312/2001 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.01.2004 do 31.03.2004

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
Čl. I
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a pôsobnosť zákona
§ 1
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
§ 2
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 3
(1)
(2)
(3)
(4)
DRUHÁ ČASŤ ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER
PRVÁ HLAVA VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
§ 4
a)
b)
c)
d)
§ 5
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
(4)
(5)
§ 6 Úrad pre štátnu službu
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
r)
s)
t)
u)
v)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
§ 6a Register štátnych zamestnancov
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 7 Služobný úrad
(1)
a)
b)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(2)
(3)
(4)
§ 8 Osobný úrad
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 9 Predstavený
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 10 Vedúci služobného úradu
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
a)
b)
c)
d)
e)
(12)
a)
b)
(13)
§ 11 Služobné predpisy
(1)
(2)
Systemizácia
§ 12
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 13
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
DRUHÁ HLAVA VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 14 Prijatie do štátnej služby
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
§ 15 Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
(3)
(4)
(5)
(6)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(7)
(8)
(9)
(10)
(11)
(12)
(13)
(14)
(15)
(16)
(17)
(18)
(19)
§ 15a Hromadné výberové konanie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 16 Vznik štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 17 Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
(2)
§ 18 Sľub
(1)
(2)
§ 19 Prípravná štátna služba
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
Kvalifikačná skúška
§ 20
(1)
(2)
(3)
§ 22 Kvalifikačná komisia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 23 Zaradenie blízkych osôb
(1)
(2)
(3)
§ 24 Stála štátna služba
Nominovaná štátna služba
§ 24a
§ 24b
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 24c
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 25 Dočasná štátna služba
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
§ 26 Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
(5)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru
§ 27
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
§ 28
(1)
(2)
(3)
§ 29 Dočasné preloženie a trvalé preloženie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 30 Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 31 Odvolanie predstaveného
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
(5)
Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby
§ 32
§ 33
(1)
(2)
(3)
a)
b)
§ 34 Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby
(1)
(2)
(3)
§ 35 Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby
(1)
(2)
(3)
§ 35a Dočasné vyslanie
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 36 Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 37 Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou
(1)
(2)
§ 38 Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením
(1)
(2)
§ 39 Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
§ 40 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
§ 41 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca
(1)
(2)
(3)
§ 42 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote
§ 43 Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 44 Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
§ 45 Služobný posudok
(1)
(2)
§ 46 Potvrdenie o štátnej službe
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 47 Osobný spis štátneho zamestnanca
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 48 Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
§ 49 Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach
§ 50 Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 51 Služobný preukaz štátneho zamestnanca
TRETIA HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
§ 52 Práva štátneho zamestnanca
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
§ 53 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
o)
p)
r)
s)
t)
u)
v)
(2)
a)
b)
c)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
d)
e)
f)
g)
h)
(3)
§ 54 Majetkové priznanie štátneho zamestnanca
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 55 Povinnosti štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(3)
(4)
§ 56 Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 57 Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby
(1)
(2)
(3)
§ 58 Povinnosti predstaveného
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
§ 59 Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
Disciplinárna zodpovednosť v štátnej službe
§ 60
(1)
(2)
§ 61
(1)
a)
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
ŠTVRTÁ HLAVA PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 67
(1)
(2)
§ 68
(1)
(2)
§ 69
§ 70
§ 71
(1)
(2)
§ 72
(1)
(2)
§ 73
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
1.
2.
3.
(2)
a)
b)
c)
d)
§ 74
a)
b)
c)
d)
§ 75
§ 76
PIATA HLAVA PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
§ 77
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
a)
b)
c)
(8)
a)
b)
c)
d)
(9)
(10)
ŠIESTA HLAVA ODMEŇOVANIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 78 Plat štátneho zamestnanca
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
m)
n)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
§ 79 Platová trieda
§ 82 Tarifný plat
(1)
(2)
(4)
(5)
(6)
§ 83 Príplatok za riadenie
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 84 Príplatok za zastupovanie
(1)
(2)
§ 85 Osobný príplatok
(1)
(2)
(3)
§ 85a Osobitný príplatok
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 86 Príplatok za štátnu službu v noci
§ 87 Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
§ 88 Príplatok za štátnu službu vo sviatok
§ 89 Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 90 Príplatok za prípravu čakateľa
§ 91 Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti
(1)
(2)
§ 92 Príplatok za zmennosť
(1)
(2)
§ 93 Plat za štátnu službu nadčas
(1)
(2)
(3)
§ 94 Odmena
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 96 Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
§ 97 Platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe
(1)
(2)
§ 98 Plat pri dočasnom vyslaní
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 99 Platová relácia, platový koeficient
(1)
(2)
(3)
(4)
Spoločné ustanovenia o odmeňovaní štátnych zamestnancov
§ 100
(1)
(2)
§ 100a
§ 101
§ 102
(1)
(2)
§ 103
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 104
§ 105
§ 105a Odchodné
(1)
(2)
§ 106 Hmotné výhody a paušálne náhrady
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 106a Jednorazové mimoriadne odškodnenie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
SIEDMA HLAVA NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
§ 113 Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie
(1)
(2)
§ 114 Príspevok na poistenie v nezamestnanosti
(1)
(2)
ÔSMA HLAVA NÁHRADA ŠKODY
§ 115
(1)
(2)
(3)
§ 116
§ 117
DEVIATA HLAVA ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV
§ 118
(1)
a)
1.
2.
3.
4.
5.
b)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 119
DESIATA HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 120 Premlčanie práva a zánik práva
(1)
(2)
(3)
§ 121 Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka
Prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru
§ 122 Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením
(1)
(2)
§ 123 Prevod časti služobného úradu
(1)
(2)
§ 124 Zrušenie služobného úradu
JEDENÁSTA HLAVA KONANIE VO VECIACH ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 125 Predmet konania
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
§ 126 Príslušnosť na konanie v prvom stupni
a)
b)
c)
d)
Disciplinárna komisia
§ 126a
§ 126b
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 127 Účastníci konania
(1)
(2)
a)
b)
§ 128 Začatie konania
(1)
(2)
§ 129
(1)
(2)
(3)
Odvolacie konanie
§ 137
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
§ 138
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 138a
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 139 Poradná odvolacia komisia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
§ 140
(1)
(2)
(3)
§ 141
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 142
§ 143 Preskúmanie právoplatných rozhodnutí
(1)
(2)
(3)
§ 144 Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
(2)
ŠTVRTÁ ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 149
§ 150
§ 151
(1)
(2)
a)
b)
§ 152
§ 153
(1)
(2)
§ 153a
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 154
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
(9)
(10)
§ 154a
§ 154b
(1)
(2)
§ 155
(1)
(2)
§ 155a
§ 155b
(1)
§ 156
(1)
(2)
§ 156a
§ 157
§ 158
§ 159
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 159a
(1)
(2)
(3)
§ 159b
(1)
(2)
(3)
(4)
§ 160
§ 161
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
§ 161a
§ 162
§ 163
(1)
(2)
(3)
§ 164
§ 165
§ 165a
§ 165b
(1)
(2)
(3)
§ 165c
(1)
(2)
§ 165d
§ 166
1.
2.
§ 167
Čl. II
1.
2.
3.
4.
5.
Čl. III
Čl. IV
Čl. V
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:312/2001 Z. z.
Názov:Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:02.07.2001
Dátum vyhlásenia:11.08.2001
Dátum účinnosti od:01.01.2004
Dátum účinnosti do:31.03.2004
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Štátna správa
  • Pracovno-právne vzťahy
Nachádza sa v čiastke:

131/2001

110/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania
164/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o spôsobe výpočtu platovej relácie na výpočet časti platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene a o obsahu cenovej dokumentácie na určenie platového koeficientu
492/2002 Z. z. Smernica generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre
498/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch
573/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o obsahu a rozsahu odborného vzdelávania a o obsahu a rozsahu skúšky v dočasnej štátnej službe
627/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky
649/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 110/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania
93/2003 Z. z. Vyhláška Úradu pre štátnu službu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výberového konania na štátnozamestnanecké miesta
382/2003 Z. z. Výnos Úradu pre štátnu službu, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na prokuratúre a o jeho skončení
334/2004 Z. z. Vyhláška Úradu pre štátnu službu, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Úradu pre štátnu službu č. 93/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výberového konania na štátnozamestnanecké miesta
412/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov
435/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 573/2002 Z. z. o obsahu a rozsahu odborného vzdelávania a o obsahu a rozsahu skúšky v dočasnej štátnej službe
596/2004 Z. z. Vyhláška Úradu pre štátnu službu, ktorou sa ustanovuje zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan Slovenskej republiky
203/2005 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov
494/2005 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 498/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch
270/2006 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov
390/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan Slovenskej republiky
394/2006 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú odbory štátnej služby
401/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o výberových konaniach na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch
237/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov
281/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 164/2002 Z. z. o spôsobe výpočtu platovej relácie na výpočet časti platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene a o obsahu cenovej dokumentácie na určenie platového koeficientu
613/2007 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov
602/2008 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov
622/2008 Z. z. Opatrenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje platový koeficient pre príslušnú krajinu
644/2008 Z. z. Výnos Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podrobnostiach výpočtu platového koeficientu na účely zahraničného funkčného platu
92/2009 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 401/2006 Z. z. o výberových konaniach na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch

347/1990 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky
420/1991 Zb. Zákon Slovenskej národnej rady o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov
16/1993 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky
66/1994 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky

131/2002 Z. z. Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
143/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 131/2002 Z. z.
185/2002 Z. z. Zákon o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
411/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
667/2002 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
139/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
267/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony
453/2003 Z. z. Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
550/2003 Z. z. Zákon o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
551/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
365/2004 Z. z. Zákon o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon)
382/2004 Z. z. Zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
403/2004 Z. z. Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov
412/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov
612/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
728/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
757/2004 Z. z. Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
203/2005 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov
628/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení zákona č. 747/2004 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov
231/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
270/2006 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zvýšení platových taríf štátnych zamestnancov
664/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
107/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
199/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
253/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
348/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
519/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
166/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
460/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike
59/2009 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov
290/2009 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „predsedu Špeciálneho súdu“ a „a podpredsedu Špeciálneho súdu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu § 5 ods. 2, slovného spojenia „Špeciálneho súdu“ v § 8 ods. 1 písm. a) a b), § 9, celej piatej hlavy druhej časti, ako aj slovného spojenia „Špeciálnom súde“ v § 45 ods. 1 a § 51 ods. 5, slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 59, slovného spojenia „predsedom Špeciálneho súdu“ v § 67 ods. 1 písm. c), slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 71 ods. 1 písm. c) prvom bode, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 73 ods. 4, nesúladu § 74 ods. 6, slovného spojenia „riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu“ v § 78 ods. 2, nesúladu § 84 ods. 5, slovného spojenia „predsedovi Špeciálneho súdu a“ v § 85, § 91, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 10 ods. 4, slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v § 10 ods. 5, nesúladu § 14, § 16 ods. 2, § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 druhej vety, § 21 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 2, § 24 ods. 3, nesúladu slovného spojenia „a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti“ v § 24 ods. 4, slovného spojenia „Špeciálny súd“ za slovami „Najvyšší súd,“ a slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v časti vety za bodkočiarkou v § 56 ods. 2, nesúladu § 196 ods. 1 druhej vety, § 315 druhej vety, § 477 písm. d) slov za bodkočiarkou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nesúladu § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.
291/2009 Z. z. Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov
400/2009 Z. z. Zákon o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

110/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania
164/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o spôsobe výpočtu platovej relácie na výpočet časti platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene a o obsahu cenovej dokumentácie na určenie platového koeficientu
627/2002 Z. z. Vyhláška Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky
93/2003 Z. z. Vyhláška Úradu pre štátnu službu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti výberového konania na štátnozamestnanecké miesta
382/2003 Z. z. Výnos Úradu pre štátnu službu, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o funkčnom vzdelávaní štátnych zamestnancov na prokuratúre a o jeho skončení
596/2004 Z. z. Vyhláška Úradu pre štátnu službu, ktorou sa ustanovuje zoznam štátnozamestnaneckých miest, o ktoré sa môže uchádzať len občan Slovenskej republiky
312
ZÁKON
z 2. júla 2001
o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet a pôsobnosť zákona
§ 1
(1)
Predmetom tohto zákona je upraviť právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom vykonávania štátnej služby sú práva a povinnosti štátu a štátneho zamestnanca vyplývajúce z vykonávania štátnej služby alebo súvisiace s vykonávaním štátnej služby.
(2)
Štátna služba podľa tohto zákona je budovaná na princípoch
a)
profesionality,
b)
politickej nezávislosti,
c)
efektivity,
d)
pružnosti,
e)
nestrannosti,
f)
etiky.
(3)
Na právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sa Zákonník práce vzťahuje len vtedy, ak to výslovne ustanovuje tento zákon.
§ 2
(1)
Právne vzťahy štátnych zamestnancov pri vykonávaní štátnej služby sú verejnoprávne vzťahy štátnych zamestnancov k štátu.
(2)
Štátna služba na účely tohto zákona je plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade (§ 7) v príslušnom odbore štátnej služby, ak plnenie jeho úloh zahŕňa
a)
riadenie,
b)
rozhodovanie,
c)
kontrolu,
d)
odbornú prípravu rozhodnutí,
e)
odbornú prípravu návrhov zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane odborných činností súvisiacich s ich prerokúvaním a schvaľovaním alebo
f)
odbornú prípravu podkladov na vykonávanie štátnych záležitostí.
(3)
Služobný úrad na účely odseku 2 vypracuje opisy činností štátnozamestnaneckých miest.
(4)
Vykonávaním štátnych záležitostí podľa odseku 2 na účely tohto zákona je činnosť, ktorá nie je plnením úloh štátnej správy, ale ktorá je vykonávaná výlučne v štátnom záujme v súvislosti s plnením úloh štátnej správy. Vykonávaním štátnych záležitostí je aj plnenie úloh uvedených v odseku 2 písm. a) až d) štátnym zamestnancom, ktorý zabezpečuje uplatňovanie právnych vzťahov štátnych zamestnancov v osobnom úrade podľa tohto zákona a osobitných predpisov a plnenie úloh justičných čakateľov, súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov, probačných a mediačných úradníkov a právnych čakateľov prokuratúry podľa osobitného predpisu.2)
(5)
Štátna služba podľa odseku 2 sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere.
(6)
Právne vzťahy justičných čakateľov, právne vzťahy súdnych úradníkov, právne vzťahy súdnych tajomníkov, právne vzťahy probačných a mediačných úradníkov a právne vzťahy právnych čakateľov prokuratúry pri vykonávaní štátnych záležitostí sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(7)
Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, príslušníkov Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru sa spravuje osobitnými predpismi.3)
(8)
Tento zákon sa nevzťahuje na
a)
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec národnej rady“), prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“), členov vlády Slovenskej republiky (ďalej len „člen vlády“), ak tento zákon neustanovuje inak, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho kontrolného úradu“) a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda najvyššieho kontrolného úradu“),
b)
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „sudca ústavného súdu“),
c)
sudcov vrátane sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona,3a)
d)
prokurátorov,
e)
zamestnancov služobných úradov, ktorí neplnia úlohy podľa odseku 2 alebo 4.
§ 3
(1)
Každý občan Slovenskej republiky (ďalej len „občan“) má právo vstúpiť do štátnej služby na základe spravodlivého výberového konania, ak spĺňa predpoklady ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Každý občan má právo byť informovaný o voľných miestach v štátnej službe (§ 15).
(2)
Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a pri vykonávaní štátnej služby, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok alebo iné postavenie.
(3)
Občan, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2 pri vstupe do štátnej služby, môže sa domáhať svojich práv na súde.3b) Ak občan, ktorý sa považuje za poškodeného v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2, preukáže súdu skutočnosti, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, je povinnosťou služobného úradu (§ 7) preukázať, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania.
(4)
Štátny zamestnanec, ktorý sa cíti poškodený v dôsledku nedodržania práv podľa odseku 2, môže sa domáhať svojich práv na príslušnom orgáne (§ 126) alebo na súde. V konaní pred príslušným orgánom alebo súdom služobný úrad (§ 7) preukazuje, že nedošlo k porušeniu týchto práv.
DRUHÁ ČASŤ
ŠTÁTNOZAMESTNANECKÝ POMER
PRVÁ HLAVA
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
§ 4
Štátna služba podľa tohto zákona sa vykonáva v
a)
prípravnej štátnej službe (§ 19),
b)
stálej štátnej službe (§ 24),
c)
nominovanej štátnej službe (§ 24a) a
d)
dočasnej štátnej službe (§ 25).
§ 5
(1)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby.
(2)
Odbor štátnej služby na účely tohto zákona je odborný úsek plnenia úloh štátnej správy alebo vykonávania štátnych záležitostí v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi,1) ktoré štátny zamestnanec vykonáva v služobnom úrade. Odbory štátnej služby určí Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky na návrh najvyšších služobných úradov v služobnom predpise; odbory štátnej služby v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) a v služobnom úrade, ktorým je Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí"), určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(3)
Štátny zamestnanec na účely tohto zákona je aj fyzická osoba, ktorú podľa osobitných predpisov1) do funkcie volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) alebo vymenúva a odvoláva
a)
prezident,
b)
vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“),
c)
predseda Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „predseda národnej rady"),
d)
predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky.
(4)
Funkcie, do ktorých sa štátni zamestnanci volia alebo vymenúvajú podľa odseku 3, sú na účely tohto zákona politické funkcie, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(5)
Na predstaveného v politickej funkcii a na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „podpredseda národnej rady") sa vzťahujú len ustanovenia tohto zákona o odmeňovaní, o dovolenke a o nemocenskom zabezpečení, o náhrade škody, ako aj ustanovenia § 8 ods. 3, § 17, § 25 ods. 2 písm. b) a ods. 3 a § 43 ods. 2, § 45 až 47, ak osobitný predpis neustanovuje inak; na odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa vzťahujú aj ustanovenia o disciplinárnej zodpovednosti a o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 6
Úrad pre štátnu službu
(1)
Úrad pre štátnu službu plní úlohy v oblasti štátnej služby. Sídlom Úradu pre štátnu službu je Bratislava.
(2)
Úrad pre štátnu službu
a)
zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie,
b)
vypracúva ročnú správu o uplatňovaní zákona o štátnej službe, ktorú predkladá vláde,
c)
vydáva služobné predpisy na zabezpečenie uplatňovania právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby podľa tohto zákona,
d)
pripravuje návrh systemizácie v štátnej službe (ďalej len „systemizácia"), zhromažďuje od služobných úradov podklady na jej zostavenie, kontroluje jej dodržiavanie a polročne predkladá informáciu o stave systemizácie vláde,
e)
vykonáva výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta okrem výberového konania na voľné štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, ktoré vykonajú tieto služobné úrady,
f)
riadi vzdelávanie v štátnej službe, zabezpečuje jednotný systémový prístup v ďalšom vzdelávaní štátnych zamestnancov a určuje minimálne štandardy ďalšieho vzdelávania štátnych zamestnancov,
g)
plní úlohy osobného úradu v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
h)
rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,
i)
kontroluje dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a služobných predpisov,
j)
zverejňuje informácie o voľných štátnozamestnaneckých miestach v štátnej službe,
k)
vedie register štátnych zamestnancov a tiež spravuje ich osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru; osobné spisy po skončení štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) spravujú tieto služobné úrady,
l)
plánuje a analyzuje potrebu počtu štátnozamestnaneckých miest; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode plánujú a analyzujú potrebu štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
m)
vypracúva zásady odborného rastu štátnych zamestnancov a profesijnej kariéry v štátnej službe; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vypracúvajú zásady odborného rastu a profesijnej kariéry štátnych zamestnancov tieto služobné úrady,
n)
určuje kritériá služobného hodnotenia štátnych zamestnancov,
o)
určuje pravidlá a metódy hodnotenia kvality štátnej služby v služobnom úrade,
p)
vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti v štátnej službe,
r)
vytvára a zjednocuje informačný systém v štátnej službe a určuje jeho štandardy,
s)
vydáva Etický kódex štátneho zamestnanca (ďalej len „etický kódex"),
t)
vydáva Vestník Úradu pre štátnu službu, v ktorom sa uverejňujú služobné predpisy, voľné štátnozamestnanecké miesta, výberové konania na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest a ďalšie informácie podľa rozhodnutia Úradu pre štátnu službu,
u)
vykonáva skúšky na vymenovanie do nominovanej štátnej služby,
v)
rozhoduje o vzniku nároku na príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa § 165b; na rozhodovanie o tomto nároku sa vzťahujú ustanovenia o konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru.
(3)
Na plnenie úloh uvedených v odseku 2 Úrad pre štátnu službu môže zriaďovať pracovné skupiny zložené aj zo štátnych zamestnancov iných služobných úradov, môže požiadať služobný úrad o pomoc a poskytnutie informácií, dokladov a prerokúvať s ním opatrenia, ktoré sa ho týkajú. Zaradenie štátneho zamestnanca do pracovnej skupiny je podmienené jeho súhlasom a súhlasom služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu. Spôsob zriaďovania pracovných skupín upraví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.
(4)
Ustanovenia odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) sa nevzťahujú na súdy, ustanovenia odseku 2 písm. d) až i) a l) až n) a u) sa nevzťahujú na prokuratúru a ustanovenia odseku 2 písm. d), e), h) a u) sa nevzťahujú na Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší kontrolný úrad").
(5)
Ustanovenia odseku 2 písm. d), f) až i) a n) sa nevzťahujú na služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.
(6)
Ustanovenia odseku 2 písm. b), c), e), f), h) a j) sa nevzťahujú na Vojenské spravodajstvo.
(7)
Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. f), g) a m) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom
a)
na súdoch Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti"),
b)
na prokuratúre Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra"); generálna prokuratúra vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom na prokuratúre aj pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. e), h), i), l) a n); v rozsahu tejto pôsobnosti vydáva generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor") pre štátnych zamestnancov na prokuratúre služobné predpisy,
c)
služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode tieto služobné úrady.
(8)
Pôsobnosť Úradu pre štátnu službu ustanovenú v odseku 2 písm. c), d), f) až h), l) až o) a r) vykonáva vo vzťahu k štátnym zamestnancom organizačnej zložky Vojenského spravodajstva organizačná zložka Vojenského spravodajstva.4)
(9)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na prokuratúre rozhoduje generálna prokuratúra. Ak ide o štátneho zamestnanca na generálnej prokuratúre, o odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru rozhoduje generálny prokurátor na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej z prokurátorov generálnej prokuratúry.
(10)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje predseda najvyššieho kontrolného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
(11)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode rozhoduje vedúci tohto služobného úradu na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
(12)
O odvolaní proti rozhodnutiu služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca Vojenského spravodajstva rozhoduje minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len „minister obrany") na návrh ním zriadenej osobitnej komisie zloženej zo štátnych zamestnancov v štátnej službe organizačnej zložky Vojenského spravodajstva.
(13)
Kontrolu dodržiavania systemizácie na najvyššom kontrolnom úrade a v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode vykonáva národná rada alebo jej orgán, ktorý si na tento účel zriadi.
(14)
Kontrolu dodržiavania systemizácie vo Vojenskom spravodajstve zabezpečuje minister obrany.
§ 6a
Register štátnych zamestnancov
(1)
Register štátnych zamestnancov obsahuje osobné údaje.4a) Zoznam osobných údajov je uvedený v prílohe č. 5.
(2)
Služobný úrad je na účely vedenia registra oprávnený spracúvať osobné údaje a poskytovať osobné údaje4a) v rozsahu podľa odseku 1 Úradu pre štátnu službu.
(3)
Úrad pre štátnu službu poskytuje a sprístupňuje osobné údaje4a) z registra štátnych zamestnancov v rozsahu podľa odseku 1 služobnému úradu o štátnych zamestnancoch, ktorí v služobnom úrade vykonávajú štátnu službu.
(4)
Register štátnych zamestnancov obsahuje aj ďalšie údaje, ktorých rozsah a spôsob poskytovania ustanoví služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.
§ 7
Služobný úrad
(1)
Služobný úrad na účely tohto zákona je
a)
ministerstvo a iný ústredný orgán štátnej správy,
b)
orgán alebo úrad, ktorý vykonáva štátne záležitosti, a to:
1.
Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária národnej rady“),
2.
Kancelária prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária prezidenta“),
3.
najvyšší kontrolný úrad,
4.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“),
5.
súd,
6.
generálna prokuratúra, krajské prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenské obvodné prokuratúry,
7.
Kancelária verejného ochrancu práv,
8.
Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „kancelária súdnej rady").
c)
orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
d)
iný orgán štátnej správy,
e)
útvar Policajného zboru, ktorý určí minister vnútra Slovenskej republiky,
f)
organizačná zložka ozbrojených síl určená príslušným ministerstvom, v ktorého pôsobnosti sú ozbrojené sily,
g)
organizačná zložka Vojenského spravodajstva,
h)
organizačná zložka Slovenskej informačnej služby,
i)
útvar Železničnej polície,
j)
základný článok organizácie Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Služobný úrad štátneho zamestnanca na okresnej prokuratúre je krajská prokuratúra.
(3)
Najvyšší služobný úrad je služobný úrad, ktorý nemá nadriadený služobný úrad.
(4)
Nadriadený služobný úrad je služobný úrad, ktorý riadi, kontroluje a koordinuje činnosť podriadeného služobného úradu podľa osobitného predpisu.
§ 8
Osobný úrad
(1)
Osobný úrad ako osobitný útvar služobného úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, zabezpečuje plnenie úloh, ktoré služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov. Osobný úrad zabezpečuje aj uplatňovanie právnych vzťahov zamestnancov, ktorí neplnia úlohy štátnej správy alebo nevykonávajú štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2 alebo 4.
(2)
Osobný úrad vedúceho služobného úradu je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu. Osobný úrad vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonávajú štátnu službu.
(3)
Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, osobný úrad vedúceho služobného úradu je Úrad pre štátnu službu.
(4)
Osobný úrad štátneho zamestnanca podľa § 5 ods. 5, ktorý nie je vedúcim služobného úradu, je osobný úrad služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu.
(5)
Služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu, určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok plní úlohy osobného úradu osobný úrad iného služobného úradu ako ten, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
§ 9
Predstavený
(1)
Predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom.
(2)
Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený štátny zamestnanec na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4b) Predstavený podľa odseku 1 je aj nadriadený vojak, ktorého právne postavenie určuje osobitný predpis.4c)
(3)
Predstavený môže byť len štátny zamestnanec, ktorý je vymenovaný do stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, a na predstaveného, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis.2)
(5)
Predstavený, ktorý je veľvyslancom, alebo iný predstavený, ktorý je na čele zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v cudzine, zabezpečuje jednotný výkon štátnej služby v prijímajúcom štáte.
§ 10
Vedúci služobného úradu
(1)
Vedúci služobného úradu (ďalej len „vedúci úradu") na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade. Vedúci úradu môže byť len štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak. Vedúci úradu plní úlohy spojené s riadením a kontrolou vykonávania štátnej služby štátnymi zamestnancami v služobnom úrade, s uplatňovaním štátnozamestnaneckých vzťahov a iné úlohy, ktoré mu uloží minister alebo predstavený v politickej funkcii.
(2)
Vedúceho úradu vymenúva vedúci úradu nadriadeného služobného úradu. Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, vymenúva predseda Úradu pre štátnu službu (ďalej len „predseda").
(3)
Vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, vymenúva predseda na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní.
(4)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Úrad pre štátnu službu, je predseda.
(5)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je generálna prokuratúra, je generálny prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je krajská prokuratúra, je krajský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je vyššia vojenská prokuratúra, je vyšší vojenský prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je obvodná vojenská prokuratúra, je vojenský obvodný prokurátor. Vedúci úradu, ktorým je organizačná zložka Vojenského spravodajstva, je riaditeľ tejto zložky.
(6)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária národnej rady, je vedúci kancelárie národnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, je vedúci kancelárie prezidenta. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ústavný súd, je vedúci kancelárie ústavného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je najvyšší kontrolný úrad, je predseda najvyššieho kontrolného úradu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Kancelária verejného ochrancu práv, je vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je kancelária súdnej rady, je vedúci kancelárie súdnej rady. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
(7)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda najvyššieho súdu"). Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je krajský súd, je predseda krajského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je okresný súd, je predseda okresného súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vyšší vojenský súd, je predseda vyššieho vojenského súdu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je vojenský obvodový súd, je predseda vojenského obvodového súdu.
(8)
Vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. b) a g) je vymenovaný podľa osobitného predpisu;5) vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. e) je ustanovený podľa osobitného predpisu.5a)
(9)
Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) je táto osoba.
(10)
Vedúci úradu nadriadeného služobného úradu toho úradu, ktorého štatutárny zástupca bol vymenovaný do funkcie podľa osobitného predpisu,5b) vymenuje túto osobu do stálej štátnej služby za vedúceho úradu podľa tohto zákona. Štatutárny zástupca vykonáva funkciu vedúceho úradu až do odvolania podľa osobitného predpisu.5b)
(11)
Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorý nemá nadriadený služobný úrad, ak
a)
nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa služobného hodnotenia,
b)
nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti vedúceho úradu zo zdravotných dôvodov,
c)
vedúci úradu písomne požiada Úrad pre štátnu službu o uvoľnenie,
d)
minister predloží predsedovi písomný návrh na odvolanie vedúceho úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo
e)
zanikol alebo sa zrušil služobný úrad.
(12)
Služobný úrad zaradí odvolaného vedúceho úradu podľa odseku 11 na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto do odboru štátnej služby, pre ktorý spĺňa predpoklady podľa § 14, a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje
a)
pri odvolaní podľa odseku 11 písm. a) podľa § 40 ods. 3,
b)
pri odvolaní podľa odseku 11 písm. b) až e) podľa § 40 ods. 2 písm. c).
(13)
Ustanovenie odseku 12 neplatí pri odvolaní vedúceho úradu v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.
§ 11
Služobné predpisy
(1)
Služobné predpisy určujú v medziach tohto zákona podrobnosti vykonávania štátnej služby štátnych zamestnancov, určujú rozsah oprávnenia predstavených dávať štátnym zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby a plniť voči štátnym zamestnancom úlohy služobného úradu podľa tohto zákona. Služobné predpisy podriadeného služobného úradu nesmú byť v rozpore so služobnými predpismi nadriadeného služobného úradu. Služobný predpis nadriadeného služobného úradu je záväzný pre podriadený služobný úrad. So služobnými predpismi musí byť štátny zamestnanec riadne oboznámený.
(2)
Služobné predpisy vydáva Úrad pre štátnu službu a služobný úrad.
Systemizácia
§ 12
(1)
Systemizácia podľa tohto zákona je počet štátnozamestnaneckých miest štátnych zamestnancov v rozpočtových kapitolách a v ich rámci v služobných úradoch alebo v skupinách služobných úradov v členení podľa funkcií (§ 16).
(2)
V systemizácii sa určuje aj počet štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti (§ 55), v rámci nich aj počet štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a počet štátnozamestnaneckých miest podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b).
(3)
Súčasťou systemizácie je aj objem mzdových prostriedkov určených na platy štátnych zamestnancov.
(4)
Spôsob určenia štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat podľa odseku 2, ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „nariadenie vlády").
(5)
Služobný úrad, ak tento zákon neustanovuje inak, je povinný predkladať Úradu pre štátnu službu a Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií") prostredníctvom správcu rozpočtovej kapitoly podklad na zostavenie návrhu systemizácie na každý rozpočtový rok podľa stavu k 1. marcu bežného roka. Okresná prokuratúra a krajská prokuratúra predkladá tento podklad prostredníctvom generálnej prokuratúry, vyšší vojenský súd, vojenský obvodový súd a vojenská súčasť generálnej prokuratúry, vyššia vojenská prokuratúra a vojenská obvodná prokuratúra prostredníctvom Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany").
(6)
Úrad pre štátnu službu je oprávnený podklad podľa odseku 5 preskúmať a vyžiadať si jeho doplnenie alebo prepracovanie.
(7)
Návrh systemizácie vypracuje Úrad pre štátnu službu v spolupráci s ministerstvom financií a so správcami rozpočtových kapitol. Návrh systemizácie ministerstva obrany, služobných úradov v jeho pôsobnosti, vyššieho vojenského súdu, vojenského obvodového súdu, vojenskej súčasti generálnej prokuratúry a vojenských prokuratúr vypracuje ministerstvo obrany s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie krajských súdov a okresných súdov vypracuje ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Návrh systemizácie ministerstva zahraničných vecí vypracuje ministerstvo zahraničných vecí v spolupráci s ministerstvom financií a oznamujú ho Úradu pre štátnu službu. Najvyšší kontrolný úrad a služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode predkladajú návrh systemizácie národnej rade alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi, a následne ho oznamujú Úradu pre štátnu službu a ministerstvu financií tak, aby mohol byť schválený v termíne, v ktorom vláda rozhoduje o návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.
(8)
Návrh systemizácie vypracovaný podľa odseku 7 predkladá Úrad pre štátnu službu do konca júna bežného roka ministerstvu financií a vláde.
(9)
Systemizáciu schvaľuje vláda pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok. Zmeny v systemizácii po schválení zákona o štátnom rozpočte vykoná vláda.
(10)
Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré nezakladajú nárok na štátny rozpočet, okrem štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, a s výnimkou zvýšeného počtu štátnozamestnaneckých miest v jednotlivých rozpočtových kapitolách, schvaľuje správca rozpočtovej kapitoly. Zmeny v systemizácii schválenej podľa odseku 9, ktoré zakladajú nárok na štátny rozpočet, schvaľuje na návrh správcu rozpočtovej kapitoly vláda alebo po poverení vládou minister financií. Vedúci príslušného služobného úradu informuje Úrad pre štátnu službu o uskutočnených zmenách v systemizácii. Zmeny v systemizácii najvyššieho kontrolného úradu a služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode možno vykonať len s predchádzajúcim súhlasom národnej rady alebo jej orgánu, ktorý si na tento účel zriadi.
§ 13
(1)
Vedúci úradu je povinný
a)
sledovať, zabezpečiť a dodržiavať plnenie schválenej systemizácie,
b)
oznamovať úradu pre štátnu službu obsadenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade a uvoľnenie štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na vedúcich služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) a g) a na vedúceho služobného úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí.
(2)
Pôsobnosť vedúceho úradu podľa odseku 1 vykonáva vo vzťahu k
a)
okresnému súdu a krajskému súdu vedúci úradu ministerstva spravodlivosti,
b)
najvyššiemu súdu predseda najvyššieho súdu,
c)
prokuratúre generálny prokurátor.
DRUHÁ HLAVA
VZNIK, ZMENA A SKONČENIE ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 14
Prijatie do štátnej služby
(1)
Do štátnej služby na príslušné štátnozamestnanecké miesto v príslušnom odbore štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu (ďalej len „uchádzač"), ak spĺňa tieto predpoklady:
a)
dosiahol vek 18 rokov,
b)
má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
c)
je bezúhonný a nebol prepustený zo štátnej služby podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e),
d)
spĺňa kvalifikačné predpoklady,
e)
je zdravotne spôsobilý na vykonávanie štátnej služby,
f)
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g)
ovláda štátny jazyk,
h)
ovláda cudzí jazyk, ak túto požiadavku na vykonávanie štátnej služby určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, to určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady,
i)
úspešne absolvoval výberové konanie na prípravnú štátnu službu alebo spĺňa predpoklady na dočasnú štátnu službu podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c),
j)
je oprávnený oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,5c) ak sa toto oprávnenie na výkon štátnej služby požaduje.
(2)
Bezúhonný občan na účely tohto zákona je občan, ktorý nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje doložením výpisu z registra trestov6) nie starším ako tri mesiace.
(3)
Kvalifikačné predpoklady na účely tohto zákona sú:
a)
vzdelanie,
b)
osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu,7) ak tento zákon neustanovuje inak,
(4)
Vzdelanie na účely tohto zákona je
a)
úplné stredné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie (ďalej len „úplné stredné vzdelanie“),
b)
vyššie odborné vzdelanie,
c)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním bakalárskeho štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa") alebo
d)
vysokoškolské vzdelanie získané absolvovaním magisterského štúdia alebo inžinierskeho štúdia, alebo doktorského štúdia (ďalej len „vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa").
(5)
Kvalifikačné predpoklady sú uvedené v charakteristikách platových tried štátneho zamestnanca v prílohe č. 1.
(6)
Nadobudnutie vzdelania uvedeného v odseku 4 sa posudzuje podľa osobitných predpisov.8)
(7)
Osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu získava čakateľ v prípravnej štátnej službe (§ 19) adaptačným vstupným vzdelávaním a adaptačným prípravným vzdelávaním, ktoré sa končí skúškou pred vymenovaním štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby.
(8)
Splnenie kvalifikačných predpokladov podľa odsekov 3, 4, a 7 nemožno odpustiť, ak tento zákon neustanovuje inak.
(9)
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na účely tohto zákona je overenie zdravotnej spôsobilosti štátneho zamestnanca vykonávať štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti upravuje osobitný predpis.9)
(10)
Uchádzača možno prijať len do prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak.
(11)
Predpoklady ustanovené v odseku 1 písm. b) až f), ako aj predpoklad štátneho občianstva Slovenskej republiky musí štátny zamestnanec spĺňať po celý čas vykonávania štátnej služby. Kvalifikačné predpoklady ustanovené v odseku 3 písm. b) nemusí spĺňať štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. c).
§ 15
Obsadzovanie štátnozamestnaneckých miest a výberové konanie na voľné štátnozamestnanecké miesta
(1)
Voľné štátnozamestnanecké miesta okrem miesta predstaveného sa obsadzujú na základe určenia vedúcim úradu
a)
zo štátnych zamestnancov [§ 27 písm. b) alebo k)] alebo
b)
výberovým konaním, na ktorom sa môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec.
(2)
Ak sa obsadzuje voľné štátnozamestnanecké miesto podľa odseku 1 písm. a), štátny zamestnanec musí spĺňať predpoklady podľa § 14 a musí
a)
byť zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta a vykonával štátnu službu v tom istom odbore alebo
b)
o voľné štátnozamestnanecké miesto sa uchádzať.
(3)
Ak sa štátnozamestnanecké miesto obsadzuje podľa odseku 1 písm. a) a uchádzajú sa o jeho obsadenie dvaja alebo viac štátnych zamestnancov, môže služobný úrad pri jeho obsadzovaní postupovať primerane podľa odsekov 6 až 9.
(4)
Väčší počet voľných štátnozamestnaneckých miest v tom istom odbore štátnej služby alebo v tom istom služobnom úrade sa môže obsadiť na základe výsledkov spoločného výberového konania; na spoločné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia odsekov 5 až 13 a 19.
(5)
Výberovým konaním na obsadenie voľného štátnozamestnaneckého miesta v príslušnom odbore štátnej služby sa overujú schopnosti, osobnostné vlastnosti a odborné znalosti uchádzača, ktoré sú potrebné alebo vhodné vzhľadom na povahu povinností, ktoré má štátny zamestnanec vykonávať v štátnej službe. Výberové konanie sa uskutočňuje bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie uchádzačov, ich národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine alebo majetok, alebo iné postavenie (§ 3 ods. 2).
(6)
Výberové konanie vyhlasuje Úrad pre štátnu službu vo Vestníku alebo v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím s uvedením údajov o štátnozamestnaneckom mieste, ktorými sú:
a)
názov služobného úradu vrátane obce, kde je sídlo služobného úradu alebo jeho organizačnej jednotky (ďalej len „sídlo služobného úradu"),
b)
druh štátnej služby a obsadzovaná funkcia; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,
c)
odbor štátnej služby,
d)
predpoklady na vykonávanie štátnej služby podľa § 14; to neplatí pri oznámení o spoločnom výberovom konaní a pri oznámení o hromadnom výberovom konaní,
e)
zoznam požadovaných dokladov,
f)
dátum a miesto podania žiadosti.
(7)
Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje Úrad pre štátnu službu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej jedného člena z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje Úrad pre štátnu službu. Ak je člen výberovej komisie predpojatý, oznámi túto skutočnosť Úradu pre štátnu službu.
(8)
Výberové konanie na najvyššom kontrolnom úrade uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje predseda najvyššieho kontrolného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje predseda najvyššieho kontrolného úradu. Výberové konanie v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje vedúci tohto služobného úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Výberová komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. Predseda výberovej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je vo výberovej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu výberovej komisie vymenuje vedúci úradu.
(9)
Uchádzača, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), Úrad pre štátnu službu pozve na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.
(10)
Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadzovaní voľných štátnozamestnaneckých miest; to neplatí, ak sa výberové konanie uskutočnilo na voľné štátnozamestnanecké miesto vedúceho úradu alebo predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku priamo riadi minister.
(11)
Súčasťou overovania schopností uchádzača je písomný test overenia schopností a osobnostných vlastností. Okruh funkcií, na ktoré sa vyžaduje overovanie schopností a osobnostných vlastností uchádzača písomným testom, a kritériá na overovanie týchto schopností určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode okruh funkcií a kritériá určia tieto služobné úrady v služobnom predpise.
(12)
Úrad pre štátnu službu písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do desiatich dní od jeho skončenia.
(13)
Ak výberová komisia na základe výberového konania nevyberie uchádzača na voľné štátnozamestnanecké miesto do štátnej služby, pretože žiadny uchádzač nevyhovuje, Úrad pre štátnu službu vyhlási nové výberové konanie.
(14)
Podrobnosti o výberovom konaní ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.
(15)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 6 a odsekov 9 až 13 sa vzťahujú aj na výberové konanie na štátnu službu na prokuratúre s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva generálny prokurátor a pôsobnosť Úradu pre štátnu službu generálna prokuratúra. Výberové konanie na prokuratúre uskutočňuje výberová komisia, ktorú zriaďuje generálny prokurátor. Výberová komisia má päť členov; traja členovia musia byť prokurátori, dvaja členovia štátni zamestnanci z príslušného odboru štátnej služby. Predsedu výberovej komisie vymenúva generálny prokurátor. Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na prokuratúre ustanoví osobitný predpis, ktorý vydá generálny prokurátor. Tento predpis sa uverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
(17)
Podrobnosti o výberovom konaní v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady. Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa použijú primerane.
(18)
Podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na ministerstve zahraničných vecí ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zahraničných vecí.
(19)
Predseda môže po vyhlásení výberového konania, zriadení výberovej komisie a vymenovaní jej predsedu písomne poveriť vedúceho úradu toho služobného úradu, v ktorom sa obsadzuje štátnozamestnanecké miesto, alebo vedúceho úradu nadriadeného služobného úradu vykonaním výberového konania.
§ 15a
Hromadné výberové konanie
(1)
Na získanie štátnych zamestnancov na väčší počet štátnozamestnaneckých miest, ktorí majú mimoriadne osobnostné predpoklady a osobitné odborné znalosti, môže predseda vyhlásiť hromadné výberové konanie aj bez určenia štátnozamestnaneckých miest. Ak hromadné výberové konanie nebolo vypísané na konkrétne štátnozamestnanecké miesto, obsadenie štátnozamestnaneckého miesta úspešným uchádzačom vykoná Úrad pre štátnu službu s príslušným služobným úradom.
(2)
Hromadné výberové konanie vyhlasuje predseda na obsadenie štátnozamestnaneckých miest v 7. až 11. platovej triede v jednom odbore alebo vo viacerých odboroch štátnej služby.
(3)
Na hromadné výberové konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia § 15.
(4)
Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov a osobitných odborných znalostí uchádzača v hromadnom výberovom konaní spolupracuje výberová komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.
(5)
Výberová komisia na základe výsledkov hromadného výberového konania súčasne odporučí zaradenie úspešných uchádzačov na konkrétne štátnozamestnanecké miesta v služobných úradoch.
§ 16
Vznik štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
Štátnozamestnanecký pomer vzniká na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto dňom určeným v písomnom rozhodnutí o vymenovaní a zložením sľubu (§ 18). Sľub sa skladá pri odovzdaní rozhodnutia o vymenovaní. Štátnozamestnanecký pomer nevznikne, ak uchádzač odmietol zložiť sľub alebo ho zložil s výhradou. Súčasne s rozhodnutím o vymenovaní sa štátnemu zamestnancovi odovzdá rozhodnutie o výške a zložení funkčného platu a písomné oznámenie o týždennom služobnom čase a o dĺžke dovolenky. Vymenovanie vykoná vedúci úradu okrem vymenovania do dočasnej štátnej služby odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ktoré vykoná člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady.
(2)
Vymenovanie do štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto možno uskutočniť len za predpokladu, že štátnozamestnanecké miesto podľa schválenej systemizácie je voľné.
(3)
Štátnemu zamestnancovi v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe podľa najnáročnejšej činnosti, ktorú má podľa opisu činností na príslušnom štátnozamestnaneckom mieste vykonávať v súlade s prílohou č. 1, patrí funkcia v 1. až 11. platovej triede; štátnym zamestnancom, ktorí poberajú osobný plat, patrí funkcia bez vzťahu k platovej triede.
Funkcia Platová trieda
referent 1.
samostatný referent 2.
odborný referent 3.
hlavný referent 4.
radca 5.
samostatný radca 6.
odborný radca, okresný radca 7.
hlavný radca, krajský radca 8.
štátny radca 9.
hlavný štátny radca 10.
generálny štátny radca 11.
(4)
Priemer platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov dodržať pri tvorbe systemizácie, môže ustanoviť nariadenie vlády; to neplatí pre služobný úrad, ktorým je krajský súd, a služobný úrad, ktorým je okresný súd, a pre služobné úrady uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode.
(5)
V služobnom úrade, ktorý má okresnú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia okresný radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 7. platovej triedy. V služobnom úrade, ktorý má krajskú pôsobnosť, patrí štátnemu zamestnancovi funkcia krajský radca, ak vykonáva najnáročnejšiu činnosť zaradenú do 8. platovej triedy.
(6)
Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe (ďalej len „čakateľ“) sa zaradí do funkcie zodpovedajúcej náročnosti ním vykonávanej činnosti.
§ 17
Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby
(1)
Rozhodnutie o vymenovaní do štátnej služby obsahuje
a)
meno a priezvisko štátneho zamestnanca, dátum a miesto narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu,
b)
funkciu štátneho zamestnanca,
c)
druh štátnej služby,
d)
odbor štátnej služby,
e)
služobný úrad vrátane sídla služobného úradu,
f)
pravidelné miesto výkonu štátnej služby,
g)
dĺžku kratšieho služobného času, ak bol povolený,
h)
čas trvania dočasnej štátnej služby.
(2)
Prílohou rozhodnutia podľa odseku 1 je opis štátnozamestnaneckého miesta.
§ 18
Sľub
(1)
Štátny zamestnanec skladá sľub, ktorý znie:
„Sľubujem na svoju česť vernosť Slovenskej republike. Pri vykonávaní štátnej služby budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, Etický kódex štátneho zamestnanca a služobné predpisy a v súlade s nimi sa budem riadiť pokynmi predstavených. Svoje povinnosti budem vykonávať riadne, čestne, svedomite a nestranne.“.
(2)
Sľub je zložený, ak po jeho prečítaní ten, kto ho skladá, vyhlási „tak sľubujem“ a vyhlásenie potvrdí vlastnoručným podpisom na príslušnej listine. Na tejto listine musí byť uvedený dátum zloženia sľubu.
§ 19
Prípravná štátna služba
(1)
Prípravná štátna služba je príprava na vykonávanie stálej štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Prípravnú štátnu službu vykonáva čakateľ.
(2)
Skúšobná lehota je tri mesiace a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru. Do skúšobnej lehoty sa nezapočítava čas vykonávania štátnej služby uvedený v § 73 ods. 1 okrem písmena d).
(3)
Prípravná štátna služba trvá najmenej tri mesiace a najviac šesť mesiacov, ak tento zákon alebo osobitný predpis2) neustanovuje inak. Prípravná štátna služba sa predĺži najviac na jeden rok, ak je v rámci prípravnej štátnej služby štátny zamestnanec povinný získať osobitné kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu;7) predĺženie sa nevzťahuje na právnych čakateľov prokuratúry. Prípravná štátna služba plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru a končí sa vykonaním kvalifikačnej skúšky za účasti školiteľa.
