141/1961 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1978 do 23.04.1980
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 141/1961 Zb. |
| Názov: | Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 29.11.1961 |
| Dátum vyhlásenia: | 09.12.1961 |
| Dátum účinnosti od: | 01.07.1978 |
| Dátum účinnosti do: | 23.04.1980 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 51/1965 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 61/1970 Zb. | Vyhláška ministra spravedlnosti České socialistické republiky, kterou se stanoví paušální částka nákladů trestního řízení |
| 64/1970 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 71/1971 Zb. | Vyhláška ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva |
| 25/1977 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 70/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 75/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva národnej obrany, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva |
| 126/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky ktorou sa určuje príslušnosť Obvodného súdu Bratislava 1 na konanie podľa čl. 10, 13, 14 a 15 Dohovoru o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi, a povinnosť nahradiť trovy tohoto konania československými občanmi |
| 137/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 199/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 137/1983 Zb. |
| 426/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva spravedlnosti České republiky o srážkách z pracovní odměny osob, které jsou ve výkonu trestu odnětí svobody, a o výkonu rozhodnutí srážkami z pracovní odměny těchto osob a chovanců zvláštních výchovných zařízení |
| 431/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, a o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb |
| 66/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy |
| 389/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva obrany o rokovacom poriadku pre vojenské obvodové a vyššie vojenské súdy |
| 135/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vyhosťovaní osôb, ktorým bol súdom uložený trest vyhostenia |
| 61/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania |
| 163/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18/1993 Z. z. |
| 482/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 57/1965 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) |
| 173/1968 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody |
| 58/1969 Zb. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom |
| 149/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). |
| 155/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy |
| 48/1973 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 29/1978 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok |
| 43/1980 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok |
| 159/1989 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, zákon o prečinoch a Trestný poriadok |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 178/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 303/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 558/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú Trestný poriadok a zákon o ochrane štátneho tajomstva |
| 6/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 156/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby |
| 178/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 247/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 222/1998 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 366 ods. 2 a ustanovenia § 367 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky |
| 256/1998 Z. z. | Zákon o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 272/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 173/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 366/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 253/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 182/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 422/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 457/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 458/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 267/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 403/2004 Z. z. | Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 537/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok |
| 652/2004 Z. z. | Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 122/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 301/2005 Z. z. | Trestný poriadok |
141
ZÁKON
z 29. novembra 1961
o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel zákona
(1)
Účelom trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak,
aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie socialistickej zákonnosti, na predchádzanie
a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania
zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i čestného plnenia povinností ku štátu
a spoločnosti.
(2)
Pomáhať na dosiahnutie účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohoto
zákona i povinnosťou občanov a spoločenských organizácií.
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanovuje tento zákon.
(2)
Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na
toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.
(3)
Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky
sú prípustné len podľa zákona.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z
úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.
(5)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci,
a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti
svedčiace proti obvinenému 1 okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú
v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány
činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami
overiť všetky okolnosti prípadu.
(6)
Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
(7)
Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú v najširšej miere so spoločenskými
organizáciami a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(8)
Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.
(9)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu a samosudca
rozhodujú sami len tam, kde to tento zákon výslovne ustanovuje.
(10)
Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa pracujúci v širokej miere
mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto
zákone.
(11)
Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva
spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.
(12)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí
smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.
(13)
Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený
o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže aj zvoliť obhajcu;
všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv.
(14)
Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský
jazyk.
Spolupráca so spoločenskými organizáciami
§ 3
(1)
Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so spoločenskými organizáciami, aby posilnili
výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť zamedzovali
a jej predchádzali.
(2)
Spoločenské organizácie môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady
porušenia socialistickej zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania.
Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal
vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So spoločenskými organizáciami
súd spolupracuje pri zabezpečení účasti pracujúcich na pojednávaní súdu; tieto organizácie
spolupôsobia podľa ustanovení tohto zákona pri výkone trestu nápravného opatrenia
a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež
vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom pracujúceho
človeka.
§ 4
(1)
Základné organizácie Revolučného odborového hnutia a mládežníckej organizácie môžu
po prerokovaní v kolektíve pracujúcich ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného,
ak majú dôvodne za to, že sú tu predpoklady, aby sa obvinený pôsobením kolektívu napravil.
Rovnaké oprávnenie má jednotné roľnícke družstvo a výrobné družstvo, ktorých je obvinený
pracovníkom. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom pojednávaní
spravidla pred pracovným kolektívom, a ak sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ
pri rozhodovaní o treste. Môže najmä, pokiaľ to trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný
odklad výkonu trestu, uložiť trest nápravného opatrenia alebo iný druh trestu, ktorý
nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.
(2)
Organizácia, ktorá prevzala záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý
jej bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom.
§ 5
Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom ako svojho zástupcu spoločenského
obžalobcu alebo spoločenského obhajcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní
pojednávania podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko pracujúcich k
prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (§ 183).
§ 6
(1)
Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto
podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné
upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Na získanie podkladov pre takúto
žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Uvedené organizácie môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou
(§ 73 ods. 1) , a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.
Súčinnosť štátnych a iných orgánov
§ 7
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich
z tohto zákona.
§ 8
(1)
Štátne orgány, spoločenské organizácie, pokiaľ sa zúčastňujú na plnení úloh štátnych
orgánov, ako aj štátne a iné socialistické hospodárske organizácie sú povinné pomáhať
orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčšími urýchlením
vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bez odkladu oznamovať prokurátorovi alebo
orgánom Sboru národnej bezpečnosti
(2)
Ustanovení odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo
ani štátom uložená povinnosť mlčanlivosti.
§ 9
Posudzovanie predbežných otázok
(1)
Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú,
samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného
štátneho orgánu alebo rozhodnutie spoločenskej organizácie, ktoré táto organizácia
vydala pri plnení úloh štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím
viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky
týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach.
Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak nie je
príslušné konanie doteraz v behu, navrhne prokurátor jeho začatie.
§ 10
Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní
(1)
Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby
požívajúce diplomatické imunity a výsady.
(2)
Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci
orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie
ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní
záväzné.
§ 11
Neprípustnosť trestného stíhania
(1)
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí
byť zastavené,
a)
ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,
b)
ak je trestné stíhanie premlčané,
c)
ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (§ 10), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona treba súhlas, ak taký súhlas nebol
oprávneným orgánom daný,
d)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
e)
proti tomu, kto zomrel,
f)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom
konaní zrušené,
g)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozhodnutím miestneho ľudového súdu, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
alebo
h)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo
v predpísanom konaní zrušené.
(2)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo
b) sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie
o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného
poučiť.
§ 12
Výklad niektorých pojmov
(1)
Orgánmi činným v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávacie
orgány, ako aj orgán vykonávajúci objasňovanie.
(2)
Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský
obvodový súd, vyšší vojenský súd a najvyššie súdy.
(3)
Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, prípadne iný
súd s rovnakou pôsobnosťou a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné,
aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj
Mestský súd v Prahe a Mestský súd v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení
nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský súd.
(4)
Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor,
prípadne iný prokurátor s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení
nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor; kde tento zákon hovorí o krajskom
prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor v Prahe a mestský prokurátor v
Bratislave, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský
prokurátor.
(5)
Stranou sa rozumie ten, proti ktorému sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba
a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský obžalobca, prípadne
spoločenský obhajca; rovnaké postavenie ako strana má aj iná osoba, na ktorej návrh
alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok.
(6)
Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.
(7)
Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(8)
Odsúdeným je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť.
(9)
Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania
od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení
trestného stíhania a prípravným konaním úsek od začatia trestného stíhania do podania
obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania.
(10)
Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým i prečin, pokiaľ z povahy
veci nevyplýva niečo iné.
(11)
Kde tento zákon hovorí o obžalobe, rozumie sa tým i návrh na potrestanie, pokiaľ
z povahy veci nevyplýva niečo iné.
(12)
Pokiaľ tento zákon hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa tým podľa povahy veci Najvyšší
súd Československej socialistickej republiky, Najvyšší súd Českej socialistickej republiky
alebo Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky.
(13)
Pokiaľ tento zákon hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie sa tým podľa povahy
veci generálny prokurátor Československej socialistickej republiky, generálny prokurátor
Českej socialistickej republiky alebo generálny prokurátor Slovenskej socialistickej
republiky.
(14)
Kde tento zákon hovorí o Ministerstve spravodlivosti, rozumie sa tým v odbore vojenského
súdnictva Ministerstvo národnej obrany; kde hovorí o ministrovi spravodlivosti, rozumie
sa tým v odbore vojenského súdnictva minister národnej obrany.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý oddiel
Právomoc a príslušnosť súdov
§ 13
Výkon trestného súdnictva
Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, Najvyšší súd
Českej socialistickej republiky, Najvyšší súd Slovenskej socialistickej republiky,
vojenské súdy a Najvyšší súd Československej socialistickej republiky.
Právomoc vojenských súdov
§ 14
(1)
Právomoci vojenských súdov podliehajú
a)
vojaci v činnej službe,
b)
príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje osobitný
zákon, ak sú v činnej službe,
c)
osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,
d)
osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,
e)
vojnoví zajatci.
(2)
Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej
služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili
v služobnej rovnošate.
(3)
Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby
a)
pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.),
b)
pre trestné činy vyzvedačstva (§ 105 Tr. zák.), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106, 107, 107a Tr. zák.) a vyzvedačstva a ohrozenia štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej
sústavy (§ 108 Tr. zák.), ak bol nimi ohrozený zvlášť dôležitý záujem obrany vlasti.
§ 15
(1)
Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.
(2)
Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá
podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd
môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v
§ 14 ods. 3 - postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať
obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému
súdu postúpiť nemôže.
Vecná príslušnosť
§ 16
Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd.
§ 17
(1)
Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, pokiaľ na ne zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov, alebo
pokiaľ za ne možno uložiť trest smrti. O trestnom čine teroru, záškodníctva, sabotáže,
podvracania republiky a poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy a o trestných
činoch podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak
je dolná hranica trestu nižšia.
(2)
Vyšší vojenský súd koná v prvom stupni tiež o trestných činoch funkcionárov, pre
ktoré bol určený.
Miestna príslušnosť
§ 18
(1)
Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2)
Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie
súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje; ak sa nedajú tieto
miesta zistiť alebo sú mimo územia Československej socialistickej republiky, vykonáva
konanie súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.
§ 19
(1)
Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených sborov, ktorí
konajú službu u súčasti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.
(2)
Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených sborov vykonáva
vojenský súd, ktorý bol určený na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov.
Spoločné konanie
§ 20
(1)
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.
(2)
Spoločné konanie o trestnom čine a prečine, o ktorých by mal konať samosudca, a o
trestnom čine, o ktorom patrí konať senátu, koná senát.
(3)
Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný
čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských
súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.
Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej strane
a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije.
§ 21
(1)
Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný na konanie aspoň o jednom
z trestných činov.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný na konanie proti páchateľovi trestného
činu alebo o najťažšom trestnom čine.
§ 22
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva
konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola
vec postúpená nepríslušným súdom.
§ 23
Vylúčenie a spojenie veci
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom
z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Príslušnosť súdu , ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec,
o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3)
Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a
rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
§ 24
Spory o príslušnosť
Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.
Odňatie a prikázanie veci
§ 25
(1)
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Odňať vec, o ktorej patrí konať súdu so sídlom v Českej socialistickej republike,
a prikázať ju súdu v Slovenskej socialistickej republike alebo naopak, možno len vtedy,
ak s odňatím a prikázaním veci súhlasí najvyšší súd republiky, v ktorej má sídlo súd,
ktorému sa vec odníma.
Druhý oddiel
Pomocné osoby
§ 27
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie
zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca
úkon.
Tlmočník
§ 28
Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený neovláda jazyk,
v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť súčasne zapisovateľom.
§ 29
(1)
O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve
odoprieť výkon tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred výkonom
tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon
platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní
pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
Tretí oddiel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní
§ 30
(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovateľ
a vyhľadávací orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre
jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich
obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému
v tomto konaní.
(2)
Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej
veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, spoločenský obžalobca,
obhajca, spoločenský obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.
(3)
Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil
rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom
orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal k nemu
súhlas alebo pokyn.
§ 31
(1)
O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda súdu, ak ide o predsedu súdu, predseda
nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán, a to na podklade
oznámenia osoby, o ktorej vylúčenie ide, alebo na podklade námietky niektorej zo strán.
Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby, o ktorých vylúčenie
ide, len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(2)
Ak sudca, o ktorého vylúčenie ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu, bez toho
aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom.
Štvrtý oddiel
Obvinený
§ 32
Obvinený
§ 33
Práva obvineného
(1)
Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,
a k dôkazom o nich, uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy
a podávať opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť. Ak je
vo väzbe, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; vyšetrovateľ mu taký
rozhovor umožní. Ak je však dôvodom väzby obava, že obvinený bude mariť vyšetrovanie
(§ 67 písm. b)) a ak sa doteraz neprikročilo k oboznamovaniu s výsledkami vyšetrovania, na rozhovor
bez prítomnosti tretej osoby je potrebný súhlas vyšetrovateľa. Obvinený, ktorý nemá
dostatočné prostriedky ,aby uhradil trovy obhajoby, má nárok na bezodplatnú obhajobu.
Tieto práva patria obvinenému aj vtedy, ak je osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.
(2)
Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť
a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
§ 34
Zákonný zástupca obvineného
Zákonný zástupca osoby, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä
zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže
zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať
i proti vôli obvineného.
Piaty oddiel
Obhajca
§ 35
Obhajca
(1)
Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Ak ide v odbore vojenského súdníctva
o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu
rozhodnúť, že v nej môže byť obhajcom len dôstojník justície v činnej službe, zaradený
vo vojenskom súdnictve; ten má potom pri výkone obhajoby všetky práva a povinnosti
obhajcu a je oslobodený od služobnej podriadenosti.
(2)
Obhajcom v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho
tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom.
Týchto advokátov vyberajú ústredné orgány advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch
upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy.
(3)
Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň
predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.
§ 36
Nutná obhajoba
(1)
Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,
a)
ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave (§ 116 ods. 2),
b)
ak je osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená,
c)
ak ide o konanie proti mladistvému, alebo
d)
ak ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovateľ
alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné
chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(3)
Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.
(4)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny, v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o uložení ochranného liečenia, pokiaľ nejde o ochranné liečenie protialkoholické,
a v stannom konaní.
§ 37
Zvolený obhajca
(1)
Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný
zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ,
osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený je osoba, ktorá je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
môžu tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.
(2)
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou
zvolený, zvoliť obhajcu iného.
Ustanovený obhajca
§ 38
(1)
Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (§ 36), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak uplynie táto lehota márne, bude mu obhajca
ustanovený.
(2)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,
spravidla obhajca spoločný.
§ 39
Ak treba ustanoviť obhajcu, oznámi to vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu
advokátskej poradni; obhajcu ustanoví jej vedúci. V prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 druhá veta ustanoví obhajcu prokurátor alebo predseda senátu.
§ 40
Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť
obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený
a namiesto neho ustanovený obhajca iný.
§ 41
Povinnosti a práva obhajcu
(1)
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na
obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať
sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného
zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a
rozhodnutiu veci.
(2)
Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať
za neho žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích a vyhľadávacích úkonov.
S obvineným, ktorý je vo väzbe, je oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 1.
(3)
Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých
sa môže zúčastniť obvinený.
(4)
Ak je obvinený osoba, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch
2 a 3 vykonávať aj proti vôli obvineného.
(5)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč,
zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca
oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
Šiesty oddiel
Zúčastnená osoba
§ 42
(1)
Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba),
musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní
a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a
poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.
(3)
Ak zúčastnená osoba je osoba, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona
jej zákonný zástupca.
Siedmy oddiel
Poškodený
Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
§ 43
(1)
Ten, komu sa trestným činom ublížilo na zdraví, spôsobila sa majetková, morálna alebo
iná škoda (poškodený), má právo robiť návrhy na doplnenie dokazovania, nazerať do
spisov (§ 65), zúčastniť sa hlavného pojednávania a verejného zasadnutia konaného o odvolaní a
pred skončením konania sa k veci vyjadriť.
(2)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie
na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje.
(3)
Návrh podľa odseku 2 môže urobiť i prokurátor, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti,
socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená
škoda na majetku v socialistickom vlastníctve.
§ 44
(1)
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako
spoluobvinený.
(2)
Účasť poškodeného je vylúčená v stannom konaní. V konaní o trestných činoch patriacich
do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.
(3)
Návrh podľa § 43 ods. 2 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom
konaní.
§ 45
(1)
Ak je poškodená osoba osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona
jej zákonný zástupca.
(2)
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho
nástupcu.
§ 46
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť
mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného
§ 47
(1)
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej
trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky
škody zaistiť na majetku obvineného.
(2)
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému
sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa pritom spravidla uložia do úschovy na
štátnom notárstve. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení štátnemu
notárstvu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi,
aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve.
(3)
Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.
Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov
postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny
z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu
dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.
(4)
O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní
prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní prokurátor nárok zaistí i bez
návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií
alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom
vlastníctve.
(5)
Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,
pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1 zruší.
§ 48
(1)
Zaistenie sa zruší,
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b)
ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)
ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
(2)
Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo
nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú
sa zo zaistenia.
§ 49
Proti rozhodnutiu podľa § 47 a 48 je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie
alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.
Ôsmy oddiel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
§ 50
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť
na právne úkony nie je obmedzená, a občiansky bezúhonná; na hlavnom pojednávaní a
na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok,
znalec alebo tlmočník.
