452/2021 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 17.01.2025 do 31.03.2025

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.

Obsah
button-close
Prvá časť ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet úpravy
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
(4)
Vymedzenie pojmov
§ 2
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
a)
b)
c)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
(23)
(24)
(25)
(26)
(27)
(28)
(29)
(30)
(31)
(32)
(33)
(34)
(35)
a)
b)
(36)
(37)
(38)
(39)
(40)
(41)
(42)
(43)
(44)
§ 3
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
Druhá časť Regulácia elektronických komunikácií
Prvá hlava Pôsobnosť orgánov štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií
§ 4
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
f)
g)
h)
i)
(3)
(4)
(5)
a)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
b)
c)
1.
2.
2a.
2b.
2c.
2d.
2e.
2f.
d)
e)
1.
2.
f)
1.
2.
3.
g)
h)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
i)
1.
2.
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
§ 5 Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 6
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 7 Zásady a princípy regulácie
Druhá hlava Povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb
§ 8 Všeobecné povolenie
(1)
(2)
(3)
a)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
b)
1.
2.
3.
4.
5.
c)
1.
2.
3.
§ 9
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 10 Oznamovacia povinnosť
(1)
(2)
a)
1.
2.
3.
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
§ 11
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
§ 12 Zriaďovanie a prevádzkovanie osobitných sietí
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 13 Administratívne úhrady
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 14
(1)
a)
b)
(2)
(3)
Povinnosť poskytnutia informácií
§ 15
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 16
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 17 Verejné konzultácie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 18 Nadnárodné konzultácie
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 19 Harmonizačné postupy
(1)
(2)
§ 20 Normalizácia
(1)
(2)
(3)
(4)
Tretia hlava Zriaďovanie sietí
§ 21 Práva k cudzím nehnuteľnostiam
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 22 Spoločné umiestnenie a využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 23
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
(9)
(10)
a)
b)
c)
(11)
(12)
(13)
§ 24 Preložka vedení a telekomunikačných zariadení
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
Prístup k infraštruktúre
§ 25 Prístup k informáciám na účely budovania vysokorýchlostných sietí
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
a)
1.
2.
3.
b)
1.
2.
3.
4.
(4)
a)
1.
2.
3.
b)
1.
2.
3.
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 26 Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre
(1)
(2)
(3)
a)
b)
1.
2.
3.
4.
5.
c)
(4)
(5)
(6)
§ 27 Koordinácia stavebných prác
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
§ 28 Infraštruktúra vnútri budov
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 29 Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 30
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 31 Geografický prieskum pokrytia územia sieťami
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
1.
2.
b)
1.
2.
c)
d)
Štvrtá hlava Správa frekvencií a čísel
Správa frekvenčného spektra
§ 32
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(8)
a)
b)
c)
(9)
(10)
§ 33
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(11)
§ 34 Všeobecné povolenie na používanie frekvencií
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(2)
§ 35 Individuálne povolenie na používanie frekvencií
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
q)
r)
s)
t)
u)
v)
x)
y)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(7)
§ 36 Postup vydávania individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(8)
§ 37 Proces partnerského preskúmania
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
(4)
§ 38 Spoločné postupy výberového konania a vydávania individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
§ 39 Koordinované prideľovanie frekvenčného spektra
(1)
(2)
§ 40 Obmedzenie počtu práv na používanie frekvencií
(1)
(2)
(3)
§ 41 Výberové konanie
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
§ 42 Doba platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 43 Zmena individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 44 Odňatie a obmedzenie práv na používanie frekvencií
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 45 Primeraná náhrada nákladov vyvolaných zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií, obmedzením alebo odňatím práv na používanie frekvencií
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 46 Prevod práv na používanie frekvencií, ich prenájom a zdieľané využívanie frekvenčného spektra
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(13)
§ 47 Úhrady za právo používať frekvencie alebo identifikačné znaky
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
§ 48 Obnovenie práv na využívanie harmonizovaného frekvenčného spektra
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
§ 49 Opatrenia na ochranu hospodárskej súťaže
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
§ 50 Sprístupnenie harmonizovaného frekvenčného spektra
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
(5)
§ 51 Prístup k miestnym rádiovým sieťam
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
a)
b)
§ 52 Osobitná odborná spôsobilosť
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 52a
(1)
(2)
(3)
a)
1.
2.
3.
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
(9)
(10)
a)
b)
(11)
(12)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(13)
(14)
§ 53 Budovanie a prevádzka bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom
(1)
(2)
(3)
Správa čísel a číslovací plán
§ 54
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 55 Individuálne povolenie na používanie čísel
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(7)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
e)
(11)
(12)
(13)
a)
1.
2.
3.
4.
5.
b)
(14)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
a)
b)
c)
d)
e)
Piata hlava Prepojenie sietí a prístup
§ 56
(1)
(2)
§ 57
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 58
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
§ 59
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(6)
(7)
§ 60 Systém podmieneného prístupu
(1)
a)
b)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
Šiesta hlava Regulácia súťaže
§ 61 Podnik s významným vplyvom
(1)
(2)
§ 62 Určenie a vymedzenie relevantných trhov
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
(4)
(5)
(6)
§ 63 Nadnárodný trh
(1)
(2)
(3)
§ 64 Analýza nadnárodného dopytu koncových užívateľov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 65 Analýza relevantného trhu
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
§ 66 Uloženie, zmena alebo zrušenie povinností
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 67 Povinnosť transparentnosti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 68 Povinnosti nediskriminácie
(1)
(2)
§ 69 Povinnosť vedenia oddelenej evidencie v účtovníctve
(1)
(2)
§ 70 Prístup k pasívnej infraštruktúre
(1)
(2)
§ 71 Povinnosti prístupu k špecifickým prvkom siete a pridruženým prostriedkom a ich používanie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(4)
(5)
§ 72 Regulácia cien
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
a)
b)
1.
2.
3.
c)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 73 Regulácia cien prístupu alebo prepojenia
(1)
(2)
(3)
§ 74 Cena za ukončovanie volaní
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
§ 75 Regulácia prvkov nových vysokokapacitných sietí
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 76 Funkčné oddelenie obchodnej spoločnosti
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(6)
§ 77 Dobrovoľné oddelenie vertikálne integrovaného podniku
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 78 Postup týkajúci sa záväzkov
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
(7)
(8)
§ 79 Podniky pôsobiace výhradne na veľkoobchodnom trhu
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 80 Prechod od zastaranej infraštruktúry
(1)
(2)
a)
b)
(3)
§ 81 Regulácia služieb maloobchodných trhov
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
Tretia časť Poskytovanie služieb
Prvá hlava Práva a povinnosti pri poskytovaní služieb
§ 82
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 83 Transparentnosť a uverejňovanie informácií pre užívateľa
(1)
a)
b)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
c)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
(9)
(10)
§ 84 Zmluva o poskytovaní služieb
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 85
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
§ 86 Práva a povinnosti podniku a užívateľa
(1)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
d)
1.
2.
e)
f)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
§ 87 Dĺžka trvania zmluvy o poskytovaní služieb a jej ukončenie
(1)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
e)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
§ 88 Prenositeľnosť čísla
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 89 Zmena podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 90 Ponuky balíkov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 91 Reklamácia
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 92
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
§ 93 Povinnosti podniku
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 94
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 95 Prevádzkovanie koncových zariadení
(1)
(2)
Druhá hlava Univerzálna služba
§ 96
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(4)
§ 97 Poskytovanie cenovo prijateľnej univerzálnej služby
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
§ 98 Dostupnosť univerzálnej služby
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
a)
b)
§ 99 Kontrola výdavkov
(1)
(2)
a)
1.
2.
3.
4.
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(3)
(4)
§ 100 Náklady súvisiace s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu
(1)
(2)
(3)
§ 101
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 102 Financovanie povinnosti poskytovať univerzálnu službu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Štvrtá časť Bezpečnosť a integrita verejných sietí a služieb
§ 108 Ochrana proti rušeniu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Piata časť OCHRANA SÚKROMIA A OSOBNÝCH ÚDAJOV
§ 109
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
c)
§ 110 Ochrana osobných údajov
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 111
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
(9)
(10)
(11)
§ 112
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
§ 113 Telefónny zoznam
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
§ 114 Prezentácia a zamedzenie identifikácie
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
§ 115 Automatické presmerovanie volaní
§ 116 Nevyžiadaná komunikácia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(12)
(13)
(14)
(15)
§ 117 Telekomunikačné tajomstvo
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
a)
b)
c)
d)
e)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(16)
(17)
(18)
(19)
(20)
(21)
(22)
(23)
a)
b)
(24)
(25)
(26)
Šiesta časť POSKYTOVANIE DOTÁCIÍ V ODVETVÍ ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
§ 118
(1)
(2)
§ 119
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
a)
b)
c)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 120
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
§ 121
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
(3)
a)
b)
c)
Siedma časť Dohľad
§ 122
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
a)
b)
c)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
a)
b)
c)
d)
(11)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
(12)
(13)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(14)
(15)
(16)
a)
b)
c)
d)
(17)
(18)
(19)
a)
b)
c)
d)
(20)
(21)
(22)
(23)
(24)
(25)
§ 123 Rozhodnutie o ochrannom opatrení
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Ôsma časť SANKCIE
§ 124
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
Deviata časť Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 125 Konanie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(2)
(3)
§ 126 Alternatívne riešenie sporov
§ 127 Mimosúdne riešenie sporov
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
(6)
(7)
§ 128 Riešenie sporov medzi podnikmi, osobami, ktoré môžu požiadať o prístup alebo prepojenie a poskytovateľmi pridružených prostriedkov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 129 Riešenie cezhraničných sporov
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 130 Spoločné ustanovenie
§ 131 Prechodné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
§ 131a Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023
(1)
(2)
§ 131b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
§ 131c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
§ 132 Transpozičné ustanovenie
Záverečné ustanovenia
§ 133 Zrušovacie ustanovenie
§ 134 Účinnosť
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:452/2021 Z. z.
Názov:Zákon o elektronických komunikáciách
Typ:Zákon
Dátum schválenia:24.11.2021
Dátum vyhlásenia:02.12.2021
Dátum účinnosti od:17.01.2025
Dátum účinnosti do:31.03.2025
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Telekomunikácie a telekomunikačné služby

15/2022 R. o. Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za pridelené čísla
16/2022 R. o. Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak
33/2022 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní opatrenia zo 7. februára 2022 č. 1/2022, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak
61/2022 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o interoperabilite autorádií a koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu
276/2022 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní opatrenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb z 25. júla 2022 č. 3/2022, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za pridelené čísla
277/2022 Z. z. Oznámenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o vydaní opatrenia Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb z 25. júla 2022 č. 4/2022, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak
283/2022 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o podrobnostiach o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o prílohách k žiadosti o vydanie osvedčenia, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti
286/2022 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o národnom číslovacom pláne
288/2022 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorou sa ustanovuje plán využívania frekvenčného spektra
291/2022 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorou sa ustanovujú prevádzkové podmienky pre amatérske stanice
368/2022 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o zozname telefónnych čísel na vyjadrenie nesúhlasu s volaním na priamy marketing
431/2022 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o podrobnostiach prenositeľnosti čísla
434/2022 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra
474/2022 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorou sa ustanovuje minimálna rýchlosť prenosu dát v oboch smeroch
98/2023 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorou sa dopĺňa vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 286/2022 Z. z. o národnom číslovacom pláne
228/2023 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorou sa mení vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 288/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje plán využívania frekvenčného spektra
440/2023 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o podrobnostiach týkajúcich sa limitov spotreby pre službu prístupu k internetu alebo k verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej službe
480/2023 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra
137/2024 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o podrobnostiach týkajúcich sa zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu
148/2024 Z. z. Vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorou sa mení vyhláška Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 288/2022 Z. z., ktorou sa ustanovuje plán využívania frekvenčného spektra v znení vyhlášky č. 228/2023 Z. z.
224/2024 Z. z. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov
287/2024 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje národná tabuľka frekvenčného spektra

533/2021 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
351/2022 Z. z. Zákon o prístupnosti výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov
205/2023 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou stavebnej legislatívy
287/2023 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
46/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
108/2024 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov
334/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
366/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
367/2024 Z. z. Zákon o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov
26/2025 Z. z. Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zmenami vyvolanými Stavebným zákonom

351/2011 Z. z. Zákon o elektronických komunikáciách
452
ZÁKON
z 24. novembra 2021
o elektronických komunikáciách
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Prvá časť
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Tento zákon upravuje
a)
reguláciu v odvetví elektronických komunikácií,
b)
podmienky poskytovania elektronických komunikačných sietí (ďalej len „sieť“) a elektronických komunikačných služieb (ďalej len „služba“) a pridružených prostriedkov a pridružených služieb,
c)
ochranu hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií a ochranu práv užívateľov a ich ďalší rozvoj,
d)
určenie práv a povinností týkajúcich sa budovania sietí a prístupu k pasívnej infraštruktúre,
e)
určenie podmienok používania koncových zariadení,
f)
úlohy a pôsobnosť orgánov verejnej správy v odvetví elektronických komunikácií.
(2)
Tento zákon sa nevzťahuje na obsah služieb, ktoré sa poskytujú prostredníctvom sietí,1) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Cieľom tohto zákona je zabezpečiť rozvoj odvetvia elektronických komunikácií a tým efektívne poskytovanie a prístup osôb ku kvalitným, cenovo prijateľným a bezpečným službám a sieťam, efektívne využívanie frekvenčného spektra a čísel a ochranu koncových užívateľov v odvetví elektronických komunikácií.
(4)
Cieľom tohto zákona je podporovať udržateľnú a efektívnu hospodársku súťaž, budovanie a využívanie vysokokapacitných sietí, investície a inovácie v odvetví elektronických komunikácií a rozvoj trhu v odvetví elektronických komunikácií.
Vymedzenie pojmov
§ 2
(1)
Sieť je sieť, ktorú tvoria prenosové systémy, ktoré môžu, ale nemusia byť založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej správe kapacity, prípadne prepájacie alebo smerovacie zariadenia a iné prostriedky, vrátane neaktívnych prvkov siete, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými vlnami,2) optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov vrátane internetu, mobilných sietí, elektrických vedení určených na prenos a distribúciu elektriny v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na druh prenášaných informácií.
(2)
Vysokokapacitná sieť je sieť, ktorá sa skladá výlučne z optických prvkov inštalovaných najmenej po distribučný bod v obslužnom mieste, alebo sieť, ktorá spĺňa za obvyklých prevádzkových podmienok v čase špičky podobné charakteristiky z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom i vo vzostupnom smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a jeho odchýlok; charakteristiky siete možno považovať za podobné bez ohľadu na to, či koncový užívateľ zaznamenáva rozdiely parametrov, ktoré vyplývajú z vlastností prenosového média, ktorým sa sieť spája s koncovým bodom siete.
(3)
Verejná sieť je sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete.
(4)
Poskytovanie siete je zriadenie siete, jej prevádzka, riadenie alebo jej sprístupnenie.
(5)
Rozhranie je
a)
koncový bod siete,
b)
rádiové rozhranie, ktoré vymedzuje rádiovú spojovaciu cestu medzi rádiovými zariadeniami,
c)
bod prepojenia sietí alebo
d)
aplikačné programové rozhranie.
(6)
Koncový bod siete je fyzický bod, v ktorom sa účastníkovi poskytuje prístup k verejnej sieti, a ktorý sa pri sieťach využívajúcich prepájanie alebo smerovanie, identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ku ktorej môže byť priradené číslo alebo označenie účastníka.
(7)
Aplikačné programové rozhranie je softvérové rozhranie medzi aplikáciami poskytovanými prevádzkovateľmi rozhlasového a televízneho vysielania alebo poskytovateľmi služieb a medzi prostriedkami v zariadeniach pre digitálnu televíziu s rozšírenými funkciami určenými pre služby digitálnej televízie a rozhlasu.
(8)
Prístup je sprístupnenie zariadení alebo služieb inému podniku za vymedzených podmienok, a to buď na výhradnom, alebo nevýhradnom základe, na účely poskytovania elektronických komunikačných služieb, aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti3) alebo vysielanie programových služieb, najmä prístup k
a)
prvkom siete a pridruženým prostriedkom, ktoré môžu zahŕňať pevné alebo iné pripojenie zariadenia, najmä prístup k účastníckemu vedeniu a k pridruženým prostriedkom a službám potrebným na poskytovanie služieb prostredníctvom účastníckeho vedenia,
b)
pasívnej infraštruktúre,
c)
príslušným softvérovým systémom vrátane prevádzkových podporných systémov,
d)
informačným systémom alebo databázam určeným a využívaným na zadávanie predbežných objednávok, aktiváciu zákazníka alebo špecifikovanej služby, zadávanie objednávok, podávanie žiadostí o údržbu a opravu, ako aj na účely fakturácie,
e)
prevodu čísel alebo systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu,
f)
pevným sieťam a k mobilným sieťam najmä pre účely roamingu,
g)
systémom podmieneného prístupu k službám digitálnej televízie,
h)
službám virtuálnych sietí.
(9)
Prístupový bod je fyzický bod vo vnútri budovy alebo mimo budovy, ku ktorému majú prístup podniky a prostredníctvom ktorého môžu podniky získať prístup k vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budove.
(10)
Systém podmieneného prístupu je technické opatrenie, systém autentifikácie alebo dojednanie, ktoré sprístupňuje v zrozumiteľnej podobe chránenú službu rozhlasového alebo televízneho vysielania na základe predplatenia alebo iného druhu predchádzajúceho individuálneho oprávnenia.
(11)
Prepojenie je osobitný druh prístupu realizovaný medzi poskytovateľmi verejných sietí prostredníctvom fyzického a logického spojenia verejných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom, s cieľom umožniť komunikáciu užívateľov jedného podniku s užívateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo prístup k službám, ktoré poskytuje iný podnik, ak sú takéto služby poskytované zúčastnenými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti.
(12)
Pasívna infraštruktúra je fyzická infraštruktúra a neaktívne prvky siete, ktoré sa za určitých okolností môžu stať aktívnymi prvkami siete, najmä nenasvietené optické vlákna, metalické skrúcané páry a koaxiálne káble.
(13)
Fyzická infraštruktúra je akýkoľvek prvok siete alebo prvok siete určenej na poskytovanie iných služieb (§ 25 ods. 1 písm. a), do ktorej alebo na ktorú je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie bez toho, aby sa sama stala aktívnym prvkom siete. Súčasťou fyzickej infraštruktúry sú najmä chráničky, mikrotrubičky, rúry, multirúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy. Fyzickou infraštruktúrou sú aj rúry, stožiare, káblovody, kontrolné komory, vstupné šachty, rozvodné skrine, budovy alebo vstupy do budov, nosiče, inštalácie antén a anténnych systémov, veže a stĺpy, ktoré nie sú súčasťou siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb. Káble, nenasvietené optické vlákna, ako aj verejné vodovody a ich časti4) nie sú fyzickou infraštruktúrou podľa tohto zákona.
(14)
Účastnícke vedenie je fyzická prenosová cesta, ktorá spája koncový bod siete s rozvádzačom alebo rovnocenným zariadením v pevnej verejnej sieti, prostredníctvom ktorej sú prenášané elektronické komunikačné signály.
(15)
Vedenie je vedenie sietí, ktorým sú líniové a inžinierske stavby sietí, najmä nadzemné a podzemné vedenia zahŕňajúce káble a káblové súbory a rádiové trasy vrátane súvisiacej fyzickej infraštruktúry a vytyčovacích bodov; vedenie je súčasť siete.
(16)
Telekomunikačná prípojka je vedenie, ktoré slúži na fyzické pripojenie stavby k sieti. Telekomunikačnú prípojku tvorí úsek vedenia od bodu odbočenia zo siete po
a)
prístupový bod,
b)
jeden alebo viacero koncových bodov siete umiestnených v pripájanej stavbe, alebo
c)
bod, v ktorom sa vedenie tvoriace telekomunikačnú prípojku prepája s vedeniami vo vnútri budovy alebo s fyzickou infraštruktúrou v budove.
(17)
Vytyčovací bod podzemného vedenia je tabuľka, pätník alebo stĺpik určujúci polohu káblových súborov, križovatky káblov s pozemnými komunikáciami, dráhami alebo vodnými tokmi a polohovú zmenu trasy káblov v obciach alebo vo voľnom teréne.
(18)
Rádiokomunikačná služba je služba, ktorá spočíva v prenose, vysielaní alebo príjme signálov prostredníctvom rádiových vĺn.
(19)
Služba je služba obvykle poskytovaná za odplatu prostredníctvom sietí, ktorá zahŕňa službu prístupu k internetu,5) interpersonálnu komunikačnú službu alebo služby pozostávajúce úplne alebo prevažne z prenosu signálov, napríklad prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie stroj-stroj (M2M) a na rozhlasové a televízne vysielanie. Službou nie je poskytovanie obsahu alebo vykonávanie redakčnej kontroly obsahu prenášaného pomocou sietí a služieb.
(20)
Interpersonálna komunikačná služba je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú jej prijímateľa; táto služba nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu komunikáciu len ako vedľajšiu doplnkovú zložku neoddeliteľne spojenú s inou službou.
(21)
Interpersonálna komunikačná služba založená na číslach je interpersonálna komunikačná služba, ktorá využíva číslo alebo čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu alebo ktorá umožňuje komunikáciu s číslom alebo číslami z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(22)
Interpersonálna komunikačná služba nezávislá od čísel je interpersonálna komunikačná služba, ktorá nevyužíva číslo alebo čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu, alebo ktorá neumožňuje komunikáciu s číslom alebo číslami z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(23)
Verejne dostupná služba je služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý.
(24)
Hlasová komunikačná služba je verejne dostupná služba na priame alebo nepriame zostavovanie a príjem národných alebo národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
(25)
Volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.
(26)
Úplná konverzačná služba je multimediálna konverzačná služba, ktorá poskytuje v reálnom čase obojsmerný symetrický prenos pohyblivého obrazu, textu a hlasu medzi užívateľmi v dvoch alebo vo viacerých lokalitách.
(27)
Predplatená služba je služba poskytovaná na základe vopred uhradenej finančnej sumy, z ktorej sa poplatok za skutočne spotrebovaný objem poskytnutej služby alebo za služby informačnej spoločnosti priebežne odpočítava.
(28)
Pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky, ktoré súvisia so sieťou alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo majú takéto predpoklady a zahŕňajú najmä nehnuteľnosti a vstupy do nich a na ne vrátane prístupových ciest, vedenia vo vnútri budov, antény, veže a iné nosné konštrukcie, káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty, energetické rozvodné skrine, elektroenergetické zariadenia, elektrické prípojky a rozvodné skrine.
(29)
Pridružená služba je služba pridružená k sieti alebo službe, ktorá umožňuje alebo podporuje poskytovanie služieb, poskytovanie služieb bez priameho zásahu poskytovateľa alebo automatizované poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo služby alebo má takéto predpoklady a zahŕňa prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov, ako aj iné služby, ako sú služba identifikácie, lokalizácie a prítomnosti.
(30)
Geografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, pričom časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete.
(31)
Negeografické číslo je číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom; napríklad čísla účastníkov mobilnej siete, služieb volania na účet volaného a služieb so zvýšenou tarifou.
(32)
Tiesňová komunikácia je komunikácia prostredníctvom interpersonálnych komunikačných služieb medzi koncovým užívateľom a strediskom tiesňového volania s cieľom požiadať a získať pomoc v núdzovej situácii od poskytovateľov záchranných služieb.
(33)
Informácie o polohe volajúceho sú vo verejnej mobilnej sieti spracúvané údaje získané zo sieťovej infraštruktúry alebo z koncového zariadenia, ktoré udávajú geografickú polohu mobilného koncového zariadenia koncového užívateľa a vo verejnej pevnej sieti údaje o fyzickej adrese koncového bodu siete.
(34)
Telekomunikačné zariadenie je technické zariadenie na vysielanie, prenos, smerovanie, príjem, prepojenie alebo spracovanie signálov šírených prostredníctvom vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami. Telekomunikačným zariadením je aj rádiové zariadenie.6)
(35)
Koncové zariadenie je
a)
zariadenie priamo alebo nepriamo pripojené k rozhraniu verejnej siete na vysielanie, spracovanie alebo prijímanie informácií; pri obidvoch spôsoboch pripojenia môže byť pripojenie realizované metalickým vedením alebo optickým vedením, alebo prostredníctvom rádiových vĺn, pričom pripojenie je nepriame, ak je medzi koncové zariadenie a koncový bod siete umiestnené iné zariadenie,
b)
zemská družicová stanica, ktorá sa používa na vysielanie, príjem alebo na vysielanie a príjem rádiových vĺn prostredníctvom družicových alebo iných kozmických systémov.
(36)
Zariadenie pre digitálnu televíziu s rozšírenými funkciami je prídavné zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač, ktoré dokážu prijímať interaktívne služby digitálnej televízie.
(37)
Pridelenie frekvenčného spektra je určenie konkrétneho frekvenčného pásma na využívanie jedným alebo viacerými druhmi rádiokomunikačných služieb, ak je to vhodné, v súlade s podmienkami určenými pre jeho využívanie.
(38)
Harmonizované frekvenčné spektrum je frekvenčné spektrum, pre ktoré boli prostredníctvom technických vykonávacích opatrení v súlade s osobitným predpisom7) určené harmonizované podmienky týkajúce sa jeho dostupnosti a efektívneho využívania.
(39)
Zdieľané využívanie frekvenčného spektra je sprístupnenie tej istej časti frekvenčného pásma dvom alebo viacerým subjektom oprávneným na používanie frekvencií na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií v súlade s podmienkami určenými pre zdieľané využívanie na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo ich kombinácie vrátane regulačných nástrojov akým je spoločný prístup na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií, s cieľom uľahčiť zdieľané využívanie frekvenčného spektra.
(40)
Rušenie je účinok nežiaducej energie v dôsledku jednej emisie alebo kombinácie viacerých emisií, vyžarovaní alebo indukcií pri príjme v rádiokomunikačnom systéme, zjavne sa prejavujúci degradáciou parametrov, nesprávnym výkladom alebo stratou informácií, ktoré by mohli byť zachované v prípade neprítomnosti takejto nežiaducej energie.
(41)
Škodlivé rušenie je rušenie, ktoré ohrozuje fungovanie rádionavigačnej služby alebo iných služieb zaisťujúcich bezpečnosť, alebo inak vážne zhoršuje, marí alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu prevádzkovanú v súlade s týmto zákonom, osobitnými predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(42)
Bezdrôtovým prístupovým bodom s malým dosahom je zariadenie, ktorého vlastnosti sú určené osobitným predpisom8) a ktorý umožňuje bezdrôtový prístup užívateľov k sieťam bez ohľadu na to, či je sieť prevádzkovaná ako mobilná alebo pevná. Takéto zariadenie používa frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa tohto zákona alebo ich kombináciu, môže byť súčasťou verejnej siete a je vybavené jednou alebo viacerými miniatúrnymi anténami.
(43)
Miestna rádiová sieť (RLAN) je systém bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom, prevádzkovaný s malým rozsahom pokrytia a s nízkym rizikom vzájomného rušenia s inými takýmito systémami umiestnenými inými užívateľmi v jeho blízkosti, pričom využíva harmonizované frekvenčné spektrum na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií.
(44)
Interoperabilita je také nastavenie prenosových parametrov sietí alebo služieb, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
§ 3
Na účely tohto zákona sa rozumie:
a)
podnikom osoba, ktorá poskytuje siete alebo služby na základe všeobecného povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb podľa § 8 (ďalej len „všeobecné povolenie“), všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa § 34, individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa § 35 alebo na základe individuálneho povolenia na používanie čísel podľa § 55 okrem subjektov podľa § 55 ods. 3.
b)
podnikom s významným vplyvom podnik, ktorý sám alebo spoločne s inými podnikmi má na relevantnom trhu také ekonomické postavenie, ktoré mu umožňuje správať sa v podstatnom rozsahu nezávisle od konkurentov, koncových užívateľov a spotrebiteľov,9)
c)
mikropodnikom podnikateľ,10) ktorý zamestnáva menej ako desať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac jeden milión eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu,12)
d)
malým podnikom podnikateľ,10) ktorý zamestnáva menej ako dvadsať osôb v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere11) a ktorého ročný obrat alebo ročná bilančná suma je najviac dva milióny eur; pri určení počtu zamestnancov, ročného obratu a ročnej bilančnej sumy sa postupuje podľa osobitného predpisu,12)
e)
bezpečnosťou sietí a služieb schopnosť sietí a služieb odolávať, na danej úrovni spoľahlivosti, akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, autenticitu, integritu alebo dôvernosť týchto sietí a služieb, uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb ponúkaných alebo prístupných prostredníctvom týchto sietí alebo služieb; integritou siete sa rozumie funkčnosť, prevádzkyschopnosť vzájomne prepojených elektronických komunikačných sietí a ochrana týchto sietí pred rušením alebo prevádzkovým zaťažením,
f)
bezpečnostným incidentom udalosť, ktorá má reálny nepriaznivý účinok na bezpečnosť sietí alebo služieb,
g)
poskytovateľom siete podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať sieť alebo pridružené prostriedky,
h)
užívateľom osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby,
i)
koncovým užívateľom užívateľ, ktorý neposkytuje verejnú sieť ani verejne dostupnú službu; ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, koncovým užívateľom je aj poslucháč a divák,
j)
účastníkom koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejne dostupnú službu zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“).
Druhá časť
Regulácia elektronických komunikácií
Prvá hlava
Pôsobnosť orgánov štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií
§ 4
(1)
Orgány štátnej správy v odvetví elektronických komunikácií sú:
a)
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“),
b)
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb13) (ďalej len „úrad“).
(2)
Ministerstvo dopravy
a)
vypracúva návrh národnej politiky pre elektronické komunikácie a iných strategických materiálov v odvetví elektronických komunikácií a predkladá ich vláde Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) na schválenie,
b)
vypracúva návrh národnej tabuľky frekvenčného spektra,
c)
spolupracuje s Európskou komisiou, členskými štátmi Európskej únie a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“) pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania frekvenčného spektra; na tieto účely prihliada najmä na aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, slobody prejavu, kultúry, vedy, techniky a spoločnosti, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu,
d)
v spolupráci s Európskou komisiou a členskými štátmi podporuje koordináciu prístupov v rámci politiky frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky prihliadajúce na dostupnosť frekvenčného spektra a jeho efektívne využitie na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu elektronických komunikácií,
e)
v spolupráci s Národným bezpečnostným úradom14) a úradom plní ako úrad pre verejnú regulovanú službu funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu,15) ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo,16) v ktorej rámci
1.
je kontaktným miestom pre nahlasovanie možného škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje verejnú regulovanú službu,
2.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky (ďalej len „užívateľ verejnej regulovanej služby“) k verejnej regulovanej službe; konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
3.
na základe žiadosti rozhoduje o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu alebo vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie (ďalej len „subjekt s právom prístupu k verejnej regulovanej službe“); konanie o zmene alebo odňatí práv môže úrad pre verejnú regulovanú službu začať aj z vlastného podnetu,
4.
združuje užívateľov verejnej regulovanej služby a subjekty s právom prístupu k verejnej regulovanej službe do užívateľských skupín alebo do užívateľských spoločenstiev a schvaľuje ich kontaktné miesta,
5.
sprístupňuje príslušnú dokumentáciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, manipuluje s utajovanými skutočnosťami17) súvisiacimi s prevádzkou a využívaním verejnej regulovanej služby a zabezpečuje ich distribúciu užívateľom verejnej regulovanej služby a subjektom s právom prístupu k verejnej regulovanej službe, v súlade s osobitným predpisom,18)
6.
kontroluje dodržiavanie povinností, obmedzení a podmienok určených týmto zákonom, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná,
7.
predkladá správu o dodržiavaní spoločných minimálnych noriem19) každé tri roky Európskej komisii a Agentúre pre európsky globálny satelitný navigačný systém,
f)
prevádzkuje technickú infraštruktúru úradu pre verejnú regulovanú službu,
g)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v odvetví elektronických komunikácií na úrovni Európskej únie a medzinárodných organizácií,
h)
poskytuje finančné prostriedky na úhradu primeranej náhrady nákladov podľa § 45 ods. 10,
i)
vydáva súhlas na prevádzku základňových staníc verejnej siete a schvaľuje ich prevádzkové poriadky podľa osobitného predpisu.20)
(3)
Ministerstvo dopravy ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom náležitosti žiadosti podľa odseku 2 písm. e) druhého a tretieho bodu, podrobnosti o podmienkach týkajúcich sa prístupu a používania verejnej regulovanej služby, vývoja a výroby zariadení pre prevádzku a používanie verejnej regulovanej služby a vývozu zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu mimo územia Európskej únie v súlade s osobitným predpisom.18)
(4)
Informácie týkajúce sa verejnej regulovanej služby sa podľa osobitného predpisu21) nesprístupňujú.
(5)
Úrad ako národný regulátor pre odvetvie elektronických komunikácií
a)
vykonáva
1.
reguláciu trhu elektronických komunikácií ex ante v rozsahu potrebnom na zabezpečenie efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže v záujme koncových užívateľov a rozvoja odvetvia,
2.
správu frekvenčného spektra v rozsahu podľa tohto zákona,
3.
geografický prieskum pokrytia územia sieťami,
4.
správu čísel, zostavuje a vydáva číslovací plán a vydáva a odoberá individuálne povolenia na používanie čísel,
5.
činnosti a vydáva rozhodnutia vo veciach otvoreného prístupu k internetu a roamingu v mobilných sieťach podľa osobitných predpisov,22)
6.
činnosti v oblasti frekvenčného spektra pre vysielanie a retransmisiu a digitálne vysielanie v rozsahu podľa osobitného predpisu,23)
7.
štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi21) (ďalej len „dohľad“),
b)
ukladá povinnosti prístupu a prepojenia podľa tohto zákona,
c)
rozhoduje spory
1.
medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z prístupu alebo prepojenia,
2.
medzi podnikmi, medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, alebo vlastníkmi fyzickej infraštruktúry podľa § 30, ktoré súvisia s
2a.
prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre,
2b.
poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry,
2c.
koordináciou výstavby,
2d.
poskytovaním informácií o plánovaných stavbách,
2e.
prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
2f.
prípravou výstavby sietí a výstavbou sietí,
d)
zabezpečuje proces partnerského preskúmania podľa § 37,
e)
spolupracuje s ministerstvom dopravy pri
1.
vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra,
2.
plnení funkcie príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa odseku 2 písm. e) šiesteho bodu, ak ide o škodlivé rušenie,
f)
vydáva
1.
všeobecné povolenie,
2.
špecifikácie rádiových rozhraní24) podľa § 2 ods. 5 písm. b) a zverejňuje ich na svojom webovom sídle,
3.
rozhodnutia vo veciach otvoreného prístupu k internetu a roamingu v mobilných sieťach podľa osobitných predpisov,22)
g)
určuje administratívne úhrady (§ 13),
h)
plní úlohy
1.
súvisiace so zabezpečením poskytovania univerzálnej služby (§ 96) vrátane určenia rozsahu univerzálnej služby,
2.
jednotného informačného miesta (§ 25 ods. 3),
3.
súvisiace s primeranou náhradou nákladov podľa § 45,
4.
súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na využívanie nehnuteľností na účely zabezpečenia služieb, ako aj úlohy súvisiace s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením alebo zákazom používania vysielacích telekomunikačných zariadení a okruhov v čase vojny a vojnového stavu,25)
5.
v oblasti bezpečnosti a integrity sietí a služieb v rozsahu podľa tohto zákona,
6.
v oblasti ochrany súkromia v elektronických komunikáciách v rozsahu podľa tohto zákona,
7.
v oblasti riešenia cezhraničných sporov medzi podnikmi podľa tohto zákona a podnikmi z iných členských štátov,
i)
chráni záujmy
1.
koncových užívateľov podľa tohto zákona,
2.
koncových užívateľov, ak ide o kvalitu a cenu služby podľa osobitných predpisov,22)
j)
vedie alternatívne riešenie sporov a mimosúdne riešenie sporov,
k)
monitoruje a hodnotí stav a vývoj trhu a hospodárskej súťaže v odvetví elektronických komunikácií,26)
l)
vykonáva certifikáciu monitorovacieho mechanizmu podľa osobitného predpisu,27)
m)
ukladá sankcie podľa tohto zákona,
n)
zabezpečuje medzinárodné vzťahy v odvetví elektronických komunikácií na úrovni národných regulačných orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie,28) (ďalej len „orgán európskych regulátorov“) a podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,
o)
uznáva odbornú kvalifikáciu na obsluhu vybraných rádiových zariadení,
p)
vydáva potvrdenie alebo stanovisko na účely konania podľa osobitného predpisu,29)
q)
vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „vestník“),
r)
uznáva školiace stredisko podľa § 52a.
§ 5
Spolupráca úradu s inými orgánmi, úradmi a prevádzkovateľmi
(1)
Úrad spolupracuje najmä s
a)
ministerstvom dopravy,
b)
Radou pre vysielanie a retransmisiu v oblasti vysielania a retransmisie,
c)
Protimonopolným úradom Slovenskej republiky v otázkach určenia relevantných trhov v odvetví elektronických komunikácií (ďalej len „relevantný trh“), analýzy relevantných trhov a určenia podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu,
d)
Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky,
e)
Úradom na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,
f)
prevádzkovateľmi osobitných sietí pri koordinácii a správe využívania frekvenčného spektra,
g)
Slovenskou obchodnou inšpekciou, ak úrad zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov podľa § 122 ods. 7,
h)
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,30) Dopravným úradom,31) stavebnými úradmi, špeciálnymi stavebnými úradmi, inými stavebnými úradmi32) a okresnými úradmi v sídle kraja (ďalej len „dotknutý orgán“) pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
i)
príslušnými orgánmi určenými členskými štátmi Európskej únie ako zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľov, s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako jednotným úradom pre spoluprácu a Európskou komisiou, ak sa táto spolupráca týka nevyžiadanej komunikácie podľa § 116, pričom sa postupuje podľa osobitného predpisu,33)
j)
Európskou komisiou, orgánom európskych regulátorov a národnými regulačnými orgánmi iných členských štátov pri zabezpečovaní jednotného uplatňovania právne záväzných aktov Európskej únie uvedených v prílohe č. 1,
k)
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) v oblasti tiesňovej komunikácie a eCall,
l)
Európskym parlamentom a Radou na základe žiadosti s cieľom podporiť strategické plánovanie a koordináciu prístupov k politike rádiového spektra,
m)
inými národnými regulačnými orgánmi členských štátov s cieľom koordinovať využívanie harmonizovaného frekvenčného spektra,
n)
ostatnými členskými štátmi a Európskou komisiou pri koordinácii prístupov a návrhov harmonizovaných podmienok dostupnosti a efektívneho využívania frekvenčného spektra, ak majú vplyv na vybudovanie a fungovanie trhu s elektronickými komunikáciami.
(2)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom,34) si úrady vymieňajú informácie a podklady potrebné pre ich činnosť, ak to nevylučuje povaha veci alebo osobitný predpis.35) V prípade výmeny informácií označených ako dôverné alebo ako predmet obchodného tajomstva,36) prijímajúci úrad zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako úrad, ktorý informáciu poskytne.
(3)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom, pôsobnosti Národného bezpečnostného úradu ustanovenej osobitným predpisom37) a pôsobnosti Vojenského spravodajstva38) si tieto úrady vymieňajú informácie a podklady dôležité na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v rozsahu a spôsobom ustanoveným na základe uzatvorených dohôd o spolupráci. Dohoda o spolupráci uzatvorená medzi úradom a Národným bezpečnostným úradom upraví aj podrobnosti o prístupe úradu do jednotného informačného systému kybernetickej bezpečnosti.39)
(4)
Pri uplatňovaní pôsobnosti úradu vymedzenej týmto zákonom a pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky ustanovenej osobitným predpisom40) si tieto úrady vymieňajú všetky informácie a podklady nevyhnutné na výkon ich činnosti a právomocí podľa osobitných predpisov.
(5)
Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona môže spolupracovať s inými orgánmi štátnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami a koncovými užívateľmi s cieľom vytvoriť nástroj na zvýšenie kvality poskytovaných služieb.
(6)
Úrad v rozsahu svojej pôsobnosti podľa tohto zákona, môže spolupracovať s inými orgánmi verejnej správy a podnikmi, ako aj inými osobami, s cieľom dosiahnuť súlad obsahu šíreného prostredníctvom siete alebo služby so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(7)
Ak v rámci vzájomnej spolupráce úradu s inými orgánmi verejnej správy, podnikmi, spotrebiteľskými združeniami, koncovými užívateľmi a s inými osobami dochádza k výmene informácií, prijímajúci subjekt zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako subjekt, ktorý informáciu poskytne.
§ 6
(1)
Zamestnanci úradu sú povinní dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach tvoriacich predmet obchodného tajomstva, s ktorým sa oboznámili pri výkone svojej činnosti alebo v súvislosti s ňou. Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu oslobodiť ten, v koho záujme túto povinnosť majú.
(2)
Ak podnik alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona poskytli úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo, sú povinní predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie, ktoré sú obchodným tajomstvom, musia byť zo strany úradu chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.
(3)
Úrad poskytuje Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov na základe odôvodnenej žiadosti informácie, ktoré Európska komisia alebo orgán európskych regulátorov požaduje na plnenie svojich úloh. Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré mu predtým poskytol podnik na jeho žiadosť, oznámi úrad túto skutočnosť podniku. Informácie zhromaždené úradom sú verejne dostupné okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva alebo utajovanou skutočnosťou.
(4)
Ak úrad poskytuje Európskej komisii informácie, ktoré podnik označil ako predmet obchodného tajomstva, požiada Európsku komisiu o zabezpečenie dôvernosti.
(5)
Ak sa žiada informácia podľa osobitného predpisu,41) na ktorú sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti, povinná osoba42) ju nesprístupní s uvedením odkazu na ustanovenie odseku 1.
§ 7
Zásady a princípy regulácie
Pri napĺňaní cieľov tohto zákona úrad
a)
podporuje predvídateľnosť regulácie zabezpečením jednotného regulačného prístupu k regulovaným subjektom podľa tohto zákona a vzájomnou spoluprácou s orgánom európskych regulátorov, skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra,43) agentúrou ENISA44) a s Európskou komisiou,
b)
zabezpečuje, aby nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s poskytovateľmi sietí a služieb,
c)
uplatňuje princíp technologickej neutrality, ak tento zákon alebo osobitný predpis26) neustanovuje inak,
d)
v povinnostiach týkajúcich sa prístupu zohľadňuje riziká, ktoré znášajú investujúce podniky, a umožňuje rôzne dohody o spolupráci investorov a strán, ktoré sa snažia získať prístup, aby sa rozdelilo riziko investovania, pričom zabezpečuje zachovanie hospodárskej súťaže na trhu a zásady nediskriminácie,
e)
zohľadňuje odlišné podmienky v oblasti infraštruktúry, hospodárskej súťaže, postavenia koncových užívateľov a najmä spotrebiteľov v rozličných geografických oblastiach vrátane infraštruktúry spravovanej fyzickými osobami na neziskovom základe,
f)
zverejňuje všetky svoje rozhodnutia, všeobecne záväzné právne predpisy a informácie, ktoré prispejú k otvorenému a funkčne konkurenčnému trhu v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej forme na svojom webovom sídle, a ak tak ustanovuje tento zákon, aj vo vestníku, pričom tieto údaje priebežne aktualizuje.
Druhá hlava
Povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb
§ 8
Všeobecné povolenie
(1)
Všeobecné povolenie určuje podmienky, ktoré sa vzťahujú na poskytovanie sietí alebo služieb s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel.
(2)
Poskytovať siete alebo služby možno len na základe všeobecného povolenia; povinnosti ukladané podľa § 34, § 35, § 55, § 58 až 60, § 66 a 81 nie sú týmto dotknuté. Ak na poskytovanie siete alebo služby je potrebné udeliť individuálne právo na používanie frekvencií alebo individuálne právo na používanie čísel, podnik požiada o udelenie týchto práv podľa § 35 alebo podľa § 55.
(3)
Všeobecné povolenie môže obsahovať len
a)
všeobecné podmienky týkajúce sa
1.
administratívnych úhrad,
2.
ochrany osobných údajov a súkromia v odvetví elektronických komunikácií,
3.
oznamovacej povinnosti podľa § 10 a povinnosti poskytovania informácií podľa § 15 a 16,
4.
umožnenia odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti,
5.
zabezpečenia komunikácie medzi orgánmi štátu a verejnosťou v prípade varovania verejnosti pred bezprostredným nebezpečenstvom a na účely zmiernenia následkov mimoriadnej udalosti,
6.
prípravy sietí a služieb na obdobie krízovej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia a záchrannými zložkami integrovaného záchranného systému,
7.
iných povinností prístupu ako tých, ktoré sú uvedené v § 56 až 60,
8.
zabezpečenia súladu s technickými normami a technickými špecifikáciami pre siete a služby,
9.
sprístupnenia informácií poskytovateľmi sietí, ktorí poskytujú verejne dostupné služby, s cieľom zabezpečiť prepojiteľnosť medzi koncovými bodmi siete v súlade s cieľmi, zásadami a princípmi ustanovenými v § 1 a 7 a ak je to potrebné a primerané poskytnutia takých informácií úradu, ktoré umožnia overiť správnosť sprístupnených informácií,
b)
podmienky súvisiace s poskytovaním sietí týkajúce sa
1.
prepojenia sietí,
2.
opatrení na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa spôsobenými poskytovaním sietí a prevádzkou ich zariadení, ktoré sú zdrojom elektromagnetického žiarenia,
3.
udržiavania integrity verejných sietí v nadväznosti na podmienky prevencie elektromagnetického rušenia medzi sieťami alebo službami podľa osobitných predpisov,45)
4.
zabezpečenia verejných sietí pred neoprávneným prístupom,
5.
efektívneho využívania frekvenčného spektra a predchádzania škodlivému rušeniu spojenému s používaním frekvencií, ak ich používanie nie je predmetom individuálneho povolenia na používanie frekvencií,
c)
podmienky súvisiace s poskytovaním služieb s výnimkou interpersonálnej komunikačnej služby nezávislej od čísel týkajúce sa
1.
interoperability služieb,
2.
dostupnosti čísel z národného číslovacieho plánu, z databázy univerzálnych medzinárodných čísel určených pre služby volania na účet volaného a ak je to technicky a ekonomicky možné z číslovacích plánov iných členských štátov pre koncových užívateľov, ako aj podmienok ich využívania,
3.
pravidiel ochrany spotrebiteľa v odvetví elektronických komunikácií v rozsahu podľa tohto zákona.
§ 9
(1)
Návrh všeobecného povolenia úrad zverejní najmenej 60 dní pred dňom jeho predpokladaného vyhlásenia spolu s výzvou na predloženie pripomienok a s informáciou o mieste, spôsobe a lehote uplatnenia pripomienok; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu. Úrad predložené pripomienky vyhodnotí a zverejní.
(2)
Úrad vydá všeobecné povolenie a zverejní ho vo vestníku. Všeobecné povolenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, ak v ňom nie je uvedený neskorší deň nadobudnutia účinnosti. Pri ustanovovaní účinnosti všeobecného povolenia úrad prihliada na to, aby medzi vyhlásením všeobecného povolenia a nadobudnutím jeho účinnosti, bola primeraná lehota tak, aby sa s jeho obsahom mohli oboznámiť všetci, ktorým je určené, a mohli byť prijaté primerané opatrenia, ak sa vyžadujú.
(3)
Odseky 1 a 2 sa použijú primerane aj na zmenu alebo zrušenie všeobecného povolenia. Pri zmene všeobecného povolenia úrad navrhované zmeny odôvodní.
(4)
Oprava v texte všeobecného povolenia, ktoré bolo zverejnené vo vestníku sa vykonáva oznámením o oprave chyby. Oznámenie o oprave chyby sa označuje poradovým číslom, ktoré priebežne nadväzuje na poradové číslo všeobecného povolenia.
§ 10
Oznamovacia povinnosť
(1)
Osoba, ktorá chce poskytovať verejné siete alebo služby, na ktoré sa vzťahuje všeobecné povolenie, je povinná písomne oznámiť tento zámer úradu najmenej 15 dní pred začatím poskytovania sietí alebo služieb. Za dátum začatia poskytovania siete alebo služby sa považuje deň uvedený v oznámení podľa odseku 2 alebo jeho zmene ako predpokladaný dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ak sa nepreukáže iný dátum začatia poskytovania siete alebo služby.
(2)
Oznámenie podľa odseku 1 obsahuje
a)
identifikačné údaje v rozsahu
1.
meno a priezvisko, identifikačné číslo alebo daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu,
2.
obchodné meno, identifikačné číslo organizácie alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte a právnu formu, ak ide o právnickú osobu,
3.
obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
b)
poštovú adresu sídla poskytovateľa sietí alebo služieb v Európskej únii, a adresu organizačnej zložky v Slovenskej republike, ak má takúto organizačnú zložku zriadenú,
c)
osobu alebo osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby vo veci splnenia oznamovacej povinnosti a kontaktné údaje tejto osoby alebo osôb,
d)
stručný opis sietí a služieb, ktoré chce poskytovať,
e)
webové sídlo, ak je zriadené a ak súvisí s poskytovaním sietí alebo služieb,
f)
predpokladaný dátum začatia poskytovania siete alebo služby.
(3)
Úrad na základe doručenia úplného oznámenia zaeviduje oznamovateľa; ak je oznámenie neúplné, úrad vyzve oznamovateľa na doplnenie alebo opravu oznámenia a určí primeranú lehotu na jeho doplnenie alebo opravu. Úrad spracúva a vedie evidenciu informácií z úplných oznámení, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle do siedmich dní od doručenia, doplnenia alebo opravy oznámenia. Súčasťou informácií, ktoré úrad zverejňuje podľa predchádzajúcej vety, je aj dátum, ktorý bol úradu oznámený ako dátum začatia poskytovania siete alebo služby, ako aj každá jeho zmena. Ak o to oznamovateľ požiada, úrad mu do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti potvrdí splnenie oznamovacej povinnosti. Úrad v potvrdení o splnení oznamovacej povinnosti uvedie informácie týkajúce sa práv podľa § 8 ods. 2, § 21 a 57.
(4)
Úrad bez zbytočného odkladu elektronicky zašle každé úplné, doplnené, opravené alebo aktualizované oznámenie orgánu európskych regulátorov.
(5)
Osoba, ktorá predložila oznámenie podľa odseku 1, je povinná písomne oznámiť úradu každú zmenu údajov podľa odseku 2 a dátum ukončenia poskytovania sietí alebo služieb do siedmich dní odo dňa uskutočnenia zmeny údajov alebo ukončenia poskytovania sietí alebo služieb.
(6)
Úrad vymaže z evidencie podľa odseku 3 podnik ku dňu
a)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu, ktorým úrad zakázal podniku poskytovať siete alebo služby,
b)
zániku podniku v prípade smrti fyzickej osoby alebo zániku právnickej osoby,
c)
uvedenom v oznámení o ukončení poskytovania všetkých sietí alebo služieb, najskôr však ku dňu doručenia oznámenia o ukončení poskytovania všetkých sietí alebo služieb.
(7)
Ak chce osoba, ktorej úrad zakázal činnosť, znovu začať poskytovať siete alebo služby po uplynutí lehoty uvedenej v rozhodnutí o zákaze činnosti, je povinná opäť splniť oznamovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2.
§ 11
(1)
Podnik, ktorý podlieha všeobecnému povoleniu má právo
a)
poskytovať siete alebo služby,
b)
používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo všeobecného povolenia na používanie frekvencií,
c)
používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel.
(2)
Podniky poskytujúce siete alebo verejne dostupné služby majú právo
a)
rokovať o prístupe a prepojení s inými podnikmi, prípadne získať prístup alebo prepojenie,
b)
uchádzať sa o poskytovanie univerzálnej služby.
§ 12
Zriaďovanie a prevádzkovanie osobitných sietí
(1)
Osobitná sieť je zriadená a prevádzkovaná na vojenské účely iba pre určený okruh osôb; osobitná sieť nie je verejná sieť. Osobitná sieť prevádzkovaná na frekvenciách, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby na vojenské účely, nepodlieha regulácii ani dohľadu úradu podľa tohto zákona; to neplatí, ak ide o rušenie podľa § 108.
(2)
Právo zriaďovať a prevádzkovať osobitné siete má Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), ministerstvo vnútra, Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba.
(3)
Využitie frekvenčného spektra vymedzeného v národnej tabuľke frekvenčného spektra na vojenské účely plánuje ministerstvo obrany; vojenským účelom podľa tohto zákona je zabezpečenie obrany štátu, bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku.
(4)
Prevádzkovatelia osobitných sietí nesmú poskytovať verejne dostupné služby, ani umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na ministerstvo vnútra, ktoré na účely bezpečnosti štátu môže bezodplatne poskytovať verejne dostupné služby alebo umožniť poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom osobitných sietí tretím osobám.
(5)
Pripojenie osobitnej siete na verejnú sieť sa uskutoční, ak je to v dôležitom záujme štátu, na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete. Prevádzkovateľ verejnej siete je povinný žiadosti, ktorá obsahuje zákonné ustanovenie, na základe ktorého sa pripojenie žiada, vyhovieť, ak je to technicky uskutočniteľné.
(6)
Na osobitné siete a ich telekomunikačné zariadenia sa primerane vzťahuje úprava pre siete a telekomunikačné zariadenia podniku uvedená v § 21 až 23.
§ 13
Administratívne úhrady
(1)
Administratívne úhrady na účely tohto zákona sú úhrady určené úradom
a)
na základe všeobecného povolenia a všeobecného povolenia na používanie frekvencií podľa § 34,
b)
za právo používať čísla na základe individuálneho povolenia na používanie čísel podľa § 55,
c)
za právo používať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa § 35,
d)
všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 47 ods. 3 a § 55 ods. 15.
(2)
Pri určení výšky administratívnych úhrad za právo používať čísla alebo za právo používať frekvencie úrad zohľadní potrebu zaručiť optimálne využívanie týchto zdrojov.
(3)
Pri určení výšky administratívnych úhrad za právo používať frekvencie úrad zohľadní aj výšku nákladov vyplývajúcich z práv a povinností určených v individuálnom povolení na používanie frekvencií podľa § 47 ods. 4.
(4)
Úrad je povinný zverejniť svoj rozpočet najneskôr do 60 dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Úrad zverejňuje spôsob a metódu určenia administratívnych úhrad, ročný prehľad svojich výdavkov, celkovú sumu vybratých administratívnych úhrad, sumy vybraté z jednotlivých druhov administratívnych úhrad, ako aj správu o stave na trhu elektronických komunikácií, o úradom vydaných rozhodnutiach, o počte a členení zamestnancov úradu a o plánovanej činnosti úradu v nasledujúcom rozpočtovom roku. Príjmy úradu z administratívnych úhrad sú príjmami štátneho rozpočtu.
(5)
Povinnosť platiť administratívne úhrady podľa odseku 1 sa nevzťahuje na orgány štátnej správy.
§ 14
(1)
Podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejne dostupnú službu, ktorý má osobitné alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných odvetviach v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte je povinný
a)
viesť oddelené účtovníctvo pre činnosti súvisiace s poskytovaním sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý by bol vyžadovaný, ak by tieto činnosti vykonávali právne nezávislé subjekty a identifikovať všetky položky nákladov, výnosov a dlhodobého majetku, ktoré súvisia s poskytovaním sietí alebo služieb vrátane spôsobu ich výpočtu, metód ich priraďovania a podrobného členenia dlhodobého majetku a nákladov, alebo
b)
štrukturálne oddeliť poskytovanie verejných sietí alebo verejne dostupných služieb od ostatných činností.
(2)
Povinnosti podľa odseku 1 sa nevzťahujú na podnik, ktorého ročný obrat z poskytovania sietí a služieb v rámci Európskej únie je nižší ako 50 miliónov eur. Obrat podľa predchádzajúcej vety nezahŕňa obrat podniku z poskytovania služieb a sietí v iných odvetviach v Slovenskej republike alebo v inom členskom štáte.
(3)
Ak podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby nie je obchodnou spoločnosťou46) a nespĺňa kritériá definície malého podniku alebo stredného podniku, spracuje finančné správy, podrobí ich nezávislému finančnému auditu47) a zverejní v registri účtovných závierok,48) pričom úrad je oprávnený preveriť účtovné dokumenty a výsledok preverenia zverejniť. Na podnik podľa prvej vety sa vzťahuje povinnosť podľa odseku 1 písm. a).
Povinnosť poskytnutia informácií
§ 15
(1)
Podnik je povinný na základe žiadosti úradu alebo orgánu európskych regulátorov poskytnúť bezplatne a elektronicky všetky informácie a doklady, ktoré sa týkajú práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona, osobitného predpisu28) alebo z rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu vrátane finančných informácií, v požadovanom rozsahu, dostupnom elektronickom formáte a v primeranej lehote určenej úradom. Žiadosť o informácie musí byť písomná a odôvodnená potrebou výkonu plnenia úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Informácie podľa prvej vety zahŕňajú aj informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na poskytované veľkoobchodné služby, ako aj informácie o elektronických komunikačných sieťach a pridružených prostriedkoch dostatočne podrobné na to, aby bolo možné vykonať geografický prieskum podľa § 31 a určiť geografické oblasti podľa § 31 ods. 5 a tiež informácie, o ktoré požiada úrad alebo iný orgán verejnej správy, ak je to potrebné na plnenie jeho úloh.
(2)
Podniky určené ako podniky s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sú povinné poskytnúť na základe odôvodnenej žiadosti úradu aj informácie o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s týmito veľkoobchodnými trhmi.
(3)
Ak informácie získané podľa odseku 1 nie sú dostatočné na splnenie účelu, pre ktorý boli žiadané, úrad alebo orgán európskych regulátorov ich môže požadovať postupom podľa odseku 1 aj od iných fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pôsobia v odvetví elektronických komunikácií alebo v iných oblastiach, ktoré úzko súvisia s odvetvím elektronických komunikácií.
(4)
Úrad je povinný poskytnuté informácie poskytnúť na základe žiadosti príslušnému orgánu v inom členskom štáte alebo orgánu európskych regulátorov. Žiadosť o informácie musí byť písomná, primeraná vykonávaniu danej úlohy a odôvodnená potrebou plnenia úloh tohto orgánu.
(5)
Úrad je povinný na základe písomnej žiadosti Európskej komisie poskytnúť informácie, ktoré Európska komisia potrebuje na plnenie svojich úloh podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.49) Ak úrad sprístupnil informácie podľa prvej vety Európskej komisii, požiada Európsku komisiu o zachovanie dôvernosti poskytnutých informácií a o ich ďalšie nesprístupnenie.
(6)
Úrad a iné príslušné orgány zabezpečia dôvernosť predmetu obchodného tajomstva; postup podľa odsekov 4 a 5 tým nie je dotknutý.
(7)
Úrad môže zverejniť na svojom webovom sídle informácie získané podľa odsekov 1 až 3, ak prispievajú k otvorenému a konkurenčnému trhu, okrem informácií, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, osobným údajom,40) utajovanou skutočnosťou, citlivou informáciou50) alebo limitovanou informáciou o kritickej infraštruktúre.51)
(8)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona a nie je podnikom, je povinná na základe žiadosti úradu poskytnúť bezplatne všetky informácie a doklady, ktoré sa týkajú plnenia jej povinností vyplývajúcich z tohto zákona, osobitného predpisu52) alebo z rozhodnutí vydaných podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, vrátane finančných informácií, v požadovanom rozsahu, forme a v úradom určenej lehote. Úrad môže žiadať informácie a doklady podľa predchádzajúcej vety aj v súvislosti s prijatím podnetu týkajúceho sa plnenia povinností a podmienok, nad ktorými vykonáva dohľad podľa § 122 ods. 4. Žiadosť úradu o informácie musí byť písomná a odôvodnená potrebou výkonu plnenia úloh podľa tohto zákona a osobitných predpisov.
