35/2019 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2022 do 30.04.2022
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 35/2019 Z. z. |
Názov: | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 05.12.2018 |
Dátum vyhlásenia: | 15.02.2019 |
Dátum účinnosti od: | 01.01.2022 |
Dátum účinnosti do: | 30.04.2022 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
168/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
169/2019 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 22. mája 2019 č. MF/007421/2019-75, ktorým sa ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí a hodnota služobnej rovnošaty neozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí |
170/2019 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia z 22. mája 2019 č. MF/007422/2019-75, ktorým sa ustanovuje vzor formulára majetkového priznania, podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie a činnosti zakázané príslušníčkam finančnej správy |
184/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú kritériá určenia zdravotnej klasifikácie na výkon funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom |
406/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 168/2019 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
78/1992 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov |
171/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Policajnom zbore |
139/1998 Z. z. | Zákon o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch |
328/2002 Z. z. | Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
461/2003 Z. z. | Zákon o sociálnom poistení |
5/2004 Z. z. | Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
199/2004 Z. z. | Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
581/2004 Z. z. | Zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
650/2004 Z. z. | Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
300/2005 Z. z. | Trestný zákon |
301/2005 Z. z. | Trestný poriadok |
475/2005 Z. z. | Zákon o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
570/2005 Z. z. | Zákon o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
503/2011 Z. z. | Zákon o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
56/2012 Z. z. | Zákon o cestnej doprave |
281/2015 Z. z. | Zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
55/2017 Z. z. | Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
319/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
126/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
76/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
186/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
431/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
123/2022 Z. z. | Zákon o centrálnom registri účtov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
125/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
350/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
238/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
299/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
324/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
200/1998 Z. z. | Zákon o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
652/2004 Z. z. | Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
736/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
234/2007 Z. z. | Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky o podrobnostiach o stravovaní predvedenej osoby alebo zaistenej osoby |
379/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na fyzickú zdatnosť občana žiadajúceho o prijatie do štátnej služby colníkov |
479/2009 Z. z. | Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
369/2010 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa upravujú kritériá určenia zdravotnej klasifikácie na výkon štátnej služby colníka |
333/2011 Z. z. | Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva |
35
ZÁKON
z 5. decembra 2018
o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
ZÁKLADNÉ ÚLOHY FINANČNEJ SPRÁVY A PRINCÍPY ŠTÁTNEJ SLUŽBY PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY
Čl. 1
Základné úlohy finančnej správy
Finančná správa chráni fiškálne a obchodno-politické záujmy Slovenskej republiky a
Európskej únie a plní úlohy pri ochrane vnútorného trhu Európskej únie.
Čl. 2
Princíp politickej neutrality
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem
pred politickým záujmom a koná spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, že zvýhodňuje
ktorúkoľvek politickú stranu alebo politické hnutie. Princíp politickej neutrality
sa uplatňuje najmä prostredníctvom zákazu členstva príslušníka finančnej správy v
politickej strane alebo politickom hnutí, ako aj zákazom vyvíjať činnosť v ich prospech.
Čl. 3
Princíp zákonnosti
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby a nadriadený v služobných vzťahoch
koná a rozhoduje v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, právne záväznými aktmi Európskej
únie, právnymi predpismi Slovenskej republiky a vnútornými predpismi.
Čl. 4
Princíp efektívneho riadenia
Nadriadený riadi príslušníka finančnej správy efektívne a hospodárne. Nadriadený a
služobný úrad vytvárajú podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby príslušníkmi
finančnej správy.
Čl. 5
Princíp nestrannosti
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem
pred osobným záujmom. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä ako povinnosť príslušníka
finančnej správy pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne, zdržať sa
konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobným záujmom, a nezneužívať
informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo
v prospech iného.
Čl. 6
Princíp profesionality
Príslušník finančnej správy pri výkone štátnej služby koná odborne, svedomito a v
súlade s Etickým kódexom príslušníka finančnej správy. Princíp profesionality sa uplatňuje
najmä dlhodobým profesionálnym rozvojom príslušníka finančnej správy, podporou kariérneho
rastu, pravidelným služobným hodnotením, právom a povinnosťou príslušníka finančnej
správy vzdelávať sa. Príslušníkovi finančnej správy služobný úrad zabezpečuje zodpovedajúce
vzdelávanie na dosiahnutie takej úrovne odborných kompetencií, ktorá mu umožní kvalitný
výkon štátnej služby.
Čl. 7
Princíp stability
Príslušník finančnej správy je chránený pred skončením služobného pomeru z iných ako
zákonom ustanovených dôvodov. Princíp stability sa uplatňuje najmä prostredníctvom
stálej štátnej služby, inštitútov prevedenia, preloženia, zaraďovania do jednotlivých
druhov zálohy a možnosti skončenia služobného pomeru príslušníka finančnej správy
len zo zákonom ustanovených dôvodov.
PRVÁ ČASŤ
PREDMET ÚPRAVY
§ 1
Tento zákon upravuje
a)
právomoc a pôsobnosť Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo
financií“) v oblasti daní, poplatkov a colníctva,
b)
postavenie, organizáciu, právomoc a pôsobnosť Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho
úradu finančnej správy,
c)
postavenie, povinnosti a oprávnenia príslušníka finančnej správy (§ 30) pri plnení úloh finančnej správy,
d)
štátnu službu príslušníkov finančnej správy a právne vzťahy súvisiace so vznikom,
zmenami a skončením služobného pomeru.
DRUHÁ ČASŤ
POSTAVENIE, ORGANIZÁCIA, PRÁVOMOC A PÔSOBNOSŤ ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI DANÍ,
POPLATKOV A COLNÍCTVA
PRVÁ HLAVA
ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY V OBLASTI DANÍ, POPLATKOV A COLNÍCTVA
§ 2
Základné ustanovenia
(1)
Orgánmi štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva sú:
a)
ministerstvo financií,
b)
finančné riaditeľstvo,
c)
daňové úrady a colné úrady, ktoré sú preddavkovými organizáciami zapojenými na rozpočet
finančného riaditeľstva, a
d)
Kriminálny úrad finančnej správy, ktorý je preddavkovou organizáciou zapojenou na
rozpočet finančného riaditeľstva.
(2)
Finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy
sú orgánmi finančnej správy a tvoria finančnú správu.
§ 3
Ministerstvo financií
(1)
Ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov
a colníctva plní tieto úlohy:
a)
vypracúva stratégiu politiky daní a poplatkov,
b)
vypracúva stratégiu colnej politiky a colníctva,
c)
vypracúva stratégiu rozvoja finančnej správy,
d)
pripravuje návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
e)
vypracúva návrhy medzinárodných zmlúv,
f)
vykonáva analytickú činnosť v oblastí daní, poplatkov a colníctva,
g)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam finančného riaditeľstva a preskúmava jeho
rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa osobitných predpisov,1)
h)
plní úlohy súvisiace s otváraním colných priechodov, rušením colných priechodov a
zmenou ich charakteru,
i)
j)
spravuje informačné systémy finančnej správy,
k)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.4)
(2)
Ministerstvo financií ukladá orgánom finančnej správy úlohy súvisiace s úlohami uvedenými
v odseku 1 písm. a) až f).
(3)
Na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov4) ministerstvo financií spracúva osobné údaje v súlade s osobitnými predpismi5) o fyzických osobách, ktoré sú účastníkmi konania vo veciach služobného pomeru podľa
tohto zákona, správneho konania, daňového konania alebo colného konania, zástupcami
účastníkov týchto konaní, zúčastnenými osobami, svedkami, znalcami alebo tlmočníkmi,
a o iných fyzických osobách, ktoré doručili ministerstvu financií na vybavenie žiadosť,
návrh, podnet alebo iné podanie; zoznam týchto osobných údajov je uvedený v prílohe č. 1.
(4)
Ministerstvo financií dáva písomný súhlas na realizáciu zámeru finančného riaditeľstva
vykonať činnosti týkajúce sa vytvárania, správy a rozvoja informačných systémov finančnej
správy. Súhlas ministerstva financií sa nevyžaduje na realizáciu zámeru finančného
riaditeľstva vykonať činnosti prevádzkového charakteru, ktoré sa týkajú údržby informačných
systémov finančnej správy.
§ 4
Finančné riaditeľstvo
(1)
Finančné riaditeľstvo vykonáva svoju pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.
Sídlom finančného riaditeľstva je Banská Bystrica.
(2)
Finančné riaditeľstvo je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom
rozpočtovej kapitoly ministerstva financií a je
a)
služobným úradom príslušníkov finančnej správy,
b)
zamestnávateľom zamestnancov, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme6) alebo práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa
Zákonníka práce na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných úradoch a Kriminálnom
úrade finančnej správy (ďalej len „zamestnanec finančného riaditeľstva“),
c)
služobným úradom štátnych zamestnancov podľa osobitného predpisu.7)
(3)
Finančné riaditeľstvo plní tieto úlohy:
a)
riadi a kontroluje daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy,
b)
vypracúva koncepciu rozvoja finančnej správy v súlade so stratégiou rozvoja finančnej
správy,
c)
zabezpečuje jednotné uplatňovanie osobitných predpisov8) a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná (ďalej len „medzinárodná
zmluva“), v oblasti daní, poplatkov a colníctva a navrhuje ich zmeny,
d)
vytvára, rozvíja a prevádzkuje informačné systémy finančnej správy; zámer vykonať
činnosti týkajúce sa vytvárania a rozvoja informačných systémov finančnej správy predkladá
ministerstvu financií,
e)
vytvára a vedie centrálny register hospodárskych subjektov a iných osôb, ktoré sa
zaoberajú činnosťami, na ktoré sa vzťahujú colné predpisy, a zabezpečuje jeho zosúladenie
s príslušnými registrami Európskej komisie,9) vytvára a vedie centrálny register daňových subjektov, udržiava a aktualizuje bázu
dát; uvedené registre vytvára a vedie prostredníctvom informačných systémov finančnej
správy,
f)
prideľuje hospodárskemu subjektu alebo inej osobe číslo EORI (číslo registrácie a
identifikácie hospodárskych subjektov) podľa osobitného predpisu,10)
g)
poskytuje informácie podľa osobitného predpisu,11)
h)
vykonáva činnosti správcu integrovaného colného sadzobníka, spravuje sadzobné opatrenia
a kontroluje ich dodržiavanie,
i)
vykonáva správu nomenklatúry harmonizovaného systému a správu kombinovanej nomenklatúry,
j)
usmerňuje prijímanie záruk na colný dlh, rozhoduje o upustení od záruky na colný
dlh podľa osobitného predpisu,12)
k)
schvaľuje spôsobilosť kontajnerov na prepravu pod colnou uzáverou,
l)
m)
zabezpečuje získavanie a spracúvanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ak
tak ustanovujú osobitné predpisy,15)
n)
informuje osoby o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a poplatkov a o ich
právach a povinnostiach podľa osobitných predpisov,16)
o)
p)
rozhoduje o žiadostiach o prijatie opatrenia proti porušovaniu práv duševného vlastníctva
podľa osobitných predpisov18) a v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi18) informuje príslušné colné orgány členských štátov o rozhodnutí, ktorým sa schvaľuje
žiadosť o prijatie tohto opatrenia,
q)
poskytuje Európskej komisii informácie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými
predpismi19) vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti a do pôsobnosti colných úradov,
r)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho
úradu finančnej správy a vo veciach daní a poplatkov aj proti rozhodnutiam obcí a
preskúmava tieto rozhodnutia mimo odvolacieho konania,1)
s)
zabezpečuje a vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a
pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodnej zmluvy a osobitných
predpisov20) na základe poverenia ministerstva financií,
t)
zabezpečuje a vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri výkone colného
dohľadu a správy daní podľa medzinárodnej zmluvy a osobitných predpisov,20)
u)
robí úkony, okrem vyrubovacieho konania, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových
úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy, ak
1.
to vyžaduje bezpečnosť štátu,
2.
hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo majetku alebo ohrozenie života a jeho odvrátenie
nemožno inak dosiahnuť,
3.
hrozí nebezpečenstvo, že účtovné doklady alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené
alebo pozmenené alebo že bude spôsobená ujma na prostriedkoch štátneho rozpočtu alebo
rozpočtu Európskej únie a odvrátenie takéhoto nebezpečenstva nemožno inak dosiahnuť,
4.
súvisia s úkonmi, ktoré je potrebné utajiť,
5.
na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi, colnými predpismi alebo inými
osobitnými predpismi,21) podľa ktorých vykonáva svoje úlohy, je potrebný bezprostredný zásah, alebo
6.
je potrebné overiť výsledky daňovej kontroly alebo úroveň daňového dozoru, alebo
úroveň colného dohľadu,
v)
schvaľuje tlač formulárov uvedených v osobitnom predpise22) a zabezpečuje tlač daňových priznaní, hlásení a prehľadov, ktorých vzory určuje ministerstvo
financií,
w)
spracúva úhrady pohľadávok štátu vzniknutých podľa osobitného predpisu,23)
x)
vypracováva analýzy plnenia príjmov štátneho rozpočtu za finančnú správu a vykonáva
analytickú a koncepčnú činnosť v oblasti správy daní,
y)
vykonáva odhaľovanie a dokumentovanie trestnej činnosti príslušníkov finančnej správy
pri výkone štátnej služby a zamestnancov finančného riaditeľstva pri výkone prác vo
verejnom záujme alebo prác na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru podľa Zákonníka práce na finančnom riaditeľstve, daňových úradoch, colných
úradoch a Kriminálnom úrade finančnej správy (ďalej len „práce na základe dohôd podľa
Zákonníka práce“),
z)
vykonáva inšpekčnú činnosť zameranú na odhaľovanie, zisťovanie, dokumentovanie a
preverovanie porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej
služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme
alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce,
aa)
vykonáva školenia v oblasti colných predpisov a daňových predpisov a organizačne
zabezpečuje skúšky podľa osobitného predpisu24) za úhradu v rozsahu vynaložených nákladov; úhrada je príjmom štátneho rozpočtu,
ab)
zhromažďuje, dokumentuje, uchováva a spracúva predmety hmotného a nehmotného historického
dedičstva z oblasti cla a daní a zabezpečuje osvetovú činnosť v tejto oblasti,
ac)
vykonáva expertíznu laboratórnu činnosť na účely uplatňovania colných predpisov,
daňových predpisov a osobitných predpisov,25)
ad)
zabezpečuje správnosť a úplnosť účtovania colných, daňových a nedaňových príjmov
vrátane výpočtu nároku z výnosu dane z príjmov územnej samospráve26) a realizácie platobného styku za daňové úrady a colné úrady,
ae)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi27) alebo medzinárodnou zmluvou.
(4)
Štatutárnym orgánom finančného riaditeľstva je prezident finančnej správy (ďalej
len „prezident“). Prezident riadi finančnú správu a zodpovedá za činnosť finančnej
správy ministrovi financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“). Ak funkcia
prezidenta nie je obsadená, finančnú správu riadi v rozsahu práv a povinností prezidenta
viceprezident finančnej správy (ďalej len „viceprezident“).
(5)
Za finančné riaditeľstvo koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom
prezident; prezident môže poveriť konaním za finančné riaditeľstvo pred orgánmi činnými
v trestnom konaní a pred súdom iného príslušníka finančnej správy.
(6)
Vnútornú organizačnú štruktúru finančného riaditeľstva na návrh prezidenta schvaľuje
minister.
§ 5
Daňový úrad
(1)
Daňový úrad vykonáva svoju pôsobnosť v územnom obvode kraja,28) ak § 6 ods. 1 alebo osobitný predpis11) neustanovuje inak.
(2)
Daňový úrad plní tieto úlohy:
a)
vykonáva správu daní podľa osobitného predpisu,11)
b)
kontroluje platenie správnych poplatkov,29) ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, vracia správne poplatky zaplatené cudzozemcom
na hraničnom priechode Slovenskej republiky v cudzej mene, ukladá pokuty,30) vymáha správne poplatky, ktoré sa platia orgánom finančnej správy, a odvádza do štátneho
rozpočtu celkovú sumu správnych poplatkov poukázanú inými správnymi orgánmi, ktoré
nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov,
c)
vracia súdne poplatky31) na základe rozhodnutia súdov, orgánov štátnej správy súdov alebo orgánov prokuratúry,
odvádza celkovú sumu súdnych poplatkov nimi poukázanú do štátneho rozpočtu z úkonov
a konaní pred ich zapojením do centrálneho systému evidencie poplatkov,
d)
informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní a o osobitnom
predpise,32)
e)
vykonáva vzájomnú medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní a pri vymáhaní
niektorých finančných pohľadávok podľa medzinárodných zmlúv a osobitných predpisov,33)
f)
poskytuje informácie podľa osobitného predpisu,11)
g)
zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných závierok a ostatných
finančných výkazov predkladaných obcami, účtovných závierok a finančných výkazov predkladaných
rozpočtovými organizáciami, príspevkovými organizáciami a ostatnými subjektmi verejnej
správy zriadenými alebo založenými obcami a spracovanie ostatných dokumentov, ktoré
tieto subjekty ukladajú do registra účtovných závierok,32)
h)
prijíma úhrady pohľadávok štátu vzniknutých podľa osobitného predpisu,34)
i)
vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach podľa osobitného
predpisu,35)
j)
dáva finančnému riaditeľstvu podnety na zabezpečenie jednotného uplatňovania osobitných
predpisov a medzinárodných zmlúv podľa § 4 ods. 3 písm. c),
k)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.36)
(3)
Daňový úrad riadi riaditeľ daňového úradu.
(4)
Vnútornú organizačnú štruktúru daňového úradu na návrh riaditeľa daňového úradu určuje
prezident.
(5)
Daňový úrad má procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej
pôsobnosti podľa tohto zákona. Za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu
alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom daňového úradu alebo prezidentom.
(6)
Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov možno zriadiť pobočky daňového úradu
a kontaktné miesta; pobočky daňového úradu a kontaktné miesta na návrh riaditeľa daňového
úradu zriaďuje a zrušuje prezident.
§ 6
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty
(1)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty je daňovým úradom a vykonáva pôsobnosť na celom
území Slovenskej republiky. Sídlom Úradu pre vybrané hospodárske subjekty je Bratislava.
(2)
V pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske subjekty sú vybrané hospodárske subjekty;
pri plnení úloh podľa odseku 5 písm. h) sú v pôsobnosti Úradu pre vybrané hospodárske
subjekty aj žiadatelia o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu. Na účely
tohto zákona sa vybraným hospodárskym subjektom rozumie
a)
banka alebo pobočka zahraničnej banky,37)
b)
poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu, pobočka poisťovne z iného členského
štátu, pobočka zahraničnej poisťovne, zaisťovňa, zaisťovňa z iného členského štátu,
pobočka zaisťovne z iného členského štátu alebo pobočka zahraničnej zaisťovne,38)
c)
obchodníci s cennými papiermi, pobočky zahraničných obchodníkov s cennými papiermi
alebo obchodníci s cennými papiermi vykonávajúci bezhotovostné obchody s peňažnými
prostriedkami v cudzej mene,39)
d)
dôchodkové správcovské spoločnosti alebo doplnkové dôchodkové spoločnosti,40)
e)
platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie,41)
f)
subjekty so statusom schválený hospodársky subjekt,42)
g)
daňový subjekt, ktorý dosiahol za každé z dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích
období ročný obrat 40 000 000 eur a viac.
(3)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty
a)
sa pre vybrané hospodárske subjekty podľa odseku 2 písm. f) a g) stáva príslušným
k 1. januáru
1.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol subjektu udelený status schváleného hospodárskeho
subjektu,
2.
druhého roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu podmienky
podľa odseku 2 písm. g),
b)
prestáva byť pre vybrané hospodárske subjekty príslušným k 1. januáru
1.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom bol na vybraný hospodársky subjekt vyhlásený
konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bola povolená reštrukturalizácia; to neplatí,
ak je k tomuto dňu zároveň vybraným hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. a)
až e) alebo písm. f),
2.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k zrušeniu rozhodnutia o udelení statusu
schváleného hospodárskeho subjektu; to neplatí, ak je vybraný hospodársky subjekt
súčasne vybraným hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. a) až e) alebo písm.
g),
3.
druhého roka nasledujúceho po zdaňovacom období, v ktorom vybraný hospodársky subjekt
prestal spĺňať podmienku podľa odseku 2 písm. g); to neplatí, ak je k tomuto dňu vybraným
hospodárskym subjektom podľa odseku 2 písm. a) až e) alebo písm. f),
4.
roka nasledujúceho po roku, v ktorom prestal byť vybraným hospodárskym subjektom
podľa odseku 2 písm. a) až e); to neplatí, ak je k tomuto dňu vybraným hospodárskym
subjektom podľa odseku 2 písm. f) alebo písm. g).
(4)
Ročným obratom sa na účely odseku 2 písm. g) a odseku 3 pri daňovom subjekte účtujúcom
v sústave podvojného účtovníctva rozumie súhrn výnosov zo všetkých ním vykonávaných
činností za príslušné zdaňovacie obdobie43) a pri daňovom subjekte účtujúcom v sústave jednoduchého účtovníctva súhrn príjmov
zo všetkých ním vykonávaných činností za príslušné zdaňovacie obdobie.
(5)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty plní tieto úlohy:
a)
vykonáva správu osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach podľa osobitného
predpisu,35)
b)
vykonáva správu osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcií podľa osobitného
predpisu,44)
c)
koordinuje získavanie podkladov pre rozhodovaciu činnosť colných úradov vo veci vydávania
povolení na zjednodušený postup podľa osobitného predpisu45) a rozhodovaciu činnosť vo veci udelenia statusu schváleného hospodárskeho subjektu,
o ktorých vydanie má schválený hospodársky subjekt záujem požiadať,
d)
poskytuje pomoc a konzultácie vybraným hospodárskym subjektom pred podaním žiadosti
o udelenie povolenia na zjednodušený postup podľa osobitného predpisu45) a pred podaním žiadosti o udelenie statusu schváleného hospodárskeho subjektu,
e)
informuje vybrané hospodárske subjekty o uplatňovaní colných predpisov,
f)
zabezpečuje spracovanie individuálnych a konsolidovaných účtovných výkazov,
g)
rozhoduje o vrátení správnych poplatkov a vymáha správne poplatky,
h)
rozhoduje v konaní o udelení statusu schváleného hospodárskeho subjektu a zabezpečuje
výmenu informácií s príslušnými colnými orgánmi ostatných členských štátov a Európskou
komisiou v tomto konaní,
i)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.36)
(6)
Okrem úloh podľa odseku 5 plní Úrad pre vybrané hospodárske subjekty úlohy podľa
§ 5 ods. 2 písm. a), d) až f) a j).
(7)
Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonáva činnosť uvedenú v odseku 5 písm. d)
a e) v súčinnosti s colnými úradmi.
Colný úrad
§ 7
(1)
(2)
Colný úrad plní tieto úlohy:
a)
rozhoduje a vykonáva úkony vo veciach colného dohľadu a správy spotrebných daní,
ak tento zákon alebo osobitné predpisy47) neustanovujú inak,
b)
c)
rozhoduje o vrátení cla alebo o odpustení cla a o vrátení dane, pri ktorej je správcom
dane,
d)
povoľuje odklad platenia cla a iné uľahčenia platby cla a povoľuje odklad platenia
dane alebo platenie dane v splátkach podľa osobitného predpisu,50)
e)
schvaľuje spôsobilosť dopravných prostriedkov na prepravu tovaru pod colnou uzáverou,
f)
rozhoduje a vykonáva úkony v oblasti presadzovania práv duševného vlastníctva podľa
osobitných predpisov,18)
g)
objasňuje a prejednáva colné priestupky51) a priestupky podľa osobitných predpisov,52) odhaľuje a prerokúva colné delikty53) a iné správne delikty podľa osobitných predpisov,54) odhaľuje a prerokúva porušenie daňových predpisov v oblasti spotrebných daní, odhaľuje
trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov
v oblasti spotrebných daní a zisťuje ich páchateľov,
h)
i)
vymeriava, vyberá a eviduje clo, vymeriava úroky z omeškania a zabezpečuje splnenie
colného dlhu preplatkami na inom cle, vyrubuje a eviduje dane vyberané podľa daňových
predpisov a plní ďalšie úlohy ustanovené daňovými predpismi,
j)
pátra po tovare, ktorý unikol colnému dohľadu,
k)
pátra po osobách, ktoré porušili colné predpisy alebo daňové predpisy, zisťuje a
zamedzuje porušovanie colných predpisov alebo daňových predpisov, vedie boj proti
pašovaniu,56)
l)
vykonáva kontrolu po prepustení tovaru,57)
m)
zabezpečuje a vykonáva v odôvodnených prípadoch sprievod osôb, dopravných prostriedkov
a tovaru od colného úradu odoslania k colnému úradu určenia,
n)
usmerňuje pohyb osôb a dopravných prostriedkov v colnom priestore a zabezpečuje dodržiavanie
verejného poriadku v colnom priestore vnútrozemskej pobočky colného úradu,
o)
zisťuje, či tovar a dopravné prostriedky prestúpili colnú hranicu v súlade s colnými
predpismi alebo daňovými predpismi a pri ich porušení prijíma opatrenia,
p)
zabezpečuje získavanie informácií pre colnú štatistiku o tovare, ktorý bol prepustený
do colného režimu alebo na spätný vývoz, vedie údajovú základňu o dovoze a vývoze
tovaru; zabezpečuje získavanie, prvotné spracúvanie a kontrolu údajov pre štátnu štatistiku13) o tovare, ktorý je predmetom obchodu medzi Slovenskou republikou a členským štátom,
a s tým súvisiace činnosti,
q)
prideľuje colné registračné číslo na účely colného konania, ak deklarantovi alebo
jeho zástupcovi nepridelili iné identifikačné číslo príslušné orgány Slovenskej republiky,
r)
vykonáva kontrolu podľa osobitných predpisov,58)
s)
informuje daňové subjekty o ich právach a povinnostiach vo veciach daní,15)
t)
dáva finančnému riaditeľstvu podnety na zabezpečenie jednotného uplatňovania osobitných
predpisov8) a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná podľa § 4 ods. 3 písm. c),
u)
plní úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv v rozsahu poverenia prezidenta,
v)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.47)
(3)
Colný úrad riadi riaditeľ colného úradu.
(4)
Vnútornú organizačnú štruktúru colných úradov na návrh riaditeľa colného úradu určuje
prezident.
(5)
Pobočky colného úradu a stanice colného úradu na návrh riaditeľa colného úradu zriaďuje
a zrušuje prezident. Pobočky colného úradu a stanice colného úradu sú organizačnými
zložkami colného úradu.
(6)
Pohraničná pobočka colného úradu je pobočka, prostredníctvom ktorej vykonáva colný
úrad svoju pôsobnosť na železničných staniciach, v prístavoch, na letiskách, na poštách
a na iných miestach, ak vykonáva vstupný colný dohľad a výstupný colný dohľad; iná
pobočka je vnútrozemská pobočka colného úradu.
(7)
Colný úrad má procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej
pôsobnosti podľa tohto zákona. Za colný úrad koná pred súdom riaditeľ colného úradu
alebo príslušník finančnej správy poverený riaditeľom colného úradu alebo prezidentom.
§ 8
Colný úrad Bratislava
Colný úrad Bratislava okrem plnenia úloh podľa § 7 ods. 2 vydáva aj záväzné informácie o nomenklatúrnom zatriedení tovaru a záväzné informácie
o pôvode tovaru; túto pôsobnosť vykonáva na celom území Slovenskej republiky.
§ 9
Kriminálny úrad finančnej správy
(1)
Kriminálny úrad finančnej správy vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky.
Sídlom Kriminálneho úradu finančnej správy je Bratislava.
(2)
Kriminálny úrad finančnej správy
a)
plní úlohy centrálnej koordinačnej jednotky a ďalšie úlohy vyplývajúce z medzinárodných
zmlúv59) vo vymedzenej oblasti,
b)
používa informačné systémy finančnej správy, v ktorých zhromažďuje, spracúva, uchováva,
odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie a osobné údaje5) o osobách, ktoré porušili daňové predpisy alebo colné predpisy, alebo je dôvodné
podozrenie, že porušujú daňové predpisy alebo colné predpisy, alebo ktoré v oblasti
pôsobnosti finančnej správy narušili alebo je dôvodné podozrenie, že narúšajú verejný
poriadok a ďalšie informácie o takýchto porušeniach daňových predpisov alebo colných
predpisov alebo narušeniach verejného poriadku; takéto informácie a osobné údaje poskytne
alebo sprístupní finančnému riaditeľstvu, daňovému úradu alebo colnému úradu v rozsahu
potrebnom na plnenie ich úloh,
c)
prevádzkuje spoločný automatizovaný informačný systém na colné účely,60) zodpovedá zaň, určuje údaje, ktoré sa doň vložia, prijíma opatrenia na zabezpečenie
jeho bezpečnosti a bezpečnosti údajov, ktoré sa poskytujú podľa osobitného predpisu,61) na žiadosť príslušného orgánu členského štátu udeľuje súhlas na poskytnutie údajov,
ktoré sám do tohto systému vložil, a na účely predchádzania trestným činom, vyšetrovania
a stíhania trestných činov umožňuje priamy prístup do tohto informačného systému príslušnému
útvaru Policajného zboru, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu,
d)
e)
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti boja proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu
predmetov kultúrnej hodnoty,64a) chránených rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov
a voľne rastúcich rastlín,65) ak si to vyžaduje zistenie osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na trestných
činoch páchaných na úseku kultúrneho dedičstva, chránených rastlín, chránených živočíchov
a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, v súvislosti
s ich dovozom, vývozom alebo tranzitom,
f)
vykonáva colný dohľad po dohode s orgánmi iných štátov utajeným sprievodom dodávky
alebo iným utajeným spôsobom sledovania, ak je odôvodnený predpoklad, že zásielka
obsahuje omamné látky, psychotropné látky, ich prekurzory, látky s anabolickým alebo
iným hormonálnym účinkom, tabak, tabakové výrobky, chránené druhy rastlín, chránené
živočíchy a exempláre druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín,
na ktoré nebolo vydané príslušné povolenie, alebo inú vec, na ktorej držbu je potrebné
povolenie,66) tovar, pri ktorom je podozrenie, že došlo k porušeniu daňových predpisov alebo colných
predpisov, veci určené na spáchanie trestného činu alebo veci pochádzajúce z trestného
činu alebo ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva67) v záujme zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní s touto zásielkou; ak majú
takto získané informácie slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní, postupuje sa na základe
právnej úpravy medzinárodnej spolupráce justičných orgánov v trestných veciach,
g)
vykonáva cezhraničné sledovanie a cezhraničné prenasledovanie v rozsahu a za podmienok
ustanovených medzinárodnou zmluvou,59)
h)
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania trestných činov spáchaných v súvislosti
s porušením daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní
alebo colných predpisov a v súvislosti s nedovoleným dovozom, vývozom a tranzitom
alebo s nedovoleným obchodovaním medzi členskými štátmi s omamnými látkami, psychotropnými
látkami, ich prekurzormi, látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, zbraňami
a jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami
a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi a zisťovania ich páchateľov; pri
plnení a zabezpečovaní úloh v oblasti odhaľovania trestných činov v súvislosti s jadrovými
materiálmi, rádioaktívnymi látkami, vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko
rizikovými biologickými agensmi a toxínmi bezodkladne o tejto skutočnosti informuje
určené pracovisko Policajného zboru,
i)
plní a zabezpečuje úlohy v oblasti vyšetrovania a skráteného vyšetrovania trestných
činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti dane z pridanej
hodnoty pri dovoze a spotrebných daní alebo colných predpisov a zisťovania ich páchateľov,
j)
robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov,
ak
1.
to vyžaduje bezpečnosť štátu,
2.
hrozí nebezpečenstvo ujmy na zdraví alebo majetku alebo ohrozenie života a jeho odvrátenie
nemožno inak dosiahnuť,
3.
na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný
bezprostredný zákrok,
4.
úkony daňového úradu alebo colného úradu, ktoré súvisia s úkonmi v pôsobnosti Kriminálneho
úradu finančnej správy, je potrebné utajiť,
5.
je potrebné vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení podľa osobitného predpisu,68)
k)
zabezpečuje súčinnosť vo vymedzenej oblasti s orgánmi štátnej správy pri plnení úloh
podľa osobitných predpisov,69)
l)
pátra po osobách, ktoré porušili daňové predpisy alebo colné predpisy, zisťuje a
zamedzuje porušovanie daňových predpisov alebo colných predpisov, plní úlohy pri prevencii,
úradnom zisťovaní a potláčaní porušovania colných predpisov,70)
m)
zabezpečuje bezpečnosť prepravy zaisteného tovaru, vykonáva sprievod zaistených alebo
predvádzaných osôb podozrivých zo spáchania trestného činu,
n)
informuje Európsku komisiu v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitným predpisom71) vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti,
o)
plní ďalšie úlohy ustanovené osobitnými predpismi.72)
(3)
Kriminálny úrad finančnej správy riadi riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.
(4)
Vnútornú organizačnú štruktúru Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa
Kriminálneho úradu finančnej správy určuje prezident.
(5)
Pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy na návrh riaditeľa Kriminálneho úradu
finančnej správy zriaďuje a zrušuje prezident. Pobočky Kriminálneho úradu finančnej
správy sú organizačnými zložkami Kriminálneho úradu finančnej správy.
(6)
Kriminálny úrad finančnej správy má procesnú subjektivitu v konaní podľa Trestného
poriadku, Civilného sporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a koná pred orgánmi
činnými v trestnom konaní a pred súdom samostatne v rozsahu svojej pôsobnosti podľa
tohto zákona. Za Kriminálny úrad finančnej správy koná pred orgánmi činnými v trestnom
konaní a pred súdom riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo príslušník
finančnej správy poverený riaditeľom Kriminálneho úradu finančnej správy alebo prezidentom.
§ 10
Ochrana určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva
(1)
Finančná správa vykonáva ochranu určených objektov orgánov štátnej správy v oblasti
daní, poplatkov a colníctva (ďalej len „strážený objekt“) a ochranu poriadku v stráženom
objekte; ochranu stráženého objektu a poriadku v ňom vykonávajú ozbrojení príslušníci
finančnej správy.
(2)
Zoznam strážených objektov určí minister.
§ 11
Vzťahy finančnej správy k štátnym orgánom a osobám
Finančná správa pri plnení úloh spolupracuje so štátnymi orgánmi, ozbrojenými zbormi,
ozbrojenými bezpečnostnými zbormi, ozbrojenými silami Slovenskej republiky, Vojenským
spravodajstvom, Vojenskou políciou, vyššími územnými celkami, obcami a s inými osobami.
Vzťahy finančnej správy k zahraničiu
§ 12
(1)
Finančná správa spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, daňovými správami a
colnými správami iných štátov v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,72a) medzinárodnou zmluvou alebo dohodou zúčastnených strán.
(2)
Finančná správa môže plniť úlohy finančnej správy aj v zahraničí, ak to vyplýva z
medzinárodnej zmluvy, osobitných predpisov72b) alebo na základe dohody zúčastnených strán.
(3)
O vysielaní príslušníkov finančnej správy na výkon štátnej služby do zahraničia vrátane
vysielania príslušníkov finančnej správy k daňovým správam alebo colným správam iných
štátov rozhoduje minister na návrh prezidenta.
(4)
Minister na návrh prezidenta po dohode s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky môže do zahraničia vyslať príslušníkov finančnej
správy do medzinárodných organizácií, operácií civilného krízového manažmentu vedených
medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou
úniou a k zastupiteľským úradom Slovenskej republiky. O vyslaní príslušníkov finančnej
správy do zahraničia do mierových pozorovateľských misií rozhoduje vláda Slovenskej
republiky (ďalej len „vláda“).
(5)
Príslušník finančnej správy je oprávnený pôsobiť v zahraničí, kam je vyslaný podľa
odsekov 3 a 4,
a)
podľa podmienok, v rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou, osobitnými
predpismi72b) alebo na základe dohody zúčastnených strán,
b)
na základe rozhodnutia vlády o jeho vyslaní do mierových pozorovateľských misií alebo
c)
v rámci mandátu operácie civilného krízového manažmentu vedenej medzinárodnou organizáciou,
ktorej je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou.
§ 13
(1)
Príslušník daňovej správy alebo colnej správy iného štátu môže podľa podmienok, v
rozsahu a spôsobom ustanoveným medzinárodnou zmluvou73) a týmto zákonom vykonávať na území Slovenskej republiky oprávnenia a povinnosti príslušníka
finančnej správy.
(2)
Ak nie je uzatvorená medzinárodná zmluva a je to potrebné na plnenie úloh finančnej
správy, môže príslušník daňovej správy alebo colnej správy iného štátu so súhlasom
ministra alebo ním poverenej osoby a so súhlasom príslušného orgánu iného štátu pre
potreby finančnej správy a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom
a)
vykonávať sledovanie osôb a vecí alebo
b)
používať informačno-technické prostriedky a nástrahovú a zabezpečovaciu techniku;
tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.74)
(3)
Činnosť príslušníka daňovej správy alebo colnej správy iného štátu pri vykonávaní
úloh podľa odseku 2 riadi príslušník finančnej správy poverený riaditeľom Kriminálneho
úradu finančnej správy.
(4)
Pri náhrade škody vzniknutej v súvislosti s vykonávaním úloh podľa odseku 2 sa postupuje
podľa § 232 až 254 alebo podľa § 313 a 314.
DRUHÁ HLAVA
INFORMAČNO-TECHNICKÉ PROSTRIEDKY A OPERATÍVNO-PÁTRACIA ČINNOSŤ
§ 14
Informačno-technické prostriedky
(1)
Ozbrojení príslušníci finančnej správy zaradení na finančnom riaditeľstve a ozbrojení
príslušníci finančnej správy zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy sú oprávnení
používať informačno-technické prostriedky75) pri
a)
odhaľovaní zločinov spáchaných v súvislosti s porušením colných predpisov alebo daňových
predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní a v súvislosti
s dovozom, vývozom a tranzitom alebo s nedovoleným obchodovaním medzi členskými štátmi
s omamnými látkami, psychotropnými látkami, ich prekurzormi, látkami s anabolickým
alebo iným hormonálnym účinkom, zbraňami a jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi látkami,
vysoko rizikovými chemickými látkami a vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi,
b)
odhaľovaní úmyselných trestných činov príslušníkov finančnej správy pri výkone štátnej
služby a zamestnancov finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo
prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce podľa druhého a tretieho dielu ôsmej hlavy
druhej časti Trestného zákona, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody s hornou
hranicou najmenej dva roky,
c)
zisťovaní páchateľov trestných činov uvedených v písmene a) alebo písmene b).
(2)
Odsek 1 sa nepoužije, ak ide o styk medzi obvineným a jeho obhajcom.
§ 15
Operatívno-pátracia činnosť
(1)
Operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla utajených spravodajských opatrení
vykonávaných finančnou správou na účely predchádzania, zamedzovania, odhaľovania a
dokumentovania úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a zisťovania jej páchateľov.
(2)
Operatívno-pátraciu činnosť vykonávajú určení ozbrojení príslušníci finančnej správy
zaradení na finančnom riaditeľstve a určení ozbrojení príslušníci finančnej správy
zaradení na Kriminálnom úrade finančnej správy.
§ 16
Prostriedky operatívno-pátracej činnosti
(1)
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti na účely tohto zákona sú sledovanie osôb
a vecí, cezhraničné sledovanie osôb podľa medzinárodnej zmluvy,73) kontrolovaná dodávka, krycie doklady, nástrahová a zabezpečovacia technika a využívanie
osôb konajúcich v prospech finančnej správy.
(2)
Finančná správa je oprávnená použiť prostriedky operatívno-pátracej činnosti pri
odhaľovaní úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h).
(3)
Sledovanie osôb pre potreby finančnej správy vykonáva Kriminálny úrad finančnej správy
alebo Policajný zbor na žiadosť prezidenta alebo ním poverenej osoby.
(4)
Povolenie na cezhraničné sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy udeľuje prezident
alebo ním poverená osoba; prezident alebo ním poverená osoba tiež žiada príslušný
orgán iného štátu o povolenie na cezhraničné sledovanie podľa medzinárodnej zmluvy
na území tohto iného štátu.
§ 17
Používanie krycích dokladov
(1)
Krycími dokladmi na účely tohto zákona sú listiny a predmety slúžiace na utajenie
skutočnej totožnosti príslušníka finančnej správy a osoby konajúcej v prospech finančnej
správy. Na krytie činnosti príslušníka finančnej správy možno vytvoriť legendu a v
súvislosti s tým zaznamenávať a vyberať v informačných systémoch finančnej správy
podľa § 20 a v informačných systémoch Policajného zboru, štátnych orgánov, verejnoprávnych inštitúcií,
orgánov samosprávy a iných právnických osôb alebo fyzických osôb – podnikateľov potrebné
údaje.
(2)
Krycím dokladom nesmie byť
a)
preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
preukaz člena vlády,
c)
služobný preukaz sudcu,
d)
služobný preukaz prokurátora,
e)
služobný preukaz príslušníka Policajného zboru,
f)
služobný preukaz príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky,
g)
osobná identifikačná karta profesionálneho vojaka,
h)
služobný preukaz príslušníka Vojenského spravodajstva,
i)
služobný preukaz príslušníka Vojenskej polície,
j)
služobný preukaz príslušníka Slovenskej informačnej služby,
k)
služobný preukaz príslušníka Národného bezpečnostného úradu,
l)
diplomatický pas.
(3)
O použití krycích dokladov pri plnení úloh podľa tohto zákona rozhoduje prezident.
(4)
Krycie doklady vydáva Policajný zbor podľa osobitného predpisu76) na žiadosť prezidenta.
(5)
Evidenciu používaných krycích dokladov vedie Kriminálny úrad finančnej správy.
(6)
Krycie doklady Kriminálny úrad finančnej správy vráti Policajnému zboru bezodkladne
po tom, ako zanikne účel ich použitia podľa odseku 1.
§ 18
Osobitné finančné prostriedky
(1)
Osobitné finančné prostriedky sú vyčlenené rozpočtové prostriedky finančného riaditeľstva,
ktoré finančná správa používa na hradenie výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej
činnosti.
(2)
Podrobnosti o používaní osobitných finančných prostriedkov a kontrolu upraví prezident
vnútorným predpisom.
§ 19
Osoby konajúce v prospech finančnej správy
(1)
Osobou konajúcou v prospech finančnej správy na účely tohto zákona je fyzická osoba,
ktorá dobrovoľne, utajeným spôsobom poskytuje informácie a služby finančnej správe
pri odhaľovaní úmyselnej trestnej činnosti uvedenej v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h).
(2)
Osobou konajúcou v prospech finančnej správy nesmie byť príslušník Slovenskej informačnej
služby, príslušník Vojenského spravodajstva a príslušník Národného bezpečnostného
úradu.
(3)
Finančná správa môže evidovať osoby konajúce v jej prospech len počas plnenia jednotlivých
úloh.
TRETIA HLAVA
SPRACÚVANIE OSOBNÝCH ÚDAJOV A INÝCH INFORMÁCIÍ FINANČNOU SPRÁVOU
§ 20
Spracúvanie informácií finančnou správou
(1)
Finančná správa zriaďuje a prevádzkuje informačné systémy a spracúva v nich informácie
a osobné údaje o fyzických osobách zhromaždené pri plnení úloh finančnej správy vrátane
informácií a osobných údajov poskytnutých zo zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich
plnenie.
(2)
Finančná správa je oprávnená, ak je to potrebné na plnenie jej úloh, vyhotovovať
zvukové, obrazové alebo iné záznamy
a)
z miest verejne prístupných,
b)
o priebehu služobnej činnosti alebo služobného zákroku.
(3)
Ak sú na vyhotovovanie záznamov podľa odseku 2 písm. a) zriadené monitorovacie systémy,
finančná správa je povinná vhodným spôsobom uverejniť informáciu o zriadení takých
systémov.
(4)
Informácie a osobné údaje z informačných systémov, ktoré vedie finančná správa podľa
odseku 1, zvukové, obrazové alebo iné záznamy z miest verejne prístupných, ktoré vedie
finančná správa podľa odseku 2 písm. a), sa poskytujú alebo sprístupňujú
a)
prokuratúre,
b)
súdu,
c)
Slovenskej informačnej službe,
d)
Vojenskému spravodajstvu,
e)
Vojenskej polícii,
f)
Policajnému zboru,
g)
Zboru väzenskej a justičnej stráže,
h)
Národnému bezpečnostnému úradu,
i)
iným štátnym orgánom alebo osobám, ak tak ustanovujú osobitné predpisy,77)
(5)
Ak osobitný predpis77) alebo medzinárodná zmluva59) neustanovujú inak, informácie a osobné údaje z informačných systémov sa poskytujú
alebo sprístupňujú štátnym orgánom alebo osobám podľa odseku 4 len na účely plnenia
ich úloh podľa osobitných predpisov.79) Informácie a osobné údaje podľa prvej vety nie sú verejne prístupné a štátne orgány
a osoby uvedené v odseku 4 ich môžu poskytnúť alebo sprístupniť tretím osobám len
s predchádzajúcim súhlasom finančnej správy; to neplatí, ak sa informácia alebo osobný
údaj poskytli na účely konania podľa osobitných predpisov.79)
(6)
Ak finančná správa preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov zistí,
že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh finančnej správy, bezodkladne také
osobné údaje zlikviduje.
(7)
Finančná správa najmenej raz za tri roky preveruje, či sú spracúvané osobné údaje
naďalej potrebné na plnenie úloh finančnej správy.
(8)
Prevádzkovateľom informačných systémov finančnej správy, v ktorých sa spracúvajú
osobné údaje, je finančné riaditeľstvo, okrem spoločného automatizovaného informačného
systému na colné účely, ktorého prevádzkovateľom je Kriminálny úrad finančnej správy.
§ 21
Spracúvanie osobných údajov pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania
(1)
Pri predchádzaní a odhaľovaní trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h), zisťovaní páchateľov trestných činov a vyšetrovaní trestných činov (ďalej len „plnenie
úloh finančnej správy na účely trestného konania“) je finančná správa pri získavaní
a spracúvaní osobných údajov povinná
a)
zhromažďovať osobné údaje zodpovedajúce len určenému účelu a v rozsahu nevyhnutnom
na určený účel,
b)
uchovávať osobné údaje len na čas, ktorý je nevyhnutný na účely ich spracúvania,
c)
spracúvať osobné údaje získané na tieto účely oddelene od osobných údajov spracúvaných
pri plnení iných úloh finančnej správy.
(2)
Pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania je finančná správa oprávnená
spracúvať aj osobné údaje, ktoré nie sú uvedené v zozname osobných údajov podľa § 28 ods. 1.
(3)
Finančná správa je pri spracúvaní osobných údajov pri plnení úloh finančnej správy
na účely trestného konania oprávnená v rozsahu potrebnom na plnenie týchto úloh:
a)
zlučovať osobné údaje, ktoré sa získali na rozdielne účely,
b)
spracúvať nepravdivé osobné údaje; tieto osobné údaje sa musia takto označiť.
(4)
Finančná správa je oprávnená spracúvať osobné údaje pri plnení úloh finančnej správy
na účely trestného konania aj bez súhlasu osoby, ktorej sa týkajú, pričom je povinná
dbať na ochranu jej súkromia. Ak nie je predpoklad ohrozenia plnenia úloh finančnej
správy na účely trestného konania, finančná správa zlikviduje osobné údaje po splnení
účelu bezodkladne.
§ 22
Poskytovanie osobných údajov
(1)
Finančná správa poskytuje alebo sprístupňuje osobné údaje iným štátnym orgánom alebo
osobám
a)
podľa § 20,
b)
ak je to na prospech osoby, o ktorej sa vedú osobné údaje, a ak táto osoba dala na
poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov písomný súhlas, alebo
c)
ak je poskytnutie alebo sprístupnenie osobných údajov nevyhnutné na splnenie dôležitej
úlohy realizovanej vo verejnom záujme.80)
(2)
Finančná správa poskytne alebo sprístupní podľa odseku 1 písm. a) a b) osobné údaje
na základe písomnej žiadosti, ktorá musí obsahovať účel, na aký sa majú osobné údaje
poskytnúť alebo sprístupniť. Osobné údaje podľa odseku 1 písm. c) môže finančná správa
poskytnúť alebo sprístupniť iným štátnym orgánom alebo osobám aj bez predchádzajúcej
písomnej žiadosti; štátny orgán alebo osoba, ktorej sa údaje poskytli alebo sprístupnili,
je povinná do troch kalendárnych dní po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu
písomnej žiadosti, predložiť písomnú žiadosť finančnej správe.
(3)
K poskytovaným osobným údajom musia byť pripojené informácie o právoplatných rozhodnutiach
orgánov činných v trestnom konaní, ak s tými údajmi súvisia.
(4)
Príjemca údajov podľa odsekov 1 až 3 je oprávnený spracúvať osobné údaje na iný účel,
než na aký sa poskytli, len s predchádzajúcim písomným súhlasom finančnej správy.
§ 23
Výmena informácií a osobných údajov
so štátmi Európskej únie pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania
so štátmi Európskej únie pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania
(1)
Finančná správa je oprávnená pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného
konania žiadať a prijímať informácie a osobné údaje od orgánu členského štátu oprávneného
na predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov
a vyšetrovanie trestných činov alebo od orgánu zriadeného Európskou úniou na tento
účel (ďalej len „orgán členského štátu“) alebo z informačného systému zriadeného Európskou
úniou na predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných
činov, vyšetrovanie trestných činov a výkon trestov.
(2)
Ak boli informácie a osobné údaje, ktoré finančná správa prijala od orgánu členského
štátu, poskytnuté s podmienkou osobitného spôsobu spracúvania, je finančná správa
touto podmienkou osobitného spôsobu spracúvania viazaná.
(3)
Finančná správa poskytuje alebo sprístupňuje na účely predchádzania a odhaľovania
trestnej činnosti, zisťovania páchateľov trestných činov a vyšetrovania trestných
činov informácie a osobné údaje orgánu členského štátu
a)
na jeho požiadanie alebo
b)
bez jeho požiadania, ak je predpoklad, že poskytnutím alebo sprístupnením informácie
alebo osobného údaja sa pomôže pri predchádzaní a odhaľovaní trestnej činnosti, zisťovaní
páchateľa trestného činu a vyšetrovaní trestného činu, pre ktorý možno vydať európsky
zatýkací rozkaz na základe jeho zaradenia do niektorej z kategórií podľa osobitného
predpisu.81)
(4)
Na žiadosť o informácie a osobné údaje finančná správa odpovie
a)
najneskôr do ôsmich hodín, ak ide o naliehavú žiadosť o informácie alebo osobné údaje,
ktorá sa týka trestného činu, pre ktorý možno vydať európsky zatýkací rozkaz na základe
jeho zaradenia do niektorej z kategórií podľa osobitného predpisu,81) ak sú požadované informácie a osobné údaje dostupné v informačných systémoch, do
ktorých má finančná správa priamy prístup,
b)
najneskôr do siedmich kalendárnych dní, ak ide o nenaliehavú žiadosť o informácie
a osobné údaje, ktorá sa týka trestného činu, pre ktorý možno vydať európsky zatýkací
rozkaz na základe jeho zaradenia do niektorej z kategórií podľa osobitného predpisu,81) ak sú požadované informácie a osobné údaje dostupné v informačných systémoch, do
ktorých má finančná správa priamy prístup,
c)
najneskôr do 14 kalendárnych dní, ak ide o žiadosť inú ako uvedenú v písmene a) alebo
písmene b).
(5)
Ak nie je možné odpovedať v lehotách podľa odseku 4, finančná správa poskytne žiadateľovi
vysvetlenie, v ktorom mu oznámi dôvody predĺženia lehoty.
(6)
Ak ide o naliehavú žiadosť podľa odseku 4 písm. a), nesmie predĺženie lehoty na poskytnutie
alebo sprístupnenie informácií a osobných údajov presiahnuť tri kalendárne dni.
(7)
Ak informácia alebo osobný údaj, ktorý sa má poskytnúť alebo sprístupniť orgánu členského
štátu, bol získaný služobnou činnosťou, ktorej predchádzal súhlas alebo príkaz súdu
alebo prokurátora, alebo iného orgánu, finančná správa na takéto poskytnutie alebo
sprístupnenie potrebuje predchádzajúci súhlas súdu alebo prokurátora, na základe súhlasu
alebo príkazu ktorého bola informácia alebo osobný údaj získaný. Ak súd alebo prokurátor,
na základe súhlasu alebo príkazu ktorého bola informácia alebo osobný údaj získaný,
nepovolí poskytnutie alebo sprístupnenie informácie alebo osobného údaja orgánu členského
štátu, finančná správa mu poskytnutie alebo sprístupnenie odmietne.
(8)
Ak informáciu alebo osobný údaj, ktorý sa má poskytnúť alebo sprístupniť orgánu členského
štátu, získala finančná správa od iného členského štátu, finančná správa na takéto
poskytnutie alebo sprístupnenie potrebuje predchádzajúci súhlas členského štátu, ktorý
informáciu alebo osobný údaj poskytol. Ak informáciu alebo osobný údaj, ktorý sa má
poskytnúť alebo sprístupniť, získala finančná správa od štátu, ktorý nie je členským
štátom, a na poskytnutie alebo sprístupnenie informácie alebo osobného údaja je potrebný
súhlas tohto štátu, finančná správa o tento súhlas požiada.
(9)
Finančná správa môže odmietnuť poskytnutie alebo sprístupnenie informácie alebo osobného
údaja podľa odseku 3 písm. a), ak by poskytnutie alebo sprístupnenie
a)
ohrozilo bezpečnosť osôb,
b)
poškodilo základné záujmy bezpečnosti Slovenskej republiky,
c)
ohrozilo úspech prebiehajúceho odhaľovania, objasňovania alebo vyšetrovania trestného
činu, trestného stíhania alebo výkonu trestov,
d)
bolo zjavne neprimerané alebo neopodstatnené vzhľadom na účely, na ktoré sa požaduje,
e)
sa týkalo trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby jeden rok alebo menej.
(10)
Ministerstvo financií oznámi Rade Európskej únie a Európskej komisii medzinárodné
zmluvy týkajúce sa výmeny informácií a osobných údajov do troch mesiacov od ich podpisu.
(11)
Podrobnosti o vymieňaní informácií a osobných údajov s orgánmi členských štátov ustanovuje
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
§ 24
Ochrana osobných údajov pri ich výmene s členskými štátmi na účely trestného konania
(1)
Finančná správa na účely overenia zákonnosti spracúvania osobných údajov prijatých
podľa § 23 vrátane vnútornej kontroly a zabezpečenia integrity a bezpečnosti osobných údajov
vedie dokumentáciu o každom prijatí, poskytnutí alebo sprístupnení takýchto osobných
údajov.
(2)
Finančná správa môže osobné údaje prijaté podľa § 23 ods. 1 ďalej spracúvať na iné účely, než na ktoré sa poskytli, len ak ide o
a)
predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov,
vyšetrovanie trestných činov a výkon trestov,
b)
iné súdne konanie, trestné konanie, správne konanie a konanie o priestupku, ktoré
priamo súvisia s predchádzaním a odhaľovaním trestných činov, zisťovaním páchateľov
trestných činov, vyšetrovaním trestných činov a výkonom trestov,
c)
predchádzanie bezprostrednému a závažnému ohrozeniu bezpečnosti osôb alebo verejného
poriadku,
d)
historické, štatistické alebo vedecké účely, ak ich finančná správa pseudonymizovala,
alebo
e)
akýkoľvek iný účel len s predchádzajúcim súhlasom orgánu členského štátu, ktorý poskytol
osobné údaje, alebo so súhlasom dotknutej osoby.
(3)
Finančná správa môže požiadať príjemcu osobných údajov, ktorému poskytla osobné údaje
podľa § 23 ods. 3, aby ju oboznámil s ich spracúvaním. Ak orgán členského štátu, ktorý finančnej správe
poskytol osobné údaje podľa § 23 ods. 1, požiada finančnú správu, aby ho oboznámila so spracúvaním takýchto osobných údajov,
finančná správa je povinná jeho žiadosti vyhovieť.
(4)
Finančná správa je oprávnená pri poskytnutí osobných údajov podľa § 23 ods. 3 požiadať orgán členského štátu, aby neinformoval dotknutú osobu o spracúvaní týchto
osobných údajov, ak ide o prípady uvedené v osobitnom predpise.82)
(5)
Ak tento zákon alebo osobitné predpisy5) ustanovia podmienky osobitného spôsobu spracúvania osobných údajov, finančná správa
tieto podmienky uvedie pri ich poskytnutí podľa § 23 ods. 3.
(6)
Ak finančná správa preverovaním alebo v priebehu spracúvania osobných údajov prijatých
podľa § 23 ods. 1 zistí, že osobné údaje nie sú potrebné na plnenie úloh finančnej správy, bezodkladne
také osobné údaje zlikviduje alebo pseudonymizuje.83)
(7)
Finančná správa pri poskytovaní osobných údajov podľa § 23 ods. 3 môže uviesť príjemcovi osobných údajov lehotu, po uplynutí ktorej je povinný takéto
osobné údaje zlikvidovať, zablokovať alebo preveriť, či ich naďalej potrebuje.
(8)
Ak finančná správa spracúva osobné údaje prijaté podľa § 23 ods. 1, ktoré jej boli poskytnuté s uvedením lehoty, po ktorej uplynutí sa musia takéto
osobné údaje zlikvidovať, zablokovať alebo preveriť, či sú na plnenie úloh finančnej
správy naďalej potrebné, finančná správa je touto lehotou viazaná; to neplatí, ak
v čase uplynutia lehoty sú takéto osobné údaje potrebné na prebiehajúce odhaľovanie
trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov, vyšetrovanie trestných činov
alebo výkon trestov. Ak orgán členského štátu, ktorý poskytol osobné údaje, lehotu
podľa prvej vety neuviedol, postupuje finančná správa podľa odseku 6 a § 20 ods. 7.
§ 25
Ďalšie poskytovanie a sprístupňovanie osobných údajov prijatých z členských štátov
na účely trestného konania
na účely trestného konania
(1)
Finančná správa môže osobné údaje prijaté podľa § 23 ods. 1 poskytnúť alebo sprístupniť osobám, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci, len s predchádzajúcim
súhlasom orgánu členského štátu, ktorý jej osobné údaje poskytol, ak to nie je v rozpore
s oprávnenými záujmami dotknutej osoby a ak je takéto poskytnutie alebo sprístupnenie
osobných údajov nevyhnutné na
a)
plnenie úloh podľa osobitného predpisu,2)
b)
predchádzanie a odhaľovanie trestných činov, zisťovanie páchateľov trestných činov,
vyšetrovanie trestných činov a výkon trestov,
c)
predchádzanie bezprostrednému a závažnému ohrozeniu bezpečnosti osôb alebo verejného
poriadku, alebo
d)
predchádzanie vážnej ujme na právach fyzických osôb.
(2)
Finančná správa poučí osobu, ktorá nie je orgánom verejnej moci, ktorej boli poskytnuté
osobné údaje podľa odseku 1, že ich môže spracúvať len na účel, na ktorý jej boli
poskytnuté.
§ 26
(1)
Finančná správa je oprávnená požiadať toho, komu poskytla alebo sprístupnila osobné
údaje, aby bez predchádzajúceho súhlasu finančnej správy neinformoval dotknutú osobu
o spracúvaní poskytnutých alebo sprístupnených osobných údajov.
(2)
Finančná správa neposkytne dotknutej osobe informáciu prijatú od orgánu členského
štátu podľa § 23 ods. 1 o tom, aké osobné údaje o nej spracúva, ak tento orgán požiadal, aby dotknutá osoba
nebola informovaná o spracúvaní takýchto osobných údajov alebo ak tak ustanovujú osobitné
predpisy.84)
§ 27
Zverejňovanie osobných údajov
Finančná správa je oprávnená zverejňovať osobné údaje v rozsahu nevyhnutnom na plnenie
úloh finančnej správy s prihliadnutím na ochranu osobnosti a súkromia osôb tým dotknutých.
§ 28
Zoznam spracúvaných osobných údajov, účel spracovania, podmienky ich získavania a
okruh dotknutých osôb
(1)
Zoznam osobných údajov o fyzických osobách zhromažďovaných a spracúvaných pri plnení
úloh finančnej správy vrátane osobných údajov prijímaných zo zahraničia a poskytovaných
do zahraničia v rozsahu nevyhnutnom na ich plnenie je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Účelom spracovania osobných údajov je plnenie úloh finančnej správy podľa tohto zákona
alebo osobitných predpisov.85)
(3)
(4)
Dotknuté osoby na účely spracovania osobných údajov v informačných systémoch finančnej
správy podľa tohto zákona sú fyzické osoby, ktorých osobné údaje sú nevyhnutné na
plnenie úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu.86)
§ 29
Oprávnenia a povinnosti finančnej správy a prevádzkovateľa a sprostredkovateľa informačného
systému
(1)
Finančná správa je v rozsahu potrebnom na plnenie svojich úloh oprávnená žiadať údaje
a informácie z informačného systému prevádzkovaného podľa osobitných predpisov,8) poskytovanie informácií a osobných údajov od prevádzkovateľa informačného systému87) alebo od sprostredkovateľa informačného systému,88) a to na náklady prevádzkovateľa informačného systému alebo sprostredkovateľa informačného
systému. Prevádzkovateľ informačného systému alebo sprostredkovateľ informačného systému
je povinný písomnej žiadosti finančnej správy bezodkladne vyhovieť.
(2)
Podnikateľ poskytujúci elektronickú komunikačnú sieť alebo elektronickú komunikačnú
službu je povinný podľa osobitného predpisu89) poskytovať údaje z informačného systému elektronickej komunikačnej siete a elektronickej
komunikačnej služby colnému úradu, Kriminálnemu úradu finančnej správy a finančnému
riaditeľstvu na účely vykonania colného dohľadu a uplatňovania ustanovení § 9 ods. 2 písm. h) a i).
(3)
Finančná správa je za podmienok podľa osobitného predpisu90) oprávnená získavať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán
v boji proti nedovolenému dovozu, vývozu a tranzitu omamných látok, psychotropných
látok, ich prekurzorov, látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, chránených
rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne
rastúcich rastlín, proti nedovolenej preprave jadrových materiálov, rádioaktívnych
látok, vysoko rizikových chemických látok a vysoko rizikových biologických agensov
a toxínov, ak si to vyžaduje zistenie osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú
na trestných činoch páchaných na úseku omamných látok, psychotropných látok, ich prekurzorov,
látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a chránených rastlín, chránených
živočíchov a exemplárov druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín
v súvislosti s ich dovozom, vývozom alebo tranzitom a pri odhaľovaní a dokumentovaní
trestných činov uvedených v § 9 ods. 2 písm. h), na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica je najmenej
tri roky, alebo iných úmyselných trestných činov, na stíhanie ktorých zaväzuje medzinárodná
zmluva, a pri zisťovaní ich páchateľov a pátraní po nich.