(4)
Súčasťou prípravnej štátnej služby je odborná príprava čakateľa a odborná príprava na získanie osobitných kvalifikačných predpokladov podľa osobitného predpisu7) (ďalej len „odborná príprava"), ak sa osobitné kvalifikačné predpoklady na štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bol čakateľ vymenovaný, vyžadujú.
(5)
Čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe.
(6)
Čakateľ na súde, ktorého príprava sa uskutočňuje podľa osobitných predpisov,2) vykonáva úlohy pod dohľadom školiteľa. Školiteľa určuje služobný úrad zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe a zo sudcov.
Kvalifikačná skúška
§ 20
(1)
Účelom kvalifikačnej skúšky je overiť, či čakateľ pozná a je schopný uplatňovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby vrátane znalosti tohto zákona a služobných predpisov, ako aj osobitných predpisov, ak sa na výkon funkcie požaduje získanie osobitných kvalifikačných predpokladov. V služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy alebo služobný úrad uvedený v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode, účelom kvalifikačnej skúšky je ďalej overiť, či čakateľ dokáže plniť aj koncepčné úlohy a úlohy v legislatívnom procese v príslušnom odbore štátnej služby. Súčasťou kvalifikačnej skúšky je aj písomné zhodnotenie vykonávania služobných úloh čakateľom, ktoré vykoná školiteľ.
(2)
Kvalifikačná skúška sa skladá z písomnej časti a z ústnej časti. Obe časti kvalifikačnej skúšky sa konajú spravidla v jeden deň. Služobný úrad určí deň konania kvalifikačnej skúšky do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti čakateľa o vykonanie kvalifikačnej skúšky, najneskôr však v posledných troch mesiacoch trvania prípravnej štátnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Služobný úrad zvolá kvalifikačnú komisiu a písomne pozve čakateľa aspoň jeden mesiac pred dňom konania kvalifikačnej skúšky.
(3)
Deň úspešného vykonania kvalifikačnej skúšky je posledným dňom trvania prípravnej štátnej služby. Po úspešne vykonanej kvalifikačnej skúške sa čakateľ vymenuje do stálej štátnej služby.
§ 22
Kvalifikačná komisia
(1)
Kvalifikačná komisia sa zriaďuje podľa príslušného odboru štátnej služby v najvyššom služobnom úrade. V služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. a) a b) v prvom bode až piatom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g), na generálnej prokuratúre a na najvyššom súde sa zriaďuje kvalifikačná komisia podľa príslušného odboru štátnej služby v týchto služobných úradoch.
(2)
Kvalifikačnú komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe. Kvalifikačná komisia má päť členov, z toho najmenej troch členov z príslušného odboru štátnej služby. V služobnom úrade, ktorým je najvyšší súd, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť sudcovia. V služobnom úrade, ktorým je prokuratúra, traja členovia kvalifikačnej komisie musia byť prokurátori. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia kvalifikačnej komisie môžu byť sudcovia. Predseda kvalifikačnej komisie je štátny zamestnanec s najvyššou funkciou. Ak je v kvalifikačnej komisii viac štátnych zamestnancov s rovnakou funkciou, predsedu kvalifikačnej komisie vymenuje vedúci úradu.
(3)
Kvalifikačná komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Kvalifikačná komisia sa uznáša o výsledku kvalifikačnej skúšky väčšinou hlasov všetkých členov. Člen kvalifikačnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania. Uznesenie kvalifikačnej komisie znie „vyhovel“ alebo „nevyhovel“; uznesenie sa vyhotoví písomne.
(4)
Podmienky kvalifikačnej skúšky a zloženie kvalifikačnej komisie pre štátnu službu na prokuratúre ustanovuje osobitný zákon.
(5)
Štátni zamestnanci v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. c) vykonávajú kvalifikačnú skúšku pred kvalifikačnou komisiou zriadenou v služobnom úrade uvedenom v odseku 1, do ktorého odvetvovej pôsobnosti patrí odbor štátnej služby, v ktorom sa má kvalifikačná skúška vykonať.
§ 23
Zaradenie blízkych osôb
(1)
Štátnych zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami podľa osobitného predpisu,10) nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak, aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého okrem štátnych zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine.
(2)
Uchádzač o štátnu službu je povinný oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1 pred vymenovaním do štátnej služby.
(3)
Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť služobnému úradu skutočnosti uvedené v odseku 1, ktoré vznikli počas vykonávania štátnej služby.
§ 24
Stála štátna služba
Stála štátna služba bezprostredne nadväzuje na prípravnú štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Nominovaná štátna služba
§ 24a
Nominovaná štátna služba nadväzuje na stálu štátnu službu, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátneho zamestnanca do nominovanej štátnej služby vymenuje predseda. Podmienkou vymenovania do nominovanej štátnej služby je úspešné vykonanie nominačnej skúšky.
§ 24b
(1)
O vykonanie nominačnej skúšky môže požiadať predsedu štátny zamestnanec v stálej štátnej službe.
(2)
Štátny zamestnanec podľa odseku 1 musí spĺňať tieto podmienky:
a)
najmenej dva roky trvania štátnozamestnaneckého pomeru v stálej štátnej službe, ak tento zákon neustanovuje inak,
b)
vzdelanie podľa § 14 ods. 4 písm. d),
c)
ovláda anglický jazyk, francúzsky jazyk alebo nemecký jazyk,
d)
v posledných dvoch hodnotených obdobiach dosiahol pri služobnom hodnotení bodovú hodnotu „3" alebo „4", ak tento zákon neustanovuje inak,
e)
spĺňa mimoriadne osobnostné predpoklady.
§ 24c
(1)
Účelom nominačnej skúšky je overiť mimoriadne osobnostné predpoklady, odborné znalosti a úroveň ovládania cudzieho jazyka podľa § 24b ods. 2 písm. c).
(2)
Mimoriadnymi osobnostnými predpokladmi podľa odseku 1 sú najmä analytické myslenie, koncepčné myslenie, strategické myslenie, angažovanosť, profesionalita, vyrovnaná a harmonická osobnosť, adaptabilita, flexibilita, riadiace schopnosti, schopnosť pracovať pod tlakom a schopnosť a vôľa sa učiť a ďalej sa vzdelávať.
(3)
Deň konania nominačnej skúšky určí predseda. Úrad pre štátnu službu písomne pozve uchádzačov o nominovanú štátnu službu aspoň jeden mesiac pred dňom začatia konania nominačnej skúšky.
(4)
Nominačná skúška sa uskutočňuje pred nominačnou komisiou, ktorej členov a predsedu určí predseda. Nominačná komisia má päť členov.
(5)
Nominačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná väčšina jej členov. Nominačná komisia zhodnotí výsledok nominačnej skúšky a na základe výsledkov určí poradie uchádzačov o nominovanú štátnu službu.
(6)
Pri overovaní mimoriadnych osobnostných predpokladov, odborných znalostí a úrovne ovládania cudzieho jazyka uchádzača o nominovanú štátnu službu spolupracuje nominačná komisia s vybranými odborníkmi z oblasti personalistiky, psychológie, pedagogiky a príbuzných vedných odborov.
(7)
Obsah, spôsob vykonania a kritériá hodnotenia nominačnej skúšky podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu.
§ 25
Dočasná štátna služba
(1)
Dočasná štátna služba je štátna služba na určitú dobu, v ktorej vykonáva štátnu službu odborník, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, odborník plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe.
(2)
Do dočasnej štátnej služby možno vymenovať
a)
na základe výberového konania uchádzača, ktorý je odborník,
b)
bez výberového konania odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, predstaveného, ktorý je veľvyslancom,
c)
bez výberového konania uchádzača na zastupovanie štátneho zamestnanca v prípade pracovnej neschopnosti, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, výkonu základnej služby, náhradnej služby, civilnej služby, neplateného služobného voľna, zaradenia mimo činnej štátnej služby podľa § 32, § 33 ods. 2 a § 34, dočasného preloženia alebo v prípade, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré bolo Úradu pre štátnu službu oznámené ako voľné, ak osobitný predpis10a) neustanovuje inak, do doby vymenovania vybraného uchádzača do štátnej služby.
(3)
Odborník v dočasnej štátnej službe, ktorý je na plnenie úloh štátnej služby potrebný, vykonáva štátnu službu samostatne, na určitú dobu, najdlhšie päť rokov. Predstavený v politickej funkcii a predstavený, ktorý je veľvyslancom, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, vykonávajú štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného. Štátny zamestnanec vymenovaný podľa odseku 2 písm. c) vykonáva štátnu službu na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov. Odborník v dočasnej štátnej službe plniaci úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady vykonáva štátnu službu počas doby výkonu funkcie člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady; to neplatí, ak ho člen vlády, prezident, predseda národnej rady alebo podpredseda národnej rady odvolá alebo sa sám funkcie vzdá.
(4)
Dočasná štátna služba podľa odseku 2 písm. a) a c) zahŕňa skúšobnú lehotu, ktorá je tri mesiace, a plynie odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 26
Vymenovanie do štátnej služby v osobitných prípadoch
(1)
Uchádzač, ktorý bol v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do stálej štátnej služby alebo do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia stálej štátnej služby alebo nominovanej štátnej služby neuplynuli viac ako tri roky a ak znova zloží sľub; uchádzač, ktorý bol v nominovanej štátnej službe a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o opätovné vymenovanie do nominovanej štátnej služby bez toho, aby musel znovu vykonať prípravnú štátnu službu, aj ak uplynuli viac ako tri roky, avšak menej ako šesť rokov od skončenia nominovanej štátnej služby, ak vykoná nominačnú skúšku a znova zloží sľub.
(2)
Uchádzač, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak od skončenia dočasnej štátnej služby neuplynuli tri roky, vykoná kvalifikačnú skúšku a znova zloží sľub.
(3)
Predstavený, ktorý bol v dočasnej štátnej službe najmenej dva roky a spĺňa predpoklady podľa § 14, môže písomne požiadať služobný úrad o vymenovanie do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu, ak znova zloží sľub.
(4)
Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) možno vymenovať do stálej štátnej služby bez výberového konania, ak požiadal o vymenovanie na štátnozamestnanecké miesto, ktoré vzniklo bezprostredne zo služobného miesta v štátnej službe podľa osobitného predpisu,3) ak takýto uchádzač
a)
bezprostredne predtým vykonával činnosť v štátnej službe podľa osobitného predpisu3) na tomto mieste,
b)
spĺňa predpoklady podľa § 14 ods. 1 písm. a) až h),
c)
zložil sľub.
(5)
Uchádzača, ktorý bol v štátnej službe podľa osobitného predpisu3) a od jej skončenia neuplynuli viac ako dva roky, v služobnom úrade plnil úlohy štátnej správy alebo vykonával štátne záležitosti podľa § 2 ods. 2, spĺňa predpoklady podľa § 14 a zloží sľub, možno na základe jeho žiadosti vymenovať priamo do stálej štátnej služby bez toho, aby musel vykonať prípravnú štátnu službu.
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru
§ 27
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru je
a)
dočasné preloženie,
b)
trvalé preloženie,
c)
vymenovanie za predstaveného,
d)
zastupovanie predstaveného presahujúce dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade,
e)
odvolanie predstaveného,
f)
zaradenie štátnej zamestnankyne mimo činnej štátnej služby z dôvodu tehotenstva a materstva,
g)
zaradenie štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe mimo činnej štátnej služby z dôvodu zvolenia do funkcie vo vyššom odborovom orgáne podľa § 119,
h)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu zmeny systemizácie v nominovanej štátnej službe,
i)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodu podozrenia zo závažného služobného previnenia alebo podozrenia zo spáchania trestného činu,
j)
zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby z dôvodov vylučujúcich vykonávanie štátnej služby,
k)
opätovné zaradenie štátneho zamestnanca do štátnej služby po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby.
l)
dočasné vyslanie na vykonávanie štátnej služby do cudziny (ďalej len „dočasné vyslanie").
§ 28
(1)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru sa môže vykonať len v tom istom odbore štátnej služby okrem zmeny podľa § 27 písm. f); z jedného odboru štátnej služby do iného odboru štátnej služby možno zmenu vykonať len vtedy, ak ju štátny zamestnanec môže vykonávať so zreteľom na plnenie kvalifikačného predpokladu a vzhľadom na doterajšiu náročnosť ním vykonávanej štátnej služby a na výsledky služobného hodnotenia.
(2)
Zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykoná rozhodnutím vedúci úradu, ktorý je príslušný podľa § 10. Trvalé preloženie vykoná rozhodnutím vedúci úradu, v ktorom bude štátny zamestnanec vykonávať štátnu službu po dohode s vedúcim úradu, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
(3)
V čase zaradenia mimo činnej štátnej služby je štátny zamestnanec povinný dodržiavať povinnosti štátneho zamestnanca okrem povinnosti vykonávať štátnu službu.
§ 29
Dočasné preloženie a trvalé preloženie
(1)
Štátneho zamestnanca možno dočasne preložiť bez jeho súhlasu na vykonávanie štátnej služby na určený čas, najdlhšie na šesť mesiacov, a s jeho súhlasom aj na čas dlhší ako šesť mesiacov, najdlhšie však na päť rokov, do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa mu zmení opis štátnozamestnaneckého miesta alebo pravidelné miesto výkonu štátnej služby a ak nejde o zmenu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l); štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe možno trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v rámci toho istého odboru štátnej služby aj bez jeho súhlasu.
(2)
Počas preloženia podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat najmenej v sume, ktorá by mu patrila, ak by nebol dočasne preložený; ak je štátny zamestnanec podľa odseku 1 preložený do iného služobného úradu, funkčný plat mu určí tento služobný úrad.
(3)
Štátneho zamestnanca možno bez jeho súhlasu opätovne dočasne preložiť až po uplynutí 24 mesiacov od prvého dňa predchádzajúceho dočasného preloženia.
(4)
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom trvale preložiť na vykonávanie štátnej služby v tom istom služobnom úrade do iného odboru štátnej služby, do iného služobného úradu toho istého odboru štátnej služby alebo do iného služobného úradu iného odboru štátnej služby a v tom istom odbore štátnej služby toho istého služobného úradu, ak sa zmení opis štátnozamestnaneckého miesta.
(5)
Po uplynutí času preloženia štátneho zamestnanca podľa odseku 1 a odseku 3 sa štátny zamestnanec zaradí do toho istého odboru štátnej služby služobného úradu, v ktorom vykonával štátnu službu pred preložením, ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak.
§ 30
Vymenovanie predstaveného a zastupovanie predstaveného
(1)
Predstaveného vymenúva vedúci úradu na základe výberového konania, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predstaveného v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo a ktorého podľa organizačného poriadku10b) priamo riadi minister, a predstaveného v služobnom úrade podľa § 7 ods. 1 písm. c), ktorého priamo riadi minister, vymenúva vedúci úradu na návrh ministra z uchádzačov, ktorí boli úspešní vo výberovom konaní. Na výberovom konaní sa okrem štátneho zamestnanca môže zúčastniť aj uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec. Na výberovom konaní na miesto predstaveného, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí, môže sa zúčastniť iba štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe v tomto služobnom úrade. Štátnozamestnanecké miesto predstaveného, ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí a ktorý nevykonáva štátnu službu v cudzine a jeho štátnozamestnanecké miesto bolo uvoľnené podľa § 27 písm. l), možno obsadiť bez výberového konania štátnym zamestnancom, ktorý vykonával štátnu službu v cudzine na štátnozamestnaneckom mieste predstaveného a od skončenia výkonu tejto služby v cudzine neuplynulo viac ako 60 dní. Uchádzač, ktorý nie je štátny zamestnanec, alebo uchádzač, ktorý je v dočasnej štátnej službe alebo v prípravnej štátnej službe, po úspešnom výberovom konaní sa vymenuje do stálej štátnej služby, ak zloží sľub.
(2)
Na výberové konanie na vymenovanie za predstaveného sa primerane použijú ustanovenia § 15.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na prokuratúru, na Vojenské spravodajstvo a na sudcov vykonávajúcich stáž podľa osobitného zákona.3a)
(4)
Zástupcom vedúceho úradu je štátny zamestnanec, ktorý zastupuje vedúceho úradu v celom rozsahu jeho práv a povinností, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Zástupcu vedúceho úradu vymenúva a odvoláva vedúci úradu.
(5)
Vedúci úradu vymenuje štátneho zamestnanca na zastupovanie predstaveného počas jeho neprítomnosti presahujúcej dva týždne, alebo ak sa uvoľní miesto predstaveného v služobnom úrade. Zastupovanie nesmie presiahnuť šesť po sebe nasledujúcich mesiacov v kalendárnom roku; to neplatí v prípade zastupovania predstaveného, ktorý je veľvyslancom.
§ 31
Odvolanie predstaveného
(1)
Vedúci úradu odvolá predstaveného v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe, ak
a)
sa zmenou organizačnej štruktúry služobného úradu zrušil útvar, ktorý riadi,
b)
nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby podľa služobného hodnotenia,
c)
nemôže dlhšie ako šesť mesiacov plniť povinnosti predstaveného zo zdravotných dôvodov
d)
predstavený písomne požiada služobný úrad o uvoľnenie alebo
e)
uplynula doba, na ktorú bol vymenovaný predstavený, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí.
(2)
Vykonávanie funkcie predstaveného podľa odseku 1 sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako jeden mesiac.
(3)
Vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia podľa § 61 ods. 2 písm. b).
(4)
Služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto miesto nemá, postupuje
a)
pri odvolaní podľa odseku 1 písm. a), c) a d) podľa § 40 ods. 2 písm. c),
b)
pri odvolaní podľa odseku 1 písm. b) podľa § 40 ods. 3.
(5)
Ustanovenie odseku 4 neplatí pri odvolaní predstaveného v nominovanej štátnej službe, u ktorého sa postupuje podľa § 33.
Zaradenie štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby
§ 32
Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a služobný úrad nemôže vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, ani ju preložiť do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná, zaradí sa do nástupu na materskú dovolenku mimo činnej štátnej služby. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Štátnej zamestnankyni patrí počas zaradenia mimo činnej štátnej služby funkčný plat, ktorý jej patril pred zaradením mimo činnej štátnej služby.
§ 33
(1)
Ak sa v systemizácii znížil počet štátnozamestnaneckých miest, štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe sa nekončí. Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe, ktorého štátnozamestnanecké miesto sa zrušilo, zaradí sa mimo činnej štátnej služby najdlhšie na 18 mesiacov. Počas 12 mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby, a počas ďalších šiestich mesiacov zaradenia mimo činnej štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Ak takto vypočítaná suma je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom,11) patrí štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe suma minimálnej mzdy platná odo dňa zaradenia mimo činnej štátnej služby.
(2)
Ak sa štátny zamestnanec v stálej štátnej službe alebo v nominovanej štátnej službe stane dôvodne podozrivým zo závažného služobného previnenia alebo podozrivým zo spáchania trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe sa z uvedených dôvodov môže zaradiť mimo činnej štátnej služby. Počas zaradenia mimo činnej štátnej služby mu patrí 50 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby. Výška funkčného platu podľa druhej vety sa zvyšuje o 10 % za každú vyživovanú osobu, najviac do sumy, ktorou je 70 % funkčného platu, ktorý by mu patril, ak by nebol zaradený mimo činnej štátnej služby.
(3)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v odseku 2, sa po skončení zaradenia mimo činnej štátnej služby doplatí najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca rozdiel, o ktorý bol jeho funkčný plat skrátený, ak
a)
štátny zamestnanec nebol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu alebo
b)
disciplinárne konanie vedené proti štátnemu zamestnancovi sa právoplatne skončilo inak ako uložením disciplinárneho opatrenia za závažné služobné previnenie; to neplatí, ak disciplinárne konanie sa zastavilo preto, že štátnozamestnanecký pomer sa skončil na základe žiadosti štátneho zamestnanca.
§ 34
Dôvody vylučujúce vykonávanie štátnej služby
(1)
Odo dňa, ktorým sa štátny zamestnanec stal poslancom Európskeho parlamentu, poslancom národnej rady, prezidentom, členom vlády, predsedom najvyššieho kontrolného úradu alebo podpredsedom najvyššieho kontrolného úradu, sudcom ústavného súdu, guvernérom alebo viceguvernérom Národnej banky Slovenska, členom bankovej rady Národnej banky Slovenska, starostom, primátorom, predsedom vyššieho územného celku, poslancom obecného zastupiteľstva dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, poslancom vyššieho územného celku dlhodobo uvoľneným na výkon funkcie, alebo expertom medzinárodnej organizácie, ktorý za vykonávanie funkcie dostáva plat, sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby na čas, po ktorý bude uvedené činnosti vykonávať. Za tento čas mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.
(2)
Štátny zamestnanec, ktorý nasleduje manžela vykonávajúceho štátnu službu v cudzine alebo ktorý nasleduje manžela do miesta výkonu verejnej služby, ktoré je podľa pracovnej zmluvy v cudzine, zaradí sa mimo činnej štátnej služby; počas zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby mu nepatrí plat štátneho zamestnanca.
(3)
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom vyslať na vykonávanie funkcie národného experta Slovenskej republiky do inštitúcie Európskej únie. Počas vyslania sa štátny zamestnanec zaradí mimo činnej štátnej služby. Doba vyslania je najmenej šesť mesiacov a najviac štyri roky, pričom o skončení, skrátení alebo predĺžení vyslania rozhoduje vedúci úradu. Počas vyslania patrí štátnemu zamestnancovi plat, ktorý by mu patril, ak by nebol vyslaný na vykonávanie funkcie národného experta, a tiež má nárok na náhradu výdavkov súvisiacich s vyslaním okrem náhrady výdavkov, ktorú mu preukázateľne poskytla inštitúcia Európskej únie, do ktorej bol vyslaný.
§ 35
Opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby
(1)
Ak odpadnú dôvody zaradenia štátneho zamestnanca mimo činnej štátnej služby, služobný úrad zaradí štátneho zamestnanca na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu.
(2)
Ak štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnej štátnej služby, služobný úrad nemôže zaradiť na to isté štátnozamestnanecké miesto, postupuje pri tom podľa § 29 v spolupráci s Úradom pre štátnu službu.
(3)
Zaradenie štátneho zamestnanca v štátnej službe mimo činnej štátnej služby sa skončí najneskôr dňom splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok.
§ 35a
Dočasné vyslanie
(1)
Štátneho zamestnanca možno s jeho súhlasom dočasne vyslať na vykonávanie štátnej služby do cudziny. Doba dočasného vyslania je spravidla tri roky.
(2)
O dočasnom vyslaní rozhoduje vedúci úradu alebo vedúci úradu po dohode s vedúcim úradu, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, alebo s vedúcim zastupiteľského úradu. Rozhodnutie o dočasnom vyslaní sa štátnemu zamestnancovi oznámi písomne.
(3)
O skončení, skrátení alebo predĺžení dočasného vyslania rozhoduje vedúci úradu. Dočasné vyslanie skončí dňom, ktorý je uvedený v rozhodnutí o skončení dočasného vyslania.
(4)
Na predstaveného, ktorý je veľvyslancom, sa odseky 1 až 3 vzťahujú primerane.
§ 36
Pracovná cesta a zahraničná pracovná cesta
(1)
Pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do iného miesta, ako je jeho pravidelné miesto výkonu štátnej služby, vrátane času vykonávania štátnej služby v mieste, ktoré je cieľom pracovnej cesty, do skončenia tejto pracovnej cesty.
(2)
Zahraničná pracovná cesta na účely tohto zákona je čas od nástupu štátneho zamestnanca na cestu na vykonávanie štátnej služby do zahraničia vrátane vykonávania štátnej služby v zahraničí do skončenia tejto cesty.
(3)
Služobný úrad vyšle štátneho zamestnanca na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu na návrh predstaveného, o ktorom to ustanoví služobný predpis, na čas nevyhnutnej potreby. Služobný úrad zároveň určí miesto nástupu, cieľ, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Služobný úrad je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy štátneho zamestnanca.
(4)
Pravidelné miesto výkonu štátnej služby na účely poskytovania náhrad výdavkov je miesto uvedené v rozhodnutí o vymenovaní do štátnej služby [§ 17 písm. f)].
§ 37
Náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou
(1)
Štátnemu zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu patrí náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou alebo so zahraničnou pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, poskytuje sa náhrada výdavkov súvisiacich s pracovnou cestou. Pri ich poskytovaní sa postupuje podľa osobitného predpisu.12)
§ 38
Náhrada výdavkov súvisiacich s preložením
(1)
Štátny zamestnanec má počas dočasného preloženia, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu výdavkov ako pri pracovnej ceste, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.