§ 16
(1)
Podnik, držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií, držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel, žiadateľ o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií a žiadateľ o vydanie individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný na základe odôvodnenej žiadosti úradu, ktorej súčasťou je aj informácia o účele použitia požadovaných informácií, predložiť informácie v rozsahu špecifikovanom v žiadosti, v elektronicky dostupnom formáte a v primeranej lehote určenej úradom, ktoré sú primerané a objektívne potrebné na
a)
overovanie plnenia podmienok podľa § 13, § 34, § 35, § 47, § 55, § 88, § 101 až 103 a dodržiavania povinností uložených podľa § 66 ods. 1,
b)
overovanie plnenia podmienok všeobecného povolenia pri prijatí podnetu alebo sťažnosti, návrhu na riešenie sporu, alebo pri zisťovaní skutkového stavu úradom z jeho vlastnej iniciatívy,
c)
posudzovanie žiadosti o vydanie povolenia na používanie čísel alebo žiadosti o vydanie povolenia na používanie frekvencií,
d)
uverejňovanie prehľadov o kvalite a cenách služieb v záujme koncových užívateľov,
e)
zhromažďovanie štatistických údajov alebo pre vypracovanie správ alebo štúdií,
f)
vykonávanie cenovej regulácie a analýzy trhu vrátane údajov o nadväzujúcich trhoch alebo maloobchodných trhoch súvisiacich s trhmi, ktoré sú predmetom analýzy trhu,
g)
zabezpečenie efektívneho využívania a správy frekvenčného spektra a zdrojov číslovania,
h)
vyhodnocovanie budúceho vývoja sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby ponúkané iným podnikom, na geografické pokrytie územia, na konektivitu ponúkanú koncovým užívateľom alebo na určenie geografických oblastí na základe geografického prieskumu podľa § 31,
i)
vykonávanie geografických prieskumov podľa § 31,
j)
monitorovanie trhu elektronických komunikácií,
k)
odpovedanie na odôvodnené žiadosti orgánu európskych regulátorov o informácie,
l)
výpočet obratu podľa § 124 ods. 6.
(2)
Ak je informáciou a požadovanou informáciou podľa odseku 1 osobný údaj, povinný subjekt podľa odseku 1 poskytne výlučne údaj v anonymizovanej podobe.
(3)
Informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b) a d) až k) sa môžu vyžadovať len od subjektu, ktorý je podnikom.
(4)
Ak ide o práva na používanie frekvencií z frekvenčného spektra, informácie uvedené v odseku 1 sa musia týkať najmä účinného a efektívneho využívania frekvenčného spektra, ako aj súladu s požiadavkami na pokrytie a kvalitu služieb spojenými s právami na požívanie frekvencií.
(5)
Úrad nesmie opakovane požadovať informácie od subjektov podľa odseku 1, o ktoré predtým požiadal orgán európskych regulátorov, ak orgán európskych regulátorov poskytol získané informácie úradu.
§ 17
Verejné konzultácie
(1)
Pred prijatím opatrenia, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh alebo obmedzenia podľa § 32 ods. 2 a 3, ktoré bude mať značný vplyv na relevantný trh, alebo ak tak ustanoví tento zákon, okrem opatrení prijatých podľa § 128 a 129, úrad umožní dotknutým osobám vyjadriť sa k návrhu tohto opatrenia alebo obmedzenia. Lehota na vyjadrenie je 30 dní odo dňa zverejnenia návrhu opatrenia alebo obmedzenia; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na 60 dní. Úrad zverejní návrh opatrenia alebo obmedzenia v takej forme alebo takým spôsobom, ktorý umožní koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím vyjadriť sa k návrhu opatrenia alebo obmedzenia.
(2)
Ak ide o konzultáciu návrhu opatrenia, ktoré je konzultované podľa odseku 1 v súvislosti s výberovým konaním na pridelenie frekvencií (ďalej len „výberové konanie“), úrad informuje skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra o tomto návrhu opatrenia súčasne s jeho zverejnením na konzultačnom mieste podľa odseku 4.
(3)
Úrad v primeranej miere zohľadní stanoviská koncových užívateľov, najmä spotrebiteľov a koncových užívateľov so zdravotným postihnutím, výrobcov a podnikov, uplatnené v súvislosti s právami koncových užívateľov a spotrebiteľov vrátane práva na rovnaké zaobchádzanie a možnosti výberu pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím pri poskytovaní verejne dostupných služieb, najmä ak majú významný vplyv na trh.
(4)
Na účel konzultácií úrad zriadi a spravuje na svojom webovom sídle konzultačné miesto. Na svojom webovom sídle úrad súčasne zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb pri konzultáciách. Úrad v primeranej miere zohľadní a vyhodnotí všetky stanoviská uplatnené v konzultácii. Návrhy opatrení a obmedzení podľa odseku 1, predložené pripomienky okrem informácií, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva, a výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok zverejňuje úrad na konzultačnom mieste.
(5)
Výsledky konzultácií vrátane vyhodnotenia pripomienok úrad zverejní na konzultačnom mieste do troch mesiacov od uplynutia lehoty na vyjadrenie podľa odseku 1.
§ 18
Nadnárodné konzultácie
(1)
Ak návrh opatrenia vydaného úradom bude mať vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad po zverejnení výsledkov verejných konzultácií sprístupní tento návrh opatrenia s odôvodnením Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov v súlade s § 6, ak ide o opatrenie, ktoré sa týka
a)
uloženia povinností súvisiacich s prepojením sietí a prístupom podľa § 58 a 59,
b)
testu troch kritérií podľa § 62,
c)
analýzy relevantného trhu vrátane vymedzenia relevantného trhu z vecného a geografického hľadiska a navrhovaných povinností, ak úrad dospel k záveru, že na trhu pôsobí podnik s významným vplyvom,
d)
cenovej regulácie podľa § 73 a 81.
(2)
Národné regulačné orgány členských štátov, orgán európskych regulátorov a Európska komisia môžu úradu predložiť pripomienky k návrhu opatrenia podľa odseku 1 v lehote do jedného mesiaca odo dňa sprístupnenia návrhu opatrenia Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov.
(3)
Ak Európska komisia vydá rozhodnutie, že úrad môže navrhované opatrenie prijať, úrad vydá konečné opatrenie, pričom prihliadne na pripomienky predložené podľa odseku 2.
(4)
Úrad počas nasledujúcich dvoch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia Európskej komisie, v ktorom vyjadrí názor, že prijatie navrhovaného opatrenia by vytvorilo prekážku vnútornému trhu, alebo vyjadrí vážne výhrady k jeho súladu s právom Európskej únie, najmä s cieľmi uvedenými v § 1 nesmie prijať opatrenie navrhované podľa odseku 1, ktoré sa týka
a)
testu troch kritérií alebo
b)
vymedzenia trhu v analýze, posúdenia stavu hospodárskej súťaže, záverov analýzy alebo určenia podniku s významným vplyvom.
(5)
Ak Európska komisia v lehote dvoch mesiacov vydá rozhodnutie, ktorým uloží úradu povinnosť stiahnuť návrh opatrenia podľa odseku 4, úrad návrh opatrenia zmení alebo stiahne do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Európskej komisie. K zmenenému návrhu opatrenia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.
(6)
Ak Európska komisia vyjadrí názor, že prijatie navrhovaného opatrenia vo veci uloženia, zmeny alebo zrušenia povinností súvisiacich s prepojením sietí a prístupom podľa § 58 a 59 alebo povinností navrhovaných pre podnik s významným vplyvom by tvorilo prekážku na vnútornom trhu, alebo vyjadrí vážne výhrady k jeho súladu s právom Európskej únie, úrad navrhované opatrenia nesmie prijať počas nasledujúcich troch mesiacov odo dňa doručenia vyjadrenia Európskej komisie podľa tohto odseku.
(7)
Počas trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 úrad spolupracuje s Európskou komisiou a orgánom európskych regulátorov na návrhu opatrenia, pričom prihliada na názory účastníkov trhu.
(8)
Pred uplynutím trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 úrad môže
a)
stiahnuť alebo zmeniť svoj návrh opatrenia, pričom prihliadne na vyjadrenie Európskej komisie podľa odseku 6 a na stanovisko orgánu európskych regulátorov, alebo
b)
ponechať návrh opatrenia bez zmien.
(9)
Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 vydá odporúčanie, v ktorom požiada úrad, aby návrh opatrenia zmenil alebo stiahol, úrad do jedného mesiaca od vydania odporúčania Európskej komisie oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia. Ak je potrebné vykonať verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie, uvedenú lehotu je možné predĺžiť. Ak napriek odporúčaniu vydanému Európskou komisiou úrad navrhované opatrenie ponechá nezmenené, oznámi Európskej komisii konečné znenie opatrenia podľa odseku 8 spolu s odôvodnením svojho rozhodnutia.
(10)
Ak Európska komisia prijme rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad, úrad do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia Európskej komisie oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov konečné znenie prijatého opatrenia.
(11)
Ak Európska komisia do jedného mesiaca od uplynutia trojmesačnej lehoty podľa odseku 6 prijme rozhodnutie, ktorým uloží úradu, aby návrh opatrenia, ktorý sa týka § 59 alebo § 78 ods. 5, stiahol a orgán európskych regulátorov sa stotožnil s výhradami Európskej komisie, úrad prihliadne na odôvodnenie rozhodnutia Európskej komisie. K zmenenému návrhu opatrenia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.
(12)
Úrad môže kedykoľvek navrhované opatrenie podľa odseku 1 stiahnuť.
(13)
Úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov všetky prijaté konečné opatrenia podľa odseku 1.
(14)
Ak je vo výnimočných prípadoch potrebné konať v záujme ochrany hospodárskej súťaže a ochrany záujmov užívateľov, úrad bezodkladne vydá primerané dočasné opatrenie, pričom postup podľa odsekov 1, 4 a 6 sa neuplatní. Úrad dočasné opatrenie spolu s jeho odôvodnením bezodkladne oznámi Európskej komisii, orgánu európskych regulátorov a národným regulačným orgánom členských štátov. Na rozhodnutie úradu, ktorým sa dočasné opatrenie zmení na rozhodnutie vo veci alebo ktorým sa predĺži jeho účinnosť, sa vzťahujú odseky 1, 4 a 6.
§ 19
Harmonizačné postupy
(1)
Úrad zohľadňuje v čo najväčšej miere odporúčania prijaté Európskou komisiou, ktoré Európska komisia vydá a zverejní, ak zistí, že regulačné opatrenia vykonávané úradom alebo príslušným orgánom podľa tohto zákona by mohli vytvoriť prekážky na vnútornom trhu.
(2)
Ak úrad nezohľadní odporúčanie Európskej komisie podľa odseku 1, zašle o tom informáciu Európskej komisii spolu s odôvodnením.
§ 20
Normalizácia
(1)
Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na technické normy a technické špecifikácie pre siete a služby, ktorých zoznam je zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie, ak je to potrebné na zabezpečenie interoperability služieb, prepojiteľnosti medzi koncovými bodmi siete, pripojenia zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa § 117 ods. 15 písm. b), uľahčenie zmeny poskytovateľa a prenositeľnosti čísel a identifikátorov, ako aj na zlepšenie slobody výberu pre koncových užívateľov.
(2)
Ak technické normy a technické špecifikácie nie sú zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie v zozname nezáväzných technických noriem a technických špecifikácií, používajú sa technické normy alebo technické špecifikácie prijaté európskymi normalizačnými organizáciami.
(3)
Ak technické normy a technické špecifikácie podľa odseku 2 neexistujú, použijú sa medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu, Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou alebo Operačnou skupinou internetového inžinierstva.
(4)
Podnik je povinný zverejniť na svojom webovom sídle technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí, na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky.
Tretia hlava
Zriaďovanie sietí
§ 21
Práva k cudzím nehnuteľnostiam
(1)
Podnik môže v nevyhnutnom rozsahu, a ak je to vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať a umiestňovať ich vedenia alebo ich iné časti, ako aj pridružené prostriedky, na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti alebo cudzie nehnuteľnosti nimi križovať. Vlastníkovi takejto nehnuteľnosti patrí za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti podľa prvej vety primeraná náhrada. Ak sa na rozsahu obmedzenia užívania nehnuteľnosti vlastník a podnik nedohodnú a ide o činnosť, ktorú možno uskutočniť len na základe rozhodnutia o povolení stavby podľa overeného projektu stavby podľa osobitného predpisu,29) splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa prvej vety posudzuje na žiadosť podniku stavebný úrad v overení projektu stavby a ak rozhodnutie o povolení stavby je zároveň overením projektu stavby, v konaní o stavebnom zámere.
(2)
S právami uvedenými v odseku 1 sú spojené tieto osobitné práva:
a)
vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť alebo do cudzej nehnuteľnosti,
b)
vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.
(3)
Oprávnenia podľa odseku 1 môže podnik vo vzťahu k územiu vojenského obvodu,53) územiu slúžiacemu na zabezpečenie úloh obrany štátu, ktoré spravuje ministerstvo obrany alebo právnická osoba v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej pôsobnosti, a nehnuteľnosti, ktorá je na základe rozhodnutia vlády zaradená ako objekt obrannej infraštruktúry do kategórie objektov osobitnej dôležitosti alebo do kategórie ďalších dôležitých objektov na obranu štátu podľa osobitného predpisu54) a je vo vlastníctve štátu, uplatniť iba na základe písomného súhlasu ministerstva obrany alebo iného správcu nehnuteľnosti.
(4)
Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami55) viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností56) podá podnik v lehote do 90 dní od zriadenia verejnej siete, postavenia alebo umiestnenia jej vedenia alebo jej inej časti na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti podľa odseku 1; ak sa však vedenie alebo iná časť siete na cudzej nehnuteľnosti zriaďuje, stavia alebo umiestňuje v rámci výstavby líniovej stavby, návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik do 90 dní od ukončenia výstavby líniovej stavby. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.
(5)
Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú inak, primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, ku ktorému došlo uplatnením práv podľa odsekov 1 a 2, podnik vyplatí vlastníkovi nehnuteľnosti v lehote, v ktorej je povinný podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podľa odseku 4, a to vo výške dohodnutej s vlastníkom. Ak sa vlastník nehnuteľnosti a podnik nedohodnú na výške náhrady, o výške náhrady na návrh vlastníka nehnuteľnosti alebo podniku rozhodne stavebný úrad príslušný podľa odseku 1, a ak taký nie je, tak príslušné regionálne pracovisko Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, v ktorého obvode sa nachádza dotknutá nehnuteľnosť (ďalej len „orgán konajúci o náhrade“). Orgán konajúci o náhrade pri rozhodovaní o výške náhrady môže konania týkajúce sa jednej líniovej stavby zlúčiť do spoločného konania, a v prípade potreby zachovania zásady hospodárnosti môže časť konania, týkajúcu sa jedného alebo viacerých vlastníkov, vylúčiť na samostatné konanie. Podnik je povinný na základe výzvy orgánu konajúceho o náhrade na vlastné náklady zabezpečiť znalecký posudok pre potreby určenia výšky primeranej náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Ak vlastník nehnuteľnosti namietne skutočnosti, ktoré sú obsahom znaleckého posudku, orgán konajúci o náhrade zabezpečí odborné vyjadrenie alebo vysvetlenie znalca na účel posúdenia skutočností, ktoré sú dôležité na rozhodnutie o sume náhrady za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti. Náklady spojené s vyhotovením odborného vyjadrenia alebo vysvetlenia znalca sú trovami konania, ktoré znáša podnik.
(6)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone práv podľa odseku 1 a 2 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach alebo porastoch, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu práva je povinný upovedomiť vlastníka a užívateľa dotknutej nehnuteľnosti, ak je známy z verejne prístupného registra, najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo poruchy na vedení môže podnik vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka a užívateľa, ak je známy z verejne prístupného registra, bezodkladne. Ak vlastník alebo užívateľ dotknutej nehnuteľnosti nie je podniku známy, alebo ak sa výkon práv týka veľkého počtu vlastníkov alebo užívateľov nehnuteľností, podnik môže vykonať upovedomenie o začatí výkonu práva podľa odseku 1 aj verejnou vyhláškou prostredníctvom oznámenia tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň upovedomenia. Upovedomenie sa okrem úradnej tabule obce zverejní aj na webovom sídle obce, ak ho má obec zriadené, alebo iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači alebo miestnom rozhlase a zverejní sa na webovom sídle podniku, ak ho má podnik zriadené. Obec je povinná bez zbytočného odkladu poskytnúť podniku súčinnosť, aby podnik mohol vykonať upovedomenie v súlade s ustanoveniami tohto odseku. Obec je povinná vydať o upovedomení podniku na jeho žiadosť potvrdenie. V hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice plnia povinnosti obce podľa tohto odseku mestské časti.
(7)
Po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú náhradu zodpovedajúcu miere vzniknutej škode. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do dvoch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku škody, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku škody došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie.
(8)
Pri posudzovaní verejného záujmu sa zohľadňujú najmä skutočnosti, či
a)
sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením,
b)
sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky,
c)
prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná interpersonálna komunikačná služba vrátane plnenia povinností podľa § 93 a 94,
d)
je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba,
e)
sieť je alebo má byť prepojená podľa § 57, alebo
f)
sieť je alebo má byť súčasťou vysokorýchlostnej siete.
(9)
Úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti podľa odseku 8.
(10)
Dotknutý podnik je dotknutou právnickou osobou57) v konaní o stavebnom zámere a vydáva záväzné vyjadrenie k existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu.
(11)
Do projektu stavby sa musí zakresliť trasa všetkých známych vedení v mieste stavby. Za splnenie tejto povinnosti zodpovedá projektant.
(12)
Podnik je povinný viesť evidenciu o vedeniach a na požiadanie do 15 dní od uhradenia úhrady podľa cenníka podniku poskytnúť vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje na účely konania o stavebnom zámere a konania o pozemkových úpravách, pričom podnik je vo vyjadreniach povinný rešpektovať všeobecné zásady kríženia a súbehu podzemných vedení inžinierskych sietí. Ak to ustanovuje osobitný predpis,58) vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje podľa predchádzajúcej vety podnik poskytne bezplatne. Ustanoveniami prvej a druhej vety nie je dotknutá povinnosť poskytovať údaje do informačného systému územného plánovania a výstavby podľa osobitného predpisu.58a)
(13)
Vydávanie rozhodnutí o povolení stavby na vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejne dostupných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Ak takýto konflikt záujmov hrozí, na určenie príslušného stavebného úradu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.58b)
(14)
Ak podnik umiestni svoju sieť na cudzej nehnuteľnosti alebo v cudzej nehnuteľnosti na základe súhlasu vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, alebo na základe zmluvy s vlastníkom nehnuteľnosti alebo užívateľom nehnuteľnosti, takýto súhlas alebo jeho podmienky viažu aj právnych nástupcov podniku a vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti. Právo podniku vyplývajúce zo súhlasu alebo zmluvy podľa predchádzajúcej vety sa považuje za iné právo k pozemku alebo stavbe podľa osobitného predpisu.58c)
§ 22
Spoločné umiestnenie a využívanie prvkov siete a pridružených prostriedkov
(1)
Ak podnik zriadil siete alebo pridružené prostriedky vo verejnom záujme podľa § 21 s obmedzením vlastníckeho práva k pozemkom alebo stavbám, alebo ak boli pozemky, stavby a práva k nim vyvlastnené, úrad môže na základe návrhu alebo z vlastného podnetu, za účelom ochrany životného prostredia, verejného zdravia, bezpečnosti štátu alebo splnenia cieľov územného plánovania, uložiť rozhodnutím povinnosť spoločného umiestnenia a spoločného využívania siete a pridružených prostriedkov.
(2)
Úrad v rozhodnutí podľa odseku 1 môže rozhodnúť o spoločnom využívaní majetku, najmä pozemkov, budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht, rozvodných skríň a o povinnosti na uľahčenie koordinácie stavebných prác.
(3)
Úrad pred vydaním rozhodnutia podľa odseku 1 zabezpečí, aby sa všetky dotknuté strany mohli vyjadriť k návrhu rozhodnutia v rámci konzultácie. Lehota na vyjadrenie nesmie byť kratšia ako 30 dní. Na čas konania konzultácie, úrad konanie preruší. Úrad je povinný výsledky konzultácie zohľadniť v rozhodnutí, v ktorom určí aj pravidlá pre určenie ceny a rozdelenie nákladov. Úrad je dotknutým orgánom v územnom konaní alebo stavebnom konaní, ak sa spoločné používanie zariadení uplatňuje v procese tohto konania.
(4)
Dotknutou stranou podľa odseku 3 sa rozumie ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
§ 23
(1)
Každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia alebo telekomunikačné zariadenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
(2)
Vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku sietí a ich vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení. Vlastník nehnuteľnosti má právo na primeranú náhradu za obmedzenie v obvyklom užívaní nehnuteľnosti z dôvodu ochranného pásma. Ak sa vlastník nehnuteľnosti s podnikom na výške primeranej náhrady nedohodnú, určí ju stavebný úrad; ustanovenie § 21 ods. 5 sa uplatňuje rovnako.
(3)
Vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť sietí a ich vedenia. Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku v súlade s § 21 ods. 6 nevykoná vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti, právo odstrániť porasty má podnik.
(4)
Na ochranu sietí sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby alebo stavebného povolenia, alebo dňom doručenia oznámenia stavebného úradu o ohlásení drobnej stavby.59) V ostatných prípadoch vzniká dňom vybudovania vedenia.
(5)
Ochranné pásmo zaniká
a)
trvalým odstránením vedenia,
b)
trvalým vyradením vedenia z prevádzky alebo
c)
z dôvodu zániku oprávnenia na vybudovanie vedenia podľa osobitného predpisu, ak podnik v určenej lehote nevybuduje vedenie.
(6)
Podnik je povinný podať návrh na výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností do tridsiatich dní od zániku ochranného pásma.
(7)
Ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Ochranné pásmo vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, v dĺžke vedení 15 m od uzla, je 10 m od osi vedenia, pričom elektronickým komunikačným uzlom sa rozumie fyzický bod prepojenia sietí, v ktorom sa prepájajú vedenia medzi najmenej dvoma poskytovateľmi národných sietí a najmenej dvoma poskytovateľmi nadnárodných sietí. Hĺbka a výška ochranného pásma vedenia, ako aj ochranného pásma vedení vstupujúcich do elektronického komunikačného uzla, je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.
(8)
V ochrannom pásme je bez súhlasu príslušného podniku alebo vykonateľného rozhodnutia stavebného úradu zakázané
a)
umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete,
b)
vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.
(9)
Obmedzenia v ochrannom pásme sa nevzťahujú na činnosti vlastníka alebo prevádzkovateľa fyzickej infraštruktúry, na prvkoch ktorej je sieť alebo telekomunikačné zariadenie umiestnené a ktoré vlastník alebo prevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry vykonáva pri zabezpečovaní prevádzky a údržby fyzickej infraštruktúry vrátane stavebných úprav fyzickej infraštruktúry.
(10)
Ak tak po predchádzajúcej výzve podniku alebo prevádzkovateľa siete neurobí vlastník alebo užívateľ vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci, podnik alebo prevádzkovateľ siete je oprávnený odstrániť vedenia, telekomunikačné zariadenia alebo iné veci, ktoré boli bez súhlasu podniku, prevádzkovateľa siete alebo iného právneho titulu
a)
umiestnené na alebo vo fyzickej infraštruktúre podniku alebo prevádzkovateľa siete,
b)
umiestnené na alebo v pridruženom prostriedku,
c)
akokoľvek inak pripevnené k vedeniu alebo telekomunikačnému zariadeniu, alebo inej veci.
(11)
Predchádzajúca výzva podniku alebo prevádzkovateľa siete podľa odseku 10 nie je potrebná, ak vlastník vedenia, telekomunikačného zariadenia alebo inej veci nie je známy, ak nie je zastihnuteľný vo svojom bydlisku alebo sídle alebo vec neznesie odklad, a to najmä ak je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie ľudí alebo majetok, alebo je ohrozená riadna prevádzka vedenia alebo telekomunikačného zariadenia.
(12)
Prevádzkovateľ siete nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobí podniku výkonom práva podľa odsekov 10 a 11.
(13)
Podnik zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí prevádzkovateľovi siete neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry prevádzkovateľa siete, vrátane nákladov, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s výkonom práva podľa odsekov 10 a 11. Sprístupnením fyzickej infraštruktúry podľa ustanovení § 26 alebo § 29, nie je dotknuté právo prevádzkovateľa siete na náhradu škody spôsobenej predchádzajúcim neoprávneným užívaním fyzickej infraštruktúry, ako ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za predchádzajúce neoprávnené užívanie fyzickej infraštruktúry.
§ 24
Preložka vedení a telekomunikačných zariadení
(1)
Preložkou vedenia je premiestnenie niektorých jeho prvkov alebo zmena jeho trasy. Za preložku vedenia sa považuje aj vybudovanie nového vedenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné vedenie. Preložkou telekomunikačného zariadenia je jeho premiestnenie na iné miesto vrátane premiestnenia súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov. Za preložku telekomunikačného zariadenia sa považuje aj vybudovanie alebo inštalácia nového telekomunikačného zariadenia, ktoré funkčne nahradí pôvodné zariadenie.
(2)
Ak nejde o preložku, ktorú vykoná podnik z vlastného podnetu, možno vykonať preložku len po dohode s podnikom a za podmienok s podnikom dohodnutých. Ak je súčasťou preložky telekomunikačného zariadenia podľa odseku 1 aj premiestnenie súvisiacej fyzickej infraštruktúry, ktorá nepatrí podniku, možno vykonať premiestnenie tejto súvisiacej fyzickej infraštruktúry len po dohode s jej vlastníkom.
(3)
Preložku môže podnik vykonať najmä na základe žiadosti vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti, na ktorej alebo v ktorej sa vedenie alebo zariadenie nachádza, alebo iného subjektu, v ktorého záujme je vykonanie preložky (ďalej len „žiadateľ o preložku“).
(4)
Ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak, náklady spojené s preložkou znáša žiadateľ o preložku. Ak preložkou zároveň dôjde k modernizácii vedenia alebo telekomunikačného zariadenia, náklady na modernizáciu uhrádza podnik, ak sa podnik a žiadateľ o preložku nedohodnú písomne inak.
(5)
Vykonanie preložky vykoná a zabezpečí podnik, ak sa so žiadateľom o preložku písomne nedohodne inak, ak nejde o preložku podľa odseku 6.
(6)
Ak preložka bola vyvolaná stavebnou činnosťou žiadateľa o preložku a preložka bola povolená stavebným povolením60) vydaným v prospech žiadateľa o preložku, vykonanie preložky zabezpečí žiadateľ o preložku len po dohode a pod dohľadom podniku alebo prevádzkovateľa siete. Ustanovenie odseku 3 tým nie je dotknuté.
(7)
Preložkou vrátane súvisiacej fyzickej infraštruktúry alebo pridružených prostriedkov, nedochádza k zmene vlastníctva vedenia alebo telekomunikačného zariadenia a to bez ohľadu na to, kto vykonanie preložky zabezpečoval, alebo na koho náklady bola preložka vykonaná.
Prístup k infraštruktúre
§ 25
Prístup k informáciám na účely budovania vysokorýchlostných sietí
(1)
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
prevádzkovateľom siete poskytovateľ siete alebo osoba, ktorá prevádzkuje alebo poskytuje sieť určenú na poskytovanie iných služieb; sieť určená na poskytovanie iných služieb je sieť určená na služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu alebo distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie alebo dodávky tepla, prevádzkovania verejnej kanalizácie a prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry,
b)
vysokorýchlostnou sieťou sieť, ktorá je schopná zabezpečiť pripojenie všetkých užívateľov používajúcich služby poskytované prostredníctvom tejto siete s rýchlosťou najmenej 30 Mbit/s v jednom smere,
c)
stavbou budova alebo inžinierska stavba,61) ktorá obsahuje jednu časť alebo viac častí fyzickej infraštruktúry
d)
fyzickou infraštruktúrou v budove fyzická infraštruktúra nachádzajúca sa v priestoroch koncového užívateľa vrátane spoločných zariadení budovy, ktorá je využiteľná na zriadenie prístupových sietí schopných zabezpečiť pripojenie k službe a spojenie prístupového bodu s koncovým bodom siete,
e)
vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove fyzická infraštruktúra v budove určená na umiestnenie vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej siete alebo ktorá umožňuje zriadenie vysokorýchlostnej siete v budove.
(2)
Podnik má právo získavať informácie o dostupnosti fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom a plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach62) prostredníctvom jednotného informačného miesta.
(3)
Jednotné informačné miesto zhromažďuje, spracováva, uchováva a na základe žiadosti bezplatne poskytuje podnikom elektronickými prostriedkami informácie
a)
o dostupnosti fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom v rozsahu:
1.
geometrické a polohové určenie fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom; grafická časť sa poskytne vo vektorovej forme v súradnicovom systéme jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej,
2.
typ a súčasné využívanie fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom,
3.
kontaktné údaje prevádzkovateľa siete,
b)
o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach v rozsahu:
1.
umiestnenie a druh plánovanej stavby alebo prebiehajúcich stavebných prác,
2.
časti fyzickej infraštruktúry a nenasvietených optických vlákien, ktoré prevádzkovateľ siete ponúka alebo plánuje ponúknuť na sprístupnenie podnikom, ktoré sú predmetom alebo súčasťou stavby,
3.
odhadované trvanie stavebných prác,
4.
kontaktné údaje prevádzkovateľa siete.
(4)
Informácie podľa odseku 3 písm. b) sa
a)
pri stavbách, pri ktorých sa vyžaduje stavebné povolenie alebo územné rozhodnutie, týkajú stavieb
1.
s vydaným stavebným povolením alebo územným rozhodnutím,
2.
pri ktorých prebieha konanie o vydanie stavebného povolenia alebo územného rozhodnutia,
3.
pri ktorých prevádzkovateľ siete predpokladá podanie žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo územného rozhodnutia v nasledujúcich šiestich mesiacoch,
b)
pri stavbách, pri ktorých sa vyžaduje ohlásenie stavebnému úradu týkajú stavieb,
1.
ku ktorým bolo prevádzkovateľovi siete doručené písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky,
2.
ktorých uskutočnenie prevádzkovateľ siete písomne ohlásil stavebnému úradu, ale zatiaľ nebolo doručené písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky,
3.
pri ktorých prevádzkovateľ siete predpokladá podanie ohlásenia stavebnému úradu v nasledujúcich šiestich mesiacoch.
(5)
Orgány verejnej správy sú povinné poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa odseku 3 písm. a), ak nimi disponujú z dôvodu plnenia svojich úloh a majú tieto informácie v elektronickej podobe. Prevádzkovatelia sietí sú povinní poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa odseku 3 písm. a) a b), ak majú tieto informácie v elektronickej podobe. Orgán verejnej správy a prevádzkovateľ siete poskytne každú získanú aktualizáciu informácií a každú novú informáciu jednotnému informačnému miestu bezodkladne, najneskôr však do dvoch mesiacov odo dňa jej získania; túto lehotu je možné predĺžiť na základe žiadosti orgánu verejnej správy alebo prevádzkovateľa siete najviac o jeden mesiac, ak je to nevyhnutné na zaručenie spoľahlivosti poskytovaných informácií. Žiadosť o predĺženie lehoty podá orgán verejnej správy alebo prevádzkovateľ siete jednotnému informačnému miestu najneskôr dva týždne pred uplynutím lehoty. Za správnosť a úplnosť informácií zodpovedá orgán verejnej správy alebo prevádzkovateľ siete, ktorí ich jednotnému informačnému miestu poskytli. Povinnosť poskytovať jednotnému informačnému miestu informácie podľa odseku 2 sa neuplatňuje, ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a verejného zdravia, zabezpečenia integrity a bezpečnosti siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb, najmä kritickej infraštruktúry,63) ochrany utajovaných skutočností, limitovaných informácií o kritickej infraštruktúre a citlivých informácií.
(6)
Jednotné informačné miesto zverejňuje na svojom webovom sídle príslušné informácie o podmienkach týkajúcich sa vydania stavebného povolenia a územného rozhodnutia, ohlásenia stavebnému úradu a všetkých ostatných podmienkach potrebných pre umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostných sietí.
(7)
Jednotné informačné miesto musí spĺňať požiadavky týkajúce sa informačných technológií verejnej správy podľa osobitného predpisu.64) Podrobnosti o rozsahu, štruktúre, forme a spôsobe poskytovania informácií podľa odseku 2 jednotnému informačnému miestu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(8)
Úrad poskytuje údaje podľa odseku 3 do informačného systému územného plánovania a výstavby vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb v rozsahu, štruktúre, forme a kvalite nevyhnutnej na účely podľa osobitných predpisov.62a)
§ 26
Prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre
(1)
Prevádzkovateľ siete je povinný vyhovieť písomnej žiadosti podniku o prístup k svojej fyzickej infraštruktúre za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny na účely umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ak odsek 3 neustanovuje inak. Súčasťou žiadosti podľa prvej vety je, s výnimkou prípadu, ak podnik získal informácie prostredníctvom jednotného informačného miesta, žiadosť o poskytnutie informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, žiadosť o prieskum konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste, ak takýto prieskum podnik požaduje a špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, v súvislosti s ktorými sa žiada o prístup, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu a identifikáciou geografickej oblasti, v ktorej plánuje tieto zariadenia umiestniť.
(2)
Prevádzkovateľ siete je povinný najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o prístup podľa odseku 1 poskytnúť podniku informácie o dostupnosti fyzickej infraštruktúry minimálne v rozsahu, v akom sú tieto informácie poskytované jednotnému informačnému miestu, a umožniť podniku prieskum konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti o prieskum na mieste. Prevádzkovateľ siete nie je povinný žiadosti o poskytnutie informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry vyhovieť, ak túto informáciu poskytol jednotnému informačnému miestu; v takom prípade je prevádzkovateľ siete povinný umožniť podniku prieskum konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste do jedného mesiaca odo dňa, kedy podnik prevádzkovateľovi siete písomne oznámil, že tieto informácie získal prostredníctvom jednotného informačného miesta. Ak nie sú naplnené dôvody pre odmietnutie prístupu podľa odseku 3, prevádzkovateľ siete je povinný uzavrieť s podnikom žiadajúcim o prístup, zmluvu o prístupe k fyzickej infraštruktúre do dvoch mesiacov odo dňa doručenia žiadosti o prístup. Kedykoľvek pred uzavretím zmluvy o prístupe k fyzickej infraštruktúre je podnik oprávnený vziať žiadosť o prístup k fyzickej infraštruktúre späť. Náklady, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s poskytnutím informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, umožnením prieskumu konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste a vybavením žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre, znáša podnik žiadajúci o prístup.
(3)
Prevádzkovateľ siete odmietne žiadosť o prístup podľa odseku 1, len ak
a)
preukázateľne nedisponuje dostupnou fyzickou infraštruktúrou vhodnou pre umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete,
b)
prístup nie je možné preukázateľne poskytnúť z dôvodu
1.
technickej nevhodnosti fyzickej infraštruktúry pre umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ktoré podnik uviedol v žiadosti o prístup podľa odseku 1,
2.
nedostatočného priestoru na umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ktoré podnik uviedol v žiadosti o prístup podľa odseku 1,
3.
zaistenia bezpečnosti štátu a verejného zdravia,
4.
zabezpečenia integrity a bezpečnosti siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb, najmä kritickej infraštruktúry, ochrany utajovaných skutočností, limitovaných informácií o kritickej infraštruktúre a citlivých informácií,
5.
rizika škodlivého rušenia plánovaných elektronických komunikačných služieb poskytovaním iných služieb prostredníctvom tej istej fyzickej infraštruktúry,
c)
prevádzkovateľ siete pred prijatím žiadosti o prístup podľa odseku 1 zverejnil podmienky pre poskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre vrátane podmienok dostupnosti fyzickej infraštruktúry spolu s podmienkami prieskumu konkrétnych častí dostupnej fyzickej infraštruktúry na mieste a cenových podmienok, zabezpečujúce minimálne taký istý rozsah práv, aký má podnik podľa odseku 1, a to najmä vo forme referenčnej ponuky.
(4)
Prevádzkovateľ siete je povinný oznámiť podniku odmietnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti o prístup k fyzickej infraštruktúre.
(5)
Podnik je pred umiestnením vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete na fyzickú infraštruktúru povinný uzavrieť s prevádzkovateľom siete zmluvu o prístupe k fyzickej infraštruktúre.
(6)
Ustanoveniami odsekov 1 až 5 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka fyzickej infraštruktúry a nie je dotknuté ani vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.
§ 27
Koordinácia stavebných prác
(1)
Prevádzkovateľ siete je za účelom rokovaní o koordinácii stavebných prác povinný poskytnúť podniku informácie o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach. V písomnej žiadosti o poskytnutie informácií o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach podnik uvedie dotknutú oblasť, v ktorej plánuje zaviesť prvky vysokorýchlostných sietí. Prevádzkovateľ siete je povinný najneskôr do dvoch týždňov odo dňa doručenia žiadosti poskytnúť podniku informáciu o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach minimálne v rozsahu, v akom sú tieto informácie poskytované jednotnému informačnému miestu. Prevádzkovateľ siete nie je povinný žiadosti o poskytnutie informácií o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach vyhovieť, ak tieto informácie poskytol jednotnému informačnému miestu, zverejnil v elektronickej podobe pred doručením žiadosti, alebo ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti štátu a verejného zdravia, zabezpečenia integrity a bezpečnosti siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb, najmä kritickej infraštruktúry, ochrany utajovaných skutočností, limitovaných informácií o kritickej infraštruktúre a citlivých informácií. Náklady, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s poskytnutím informácií o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach, znáša podnik žiadajúci o poskytnutie informácie.
(2)
Prevádzkovateľ siete je pri stavbách úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov65) povinný vyhovieť za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok všetkým písomným žiadostiam podniku o koordináciu stavebných prác s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete, ak odsek 3 neustanovuje inak. Súčasťou žiadosti o koordináciu je špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, v súvislosti s ktorými sa žiada o koordináciu stavebných prác, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu. Ak nie sú naplnené dôvody pre odmietnutie koordinácie stavebných prác podľa odseku 3, prevádzkovateľ siete je povinný uzavrieť s podnikom žiadajúcim o koordináciu zmluvu o koordinácii stavebných prác do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti o koordináciu. Kedykoľvek pred uzavretím zmluvy o prístupe k fyzickej infraštruktúre je podnik oprávnený vziať žiadosť o koordináciu stavebných prác späť. Náklady, ktoré prevádzkovateľovi siete vzniknú v súvislosti s vybavením žiadosti o koordináciu stavebných prác, znáša podnik žiadajúci o koordináciu.
(3)
Prevádzkovateľ siete môže odmietnuť žiadosť o koordináciu podľa odseku 2, len ak
a)
koordinácia stavebných prác spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete vyvolá vznik dodatočných nákladov vrátane nákladov vyplývajúcich z nedodržania termínov dokončenia stavby,
b)
koordinácia stavebných prác spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete bude brániť výkonu kontroly prevádzkovateľa siete nad koordináciou stavby,
c)
podnik predloží písomnú žiadosť o koordináciu stavebných prác spojených s uskutočnením stavby s cieľom umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia vysokorýchlostnej siete menej ako jeden mesiac pred predpokladaným termínom podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo územného rozhodnutia alebo ohlásenia stavebnému úradu s cieľom uskutočniť stavbu alebo jej zmenu,
d)
musí bezodkladne uskutočniť stavbu z dôvodu zabezpečenia plnenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov.
§ 28
Infraštruktúra vnútri budov
(1)
Každá novopostavená budova a budova, ktorá prechádza stavebnými úpravami vnútorných rozvodov,66) na ktorých uskutočnenie sa vyžaduje stavebné povolenie, musí byť vybavená vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom. Vybavenie vysokorýchlostnou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom sa považuje za všeobecnú technickú požiadavku na navrhovanie stavieb podľa osobitného predpisu.67)
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)
budovy a pamätníky chránené z dôvodu architektonickej hodnoty alebo historickej hodnoty alebo ako súčasť charakteristického prostredia,
b)
kostoly a iné budovy používané ako miesta na bohoslužby alebo na náboženské podujatia,
c)
budovy, ktoré sú dočasnými stavbami s plánovaným časom užívania kratším ako dva roky,
d)
stavby pre obranu štátu a stavby pre bezpečnosť štátu, priemyselné stavby, stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením nachádzajúce sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia, dielne a nebytové poľnohospodárske budovy,
e)
budovy, ktoré sú určené na užívanie menej než štyri mesiace v roku alebo na obmedzené užívanie počas roka,
f)
rodinné domy,68)
g)
zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.69)
§ 29
Prístup k fyzickej infraštruktúre v budove
(1)
Prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje prístupový bod, alebo vlastník prístupového bodu je povinný vyhovieť za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny a nákladov všetkým písomným žiadostiam o zriadenie siete až po prístupový bod na náklady podniku. Súčasťou žiadosti o zriadenie siete až po prístupový bod je špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, ktorá má byť zriadená, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu.
(2)
Ak vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry k existujúcej fyzickej infraštruktúre v budove nie je technicky uskutočniteľné alebo ekonomicky efektívne, nie je možné ho uskutočniť bez obmedzenia využívania cudzích nehnuteľností alebo na jeho uskutočnenie vlastník alebo správca budovy neudelil písomný súhlas do 30 dní odo dňa predloženia písomnej žiadosti podniku o súhlas s vybudovaním fyzickej infraštruktúry v budove, je prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje fyzickú infraštruktúru v budove alebo vlastník fyzickej infraštruktúry v budove, povinný vyhovieť všetkým písomným žiadostiam o prístup k fyzickej infraštruktúre v budove za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny a nákladov na účely umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete. Súčasťou žiadosti o prístup je špecifikácia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete, v súvislosti s ktorými sa žiada o prístup, spolu s uvedením predpokladaného časového rámca projektu.
(3)
Zriadenie siete po prístupový bod podľa odseku 1 a prístup k fyzickej infraštruktúre v budove podľa odseku 2 je možné odmietnuť iba z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti. Ak prevádzkovateľ siete, ktorý prevádzkuje prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove, alebo vlastník prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove nevyhovie žiadosti podniku podľa odsekov 1 a 2 do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti podniku, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu podľa § 30.
(4)
Ak budova nie je vybavená fyzickou infraštruktúrou v budove, ak využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry v budove pre vysokorýchlostnú sieť nie je technicky uskutočniteľné alebo ak úrad v spore podľa § 30 rozhodol, že využitie existujúcej fyzickej infraštruktúry v budove nie je technicky uskutočniteľné, je vlastník budovy povinný umožniť podniku ukončiť svoju vysokorýchlostnú sieť v priestoroch účastníka, ak s tým účastník súhlasí. Podnik je povinný počínať si tak, aby nespôsobil škodu a aby neobmedzil vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.
(5)
Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknuté vlastnícke právo vlastníka prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove, právo prevádzkovateľa prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove ani vlastnícke právo vlastníka nehnuteľnosti.
§ 30
(1)
Ak v súvislosti s právami a povinnosťami súvisiacimi s prístupom k informáciám o existujúcej fyzickej infraštruktúre, k informáciám o plánovaných stavbách a prebiehajúcich stavebných prácach, s prístupom k fyzickej infraštruktúre, s koordináciou stavebných prác, zriadením siete až po prístupový bod, prístupom k fyzickej infraštruktúre v budove a s ukončením vysokorýchlostnej siete v priestoroch účastníka podľa § 29 ods. 4 vznikne spor, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na jeho vyriešenie. Návrh na riešenie sporu okrem náležitostí podľa správneho poriadku obsahuje podklady preukazujúce existenciu sporu medzi stranami.
(2)
Úrad rozhodne spor najneskôr do dvoch mesiacov a v prípade sporu týkajúceho sa prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre do štyroch mesiacov odo dňa doručenia návrhu podľa odseku 1. Ak je to potrebné na rozhodnutie, úrad si vyžiada záväzné stanoviská dotknutých orgánov a v takomto prípade preruší konanie až do dňa doručenia záväzných stanovísk. Dotknutý orgán poskytne úradu záväzné stanovisko najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej žiadosti úradu o záväzné stanovisko obsahujúcej podklady a informácie potrebné na vydanie záväzného stanoviska. Dotknuté orgány sú povinné na tento účel poskytnúť úradu súčinnosť. Úrad pri rozhodovaní zohľadní potrebu vytvorenia a zabezpečenia podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech užívateľov, pričom rozhodne o povinnosti poskytnutia informácií a určí podmienky prístupu k fyzickej infraštruktúre, koordinácie stavebných prác, zriadenia siete až po prístupový bod alebo prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove rešpektujúc záväzné stanovisko dotknutých orgánov. V prípadoch odôvodnených výnimočnými okolnosťami, najmä ak je potrebné vyžiadať si záväzné stanoviská dotknutých orgánov, môže úrad lehotu na vydanie rozhodnutia primerane predĺžiť. O predĺžení lehoty úrad informuje obe strany sporu.
(3)
Úrad konanie zastaví, ak sa konanie netýka povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z rozhodnutia, zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(4)
Podnik je povinný zachovať mlčanlivosť o informáciách, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva a iných informáciách dôverného charakteru, ku ktorým získal prístup v súvislosti s výkonom jeho oprávnení podľa § 26 a 27; to sa nevzťahuje na poskytnutie informácií úradu na účely riešenia sporu podľa odseku 1.
(5)
Ministerstvo dopravy oznámi Európskej komisii názov a sídlo orgánu určeného na riešenie sporov podľa odseku 1, ako aj každú zmenu v oznámených údajoch predtým, ako takáto zmena nadobudne účinnosť.
§ 31
Geografický prieskum pokrytia územia sieťami
(1)
Úrad vykoná najneskôr do 21. decembra 2023 a potom najmenej každé tri roky geografický prieskum pokrytia územia Slovenskej republiky sieťami schopnými poskytovať širokopásmové pripojenie (ďalej len „širokopásmové siete“). Geografický prieskum obsahuje informácie o miere pokrytia existujúcimi širokopásmovými sieťami celého územia Slovenskej republiky. Geografický prieskum sa vzťahuje na pevné aj na mobilné siete. Geografický prieskum sa vykonáva na základe informácií, ktoré musia byť primerane podrobné na miestnej úrovni a ktoré obsahujú dostatočné množstvo informácií o kvalite služby. Podnik je povinný každoročne do konca marca poskytnúť úradu informácie o pokrytí širokopásmových sietí k 31. decembru predchádzajúceho roka.
(2)
Úrad je oprávnený určiť, že súčasťou geografického prieskumu podľa odseku 1 je aj prognóza zavádzania širokopásmových sietí na celom území Slovenskej republiky. Ak je prognóza súčasťou geografického prieskumu, úrad určí obdobie, na ktoré sa prognóza vzťahuje.
(3)
Širokopásmovou sieťou sa na účely vykonania geografického prieskumu rozumie sieť ktorá umožňuje rýchlosť sťahovania dát najmenej 2 Mbit/s.
(4)
Podrobnosti týkajúce sa rozsahu, štruktúry, formy a spôsobu poskytovania informácií podľa odsekov 1 a 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(5)
Agregované výsledky geografického prieskumu úrad zverejní na svojom webovom sídle. Úrad môže na základe výsledkov geografického prieskumu vymedziť oblasti s jasnými územnými hranicami, v ktorých nie je prítomná vysokokapacitná sieť a ani sa v období určenej prognózy nepredpokladá jej zavedenie, významné zmodernizovanie alebo rozšírenie tak, aby umožňovala rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mbit/s.
(6)
V rámci oblasti vymedzenej podľa odseku 5 môže úrad vyzvať podniky a orgány verejnej správy, aby vyjadrili svoj zámer zaviesť v období trvania príslušnej prognózy vysokokapacitné siete. Ak na základe tejto výzvy podnik alebo orgán verejnej správy oznámi svoj úmysel urobiť tak, úrad môže vyžadovať, aby iné podniky a orgány verejnej správy oznámili akýkoľvek zámer zaviesť vysokokapacitné siete alebo významne zmodernizovať či rozšíriť svoju sieť tak, aby umožňovala rýchlosť sťahovania dát najmenej 100 Mbit/s v tejto oblasti. Úrad špecifikuje, ktoré informácie majú byť súčasťou predkladaných zámerov, aby sa zaručila podobná úroveň podrobností, aká sa zohľadňuje pri vypracúvaní akejkoľvek prognózy podľa odseku 2. Úrad tiež informuje každý podnik alebo orgán verejnej správy, ktorý prejavil záujem, o tom, či na základe výsledkov geografického prieskumu vymedzená oblasť je alebo pravdepodobne bude pokrytá prístupovou sieťou novej generácie, ktorá umožňuje rýchlosť sťahovania dát nižšiu ako 100 Mbit/s.
(7)
Úrad pri vykonávaní geografického prieskumu prihliada na usmernenia prijaté orgánom európskych regulátorov týkajúce sa geografických prieskumov.
(8)
Výsledky geografického prieskumu podľa odseku 1 sa využívajú na účely
a)
plnenia úloh úradu podľa tohto zákona pri
1.
určení povinností pokrytia spojených s právami na používanie frekvencií,
2.
overovaní dostupnosti služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť poskytovať univerzálnu službu,
b)
plnenia úloh iného orgánu verejnej správy pri
1.
navrhovaní národných plánov v oblasti širokopásmového pripojenia,
2.
prideľovaní verejných prostriedkov určených na zavádzanie elektronických komunikačných sietí,
c)
informovania koncových užívateľov o dostupnosti služieb v jednotlivých oblastiach,
d)
informovania Európskej komisie a orgánu európskych regulátorov, ak o to požiadajú.
Štvrtá hlava
Správa frekvencií a čísel
Správa frekvenčného spektra
§ 32
(1)
Úrad vykonáva správu frekvenčného spektra, pričom zohľadňuje medzinárodné zmluvy a ostatné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.70) Správou frekvenčného spektra je činnosť úradu podľa § 33 až 51. Úrad pri správe frekvenčného spektra postupuje v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.
(2)
Vo frekvenčných pásmach, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby, sa môžu využívať všetky druhy technológií používaných na poskytovanie sietí alebo služieb. Úrad môže obmedziť využívanie niektorých druhov rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie, ak je to primerané, nediskriminačné a nevyhnutné z dôvodov predchádzania škodlivému rušeniu, ochrany verejného zdravia pred účinkami elektromagnetického žiarenia, potreby zabezpečenia technickej kvality služby, zabezpečenia spoločného používania frekvencií v čo najväčšej miere, garantovania efektívneho využívania frekvenčného spektra alebo zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu podľa odseku 4.
(3)
Vo frekvenčných pásmach, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby, sa môžu poskytovať všetky druhy služieb v súlade s právom Európskej únie. Úrad môže v pláne využívania frekvenčného spektra obmedziť rozsah poskytovaných služieb v príslušnom frekvenčnom pásme, ak je takéto obmedzenie nediskriminačné, primerané a vyplýva z osobitného predpisu.71)
(4)
Úrad môže určiť, aby sa služba poskytovala v konkrétnom frekvenčnom pásme vymedzenom pre rádiokomunikačné služby iba z dôvodu zabezpečenia plnenia cieľa všeobecného záujmu, ktorým je najmä ochrana života, podpora sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti, zabránenie neefektívnemu používaniu frekvencií alebo podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, plurality médií a poskytovanie služieb rozhlasového a televízneho vysielania.
(5)
Úrad môže zakázať poskytovanie služby v konkrétnom frekvenčnom pásme v pláne využívania frekvenčného spektra, ak je to potrebné na zabezpečenie služieb tiesňovej komunikácie alebo z dôvodov plnenia iných cieľov všeobecného záujmu podľa odseku 4.
(6)
Úrad najmenej raz za tri roky preskúmava nevyhnutnosť obmedzení podľa odsekov 2 a 3 a výsledky preskúmania zverejní. Na základe výsledkov preskúmania úrad obmedzenia ponechá alebo zmení.
(7)
Úrad pri svojej činnosti podľa odseku 1 podporuje harmonizáciu využívania frekvenčného spektra na poskytovanie sietí a služieb na území Európskej únie a zabezpečuje jeho efektívne a účinné využívanie, pričom dbá na dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov prostredníctvom podpory hospodárskej súťaže, úspor z rozsahu, interoperability sietí a služieb. Pri plnení týchto cieľov úrad okrem iného prihliada na
a)
dosiahnutie pokrytia územia a obyvateľstva Slovenskej republiky elektromagnetickým signálom, ako aj pokrytia významných dopravných koridorov v rámci Slovenskej republiky vrátane transeurópskej dopravnej siete kvalitnými a rýchlymi širokopásmovými bezdrôtovými sieťami,
b)
podporu rozvoja nových bezdrôtových komunikačných technológií a aplikácií,
c)
zabezpečenie predvídateľnosti a jednotného postupu pri vydávaní, zmene, predlžovaní platnosti a zrušení povolení na používanie frekvencií s cieľom podporovať dlhodobé investície,
d)
zabezpečenie ochrany proti škodlivému rušeniu a prijíma vhodné preventívne a nápravné opatrenia,
e)
podporu zdieľaného využívania frekvenčného spektra,
f)
najvhodnejší spôsob povoľovania využívania frekvenčného spektra,
g)
uplatňovanie transparentných pravidiel pre vydávanie povolení na používanie frekvencií, zmenu, predlžovanie platnosti a zrušenie týchto povolení, ako aj pravidiel prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,
h)
predvídateľnosť a jednotný postup v celej Európskej únii pri vydávaní povolení na používanie frekvencií s ohľadom na ochranu verejného zdravia.
(8)
Ak na celom území Slovenskej republiky alebo jeho časti nie je dopyt po používaní frekvencií z harmonizovaného frekvenčného spektra v súlade s technickým vykonávacím opatrením vydaným podľa osobitného predpisu,7) môže úrad rozhodnúť o jeho alternatívnom využívaní za predpokladu, že
a)
nedostatok dopytu bol zistený na základe verejnej konzultácie, ktorej súčasťou bolo zhodnotenie predpokladaného vývoja dopytu,
b)
alternatívne využívanie frekvenčného spektra neobmedzí alebo neohrozí používanie predmetných frekvencií v iných členských štátoch,
c)
úrad zohľadní dlhodobú dostupnosť alebo používanie takýchto frekvencií v Európskej únii a úspory z rozsahu, ktoré vzniknú využívaním harmonizovaného frekvenčného spektra v Európskej únii.
(9)
Úrad najmenej raz za dva roky preskúmava, či trvajú dôvody podľa odseku 8. Úrad trvanie dôvodov podľa odseku 8 bezodkladne preskúma aj na základe odôvodnenej žiadosti žiadateľa o používanie frekvencií z harmonizovaného frekvenčného spektra v súlade s technickým vykonávacím opatrením vydaným podľa osobitného predpisu.7)
(10)
Úrad informuje Európsku komisiu a regulačné orgány všetkých členských štátov o rozhodnutí podľa odseku 8, o dôvodoch tohto rozhodnutia, ako aj o výsledku preskúmania podľa odseku 9.
§ 33
(1)
Využívanie frekvencií a frekvenčných pásiem pre všetky rádiokomunikačné služby a ich zosúlaďovanie najmä s Rádiokomunikačným poriadkom Medzinárodnej telekomunikačnej únie prijatým na zasadnutiach Svetovej rádiokomunikačnej konferencie, ako aj s rozhodnutiami a odporúčaniami Európskej únie, ktorými sa ustanovuje harmonizácia frekvenčného spektra a technické podmienky jeho využívania, zabezpečuje medzirezortná komisia. Štatút a rokovací poriadok medzirezortnej komisie schvaľuje ministerstvo dopravy. Členmi medzirezortnej komisie sú zástupcovia ministerstva dopravy, ministerstva obrany, ministerstva vnútra, Slovenskej informačnej služby a úradu.
(2)
Medzirezortná komisia sa podieľa na príprave návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra, ktorá obsahuje najmä frekvenčné pásma vymedzené pre jednotlivé rádiokomunikačné služby na civilné účely a vojenské účely. Národnú tabuľku frekvenčného spektra ustanoví vláda nariadením a ministerstvo dopravy ju zverejní na svojom webovom sídle.
(3)
Úrad na základe národnej tabuľky frekvenčného spektra vydáva plán využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na potrebu európskej harmonizácie, stupeň technického rozvoja rádiových zariadení a poskytovania služieb v konkrétnom frekvenčnom pásme, dosiahnutie výhod pre koncových užívateľov a zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu. Plán využívania frekvenčného spektra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(4)
Úrad pri tvorbe plánu využívania frekvenčného spektra zohľadní špecifické vlastnosti frekvenčného pásma, potrebu predchádzania škodlivému rušeniu, podmienky pre zdieľané využívanie frekvenčného spektra, potrebu zabezpečenia technickej kvality služby, ako aj zabezpečenie efektívneho využívania frekvenčného spektra. Plán využívania frekvenčného spektra obsahuje aj informáciu, v ktorých frekvenčných pásmach je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať. Plán využívania frekvenčného spektra úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.
(5)
Frekvencie, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby na civilné účely, je možné používať len na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo ich kombinácie. Spôsob povoľovania určí úrad v pláne využívania frekvenčného spektra.
(6)
Ak sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra frekvencie vymedzené pre zdieľané prednostné používanie na civilné účely a vojenské účely alebo podružné používanie pre vojenské účely, úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa osobitnej siete rozhodne o tom, či súhlasí s použitím frekvencií na účel uvedený v žiadosti a určí podmienky ich používania vrátane technických parametrov, pričom žiadosť je možné zamietnuť, len ak
a)
pridelenie frekvencií neumožňuje medzinárodná zmluva alebo členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii,
b)
pridelenie frekvencie neumožňuje plán využívania frekvenčného spektra,
c)
požadovaná frekvencia nie je k dispozícii,
d)
pridelením frekvencie by mohlo dôjsť k škodlivému rušeniu služieb v susedných frekvenčných pásmach,
e)
požadované frekvencie úrad plánuje prideliť pre civilné využitie.
(7)
Rozklad proti rozhodnutiu, ktorým úrad súhlasí s použitím frekvencií a určuje podmienky ich používania podľa odseku 6, nemá odkladný účinok.
(8)
Ak ide o použitie frekvencií na jednorazové účely, ustanovenie § 36 ods. 5 sa použije primerane aj pre vydanie rozhodnutia podľa odseku 6.
(9)
Ak ide o používanie frekvencií, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené výlučne pre prednostné používanie na vojenské účely, odseky 5 až 8 sa neuplatňujú.
(10)
Úrad v pláne využívania frekvenčného spektra určí, že frekvencie je možné používať na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií, ak nie je nevyhnutné určiť používanie frekvencií na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií s cieľom v čo najväčšej miere efektívne využívať frekvenčné spektrum v súvislosti s dopytom po tomto frekvenčnom spektre, pričom zohľadní
a)
špecifické vlastnosti frekvenčného pásma,
b)
potrebu predchádzania škodlivému rušeniu,
c)
podmienky pre zdieľané využívanie frekvenčného spektra, najmä s ohľadom na efektívne využívanie frekvenčného spektra, hospodársku súťaž a inovácie,
d)
potrebu zabezpečenia technickej kvality služby,
e)
potrebu zabezpečenia efektívneho využívania frekvenčného spektra,
f)
plnenie iných cieľov všeobecného záujmu vymedzených podľa § 32 ods. 4.
