie, ak
a)
opatrenie nie je možné vykonať v primeranom čase,
b)
je to nevyhnutné a primerané na dosiahnutie kontinuity vykonávania kritických funkcií a hlavných obchodných činností tak, aby sa zachovala schopnosť pokračovať vo vykonávaní kľúčových operácií, služieb a obchodov,
c)
je to nevyhnutné a primerané na zabránenie vzniku rozsiahlejšej finančnej krízy, najmä ak ide o vklady fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré by závažne narušili fungovanie hospodárstva a finančných trhov členského štátu alebo tretích krajín,
d)
uplatnenie opatrení by viedlo k takému zníženiu hodnoty, že straty znášané ostatnými veriteľmi by boli vyššie, ako keby tieto záväzky boli vylúčené.
(3)
Pri vylúčení niektorých záväzkov podľa odseku 2 môže rada zvýšiť rozsah odpísania alebo konverzie uplatnený na iné záväzky v súlade s pravidlom podľa § 33 ods. 1 písm. f).
(4)
Pri vylúčení niektorých záväzkov podľa odseku 2 môže rada rozhodnúť o poskytnutí príspevku vybranej inštitúcii z národného fondu, ak straty, ktoré by vznikli z týchto záväzkov, by neboli prenesené v celom rozsahu na iných veriteľov. Príspevok sa môže poskytnúť na účely
a)
pokrytia všetkých strát, ktoré neboli absorbované oprávnenými záväzkami, a obnovu čistej hodnoty aktív na nulu podľa § 60 ods. 1 písm. a),
b)
kúpy akcií alebo iných nástrojov vlastníctva alebo kapitálových nástrojov s cieľom doplniť kapitál podľa § 60 ods. 1 písm. b).
(5)
Príspevok z národného fondu sa môže poskytnúť vybranej inštitúcii, ak
a)
sa akcionári a držitelia iných nástrojov vlastníctva, držitelia dôležitých kapitálových nástrojov a ostatných oprávnených záväzkov podieľali na znášaní strát a doplnení vlastného imania v miere najmenej 8 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov ocenené v čase prijatia opatrenia v súlade s oceňovaním podľa § 51, a to prostredníctvom odpísania, konverzie alebo iným spôsobom a
b)
príspevok nepresahuje 5 % celkových pasív vrátane vlastných zdrojov, ocenených v čase prijatia opatrenia v súlade s oceňovaním podľa § 51.
(6)
Príspevok podľa odseku 4 sa môže financovať
a)
sumou, ktorá je k dispozícii prostredníctvom ročných príspevkov vybraných inštitúcií podľa § 88 ods. 1 písm. a),
b)
sumou, ktorú možno získať prostredníctvom mimoriadnych príspevkov podľa § 88 ods. 1 písm. b) najviac do výšky trojnásobku ročného príspevku uhradeného vybranou inštitúciou v lehote troch rokov, a
c)
sumami získanými zo zdrojov podľa § 93 ods. 3, ak sumy uvedené v písmenách a) a b) nie sú dostatočné.
(7)
Rada môže v čase ohrozenia finančnej stability získať finančné prostriedky zo zdrojov financovania podľa § 93 ods. 1,
a)
ak bol dosiahnutý 5 % limit uvedený v odseku 4 písm. b),
b)
po úplnom odpísaní alebo úplnej konverzii všetkých nezabezpečených záväzkov bez prioritného postavenia okrem oprávnených vkladov.
(8)
Ak sú splnené podmienky odseku 6 písm. a) a b), môže sa poskytnúť príspevok zo zdrojov, ktoré boli získané z ročných príspevkov podľa § 88 ods. 1 písm. a).
(9)
Inak, ako je uvedené v odseku 4 písm. a), sa môže príspevok poskytnúť aj za podmienky, že
a)
príspevok na absorpciu straty a doplnenie vlastného imania uvedený v odseku 5 písm. a) sa rovná sume najmenej 20 % rizikovo vážených aktív,
b)
je k dispozícii suma získaná z ročných príspevkov, bez príspevkov do systému ochrany vkladov podľa § 88 ods. 1 písm. a), ktorá sa rovná minimálne 3 % krytých vkladov,1) a
c)
aktíva vybranej inštitúcie na konsolidovanom základe nepresahujú 900 miliárd eur.
(10)
Rada pri postupe podľa odseku 2 zváži
a)
zásadu, podľa ktorej by straty mali znášať najprv akcionári a po nich veritelia podľa poradia prednosti,
b)
úroveň kapacity na absorpciu strát, ktorá ostane, ak by sa vylúčil záväzok alebo trieda záväzkov,
c)
potrebu udržiavať primerané zdroje v národnom fonde.
(11)
Pri postupe podľa odseku 2 sa môže záväzok úplne vylúčiť z odpísania alebo sa môže vylúčiť z odpísania v obmedzenom rozsahu. Rada pred vylúčením záväzkov podľa odseku 3 oznámi túto skutočnosť Európskej komisii.
§ 60
Výška kapitalizácie
(1)
Rada v súlade s ocenením podľa § 51 pri kapitalizácii určí celkovú sumu
a)
odpisovaných oprávnených záväzkov tak, aby čistá hodnota aktív bola rovná nule,
b)
konvertovaných oprávnených záväzkov na akcie alebo iný druh kapitálových nástrojov tak, aby sa obnovilo plnenie kritérií pre položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej inštitúcie.
(2)
Suma oprávnených záväzkov určená na odpísanie a konverziu sa určí s ohľadom na potrebu obnovy plnenia kritérií pre položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní alebo preklenovacej inštitúcie s ohľadom na prípadný kapitálový vklad na základe ustanovených finančných podmienok podľa § 91 ods. 3 písm. d) s cieľom udržať dôveru trhových subjektov, plniť podmienky na udelenie povolenia podľa osobitných predpisov87) a zachovať predmet činnosti po dobu prevyšujúcu jeden rok. Pri zámere oddeliť aktíva podľa § 57 je potrebné zohľadniť oprávnené kapitálové požiadavky pre správcu aktív.
(3)
Ak objem odpísaného kapitálu prevyšuje požadovanú sumu, rada je oprávnená rozhodnúť o pripísaní kapitálu veriteľom a akcionárom v určenej sume, a to za predpokladu, že k odpísaniu kapitálu došlo podľa § 70 a 71 v súlade s § 58 ods. 1, predbežné ocenenie sa vykoná podľa § 51 ods. 13 a na základe ocenenia podľa § 51 ods. 15 sa zistí výška sumy prevyšujúca nutný rozsah odpísania. Pripísanie sa vykoná najprv voči veriteľom a následne akcionárom v nevyhnutnom rozsahu.
(4)
Na účely odsekov 1 až 3 si rada obstará úplné a aktuálne informácie o aktívach a pasívach vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši.
§ 61
Postavenie akcionárov pri kapitalizácii, odpise alebo konverzii kapitálových nástrojov
(1)
Rada vo vzťahu k akcionárom alebo držiteľom iných nástrojov vlastníctva môže rozhodnúť o
a)
zrušení alebo prevode akcií alebo iných nástrojov vlastníctva v prospech veriteľov,
b)
zriedení existujúcich akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, ak je čistá hodnota vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe ocenenia podľa § 51 kladná, prostredníctvom konverzie do akcií alebo iných nástrojov vlastníctva príslušných kapitálových nástrojov podľa § 70 alebo oprávnených záväzkov podľa § 9 ods. 1 písm. e); zriedením akcií alebo iných nástrojov vlastníctva sa rozumie zmena veľkosti podielov jednotlivých akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva na základnom imaní vybranej inštitúcie.
(2)
Konverzia podľa odseku 1 písm. b) sa vykoná takým konverzným koeficientom, ktorý výrazne zriedi existujúce podiely akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva.
(3)
Postup podľa odseku 1 platí aj pre akcionárov alebo držiteľov iných nástrojov vlastníctva, ktorí nadobudli akcie v dôsledku konverzie dlhových nástrojov v súlade so zmluvnými podmienkami pôvodných dlhových nástrojov alebo nadobudli akcie alebo iné nástroje vlastníctva v dôsledku konverzie iných kapitálových nástrojov na nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 postupom podľa § 71.
(4)
Rada pri rozhodovaní podľa odseku 1 berie do úvahy
a)
ocenenie podľa § 51,
b)
výšku sumy, o ktorú je potrebné znížiť položky vlastného kapitálu Tier 1 odpísaním alebo konverziou v súlade s § 71 ods. 1 písm. a),
c)
celkovú sumu kapitalizácie určenú podľa § 60.
(5)
V súvislosti s ustanoveniami odsekov 1 až 4 pri kapitalizácii alebo konverzii je rada oprávnená určiť kratšiu lehotu na posúdenie akvizície alebo nadobudnutie kvalifikovaného podielu ustanovenú osobitnými predpismi.96)
(6)
Ak sa nedodrží ustanovená lehota podľa odseku 5, platí pre nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovanej účasti lehota podľa § 53 ods. 9.
§ 62
Postup pri odpisovaní a konverzii
(1)
Rada v rámci kapitalizácie pri odpisovaní a konverzii okrem § 59 ods. 1 a 2 písm. a) postupuje takto:
a)
položky vlastného kapitálu Tier 1 sa znížia podľa § 71 ods. 1 písm. a),
b)
suma istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 sa zníži v požadovanom rozsahu do výšky kapacity, ak celková suma zníženia podľa písmena a) je nižšia ako celková výška podľa § 61 ods. 4 písm. b) a c),
c)
suma istiny nástrojov kapitálu Tier 2 sa zníži v požadovanom rozsahu do výšky kapacity, ak celkové zníženie podľa písmen a) a b) je nižšie ako celková výška podľa § 61 ods. 4 písm. b) a c),
d)
suma istiny podriadeného dlhu, ktorý nie je dodatočným kapitálom Tier 1 alebo kapitálom Tier 2 v súlade s poradím nárokov v konkurznom konaní, v spojení s odpísaním podľa písmen a), b) a c) sa zníži v požadovanom rozsahu, ak celkové zníženie hodnoty akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a príslušných kapitálových nástrojov podľa písmen a) až c) je nižšie ako celková suma podľa § 61 ods. 4 písm. b) a c),
e)
suma istiny zvyšku oprávnených záväzkov alebo splatná dlžná suma týkajúca sa zvyšku oprávnených záväzkov v súlade s poradím nárokov v konkurznom konaní vrátane postavenia vkladov podľa osobitného predpisu,1) v spojení s odpísaním podľa písmen a) až d) tohto odseku sa zníži v požadovanom rozsahu, ak je celkové zníženie hodnoty akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, príslušných kapitálových nástrojov a oprávnených záväzkov podľa písmen a) až d) tohto odseku nižšie ako celková suma podľa § 61 ods. 4 písm. b) a c).
(2)
Pri odpísaní dlhu a konverzii sa rozdelia straty v celkovej sume podľa § 61 ods. 4 písm. b) a c) rovnomerne medzi akcie alebo iné nástroje vlastníctva a oprávnené záväzky toho istého postavenia tak, že sa zníži istina týchto akcií alebo iných nástrojov vlastníctva a zníži sa splatný zostatok v rámci oprávnených záväzkov, a to v rovnakom rozsahu pomerne k ich hodnote s výnimkou, ak je povolené rozdielne prideliť straty medzi záväzky rovnakého postavenia v jednej zo situácií uvedených podľa § 59 ods. 2. To nebráni tomu, aby sa so záväzkami, ktoré boli vylúčené z odpisovania dlhu podľa § 59 ods. 1 a 2, nezaobchádzalo priaznivejšie ako s oprávnenými záväzkami, ktoré majú v rámci konkurzného konania rovnaké postavenie.
(3)
Pred odpísaním alebo konverziou podľa odseku 1 písm. e) sa konvertuje alebo zníži suma istiny nástrojov uvedených v odseku 1 písm. b) až d), ak tieto nástroje neboli konvertované a obsahujú tieto podmienky:
a)
suma istiny nástroja sa znižuje v súvislosti s finančnou situáciou alebo platobnou schopnosťou alebo úrovňou vlastných zdrojov vybranej inštitúcie alebo
b)
dochádza ku konverzii nástrojov na akcie alebo iné nástroje vlastníctva.
(4)
Ak bola suma istiny nástroja pred kapitalizáciou podľa odseku 1 znížená, ale nie na nulu, v súlade s podmienkami, ktoré sú uvedené v odseku 3 písm. a), dlh sa odpíše alebo konvertuje v zostávajúcej sume v súlade s odsekom 1.
(5)
Na posúdenie záväzkov určitej triedy, či sa majú odpísať alebo konvertovať na vlastný kapitál, sa vychádza z toho, že sa nekonvertujú záväzky určitej triedy, ak záväzky inej triedy, ktoré sú voči nim v horšom postavení, ostávajú nekonvertované na vlastné imanie v podstatnej výške, ak nie je v § 59 ods. 1 a 2 ustanovené inak.
§ 63
Deriváty
(1)
Rada je oprávnená odpísať alebo konvertovať záväzky plynúce z derivátových zmlúv pri uzatváraní pozície alebo po uzatvorení pozície z derivátovej zmluvy. Po začatí rezolučného konania môže rada ukončiť derivátovú zmluvu a zavrieť s tým súvisiacu pozíciu z derivátovej zmluvy. Ak záväzky plynúce z derivátových zmlúv boli vylúčené z uplatnenia opatrení kapitalizácie podľa § 59 ods. 1, nemôžu sa derivátové zmluvy ukončiť alebo zavrieť súvisiace derivátové pozície.
(2)
Ak obchod s derivátmi je súčasťou dohody o konečnom zúčtovaní, rada alebo nezávislá osoba určia v rámci ocenenia podľa § 51 výšku záväzkov z toho plynúcu v čistej výške v súlade s podmienkami dohody.
(3)
Rada určí hodnotu záväzkov vyplývajúcich z derivátov na základe
a)
vhodných metodík na určenie hodnoty tried derivátov vrátane transakcií, ktoré podliehajú dohodám o konečnom zúčtovaní,
b)
zásad na určenie relevantného okamihu, v ktorom by sa mala určiť hodnota derivátovej pozície, a
c)
vhodných metodík na porovnanie znehodnotenia, ktoré by vzišlo z uzavretia a odpísania derivátov, so sumou strát, ktorú by spôsobili deriváty v rámci odpísania dlhu.
§ 64
Miera konverzie dlhu na vlastné imanie
(1)
Rada môže uplatniť rôzny konverzný pomer pre rôzne triedy kapitálových nástrojov a záväzkov pri postupe podľa § 9 ods. 1 písm. e) a § 70 ods. 3 podľa týchto kritérií:
a)
konverzný pomer má predstavovať primeranú náhradu dotknutému veriteľovi za stratu z odpísania dlhu alebo konverzie v prípade použitia rôznych konverzných pomerov,
b)
konverzný pomer použitý pri záväzkoch, ktoré sa považujú za nadriadené záväzky podľa osobitného predpisu,62) musí byť vyšší ako konverzný pomer použitý na podriadené záväzky.
§ 65
Opatrenia týkajúce sa ozdravenia a reorganizácie sprevádzajúce kapitalizáciu
(1)
Rada súčasne s uplatnením kapitalizácie vybranej inštitúcie zabezpečí vypracovanie a vykonanie plánu reorganizácie obchodnej činnosti podľa § 66.
(2)
Na účel vypracovania a vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti podľa § 66 môže rada vymenovať osobitného správcu.
§ 66
Plán reorganizácie obchodnej činnosti
(1)
Osobitný správca podľa § 12 ods. 1 alebo štatutárny orgán vybranej inštitúcie vypracuje a predloží plán reorganizácie obchodnej činnosti vybranej inštitúcie v lehote jedného mesiaca od uplatnenia opatrenia kapitalizácie podľa § 58 ods. 1 písm. a). V prípade uplatnenia rámca Európskej únie pre štátnu pomoc osoba podľa § 12 ods. 1 alebo štatutárny orgán zabezpečí súlad plánu reorganizácie s podmienkami pre plán reštrukturalizácie, ktorý predkladá Európskej komisii v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.
(2)
Ak sa kapitalizácia podľa § 58 ods. 1 písm. a) uplatňuje na dve a viac osôb v skupine, plán reorganizácie obchodnej činnosti vypracuje materská vybraná inštitúcia v Európskej únii, pričom tento plán sa vzťahuje na všetky vybrané inštitúcie v skupine podľa osobitného predpisu,97) a predloží ho rezolučnému orgánu na úrovni skupiny.
(3)
Rada môže výnimočne predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia kapitalizácie. Ak sa plán reorganizácie obchodnej činnosti musí oznámiť v súlade s rámcom štátnej pomoci Európskej únie, rada môže predĺžiť lehotu uvedenú v odseku 1 najviac o dva mesiace od uplatnenia opatrenia kapitalizácie alebo až do termínu určeného v rámci štátnej pomoci Európskej únie podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr.
(4)
V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa určia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobého zdravia vybranej inštitúcie alebo častí obchodnej činnosti v primeranom čase. Tieto opatrenia sa zakladajú na realistických predpokladoch, ak ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch. V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa zohľadňuje aktuálny stav finančných trhov a ich vyhliadky do budúcnosti, pričom sa do úvahy berú odhady najlepšej a najhoršej situácie na finančných trhoch vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť hlavné zraniteľné miesta vybraných inštitúcií. Predpoklady sa porovnávajú s primeranými referenčnými hodnotami pre celý sektor.
(5)
Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje najmenej tieto prvky:
a)
podrobnú identifikáciu faktorov a problémov, ktoré spôsobili zlyhanie vybranej inštitúcie alebo jej ohrozenie zlyhaním, a okolnosti, ktoré viedli k jej ťažkostiam,
b)
opis opatrení zameraných na obnovu dlhodobého zdravia vybranej inštitúcie, ktoré sa majú prijať,
c)
časový harmonogram vykonávania týchto opatrení.
(6)
Opatrenia namierené na obnovu dlhodobej stability vybranej inštitúcie môžu zahŕňať
a)
reorganizáciu činností,
b)
zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry,
c)
upustenie od stratových činností,
d)
úpravu existujúcich činností tak, aby sa stali konkurencieschopnými,
e)
odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.
(7)
Do jedného mesiaca odo dňa predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti rada posúdi pravdepodobnosť, či sa vykonávaním plánu obnoví dlhodobá stabilita vybranej inštitúcie. Posúdenie sa dokončí po dohode s Národnou bankou Slovenska. Ak je rada, ako aj Národná banka Slovenska presvedčená o tom, že pomocou plánu reorganizácie obchodnej činnosti sa dlhodobá stabilita vybranej inštitúcie dosiahne, plán schváli a oznámi schválenie plánu štatutárnemu orgánu alebo osobitnému správcovi podľa § 12 ods. 1.
(8)
Ak rada nie je presvedčená, že pomocou plánu reorganizácie obchodnej činnosti sa dosiahne dlhodobá stabilita vybranej inštitúcie, po dohode s Národnou bankou Slovenska oznámi svoje námietky osobitnému správcovi podľa § 12 ods. 1 alebo štatutárnemu orgánu vybranej inštitúcie a požiada ich o zmenu plánu spôsobom, ktorý vznesené námietky odstráni.
(9)
Osobitný správca podľa § 12 ods. 1 alebo štatutárny orgán vybranej inštitúcie do dvoch týždňov od prijatia oznámenia predloží zmenený plán reorganizácie obchodnej činnosti na schválenie. Rada do jedného týždňa posúdi zmenený plán a oznámi, či boli námietky odstránené, alebo oznámi ďalšie nevyhnutné zmeny plánu.
(10)
Osobitný správca podľa § 12 ods. 1 alebo štatutárny orgán vybranej inštitúcie vykoná opatrenia schváleného plánu reorganizácie obchodnej činnosti a najmenej každých šesť mesiacov podáva rade správu o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní plánu.
(11)
Ak je rada a Národná banka Slovenska presvedčená o potrebe zmeny plánu na dosiahnutie dlhodobej stability vybranej inštitúcie, osobitný správca podľa § 12 ods. 1 alebo štatutárny orgán vybranej inštitúcie plán upravia a každú revíziu predložia na schválenie rade.
§ 67
Účinky kapitalizácie
(1)
Rozhodnutie rady podľa § 9 ods. 1 písm. d) až h) a § 70 ods. 1 je pre veriteľov a akcionárov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, záväzné.
(2)
Rada je oprávnená na všetky súvisiace úkony podľa osobitných predpisov týkajúce sa výkonu právomocí podľa § 9 ods. 1 písm. d) až h) a § 70 ods. 1 vrátane podania návrhu na
a)
zápis alebo zmenu údajov v obchodnom registri alebo iných registroch podľa osobitného predpisu,20)
b)
zrušenie kótovania a pozastavenie obchodovania s akciami, inými nástrojmi vlastníctva alebo dlhovými nástrojmi,
c)
kótovanie alebo prijatie na obchodovanie nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva,
d)
opätovné prijatie a opätovné začatie obchodovania dlhových nástrojov, ktoré boli predmetom odpísania, a to bez nutnosti opätovne zostaviť prospekt cenného papiera.
(3)
Na základe rozhodnutia podľa § 9 ods. 1 písm. d), ktorým sa suma istiny záväzku zníži úplne alebo z veľkej časti, sa považuje tento záväzok za uhradený a spolu s ním aj všetky nároky, ktoré v súvislosti s ním vznikli. V konaniach podľa osobitných predpisov62) sa nepripúšťa dôkaz opaku ani voči vybranej inštitúcii v rezolučnom konaní ani voči jej právnemu nástupcovi ani pri dodatočnej likvidácii podľa osobitného predpisu.62)
(4)
Na základe rozhodnutia podľa § 9 ods. 1 písm. d), ktorým sa suma istiny záväzku zníži len z časti, sa záväzok považuje za uhradený v rozsahu tejto zníženej časti, a v zostávajúcej časti záväzok naďalej trvá, okrem úrokov viažucich sa na zníženú časť istiny záväzku alebo iných podmienok viažucich sa na zníženú časť záväzku na základe rozhodnutia podľa § 9 ods. 1 písm. i).