(4)
Finančná správa je oprávnená využívať informácie a osobné údaje podľa odsekov 1 až
3 len v nevyhnutnej miere na služobné účely spôsobom, ktorý najmenej päť rokov zabezpečí
uchovávanie identifikačných údajov o útvare finančnej správy alebo o príslušníkovi
finančnej správy, ktorý o výdaj informácií žiadal, a o účele, na ktorý sa výdaj informácií
žiadal. O skutočnostiach podľa prvej vety je prevádzkovateľ informačného systému alebo
sprostredkovateľ informačného systému povinný zachovávať mlčanlivosť.
(5)
Finančná správa poskytuje alebo zverejňuje informácie, ktoré nie sú osobnými údajmi,
ak je to potrebné na plnenie úloh finančnej správy. Na poskytovanie informácií do
zahraničia sa ustanovenia tohto paragrafu použijú primerane.
(6)
Finančná správa je povinná zabezpečiť ochranu informácií a osobných údajov pred ich
neoprávneným zverejnením, poskytovaním alebo sprístupnením. Informácie a osobné údaje
získané podľa odsekov 1 až 3 a 5 možno využívať len na plnenie úloh finančnej správy.
(7)
Ustanovenia osobitných predpisov5) o povinnosti informovať osobu o stave spracúvania osobných údajov sa na poskytovanie
údajov podľa odsekov 1 a 2 nepoužijú.
TRETIA ČASŤ
POSTAVENIE, POVINNOSTI A OPRÁVNENIA PRÍSLUŠNÍKA FINANČNEJ SPRÁVY PRI PLNENÍ ÚLOH FINANČNEJ
SPRÁVY
PRVÁ HLAVA
POVINNOSTI A OPRÁVNENIA PRÍSLUŠNÍKA FINANČNEJ SPRÁVY
PRVÝ DIEL
PRÍSLUŠNÍK FINANČNEJ SPRÁVY
§ 30
(1)
Príslušníkom finančnej správy sa rozumie fyzická osoba, ktorá je v služobnom pomere
podľa tohto zákona.
(2)
Príslušník finančnej správy plní úlohy podľa tohto zákona, osobitných predpisov21) a medzinárodných zmlúv na finančnom riaditeľstve, daňovom úrade, colnom úrade a Kriminálnom
úrade finančnej správy alebo v zahraničí.
(3)
Príslušník finančnej správy môže byť ozbrojený príslušník finančnej správy podľa
§ 71 ods. 6 alebo neozbrojený príslušník finančnej správy podľa § 71 ods. 9.
(4)
Ozbrojení príslušníci finančnej správy tvoria ozbrojený zbor.
DRUHÝ DIEL
VŠEOBECNÉ POVINNOSTI
§ 31
(1)
Príslušník finančnej správy preukazuje svoju príslušnosť k finančnej správe služobným
preukazom; ustanovenie § 36 tým nie je dotknuté.
(2)
Príslušník finančnej správy je pri plnení úloh finančnej správy povinný dbať, aby
v súvislosti s plnením úloh finančnej správy nevznikla inej osobe bezdôvodná ujma
a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie
sledovaného účelu.
§ 32
Povinnosť mlčanlivosti
(1)
Príslušník finančnej správy je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, s
ktorými sa oboznámil pri plnení úloh finančnej správy podľa tohto zákona alebo v súvislosti
s nimi alebo podľa osobitných predpisov47) a ktoré si v záujme právnických osôb a fyzických osôb vyžadujú, aby zostali utajené
pred nepovolanou osobou; táto povinnosť trvá aj po skončení služobného pomeru príslušníka
finančnej správy.
(2)
Povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na skutočnosti, ktoré musia občania uviesť na
uplatnenie svojich práv, ani na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti.91)
(3)
Príslušníka finančnej správy môže povinnosti mlčanlivosti zbaviť ten, v koho záujme
príslušník finančnej správy povinnosť mlčanlivosti má. Na účely trestného konania
môže príslušníka finančnej správy povinnosti mlčanlivosti zbaviť prezident. Na účely
trestného konania môže prezidenta povinnosti mlčanlivosti zbaviť minister.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o ochrane
utajovaných skutočností.92)
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nepoužijú na skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje daňové
tajomstvo podľa osobitného predpisu.93)
Povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy v súvislosti
so služobným zákrokom
so služobným zákrokom
§ 33
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pri výkone štátnej služby aj mimo
výkonu štátnej služby v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je v súvislosti
s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, páchaný trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt alebo je podozrenie, že sa takýto trestný čin,
priestupok alebo iný správny delikt pácha.
(2)
Služobný zákrok je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vykonať aj vtedy,
ak je páchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt v stráženom objekte.
(3)
Služobný zákrok je týmto zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť
ozbrojeného príslušníka finančnej správy, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do
základných práv a slobôd osoby.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pri plnení úloh finančnej správy
spojenom so zásahom do práv alebo slobôd osoby poučiť ju o jej právach pri prvom úkone,
a ak to nie je vzhľadom na okolnosti prípadu možné, ihneď po odpadnutí prekážky.
§ 34
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy nie je povinný vykonať služobný zákrok, ak
a)
na jeho vykonanie nebol odborne vyškolený alebo vycvičený a ak povaha služobného
zákroku také odborné vyškolenie alebo vycvičenie vyžaduje,
b)
jeho zdravotný stav a vplyv liekov alebo iných látok podstatne znižuje jeho schopnosť
konať,
c)
tomu bráni dôležitý záujem služby,
d)
vzhľadom na konkrétnu situáciu nie je predpoklad, že zákrok bude úspešne vykonaný.
(2)
Ak ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy vo vykonaní služobného zákroku bránia
dôvody uvedené v odseku 1, vyrozumie o potrebe vykonať služobný zákrok najbližší orgán
finančnej správy.
(3)
Dôležitý záujem služby podľa odseku 1 písm. c) je, ak ozbrojený príslušník finančnej
správy vykonáva alebo zabezpečuje
a)
bezprostredné prenasledovanie páchateľa trestnej činnosti, ktorý ju pácha v súvislosti
s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy,
b)
operatívno-pátraciu činnosť alebo používa informačno-technické prostriedky,
c)
služobný zákrok pod jednotným velením,
d)
služobný zákrok, ktorého nedokončenie by malo vážnejšie dôsledky ako nevykonanie
nového služobného zákroku alebo opatrenia nevyhnutného na odstránenie bezprostredného
ohrozenia.
(4)
Pri plnení úloh podľa odseku 3 je však ozbrojený príslušník finančnej správy povinný
vykonať služobný zákrok na odstránenie bezprostredného ohrozenia, ak je zjavne
a)
ohrozený život alebo zdravie alebo ak hrozí závažná škoda na majetku,
b)
ohrozené plnenie dôležitejšej úlohy, ako je úloha, ktorú plní.
(5)
Závažná škoda podľa odseku 4 písm. a) je taká škoda, ktorá je zjavne väčšia ako škoda,
ktorá by vznikla neplnením úloh podľa odseku 3.
§ 35
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri vykonávaní služobného zákroku povinný
použiť výzvu zodpovedajúcu služobnému zákroku.
(2)
Ak to povaha služobného zákroku vyžaduje, najmä vzhľadom na závažnosť služobného
zákroku a možné následky jeho použitia, pred výzvou použije ozbrojený príslušník finančnej
správy slová „V mene zákona“.
(3)
Každý je povinný poslúchnuť výzvu ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri vykonávaní
služobného zákroku.
§ 36
Osobitné ustanovenia o preukazovaní príslušnosti
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pred služobným zákrokom preukázať
svoju príslušnosť k finančnej správe, ak to povaha a okolnosti služobného zákroku,
najmä vzhľadom na bezprostrednosť hroziaceho alebo trvajúceho útoku osoby, proti ktorej
ozbrojený príslušník finančnej správy zakročuje, dovoľujú.
(2)
Príslušnosť k finančnej správe preukazuje ozbrojený príslušník finančnej správy
a)
služobnou rovnošatou s identifikačným číslom,
b)
služobným preukazom,
c)
služobným odznakom alebo
d)
ústnym vyhlásením „finančná správa“.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v služobnej rovnošate s identifikačným číslom
preukazuje príslušnosť k finančnej správe aj služobným preukazom a podľa okolností
aj ústnym vyhlásením „finančná správa“ pri vstupe do objektov, kde je vstup kontrolovaný
oprávnenou osobou, alebo ak je o to pri služobnom zákroku požiadaný.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v služobnej rovnošate s identifikačným číslom
sa nepreukazuje služobným preukazom pri služobnom zákroku proti osobe, ktorá je zjavne
pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov,
osobe pristihnutej pri trestnom čine alebo priestupku páchanom v súvislosti s porušením
colných predpisov, daňových predpisov alebo osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, osobe ozbrojenej zbraňou,
predvedenej osobe a osobe, ktorá narušila štátnu hranicu.
(5)
Ústnym vyhlásením „finančná správa“ preukazuje ozbrojený príslušník finančnej správy
svoju príslušnosť k finančnej správe iba vo výnimočných prípadoch, keď okolnosti služobného
zákroku neumožňujú túto príslušnosť preukázať služobnou rovnošatou s identifikačným
číslom, služobným preukazom alebo služobným odznakom. Služobnou rovnošatou s identifikačným
číslom, služobným preukazom alebo služobným odznakom sa ozbrojený príslušník finančnej
správy preukáže, len čo to okolnosti služobného zákroku dovolia.
(6)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v občianskom odeve povinne preukazuje príslušnosť
k finančnej správe pred začatím služobného zákroku ústnym vyhlásením „finančná správa“
a služobným preukazom alebo služobným odznakom.
(7)
V prípadoch uvedených v odseku 4 ozbrojený príslušník finančnej správy v občianskom
odeve preukazuje príslušnosť k finančnej správe, len ak to okolnosti a podmienky služobného
zákroku, najmä vzhľadom na potrebu bezprostredného zákroku, dovoľujú.
(8)
Ozbrojený príslušník finančnej správy pri preukazovaní príslušnosti k finančnej správe
nesmie vydať služobný preukaz a služobný odznak z rúk. Na požiadanie dá na nahliadnutie
prednú stranu služobného preukazu, nie je pritom povinný oznámiť svoje meno a priezvisko,
hodnosť ani služobné zaradenie.
(9)
Zbraňou podľa odseku 4 a podľa § 45 sa rozumie čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.
TRETÍ DIEL
OPRÁVNENIA OZBROJENÉHO PRÍSLUŠNÍKA FINANČNEJ SPRÁVY
§ 37
Oprávnenie požadovať vysvetlenie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený požadovať potrebné vysvetlenie
od osoby, ktorá môže prispieť
a)
k objasneniu skutočností dôležitých na odhalenie colného priestupku,51) colného deliktu53) alebo porušenia daňových predpisov, colných predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, ktoré zakladá podozrenie
zo spáchania priestupku alebo iného správneho deliktu, a na zistenie ich páchateľov,
ako aj na vypátranie tovaru a vecí súvisiacich s porušením týchto predpisov,94)
b)
k odhaleniu porušovania povinností príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej
služby a zamestnancami finančného riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme
alebo prác na základe dohôd podľa Zákonníka práce.
(2)
Ak je to potrebné, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vyzvať osobu,
aby sa ihneď alebo v určenom čase dostavila na príslušný orgán finančnej správy na
účely spísania zápisnice a podania vysvetlenia.
(3)
Poskytnutie vysvetlenia môže odmietnuť iba ten, kto by ním sebe alebo blízkej osobe
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok
alebo iný správny delikt, alebo ten, kto je viazaný spovedným tajomstvom alebo nedotknuteľnosťou
tajomstva informácie, ktorá bola ústne alebo písomne zverená pod podmienkou mlčanlivosti,
ak je poverený duchovnou alebo pastoračnou starostlivosťou.
(4)
Vysvetlenie sa nesmie požadovať od toho, kto upozornil, že by tým porušil zákonom
uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti a nebol od tejto povinnosti oslobodený.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný poučiť osobu o možnosti odmietnuť
vysvetlenie podľa odseku 3 a o zákaze požadovať vysvetlenie podľa odseku 4.
(6)
Kto sa na výzvu podľa odseku 2 dostaví, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov
a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného príjmu. Túto náhradu poskytuje finančné riaditeľstvo.
Nárok na túto náhradu nemá ten, kto sa dostavil iba vo vlastnom záujme alebo v dôsledku
svojho protiprávneho konania.
(7)
Nárok na náhradu podľa odseku 6 treba uplatniť do ôsmich kalendárnych dní odo dňa,
keď sa vyzvaná osoba dostavila, inak nárok na náhradu podľa odseku 6 zaniká; o tom
treba vyzvanú osobu poučiť.
§ 38
Oprávnenie požadovať informácie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený požadovať potrebné informácie
od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného
činu uvedeného v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a na zistenie jeho páchateľa.
(2)
Na oprávnenie požadovať informácie sa primerane použijú ustanovenia § 37 ods. 3 a 4.
§ 39
Oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený, ak je to potrebné na plnenie
úloh finančnej správy, vyzvať osobu, aby preukázala svoju totožnosť platným občianskym
preukazom, cestovným dokladom, cestovným dokladom cudzinca opatreným platným vstupným
vízom Slovenskej republiky alebo povolením na dlhodobý pobyt alebo trvalý pobyt cudzinca.
(2)
Namiesto dokladu totožnosti podľa odseku 1 možno predložiť platný
a)
preukaz poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
preukaz člena vlády,
c)
služobný preukaz sudcu,
d)
služobný preukaz prokurátora,
e)
služobný preukaz príslušníka finančnej správy, služobný preukaz príslušníka ozbrojeného
zboru, služobný preukaz príslušníka ozbrojeného bezpečnostného zboru, osobnú identifikačnú
kartu profesionálneho vojaka, služobný preukaz príslušníka Vojenského spravodajstva
alebo služobný preukaz príslušníka Vojenskej polície,
f)
služobný preukaz príslušníka Národného bezpečnostného úradu,
g)
potvrdenie o odovzdaní, strate alebo odcudzení preukazu totožnosti.
(3)
Ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2,
ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený túto osobu predviesť na najbližší
orgán finančnej správy na účel zistenia totožnosti.
(4)
Ak vyzvaná osoba nemôže preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo odseku 2 a
ani nemôže hodnoverne preukázať svoje meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu
trvalého pobytu, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť osobu
na najbližší orgán finančnej správy a o zistenie totožnosti požiadať príslušný útvar
Policajného zboru.
(5)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy nezistí totožnosť osoby do 12 hodín od jej
predvedenia ani na základe údajov v evidencii obyvateľov a ak je podozrenie, že fyzická
osoba uvádza o sebe nepravdivé údaje, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný
túto osobu odovzdať najbližšiemu útvaru Policajného zboru na účely zistenia totožnosti
podľa osobitného predpisu.95)
(6)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný odovzdať predvedenú osobu orgánom
činným v trestnom konaní, inému orgánu alebo príslušnému zariadeniu, ak sa zistia
dôvody na jej odovzdanie; inak predvedenú osobu prepustí hneď po zistení jej totožnosti.
(7)
Ak je predvedená osoba vyhlásená za nezvestnú, ozbrojený príslušník finančnej správy
o nej vyrozumie toho, kto jej nezvestnosť oznámil. Ak ide o neplnoletú osobu, odovzdá
ju zákonnému zástupcovi, príslušnému orgánu alebo zariadeniu; ak ide o osobu, ktorej
bola obmedzená spôsobilosť na právne úkony a je to dôvodné, odovzdá ju jej zákonnému
zástupcovi alebo príslušnému zariadeniu, a ak ide o duševne chorú osobu, odovzdá ju
príslušnému zariadeniu.
(8)
O predvedení a odovzdaní osoby spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný
záznam.
§ 40
Oprávnenie na prehliadku osoby
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vykonať prehliadku osoby, ak je
dôvodné podozrenie, že osoba má u seba tovar alebo vec, ktoré podliehajú colnému dohľadu,
daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,96) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo pri kontrole
plnenia povinnosti oznámiť peňažné prostriedky v hotovosti so sprievodom podľa osobitného
predpisu96a) a pri kontrole vykonávanej na účely plnenia povinnosti nahlásiť peňažné prostriedky
v hotovosti bez sprievodu podľa osobitného predpisu.96b) Prehliadku osoby môže vykonať len osoba rovnakého pohlavia.
(2)
Prehliadku osoby možno vykonať až vtedy, ak je výzva ozbrojeného príslušníka finančnej
správy na vydanie tovaru alebo veci bezvýsledná.
(3)
Prehliadka sa vykoná za prítomnosti nezúčastnenej osoby rovnakého pohlavia; to neplatí,
ak by pri prehliadke mohol byť ohrozený jej život alebo zdravie. O vyslovení súhlasu
nezúčastnenej osoby ozbrojený príslušník finančnej správy vyhotoví zápisnicu.
(4)
Ak prehliadaná osoba kladie pasívny odpor, ozbrojený príslušník finančnej správy
je oprávnený vykonať odloženie jednotlivých súčastí odevu prehliadanej osoby tak,
aby sa spoľahlivo presvedčil, či osoba v odeve alebo na tele má tovar alebo vec podliehajúce
colnému dohľadu, daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,96) podľa ktorého vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, a prikázať osobe, aby
sa podrobila lekárskej prehliadke na dosiahnutie účelu, ktorý sa ňou sleduje. Ak sa
má osoba podrobiť lekárskej prehliadke, ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný
túto osobu s dôvodmi lekárskej prehliadky oboznámiť.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný o vykonaní prehliadky osoby vyhotoviť
úradný záznam. Náležitosti úradného záznamu o vykonaní prehliadky osoby a náležitosti
zápisnice o súhlase nezúčastnenej osoby na prehliadke ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
§ 40a
Oprávnenie na snímanie identifikačných znakov
(1)
Pri plnení úloh finančnej správy na účely trestného konania je ozbrojený príslušník
finančnej správy služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy oprávnený
osobe zaistenej podľa § 41 ods. 1, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe podozrivej alebo obvinenej zo spáchania
trestného činu uvedeného v § 9 ods. 2 písm. h) odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať meranie tela, vyhotoviť
obrazové, zvukové a obdobné záznamy a odobrať vzorky biologických materiálov.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej
správy je oprávnený odobrať daktyloskopické odtlačky aj osobe, ktorá o to písomne
požiadala.
(3)
Zisťovanie telesných znakov a meranie tela podľa odseku 1 vykonáva ozbrojený príslušník
finančnej správy rovnakého pohlavia služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej
správy alebo na jeho písomnú žiadosť odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník; odber
krvi a odber vzoriek biologických materiálov z intímnych častí ľudského tela vykonáva
na základe písomnej žiadosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy služobne zaradeného
na Kriminálnom úrade finančnej správy len odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník.
Odber vzorky biologického materiálu môže vykonať aj dotknutá osoba sama za prítomnosti
ozbrojeného príslušníka finančnej správy služobne zaradeného na Kriminálnom úrade
finančnej správy. Odber vzoriek biologických materiálov sa vykonáva spôsobom, ktorý
nesmie ohroziť zdravie osoby.
§ 41
Oprávnenie na zaistenie osoby
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri plnení úloh finančnej správy oprávnený
zaistiť osobu,
a)
ktorá svojím konaním bezprostredne ohrozuje svoj život, svoje zdravie alebo svoj
majetok alebo život, zdravie alebo majetok iných osôb,
b)
pristihnutú pri páchaní konania, ktoré má znaky priestupku, alebo inom správnom delikte
páchanom v súvislosti s porušením colných predpisov, daňových predpisov alebo iných
osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo pristihnutú pri
konaní, ktoré má znaky priestupku páchanom v stráženom objekte, ak je to nevyhnutne
potrebné na riadne zistenie veci,
c)
u ktorej je podozrenie, že odňala tovar colnému dohľadu, alebo u ktorej je podozrenie,
že porušila daňové predpisy alebo iné osobitné predpisy,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, ak je to nevyhnutne
potrebné na riadne zistenie veci,
d)
ktorá sa nachádza na mieste trestného činu uvedeného v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) alebo trestného činu spáchaného v stráženom objekte bezprostredne po jeho spáchaní
a je potrebné zistiť jej súvislosť s trestným činom.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný pred úkonom zaistenia oznámiť osobe
dôvody zaistenia.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný odovzdať zaistenú osobu orgánom
činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak po vykonaní úkonov zistí,
že sú dôvody na jej odovzdanie.
(4)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy podľa odseku 3 neodovzdá osobu orgánom činným
v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, musí osobu ihneď prepustiť. Zaistenie
osoby z dôvodov uvedených v odseku 1 nesmie trvať viac ako 24 hodín od obmedzenia
osobnej slobody.
(5)
Zaistenej osobe podľa odseku 1 sa umožní na jej požiadanie upovedomiť o zaistení
niektorú z blízkych osôb alebo advokáta. Ak ide o vojaka, ozbrojený príslušník finančnej
správy upovedomí Vojenskú políciu, a ak ide o osobu, ktorá nie je plnoletá, jej zákonného
zástupcu.
(6)
O zaistení a odovzdaní osoby spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný záznam.
§ 42
Oprávnenie na predvedenie osoby
(1)
Ak vyzvaná osoba bez ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve podľa § 37 ods. 2 nevyhovie, môže ju ozbrojený príslušník finančnej správy predviesť na najbližší orgán
finančnej správy, aby sa s ňou mohla spísať zápisnica o podaní vysvetlenia. O predvedení
spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný záznam.
(2)
Zápisnica o podaní vysvetlenia musí byť s osobou predvedenou podľa odseku 1 spísaná
bezodkladne.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný odovzdať osobu predvedenú podľa
odseku 1 orgánom činným v trestnom konaní alebo inému príslušnému orgánu, ak sa z
podaného vysvetlenia zistia dôvody na takýto postup; inak ozbrojený príslušník finančnej
správy osobu ihneď prepustí. O odovzdaní osoby vyhotoví úradný záznam.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený predviesť osobu na žiadosť97) colného orgánu alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, alebo
na žiadosť orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu podľa Trestného poriadku. Žiadosť
o predvedenie musí obsahovať meno a priezvisko osoby, ktorá má byť predvedená, dátum
narodenia a adresu trvalého pobytu, ustanovenie osobitného predpisu, na ktorého základe
má byť osoba predvedená, a dôvod predvedenia. Ozbrojený príslušník finančnej správy
je oprávnený predviesť osobu na účely colného konania alebo iného správneho konania
pred colným orgánom aj bez žiadosti podľa prvej vety, ak tak ustanovuje osobitný predpis.98)
(5)
O predvedení ozbrojený príslušník finančnej správy vyhotoví úradný záznam, v ktorom
uvedie meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu predvedenej osoby,
ustanovenie osobitného predpisu, na ktorého základe bola osoba predvedená, dôvod predvedenia
a čas obmedzenia osobnej slobody predvedenej osoby. Prevzatie predvedenej osoby s
uvedením miesta a času potvrdí orgán, ktorý o predvedenie požiadal, na úradnom zázname.
§ 43
Oprávnenie použiť psa na pachové práce
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona
oprávnený použiť služobného psa na pachové práce, a to najmä na sledovanie stopy osoby,
vyhľadávanie osôb a vecí, vyhľadávanie omamných látok a psychotropných látok a ich
prekurzorov, anabolík a iných látok s hormonálnym účinkom, tabaku a tabakových výrobkov,
alkoholických nápojov, chránených rastlín, chránených živočíchov a exemplárov druhov
voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín, zbraní, výbušnín a ich prekurzorov
a finančnej hotovosti a identifikáciu osôb a vecí.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri používaní služobného psa na pachové
práce povinný postupovať tak, aby osobe nebola spôsobená ujma na zdraví, bola rešpektovaná
jej ľudská dôstojnosť a boli dodržané základné hygienické pravidlá.
(3)
Odoberanie pachovej stopy z osoby možno vykonať, len ak ide o osobu, ktorá je podozrivá
zo spáchania trestného činu uvedeného v § 9 ods. 2 písm. h).
§ 44
Oprávnenie na zaistenie veci
(1)
Ak je dôvodné podozrenie, že tovar alebo vec súvisia s porušením colných predpisov,
daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo s porušením povinností
príslušníkmi finančnej správy pri výkone štátnej služby a zamestnancami finančného
riaditeľstva pri výkone prác vo verejnom záujme alebo prác na základe dohôd podľa
Zákonníka práce a ak je to potrebné na zistenie skutkového stavu, ozbrojený príslušník
finančnej správy je oprávnený ich zaistiť na vykonanie potrebných úkonov; zaistenie
môže trvať najviac 90 kalendárnych dní.
(2)
Kto má tovar alebo vec uvedené v odseku 1, je povinný na výzvu ozbrojeného príslušníka
finančnej správy ich vydať; to sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti,
na ktorú sa vzťahuje právo odoprieť podanie vysvetlenia alebo o ktorej platí zákaz
požadovať podanie vysvetlenia podľa § 37, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo
k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.
(3)
Ak tovar alebo vec uvedené v odseku 1 nebudú na výzvu vydané, môže ich ozbrojený
príslušník finančnej správy odňať.
(4)
Tovar alebo vec, ktoré boli vydané alebo odňaté, vrátia sa tomu, kto ich vydal alebo
komu boli odňaté, ak dôvody na zaistenie pominuli; na tovar alebo vec zaistené podľa
tohto zákona sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu,99) ak odseky 5, 6 a 8 neustanovujú inak.
(5)
Ak je predmet zaistenia potrebný na vykonanie procesných úkonov, ozbrojený príslušník
finančnej správy ho odovzdá príslušnému orgánu finančnej správy alebo orgánom činným
v trestnom konaní.
(6)
(7)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vrátiť predmet zaistenia príslušnému orgánu
finančnej správy po skončení trestného stíhania na účely ďalšieho konania; tovar pod
colným dohľadom sú orgány činné v trestnom konaní povinné vrátiť aj vtedy, ak súd
uložil trest jeho prepadnutia alebo ak súd uloží, že sa predmet zaistenia zhabáva.
(8)
Ak vlastník predmetu zaistenia nie je známy, ozbrojený príslušník finančnej správy
odovzdá predmet zaistenia orgánu finančnej správy, na ktorom je služobne zaradený.
(9)
O zaistení, vrátení, odovzdaní na vykonanie procesných úkonov alebo na uskladnenie
predmetu zaistenia spíše ozbrojený príslušník finančnej správy úradný záznam a o zaistení
veci vydá potvrdenie. Úradný záznam a potvrdenie musia obsahovať aj dostatočne presný
opis vydaného alebo odňatého tovaru alebo veci, aby nemohli byť zamenené s iným tovarom
alebo vecou; ak je to vhodné, na tento účel môže ozbrojený príslušník finančnej správy
vyhotoviť aj fotografie predmetu zaistenia.
§ 45
Oprávnenie odňať zbraň
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený presvedčiť sa, či osoba, proti
ktorej vykonáva služobný zákrok, nemá pri sebe zbraň a odňať jej ju; o odňatí zbrane
ozbrojený príslušník finančnej správy vydá písomné potvrdenie.
(2)
Zbraň odňatú podľa odseku 1 je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vrátiť
po skončení služobného zákroku. Vrátenie zbrane potvrdí dotknutá osoba svojím podpisom,
inak jej ozbrojený príslušník finančnej správy zbraň nevráti. Ak bráni vráteniu zbrane
zákonný dôvod, ozbrojený príslušník finančnej správy vydá dotknutej osobe potvrdenie
o odňatí zbrane a oznámi jej, že zbraň bude odovzdaná najbližšiemu útvaru Policajného
zboru a ihneď zabezpečí odovzdanie zbrane tomuto útvaru.
§ 46
Oprávnenie zakázať vstup na určené miesta alebo prikázať zotrvanie na určenom mieste
Ak to vyžaduje účinné zabezpečenie plnenia úloh podľa tohto zákona, ozbrojený príslušník
finančnej správy je oprávnený prikázať, aby osoby
a)
po dobu nevyhnutne potrebnú na určené miesta nevstupovali alebo sa na nich nezdržiavali,
b)
po dobu nevyhnutne potrebnú zotrvali na určenom mieste.
§ 47
Oprávnenia na vstup na pozemky a do nebytových priestorov
(1)
Pri vykonávaní colného dohľadu alebo daňového dozoru, alebo pri kontrole dodržiavania
daňových predpisov alebo iných osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, je ozbrojený príslušník
finančnej správy oprávnený vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia, do
skladov, obchodných, výrobných, prevádzkových a iných nebytových priestorov; do obydlia
je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený vstupovať, ak sa obydlie používa
aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti. Ozbrojený príslušník
finančnej správy je zároveň oprávnený požadovať doklady a potrebné vysvetlenia, nahliadať
do účtovných a iných evidencií bez ohľadu na spôsob ich vedenia a vyhotovovať potrebnú
dokumentáciu.
(2)
Pri vykonávaní colného dohľadu, daňového dozoru a pri kontrole dodržiavania daňových
predpisov alebo osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, je ozbrojený príslušník
finančnej správy oprávnený uzavrieť priestory uvedené v odseku 1, ktoré nie sú súčasťou
obydlia, a verejné miesta a vykonať ich prehliadku, ak je dôvodné podozrenie, že sa
v týchto priestoroch nachádzajú osoby, tovar alebo veci podliehajúce colnému dohľadu,
daňovému dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,21) podľa ktorých vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy.
(3)
Pri odhaľovaní trestných činov uvedených v § 4 ods. 3 písm. y) a § 9 ods. 2 písm. h) a pri pátraní po osobách, ktoré porušili colné predpisy alebo daňové predpisy, je
ozbrojený príslušník finančnej správy služobne zaradený na finančnom riaditeľstve
a ozbrojený príslušník finančnej správy služobne zaradený na Kriminálnom úrade finančnej
správy oprávnený
a)
vstupovať na pozemky, ktoré nie sú súčasťou obydlia, do skladov, obchodných, výrobných,
prevádzkových a iných nebytových priestorov, uzavrieť tieto priestory a verejné miesta
a vykonať ich prehliadku,
b)
vstupovať do obydlia, ak slúži na podnikanie,
c)
nazerať do evidencií, účtovných písomností, listín a iných dokladov, spisov a záznamov
na technickom nosiči dát, robiť si z nich výpisky, poznámky a kópie, žiadať vydanie
týchto vecí alebo ich zaistiť podľa § 44.
§ 48
Oprávnenie na zastavenie osoby a dopravného prostriedku
Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri plnení úloh podľa tohto zákona alebo
podľa osobitných predpisov47) oprávnený dávať pokyny na zastavenie osoby a dopravného prostriedku a vykonávať kontrolu
batožiny, dopravného prostriedku, jeho nákladu, prepravných a sprievodných listín;
na tento účel je oprávnený použiť vhodné technické prostriedky vrátane technických
zariadení na zisťovanie látok a predmetov.
§ 49
Oprávnenie na prekonanie odporu alebo utvorenej prekážky
(1)
Každý je povinný uposlúchnuť výzvu, pokyn alebo príkaz ozbrojeného príslušníka finančnej
správy a strpieť výkon jeho oprávnení podľa tohto zákona.
(2)
Ak osoba, voči ktorej smeruje výkon oprávnení ozbrojeného príslušníka finančnej správy
ustanovených v § 37 až 48, neumožní tieto oprávnenia vykonať, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený
po predchádzajúcej márnej výzve prostriedkami a spôsobom podľa tohto zákona prekonať
odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O prekonaní odporu alebo vytvorenej
prekážky ozbrojený príslušník finančnej správy vyhotoví úradný záznam.
§ 50
Oprávnenie na držanie nebezpečných látok a zakázaných vecí
(1)
Určený ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený na účely výučby, výcviku
a skúšok držať, skladovať a používať nebezpečné látky a zakázané veci. Takýmito látkami
a vecami sa rozumejú najmä omamné látky a psychotropné látky, ich prekurzory, látky
s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, výbušniny, výbušné predmety a prekurzory
výbušnín, jedy, falzifikáty známok a cenných papierov.
(2)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy na účely odseku 1 písomne určuje vedúci
orgánu finančnej správy, na ktorom je dotknutý ozbrojený príslušník finančnej správy
zaradený, ktorý zároveň zabezpečí, aby sa určený ozbrojený príslušník finančnej správy
riadne oboznámil so svojimi povinnosťami pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a
zakázanými vecami pred začatím prác s nimi.
(3)
Pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami a zakázanými vecami sa na určeného ozbrojeného
príslušníka finančnej správy vzťahujú osobitné predpisy.101)
§ 51
Oprávnenie na cezhraničné prenasledovanie
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vykonávať cezhraničné prenasledovanie
v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou.73)
§ 52
Oprávnenia ozbrojeného príslušníka finančnej správy pri ochrane stráženého objektu
a poriadku v ňom
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu pri ochrane stráženého
objektu a poriadku v ňom, je oprávnený
a)
preverovať oprávnenosť vstupu osôb do stráženého objektu a vyzvať ich, aby preukázali
svoju totožnosť,
b)
nepovoliť vstup do stráženého objektu osobám, ktoré nepreukážu oprávnenosť vstupu
do stráženého objektu, odmietnu preukázať svoju totožnosť alebo ktoré svoju totožnosť
nemôžu preukázať; ustanovenia § 39 ods. 3 až 8 sa nepoužijú,
c)
kontrolovať osoby vstupujúce do stráženého objektu technickými prostriedkami, či
nemajú pri sebe zbraň alebo inú nedovolenú vec,
d)
povoliť vstup so zbraňou do stráženého objektu len ozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy, príslušníkovi Policajného zboru, príslušníkovi Slovenskej informačnej služby,
príslušníkovi Vojenského spravodajstva, príslušníkovi Národného bezpečnostného úradu
a príslušníkovi Vojenskej polície, ak plní služobné úlohy,
e)
vyzvať osobu, ktorá vstupuje do stráženého objektu alebo sa v ňom nachádza, aby sa
pri dôvodnom podozrení, že je pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo
psychotropných látok a prípravkov, podrobila kontrole na ich požitie; ak sa osoba
odmietne podrobiť takejto kontrole alebo je pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných
látok alebo psychotropných látok a prípravkov, je ozbrojený príslušník finančnej správy
oprávnený takejto osobe nepovoliť vstup do stráženého objektu alebo nepovoliť pohyb
v stráženom objekte a prikázať jej, aby opustila strážený objekt.
(2)
Inou nedovolenou vecou sa na účely tohto zákona rozumie vec, ktorou by mohol byť
ohrozený život, zdravie alebo bezpečnosť osôb alebo majetok.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený vykonať prehliadku dopravného
prostriedku pri vjazde do stráženého objektu, v stráženom objekte alebo pri výjazde
zo stráženého objektu. Prehliadka dopravného prostriedku sa vykoná pomocou detekčných
prostriedkov a nahliadnutím. Ozbrojený príslušník finančnej správy je pri prehliadke
dopravného prostriedku oprávnený na pachové práce použiť služobného psa.
§ 53
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu pri ochrane stráženého
objektu a poriadku v ňom, je oprávnený u osoby vstupujúcej do tohto objektu vykonať
prehliadku osobných vecí, podrobiť ju kontrole na detekciu kovových predmetov; osoba,
ktorá má pri sebe zbraň alebo inú nedovolenú vec, je povinná ju vydať. Ak táto osoba
zbraň alebo inú nedovolenú vec nevydá, ozbrojený príslušník finančnej správy jej vstup
do stráženého objektu nepovolí. Vydanú zbraň alebo inú nedovolenú vec je povinný vrátiť
osobe pri jej odchode zo stráženého objektu. O vydaní zbrane alebo inej nedovolenej
veci je ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorému bola zbraň alebo iná nedovolená
vec vydaná, povinný vydať písomné potvrdenie. Prevzatie zbrane alebo inej nedovolenej
veci je osoba, ktorej bola zbraň alebo iná nedovolená vec vrátená, povinná potvrdiť
svojím podpisom, inak jej ozbrojený príslušník finančnej správy zbraň alebo inú nedovolenú
vec nevráti. Ak bráni vráteniu zbrane alebo inej nedovolenej veci zákonný dôvod, ozbrojený
príslušník finančnej správy vydá dotknutej osobe potvrdenie o nevydaní zbrane alebo
inej nedovolenej veci a oznámi jej, že zbraň alebo iná nedovolená vec bude odovzdaná
najbližšiemu útvaru Policajného zboru a ihneď zabezpečí odovzdanie zbrane alebo inej
nedovolenej veci tomuto útvaru.
(2)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu podľa odseku 1, má
dôvodné podozrenie, že sa osoba v stráženom objekte dopúšťa protiprávneho konania,
je povinný pred vykonaním služobného zákroku vyzvať osobu, aby upustila od takéhoto
konania, a upozorniť ju, že ak tak neurobí, použije niektorý z donucovacích prostriedkov.
(3)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva službu podľa odseku 1, má
dôvodné podozrenie, že v stráženom objekte je páchaný trestný čin alebo priestupok,
je povinný vykonať služobný zákrok na zabránenie ďalšieho takéhoto konania, úkony
súvisiace s objasnením skutku a úkony na zabránenie úteku osoby a vyrozumieť o tom
najbližší útvar Policajného zboru.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý má dôvodné podozrenie, že v stráženom
objekte bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, je oprávnený požadovať potrebné
informácie od osoby, ktorá môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých na zistenie
trestného činu alebo na objasnenie priestupku a zistenie ich páchateľa, a zaznamenať
si potrebné údaje o osobe; táto osoba je povinná požiadavke vyhovieť. Ak taká osoba
odmietne preukázať svoju totožnosť alebo ju nemôže preukázať, vyrozumie o tom ozbrojený
príslušník finančnej správy príslušný útvar Policajného zboru a požiada o jej predvedenie
na účel vykonania potrebných úkonov na zistenie jej totožnosti a objasnenia skutočností
dôležitých na zistenie trestného činu alebo na objasnenie priestupku.
§ 54
Osobitné prípady použitia ochrannej kukly ozbrojeným príslušníkom finančnej správy
Ak je to nutné v záujme osobnej bezpečnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy
a osoby jemu blízkej, ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť pri
služobnom zákroku alebo v súvislosti s ním ochrannú kuklu. Pri použití ochrannej kukly
musí mať ozbrojený príslušník finančnej správy na viditeľnom mieste umiestnený nápis
„FINANČNÁ SPRÁVA“ a svoje identifikačné číslo. O použití ochrannej kukly rozhoduje
riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy alebo veliteľ zákroku.
§ 55
Oprávnenie požadovať pomoc
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený pri nebezpečenstve bezprostredného
ohrozenia života a zdravia alebo majetku pri plnení úloh podľa tohto zákona požiadať
kohokoľvek o pomoc. Ten, kto bol o túto pomoc požiadaný, je povinný ju poskytnúť;
nemusí tak urobiť, ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo blízku osobu alebo
ak tomu bránia iné dôležité okolnosti.
DRUHÁ HLAVA
DONUCOVACIE PROSTRIEDKY
§ 56
Druhy donucovacích prostriedkov a ich použitie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť pri plnení úloh finančnej
správy tieto donucovacie prostriedky:
a)
hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany,
b)
prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku,
c)
putá,
d)
služobný pes,
e)
technické prostriedky na zabránenie odchodu vozidla a na násilné zastavenie vozidla,
f)
úder strelnou zbraňou,
g)
hrozba namierenou strelnou zbraňou,
h)
varovný výstrel do vzduchu,
i)
použitie zbrane,
j)
zásahová výbuška.
(2)
Prostriedkami na prekonanie odporu a odvrátenie útoku sú obušky, slzotvorné prostriedky,
obranné tyče a elektrické paralyzátory.
(3)
Pred použitím donucovacích prostriedkov je ozbrojený príslušník finančnej správy
povinný osobu, proti ktorej zakročuje, vyzvať, aby upustila od protiprávneho konania,
s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy
môže upustiť, len ak je sám napadnutý alebo ak je ohrozený život alebo zdravie inej
osoby a vec neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.
(4)
O tom, ktorý z donucovacích prostriedkov použije, rozhoduje ozbrojený príslušník
finančnej správy podľa konkrétnej situácie tak, aby dosiahol účel sledovaný služobným
zákrokom.
§ 57
Použitie hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany a prostriedkov na prekonanie odporu
a odvrátenie útoku
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery a
kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, aby
a)
zaistil bezpečnosť seba alebo inej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí,
útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých predpokladov bude pokračovať,
b)
zabránil výtržnosti, bitke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému
správaniu,
c)
predviedol osobu, zaistil alebo zadržal osobu, ktorá kladie aktívny odpor,
d)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do stráženého objektu, objektu finančnej
správy alebo do objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný,
e)
zabránil úteku osoby, ktorá je predvádzaná alebo ktorá má byť zaistená alebo zadržaná.
(2)
Hmaty a chvaty sebaobrany je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť,
aby predviedol, zaistil alebo zadržal osobu, ktorá kladie pasívny odpor.
§ 58
Použitie pút
(1)
Putá je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť
a)
na spútanie predvádzanej, zaistenej alebo zadržanej osoby, ak kladie aktívny odpor
alebo napáda iné osoby alebo príslušníka finančnej správy, alebo poškodzuje majetok
po výzve, aby od takého konania upustila,
b)
na vzájomné pripútanie dvoch alebo viacerých predvádzaných, zaistených alebo zadržaných
osôb za podmienok uvedených v písmene a),
c)
pri vykonávaní služobných zákrokov alebo procesných úkonov s predvedenými, zaistenými
alebo zadržanými osobami, ak je dôvodná obava, že sa pokúsia o útek.
(2)
Osoba uvedená v odseku 1 môže byť, ak to okolnosti vyžadujú, pripútaná aj k vhodnému
predmetu, avšak len na čas, kým trvajú dôvody uvedené v odseku 1.
§ 59
Použitie služobného psa
(1)
Služobného psa je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť
a)
na zaistenie bezpečnosti inej osoby alebo vlastnej osoby, ak sa po výzve od útoku
neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých predpokladov bude pokračovať,
b)
na zabránenie výtržnosti, bitke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému
správaniu,
c)
na zabránenie násilnému vstupu nepovolaných osôb do stráženého objektu, objektu finančnej
správy alebo do objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný,
d)
na prenasledovanie osoby, ak má byť zaistená alebo zadržaná a ani na výzvu nezastaví,
snaží sa uniknúť a nemôže byť iným spôsobom zadržaná,
e)
na donútenie ukrývajúcej sa osoby, ktorá má byť zaistená alebo zadržaná, opustiť
úkryt,
f)
na stráženie predvedenej, zaistenej alebo zadržanej osoby.
(2)
Pri plnení úloh podľa odseku 1 ozbrojený príslušník finančnej správy používa služobného
psa s náhubkom. Ak to povaha a intenzita útoku, prípadne prekonanie odporu osoby vyžaduje,
môže použiť služobného psa bez náhubku.
§ 60
Použitie technických prostriedkov na zabránenie odchodu dopravného prostriedku a na
násilné zastavenie dopravného prostriedku
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť na zabránenie odchodu dopravného
prostriedku technické a iné prostriedky, ak sa vodič vozidla odmieta aj po opakovanej
výzve podrobiť činnosti príslušníka finančnej správy pri plnení úloh finančnej správy
a z jeho konania je zrejmé, že s dopravným prostriedkom chce z miesta odísť.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť zastavovací pás a iné prostriedky
na násilné zastavenie dopravného prostriedku, ak vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie
ozbrojeného príslušníka finančnej správy dané spôsobom ustanoveným podľa osobitného
predpisu102) nezastaví a ak je dôvodné podozrenie, že sa
a)
pokúsi o prechod štátnej hranice s použitím násilia,
b)
v dopravnom prostriedku prepravujú hľadané osoby, tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,
alebo tovar, ktorý je predmetom daňového dozoru alebo dohľadu podľa osobitných predpisov,96) podľa ktorého vykonávajú orgány finančnej správy svoje úlohy, alebo
c)
pokúsi o násilný vstup do stráženého objektu, objektu finančnej správy alebo do objektu
alebo na miesto, kde je vstup zakázaný.
(3)
Iné prostriedky podľa odsekov 1 a 2 sú najmä služobné vozidlo, povoz, stavebné mechanizmy
a iné prekážky.
§ 61
Použitie zásahovej výbušky
Ozbrojený príslušník finančnej správy zaradený na Kriminálnom úrade finančnej správy
je oprávnený použiť zásahovú výbušku proti nebezpečnému páchateľovi v uzavretom priestore,
ktorý sa na výzvu nevzdá alebo sa zdráha opustiť úkryt.
§ 62
Použitie úderu strelnou zbraňou
Úder strelnou zbraňou je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť v
nutnej obrane alebo v krajnej núdzi spravidla pri zápase s útočníkom, ak jeho útok
nemôže prekonať iným spôsobom.
§ 63
Použitie hrozby namierenou strelnou zbraňou a varovného výstrelu do vzduchu
Hrozbu namierenou strelnou zbraňou a varovný výstrel do vzduchu je ozbrojený príslušník
finančnej správy oprávnený použiť, aby
a)
zaistil bezpečnosť seba alebo inej osoby pred útokom, ak sa po výzve od útoku neupustí,
útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých predpokladov bude pokračovať,
b)
predviedol, zaistil alebo zadržal osobu, ktorá kladie aktívny odpor,
c)
zabránil výtržnosti, bitke alebo inému hrubému správaniu, ktorým sa porušuje verejný
poriadok v colnom priestore alebo na mieste označenom ako colný priestor103) alebo v stráženom objekte a v jeho blízkosti,
d)
zabránil násilnému vstupu nepovolaných osôb do stráženého objektu, objektu finančnej
správy alebo do objektu alebo na miesto, kde je vstup zakázaný,
e)
zabránil úteku prenasledovanej osoby alebo stráženej osoby, ak má byť zaistená alebo
zadržaná,
f)
zabránil prechodu štátnej hranice s použitím násilia.
§ 64
Použitie zbrane
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je oprávnený použiť zbraň iba
a)
v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi,
b)
ak sa nebezpečný páchateľ, proti ktorému zakročuje, na jeho výzvu nevzdá alebo sa
zdráha opustiť úkryt,
c)
ak nemožno inak prekonať odpor smerujúci k zmareniu jeho služobného zákroku,
d)
na zamedzenie úteku nebezpečného páchateľa, ktorého nemôže iným spôsobom zadržať,
e)
ak osoba, proti ktorej sa použila hrozba namierenou strelnou zbraňou alebo varovný
výstrel do vzduchu, neuposlúchne výzvu ozbrojeného príslušníka finančnej správy smerujúcu
na zaistenie vlastnej bezpečnosti alebo bezpečnosti inej osoby,
f)
ak nemožno inak zastaviť dopravný prostriedok, ktorého vodič bezohľadnou jazdou vážne
ohrozuje život a zdravie osôb a na opakovanú výzvu alebo znamenie dané ozbrojeným
príslušníkom finančnej správy spôsobom ustanoveným podľa osobitných predpisov104) nezastaví,
g)
na odvrátenie nebezpečného útoku, ktorý ohrozuje strážený objekt, objekt finančnej
správy alebo objekt alebo miesto, kde je vstup zakázaný, po márnej výzve, aby sa upustilo
od útoku,
h)
na zneškodnenie zvieraťa ohrozujúceho život alebo zdravie príslušníka finančnej správy
alebo iných osôb,
i)
na prinútenie zastaviť v bezprostrednom priestore štátnej hranice dopravný prostriedok,
ktorého vodič na opakovanú výzvu alebo znamenie dané podľa osobitného predpisu102) nezastaví.
(2)
Zbraň podľa odseku 1 je strelná zbraň, bodná zbraň a zbraň hromadnej účinnosti.
(3)
Pred použitím zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný vyzvať osobu,
proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, spolu s výstrahou,
že bude použitá zbraň. Pred použitím strelnej zbrane je ozbrojený príslušník finančnej
správy povinný použiť varovný výstrel. Od výstrahy a varovného výstrelu do vzduchu
môže upustiť, len ak je sám napadnutý, ak je ohrozený život alebo zdravie inej osoby
alebo ak vec neznesie odklad.
(4)
Pri použití zbrane je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný dbať na potrebnú
opatrnosť, najmä aby nebol ohrozený život iných osôb a aby čo najviac šetril život
osoby, proti ktorej zákrok smeruje.
§ 65
Špeciálne donucovacie prostriedky, špeciálne zbrane a ich použitie
(1)
Špeciálne donucovacie prostriedky a špeciálne zbrane sú:
a)
dočasne zneschopňujúce prostriedky,
b)
strelná zbraň s tlmičom hluku výstrelu,
c)
špeciálne upravené strelné zbrane,
d)
špeciálne výbušné predmety a špeciálne nálože.
(2)
Na použitie špeciálnych donucovacích prostriedkov a špeciálnych zbraní sa použijú
primerane ustanovenia § 56 ods. 3 a 4, § 57, § 62 až 64, § 68 a 69.
Služobné zákroky a použitie donucovacích prostriedkov ozbrojeným príslušníkom finančnej
správy v jednotke služobných zákrokov
§ 66
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v jednotke služobných zákrokov vykonáva služobné
zákroky proti nebezpečným páchateľom trestnej činnosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. h).
(2)
O nasadení ozbrojených príslušníkov finančnej správy v jednotke služobných zákrokov
rozhoduje riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy.
§ 67
(1)
Služobné zákroky ozbrojených príslušníkov finančnej správy v jednotke služobných
zákrokov sa vykonávajú pod priamym velením veliteľa zákroku.
(2)
O použití donucovacích prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo
špeciálnych zbraní pri služobných zákrokoch rozhoduje veliteľ zákroku. O použití donucovacích
prostriedkov, špeciálnych donucovacích prostriedkov alebo špeciálnych zbraní môže
na mieste zákroku rozhodnúť aj nadriadený tohto veliteľa. Rozhodnutia veliteľa zákroku
a nadriadeného tohto veliteľa musia byť uchované na zvukovom zázname alebo písomnom
zázname.
(3)
Na veliteľa zákroku, ktorý rozhodol podľa odseku 2, a na jeho nadriadeného sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 69 ods. 1 až 3.
§ 68
Hlásenie o použití zbrane
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný prostredníctvom svojho nadriadeného
hlásiť každé použitie zbrane najbližšiemu útvaru Policajného zboru. Ustanovenie § 69 ods. 2 tým nie je dotknuté.
§ 69
Povinnosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy po použití donucovacích prostriedkov
(1)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy zistí, že pri použití donucovacích prostriedkov
došlo k zraneniu osoby, je povinný, ak to okolnosti dovolia, poskytnúť zranenej osobe
prvú pomoc a zabezpečiť lekárske ošetrenie.
(2)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný neodkladne hlásiť svojmu nadriadenému
každý služobný zákrok, pri ktorom použil donucovacie prostriedky a o použití donucovacích
prostriedkov spísať úradný záznam.
(3)
Ak vzniknú pochybnosti o oprávnenosti alebo primeranosti pri použití donucovacích
prostriedkov alebo ak pri ich použití bola spôsobená smrť, ujma na zdraví alebo škoda
na majetku, nadriadený je povinný zistiť, či donucovacie prostriedky boli použité
v súlade so zákonom. O výsledku zistenia spíše úradný záznam.
(4)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy použije donucovacie prostriedky mimo miesta
územného obvodu orgánu finančnej správy, v ktorom je zaradený, ohlási ich použitie
najbližšiemu orgánu finančnej správy. Na ďalší postup sa primerane vzťahuje odsek
2.
§ 70
Osobitné obmedzenia
Pri služobnom zákroku proti tehotnej žene, osobe staršej ako 60 rokov, osobe so zjavným
zdravotným postihnutím a osobe mladšej ako 15 rokov je ozbrojený príslušník finančnej
správy oprávnený použiť iba hmaty, chvaty a putá. Ostatné donucovacie prostriedky
je ozbrojený príslušník finančnej správy oprávnený použiť len vtedy, keď útok týchto
osôb bezprostredne ohrozuje život a zdravie príslušníka finančnej správy alebo iných
osôb alebo ak hrozí značná škoda na majetku a nebezpečenstvo nemožno odvrátiť inak.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ŠTÁTNA SLUŽBA PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY A PRÁVNE VZŤAHY SÚVISIACE SO VZNIKOM,
ZMENOU A SKONČENÍM SLUŽOBNÉHO POMERU
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 71
(1)
Štátnou službou sa na účely tohto zákona rozumie
a)
plnenie úloh finančnej správy podľa tohto zákona a osobitných predpisov27) a právne vzťahy s tým súvisiace,
b)
riadenie, organizácia a výkon profesijnej prípravy príslušníkov finančnej správy
a právne vzťahy s tým súvisiace a
c)
výkon duchovnej služby a pastoračnej služby105) a právne vzťahy s tým súvisiace.
(2)
Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere.
(3)
Služobný pomer podľa tohto zákona sa zakladá k štátu.
(4)
Funkciou sa na účely tohto zákona, okrem ustanovenia § 116 ods. 2, rozumie miesto s určenou náplňou činnosti, ktoré bolo v súlade s § 74 ods. 1, 4 a 5 začlenené do organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy. Začlenenie miesta do
organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy je vytvorením funkcie a vyradenie funkcie
z organizačnej štruktúry orgánu finančnej správy je zrušením funkcie. O vytvorení
funkcie a o zrušení funkcie rozhoduje prezident. Vytvorenú funkciu prezident zaradí
do platovej triedy v súlade s charakteristikami platových tried uvedenými v prílohe č. 3. Na účely § 291 ods. 1 sa funkciou rozumie aj pozícia ministra alebo pozícia služobného posudkového lekára
alebo pozícia hlavného posudkového lekára.
(5)
Názvy funkcií podľa charakteru vykonávaných činností ustanoví vnútorný predpis, ktorý
vydá prezident.
(6)
Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie príslušník finančnej správy,
ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane služobným úradom
(ďalej len „funkcia so zbraňou“), ak § 327 neustanovuje inak. Takýto príslušník finančnej správy zostáva ozbrojeným príslušníkom
finančnej správy, aj ak je neskôr zaradený do zálohy alebo ustanovený do funkcie inej,
než je funkcia so zbraňou (ďalej len „funkcia bez zbrane“) a spĺňa podmienky podľa
§ 84 ods. 2; to neplatí, ak sa uplatní ustanovenie § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4. Na účely splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa druhej vety postačuje zdravotná
klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(7)
Funkcie so zbraňou ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident. Funkcie so zbraňou
prezident určí s prihliadnutím na mieru ohrozenia života alebo zdravia príslušníka
finančnej správy, na iné závažné riziká alebo na potrebu používať pri výkone funkcie
donucovacie prostriedky.
(8)
Funkcia prezidenta je funkciou bez zbrane.
(9)
Neozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie príslušník finančnej správy
iný než uvedený v odseku 6.
(10)
Miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, časť obce alebo inak
určené miesto, v ktorom je príslušník finančnej správy zaradený na výkon štátnej služby.
Ak to vyplýva z povahy služobných činností, ktoré je potrebné v rámci štátnej služby
vykonávať, miestom výkonu štátnej služby môže byť určený územný obvod colného úradu
alebo daňového úradu.
(11)
Na účely tejto časti zákona môže prezident vydať vnútorné predpisy, ktorými upraví
podrobnosti vykonávania štátnej služby.
§ 72
Výkon štátnej služby a priama súvislosť s ním
(1)
Výkonom štátnej služby sa rozumie výkon oprávnení a povinností vyplývajúcich zo služobného
pomeru a služobná činnosť vykonávaná na pokyn nadriadeného.
(2)
V priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sú úkony potrebné na výkon štátnej
služby, úkony počas služby obvyklé alebo úkony potrebné pred začiatkom služby alebo
po jej skončení. Úkonmi v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby nie sú cesta
do práce a späť, stravovanie, ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom zariadení
a cesta na ne a späť okrem lekárskeho vyšetrenia konaného na pokyn nadriadeného alebo
ošetrenia pri prvej pomoci a cesty na ne a späť.
(3)
Za činnosť v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby sa považuje aj prehlbovanie
kvalifikácie príslušníkov finančnej správy podľa § 217 organizované služobným úradom.
§ 73
(1)
Na účely tohto zákona je nadriadeným minister a v ním vymedzenom rozsahu príslušník
finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie, ak § 105 ods. 5 a 6 neustanovujú inak.
(2)
Vo veciach služobného pomeru v mene štátu koná a rozhoduje a právne úkony robí nadriadený,
ak § 271 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 5 alebo § 280 neustanovujú inak.
(3)
(4)
Rozsah konaní a právnych úkonov vo veciach služobného pomeru, v ktorých je príslušník
finančnej správy ustanovený do riadiacej funkcie nadriadeným, vymedzí minister personálnym
opatrením. V tomto personálnom opatrení minister môže zároveň upraviť podmienky, za
ktorých je prezident oprávnený preniesť určité svoje právomoci konať a rozhodovať
vo veciach služobného pomeru a svoje oprávnenia vykonávať úkony vo veciach služobného
pomeru na iného príslušníka finančnej správy ustanoveného do riadiacej funkcie.
§ 74
(1)
Systemizácia v štátnej službe (ďalej len „systemizácia“) určuje v nadväznosti na
pôsobnosť orgánov finančnej správy počet miest príslušníkov finančnej správy v členení
na ozbrojených príslušníkov finančnej správy a neozbrojených príslušníkov finančnej
správy. Súčasťou systemizácie je objem finančných prostriedkov na ich služobné príjmy
v členení na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej správy a neozbrojených
príslušníkov finančnej správy. Nad rámec systemizácie je možné na služobné príjmy
použiť aj finančné prostriedky z iných zdrojov, ako sú finančné prostriedky schválené
podľa odseku 3.
(2)
Návrh systemizácie pripravuje ministerstvo financií.
(3)
Systemizáciu na každý rozpočtový rok schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona
o štátnom rozpočte na príslušný rok; úpravu systemizácie vykoná ministerstvo financií
na základe zákona o štátnom rozpočte na príslušný rok. V priebehu roka úpravu systemizácie
môže vykonať vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister.
(4)
Minister na návrh prezidenta určí na základe systemizácie počet miest príslušníkov
finančnej správy zaradených do platových tried.
(5)
Počet miest príslušníkov finančnej správy zaradených do platových tried na orgánoch
finančnej správy v nadväznosti na ich pôsobnosť a organizačnú štruktúru ustanoví vnútorný
predpis, ktorý vydá prezident.
(6)
Obsadzovanie funkcií príslušníkov finančnej správy vo všetkých druhoch štátnej služby
možno uskutočniť len za predpokladu, že funkcia je
a)
vytvorená podľa § 71 ods. 4 a
b)
voľná; to neplatí, ak ide o dočasné obsadenie funkcie, do ktorej je ustanovená príslušníčka
finančnej správy, ktorá je na materskej dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je na rodičovskej
dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo do ktorej je ustanovený príslušník finančnej správy dočasne neschopný na výkon
štátnej služby pre chorobu alebo úraz.
§ 75
(1)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom (§ 204 ods. 6) pri vstupe do štátnej služby a príslušníkom finančnej správy pri vykonávaní štátnej
služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných
právnych vzťahoch ustanovenou osobitným predpisom.106) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu
osobného stavu alebo rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického, náboženského
alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo
iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej
činnosti.
(2)
Výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými
mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník
finančnej správy nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani
inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka finančnej správy alebo nadriadeného
sťažnosť, žalobu alebo podnet na začatie trestného stíhania alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
(3)
Ak sa občan pri vstupe do štátnej služby, príslušník finančnej správy alebo občan,
ktorého služobný pomer podľa tohto zákona sa skončil, domnievajú, že ich práva alebo
právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania podľa
odseku 1, môžu sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej osobitným
predpisom.106)
(4)
Služobný úrad alebo nadriadený nesmie príslušníka finančnej správy postihovať alebo
znevýhodňovať preto, že príslušník finančnej správy uplatňuje svoje práva vyplývajúce
zo služobného pomeru.
(5)
Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 príslušníkom finančnej správy
sa považuje za porušenie služobnej povinnosti príslušníka finančnej správy.
(6)
Na štátnu službu a právne vzťahy súvisiace so vznikom, zmenami a skončením štátnej
služby sa použije osobitný predpis;106) ustanovenia tohto zákona tým nie sú dotknuté.
§ 75a
Ochrana súkromia
(1)
Služobný úrad nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe služobných
úloh narúšať súkromie príslušníka finančnej správy na pracovisku a v spoločných priestoroch
služobného úradu tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných
technickými zariadeniami služobného úradu a kontroluje elektronickú poštu odoslanú
zo služobnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu bez toho, aby ho na to
vopred písomne upozornil. Ak služobný úrad zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný
prerokovať s príslušným odborovým orgánom rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia,
dobu jej trvania a informovať o tom príslušníkov finančnej správy.
(2)
Príslušník finančnej správy, ktorý sa domnieva, že jeho súkromie na pracovisku alebo
v spoločných priestoroch služobného úradu bolo narušené nedodržaním podmienok podľa
odseku 1, sa môže domáhať ochrany na služobnom úrade alebo na súde.106a)
DRUHÁ HLAVA
DRUH, VZNIK A ZMENA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 76
Druhy štátnej služby
Druhy štátnej služby sú:
a)
prípravná štátna služba,
b)
stála štátna služba,
c)
dočasná štátna služba.
§ 77
Prípravná štátna služba
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru sa príslušník finančnej správy zaradí do prípravnej
štátnej služby okrem príslušníka finančnej správy, ktorý
a)
je prijatý do dočasnej štátnej služby alebo
b)
spĺňa podmienky na zaradenie do stálej štátnej služby podľa § 78 ods. 3.
(2)
Prípravná štátna služba je prípravou na výkon stálej štátnej služby. V prípravnej
štátnej službe príslušník finančnej správy plní pod dohľadom školiteľa služobné úlohy
vyplývajúce z funkcie, do ktorej je ustanovený. Školiteľa určí nadriadený, ktorý príslušníka
finančnej správy ustanovuje do funkcie; školiteľom môže byť len príslušník finančnej
správy v stálej štátnej službe.
(3)
Počas trvania prípravnej štátnej služby je príslušník finančnej správy čakateľom.
V tomto čase je príslušník finančnej správy povinný získať určené profesijné vzdelanie
určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený; to neplatí, ak je príslušník finančnej
správy ustanovený do funkcie, na ktorú sa vzťahuje výnimka podľa § 81 ods. 3. Prípravná štátna služba trvá dva roky, ak odsek 5 alebo odsek 6 neustanovuje inak.
(4)
Do doby výkonu prípravnej štátnej služby sa započítava
a)
doba výkonu štátnej služby,
b)
doba štúdia na splnenie kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania,
c)
dovolenka na zotavenie,
d)
doba, keď príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu pre prekážky
z dôvodu všeobecného záujmu,
e)
doba, keď príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité
osobné prekážky alebo pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe v súvislosti so
štúdiom pri výkone štátnej služby a štúdiom v kurze (ďalej len „dôležité študijné
prekážky“), pri ktorých sa príslušníkovi finančnej správy poskytuje služobné voľno
s nárokom na služobný plat alebo na ošetrovné podľa osobitného predpisu,107)
f)
doba, keď príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu z dôvodov ustanovených
v § 156a.