(11)
Úrad umožní zdieľané využívanie frekvenčného spektra na základe všeobecného povolenia na používanie frekvencií alebo na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií, alebo na základe ich kombinácie. Úrad vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií alebo v individuálnom povolení na používanie frekvencií určí transparentné podmienky zdieľaného využívania frekvenčného spektra, ktoré budú prispievať k efektívnemu využívaniu frekvenčného spektra, rozvoju hospodárskej súťaže a inovácií. Podmienky určené pre zdieľané využívanie sú záväzné pre všetky dotknuté subjekty a musia byť v súlade s pravidlami zdieľaného používania frekvencií stanovenými v individuálnom povolení na používanie frekvencií s cieľom zabezpečiť všetkým užívateľom predvídateľné a spoľahlivé podmienky zdieľaného využívania frekvenčného spektra bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže.
§ 34
Všeobecné povolenie na používanie frekvencií
(1)
Všeobecné povolenie na používanie frekvencií určuje podmienky, za ktorých je možné používať frekvencie a na ktoré nie je potrebné individuálne povolenie na používanie frekvencií. Všeobecné povolenie na používanie frekvencií môže obsahovať len
a)
účel použitia frekvencií,
b)
druh služby alebo konkrétny typ technológie,
c)
podmienky na efektívne používanie frekvencií,
d)
technické a prevádzkové podmienky potrebné na predchádzanie škodlivému rušeniu a na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami elektromagnetického žiarenia v súlade s osobitným predpisom,72)
e)
frekvencie, ktoré je možné používať,
f)
povinnosti týkajúce sa zdieľaného využívania frekvenčného spektra alebo umožnenia prístupu k frekvenciám iným záujemcom v špecifikovaných geografických oblastiach alebo na celom území Slovenskej republiky,
g)
povinnosti a podmienky vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a ostatných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná,
h)
typ rádiových zariadení a antén, technickú špecifikáciu, druh vysielania alebo iné parametre,
i)
povinnosť poskytnúť informácie o aktuálnom počte a umiestnení rádiových zariadení,
j)
povinnosť registrácie a jej náležitosti,
k)
podmienky pre spoločné využívanie a budovanie infraštruktúry, ktorá súvisí s frekvenciami.
(2)
Všeobecné povolenie na používanie frekvencií úrad vydáva, mení a zrušuje postupom podľa § 9.
§ 35
Individuálne povolenie na používanie frekvencií
(1)
Úrad vydáva individuálne povolenia na používanie frekvencií v súlade s národnou tabuľkou frekvenčného spektra podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Individuálne povolenie na používanie frekvencií je rozhodnutie úradu o pridelení frekvencií alebo o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.
(2)
Individuálne povolenie na používanie frekvencií podľa odseku 1 môže obsahovať len
a)
identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií a ak ide o prenájom práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií aj identifikačné údaje nájomcu,
b)
povinnosť poskytovať službu alebo používať konkrétny typ technológie vrátane požiadaviek na pokrytie a kvalitu poskytovanej služby,
c)
podmienky na efektívne používanie frekvencií,
d)
technické a prevádzkové podmienky potrebné na predchádzanie škodlivému rušeniu a na zabezpečenie ochrany verejného zdravia pred účinkami elektromagnetického poľa,
e)
pridelené frekvencie,
f)
pridelené identifikačné znaky,
g)
dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií,
h)
podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií,
i)
operátorskú triedu pre amatérske stanice,
j)
výšku úhrady za právo používať frekvencie a identifikačné znaky a spôsob platenia,
k)
záväzky, ktoré na seba prevzal žiadateľ o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií, žiadateľ o obnovenie práv alebo žiadateľ o predĺženie platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií pred jeho vydaním alebo v priebehu výberového konania,
l)
povinnosti týkajúce sa spoločného alebo zdieľaného využívania frekvenčného spektra alebo umožnenia prístupu k frekvenciám iným záujemcom v špecifikovaných geografických oblastiach alebo na celom území Slovenskej republiky,
m)
povinnosti vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a ostatných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná,
n)
počet a typ rádiových zariadení a antén, ich umiestnenie, technickú špecifikáciu a druh vysielania, ak je to potrebné,
o)
vymedzenie územia, na ktorom je možné frekvencie používať, ak je to pre daný druh rádiokomunikačnej služby potrebné,
p)
povinnosti špecifické pre experimentálne alebo alternatívne používanie frekvencií,
q)
povinnosť poskytnúť informácie o aktuálnom počte a umiestnení rádiových zariadení v lehote určenej úradom, ak je to potrebné z dôvodu kontroly plnenia podmienok a záväzkov podľa písmen c) a k),
r)
účel použitia pridelených frekvencií,
s)
podmienky týkajúce sa uzatvárania zmlúv o roamingu,
t)
podmienky pre spoločné využívanie a budovanie infraštruktúry, ktorá súvisí s frekvenciami,
u)
iné podmienky určené v rámci koordinovaného prideľovania frekvenčného spektra,
v)
vylúčenie možnosti predĺženia alebo obnovenia platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií,
x)
podmienky a požiadavky na vykonanie nového usporiadania existujúcich pridelení frekvencií alebo frekvenčných blokov pre držiteľov individuálnych povolení na používanie frekvencií s cieľom dosiahnuť ucelené frekvenčné úseky umožňujúce efektívne používanie frekvencií,
y)
kritériá posudzovania splnenia podmienok určených podľa písmen b) až d), k) až m), o), p), s) až u) a x).
(3)
Individuálne povolenie na používanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie úrad vydá, ak žiadateľ o individuálne povolenie na používanie frekvencií má licenciu na rozhlasové analógové pozemské vysielanie alebo ak má uzavretú zmluvu o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom takej licencie.
(4)
Podmienky určené v individuálnom povolení na používanie frekvencií nesmú brániť zdieľanému využívaniu frekvenčného spektra, ak v dôsledku zdieľaného využívania frekvenčného spektra nedôjde k obmedzeniu hospodárskej súťaže.
(5)
Držiteľom individuálneho povolenia na používanie frekvencií môže byť
a)
fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 18 rokov a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, a ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií na prevádzku amatérskej stanice, fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 14 rokov,
b)
fyzická osoba – podnikateľ,
c)
právnická osoba.
(6)
Žiadosť o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií obsahuje
a)
údaje podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b), pričom ak ide o fyzickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo alebo daňové identifikačné číslo, dátum jej narodenia,
b)
počet, typ a umiestnenie rádiových zariadení, ako aj vysielacích a prijímacích antén, ak je to potrebné,
c)
požadovanú frekvenciu alebo frekvenčné pásmo a vymedzenie predpokladaného územia, ak je to potrebné,
d)
účel a spôsob použitia rádiových zariadení vrátane ich technických údajov a údajov o vysielacích a prijímacích anténach spolu s vyžarovacími diagramami, ak nie sú už záväzne ustanovené v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná,
e)
kontaktné údaje osoby oprávnenej konať v mene žiadateľa a kontaktné údaje osoby zodpovednej za obsluhu rádiového zariadenia v rozsahu meno, priezvisko, telefonický kontakt a adresa elektronickej pošty, ako aj osvedčenie o jej osobitnej odbornej spôsobilosti, ak to tento zákon ustanovuje,
f)
predpokladaný termín uvedenia rádiového zariadenia do prevádzky a začatia poskytovania služby, ak je to potrebné,
g)
osvedčenú kópiu licencie vysielateľa na analógové vysielanie udelenú podľa osobitného predpisu,73) ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie,
h)
obdobie, na ktoré žiadateľ žiada o pridelenie frekvencií, ak ho neurčí úrad,
i)
požadované identifikačné znaky, ak sú pre daný druh služby nevyhnutné,
j)
ďalšie údaje, ak sú potrebné na plnenie úloh podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná alebo ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách.
(7)
Úrad môže vyžadovať predloženie dokumentov a informácií potrebných na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 6.
§ 36
Postup vydávania individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
Úrad vydá individuálne povolenie na používanie frekvencií najneskôr do šiestich týždňov odo dňa doručenia úplnej žiadosti o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo žiadosti o zmenu alebo predĺženie platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak ide o frekvencie, ktoré sú k dispozícii podľa plánu využívania frekvenčného spektra. Lehota podľa prvej vety môže byť primerane predĺžená, ak je na vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií potrebná medzinárodná koordinácia, alebo ak je predĺženie lehoty odôvodnené na základe medzinárodnej zmluvy týkajúcej sa frekvenčného spektra, alebo orbitálnych pozícií, ktorou je Slovenská republika viazaná. Ak je žiadateľov o pridelenie tých istých frekvencií viac, úrad vybavuje žiadosti podľa poradia, v akom boli žiadosti doručené úradu.
(2)
Ak ide o frekvencie prideľované na základe výberového konania, úrad môže lehotu na vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií predĺžiť najviac na osem mesiacov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie spravodlivých, primeraných, otvorených a transparentných postupov pre všetkých žiadateľov.
(3)
Lehoty podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté medzinárodné zmluvy a ostatné medzinárodné dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná a ktoré sa týkajú používania frekvencií alebo orbitálnych pozícií.
(4)
Úrad môže vydať individuálne povolenie na používanie frekvencií na rozhlasové alebo televízne pozemské vysielanie bez dodržania princípov uvedených v odseku 2, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľa všeobecného záujmu podľa § 32 ods. 4.
(5)
Úrad môže vydať dočasné individuálne povolenie na používanie frekvencií určené na jednorazové účely, ktoré nemožno predvídať, pri obmene technológie alebo na experimentálne používanie frekvencií, ak požadované frekvencie sú k dispozícii a nedôjde ku škodlivému rušeniu. Žiadosť o vydanie dočasného individuálneho povolenia na používanie frekvencií musí byť doručená úradu najmenej tri pracovné dni pred požadovaným termínom začatia používania frekvencie. Subjekt, ktorému úrad pridelil frekvenciu na experimentálne použitie, nesmie túto frekvenciu používať na poskytovanie služby za účelom hospodárskeho prospechu s výnimkou pilotných projektov zavádzania nových technológií. Čas platnosti dočasného individuálneho povolenia na používanie frekvencií nesmie presiahnuť šesť mesiacov, pričom úrad môže platnosť dočasného individuálneho povolenia na používanie frekvencií opakovane predĺžiť na základe odôvodnenej žiadosti osoby, ktorej bolo dočasné individuálne povolenie na používanie frekvencií vydané. Úrad môže opakovane predĺžiť platnosť dočasného individuálneho povolenia na používanie frekvencií najviac o čas, na ktorý bolo prvýkrát vydané. Ak úrad vyhovie žiadosti o vydanie dočasného individuálneho povolenia na používanie frekvencií, takéto individuálne povolenie je vykonateľné odo dňa doručenia, pričom rozklad proti tomuto rozhodnutiu úradu nemá odkladný účinok.
(6)
Podrobnosti o individuálnom povolení na používanie frekvencií, ktorým sa prideľujú frekvencie na poskytovanie terestriálneho multiplexu, a o jeho udelení upravuje osobitný predpis.74)
(7)
Úrad nevydá individuálne povolenie na používanie frekvencií, ak
a)
to neumožňuje medzinárodná zmluva alebo členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácii,
b)
to ustanovuje osobitný predpis,75)
c)
pridelenie frekvencie by bolo v rozpore s národnou tabuľkou frekvenčného spektra alebo plánom využívania frekvenčného spektra,
d)
požadovaná frekvencia nie je k dispozícii k požadovanému dátumu jej pridelenia,
e)
používaním frekvencie by mohlo dôjsť k škodlivému rušeniu,
f)
o individuálne povolenie na používanie frekvencií požiadala osoba, ktorej úrad v posledných troch rokoch pred podaním žiadosti zrušil individuálne povolenie na používanie frekvencií alebo odobral pridelenú frekvenciu podľa § 44 ods. 9 písm. a) až d),
g)
je to v rozpore s efektívnym využívaním frekvenčného spektra,
h)
je to v rozpore s hospodárskou súťažou alebo
i)
sa žiadateľ o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií v predchádzajúcich dvoch mesiacoch pred podaním žiadosti vzdal pridelenia rovnakých frekvencií, o ktorých pridelenie žiada v rovnakom územnom rozsahu.
(8)
Právoplatné individuálne povolenia na používanie frekvencií úrad zverejní na svojom webovom sídle.
§ 37
Proces partnerského preskúmania
(1)
Ak úrad plánuje uskutočniť výberové konanie na pridelenie frekvencií harmonizovaných podľa osobitného predpisu7) pre bezdrôtové širokopásmové siete a služby, informuje skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra v súlade s § 17 ods. 2 o návrhu podmienok výberového konania, pričom uvedie, či bude žiadať skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra o zvolanie zasadnutia fóra partnerského preskúmania pre posúdenie tohto návrhu (ďalej len „fórum“) a kedy sa má zasadnutie fóra uskutočniť v súlade s postupom podľa osobitného predpisu.43)
(2)
Ak skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra zvolá zasadnutie fóra, úrad počas zasadnutia fóra zdôvodní, akým spôsobom návrh podmienok výberového konania
a)
podporí rozvoj vnútorného trhu, cezhraničné poskytovanie služieb, hospodársku súťaž a akým spôsobom prispeje k dosiahnutiu čo najväčších výhod pre spotrebiteľov a k dosiahnutiu cieľov ustanovených týmto zákonom a príslušnými rozhodnutiami Európskej komisie,
b)
zabezpečí účinné a efektívne používanie frekvencií,
c)
zabezpečí existujúcim aj budúcim držiteľom individuálneho povolenia na používanie frekvencií stabilné a predvídateľné investičné podmienky pre budovanie sietí na poskytovanie služieb.
(3)
Úrad môže požiadať skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra o
a)
opätovné zvolanie zasadnutia fóra k už prerokovanému návrhu podmienok výberového konania predloženého úradom pred vyhlásením výberového konania,
b)
vypracovanie správy zo zasadnutia fóra zvolaného na žiadosť úradu o tom, ako sa návrhom opatrenia dosiahnu ciele podľa odseku 2, alebo
c)
stanovisko k návrhu podmienok výberového konania.
(4)
Úrad prihliadne na stanoviská a odporúčania fóra podľa odseku 3 písm. b) a c) a zohľadní ich pri úprave návrhu podmienok výberového konania v čo najväčšej možnej miere.
§ 38
Spoločné postupy výberového konania a vydávania individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
Úrad môže v spolupráci s inými členskými štátmi a so skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra určiť spoločné postupy vydávania individuálneho povolenia na používanie frekvencií, na základe písomne prejaveného záujmu účastníkov trhu, a ak je to vhodné, úrad môže uskutočniť spoločné výberové konanie s inými členskými štátmi.
(2)
Pri určení spoločných postupov úrad zohľadní, že
a)
postup vydávania individuálnych povolení na používanie frekvencií podľa § 36 má byť v súlade so spoločne dohodnutým postupom,
b)
majú byť určené spoločné podmienky a postupy výberového konania a vydávania individuálnych povolení na používanie frekvencií, ak je to potrebné,
c)
majú byť určené spoločné alebo porovnateľné podmienky vyplývajúce z pridelenia individuálnych práv na využívanie frekvenčného spektra, najmä také, ktoré umožňujú prideliť účastníkom trhu podobné bloky frekvenčného spektra,
d)
iné členské štáty môžu pristúpiť k spoločným postupom kedykoľvek až do ukončenia spoločného procesu vydávania individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(3)
Ak úrad neuplatní spoločné postupy výberového konania alebo vydávania individuálnych povolení na používanie frekvencií, informuje účastníkov trhu, ktorí písomne prejavili záujem o uplatňovanie spoločných postupov o dôvodoch, pre ktoré sa spoločné postupy neuplatnia.
§ 39
Koordinované prideľovanie frekvenčného spektra
(1)
Ak na úrovni Európskej únie boli určené podmienky a postupy prístupu k využívaniu frekvenčného spektra a bolo dohodnuté koordinované pridelenie frekvenčného spektra podniku, ktorý bol vybraný v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo v súlade s pravidlami určenými na úrovni Európskej únie, úrad vydá individuálne povolenie na používanie týchto frekvencií na základe žiadosti takéhoto podniku v súlade s takýmito podmienkami a postupmi prístupu.
(2)
Ak sú splnené podmienky spojené s právom na využívanie frekvenčného spektra ustanovené týmto zákonom, úrad neuloží v individuálnom povolení na používanie frekvencií žiadne ďalšie podmienky, ktoré by obmedzili, zmenili alebo oneskorili koordinované prideľovanie frekvenčného spektra.
§ 40
Obmedzenie počtu práv na používanie frekvencií
(1)
Ak úrad rozhodne o tom, že používanie frekvencií nemôže byť povolené všeobecným povolením na používanie frekvencií a zvažuje obmedzenie počtu práv, ktoré sa majú udeliť na využívanie frekvenčného spektra z dôvodu, že dopyt po frekvenčnom pásme prevyšuje jeho ponuku, je povinný návrh obmedzenia počtu práv riadne odôvodniť. Úrad pri rozhodovaní, či obmedzí počet práv, prihliada na potrebu dosiahnuť v čo najväčšej miere výhody pre koncových užívateľov a podporiť hospodársku súťaž a zohľadňuje ciele, zásady a princípy podľa § 1 a 7. Úrad návrh na obmedzenie počtu práv na používanie frekvencií konzultuje podľa § 17.
(2)
Úrad môže obmedziť počet práv na používanie frekvencií v pláne využívania frekvenčného spektra.
(3)
Úrad prehodnocuje raz za tri roky alebo na základe žiadosti dotknutých podnikov obmedzenie počtu práv na používanie frekvencií, ktoré sú uvedené v pláne využívania frekvenčného spektra. Ak úrad zistí, že dôvody, ktoré viedli k obmedzeniu počtu práv pominuli, v pláne využívania frekvenčného spektra tieto obmedzenia zruší; tým nie je dotknutá platnosť už vydaných individuálnych povolení na používanie frekvencií, ktorých sa prehodnocovanie podľa prvej vety týka.
§ 41
Výberové konanie
(1)
Ak úrad v pláne využívania frekvenčného spektra obmedzí počet práv na používanie frekvencií, vyhlási výberové konanie na pridelenie frekvencií. Výberové konanie sa uskutočňuje formou elektronickej aukcie (ďalej len „aukcia“) alebo bez aukcie.
(2)
Podmienky výberového konania určí úrad v súlade so zásadou objektívnosti a transparentnosti a zásadami a princípmi podľa § 7 a v súlade s cieľmi podľa § 1, s cieľom podpory rozvoja hospodárskej súťaže, ako aj s cieľom
a)
podpory pokrytia,
b)
zabezpečenia požadovanej kvality služby,
c)
podpory efektívneho využívania frekvenčného spektra s prihliadnutím na podmienky spojené s právami na využívanie frekvenčného spektra a výšku administratívnych úhrad,
d)
podpory inovácií a rozvoja podnikateľskej činnosti.
(3)
Pri určení podmienok výberového konania úrad zdôvodní ciele, ktoré sleduje výberovým konaním a prihliada na podmienky a požiadavky podľa § 5 ods. 1 písm. l) až n) a § 32.
(4)
Úrad pred vyhlásením výberového konania vykoná verejnú konzultáciu, ktorá bude obsahovať aj navrhované podmienky výberového konania. Pred zverejním výzvy na predkladanie ponúk do výberového konania zverejní na svojom webovom sídle odôvodnenie formy výberového konania, ktorú sa rozhodol použiť v dotknutom výberovom konaní. Úrad tiež zverejní výsledky posúdenia konkurenčnej, technickej a hospodárskej situácie na trhu, podmienky spojené s právami na využívanie frekvenčného spektra a zváži možnosť využitia postupu podľa § 37, ak sú pre to splnené podmienky.
(5)
Úrad začne výberové konanie zverejnením výzvy na predloženie ponúk, v ktorej uvedie
a)
formu výberového konania,
b)
ciele výberového konania spolu s ich odôvodnením,
c)
frekvencie, frekvenčné bloky alebo frekvenčné pásmo, ktoré sú predmetom výberového konania,
d)
účel použitia, podmienky a zásady na optimálne používanie frekvencií,
e)
hodnotiace kritériá; ak sa uskutočňuje aukcia, jediným hodnotiacim kritériom je výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií,
f)
termín, do ktorého sa musí predložiť ponuka,
g)
požiadavky na obsah predkladaných podkladov do výberového konania, aby bola zabezpečená porovnateľnosť ponúk,
h)
výšku jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií ako očakávanú najnižšiu ponuku, ak ide o výberové konanie bez aukcie, alebo ako najnižšie podanie, ak ide o výberové konanie s aukciou; toto podanie sa považuje za ponuku,
i)
výšku a podmienky zloženia peňažnej zábezpeky alebo vystavenia bankovej záruky, ak sa vyžaduje,
j)
ďalšie podklady na výberové konanie, ak je to potrebné,
k)
aukčný poriadok obsahujúci pravidlá aukcie, ak sa uskutočňuje aukcia,
l)
všeobecné kritériá podľa § 42 ods. 4, na základe ktorých sa predlžuje dĺžka trvania práv na využívanie frekvenčného spektra,
m)
predpokladaný časový harmonogram výberového konania.
(6)
Vo výzve môže úrad požadovať od účastníka výberového konania informácie, ktorými preukáže svoju schopnosť splniť podmienky a záväzky spojené s účasťou vo výberovom konaní podľa odseku 5.
(7)
Ponuka predložená do výberového konania sa považuje za žiadosť o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Úrad preruší konanie o žiadosti o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií až do ukončenia výberového konania.
(8)
Úrad zverejní výzvu na predloženie ponúk vo vestníku, na titulnej stránke svojho webového sídla a oznam o zverejnení výzvy zverejní v jednom celoštátnom denníku periodickej tlače v Slovenskej republike. Úrad zruší výberové konanie, ak v lehote na podanie ponuky uvedenej vo výzve nebola predložená ani jedna ponuka. Úrad je oprávnený zrušiť alebo dočasne zastaviť výberové konanie, ak sa podstatne zmenili okolnosti, za ktorých sa výberové konanie vyhlásilo. Úrad je povinný bezodkladne oznámiť všetkým uchádzačom zrušenie alebo dočasné zastavenie výberového konania s uvedením dôvodu zrušenia alebo dočasného zastavenia. Ak tak úrad urobí, vráti účastníkom výberového konania bez zbytočného odkladu zloženú peňažnú zábezpeku. Ak bolo výberové konanie len dočasne zastavené, vo výberovom konaní sa pokračuje po opätovnom vložení zábezpeky.
(9)
Na posúdenie predložených ponúk úrad zriadi výberovú komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva predseda úradu; členom výberovej komisie môže byť iba osoba bezúhonná a odborne spôsobilá. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca. Na účel preukázania bezúhonnosti poskytne fyzická osoba údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.76) Údaje podľa piatej vety úrad bezodkladne zašle v elektronickej podobe prostredníctvom elektronickej komunikácie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky na vydanie výpisu z registra trestov. Za odborne spôsobilú osobu sa považuje osoba, ktorá má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právnického, ekonomického alebo technického smeru so zameraním na elektronické komunikácie a prax v odbore najmenej päť rokov. Členom výberovej komisie nesmie byť osoba,
a)
ktorá je v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu k niektorému účastníkovi výberového konania alebo jeho zástupcovi,
b)
ktorá je spoločníkom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo kontrolného, alebo dozorného orgánu niektorého z účastníkov výberového konania alebo jeho zástupcu,
c)
ktorá je blízkou osobou77) spoločníka, štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, člena kontrolného alebo dozorného orgánu, alebo vedúceho zamestnanca niektorého účastníka výberového konania alebo jeho zástupcu,
d)
o ktorej so zreteľom na jej pomer k veci, k niektorému z účastníkov výberového konania alebo k jeho zástupcovi možno mať pochybnosť o jej nezaujatosti.
(10)
Osoba, ktorá má byť vymenovaná za člena výberovej komisie, poskytne predsedovi úradu písomné čestné vyhlásenie o tom, že spĺňa podmienky ustanovené v odseku 9. Ak po začatí výberového konania člen výberovej komisie prestane spĺňať podmienky ustanovené v odseku 9, je povinný bezodkladne o tom upovedomiť predsedu úradu a až do svojho odvolania sa nezúčastňovať na činnosti výberovej komisie. Predseda úradu vymenuje za člena výberovej komisie inú osobu, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v odseku 9, a poskytne o tom písomné čestné vyhlásenie.
(11)
Z dôvodu zabránenia zmarenia účelu výberového konania úrad neposkytuje informácie o priebehu výberového konania ani o predložených ponukách od vyhlásenia výzvy podľa odseku 5 až do jeho ukončenia.
(12)
Výberová komisia vylúči z výberového konania predkladateľa ponuky, ak jeho ponuka nespĺňa požiadavky uvedené vo výzve alebo ktorému úrad podľa § 44 ods. 9 písm. a) až d) v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie frekvencií alebo odobral pridelenú frekvenciu.
(13)
Účastníkom výberového konania je predkladateľ ponuky, ktorého výberová komisia nevylúčila z výberového konania podľa odseku 12.
(14)
Na ponuku podanú po uplynutí určeného termínu úrad neprihliada a vráti ju predkladateľovi ponuky neotvorenú. Po uplynutí určeného termínu nemožno ponuku doplniť ani zmeniť. Za zmenu alebo doplnenie ponuky sa nepovažuje navyšovanie výšky jednorazovej úhrady ponúkanej účastníkom výberového konania, ak ide o výberové konanie s aukciou.
(15)
Ak sa uskutočňuje výberové konanie s aukciou, úrad pozve účastníkov výberového konania do aukcie. Úrad vylúči z aukcie účastníka výberového konania, ak svojím konaním porušuje aukčný poriadok podľa odseku 5 písm. k).
(16)
Ak sa uskutočňuje výberové konanie bez aukcie, výberová komisia vyhodnotí ponuky podľa kritérií uvedených vo výzve na predloženie ponúk do výberového konania a určí poradie účastníkov výberového konania, o čom vyhotoví správu.
(17)
Výberové konanie bez aukcie je ukončené určením poradia účastníkov výberového konania podľa odseku 16. Výberové konanie s aukciou je ukončené určením úspešných účastníkov výberového konania v aukcii. Úrad je pri prideľovaní frekvencií viazaný poradím určeným výberovou komisiou alebo výsledkom aukcie. Za neúspešných účastníkov výberového konania sa považujú účastníci výberového konania, ktorí sa umiestnili na miestach, na ktorých sa frekvencie nepridelia. Neúspešným účastníkom výberového konania a vylúčeným účastníkom výberového konania úrad konanie o ich žiadosti zastaví s uvedením dôvodov. Správa o priebehu a výsledku výberového konania je podkladom na pokračovanie v konaní o pridelení frekvencií úspešnému účastníkovi výberového konania.
(18)
Úspešnému účastníkovi výberového konania úrad vydá rozhodnutie o pridelení frekvencií najneskôr do šiestich týždňov odo dňa ukončenia výberového konania. Toto rozhodnutie neoprávňuje úspešného účastníka používať frekvencie. Pred začatím používania pridelených frekvencií je úspešný účastník výberového konania povinný požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o určení podmienok, za ktorých je možné frekvencie používať.
(19)
Ak úspešný účastník výberového konania bez aukcie vezme svoju žiadosť späť pred vydaním rozhodnutia o pridelení frekvencií alebo sa pridelenia frekvencií vzdá, alebo úrad rozhodnutie o pridelení frekvencií zruší, pretože nebola uhradená jednorazová úhrada za pridelenie frekvencií v lehote splatnosti, úrad začne konanie vo veci pridelenia frekvencií s ďalším účastníkom výberového konania podľa poradia určeného výberovou komisiou. Úspešný účastník výberového konania preberá na seba záväzky, ktoré uviedol v ponuke.
(20)
Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania sa úspešnému účastníkovi výberového konania započítava do výšky jednorazovej úhrady za pridelené frekvencie. Neúspešnému účastníkovi výberového konania sa peňažná zábezpeka bez zbytočného odkladu vráti po zastavení konania o jeho žiadosti. Peňažná zábezpeka zložená účastníkom výberového konania prepadá štátu, ak účastník výberového konania svojím konaním spôsobil zmarenie účelu alebo priebehu aukcie; rovnako musí byť podmienené aj plnenie z bankovej záruky.
(21)
Úrad môže poveriť technickým zabezpečením aukcie tretiu osobu.
(22)
Ustanovenia o výberovom konaní sa nevzťahujú na prideľovanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie.
§ 42
Doba platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
Úrad pri určovaní doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií zohľadní potrebu
a)
zabezpečenia hospodárskej súťaže,
b)
zabezpečenia efektívneho využívania frekvenčného spektra,
c)
podpory investícií a inovácií,
d)
poskytnutia primeraného obdobia na amortizáciu investícií,
e)
splnenia cieľov výberového konania.
(2)
Úrad môže určiť dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií tak, aby bolo zabezpečené súčasné uplynutie doby platnosti individuálnych povolení na používanie frekvencií vydaných pre jedno alebo viaceré frekvenčné pásma.
(3)
Ak úrad prideľuje práva na používanie frekvencií, pre ktoré boli určené harmonizované podmienky jeho využívania v súlade s osobitným predpisom7) na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií, zabezpečí regulačnú predvídateľnosť pre budúcich držiteľov individuálneho povolenia na používanie frekvencií najmenej na 20 rokov. V takomto prípade úrad pridelí tieto práva najmenej na 15 rokov s možnosťou ich predĺženia minimálne o päť rokov.
(4)
Ak úrad prideľuje práva na používanie frekvencií podľa odseku 3 s možnosťou predĺženia doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií, určí všeobecné kritériá, na základe ktorých úrad rozhodne v súlade s odsekom 1 o predĺžení doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Tieto kritériá sa týkajú potreby dosiahnuť ciele podľa § 32 ods. 7 písm. a) a b) alebo plniť ciele všeobecného záujmu vo vzťahu k zabezpečeniu ochrany života, verejného poriadku, bezpečnosti a obrany štátu. Všeobecné kritériá podľa prvej vety úrad zverejní na svojom webovom sídle, pričom dá možnosť dotknutým osobám, aby sa k týmto kritériám vyjadrili v lehote minimálne troch mesiacov a následne tieto vyjadrenia vyhodnotí.
(5)
Najneskôr dva roky pred uplynutím doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií úrad predbežne posúdi splnenie kritérií podľa odseku 4, najmä s ohľadom na cieľ podľa § 32 ods. 7 písm. c).
(6)
Úrad dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií nepredĺži, ak zistí, že neboli splnené kritériá na predĺženie doby platnosti individuálnych povolení na používanie frekvencií podľa odseku 4 alebo ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií s predĺžením nesúhlasí.
(7)
Úrad na základe zistení podľa odsekov 5 a 6 oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie frekvencií, či mu dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií predĺži.
(8)
Ak je to odôvodnené, úrad odseky 3 až 7 neuplatní, ak ide o prideľovanie frekvencií pre
a)
vymedzené geografické oblasti, kde nie je prístup k vysokorýchlostným sieťam alebo je tento prístup výrazne nedostatočný, pričom je to nevyhnutné na zabezpečenie dosiahnutia cieľov podľa § 32 ods. 7,
b)
konkrétne krátkodobé projekty,
c)
experimentálne používanie frekvencií,
d)
alternatívne používanie frekvencií podľa § 32 ods. 8, alebo
e)
používanie frekvencií v súlade s § 32 ods. 2 a 3 súbežne s poskytovaním bezdrôtových širokopásmových služieb.
(9)
Ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií na rozhlasové analógové pozemské vysielanie vydané na základe licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie, možno toto individuálne povolenie na používanie frekvencií vydať na obdobie uvedené v žiadosti o individuálne povolenie na používanie frekvencií, najviac však na obdobie, na ktoré bola udelená licencia na analógové rozhlasové pozemské vysielanie.
(10)
Ak ide o frekvencie, pridelené individuálnym povolením na používanie frekvencií, pre ktoré neboli určené harmonizované podmienky jeho využívania v súlade s osobitným predpisom,7) úrad môže individuálne povolenie na používanie frekvencií na základe žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií predĺžiť. Žiadosť o predĺženie doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií môže žiadateľ podať najskôr šesť mesiacov pred uplynutím doby platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií a najneskôr šesť týždňov pred stratou platnosti individuálneho povolenia.
(11)
Úrad dobu platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa odseku 10 nepredĺži, ak nastanú dôvody podľa § 36 ods. 7.
(12)
Individuálne povolenie na používanie frekvencií stráca platnosť
a)
dňom uplynutia doby platnosti, na ktorú bolo vydané,
b)
smrťou alebo zánikom držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií; to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu,
c)
dňom, ktorý je uvedený v oznámení o vzdaní sa individuálneho povolenia na používanie frekvencií doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia,
d)
dňom ukončenia poskytovania sietí alebo služieb oznámeného podľa § 10 ods. 5,
e)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia podľa osobitného predpisu,78)
f)
dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o výmaze plavidla z námorného registra Slovenskej republiky alebo registra plavidiel, ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre lodnú stanicu, alebo rozhodnutia o výmaze lietadla z registra lietadiel Slovenskej republiky, ak ide o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre lietadlovú stanicu,79)
g)
dňom, ktorý je uvedený v oznámení držiteľa licencie na analógové rozhlasové pozemské vysielanie o vypovedaní zmluvy o prenose rozhlasového vysielania s držiteľom individuálneho povolenia na používanie frekvencií doručenom úradu, najskôr však dňom doručenia oznámenia.
§ 43
Zmena individuálneho povolenia na používanie frekvencií
(1)
Úrad rozhodne o zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií primeraným spôsobom a v nevyhnutnom rozsahu, ak
a)
to vyžaduje medzinárodná zmluva alebo členstvo Slovenskej republiky v medzinárodnej organizácií a dodržanie týchto záväzkov nemožno zabezpečiť inak,
b)
došlo k podstatnej zmene skutočností, na základe ktorých bolo vydané individuálne povolenie na používanie frekvencií,
c)
ide o zmenu individuálnych povolení na používanie frekvencií týkajúcich sa nového usporiadania frekvencií v rámci príslušného frekvenčného pásma podľa § 35 ods. 2 písm. x), a to aj v prípade postupu podľa odseku 4, alebo
d)
na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(2)
Pri zmene individuálneho povolenia podľa odseku 1 úrad prihliada na osobitné požiadavky a podmienky, ktoré súvisia s prevodom práv na používanie frekvencií.
(3)
Úrad vypracuje zámer zmeny individuálneho povolenia na používanie frekvencií pred vykonaním zmeny individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak ide o zmenu podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c). Ak ide o zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa odseku 1 písm. d), zámer zmeny vypracuje držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak si úrad zámer zmeny individuálneho povolenia na používanie frekvencií vyžiada.
(4)
Ak ide o zmenu individuálneho povolenia podľa odseku 1 písm. c), žiadosť o zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií spolu s návrhom zámeru zmeny individuálnych povolení na používanie frekvencií môže úradu predložiť aj podnik, ktorý je držiteľom individuálneho povolenia na používanie frekvencií vo frekvenčnom pásme, v ktorom má dôjsť k novému usporiadaniu frekvencií. Zámer zmeny podľa prvej vety musí obsahovať všetky náležitosti podľa odseku 5 v rozsahu primeranom zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(5)
Zámer zmeny individuálnych povolení na používanie frekvencií musí obsahovať odôvodnenie splnenia podmienok na zmenu individuálneho povolenia podľa odseku 1, opis súčasného stavu pridelenia dotknutej časti frekvenčného spektra, odôvodnenie nedostatkov súčasného stavu, návrh budúceho stavu pridelenia frekvenčného spektra, ako aj odôvodnenie prínosov navrhnutého budúceho stavu. Zámer zmeny individuálnych povolení na používanie frekvencií musí tiež obsahovať zoznam podnikov, ktoré majú byť zmenou individuálnych povolení dotknuté na svojich právach, a vyhodnotenie proporcionality navrhovanej zmeny, najmä vo vzťahu k ochrane nadobudnutých práv. Zámer zmeny individuálnych povolení na používanie frekvencií musí byť v súlade s plánom využívania frekvenčného spektra.
(6)
Konanie o zmene individuálneho povolenia podľa odseku 1 písm. a) až c) začína úrad z vlastného podnetu.
(7)
Ak ide o zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií, úrad vykoná verejnú konzultáciu. Ak ide o mimoriadne okolnosti, ktorými sú ohrozené ciele, zásady a princípy podľa § 1 a 7, lehota podľa § 17 ods. 1 na doručenie pripomienok môže byť primerane skrátená. Povinnosť vykonať verejnú konzultáciu sa nevzťahuje na
a)
zmeny individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ktoré podstatným spôsobom nemenia jeho obsah a ktoré boli požadované alebo odsúhlasené držiteľom individuálneho povolenia,
b)
zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ktorá sa týka výpočtu výšky administratívnych úhrad v súlade so sadzobníkom úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak,
c)
zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ktorá sa vykoná v súvislosti s vydaním alebo zmenou plánu využívania frekvenčného spektra.
(8)
Ak návrh zámeru zmeny individuálnych povolení na používanie frekvencií predložený podnikom podľa odseku 4 neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 5, úrad podnik vyzve na jeho doplnenie v ním určenej primeranej lehote, nie kratšej ako desať pracovných dní. Ak podnik zámer zmeny individuálnych povolení na používanie frekvencií na výzvu úradu nedoplní a úrad nemá informácie pre doplnenie zámeru na zmenu individuálnych povolení podľa odseku 5, konzultáciu nevykoná.
(9)
Úrad verejnú konzultáciu nevykoná ani vtedy, ak zámer zmeny individuálnych povolení podľa odseku 4 neodôvodňuje zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií. Úrad upovedomí podnik, ktorý mu zámer predložil, o tom, že verejnú konzultáciu nevykoná spolu s odôvodnením. Ak návrh zámeru zmeny individuálnych povolení predložený podnikom podľa odseku 4 obsahuje všetky predpísané náležitosti, úrad konzultáciu vykoná.
(10)
Úrad začne konanie o zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa tohto paragrafu, ak sa vo verejnej konzultácii podľa odseku 7 preukázalo, že sú splnené dôvody podľa odseku 1, inak konanie nezačne.
(11)
Náklady, ktoré vzniknú v súvislosti so zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa tohto paragrafu, znáša v celom rozsahu držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak nejde o rozhodnutie o zmene individuálneho povolenia podľa odseku 1 písm. a).
§ 44
Odňatie a obmedzenie práv na používanie frekvencií
(1)
Úrad môže obmedziť alebo odňať práva na používanie frekvencií, ktoré boli pridelené na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií pred uplynutím doby platnosti, na ktorú boli pridelené, iba ak je to potrebné
a)
pre účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo
b)
na vykonávanie technických vykonávacích opatrení prijatých v súlade s osobitným predpisom.7)
(2)
Úrad pred tým, ako začne z vlastného podnetu konanie, ktorého predmetom je obmedzenie alebo odňatie práv na používanie frekvencií z dôvodu podľa odseku 1, vypracuje zámer obmedzenia alebo odňatia práv, ktorý obsahuje najmä
a)
odôvodnenie obmedzenia alebo odňatia práv na používanie frekvencií,
b)
splnenie podmienky podľa odseku 1,
c)
popis súčasného stavu dotknutej časti frekvenčného pásma,
d)
zoznam dotknutých subjektov,
e)
predpokladaný dátum obmedzenia alebo odňatia práv na používanie frekvencií.
(3)
Podmienky a postupy uvedené v zámere podľa odseku 2 musia byť v súlade so zásadou proporcionality a nediskriminácie.
(4)
Zámer podľa odseku 2 úrad predloží držiteľovi individuálneho povolenia na používanie frekvencií, aby sa k nemu vyjadril v lehote nie kratšej ako desať pracovných dní. Ak držiteľ individuálneho povolenia so zámerom súhlasí, oznámi to písomne úradu v lehote podľa prvej vety.
(5)
Ak má byť obmedzenie alebo odňatie práv vykonané bez súhlasu držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa odseku 4, úrad vykoná verejnú konzultáciu.
(6)
Ak po vyhodnotení verejnej konzultácie je preukázané, že existujú dôvody na obmedzenie alebo odňatie práv podľa odseku 1, úrad začne konanie o obmedzení alebo odňatí práv na používanie frekvencií.
(7)
Podnik môže písomne požiadať úrad o primeranú náhradu nákladov podľa § 45, ktoré vznikli obmedzením alebo odňatím práv na používanie frekvencií podľa odseku 1 písm. b).
(8)
Obmedzenia prijaté podľa § 32 ods. 2 a 3 nie sú dôvodom na rozhodnutie o odňatí práv na používanie frekvencií.
(9)
Úrad zruší individuálne povolenie na používanie frekvencií alebo odoberie pridelenú frekvenciu, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií nezačal používať pridelenú frekvenciu na povolený účel do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o jej pridelení, ak úrad v individuálnom povolení neurčil dlhšiu lehotu, alebo ju používal na iný účel, než na aký mu bola pridelená; to neplatí pri individuálnych povoleniach na používanie frekvencií na prevádzku amatérskej stanice,
b)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií nepoužíval pridelenú frekvenciu na povolený účel alebo v určenom územnom rozsahu viac ako tri mesiace a úrad preukáže tento stav vykonávaním opakovaného dohľadu s časovým odstupom najmenej 15 dní medzi každým opakovaným dohľadom, pričom časový odstup medzi prvým vykonaným dohľadom a posledným opakovaným dohľadom musí byť najmenej tri mesiace; to neplatí počas prvých šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti individuálneho povolenia alebo pridelenia frekvencie, alebo počas lehoty určenej v individuálnom povolení, ak v ňom úrad určil dlhšiu lehotu na začatie používania frekvencie, alebo pri individuálnom povolení na používanie frekvencií na prevádzku amatérskej stanice,
c)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií porušuje povinnosti ustanovené týmto zákonom, všeobecným povolením na poskytovanie sietí alebo služieb alebo určené v individuálnom povolení, hoci bol na možnosť zrušenia individuálneho povolenia vopred upozornený a nevykonal nápravu v lehote určenej úradom,
d)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií neuhradil opakovanú úhradu za frekvencie podľa § 47 do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti alebo neuhradil jednorazovú úhradu podľa § 47 v lehote splatnosti; to neplatí, ak účastník konania uhradí dlžnú sumu dodatočne, najneskôr však do 15 dní odo dňa začatia konania podľa tohto písmena,
e)
na základe preskúmania rozhodnutia o alternatívnom využívaní frekvenčného spektra podľa § 32 ods. 9 zistí, že netrvajú dôvody pre alternatívne využívanie frekvenčného spektra,
f)
ak to ustanovuje osobitný predpis.80)
§ 45
Primeraná náhrada nákladov vyvolaných zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií, obmedzením alebo odňatím práv na používanie frekvencií
(1)
Podnik môže písomne požiadať o primeranú náhradu nákladov, ktoré boli vyvolané zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak úrad rozhodol o zmene individuálneho povolenia podľa § 43 ods. 1 písm. a), obmedzení alebo odňatí práva pred riadnym uplynutím doby, na ktorú bolo vydané z vlastného podnetu a táto zmena bola nevyhnutná na dodržanie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii81) alebo v medzinárodných organizáciách (ďalej len „mimoriadna zmena individuálneho povolenia na používanie frekvencií“). Za primeranú náhradu nákladov sa považuje náhrada čistých priamych nákladov; v prípade ak primeraná náhrada nákladov podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,82) sa za primeranú náhradu nákladov považuje náhrada čistých priamych nákladov len ak Európska komisia rozhodne, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom83) a to v rozsahu podľa rozhodnutia Európskej komisie. Čisté priame náklady predstavujú účelne, hospodárne, efektívne a nevyhnutne vynaložené finančné prostriedky, ktoré podnik vynaložil v dôsledku mimoriadnej zmeny individuálneho povolenia na používanie frekvencií, obmedzenia alebo odňatia práv v rozsahu podľa odsekov 4 a 5 (ďalej len „čisté priame náklady“), pričom čisté priame náklady vznikli a boli podnikom preukázateľne vynaložené do dňa, ku ktorému má dôjsť k zmene, obmedzeniu alebo odňatiu práv na základe rozhodnutia, ktorým úrad mení individuálne povolenie na používanie frekvencií.
(2)
O žiadosti o primeranú náhradu nákladov rozhoduje úrad. Žiadosť o primeranú náhradu nákladov môže podnik podať úradu do šiestich mesiacov od uplynutia účtovného obdobia84) podniku, v ktorom mu čisté priame náklady vznikli, inak mu právo na ich náhradu zaniká. Žiadosť o primeranú náhradu nákladov podá podnik súhrnne ohľadom všetkých čistých priamych nákladov, ktoré podľa odseku 1 za dané účtovné obdobie žiada nahradiť.
(3)
Písomná žiadosť o primeranú náhradu nákladov musí obsahovať
a)
identifikačné údaje podniku a údaje o bankovom spojení,
b)
celkovú výšku čistých priamych nákladov, ktoré podnik žiada nahradiť,
c)
podrobný rozpis čistých priamych nákladov v štruktúre podľa odseku 4, pričom každá položka sa uvedie samostatne,
d)
podrobné odôvodnenie účelnosti, hospodárnosti, efektívnosti a nevyhnutnosti ich vynaloženia podnikom,
e)
dátum vynaloženia týchto nákladov,
f)
ďalšie podklady a informácie potrebné na overenie a kontrolu rozpisu a odôvodnenosti čistých priamych nákladov vrátane podkladov z účtovníctva a príslušnej technickej dokumentácie.
(4)
Čisté priame náklady vynaložené na implementáciu technických riešení vyvolaných mimoriadnou zmenou individuálneho povolenia na používanie frekvencií, obmedzením alebo odňatím práv sú len náklady na
a)
obstaranie alebo technické úpravy zariadení,
b)
demontáž a vyradenie zariadenia z prevádzky,
c)
montáž a uvedenie do prevádzky zariadenia nahrádzajúceho vyradené zariadenie,
d)
súvisiacu informačnú kampaň pre koncových užívateľov,
e)
splácanie úverov, pôžičiek, iných finančných nástrojov a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek alebo iných finančných nástrojov poskytnutých podniku za bežných trhových podmienok.
(5)
Čistými priamymi nákladmi nie sú:
a)
zaplatená daň z pridanej hodnoty, ak je táto daň odpočítateľná podľa osobitného predpisu,85)
b)
náklady na obstaranie, odpisovanie a prevádzku dopravných prostriedkov,
c)
bežné prevádzkové náklady,
d)
ostatné náklady, ktoré nie sú uvedené v odseku 4.
(6)
Na základe žiadosti o primeranú náhradu nákladov úrad posúdi, či náklady predstavujú čisté priame náklady podľa odseku 1. Pri posudzovaní žiadosti o primeranú náhradu nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať podklady z účtovníctva, účtovné knihy a záznamy podniku, technické podklady a iné podklady potrebné na posúdenie žiadosti podniku o primeranú náhradu nákladov a podnik má povinnosť umožniť úradu alebo ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osobe nahliadať do nich, robiť si výpisy, odpisy a poskytnúť na vyžiadanie kópiu.
(7)
Na základe posúdenia žiadosti o primeranú náhradu nákladov a na základe rozhodnutia Európskej komisie podľa odseku 8, ak primeraná náhrada podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,82) úrad rozhodnutím potvrdí výšku čistých priamych nákladov, ktoré podnik žiada nahradiť, alebo vyhovie žiadosti o primeranú náhradu nákladov len čiastočne, inak žiadosť o primeranú náhradu nákladov zamietne. Úrad rozhodne o žiadosti o primeranú náhradu nákladov do šiestich mesiacov od podania úplnej žiadosti; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o rozklade. Ak prebieha konanie podľa odseku 8, úrad konanie o žiadosti o primeranú náhradu nákladov preruší do rozhodnutia Európskej komisie o zlučiteľnosti primeranej náhrady nákladov s vnútorným trhom.
(8)
Ak primeraná náhrada nákladov podlieha oznamovacej povinnosti podľa osobitného predpisu,82) úrad zabezpečí posúdenie jej zlučiteľnosti s vnútorným trhom Európskou komisiou.
(9)
Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom, úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 7. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, úrad žiadosť zamietne podľa odseku 7. Ak Európska komisia prijme rozhodnutie, že primeraná náhrada nákladov je zlučiteľná s vnútorným trhom len čiastočne, úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 7, ktorým vyhovie žiadosti o primeranú náhradu nákladov len čiastočne v medziach rozhodnutia Európskej komisie.
(10)
Na základe právoplatného rozhodnutia úradu o primeranej náhrade nákladov ministerstvo dopravy poskytne na samostatný účet úradu finančné prostriedky na úhradu primeranej náhrady nákladov podniku vo výške určenej úradom. Úrad poskytnuté finančné prostriedky prevedie na bankový účet podniku bez zbytočného odkladu.
(11)
Účastníkom konania o žiadosti o primeranú náhradu nákladov je podnik, ktorý požiadal o ich náhradu.
§ 46
Prevod práv na používanie frekvencií, ich prenájom a zdieľané využívanie frekvenčného spektra
(1)
Úrad v individuálnom povolení na používanie frekvencií uvedie, či je možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií previesť alebo prenajať a podmienky prevodu alebo prenájmu práv v súlade s týmto zákonom a plánom využívania frekvenčného spektra.
(2)
Ak je podľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií možné práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií podľa odseku 1 previesť, môže držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií podať návrh na zmenu držiteľa individuálneho povolenia vo vzťahu k všetkým právam súvisiacim s pridelením frekvencií, alebo k ich časti. Súčasťou návrhu sú všetky podklady a informácie potrebné na posúdenie skutočností, či prevodu práv nebránia dôvody podľa odseku 12. Úrad úplný návrh zverejní na svojom webovom sídle do piatich pracovných dní od doručenia návrhu.
(3)
Ak dôjde k ukončeniu zmluvy o prevode práv pred vydaním rozhodnutia o zmene držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií, podnik bezodkladne túto skutočnosť oznámi úradu. Úrad konanie zastaví na základe oznámenia podľa prvej vety, alebo ak sa o ukončení zmluvy dozvie inak.
(4)
Úrad rozhodne o zmene držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak tomu nebráni dôvod podľa odseku 12. Podmienky a povinnosti určené individuálnym povolením na používanie frekvencií zostávajú zachované. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia podľa prvej vety dochádza k prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií. Úrad svoje rozhodnutie zverejní do siedmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.
(5)
Ak prevod práv nie je možné uskutočniť z dôvodu podľa odseku 12, úrad návrh na zmenu držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií zamietne a konanie zastaví.
(6)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií je povinný písomne oznámiť úradu zámer uskutočniť prenájom práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií alebo zámer uskutočniť zdieľané využívanie frekvenčného spektra v rámci jednej siete najneskôr päť týždňov pred jeho uskutočnením a uskutočnenie prenájmu práv alebo uskutočnenie zdieľaného využívania frekvenčného spektra do desiatich pracovných dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy, na základe ktorej došlo k prenájmu práv alebo k zdieľanému využívaniu frekvenčného spektra.
(7)
Oznámenie podľa odseku 6 obsahuje údaje držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií a osoby, ktorej sa majú práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií prenajať alebo ktorej sa prenajali, alebo osoby, s ktorou má dôjsť alebo dôjde k zdieľanému využívaniu frekvenčného spektra v rozsahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) až c), označenie individuálneho povolenia, ktorého sa prenájom alebo zdieľané využívanie frekvenčného spektra týka, označenie frekvencií, ktoré sú predmetom prenájmu alebo zdieľaného využívania frekvenčného spektra, vymedzenie zodpovednosti nájomcu za plnenie povinností vyplývajúcich z individuálneho povolenia a dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy.
(8)
Prílohou oznámenia podľa odseku 6 je nájomná zmluva, na základe ktorej došlo k prenájmu práv alebo k zdieľanému využívaniu frekvenčného spektra a ďalšie podklady a informácie potrebné na posúdenie skutočností, či prenájmu práv alebo zdieľanému využívaniu frekvenčného spektra nebránia dôvody podľa odseku 12. Prílohy úrad nezverejňuje.
(9)
Úrad informáciu o zámere, ako aj informáciu o uskutočnení prenájmu alebo zdieľaného využívania frekvenčného spektra zverejní na svojom webovom sídle do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia. Úrad do štyroch týždňov odo dňa doručenia oznámenia o zámere uskutočniť prenájom práv podniku, ktorý oznámenie zaslal, oznámi, či existujú dôvody podľa odseku 12 a či je možné prenájom práv alebo zdieľané využívanie frekvenčného spektra uskutočniť.
(10)
Ak je možné prenájom práv uskutočniť a je potrebné vymedziť zodpovednosť za dodržanie podmienok vyplývajúcich z individuálneho povolenia na používanie frekvencií, úrad po doručení oznámenia o uskutočnení prenájmu práv vykoná zmenu individuálneho povolenia tak, že doplní osobu nájomcu, uvedie rozsah práv a povinností spojených s prenájmom, vymedzí rozsah zodpovednosti za dodržanie podmienok vyplývajúcich z individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa oznámenia a dátum nadobudnutia účinnosti nájomnej zmluvy. Ak prenájom práv nie je možné uskutočniť z dôvodov podľa odseku 12, úrad nezačne konanie o zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(11)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie frekvencií je povinný písomne oznámiť úradu ukončenie prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií alebo ukončenie zdieľaného využívania frekvenčného spektra najneskôr do desať dní od jeho ukončenia. Oznámenie podľa prvej vety obsahuje údaje držiteľa individuálneho povolenia a osoby, ktorej boli práva vyplývajúce z pridelenia frekvencií prenajaté alebo s ktorou sa ukončuje zdieľané využívanie frekvenčného spektra, v rozsahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) až c), označenie dotknutých individuálnych povolení na používanie frekvencií, označenie frekvencií, ktoré boli predmetom prenájmu alebo zdieľaného využívania. Úrad na základe oznámenia podľa prvej vety vykoná zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií tak, že odstráni zmeny vykonané na základe oznámenia o uskutočnení prenájmu práv podľa odseku 6. Úrad toto oznámenie zverejní na svojom webovom sídle do piatich pracovných dní od doručenia oznámenia.
(12)
Prevod, prenájom práv a zdieľané využívanie frekvenčného spektra nie je možné uskutočniť, ak
a)
ide o frekvencie pridelené na analógové rozhlasové pozemské vysielanie,
b)
ide o harmonizované frekvencie a ich prevod alebo prenájom nie je v súlade s ich harmonizáciou,
c)
následkom zdieľaného využívania frekvenčného spektra, prevodu alebo prenájmu by došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže,
d)
osobe, na ktorú sa práva majú previesť alebo ktorej sa majú prenajať, v posledných troch rokoch pred uskutočnením zamýšľaného prevodu alebo prenájmu, úrad podľa § 44 ods. 9 zrušil individuálne povolenie na používanie frekvencií, ktorého bola držiteľom, alebo jej odobral pridelenú frekvenciu,
e)
ide o frekvencie, ktoré boli pridelené bezplatne, alebo
f)
existuje preukázateľné riziko, že osoba, na ktorú sa práva majú previesť, nedokáže plniť podmienky a povinnosti uvedené v individuálnom povolení na používanie frekvencií.
(13)
Na zmenu individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa tohto paragrafu sa neuplatní postup podľa § 43. Úrad môže vyhlásiť verejnú konzultáciu o tom, či sú splnené dôvody podľa odseku 12 písm. c).
§ 47
Úhrady za právo používať frekvencie alebo identifikačné znaky
(1)
Úrad určuje úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak a úhradu za pridelenie frekvencie objektívne a primerane vo vzťahu k ich využitiu.
(2)
Úrad určuje tieto typy úhrad:
a)
jednorazovú úhradu za pridelenie frekvencie na základe výsledku výberového konania,
b)
jednorazovú úhradu za obnovenie práv alebo predĺženie práv na využívanie frekvenčného spektra, ktoré bolo pridelené na základe výsledkov výberového konania,
c)
jednorazovú úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak,
d)
opakovanú úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak.
(3)
Úhradu za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak podľa odseku 2 písm. c) a d) úrad určuje podľa sadzobníka úhrad. Sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(4)
Pri určení úhrady za právo používať frekvenciu s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie frekvenčného spektra a prideľovanie frekvencií úrad najmä
a)
prihliada na hodnotu frekvencií pri ich možnom alternatívnom používaní,
b)
prihliada na určenú dĺžku doby platnosti individuálnych povolení na používanie frekvencií a možnosť predĺženia doby platnosti individuálnych povolení,
c)
prihliada na náklady súvisiace s podmienkami a povinnosťami uvedenými v individuálnom povolení na používanie frekvencií alebo všeobecnom povolení na používanie frekvencií,
d)
predpisuje úhrady podľa odseku 2 písm. c) a d) vzhľadom na skutočnú dostupnosť pridelených frekvencií.
(5)
Povinnosť platiť úhrady podľa odsekov 1 až 3 sa nevzťahuje na používanie frekvencií prevádzkovateľmi osobitných sietí.
§ 48
Obnovenie práv na využívanie harmonizovaného frekvenčného spektra
(1)
Úrad na základe žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo z vlastnej iniciatívy rozhodne o obnovení individuálnych práv na využívanie harmonizovaného frekvenčného spektra podľa osobitného predpisu7) pred uplynutím doby platnosti takéhoto individuálneho povolenia. Úrad o žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií rozhodne najskôr päť rokov pred uplynutím doby platnosti týchto práv. Pri určení doby, do ktorej úrad rozhodne o obnovení týchto práv, úrad zohľadní potrebu naplnenia legitímnych očakávaní a predvídateľnosť investícií držiteľa takýchto práv.
(2)
Žiadosť držiteľa individuálneho povolenia na používanie frekvencií podľa odseku 1 obsahuje
a)
údaje držiteľa individuálneho povolenia v rozsahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b),
b)
rozhodnutie úradu o pridelení frekvencie,
c)
preukázanie splnenia podmienok podľa odseku 3,
d)
návrh úprav práv a povinností súvisiacich s dotknutým individuálnym povolením na používanie frekvencií,
e)
návrh a odôvodnenie výšky jednorazovej úhrady za obnovenie práv podľa odseku 1,
f)
návrh a odôvodnenie výšky úhrady podľa § 47.
(3)
Úrad pri rozhodovaní podľa odseku 1 prihliada najmä na
a)
ciele a princípy podľa § 1, § 32 ods. 1 a 7,
b)
ciele a stratégie Európskej únie a Slovenskej republiky v oblasti elektronických komunikácií,
c)
práva a povinnosti podľa vykonávacích opatrení podľa osobitného predpisu,7)
d)
plnenie podmienok uložených na základe dotknutých individuálnych povolení na používanie frekvencií,
e)
potrebu podpory hospodárskej súťaže alebo predchádzania jej obmedzenia v súlade s § 49,
f)
efektivitu využívania dotknutého frekvenčného pásma s ohľadom na technologický vývoj a vývoj na trhu,
g)
potrebu predchádzania vážnemu narušeniu poskytovaných služieb.
(4)
Úrad pred rozhodnutím o obnovení práv podľa odseku 1 vykoná k návrhu rozhodnutia o obnovení práv verejnú konzultáciu, pričom v návrhu rozhodnutia uvedie všetky dôvody, pre ktoré navrhuje obnovu týchto práv. Úrad na základe konzultácie rozhodne o obnovení alebo neobnovení práv podľa odseku 1.
(5)
Úrad pri rozhodovaní o obnovení individuálnych práv, ktoré boli pridelené na základe výberového konania, zohľadňuje
a)
dopyt zo strany podnikov, ktoré nie sú držiteľmi práv na využívanie dotknutého frekvenčného pásma,
b)
pripomienky a návrhy, ktoré získa v priebehu verejnej konzultácie podľa odseku 4.