§ 68
Odstránenie procesných prekážok pri kapitalizácii
(1)
Rada môže vybranej inštitúcii uložiť povinnosť udržiavať dostatočnú výšku schváleného základného imania alebo nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitálu Tier 1, aby pri postupe podľa § 9 ods. 1 písm. d) a e) bolo možné vydať dostatočný počet nových akcií alebo iných nástrojov vlastníctva na účely konverzie pohľadávok na akcie alebo iné nástroje vlastníctva; tým nie je dotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. h).
(2)
Rada posúdi, či je primerané uložiť povinnosti podľa odseku 1 vzhľadom na plán riešenia krízovej situácie vybranej inštitúcie a s ohľadom na ostatné úkony rezolučného konania podľa plánu riešenia krízovej situácie. Ak plán riešenia krízovej situácie predpokladá kapitalizáciu, rada zistí, či základné imanie alebo iné nástroje kapitálu Tier 1 stačia na pokrytie sumy podľa § 61 ods. 4 písm. b) a c).
(3)
Pri konverzii pohľadávok na akcie alebo na iné nástroje vlastníctva sa neprihliada na predkupné práva, na podmienky v zakladateľských zmluvách, stanovách alebo iných zmluvných dokumentoch a nevyžaduje sa žiadny súhlas orgánov spoločnosti.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté iné povinnosti podľa osobitných predpisov.86)
§ 69
Zmluvné uznanie kapitalizácie
(1)
Vybraná inštitúcia je povinná vo svojich záväzkových vzťahoch dohodnúť súhlas veriteľa s tým, že záväzok podlieha právomoci rady podľa § 79 a s akýmkoľvek znížením istiny záväzku alebo nesplatenej dlžnej sumy záväzku, konverziou záväzku alebo zrušením záväzku na základe rozhodnutia rady, ak
a)
sa na záväzok nevzťahujú ustanovenia § 59 ods. 1,
b)
záväzok nie je vkladom podľa osobitného predpisu a
c)
záväzok sa spravuje právnym poriadkom tretej krajiny.
(2)
Rada môže rozhodnúť, že sa nepoužije postup podľa odseku 1, ak je zrejmé, že záväzok môže podliehať právomoci rady odpísať dlh a právomoci rady vykonať jeho konverziu podľa právneho poriadku tretej krajiny alebo medzinárodnej zmluvy uzavretej s treťou krajinou. Rada je oprávnená od vybranej inštitúcie požadovať právne stanovisko týkajúce sa vymožiteľnosti a účinnosti pri postupe podľa prvej vety.
(3)
Nesplnenie povinnosti podľa odseku 1 vybranou inštitúciou nie je prekážkou pre výkon právomocí rady odpísať dlh alebo konvertovať dlh vo vzťahu k záväzkom, ktorých sa porušenie týka.
ÔSMA ČASŤ
ODPÍSANIE KAPITÁLOVÝCH NÁSTROJOV
§ 70
Podmienky odpísania a konverzie kapitálových nástrojov
(1)
Rada je oprávnená odpísať kapitálové nástroje alebo ich konvertovať do akcií alebo iných nástrojov vlastníctva vybranej inštitúcie
a)
nezávisle od rezolučného konania alebo od úkonov v rámci rezolučného konania alebo
b)
spolu s inými úkonmi v rezolučnom konaní, ak sú zároveň splnené podmienky podľa § 34 a 48.
(2)
Rada pred odpísaním alebo konverziou kapitálových nástrojov zistí hodnotu aktív a pasív vybranej inštitúcie postupom podľa § 51. Výsledok ocenenia sa použije ako východisko pri odpísaní a konverzii s cieľom znížiť straty na účely doplnenia kapitálu.
(3)
Rada bezodkladne vykoná odpísanie alebo konverziu postupom podľa § 71, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:
a)
sú splnené podmienky podľa § 34 a 48 pred vykonaním úkonu alebo vydaním rozhodnutia v rezolučnom konaní,
b)
Národná banka Slovenska doručila rade stanovisko, že odpísanie alebo konverzia sú nevyhnutné pre zachovanie zdravia vybranej inštitúcie alebo k takému záveru dospela rada na základe svojej vlastnej činnosti,
c)
ak kapitálové nástroje vydané dcérskou spoločnosťou sú vykazované ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe a konsolidovanom základe, príslušný orgán členského štátu vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe a orgán dohľadu členského štátu vykonávajúci dohľad nad dcérskou spoločnosťou spoločne rozhodli podľa § 50 ods. 3 a 4, že odpísanie alebo konverzia sú nevyhnutné pre zachovanie stability skupiny,
d)
ak sú kapitálové nástroje, ktoré sa vydali na úrovni materskej spoločnosti a ktoré sa vykazujú ako nástroje na splnenie požiadaviek na vlastné zdroje na individuálnom základe na úrovni materskej spoločnosti alebo na konsolidovanom základe, príslušný orgán členského štátu orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe rozhodne, že odpísanie alebo konverzia sú nevyhnutné pre zachovanie stability skupiny,
e)
vyžaduje sa finančná pomoc z verejných zdrojov okrem prípadu, ak sa poskytuje podpora podľa § 34 ods. 2 písm. d) tretieho bodu.
(4)
Na účely odseku 3 sa vybraná inštitúcia nepovažuje za stabilnú, ak sú splnené obe tieto podmienky:
a)
vybraná inštitúcia zlyháva alebo je pravdepodobné, že zlyhá, a
b)
nie je odôvodnený predpoklad, že iný úkon, rozhodnutie alebo opatrenie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie zabráni zlyhaniu vybranej inštitúcie alebo skupiny.
(5)
Vybraná inštitúcia sa považuje za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak je splnená niektorá z podmienok podľa § 34 ods. 2.
(6)
Na účely odseku 4 písm. a) sa považuje skupina za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak skupina neplní prudenciálne požiadavky na konsolidovanom základe podľa osobitných predpisov95) tak, že to vyžaduje opatrenie príslušného orgánu dohľadu z dôvodu vzniknutých strát skupiny alebo pravdepodobnosti vzniku strát, ktorými sa znížia vlastné zdroje alebo ich významná časť.
(7)
Kapitálový nástroj vydaný dcérskou spoločnosťou nemôže byť odpísaný vo väčšom rozsahu alebo konvertovaný za horších podmienok podľa odseku 3 písm. c), ako kapitálový nástroj odpisovaný alebo konvertovaný materskou spoločnosťou s obdobným zaradením.
(8)
Rada informuje o rozhodnutí podľa odseku 3 písm. b) Národnú banku Slovenska.
§ 71
Postup pri odpísaní a konverzii kapitálových nástrojov
(1)
Rada pri odpisovaní alebo konverzii postupuje podľa poradia pohľadávok určeného podľa osobitného predpisu62) takto:
a)
najprv sa znížia položky vlastného kapitálu Tier 1 v pomere k strate, v rozsahu ich kapacity, rada postupuje voči držiteľom nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 podľa § 61 ods. 1,
b)
suma istiny kapitálových nástrojov sa odpíše alebo konvertuje do položiek vlastného kapitálu Tier 1 v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa podľa § 1 ods. 2 alebo v rozsahu príslušného kapitálového nástroja, a to podľa toho, ktorý rozsah je nižší,
c)
istina dodatočných nástrojov Tier 2 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľa podľa § 1 ods. 2 alebo v rozsahu príslušného kapitálového nástroja, a to podľa toho, ktorý rozsah je nižší.
(2)
Odpísaním sa istina príslušného kapitálového nástroja považuje za trvalo zníženú okrem § 60 ods. 3 a záväzky voči majiteľovi kapitálového nástroja zanikajú v rozsahu uskutočneného odpísania okrem záväzku z dôvodu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným postupom alebo rozhodnutím. Náhrada za odpísanie kapitálového nástroja sa poskytuje výlučne podľa odseku 4.
(3)
Zánik záväzkov podľa odseku 2 nebráni postupu podľa odseku 4.
(4)
Na účely konverzie príslušného kapitálového nástroja podľa odseku 1 písm. b) môže rada uložiť vybranej inštitúcii, aby vydala nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 v prospech majiteľov kapitálových nástrojov, ktoré sú predmetom konverzie. Pre konverziu kapitálových nástrojov platia tieto podmienky:
a)
nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1 vybranej inštitúcie alebo jej materskej spoločnosti sa vydajú iba so súhlasom príslušného rezolučného orgánu,
b)
vydanie nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitálu Tier 1 má prednosť pred vydaním iných akcií alebo nástrojov vlastníctva na účel poskytnutia vlastných zdrojov zo strany štátu,
c)
prevod nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitálu Tier 1 sa uskutoční bezodkladne po konverzii,
d)
konverzný pomer sa určí v súlade s § 64 na určenie počtu nástrojov tvoriacich položky vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sa vydajú oproti kapitálovým nástrojom.
(5)
Ak vydanie nástrojov podľa odseku 4 nie je v súlade s povolením vybranej inštitúcie podľa osobitného predpisu,36) rada vybranej inštitúcii uloží povinnosť požiadať o vydanie predchádzajúceho súhlasu Národnú banku Slovenska.
(6)
Ak vybraná inštitúcia spĺňa podmienky rezolučného konania, rada pred vydaním rezolučného rozhodnutia postupuje podľa § 70 ods. 3.
DEVIATA ČASŤ
VLÁDNE STABILIZAČNÉ OPATRENIA
§ 72
Pri výraznom zhoršení situácie na finančnom trhu môže rada požiadať o mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom využitia opatrenia vládnej finančnej stabilizácie podľa § 73 až 75, len ak sú splnené podmienky podľa § 52 ods. 10 a v súlade s rámcom Európskej únie pre štátnu pomoc.
§ 73
Opatrenia vládnej finančnej stabilizácie
(1)
Na účely dosiahnutia cieľov podľa § 1 ods. 2 je možné poskytnúť mimoriadnu verejnú finančnú podporu prostredníctvom dodatočných opatrení na finančnú stabilizáciu vybranej inštitúcii podľa § 72 až po vyčerpaní opatrení na riešenie krízových situácií podľa § 52 pri zachovaní finančnej stability a po konzultácii s ministerstvom alebo vládou Slovenskej republiky a radou.
(2)
Pre poskytnutie finančnej pomoci z alternatívnych zdrojov financovania podľa tohto paragrafu sa vyžaduje splnenie cieľov podľa § 1 ods. 2 a jedna z týchto podmienok:
a)
po konzultácii s Národnou bankou Slovenska ako orgánom dohľadu a radou je zrejmé, že opatrenia na riešenie krízových situácií nepostačujú pre odvrátenie významne negatívnych dopadov na finančnú stabilitu,
b)
opatrenia na riešenie krízových situácií dostatočne nechránia verejný záujem napriek poskytnutej dodatočnej likvidite od centrálnej banky,
c)
uplatnenie opatrenia dočasného verejného vlastníctva podľa § 74 už nepostačuje na ochranu verejného záujmu napriek poskytnutej podpore podľa § 75.
(3)
Opatrenia vládnej finančnej stabilizácie tvorí
a)
opatrenie dočasného verejného vlastníctva podľa § 74,
b)
opatrenie verejnej kapitálovej podpory podľa § 75.
§ 74
Opatrenie dočasného verejného vlastníctva
(1)
Akciový, obchodný alebo iný vlastnícky podiel vo vybranej inštitúcii môže byť na základe rozhodnutia rady dočasne prevedený do vlastníctva štátu alebo do vlastníctva osoby, ktorá je vo vlastníctve štátu.
(2)
Rada je oprávnená previesť akcie alebo iné nástroje vlastníctva
a)
na osobu, ktorá zastupuje štát,
b)
na právnickú osobu, ktorá je vo výlučnom vlastníctve štátu.
(3)
Štát ako dočasný vlastník vykonáva všetky vlastnícke práva a zodpovedá za ich riadny výkon.
(4)
Rada rozhodne o spätnom prevode vlastníckeho práva bezodkladne, ak odpadnú dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o prevode vlastníctva na štát podľa odseku 1.
§ 75
Opatrenie verejnej kapitálovej podpory
(1)
Kapitálová podpora sa môže poskytnúť vybranej inštitúcii v súlade s postupom podľa osobitného predpisu98) za týchto podmienok:
a)
štát nadobudne nástroje tvoriace položky vlastného kapitálu Tier 1,
b)
štát nadobudne nástroje tvoriace položky dodatočného kapitálu Tier 2,
c)
poskytnutím verejnej kapitálovej podpory nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov.
(2)
Opatrenie verejnej kapitálovej podpory môže trvať len počas trvania finančných a obchodných skutočností, ktoré viedli k poskytnutiu verejnej kapitálovej podpory. Rada rozhodne o spätnom prevode nástrojov podľa odseku 1 písm. a) a b), ak odpadnú dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o prevode týchto nástrojov na štát podľa odseku 1.
DESIATA ČASŤ
OCHRANNÉ OPATRENIA
§ 76
Zaobchádzanie s akcionármi a veriteľmi pri čiastočnom prevode a kapitalizácii
(1)
Ak na základe rozhodnutia rady došlo len k čiastočnému prevodu aktív, práv a záväzkov, akcionári a tí veritelia, ktorých pohľadávky sa nepreviedli v rámci rozhodnutia rady o prevode aktív, práv a záväzkov, majú právo na náhradu do výšky, v ktorej by boli uspokojené ich pohľadávky v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu,62) v čase, keď bolo rozhodnutie o začatí rezolučného konania podľa § 38 prijaté.
(2)
Akcionári a veritelia, ktorých pohľadávky boli odpísané alebo konvertované na vlastné imanie na základe rozhodnutia rady o kapitalizácii, nenesú straty prevyšujúce výšku, ktorú by znášali, ak by sa uskutočnilo uspokojovanie pohľadávok v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu, 62) v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o začatí rezolučného konania podľa § 38.
§ 77
Ocenenie rozdielneho zaobchádzania
(1)
Rada určí audítora alebo audítorskú spoločnosť na ocenenie dopadov rozdielneho zaobchádzania s akcionármi a veriteľmi vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní v porovnaní s výškou uspokojenia pohľadávok v prípade konkurzného konania a likvidácie podľa osobitného predpisu.62) Ocenenie sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti prijatého rozhodnutia v rezolučnom konaní, ocenenie sa vykonáva nezávisle od oceňovania podľa § 51.
(2)
Ocenenie zahŕňa
a)
posúdenie zaobchádzania, ktoré by sa vzťahovalo na akcionárov a veriteľov vybranej inštitúcie vrátane Fondu ochrany vkladov, ak by vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, ktorej sa rozhodnutie týka, vstúpila do konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o začatí rezolučného konania podľa § 38,
b)
vyhodnotenie skutočného priebehu a posúdenie postavenia a spôsobu zaobchádzania s akcionármi a veriteľmi vrátane príslušných systémov na ochranu vkladov v rezolučnom konaní,
c)
vyhodnotenie rozdielov podľa písmen a) a b).
(3)
Pri oceňovaní
a)
sa predpokladá že vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, ktorej sa rozhodnutie týka, vstúpila do konkurzného konania v čase, keď sa prijalo rozhodnutie o začatí rezolučného konania podľa § 38,
b)
sa neprihliada na účinky prijatého rozhodnutia v rezolučnom konaní,
c)
sa neprihliada na poskytnutie mimoriadnej verejnej finančnej podpory vybranej inštitúcii v rezolučnom konaní.
§ 78
Ochranné opatrenia týkajúce sa akcionárov a veriteľov
Akcionári a veritelia, ktorí znášajú stratu presahujúcu výšku, ktorú by znášali v rámci uspokojovania pohľadávok v konkurznom konaní, majú nárok na náhradu vo výške zisteného rozdielu podľa § 77. Náhrada patrí aj Fondu ochrany vkladov1) podľa § 93 ods. 1 písm. d).
§ 79
Ochranné opatrenia pre zmluvné strany pri čiastočných prevodoch
(1)
Na základe rozhodnutia rady o prevode časti aktív vybranej inštitúcie v rezolučnom konaní na inú osobu, o čiastočnom prevode z preklenovacej inštitúcie alebo zo správcu aktív na inú osobu alebo pri výkone právomoci podľa § 13 ods. 1 písm. f) nie sú podľa § 80 až 82 s obmedzeniami podľa § 16 a 17 dotknuté práva podľa odseku 2.
(2)
Rozhodnutím rady nie sú dotknuté práva
a)
zo zaisťovacích dohôd, v rámci ktorých má osoba zaistenie v podobe skutočného alebo podmieneného podielu na aktívach alebo právach podliehajúcich prevodu bez ohľadu na to, či je uvedený podiel zaistený konkrétnymi aktívami alebo právami alebo pohyblivým záložným právom alebo podobným mechanizmom,
b)
z dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, v rámci ktorých je poskytnutá zábezpeka na zaistenie alebo krytie plnení konkrétnych záväzkov prevodom vlastníctva aktív z poskytovateľa zábezpeky na príjemcu zábezpeky za podmienok určujúcich, že príjemca zábezpeky prevedie aktíva, ak sú splnené uvedené špecifikované záväzky,
c)
z dohôd o vzájomnom započítaní, na základe ktorých je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi vybranou inštitúciou a protistranou,
d)
z dohôd o čistom zúčtovaní,
e)
z krytých dlhopisov,99)
f)
z dohôd o financovaní vrátane sekuritizácie a nástrojov, ktoré sa používajú na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a ktoré sú zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy, ktoré zahŕňajú poskytovanie a držbu zaistenia jednou zo zmluvných strán dohody alebo osobitným správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia bez ohľadu na právny dôvod vzniku zmluvy alebo záväzku, povahu alebo počet zmluvných strán alebo právny poriadok, podľa ktorého bola zmluva uzatvorená.
§ 80
Ochrana dohôd o finančnej zábezpeke, vzájomnom započítaní a konečnom zúčtovaní
(1)
Rada prostredníctvom použitia doplnkových právomocí podľa § 13 chráni práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, z dohôd o vzájomnom započítaní a z dohôd o konečnom zúčtovaní uzatvorených medzi vybranou inštitúciou v rezolučnom konaní a inou osobou, pred prevodmi chránených častí práv a záväzkov, zmenou alebo ukončením týchto práv alebo záväzkov. Práva z dohôd a záväzky sa chránia rovnako, ak strany dohody majú nárok na vzájomné započítanie alebo zúčtovanie týchto práv a záväzkov. V rámci rezolučného konania sa pri ochrane práv a záväzkov použijú primerane ustanovenia podľa osobitného predpisu.100)
(2)
Rada je oprávnená
a)
previesť kryté vklady1) a chránený klientsky majetok,2) ktoré sú súčasťou dohôd podľa odseku 1, bez prevodu iných aktív, práv alebo záväzkov, ktoré sú súčasťou týchto dohôd,
b)
previesť, zmeniť alebo ukončiť dohody týkajúce sa aktív, práv alebo záväzkov bez prevodu krytých vkladov1) a chráneného klientskeho majetku.2)
§ 81
Ochrana zabezpečovacích dohôd
(1)
Nakladanie so záväzkami, ktorých plnenie je zabezpečené, alebo so záväzkami, ktorých zabezpečenie sa viaže na výnos, je obmedzené a ani výkonom doplnkových právomocí rady podľa § 13 nie je možné
a)
samostatne previesť aktíva zabezpečujúce záväzky bez prevodu zabezpečovaných záväzkov,
b)
previesť zabezpečený záväzok bez prevodu výnosu z poskytnutého zabezpečenia,
c)
previesť výnos z poskytnutého zabezpečenia bez prevodu zabezpečovaného záväzku,
d)
zmeniť alebo ukončiť poskytnuté zabezpečenie, ak by viedlo k zrušeniu poskytnutého zabezpečenia.
(2)
Rada je oprávnená na účely dostupnosti krytých vkladov1)
a)
previesť samostatne kryté vklady,1) ktoré sú súčasťou akejkoľvek dohody podľa odseku 1, bez prevodu iných aktív, práv alebo záväzkov,
b)
previesť, zmeniť alebo ukončiť dohody týkajúce sa aktív, práv alebo záväzkov bez prevodu krytých vkladov.1)
§ 82
Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a krytých dlhopisov
(1)
Ak stranou dohody o štruktúrovanom financovaní alebo dohody podľa § 79 ods. 2 písm. d) až f) je vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, tak ani výkonom doplnkových právomocí rady podľa § 13 nie je možné
a)
previesť samostatne len časť aktív, práv alebo záväzkov tvoriacich predmet alebo súčasť dohody,
b)
ukončiť alebo zmeniť práva týkajúce sa aktív, iných práv alebo záväzkov, ktoré sú predmetom dohody.
(2)
Ak stranou dohody o štruktúrovanom financovaní je vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, rada je oprávnená na účely dostupnosti krytých vkladov1)
a)
previesť samostatne kryté vklady,1) a to bez prevodu iných aktív, práv alebo záväzkov v súvislosti so zmluvou o štruktúrovanom financovaní,
b)
previesť, meniť alebo ukončiť dohody týkajúce sa aktív, práv alebo záväzkov bez prevodu krytých vkladov.1)
§ 83
Ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania
Rozhodnutie rady, ktorým sa prevádza časť aktív, práv alebo záväzkov alebo sa vykonávajú doplnkové právomoci podľa § 13, ktorými rada mení alebo ruší zmluvu, ktorej účastníkom je vybraná inštitúcia v rezolučnom konaní, sa nedotýka práv, povinností alebo záväzkov týkajúcich sa zúčtovania v platobných systémoch zúčtovania a vyrovnania obchodov s cennými papiermi,101) v rámci ktorých dochádza k výkonu prevodných príkazov, vysporiadaniu záväzkov, započítaniu alebo k výkonu zabezpečovacích práv.