(5)
Trvanie prípravnej štátnej služby môže byť predĺžené najviac o jeden rok, ak počas
nej príslušník finančnej správy bez svojho zavinenia nezískal profesijné vzdelanie
určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený.
(6)
Prípravná štátna služba príslušníka finančnej správy, ktorý je podľa záveru schváleného
služobného hodnotenia nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby alebo ktorý
svojím zavinením nezískal príslušné profesijné vzdelanie, trvá aj po uplynutí doby
dvoch rokov, a to až do skončenia služobného pomeru z týchto dôvodov; toto ustanovenie
sa použije primerane aj pri predĺžení prípravnej štátnej služby podľa odseku 5.
§ 78
Stála štátna služba
(1)
Stála štátna služba nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak odsek 3 a § 79 ods. 4 neustanovujú inak.
(2)
Príslušník finančnej správy sa zaradí do stálej štátnej služby, ak v prípravnej štátnej
službe získal profesijné vzdelanie určené pre funkciu, do ktorej je ustanovený, a
ak je podľa záverov služobného hodnotenia spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej
služby. Príslušník finančnej správy sa môže zaradiť do stálej štátnej služby, aj ak
spĺňa podmienky podľa § 79 ods. 4.
(3)
Do stálej štátnej služby sa pri prijatí do služobného pomeru zaradí aj príslušník
finančnej správy, ktorého predchádzajúci služobný pomer podľa tohto zákona trval aspoň
dva roky a od jeho skončenia neuplynula doba dlhšia ako doba, počas ktorej predchádzajúci
služobný pomer trval, ak
a)
spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, do ktorej má byť ustanovený, a
b)
pri poslednom služobnom hodnotení počas predchádzajúceho služobného pomeru bol hodnotený
ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu.
(4)
Odsek 3 sa nepoužije, ak sa pri prijatí do služobného pomeru dočasne obsadzuje funkcia podľa
§ 79 ods. 2 písm. a) až c) a e).
§ 79
Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je určená na to, aby ju na prechodnú dobu, najdlhšie však na
päť rokov, vykonávali odborníci potrební na plnenie úloh štátnej služby; dočasnú štátnu
službu možno vykonávať aj opätovne.
(2)
Dočasná štátna služba je určená aj na
a)
dočasné obsadenie funkcie príslušníčky finančnej správy alebo príslušníka finančnej
správy, ktorí sú na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1 alebo čerpajú dovolenku poskytnutú podľa § 229, občanom, ktorý nie je v stálej štátnej službe podľa tohto zákona,
b)
dočasné obsadenie funkcie príslušníčky finančnej správy alebo príslušníka finančnej
správy, ktorí sú na rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 2 alebo čerpajú dovolenku poskytnutú podľa § 229, občanom, ktorý nie je v stálej štátnej službe podľa tohto zákona,
c)
vykonávanie funkcie duchovného finančnej správy,
d)
vykonávanie funkcie prezidenta alebo viceprezidenta, ak bol do tejto funkcie ustanovený
občan, ktorý bezprostredne pred ustanovením nebol v stálej štátnej službe podľa tohto
zákona a zároveň nespĺňa podmienky podľa § 78 ods. 3,
e)
dočasné obsadenie funkcie príslušníka finančnej správy dočasne neschopného na výkon
štátnej služby pre chorobu alebo úraz, občanom, ktorý nie je v stálej štátnej službe
podľa tohto zákona.
(3)
Pre príslušníka finančnej správy zaradeného do dočasnej štátnej služby sa kvalifikačný
predpoklad profesijného vzdelania nevyžaduje.
(4)
Príslušník finančnej správy, ktorý vykonával dočasnú štátnu službu v trvaní aspoň
troch rokov, okrem príslušníka finančnej správy podľa odseku 2 písm. a) až c) a e)
a spĺňa kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania určeného pre funkciu, do ktorej
je ustanovený, môže byť na základe jeho písomnej žiadosti a záverov služobného hodnotenia
zaradený do stálej štátnej služby; v takom prípade sa do doby trvania dočasnej štátnej
služby započítavajú doby uvedené v § 77 ods. 4. Do doby trvania dočasnej štátnej služby sa na účely podľa prvej vety započítava
aj dĺžka predchádzajúceho služobného pomeru v dočasnej štátnej službe podľa tohto
zákona, ak vznik nového služobného pomeru bezprostredne nadväzuje na skončenie predchádzajúceho
služobného pomeru v dočasnej štátnej službe.
(5)
Príslušník finančnej správy v dočasnej štátnej službe má rovnaké postavenie ako príslušník
finančnej správy v stálej štátnej službe; ustanovenie § 77 ods. 2 tým nie je dotknuté.
§ 80
Skúšobná doba
(1)
Pri prijatí do služobného pomeru sa určí skúšobná doba, najkratšie na 3 mesiace a
najdlhšie na 12 mesiacov. Určená skúšobná doba je súčasťou prípravnej štátnej služby
alebo dočasnej štátnej služby a nesmie sa dodatočne predlžovať ani skracovať. Skúšobnú
dobu v rozsahu podľa prvej vety možno určiť aj pri prijatí do služobného pomeru do
stálej štátnej služby podľa § 78 ods. 3.
(2)
Do skúšobnej doby sa započítava doba prekážok vo výkone štátnej služby, pre ktoré
príslušník finančnej správy nemôže v priebehu skúšobnej doby vykonávať štátnu službu
v rozsahu najviac desiatich pracovných dní.
§ 81
Kvalifikačné predpoklady na funkciu
(1)
Kvalifikačné predpoklady na funkciu sú:
a)
kvalifikačný predpoklad vzdelania,
b)
kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania.
(2)
Ďalšie kvalifikačné predpoklady na jednotlivé funkcie môže ustanoviť vnútorný predpis,
ktorý vydá prezident. Ak je pre funkciu takýto predpoklad určený, príslušník finančnej
správy je povinný ho splniť najneskôr do troch rokov od jeho ustanovenia do funkcie.
Ak je takýto predpoklad určený až po ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie,
príslušník finančnej správy je povinný ho splniť najneskôr do troch rokov od určenia
tohto predpokladu.
(3)
Na funkciu prezidenta sa podmienka kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania
nevzťahuje. Ďalšie funkcie, na ktoré sa podmienka kvalifikačného predpokladu profesijného
vzdelania nevzťahuje, môže ustanoviť vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§ 82
Kvalifikačný predpoklad vzdelania
(1)
Kvalifikačný predpoklad vzdelania je určený stupňom všeobecného vzdelania ustanoveným
v prílohe č. 3 pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená. Vnútorný predpis, ktorý vydá prezident,
môže s prihliadnutím na charakter vykonávaných činností ustanoviť pre jednotlivé funkcie
požadovaný študijný odbor alebo učebný odbor stredného vzdelania, zameranie študijného
odboru alebo učebného odboru stredného vzdelania alebo študijný odbor vysokoškolského
vzdelania.
§ 83
Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania
(1)
Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania je určený stupňom profesijného vzdelania
ustanoveným v prílohe č. 3 pre platovú triedu, do ktorej je funkcia zaradená.
(2)
Stupňami profesijného vzdelania sú:
a)
základné profesijné vzdelanie,
b)
odborné profesijné vzdelanie.
(3)
Základným profesijným vzdelaním sa rozumie absolvovanie základného kurzu a zloženie
nižšej skúšky.
(4)
Odborným profesijným vzdelaním sa rozumie absolvovanie odborného kurzu a zloženie
vyššej skúšky.
(5)
Kurzy a skúšky podľa odsekov 3 a 4 realizuje služobný úrad prostredníctvom akadémie
finančnej správy.
(6)
Vnútorný predpis, ktorý vydá prezident, ustanoví
a)
formu, rozsah a obsah vzdelávania v kurzoch uvedených v odsekoch 3 a 4,
b)
skúšobný poriadok, ktorý ustanoví obsah skúšok uvedených v odsekoch 3 a 4, spôsob
ich vykonania a spôsob hodnotenia znalostí príslušníka finančnej správy.
(7)
Pri príslušníkovi finančnej správy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad odborného
profesijného vzdelania, sa kvalifikačný predpoklad základného profesijného vzdelania
považuje za splnený.
Podmienky prijatia a prijímacie konanie
§ 84
(1)
Príslušníkom finančnej správy môže byť občan starší ako 18 rokov, ktorý
a)
je bezúhonný,
b)
je spoľahlivý,
c)
spĺňa kvalifikačný predpoklad všeobecného vzdelania určený na funkciu, do ktorej
má byť ustanovený,
d)
je zdravotne a duševne spôsobilý na funkciu, do ktorej má byť ustanovený,
e)
ovláda štátny jazyk,110)
f)
ku dňu vzniku služobného pomeru nie je členom politickej strany alebo politického
hnutia,
g)
je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu,
h)
ku dňu prijatia do štátnej služby skončí činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané
podľa § 119 ods. 9,
i)
nie je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu.111)
(2)
Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy môže byť štátny občan Slovenskej republiky
starší ako 18 rokov, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 1 písm. a) až c) a písm. e)
až h) a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou.
(3)
Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý bol právoplatne odsúdený
za úmyselný trestný čin, za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, za ktorý mu bol
uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený, alebo v konaní
o úmyselnom trestnom čine bolo právoplatne rozhodnuté o podmienečnom zastavení jeho
trestného stíhania alebo o zmieri. Za bezúhonného sa nepovažuje ani občan, ktorému
bolo odsúdenie za obzvlášť závažný zločin, trestný čin korupcie a trestný čin zneužitia
právomoci verejného činiteľa zahladené. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra
trestov.112) Občan v prijímacom konaní na preukázanie bezúhonnosti poskytne údaje potrebné na
vyžiadanie odpisu registra trestov.113) Údaje podľa štvrtej vety služobný úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom
elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie odpisu
registra trestov.
(4)
Za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý
a)
preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,114)
b)
požíva omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky, ktoré môžu vyvolať závislosť
od nich,115)
c)
bol z predchádzajúceho služobného pomeru podľa tohto zákona prepustený z dôvodu,
že
1.
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
2.
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, alebo
3.
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, trestný čin spáchaný z nedbanlivosti,
za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol podmienečne odložený,
alebo bol právoplatne odsúdený na trest zákazu činnosti vykonávať štátnu službu príslušníka
finančnej správy, alebo
d)
podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.
(5)
Za iné skutočnosti nedávajúce záruku riadneho výkonu služby podľa odseku 4 písm.
d) sa považuje najmä prijímanie neoprávnených platieb, darov alebo iných výhod alebo
zneužívanie postavenia a funkcie na získavanie neoprávnených požitkov.
(6)
Splnenie podmienok uvedených v odseku 1 písm. f) až i) preukazuje občan čestným vyhlásením.
(7)
Podmienky uvedené v odseku 1 musí príslušník finančnej správy spĺňať po celú dobu
trvania služobného pomeru. Podmienky uvedené v odseku 2 musí ozbrojený príslušník finančnej správy spĺňať od ustanovenia do funkcie so zbraňou
do skončenia služobného pomeru alebo do ustanovenia do funkcie bez zbrane podľa § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4.
(8)
Služobný úrad je oprávnený na účely prijatia do služobného pomeru spracúvať5) o občanovi tieto údaje:
a)
meno, priezvisko a rodné číslo, titul, vedeckú hodnosť,
b)
dátum a miesto narodenia,
c)
adresu trvalého pobytu a adresu prechodného pobytu,
d)
štátnu príslušnosť a jej zmeny,
e)
číslo občianskeho preukazu, dátum a miesto jeho vydania,
f)
vzdelanie, prehľad absolvovaných škôl,
g)
jazykové vedomosti,
h)
prehľad predchádzajúcich zamestnávateľov aj s pracovným zaradením,
i)
vykonávanie podnikateľskej činnosti,
j)
miesto a čas základnej služby, ďalšej služby v ozbrojených silách, ozbrojenom bezpečnostnom
zbore, Národnom bezpečnostnom úrade, Slovenskej informačnej službe alebo ozbrojenom
zbore, dosiahnutú hodnosť,
k)
vznesené obvinenie z trestného činu voči jeho osobe, právoplatné odsúdenie, právoplatné
rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o zmieri,
l)
postih za priestupok alebo za iný správny delikt,
m)
závislosť od požívania alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných
látok a prípravkov,115)
n)
zdravotnú spôsobilosť,
o)
závery psychologického vyšetrenia o duševnej spôsobilosti,
p)
závery psychofyziologického overenia pravdovravnosti.
(9)
Na účely podľa odseku 7 služobný úrad a nadriadený sú oprávnení spracúvať a uchovávať
osobné údaje o príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 8 alebo iné osobné údaje
získané na účely podľa tohto zákona po celú dobu trvania služobného pomeru a na účely
osobitných predpisov116) aj po skončení služobného pomeru. Ak je nadriadeným minister, môže v nevyhnutnom
rozsahu údaje podľa prvej vety spracúvať a uchovávať aj štátny zamestnanec, ktorého
služobným úradom podľa osobitného predpisu7) je ministerstvo financií.
(10)
Ak sa obsadzuje funkcia v dočasnej štátnej službe podľa § 79 ods. 1 a nepoužijú sa ustanovenia § 87 ods. 1 až 11, možno do služobného pomeru prijať občana, ktorý preukáže splnenie podmienok podľa
odseku 1 alebo odseku 2 a poskytne súčinnosť potrebnú na ich overenie; odsek 3 štvrtá
a piata veta a § 85 a 86 sa použijú primerane. Splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. e) overuje nadriadený
pohovorom.
(11)
Do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta možno ustanoviť podľa § 105 ods. 4 občana, ktorý preukáže splnenie podmienok podľa odseku 1 alebo odseku 2 a poskytne
súčinnosť potrebnú na ich overenie; odsek 3 štvrtá a piata veta a § 85 a 86 sa použijú primerane. Splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. e) overuje minister
pohovorom.
§ 85
Na účely zistenia spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. b) a d) sa občan podrobí aj psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovujú
osobitné predpisy117) alebo ak tak určí minister alebo prezident.
§ 86
(1)
Na zistenie zdravotnej spôsobilosti podľa § 84 ods. 1 písm. d) sa občan v prijímacom konaní na obsadenie funkcie bez zbrane podrobí lekárskemu vyšetreniu.
Ak sa obsadzuje funkcia bez zbrane, podmienka duševnej spôsobilosti občana na štátnu
službu sa v prijímacom konaní považuje za splnenú; ustanovenie § 120 tým nie je dotknuté.
(2)
V prijímacom konaní na obsadenie funkcie so zbraňou sa občan podrobí lekárskemu vyšetreniu
na zistenie zdravotnej spôsobilosti, psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej
spôsobilosti a previerke fyzickej zdatnosti na zistenie telesnej spôsobilosti.
(3)
Zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou v prijímacom konaní posudzuje služobný
posudkový lekár podľa § 271 v lekárskom posudku na základe záverov vyšetrenia občana lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo.
(4)
Duševná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa v prijímacom konaní posudzuje
psychologickým vyšetrením občana, ktoré vykoná psychológ určený služobným úradom.
(5)
Za telesne spôsobilého na výkon funkcie so zbraňou sa považuje občan, ktorý spĺňa
požiadavky na fyzickú zdatnosť ustanovené vnútorným predpisom.
§ 87
(1)
Prijímacie konanie sa začína vyhlásením výberového konania na obsadenie funkcie,
ktorá je v čase vyhlásenia výberového konania vytvorená a voľná, ak odsek 10 neustanovuje
inak.
(2)
Výberové konanie môže služobný úrad vyhlásiť aj na obsadenie funkcie, ktorá v čase
vyhlásenia výberového konania nie je voľná, ak
a)
je zo všetkých okolností zrejmé, že sa obsadzovaná funkcia uvoľní v priebehu nasledujúcich
dvoch mesiacov,
b)
ide o výberové konanie na dočasné obsadenie funkcie príslušníčky finančnej správy
alebo príslušníka finančnej správy počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
podľa § 226 ods. 1 alebo počas rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 2 a počas čerpania dovolenky poskytnutej príslušníkovi finančnej správy podľa § 229
alebo počas dočasnej neschopnosti príslušníka finančnej správy na výkon štátnej služby
pre chorobu alebo úraz.
(3)
Výberové konanie vyhlasuje služobný úrad na portáli finančnej správy alebo vo verejnosti
všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej 14 kalendárnych dní
pred jeho uskutočnením. V oznámení o vyhlásení výberového konania služobný úrad uvedie
najmä
a)
označenie orgánu finančnej správy, v ktorom sa funkcia obsadzuje,
b)
druh štátnej služby,
c)
obsadzovanú funkciu,
d)
údaj, či ide o funkciu so zbraňou,
e)
označenie organizačného útvaru,
f)
platovú triedu,
g)
kvalifikačné predpoklady,
h)
požiadavku na splnenie všeobecných, prípadne odborných vedomostí,
i)
stupeň znalosti cudzieho jazyka, ak sa jeho ovládanie vyžaduje na výkon obsadzovanej
funkcie,
j)
informáciu o tom, či sa na obsadzovanej funkcii vyžaduje oprávnenie na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,118)
k)
zoznam požadovaných dokladov,
l)
termín a miesto na podanie písomnej žiadosti o prijatie do služobného pomeru (ďalej
len „žiadosť o prijatie“) k číslu výberového konania.
(4)
Vo výberovom konaní sa overujú všeobecné vedomosti občana, ovládanie štátneho jazyka,
schopnosti a osobnostné vlastnosti občana a spĺňanie ďalších požiadaviek uvedených
v oznámení o vyhlásení výberového konania. Vo výberovom konaní sa overujú aj odborné
vedomosti občana, ak je to uvedené v oznámení o vyhlásení výberového konania; v takom
prípade sa v oznámení uvedie aj okruh vedomostí, ktoré budú overované.
(5)
Na základe výsledkov výberového konania sa určí poradie, ktoré je záväzné. Právo
na obsadenie funkcie získa podľa poradia úspešnosti občan, ktorý vo výberovom konaní
uspel, ak súčasne splnil aj ostatné podmienky na prijatie do služobného pomeru podľa
§ 84.
(6)
V prijímacom konaní občan podľa odseku 5 alebo odseku 10 predloží žiadosť o prijatie
a
a)
životopis,
b)
osobný dotazník s uvedením údajov podľa § 84 ods. 8 písm. a) až j),
c)
občiansky preukaz alebo iný doklad preukazujúci štátnu príslušnosť,
d)
čestné vyhlásenie o splnení podmienok uvedených v § 84 ods. 1 písm. f) až i),
e)
doklad o dosiahnutom vzdelaní.
(7)
Občana možno požiadať o predloženie pracovného posudku alebo posudku o služobnej
činnosti z posledného zamestnania alebo z predchádzajúcich zamestnaní; možno ho tiež
požiadať o predloženie ďalších dokladov potrebných na overenie jeho spôsobilosti na
výkon štátnej služby.
(8)
Prijímacie konanie sa vo vzťahu k občanovi, ktorý podal žiadosť o prijatie, skončí
a)
späťvzatím žiadosti o prijatie,
b)
oznámením o neprijatí občana do služobného pomeru,
c)
smrťou občana alebo
d)
právoplatnosťou rozhodnutia o prijatí občana do služobného pomeru.
(9)
Ak sa skončí prijímacie konanie podľa odseku 8 písm. a) až c), rozhodnutie sa nevydáva.
Skutočnosť podľa odseku 8 písm. b) sa písomne oznámi občanovi, ktorý žiada o prijatie
do služobného pomeru; to neplatí, ak sa nezúčastnil vyhláseného výberového konania.
Skutočnosti podľa odseku 8 písm. a) a c) sa vyznačia v dokumentácii k prijímaciemu
konaniu.
(10)
(11)
Podrobnosti o prijímacom konaní, jeho priebehu, spôsobe overovania vedomostí, schopností
a osobnostných vlastností ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(12)
Ustanovenia odsekov 1 až 11 sa použijú na obsadenie funkcie v dočasnej štátnej službe
podľa § 79 ods. 1, ak nadriadený písomne požiada služobný úrad o vyhlásenie výberového konania. Ustanovenia
odsekov 1 až 11 sa nevzťahujú na prijatie občana, ktorý má byť ustanovený do funkcie
prezidenta a viceprezidenta podľa § 105 ods. 4.
§ 88
Vznik služobného pomeru
(1)
Služobný pomer vzniká dňom určeným v rozhodnutí nadriadeného o prijatí občana do
služobného pomeru, ak nastúpi na výkon štátnej služby a zloží služobnú prísahu v tento
deň. Služobný pomer občana, ktorý je ustanovený do funkcie prezidenta alebo viceprezidenta
podľa § 105 ods. 4, vzniká dňom určeným v rozhodnutí ministra o ustanovení do tejto funkcie, ak nastúpi
na výkon štátnej služby a zloží služobnú prísahu v tento deň.
(2)
Rozhodnutie nadriadeného musí obsahovať
a)
meno, priezvisko, titul, dátum narodenia a rodné číslo,
b)
deň vzniku služobného pomeru,
c)
druh štátnej služby,
d)
funkciu, do ktorej je ustanovený, s uvedením platovej triedy, údaja, či ide o funkciu
so zbraňou, a orgánu finančnej správy, na ktorom je zaradený; ak je príslušník finančnej
správy ustanovený do riadiacej funkcie, uvedie sa aj tento údaj,
e)
miesto výkonu štátnej služby,
f)
hodnosť, do ktorej je vymenovaný, ak je funkcia, do ktorej je príslušník finančnej
správy zaradený, funkciou so zbraňou,
g)
pridelené osobné číslo,
h)
údaje rozhodujúce pre platové a iné náležitosti,
i)
dĺžku skúšobnej doby,
j)
dĺžku trvania služobného pomeru, ak je občan prijímaný do dočasnej štátnej služby,
a
k)
dĺžku základného času služby v týždni podľa § 137.
(3)
Ak občan nemôže nastúpiť na výkon štátnej služby z dôvodu, že deň vzniku služobného
pomeru pripadol na deň pracovného pokoja119) (ďalej len „sviatok“) alebo na deň nepretržitého odpočinku v týždni, považuje sa
podmienka vzniku služobného pomeru v určený deň za splnenú, ak občan nastúpi na výkon
štátnej služby a zloží služobnú prísahu v najbližší deň výkonu štátnej služby.
(4)
Služobný pomer nevznikne, ak občan odmietol zložiť služobnú prísahu alebo ju zložil
s výhradou.
§ 89
Služobná prísaha
(1)
Občan pri vzniku služobného pomeru príslušníka finančnej správy skladá pred nadriadeným
služobnú prísahu, ktorá znie:
„Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať
Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne
predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť Etickým kódexom príslušníka finančnej správy,
vnútornými predpismi a pokynmi nadriadených. Budem dbať o ochranu finančných záujmov
Slovenskej republiky a Európskej únie pri súčasnej ochrane práv fyzických osôb a právnických
osôb a dôslednom vyžadovaní plnenia ich povinností. Svoje povinnosti budem vykonávať
riadne, čestne, svedomite a nestranne. Tak prisahám!“.
(2)
Zloženie služobnej prísahy potvrdí príslušník finančnej správy svojím podpisom.
§ 90
Osobný spis
(1)
Písomnosti týkajúce sa služobného pomeru príslušníka finančnej správy sa zakladajú
do jeho osobného spisu. Osobný spis príslušníka finančnej správy v písomnej forme
vedie služobný úrad 50 rokov od skončenia jeho služobného pomeru. Súčasťou osobného
spisu je fotografia príslušníka finančnej správy.
(2)
Údaje vo veciach služobného pomeru môže služobný úrad spracúvať aj v elektronickej
podobe. Súčasťou takto vedenej dokumentácie je fotografia príslušníka finančnej správy.
(3)
Príslušník finančnej správy má právo nazerať do osobného spisu, robiť si z neho výpisy,
odpisy a dostať kópie písomností z osobného spisu.
(4)
Služobný úrad môže poskytovať informácie o príslušníkovi finančnej správy len s jeho
písomným súhlasom, alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.120)
§ 91
Služobný preukaz a služobný odznak
(1)
Príslušníkovi finančnej správy pri vzniku služobného pomeru vystaví služobný úrad
služobný preukaz a vydá služobný odznak.
(2)
Vzor služobného preukazu a služobného odznaku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo financií.
§ 92
Príbuzenské a iné obdobné vzťahy príslušníkov finančnej správy
(1)
Príslušníci finančnej správy, ktorí sú blízkymi osobami, sa nesmú zaradiť do štátnej
služby tak, aby jeden bol bezprostredne podriadený druhému alebo aby podliehal jeho
pokladničnej alebo účtovnej kontrole.
(2)
Občan, ktorý požiada o prijatie do služobného pomeru, oznámi služobnému úradu skutočnosti
podľa odseku 1. Počas trvania služobného pomeru je príslušník finančnej správy povinný
oznámiť služobnému úradu skutočnosti podľa odseku 1 bezodkladne po tom, ako nastali.
§ 93
Služobná rovnošata
(1)
Služobná rovnošata je služobný odev, ktorý má špecifické znaky vyjadrujúce príslušnosť
k finančnej správe a rozlišujúce medzi ozbrojeným príslušníkom finančnej správy a
neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.
(2)
Príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, ak odseky
4 a 5 neustanovujú inak.
(3)
Bývalý ozbrojený príslušník finančnej správy môže nosiť služobnú rovnošatu po skončení
služobného pomeru iba v deň štátneho sviatku, pamätný deň, pri pietnych aktoch a podobných
príležitostiach. V iných prípadoch môže bývalému ozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy, ktorý spĺňa podmienky na výsluhový dôchodok, na jeho písomnú žiadosť povoliť
nosenie služobnej rovnošaty prezident.
(4)
Funkcie so zbraňou, v ktorých sa štátna služba vykonáva v služobnej rovnošate striedavo
s občianskym odevom, a funkcie bez zbrane, v ktorých sa štátna služba vykonáva v občianskom
odeve, ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(5)
Ak je ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie bez zbrane, ktorú
prezident určil ako funkciu, v ktorej sa štátna služba vykonáva v občianskom odeve,
vykonáva ju tento príslušník finančnej správy v služobnej rovnošate striedavo s občianskym
odevom.
(6)
Podrobnosti o služobnej rovnošate a jej nosení ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(7)
Vnútorný predpis, ktorý vydá prezident, ustanoví, ktorý príslušník finančnej správy
môže na služobnej rovnošate nosiť označenie „COLNÍK CUSTOMS“.
§ 94
Hodnosti
(1)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí hodnosť.
(2)
Ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa ustanovujú tieto hodnosti, a ak § 97 ods. 5 neustanovuje inak, doba výsluhy rokov v hodnosti je v
a) | práporčíckej hodnosti | |
1. strážmajster | dva roky, | |
2. nadstrážmajster | tri roky, | |
3. podpráporčík | štyri roky, | |
4. práporčík | päť rokov, | |
5. nadpráporčík | ||
b) | dôstojníckej hodnosti | |
1. podporučík | jeden rok, | |
2. poručík | dva roky, | |
3. nadporučík | tri roky, | |
4. kapitán | štyri roky, | |
5. major | päť rokov, | |
6. podplukovník | šesť rokov, | |
7. plukovník | ||
c) | generálskej hodnosti | |
generál. |
(3)
Pre hodnosti nadpráporčík, plukovník a generál sa doba výsluhy rokov v hodnosti neustanovuje.
(4)
Do doby výsluhy rokov v hodnosti sa započítava doba trvania služobného pomeru okrem
doby
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak ozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy nebol doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac,
d)
dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre úraz alebo chorobu, počas ktorej
má ozbrojený príslušník finančnej správy nárok na polovicu sumy nemocenského,121)
e)
prerušenia výkonu funkcie podľa § 116 ods. 2 až 4,
f)
na ktorú bolo ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy uložené disciplinárne opatrenie
zníženia hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka,
g)
neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jednu pätinu základného
času služby v týždni podľa § 137 ods. 1 alebo ods. 2,
h)
rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 2,
i)
počas ktorej bol príslušník finančnej správy neozbrojeným príslušníkom finančnej
správy.
§ 95
Vymenovanie do hodnosti a povýšenie do hodnosti
(1)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné
stredné odborné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné
vzdelanie“), je pri prijatí do služobného pomeru alebo pri prvom ustanovení do funkcie
so zbraňou vymenovaný do hodnosti strážmajstra.
(2)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
je pri prijatí do služobného pomeru alebo pri prvom ustanovení do funkcie so zbraňou
vymenovaný do hodnosti podporučíka.
(3)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
je pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do hodnosti poručíka. Ak má ozbrojený
príslušník finančnej správy vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a vykonával pred
prijatím do služobného pomeru činnosť v odbore, ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej
má byť ustanovený, môže byť vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do hodnosti vyššej,
najvyššie však do hodnosti, ktorá je plánovaná pre funkciu, do ktorej je ustanovený
(ďalej len „plánovaná hodnosť“). Neozbrojený príslušník finančnej správy s vysokoškolským
vzdelaním druhého stupňa je pri prvom ustanovení do funkcie so zbraňou podľa doby
doterajšieho trvania služobného pomeru vymenovaný do hodnosti nadporučíka alebo do
hodnosti vyššej, najvyššie však do plánovanej hodnosti. Pri prvom ustanovení do funkcie
so zbraňou môže byť neozbrojený príslušník finančnej správy s vysokoškolským vzdelaním
druhého stupňa, ktorý pred prijatím do služobného pomeru vykonával činnosť v odbore,
ktorý zodpovedá tejto funkcii, vymenovaný do hodnosti vyššej ako je hodnosť, do ktorej
by bol vymenovaný podľa tretej vety, najvyššie však do plánovanej hodnosti; na tento
účel sa doba výkonu odborných činností a doba trvania doterajšieho služobného pomeru
spočítavajú.
(4)
Doba výkonu odborných činností alebo doba trvania doterajšieho pomeru podľa odseku
3 je na vymenovanie do hodnosti
a) | nadporučíka | 3 roky, |
b) | kapitána | 6 rokov, |
c) | majora | 10 rokov, |
d) | podplukovníka | 15 rokov, |
e) | plukovníka | 21 rokov. |
§ 96
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto
zákona ako ozbrojený príslušník finančnej správy, je pri opätovnom prijatí do služobného
pomeru vymenovaný do poslednej dosiahnutej hodnosti. Ak to je pre ozbrojeného príslušníka
finančnej správy výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 95. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti,
možno ho vymenovať do najbližšej vyššej hodnosti, ak to nie je vyššia hodnosť ako
plánovaná hodnosť pre funkciu, do ktorej je pri prijatí ustanovený, a ak spĺňa kvalifikačné
predpoklady na povýšenie do hodnosti.
(2)
Odsek 1 sa použije primerane aj na ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý
sa po ustanovení do funkcie bez zbrane podľa § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods. 6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4 opätovne ustanoví do funkcie so zbraňou podľa § 107 ods. 8 alebo § 113 ods. 6 druhej vety.
§ 97
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak
spĺňa súčasne tieto podmienky:
a)
je ustanovený do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než ktorú skutočne
má,
b)
od jeho vymenovania do hodnosti alebo posledného povýšenia uplynula ustanovená doba
výsluhy rokov v hodnosti,
c)
spĺňa kvalifikačný predpoklad príslušného profesijného vzdelania na povýšenie do
hodnosti.
(2)
Ak má ozbrojený príslušník finančnej správy úplné stredné vzdelanie, má nárok na
povýšenie podľa odseku 1 najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má vysokoškolské vzdelanie
prvého stupňa, má nárok na povýšenie podľa odseku 1 najvyššie do hodnosti majora.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienku
ustanovenú v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti podporučík, ak je
ustanovený do funkcie, pre ktorú je plánovaná dôstojnícka hodnosť, a spĺňa kvalifikačný
predpoklad profesijného vzdelania na povýšenie do tejto hodnosti.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy, ak získal vysokoškolské vzdelanie po vzniku
služobného pomeru, aj keď nespĺňa podmienky ustanovené v odseku 1, má nárok na povýšenie
do hodnosti
a)
podporučíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa,
b)
poručíka, ak získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(5)
Ak bol ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie, pre ktorú je
plánovaná nižšia hodnosť ako tá, ktorú dosiahol, je mu dosiahnutá hodnosť ponechaná.
Ak bol povýšený do hodnosti podľa odseku 3 alebo odseku 4 a je ustanovený do funkcie,
pre ktorú je plánovaná hodnosť podľa § 94 ods. 2 písm. a), má nárok na povýšenie až do hodnosti nadporučíka; doba výsluhy rokov v hodnosti
sa ustanovuje ako pre hodnosť podpráporčík a práporčík, ak bol povýšený do hodnosti
podľa odseku 3.
(6)
Ustanovenia odseku 1 písm. c) a odseku 3 sa neuplatnia, ak je ozbrojený príslušník
finančnej správy v dočasnej štátnej službe alebo je ustanovený do funkcie, na ktorú
sa podmienka kvalifikačného predpokladu profesijného vzdelania nevzťahuje.
§ 98
Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania na povýšenie do hodnosti
(1)
Kvalifikačný predpoklad profesijného vzdelania na povýšenie do hodnosti je
a)
pre práporčícke hodnosti základné profesijné vzdelanie,
b)
pre dôstojnícke hodnosti odborné profesijné vzdelanie.
(2)
Minister na návrh prezidenta určí najvyššiu dosiahnuteľnú hodnosť pre jednotlivé
funkcie.
§ 99
(1)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy do hodnosti okrem hodnosti generála vymenúva
a povyšuje nadriadený.
(2)
Návrh na vymenovanie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do hodnosti generála
predkladá prezidentovi Slovenskej republiky vláda.
§ 100
Prepožičanie hodnosti
(1)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy zaradenému v stálej štátnej službe alebo
dočasnej štátnej službe možno výnimočne prepožičať vyššiu hodnosť na čas, počas ktorého
to nevyhnutne vyžaduje funkcia, do ktorej je ustanovený. Prepožičať možno najvyššiu
plánovanú hodnosť pre funkciu, do ktorej bol ozbrojený príslušník finančnej správy
ustanovený, okrem hodnosti generála.
(2)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorému bola prepožičaná hodnosť, patrí
hodnostný príplatok za hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo povýšený.
(3)
Hodnosť prepožičiava ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy nadriadený.
§ 101
Služobné hodnotenie
(1)
Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného
pomeru príslušníkov finančnej správy. So služobným hodnotením musí byť príslušník
finančnej správy oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
(2)
V hodnotiacej časti sa posudzujú
a)
znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej
služby,
b)
znalosti vnútorných predpisov, s ktorými bol príslušník finančnej správy preukázateľne
oboznámený,
c)
výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d)
plnenie povinností príslušníka finančnej správy pri dodržiavaní služobnej disciplíny,
e)
splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f)
bezúhonnosť a spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa § 84 ods. 3 a 4,
g)
spôsobilosť príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej
služby.
(3)
Príslušník finančnej správy je služobne hodnotený za čas, ktorý uplynul od konca
obdobia, za ktoré bol príslušník finančnej správy hodnotený v predchádzajúcom služobnom
hodnotení.
(4)
V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že príslušník finančnej správy je
a)
spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c)
spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený,
1.
s vplyvom na osobný príplatok alebo osobný plat,
2.
bez vplyvu na osobný príplatok alebo osobný plat,
d)
nespôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej bol ustanovený, a spôsobilý vykonávať inú,
menej náročnú funkciu, alebo
e)
nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5)
Služobné hodnotenie sa vykoná najmenej raz za rok.
(6)
Služobné hodnotenie sa vykoná vždy
a)
pred skončením prípravnej štátnej služby na zistenie spôsobilosti príslušníka finančnej
správy na zaradenie do stálej štátnej služby,
b)
ak príslušník finančnej správy zaradený v dočasnej štátnej službe pred jej skončením
požiada o zaradenie do stálej štátnej služby,
c)
keď dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti príslušníka finančnej správy na výkon
funkcie.
§ 102
(1)
Služobné hodnotenie spracúva bezprostredne nadriadený, ktorý osobne pozná činnosť
hodnoteného príslušníka finančnej správy aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený,
ktorý príslušníka finančnej správy ustanovuje do funkcie. Služobné hodnotenie duchovného
finančnej správy spracúva bezprostredne nadriadený v súčinnosti s priamym cirkevným
nadriadeným duchovného finančnej správy.
(2)
Ak bezprostredne nadriadený nepozná činnosť hodnoteného príslušníka finančnej správy
aspoň za posledných šesť mesiacov, spracuje služobné hodnotenie komisia zriadená nadriadeným,
ktorý hodnoteného príslušníka finančnej správy ustanovuje do funkcie.
(3)
Postup a podrobnosti o vykonávaní služobného hodnotenia ustanoví vnútorný predpis,
ktorý vydá prezident.
§ 103
(1)
Bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi príslušníka finančnej správy so schváleným
služobným hodnotením a odovzdá mu písomné vyhotovenie schváleného služobného hodnotenia.
Hodnotený príslušník finančnej správy má právo nahliadnuť aj do podkladov na spracovanie
služobného hodnotenia.
(2)
Príslušník finančnej správy je oprávnený po oboznámení sa so služobným hodnotením
robiť si z podkladov na spracovanie služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky.
Bezprostredne nadriadený poučí hodnoteného príslušníka finančnej správy o možnosti
podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu.
§ 104
(1)
Služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti až do dňa vykonateľnosti nového
služobného hodnotenia. Opatrenia v služobnom pomere príslušníka finančnej správy,
ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.
(2)
Na kontrolu plnenia záverov schváleného služobného hodnotenia môže bezprostredne
nadriadený vykonať priebežné hodnotenie príslušníka finančnej správy formou pohovoru;
o priebežnom hodnotení príslušníka finančnej správy vyhotoví písomný záznam.
§ 105
Ustanovenie do funkcie a odvolanie z funkcie
(1)
Príslušník finančnej správy sa ustanoví do voľnej funkcie, ak v odseku 8 nie je ustanovené
inak. Príslušník finančnej správy sa ustanoví do funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné
predpoklady na funkciu a ak § 77 ods. 3, § 79 ods. 3 a § 81 ods. 2 a 3 neustanovujú inak. Pri ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie sa súčasne
prihliada na dĺžku odbornej praxe a závery služobného hodnotenia. Do funkcie bez zbrane
môže byť ustanovený len príslušník finančnej správy, ktorý spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 1. Do funkcie so zbraňou môže byť ustanovený len príslušník finančnej správy, ktorý
spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; ak ide o funkciu podľa § 271 ods. 9, možno do tejto funkcie ustanoviť príslušníka finančnej správy so zdravotnou spôsobilosťou
podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(2)
Do riadiacej funkcie môže byť ustanovený príslušník finančnej správy, ktorý je zaradený
v stálej štátnej službe alebo dočasnej štátnej službe.
(3)
Príslušníka finančnej správy ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie nadriadený.
Duchovného finančnej správy ustanovuje do funkcie a z funkcie odvoláva nadriadený
na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.105)
(4)
Prezidenta a viceprezidenta ustanovuje do funkcie a odvoláva z funkcie minister;
minister môže odvolať prezidenta a viceprezidenta aj bez uvedenia dôvodu.
(5)
Riaditeľa daňového úradu, riaditeľa colného úradu, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej
správy, námestníka riaditeľa daňového úradu, námestníka riaditeľa colného úradu a
námestníka riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy ustanovuje do funkcie a odvoláva
z funkcie prezident; z funkcie ich možno odvolať aj bez uvedenia dôvodu.
(6)
Z riadiacej funkcie okrem funkcie viceprezidenta môže príslušníka finančnej správy
odvolať aj prezident. Generálneho riaditeľa sekcie môže prezident odvolať z funkcie
aj bez uvedenia dôvodu.
(7)
Po ustanovení príslušníka finančnej správy do funkcie mu bezprostredne nadriadený
písomne určí opis jeho služobnej činnosti.
(8)
Príslušník finančnej správy môže byť ustanovený aj do funkcie, ktorá je obsadená,
ak ide o funkciu, do ktorej je ustanovená príslušníčka finančnej správy, ktorá je
na materskej dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo príslušník finančnej správy, ktorý je na rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1, alebo čerpá dovolenku poskytnutú podľa § 229, alebo príslušník finančnej správy dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre
chorobu alebo úraz.
§ 106
Určenie za vyšetrovateľa
(1)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy určuje za vyšetrovateľa minister.
(2)
Za vyšetrovateľa možno určiť ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý má vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, bezpečnostné služby alebo v študijnom programe
bezpečnostno-právna ochrana osôb a majetku, alebo v študijnom programe z podskupiny
študijných odborov ekonómia a manažment a ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal
záverečnú vyšetrovateľskú skúšku. Záverečná vyšetrovateľská skúška sa nevyžaduje u
ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý vykonal štátnu záverečnú skúšku z
teórie vyšetrovania.
(3)
Pri nedostatku vyšetrovateľov možno za vyšetrovateľa výnimočne určiť aj ozbrojeného
príslušníka finančnej správy, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
ako je uvedené v odseku 2, a ktorý ako vyšetrovateľ čakateľ úspešne vykonal záverečnú
vyšetrovateľskú skúšku.
(4)
Do funkcie vyšetrovateľa čakateľa môže byť ustanovený ozbrojený príslušník finančnej
správy, ktorý má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa uvedené v odseku 2. Pri nedostatku
vyšetrovateľov možno do funkcie vyšetrovateľa čakateľa výnimočne ustanoviť aj ozbrojeného
príslušníka finančnej správy, ktorý má iné vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
ako je uvedené v odseku 2.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy ako vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú
prax v štátnej službe pod vedením školiteľa určeného nadriadeným. Účelom čakateľskej
praxe je odborne pripraviť vyšetrovateľa čakateľa na výkon činnosti vyšetrovateľa.
Dĺžka čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa je jeden rok. Do dĺžky čakateľskej
praxe sa započítava aj doba, keď ozbrojený príslušník finančnej správy nemôže vykonávať
štátnu službu pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu alebo pre dôležité osobné prekážky
a dôležité študijné prekážky, pri ktorých sa ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy
poskytuje služobné voľno s nárokom na služobný plat, alebo z dôvodov ustanovených
v § 156a, v rozsahu nepresahujúcom tri mesiace.
(6)
Vyšetrovateľ čakateľ vykonáva čakateľskú prax podľa plánu čakateľskej praxe, v ktorom
nadriadený určí obsahovú náplň a časový rozvrh čakateľskej praxe vyšetrovateľa čakateľa.
Počas čakateľskej praxe je vyšetrovateľ čakateľ povinný zúčastňovať sa na odbornom
vzdelávaní, ktoré pre vyšetrovateľov čakateľov organizuje služobný úrad.
(7)
Vyšetrovateľa čakateľa hodnotí počas trvania čakateľskej praxe a pred vykonaním záverečnej
vyšetrovateľskej skúšky nadriadený na základe podkladov určeného školiteľa, vlastných
poznatkov o činnosti vyšetrovateľa čakateľa a na základe priebežných pohovorov s vyšetrovateľom
čakateľom. Hodnotenie obsahuje posúdenie plnenia účelu čakateľskej praxe z hľadiska
osvojenia si všeobecne záväzných právnych predpisov uplatňovaných finančnou správou
a potrebných praktických návykov, dodržiavania služobnej disciplíny pri plnení zverených
úloh; priebežné hodnotenie obsahuje aj posúdenie dodržiavania časového rozvrhu čakateľskej
praxe. K záverečnému hodnoteniu sa vyšetrovateľ čakateľ vyjadrí písomne.
(8)
Záverečnú vyšetrovateľskú skúšku vykoná vyšetrovateľ čakateľ pred skúšobnou komisiou.
(9)
Podrobnosti o čakateľskej praxi a jej vykonaní, záverečnej vyšetrovateľskej skúške,
zložení skúšobnej komisie, organizácii metodického riadenia a kontroly prípravy vyšetrovateľa
čakateľa ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(10)
Vyšetrovateľ čakateľ môže vykonávať skrátené vyšetrovanie.
(11)
Nadriadený alebo ním poverený školiteľ môže poveriť vyšetrovateľa čakateľa, aby vo
vyšetrovaní vykonával tieto činnosti:
a)
vybavenie dožiadania okrem dožiadania v styku s cudzinou a dožiadania výsluchu obvineného,
b)
vyžiadanie trestného spisu o predchádzajúcom odsúdení obvineného,
c)
výsluch svedka s trvalým pobytom v Slovenskej republike vo veci, v ktorej nebolo
vznesené obvinenie, ak nejde o podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu
alebo ak nejde o osobu mladšiu ako 15 rokov,
d)
vyhotovenie výzvy na zaplatenie poriadkovej pokuty uloženej vyšetrovateľom a vykonanie
opatrenia súvisiaceho s výkonom rozhodnutia o jej uložení,
e)
kontrola korešpondencie obvineného vo väzbe podľa osobitného predpisu,122)
f)
ďalšie úkony pre vyšetrovateľa, ktoré zabezpečujú priebeh vyšetrovania, najmä predvolanie
procesnej strany, vyrozumenie obhajcu o vykonaní procesného úkonu, vyžiadanie odpisu
registra trestov a posudku, vyžiadanie správy o povesti a pomeroch mladistvého.
(12)
Nadriadený môže určiť, na ktorých činnostiach vykonávaných vyšetrovateľom v trestnom
konaní vrátane činností vykonávaných na mieste činu sa zúčastňuje vyšetrovateľ čakateľ.
(13)
Prax vyššieho súdneho úradníka, čakateľskú prax vykonanú na prokuratúre, súde, v
advokácii alebo Policajnom zbore, skončenú úspešne vykonanou odbornou justičnou skúškou,123) advokátskou skúškou124) alebo záverečnou vyšetrovateľskou skúškou podľa osobitného predpisu125) môže minister uznať za čakateľskú prax a záverečnú vyšetrovateľskú skúšku podľa tohto
zákona.
§ 107
Prevedenie a preloženie
(1)
Príslušník finančnej správy sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu
štátnej služby a na tom istom orgáne finančnej správy (ďalej len „prevedenie“), a
ak to nie je možné, preloží sa na funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo
na iný orgán finančnej správy (ďalej len „preloženie“), ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože
a)
v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie,
b)
funkcia bez zbrane bola určená za funkciu so zbraňou,
c)
dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie,
d)
nie je duševne spôsobilý na výkon doterajšej funkcie so zbraňou,
e)
nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa,
ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie,
f)
podľa záveru služobného hodnotenia je nespôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu a
spôsobilý vykonávať inú, menej náročnú funkciu,
g)
v dôsledku právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti alebo disciplinárneho opatrenia
zákazu činnosti nemôže vykonávať doterajšiu funkciu,
h)
i)
je blízkou osobou nadriadenému alebo inému príslušníkovi finančnej správy a podlieha
jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je blízkou osobou tomu, kto by mohol
ovplyvniť jeho nezávislosť pri správe daní alebo výkone colného dohľadu,
j)
ako vyšetrovateľ čakateľ nezložil záverečnú vyšetrovateľskú skúšku,
k)
nesplnil ďalšie predpoklady podľa § 81 ods. 2,
l)
sa má do tejto funkcie ustanoviť podľa § 226 ods. 6 prvej vety príslušník finančnej správy alebo príslušníčka finančnej správy, ktorým sa skončila
rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2 alebo sa má takémuto príslušníkovi finančnej správy alebo takejto príslušníčke finančnej
správy skončiť dovolenka podľa § 229, ak o ňu požiadali,
m)
bol do funkcie ustanovený podľa § 105 ods. 8 a príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorí boli
do tejto funkcie ustanovení skôr, sa skončila materská dovolenka alebo rodičovská
dovolenka podľa § 226 ods. 1 alebo dovolenka poskytnutá podľa § 229, ak o ňu požiadali, alebo dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu
alebo úraz.
(2)
Organizačnou zmenou sa na účely tohto zákona rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila
doterajšia funkcia príslušníka finančnej správy a
a)
nevytvorila sa nová funkcia,
b)
vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností alebo
c)
vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činností na inom orgáne finančnej správy
alebo v inom mieste výkonu štátnej služby.
(3)
Určenie funkcie bez zbrane za funkciu so zbraňou sa považuje za zrušenie doterajšej
funkcie a vytvorenie novej funkcie.
(4)
Príslušník finančnej správy môže byť prevedený alebo preložený aj na vlastnú žiadosť
alebo s jeho písomným súhlasom.
(5)
Ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie so zbraňou, ktorý písomne
požiada o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy alebo
s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy písomne súhlasí,
môže byť prevedený alebo preložený na funkciu bez zbrane. Ustanovením do funkcie bez
zbrane podľa prvej vety sa takýto príslušník stáva neozbrojeným príslušníkom finančnej
správy. Prvá veta sa nepoužije, ak má takýto príslušník finančnej správy nárok na
výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.111)
(6)
Príslušníka finančnej správy, ktorý vykonáva daňový dozor podľa osobitného predpisu,126) možno aj bez jeho súhlasu preložiť do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na
iný colný úrad, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom colného úradu,
v ktorom príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu, na základe dohody medzi
príslušnými nadriadenými a pri jeho opätovnom preložení ho možno preložiť na colný
úrad, v ktorom príslušník finančnej správy pôvodne vykonával štátnu službu, alebo
na iný colný úrad, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom colného úradu,
v ktorom príslušník finančnej správy pôvodne vykonával štátnu službu. Príslušníkovi
finančnej správy, ktorý bol preložený do iného miesta výkonu štátnej služby alebo
na iný colný úrad, ktorého územný obvod je susediaci s územným obvodom colného úradu,
v ktorom príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu, patrí pri každej ceste
z miesta bydliska do miesta výkonu štátnej služby z dôvodu výkonu štátnej služby náhrada
cestovných výdavkov.127)
(7)
Podrobnosti o preložení podľa odseku 6 ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(8)
Neozbrojeného príslušníka finančnej správy možno previesť na funkciu so zbraňou alebo
preložiť na funkciu so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom
a ak spĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2; ustanovenia § 86 ods. 2 až 5 sa použijú primerane. Ak má byť takýto príslušník finančnej správy ustanovený na
funkciu podľa § 271 ods. 9, postačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(9)
Po podaní písomnej žiadosti alebo po písomnom súhlase môže príslušník finančnej správy
svoju žiadosť vziať späť alebo písomný súhlas odvolať len vtedy, ak vo veci ešte nebolo
rozhodnuté a ak s tým nadriadený súhlasí.
(10)
Prevedenie alebo preloženie sa vykoná odvolaním príslušníka finančnej správy z doterajšej
funkcie a jeho ustanovením do funkcie podľa § 105.
(11)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol prevedený alebo preložený podľa odseku
1 písm. a) až c), patrí služobný plat, ktorý mu patril pred týmto prevedením alebo
preložením, ešte po dobu šiestich mesiacov od prevedenia alebo preloženia, ak je to
preňho výhodnejšie; to neplatí, ak príslušníkovi finančnej správy patrí náhrada za
stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.128)
§ 107a
Osobitné ustanovenia o výberovom konaní
(1)
Na výberovom konaní podľa § 87 sa môže zúčastniť aj príslušník finančnej správy, ktorý podal písomnú žiadosť o zaradenie
do výberového konania v termíne a na mieste podľa § 87 ods. 3 písm. l); ustanovenia o prijímacom konaní sa na takéhoto príslušníka finančnej správy nevzťahujú,
okrem § 87 ods. 4, 5 a 11.
(2)
Ak sa služobný pomer príslušníka finančnej správy, ktorý podal žiadosť o zaradenie
do výberového konania podľa odseku 1, skončil pred skončením výberového konania a
nevznikol mu pred skončením výberového konania nový služobný pomer, jeho žiadosť o
zaradenie do výberového konania sa považuje za žiadosť o prijatie.
(3)
Ak právo na obsadenie funkcie podľa § 87 ods. 5 získa príslušník finančnej správy, takýto príslušník finančnej správy sa prevedie
alebo preloží na obsadzovanú funkciu. Žiadosť príslušníka finančnej správy o zaradenie
do výberového konania sa na účely § 107 ods. 4 a 8 považuje za jeho písomný súhlas s prevedením alebo preložením.
(4)
Ak je vyhlásené výberové konanie na obsadenie funkcie v dočasnej štátnej službe podľa
§ 79 ods. 1 a právo na obsadenie funkcie podľa § 87 ods. 5 získa príslušník finančnej správy v stálej štátnej službe, takýto príslušník finančnej
správy po prevedení alebo preložení na obsadzovanú funkciu zostáva zaradený v stálej
štátnej službe.
§ 108
Ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie bez zbrane, ktorý písomne
požiada o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy alebo
s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej správy písomne súhlasí,
sa nanovo ustanoví do tejto funkcie bez zbrane; týmto ustanovením sa príslušník finančnej
správy stáva neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Ustanovenie prvej vety sa
nepoužije, ak má takýto príslušník finančnej správy nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.111)
§ 109
Prevelenie
(1)
Ozbrojený príslušník finančnej správy môže byť prevelený i bez jeho súhlasu na výkon
štátnej služby na ochranu života alebo práv iných alebo pri naliehavej potrebe zabezpečiť
výkon štátnej služby na dobu nevyhnutne potrebnú, najviac 60 kalendárnych dní za obdobie
12 mesiacov.
(2)
Ozbrojený príslušník môže byť prevelený i do iného miesta výkonu štátnej služby.
V takom prípade mu patria náhrady ako pri služobnej ceste.
§ 110
Služobná cesta
(1)
Príslušník finančnej správy môže byť vyslaný na služobnú cestu do iného miesta, ako
je miesto jeho výkonu štátnej služby, na plnenie úloh vyplývajúcich zo zastávanej
funkcie alebo na plnenie úloh spoločného pracovného tímu na nevyhnutne potrebný čas.
(2)
Nadriadený, ktorý vysiela príslušníka finančnej správy na služobnú cestu, určí miesto
nástupu a miesto plnenia služobných úloh, dobu jej trvania, spôsob dopravy a miesto
skončenia služobnej cesty; nadriadený môže tiež určiť ďalšie podmienky služobnej cesty.
(3)
Príslušník finančnej správy je povinný nastúpiť na služobnú cestu, a to i v dňoch
nepretržitého odpočinku v týždni alebo vo sviatok, ak je to potrebné na plnenie úloh
štátnej služby; osobitné podmienky na výkon štátnej služby príslušníčok finančnej
správy tým nie sú dotknuté.
(4)
Zahraničnou služobnou cestou sa rozumie služobná cesta zo Slovenskej republiky do
zahraničia, doba plnenia služobných úloh v zahraničí a cesta zo zahraničia späť do
Slovenskej republiky. Zahraničnou služobnou cestou je aj služobná cesta začínajúca
a končiaca sa v zahraničí.
(5)
Dobou nástupu a dobou skončenia služobnej cesty sa na účely tohto zákona považuje
čas skutočného odchodu a čas skutočného príchodu dopravného prostriedku, ktorý príslušníka
finančnej správy prepraví do miesta konania služobnej cesty a späť.
(6)
Časom výkonu štátnej služby na služobnej ceste je čas,
a)
v ktorom príslušník finančnej správy plní úlohy vyplývajúce z jeho funkcie alebo
plní úlohy spoločného pracovného tímu,
b)
ktorý patrí do dĺžky základného času služby príslušníka finančnej správy v tomto
dni, ak bez svojho zavinenia nevykonáva úlohy ustanovené v písmene a).
§ 110a
Vykonávanie služobných úloh v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu
príslušníka finančnej správy alebo na inom dohodnutom mieste
príslušníka finančnej správy alebo na inom dohodnutom mieste
Nadriadený môže príslušníkovi finančnej správy umožniť vykonávať služobné úlohy v
mieste jeho trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste, ak
to povaha služobných úloh a podmienky ich vykonávania príslušníkom finančnej správy
dovoľujú; takéto vykonávanie služobných úloh sa nepovažuje za služobnú cestu. Podrobnosti
o podmienkach vykonávania služobných úloh v mieste trvalého pobytu, prechodného pobytu
alebo na inom dohodnutom mieste ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§ 111
Príslušníka finančnej správy možno vyslať na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú
cestu na získanie potrebných skúseností a praxe do iného miesta výkonu štátnej služby,
na iný orgán finančnej správy alebo do zahraničia.
§ 112
Poverenie zastupovaním alebo výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1)
Príslušníka finančnej správy v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe,
ak s tým súhlasí, možno písomne poveriť na nevyhnutne potrebný čas, najdlhšie však
na jeden rok,
a)
zastupovaním príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii počas jeho neprítomnosti,
ak zastupovanie nevyplýva z jeho funkcie, alebo
b)
výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
(2)
Príslušníka finančnej správy možno poveriť podľa odseku 1, len ak spĺňa kvalifikačné
predpoklady na funkciu, ktorou je poverovaný.
(3)
Zastupovaním ozbrojeného príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii so zbraňou
alebo výkonom takejto dočasne neobsadenej funkcie možno poveriť len ozbrojeného príslušníka
finančnej správy.
(4)
Na účely § 102 ods. 1 a § 123 ods. 5 sa príslušník finančnej správy poverený podľa odseku 1 považuje za príslušníka finančnej
správy ustanoveného do riadiacej funkcie, ktorej sa poverenie podľa odseku 1 týka.
Záloha
§ 113
Zaradenie do zálohy
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý nemôže vykonávať doterajšiu a ani inú funkciu
z dôvodov uvedených v § 114 až 116, sa zaradí do zálohy.
(2)
Zaradenie do zálohy je organizačné opatrenie vzťahujúce sa na príslušníkov finančnej
správy, ktorí z dôvodov uvedených v § 114 až 116 nemôžu dočasne vykonávať doterajšiu funkciu ani inú funkciu.
(3)
Na príslušníka finančnej správy, ktorý bol zaradený do zálohy v súvislosti s vyslaním
do zahraničia, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona, ak medzinárodná zmluva neustanovuje
inak.
(4)
Ustanovujú sa tieto zálohy:
a)
činná záloha,
b)
záloha pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy,
c)
neplatená záloha.
(5)
Príslušník finančnej správy sa zaradí do zálohy na nevyhnutne potrebný čas, ak § 115 ods. 3 a 4 neustanovuje inak. Pri zaradení do zálohy sa príslušník finančnej správy odvolá z
doterajšej funkcie dňom, ktorý predchádza dňu jeho zaradenia do zálohy.
(6)
Ak pominú dôvody, pre ktoré bol príslušník finančnej správy zaradený do zálohy, ustanoví
sa do funkcie v súlade s § 105 alebo § 226 ods. 6. Neozbrojeného príslušníka finančnej správy možno ustanoviť do funkcie so zbraňou
len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a ak spĺňa podmienky podľa
§ 84 ods. 2; ustanovenia § 86 ods. 2 až 5 sa použijú primerane. Ak má byť takýto príslušník finančnej správy ustanovený do
funkcie podľa § 271 ods. 9, postačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b). Ozbrojeného príslušníka finančnej správy možno ustanoviť do funkcie bez zbrane aj
na jeho vlastnú žiadosť o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený príslušník finančnej
správy alebo s jeho písomným súhlasom s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník
finančnej správy; týmto ustanovením sa príslušník finančnej správy stáva neozbrojeným
príslušníkom finančnej správy. Ustanovenie štvrtej vety sa nepoužije, ak má takýto
príslušník finančnej správy nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.111)
(7)
Podrobnosti o zaraďovaní do záloh ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo financií.
§ 114
(1)
Do činnej zálohy sa zaradí príslušník finančnej správy, ktorý bol so svojím súhlasom
vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí vrátane vyslania na výkon štátnej služby
do medzinárodnej organizácie.
(2)
Pri zaradení do činnej zálohy sa príslušník finančnej správy ustanoví do funkcie
vyčlenenej pre túto zálohu.
§ 115
(1)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí príslušník
finančnej správy v stálej štátnej službe, ak
a)
pre neho v dôsledku zníženia počtu miest príslušníkov finančnej správy schválených
vládou nie je voľná iná funkcia,
b)
v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie a nie je
v štátnej službe voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
c)
jeho doterajšia funkcia bez zbrane bola určená za funkciu so zbraňou a nemožno ho
previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
d)
dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon doterajšej funkcie a nemožno ho previesť
alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
e)
ozbrojený príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon funkcie so
zbraňou a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
f)
je osobou blízkou nadriadenému alebo inému príslušníkovi finančnej správy a podlieha
jeho pokladničnej alebo účtovnej kontrole, alebo je osobou blízkou tomu, kto by mohol
ovplyvniť jeho nezávislosť pri správe daní alebo výkone colného dohľadu, a nemožno
ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
g)
bol odvolaný z riadiacej funkcie bez uvedenia dôvodu podľa § 105 ods. 4, 5 alebo ods. 6 a nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
h)
nie je oprávnený na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa,
ktorý sa vyžaduje na výkon doterajšej funkcie, a nemožno ho previesť alebo preložiť
na inú voľnú funkciu,
i)
bol do funkcie ustanovený podľa § 105 ods. 8 a príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorí boli
do tejto funkcie ustanovení skôr, sa skončila materská dovolenka alebo rodičovská
dovolenka podľa § 226 ods. 1 alebo dovolenka poskytnutá podľa § 229, ak o ňu požiadali, alebo dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu
alebo úraz, a nemožno ho ustanoviť do inej funkcie,
j)
sa má do ním obsadenej funkcie ustanoviť podľa § 226 ods. 6 prvej vety príslušník finančnej správy alebo príslušníčka finančnej správy, ktorým
sa skončila rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2, alebo sa má takémuto príslušníkovi finančnej správy alebo takejto príslušníčke finančnej
správy skončiť dovolenka podľa § 229, ak o ňu požiadali, a nemožno ho ustanoviť do inej funkcie.
(2)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa odseku 1
sa príslušník finančnej správy zaradí len vtedy, ak ho nemožno previesť alebo preložiť
na funkciu podľa § 105 ods. 8.
(3)
Zaradenie neozbrojeného príslušníka finančnej správy do zálohy podľa odseku 1 písm.
a) môže trvať najdlhšie šesť mesiacov. Zaradenie príslušníka finančnej správy do zálohy
podľa odseku 1 písm. d) alebo e) môže trvať najdlhšie dva roky. Ak má byť príslušník
finančnej správy prepustený podľa § 258 ods. 1 písm. a), c) alebo písm. d), zaradenie do zálohy podľa prvej vety alebo druhej vety trvá až do skončenia služobného
pomeru z tohto dôvodu podľa § 260 ods. 2.
(4)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí aj tehotná
príslušníčka finančnej správy a príslušníčka finančnej správy do konca deviateho mesiaca
po pôrode za podmienok podľa § 223 ods. 2.
(5)
Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy
podľa odsekov 1 a 4 má príslušník finančnej správy nárok na služobný plat vo výške
80 % naposledy priznaného služobného platu.
(6)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí aj príslušník
finančnej správy v stálej štátnej službe, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný ako
národný expert Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Doba vyslania je
najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky. O vyslaní príslušníka finančnej správy,
skončení, skrátení alebo predĺžení jeho vyslania rozhoduje minister na návrh prezidenta.