(6)
Úrad v rozhodnutí podľa odseku 1 určí
a)
výšku jednorazovej úhrady podľa § 47 ods. 2 písm. a), b) alebo písm. c),
b)
výšku opakovanej úhrady podľa § 47 ods. 2 písm. d) a
c)
rozsah práv a povinností spojených s individuálnym povolením na používanie frekvencií, pričom primerane použije ustanovenie § 35 ods. 2.
(7)
Úrad môže vylúčiť možnosť obnovy práv podľa odseku 1 v pláne využívania frekvenčného spektra. Ak úrad v pláne využívania frekvenčného spektra vylúči možnosť obnovy práv podľa odseku 1 uvedie dôvody, pre ktoré nie je možné tieto práva obnoviť.
(8)
Úrad môže rozhodnúť o obnovení individuálnych práv na kratšiu dobu, ako bola pôvodná doba platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií, ak by obnovenie individuálnych práv na rovnaký čas bolo v rozpore so stanoveným účelom používania pridelených frekvencií.
§ 49
Opatrenia na ochranu hospodárskej súťaže
(1)
Úrad pri vydávaní individuálnych povolení na používanie frekvencií, ich zmene vrátane zmeny podľa § 46, obnovení alebo pri predĺžení doby platnosti individuálnych povolení na účel podpory efektívnej hospodárskej súťaže a ochrany pred jej obmedzovaním môže prijať vhodné opatrenia, najmä
a)
obmedziť maximálny rozsah frekvencií pridelených jednému podniku,
b)
v odôvodnených prípadoch určiť povinnosť poskytovať veľkoobchodný prístup, národný alebo regionálny roaming v určitých frekvenčných pásmach s podobnými charakteristikami,
c)
vyhradiť, ak je to odôvodnené špecifickou situáciou na vnútroštátnom trhu, určitú časť frekvenčného spektra alebo skupinu frekvenčných pásiem na pridelenie pre podnik vstupujúci na trh,
d)
zamietnuť žiadosť o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo zamietnuť žiadosť o zmenu účelu používania frekvencií v určitých frekvenčných pásmach s cieľom zabrániť obmedzeniu hospodárskej súťaže, ku ktorému by došlo pridelením, prevodom frekvencií alebo hromadením frekvenčného spektra,
e)
určiť podmienky vzťahujúce sa na udelenie nových práv na využívanie frekvenčného spektra alebo na povolenie nových spôsobov jeho využívania s cieľom zabrániť obmedzeniu hospodárskej súťaže, ku ktorému by došlo pridelením, prevodom frekvencií alebo hromadením frekvenčného spektra,
f)
neumožniť alebo obmedziť prevod práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií, na ktoré sa nevzťahuje kontrola fúzií podľa pravidiel Európskej únie alebo vnútroštátnych pravidiel a ktoré by mohli mať za následok výrazné obmedzenie hospodárskej súťaže,
g)
zmeniť platné individuálne povolenia na používanie frekvencií, ak je to potrebné na uplatnenie spätných nápravných opatrení v prípade obmedzenia hospodárskej súťaže, spôsobeného prevodom práv alebo hromadením frekvenčného spektra.
(2)
Úrad opatrenia podľa odseku 1 prijíma na základe objektívneho a výhľadového posúdenia dosiahnutia a udržateľnosti efektívnej hospodárskej súťaže, ako aj posúdenia vplyvu takýchto opatrení na existujúcich a budúcich účastníkov trhu.
(3)
Úrad vydáva rozhodnutia na základe stavu hospodárskej súťaže na trhu s ohľadom na vývojové trendy, na základe posúdenia, či sú opatrenia uvedené v odseku 1 potrebné na dosiahnutie alebo udržanie efektívnej hospodárskej súťaže, a tiež na základe vplyvu týchto opatrení na existujúce a budúce investície účastníkov trhu, predovšetkým do budovania sietí, pričom zohľadňuje situáciu na trhu a dostupné trhové informácie. Úrad pritom zohľadní náležitosti analýzy trhu podľa § 65 ods. 2.
(4)
Úrad prijíma opatrenia podľa odseku 1 v súlade s postupmi podľa § 43, § 44 a 46. Úrad vykoná k navrhovaným opatreniam podľa odseku 1 verejnú konzultáciu.
§ 50
Sprístupnenie harmonizovaného frekvenčného spektra
(1)
V prípade frekvencií harmonizovaných pre bezdrôtové širokopásmové siete a služby v súlade s technickými vykonávacími predpismi vydanými v súlade s osobitným predpisom7) úrad umožní, aby tieto frekvencie mohli byť používané v čo najkratšej dobe, najneskôr však do 30 mesiacov odo dňa účinnosti príslušného vykonávacieho predpisu Európskej komisie. Ak úrad povolil alternatívne využívanie frekvenčného spektra podľa § 32 ods. 8, úrad umožní, aby tieto frekvencie mohli byť používané v čo najkratšej dobe po ukončení alternatívneho využívania frekvenčného spektra.
(2)
Ak je na účel podľa odseku 1 potrebné uvoľniť frekvencie, ktoré sú v národnej tabuľke frekvenčného spektra vymedzené pre rádiokomunikačné služby na vojenské účely, patrí prevádzkovateľom osobitných sietí za uvoľnené frekvencie primeraná frekvenčná náhrada využiteľná osobitnými sieťami.
(3)
Úrad môže lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť
a)
na základe odôvodneného obmedzenia používania frekvencií na zabezpečenie plnenia cieľa všeobecného záujmu ochrany života alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, plurality médií prostredníctvom poskytovania služieb rozhlasového a televízneho vysielania,
b)
v prípade nevyriešenej cezhraničnej koordinácie s tretími krajinami, v dôsledku čoho môže dôjsť k škodlivému rušeniu, ak úrad požiadal Európsku úniu o poskytnutie podpory pri riešení tejto otázky,
c)
z dôvodu zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu,
d)
z dôvodu vyššej moci,
e)
v prípade nevyriešenej cezhraničnej koordinácie s iným členským štátom, v dôsledku čoho môže dôjsť k škodlivému rušeniu, ak úrad využil všetky dostupné možnosti na jej vyriešenie, alebo
f)
ak je potrebné zabezpečiť zmenu používanej frekvencie u existujúcich držiteľov individuálnych povolení na používanie frekvencií.
(4)
Úrad predĺženie lehoty podľa odseku 1 z dôvodov podľa odseku 3 písm. a) až d) prehodnocuje raz za dva roky. Lehotu podľa odseku 1 z dôvodov podľa odseku 3 písm. e) a f) môže úrad predĺžiť najviac o 30 mesiacov.
(5)
Ak úrad predlžuje lehotu podľa odseku 3, bezodkladne o tom informuje dotknuté členské štáty a Európsku komisiu s uvedením príslušného dôvodu podľa odseku 3.
§ 51
Prístup k miestnym rádiovým sieťam
(1)
Úrad povolí prístup k verejnej sieti prostredníctvom miestnej rádiovej siete vo všeobecnom povolení, ako aj použitie harmonizovaného frekvenčného spektra na tento účel, za podmienok určených vo všeobecnom povolení na používanie frekvencií.
(2)
Na poskytovanie prístupu do miestnej rádiovej siete, sa vzťahuje
a)
oznamovacia povinnosť podľa § 10,
b)
povinnosti súvisiace s ochranou koncových užívateľov podľa tohto zákona,
c)
povinnosť prepojenia sietí.
(3)
Na poskytovanie prístupu do siete prostredníctvom miestnej rádiovej siete podľa tohto odseku sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.86) Odsek 2 sa neuplatní, ak poskytovanie miestnej rádiovej siete
a)
nie je podnikaním,
b)
je doplnkovou činnosťou k podnikaniu, ktoré nespočíva v prenose signálov prostredníctvom miestnej rádiovej siete, alebo
c)
je verejne dostupnou službou, ktorá nespočíva v poskytovaní signálov prostredníctvom miestnej rádiovej siete.
(4)
Podniky môžu poskytovať verejný prístup do svojich sietí prostredníctvom miestnej rádiovej siete umiestnenej v priestoroch alebo stavbách koncových užívateľov, ak je poskytovanie takéhoto prístupu v súlade s podmienkami všeobecného povolenia na poskytovanie sietí alebo služieb a ak im koncový užívateľ, v priestoroch alebo stavbe ktorého je miestna rádiová sieť umiestnená, udelil na poskytovanie verejného prístupu súhlas.
(5)
Podnik, v súlade s osobitným predpisom26) nesmie jednostranne obmedzovať alebo brániť koncovému užívateľovi
a)
v prístupe k miestnym rádiovým sieťam prevádzkovaným tretími stranami podľa jeho vlastného výberu,
b)
v tom, aby umožnil iným koncovým užívateľom prístup do miestnej rádiovej siete prevádzkovanej treťou stranou vrátane prípadov, keď je prístup do tejto miestnej rádiovej siete poskytovaný ako súčasť aktivity tretej strany, ktorej predmetom je združovanie a poskytovanie verejného prístupu k miestnym rádiovým sieťam rôznych koncových užívateľov.
(6)
Koncoví užívatelia môžu umožniť iným koncovým užívateľom prístup k miestnej rádiovej sieti, vrátane prípadov, keď je prístup do tejto miestnej rádiovej siete poskytovaný ako súčasť aktivity tretej strany, ktorej predmetom je združovanie a poskytovanie verejného prístupu k miestnym rádiovým sieťam rôznych koncových užívateľov.
(7)
Verejný prístup k miestnej rádiovej sieti nie je možné bezdôvodne obmedziť, ak je poskytovaný
a)
subjektom verejného sektora alebo na verejných priestranstvách, ktoré sa nachádzajú v blízkosti budov, ktoré sú sídlom týchto subjektov verejného sektora, ak je poskytovanie takéhoto prístupu doplnkovou činnosťou k verejne dostupným službám poskytovaným v tejto budove,
b)
na základe aktivít mimovládnych organizácií alebo subjektov verejného sektora, ktorých predmetom je združovanie a poskytovanie prístupu k miestnym rádiovým sieťam koncových užívateľov vrátane miestnych rádiových sietí poskytovaných podľa písmena a).
§ 52
Osobitná odborná spôsobilosť
(1)
Obsluhovať vybrané rádiové zariadenia môže len fyzická osoba, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť na ich obsluhu. Osobitná odborná spôsobilosť je súhrn teoretických vedomostí a praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s obsluhou vybraných rádiových zariadení. Bez osobitnej odbornej spôsobilosti môže fyzická osoba obsluhovať také zariadenia pri výcviku a školení len pod dohľadom osoby, ktorá má osobitnú odbornú spôsobilosť. Osobitná odborná spôsobilosť sa preukazuje osvedčením osobitnej odbornej spôsobilosti. Obsluhu vybraných rádiových zariadení môže vykonávať aj osoba, ktorá má platné osvedčenie odbornej spôsobilosti na obsluhu vybraných rádiových zariadení vydané v členskom štáte Európskej únie. Ak osoba nemá platné osvedčenie, alebo osvedčenie nebolo vydané v členskom štáte Európskej únie, úrad osobitnú odbornú spôsobilosť overí na základe žiadosti tejto osoby podľa odseku 2.
(2)
Osobitnú odbornú spôsobilosť úrad overuje skúškou a vydaním osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti v listinnej podobe. Členov skúšobnej komisie vymenúva a odvoláva predseda úradu.
(3)
Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti obsahuje
a)
meno, priezvisko, dátum narodenia a titul žiadateľa,
b)
adresu trvalého pobytu žiadateľa,
c)
požadovaný druh osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti,
d)
dosiahnutý stupeň vzdelania žiadateľa a
e)
ďalšie prílohy žiadosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu podľa odseku 7.
(4)
Žiadosť o vydanie osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti podľa odseku 3 môže podať a skúšku odbornej spôsobilosti môže vykonať len osoba, ktorá dovŕšila 15 rokov veku, a ak ide o obsluhu amatérskej stanice, len osoba, ktorá dovŕšila 14 rokov veku.
(5)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na obsluhu vybraných rádiových zariadení používaných zložkami ministerstva obrany, ministerstva vnútra a Slovenskou informačnou službou na účely zabezpečenia obrany štátu a bezpečnosti štátu, ochrany verejného poriadku, života, zdravia a majetku.
(6)
Vybrané rádiové zariadenia sú:
a)
rádiová stanica pracujúca v pásmach krátkych vĺn vyhradených pre telegrafnú a telefónnu prevádzku,
b)
lietadlová stanica,
c)
lietadlová zemská stanica,
d)
letecká stanica,
e)
letecká zemská stanica,
f)
lodná stanica,
g)
lodná zemská stanica,
h)
pobrežná stanica,
i)
amatérska stanica.
(7)
Podrobnosti o vybraných rádiových zariadeniach, o zriaďovaní skúšobnej komisie, o prílohách k žiadosti podľa odseku 3, o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(8)
Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie na lodiach povinne vybavených zariadeniami globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom medzinárodnou námornou organizáciou.
(9)
Technické a prevádzkové podmienky amatérskej stanice ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(10)
Žiadateľ o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu musí byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.
(11)
Ak dôjde k strate, odcudzeniu, znehodnoteniu osvedčenia alebo zmene údajov v osvedčení o osobitnej odbornej spôsobilosti, úrad vydá na základe žiadosti držiteľa osvedčenia nové osvedčenie bez overenia osobitnej odbornej spôsobilosti skúškou. Na žiadosť o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti a na jeho vydanie sa primerane vzťahujú odseky 3 a 7. Fyzická osoba, ktorá požiada o vydanie nového osvedčenia osobitnej odbornej spôsobilosti z dôvodu zmeny údajov, je povinná predložiť doklad potvrdzujúci nový údaj. Vydaním nového osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti sa pôvodné osvedčenie osobitnej odbornej spôsobilosti stáva neplatným.
§ 52a
(1)
Fyzická osoba, ktorá bude obsluhovať vybrané rádiové zariadenie vybavené zariadeniami GMDSS na lodiach, ktoré nie sú povinne týmito zariadeniami vybavené, je povinná pred vykonaním skúšky absolvovať praktický výcvik v školiacom stredisku uznanom úradom (ďalej len „školiace stredisko“). Podrobnosti o postupe a spôsobe uznávania školiaceho strediska podľa prvej vety, rozsah povinného technického vybavenia školiaceho strediska a náležitosti popisu priebehu plánu praktického výcviku (ďalej len „plán praktického výcviku“) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(2)
Žiadosť o uznanie školiaceho strediska môže podať úradu fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem vykonávať praktický výcvik podľa odseku 1 (ďalej len „žiadateľ o uznanie školiaceho strediska“).
(3)
Žiadosť o uznanie školiaceho strediska obsahuje
a)
identifikačné údaje žiadateľa o uznanie školiaceho strediska v rozsahu
1.
meno a priezvisko, identifikačné číslo alebo daňové identifikačné číslo, ak mu bolo pridelené, ak ide o fyzickú osobu,
2.
obchodné meno, identifikačné číslo organizácie alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte a právnu formu, ak ide o právnickú osobu,
3.
obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené alebo rovnocenné registračné číslo pridelené v inom členskom štáte, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
b)
poštovú adresu sídla žiadateľa o uznanie školiaceho strediska v Európskej únii, a adresu organizačnej zložky v Slovenskej republike, ak má takúto organizačnú zložku zriadenú,
c)
osobu alebo osoby, ktoré sú oprávnené konať v mene fyzickej osoby alebo právnickej osoby vo veci podania žiadosti a kontaktné údaje tejto osoby alebo osôb,
d)
webové sídlo, ak je zriadené,
e)
predpokladaný dátum začatia činnosti školiaceho strediska,
f)
prílohy podľa odseku 4.
(4)
Prílohami k žiadosti o uznanie školiaceho strediska sú
a)
plán praktického výcviku,
b)
osnovy a metodika praktického výcviku podľa osobitného predpisu,86a)
c)
vzor potvrdenia o absolvovaní praktického výcviku,
d)
zoznam odborne spôsobilých školiteľov,
e)
doklad o zaplatení správneho poplatku.
(5)
Požiadavky, ktoré musí žiadateľ o uznanie školiaceho strediska spĺňať sú
a)
základné technické vybavenie školiaceho strediska,
b)
odborne spôsobilý školiteľ,
c)
osnovy a metodika praktického výcviku podľa odporúčania CEPT ERC/REC 31-04 a
d)
plán praktického výcviku.
(6)
Odborne spôsobilým školiteľom je osoba s vysokoškolským vzdelaním v študijnom programe so zameraním na elektrotechniku, osoba s úplným stredným odborným vzdelaním v študijnom odbore elektrotechnika alebo držiteľ preukazu odbornej spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla stupňa A alebo stupňa B podľa osobitného predpisu.86a) Odborne spôsobilý školiteľ musí byť držiteľom osvedčenia operátora plavebnej pohyblivej služby SRC (Short Range Certificate).
(7)
Úrad na základe úplnej žiadosti o uznanie školiaceho strediska overí splnenie požiadaviek podľa odseku 5. Ak žiadateľ o uznanie školiaceho strediska spĺňa požiadavky podľa odseku 5, úrad mu vydá rozhodnutie o uznaní školiaceho strediska, inak úrad žiadosť o uznanie školiaceho strediska zamietne.
(8)
Úrad rozhodnutie o uznaní školiaceho strediska zruší, ak školiace stredisko
a)
prestalo spĺňať požiadavky podľa odseku 5 alebo ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 1,
b)
opakovane porušilo povinnosti podľa odsekov 10 až 14,
c)
požiadalo o zrušenie rozhodnutia o uznaní školiaceho strediska.
(9)
Úrad vedie evidenciu školiacich stredísk a ich zoznam zverejňuje na svojom webovom sídle.
(10)
Školiace stredisko je povinné
a)
poskytovať každý praktický výcvik v rozsahu najmenej desať hodín v súlade s osnovami, metodikou a plánom praktického výcviku podľa odseku 5 písm. c) a d),
b)
oznámiť úradu akékoľvek zmeny v osnovách, metodike a pláne praktického výcviku a zozname školiteľov do piatich pracovných dní odo dňa, kedy zmena nastala.
(11)
Školiace stredisko písomne informuje úrad o čase a mieste konania praktického výcviku najneskôr tri dni vopred.
(12)
Školiace stredisko vydá absolventovi praktického výcviku potvrdenie o absolvovaní praktického výcviku, ktoré obsahuje
a)
identifikačné údaje školiaceho strediska podľa odseku 3 písm. a),
b)
meno, priezvisko, titul absolventa praktického výcviku,
c)
dátum narodenia absolventa praktického výcviku,
d)
termín konania praktického výcviku,
e)
dátum a miesto vystavenia potvrdenia o absolvovaní praktického výcviku,
f)
meno a podpis osoby zastupujúcej školiace stredisko.
(13)
Školiace stredisko vedie evidenciu účastníkov praktického výcviku.
(14)
Školiace stredisko zašle úradu zoznam absolventov praktického výcviku do siedmich dní po ukončení praktického výcviku.
§ 53
Budovanie a prevádzka bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom
(1)
Ak to nie je v rozpore so záujmami obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku, života, verejného zdravia a majetku, orgány verejnej správy sú na účely budovania bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom povinné vyhovieť všetkým písomným žiadostiam podniku o prístup k akejkoľvek fyzickej infraštruktúre vrátane pouličného zariadenia, ako sú stĺpy verejného osvetlenia, dopravné značky, semafory, reklamné a informačné tabule, zastávky hromadnej dopravy, ktorú priamo alebo prostredníctvom ovládanej osoby87) vlastnia alebo prevádzkujú, a ktorá je technicky vhodná ako hostiteľská infraštruktúra pre bezdrôtové prístupové body s malým dosahom alebo ktorá je nevyhnutná na pripojenie takýchto prístupových bodov k chrbticovej sieti za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny. Na poskytnutie a odmietnutie prístupu sa primerane použijú ustanovenia týkajúce sa prístupu k fyzickej infraštruktúre podľa § 25 až 30.
(2)
Orgány verejnej správy sú povinné zverejniť podmienky prístupu podľa odseku 1 prostredníctvom jednotného informačného miesta.
(3)
Podrobnosti týkajúce sa rozsahu infraštruktúry vhodnej pre umiestnenie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom, technických a obchodných podmienok prístupu a spôsobu poskytnutia podmienok prístupu jednotnému informačnému miestu ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá úrad.
Správa čísel a číslovací plán
§ 54
(1)
Úrad
a)
spravuje všetky čísla z národného číslovacieho plánu,
b)
zostavuje, vydáva a spravuje národný číslovací plán,
c)
vydáva individuálne povolenia na používanie čísel,
d)
sprístupňuje čísla v rozsahu potrebnom na zabezpečenie poskytovania verejne dostupných služieb.
(2)
Úrad pri správe čísel postupuje objektívne, transparentne a nediskriminačne.
(3)
Čísla sú volacie čísla, číselné bloky a adresy verejných sietí a služieb s výnimkou internetových adries.
(4)
Úrad ustanoví v národnom číslovacom pláne pravidlá zostavovania a používania čísel, pravidlá pre tvorbu adries a mien s výnimkou internetových adries a všeobecné podmienky na ich prideľovanie zabezpečujúce rovnaké zaobchádzanie so všetkými poskytovateľmi verejne dostupných služieb a všetkými subjektmi podľa § 55 ods. 3. Pri jeho spracovaní úrad rešpektuje medzinárodné zmluvy a záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z jej členstva v medzinárodných organizáciách a prihliada aj na vývoj nových služieb a zabezpečenie dostatočného počtu čísel.
(5)
Úrad v národnom číslovacom pláne vyhradí číslo 116000 na účely oznamovania prípadov nezvestných detí.
(6)
Podnik, ktorému úrad pridelil na základe jeho žiadosti číslo 116000, zabezpečí, aby
a)
volania koncových užívateľov na toto číslo neboli spoplatňované,
b)
služby poskytované prostredníctvom tohto čísla boli dostupné koncovým užívateľom so zdravotným postihnutím v súlade s príslušnými technickými normami, a to aj v prípade, ak takýto užívateľ cestuje mimo územia členského štátu, v ktorom má trvalý pobyt,
c)
subjekty, ktoré poskytujú služby prostredníctvom tohto čísla, vytvorili finančné, organizačné a personálne predpoklady potrebné pre zabezpečenie nepretržitého poskytovania tejto služby, a informovali koncových užívateľov o existencii a účele tejto služby, alebo iných služieb, ktoré poskytujú prostredníctvom množiny čísel 116.
(7)
Podnik a subjekt podľa § 55 ods. 3 sú povinné poskytnúť na požiadanie úradu informácie potrebné pri zostavovaní a uplatňovaní národného číslovacieho plánu.
(8)
Podnik a subjekt podľa § 55 ods. 3, ktorým bolo vydané individuálne povolenie na používanie čísel podľa § 55, nesmú pri využívaní týchto čísel diskriminovať iné podniky poskytujúce služby pri poskytovaní prístupu k týmto službám.
(9)
Úrad sprístupní množinu alebo množiny negeografických čísiel na účely poskytovania iných ako interpersonálnych komunikačných služieb vrátane špecifických služieb poskytovaných subjektmi podľa § 55 ods. 3 na celom území Európskej únie.
(10)
Úrad poskytne informácie týkajúce sa čísel, ktoré je možné používať mimo územia Slovenskej republiky, orgánu európskych regulátorov, ktorý spravuje databázu čísel, ktoré je možné používať mimo členského štátu, ktorý tieto čísla spravuje, s cieľom kontrolovať dodržiavanie podmienok uložených v individuálnom povolení na používanie týchto čísel. Úrad poskytne informácie podľa prvej vety v lehote, rozsahu a forme, určenej orgánom európskych regulátorov.
(11)
Ak úrad na základe dohody s národným regulačným orgánom iného členského štátu alebo iným orgánom iného členského štátu, ktorý je zodpovedný za správu čísel, určí osobitné podmienky používania služby založenej na číslach v susediacich geografických oblastiach, ktoré sú na území rôznych členských štátov, alebo ak rozhodne o spoločnom používaní číslovacieho plánu pre niektoré alebo pre všetky kategórie čísel, je povinný zabezpečiť primeranú informovanosť koncových užívateľov, ktorí sú týmto dotknutí.
(12)
Poskytovateľ služby je povinný zabezpečiť, aby koncoví užívatelia, najmä koncoví užívatelia služieb komunikácie stroj-stroj (M2M), mali možnosť vykonať zmenu poskytovateľa siete alebo služby, najmä služby komunikácie stroj-stroj (M2M), prostredníctvom priradenia čísla koncovému zariadeniu, ktoré sa používa na poskytovanie služby komunikácie stroj-stroj (M2M), na diaľku, a bez nutnosti fyzického zásahu do tohto zariadenia, ak je to technicky uskutočniteľné.
(13)
Úrad pri správe čísel postupuje v záujme podpory harmonizácie osobitných čísel alebo číselných množín v rámci Európskej únie s cieľom zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu a rozvoj celoeurópskych služieb v súlade s vykonávacími predpismi Európskej komisie.
(14)
Národný číslovací plán ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad. Národný číslovací plán a jeho zmeny úrad zverejňuje na svojom webovom sídle.
§ 55
Individuálne povolenie na používanie čísel
(1)
Čísla je možné používať len na základe individuálneho povolenia na používanie čísel. Individuálne povolenie na používanie čísel je rozhodnutie úradu o pridelení čísel uvedených v národnom číslovacom pláne.
(2)
Úrad pridelí čísla z národného číslovacieho plánu na účel, ktorý je v súlade s účelom uvedeným v národnom číslovacom pláne, na základe žiadosti podniku, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejne dostupné služby, osoby, ktorá chce poskytovať verejnú sieť alebo verejne dostupné služby a požiadala o pridelenie čísel najskôr jeden mesiac pred predpokladaným dátumom začatia poskytovania sietí alebo služieb uvedeným v žiadosti, alebo subjektu podľa odseku 3, alebo na základe žiadosti osoby požadujúcej pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu na účely poskytovania harmonizovaných služieb sociálneho významu, a to do troch týždňov od doručenia úplnej žiadosti podľa odseku 4 a ak neexistujú dôvody podľa odseku 7.
(3)
Úrad môže vydať individuálne povolenie na používanie čísel na poskytovanie špecifických služieb aj tým subjektom, ktoré nie sú podnikmi, za predpokladu, že tieto subjekty v súlade s usmernením orgánu európskych regulátorov o spoločných kritériách pre posúdenie schopnosti spravovať zdroje číslovania a o riziku vyčerpania zdrojov číslovania preukážu schopnosť spravovať čísla a zabezpečiť ich využívanie v súlade s podmienkami uvedenými v tomto paragrafe a za predpokladu, že existuje dostatok čísel na zabezpečenie súčasného a predvídateľného budúceho dopytu po číslach. Ak úrad v súlade s usmernením podľa predchádzajúcej vety preukáže hroziace riziko nedostatku čísel, zastaví vydávanie individuálnych povolení na používanie čísel subjektom, ktoré nie sú podnikmi. Špecifickými službami podľa prvej vety sú služby, ktoré nie sú službou podľa tohto zákona a na ktorých poskytovanie sa využívajú negeografické čísla s výnimkou čísel prevádzkovaných v mobilnej sieti.
(4)
Žiadosť o pridelenie čísel obsahuje
a)
údaje žiadateľa v rozsahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b),
b)
údaje o požadovaných číslach,
c)
účel použitia čísel,
d)
čas používania čísel,
e)
prílohu, ktorou sú doklady o splnení podmienok na pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,88) ak sa požaduje takéto číslo.
(5)
Úrad môže vyžadovať predloženie dokumentov a informácií potrebných na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 4.
(6)
Individuálne povolenie na používanie čísel môže obsahovať len
a)
identifikačné údaje držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel,
b)
pridelené čísla a určenie služby, na ktorú sa majú čísla používať, vrátane požiadaviek spojených s poskytovaním tejto služby a povinností súvisiacich s používaním pridelených čísel pri poskytovaní tejto služby,
c)
zásady tvorby cien a maximálne ceny služieb poskytovaných prostredníctvom špecifických čísel alebo číselných množín, ak je to potrebné na ochranu spotrebiteľov,
d)
zásady efektívneho využívania čísel,
e)
požiadavky na prenositeľnosť čísel,
f)
povinnosť poskytovať údaje o koncových užívateľoch pre potreby zabezpečenia informačnej služby o telefónnych číslach,
g)
maximálnu dobu, na ktorú sa čísla prideľujú, pričom zmena tejto doby závisí od zmien v národnom číslovacom pláne; pri určení doby úrad zohľadní službu, s ktorou je spojené používanie čísla a lehotu potrebnú na zabezpečenie návratnosti investícií spojených s poskytovaním služby a používaním čísla,
h)
podmienky prevodu práva na používanie čísel iniciovaného držiteľom individuálneho povolenia na používanie čísel vrátane požiadaviek, podľa ktorých sú podmienky uvedené v individuálnom povolení na používanie čísel záväzné pre všetky subjekty, na ktoré sa toto právo prenáša,
i)
opakovanú úhradu za pridelené čísla a spôsob jej platenia,
j)
záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohôd týkajúcich sa používania čísel,
k)
povinnosti, ktorými sa pri číslach pridelených na základe individuálneho povolenia na používanie čísel, ktoré je možné používať mimo územia Slovenskej republiky, zabezpečí dodržiavanie pravidiel ochrany spotrebiteľa a pravidiel používania čísel platných v členskom štáte, v ktorom sa tieto čísla používajú,
l)
povinnosť každoročne v lehote uvedenej v individuálnom povolení na používanie čísel predkladať úradu správu o používaní čísel.
(7)
Úrad čísla nepridelí, ak
a)
to vyžaduje dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
pridelenie čísel neumožňuje národný číslovací plán,
c)
požadované čísla nie sú k dispozícii,
d)
žiadateľ o pridelenie harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu nespĺňa podmienky na pridelenie čísel podľa osobitného predpisu,88) alebo
e)
žiadateľovi v posledných troch rokoch zrušil individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla z dôvodu podľa odseku 13 písm. a) prvého až tretieho bodu,
f)
to nie je v záujme efektívneho využívania čísel.
(8)
Úrad preruší konanie o vydaní individuálneho povolenia na používanie čísel, ak bolo pred prijatím žiadosti podľa odseku 4 začaté konanie o zrušení individuálneho povolenia na používanie čísel alebo konanie o odobratí prideleného čísla týkajúce sa toho istého subjektu.
(9)
Úrad zastaví konanie o vydaní individuálneho povolenia na používanie čísel, ak žiadateľ o individuálne povolenie na používanie čísel predloží dokumenty a informácie potrebné na preukázanie skutočností uvedených v žiadosti podľa odseku 4, ktoré odporujú obsahu žiadosti alebo z nich vyplýva dôvod na nepridelenie čísla, alebo ak takéto dokumenty a informácie nepredloží.
(10)
Úrad rozhodne o zmene prideleného čísla alebo o zmene podmienok jeho používania pred uplynutím lehoty, na ktorú bolo číslo pridelené,
a)
ak je to nevyhnutné na dodržanie záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
ak je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu a ochrany verejného poriadku,
c)
ak je to nevyhnutné v záujme zachovania bezpečnosti verejnej prevádzky siete z technických alebo prevádzkových dôvodov,
d)
ak došlo k zmene skutočností, na ktorých základe úrad rozhodol o pridelení čísla, alebo
e)
na základe odôvodnenej žiadosti držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel za predpokladu, že sú splnené podmienky pre pridelenie čísla.
(11)
V konaní podľa odseku 10 úrad písomne oznámi držiteľovi individuálneho povolenia na používanie čísel zamýšľanú zmenu a jej odôvodenie; držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel môže do štyroch týždňov odo dňa doručenia tohto oznámenia vyjadriť k zamýšľanej zmene svoje stanovisko, ktoré úrad vyhodnotí v konaní.
(12)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný v lehote určenej úradom a na svoje náklady vykonať rozhodnutie úradu o zmene pridelenia čísel podľa odseku 10.
(13)
Úrad zruší individuálne povolenie na používanie čísel alebo rozhodne o odobratí prideleného čísla, ak
a)
držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel
1.
neplní povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo individuálnym povolením na používanie čísla vrátane jeho zmien, hoci bol na možnosť odobratia čísla písomne upozornený v zápise o výsledku kontroly podľa § 122 ods. 11 písm. i) a neodstránil nedostatky v primeranej lehote určenej úradom; to neplatí pre opakovanú úhradu za pridelené čísla,
2.
najmenej šesť mesiacov od pridelenia čísla toto číslo nepoužíval alebo ak prestal pridelené číslo používať najmenej počas troch mesiacov,
3.
neuhradil opakovanú úhradu za pridelené čísla do troch mesiacov odo dňa jej splatnosti,
4.
prestal spĺňať podmienky na používanie prideleného harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu podľa osobitného predpisu,88)
5.
nevyužíva alebo nepreukáže zámer využívať číslo v súlade s účelom jeho využitia podľa národného číslovacieho plánu, alebo
b)
je to nevyhnutné z hľadiska obrany štátu, bezpečnosti štátu alebo ochrany verejného poriadku.
(14)
Individuálne povolenie na používanie čísel stráca platnosť dňom
a)
uplynutia lehoty, na ktorú bolo číslo pridelené,
b)
doručenia oznámenia držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel o vrátení čísel úradu,
c)
doručenia oznámenia podniku o ukončení poskytovania siete alebo služby úradu alebo ku dňu výmazu podniku z evidencie,
d)
právoplatnosti rozhodnutia o odobratí čísla,
e)
zániku držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel; to neplatí, ak má držiteľ právneho nástupcu, alebo
f)
právoplatnosti rozhodnutia o zákaze poskytovať siete alebo služby.
(15)
Držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel je povinný platiť za každé pridelené číslo opakovanú úhradu podľa sadzobníka úhrad. Výška opakovanej úhrady musí byť určená v súlade s cieľmi, zásadami a princípmi podľa § 1 a 7. Sadzobník úhrad za pridelené čísla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(16)
Úrad v individuálnom povolení na používanie čísel uvedie, či je možné práva vyplývajúce z pridelenia čísel previesť a podmienky prevodu práva na používanie čísel v súlade s týmto zákonom.
(17)
Ak je možné práva vyplývajúce z pridelenia čísel podľa odseku 1 previesť, môže držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel podať návrh na zmenu držiteľa individuálneho povolenia vo vzťahu k všetkým právam súvisiacim s pridelením čísel, alebo k ich časti. Súčasťou návrhu sú všetky podklady a informácie potrebné na posúdenie skutočností, či je možné prevod práv uskutočniť podľa odseku 21. Úrad úplný návrh podľa prvej vety zverejní na svojom webovom sídle do piatich pracovných dní odo dňa doručenia návrhu.
(18)
Ak dôjde k ukončeniu zmluvy o prevode práv pred vydaním rozhodnutia o zmene držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel, podnik bezodkladne túto skutočnosť oznámi úradu. Úrad konanie zastaví na základe oznámenia podľa prvej vety, alebo ak sa o ukončení zmluvy dozvie inak.
(19)
Úrad rozhodne o zmene držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel, ak tomu nebráni dôvod podľa odseku 21. Podmienky a povinnosti určené individuálnym povolením na používanie čísel zostávajú zachované. Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia podľa prvej vety dochádza k prevodu práv vyplývajúcich z pridelenia čísel. Úrad svoje rozhodnutie zverejní do siedmich pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti.
(20)
Ak prevod práv nie je možné uskutočniť podľa odseku 21, úrad návrh na zmenu držiteľa individuálneho povolenia na používanie čísel zamietne a konanie zastaví.
(21)
Prevod práv nie je možné uskutočniť, ak
a)
to vyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo z členstva v medzinárodnej organizácii,
b)
žiadateľovi o prevod v posledných troch rokoch úrad zrušil individuálne povolenie na používanie čísla alebo rozhodol o odobratí prideleného čísla,
c)
žiadateľ o prevod harmonizovaného európskeho čísla sociálneho významu nespĺňa podmienky na pridelenie čísla podľa osobitného predpisu,88)
d)
hrozí riziko, že osoba, na ktorú sa práva majú previesť, nedokáže plniť podmienky a povinnosti uvedené v individuálnom povolení na používanie čísel, alebo
e)
prevodom by došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže.
Piata hlava
Prepojenie sietí a prístup
§ 56
(1)
O prístup alebo prepojenie môže požiadať podnik, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má zámer poskytovať siete alebo služby, alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje siete alebo služby v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike. Poskytovateľ sietí alebo služieb v inom členskom štáte, ktorý žiada o prepojenie alebo prístup, nemusí spĺňať povinnosti určené všeobecným povolením, ak neposkytuje služby alebo neprevádzkuje sieť v Slovenskej republike.
(2)
Úrad rozhodnutím zruší podniku povinnosť ponúkať pri poskytovaní prepojenia alebo prístupu rôznym podnikom odlišné podmienky za obdobné služby alebo opatrenia, ktoré nesúvisia so skutočne poskytovanými službami prepojenia alebo prístupu, ak boli uložené, ani takú povinnosť alebo opatrenie neuloží. To neplatí, ak úrad takú povinnosť uložil alebo uloží vo všeobecnom povolení, všeobecnom povolení na používanie frekvencií, v individuálnom povolení na používanie frekvencií alebo v individuálnom povolení na používanie čísel.
§ 57
(1)
Podnik poskytujúci verejnú sieť má právo a na požiadanie žiadateľa podľa § 56 ods. 1 povinnosť rokovať o podmienkach prepojenia sietí na účely poskytovania verejne dostupných služieb, aby sa zabezpečilo ich poskytovanie a interoperabilita. Ak je to uskutočniteľné, podnik je povinný na základe zmluvy prepojiť svoju sieť so sieťou žiadajúceho poskytovateľa verejnej siete. Zmluva o prepojení musí byť písomná. Podstatnou náležitosťou zmluvy o prepojení je cena.
(2)
Podnik poskytujúci verejnú sieť je povinný umožniť prepojenie
a)
za technických požiadaviek vyplývajúcich z technických noriem a technických špecifikácií podľa § 20 zabezpečujúcich interoperabilitu služieb,
b)
v primeranej lehote a za primeraných zmluvných podmienok, pričom prepojenie nesmie byť podmienené platbou za tie časti verejnej siete alebo zariadenia, ktoré nie sú na prepojenie nevyhnutne potrebné,
c)
aj v iných miestach ako v obvyklých bodoch prepojenia, ak o to poskytovateľ verejnej siete žiadajúci o prepojenie požiada a uhradí nevyhnutné náklady takého prepojenia a je to technicky uskutočniteľné.
(3)
Prepojenie môže poskytovať podnik alebo tretia osoba, ktorá má prístup k verejnej sieti. Prepojenie verejných sietí musí byť prístupné v obvyklých bodoch prepojenia a v kvalite, ktorá nie je horšia ako pri prevádzkovaní verejnej siete pre vlastnú potrebu podniku alebo poskytovaní verejnej siete a služby podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. Podnik je zodpovedný za interoperabilitu služieb na strane ním prevádzkovanej verejnej siete až po bod prepojenia.
(4)
Zmluvu o prepojení sietí v národnom bode prepojenia uzatvorenú za účelom prepojenia interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach, ako aj všetky jej zmeny a dodatky je podnik povinný v písomnej forme predložiť úradu do 45 dní odo dňa uzavretia zmluvy alebo jej dodatku; základné technické a ekonomické podmienky prepojenia je podnik povinný predložiť úradu elektronicky v rovnakej lehote. Úrad na svojom webovom sídle zverejní základné technické a ekonomické podmienky prepojenia a umožní nahliadnuť do zmluvy každému, kto o to požiada, okrem tých častí zmluvy, ktoré sú označené ako predmet obchodného tajomstva. Predmetom obchodného tajomstva nie je cena za prepojenie.
(5)
Informácie získané na účely prepojenia verejných sietí môžu podniky použiť len na účel, na ktorý boli poskytnuté, a nesmú ich sprístupniť tretím stranám vrátane interných organizačných zložiek podniku, pre ktoré by takéto informácie mohli znamenať konkurenčnú výhodu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na informácie podľa § 15 a na verejne dostupné informácie.
(6)
Ak podniky alebo osoby, ktoré môžu požiadať o prepojenie podľa § 56 ods. 1, neuzavrú písomnú zmluvu o prepojení do dvoch mesiacov odo dňa začatia rokovania o návrhu zmluvy, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť úradu návrh na riešenie sporu o prepojení podľa § 128. Súčasťou návrhu podniku alebo osoby podľa prvej vety na rozhodnutie sporu musí byť návrh zmluvy so špecifikáciou jeho sporných častí. Dňom začatia rokovania o návrhu zmluvy sa rozumie deň, kedy podnik preukázateľne doručil písomný návrh zmluvy druhému podniku.
§ 58
(1)
Bez ohľadu na povinnosti uložené úradom podniku s významným vplyvom je úrad oprávnený uložiť v odôvodnených prípadoch a v potrebnom rozsahu
a)
podnikom, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu a ktoré ovládajú prístup ku koncovým užívateľom, povinnosť prepojenia sietí v záujme zabezpečenia spojenia medzi koncovými bodmi,
b)
podnikom, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu a ovládajú prístup ku koncovým užívateľom, povinnosť zabezpečiť interoperabilitu služieb,
c)
poskytovateľom komunikačnej služby nezávislej od čísel, ktorí dosahujú významnú úroveň pokrytia a využívania zo strany koncových užívateľov, povinnosť zabezpečiť interoperabilitu svojich služieb v rozsahu potrebnom na zabezpečenie spojenia medzi koncovými užívateľmi vrátane odôvodnenej povinnosti zverejniť a umožniť používanie, úpravu a šírenie podstatných informácií orgánmi a inými podnikmi alebo povinnosť používať a zaviesť relevantné medzinárodné technické normy alebo technické špecifikácie podľa § 20,
d)
podnikom povinnosť zabezpečiť prístup koncových užívateľov k aplikačnému programovému rozhraniu a elektronickému programovému sprievodcovi v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prístupu koncových užívateľov k službám digitálneho rozhlasového a televízneho vysielania a súvisiacim doplnkovým službám za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.
(2)
Úrad je povinný pri ukladaní povinností prístupu podľa odseku 1 vytvoriť také podmienky v súvislosti s prepojením, prístupom a zabezpečením interoperability služieb, ktoré sú v záujme plnenia cieľov podľa § 1, efektívnosti, udržateľnej hospodárskej súťaže, budovania vysokokapacitných sietí, podpory efektívnych investícií a inovácií a ktoré prispievajú k maximalizácii výhod pre koncových užívateľov.
(3)
Úrad poskytuje usmernenia v súvislosti s prepojením alebo prístupom malým a stredným podnikom alebo podniku, ktorý poskytuje sieť s obmedzeným geografickým pokrytím, a na svojom webovom sídle zverejní a aktualizuje postupy súvisiace so získavaním prístupu alebo prepojenia.
§ 59
(1)
Bez ohľadu na povinnosti uložené podľa § 58 môže úrad na základe odôvodnenej žiadosti podniku uložiť povinnosť inému podniku poskytnúť prístup k vedeniam vo vnútri budov, ako aj k pridruženým prostriedkom vo vnútri budovy alebo po prvý sústreďovací bod alebo distribučný bod umiestnený mimo budovy definovaný úradom v súlade s usmernením orgánu európskych regulátorov. Ak by paralelné vybudovanie prvkov siete bolo ekonomicky neefektívne alebo technicky neuskutočniteľné, je úrad oprávnený uložiť povinnosť prístupu podľa predchádzajúcej vety podniku alebo vlastníkovi prvkov siete, ktorý nie je podnikom. Úrad v rozhodnutí o uložení povinnosti poskytnúť prístup určí podmienky týkajúce sa poskytovania prístupu k uvedeným prvkom siete, pridruženým prostriedkom a pridruženým službám, podmienky transparentnosti, nediskriminácie a rozdelenia nákladov s ohľadom na mieru rizika a zostatkovú hodnotu celkového vloženého kapitálu. Žiadosť podniku podľa prvej vety obsahuje najmä označenie žiadateľa, označenie podniku alebo vlastníka prvkov siete, ktorému má byť povinnosť uložená, odôvodnenie žiadosti, najmä skutočnosti, ktoré odôvodňujú postup podľa tohto odseku.
(2)
Ak po zohľadnení povinností uložených podniku s významným vplyvom na základe analýzy relevantného trhu úrad zistí, že povinnosti uložené podľa odseku 1 by nezabezpečili odstránenie významných a dlhodobých ekonomických alebo technických prekážok paralelného vybudovania prvkov siete, ktoré významnou mierou obmedzujú vplyv hospodárskej súťaže na koncových užívateľov, môže uložiť povinnosť podniku alebo vlastníkovi prvkov siete, ktorý nie je podnikom, za spravodlivých a primeraných podmienok poskytnúť prístup k úradom definovanému bodu siete nachádzajúcemu sa za prvým sústreďovacím bodom alebo distribučným bodom, z ktorého je možné pripojiť taký počet koncových užívateľov, ktorý je z ekonomického hľadiska pre záujemcu o takýto prístup efektívny, ak je to technicky uskutočniteľné. Pri určovaní bodu siete nachádzajúcom sa za prvým sústreďovacím bodom alebo distribučným bodom úrad v čo najväčšej miere zohľadní usmernenie orgánu európskych regulátorov. Ak je to odôvodnené z technického alebo ekonomického hľadiska, môže úrad uložiť povinnosť poskytnúť aktívny alebo virtuálny prístup.
(3)
Úrad neuloží podniku povinnosti podľa odseku 2, ak
a)
podnik, ktorého by sa uložené povinnosti týkali, je podnikom pôsobiacim výlučne na veľkoobchodnom trhu podľa § 79 ods. 1 a za spravodlivých, nediskriminačných a primeraných podmienok poskytuje ktorémukoľvek podniku realizovateľný prístup k vysokokapacitnej sieti na účely poskytovania služieb koncovým užívateľom; to neplatí, ak ide o podniky poskytujúce siete, ktorých budovanie je financované z verejných prostriedkov,
b)
uloženie povinností by ohrozilo ekonomickú alebo finančnú realizovateľnosť budovania novej siete, najmä v prípade sietí lokálneho významu.
(4)
Úrad v súvislosti s poskytovaním služieb na lokálnej úrovni, ktorých poskytovanie závisí od používania frekvencií, uloží podniku povinnosti súvisiace so spoločným využívaním prístupu k pasívnej infraštruktúre, alebo povinnosť uzavrieť zmluvu o poskytnutí národného roamingu v prípade, ak neexistuje ponuka iného porovnateľného a realizovateľného spôsobu zabezpečenia prístupu ku koncovým užívateľom, ktorý by bol poskytovaný za spravodlivých a primeraných podmienok. Úrad je oprávnený uložiť povinnosť podľa predchádzajúcej vety iba v prípade, ak podmienka jej plnenia bola uvedená v individuálnom povolení na používanie frekvencií v lokalite, ktorej sa uloženie povinnosti týka alebo bola uvedená v pláne využívania frekvenčného spektra, a existujú neprekonateľné ekonomické alebo technické prekážky umiestnenia pasívnej infraštruktúry a budovania sietí nevyhnutných na poskytovanie služieb závislých od používania frekvencií, v dôsledku čoho je dostupnosť sietí alebo služieb pre koncových užívateľov nedostatočná alebo ju nie je možné zabezpečiť vôbec. Ak úrad zistí, že uloženie povinnosti prístupu alebo spoločného využívania pasívnej infraštruktúry nie je dostatočné na riešenie problémov na trhu podľa predchádzajúcej vety, uloží podniku povinnosť umožniť prístup k aktívnej infraštruktúre.
(5)
Úrad pri ukladaní povinností podľa odseku 4 zohľadní
a)
potrebu zabezpečiť dostupnosť služieb v celej Európskej únii vrátane dostupnosti služieb pozdĺž hlavných dopravných trás a v špecifických geografických oblastiach a možnosť významného rozšírenia výberu služieb a zvýšenia ich kvality pre koncových užívateľov,
b)
potrebu zabezpečiť efektívne využívanie frekvenčného spektra,
c)
technickú realizovateľnosť spoločného využívania pasívnej infraštruktúry alebo aktívnej infraštruktúry a s ním súvisiace podmienky,
d)
stav hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre a na službách,
e)
technologické inovácie,
f)
potrebu podporovať zámer poskytovateľa prístupu vybudovať infraštruktúru.
(6)
Úrad je pri riešení sporu medzi podnikmi podľa § 128 oprávnený uložiť podniku využívajúcemu prístup podľa odseku 4 povinnosť umožniť v danej lokalite spoločné používanie pridelených frekvencií s podnikom, ktorému úrad uložil povinnosť podľa odseku 4.
(7)
Úrad ukladá povinnosti podľa § 58 a odsekov 1 až 6 v súlade s princípmi objektívnosti, transparentnosti, primeranosti a nediskriminácie na návrh oprávnenej osoby alebo z vlastného podnetu, ak je to odôvodnené naplnením cieľov, zásad a princípov podľa § 1 a 7, pričom pri ukladaní povinností prihliada na výsledky verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií. Úrad v lehote piatich rokov od vydania rozhodnutia o uložení povinností podľa § 58 a odsekov 1 až 6 posúdi ich odôvodnenosť a rozhodne o ich zrušení alebo zmene, pričom výsledok posúdenia úrad oznámi Európskej komisii a orgánu európskych regulátorov v súlade s ustanovením o nadnárodných konzultáciách.
§ 60
Systém podmieneného prístupu
(1)
Podnik poskytujúci služby systémom podmieneného prístupu k digitálnej televízii a digitálnemu rozhlasu, bez ohľadu na prenosové prostriedky vysielania, je povinný
a)
ponúkať všetkým vysielateľom spravodlivo, primerane a nediskriminačne technické služby, ktoré umožňujú príjem digitálne vysielaných služieb vysielateľov zo strany oprávnených divákov alebo poslucháčov prostredníctvom dekodérov spravovaných podnikom poskytujúcim podmienený prístup,
b)
viesť v účtovníctve oddelene činnosti súvisiace s podmieneným prístupom.
(2)
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že na relevantnom trhu súvisiacom s podmieneným prístupom nie je podnik s významným vplyvom a na tomto relevantnom trhu bol určený podnik s významným vplyvom, vydá po verejných konzultáciách a nadnárodných konzultáciách rozhodnutie, ktorým zruší rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností.
(3)
Súčasťou analýzy podľa odseku 2 je aj posúdenie, či zrušením povinností
a)
nebude nepriaznivo ovplyvnený prístup koncových užívateľov k rozhlasovému a televíznemu vysielaniu, televíznym programom a službám určeným podľa osobitného predpisu,89)
b)
nebudú nepriaznivo ovplyvnené predpoklady pre vznik a zachovanie efektívnej hospodárskej súťaže na trhu maloobchodných služieb poskytovania digitálneho televízneho a rozhlasového vysielania a na trhu systémov podmieneného prístupu a iných súvisiacich zariadení.
(4)
Úrad v rozhodnutí o zrušení povinností podľa odseku 2 uloží podniku povinnosť upovedomiť iné podniky dotknuté rozhodnutím o zrušení povinností súvisiacich s podmieneným prístupom, najmä v prípade existencie zmlúv uzatvorených na základe povinností uložených podniku s významným vplyvom. Úrad je oprávnený v rozhodnutí určiť lehotu, v ktorej je podnik povinný informovať dotknuté podniky o ukončení poskytovania podmieneného prístupu, ak sa tak rozhodne na základe rozhodnutia úradu o zrušení povinností.
(5)
Úrad je oprávnený uložiť podnikom poskytujúcim služby podmieneného prístupu povinnosti týkajúce sa prezentačných aspektov elektronických programových sprievodcov a podobných zoznamov a orientačných prostriedkov.
Šiesta hlava
Regulácia súťaže
§ 61
Podnik s významným vplyvom
(1)
Úrad na základe analýzy relevantného trhu určí, či na relevantnom trhu existuje podnik s významným vplyvom. Ak na relevantnom trhu existuje podnik s významným vplyvom, úrad o tom vydá rozhodnutie.
(2)
Podnik s významným vplyvom na určitom relevantnom trhu môže úrad určiť za podnik s významným vplyvom aj na trhu úzko súvisiacom, ak sú väzby medzi týmito dvoma trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z jedného trhu na druhý, a tým posilnenie vplyvu podniku na trh. Úrad môže uložiť podniku s významným vplyvom podľa prvej vety na trhu úzko súvisiacom povinnosti podľa § 67 až 69 alebo § 73.
§ 62
Určenie a vymedzenie relevantných trhov
(1)
Úrad vydá zoznam relevantných trhov na základe odporúčania Európskej komisie o relevantných trhoch produktov a služieb v odvetví elektronických komunikácií podliehajúcich regulácii ex ante (ďalej len „odporúčanie o relevantných trhoch“). Zoznam relevantných trhov úrad uverejňuje vo vestníku.
(2)
Úrad môže do zoznamu relevantných trhov zahrnúť aj trh, ktorý nie je uvedený v odporúčaní o relevantných trhoch, ak tento trh spĺňa test troch kritérií podľa odseku 3. Test troch kritérií podlieha procesu verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií.
(3)
Test troch kritérií je spôsob určenia, či je na trhu opodstatnená regulácia ex ante. Test troch kritérií je splnený v prípade, ak sú kumulatívne splnené tieto tri kritériá:
a)
existencia podstatných a trvalých štrukturálnych, právnych alebo regulačných prekážok vstupu na trh,
b)
štruktúra trhu je taká, že trh v blízkej budúcnosti nesmeruje k efektívnej hospodárskej súťaži, ak ide o hospodársku súťaž založenú na infraštruktúre a inú hospodársku súťaž, ktorá vytvára prekážky vstupu,
c)
samotné uplatnenie právnych predpisov o hospodárskej súťaži nie je postačujúce na primerané riešenie zistených zlyhaní trhu.
(4)
Test troch kritérií podľa odseku 3 je považovaný za splnený na relevantných trhoch uvedených v odporúčaní o relevantných trhoch alebo na trhoch určených Európskou komisiou ako nadnárodné trhy, ak úrad v analýze nezistí, že jedno alebo viaceré z týchto kritérií nie sú splnené v osobitných vnútroštátnych podmienkach.
(5)
Úrad vymedzí relevantný trh z vecného hľadiska a geografického hľadiska s ohľadom na špecifické národné podmienky a na stav hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre.
(6)
Úrad pri vymedzení relevantného trhu podľa odseku 5 môže použiť aj výsledky geografického prieskumu podľa § 31.
§ 63
Nadnárodný trh
(1)
Úrad v spolupráci aspoň s jedným národným regulačným orgánom iného členského štátu môže predložiť orgánu európskych regulátorov odôvodnenú žiadosť o vypracovanie analýzy potenciálneho nadnárodného trhu na účely jeho prípadného určenia; nadnárodným trhom je trh určený rozhodnutím Európskej komisie, ktorý pokrýva územie Európskej únie alebo jeho podstatnú časť a nachádza sa v Slovenskej republike a najmenej v jednom ďalšom členskom štáte. Súčasťou odôvodnenej žiadosti sú dôkazy, ktoré viedli k predloženiu žiadosti. Ak Európska komisia určí nadnárodný trh, úrad ho uvedie v zozname relevantných trhov.
(2)
Ak Európska komisia určí nadnárodný trh, úrad v spolupráci s dotknutým národným regulačným orgánom iného členského štátu vypracuje spoločnú analýzu nadnárodného trhu podľa § 65, v ktorej po vzájomnej dohode navrhnú uložiť, ponechať, zmeniť alebo zrušiť povinnosti podľa § 66 a spoločne oznámia Európskej komisii opatrenia navrhované v súvislosti s analýzou trhu a inou regulačnou povinnosťou postupom podľa § 18.
(3)
Úrad môže pri analýze relevantného trhu spolupracovať s jedným alebo viacerými národnými regulačnými orgánmi iných členských štátov aj v prípade iného ako nadnárodného trhu identifikovaného Európskou komisiou podľa odseku 2, ak sú súťažné podmienky na predmetnom relevantnom trhu, ktorý je z geografického hľadiska vymedzený ako územie Slovenskej republiky alebo jeho časť a územie iného členského štátu alebo členských štátov alebo ich častí, dostatočne homogénne.
§ 64
Analýza nadnárodného dopytu koncových užívateľov
(1)
Úrad v spolupráci s jedným alebo viacerými národnými regulačnými orgánmi iných členských štátov môže predložiť orgánu európskych regulátorov odôvodnenú žiadosť o vypracovanie analýzy nadnárodného dopytu koncových užívateľov po produktoch a službách poskytovaných v Európskej únii na jednom alebo viacerých relevantných trhoch uvedených v odporúčaní o relevantných trhoch (ďalej len „analýza nadnárodného dopytu“). Súčasťou odôvodnenej žiadosti sú dôkazy preukazujúce problémy na strane dopytu, ktoré viedli k predloženiu žiadosti.
(2)
Odôvodnenú žiadosť podľa odseku 1 môže predložiť orgánu európskych regulátorov aj podnik alebo iná dotknutá osoba.
(3)
Analýzou nadnárodného dopytu vypracovanou orgánom európskych regulátorov nie je dotknuté určenie nadnárodných trhov podľa § 63 ani určenie relevantných trhov z vecného a geografického hľadiska podľa § 62.
(4)
Ak orgán európskych regulátorov dospeje vo svojej analýze nadnárodného dopytu k záveru, že nadnárodný dopyt koncových užívateľov existuje, je významný a nie je dostatočne uspokojený komerčnou alebo regulovanou ponukou, po konzultácii so zúčastnenými stranami a v úzkej spolupráci s Európskou komisiou vydá usmernenia k jednotnému prístupu národných regulačných orgánov k uspokojeniu zisteného nadnárodného dopytu, ktoré úrad zohľadní pri regulačnej činnosti.
§ 65
Analýza relevantného trhu
(1)
Cieľom analýzy relevantného trhu je zistiť, či na ňom existuje efektívna hospodárska súťaž. Efektívnou hospodárskou súťažou sa rozumie taký stav, pri ktorom ani jeden podnik pôsobiaci na príslušnom relevantnom trhu nemá významný vplyv.
(2)
Úrad pri analýze relevantného trhu posudzuje budúci vývoj na relevantnom trhu pri absencii regulácie, pričom zohľadní
a)
vývojové trendy, ktoré ovplyvňujú stav hospodárskej súťaže na relevantnom trhu vrátane trendov v súvislosti s obchodnými dohodami,
b)
všetky podstatné prekážky v hospodárskej súťaži na veľkoobchodnej a maloobchodnej úrovni bez ohľadu na to, či tieto prekážky majú pôvod v sieťach, službách alebo službách, ktoré nie sú elektronickými komunikačnými službami podľa tohto zákona, alebo v aplikáciách, ktoré sú z pohľadu koncového užívateľa porovnateľné, bez ohľadu na to, či sú súčasťou posudzovaného relevantného trhu,
c)
iné formy regulácie alebo opatrenia uložené a ovplyvňujúce v danom období relevantný trh alebo súvisiaci maloobchodný trh alebo trhy vrátane povinností uložených podľa § 22, § 57 až 59,
d)
povinnosti uložené podniku s významným vplyvom na inom relevantnom trhu.
(3)
Súčasťou analýzy relevantného trhu je vymedzenie relevantného trhu podľa § 62, posúdenie stavu hospodárskej súťaže na relevantnom trhu a ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že na ňom pôsobí podnik s významným vplyvom, aj navrhované povinnosti podľa § 66.