(2)
Štátny zamestnanec má pri trvalom preložení, ak nejde o preloženie do sídla služobného úradu v cudzine, nárok na náhradu preukázaných cestovných výdavkov a na náhradu preukázaných sťahovacích výdavkov, ak je preložený mimo obce pravidelného miesta výkonu štátnej služby.
§ 39
Skončenie a zánik štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
Štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí
a)
odvolaním zo štátnozamestnaneckého miesta z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3,
b)
uložením disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby, prepustenia z prípravnej štátnej služby [§ 61 ods. 2 písm. c) až e)],
c)
na žiadosť štátneho zamestnanca (§ 41),
d)
v skúšobnej lehote (§ 42) alebo
e)
uplynutím dočasnej štátnej služby (§ 43).
(2)
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí aj na základe zákona (§ 43).
(3)
Štátnozamestnanecký pomer zaniká smrťou štátneho zamestnanca.
§ 40
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom
(1)
Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním, ak štátny zamestnanec prestal spĺňať predpoklady nevyhnutné na vykonávanie štátnej služby, a to
a)
stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky,
b)
nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c)
nemá dlhodobo zdravotnú spôsobilosť podľa rozhodnutia zdravotníckeho zariadenia alebo podľa posudku alebo rozhodnutia Sociálnej poisťovne.
d)
stratil oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami [§ 14 ods. 1 písm. j)], ak štátny zamestnanec nebol trvale preložený podľa § 29 ods. 4.
(2)
V prípravnej štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z týchto dôvodov:
a)
štátny zamestnanec nevykazuje podľa záveru služobného hodnotenia požadované výsledky v štátnej službe,
b)
zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta v systemizácii, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto bolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 4; v tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa § 25 ods. 2 písm. c), alebo
c)
nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, že služobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa nedohodne inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu.
(3)
Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer so štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe odvolaním, ak štátny zamestnanec podľa záverov v dvoch bezprostredne po sebe nasledujúcich služobných hodnoteniach nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe. Služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer s odvolaným vedúcim úradu podľa § 10 ods. 11 písm. a) alebo s predstaveným podľa § 31 ods. 1 písm. b), ak tento nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe podľa záveru služobného hodnotenia.
(4)
Štátnozamestnanecký pomer podľa odsekov 1 až 3 sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní.
(5)
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia z nominovanej štátnej služby, prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby.
§ 41
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na žiadosť štátneho zamestnanca
(1)
Na základe písomnej žiadosti štátneho zamestnanca sa štátnozamestnanecký pomer skončí rozhodnutím služobného úradu, ktoré musí služobný úrad vydať do 30 dní od doručenia tejto žiadosti.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 30 dní.
(3)
Ak služobný úrad nevydá rozhodnutie v lehote ustanovenej v odseku 1, štátnozamestnanecký pomer sa skončí 60. dňom od doručenia žiadosti štátneho zamestnanca.
§ 42
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote
Štátnozamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu tak zo strany služobného úradu, ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Lehota od vydania rozhodnutia do dňa určeného v rozhodnutí nesmie byť dlhšia ako 15 dní a nesmie sa skončiť po uplynutí skúšobnej lehoty; ak štátny zamestnanec požiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, vedúci úradu vydá rozhodnutie do troch dní od oznámenia skončenia štátnozamestnaneckého pomeru štátnym zamestnancom, štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uvedeným v oznámení, najskôr však dňom jeho doručenia štátnemu zamestnancovi.
§ 43
Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
(1)
Štátnozamestnanecký pomer na základe zákona sa skončí dňom
a)
uplynutia prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná kvalifikačná skúška,
b)
uplynutia dočasnej štátnej služby,
c)
nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol štátny zamestnanec odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo ak výkon trestu nebol podmienečne odložený,
d)
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
e)
ktorým štátny zamestnanec dovŕši vek 65 rokov s výnimkou štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe podľa § 25 ods. 2 písm. a) a c), alebo
f)
uplynutia času zaradenia mimo činnej štátnej služby z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, ak štátneho zamestnanca nemožno opätovne zaradiť na štátnozamestnanecké miesto podľa § 35 ods. 2.
(2)
Štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom v dočasnej štátnej službe (§ 25), a odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí o odvolaní z tejto funkcie alebo dňom vzdania sa tejto funkcie.
(3)
Písomné potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona obsahuje údaj o dni, ktorým sa štátnozamestnanecký pomer skončil, a o dôvode skončenia. Písomné potvrdenie vydá vedúci úradu.
§ 44
Neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
Ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 45
Služobný posudok
(1)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok najneskôr dva týždne pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Služobný posudok môže obsahovať iba skutočnosti týkajúce sa vykonávania štátnej služby.
(2)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi služobný posudok písomne; vychádza pritom zo služobného hodnotenia a z osobného spisu štátneho zamestnanca.
§ 46
Potvrdenie o štátnej službe
(1)
Služobný úrad vydá štátnemu zamestnancovi v deň skončenia štátnozamestnaneckého pomeru písomné potvrdenie o štátnej službe, pritom vychádza z osobného spisu štátneho zamestnanca.
(2)
Potvrdenie o štátnej službe obsahuje najmä údaj o
a)
čase trvania štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
záväzkoch štátneho zamestnanca súvisiacich so štátnozamestnaneckým pomerom,
c)
poradí zrážok vykonávaných z platu štátneho zamestnanca a v prospech koho sú z platu štátneho zamestnanca vykonávané zrážky,
d)
skončení prípravnej štátnej služby, stálej štátnej služby alebo dočasnej štátnej služby z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckých miest v systemizácii,
e)
funkcii a funkčnom plate štátneho zamestnanca, ak o to štátny zamestnanec písomne požiada,
f)
skutočnostiach rozhodujúcich na posúdenie nároku na dovolenku.
§ 47
Osobný spis štátneho zamestnanca
(1)
Všetky písomnosti týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca sa zakladajú do jeho osobného spisu. Osobný spis štátneho zamestnanca vedie osobný úrad.
(2)
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť odpisy písomností, ktoré sú uložené v jeho osobnom spise, a umožní mu robiť si výpisy z písomností a fotokópie písomností uložených v jeho osobnom spise.
(3)
Služobný úrad môže poskytovať informácie o štátnom zamestnancovi len s jeho súhlasom, alebo ak to ustanovuje osobitný predpis.13)
(4)
Po skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobný úrad odovzdá osobný spis Úradu pre štátnu službu. Osobný spis štátneho zamestnanca na súde odovzdá služobný úrad ministerstvu spravodlivosti. Osobný spis štátneho zamestnanca na prokuratúre odovzdá služobný úrad generálnej prokuratúre. Osobné spisy štátnych zamestnancov služobných úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v ôsmom bode a v písm. g) sa ponechávajú v týchto služobných úradoch. Osobný spis štátneho zamestnanca sa uchováva 40 rokov po skončení štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 48
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca
(1)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca vykoná predstavený raz za rok. Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe vykoná predstavený pri skončení prípravnej štátnej služby.
(2)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca obsahuje hodnotenie vykonávania štátnej služby z hľadiska
a)
plnenia písomného pokynu predstaveného o služobných úlohách,
b)
celkovej výkonnosti a prínosu pre služobný úrad pozostávajúcich najmä zo správnosti, včasnosti, samostatnosti a iniciatívy pri plnení úloh vyplývajúcich z vykonávania štátnej služby alebo súvisiacich s vykonávaním štátnej služby,
c)
dodržiavania etického kódexu a služobnej disciplíny.
(3)
Služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa týka všetkých štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon. Služobné hodnotenie vedúceho úradu vykonáva vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, služobné hodnotenie vedúceho úradu vykoná predseda. Tretia veta sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na predstaveného v politickej funkcii. Služobné hodnotenie vedúceho úradu uvedené v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) vykonáva ten, kto ho vymenoval.
(4)
Záver služobného hodnotenia pozostáva zo slovného vyjadrenia a jemu zodpovedajúcej bodovej hodnoty. Záver služobného hodnotenia a jeho bodovej hodnoty znie:
a)
„vykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „4",
b)
„vykazuje vyšší stupeň požadovaných výsledkov pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „3",
c)
„vykazuje uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „2",
d)
„vykazuje čiastočne uspokojivé výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „1",
e)
„nevykazuje požadované výsledky pri vykonávaní štátnej služby"; bodová hodnota „0".
(5)
Ak štátny zamestnanec nevykazuje požadované výsledky v štátnej službe, ďalšie služobné hodnotenie štátneho zamestnanca sa môže vykonať už po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa doručenia služobného hodnotenia.
§ 49
Ocenenie konania pri mimoriadnych udalostiach
Služobný úrad môže poskytnúť štátnemu zamestnancovi ocenenie za zásluhy pri osobnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach. Ocenením je peňažný dar, vecný dar alebo iný dar.
§ 50
Sťažnosť štátneho zamestnanca vo veciach vykonávania štátnej služby
(1)
Štátny zamestnanec môže podať vo veciach vykonávania štátnej služby sťažnosť, ak predpokladá, že jeho práva podľa tohto zákona, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a služobných predpisov sú alebo boli vo veciach vykonávania štátnej služby porušené; to neplatí, ak boli práva porušené rozhodnutím podľa tohto zákona a je možné proti nemu podať opravný prostriedok; v takom prípade sa podanie neposudzuje ako sťažnosť.
(2)
Štátny zamestnanec podáva sťažnosť písomne a doručí ju služobnému úradu.
(3)
Na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci úradu. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu úradu, na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu; ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu úradu uvedenému v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a na vybavenie sťažnosti proti predsedovi je príslušný ten, kto ho vymenoval.
(4)
Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný vedúci nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu je príslušný predseda. To sa nevzťahuje na vybavenie sťažnosti generálneho prokurátora a predsedu najvyššieho súdu. Na vybavenie sťažnosti vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je príslušný ten, kto ho vymenoval.
(5)
Na lehoty, vybavovanie a prešetrovanie sťažnosti sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.13a)
§ 51
Služobný preukaz štátneho zamestnanca
Štátny zamestnanec sa pri vykonávaní štátnej služby preukazuje služobným preukazom. Služobný preukaz vyhotoví služobný úrad.
TRETIA HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
§ 52
Práva štátneho zamestnanca
(1)
Štátny zamestnanec má právo
a)
na utvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
na plat podľa tohto zákona, alebo ak ide o štátneho zamestnanca v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode a vo štvrtom bode, na plat podľa osobitného predpisu,14)
c)
na zabezpečenie prehlbovania kvalifikácie,
d)
odmietnuť služobnú úlohu, ktorá je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a služobnú úlohu, ktorá nepatrí podľa osobitných predpisov do pôsobnosti služobného úradu, v ktorom vykonáva štátnu službu, alebo ak táto úloha nepatrí do jeho odboru štátnej služby,
e)
odmietnuť vykonanie služobnej úlohy, ktorá podľa osobitných predpisov, služobných predpisov alebo vydaných pokynov patrí do výlučnej pôsobnosti predstaveného,
f)
nazerať do svojho osobného spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie,
g)
podávať sťažnosti vo veciach vykonávania štátnej služby služobnému úradu.
(2)
Štátny zamestnanec má okrem práva podľa odseku 1 aj práva vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
§ 53
Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca
(1)
Štátny zamestnanec je povinný
a)
zachovávať vernosť Slovenskej republike pri vykonávaní štátnej služby,
b)
dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, etický kódex a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
c)
plniť služobné úlohy osobne, zodpovedne, riadne a včas,
d)
vykonávať všetky úlohy, ktoré patria v odbore štátnej služby k jeho služobným povinnostiam; na plnenie konkrétnych úloh vydá predstavený na účely služobného hodnotenia (§ 48) štátnemu zamestnancovi písomný pokyn najneskôr do jedného mesiaca od vydania rozhodnutia o služobnom hodnotení (§ 48),
e)
zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru, ak nie je tejto povinnosti zbavený vedúcim úradu, ak osobitný predpis neustanovuje inak,
f)
vykonávať štátnu službu nestranne a politicky neutrálne a zdržať sa pri výkone štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania,
g)
prehlbovať si kvalifikáciu,
h)
zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu verejného záujmu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie nadobudnuté pri vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech blízkych osôb alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb; táto povinnosť platí aj po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
i)
dbať, aby žiadna jeho politická činnosť nepoškodzovala dôveru verejnosti a jeho služobného úradu v jeho schopnosť plniť služobné úlohy nestranne a lojálne,
j)
poskytovať služobnému úradu informácie vo veciach svojho osobného stavu a o jeho zmenách,
k)
upozorniť služobný úrad na akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,
l)
oznámiť služobnému úradu, že bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo že bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo že jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
m)
zdržať sa pri vykonávaní štátnej služby a mimo nej všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť štátnej služby alebo ohroziť dôveru v jej nestrannosť, prípadne nestrannosť rozhodovania,
n)
ochraňovať majetok štátu, ktorý mu bol zverený, pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a využívať ho iba na oprávnené účely,
o)
správať sa slušne k predstaveným, k ostatným štátnym zamestnancom a zamestnancom služobného úradu a v služobnom styku s fyzickými osobami a právnickými osobami,
p)
dodržiavať určený týždenný služobný čas alebo kratší týždenný služobný čas,
r)
byť pri vykonávaní štátnej služby slušne oblečený a dbať o náležitú úpravu svojho zovňajšku,
s)
zastupovať predstaveného v rozsahu jeho činnosti, ak mu to bolo uložené služobným úradom,
t)
plniť ďalšie povinnosti podľa tohto zákona,
u)
zabezpečiť účelné a hospodárne spravovanie a využívanie finančných zdrojov, zariadení a služieb, ktoré boli štátnemu zamestnancovi zverené,
v)
oznámiť predstavenému, prípadne orgánu činnému v trestnom konaní stratu, poškodenie majetku vo vlastníctve alebo v správe služobného úradu.
(2)
Štátny zamestnanec nesmie
a)
vykonávať činnosť, ktorá je nedôstojná jeho funkcie alebo ohrozuje jeho nestrannosť,
b)
v súvislosti s vykonávaním štátnej služby prijímať dary alebo iné výhody od fyzickej osoby alebo právnickej osoby s výnimkou darov alebo iných výhod poskytovaných služobným úradom,
c)
sprostredkúvať pre seba, inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu obchodný styk so
1.
štátom,
2.
obcou,
3.
vyšším územným celkom,
4.
štátnym podnikom, štátnym účelovým fondom, Fondom národného majetku Slovenskej republiky a s inou právnickou osobou zriadenou štátom,
5.
rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou alebo zariadením obce,
6.
rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, inou právnickou osobou vyššieho územného celku alebo
7.
inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d)
požadovať alebo prijímať dary alebo iné výhody, alebo navádzať iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby,
e)
nadobúdať majetok od štátu, obce, vyššieho územného celku alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe, ak osobitný predpis14a) neustanovuje inak, s výnimkou, ak obec alebo vyšší územný celok zverejní podmienky nadobudnutia majetku; to sa vzťahuje aj na blízke osoby10) štátneho zamestnanca,
f)
používať symboly spojené s výkonom štátnej služby na osobný prospech,
g)
zneužívať výhody vyplývajúce z vykonávania štátnej služby, a to ani po skončení štátnozamestnaneckého pomeru,
h)
zvýhodňovať blízke osoby10) pri vykonávaní štátnej služby, poskytovať nepravdivé vyhlásenia, vyhotovovať falzifikáty a nepravdivé dokumenty súvisiace s vykonávaním štátnej služby.
(3)
Etický kódex na základe spoločensky všeobecne uznávaných a všeobecne uplatňovaných morálnych pravidiel a hodnôt spoločenského styku upravuje zásady správania štátneho zamestnanca pri vykonávaní štátnej služby. Obsahom etického kódexu sú základné pravidlá správania štátneho zamestnanca, ktoré je povinný dodržiavať z hľadiska etiky spoločenského styku s občanmi a právnickými osobami, s predstavenými a inými štátnymi zamestnancami.
§ 54
Majetkové priznanie štátneho zamestnanca
(1)
Štátny zamestnanec je počas trvania štátnozamestnaneckého pomeru povinný deklarovať svoje majetkové pomery
a)
do 30 dní odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého pomeru podľa stavu ku dňu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru,
b)
do 31. marca každého kalendárneho roka podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na všetok majetok štátneho zamestnanca, pričom majetkové priznanie musí obsahovať údaje o
a)
nehnuteľnom majetku,
b)
hnuteľných veciach,
c)
majetkových právach a iných majetkových hodnotách.
(3)
Majetok uvedený v odseku 2 písm. a) sa neoceňuje. Majetok uvedený v odseku 2 písm. b) a c) štátny zamestnanec na účely majetkového priznania ocení cenou obvyklou. Tento majetok sa v majetkovom priznaní uvedie len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 500 000 Sk. Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa na tieto účely delí rovnakým dielom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.15)
(4)
Súčasťou majetkového priznania štátneho zamestnanca je aj čestné vyhlásenie štátneho zamestnanca, že nemá vedomosť o takých príjmoch osôb žijúcich s ním v domácnosti,16) ktoré možno považovať za nezdanené príjmy alebo za príjmy z nestatočných zdrojov.
(5)
Úmyselné uvedenie neúplných údajov alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní alebo v čestnom vyhlásení štátneho zamestnanca sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).
(6)
Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa odsekov 1 a 2 sa oznamujú vedúcemu úradu, ak ide o vedúceho úradu, predsedovi, a ak ide o predsedu, predsedovi vlády, ktorí zabezpečia vyhodnotenie majetkových priznaní v príslušných služobných úradoch na účely zistenia prírastku majetku štátneho zamestnanca a ich uchovávanie.
(7)
Na výzvu vedúceho úradu, predsedu alebo predsedu vlády, najmä ak sú odôvodnené pochybnosti o pravdivosti deklarovaných údajov, štátny zamestnanec je povinný predložiť v majetkovom priznaní, ak ide o majetok podľa odseku 2 písm. a), aj údaje o právnom dôvode a dátume jeho nadobudnutia, o cene jeho obstarania, pri vlastnej výstavbe výdavky na jeho obstaranie, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu17) a aj údaje o majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), ktorého súhrnná hodnota je nižšia ako 500 000 Sk.
§ 55
Povinnosti štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti
(1)
Vedúci úradu so súhlasom Úradu pre štátnu službu určí, ktoré štátnozamestnanecké miesta služobného úradu určené v systemizácii sú miesta mimoriadnej významnosti okrem štátnozamestnaneckých miest mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat; štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti sú tie štátnozamestnanecké miesta, ktoré sú rozhodujúce najmä na plnenie programového vyhlásenia vlády alebo úloh spojených s čerpaním finančných prostriedkov Európskej únie. Štátnozamestnanecké miesta mimoriadnej významnosti, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, určuje vláda pri schválení systemizácie.
(2)
Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný
a)
viesť zoznam stretnutí s osobami v služobnom úrade, ktoré nie sú štátnymi zamestnancami služobného úradu alebo zamestnancami služobného úradu, okrem stretnutí, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia, a okrem stretnutí s členom vlády pôsobiacim v služobnom úrade,
b)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú účastníkmi konania pred služobným úradom, a s osobami, ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti a ktorých predmetom bolo plnenie služobných úloh v služobnom úrade; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,
c)
viesť zoznam stretnutí mimo služobného úradu s osobami, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, zamestnancami, vlastníkmi alebo zástupcami právnických osôb, ktoré sú účastníkmi konania alebo ktorých záujmy inak priamo ovplyvňuje konanie štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti; to sa nevzťahuje na stretnutia, o ktorých bol vyhotovený písomný záznam a prezenčná listina podpísaná účastníkmi stretnutia,
d)
zverejňovať zoznam podľa písmen a) až c) podľa osobitného predpisu,18)
e)
oznámiť Úradu pre štátnu službu akékoľvek príjmy zo zárobkovej činnosti vykonávanej mimo štátnej služby,
f)
informovať o obsahu stretnutí na požiadanie služobného úradu.
(3)
Štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti je povinný deklarovať v majetkovom priznaní aj majetkové pomery svojho manžela, ktorý s ním žije v domácnosti, a to aj vtedy, ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku. Ak manželia uzatvorili dohodu o zúžení alebo rozšírení zákonom ustanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva alebo o správe spoločného majetku, štátny zamestnanec na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti deklaruje majetkové pomery svojho manžela v majetkovom priznaní oddelene od svojich majetkových pomerov.
(4)
Nedodržanie povinností podľa odsekov 2 a 3 sa považuje za závažné služobné previnenie podľa § 60 ods. 2.
§ 56
Konanie vo veciach majetkového priznania štátneho zamestnanca
(1)
Ak štátny zamestnanec nepodá včas majetkové priznanie podľa § 54, vyzve ho vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády na dodatočné splnenie tejto povinnosti, najneskôr v lehote 30 dní.
(2)
Vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády preskúma úplnosť majetkového priznania a v prípade potreby štátneho zamestnanca vyzve, aby ho v lehote 30 dní v potrebnom rozsahu spresnil alebo doplnil.
(3)
Ak sa na základe vyhodnotenia majetkového priznania podľa § 54 ods. 6 zistia u štátneho zamestnanca majetkové prírastky, ktoré presahujú súhrn jeho platových pomerov a iných vyčíslených príjmov, štátny zamestnanec je povinný vyčísliť alebo preukázať ich pôvod. Na splnenie tejto povinnosti vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády určí štátnemu zamestnancovi primeranú lehotu, najmenej 60 dní.
(4)
Nesplnenie niektorej z povinností podľa odsekov 1 až 3 vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády oznámi spolu s návrhom na začatie disciplinárneho konania príslušnej disciplinárnej komisii. Rovnako sa postupuje, ak vedúci úradu, predseda alebo predseda vlády nepovažuje splnenie povinnosti podľa odseku 3 za dostatočné a má odôvodnené pochybnosti o statočnosti pôvodu majetkového prírastku štátneho zamestnanca alebo o hodnovernosti ním preukazovaných skutočností týkajúcich sa pôvodu majetkového prírastku.
§ 57
Pokyny predstaveného na vykonávanie štátnej služby
(1)
Štátny zamestnanec je povinný riadiť sa pri vykonávaní štátnej služby pokynmi predstaveného, ak sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Predstavený pritom nesmie prekročiť rozsah svojho oprávnenia podľa osobitných predpisov vzťahujúcich sa na vykonávanie jeho štátnej služby.
(2)
Predstavený nie je oprávnený ukladať podriadenému štátnemu zamestnancovi služobné úlohy, ktoré má podľa všeobecne záväzných právnych predpisov alebo služobných predpisov vykonať osobne.
(3)
Ak sa štátny zamestnanec domnieva, že pokyn, ktorý mu bol uložený, je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo so služobnými predpismi, je povinný písomne upozorniť na túto skutočnosť predstaveného skôr, ako tento pokyn začne plniť. Ak predstavený trvá na splnení pokynu, je povinný štátnemu zamestnancovi oznámiť to písomne.
§ 58
Povinnosti predstaveného
Okrem plnenia povinností štátneho zamestnanca podľa § 53 až 55 je predstavený ďalej povinný
a)
riadiť a kontrolovať vykonávanie štátnej služby podriadenými štátnymi zamestnancami,
b)
dávať písomné podnety vedúcemu úradu na disciplinárne konanie, ak sa dozvedel o porušení povinností podriadeným štátnym zamestnancom; vedúci úradu je povinný podnet posúdiť, a ak zistí disciplinárnu zodpovednosť, podá návrh disciplinárnej komisii na disciplinárne konanie,
c)
určiť zástupcu z podriadených štátnych zamestnancov na zastupovanie v rozsahu písomného poverenia v čase svojej neprítomnosti nepresahujúcej dva týždne; zástupcu môže určiť, ak s tým podriadený štátny zamestnanec súhlasí,
d)
utvárať podmienky na riadne vykonávanie štátnej služby štátnymi zamestnancami,
e)
slušne sa správať voči podriadeným štátnym zamestnancom,
f)
zastupovať služobný úrad v disciplinárnom konaní na základe poverenia vedúcim úradu,
g)
vykonávať služobné hodnotenie jemu podriadených štátnych zamestnancov.