(7)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy sa zaradí aj príslušník
finančnej správy v stálej štátnej službe, ktorý bol so svojím súhlasom vyslaný na
plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie, vyslaný do operácií
civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, ktorých je Slovenská
republika členom, alebo Európskou úniou alebo vyslaný do mierových pozorovateľských
misií. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac päť rokov. Po dobu zaradenia
do zálohy podľa prvej vety príslušníkovi finančnej správy patrí služobný plat, ktorý
sa určí rovnako, ako by sa určil služobný plat takého príslušníka finančnej správy,
ak by bol ustanovený do funkcie s opisom služobnej činnosti, ktorý zodpovedá charakteru
a náročnosti úloh plnených počas jeho vyslania do zahraničia alebo je s nimi porovnateľný;
ustanovenie § 183 tým nie je dotknuté.
(8)
Po dobu zaradenia v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy
podľa odseku 6 má príslušník finančnej správy nárok na služobný plat podľa § 159 ods. 1 písm. a) až c), ktorý by mal priznaný, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta
Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, a osobitný príplatok podľa § 164 ods. 2; tiež mu patria náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu129) okrem náhrad výdavkov, ktoré mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie,
do ktorej bol vyslaný.
(9)
Do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa odsekov 1 a 4 nemožno zaradiť príslušníka finančnej správy, ktorý môže byť prepustený zo služobného
pomeru podľa § 258 ods. 2.
(10)
Nadriadený, v ktorého personálnej pôsobnosti je príslušník finančnej správy zaradený
do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy, je povinný sústavne
sledovať, či sa neskončili dôvody na zaradenie príslušníka finančnej správy do tejto
zálohy, a zabezpečiť jeho ustanovenie do funkcie podľa § 113 ods. 6.
§ 116
(1)
Do neplatenej zálohy sa zaraďujú príslušníci finančnej správy, ktorým
a)
bolo udelené služobné voľno bez nároku na služobný plat na dobu dlhšiu ako dva mesiace,
b)
bola udelená rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2,
c)
bol prerušený výkon funkcie podľa odsekov 2 a 3 alebo odseku 4.
(2)
Výkon funkcie príslušníka finančnej správy sa prerušuje na čas výkonu funkcie nezlučiteľnej
s vykonávaním štátnej služby, ktorou je funkcia
a)
prezidenta Slovenskej republiky,
b)
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky,
c)
poslanca Európskeho parlamentu,
d)
člena vlády,
e)
vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
f)
predsedu ostatného ústredného orgánu štátnej správy,130)
g)
sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky,
h)
predsedu alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
i)
guvernéra Národnej banky Slovenska, viceguvernéra Národnej banky Slovenska alebo
iného člena bankovej rady Národnej banky Slovenska,
j)
štátneho tajomníka ministerstva,
k)
generálneho tajomníka služobného úradu, ktorým je ministerstvo,
l)
vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky,
m)
vedúceho Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky,
n)
volenej platenej funkcie v orgánoch územnej samosprávy,
o)
verejného ochrancu práv,
p)
dlhodobo uvoľneného na plnenie úloh v odborových orgánoch,
q)
vedúceho zastupiteľského úradu Slovenskej republiky.
(3)
Výkon funkcie príslušníka finančnej správy sa prerušuje aj na čas, keď príslušník
finančnej správy nasleduje manžela (manželku) vyslaného na zastupiteľský úrad Slovenskej
republiky.
(4)
Výkon funkcie príslušníka finančnej správy možno prerušiť počas jeho účasti na projekte
rozvojovej spolupráce vrátane účasti na projekte rozvojovej spolupráce Európskej únie
partnerským krajinám realizovanom služobným úradom v mene Európskej únie a financovanom
Európskou úniou a ktorý v tejto súvislosti dlhodobo vykonáva činnosti v partnerskej
krajine, ktorej je poskytovaná podpora trvalo udržateľného rozvoja. Výkon funkcie
príslušníka finančnej správy možno prerušiť aj na čas jeho vyslania na zastupiteľský
úrad Slovenskej republiky alebo na čas pôsobenia príslušníka finančnej správy v medzinárodných
organizáciách alebo inštitúciách Európskej únie; to neplatí, ak bol do nich vyslaný
podľa § 12 ods. 4. O tomto prerušení výkonu funkcie príslušníka finančnej správy rozhoduje minister
na návrh prezidenta.
(5)
Na príslušníka finančnej správy zaradeného do neplatenej zálohy sa primerane vzťahuje
ustanovenie § 117 ods. 8.
§ 117
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
(1)
Ak sa príslušník finančnej správy stane dôvodne podozrivým, že porušil služobnú povinnosť
zvlášť hrubým spôsobom, alebo je obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a
jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej
služby alebo priebeh vyšetrovania jeho činu, môže byť rozhodnutím nadriadeného dočasne
pozbavený výkonu štátnej služby.
(2)
Príslušníka finančnej správy možno dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby len na
dobu nevyhnutne potrebnú na objasnenie jeho konania, najdlhšie však na dva roky; túto
dobu môže výnimočne predĺžiť minister, ak je príslušník finančnej správy trestne stíhaný
za úmyselný trestný čin, a to až do právoplatného skončenia trestného stíhania. Dočasné
pozbavenie výkonu štátnej služby sa prerušuje na čas výkonu väzby príslušníka finančnej
správy.
(3)
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby duchovného finančnej správy alebo jeho predĺženie
sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.
(4)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, má
odo dňa dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby nárok na služobný plat vo výške
minimálnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom.131) Tento služobný plat sa zvyšuje o 10 % priznaného služobného platu na každú osobu,
voči ktorej je povinný plniť vyživovaciu povinnosť, najviac však do výšky 70 % priznaného
služobného platu.
(5)
Služobný plat podľa odseku 4 nesmie byť nižší ako suma životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.132)
(6)
Ak sa dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí, doplatí sa príslušníkovi finančnej
správy rozdiel, o ktorý bol jeho mesačný služobný plat skrátený; to neplatí, ak
a)
bolo konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, trestným činom,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
b)
trestné stíhanie konania, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby,
nebolo právoplatne skončené,
c)
bol pre konanie, pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, prepustený
zo služobného pomeru alebo
d)
bol uvoľnený zo služobného pomeru a dôvody na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby
nezanikli.
(7)
Ak ide o prípad podľa odseku 6 písm. b), príslušníkovi finančnej správy sa rozdiel,
o ktorý bol jeho mesačný služobný plat počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
skrátený, vyplatí aj po skončení služobného pomeru, ak sa trestné stíhanie konania,
pre ktoré bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, skončí inak ako jeho právoplatným
odsúdením, právoplatným podmienečným odsúdením, právoplatným rozsudkom o dohode o
vine a treste alebo právoplatným zmierom.
(8)
Po dobu dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby sa príslušníkovi finančnej správy
dočasne odoberie služobný preukaz a služobný odznak a zakazuje sa mu nosiť služobná
rovnošata; ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy sa odoberie aj strelná zbraň
pridelená služobným úradom. Počas tejto doby sa na príslušníka finančnej správy nevzťahuje
povinnosť vykonávať štátnu službu a na ozbrojeného príslušníka sa nevzťahuje povinnosť
vykonávať služobné zákroky v štátnej službe alebo mimo nej. Ostatné povinnosti je
príslušník finančnej správy povinný dodržiavať aj počas dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby.
(9)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol príslušník finančnej správy dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, nadriadený dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby skončí.
(10)
Nadriadený nariadi príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby, aby sa zdržiaval v mieste trvalého pobytu alebo na inom vopred dohodnutom
mieste v čase zodpovedajúcom dĺžke základného času služby v týždni podľa § 137 ods. 1. Príslušník finančnej správy, ktorý bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, sa
môže dočasne vzdialiť z určeného miesta z dôvodov uvedených v § 154 až 156 a § 157; o tom je povinný vopred informovať nadriadeného.
(11)
Ak bolo zrušené rozhodnutie o prepustení príslušníka finančnej správy, ktorý bol
v čase skončenia služobného pomeru dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, dočasné
pozbavenie trvá, ak trvajú podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.
TRETIA HLAVA
SLUŽOBNÁ DISCIPLÍNA A DISCIPLINÁRNA PRÁVOMOC
§ 118
Služobná disciplína
(1)
Služobná disciplína príslušníkov finančnej správy spočíva v dôslednom a svedomitom
plnení služobných povinností a dodržiavaní Etického kódexu príslušníka finančnej správy.
(2)
Služobnými povinnosťami príslušníkov finančnej správy sú ich povinnosti pri výkone
štátnej služby ustanovené Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, povinnosti
uložené príslušníkovi finančnej správy vnútornými predpismi, s ktorými bol príslušník
finančnej správy preukázateľne oboznámený, povinnosti uložené príslušníkovi finančnej
správy pokynmi nadriadeného a povinnosti, ktoré pre príslušníka finančnej správy vyplývajú
zo služobnej prísahy.
(3)
Etický kódex príslušníka finančnej správy ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§ 119
Základné práva a povinnosti príslušníka finančnej správy
(1)
Príslušník finančnej správy má právo
a)
na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
b)
na platové náležitosti podľa tohto zákona,
c)
na prehlbovanie kvalifikácie,
d)
podávať sťažnosti vo veciach služobného pomeru vrátane sťažnosti v súvislosti s porušením
zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 75; na podávanie, prijímanie, evidovanie, prešetrovanie, vybavovanie, písomné oznámenie
výsledku prešetrenia sťažnosti a kontrolu vybavovania sťažnosti sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu.133)
(2)
Príslušník finančnej správy je povinný
a)
dodržiavať služobnú disciplínu,
b)
vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
c)
bezodkladne oznámiť bezprostredne nadriadenému okolnosti, ktoré ohrozujú alebo sťažujú
výkon štátnej služby, okolnosti, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a ochranu zdravia
pri výkone štátnej služby a hroziacu škodu,
d)
zakročiť, ak hrozí škoda a na jej odvrátenie je potrebný neodkladný zákrok; nemusí
tak konať, ak mu v tom bráni dôležitá okolnosť alebo ak by tým seba alebo iné osoby
vystavil vážnemu nebezpečenstvu ohrozenia života alebo zdravia,
e)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť finančnej správy alebo ohroziť
dôveru k finančnej správe,
f)
vykonávať štátnu službu nestranne,
g)
poskytnúť finančnej správe osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu práv a
povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru,
h)
plne využívať čas služby a dodržiavať stanovený základný čas služby v týždni, prípadne
kratší čas služby v týždni; to neplatí, ak mu bolo udelené služobné voľno alebo dovolenka,
i)
byť pri výkone štátnej služby ustrojený, ak vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,
a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
j)
oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému príbuzenské vzťahy podľa § 92, ktoré vznikli počas trvania služobného pomeru,
k)
oznámiť bezodkladne bezprostredne nadriadenému stratu alebo odcudzenie svojej strelnej
zbrane pridelenej služobným úradom, služobného preukazu alebo služobného odznaku,
l)
podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti, ak tak ustanovia osobitné
predpisy117) alebo ak tak určí minister alebo prezident,
m)
podrobiť sa vyšetreniu na zistenie prítomnosti alkoholu alebo metabolitov omamných
látok alebo psychotropných látok v organizme,
n)
nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného
pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného,
o)
predložiť bezodkladne nadriadenému rozhodnutia zakladajúce stratu bezúhonnosti a
rozsudky, ktorými súd príslušníkovi finančnej správy uložil trest straty hodnosti
alebo zákaz výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy,
p)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov a zariadení,
ktoré mu boli zverené,
q)
účelne využívať služby, ktoré mu boli sprístupnené,
r)
preukázať nadriadenému, že si riadne plní svoje študijné povinnosti v štúdiu pri
výkone štátnej služby, a bezodkladne mu oznámiť všetky zmeny súvisiace s týmto štúdiom,
s)
dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz a zdržiavať sa na adrese uvedenej na
tlačive, ktorým sa potvrdzuje dočasná neschopnosť na výkon štátnej služby pre chorobu
alebo úraz; príslušník finančnej správy je povinný dodržiavať nariadené karanténne
opatrenie,
t)
zvyšovať si odborné vedomosti, zručnosti, schopnosti a návyky potrebné na výkon štátnej
služby a prehlbovať si kvalifikáciu,
u)
podrobiť sa lekárskej prehliadke alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej
alebo duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, ak tak ustanovuje tento zákon
alebo určí nadriadený; príslušník finančnej správy je povinný podrobiť sa opakovanému
psychologickému vyšetreniu, o ktoré požiadal podľa § 120 ods. 3,
v)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými
záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej
služby na vlastný prospech alebo v prospech iného,
w)
oznámiť sám alebo prostredníctvom súdom ustanoveného opatrovníka, že jeho spôsobilosť
na právne úkony bola právoplatným rozhodnutím súdu obmedzená,
x)
oznámiť bezodkladne akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
y)
oznámiť bezodkladne všetky zmeny, ktoré sa týkajú služobného pomeru a súvisia s jeho
osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,
adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, ako aj zmenu účtu v banke
alebo pobočke zahraničnej banky, ak sa mu poukazuje služobný plat na účet v banke
alebo pobočke zahraničnej banky,
z)
oznámiť priznanie dôchodku podľa osobitného predpisu,111)
aa)
oznámiť dôvody na pozbavenie príslušníka finančnej správy výkonu štátnej služby podľa
§ 117 a výsledok trestného konania, v súvislosti s ktorým bol pozbavený výkonu štátnej
služby,
ab)
oznámiť stratu, poškodenie, zničenie a zneužitie majetku v správe služobného úradu.
(3)
Ozbrojený príslušník finančnej správy je okrem povinností podľa odseku 2 povinný
podrobiť sa aj lekárskej prehliadke, previerke fyzickej zdatnosti, prieskumnému konaniu
alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej, telesnej alebo duševnej spôsobilosti
na výkon funkcie so zbraňou, ak tak ustanovuje tento zákon alebo ak tak určí nadriadený;
ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný podrobiť sa opakovanému psychologickému
vyšetreniu, o ktoré požiadal podľa § 120 ods. 4. Ozbrojený príslušník finančnej správy je povinný sa pravidelne zúčastňovať výcviku
a previerok za podmienok a v termínoch ustanovených vnútorným predpisom, ktorý vydá
prezident. Povinnosť podrobiť sa previerke fyzickej zdatnosti sa nevyžaduje u ozbrojeného
príslušníka finančnej správy, ktorý dosiahol 50 rokov veku, a u ozbrojenej príslušníčky
finančnej správy, ktorá dosiahla 40 rokov veku.
(4)
Príslušník finančnej správy je povinný plniť úlohy uložené pokynmi nadriadených,
ak bol s nimi riadne oboznámený a sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a vnútornými predpismi; ustanovenie odseku 6 tým nie je dotknuté. Neozbrojenému príslušníkovi
finančnej správy dáva nadriadený pokyny príkazom. Ozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy dáva nadriadený pokyny rozkazom.
(5)
Ak sa neozbrojený príslušník finančnej správy domnieva, že príkaz jeho nadriadeného
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo vnútorným predpisom, je
povinný na to nadriadeného upozorniť.
(6)
Ak sa ozbrojený príslušník finančnej správy domnieva, že rozkaz jeho nadriadeného
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom alebo vnútorným predpisom, je
povinný na to nadriadeného upozorniť; ak trvá nadriadený na splnení rozkazu a hrozí
nebezpečenstvo z omeškania, je ozbrojený príslušník finančnej správy povinný takýto
rozkaz splniť.
(7)
Príslušník finančnej správy je povinný odoprieť splnenie príkazu alebo rozkazu, ak
by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi bezodkladne vyššiemu
nadriadenému.
(8)
Príslušník finančnej správy nesmie byť členom politickej strany alebo politického
hnutia. Príslušník finančnej správy nesmie ani vyvíjať činnosť v ich prospech; to
neplatí, ak ide o príslušníka finančnej správy uvedeného v § 116 ods. 2.
(9)
Príslušník finančnej správy nesmie vykonávať podnikateľskú činnosť alebo inú zárobkovú
činnosť, sprostredkúvať obchodný styk so štátom, s obcou alebo s vyšším územným celkom,
požadovať alebo prijímať dary alebo výhody, alebo navádzať iného, aby poskytol dar
alebo určitú výhodu, zvýhodňovať blízke osoby pri vykonávaní štátnej služby a byť
členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich
podnikateľskú činnosť. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie
činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.134)
(10)
Zákaz inej zárobkovej činnosti podľa odseku 9 sa nevzťahuje na výkon pracovných činností
s prevahou fyzickej práce, s ktorými nadriadený vyslovil predchádzajúci písomný súhlas,
na výkon záchrannej zdravotnej služby, na výkon osobnej asistencie podľa osobitného
predpisu,135) na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť,
prekladateľskú činnosť, znaleckú činnosť, činnosť odborného konzultanta podľa § 151 Trestného poriadku, tlmočnícku činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť,
umeleckú činnosť alebo športovú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež,
ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov,
inštruktorov, zdravotníckych pracovníkov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa
a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku
svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony
bola obmedzená, alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na
právne úkony, činnosť v orgánoch spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
na činnosť v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo
funkcie člena referendovej komisie, alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní
prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý
nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť poslanca zastupiteľstva vyššieho
územného celku, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, na činnosť hlavného
kontrolóra obce, na činnosť hlavného kontrolóra samosprávneho kraja, na činnosť člena
komisie zriadenej orgánmi územnej samosprávy, na činnosť člena v rozkladovej komisii,
na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu, dozoru, kontroly alebo vládneho auditu
podľa osobitných predpisov,136) na činnosť odborného poradcu pri výkone nútenej správy podľa osobitných predpisov,137) na vykonávanie funkcie člena orgánu Fondu ochrany vkladov138) alebo Garančného fondu investícií139) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní
zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu.
§ 120
Psychologické vyšetrenie príslušníka finančnej správy
(1)
Nadriadený môže počas trvania služobného pomeru nariadiť psychologické vyšetrenie
príslušníka finančnej správy na overenie duševnej spôsobilosti na výkon
a)
štátnej služby,
b)
funkcie so zbraňou, ak ide o ozbrojeného príslušníka finančnej správy.
(2)
Psychologické vyšetrenie podľa odseku 1 vykoná psychológ určený služobným úradom.
(3)
Ak zo záverov psychologického vyšetrenia podľa odseku 1 písm. a) vyplýva, že príslušník
finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby, môže príslušník
finančnej správy do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia záverov psychologického
vyšetrenia požiadať o opakované psychologické vyšetrenie; opakovaným psychologickým
vyšetrením nesmie služobný úrad poveriť psychológa, ktorý vykonal psychologické vyšetrenie
podľa odseku 1 písm. a).
(4)
Ak zo záverov psychologického vyšetrenia podľa odseku 1 písm. b) vyplýva, že ozbrojený
príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou,
môže ozbrojený príslušník finančnej správy do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia
záverov psychologického vyšetrenia požiadať o opakované psychologické vyšetrenie;
opakovaným psychologickým vyšetrením nesmie služobný úrad poveriť psychológa, ktorý
vykonal psychologické vyšetrenie podľa odseku 1 písm. b).
(5)
Súčasťou psychologického vyšetrenia na overenie duševnej spôsobilosti na výkon funkcie
so zbraňou a opakovaného psychologického vyšetrenia na overenie duševnej spôsobilosti
na výkon funkcie so zbraňou je overenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby.
(6)
Na účely konania vo veciach služobného pomeru sa pri posudzovaní duševnej spôsobilosti
príslušníka finančnej správy prihliada
a)
na závery psychologického vyšetrenia podľa odseku 1, ak príslušník finančnej správy
v lehote podľa odseku 3 alebo odseku 4 nepožiadal o opakované psychologické vyšetrenie,
alebo
b)
na závery opakovaného psychologického vyšetrenia.
§ 121
Previerka spoľahlivosti
(1)
Previerkou spoľahlivosti sa zisťuje spoľahlivosť príslušníka finančnej správy podľa
§ 84 ods. 4 písm. d).
(2)
Podkladom na vykonanie previerky spoľahlivosti sú najmä informácie získané z operatívno-pátracej
činnosti a inej činnosti vykonávanej poverenými príslušníkmi finančnej správy a informácie
získané z iných zdrojov.
(3)
Previerka spoľahlivosti pozostáva z vyplnenia dotazníka preverovaným príslušníkom
finančnej správy a pohovoru s týmto príslušníkom finančnej správy.
(4)
Previerka spoľahlivosti sa vykoná, ak tak určí prezident alebo minister. Previerku
spoľahlivosti vykonáva príslušník finančnej správy poverený prezidentom alebo ministrom.
(5)
Podrobnosti o obsahu dotazníka, spôsobe jeho vyplnenia a vyhodnotenia a o priebehu
a spôsobe vyhodnotenia pohovoru ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(6)
Pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy sa vykoná, ak na základe vyhodnoteného
dotazníka pretrvávajú pochybnosti o jeho spoľahlivosti. V priebehu pohovoru má preverovaný
príslušník finančnej správy právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z pohovoru
sa vyhotoví zápisnica, ktorú podpíše preverovaný príslušník finančnej správy a poverený
príslušník finančnej správy podľa odseku 4. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia
a námietky preverovaného príslušníka finančnej správy proti obsahu zápisnice sa uvedú
v zápisnici.
(7)
Pohovor s preverovaným príslušníkom finančnej správy vykoná poverený príslušník finančnej
správy tak, aby nedošlo k zásahu do práv tretích osôb a nebol ohrozený zdroj informácií.
(8)
Psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa ako súčasť pohovoru uskutoční vždy,
ak sú vyjadrenia preverovaného príslušníka finančnej správy v priebehu pohovoru v
rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na splnenie podmienky
spoľahlivosti podľa § 84 ods. 4 písm. d).
(9)
Súčasťou pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti uskutočnené
na žiadosť preverovaného príslušníka finančnej správy.
(10)
Závery z previerky spoľahlivosti vydáva rozhodnutím nadriadený. Závery z previerky
spoľahlivosti sa založia do osobného spisu preverovaného príslušníka finančnej správy.
(11)
O odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti rozhoduje prezident. Ak je preverovaným
príslušníkom finančnej správy prezident, o odvolaní proti záverom z previerky spoľahlivosti
rozhoduje minister na základe ním ustanovenej osobitnej komisie.
§ 122
Previerka dodržiavania služobnej disciplíny
(1)
Poverený príslušník finančnej správy je oprávnený na účely predchádzania, zamedzovania
a odhaľovania protiprávneho konania vykonať u príslušníka finančnej správy previerku
dodržiavania služobnej disciplíny.
(2)
Previerka podľa odseku 1 spočíva v navodení situácie, ktorú je preverovaný príslušník
finančnej správy povinný riešiť, pričom nesmie prísť k jeho navádzaniu na protiprávnu
činnosť.
(3)
Vykonávaním previerky podľa odseku 1 nesmie dôjsť k bezprostrednému ohrozeniu alebo
poškodeniu majetku, ohrozeniu alebo k ujme na živote alebo zdraví osôb, alebo k obmedzeniu
osobnej slobody a musí byť rešpektovaná ľudská dôstojnosť.
(4)
Na základe písomnej žiadosti povereného príslušníka finančnej správy môže situáciu
podľa odseku 2 navodiť aj osoba iná ako príslušník finančnej správy, ak s tým písomne
súhlasila. Pri navodení situácie podľa odseku 2 je táto osoba povinná sa riadiť pokynmi
povereného príslušníka finančnej správy, ktorý za jej činnosť zodpovedá.
(5)
Poverený príslušník finančnej správy alebo iná osoba uvedená v odseku 4 nesmie pri
previerke podľa odseku 1 používať nepravdivé údaje.
(6)
Priebeh previerky podľa odseku 1 sa dokumentuje obrazovým, zvukovým alebo zvukovoobrazovým
záznamom. O tejto previerke poverený príslušník finančnej správy vyhotoví úradný záznam.
(7)
Ak je pri vykonaní previerky podľa odseku 1 odhalené a zadokumentované protiprávne
konanie príslušníka finančnej správy, poverený príslušník finančnej správy úradný
záznam o tejto previerke spolu s vyhotoveným obrazovým, zvukovým alebo obrazovo-zvukovým
záznamom z jej priebehu predloží nadriadenému preverovaného príslušníka finančnej
správy na ďalšie konanie. Ak pri vykonaní previerky podľa odseku 1 nebolo odhalené
protiprávne konanie príslušníka finančnej správy, určený príslušník finančnej správy
úradný záznam o vykonaní tejto previerky založí do osobného spisu preverovaného príslušníka
finančnej správy a vyhotovené obrazové, zvukové alebo zvukovoobrazové záznamy bezodkladne
zničí predpísaným spôsobom. Poverený príslušník finančnej správy upovedomí o priebehu
a výsledku previerky preverovaného príslušníka finančnej správy.
§ 123
Majetkové priznanie
(1)
Príslušník finančnej správy je počas trvania služobného pomeru povinný preukazovať
svoje majetkové pomery v majetkovom priznaní na formulári, ktorého vzor ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií
a)
do 30 kalendárnych dní odo dňa vzniku služobného pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka,
c)
v lehote určenej ministrom.
(2)
Majetkové priznanie obsahuje údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Za nehnuteľný majetok podľa odseku
2 písm. a) sa považujú aj byty a nebytové priestory. Majetok uvedený v odseku 2 písm.
b) a c) sa na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou; za majetok na účely
tohto zákona sa považujú aj peňažné prostriedky v mene euro a v cudzej mene, vklady
v bankách a v pobočkách zahraničných bánk v mene euro a v cudzej mene a vklady v zahraničných
bankách. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná
hodnota je vyššia ako 35 000 eur. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
sa na účely majetkového priznania delí rovnakým dielom.
(4)
V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. a) sa uvádza stav majetku ku dňu vzniku
služobného pomeru. V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) sa uvádza stav majetku
k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa podáva majetkové priznanie. V majetkovom
priznaní podľa odseku 1 písm. c) sa uvádza stav majetku k poslednému dňu kalendárneho
mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa podáva majetkové priznanie.
(5)
Majetkové priznanie podľa odseku 1 odovzdáva príslušník finančnej správy nadriadenému,
ktorý ho ustanovuje do funkcie. Tento nadriadený zabezpečí vyhodnotenie majetkového
priznania a jeho uchovávanie a zabezpečí jeho ochranu pred zneužitím.5)
(6)
Ak príslušník finančnej správy nepodá včas majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo
čestné vyhlásenie podľa odseku 8, nadriadený podľa odseku 5 mu vydá písomný pokyn,
aby dodatočne splnil túto povinnosť, najneskôr však do 30 kalendárnych dní od oboznámenia
sa s pokynom.
(7)
Ak má nadriadený podľa odseku 5 odôvodnené pochybnosti o úplnosti alebo správnosti
údajov uvedených v majetkovom priznaní alebo o preukázaní spôsobu nadobudnutia finančných
prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní, vydá
príslušníkovi finančnej správy písomný pokyn, aby doplnil údaje uvedené v majetkovom
priznaní alebo preukázal spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na
obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní. Spôsob nadobudnutia týchto finančných
prostriedkov preukazuje príslušník finančnej správy čestným vyhlásením o zdroji jeho
príjmov. Spôsob nadobudnutia týchto finančných prostriedkov príslušník finančnej správy
doloží, ak ho o to nadriadený podľa odseku 5 požiada, výpisom z účtu v banke alebo
v pobočke zahraničnej banky, dokladom banky alebo pobočky zahraničnej banky o poskytnutí
úveru, dokladom poisťovne o plnení z poistnej zmluvy, potvrdením darcu alebo iným
dokladom, ktorý preukazuje spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov. Príslušník
finančnej správy je povinný doplniť údaje v majetkovom priznaní alebo preukázať spôsob
nadobudnutia finančných prostriedkov potrebných na obstaranie majetku uvedeného v
majetkovom priznaní najneskôr do 30 kalendárnych dní od oboznámenia sa s písomným
pokynom.
(8)
Ak sa majetkové pomery príslušníka finančnej správy od podania posledného majetkového
priznania nezmenili, príslušník finančnej správy môže nahradiť majetkové priznanie
čestným vyhlásením; to neplatí, ak od podania posledného majetkového priznania uplynulo
päť rokov.
(9)
Za porušenie služobnej disciplíny sa považuje, ak príslušník finančnej správy
a)
nepodá majetkové priznanie podľa odseku 1 alebo
b)
úmyselne uvedie neúplné údaje alebo nepravdivé údaje v majetkovom priznaní alebo
v čestnom vyhlásení podľa odseku 7 alebo odseku 8, alebo
c)
nepreukáže spôsob nadobudnutia majetku alebo finančných prostriedkov potrebných na
obstaranie majetku uvedeného v majetkovom priznaní hodnoverným spôsobom.
(10)
Podrobnosti o spôsobe vyhodnotenia majetkového priznania, mieste uloženia a ďalšie
skutočnosti ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§ 124
Základné povinnosti nadriadeného
Nadriadený je povinný
a)
organizovať, riadiť, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených príslušníkov
finančnej správy,
b)
zabezpečovať, aby príslušníci finančnej správy boli na výkon štátnej služby vyškolení,
c)
zabezpečovať, aby ozbrojení príslušníci finančnej správy boli na výkon štátnej služby
odborne vycvičení,
d)
odmeňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky
z porušovania služobnej disciplíny,
e)
vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a viesť podriadených
príslušníkov finančnej správy k služobnej disciplíne,
f)
zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
g)
zabezpečovať dodržiavanie príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov spojených
s výkonom štátnej služby príslušníka finančnej správy a výkon štátnej služby v súlade
s nimi,
h)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona.
§ 125
Disciplinárna právomoc
(1)
Nadriadení môžu v rozsahu svojej právomoci udeľovať podriadeným príslušníkom finančnej
správy disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.
(2)
Disciplinárnu právomoc podľa tohto zákona možno voči duchovnému finančnej správy
uplatniť len po predchádzajúcom prerokovaní s príslušným cirkevným orgánom.
§ 126
Disciplinárna odmena
(1)
Disciplinárnou odmenou je
a)
písomná pochvala,
b)
peňažný dar alebo vecný dar,
c)
mimoriadne povýšenie do vyššej hodnosti,
d)
vyznamenanie.
(2)
Disciplinárna odmena musí byť úmerná záslužnému činu alebo príkladnému plneniu služobných
povinností, za ktoré sa udeľuje, pričom možno udeliť len jeden druh disciplinárnej
odmeny. Príslušníkovi finančnej správy môže v čase od uloženia disciplinárneho opatrenia
do jeho zahladenia udeliť disciplinárnu odmenu len minister.
(3)
Peňažný dar možno príslušníkovi finančnej správy udeliť najviac do výšky dvojnásobku
služobného platu. Príslušníkovi finančnej správy možno dať vecný dar, ktorého obstarávacia
cena neprevyšuje výšku funkčného platu príslušníka finančnej správy v 7. platovej
triede.
(4)
Mimoriadne povýšiť možno len ozbrojeného príslušníka finančnej správy. Na mimoriadne
povýšenie do vyššej hodnosti sa vzťahuje ustanovenie § 99.
(5)
Záslužným činom sa rozumie vykonanie hrdinského skutku, prejav statočnosti pri záchrane
ľudského života alebo materiálnych hodnôt veľkého rozsahu, mimoriadny prejav odvahy
a úsilia vo výkone štátnej služby alebo vzorná reprezentácia finančnej správy a Slovenskej
republiky.
(6)
Ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý zahynul pri plnení služobných povinností,
môže minister mimoriadne povýšiť do vyššej hodnosti in memoriam.
(7)
Vyznamenania zriaďuje minister. Udeľovanie vyznamenaní ustanoví vnútorný predpis,
ktorý vydá prezident.
§ 127
Disciplinárne previnenie
(1)
Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie služobných povinností príslušníka
finančnej správy, ak nie je trestným činom alebo konaním, ktoré má znaky priestupku140) (ďalej len „priestupok“).
(2)
Podľa tohto zákona sa prejedná aj priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy,
ak osobitný zákon141) neustanovuje inak.
§ 128
Disciplinárne opatrenie
Disciplinárnym opatrením je
a)
písomné pokarhanie,
b)
zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace,
c)
zníženie hodnosti o jeden stupeň na jeden rok,
d)
zákaz činnosti,
e)
prepadnutie veci.
§ 129
Výčitka
Ak postačí na nápravu príslušníka finančnej správy a na obnovenie služobnej disciplíny
za menej závažné disciplinárne previnenie alebo priestupok výčitka, disciplinárne
opatrenie sa neuloží.
Ukladanie disciplinárnych opatrení
§ 130
(1)
Za disciplinárne previnenie možno príslušníkovi finančnej správy uložiť len jedno
z disciplinárnych opatrení uvedených v § 128 písm. a) až c). Disciplinárne opatrenie podľa § 128 písm. c) možno uložiť len ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy.
(2)
Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť ozbrojenému
príslušníkovi finančnej správy v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála.
(3)
Za priestupok možno príslušníkovi finančnej správy uložiť disciplinárne opatrenie
uvedené v § 128 písm. a), b), d) alebo e). Tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu.
Disciplinárne opatrenia uvedené v § 128 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne.
(4)
Disciplinárne opatrenia zákazu činnosti a prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok
ustanovených osobitným predpisom.142)
(5)
Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu štátnej služby
príslušníka finančnej správy.
(6)
Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci
sa vykoná aj vtedy, ak príslušník finančnej správy, ktorému bolo toto disciplinárne
opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho
opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.
§ 131
(1)
Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný
stav. Príslušníkovi finančnej správy musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia
daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
(2)
Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho
konania, okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a doterajší
postoj príslušníka finančnej správy k plneniu služobných povinností.
(3)
O viacerých disciplinárnych previneniach a priestupkoch, o ktorých sa nadriadený
dozvie pred vydaním rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia, rozhoduje nadriadený
súčasne; pri uložení úhrnného disciplinárneho opatrenia za takéto disciplinárne previnenia
a priestupky postupuje nadriadený podľa § 130 ods. 1, pričom okrem okolností podľa odseku 2 prihliada aj na počet týchto disciplinárnych
previnení a priestupkov; tým nie je dotknutá možnosť uložiť za prejednávaný priestupok
disciplinárne opatrenia podľa § 128 písm. d) a e), ak sú splnené podmienky podľa § 130 ods. 4.
(4)
Uložením disciplinárneho opatrenia nie je príslušník finančnej správy zbavený povinnosti
nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
§ 132
Za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie v lehote jedného
roka odo dňa, keď sa nadriadený dozvedel o spáchaní disciplinárneho previnenia, najneskôr
do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
§ 133
(1)
Priestupok možno prerokovať a uložiť zaň disciplinárne opatrenie do dvoch rokov odo
dňa spáchania priestupku.
(2)
Za priestupok ublíženia na cti alebo priestupok na úseku práva na prístup k informáciám
môže byť uložené disciplinárne opatrenie len vtedy, ak návrh podala postihnutá osoba
alebo jej zákonný zástupca alebo opatrovník; ak ide o priestupok ublíženia na cti,
môže byť disciplinárne opatrenie uložené len po neúspešnom pokuse o zmierenie urazeného
na cti a príslušníka finančnej správy.
(3)
Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu,
pôsobí nadriadený, ktorý vo veci koná, na to, aby bola škoda dobrovoľne uhradená.
Ak škoda nebude dobrovoľne uhradená, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu
škody na súd alebo na iný príslušný orgán.
(4)
O spôsobe vybavenia priestupku upovedomí nadriadený poškodeného a navrhovateľa, ak
o to požiadali.
(5)
Poškodený alebo navrhovateľ môže požiadať vyššieho nadriadeného o preskúmanie vybavenia
priestupku; o tomto oprávnení musia byť poškodený a navrhovateľ poučení.
§ 134
(1)
Disciplinárne opatrenie nemožno uložiť, ak bol príslušník finančnej správy za ten
istý skutok už právoplatne odsúdený; ak bolo disciplinárne opatrenie uložené skôr,
zruší sa s účinnosťou odo dňa uloženia.
(2)
Disciplinárne opatrenie za priestupok nemožno uložiť alebo vykonať, ak sa na priestupok
vzťahuje amnestia.
(3)
Minister môže nariadiť, aby sa neprejednali disciplinárne previnenia, upustilo sa
od výkonu disciplinárnych opatrení za disciplinárne previnenia alebo od výkonu zvyšku
týchto disciplinárnych opatrení, alebo sa hromadne zahladili disciplinárne opatrenia
za disciplinárne previnenia.
(4)
Uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie nevylučuje skončenie
služobného pomeru príslušníka finančnej správy za takéto konanie, ak po uložení disciplinárneho
opatrenia vyšli najavo skutočnosti odôvodňujúce skončenie služobného pomeru.
§ 135
Zahladenie disciplinárneho opatrenia
(1)
Po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho
opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladí a príslušník finančnej správy sa posudzuje,
akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. Ak disciplinárne opatrenie zákazu
činnosti bolo uložené na dobu dlhšiu ako jeden rok, zahladzuje sa jeho vykonaním.
(2)
Nadriadený môže aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1 rozhodnúť o zahladení
vykonaného disciplinárneho opatrenia, ak príslušník finančnej správy výkonom služby,
vzorným dodržiavaním služobnej disciplíny a svojím správaním preukázal, že si to zasluhuje
a bol v nasledujúcom služobnom hodnotení hodnotený ako spôsobilý vykonávať funkciu,
do ktorej bol ustanovený.
§ 136
Evidencia disciplinárnych opatrení
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia, zahladenie disciplinárneho
opatrenia a zrušenie disciplinárneho opatrenia sa zapisuje bezodkladne do prehľadu
o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach, ktorý vedie služobný úrad.
ŠTVRTÁ HLAVA
ČAS SLUŽBY, DOVOLENKA A ČAS ODPOČINKU
§ 137
Dĺžka základného času služby v týždni
(1)
Dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak v odseku 2 nie je ustanovené
inak.
(2)
Dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca
rozvrhnutý nerovnomerne, je 38 hodín.
(3)
Súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky.
(4)
Deň, keď príslušník finančnej správy nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol
na jeho obvyklý deň služby, a z toho dôvodu je pre neho tento deň dňom služobného
pokoja, sa považuje za deň výkonu štátnej služby.
(5)
Nadriadený môže určiť príslušníkovi finančnej správy kratší čas služby v týždni alebo
ho inak vhodne upraviť, ak o to príslušník finančnej správy požiada zo zdravotných
dôvodov alebo z iných vážnych dôvodov a ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby;
ak bol príslušníkovi finančnej správy určený kratší čas služby, patrí mu služobný
príjem zodpovedajúci tomuto kratšiemu času služby.
§ 138
Rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni
nepretržitého odpočinku v týždni pripadali spravidla na sobotu a nedeľu. Ak to povaha
štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.
(2)
O rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak príslušník
finančnej správy vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak,
že jeho základný čas služby v tomto týždni je splnený a nepretržitý odpočinok v týždni
pripadne na sobotu a nedeľu.
(3)
O nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni ide vtedy, ak je základný
čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že v niektorých týždňoch
je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni príslušného obdobia,
spravidla štvortýždenného, a jeho priemerná dĺžka sa rovná dĺžke základného času služby
v týždni.
(4)
O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje prezident; prezident
určí začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí
základného času služby v týždni, a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby,
aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného
času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť
najviac 12 hodín.
(5)
Výnimku nad rámec času ustanoveného podľa odseku 4 pri špecifických činnostiach ustanoví
vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(6)
Dňami služobného pokoja vo výkone štátnej služby sú sviatky a dni, na ktoré pripadá
nepretržitý odpočinok v týždni.
(7)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje na jednotlivé zmeny spravidla na obdobie
jedného mesiaca. S rozvrhnutím základného času služby v týždni a jeho zmenami musí
byť príslušník finančnej správy oboznámený najneskôr tri kalendárne dni pred nástupom
do služby. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže nadriadený výnimočne určiť nástup
do takej služby aj v čase kratšom ako tri kalendárne dni pred nástupom zmeny.
(8)
Nadriadený môže príslušníkom finančnej správy, ktorých základný čas služby v týždni
je rovnomerne rozvrhnutý, určiť pružný čas služby.
(9)
Pružný čas služby môže byť určený všetkým príslušníkom finančnej správy na pracovisku
alebo jednotlivým príslušníkom finančnej správy.
(10)
Pružný čas služby možno upraviť ako
a)
pružný denný čas, pri ktorom si príslušník finančnej správy volí začiatok času služby
v jednotlivých dňoch a je povinný vykonávať celú službu pripadajúcu na tento deň,
b)
pružný týždenný čas, pri ktorom si príslušník finančnej správy volí začiatok a koniec
služby v jednotlivých dňoch; v príslušnom týždni je povinný vykonať službu v rozsahu
stanoveného základného času služby v týždni,
c)
pružný mesačný čas, pri ktorom si príslušník finančnej správy volí začiatok a koniec
služby v jednotlivých dňoch; v príslušnom mesiaci je povinný vykonať službu v rozsahu
zodpovedajúcom mesačnému fondu času služby v závislosti od stanoveného základného
času služby v týždni.
(11)
Nadriadený, ktorý určil pružný čas služby, určí povinný čas služby v týždni v rozsahu
najmenej piatich hodín v každom dni služby. Voliteľný čas služby rozvrhne na začiatok
a koniec služby tak, aby voliteľný úsek služby nezačínal skôr ako o 6. hodine a neskončil
neskôr ako o 19. hodine.
(12)
Nadriadený môže, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, rozhodnúť o dočasnom
prerušení alebo o zrušení pružného času služby.
(13)
Prekážky v štátnej službe na strane príslušníka finančnej správy sa pri uplatnení
pružného času služby posudzujú ako výkon služby iba v rozsahu, v akom nevyhnutne zasiahli
do povinného času služby. Ak tento zákon pri prekážkach v štátnej službe príslušníka
finančnej správy ustanovuje presnú dĺžku nevyhnutne potrebného času, za ktorý príslušníkovi
finančnej správy patrí služobné voľno, posudzuje sa ako výkon služby celý tento čas;
za jeden deň sa pritom považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke zmeny vyplývajúci
z určeného základného času služby v týždni.
§ 139
Nepretržitý odpočinok medzi dvoma službami a v týždni
(1)
Základný čas služby v týždni sa rozvrhuje tak, aby mal príslušník finančnej správy
medzi koncom jednej služby a začiatkom nasledujúcej služby nepretržitý odpočinok v
trvaní najmenej 12 hodín a jedenkrát za týždeň nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň
32 hodín.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa vrátil zo služobnej cesty po 24. hodine,
sa poskytne nevyhnutný odpočinok od skončenia služobnej cesty do nástupu do služby
po dobu ôsmich hodín. Ak tento odpočinok spadá do určeného základného času služby
príslušníka finančnej správy, považuje sa za čas zameškaný pre prekážky na strane
služobného úradu; pri uplatnení pružného času služby sa tento odpočinok považuje za
čas zameškaný na strane služobného úradu v rozsahu, v akom zasahuje do povinného času
služby.
§ 140
Prestávky v službe
(1)
Služobný úrad je povinný poskytnúť príslušníkovi finančnej správy, ktorého zmena
je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na jedenie a oddych v trvaní najmenej 30 minút.
Ak jeho zmena trvá dvanásť hodín a viac, príslušník finančnej správy má nárok na ďalšiu
prestávku na jedenie a oddych v trvaní 15 minút. Ak ide o službu, ktorej výkon nemôže
byť prerušený, musí sa príslušníkovi finančnej správy aj bez prerušenia výkonu služby
zabezpečiť primeraný čas na jedenie a oddych.
(2)
Do základného času služby v týždni sa započítava
a)
prestávka na jedenie a oddych v trvaní 30 minút denne pri rozvrhnutí základného času
služby v týždni na päť dní v týždni,
b)
dve prestávky na jedenie a oddych v celkovom trvaní 45 minút, ak je dĺžka zmeny najmenej
12 hodín.
(3)
Prestávka na odpočinok a jedenie sa neposkytuje na začiatku a konci služby.
§ 141
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni a služba vykonávaná v deň nepretržitého
odpočinku v týždni alebo vo sviatok
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, príslušník finančnej správy je povinný
vykonávať službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v
týždni alebo vo sviatok.
(2)
Za štátnu službu, ktorá je vykonávaná v dôležitom záujme, sa považuje činnosť, ktorú
vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom
základnom čase služby v týždni a ktorá je vykonávaná na pokyn nadriadeného alebo s
jeho súhlasom.
(3)
Služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni pri pružnom služobnom čase je
služba vykonávaná príslušníkom finančnej správy na pokyn nadriadeného alebo s jeho
súhlasom nad rozsah základného času služby v určenom pružnom období.
(4)
Pri štátnej službe vykonávanej nad základný čas služby v týždni možno nepretržitý
odpočinok medzi dvoma službami skrátiť až na šesť hodín; jedenkrát za týždeň však
musí byť poskytnutý nepretržitý odpočinok v trvaní aspoň 24 hodín.
§ 142
Ak tomu nebráni naliehavý záujem služobného úradu súvisiaci s výkonom štátnej služby,
nadriadený poskytne príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby nad základný
čas služby v týždni náhradné voľno, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní od skončenia
tejto služby.
§ 143
Služobná pohotovosť
(1)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, možno príslušníkovi finančnej správy
písomne nariadiť služobnú pohotovosť mimo rozvrhnutého času služby
a)
v mieste jeho výkonu štátnej služby,
b)
v mieste jeho trvalého pobytu, prechodného pobytu alebo na inom dohodnutom mieste,
alebo
c)
s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(2)
Maximálna dĺžka služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby je 48 hodín
v týždni. Mimo miesta výkonu štátnej služby môže byť nariadená najdlhšie na 7 po sebe
idúcich dní, pričom takáto služobná pohotovosť môže byť v mesiaci najviac 14 dní.
(3)
Pri nariadení služobnej pohotovosti v mieste výkonu štátnej služby musí byť vymedzený
priestor na odpočinok.
(4)
Podrobnosti o nariaďovaní služobnej pohotovosti ustanoví vnútorný predpis, ktorý
vydá prezident.
(5)
Služobnú pohotovosť nemožno nariadiť na čas čerpania dovolenky, počas dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas nariadeného karanténneho opatrenia
alebo počas ošetrovania člena rodiny.
Dovolenka na zotavenie
§ 144
Dĺžka dovolenky
Základná výmera dovolenky príslušníka finančnej správy je šesť týždňov v kalendárnom
roku.
§ 145
Vznik nároku na dovolenku
(1)
Príslušník finančnej správy má nárok na dovolenku za kalendárny rok, ak počas celého
kalendárneho roka vykonával štátnu službu.
(2)
Ak príslušník finančnej správy nevykonával štátnu službu počas celého kalendárneho
roka, patrí mu pomerná časť dovolenky.
(3)
Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že za každý kalendárny mesiac výkonu štátnej
služby v kalendárnom roku príslušníkovi finančnej správy patrí jedna dvanástina základnej
výmery dovolenky. Podmienkou je, že príslušník finančnej správy vykonával štátnu službu
celý kalendárny mesiac.
§ 146
Čas výkonu štátnej služby pre vznik nároku na dovolenku
Ako čas výkonu štátnej služby sa pre vznik nároku na dovolenku posudzuje
a)
čas dovolenky, dodatkovej dovolenky, preventívnej rehabilitácie a prvých dvoch týždňov
kúpeľnej starostlivosti určenej pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy,143)
b)
doba trvania dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz
okrem doby, počas ktorej
1.
ozbrojený príslušník finančnej správy má nárok na polovicu sumy nemocenského,121) alebo
c)
čas náhradného voľna,
d)
čas služobného voľna podľa § 154 a 156a,
f)
doba zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy;
to neplatí, ak je príslušník finančnej správy zaradený do zálohy pre prechodne nezaradených
príslušníkov finančnej správy podľa § 115 ods. 1 písm. d) alebo e),
g)
čas prehlbovania kvalifikácie,
h)
čas služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 156,
i)
doba umiestnenia do cely policajného zaistenia alebo čas výkonu väzby, ak bolo trestné
stíhanie proti príslušníkovi finančnej správy zastavené alebo bol oslobodený spod
obžaloby, okrem prípadu milosti alebo amnestie,
j)
doba trvania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, počas ktorej má príslušníčka
finančnej správy alebo príslušník finančnej správy nárok na materské podľa osobitných
predpisov,146)
k)
čas, keď príslušník finančnej správy nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok,
l)
doba dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak bol príslušníkovi finančnej správy
doplatený rozdiel služobného platu.
Nástup, čerpanie a prerušenie dovolenky
§ 147
(1)
Dovolenka sa spravidla čerpá vcelku; ak sa poskytuje po častiach, musí aspoň jedna
časť trvať najmenej dva týždne, ak sa príslušník finančnej správy a nadriadený nedohodnú
inak. Nadriadený je povinný určiť príslušníkovi finančnej správy čerpanie aspoň dvoch
týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak odseky 5 až 8 neustanovujú
inak.
(2)
Dovolenku možno príslušníkovi finančnej správy poskytnúť ešte pred splnením podmienky
ustanovenej v § 145 ods. 1 alebo ods. 2. Ak do konca kalendárneho roka túto podmienku príslušník finančnej správy nesplní,
je povinný vrátiť služobný plat, ktorý mu bol vyplatený za čas dovolenky, na ktorú
mu nevznikol nárok.
(3)
Nástup dovolenky určuje nadriadený, a to s prihliadnutím na záujmy štátnej služby,
ako aj na oprávnené požiadavky príslušníka finančnej správy. Deň nástupu dovolenky
sa musí príslušníkovi finančnej správy oznámiť najmenej 15 kalendárnych dní vopred;
so súhlasom príslušníka finančnej správy sa táto lehota môže skrátiť.
(4)
Nástup dovolenky je potrebné určiť tak, aby ju príslušník finančnej správy mohol
vyčerpať spravidla do konca kalendárneho roka. Ak príslušník finančnej správy nemohol
vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku, nadriadený je povinný určiť nástup dovolenky
tak, aby ju príslušník finančnej správy vyčerpal najneskôr do konca nasledujúceho
kalendárneho roka, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(5)
Nadriadený nemôže určiť čerpanie dovolenky v čase, keď je príslušník finančnej správy
dočasne neschopný na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, počas nariadeného
karanténneho opatrenia, počas doby ošetrovania člena rodiny, keď je dočasne pozbavený
výkonu štátnej služby, a v čase, keď je na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke.
Počas trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe a dôležitých študijných
prekážok môže nadriadený určiť príslušníkovi finančnej správy čerpanie dovolenky len
na jeho žiadosť.
(6)
Ak príslušník finančnej správy nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani
do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu vyslania na výkon štátnej služby
v zahraničí, nevyčerpaná dovolenka sa mu poskytne po návrate z výkonu štátnej služby
v zahraničí.
(7)
Ak príslušník finančnej správy nemohol vyčerpať dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok,
v kalendárnom roku a ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu čerpania
materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, z dôvodu dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby alebo uvoľnenia na výkon funkcie nezlučiteľnej s vykonávaním štátnej služby,
takúto dovolenku vyčerpá po skončení čerpania materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky,
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby alebo uvoľnenia na výkon funkcie nezlučiteľnej
s vykonávaním štátnej služby; pri skončení dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby
sa takáto dovolenka poskytne, len ak príslušníkovi finančnej správy patrí doplatenie
prislúchajúceho rozdielu služobného platu.
(8)
Ak príslušník finančnej správy nemohol dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku a ani
do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo úraz alebo z dôvodu nariadeného karanténneho opatrenia, nevyčerpaná
dovolenka sa príslušníkovi finančnej správy poskytne po skončení dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz alebo po skončení nariadeného karanténneho
opatrenia.
(9)
Ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, môže nadriadený zmeniť príslušníkovi
finančnej správy pôvodne určený nástup dovolenky alebo ho odvolať z dovolenky; príslušník
finančnej správy má nárok na náhradu nákladov, ktoré mu tým bez jeho zavinenia vznikli.
§ 148
(1)
Dovolenka sa prerušuje, ak je príslušník finančnej správy v čase čerpania dovolenky
uznaný za dočasne neschopného výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz, je mu
nariadené karanténne opatrenie alebo ak ošetruje chorého člena rodiny. Dovolenka sa
prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku.
(2)
Ak v čase dovolenky pripadne sviatok na deň, ktorý je inak obvyklým dňom štátnej
služby, tento deň sa do dovolenky nezapočítava.
§ 149
Služobný plat za čas dovolenky
(1)
Príslušník finančnej správy má za čas dovolenky nárok na služobný plat.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy patrí náhrada za nevyčerpanú dovolenku len vtedy,
ak ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia služobného pomeru.
(3)
Za dovolenku alebo jej pomernú časť, ktorú príslušník finančnej správy nemohol vyčerpať
z dôvodu skončenia služobného pomeru, patrí príslušníkovi finančnej správy náhrada
vo výške posledného služobného platu zodpovedajúceho času nevyčerpanej základnej dĺžky
dovolenky. Za posledný služobný plat sa považuje služobný plat, ktorý mal príslušník
finančnej správy priznaný v kalendárnom mesiaci, v ktorom mohol naposledy čerpať dovolenku.
§ 150
Vplyv skončenia služobného pomeru na dovolenku
Ak sa služobný pomer príslušníka finančnej správy skončí po vyčerpaní dovolenky alebo
jej časti, je povinný vrátiť služobný plat vyplatený za dovolenku alebo jej časť,
na ktorú mu nevznikol nárok.
§ 151
Dodatková dovolenka
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý vykonáva po celý kalendárny rok štátnu službu
v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí podľa § 152, má nárok aj na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak príslušník finančnej
správy túto službu vykonáva len časť roka, má nárok na pomernú časť dodatkovej dovolenky.
Pomernú časť dovolenky tvorí jedna dvanástina dodatkovej dovolenky za každých 22 kalendárnych
dní, počas ktorých príslušník finančnej správy vykonával štátnu službu v sťaženom
a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.
(2)
Za dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu podľa § 149 ods. 2; táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať, a to prednostne.
§ 152
(1)
Za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí sa považuje služba,
počas ktorej je príslušník finančnej správy vystavený niektorému z faktorov uvedených
v odseku 2 a jeho práca pri výkone štátnej služby je zaradená do tretej kategórie
alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotných rizík podľa osobitných predpisov.147)
(2)
Faktormi práce a pracovného prostredia z hľadiska zdravotných rizík na účely odseku
1 sú
a)
chemické faktory,148)
b)
fyzikálne faktory,149)
c)
ionizujúce žiarenie,150)
d)
karcinogénne a mutagénne faktory vrátane azbestu,151)
e)
elektromagnetické pole,152)
f)
umelé optické žiarenie,153)
g)
biologické faktory,154)
h)
nadmerná fyzická, psychická a senzorická záťaž.155)
§ 153
Služobné voľno
(1)
Ak príslušník finančnej správy nemôže z osobitných dôvodov uvedených v § 153a, pre prekážky z dôvodu všeobecného záujmu, pre dôležité osobné prekážky, pre dôležité
študijné prekážky alebo pre prekážky na strane služobného úradu vykonávať štátnu službu,
má nárok na udelenie služobného voľna. Služobné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný
čas v dňoch, ktoré sú inak obvyklými dňami služby príslušníka finančnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, dôležitú osobnú prekážku,
dôležitú študijnú prekážku a prekážku podľa § 157 ods. 1 a jej trvanie je príslušník finančnej správy povinný preukázať.
(3)
Ak má príslušník finančnej správy nárok na služobné voľno bez nároku na služobný
plat, nadriadený je povinný mu umožniť odpracovanie zameškaného času služby, ak tomu
nebránia vážne dôvody výkonu štátnej služby.
§ 153a
Služobné voľno z osobitných dôvodov
Ak zo záverov psychologického vyšetrenia podľa § 120 ods. 1 vyplýva, že príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej
služby alebo že ozbrojený príslušník finančnej správy nie je duševne spôsobilý na
výkon funkcie so zbraňou, poskytne sa takémuto príslušníkovi finančnej správy služobné
voľno s nárokom na služobný plat odo dňa nasledujúceho po dni, keď mu boli oznámené
závery psychologického vyšetrenia, až do uplynutia lehoty na podanie žiadosti o opakované
psychologické vyšetrenie, alebo až do dňa, keď mu boli oznámené závery opakovaného
psychologického vyšetrenia, ak oň príslušník finančnej správy požiadal podľa § 120 ods. 3 alebo ods. 4.
§ 154
Prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorému sa poskytlo služobné voľno pre prekážky v štátnej
službe z dôvodu všeobecného záujmu, má počas tohto služobného voľna nárok na služobný
plat, ak mu nebola poskytnutá iná náhrada.
(2)
Na účely tohto zákona sa za prekážky v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu
považujú výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom
záujme, ktoré nemožno uskutočniť mimo času štátnej služby.
(3)
Výkonom verejnej funkcie sa rozumie najmä výkon povinností vyplývajúcich z funkcie
člena orgánu územnej samosprávy.
(4)
O výkon občianskych povinností ide najmä
a)
pri predvolaní na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej
samosprávy okrem činnosti súdneho znalca a tlmočníka,
b)
pri poskytnutí prvej pomoci,
c)
pri povinných lekárskych prehliadkach,
d)
pri opatreniach proti prenosným chorobám,
e)
pri iných naliehavých opatreniach zdravotnej starostlivosti,
f)
pri izolácii z dôvodu veterinárnych ochranných opatrení,
g)
pri poskytnutí osobnej pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach, záchrannej
akcii horskej služby v teréne alebo v iných obdobných mimoriadnych prípadoch a v prípadoch,
keď je fyzická osoba povinná podľa všeobecne záväzných právnych predpisov osobnú pomoc
poskytnúť.
(5)
Služobné voľno na výkon verejných funkcií alebo občianskych povinností sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas.
(6)
Ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby, poskytne sa služobné voľno aj na
iné úkony vo všeobecnom záujme v rozsahu, za podmienok a na činnosti
a)
darcu krvi pri odbere krvi a pri aferéze služobné voľno za čas cesty na odber, čas
odberu, cesty späť a zotavenia po odbere, ak uvedené skutočnosti zasahujú do času
štátnej služby v rámci 24 hodín od nástupu cesty na odber; ak na cestu na odber, odber
a na cestu späť nestačí 24 hodín, poskytne sa služobné voľno za preukázaný nevyhnutne
potrebný ďalší čas, ak zasahuje do času štátnej služby,
b)
darcu ďalších biologických materiálov služobné voľno za čas cesty na odber, čas odberu,
cesty späť a zotavenia po odbere, ak uvedené skutočnosti zasahujú do času štátnej
služby v rámci 48 hodín od nástupu cesty na odber; podľa odobratého objemu, charakteru
odberu a zdravotného stavu darcu lekár môže určiť, že služobné voľno sa skráti alebo
predĺži, pri predĺžení však najviac o čas zasahujúci do času štátnej služby v rámci
96 hodín od nástupu cesty na odber,
c)
člena volebných komisií pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky, pri voľbách do
Národnej rady Slovenskej republiky, do orgánov územnej samosprávy a orgánov pre referendum;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
d)
príslušníka finančnej správy pri prednáške alebo výučbe vrátane skúšobnej činnosti;
služobné voľno sa poskytne najviac v rozsahu 12 dní v kalendárnom roku,
e)
vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske a zdravotné veci,
oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora alebo zdravotníckeho pracovníka v
táboroch pre deti a mládež; služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
najviac však tri týždne v kalendárnom roku,
f)
súvisiace so športovou reprezentáciou Slovenskej republiky; služobné voľno sa poskytne
na nevyhnutne potrebný čas.
(7)
Ak k odberu podľa odseku 6 písm. a) alebo písm. b) nedôjde, poskytne sa služobné
voľno len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v štátnej službe.
(8)
Služobné voľno podľa odseku 6 písm. e) sa poskytne, len ak príslušník finančnej správy
najmenej po dobu jedného roka pred poskytnutím služobného voľna pracoval sústavne
a bezplatne s deťmi alebo s mládežou; táto podmienka sa nevyžaduje u zdravotníckych
pracovníkov, alebo ak ide o tábory pre deti so zdravotným postihnutím.
§ 155
Dôležité osobné prekážky v štátnej službe
(1)
Ak príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu pre dôležité osobné
prekážky, nadriadený je povinný poskytnúť mu služobné voľno s nárokom na služobný
plat v rozsahu a za týchto podmienok:
a)
pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení sa služobné voľno poskytne
na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie
alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo času služby,
b)
pri preventívnych lekárskych prehliadkach súvisiacich s tehotenstvom sa služobné
voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak preventívnu prehliadku súvisiacu s tehotenstvom
nebolo možné vykonať mimo času služby,
c)
pri narodení dieťaťa príslušníkovi finančnej správy sa služobné voľno poskytne na
nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť,
d)
pri sprevádzaní
1.
rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia
pri náhlom ochorení alebo úraze, alebo na pravidelné alebo vopred určené vyšetrenie
alebo liečenie sa služobné voľno poskytne len jednému príslušníkovi finančnej správy,
ktorého rodinný príslušník má byť sprevádzaný na nevyhnutne potrebný čas, najviac
sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo
možné vykonať mimo služobného času,
2.
dieťaťa so zdravotným postihnutím do zariadenia sociálnych služieb, školy alebo do
školského zariadenia a späť sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas,
najviac na 15 dní v kalendárnom roku,
e)
pri úmrtí
1.
manžela alebo dieťaťa sa služobné voľno poskytne na tri dni,
2.
rodiča alebo súrodenca príslušníka finančnej správy, rodiča alebo súrodenca jeho
manžela, ako aj manžela súrodenca príslušníka finančnej správy sa služobné voľno poskytne
na jeden deň a na ďalší deň, ak príslušník finančnej správy obstaráva pohreb tejto
osoby,
3.
prarodiča alebo vnuka príslušníka finančnej správy alebo prarodiča alebo vnuka jeho
manžela sa služobné voľno poskytne na nevyhnutný čas, najviac na jeden deň a na ďalší
deň, ak príslušník finančnej správy obstaráva pohreb tejto osoby,
4.
inej osoby, ktorá nepatrí k uvedeným rodinným príslušníkom, ale žila s príslušníkom
finančnej správy v čase úmrtia v domácnosti, sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak príslušník finančnej správy
obstaráva pohreb tejto osoby,
5.
spolupracovníka sa na účasť na jeho pohrebe poskytne služobné voľno na nevyhnutne
potrebný čas,
f)
pri vlastnej svadbe, svadbe detí alebo rodičov
1.
na vlastnú svadbu sa služobné voľno poskytne na dva dni, z toho jeden deň na účasť
na svadobnom obrade,
2.
na účasť na svadbe detí alebo rodičov sa služobné voľno poskytne na jeden deň,
g)
pri presťahovaní príslušníka finančnej správy, ktorý má svoju vlastnú domácnosť alebo
bytové zariadenie,
1.
ak sa príslušník finančnej správy sťahuje do inej obce, služobné voľno sa mu poskytne
na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dva dni,
2.
ak sa príslušník finančnej správy sťahuje v tej istej obci, služobné voľno sa mu
poskytne v nevyhnutnom rozsahu, najviac na jeden deň,
h)
pri znemožnení dopravy príslušníka finančnej správy do miesta výkonu štátnej služby
z poveternostných dôvodov sa služobné voľno poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac
však na jeden deň.