(4)
Úrad predloží analýzu relevantného trhu na nadnárodné konzultácie najneskôr do
a)
piatich rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia úradu o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností podľa § 66; túto lehotu možno výnimočne predĺžiť najviac o jeden rok, ak úrad predloží Európskej komisii najneskôr štyri mesiace pred uplynutím päťročnej lehoty odôvodnený návrh na jej predĺženie a Európska komisia voči takémuto návrhu do jedného mesiaca od jeho predloženia nevznesie námietku,
b)
troch rokov od prijatia Európskou komisiou aktualizovaného odporúčaného zoznamu relevantných trhov, ak ide o relevantný trh, ktorý pred prijatím aktualizovaného zoznamu relevantných trhov nebol predmetom analýzy relevantného trhu.
(5)
Ak úrad usúdi, že nebude môcť predložiť analýzu relevantného trhu na nadnárodné konzultácie v lehote podľa odseku 4, požiada orgán európskych regulátorov o spoluprácu pri dokončení analýzy relevantného trhu a pri návrhu na uloženie, zmenu alebo zrušenie povinností podľa § 66. Úrad do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty podľa odseku 4 predloží analýzu relevantného trhu na nadnárodné konzultácie.
§ 66
Uloženie, zmena alebo zrušenie povinností
(1)
Ak úrad určí rozhodnutím podnik s významným vplyvom podľa § 61, súčasne mu uloží alebo zmení povinnosti podľa § 67 až 73 a § 75 až 81.
(2)
Uložením alebo zmenou povinností podniku s významným vplyvom podľa odseku 1 nie sú dotknuté
a)
povinnosti ustanovené v § 14, § 22, § 58 až 60 a § 82, § 88 a 89,
b)
záväzky, ktoré na seba prevzal žiadateľ o vydanie individuálneho povolenia na používanie frekvencií alebo žiadateľ o predĺženie platnosti individuálneho povolenia na používanie frekvencií pred jeho vydaním alebo v priebehu výberového konania,
c)
povinnosti podnikov podľa § 109 až 117, ktoré nie sú určené ako podniky s významným vplyvom,
d)
medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(3)
Úrad môže vo výnimočných prípadoch po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie uložiť podniku s významným vplyvom na príslušnom relevantnom trhu aj iné povinnosti týkajúce sa prístupu alebo prepojenia, ako sú povinnosti podľa § 67 až 73 a § 75 až 79.
(4)
Povinnosti uložené podniku s významným vplyvom musia vychádzať zo zisteného stavu na relevantnom trhu, v prípade potreby zohľadňovať nadnárodný dopyt identifikovaný podľa § 64, pričom musia byť odôvodnené a primerané k cieľom, zásadám a princípom regulácie podľa § 1 a 7.
(5)
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že na relevantnom trhu nepôsobí podnik s významným vplyvom, alebo ak na základe testu troch kritérií podľa § 62 ods. 3 zistí, že trh nespĺňa tento test, neuloží povinnosť podľa odsekov 1 a 3. Ak na tomto relevantnom trhu už bol určený podnik s významným vplyvom, úrad vydá rozhodnutie o zrušení určenia podniku ako podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu a zrušení uložených povinností. Úrad v tomto rozhodnutí uloží podniku s významným vplyvom povinnosť upovedomiť podniky dotknuté rozhodnutím o zrušení povinností, najmä v prípade existencie zmlúv uzatvorených na základe povinností uložených podniku s významným vplyvom. Úrad je oprávnený v rozhodnutí určiť lehotu, v ktorej je podnik povinný informovať dotknuté podniky o ukončení poskytovania prístupu, ak sa rozhodne ukončiť poskytovanie prístupu na základe rozhodnutia úradu o zrušení povinností podľa druhej vety.
(6)
Úrad zohľadní nové vývojové trendy na trhu, najmä trendy v súvislosti s obchodnými dohodami vrátane zmlúv o spoluinvestovaní, ktoré majú vplyv na dynamiku hospodárskej súťaže. Ak vývojové trendy podľa prvej vety nie sú dostatočne významné na to, aby úrad vypracoval novú analýzu relevantného trhu, úrad bezodkladne posúdi, či je potrebné preskúmať povinnosti uložené podniku s významným vplyvom na relevantnom trhu a zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností podľa odseku 1, a to zrušením povinností alebo uložením nových povinností, s cieľom zabezpečiť, aby takéto povinnosti boli v súlade s odsekom 4. K návrhu rozhodnutia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.
(7)
Účastníkom konania vo veci určenia podniku s významným vplyvom a uloženia povinností podľa odseku 1 je podnik navrhnutý v analýze relevantného trhu za podnik s významným vplyvom. Účastníkom konania vo veci zmeny rozhodnutia podľa odseku 6 je podnik, rozhodnutie o ktorom úrad navrhuje zmeniť. Na účely týchto konaní sa práva účastníka konania podľa správneho poriadku uplatňujú počas verejných konzultácií. Podkladom na rozhodnutie je návrh opatrenia po vykonaní verejných konzultácií a vyjadrenie Európskej komisie v rámci nadnárodných konzultácií. Úrad rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom a uložení povinností zverejní vo vestníku.
(8)
Ak je na relevantnom trhu určený podnik s významným vplyvom, úrad vydá nové rozhodnutie o určení podniku s významným vplyvom, v ktorom mu existujúce povinnosti znovu uloží alebo ich zmení.
§ 67
Povinnosť transparentnosti
(1)
Úrad môže na zabezpečenie transparentnosti v súvislosti s prístupom alebo prepojením uložiť v rozhodnutí podľa § 66 podniku s významným vplyvom povinnosť zverejňovať špecifické informácie v súlade so zachovaním ochrany obchodného tajomstva, najmä informácie z účtovníctva, ceny, technické špecifikácie, charakteristiku sietí, ich očakávaný vývoj a plánované zmeny, podmienky ich poskytovania a používania vrátane podmienok pre zmeny prístupu k službám a aplikáciám alebo podmienok používania služieb a aplikácií najmä v súvislosti s prechodom zo zastaranej infraštruktúry.
(2)
Úrad môže v rozhodnutí podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť zverejniť referenčnú ponuku na prístup a prepojenie, najmä ak má tento podnik uloženú povinnosť nediskriminácie. Referenčná ponuka musí byť členená tak, aby sa zabezpečilo, že sa od podnikov požadujúcich prístup alebo prepojenie nebude vyžadovať úhrada za sieťové prvky a zariadenia, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby. Referenčná ponuka musí obsahovať opis jednotlivých položiek, bodov prepojenia alebo prístupu, kvality, súvisiace lehoty a zmluvné podmienky vrátane cien. Úrad môže v rozhodnutí podľa prvej vety určiť náležitosti referenčnej ponuky, pričom zohľadní usmernenia orgánu európskych regulátorov k minimálnym kritériám referenčnej ponuky.
(3)
Úrad v rozhodnutí podľa § 66 určí rozsah informácií, ktoré je podnik s významným vplyvom povinný predložiť úradu a ktoré je podnik s významným vplyvom povinný zverejniť, a to vrátane lehoty na predloženie alebo zverejnenie informácií, a spôsobu ich predloženia alebo zverejnenia.
(4)
Ak na príslušnom relevantnom trhu už je určený podnik s významným vplyvom, ktorý má zverejnenú referenčnú ponuku podľa predchádzajúceho rozhodnutia o určení podniku s významným vplyvom na príslušnom relevantnom trhu, úrad uloží tomuto podniku povinnosť ponechať túto referenčnú ponuku zverejnenú až do platnosti novej referenčnej ponuky.
(5)
Ak má podnik s významným vplyvom uložené povinnosti týkajúce sa veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre podľa § 70 a 71, úrad môže uložiť povinnosť zverejniť v referenčnej ponuke kľúčové ukazovatele výkonnosti, zodpovedajúce úrovne služieb doplnené garanciami úrovne služieb a kompenzačný mechanizmus. V prípade nedodržania parametrov zverejnených podľa predchádzajúcej vety je podnik s významným vplyvom povinný uhradiť podniku, ktorému poskytuje prístup, kompenzáciu podľa kompenzačného mechanizmu určeného v referenčnej ponuke alebo v rozhodnutí úradu.
(6)
Úrad môže uložiť rozhodnutím podniku s významným vplyvom povinnosť, aby zmenil referenčnú ponuku, ak je referenčná ponuka v rozpore s cieľmi, zásadami a princípmi podľa § 1 a 7. K návrhu rozhodnutia vo veci zmeny referenčnej ponuky úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.
§ 68
Povinnosti nediskriminácie
(1)
Úrad môže uložiť v rozhodnutí podľa § 66 podniku s významným vplyvom povinnosti nediskriminácie vo veci prístupu alebo prepojenia sietí. V rámci povinností nediskriminácie môže úrad uložiť povinnosť zabezpečenia rovnocennosti prístupu, technickej opakovateľnosti a ekonomickej opakovateľnosti ponúk.
(2)
Na základe povinností uložených podľa odseku 1 je podnik s významným vplyvom povinný uplatňovať voči iným podnikom porovnateľné podmienky za porovnateľných okolností, poskytovať služby a informácie iným podnikom za rovnakých podmienok a v rovnakej kvalite, ako keby ich využíval pre vlastnú potrebu alebo ich poskytoval podniku v postavení ovládanej osoby alebo podniku, v ktorom má právo spolurozhodovať. S cieľom zabezpečiť rovnocennosť prístupu môže úrad uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť poskytovať služby prístupu a prepojenia všetkým podnikom vrátane seba v rovnakej lehote, za rovnakých zmluvných podmienok vrátane podmienok týkajúcich sa cien, zodpovedajúcich úrovní služieb a s použitím rovnakých systémov a rovnakých postupov.
§ 69
Povinnosť vedenia oddelenej evidencie v účtovníctve
(1)
Úrad môže rozhodnutím podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť viesť v účtovníctve oddelene evidenciu každej špecifikovanej činnosti týkajúcej sa prístupu alebo prepojenia. Úrad môže v súlade s povinnosťou nediskriminácie vyžadovať od vertikálne integrovaného podniku, aby úradu prehľadným spôsobom predkladal štruktúru jeho veľkoobchodných cien, ako aj vnútropodnikových cien v záujme overenia a zabezpečenia povinnosti podľa § 68. Ak úrad podniku s významným vplyvom uloží povinnosť nediskriminácie podľa § 68 alebo z dôvodu, aby zabránil zvýhodňovaniu alebo znevýhodňovaniu niektorých služieb prerozdeľovaním nákladov a výnosov z iných služieb alebo medzi službami navzájom, môže určiť v rozhodnutí podľa § 66 štruktúru a metodiku vedenia oddelenej evidencie účtovníctva, pričom sa táto povinnosť môže vzťahovať aj na trhy, na ktorých podnik nebol určený za podnik s významným vplyvom.
(2)
Podnik s významným vplyvom je povinný predložiť oddelenú evidenciu účtovníctva podľa odseku 1 overenú nezávislým finančným audítorom47) v lehote určenej v rozhodnutí podľa § 66. Úrad tieto informácie zverejní, ak tým prispeje k otvorenému a konkurenčnému trhu a ak tieto informácie nie sú chránené ako predmet obchodného tajomstva.
§ 70
Prístup k pasívnej infraštruktúre
(1)
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že odmietnutie prístupu, alebo ponúkaný prístup za podmienok, ktoré majú účinok podobný odmietnutiu prístupu, by bol prekážkou pre vytvorenie a zabezpečenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech koncových užívateľov, uloží v rozhodnutí podniku s významným vplyvom podľa § 66 povinnosť vyhovieť žiadosti o prístup a používanie pasívnej infraštruktúry vrátane vedení vo vnútri budov, ak je to technicky uskutočniteľné.
(2)
Úrad môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 bez ohľadu na to, či sú súčasti pasívnej infraštruktúry, ktorých sa povinnosť prístupu podľa odseku 1 týka, zahrnuté vo vymedzení relevantného trhu, ktorý bol predmetom analýzy relevantného trhu, ak je táto povinnosť nevyhnutná a primeraná na splnenie cieľov podľa § 1.
§ 71
Povinnosti prístupu k špecifickým prvkom siete a pridruženým prostriedkom a ich používanie
(1)
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že odmietnutie prístupu alebo ponuka na prístup má charakter podmienok, ktoré majú účinok podobný odmietnutiu prístupu, a bol by prekážkou pre vytvorenie udržateľných podmienok efektívnej hospodárskej súťaže v prospech koncových užívateľov alebo by nebol v ich záujme, uloží rozhodnutím podľa § 66 podniku s významným vplyvom v súvislosti s prístupom alebo prepojením povinnosť vyhovieť žiadosti o prístup, o používanie určitých prvkov siete a pridružených prostriedkov a o prepojenie sietí, ak je to technicky uskutočniteľné. Úrad môže na zabezpečenie prístupu alebo prepojenia podniku s významným vplyvom uložiť povinnosť
a)
poskytovať prístup k špecifickým prvkom siete a pridruženým prostriedkom vrátane uvoľneného prístupu k účastníckemu vedeniu alebo k časti účastníckeho vedenia,
b)
poskytovať prístup k špecifickým aktívnym prvkom alebo virtuálnym prvkom siete a k službám,
c)
viesť rokovania v dobrej viere s inými podnikmi žiadajúcimi o prístup,
d)
nezrušiť už poskytnutý prístup,
e)
poskytovať určené služby za veľkoobchodných podmienok za účelom ich opakovaného predaja,
f)
zabezpečiť otvorený prístup k rozhraniam, protokolom alebo kľúčovým technológiám, ktoré sú potrebné na interoperabilitu služieb alebo na služby virtuálnej siete,
g)
umožniť spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov,
h)
poskytovať špecifické služby potrebné na zabezpečenie interoperability služieb medzi koncovými bodmi alebo roamingu v mobilných sieťach,
i)
zabezpečiť prístup k systémom na podporu prevádzky alebo k podobným softvérovým systémom potrebným na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže pri poskytovaní služieb,
j)
prepojiť siete alebo sieťové prostriedky,
k)
poskytovať prístup k pridruženým službám, ako je služba identifikácie, aktuálnej lokalizácie a prítomnosti.
(2)
Ak úrad určí povinnosti podľa odseku 1 môže podniku uložiť, aby tieto podmienky boli plnené spravodlivo, primerane a včas.
(3)
Úrad v súlade so zásadou proporcionality pri ukladaní povinností podľa odsekov 1 a 2 prihliada najmä na
a)
iné formy prístupu na tom istom alebo súvisiacom veľkoobchodnom relevantnom trhu a ich schopnosť prispieť k vyriešeniu identifikovaného súťažného problému v záujme koncových užívateľov, najmä komerčne poskytovaný veľkoobchodný prístup, veľkoobchodný prístup podľa § 58 a 59 alebo iný existujúci alebo plánovaný prístup podľa odseku 1,
b)
technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť použitia alebo inštalovania zariadení inými podnikmi s ohľadom na rýchlosť vývoja trhu, spôsob a typ prepojenia alebo prístupu vrátane možnosti využitia iných foriem prístupu na dodávateľskej úrovni distribučného reťazca,
c)
očakávaný technologický vývoj ovplyvňujúci usporiadanie siete a jej správu,
d)
potrebu zabezpečiť technologickú neutralitu umožňujúcu podnikom navrhovať a spravovať vlastné siete,
e)
uskutočniteľnosť požadovaného prístupu alebo prepojenia so zreteľom na dostupnú kapacitu siete,
f)
počiatočné investície vlastníka zariadení, berúc do úvahy všetky uskutočnené verejné investície a riziká spojené s investovaním, najmä investície do vysokokapacitných sietí a mieru rizika spojenú s týmito investíciami,
g)
potrebu dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže s dôrazom na ekonomicky efektívnu hospodársku súťaž v oblasti infraštruktúry a inovatívne modely podnikania podporujúce udržateľnú hospodársku súťaž, najmä spoluinvestovanie do siete,
h)
ochranu práv duševného vlastníctva, ak je to potrebné,
i)
poskytovanie celoeurópskych služieb.
(4)
Pri ukladaní povinností podľa odseku 1 alebo podľa § 70 úrad posúdi, či pre vytvorenie a zabezpečenie podmienok efektívnej hospodárskej súťaže a v prospech koncových užívateľov nie je postačujúce uložiť iba povinnosť podľa § 70.
(5)
Úrad môže na zabezpečenie obvyklej prevádzky siete určiť technické alebo prevádzkové podmienky prístupu alebo prepojenia, ktoré je povinný dodržiavať podnik poskytujúci prístup alebo prepojenie, ako aj osoba využívajúca prístup alebo prepojenie. Ak úrad uloží povinnosť dodržiavať osobitné technické normy alebo špecifikácie, musia byť v súlade s § 20.
§ 72
Regulácia cien
(1)
Regulácia cien je určenie alebo usmerňovanie výšky cien spôsobom určeným v rozhodnutí o regulácii cien. Úrad rozhodnutie o regulácii cien zverejní vo vestníku.
(2)
Úrad môže regulovať ceny
a)
prístupu a prepojenia,
b)
maloobchodných služieb,
c)
univerzálnej služby,
d)
pri prenositeľnosti čísla.
(3)
Spôsoby regulácie cien sú
a)
určenie maximálnych alebo minimálnych cien,
b)
usmerňovanie vývoja cien určením podmienok, ktorými sú
1.
maximálny rozsah možného zvýšenia cien vo vymedzenom období,
2.
maximálny podiel, v ktorom je možné premietnuť do ceny zvýšenie cien určených vstupov vo vymedzenom období,
3.
časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien na príslušnom relevantnom trhu najviac počas 12 mesiacov,
c)
určenie metódy kalkulácie cien vrátane povinnosti nákladovej orientácie, určenie efektívne a účelne vynaložených nákladov a primeraného zisku.
(4)
Úrad zabezpečí, aby spôsob regulácie cien podľa odseku 3 podporoval budovanie nových alebo zmodernizovaných sietí, efektívnu a udržateľnú hospodársku súťaž a maximalizoval výhody pre koncových užívateľov. Úrad pri určení povinnosti cenovej regulácie môže spôsoby regulácie cien účelne kombinovať. Pri regulácii cien podľa odseku 3 môže úrad určiť cenu aj na základe cien na porovnateľných trhoch.
(5)
Na účely konania o regulácii cien podľa odsekov 1 až 3 sa práva účastníka konania podľa správneho poriadku uplatňujú počas procesu verejných konzultácií.
(6)
Ak má podnik uloženú povinnosť nákladovej orientácie, je povinný úradu preukázať, že ceny sú vypočítané na základe súvisiacich a skutočne vynaložených nákladov a zahŕňajú primeranú mieru návratnosti vloženého kapitálu. Na účely kalkulácie cien nákladovo efektívnym spôsobom môže úrad určiť metódu kalkulácie cien, ktorá bude obsahovať druhy nákladov, ako aj pravidlá ich priradenia. Metóda účtovania nákladov určená úradom môže byť nezávislá od metódy kalkulácie nákladov používanej podnikom. Podnik je povinný vypočítať a predložiť na schválenie ceny podľa úradom určenej metódy kalkulácie cien a poskytnúť úradu ich odôvodnenie v lehote určenej úradom.
(7)
Úrad alebo ním poverená odborne spôsobilá a nezávislá osoba overí podnikom predložený výpočet kalkulácie cien. Úrad môže od podniku požadovať opätovné zdôvodnenie vypočítaných cien a v prípade potreby požadovať ich úpravu na základe rozhodnutia úradu o úprave ceny, k návrhu ktorého úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení ich výpočtu alebo úprave týchto cien úradom na základe rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety.
§ 73
Regulácia cien prístupu alebo prepojenia
(1)
Ak úrad na základe analýzy trhu týkajúcej sa prístupu alebo prepojenia zistí, že na tomto trhu nie je efektívna hospodárska súťaž, môže rozhodnutím podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom povinnosť cenovej regulácie. Ak úrad uloží povinnosť cenovej regulácie podľa prvej vety, vydá rozhodnutie podľa § 72 ods. 1 s cieľom zabezpečiť, aby podnik s významným vplyvom neuplatňoval neprimerane vysoké ceny alebo aby na trhu neaplikoval nepovolené stláčanie marže v neprospech koncových užívateľov. Pri určení povinnosti regulácie cien úrad zohľadní potrebu podpory hospodárskej súťaže a dlhodobý záujem v prospech koncových užívateľov, ktoré súvisia s rozvojom a používaním sietí novej generácie, a najmä so zavedením vysokokapacitných sietí. S cieľom podporovať investície vrátane investícií do sietí novej generácie a vysokokapacitných sietí úrad prihliadne na mieru investícií vynaložených podnikom s významným vplyvom. Ak úrad uloží povinnosť cenovej regulácie, umožní podniku započítať do kalkulácie výslednej ceny primeranú mieru návratnosti vloženého kapitálu, pričom zohľadní špecifické riziká konkrétneho nového sieťového investičného projektu.
(2)
Úrad neuloží povinnosť regulácie cien prístupu a prepojenia alebo, ak takáto povinnosť bola uložená, rozhodne o jej zrušení, ak v rámci analýzy trhu zistí, že maloobchodné ceny služieb iných podnikov predstavujú preukázateľný súťažný tlak na ceny podniku s významným vplyvom na súvisiacom maloobchodnom trhu a že povinnosti uložené podľa § 67 až 71, najmä povinnosť ekonomickej opakovateľnosti ponúk uložený podľa § 68, vytvárajú podmienky pre efektívne a nediskriminačné poskytovanie prístupu alebo prepojenia.
(3)
Úrad uloží povinnosti regulácie cien v prípade prístupu k existujúcim prvkom siete v záujme podpory efektívneho vstupu na trh a dostatočných stimulov pre všetky podniky na zavádzanie nových alebo zmodernizovaných sietí.
§ 74
Cena za ukončovanie volaní
(1)
Podnik poskytujúci veľkoobchodnú službu ukončenia volania v sieti v pevnom umiestnení alebo veľkoobchodnú službu ukončenia volania v individuálnej mobilnej sieti je povinný upraviť ceny za služby ukončovania volaní v konkrétnej sieti tak, aby cena, ktorú si účtuje, neprekračovala maximálnu cenu služby ukončenia hlasového volania v pevnom umiestnení alebo ukončenia volania v individuálnej mobilnej sieti ustanovenú osobitným predpisom.90)
(2)
Úrad monitoruje, či podniky neprekračujú maximálnu cenu služby ukončenia volania v pevnom umiestnení a maximálnu cenu ukončenia volania v individuálnej mobilnej sieti ustanovenú podľa odseku 1.
(3)
Ak Európska komisia neuloží maximálnu sadzbu za ukončenie volaní v mobilnej sieti ani v sieti v pevnom umiestnení, úrad môže vykonať analýzu relevantného trhu, pričom posúdi, či uloženie povinnosti cenovej regulácie je nevyhnutné. K návrhu opatrenia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.
(4)
Ak úrad na základe analýzy podľa odseku 3 v rozhodnutí podľa § 66 uloží povinnosť cenovej regulácie služieb ukončovania volaní v pevnom umiestnení alebo ukončovania volaní v individuálnej mobilnej sieti, povinnosť cenovej regulácie v rozhodnutí podľa § 72 ods. 3 písm. a) musí spĺňať tieto podmienky:
a)
ceny za ukončenie volaní v pevnom umiestnení, ako aj v individuálnej mobilnej sieti sú určené tak, že pokrývajú náklady vynaložené efektívnym poskytovateľom, pričom hodnota efektívne vynaložených nákladov vychádza zo súčasných nákladov; efektívne vynaložené náklady na službu sú určené prístupom zdola nahor pri použití dlhodobých prírastkových nákladov vynaložených pri poskytovaní veľkoobchodnej služby ukončenia hlasového volania v sieti podniku s významným vplyvom,
b)
relevantné prírastkové náklady na veľkoobchodnú službu ukončenia volania na konkrétnom relevantnom trhu sú určené ako rozdiel medzi celkovými dlhodobými nákladmi na všetky služby poskytované podnikom s významným vplyvom a celkovými dlhodobými nákladmi, ktoré by vznikli tomuto podniku, ak by veľkoobchodnú službu ukončenia volania neposkytoval,
c)
súčasťou nákladov na veľkoobchodnú službu ukončenia volania na predmetnom relevantnom trhu sú len náklady súvisiace s prevádzkou v sieti podniku s významným vplyvom, ktoré by tomuto podniku nevznikli, ak by veľkoobchodnú službu ukončenia volania neposkytoval,
d)
náklady súvisiace s dodatočnou kapacitou siete sú do nákladov na veľkoobchodnú službu ukončenia hlasového volania na predmetnom relevantnom trhu zahrnuté len do tej miery, ktorá zodpovedá potrebe navýšenia kapacity siete na účely zabezpečenia prenosu dodatočnej prevádzky v dôsledku poskytovania veľkoobchodnej služby ukončenia hlasového volania,
e)
úhrady za právo využívať frekvencie na základe individuálneho povolenia na používanie frekvencií sa do nákladov na poskytovanie veľkoobchodnej služby ukončenia hlasového volania v mobilnej sieti nezapočítavajú,
f)
do nákladov na veľkoobchodnú službu ukončenia volania na predmetnom relevantnom trhu sa započítavajú iba tie veľkoobchodné náklady, ktoré priamo súvisia s poskytovaním tejto služby,
g)
priemerné náklady súvisiace s poskytovaním veľkoobchodnej služby ukončenia volania v pevnom umiestnení sú pre všetkých poskytovateľov pevných sietí rovnaké bez ohľadu na veľkosť ich trhového podielu, a sú zohľadnené ako tie isté jednotkové náklady vynaložené efektívnym poskytovateľom,
h)
v prípade sieťových poskytovateľov veľkoobchodnej služby ukončenia volania v individuálnych mobilných sieťach sa pri výpočte zohľadnia len náklady efektívneho poskytovateľa, ktorého trhový podiel nie je nižší ako 20 %,
i)
výška odpisov sa určí použitím metódy ekonomických odpisov,
j)
pri výpočte efektívne vynaložených nákladov sa zohľadní progresívny technologický vývoj sietí, pričom základným predpokladom je prevádzka chrbticovej siete založená na báze adresy internetového protokolu (IP) a zohľadní sa viacero technológií využívaných v čase platnosti úradom definovanej maximálnej výšky sadzby ukončenia volaní v individuálnej mobilnej sieti; v prípade pevných sietí sa volania považujú výlučne za prepájanie paketov.
§ 75
Regulácia prvkov nových vysokokapacitných sietí
(1)
Podnik s významným vplyvom môže v súlade s postupom podľa § 78 ponúknuť záväzky, že pri zavádzaní vysokokapacitnej siete, ktorá sa skladá z optických prvkov vedúcich až do priestorov koncového užívateľa alebo po základňovú stanicu mobilnej siete, umožní záujemcom podieľať sa na investovaní do tejto siete.
(2)
Úrad pri posudzovaní parametrov vysokokapacitnej siete zohľadní usmernenie orgánu európskych regulátorov ku kritériám, ktoré musia byť splnené, aby sieť bolo možné považovať za vysokokapacitnú sieť. Za vysokokapacitné siete sa považujú aj siete pozostávajúce z optických prvkov vedúcich do bezprostrednej blízkosti priestorov koncového používateľa z vonkajšej strany, ak zavedenie optických prvkov až do priestorov koncového používateľa nie je technicky realizovateľné.
(3)
Ak sieť spĺňa charakteristiky vysokokapacitnej siete podľa odseku 2, úrad posúdi záväzky podľa odseku 1, pričom vyhodnotí, či ponuka záväzkov umožňuje záujemcom podieľať sa na investovaní do vysokokapacitnej siete a spĺňa minimálne kritériá uvedené v prílohe č. 2.
(4)
Ak úrad po zohľadnení výsledkov testu trhu vykonaného podľa § 78 ods. 3 prostredníctvom konzultácií dospeje k záveru, že ponuka podniku s významným vplyvom umožňujúca iným podnikom podieľať sa na investovaní do siete je v súlade so všetkými kritériami podľa prílohy č. 2, určí rozhodnutím predmetný záväzok za povinný podľa § 78 ods. 5.
(5)
Ak bola podniku s významným vplyvom uložená povinnosť dodržiavať záväzky podľa § 78 ods. 5, úrad mu neuloží povinnosti podľa § 66 v súvislosti s prvkami novej vysokokapacitnej siete, ktorých sa záväzok podľa odseku 1 týka, ak aspoň jeden podnik uzavrel s podnikom s významným vplyvom zmluvu o spoluinvestovaní.
(6)
Ak podniku s významným vplyvom boli uložené povinnosti podľa § 66 v súvislosti s prvkami novej vysokokapacitnej siete, ktorých sa záväzok podľa odseku 1 týka, úrad tieto povinnosti zruší. Súčasťou rozhodnutia úradu je aj povinnosť podniku každoročne v určenej lehote predkladať úradu správu o plnení povinností podľa § 78 ods. 5.
(7)
Úrad ponechá podniku uložené povinnosti podľa § 66, kým nebude uzavretá zmluva o spoluinvestovaní v súlade s povinnými záväzkami podľa § 78 ods. 5. V odôvodnených prípadoch môže úrad podniku s významným vplyvom uložiť, ponechať alebo zmeniť povinnosti týkajúce sa nových vysokokapacitných sietí podľa § 67 až 73, ak problémy týkajúce sa hospodárskej súťaže nie je možné riešiť inak a uloženie týchto povinností je v záujme riešenia podstatných problémov súvisiacich s hospodárskou súťažou na konkrétnych relevantných trhoch vzhľadom na ich osobitné vlastnosti.
(8)
Ak úrad po zohľadnení výsledkov testu trhu vykonaného podľa § 78 ods. 3 na základe konzultácií s dotknutými osobami dospeje k záveru, že ponuka podniku s významným vplyvom umožňujúca iným podnikom podieľať sa na investovaní do siete nie je v súlade s podmienkami alebo kritériami podľa § 78 ods. 2 a prílohy č. 2, uloží rozhodnutím podniku s významným vplyvom povinnosti podľa § 67 až 73. K návrhu tohto rozhodnutia úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie.
§ 76
Funkčné oddelenie obchodnej spoločnosti
(1)
Ak na základe uložených povinností podľa § 67 až 73 nebola dosiahnutá efektívna hospodárska súťaž a existujú vážne a pretrvávajúce problémy s hospodárskou súťažou alebo príslušné relevantné trhy zlyhávajú v súvislosti s veľkoobchodným poskytovaním určitých prístupových produktov, môže úrad výnimočne uložiť vertikálne integrovanému podniku povinnosť previesť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov na samostatnú obchodnú spoločnosť.
(2)
Samostatná obchodná spoločnosť je povinná poskytovať prístupové produkty a služby všetkým podnikom na základe rovnakých podmienok vrátane ceny a kvality služieb, v rovnakej lehote, a to prostredníctvom tých istých systémov a procesov.
(3)
Pred uložením povinnosti podľa odseku 1 úrad predloží Európskej komisii
a)
podklady, ktoré odôvodňujú zámer uložiť túto povinnosť,
b)
odôvodnené posúdenie, podľa ktorého neexistuje žiadna alebo existuje malá pravdepodobnosť, že v primeranom časovom horizonte vznikne efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž založená na infraštruktúre,
c)
analýzu očakávaného vplyvu na úrad, na samostatnú obchodnú spoločnosť, najmä na zamestnancov samostatnej obchodnej spoločnosti, na odvetvie elektronických komunikácií ako celok a na motiváciu podnikov investovať do tohto odvetvia, najmä ak ide o potrebu zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj vplyvu tohto rozhodnutia na ďalšie dotknuté strany, a to najmä očakávaného vplyvu na hospodársku súťaž a možných súvisiacich vplyvov na koncových užívateľov,
d)
analýzu dôvodov, prečo by táto povinnosť bola najefektívnejším prostriedkom na vykonanie nápravných opatrení zameraných na riešenie identifikovaných problémov hospodárskej súťaže alebo zlyhávania trhu.
(4)
Úrad môže povinnosť podľa odseku 1 uložiť iba po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie. Následne úrad vykoná koordinovanú analýzu všetkých relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou a ďalej postupuje podľa § 66.
(5)
Návrh rozhodnutia úradu podľa odseku 1 obsahuje
a)
spôsob a úroveň oddelenia, najmä právnu formu samostatnej obchodnej spoločnosti,
b)
určenie obchodného majetku samostatnej obchodnej spoločnosti a produktov alebo služieb, ktoré má poskytovať,
c)
dátum, ku ktorému má podnik vykonať oddelenie obchodnej spoločnosti,
d)
pravidlá riadenia zabezpečujúce nezávislosť zamestnancov, ktorých zamestnáva samostatná obchodná spoločnosť a zodpovedajúcu motivačnú štruktúru,
e)
pravidlá transparentnosti prevádzkových postupov najmä vo vzťahu k dotknutým stranám,
f)
pravidlá a spôsob monitorovania na zabezpečenie dodržiavania povinností vrátane zverejňovania výročnej správy.
(6)
Podniku, ktorému bola uložená povinnosť podľa odseku 1, môže úrad uložiť ktorúkoľvek z povinností podľa § 67 až 73, a to na ktoromkoľvek relevantnom trhu, na ktorom bol na základe analýzy relevantného trhu určený ako podnik s významným vplyvom, alebo inú povinnosť po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie podľa § 66 ods. 3.
§ 77
Dobrovoľné oddelenie vertikálne integrovaného podniku
(1)
Ak podnik s významným vplyvom plánuje previesť obchodný majetok tvoriaci jeho prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatnú obchodnú spoločnosť, v ktorej nemá majetkovú účasť, alebo založiť samostatnú obchodnú spoločnosť, ktorá bude poskytovať podnikom poskytujúcim služby na maloobchodnom trhu a vlastným maloobchodným divíziám rovnocenné prístupové produkty, je povinný o tom informovať úrad najmenej tri mesiace pred plánovaným uskutočnením prevodu obchodného majetku. Podnik je povinný informovať úrad o zmenách svojho plánu podľa prvej vety, ako aj o konečnom výsledku procesu prevodu obchodného majetku.
(2)
Podnik s významným vplyvom, v prípade dobrovoľného oddelenia podľa odseku 1, môže počas dobrovoľného oddeľovania, ako aj po jeho uskutočnení ponúknuť záväzky podľa § 78 ods. 1 písm. c) týkajúce sa podmienok poskytovania prístupu k sieti s cieľom zabezpečiť tretím stranám nediskriminačný a efektívny prístup. Záväzky podniku s významným vplyvom musia obsahovať informácie o termíne prevodu obchodného majetku a dĺžke trvania záväzku, pričom dĺžka trvania záväzku prekročí maximálnu lehotu určenú na predloženie analýzy relevantného trhu na nadnárodné konzultácie podľa § 65 ods. 4.
(3)
Úrad posúdi vplyv dobrovoľného oddelenia podniku podľa odseku 1 na všetky povinnosti uložené podniku s významným vplyvom, pričom zohľadní záväzky ponúknuté podľa odseku 2. Na tento účel úrad vykoná analýzu všetkých relevantných trhov súvisiacich s prístupovou sieťou, ktorá podlieha procesu verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií.
(4)
Bez toho, aby bol dotknutý § 79, úrad môže uložiť samostatnej obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 povinnosti podľa § 67 až 73, a to na ktoromkoľvek relevantnom trhu, na ktorom bola táto spoločnosť na základe analýzy relevantného trhu určená ako podnik s významným vplyvom , alebo inú povinnosť po predchádzajúcom súhlase Európskej komisie v súlade s § 66 ods. 3, ak záväzky ponúknuté podľa odseku 2 nie sú dostatočné na naplnenie cieľov, zásad a princípov podľa § 1 a 7. Úrad v rozhodnutí o uložení povinností môže určiť, že ponúknuté záväzky podľa odseku 2 alebo ich časti sú povinné. Úradom určené časové obdobie, počas ktorého je podnik s významným vplyvom povinný tieto záväzky plniť, môže prekročiť maximálnu lehotu určenú na predloženie analýzy relevantného trhu na konzultácie podľa § 65 ods. 4, pričom môže ísť o celé ponúkané obdobie, ku ktorému sa podnik s významným vplyvom podľa odseku 2 zaviazal. Pred uplynutím určeného časového obdobia je úrad oprávnený toto obdobie predĺžiť.
§ 78
Postup týkajúci sa záväzkov
(1)
Podnik s významným vplyvom môže úradu predložiť ponuku záväzkov týkajúcich sa podmienok poskytovania prístupu k sieti alebo spoluinvestovania, ktoré sa budú vzťahovať na jeho sieť, a to najmä v súvislosti
a)
s dohodami o spolupráci, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodovania úradu o uložení vhodných a primeraných povinností podľa § 66,
b)
so spoluinvestovaním do vysokokapacitnej siete podľa § 75,
c)
s efektívnym a nediskriminačným prístupom tretích strán počas realizácie dobrovoľného oddelenia zo strany vertikálne integrovaného podniku podľa § 77, ako aj po realizácii navrhovanej formy oddelenia.
(2)
Ponuka záväzkov predložená podnikom s významným vplyvom musí byť dostatočne podrobná najmä z hľadiska načasovania, rozsahu a trvania záväzkov, aby ju úrad mohol posúdiť podľa odseku 3. Dĺžka trvania záväzkov môže presiahnuť lehotu na vykonanie opakovanej analýzy relevantného trhu podľa § 65 ods. 4.
(3)
Úrad s cieľom posúdiť všetky ponúknuté záväzky podľa odseku 1 okrem prípadov, keď takéto záväzky jednoznačne nespĺňajú jednu alebo viac relevantných podmienok alebo kritérií podľa odseku 2, § 75, § 77 a prílohy č. 2 vykoná test trhu, najmä ak ide o ponúkané podmienky záväzkov, prostredníctvom konzultácie.
(4)
Úrad za účelom vykonania testu trhu podľa odseku 3 zverejní na konzultačnom mieste podľa § 17 ods. 4 ponuku záväzkov, ktorá mu bola predložená podnikom s významným vplyvom podľa odseku 1. Úrad na konzultačnom mieste zverejní pravidlá upravujúce postup úradu a dotknutých osôb pri konzultáciách podľa prvej vety. Dotknuté osoby môžu v rámci verejnej konzultácie vyjadriť svoj názor, či sú záväzky ponúknuté podnikom s významným vplyvom v súlade s podmienkami alebo kritériami uvedenými v odseku 2, § 66, § 75 alebo § 77 a prílohy č. 2 a môžu navrhnúť zmeny týchto záväzkov. Lehota na vyjadrenie je 30 dní odo dňa zverejnenia ponuky záväzkov podľa prvej vety; v zložitých prípadoch môže byť lehota predĺžená najviac na 60 dní. Úrad posúdi všetky názory vyjadrené počas konzultácií a oznámi podniku s významným vplyvom svoje stanovisko, v ktorom uvedie, či ponúknuté záväzky sú v súlade s cieľmi, kritériami a postupmi uvedenými v tomto ustanovení a § 66, § 75 alebo § 77, ako aj podmienky, za akých určí ponúknuté záväzky za povinné. Podnik s významným vplyvom môže upraviť pôvodné záväzky podľa odseku 1 s cieľom zohľadniť stanovisko úradu podľa predchádzajúcej vety a zabezpečiť súlad záväzkov s kritériami uvedenými v tomto ustanovení a v § 66, § 75 alebo § 77.
(5)
Ak úrad dospeje k záveru, že ponuka záväzkov podniku s významným vplyvom je v súlade s cieľmi, kritériami a postupmi stanovenými v tomto ustanovení a v § 66, § 75 a § 77, určí rozhodnutím predmetné záväzky za povinné. Úrad môže určiť niektoré alebo všetky záväzky alebo ich časť za povinné na konkrétne obdobie, pričom môže ísť o celé ponúkané obdobie, ku ktorému sa podnik s významným vplyvom zaviazal, a v prípade záväzkov týkajúcich sa spoluinvestovania podľa § 75 ods. 1 o obdobie najmenej siedmich rokov. Pred uplynutím určeného časového obdobia je úrad oprávnený toto obdobie predĺžiť.
(6)
Pri určovaní ponúknutých záväzkov predložených podnikom s významným vplyvom za povinné úrad zohľadní najmä
a)
dôkazy preukazujúce primeranosť a spravodlivosť ponúknutých záväzkov,
b)
otvorenosť záväzkov pre všetky podniky pôsobiace na trhu,
c)
včasnú dostupnosť prístupu vrátane prístupu k vysokokapacitným sieťam za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok pred začatím poskytovania súvisiacich maloobchodných služieb,
d)
celkovú primeranosť ponúknutých záväzkov vzhľadom na zabezpečenie udržateľnej hospodárskej súťaže na odberateľských trhoch a uľahčenie spoločného zavádzania a využívania vysokokapacitných sietí v záujme koncových užívateľov.
(7)
Postup analýzy relevantného trhu a ukladanie povinností podľa § 66 nie sú týmto ustanovením dotknuté. Ak úrad určí záväzky za povinné podľa odseku 5, posúdi dôsledky tohto rozhodnutia na rozvoj trhu a na primeranosť všetkých povinností podľa § 66, ktoré uložil, alebo ktoré by uložil, ak by neboli ponúknuté takéto záväzky. Úrad pri predložení analýzy relevantného trhu, ktorej súčasťou sú aj navrhované povinnosti podľa § 66, na nadnárodné konzultácie predloží aj rozhodnutie o záväzkoch podľa odseku 5.
(8)
Úrad monitoruje záväzky, ktoré určil za povinné podľa odseku 5.
§ 79
Podniky pôsobiace výhradne na veľkoobchodnom trhu
(1)
Ak úrad zistí na základe analýzy relevantného trhu, že na jednom alebo viacerých veľkoobchodných trhoch pôsobí podnik s významným vplyvom, ktorý nepôsobí na žiadnom maloobchodnom trhu, posúdi, či tento podnik spĺňa tieto podmienky:
a)
všetky spoločnosti v postavení ovládanej osoby a obchodné jednotky v rámci podniku s významným vplyvom, všetky podniky, ktoré sú v postavení ovládanej osoby voči vlastníkovi alebo akcionárovi podniku s významným vplyvom, a podniky, ktoré sú voči podniku s významným vplyvom v postavení ovládajúcej osoby,87) poskytujú alebo plánujú poskytovať iba služby na veľkoobchodných relevantných trhoch a neposkytujú koncovým užívateľom žiadne služby elektronických komunikácií v žiadnom členskom štáte,
b)
podnik s významným vplyvom nie je na základe exkluzívnej zmluvy alebo inej obdobnej zmluvy, povinný spolupracovať s iným podnikom alebo podnikmi, ktoré poskytujú služby na niektorom z maloobchodných trhov nadväzujúcich na veľkoobchodný trh, na ktorom má podnik významný vplyv.
(2)
Ak úrad dospeje k záveru, že sú splnené podmienky podľa odseku 1, môže uložiť podniku s významným vplyvom len povinnosti podľa § 68 a 71 a ak je to odôvodnené na základe analýzy relevantného trhu, po zohľadnení pravdepodobného správania sa podniku s významným vplyvom aj povinnosť podľa § 73.
(3)
Podnik s významným vplyvom, ktorému úrad uložil povinnosti podľa odseku 2, je povinný bezodkladne informovať úrad o každej zmene okolností podľa odseku 1.
(4)
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že už nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, prehodnotí povinnosti uložené podniku s významným vplyvom podľa odseku 2 a ak je to odôvodnené na základe analýzy relevantného trhu, uloží povinnosti podľa § 67 až 73.
(5)
Ak úrad na základe analýzy relevantného trhu zistí, že ponúknuté zmluvné podmienky vo veci veľkoobchodného prístupu sú alebo by mohli byť prekážkou hospodárskej súťaže poškodzujúcou koncových užívateľov, prehodnotí povinnosti uložené podniku s významným vplyvom podľa odseku 2 a ak je to odôvodnené na základe analýzy relevantného trhu, uloží mu povinnosti podľa § 67, § 69, § 70 alebo § 73 alebo zmení povinnosti uložené podľa odseku 2.
§ 80
Prechod od zastaranej infraštruktúry
(1)
Úrad je oprávnený rozhodnutím podľa § 66 uložiť podniku s významným vplyvom, povinnosť oznámiť úradu v určenej lehote, určeným spôsobom a za určených podmienok zámer ukončiť poskytovanie častí siete, ktoré podliehajú povinnostiam podľa § 66, ako aj plán prechodu zo zastaranej infraštruktúry na novú infraštruktúru a plánované nahradenie časti siete novou infraštruktúrou. Oznámenie podniku s významným vplyvom podľa prvej vety musí obsahovať transparentný časový harmonogram, technickú charakteristiku a špecifikáciu novej infraštruktúry a podmienky prechodu vrátane primeranej lehoty na zabezpečenie bezproblémového prechodu od zastaranej infraštruktúry na novú infraštruktúru a ponuku veľkoobchodných služieb nahrádzajúcich pôvodné veľkoobchodné služby, ktoré zabezpečia prístup podnikov k novej infraštruktúre aspoň v takej kvalite, v akej bol poskytovaný prístup k zastaranej infraštruktúre, s cieľom ochrániť hospodársku súťaž a prospech koncových užívateľov.
(2)
Ak časti siete, ktorých poskytovanie plánuje podnik s významným vplyvom ukončiť alebo ktoré plánuje nahradiť novou infraštruktúrou, podliehajú povinnostiam podľa § 66, úrad po ukončení verejných konzultácií a nadnárodných konzultácií môže tieto povinnosti rozhodnutím zrušiť, ak podnik s významným vplyvom
a)
určil primerané podmienky prechodu od zastaranej infraštruktúry vrátane sprístupnenia veľkoobchodných služieb nahrádzajúcich pôvodné veľkoobchodné služby, ktoré zabezpečia prístup podnikov k novej infraštruktúre aspoň v takej kvalite, v akej bol zabezpečený prístup k zastaranej infraštruktúre, a ktoré umožnia podnikom využívajúcim tieto veľkoobchodné služby poskytovať služby tým istým koncovým užívateľom,
b)
dodržal podmienky ukončenia poskytovania alebo nahradenia časti siete novou infraštruktúrou, ktoré oznámil úradu podľa odseku 1.
(3)
Postupom podniku s významným vplyvom podľa odsekov 1 a 2 nie sú dotknuté povinnosti uložené podniku s významným vplyvom v súvislosti s poskytovaním služieb prostredníctvom novej infraštruktúry.
§ 81
Regulácia služieb maloobchodných trhov
(1)
Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 98 a 100, ak úrad na základe analýzy maloobchodného relevantného trhu zistí, že na ňom nie je efektívna hospodárska súťaž a povinnosti uložené podľa § 67 až 73 na súvisiacich veľkoobchodných trhoch nie sú dostatočné pre naplnenie cieľov, zásad a princípov podľa § 1 a 7, určí na takomto maloobchodnom relevantnom trhu podnik s významným vplyvom a ak je to primerané a oprávnené v nadväznosti na ciele, zásady a princípy podľa § 1 a 7 uloží mu aspoň jednu z týchto povinností:
a)
zákaz účtovania neprimerane vysokých cien,
b)
zákaz obmedzovania vstupu na trh,
c)
zákaz obmedzovania hospodárskej súťaže určením cien poškodzujúcich iné podniky,
d)
zákaz uprednostňovania určitej skupiny koncových užívateľov,
e)
zákaz neopodstatneného viazania služieb.
(2)
Ak úrad uloží podniku s významným vplyvom povinnosti podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c), úrad určí pre účely výpočtu maximálnej ceny maloobchodnej služby spôsob výpočtu a kalkulácie nákladov. Súlad cien účtovaných podnikom s významným vplyvom s povinnosťou uloženou úradom overí úrad a každoročne zverejní výsledok overenia. Úrad môže v odôvodnených prípadoch rozhodnúť o úprave cien.
(3)
Úrad môže od podniku požadovať zdôvodnenie vypočítaných cien a v prípade potreby požadovať ich úpravu na základe rozhodnutia úradu o úprave ceny, k návrhu ktorého úrad vykoná verejné konzultácie a nadnárodné konzultácie. Podnik je povinný uplatňovať ceny až po schválení ich výpočtu alebo úprave týchto cien úradom na základe rozhodnutia podľa predchádzajúcej vety.
Tretia časť
Poskytovanie služieb
Prvá hlava
Práva a povinnosti pri poskytovaní služieb
§ 82
(1)
Podnik poskytujúci verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu je povinný zabezpečiť, ak je to technicky a ekonomicky možné, okrem prípadov, keď volaný účastník z obchodných dôvodov obmedzil volajúcich zo špecifických geografických oblastí, aby koncoví užívatelia mali prístup k
a)
službám s použitím negeografických čísel v rámci Európskej únie a mohli tieto služby využívať,
b)
všetkým číslam v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov a medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného, bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré podnik používa.
(2)
Podnik nesmie uplatňovať voči koncovým užívateľom odlišné požiadavky ani ukladať koncovým užívateľom rozdielne podmienky týkajúce sa prístupu k sieťam alebo službám alebo ich využívania na základe štátnej príslušnosti, miesta bydliska alebo miesta usadenia koncových užívateľov.
(3)
Podnik môže uplatniť odlišné požiadavky alebo podmienky podľa odseku 2, ak je takéto odlišné zaobchádzanie odôvodnené objektívnymi dôvodmi. Odlišné požiadavky vrátane ich odôvodnenia podnik poskytne úradu na základe jeho žiadosti.
(4)
Podnik poskytujúci verejne dostupnú službu je povinný zabezpečiť pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím možnosť prístupu k službám rovnocenným so službami, ktoré využíva väčšina koncových užívateľov vrátane informácii uvádzaných v zmluvách podľa § 84.
(5)
Podrobnosti o požiadavkách, ktoré má splniť podnik na to, aby sa pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím zabezpečil rovnocenný prístup k službám podľa odseku 4 a možnosť využitia výberu podnikov a služieb, ktoré sú dostupné väčšine koncových užívateľov, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(6)
Podnik pri poskytovaní verejne dostupných služieb podľa odseku 1 postupuje v súlade s § 20.
(7)
Záujemca má právo na uzavretie zmluvy o poskytovaní služieb s jedným alebo viacerými podnikmi poskytujúcimi pripojenie k verejnej sieti alebo verejne dostupné služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa § 86 ods. 1 písm. c).
(8)
Všetky zmluvné podmienky prijaté v súvislosti s používaním služieb alebo aplikácií koncovými užívateľmi musia byť prijímané v súlade s týmto zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
§ 83
Transparentnosť a uverejňovanie informácií pre užívateľa
(1)
Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, ktorý podmieňuje prístup k týmto službám zmluvnými podmienkami, má povinnosť zverejňovať a aktualizovať
a)
údaje podniku v rozsahu podľa § 10 ods. 2 písm. a) a b) a kontaktné údaje podniku,
b)
informácie o službách, najmä
1.
rozsah ponúkaných služieb a základné vlastnosti každej poskytovanej služby vrátane minimálnych úrovní kvality služby, ak sa ponúkajú, a prípadných obmedzení uložených podnikom v prípade používania poskytovaného koncového zariadenia,
2.
štandardné ceny s informáciou o poskytovaných službách a všetky cenové položky vrátane informácií o komunikačných objemoch, najmä o obmedzeniach využívania dát, počte minút hlasovej komunikačnej služby alebo počte SMS alebo MMS správ v osobitných cenových plánoch a platných cenách za dodatočné komunikačné jednotky, číslach alebo službách podliehajúcich osobitným cenovým podmienkam, všetky druhy užívateľských poplatkov, poplatky za prístup a servisné služby vrátane podrobností o uplatňovaných štandardných zľavách, osobitných a cielených cenových ponukách, poplatky alebo náklady koncového užívateľa súvisiace s koncovými zariadeniami,
3.
ponúkané služby záručného a pozáručného servisu, údržby a asistenčné služby zákazníkom a kontaktné údaje na tieto služby,
4.
štandardné zmluvné podmienky vrátane dĺžky trvania zmluvy o poskytovaní služieb, poplatkov za predčasné ukončenie zmluvy, práv súvisiacich s ukončením poskytovania balíkov služieb alebo niektorého jeho prvku, a postupov a priamych poplatkov súvisiacich s prenositeľnosťou čísla alebo iných identifikátorov,
5.
ak podnik poskytuje interpersonálne komunikačné služby založené na číslach, informácie o dostupnosti záchranných služieb a informácie o polohe volajúceho alebo všetky obmedzenia týkajúce sa údajov o jeho polohe; ak podnik poskytuje interpersonálne komunikačné služby nezávislé od čísel, informácie o tom, ako je prístup k záchranným službám podporovaný,
6.
podrobnosti o produktoch a službách vrátane všetkých funkcií, praktík, politík a postupov a úprav pri poskytovaní služby osobitne určenej pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím v súlade s osobitným predpisom, ktorým sa harmonizujú požiadavky na prístupnosť produktov a služieb,
c)
mechanizmy na urovnanie sporov vrátane tých mechanizmov, ktoré poskytuje podnik.
(2)
Informácie podľa odseku 1 je podnik povinný transparentne zverejňovať v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a strojovo čitateľnej podobe a prístupnom formáte pre všetkých koncových užívateľov vrátane koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Podnik je povinný informácie sprístupniť v primeranej forme vo svojich obchodných priestoroch. Ak má podnik webové sídlo, je povinný zverejňovať informácie podľa prvej vety aj na svojom webovom sídle, pričom majú byť dostupné prostredníctvom priameho odkazu z titulnej stránky webového sídla.
(3)
Pred zverejnením informácií v súlade s odsekmi 1 a 2 je podnik povinný informácie poskytnúť úradu na základe písomnej žiadosti. Povinnosť zverejniť informácie podľa odseku 1 nemá vplyv na povinnosti poskytnúť informácie na základe iných ustanovení tohto zákona.
(4)
Úrad zabezpečí bezplatný prístup aspoň k jednému porovnávaciemu nástroju, alebo na svojom webovom sídle odkáže na bezplatný porovnávací nástroj, ktorý spĺňa náležitosti podľa odseku 5, pomocou ktorého si môžu koncoví užívatelia porovnať a vyhodnotiť rôzne služby prístupu k internetu a verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach a ak ide o verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby nezávislé od čísel, ktoré sú poskytované odplatne, z hľadiska
a)
cien a poplatkov za služby poskytované za opakujúcu sa priamu peňažnú platbu alebo priamu peňažnú platbu na základe spotreby,
b)
kvality poskytovania služby podľa § 85, ak sa ponúka minimálna úroveň kvality služby alebo sa od podniku požaduje, aby také informácie zverejňoval.26)
(5)
Porovnávací nástroj podľa odseku 4
a)
je od podnikov poskytujúcich takéto služby prevádzkovo nezávislý, čím sa zaručí, že vo vzťahu k výsledkom vyhľadávania sa s týmito podnikmi zaobchádza rovnako,
b)
jasne uvádza majiteľov a prevádzkovateľov porovnávacieho nástroja,
c)
uvádza jasné a objektívne kritériá, na ktorých sa porovnanie zakladá,
d)
používa jednoduchý a jednoznačný jazyk,
e)
poskytuje presné a aktuálne informácie podľa poslednej platnej ponuky a uvádza, kedy bola vykonaná posledná aktualizácia,
f)
je otvorený všetkým podnikom, ktoré poskytujú služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby obsahujúce relevantné informácie, pričom zahŕňa širokú škálu ponúk, ktoré sa vzťahujú na podstatnú časť trhu; ak uvedené informácie neponúkajú úplný prehľad o trhu, výslovne na to upozorní predtým, než sa zobrazia výsledky,
g)
poskytuje účinný postup oznamovania nesprávnych informácií,
h)
obsahuje možnosť porovnávať ceny, poplatky a kvalitu fungovania služby medzi jednotlivými ponukami, ktoré sú dostupné pre spotrebiteľov a medzi týmito ponukami a štandardnými ponukami verejne dostupnými iným koncovým užívateľom.
(6)
Úrad na základe žiadosti prevádzkovateľa porovnávacieho nástroja, ktorý spĺňa požiadavky uvedené v odseku 5, vyhlási taký porovnávací nástroj za zodpovedajúci zákonným požiadavkám.
(7)
Tretie osoby majú právo využívať bez poplatku a v otvorených dátových formátoch informácie zverejnené podnikmi poskytujúcimi služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, na účely sprístupnenia porovnávacích nástrojov.
(8)
Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach je povinný na základe písomnej odôvodnenej žiadosti ministerstva vnútra poskytovať informácie vo verejnom záujme svojim existujúcim koncovým užívateľom alebo novým koncovým užívateľom bezplatne, a to prostriedkami, ktoré podnik bežne používa pri komunikácii s koncovým užívateľom. Informácie podľa prvej vety sa týkajú
a)
najčastejšieho využitia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach na nezákonnú činnosť alebo na šírenie škodlivého obsahu, najmä ak činnosť súvisí s porušovaním dodržiavania práv a slobôd iných osôb vrátane porušovania práv na ochranu údajov, autorských a súvisiacich práv a právnych následkov takéhoto konania,
b)
prostriedkov ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti, ochrany súkromia a osobných údajov pri používaní služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach.
(9)
Podnik poskytujúci mobilné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach je povinný na základe písomnej odôvodnenej žiadosti ministerstva vnútra bezodkladne poskytovať informácie v prípade varovania obyvateľstva pri ohrození života, zdravia alebo majetku koncovým užívateľom bezplatne na dotknutom území.
(10)
Ak podnik poskytuje informácie podľa odsekov 8 a 9 formou služby SMS, poskytuje ich za úhradu ustanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá úrad. Úhrada podľa predchádzajúcej vety zahŕňa cenu za jednu odoslanú SMS správu, ktorá je určená užívateľovi interpersonálnej komunikačnej služby na základe špecifikácie ministerstva vnútra a úhradu nákladov spojených s bezodkladným odoslaním informácie podľa odseku 9. Informácie podľa prvej vety poskytuje ministerstvo vnútra podniku v štandardizovanom formáte. Ak ministerstvo vnútra žiada o poskytnutie informácie podľa odsekov 8 a 9 na základe žiadosti iného orgánu štátnej správy, cenu za odoslané SMS hradí žiadajúci orgán štátnej správy.
§ 84
Zmluva o poskytovaní služieb
(1)
Zmluvou o poskytovaní služieb, vrátane služby prístupu k internetu, sa podnik zaväzuje zriadiť pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať služby.
(2)
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní služieb. Podnik poskytne spotrebiteľovi, mikropodniku, malému podniku alebo neziskovej organizácii obsah uzavretej zmluvy o poskytovaní služieb bezplatne na trvanlivom médiu;91) to neplatí pre predplatené služby a poskytovanie služieb prostredníctvom verejných prístupových bodov. Ak je zmluva o poskytovaní služieb písomná,92) je možné ju meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
(3)
Podnik poskytujúci verejne dostupné služby, iné ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M), poskytne spotrebiteľovi predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či akoukoľvek súvisiacou ponukou tieto informácie, a to v rozsahu, v akom sa týkajú poskytovaných služieb
a)
informácie požadované podľa osobitného predpisu,93)
b)
informácie podľa prílohy č. 3.
(4)
Informácie podľa odseku 3 je podnik poskytujúci verejne dostupné služby iné ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) povinný poskytnúť aj záujemcovi, ktorým je mikropodnik, malý podnik alebo nezisková organizácia, a to predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či akoukoľvek súvisiacou ponukou, ibaže by takýto záujemca výslovne súhlasil s tým, že informácie podľa odseku 3 alebo ich časť mu nebudú poskytnuté.
(5)
Poskytnutím informácií podľa odseku 3 nie je dotknutá povinnosť podniku podľa osobitného predpisu.94)
(6)
Informácie podľa odseku 3 musia byť jasné a zrozumiteľné a poskytnuté na trvanlivom médiu. Ak poskytnutie informácií na trvanlivom médiu nie je uskutočniteľné, podnik sprístupní informácie v ľahko dostupnom dokumente v elektronickej podobe, ktorý je možné stiahnuť. Podnik je pri poskytovaní informácií podľa predchádzajúcej vety zároveň povinný výslovne upozorniť spotrebiteľa a záujemcu o uzavretie zmluvy podľa odseku 4, ak sa záujemca o uzavretie zmluvy podľa odseku 4 výslovne tohto práva nevzdal, a to predtým, ako bude viazaný zmluvou o poskytovaní služieb, či akoukoľvek súvisiacou ponukou, na dostupnosť dokumentu v elektronickej podobe, ktorý je možné stiahnuť, a dôležitosť jeho získania a uchovania spotrebiteľom alebo záujemcom o uzavretie zmluvy podľa odseku 4 na účely dokumentácie, budúceho odkazovania na predmetný dokument a jeho nezmenenej reprodukcie.