(3)
Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti,
môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že sa v nej môže splnomocniť len
dôstojník justície v činnej službe zaradený do vojenského súdnictva.
(4)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú
skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť len osoba, ktorá sa môže
oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku. Ak je takým splnomocnencom
advokát, použije sa obdobne ustanovenie § 35 ods. 2.
§ 51
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu
alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež
oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba
alebo poškodený.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
§ 52
Spôsob vykonávania úkonov trestného konania
Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými
tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať
ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.
Prvý oddiel
Dožiadanie
§ 53
(1)
Súd, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony
trestného konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé
úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa a vyhľadávacieho
orgánu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu
alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne posúdenie
veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.
(2)
Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním
okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; Najvyšší súd môže to urobiť
aj dožiadaním krajského súdu.
(3)
Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať
aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode má byť
úkon vykonaný.
§ 54
(1)
V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná pre riadne
vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti,
v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa
toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné
úkony, najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené,
ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.
(2)
Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu
senátu.
Druhý oddiel
Zápisnica
§ 55
Spisovanie zápisnice
(1)
O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne
po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a)
pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu, vykonávajúceho úkon,
b)
miesto, čas a predmet úkonu,
c)
meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán,
meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone
zúčastnili,
d)
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie
zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí
pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie
o tomto doručení,
e)
návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)
námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2)
Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo
verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým
výpovediam.
(3)
Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom
z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo
tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.
(4)
V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam,
ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie
priebehu konania možno v prípade potreby použiť aj iný vhodný prostriedok. Pomôcku
na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať a v zápisnici poznamenať, kde je
uložená.
§ 56
Podpisovanie zápisnice
(1)
Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda
senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej
sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu.
Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu
zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať,
uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.
(2)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom
pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu.
Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod,
prečo podpis odpadol.
§ 57
Oprava zápisnice
(1)
O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí
a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice
nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava
sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.
§ 58
Zápisnica o hlasovaní
(1)
V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1)
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)
mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.
(2)
Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania,
pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.
(3)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(4)
Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie
len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda
senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti
pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť
zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.
(5)
Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa
senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez
prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že
k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
Tretí oddiel
Podanie
§ 59
(1)
Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno
ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, alebo ďalekopisom.
(2)
Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za
ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o
dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným
alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol
v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa
získal podklad pre ďalšie konanie.
(3)
Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd
bez odkladu prokurátorovi.
Štvrtý oddiel
Lehoty
§ 60
Počítanie lehôt
(1)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty.
(2)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa
lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3)
Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty
najbližší budúci pracovný deň.
(4)
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a)
podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu
orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)
urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)
urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe u jeho
náčelníka,
d)
urobené u náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo
väzbe alebo v treste, alebo
e)
urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u ktoréhokoľvek okresného
prokurátora.
§ 61
Navrátenie lehoty
(1)
Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného
prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie
lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak
nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie
proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote osem dní od doručenia uznesenia
o povolení navrátenia lehoty.
(2)
Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia
lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na
podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
Piaty oddiel
Doručovanie
§ 62
Všeobecné ustanovenie
(1)
Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.
(2)
V prípade potreby možno požiadať o doručenie orgán miestneho národného výboru a v
prípadoch obzvlášť naliehavých, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti
pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie
vylúčené, alebo pri nebezpečenstve, že prieťah v doručovaní povedie ku zmareniu konania,
aj orgán Sboru národnej bezpečnosti.
(3)
Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručí sa inej dorastenej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.
(4)
Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore
a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje
za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5)
Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v
ich bytoch sa predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie.
§ 63
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,
c)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací
orgán z dôležitých dôvodov nariadi.
(2)
Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú na oznámení. Ak zostane i nový pokus o
doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte alebo na miestnom národnom výbore
a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát
zásielku do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(3)
Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie,
b)
obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie,
c)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací
orgán z dôležitých dôvodov nariadi.
(4)
Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne
vyznačiť.
§ 64
Odopretie prijatia
(1)
Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom
a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2)
Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, ktorý
písomnosť odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za
doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta
upozorniť.
Šiesty oddiel
Nazeranie do spisov
§ 65
(1)
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský
obžalobca a spoločenský obhajca majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice
o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia
obvinenej osoby, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, poškodeného alebo zúčastnenej osoby. Iné osoby tak môžu
robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora, vyšetrovateľa
alebo vyhľadávacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.
(2)
V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán nazretie
do spisu zo závažných dôvodov odoprieť. Závažnosť dôvodov, z ktorých nazretie do spisu
odoprel vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, je na žiadosť osoby, ktorej sa nazretie
odoprelo, prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Nazretie do spisu nemožno odoprieť
obvinenému a obhajcovi, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami
vyšetrovania, a ak ide o vyhľadávanie, len čo boli obvinený a jeho obhajca upozornení
na možnosť preštudovať spisy [§ 169 písm. b)].
(3)
(4)
Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením
predchádzajúcich odsekov dotknuté.
(5)
Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované
štátne, hospodárske a služobné tajomstvo.
Siedmy oddiel
Poriadková pokuta
§ 66
(1)
Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie, alebo sa voči súdu, prokurátorovi
alebo vyšetrovateľovi, vyhľadávaciemu orgánu alebo orgánu konajúcemu objasňovanie
správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz daný
mu podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán, v objasňovaní orgán konajúci objasňovanie
potrestať poriadkovou pokutou do 500 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak sa dopustí takého konania príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v
činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa kázenského poriadku.
(3)
Ak sa dopustí takého konania osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia
slobody, môže sa prenechať náčelníkovi nápravného zariadenia, aby ju potrestal disciplinárne.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý oddiel
Väzba
§ 67
Dôvody väzby
Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú
obavu,
a)
že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo zamestnanie
alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b)
že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
§ 68
Rozhodnutie o väzbe
§ 69
Príkaz na dodanie do väzby
(1)
Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz, aby obvinený bol
dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.
(2)
Dodanie vykonajú na podklade príkazu orgány Sboru národnej bezpečnosti, ktoré sú
tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
(3)
Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie
o väzbe.
§ 70
Upovedomenie o vzatí do väzby
O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného,
ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo
ozbrojeného sboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.
Trvanie väzby
§ 71
(1)
Väzba v prípravnom konaní, včítane konania podľa desiatej hlavy, môže trvať najviac
dva mesiace. Predĺžiť túto lehotu môže len nadriadený prokurátor.
(2)
Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa, v ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody
obvineného.
§ 72
(1)
Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom období trestného
stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú; ak odpadne dôvod väzby, musí byť obvinený hneď
prepustený na slobodu.
(2)
Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. O jeho žiadosti musí
súd a v prípravnom konaní prokurátor neodkladne rozhodnúť. Ak bola žiadosť obvineného
zamietnutá, môžu ju, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich
dní.
(3)
Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom
o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.
§ 73
Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného
(1)
Ak tu je len dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a) alebo c) a organizácia uvedená v § 4 ods. 1 ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie sa obvineného a za to, že sa na vyzvanie
ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovateľovi, môže orgán rozhodujúci o
väzbe, ak považuje záruku so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného
prípadu za dostatočnú, ju prijať a ponechať obvineného na slobode alebo ho na slobodu
prepustiť.
(2)
Rovnako môže orgán rozhodujúci o väzbe postupovať, ak tu je len dôvod väzby uvedený
v § 67 písm. a) a obvinený dá písomný sľub, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo
k vyšetrovateľovi a že každú zmenu svojho pobytu vopred ohlási, ak považuje orgán
so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu sľub za dostatočný.
§ 74
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.
(2)
Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného
z väzby. Ak však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia bol prítomný, má jeho
sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia;
ak ide o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný
účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku.
Druhý oddiel
Zadržanie
§ 75
Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť,
môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však
povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez odkladu ohlásiť a najneskoršie do 48
hodín od zadržania obvineného odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na slobodu. Spolu
s obvineným odovzdá prokurátorovi i odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, a
prípadne i ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby mohol rozhodnúť o väzbe.
§ 76
Zadržanie podozrivej osoby
(1)
Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby
(§ 67), vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán v naliehavých prípadoch zadržať, i keď proti
nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa § 169. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie
vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak
bola táto osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
(2)
Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to
nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie
dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi
alebo orgánu Sboru národnej bezpečnosti; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže
tiež odovzdať najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno
zadržaného takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď
oznámiť.
(3)
Orgán, ktorý zadržanie vykonal, spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí
miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné
údaje zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje
orgán, ktorý prevzal osobu zadržanú podľa odseku 2.
(4)
Orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto
osobu neodkladne vyslúchne a prepustí ju na slobodu, ak bude podozrenie rozptýlené
alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu,
je tento orgán povinný odovzdať ju najneskoršie do 48 hodín od zadržania alebo prevzatia
spolu s dôkazným materiálom prokurátorovi.
(5)
Na ustanovenie § 91, 92, 93 a 95 treba primerane dbať i vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď proti nej
nebolo ešte vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa § 169.
§ 77
Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe
Ak nenariadil prokurátor prepustiť zadržanú osobu podľa predchádzajúcich ustanovení
na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (§ 75) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (§ 76 ods. 3), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná,
rozhodnúť podľa § 68 o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu.
Tretí oddiel
Vydanie a odňatie veci
§ 78
Povinnosť na vydanie veci
(1)
Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť
súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu; ak ju treba pre
účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri
vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako
aj na iné následky nevyhovenia (§ 66).
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti,
o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti
zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).
(3)
Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,
vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán.
§ 79
Odňatie veci
(1)
Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri
sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora,
vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán
potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho
na podklade príkazu orgán Sboru národnej bezpečnosti.
(3)
Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací
orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa
odklad.
(4)
K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.
(5)
Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej
alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.
(6)
Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal,
hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.
Vrátenie veci
§ 80
(1)
Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná alebo podľa § 79 odňatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje
právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach
sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok,
sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.
(2)
Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku
1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve.
Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných
vecí.
(3)
Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,
vyšetrovateľ alebo vyhľadácí orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako
aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 81
(1)
Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal
trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného,
vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného
najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šesť mesiacov
od vyhlásenia.
(2)
Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje
sa podľa § 80 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo
skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec,
ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie
veci, vec sa odovzdá národnému výboru, ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté
právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3)
Ak ide o vec bezcennú, možno ju zničiť a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať
národnému výboru na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez predchádzajúceho vyhlásenia
opisu.
(4)
Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Proti uzneseniu o vydaní
veci, odovzdaní veci národnému výboru na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Domová a osobná prehliadka
§ 82
Dôvody domovej a osobnej prehliadky
(1)
Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej
miestnosti alebo v priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo
že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.
(2)
Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe
vec dôležitú pre trestné konanie.
(3)
U osoby zadržanej a u osoby, ktorá má byť dodaná alebo ktorá sa berie do väzby, možno
vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo
inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.
§ 83
Príkaz na prehliadku
(1)
Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom
konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací
orgán k tomu potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku
musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka
vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.
(2)
Ak nevykoná domovú alebo osobnú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na
jeho príkaz orgán Sboru národnej bezpečnosti.
(3)
Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací
orgán alebo orgán Sboru národnej bezpečnosti vykonať domovú alebo osobnú prehliadku
len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad,
alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz
na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku
v prípadoch uvedených v § 82 ods. 3.
§ 84
Predchádzajúci výsluch
Domovú alebo osobnú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho,
u koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, keď sa výsluchom nedosiahlo ani
dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehliadke.
Predchádzajúci výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno
vykonať okamžite.
§ 85
Výkon prehliadky
(1)
Orgán vykonávajúci domovú prehliadku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa prehliadka
vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti účasť pri prehliadke.
O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.
(2)
K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.
Orgán vykonávajúci prehliadku sa preukáže svojím oprávnením.
(3)
V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom
výsluchu, prípadne označiť dôvody, prečo dodržané neboli. Ak došlo pri prehliadke
k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice tiež údaje uvedené v § 79 ods. 5.
(4)
Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý ju vykonal, hneď , a
ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej písomné potvrdenie o jej výsledku,
ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pri prehliadke vydané alebo odňaté, alebo odpis
zápisnice.
Piaty oddiel
Zadržanie a otvorenie zásielok
§ 86
Zadržanie zásielok
(1)
Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah
nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného
alebo sú pre neho určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci
ich prepravu vydali; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje k tomu predchádzajúci
súhlas prokurátora.
(2)
V prípade, že sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, môže prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora nariadiť,
aby mu pošta alebo podnik vykonávajúci dopravu zásielok vydali zásielku, pri ktorej
je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo že s takým trestným
činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné
zistiť jej obsah.
(3)
Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 môže byť preprava zásielky zadržaná na
príkaz vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho alebo i orgánu Sboru národnej bezpečnosti,
ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad.
Ak nedôjde pošte alebo podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok v takom prípade do
troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho
orgánu, aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta alebo podnik prepravu zásielok ďalej
zdržovať.
§ 87
Otvorenie zásielok
(1)
Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo
vyhľadávací orgán; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci
súhlas prokurátora.
(2)
Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému
z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava,
že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka
ku spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie
je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.
(3)
Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo
sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal.
PIATA HLAVA
DOKAZOVANIE
§ 89
Všeobecné ustanovenie
(1)
V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,
a)
či sa stal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin,
b)
či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,
c)
okolnosti, ktoré majú vplyv na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
d)
okolnosti závažné pre posúdenie osobných pomerov páchateľa,
e)
okolnosti umožňujúce určenie povahy a výšky škody spôsobenej trestným činom,
f)
okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.
(2)
Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede
obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie
a ohliadka.
Prvý oddiel
Výpoveď obvineného
§ 90
Predvolanie a predvedenie
(1)
Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného
ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní upozornený.
(2)
Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné
pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.
(3)
O predvedenie treba požiadať príslušný orgán Sboru národnej bezpečnosti; ak však
ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu,
prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka
ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa
alebo náčelníka.
Výsluch obvineného
§ 91
(1)
Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol pokiaľ možno úplný a jasný obraz
o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie
byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.
Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať
a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.
(2)
Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.
§ 92
(1)
Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho rodinné, majetkové
a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia
a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.
(2)
Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle
opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie
zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3)
Obvinenému môžu sa klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,
nejasnosti a rozporov. Otázky musia sa klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania
klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.
§ 93
(1)
Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok,
ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí
sa v zápisnici poznamenať.
(2)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,
aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými
osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.
(3)
Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal
potrebný počet slov; k tomu nesmie však byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený
je však povinný vždy trpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.
§ 94
(1)
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo
spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto
osobám tvárou v tvár.
(2)
Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.
§ 95
(1)
Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho,
v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2)
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica
po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná;
obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané
opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.
(3)
Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému
pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.
Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti
pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.
Druhý oddiel
Svedkovia
§ 97
Povinnosť svedčiť
Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je
známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné
konanie.
§ 98
Predvolanie a predvedenie
Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví,
môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených
síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka,
aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne aby ho dal predviesť.
§ 99
Zákaz výsluchu
(1)
Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré
je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným
orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu
vážnu škodu.
(2)
Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú
povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom
alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.
(3)
Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného
činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa trestného zákona.
§ 100
Právo odoprieť výpoveď
(1)
Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v pokolení priamom, jeho
súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je
v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných
obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede
týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
(2)
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom,
ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.
(3)
Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého
sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa trestného zákona.
Výsluch svedka
§ 101
(1)
Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému,
poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o tom,
že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame
svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede.
Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba ju poučiť primerane
na jej vek.
(2)
Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám
a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi
sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel
okolnosti nim uvádzané.
(3)
Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,
nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté
okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.
(4)
Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal
potrebný počet slov.
§ 102
(1)
Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých
oživovanie v pamäti by so zreteľom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný
a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke
tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie
pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom
na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu
vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní
i rodičia.
(2)
V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.
V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice
i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a
úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým
vyslúchaná osoba vypovedala.
§ 103
Ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95 o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka.
§ 104
Svedočné
(1)
Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné).
Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom,
čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.
(2)
Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Tretí oddiel
Znalci
Pribranie znalca
§ 105
(1)
Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,
priberie sa znalec. Namiesto pribrania znalca možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch
s potvrdením alebo odborným vyjadrením príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet
pochybností.
(2)
Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov.
Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu (§ 116). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomrelého
ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.
§ 106
Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo
ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený o
význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch
krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku.
§ 107
Príprava posudku
(1)
Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisu a vymedzia
sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov
a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť
do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri
výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého
vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi napred objasnené okolnosti
potrebné na podanie posudku.
(2)
Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne.
§ 108
Výsluch znalca
(1)
Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a
ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu
do zápisnice.
(2)
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,
podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov
rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne.
(3)
V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyšetrovateľ a vyhľadávací
orgán ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku
pochybnosti.
§ 109
Vady posudku
Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba
požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa znalec iný.
§ 110
Posudok ústavu
(1)
Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie,
možno požiadať štátny orgán alebo štátny ústav, aby sám podal posudok alebo preskúmal
posudok podaný znalcom.
(2)
Štátny orgán alebo štátny ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok
vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom
by bolo treba pribrať dvoch znalcov (§ 105 ods. 2), uvedie štátny orgán alebo štátny ústav v posudku dve takéto osoby.
§ 111
Použitie osobitných predpisov o znalcoch
(1)
O ustanovovaní znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve
odoprieť vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred vykonaním
znaleckého úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné)
platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Vecné a listinné dôkazy
§ 112
(1)
Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné
predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom
na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.
(2)
Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú
skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.
Piaty oddiel
Ohliadka
§ 113
Účel ohliadky a zápisnica o nej
(1)
Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité
pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.