(2)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy je nadriadený povinný poskytnúť služobné
voľno s nárokom na služobný plat pri ošetrovaní člena rodiny a starostlivosti o dieťa
za týchto podmienok:
a)
pri ošetrovaní chorého dieťaťa,
b)
pri starostlivosti o dieťa mladšie ako 11 rokov z toho dôvodu, že
1.
materská škola alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu
starostlivosť, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzatvorené podľa nariadenia príslušných
orgánov,
2.
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v materskej škole alebo zariadení sociálnych
služieb, v ktorom sa mu poskytuje starostlivosť, alebo dochádzať do školy alebo
3.
osoba, ktorá sa o dieťa inak stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa alebo
karanténne opatrenie, alebo sa podrobila v zdravotníckom zariadení vyšetreniu alebo
ošetreniu, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo času výkonu štátnej služby, a preto
sa nemôže o dieťa starať,
c)
pri ošetrovaní iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav vyžaduje nevyhnutne
ošetrenie inou osobou a chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v zdravotníckom
zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.
(3)
Služobné voľno podľa odseku 2 sa poskytne najviac na dobu prvých 7 dní, ak potreba
ošetrovania alebo starostlivosti počas nich trvá; príslušníkovi finančnej správy,
ktorý má v osobnej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej
školskej dochádzky a je inak osamelý, sa poskytne služobné voľno po dobu prvých 14
dní, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti počas nich trvá; v tom istom prípade
ošetrovania alebo starostlivosti sa služobné voľno poskytne len raz a len jednému
z oprávnených.
(4)
Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy je nadriadený povinný poskytnúť služobné
voľno bez nároku na služobný plat na dobu, počas ktorej má neozbrojený príslušník
finančnej správy nárok na ošetrovné podľa osobitného predpisu.107)
(5)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a), písm. d) alebo v odseku 2 sa nad rámec služobného
voľna s nárokom na služobný plat poskytne na nevyhnutne potrebný čas služobné voľno
bez nároku na služobný plat.
(6)
Služobné voľno pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe s nárokom na služobný
plat môže nadriadený poskytnúť príslušníkovi finančnej správy v rozsahu a za týchto
podmienok:
a)
ženatému, rozvedenému alebo ovdovenému príslušníkovi finančnej správy preloženému
na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby z dôvodu uvedeného v § 107 ods. 1 písm. a) až d), písm. h) alebo písm. i), ktorý z tohto dôvodu žije odlúčene od rodiny a nemôže k rodine denne dochádzať,
najviac 15 dní v kalendárnom roku; služobné voľno sa poskytuje po častiach, z ktorých
jedna časť spravidla nepresahuje dva dni,
b)
na vybavenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí, ktoré nemožno
vybaviť mimo času výkonu štátnej služby, ak by príslušníkovi finančnej správy inak
vznikla ujma, na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň v kalendárnom roku.
(7)
Nadriadený je povinný poskytnúť príslušníkovi finančnej správy služobné voľno bez
nároku na služobný plat pri hľadaní nového zamestnania pred skončením služobného pomeru;
služobné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na tri dni.
(8)
Ak je dôležitá osobná prekážka v štátnej službe príslušníkovi finančnej správy vopred
známa, je povinný včas požiadať nadriadeného o poskytnutie služobného voľna, inak
je príslušník finančnej správy povinný vyrozumieť ho o dôležitej osobnej prekážke
v štátnej službe a o jej predpokladanom trvaní bezodkladne.
(9)
Neprítomnosť príslušníka finančnej správy v službe sa ospravedlní po dobu dočasnej
neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo úraz, nariadeného karanténneho
opatrenia, preventívnej rehabilitácie a za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti
určenej pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy.
(10)
Rodinným príslušníkom príslušníka finančnej správy na účely odseku 1 písm. d) prvého
bodu je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené príslušníkovi finančnej správy do náhradnej
starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené príslušníkovi finančnej
správy do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič príslušníka finančnej
správy, súrodenec príslušníka finančnej správy, manžel súrodenca príslušníka finančnej
správy, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič príslušníka finančnej správy, prarodič
jeho manžela, vnuk príslušníka finančnej správy a iná osoba, ktorá s príslušníkom
finančnej správy žije v spoločnej domácnosti.
§ 156
Dôležité študijné prekážky
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý so súhlasom služobného úradu študuje pri výkone
štátnej služby, je nadriadený povinný poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný
plat za týchto podmienok a v tomto rozsahu:
a)
v nevyhnutne potrebnom čase na účasť na vyučovaní, študijných sústredeniach alebo
predpísaných konzultáciách podľa schváleného učebného plánu alebo študijného programu,
b)
dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa schváleného učebného plánu alebo
študijného programu okrem skúšky uvedenej v písmenách c) až f),
c)
desať dní na prípravu a vykonanie absolutória vrátane prípravy a obhajoby absolventskej
práce,
d)
50 dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky vrátane prípravy a obhajoby záverečnej
práce vo vysokoškolskom štúdiu prvého stupňa, vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa
alebo vo vysokoškolskom štúdiu spájajúcom prvé dva stupne do jedného celku,
e)
päť dní na prípravu a vykonanie skúšky v príprave na výkon certifikovaných pracovných
činností a špecializačnej skúšky na výkon špecializovaných pracovných činností zdravotníckych
pracovníkov,156)
f)
desať dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky v doplňujúcom pedagogickom štúdiu
na získanie pedagogickej spôsobilosti157) vrátane prípravy a obhajoby záverečnej práce.
(2)
V súvislosti so štúdiom v základnom kurze alebo odbornom kurze je nadriadený povinný
poskytnúť príslušníkovi finančnej správy služobné voľno s nárokom na služobný plat
v rozsahu dvoch dní na prípravu a vykonanie príslušnej skúšky.
(3)
Vyšetrovateľovi čakateľovi nadriadený poskytne služobné voľno s nárokom na služobný
plat v rozsahu desiatich dní na prípravu a vykonanie záverečnej vyšetrovateľskej skúšky.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý neúspešne vykonal skúšky podľa odseku 1 písm.
b) až f) a odseku 2 alebo odseku 3, na vykonanie opravnej skúšky nadriadený poskytne
služobné voľno na nevyhnutne potrebný čas; za takto poskytnuté služobné voľno príslušníkovi
finančnej správy nepatrí služobný plat.
(5)
Na prípravu na opravnú skúšku sa služobné voľno neposkytne.
(6)
Osamelej príslušníčke finančnej správy alebo osamelému príslušníkovi finančnej správy,
ktorí sa osobne starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorým patrí služobné
voľno podľa odsekov 1 a 2, sa poskytne ďalšie služobné voľno s nárokom na služobný
plat v rozsahu päť dní v školskom roku alebo akademickom roku, ak štúdium trvá viac
ako tri mesiace.
(7)
Služobné voľno podľa odsekov 1 až 3
a)
určené počtom dní nemožno čerpať po hodinách,
b)
poskytované na štúdium možno čerpať po celý školský rok alebo akademický rok, alebo
počas trvania profesijného vzdelávania alebo inej formy ďalšieho vzdelávania.
(8)
Nevyčerpané služobné voľno nemožno čerpať v nasledujúcom školskom roku alebo akademickom
roku.
(9)
Čerpanie služobného voľna sa prerušuje uznaním dočasnej neschopnosti na výkon štátnej
služby pre chorobu alebo úraz alebo nariadením karanténneho opatrenia, alebo vznikom
potreby ošetrovania chorého člena rodiny v čase, keď príslušník finančnej správy čerpá
služobné voľno.
(10)
Príslušníkovi finančnej správy nepatrí služobné voľno za čas strávený cestovaním
do školy alebo vzdelávacieho zariadenia, v ktorom sa štúdium uskutočňuje, ak je škola
alebo vzdelávacie zariadenie v inom mieste, ako je miesto výkonu štátnej služby príslušníka
finančnej správy.
(11)
Na vykonanie prijímacích skúšok môže nadriadený príslušníkovi finančnej správy na
jeho žiadosť poskytnúť služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný
čas.
§ 156a
Prekážky na strane služobného úradu
Ak príslušník finančnej správy nemôže vykonávať štátnu službu z vážnych prevádzkových
dôvodov na strane služobného úradu, nadriadený mu poskytne služobné voľno s nárokom
na služobný plat.
§ 157
Služobné voľno bez nároku na služobný plat
(1)
Služobné voľno bez nároku na služobný plat sa príslušníkovi finančnej správy poskytne
na nevyhnutne potrebný čas z dôvodu
a)
nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania hromadných dopravných prostriedkov,
b)
činnosti registrovaného kandidáta vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky
a vo voľbách do orgánu územnej samosprávy,
c)
predvolania príslušníka finančnej správy na konanie pred súdom alebo iným štátnym
orgánom alebo orgánom územnej samosprávy, ak ide o konanie v osobnom záujme príslušníka
finančnej správy alebo na ktoré dal podnet príslušník finančnej správy svojím zavinením,
d)
iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.158)
(2)
Príslušníkovi finančnej správy sa môže poskytnúť služobné voľno bez nároku na služobný
plat na nevyhnutne potrebný čas, ak o to požiada pre ďalšie dôležité osobné prekážky
v štátnej službe a ďalšie dôležité študijné prekážky.
(3)
O žiadosti podľa odseku 2 rozhoduje nadriadený. Pri služobnom voľne v rozsahu dlhšom
ako 30 kalendárnych dní rozhoduje prezident.
§ 157a
Neospravedlnená neprítomnosť v službe
(1)
Príslušníkovi finančnej správy nepatrí služobný plat za čas jeho neospravedlnenej
neprítomnosti v službe; ak neospravedlnená neprítomnosť v službe trvá menej ako jeden
deň, čas neospravedlnenej neprítomnosti v službe sa sčítava za obdobie jedného kalendárneho
mesiaca.
(2)
Za neospravedlnenú neprítomnosť v službe podľa odseku 1 sa považuje aj doba od zistenia
výkonu služby príslušníka finančnej správy pod vplyvom omamných látok alebo psychotropných
látok a prípravkov alebo alkoholických nápojov do konca jeho času služby v tento deň,
alebo ak má príslušník finančnej správy určený pružný čas služby, do skončenia povinného
času služby v týždni v tento deň.
PIATA HLAVA
PLATOVÉ NÁLEŽITOSTI A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 158
Služobný príjem, služobný plat a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, za podmienok ustanovených týmto zákonom, patrí služobný
príjem, ktorý tvoria tieto zložky:
a)
služobný plat,
b)
príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
c)
príplatok za štátnu službu v noci,
d)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
e)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
f)
odmena.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom
okrem služobného príjmu patrí náhrada za služobnú pohotovosť.
§ 159
Služobný plat
(1)
Služobný plat tvorí
a)
funkčný plat,
b)
prídavok za výsluhu rokov,
c)
hodnostný príplatok, ak ide o ozbrojeného príslušníka finančnej správy,
d)
osobitný príplatok,
e)
príplatok za riadenie,
f)
príplatok za zastupovanie príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo
za výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie,
g)
osobný príplatok,
h)
príplatok za prípravu príslušníka finančnej správy – čakateľa,
i)
príplatok za prípravu vyšetrovateľa – čakateľa,
j)
príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa,
k)
príplatok za vedenie služobného motorového vozidla alebo motorového člna a príplatok
za starostlivosť o služobné motorové vozidlo alebo motorový čln,
l)
príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni,
m)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí,
n)
vyrovnanie podľa § 323 ods. 8 alebo § 329 ods. 4.
(2)
Služobný plat na účely tohto zákona je aj osobný plat určený príslušníkovi finančnej
správy podľa § 160.
§ 160
Osobný plat
Príslušníkovi finančnej správy možno určiť osobný plat počas vykonávania osobitne
významných úloh alebo mimoriadne náročných úloh. Osobný plat určený príslušníkovi
finančnej správy nesmie byť nižší ako služobný plat, ktorý by príslušníkovi finančnej
správy patril podľa § 159. Osobný plat sa príslušníkovi finančnej správy poskytuje,
ak trvajú dôvody a podmienky, na základe ktorých mu bol určený. Určený osobný plat
možno zvýšiť, znížiť alebo odňať na základe úrovne kvality plnenia úloh alebo na základe
výsledku služobného hodnotenia.
§ 161
Funkčný plat
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí funkčný plat určený pre platovú triedu, do ktorej
je zaradená funkcia, ktorú vykonáva. Vykonávanou funkciou sa rozumie funkcia, ktorú
príslušník finančnej správy vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie
ustanovený, poverený zastupovaním príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii
alebo poverený výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie.
(2)
Pre jednotlivé platové triedy sa určuje funkčný plat v tejto výške:
Platová trieda | Mesačný funkčný plat v eurách |
1. | 690,00 |
2. | 719,00 |
3. | 774,50 |
4. | 830,00 |
5. | 942,00 |
6. | 1 071,00 |
7. | 1 218,50. |
(3)
Termín účinnosti zvýšenia funkčných platov a zvýšenie funkčných platov na príslušný
rok ustanoví zákon o štátnom rozpočte. Funkčný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov
nahor.
(4)
Funkčné platy pre jednotlivé platové triedy zvýšené podľa zákona o štátnom rozpočte
na príslušný rok uverejňuje ministerstvo financií vo svojom publikačnom orgáne.
(5)
Ak dôjde k zmene služobného platu príslušníka finančnej správy len z dôvodu valorizácie
jeho funkčného platu, o takomto zvýšení služobného platu vydá služobný úrad príslušníkovi
finančnej správy písomné oznámenie.
§ 162
Prídavok za výsluhu rokov
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí za čas štátnej služby prídavok za výsluhu rokov
určený percentuálnym podielom z funkčného platu, odstupňovaný podľa dĺžky započítateľnej
odbornej praxe.
(2)
Percentuálny podiel prídavku za výsluhu rokov príslušníka finančnej správy je pri
dĺžke započítateľnej odbornej praxe delený do týchto skupín:
Odborná prax v rokoch | Zvýšenie v % |
do 1 roku | 0 % |
od 1 do 2 rokov | 1 % |
od 2 do 4 rokov | 5 % |
od 4 do 6 rokov | 10 % |
od 6 do 9 rokov | 15 % |
od 9 do 12 rokov | 20 % |
od 12 do 15 rokov | 25 % |
od 15 do 18 rokov | 30 % |
od 18 do 21 rokov | 35 % |
od 21 do 24 rokov | 40 % |
od 24 do 28 rokov | 45 % |
od 28 do 32 rokov | 50 % |
nad 32 rokov | 55 %. |
(3)
Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu
za výsluhu rokov sa príslušníkovi finančnej správy započítava, ak odseky 5 a 7 neustanovujú
inak, doba
a)
trvania služobného pomeru podľa tohto zákona,
b)
praxe v odbore požadovanej služobnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru,
c)
praxe inej než požadovanej služobnej činnosti získanej pred prijatím do služobného
pomeru v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, najviac
však v rozsahu dvoch tretín,
d)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej
osobitnými predpismi159) v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu nepripravoval
na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným
stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej osobitnými predpismi,159) najviac však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
e)
štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom miere využitia
štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti,
f)
výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v dobe jej výkonu.
(4)
Praxou v odbore požadovanej služobnej činnosti sa na účely tohto zákona rozumie výkon
rovnakej alebo obdobnej ako požadovanej služobnej činnosti alebo výkon pracovných
činností, pre ktorý treba vedomosti rovnakého alebo obdobného zamerania ako na výkon
požadovanej služobnej činnosti.
(5)
Do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej na určenie percentuálneho podielu
prídavku za výsluhu rokov sa príslušníkovi finančnej správy nezapočítava doba
a)
dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, ak príslušníkovi finančnej správy nebol
doplatený rozdiel, o ktorý bol jeho služobný plat skrátený,
b)
výkonu väzby, ak trestné stíhanie nebolo zastavené alebo sa neskončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, okrem prípadu milosti a amnestie,
c)
služobného voľna bez nároku na služobný plat trvajúceho nepretržite aspoň jeden mesiac;
to neplatí, ak ide o dobu uvedenú v odseku 3 písm. d),
d)
neospravedlnenej neprítomnosti v službe, ak trvala aspoň jeden deň,
e)
prerušenia výkonu funkcie príslušníka finančnej správy podľa § 116 ods. 2 až 4.
(6)
Priznanie započítateľnej odbornej praxe vykoná nadriadený pri prijatí do služobného
pomeru na základe potvrdenia o zamestnaní alebo iných dokladov.
(7)
Ten istý čas je možné započítať do započítateľnej odbornej praxe len raz.
(8)
Prídavok za výsluhu rokov vo vyššej skupine podľa odseku 2 patrí príslušníkovi finančnej
správy od prvého dňa mesiaca, v ktorom dosiahol počet rokov započítateľnej odbornej
praxe potrebný na postup do vyššej skupiny.
(9)
Prídavok za výsluhu rokov sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
§ 163
Hodnostný príplatok
(1)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí hodnostný príplatok v týchto sumách:
Hodnosť | eur mesačne |
Strážmajster | 81,50 |
Nadstrážmajster | 88,00 |
Podpráporčík Podporučík |
98,00 |
Práporčík Poručík |
105,00 |
Nadpráporčík Nadporučík |
111,50 |
Kapitán | 118,00 |
Major | 124,50 |
Podplukovník | 131,50 |
Plukovník | 138,00 |
Generál | 144,50. |
(2)
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí hodnostný príplatok, ktorý mu bol
priznaný v práporčíckej hodnosti, aj pri jeho povýšení do dôstojníckej hodnosti, ako
aj pri jeho ďalšom povýšení v dôstojníckej hodnosti, ak je to preňho výhodnejšie.
(3)
Pri povýšení patrí ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy hodnostný príplatok
za vyššiu hodnosť od prvého dňa mesiaca, v ktorom mu vznikol nárok na povýšenie do
vyššej hodnosti alebo v ktorom bol mimoriadne povýšený.
§ 164
Osobitný príplatok
(1)
Príslušníkovi finančnej správy môže byť priznaný osobitný príplatok vo výške 50 eur
až 300 eur mesačne. Funkcie, v ktorých ustanovenému príslušníkovi finančnej správy
patrí osobitný príplatok, a výšku osobitného príplatku v závislosti od charakteru
vykonávanej služobnej činnosti, miesta výkonu štátnej služby, miery ohrozenia života
alebo zdravia príslušníka finančnej správy, alebo iných závažných rizík ustanoví vnútorný
predpis, ktorý vydá prezident.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy v stálej štátnej službe, ktorý je vyslaný na vykonávanie
funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie, patrí
osobitný príplatok podľa odseku 1. Výšku osobitného príplatku určuje minister na návrh
prezidenta.
(3)
Súbeh osobitných príplatkov podľa odsekov 1 a 2 je neprípustný.
§ 165
Príplatok za riadenie
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je ustanovený v riadiacej funkcii uvedenej v
prílohe č. 4, patrí príplatok za riadenie v rozpätí od 5 % do 55 % zo súčtu funkčného platu a
hornej hranice prídavku za výsluhu rokov platovej triedy určenej pre funkciu, do ktorej
je príslušník finančnej správy ustanovený. Nadriadený v súlade s prílohou č. 4 určí príplatok za riadenie podľa stupňa riadenia a náročnosti riadiacej práce pevnou
sumou zaokrúhlene na 50 eurocentov nahor.
§ 166
Príplatok za zastupovanie príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo za
výkon dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
(1)
Príslušníkovi finančnej správy poverenému zastupovaním príslušníka finančnej správy
ustanoveného v riadiacej funkcii patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie
vo výške príplatku za riadenie zastupovaného príslušníka finančnej správy, ak zastupovanie
trvalo nepretržite viac ako dva týždne.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy poverenému výkonom dočasne neobsadenej riadiacej funkcie
patrí od začiatku výkonu tejto funkcie príplatok za výkon dočasne neobsadenej riadiacej
funkcie vo výške príplatku za riadenie určeného pre túto riadiacu funkciu.
(3)
Ak bol príslušník finančnej správy, ktorému patrí príplatok za riadenie, poverený
zastupovaním príslušníka finančnej správy ustanoveného vo vyššej riadiacej funkcii
alebo výkonom vyššej dočasne neobsadenej riadiacej funkcie, patrí mu príplatok za
riadenie vo výške určenej pre túto riadiacu funkciu, ak je to preňho výhodnejšie.
Pôvodne určený príplatok za riadenie mu v tomto čase nepatrí.
§ 167
Osobný príplatok
(1)
Príslušníkovi finančnej správy na ocenenie množstva a kvality plnenia služobných
úloh, ich zložitosť a náročnosť možno priznať osobný príplatok až do 100 % súčtu funkčného
platu a hornej hranice prídavku za výsluhu rokov. O priznaní, zvýšení, znížení alebo
odňatí osobného príplatku rozhoduje nadriadený.
(2)
Osobný príplatok možno priznať aj počas skúšobnej doby, najskôr po uplynutí jedného
mesiaca od prijatia do služobného pomeru.
(3)
Osobný príplatok je možné zvýšiť, znížiť alebo odňať v závislosti od množstva a kvality
plnenia služobných úloh alebo na základe záverov služobného hodnotenia podľa § 101 ods. 4 písm. c) prvého bodu.
(4)
Osobný príplatok sa priznáva pevnou sumou do výšky ustanoveného limitu podľa odseku
1 a zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov nahor.
§ 168
Príplatok za prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa
Za prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa patrí školiteľovi určenému podľa
§ 77 ods. 2 príplatok vo výške 35 eur mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viacerých príslušníkov
finančnej správy čakateľov, patrí mu príplatok vo výške 50 eur mesačne. Ak počas kalendárneho
mesiaca školiteľ začne prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa alebo skončí
prípravu príslušníka finančnej správy čakateľa, patrí mu za dni prípravy príslušníka
finančnej správy čakateľa pomerná suma určenej mesačnej výšky tohto príplatku.
§ 169
Príplatok za prípravu vyšetrovateľa čakateľa
Za prípravu vyšetrovateľa čakateľa patrí školiteľovi určenému podľa § 106 ods. 5 príplatok vo výške 35 eur mesačne; ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viacerých vyšetrovateľov
čakateľov, patrí mu príplatok vo výške 50 eur mesačne. Ak počas kalendárneho mesiaca
školiteľ začne prípravu vyšetrovateľa čakateľa alebo skončí prípravu vyšetrovateľa
čakateľa, patrí mu za dni prípravy vyšetrovateľa čakateľa pomerná suma určenej mesačnej
výšky tohto príplatku.
§ 170
Príplatok za starostlivosť o prideleného služobného psa
Ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorý má do osobnej starostlivosti prideleného
služobného psa, patrí príplatok vo výške 20 eur mesačne. Príplatok patrí za každého
prideleného služobného psa.
§ 171
Príplatok za vedenie služobného motorového vozidla alebo služobného motorového člna
a príplatok za starostlivosť o služobné motorové vozidlo alebo služobný motorový čln
(1)
Ak má príslušník finančnej správy pridelené do trvalej starostlivosti služobné motorové
vozidlo, patrí mu príplatok vo výške 10 eur mesačne. Príplatok patrí len za jedno
pridelené vozidlo.
(2)
Ak má príslušník finančnej správy pridelený do trvalej starostlivosti služobný motorový
čln, patrí mu príplatok vo výške 10 eur mesačne. Príplatok patrí len za jeden služobný
motorový čln.
(3)
Ak má príslušník finančnej správy pridelené do trvalej starostlivosti jednostopové
služobné motorové vozidlo alebo špeciálne vozidlo, patrí mu príplatok vo výške 10
eur mesačne. Príplatok patrí len za jedno motorové vozidlo.
(4)
Ak má príslušník finančnej správy uzavretú dohodu o prechodnom používaní služobného
motorového vozidla ustanovenú vnútorným predpisom, ktorý vydá prezident, patrí mu
príplatok vo výške 10 eur mesačne.
(5)
Ak má príslušník finančnej správy uzavretú dohodu o prechodnom používaní jednostopového
služobného motorového vozidla, špeciálneho vozidla alebo služobného motorového člnu
ustanovenú vnútorným predpisom, ktorý vydá prezident, patrí mu príplatok vo výške
10 eur mesačne.
§ 172
Príplatok za nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý
nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, patrí príplatok vo výške 15 eur až
27 eur mesačne.
(2)
Príplatok podľa odseku 1 určuje nadriadený podľa spôsobu rozvrhnutia základného času
služby v týždni.
§ 173
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu
škodlivom pracovnom prostredí, ak vykonáva štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom
pracovnom prostredí podľa § 152 ods. 1 a činnosti, ktoré príslušník finančnej správy vykonáva, boli zaradené do tretej kategórie
alebo do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu.160)
(2)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príplatok podľa odseku 1 vo výške
a)
31 eur až 50 eur mesačne, ak vykonáva činnosti zaradené do tretej kategórie,
b)
51 eur až 75 eur mesačne, ak vykonáva činnosti zaradené do štvrtej kategórie.
(3)
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí vo
výške 5 eur až 30 eur môže byť priznaný podľa miery rizika, intenzity a doby pôsobenia
sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov v priebehu výkonu činností aj príslušníkovi
finančnej správy, ktorý je pri výkone štátnej služby vystavený rizikovým faktorom
práce a pracovného prostredia uvedeným v § 152 ods. 2 a činnosti, ktoré vykonáva, boli zaradené do druhej kategórie podľa osobitného predpisu.161)
(4)
Ak príslušník finančnej správy vykonáva rôzne činnosti zaradené do tretej kategórie
a do štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu,160) patrí mu príplatok podľa odseku 2 písm. b).
(5)
O výške príplatku podľa odseku 1 a o priznaní a výške príplatku podľa odseku 3 rozhoduje
nadriadený.
(6)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom
pracovnom prostredí ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(7)
Pri hodnotení miery sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé
podmienky na služobnom mieste, nie na ojedinelé situácie alebo na havarijný stav.
§ 174
Príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni
(1)
Ak nadriadený neposkytne príslušníkovi finančnej správy za výkon štátnej služby nad
základný čas služby v týždni náhradné voľno podľa § 142, príslušníkovi finančnej správy patrí za každú hodinu takejto služby príplatok v
sume príslušnej časti služobného platu zvýšený o 30 %, a ak ide o deň služobného pokoja,
zvýšený o 60 %.
(2)
Ak sa štátna služba nad základný čas služby v týždni vykonáva v noci, v sobotu, v
nedeľu alebo vo sviatok, patria príslušníkovi finančnej správy aj príplatky podľa
§ 175 až 177. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za výkon štátnej služby nad základný
čas služby v týždni poskytlo náhradné voľno.
§ 175
Príplatok za štátnu službu v noci
(1)
Za hodinu štátnej služby v noci patrí príslušníkovi finančnej správy príplatok v
sume 25 % z príslušnej časti služobného platu.
(2)
Službou v noci sa rozumie služba vykonávaná v čase od 22. hodiny do 6. hodiny.
§ 176
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí príslušníkovi finančnej správy
príplatok v sume 30 % z príslušnej časti služobného platu.
§ 177
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Za hodinu štátnej služby vo sviatok patrí príslušníkovi finančnej správy príplatok
v sume príslušnej časti služobného platu.
§ 178
Odmena
(1)
Príslušníkovi finančnej správy možno poskytnúť odmenu za
a)
kvalitné plnenie úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností,
b)
splnenie mimoriadnej služobnej úlohy, významnej služobnej úlohy alebo vopred určenej
služobnej úlohy alebo jej ucelenej etapy.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy možno poskytnúť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi
dobrých výsledkov vo výkone štátnej služby až do výšky služobného platu pri dosiahnutí
50 rokov veku.
§ 179
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť
(1)
Ak je príslušníkovi finančnej správy nariadená služobná pohotovosť, patrí mu za každú
hodinu tejto pohotovosti peňažná náhrada vo výške
a)
50 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 100 % z príslušnej časti jeho služobného
platu, ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste výkonu štátnej služby,
b)
15 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 25 % z príslušnej časti jeho služobného platu,
ak ide o pohotovosť vykonávanú v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,
alebo na inom dohodnutom mieste,
c)
5 %, a ak ide o deň služobného pokoja, 10 % z príslušnej časti jeho služobného platu,
ak ide o pohotovosť vykonávanú s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia.
(2)
Peňažná náhrada za služobnú pohotovosť príslušníkovi finančnej správy nepatrí, ak
v čase služobnej pohotovosti vykonáva štátnu službu.
§ 180
Splatnosť služobného príjmu
(1)
Služobný príjem je splatný pozadu za mesačné obdobie, a to v najbližšom výplatnom
termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.
(2)
Pri skončení služobného pomeru vyplatí služobný úrad príslušníkovi finančnej správy
služobný príjem splatný za mesačné obdobie najneskôr v deň najbližšieho výplatného
termínu.
§ 181
Výplata služobného príjmu
(1)
Služobný príjem sa príslušníkovi finančnej správy vypláca v eurách.
(2)
Služobný úrad je povinný pri výplate služobného príjmu alebo iných peňažných plnení
v prospech príslušníka finančnej správy poukázať sumu určenú príslušníkovi finančnej
správy na jeho účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky.
(3)
Na písomnú žiadosť príslušníka finančnej správy je služobný úrad povinný vyplatiť
mu služobný príjem v hotovosti počas času služby v jeho mieste výkonu štátnej služby.
Ak príslušník finančnej správy z vážnych dôvodov nemôže prevziať služobný príjem za
týchto podmienok, služobný úrad mu zašle služobný príjem v deň výplatného termínu
alebo najneskôr v nasledujúci deň na svoje náklady a nebezpečenstvo.
(4)
Pri vyúčtovaní služobného príjmu je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej
správy doklad obsahujúci údaje najmä o jednotlivých zložkách služobného príjmu a o
vykonaných zrážkach. Doklad podľa prvej vety služobný úrad poskytne elektronickými
prostriedkami, ak sa služobný úrad s príslušníkom finančnej správy nedohodnú na jeho
poskytovaní v písomnej forme.
(5)
Príslušník finančnej správy môže na prevzatie služobného príjmu písomne splnomocniť
inú osobu.
§ 182
Zrážky zo služobného príjmu
(1)
Zo služobného príjmu príslušníka finančnej správy sa prednostne vykonajú zrážky
a)
poistného na sociálne poistenie, sociálne zabezpečenie, preddavkov poistného na verejné
zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné
poistenie,
b)
príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí príslušník finančnej správy
podľa osobitného predpisu,162)
c)
preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku,
ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva,
a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
(2)
Po vykonaní zrážok podľa odseku 1 sa môže príslušníkovi finančnej správy zraziť zo
služobného príjmu len
a)
preddavok na služobný príjem, ktorý je príslušník finančnej správy povinný vrátiť,
pretože neboli splnené podmienky na priznanie tohto služobného príjmu,
b)
sumy postihnuté exekúciou alebo výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym
orgánom,
c)
peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené príslušníkovi finančnej správy vykonateľným
rozhodnutím príslušných orgánov,
d)
neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia a dôchodkov
starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, sumy dávok dôchodkového zabezpečenia,
štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
ak je príslušník finančnej správy povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia
podľa osobitných predpisov,163)
e)
služobný plat za dovolenku, na ktorú príslušník finančnej správy stratil nárok alebo
na ktorú mu nárok nevznikol,
f)
nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
g)
náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, služobný plat, ktorý patril v
čase dočasnej pracovnej neschopnosti príslušníka finančnej správy, alebo jej časť,
na ktorú príslušník finančnej správy stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
h)
sumu odstupného alebo jeho pomernú časť, ktorú je príslušník finančnej správy povinný
vrátiť.
(3)
Ďalšie zrážky zo služobného príjmu, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v odseku
2, sa môžu vykonať len na základe písomnej dohody s príslušníkom finančnej správy
o zrážkach zo služobného príjmu alebo ak povinnosť služobného úradu vykonávať zrážky
zo služobného príjmu a iných príjmov príslušníka finančnej správy vyplýva z osobitného
predpisu.
(4)
Zrážky zo služobného príjmu podľa odsekov 1 až 3 možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom
osobitným predpisom.164) Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob
vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia osobitných predpisov o výkone
rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
(5)
Na poradie zrážok zo služobného príjmu sa použije Zákonník práce.
§ 183
Služobný príjem počas vyslania do zahraničia
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,
ktorý bol vyslaný na denné štúdium v zahraničí alebo na dennú formu odborného kurzu
alebo iného druhu ďalšieho vzdelávania v zahraničí (ďalej len „denné štúdium v zahraničí“),
alebo bol vyslaný do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej
organizácie, sa poskytuje zahraničný plat, ktorým je na tieto účely služobný plat
podľa § 159 ods. 1 vynásobený platovým koeficientom.165) Suma zahraničného platu sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov smerom nahor. Zahraničný
plat nepatrí príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol vyslaný na denné štúdium v
zahraničí a ktorému bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie a štipendium na pokrytie
jeho životných nákladov.
(2)
Príplatky podľa § 158 ods. 1 písm. b) až e), odmena podľa § 158 ods. 1 písm. f) a peňažná náhrada za služobnú pohotovosť podľa § 158 ods. 2 sa príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 1 poskytujú v eurách pred prepočtom
platovým koeficientom.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,
ktorý je vyslaný na denné štúdium v zahraničí alebo bol vyslaný do zahraničia na plnenie
úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie do štátu, ktorý nie je
súčasťou eurozóny, možno na jeho písomnú žiadosť poskytovať po vykonaní zrážok preddavkov
na daň z príjmov zo závislej činnosti, poistného na zdravotné poistenie, sociálne
zabezpečenie alebo sociálne poistenie, zahraničný plat v cudzej mene. Na účely určenia
sumy zahraničného platu v cudzej mene sa použije referenčný výmenný kurz určený a
vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný
k prvému dňu mesiaca, za ktorý patrí príslušníkovi finančnej správy zahraničný plat
v cudzej mene.
(4)
Služobným platom príslušníka finančnej správy podľa odseku 1 na účely § 107 ods. 11, § 115 ods. 5, § 117 ods. 4, § 149 ods. 3 a § 153a až 156a je jeho služobný plat určený v eurách pred prepočtom platovým koeficientom.
(5)
Služobný úrad môže poskytnúť príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 1 na jeho
písomnú žiadosť preddavok na zahraničný plat. Poskytnutý preddavok je príslušník finančnej
správy povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení vyslania na výkon
štátnej služby v zahraničí, vyslania na denné štúdium v zahraničí alebo vyslania do
zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie
je príslušník finančnej správy povinný vrátiť poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú
časť najneskôr do piatich kalendárnych dní po návrate zo zahraničia.
(6)
Príslušníkovi finančnej správy podľa odseku 1 patrí zahraničný plat zodpovedajúci
odslúženému času.
(7)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre príslušníka finančnej správy, u ktorého je vyslanie
na výkon štátnej služby v zahraničí, vyslanie na denné štúdium v zahraničí alebo vyslanie
do zahraničia na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej organizácie
kratšie ako šesť mesiacov; takému príslušníkovi finančnej správy patria náhrady ako
pri zahraničnej služobnej ceste.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na plnenie úloh v zahraničí v rámci
mierových pozorovateľských misií, na ktorých sa Slovenská republika zúčastňuje, alebo
v rámci operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami,
ktorých je Slovenská republika členom, alebo Európskou úniou, patrí služobný plat
a odmena podľa § 158 ods. 1 písm. f) v eurách a patrí mu zahraničný príspevok od 500 eur do 2 500 eur mesačne, ak medzinárodná
zmluva alebo záväzné podmienky účasti na misii neustanovujú inak. Príspevok určuje
minister na návrh prezidenta v závislosti od charakteru vykonávanej služobnej činnosti,
miesta plnenia úloh v zahraničí a od miery ohrozenia života alebo zdravia príslušníka
finančnej správy.
(9)
Príspevok podľa odseku 8 patrí príslušníkovi finančnej správy dňom vyslania na plnenie
úloh v zahraničí, najskôr však dňom prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky,
až do ukončenia vyslania na plnenie úloh v zahraničí, najdlhšie však do dňa prekročenia
štátnej hranice Slovenskej republiky pri jeho návrate.
(10)
Príspevok podľa odseku 8 nepatrí
a)
ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy za čas, keď má pri dočasnej neschopnosti
na plnenie úloh pre chorobu alebo úraz nárok na služobný plat, nárok na náhradu služobného
platu, nárok na nemocenské,143) počas preventívnej rehabilitácie, za čas prvých dvoch týždňov kúpeľnej starostlivosti,
počas doby trvania dôležitých osobných prekážok v štátnej službe podľa § 155 ods. 2 a počas nariadeného karanténneho opatrenia,
(11)
Zahraničný plat sa poskytuje v zahraničí na účet v zahraničnej banke alebo v pobočke
banky166) umiestnenej mimo územia Slovenskej republiky v krajine výkonu štátnej služby, v krajine
štúdia alebo v mieste plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy v medzinárodnej organizácii.
(12)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na denné štúdium v zahraničí sa služobný
plat počas čerpania dovolenky na zotavenie vypláca v eurách.
Náhrada výdavkov
§ 184
(1)
Príslušníkovi finančnej správy patrí náhrada výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení
služobných úloh.
(2)
Náhradou výdavkov podľa odseku 1 sa rozumie náhrada výdavkov pri služobných cestách,
cestách do škôl alebo kurzov, pri prijatí alebo pri preložení na inú funkciu, na sťahovanie,
pri preventívnej rehabilitácii, pri zahraničných služobných cestách, pri vyslaní do
škôl alebo kurzov v zahraničí a stravné poskytované príslušníkom finančnej správy
v súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy nepatrí náhrada výdavkov podľa tohto zákona, ak mu
ich uhradí medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Ak medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba preukázane
poskytne príslušníkovi finančnej správy náhradu výdavkov len čiastočne, príslušníkovi
finančnej správy patrí zostávajúca časť náhrady výdavkov do výšky určenej podľa tohto
zákona.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na výkon štátnej služby v zahraničí,
alebo ktorý je vyslaný na plnenie úloh podľa medzinárodnej zmluvy do medzinárodnej
organizácie, patria náhrady pri výkone práce v zahraničí podľa osobitného predpisu.167)
(5)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na plnenie úloh v zahraničí v rámci
operácií civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami, patrí
denná náhrada výdavkov vo výške 60 eur až 160 eur; denná náhrada výdavkov sa poskytuje
v cudzej mene. Výšku dennej náhrady výdavkov určuje minister na návrh prezidenta.
(6)
Na príslušníka finančnej správy vyslaného na plnenie úloh v zahraničí v rámci operácií
civilného krízového manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami sa nevzťahujú
ustanovenia § 185 až 193, § 196 až 202 a § 204 až 208.
(7)
Ak príslušníkovi finančnej správy vyslanému v rámci operácií civilného krízového
manažmentu vedených medzinárodnými organizáciami denné náhrady výdavkov uhrádza medzinárodná
organizácia alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, denné náhrady výdavkov
podľa odseku 5 mu nepatria. Ak medzinárodná organizácia alebo iná právnická osoba
alebo fyzická osoba preukázane poskytne príslušníkovi finančnej správy dennú náhradu
výdavkov len čiastočne, príslušníkovi finančnej správy patrí zostávajúca časť dennej
náhrady výdavkov do výšky určenej podľa odseku 5.
§ 185
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na služobnú cestu patrí
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie,
c)
stravné,
d)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov,
e)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny do miesta jeho
trvalého pobytu alebo medzi nadriadeným a príslušníkom finančnej správy vopred dohodnutého
miesta pobytu rodiny, ak služobná cesta trvá viac ako sedem po sebe nasledujúcich
kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak tomu nebráni výkon štátnej služby, najmenej
však raz za 30 dní.
(2)
Pri povolaní príslušníka finančnej správy do služobnej pohotovosti z miesta pobytu
do miesta výkonu štátnej služby, pri ktorom mu vzniknú zvýšené výdavky, patrí príslušníkovi
finančnej správy
a)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
b)
stravné za čas prepravy, ak trvala päť hodín a viac,
c)
náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov.
§ 186
Stravné
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na služobnú cestu patrí stravné podľa osobitného
predpisu.168)
(2)
Ak príslušník finančnej správy vykoná počas dvoch kalendárnych dní služobnú cestu,
ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej
5 hodín, patrí príslušníkovi finančnej správy stravné v sume ustanovenej pre časové
pásmo 5 až 12 hodín.
§ 187
Náhrady výdavkov pri prijatí alebo pri preložení
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je preložený podľa § 107 ods. 1 písm. a) až d) do iného miesta výkonu štátnej služby a z toho dôvodu žije odlúčene od svojej rodiny,
patria po dobu troch mesiacov náhrady ako pri služobnej ceste.
(2)
Nadriadený môže na základe žiadosti príslušníka finančnej správy, ktorý v dôsledku
vzniku služobného pomeru alebo preloženia na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným
súhlasom podľa § 107 ods. 4 do iného miesta výkonu štátnej služby žije odlúčene od svojej rodiny, poskytnúť náhrady
ako pri služobnej ceste, najdlhšie po dobu troch mesiacov.
(3)
Ak je podľa posúdenia nadriadeného možný denný návrat príslušníka finančnej správy
do miesta trvalého pobytu, možno namiesto náhrad uvedených v odsekoch 1 a 2 poskytnúť
náhrady preukázaných cestovných výdavkov z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu
štátnej služby a späť.
(4)
Náhrady podľa odsekov 1 až 3 nepatria príslušníkovi finančnej správy, ktorý odmietol
výmenu alebo pridelenie bytu v mieste výkonu štátnej služby, a to trvale pre toto
miesto výkonu štátnej služby.
§ 188
Náhrady pri presťahovaní
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa v súvislosti s preložením na inú funkciu
podľa § 107 ods. 1 písm. a) až d) presťahuje do nového miesta výkonu štátnej služby, patrí
a)
náhrada preukázaných výdavkov za prepravu bytového zariadenia a zvrškov príslušníka
finančnej správy a členov jeho rodiny,
b)
náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cestu príslušníka finančnej správy a
členov jeho rodiny z doterajšieho miesta trvalého pobytu do nového miesta výkonu štátnej
služby príslušníka finančnej správy,
c)
náhrada nevyhnutne potrebných preukázaných výdavkov spojených s úpravou bytu, najviac
však 150 eur.
(2)
Náhrada podľa odseku 1 písm. c) sa znižuje o polovicu, ak sa príslušník finančnej
správy presťahuje do bytu v novostavbe ako prvý užívateľ.
§ 189
Náhrada výdavkov za používanie cestných motorových vozidiel pri služobných cestách
(1)
Ak sa nadriadený s príslušníkom finančnej správy písomne dohodne, že sa pri služobnej
ceste použije iné cestné motorové vozidlo ako služobné cestné motorové vozidlo, patrí
príslušníkovi finančnej správy za každý kilometer jazdy sadzba základnej náhrady podľa
osobitného predpisu169) a náhrada za spotrebované pohonné látky. Podmienkou je preukázanie zaplatenia povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a havarijného poistenia použitého cestného motorového vozidla.
(2)
Náhrada výdavkov za pohonné látky príslušníkovi finančnej správy patrí v rozsahu
uvedenom v osobitnom predpise.170)
(3)
Nadriadený môže s príslušníkom finančnej správy písomne dohodnúť aj poskytovanie
náhrady za použitie cestného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej cene cestovného
lístka pravidelnej verejnej dopravy. Podmienka preukázania povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a havarijného poistenia
použitého cestného motorového vozidla platí aj v tomto prípade.
Náhrada výdavkov pri štúdiu alebo kurzoch
§ 190
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na štúdium na škole alebo v kurze
mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí za dni cesty pri nástupe do školy alebo do
kurzu a za dni cesty späť po skončení školy alebo kurzu náhrada cestovných výdavkov
ako pri služobnej ceste. Ak ide o viacročné štúdium, patrí táto náhrada v každom roku
štúdia.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy študujúcemu v kurze, ktorý bol na štúdium vyslaný
mimo miesta výkonu štátnej služby, patrí bezplatné ubytovanie a stravovanie. Ak nie
je poskytnuté bezplatné ubytovanie a stravovanie, patria mu náhrady ako pri služobnej
ceste.
(3)
Počas pobytu v kurze, do ktorého bol príslušník finančnej správy vyslaný na štúdium,
patrí príslušníkovi finančnej správy, ktorý žije odlúčene od svojej rodiny najmenej
30 dní, náhrada preukázaných cestovných výdavkov na návštevu rodiny a späť raz za
dva týždne.
(4)
Náhrada cestovných výdavkov na návštevu rodiny patrí príslušníkovi finančnej správy
až do výšky preukázaných cestovných výdavkov pri použití železničného spojenia alebo
autobusového spojenia.
(5)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium na škole mimo jeho miesta výkonu
štátnej služby, kde sa mu neposkytuje bezplatné stravovanie a ubytovanie, patrí náhrada
výdavkov ako pri služobnej ceste.
§ 191
(1)
Príslušníkovi finančnej správy študujúcemu so súhlasom služobného úradu pri výkone
štátnej služby mimo miesta výkonu štátnej služby na vykonanie skúšok a na účasť na
študijných sústredeniach a predpísaných konzultáciách a na cestu späť patria náhrady
preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste.
(2)
Pri opravných skúškach náhrada podľa odseku 1 príslušníkovi finančnej správy nepatrí.
§ 192
Náhrady výdavkov pri preventívnej rehabilitácii
Pri preventívnej rehabilitácii formou liečebno-preventívnej starostlivosti a formou
výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu patrí príslušníkovi finančnej správy
náhrada preukázaných cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste. Pri preventívnej
rehabilitácii formou aktívneho odpočinku príslušníkovi finančnej správy náhrada preukázaných
cestovných výdavkov ako pri služobnej ceste nepatrí.
§ 193
Náhrada výdavkov pri zahraničných služobných cestách
Pri poskytovaní náhrad výdavkov pri zahraničnej služobnej ceste podľa § 110 ods. 4 sa postupuje podľa § 185 a 189, ak § 194 až 196, § 198 a § 200 až 202 neustanovujú inak.
§ 194
Poistenie liečebných nákladov v zahraničí
Príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej služobnej ceste patrí náhrada preukázaných
výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí; táto náhrada príslušníkovi
finančnej správy nepatrí, ak ho takto poistil služobný úrad.
§ 195
Náhrada výdavkov za povinné očkovanie a odporúčané očkovanie
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý je vyslaný na zahraničnú služobnú cestu do tropických
oblastí alebo do inak zdravotne rizikových oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov
za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané orgánom verejného zdravotníctva.
§ 196
Stravné pri zahraničnej služobnej ceste
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na zahraničnú služobnú cestu patrí stravné
podľa osobitného predpisu,171) ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak.
(2)
Ak príslušník finančnej správy vykoná počas kalendárneho dňa viac zahraničných služobných
ciest, z ktorých každá trvá najviac šesť hodín, patrí príslušníkovi finančnej správy
stravné za celkový čas trvania týchto služobných ciest.
(3)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni dlhšie ako 6 hodín, najviac však 12 hodín, alebo ak trvá celkove dlhšie ako 6
hodín, najviac však 12 hodín, patrí príslušníkovi finančnej správy stravné v eurách,
alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene vo výške
50 % zo základnej sadzby stravného podľa odseku 1.
(4)
Ak zahraničná služobná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom
dni najviac šesť hodín alebo ak trvá celkove najviac šesť hodín, patrí príslušníkovi
finančnej správy stravné v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov
eurozóny, v cudzej mene vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného podľa odseku 1.
(5)
Ak má príslušník finančnej správy na zahraničnej služobnej ceste preukázane zabezpečené
bezplatné stravovanie v celom rozsahu, stravné mu nepatrí. Ak má zabezpečené bezplatné
stravovanie čiastočne, stravné sa kráti pri bezplatne poskytnutých raňajkách o 25
%, bezplatne poskytnutom obede o 40 % a bezplatne poskytnutej večeri o 35 % zo základnej
sadzby stravného.
(6)
Ak má príslušník finančnej správy na zahraničnej služobnej ceste preukázane poskytnuté
raňajky v rámci ubytovacích služieb, zamestnávateľ kráti stravné o 25 % zo základnej
sadzby stravného.
§ 197
Služobný úrad môže poskytnúť príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej služobnej
ceste vreckové v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny,
v cudzej mene do výšky 40 % stravného určeného podľa § 196.
§ 198
Náhrada výdavkov za pohonné látky
(1)
Pri poskytovaní náhrady za používanie cestných motorových vozidiel podľa § 189 patrí príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej služobnej ceste náhrada za pohonné
látky v eurách, ak odsek 2 neustanovuje inak.
(2)
Ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo štátov eurozóny, patrí príslušníkovi finančnej
správy náhrada za pohonné látky v cudzej mene za kilometre najazdené v zahraničí nad
350 kilometrov, ak sa s prihliadnutím na technické parametre cestného motorového vozidla
nadriadený písomne nedohodne s príslušníkom finančnej správy na dlhšej vzdialenosti.
§ 199
Vylúčenie súbehu náhrad pri zahraničnej služobnej ceste
(1)
Pri zahraničnej služobnej ceste patrí príslušníkovi finančnej správy za čas služobnej
cesty na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok podľa
§ 186 ods. 1. Ak sa príslušníkovi finančnej správy vyslaním na zahraničnú služobnú cestu neumožnilo
stravovať sa obvyklým spôsobom, možno postupovať podľa osobitného predpisu.172)
(2)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí na území Slovenskej republiky,
je rozhodnou dobou na vznik nároku na náhradu v rozsahu a za podmienok ustanovených
v § 196 a 197 prechod štátnej hranice Slovenskej republiky, a pri leteckej preprave odlet a prílet
lietadla podľa letového poriadku.
(3)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína a končí v zahraničí, sú na vznik
nároku na náhradu v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 196 a 197 rozhodujúce podmienky služobnej cesty určené nadriadeným podľa § 110 ods. 2; obmedzenie podľa § 198 ods. 2 v tomto prípade neplatí.
(4)
Pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína na území Slovenskej republiky a
končí v zahraničí, a pri zahraničnej služobnej ceste, ktorá sa začína v zahraničí
a končí na území Slovenskej republiky, sa na posúdenie rozhodnej doby na vznik nároku
na náhrady v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 196 a 197 primerane použijú odseky 2 a 3.
§ 200
Zahraničné služobné cesty vykonávané na základe dohody o vzájomnej výmene príslušníkov
daňových a colných správ
(1)
Ak je zahraničná služobná cesta vykonávaná na základe dohody o vzájomnej výmene príslušníkov
daňových a colných správ, môže služobný úrad dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí
poskytovanie bezplatného ubytovania, stravného, vreckového a náhradu cestovných výdavkov
za cesty súvisiace s výkonom štátnej služby.
(2)
Cestovné výdavky za cesty z miesta výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy
do sídla zmluvnej strany v zahraničí a späť, náhradu preukázaných výdavkov za poistenie
liečebných nákladov v zahraničí, povinné očkovanie a odporúčané očkovanie uhrádza
služobný úrad.
(3)
Služobný úrad môže dohodnúť so zmluvnou stranou v zahraničí, ku ktorej je príslušník
finančnej správy vysielaný, výšku stravného poskytovaného príslušníkovi finančnej
správy v zahraničí najviac do výšky ustanovenej v § 196.
§ 201
Náhrady cestovných výdavkov pri vysielaní príslušníka finančnej správy na štúdium
do škôl alebo kurzov v zahraničí
do škôl alebo kurzov v zahraničí
(1)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí
patria náhrady ako pri zahraničnej služobnej ceste okrem náhrad podľa § 185 ods. 1 písm. e).
(2)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí
služobný úrad môže poskytnúť vreckové v eurách, alebo ak ide o štúdium mimo štátov
eurozóny, v cudzej mene do výšky 5 % stravného určeného podľa § 196.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy vyslanému na štúdium do školy alebo do kurzu v zahraničí,
ktoré trvajú viac ako desať mesiacov, patrí počas štúdia jedenkrát ročne náhrada cestovných
výdavkov za cestu konanú z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého
pobytu v Slovenskej republike a späť.
(4)
Pri udelení dovolenky alebo služobného voľna z dôvodu vlastnej svadby, návštevy vážne
chorého člena rodiny alebo z dôvodu účasti na jeho pohrebe patrí príslušníkovi finančnej
správy okrem náhrad poskytovaných podľa odsekov 2 a 3 náhrada cestovných výdavkov
za cestu z miesta školy alebo kurzu v zahraničí do miesta trvalého pobytu v Slovenskej
republike a späť.
§ 202
Stravné a náhrady cestovných výdavkov poskytované príslušníkovi finančnej správy v
súvislosti s výkonom colnej kontroly na území cudzieho štátu
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý vykonáva colnú kontrolu na území cudzieho štátu,
patrí počas nepretržitého výkonu tejto služby stravné v eurách, alebo ak ide o výkon
colnej kontroly na území cudzieho štátu mimo štátov eurozóny, v cudzej mene vo výške
a)
5 % zo základnej sadzby stravného, ak výkon štátnej služby trvá do 6 hodín vrátane,
b)
15 % zo základnej sadzby stravného, ak výkon štátnej služby trvá nad 6 hodín a najviac
do 12 hodín vrátane,
c)
25 % zo základnej sadzby stravného, ak výkon štátnej služby trvá nad 12 hodín a najviac
do 18 hodín vrátane.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom
priechode, sa do nepretržitého výkonu tejto služby spočítavajú hodiny strávené na
území cudzieho štátu. Podľa počtu hodín strávených na území cudzieho štátu patrí príslušníkovi
finančnej správy stravné podľa odseku 1.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý vykonáva colnú kontrolu na železničnom hraničnom
priechode, patria náhrady preukázaných cestovných výdavkov na území cudzieho štátu.
§ 203
Naturálne náležitosti a príspevok na ošatenie
(1)
Príslušník finančnej správy má nárok na bezplatné poskytovanie služobnej rovnošaty
a jej súčastí (ďalej len „naturálne náležitosti“) alebo príspevok na ošatenie podľa
odsekov 2 až 8 (ďalej len „peňažný príspevok“), ak odseky 11, 13, 14 a 17 neustanovujú
inak.
(2)
Pri vzniku služobného pomeru patrí príslušníkovi finančnej správy
a)
príslušná služobná rovnošata a jej súčasti, ak vykonáva štátnu službu v služobnej
rovnošate; ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté,
b)
peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty neozbrojeného príslušníka
finančnej správy a jej súčastí na zaobstaranie občianskeho odevu a doplnkov, ak ide
o neozbrojeného príslušníka finančnej správy vykonávajúceho štátnu službu v občianskom
odeve,
c)
služobná rovnošata ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčasti a peňažný
príspevok vo výške 15 % hodnoty tejto služobnej rovnošaty a jej súčastí, ak ozbrojený
príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo
s občianskym odevom; ustanovenie odseku 4 tým nie je dotknuté.
(3)
Príslušníčke finančnej správy, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate,
patrí pri vzniku služobného pomeru k služobnej rovnošate a jej súčastiam jednorazový
peňažný príspevok vo výške 30 % hodnoty príslušnej služobnej rovnošaty a jej súčastí
na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(4)
Ozbrojenej príslušníčke finančnej správy, ktorá vykonáva štátnu službu v služobnej
rovnošate striedavo s občianskym odevom, patrí pri vzniku služobného pomeru k služobnej
rovnošate a jej súčastiam jednorazový peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty služobnej
rovnošaty ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí na nákup súčastí,
ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(5)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí príslušníkovi finančnej správy, ktorý
vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý
rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 40 % hodnoty príslušnej služobnej
rovnošaty a jej súčastí.
(6)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí príslušníčke finančnej správy, ktorá
vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate, na obnovu naturálnych náležitostí každý
rok náhrada formou nepeňažného plnenia vo výške 30 % hodnoty príslušnej služobnej
rovnošaty a jej súčastí a peňažný príspevok vo výške 15 % hodnoty príslušnej služobnej
rovnošaty a jej súčastí na nákup súčastí, ktoré služobný úrad bežne nezabezpečuje.
(7)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí ozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy a ozbrojenej príslušníčke finančnej správy každý rok peňažný príspevok vo výške
40 % hodnoty služobnej rovnošaty ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí,
ak vykonávajú štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom.
(8)
Po uplynutí prvého roku služobného pomeru patrí neozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy a neozbrojenej príslušníčke finančnej správy každý rok peňažný príspevok vo
výške 15 % hodnoty služobnej rovnošaty neozbrojeného príslušníka finančnej správy
a jej súčastí, ak vykonávajú štátnu službu v občianskom odeve.
(9)
Výplata peňažného príspevku sa vykonáva po vzniku nároku v najbližšom výplatnom termíne
služobného príjmu.
(10)
Príslušník finančnej správy môže uplatniť nárok na náhradu na obnovu naturálnych
náležitostí formou nepeňažného plnenia najneskôr do 24 mesiacov odo dňa vzniku nároku,
inak nárok zanikne.
(11)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepatria príslušníkovi finančnej správy
za dobu, ktorá sa nezapočítava do doby výsluhy rokov v hodnosti podľa § 94 ods. 4 písm. a) až e) a h), a za dobu, počas ktorej je príslušník finančnej správy na materskej dovolenke alebo
rodičovskej dovolenke podľa § 226 ods. 1.
(12)
Naturálne náležitosti a peňažný príspevok nepodliehajú dani z príjmu zo závislej
činnosti fyzických osôb.
(13)
Naturálne náležitosti podľa odseku 2 písm. a) a c), peňažný príspevok podľa odseku
2 písm. b) a c) a jednorazový peňažný príspevok podľa odsekov 3 a 4 nepatria príslušníkovi
finančnej správy, ktorému vznikol služobný pomer podľa tohto zákona opätovne, ak od
skončenia predchádzajúceho služobného pomeru uplynulo menej ako 12 mesiacov.
(14)
Príslušníkovi finančnej správy, u ktorého bolo rozhodnuté o skončení jeho služobného
pomeru alebo ktorý požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru, nepatrí peňažný príspevok
a náhrada na obnovu naturálnych náležitostí podľa odsekov 5 až 8 a nárok na nevyčerpanú
náhradu na obnovu naturálnych náležitostí formou nepeňažného plnenia takémuto príslušníkovi
finančnej správy zaniká.
(15)
Hodnotu služobnej rovnošaty ozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí
a hodnotu služobnej rovnošaty neozbrojeného príslušníka finančnej správy a jej súčastí
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(16)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príslušná služobná rovnošata a jej súčasti pri
ustanovení do funkcie, v ktorej príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu
v služobnej rovnošate alebo v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom, alebo
pri ustanovení do takejto funkcie nanovo podľa § 108. Príslušná služobná rovnošata patrí aj neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy
pri zmene určenia funkcie podľa § 93 ods. 4 na funkciu, v ktorej sa štátna služba vykonáva v služobnej rovnošate.
(17)
Ustanovenie odseku 16 sa neuplatní, ak príslušník finančnej správy dostal príslušnú
služobnú rovnošatu alebo mal nárok na jej obnovu v období dvoch rokov predchádzajúcich
skutočnostiam podľa odseku 16.
(18)
Príslušnou služobnou rovnošatou sa rozumie pri ozbrojenom príslušníkovi finančnej
správy rovnošata ozbrojeného príslušníka finančnej správy a pri neozbrojenom príslušníkovi
finančnej správy rovnošata neozbrojeného príslušníka finančnej správy.
Spoločné ustanovenia
§ 204
(1)
Miestom pobytu je miesto trvalého pobytu príslušníka finančnej správy, prechodného
pobytu príslušníka finančnej správy alebo iné miesto pobytu rodiny príslušníka finančnej
správy na území Slovenskej republiky vopred dohodnuté medzi príslušníkom finančnej
správy a nadriadeným.
(2)
Rodinou príslušníka finančnej správy je na účely tohto zákona manžel alebo manželka
a jeho nezaopatrené deti.173)
(3)
Ak príslušníkovi finančnej správy vznikne nárok na stravné z viacerých dôvodov, patrí
mu len to stravné, ktoré je preňho výhodnejšie.
(4)
Ak priznanie platových náležitostí a ďalších náležitostí je podmienené vykonávaním
štátnej služby, za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje aj čas
a)
čerpania dovolenky, dodatkovej dovolenky, preventívnej rehabilitácie a prvých dvoch
týždňov kúpeľnej starostlivosti určenej pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy,
b)
keď príslušník finančnej správy nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci
na jeho inak obvyklý deň výkonu štátnej služby,
c)
náhradného voľna za výkon štátnej služby nad základný čas služby v týždni,
d)
služobného voľna pre prekážky v štátnej službe z dôvodov všeobecného záujmu, ak príslušníkovi
finančnej správy nebola poskytnutá náhrada služobného platu alebo iná náhrada,
e)
služobného voľna pre dôležité osobné prekážky v štátnej službe,
f)
služobného voľna pre dôležité študijné prekážky,
g)
prehlbovania kvalifikácie,
h)
prestávky v službe,
i)
prestávky na dojčenie,
j)
služobnej cesty strávený inak ako plnením služobných úloh, ktorý spadá do základného
času služby príslušníka finančnej správy v jednotlivých dňoch.
(5)
Príslušnou časťou služobného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom základnom
čase služby v týždni je 1/175 služobného platu a pri 38-hodinovom základnom čase služby
v týždni 1/165 služobného platu.
(6)
Za občana sa na účely tohto zákona považuje štátny občan Slovenskej republiky, občan
iného členského štátu, občan štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom
priestore, alebo občan Švajčiarskej konfederácie.
(7)
Ak osobitné predpisy,174) ktoré sa vzťahujú na služobný úrad alebo na príslušníkov finančnej správy, obsahujú
ustanovenie o mzde, rozumie sa ňou služobný príjem podľa tohto zákona.
(8)
Ak osobitné predpisy,175) ktoré sa vzťahujú na služobný úrad alebo na príslušníkov finančnej správy, obsahujú
ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, rozumie sa
tým služobný plat priznaný príslušníkovi finančnej správy v čase, keď vznikol dôvod
na jeho použitie.
(9)
Ak sa v priebehu kalendárneho roka skončí príslušníkovi finančnej správy služobný
pomer a vznikne mu nový služobný pomer, takémuto príslušníkovi finančnej správy patrí
po opätovnom vzniku služobného pomeru nárok na služobné voľno podľa § 155 ods. 1 v rozsahu jeho zostatku nevyčerpaného v tomto kalendárnom roku počas trvania predchádzajúceho
služobného pomeru.
§ 205
Ak tento zákon požaduje preukázanie výdavkov a príslušník finančnej správy ich nepreukáže
z dôvodu straty dokladov, ktoré sa už nedajú získať náhradným spôsobom, môže služobný
úrad poskytnúť náhrady v ním uznanej výške s prihliadnutím na podmienky ustanovené
v § 110 ods. 2 a 5.