(7)
Informácie podľa odseku 3 je podnik povinný na žiadosť spotrebiteľa alebo koncového užívateľa podľa odseku 4 poskytnúť vo formáte prístupnom pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím.
(8)
Podnik poskytujúci iné verejne dostupné služby ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) je povinný poskytnúť spotrebiteľom bezplatne zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb v rozsahu a spôsobom podľa osobitného predpisu.95) Podnik poskytujúci iné verejné služby ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) je povinný bezplatne poskytnúť zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb podľa predchádzajúcej vety aj záujemcovi podľa odseku 4, ibaže by výslovne súhlasil, že zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb mu nebude poskytnuté.
(9)
Podnik poskytujúci iné verejne dostupné služby ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M) je povinný poskytnúť spotrebiteľom alebo záujemcom podľa odseku 4 zhrnutie zmluvy podľa odseku 8 pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní služieb, a to aj v prípade, ak sa zmluva o poskytovaní služieb uzatvára na diaľku podľa osobitného predpisu.96) Ak z dôvodu technickej nemožnosti nie je možné poskytnúť zhrnutie zmluvy o poskytovaní služieb pred jej uzatvorením, poskytne ho podnik spotrebiteľovi alebo záujemcovi podľa odseku 4 bezodkladne po jej uzatvorení, pričom zmluva o poskytovaní služieb je platná až dňom, kedy spotrebiteľ alebo záujemca podľa odseku 4 preukázateľne potvrdí podniku po doručení zhrnutia zmluvy svoj súhlas s uzatvorením zmluvy.
(10)
Podrobnosti o požiadavkách týkajúcich sa obsahu, formy a spôsobu zverejňovania a monitorovania informácií podľa osobitného predpisu94) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(11)
Informácie uvedené v odsekoch 3 a 8 sa po uzavretí zmluvy o poskytovaní služieb medzi podnikom a spotrebiteľom, mikropodnikom, malým podnikom alebo neziskovou organizáciou, stávajú jej neoddeliteľnou súčasťou vrátane všeobecných podmienok a cenníka. Zmluvné podmienky nie je možné jednostranne zo strany podniku meniť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(12)
Ak je služba prístupu k internetu alebo verejne dostupná interpersonálna komunikačná služba účtovaná spotrebiteľovi podľa času alebo podľa využitého objemu, podnik poskytujúci takúto službu je povinný ponúknuť účastníkovi, ktorý je spotrebiteľom, prostriedok na monitorovanie a kontrolu využívania každej takto poskytovanej služby. Tento prostriedok zahŕňa prístup k včasnej informácii o miere spotreby pre každú takúto službu, ktorá je súčasťou tarifného plánu. Podnik je najmä povinný upozorniť účastníka, ktorý je spotrebiteľom, pred dosiahnutím limitov spotreby, ak sú ustanovené podľa odseku 13, pred ich vyčerpaním a na úplné vyčerpanie týchto limitov spotreby. Podnik poskytne informácie podľa tohto odseku aj účastníkom, ktorými sú mikropodniky, malé podniky a neziskové organizácie, ibaže by takýto účastník výslovne súhlasil s tým, že informácie alebo ich časť mu nebudú poskytnuté.
(13)
Podrobnosti o limitoch spotreby podľa odseku 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
(14)
Ustanovenia odsekov 3 až 5, 8 a 9 sa nevzťahujú na zmluvu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom je poskytovanie verejne dostupnej služby prenosu obsahovej služby,97) uzatvorenej medzi podnikom a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby.
§ 85
(1)
Podnik poskytujúci služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby je povinný v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 zverejňovať pre koncových užívateľov aktuálne informácie o
a)
kvalitatívnych ukazovateľoch služieb, v rozsahu, v akom má kontrolu nad jednotlivými prvkami siete priamo alebo na základe dohody o úrovni poskytovaných služieb,
b)
opatreniach prijatých na zabezpečenie rovnakého prístupu koncových užívateľov so zdravotným postihnutím k službám.
(2)
Povinnosťou podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby podľa odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zverejňovať aktuálne informácie vrátane informácií o špecifikáciách rýchlostí, podľa osobitného predpisu.98)
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby, je povinný uverejňovať na svojom webovom sídle aj aktuálnu informáciu pre spotrebiteľa, ak kvalita služieb, ktoré poskytuje, závisí od vonkajších faktorov nezávislých od podniku, ktoré ovplyvňujú najmä prenos signálu alebo pripojiteľnosť k sieti.
(4)
Pred zverejnením informácií podľa odsekov 1 až 3 je podnik povinný informácie poskytnúť úradu na základe žiadosti.
(5)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví podrobnosti o
a)
kvalitatívnych ukazovateľoch služieb a požiadavkách na informovanie o rýchlostiach služby prístupu k internetu zverejňovaných podľa osobitného predpisu26) a spôsobe a forme zverejňovania týchto informácií,
b)
špecifikácii kvalitatívnych ukazovateľov služieb a metóde merania zverejnených údajov,
c)
opatreniach prijatých na zabezpečenie rovnakého prístupu koncovým používateľom so zdravotným postihnutím,
d)
vonkajších faktoroch, od ktorých závisí kvalita služieb podľa odseku 3.
§ 86
Práva a povinnosti podniku a užívateľa
(1)
Podnik má právo
a)
na úhradu za poskytnutú verejne dostupnú službu,
b)
na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c)
odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak
1.
poskytovanie verejne dostupnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2.
záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,99)
3.
záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní služieb,
d)
dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejne dostupnej služby z dôvodu
1.
jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej sumy za verejne dostupnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejne dostupnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie, alebo
2.
podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejne dostupnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e)
pri získavaní, overovaní a aktualizácii údajov na účely podľa § 110 ods. 2 požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu preukázanie totožnosti predložením občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti;100) pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb na účely overenia poskytnutých údajov koncového užívateľa podľa odseku 2 písm. b) z predloženého občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti aj bez súhlasu dotknutých osôb získavať údaje podľa § 110 ods. 2 písm. a) a dátum vydania a skončenia platnosti občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, záznam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu opatrovníka, a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, a to kopírovaním, skenovaním, odčítaním elektronickými prostriedkami aj z elektronického čipu alebo iným zaznamenávaním na nosič informácií v rozsahu údajov potrebných na účely podľa § 110 ods. 2 uvedených v občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti,
f)
požadovať od záujemcu o uzavretie zmluvy alebo účastníka, ktorý žiada priznanie práv ustanovených týmto zákonom pre mikropodniky, malé podniky a neziskové organizácie, predloženie čestného vyhlásenia o splnení podmienok pre priznanie statusu mikropodniku, malého podniku alebo neziskovej organizácie a v prípade dôvodných pochybností podniku o pravdivosti takéhoto vyhlásenia predloženie dokladov preukazujúcich jeho pravdivosť.
(2)
Podnik je povinný
a)
uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejne dostupných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejne dostupnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b)
pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb získavať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 110 ods. 2 písm. a),
c)
zabezpečiť svojim koncovým užívateľom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.
(3)
Účastník verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach má právo
a)
zapísať sa do verejného telefónneho zoznamu podľa § 113 a na sprístupnenie svojich údajov poskytovateľom informačných služieb o telefónnych číslach alebo telefónnych zoznamov,
b)
na prístup k informačnej službe o telefónnych číslach,
c)
bezplatne volať na čísla tiesňového volania vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“,
d)
bezplatne zasielať SMS na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“; to sa nevzťahuje na cudzozemských účastníkov využívajúcich služby v mobilnej telefónnej sieti podniku,
e)
ak ide o účastníka so zdravotným postihnutím, na rovnocenný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie, aký majú ostatní koncoví užívatelia.
(4)
Účastník je povinný
a)
používať verejne dostupnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní služieb,
b)
platiť za poskytnutú verejne dostupnú službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c)
používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky podľa osobitných predpisov,45)
d)
v prípade, ak žiada priznanie práv pre mikropodniky, malé podniky alebo neziskové organizácie, predložiť podniku čestné vyhlásenie o splnení podmienok pre priznanie statusu mikropodniku, malého podniku alebo neziskovej organizácie, a to pri uzavretí zmluvy alebo počas jej trvania a predložiť doklady vyžiadané podnikom v súlade s odsekom 1 písm. f); to platí aj pre záujemcu o uzavretie zmluvy.
(5)
Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník, nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
(6)
Na účely podľa odseku 1 písm. e), ak sa preukazuje totožnosť s použitím úradného autentifikátora,101) môže podnik prostredníctvom rozhrania podľa § 110 ods. 5 napojeného na evidenciu občianskych preukazov102) a register fyzických osôb103) postupovať rovnako ako pri identifikácii a autentifikácii podľa osobitného predpisu,104) a to vrátane preukázania oprávnenia konať za alebo v mene inej osoby. Na účel podľa prvej vety sú správcovia častí autentifikačného modulu podľa osobitného predpisu105) povinní poskytnúť podniku určenému na poskytovanie univerzálnej služby podľa § 110 ods. 5 súčinnosť potrebnú na zabezpečenie identifikácie a autentifikácie s použitím úradného autentifikátora.
§ 87
Dĺžka trvania zmluvy o poskytovaní služieb a jej ukončenie
(1)
Ak sa spotrebiteľ zaviaže využívať verejne dostupnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia (ďalej len „doba viazanosti“), nesmie doba viazanosti pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní služieb presiahnuť 24 mesiacov. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na mikropodnik, malý podnik alebo neziskovú organizáciu okrem prípadu ak sa výslovne vzdali uplatnenia tohto ustanovenia.
(2)
Odsek 1 sa nevzťahuje na
a)
zmluvy na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel ani na prenosové služby používané na poskytovanie služby komunikácie stroj-stroj (M2M),
b)
dobu trvania zmluvy, ktorej predmetom je výlučne zriadenie fyzickej prípojky, v ktorej sa spotrebiteľ, mikropodnik, malý podnik alebo nezisková organizácia zaviazali k úhrade ceny za zriadenie fyzickej prípojky v splátkach; predmetom tejto zmluvy nesmie byť koncové zariadenie, najmä telefón, smerovač alebo modem.
(3)
Odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany koncového užívateľa nesmie podnik viazať na písomnú formu.92)
(4)
Účastník má právo kedykoľvek vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.
(5)
Podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejne dostupných služieb, ak účastník
a)
opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b)
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c)
pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov,45) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d)
opakovane používa verejne dostupnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e)
opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní služieb alebo ak podstatne poruší podmienky zmluvy o poskytovaní, pričom podstatným porušením podmienok zmluvy o poskytovaní je zneužitie služby spočívajúce v umožnení využívania služby v rozpore s jej určením alebo prekonanie alebo pokus o prekonanie prostriedkov slúžiacich na kontrolu prijímania služby oprávnenými subjektmi.
(6)
Výpovedná lehota je rovnaká pre obe zmluvné strany.
(7)
Ak je možné zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú, automaticky predĺžiť, účastník má právo kedykoľvek po takomto predĺžení doby trvania zmluvy vypovedať zmluvu o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, okrem poplatkov za poskytovanie služby. Výpovedná lehota je najviac jeden mesiac.
(8)
Pred automatickým predĺžením doby trvania zmluvy podľa odseku 7 je podnik povinný informovať účastníka o dátume uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, a o spôsobe, akým je možné zmluvu vypovedať. Informácie podľa prvej vety doručí podnik účastníkovi najneskôr šesť týždňov pred dátumom uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzatvorená, a to na trvanlivom médiu. Podnik súčasne s informáciou podľa prvej a druhej vety poskytne účastníkovi aj informácie o najvýhodnejších tarifách za služby, ktoré mu podnik poskytuje. Podnik následne aspoň raz ročne poskytne účastníkovi informácie podľa predchádzajúcej vety.
(9)
Účastník má právo pri zmene zmluvy o poskytovaní služieb zo strany podniku odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb do jedného mesiaca odo dňa oznámenia zmeny zmluvy o poskytovaní služieb účastníkovi, bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady; to neplatí, ak ide o zmeny zmluvy o poskytovaní služieb, ktoré
a)
sú výhradne v prospech účastníka,
b)
sú výlučne administratívneho charakteru,
c)
nemajú negatívny vplyv na účastníka, alebo
d)
vyplývajú z osobitného predpisu.106)
(10)
Podnik je povinný oznámiť každú zmenu zmluvných podmienok účastníkovi na trvanlivom médiu, jasným a zrozumiteľným spôsobom a zároveň ho informuje o jeho práve odstúpiť od zmluvy podľa odseku 9. Ak ide o zmenu, na základe ktorej účastníkovi vzniká právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb, podnik oznámi zmenu aspoň mesiac vopred. Splnením povinnosti podľa tohto odseku je aj oznámenie zmeny SMS správou spolu s informáciou o možnosti odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb a informáciou, kde koncový užívateľ nájde podrobné informácie, ktoré sa vzťahujú k oznamovanej zmene, ak je to odôvodnené.
(11)
Účastník má právo na vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby zavineného podnikom; toto právo si musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby. Účastník má zároveň právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, ak mu podnik ani po opakovanej uznanej reklamácii neposkytuje službu podľa zmluvy o poskytovaní služieb alebo ju neposkytuje v ustanovenej kvalite, a to do jedného mesiaca odo dňa doručenia oznámenia o uznaní opätovnej reklamácie účastníka, ak porušenie povinností podniku stále pretrváva.
(12)
Účastník má právo na bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil.
(13)
Účastník, má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb bez sankcií a bez toho, aby mu vznikli akékoľvek ďalšie náklady, ak mu podnik neoznámi výsledok prešetrenia reklamácie alebo opakovanej reklamácie podľa § 91; účastník má právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb do jedného mesiaca odo dňa uplynutia lehoty na oznámenie výsledku reklamácie alebo opakovanej reklamácie podľa § 91.
(14)
Ak má účastník právo odstúpiť od zmluvy o poskytovaní služieb, pred ukončením doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, má podnik právo žiadať od účastníka iba kompenzáciu za koncové zariadenie poskytnuté za zvýhodnených podmienok, na základe zmluvy o poskytovaní služieb a inej s ňou súvisiacej zmluvy uzavretej spolu so zmluvou o poskytovaní služieb (ďalej len „závislá zmluva“), ak sa účastník rozhodne si predmetné koncové zariadenie ponechať. Akákoľvek kompenzácia podľa predchádzajúcej vety nepresiahne pomernú časť hodnoty tohto zariadenia dohodnutej v čase uzavretia závislej zmluvy alebo zostávajúcu časť poplatku za službu poskytovanú podľa zmluvy o poskytovaní služieb, ktorú by mal účastník uhradiť do uplynutia doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, alebo doby viazanosti, podľa toho, ktorá suma je nižšia. Podnik je povinný najneskôr pri uhradení kompenzácie za zariadenie podľa tohto ustanovenia bezplatne zrušiť akúkoľvek podmienku, ktorá sa týka používania koncového zariadenia v sieťach iných podnikov.
(15)
Ustanovenia odsekov 9, 10 a 14 sa v prípade, že sa vzťahujú na zmluvy o poskytovaní služieb, na základe ktorých sa poskytujú výlučne služby komunikácie stroj-stroj (M2M), uplatňujú len voči účastníkovi, ktorý je spotrebiteľom, mikropodnikom, malým podnikom alebo neziskovou organizáciou.
(16)
Ustanovenia odsekov 1, 7 a 8 sa nevzťahujú na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel a na prenosové služby používané na poskytovanie služby komunikácie stroj-stroj (M2M).
(17)
Ustanovenia odsekov 9 až 11 sa nevzťahujú na poskytovanie interpersonálnych komunikačných služieb nezávislých od čísel; odsek 11 sa zároveň nevzťahuje na poskytovanie služieb prístupu k internetu.
§ 88
Prenositeľnosť čísla
(1)
Podnik je povinný zabezpečiť svojim účastníkom s telefónnymi číslami z národného číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, aby si mohli bezplatne ponechať svoje telefónne číslo nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje, v prípade
a)
geografických čísel v rámci geograficky určenej číslovacej oblasti vymedzenej úradom na špecifickom mieste pripojenia účastníka a
b)
negeografických čísel na ktoromkoľvek mieste.
(2)
Na prenositeľnosť čísla medzi pevnými a mobilnými verejnými sieťami sa odsek 1 nevzťahuje.
(3)
Odovzdávajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, ktorého účastník prostredníctvom prijímajúceho podniku požiadal o prenesenie čísla.
(4)
Prijímajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, s ktorým koncový užívateľ uzatvoril zmluvu o prenesení čísla.
(5)
Odovzdávajúci podnik je povinný zabezpečiť, aby si účastník, ktorý s ním ukončil zmluvu o poskytovaní služieb, mohol preniesť číslo používané na základe tejto zmluvy k inému podniku najmenej po dobu jedného mesiaca od dátumu ukončenia zmluvy, ak sa účastník tohto práva preukázateľne nevzdá alebo ak sa účastník s odovzdávajúcim podnikom písomne nedohodol na dlhšej lehote ako jeden mesiac.
(6)
Odovzdávajúci podnik a prijímajúci podnik sú povinné navzájom si účtovať poplatky pri zabezpečovaní prenositeľnosti čísla tak, aby tieto poplatky boli nákladovo orientované. Poplatky podľa prvej vety môžu byť určené úradom na základe § 72. Na účely zabezpečenia tejto povinnosti úrad môže vydať po verejných konzultáciách rozhodnutie o regulácii cien týchto poplatkov podľa § 72. Rozhodnutie podľa predchádzajúcej vety je záväzné pre všetky odovzdávajúce podniky a prijímajúce podniky. Deň účinnosti rozhodnutia určí úrad v rozhodnutí.
(7)
Prijímajúci podnik ani odovzdávajúci podnik nesmú v súvislosti s prenesením čísla požadovať od koncového užívateľa akúkoľvek priamu platbu.
(8)
Prenesenie čísla je možné uskutočniť iba na základe zmluvy o prenesení čísla uzatvorenej medzi koncovým užívateľom a prijímajúcim podnikom. Účastník, ktorý uzavrel zmluvu o prenesení čísla s prijímajúcim podnikom, môže od zmluvy o prenesení čísla odstúpiť; odstúpenie od zmluvy je možné vykonať najneskôr dva pracovné dni pred dohodnutým dátumom prenesenia čísla.
(9)
Odovzdávajúci podnik prenesie a prijímajúci podnik aktivuje číslo účastníkovi, ktorý uzavrel zmluvu o prenesení čísla s prijímajúcim podnikom najneskôr do jedného pracovného dňa od dátumu dohodnutého s účastníkom v zmluve o prenesení čísla. V prípade neúspešnej aktivácie čísla prijímajúcim podnikom, prijímajúci podnik prenesie prenášané číslo späť odovzdávajúcemu podniku a odovzdávajúci podnik opätovne aktivuje číslo koncovému užívateľovi, pričom mu poskytne pôvodné služby za rovnakých podmienok až do času úspešnej aktivácie čísla prijímajúcim podnikom okrem nedostupnosti služby pri opätovnom procese prenosu čísla. Nedostupnosť služby poskytovanej účastníkovi pri procese prenosu čísla nesmie trvať dlhšie ako jeden pracovný deň.
(10)
Prijímajúci podnik je povinný oznámiť odovzdávajúcemu podniku a účastníkovi vopred dohodnutým spôsobom, že prenášané číslo bude vrátené odovzdávajúcemu podniku z dôvodu neúspešnosti aktivácie prenášaného čísla a informuje účastníka o ďalšom postupe.
(11)
Zmluva o poskytovaní služieb medzi odovzdávajúcim podnikom a účastníkom sa ukončí automaticky uplynutím dňa, v ktorom prijímajúci podnik aktivuje služby na prenesenom čísle, o čom prijímajúci podnik bezprostredne informuje odovzdávajúci podnik.
(12)
Podniky, ktoré prevádzkujú prístupové siete alebo zariadenia, ktoré používa odovzdávajúci podnik alebo prijímajúci podnik, zabezpečia, aby v dôsledku nedostupnosti služby, nedošlo k oneskoreniu prenesenia čísla.
(13)
Podniky sú povinné zabezpečiť, aby účastníkovi nebolo jeho číslo prenesené k inému podniku proti jeho vôli.
(14)
Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo aktivované oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka alebo podnik, ktorý zneužije proces prenosu čísla a nedodrží podmienky dohodnuté v zmluve o prenesení čísla, je povinný poskytnúť účastníkovi kompenzáciu; právo na náhradu škody nie je týmto dotknuté.
(15)
Proces prenosu čísla riadi prijímajúci podnik.
(16)
Odovzdávajúci podnik vráti na požiadanie spotrebiteľovi používajúcemu predplatené služby zostávajúci kredit; kreditom sa na účely tohto zákona rozumie vopred uhradená finančná suma, z ktorej sa poplatok za skutočne spotrebovaný objem poskytnutej služby priebežne odpočítava. Vrátenie kreditu môže podliehať poplatku iba vtedy, ak je to uvedené v zmluve so spotrebiteľom. Každý takýto poplatok musí byť primeraný a rovnajúci sa skutočným nákladom, ktoré odovzdávajúcemu podniku vznikli pri vracaní kreditu.
(17)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti týkajúce sa
a)
prenositeľnosti čísla,
b)
zmluvy o prenesení čísla,
c)
administratívneho postupu prenášania čísla,
d)
informácií, ktoré musí podnik poskytnúť koncovému užívateľovi,
e)
požiadaviek na prenesenie čísla a na realizáciu prenesenia čísla spôsobom umožňujúcim vzdialený prístup, ak koncový užívateľ nepožaduje inak a ak je to technicky uskutočniteľné,
f)
informácií poskytovaných podľa odseku 10,
g)
kompenzácie podľa odseku 14.
§ 89
Zmena podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu
(1)
Odovzdávajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, ktorý účastník prostredníctvom prijímajúceho podniku požiadal o uskutočnenie zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
(2)
Prijímajúcim podnikom na účely tohto paragrafu je podnik, s ktorým koncový užívateľ uzatvoril zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
(3)
V prípade zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu na iný podnik sú odovzdávajúci podnik aj prijímajúci podnik povinné spolupracovať a poskytnúť účastníkovi odovzdávajúceho podniku, ktorý uzavrel s prijímajúcim podnikom zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu, primerané informácie pred zmenou a počas nej tak, aby nedošlo k prerušeniu poskytovania služby prístupu k internetu, ak je to technicky uskutočniteľné.
(4)
Prerušenie poskytovania služby počas procesu zmeny podniku nesmie trvať dlhšie ako jeden pracovný deň.
(5)
Prijímajúci podnik zabezpečí poskytovanie služby prístupu k internetu účastníkovi, ktorý s ním uzatvoril zmluvu o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu v čo najkratšom možnom čase k dátumu uvedenému v zmluve o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu. Odovzdávajúci podnik poskytuje účastníkovi službu prístupu k internetu za rovnakých podmienok, za akých službu prístupu k internetu účastníkovi poskytoval na základe zmluvy platnej v deň uzatvorenia zmluvy o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu s prijímajúcim podnikom až do dňa nasledujúceho po dni, v ktorom službu prístupu k internetu začne účastníkovi poskytovať prijímajúci podnik.
(6)
Povinnosti podnikov a práva koncových užívateľov a podmienky podľa § 88 ods. 6, 7, 11 a 13 až 15 sa pri procese zmeny podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu použijú primerane.
(7)
Prevádzkovatelia, ktorých prístupové siete alebo zariadenia používa odovzdávajúci alebo prijímajúci podnik, sú povinní zabezpečiť, aby nedošlo k nedostupnosti služby, ktorou by sa oneskoril proces zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
(8)
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad, ustanoví podrobnosti týkajúce sa
a)
zmeny podniku poskytujúceho služby prístupu k internetu,
b)
požiadaviek na postup prevádzkovateľov, ktorých prístupové siete alebo zariadenia používa odovzdávajúci alebo prijímajúci podnik, pri zmene podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu, najmä na účely predídenia nedostupnosti služby, ktorou by sa oneskoril proces zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu,
c)
zmluvy o uskutočnení zmeny podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu,
d)
administratívneho postupu pri zmene podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu ,
e)
kompenzácie pri oneskorenej zmene podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu alebo zmene vykonanej proti vôli účastníka, pri zneužití procesu zmeny a nedodržaní podmienok súvisiacich so zmenou podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu.
§ 90
Ponuky balíkov
(1)
Ak balík služieb alebo balík služieb a koncového zariadenia (ďalej len „balík“) ponúkaný spotrebiteľovi obsahuje aspoň službu prístupu k internetu alebo verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach alebo obidve tieto služby a je poskytovaný tým istým podnikom na základe jednej zmluvy o poskytovaní služieb alebo v rámci úzko súvisiacej alebo spojenej zmluvy, z ktorých povahy pri ich uzavretí vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, ustanovenia § 83 ods. 1 až 3, § 84 ods. 8, § 87 s výnimkou odseku 5 a § 89 sa uplatňujú na všetky prvky balíka vrátane tých, na ktoré sa uvedené ustanovenia inak nevzťahujú.
(2)
Ak má spotrebiteľ právo ukončiť odoberanie akéhokoľvek prvku balíka podľa odseku 1 pred uplynutím doby, na ktorú bola ktorákoľvek zo zmlúv podľa odseku 1 uzavretá, v dôsledku porušenia zmluvy alebo nedodania služby alebo tovaru, má právo ukončiť zmluvu vo vzťahu k všetkým prvkom balíka.
(3)
Dohodnutú dobu trvania zmluvy alebo dobu viazanosti nie je možné zo strany podniku, ktorý poskytuje služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach, predĺžiť uzatvorením zmluvy alebo dodatku k zmluve na poskytnutie akejkoľvek dodatočnej služby alebo koncového zariadenia od toho istého podniku okrem prípadu, ak s tým spotrebiteľ výslovne súhlasí.
(4)
Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na mikropodnik, malý podnik alebo neziskovú organizáciu okrem prípadu, ak sa výslovne vzdali svojho práva podľa odseku 1 alebo odseku 2.
§ 91
Reklamácia
(1)
Podnik je povinný mať reklamačný poriadok, v ktorom upraví najmä
a)
podrobnosti o práve účastníka na reklamáciu,
b)
spôsob uplatňovania reklamácie a spôsob jej vybavenia,
c)
lehotu na podanie reklamácie a lehotu na jej vybavenie,
d)
spôsob uplatnenia práva účastníka podľa § 87 ods. 11.
(2)
Podnik zverejní informácie o podmienkach a spôsobe reklamácie podľa odseku 1 vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť.
(3)
Právo na reklamáciu nemožno v reklamačnom poriadku obmedziť, ak bolo uplatnené v lehote určenej v reklamačnom poriadku; táto lehota nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa doručenia faktúry, ktorej správnosť je predmetom reklamácie alebo od zistenia nesúladu v cene predplatenej služby, alebo závady poskytnutej služby.
(4)
Podnik je povinný na trvanlivom médiu oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní od doručenia reklamácie, inak sa reklamácia považuje za uznanú. V zložitých prípadoch môže podnik túto lehotu predĺžiť, najviac však o 30 dní; podnik je povinný o predĺžení informovať účastníka na trvanlivom médiu pred uplynutím pôvodnej 30 dňovej lehoty s uvedením dôvodov. Lehota je zachovaná, ak podnik odošle svoje oznámenie účastníkovi najneskôr v posledný deň lehoty. Ak si účastník zvolí spôsob, ktorým ho má podnik informovať o spôsobe vybavenia reklamácie, podnik mu oznámi vybavenie reklamácie týmto spôsobom; to platí aj pre oznámenie o predĺžení lehoty na prešetrenie reklamácie. Oznámenie o výsledku prešetrenia reklamácie obsahuje minimálne deň podania reklamácie, číslo reklamácie, spôsob vybavenia reklamácie a označenie podniku.
(5)
Reklamácia vo veci prešetrenia faktúry nemá odkladný účinok na zaplatenie sumy za poskytnuté služby. Ak suma presiahne trojnásobok priemerného rozsahu využívania služby za predchádzajúcich šesť mesiacov, je podnik povinný umožniť účastníkovi odklad zaplatenia časti sumy presahujúcej sumu za priemerný mesačný rozsah využívania služby počas predchádzajúcich šesť mesiacov, a to najneskôr do skončenia prešetrovania telekomunikačného zariadenia alebo umožniť účastníkovi zaplatenie časti sumy presahujúcej trojnásobok priemerného rozsahu využívania v najmenej troch mesačných splátkach. Ak je využívanie služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania služby za celé obdobie využívania služby.
(6)
Ak sa na základe reklamácie zistí vada na telekomunikačnom zariadení, ktorá sa mohla prejaviť v neprospech účastníka, ale rozsah poskytnutej verejne dostupnej služby ani cenu za jej poskytnutie nemožno preukázateľne zistiť, účastník zaplatí cenu zodpovedajúcu cene za priemerný mesačný rozsah využívania verejne dostupnej služby za predchádzajúcich šesť mesiacov. Ak je využívanie verejne dostupnej služby kratšie ako šesť mesiacov, ale dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa priemerný rozsah využívania verejne dostupnej služby za celé obdobie využívania služby.
§ 92
(1)
Podnik poskytujúci službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach sprístupní
a)
základnú úroveň rozpisu účtov v elektronickej podobe; základná úroveň rozpisu účtov sa bezplatne zasiela na kontaktnú adresu určenú účastníkom pre zasielanie elektronickej pošty alebo inou elektronickou formou, ktorá umožňuje jej prijatie, pričom dotknutý účastník si môže zvoliť aj listinnú podobu, ktorá sa bezplatne zasiela na poštovú kontaktnú adresu uvedenú účastníkom v zmluve o poskytovaní služby,
b)
na žiadosť účastníka bezplatne selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní alebo prémiových SMS alebo MMS, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, iných druhov podobných aplikácii,
c)
počas lehoty určenej na zaplatenie podľa § 86 ods. 1 písm. d) druhého bodu obmedzené poskytovanie služby na čas plynutia lehoty určenej na zaplatenie tak, aby účastník mohol využívať prichádzajúce volania a volania na bezplatné čísla v prípade interpersonálnych služieb založených na číslach a minimálnu úroveň služby prístupu k internetu v prípade služby prístupu k internetu,
d)
poradenstvo o tarifách,
e)
iný prostriedok kontroly nákladov ako podľa písmena a), najmä bezplatné upozornenie spotrebiteľa v prípade neobvyklej alebo nadmernej spotreby,
f)
prostriedok na deaktiváciu vyúčtovania služby alebo tovaru tretej strany prostredníctvom faktúry za služby podniku,
g)
identifikáciu čísla volajúceho pred spojením volania, ak je to technicky uskutočniteľné,
h)
na žiadosť účastníka, ktorému poskytuje súčasne so službou prístupu k internetu aj adresu elektronickej pošty na doméne využívajúcej obchodné meno alebo ochrannú známku podniku poskytujúceho službu prístupu k internetu, v prípade ukončenia zmluvy o poskytovaní služby prístupu k internetu účastníkom preposielanie elektronickej pošty doručenej na túto adresu elektronickej pošty na novú adresu elektronickej pošty určenú účastníkom pri ukončení zmluvy o poskytovaní služby prístupu k internetu počas prechodného obdobia šiestich mesiacov od skončenia zmluvy o poskytovaní služby internetového prístupu, alebo prístup k doručenej elektronickej pošte na tejto adrese elektronickej pošty počas uvedeného prechodného obdobia, ak je to technicky uskutočniteľné.
(2)
Ak tak úrad určí vo všeobecnom povolení podľa § 8 ods. 3 písm. c) bod 3, podnik poskytujúci službu prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach sprístupní možnosť predplatiť si prístup k sieti alebo službe a postupné platby poplatkov za pripojenie.
§ 93
Povinnosti podniku
(1)
Podnik počas krízovej situácie alebo mimoriadnej situácie107) zabezpečuje prevádzkovanie a poskytovanie verejnej siete, verejnej služby alebo verejnej siete a verejnej služby, ak je to technicky uskutočniteľné v súlade s osobitným predpisom.108)
(2)
Podnik poskytujúci verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu založenú na číslach, prostredníctvom ktorej môžu koncoví užívatelia uskutočňovať volania na čísla z národného číslovacieho plánu alebo medzinárodného číslovacieho plánu, je povinný zabezpečiť koncovým užívateľom bezplatný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie s využitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a iných národných čísel tiesňového volania.
(3)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný zabezpečiť pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím rovnocenný prístup k záchranným službám prostredníctvom tiesňovej komunikácie, aký majú ostatní koncoví užívatelia.
(4)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný zabezpečiť koncovým užívateľom jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ bezplatné volanie eCall.109)
(5)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný v okamihu zostavenia každej tiesňovej komunikácie bezodkladne a bezplatne poskytnúť operačnému stredisku tiesňového volania lokalizačné údaje o polohe volajúceho v súlade s § 111.
(6)
Podnik uvedený v odseku 2 je povinný informovať verejnosť o existencii a podmienkach používania tiesňovej komunikácie, tiesňových číslach vrátane jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“, ako aj o formách jeho dostupnosti, a to aj prostredníctvom informácií osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi a koncových užívateľov so zdravotným postihnutím. Informácie podľa predchádzajúcej vety podnik zverejňuje transparentne najmä na svojom webovom sídle v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej, strojovo čitateľnej podobe a pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím aj v prístupnom formáte, ktorý vyhovuje rôznym druhom zdravotného postihnutia.
§ 94
(1)
Podnik, ktorý poskytuje hlasovú komunikačnú službu, je povinný zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu prioritné spojenie pre orgány krízového riadenia110) a pre ostatných účastníkov zaradených do systému prioritného spojenia. Prioritným spojením sa na účely tohto zákona rozumie prioritné využívanie verejných služieb na riešenie mimoriadnej udalosti111) alebo krízovej situácie.108) Podrobnosti o prioritnom spojení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra.
(2)
Podnik je povinný počas stavu bezpečnosti zabezpečovať prípravu sietí a služieb na obdobie krízových situácií a mimoriadnej situácie na zabezpečenie komunikácie medzi orgánmi krízového riadenia.110)
(3)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný na základe písomnej žiadosti orgánu činného v trestnom konaní a na jeho náklady, z dôvodu zabránenia podvodnému konaniu alebo zneužitiu, zablokovať prístup k číslam alebo službám poskytovaným prostredníctvom určitých čísel a zadržať platby za prepojenie alebo iné služby. Žiadosť obsahuje určenie obdobia, počas ktorého má takéto blokovanie trvať. Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú výkonom tejto žiadosti.
(4)
Podnik je povinný zamedziť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v príkaze súdu podľa osobitného predpisu,112) a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.112) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zamedzením prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný umožniť prístup k webovému sídlu, ktorého adresa je uvedená v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,112) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.112)
(5)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný na základe príkazu súdu podľa osobitného predpisu zablokovať prístup k číslu na službu so zvýšenou tarifou s využitím hovoru, na ktoré je prostredníctvom siete a telekomunikačného zariadenia poskytovaná zakázaná ponuka, alebo k zakázanej ponuke poskytovanej prostredníctvom siete a telekomunikačných zariadení s využitím krátkych textových správ zasielaných na číslo na službu so špeciálnym číslovaním so zvýšenou tarifou, a to bezodkladne po doručení príkazu súdu podľa osobitného predpisu.112) Podnik nezodpovedá za škodu spôsobenú zablokovaním prístupu podľa prvej vety. Podnik je povinný ukončiť blokovanie prístupu k číslam podľa prvej vety uvedených v rozhodnutí o zrušení príkazu súdu podľa osobitného predpisu,112) a to bezodkladne po doručení tohto rozhodnutia. Štátny dozor nad dodržiavaním povinností podľa prvej a tretej vety vykonáva a sankciu za ich porušenie ukladá Úrad pre reguláciu hazardných hier podľa osobitného predpisu.112)
§ 95
Prevádzkovanie koncových zariadení
(1)
Podnik je povinný predkladať úradu na zverejnenie technické špecifikácie ponúkaných rozhraní verejných sietí podľa § 2 ods. 5 písm. a), na ktoré sa pripájajú koncové zariadenia, v lehote najneskôr 15 dní pred uvedením rozhraní do prevádzky. Úrad zverejňuje technické špecifikácie týchto rozhraní na svojom webovom sídle a oznamuje ich Európskej komisii.
(2)
Podrobnosti o interoperabilite autorádií a koncových zariadení určených na príjem digitálneho televízneho signálu ustanoví vláda nariadením.
Druhá hlava
Univerzálna služba
§ 96
(1)
Univerzálna služba je minimálny súbor služieb, ktoré sú dostupné v určenej kvalite na celom území Slovenskej republiky všetkým spotrebiteľom bez ohľadu na ich geografickú polohu a za prijateľnú cenu, ktorou je cena zohľadňujúca úroveň spotrebiteľských cien a príjmy obyvateľov.
(2)
Predmetom univerzálnej služby je:
a)
zabezpečenie pripojenia k verejnej sieti v pevnom umiestnení; toto pripojenie musí umožniť využívanie hlasovej komunikačnej služby a služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu, pričom na žiadosť spotrebiteľa sa môže pripojenie poskytnúť iba na využívanie hlasovej komunikačnej služby,
b)
poskytovanie hlasovej komunikačnej služby a služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu prostredníctvom pripojenia podľa písmena a),
c)
vytvorenie takých podmienok pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím, ktoré týmto spotrebiteľom zabezpečia rovnakú dostupnosť služieb podľa písmen a) a b), akú majú ostatní spotrebitelia; vytvorením podmienok podľa časti vety pred bodkočiarkou je najmä zabezpečenie dostupnosti vhodných koncových zariadení, špeciálnych zariadení a špeciálnych služieb na zabezpečenie rovnocennej dostupnosti, v prípade potreby vrátane úplných konverzačných služieb alebo konverzných služieb za prijateľnú cenu.
(3)
Služba primeraného širokopásmového prístupu k internetu podľa odseku 2 písm. b) musí byť poskytovaná s minimálnou rýchlosťou prenosu dát v obidvoch smeroch podľa odseku 4, ktorá umožňuje spotrebiteľovi využívať minimálne tieto služby:
a)
elektronická pošta,
b)
vyhľadávacie nástroje umožňujúce hľadať a nájsť všetky typy informácií,
c)
základné nástroje pre odbornú prípravu a vzdelávanie dostupné prostredníctvom siete internet,
d)
noviny alebo správy dostupné prostredníctvom siete internet,
e)
nakupovanie alebo objednávanie tovaru alebo služieb prostredníctvom siete internet,
f)
vyhľadávanie pracovných miest a vyhľadávačov pracovných miest,
g)
vytváranie sietí profesionálnych kontaktov,
h)
internetové bankovníctvo,
i)
používanie služieb elektronickej verejnej správy,
j)
sociálne médiá a odosielanie okamžitých správ,
k)
volania a videohovory v štandardnej kvalite.
(4)
Úrad ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom minimálnu rýchlosť prenosu dát v oboch smeroch, ktorú zabezpečia podniky poskytujúce službu primeraného širokopásmového prístupu k internetu podľa odseku 3. Pri ustanovení minimálnej rýchlosti prenosu dát úrad zohľadní minimálnu šírku pásma využívanú väčšinou spotrebiteľov na území Slovenskej republiky a správu orgánu európskych regulátorov o najlepších postupoch členských štátov zverejnenú na účely vymedzenia služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu. Minimálnu rýchlosť prenosu úrad prehodnocuje na základe aktualizovanej správy orgánu európskych regulátorov o najlepších postupoch členských štátov zverejnenú na účely podpory vymedzenia služby primeraného širokopásmového prístupu k internetu.
§ 97
Poskytovanie cenovo prijateľnej univerzálnej služby
(1)
Úrad sleduje vývoj a úroveň cien služieb patriacich do predmetu povinností univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 a 3, najmä s ohľadom na vývoj spotrebiteľských cien a vývoj výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
(2)
Ak úrad zistí, že ceny služieb podľa § 96 ods. 2 predstavujú pre spotrebiteľa s nízkymi príjmami113) alebo spotrebiteľa s osobitnými sociálnymi potrebami114) prekážku pre využívanie týchto služieb, vydá na základe výsledku verejných konzultácií podľa § 17 ods. 1 rozhodnutie, ktorým určí maximálnu cenu týchto služieb pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami a pre spotrebiteľov s osobitnými sociálnymi potrebami tak, že maximálna cena sa bude líšiť od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok (ďalej len „osobitná cena“). Rozhodnutie musí byť odôvodnené a zverejňuje sa vo vestníku. Spotrebiteľom s nízkymi príjmami na účely univerzálnej služby podľa tohto zákona sa rozumie spotrebiteľ, ktorý je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.113)
(3)
Podnik poskytujúci služby podľa § 96 ods. 2, ktorému úrad rozhodnutím uložil povinnosť účtovať spotrebiteľom osobitné ceny (ďalej len „podnik účtujúci osobitné ceny“) je povinný poskytovať tieto služby a účtovať osobitné ceny len osobe, ktorá preukáže, že je spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sú v súlade s rozhodnutím úradu podľa odseku 2.
(4)
Podnik účtujúci osobitné ceny je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami na jeho žiadosť. Spotrebiteľ s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami, ktorý uzatvoril zmluvu o poskytovaní služieb s podnikom účtujúcim osobitné ceny, je povinný informovať tento podnik o všetkých skutočnostiach, ktoré majú vplyv na podmienky účtovania a poskytovania osobitných cien.
(5)
Podnik, ktorý je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými potrebami podľa odseku 4, má právo poskytovať služby spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými potrebami formou predplatenia využívania týchto služieb.
(6)
Podnik, ktorý je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb so spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami podľa odseku 4, je povinný zabezpečiť, aby číslo z národného číslovacieho plánu, ktoré je spojené s poskytovaním služby, bolo dostupné spotrebiteľovi s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami počas celej dĺžky trvania zmluvy.
(7)
Podnik účtujúci osobitné ceny je povinný
a)
informovať úrad o podmienkach poskytovania služieb s povinnosťou poskytovania osobitných cien najmenej 30 dní pred začiatkom ich poskytovania a pri zmene podmienok poskytovania osobitných cien najmenej 15 dní pred uskutočnením tejto zmeny,
b)
zabezpečiť, aby podmienky podľa písmena a) boli verejne dostupné,
c)
uplatňovať podmienky podľa písmena a) v súlade so zásadou nediskriminácie a transparentnosti.
(8)
Na určenie podniku, ktorému úrad uloží povinnosť účtovať osobitné ceny, sa primerane použijú ustanovenia § 98. Úrad pri určení podniku postupuje tak, aby minimalizoval negatívny vplyv na hospodársku súťaž.
(9)
V rozhodnutí, ktorým úrad uloží povinnosť účtovať osobitné ceny, úrad uvedie podrobnosti o plnení povinnosti a lehotu na jej plnenie.
§ 98
Dostupnosť univerzálnej služby
(1)
Poskytovateľom univerzálnej služby sa rozumie podnik, ktorému úrad podľa tohto paragrafu uložil rozhodnutím povinnosť poskytovať univerzálnu službu podľa § 96 ods. 2 alebo podnik účtujúci osobitné ceny.
(2)
Ak úrad na základe geografického prieskumu pokrytia územia sieťami schopnými zabezpečiť služby, ktoré sú predmetom univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 alebo na základe iných podkladov, zistí, že tieto služby nie je možné zabezpečiť na základe bežných obchodných podmienok, určí po ukončení verejných konzultácií rozhodnutím jedného alebo viacerých poskytovateľov univerzálnej služby a uloží im povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 tak, aby boli splnené všetky primerané požiadavky koncových užívateľov na prístup k týmto službám na celom území Slovenskej republiky, pričom môže určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú zabezpečovať len niektoré povinnosti univerzálnej služby alebo pokrývať rôzne časti územia Slovenskej republiky. Úrad postupuje tak, aby minimalizoval negatívny vplyv na hospodársku súťaž a rešpektoval zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality.
(3)
V rozhodnutí podľa odseku 2 môže úrad uložiť aj povinnosť poskytovať doplnkové služby k službám poskytovaným podľa § 96 ods. 2.
(4)
Ak úrad na základe geografického prieskumu pokrytia územia sieťami schopnými zabezpečiť služby, ktoré sú predmetom univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2, alebo na základe iných podkladov zistí, že tieto služby alebo služby, ktoré sú s týmito službami porovnateľné, sú všeobecne dostupné, neurčí podnik na poskytovanie univerzálnej služby.
(5)
Úrad pri ukladaní povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 písm. c) posúdi všeobecnú potrebu a osobitné požiadavky na poskytovanie služieb spotrebiteľom so zdravotným postihnutím. Úrad môže uložiť najmä povinnosť prenajať alebo predať, ak o to požiada spotrebiteľ so zdravotným postihnutím, jedno špeciálne vybavené telekomunikačné koncové zariadenie primerané jeho zdravotnému postihnutiu za cenu štandardného telekomunikačného koncového zariadenia.
(6)
Úrad pred určením podniku podľa odseku 2 po ukončení verejných konzultácií zverejní výzvu, ktorou vyzve podniky, aby v úradom určenej lehote vyjadrili, či majú záujem byť určený ako poskytovateľ univerzálnej služby. Úrad nesmie vopred vylúčiť žiadny podnik. Náležitosti vyjadrenia, podmienky pre určenie poskytovateľa univerzálnej služby a podmienky poskytovania univerzálnej služby vrátane kvality určí úrad vo výzve. Súčasťou výzvy je aj metóda výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby podľa § 100 ods. 2.
(7)
Ak na základe výzvy podľa odseku 6 prejaví jeden alebo viac podnikov záujem byť určený za poskytovateľa univerzálnej služby, úrad začne s každým z týchto podnikov konanie o určení poskytovateľa univerzálnej služby. Úrad pri rozhodovaní prihliada najmä na finančné, technické a odborné predpoklady podniku, schopnosť podniku poskytovať univerzálnu službu nákladovo efektívnym spôsobom a za podmienok určených vo výzve podľa odseku 6, pričom postupuje v súlade so zásadami objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality tak, aby minimalizoval negatívny vplyv na hospodársku súťaž. Ak úrad zistí, že žiaden z podnikov, ktorý vyjadril svoj záujem o určenie za poskytovateľa univerzálnej služby, nie je schopný poskytovať univerzálnu službu za podmienok určených vo výzve podľa odseku 6, konanie zastaví.
(8)
Ak na základe výzvy podľa odseku 6 neprejaví o poskytovanie univerzálnej služby záujem žiadny podnik alebo ak úrad zastavil konanie o určení poskytovateľa univerzálnej služby podľa odseku 7, úrad vydá rozhodnutie, ktorým určí jeden alebo viac podnikov za poskytovateľa univerzálnej služby, pričom určí jeden alebo viac podnikov, ktoré najviac vyhovujú podmienkam určeným vo výzve podľa odseku 6. Úrad zohľadní najmä finančné, technické a odborné predpoklady podniku a schopnosť podniku poskytovať univerzálnu službu nákladovo efektívnym spôsobom.
(9)
V rozhodnutí o určení poskytovateľa univerzálnej služby úrad uvedie podrobnosti týkajúce sa plnenia jednotlivých povinností a lehotu na ich plnenie.
(10)
Úrad pravidelne raz za tri roky preskúmava, či trvajú dôvody, na základe ktorých neurčil alebo určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3.
(11)
Ak úrad zistí, že služby, ktoré sú predmetom povinností univerzálnej služby podľa § 96 ods. 2 alebo služby, ktoré sú s týmito službami rovnocenné, sú všeobecne dostupné, zruší rozhodnutie, ktorým určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3. K návrhu rozhodnutia úrad vykoná verejnú konzultáciu.
(12)
Ak úrad zistí, že sa zmenili okolnosti, na základe ktorých určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosť poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3, rozhodnutím predmetnú povinnosť zruší alebo zmení. K návrhu rozhodnutia o zrušení alebo zmene povinnosti poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3 úrad vykoná verejnú konzultáciu. Ak úrad zistí dôvod na zmenu poskytovateľa univerzálnej služby, rozhodnutie ktorým určil poskytovateľa univerzálnej služby a uložil mu povinnosť poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3 zruší a postupuje podľa odsekov 2, 5 až 9.
(13)
Ak má poskytovateľ univerzálnej služby, ktorému úrad uložil povinnosti poskytovať službu podľa § 96 ods. 2 alebo § 97 ods. 3, v úmysle predať alebo iným spôsobom previesť vlastníctvo ním poskytovanej prístupovej siete alebo jej podstatnej časti na právnickú osobu, voči ktorej nie je v postavení materskej účtovnej jednotky,115) je povinný štyri mesiace pred predpokladaným termínom tejto transakcie o tomto úmysle informovať úrad, aby úrad mohol posúdiť účinok zamýšľanej transakcie na plnenie povinnosti poskytovať služby podľa § 96 ods. 2 a § 97 ods. 3. Úrad môže uložiť, zmeniť alebo zrušiť uložené povinnosti podniku, ktorý určil za poskytovateľa univerzálnej služby.
(14)
Úrad oznamuje Európskej komisii
a)
podnik, ktorý úrad určil za podnik poskytujúci univerzálnu službu a jeho zmeny,
b)
povinnosti univerzálnej služby uložené podniku, ktorý úrad určil za podnik poskytujúci univerzálnu službu a bezodkladne zmeny týkajúce sa týchto povinností.
§ 99
Kontrola výdavkov
(1)
Podnik poskytujúci služby podľa § 96 ods. 2 a poskytovateľ univerzálnej služby pri poskytovaní zariadení alebo služieb, ktoré sú doplnkové k službám uvedeným v § 96 ods. 2, nesmie požadovať úhradu za zariadenia alebo služby, ktoré koncový užívateľ nepožaduje, alebo ktoré nie sú nevyhnutné pre poskytovanie požadovanej služby.
(2)
Podnik poskytujúci služby podľa § 98 je povinný poskytovať spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami
a)
bezplatne základnú úroveň rozpisu účtov v elektronickej podobe zasielanú na kontaktnú adresu určenú účastníkom pre zasielanie elektronickej pošty alebo inou elektronickou formou na kontrolu výdavkov pri využívaní služieb prístupu k internetu alebo hlasových komunikačných služieb s cieľom umožniť primeranú kontrolu spotreby a výdavkov a tým kontrolu nad celkovou výškou platieb účtovaných za využívané služby, pričom dotknutý účastník si môže zvoliť aj listinnú podobu, ktorá sa bezplatne zasiela na poštovú kontaktnú adresu uvedenú účastníkom v zmluve o poskytovaní služby; úrad určí základnú úroveň rozpisu účtov v rozhodnutí podľa § 98 ods. 8 alebo vo všeobecnom povolení s tým, že
1.
informácia v rozpise účtov musí obsahovať identifikáciu poskytovateľa a čas poskytovania služby so zvýšenou tarifou, ak spotrebiteľ s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami preukázateľne nepožiadal, aby takáto informácia nebola v rozpise účtov uvádzaná,
2.
rozpis účtov neobsahuje informácie o bezplatných odchádzajúcich volaniach,
3.
podnik účtujúci osobitné ceny podľa § 97 je povinný poskytovať na základe žiadosti spotrebiteľa s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami bezplatne vyššiu úroveň rozpisu účtov v určenom rozsahu; týmto nie je dotknutá povinnosť podľa písmena a) časti vety pred bodkočiarkou,
4.
podnik poskytujúci osobitné ceny za hlasovú komunikačnú službu podľa § 96 ods. 2 je povinný poskytovať bezplatne službu identifikácie volajúceho alebo zamedzenia zobrazenia volajúceho, ak úrad v rozhodnutí podľa § 98 ods. 8 alebo vo všeobecnom povolení neurčí inak,
b)
bezplatne blokovanie určených druhov odchádzajúcich volaní, služby SMS alebo MMS so zvýšenou tarifou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, iných druhov podobných aplikácií, na základe žiadosti spotrebiteľa s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami adresovanej podniku vrátane prostriedku, prostredníctvom ktorého sú títo spotrebitelia schopní bezplatne zablokovať určité druhy odchádzajúcich volaní, služby SMS alebo MMS so zvýšenou tarifou alebo iných druhov podobných aplikácií určitého typu alebo definovaných typov čísel na základe požiadavky voči poskytovateľovi hlasovej komunikačnej služby,
c)
možnosť využívania služby pripojenia k verejnej sieti a používania hlasovej komunikačnej služby a služby prístupu k internetu formou predplatenej služby,
d)
možnosť rozdelenia jednorazovej platby za zriadenie služby na splátky,
e)
informácie o primeraných a nediskriminačných opatreniach v prípade neplatenia faktúr, ktorými sa zabezpečí, aby po predchádzajúcom preukázateľnom upozornení spotrebiteľa s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami mohlo nasledovať prerušenie alebo ukončenie poskytovania služby; tieto opatrenia sa nevzťahujú na prípady podvodu, opakovaného oneskoreného platenia alebo neplatenia, pričom podnik účtujúci osobitné ceny je povinný zabezpečiť, aby do úplného ukončenia poskytovania služby mal dotknutý spotrebiteľ možnosť využívať službu tiesňových volaní a služby prístupu k internetu na minimálnej úrovni,
f)
bezplatne prostriedok, prostredníctvom ktorého podnik poskytujúci osobitné ceny poskytne na požiadanie spotrebiteľa s nízkymi príjmami a osobitnými sociálnymi potrebami informácie o existujúcich alternatívach umožňujúcich využívanie služieb za nižšie ceny,
g)
iné možnosti kontroly nad výdavkami za hlasovú komunikačnú službu alebo službu prístupu k internetu vrátane bezplatného upozornenia v prípade neobvyklého alebo nadmerného využívania služby,
h)
bezplatne prostriedok, ktorý umožní koncovým užívateľom zamedziť tretím stranám poskytujúcim služby využívať rozpis účtov poskytovateľa služby prístupu k internetu alebo poskytovateľa verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby na vyúčtovanie poplatkov za svoje produkty alebo služby.
(3)
Ak úrad neurčí v rozhodnutí podľa § 98 ods. 8 alebo vo všeobecnom povolení inak, podnik účtujúci osobitné ceny je oprávnený za poplatok poskytovať na základe žiadosti spotrebiteľa s nízkymi príjmami alebo osobitnými sociálnymi potrebami vyššiu úroveň rozpisu účtov; týmto nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu.
(4)
Úrad môže povinnosť uloženú podľa odseku 2 na časti územia alebo celom území Slovenskej republiky zrušiť alebo takúto povinnosť neuloží, ak sú jednotlivé nástroje uvedené v odseku 2 poskytované podnikmi v rovnakom rozsahu aj bez uloženia týchto povinností.
§ 100
Náklady súvisiace s povinnosťou poskytovať univerzálnu službu
(1)
Ak v súvislosti s plnením uložených povinností poskytovať služby podľa § 96 ods. 2, § 97 ods. 3 alebo § 98 ods. 2 vzniknú poskytovateľovi univerzálnej služby čisté náklady podľa odseku 2, ktoré pre neho predstavujú neprimeranú finančnú záťaž, má poskytovateľ univerzálnej služby právo na úhradu zistených čistých nákladov univerzálnej služby.
(2)
Čisté náklady univerzálnej služby sú všetky náklady súvisiace s poskytovaním univerzálnej služby. Čisté náklady univerzálnej služby sa vypočítajú ako rozdiel medzi čistými nákladmi poskytovateľa univerzálnej služby a čistými nákladmi toho istého poskytovateľa univerzálnej služby, ktoré by mu nevznikli, ak by univerzálnu službu neposkytoval. Metódu výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby úrad určí po verejnej konzultácii. Metóda výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby musí byť odôvodnená, zverejňuje sa vo vestníku a je súčasťou rozhodnutia podľa § 98 ods. 2.
(3)
Žiadosť o úhradu čistých nákladov univerzálnej služby, ktorá obsahuje výpočet a vyčíslenie čistých nákladov univerzálnej služby v súlade s metódou výpočtu čistých nákladov univerzálnej služby podľa odseku 2, ktoré boli overené odborne spôsobilou a nezávislou osobou, ako aj podklady na výpočet čistých nákladov univerzálnej služby, môže poskytovateľ univerzálnej služby podať úradu do dvoch rokov od uplynutia finančného roka, v ktorom vznikli, inak právo na úhradu čistých nákladov univerzálnej služby zaniká.
§ 101
(1)
Ak úrad na základe overenia čistých nákladov na základe metódy, ktorá bola súčasťou výzvy na určenie poskytovateľa univerzálnej služby podľa § 98 ods. 6 zistí, že poskytovanie univerzálnej služby je pre poskytovateľa univerzálnej služby neprimeranou finančnou záťažou, rozhodne o výške úhrady čistých nákladov.
(2)
Úrad na základe predloženej žiadosti posúdi, či poskytovateľ univerzálnej služby plní povinnosti vyplývajúce z poskytovania univerzálnej služby nákladovo efektívnym spôsobom a overí výpočet čistých nákladov univerzálnej služby, pričom prihliadne na trhovú výhodu, ktorú poskytovateľ univerzálnej služby poskytovaním univerzálnej služby alebo poskytovaním služieb podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, získal a posúdi, či poskytovanie univerzálnej služby predstavuje pre podnik neprimeranú finančnú záťaž. Podklady na výpočet čistých nákladov môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby overovať a kontrolovať a za týmto účelom nahliadať do účtovných kníh a záznamov poskytovateľa univerzálnej služby. Výsledky overenia podkladov, výšku vypočítaných čistých nákladov a metódu ich výpočtu úrad zverejní na svojom webovom sídle. Za neprimeranú finančnú záťaž sa považuje stav, keď čisté náklady univerzálnej služby dosahujú takú úroveň, že vzhľadom na hospodársku situáciu poskytovateľa univerzálnej služby nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby ich znášal.
(3)
Na základe overenia a posúdenia skutočností podľa odsekov 1 a 2 úrad rozhodnutím potvrdí výšku čistých nákladov uvedenú v žiadosti poskytovateľa univerzálnej služby alebo žiadosti o úhradu čistých nákladov vyhovie len čiastočne, inak rozhodnutím žiadosť o úhradu čistých nákladov zamietne.
(4)
Účastníkom konania o úhrade čistých nákladov univerzálnej služby alebo poskytovaní služieb podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, je len podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby, ktorý podal žiadosť podľa odseku 2.
§ 102
Financovanie povinnosti poskytovať univerzálnu službu
(1)
Ak úrad rozhodne o výške úhrady čistých nákladov podľa § 101 ods. 3, úrad zriadi a spravuje osobitný účet univerzálnej služby (ďalej len „osobitný účet“) na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov, do ktorého je povinný prispievať podnik poskytujúci verejnú hlasovú službu a službu prístupu k internetu, ktorého objem výnosov, ak ide o podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, alebo objem príjmov, ak ide o podnik účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu v príslušnom finančnom roku na území Slovenskej republiky je rovný alebo je vyšší ako 1 000 000 eur.
(2)
Podnik povinný prispieť na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov a výšku úhrady na osobitný účet určí úrad pre každý podnik samostatne rozhodnutím. Výška úhrady konkrétneho podniku na osobitný účet sa určí z podielu ročných tržieb alebo príjmov z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu na území Slovenskej republiky konkrétneho podniku na celkových tržbách a príjmoch z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu všetkých podnikov, ktoré spĺňajú povinnosť prispievať na osobitný účet podľa odseku 1 v príslušnom kalendárnom roku.