JEDENÁSTA ČASŤ
KOLÉGIÁ
§ 84
Kolégiá pre riešenie krízových situácií
(1)
Ak je rada rezolučným orgánom na úrovni skupiny, zriadi kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh podľa § 26 až 29, 48, 49 a 58 na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi z tretích krajín v prípade pôsobenia materskej spoločnosti v Slovenskej republike a jej dcérskych spoločností v Európskej únii.
(2)
Kolégiá podľa odseku 1 sa vytvoria na výkon týchto úloh:
a)
výmena dôležitých informácií pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny,
b)
výkon preventívnych právomocí vo vzťahu k skupinám a pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny,
c)
vypracovanie plánov riešenia krízových situácií podľa § 26 a 27 a posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie podľa § 28 na úrovni skupiny,
d)
výkon právomocí s cieľom riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie na úrovni skupiny podľa § 29,
e)
rozhodnutie a dosiahnutie dohody o potrebe zaviesť plán na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny podľa § 48 a 49,
f)
koordinovanie zverejňovania stratégií, plánov na riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a používania mechanizmov financovania zriadených podľa dvanástej časti tohto zákona.
(3)
Kolégium podľa odseku 1 tvoria zástupcovia rezolučných orgánov, ktorí vzájomne spolupracujú a sú oprávnení zúčastňovať sa na zasadnutiach vždy, keď sú na programe zasadnutia záležitosti podliehajúce spolurozhodovaniu alebo týkajúce sa osoby v skupine, ktorá patrí do pôsobnosti rezolučných orgánov. Kolégium tvoria zástupcovia týchto orgánov:
a)
rezolučného orgánu na úrovni skupiny,
b)
rezolučného orgánu členského štátu, v ktorom je zriadená dcérska spoločnosť podliehajúca dohľadu na konsolidovanom základe,
c)
rezolučného orgánu členského štátu, v ktorom sídli materská spoločnosť jednej alebo viacerých vybraných inštitúcií skupiny a ktorá je vybranou inštitúciou,
d)
rezolučných orgánov, do pôsobnosti ktorých patria významné pobočky,
e)
orgánu vykonávajúceho dohľad na konsolidovanom základe a príslušných orgánov dohľadu členských štátov, ak rada je členom kolégia pre riešenie krízových situácií,
f)
príslušných ministerstiev, ak nimi nie sú rezolučné orgány, ktoré sú členmi kolégia pre riešenie krízových situácií,
g)
orgánu, ktorý je zodpovedný za systém ochrany vkladov členského štátu a za systém ochrany klientskeho majetku, ak orgán pre riešenie krízových situácií je členom kolégia pre riešenie krízových situácií,
h)
rezolučných orgánov tretích krajín, ak materská spoločnosť v Európskej únii alebo vybraná inštitúcia so sídlom v členskom štáte má dcérsku spoločnosť alebo významnú pobočku so sídlom v tretej krajine, sú na vlastnú žiadosť pri zachovaní požiadavky dôvernosti pozvané na zasadnutia kolégia ako pozorovatelia,
i)
Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), ktorí nemajú hlasovacie právo v kolégiu.
(4)
Rada nie je povinná zriaďovať kolégium podľa odseku 1, ak iné skupiny alebo kolégiá vykonávajú tie isté funkcie a úlohy, dodržiavajú všetky podmienky a postupy vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách podľa odseku 1.
(5)
Rada predsedá kolégiu podľa odseku 1 a postupuje takto:
a)
po porade s ostatnými členmi kolégia podľa odseku 1 písomne určí opatrenia a postupy na fungovanie kolégia,
b)
koordinuje všetky činnosti kolégia podľa odseku 1,
c)
zvoláva všetky zasadnutia,
d)
vopred informuje všetkých členov kolégia podľa odseku 1 o jeho organizovaní, o hlavných bodoch rokovania a prijatých rozhodnutiach rady a o ich výsledkoch,
e)
rozhoduje o pozvaní členov kolégia podľa odseku 1 a pozorovateľov, zohľadňujúc možný vplyv na finančnú stabilitu v dotknutých členských štátoch.
§ 85
Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií
(1)
Ak má vybraná inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti zriadené v Slovenskej republike a v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek, ktoré sa považujú za významné v Slovenskej republike a jednom alebo vo viacerých členských štátoch, rada po dohode s rezolučnými orgánmi iných členských štátov, v ktorých sú usadené tieto dcérske spoločnosti alebo v ktorých sa tieto významné pobočky nachádzajú, zriadi európske kolégium pre riešenie krízových situácií (ďalej len "európske kolégium"), ktoré vykonáva funkcie a plní úlohy podľa § 20.
(2)
Európske kolégium prijíma spoločné rozhodnutie o uznaní konania tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií, ktoré sa vzťahuje na vybranú inštitúciu alebo materskú spoločnosť z tretej krajiny, ktorá
a)
má dcérske spoločnosti usadené v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch alebo pobočky, ktoré sa považujú za významné, nachádzajúce sa v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch,
b)
má iným spôsobom upravené aktíva, práva alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch alebo sa riadia ich právnym poriadkom.
(3)
Ak sa neprijme spoločné rozhodnutie rezolučných orgánov zúčastnených v európskom kolégiu alebo ak také kolégium neexistuje, každý dotknutý rezolučný orgán prijme vlastné rozhodnutie o tom, či uzná konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií týkajúce sa vybranej inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny.
(4)
Rada môže po konzultácii s ostatnými rezolučnými orgánmi, ak je zriadené európske kolégium, odmietnuť uznať alebo presadiť konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie, ak
a)
konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie by malo nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu v Slovenskej republike alebo ak zastáva názor, že toto konanie by malo nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu iného členského štátu,
b)
nezávislé opatrenie na riešenie krízových situácií vo vzťahu k pobočke vybranej inštitúcie v Slovenskej republike je nevyhnutné na dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií,
c)
veriteľom, najmä vkladateľom, ktorí sa nachádzajú alebo sú príslušní na výplatu v Slovenskej republike, by sa podľa konania v tretej domovskej krajine zameraného na riešenie krízových situácií nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom a vkladateľom z tretej krajiny s podobnými právami,
d)
uznanie alebo vynútenie konania tretej krajiny zameraného na riešenie krízovej situácie by malo pre Slovenskú republiku závažné fiškálne dôsledky alebo účinky takého uznania alebo vynútenia by boli v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
(5)
Európskemu kolégiu predsedá na účely dohľadu na konsolidovanom základe rezolučný orgán členského štátu, v ktorom sa nachádza orgán vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe, ak ide o domáce dcérske spoločnosti v držbe finančnej holdingovej spoločnosti zriadenej v Európskej únii alebo ak k nej patria významné pobočky.
(6)
Na základe vzájomnej dohody rady a príslušných rezolučných orgánov iných členských štátov sa Európske kolégium nemusí zriadiť, ak iné kolégiá vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy a dodržiavajú všetky podmienky a postupy vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v kolégiách.
§ 86
Výmena informácií
(1)
Rada, iné príslušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska a príslušné orgány dohľadu členských štátov si na žiadosť a bezodkladne navzájom poskytujú všetky informácie,102) ktoré sú dôležité pre výkon ustanovených úloh na základe tohto zákona, pričom sú povinné zachovávať mlčanlivosť podľa § 8.
(2)
Ak na základe žiadosti poskytol rezolučný orgán tretej krajiny informácie, rada požiada tento orgán o súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií; to neplatí, ak rezolučný orgán tretej krajiny už vyslovil súhlas s ďalším poskytnutím týchto informácií.
(3)
Príslušné rezolučné orgány si vymieňajú informácie s ministerstvom, ak sa týkajú rozhodnutia alebo veci, ktorá si vyžaduje oznámenie, konzultáciu alebo súhlas ministerstva alebo ktorá môže mať dosah na verejné financie.
(4)
Rada, príslušné rezolučné orgány, príslušné orgány dohľadu, ministerstvo a príslušné ministerstvá si vymieňajú dôverné informácie v zmysle požiadaviek na dôvernosť informácií vrátane plánov ozdravenia s príslušnými orgánmi z tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
a)
orgány z tretích krajín spĺňajú požiadavky a štandardy týkajúce sa služobného tajomstva,
b)
informácie sú nevyhnutné na to, aby príslušné orgány z tretích krajín vykonávali svoje funkcie zamerané na riešenie krízových situácií podľa právneho poriadku tretích krajín.
(5)
Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, rada, príslušné rezolučné orgány, Národná banka Slovenska, príslušné orgány dohľadu, ministerstvo a príslušné ministerstvá môžu poskytnúť tieto informácie rezolučným orgánom z tretej krajiny, ak rezolučný orgán členského štátu, ktorý tieto informácie poskytol s ich ďalším poskytnutím súhlasí v rozsahu a na účel určený v súhlase rezolučného orgánu členského štátu.
DVANÁSTA ČASŤ
FINANCOVANIE RIEŠENIA KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ
§ 87
Národný fond
(1)
Vybrané inštitúcie sú povinné zúčastňovať sa na riešení krízových situácií platením peňažných príspevkov (ďalej len "príspevky") na financovanie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí rady podľa tohto zákona; tým nie je dotknutý § 89 ods. 3. Na tento účel sa pre radu zriaďuje národný fond, ktorý je osobitným účtom na sústreďovanie príspevkov od vybraných inštitúcií; správu peňažných prostriedkov národného fondu zabezpečuje Fond ochrany vkladov v súlade s týmto zákonom.
(2)
Národný fond nie je právnickou osobou a prostriedky národného fondu netvoria súčasť prostriedkov štátneho rozpočtu ani iných rozpočtov sektora verejnej správy. Peňažné prostriedky národného fondu sú uložené na osobitnom účte v Národnej banke Slovenska a evidujú sa oddelene od iných prostriedkov a majetku Fondu ochrany vkladov.
§ 88
Druhy príspevkov
(1)
Vybrané inštitúcie sú povinné uhrádzať do národného fondu tieto príspevky:
a)
ročný príspevok,
b)
mimoriadny príspevok.
(2)
Ročný príspevok je pravidelne sa opakujúci príspevok vybranej inštitúcie.
(3)
Mimoriadny príspevok je príspevok vybranej inštitúcie, ktorý slúži na doplnenie zdrojov národného fondu na výdavky spojené s krytím strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím národného fondu pri riešení krízových situácií.
§ 89
Výška príspevkov
(1)
Výšku ročného príspevku na príslušný rok určuje rada po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov pre každú vybranú inštitúciu pri zohľadnení fázy obchodného cyklu a možného procyklického vplyvu na finančnú pozíciu prispievajúcej vybranej inštitúcie.
(2)
Ročný príspevok pre každú vybranú inštitúciu sa vypočíta ako pomer záväzkov vybranej inštitúcie znížených o vlastné zdroje vybranej inštitúcie, kryté vklady1) podľa osobitného predpisu1) a chránený klientsky majetok podľa osobitného predpisu,2) k záväzkom všetkých vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosti na území Slovenskej republiky znížených o hodnotu vlastných zdrojov, krytých vkladov1) podľa osobitného predpisu1) a chráneného klientskeho majetku podľa osobitného predpisu2) všetkých vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosti na území Slovenskej republiky. Pri výpočte ročného príspevku sa zohľadní rizikový profil vybranej inštitúcie. Ročný príspevok sa uhrádza v eurách.
(3)
Rada môže určiť, že ročný príspevok môže byť čiastočne uhradený neodvolateľným platobným záväzkom vybranej inštitúcie, ktorého splnenie je v plnej miere zabezpečené majetkom s nízkym rizikom a vysokou likviditou, ktorý nie je zaťažený žiadnymi právami tretích osôb a ktorý možno použiť na účely podľa § 91 ods. 3. Podiel neodvolateľných platobných záväzkov nesmie presiahnuť 30 % z celkovej sumy uhradenej príslušnou vybranou inštitúciou do národného fondu.
(4)
Výšku ročného príspevku určuje rada po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov tak, aby v prechodnom období do 31. decembra 2024 kumulované prostriedky národného fondu dosiahli hodnotu 1 % krytých vkladov1) a chráneného klientskeho majetku (ďalej len "cieľová úroveň") vybraných inštitúcií vykonávajúcich činnosť na území Slovenskej republiky. Rada môže toto obdobie predĺžiť až o štyri roky, ak sa v prechodnom období z národného fondu realizovali platby presahujúce hodnotu 0,5 % krytých vkladov1) podľa osobitného predpisu1) a chráneného klientskeho majetku podľa osobitného predpisu.2) Rada určí výšku ročných príspevkov tak, aby boli čo najrovnomernejšie rozložené v čase.
(5)
Ak sa po uplynutí prechodného obdobia zníži hodnota prostriedkov národného fondu pod cieľovú úroveň, obnovia sa pravidelné ročné príspevky až do opätovného dosiahnutia cieľovej úrovne národného fondu.
(6)
Ak po dosiahnutí cieľovej úrovne klesne hodnota prostriedkov národného fondu viac ako o jednu tretinu cieľovej úrovne, rada po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov určí ročný príspevok na takej úrovni, aby bolo možné dosiahnuť cieľovú úroveň do šiestich rokov od dátumu poklesu hodnoty prostriedkov národného fondu viac ako o jednu tretinu.
(7)
Rada môže vo výnimočných situáciách, najmä ak prostriedky národného fondu nepostačujú na pokrytie strát, nákladov alebo výdavkov spojených s riešením krízových situácií, určiť po prerokovaní s ministerstvom a Fondom ochrany vkladov mimoriadny príspevok spôsobom podľa odseku 2.
(8)
Výška mimoriadneho príspevku nemôže presiahnuť trojnásobok ročného príspevku vybranej inštitúcie určenej podľa odseku 2.
(9)
Rada môže udeliť vybranej inštitúcii výnimku úplného alebo čiastočného oslobodenia od povinnosti platiť mimoriadny príspevok z dôvodu možného ohrozenia likvidity a platobnej schopnosti vybranej inštitúcie. Oslobodenie môže byť udelené najviac na šesť mesiacov a na základe žiadosti vybranej inštitúcie ho rada môže udeliť opakovane.
(10)
Po skončení doby oslobodenia je vybraná inštitúcia povinná doplatiť mimoriadny príspevok do národného fondu vo výške, ktorú by musela zaplatiť, ak by nebola oslobodená od platenia príspevku.
(11)
Na postup pri rozhodovaní a rozhodnutie rady o príspevku sa nevzťahuje osobitný predpis o konaní vo veciach finančného trhu26) ani všeobecný predpis o správnom konaní,69) pričom rada toto rozhodovanie uskutočňuje podľa svojej voľnej úvahy v medziach ustanovených týmto zákonom pre príspevky do národného fondu.
(12)
Rozhodnutie rady o príspevku musí obsahovať výšku určeného príspevku, lehotu splatnosti príspevku a musia v ňom byť uvedené ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu,102a) podľa ktorých bola určená výška príspevku a podľa ktorých je príspevok splatný do národného fondu v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo určenej radou na základe tohto zákona. V písomnom vyhotovení rozhodnutia o príspevku sa tiež uvedie, kto toto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, identifikačné údaje vybranej inštitúcie, ktorá má povinnosť uhradiť určený príspevok, v rozsahu jej obchodného mena, sídla a identifikačného čísla, ako aj poučenie, že toto rozhodnutie je konečné a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok. Rozhodnutie musí obsahovať aj odtlačok okrúhlej úradnej pečiatky rady so štátnym znakom a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie predsedu alebo osoby vykonávajúcej pôsobnosť predsedu; v rozhodnutí sa výslovne uvedie, že rozhodnutie vydala rada v pléne.
(13)
Rozhodnutie rady o určení príspevku nadobúda právoplatnosť dňom doručenia tohto rozhodnutia príslušnej vybranej inštitúcii; proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok a toto rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom.102b)
(14)
Doručené rozhodnutie rady o určení príspevku je vykonateľné, len čo uplynie lehota splatnosti určeného príspevku.
(15)
Exekučným titulom a podkladom na vykonanie exekúcie je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie rady o určení príspevku.
(16)
Rada kedykoľvek aj bez návrhu opraví chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia o určení príspevku a bezodkladne o tom informuje príslušnú vybranú inštitúciu.
§ 90
Splatnosť príspevkov
(1)
Ročný príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do národného fondu do 15. júna príslušného kalendárneho roka, ak rada neurčí inú splatnosť ročného príspevku alebo jeho časti.
(2)
Mimoriadny príspevok je vybraná inštitúcia povinná uhradiť do národného fondu v lehote určenej rozhodnutím rady.
(3)
Vybraná inštitúcia, ktorá neuhradí príspevok riadne a včas do národného fondu, je povinná z dlžnej sumy príspevku zaplatiť úroky z omeškania.103) Úroky z omeškania sú príjmom národného fondu.
(4)
Ustanovením odseku 3 nie je dotknutá zodpovednosť vybranej inštitúcie podľa osobitných predpisov.104)
§ 91
Správa a použitie prostriedkov národného fondu
(1)
O použití prostriedkov národného fondu rozhoduje rada.
(2)
Prostriedky národného fondu spravuje v súlade s rozhodnutím rady Fond ochrany vkladov podľa osobitného zákona1) vrátane zabezpečenia výberu príspevkov do národného fondu.
(3)
Prostriedky národného fondu môžu byť použité len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií a právomocí rady podľa tohto zákona na
a)
zabezpečenie aktív alebo záväzkov vybranej inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, jej dcérskych spoločností, preklenovacej inštitúcie alebo správcu aktív,
b)
poskytnutie úveru vybranej inštitúcii, jej dcérskym spoločnostiam, preklenovacej inštitúcii alebo správcom aktív,
c)
nákup aktív vybranej inštitúcie,
d)
poskytnutie finančných prostriedkov preklenovacej inštitúcii a správcovi aktív,
e)
vyplatenie náhrady akcionárom alebo veriteľom v súlade s desiatou časťou tohto zákona,
f)
poskytnutie finančných prostriedkov vybranej inštitúcii namiesto odpísania dlhu alebo konverzie záväzkov určitých veriteľov, ak sa uplatňuje opatrenie kapitalizácie a rada sa rozhodne vylúčiť určitých veriteľov z rozsahu pôsobnosti nástroja kapitalizácie v súlade s § 59 ods. 2,
g)
dobrovoľné požičiavanie finančných prostriedkov mechanizmom financovania iných členských štátov, pričom výška peňažných prostriedkov poskytnutých národným fondom sa určí pomerom chránených vkladov podľa osobitného predpisu1) a chráneného klientskeho majetku podľa osobitného predpisu2) k súhrnu chránených vkladov a chráneného klientskeho majetku ostatných zúčastnených mechanizmov financovania iných členských štátov, ak sa rada, Fond ochrany vkladov, Garančný fond investícií a mechanizmus financovania iných členských štátov nedohodnú inak,
h)
splátky úverov, úrokov z úverov a iných nákladov spojených s úvermi prijatými národným fondom,
i)
prijatie akejkoľvek kombinácie využitia prostriedkov národného fondu podľa písmen a) až h).
(4)
Prostriedky národného fondu môžu byť použité aj v prospech príjemcu pri uplatnení opatrenia prevodu majetku podniku.
(5)
Rada môže uzatvoriť zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov, ak ho o to požiada mechanizmus financovania iného členského štátu.
(6)
Peňažné prostriedky národného fondu môžu byť použité aj podľa § 95.
(7)
Prostriedky národného fondu nie je možné použiť priamo na absorbovanie strát vybranej inštitúcie a iných osôb ani na doplnenie vlastných zdrojov podľa § 58 ods. 1 písm. a). Ak by nepriamym dôsledkom použitia národného fondu na účely uvedené v odseku 3 mohlo byť čiastočné prenesenie strát vybranej inštitúcie na národný fond, uplatní sa postup podľa § 59.
§ 92
Prevod peňažných prostriedkov
(1)
Rada prevedie peňažné prostriedky národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ustanoveného osobitným predpisom105)
a)
každoročne do 30. júna príslušného kalendárneho roka peňažné prostriedky národného fondu vo výške príspevkov vybraných inštitúcií za príslušný kalendárny rok,
b)
do 31. januára 2016 peňažné prostriedky vo výške príspevkov vybraných inštitúcií za predchádzajúci kalendárny rok,
c)
bezodkladne na základe rozhodnutia rady peňažné prostriedky vo výške mimoriadnych príspevkov podľa § 88 ods. 1 písm. b).
(2)
Prevedené peňažné prostriedky národného fondu do jednotného fondu na riešenie krízových situácií sa započítavajú do cieľovej úrovne národného fondu.
§ 93
Zdroje na riešenie krízových situácií
(1)
Zdrojmi národného fondu sú
a)
príspevky podľa § 88 ods. 1,
b)
úvery podľa odseku 2,
c)
výnosy z použitia finančných prostriedkov v súlade s § 91 ods. 3 písm. g),
d)
peňažné prostriedky Fondu ochrany vkladov za podmienok ustanovených osobitným predpisom1) a Garančného fondu investícií za podmienok ustanovených osobitným predpisom,2)
e)
úvery od vybraných inštitúcií, finančných inštitúcií alebo tretích osôb, ak sú splnené podmienky podľa odseku 3,
f)
úroky z omeškania podľa § 90 ods. 3.
(2)
Rada môže požiadať o poskytnutie úveru mechanizmy financovania iných členských štátov, ak prostriedky národného fondu získané v súlade s § 88 ods. 1 nie sú dostatočné alebo dostupné na pokrytie strát, nákladov alebo iných výdavkov spojených s riešením krízovej situácie a úver podľa odseku 1 písm. e) nie je možné získať za primeraných podmienok.