§ 206
(1)
Ak príslušník finančnej správy požiada o poskytnutie preddavku na náhrady podľa § 185, služobný úrad je povinný poskytnúť mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad.
(2)
Služobný úrad je povinný poskytnúť príslušníkovi finančnej správy pri zahraničnej
služobnej ceste preddavok v eurách, alebo ak ide o zahraničnú služobnú cestu mimo
štátov eurozóny, v cudzej mene v rozsahu a vo výške podľa predpokladanej doby trvania
a podmienok zahraničnej služobnej cesty.
§ 207
(1)
Príslušník finančnej správy je povinný do jedného mesiaca po skončení služobnej cesty
predložiť služobnému úradu písomné doklady na vyúčtovanie služobnej cesty a vrátiť
nevyúčtovaný preddavok.
(2)
Služobný úrad je povinný do jedného mesiaca odo dňa predloženia písomných dokladov
vykonať vyúčtovanie služobnej cesty príslušníka finančnej správy.
§ 208
Na zmenu osobného stavu príslušníka finančnej správy, ktorá je rozhodujúca pre nároky
podľa tohto zákona, sa prihliadne odo dňa, keď zmena nastala.
ŠIESTA HLAVA
BEZPEČNOSŤ A OCHRANA ZDRAVIA PRI VÝKONE ŠTÁTNEJ SLUŽBY
Bezpečnosť a ochrana zdravia
§ 209
(1)
Starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia príslušníkov finančnej správy pri výkone
štátnej služby zabezpečuje služobný úrad.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
vytvárať podmienky na bezpečný a zdravie nepoškodzujúci výkon štátnej služby,
b)
riadiť, koordinovať a trvale zvyšovať úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia, technických
zariadení a pracovného prostredia pri výkone štátnej služby, vykonávať kontrolu predmetných
úloh a zabezpečovať odstránenie zistených závad,
c)
zisťovať a odstraňovať príčiny služobných úrazov a chorôb z povolania, evidovať ich,
oznamovať ich príslušným orgánom a robiť opatrenia potrebné na nápravu,
d)
priebežne vyhodnocovať nebezpečenstvá vyplývajúce z výkonu štátnej služby a na ich
základe aktualizovať vnútorný predpis na bezplatné poskytovanie osobných ochranných
pracovných prostriedkov a ďalšieho materiálu nevyhnutného na výkon štátnej služby,
kontrolovať ich používanie a vytvárať podmienky na ich údržbu a udržiavanie nezávadného
stavu,
e)
poskytovať umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky, ako aj nápoje podľa osobitných
predpisov,176)
f)
umožňovať príslušným odborovým orgánom vykonávanie kontroly plnenia úloh v oblasti
bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, ako aj účasť pri zisťovaní
okolností a príčin vzniku služobných úrazov a chorôb z povolania,
g)
oboznamovať príslušníkov finančnej správy s príslušnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, vnútornými predpismi, zásadami a novými poznatkami na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby, pravidelne preverovať ich vedomosti,
viesť záznamy o vykonaných školeniach a predpísaných skúškach,
h)
zabezpečiť dodržiavanie predpisov o požiarnej ochrane, plniť z nich vyplývajúce príkazy,
zákazy a pokyny a vykonávať pravidelnú kontrolu ich plnenia,
i)
chrániť zdravie príslušníkov finančnej správy, aby nebolo ohrozované fajčením v priestoroch,
kde sa vykonáva štátna služba.
(3)
Náklady spojené so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby
a požiarnej ochrany podľa tohto zákona znáša služobný úrad.
§ 210
(1)
Príslušník finančnej správy je povinný dbať o vlastnú bezpečnosť a o svoje zdravie
pri výkone štátnej služby.
(2)
Príslušník finančnej správy je ďalej povinný
a)
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a všeobecne záväzné právne predpisy a
vnútorné predpisy o požiarnej ochrane,
b)
zúčastňovať sa na školeniach uskutočňovaných v záujme zvýšenia bezpečnosti a ochrany
zdravia pri výkone štátnej služby a absolvovať skúšky a lekárske prehliadky,
c)
nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky alebo psychotropné látky a prípravky na
miestach výkonu štátnej služby a v čase výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest,
nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz
fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba,
d)
používať pri výkone štátnej služby predpísané ochranné zariadenia a osobné ochranné
pracovné prostriedky,
e)
prísne dodržiavať bezpečnostné opatrenia pri manipulácii so zbraňami, pri práci s
technikou a dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy o požiarnej
ochrane.
§ 211
Príslušný odborový orgán má právo vykonávať kontrolu nad bezpečnosťou a ochranou zdravia
pri výkone štátnej služby; pritom má právo kontrolovať, ako nadriadený plní svoje
povinnosti v starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri výkone štátnej služby.
§ 212
Štátny odborný dozor nad bezpečnosťou a požiarnou ochranou vykonáva orgán dozoru služobného
úradu podľa osobitných predpisov.177)
SIEDMA HLAVA
STAROSTLIVOSŤ O PRÍSLUŠNÍKOV FINANČNEJ SPRÁVY
§ 213
Vytváranie podmienok na výkon štátnej služby
(1)
Služobný úrad vytvára príslušníkovi finančnej správy podmienky na riadny, a ak je
to možné, bezpečný výkon štátnej služby.
(2)
Služobný úrad je povinný najmä
a)
oboznamovať príslušníkov finančnej správy s vnútornými predpismi a informáciami potrebnými
na riadny výkon štátnej služby,
b)
starať sa v súlade s potrebami finančnej správy o získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie
kvalifikácie príslušníkov finančnej správy,
c)
zabezpečovať pre príslušníkov finančnej správy zdravotnú starostlivosť,
d)
zriaďovať, udržiavať a zlepšovať sociálne zariadenia,
e)
zabezpečovať podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby,
f)
zabezpečiť príslušníkom finančnej správy vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce
zásadám správnej výživy priamo v priestoroch orgánov finančnej správy alebo v ich
blízkosti; túto povinnosť nemá voči príslušníkom finančnej správy vyslaným na služobnú
cestu a voči príslušníkom finančnej správy, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný
príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“),
(3)
Stravovanie podľa odseku 2 písm. f) služobný úrad zabezpečuje podávaním jedného teplého
hlavného jedla vrátane vhodného nápoja príslušníkovi finančnej správy v priebehu zmeny
vo vlastnom stravovacom zariadení, v inom stravovacom zariadení alebo prostredníctvom
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie
služby. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, prostredníctvom stravovacích
poukážok je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby najviac 2 % z hodnoty
sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
(4)
Na účely stravovania sa za zmenu považuje výkon štátnej služby dlhší ako 4 hodiny.
Ak zmena trvá viac ako 11 hodín, ale netrvá viac ako 12 hodín, služobný úrad môže
zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla; pri zmene trvajúcej viac ako
12 hodín je povinný jeho poskytnutie zabezpečiť. Ak zmena trvá viac ako 17 hodín,
služobný úrad môže zabezpečiť poskytnutie tretieho teplého hlavného jedla.
(5)
Služobný úrad poskytuje príslušníkovi finančnej správy finančný príspevok na stravovanie
v sume uvedenej v odseku 2 písm. g), ak splnenie povinnosti zabezpečiť príslušníkom
finančnej správy stravovanie vylučujú podmienky výkonu štátnej služby alebo služobný
úrad nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2 písm. f).
(6)
Ak nie je možné zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v
inom stravovacom zariadení, a ak nejde o prípady podľa odseku 5, služobný úrad umožní
príslušníkovi finančnej správy výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom
právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie
služby, formou stravovacej poukážky alebo finančným príspevkom na stravovanie v sume
uvedenej v odseku 2 písm. g). Príslušník finančnej správy je viazaný svojím výberom
počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu ustanoví
vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
(7)
V kolektívnej zmluve možno upraviť podmienky, za ktorých bude služobný úrad poskytovať
príslušníkom finančnej správy stravovanie počas trvania prekážok pri výkone štátnej
služby.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy patrí príspevok na rekreáciu v rozsahu a za podmienok
ustanovených v § 152a Zákonníka práce.
(9)
Príslušníkovi finančnej správy môže byť zamestnávateľom poskytnutý príspevok na športovú
činnosť dieťaťa v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 152b Zákonníka práce.
§ 214
Všeobecné ustanovenia o vzdelávaní príslušníkov finančnej správy
(1)
Služobný úrad na účely získavania, zvyšovania alebo prehlbovania kvalifikácie príslušníkov
finančnej správy v súlade s potrebami finančnej správy
a)
zabezpečuje príslušníkovi finančnej správy profesijné a iné odborné vzdelávanie,
b)
vysiela príslušníkov finančnej správy na odborné vzdelávanie do škôl alebo iných
vzdelávacích zariadení.179)
(2)
Odborné vzdelávanie umožňuje príslušníkovi finančnej správy získať, rozširovať, prehlbovať
alebo obnovovať si vedomosti a zručnosti, získať spôsobilosť na vykonávanie predpísaných
činností alebo získať potrebný stupeň vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu
vzdelania na výkon štátnej služby v inej funkcii alebo kvalifikačného predpokladu
profesijného vzdelania.
§ 215
Získavanie a zvyšovanie kvalifikácie
(1)
Získavaním kvalifikácie na účely tohto zákona je profesijné vzdelávanie príslušníkov
finančnej správy, ktorého cieľom je získať profesijné vzdelanie.
(2)
Služobný úrad umožní príslušníkovi finančnej správy zaradenému v prípravnej štátnej
službe získať profesijné vzdelanie štúdiom v základnom kurze a odbornom kurze.
(3)
Služobný úrad môže umožniť získať profesijné vzdelanie aj príslušníkovi finančnej
správy zaradenému v dočasnej štátnej službe.
(4)
Zvyšovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je vzdelávanie príslušníkov finančnej
správy, ktorého cieľom je
a)
získanie potrebného stupňa všeobecného vzdelania na účely splnenia kvalifikačného
predpokladu vzdelania na inú funkciu, než do ktorej je príslušník finančnej správy
ustanovený,
b)
získanie profesijného vzdelania na účely splnenia kvalifikačného predpokladu profesijného
vzdelania určeného na inú funkciu, než do ktorej je príslušník finančnej správy ustanovený,
c)
získanie vzdelania potrebného na splnenie ďalšieho kvalifikačného predpokladu na
výkon funkcie určeného podľa § 81 ods. 2,
d)
rozšírenie doterajšej kvalifikácie na funkciu, do ktorej je príslušník finančnej
správy ustanovený.
(5)
Služobný úrad môže príslušníkovi finančnej správy na jeho žiadosť umožniť zvýšiť
si kvalifikáciu štúdiom v základnom kurze alebo odbornom kurze, v určitom študijnom
odbore, študijnom programe, v špecializovanom alebo inom kurze v súlade s potrebami
finančnej správy.
(6)
Štúdium príslušníka finančnej správy pri výkone štátnej služby podľa odseku 4 písm.
a) na účely zvýšenia kvalifikácie, s ktorým služobný úrad vyslovil súhlas, je dôležitou
študijnou prekážkou v štátnej službe podľa tohto zákona. Štúdium v základnom kurze
alebo odbornom kurze podľa odseku 1 a odseku 4 písm. b) alebo iných kurzoch podľa
odseku 4 písm. c) a d) je výkonom štátnej služby.
§ 216
Vyslanie na štúdium
(1)
Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie príslušníka
finančnej správy sa udeľuje rozhodnutím nadriadeného, ktorým sa príslušník finančnej
správy vysiela na štúdium.
(2)
Súhlas služobného úradu so získaním kvalifikácie alebo zvýšením kvalifikácie príslušníka
finančnej správy umožňuje príslušníkovi finančnej správy počas štúdia pri výkone štátnej
služby čerpať služobné voľno s nárokom na služobný plat v rozsahu a za podmienok ustanovených
týmto zákonom.
(3)
Príslušník finančnej správy, ktorému služobný úrad umožnil získať kvalifikáciu alebo
zvýšiť kvalifikáciu a ktorý dosiahol požadovaný stupeň kvalifikácie alebo si zvýšil
kvalifikáciu, je povinný po skončení štúdia zotrvať počas určenej doby v služobnom
pomere alebo uhradiť náklady spojené so zabezpečením získavania kvalifikácie alebo
zvyšovania kvalifikácie (ďalej len „náklady na vzdelávanie“) alebo ich pomernú časť
podľa § 218.
(4)
Doba určená na zotrvanie príslušníka finančnej správy v služobnom pomere podľa odseku
3 je pri štúdiu v základnom kurze alebo odbornom kurze podľa § 215 ods. 1 a ods. 4 písm. b) alebo iných odborných kurzoch podľa § 215 ods. 4 písm. c) a d) trojnásobkom doby trvania štúdia a pri štúdiu pri výkone štátnej služby podľa
§ 215 ods. 4 písm. a) dvojnásobkom doby trvania štúdia.
§ 217
Prehlbovanie kvalifikácie
(1)
Prehlbovaním kvalifikácie na účely tohto zákona je systematické vzdelávanie príslušníkov
finančnej správy, ktorého cieľom je priebežné udržiavanie, obnovovanie, zdokonaľovanie
a dopĺňanie si vedomostí, zručností, schopností a návykov potrebných na výkon štátnej
služby.
(2)
Príslušník finančnej správy si kvalifikáciu prehlbuje najmä prostredníctvom špecializovaných
odborných kurzov a iných foriem ďalšieho vzdelávania v súlade s potrebami finančnej
správy.
(3)
Služobný úrad v súlade s opisom služobnej činnosti príslušníka finančnej správy môže
príslušníkovi finančnej správy uložiť povinnosť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie.
Služobný úrad môže umožniť príslušníkovi finančnej správy prehĺbiť si doterajšiu kvalifikáciu
aj na jeho žiadosť.
§ 218
Úhrada nákladov na vzdelávanie
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý nezotrval v služobnom pomere po čas ustanovený
v § 216 ods. 4, je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú časť.
(2)
Do nákladov na vzdelávanie sa započítavajú náklady, ktoré vznikli služobnému úradu
a)
vyplácaním služobného príjmu, ktorý sa príslušníkovi finančnej správy poskytoval
počas štúdia, okrem odmeny podľa § 158 ods. 1 písm. f),
b)
poskytovaním služobného voľna s nárokom na služobný plat,
c)
poskytovaním náhrad cestovných výdavkov súvisiacich so štúdiom,
d)
úhradou poplatkov za štúdium alebo odborný kurz, ak ich služobný úrad za príslušníka
finančnej správy uhradil.
(3)
Výšku úhrady nákladov na vzdelávanie vypočítava a určuje nadriadený podľa skutočných
nákladov na vzdelávanie v období, keď príslušník finančnej správy získaval alebo si
zvyšoval kvalifikáciu. Najvyššia suma úhrady nákladov na vzdelávanie, ktorú je príslušník
finančnej správy povinný uhradiť, nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy skutočne
vynaložených nákladov na vzdelávanie vypočítaných podľa odseku 2.
(4)
Povinnosť uhradiť náklady na vzdelávanie nevznikne, ak sa služobný pomer skončil
prepustením z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. a) až g) a ods. 3.
(5)
V odôvodnených prípadoch môže nadriadený znížiť alebo odpustiť úhradu nákladov na
vzdelávanie príslušníkovi finančnej správy uvoľnenému zo služobného pomeru na vlastnú
žiadosť alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru,
pretože bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre trestný
čin spáchaný z nedbanlivosti.
(6)
O povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie alebo o ich znížení alebo odpustení rozhoduje
po skončení služobného pomeru nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení
služobného pomeru príslušníka finančnej správy; v rozhodnutí uvedie aj výšku nákladov,
ktorú je príslušník finančnej správy povinný uhradiť, a lehotu na ich úhradu.
(7)
O spôsobe úhrady nákladov na vzdelávanie sa môže príslušník finančnej správy so služobným
úradom dohodnúť. Ak nedôjde k takejto dohode, možno uspokojiť pohľadávku na základe
vykonateľného rozhodnutia o povinnosti príslušníka finančnej správy uhradiť náklady
na vzdelávanie mesačnými zrážkami z jeho príjmu; výška mesačných zrážok z príjmu však
nesmie prekročiť sumu ustanovenú podľa osobitného predpisu.164)
(8)
Prezident môže rozhodnúť u príslušníka finančnej správy, ktorý je opätovne prijatý
do služobného pomeru a má povinnosť úhrady nákladov za vzdelanie, že vznikom nového
služobného pomeru príslušník finančnej správy pokračuje v plnení povinnosti zotrvať
v služobnom pomere podľa § 216 ods. 3 a 4.
(9)
Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na príslušníka finančnej správy, ktorý náklady
za vzdelanie už uhradil.
(10)
Príslušník finančnej správy je povinný uhradiť náklady na vzdelávanie alebo ich pomernú
časť aj vtedy, ak štúdium neskončil a nezískal kvalifikáciu alebo si nezvýšil kvalifikáciu.
Odseky 4, 5 a 8 sa na túto povinnosť nepoužijú.
§ 219
Zdravotná starostlivosť
Na zdravotnú starostlivosť o príslušníkov finančnej správy sa vzťahujú osobitné predpisy.180)
§ 220
Preventívna rehabilitácia
(1)
Preventívna rehabilitácia sa poskytuje formou
a)
liečebno-preventívnej starostlivosti,
b)
výkonu fyzickej práce v prospech služobného úradu alebo
c)
aktívneho odpočinku.
(2)
Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor preventívnych opatrení podľa odseku 1 zameraných
predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia príslušníka finančnej
správy.
(3)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje v trvaní siedmich
po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku príslušníkovi finančnej
správy so zhoršeným zdravotným stavom na základe odporúčania služobného posudkového
lekára na upevnenie jeho telesného a duševného zdravia.
(4)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) sa poskytuje v trvaní
7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku ozbrojenému príslušníkovi
finančnej správy, ktorý o takúto formu preventívnej rehabilitácie požiada a ktorý
v kalendárnom roku dosiahol vek najmenej 40 rokov alebo vykonával štátnu službu po
dobu najmenej 15 rokov; za dobu výkonu štátnej služby sa považuje doba trvania služobného
pomeru podľa tohto zákona.
(5)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje príslušníkovi finančnej správy v prvom roku
služobného pomeru, príslušníkovi finančnej správy zaradenému do neplatenej zálohy,
príslušníkovi finančnej správy počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby, príslušníkovi
finančnej správy, u ktorého bolo rozhodnuté o jeho prepustení, ktorý požiadal o uvoľnenie
a u ktorého to vylučuje jeho zdravotný stav.
(6)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje príslušníkovi finančnej správy v období
kratšom ako šesť mesiacov od jeho nástupu na výkon štátnej služby po skončení materskej
dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa § 226 ods. 1 a 2.
(7)
Preventívna rehabilitácia sa neposkytuje príslušníkovi finančnej správy v kalendárnom
roku, v ktorom mu bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť.181) Ak bola príslušníkovi finančnej správy poskytnutá preventívna rehabilitácia predtým,
ako mu bola poskytnutá kúpeľná starostlivosť, príslušníkovi finančnej správy nepatrí
preventívna rehabilitácia v nasledujúcom kalendárnom roku.
(8)
Príslušník finančnej správy je povinný nastúpiť na preventívnu rehabilitáciu v deň,
v ktorý je na ňu vyslaný.
(9)
Náhradný termín nástupu preventívnej rehabilitácie sa môže určiť príslušníkovi finančnej
správy, ktorý nemohol nastúpiť v pôvodne určenom termíne zo závažných osobných, rodinných
alebo zdravotných dôvodov, ktoré je povinný preukázať.
(10)
Preventívna rehabilitácia podľa odseku 1 písm. a) sa poskytuje v kúpeľno-rehabilitačných
ústavoch alebo v zdravotníckych zariadeniach určených služobným úradom. Náklady spojené
s preventívnou rehabilitáciou hradí služobný úrad.
(11)
Počas trvania preventívnej rehabilitácie má príslušník finančnej správy nárok na
služobný plat.
(12)
Podrobnosti o vykonávaní preventívnej rehabilitácie, vysielaní na preventívnu rehabilitáciu
a riadení preventívnej rehabilitácie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo financií.
(13)
V tom istom kalendárnom roku možno čerpať preventívnu rehabilitáciu podľa odseku
1 písm. a) a preventívnu rehabilitáciu podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c), ak
sú splnené podmienky podľa odsekov 3 a 4.
Osobitné podmienky výkonu štátnej služby príslušníčok
finančnej správy
finančnej správy
§ 221
(1)
Činnosti zakázané tehotným príslušníčkam finančnej správy, matkám – príslušníčkam
finančnej správy do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim príslušníčkam finančnej
správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
(2)
Tehotná príslušníčka finančnej správy nesmie vykonávať štátnu službu, ktorá podľa
lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo zo zdravotných dôvodov, ktoré spočívajú
v jej osobe; to platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a o dojčiacej
príslušníčke finančnej správy.
(3)
Dojčiaca príslušníčka finančnej správy na účely tohto zákona je príslušníčka finančnej
správy, ktorá služobný úrad písomne informovala o tejto skutočnosti.
§ 222
(1)
Tehotná príslušníčka finančnej správy a príslušníčka finančnej správy starajúca sa
o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť zaraďovaná na výkon štátnej služby nad základný
čas služby v týždni a do služobnej pohotovosti. Na výkon štátnej služby nad základný
čas služby v týždni možno zaradiť príslušníčku finančnej správy, ktorá sa stará o
dieťa staršie ako jeden rok a mladšie ako tri roky, len s jej písomným súhlasom. Do
služobnej pohotovosti možno zaradiť príslušníčku finančnej správy, ktorá sa stará
o dieťa mladšie ako 15 rokov, len s jej písomným súhlasom.
(2)
Príslušníčka finančnej správy starajúca sa o dieťa mladšie ako jeden rok nesmie byť
vysielaná na služobné cesty mimo miesta výkonu štátnej služby alebo trvalého pobytu.
§ 223
(1)
Ak tehotná príslušníčka finančnej správy vykonáva štátnu službu, ktorej výkon je
tehotným príslušníčkam finančnej správy zakázaný alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje
jej tehotenstvo, nadriadený je povinný dočasne ju previesť alebo preložiť na inú funkciu,
ktorá je pre ňu vhodná.
(2)
Ak z dôvodov uvedených v odseku 1 nemožno tehotnú príslušníčku finančnej správy dočasne
previesť alebo preložiť na inú funkciu, ktorá je pre ňu vhodná, nadriadený je povinný
zaradiť ju do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy.
(3)
Ak tehotná príslušníčka finančnej správy má vo funkcii, na ktorú bola dočasne prevedená
alebo preložená podľa odseku 1 bez svojho zavinenia, nižší služobný príjem, poskytuje
sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávacia dávka podľa osobitných predpisov.182)
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú rovnako na príslušníčku finančnej správy do
konca deviateho mesiaca po pôrode a na dojčiacu príslušníčku finančnej správy.
§ 224
Tehotnú príslušníčku finančnej správy a príslušníčku finančnej správy starajúcu sa
o dieťa mladšie ako osem rokov možno vysielať na služobné cesty mimo miesta výkonu
štátnej služby alebo trvalého pobytu alebo preložiť do iného miesta výkonu štátnej
služby len s jej písomným súhlasom; ustanovenie § 222 ods. 2 tým nie je dotknuté.
§ 225
(1)
Nadriadený je povinný pri zaraďovaní do výkonu štátnej služby prihliadať aj na povinnosti
príslušníčky finančnej správy voči dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov, o ktoré sa stará.
(2)
Nadriadený určí príslušníčke finančnej správy starajúcej sa o dieťa mladšie ako 15
rokov alebo tehotnej príslušníčke finančnej správy na jej žiadosť kratší čas služby
v týždni alebo ho inak upraví, ak tomu nebráni dôležitý záujem štátnej služby.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka
§ 226
(1)
V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí príslušníčke finančnej
správy materská dovolenka v trvaní 34 týždňov; osamelej príslušníčke finančnej správy
patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a príslušníčke finančnej správy, ktorá
porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov.
V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj príslušníkovi finančnej
správy od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o
narodené dieťa.
(2)
Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytne príslušníčke finančnej správy alebo
príslušníkovi finančnej správy, ak o to písomne požiada, rodičovská dovolenka až do
troch rokov veku dieťaťa. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom
vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, poskytne sa príslušníčke finančnej správy alebo
príslušníkovi finančnej správy, ak o to písomne požiada, rodičovská dovolenka až do
šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o ktorý príslušníčka
finančnej správy alebo príslušník finančnej správy žiada, spravidla najmenej však
na jeden mesiac.
(3)
Na materskú dovolenku príslušníčka finančnej správy nastupuje spravidla od začiatku
šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom.
(4)
Ak príslušníčka finančnej správy vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej
ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka
odo dňa jej nástupu až do uplynutia doby uvedenej v odseku 1. Ak príslušníčka finančnej
správy vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu,
poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej
príslušníčke finančnej správy sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov
a príslušníčke finančnej správy, ktorá porodila súčasne dve alebo viac detí, sa poskytne
materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.
(5)
Materská dovolenka príslušníčky finančnej správy v súvislosti s pôrodom musí byť
najmenej 14 týždňov a nesmie sa skončiť ani byť prerušená pred uplynutím šiestich
týždňov odo dňa pôrodu.
(6)
Príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy sa po skončení rodičovskej
dovolenky podľa odseku 2 ustanovia do funkcie, ktorú vykonávali pred nástupom na túto
rodičovskú dovolenku. Ak ustanovenie do tejto funkcie nie je možné z dôvodu organizačnej
zmeny, ustanovia sa do inej funkcie za podmienok, ktoré pre príslušníčku finančnej
správy alebo príslušníka finančnej správy nie sú menej priaznivé ako podmienky pred
nástupom na rodičovskú dovolenku podľa odseku 2. Práva príslušníčky finančnej správy
a príslušníka finančnej správy, ktoré mali alebo ktoré im vznikli v čase nástupu na
rodičovskú dovolenku podľa odseku 2, zostávajú zachované v pôvodnom rozsahu aj po
skončení rodičovskej dovolenky; tieto práva im patria vrátane zmien, ktoré vyplývajú
zo všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov
služobného úradu.
(7)
Príslušníčka finančnej správy a príslušník finančnej správy sú povinní písomne oznámiť
služobnému úradu najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú
dovolenku alebo rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia
a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej
dovolenky.
(8)
Príslušníčka finančnej správy v stálej štátnej službe alebo príslušník finančnej
správy v stálej štátnej službe sa po skončení ich materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky ustanovia do funkcie podľa § 105 ods. 1, ak pred nástupom na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku vykonávali funkciu,
z ktorej bola predtým odvolaná iná príslušníčka finančnej správy alebo iný príslušník
finančnej správy z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku podľa odseku 2.
§ 227
(1)
Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj príslušníčka finančnej správy
alebo príslušník finančnej správy, ktorí prevzali na základe právoplatného rozhodnutia
príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré
im súd zveril do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, starostlivosti
budúcich osvojiteľov alebo do poručníctva, ak sa poručník osobne stará o dieťa podľa
osobitného predpisu183) alebo dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 1 sa poskytuje príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy odo
dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov; osamelej príslušníčke finančnej správy
alebo osamelému príslušníkovi finančnej správy sa poskytuje v trvaní 31 týždňov a
príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorý prevzal
dve alebo viac detí, v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši
tri roky veku. Rodičovská dovolenka podľa § 226 ods. 2 sa poskytuje až do dňa, kým dieťa dosiahne tri roky veku a kým dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť dosiahne šesť rokov veku.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka v osobitných prípadoch
§ 228
(1)
Ak bolo dieťa zo zdravotných dôvodov umiestnené v zariadení zdravotníckej starostlivosti
a príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy zatiaľ nastúpia
výkon štátnej služby, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka alebo rodičovská
dovolenka, najskôr však po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu; jej nevyčerpaná
časť sa príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy poskytne
odo dňa, keď prevzali dieťa zo zariadenia opäť do svojej starostlivosti a prestali
z tohto dôvodu vykonávať štátnu službu, nie však dlhšie ako do doby, keď dieťa dosiahne
tri roky, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú
starostlivosť, do šiestich rokov veku dieťaťa.
(2)
Príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa prestal
starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj príslušníčke finančnej správy alebo príslušníkovi
finančnej správy, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti zariadenia sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately alebo iného obdobného zariadenia z iných ako zdravotných
dôvodov, nepatrí materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého
sa o dieťa nestará.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí príslušníčke finančnej správy materská dovolenka
v trvaní 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrie v čase, keď je príslušníčka finančnej správy na materskej dovolenke
alebo príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy na rodičovskej
dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte v trvaní dvoch týždňov odo dňa úmrtia
dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
§ 229
Ak príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej správy najmenej jeden
mesiac pred predpokladaným dňom skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
požiadajú nadriadeného o poskytnutie dovolenky tak, aby nadväzovala bezprostredne
na skončenie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, nadriadený je povinný
žiadosti vyhovieť.
§ 230
Prestávky na dojčenie
(1)
Príslušníčke finančnej správy, ktorá dojčí svoje dieťa, patria okrem prestávok na
jedenie a oddych osobitné prestávky na dojčenie.
(2)
Príslušníčke finančnej správy, ktorá vykonáva štátnu službu po celý určený základný
čas služby v týždni, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve
polhodinové prestávky a v ďalších troch mesiacoch jedna polhodinová prestávka za denný
čas služby.
(3)
Ak vykonáva príslušníčka finančnej správy štátnu službu s kratším časom služby v
týždni, ale aspoň polovicu určeného základného času služby v týždni, patrí jej jedna
polhodinová prestávka, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.
(4)
Prestávky na dojčenie sa započítavajú ako doba výkonu štátnej služby a patrí za ne
služobný plat.
§ 231
(1)
(2)
Osamelými sa rozumejú príslušníčky finančnej správy, ktoré žijú samy a sú slobodné,
ovdovelé alebo rozvedené, príslušníci finančnej správy, ktorí žijú sami a sú slobodní,
ovdovelí alebo rozvedení, alebo príslušníčky finančnej správy a príslušníci finančnej
správy osamelí z iných vážnych dôvodov.
ÔSMA HLAVA
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
§ 232
Povinnosti služobného úradu a príslušníka finančnej správy
(1)
Služobný úrad je povinný zabezpečovať príslušníkovi finančnej správy také podmienky,
aby mohol riadne vykonávať štátnu službu bez ohrozenia života, zdravia a majetku.
Ak príslušník finančnej správy oznámi zistené nedostatky, služobný úrad je povinný
urobiť opatrenia na ich odstránenie.
(2)
Príslušník finančnej správy je povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví
a majetku ani k bezdôvodnému obohateniu. Ak hrozí škoda, je povinný na ňu upozorniť
nadriadeného.
(3)
Ak na odvrátenie hroziacej škody treba neodkladne vykonať služobný zákrok, použijú
sa § 33 až 35.
Všeobecná zodpovednosť príslušníka finančnej správy
§ 233
(1)
Príslušník finančnej správy zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú spôsobil zavineným
porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti
s ním. Služobný úrad je povinný preukázať príslušníkovi finančnej správy zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 237.
(2)
Predpokladom vzniku zodpovednosti príslušníka finančnej správy za škodu služobnému
úradu je
a)
vznik škody,
b)
porušenie povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním,
c)
príčinná súvislosť medzi porušením povinností príslušníka finančnej správy a vzniknutou
škodou,
d)
zavinenie; to neplatí, ak ide o zodpovednosť podľa § 237.
§ 234
Príslušník finančnej správy, ktorý v duševnej poruche spôsobí škodu, zodpovedá za
ňu, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky. Príslušník finančnej
správy, ktorý sa vlastným zavinením, požitím alkoholických nápojov, omamných látok
alebo psychotropných látok a prípravkov uvedie do takého stavu, že nie je schopný
ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu spôsobenú v
tomto stave.
Zodpovednosť za nesplnenie povinností na odvrátenie škody
§ 235
Príslušník finančnej správy, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil
si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu
spôsobenú služobnému úradu.
§ 236
Príslušník finančnej správy nezodpovedá za škodu,
a)
ktorá vyplýva z rizika riadneho výkonu štátnej služby,
b)
ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej na majetku alebo nebezpečenstva priamo
hroziaceho životu alebo zdraviu, ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom
počínal spôsobom primeraným okolnostiam, alebo
c)
ktorú spôsobil pri plnení rozkazu jeho nadriadeného v rozpore so všeobecne záväzným
právnym predpisom, ak hrozilo nebezpečenstvo z omeškania a nadriadený na splnení tohto
rozkazu trval, hoci ho príslušník finančnej správy na tento rozpor upozornil.
§ 237
Osobitná zodpovednosť
(1)
Ak služobný úrad písomne zverí príslušníkovi finančnej správy hotovosť, ceniny, tovar,
zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať,
tento príslušník finančnej správy zodpovedá za vzniknutý schodok.
(2)
Príslušník finančnej správy sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že
schodok vznikol bez jeho zavinenia.
(3)
Ak je príslušník finančnej správy preložený, je povinný vyúčtovať hotovosť, ceniny,
tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty orgánu finančnej správy, ktorý mu ich zveril;
služobný úrad prevzatie hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu a iných hodnôt písomne
potvrdí. Podrobnosti o nakladaní so zverenými hodnotami ustanoví vnútorný predpis,
ktorý vydá prezident.
(4)
Príslušník finančnej správy zodpovedá za stratu výzbroje a iných predmetov, ktoré
mu boli zverené na základe písomného potvrdenia; tejto zodpovednosti sa zbaví, ak
preukáže, že stratu nezavinil.
Náhrada škody
§ 238
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému
úradu skutočnú škodu v peniazoch, ak ju na základe dohody s nadriadeným neodstráni
uvedením do pôvodného stavu.
(2)
Výška náhrady škody nesmie u príslušníka finančnej správy presiahnuť sumu rovnajúcu
sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti,
z ktorej škoda vznikla.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 2 neplatí, ak bola škoda spôsobená
a)
na zverených hodnotách, ktoré je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať, alebo
stratou zverených predmetov,
b)
pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov
alebo
c)
úmyselne.
(4)
Ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholických nápojov, omamných
látok alebo psychotropných látok a prípravkov, možno požadovať aj náhradu inej ujmy
než skutočnej škody.
§ 239
(1)
Ak bola škoda spôsobená aj služobným úradom alebo inou osobou, príslušník finančnej
správy je povinný nahradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
(2)
Ak zodpovedá za škodu niekoľko príslušníkov finančnej správy, každý z nich je povinný
uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
§ 240
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z jej ceny v čase spôsobenia škody.
§ 241
(1)
Ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, možno určiť náhradu škody nižšou sumou,
než je skutočná škoda alebo než je trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej
správy, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla.
Výška náhrady škody však musí byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda
presahuje trojnásobok služobného platu príslušníka finančnej správy, ktorý mu patril
v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla, najmenej jeden služobný
plat príslušníka finančnej správy, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti,
z ktorej škoda vznikla.
(2)
Ak spôsobil škodu z nedbanlivosti príslušník finančnej správy ako vodič pri dopravnej
nehode, možno v odôvodnených prípadoch náhradu škody odpustiť, najmä ak došlo k dopravnej
nehode pri sťažených podmienkach alebo ak ide o prvé zavinenie vodiča.
(3)
Ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku požitia alkoholických nápojov, omamných látok
alebo psychotropných látok a prípravkov alebo o škodu na zverených hodnotách, ktoré
je príslušník finančnej správy povinný vyúčtovať, alebo o škodu spôsobenú stratou
zverených predmetov, môže náhradu škody nižšou sumou určiť len odvolací orgán, alebo
ak ide o škodu spôsobenú trestným činom, aj súd.
(4)
Pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných
povinností príslušníka finančnej správy, na spoločenský význam škody, na to, ako k
nej došlo, a na osobné pomery príslušníka finančnej správy.
(5)
Náhradu škody nemožno znížiť, ak bola škoda spôsobená úmyselne.
§ 242
(1)
Služobný úrad je povinný požadovať od príslušníka finančnej správy náhradu škody,
za ktorú príslušník finančnej správy zodpovedá. Výšku požadovanej náhrady škody určuje
nadriadený.
(2)
Ak sa nadriadený a príslušník finančnej správy o náhrade škody dohodnú, uzavrú o
tom písomnú dohodu. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o náhrade škody nadriadený. Nadriadený
môže v dohode s príslušníkom finančnej správy dohodnúť alebo v rozhodnutí povoliť
náhradu škody v splátkach; ustanovenia § 304 ods. 9 až 11 sa použijú primerane.
(3)
Ak bola škoda spôsobená trestným činom, postupuje sa podľa odseku 2, ak o náhrade
škody nerozhodol súd.
§ 243
Ak spôsobil škodu nadriadený spoločne s podriadeným príslušníkom finančnej správy,
určí výšku náhrady škody a postupuje podľa § 242 ods. 2 vyšší nadriadený.
§ 244
Ak príslušník finančnej správy uhradil aspoň 2/3 určenej sumy náhrady škody a ak preukáže
v štátnej službe mimoriadne výsledky, môže nadriadený zvyšok náhrady škody odpustiť;
to sa nevzťahuje na škodu podľa § 238 ods. 3.
§ 245
Všeobecná zodpovednosť služobného úradu
(1)
Ak bola príslušníkovi finančnej správy spôsobená pri výkone štátnej služby alebo
v priamej súvislosti s ním škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný
úrad.
(2)
Služobný úrad zodpovedá príslušníkovi finančnej správy aj za škodu, ktorú mu spôsobil
nadriadený porušením právnej povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.
(3)
Ak bolo ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy pri služobnom zákroku spôsobené
poškodenie na zdraví inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí
mu náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške.
(4)
V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i príslušníkovi finančnej správy, ktorému
bolo konaním inej osoby spôsobené poškodenie na zdraví pre výkon štátnej služby.
Zodpovednosť služobného úradu pri služobných úrazoch a chorobách z povolania
§ 246
(1)
Za škodu vzniknutú služobným úrazom zodpovedá služobný úrad. Služobným úrazom je
úraz, ktorým došlo pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu
zdravia príslušníka finančnej správy alebo k jeho smrti. Služobným úrazom nie je úraz,
ktorý príslušník finančnej správy utrpel na ceste do služby a späť; to neplatí, ak
ho nadriadený mimoriadne povolal na miesto výkonu štátnej služby alebo na iné dohodnuté
miesto.
(2)
Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý príslušník finančnej správy utrpel
pre výkon štátnej služby.
(3)
Za škodu spôsobenú príslušníkovi finančnej správy chorobou z povolania zodpovedá
služobný úrad, ak príslušník finančnej správy vykonával štátnu službu naposledy pred
jej zistením za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.
(4)
Ako choroba z povolania sa odškodňuje aj choroba vzniknutá pred jej zaradením do
zoznamu chorôb z povolania od jej zaradenia do tohto zoznamu, ale len za dobu najviac
troch rokov pred jej zaradením do tohto zoznamu.
§ 247
(1)
Služobný úrad sa zodpovednosti za škodu podľa § 246 zbaví , ak preukáže, že
a)
škoda bola spôsobená tým, že príslušník finančnej správy svojím zavinením porušil
všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne
oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, a
toto porušenie bolo jedinou príčinou škody, alebo
b)
škodu si spôsobil príslušník finančnej správy požitím alkoholických nápojov, omamných
látok alebo psychotropných látok a prípravkov a služobný úrad nemohol škode zabrániť.
(2)
Služobný úrad sa čiastočne zbaví zodpovednosti za škodu podľa § 246, ak preukáže, že
a)
príslušníkovi finančnej správy vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým
spôsobom správania a je zrejmé, že hoci neporušil všeobecne záväzné právne predpisy,
vnútorné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone
štátnej služby a požiarnej ochrany, konal ľahkomyseľne a musel si pri tom byť vzhľadom
na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže spôsobiť úraz alebo chorobu
z povolania, alebo
b)
škoda bola spôsobená tým, že príslušník finančnej správy svojím zavinením porušil
všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby a požiarnej ochrany, hoci bol s nimi riadne
oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie boli sústavne vyžadované a kontrolované, a
toto porušenie bolo len jednou z príčin škody.
(3)
Ak sa služobný úrad podľa odseku 2 zbaví zodpovednosti čiastočne, určí sa časť škody,
ktorú znáša príslušník finančnej správy podľa miery jeho zavinenia; služobný úrad
vždy uhradí aspoň jednu tretinu škody.
(4)
Za ľahkomyseľné konanie nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce
z rizika výkonu štátnej služby.
§ 248
Služobný úrad sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu podľa § 246, ak príslušník finančnej správy utrpel služobný úraz
a)
pri služobnom zákroku alebo
b)
pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu alebo zdraviu alebo škody hroziacej
na majetku, ak príslušník finančnej správy tento stav sám úmyselne nevyvolal.
§ 249
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená
choroba z povolania, je služobný úrad povinný v rozsahu, v ktorom za škodu zodpovedá,
poskytnúť náhradu za vecnú škodu.
§ 250
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na odložených veciach
(1)
Služobný úrad zodpovedá za škodu na veciach, ktoré na jeho pracoviskách príslušník
finančnej správy odložil pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním
na mieste na to určenom, a ak nie je takéto miesto určené, na mieste, kde sa obvykle
odkladajú.
(2)
Za veci, ktoré príslušník finančnej správy obvykle do služby nenosí a ktoré nadriadený
neprevzal do osobitnej úschovy, zodpovedá služobný úrad podľa odseku 1 len do sumy
500 eur. Ak škodu na týchto veciach spôsobil iný príslušník finančnej správy alebo
zamestnanec finančného riaditeľstva alebo ak nadriadený tieto veci prevzal do úschovy,
zodpovedá služobný úrad za škodu bez obmedzenia.
(3)
Nárok na náhradu škody podľa odseku 1 zanikne, ak ju príslušník finančnej správy
neohlásil nadriadenému bezodkladne, najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa, keď
sa o škode dozvedel.
§ 251
Zodpovednosť služobného úradu za škodu na veciach
(1)
Ak príslušník finančnej správy utrpel škodu na veciach pre výkon štátnej služby,
pri služobnom zákroku, služobnom výcviku alebo pri výkone štátnej služby pri bezpečnostných
opatreniach, zodpovedá za ňu služobný úrad.
(2)
Príslušník finančnej správy, ktorý pri odvracaní nebezpečenstva hroziaceho životu
alebo zdraviu alebo škody hroziacej na majetku utrpel škodu na veciach, má nárok voči
služobnému úradu na jej náhradu, ako aj na náhradu účelne vynaložených nákladov, ak
tento stav sám nevyvolal a počínal si pri tom spôsobom primeraným okolnostiam.
Spoločné ustanovenia o zodpovednosti služobného úradu za škodu
§ 252
(1)
Pri zodpovednosti služobného úradu za škodu rozhoduje o náhrade škody nadriadený.
Ak sa preukáže, že škodu zavinil aj poškodený príslušník finančnej správy, zodpovednosť
služobného úradu sa pomerne obmedzí.
(2)
Služobný úrad je povinný uhradiť príslušníkovi finančnej správy skutočnú škodu v
peniazoch, ak na základe dohody s príslušníkom finančnej správy škodu neuhradí uvedením
do pôvodného stavu.
§ 253
Osobitné ustanovenie o zodpovednosti za škodu na zdraví ozbrojeného príslušníka
finančnej správy
finančnej správy
Ak ide o inú škodu na zdraví ozbrojeného príslušníka finančnej správy než z dôvodu
služobného úrazu alebo choroby z povolania, platí pre spôsob a rozsah jej náhrady
ustanovenie o služobných úrazoch s tým obmedzením, že ozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy nepatrí jednorazové mimoriadne odškodnenie a jednorazové odškodnenie pozostalým.
§ 254
(1)
Ak služobný úrad poškodenému uhradil škodu, má nárok na úhradu škody voči tomu, kto
takúto škodu zavinil, v rozsahu zodpovedajúcom miere jeho zavinenia, ak nebolo vopred
dohodnuté inak.
(2)
Ak ide o náhradu škody pri chorobách z povolania a služobný úrad takúto škodu uhradil,
má nárok na úhradu voči všetkým organizáciám, v ktorých postihnutý príslušník finančnej
správy pracoval alebo vykonával štátnu službu za podmienok, za ktorých vzniká choroba
z povolania, ktorou bol postihnutý, v rozsahu zodpovedajúcom času, v akom pracoval
alebo vykonával štátnu službu podľa osobitných predpisov184) v týchto organizáciách.
DEVIATA HLAVA
SKONČENIE SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 255
Druhy skončenia služobného pomeru
Služobný pomer sa skončí
a)
zrušením v skúšobnej dobe,
b)
uvoľnením,
c)
prepustením,
d)
stratou hodnosti,
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby,
f)
smrťou príslušníka finančnej správy,
g)
zákazom činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej služby príslušníka finančnej
správy,
h)
pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby,
i)
pre nezískanie profesijného vzdelania.
§ 256
Zrušenie služobného pomeru v skúšobnej dobe
V skúšobnej dobe môže nadriadený alebo príslušník finančnej správy zrušiť služobný
pomer písomne aj bez uvedenia dôvodov. Služobný pomer sa končí uplynutím troch kalendárnych
dní nasledujúcich po dni doručenia písomného oznámenia nadriadenému alebo príslušníkovi
finančnej správy, vždy však najneskôr uplynutím skúšobnej doby; ustanovenia § 292 ods. 2 a 3 sa použijú primerane.
§ 257
Uvoľnenie
(1)
Príslušník finančnej správy musí byť uvoľnený zo služobného pomeru, ak o to požiada.
Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná.
(2)
Deň, keď je žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru doručená bezprostredne nadriadenému
alebo nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o uvoľnení príslušníka finančnej
správy zo služobného pomeru, sa považuje za deň doručenia žiadosti.
(3)
Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podáva príslušník finančnej správy spravidla
prostredníctvom bezprostredne nadriadeného tomu nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť
o uvoľnení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru; nadriadený, ktorému
bola písomná žiadosť o uvoľnenie podaná osobne, je povinný jej podanie príslušníkovi
finančnej správy písomne potvrdiť.
(4)
Ak príslušník finančnej správy písomne oznámi, že svoju žiadosť o uvoľnenie zo služobného
pomeru berie späť skôr, ako mu bolo rozhodnutie oprávneného orgánu o skončení služobného
pomeru uvoľnením oznámené, a nadriadený so späťvzatím tejto žiadosti súhlasí, konanie
o uvoľnení zo služobného pomeru sa tým bez ďalšieho opatrenia končí.
(5)
Súhlas so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru je nadriadený povinný
príslušníkovi finančnej správy dať písomne.
(6)
Ak nadriadený so späťvzatím žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nesúhlasí,
bezodkladne to písomne oznámi príslušníkovi finančnej správy.
(7)
Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak
sa príslušník finančnej správy a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného
pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti
o uvoľnenie zo služobného pomeru.
(8)
Rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený príslušníkovi
finančnej správy najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti o uvoľnenie
zo služobného pomeru.
§ 258
Prepustenie
(1)
Nadriadený prepustí príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru, ak
a)
pre neho v dôsledku zníženia počtu miest príslušníkov finančnej správy schválených
vládou v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
b)
funkcia bez zbrane, do ktorej bol ustanovený, bola určená za funkciu so zbraňou a
nemožno ho previesť alebo preložiť na inú voľnú funkciu,
c)
dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou, do ktorej bol
ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
d)
ozbrojený príslušník finančnej správy stratil duševnú spôsobilosť na výkon funkcie
so zbraňou a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia, do ktorej by mohol byť ustanovený,
e)
ozbrojený príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie bez zbrane stratí zdravotnú
spôsobilosť na výkon akejkoľvek funkcie so zbraňou a nemožno ho nanovo ustanoviť do
funkcie podľa § 108,
f)
neozbrojený príslušník finančnej správy dlhodobo stratil zdravotnú spôsobilosť na
výkon funkcie, do ktorej bol ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná funkcia,
do ktorej by mohol byť ustanovený,
g)
neozbrojený príslušník finančnej správy stratil duševnú spôsobilosť na výkon štátnej
služby,
h)
nie je podľa záveru služobného hodnotenia spôsobilý vykonávať funkciu, do ktorej
bol ustanovený, a v štátnej službe nie je voľná iná, menej náročná funkcia, do ktorej
by mohol byť ustanovený,
i)
bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu
v štátnej službe,
j)
porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie
v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
k)
mu boli počas šiestich mesiacov právoplatne uložené dve disciplinárne opatrenia za
disciplinárne previnenie okrem pokarhania,
l)
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin na nepodmienečný
trest odňatia slobody alebo mu bola právoplatným rozsudkom potvrdená dohoda o vine
a treste za úmyselný trestný čin alebo dohoda o vine a treste, ktorou mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody,
m)
ozbrojený príslušník finančnej správy stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky
a nie je voľná funkcia bez zbrane, do ktorej by mohol byť ustanovený,
n)
neozbrojený príslušník finančnej správy už nie je občanom podľa § 204 ods. 6,
o)
príslušný cirkevný orgán rozhodol o jeho odvolaní z funkcie duchovného finančnej
správy,
p)
porušil základnú povinnosť príslušníka finančnej správy podľa § 119 ods. 2 písm. l), m) alebo písm. u) alebo ods. 3,
q)
existujú dôvody podľa § 323 ods. 26 alebo § 331 ods. 10 alebo
r)
nespĺňa podmienku spoľahlivosti.
(2)
(3)
Nadriadený prepustí príslušníka finančnej správy zaradeného v prípravnej štátnej
službe alebo v dočasnej štátnej službe zo služobného pomeru, ak sa v dôsledku organizačných
zmien zrušila jeho doterajšia funkcia a nie je pre neho v štátnej službe voľná iná
funkcia.
(4)
Ozbrojený príslušník finančnej správy zaradený v stálej štátnej službe, ktorému nevznikol
nárok na výsluhový dôchodok alebo na starobný dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu
uvedeného v odseku 1 písm. a). Neozbrojený príslušník finančnej správy zaradený v
stálej štátnej službe, ktorému nevznikol nárok na výsluhový dôchodok alebo na starobný
dôchodok, nemôže byť prepustený z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b). Z dôvodu uvedeného
v odseku 1 písm. a) môže byť neozbrojený príslušník finančnej správy zaradený v stálej
štátnej službe prepustený, ak bol po dobu predchádzajúcich šiestich mesiacov zaradený
v zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy. Z dôvodu uvedeného
v odseku 1 písm. c), d) alebo f) môže byť príslušník finančnej správy zaradený v stálej
štátnej službe prepustený, ak bol po dobu predchádzajúcich dvoch rokov zaradený v
zálohe pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy; to neplatí, ak príslušník
finančnej správy zároveň stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon akejkoľvek funkcie
bez zbrane alebo duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby, alebo ak ozbrojený príslušník
finančnej správy nedal písomný súhlas s výkonom štátnej služby ako neozbrojený príslušník
finančnej správy.
(5)
O prepustení príslušníka finančnej správy z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. i)
až n), p) alebo q) možno rozhodnúť len do troch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil
dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol;
v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení príslušníkovi finančnej správy
aj doručiť.
§ 259
(1)
Návrh na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru spracúva spravidla
jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho bezodkladne nadriadenému, ktorý je oprávnený
rozhodnúť o prepustení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru; návrh na
prepustenie duchovného finančnej správy zo služobného pomeru spracúva bezprostredne
nadriadený na základe rozhodnutia príslušného cirkevného orgánu.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy musí byť umožnené vyjadriť sa k návrhu na prepustenie
zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 258 ods. 1 písm. j) alebo p), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
§ 260
(1)
Rozhodnutie o prepustení musí byť vyhotovené písomne a musí v ňom byť uvedený dôvod
prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú. Pri prepustení z dôvodu uvedeného
v § 258 ods. 1 písm. g) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku klinického psychológa.
(2)
Pri prepustení podľa § 258 ods. 1 písm. a) až f), ods. 2 alebo ods. 3 sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po doručení
rozhodnutia o prepustení. Ak ide o prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného
pomeru z dôvodov uvedených v § 258 ods. 1 písm. g) až r), služobný pomer príslušníka finančnej správy sa skončí dňom doručenia rozhodnutia
o prepustení. Pri prepustení podľa § 258 ods. 1 písm. q) sa použije ustanovenie § 323 ods. 26 druhej vety alebo ustanovenie § 331 ods. 10 druhej vety.
§ 261
Zákaz prepustenia
(1)
Príslušník finančnej správy nesmie byť prepustený zo služobného pomeru v ochrannej
dobe. Za ochrannú dobu sa na účely tohto zákona považuje doba,
a)
keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre chorobu alebo pre
úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia
alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných látok a prípravkov, najdlhšie
do skončenia podpornej doby143) alebo podporného obdobia,187)
b)
od podania návrhu na ústavné ošetrovanie, od nástupu na kúpeľnú starostlivosť určenú
pre ozbrojeného príslušníka finančnej správy alebo od nástupu na kúpeľnú starostlivosť
určenú pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy poskytnutú v dobe dočasnej neschopnosti
na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia; pri ochorení
na dlhodobú ťažkú chorobu alebo na chorobu z povolania sa táto doba predlžuje o šesť
mesiacov po prepustení z ústavného ošetrovania, najdlhšie do skončenia podpornej doby
alebo podporného obdobia,
c)
keď je príslušníčka finančnej správy tehotná, keď je príslušníčka finančnej správy
na materskej dovolenke, keď je príslušníčka finančnej správy alebo príslušník finančnej
správy na rodičovskej dovolenke alebo keď sa príslušníčka finančnej správy alebo osamelý
príslušník finančnej správy trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky,
d)
nariadeného karanténneho opatrenia.
(2)
Zákaz prepustenia príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru sa nevzťahuje
na prepustenie
a)
b)
ozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý stratil zdravotnú spôsobilosť na
výkon akejkoľvek funkcie so zbraňou a nemožno ho previesť ani preložiť na inú voľnú
funkciu, ani nanovo ustanoviť podľa § 108,
c)
neozbrojeného príslušníka finančnej správy, ktorý v prípravnej štátnej službe alebo
dočasnej štátnej službe stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie bez zbrane
a nemožno ho previesť ani preložiť na inú voľnú funkciu.
(3)
Ak bolo rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru doručené príslušníkovi finančnej
správy pred začiatkom ochrannej doby a služobný pomer by sa mal skončiť v tejto dobe,
ochranná doba sa do doby uvedenej v § 260 ods. 2 nezapočítava; služobný pomer sa končí až uplynutím zvyšnej časti doby uvedenej v
§ 260 ods. 2 po skončení ochrannej doby, pričom to neplatí, ak príslušník finančnej správy písomne
vyhlási, že na predĺžení služobného pomeru netrvá.
(4)
Vznik skutočnosti, ktorá podľa odseku 1 zakladá ochrannú dobu, je príslušník finančnej
správy povinný preukázať a bezodkladne oznámiť svojmu nadriadenému.
§ 262
Nároky po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru
(1)
Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer príslušníka
finančnej správy trvá. Za čas nezákonného skončenia služobného pomeru patrí príslušníkovi
finančnej správy služobný plat, ktorý mu patril v čase pred nezákonným skončením služobného
pomeru.
(2)
Ak po rozhodnutí o nezákonnom skončení služobného pomeru nemožno príslušníka finančnej
správy zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví sa do funkcie podľa § 105; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky podľa § 84 ods. 1 alebo ods. 2.
(3)
Príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru
neozbrojeným príslušníkom finančnej správy, možno podľa odseku 2 ustanoviť do funkcie
so zbraňou len na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom a ak spĺňa podmienky
podľa § 84 ods. 2; ustanovenia § 86 ods. 2 až 5 sa použijú primerane. Ak ide o funkciu podľa § 271 ods. 9, možno do tejto funkcie ustanoviť príslušníka finančnej správy so zdravotnou spôsobilosťou
podľa § 271 ods. 2 písm. b).
(4)
Príslušníka finančnej správy, ktorý bol pred nezákonným skončením služobného pomeru
ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, možno podľa odseku 2 ustanoviť do funkcie
bez zbrane aj na jeho vlastnú žiadosť o vykonávanie štátnej služby ako neozbrojený
príslušník finančnej správy alebo s jeho písomným súhlasom s výkonom štátnej služby
ako neozbrojený príslušník finančnej správy; týmto ustanovením sa príslušník finančnej
správy stáva neozbrojeným príslušníkom finančnej správy. Ustanovenie prvej vety sa
nepoužije, ak má takýto príslušník finančnej správy nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu.111)
(5)
Ak po doručení rozhodnutia o zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru oznámi
príslušník finančnej správy, že netrvá na ďalšom výkone štátnej služby, platí, ak
sa príslušník finančnej správy a nadriadený nedohodnú inak, že jeho služobný pomer
sa skončil uvoľnením; v takom prípade sa služobný pomer skončí uplynutím dvoch kalendárnych
mesiacov nasledujúcich po dni, keď nastali účinky pôvodného rozhodnutia.
§ 263
Skončenie služobného pomeru stratou hodnosti
Služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa končí dňom nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku, ktorým súd ozbrojenému príslušníkovi finančnej správy uložil
trest straty hodnosti.
§ 264
Skončenie služobného pomeru v dočasnej štátnej službe
(1)
Služobný pomer v dočasnej štátnej službe sa končí jej uplynutím; za uplynutie dočasnej
štátnej služby sa považuje aj jej skončenie podľa odseku 2 alebo odseku 3.
(2)
Dočasná štátna služba príslušníka finančnej správy podľa § 79 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. e) sa skončí dňom, keď dôvod na dočasné obsadenie funkcie podľa § 79 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. e) odpadol.
(3)
Dočasná štátna služba príslušníka finančnej správy podľa § 79 ods. 2 písm. d) sa skončí jeho odvolaním z funkcie prezidenta alebo z funkcie viceprezidenta.
(4)
Pred uplynutím dočasnej štátnej služby sa služobný pomer môže skončiť aj ostatnými
spôsobmi uvedenými v § 255.
§ 265
Skončenie služobného pomeru zákazom činnosti spočívajúcim v zákaze výkonu štátnej
služby príslušníka finančnej správy
Služobný pomer príslušníka finančnej správy sa končí dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku, ktorým súd príslušníkovi finančnej správy uložil trest zákazu činnosti spočívajúci
v zákaze výkonu štátnej služby príslušníka finančnej správy.
§ 266
Skončenie služobného pomeru pre nespôsobilosť na zaradenie do stálej štátnej služby
Služobný pomer príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe sa skončí
dňom nadobudnutia právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že príslušník finančnej
správy je nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby.
§ 267
Skončenie služobného pomeru pre nezískanie profesijného vzdelania
Služobný pomer príslušníka finančnej správy v prípravnej štátnej službe sa skončí
dňom nasledujúcim po dni, keď v kurze zameranom na získanie profesijného vzdelania
príslušníkovi finančnej správy nebola povolená opravná skúška alebo povolenú opravnú
skúšku nevykonal úspešne, alebo bol z uvedeného kurzu vylúčený, a tým nesplnil kvalifikačný
predpoklad profesijného vzdelania.
§ 268
Posudok o služobnej činnosti a potvrdenie o zamestnaní
(1)
Ak príslušník finančnej správy požiada o vydanie posudku o služobnej činnosti, nadriadený
je povinný mu ho vydať do 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia žiadosti.
(2)
Pri skončení služobného pomeru je služobný úrad povinný vydať príslušníkovi finančnej
správy potvrdenie o zamestnaní a uviesť v ňom najmä dobu jeho trvania, skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie nároku na dovolenku, záväzky príslušníka finančnej správy
voči finančnej správe, výšku, poradie a v čí prospech sa vykonávali zrážky zo služobného
príjmu príslušníka finančnej správy a skutočnosti rozhodujúce pre dávku v nezamestnanosti
poskytovanú podľa osobitných predpisov.163)
§ 269
Po skončení služobného pomeru je bývalý príslušník finančnej správy povinný bezodkladne
vrátiť služobný preukaz a služobný odznak.
§ 270
Odstupné a odchodné neozbrojeného príslušníka finančnej správy
(1)
Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol prepustený zo služobného
pomeru z dôvodu uvedeného v § 258 ods. 1 písm. a), b), f) alebo g), patrí odstupné v sume
a)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer v
stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok a menej ako dva roky,
b)
trojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer v
stálej štátnej službe trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
c)
štvornásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer v
stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(2)
Ak je neozbrojený príslušník finančnej správy prevedený alebo preložený bez jeho
súhlasu a bez jeho žiadosti a požiada do jedného mesiaca po takomto prevedení alebo
preložení o uvoľnenie zo služobného pomeru, patrí mu odstupné v sume podľa odseku
1. Na účely prvej vety sa za naposledy priznaný služobný plat podľa odseku 1 považuje
služobný plat podľa § 107 ods. 11, ak neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy takýto služobný plat patrí.
(3)
Ak služobný pomer podľa tohto zákona vznikne opätovne pred uplynutím doby určenej
podľa poskytnutého odstupného, neozbrojený príslušník finančnej správy je povinný
vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť služobnému úradu. Neozbrojený príslušník finančnej
správy je povinný vrátiť odstupné do 15 kalendárnych dní od opätovného vzniku služobného
pomeru, ak sa s nadriadeným písomne nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí
podľa počtu dní od opätovného vzniku služobného pomeru do uplynutia doby vyplývajúcej
z poskytnutého odstupného.
(4)
Neozbrojenému príslušníkovi finančnej správy patrí pri prvom skončení služobného
pomeru po preukázaní nároku na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok alebo
invalidný dôchodok, ak požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením služobného pomeru
alebo do jedného mesiaca po jeho skončení, odchodné v sume
a)
jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval najviac
päť rokov,
b)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval
viac ako päť rokov a menej ako desať rokov,
c)
trojnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval
10 rokov a menej ako 15 rokov,
10 rokov a menej ako 15 rokov,
d)
štvornásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval
15 rokov a menej ako 25 rokov,
15 rokov a menej ako 25 rokov,
e)
päťnásobku jeho naposledy priznaného služobného platu, ak jeho služobný pomer trval
najmenej 25 rokov.
(5)
Do doby trvania služobného pomeru podľa odseku 4 sa neozbrojenému príslušníkovi finančnej
správy nezapočítava doba, ktorú má započítanú na účely priznania odchodného podľa
osobitného predpisu.143)
DESIATA HLAVA
LEKÁRSKA POSUDKOVÁ ČINNOSŤ A PRIESKUMNÉ KONANIE
§ 271
Lekárska posudková činnosť
(1)
Lekárska posudková činnosť zahŕňa posudzovanie
a)
zdravotnej spôsobilosti občana na výkon funkcie so zbraňou podľa § 86 ods. 3,
b)
zdravotnej spôsobilosti príslušníka finančnej správy na výkon funkcie so zbraňou
podľa § 107 ods. 8, § 113 ods. 6 a § 262 ods. 3,
c)
zdravotnej spôsobilosti ozbrojeného príslušníka finančnej správy na ďalší výkon funkcie
so zbraňou,
d)
lekárskych návrhov na preventívnu rehabilitáciu formou liečebno–preventívnej starostlivosti.