(3)
Ak je osobitný účet zriadený, podnik musí na požiadanie každoročne oznámiť úradu výšku svojich výnosov, ak ide o podnik účtujúci v sústave podvojného účtovníctva, alebo príjmov, ak ide o podnik účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva z poskytovania verejnej hlasovej služby a služby prístupu k internetu dosiahnutých na území Slovenskej republiky v príslušnom kalendárnom roku za každú z týchto služieb samostatne, a to aj za predchádzajúce kalendárne roky špecifikované úradom. Na tento účel môže úrad sám alebo prostredníctvom ním poverenej odborne spôsobilej a nezávislej osoby nahliadnuť do účtovných kníh a účtovných dokladov podniku, a ak podnik výšku výnosov alebo príjmov úradu neoznámi, úrad výšku výnosov alebo príjmov takéhoto podniku určí odhadom.
(4)
Podnik povinný prispieť na úhradu úradom vypočítaných čistých nákladov je povinný uhradiť do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na osobitný účet úradom vypočítanú výšku úhrady.
(5)
Úrad zverejňuje výročnú správu o hospodárení s osobitným účtom, ktorá obsahuje výšku úradom vypočítaných čistých nákladov, výhody na trhu, ktoré určený podnik získal poskytovaním povinností univerzálnej služby vrátane ich finančného ocenenia, a úhrady jednotlivých podnikov spolu so spôsobom ich výpočtu.
(6)
Podrobnosti o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Štvrtá časť
Bezpečnosť a integrita verejných sietí a služieb
§ 108
Ochrana proti rušeniu
(1)
Siete a zariadenia sa zriaďujú a prevádzkujú tak, aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.
(2)
Prevádzkovať možno len také elektrické zariadenie alebo elektronické zariadenie, ktorého úroveň rušenia vznikajúceho pri prevádzke neprekračuje úroveň, nad ktorou iné zariadenie nemôže fungovať v súlade s jeho určením, a ktoré je skonštruované tak, aby malo primeranú vlastnú odolnosť proti elektromagnetickému rušeniu, ktorá mu umožní byť v prevádzke v súlade s jeho určením.
(3)
Ak dôjde k škodlivému rušeniu alebo k rušeniu, ktoré bráni prevádzke zariadenia v súlade s jeho určením, podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie, je povinný bezodkladne urobiť účinné opatrenia alebo ukončiť prevádzkovanie zariadenia. Ak to nie je možné alebo ak je hospodárnejšie, alebo účelnejšie urobiť ochranné opatrenia na rušenom zariadení, urobí ich podnik alebo užívateľ zariadenia, ktoré spôsobuje rušenie. Náklady na odstránenie rušenia uhrádza podnik alebo užívateľ, ktorého zariadenie spôsobuje rušenie.
(4)
Za rušenie sa považuje aj znemožnenie prevádzky spôsobené elektromagnetickým tienením alebo odrazmi elektromagnetických vĺn od stavieb, ktoré boli zhotovené po uvedení siete alebo zariadenia do prevádzky.
(5)
Za škodlivé rušenie sa nepovažuje použitie technického prostriedku, ktorý môže použiť oprávnený orgán štátu119) na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu na ochranu osôb, ktorých život alebo zdravie je bezprostredne ohrozené, na ochranu ústavného zriadenia, na zachovanie bezpečnosti štátu, na zabezpečenie obrany štátu, na zabezpečenie chránených objektov a chránených priestorov, v ktorých sú prerokúvané utajované skutočnosti, proti odpočúvaniu, na zabezpečenie ochrany chránených osôb, na zabránenie šírenia rádiových vĺn alebo na vykonanie vojenského výcviku; ich použitím však nemožno ohroziť funkciu rádionavigačnej služby alebo iných záchranných služieb.
Piata časť
OCHRANA SÚKROMIA A OSOBNÝCH ÚDAJOV
§ 109
(1)
Správa je informácia, ktorá sa vymieňa alebo prenáša medzi konečným počtom subjektov prostredníctvom verejne dostupnej služby, okrem informácie prenášanej ako súčasť rozhlasového alebo televízneho vysielania sieťou, ktorú nemožno priradiť konkrétnemu užívateľovi, ktorý túto informáciu prijíma.
(2)
Prevádzkové údaje sú údaje vzťahujúce sa na užívateľa a na konkrétny prenos informácií v sieti a vznikajúce pri tomto prenose, ktoré sa spracúvajú na účely prenosu správy v sieti alebo na účely fakturácie.
(3)
Lokalizačné údaje sú údaje spracúvané v sieti alebo prostredníctvom služby, ktoré označujú geografickú polohu koncového zariadenia užívateľa verejne dostupnej služby. Podnik môže spracúvať lokalizačné údaje iné ako prevádzkové údaje, ktoré sa týkajú účastníka alebo užívateľa verejnej siete alebo verejne dostupnej služby len vtedy, ak sa anonymizujú alebo ak s tým účastník alebo užívateľ verejnej siete alebo verejne dostupnej služby súhlasí v rozsahu a trvaní nevyhnutnom na poskytnutie služby s pridanou hodnotou alebo ak tak ustanovuje tento zákon. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním ich súhlasu o druhu lokalizačných údajov iných ako prevádzkových údajov, ktoré sa budú spracúvať, o účele a čase ich spracúvania a či sa údaje budú poskytovať tretej strane na účely poskytovania služby s pridanou hodnotou. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas daný na spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(4)
Služba s pridanou hodnotou je služba, ktorá vyžaduje spracovanie prevádzkových údajov alebo lokalizačných údajov iných ako prevádzkových nad rámec toho, čo je potrebné na prenos správy alebo fakturáciu tejto služby.
(5)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupnú sieť alebo službu alebo poskytovateľ verejne dostupnej služby, je povinný zabezpečiť technicky a organizačne dôvernosť správ a s nimi spojených prevádzkových údajov, ktoré sa prenášajú prostredníctvom jeho verejnej siete a verejne dostupných služieb. Zakazuje sa najmä nahrávanie, odpočúvanie, ukladanie správ alebo iné druhy zachytenia alebo sledovania správ a s nimi spojených údajov osobami inými, ako sú užívatelia alebo bez súhlasu dotknutých užívateľov, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.120) To nebráni technickému ukladaniu údajov, ktoré sú nevyhnutné na prenos správ, bez toho aby bola dotknutá zásada dôvernosti.
(6)
Podnik nezodpovedá za ochranu prenášaných správ, ak je možnosť ich priameho vypočutia alebo nechráneného získania v mieste vysielania alebo v mieste príjmu.
(7)
Zákaz uvedený v odseku 5 druhej vete sa nevzťahuje na dočasné zaznamenanie a uchovanie správ, ako aj súvisiacich prevádzkových údajov, ak je to nevyhnutné na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, ktorú si účastník alebo užívateľ objednal, na preukázanie požiadavky na zriadenie, zmenu alebo zrušenie služby alebo na preukázanie existencie alebo platnosti iného právneho úkonu, ktorý vykonal účastník, užívateľ alebo podnik.
(8)
Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený iba ak dotknutý užívateľ udelil preukázateľný súhlas. Povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní a iný orgán štátu. To nebráni technickému uloženiu údajov alebo prístupu k nim, ktorých jediným účelom je prenos alebo uľahčenie prenosu správy prostredníctvom siete, alebo ak je to bezpodmienečne potrebné pre poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti na poskytovanie služby informačnej spoločnosti, ktorú výslovne požaduje užívateľ.
(9)
Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi121) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní. Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,122) ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu. Iný orgán štátu na účely plnenia úloh na úseku ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu, obrany štátu a správy daní môže spracúvať a uchovávať údaje účastníkov získané od podniku podľa tohto zákona.
(10)
Zbor väzenskej a justičnej stráže je oprávnený získavať od podniku údaje účastníkov v rozsahu podľa § 110 ods. 2 a orgány dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľov pri odhaľovaní a prešetrovaní porušovania povinnosti v oblasti ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov sú oprávnené získavať od podniku údaje účastníkov v rozsahu podľa § 110 ods. 2 písm. b) až d), pričom tento rozsah musí byť nevyhnutný na účely výkonu ich pôsobnosti a plnenia úloh podľa osobitných predpisov;123) tieto orgány sú oprávnené využívať a uchovávať takto získané údaje len v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu vzhľadom na účel, na ktorý sa údaje žiadali.
(11)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je oprávnený
a)
viesť register účastníkov, ktorí si riadne a včas neplnia povinnosti vyplývajúce zo zmluvných vzťahov medzi podnikom a účastníkom a osôb, o ktorých podnik zistil, že odcudzili alebo poškodili telekomunikačné zariadenia, alebo zneužili telekomunikačné zariadenia alebo služby, a to na účel posúdenia podľa § 86 ods. 1 písm. c) a § 87 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
poskytnúť aj bez súhlasu účastníka informácie z registra uvedeného v písmene a) v rozsahu nevyhnutných údajov podľa § 110 ods. 2 ostatným podnikom poskytujúcim verejné siete alebo verejne dostupné služby,
c)
poskytnúť aj bez súhlasu účastníka na účely ochrany užívateľov pred podvodnými volaniami podnikom poskytujúcim verejné siete alebo verejne dostupné služby výsledok overenia čísla volajúceho.
§ 110
Ochrana osobných údajov
(1)
Ochrana osobných údajov sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami. Práva a povinnosti poskytovateľa verejne dostupnej služby súvisiace s ochranou osobných údajov, ktoré nie sú upravené v tomto zákone, sa spravujú osobitným predpisom.40)
(2)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, na účely uzavretia a plnenia zmluvy o poskytovaní služieb, jej zmeny, ukončenia alebo prenesenia čísla, fakturácie, prijímania a evidencie platieb, pohľadávok a postupovania pohľadávok a vypracovania zoznamu účastníkov získava a spracováva údaje účastníkov, ktorými sú telefónne číslo, výška neuhradených záväzkov a
a)
meno, priezvisko, titul, adresa trvalého pobytu, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti fyzickej osoby, štátnu príslušnosť,
b)
obchodné meno, miesto podnikania a identifikačné číslo organizácie fyzickej osoby – podnikateľa,
c)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie právnickej osoby,
d)
emailová adresa, ak ju má osoba zriadenú.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, je pri porušení ochrany osobných údajov povinný postupovať podľa osobitného predpisu.124)
(4)
Na účely zisťovania, preverenia a kontroly totožnosti účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu a na účely podľa odseku 2, ako aj na aktualizáciu údajov sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.125) Na tieto účely je podnik oprávnený získavať a spracovávať biometrické údaje účastníka alebo osoby oprávnenej konať v mene účastníka, a to v rozsahu biometrickej charakteristiky hlasu, tváre a podpisu.
(5)
Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby prevádzkuje aplikačné rozhranie na účely získavania údajov z registra fyzických osôb a údajov uchovávaných v evidencii občianskych preukazov a sprístupňuje ho podniku na účely výkonu oprávnení podľa § 86 ods. 6 a podľa odseku 4. Podrobnosti o technických podmienkach prístupu k rozhraniu podľa prvej vety upravia podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby a podnik vzájomnou dohodou za nediskriminačných podmienok.
(6)
Podrobnosti o spôsobe poskytovania a technické podmienky poskytovania údajov z registra fyzických osôb a z evidencie občianskych preukazov upravia vzájomnou dohodou ministerstvo vnútra a podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby. Podnik určený na poskytovanie univerzálnej služby je povinný minimálne päť rokov zaznamenávať kto, kedy a za akým účelom získaval údaje z registra fyzických osôb a z evidencie občianskych preukazov.
§ 111
(1)
Prevádzkové údaje týkajúce sa účastníkov a užívateľov sa nesmú uchovávať a podnik je povinný ich po skončení prenosu správy bezodkladne zlikvidovať alebo anonymizovať okrem prípadov uvedených v tomto zákone. Uchovávanie údajov podľa § 112 ods. 2 nie je týmto dotknuté.
(2)
Ak je to potrebné na fakturáciu služieb účastníkom a platieb za prepojenie sietí, podnik uchováva prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, počas ktorej možno faktúru právne napadnúť alebo uplatniť nárok na platbu. Podnik je povinný poskytnúť prevádzkové údaje v prípade sporu medzi podnikmi, alebo medzi podnikom a účastníkom, úradu alebo súdu. V prípade začatia reklamácie, alternatívneho riešenia sporu podľa § 126, mimosúdneho riešenia sporu podľa § 127 alebo súdneho konania, najmä sporov týkajúcich sa prepojenia sietí alebo fakturácie, musí podnik uchovávať prevádzkové údaje až do uplynutia lehoty, v ktorej je možné využiť všetky zákonné prostriedky, a to až do ich ukončenia. Rozsah uchovaných prevádzkových údajov sa musí obmedziť na nevyhnutnú mieru.
(3)
Podnik je ďalej oprávnený spracúvať prevádzkové údaje a lokalizačné údaje v nevyhnutnom rozsahu aj bez súhlasu užívateľa na účely
a)
prevádzky siete, služby alebo siete a služby,
b)
vyúčtovania poskytnutej služby, fakturácie a preukázania nároku na úhradu za poskytnutú službu pri vymáhaní pohľadávok,
c)
vybavovania otázok, sťažností a reklamácií užívateľov,
d)
prevencie a odhaľovania bezpečnostných incidentov a protiprávnych konaní,
e)
poskytovania súčinnosti oprávneným orgánom štátu podľa § 117,
f)
predchádzania bezpečnostným hrozbám, ochrany užívateľov pred podvodnými volaniami a overovania čísel volajúceho,
g)
vykonávania opatrení na ochranu bezpečnosti a integrity sietí a služieb a opatrení na zabránenie ukončenia alebo tranzitu volaní smerovaných do siete podniku z iných sietí, ak identifikácia čísla volajúceho odovzdaná v bode prepojenia je nesprávna.
(4)
Poskytovateľ verejne dostupnej služby môže spracúvať prevádzkové údaje účastníka alebo užívateľa na účely marketingu služieb alebo na účely zabezpečenia služieb s pridanou hodnotou len s jeho predchádzajúcim súhlasom a len v rozsahu a počas doby potrebnej na marketing služieb a zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou. Podnik je povinný informovať účastníka alebo užívateľa pred získaním jeho súhlasu o druhu prevádzkových údajov, účele spracúvania prevádzkových údajov a o čase spracúvania týchto údajov. Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek odvolať svoj súhlas, ktorý dal na spracúvanie prevádzkových údajov na účely marketingu alebo na zabezpečenie služieb s pridanou hodnotou.
(5)
Ak účastník alebo užívateľ súhlasil so spracovaním lokalizačných údajov iných ako prevádzkových na poskytovanie služby s pridanou hodnotou, podnik je mu povinný umožniť, aby pri každom pripojení k sieti alebo pri každom prenose správy mohol jednoduchým spôsobom a bezplatne dočasne odmietnuť spracúvanie takých lokalizačných údajov.
(6)
Spracúvanie lokalizačných údajov podľa § 109 ods. 3 a podľa odseku 5 sa obmedzí na osoby konajúce z poverenia podniku, ktorý poskytuje verejné siete alebo verejne dostupné služby, alebo na osoby tretej strany poskytujúcej službu s pridanou hodnotou a musí sa obmedziť na nevyhnutné účely poskytovania služby s pridanou hodnotou.
(7)
Pri tiesňovej komunikácii s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a čísel tiesňového volania určených národným číslovacím plánom podnik môže získavať a spracovávať a je povinný bezplatne poskytovať koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania identifikáciu volajúceho alebo odosielateľa SMS, ich lokalizačné údaje a údaje, ktoré označujú geografickú polohu ich koncového zariadenia získané prostredníctvom funkcionality koncového zariadenia, ak ich má podnik k dispozícii, a to aj vtedy, ak volajúci alebo odosielateľ SMS využíva službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho alebo odosielateľa SMS alebo nedal súhlas na spracovanie lokalizačných údajov; ak dotknutým užívateľom je Slovenská informačná služba, podnik o poskytnutí takýchto údajov bezodkladne informuje Slovenskú informačnú službu. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému a operačné stredisko tiesňového volania od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch a lokalizačných údajoch.
(8)
Podnik je povinný pri tiesňovej komunikácii s použitím jednotného európskeho čísla tiesňového volania „112“ a čísel tiesňového volania určených národným číslovacím plánom poskytnúť identifikáciu volajúceho a pri SMS prijatých na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ poskytnúť identifikáciu jej odosielateľa
a)
zobrazením telefónneho čísla,
b)
zobrazením mena, priezviska a adresy trvalého pobytu alebo obchodného mena a sídla alebo miesta podnikania účastníka.
(9)
Ak ide o volanie z mobilnej telefónnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, podnik poskytne zobrazenie medzinárodného označenia mobilného koncového zariadenia (IMEI); IMEI je jedinečné označenie mobilného koncového zariadenia slúžiace ako kontrolné technické opatrenie na označenie tovaru.
(10)
Podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov podľa odseku 7 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom dopravy.
(11)
Na účely poskytovania informácií účastníkom vo verejnom záujme na základe § 83 ods. 9 môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať lokalizačné údaje účastníkov aj bez súhlasu dotknutého účastníka.
§ 112
(1)
Na účely uchovávania údajov podľa tohto zákona sa rozumie
a)
označením užívateľa jedinečný identifikačný kód, prihlasovacie meno, alebo iný jedinečný znak, ktorý je pridelený účastníkovi pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní služieb alebo užívateľovi pri registrácii služieb pripojenia k internetu alebo služieb komunikácie cez internet,
b)
označením bunky (cell ID) totožnosť bunky rádiovej mobilnej siete, z ktorej sa začalo alebo ukončilo volanie prostredníctvom mobilného koncového zariadenia,
c)
telefónnou službou volania zahrňujúce telefónne volania, hlasovú schránku, konferenčné volania a dátový prenos, doplnkové služby zahrňujúce presmerovanie volania a odovzdanie volania a posielanie správ a multimediálne služby zahrňujúce služby SMS, rozšírené mediálne služby (EMS) a služby MMS,
d)
neúspešným pokusom o volanie volanie, ktoré bolo úspešne spojené s koncovým zariadením volaného, ale takéto volanie nebolo volaným užívateľom alebo jeho koncovým zariadením prijaté, alebo do tohto volania bolo zasiahnuté správou siete.
(2)
Podnik je na účely poskytovania údajov podľa § 117 ods. 6 povinný uchovávať prevádzkové údaje, lokalizačné údaje a údaje komunikujúcich strán, na ktoré sa vzťahuje súhlas súdu alebo dodatočný súhlas súdu podľa § 117 ods. 7 a 8 alebo príkaz súdu podľa Trestného poriadku.
(3)
Údaje podľa odseku 2 podnik uchováva v rozsahu podľa prílohy č. 4, ak ich vytvára alebo spracúva pri poskytovaní služby alebo siete. Podnik uchováva údaje podľa odseku 2 súvisiace s neúspešnými pokusmi o volanie, ak ich podnik vytvára alebo spracúva a ukladá ich, ak ide o telefónne údaje, alebo zaznamenáva ich, ak ide o internetové údaje. Neuchovávajú sa údaje, ktoré sa týkajú nespojených volaní.
(4)
Podnik pri uchovávaní údajov podľa odseku 3 zabezpečí, aby
a)
uchovávané údaje mali rovnakú kvalitu a podliehali rovnakému zabezpečeniu a ochrane ako údaje podnikom spracúvané alebo uchovávané pri poskytovaní sietí alebo služieb,
b)
údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam na ochranu údajov proti náhodnému alebo protiprávnemu zničeniu, náhodnej strate alebo zmene, neoprávnenému alebo protiprávnemu uchovaniu, spracovaniu, prístupu alebo zverejneniu,
c)
údaje podliehali príslušným technickým opatreniam a organizačným opatreniam, ktoré zabezpečia, aby údaje mohli byť sprístupnené len oprávneným osobám konajúcim na základe poverenia alebo plnomocenstva podniku a orgánom činným v trestnom konaní, súdu alebo iným orgánom štátu a ich povereným alebo inak oprávneným príslušníkom, alebo zamestnancom,
d)
údaje na konci obdobia určeného na ich uchovávanie boli zlikvidované okrem údajov, ktoré boli poskytnuté a zabezpečené.
§ 113
Telefónny zoznam
(1)
Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný bezplatne informovať svojich účastníkov
a)
o účele telefónneho zoznamu, ktorým je vyhľadávanie kontaktných údajov účastníkov na základe ich mena, priezviska alebo názvu, prípadne ďalších minimálnych identifikačných údajov, predtým než budú ich osobné údaje zaradené do telefónneho zoznamu poskytnutého verejnosti priamo v elektronickej alebo tlačenej forme alebo prostredníctvom informačnej služby o telefónnych číslach,
b)
o ďalších možnostiach využitia osobných údajov založených na vyhľadávacích funkciách v elektronických verziách telefónneho zoznamu.
(2)
Účastník, ktorý je fyzickou osobou, má právo určiť, či jeho osobné údaje budú zaradené do telefónneho zoznamu a ak áno, ktoré osobné údaje budú zaradené, ak sú relevantné na účel telefónneho zoznamu. Relevantnými údajmi fyzickej osoby na účely telefónneho zoznamu sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu. Nezaradenie osobných údajov účastníka do telefónneho zoznamu, overenie, opravy alebo ich odstránenie je bezplatné.
(3)
Podnik nesmie zverejniť osobné údaje účastníka vo svojom telefónnom zozname, ak k tomu účastník nedal súhlas, a nesmie ich poskytnúť iným podnikom alebo iným osobám, ktoré vydávajú telefónne zoznamy alebo poskytujú informačné služby o telefónnych číslach.
(4)
Podnik, ktorý prideľuje telefónne čísla účastníkom, je povinný na požiadanie iných podnikov alebo iných osôb, ktoré vydávajú verejné telefónne zoznamy alebo poskytujú verejné informačné služby o telefónnych číslach, im poskytovať relevantné údaje o svojich účastníkoch v dohodnutej forme za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné. Relevantnými údajmi o účastníkoch sú telefónne číslo, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby, alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa. Ak medzi príslušnými podnikmi nedôjde k dohode o poskytovaní relevantných údajov v lehote šiestich týždňov od doručenia žiadosti jedného z nich, úrad rozhodne o predmete sporu na návrh ktorejkoľvek zo strán.
§ 114
Prezentácia a zamedzenie identifikácie
(1)
Ak podnik ponúka službu
a)
prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volajúcemu možnosť jednoducho a bezplatne použiť službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho, a to individuálne pre jednotlivé volania alebo jednorazovým nastavením pre všetky volania,
b)
prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho a bezplatne zamedziť použitie služby zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho u prichádzajúcich volaní v odôvodnených prípadoch, ktorými sú najmä pracoviská, ktoré riešia osobné krízové situácie alebo linky dôvery,
c)
prezentácie identifikácie volajúceho, musí ponúknuť volanému možnosť jednoducho odmietnuť tie prichádzajúce volania, u ktorých volajúci použil službu zamedzenie prezentácie identifikácie volajúceho,
d)
prezentácie identifikácie volaného, musí ponúknuť volanému možnosť použiť jednoducho a bezplatne službu zamedzenia prezentácie svojej identifikácie volajúcemu.
(2)
Odsek 1 písm. a) sa vzťahuje aj na volania z členských štátov smerujúcich do tretích štátov, odsek 1 písm. b) až d) sa vzťahuje aj na prichádzajúce volania z tretích štátov.
(3)
Podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť alebo verejne dostupnú službu, môže dočasne zrušiť zamedzenie prezentácie volajúceho
a)
na základe žiadosti účastníka, ak je to technicky možné, ktorý požaduje zachytenie zlomyseľných alebo výhražných volaní; v tomto prípade podnik uchová a sprístupní za odplatu dotknutému účastníkovi identifikáciu volajúceho,
b)
pri núdzových volaniach koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému alebo operačnému stredisku tiesňového volania, na spracovanie lokalizačných údajov podľa § 109 ods. 3 a § 111 ods. 7 s cieľom odpovedať na takéto volania, a to pri dočasnom zákaze alebo neexistencii súhlasu dotknutého účastníka alebo užívateľa.
(4)
Ak podnik ponúka službu prezentácie identifikácie volajúceho, je v odôvodnených prípadoch oprávnený za účelom ochrany užívateľov pred podvodnými volaniami zamedziť prezentáciu identifikácie volajúceho.
§ 115
Automatické presmerovanie volaní
Ak ide o služby umožňujúce presmerovanie volaní, podnik je povinný zabezpečiť, aby každý účastník mal možnosť jednoduchým spôsobom a bezplatne zrušiť automatické presmerovanie volania iniciované treťou osobou na jeho koncové zariadenie.
§ 116
Nevyžiadaná komunikácia
(1)
Elektronická pošta je textová, hlasová, zvuková alebo obrazová správa zaslaná prostredníctvom verejnej siete, ktorú možno uložiť v sieti alebo v koncovom zariadení príjemcu, kým ju príjemca nevyzdvihne.
(2)
Priamym marketingom na účely tohto zákona sa rozumie akákoľvek forma prezentácie tovarov alebo služieb v písomnej forme alebo ústnej forme, zaslaná alebo prezentovaná prostredníctvom verejne dostupnej služby priamo jednému alebo viacerým účastníkom alebo užívateľom.
(3)
Na účely priameho marketingu je dovolené používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty, služby SMS a služby MMS voči účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim preukázateľným súhlasom získaným pred kontaktovaním účastníka alebo užívateľa.
(4)
Na účely získania predchádzajúceho súhlasu je zakázané používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty, služby SMS a služby MMS.
(5)
Za preukázateľný súhlas na účely tohto zákona podľa odseku 3 sa považuje súhlas spĺňajúci náležitosti podľa osobitného predpisu;126) osoba, ktorej bol takýto súhlas udelený, je povinná uchovávať trvanlivé médium, na ktorom je zaznamenaný preukázateľný súhlas účastníka alebo užívateľa, po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu účastníkom alebo užívateľom podľa odseku 6. Osoba vykonávajúca priamy marketing je pri získavaní súhlasu účastníka alebo užívateľa povinná uviesť údaj o spôsobe, akým je možné súhlas jednoducho odvolať.
(6)
Účastník alebo užívateľ môže kedykoľvek predchádzajúci súhlas odvolať alebo namietnuť volanie za účelom priameho marketingu alebo získania súhlasu. Osoba, voči ktorej bol takýto súhlas odvolaný alebo voči ktorej bolo namietané volanie, je povinná účastníkovi alebo užívateľovi preukázateľne potvrdiť odvolanie takéhoto súhlasu alebo prijatie námietky volania najneskôr do 30 dní odo dňa odvolania súhlasu alebo prijatia námietky volania a potvrdenie o odvolaní súhlasu alebo prijatie námietky volania uchovávať na trvanlivom médiu po dobu najmenej štyroch rokov od odvolania súhlasu alebo namietania volania.
(7)
Úrad zriadi a prevádzkuje na svojom webovom sídle zoznam telefónnych čísel, uvedených účastníkmi alebo užívateľmi na účely vyjadrenia nesúhlasu s volaním na účely priameho marketingu a na overovanie uvedenia telefónneho čísla alebo skupiny telefónnych čísel osobou vykonávajúcou priamy marketing v zozname telefónnych čísel(ďalej len „zoznam“). Úrad overuje v zozname všetky telefónne čísla alebo skupiny telefónnych čísel, ktoré mu poskytne osoba vykonávajúca priamy marketing.
(8)
Na účely priameho marketingu je zakázané akékoľvek volanie, ak účastník alebo užívateľ uviedol telefónne číslo v zozname alebo, ak účastník alebo užívateľ namietal takéto volania osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing. To neplatí, ak účastník alebo užívateľ odvolal námietku volania na účely priameho marketingu osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing, alebo jej udelil súhlas v čase po poslednej aktualizácii uvedenia telefónneho čísla v zozname; na poskytnutie súhlasu sa použijú ustanovenia odsekov 3 až 6. Účinky uvedenia telefónneho čísla v zozname nastávajú vždy k prvému alebo šestnástemu kalendárnemu dňu mesiaca, podľa toho ktorý najbližšie nasleduje po dni, v ktorom účastník alebo užívateľ svoje telefónne číslo uviedol.
(9)
Účastník alebo užívateľ má kedykoľvek právo bezplatne uviesť telefónne číslo v zozname alebo vykonať aktualizáciu uvedenia telefónneho čísla v zozname. Aktualizácia uvedenia telefónneho čísla v zozname má rovnaké účinky ako prvé uvedenie telefónneho čísla v zozname.
(10)
Osoba vykonávajúca priamy marketing overuje uvedenie telefónneho čísla alebo skupiny telefónnych čísel v zozname na webovom sídle úradu; za overenie telefónneho čísla v zozname je povinná osoba vykonávajúca priamy marketing platiť úhradu, ktorú určí úrad.
(11)
Úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, v ktorom ustanoví podrobnosti o
a)
prevádzkových a technických parametroch zoznamu,
b)
rozsahu informácií vedených v zozname,
c)
spôsobe poskytnutia údajov zo zoznamu osobám podľa odseku 10, vrátane parametrov aplikačného rozhrania zoznamu umožňujúceho automatizované hromadné overovanie skupiny čísel,
d)
notifikácii uvedenia telefónneho čísla v zozname,
e)
spôsobe aktualizácie dátumu uvedenia telefónneho čísla v zozname podľa odseku 9,
f)
výške, spôsobe výpočtu a platobných podmienkach úhrady podľa odseku 10,
g)
iných skutočnostiach potrebných pre zabezpečenie funkčnosti zoznamu.
(12)
Osoba vykonávajúca priamy marketing prostredníctvom volania, automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, služieb SMS alebo služieb MMS alebo osoba, ktorá získava predchádzajúci súhlas s volaním na účely priameho marketingu je povinná používať na účely priameho marketingu len čísla identifikované národným cieľovým kódom na tento účel v číslovacom pláne. Povinnosť podľa predchádzajúcej vety sa nevzťahuje na volania na účely priameho marketingu, ak sa vykonáva na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou.
(13)
Ak sa telefónne číslo používa na účely priameho marketingu v rozpore s účelom vymedzeným v individuálnom povolení na používanie čísel, za porušenie tejto povinnosti nezodpovedá držiteľ individuálneho povolenia, ktorý toto číslo poskytol inej osobe, ktorá z neho vykonáva priamy marketing, ak ju preukázateľne informoval o tom, že číslo nie je možné používať na účely priameho marketingu.
(14)
Ustanovenia odsekov 8 a 12 sa nevzťahujú na priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, ktorá kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa získala v súvislosti s predajom podobného tovaru alebo služieb alebo s ktorým je v zmluvnom vzťahu alebo na účely priameho marketingu voči účastníkovi alebo užívateľovi, ktorý si takúto komunikáciu sám vopred preukázateľne vyžiadal. Účastníkovi alebo užívateľovi sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každom kontaktovaní za účelom priameho marketingu, ak také použitie predtým neodmietol.
(15)
Predchádzajúci súhlas príjemcu elektronickej pošty, služby SMS alebo služby MMS podľa odseku 3 sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných podobných tovarov a služieb osoby, a ak jeho kontaktné údaje na doručenie elektronickej pošty, služby SMS alebo služby MMS tá istá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb v súlade s týmto zákonom alebo s osobitným predpisom,127) alebo ak ide o priamy marketing adresovaný na zverejnené kontaktné údaje účastníka alebo užívateľa, ktorý je fyzickou osobou podnikateľom alebo právnickou osobou. Príjemcovi elektronickej pošty, služby SMS alebo služby MMS sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a bezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných údajov v čase ich získavania a pri každej doručenej správe ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným predpisom.128)
§ 117
Telekomunikačné tajomstvo
(1)
Predmetom telekomunikačného tajomstva je
a)
obsah prenášaných správ,
b)
údaje komunikujúcej strany, ktorými sú telefónne číslo, obchodné meno a sídlo právnickej osoby, alebo obchodné meno a miesto podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo osobné údaje fyzickej osoby, ktorými sú meno, priezvisko, titul a adresa trvalého pobytu ak sú spojené s údajmi podľa písmena a), c) alebo písmena d); predmetom telekomunikačného tajomstva nie sú údaje, ktoré sú zverejnené v telefónnom zozname,
c)
prevádzkové údaje,
d)
lokalizačné údaje.
(2)
Telekomunikačné tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto príde s jeho predmetom do styku pri poskytovaní sietí a služieb, pri používaní služieb, náhodne alebo inak.
(3)
Úrad, účastník a užívateľ, ktorého sa telekomunikačné tajomstvo týka, jeho oprávnení zástupcovia alebo právni nástupcovia, majú právo na sprístupnenie telekomunikačného tajomstva, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(4)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, môže na účely poskytovania súčinnosti iným orgánom štátu podľa § 109 ods. 9 získavať a spracúvať údaje účastníkov v rozsahu uvedenom v § 110 ods. 2.
(5)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je povinný umožniť na základe písomnej žiadosti inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 s výnimkou Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky diaľkový, priamy a nepretržitý prístup k údajom účastníkov svojej siete alebo služby v rozsahu údajov podľa odseku 4, iné údaje pridelené na identifikáciu účastníka a pridelené označenie užívateľa a statickej adresy internetového protokolu (IP); tieto údaje spolu s údajmi o základňových staniciach verejnej telefónnej siete a databázou medzinárodných označení mobilných účastníkov (IMSI) je povinný na požiadanie poskytnúť elektronicky v šifrovanej forme. Náklady na zabezpečenie diaľkového prístupu až po rozhranie podniku uhrádza orgán štátu, ktorému sa takýto prístup umožnil.
(6)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby je povinný poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní na účely trestného konania a inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 na účely plnenia jeho úloh v rozsahu podľa osobitných predpisov129) všetky podniku dostupné údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d); v prípade údajov potrebných na účely trestného konania a pátrania po hľadanej osobe alebo nezvestnej osobe a odcudzených motorových vozidlách sa postupuje podľa osobitných predpisov.130) Podnik je povinný poskytnúť tieto údaje zrozumiteľným spôsobom v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádza orgán štátu, ktorému sa takéto údaje poskytli.
(7)
Údaje podľa odseku 6 sa poskytujú inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 len na základe jeho žiadosti doručenej podniku v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom elektronicky v šifrovanej forme, ktorá bola vyhotovená na základe písomného súhlasu zákonného sudcu (ďalej len „súhlas súdu“). Žiadosť iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 a vstupné údaje v nej obsiahnuté musia byť podniku poskytnuté vo forme umožňujúcej podniku automatizované spracovanie žiadosti. Súhlas súdu možno udeliť, len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.
(8)
Ak ide o vec týkajúcu sa obrany štátu a bezpečnosti štátu alebo trestných činov vymedzených osobitným predpisom,131) ktorá neznesie odklad a súhlas súdu podľa odseku 7 nemožno získať vopred, údaje podľa odseku 6 sa poskytnú na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 doručenej podniku v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom v šifrovanej forme bez súhlasu súdu. Iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9 je povinný doručenie žiadosti podniku podľa predchádzajúcej vety oznámiť zákonnému sudcovi do 1 hodiny od doručenia žiadosti a bezodkladne predložiť zákonnému sudcovi žiadosť o dodatočný písomný súhlas (ďalej len „dodatočný súhlas súdu“). Ak zákonný sudca neudelí dodatočný súhlas súdu do 24 hodín od doručenia žiadosti podniku, takto získané informácie nesmú byť ďalej použité a musia byť bezodkladne zničené, o čom iný orgán štátu podľa § 109 ods. 9, ktorý ich zničil, bezodkladne písomne informuje zákonného sudcu.
(9)
Žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu obsahuje
a)
označenie iného orgánu štátu, ktorý o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu žiada,
b)
údaje o osobe, ktorej sa žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu týka, ak sú tieto údaje známe,
c)
údaje o spôsobe, rozsahu a lehote poskytnutia údajov podľa odseku 6,
d)
odôvodnenie účelu poskytnutia údajov podľa odseku 6,
e)
informácie o predchádzajúcom neúčinnom alebo podstatne sťaženom odhaľovaní a dokumentovaní činnosti, pre ktorú sa žiadosť podáva.
(10)
Ak žiadosť o udelenie súhlasu súdu alebo dodatočného súhlasu súdu neobsahuje náležitosti podľa odseku 9, súd o nej nerozhodne a túto žiadosť vráti inému orgánu štátu.
(11)
Súhlas súdu alebo dodatočný súhlas súdu musí obsahovať odôvodnenie, spôsob, rozsah a lehotu poskytnutia údajov podľa odseku 6; lehotu môže na základe novej žiadosti predĺžiť súd, zakaždým však najviac o šesť mesiacov. Žiadosť podľa predchádzajúcej vety musí obsahovať náležitosti podľa odseku 9. Proti rozhodnutiu o súhlase súdu alebo dodatočnom súhlase súdu nemožno podať opravný prostriedok.
(12)
Na určenie príslušnosti súdu na rozhodovanie o udelení súhlasu súdu sa vzťahujú ustanovenia o príslušnosti súdu na použitie informačno-technických prostriedkov.132)
(13)
Ak sa poskytnutím údajov podľa odseku 6 nezistili skutočnosti významné na účely plnenia úloh iného orgánu štátu, iný orgán štátu, ktorý tieto údaje získal, je povinný ich bezodkladne zničiť; o zničení údajov sa vyhotoví písomná zápisnica.
(14)
Kontrolu stavu získavania údajov podľa odseku 6 iným orgánom štátu vykonáva Národná rada Slovenskej republiky; na kontrolu sa primerane vzťahujú ustanovenia o kontrole použitia informačno-technických prostriedkov podľa osobitného predpisu.133)
(15)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby je ďalej povinný
a)
prevádzkovať verejné siete alebo poskytovať verejne dostupné služby takou technológiou vrátane jej jednotlivých častí a softvérového vybavenia, ktorá umožní pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vo vlastníctve štátu a on-line prístup podľa odsekov 5 a 6,
b)
na základe žiadosti iného orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 umožniť pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti podľa technickej špecifikácie tohto pripájaného zariadenia; náklady na zaobstaranie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti vrátane jeho softvérového vybavenia a na zabezpečovanie servisnej podpory tohto zariadenia znáša orgán štátu, ktorý požiadal o pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti, a náklady na hardvérové zariadenie a softvérové vybavenie alebo technológiu podniku umožňujúcu pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti na strane podniku hradí podnik, pričom náklady na úpravu svojej časti technológie umožňujúcu pripojenie a prevádzkovanie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti z dôvodu úprav realizovaných druhou stranou za účelom opätovne obnoviť alebo zabezpečiť jeho funkcionalitu hradí každá strana samostatne,
c)
spolupracovať s Policajným zborom a orgánom činným v trestnom konaní pri odhaľovaní zlomyseľných volaní a šírení poplašných správ,
d)
na základe odôvodnenej výzvy v určenej lehote obmedziť prevádzku verejnej siete alebo poskytovanie verejne dostupnej služby na nevyhnutne potrebný čas a v nevyhnutnom rozsahu, ak je to nevyhnutné na ochranu ústavného zriadenia alebo vnútorného poriadku alebo pre bezpečnosť štátu alebo obranu štátu a bezprostredne hrozí ujma na živote a zdraví; výzvu vydáva minister vnútra Slovenskej republiky a v čase jeho neprítomnosti minister obrany Slovenskej republiky; za škody spôsobené obmedzením prevádzky siete zodpovedá orgán štátu, na ktorého žiadosť bola prevádzka siete obmedzená,
e)
na základe písomnej žiadosti v odôvodnených prípadoch súvisiacich s plnením úloh bezpečnosti štátu a obrany štátu poskytovať inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 službu prezentácie identifikácie volajúceho a to aj vtedy, ak volajúci zamedzil prezentáciu svojej identifikácie; orgán štátu od okamihu, keď mu boli poskytnuté žiadané údaje, zodpovedá za škodu spôsobenú zneužitím poskytnutých informácií o osobných údajoch,
f)
poskytovať ďalšiu súčinnosť súdu, orgánu činnému v trestnom konaní a inému orgánu štátu podľa § 109 ods. 9 nevyhnutnú na plnenie ich úloh a výkon ich oprávnení podľa tohto zákona a osobitných predpisov,
g)
strpieť, a to v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutne potrebný čas, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa osobitných predpisov,134) zabránenie v uskutočnení komunikácie koncového užívateľa alebo v jej pokračovaní alebo na žiadosť iného orgánu štátu zabrániť v uskutočnení takejto komunikácie, ak taká komunikácia predstavuje priame ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky; podnik nezodpovedá za škody spôsobené uplatňovaním tohto ustanovenia,
h)
zabezpečiť, aby sa rozhranie umožňujúce pripojenie zariadenia na odpočúvanie a zaznamenávanie prevádzky v sieti nachádzalo na území Slovenskej republiky,
i)
pri poskytovaní roamingových služieb na území Slovenskej republiky poskytovať na účely odpočúvania a zaznamenávania prevádzky v sieti dáta bez použitého šifrovania.
(16)
Podnik poskytujúci verejné siete alebo verejne dostupné služby, ktorý používa kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo iný spôsob utajovania prenosu signálov, je povinný na vlastné náklady poskytnúť zrozumiteľným spôsobom informácie, získané pri odpočúvaní a zaznamenávaní prevádzky v sieťach, inému orgánu štátu alebo orgánu činnému v trestnom konaní. Úrad na základe návrhu Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva alebo Policajného zboru vydá zoznam zariadení používajúcich kódovanie, kompresiu, šifrovanie alebo obdobných zariadení, ktoré je zakázané pripájať do siete.
(17)
O poskytnutí informácií a údajov alebo inej súčinnosti podľa tohto zákona sú zamestnanci podniku povinní zachovávať mlčanlivosť; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti ani na výpoveď v trestnom konaní alebo v konaní pred súdom. Tejto mlčanlivosti môže zamestnanca podniku zbaviť iba ten orgán štátu, ktorému boli informácie a údaje, alebo iná súčinnosť poskytnutá. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu.17)
(18)
Podnik je povinný prijať vnútorné postupy na poskytovanie odpovedí na žiadosti o prístup k osobným údajom užívateľov. Podnik na požiadanie poskytne úradu informácie o týchto postupoch, počte prijatých žiadostí, právnych odôvodneniach, na ktoré sa žiadosti odvolávajú, a o odpovediach podniku; to neplatí, ak ide o plnenie si povinností podnikom ustanovených zákonom.
(19)
Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d), možno sprístupniť Národnému bezpečnostnému úradu v záujme bezpečnosti štátu na účely riešenia kybernetického bezpečnostného incidentu, na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu kybernetického bezpečnostného incidentu a zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti podľa osobitného predpisu.37) Kontrolu spôsobu nakladania Národného bezpečnostného úradu s údajmi podľa prvej vety vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu135) a Národný bezpečnostný úrad každoročne najneskôr do 31. januára predkladá osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu správu o stave kybernetickej bezpečnosti v Slovenskej republike.
(20)
Údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) až d), možno sprístupniť Vojenskému spravodajstvu v záujme obrany štátu na účely riešenia závažného kybernetického bezpečnostného incidentu alebo kybernetického terorizmu,36) na účel ich zberu, spracovávania a uchovávania v rozsahu potrebnom na identifikáciu závažného kybernetického bezpečnostného incidentu alebo kybernetického terorizmu a zabezpečenia kybernetickej obrany podľa osobitného predpisu.136) Kontrolu spôsobu nakladania Vojenského spravodajstva s údajmi podľa prvej vety vykonáva Národná rada Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu135) a Vojenské spravodajstvo každoročne najneskôr do 31. januára predloží Bezpečnostnej rade Slovenskej republiky informáciu o dosiahnutí zákonom ustanoveného účelu nakladania Vojenského spravodajstva s údajmi podľa prvej vety. Náklady spojené s poskytnutím údajov podľa prvej vety hradí Vojenské spravodajstvo.
(21)
Počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vyhlásených v súvislosti s pandémiou nákazlivej ľudskej choroby podnik na základe odôvodnenej písomnej žiadosti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky poskytne do 24 hodín údaje o účastníkovi, ktorému bola zaslaná informácia podľa § 83 ods. 9, a to v rozsahu telefónneho čísla na účely ochrany osôb pred hroziacim nebezpečenstvom šírenia prenosného ochorenia alebo na účely prijímania opatrení pri ohrození života a zdravia. Ak uplynutie lehoty podľa predchádzajúcej vety pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, podnik poskytne údaje najbližší nasledujúci pracovný deň. Na účely poskytovania údajov podľa prvej vety môže podnik po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas, najdlhšie však počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu podľa prvej vety, spracúvať prevádzkové údaje, a to aj bez súhlasu dotknutého účastníka, ak získanie súhlasu nie je možné alebo ak by tým mohol byť zmarený účel poskytovania údajov podľa prvej vety; bezodkladne po tom, čo pominie dôvod na ich spracúvanie, podnik písomne informuje dotknutého účastníka o zničení údajov a o tom, aké údaje o ňom spracúval.
(22)
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení136a) na ochranu súkromia a osobných údajov môže poskytnuté údaje podľa predchádzajúceho odseku spracúvať a uchovávať po nevyhnutný čas, najdlhšie po dobu 60 dní odo dňa ich poskytnutia podnikom; po uplynutí tejto doby Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky tieto údaje bezodkladne zničí. O zničení údajov Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky bezodkladne písomne alebo elektronicky informuje dotknutého účastníka pričom uvedie údaje, ktoré o ňom spracúval. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je oprávnený tieto údaje získavať len na účely zabránenia šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, najmä kontroly dodržiavania povinnej izolácie alebo karantény osoby, ak je táto nariadená, alebo na účel epidemiologického dohľadávania kontaktov osôb prichádzajúcich z rizikových krajín. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, alebo bezodkladne vždy, keď o to tento výbor požiada, správu o zákonnosti spracúvania údajov podľa tohto odseku; pôsobnosť Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky tým nie je dotknutá.
(23)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, je povinný poskytnúť všetky podniku dostupné údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva podľa odseku 1 písm. b) a c),
a)
Európskemu orgánu dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo, Európsky orgán pre cenné papiere a trhy alebo Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov), na účely a v rozsahu podľa osobitných predpisov,136b)
b)
Národnej banke Slovenska na účely a v rozsahu podľa osobitných predpisov.136c)
(24)
Podnik, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, je povinný poskytnúť údaje podľa odseku 23 zrozumiteľným spôsobom v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe v šifrovanej forme. Náklady na hmotné nosiče, ktoré sú potrebné na poskytnutie údajov, uhrádzajú osoby podľa odseku 23, ktorým sa takéto údaje poskytli.
(25)
Údaje podľa odsekov 23 a 24 sa poskytujú osobám podľa odseku 23 len na základe ich žiadosti v slovenskom jazyku doručenej podniku, ktorý poskytuje verejne dostupné služby v písomnej forme alebo dohodnutým spôsobom elektronicky v šifrovanej forme, ktorá bola vyhotovená na základe súhlasu súdu. Žiadosť podľa prvej vety a vstupné údaje v nej obsiahnuté musia byť podniku, ktorý poskytuje verejne dostupné služby, poskytnuté vo forme umožňujúcej podniku automatizované spracovanie žiadosti. Súhlas súdu možno udeliť len na základe žiadosti, ktorá obsahuje náležitosti podľa odseku 9 a len ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené a len ak sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov.136d) Na rozhodovanie o udelení súhlasu súdu sa primerane vzťahujú odseky 10, 11 a 13.
(26)
Na rozhodovanie o udelení súhlasu súdu podľa odseku 25 je príslušný Krajský súd v Bratislave.
Šiesta časť
POSKYTOVANIE DOTÁCIÍ V ODVETVÍ ELEKTRONICKÝCH KOMUNIKÁCIÍ
§ 118
(1)
Ministerstvo dopravy môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby poskytnúť dotáciu na účely podpory výskumu a vývoja v odvetví elektronických komunikácií, ak tým nebudú dotknuté pravidlá poskytovania štátnej pomoci podľa osobitného predpisu.137)
(2)
Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť aj na spolufinancovanie projektov riešených v rámci medzinárodných dohôd o vedecko-technickej spolupráci a projektov v rámci medzinárodných programov a iniciatív v oblasti výskumu a vývoja elektronických komunikácií vrátane nákladov na ich prípravu.
§ 119
(1)
Dotáciu na účely podľa § 118 ods. 1 možno poskytnúť
a)
fyzickej osobe – podnikateľovi s miestom podnikania na území Slovenskej republiky,
b)
právnickej osobe oprávnenej na podnikanie na území Slovenskej republiky,
c)
záujmovému združeniu právnických osôb,
d)
nadácii,
e)
občianskemu združeniu,
f)
neziskovej organizácii poskytujúcej všeobecne prospešné služby,
g)
vysokej škole,
h)
verejnej výskumnej inštitúcii.138)
(2)
Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi podľa odseku 1 na základe písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 5, ak
a)
predložený projekt spĺňa podmienky určené vo výzve na predkladanie projektov,
b)
má zriadený účet v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v Štátnej pokladnici a
c)
splnil podmienky podľa osobitného predpisu.139)
(3)
Prílohou žiadosti je
a)
návrh projektu v štruktúre podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 6,
b)
návrh rozpočtu projektu,
c)
doklad o zriadení účtu žiadateľa v banke, v pobočke zahraničnej banky alebo v Štátnej pokladnici,
d)
doklady podľa osobitného predpisu.140)
(4)
Žiadosti o dotácie predkladajú žiadatelia podľa odseku 1 ministerstvu dopravy v lehote jeden mesiac od zverejnenia výzvy na predkladanie projektov. Ministerstvo dopravy zverejňuje výzvu na svojom webovom sídle. Výzva obsahuje najmä
a)
základný cieľ a kritériá, podľa ktorých sa budú vyhodnocovať žiadosti, a ich váhu,
b)
formulár žiadosti v elektronickej podobe,
c)
disponibilný objem zdrojov na danú výzvu,
d)
zloženie komisie,
e)
návrh zmluvy o poskytnutí dotácie.
§ 120
(1)
Dotáciu možno poskytnúť do výšky 100 % ekonomicky oprávnených nákladov na riešenie projektu podľa § 118 ods. 1 okrem prípadov uvedených v § 118 ods. 2.
(2)
Dotáciu nemožno poskytnúť na
a)
úhradu záväzkov z predchádzajúcich rokov,
b)
splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek,
c)
refundáciu výdavkov uhradených v predchádzajúcich rokoch.
(3)
Žiadosti o dotáciu vyhodnocuje najmenej trojčlenná komisia zriadená ministerstvom dopravy. Komisia vyhodnotí žiadosti o dotáciu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty podľa § 119 ods. 4.
(4)
Na poskytnutie dotácie podľa § 118 nie je právny nárok.
§ 121
(1)
Ministerstvo dopravy uzatvorí s prijímateľom dotácie zmluvu o poskytnutí dotácie.
(2)
Zmluva o poskytnutí dotácie musí obsahovať
a)
údaje o zmluvných stranách v rozsahu názov alebo obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, u právnických osôb štatutárny orgán, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo,
b)
názov banky, pobočky zahraničnej banky alebo Štátnej pokladnice a číslo účtu prijímateľa dotácie,
c)
účel, druh, sumu a obdobie použitia dotácie,
d)
podmienky použitia dotácie,
e)
spôsob a čas plnenia záväzkov zmluvných strán,
f)
úpravu práv k výsledku riešenia projektu,
g)
úpravu vzťahov k právam k hnuteľným veciam a nehnuteľnostiam zaobstaraným z poskytnutej dotácie,
h)
spôsob využitia výsledkov riešenia projektu,
i)
sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
j)
termín a spôsob zúčtovania dotácie,
k)
termín vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a číslo účtu, na ktorý sa nepoužité prostriedky majú vrátiť,
l)
termíny priebežnej kontroly použitia dotácie,
m)
meno a priezvisko odborného garanta projektu.
(3)
Ministerstvo dopravy zverejňuje na svojom webovom sídle
a)
všetky schválené žiadosti o poskytnutie dotácie aj so sumami žiadaných a poskytnutých dotácií vrátane dátumu schválenia ich poskytnutia, výšky a účelu dotácie a označenia konečného príjemcu dotácie, a to do 30 dní od schválenia žiadosti,
b)
všetky neschválené žiadosti vrátane dátumu a dôvodu neschválenia žiadosti, a to do 30 dní od neschválenia žiadosti,
c)
vyhodnotenie výsledkov už poskytnutých dotácií, ak ich má ministerstvo dopravy k dispozícii.
Siedma časť
Dohľad
§ 122
(1)
Úrad vykonáva dohľad prostredníctvom svojich oprávnených zamestnancov z vlastnej iniciatívy alebo na podnet tretej osoby. Ak o to požiada osoba, ktorá podala podnet na vykonanie kontroly, úrad jej do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti potvrdí prijatie podnetu. Pri výkone dohľadu úrad postupuje v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti, transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.
(2)
Úrad môže na vykonanie dohľadu prizvať zamestnancov iných orgánov verejnej správy, právnických osôb alebo fyzické osoby (ďalej len „prizvané osoby“) s ich súhlasom, ak je to odôvodnené osobitnou povahou vykonávaného dohľadu. Účasť prizvaných osôb na dohľade sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme, za ktorý im patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku a preukázateľne vynaložených nákladov. Preukázateľne vynaložené náklady, ktoré vzniknú prizvanej osobe v súvislosti s výkonom dohľadu, uhrádza úrad. Prizvané osoby majú rovnaké práva a povinnosti ako oprávnení zamestnanci úradu podľa odseku 11 okrem oprávnenia overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 8, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb; úrad v oprávnení prizvanej osoby na výkon dohľadu môže ustanoviť užší rozsah práv a povinností. Prizvanou osobou nemôže byť podnik, jeho zamestnanec alebo osoba, ktorá so zreteľom na pomer k vykonávanému dohľadu alebo vzhľadom na pomer ku kontrolovanej osobe môže byť zaujatá. Prizvaná osoba má právo vykonávať dohľad na základe oprávnenia, ktoré vydá úrad, a nesmie tretím stranám poskytovať informácie, o ktorých sa dozvedela pri výkone dohľadu alebo v súvislosti s ním.
(3)
Oprávnenie prizvanej osoby obsahuje najmä
a)
identifikačné údaje prizvanej osoby v rozsahu meno, priezvisko a akademický titul, ak ho prizvaná osoba získala,
b)
vymedzenie výkonu dohľadu, na ktoré sa oprávnenie prizvanej osoby vzťahuje,
c)
rozsah práv a povinností prizvanej osoby pri výkone dohľadu,
d)
dátum vydania oprávnenia prizvanej osoby.
(4)
Úrad vykonáva dohľad
a)
kontrolou plnenia povinností okrem povinností uvedených v § 94 ods. 4 a 5 a podmienok určených týmto zákonom, všeobecnými povoleniami, rozhodnutiami úradu, všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými podľa tohto zákona a kontrolou dodržiavania povinností, obmedzení a podmienok v odvetví elektronických komunikácií podľa osobitných predpisov22) alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
b)
zisťovaním a sledovaním zdroja rušenia prevádzky sietí, služieb a zariadení,
c)
monitoringom využívania frekvenčného spektra pri plnení cieľov podľa tohto zákona.
(5)
Úrad vykonáva dohľad podľa odseku 4 najmä
a)
fyzickou kontrolou,
b)
administratívnou kontrolou,
c)
overovaním plnenia podmienok využívania frekvenčného spektra, o čom vyhotoví úrad písomný záznam,
d)
preverovaním tvrdení kontrolovanej osoby alebo osoby podľa odseku 8 a ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v ich mene konajú, ako aj skutočností vyplývajúcich z predložených dokladov, údajov, písomných a ústnych vyjadrení kontrolovanej osoby; o vykonanom preverovaní úrad vyhotoví písomný záznam.
(6)
Administratívnou kontrolou podľa odseku 5 písm. b) je kontrola, ktorú je možné začať aj ukončiť výlučne na základe údajov a dokladov, ktoré má úrad k dispozícii zo svojej úradnej činnosti.
(7)
Ak úrad pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa § 108 zistí, že zariadenie nespĺňa technické požiadavky podľa osobitných predpisov,141) upovedomí o tom orgán, ktorý vykonáva dohľad nad sprístupňovaním zariadenia na trhu.142)
(8)
Kontrolovanou osobou môže byť podnik alebo iná osoba, ktorá má plniť povinnosti alebo podmienky podľa odseku 4 písm. a).
(9)
Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, sú povinné úradu poskytnúť potrebnú súčinnosť.
(10)
Úrad je pri výkone dohľadu oprávnený
a)
ukladať záväzné opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov,
b)
rozhodnúť o uložení ochranného opatrenia podľa § 123,
c)
požadovať od kontrolovaných osôb a osôb podľa odseku 8 potrebné informácie a doklady,
d)
vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov.
(11)
Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, sú pri výkone dohľadu
a)
oprávnení vstupovať na pozemky a do priestorov, v ktorých sa zariadenia podliehajúce dohľadu nachádzajú, alebo sa predpokladá, že sa tam nachádzajú, a vykonať dohľad podľa odsekov 4 a 5,
b)
oprávnení overovať totožnosť kontrolovaných osôb a osôb povinných poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 8, ich zamestnancov alebo osôb, ktoré v mene týchto osôb konajú, a spracúvať osobné údaje uvedených osôb v rozsahu nevyhnutnom na účely plnenia svojich povinností podľa tohto zákona a osobitných predpisov; na ochranu osobných údajov sa vzťahuje všeobecný predpis o ochrane osobných údajov,40)
c)
oprávnení požadovať od osôb uvedených v písmene b) potrebné doklady, údaje a písomné alebo ústne vysvetlenia,
d)
oprávnení v odôvodnených prípadoch dočasne odobrať zariadenia na čas nevyhnutne potrebný na vykonanie skúšania alebo kontroly, o čom vydajú kontrolovanej osobe alebo osobe povinnej poskytnúť súčinnosť podľa odseku 9 písomné potvrdenie,
e)
oprávnení oboznamovať sa s obsahom prenášaných správ podľa odseku 18,
f)
oprávnení vyhotovovať obrazové, zvukové a obrazovo-zvukové záznamy na zdokumentovanie zistených nedostatkov,
g)
povinní preukázať sa v osobnom styku s kontrolovanou osobou alebo osobou povinnou poskytnúť úradu súčinnosť podľa odseku 9, ich zamestnancami alebo osobami, ktoré v mene týchto osôb konajú, služobným preukazom alebo oprávnením prizvanej osoby, ktoré ich oprávňuje na výkon dohľadu,
h)
povinní pri administratívnej kontrole alebo fyzickej kontrole bezodkladne vyhotoviť písomný zápis o výsledku kontroly,
i)
povinní písomne oznámiť zistené nedostatky kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly,
j)
povinní oznámiť kontrolovanej osobe výsledok kontroly formou zápisu,
k)
povinní zachovávať mlčanlivosť voči tretím osobám o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dohľadu a v súvislosti s ním; to neplatí, ak úrad poskytuje informáciu o vybavení podnetu osobe, ktorá podala podnet na vykonanie kontroly po skončení výkonu dohľadu.
(12)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa tohto paragrafu trvá aj po ukončení služobného vzťahu alebo obdobného vzťahu; v prípade prizvanej osoby povinnosť zachovávať mlčanlivosť trvá aj po vykonaní úkonu vo všeobecnom záujme.