(3)
Rada môže uzatvoriť zmluvy o prijatí peňažných prostriedkov podľa odseku 1 písm. e), ak výška prostriedkov získaných podľa § 88 ods. 1 nie je dostatočná alebo v národnom fonde nie sú dostupné prostriedky na pokrytie strát, nákladov alebo iných výdavkov spojených s riešením krízovej situácie.
(4)
Prostriedky národného fondu možno použiť okrem zabezpečenia účinného uplatňovania rezolučných opatrení aj na splátky úverov z mechanizmov financovania iných členských štátov, prijatých finančných prostriedkov vybraných inštitúcií a z mechanizmov financovania tretích krajín.
(5)
Úroková sadzba, doba splatnosti a ostatné podmienky zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov mechanizmami financovania iných členských štátov sa dohodnú medzi radou, Fondom ochrany vkladov a mechanizmami financovania iných členských štátov. Zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov každého mechanizmu financovania majú rovnakú úrokovú sadzbu, dobu splatnosti a ostatné podmienky s výnimkou prípadu, keď sa všetky zúčastnené mechanizmy financovania dohodli inak. Výška úveru od mechanizmu financovania iného členského štátu zodpovedá pomeru krytých vkladov členského štátu mechanizmu financovania k celkovej výške krytých vkladov členských štátov, ktoré poskytujú úver národnému fondu, ak sa nedohodne inak.
(6)
Nesplatený úver poskytnutý mechanizmu financovania iného členského štátu možno započítať do cieľovej úrovne národného fondu.
(7)
Ak prostriedky poskytnuté podľa odseku 1 písm. d) sú vyššie ako suma strát, ktoré by musel Fond ochrany vkladov znášať, ak by sa vybraná inštitúcia likvidovala v konkurznom konaní podľa osobitného predpisu,62) Fond ochrany vkladov má nárok na uhradenie takto vzniknutého rozdielu, pričom pre určovanie výšky rozdielu sa použije postup podľa § 77.
(8)
Rada môže požiadať Fond ochrany vkladov a Garančný fond investícií, Národnú banku Slovenska alebo iné banky o poskytnutie úveru v prospech národného fondu. Banku so sídlom v zahraničí môže fond požiadať o úver so súhlasom Národnej banky Slovenska. Za úvery poskytnuté rade môže štát poskytnúť štátnu záruku podľa osobitného predpisu.106)
§ 94
Práva a povinnosti rady v súvislosti s národným fondom
(1)
Rada môže žiadať od vybranej inštitúcie na plnenie svojich funkcií informácie a podklady priamo súvisiace s jej činnosťou. Vybraná inštitúcia je povinná bezodkladne poskytnúť rade podľa jej pokynov všetky informácie a podklady v listinnej podobe a elektronickej podobe priamo spojené s metodikou výpočtu príspevkov v súlade s § 89 ods. 1. Ak rada zistí nezrovnalosti v poskytnutých informáciách, tak zistené nezrovnalosti oznámi dotknutej vybranej inštitúcii, pričom táto vybraná inštitúcia je povinná oznámené nezrovnalosti bezodkladne odstrániť a opravené informácie odovzdať rade. Rada preverí odstránenie nezrovnalostí v opravených informáciách a vykoná potrebné opatrenia na účely zabezpečenia korektného vykonávania svojich činností. Rada má právo vykonávať vo vybranej inštitúcii, v ktorej boli opakovane zistené nezrovnalosti, kontrolu správnosti plnenia ich úloh podľa ustanovení tohto zákona a s tým súvisiacich činností.
(2)
Rada môže informácie a podklady podľa odseku 1 získať aj od Národnej banky Slovenska alebo vlastným zisťovaním vo vybranej inštitúcii a má právo kontrolovať pravdivosť a úplnosť informácií a podkladov, ktoré vybraná inštitúcia rade poskytla. V inej vybranej inštitúcii ako vo vybranej inštitúcii, v ktorej boli opakovane zistené nedostatky, môže rada vykonať vlastné zisťovanie o údajoch, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, len s predchádzajúcim písomným súhlasom Národnej banky Slovenska.
§ 95
Mutualizácia prostriedkov národného fondu
(1)
Ak rezolučný orgán na úrovni skupiny, ktorej súčasťou je vybraná inštitúcia, rozhodne o riešení krízovej situácie na úrovni skupiny, rada rozhodne o použití peňažných prostriedkov národného fondu v súlade s týmto zákonom.
(2)
Rada na žiadosť rezolučného orgánu na úrovni skupiny spolupracuje pri vypracovaní plánu financovania podľa § 96.
§ 96
Plán financovania
(1)
Plánom financovania rozumieme plán, ktorý zostaví rezolučný orgán na úrovni skupiny v súlade s postupmi rozhodovania podľa § 84 a 85.
(2)
Nevyhnutnou súčasťou plánu financovania sú tieto náležitosti:
a)
ocenenie v súlade s § 51,
b)
výška straty, ktoré každá vybraná inštitúcia v rámci skupiny vykáže v okamihu uplatnenia opatrení na riešenie krízových situácií,
c)
výška straty za každú vybranú inštitúciu skupiny, ktoré by utrpeli jednotlivé triedy akcionárov a veriteľov,
d)
každý príspevok, ktorý by sa vyžadoval od Fondu ochrany vkladov podľa osobitného predpisu1) alebo Garančného fondu investícií podľa osobitného predpisu,2)
e)
celkový príspevok mechanizmu financovania vrátanie vymedzenia účelu a podoby príspevku,
f)
základ pre výpočet sumy, ktorá sa od každého mechanizmu financovania členských štátov, v ktorých sa vybrané v inštitúcie skupiny nachádzajú, vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny s cieľom skompletizovať celkový príspevok podľa písmena e),
g)
suma, ktorá sa od mechanizmu financovania členského štátu, v ktorom sa nachádzajú vybrané inštitúcie skupiny, vyžaduje ako príspevok na financovanie riešenia krízovej situácie vrátane podoby príspevkov,
h)
suma úveru, ktorú mechanizmy financovania členských štátov na úrovni skupiny zmluvne zabezpečia podľa § 93,
i)
časový plán použitia prostriedkov mechanizmov financovania členských štátov vrátane možnosti jeho predĺženia.
(3)
Ak sa v pláne financovania nedohodlo inak, základom pre rozdelenie celkového príspevku mechanizmu financovania na úrovni skupiny medzi jednotlivé vnútroštátne mechanizmy financovania na úrovni skupiny bude najmä
a)
veľkosť rizikovo vážených aktív skupiny, ktoré majú v držbe jednotlivé vybrané inštitúcie v skupine,
b)
veľkosť aktív skupiny, ktoré majú v držbe jednotlivé vybrané inštitúcie v skupine,
c)
rozsah strát, ktoré vznikli jednotlivým vybraným inštitúciám v skupine a zároveň viedli k potrebe riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny,
d)
suma peňažných prostriedkov, ktorá bude pravdepodobne potrebná na vyriešenie krízovej situácie na úrovni skupiny,
e)
súlad so zásadami určenými v pláne riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny podľa § 26 ods. 4 písm. f), ak sa v pláne financovania nedohodlo inak.
§ 97
Princípy použitia peňažných prostriedkov Fondu ochrany vkladov
(1)
Rada môže použiť peňažné prostriedky podľa § 96 ods. 2 písm. d), ak chránené vklady budú zahrnuté do odpísania dlhu pri uplatnení opatrení podľa § 52 ods. 4, a to v rovnakom rozsahu ako iné záväzky s rovnakou prioritou podľa osobitného predpisu,62) za predpokladu, že týmto opatrením sa zabezpečí, aby vkladatelia mali naďalej prístup k svojim vkladom, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Pri uplatnení opatrenia odpísania dlhu sa nevyžaduje použitie zdrojov podľa § 96 ods. 2 písm. d) na krytie nákladov vzniknutých s doplnením vlastných zdrojov vybranej inštitúcie podľa § 58 ods. 1 písm. b) alebo uplatnením opatrenia preklenovacej inštitúcie podľa § 55.
(3)
Ak sa na základe ocenenia podľa § 77 určilo, že príspevok Fondu ochrany vkladov na riešenie krízovej situácie bol vyšší ako úhrn náhrad za nedostupné vklady, ktoré by Fond ochrany vkladov vyplatil, ak by vo vybranej inštitúcii, ktorou je banka, bolo pozastavené nakladanie s vkladmi v dôsledku rozhodnutia konkurzného súdu vydaného v konkurznom konaní podľa osobitného zákona,62) Fond ochrany vkladov má v súlade s § 78 právo na výplatu tohto rozdielu z národného fondu.
(4)
Rada zabezpečí, aby určenie sumy peňažných prostriedkov podľa § 96 ods. 2 písm. d) v súlade s odsekom 1 zodpovedalo podmienkam uvedeným v § 51.
TRINÁSTA ČASŤ
SANKCIE
§ 98
(1)
Ak rada zistí nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie spočívajúce v nedodržiavaní podmienok určených v rozhodnutí rady uložených vybranej inštitúcii, v nedodržiavaní alebo v obchádzaní ustanovení tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií bánk, môže rada podľa závažnosti, rozsahu, dĺžky trvania, následkov a povahy zistených nedostatkov uložiť
a)
vybranej inštitúcii predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy,
b)
vybranej inštitúcii skončiť nepovolenú činnosť,
c)
povinnosť zverejniť verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie zodpovedná fyzická osoba, vybraná inštitúcia, finančná vybraná inštitúcia, materský podnik únie alebo iná právnická osoba, ako aj povaha porušenia,
d)
dočasný zákaz vykonávať riadiace funkcie vybranej inštitúcie ktorémukoľvek členovi riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu vybranej inštitúcie alebo pre ktorúkoľvek inú fyzickú osobu zodpovednú za porušenie,
e)
pokutu vybranej inštitúcii od 3 300 eur do 332 000 eur a pri opakovanom alebo závažnom nedostatku až do výšky 10 % celkového čistého obratu za predchádzajúci rok, ak právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti; relevantným čistým obratom je obrat vyplývajúci z konsolidovaných účtovných závierok hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok,
f)
pokutu do výšky dvojnásobku sumy výnosu vyplývajúceho z porušenia, ak tento výnos možno určiť,
g)
opravu účtovnej alebo inej evidencie podľa rady alebo audítora,
h)
uverejnenie opravy neúplnej, nesprávnej alebo nepravdivej informácie, ktorú vybraná inštitúcia uverejnila na základe zákonom uloženej povinnosti,
i)
zúčtovanie strát z hospodárenia so základným imaním po zúčtovaní strát s nerozdeleným ziskom z minulých rokov, s fondmi tvorenými zo zisku a s kapitálovými fondmi,
j)
vybranej inštitúcii prijať opatrenia na zlepšenie riadenia rizík,
k)
vybranej inštitúcii znížiť významné riziká, ktoré podstupuje pri výkone svojich činností,
l)
vybranej inštitúcii udržiavať stanovený rozsah aktív v určenej výške,
(2)
Ak rada zistí nedostatky podľa odseku 1, môže navrhnúť Národnej banke Slovenska, aby
a)
obmedzila alebo pozastavila vybranej inštitúcii výkon niektorej bankovej činnosti, investičnej služby alebo výkon niektorého druhu obchodov,
b)
odobrala vybranej inštitúcii povolenie na výkon činnosti.
(3)
Rada môže uložiť členovi štatutárneho orgánu, členovi dozornej rady vybranej inštitúcie, vedúcemu pobočky zahraničnej vybranej inštitúcie, zástupcovi vedúceho pobočky zahraničnej vybranej inštitúcie, prokuristovi, vedúcemu zamestnancovi vybranej inštitúcie alebo pobočky zahraničnej vybranej inštitúcie za porušenie povinností, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na riešenie krízových situácií, alebo za porušenie podmienok alebo povinností uložených rozhodnutím vydaným radou, pokutu podľa závažnosti, miery zavinenia a povahy porušenia až do výšky 5 000 000 eur.
(4)
Pokutu a opatrenia na nápravu podľa odsekov 1 až 3 možno ukladať súbežne a opakovane. Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Právoplatne uloženú pokutu vymáha správa finančnej kontroly príslušná podľa sídla právnickej osoby, a ak ide o fyzickú osobu, podľa jej miesta podnikania alebo trvalého pobytu, ak je odlišné od miesta podnikania. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
(5)
Pokutu alebo opatrenia na nápravu podľa odsekov 1 a 2 možno uložiť do dvoch rokov od zistenia nedostatkov, najneskôr však do desiatich rokov od ich vzniku. Pokutu podľa odseku 3 možno uložiť do jedného roka od zistenia nedostatkov, najneskôr však do troch rokov od ich vzniku. Premlčacie lehoty podľa prvej a druhej vety sa prerušujú, keď nastala skutočnosť zakladajúca prerušenie lehoty podľa osobitného zákona,107) pričom od prerušenia premlčania začína plynúť nová premlčacia lehota. Nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie alebo inej osoby, nad ktorou vykonáva rada pôsobnosť podľa tohto zákona, uvedené v protokole o vykonanom dohľade na mieste sa považujú za zistené odo dňa skončenia príslušného dohľadu na mieste podľa osobitného zákona.108)
(6)
Rada je oprávnená aj mimo konania o uložení opatrenia na nápravu alebo pokuty uložiť vybranej inštitúcii predkladať osobitné výkazy, hlásenia a správy a prerokovať nedostatky v činnosti vybranej inštitúcie s členmi štatutárneho orgánu vybranej inštitúcie, banky, členmi dozornej rady vybranej inštitúcie, vedúcimi zamestnancami, vedúcimi útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, ktorí sú povinní poskytnúť rade ňou požadovanú súčinnosť.
(7)
Informácie o výroku opatrení na nápravu a pokutách podľa odsekov 1 až 3, proti ktorým už nie je prípustný opravný prostriedok, ako aj informácie o podaní opravného prostriedku proti daným sankciám a o jeho výsledku rada zverejňuje na svojom webovom sídle najmenej po dobu piatich rokov, a to bezodkladne po tom, ako bola vybraná inštitúcia o uložení opatrenia na nápravu alebo pokute informovaná. Rada zverejňuje najmä informácie o druhu uloženého opatrenia na nápravu a pokute, povahe porušenia, obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo banky, pobočky zahraničnej banky, meno a priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo osoby, ktorej opatrenie na nápravu alebo pokuta boli uložené. Informácie sa zverejnia anonymne až do uplynutia doby, keď dôvody na anonymné zverejnenie pominú, ak ide o
a)
fyzickú osobu a zverejnenie osobných údajov je neprimerané,
b)
odôvodnené riziko ohrozenia stability finančných trhov alebo prebiehajúceho vyšetrovania podľa osobitného predpisu,109)
c)
odôvodnené riziko spôsobenia neprimeranej škody banke alebo fyzickej osobe.
(8)
Rada oznamuje Európskemu orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) sankcie, ktoré uložila, na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi dohľadu prostredníctvom centrálnej databázy sankcií vedenej Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Rada poskytuje Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) všetky potrebné informácie na aktualizáciu tejto centrálnej databázy.
(9)
Rada je povinná zachovať anonymitu zamestnanca, vedúceho zamestnanca, člena štatutárneho orgánu alebo člena dozornej rady vybranej inštitúcie, ktorý poskytol rade akúkoľvek informáciu o nedostatkoch v činnosti vybranej inštitúcie.
§ 99
Spoločné ustanovenia
(1)
Na konanie rady podľa tohto zákona a osobitných predpisov25) sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.69)
(2)
Na zodpovednosť za škody spôsobené radou pri výkone verejnej moci vo veciach zverených rade podľa tohto zákona a osobitných predpisov25) sa vzťahuje osobitný zákon.110)
§ 100
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 154/1999 Z. z., zákona č. 397/2001 Z. z., zákona č. 492/2001 Z. z., zákona č. 340/2003 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 650/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 578/2005 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 421/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 70/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 233/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 213/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Fond vykonáva činnosti spojené so správou peňažných prostriedkov Národného fondu pre riešenie krízových situácií podľa osobitného zákona1a) (ďalej len "národný fond").".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a)
Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 13 sa odsek 4 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
financovanie riešenia krízovej situácie podľa osobitného zákona1a) do výšky maximálne 50 % z požiadavky na hodnotu vlastných finančných zdrojov fondu vo výške ustanovenej v § 6 ods. 2 tretej vete, ak Rada fondu nerozhodne inak.“.
3.
V § 13 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
„(5)
Ak sa prostriedky fondu znížia o viac ako jednu tretinu z požiadavky na hodnotu vlastných finančných zdrojov fondu vo výške ustanovenej v § 6 ods. 2 tretej vete v dôsledku využitia fondu podľa odseku 4 písm. g), Rada fondu určí ročný príspevok v takej výške, aby sa dosiahla cieľová úroveň fondu podľa § 6 ods. 3 do šiestich rokov od poklesu finančných prostriedkov fondu o jednu tretinu.“.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
4.
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
㤠13a
Ak výška poskytnutých prostriedkov podľa § 13 ods. 4 písm. g) prevyšuje hodnotu finančných prostriedkov ustanovených podľa osobitného zákona,1a) Fond má nárok na náhradu tohto rozdielu.“.
5.
V § 17 ods. 1 písm. j) sa slovo "riadnych" nahrádza slovom "ročných".
6.
V § 17 sa odsek 1 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
„n)
zabezpečovať výkon správy ročných príspevkov a mimoriadnych príspevkov do národného fondu a zabezpečovať plnenie ďalších úloh podľa rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného zákona.1a)“.
7.
§ 17 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
„(3)
Členovia rady, ktorí v rade zastupujú banky, sú vylúčení z činnosti a rozhodovania rady a nezúčastňujú sa na činnosti a rozhodovaní rady pri výkone jej pôsobnosti vo veciach súvisiacich s riešením krízových situácií na finančnom trhu podľa osobitného zákona;1a) na ich hlasy sa v týchto veciach neprihliada pri posudzovaní schopnosti rady uznášať sa ani pri rozhodovaní rady.
(4)
Členovia rady sú oprávnení získavať informácie a oboznamovať sa so všetkými informáciami, dokladmi a záznamami týkajúcimi sa činnosti, aktivít alebo majetku fondu alebo správy peňažných prostriedkov národného fondu podľa osobitného zákona.1a) Členovia rady sú tiež oprávnení získavať informácie a oboznamovať sa s informáciami, dokladmi a záznamami o peňažných príspevkoch jednotlivých vybraných inštitúcií do národného fondu podľa osobitného zákona1a) a s inými informáciami, dokladmi a záznamami týkajúcimi sa jednotlivých vybraných inštitúcií vo veciach súvisiacich s riešením krízových situácií na finančnom trhu podľa osobitného zákona;1a) toto oprávnenie však nemajú členovia rady, ktorí v rade zastupujú banky.“.
8.
§ 19 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Prezídium zabezpečuje vykonávanie úloh Fondu podľa tohto zákona a osobitného zákona1a) súvisiacich s riešením krízových situácií.“.
9.
V § 21 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Členovia dozornej rady, ktorí v rade zastupujú banky, sú vylúčení z činnosti a rozhodovania dozornej rady a nezúčastňujú sa na činnosti a rozhodovaní dozornej rady pri výkone jej pôsobnosti vo veciach súvisiacich s riešením krízových situácií na finančnom trhu podľa osobitného zákona;1a) na ich hlasy sa v týchto veciach neprihliada pri posudzovaní schopnosti dozornej rady uznášať sa ani pri rozhodovaní dozornej rady.“.
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
10.
V § 21 odsek 4 znie:
„(4)
Členovia dozornej rady sú oprávnení získavať informácie a oboznamovať sa so všetkými informáciami, dokladmi a záznamami týkajúcimi sa činnosti, aktivít alebo majetku fondu alebo správy peňažných prostriedkov národného fondu podľa osobitného zákona.1a) Členovia dozornej rady sú tiež oprávnení získavať informácie a oboznamovať sa s informáciami, dokladmi a záznamami o peňažných príspevkoch jednotlivých vybraných inštitúcií do národného fondu podľa osobitného zákona1a) a s inými informáciami, dokladmi a záznamami týkajúcimi sa jednotlivých vybraných inštitúcií vo veciach súvisiacich s riešením krízových situácií na finančnom trhu podľa osobitného zákona;1a) toto oprávnenie však nemajú členovia dozornej rady, ktorí v rade zastupujú banky.“.
11.
V § 21a sa za slovo "orgánov" vkladajú slová "vrátane činností týkajúcich sa národného fondu".
12.
§ 22b sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Zástupcovia bánk v orgánoch fondu nie sú oprávnení oboznamovať sa a disponovať s informáciami nadobudnutými podľa § 12 vo veciach týkajúcich sa riešenia krízových situácií podľa osobitného zákona.1a)“.
13.
V § 28 sa slová "ktorá má na túto činnosť osobitné povolenie udelené ministerstvom financií19)" nahrádzajú slovami "ktorá je takú poisťovaciu činnosť na území Slovenskej republiky oprávnená vykonávať podľa osobitného zákona19)".
14.
Doterajší text v prílohe sa označuje ako prvý bod a dopĺňa sa druhým bodom, ktorý znie:
„2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.
Čl. III
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 430/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 165/2003 Z. z., zákona č. 603/2003 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 554/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 340/2005 Z. z., zákona č. 341/2005 Z. z., zákona č. 214/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 314/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 234/2012 Z. z., zákona č. 352/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 213/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 23 sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c)
vypracovaní, uskutočňovaní a aktualizácii ozdravného plánu banky (ďalej len "ozdravný plán").“.
2.
V § 23 sa vypúšťa odsek 10.
3.
V § 27 ods. 3 sa nad slovom "predpisu" odkaz "26g)" nahrádza odkazom "26ga)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 26ga znie:
„26ga)
§ 19a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.“.
4.