(2)
Zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou sa na základe posúdenia zdravotného
stavu určuje ustanovením zdravotnej klasifikácie takto:
a)
zdravotná klasifikácia A – spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou,
b)
zdravotná klasifikácia C – obmedzene spôsobilý na výkon funkcie so zbraňou,
c)
zdravotná klasifikácia D – nespôsobilý na výkon funkcie so zbraňou.
(3)
Zdravotná spôsobilosť podľa odseku 1 písm. a) až c) sa zisťuje a posudzuje pri lekárskych
prehliadkach v rámci prijímacieho konania a prieskumného konania.
(4)
Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva služobný posudkový lekár.
(5)
O odvolaní proti rozhodnutiu vydanému podľa odseku 1 písm. b) alebo písm. c) rozhoduje
hlavný posudkový lekár.
(6)
Služobným posudkovým lekárom a hlavným posudkovým lekárom môže byť len lekár so špecializáciou
v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo, ktorý je v pracovnom pomere k služobnému
úradu podľa osobitných predpisov188) alebo s ktorým služobný úrad uzatvoril dohodu o vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti
podľa odseku 4 alebo odseku 5.
(7)
Výkon lekárskej posudkovej činnosti na účely podľa odseku 1 môže služobný úrad zabezpečiť
aj na základe zmluvy s právnickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon činnosti pracovnej
zdravotnej služby podľa osobitného predpisu.189)
(8)
Kritériá určenia a podmienky určenia zdravotnej klasifikácie podľa odseku 2 ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom
zdravotníctva Slovenskej republiky.
(9)
Funkcie so zbraňou, ktoré môže vykonávať aj príslušník finančnej správy so zdravotnou
klasifikáciou podľa odseku 2 písm. b), ustanoví vnútorný predpis, ktorý vydá prezident.
§ 272
Prieskumné konanie
(1)
Prieskumným konaním zameraným na posúdenie zdravotného stavu alebo zmeny zdravotného
stavu príslušníka finančnej správy sa určuje
a)
zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou,
b)
zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon funkcie so zbraňou alebo
c)
súvislosť choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby.
(2)
Prieskumné konanie vykonáva služobný posudkový lekár. Zdravotná spôsobilosť a súvislosť
choroby alebo úrazu s výkonom štátnej služby sa určuje na základe výsledkov lekárskej
prehliadky a odborných lekárskych vyšetrení.
(3)
Prieskumné konanie sa vykonáva na podnet nadriadeného alebo na základe žiadosti príslušníka
finančnej správy. Nadriadený dá podnet na prieskumné konanie vždy, ak dočasná neschopnosť
ozbrojeného príslušníka finančnej správy na výkon funkcie so zbraňou pre chorobu alebo
úraz trvá nepretržite šesť mesiacov alebo šesť mesiacov pred skončením podpornej doby.
JEDENÁSTA HLAVA
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV V ŠTÁTNEJ SLUŽBE
Činnosť odborových orgánov
§ 273
(1)
V súlade s týmto zákonom vystupujú na ochranu práv a oprávnených záujmov príslušníkov
finančnej správy príslušné odborové orgány.
(2)
Služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom
a)
podklady potrebné na zostavenie systemizácie na príslušný kalendárny rok,
b)
návrh na prevedenie alebo na preloženie príslušníka finančnej správy z dôvodu podľa
§ 107 ods. 1 písm. a) až d) alebo z dôvodu právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti,
c)
návrh na prepustenie príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru z dôvodu podľa
§ 258 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo ods. 3 alebo pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti,
d)
služobné hodnotenie, v ktorom je príslušník finančnej správy hodnotený ako nespôsobilý
na výkon doterajšej funkcie alebo na výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, pred
jeho schválením.
(3)
Ak sa príslušný odborový orgán nevyjadrí vo veciach uvedených v odseku 2 do troch
pracovných dní odo dňa ich písomného doručenia, považujú sa za prerokované.
§ 274
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý pôsobí v odborovom orgáne, a toto pôsobenie si
vyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností štátnej služby, sa zaraďuje do zálohy
podľa § 116 ods. 1 písm. c).
(2)
Príslušník finančnej správy sa po skončení pôsobenia v odborovom orgáne podľa odseku
1 ustanoví do funkcie na rovnakej úrovni, akú naposledy zastával, ak to nie je možné,
ustanoví sa do funkcie podľa § 105; ustanovenie § 113 ods. 6 tým nie je dotknuté.
(3)
Príslušníkovi finančnej správy zvolenému do odborového orgánu, pôsobenie v ktorom
si nevyžaduje dlhodobé uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby,
sa udelí služobné voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
(4)
Odborovým funkcionárom podľa odseku 3 sa poskytne na odborové vzdelávanie služobné
voľno s nárokom na služobný plat na nevyhnutne potrebný čas.
§ 275
(1)
Služobný pomer príslušníka finančnej správy sa nesmie skončiť pre pôsobenie v odborovom
orgáne.
(2)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol zvolený do odborového orgánu, môže byť v čase
funkčného obdobia a v čase dvoch rokov po jeho skončení prepustený podľa § 258 ods. 1 písm. h) alebo písm. i) len po predchádzajúcom súhlase príslušného odborového orgánu.
§ 276
(1)
Súčinnosť nadriadených s odborovými orgánmi sa uskutočňuje najmä tým, že nadriadení
umožnia príslušným odborovým orgánom
a)
vykonávať spoločenskú kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov
upravujúcich služobný pomer príslušníkov finančnej správy,
b)
vyžadovať od nadriadených informácie o hospodárení so mzdovými prostriedkami a podieľať
sa na dodržiavaní zásad spravodlivého odmeňovania,
c)
navrhovať svojich členov do poradných orgánov zriaďovaných na prerokúvanie návrhov
niektorých personálnych opatrení a na zásadné opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia,
liečebnej, kúpeľnej, rekreačnej a inej starostlivosti a hmotného zabezpečenia príslušníkov
finančnej správy,
d)
vyjadrovať sa k návrhom na rozvrhnutie základného času služby v týždni.
(2)
Služobný úrad poskytuje bezplatne na zabezpečenie činnosti odborového orgánu nevyhnutné
materiálno-technické zabezpečenie.
§ 277
(1)
Na zabezpečenie oprávnených záujmov a potrieb príslušníkov finančnej správy, na zlepšenie
podmienok výkonu služby, zdravotných, sociálnych a kultúrnych podmienok vrátane podmienok
na využívanie voľného času uzatvárajú v mene príslušníkov finančnej správy príslušné
odborové orgány a služobný úrad kolektívne zmluvy.
(2)
Kolektívnou zmluvou podľa odseku 1 nemožno zvýšiť odchodné neozbrojeného príslušníka
finančnej správy. Odstupné pre neozbrojeného príslušníka finančnej správy možno zvýšiť
len v rozsahu, v akom bolo odstupné podľa osobitného predpisu7) zvýšené kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
DVANÁSTA HLAVA
KONANIE VO VECIACH SLUŽOBNÉHO POMERU
§ 278
Predmet konania
Konaním vo veciach služobného pomeru je
a)
konanie, v ktorom sa rozhoduje o vzniku, zmene alebo zániku služobného pomeru,
b)
prieskumné konanie podľa § 272,
c)
konanie vo veci služobného hodnotenia podľa § 102,
d)
konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie príslušníka finančnej správy
podľa § 127 ods. 1 alebo priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy podľa § 127 ods. 2,
e)
konanie, v ktorom sa rozhoduje o
1.
poverení zastupovať príslušníka finančnej správy v riadiacej funkcii alebo vykonávať
dočasne neobsadenú riadiacu funkciu podľa § 112,
2.
zaradení do zálohy podľa § 113,
3.
dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby a o skončení dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby podľa § 117,
4.
o záveroch z previerky spoľahlivosti podľa § 121,
5.
zahladení disciplinárneho opatrenia podľa § 135,
6.
určení kratšieho času služby v týždni podľa § 137,
7.
vyslaní na štúdium podľa § 216,
8.
povinnosti uhradiť náklady na vzdelávanie podľa § 218,
9.
čiastočnom znížení alebo odpustení nákladov na vzdelávanie podľa § 218,
10.
náhrade škody podľa § 232 až 254,
11.
nepovolení opravnej skúšky v kurze zameranom na získanie profesijného vzdelania,
12.
vylúčení z kurzu zameraného na získanie profesijného vzdelania,
13.
žiadosti príslušníka finančnej správy o priznanie plnenia podľa tohto zákona okrem
plnení podľa § 117 ods. 7, § 149 ods. 3, § 185 až 203 a § 213 ods. 8 a 9.
§ 279
Účastníci konania
§ 280
Príslušnosť
(1)
Vo veciach služobného pomeru koná a rozhoduje oprávnený orgán.
(2)
Oprávneným orgánom príslušným na konanie v prvom stupni je nadriadený; ak ide o prieskumné
konanie podľa § 272, oprávneným orgánom je služobný posudkový lekár.
(3)
Oprávneným orgánom príslušným na konanie o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“)
je nadriadený oprávneného orgánu, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie, ak § 271 ods. 5 neustanovuje inak. O odvolaní proti rozhodnutiu prezidenta vydanému v prvom stupni
rozhoduje prezident na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. O odvolaní
proti rozhodnutiu ministra v prvom stupni rozhoduje minister na základe návrhu ním
ustanovenej osobitnej komisie.
§ 281
Postup v konaní
(1)
Oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený
skutočný stav veci.
(2)
Oprávnený orgán pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti
bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania.
§ 282
Podanie
(1)
Podanie musí byť písomné.
(2)
Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zjavné, kto ho urobil,
akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva.
(3)
Podanie podané osobne je oprávnený orgán povinný na požiadanie písomne potvrdiť,
ak § 257 ods. 3 neustanovuje inak.
§ 283
Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu oprávneného orgánu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je podanie účastníka konania doručené oprávnenému orgánu.
(3)
Ak sa konanie začína z podnetu oprávneného orgánu, je konanie začaté dňom, keď oprávnený
orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Ak nejde o konanie vo veci služobného
hodnotenia, prepustenia zo služobného pomeru z dôvodu podľa § 258 ods. 1 písm. j) alebo písm. p) alebo konanie, v ktorom sa prejednáva disciplinárne previnenie príslušníka finančnej
správy podľa § 127 ods. 1 alebo priestupok spáchaný príslušníkom finančnej správy podľa § 127 ods. 2, prvým úkonom oprávneného orgánu voči účastníkovi konania je oznámenie rozhodnutia;
na vydanie rozhodnutia sa primerane vzťahuje postup podľa § 281.
§ 284
Postúpenie
Ak účastník konania urobí podanie nadriadenému, ktorý nie je oprávnený vo veci rozhodnúť,
tento nadriadený je povinný podanie bezodkladne postúpiť oprávnenému orgánu a písomne
o tom upovedomiť účastníka konania.
§ 285
Práva a povinnosti účastníkov konania
(1)
Účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali
priebeh konania.
(2)
Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov okrem protokolov o hlasovaní a robiť
si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie písomností z osobného spisu okrem protokolov
o hlasovaní; kópie písomností z osobného spisu sa poskytujú za úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
(3)
Oprávnený orgán môže povoliť nahliadnuť do spisov aj iným osobám, ak preukážu právne
dôvody svojej požiadavky.
(4)
Oprávnený orgán zabezpečí, aby pri nahliadnutí do spisu bola zabezpečená ochrana
utajovaných skutočností, údajov chránených podľa osobitných predpisov191) a oprávnených záujmov účastníkov konania.
§ 286
Dokazovanie
(1)
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci a ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(2)
Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky,
znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny,
veci a ohliadka.
(3)
Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy.
(4)
Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
(5)
Skutočnosti všeobecne známe alebo známe oprávnenému orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.
§ 287
(1)
Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je oprávnený
orgán takým rozhodnutím viazaný, inak si oprávnený orgán môže o takej otázke urobiť
úsudok sám alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Oprávnený orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby,
alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.
§ 288
Dožiadanie
Ak oprávnený orgán nemôže vykonať procesný úkon sám alebo je to účelné z iných dôvodov,
môže o jeho vykonanie požiadať iného nadriadeného; dožiadaný nadriadený vykoná tento
úkon bezodkladne.
§ 289
Oprávnený orgán konanie zastaví, ak vzal účastník konania návrh na začatie konania
späť, ak odpadol dôvod konania začatého z podnetu oprávneného orgánu, ak sa v tej
istej veci právoplatne rozhodlo alebo ak jediný účastník konania zomrie a jeho práva
alebo povinnosti, o ktorých sa v konaní rozhoduje, neprechádzajú na jeho pozostalých.
§ 290
Náklady konania
(1)
Náklady konania, ktoré vznikli oprávnenému orgánu, vrátane nákladov spojených s činnosťou
poradných komisií znáša služobný úrad. Náklady, ktoré v konaní vznikli účastníkovi
konania, znáša účastník konania.
(2)
Služobný úrad nahradí svedkovi hotové výdavky a príjem, ktorý mu preukázateľne ušiel.
Nárok treba uplatniť do troch kalendárnych dní od jeho vzniku, inak zaniká, o čom
musí byť svedok poučený.
(3)
Náklady spojené s predložením listiny alebo s ohliadkou, ktoré vznikli tomu, kto
nie je účastníkom konania, hradí služobný úrad.
(4)
Náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa riadi osobitným
predpisom.192)
§ 291
Rozhodnutie
(1)
Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzať
zo skutočného stavu veci. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie
vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie účastníka konania. Rozhodnutie musí byť
podpísané s uvedením mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, a ak rozhodnutie
vydal oprávnený orgán, ktorý je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj s uvedením
jeho hodnosti a musí byť opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom. Rozhodnutie
musí byť oznámené účastníkovi konania.
(2)
Rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní; to neplatí, ak ide
o služobné hodnotenie.
(3)
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení všeobecne záväzného právneho
predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť plniť,
ustanoví sa aj rozsah plnenia a lehota na plnenie.
(4)
V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití všeobecne
záväzných právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
(5)
Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné, alebo či sa možno proti
nemu odvolať, v akej lehote a v ktorom oprávnenom orgáne.
(6)
Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia
oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a oznámi to účastníkovi konania.
(7)
Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(8)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný
účinok.
(9)
Rozhodnutie, ktorým sa uložila povinnosť plniť, je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť
alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a zároveň uplynula lehota na plnenie.
§ 292
Oznámenie a doručenie rozhodnutia
(1)
Rozhodnutie sa oznamuje príslušníkovi finančnej správy alebo inému účastníkovi konania
doručením jeho písomného vyhotovenia, ak § 103 ods. 1 neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk príslušníka finančnej správy na orgáne finančnej
správy, v ktorom príslušník finančnej správy vykonáva štátnu službu, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno rozhodnutie doručiť príslušníkovi finančnej
správy priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu príslušníka finančnej správy
ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“; rovnako sa doručuje
rozhodnutie iným účastníkom konania.
(3)
Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená, len čo účastník konania písomnosť prevezme
alebo jej prijatie odmietne. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných
rúk, zastihnutý, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu
doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ
uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť počas odbernej lehoty, deň vrátenia nedoručenej zásielky jej
odosielateľovi sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Podľa odsekov 2 a 3 sa postupuje aj pri doručovaní rozhodnutia opatrovníkovi, ak
je príslušníkovi finančnej správy ustanovený.
(5)
Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená
do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa vzťahujú
na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj účastníkovi konania.
§ 293
Odvolacie konanie
(1)
Proti rozhodnutiu môže účastník konania podať odvolanie do 15 kalendárnych dní odo
dňa oznámenia rozhodnutia, a ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho
opatrenia, do ôsmich kalendárnych dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak sa účastník
konania odvolania písomne nevzdal. Odvolanie musí byť odôvodnené. Dôvody odvolania
je možné meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty podľa prvej vety.
(2)
Odvolanie môže účastník konania podať aj proti služobnému hodnoteniu do 15 kalendárnych
dní odo dňa, keď bol s jeho obsahom oboznámený.
(3)
Odvolanie sa podáva písomne oprávnenému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal; za oprávnený
orgán, ktorý rozhodnutie vydal, sa pri odvolaní proti služobnému hodnoteniu považuje
nadriadený, ktorý ho schválil.
(4)
Ak účastník konania v dôsledku nesprávneho poučenia alebo preto, že nebol poučený
vôbec, podal odvolanie po uplynutí ustanovenej lehoty, predpokladá sa, že ho podal
včas, ak tak urobil najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď mu bolo rozhodnutie oznámené.
(5)
Odvolací orgán môže odpustiť zmeškanie lehoty, ak k nemu došlo zo závažných dôvodov
a ak účastník konania o to požiada do 15 kalendárnych dní odo dňa, keď pominul dôvod
zmeškania, a zároveň podá odvolanie.
(6)
Podanie odvolania nemá odkladný účinok okrem odvolania
a)
proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia,
b)
proti rozhodnutiu o náhrade škody,
c)
proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol príslušník finančnej správy hodnotený ako
nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, nespôsobilý vykonávať doterajšiu
funkciu alebo nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe,
d)
proti rozhodnutiu služobného posudkového lekára, ktorým bola ozbrojenému príslušníkovi
finančnej správy určená zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon funkcie so zbraňou,
e)
proti rozhodnutiu služobného posudkového lekára, ktorým bola príslušníkovi finančnej
správy určená zdravotná spôsobilosť na výkon funkcie so zbraňou,
f)
proti záverom podľa § 121 ods. 10.
(7)
Oprávnený orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť,
ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie; ak tak neurobí, je povinný bezodkladne, najneskôr
však do 30 kalendárnych dní odo dňa doručenia odvolania, predložiť odvolanie spolu
so svojím stanoviskom a spisovým materiálom odvolaciemu orgánu na rozhodnutie.
(8)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno odvolať.
(9)
Účastník konania môže písomne vziať odvolanie späť, kým sa o ňom nerozhodlo. Ak účastník
konania vzal odvolanie späť, nemôže sa znova odvolať.
§ 294
Postup odvolacieho orgánu
(1)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 kalendárnych
dní odo dňa doručenia odvolania oprávnenému orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V odôvodnených prípadoch môže odvolací orgán lehotu podľa prvej vety primerane predĺžiť.
O tejto skutočnosti je odvolací orgán povinný účastníka konania písomne upovedomiť.
(2)
Odvolací orgán rozhoduje po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii; to neplatí,
ak ide o odvolací orgán podľa § 271 ods. 5.
(3)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v plnom rozsahu; ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplní alebo zistené nedostatky odstráni.
(4)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie
zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(5)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal,
na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti
alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
§ 295
Obnova konania
(1)
Ak sa dodatočne zistia nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli účastníkovi konania
bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré mohli mať podstatný
vplyv na rozhodnutie, možno na jeho návrh právoplatné rozhodnutie preskúmať; ak výsledky
preskúmania preukážu, že nové skutočnosti alebo dôkazy odôvodňujú iné rozhodnutie
vo veci, preskúmavané rozhodnutie sa zmení alebo zruší, inak sa návrh účastníka konania
zamietne.
(2)
Na základe nových, dodatočne zistených, skutočností alebo nových dôkazov, ktoré neboli
nadriadenému bez jeho viny v čase konania známe a ktoré odôvodňujú iné rozhodnutie,
môže byť právoplatné rozhodnutie zmenené alebo zrušené aj bez návrhu účastníka konania,
ak je na zmene alebo zrušení rozhodnutia všeobecný záujem.
(3)
Návrh podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa
dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Podľa odseku 2 možno rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť do
troch rokov od nadobudnutia jeho právoplatnosti.
(4)
V návrhu podľa odseku 1 treba uviesť dôvody, pre ktoré účastník konania navrhuje
právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh
je podaný včas.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo odseku 2 možno podať odvolanie.
(6)
Ak sa dôvod, pre ktorý sa má právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, týka aj
rozhodnutia odvolacieho orgánu, konanie podľa odseku 1 alebo odseku 2 uskutočňuje
tento orgán; v ostatných prípadoch konanie uskutočňuje oprávnený orgán, ktorý vydal
prvostupňové rozhodnutie.
§ 296
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Ak sa dodatočne zistí, že právoplatné rozhodnutie je v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi alebo vnútornými predpismi, nadriadený ho zmení, zruší alebo zruší
a vráti na nové konanie.
(2)
Právoplatné rozhodnutie možno zmeniť, zrušiť alebo zrušiť a vrátiť na nové konanie
do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti.
(3)
Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza nadriadený z právneho stavu a skutkových okolností
v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie alebo zrušiť
rozhodnutie a vrátiť vec na nové konanie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce
skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 možno podať odvolanie.
§ 297
Na konanie podľa tejto časti zákona sa nevzťahuje správny poriadok okrem výkonu rozhodnutia.
TRINÁSTA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 298
Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy súvisiace so služobným
pomerom všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
§ 299
Neplatnosť právneho úkonu
(1)
Neplatný je právny úkon,
a)
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči
dobrým mravom,
b)
ktorý bol urobený nepríslušným nadriadeným,
c)
ktorý nebol urobený slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne,
d)
ktorým sa príslušník finančnej správy vopred vzdáva svojich práv,
e)
ktorý urobil príslušník finančnej správy konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí
na tento právny úkon nespôsobilým,
f)
ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony,
g)
ak nebol urobený predpísanou formou,
h)
urobený v rozpore s § 309 ods. 2.
(2)
Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť príslušníkovi finančnej správy na ujmu, ak neplatnosť
nespôsobil sám. Ak vznikne príslušníkovi finančnej správy následkom takého neplatného
právneho úkonu škoda, je služobný úrad povinný ju nahradiť.
§ 300
Bezdôvodné obohatenie
(1)
Ak sa príslušník finančnej správy bezdôvodne obohatí na úkor služobného úradu alebo
služobný úrad na úkor príslušníka finančnej správy, musí ten, kto sa bezdôvodne obohatil,
bezdôvodné obohatenie vydať.
(2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(3)
Neprávom vyplatené sumy je príslušník finančnej správy povinný vrátiť, ak vedel alebo
z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené.
Premlčanie a zánik práva
§ 301
K zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch
uvedených v § 203 ods. 10 a § 250 ods. 3; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.
§ 302
(1)
Lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody je dva roky a začína plynúť odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie
sa nárok na náhradu škody premlčí, ak nebol uplatnený v lehote troch rokov, a ak ide
o škodu spôsobenú úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov, omamných látok alebo
psychotropných látok a prípravkov, v lehote desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(2)
Právo služobného úradu alebo príslušníka finančnej správy na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Ak
k bezdôvodnému obohateniu došlo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, právo služobného
úradu alebo príslušníka finančnej správy na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď právny dôvod plnenia odpadol.
§ 303
Zabezpečenie práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojenie práva služobného úradu možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo služobného
príjmu príslušníka finančnej správy; zrážky zo služobného príjmu nesmú byť väčšie,
ako by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia
nakladá ako so služobným príjmom.
(3)
Ak vznikne podľa tohto zákona povinnosť príslušníka finančnej správy zaplatiť peňažnú
sumu služobnému úradu, môže sa iná osoba zaručiť písomným vyhlásením, že toto právo
uspokojí, ak tak neurobí sám povinný (ďalej len „ručiteľ“).
(4)
Služobný úrad je povinný kedykoľvek oznámiť ručiteľovi na požiadanie výšku svojho
práva.
(5)
Ručiteľ je povinný právo služobného úradu uspokojiť, ak ho neuspokojí príslušník
finančnej správy, hoci ho na to služobný úrad vyzval.
(6)
Ručiteľ môže proti služobnému úradu uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti
služobnému úradu príslušník finančnej správy.
(7)
Ručiteľ môže uspokojenie práva odoprieť, ak služobný úrad zavinil, že právo nemôže
uspokojiť príslušník finančnej správy.
(8)
Ručiteľ, ktorý právo služobného úradu uspokojil, je oprávnený požadovať od príslušníka
finančnej správy náhradu za plnenie poskytnuté služobnému úradu.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 platia rovnako aj na zabezpečenie práv služobného úradu
voči bývalému príslušníkovi finančnej správy, ktorému sa skončil služobný pomer podľa
tohto zákona.
(10)
Ustanovenia odsekov 2 až 8 platia rovnako aj na zabezpečenie práv služobného úradu
voči pozostalému po príslušníkovi finančnej správy. Ak je pozostalým po príslušníkovi
finančnej správy taktiež príslušník finančnej správy, služobný úrad môže postupovať
aj podľa odseku 1.
§ 304
Zánik práv a povinností zo služobného pomeru
(1)
Uspokojením právo zanikne.
(2)
Práva musia byť uspokojené riadne a včas.
(3)
Právo treba uspokojiť na mieste na to určenom v rozhodnutí. Ak nie je miesto plnenia
určené v rozhodnutí, je ním trvalý pobyt alebo sídlo toho, koho právo sa má uspokojiť.
(4)
Ak nie je lehota na uspokojenie práva ustanovená všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo určená v rozhodnutí, musí sa právo uspokojiť do troch kalendárnych dní odo dňa,
keď o uspokojenie oprávnený účastník požiadal.
(5)
Ak sa uspokojuje právo prostredníctvom pošty alebo banky, alebo pobočky zahraničnej
banky, je právo uspokojené pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v banke alebo pobočke
zahraničnej banky, alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti.
(6)
Ak to dovoľuje povaha plnenia, možno ho z dôležitých dôvodov dotýkajúcich sa toho,
koho právo sa má uspokojiť, zložiť do úschovy, najmä ak odopiera prijať plnenie alebo
nie je prítomný.
(7)
Príslušník finančnej správy i služobný úrad sú povinní prijať aj čiastočné plnenie,
ak to neodporuje povahe práva, ktoré má byť uspokojené.
(8)
Ak sú príslušník finančnej správy alebo služobný úrad povinní uspokojiť viac peňažných
pohľadávok a plnenie nestačí na úhradu všetkých, je uhradená tá pohľadávka, o ktorej
účastník pri plnení vyhlási, že ju chce uspokojiť. Ak tak neurobí, je plnením uspokojená
pohľadávka najskôr splatná.
(9)
Na žiadosť príslušníka finančnej správy môže služobný úrad povoliť úhradu pohľadávky
v splátkach, najdlhšie však na dobu šiestich rokov, ak to nie je v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom. Ak príslušník finančnej správy uhrádza splátky v lehotách
určených v rozhodnutí, ide o včasné a riadne plnenie.
(10)
Ak príslušník finančnej správy neuhradí niektorú zo splátok v určenej lehote, môže
služobný úrad od príslušníka finančnej správy žiadať zaplatenie celej pohľadávky len
vtedy, ak to bolo určené v právoplatnom rozhodnutí; toto právo však môže služobný
úrad uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej budúcej splátky.
(11)
Príslušník finančnej správy je oprávnený kedykoľvek uhradiť celú pohľadávku, aj keď
mu služobný úrad povolil úhradu pohľadávky v splátkach.
(12)
Účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí právo druhého účastníka, je v omeškaní.
(13)
Účastník, ktorého peňažná pohľadávka nebola včas a riadne uspokojená, môže požadovať
úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie
s plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie
alebo zničenie; to neplatí, ak by k tejto škode došlo aj inak.
(14)
K omeškaniu nedôjde, ak druhý účastník včas a riadne ponúknuté plnenie neprijme alebo
neposkytne súčinnosť potrebnú na uspokojenie svojho práva. Ak ide o plnenie veci,
znáša nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
(15)
Služobný úrad alebo príslušník finančnej správy, ktorého právo bolo uspokojené, sú
povinní vydať o tom potvrdenie, ak oň požiada ten, kto právo uspokojil.
(16)
Ak ten, koho právo sa má uspokojiť, odoprie vydať súčasne s prijatím plnenia o tom
písomné potvrdenie, je ten, kto chce právo uspokojiť, oprávnený uspokojenie práva
odoprieť.
§ 305
Uplynutie doby
Práva a povinnosti zaniknú uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené.
§ 306
Úmrtie príslušníka finančnej správy
(1)
Peňažné nároky príslušníka finančnej správy jeho úmrtím nezanikajú; nároky zo služobného
príjmu do výšky trojnásobku služobného príjmu zo služobného pomeru prechádzajú postupne
priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase jeho úmrtia v spoločnej
domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto osôb.
(2)
Peňažné pohľadávky služobného úradu zanikajú úmrtím príslušníka finančnej správy
okrem práva, o ktorom sa právoplatne rozhodlo, a práva na náhradu škody spôsobenej
úmyselne alebo po požití alkoholických nápojov, omamných látok alebo psychotropných
látok a prípravkov.
§ 307
Osobitné ustanovenie o príslušníkovi finančnej správy, ktorý musí mať opatrovníka
Ak ide o právo príslušníka finančnej správy alebo občana, ktorý musí mať opatrovníka,
alebo o právo proti nemu, nezapočítava sa do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva
doba, počas ktorej mu nebol ustanovený opatrovník.
§ 308
Počítanie času
(1)
Lehota určená podľa dní sa začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca
pre jej začiatok.
(2)
Posledný deň lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa
lehota začína. Ak nie je taký deň v mesiaci, pripadne posledný deň lehoty na posledný
deň v mesiaci. Polovicou mesiaca sa rozumie 15 dní.
(3)
Ak pripadne posledný deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo na sviatok, je posledným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(4)
Lehota podľa § 293 ods. 2, 4 alebo ods. 5 je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty odvolanie doručí oprávnenému orgánu alebo
ak sa odvolanie odovzdá na poštovú prepravu. Lehota podľa § 295 ods. 3 je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty návrh na obnovu konania doručí nadriadenému
príslušnému na konanie podľa § 295 ods. 1 alebo ak sa návrh na obnovu konania odovzdá na poštovú prepravu.
Zastúpenie
§ 309
(1)
Zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia alebo rozhodnutím súdu. Zástupca koná
v mene zastúpeného a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2)
Na zastúpenie na základe splnomocnenia je potrebné písomné splnomocnenie, v ktorom
musí byť uvedený rozsah oprávnenia zástupcu.
§ 310
Súd môže ustanoviť opatrovníka príslušníkovi finančnej správy, ktorého pobyt nie je
známy, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje záujem služobného
úradu. Za tých istých podmienok môže súd ustanoviť príslušníkovi finančnej správy
opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného vážneho dôvodu.
§ 311
Zaokrúhľovanie
(1)
Ak sa podľa ustanovení tohto zákona príslušníkovi finančnej správy prizná krátená
percentuálna sadzba služobného platu, táto výsledná suma sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov
nahor.
(2)
Ak vznikne príslušníkovi finančnej správy pri výkone štátnej služby nárok na premenlivé
príplatky alebo na peňažnú náhradu za služobnú pohotovosť, zaokrúhľuje sa na 50 eurocentov
nahor až výsledná suma každého príplatku osobitne vyčíslená násobkami percentuálnych
sadzieb príslušnej časti služobného platu.
(3)
Služobný plat sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§ 312
Zákaz používať označenie „finančná správa“ a zákaz používať služobnú rovnošatu, služobný
preukaz a služobný odznak
(1)
Zakazuje sa iným osobám ako príslušníkom finančnej správy v ústnom vyhlásení, na
odeve, v písomnom styku, v názve domény webovej stránky a na dopravnom prostriedku
používať označenie „finančná správa“ vo všetkých gramatických tvaroch, vrátane zmien
v ich diakritike, alebo označenie, ktoré môže byť zameniteľné s týmto označením.
(2)
Ak § 93 ods. 3 neustanovuje inak, zakazuje sa iným osobám ako príslušníkom finančnej správy používať
služobnú rovnošatu príslušníka finančnej správy a odev, ktorý by mohol byť zameniteľný
so služobnou rovnošatou príslušníka finančnej správy; rovnako sa zakazuje iným osobám
ako príslušníkom finančnej správy používať služobný preukaz príslušníka finančnej
správy a služobný odznak príslušníka finančnej správy alebo preukaz a odznak, ktorý
môže byť zameniteľný so služobným preukazom príslušníka finančnej správy a so služobným
odznakom príslušníka finančnej správy.
(3)
Výnimky zo zákazov podľa odsekov 1 a 2 môže udeliť ministerstvo financií. Na konanie
a rozhodovanie o výnimke sa nevzťahuje správny poriadok.
Náhrada škody
§ 313
(1)
Štát zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobe pri poskytnutí pomoci finančnej správe
alebo príslušníkovi finančnej správy pri plnení ich úloh a na ich žiadosť alebo s
ich vedomím. Štát sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len vtedy, ak preukáže, že si
poškodený spôsobil túto škodu úmyselne.
(2)
Ak došlo k ujme na zdraví alebo k smrti poškodeného, postupuje sa podľa predpisov
o odškodňovaní pracovných úrazov pracovníkov.
(3)
Vláda môže nariadením ustanoviť, v ktorých prípadoch podľa odseku 2 a v akom rozsahu
a)
patrí poškodenému popri nárokoch podľa pracovnoprávnych predpisov jednorazové mimoriadne
odškodnenie,
b)
sa zvyšuje jednorazové odškodnenie patriace podľa pracovnoprávnych predpisov pozostalým
po poškodenom a kedy možno také odškodnenie priznať osobám, ktoré boli na poškodeného
odkázané výživou.
(4)
Poškodenému sa uhrádza aj škoda na veciach, ktorá mu vznikla v súvislosti s poskytnutím
pomoci podľa odseku 1. Pritom sa uhrádza skutočná škoda, ktorá sa uhrádza v peniazoch;
ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením
do pôvodného stavu. Poškodenému sa môže priznať úhrada nákladov spojených s obstaraním
novej veci za poškodenú vec.
§ 314
(1)
Štát uhrádza aj škodu, ktorú osoba spôsobila v súvislosti s poskytnutím pomoci uvedenej
v § 313 ods. 1.
(2)
Štát zodpovedá aj za škody spôsobené finančnou správou alebo príslušníkmi finančnej
správy v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to neplatí, ak
k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania poškodeného.
(3)
Štát zodpovedá aj za škodu193) spôsobenú finančnou správou, ktorá vznikla v dôsledku nesprávnych, neúplných alebo
neaktuálnych osobných údajov, ktoré finančnej správe poskytol orgán členského štátu.
(4)
Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo financií.
(5)
Ministerstvo financií je povinné požadovať regresnú náhradu od orgánu členského štátu,
ak uhradilo škodu podľa odseku 3.
§ 315
Stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby
(1)
Stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby podľa tohto zákona sa zabezpečuje
podľa miestnych podmienok a v príslušnom čase v súlade so zásadami správnej výživy
a s prihliadnutím na vek, zdravotný stav a náboženské vyznanie tejto osoby. Prvýkrát
sa strava tejto osobe poskytne, ak jej predvedenie alebo zaistenie prekročí šesť hodín.
Ak predvedenie alebo zaistenie netrvá dlhšie ako šesť hodín, stravovanie sa zabezpečuje,
iba ak to vyžaduje zdravotný stav tejto osoby, jej vek alebo iná vážna okolnosť, ktorá
je príslušníkovi finančnej správy známa.
(2)
Výdavky na stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby hradí osoba, ktorej
sa strava poskytuje, ak to jej finančná situácia počas predvedenia alebo zaistenia
umožňuje; inak výdavky na stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby znáša
štát. Ak táto osoba odmietne poskytnutie stravy, príslušník finančnej správy o tom
spíše úradný záznam, v ktorom uvedie aj dôvod odmietnutia stravy. Úradný záznam v
prítomnosti iného príslušníka finančnej správy predloží na podpis osobe, ktorá poskytnutie
stravy odmietla. Ak táto osoba odmietne aj podpísanie úradného záznamu o odmietnutí
stravy, túto skutočnosť zaznamená príslušník finančnej správy v úradnom zázname a
predloží ho svojmu nadriadenému.
(3)
Limit výdavkov na stravovanie predvedenej osoby alebo zaistenej osoby vrátane použitého
materiálu, ktoré znáša štát, je 70 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v
trvaní nad 18 hodín.194) Ďalšie podrobnosti o stravovaní predvedenej osoby alebo zaistenej osoby ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.
§ 316
(1)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Daňový úrad pre vybrané
daňové subjekty“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „Úrad pre vybrané hospodárske
subjekty“ v príslušnom tvare.
(2)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „colník“ vo všetkých
tvaroch, rozumie sa tým „príslušník finančnej správy“ v príslušnom tvare.
(3)
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „poverený pracovník
finančnej správy“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „poverený príslušník finančnej
správy“ v príslušnom tvare.
Prechodné ustanovenia
§ 317
(1)
Finančné riaditeľstvo, daňové úrady, colné úrady a Kriminálny úrad finančnej správy
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sú od 1. júla 2019 finančným riaditeľstvom,
daňovými úradmi, colnými úradmi a Kriminálnym úradom finančnej správy podľa tohto
zákona.
(2)
Ustanovenie § 74 ods. 3 sa prvýkrát uplatní na rozpočtový rok 2020. Systemizáciu na obdobie od 1. júla 2019
do 31. decembra 2019 určí minister. Počet miest v rámci systemizácie podľa druhej
vety sa určí ako súčet miest colníkov v štátnej službe k 30. júnu 2019 podľa doterajších
predpisov a štátnozamestnaneckých miest v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vyčlenených
zo systemizácie štátnozamestnaneckých miest k 30. júnu 2019 podľa osobitného predpisu.195) Objem finančných prostriedkov na služobné príjmy ozbrojených príslušníkov finančnej
správy sa určí z objemu finančných prostriedkov na služobné príjmy colníkov v štátnej
službe podľa doterajších predpisov a objem finančných prostriedkov na služobné príjmy
neozbrojených príslušníkov finančnej správy sa určí z objemu finančných prostriedkov
vyčlenených na platy štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 1. júlu
2019 podľa osobitného predpisu.7) Úpravy v systemizácii od 1. júla 2019 do 31. decembra 2019 vykoná minister.
§ 318
(1)
Vybrané daňové subjekty podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a schválené hospodárske
subjekty podľa osobitného predpisu42) sú od 1. júla 2019 vybranými hospodárskymi subjektmi podľa tohto zákona.
(2)
Ak sa mal daňový subjekt stať vybraným daňovým subjektom k 1. januáru 2020 podľa
predpisov účinných do 30. júna 2019, stáva sa od 1. januára 2020 vybraným hospodárskym
subjektom podľa tohto zákona.
(3)
Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty podľa predpisov účinných do 30. júna 2019
je od 1. júla 2019 Úradom pre vybrané hospodárske subjekty podľa tohto zákona.
§ 319
Občan vykonávajúci k 30. júnu 2019 funkciu prezidenta sa považuje od 1. júla 2019
za ustanoveného do funkcie prezidenta podľa tohto zákona. Občan vykonávajúci k 30.
júnu 2019 funkciu viceprezidenta sa považuje od 1. júla 2019 za ustanoveného do funkcie
viceprezidenta podľa tohto zákona.
§ 320
Osobné údaje, ktoré do 30. júna 2019 spracúval služobný úrad podľa predpisov účinných
do 30. júna 2019, je služobný úrad oprávnený spracúvať aj podľa tohto zákona, ak trvajú
dôvody ich spracúvania.
§ 320a
(1)
Za predchádzajúci služobný pomer podľa tohto zákona sa na účely § 78 ods. 3 a § 79 ods. 4 považuje aj
a)
služobný pomer colníka podľa predpisu účinného do 30. júna 2019,
b)
štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu7) alebo podľa právnych predpisov účinných pred 1. júnom 2017 v služobnom úrade finančné
riaditeľstvo vrátane jeho právnych predchodcov.
(2)
Za predchádzajúci služobný pomer podľa tohto zákona sa na účely § 96 ods. 1 považuje aj služobný pomer colníka podľa predpisu účinného do 30. júna 2019.
(3)
Na účely § 78 ods. 3 písm. a) a § 79 ods. 4 sa za
a)
odborné profesijné vzdelanie považuje aj
1.
absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky podľa predpisu
účinného do 30. júna 2019,
2.
absolvovanie kompetenčného vzdelávania podľa osobitného predpisu196) v rozsahu minimálne troch odborných daňových kurzov ukončené záverečnou skúškou,
ktoré boli organizované finančným riaditeľstvom,
b)
základné profesijné vzdelanie považuje aj absolvovanie základného colného kurzu a
zloženie nižšej colnej skúšky podľa predpisu účinného do 30. júna 2019.
(4)
Ak príslušník finančnej správy nebol od 1. júla 2019 služobne hodnotený podľa tohto
zákona, na účely § 78 ods. 3 písm. b) sa za posledné služobné hodnotenie počas predchádzajúceho služobného pomeru, ktorým
bol príslušník finančnej správy hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
považuje
a)
posledné služobné hodnotenie colníka podľa predpisu účinného do 30. júna 2019, ak
v ňom bol hodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
b)
posledné služobné hodnotenie štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu,7) ktorého služobným úradom bolo finančné riaditeľstvo, ak v ňom dosiahol aspoň štandardné
výsledky.
(5)
Na účely § 78 ods. 3 a § 79 ods. 4 sa do doby trvania služobného pomeru príslušníka finančnej správy,
a)
ktorý bol ustanovený do funkcie podľa § 322 ods. 2, započíta aj doba trvania služobného pomeru colníka, ktorý sa mu skončil 30. júna
2019,
b)
ktorého služobný pomer vznikol podľa § 325 ods. 10 alebo ods. 11, započíta aj doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru v služobnom úrade finančné
riaditeľstvo, ktorý sa skončil podľa § 325 ods. 16.
(6)
Na účely § 96 ods. 1 sa do doby trvania služobného pomeru príslušníka finančnej správy, ktorý bol ustanovený
do funkcie podľa § 322 ods. 2, započíta aj doba trvania služobného pomeru colníka, ktorý sa mu skončil 30. júna
2019.
Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol k 30.
júnu 2019 colníkom alebo štátnym zamestnancom
§ 321
(1)
Príslušník finančnej správy, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 322 ods. 1 alebo § 325 ods. 2 až 7, podá majetkové priznanie podľa tohto zákona prvýkrát do 31. marca 2020; v tomto
majetkovom priznaní sa uvádza stav majetku k 1. januáru 2020.
(2)
Služobný preukaz colníka alebo štátneho zamestnanca, ktorý sa stal príslušníkom finančnej
správy podľa § 322 ods. 1 alebo § 325 ods. 2 až 7, vydaný do 30. júna 2019, sa považuje za služobný preukaz príslušníka finančnej správy
podľa tohto zákona. Služobný úrad zabezpečí vydanie služobného preukazu príslušníka
finančnej správy podľa tohto zákona najneskôr do 31. decembra 2020.
(3)
Služobný odznak vydaný colníkovi, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa
§ 322 ods. 1, vydaným pred 30. júnom 2019, sa považuje za služobný odznak príslušníka finančnej
správy podľa tohto zákona. Služobný úrad zabezpečí vydanie služobných odznakov podľa
tohto zákona príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol do 30. júna 2019 štátnym zamestnancom,
ktorého služobným úradom bolo finančné riaditeľstvo, najneskôr do 31. decembra 2020.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa
§ 322 ods. 1 alebo § 325 ods. 2 až 7, ktorému bol pred 1. júlom 2019 poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa predpisov
účinných do 30. júna 2019 alebo podľa osobitného predpisu7), príspevok na rekreáciu podľa § 213 ods. 7 v roku 2019 nepatrí.
Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol
k 30. júnu 2019 colníkom
k 30. júnu 2019 colníkom
§ 322
(1)
Colník, ktorý je k 30. júnu 2019 v služobnom pomere podľa predpisu účinného do 30.
júna 2019, sa 1. júla 2019 stáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy takto:
a)
colník zaradený v stálej štátnej službe je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy
zaradeným do stálej štátnej služby podľa tohto zákona,
b)
colník zaradený v dočasnej štátnej službe ako odborník potrebný na plnenie úloh štátnej
služby je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do dočasnej štátnej služby
podľa § 79 ods. 1; do doby trvania dočasnej štátnej služby podľa tohto zákona sa započítava doba trvania
dočasnej štátnej služby colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019,
c)
colník zaradený v dočasnej štátnej službe určenej na dočasné obsadenie funkcie colníčky
alebo colníka, ktorí sú na rodičovskej dovolenke, je ozbrojeným príslušníkom finančnej
správy zaradeným do dočasnej štátnej služby podľa § 79 ods. 2 písm. b),
d)
colník zaradený v dočasnej štátnej službe určenej na vykonávanie funkcie duchovného
colníkov je ozbrojeným príslušníkom finančnej správy zaradeným do dočasnej štátnej
služby podľa § 79 ods. 2 písm. c),
e)
colník zaradený v prípravnej štátnej službe je ozbrojeným príslušníkom finančnej
správy zaradeným do prípravnej štátnej služby podľa tohto zákona; do doby trvania
prípravnej štátnej služby podľa tohto zákona sa započítava doba trvania prípravnej
štátnej služby colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, vydá nadriadený
k 1. júlu 2019 rozhodnutie, ktorým tohto príslušníka finančnej správy ustanoví do
funkcie; toto rozhodnutie obsahuje náležitosti podľa § 88 ods. 2. Také rozhodnutie sa nevydá príslušníkovi finančnej správy uvedenému v § 323 ods. 14 a 15.
(3)
Rozhodnutím podľa odseku 2 sa príslušník finančnej správy zaradí na tom istom orgáne
štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby a zároveň sa ustanoví do
funkcie, ktorej opis činnosti sa zhoduje alebo je podobný opisu činnosti funkcie,
do ktorej bol ustanovený alebo vymenovaný podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
Rozhodnutím podľa odseku 2 môže byť príslušník finančnej správy zaradený aj na orgáne
finančnej správy, ktorý vykonáva podľa tohto zákona úlohy, ktoré podľa predpisov účinných
do 30. júna 2019 vykonával iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva,
ak príslušník finančnej správy ako colník do 30. júna 2019 vykonával činnosti pri
plnení týchto úloh; ustanovenie prvej vety o mieste výkonu štátnej služby, na ktorom
má byť príslušník finančnej správy zaradený a o funkcii, do ktorej má byť ustanovený,
tým nie je dotknuté.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na colníka, ktorého služobný pomer podľa predpisu
účinného do 30. júna 2019 sa skončí 30. júna 2019.
§ 323
(1)
Rozhodnutie o prijatí občana do služobného pomeru colníkov podľa predpisov účinných
do 30. júna 2019, podľa ktorého služobný pomer vzniká 1. júla 2019 alebo po 1. júli
2019, sa považuje za rozhodnutie o prijatí občana do služobného pomeru podľa tohto
zákona. Nadriadený bezodkladne vydá rozhodnutie o vzniku služobného pomeru podľa tohto
zákona, ktorým sa ku dňu vzniku služobného pomeru nahradí rozhodnutie podľa prvej
vety.
(2)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom podľa predpisov
účinných do 30. júna 2019, patrí hodnosť, do ktorej bol naposledy vymenovaný alebo
povýšený podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, aj ak na ňu ozbrojený príslušník
finančnej správy nemá podľa tohto zákona nárok.
(3)
Prepožičanie hodnosti colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktoré
trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za prepožičanie hodnosti ozbrojenému príslušníkovi
finančnej správy podľa tohto zákona.
(4)
Doba výsluhy rokov v hodnosti započítaná colníkovi podľa predpisov účinných do 30.
júna 2019 sa považuje za dobu výsluhy rokov v hodnosti podľa tohto zákona.
(5)
Služobné hodnotenie colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje
za služobné hodnotenie príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(6)
Funkcia, do ktorej je podľa § 322 ods. 2 ustanovený ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom,
sa považuje za funkciu so zbraňou až do zmeny určenia funkcie podľa § 71 ods. 7 a 9.
(7)
Ak ozbrojený príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, vykonáva
funkciu, o ktorej prezident finančnej správy určil, že sa vykonáva v občianskom odeve,
vykonáva štátnu službu v služobnej rovnošate striedavo s občianskym odevom podľa tohto
zákona.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy sa pri ustanovení do funkcie podľa tohto zákona určí
nový služobný plat podľa § 159. Ak je služobný plat určený podľa § 159 nižší ako služobný plat, ktorý mal ako colník priznaný podľa predpisov účinných do
30. júna 2019, patrí mu od 1. júla 2019 vyrovnanie. Na účely vyrovnania sa do sumy
služobného platu podľa tohto zákona nezapočítava osobný príplatok podľa § 159 ods. 1 písm. g) a do sumy služobného platu podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa nezapočítava
osobný príplatok podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Suma vyrovnania podľa
prvej vety sa určí ako rozdiel medzi služobným platom naposledy priznaným colníkovi
a služobným platom podľa § 159; suma vyrovnania sa počas trvania služobného pomeru nemení.
(9)
Určenie za vyšetrovateľa finančnej správy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019
sa považuje za určenie za vyšetrovateľa finančnej správy podľa tohto zákona.
(10)
Do dĺžky čakateľskej praxe príslušníka finančnej správy na výkon funkcie vyšetrovateľa
finančnej správy podľa tohto zákona sa započítava aj doba, ktorá sa mu pred 1. júlom
2019 započítavala do dĺžky čakateľskej praxe colníka na výkon funkcie vyšetrovateľa
finančnej správy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(11)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý bol ako colník podľa predpisov účinných do
30. júna 2019 pred 1. júlom 2019 prevedený na inú funkciu v tom istom mieste výkonu
štátnej služby alebo preložený na tú istú alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu
štátnej služby, patria aj po 30. júni 2019 náležitosti podľa predpisov účinných do
30. júna 2019; do doby, počas ktorej má príslušník finančnej správy právo na poskytovanie
týchto náležitostí, sa započítava doba, počas ktorej mal právo na ich poskytovanie
pred 1. júlom 2019.
(12)
Prevelenie colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa považuje za prevelenie
ozbrojeného príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona; také prevelenie sa skončí
dňom, keď sa malo skončiť prevelenie podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(13)
Vyslanie colníka na služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu podľa predpisov
účinných do 30. júna 2019 sa považuje za vyslanie príslušníka finančnej správy na
služobnú cestu alebo na zahraničnú služobnú cestu podľa tohto zákona.
(14)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom zaradeným do neplatenej
zálohy podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, sa považuje za ozbrojeného príslušníka
finančnej správy zaradeného do neplatenej zálohy podľa tohto zákona; o tejto skutočnosti
vydá príslušníkovi finančnej správy služobný úrad potvrdenie. Do doby zaradenia do
neplatenej zálohy podľa tohto zákona sa započítava doba zaradenia do neplatenej zálohy
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(15)
Príslušník finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom zaradeným v zálohe
pre prechodne nezaradených colníkov podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, sa
považuje za ozbrojeného príslušníka finančnej správy zaradeného do zálohy pre prechodne
nezaradených príslušníkov finančnej správy podľa tohto zákona; o tejto skutočnosti
vydá príslušníkovi finančnej správy služobný úrad potvrdenie. Príslušníkovi finančnej
správy patrí počas zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej
správy služobný plat, aký mu patril podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. Do
doby zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených príslušníkov finančnej správy
podľa tohto zákona sa započítava doba zaradenia do zálohy pre prechodne nezaradených
colníkov podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(16)
Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby colníka podľa predpisov účinných do 30.
júna 2019, ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za dočasné pozbavenie výkonu štátnej
služby príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona; do doby dočasného pozbavenia
výkonu štátnej služby podľa tohto zákona sa započítava doba dočasného pozbavenia výkonu
štátnej služby podľa predpisov účinných do 30. júna 2019. O predĺžení takéhoto dočasného
pozbavenia výkonu štátnej služby rozhoduje minister podľa predpisov účinných do 30.
júna 2019.
(17)
Pri vzniku služobného pomeru podľa § 322 ods. 1 sa ustanovenia § 203 ods. 2 až 4 nepoužijú. Nárok na obnovu naturálnych náležitostí alebo príspevok na ošatenie príslušníkovi
finančnej správy, ktorý bol k 30. júnu 2019 colníkom, prvý raz vznikne v deň, keď
by takému príslušníkovi finančnej správy vznikol nárok na obnovu naturálnych náležitostí
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(18)
Nariadenie služobnej pohotovosti colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019,
ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za nariadenie služobnej pohotovosti ozbrojeného
príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(19)
Nárok na nevyčerpanú časť dovolenky, ktorý mal colník k 30. júnu 2019 podľa predpisov
účinných do 30. júna 2019, sa považuje za nárok príslušníka finančnej správy podľa
tohto zákona.
(20)
Určenie čerpania dovolenky colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktorú
má čerpať po 30. júni 2019, sa považuje za určenie čerpania dovolenky príslušníkovi
finančnej správy podľa tohto zákona.
(21)
Služobné voľno udelené colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa od
1. júla 2019 považuje za služobné voľno udelené príslušníkovi finančnej správy podľa
tohto zákona, ak dôvod, pre ktorý bolo služobné voľno colníkovi podľa predpisov účinných
do 30. júna 2019 udelené, trvá aj po 30. júni 2019; príslušník finančnej správy má
nárok na služobné voľno v rozsahu, ktorý predstavuje rozdiel medzi dobou, na ktorú
bolo služobné voľno podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 udelené a dobou, po
ktorú bolo služobné voľno pred 1. júlom 2019 čerpané.
(22)
Započítateľná odborná prax colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 sa od
1. júla 2019 považuje za započítateľnú odbornú prax príslušníka finančnej správy podľa
tohto zákona.
(23)
Vyslanie colníka na štúdium podľa predpisov účinných do 30. júna 2019, ktoré trvá
k 1. júlu 2019, sa považuje za vyslanie príslušníka finančnej správy na štúdium podľa
tohto zákona.
(24)
Vyslanie colníka na výkon štátnej služby v zahraničí podľa predpisov účinných do
30. júna 2019, ktoré trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za vyslanie príslušníka finančnej
správy na výkon štátnej služby v zahraničí podľa tohto zákona.
(25)
Materská dovolenka colníčky alebo rodičovská dovolenka colníka alebo colníčky podľa
predpisov účinných do 30. júna 2019, ktorá trvá k 1. júlu 2019, sa považuje za materskú
dovolenku príslušníčky finančnej správy alebo rodičovskú dovolenku príslušníka finančnej
správy alebo príslušníčky finančnej správy podľa tohto zákona; príslušníčka finančnej
správy má nárok na čerpanie zostatku materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky
a príslušník finančnej správy má nárok na čerpanie zostatku rodičovskej dovolenky,
ktorý nevyčerpali pred 1. júlom 2019.
(26)
Ak pred 1. júlom 2019 nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na prepustenie colníka
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a zároveň dôvodom na prepustenie podľa tohto
zákona, možno od 1. júla 2019 až do uplynutia lehoty na skončenie služobného pomeru
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 skončiť z tohto dôvodu služobný pomer príslušníka
finančnej správy prepustením. Na určenie dňa skončenia služobného pomeru príslušníka
finančnej správy prepustením sa použijú ustanovenia predpisov účinných do 30. júna
2019 upravujúce deň skončenia služobného pomeru colníka prepustením z dôvodu, ktorý
je dôvodom na prepustenie príslušníka finančnej správy podľa prvej vety. Zákaz prepustenia
podľa § 261 ods. 1 sa nevzťahuje na dôvody prepustenia, na ktoré sa pred 1. júlom 2019 nevzťahoval zákaz
prepustenia colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
(27)
Rozhodnutie o prepustení colníka vydané podľa predpisov účinných do 30. júna 2019,
podľa ktorého sa má služobný pomer colníka skončiť po 30. júni 2019, sa považuje za
rozhodnutie o prepustení príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(28)
Rozhodnutie o uvoľnení colníka zo služobného pomeru vydané podľa predpisov účinných
do 30. júna 2019, podľa ktorého sa má služobný pomer colníka skončiť po 30. júni 2019,
sa považuje za rozhodnutie o uvoľnení príslušníka finančnej správy zo služobného pomeru
podľa tohto zákona.
(29)
Žiadosť colníka o uvoľnenie zo služobného pomeru podľa predpisov účinných do 30.
júna 2019 podaná v období kratšom ako dva mesiace pred 1. júlom 2019, o ktorej nebolo
pred 1. júlom 2019 právoplatne rozhodnuté, sa považuje za žiadosť príslušníka finančnej
správy o uvoľnenie podľa tohto zákona. Služobný pomer príslušníka finančnej správy
sa v takom prípade skončí v deň, v ktorý by sa skončil služobný pomer colníka podľa
predpisov účinných do 30. júna 2019.
(30)
Zloženie služobnej prísahy colníkom pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do
30. júna 2019 sa od 1. júla 2019 považuje za zloženie služobnej prísahy príslušníkom
finančnej správy podľa tohto zákona.
(31)
Na vyúčtovanie preddavkov poskytnutých colníkovi podľa predpisov účinných do 30.
júna 2019 pred 1. júlom 2019 sa použijú predpisy účinné do 30. júna 2019.
(32)
Povolenie nosiť služobnú rovnošatu po skončení služobného pomeru colníka vydané pred
1. júlom 2019 colníkovi alebo bývalému colníkovi podľa predpisov účinných do 30. júna
2019 sa považuje za povolenie nosiť služobnú rovnošatu po skončení služobného pomeru
podľa tohto zákona.
(33)
Absolvovanie základného colného kurzu a zloženie nižšej colnej skúšky, ku ktorému
došlo pred 1. júlom 2019, sa považuje za absolvovanie základného kurzu a zloženie
nižšej skúšky podľa tohto zákona.
(34)
Absolvovanie odborného colného kurzu a zloženie odbornej colnej skúšky, ku ktorému
došlo pred 1. júlom 2019, sa považuje za absolvovanie odborného kurzu a zloženie vyššej
skúšky podľa tohto zákona.
(35)
Ak nebolo disciplinárne opatrenie uložené podľa predpisov účinných do 30. júna 2019
celkom vykonané k 1. júlu 2019, zvyšok takého disciplinárneho opatrenia sa vykoná
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019; tento zákon sa použije, ak je to pre príslušníka
finančnej správy priaznivejšie.
§ 324
(1)
Na konanie vo veciach služobného pomeru colníkov, ktoré sa začalo pred 1. júlom 2019
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a nebolo pred 1. júlom 2019 právoplatne
skončené, sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2019.
(2)
Prijímacie konanie vo veci prijatia občana do štátnej služby colníkov, ktoré sa začalo
pred 1. júlom 2019 podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a nebolo pred 1. júlom
2019 skončené, sa končí 30. júna 2019; služobný úrad občanovi skončenie prijímacieho
konania písomne oznámi bezodkladne.
(3)
V konaní podľa odseku 1 pokračuje od 1. júla 2019 orgán príslušný na konanie voči
príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona v rovnakej alebo obdobnej veci.
(4)
Prešetrovanie a vybavenie sťažnosti colníka podanej pred 1. júlom 2019 podľa predpisov
účinných do 30. júna 2019, ktorá nebola vybavená do 30. júna 2019, sa dokončí podľa
predpisov účinných do 30. júna 2019.
(5)
Na uloženie disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za konanie,
ktoré malo znaky priestupku, ktorého sa colník dopustil pred 1. júlom 2019 a o ktorom
nebolo do 30. júna 2019 právoplatne rozhodnuté, sa použijú predpisy účinné do 30.
júna 2019; tento zákon sa použije, ak je to pre príslušníka finančnej správy priaznivejšie.
(6)
Na zahladenie disciplinárneho opatrenia právoplatne uloženého colníkovi pred 1. júlom
2019, ktoré nebolo do 30. júna 2019 zahladené, sa použijú predpisy účinné do 30. júna
2019; tento zákon sa použije, ak je to pre príslušníka finančnej správy priaznivejšie.
(7)
Práva a povinnosti, ktoré vznikli colníkovi zo služobného pomeru pred 1. júlom 2019,
zostávajú zachované a posudzujú sa podľa predpisov účinných do 30. júna 2019; za účastníka
konania podľa § 279 sa považuje aj colník, ktorého služobný pomer sa skončil podľa predpisov platných
do 30. júna 2019.
(8)
Ak bolo rozhodnutie vo veciach služobného pomeru colníka vydané pred 1. júlom 2019
podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a bolo právoplatne zrušené alebo zmenené
po 30. júni 2019, príslušníkovi finančnej správy patria nároky podľa predpisov účinných
do 30. júna 2019.
(9)
Lehoty, ktoré začali podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 plynúť pred 1. júlom
2019, sa posudzujú podľa predpisov účinných do 30. júna 2019.
Prechodné ustanovenia vzťahujúce sa na príslušníka finančnej správy, ktorý bol k 30.
júnu 2019 štátnym zamestnancom
§ 325
(1)
Dočasné preloženie štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu7) z iného služobného úradu do služobného úradu finančné riaditeľstvo sa skončí najneskôr
do 30. júna 2019.
(2)
Ak odseky 3 až 7 neustanovujú inak, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom
podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a prezidentovi podľa § 319 vydá nadriadený k 1. júlu 2019 rozhodnutie, ktorým ho ustanoví do funkcie. Také rozhodnutie
sa nevydá štátnemu zamestnancovi, ktorý služobnému úradu oznámil, že do služobného
pomeru podľa tohto zákona nenastúpi.
(3)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a ktorý je k 30. júnu 2019 uvoľnený na
výkon verejnej funkcie podľa osobitného predpisu,7) nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne
po skončení tohto uvoľnenia.
(4)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je k 30. júnu 2019 na základe zvolenia alebo vymenovania
štátnym zamestnancom vo verejnej funkcii podľa osobitného predpisu7) a bol na túto funkciu dočasne preložený zo služobného úradu, ktorým bolo finančné
riaditeľstvo, nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona
bezodkladne po skončení tohto dočasného preloženia.
(5)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je k 30. júnu 2019 dočasne preložený podľa osobitného
predpisu7) zo služobného úradu finančné riaditeľstvo do iného služobného úradu, nadriadený vydá
rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po skončení tohto
dočasného preloženia.
(6)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, ktorý k 30. júnu 2019 je neprítomný v
štátnej službe z dôvodu dôležitých osobných prekážok na strane štátneho zamestnanca
podľa § 141 ods. 1 alebo ods. 3 písm. b) a c) Zákonníka práce, nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne
po odpadnutí takej prekážky. Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa
osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, ktorý je k 30. júnu 2019 zaradený mimo
činnej štátnej služby z dôvodu obvinenia zo spáchania úmyselného trestného činu podľa
osobitného predpisu,7) nadriadený vydá rozhodnutie o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne
po skončení tohto zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(7)
Ak po 30. júni 2019 nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o neplatnosti výpovede
zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo o neplatnosti okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru podľa osobitného predpisu,7) na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého služobným
úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, naďalej trvá, nadriadený vydá rozhodnutie
o ustanovení do funkcie podľa tohto zákona bezodkladne po dni právoplatnosti rozhodnutia
súdu.