(13)
Za porušenie mlčanlivosti podľa tohto paragrafu sa nepovažuje poskytnutie informácií, ktoré sú predmetom povinnosti zachovávať mlčanlivosť,
a)
súdu,
b)
orgánu činnému v trestnom konaní na účely trestného konania,
c)
službe kriminálnej polície Policajného zboru a službe finančnej polície Policajného zboru na účely plnenia úloh ustanovených osobitným predpisom,142a)
d)
prokuratúre na účely plnenia jej úloh podľa osobitného predpisu,142b)
e)
orgánu hospodárskej súťaže podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, osobitného predpisu,143) alebo na základe súhlasu osoby, ktorá informácie poskytla alebo ktorej sa informácie týkajú,
f)
orgánu európskych regulátorov pri plnení povinností úradu podľa osobitného predpisu.28)
(14)
Od povinnosti mlčanlivosti môže zamestnancov úradu alebo prizvanú osobu oslobodiť osoba, ktorá je priamo nadriadená zamestnancom oprávneným vykonávať dohľad alebo osoba, ktorá vydala oprávnenie prizvanej osoby.
(15)
Na doručovanie písomností podľa tohto paragrafu sa vzťahuje správny poriadok.
(16)
Kontrolované osoby sú
a)
povinné umožniť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, alebo prizvaným osobám výkon ich oprávnení podľa odseku 11 písm. a) až d) a f),
b)
povinné poskytnúť pri výkone dohľadu zamestnancom úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad alebo prizvaným osobám všetky požadované informácie a doklady; na povinnosť poskytnúť pri kontrole úradu všetky požadované informácie a doklady sa nevzťahuje § 18 a 19,
c)
oprávnené vyjadriť sa k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly v lehote určenej úradom,
d)
povinné v lehote určenej úradom v nariadení na odstránenie nedostatkov podľa odseku 19 písm. d) odstrániť zistené nedostatky a písomne oznámiť úradu ich odstránenie.
(17)
Fyzické osoby, právnické osoby a orgány verejnej správy, iné ako kontrolovaná osoba a jej zamestnanci, majú pri výkone dohľadu zamestnancami úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad, povinnosti podľa odseku 16 písm. a) a b).
(18)
Ak je to nevyhnutne potrebné na identifikáciu osôb využívajúcich frekvencie a na kontrolu dodržiavania podmienok individuálneho povolenia na používanie frekvencií, môže sa úrad pri overovaní plnenia podmienok efektívneho využívania frekvenčného spektra technickými prostriedkami úradu oboznamovať s obsahom prenášaných správ. Zamestnanci úradu, ktorí sú oprávnení vykonávať dohľad týmto spôsobom, alebo prizvané osoby nesmú obsah prenášaných správ oznámiť iným osobám, ako sú komunikujúce strany, medzi ktorými sa správa prenáša alebo ich splnomocneným zástupcom, ani umožniť iným osobám, aby získavali informácie o obsahu prenášanej správy. Úrad môže ukladať obsah správ len na čas nevyhnutne potrebný na ukončenie dohľadu a uloženia sankcie podľa § 124. Po uplynutí tohto času úrad záznam zlikviduje.
(19)
Úrad prostredníctvom svojich zamestnancov oprávnených vykonávať dohľad
a)
určí kontrolovanej osobe v zápise o výsledku kontroly primeranú lehotu na vyjadrenie sa k výsledkom kontroly, ak bol zistený nedostatok,
b)
preskúma opodstatnenosť námietok vo vyjadrení kontrolovanej osoby k postupu pri výkone dohľadu a k zisteným nedostatkom uvedeným v zápise o výsledku kontroly, ak boli predložené v lehote podľa písmena a),
c)
oznámi kontrolovanej osobe písomne výsledok preskúmania námietok kontrolovanej osoby podľa písmena b) spolu s odôvodnením; opodstatnené námietky zohľadní v dodatku k zápisu o výsledku kontroly,
d)
nariadi odstránenie zistených nedostatkov v primeranej lehote, ktorú určí, ak je ich odstránenie možné; to sa nevzťahuje na nedostatky podľa § 44 ods. 9 a § 55 ods. 13.
(20)
Úrad môže osobám, ktoré maria výkon dohľadu tým, že neplnia povinnosti uvedené v odseku 16, uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur, a to aj opakovane.
(21)
Na výkon dohľadu podľa tohto paragrafu sa nevzťahuje osobitný predpis.143a)
(22)
Úrad v súvislosti s plnením úloh podľa osobitného predpisu26) určí podmienky pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu pre posudzovanie akýchkoľvek významných, nepretržitých alebo pravidelne sa opakujúcich nezrovnalostí medzi skutočnou výkonnosťou služby prístupu k internetu, ak ide o rýchlosť alebo iné parametre kvality služby, a výkonnosťou uvádzanou poskytovateľom služby prístupu k internetu. K podmienkam podľa prvej vety úrad vykoná verejnú konzultáciu.
(23)
Pri určovaní podmienok pre certifikáciu monitorovacieho mechanizmu podľa odseku 21 úrad prihliadne na to, že monitorovací mechanizmus musí zodpovedať súčasnému stavu techniky a podporovať často používané technológie prístupu na internet.
(24)
Ak monitorovací mechanizmus spĺňa podmienky určené úradom, úrad o tom vydá certifikát, ktorý zverejní vo vestníku.
(25)
Výsledky merania vykonaného prostredníctvom certifikovaného monitorovacieho mechanizmu môže koncový užívateľ, s ktorým podnik uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb, predložiť ako dôkaz v reklamačnom konaní podľa § 91, v alternatívnom riešení sporu podľa § 126 alebo v mimosúdnom riešení sporu podľa § 127. Úrad zohľadní výsledky merania vykonaného prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu pri výkone dohľadu.
§ 123
Rozhodnutie o ochrannom opatrení
(1)
Ak úrad pri výkone dohľadu zistí, že ďalšie poskytovanie služby alebo balíka služieb by spôsobilo značné obmedzenie hospodárskej súťaže, môže podniku bezodkladne vydať rozhodnutie o ochrannom opatrení na zastavenie alebo odloženie poskytovania takejto služby alebo balíka služieb, a to až dovtedy, kým podnik nesplní prístupové povinnosti, ktoré mu boli uložené na základe analýzy relevantného trhu, najviac však na dobu podľa odseku 5.
(2)
Ak úrad pri výkone dohľadu zistí, že činnosť podniku alebo osoby, ktorá má práva alebo povinnosti podľa tohto zákona, predstavuje bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia, alebo v dôsledku tejto činnosti môžu vzniknúť iným podnikom, užívateľom sietí alebo služieb alebo užívateľom frekvenčného spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy, môže podniku alebo osobe, ktorá má práva alebo povinnosti podľa tohto zákona, bezodkladne vydať rozhodnutie o ochrannom opatrení vedúce k náprave situácie.
(3)
Podnik alebo osoba, ktorá má práva alebo povinnosti podľa tohto zákona, môže do troch pracovných dní od doručenia rozhodnutia o ochrannom opatrení podať proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa odsekov 1 alebo 2 písomne námietky a navrhnúť spôsob nápravy. Námietky podľa predchádzajúcej vety nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne predseda úradu do 15 dní od ich doručenia. Ak predseda úradu uzná námietky alebo navrhovaný spôsob nápravy za dostatočný, rozhodnutie o ochrannom opatrení zruší alebo zmení, inak námietky a navrhovaný spôsob nápravy zamietne a rozhodnutie o ochrannom opatrení potvrdí.
(4)
Rozhodnutie o ochrannom opatrení je predbežným opatrením úradu pri výkone dohľadu, ktoré je potrebné v nevyhnutnej miere pre zabezpečenie účelu dohľadu. Vydanie rozhodnutia o ochrannom opatrení sa nepovažuje za ukončenie výkonu dohľadu. Povinnosti uložené v rozhodnutí o ochrannom opatrení podľa tohto paragrafu musia vychádzať zo skutočností zistených počas výkonu dohľadu, musia byť odôvodnené a primerané záujmu, ktorého ochranu sledujú.
(5)
Čas platnosti rozhodnutia o ochrannom opatrení nesmie presiahnuť tri mesiace, pričom úrad ho môže predĺžiť najviac o ďalšie tri mesiace. Voči rozhodnutiu o predĺžení času platnosti rozhodnutia o ochrannom opatrení podľa prvej vety nie sú prípustné námietky.
Ôsma časť
SANKCIE
§ 124
(1)
Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností podľa § 14 ods. 1, § 46 ods. 12, § 53 ods. 1, § 54 ods. 6, § 57 ods. 1 a 2, § 57a ods. 1 a 2, § 60 ods. 1, § 69 ods. 2, § 74 ods. 1, § 76 ods. 2, § 81 ods. 3, § 93 ods. 1 až 6, § 94 ods. 1, § 95 ods. 1, § 97 ods. 4, 6 a 7, § 109 ods. 3 a 5, § 111 ods. 1, 4, 5 a ods. 7 až 9, § 112 ods. 4, § 117 ods. 2, 5, 6, 15 a 17 alebo porušila alebo nesplnila niektorú z povinností uloženú rozhodnutím úradu podľa § 18 ods. 14, § 30 ods. 2, § 35 ods. 2, § 55 ods. 6 a 12, § 58 ods. 1, § 59 ods. 1, 2 a 4, § 66, § 72, § 75 ods. 4, 6 až 8, § 78 ods. 5, § 79 ods. 3, § 88 ods. 6, § 97 ods. 3, § 98, § 123 ods. 1 a 2, § 128, § 129, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(2)
Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ktorá poskytuje siete alebo služby napriek zákazu vydanému podľa odseku 13 alebo porušila alebo nesplnila niektorú z podmienok všeobecného povolenia alebo niektorú z podmienok všeobecného povolenia na používanie frekvencií vydaného podľa § 34, pokutu od 200 eur do 10 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(3)
Úrad uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi, ktorá porušila alebo nesplnila niektorú z povinností podľa osobitného predpisu,22) alebo podľa § 6 ods. 2, § 10 ods. 1, 5 a 7, § 12 ods. 4 a 5, § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 až 3 a 8, § 16 ods. 1, § 20 ods. 4, § 21 ods. 4 druhej vety a ods. 6 druhej vety a tretej vety, § 25 ods. 5, § 26 ods. 1, 2 a 4, § 27 ods. 1 a 2, § 29 ods. 1, 2 a 4, § 31 ods. 1, § 33 ods. 5, § 46 ods. 6 a 11 , § 51 ods. 5 a 7, § 52 ods. 1, § 53 ods. 2, § 54 ods. 7, 8 a 12, § 55 ods. 1, § 57 ods. 4 a 5, § 60 ods. 4 a 5, § 77 ods. 1, § 82 ods. 1, 2 a 4, § 83 ods. 1 až 3, 8 a 9, § 84 ods. 3, 4, 6 až 9 a 12, § 85 ods. 1, 3 a 4, § 86 ods. 2, § 87 ods. 1, 3, 8, 10 a ods. 14 posledná veta, § 88 ods. 1, 5, 7, 9, 10, 12 až 13 a 16, § 89 ods. 3, 5 a 7, § 91 ods. 1 až 5, § 92, § 94 ods. 2, § 98 ods. 13, § 99 ods. 1 a 2, § 108 ods. 3, § 109 ods. 8, § 112 ods. 2, § 113 ods. 1, 3 a 4, § 114 ods. 1, § 115, § 116 ods. 3 až 6, 8, 12, 14 a 15, § 117 ods. 18 pokutu od 200 eur do 5 % z obratu podľa odseku 6 za predchádzajúce účtovné obdobie.
(4)
Ten, kto nie je podnikateľom a poruší alebo nesplní niektorú z povinností podľa odsekov 1 až 3, spácha priestupok; za tento priestupok úrad uloží pokutu od 200 eur do 20 000 eur.
(5)
Ak právnická osoba, fyzická osoba – podnikateľ za predchádzajúce účtovné obdobie nemala žiadny obrat alebo jej obrat nemožno vypočítať ani na základe informácií, ktoré predložila úradu podľa § 16 ods. 1 písm. l), úrad uloží pokutu podľa odsekov 1 až 3 najviac do 300 000 eur.
(6)
Obratom podľa odsekov 1 až 3 a 5 sa na účely tohto zákona rozumie súčet všetkých tržieb, výnosov alebo príjmov z predaja tovaru alebo služieb bez nepriamych daní, ku ktorému sa pripočíta finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi. Obrat právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa vyjadrený v cudzej mene sa prepočíta na eurá, pričom na prepočet cudzej meny na eurá sa použije priemer referenčných výmenných kurzov určených a vyhlásených Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska,144) a ktoré sú platné pre príslušné účtovné obdobie.
(7)
Predchádzajúcim účtovným obdobím na účely tohto zákona je účtovné obdobie, za ktoré bola zostavená posledná riadna účtovná závierka.
(8)
Finančná pomoc poskytnutá právnickej osobe alebo fyzickej osobe – podnikateľovi je na účely tohto zákona každá peňažná pomoc poskytnutá z verejných zdrojov týkajúca sa činnosti vykonávanej právnickou osobou alebo fyzickou osobou – podnikateľom, ktorá sa prejaví v cene jeho tovaru alebo služby.
(9)
Ak držiteľ individuálneho povolenia na používanie čísel alebo individuálneho povolenia na používanie frekvencií neuhradil jednorazovú úhradu alebo opakovanú úhradu, úrad postupuje podľa § 55 ods. 13 písm. a) tretieho bodu alebo podľa § 44 ods. 9 písm. d) a pokutu neuloží.
(10)
Ak ten, komu je možné uložiť sankciu podľa tohto zákona, je prevádzkovateľom základnej služby podľa osobitného predpisu145) a jeho konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa tohto zákona a znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa osobitného predpisu,37) úrad nie je vo vzťahu k tomuto skutku príslušný konať a rozhodnúť vo veci správneho deliktu podľa tohto zákona. Ak úrad zistí skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo ku konaniu podľa prvej vety, oznámi to bezodkladne Národnému bezpečnostnému úradu.
(11)
Pri ukladaní pokuty úrad prihliadne najmä na závažnosť, spôsob, trvanie a dôsledky porušenia povinnosti. Pri ukladaní pokuty úrad prihliadne aj na konanie podniku smerujúce k náprave alebo k odstráneniu prípadných dôsledkov porušenia povinnosti vrátane zmenšenia alebo odstránenia dôsledkov spôsobenej škody.
(12)
Pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do štyroch rokov odo dňa porušenia povinnosti; za deň zistenia porušenia povinnosti sa považuje deň oznámenia zistených nedostatkov. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
(13)
Ak ide o závažné alebo opakované porušenie povinností alebo podmienok určených týmto zákonom, všeobecným povolením, všeobecným povolením na používanie frekvencií, rozhodnutím úradu alebo všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe tohto zákona a ak nedostatok nebol odstránený napriek uloženiu pokuty podľa odsekov 1 až 3 alebo uloženiu opatrenia podľa § 123, úrad môže podniku zakázať poskytovať siete alebo služby, a to až na obdobie 24 mesiacov, podľa závažnosti a trvania takéhoto porušenia.
Deviata časť
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§ 125
Konanie
(1)
Správny poriadok sa nevzťahuje na
a)
vydávanie dočasných opatrení (§ 18 ods. 14),
b)
určenie metódy kalkulácie cien (§ 72 ods. 6),
c)
vydávanie všeobecného povolenia (§ 9 a 34 ods. 2),
d)
vydávanie zoznamu relevantných trhov a nadnárodných trhov a analýzu relevantných trhov (§ 62 ods. 1 a 2, § 63 a 65),
e)
test troch kritérií (§ 62 ods. 3),
f)
výberové konanie na pridelenie frekvencií (§ 41),
g)
vydávanie osvedčení osobitnej odbornej spôsobilosti (§ 52),
h)
výkon dohľadu (§ 122), okrem § 122 ods. 15 a 20,
i)
vydávanie ochranných opatrení (§ 123),
j)
reguláciu cien pri prenositeľnosti čísel (§ 88 ods. 6),
k)
alternatívne riešenie sporov (§ 126),
l)
mimosúdne riešenie sporov (§ 127).
(2)
Proti rozhodnutiu úradu vydanému v správnom konaní možno podať rozklad. Rozklad proti rozhodnutiu úradu podľa § 36 ods. 5, § 67 až 81 nemá odkladný účinok. O rozklade rozhoduje predseda úradu na základe návrhu ním zriadenej osobitnej komisie.
(3)
V konaní o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu úradu podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak úrad rozhodol o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií, sa ustanovenia § 185 až 189 Správneho súdneho poriadku nepoužijú. Kasačná sťažnosť podaná proti rozhodnutiu súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu úradu podľa § 43 ods. 1 písm. a) alebo písm. b), ak úrad rozhodol o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií, má odkladný účinok; ustanovenia § 446 ods. 1, § 447 ods. 1 a § 482 Správneho súdneho poriadku sa nepoužijú.
§ 126
Alternatívne riešenie sporov
Úrad je orgánom alternatívneho riešenia sporov podľa osobitného predpisu;146) alternatívne riešenie sporov úradom sa spravuje osobitným predpisom,146) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 127
Mimosúdne riešenie sporov
(1)
Úrad rieši iné spory ako spory podľa § 126, ktoré vznikli v oblasti upravenej týmto zákonom, ak účastník, ktorý nie je spotrebiteľom nesúhlasí s výsledkom reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia, a to na základe ním podaného návrhu na mimosúdne riešenie sporu (ďalej len „návrh“) s podnikom poskytujúcim siete alebo služby.
(2)
Návrh obsahuje
a)
meno, priezvisko a adresu na doručovanie alebo aj adresu elektronickej pošty a telefonický kontakt, ak je účastníkom fyzická osoba,
b)
obchodné meno, právnu formu, sídlo, identifikačné číslo organizácie a telefonický kontakt, ak je účastníkom právnická osoba,
c)
názov a sídlo podniku, proti ktorému návrh smeruje,
d)
predmet sporu,
e)
odôvodnenie nesúhlasu s výsledkami reklamácie alebo so spôsobom jej vybavenia,
f)
návrh riešenia sporu.
(3)
K návrhu priloží účastník doklady súvisiace s predmetom sporu, ktoré preukazujú skutočnosti uvedené v návrhu.
(4)
Ak návrh neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 alebo k nemu nie sú priložené doklady podľa odseku 3, úrad účastníka bezodkladne informuje o nedostatkoch návrhu a vyzve ho, aby ich odstránil v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní; zároveň ho poučí o následkoch neodstránenia nedostatkov návrhu. Ak účastník nedostatky návrhu v lehote podľa predchádzajúcej vety neodstráni, úrad mimosúdne riešenie sporu nezačne.
(5)
Návrh predloží účastník bezodkladne, najneskôr do 45 dní odo dňa
a)
doručenia výsledku vybavenia reklamácie užívateľovi alebo
b)
márneho uplynutia lehoty na vybavenie reklamácie podľa § 91 ods. 3.
(6)
Účastník a podnik môžu navrhovať dôkazy a ich doplnenie a predkladať podklady potrebné na vecné posúdenie sporu. Úrad predložený spor rieši nestranne s cieľom jeho urovnania. Lehota na ukončenie mimosúdneho riešenia sporu je 60 dní od podania úplného návrhu, v zložitých prípadoch 90 dní od podania úplného návrhu.
(7)
Výsledkom úspešného vyriešenia sporu je uzavretie písomnej dohody medzi účastníkom a podnikom, ktorá je záväzná pre obe strany sporu. O uzavretí dohody podľa prvej vety účastník a podnik upovedomia úrad v lehote piatich dní od jej uzavretia. Ak strany sporu neuzavrú dohodu v lehote podľa odseku 6, úrad ich upovedomí o márnom uplynutí lehoty na mimosúdne riešenie sporu. Tým sa považuje mimosúdne riešenie sporu za ukončené. Možnosť strán obrátiť sa v tej istej veci na súd tým nie je dotknutá.
§ 128
Riešenie sporov medzi podnikmi, osobami, ktoré môžu požiadať o prístup alebo prepojenie a poskytovateľmi pridružených prostriedkov
(1)
Úrad rozhoduje o sporoch medzi podnikmi, medzi podnikmi a osobami, ktoré môžu požiadať o prístup alebo prepojenie podľa § 56 ods. 1 alebo medzi podnikmi a poskytovateľmi pridružených prostriedkov na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s povinnosťami týchto subjektov ustanovenými v tomto zákone. Strany sporu sú povinné poskytnúť úradu pri riešení sporu súčinnosť. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu, ak nemožno vzhľadom na povahu veci alebo výnimočné okolnosti rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju predseda úradu primerane predĺžiť.
(2)
Ak návrh nepodala oprávnená osoba podľa odseku 1 alebo spor nevznikol v súvislosti s plnením práv a povinností podnikov alebo poskytovateľov pridružených prostriedkov ustanovených týmto zákonom alebo nesúvisí s právami a povinnosťami prístupu a prepojenia, alebo ak ide o spory, v ktorých má podľa tohto zákona oprávnenie rozhodovať súd alebo iný správny orgán, úrad konanie zastaví.
(3)
Úrad môže odmietnuť riešenie sporu, ak existuje rýchlejší a efektívnejší mechanizmus vyriešenia sporu vrátane mediácie.147) Úrad o tom bezodkladne informuje strany sporu. Ak sa spor nepodarilo vyriešiť podľa prvej vety do štyroch mesiacov od podania návrhu na iný orgán riešenia sporu alebo ak v tejto veci nebolo začaté konanie pred súdom, úrad rozhodne o spore najneskôr do štyroch mesiacov od doručenia návrhu ktorejkoľvek strany sporu.
(4)
Právoplatné rozhodnutie o riešení sporu musí byť v súlade s cieľmi tohto zákona podľa § 1, pričom úrad ho zverejní na svojom webovom sídle tak, aby bola zabezpečená ochrana obchodného tajomstva.
§ 129
Riešenie cezhraničných sporov
(1)
Ak vznikne spor v súvislosti s právami a povinnosťami podnikov podľa tohto zákona medzi podnikom a poskytovateľom sietí alebo služieb, ktorý poskytuje siete alebo služby v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, môže požiadať každá strana sporu úrad o riešenie sporu. To neplatí, ak ide o spory týkajúce sa koordinácie frekvenčného spektra podľa § 5 ods. 1 písm. l) až n).
(2)
Ak spor podľa odseku 1 má vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad oznámi orgánu európskych regulátorov začatie riešenia sporu.
(3)
Ak úrad upovedomil o začatí riešenia sporu orgán európskych regulátorov podľa odseku 2, nerozhodne vo veci až do vydania stanoviska orgánu európskych regulátorov; týmto nie je dotknuté právo úradu vydať predbežné opatrenie podľa správneho poriadku, ak je to nevyhnutné najmä v záujme ochrany spotrebiteľov alebo ochrany hospodárskej súťaže. Po doručení stanoviska orgánu európskych regulátorov úrad navrhované opatrenia v čo najväčšej možnej miere zohľadní v rozhodnutí o riešení sporu. Úrad uloží podniku povinnosti v rozhodnutí o riešení sporu najneskôr do jedného mesiaca od doručenia stanoviska orgánu európskych regulátorov.
(4)
Ak spor nemá vplyv na obchodovanie medzi členskými štátmi, úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci alebo výnimočné okolnosti rozhodnúť v tejto lehote, môže ju predseda úradu primerane predĺžiť.
(5)
Úrad konanie zastaví, ak spor nevznikol v súvislosti s plnením práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona, ak návrh na riešenie sporu nepodala oprávnená osoba, ak ide o práva a povinnosti, o ktorých má podľa tohto zákona oprávnenie rozhodovať súd, alebo iný správny orgán, alebo ak to odporučí orgán európskych regulátorov.
§ 130
Spoločné ustanovenie
Ak sa v tomto zákone ustanovuje použitie postupu podľa technickej normy alebo technickej špecifikácie prijatej uznaným normalizačným orgánom, je možné postupovať aj podľa ich ekvivalentu, ak sa takýmto postupom dosiahne rovnaký výsledok a dodržia sa ustanovenia tohto zákona. V prípade pochybnosti o vhodnosti použitia ekvivalentnej normy alebo špecifikácie podľa prvej vety je rozhodujúce vyjadrenie úradu k možnosti ich použitia.
§ 131
Prechodné ustanovenia
(1)
Konania začaté a právoplatne neskončené pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona; ustanovenie § 125 ods. 3 sa použije aj na konania začaté pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2)
Ustanovenia o primeranej náhrade nákladov podľa § 45 sa uplatnia aj v prípadoch, ak čisté priame náklady vznikli a boli podnikom vynaložené v rámci účtovného obdobia podniku, v ktorom vzniklo podniku právo na primeranú náhradu nákladov podľa § 45.
(3)
Práva úspešného účastníka výberového konania, na základe ktorého úrad pridelil frekvencie, ktoré boli predmetom rozhodnutia úradu o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií, zostávajú zachované aj v prípade neskoršieho zrušenia tohto rozhodnutia úradu o mimoriadnej zmene individuálneho povolenia na používanie frekvencií.
(4)
Úrad uvedie do súladu s týmto zákonom platné všeobecné povolenie a všeobecné povolenie na používanie frekvencií vydané podľa doterajších predpisov najneskôr do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(5)
Ochranné pásma zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa považujú za ochranné pásma podľa tohto zákona s výnimkou ochranných pásiem zriadených alebo vyhlásených osobitným rozhodnutím. Oprávnenia a povinnosti viažuce sa k existujúcim vedeniam sa riadia týmto zákonom. Ustanovenia o primeranej náhrade podľa § 23 sa vzťahujú na ochranné pásma zriadené po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(6)
Oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy.
(7)
Prevádzkovatelia sietí, ktorí majú ku dňu účinnosti tohto zákona informácie podľa § 25 ods. 3 písm. a), sú povinní poskytnúť ich jednotnému informačnému miestu bezodkladne, najneskôr do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona.
(8)
Podniky, ktoré poskytujú služby podľa § 97 ods. 2 spotrebiteľom s nízkymi príjmami alebo s osobitnými sociálnymi potrebami za ceny, ktoré sa líšia od cien poskytovaných podľa obvyklých obchodných podmienok, sú povinné informovať úrad o podmienkach poskytovania týchto služieb do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
(9)
Poskytovateľ univerzálnej služby, ktorý bol určený na poskytovanie univerzálnej služby do dňa účinnosti tohto zákona, sa považuje za poskytovateľa univerzálnej služby podľa tohto zákona. Úrad určí rozhodnutím jedného alebo viacerých poskytovateľov univerzálnej služby podľa § 97 a 98 najneskôr do 12 mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(10)
Ustanovenie o elektronickej podobe rozpisu účtov podľa § 92 ods. 1 písm. a) sa neuplatňuje na zmluvné vzťahy, ktoré vznikli pred dňom účinnosti tohto zákona, ak nedôjde medzi podnikom a účastníkom k dohode o zmene podoby doručovania z listinnej podoby na elektronickú podobu.
(11)
Súhlas účastníka alebo užívateľa s volaním, používaním automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, elektronickej pošty, telefaxu alebo služieb SMS za účelom priameho marketingu, ktorý bol udelený pred účinnosťou tohto zákona, zostáva v platnosti, a to až do jeho odvolania alebo uvedenia telefónneho čísla v zozname podľa § 116 odsek 7.
(12)
Do nadobudnutia účinnosti vykonávacích právnych predpisov vydaných na základe tohto zákona zostávajú v platnosti a účinnosti, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
a)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla,
b)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 6. decembra 2011 č. O-24/2011, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za pridelené čísla,
c)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 8. decembra 2011 č. O-26/2011 o číslovacom pláne,
d)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 14. decembra 2011 č. O-27/2011 o obsahu, rozsahu a priebehu skúšky a o osvedčeniach osobitnej odbornej spôsobilosti,
e)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 9. februára 2012, č. O-28/2012 o úhrade čistých nákladov, o postupe pri posudzovaní neprimeraného zaťaženia a o zriadení a spravovaní osobitného účtu univerzálnej služby,
f)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012 č. O-29/2012, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak,
g)
Opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 18. mája 2012, č. O-30/2012, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o udržiavaní bezpečnosti a integrity verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejných elektronických komunikačných služieb,
h)
Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 91/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov,
i)
Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb z 31. januára 2017 č. 1/2017, ktorým sa dopĺňa opatrenie Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo 7. marca 2012 č. O-29/2012, ktorým sa ustanovuje sadzobník úhrad za právo používať frekvenciu alebo identifikačný znak,
j)
Opatrenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo 17. júla 2018 č. O-1/2018, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe a forme poskytovania informácií jednotnému informačnému miestu a ich sprístupňovania podnikom prostredníctvom jednotného informačného miesta.
§ 131a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2023
(1)
Do 31. marca 2024 posudzuje splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa § 21 ods. 1 prvej vety na žiadosť podniku podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom od 1. septembra 2023 stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby.
(2)
Konanie o splnení podmienok podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2023 a konanie o primeranej náhrade podľa § 21 ods. 8 v znení účinnom do 31. augusta 2023 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 131b
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023
Konanie o riešení sporu v súvislosti s poskytnutím prístupu podľa § 57 medzi podnikmi, osobami, ktoré môžu požiadať o prístup alebo prepojenie a poskytovateľmi pridružených prostriedkov, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2023 sa 1. septembra 2023 zastavuje.
§ 131c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2024
(1)
Konanie o splnení podmienok podľa § 21 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2024 a konanie o primeranej náhrade podľa § 21 ods. 5 v znení účinnom do 31. marca 2024, ktoré začali a neboli právoplatne ukončené do 31. marca 2024, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(2)
Ustanovenie § 21 v znení účinnom od 1. apríla 2024 sa do 31. marca 2025 použije s týmito odchýlkami:
a)
splnenie podmienok na uplatnenie práva podľa § 21 ods. 1 prvej vety posudzuje na žiadosť podniku stavebný úrad v územnom konaní o umiestnení stavby a § 21 ods. 1 tretia veta sa nepoužije,
b)
dotknutý podnik je dotknutým orgánom v územnom konaní a v stavebnom konaní podľa osobitného predpisu147a) a vydáva záväzné vyjadrenie k existencii trás podzemných vedení alebo nadzemných vedení, rádiových trás v mieste stavby a o možnosti rušenia rádiového prenosu a § 21 ods. 10 sa nepoužije,
c)
podnik poskytuje vyjadrenie a ďalšie potrebné údaje podľa § 21 ods. 12 na účely územného konania a stavebného konania,
d)
vydávanie rozhodnutí o umiestnení stavby vedenia orgánmi verejnej správy nesmie byť v konflikte záujmov, ak tieto orgány vykonávajú aj činnosti súvisiace s vlastníctvom alebo prevádzkovaním verejných sietí alebo verejne dostupných služieb alebo sú vlastníkom dotknutých nehnuteľností a ak takýto konflikt záujmov hrozí, na určenie príslušného stavebného úradu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu;147b)§ 21 ods. 13 sa nepoužije,
e)
právo podniku vyplývajúce zo súhlasu alebo zmluvy sa považuje za iné právo k pozemku alebo stavbe podľa osobitného predpisu147c) a § 21 ods. 14 druhá veta sa nepoužije.
(3)
Od 1. apríla 2025 sa podľa odseku 2 postupuje vo vzťahu ku stavbe, ktorá sa podľa predpisu o výstavbe dokončí podľa predpisov o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účinných do 31. marca 2025.
§ 132
Transpozičné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 1.
Záverečné ustanovenia
§ 133
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa:
Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 241/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 402/2013 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 139/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 269/2015 Z. z., zákona č. 391/2015 Z. z., zákona č. 397/2015 Z. z., zákona č. 444/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 353/2016 Z. z., zákona č. 386/2016 Z. z., zákona č. 238/2017 Z. z., zákona č. 243/2017 Z. z., zákona č. 319/2017 Z. z., zákona č. 56/2018 Z. z., zákona č. 69/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 30/2019 Z. z., zákona č. 94/2019 Z. z., zákona č. 211/2019 Z. z., zákona č. 62/2020 Z. z., zákona č. 119/2020 Z. z., zákona č. 242/2020 Z. z. a zákona č. 287/2021 Z. z.
§ 134
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. februára 2022 okrem § 84 ods. 12, § 88, 89 a § 116 ods. 12, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. augusta 2022, a § 116 ods. 7 až 10, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. novembra 2022.
Zuzana Čaputová v. r.

Boris Kollár v. r.

Eduard Heger v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 452/2021 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31. 7. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 (Ú. v. EÚ L 105, 13. 4. 2006) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 18. 12. 2009).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES (Ú. v. ES L 271, 9. 10. 2002), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005) a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 337, 23. 12. 2015).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 321, 17. 12. 2018).
Príloha č. 2 k zákonu č. 452/2021 Z. z.
Minimálne kritériá pre posudzovanie ponuky spoluinvestovania

Úrad na účely vyhodnotenia ponúk umožňujúcich podieľať sa na investovaní do vysokokapacitnej siete podľa § 75 ods. 1 posudzuje minimálne, či ponuka
a)
je kedykoľvek počas doby životnosti siete otvorená každému podniku,
b)
umožňuje spoluinvestorom, aby v dlhodobom časovom horizonte najmenej piatich rokov, efektívne a udržateľne konkurovali podniku s významným vplyvom na odberateľských trhoch za podmienok, ktoré zahŕňajú
1.
spravodlivé, primerané a nediskriminačné podmienky umožňujúce prístup k plnej kapacite siete v rozsahu, ktorý je predmetom spoluinvestovania,
2.
flexibilitu v súvislosti s výškou a načasovaním investície každého spoluinvestora,
3.
možnosť rozšírenia investičnej účasti podľa druhého bodu v budúcnosti,
4.
recipročné práva spoluinvestorov po zavedení vysokokapacitnej siete, ktorá bola predmetom spoluinvestície,
c)
bola zverejnená včas a ak podnik s významným vplyvom nespĺňa podmienky podľa § 79 ods. 1, bola zverejnená najmenej šesť mesiacov pred zavedením novej vysokokapacitnej siete; úrad môže v odôvodnených prípadoch akceptovať aj primerané a odôvodnené predĺženie tejto lehoty,
d)
umožňuje záujemcom o prístup, ktorí sa nepodieľajú na spoluinvestovaní, od počiatku využívať rovnakú kvalitu, rýchlosť, podmienky prístupu a rovnakú dostupnosť koncových užívateľov ako pred zavedením novej vysokokapacitnej siete, pričom podnik s významným vplyvom predloží úradu na schválenie adaptačný mechanizmus, ktorý úrad schváli na základe vývoja na súvisiacich maloobchodných trhoch, ak adaptačný mechanizmus
1.
zachováva stimuly pre podieľanie sa na investovaní,
2.
zabezpečuje, aby záujemcovia o prístup mali prístup k prvkom vysokokapacitnej siete vo vhodnom čase a na základe transparentných a nediskriminačných podmienok primerane zohľadňujúcich stav hospodárskej súťaže na maloobchodných trhoch a úroveň rizika, ktorú znášajú spoluinvestori v rôznych fázach zavádzania vysokokapacitnej siete,
e)
spĺňa tieto kritériá:
1.
ponuka na spoluinvestovanie je otvorená pre všetky podniky počas celej doby životnosti siete na nediskriminačnom základe, pričom podnik s významným vplyvom môže do ponuky zahrnúť primerané podmienky týkajúce sa finančných zdrojov tak, aby spoluinvestori boli povinní preukázať svoju schopnosť plnenia postupných platieb, na základe ktorých sa zavádzanie naplánuje, ako aj schopnosť prijať strategický plán, na základe ktorého sa vypracujú strednodobé plány zavádzania.
2.
ponuka na spoluinvestovanie je transparentná, teda ponuka je dostupná a ľahko identifikovateľná na webovom sídle podniku s významným vplyvom, každý záujemca o spoluinvestovanie má bezodkladne k dispozícii úplné a podrobné zmluvné podmienky vrátane právnej formy dohody o spoluinvestovaní a v relevantných prípadoch hlavné body schémy pre riadenie a správu spoločnej investície a proces ako stratégia pre vytvorenie a rozvoj spoločného investičného projektu je vopred stanovený, jasne a v písomnej forme vysvetlený každému potenciálnemu spoluinvestorovi a všetky hlavné míľniky projektu musia byť zrozumiteľne a nediskriminačne oznámené všetkým dotknutým podnikom.
3.
ponuka na spoluinvestovanie obsahuje také podmienky vzťahujúce sa na potenciálneho spoluinvestora, ktoré sú v prospech dlhodobo udržateľnej hospodárskej súťaže, najmä
3a.
podmienky ponúknuté všetkým podnikom musia byť spravodlivé, primerané a nediskriminačné v závislosti od času, kedy sa začnú podniky podieľať na spoluinvestovaní, vrátane podmienok finančného plnenia, ktoré je predpokladom nadobudnutia osobitných práv, podmienok ochrany, ktorú podnikom podieľajúcim sa na investovaní nadobudnuté osobitné práva zaručia vo fáze budovania a využívania siete, najmä nadobudnutie nezrušiteľných práv na využívanie siete počas celej očakávanej doby jej životnosti, ako aj podmienky uzavretia a prípadného vypovedania zmluvy o podieľaní sa na investovaní; v záujme dodržania nediskriminačných podmienok musia byť všetky rozdiely v zmluvných podmienkach odôvodniteľné rovnakými objektívnymi, transparentnými, nediskriminačnými a predvídateľnými kritériami, ako je počet prístupov koncových užívateľov, ku ktorých pripojeniu sa spoluinvestor zaviazal,
3b.
ponuka umožňuje flexibilitu z hľadiska hodnoty a načasovania záväzku zo strany každého spoluinvestora, napríklad formou dohodnutého a potenciálne zvyšujúceho sa podielu podniku na celkovom počte prípojok koncových užívateľov v konkrétnej geografickej oblasti, k dosiahnutiu ktorého sa podnik môže postupne zaviazať a ktorý predstavuje taký počet prístupov, aby sa menšie podniky mohli podieľať na investovaní v menšom rozsahu a postupne zvyšovať svoj podiel na investovaní zaručujúc primeranú úroveň počiatočného záväzku; podmienky finančného plnenia každého podniku musia zohľadňovať skutočnosť, že podniky, ktoré vstupujú do investície skôr ako iné podniky, znášajú vyššie investičné riziko a investujú skôr,
3c.
v záujme zníženia rizika nižšieho záujmu o investovanie v úvodných fázach budovania siete musí ponuka zohľadňovať klesajúcu rizikovosť investície v čase,
3d.
ponuka na spoluinvestovanie umožňuje postúpenie práv nadobudnutých spoluinvestormi na iných spoluinvestorov alebo na tretie strany, ktoré majú záujem o spoluinvestovanie, za predpokladu, že spoluinvestor, ktorý práva nadobúda, bude povinný plniť všetky pôvodné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoluinvestovaní,
3e.
spoluinvestori si za účelom poskytovania služieb na odberateľskom trhu vrátane maloobchodných služieb udelia navzájom za spravodlivých a primeraných podmienok recipročné práva na prístup k sieti, ktorá je predmetom spoluinvestovania, pričom z dôvodu zabezpečenia transparentnosti musia byť tieto práva uvedené v ponuke na spoluinvestovanie a v uzavretej zmluve, najmä ak sú spoluinvestori jednotlivo a oddelene zodpovední za zavádzanie konkrétnych častí siete; ak je vytvorená schéma pre riadenie a správu spoločnej investície, musí poskytnúť všetkým spoluinvestorom priamy alebo nepriamy prístup k sieti na princípe rovnocennosti vstupov a v súlade so spravodlivými a primeranými podmienkami zohľadňujúcimi rôznu mieru rizika, ktorú na seba prevzali jednotliví spoluinvestori,
3f.
ponuka na spoluinvestovanie musí zaručovať udržateľné investície, schopné uspokojiť budúce potreby zavádzania vysokokapacitných sietí.
Príloha č. 3 k zákonu č. 452/2021 Z. z.
Informačné povinnosti

A.
Podnik poskytujúci verejne dostupné služby, iné ako služby komunikácie stroj-stroj (M2M), poskytne v súlade s § 84 ods. 3:
a)
informácie o úrovni minimálnej kvality poskytovanej služby v súlade s § 85; ak podnik neponúka minimálnu úroveň kvality poskytovanej služby, informácie o tom, že minimálnu úroveň kvality poskytovanej služby neuplatňuje,
b)
ako súčasť informácií o cene informácie o cene za aktiváciu služieb alebo o akýchkoľvek opakujúcich sa poplatkoch alebo poplatkoch súvisiacich so spotrebou, ak takéto ceny alebo poplatky podnik uplatňuje,
c)
ako súčasť informácií o dĺžke trvania zmluvy a podmienkach predĺženia a ukončenia zmluvy, ktoré zahŕňajú aj informácie o akýchkoľvek poplatkoch súvisiacich s ukončením zmluvy o poskytovaní služieb v rozsahu, v akom také podmienky platia
1.
akékoľvek minimálne podmienky používania alebo trvania určené v súvislosti s akciami na podporu predaja,
2.
akékoľvek poplatky súvisiace so zmenou poskytovateľa služieb vrátane prenosu čísla, ako aj informácie o podmienkach kompenzácie a úhrad v prípade omeškania alebo zneužitia procesu zmeny poskytovateľa služieb, ako aj informácie o postupoch, ktoré sa uplatňujú pri zmene poskytovateľa služieb,
3.
informácie o práve spotrebiteľa využívajúceho predplatené služby na vrátenie akéhokoľvek zostávajúceho kreditu v prípade zmeny poskytovateľa služieb podľa § 88 ods. 17, ak o to spotrebiteľ požiada,
4.
informácie o akýchkoľvek poplatkoch splatných pri predčasnom ukončení zmluvy o poskytovaní služieb vrátane informácií o odblokovaní koncového zariadenia a náhrady akýchkoľvek nákladov súvisiacich s koncovým zariadením.
d)
všetky podmienky kompenzácie a úhrad, ktoré sa uplatňujú v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služby alebo v prípade, ak podnik nereaguje primerane na bezpečnostný incident, ohrozenie alebo zraniteľnosť vrátane výslovného odkazu na tieto práva spotrebiteľov a na možnosti ich uplatnenia,
e)
informácie o druhoch opatrení, ktoré by podnik mohol prijať v reakcii na bezpečnostný incident, ohrozenie alebo zraniteľnosť.
B.
Podnik poskytujúci verejne dostupné služby prístupu k internetu a verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby okrem informácií uvedených v časti A poskytne v súlade s § 84 ods. 3:
a)
ako súčasť popisu základných vlastností každej poskytovanej služby informácie o úrovni minimálnej kvality poskytovanej služby podľa § 85, a to najmä informácie o
1.
miere oneskorenia, jitteru a stratovosti paketov, ak ide o službu prístupu k internetu,
2.
čase prvého pripojenia, pravdepodobnosti poruchy, oneskorení signalizácie volania v súlade s § 85 ak ide o verejne dostupnú interpersonálnu komunikačnú službu, ak má podnik kontrolu aspoň nad niektorým prvkom siete, alebo v prípade, ak podnik na tento účel uzavrel dohodu o úrovni poskytovaných služieb s podnikom poskytujúcim prístup k sieti,
b)
ako súčasť popisu základných vlastností každej poskytovanej služby všetky podmienky vrátane poplatkov, ktoré podnik zavedie v súvislosti s používaním koncových zariadení; tým nie sú dotknuté práva koncového užívateľa na používanie koncového zariadenia podľa vlastného výberu podľa osobitného predpisu,26)
c)
ako súčasť informácií o cene, cene za aktiváciu služieb a za akékoľvek opakujúce sa poplatky alebo poplatky súvisiace so spotrebou, a to:
1.
podrobnosti o konkrétnom tarifnom pláne alebo tarifných plánoch podľa zmluvy o poskytovaní služieb a pre každý taký tarifný plán typ ponúkanej služby vrátane objemov komunikácie za zúčtovacie obdobie, ako aj cenu za dodatočné komunikačné jednotky,
2.
informácie o možnosti spotrebiteľa presunúť si akýkoľvek nevyužitý objem z predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia do nasledujúceho zúčtovacieho obdobia, ak je táto možnosť zahrnutá v zmluve o poskytovaní služieb, v prípade tarifného plánu alebo plánov,
3.
informácie o prostriedkoch na zabezpečenie transparentnosti faktúry a monitorovanie spotreby,
4.
informácie o tarifách týkajúcich sa všetkých čísel alebo služieb podliehajúcich osobitným cenovým podmienkam; ak ide o jednotlivé kategórie služieb úrad môže okrem toho podniku určiť, aby sa tieto informácie poskytovali bezprostredne pred spojením volania,
5.
informácie o cene jednotlivých prvkoch balíka služieb podľa § 90, za ktorú sú jednotlivé služby alebo koncové zariadenia, tvoriace prvky balíka služieb, predávané samostatne,
6.
podrobnosti a podmienky akéhokoľvek záručného a pozáručného servisu, údržby a asistenčných služieb zákazníkom vrátane poplatkov za ne,
7.
prostriedky, ktorými možno získať aktuálne informácie o všetkých platných tarifách a poplatkoch za údržbu,
d)
informácie o trvaní zmluvy o poskytovaní služieb, ak sa na ňu vzťahujú ustanovenia o balíku služieb podľa § 90, a podmienkach jej obnovenia, predĺženia a ukončenia vrátane informácií o podmienkach ukončenia len niektorého prvku takejto zmluvy,
e)
informácie o tom, aké osobné údaje koncového užívateľa je potrebné podniku poskytnúť pred začatím poskytovania služby alebo vyžadovať v súvislosti s poskytovaním služby,
f)
podrobnosti o produktoch a službách určených pre koncových užívateľov so zdravotným postihnutím a spôsobe, akým je možné o nich získať aktuálne informácie,
g)
informácie o spôsobe začatia postupu riešenia sporov podľa § 126 a cezhraničných sporov podľa osobitného predpisu.148)
C.
Podnik poskytujúci verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby založené na číslach okrem informácií podľa časti A a B poskytne v súlade s § 84 ods. 3 aj informácie o
a)
všetkých prekážkach v prístupe k záchranným službám alebo informáciám o polohe volajúceho z dôvodu technickej neuskutočniteľnosti, ak sa touto službou koncovým užívateľom umožňuje uskutočňovať hovory na číslo v národnom alebo v medzinárodnom číslovacom pláne,
b)
práve koncového užívateľa rozhodnúť sa, či uvedie svoje osobné údaje v telefónnom zozname a o type takýchto údajov v súlade s § 113.
Príloha č. 4 k zákonu č. 452/2021 Z. z.
Rozsah uchovávaných údajov

A.
Údaje potrebné na zistenie a identifikáciu zdroja komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete:
a)
telefónne číslo volajúceho,
b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa.
2.
ak ide o službu prístupu k internetu a internetovú elektronickú poštu:
a)
pridelené označenie užívateľa pridelené každej komunikácii, ktorá vstupuje do verejnej siete,
b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa a adresa internetového protokolu (IP), ktorá mu bola v čase komunikácie pridelená.
B.
Údaje potrebné na identifikáciu adresáta komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete:
a)
volené číslo alebo čísla (volané číslo alebo čísla) a v prípadoch, keď sú poskytnuté doplnkové služby, napríklad presmerovanie alebo odovzdanie volania, číslo alebo čísla, na ktoré je volanie smerované,
b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa.
2.
ak ide o internetovú elektronickú poštu:
a)
označenie užívateľa,
b)
meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, alebo obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania účastníka alebo registrovaného užívateľa, ktorý je určeným príjemcom komunikácie.
C.
Údaje potrebné na identifikáciu dátumu, času a trvania komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete: dátum a čas začatia a ukončenia komunikácie,
2.
ak ide o službu prístupu k internetu a internetovú elektronickú poštu:
a)
dátum a čas prihlásenia a odhlásenia zo služby prístupu k internetu v určitom časovom pásme spolu s dynamickou alebo statickou IP adresou, ktorú komunikácii pridelil poskytovateľ služby prístupu k internetu a užívateľské označenie účastníka alebo registrovaného užívateľa,
b)
dátum a čas prihlásenia a odhlásenia zo služieb internetovej elektronickej pošty v určitom časovom pásme.
D.
Údaje potrebné na identifikáciu typu komunikácie:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete a mobilnej siete: používaná telefónna služba,
2.
ak ide o internetovú elektronickú poštu: používaná internetová služba.
E.
Údaje potrebné na identifikáciu koncového zariadenia užívateľov alebo ich údajného zariadenia:
1.
ak ide o telefónnu službu prostredníctvom pevnej siete: číslo volajúceho a volaného,
2.
ak ide o komunikáciu prostredníctvom mobilnej siete:
a)
číslo volajúceho a volaného,
b)
IMSI volajúceho,
c)
IMEI volajúceho,
d)
IMSI volaného,
e)
IMEI volaného,
f)
v prípade 5G sietí SUPI volajúceho.
F.
Údaje potrebné na identifikáciu polohy mobilného koncového zariadenia:
1.
údaje o polohe bunky pri začatí komunikácie,
2.
údaje identifikujúce zemepisnú polohu buniek podľa ich označenia počas obdobia uchovávania údajov o komunikácii.
Príloha č. 5 k zákonu č. 452/2021 Z. z.
Prevziať prílohu - ŽIADOSŤ O POSKYTNUTIE DOTÁCIE NA PODPORU PROJEKTU
Príloha č. 6 k zákonu č. 452/2021 Z. z.
Prevziať prílohu - POPIS PROJEKTU
1)
Napríklad zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2)
§ 2 písm. d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. o sprístupňovaní rádiových zariadení na trhu.
3)
§ 2 písm. a) zákona č. 22/2004 Z. z.
4)
Zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
5)
Čl. 2 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a maloobchodné poplatky za regulované komunikačné služby v rámci Únie a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 (Ú. v. EÚ L 310, 26. 11. 2015) v platnom znení.
6)
§ 2 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z.
7)
Článok 4 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) (Ú. v. ES L 108, 24. 04. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 29).
8)
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2020/1070 z 20. júla 2020, ktorým sa špecifikujú vlastnosti bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom podľa článku 57 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronických komunikácií (Ú. v. EÚ L 234, 21. 7. 2020).
9)
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
10)
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
11)
Zákonník práce.
12)
Čl. 2 ods. 1 prílohy I nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy (Ú. v. EÚ L 187, 26. 6. 2014) v platnom znení.
13)
Zákon č. 402/2013 Z. z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
14)
§ 70 ods. 1 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
15)
Čl. 45 ods. 1 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/696 z 28. apríla 2021, ktorým sa zriaďuje Vesmírny program Únie a Agentúra Európskej únie pre vesmírny program a ktorým sa zrušujú nariadenia (EÚ) č. 912/2010, (EÚ) č. 1285/2013 a (EÚ) č. 377/2014 a rozhodnutie č. 541/2014/EÚ (Ú. v. EÚ L 170, 12. 5. 2021).
16)
Článok 45 nariadenia (EÚ) 2021/696.
17)
Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
18)
Čl. 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011).
19)
Napríklad čl. 8 rozhodnutia č. 1104/2011/EÚ, rozhodnutie Rady z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (2013/488/EÚ) (Ú. v. EÚ L 274, 15. 10. 2013) v platnom znení, rozhodnutie Komisie (EÚ, Euratom) 2015/444 z 13. marca 2015 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 72, 17. 3. 2015).
20)
§ 13 ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
21)
§ 8 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
22)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 172, 30. 6. 2012) v platnom znení.
Nariadenie (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
23)
Napríklad § 68 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z.
25)
Čl. 2 ods. 3 a čl. 3 ods. 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení ústavného zákona č. 181/2006 Z. z.
26)
Nariadenie (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
27)
Článok 4 ods. 4 nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
28)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1971 z 11. decembra 2018, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a Agentúra na podporu orgánu BEREC (Úrad BEREC), ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2015/2120 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1211/2009 (Ú. v. EÚ L321, 17. 12. 2018).
29)
Zákon č. 201/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.
30)
Zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.
31)
§ 8 až 11 zákona č. 402/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
32)
Napríklad § 121 ods. 2 písm. e) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
33)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.
34)
Zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
35)
Napríklad zákon č. 187/2021 Z. z., nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003, Mimoriadne vydanie Ú. v. ES, kap. 8/zv.2) v platnom znení.
36)
§ 17 až 20 Obchodného zákonníka.
37)
Zákon č. 69/2018 Z. z. o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
38)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve v znení neskorších predpisov.
39)
§ 8 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.
40)
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 221/2019 Z. z..
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4. 5. 2016).
41)
Zákon č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
42)
§ 2 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
43)
Rozhodnutie Komisie z 11. júna 2019, ktorým sa zriaďuje skupina pre politiku rádiového spektra a zrušuje rozhodnutie 2002/622/ES (Ú. v. EÚ C196, 12. 6. 2019).
44)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/881 zo 17. apríla 2019 o agentúre ENISA (Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť) a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 526/2013 (akt o kybernetickej bezpečnosti) (Ú. v. EÚ L 151, 7. 6. 2019).
45)
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2016 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 331/2019 Z. z.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z.
46)
§ 56 až 260 Obchodného zákonníka.
47)
§ 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 423/2015 Z. z. o štatutárnom audite a o zmene a doplnení zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
48)
§ 23 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
49)
Zmluva o fungovaní Európskej Únie (Ú. v. ES C 202, 7. 6. 2016).
50)
§ 3 ods. 16 a 17 zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
51)
§ 2 písm. h) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
52)
Napríklad zákon č. 220/2007 z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov.
53)
§ 5 zákona č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
54)
§ 6 písm. f) a § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
55)
§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka.
56)
§ 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
57)
§ 31 ods. 8 zákona č. 201/2022 Z. z.
58)
§ 25 ods. 7 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 115/2014 Z. z.
58a)
§ 38 ods. 2 zákona č. 200/2022 Z. z.
58b)
§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 201/2022 Z. z.
58c)
§ 19 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 201/2022 Z. z.
59)
§ 32 ods. 1 písm. a) a c) a § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
60)
§ 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
61)
§ 43a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
62)
§ 43g zákona č. 50/1976 Zb. v znení zákona č. 237/2000 Z. z.
62a)
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 201/2022 Z. z. v znení zákona č. 205/2023 Z. z.
63)
§ 2 písm. a) zákona č. 367/2024 Z. z. o kritickej infraštruktúre a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
64)
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
65)
§ 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
66)
§ 52 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
67)
§ 47 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
68)
§ 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
69)
§ 4 ods. 5 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
70)
Napríklad Medzinárodný dohovor o telekomunikáciách, Montreux 1965 (vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. 190/1968 Zb.).
71)
Rádiokomunikačný poriadok.
72)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 534/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zdroje elektromagnetického žiarenia a na limity expozície obyvateľov elektromagnetickému žiareniu v životnom prostredí.
73)
§ 49 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
74)
§ 18 až 23 zákona č. 220/2007 Z. z. v znení zákona č. 394/2020 Z. z..
75)
§ 20 zákona č. 220/2007 Z. z.
76)
§ 12 ods. 4 písm. a) zákona č. 192/2023 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
77)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
78)
§ 54 a 63 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
79)
§ 26 ods. 5 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 24 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 17 a 52 zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov.
80)
Napríklad § 54 ods. 6 zákona č. 220/2007 Z. z.
81)
Napríklad rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/899 zo 17. mája 2017 o využívaní frekvenčného pásma 470 – 790 MHz v Únii (Ú. v. EÚ L 138, 25. 5. 2017).
82)
Čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
83)
Čl. 107 ods. 3 a čl. 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
84)
§ 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
85)
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
86)
§ 6 ods. 1 zákona č. 22/2004 Z. z.
86a)
§ 2 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 54/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technickej spôsobilosti rekreačného plavidla a odbornej spôsobilosti veliteľa rekreačného plavidla.
87)
§ 66a Obchodného zákonníka.
88)
Napríklad § 77 až 86 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
89)
Zákon č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov.
90)
Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/654 z 18. decembra 2020, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 stanovením jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v mobilnej sieti platnej v celej Únii a jednotnej maximálnej sadzby za ukončenie hlasového volania v pevnej sieti platnej v celej Únii (Ú. v. EÚ L 137, 22. 4. 2021).
91)
§ 2 písm. f) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
92)
§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
93)
Napríklad § 5 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.
94)
Čl. 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
95)
Vykonávacie naradenie Komisie (EÚ) 2019/2243 zo 17. decembra 2019, ktorým sa ustanovuje vzor zhrnutia zmluvy, ktorý majú používať poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 (Ú. v. EÚ L 336, 30. 12. 2019).
96)
§ 14 ods. 1 zákona č. 108/2024 Z. z.
97)
§ 4 zákona č. 220/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
98)
Čl. 4 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/2120 v platnom znení.
99)
Napríklad § 171 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 25a zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, § 52 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
100)
Napríklad § 2 zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
101)
§ 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
102)
§ 16 zákona č. 395/2019 Z. z.
103)
§ 23a a 23b zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
104)
§ 19 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
105)
§ 10 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov.
106)
Napríklad Občiansky zákonník.
107)
§ 3 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov.
108)
Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
109)
Čl. 3 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19. 5. 2015) v platnom znení.
110)
§ 3 zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
111)
§ 3 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov
112)
Zákon č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
113)
Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
114)
Napríklad § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
115)
§ 22 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
119)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
120)
Napríklad Trestný poriadok, zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov.
121)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov.
Zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
122)
Zákon č. 355/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
123)
Napríklad zákon č. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej s justičnej stráže v znení neskorších predpisov, zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2394 z 12. decembra 2017 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za presadzovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a o zrušení nariadenia (ES) č. 2006/2004 (Ú. v. EÚ L 345, 27. 12. 2017) v platnom znení.
124)
Nariadenie Komisie EÚ č. 611/2013 z 24. júna 2013 o opatreniach uplatniteľných na oznamovanie prípadov porušenia ochrany osobných údajov na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách (Ú. v. EÚ L 173, 26. 6. 2013).
125)
§ 7 a 8 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
126)
Čl. 4 ods. 11 nariadenia (EÚ) 2016/679.
127)
Napríklad § 52 až 54a Občianskeho zákonníka.
128)
§ 4 ods. 6 zákona č. 22/2004 Z. z. v znení zákona č. 160/2005 Z. z.
129)
Napríklad § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 29 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z.
130)
§ 116 Trestného poriadku.
§ 76 ods. 4 a 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
131)
§ 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení zákona č. 397/2015 Z. z.
§ 116 ods. 1 Trestného poriadku.
132)
§ 4a zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
133)
§ 9 zákona č. 166/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
134)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
135)
§ 60 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 215/2004 Z. z.
136)
§ 4a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 69/2018 Z. z.
136a)
Zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
136b)
Čl. 38 ods. 2 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27. 12. 2022).
Čl. 123 ods. 1 písm. e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami a o zmene nariadení (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 a smerníc 2013/36/EÚ a (EÚ) 2019/1937 (Ú. v. EÚ L 150, 9. 6. 2023) v platnom znení.
136c)
Čl. 50 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) 2022/2554.
Čl. 94 ods. 3 písm. e) nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.
136d)
Čl. 38 ods. 2 písm. e) a čl. 50 ods. 4 písm. d) nariadenia (EÚ) 2022/2554.
Čl. 94 ods. 3 písm. e) a čl. 123 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) 2023/1114 v platnom znení.
137)
Čl. 107 až 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
138)
Zákon č. 243/2017 Z. z. o verejnej výskumnej inštitúcii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
139)
§ 8a ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
140)
§ 8a ods. 5 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
141)
Napríklad zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 127/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 331/2019 Z. z., nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 193/2016 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 332/2019 Z. z.
142)
Zákon č. 56/2018 Z. z.
142a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov.
142b)
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.
143)
Napríklad nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 4. 1. 2003; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap 8/zv. 2) v platnom znení a nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29. 01. 2004; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 3).
143a)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.
144)
§ 28 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení zákona č. 659/2007 Z. z.
Čl. 219 ods. 1 až 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení.
Čl. 12 ods. 12.1 Protokolu o Štatúte Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky pripojený k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012).
145)
§ 17 zákona č. 69/2018 Z. z. v znení zákona č. 287/2021 Z. z.
146)
Zákon č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
147)
Zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
147a)
§ 140a ods. 1 písm. c) č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
147b)
§ 119 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
147c)
§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
148)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online) (Ú. v. EÚ L 165, 18. 6. 2013).