Za § 33n sa vkladajú § 33o až 33z, ktoré znejú:
㤠33o
(1)
Banka, ktorá nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe, banka, ktorá podlieha dohľadu Európskej centrálnej banky podľa osobitného predpisu,30zw) alebo banka, ktorá má významný podiel na finančnom systéme, je povinná vypracovať, pravidelne aktualizovať a dodržiavať ozdravný plán obsahujúci opatrenia, ktoré prijme s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu po tom, čo by došlo k jej výraznému zhoršeniu. Banka má významný podiel na finančnom systéme, ak
a)
celková hodnota jej aktív je vyššia ako 30 000 000 000 eur alebo
b)
pomer jej celkových aktív k hrubému domácemu produktu Slovenskej republiky je vyšší ako 20 %; to neplatí, ak celková hodnota jej aktív je nižšia ako 5 000 000 000 eur.
(2)
Náležitosťami ozdravného plánu sú najmä
a)
zhrnutie kľúčových prvkov ozdravného plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity; na účely tohto zákona sa ozdravnou kapacitou rozumie schopnosť banky obnoviť svoju finančnú situáciu po výraznom zhoršení finančnej situácie banky,
b)
zhrnutie podstatných zmien vykonaných v banke od naposledy predloženého ozdravného plánu,
c)
plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa uvedie, aké opatrenia banka prijme na zvládnutie prípadných nepriaznivých reakcií trhu,
d)
rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu zdravia banky a finančnej situácie banky,
e)
odhad časového rámca pre realizáciu každého vecného aspektu ozdravného plánu,
f)
podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania ozdravného plánu vrátane zhodnotenia vplyvu na zvyšok skupiny, klientov a zmluvné protistrany; skupinou sa na účely § 33o až 33z rozumie materská spoločnosť a dcérska spoločnosť,
g)
identifikovanie kritických funkcií banky,
h)
podrobný opis postupov určenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti, jednotlivých činností a aktív banky,
i)
podrobný opis toho, ako je plánovanie ozdravenia integrované do systému riadenia banky, postupy schvaľovania ozdravného plánu a označenie osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie ozdravného plánu,
j)
opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov banky,
k)
opatrenia na zabezpečenie dostatočného prístupu banky k zdrojom núdzového financovania, ktoré banke umožnia pokračovať v jej činnostiach a včas plniť záväzky banky, najmä posúdenie
1.
možných zdrojov likvidity,
2.
dostupnej zábezpeky,
3.
možnosti prevodu likvidity medzi členmi skupiny a oblasťami obchodnej činnosti,
l)
opatrenia na zníženie rizika a finančnej páky,
m)
opatrenia na reštrukturalizáciu záväzkov,
n)
opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti,
o)
opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančného trhu,
p)
mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov banky vrátane infraštruktúry a služieb týkajúcich sa informačných technológií,
q)
prípravné opatrenia na zjednodušenie predaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti tak, aby došlo k včasnému obnoveniu finančnej stability banky,
r)
iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančnej stability a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií,
s)
prípravné opatrenia, ktoré banka prijala a ktoré má prijať na zjednodušenie vykonávania ozdravného plánu vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie banky,
t)
sústava ukazovateľov, na základe ktorých sa určia momenty, v ktorých banka môže prijať opatrenia uvedené v ozdravnom pláne; tieto ukazovatele majú kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter týkajúci sa finančnej situácie banky a musia byť jednoducho sledovateľné bankou,
u)
opatrenia, ktoré by mohla prijať banka, ak sú splnené podmienky podľa § 50 ods. 12 alebo ods. 14,
v)
analýza, akým spôsobom a kedy môže banka na základe okolností uvedených v ozdravnom pláne požiadať o použitie likviditných operácií centrálnej banky, a určenie aktív, ktoré by banka mohla použiť ako zábezpeku.
(3)
Banka je povinná ukazovatele podľa odseku 2 písm. t) pravidelne sledovať. Ak to štatutárny orgán banky považuje za primerané, môže rozhodnúť o
a)
prijatí opatrenia uvedeného v ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušný ukazovateľ nebol dosiahnutý,
b)
neprijatí opatrenia uvedeného v ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušný ukazovateľ bol dosiahnutý.
(4)
Rozhodnutie podľa odseku 3 s odôvodnením banka bezodkladne oznámi Národnej banke Slovenska.
(5)
Ozdravný plán nemôže obsahovať opatrenia spočívajúce v možnosti získania prístupu k mimoriadnej verejnej finančnej podpore.
(6)
Ozdravný plán musí obsahovať primerané postupy na zabezpečenie včasného uplatnenia jednotlivých opatrení a určenie všetkých možných spôsobov ozdravenia banky. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť banka vystavená vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií, stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby a skupiny právnických osôb.
(7)
Ozdravný plán schvaľuje štatutárny orgán banky a banka ho následne predloží Národnej banke Slovenska so žiadosťou o zaujatie stanoviska.
(8)
Banka je povinná aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne; pri aktualizácii postupuje v súlade s odsekom 7.
§ 33p
(1)
Národná banka Slovenska vydá písomný súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti podľa § 33o ods. 7, ak
a)
ozdravný plán obsahuje náležitosti podľa § 33o ods. 2 a 6,
b)
možno odôvodnene očakávať, že realizácia opatrení uvedených v ozdravnom pláne, s prihliadnutím na prípravné kroky, ktoré banka uskutočnila alebo plánuje uskutočniť na uľahčenie realizácie ozdravného plánu, povedie k zachovaniu alebo obnoveniu zdravia banky a finančnej situácie banky alebo skupiny, ktorej je súčasťou,
c)
možno odôvodnene očakávať, že ozdravný plán je možné realizovať rýchlo a efektívne, keď sa banka nachádza vo finančnom strese, a pri čo najväčšom zabránení akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém, aj keby ostatné banky realizovali svoje ozdravné plány v tom istom čase.
(2)
Pri posudzovaní ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na primeranosť štruktúry kapitálu a financovania banky k zložitosti organizačnej štruktúry banky a rizikovému profilu banky.
(3)
Ak má banka v inom členskom štáte zriadenú významnú pobočku a ozdravný plán obsahuje opatrenia, ktoré sa týkajú tejto pobočky, Národná banka Slovenska vydá súhlas podľa odseku 1 po prerokovaní s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom sa významná pobočka nachádza.
(4)
Národná banka Slovenska do dvoch pracovných dní odo dňa predloženia ozdravného plánu podľa § 33o ods. 7 zašle ozdravný plán Rade pre riešenie krízových situácií30zx) (ďalej len "rezolučná rada"), ktorá ho môže preskúmať. Ak rezolučná rada zistí, že ozdravný plán obsahuje opatrenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie banky, oznámi túto skutočnosť Národnej banke Slovenska. Oznámenie rezolučnej rady má charakter odporúčania.
(5)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že ozdravný plán nespĺňa podmienky podľa odseku 1, požiada banku, aby v lehote dvoch mesiacov od doručenia žiadosti Národnej banke Slovenska odstránila nedostatky ozdravného plánu. Lehotu na odstránenie nedostatkov ozdravného plánu môže Národná banka Slovenska na žiadosť banky predĺžiť najviac o jeden mesiac.
(6)
Ak banka nedostatky podľa odseku 5 neodstráni, Národná banka Slovenska môže banke uložiť povinnosť vykonať v ozdravnom pláne konkrétne zmeny.
(7)
Ak banka nedodrží lehotu podľa odseku 5 alebo predloží ozdravný plán, v ktorom nie sú odstránené nedostatky a zároveň nedostatky nemožno odstrániť uložením povinnosti podľa odseku 6, Národná banka Slovenska uloží banke povinnosť navrhnúť v lehote, ktorú určí, opatrenia na zlepšenie. Takými opatreniami môže byť okrem opatrení podľa § 50 aj povinnosť
a)
znížiť rizikový profil banky a riziko likvidity,
b)
umožniť včasné prijatie rekapitalizačných opatrení,
c)
upraviť stratégiu a štruktúru banky,
d)
vykonať zmeny v stratégii financovania banky s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií banky, pričom na účely tohto zákona sa hlavnými oblasťami obchodnej činnosti rozumejú bankové činnosti, ktoré pre banku alebo skupinu, ktorej súčasťou je banka, predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo hodnotu duševného vlastníctva; kritickými funkciami sa rozumejú činnosti, služby alebo operácie vykonávané alebo poskytované bankou, ktorých prerušenie by s ohľadom na veľkosť banky alebo skupiny, jej trhový podiel, vonkajšiu a vnútornú prepojenosť, zložitosti alebo rozsah cezhraničných činností, nenahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií pravdepodobne viedlo k narušeniu fungovania reálnej ekonomiky alebo narušeniu finančnej stability,
e)
vykonať zmeny v systéme riadenia banky.
(8)
Na opatrenia podľa odseku 7 sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.30zy)
§ 33q
(1)
Ak je banka materskou spoločnosťou na úrovni skupiny, je povinná vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu (ďalej len "skupinový ozdravný plán"). Skupinový ozdravný plán schvaľuje štatutárny orgán banky.
(2)
Národná banka Slovenska predloží skupinový ozdravný plán
a)
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad dcérskou spoločnosťou, ktorá je bankou, a kolégiu,
b)
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, v ktorom sa nachádza významná pobočka banky, ak skupinový ozdravný plán obsahuje opatrenia, ktoré sa týkajú významnej pobočky banky,
c)
rezolučnej rade,
d)
príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností podľa osobitného predpisu.30zz)
(3)
V skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná banka, ktorá je materskou spoločnosťou, a jej dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo banky pri zohľadnení finančnej situácie ostatných členov skupiny. Skupinový ozdravný plán zahŕňa mechanizmy na zabezpečenie koordinácie a konzistentnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti, na úrovni finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, materskej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni dcérskych spoločností a na úrovni významných pobočiek.
(4)
Skupinový ozdravný plán obsahuje náležitosti podľa § 33o ods. 2 a 6 vo vzťahu k skupine, ako aj k jednotlivým dcérskym spoločnostiam a jeho súčasťou je aj zmluva o skupinovej podpore, ak bola uzavretá.
(5)
Pre každý scenár makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií sa v skupinovom ozdravnom pláne uvedie, či existujú prekážky brániace vykonávaniu opatrení v rámci skupiny, a to aj na úrovni jednotlivých členov, na ktoré sa skupinový ozdravný plán vzťahuje, a či existujú podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu pasív alebo aktív v rámci skupiny.
§ 33r
(1)
Národná banka Slovenska vyvinie spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami a po prerokovaní s príslušnými orgánmi dohľadu nad významnými pobočkami a kolégiom maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody v lehote štyroch mesiacov od predloženia skupinového ozdravného plánu podľa § 33q ods. 2 o
a)
súhlase so skupinovým ozdravným plánom podľa § 33p ods. 1 a 3,
b)
povinnosti banky, ktorá je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, vypracovať individuálny ozdravný plán podľa § 33o,
c)
uložení povinností a opatrení podľa § 33p ods. 5,
d)
uložení povinností podľa § 33p ods. 6,
e)
uložení opatrení na zlepšenie podľa § 33p ods. 7 písm. a) až c) a e),
f)
uložení opatrení na zlepšenie podľa § 33p ods. 7 písm. d).
(2)
Na vydanie súhlasu so skupinovým ozdravným plánom sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 33p ods. 1 a 2 s tým, že Národná banka Slovenska spolu s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami posúdi vplyv ozdravných opatrení v skupinovom ozdravnom pláne na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých má sídlo materská spoločnosť a dcérske spoločnosti.
(3)
Ak v lehote podľa odseku 1 ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 1 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody vo veciach podľa odseku 1 písm. a), c), d) a e) v súlade s osobitným predpisom,30zza) Národná banka Slovenska počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov dohľadu podľa odseku 1 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody a Národnej banke Slovenska sa nepodarilo dosiahnuť spoločné rozhodnutie orgánov dohľadu podľa odseku 1, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne. Národná banka Slovenska doručí svoje rozhodnutie orgánom dohľadu podľa odseku 1 a materskej spoločnosti.
(4)
Ak sa v lehote podľa odseku 1 nepodarí Národnej banke Slovenska dosiahnuť spoločné rozhodnutie orgánov dohľadu podľa odseku 1 vo veciach podľa odseku 1 písm. b) až f) vo vzťahu k materskej spoločnosti a dcérskym spoločnostiam, Národná banka Slovenska prijme rozhodnutie v týchto veciach len vo vzťahu k materskej spoločnosti. Pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska požiadať o pomoc pri dosiahnutí dohody vo veciach podľa odseku 1 písm. e) Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom.19) Ak Národná banka Slovenska postupuje podľa predchádzajúcej vety, konanie preruší a prijme rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.
(5)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 1 sa na ňu vzťahuje rovnako. Národná banka Slovenska informuje v lehote podľa odseku 1 orgán dohľadu zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe o vplyve ozdravných opatrení v skupinovom ozdravnom pláne na finančnú stabilitu. Pri rozhodovaní vo veciach podľa odseku 1 písm. a), c), d) a e) Národná banka Slovenska rozhodne v súlade so spoločným rozhodnutím orgánov dohľadu podľa odseku 1. Národná banka Slovenska môže vo veciach podľa druhej vety požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom19) a je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pri rozhodovaní vo veciach podľa odseku 1 písm. b) a f) Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie s orgánmi dohľadu podľa odseku 1, v týchto veciach rozhodne vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, samostatne.
§ 33s
Ustanovenia o proporcionalite
(1)
Národná banka Slovenska môže aj bez návrhu, s ohľadom na možný dopad zlyhania banky na finančný systém, ostatné inštitúcie vrátane podmienok ich financovania a hospodárstvo ako celok, rozhodnutím primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek uvedených v § 33o a 33q a určiť odlišne lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualizácie. Národná banka Slovenska pritom prihliadne k povahe podnikania banky, zložitosti jej činnosti, jej akcionárskej štruktúre, rizikovému profilu, veľkosti, právnemu postaveniu, previazanosti s inými účastníkmi finančného systému, na členstvo v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme podľa osobitného predpisu 26g) a k investičným službám poskytovaným touto bankou. Ak dôjde k zmene okolností, rezolučná rada môže kedykoľvek toto rozhodnutie Národnej banky Slovenska nahradiť novým rozhodnutím, ktorým banke určí nový rozsah povinností podľa § 33o a 33q.
(2)
Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o tom, či využila postup podľa odseku 1, a o podrobnostiach svojho postupu.
§ 33t
Zmluva o finančnej podpore v rámci skupiny
(1)
Materská banka, materská banka v Európskej únii, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou so sídlom v Slovenskej republike, materská finančná holdingová spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a ich dcérska spoločnosť, ktorá je inštitúciou alebo finančnou inštitúciou podliehajúcou dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona (ďalej len "podskupina"), môže uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu, aj keď niektorej zo zmluvných strán bolo uložené opatrenie podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) alebo porovnateľné opatrenie podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom má dotknutá zmluvná strana sídlo (ďalej len "zmluva o skupinovej podpore"), a to za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 7 a v § 33u až 33z. Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku (ďalej len "skupinová podpora"). Príjemca skupinovej podpory má právo použiť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore.
(2)
Ustanovenia odsekov 3 až 7 a § 33o až 33z sa nevzťahujú na mechanizmus financovania medzi členmi podskupiny, ak žiadnemu z účastníkov tohto mechanizmu financovania nebolo uložené opatrenie podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) alebo porovnateľné opatrenie podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom má dotknutý člen sídlo.
(3)
Bez toho, aby boli dotknuté ostatné podmienky ustanovené v odsekoch 2, 4 až 7 a v § 33s až 33y, skupinovú podporu možno poskytnúť aj bez predchádzajúceho uzatvorenia zmluvy o skupinovej podpore, ak je taký postup v súlade s vnútornými pravidlami dotknutej skupiny a člen podskupiny, ktorý zamýšľa skupinovú podporu poskytnúť, vyhodnotí, že poskytnutie skupinovej podpory je potrebné a nepredstavuje riziko pre dotknutú skupinu. O poskytnutí skupinovej podpory člen podskupiny bezodkladne informuje Národnú banku Slovenska, ak nad ním vykonáva dohľad podľa tohto zákona alebo ak vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou.
(4)
Zmluva o skupinovej podpore môže obsahovať dohodu, ktorou sa člen podskupiny prijímajúci skupinovú podporu zaväzuje poskytnúť skupinovú podporu členovi podskupiny, ktorý poskytuje podporu.
(5)
Zmluva o skupinovej podpore môže byť uzatvorená len vtedy, ak
a)
uzavretie zmluvy o skupinovej podpore musí byť prejavom slobodnej vôle zmluvných strán,
b)
zmluva o skupinovej podpore obsahuje zásady ustanovenia hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory,
c)
k ustanoveniu hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory nedôjde skôr ako v čase poskytnutia skupinovej podpory,
d)
pri prijímaní rozhodnutia o uzavretí zmluvy o skupinovej podpore a ustanovení hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory každá zo zmluvných strán koná vo svojom vlastnom záujme, pričom môže zohľadniť všetky priame alebo nepriame výhody, ktoré jej môžu vzniknúť v dôsledku poskytnutia skupinovej podpory,
e)
pred ustanovením protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory a pred prijatím každého rozhodnutia o poskytnutí skupinovej podpory je zmluvná strana, ktorá má byť príjemcom skupinovej podpory, povinná sprístupniť zmluvnej strane, ktorá má byť poskytovateľom skupinovej podpory, všetky informácie relevantné pre ustanovenie protiplnenia alebo prijatie rozhodnutia o poskytnutí skupinovej podpory,
f)
podmienky na poskytnutie skupinovej podpory sú ustanovené v súlade s požiadavkami podľa § 33w,
g)
pri ustanovovaní hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory sa môžu zohľadniť informácie, ktoré nie sú verejne dostupné a ktoré má zmluvná strana poskytujúca skupinovú podporu na základe toho, že patrí do rovnakej skupiny ako zmluvná strana prijímajúca finančnú podporu, k dispozícii,
h)
pri ustanovovaní hodnoty protiplnenia za poskytnutie skupinovej podpory sa nemusí zohľadniť predpokladaný dočasný vplyv na trhové ceny, ktorý má pôvod v okolnostiach mimo dotknutej skupiny.
(6)
Zmluva o skupinovej podpore môže byť uzatvorená, len ak v čase jej uzatvárania orgány dohľadu, ktoré vykonávajú dohľad nad osobami, ktoré majú uzatvoriť zmluvu o skupinovej podpore, neskonštatujú, že ktorákoľvek zo zmluvných strán spĺňa podmienky na uloženie opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) alebo porovnateľného opatrenia podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom má dotknutá zmluvná strana sídlo.
(7)
Práva zo zmluvy o skupinovej podpore vykonávajú zmluvné strany samostatne, na zmluvy o právach iných osôb sa neprihliada.
§ 33u
Preskúmanie návrhu zmluvy o skupinovej podpore
(1)
Ak členovia skupiny, nad ktorou vykonáva Národná banka Slovenska dohľad na konsolidovanom základe, dosiahnu dohodu o uzavretí zmluvy o skupinovej podpore, materská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike požiada Národnú banku Slovenska o schválenie návrhu zmluvy o skupinovej podpore. Žiadosť musí obsahovať opis a zdôvodnenie každej z podmienok na uzavretie zmluvy o skupinovej podpore a príslušné doklady potvrdzujúce splnenie podmienok. K žiadosti sa priloží aj návrh zmluvy o skupinovej podpore s označením členov skupiny, ktorí sa majú stať stranami tejto zmluvy.
(2)
Ak je Národnej banke Slovenska doručená žiadosť podľa odseku 1, Národná banka Slovenska zašle rovnopis tejto žiadosti orgánom dohľadu, ktoré vykonávajú dohľad nad osobami, ktoré majú byť stranami zmluvy o skupinovej podpore.
(3)
Národná banka Slovenska rozhodne o žiadosti podľa odseku 1 do štyroch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti. Prihliadne pritom na možné následky svojho rozhodnutia vrátane fiškálnych následkov poskytnutia plnenia na základe zmluvy o skupinovej podpore v členských štátoch, v ktorých dotknutá skupina pôsobí. Ak je návrh zmluvy o skupinovej podpore v súlade s podmienkami podľa § 33t ods. 5, žiadosť schváli, inak žiadosť zamietne. Národná banka Slovenska pritom vyvinie maximálne úsilie, aby rozhodnutie vydala na základe dohody s príslušným orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou, ktorá má byť stranou zmluvy o skupinovej podpore. Ak túto dohodu nie je možné dosiahnuť v lehote ustanovenej na rozhodnutie o žiadosti, Národná banka Slovenska prihliadne na stanoviská a pripomienky uplatnené orgánom dohľadu, ktorý vykonáva dohľad nad dcérskou spoločnosťou, ktorá má byť stranou zmluvy o skupinovej podpore. Národná banka Slovenska v tom prípade doručí rovnopis rozhodnutia aj tomuto orgánu dohľadu.
(4)
Povinnosť podľa odseku 3 vyvinúť maximálne úsilie, aby rozhodnutie o žiadosti podľa odseku 1 bolo vydané na základe dohody s ostatnými dotknutými orgánmi dohľadu, platí obdobne aj v tom prípade, ak bol Národnej banke Slovenska v konaní o žiadosti o schválenie návrhu zmluvy o skupinovej podpore orgánom dohľadu, ktorý vykonáva dohľad nad dcérskou spoločnosťou žiadateľa, a od príslušného orgánu dohľadu, ktorý vykonáva dohľad na konsolidovanom základe, doručený rovnopis žiadosti o schválenie návrhu zmluvy o skupinovej podpore.