(2)
Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú
sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.
§ 114
Prehliadka tela a iné podobné úkony
(1)
Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na
jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže
ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.
(2)
Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,
povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo
u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.
(3)
Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je
osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.
(4)
O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť s upozornením
na následky nevyhovenia (§ 66).
§ 115
Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia
(1)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestnými činom, musí byť mŕtvola
prehliadnutá a pitvaná. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom
prokurátora. O tom rozhodne prokurátor alebo vyšetrovateľ s najväčším urýchlením.
(2)
Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
Vyšetrenie duševného stavu
§ 116
(1)
Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z
odboru psychiatrie.
(2)
Ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora nariadiť, aby osoba obvinená z trestného
činu bola pozorovaná v zdravotníckom ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, tiež v
osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(3)
Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosť alebo zmenšenej
príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
§ 117
Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba
podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora túto lehotu predĺžiť, nie však viac ako
o mesiac. Proti predĺženiu lehoty je prípustná sťažnosť.
§ 118
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno
znalecky vyšetriť i duševný stav svedka. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa
§ 116 ods. 2 nie je však prípustné.
ŠIESTA HLAVA
ROZHODNUTIA
§ 119
Spôsob rozhodovania
(1)
Súd rozhoduje rozsudkom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch
rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.
(2)
Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo
iné, uznesením.
Prvý oddiel
Rozsudok
Obsah rozsudku
§ 120
(1)
Rozsudok po úvodných slovách „V mene republiky“ musí obsahovať
a)
označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, a ak nejde o rozsudok pléna Najvyššieho súdu,
aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b)
deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)
výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
odôvodnenie a
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta
narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to,
aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských
súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.
(3)
Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,
musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré
odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
§ 121
Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd tiež výrok
a)
o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (§ 43 ods. 2),
b)
o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní rozhodnuté.
§ 122
(1)
Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,
podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,
a to prípadne s poukazom na prijatú záruku spoločenskej organizácie. Ak bol uložený
trest, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o
tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne na aké podmienky je viazaný. Ak
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe
výkonu tohto trestu (§ 39a, 81 Tr. zák.). Ak je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať
do rozsudku.
(2)
Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v
§ 226 sa oslobodenie spod obžaloby opiera.
§ 123
Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na podklade odvolania,
sťažnosti pre porušenie zákona alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme
do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvis týchto
výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
§ 124
V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z
ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahradzuje ho výrokom o súhrnnom treste.
§ 125
V odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú, a prečo nevyhovel
návrhu na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako súd vzal do
úvahy obhajobu a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Výrok o treste treba odôvodniť
z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a osobných pomerov páchateľa.
Ak bol do rozsudku pojatý výrok, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom,
treba i tento výrok odôvodniť. Ak ponúkla spoločenská organizácia prevzatie záruky
za nápravu páchateľa, musí súd v rozsudku vyložiť, aké stanovisko k ponuke zaujal,
a svoje stanovisko odôvodniť. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť
i tieto výroky.
Porada a hlasovanie o rozsudku
§ 126
Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä,
a)
či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,
c)
či tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e)
či trestnosť skutku nezanikla,
f)
či prijíma záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu obžalovaného,
g)
či a aký trest má byť obžalovanému uložený,
h)
či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu,
ch)
či a aké ochranné opatrenie má byť uložené.
§ 127
(1)
Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov zúčastnivších sa pojednávania, ktoré
rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný. O obsahu porady
treba zachovať mlčanlivosť.
(2)
Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú
sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,
až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia,
rozhodne sa o tom hlasovaním.
(3)
Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.
Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie
spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(4)
Sudcovia, ktorí vykonávajú svoju funkciu popri svojom zamestnaní, hlasujú pred ostatnými
sudcami. Sudcovia mladší hlasujú pred staršími a na vojenských súdoch a u vojenského
kolégia Najvyššieho súdu sudcovia hodnosťou nižší pred sudcami s hodnosťou vyššími.
Predseda senátu hlasuje naposledy.
(5)
O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58).
§ 128
Vyhlásenie rozsudku
(1)
Rozsudok treba vždy vyhlásiť ; vyhlasuje ho predseda senátu.
(2)
Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene republiky“, úplné znenie výroku, aspoň podstatná
časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode
s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.
(3)
Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;
ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri
dni.
§ 129
Vyhotovenie rozsudku
(1)
Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom
rozsudku, tak ako bol vyhlásený.
(2)
Ak nebol rozsudok písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich
dní po vyhlásení predseda senátu. Môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu,
ktorý bol členom senátu.
(3)
Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť
pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca. Ak ide
o samosudcu, vyhotoví rozsudok sudca určený predsedom súdu.
(4)
Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže
predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše
ho za neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená.
§ 130
Doručenie rozsudku
(1)
Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.
(2)
Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.
(3)
Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku
len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.
(4)
Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca,
doručí sa odpis rozsudku aj spoločenskej organizácii, ktorá ho vyslala.
§ 131
Oprava vyhotovenia rozsudku
(1)
Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné
zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku tak, aby vyhotovenie bolo
v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i súd vyššieho
stupňa.
(2)
Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.
(3)
Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(4)
Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná ako na vyhotovení rozsudku,
tak i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.
§ 132
Oprava odpisu rozsudku
(1)
Nesprávnosti, ku ktorým došlo v odpisoch rozsudku, opraví predseda senátu osobitným
uznesením, tak aby odpisy boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.
(2)
Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený chybný odpis
rozsudku.
(3)
Oprava sa urobí na všetkých chybných odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým
boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.
§ 133
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu
niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo
dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti
uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba
osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.
Druhý oddiel
Uznesenie
§ 134
Obsah uznesenia
(1)
Uznesenie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,
b)
deň a miesto rozhodnutia,
c)
výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
odôvodnenie a
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti,
ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,
ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne
úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona.
§ 135
Vyhlásenie uznesenia
Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti
osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom
pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.
§ 136
Vyhotovenie uznesenia
(1)
Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob
vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.
(2)
Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici
o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej
osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis
zápisnice.
§ 137
Oznamovanie uznesenia
(1)
Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala
svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí
buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením
odpisu uznesenia.
(2)
Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,
že uznesenie bolo vyhlásené buď tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;
ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.
Ak ide o osobu, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa
uznesenie jej zákonnému zástupcovi.
(3)
Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie,
proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho
zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo
na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému,
tak aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosti na právne
úkony nie je obmedzená.
(4)
Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej
sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,
vždy v odpise doručí.
§ 138
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.
Tretí oddiel
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
§ 139
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
(1)
Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,
a)
ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,
b)
ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak
aa) odvolanie v lehote podané nebolo,
bb) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo
cc) podané odvolanie bolo zamietnuté.
(2)
Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni
tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Taktiež
odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok
u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.
(3)
Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou
žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia
o tejto žiadosti.
§ 140
Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia
(1)
Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,
a)
ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b)
ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak
aa) sťažnosť v lehote podaná nebola,
bb) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(2)
Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti
nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.
(3)
Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má
odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných
častiach, ak ich možno oddeliť.
(4)
Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola
podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až
do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.
SIEDMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ
§ 141
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2)
Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu.
Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to
zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Proti uzneseniu generálneho
prokurátora a Najvyššieho súdu sťažnosť nie je prípustná.
(3)
Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 142
Oprávnené osoby
(1)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo
dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje;
proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to i v prospech obvineného.
(2)
Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného
aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
§ 143
Lehota a miesto na podanie
(1)
Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch
dní od oznámenia uznesenia (§ 137); ak sa uznesenie oznamuje ako obvinenému, tak i jeho zákonnému zástupcovi alebo
obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(2)
Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 142 ods. 2 môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým
istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.
§ 144
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1)
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2)
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo.
Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.
Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tomto prípade
plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola
vzatá späť.
(4)
Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný
na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán,
proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda
senátu.
§ 145
Dôvody sťažnosti
(1)
Uznesenie možno napadnúť
a)
pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, alebo
b)
pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
(2)
Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 146
Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
(1)
Orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa nedotkne
zmena pôvodného uznesenia práv inej osoby. Ak ide o uznesenie vyšetrovateľa alebo
vyhľadávacieho orgánu, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo
na jeho pokyn, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán sám sťažnosti vyhovieť len
s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.
(2)
Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti
sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie
a)
vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad vyšetrovaním
dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas
alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b)
prokurátor nadriadenému prokurátorovi,
c)
predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského
súdu Najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe,
ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá.
§ 146a
Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení osôb alebo majetku
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým
a)
prokurátor vzal obvineného do väzby alebo zamietol žiadosť obvineného o prepustenie
z väzby,
b)
prokurátor alebo vyšetrovateľ nariadil, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom
ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, v osobitnom oddelení nápravného zariadenia
(§ 116),
c)
prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného (§ 47),
d)
prokurátor zaistil majetok obvineného (§ 347),
rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor alebo vyšetrovateľ, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, a to spravidla do piatich dní.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu
§ 147
(1)
Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a)
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať
sťažnosť, a
b)
konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.
(2)
Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť
výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej
časti uznesenia.
§ 148
(1)
Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
a)
ak nie je prípustná,
b)
ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala
alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)
ak nie je dôvodná.
(2)
Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení
uznesenia.
§ 149
(1)
Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa
povahy veci potrebné nové rozhodnutie, buď
a)
rozhodne vo veci sám, alebo
b)
uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby o veci znovu konal
a rozhodol.
(2)
Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže tiež,
ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia
vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné stíhanie
bolo zastavené až po nariadení hlavného pojednávania (§ 223 a 231). Ustanovenie § 191 platí aj tu.
(3)
Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo
ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (§ 147 ods. 2), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.
(4)
Ak vada záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný,
môže nadriadený orgán, bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď
ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby
o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(5)
Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec
bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu
alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
(6)
Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní
viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať
úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
§ 150
(1)
Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech
osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.
(2)
Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech
aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie tiež v prospech tohto spoluobvineného.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové
prejednanie a rozhodnutie.
ÔSMA HLAVA
TROVY TRESTNÉHO KONANIA
§ 151
Trovy trestného konania, ktoré znáša štát
Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania znáša
štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani
výdavky spôsobené pribraním obhajcu a splnomocnenca.
Povinnosť na náhradu trov trestného konania
§ 152
(1)
Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu
a)
trovy spojené s výkonom väzby,
b)
trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a
c)
paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
(2)
Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a spôsob úhrady týchto
trov určí minister republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov.
(3)
Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) určí minister spravodlivosti vyhláškou.
(4)
Úhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu
odňatia slobody.
§ 153
(1)
Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania, je povinný štátu nahradiť trovy
konania o tomto návrhu, a to paušálnou sumou, ktorú určí minister spravodlivosti vyhláškou.
(2)
Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán poverený starostlivosťou
o mládež.
§ 154
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému
bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné
uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, včítane trov vzniknutých
pribraním splnomocnenca.
Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške
§ 155
(1)
O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (§ 154), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby (§ 152 ods. 1 písm. a)] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 156
Ak trovy určené paušálnou sumou (§ 152 ods. 1 písm. c) a § 153 ods. 1) neboli zaplatené kolkovanými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti
rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.
DRUHÁ ČASŤ
Vyšetrovanie a vyhľadávanie trestných činov a objasňovanie prečinov
§ 157
Všeobecné ustanovenie
Prokurátor, vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán a orgán vykonávajúci objasňovanie sú povinní
organizovať svoju činnosť tak, aby účinne prispievali k včasnosti a dôvodnosti trestného
stíhania.
DEVIATA HLAVA
POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA
§ 158
(1)
Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán sú povinní prijímať oznámenia o trestných
činoch a čo najrýchlejšie ich vybavovať; pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti
za vedome nepravdivé údaje, a najneskoršie do jedného mesiaca od oznámenia upovedomiť
o urobených opatreniach.
(2)
Vyhľadávacie orgány sú povinné robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných
činov a zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj nevyhnutné opatrenia na predchádzanie
trestnej činnosti.
(3)
Na preverenie oznámení o trestných činoch a ostatných podnetov na trestné stíhanie
obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľádácací orgán potrebné podklady a nevyhnutné
vysvetlenia a zisťujú a zabezpečujú stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnení
pred začatím trestného stíhania robiť úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou úkonov podľa § 113 a 114.
(4)
Vysvetlenie podľa odseku 3 nesmie sa požadovať od toho, kto by ním porušil zákonom
výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, len ak by bol tejto povinnosti
pozbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme ktorého túto povinnosť má. Vysvetlenie
môže odoprieť, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám
uvedeným v § 100 ods. 2.
§ 159
(1)
Ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací
orgán vec odloží uznesením, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením
môže byť najmä
a)
odovzdanie veci národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku, alebo
b)
odovzdanie veci inému orgánu na diciplinárne alebo kárne prejednanie.
(2)
Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán pred začatím trestného stíhania
odloží vec uznesením, ak je trestné stíhanie neprípusné podľa § 11 ods. 1.
(3)
Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán môže pred začatím trestného stíhania
a)
uznesením odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené
v § 172 ods. 2,
b)
odovzdať vec príslušnému orgánu na disciplinárne prejednanie, ak ide o trestný čin,
ktorý možno vybaviť disciplinárne, ak tento spôsob vybavenia považuje vzhľadom na
osobu páchateľa a povahu jeho činu za postačujúci.
(4)
Uznesenie o odložení veci musí sa vždy doručiť oznamovateľovi, ktorý môže proti nemu
podať sťažnosť. Uznesenie o odložení veci podľa odseku 2 a 3 písm. a) musí sa do 48
hodín doručiť prokurátorovi.
DESIATA HLAVA
ZAČATIE TRESTNÉHO STÍHANIA A ĎALŠÍ POSTUP V ŇOM
Prvý oddiel
Začatie trestného stíhania
§ 160
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je
dôvod pre postup podľa § 159 ods. 2 a 3, začne vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán bez meškania trestné stíhanie. Trestné
stíhanie sa začína uznesením. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ
alebo vyhľadávací orgán trestné stíhanie vykonaním zabezpečovacích úkonov podľa ustanovení
druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy. Po ich vykonaní vyhotoví bez meškania uznesenie.
Prokurátorovi sa doručí odpis uznesenia najneskoršie do 48 hodín.
(2)
Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie a vykoná
neodkladné úkony aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto úkony vykonal príslušný
orgán; po vykonaní neodkladných úkonov je však povinný odovzdať vec bez meškania,
najneskôr do troch dní od začatia trestného stíhania príslušnému orgánu.
Druhý oddiel
Vyšetrovanie
§ 161
Rozsah vyšetrovania a vyšetrovacie orgány
(1)
Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa nevykonáva vyhľadávanie
(§ 168).
(2)
Vyšetrovanie sa vykonáva i o trestných činoch, o ktorých sa inak vykonáva vyhľadávanie
a)
ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave,
b)
ak ide o konanie proti mladistvému, ušlému alebo proti osobe, ktorá je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosti na právne úkony je obmedzená,
alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho
spôsobilosti náležite sa brániť alebo
c)
ak to nariadi prokurátor.
(3)
Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov, vykonáva sa
vyšetrovanie o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným,
trestné činy ktorých spolu súvisia.
(4)
Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Sboru národnej
bezpečnosti; príslušnosť vyšetrovateľov určí generálny prokurátor spolu s ministrom
republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov.
§ 162
Odovzdanie veci vyšetrovateľovi
Ak sa vyšetrovateľ, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez
meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak pokračuje v konaní.
§ 163
Vznesenie obvinenia
(1)
Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin
bol spáchaný určitou osobou, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto
osoba stíha ako obvinený.
(2)
Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať popis vyšetrovaného skutku s uvedením
miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným. V uznesení sa musí ďalej uviesť o aký testný čin v tomto skutku
ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona.
Uznesenie musí okrem toho obsahovať i dôvody stíhania.
(3)
Obvinenému sa uznesenie o vznesení obvinenia oznámi do troch dní, ak je však vyslúchaný
skôr, na začiatku jeho prvého výsluchu. Prokurátorovi sa odpis tohto uznesenia doručí
najneskôr do 48 hodín.
(4)
Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý
sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, postupuje vyšetrovateľ čo do tohto
ďalšieho skutku podľa ustanovení odsekov 1 až 3.
(5)
Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
je iným trestným činom, než ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený,
upozorní vyšetrovateľ obineného na túto okolnosť, a takéto upozornenie poznamená v
zápisnici.
§ 164
Postup pri vyšetrovaní
(1)
Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ spravidla osobne. Úkony podľa štvrtej a piatej hlavy, ktoré možno podľa tohto zákona vykonať pred začatím trestného stíhania, a úkony
vykonané po začatí trestného stíhania inými orgánmi nemusí vyšetrovateľ opakovať,
ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu tohto zákona; vyšetrovateľ však
vždy vyslúchne obvineného.
(2)
Vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy tak, aby čo najrýchlejšie
a najúplnejšie boli objasnené všetky skutočnosti potrebné na posúdenie prípadu, osoby
páchateľa i nároku poškodeného na náhradu škody a aby boli tiež odhalené príčiny,
ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie (§ 89 ods. 1). Na zistené nedostatky alebo závady upozorní vyšetrovateľ štátny alebo iný orgán,
podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo závada týka. Orgán,
podnik alebo organizácia, ktorých sa to týka, sú povinné vyšetrovateľovi do jedného
mesiaca oznámiť, aké opatrenia urobili na odstránenie nedostatkov a závad.
(3)
Dôkazy obstarávajú vyšetrovatelia bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo neprospech
obvineného. Priznanie obvineného nezbavuje vyšetrovateľa povinnosti preskúmať a všetkými
dosiahnuteľnými dôkazmi overiť pravdivosť priznania a všetky okolnosti prípadu. Rovnako
sa musí starostlivo preskúmať a overiť obhajoba obvineného, ak nie je zrejme nerozhodná.
Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výpovedi alebo priznaniu donucovaný.
(4)
Okrem prípadov, v ktorých je podľa zákona treba súhlas prokurátora, robí vyšetrovateľ
všetky rozhodnutia o prostupe vo vyšetrovaní a o vykonávaní vyšetrovacích úkonov samostatne
a je plne zodpovedný za ich zákonné a včasné vykonanie. Ak vyšetrovateľ nesúhlasí
s pokynmi prokurátora na vznesenie obvinenia, na kvalifikáciu trestného činu a na
rozsah obvinenia alebo s pokynmi na spôsob vybavenia veci v prípravnom konaní, je
oprávnený oznámiť mu písomné námietky; ak prokurátor týmto námietkam nevyhovie, predloží
vec nadriadenému prokurátorovi, ktorý pokyny podriadeného prokurátora zruší, alebo
vec prikáže inému vyšetrovateľovi. Vo všetkých ostatných prípadoch sú pokyny prokurátora
pre vyšetrovateľa záväzné.
(5)
Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dávať vyhľadávacím orgánom
pokyny na vykonanie úkonov potrebných pre vyšetrovanie; vykonanie vyšetrovacích úkonov
však môže vyžadovať len celkom výnimočne v odôvodnených prípadoch, najmä ak hrozí
nebezpečenstvo z omeškania. Vyhľadávacie orgány sú povinné týmto pokynom vyhovieť.
§ 165
Účasť obhajcov vo vyšetrovaní
(1)
Obhajca je už od vznesenia obvinenia oprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch;
môže obvinenému aj iným vyslúchaným klásť otázky, avšak až vtedy, keď orgán výsluch
skončí a udelí mu na to slovo; odoprieť obhajcovi tieto oprávnenia možno len zo závažných
dôvodov, ktoré je prkurátor povinný na obhajcovu žiadosť urýchlene preskúmať.
(2)
Na vyšetrovacích úkonoch, ktorými sa konanie dopĺňa až po tom, keď bolo vyšetrovanie
vyhlášené za skončené a obvinený bol s jeho výsledkami oboznámený, nemožno obhajcovi
účasť odoprieť; pritom nerozhoduje, či sa konanie dopĺňa na návrh obvineného alebo
obhajcu, na pokyn prokurátora alebo na podklade rozhodnutia súdu.
(3)
Obhajcovi mladistvej osoby a osoby, ktorá pre svoje telesné alebo duševné chyby nie
je schopná sama sa riadne obhajovať, nemožno odoprieť účasť pri ktoromkoľvek jej výsluchu
až od vznesenia obvinenia a pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov.
(4)
Ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je
vyšetrovateľ povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem ak by išlo
o neodkladný úkon. To platí aj vtedy, ak vyšetrovateľ hodlá zo závažných dôvodov obhajcovi
účasť na úkone odoprieť.
§ 166
Skončenie vyšetrovania
(1)
Ak vyšetrovateľ uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie
obžaloby, oboznámi obvineného s výsledkami vyšetrovania, predloží mu vyšetrovacie
spisy na preštudovanie a poučí ho o jeho práve navrhnúť doplnenie vyšetrovania.
(2)
Ak má obvinený obhajcu, treba ho na oboznamovanie s výsledkami vyšetrovania prizvať
a umožniť mu preštudovať spisy a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti
tretej osoby.
(3)
O oboznámení s výsledkami vyšetrovania treba upovedomiť obvineného a obhajcu najmenej
tri dni vopre. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. Na oboznámenie sa s výsledkami
vyšetrovania treba poskytnúť obvinenému a jeho obhajcovi primeraný čas.
(4)
Doplnenie vyšetrovania, ktoré považuje za potrebné, je obhajca povinný navrhnúť už
pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania.
(5)
Vyšetrovateľ môže zamietnuť návrh obvineného alebo jeho obhajcu na doplnenie vyšetrovania
odôvodneným uznesením len v tom prípade, že navrhované doplnenie je pre rozhodnutie
prokurátora i súdu zrejme nepotrebné; inak vyšetrovanie podľa prednesených návrhov
doplní a obvineného a jeho obhajcu s výsledkami doplnenia oboznámi.
(6)
Ak sa obvinený alebo obhajca neustanovia bez oprávneného ospravedlnenia na oboznamovanie
s výsledkami vyšetrovania, hoci boli riadne upovedomení, alebo ak obvinený odmietne
s výsledkami vyšetrovania sa oboznámiť, poznamená sa to spolu s dôvodmi, ak ich obvinený
uviedol, vo vyšetrovacom spise a postupuje sa ďalej, ako by bol obvinený s výsledkami
vyšetrovania oboznámený.
(7)
Vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od začatia trestného stíhania.
Po skončení vyšetrovania predloží vyšetrovateľ prokurátorovi spisy so záverečnou správou
obsahujúcou návrh na konečné opatrenie alebo urobí niektoré rozhodnutie podľa § 171 až 173.
§ 167
Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovania
Obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora,
aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa.
Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť,
musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.
Tretí oddiel
Vyhľadávanie
§ 168
Rozsah vyhľadávania a vyhľadávacie orgány
(1)
Vyhľadávanie sa vykonáva o trestných činoch rozkrádanie majetku v socialistickom
vlastníctve podľa § 132 ods. 1 neoprávneného užívania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 133, podielnictva na škode majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 134 ods. 1 a 3, zatajenia veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 135, poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa § 137, všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 184, nedovolenej výroby liehu podľa § 194a, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a, opilstva podľa § 201, výtržníctva podľa § 202, príživníctva podľa § 203, kupliarstva podľa § 204, ohrozovania mravnosti podľa § 205, ohovárania podľa § 206, neposkytnutia pomoci podľa § 207 a 208, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 a § 223, ruvačky podľa § 225 ods. 1, porušovania domovej slobody podľa § 238, krádeže podľa § 247 ods. 1, sprenevery podľa § 248 ods. 1, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249, podvodu podľa § 250 ods. 1, podielníctva podľa § 251 ods. 1 a § 252, zatajenia veci podľa § 254, poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1, neplnenia odvodovej povinnosti podľa § 267 ods. 1 Tr. zák. o trestných činoch uvedených v § 294 ods. 1 Tr. zák. a o trestných činoch podľa § 3 zákona zo 17. októbra 1958, č. 74 Zb. o trvalom usídlení kočujúcich osôb.
(2)
Vyhľadávanie vykonávajú
a)
orgány Sboru národnej bezpečnosti,
b)
v Sbore nápravnej výchovy aj poverené orgány tohto sboru o trestných činoch jeho
príslušníkov,
c)
v ozbrojených silách aj velitelia alebo orgány nimi poverené o trestných činoch osôb
podliehajúcich ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na tieto trestné činy zákon neustanovuje
trest prísnejší ako odňatie slobody s hornou hranicou nepresahujúcu jeden rok a o
trestných činoch uvedených v § 294 ods. 1 Tr. zák.
(3)
a)
náčelníci nápravnovýchovných ústavov alebo orgány nimi poverené, ak ide o trestné
činy osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,
b)
orgány pohraničnej stráže vo veciach ochrany štátnych hraníc,
c)
kapitáni lodí pri diaľkových plavbách o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
§ 169
Postup pri vyhľadávaní
Vo vyhľadávaní sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní s týmito odchýlkami:
a)
obvinenie oznámi vyhľadávací orgán obvinenému najneskoršie na začiatku jeho prvého
výsluchu a urobí o tom záznam do zápisnice; odpis tejto zápisnice zašle najneskoršie
do 48 hodín prokurátorovi;
b)
namiesto oboznámenia obvineného a obhajcu s výsledkami vyhľadávania upozorní vyhľadávací
orgán obvineného a obhajcu na možnosť, aby v primeranej lehote, ktorú zároveň určí,
preštudovali spisy a urobili návrhy na doplnenie vyhľadávania; ak vyhľadávací orgán
navrhované doplnenie nepovažuje za potrebné, odmietne ho; o týchto úkonoch urobí záznam
do zápisnice;
c)
ustanovenia § 164 ods. 4 a § 165 ods. 1 sa nepoužijú; oprávnenie podľa ustanovenia na konci uvedeného obhajcovi nepatrí ani
pri úkonoch, ktorými sa vyhľadávanie dopĺňa;
d)
vyhľadávanie treba skončiť spravidla do jedného mesiaca od začatia trestného stíhania,
a ak páchateľ nebol zistený, do dvoch mesiacov; ak sa vyhľadávanie v týchto lehotách
neskončí, môže prokurátor zo závažných dôvodov nariadiť vyšetrovanie;
e)
po skončení vyhľadávania predloží vyhľadávací orgán spisy prokurátorovi s návrhom
na konečné opatrenie a so zoznamom navrhovaných dôkazov; návrh netreba odôvodňovať.
§ 170
Postup vyhľadávacieho orgánu vo veci, ktorej je potrebné vykonať vyšetrovanie
(1)
Vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie vo veci, v ktorej sa má vykonať vyšetrovanie,
len ak vec nepripúšťa odklad a ak nemožno dosiahnuť, aby tak urobil vyšetrovateľ;
o začatí trestného stíhania vyhľadávací orgán bez meškania upovedomí vyšetrovateľa
a po vykonaní neodkladných úkonov mu vec najneskoršie do troch dní od začatia trestného
stíhania odovzdá.
(2)
Po odovzdaní veci vyšetrovateľovi môže v nej vyhľadávací orgán vykonávať vyšetrovacie
úkony len podľa pokynu vyšetrovateľa (§ 164 ods. 5). Inak úkony na objasnenie veci vykonáva len s vedomím vyšetrovateľa. Vo veci, v
ktorej páchateľ nebol zistený, však pokračuje v objasňovaní veci a upovedomuje vyšetrovateľa
o jeho výsledkoch.
Štvrtý oddiel
Rozhodnutie v prípravnom konaní
§ 171
Postúpenie veci
(1)
Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor postúpi vec inému orgánu, ak výsledky prípravného
konania ukazujú, že nejde o trestný čin ani o prečin, že však ide o priestupok alebo
kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
(2)
Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor môže postúpiť vec orgánu príslušnému na
disciplinárne konanie, ak ide o trestný čin alebo o prečin, ktorý možno vybaviť disciplinárne,
a vzhľadom na osobu obvineného a povahu jeho činu možno považovať toto vybavenie za
postačujúce.
(3)
Uznesenie o postúpení veci treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia
vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa
odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 172
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor zastaví trestné stíhanie
a)
ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
c)
ak nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,
d)
ak je trestné stíhanie neprípustné (§ 11 ods. 1),
e)
ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný alebo
f)
ak zanikla trestnosť činu.
(2)
Vyšetrovateľ a vo vyhľadávaní prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie
a)
ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý
pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo
b)
ak o skutku obvineného bolo už rozhodnuté národným výborom alebo iným orgánom, disciplinárne,
kárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom a toto rozhodnutie možno považovať za
dostačujúce.
(3)
Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba oznámiť obvinenému a poškodenému;
odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti
uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 173
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán preruší trestné stíhanie
a)
ak nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť,
b)
ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c)
ak obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný
chápať zmysel trestného stíhania,
d)
ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený alebo
e)
ak sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej
osobe.
(2)
Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania trestného stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom
stíhaní sa pokračuje.
(3)
Odpis uznesenia o prerušení trestného stíhania treba doručiť do 48 hodín prokurátorovi.
Poškodeného treba o prerušení trestného stíhania upovedomiť.
Piaty oddiel
Dozor prokurátora
§ 174
(1)
Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
(2)
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený:
a)
dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a na vyhľadávanie trestných činov;
b)
vyžadovať od vyšetrovateľov a vyhľadávacích orgánov spisy, dokumenty, materiály a
zprávy o spáchaných trestných činoch za účelom previerky, či tieto orgány včas začínajú
trestné stíhanie a riadne v ňom postupujú;
c)
zúčastniť sa vykonávania úkonov vyšetrovateľov alebo vyhľadávacích orgánov, osobne
vykonať jednotlivý z týchto úkonov alebo i celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v
ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre
vyšetrovateľov a proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako
proti rozhodnutiu vyšetrovateľa;
d)
vracať vec vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom so svojimi pokynmi na doplnenie;
e)
zrušovať nezákonné a neodôvodnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľov a vyhľadávacích
orgánov, ktoré môžu nahrádzať vlastnými; pri uzneseniach o zastavení a prerušení trestného
stíhania alebo o postúpení trestnej veci môže tak urobiť do pätnástich dní od doručenia;
ak rozhodnutie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu nahradil vlastným rozhodnutím
inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo
vyhľadávacieho orgánu, je proti jeho rozhodnutiu prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu
ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu;
f)
nariadiť v ktorejkoľvek veci, v ktorej možno vykonávať vyhľadávanie, aby sa v nej
vykonalo vyšetrovanie;
g)
odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi a urobiť opatrenie, aby sa vec prikázala
inému vyšetrovateľovi alebo dať vykonať jednotlivé vyšetrovacie úkony vyšetrovateľovi
prokuratúry aj vo veci, ktorú vyšetruje iný vyšetrovateľ.
§ 175
(1)
Iba prokurátor je oprávnený:
a)
podať obžalobu alebo návrh na potrestanie a vo vyhľadávaní postúpiť vec a zastaviť
trestné stíhanie,
b)
vziať do väzby , vydať príkaz na dodanie do väzby a prepustiť z väzby,
c)
nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto
zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,
d)
vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť
také zabezpečenie alebo vec z neho vyňať,
e)
nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
f)
navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
g)
vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny.
(2)
Prokurátor je oprávnený uložiť orgánom Sboru národnej bezpečnosti vykonanie takých
úkonov, ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie
veci alebo na zistenie páchateľa.
Šiesty oddiel
Obžaloba
§ 176
(1)
Ak výsledky vyšetrovania alebo vyhľadávania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného
pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej spisy a ich prílohy.
(2)
Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa obvinenie vznieslo (§ 163) alebo oznámilo (§ 169). Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval
vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného
a jeho obhajcu a zistí, či navrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu vyšetrovanie či
vyhľadávanie doplniť.
§ 177
(1)
Obžaloba musí obsahovať
a)
označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,
b)
meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,
prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o
osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar,
ktorého je príslušníkom,
c)
obžalobný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok, pre ktorý je obvinený
stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných
skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby
bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; musí sa tu ďalej uviesť, aký trestný
čin obžaloba v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním, uvedením príslušného
ustanovenia zákonov a všetkých zákonných znakov, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú
trestnú sadzbu,
d)
odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie skutkového deja s uvedením
dôkazov, o ktoré sa toto opísanie opiera, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora
k nej s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor považuje obhajobu za vyvrátenú
alebo za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri poudzovaní
skutočnstí podľa príslušných ustanovení zákona, a
e)
zoznam dôkazov, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.
(2)
V obžalobe môže tiež prokurátor navrhnúť, aby súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť
poškodenému škodu. O tom poškodeného pri podaní obžaloby upovedomí.
§ 178
(1)
Prokurátor v obžalobe navrhne, aby súd uložil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu
alebo zhabanie veci, ak má za to, že sú pre to zákonné podmienky.
(2)
Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj samostatne.
Siedmy oddiel
Zverejňovanie výsledkov prípravného konania
§ 179
Výsledky prípravného konania môžu sa zverejňovať len so súhlasom vyšetrovateľa a prokurátora
a v konaní pred súdom až do hlavného pojednávania len so súhlasom predsedu senátu.
Ôsmy oddiel
Objasňovanie prečinov
§ 179a
(1)
O prečinoch sa vykonáva objasňovanie.
(2)
Objasňovanie vykonávajú orgány uvedené v § 168 ods. 2 a 3. Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, ktoré
ďalšie federálne orgány štátnej správy a v akom rozsahu vykonávajú vo svojej pôsobnosti
objasňovanie o prečinoch; obdobné oprávnenie patrí vládam republík, pokiaľ ide o orgány
štátnej správy republík.
§ 179b
(1)
Orgány vykonávajúce objasňovanie
a)
vyžadujú vysvetlenia od štátnych orgánov, štátnych, hospodárskych a iných organizácií
vrátane správy o povesti a odpisu registra trestov,
b)
vyžadujú odborné vyjadrenie od príslušných orgánov,
c)
obstarávajú potrebné podklady, najmä spisy a iné písomné materiály,
d)
vyžadujú potrebné vysvetlenia od občanov,
e)
vyžadujú vykonanie úkonov potrebných na zistenie totožnosti osôb,
f)
zisťujú a zaisťujú stopy činu,
g)
vykonávajú ohliadku veci,
h)
vykonávajú ohliadku miesta činu,
ch)
vyžadujú vykonanie skúšky krvi alebo iného podobného úkonu lekárom alebo odborným
zdravotníckym pracovníkom, vyžadujú a v niektorých prípadoch sami vykonávajú prehliadku
tela, ak je bezpodmienečne nevyhnutné zistiť, či sú na tele stopy alebo následky činu;
pritom postupujú podľa § 114,
i)
za podmienok ustanovených v § 76 môžu zadržať podozrivú osobu,
j)
za podmienok ustanovených v § 78 až 81 môžu robiť rozhodnutia a opatrenia v týchto ustanoveniach naznačené,
k)
za podmienok ustanovených v § 82 až 85 môžu vykonať domovú a osobnú prehliadku.
(2)
V priebehu objasňovania
a)
netreba o vysvetlení spisovať zápisnicu; stručný obsah výpovede treba výstižne uviesť
v správe zhrňujúcej výsledky objasňovania; ak sa ukáže potreba urobiť svedecký výsluch,
je potrebné postupovať podľa druhého oddielu piatej hlavy,
b)
podozrivému je potrebné vždy oznámiť, z čoho je podozrievaný; pri výsluchu podozrivého,
aj keď nie je zadržaný, sa postupuje podľa § 76 ods. 5,
c)
nie je prípustná účasť obhajcu.