§ 59
Obmedzenie podnikania a inej zárobkovej činnosti
(1)
Štátny zamestnanec nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ak tento zákon neustanovuje inak. Štátny zamestnanec je povinný zamestnávateľovi písomne oznámiť príjem z vykonávania ostatných činností uvedených v odseku 3, ktorý v uplynulom kalendárnom roku presiahol sumu 50 000 Sk, do 31. marca kalendárneho roka. Inou zárobkovou činnosťou sa na účely tohto zákona rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.19)
(2)
Štátny zamestnanec nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. To neplatí, ak je štátny zamestnanec vyslaný do takého orgánu vládou alebo služobným úradom. Štátny zamestnanec v súvislosti s členstvom v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu.
(3)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach, na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu činnosť alebo umeleckú činnosť, činnosti vedúcich táborov pre deti a mládež, ich zástupcov pre hospodárske a zdravotné veci, oddielových vedúcich, vychovávateľov, inštruktorov, prípadne stredných zdravotníckych zamestnancov v táboroch pre deti a mládež, činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní, na správu vlastného majetku, na správu majetku svojich maloletých detí, na správu majetku osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená alebo na správu majetku osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a vykonávanie funkcie člena volebnej komisie alebo funkcie člena referendovej komisie alebo člena komisie na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na činnosť osôb prizvaných na výkon dohľadu alebo kontroly podľa osobitného zákona,19a) na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh,19b) Fondu ochrany vkladov19b) alebo Garančného fondu investícií19b) a na činnosť člena komisie pre vyšetrovanie leteckých nehôd alebo pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti civilného leteckého personálu. Činnosť znalca alebo tlmočníka môže štátny zamestnanec vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre súd, pre iný štátny orgán, pre obec, pre vyšší územný celok, pre Národnú banku Slovenska19c) alebo pre Úrad pre finančný trh.19d)
(4)
Ak je predmetom činností uvedených v odseku 3 plnenie úloh štátnej správy alebo vykonávanie štátnych záležitostí (§ 2 ods. 2), môže služobný úrad umožniť ich vykonávanie štátnemu zamestnancovi aj v služobnom čase. Ak sa majú takéto činnosti vykonávať mimo pravidelného miesta výkonu štátnej služby, môže služobný úrad vyslať štátneho zamestnanca na pracovnú cestu.
(5)
Ustanovením odseku 4 nie je dotknuté právo na odmenu za činnosti v odseku 3.
(6)
Štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia vykonávania štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere, alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.
(7)
Obmedzenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na vykonávanie verejnej služby v cudzine štátnym zamestnancom, ktorému bolo poskytnuté neplatené služobné voľno.
(8)
Porušenie obmedzení podľa odsekov 1 a 2 sa považuje za závažné služobné previnenie (§ 60 ods. 2).
Disciplinárna zodpovednosť v štátnej službe
§ 60
(1)
Štátny zamestnanec zodpovedá za služobné previnenie. Služobné previnenie je zavinené porušenie povinností štátneho zamestnanca.
(2)
Závažné služobné previnenie je konanie uvedené v odseku 1, ak vzhľadom na povahu porušenej služobnej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, opakované služobné previnenie alebo na inú priťažujúcu okolnosť je jeho škodlivosť zvýšená.
§ 61
(1)
Za služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:
a)
písomné pokarhanie alebo
b)
zníženie funkčného platu o 15 % najviac na tri mesiace.
(2)
Za závažné služobné previnenie možno štátnemu zamestnancovi uložiť tieto disciplinárne opatrenia:
a)
zníženie funkčného platu o 30 % najviac na tri mesiace,
b)
odvolanie predstaveného,
c)
prepustenie z nominovanej štátnej služby,
d)
prepustenie zo stálej štátnej služby,
e)
prepustenie z dočasnej štátnej služby okrem predstaveného v politickej funkcii a predstaveného, ktorý je veľvyslancom, alebo
f)
prepustenie z prípravnej štátnej služby.
ŠTVRTÁ HLAVA
PODMIENKY VYKONÁVANIA ŠTÁTNEJ SLUŽBY
§ 67
(1)
Služobný čas štátneho zamestnanca je časový úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu a je k dispozícii služobnému úradu.
(2)
Služobný čas štátneho zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Štátny zamestnanec, ktorý má služobný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva štátnu službu striedavo v obidvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má služobný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo nepretržitej prevádzke má služobný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. Skrátenie týždenného služobného času štátneho zamestnanca možno dohodnúť v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.
§ 68
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí za štátnu službu vo sviatok náhradné voľno. Za deň, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu vo sviatok, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Ak služobný úrad v naliehavom záujme štátnej služby štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 88.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý nevykonával štátnu službu, pretože sviatok pripadol na jeho obvyklý služobný deň, patrí za tento deň funkčný plat.
§ 69
Štátnemu zamestnancovi patrí za vykonanú štátnu službu nadčas náhradné voľno. Za dobu, keď sa štátnemu zamestnancovi poskytlo náhradné voľno za štátnu službu nadčas, patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. To neplatí pre vedúceho úradu a pre predstaveného v politickej funkcii. Ak služobný úrad v odôvodnenom prípade štátnemu zamestnancovi neposkytne náhradné voľno najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, postupuje podľa § 93.
§ 70
U štátneho zamestnanca, ktorého služobný úrad zaradil do plánu vyrozumenia a je povinný hlásiť predstavenému miesto pobytu mimo služobného času vykonávania štátnej služby a byť pripravený dostaviť sa určeným spôsobom na plnenie osobitných úloh pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu, na účely tohto zákona ide o pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie vojnového stavu.
§ 71
(1)
Základná výmera dovolenky štátneho zamestnanca je najmenej štyri týždne. Dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí štátnemu zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka dovŕši aspoň 15 rokov štátnozamestnaneckého pomeru alebo pracovného pomeru. Základnú výmeru dovolenky možno predĺžiť kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
(2)
Štátnemu zamestnancovi patrí za čas dovolenky funkčný plat.
§ 72
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí platené služobné voľno na prípravu a na vykonanie kvalifikačnej skúšky v rozsahu piatich služobných dní.
(2)
Počas služobného voľna podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat.
§ 73
(1)
Za vykonávanie štátnej služby sa posudzuje čas
a)
čerpania dovolenky,
b)
plateného služobného voľna,
c)
zdokonaľovacej služby podľa osobitného predpisu,20)
d)
prehlbovania kvalifikácie,
e)
zvyšovania kvalifikácie,
f)
prestávky na dojčenie,
g)
náhradného voľna za štátnu službu nadčas a náhradného voľna za štátnu službu vo sviatok,
h)
keď štátny zamestnanec nevykonáva štátnu službu, pretože je sviatok pripadajúci na jeho inak obvyklý služobný deň,
i)
neprítomnosti štátneho zamestnanca v štátnej službe z dôvodu
1.
dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz,
2.
karantény,
3.
materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky do troch rokov veku dieťaťa, starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť a starostlivosti o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť do šiestich rokov veku dieťaťa.
(2)
Na účely dovolenky sa neposudzuje ako vykonávanie štátnej služby
a)
čas rodičovskej dovolenky okrem rodičovskej dovolenky štátneho zamestnanca, ak sa stará o narodené dieťa do 20 týždňov od jeho narodenia,
b)
zaradenie mimo činnú štátnu službu, za ktoré štátnemu zamestnancovi nepatrí plat štátneho zamestnanca,
c)
poskytnuté služobné voľno, za ktoré nepatrí štátnemu zamestnancovi plat štátneho zamestnanca,
d)
čas dočasnej neschopnosti na vykonávanie štátnej služby pre chorobu alebo úraz okrem času dočasnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá služobný úrad.
§ 74
Služobný úrad utvára štátnym zamestnancom podmienky na riadne, bezpečné a hospodárne vykonávanie štátnej služby; zabezpečuje najmä
a)
všeobecne záväzné právne predpisy, služobné predpisy a informácie potrebné na riadne vykonávanie štátnej služby,
b)
zriaďovanie, udržiavanie a zlepšovanie zariadení nevyhnutných na riadne vykonávanie štátnej služby,
c)
utváranie podmienok na stravovanie pri vykonávaní štátnej služby,
d)
poskytovanie rovnošaty štátnemu zamestnancovi, ak to ustanovuje osobitný predpis.
§ 75
Služobný úrad je povinný zabezpečiť štátnemu zamestnancovi v priebehu denného služobného času stravovanie podávaním jedného hlavného teplého jedla, na ktoré služobný úrad prispieva vo výške 65 % ceny jedla, najviac však 65 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.12) Povinnosť služobného úradu ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na štátnych zamestnancov, ktorí vykonávajú štátnu službu v cudzine.
§ 76
Ak vykonáva tehotná štátna zamestnankyňa štátnu službu, ktorá je tehotnej štátnej zamestnankyni podľa osobitného predpisu zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, služobný úrad je povinný vykonať dočasnú úpravu služobných podmienok, aby sa predišlo jej ohrozeniu. Ak to nie je možné, služobný úrad je povinný preložiť ju do štátnej služby, ktorá je pre ňu vhodná. To platí rovnako o štátnej zamestnankyni po skončení materskej dovolenky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Pri tomto preložení patrí štátnej zamestnankyni funkčný plat podľa vykonávanej štátnej služby, najmenej však funkčný plat, ktorý jej patril pred týmto preložením.
PIATA HLAVA
PREHLBOVANIE KVALIFIKÁCIE A ZVYŠOVANIE KVALIFIKÁCIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
§ 77
(1)
Služobný úrad zabezpečuje pravidelné prehlbovanie kvalifikácie štátnych zamestnancov.
(2)
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby v príslušnom odbore štátnej služby. Druhy a formy prehlbovania kvalifikácie a minimálne štandardy vzdelávania určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. Druhá veta sa nevzťahuje na súdy a prokuratúru. Služobný predpis, ktorý určí druhy a formy prehlbovania kvalifikácie, vydá pre štátnych zamestnancov na súdoch minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti") a pre štátnych zamestnancov na prokuratúre generálny prokurátor. Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode a v písm. g) a na služobnom úrade, ktorým je ministerstvo zahraničných vecí, druhy a formy prehlbovania kvalifikácie určí služobný predpis, ktorý vydá tento služobný úrad.
(3)
Na prehlbovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobné voľno v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Za tento čas patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad. Služobný úrad uhrádza štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], náklady na prehlbovanie kvalifikácie v cudzine najviac do výšky nákladov na prehlbovanie kvalifikácie v Slovenskej republike.
(4)
Výsledky prehlbovania kvalifikácie štátneho zamestnanca sú súčasťou jeho služobného hodnotenia.
(5)
Zvyšovanie kvalifikácie je získanie kvalifikácie na účely splnenia predpokladov na vykonávanie štátnej služby v súlade s potrebou služobného úradu. Zvyšovanie kvalifikácie na účely tohto zákona je aj získanie osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na výkon štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta potrebné.
(6)
Na žiadosť štátneho zamestnanca služobný úrad môže vydať rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie štátneho zamestnanca, ak je toto zvyšovanie v súlade s požiadavkou na vykonávanie štátnej služby.
(7)
Rozhodnutie o zvyšovaní kvalifikácie obsahuje
a)
druh kvalifikácie a spôsob jej zvyšovania,
b)
čas, po ktorý je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie,
c)
druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktoré štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnej službe.
(8)
Služobný úrad na zvyšovanie kvalifikácie podľa odseku 5 prvej vety štátnemu zamestnancovi poskytne služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia o druhu a dĺžke trvania štúdia podľa osobitného predpisu8)
a)
v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
b)
dva služobné dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
c)
20 služobných dní na prípravu a vykonanie štátnej skúšky,
d)
30 služobných dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce alebo diplomovej práce.
(9)
Za čas služobného voľna podľa odseku 8 patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Náklady v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa osobitného predpisu uhrádza služobný úrad.
(10)
Ak štátny zamestnanec nesplní záväzok podľa odseku 7 písm. b), je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere; to neplatí, ak sa štátnozamestnanecký pomer skončil podľa § 40 ods. 1 písm. c) a § 40 ods. 2 písm. b).
ŠIESTA HLAVA
ODMEŇOVANIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV A ĎALŠIE NÁLEŽITOSTI
§ 78
Plat štátneho zamestnanca
(1)
Štátnemu zamestnancovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí plat, ktorým je
a)
tarifný plat (platová tarifa a zvýšenie platovej tarify),
b)
príplatok za riadenie,
c)
príplatok za zastupovanie,
d)
osobný príplatok,
e)
osobitný príplatok,
f)
príplatok za štátnu službu v noci,
g)
príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu,
h)
príplatok za štátnu službu vo sviatok,
i)
príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí,
j)
príplatok za prípravu čakateľa,
k)
príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti,
l)
príplatok za zmennosť,
m)
plat za štátnu službu nadčas,
n)
odmena.
(2)
Funkčný plat na účely tohto zákona je
a)
súčet tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou podľa odseku 1 písm. b) až e) a i) až l),
b)
plat podľa § 159 ods. 3.
c)
osobný plat podľa odseku 4,
d)
plat podľa odseku 5.
e)
plat podľa § 159b.
(3)
Štátnemu zamestnancovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom okrem platu podľa odseku 1 patrí náhrada za služobnú pohotovosť a za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení počas vojnového stavu.
(4)
Štátnemu zamestnancovi, ktorého štátnozamestnanecké miesto mimoriadnej významnosti bolo určené podľa § 12 ods. 2, patrí za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom namiesto platu podľa odseku 1 osobný plat. Výšku osobného platu určí Úrad pre štátnu službu na základe porovnateľných platov v súkromnom sektore a možností štátneho rozpočtu. Výška osobného platu sa kráti o 30 %, ak štátny zamestnanec podľa služobného hodnotenia nevykazuje mimoriadne výsledky pri vykonávaní štátnej služby, v období do najbližšieho služobného hodnotenia. Úrad pre štátnu službu na návrh vedúceho úradu môže znížiť osobný plat až o 50 %, ak štátny zamestnanec nesplní výkonnostné ukazovatele určené služobným úradom so súhlasom Úradu pre štátnu službu.
(5)
Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, a predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy, patrí funkčný plat vo výške platu poslanca národnej rady.20a)
§ 79
Platová trieda
Štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 sa poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 82
Tarifný plat
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa odseku 2 alebo podľa § 105 a sumy zvýšení podľa odseku 3.
(2)
Štátnemu zamestnancovi patrí platová tarifa podľa prílohy č. 2 v závislosti od platovej triedy podľa § 79 ods. 1. Štátnemu zamestnancovi v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí platová tarifa podľa osobitného predpisu.
(4)
Pri zvýšení platových taríf podľa § 105 suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaného štátnemu zamestnancovi podľa odseku 3 ku dňu účinnosti zvýšenia platových taríf.
(5)
Platová tarifa podľa odseku 2 predstaveného v politickej funkcii sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia toho, kto ho do funkcie vymenoval. Platová tarifa podľa odseku 2 odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady sa môže každoročne zvýšiť až o 3 % na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.
(6)
Zvýšenie platových taríf podľa odseku 3 sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.
§ 83
Príplatok za riadenie
(1)
Predstavenému patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2. Predstavenému v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode patrí príplatok za riadenie v rámci rozpätia percentuálneho podielu z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov. Rozpätie percentuálneho podielu pre predstaveného podľa stupňa riadenia je uvedené v prílohe č. 3.
(2)
Príplatok za riadenie podľa odseku 1 pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor určí vedúci úradu s prihliadnutím na náročnosť riadiacej činnosti predstaveného.
(3)
Príplatok za riadenie podľa odsekov 1 a 2 patrí aj odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady, ak podľa rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady riadi iného odborníka plniaceho úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady.
(4)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku za riadenie podľa odsekov 1 a 2 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
§ 84
Príplatok za zastupovanie
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý podľa § 27 písm. d) zastupuje predstaveného dlhšie ako dva týždne, patrí od začiatku zastupovania príplatok za zastupovanie v sume príplatku za riadenie zastupovaného predstaveného.
(2)
Ak predstavený zastupuje predstaveného na vyššom stupni riadenia, patrí mu od začiatku zmeny štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. d) príplatok za zastupovanie v sume určenej pre zastupovaného predstaveného, ak je to preňho výhodnejšie. Pôvodne určený príplatok za riadenie počas zmeny štátnozamestnaneckého pomeru mu nepatrí.
§ 85
Osobný príplatok
(1)
Štátnemu zamestnancovi za kvalitné plnenie služobných úloh možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor až do výšky 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode sa štátnemu zamestnancovi osobný príplatok určí z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa osobitných predpisov.
(2)
Osobný príplatok podľa odseku 1 možno zvýšiť, znížiť alebo odobrať na základe úrovne kvality plnenia služobných úloh alebo pri zmene štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. l).
(3)
Odborníkovi plniacemu úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady možno priznať osobný príplatok podľa odseku 1 na základe rozhodnutia člena vlády, prezidenta, predsedu národnej rady alebo podpredsedu národnej rady alebo nimi povereného štátneho zamestnanca.
§ 85a
Osobitný príplatok
(1)
Štátnemu zamestnancovi na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti okrem štátneho zamestnanca na štátnozamestnaneckom mieste, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, patrí osobitný príplatok vo výške 50 % až 100 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.
(2)
Štátnemu zamestnancovi v nominovanej štátnej službe patrí osobitný príplatok vo výške 50 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu.
(3)
Štátnemu zamestnancovi podľa odseku 2 sa osobitný príplatok zníži o polovicu, ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „2"; ak v služobnom hodnotení získal bodovú hodnotu „1" alebo „0", osobitný príplatok sa mu odníme na dobu do ďalšieho služobného hodnotenia.
(4)
Zníženie alebo odobratie osobitného príplatku podľa odseku 3 sa uplatní od prvého dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom hodnotení nadobudlo právoplatnosť, a platí až do nadobudnutia právoplatnosti nasledujúceho rozhodnutia o služobnom hodnotení.
§ 86
Príplatok za štátnu službu v noci
Za hodinu štátnej služby v noci patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 25 % z príslušnej časti funkčného platu.
§ 87
Príplatok za štátnu službu v sobotu a v nedeľu
Za hodinu štátnej služby v sobotu a v nedeľu patrí štátnemu zamestnancovi príplatok v sume, ktorou je 30 % z príslušnej časti funkčného platu.
§ 88
Príplatok za štátnu službu vo sviatok
Ak sa podľa § 68 ods. 1 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu vo sviatok neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príplatok v sume, ktorou je príslušná časť funkčného platu.
§ 89
Príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí
(1)
Štátnemu zamestnancovi patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí, ak vykonáva činnosti, pri ktorých dochádza k ohrozeniu života alebo zdravia z dôvodu
a)
profesionálnej infekcie,
b)
ionizujúceho alebo neionizujúceho žiarenia,
c)
chemických škodlivín,
d)
fyzikálnych vplyvov.
(2)
Príplatok podľa odseku 1 patrí štátnemu zamestnancovi v závislosti od zaradenia sťažujúceho a škodlivého vplyvu do I. skupiny alebo II. skupiny v zozname činností, ktorý je uvedený v prílohe č. 4. V I. skupine je príplatok mesačne 1,6 % až 16,2 % z platovej tarify prvej platovej triedy a v II. skupine je príplatok mesačne 4,6 % až 29,8 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok podľa miery rizika, ako aj intenzity a času pôsobenia sťažujúcich a škodlivých vplyvov v priebehu vykonávania činností určí služobný úrad v rámci rozpätia príslušnej skupiny pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(3)
Ak štátny zamestnanec z hľadiska nároku na poskytovanie príplatku vykonáva podľa odseku 1 rôzne činnosti zaradené podľa prílohy č. 4 do I. skupiny a II. skupiny, patrí mu príplatok najmenej v sume podľa spodnej hranice rozpätia určeného pre II. skupinu.
(4)
Rozhodujúce kritériá na zaradenie činnosti do príslušnej skupiny príplatkov a na určenie konkrétnej sumy príplatku v rámci rozpätia pri využití prípadného odborného zisťovania a rozboru sú:
a)
charakter činnosti a použité postupy,
b)
fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti škodlivých faktorov prostredia a postupov, pričom sa vychádza z charakteru a miery rizika, ktoré najpodstatnejšie pôsobia nepriaznivo na ľudský organizmus,
c)
vznikajúce a pôsobiace škodliviny (druh, množstvo, vplyv na ľudský organizmus),
d)
dĺžka času, v ktorom je štátny zamestnanec vystavený pôsobeniu sťažujúcich a zdraviu škodlivých vplyvov,
e)
výskyt poškodenia zdravia a chorôb z povolania v súvislosti s vykonávaním činnosti,
f)
porovnávanie zistených hodnôt faktorov rozhodujúcich o stupni obťažnosti alebo škodlivosti na zdravie na posudzovanom mieste, kde štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, s najvyššie prípustnými hodnotami (koncentráciami, dávkami, limitmi) podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(5)
Pri hodnotení miery sťažujúcich a škodlivých vplyvov sa prihliada na obvyklé podmienky na štátnozamestnaneckom mieste, nie na ojedinelé výkyvy a havarijný stav.
(6)
Ak sa vyskytnú ďalšie sťažujúce a škodlivé vplyvy alebo činnosti, pri ktorých vykonávaní treba poskytovať príplatok podľa odseku 1, služobný úrad zaradí tieto činnosti do skupín porovnávaním s činnosťami uvedenými v prílohe č. 4.
(7)
Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti pri používaní dýchacieho izolačného prístroja alebo odevu proti sálavému teplu alebo pri činnosti pod vodou, alebo pri ničení a výskumných skúškach výbušných predmetov patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(8)
Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti s výbušninami pod vodou patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,9 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nepatrí príplatok podľa odseku 7. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(9)
Štátnemu zamestnancovi za vykonávanie činnosti vo výške 10 m a viac nad zemou na nezabezpečených pracoviskách patrí príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí za každú hodinu tejto činnosti v sume, ktorou je 0,25 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
(10)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
§ 90
Príplatok za prípravu čakateľa
Za prípravu čakateľa (§ 19) patrí školiteľovi príplatok mesačne v sume, ktorou je 13,5 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu. Ak školiteľ pripravuje dvoch alebo viac čakateľov, patrí mu príplatok mesačne v sume, ktorou je 20 % z platovej tarify, ktorá mu patrí podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu. Ak školiteľ začne prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca alebo skončí prípravu čakateľa počas kalendárneho mesiaca, patrí mu za dni prípravy čakateľa pomerná časť z určenej mesačnej sumy tohto príplatku. Suma príplatku sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.
§ 91
Príplatok za štátnu službu v krízovej oblasti
(1)
Štátnemu zamestnancovi pri vykonávaní štátnej služby v cudzine v krízovej oblasti patrí mesačne príplatok až do sumy, ktorou je 10 % súčtu jeho tarifného platu a osobného príplatku. Suma príplatku sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(2)
Krízové oblasti na účely odseku 1 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 92
Príplatok za zmennosť
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva štátnu službu striedavo vo viacerých služobných zmenách, patrí príplatok mesačne 1,5 % až 12 % z platovej tarify prvej platovej triedy. Príplatok za zmennosť podľa prvej vety patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý má týždenný služobný čas rozvrhnutý nerovnomerne. Príplatok sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé desiatky korún nahor.
(2)
Podrobnosti o poskytovaní príplatku podľa odseku 1 určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad.
§ 93
Plat za štátnu službu nadčas
(1)
Ak sa podľa § 69 štátnemu zamestnancovi za štátnu službu nadčas neposkytne náhradné voľno, patrí mu za každú hodinu takej služby príslušná časť funkčného platu priznaného v čase štátnej služby nadčas zvýšená o 30 %, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60 %.
(2)
Ak sa štátna služba nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu a vo sviatok, patria štátnemu zamestnancovi aj príplatky podľa § 86 až 88. Tieto príplatky mu patria aj vtedy, ak sa mu za štátnu službu nadčas poskytlo náhradné voľno.
(3)
Funkčný plat predstaveného v politickej funkcii a vedúceho úradu v príslušnom služobnom úrade je určený s prihliadnutím na prípadnú štátnu službu nadčas.