(5)
Pred uplynutím lehoty podľa odseku 3 alebo pred dosiahnutím dohody o schválení návrhu zmluvy o skupinovej podpore podľa odseku 3 alebo odseku 4 je Národná banka Slovenska oprávnená požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom.19)
(6)
Ak Národná banka Slovenska alebo príslušný orgán dohľadu vykonávajúci dohľad nad osobou, ktorá sa má stať zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore, požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc v súlade s osobitným predpisom19) pred uplynutím lehoty alebo pred dosiahnutím dohody o schválení návrhu zmluvy o skupinovej podpore podľa odseku 3, Národná banka Slovenska preruší konanie o vydanie rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 do doby vydania rozhodnutia Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a vydá rozhodnutie, ktoré bude v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).
(7)
Členovia dotknutej podskupiny sú povinní dodržať rozhodnutie o zmluve o skupinovej podpore, ktoré vydal orgán dohľadu vykonávajúci dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou.
§ 33v
Schválenie zmluvy o skupinovej podpore akcionármi
(1)
Po schválení návrhu zmluvy o skupinovej podpore podľa § 33u budúca zmluvná strana predloží návrh zmluvy o skupinovej podpore na schválenie valnému zhromaždeniu. Zmluva o skupinovej podpore je platná len vtedy, ak ju schváli valné zhromaždenie, ktoré zároveň udelí štatutárnemu orgánu právo rozhodnúť o prijatí alebo poskytnutí skupinovej podpory v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve o skupinovej podpore a ustanoveniami § 33t až 33z. Odvolaním práva udeleného štatutárnemu orgánu rozhodnúť o prijatí alebo poskytnutí skupinovej podpory sa zmluva stáva neplatnou.
(2)
Štatutárny orgán každej osoby, ktorá je zmluvnou stranou zmluvy o poskytnutí skupinovej podpory, každý rok podáva valnému zhromaždeniu správu o plnení zmluvy o skupinovej podpore a o prijatí akéhokoľvek rozhodnutia na jej základe.
§ 33w
Podmienky poskytnutia skupinovej podpory
Člen podskupiny môže poskytnúť skupinovú podporu, len ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
a)
existuje dôvodný predpoklad, že poskytovanou podporou sa významne napravia finančné ťažkosti osoby prijímajúcej skupinovú podporu,
b)
poskytnutie skupinovej podpory má za cieľ zachovať alebo obnoviť finančnú stabilitu dotknutej skupiny ako celku alebo ktoréhokoľvek člena tejto skupiny a je v záujme člena podskupiny, ktorý ju poskytuje,
c)
skupinová podpora sa poskytuje za protihodnotu a v súlade s ďalšími podmienkami podľa § 33t ods. 5,
d)
na základe informácií dostupných štatutárnemu orgánu člena podskupiny, ktorý poskytuje skupinovú podporu, v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí skupinovej podpory existuje dôvodný predpoklad, že člen podskupiny, ktorý túto podporu prijíma, uhradí protiplnenie za podporu, ktorá sa má poskytnúť, a ak sa má skupinová podpora poskytnúť vo forme
1.
úveru, ak tento úver sa včas splatí,
2.
vystavenia záruky, ak poskytovateľ skupinovej podpory v dohodnutej lehote po uplatnení práv zo záruky získa úhradu zodpovedajúcu výške plnenia poskytnutého zo záruky a z dohodnutých úrokov,
3.
poskytnutia inej formy zabezpečenia, ak poskytovateľ skupinovej podpory v dohodnutej lehote po realizácii zabezpečenia získa úhradu zodpovedajúcu výške majetkovej ujmy, ktorú v dôsledku realizácie zabezpečenia utrpel, a dohodnutých úrokov,
e)
poskytnutím skupinovej podpory sa neohrozí likvidita ani platobná schopnosť člena podskupiny, ktorý má podporu poskytnúť,
f)
poskytnutím skupinovej podpory sa neohrozí finančná stabilita najmä toho členského štátu, v ktorom má sídlo člen podskupiny, ktorý má podporu poskytnúť,
g)
v čase poskytnutia skupinovej podpory člen podskupiny, ktorý má podporu poskytnúť, spĺňa požiadavky týkajúce sa kapitálu a likvidity podľa tohto zákona a poskytnutie skupinovej podpory nepovedie k porušeniu týchto požiadaviek okrem prípadu, ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad dotknutým členom podskupiny udelí súhlas na neplnenie týchto požiadaviek,
h)
v čase poskytnutia skupinovej podpory člen podskupiny spĺňa požiadavky na majetkovú angažovanosť (large exposures) podľa tohto zákona a poskytnutie skupinovej podpory nepovedie k porušeniu týchto požiadaviek okrem prípadu, ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad dotknutým členom podskupiny udelí súhlas na neplnenie týchto požiadaviek,
i)
poskytnutie skupinovej podpory nenaruší riešiteľnosť krízových situácií člena podskupiny, ktorý má skupinovú podporu poskytnúť.
§ 33x
Rozhodnutie o poskytnutí skupinovej podpory
(1)
O poskytnutí skupinovej podpory rozhoduje štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu poskytnúť. Rozhodnutie musí byť vyhotovené v písomnej forme a obsahovať odôvodnenie vrátane opisu, ako je zabezpečený súlad s požiadavkami tohto zákona, najmä s podmienkami uvedenými v § 33t a 33w, a uviesť cieľ poskytnutia skupinovej podpory.
(2)
O prijatí skupinovej podpory rozhoduje štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý zamýšľa podporu prijať.
(3)
Člen podskupiny podľa odseku 1 je povinný rozhodnutie podľa odseku 1 doručiť
a)
Národnej banke Slovenska,
b)
orgánu dohľadu členského štátu, ktorý vykonáva dohľad na individuálnom základe nad členom podskupiny, ktorému sa má skupinová podpora poskytnúť,
c)
orgánu dohľadu, ktorý vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou, ak je odlišný od orgánov dohľadu uvedených v písmenách a) a b),
d)
Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).
(4)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, medzi členmi ktorej má dôjsť k poskytnutiu skupinovej podpory, o rozhodnutí podľa odseku 1 bezodkladne informuje ostatných členov kolégia, rezolučnú radu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.30zzb)
(5)
Pred poskytnutím alebo prijatím skupinovej podpory člen podskupiny preverí, či bola splnená podmienka podľa odseku 1 alebo odseku 2. Ak má protistrana sídlo v inom členskom štáte, overí, či bola splnená obdobná podmienka ustanovená právnym poriadkom tohto členského štátu.
§ 33y
Predchádzajúci súhlas na poskytnutie skupinovej podpory
(1)
Štatutárny orgán člena podskupiny, ktorý má zámer poskytnúť skupinovú podporu, oznámi tento zámer pred poskytnutím podpory
a)
orgánu dohľadu, ktorý vykonáva nad ním dohľad,
b)
orgánu dohľadu, ktorý vykonáva dohľad nad členom podskupiny, ktorému sa má skupinová podpora poskytnúť,
c)
orgánu dohľadu, ktorý vykonáva dohľad na úrovni skupiny nad dotknutou skupinou, ak je odlišný od orgánov dohľadu uvedených v písmenách a) a b),
d)
Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje odôvodnené rozhodnutie štatutárneho orgánu podľa § 33x a podrobný opis všetkých ďalších relevantných aspektov navrhovanej skupinovej podpory, ktoré nie sú súčasťou rozhodnutia štatutárneho orgánu spolu s kópiou zmluvy o skupinovej podpore a potvrdením o jej platnosti vo vzťahu k navrhovaným stranám zmluvy o skupinovej podpore, ak taká zmluva bola uzatvorená.
(3)
Ak je Národnej banke Slovenska doručené oznámenie podľa odseku 2 bankou, nad ktorou vykonáva dohľad, toto oznámenie sa považuje za žiadosť o vydanie predchádzajúceho súhlasu na poskytnutie skupinovej podpory. Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas na poskytnutie skupinovej podpory, len ak sú splnené podmienky na jej poskytnutie ustanovené týmto zákonom. Inak poskytnutie skupinovej podpory zakáže alebo obmedzí. Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie do piatich dní od doručenia úplného oznámenia podľa odseku 1.
(4)
O svojom rozhodnutí podľa odseku 3 informuje Národná banka Slovenska orgány dohľadu podľa odseku 1.
(5)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, o rozhodnutí povoliť, zakázať alebo obmedziť poskytnutie skupinovej podpory, ktoré vydala alebo ktoré jej oznámil iný orgán dohľadu, bezodkladne informuje ostatných členov kolégia, rezolučnú radu a členov kolégia pre riešenie krízových situácií.30zzb)
(6)
Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad bankou, ktorá má byť príjemcom skupinovej podpory, nesúhlasí s rozhodnutím orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorým bolo obmedzené alebo zakázané poskytnutie skupinovej podpory dotknutej banke, do dvoch dní, odkedy sa dozvie o vydaní takého rozhodnutia, môže požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) v súlade s osobitným predpisom.19)
(7)
Ak Národná banka Slovenska udelí predchádzajúci súhlas podľa odseku 3 alebo v lehote podľa odseku 2 nevydá žiadne rozhodnutie, skupinová podpora sa môže poskytnúť v súlade s podmienkami uvedenými v oznámení a jeho prílohách podľa odseku 2.
(8)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe nad skupinou, ktorej skupinový ozdravný plán obsahuje možnosť využiť skupinovú podporu, a orgán dohľadu nad členom tejto skupiny rozhodol o zákaze alebo obmedzení poskytnutia skupinovej podpory medzi členmi tejto skupiny, Národná banka Slovenska
a)
môže prehodnotiť skupinový ozdravný plán postupom podľa § 33r,
b)
môže vyzvať člena dotknutej skupiny, ktorý podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska na individuálnom základe a ktorému bolo znemožnené prijatie skupinovej podpory alebo jej poskytnutie bolo obmedzené, aby aktualizoval svoj ozdravný plán,
c)
je povinná prehodnotiť skupinový ozdravný plán postupom podľa § 33r, ak o to požiada orgán dohľadu nad členom skupiny, ktorému bolo zakázané prijatie skupinovej podpory alebo jej poskytnutie bolo obmedzené.
(9)
Ak orgán dohľadu, ktorý vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad skupinou, ktorej skupinový ozdravný plán obsahuje možnosť využiť skupinovú podporu, a niektorý z orgánov dohľadu nad členmi tejto skupiny rozhodol o zákaze alebo obmedzení poskytnutia skupinovej podpory členovi skupiny, nad ktorým vykonáva dohľad Národná banka Slovenska na individuálnom základe, Národná banka Slovenska môže
a)
požiadať orgán dohľadu, ktorý vykonáva dohľad na konsolidovanom základe nad dotknutou skupinou, aby prehodnotil skupinový ozdravný plán, alebo
b)
vyzvať člena dotknutej skupiny, ktorému bolo zakázané prijatie skupinovej podpory alebo jej poskytnutie bolo obmedzené, aby aktualizoval svoj ozdravný plán.
§ 33z
Informačná povinnosť
Člen podskupiny je povinný informovať na svojom webovom sídle, či uzatvoril zmluvu o skupinovej podpore a opis všeobecných podmienok tejto zmluvy vrátane označenia všetkých zmluvných strán. Člen podskupiny je povinný túto informáciu aktualizovať aspoň raz ročne.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 30zw až 30zzb znejú:
„30zw)
Čl. 6 ods. 4 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29. 10. 2013).
30zx)
§ 3 ods. 1 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
30zy)
§ 10 zákona č. 371/2014 Z. z.
30zz)
§ 2 písm. j) zákona č. 371/2014 Z. z.
30zza)
Čl. 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení.
30zzb)
§ 84 zákona č. 371/2014 Z. z.“.
5.
V § 38 sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:
„(7)
Národnej banke Slovenska na účely vedenia a používania registra podľa odsekov 1 až 6 sú orgány verejnej moci povinné bezplatne sprístupniť a poskytovať informácie a podklady z verejných aj neverejných častí nimi vedených registrov,37aba) evidencií, zoznamov a iných súborov informácií a súvisiacich zbierok listín vrátane obchodného registra, živnostenského registra, registra organizácií a registra zamestnávateľov, a to aj v elektronickej podobe spôsobom umožňujúcim diaľkový prístup prostredníctvom elektronickej komunikácie.“.
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.
Poznámka pod čiarou k odkazu 37aba znie:
„37aba)
Napríklad § 27 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, § 60 až 60b zákona č. 455/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, § 20 a 21 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, § 170 ods. 3 a § 226 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.
6.
V § 47 ods. 15 písm. m) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "spoločné rozhodnutie dosiahnuté s príslušným orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe je záväzné pre banku, ktorá je zahrnutá do dohľadu na konsolidovanom základe.".
7.
V § 50 sa odsek 1 dopĺňa písmenami t) až za), ktoré znejú:
„t)
uložiť banke povinnosť uskutočniť opatrenie uvedené v ozdravnom pláne banky tak, aby došlo k náprave v lehote určenej Národnou bankou Slovenska,
u)
uložiť banke povinnosť vykonať aktualizáciu ozdravného plánu banky,
v)
uložiť banke povinnosť zvolať valné zhromaždenie banky a určiť jeho program; ak banka túto povinnosť nesplní, zvolať valné zhromaždenie banky a určiť jeho program,
w)
uložiť banke povinnosť odvolať v určitej lehote člena predstavenstva, člena dozornej rady, prokuristu, vedúceho zamestnanca banky,
x)
uložiť banke povinnosť vypracovať plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s veriteľmi banky,
y)
uložiť banke povinnosť vykonať zmeny v obchodnej stratégii banky,
z)
uložiť banke povinnosť vykonať zmeny v organizačnej štruktúre banky a vo výkone bankových činností,
za)
uložiť banke povinnosť predložiť rezolučnej rade všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií banky alebo prípravu rezolučného konania a vykonanie ocenenia aktív a záväzkov banky podľa osobitného predpisu.46a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 46a znie:
„46a)
§ 51 zákona č. 371/2014 Z. z.“.
8.
V § 50 ods. 3 písmeno b) znie:
„b)
predloženie analýzy nedostatkov v činnosti banky a záväzného plánu vrátane časového harmonogramu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov,46) iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností,“.
9.
V § 50 ods. 12 sa na konci pripája táto veta: "Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť opatrenia podľa odseku 1 písm. s) až z) aj vtedy, ak banka pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší ktorúkoľvek z povinností vyplývajúcich z tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, osobitných zákonov,46) iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon bankových činností, najmä ak na základe zistenia Národnej banky Slovenska úroveň primeranosti vlastných zdrojov presahuje požiadavku na vlastné zdroje o menej ako 1,5 percentuálneho bodu z dôvodu zhoršujúcej sa finančnej situácie banky vrátane likviditnej situácie, zvyšovaniu finančnej páky, objemu nesplácaných úverov alebo zvyšujúcemu sa riziku koncentrácie.".
10.
§ 50 sa dopĺňa odsekmi 18 až 20, ktoré znejú:
„(18)
Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť povinnosť podľa odseku 1 písm. d) aj vtedy, ak sa finančná situácia banky výrazne zhorší, ak dotknutá osoba závažným spôsobom porušila právne predpisy alebo stanovy banky alebo ak sa dopustila závažných pochybení pri plnení svojich úloh.
(19)
Národná banka Slovenska do dvoch pracovných dní od vydania rozhodnutia podľa § 50 zašle rozhodnutie na vedomie rezolučnej rade. Rezolučná rada je oprávnená uložiť banke povinnosť, aby začala rokovania s prípadnými záujemcami o kúpu banky alebo jej časti podľa osobitného predpisu.48f)
(20)
Na opatrenia podľa odseku 1 písm. t) až za) sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.30zy)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 48f znie:
„48f)
§ 53 zákona č. 371/2014 Z. z.“.
11.
Za § 50a sa vkladá § 50b, ktorý znie:
㤠50b
(1)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, zámer vydať rozhodnutie podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) určené banke, ktorá je materskou spoločnosťou, oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a prerokuje s členmi kolégia. Národná banka Slovenska zohľadní vplyv opatrenia navrhnutého v rozhodnutí na dcérske spoločnosti. Vydané rozhodnutie Národná banka Slovenska doručí členom kolégia a Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pred skončením lehoty na prerokovanie zámeru Národnej banky Slovenska podľa prvej vety člen kolégia požiada o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Národná banka Slovenska rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne samostatne.
(2)
Ak Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu zodpovednému za výkon dohľadu na konsolidovanom základe oznámi zámer vydať rozhodnutie podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad spoločnosťou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, Národná banka Slovenska môže posúdiť pravdepodobný vplyv rozhodnutia na skupinu alebo na členov skupiny z iných členských štátov a oznámiť svoje pripomienky príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu do troch dní.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi zámer vydať rozhodnutie podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) určené banke, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a prerokuje ho s príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Rozhodnutie sa doručí aj členom kolégia a Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pred skončením lehoty na prerokovanie zámeru Národnej banky Slovenska podľa prvej vety člen kolégia požiada o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Národná banka Slovenska konanie preruší a rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne samostatne.
(4)
Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe na základe oznámenia podľa odseku 2 zistí, že zámer vydať rozhodnutie podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) má aj orgán dohľadu vykonávajúci dohľad nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, Národná banka Slovenska s cieľom zjednodušiť prijatie riešení na obnovenie finančnej situácie dotknutej banky spolupracuje s orgánom dohľadu podľa odseku 2 v záujme určenia, či je vhodnejšie skoordinovať opatrenia podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) vo vzťahu k viac ako jednej banke. Ak sa Národná banka Slovenska nedohodne s orgánom dohľadu podľa prvej vety do piatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 2, Národná banka Slovenska rozhodne ohľadom banky so sídlom v Slovenskej republike samostatne. Ak v lehote podľa druhej vety ktorýkoľvek orgán dohľadu požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody ohľadom opatrení podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) v nadväznosti na § 33o ods. 2 písm. d), j), k) a s) alebo § 50 ods. 1 písm. w), x) alebo z) v súlade s osobitným predpisom,19) Národná banka Slovenska konanie preruší a rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne ohľadom banky so sídlom v Slovenskej republike samostatne. Národná banka Slovenska doručí rozhodnutie aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nesúhlasí so zámerom príslušného orgánu dohľadu vydať rozhodnutie podľa § 50 ods. 1 písm. t) až za) v nadväznosti na § 33o ods. 2 písm. d), j), k) a s) alebo § 50 ods. 1 písm. w), x), z) vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku spolu s dcérskou spoločnosťou, nad ktorou vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, alebo dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je oprávnená pred skončením prerokovania v kolégiu požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc v súlade s osobitným predpisom.19)“.
12.
V § 53 ods. 1 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená c) až e).
13.
V § 53 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).
14.
V § 53 odsek 2 znie:
„(2)
Nútená správa je reorganizačné opatrenie, ktoré môže mať vplyv na existujúce práva tretích osôb.“.
15.
V § 53 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "Národná banka Slovenska zavedie nútenú správu podľa prvej vety, len ak odvolanie člena predstavenstva alebo člena dozornej rady podľa § 50 ods. 1 písm. w) a voľba nového člena predstavenstva alebo člena dozornej rady a výkon ich funkcie v banke neviedlo k odstráneniu nedostatkov v činnosti banky, ktoré ohrozujú jej bezpečné fungovanie alebo ohrozujú práva alebo právom chránené záujmy jej klientov, neviedlo k odstráneniu iných závažných nedostatkov v činnosti banky alebo neviedlo k náprave finančnej situácie banky spočívajúcej v strate prevyšujúcej 30 % zo základného imania banky ako výsledku hospodárenia bežného obdobia a predchádzajúcich období.".
16.
V § 54 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Národná banka Slovenska môže pre tú istú banku vymenovať aj viacerých nútených správcov.".
17.
V § 54 ods. 3 sa vypúšťa čiarka a slová "zástupcom správcu môže byť len fyzická osoba".
18.
V § 54 ods. 4 písm. a) sa za slová "Národnej banky Slovenska" vkladajú slová "alebo členom rezolučnej rady".
19.
V § 54 ods. 5 sa vypúšťa posledná veta.
20.
V § 54 ods. 6 prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo spolupracovať so štatutárnym orgánom banky na riadení banky a jej zamestnancov" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Štatutárny orgán je povinný poskytnúť správcovi všetku súčinnosť potrebnú na výkon jeho kompetencií.".
21.
V § 55 ods. 1 prvej vete sa za slová "orgánov banky" vkladajú slová "okrem valného zhromaždenia" a vypúšťa sa časť vety za bodkočiarkou.
22.
V § 55 ods. 2 sa vypúšťa druhá veta.
23.
V § 55 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
24.
V § 55 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 5 a 6.
25.
V § 55 ods. 5 sa za slová "Národnej banky Slovenska" vkladajú slová "a rezolučnej rady".
26.
§ 55 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 sa neuplatnia, ak kompetencie správcu podľa § 54 ods. 6 spočívajú v spolupráci so štatutárnym orgánom na riadení banky.“.
27.
V § 56 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety: "Národná banka Slovenska môže od správcu požadovať, aby jej pravidelne predkladal správu o finančnej pozícii banky. Správu je správca povinný predložiť najneskôr dva týždne pred skončením nútenej správy.".
28.
V § 58 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "To neplatí, ak kompetencie správcu podľa § 54 ods. 6 spočívajú v spolupráci so štatutárnym orgánom na riadení banky.".
29.
Poznámka pod čiarou k odkazu 54 znie:
„54)
§ 5b zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 136/2010 Z. z.“.
30.
V § 60 ods. 2 písm. b) sa za slovo "správcu," vkladajú slová "zástupcu správcu".
31.
V § 62 ods. 1 písm. c) sa za slovo "správy" vkladá bodkočiarka a slová "to neplatí, ak podľa posúdenia Národnej banky Slovenska po uplynutí 12 mesiacov od zavedenia nútenej správy pretrvávajú dôvody na jej zavedenie,".
32.