§ 179c
(1)
Ak sa v priebehu objasňovania objaví, že sú dané dôvody väzby, odovzdá orgán vykonávajúci
objasňovanie vec vyšetrovateľovi; ak treba zadržať a otvoriť zásielku, odovzdá vec
vyhľadávaciemu orgánu. O týchto opatreniach upovedomí prokurátora.
(2)
Ak sú tu podmienky spoločného konania o trestnom čine a prečine, vykonáva sa vyšetrovanie
alebo vyhľadávanie aj o prečine.
§ 179d
(1)
Objasňovanie sa musí skončiť najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa orgán oprávnený
na vykonanie objasňovania o čine dozvie.
(2)
Výsledky objasňovania zhrnie orgán, ktorý ho vykonával, do správy o výsledku objasňovania
a zašle ju prokurátorovi spolu s návrhom na konečné opatrenie; k správe pripojí odpis
registra trestov, zápisnice o výsluchoch, pokiaľ boli spísané, a ďalšie písomnosti.
(3)
Správa o výsledku objasňovania musí obsahovať:
a)
označenie orgánu, ktorý objasňovanie vykonával, a dátum spísania správy,
b)
osobné údaje podozrivého v rozsahu § 177 ods. 1 písm. b),
c)
stručné, alebo výstižné opísanie skutkového stavu spolu s obsahom výpovede vyslúchnutých
osôb a s uvedením, aký prečin sa v skutku vidí, ako aj s dôkaznými prostriedkami,
ktoré podozrenie odôvodňujú,
d)
osobné údaje poškodeného.
(4)
Ak nejde vo veci o podozrenie z prečinu, orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vec
odloží, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením môže byť najmä
a)
odovzdanie veci národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku, alebo
b)
odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie.
(5)
Ak zistí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, že trestné stíhanie je neprípustné
podľa § 11 ods. 1 alebo že trestné stíhanie je neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 172 ods. 2, alebo ak je tu niektorý z dôvodov na prerušenie trestného stíhania (§ 173 ods. 1), predloží správu o výsledku objasňovania prokurátorovi s návrhom na odloženie alebo
prerušenie veci.
(6)
O opatreniach podľa odseku 4 upovedomí orgán, ktorý objasňovanie vykonával, vždy
oznamovateľa.
§ 179e
(1)
Prokurátor, ktorému dôjde správa o výsledku objasňovania
a)
podá súdu návrh na potrestanie, ak zistí, že výsledky objasňovania odôvodňujú postavenie
podozrivého pred súd,
b)
vec odloží, ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu alebo prečinu,
c)
vec odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 11 ods. 1,
d)
vec môže odložiť aj vtedy, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti
uvedené v § 172 ods. 2,
e)
vec preruší, ak je tu niektorý z dôvodov uvedených v § 173 ods. 1,
f)
odovzdá vec národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku,
g)
odovzdá vec inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie, alebo
h)
vráti vec orgánu vykonávajúcemu objasňovanie s pokynom, v akých smeroch treba objasňovanie
doplniť.
(2)
Ak spolu so správou o výsledku objasňovania je prokurátorovi odovzdaná aj zadržaná
osoba, odovzdá prokurátor túto osobu, pokiaľ ju neprepustí na slobodu, najneskôr do
48 hodín súdu spolu s návrhom na potrestanie. O väzbe rozhodne súd.
(3)
Ak sa vykonávalo prípravné konanie spoločne o trestnom čine a prečine, podáva sa
spoločná obžaloba pre trestný čin i pre prečin; ak sa vykonávalo prípravné konanie
iba o prečine, podáva sa návrh na potrestanie.
(4)
O opatreniach podľa odseku 1 písm. a) až d) prokurátor upovedomí vždy oznamovateľa.
§ 179f
(1)
Návrh prokurátora na potrestanie obsahuje
a)
označenie prokurátora a deň spísania návrhu,
b)
meno, priezvisko a osobné údaje podozrivého,
c)
stručné uvedenie skutku a príslušného zákonného ustanovenia, porušenie ktorého prokurátor
v skutku podozrivého vidí,
d)
zoznam dôkazov, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.
(2)
K návrhu prokurátor vždy pripojí správu o výsledku objasňovania spolu so všetkými
prílohami.
TRETIA ČASŤ
KONANIE PRED SÚDOM
JEDENÁSTA HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 180
(1)
Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred
súdom zastupuje prokurátor.
(2)
Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením
založeným na uvážení všetkých okolností prípadu.
§ 181
(1)
Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie
poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo,
bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby.
(2)
Po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním
a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia,
ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.
§ 182
(1)
Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania; vec sa tým
vracia do stavu prípravného konania.
(2)
Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde k presvedčeniu, že výsledky prejednávania
veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť súdu
dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby - spravujúc
sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných
zásad.
§ 183
(1)
Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 môžu navrhnúť, aby sa na prejednaní veci na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom
zúčastnil ich zvolený zástupca a podľa stanoviska, ktoré spoločenská organizácia k
spáchanému trestnému činu a k osobe páchateľa zaujala, v mene spoločenskej organizácie
vykonával spoločenskú obžalobu alebo spoločenskú obhajobu. Predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor sú povinní poskytnúť spoločenskej organizácii na podklade spisu
informácie potrebné pre rozhodnutie o vyslaní spoločenského obžalobcu alebo spoločenského
obhajcu.
(2)
O návrhu spoločenskej organizácie podľa odseku 1 rozhodne súd; vyhovieť návrhu môže
aj predseda senátu sám. Spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca sú oprávnení
po tom , čo súd o ich účasti na konaní kladne rozhodol, nazerať do spisu, robiť dôkazné
a iné návrhy, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, klásť tam vyslúchaným osobám otázky
a zúčastniť sa na záverečných rečiach. Súd je povinný spoločenskému obžalobcovi, prípadne
spoločenskému obhajcovi pri výkone jeho funkcie všestranne pomáhať.
(3)
Spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca tlmočí pri súdnom konaní stanovisko
kolektívu k prejednávanej veci a k osobe obvineného, a to na podklade bezprostrednej
znalosti jeho osoby, jeho pomeru k socialistickému štátnemu zriadeniu, pomeru k práci,
rodine a spoluobčanom a pomáha, aby súd mohol najmä
a)
všestranne, úplne a objektívne zistiť všetky okolnosti prípadu,
b)
zodpovedne posúdiť osobu obvineného,
c)
správne rozhodnúť o vine a treste,
d)
odhaliť príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti, a dať podnet na ich odstránenie.
§ 184
(1)
Súd je povinný pri prejednávaní veci zamerať sa tiež na objasnenie príčin, ktoré
viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie. Na zistené nedostatky a závady,
ak na ne neupozornil už iný orgán v tomto konaní, súd upozorní štátny či iný orgán,
podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo zistená závada týkajú,
a v prípade potreby orgán im nadriadený. Orgán, podnik alebo organizácia, ktorých
sa to týka, sú povinné také upozornenie prejednať a súdu do dvoch mesiacov oznámiť,
aké opatrenia urobili na odstránenie nedostatkov a závad.
(2)
Upozornenie podľa odseku 1 urobí súd aj vtedy, ak nevyužila socialistická organizácia
poškodená trestným činom v náležitom rozsahu práva, ktoré tento zákon poškodenému
poskytuje.
DVANÁSTA HLAVA
PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY
§ 185
Všeobecné ustanovenie
(1)
Obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a podľa obsahu
spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť
o nej hlavné pojednávanie.
(2)
Na uľahčenie rozhodnutia môže vyslúchnuť obvineného a zadovážiť potrebné vysvetlenia.
§ 186
Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby
Predseda senátu nariadi predbežne prejednanie obžaloby, ak má za to,
a)
že vec patrí do príslušnosti iného súdu,
b)
že vec má byť postúpená podľa § 171 ods. 1 alebo ods. 2,
c)
že sú tu okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa § 172 ods. 1 alebo 2 alebo jeho prerušenie podľa § 173 ods. 1 písm. a) až d),
d)
že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia
trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba,
e)
že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy
zabezpečujúce právo obhajoby, alebo
f)
že vec je nedostatočne objasnená zo všetkých hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje
rozhodnutie, zahrňujúc do toho i rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody.
§ 187
Spôsob predbežného prejednania obžaloby
(1)
Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na neverejnom zasadnutí.
(2)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd vždy celú obžalobu; predseda senátu
z tohto hľadiska podá zprávu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.
(3)
Súd preskúma úplnosť dôkazného materiálu a opodstatnenosť obžaloby na základe spisu.
Rozhodnutie
§ 188
(1)
Po predbežnom prejednaní obžaloby súd
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b)
postúpi vec orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak sú tu okolnosti uvedené
v § 171 ods. 2,
c)
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 171 ods. 1,
d)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 1,
e)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 1 písm a) až d),
f)
vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak to je potrebné na odstránenie vád prípravného
konania alebo na náležité objasnenie veci; na došetrenie okolností, ktoré majú význam
iba pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody, vráti však vec, len ak sa
tým trestné stíhanie neprimerane nepretiahne; vo veci, v ktorej sa vykonávalo vyhľadávanie,
však môže vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie iba vtedy, ak sa vyhľadávaním neobjasnili
základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine, alebo
g)
postúpi vec samosudcovi, ak je podľa § 314a ods. 1 príslušný o nej konať; samosudca je týmto rozhodnutím viazaný,
(2)
Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež zastaviť trestné stíhanie, ak sú
tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa ods. 1 písm. a) až f) a podľa odseku 2 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
§ 189
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 188 ods. 1 písm. a) nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti
medzitým podstatne zmenil.
§ 190
(1)
Ak má súd za to, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala
obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie [§ 188 ods. 1 písm. e)], ak treba so zreteľom na odchylné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť, najmä
z hľadiska možnej novej obhajoby.
(2)
Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní predseda senátu na možnosť odchylného právneho
posúdenia skutku osoby, ktorým sa doručuje odpis obžaloby (§ 196 ods. 1).
§ 191
(1)
Ak vráti súd vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch
treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré
úkony treba vykonať.
(2)
Len čo uznesenie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nadobudlo právoplatnosť,
vracia sa vec do stavu prípravného konania.
(3)
Došetrenie podľa uznesenia uvedeného v odseku 1 treba vykonať spravidla v lehote
do jedného mesiaca odo dňa, keď boli spisy s právoplatným uznesením prokurátorovi
vrátené.
§ 192
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj o
ďalšom trvaní väzby.
§ 195
Nové predbežné prejednanie obžaloby
(1)
Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie, opäť pre
podanie obžaloby, prihliadne v nej i na výsledky vykonaného došetrenia. Obžaloba sa
za podmienok uvedených v § 186 na súde znova predbežne prejedná.
(2)
Za podmienok uvedených v § 186 sa obžaloba znovu predbežne prejedná tiež na súde, ktorému bola vec postúpená podľa
§ 188 ods. 1 písm. a).
TRINÁSTA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý oddiel
Príprava hlavného pojednávania
§ 196
Doručenie obžaloby
(1)
Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 a 2, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť obžalovanému a jeho obhajcovi, a ak je
obžalovaný osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, aj jeho zákonnému zástupcovi; ak bola trestným činom
poškodená socialistická organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej. Ak sa v obžalobe
navrhlo zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá predseda senátu doručiť
odpis obžaloby aj tejto osobe. Ak už bolo kladne rozhodnuté o účasti spoločenského
obžalobcu alebo spoločenského obhajcu na hlavnom pojednávaní, dá predseda senátu odpis
obžaloby doručiť aj príslušnej spoločenskej organizácii.
(2)
Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie
ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti,
ktoré majú byť týmito dôkazmi objasnené.
(3)
Odpis obžaloby musí byť doručený najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie
alebo s upovedomením o ňom.
§ 197
Náhradný sudca
(1)
Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas, zariadi predseda súdu,
aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja náhradní sudcovia.
(2)
Náhradný sudca má pri hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu. Porady a hlasovania
sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu, ktorému zabránila
nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca, za ktorého nastúpil
náhradný sudca, sa hlavného pojednávania ďalej už nezúčastní.
§ 198
Nariadenie hlavného pojednávania
(1)
Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania,
prokurátor a obhajca od upovedomenia mali aspoň päťdňovú lehotu na prípravu. Túto
lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide o obžalovaného, len vtedy, keď
sa na hlavné pojednávanie ustanoví a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných
osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba
zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.
(2)
O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný zástupca a obhajca obžalovaného,
ako aj poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca,
upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci. Poškodeného treba v upovedomení
upozorniť, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu
škody rozhodovať na podklade návrhu prokurátora, ak bol taký návrh urobený v obžalobe,
alebo na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté v spise alebo ak dôjdu
súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu. Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie pripustený
spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní
tiež spoločenská organizácia, ktorá ho vyslala.
(3)
Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu tiež všetky opatrenia potrebné
na zabezpečenie jeho zdarného priebehu.
Druhý oddiel
Verejnosť hlavného pojednávania
§ 199
(1)
Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.
(2)
Má pritom na zreteli, aby pracujúcim bola poskytnutá v najširšej miere príležitosť
sledovať prejednávanie veci súdom a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie
trestného konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do úsilia
trestnú činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných prípadoch vykonáva preto
hlavné pojednávanie priamo na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku,
prípadne v bydlisku obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania upovedomí
spoločenskú organizáciu, ktorá môže účasť pracujúcich zabezpečiť a účinne prispieť
k splneniu účelu sledovaného verejným konaním hlavného pojednávania.
§ 200
(1)
Verejnosť pri hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len keby verejné prejednávanie
veci ohrozilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania
alebo mravnosť. Verejnosť možno vylúčiť tiež len na časť hlavného pojednávania.
(2)
Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.
(3)
O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási.
§ 201
(1)
Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa § 200, môže súd odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava,
že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné
opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.
(2)
Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa § 200, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie
prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak
je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový
počet dôverníkov vzrástol na viac než šesť a obžalovaní by sa medzi sebou o výbere
nedohodli, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho
alebo služobného tajomstva, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým
nemá súd námietky.
(3)
Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného
tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným
osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať,
aby si prítomní robili písomné poznámky.
Tretí oddiel
Otvorenie hlavného pojednávania
§ 202
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa
a prokurátora.
(2)
V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za
to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti
obžalovaného, a pritom
a)
obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie
včas a riadne predvolaný a
(3)
Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.
V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
Štvrtý oddiel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
§ 207
(1)
Po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného vyslúchne predseda senátu obžalovaného
na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok.
(2)
Zápisnica o predchádzajúcej výpovedi obžalovaného sa prečíta len vtedy, ak sa koná
v neprítomnosti obžalovaného, keď obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia
podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a jeho údajmi pri hlavnom pojednávaní.
Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a opýtať sa ho na ich príčinu.
§ 208
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný
bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobžalovaných. Obžalovaného však treba vždy ešte
v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli
vyslúchaní v jeho neprítomnosti.
Piaty oddiel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
§ 216
(1)
Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak bolo rozhodnuté, že sa ďalšie dôkazy vykonávať
nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné
reči.
(2)
Po záverečnej reči prokurátora prehovorí spoločenský obžalobca, poškodený, zúčastnená
osoba, spoločenský obhajca, obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný. Ak má poškodený
alebo zúčastnená osoba splnomocnenca, prehovorí splnomocnenec. Ak treba, určí predseda
senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené
osoby. Obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný hovorí však vždy posledný.
(3)
Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova znovu prokurátor alebo spoločenský
obžalobca, má obhajca, prípadne obžalovaný právo na to odpovedať.
(4)
Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca
prejednávanej veci.
§ 217
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu
obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto
iný klásť otázky.
§ 218
Doplnenie dokazovania
(1)
Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba
ešte niektorú okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom
pojednávaní pokračuje.
(2)
Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na záverečné reči.
Šiesty oddiel
Odročenie hlavného pojednávania
§ 219
(1)
Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie
vykonať alebo v ňom pokračovať. Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany
nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.
(2)
Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný
obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, ak od odročenia
hlavného pojednávania uplynul dlhší čas alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť
hlavné pojednávanie vykonané znovu.
Siedmy oddiel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
§ 220
Podklad pre rozhodnutie
(1)
Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
(2)
Pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na
hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(3)
Dôkazný materiál z prípravného konania, ktorá má vzťah k prejednávanej veci, je súd
povinný na hlavnom pojednávaní prebrať a v rozhodnutí sa s ním vyrovnať.
(4)
Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.
§ 221
Vrátenie veci prokurátorovi
(1)
Ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu a
ak na objasnenie veci treba ďalšie vyšetrovanie, môže súd vrátiť vec prokurátorovi
na došetrenie.
(2)
Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak ukazujú výsledky hlavného
pojednávania, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a
prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.
(3)
Ustanovenie § 191 platí i pre vrátenie veci podľa odseku 1 a 2.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 222
Postúpenie veci
(1)
Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný,
postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu
nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala
byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa. Postúpiť vec inému
súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by
sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.
(2)
Ak súd zistí v zažalovanom skutku iba priestupok alebo kárne previnenie, postúpi
vec orgánu príslušnému na rozhodovanie o tomto priestupku alebo kárnom previnení.
(3)
Proti uzneseniu o postúpení podľa odsekov 2 a 3 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
§ 223
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 11 ods. 1.
(2)
Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania, že
je tu niektorý z dôvodov uvedených v § 172 ods. 2.