§ 94
Odmena
(1)
Štátnemu zamestnancovi možno poskytnúť odmenu
a)
za kvalitné plnenie služobných úloh alebo za vykonanie služobných úloh nad rozsah činností vyplývajúcich z príslušného štátnozamestnaneckého miesta,
b)
za splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo osobitne významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy (cieľová odmena),
c)
pri dosiahnutí 50 rokov veku najviac v sume jeho funkčného platu.
d)
pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok najviac v sume trojnásobku jeho posledného funkčného platu.
(2)
Návrh na poskytnutie odmeny štátnemu zamestnancovi podľa odseku 1 vrátane jej sumy písomne odôvodní príslušný predstavený. Úrad pre štátnu službu môže štátnemu zamestnancovi navrhnúť odmenu aj za plnenie úloh podľa § 6 ods. 3.
§ 96
Náhrada za služobnú pohotovosť a náhrada za pohotovosť
(1)
Ak je štátnemu zamestnancovi prikázaná služobná pohotovosť, patrí mu za každú hodinu tejto pohotovosti, ak ide o pohotovosť vykonávanú
a)
v mieste vykonávania jeho štátnej služby, náhrada v sume, ktorou je 50 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 100 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
b)
v mieste jeho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo v inom dohodnutom mieste, náhrada v sume, ktorou je 15 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 25 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja,
c)
mimo miesta vykonávania jeho štátnej služby s možnosťou použitia mobilných prostriedkov spojenia, náhrada v sume, ktorou je 5 % z príslušnej časti jeho funkčného platu, alebo 10 % z tejto sumy, ak ide o deň služobného pokoja.
(2)
Náhrada za služobnú pohotovosť podľa odseku 1 nepatrí za čas, v ktorom došlo počas jej trvania k vykonávaniu štátnej služby. Toto vykonávanie štátnej služby je štátnou službou nadčas.
(3)
Štátnemu zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje § 70, na základe rozhodnutia vedúceho úradu patrí náhrada za pohotovosť mesačne 3,5 % až 35,4 % z platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy. Podrobnosti o poskytovaní náhrady podľa prvej vety určí služobný predpis, ktorý vydá služobný úrad. Služobný úrad písomne oznámi štátnemu zamestnancovi sumu náhrady za pohotovosť zaokrúhlenú na celé desiatky korún nahor.
§ 97
Platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe
(1)
Na platové pomery štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 89, § 91 až 96 a § 98.
(2)
Na platové pomery predstaveného v politickej funkcii (§ 25 ods. 1) sa rovnako vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, § 94, § 96 ods. 3 a § 98 ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 98
Plat pri dočasnom vyslaní
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], sa poskytuje časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Na tieto účely je časťou platu 60 % funkčného platu, platu podľa § 78 ods. 1 písm. f) až h) a m) a n) a náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3. Zostávajúcich 40 % funkčného platu, platu podľa § 78 ods. 1 písm. f) až h) a m) a n) a náhrady za služobnú pohotovosť podľa § 78 ods. 3 sa poskytuje v slovenskej mene.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)] a ktorému patrí funkčný plat podľa § 68, § 71 ods. 2, sa 60 % funkčného platu poskytuje v cudzej mene; v prípade, ak mu patrí funkčný plat podľa § 77 ods. 3, poskytuje sa mu 60 % funkčného platu v cudzej mene len vtedy, ak sa prehlbovanie kvalifikácie uskutočňuje v krajine, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu.
(3)
Funkčným platom štátneho zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], na účely § 86 až 88 a § 93 je jeho funkčný plat určený v slovenskej mene pred uplatnením postupu podľa odseku 1.
(4)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], patrí časť platu v peňažných prostriedkoch v cudzej mene vo výške zodpovedajúcej odslúženému času.
(5)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre štátneho zamestnanca, u ktorého predpokladané dočasné vyslanie je kratšie ako šesť mesiacov. Vykonávanie tejto štátnej služby sa na účely tohto zákona považuje za pracovnú cestu a štátnemu zamestnancovi patria cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.12)
(6)
Služobný úrad poskytne štátnemu zamestnancovi preddavok na časť platu poskytovanú v peňažných prostriedkoch v cudzej mene. Poskytnutý preddavok je štátny zamestnanec povinný zúčtovať najneskôr do šiestich mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol tento preddavok poskytnutý. Pri skončení dočasného vyslania štátny zamestnanec vráti poskytnutý preddavok alebo jeho pomernú časť najneskôr pred odchodom z cudziny.
§ 99
Platová relácia, platový koeficient
(1)
Časť platu podľa § 98 ods. 1 vynásobená platovou reláciou je časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene.
(2)
Platová relácia je pomer platového koeficientu a kurzu peňažných prostriedkov v cudzej mene vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, v ktorej sa vypláca časť platu v peňažných prostriedkoch v inej ako slovenskej mene. Spôsob výpočtu platovej relácie ustanoví nariadenie vlády.
(3)
Platový koeficient vyjadruje podiel hodnoty spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb krajiny, v ktorej štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu, k hodnote spotrebného koša vybraných druhov tovarov a služieb Slovenskej republiky. Základňou určenia platového koeficientu je cenová dokumentácia. Obsah cenovej dokumentácie ustanoví nariadenie vlády.
(4)
Platové relácie vypočítané podľa odsekov 2 a 3 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Spoločné ustanovenia o odmeňovaní štátnych zamestnancov
§ 100
(1)
Ak je štátnemu zamestnancovi poskytnuté neplatené služobné voľno, kráti sa mu funkčný plat za každú takto neodslúženú hodinu. Ak štátny zamestnanec s povolením služobného úradu odslúži poskytnuté neplatené služobné voľno, krátenie podľa prvej vety sa nepoužije.
(2)
Krátenie funkčného platu podľa odseku 1 sa vykoná, ak štátny zamestnanec nesplní týždenný služobný čas z dôvodov, pri ktorých mu nepatrí plný funkčný plat, alebo ak má povolený kratší týždenný služobný čas.
§ 100a
Ustanovenia § 79 až 97 sa nevzťahujú na štátneho zamestnanca, ktorému patrí osobný plat podľa § 78 ods. 4, a na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo na predstaveného v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy.
§ 101
Služobný úrad zabezpečí ochranu údajov o plate a iných peňažných náležitostiach štátneho zamestnanca.
§ 102
(1)
Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade okrem ministerstva a vedúcemu úradu určí plat ten, kto ho vymenoval, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Predstavenému v politickej funkcii patrí po odvolaní z funkcie náhrada vo výške trojnásobku jeho posledného platu, ak osobitný predpis neustanovuje inak; to neplatí, ak do jedného mesiaca po odvolaní z funkcie bude vymenovaný do štátnej služby podľa § 25 ods. 1 alebo podľa § 26 ods. 3.
§ 103
(1)
Ak je štátny zamestnanec vymenovaný na štátnozamestnanecké miesto s vyššou náročnosťou činnosti alebo nižšou náročnosťou činnosti a k nej patriacou vyššou funkciou alebo nižšou funkciou, patrí mu platová tarifa zodpovedajúca novej funkcii odo dňa účinnosti vymenovania. Suma zvýšenia platovej tarify sa vypočíta ako súčin zodpovedajúcej platovej tarify a súčtu percentuálnych zvýšení priznaných štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 3 alebo § 159b ods. 2 ku dňu účinnosti vymenovania.
(2)
Príplatok za riadenie patrí predstavenému odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. c) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(3)
Príplatok za zastupovanie patrí štátnemu zamestnancovi odo dňa zmeny štátnej služby podľa § 27 písm. d) v pomernej výške zodpovedajúcej odslúženému času v mesiaci.
(4)
Zvýšenie platovej tarify podľa § 82 ods. 3 patrí štátnemu zamestnancovi od prvého dňa mesiaca, v ktorom rozhodnutie o služobnom hodnotení nadobudlo právoplatnosť.
(5)
Služobný úrad štátnemu zamestnancovi oznámi písomne zmeny podľa odsekov 1 až 4 a zmeny ďalších príplatkov určených mesačnou sumou.
§ 104
Príslušnou časťou funkčného platu na účely tohto zákona pri 40-hodinovom týždennom služobnom čase je 1/175 funkčného platu. Ak dôjde v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa k skráteniu týždenného služobného času podľa § 67 ods. 2, určí príslušnú časť funkčného platu Úrad pre štátnu službu služobným predpisom.
§ 105
Nariadenie vlády ustanoví zvýšené platové tarify v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa21) dohodnutú na príslušný kalendárny rok v závislosti od predpokladaného vývoja priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v podnikateľskej sfére a od zdrojových možností štátneho rozpočtu v príslušnom roku a termín účinnosti platových taríf. Zvýšené platové tarify sa zaokrúhľujú na celé desiatky korún nahor. Dohodnuté zvýšenia platových taríf a termín účinnosti ich zvýšenia sa zahrnie do návrhu zákona o štátnom rozpočte. Platové tarify uvedené v prílohe č. 2 alebo v osobitnom predpise strácajú platnosť ustanovením zvýšených platových taríf podľa prvej vety. Ak sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa neuzatvorí, zvýšenie platových taríf a termín ich účinnosti ustanoví zákon o štátnom rozpočte na príslušný rok.
§ 105a
Odchodné
(1)
Pri prvom skončení štátnej služby po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok patrí štátnemu zamestnancovi v štátnej službe odchodné vo výške posledne priznaného funkčného platu. Táto výmera sa môže zvýšiť kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.
(2)
Ak štátnemu zamestnancovi bolo poskytnuté odchodné podľa osobitného predpisu,22) poskytne sa mu odchodné vo výške rozdielu sumy zistenej podľa odseku 1 a sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu.22)
§ 106
Hmotné výhody a paušálne náhrady
(1)
Vedúci úradu podľa § 10, ktorým je ministerstvo, a predseda majú právo na bezplatné
a)
používanie služobného motorového vozidla s prideleným vodičom alebo bez neho na vykonávanie funkcie alebo v súvislosti s ňou,
b)
poskytnutie a používanie jedného služobného mobilného telefónu na zabezpečenie dosiahnuteľnosti v čase vykonávania štátnej služby a mimo nej.
(2)
Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu určí služobný predpis, ktorý vydá Úrad pre štátnu službu. Limit na bezplatné používanie služobného mobilného telefónu v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(3)
Ak sa u štátneho zamestnanca podľa odseku 1 uplatní zmena štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 27 písm. e), tento štátny zamestnanec je povinný odovzdať služobný mobilný telefón poskytnutý podľa odseku 1 písm. b) služobnému úradu.
(4)
Hmotné výhody podľa odseku 1 sa vzťahujú aj na predstaveného v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, ústredný orgán štátnej správy, na ktorého čele nie je člen vlády, kancelária prezidenta, kancelária národnej rady a ústavný súd, ak mu nie sú poskytnuté podľa osobitného predpisu.
(5)
Ustanovenie odseku 3 platí rovnako pri odvolaní z funkcie predstaveného v politickej funkcii.
(6)
Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, alebo predstavenému v politickej funkcii, ktorý je na čele ostatného ústredného orgánu štátnej správy na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 121 % z platovej tarify 11. platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(7)
Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je kancelária prezidenta, kancelária národnej rady, Kancelária verejného ochrancu práv, kancelária súdnej rady a ústavný súd, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 13,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(8)
Predstavenému v politickej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy a ktorému nepatrí paušálna nezdanená náhrada podľa odseku 6, na pokrytie nevyhnutných výdavkov za služby a iných osobných výdavkov súvisiacich s vykonávaním funkcie patrí paušálna nezdanená náhrada v sume, ktorou je 41 % z platovej tarify prvej platovej triedy, ak mu nie je poskytnutá podľa osobitného predpisu. Nárok na paušálnu náhradu vzniká odo dňa začatia vykonávania funkcie a zaniká dňom skončenia vykonávania funkcie.
(9)
Paušálna nezdanená náhrada podľa odsekov 6 až 8 sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na celé stovky korún nahor.
§ 106a
Jednorazové mimoriadne odškodnenie
(1)
Štátnemu zamestnancovi, ktorý vykonáva štátnu službu v cudzine a ktorý bol uznaný invalidným v dôsledku teroristických útokov a vojnových udalostí, sa poskytne jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume šesťnásobku až dvanásťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu poskytovanej v inej ako slovenskej mene.
(2)
Ak štátny zamestnanec v dôsledku udalostí uvedených v odseku 1 zomrie, poskytne sa pozostalému manželovi, ktorý s ním žije v domácnosti,16) jednorazové mimoriadne odškodnenie v sume pätnásťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene. Jednorazové mimoriadne odškodnenie sa poskytne aj každému nezaopatrenému dieťaťu s nárokom na sirotský dôchodok v sume päťnásobku časti posledne priznaného mesačného funkčného platu štátneho zamestnanca poskytovanej v inej ako slovenskej mene.
(3)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa poskytne v slovenskej mene. Pri určení výšky odškodnenia sa použije kurz inej ako slovenskej meny, v ktorej bola štátnemu zamestnancovi vyplácaná časť mesačného funkčného platu, ku slovenskej mene, vyhlásený Národnou bankou Slovenska v deň poskytnutia odškodnenia.
(4)
Podrobnosti o poskytnutí jednorazového mimoriadneho odškodnenia určí príslušný služobný úrad.
(5)
Jednorazové mimoriadne odškodnenie podľa odsekov 1 a 2 sa neposkytne, ak bol štátny zamestnanec odškodnený podľa osobitného predpisu.
SIEDMA HLAVA
NEMOCENSKÉ ZABEZPEČENIE ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
§ 113
Poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie
(1)
Na účely platenia poistného na zdravotné poistenie23) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie24) sa štátny zamestnanec posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
§ 114
Príspevok na poistenie v nezamestnanosti
(1)
Na účely platenia príspevku na poistenie v nezamestnanosti25) sa štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe, štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe a štátny zamestnanec v stálej štátnej službe posudzuje ako zamestnanec. Služobný úrad sa posudzuje ako zamestnávateľ.
(2)
Štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe služobný úrad neplatí príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
ÔSMA HLAVA
NÁHRADA ŠKODY
§ 115
(1)
Štátny zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť služobnému úradu skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodčiní uvedením do predošlého stavu. Suma náhrady škody, ktorú spôsobil vedúci úradu sám alebo spoločne s podriadeným štátnym zamestnancom, určí nadriadený služobný úrad. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, sumu náhrady škody určí Úrad pre štátnu službu.
(2)
Služobný úrad je povinný vymáhať od štátneho zamestnanca náhradu škody, za ktorú štátny zamestnanec zodpovedá služobnému úradu.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane vzťahujú aj na štátnych zamestnancov na súde a na prokuratúre s tým, že ak škodu spôsobí vedúci služobného úradu spolu s podriadeným zamestnancom, sumu náhrady škody určí vedúci najvyššieho služobného úradu.
§ 116
Ak štátny zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej náhrady škody, môže služobný úrad upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To sa nevzťahuje na škody, ktoré štátny zamestnanec spôsobil úmyselne, po požití alkoholických nápojov alebo po požití iných návykových látok, a na škody v prípade osobitnej zodpovednosti.
§ 117
Služobný úrad, ktorý nahradil poškodenému škodu, má nárok na náhradu voči tomu, kto poškodenému za takú škodu zodpovedá podľa osobitného predpisu,26) a to v rozsahu zodpovedajúcom miere tejto zodpovednosti voči poškodenému.
DEVIATA HLAVA
ČINNOSŤ ODBOROVÝCH ORGÁNOV
§ 118
(1)
Služobný úrad je povinný
a)
vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom návrhy
1.
rozhodnutí vo veciach vzniku, zmien a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
2.
služobných predpisov,
3.
opatrení na otvorenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
4.
opatrení, ktoré sa týkajú väčšieho počtu štátnych zamestnancov,
5.
podkladov na zostavenie systemizácie,
b)
umožniť príslušnému odborovému orgánu účasť jedného člena s poradným hlasom vo výberovej komisii, v kvalifikačnej komisii, v disciplinárnej komisii a v poradných orgánoch zriaďovaných vedúcim služobného úradu podľa tohto zákona alebo na základe služobného predpisu, ak prerokúva veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru.
(2)
Príslušný odborový orgán vykonáva kontrolu podmienok vykonávania štátnej služby v služobnom úrade. Pritom je oprávnený najmä
a)
vstupovať na miesta, kde sa vykonáva štátna služba,
b)
vyžadovať od predstavených potrebné informácie a podklady,
c)
podávať návrhy na zlepšenie podmienok na riadne vykonávanie štátnej služby,
d)
vyžadovať od služobného úradu odstránenie zistených nedostatkov,
e)
vyžadovať od služobného úradu správu o tom, aké opatrenia boli vykonané na odstránenie nedostatkov zistených pri výkone kontroly alebo na uskutočnenie návrhov, ktoré podal príslušný odborový orgán vykonávajúci túto kontrolu.
(3)
Služobný úrad rozhoduje o spôsobe použitia sociálneho fondu so súhlasom príslušného odborového orgánu.
(4)
Na účely uvedené v odseku 2 služobný úrad poskytuje príslušnému odborovému orgánu potrebné informácie, konzultácie, doklady a prihliada na jeho stanovisko.
(5)
V služobnom úrade, v ktorom nepôsobí odborová organizácia, zastupuje štátnych zamestnancov personálna rada alebo personálny dôverník v rozsahu ustanovenom v odsekoch 1 až 3.
(6)
Člen príslušného odborového orgánu, člen personálnej rady a personálny dôverník sú chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou.
§ 119
Štátny zamestnanec, ktorý bol zvolený do funkcie vo vyššom odborovom orgáne, ktorej vykonávanie vyžaduje uvoľnenie od plnenia povinností vyplývajúcich zo štátnej služby v rozsahu týždenného služobného času, zaradí sa počas výkonu tejto funkcie mimo činnej štátnej služby. V tom čase mu nepatrí funkčný plat.
DESIATA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§ 120
Premlčanie práva a zánik práva
(1)
Právo sa premlčí, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom. Na premlčanie sa prihliadne, iba ak ten, voči komu sa právo uplatňuje, premlčania sa dovolá. V tom prípade nemožno priznať premlčané právo tomu, kto ho uplatňuje.
(2)
Právo zaniká, ak sa neuplatnilo v lehote ustanovenej týmto zákonom, v prípadoch zániku disciplinárnej zodpovednosti, zodpovednosti za škodu na odložených veciach a trov konania. Ak bolo právo uplatnené po uplynutí ustanovenej lehoty, prihliadne sa na zánik práva, aj keď to účastník nenamietne.
(3)
Ak účastník uplatní svoje právo a v začatom konaní sa riadne pokračuje, premlčacia lehota počas konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a na ktoré bol navrhnutý výkon rozhodnutia.
§ 121
Osobitné ustanovenie o bývalých štátnych zamestnancoch, ktorí musia mať opatrovníka
Ak ide o práva bývalých štátnych zamestnancov, ktorí musia mať opatrovníka, alebo ak ide o práva služobného úradu proti nim, do lehoty ustanovenej na uplatnenie práva sa nezapočítava čas, po ktorý im nebol ustanovený opatrovník.
Prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru
§ 122
Zánik služobného úradu zlúčením, splynutím alebo rozdelením
(1)
Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona zlúčením alebo splynutím s iným služobným úradom, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú v celom rozsahu na preberajúci služobný úrad.
(2)
Ak služobný úrad zanikne na základe osobitného zákona rozdelením, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú na novovzniknuté služobné úrady. Osobitný zákon ustanoví, ktorý z novovzniknutých služobných úradov preberá od doterajšieho služobného úradu práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru.
§ 123
Prevod časti služobného úradu
(1)
Ak sa na základe osobitného zákona prevádza časť služobného úradu do iného služobného úradu, práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru voči štátnym zamestnancom tejto časti služobného úradu prechádzajú na preberajúci služobný úrad.
(2)
Práva a povinnosti doterajšieho služobného úradu voči štátnym zamestnancom prevádzanej časti služobného úradu, ktorých štátnozamestnanecké pomery do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté.
§ 124
Zrušenie služobného úradu
Ak sa na základe osobitného zákona služobný úrad zruší, osobitný zákon ustanoví, na ktorý služobný úrad prechádzajú práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu a ktorý služobný úrad je povinný v mene štátu uspokojiť práva štátneho zamestnanca zrušeného služobného úradu alebo uplatňovať jeho práva.
JEDENÁSTA HLAVA
KONANIE VO VECIACH ŠTÁTNOZAMESTNANECKÉHO POMERU
§ 125
Predmet konania
(1)
Konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru okrem
a)
výberového konania do prípravnej štátnej služby a do dočasnej štátnej služby,
b)
kvalifikačnej skúšky a nominačnej skúšky,
c)
zriaďovania výberovej komisie, zriaďovania kvalifikačnej komisie, zriaďovania disciplinárnej komisie a poradných orgánov zriaďovaných podľa tohto zákona alebo služobných predpisov,
d)
pracovnej cesty.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,27) ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 126
Príslušnosť na konanie v prvom stupni
V prvom stupni koná a rozhoduje príslušný orgán, ktorým je
a)
disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,
b)
vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,
c)
predstavený vo veci služobného hodnotenia,
d)
osobný úrad v ostatných veciach štátnozamestnaneckého pomeru.
Disciplinárna komisia
§ 126a
Disciplinárna komisia sa zriaďuje v služobnom úrade na disciplinárne konanie o služobných previneniach štátnych zamestnancov, ktorí sú v jeho pôsobnosti, okrem vedúceho úradu. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na okresnom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na okresnom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na krajskom súde koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššom vojenskom súde a na vojenskom obvodovom súde, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššom vojenskom súde. O služobných previneniach štátnych zamestnancov na vyššej vojenskej prokuratúre a na vojenskej obvodnej prokuratúre, ktorí nie sú profesionálni vojaci, koná a rozhoduje disciplinárna komisia zriadená na vyššej vojenskej prokuratúre. O služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia nadriadeného služobného úradu. Ak nemá služobný úrad nadriadený služobný úrad, o služobnom previnení vedúceho úradu koná disciplinárna komisia Úradu pre štátnu službu. O služobnom previnení vedúceho úradu uvedeného v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, v druhom bode, vo štvrtom bode a v siedmom bode koná ten, kto ho vymenoval.
§ 126b
(1)
Disciplinárnu komisiu zriaďuje vedúci úradu zo štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe a v stálej štátnej službe. Disciplinárna komisia musí mať najmenej troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, najmenej jeden z nich musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého služobnom previnení disciplinárna komisia koná. Aspoň jeden člen disciplinárnej komisie musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Predsedu disciplinárnej komisie vymenuje vedúci úradu. V služobnom úrade, ktorým je súd, dvaja členovia disciplinárnej komisie musia byť sudcovia.
(2)
Disciplinárnu komisiu na generálnej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva generálny prokurátor. Disciplinárnu komisiu na krajskej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva krajský prokurátor. Disciplinárnu komisiu na vyššej vojenskej prokuratúre zriaďuje a jej predsedu vymenúva vyšší vojenský prokurátor. Disciplinárna komisia musí mať najmenej troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení disciplinárna komisia koná; dvaja členovia musia byť prokurátori.
(3)
Disciplinárnu komisiu na najvyššom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Disciplinárnu komisiu na krajskom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda krajského súdu. Disciplinárnu komisiu na okresnom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda okresného súdu. Disciplinárnu komisiu na vyššom vojenskom súde zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda vyššieho vojenského súdu. Disciplinárna komisia musí mať troch členov; ak má disciplinárna komisia viac ako troch členov, musí byť ich počet nepárny, jeden člen komisie musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhoduje disciplinárna komisia; dvaja členovia musia byť sudcovia.
(4)
Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu, v ktorom je zriadená disciplinárna komisia. Vedúci úradu uvedený v prvej vete rozhodne, či bude člen disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhodne, kto nahradí vylúčeného člena.
(5)
Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na prijatie uznesenia je potrebná väčšina hlasov všetkých členov. Člen disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.
(6)
Návrh na začatie disciplinárneho konania sa musí podať príslušnej disciplinárnej komisii do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o služobnom previnení.
(7)
Disciplinárne opatrenie možno uložiť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď štátny zamestnanec zavinene porušil služobnú disciplínu.
§ 127
Účastníci konania
(1)
Účastníci konania sú štátny zamestnanec alebo pozostalý po štátnom zamestnancovi a služobný úrad.