Za § 62 sa vkladá § 62a, ktorý znie:
㤠62a
(1)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, zámer vydať rozhodnutie o zavedení nútenej správy nad bankou, ktorá je materskou spoločnosťou, oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), členom kolégia a prerokuje s kolégiom. Národná banka Slovenska zohľadní vplyv zavedenia nútenej správy na dcérske spoločnosti. Vydané rozhodnutie Národná banka Slovenska doručí kolégiu a Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pred skončením lehoty na prerokovanie zámeru Národnej banky Slovenska podľa prvej vety člen kolégia požiada o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Národná banka Slovenska rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne samostatne.
(2)
Ak Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu zodpovednému za výkon dohľadu na konsolidovanom základe oznámi zámer vydať rozhodnutie o zahraničnom reorganizačnom opatrení orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad spoločnosťou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, Národná banka Slovenska môže posúdiť pravdepodobný vplyv rozhodnutia na skupinu alebo na členov skupiny z iných členských štátov a oznámiť svoje pripomienky príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu do troch dní.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi zámer vydať rozhodnutie o zavedení nútenej správy nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a prerokuje ho s príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Rozhodnutie sa doručí aj kolégiu a Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pred skončením lehoty na prerokovanie zámeru Národnej banky Slovenska podľa prvej vety člen kolégia požiada o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Národná banka Slovenska konanie preruší a rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne samostatne.
(4)
Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe na základe oznámenia podľa odseku 2 zistí, že zámer vydať rozhodnutie o zahraničnom reorganizačnom opatrení má príslušný orgán dohľadu vykonávajúci dohľad nad bankou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, Národná banka Slovenska spolupracuje s orgánom dohľadu podľa odseku 2 v záujme určenia, či je v záujme zlepšenia hospodárskej situácie banky účelnejšie vymenovať jedného núteného správcu pre všetky dotknuté banky. Ak sa Národná banka Slovenska nedohodne s orgánom dohľadu podľa prvej vety do piatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 2, Národná banka Slovenska rozhodne, ak ide o banku, samostatne. Ak v lehote podľa druhej vety ktorýkoľvek z orgánov dohľadu požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody v súlade s osobitným predpisom,19) Národná banka Slovenska rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne, ak ide o banku, samostatne. Národná banka Slovenska doručí rozhodnutie aj príslušným orgánom dohľadu iných členských štátov.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nesúhlasí so zámerom príslušného orgánu dohľadu vydať rozhodnutie o zahraničnom reorganizačnom opatrení vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku spolu s dcérskou spoločnosťou, nad ktorou vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, alebo dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je oprávnená pred skončením prerokovania v kolégiu požiadať Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc v súlade s osobitným predpisom.19)“.
33.
Poznámka pod čiarou k odkazu 57 znie:
„57)
§ 6, 7 a § 12 ods. 4, 5 a 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 98 ods. 2 písm. b) zákona č. 371/2014 Z. z.“.
34.
V § 89 ods. 4 sa za slová "Národnú banku Slovenska," vkladajú slová "rezolučnú radu".
35.
V § 91 ods. 3 sa za slová "ods. 2," vkladajú slová "rezolučnej rade na účely vykonávania jej pôsobnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,30zx)".
36.
Za § 92b sa vkladá § 92c, ktorý znie:
㤠92c
Ministerstvo je na účely výkonu jeho pôsobnosti a plnenia jeho úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov1a) a na štatistické účely oprávnené požiadať záujmové združenie86f) bánk a pobočiek zahraničných bánk o podanie vyjadrenia, vysvetlenia a iné podklady a informácie, ktoré súvisia s činnosťou tohto záujmového združenia alebo s činnosťou jeho členov. Dožiadané záujmové združenie je na účely poskytnutia tejto súčinnosti ministerstvu oprávnené zhromažďovať a spracovávať podklady a informácie od svojich členov s cieľom poskytnúť ich ministerstvu.“.
37.
V § 93 ods. 2 sa za slová "osobitného predpisu8)" vkladajú slová "a rezolučnej rady pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 30zx)".
38.
Príloha sa dopĺňa bodom 15, ktorý znie:
„15.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.
Čl. IV
Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 510/2002 Z. z., zákona č. 162/2003 Z. z., zákona č. 594/2003 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 7/2005 Z. z., zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 213/2006 Z. z., zákona č. 644/2006 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 160/2009 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 487/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 505/2010 Z. z., zákona č. 46/2011 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 394/2011 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z. z., zákona č. 206/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z. a zákona č. 213/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
Za § 53e sa vkladá § 53f, ktorý znie:
㤠53f
Ustanovenia § 53b ods. 1 až 5 sa nepoužijú, ak obmedzenie vymáhania dohôd o finančnej zábezpeke alebo obmedzenia účinku záložného práva, mechanizmov konečného čistého zúčtovania alebo vzájomného započítania vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.47i)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 47i znie:
„47i)
Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
Za § 71de sa vkladajú § 71df až 71dl, ktoré znejú:
㤠71df
(1)
Obchodník s cennými papiermi je povinný v stanovách rozdeliť a upraviť právomoci a zodpovednosť za vypracovanie, uskutočňovanie a aktualizáciu ozdravného plánu obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "ozdravný plán") podľa odseku 2.
(2)
Obchodník s cennými papiermi, ktorý nepodlieha dohľadu na konsolidovanom základe alebo ktorý má významný podiel na finančnom systéme Slovenskej republiky, je povinný vypracovať, pravidelne aktualizovať a dodržiavať ozdravný plán obsahujúci opatrenia, ktoré prijme s cieľom obnoviť svoju finančnú pozíciu po tom, čo by došlo k jej výraznému zhoršeniu. Obchodník s cennými papiermi má významný podiel na finančnom systéme Slovenskej republiky, ak
a)
celková hodnota jeho aktív je vyššia ako 30 000 000 000 eur alebo
b)
pomer jeho celkových aktív k hrubému domácemu produktu Slovenskej republiky je vyšší ako 20 %; to neplatí, ak celková hodnota jeho aktív je nižšia ako 5 000 000 000 eur.
(3)
Náležitosťami ozdravného plánu sú najmä
a)
zhrnutie kľúčových prvkov ozdravného plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity; na účely tohto zákona sa ozdravnou kapacitou rozumie schopnosť obchodníka s cennými papiermi obnoviť svoju finančnú situáciu po výraznom zhoršení jeho finančnej situácie,
b)
zhrnutie podstatných zmien vykonaných v obchodníkovi s cennými papiermi od naposledy predloženého ozdravného plánu,
c)
plán komunikácie a poskytovania informácií, v ktorom sa uvedie, aké opatrenia prijme obchodník s cennými papiermi na zvládnutie prípadných nepriaznivých reakcií trhu,
d)
rozsah opatrení v oblasti kapitálu a likvidity požadovaných na zachovanie alebo obnovu stability a finančnej situácie obchodníka s cennými papiermi,
e)
odhad časového rámca na realizáciu každého vecného aspektu ozdravného plánu,
f)
podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania ozdravného plánu vrátane zhodnotenia vplyvu na zvyšok skupiny, klientov a zmluvné protistrany; skupinou sa na účely § 71df až 71dl rozumie materská spoločnosť a dcérska spoločnosť,
g)
identifikovanie kritických funkcií obchodníka s cennými papiermi,
h)
podrobný opis postupov určenia hodnoty a predajnosti operácií, hlavných oblastí obchodnej činnosti, jednotlivých činností a aktív obchodníka s cennými papiermi,
i)
podrobný opis toho, ako je plánovanie ozdravenia integrované do systému riadenia obchodníka s cennými papiermi, postupy schvaľovania ozdravného plánu a označenie osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie ozdravného plánu,
j)
opatrenia na zachovanie alebo obnovenie vlastných zdrojov obchodníka s cennými papiermi,
k)
opatrenia na zabezpečenie dostatočného prístupu obchodníka s cennými papiermi k zdrojom núdzového financovania, ktoré mu umožnia pokračovať v jej činnostiach a včas plniť záväzky, najmä posúdenie
1.
možných zdrojov likvidity,
2.
dostupnej zábezpeky,
3.
možnosti prevodu likvidity medzi členmi skupiny a oblasťami obchodnej činnosti,
l)
opatrenia na zníženie rizika a finančnej páky,
m)
opatrenia na reštrukturalizáciu záväzkov,
n)
opatrenia na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti,
o)
opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančného trhu,
p)
mechanizmy a opatrenia potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov obchodníka s cennými papiermi vrátane infraštruktúry a služieb týkajúcich sa informačných technológií,
q)
prípravné opatrenia na zjednodušenie predaja aktív alebo oblastí obchodnej činnosti tak, aby došlo k včasnému obnoveniu finančnej stability obchodníka s cennými papiermi,
r)
iné činnosti alebo stratégie riadenia zamerané na obnovenie finančnej stability a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií,
s)
prípravné opatrenia, ktoré obchodník s cennými papiermi prijal, alebo plány, ktoré má prijať na zjednodušenie vykonávania ozdravného plánu, vrátane opatrení potrebných na umožnenie včasnej rekapitalizácie obchodníka s cennými papiermi,
t)
sústava ukazovateľov, na základe ktorých sa určia momenty, v ktorých obchodník s cennými papiermi môže prijať opatrenia uvedené v ozdravnom pláne; tieto ukazovatele majú kvalitatívny alebo kvantitatívny charakter týkajúci sa finančnej situácie obchodníka s cennými papiermi a musia byť jednoducho sledovateľné obchodníkom s cennými papiermi,
u)
opatrenia, ktoré by mohol prijať obchodník s cennými papiermi, ak sú splnené podmienky podľa § 144 ods. 24 alebo ods. 29,
v)
analýza, akým spôsobom a kedy môže obchodník s cennými papiermi na základe okolností uvedených v ozdravnom pláne požiadať o použitie likviditných operácií centrálnej banky, a určenie aktíva, ktoré by obchodník s cennými papiermi mohol použiť ako zábezpeku.
(4)
Obchodník s cennými papiermi je povinný ukazovatele podľa odseku 3 písm. t) pravidelne sledovať. Ak to štatutárny orgán obchodníka s cennými papiermi považuje za primerané, môže rozhodnúť o
a)
prijatí opatrenia uvedeného v ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušný ukazovateľ nebol dosiahnutý,
b)
neprijatí opatrenia uvedeného v ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušný ukazovateľ bol dosiahnutý.
(5)
Rozhodnutie podľa odseku 4 s odôvodnením obchodník s cennými papiermi bezodkladne oznámi Národnej banke Slovenska.
(6)
Ozdravný plán nemôže obsahovať opatrenia spočívajúce v možnosti získania prístupu k mimoriadnej verejnej finančnej podpore.
(7)
Ozdravný plán obsahuje primerané postupy na zabezpečenie včasného uplatnenia jednotlivých opatrení a určenie všetkých možných spôsobov ozdravenia obchodníka s cennými papiermi. Opatrenia musia zohľadňovať čo najviac možných scenárov makroekonomických stresových situácií a finančných stresových situácií, ktorým môže byť obchodník s cennými papiermi vystavený vzhľadom na charakter vykonávaných bankových činností, a to vrátane systémových stresových situácií, stresových situácií týkajúcich sa konkrétnej právnickej osoby a skupiny právnických osôb.
(8)
Ozdravný plán schvaľuje štatutárny orgán obchodníka s cennými papiermi a obchodník s cennými papiermi ho následne predloží Národnej banke Slovenska so žiadosťou o zaujatie stanoviska.
(9)
Obchodník s cennými papiermi je povinný aktualizovať svoj ozdravný plán najmenej raz ročne a po každej zmene organizačnej štruktúry, obchodnej činnosti alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na opatrenia uvedené v ozdravnom pláne; pri aktualizácii postupuje v súlade s odsekom 8.
§ 71dg
(1)
Národná banka Slovenska vydá písomný súhlas s ozdravným plánom do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti podľa § 71df ods. 8, ak
a)
ozdravný plán obsahuje náležitosti podľa § 71df ods. 3 a 7,
b)
možno odôvodnene očakávať, že realizácia opatrení uvedených v ozdravnom pláne, s prihliadnutím na prípravné kroky, ktoré obchodník s cennými papiermi uskutočnil alebo plánuje uskutočniť na uľahčenie realizácie ozdravného plánu, povedie k zachovaniu alebo obnoveniu stability a finančnej situácie obchodníka s cennými papiermi alebo skupiny, ktorej je súčasťou,
c)
možno odôvodnene očakávať, že ozdravný plán je možné realizovať rýchlo a efektívne, keď sa obchodník s cennými papiermi nachádza vo finančnom strese, a pri čo najväčšom zabránení akýmkoľvek významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém, aj keby ostatné banky a obchodníci s cennými papiermi realizovali svoje ozdravné plány v tom istom čase.
(2)
Pri posudzovaní ozdravného plánu Národná banka Slovenska prihliada aj na primeranosť štruktúry kapitálu a financovania obchodníka s cennými papiermi, k zložitosti jeho organizačnej štruktúry a jeho rizikovému profilu.
(3)
Ak má obchodník s cennými papiermi v inom členskom štáte zriadenú významnú pobočku a ozdravný plán obsahuje opatrenia, ktoré sa týkajú tejto pobočky, Národná banka Slovenska vydá súhlas podľa odseku 1 po prerokovaní s príslušným orgánom dohľadu členského štátu, v ktorom sa významná pobočka nachádza.
(4)
Národná banka Slovenska do dvoch pracovných dní odo dňa predloženia ozdravného plánu podľa § 71df ods. 8 zašle ozdravný plán Rade pre riešenie krízových situácií (ďalej len "rezolučná rada"), ktorá ho môže preskúmať. Ak rezolučná rada zistí, že ozdravný plán obsahuje opatrenia, ktoré môžu negatívne ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie obchodníka s cennými papiermi, oznámi túto skutočnosť Národnej banke Slovenska. Oznámenie rezolučnej rady má charakter odporúčania.
(5)
Ak Národná banka Slovenska zistí, že ozdravný plán nespĺňa podmienky podľa odseku 1, požiada obchodníka s cennými papiermi, aby do dvoch mesiacov odstránil nedostatky ozdravného plánu. Lehotu na odstránenie nedostatkov ozdravného plánu môže Národná banka Slovenska na žiadosť obchodníka s cennými papiermi predĺžiť najviac o jeden mesiac.
(6)
Ak obchodník s cennými papiermi nedostatky podľa odseku 5 neodstráni, Národná banka Slovenska môže obchodníkovi s cennými papiermi uložiť povinnosť vykonať v ozdravnom pláne konkrétne zmeny.
(7)
Ak obchodník s cennými papiermi nedodrží lehotu podľa odseku 5 alebo predloží ozdravný plán, v ktorom nie sú odstránené nedostatky a zároveň ich nemožno odstrániť uložením povinnosti podľa odseku 6, Národná banka Slovenska uloží obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť navrhnúť v lehote, ktorú určí, opatrenia na zlepšenie. Takými opatreniami môže byť okrem opatrení podľa § 144 aj povinnosť
a)
znížiť rizikový profil obchodníka s cennými papiermi a riziko likvidity,
b)
umožniť včasné prijatie rekapitalizačných opatrení,
c)
upraviť stratégiu a štruktúru obchodníka s cennými papiermi,
d)
vykonať zmeny v stratégii financovania obchodníka s cennými papiermi s cieľom zlepšiť odolnosť hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických funkcií obchodníka s cennými papiermi, pričom na účely tohto zákona sa hlavnými oblasťami obchodnej činnosti rozumejú činnosti, ktoré pre obchodníka s cennými papiermi alebo skupinu, ktorej súčasťou je obchodník s cennými papiermi, predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo hodnotu duševného vlastníctva; kritickými funkciami sa rozumejú činnosti, služby alebo operácie vykonávané alebo poskytované obchodníkom s cennými papiermi, ktorých prerušenie by s ohľadom na veľkosť obchodníka s cennými papiermi alebo skupiny, jeho trhový podiel, vonkajšiu a vnútornú prepojenosť, zložitosti alebo rozsah cezhraničných činností, nenahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií pravdepodobne viedlo k narušeniu fungovania reálnej ekonomiky alebo narušeniu finančnej stability,
e)
vykonať zmeny v systéme riadenia obchodníka s cennými papiermi.
§ 71dh
(1)
Ak je obchodník s cennými papiermi materskou spoločnosťou na úrovni skupiny, je povinný vypracovať a predložiť Národnej banke Slovenska ozdravný plán za skupinu (ďalej len "skupinový ozdravný plán"). Skupinový ozdravný plán schvaľuje štatutárny orgán obchodníka s cennými papiermi.
(2)
Národná banka Slovenska predloží skupinový ozdravný plán
a)
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad dcérskou spoločnosťou, ktorá je obchodníkom s cennými papiermi, a kolégiu,
b)
príslušnému orgánu dohľadu iného členského štátu, v ktorom sa nachádza významná pobočka obchodníka s cennými papiermi, ak skupinový ozdravný plán obsahuje opatrenia, ktoré sa týkajú jeho významnej pobočky,
c)
rezolučnej rade,
d)
príslušným rezolučným orgánom dcérskych spoločností podľa osobitného predpisu.56bb)
(3)
V skupinovom ozdravnom pláne sa určia opatrenia, ktoré vykoná obchodník s cennými papiermi, ktorý je materskou spoločnosťou, a jeho dcérske spoločnosti. Účelom skupinového ozdravného plánu je dosiahnuť stabilizáciu skupiny ako celku alebo dcérskej spoločnosti, ak sa nachádza v stresovej situácii, riešenie alebo odstránenie dôvodov stresovej situácie a obnovenie finančnej situácie skupiny alebo obchodníka s cennými papiermi pri zohľadnení finančnej situácie ostatných subjektov skupiny. Skupinový ozdravný plán zahŕňa mechanizmy na zabezpečenie koordinácie a konzistentnosti opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni materskej spoločnosti, na úrovni finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, materskej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti so sídlom v členskom štáte, materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v Európskej únii, ako aj opatrení, ktoré sa majú prijať na úrovni dcérskych spoločností a na úrovni významných pobočiek.
(4)
Skupinový ozdravný plán obsahuje náležitosti podľa § 71df ods. 3 a 7 vo vzťahu k skupine, ako aj k jednotlivým dcérskym spoločnostiam a jeho súčasťou je aj zmluva o skupinovej podpore, ak bola zmluva uzavretá.
(5)
Pre každý scenár makroekonomických a stresových situácií a finančných stresových situácií sa v skupinovom ozdravnom pláne uvedie, či existujú prekážky brániace vykonávaniu opatrení v rámci skupiny, a to aj na úrovni jednotlivých členov, na ktoré sa skupinový ozdravný plán vzťahuje, a či existujú podstatné praktické alebo právne prekážky brániace rýchlemu prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu pasív alebo aktív v rámci skupiny.
§ 71di
(1)
Národná banka Slovenska vyvinie spoločne s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami a po prerokovaní s príslušnými orgánmi dohľadu nad významnými pobočkami a kolégiom maximálne úsilie na dosiahnutie spoločnej dohody v lehote štyroch mesiacov od doručenia skupinového ozdravného plánu orgánom podľa § 71dh ods. 2 o
a)
súhlase so skupinovým ozdravným plánom podľa § 71dh ods. 1 a 3,
b)
povinnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorý je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou v rámci skupiny, vypracovať individuálny ozdravný plán podľa § 71df,
c)
uložení povinností a opatrení podľa § 71dg ods. 5,
d)
uložení povinností podľa § 71dg ods. 6,
e)
uložení opatrení na zlepšenie podľa § 71dg ods. 7 písm. a) až c) a e),
f)
uložení opatrení na zlepšenie podľa § 71dg ods. 7 písm. d).
(2)
Na vydanie súhlasu so skupinovým ozdravným plánom sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 71dg ods. 1 a 2 s tým, že Národná banka Slovenska spolu s príslušnými orgánmi dohľadu nad dcérskymi spoločnosťami posúdi vplyv ozdravných opatrení v skupinovom ozdravnom pláne na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých má sídlo materská spoločnosť a dcérske spoločnosti.
(3)
Ak v lehote podľa odseku 1 ktorýkoľvek z orgánov dohľadu podľa odseku 1 požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody vo veciach podľa ods. 1 písm. a), c), d) a e) v súlade s osobitným predpisom,56bc) Národná banka Slovenska počká, kým vydá rozhodnutie Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc alebo ak žiaden z orgánov dohľadu podľa odseku 1 nepožiadal Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody a Národnej banke Slovenska sa nepodarilo dosiahnuť spoločné rozhodnutie orgánov podľa odseku 1, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne. Národná banka Slovenska doručí svoje rozhodnutie orgánom podľa odseku 1 a materskej spoločnosti.
(4)
Ak sa v lehote podľa odseku 1 nepodarí Národnej banke Slovenska dosiahnuť spoločné rozhodnutie orgánov podľa odseku 1 vo veciach uvedených v odseku 1 písm. b) až f) vo vzťahu k materskej spoločnosti a dcérskym spoločnostiam, Národná banka Slovenska prijme rozhodnutie v týchto veciach len vo vzťahu k materskej spoločnosti. Pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 môže Národná banka Slovenska požiadať o pomoc pri dosiahnutí dohody o záležitostiach podľa odseku 1 písm. e) Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Národná banka Slovenska postupuje podľa druhej vety, konanie preruší a prijme rozhodnutie v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do jedného mesiaca po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska vydá rozhodnutie samostatne.
(5)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu nad dcérskou spoločnosťou, ustanovenie odseku 1 sa na ňu vzťahuje rovnako. Národná banka Slovenska informuje v lehote podľa odseku 1 orgán dohľadu zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe o vplyve ozdravných opatrení v skupinovom ozdravnom pláne na finančnú stabilitu v Slovenskej republike. Pri rozhodovaní o záležitostiach podľa odseku 1 písm. a), c), d) a e) Národná banka rozhodne v súlade so spoločným rozhodnutím orgánov dohľadu podľa odseku 1. Národná banka Slovenska môže vo veciach podľa druhej vety požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a je povinná rozhodnúť v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pri rozhodovaní o záležitostiach podľa odseku 1 písm. b) a f) Národná banka Slovenska nedosiahne spoločné rozhodnutie s orgánmi dohľadu podľa odseku 1, v týchto záležitostiach rozhodne vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, nad ktorou vykonáva dohľad, samostatne.