(3)
Rozhodnutie podľa odseku 1 a 2 môže sa týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre
ktoré bola podaná obžaloba.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 224
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 173 ods. 1 písm. b) až d).
(2)
Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie
na hlavné pojednávanie.
(3)
Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie
v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.
Rozsudok
§ 225
(1)
(2)
Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,
ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď obžalovaný
bol na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornený podľa § 190 ods. 2. Ak sa tak nestalo, treba obžalovaného na túto možnosť upozorniť ešte pred vynesením
rozsudku, a ak o to žiada, poskytnúť mu znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné
pojednávanie na ten účel odročiť.
§ 226
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,
a)
ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom,
c)
ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo
e)
ak zanikla trestnosť činu.
§ 227
Ak tu boli podmienky pre zastavenie trestného stíhania v dôsledku udelenia milosti,
amnestie alebo premlčania a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní
veci trval (§ 11 ods. 2), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod pre oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu,
no trest neuloží.
§ 228
(1)
Ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený
(§ 43 ods. 2).
(2)
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného
a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok
má byť splnený v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti súčasne určí.
§ 229
(1)
Ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody podklad
alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo,
súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.
(2)
Na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek
dôvodu prizná len sčasti.
(3)
Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
§ 230
(1)
Ak zistil súd u obžalovaného dôvod pre uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť
i bez návrhu prokurátora.
(2)
Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,
ktoré nemôže byť vykonané hneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému
zasadnutiu.
(3)
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie
veci nepatriacej obžalovanému.
Ôsmy oddiel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
§ 231
(1)
Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie
trestného stíhania podľa § 223 ods. 1 a 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 224 ods. 1 a 2, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na neverejnom zasadnutí.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
ŠTRNÁSTA HLAVA
VEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 232
Všeobecné ustanovenie
Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 233
Príprava verejného zasadnutia
(1)
Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom
je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím
návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím, ak tieto osoby neboli na verejné zasadnutie predvolané; upovedomí tiež
obhajcu, prípadne splnomocnenca a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo
upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.
(2)
Deň verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie
dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obhajcovi
alebo splnomocnencovi týchto osôb, ako aj prokurátorovi ostala od doručenia predvolania
na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia o ňom aspoň päťdňová lehota na prípravu.
Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v koho záujme je lehota daná. U ostatných
osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať
spravidla trojdňovú lehotu.
§ 234
Prítomnosť na verejnom zasadnutí
(1)
Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora a obhajcu na verejnom zasadnutí
nevyhnutná.
Priebeh verejného zasadnutia
§ 235
(1)
Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda alebo ním určený člen senátu na podklade
spisu zprávu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť.
Potom osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie.
Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria,
ak nie sú sami navrhovateľmi.
(2)
Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o
dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonávaní dôkazu čítaním zápisnice
o výpovedi svedka alebo znalca (§ 211 ods. 1) platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
(3)
Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,
ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný.
§ 236
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.
§ 237
Podklad pre rozhodnutie
V svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na
verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
§ 238
Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane
ustanovenia o hlavnom pojednávaní.
§ 239
Ochranné liečenia a zhabanie veci
(1)
Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní veci
vyhradil podľa § 230 ods. 2, môže ich uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
PÄTNÁSTA HLAVA
NEVEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 240
Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje
na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
§ 241
O neverejnom zasadnutí upovedomí predseda senátu prokurátora, a to spravidla aspoň
tri dni vopred. Ak je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí povinná, možno trojdennú
lehotu skrátiť len s jeho súhlasom.
§ 242
(1)
Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Ak neustanovuje tento zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí
povinná.
(3)
Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.
§ 243
(1)
Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisnice
a iných písomností.
(2)
Kým sa súd odoberie na záverečnú poradu, udelí predseda senátu slovo prokurátorovi
na konečné vyjadrenie alebo návrh.
§ 244
Rozhodnutie sa vždy vyhlási.
ŠESTNÁSTA HLAVA
ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM
§ 245
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.
(2)
Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby
§ 246
(1)
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
c)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
d)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody.
(2)
Osoba oprávnená napadať rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napadať
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba.
§ 247
(1)
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo
do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na
náhradu škody.
(2)
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.
§ 248
Lehota a miesto podania
(1)
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do osem dní od
doručenia odpisu rozsudku.
(2)
Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,
plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3)
Iným osobám uvedeným v § 247 ods. 2, s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
§ 249
Obsah odvolania
(1)
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako
aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,
musí byť v lehote uvedenej v § 248 tiež odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napadá a aké vady
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 250
Vzdanie sa a vzatie odvolania späť
(1)
Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.
(2)
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,
než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať
späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou osobou alebo za obžalovaného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tomto prípade
plynie obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie
bolo vzaté späť.
(4)
Vzatie odvolania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie predseda senátu
odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu
súdu prvého stupňa.
§ 251
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo
lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu
súdu.
§ 252
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa rozhoduje najvyšší súd republiky.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
§ 253
(1)
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo
osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej
istej veci už predtým výslovne vzala späť.
(2)
Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.
§ 254
(1)
Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 253, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ
podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc
pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
(2)
Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,
o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku
1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
§ 255
Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak vyjde za odvolacieho konania najavo, že
po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 173 ods. 1 písm. b) až d), alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho
súdu.
§ 256
Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
§ 257
Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a
a)
vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 222 ods. 1 až 3),
b)
trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali
zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (§ 223 ods. 1 a 2),
c)
trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1 a 2).
§ 258
(1)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež
a)
pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto
konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo
obhajoby,
b)
pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
pre to, že súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie,
c)
ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba
dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy ďalšie a ich vykonávanie pred odvolacím súdom
by znamenalo nahradzovať činnosť súdu prvého stupňa,
d)
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona,
e)
ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f)
ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.
(2)
Ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší
odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o
vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
§ 259
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci
nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
(2)
Ak vada záleží len v tom, že v napadnutom rozsudku niektorý výrok chýba alebo je
neúplný, môže odvolací súd bez toho, aby rozsudok zrušil, vec súdu prvého stupňa vrátiť
s príkazom, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Rozhodnúť sám rozsudkom vo veci môže odvolací súd, len ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
a prípadne dôkazmi vykonanými bezprostredne pred odvolacím súdom doplnený. Odvolací
súd nemôže však
a)
uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b)
uznať obžalovaného za vinného ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa (§ 225 ods. 2),
c)
uložiť obžalovanému trest smrti, ak mu ho neuložil už súd prvého stupňa.
(4)
Uložiť obžalovanému prísnejší trest, než aký mu uložil súd prvého stupňa, môže odvolací
súd len na podklade odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.
§ 260
Ak to považuje odvolací súd pre náležité objasnenie veci za potrebné, môže pri zrušení
rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Ustanovenie § 191 platí i tu.
§ 261
Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,
na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací
súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na
prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.
§ 262
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení
senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd
toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
§ 263
Konanie na odvolacom súde
(1)
O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí
môže urobiť rozhodnutie
b)
podľa § 258 ods. 1, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
(2)
Účasť prokurátora na verejnom i neverejnom zasadnutí je povinná.
(3)
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých
prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.
(4)
V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
možno verejné zasadnutie odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obžalovaný výslovne
vyhlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva.
(5)
Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie
najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré vady rozsudku alebo konania sa vytýkajú,
a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.
(6)
Dôkazy pred odvolacím súdom sa spravidla nevykonávajú. Len výnimočne môže odvolací
súd konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.
§ 264
Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku
(1)
Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil v svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd nariadil.
(2)
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,
nemôže byť obžalovanému v novom konaní uložený prísnejší trest, než aký mu bol uložený
zrušeným rozsudkom, okrem prípadu, že by súd v novom konaní na podklade nových skutočností,
ktoré vyšli najavo, uznal obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu.
§ 265
Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody
Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok iba vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne
sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.
SEDEMNÁSTA HLAVA
SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ
§ 266
(1)
Proti právoplatnému rozhodnutie súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade vadného postupu konania, môže generálny
prokurátor alebo minister spravodlivosti podať na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenie
zákona. Generálny prokurátor ju môže podať i proti takémuto rozhodnutiu prokurátora,
vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu.
(2)
Proti výroku o treste možno sťažnosť pre porušenie zákona podať len vtedy, keď trest
je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľa
alebo keď uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(3)
Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1 viacerých osôb, možno sťažnosť pre porušenie
zákona podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto
osôb.
(4)
Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je sťažnosť pre porušenie
zákona prípustná.
§ 266a
Ak sťažnosť pre porušenie zákona smeruje proti rozhodnutiu okresného alebo krajského
súdu, rozhoduje o nej najvyšší súd republiky; ak smeruje proti rozhodnutiu najvyššieho
súdu republiky, vojenského súdu alebo vojenského senátu Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky, rozhoduje o nej Najvyšší súd Československej socialistickej
republiky.
§ 267
(1)
Najvyšší súd preskúma na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých
výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
(2)
Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa § 266 ods. 3, preskúma správnosť len tých výrokov, ktoré sa týkajú osoby, ktorej sa sťažnosť pre
porušenie zákona dotýka, ako aj konanie, ktoré tejto časti rozhodnutia predchádzalo.
§ 268
(1)
Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre porušenie zákona uznesením
zamietne.
(2)
Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený bol, vysloví rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím,
prípadne jeho časťou (§ 266 ods. 3) alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon.
§ 269
(1)
Výrok podľa § 268 ods. 2 sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.
(2)
Ak bol však porušený zákon v neprospech obvineného, zruší Najvyšší súd súčasne s
výrokom uvedeným v § 268 ods. 2 napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne tiež vadné konanie mu predchádzajúce.
Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od
ostatných, zruší Najvyšší súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad. Zruší tiež ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove
nadväzujúce, pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ustanovenie § 261 sa použije primerane.
§ 270
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku treba urobiť vo
veci nové rozhodnutie, prikáže Najvyšší súd spravidla orgánu, o ktorého rozhodnutie
ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
(2)
Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba
alebo je neúplný, môže Najvyšší súd bez toho, aby rozhodnutie zrušil, prikázať orgánu,
o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Ak prikazuje Najvyšší súd vec podľa odseku 1 alebo 2 na nové prejednanie a rozhodnutie,
môže súčasne nariadiť, aby ju súd prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. Z dôležitých
dôvodov môže tiež vec prikázať na prejednanie a rozhodnutie inému súdu alebo inému
prokurátorovi.
(4)
Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo
veci Najvyšší súd, a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie Najvyšší
súd nariadil.
§ 271
(1)
Najvyšší súd môže pri zrušení napadnutého rozhodnutia tiež sám hneď rozhodnúť vo
veci, ak možno rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozhodnutí správne zistený. Najvyšší súd nemôže však sám
a)
uznať obvineného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom spod obžaloby
oslobodený alebo pre ktorý bolo trestné stíhanie zastavené,
b)
uznať obvineného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého mohol byť uznaný
za vinného napadnutým rozsudkom,
c)
uložiť obvinenému trest smrti.
(2)
Ak zruší Najvyšší súd rozsudok iba vo výroku o náhrade škody, použije primerane § 265.
§ 272
Ak nebol zákon porušený v neprospech obvineného, môže Najvyšší súd postupovať podľa
§ 269 ods. 2 až § 271 len vtedy, keď to navrhol generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti v sťažnosti
pre porušenie zákona podanej do šesť mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a ak rozhodol Najvyšší súd o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej podania.
§ 273
Ak Najvyšší súd vyslovil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného, nemožno obvinenému
pri novom rozhodovaní uložiť trest prísnejší, než aký mu bol uložený pôvodným rozsudkom.
Ak ide o iné rozhodnutie, platí ustanovenie § 150 primerane.
§ 274
O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje Najvyšší súd na verejnom zasadnutí za účasti
generálneho prokurátora.
§ 275
(1)
Ak bol zákon porušený v neprospech obvineného, neprekáža jeho smrť uskutočniť konanie
na podklade sťažnosti pre porušenie zákona; trestné stíhanie nemožno tu zastaviť preto,
že obvinený zomrel. Ak bol zákon porušený iba v neprospech obvineného, čas od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o sťažnosti pre porušenie zákona sa do premlčacej
doby nezapočítava.
(2)
Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o sťažnosti
pre porušenie zákona môže byť priamo dotknutá, postačí o konaní verejného zasadnutia
upovedomiť jej obhajcu, prípadne splnomocnenca. Ak nemá táto osoba obhajcu, prípadne
splnomocnenca, treba jej ho na ten účel ustanoviť. Ustanovenie § 39 sa tu použije obdobne.
(3)
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona výrok o tomto treste zruší, rozhodne
súčasne o väzbe.
(4)
Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu výkon rozhodnutia, proti
ktorému podali sťažnosť pre porušenie zákona, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia.
Po podaní sťažnosti pre porušenie zákona môže tak urobiť aj najvyšší súd.
§ 276
Ak na rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona teba objasniť nejakú okolnosť,
vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu Najvyššieho súdu alebo na jeho žiadosť
niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i orgán Sboru národnej bezpečnosti.
Pre také vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy. V obzvlášť naliehavých prípadoch možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na
podklade uznesenia senátu i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na dodanie do väzby a vzatím do väzby možno
však len vtedy, keď to navrhne generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti
v sťažnosti pre porušenia zákona podanej v neprospech obvineného a ak to považuje
Najvyšší súd za nevyhnutné so zreteľom na závažnosť trestného činu a naliehavosť väzobných
dôvodov.
OSEMNÁSTA HLAVA
OBNOVA KONANIA
§ 277
Všeobecné ustanovenie
Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným uznesením o zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní
tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova trestného
konania. Pred povolením obnovy možno na zaistenie dôkazného materiálu a na zaistenie
osoby obvineného vykonávať vyšetrovacie a vyhľadávacie úkony len v medziach ustanovení
tejto hlavy.
Podmienky obnovy
§ 278
(1)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody, alebo so zreteľom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo
k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(2)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného
stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť
k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste v konaní o obžalobe
pokračovať.
(3)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora, vyšetrovateľa
alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, skôr neznáme, ktoré by
mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť
k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste podať proti obvinenému
obžalobu.
(4)
Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich
odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že vyhľadávací orgán,
vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti konaním
zakladajúcim trestný čin.
§ 279
Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a)
trestnosť činu zanikla,
b)
na čin sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým nariadil, aby sa v trestnom
stíhaní nepokračovalo, alebo
c)
obvinený zomrel.
§ 280
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy
(1)
Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2)
V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.
(3)
V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby,
ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli
obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu
urobiť i po smrti obvineného.
(4)
Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh
na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá
by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor
povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu
oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh nepodá sám.
§ 281
Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove
(1)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora,
vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania, rozhoduje
súd, ktorý by bol príslušný rozhodovať o obžalobe.
(2)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, a
konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,
rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd, rozhodne o návrhu na povolenie
obnovy krajský súd, ak to navrhne prokurátor s odôvodnením, že so zreteľom na nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do príslušnosti
krajského súdu.
Konanie po povolení obnovy
§ 287
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku,
rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok
o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
§ 288
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením
prokurátora, vyšetrovateľa a vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania,
pokračuje sa v prípravnom konaní.
(2)
V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade
pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie
(§ 284 ods. 2).
(3)
Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol
právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na
došetrenie, určí po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadnutí
rozsudkom primeraný trest pre ostávajúce trestné činy.
§ 289
Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,
a)
čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho
obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom
rozsudku,
c)
neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť
preto, že obvinený zomrel.
DEVÄTNÁSTA HLAVA
OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA
§ 290
Všeobecné ustanovenie
Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj na konanie podľa tejto
hlavy všeobecné predpisy.
Prvý oddiel
Konanie proti mladistvým
§ 291
Obhajoba mladistvého
Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu, ktorý má právo zúčastniť sa vyšetrovacích
úkonov v rozsahu uvedenom v § 165 ods. 3.
§ 292
Zistenie pomerov mladistvého
V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť tiež stupeň rozumového
a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol
vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité
pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená
ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu
poverenému starostlivosťou o mládež.
§ 293
Väzba mladistvého
Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa § 67, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.
Konanie pred súdom
§ 294
Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (§ 196 ods. 1) aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
§ 295
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v ktorého
obvode mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného
konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.
§ 296
Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov možno vykonať
len výnimočne, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo
ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom
konaní ustanovenia tohto oddielu.
§ 297
(1)
Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.
(2)
O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou
o mládež. Prokurátor musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.
(3)
Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému
a)
súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech mladistvého,
b)
predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania
alebo verejného zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto
časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého
do pojednávacej siene mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti,
aby sa mohol k nemu vyjadriť,
c)
zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať
vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú reč mu patrí po mladistvom.
§ 298
Oznamovanie rozhodnutí
(1)
Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
(2)
Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní
uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie
zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou
o mládež odpis tohto uznesenia.
§ 299
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1)
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj
orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu
plynie samostatne.
(2)
Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v pokolení priamom, jeho
súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým
dňom ako mladistvému.
§ 300
Uloženie ochrannej výchovy
(1)
Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa
§ 230 ods. 2, môže ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 301
Spoločné ustanovenia
(1)
V konaní proti mladistvému treba dbať na to, aby sa ako vyšetrovanie, tak i rozhodovanie
zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou
mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné v trestnom konaní
postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o
mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného
stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.
(2)
Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú
a)
v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho
roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku
ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo
b)
ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.
(3)
Ustanovenia tohoto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa
nepoužijú v odbore vojenského súdnictva,
Druhý oddiel
Konanie proti ušlému
§ 302
(1)
Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému
konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.
(2)
Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.
§ 304
Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
§ 305
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohoto oddielu len na návrh prokurátora.
Návrh môže sa podať už v obžalobe.
§ 306
(1)
Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.