(2)
Za služobný úrad koná oprávnený predstavený, ktorým je
a)
v disciplinárnom konaní ten, kto návrh podá alebo ním poverený predstavený [§ 58 písm. c)],
b)
v ostatných veciach predstavený, ktorého určí služobný predpis.
§ 128
Začatie konania
(1)
Konanie sa začína na návrh účastníka konania, pričom disciplinárne konanie sa začína na návrh vedúceho úradu a v prípade porušenia služobnej disciplíny vedúcim úradu, sa disciplinárne konanie začína na návrh nadriadeného služobného úradu. Ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad, návrh na začatie disciplinárneho konania podáva Úrad pre štátnu službu.
(2)
Konanie je začaté dňom, keď je návrh účastníka konania doručený príslušnému orgánu. Ak sa konanie začína na návrh oprávneného predstaveného, konanie sa začína v deň, keď príslušný orgán vykonal voči účastníkom konania prvý úkon.
§ 129
(1)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa zakladá do osobného spisu štátneho zamestnanca.
(2)
Po uplynutí jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).
(3)
Právoplatné rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia sa z osobného spisu štátneho zamestnanca vyradí, len čo sa štátny zamestnanec posudzuje, ako keby mu za služobné previnenie nebolo uložené disciplinárne opatrenie. To neplatí, ak štátnemu zamestnancovi bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 61 ods. 2 písm. c) až e).
Odvolacie konanie
§ 137
(1)
Proti rozhodnutiu príslušného orgánu možno podať odvolanie.
(2)
Odvolanie treba podať písomne do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(3)
Odvolanie sa podáva príslušnému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
(4)
Odvolanie je podané včas a na príslušnom orgáne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty ustanovenej týmto zákonom alebo nepríslušnému orgánu preto, že sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec. V tom prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené účastníkovi konania.
(5)
Orgán, ktorý je príslušný rozhodnúť o odvolaní (ďalej len „odvolací orgán“), môže odpustiť zmeškanie lehoty na odvolanie, ak sa tak stalo z vážnych dôvodov a účastník konania o to požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikol dôvod pre zmeškanie, a zároveň podá odvolanie.
(6)
Včas podané odvolanie nemá odkladný účinok okrem vecí náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, služobného hodnotenia a disciplinárnej zodpovednosti.
(7)
Príslušný orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže odvolaniu sám v celom rozsahu vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 15 dní od doručenia odvolania, predložiť odvolanie so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu.
§ 138
(1)
Odvolacím orgánom je
a)
odvolacia disciplinárna komisia vo veciach služobného previnenia,
b)
vedúci úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých rozhodoval v prvom stupni osobný úrad alebo predstavený, ak tento zákon neustanovuje inak,
c)
vedúci nadriadeného služobného úradu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu,
d)
Úrad pre štátnu službu vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval vedúci úradu, v prípade, ak služobný úrad nemá nadriadený služobný úrad,
e)
predseda vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých v prvom stupni rozhodoval Úrad pre štátnu službu a vo veci služobného hodnotenia štátnych zamestnancov v nominovanej štátnej službe.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahuje na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na okresnom súde je krajský súd. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na krajskom súde je ministerstvo spravodlivosti, vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na prokuratúre je orgán ustanovený v § 6 ods. 9 a vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov na najvyššom kontrolnom úrade je orgán ustanovený v § 6 ods. 10. Odvolacím orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru štátnych zamestnancov v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode, druhom bode, vo štvrtom bode, v siedmom bode a v ôsmom bode je vedúci tohto služobného úradu.
(3)
Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia odvolania.
(4)
Rozhodnutiu o odvolaní musí predchádzať prerokovanie odvolania v poradnej odvolacej komisii; to neplatí vo veciach služobného previnenia.
(5)
Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to potrebné, konanie doplní a prípadné zistené nedostatky odstráni.
(6)
Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
(7)
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti príslušnému orgánu, ktorý ho vydal, na nové konanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie predovšetkým z dôvodu rýchlosti alebo hospodárnosti. Príslušný orgán je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.
(8)
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.
§ 138a
(1)
Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje predseda zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe alebo nominovanej štátnej službe. Odvolacia disciplinárna komisia má troch členov. Všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské vzdelanie právnického smeru. Predsedu odvolacej disciplinárnej komisie vymenuje predseda.
(2)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na okresnom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na krajskom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda krajského súdu. Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov, najmenej dvaja členovia musia byť sudcovia. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na krajskom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na ministerstve spravodlivosti. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva minister spravodlivosti. Odvolacia disciplinárna komisia má päť členov; všetci členovia tejto komisie musia mať vysokoškolské právnické vzdelanie. O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom súde rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom súde. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho súdu. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť sudcovia a ďalší dvaja musia byť štátni zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.
(3)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na generálnej prokuratúre, na vyššej vojenskej prokuratúre a na krajskej prokuratúre rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva generálny prokurátor. Odvolacia disciplinárna komisia musí mať päť členov; jeden jej člen musí byť z toho odboru štátnej služby ako štátny zamestnanec, o ktorého disciplinárnom previnení rozhodovala disciplinárna komisia, dvaja členovia musia byť štátni zamestnanci na Úrade pre štátnu službu, ktorých navrhne predseda.
(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu disciplinárnej komisie zriadenej na najvyššom kontrolnom úrade rozhoduje odvolacia disciplinárna komisia zriadená na najvyššom kontrolnom úrade. Odvolaciu disciplinárnu komisiu zriaďuje a jej predsedu vymenúva predseda najvyššieho kontrolného úradu.
(5)
Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena odvolacej disciplinárnej komisie, oznámi to bez meškania predsedovi, ktorý rozhodne, či bude člen odvolacej disciplinárnej komisie vylúčený. V prípade vylúčenia člena tejto komisie z konania zároveň rozhoduje, kto nahradí vylúčeného člena.
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa rovnako vzťahuje aj na súdy, na prokuratúru a na najvyšší kontrolný úrad s tým, že pôsobnosť predsedu vykonáva zriaďovateľ odvolacej disciplinárnej komisie.
(7)
Odvolacia disciplinárna komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci jej členovia. Na schválenie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny všetkých členov odvolacej disciplinárnej komisie. Člen odvolacej disciplinárnej komisie sa nesmie zdržať hlasovania.
(8)
Na služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode sa odseky 1 až 7 a ustanovenia § 126a a § 126b použijú primerane.
§ 139
Poradná odvolacia komisia
(1)
Vedúci úradu alebo predseda v prípadoch, keď je odvolacím orgánom, zriaďuje poradnú odvolaciu komisiu a určuje predsedu poradnej odvolacej komisie.
(2)
Poradná odvolacia komisia musí mať najmenej troch členov. Ak poradná odvolacia komisia má viac členov, musí byť ich počet nepárny. Poradná odvolacia komisia sa tvorí zo štátnych zamestnancov v stálej štátnej službe, najmä s vysokoškolským právnickým vzdelaním.
(3)
Poradná odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia. Na schválenie uznesenia je potrebná väčšina všetkých hlasov. Uznesenie je návrhom pre vedúceho úradu alebo pre predsedu.
(4)
Členom poradnej odvolacej komisie nesmie byť oprávnený predstavený, štátny zamestnanec orgánu, ktorý sa podieľal na rozhodnutí v prvom stupni, alebo iný štátny zamestnanec, ktorý by mohol mať na prejednávanom odvolaní právny záujem.
(5)
Ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu alebo predsedovi. Vedúci úradu alebo predseda rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný.
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
§ 140
(1)
Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné.
(2)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť a ak bezvýsledne uplynula lehota na plnenie.
(3)
Výkon rozhodnutia upravuje osobitný predpis.29)
§ 141
(1)
Písomnosť týkajúca sa štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej len „písomnosť“) musí byť doručená štátnemu zamestnancovi do vlastných rúk.
(2)
Služobný úrad písomnosť doručuje štátnemu zamestnancovi v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.
(3)
Písomnosť doručovaná poštou sa zasiela na poslednú známu adresu štátneho zamestnanca ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.
(4)
Povinnosť služobného úradu doručiť písomnosť je splnená, len čo štátny zamestnanec písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu služobnému úradu ako nedoručiteľnú a štátny zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, keď štátny zamestnanec prijatie písomnosti bezdôvodne odmietne.
§ 142
Štátny zamestnanec doručuje písomnosť určenú pre služobný úrad spravidla osobným podaním služobnému úradu.
§ 143
Preskúmanie právoplatných rozhodnutí
(1)
Ak sa dodatočne zistia mimoriadne závažné okolnosti, ktoré neboli účastníkovi konania bez jeho viny v čase konania známe a nemohol ich uplatniť a ktoré odôvodňujú podstatne priaznivejšie rozhodnutie v jeho prospech, môže orgán, ktorý rozhodnutie vydal, na jeho návrh preskúmať právoplatné rozhodnutie a na základe toho právoplatné rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Príslušný orgán, ktorý rozhodnutie zrušil, rozhodne vo veci samej.
(2)
Proti novému rozhodnutiu vo veci samej sa možno odvolať.
(3)
Návrh na zrušenie rozhodnutia podľa odseku 1 môže účastník konania podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach odôvodňujúcich navrhovanú zmenu, najneskôr do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
§ 144
Súdne preskúmanie rozhodnutí vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
(1)
Právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa tohto zákona sú preskúmateľné súdom.30)
(2)
Žaloba na preskúmanie právoplatného rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru sa musí podať do jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia odvolacieho orgánu.
ŠTVRTÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 149
Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov sa použijú primerane ustanovenia § 13, § 39 ods. 1, § 41, § 64, § 85 až 95, § 96 ods. 1 a 2, § 97 až 117, § 129 až 132, § 136 až 141, § 142 až 150, § 160 až 170, § 177 až 210, § 213, § 217 až 222, § 230, § 232 ods. 1, 3 a 4, § 233 až 236 a § 240 ods. 1 až 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
§ 150
Na štátnozamestnanecký pomer štátnych zamestnancov Vojenského spravodajstva sa nevzťahujú ustanovenia § 3 ods. 1, § 12 ods. 5 až 8, § 14 ods. 1 písm. i), § 15 a § 15a.
§ 151
(1)
Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na služobné úrady alebo na štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje tento zákon, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku, priemernej mzde alebo o náhrade mzdy, je tým funkčný plat podľa § 78 ods. 2 alebo odsek 3 priznaný štátnemu zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
(2)
Ak sa na účely výpočtu peňažných plnení postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov z priemerného čistého zárobku zamestnanca, je tým čistý funkčný plat. Čistý funkčný plat sa zisťuje
a)
u štátneho zamestnanca v nominovanej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje,
b)
u štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe, u štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe alebo u štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe z funkčného platu odpočítaním súm poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, zdravotné poistenie, príspevku na poistenie v nezamestnanosti a preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre štátneho zamestnanca v mesiaci, za ktorý sa tento plat zisťuje.
§ 152
Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa vychádza z organizačnej štruktúry služobných úradov a štátnozamestnaneckých miest podľa funkcií uvedených v § 16 v nadväznosti na pôsobnosť služobných úradov podľa osobitných predpisov.1)
§ 153
(1)
V služobných úradoch, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, predseda vymenuje z doterajších vedúcich zamestnancov vedúcich úradu do stálej štátnej služby, ak plnia úlohy uvedené v § 2 ods. 2 a spĺňajú predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h). Vedúci úradu na štátnozamestnaneckom mieste vykonáva štátnu službu dva roky odo dňa vymenovania.
(2)
Vedúcich úradov ostatných služobných úradov vymenujú vedúci úradov ich nadriadených služobných úradov do stálej štátnej služby za vedúcich úradov podľa tohto zákona na dva roky odo dňa účinnosti tohto zákona. Toto vymenovanie na určitú dobu sa nevzťahuje na vedúcich úradov uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až v siedmom bode.
§ 153a
(1)
Pred uplynutím lehoty podľa § 153 ods. 1 možno odvolať vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, na základe hodnotenia ministra o nedostatočných výsledkoch vedúceho úradu v štátnej službe.
(2)
Predseda odvolá vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, vymenovaného podľa § 153 ods. 1 do troch dní od doručenia písomného návrhu ministra na jeho odvolanie.
(3)
Predseda vyhlási výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od odvolania vedúceho úradu podľa odseku 2. Na výberové konanie na vymenovanie za vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, sa primerane použijú ustanovenia § 15. Po zhodnotení výsledku výberového konania predseda do troch dní písomne oznámi ministrovi poradie troch najúspešnejších uchádzačov.
(4)
Predseda vymenuje vedúceho úradu, ktorým je ministerstvo, do desiatich dní od doručenia písomného návrhu ministra na vymenovanie spomedzi troch najúspešnejších uchádzačov podľa odseku 3.
(5)
Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne požiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, dňom doručenia žiadosti sa stáva štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Na právne vzťahy vedúceho úradu odvolaného podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 154 ods. 8 a 9. Ak vedúci úradu odvolaný podľa odseku 2 písomne nepožiada predsedu o zotrvanie v štátnej službe do desiatich dní odo dňa odvolania, jeho štátnozamestnanecký pomer sa uplynutím tejto lehoty skončí. V takom prípade vedúcemu úradu odvolanému podľa odseku 2 patrí náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.
§ 154
(1)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo odseku 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov alebo ak odpracoval v uvedených úradoch aspoň dva roky v posledných piatich rokoch, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
(2)
Dočasná štátna služba na účely odseku 1 trvá najviac dva roky. V dočasnej štátnej službe štátny zamestnanec absolvuje odborné vzdelávanie, ktorého účelom bude doplnenie požadovaných vedomostí a schopností v príslušnom odbore štátnej služby. Podmienkou na vymenovanie štátneho zamestnanca do stálej štátnej služby je absolvovanie tohto odborného vzdelávania skončeného skúškou pred komisiou. Štátny zamestnanec, ktorý je dočasne vyslaný [§ 27 písm. l)], môže absolvovať odborné vzdelávanie externe. Odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe zabezpečuje Úrad pre štátnu službu; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode a v siedmom bode odborné vzdelávanie zabezpečujú tieto služobné úrady.
(3)
Na vykonanie skúšky sa primerane použijú ustanovenia § 20 a na zloženie komisie sa primerane použijú ustanovenia § 22 s tým, že komisiu môže zriadiť aj vedúci úradu po súhlase najvyššieho služobného úradu a že komisia má päť členov. Traja členovia sú štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe a dvaja členovia sú odborníci, ktorí svojimi vedomosťami, skúsenosťami a autoritou zaručujú objektívnosť vykonania skúšky.
(4)
Zamestnanec, ktorý bol podľa doterajších predpisov32aa) špičkovým odborníkom a ktorý zložil sľub a splnil podmienky podľa odseku 1, sa vymenuje do stálej štátnej služby najneskoršie do 1. septembra 2002.
(5)
Štátny zamestnanec v prípravnej štátnej službe a štátny zamestnanec v dočasnej štátnej službe sa do 31. marca 2004 môže stať členom komisie podľa tohto zákona ako stály štátny zamestnanec po úspešnom absolvovaní pohovoru pred trojčlennou komisiou zloženou z vedúcich úradov. Obsahom pohovoru sú otázky z príslušného odboru štátnej služby, v ktorom má ako člen komisie štátny zamestnanec pôsobiť.
(6)
Obsah a rozsah odborného vzdelávania a obsah a rozsah skúšky ustanoví nariadenie vlády; v služobných úradoch uvedených v § 7 ods. 1 písm. b) v prvom bode až vo štvrtom bode, v siedmom bode, v ôsmom bode a v písm. g) určia služobné predpisy, ktoré vydajú tieto služobné úrady.
(7)
Zmena štátnozamestnaneckého pomeru štátneho zamestnanca v prípravnej štátnej službe a štátneho zamestnanca v dočasnej štátnej službe sa môže vykonať do 31. marca 2004 podľa § 27, 28 a 29 tohto zákona.
(8)
Zamestnanec vymenovaný do stálej štátnej služby podľa odseku 4 absolvuje do 31. marca 2004 kvalifikačnú skúšku pred komisiou po absolvovaní odborného vzdelávania podľa odseku 2. Na odborné vzdelávanie sa vzťahuje § 154 odsek 2, tretia veta. Na vykonanie kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 3. Na obsah a rozsah vzdelávania a obsah a rozsah kvalifikačnej skúšky sa vzťahuje odsek 6.
(9)
Štátnozamestnanecký pomer zamestnanca podľa odseku 4 sa skončí, ak nevykonal úspešne kvalifikačnú skúšku podľa odseku 8, dňom vykonania kvalifikačnej skúšky.
(10)
Služobný úrad môže do 31. marca 2004 určiť školiteľa podľa § 19 ods. 5 aj zo štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe.
§ 154a
Ak Úrad pre štátnu službu nezabezpečí štátnemu zamestnancovi podľa § 154 ods. 1 odborné vzdelávanie a neumožní mu vykonať skúšku podľa § 154 ods. 2, dočasná štátna služba podľa § 154 sa predlžuje najneskôr do 31. marca 2005.
§ 154b
(1)
Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi, ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu32aa) úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval aspoň dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo v služobných úradoch uvedených v § 7, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
(2)
Na dočasnú štátnu službu podľa odseku 1 platí § 154 ods. 2 rovnako.
§ 155
(1)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 v pracovnom pomere k služobnému úradu, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky v služobných úradoch uvedených v § 7 alebo u ich právnych predchodcov, ak písomne požiada v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe podľa § 19.
(2)
Justičný čakateľ, ktorý k 1. aprílu 2002 vykonáva prípravnú službu podľa doterajších predpisov,2) spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.
§ 155a
Na zamestnanca krajského úradu alebo okresného úradu, ktorý vykonáva činnosti, ktoré prejdú na samosprávny kraj alebo obec, sa vzťahuje osobitný predpis.32a)
§ 155b
(1)
Zamestnanec, ktorý k 31. decembru 2003 vykonával verejnú službu k zamestnávateľovi, ktorým bol Národný úrad práce, plní v orgáne štátnej správy podľa osobitného predpisu32aa) úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4, spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h) a odpracoval menej ako dva bezprostredne predchádzajúce roky u tohto zamestnávateľa alebo v služobnom úrade uvedenom v § 7, a ak písomne požiada v lehote od 1. januára 2004 do 31. januára 2004 o prijatie do štátnej služby, stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v prípravnej štátnej službe.
§ 156
(1)
Zamestnanec, ktorý je ku dňu účinnosti tohto zákona v politickej funkcii podľa § 5 ods. 3, stáva sa štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe.
(2)
Zamestnanec, ktorý je k 1. aprílu 2002 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo 4 a spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona plní do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, ktoré sa uskutoční najneskôr do dvoch rokov od 1. apríla 2002.
§ 156a
Zamestnanec uvedený v § 154b a 155b, ktorý bol k 31. decembru 2003 vedúcim zamestnancom, plní úlohy uvedené v § 2 ods. 2 alebo ods. 4 a spĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h), stáva sa na základe vymenovania a po zložení sľubu štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe; úlohy predstaveného podľa tohto zákona môže plniť do vymenovania predstaveného na základe výberového konania podľa § 30, najdlhšie do 31. decembra 2004.
§ 157
Pracovný pomer zamestnanca dohodnutý na určitý čas sa skončí uplynutím zvyšnej časti dohodnutého času, najneskôr 30. septembra 2002.
§ 158
Pri vymenovaní zamestnancov uvedených v § 154 a 155 sa postupuje podľa § 16 až 18, § 30, § 78 až 85, § 90 až 92, § 97, § 98 a § 102.
§ 159
(1)
Nároky z pracovného pomeru, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, sa posudzujú podľa predpisov platných do 31. marca 2002.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154, 155 a § 156 ods. 2, započítaná prax priznaná zamestnávateľom podľa predpisov platných do 31. marca 2002 zostáva zachovaná. To platí aj pre zamestnanca, u ktorého sa postupuje podľa § 159a.
(3)
Ak funkčný plat podľa § 78 ods. 2 písm. a) určený štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154, 155 a § 156 ods. 2, nedosiahne sumu, ktorá sa rovná súčtu tarifného platu alebo zvýšeného tarifného platu a príplatkov určených mesačnou sumou v súlade s predpismi platnými do 31. marca 2002, poskytuje sa mu funkčný plat v tejto sume.
(4)
Funkčný plat podľa odseku 3 poskytuje služobný úrad štátnemu zamestnancovi iba počas vykonávania najnáročnejšej činnosti, ktorú štátny zamestnanec v služobnom úrade vykonáva v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta a ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002.
(5)
Čas odbornej praxe na účely § 81 ods. 1 je do 1. apríla 2002 prax priznaná zamestnancovi zamestnávateľom podľa § 6 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
§ 159a
(1)
Zamestnancovi, u ktorého sa postupuje podľa § 154, 155 alebo § 156 ods. 2 a ktorému zamestnávateľ v čase pred 1. aprílom 2002 udelil podľa osobitného predpisu32b) výnimku z plnenia kvalifikačného predpokladu vzdelania, na účely tohto zákona zostáva táto výnimka zachovaná a § 14 ods. 3 písm. a) sa po 1. apríli 2002 u neho neuplatní. To platí, ak štátny zamestnanec v služobnom úrade v rámci opisu činnosti príslušného štátnozamestnaneckého miesta vykonáva najnáročnejšiu činnosť, ktorá má rovnakú alebo porovnateľnú náročnosť z hľadiska potrebných kvalifikačných predpokladov vzdelania, miery zložitosti, zodpovednosti, psychickej a fyzickej záťaže ako najnáročnejšia činnosť ním vykonávaná pred 1. aprílom 2002 a na jej vykonávanie nespĺňal ustanovený kvalifikačný predpoklad vzdelania podľa § 14.
(2)
Štátny zamestnanec, u ktorého sa postupuje podľa odseku 1 a ktorý do 31. marca 2002 dosiahol menej ako 50 rokov veku, je povinný najneskôr do 31. decembra 2005 začať štúdium, ktorého absolvovaním si doplní kvalifikačný predpoklad vzdelania ustanovený pre funkciu, do ktorej je vymenovaný; toto štúdium musí absolvovať najneskôr do 31. decembra 2010.
(3)
Štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca sa skončí najneskôr 31. decembra 2005, ak nezačne štúdium podľa odseku 2, alebo najneskôr 31. decembra 2010, ak úspešne neabsolvuje štúdium podľa odseku 2.
§ 159b
(1)
Štátnemu zamestnancovi odo dňa účinnosti tohto zákona sa určí nový tarifný plat.
(2)
Platová tarifa, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za každý rok odbornej praxe priznanej podľa doterajších predpisov k 31. decembru 2003. Zvýšenie sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún nahor.
(3)
Ak tarifný plat podľa § 78 ods. 1 písm. a) je nižší ako tarifný plat určený k 31. decembru 2003, patrí štátnemu zamestnancovi vyrovnanie do výšky tarifného platu, ktorý mu patrí k 31. decembru 2003, ak vykonáva činnosti v tej istej funkcii ako pred účinnosťou tohto zákona, alebo ak v dôsledku tohto zákona došlo k zmene jeho funkcie. Vyrovnanie sa poskytuje až do doby, pokiaľ sa sumy tarifných platov nevyrovnajú. Vyrovnanie patrí aj štátnemu zamestnancovi, ktorý zmení funkciu po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a ktorého služobným úradom je ministerstvo zahraničných vecí. Výška vyrovnania sa vypočíta ako rozdiel medzi tarifným platom, ktorý by štátnemu zamestnancovi patril v danej funkcii pred účinnosťou tohto zákona a tarifným platom podľa § 78 ods. 1 písm. a).
(4)
Výška príplatkov priznaných štátnemu zamestnancovi pred účinnosťou tohto zákona zostáva zachovaná, ak nezanikli dôvody na ich priznanie.
§ 160
Štátny zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu skončiť činnosť uvedenú v § 59 spôsobom vyplývajúcim z osobitných predpisov.33)
§ 161
(1)
Pracovný pomer zamestnanca sa skončí najneskôr do šiestich mesiacov od 1. apríla 2002, ak
a)
nepožiada o prijatie do dočasnej štátnej služby,
b)
nepožiada o prijatie do prípravnej štátnej služby,
c)
nespĺňa predpoklady ustanovené v § 14 ods. 1 písm. a) až h),
d)
odmietne zložiť sľub alebo zloží sľub s výhradou alebo ak nepríde na zloženie sľubu bez písomného ospravedlnenia doručeného služobnému úradu alebo
e)
do 30. apríla 2002 dovŕšil vek 65 rokov.