§ 71dj
Ustanovenia o proporcionalite
(1)
Národná banka Slovenska môže aj bez návrhu, s ohľadom na možný dopad zlyhania obchodníka s cennými papiermi na finančný systém, ostatné inštitúcie vrátane podmienok ich financovania a hospodárstvo ako celok, rozhodnutím primerane obmedziť rozsah uplatnenia požiadaviek uvedených v § 71df a 71dh a určiť odlišne lehotu na vypracovanie ozdravného plánu a frekvenciu jeho aktualizácie. Národná banka Slovenska pritom prihliadne na povahu podnikania obchodníka s cennými papiermi, zložitosti jeho činnosti, jeho akcionársku štruktúru, rizikový profil, veľkosť, právne postavenie, previazanosť s inými účastníkmi finančného systému, na členstvo v inštitucionálnom systéme ochrany alebo inom obdobnom systéme podľa osobitného predpisu56bd) a na investičné služby poskytované týmto obchodníkom s cennými papiermi. Ak dôjde k zmene okolností, rezolučná rada môže kedykoľvek toto rozhodnutie Národnej banky Slovenska nahradiť novým rozhodnutím, ktorým banke určí nový rozsah povinností podľa § 71df a 71dh.
(2)
Národná banka Slovenska informuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o tom, či využila postup podľa odseku 1, a o podrobnostiach svojho postupu.
§ 71dk
Finančná podpora v rámci skupiny
(1)
Materský obchodník s cennými papiermi, materský obchodník s cennými papiermi v Európskej únii, finančná holdingová spoločnosť, zmiešaná finančná holdingová spoločnosť a holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou so sídlom v Slovenskej republike, materská finančná holdingová spoločnosť, materská finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v Európskej únii a ich dcérska spoločnosť, ktorá je inštitúciou alebo finančnou inštitúciou podliehajúcou dohľadu na konsolidovanom základe podľa tohto zákona (ďalej len "podskupina"), môže uzatvoriť s jedným alebo viacerými členmi podskupiny zmluvu obsahujúcu záväzok poskytnúť finančnú podporu, aj keď niektorej zo zmluvných strán bolo uložené opatrenie podľa § 144 ods. 1 písm. r) až y) alebo porovnateľné opatrenie podľa právneho poriadku členského štátu, v ktorom má dotknutá zmluvná strana sídlo (ďalej len "zmluva o skupinovej podpore"), a to za podmienok podľa osobitného zákona.56be) Predmetom finančnej podpory môže byť poskytnutie úveru, záruky alebo majetku, ktorý bude použitý na účely zabezpečenia záväzku (ďalej len "skupinová podpora"). Príjemca skupinovej podpory má právo použiť predmet skupinovej podpory aj v obchodoch s osobami, ktoré nie sú zmluvnou stranou zmluvy o skupinovej podpore.
(2)
Na poskytovanie finančnej podpory v rámci skupiny sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného zákona.56bd)
§ 71dl
(1)
Ustanovenia § 71df až § 71dl a § 144 ods. 8 písm. f), § 144 ods. 29 až 31 a § 144a sa vzťahujú len na obchodníka s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje požiadavka na výšku základného imania najmenej v rozsahu podľa § 54 ods. 11.
(2)
Na nútenú správu nad obchodníkom s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje požiadavka na výšku základného imania najmenej v rozsahu podľa § 54 ods. 11, sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného zákona o nútenej správe nad bankou.114a)
(3)
Na skupinovú nútenú správu nad obchodníkom s cennými papiermi, na ktorého sa vzťahuje požiadavka na výšku základného imania najmenej v rozsahu podľa § 54 ods. 11, sa primerane vzťahujú ustanovenia osobitného zákona o skupinovej nútenej správe nad bankou.56bg)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 56ba až 56bg znejú:
„56ba)
§ 3 ods. 1 zákona č. 371/2014 Z. z.
56bb)
§ 2 zákona č. 371/2014 Z. z.
56bc)
Čl. 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení.
56bd)
Čl. 113 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
56be)
§ 33t až 33y zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 371/2014 Z. z.
56bf)
§ 33t až 33v zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 371/2014 Z. z.
56bg)
§ 62 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 371/2014 Z. z.“.
3.
§ 77 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:
„(8)
Ministerstvo je na účely výkonu jeho pôsobnosti a plnenia jeho úloh podľa tohto zákona a osobitného predpisu47i) a na štatistické účely oprávnené požiadať záujmové združenie obchodníkov s cennými papiermi a pobočiek zahraničných obchodníkov s cennými papiermi o podanie vyjadrenia, vysvetlenia a iné podklady a informácie, ktoré súvisia s činnosťou tohto záujmového združenia alebo s činnosťou jeho členov. Dožiadané záujmové združenie je na účely poskytnutia tejto súčinnosti ministerstvu oprávnené zhromažďovať a spracovávať podklady a informácie od svojich členov s cieľom poskytnúť ich ministerstvu.“.
4.
V § 110 sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
„k)
rezolučnej rade na účely plnenia jej pôsobnosti podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.47i)“.
5.
§ 118l sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa ponúk na prevzatie sa nevzťahujú na obchodné spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje použitie opatrení na riešenie krízových situácií na finančnom trhu podľa tohto alebo osobitného zákona.47i)“.
6.
§ 135 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie:
„(14)
Rozhodnutie príslušného orgánu dohľadu na konsolidovanom základe iného členského štátu vydané po dohode s Národnou bankou Slovenska je záväzné aj pre osoby podliehajúce dohľadu Národnej banky Slovenska na konsolidovanom základe, ktorým je určené.“.
7.
V § 144 sa odsek 1 dopĺňa písmenami r) až y), ktoré znejú:
„r)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť uskutočniť opatrenie uvedené v ozdravnom pláne tak, aby došlo k náprave v lehote určenej Národnou bankou Slovenska,
s)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť vykonať aktualizáciu ozdravného plánu,
t)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť zvolať valné zhromaždenie obchodníka s cennými papiermi a určiť jeho program, ak obchodník s cennými papiermi túto povinnosť nesplní, zvolať valné zhromaždenie obchodníka s cennými papiermi a určiť jeho program,
u)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť odvolať v určitej lehote člena predstavenstva, člena dozornej rady, prokuristu, vedúceho zamestnanca obchodníka s cennými papiermi,
v)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť vypracovať plán rokovaní o reštrukturalizácii dlhu s veriteľmi obchodníka s cennými papiermi,
w)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť vykonať zmeny v obchodnej stratégii obchodníka s cennými papiermi,
x)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť vykonať zmeny v organizačnej štruktúre obchodníka s cennými papiermi a výkone jeho činností,
y)
uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť predložiť rezolučnej rade všetky informácie, ktoré sú potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízových situácií obchodníka s cennými papiermi alebo prípravu rezolučného konania a vykonanie ocenenia aktív a záväzkov obchodníkovi s cennými papiermi podľa osobitného predpisu.47i)“.
8.
V § 144 sa odsek 8 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
predloženie analýzy nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi a záväzného plánu vrátane časového harmonogramu prijatia opatrení na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon investičných služieb a činností a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon investičných služieb a činností.“.
9.
§ 144 sa dopĺňa odsekmi 29 až 31, ktoré znejú:
„(29)
Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť opatrenia podľa odseku 1 písm. r) až y), aj ak obchodník s cennými papiermi pravdepodobne v blízkej budúcnosti poruší ktorúkoľvek z povinností vyplývajúcich z tohto zákona, právne záväzných aktov Európskej únie, ktoré sa vzťahujú na výkon investičných služieb a činností, iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na výkon investičných služieb a činností, najmä ak na základe zistenia Národnej banky Slovenska úroveň primeranosti vlastných zdrojov presahuje požiadavku na vlastné zdroje o menej ako 1,5 percentuálneho bodu z dôvodu zhoršujúcej sa finančnej situácie obchodníka s cennými papiermi, zvyšovania finančnej páky alebo zvyšujúcemu sa riziku koncentrácie.
(30)
Národná banka Slovenska je oprávnená uložiť povinnosť podľa odseku 1 písm. e) aj vtedy, ak sa finančná situácia obchodníka s cennými papiermi výrazne zhorší, ak dotknutá osoba závažným spôsobom porušila právne predpisy alebo stanovy obchodníka s cennými papiermi alebo ak sa dopustila závažných pochybení pri plnení svojich úloh.
(31)
Národná banka Slovenska do dvoch pracovných dní od vydania rozhodnutia podľa tohto paragrafu zašle rozhodnutie na vedomie rezolučnej rade. Rezolučná rada je oprávnená uložiť obchodníkovi s cennými papiermi povinnosť, aby začal rokovania s prípadnými záujemcami o kúpu podniku obchodníka s cennými papiermi súlade s ustanoveniami osobitného zákona.47i)“.
10.
Za § 144 sa vkladá § 144a, ktorý znie:
㤠144a
(1)
Ak je Národná banka Slovenska orgánom dohľadu zodpovedným za výkon dohľadu na konsolidovanom základe, zámer vydať rozhodnutie podľa § 144 ods. 1 písm. r) až y) určené obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý je materskou spoločnosťou, oznámi Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a prerokuje s členmi kolégia. Národná banka Slovenska zohľadní vplyv opatrenia navrhnutého v rozhodnutí na dcérske spoločnosti. Vydané rozhodnutie Národná banka Slovenska doručí členom kolégia a Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pred skončením lehoty na prerokovanie zámeru Národnej banky Slovenska podľa prvej vety člen kolégia požiada o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Národná banka Slovenska rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne samostatne.
(2)
Ak Národnej banke Slovenska ako orgánu dohľadu zodpovednému za výkon dohľadu na konsolidovanom základe oznámi zámer vydať rozhodnutie podľa § 144 ods. 1 písm. r) až y) orgán dohľadu iného členského štátu, ktorý vykonáva dohľad nad spoločnosťou, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, Národná banka Slovenska môže posúdiť pravdepodobný vplyv rozhodnutia na skupinu alebo na subjekty skupiny z iných členských štátov a oznámiť svoje pripomienky príslušnému orgánu dohľadu z iného členského štátu do troch dní.
(3)
Národná banka Slovenska oznámi zámer vydať rozhodnutie podľa § 144 ods. 1 písm. r) až y) určené obchodníkovi s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku, Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a prerokuje ho s príslušným orgánom dohľadu vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe. Rozhodnutie sa doručí aj členom kolégia a Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak pred skončením lehoty na prerokovanie zámeru Národnej banky Slovenska podľa prvej vety člen kolégia požiada o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo), Národná banka Slovenska konanie preruší a rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne samostatne.
(4)
Ak Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe na základe oznámenia podľa odseku 1 zistí, že zámer vydať rozhodnutie podľa § 144 ods. 1 písm. r) až y) má aj orgán dohľadu vykonávajúci dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý je súčasťou konsolidovaného celku, Národná banka Slovenska s cieľom zjednodušiť prijatie riešení na obnovenie finančnej situácie dotknutého obchodníka s cennými papiermi spolupracuje s orgánom dohľadu podľa odseku 1 v záujme určenia, či je vhodnejšie skoordinovať opatrenia podľa § 144 ods. 1 písm. r) až z) vo vzťahu k viac ako jednému obchodníkovi s cennými papiermi. Ak sa Národná banka Slovenska nedohodne s orgánom dohľadu podľa prvej vety do piatich dní od doručenia oznámenia podľa odseku 1, Národná banka Slovenska rozhodne ohľadom obchodníka s cennými papiermi so sídlom v Slovenskej republike samostatne. Ak v lehote podľa druhej vety ktorýkoľvek orgán dohľadu požiada Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) o pomoc pri dosiahnutí dohody ohľadom opatrení podľa § 71df ods. 3 písm. d), j), k), s), § 144 ods. 1 písm. r) až y) alebo § 144 ods. 1 písm. e) alebo písm. g) v súlade s osobitným predpisom, Národná banka Slovenska konanie preruší a rozhodne v súlade s rozhodnutím Európskeho orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo). Ak Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) také rozhodnutie nevydá najneskôr do troch dní po doručení žiadosti o pomoc, Národná banka Slovenska rozhodne ohľadom obchodníka s cennými papiermi so sídlom v Slovenskej republike samostatne. Národná banka Slovenska doručí rozhodnutie aj príslušným orgánom dohľadu z iných členských štátov.
(5)
Ak Národná banka Slovenska nesúhlasí so zámerom príslušného orgánu dohľadu vydať rozhodnutie podľa § 71df ods. 3 písm. d), j), k), s), § 144 ods. 1 písm. r) alebo § 144 ods. 1 písm. e) alebo písm. g) vo vzťahu k materskej spoločnosti, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku spolu s dcérskou spoločnosťou, nad ktorou vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, alebo dcérskej spoločnosti so sídlom v inom členskom štáte, ktorá je súčasťou konsolidovaného celku, nad ktorým vykonáva dohľad Národná banka Slovenska, je oprávnená pred skončením prerokovania v kolégiu požiadať o pomoc Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo).“.
11.
Príloha sa dopĺňa bodom 27, ktorý znie:
„27.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).“.
Čl. V
Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 180/2014 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z. a zákona č. 364/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 13 sa odsek 1 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:
„f)
z odpisu záväzkov na základe rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu.73a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 73a znie:
„73a)
§ 39 až 46 zákona č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 19 ods. 2 sa písmeno h) dopĺňa šiestym bodom, ktorý znie:
„6.
to vyplýva z rozhodnutia Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,73a)“.
3.
V § 20 sa odsek 2 dopĺňa písmenom g), ktoré znie:
„g)
nepremlčaným pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu96a) (odsek 21).“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 96a znie:
4.
§ 20 sa dopĺňa odsekom 21, ktorý znie:
„(21)
Tvorba opravných položiek k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu96a) je daňovým výdavkom u daňovníkov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, a to najviac do výšky menovitej hodnoty pohľadávok alebo uhradenej obstarávacej ceny pohľadávok vrátane príslušenstva, ak bolo zahrnuté do základu dane. Opravné položky k pohľadávkam voči osobám v rezolučnom konaní podľa osobitného predpisu96a) sa zahrnú do základu dane počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom sa začína rezolučné konanie.“.
5.
V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:
„o)
peňažné príspevky platené na zabezpečenie účinného uplatňovania opatrení na riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu.105a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 105a znie:
Čl. VI
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 353/2005 Z. z., zákona č. 520/2005 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 270/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 552/2008 Z. z., zákona č. 276/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 130/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z. a zákona č. 305/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 16 ods. 1 sa slová "Ak súd počas konkurzného konania začne" nahrádzajú slovami "Ak sa počas konkurzného konania začne konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu8a) alebo ak súd začne", za slovo "zastavenia" sa vkladajú slová "konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo" a za slovo "prebiehajúceho" sa vkladajú slová "konania o riešení krízovej situácie na finančnom trhu alebo".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a znie:
„8a)
Zákon č. 371/2014 Z. z. o riešení krízových situácií na finančnom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
§ 16 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3)
Do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu súd preruší konkurzné konanie na návrh dlžníka alebo Rady pre riešenie krízových situácií podľa osobitného predpisu,8a) ak sa preukáže, že vo vzťahu k dlžníkovi sa pripravuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu.8a) Súd pokračuje v prerušenom konkurznom konaní po uplynutí 60 dní od prerušenia konkurzného konania. Dlžník alebo Rada pre riešenie krízových situácií je oprávnená počas prerušenia konania navrhnúť, aby súd o prerušení konania rozhodol opakovane, ak osvedčí, že dôvody, pre ktoré bolo konanie prerušené, trvajú.“.
3.
V § 32 ods. 11 nad slovom "predpisu" sa odkaz 8a nahrádza odkazom 8b.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8b znie:
„8b)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.“.
4.
V § 47 ods. 2 sa za slovo "neprerušuje" vkladajú slová "konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu,8a)".
5.
Za § 180 sa vkladá § 180a, ktorý znie:
㤠180a
Ak je úpadcom banka alebo pobočka zahraničnej banky, chránené vklady podľa osobitného predpisu32a) sa uspokoja z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti všeobecnej podstate, pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 32a znie:
„32a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.
Čl. VII
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2015.
Andrej Kiska v. r.

Peter Pellegrini v. r.

Robert Fico v. r.
Príloha k zákonu č. 371/2014 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12. 6. 2014).
1)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
2)
§ 80 až 98 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
3)
§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
4)
§ 54 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5)
§ 54 ods. 11 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
6)
§ 5 písm. ab) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
7)
Čl. 6 až 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27. 6. 2013) v platnom znení.
8)
§ 33a písm. k) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
9)
§ 33a písm. s) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
10)
§ 33a písm. l) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
11)
§ 33a písm. n) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
12)
§ 33a písm. p) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
13)
§ 33a písm. t) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
14)
§ 33a písm. u) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
15)
§ 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Čl. 4 ods. 1 bod 15 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
15a)
Čl. 4 ods. 1 bod 29 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
16)
§ 22 ods. 4 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení zákona č. 561/2004 Z. z.
Čl. 4 ods. 1 bod 16 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
17)
§ 5 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012).
19)
Čl. 28 ods. 1 až 4, čl. 29 ods. 1 až 5, čl. 31 ods. 1 a čl. 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
19a)
Čl. 28 ods. 1 až 4, čl. 29 ods. 1 až 5, čl. 31 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
19b)
Čl. 52 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
19c)
Čl. 63 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
20)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
21)
§ 6 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
22)
§ 5 ods. 2 časť prvej vety za bodkočiarkou zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
23)
Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010) v platnom znení, nariadenie Rady (EÚ) č. 1096/2010 zo 17. novembra 2010, ktorým sa Európskej centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre systémové riziká (Ú. v. EÚ L 331, 15. 12. 2010).
24)
Čl. 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení.
25)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30. 7. 2014).
26)
Zákon č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27)
§ 7, 14, 31 a 32 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
28)
§ 244 až 246d a § 250l až 250s Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
29)
§ 2, 3, 29 a § 39 ods. 1 a § 73a až 73k zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
30)
§ 34 zákona č. 540/2007 Z. z. o audítoroch, audite a dohľade nad výkonom auditu a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
31)
§ 2 ods. 2 zákona č. 540/2007 Z. z.
32)
§ 2 ods. 3 zákona č. 540/2007 Z. z.
33)
§ 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
34)
§ 2 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov.
35)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
Napríklad zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 17 ods. 3 a 4 zákona č. 747/2004 Z. z.
38)
Napríklad nariadenie (EÚ) č. 1092/2010, nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení.
39)
§ 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
40)
Napríklad zákon č. 540/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
41)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
42)
Napríklad § 11 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
§ 91 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
§ 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Čl. 37 ods. 37.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012) v platnom znení.
45)
§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 566/2001 Z. z.
46)
§ 28 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 70 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
§ 120 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
Napríklad zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
49)
§ 33p ods. 7 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 371/2014 Z. z.
50)
§ 50 ods. 1 písm. t) až za) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 371/2014 Z. z.
51)
§ 54 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
Čl. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (Ú. v. EÚ L 177, 4. 7. 2008).
53)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
Napríklad § 24 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 55 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
55)
§ 7 ods. 14 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
§ 35 ods. 4 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
57)
§ 14, 15 a 27 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
58)
§ 5b zákona č. 530/2003 Z. z. v znení zákona č. 136/2010 Z. z.
59)
Zákon č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
60)
§ 99 až 111 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
61)
Čl. 81 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27. 7. 2012) v platnom znení.
62)
Zákon č. 7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
63)
Nariadenie (EÚ) č. 806/2014.
64)
§ 6 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
65)
§ 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
66)
Nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení.
67)
§ 7 ods. 17 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 213/2014 Z. z.
68)
Čl. 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 v platnom znení.
69)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
70)
Čl. 113 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
71)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72)
Zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
73)
§ 67 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
74)
§ 59b Obchodného zákonníka v znení zákona č. 657/2007 Z. z.
75)
§ 193 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
76)
§ 202 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
77)
§ 202 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
78)
§ 204a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
79)
§ 211 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
80)
§ 213 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
81)
§ 215 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 500/2001 Z. z.
82)
§ 3 až 8 zákona č. 200/2011 Z. z.
83)
§ 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.
84)
§ 6 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z.
85)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 13/zv. 29; Ú. v. ES L 243, 11. 9. 2002) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29. 11. 2008) v platnom znení.
86)
Napríklad Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
87)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
88)
§ 28 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 70 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
Čl. 17 ods. 1, 5 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12. 06. 2014).
90)
Napríklad § 154 až 220a Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
91)
§ 154 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
92)
§ 162 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
93)
§ 7 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 54 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
94)
Zákon č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
95)
Napríklad § 14 a § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov, nariadenie (EÚ) č. 575/2013 v platnom znení.
96)
§ 28 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
97)
§ 23 ods. 1, § 33o a 33p zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
Zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.
99)
§ 89 zákona č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní.
100)
§ 180 zákona č. 7/2005 Z. z.
101)
§ 107a zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 51 zákona č. 492/2009 Z. z. v znení zákona č. 130/2011 Z. z.
102)
Zákon č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 89 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.
102a)
Napríklad delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmu financovania riešenia krízových situácií (Ú. v. EÚ L 11, 17. 1. 2015).
102b)
Napríklad § 248 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, § 7 písm. h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku.
103)
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
§ 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
104)
Napríklad § 50 až 65 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
105)
Čl. 67 nariadenia (EÚ) č. 806/2014.
106)
Zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
107)
§ 19 ods. 4 zákona č. 747/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
108)
§ 10 ods. 5 zákona č. 747/2004 Z. z.
109)
Napríklad Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
110)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.