(2)
Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom
uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti
obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
TRETÍ ODDIEL
KONANIE POČAS STANNÉHO PRÁVA
§ 307
Vyhlásenie stanného práva
(1)
Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa v miere obzvlášť nebezpečnej rozmáha niektorý
z týchto trestných činov: teror (§§ 93, 94 tr. zák.), záškodníctvo (§§ 95, 96 tr.
zák.), sabotáž (§ 97 tr. zák.), špekulácia (§ 117 tr. zák.), rozkrádanie majetku v
socialistickom vlastníctve (§ 132 tr. zák.), útok na štátny orgán a orgán spoločenskej
organizácie podľa § 153 tr. zák., útok na verejného činiteľa podľa § 155 tr. zák.,
všeobecné ohrozenie podľa § 179 tr. zák., vražda (§ 219 tr. zák.), lúpež (§ 234 tr.
zák.), plienenie v priestore vojnových operácií (§ 264 tr. zák.), neposlúchnutie rozkazu
(§ 273 tr. zák.), zbehnutie (§ 282 tr. zák.), zbehnutie do cudziny (§ 283 tr. zák.).
Ak treba zabrániť len určitému spôsobu páchania týchto trestných činov, obmedzí sa
stanné právo len na tieto prípady.
(2)
Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary ozbrojených síl alebo ozbrojených
zborov, pre ktoré je potrebné.
(3)
Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a u všetkých útvarov, pre ktoré je nariadené,
a to takým spôsobom, aby sa dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo vyhláške sa
uvedú trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územie a útvary, na ktoré sa vzťahuje.
Pripojí ja hrozba, že každý, kto po vyhlásení spácha taký trestný čin, bude súdený
v stannom konaní a potrestaný smrťou.
§ 308
Účinky stanného práva
(1)
Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, na ktorý bolo stanné právo vyhlásené,
potresce sa smrťou. Ak bola výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých odsúdených
daná výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné poľahčujúce
okolnosti namiesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody, na sedem až pätnásť
rokov.
(2)
Ak sa dopustí po vyhlásení stanného práva trestného činu, pre ktorý bolo stanné právo
vyhlásené, mladistvý, potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov, a ak ide
o vojaka v činnej službe, odňatím slobody na päť až pätnásť rokov.
Stanné konanie
§ 309
(1)
V stannom konaní sa prejednajú len tie trestné činy, pre ktoré bolo stanné právo
vyhlásené, a to len ak boli spáchané po vyhlásení stanného práva a na území alebo
u útvaru, pre ktoré bolo vyhlásené.
(2)
Stanné konanie nemožno vykonať proti osobe, ktorá nebola pristihnutá pri čine samom
alebo ktorú nemožno bez prieťahu usvedčiť alebo ktorá je ťažko chorá lebo tehotná;
v takom prípade sa koná podľa všeobecných predpisov.
§ 310
(1)
Stanné konanie sa začne na návrh prokurátora. Tento návrh nahradzuje obžalobu.
(2)
Stanné konanie sa vykonáva na okresnom súde na spôsob hlavného pojednávania. Predbežné
pojednávanie obžaloby sa nekoná. Celé konanie musí byť skončené najneskoršie do 72
hodín odvtedy, čo bol obžalovaný postavený pred súd.
(3)
V stannom konaní musí mať obžalovaný obhajcu.
§ 311
Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľkým obžalovaným, nesmie sa konanie proti
jednému z obžalovaných zdržovať pátraním po ostatných.
§ 312
(1)
Súd môže obžalovaného uznať za vinného len vtedy, keď pre to hlasujú všetci členovia
senátu. Ak nemožno konanie skončiť do 72 hodín odvtedy, čo bol obžalovaný postavený
pred súd, alebo ak nebude uznaný za vinného z trestného činu, pre ktorý bolo stanné
právo vyhlásené, postúpi súd vec príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných
predpisov.
(2)
Proti rozsudku niet odvolania.
§ 313
(1)
Trest smrti vyhlásený v stannom konaní sa vykoná spravidla 3 až 12 hodín po vyhlásení
rozsudku.
(2)
Ustanovenia § 316 a 317 sa tu nepoužijú.
§ 314
Zrušenie stanného práva
(1)
Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, vláda stanné právo zruší
a verejne ho vyhlási.
(2)
Všetky veci, v ktorých v čase, keď sa súd dozvedel, že bolo stanné právo zrušené,
ešte nebol vyhlásený rozsudok, ako aj tie, v ktorých trest smrti ešte nebol vykonaný,
postúpi súd príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov. Nevykonaný
rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, stráca platnosť.
Štvrtý oddiel
Konanie pred samosudcom
§ 314a
(1)
Samosudca koná o prečinoch a o trestných činoch neoprávneného používania veci z majetku
v socialistickom vlastníctve podľa § 133 ods. 1, útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa § 154 ods. 2, útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 2, sťažovania výkonu právomoci verejného činiteľa podľa § 156a, podnecovania podľa § 164, schvaľovania trestného činu podľa § 165, nedovolenej výroby liehu podľa § 194a, opilstva podľa § 201, výtržníctva podľa § 202 ods. 1, ohrozovania mravnosti podľa § 205 ods. 1, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2, ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, neoprávneného používania cudzej veci podľa § 249 ods. 1, urážky medzi vojakmi podľa § 276, svojmocného odlúčenia podľa § 284 ods. 1 a 2, porušovania povinností strážnej služby podľa § 285 ods. 1a porušovania povinností dozornej služby podľa § 286 ods. 1 Trestného zákona.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak ide o konanie o trestnom čine proti mladistvému,
proti ušlému, proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné
chyby obvineného pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať, proti osobe,
ktorá bola súdom už odsúdená ako obzvlášť nebezpečný recidivista, alebo ak má byť
uložený súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.
§ 314b
(1)
Vo veciach, v ktorých sa vykonávalo iba objasňovanie, sa začína trestné stíhanie
a nastávajú účinky vznesenia obvinenia tým, že návrh prokurátora na potrestanie bol
doručený súdu.
(2)
Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.
(3)
Samosudca obžalobu a návrh na potrestanie predbežne neprejednáva.
(4)
Ak sa koná len o prečine, netreba zachovať lehotu na prípravu podľa § 198 ods. 1.
(5)
Pri hlavnom pojednávaní samosudca prečíta na dôkaz vždy aj správu o výsledku objasňovania
a jej prílohy.
(6)
Prokurátor môže vziať návrh na potrestanie späť až do začatia hlavného pojednávania;
v takom prípade urobí niektoré z opatrení uvedených v § 179e ods. 1 písm. b) až h).
(7)
Neverejné zasadnutie samosudca nekoná; pred rozhodnutím si však vyžiada vyjadrenie
prokurátora.
§ 314c
(1)
Samosudca po prijatí návrhu prokurátora na potrestanie
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je daná miestna príslušnosť súdu,
b)
postúpi vec príslušnému orgánu na prejednanie, ak ide o priestupok alebo o kárne
previnenie, alebo postúpi vec orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak sú tu
okolnosti uvedené v § 171 ods. 2,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 1,
d)
môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2,
e)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 1 písm. a) až d),
f)
vráti vec prokurátorovi, ak sa vo veci malo vykonať prípravné konanie,
g)
pokiaľ sa vo veci vykonávalo prípravné konanie, môže vec vrátiť prokurátorovi aj
z dôvodov uvedených v § 188 ods. 1 písm. f).
(2)
Do rozhodnutia podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(3)
Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v odseku 1, doručí návrh na potrestanie
obvinenému spolu s predvolaním na hlavné pojednávanie.
(4)
Ak spolu s návrhom na potrestanie bola samosudcovi odovzdaná osoba zadržaná podľa
§ 76, rozhodne, pokiaľ ju neprepustí na slobodu najneskôr do 48 hodín o jej vzatí do väzby.
§ 314d
(1)
Ak samosudca neurobí pri hlavnom pojednávaní konanom o prečine žiadne z rozhodnutí
uvedených v § 314c ods. 1 písm. a) až e), rozhodne vo veci rozsudkom.
(2)
V konaní o prečine môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ak sa
po vyhlásení rozsudku prokurátor a obvinený vzdali odvolania. Zjednodušený písomný
rozsudok neobsahuje odôvodnenie.
Piaty oddiel
Trestný príkaz
§ 314e
(1)
V konaní o prečinoch môže samosudca bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať
trestný príkaz,
a)
ak sa obvinený v priebehu objasňovania priznal a samosudca vzhľadom na výsledky objasňovania
nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tohto priznania alebo ak rozhodné skutočnosti
zistil vlastným pozorovaním verejný orgán a
b)
ak prokurátor navrhol vydanie trestného príkazu alebo súhlasil, aby sa trestný príkaz
vydal; návrh alebo súhlas prokurátora sa musí vzťahovať aj na druh a výmeru trestu,
ktorý sa má trestným príkazom uložiť.
(2)
Trestným príkazom možno uložiť trest odňatia slobody do dvoch mesiacov, nápravné
opatrenie do štyroch mesiacov, zákaz činnosti do dvoch rokov, peňažný trest do 5000
Kčs a prepadnutie veci; náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani
spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať dva mesiace.
(3)
Trestný príkaz nemožno vydať
a)
v konaní proti mladistvému,
b)
v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c)
ak sa má rozhodovať o ochrannom opatrení alebo
d)
ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.
(4)
Trestný príkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spájané s vyhlásením odsudzujúceho
rozsudku nastávajú tu doručením trestného príkazu obvinenému.
§ 314f
(1)
Trestný príkaz obsahuje
a)
označenie súdu, ktorý trestný príkaz vydal,
b)
deň a miesto vydania trestného príkazu,
c)
označenie obvineného (§ 120 ods. 2),
d)
výrok o vine (§ 120 ods. 3) a ukladanom treste (§ 122 ods. 1),
e)
výrok o odkázaní poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom, ak sa uplatnil nárok na náhradu škody, a
f)
poučenie o práve podať odpor.
(2)
Trestný príkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk; náhradné doručenie
a uloženie písomností je vylúčené. Ak obvinený má obhajcu, doručí sa trestný príkaz
aj jemu.
§ 314g
(1)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, s výnimkou
prokurátora, môžu podať proti trestnému príkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý
trestný príkaz vydal, a to do ôsmich dní od doručenia trestného príkazu obvinenému.
Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie § 61.
(2)
Ak oprávnená osoba podala proti trestnému príkazu v lehote odpor, trestný príkaz
sa tým ruší a samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Inak sa trestný príkaz
stane právoplatným a vykonateľným.
(3)
Ak v dôsledku včas podaného odporu rozhoduje samosudca na hlavnom pojednávaní, nesmie
obvinenému uložiť prísnejší trest, než aký uložil trestným príkazom, ledaže by sa
skutkový stav na základe dokazovania podstatne zmenil.
DVADSIATA HLAVA
VYKONÁVACIE KONANIE
§ 315
Príslušnosť vo vykonávacom konaní
(1)
Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie
urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje
predseda senátu.
(2)
Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej
ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného
konania, najmä upovedomovanie iných orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri
výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Prvý oddiel
Výkon trestu smrti
§ 316
(1)
Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, právoplatnosť, predloží predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, bez odkladu spisy Najvyššiemu
súdu Československej socialistickej republiky.
(2)
Najvyšší súd Československej socialistickej republiky preskúma zákonnosť rozsudku
a konania mu predchádzajúceho, a ak zistí, že došlo k takému porušeniu zákona, ktoré
mohlo mať vplyv na uloženie trestu smrti, postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre
porušenie zákona.
§ 317
Trest smrti smie by vykonaný až vtedy, keď ostal rozsudok po preskúmaní Najvyšším
súdom Československej socialistickej republiky nedotknutý a súdu bolo oznámené, že
nebola podaná žiadosť o milosť, prípadne, že žiadosť o milosť bola zamietnutá.
§ 318
(1)
Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca bezprostredne pred výkonom
trestu odsúdenému, že trest bude vykonaný, a prečíta mu rozsudok, avšak bez odôvodnenia,
a zamietavé rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.
(2)
Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.
§ 319
(1)
Pri výkone trestu smrti musí byť prítomný sudca, prokurátor, náčelník nápravného
zariadenia a lekár.
(2)
O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu, ktorá musí obsahovať tiež údaje,
kedy podľa zistenie lekára nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v odseku
1.
Druhý oddiel
Výkon trestu odňatia slobody
§ 320
Všeobecné ustanovenia
(1)
Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.
(2)
U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom
tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.
(3)
Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených (§ 36 ods. 2 Tr. zák.) ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu (§ 39a a § 81 Tr. zák.), určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v obvode ktorého sa
trest odňatia slobody vykonáva.
§ 321
Nariadenie výkonu trestu
(1)
Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody,
stalo vykonateľným, predseda senátu príslušnému nápravnému zariadeniu pošle nariadenie
výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil. Ak sa stal
výrok o uložení trestu odňatia slobody vykonateľným rozhodnutím odvolacieho súdu,
môže výkon tohoto trestu nariadiť u obvineného, ktorý je vo väzbe, predseda senátu
odvolacieho súdu hneď pri vyhlásení rozhodnutia.
(2)
Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, môže mu predseda senátu na
nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti.
Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie uvedené v odseku 1.
(3)
Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava,
že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak je neznáme miesto pobytu
odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie § 69 ods. 2.
Odklad výkonu trestu
§ 322
(1)
Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by výkon
trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného.
(2)
Trest odňatia slobody na tehotnej žene sa môže vykonať len vtedy, keď je tak krátkeho
trvania, že pôrod pravdepodobne nenastane za výkonu trestu a výkonom trestu nebude
ohrozené zdravie tehotnej ženy alebo zdravie očakávaného dieťaťa. Ináč predseda senátu
výkon trestu na tehotnej žene odloží, a to až na šesť mesiacov po pôrode.
(3)
Výkon trestu odňatia slobody na matke novonarodeného dieťaťa môže predseda senátu
odložiť až na čas šesť mesiacov po pôrode.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 323
(1)
Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých
dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.
(2)
Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace
môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä
ak by mohol výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké
následky. Odklad možno však povoliť najviac na čas šesť mesiacov odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.
(3)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu
odklad odvolá.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže
prokurátor podať sťažnosť.
§ 324
Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu
(1)
O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadaní na návrh
prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu, na žiadosť odsúdeného alebo
i bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.
(2)
Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vyslúchnuť.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prerušenie výkonu trestu
§ 325
(1)
Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou,
môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu preruší
výkon trestu vždy, ak ide o tehotnú ženu alebo o ženu krátko po pôrode, ak by výkon
trestu ohrozil jej zdravie alebo zdravie jej očakávaného alebo novonarodeného dieťaťa.
(2)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu
prerušenie výkonu trestu odvolá.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 327
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho
zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde
k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený,
rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku aj vtedy, ak
zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou
duševnou chorobou.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 328
Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov
(1)
Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby.
(2)
Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký trestný čin a konal riadne vojenskú
službu, upustí súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest
alebo jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá
sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné odsúdenie
§ 329
(1)
Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého
výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa spoločenská organizácia zaručila
za nápravu odsúdeného, pošle predseda senátu odpis rozsudku organizácii, ktorá záruku
prevzala, a požiada ju o výchovné spolupôsobenie. Požiada ju súčasne, aby v prípade,
že by záruka neplnila svoje poslanie a organizácia by pre spôsob života odsúdeného,
porušovanie obmedzení a podmienok súdom určených alebo z iných príčin záruku odvolala,
oznámila toto svoje rozhodnutie súdu.
(2)
Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže
predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu
trestu bol povolený bez jej záruky.
(3)
Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom sa opiera o
pomoc spoločenských organizácií.
§ 330
(1)
O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa nariadi výkon podmienečne
odloženého trestu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne
súd i o tom, či sa v dôsledku odvolania záruku spoločenskej organizácie nariadi výkon
podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti,
ako aj o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby
u mladistvého v prípade § 82 ods. 2 tr. zák.
(2)
Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd sa opiera aj o vyjadrenie
spoločenskej organizácie.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť
aj predseda senátu.
Podmienečné prepustenie
§ 331
(1)
O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora
alebo náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť odsúdeného
alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak bola žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju odsúdený opakovať až po uplynutí jedného
roka od zamietavého rozhodnutia, okrem prípadu, že ba žiadosť bola zamietnutá len
preto, že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre podmienečné prepustenie.
(2)
Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj organizácia uvedená v § 4 ods. 1, ak ponúkne prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Pred podaním návrhu
môže požiadať náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom sa vykonáva trest, aby jej
oznámil stav prevýchovy odsúdeného.
(3)
Na dožiadanie spoločenskej organizácie o spolupôsobenie pri výchove podmienečne prepusteného
sa použije primerane ustanovenie § 329.
§ 332
(1)
O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, ako
aj to tom, či sa vykoná zvyšok trestu alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie
pri odvolaní záruky spoločenskou organizáciou, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť
aj predseda senátu.
(2)
Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného súd sa opiera aj o vyjadrenie
spoločenskej organizácie.
§ 333
(1)
(2)
Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť
odsúdený vypočutý.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa § 331 a 332 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 334
Započítanie väzby a trestu
(1)
O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením, a to spravidla súčasne
s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu
trestu, a to od času, kedy osobná sloboda obvineného bola obmedzená.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
(3)
O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po
ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že
si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Tretí oddiel
Výkon nápravného opatrenia
Nariadenie výkonu trestu
§ 336
(1)
Ak sa má vykonať trest nápravného opatrenia, upovedomí predseda senátu vedenie podniku,
úradu, ústavu alebo iného zariadenia, v ktorom odsúdený pracuje, o tom, kedy sa má
výkon trestu začať, oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon trestu a upozorní na
obmedzenie v spôsobe života, ktoré súd odsúdenému uložil. Súčasne upozorní na povinnosť
bez odkladu oznámiť súdu skutočnosti, pre ktoré by bolo na mieste premeniť trest nápravného
opatrenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody, a na povinnosť vyúčtovať a súdu
odvádzať tie sumy z odmeny patriacej odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu.