(8)
Rozhodnutie podľa odsekov 2 až 7 obsahuje náležitosti podľa § 88 ods. 2 písm. a) a c) až k). Rozhodnutím podľa odsekov 2 až 7 sa príslušník finančnej správy zaradí na tom istom
orgáne štátnej správy a na tom istom mieste výkonu štátnej služby. Rozhodnutím podľa
odsekov 2 až 7 môže byť príslušník finančnej správy zaradený aj na orgáne finančnej
správy, ktorý vykonáva podľa tohto zákona úlohy, ktoré podľa predpisov účinných do
30. júna 2019 vykonával iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva,
ak príslušník finančnej správy ako štátny zamestnanec do 30. júna 2019 vykonával činnosti
pri plnení týchto úloh; ustanovenie druhej vety o mieste výkonu štátnej služby, na
ktoré má byť príslušník finančnej správy zaradený, tým nie je dotknuté.
(9)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý zložil služobnú prísahu podľa odseku 12, vzniká služobný
pomer podľa tohto zákona a stáva sa príslušníkom finančnej správy v
a)
stálej štátnej službe, ak k 30. júnu 2019 vykonával stálu štátnu službu podľa osobitného
predpisu,7)
b)
dočasnej štátnej službe, ak k 30. júnu 2019 vykonával dočasnú štátnu službu podľa
osobitného predpisu7)
1.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je uznaný za dočasne práceneschopného,
2.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je na materskej dovolenke, rodičovskej
dovolenke alebo na dovolenke, ktorá bezprostredne nadväzuje na materskú dovolenku
alebo na rodičovskú dovolenku,
3.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý čerpá služobné voľno,
4.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je zaradený mimo činnej štátnej
služby,
5.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie
štátnej služby do cudziny,
6.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý bol vzatý do väzby,
7.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne preložený,
8.
z dôvodu zastupovania štátneho zamestnanca, u ktorého došlo k zmene štátnozamestnaneckého
pomeru podľa § 55 ods. 1 písm. r) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
9.
ako odborník, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby,
10.
ako štatutárny orgán, ktorý je vymenovaný podľa osobitného predpisu.7)
(10)
Ak štátny zamestnanec zloží služobnú prísahu na základe rozhodnutia podľa odseku
2 najneskôr do 31. júla 2019, jeho služobný pomer podľa tohto zákona vznikne 1. júla
2019.
(11)
Ak štátny zamestnanec zloží služobnú prísahu na základe rozhodnutia podľa odseku
2 neskôr ako 31. júla 2019, alebo ak zloží služobnú prísahu na základe rozhodnutia
podľa odsekov 3 až 7, jeho služobný pomer podľa tohto zákona vznikne v deň zloženia
služobnej prísahy.
(12)
Služobnú prísahu podľa § 89 štátny zamestnanec skladá bezprostredne po doručení rozhodnutia podľa odsekov 2 až
7.
(13)
O zložení služobnej prísahy a vzniku služobného pomeru vydá nadriadený príslušníkovi
finančnej správy písomné potvrdenie.
(14)
Ak štátny zamestnanec odmietol zložiť služobnú prísahu bezprostredne po doručení
rozhodnutia podľa odsekov 2 až 7 alebo ju zložil s výhradou, jeho štátnozamestnanecký
pomer podľa osobitného predpisu7) sa skončí dňom odmietnutia zloženia služobnej prísahy alebo jej zloženia s výhradou.
Štátnemu zamestnancovi patrí pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru podľa prvej
vety odstupné v sume
a)
dvojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu podľa osobitného predpisu,7) ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej jeden rok
a menej ako dva roky,
b)
trojnásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu podľa osobitného predpisu,7) ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej dva roky
a menej ako päť rokov,
c)
štvornásobku jeho naposledy priznaného funkčného platu podľa osobitného predpisu,7) ak jeho štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej službe trval najmenej päť rokov.
(15)
Na štátneho zamestnanca podľa odsekov 2 až 7, odseku 19 písm. b) a § 331 ods. 9, ktorého štátnozamestnanecký pomer trvá aj po 30. júni 2019, sa naďalej uplatňuje
osobitný predpis.7) Finančné riaditeľstvo plní úlohy služobného úradu a prezident plní úlohu generálneho
tajomníka služobného úradu podľa osobitného predpisu7) voči tým štátnym zamestnancom, ktorí v ňom vykonávajú štátnu službu.
(16)
Vznikom služobného pomeru podľa tohto zákona zaniká štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu.7)
(17)
Rozhodnutie podľa odsekov 2 až 7 možno doručiť štátnemu zamestnancovi len do vlastných
rúk v pravidelnom mieste výkonu štátnej služby alebo kdekoľvek je v orgánoch finančnej
správy zastihnuteľný; doručenie zástupcovi štátneho zamestnanca je vylúčené.
(18)
Štátny zamestnanec, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa odseku 9 nemusí
počas trvania služobného pomeru spĺňať podmienku podľa § 84 ods. 1 písm. i).
(19)
Rozhodnutie podľa odsekov 2 až 7 sa nevydá štátnemu zamestnancovi,
a)
ktorého štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu7) sa skončí 30. júna 2019,
b)
ktorý dal výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu7) pred 1. júlom 2019 alebo ktorému bola daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru
podľa osobitného predpisu7) pred 1. júlom 2019, alebo ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí po 30. júni
2019 na základe dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru uzatvorenej pred 1.
júlom 2019.
§ 326
Štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom je finančné riaditeľstvo, môže do 31.
mája 2019 oznámiť služobnému úradu, že nenastúpi do služobného pomeru podľa tohto
zákona. Ak štátny zamestnanec urobí oznámenie podľa prvej vety, jeho štátnozamestnanecký
pomer sa z tohto dôvodu skončí dňom 30. júna 2019; to neplatí, ak jeho štátnozamestnanecký
pomer skončil pred 1. júlom 2019 z iného dôvodu podľa osobitného predpisu.7) Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí na základe oznámenia
podľa prvej vety, patrí odstupné v sume podľa § 325 ods. 14.
§ 327
Štátny zamestnanec, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy podľa § 325 ods. 9, môže byť ustanovený do funkcie so zbraňou, aj keď nespĺňa podmienky podľa § 84 ods. 2, alebo ak nevyslovil súhlas s ustanovením do funkcie so zbraňou. Taký príslušník
finančnej správy je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.
§ 328
(1)
Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu,7) ktoré vznikli štátnemu zamestnancovi, ktorý sa stal príslušníkom finančnej správy
podľa § 325 ods. 9, pred vznikom jeho služobného pomeru podľa tohto zákona, zostávajú zachované a posudzujú
sa podľa osobitného predpisu.7)
§ 329
(1)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorému ako štátnemu zamestnancovi podľa osobitného
predpisu7) zostala pred vznikom jeho služobného pomeru podľa tohto zákona zachovaná výnimka
z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, sa považuje za príslušníka finančnej
správy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 82 ods. 2 písm. c).
(2)
Štátny zamestnanec spĺňa kvalifikačný predpoklad odborného profesijného vzdelania
podľa tohto zákona, ak do 30. júna 2019 absolvoval kompetenčné vzdelávanie podľa osobitného
predpisu196) v rozsahu minimálne troch odborných daňových kurzov a zložil záverečnú skúšku, ktoré
boli organizované finančným riaditeľstvom alebo spĺňal podmienky odborného daňového
vzdelania, ktoré mu bolo finančným riaditeľstvom priznané.
(3)
Štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
spĺňa kvalifikačný predpoklad odborného profesijného vzdelania podľa tohto zákona.
Štátny zamestnanec, ktorého služobným úradom bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo
a ktorý má iné vzdelanie ako vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, sa považuje za
príslušníka finančnej správy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad základného profesijného
vzdelania podľa tohto zákona; ustanovenie odseku 2 tým nie je dotknuté.
(4)
Príslušníkovi finančnej správy sa pri ustanovení do funkcie podľa tohto zákona určí
nový služobný plat podľa § 159. Ak je služobný plat určený podľa § 159 nižší ako funkčný plat, ktorý mal ako štátny zamestnanec naposledy priznaný podľa
osobitného predpisu7) v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vrátane jeho právnych predchodcov, patrí
mu od vzniku jeho služobného pomeru podľa tohto zákona vyrovnanie. Do sumy služobného
platu sa nezapočítava osobný príplatok podľa § 159 ods. 1 písm. g) a do sumy funkčného platu sa nezapočítava osobný príplatok podľa § 126 ods. 1 písm. c) zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma vyrovnania podľa druhej
vety sa určí ako rozdiel medzi funkčným platom naposledy priznaným štátnemu zamestnancovi
v služobnom úrade finančné riaditeľstvo vrátane jeho právnych predchodcov a služobným
platom podľa § 159; suma vyrovnania sa počas trvania služobného pomeru nemení.
(5)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a ktorému vznikol štátnozamestnanecký
pomer do 31. decembra 2003 a trvá nepretržite, sa do doby započítateľnej odbornej
praxe rozhodnej na určenie prídavku za výsluhu rokov započítava doba
a)
služobnej praxe štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu,7)
b)
c)
výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v dobe jej výkonu, ak odsek 8 neustanovuje inak,
d)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej
Zákonníkom práce v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu
nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej Zákonníkom práce, najviac
však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
e)
úspešne ukončeného štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom
miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.
(6)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom podľa osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo a ktorému vznikol štátnozamestnanecký
pomer po 31. decembri 2003, a prezidentovi podľa § 319, sa do doby započítateľnej odbornej praxe rozhodnej na určenie prídavku za výsluhu
rokov započítava doba
a)
služobnej praxe štátneho zamestnanca podľa osobitného predpisu,7)
b)
praxe v odbore požadovanej služobnej činnosti podľa § 162 ods. 4 získanej pred prijatím do štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu,7) ak odsek 8 neustanovuje inak,
c)
inej praxe získanej pred prijatím do štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného
predpisu7) v závislosti od miery jej využitia na úspešný výkon štátnej služby, najviac však
v rozsahu dvoch tretín, ak odsek 8 neustanovuje inak,
d)
výkonu základnej služby, náhradnej služby a ďalšej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v dobe jej výkonu, ak odsek 8 neustanovuje inak,
e)
starostlivosti o dieťa zodpovedajúca dĺžke materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky, alebo ďalšej materskej dovolenky, alebo ďalšej rodičovskej dovolenky určenej
Zákonníkom práce v čase jej vykonávania, ak sa v tejto dobe súčasne v dennom štúdiu
nepripravoval na povolanie, osobnej celodennej starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť určenej Zákonníkom práce, najviac
však šesť rokov zo súhrnu týchto dôb,
f)
úspešne ukončeného štúdia študijného programu tretieho stupňa v rozsahu zodpovedajúcom
miere využitia štúdia na úspešný výkon požadovanej služobnej činnosti.
(7)
Pri určení započítateľnej odbornej praxe podľa odsekov 5 a 6 sa primerane použijú
ustanovenia § 162 ods. 4 a 6 až 9. Na účely určenia započítateľnej odbornej praxe zostáva dĺžka služobnej praxe priznaná
podľa osobitného predpisu7) zachovaná.
(8)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorý poberá výsluhový dôchodok alebo výsluhový invalidný
dôchodok sa do doby započítateľnej odbornej praxe podľa odsekov 5 a 6 nezapočítava
doba, ktorú má započítanú na účely priznania tohto výsluhového dôchodku; to neplatí,
ak bude taký príslušník finančnej správy ustanovený do funkcie so zbraňou.
(9)
Príslušník finančnej správy, ktorého služobný pomer vznikol podľa § 325 ods. 9, ktorý v súlade s osobitným predpisom7) vykonáva činnosť, ktorá je v rozpore s týmto zákonom, je povinný do 30 kalendárnych
dní odo dňa vzniku služobného pomeru skončiť uvedené činnosti spôsobom vyplývajúcim
z osobitných predpisov.197)
(10)
Príslušníkovi finančnej správy, ktorého služobný pomer vznikol podľa § 325 ods. 9 a ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s nosením služobnej rovnošaty alebo do
funkcie spojenej s nosením služobnej rovnošaty striedavo s občianskym odevom, nie
je povinný vykonávať štátnu službu v služobnej rovnošate, ak mu nebola poskytnutá.
(11)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca podľa osobitných predpisov7) sa považuje za služobné hodnotenie príslušníka finančnej správy podľa tohto zákona.
(12)
Na účely odsekov 3, 5 a 6 sa za štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom podľa
osobitného predpisu7) bolo k 30. júnu 2019 finančné riaditeľstvo, považuje aj štátny zamestnanec uvedený
v § 325 ods. 4 a 5.
§ 330
(1)
Na účely § 270 ods. 1 sa do trvania služobného pomeru započítava aj trvanie štátnozamestnaneckého pomeru,
ktorý trval k 30. júnu 2019.
(2)
Na účely § 270 ods. 4 sa do trvania služobného pomeru započítava aj trvanie štátnozamestnaneckého pomeru
v služobnom úrade finančné riaditeľstvo, ktorý trval k 30. júnu 2019.
§ 331
(1)
Dočasná štátna služba podľa § 325 ods. 9 písm. b) prvého až ôsmeho bodu sa končí odpadnutím dôvodu zastupovania, dočasná štátna služba podľa § 325 ods. 9 písm. b) deviateho bodu sa končí uplynutím piatich rokov od vzniku služobného pomeru a dočasná štátna služba
podľa § 325 ods. 9 písm. b) desiateho bodu sa končí odvolaním z funkcie prezidenta.
(2)
(3)
Nárok na nevyčerpanú časť dovolenky podľa osobitného predpisu,7) ktorý mal štátny zamestnanec ku dňu vzniku služobného pomeru podľa tohto zákona,
mu zostáva zachovaný.
(4)
Určenie čerpania dovolenky štátnemu zamestnancovi podľa osobitného predpisu,7) ktorú má čerpať po dni vzniku služobného pomeru, sa považuje za určenie čerpania
dovolenky príslušníkovi finančnej správy podľa tohto zákona.
(5)
Služobné voľno udelené štátnemu zamestnancovi podľa osobitného predpisu7) pred dňom vzniku služobného pomeru sa považuje za služobné voľno udelené príslušníkovi
finančnej správy podľa tohto zákona, ak dôvod poskytnutia tohto voľna k tomuto dňu
trvá; príslušník finančnej správy má nárok na služobné voľno v rozsahu, ktorý predstavuje
rozdiel medzi dobou, na ktorú bolo služobné voľno podľa osobitného predpisu7) udelené a dobou, po ktorú bolo služobné voľno pred dňom vzniku služobného pomeru
čerpané.
(6)
Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka štátneho zamestnanca podľa osobitného
predpisu7) sa považuje za materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku príslušníka finančnej
správy podľa tohto zákona; príslušníčka finančnej správy má nárok na čerpanie zostatku
materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky a príslušník finančnej správy má nárok
na čerpanie zostatku rodičovskej dovolenky, ktorý nevyčerpali pred vznikom služobného
pomeru podľa tohto zákona.
(7)
Výberové konanie, ktoré služobný úrad vyhlásil podľa osobitného predpisu7) a ktoré nebolo skončené do 30. júna 2019, sa 1. júla 2019 považuje za skončené. Služobný
úrad o skončení výberového konania uchádzača písomne upovedomí.
(8)
(9)
Ak pred 1. júlom 2019 nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na danie výpovede štátnemu
zamestnancovi služobným úradom podľa osobitného predpisu7) alebo na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a služobný
úrad sa o tejto skutočnosti dozvedel pred vydaním rozhodnutia podľa § 325 ods. 2 až 7, služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer výpoveďou, ak nastali výpovedné dôvody
podľa osobitného predpisu,7) alebo okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru, ak nastali také dôvody podľa
osobitného predpisu;7) rozhodnutie podľa § 325 ods. 2 až 7 nadriadený nevydá.
(10)
Ak pred 1. júlom 2019 nastala skutočnosť, ktorá je dôvodom na danie výpovede štátnemu
zamestnancovi služobným úradom podľa osobitného predpisu7) alebo na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom a zároveň
dôvodom na prepustenie podľa tohto zákona, možno od 1. júla 2019 až do uplynutia lehoty
na danie výpovede alebo na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného
predpisu7) skončiť z tohto dôvodu služobný pomer príslušníka finančnej správy prepustením. Služobný
pomer príslušníka finančnej správy sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.
Zákaz prepustenia podľa § 261 ods. 1 sa nevzťahuje na dôvody prepustenia, na ktoré
sa pred 1. júlom 2019 nevzťahoval zákaz výpovede štátnemu zamestnancovi podľa osobitného
predpisu.7)
§ 331a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2021
Služobný úrad, ktorý pred 1. marcom 2021 alebo v období od 1. marca 2021 do 31. decembra
2021 uzatvoril zmluvu o zabezpečení stravovacích poukážok s právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, nie je povinný
postupovať podľa § 213 ods. 6 v znení účinnom od 1. marca 2021 do skončenia účinnosti tejto zmluvy, najdlhšie však
do 31. decembra 2021.
§ 331b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1)
Na vec zaistenú pred 1. januárom 2022 sa vzťahuje § 44 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2021.
(2)
Na príslušníka finančnej správy vyslaného do zahraničia podľa § 12 ods. 3 a 4 pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom do 31.
decembra 2021 až do ukončenia vyslania.
(3)
Na konanie podľa § 278 začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2022 sa vzťahujú ustanovenia tohto
zákona v znení účinnom do 31. decembra 2021.
§ 332
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 333
Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení
zákona č. 54/1999 Z. z., zákona č. 337/1999 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z., čl. III
zákona č. 328/2002 Z. z., zákona č. 664/2002 Z. z., zákona č. 251/2003 Z. z., čl.
II zákona č. 464/2003 Z. z., zákona č. 199/2004 Z. z., čl. VI zákona č. 365/2004 Z.
z., čl. VI zákona č. 382/2004 Z. z., čl. II zákona č. 652/2004 Z. z., čl. III zákona
č. 732/2004 Z. z., zákona č. 258/2005 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., čl. II zákona
č. 623/2005 Z. z., čl. VI zákona č. 330/2007 Z. z., čl. III zákona č. 537/2007 Z.
z., zákona č. 166/2008 Z. z., čl. XVI zákona č. 465/2008 Z. z., čl. III zákona č.
583/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., čl. IV zákona č. 465/2009 Z. z., čl. VI
zákona č. 151/2010 Z. z., čl. III zákona č. 543/2010 Z. z., čl. III zákona č. 48/2011
Z. z., zákona č. 389/2011 Z. z., čl. II zákona č. 546/2011 Z. z., čl. III zákona č.
69/2012 Z. z., čl. II zákona č. 441/2012 Z. z., čl. IV zákona č. 462/2013 Z. z., čl.
VI zákona č. 307/2014 Z. z., čl. VIII zákona č. 440/2015 Z. z., čl. XLIX zákona č.
125/2016 Z. z., čl. II zákona č. 257/2017 Z. z., čl. II zákona č. 272/2017 Z. z.,
čl. XXIX zákona č. 177/2018 Z. z. a čl. VI zákona č. 347/2018 Z. z.,
2.
zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
čl. II zákona č. 331/2005 Z. z., zákona č. 191/2007 Z. z., čl. IV zákona č. 537/2007
Z. z., čl. III zákona č. 166/2008 Z. z., čl. IX zákona č. 491/2008 Z. z., čl. II zákona
č. 207/2009 Z. z., čl. V zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., čl. IV
zákona č. 508/2010 Z. z., čl. VIII zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 256/2011 Z.
z., čl. VI zákona č. 331/2011 Z. z., čl. VI zákona č. 546/2011 Z. z., čl. VIII zákona
č. 441/2012 Z. z., zákona č. 207/2014 Z. z., čl. XIII zákona č. 307/2014 Z. z., čl.
VIII zákona č. 333/2014 Z. z., čl. V zákona č. 360/2015 Z. z., čl. VII zákona č. 397/2015
Z. z., čl. V zákona č. 298/2016 Z. z. a čl. XII zákona č. 18/2018 Z. z.,
3.
zákon č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení čl. IX zákona č. 331/2011 Z. z., čl. II zákona č. 384/2011 Z. z.,
čl. VI zákona č. 69/2012 Z. z., čl. II zákona č. 235/2012 Z. z., čl. IV zákona č.
441/2012 Z. z., čl. VI zákona č. 347/2013 Z. z., čl. VII zákona č. 253/2015 Z. z.,
čl. II zákona č. 339/2016 Z. z., čl. VII zákona č. 386/2016 Z. z., čl. III zákona
č. 267/2017 Z. z. a čl. VI zákona č. 30/2019 Z. z.,
4.
zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení čl. IX zákona
č. 546/2011 Z. z., čl. VIII zákona č. 69/2012 Z. z., čl. IV zákona č. 91/2012 Z. z.,
zákona č. 441/2012 Z. z., čl. VII zákona č. 360/2015 Z. z., čl. IX zákona č. 397/2015
Z. z., čl. IX zákona č. 386/2016 Z. z., čl. III zákona č. 272/2017 Z. z., čl. XVI
zákona č. 373/2018 Z. z. a čl. VIII zákona č. 30/2019 Z. z.,
5.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 736/2004 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej
správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky č. 196/2005
Z. z., vyhlášky č. 563/2007 Z. z., vyhlášky č. 363/2009 Z. z. a vyhlášky č. 167/2013
Z. z.,
6.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 379/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na fyzickú zdatnosť občana žiadajúceho o prijatie
do štátnej služby colníkov,
7.
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 369/2010 Z. z., ktorou sa upravujú kritériá určenia zdravotnej klasifikácie na výkon štátnej služby
colníka v znení vyhlášky č. 478/2011 Z. z.,
8.
výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. augusta 1998 č. 15648/1998-64,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe
colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (oznámenie č. 327/1998 Z.
z.) v znení výnosu z 12. septembra 2003 č. 7274/2003-76 (oznámenie č. 390/2003 Z.
z.), výnosu z 18. mája 2004 č. 6999/2004-75 (oznámenie č. 328/2004 Z. z.), výnosu
z 12. októbra 2005 č. 20696/2005-75 (oznámenie č. 476/2005 Z. z.), výnosu zo 17. októbra
2007 č. 7819/2007-75 (oznámenie č. 484/2007 Z. z.), výnosu zo 14. mája 2008 č. 12138/2008-75
(oznámenie č. 182/2008 Z. z.), výnosu z 12. mája 2009 č. MF/4966/2009-75 (oznámenie
č. 173/2009 Z. z.), výnosu zo 16. decembra 2011 č. MF/6028/2011-75 (oznámenie č. 504/2011
Z. z.), opatrenia z 13. apríla 2016 č. MF/006899/2016-75 (oznámenie č. 162/2016 Z.
z.) a opatrenia z 31. januára 2018 č. MF/006697/2018-75 (oznámenie č. 43/2018 Z. z.),
9.
výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 234/2007 Z. z. o podrobnostiach o stravovaní predvedenej osoby alebo zaistenej osoby,
10.
výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 12. mája 2009 č. MF/4966/2009-75,
ktorým sa ustanovuje hodnota služobnej rovnošaty a jej súčastí pre colníkov a o doplnení
výnosu Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. augusta 1998 č. 15648/1998-64,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe
colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(oznámenie č. 173/2009 Z. z.).
Čl. II
Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona
č. 218/2007 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z., zákona č. 497/2008 Z. z., zákona č. 498/2008
Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 257/2009 Z. z., zákona č. 317/2009 Z. z.,
zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 576/2009 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona
č. 547/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z., zákona č. 313/2011
Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 428/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 189/2013
Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 1/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 260/2014 Z. z., zákona č. 73/2015 Z. z., zákona č. 174/2015 Z. z., zákona
č. 78/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015
Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z.,
zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona
č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z. a zákona č. 321/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 128 ods. 3 písm. c) sa slovo „colník“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej
správy“.
Čl. III
Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., zákona č. 692/2006 Z. z., zákona
č. 342/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona č. 61/2008 Z. z., zákona č. 491/2008
Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 5/2009 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z.,
zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 97/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 290/2009 Z. z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona
č. 576/2009 Z. z., zákona č. 93/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 346/2010
Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 262/2011 Z. z.,
zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 236/2012 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z., zákona
č. 345/2012 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 305/2013 Z. z., zákona č. 1/2014
Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákon č. 307/2014 Z. z., zákona č. 353/2014 Z. z.,
zákona č. 78/2015 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015, zákona
č. 174/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 398/2015 Z. z., zákona č. 401/2015
Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z.,
zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 316/2016 Z. z., zákona č. 152/2017 Z. z., zákona
č. 236/2017 Z. z., zákona č. 274/2017 Z. z., zákona č. 161/2018 Z. z., zákona č. 314/2018
Z. z., zákona č. 321/2018 Z. z., zákona č. 3/2019 Z. z. a zákona č. 6/2019 Z. z. sa
mení takto:
V § 72 ods. 6 a § 73 ods. 3 sa slovo „colníci“ nahrádza slovami „ozbrojení príslušníci
finančnej správy“.
Čl. IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 101/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 378/1996 Z. z., zákona
č. 68/2005 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 354/2013 Z. z., zákona č. 91/2016
Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 6 ods. 2 sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „12“.
2.
V § 20c písm. a) sa slová „colníka alebo štátneho zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu
službu na Finančnom riaditeľstve Slovenskej republiky, daňovom úrade, colnom úrade
a Kriminálnom úrade finančnej správy,4d)“ nahrádzajú slovami „alebo príslušníka finančnej správy,4d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 4d znie:
„4d) § 30 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
3.
V § 21 ods. 1 sa slová „Banskej Bystrici“ nahrádzajú slovom „Bratislave“.
Čl. V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1994
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 12/1998
Z. z., zákona č. 73/1998 Z. z., zákona č. 256/1998 Z. z., zákona č. 116/2000 Z. z.,
zákona č. 323/2000 Z. z., zákona č. 367/2000 Z. z., zákona č. 490/2001 Z. z., zákona
č. 48/2002 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 155/2003
Z. z., zákona č. 166/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z.,
zákona č. 69/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 558/2005 Z. z., zákona
č. 255/2006 Z. z., zákona č. 25/2007 Z. z., zákona č. 247/2007 Z. z., zákona č. 342/2007
Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 297/2008 Z. z., zákona č. 491/2008 Z. z.,
zákona č. 214/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 290/2009 Z.
z., zákona č. 291/2009 Z. z., zákona č. 495/2009 Z. z., zákona č. 594/2009 Z. z.,
zákona č. 547/2010 Z. z., zákona č. 192/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona
č. 75/2013 Z. z., zákona č. 307/2014 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 139/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016
Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 18/2018 Z. z., zákona č. 68/2018 Z. z.,
zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 6/2019 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 70 ods. 1 a 2 sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov
finančnej správy“.
2.
V § 71 sa slovo „colníci“ nahrádza slovami „ozbrojení príslušníci finančnej správy“.
Čl. VI
Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení zákona č. 260/1999
Z. z., zákona č. 13/2004 Z. z., zákona č. 633/2004 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z.,
zákona č. 455/2007 Z. z., zákona č. 393/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona
č. 77/2009 Z. z., zákona č. 468/2009 Z. z., zákona č. 43/2011 Z. z., zákona č. 362/2011
Z. z., zákona č. 40/2013 Z. z., zákona č. 43/2014 Z. z., zákona 148/2015 Z. z., zákona
č. 91/2016 Z. z., zákona č. 288/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 287/2018
Z. z. sa mení takto:
V § 4 ods. 5 písmeno b) znie:
„b)
ozbrojený príslušník finančnej správy,1d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1d znie:
„1d) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
Čl. VII
Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 447/2002 Z. z., zákona č. 534/2002 Z. z., zákona č. 463/2003 Z.
z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z.,
zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 643/2007 Z. z., zákona
č. 61/2008 Z. z., zákona č. 445/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 58/2009
Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 70/2009 Z. z., zákona č. 82/2009 Z. z.,
zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona
č. 185/2012 Z. z., zákona č. 80/2013 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 281/2015
Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z. a zákona č. 190/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 2 sa slovo „colník,“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej
správy,1a).“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
2.
V § 15 písm. c) sa slovo „colníka“ nahrádza slovami „ozbrojeného príslušníka finančnej
správy“.
3.
V § 58 ods. 1 písm. g) sa slová „colníka k finančnej správe“ nahrádzajú slovami „colníka
k colnej správe“.
4.
V § 103 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Na účely tohto zákona sa za deň vzniku služobného pomeru ozbrojeného príslušníka
finančnej správy, ktorý bol bezprostredne pred ustanovením do funkcie spojenej s pridelením
služobnej zbrane neozbrojeným príslušníkom finančnej správy,43a) považuje deň jeho ustanovenia do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane
na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu;43b) týmto dňom sa takýto ozbrojený príslušník finančnej správy na účely tohto zákona
považuje za prijatého do služobného pomeru.“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 43a a 43b znejú:
„43a) § 71 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z.
43b) § 107 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
5.
V § 106 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Skončením služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy uvoľnením sa
na účely tohto zákona rozumie aj preloženie alebo prevedenie takého príslušníka finančnej
správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú
žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu,47c) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie je spojená
s pridelením služobnej zbrane nanovo na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom
podľa osobitného predpisu.47d)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 47c a 47d znejú:
„47c) § 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.
47d) § 108 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
6.
Za § 143ah sa vkladá § 143ai, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 143ai
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2019
(1)
Služobný pomer colníka podľa predpisov účinných do 30. júna 2019 a služobný pomer
ozbrojeného príslušníka finančnej správy podľa osobitného predpisu sa na účely tohto
zákona považujú za jediný neprerušený služobný pomer, ak služobný pomer ozbrojeného
príslušníka finančnej správy bezprostredne nadväzoval na služobný pomer colníka podľa
predpisov účinných do 30. júna 2019.
(2)
Za ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto zákona považuje aj
colník, ktorého služobný pomer skončil do 30. júna 2019.“.
Čl. VIII
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z.,
zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona
č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004
Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z.,
zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona
č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona
č. 529/2006 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 566/2006 Z. z.,
zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona
č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008
Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z.,
zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona
č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010
Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z.,
zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona
č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012
Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z.,
zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona
č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015
Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z.,
zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona
č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015
Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z.,
zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona
č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017
Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona
č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z. a zákona č. 368/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa
takto:
1.
V § 1 ods. 3 sa slovo „colníkov1a)“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej správy1a)“.
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 1a sa vypúšťa citácia „Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej
službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.“ a na konci sa pripája táto citácia: „Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej
správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V § 16 sa na konci pripája táto veta:
„Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinne úrazovo poistené aj pre fyzickú
osobu, ktorá je neozbrojeným príslušníkom finančnej správy.39e)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 39e znie:
„39e) § 71 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
4.
V § 20 ods. 1 sa na konci pripájajú tieto vety:
„U zamestnanca, ktorým je neozbrojený príslušník finančnej správy39e) a ktorého právny vzťah podľa prvej vety trvá odo dňa jeho ustanovenia do funkcie
spojenej s pridelením služobnej zbrane, je vznikom povinného nemocenského poistenia,
povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, preloženie
alebo prevedenie takého príslušníka finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená
s pridelením služobnej zbrane na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa
osobitného predpisu,42c) alebo ustanovenie takého príslušníka finančnej správy nanovo do funkcie, ktorá nie
je spojená s pridelením služobnej zbrane na jeho vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným
súhlasom podľa osobitného predpisu.42d) Okrem zániku právneho vzťahu podľa prvej vety, sa za zánik povinného nemocenského
poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
príslušníka finančnej správy považuje aj ustanovenie neozbrojeného príslušníka finančnej
správy39e) do funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane ako ozbrojeného príslušníka finančnej
správy na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom podľa osobitného predpisu.42e)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 42c až 42e znejú:
„42c) § 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z.,
42d) § 108 zákona č. 35/2019 Z. z.,
42e) § 107 ods. 8 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
5.
Za § 293eh sa vkladá § 293ei, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 293ei
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2019
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého zamestnávateľom bolo pred
1. júlom 2019 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a služobný pomer neozbrojeného
príslušníka finančnej správy,39e) ktorý po 30. júni 2019 bezprostredne nadväzuje na štátnozamestnanecký pomer štátneho
zamestnanca, sa na účely tohto zákona považujú za jeden právny vzťah.“.
Čl. IX
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.
191/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 585/2004 Z. z., zákona č. 614/2004
Z. z., zákona č. 1/2005 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 528/2005 Z. z.,
zákona č. 573/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona č. 693/2006 Z. z., zákona
č. 561/2007 Z. z., zákona č. 139/2008 Z. z., zákona č. 233/2008 Z. z., zákona č. 263/2008
Z. z., zákona č. 460/2008 Z. z., zákona č. 562/2008 Z. z., zákona č. 49/2009 Z. z.,
zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 266/2009 Z. z., zákona č. 463/2009 Z. z., zákona
č. 594/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 373/2010
Z. z., zákona č. 120/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z.,
zákona č. 257/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona
č. 96/2013 Z. z., zákona č. 308/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 436/2013
Z. z., zákona č. 495/2013 Z. z., zákona č. 310/2014 Z. z., zákona č. 311/2014 Z. z.,
zákona č. 14/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 353/2015 Z. z., zákona
č. 378/2015 Z. z., zákona č. 389/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 310/2016
Z. z., zákona č. 81/2017 Z. z., zákona č. 82/2017 Z. z., zákona č. 57/2018 Z. z.,
zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 64/2018 Z. z., zákona č. 108/2018 Z. z., zákona
č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z. a zákona č.
376/2018 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V poznámke pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa citácia „zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej
službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov,“ a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripája sa táto citácia: „zákon
č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 63 ods. 3 sa slovo „colníci“ nahrádza slovami „ozbrojení príslušníci finančnej
správy“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 60b sa vypúšťa citácia „Zákon č. 200/1998 Z. z. v
znení neskorších predpisov.“ a na konci sa dopĺňa citácia „Zákon č. 35/2019 Z. z.“.
Čl. X
Zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z.
z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z.,
zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona
č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 508/2010
Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 207/2014 Z. z.,
zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 360/2015 Z. z., zákona
č. 397/2015 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z. a zákona č. 272/2017 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 2 písmeno g) znie:
„g)
colným orgánom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky2) (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), colný úrad2) a Kriminálny úrad finančnej správy,2) ak plnia úlohy podľa colných predpisov; colným orgánom je aj Úrad pre vybrané hospodárske
subjekty,2) ak plní úlohu podľa osobitného predpisu,2aaa)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2 a 2aaa znejú:
„2) Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2aaa) § 6 ods. 5 písm. h) zákona č. 35/2019 Z. z.“.
2.
Poznámka pod čiarou k odkazu 19 znie:
„19) § 30 ods. 1 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
3.
V § 85 ods. 11 sa slovo „colník“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej
správy“.
4.
Slovo „colník“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona okrem § 85 ods. 11 nahrádza
slovami „príslušník finančnej správy“ v príslušnom tvare.
5.
V prílohe č. 2 v Zozname colných letísk sa na konci pripájajú tieto body:
„7.
Letisko Jasná
8.
Letisko Prievidza
9.
Letisko Nitra“.
Čl. XI
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 719/2004 Z. z., zákona č. 353/2005 Z. z., zákona
č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 25/2006 Z. z., zákona č. 282/2006
Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 12/2007 Z. z., zákona č. 215/2007 Z. z.,
zákona č. 309/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona
č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z., zákona č. 297/2008
Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 581/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z.,
zákona č. 533/2009 Z. z., zákona č. 121/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 79/2011 Z. z., zákona č. 97/2011 Z. z., zákona
č. 133/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 547/2011
Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 421/2012 Z. z.,
zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona
č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 185/2014 Z. z., zákona č. 77/2015
Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 265/2015 Z. z., zákona č. 429/2015 Z. z.,
zákona č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 286/2016 Z. z., zákona
č. 315/2016 Z. z., zákona č. 317/2016 Z. z., zákona č. 356/2016 Z. z., zákona č. 41/2017
Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 257/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z.,
zákona č. 336/2017 Z. z., zákona č. 351/2017 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona
č. 109/2018 Z. z., zákona č. 156/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 192/2018
Z. z., zákona č. 345/2018 Z. z. a zákona č. 351/2018 Z. z. sa mení takto:
V § 77c ods. 6 sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej
správy“.
Čl. XII
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., zákona
č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 186/2009
Z. z., zákona č. 557/2009 Z. z., zákona č. 520/2011 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z.,
zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 301/2014 Z. z., zákona č. 375/2015 Z. z., zákona
č. 91/2016 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 292/2016 Z. z., zákona č. 279/2017
Z. z., zákona č. 109/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 317/2018 Z.
z. sa mení takto:
V § 3 ods. 2 sa slovo „colník,1e)“ nahrádza slovami „ozbrojený príslušník finančnej správy,1e)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1e znie:
„1e) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
Čl. XIII
Zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 93/2008 Z. z., zákona č. 498/2008 Z. z., zákona č. 461/2012 Z. z., zákona č. 370/2013
Z. z., zákona č. 78/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z.
sa mení takto:
V § 7 ods. 1 sa slovo „colníkmi“ nahrádza slovami „ozbrojenými príslušníkmi finančnej
správy“.
Čl. XIV
Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 330/2007
Z. z., zákona č. 333/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 452/2008 Z. z.,
zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 473/2009 Z. z., zákona č. 106/ 2011 Z. z., zákona
č. 220/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 281/2015
Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 107/2018 Z. z. a zákona č. 177/2018 Z.
z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 ods. 1 písmeno d) znie:
„d)
vojakom v zálohe, ak tento zákon neustanovuje inak, je
1.
občan, ktorý skončil služobný pomer profesionálneho vojaka3) a branná povinnosť mu trvá,
2.
občan, ktorý skončil dobrovoľnú vojenskú prípravu3a) a branná povinnosť mu trvá,
3.
občan, ktorý vykonal mimoriadnu službu a branná povinnosť mu trvá,
4.
občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka Policajného zboru, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Národného
bezpečnostného úradu a branná povinnosť mu trvá alebo
5.
občan, ktorý skončil služobný pomer príslušníka finančnej správy, pričom bol bezprostredne
pred skončením služobného pomeru ozbrojeným príslušníkom finančnej správy (ďalej len
„skončenie služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy“) a branná povinnosť
mu trvá; skončením služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na
účely tohto zákona rozumie aj preloženie alebo prevedenie ozbrojeného príslušníka
finančnej správy na funkciu, ktorá nie je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa
osobitného predpisu,3b) alebo ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie, ktorá nie
je spojená s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného predpisu.3c)“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3b a 3c znejú:
„3b) § 107 ods. 5 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
3c) § 108 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
2.
V § 7 odsek 12 znie:
„(12)
Občanovi, ktorý bol prepustený zo služobného pomeru v Policajnom zbore, Zbore väzenskej
a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe alebo
Národnom bezpečnostnom úrade a ktorý podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo
zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore,
Zbore väzenskej a justičnej stráže, Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej
službe alebo v Národnom bezpečnostnom úrade,8c) zaniká branná povinnosť odo dňa skončenia služobného pomeru. Rovnakým dňom zaniká
branná povinnosť občanovi, ktorý skončil služobný pomer ozbrojeného príslušníka finančnej
správy a ktorý podľa rozhodnutia služobného posudkového lekára dlhodobo stratil zdravotnú
spôsobilosť na výkon funkcie spojenej s pridelením služobnej zbrane podľa osobitného
predpisu.8d)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8d znie:
„8d) § 84 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 8c sa za slovom „predpisov“ vypúšťa čiarka a citácia
„§ 183 ods. 1 písm. b) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene
a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov“.
4.
V § 13 ods. 2 písm. b) a § 17 ods. 2 písm. g) sa slovo „colníka“ nahrádza slovami
„ozbrojeného príslušníka finančnej správy“.
5.
V § 17 sa za odsek 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
„(6)
Za vznik služobného pomeru ozbrojeného príslušníka finančnej správy sa na účely tohto
zákona považuje ustanovenie ozbrojeného príslušníka finančnej správy do funkcie spojenej
s pridelením služobnej zbrane,29h) ak bezprostredne pred týmto ustanovením do funkcie nevykonával štátnu službu vo
finančnej správe alebo vykonával štátnu službu ako neozbrojený príslušník finančnej
správy.“.
Doterajšie odseky 6 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29h znie:
„29h) § 71 ods. 6 zákona 35/2019 Z. z.“.
6.
V § 17 ods. 9 sa slová „odseku 7“ nahrádzajú slovami „odseku 8“.
7.
V § 20a ods. 1 sa slová „§ 17 ods. 5, 8 alebo ods. 9“ nahrádzajú slovami „§ 17 ods.
5, 9 alebo ods. 10“.
8.
V § 20a ods. 2 sa slová „ods. 8“ nahrádzajú slovami „ods. 9“.
9.
V § 20a ods. 3 sa slová „ods. 9“ nahrádzajú slovami „ods. 10“.
Čl. XV
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011
Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z.,
zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona
č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014
Z. z., zákona č. 361/2014 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z.,
zákona č. 252/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 393/2015 Z. z., zákona
č. 447/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 298/2016 Z. z., zákona č. 339/2016
Z. z., zákona č. 267/2017 Z. z., zákona č. 344/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 213/2018 Z. z. a zákona č. 368/2018 Z. z. sa mení takto:
1.
V § 4 ods. 2 písmeno a) znie:
„a)
príslušník finančnej správy, zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je finančné riaditeľstvo
alebo obec (ďalej len „zamestnanec správcu dane“),“.
2.
V § 8 ods. 1 sa slová „daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty“ nahrádzajú slovami
„úradom pre vybrané hospodárske subjekty“.
3.
V § 37 ods. 3 sa slovo „colník“ nahrádza slovami „príslušník finančnej správy“.
Čl. XVI
Zákon č. 503/2011 Z. z. o vysielaní civilných expertov na výkon práce v aktivitách krízového manažmentu mimo
územia Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:
V § 1 ods. 2 sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „ozbrojených príslušníkov finančnej
správy“.
Čl. XVII
Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona
č. 133/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 388/2013 Z. z., zákona č. 123/2015
Z. z., zákona č. 259/2015 Z. z., zákona č. 387/2015 Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z.,
zákona č. 305/2016 Z. z., zákona č. 176/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona
č. 9/2019 Z. z. sa mení takto:
V § 47 ods. 6 sa slovo „Colník“ nahrádza slovami „Ozbrojený príslušník finančnej správy“.
Čl. XVIII
Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z.,
zákona č. 107/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z. a zákona č. 347/2018 Z. z. sa mení
takto:
V § 31 ods. 1 písmeno f) znie:
„f)
trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, Horskej záchrannej službe,
Slovenskej informačnej službe a Národnom bezpečnostnom úrade a trvania služobného
pomeru príslušníka finančnej správy okrem doby, počas ktorej bol neozbrojeným príslušníkom
finančnej správy,37a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 37a znie:
„37a) § 71 ods. 10 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.“.
Čl. XIX
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 334/2017
Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 112/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z.,
zákona č. 318/2018 Z. z., zákona č. 347/2018 Z. z. a zákona č. 6/2019 Z. z. sa mení
a dopĺňa takto:
1.
V § 1 ods. 7 písm. e) sa slovo „colníkov“ nahrádza slovami „príslušníkov finančnej
správy“.
2.
V poznámke pod čiarou k odkazu 19 sa vypúšťa citácia „zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej
službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov,“ a na konci sa pripája čiarka a táto citácia: „zákon č. 35/2019 Z. z. o
finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
3.
V poznámke pod čiarou k odkazu 22 sa vypúšťa citácia „zákon č. 200/1998 Z. z. v znení
neskorších predpisov,“ a na konci sa pripája čiarka a táto citácia: „zákon č. 35/2019
Z. z.“.
4.
Za § 193a sa vkladá § 193b, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 193b
Prechodné ustanovenia účinné od 1. apríla 2019
(1)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca, ktorého služobným úradom je Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, sa skončí alebo zanikne aj na základe osobitného
predpisu.63b)
(2)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi pri zániku štátnozamestnaneckého pomeru
podľa odseku 1 potvrdenie o štátnej službe s údajmi podľa § 86 ods. 2 písm. a) až
c). Potvrdenie o štátnej službe je služobný úrad povinný vydať najneskôr do troch
mesiacov odo dňa zániku štátnozamestnaneckého pomeru.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 63b znie:
„63b) § 325 ods. 14 a 16 a § 326 zákona č. 35/2019 Z. z.“.
Čl. XX
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2019 okrem čl. I § 1 až § 317 ods. 1, § 318
až 324, § 325 ods. 2 až 19 a § 327 až 333 a čl. II až XIX tretieho bodu, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. júla 2019.
Andrej Kiska v. r.
Andrej Danko v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Andrej Danko v. r.
Peter Pellegrini v. r.
Príloha č. 1
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV SPRACÚVANÝCH V INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH MINISTERSTVA FINANCIÍ
1.
Titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko.
2.
Pohlavie.
3.
Dátum a miesto narodenia.
4.
Štátna príslušnosť.
5.
Rodné číslo.
6.
Číslo osobného dokladu.
7.
Trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo bydlisko v zahraničí.
8.
Prechodný pobyt.
9.
Iné miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava.
Príloha č. 2
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV SPRACÚVANÝCH V INFORMAČNÝCH SYSTÉMOCH FINANČNEJ SPRÁVY
1.
Titul, meno, priezvisko, rodné priezvisko.
2.
Pohlavie.
3.
Dátum a miesto narodenia.
4.
Štátna príslušnosť.
5.
Národnosť.
6.
Rodné číslo.
7.
Identifikátor osoby pridelený v zahraničí.
8.
Číslo osobného dokladu.
9.
Trvalý pobyt v Slovenskej republike alebo bydlisko v zahraničí.
10.
Prechodný pobyt.
11.
Iné miesto, kde sa osoba obvykle zdržiava.
12.
Prezývky a pseudonymy.
13.
Zvláštne znamenia.
14.
Biometrické údaje.
15.
Funkcia.
16.
Telefónne číslo a adresa elektronickej pošty.
Príloha č. 3
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
Príloha č. 4
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
PRÍPLATOK ZA RIADENIE
Finančné riaditeľstvo
Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
Prezident | 30 % až 55 % |
Viceprezident | 25 % až 50 % |
Generálny riaditeľ sekcie | 20 % až 45 % |
Riaditeľ odboru | 7 % až 35 % |
Zástupca riaditeľa odboru | 7 % až 30 % |
Zástupca riaditeľa odboru a súčasne vedúci oddelenia | 7 % až 30 % |
Vedúci oddelenia | 5,5 % až 25 % |
Zástupca vedúceho oddelenia | 5 % až 20 % |
Kriminálny úrad finančnej správy
Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
Riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy | 20 % až 45 % |
Námestník riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy | 7 % až 35 % |
Vedúci pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy | 5,5 % až 25 % |
Zástupca vedúceho pobočky Kriminálneho úradu finančnej správy | 5,5 % až 21 % |
Vedúci oddelenia | 5,5 % až 21 % |
Zástupca vedúceho oddelenia | 5 % až 17 % |
Vedúci zmeny | 5 % až 15 % |
Colné úrady
Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
Riaditeľ colného úradu | 15 % až 40 % |
Námestník riaditeľa colného úradu | 7 % až 35 % |
Vedúci pobočky colného úradu | 5,5 % až 25 % |
Vedúci stanice colného úradu | 5,5 % až 25 % |
Vedúci oddelenia | 5,5 % až 21 % |
Zástupca vedúceho pobočky colného úradu | 5 % až 21 % |
Zástupca vedúceho stanice colného úradu |
5 % až 21 % |
Zástupca vedúceho oddelenia |
5 % až 17 % |
Vedúci zmeny | 5 % až 15 % |
Daňové úrady
Funkcia | Percentuálny podiel príplatku za riadenie mesačne |
Riaditeľ daňového úradu | 15 % až 40 % |
Námestník riaditeľa daňového úradu | 7 % až 35 % |
Vedúci oddelenia | 5,5 % až 25 % |
Zástupca vedúceho oddelenia |
5 % až 20 % |
Príloha č. 5
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
k zákonu č. 35/2019 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko
po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (desiata samostatná smernica v zmysle článku
16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 2; Ú. v. ES
L 348, 28. 11. 1992) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20.
júna 2007 (Ú. v. EÚ L 165, 27. 6. 2007) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/27/EÚ
z 26. februára 2014 (Ú. v. EÚ L 65, 5. 3. 2014).
2.
Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania
s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap.
20/zv. 1; Ú. v. ES L 180, 19. 7. 2000).
3.
Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec rovnakého
zaobchádzania v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4;
Ú. v. ES L 303, 2. 12. 2000).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých
aspektoch organizácie pracovného času (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 5/zv. 4;
Ú. v. EÚ L 299, 18. 11. 2003).
5.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady
rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti
a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 204, 26. 7. 2006).
6.
Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií
a spravodajských informácií medzi orgánmi presadzovania práva členských štátov Európskej
únie (Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2006).
7.
Smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda
o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje
smernica 96/34/ES (Ú. v. EÚ L 68, 18. 3. 2010) v znení smernice Rady 2013/62/EÚ zo
17. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 353, 28. 12. 2013).
1)
2)
Napríklad čl. 243 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013
z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (prepracované znenie) (Ú.
v. EÚ L 269, 10. 10. 2013) v platnom znení.
3)
Napríklad § 41 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4)
5)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane
fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým
sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119,
4. 5. 2016).
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
6)
Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.
7)
Zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
8)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém
Spoločenstva pre oslobodenie od cla (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 10. 12.
2009), nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení, delegované nariadenie Komisie
(EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú
niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29. 12. 2015) v platnom
znení, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa
stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (Ú. v. EÚ
L 343, 29. 12. 2015) v platnom znení, zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov,
zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004
Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, zákon č.
106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. spotrebnej
dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z.
z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve
v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 486/2013 Z. z. o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými
orgánmi.
9)
Napríklad nariadenie Rady (EÚ) č. 389/2012 z 2. mája 2012 o administratívnej spolupráci
v oblasti spotrebných daní a zrušení nariadenia (ES) č. 2073/2004 (Ú. v. EÚ L 121,
8. 5. 2012) v platnom znení, nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení, delegované
nariadenie (EÚ) 2015/2446 v platnom znení, vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2447 v
platnom znení.
10)
Čl. 3, 4, 6 a 7 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 v platnom znení.
11)
Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
12)
Čl. 95 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
13)
§ 13 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov.
14)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 z 31. marca 2004 o štatistike
Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a o zrušení nariadenia
Rady (EHS) č. 3330/91 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 16, Ú. v. EÚ L 102,
7. 4. 2004) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1982/2004 z 18. novembra 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a rušia sa nariadenia Komisie (ES) č. 1901/2000 a (EHS) č. 3590/92 (Ú. v. EÚ L 343, 19. 11. 2004) v platnom znení.
Nariadenie Komisie (ES) č. 1982/2004 z 18. novembra 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 638/2004 o štatistike Spoločenstva o obchodovaní s tovarom medzi členskými štátmi a rušia sa nariadenia Komisie (ES) č. 1901/2000 a (EHS) č. 3590/92 (Ú. v. EÚ L 343, 19. 11. 2004) v platnom znení.
15)
16)
17)
18)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 z 12. júna 2013 o presadzovaní
práv duševného vlastníctva colnými orgánmi a zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1383/2003
(Ú. v. EÚ, L 181, 29. 6. 2013).
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa stanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (Ú. v. EÚ, L 341, 18. 12. 2013) v platnom znení.
Zákon č. 486/2013 Z. z.
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1352/2013 zo 4. decembra 2013, ktorým sa stanovujú formuláre podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi (Ú. v. EÚ, L 341, 18. 12. 2013) v platnom znení.
Zákon č. 486/2013 Z. z.
19)
Napríklad čl. 16 nariadenia Komisie (ES) č. 1276/2008 zo 17. decembra 2008 o monitorovaní
vývozu poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa poskytujú náhrady alebo iné sumy,
prostredníctvom fyzických kontrol (Ú. v. EÚ L 339, 18. 12. 2008) v platnom znení,
nariadenie (EÚ) č. 608/2013, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1352/2013 v platnom znení,
čl. 45 a 84 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 v platnom znení, zákon č. 486/2013 Z. z.
20)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13. marca 1997 o vzájomnej pomoci medzi
správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských
štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych
záležitostiach (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 8; Ú. v. ES L 82, 22. 3. 1997)
v platnom znení, nariadenie Komisie (ES) č. 1178/2008 z 28. novembra 2008, ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1165/98 o krátkodobej štatistike a nariadenia
Komisie (ES) č. 1503/2006 a (ES) č. 657/2007, pokiaľ ide o úpravy po revízii štatistických
klasifikácií NACE a CPA (Ú. v. EÚ L 319, 29. 11. 2008) v platnom znení, nariadenie
Komisie (ES) č. 684/2009 z 24. júla 2009, ktorým sa implementuje smernica Rady 2008/118/ES,
pokiaľ ide o elektronické postupy pri preprave tovaru podliehajúceho spotrebnej dani
v režime pozastavenia dane (Ú. v. ES L 197 29. 7. 2009) v platnom znení, zákon č.
466/2009 Z. z. o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v znení neskorších predpisov.
21)
22)
§ 32 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
§ 6 zákona č. 98/1950 Sb. o zrušení Národného pozemkového fondu pri Ministerstve pôdohospodárstva a fondov
pozemkových reforiem a o zlúčení ich imania.
24)
§ 87b zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 272/2017 Z. z.
25)
26)
27)
Napríklad nariadenie (EÚ) č. 608/2013, vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1352/2013 v
platnom znení, čl. 50, 55 a 166 vykonávacieho nariadenia (EÚ) 2015/2447 v platnom
znení, zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 289/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 378/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v
znení neskorších predpisov, zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov,
zákon č. 486/2013 Z. z., zákon č. 18/2018 Z. z.
28)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
29)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
30)
§ 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.
31)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov.
32)
Zákon č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
33)
34)
Vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva č. 147/1960 Zb. o prenesení finančnej a účtovnej služby majetkovej podstaty pozemkových reforiem.
35)
Zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 564/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)
§ 2 ods. 1, 5 a 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
§ 4 ods. 1, 3, 4, 6, 7, 9, 10 a 12 zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
39)
§ 54 ods. 1, 5 a 7 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.
40)
§ 47 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 747/2004 Z. z.
§ 22 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
§ 22 ods. 1 zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
41)
§ 2 ods. 22 a § 63 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
42)
Čl. 38 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
43)
§ 2 písm. l) a § 49 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44)
Zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
45)
Nariadenie (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
46)
§ 37 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
47)
Napríklad zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 106/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 609/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
48)
§ 64 a 65 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
50)
§ 57 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
51)
§ 71, § 72 a § 80 až 84 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
52)
Napríklad § 22 až 28 zákona č. 486/2013 Z. z.
53)
§ 70 a § 72 až 79 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
54)
Napríklad § 22 a § 29 až 34 zákona č. 486/2013 Z. z.
55)
§ 61 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
56)
Článok 1 Medzinárodného dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii,
úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (oznámenie č. 347/2000 Z. z.).
57)
Čl. 48 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 v platnom znení.
58)
Napríklad nariadenie (ES) č. 1276/2008 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní
spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č.
352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES)
č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) v platnom znení, § 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
59)
Napríklad Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej
pomoci a spolupráci medzi colnými správami podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997 (oznámenie
č. 245/2009 Z. z.).
60)
Rozhodnutie Rady 2009/917/SVV z 30. novembra 2009 o využívaní informačných technológií
na colné účely (Ú. v. EÚ L 323, 10. 12. 2009).
61)
Čl. 8 ods. 4 a čl. 29 rozhodnutia 2009/917/SVV.
62)
Čl. 7 ods. 2, čl. 8 ods. 3 a 4, čl. 10 ods. 3 a čl. 21 ods. 4 rozhodnutia 2009/917/SVV.
63)
Čl. 2 ods. 1 rozhodnutia 2009/917/SVV.
64)
Čl. 15 ods. 3 rozhodnutia 2009/917/SVV.
64a)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho
charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 39, 10. 2. 2009), vykonávacie nariadenie
Komisie (EÚ) č. 1081/2012 z 9. novembra 2012 k nariadeniu Rady (ES) č. 116/2009 o
vývoze tovaru kultúrneho charakteru (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 324, 22. 11.
2012), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/880 zo 17. apríla 2019 o
vstupe a dovoze tovaru kultúrnej hodnoty (Ú. v. EÚ L 151, 7. 6. 2019), § 2, 4 a 5 zákona č. 207/2009 Z. z. o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
65)
Napríklad čl. 4, 5 a čl. 7 ods. 2 a 4 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 z 9. decembra
1996 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi
(Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 3, Ú. v. ES L 61, 3. 3. 1997) v platnom
znení, § 34, 35 a 39 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, § 2 a 5 zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou
obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 2, 5 a 7 zákona č. 331/2005 Z. z. v znení zákona č. 425/2010 Z. z.
66)
Napríklad § 15, 29 a 46 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, zákon č. 98/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
67)
Napríklad Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Azerbajdžanskej republiky
o spolupráci a vzájomnej pomoci v colných otázkach podpísaná v Bruseli 27. júna 2008
(oznámenie č. 65/2009 Z. z.).
68)
§ 50 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
69)
Napríklad § 6 zákona č. 331/2005 Z. z.
70)
Napríklad Medzinárodný dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci pri prevencii,
úradnom zisťovaní a potláčaní colných deliktov (oznámenie č. 347/2000 Z. z.).
71)
Čl. 13 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/1011 z 24. apríla 2015, ktorým sa
dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 273/2004 o prekurzoroch drog
a nariadenie Rady (ES) č. 111/2005, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu
s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami a ktorým sa zrušuje
nariadenie Komisie (ES) č. 1277/2005 (Ú. v. EÚ L 162, 27. 6. 2015).
72)
72a)
Napríklad nariadenie (ES) č. 515/97 v platnom znení, nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti
presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV,
2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV (Ú. v. EÚ L 135, 24. 5. 2016)
v platnom znení, zákon č. 466/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
72b)
Napríklad nariadenie (EÚ) 2016/794 v platnom znení.
73)
Napríklad Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o vzájomnej
pomoci a spolupráci medzi colnými správami podpísaný v Bruseli 18. decembra 1997 (oznámenie
č. 245/2009 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou o policajnej
spolupráci (oznámenie č. 252/2005 Z. z. v znení oznámenia č. 232/2015 Z. z.), Zmluva medzi Slovenskou republikou a
Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti
a v boji proti organizovanej trestnej činnosti (oznámenie č. 248/2007 Z. z.).
74)
Zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení
neskorších predpisov.
75)
§ 2 ods. 1 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 404/2015 Z. z.
76)
§ 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov.
77)
Napríklad § 59 zákona č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon.
78)
Napríklad nariadenie (ES) č. 515/97 v platnom znení.
79)
Napríklad Trestný poriadok.
80)
Napríklad § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 18/2018 Z. z.
81)
§ 4 ods. 4 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze.
82)
83)
§ 5 písm. h) zákona č. 18/2018 Z. z.
84)
85)
86)
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
87)
88)
89)
90)
§ 63 ods. 6 až 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
91)
§ 3 písm. b) a c) zákona č. 583/2008 Z. z. o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
92)
§ 40 zákona č. 215/2004 Z. z.
93)
§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
94)
95)
§ 18 a 20a zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
96)
Napríklad § 111 zákona č. 79/2015 Z. z. v znení zákona č. 292/2017 Z. z.
96a)
Čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1672 z 23. októbra
2018 o kontrolách peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Únie alebo
opúšťajú Úniu, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1889/2005 (Ú. v. EÚ L 284, 12.
11. 2018).
96b)
Čl. 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2018/1672.
97)
§ 85 ods. 11 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.
§ 20 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 20 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
§ 85 ods. 11 druhá veta zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 298/2016 Z. z.
99)
§ 64 ods. 9 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 672/2006 Z. z.
100)
§ 64 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 40 až 43 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
101)
Napríklad zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.
102)
§ 63 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2010
Z. z.
103)
§ 19 ods. 2 a 5 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
104)
§ 63 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení zákona č. 144/2010 Z. z.
105)
Napríklad Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe
katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky
(oznámenie č. 648/2002 Z. z.), Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými
cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim v ozbrojených
silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky č. 270/2005 Z. z.
106)
Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov.
107)
§ 42 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
108)
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
109)
Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
110)
§ 3 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
112)
§ 14 ods. 3 písm. e) šiesty bod zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
114)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických
záchytných izieb v znení neskorších predpisov.
115)
Zákon č. 139/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
116)
Napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) v znení neskorších predpisov, zákon č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
117)
Napríklad § 2 ods. 6 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení zákona č. 311/2005 Z. z.
118)
Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
119)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších
predpisov.
120)
Napríklad zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
121)
§ 6 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
122)
§ 20 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
123)
§ 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
§ 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
§ 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
124)
§ 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
125)
§ 34 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov.
126)
Zákon č. 530/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
127)
§ 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
128)
§ 20 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
129)
§ 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
130)
§ 21 písm. b) až i) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších
predpisov.
131)
Zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
132)
Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
133)
Zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.
134)
Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
135)
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
136)
Napríklad § 2 ods. 3,§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, § 6 ods. 2 a § 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, § 11 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších
predpisov, § 20 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, § 20 až 28 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
137)
Napríklad § 54 ods. 10 zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 53 ods. 6 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
138)
§ 16 ods. 2 a § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
139)
§ 93 ods. 3 a § 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
140)
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
141)
§ 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
142)
§ 14 a 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
143)
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
144)
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
145)
Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
146)
§ 10 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 48 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 48 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
147)
Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií v znení neskorších predpisov.
148)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom
pri práci v znení neskorších predpisov.
149)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 555/2006 Z. z.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky č. 237/2009 Z. z.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v znení vyhlášky č. 237/2009 Z. z.
150)
Zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
151)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci v znení neskorších predpisov.
152)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 209/2016 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred
rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu.
153)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 539/2007 Z. z. o podrobnostiach o limitných hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 410/2007 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou umelému optickému žiareniu.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 539/2007 Z. z. o podrobnostiach o limitných hodnotách optického žiarenia a požiadavkách na objektivizáciu optického žiarenia v životnom prostredí.
154)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 83/2013 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým
faktorom pri práci.
155)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
156)
Napríklad § 33 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
157)
Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
158)
§ 12 ods. 4 a § 13 ods. 7 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
159)
Napríklad Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
160)
§ 31 ods. 4 a 5 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 87/2018 Z. z.
161)
§ 31 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
162)
Zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.
163)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
164)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov.
166)
§ 5 písm. c) zákona č. 483/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
167)
§ 18 až 32 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
168)
§ 5 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
169)
§ 7 ods. 2 a 9 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 475/2008 Z. z.
170)
§ 7 ods. 4 až 9 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
171)
§ 13 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
172)
§ 5 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z. v znení zákona č. 475/2008 Z. z.
173)
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov.
174)
Napríklad § 551 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb.
175)
Napríklad zákon č. 385/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 36 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
176)
Napríklad vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach a ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.
177)
Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
178)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov
v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
179)
Napríklad zákon č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
180)
Napríklad zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia
a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších predpisov.
181)
Zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
182)
183)
Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
184)
Napríklad zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
185)
§ 38 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
186)
§ 65 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
187)
§ 34 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
188)
Napríklad § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
189)
§ 30b zákona č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
190)
Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
191)
Napríklad zákon č. 18/2018 Z. z.
192)
Zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
193)
Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
197)
Napríklad zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.