(2)
V prípadoch podľa odseku 1 patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
§ 161a
Zamestnancovi uvedenému v § 154b a 155b, ktorý nepožiada do 31. januára 2004 o prijatie do dočasnej štátnej služby alebo do prípravnej štátnej služby, sa pracovný pomer skončí týmto dňom. Pri takomto skončení pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.
§ 162
Pracovný pomer zamestnanca, ktorému nevznikne štátnozamestnanecký pomer podľa tohto zákona, spravuje sa predpismi platnými do 31. marca 2002.
§ 163
(1)
Štátnozamestnanecký pomer sa môže do 31. marca 2004 skončiť aj odvolaním, ak sa štátny zamestnanec stane nadbytočným z dôvodu zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta. V tom prípade patrí štátnemu zamestnancovi náhrada vo výške päťnásobku jeho funkčného platu.
(2)
Štátny zamestnanec odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 platí príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Za štátneho zamestnanca platí služobný úrad odo dňa vymenovania do stálej štátnej služby do 31. marca 2004 príspevok na poistenie v nezamestnanosti.
(3)
Na účely systemizácie sa v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú počty štátnych zamestnancov schválené vládou v rámci limitov počtu zamestnancov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy;34) v ostatných služobných úradoch sa na účely systemizácie v roku 2003 za počty štátnozamestnaneckých miest považujú doterajšie schválené počty štátnych zamestnancov.
§ 164
Ďalší plat podľa § 95 ods. 1 v rokoch 2002 a 2003 štátnemu zamestnancovi nepatrí.
§ 165
Dohody o zvýšení kvalifikácie uzatvorené k 1. aprílu 2002 podľa predpisov platných do 31. marca 2002 sa považujú za rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie podľa tohto zákona. Obsah rozhodnutia o zvyšovaní kvalifikácie upraví služobný úrad v súlade s týmto zákonom.
§ 165a
V roku 2003 vláda schváli počet štátnozamestnaneckých miest strategického významu a zoznam štátnozamestnaneckých miest, na ktoré sa vzťahuje osobný plat, do 31. marca.
§ 165b
(1)
Nárok štátneho zamestnanca, ktorý bol zaradený mimo činnú štátnu službu podľa § 33 ods. 1 do 31. decembra 2003, zostáva zachovaný.
(2)
Štátnemu zamestnancovi, ktorému vznikol do 31. decembra 2003 nárok podľa § 40 ods. 2 písm. b), § 105a, § 108a, § 108b, § 107 až 112, zostáva tento nárok zachovaný.
(3)
V konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom do 31. decembra 2003 sa postupuje naďalej podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2003.
§ 165c
(1)
O vykonanie nominačnej skúšky podľa § 24a môže do 31. decembra 2007 požiadať aj uchádzač, ktorý je v prípravnej štátnej službe, dočasnej štátnej službe, v stálej štátnej službe menej ako dva roky, ako aj uchádzač, ktorý nie je štátnym zamestnancom.
(2)
Úspešný uchádzač podľa odseku 1, ktorý nie je štátnym zamestnancom, sa vymenuje do nominovanej štátnej služby bez výberového konania na štátnozamestnanecké miesto, ktoré určí Úrad pre štátnu službu v spolupráci s príslušným služobným úradom.
§ 165d
Štátnemu zamestnancovi, ktorý je v prípravnej štátnej službe k 1. januáru 2004, trvá prípravná štátna služba podľa doterajšej právnej úpravy.
§ 166
Zrušujú sa:
1.
§ 15 zákona Slovenskej národnej rady č. 420/1991 Zb. o platových pomeroch sudcov a justičných čakateľov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1993 Z. z.,
2.
§ 3 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 66/1994 Z. z. o platových pomeroch prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry Slovenskej republiky.
§ 167
Zrušuje sa:
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 110/2002 Z. z., ktorým sa ustanovuje katalóg činností v štátnej službe a podrobnosti jeho dopĺňania v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 649/2002 Z. z.
Čl. II
Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 197/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 298/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 494/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 294/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 322/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 453/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 2/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 61/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 83/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 74/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z. z., zákona č. 58/1998 Z. z., zákona č. 143/1998 Z. z., zákona č. 200/1998, zákona č. 337/1998 Z. z., zákona č. 263/1999 Z. z., zákona č. 293/1999 Z. z., zákona č. 95/2000 Z. z., zákona č. 195/2000 Z. z., zákona č. 329/2000 Z. z., zákona č. 338/2000 Z. z., zákona č. 417/2000 Z. z. a zákona č. 241/2001 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 2 sa vypúšťajú odseky 3 a 7.
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 5.
Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 6.
2.
V § 2 v novooznačenom odseku 3 sa vypúšťajú slová „a vedúcemu úradu“.
3.
V novooznačenom odseku 6 sa číslovka „6“ nahrádza číslovkou „5“ a vypúšťajú sa slová „a odseku 7“.
4.
V § 20 sa odsek 1 dopĺňa písmenom l), ktoré znie:
„l)
Úrad pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad pre štátnu službu“).“.
5.
Za § 20b sa vkladá § 20c, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠20c
Úrad pre štátnu službu
(1)
Úrad pre štátnu službu je ústredný orgán štátnej správy pre štátnu službu.
(2)
Na čele úradu pre štátnu službu je predseda Úradu pre štátnu službu Slovenskej republiky (ďalej len „predseda úradu pre štátnu službu“), ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu je päť rokov.
(3)
Prezident Slovenskej republiky odvolá predsedu úradu pre štátnu službu, ak
a)
je zdravotne nespôsobilý plniť povinnosti predsedu úradu pre štátnu službu aspoň šesť po sebe nasledujúcich mesiacov,
b)
prestal spĺňať predpoklady ustanovené osobitným predpisom1a) alebo
c)
porušuje povinnosti ustanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.
(4)
Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu, ktorý bol odvolaný z funkcie podľa odseku 3, skončí sa dňom uvedeným v rozhodnutí prezidenta Slovenskej republiky. Rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky je konečné a nemožno sa ďalej proti nemu odvolať.
(5)
Predseda úradu pre štátnu službu sa môže svojej funkcie vzdať, a to písomným oznámením o vzdaní sa funkcie predsedu úradu pre štátnu službu; písomné oznámenie doručuje prezidentovi Slovenskej republiky najneskôr pred dňom, ktorý uvádza ako deň skončenia funkcie.
(6)
Funkčné obdobie predsedu úradu pre štátnu službu, ktorý sa vzdal funkcie podľa odseku 5, skončí sa dňom uvedeným v oznámení o vzdaní sa funkcie predsedu úradu pre štátnu službu. Ak predseda úradu pre štátnu službu dátum skončenia svojej funkcie neuviedol, funkčné obdobie sa skončí dňom doručenia oznámenia prezidentovi Slovenskej republiky alebo dňom, ktorý určí prezident Slovenskej republiky.“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
„1a)
§ 14 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. III
Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. sa mení takto:
V § 18 odsek 1 znie:
„(1) Slovenský národný archív je zariadením ministerstva vnútra, ktoré plní úlohy štátnej správy na úseku archívnictva.“.
Čl. IV
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky sa mení takto:
V § 2 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a ďalších vedúcich zamestnancov kancelárie, o ktorých to ustanovuje organizačný poriadok kancelárie“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002 okrem čl. I § 6 a § 145 až 148 a čl. II štvrtého bodu a piateho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2001.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
CHARAKTERISTIKY PLATOVÝCH TRIED ŠTÁTNEHO ZAMESTNANCA
1.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Rutinné činnosti pri príprave rozhodnutí spravidla s úplnými informáciami spracúvanými podľa presných postupov a podrobných pokynov, pod odborným dozorom, s bežnou psychickou záťažou, prípadne vykonávanie štátnej služby vyžadujúce zvýšenú fyzickú záťaž, so vzťahmi v rámci jedného kolektívu.
2.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné rutinné opakujúce sa činnosti s premenlivými informáciami spracúvanými podľa rámcových pokynov alebo zaužívaného postupu s presne určenými výstupmi, so zodpovednosťou za výsledky ovplyvňujúce činnosť kolektívu. Zabezpečovanie časti zverenej agendy vyžadujúce koordinovanie činnosti v rámci organizačného útvaru.
3.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Odborné činnosti pri príprave rozhodnutí alebo pri príprave správneho konania alebo súdneho konania zvládnuteľné v rámci existujúcich štandardov alebo samostatné zabezpečovanie menej zložitých agend vo vymedzenej časti štátnej služby so značným rozsahom väzieb v rámci súboru vykonávaných činností.
4.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný referent
Kvalifikačné predpoklady: úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné činnosti alebo samostatné vykonávanie ucelených agend s rozhodovacou právomocou na príslušnom úseku štátnej služby. Odborná príprava rozhodnutí na prvom stupni správneho konania alebo súdneho konania. Samostatné činnosti vyžadujúce spoluprácu aj s inými organizačnými útvarmi v služobnom úrade.
5.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Príprava rozhodnutí na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenej časti štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti. Odborná príprava rozhodnutí v druhom stupni správneho konania na príslušnom úseku štátnej správy vrátane účasti na kontrole.
6.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: samostatný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí a vykonávanie kontroly. Rozhodovanie na druhom stupni správneho konania. Samostatné ucelené odborné činnosti v príslušnom odbore štátnej služby alebo na príslušnom úseku štátnej správy. Riadenie, koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej služby v orgánoch miestnej štátnej správy, územných orgánoch štátnej správy, orgánoch alebo úradoch, ktoré vykonávajú štátne záležitosti.
7.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: odborný radca alebo okresný radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Samostatné odborné špecializované činnosti spočívajúce najmä v analytickej činnosti, vo vyhodnocovaní výsledkov a v príprave podkladov na rozhodovanie v otázkach spadajúcich do rozsahu kompetencie ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy (ďalej len „ústredný orgán štátnej správy“) alebo iného orgánu štátnej správy alebo orgánu, alebo úradu, ktoré vykonávajú štátne záležitosti v príslušnom odbore štátnej služby. Tvorba opatrení v príslušnom odbore štátnej služby s celospoločenským dosahom. Kontrolná a inšpekčná činnosť, ako aj prešetrovanie sťažností a petícií vrátane vydávania rozhodnutí v príslušnom odbore štátnej služby. Koordinovanie činností orgánov štátnej správy a obcí na úrovni okresu alebo na úrovni kraja. Tvorba právnych predpisov podľa splnomocnení ustanovených zákonom s regionálnou pôsobnosťou alebo s celoštátnou pôsobnosťou. Tvorba a koordinovanie koncepcií a programov rozvoja v odbore štátnej služby s dôsledkami na územie okresu.
8.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný radca alebo krajský radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Koncepčné alebo metodické činnosti na úrovni ústredného orgánu štátnej správy, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti. Koordinovanie štátnej služby alebo častí zložitých systémov na úrovni ústredného orgánu štátnej správy v príslušnom odbore štátnej služby alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Kontrolná a inšpekčná činnosť vrátane vybavovania sťažností a petícií s celospoločenským dosahom. Normotvorná činnosť vo vymedzenej oblasti v príslušnom odbore štátnej služby na úrovni ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koncepčná, systémová činnosť pri tvorbe opatrení so zodpovednosťou za rozhodnutia s dôsledkami na územie kraja.
9.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba štátnej politiky vo vymedzenej oblasti na úrovni orgánu štátnej správy alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni. Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni orgánu štátnej správy alebo úradu, ktorý vykonáva štátnu správu na celoštátnej úrovni alebo orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni vrátane čerpania prostriedkov európskych spoločenstiev. Koncepčná činnosť a tvorba legislatívnych opatrení na úrovni orgánu štátnej správy alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni alebo s medzinárodným dosahom.
10.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: hlavný štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba štátnej politiky na úrovni ústredného orgánu štátnej správy. Tvorba strategických zámerov a ich presadzovanie v komisiách alebo vo výboroch zriadených Európskou komisiou alebo Radou Európskej únie na úrovni ústredného orgánu štátnej správy.
Koordinovanie celoštátneho alebo medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s celoštátnym alebo medzinárodným dosahom na úrovni ústredného orgánu štátnej správy vrátane čerpania prostriedkov európskych spoločenstiev. Koncepčná činnosť a tvorba legislatívnych opatrení na úrovni ústredného orgánu štátnej správy. Tvorba zákonov na ministerstve a na inom ústrednom orgáne štátnej správy.
11.
PLATOVÁ TRIEDA
Funkcia: generálny štátny radca
Kvalifikačné predpoklady: vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osobitný kvalifikačný predpoklad, ak je ustanovený osobitným predpisom.
Tvorba štátnej politiky alebo rámcovej pozície Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v orgáne alebo úrade, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni.

Koordinovanie medzištátneho systému s najširšími vonkajšími a vnútornými väzbami na ďalšie zložité a rozsiahle systémy rôznych odborov a smerov s dôsledkami za rozhodnutia s medzinárodným dosahom na úrovni ministerstva vrátane čerpania prostriedkov európskych spoločenstiev.
Koncepčná činnosť, tvorba zásadných prierezových zákonov a legislatívnych opatrení na úrovni orgánu alebo úradu, ktorý vykonáva štátne záležitosti na celoštátnej úrovni, súvisiacich s rámcovou pozíciou Slovenskej republiky pre rozhodovací proces Európskej únie.
Príloha č. 2 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
PLATOVÉ TARIFY ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
(Sk mesačne)
Platová trieda Platová tarifa
1. 7 350
2. 7 940
3. 8 610
4. 9 360
5. 11 190
6. 11 880
7. 13 460
8. 14 430
9. 16 450
10. 18 760
11. 21 390
Príloha č. 3 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
PERCENTUÁLNY PODIEL PRÍPLATKU ZA RIADENIE
Stupeň riadenia Percentuálny podiel
1. vedúci úradu, ktorým je ministerstvo, iný ústredný orgán štátnej správy, Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, Kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Kancelária verejného ochrancu práv, Kancelária Súdnej rady Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, predstavený v politickej funkcii týchto úradov a predseda 47 – 90
2. vedúci úradu neuvedeného v bode 1 a predstavený v politickej funkcii služobného úradu neuvedeného v bode 1, zástupca vedúceho úradu uvedeného v bode 1 17 – 75
3. predstavený, ktorý riadi viac útvarov alebo predstavený, ktorý riadi viac útvarov a ktorý je súčasne aj zástupcom vedúceho úradu uvedeného v bode 2 8 – 55
4. predstavený, ktorý riadi podriadených štátnych zamestnancov alebo štátnych zamestnancov a iných zamestnancov alebo iných zamestnancov a ktorý môže byť súčasne aj zástupcom predstaveného uvedeného v bode 3 5,5 – 40
Príloha č. 4 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
ČINNOSTI, PRI KTORÝCH VYKONÁVANÍ PATRÍ PRÍPLATOK ZA ŠTÁTNU SLUŽBU V SŤAŽENOM A ZDRAVIU ŠKODLIVOM PROSTREDÍ
I.
skupina
A.
PROFESIONÁLNE INFEKCIE
1.
Činnosti vykonávané v mikrobiologických laboratóriách, imunologických laboratóriách a laboratóriách na diagnostiku nákaz.
2.
Profesionálne epizootologické vyšetrovanie vrátane vykonávania a kontroly opatrení v ohnisku nákaz.
3.
Laboratórne činnosti spojené s dôkazom patogénnych mikroorganizmov alebo ich toxínov a činnosti spojené s dôkazom endo- a ektoparazitov v materiáli, ktorý bol nimi kontaminovaný alebo je z kontaminácie podozrivý.
B.
IONIZUJÚCE ŽIARENIE ALEBO NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE
1.
Činnosti vykonávané na priemyselných pracoviskách s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi mimo kontrolovaného pásma, montáž, demontáž a dozimetrická kontrola priemyselných rádioizotopových indikačných zariadení.
2.
Činnosti vykonávané pri skúmaní a overovaní nových metód na meranie ionizujúceho žiarenia, činnosti pri ciachovaní a kalibrácii dozimetrických prístrojov.
3.
Činnosti vykonávané pri používaní röntgenových prístrojov, uzavretých rádioaktívnych žiaričov a lineárnych urýchľovačov, vykonávané výlučne z obsluhovne pomocou diaľkovo ovládaných prístrojov.
4.
Činnosti vykonávané pri dozore, kontrole a meraní neionizujúceho žiarenia.
C.
CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
1.
Činnosti vykonávané v chemickom, fyzikálno-chemickom alebo inom skúšobnom laboratóriu.
2.
Dozor vykonávaný nad nádržkovými vozňami a nádržkovými kontajnermi prepravujúcimi skvapalnené plyny, ropné látky, žieravé a jedovaté látky, ktorý je spojený s rizikom inhalácie zvyškov chemických škodlivín pri vnútornej fyzickej prehliadke týchto zariadení.
D.
FYZIKÁLNE VPLYVY
Činnosti vykonávané v prostredí nadmerného hluku, kde ekvivalentná hladina hluku pre denný služobný čas je vyššia ako 90 dB(A).
II.
skupina
A.
PROFESIONÁLNE INFEKCIE
Činnosti vykonávané veterinárnymi zamestnancami pri priamom styku s infekčným materiálom a predmetmi vrátane odpadu v asanačných ústavoch, kafilériách, veterinárnych prosektúrach a pod.
B.
IONIZUJÚCE ŽIARENIE A NEIONIZUJÚCE ŽIARENIE
1.
Činnosti vykonávané pri výrobe rádioaktívnych žiaričov, montáž a demontáž uzavretých žiaričov do ochranných tieniacich krytov, prepravných obalov, skúšanie a testovanie röntgenových prístrojov, činnosti v centrálnom sklade rádioaktívnych žiaričov.
2.
Činnosti vykonávané na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi v kontrolovanom pásme pracoviska.
3.
Manipulácia s rádioaktívnymi odpadmi, obsluha zariadení na spracovanie tuhých, kvapalných a plynných odpadov, napr. nalisovaním, spaľovaním, separáciou, zahustením, koncentráciou a pod., a dekontaminácia zariadení a pracovných priestorov na pracoviskách s rádioaktívnymi látkami.
4.
Činnosti vykonávané pri riadení a prevádzke urýchľovačov častíc (betatrón, cyklotrón), neutrónových generátorov a školských reaktorov.
5.
Činnosti vykonávané s pulzovými generátormi s veľmi vysokými frekvenciami.
C.
CHEMICKÉ ŠKODLIVINY
Činnosti vykonávané s vysokorizikovými chemickými škodlivinami, ktoré sú klasifikované ako mimoriadne nebezpečné jedy, vykonávané v úzkom kontakte s nimi, kde vykonávanie činností je podmienené náročnou odbornou prípravou, individuálnou fyziologickou a psychologickou spôsobilosťou a vysokými požiadavkami na dôsledné dodržiavanie zásad ochrany zdravia a bezpečnosti práce.
D.
FYZIKÁLNE VPLYVY
Činnosti vykonávané pilotmi a posádkou lietadiel.
Príloha č. 5 k zákonu č. 312/2001 Z. z.
ZOZNAM OSOBNÝCH ÚDAJOV V REGISTRI ŠTÁTNYCH ZAMESTNANCOV
a)
identifikačné údaje,
1.
evidenčné číslo štátneho zamestnanca,
2.
identifikácia čakateľa,
3.
kód osoby (osobné číslo zamestnanca),
4.
štátnozamestnanecký pomer (prípravná štátna služba, dočasná štátna služba, stála štátna služba a nominovaná štátna služba),
b)
osobná evidencia,
1.
meno, priezvisko, titul, vedecká hodnosť,
2.
dátum a miesto narodenia, rodné číslo,
3.
funkcia,
4.
pohlavie,
5.
rodinný stav,
6.
zmenená pracovná schopnosť,
7.
oprávnenie štátneho zamestnanca oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami,
8.
dátum vzniku nároku na starobný dôchodok,
c)
najvyššie dosiahnuté vzdelanie,
d)
výnimky z nesplnenia predpokladov,
e)
dosiahnuté jazykové znalosti,
f)
kvalifikačné predpoklady,
g)
absolvované ďalšie povinné vzdelávanie,
h)
kontrola priebehu a výsledku vzdelávania,
i)
školiteľ čakateľa,
j)
čakateľ,
k)
členstvo v komisiách,
l)
štátnozamestnanecký pomer,
m)
zmeny evidenčného stavu v priebehu štátnozamestnaneckého pomeru,
n)
zmeny štátnozamestnaneckého pomeru,
o)
ukončenie štátnozamestnaneckého pomeru,
p)
odpracovaná/neodpracovaná doba štátneho zamestnanca,
r)
systemizované miesto, na ktoré je štátny zamestnanec zaradený,
s)
platové zaradenie a priznané zložky platu,
t)
služobné hodnotenie,
u)
sumy zúčtované k výplate za sledované obdobie.
1)
Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi, zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení zákona č. 458/2000 Z. z., zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly, zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon v znení zákona č. 401/2000 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv.
2)
Napríklad zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 153 /2001 Z. z.
3)
Napríklad zákon č. 320/2002 Z. z. o brannej povinnosti v znení zákona č. 512/2002 Z. z., zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.
3a)
§ 13 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 185/2002 Z. z.
3b)
§ 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
4)
§ 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.
4a)
§ 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
4b)
§ 4 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení zákona č. 181/1999 Z. z.
4c)
§ 3 ods. 1 zákona č. 370/1997 Z. z.
5)
Napríklad zákon č. 335/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 143 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z., zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. 411/2002 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. v znení zákona č. 166/2003 Z. z., zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5a)
Zákon č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov.
5b)
Napríklad zákon č. 150/2001 Z. z. v znení zákona č. 182/2002 Z. z., zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z., zákon č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 231/2002 Z. z., § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe pre životné prostredie v znení neskorších predpisov.
5c)
Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 418/2002 Z. z.
6)
Zákon č. 311/1999 Z. z. o registri trestov.
7)
Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 157/1997 Z. z. o osobitných kvalifikačných predpokladoch na výkon niektorých činností v krajských úradoch a okresných úradoch, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 163/1992 Zb., ktorým sa ustanovujú predpoklady pre výkon funkcií v orgánoch štátnej správy pre životné prostredie, ktoré si vyžadujú osobitnú odbornú spôsobilosť v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve, zákon č. 337/1998 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 70/2000 Z. z., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 153/2001 Z. z.
8)
§ 8 ods. 2 a 3 a § 59 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.
§ 19 a 43 zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.
9)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 98/1995 Z. z. o Liečebnom poriadku v znení neskorších predpisov.
9a)
Zákon č. 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
§ 116 Občianskeho zákonníka.
10a)
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 498/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o výberovom konaní na obsadenie štátnozamestnaneckých miest na súdoch.
10b)
Zákon č. 575/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
11)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
12)
Zákon č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
13)
Zákon č. 52/1998 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch.
13a)
Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach.
14)
Napríklad § 143 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. v znení zákona č. 86/2000 Z. z.
14a)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
15)
§ 143a Občianskeho zákonníka.
16)
§ 115 Občianskeho zákonníka.
17)
Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
19)
§ 6 a 7 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.
19a)
§ 3 ods. 1 písm. a) a § 12 až 18 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 36 a 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
§ 6 ods. 2 a § 15 až 19 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.
§ 13 až 25 zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
19b)
§ 7 ods. 7, § 10 ods. 3 a 14 zákona č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
§ 16 ods. 2, § 20 ods. 2 a § 25 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 118/1996 Z. z. o ochrane vkladov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 93 ods. 3 a § 95 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).
19c)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov.
19d)
Zákon č. 96/2002 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
20)
§ 26 zákona č. 351/1997 Z. z.
20a)
§ 2 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
21)
§ 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.
22)
Napríklad zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
24)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 274/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov.
26)
Občiansky zákonník.
27)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
29)
Občiansky súdny poriadok.
30)
§ 244 až 250k Občianskeho súdneho poriadku.
32a)
Zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení zákona č. 118/2002 Z. z.
32aa)
Zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
32b)
§ 5 ods. 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 249/1992 Zb. o platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a v niektorých ďalších organizáciách a orgánoch v znení neskorších predpisov.
33)
Napríklad zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
34)
§ 41a zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.