(2)
Ak má byť trest nápravného opatrenia vykonaný na členovi jednotného roľníckeho družstva
alebo výrobného družstva, pošle predseda senátu upovedomenie podľa odseku 1 predstavenstvu
družstva.
(3)
U príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov sa upovedomenie podľa odseku
1 pošle príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi.
(4)
Ak pre výkon uloženého trestu nápravného opatrenia treba najskôr učiť zamestnanie
alebo určiť podnik, v ktorom trest nápravného opatrenia bude vykonaný, urobí to podľa
zásad uvedených v rozsudku predseda senátu po dohode s príslušným národným výborom.
§ 337
(1)
Ak bol trest nápravného opatrenia uložený so zreteľom na to, že sa organizácia uvedená
v § 4 ods. 1 zaručila za nápravu odsúdeného, pošle predseda senátu odpis rozsudku tejto organizácii
a požiada ju o výchovné spolupôsobenie pri výkone trestu. Požiada ju súčasne, aby
v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a organizácia pre neplnenie pracovných
úloh, spôsob života odsúdeného, porušovanie obmedzení určených súdom alebo z iných
príčin by záruku odvolala, oznámila toto svoje rozhodnutie súdu.
(2)
Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže
predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď trest nápravného opatrenia
bol uložený bez jej záruky. Urobí rak najmú, ak je na pracovisku odsúdeného činná
základná organizácia revolučného odborového hnutia. U členov družstiev treba o výchovné
spolupôsobenie požiadať predstavenstvo družstva.
§ 338
Odklad a prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania,
alebo ak ide o tehotnú ženu alebo ak sú tu iné dôležité dôvody, môže predseda senátu
výkon nápravného opatrenia na potrebný čas odložiť alebo prerušiť. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť.
(2)
Predseda senátu môže v takom prípade po dohode s národným výborom tiež určiť odsúdenému
iné zamestnanie.
(3)
Na odklad a prerušenie výkonu trestu nápravného opatrenia a na upustenie od jeho
výkonu v prípade, že bol odsúdený povolaný do výkonu základnej vojenskej služby, použije
sa obdobne ustanovenie § 328.
§ 339
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Ak sa stane osoba odsúdená na nápravné opatrenie trvalo práceneschopnou skôr, než
bolo nápravné opatrenie vykonané, upustí súd od výkonu nápravného opatrenia alebo
od jeho zvyšku; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak sa upustilo od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku podľa odseku 1, pokladá
sa trest nápravného opatrenia za vykonaný dňom, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie,
ktorým sa od výkonu nápravného opatrenia lebo jeho zvyšku upustilo.
§ 340
Premena nápravného opatrenia
O premene nápravného opatrenia alebo o premene jeho zvyšku na trest odňatia slobody
rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Výkon niektorých ďalších trestov
Výkon peňažného trestu
§ 341
Len čo sa stal rozsudok vykonateľným, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný
trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnásť dní, a upozorní
ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.
§ 342
(1)
Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov
a)
odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok
nadobudol právoplatnosť, alebo
b)
povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý zaplatený najneskoršie
do roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
(2)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak nedodržuje
odsúdený bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo
splátok odvolať.
§ 343
(1)
Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí
a)
do pätnásť dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,
b)
do pätnásť dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým povolený odklad alebo
povolené splácanie bolo odvolané, alebo
c)
po uplynutí času, na ktorý bol výkon trestu odložený.
(2)
Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného
nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku
do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný
trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.
§ 344
(1)
Súd upustí od výkonu peňažného trestu, ak je zjavné, že by vymáhanie nemalo výsledok
alebo že by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o ktorej
výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2)
Ak peňažný trest nebol zaplatený a ak je zjavné, že by sa výkon tohto trestu alebo
jeho časti mohol zmariť, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo
jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.
(3)
Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti
tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného
trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon trestu prepadnutia majetku
§ 345
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku alebo jeho
časti, vykonateľným, pošle predseda senátu národnému výboru odpis rozsudku bez odôvodnenia
na vykonanie tohoto trestu.
§ 346
(1)
Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na
určité prostriedky alebo veci vzťahuje so zreteľom na to, že sú nevyhnutne potrebné
na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu
je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh
národného výboru, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného
alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch
mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo
veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do
jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu národnému
výboru.
(4)
Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým pri vykonávaní
trestu prepadnutia majetku nemožno uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych
predpisov.
Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku
§ 347
(1)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý so zreteľom na povahu a závažnosť
činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a
je obava, že výkon tohoto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom
konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy,
ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť.
(2)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
§ 348
(1)
Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného
majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa
však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh národného výboru,
ktorý vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť obvineného alebo osoby, o
ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať, či sa na určité
prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné
na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť.
(3)
Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú
zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej
škody.
(4)
Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo
sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;
ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
(5)
Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam nemožno uplatniť
podľa odseku 2, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.
§ 349
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod,
pre ktorý bol majetok zaistený.
§ 350
Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohoto trestu sa použijú primerane ustanovenia
§ 331 až 333. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 315 ods. 2).
§ 350a
Výkon trestu zákazu pobytu
(1)
O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu národný výbor a orgán verejnej
bezpečnosti, na obvod ktorých sa zákaz pobytu vzťahuje, ako aj národný výbor a orgán
verejnej bezpečnosti, v obvode ktorých má odsúdený trvalé bydlisko.
(2)
Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda
senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere.
(3)
Z dôležitých dôvodov môže orgán verejnej bezpečnosti v mieste jeho bydliska alebo
pobytu povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz
pobytu.
(4)
Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu
nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne
vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa obdobne použijú ustanovenia § 331 až 333.
(6)
Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu
uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí na verejnom zasadnutí súd,
v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Piaty oddiel
Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy
§ 351
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1)
Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa
má ochranné liečenie vykonať. Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom
treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané
podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu
výkonu trestu odňatia slobody.
(2)
Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná
pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu;
ináč môže jej poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.
(3)
Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, požiada
predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie
do liečebného ústavu.
(4)
Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie
uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému
súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu zprávu, ak
zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.
§ 351a
Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia
O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v
obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 352
Upustenie od výkonu ochranného liečenia
O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné
liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného
alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
§ 353
Prepustenie z ochranného liečenia
O prepustení z ochranného liečenia rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo
liečebného ústavu, alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí okresný súd, v
obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 354
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1)
Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa
má výkon začať.
(2)
Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť
pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitosti.
§ 355
Upustenie od výkonu ochrannej výchovy
(1)
O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú
výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež alebo mladistvého, alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 356
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1)
O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode
ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého
návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba
vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 356a
Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu.
(1)
O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom
zasadaní na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa
výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého podnetu okresný
súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva.
(2)
Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo
výchovného zariadenia.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 357
Predĺženie ochrannej výchovy
(1)
O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v ktorého
obvode sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia, alebo i bez takého návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba
vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 358
Dozor prokurátora
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova,
dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova
vykonávajú, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov
platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.
Šiesty oddiel
Výkon niektorých iných rozhodnutí
§ 359
Upustenie od potrestania v dôsledku záruky
Ak prijal súd záruku organizácie uvedenej v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí organizácii odpis rozsudku. Súčasne
ju požiada, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a
dbala, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.
§ 360
Výkon väzby
(1)
Väzba sa vykonáva v ústavoch Ministerstva republiky. Väzba nariadená vojenským prokurátorom
sa môže vykonávať po čas najnevyhnutnejšej potreby aj u útvaru. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu povoliť,
aby sa väzba vykonával za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.
(2)
Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania trestného konania.
(3)
Predpisy o tom, aké sa vykonáva väzba v ústavoch Ministerstva republiky, vydá minister
republiky, ktorý vykonáva štátnu správu súdov, po dohode s ministrom spravodlivosti
a generálnym prokurátorom.
(4)
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta,
v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania
predpisov platných pre výkon väzby.
§ 361
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
(1)
Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve
vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil,
osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní, a upozorní ju, že
ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.
(2)
Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.
DVADSIATAPRVÁ HLAVA ZAHLADENIE ODSÚDENIA
§ 363
O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného alebo na návrh organizácie
uvedenej v § 4 ods. 1, a ak nejde o prípad upravený v § 69 ods. 3 tr. zák., aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení
odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.
§ 364
(1)
O zahladení odsúdenia rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode odsúdený v čase podania
návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským
súdom.
(2)
Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru z povolania
v činnej službe, rozhoduje o zahladení odsúdenia vojenský obvodný súd, v ktorého obvode
odsúdený v čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským
súdom.
(3)
O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom
stupni, a ak ide o podmienečné prepustenie, súd, ktorý vyslovil, že sa podmienečne
prepustený mladistvý osvedčil.
(4)
Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 365
(1)
Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, upovedomí predseda
senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie
sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.
(2)
Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí
jedného roka, okrem prípadu, že by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula
doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd bez
vyšetrenia.
ŠTVRTÁ ČASŤ
NIEKTORÉ ÚKONY SÚVISIACE S TRESTNÝM KONANÍM
DVADSIATADRUHÁ HLAVA UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE
§ 366
Udelenie milosti
(1)
Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.
(2)
Prezident republiky určuje, v ktorých prípadoch môže generálny prokurátor alebo minister
spravodlivosti konanie o žiadosti o milosť vykonať a bezdôvodnú žiadosť zamietnuť.
(3)
Ak to nariadi v konaní o udelenie milosti prezident republiky, trestné konanie sa
predbežne nezačne alebo sa v začatom trestnom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí
z väzby, alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší.
§ 367
Konanie o udelení milosti
V prípadoch uvedených v § 366 ods. 2 vykonáva konanie a bezdôvodnú žiadosť zamieta
a)
pred podaním obžaloby generálny prokurátor, ktorý môže tiež nariadiť, že sa trestné
stíhanie zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený
sa prepustí z väzby, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená,
b)
po podaní obžaloby minister spravodlivosti, ktorý môže tiež nariadiť, že sa v trestnom
konaní zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby, alebo výkon trestu sa odloží
alebo preruší, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená.
§ 368
Rozhodnutie o použití amnestie
Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,
účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva
v čase rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v obvode ktorého
sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 369
Podmienečné udelenie milosti
Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami,
plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodoval v
prvom stupni. Ustanovenie § 329 o spolupráci so spoločenskými organizáciami sa tu použije primerane.
§ 370
Zmena výmery trestu
(1)
Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných
činov, za ktoré bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom
vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy
amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom
stupni.
§ 370a
Rozhodovanie po zmiernení trestu smrti
Ak bol milosťou trest smrti zmiernený na trest odňatia slobody, o spôsobe výkonu trestu
rozhodne na verejnom zasadaní súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
DVADSIATAŠTVRTÁ HLAVA PRÁVNY STYK S CUDZINOU
§ 375
Všeobecné ustanovenia
Ustanovenia tejto hlavy sa použijú len vtedy, keď neustanovuje vyhlásená medzinárodná
zmluva iný postup.
Prvý oddiel
Vyžiadanie z cudziny
§ 376
(1)
Ak sa obvinený zdržuje v cudzine a ak ho treba vyžiadať, vydá proti nemu predseda
senátu zatýkací rozkaz na jeho podklade požiada Ministerstvo spravodlivosti o ďalšie
opatrenie. V prípravnom konaní urobí tak na návrh prokurátora.
(2)
Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu Ministerstvo spravodlivosti o zariadenie
predbežného zatknutia obvineného; zatýkací rozkaz pošle Ministerstvu spravodlivosti
dodatočne.
(3)
Zatýkací rozkaz musí obsahovať
a)
meno a priezvisko obvineného, jeho osobné dáta a údaje o štátnom občianstve, prípadne
i jeho opis a fotografiu,
b)
zákonné pomenovanie trestného činu s uvedeným príslušných zákonných ustanovení a
opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c)
doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením
zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená a
d)
ak ide o vyžiadanie odsúdeného na výkon trestu, aj údaj, ktorým súdom a na aký trest
bol odsúdený, s pripojením odpisu rozsudku s doložkou o právoplatnosti.
§ 377
(1)
Obvineného, ktorého cudzí štát vydal, prevezmú orgány Sboru národnej bezpečnosti.
Prevzatú osobu bez odkladu odovzdajú predsedovi senátu, ktorý vydal zatýkací rozkaz,
a v prípravnom konaní prokurátorovi, na ktorého návrh zatýkací rozkaz bol vydaný.
(2)
Ak nejde o vydanie na výkon trestu, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
sú povinní do 48 hodín od odovzdania obvineného vyslúchnuť a oznámiť mu rozhodnutie
o väzbe.
§ 378
(1)
Ak bol obvinený vydaný cudzím štátom s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.
(2)
Obvinený môže byť stíhaný len pre trestné činy, pre ktoré bol vydaný, okrem prípadu,
že bol daný dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy.
(3)
Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon trestu len pre niektorý
z trestných činov, za ktoré mu bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd
na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Druhý oddiel
Vydanie do cudziny
§ 379
Predbežné vyšetrenie
(1)
Prokurátor, ktorému Ministerstvo spravodlivosti alebo generálny prokurátor poslali
žiadosť cudzieho štátu o vydanie alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý
by cudzí štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného
vyšetrenia je zistiť, či súd tu podmienky pre vydanie, najmä, že ide o čin trestný
podľa práva oboch štátov, pre ktorý je vydanie prípustné a ktorého trestnosť nezanikla,
a že nejde o československého občana.
(2)
V konaní o vydanie musí osoba, o ktorej vydanie ide, mať obhajcu.
(3)
Prokurátor takú osobu vyslúchne a oboznámi ju pritom s obsahom žiadosti o vydanie.
Ak táto osoba uvádza okolnosti vyvracajúce podozrenie a ponúka o nich dôkazy, ktoré
môžu byť bez značných prieťahov vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.
§ 380
Rozhodnutie súdu
(1)
Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne na návrh prokurátora krajský súd, v ktorého
obvode osoba, o ktorej vydanie ide, má pobyt alebo bola zastihnutá, či je vydanie
prípustné, a predloží vec Ministerstvu spravodlivosti.
(1)
Ak má minister spravodlivosti pochybností o správnosti rozhodnutia krajského súdu,
môže vec predložiť Najvyššiemu súdu na preskúmanie tohoto rozhodnutia.
§ 381
Vydávacia väzba
(1)
Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd osobu,
o ktorej vydanie ide, do väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný.
(2)
Prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrenie môže osobu, o ktorej vydanie ide, vziať
do väzby, iba ak je to nevyhnutné na zamedzenie úteku.
(3)
Ak sa rozhodlo, že vydanie nie je prípustné, alebo ak to nariadi minister spravodlivosti,
treba zariadiť hneď prepustenie z väzby.
§ 382
Povolenie a vykonanie vydania
(1)
Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti, a to len vtedy, keď krajský
súd alebo Najvyšší súd podľa § 380 rozhodli, že vydanie je prípustné.
(2)
Povolené vydanie zariadi predseda senátu krajského súdu.
§ 383
Rozšírenie vydania na iný trestný čin
Ak žiada štát, ktorému určitá osoba bola vydaná, aby ju mohol stíhať pre iný trestný
čin alebo aby mohol byť na nej vykonaný trest uložený za iný trestný čin, než pre
ktorý bolo vydanie povolené, použijú sa primerane ustanovenia o vydaní.
Tretí oddiel
Dožiadanie
§ 384
Pri dožiadaní cudzozemských súdov a úradov o poskytnutie právnej pomoci ako aj pri
poskytovaní právnej pomoci cudzozemským súdom a úradom sa poskytuje, ak nie je medzinárodnou
zmluvou ustanovené niečo iné, aj v trestných veciach s primeraným použitím predpisov
platných pre styk s cudzinou v občianskoprávnych veciach.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 385
Odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť, možno doterajšie predpisy o trestnom
konaní použiť len v medziach ustanovení tejto časti.
§ 386
Ustanovenie § 296 ods. 3 zákona č. 64/1956 Zb., platí i naďalej o rozhodnutiach, ktoré
nadobudli právoplatnosť pred 1. januárom 1962. Lehota na podanie návrhu sa končí však
i v týchto veciach najneskoršie 30. júnom 1962.
§ 387
(1)
Na konanie o obnove trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené pred začiatkom
účinnosti tohto zákona, použijú sa ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie
obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre obvineného priaznivejší.
(2)
Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu, vydal v prvom stupni súd už
nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na obnovu ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona
vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny súd, rozhoduje
o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo
veci miestne príslušný.
§ 388
(1)
Krajský súd je príslušný konať v prvom stupni aj o činoch trestných podľa predpisov
skôr účinných, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným
v § 17 ods. 1.
(2)
Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených Najvyšším súdom
ako súdom prvého stupňa robí Krajský súd v Prahe a v odbore vojenského súdnictva ten
vyšší vojenský súd, ktorý určí minister spravodlivosti.
§ 389
(1)
Rozhodnutia podľa § 297 ods. 1 a 2 tr. zák. robí súd, ktorý rozhodoval vo veci ako
súd prvého stupňa. Ak ide o rozhodnutia niekoľkých súdov, robí rozhodnutie ten z nich,
ktorý rozhodoval naposledy. Ak tento súd už nejestvuje, použije sa obdobne ustanovenie
§ 387 ods. 2.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 390
Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) sa zrušuje.
§ 391
Minister spravodlivosti môže ustanoviť, ktoré jednoduché úkony zverené podľa tohto
zákona predsedovi senátu môže vykonávať iný pracovník súdu.
§ 392
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
