141/1961 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2003 do 29.04.2004
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 141/1961 Zb. |
| Názov: | Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 29.11.1961 |
| Dátum vyhlásenia: | 09.12.1961 |
| Dátum účinnosti od: | 01.12.2003 |
| Dátum účinnosti do: | 29.04.2004 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 51/1965 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 61/1970 Zb. | Vyhláška ministra spravedlnosti České socialistické republiky, kterou se stanoví paušální částka nákladů trestního řízení |
| 64/1970 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 71/1971 Zb. | Vyhláška ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva |
| 25/1977 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 70/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 75/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva národnej obrany, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva |
| 126/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky ktorou sa určuje príslušnosť Obvodného súdu Bratislava 1 na konanie podľa čl. 10, 13, 14 a 15 Dohovoru o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi, a povinnosť nahradiť trovy tohoto konania československými občanmi |
| 137/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 199/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 137/1983 Zb. |
| 426/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva spravedlnosti České republiky o srážkách z pracovní odměny osob, které jsou ve výkonu trestu odnětí svobody, a o výkonu rozhodnutí srážkami z pracovní odměny těchto osob a chovanců zvláštních výchovných zařízení |
| 431/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, a o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb |
| 66/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy |
| 389/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva obrany o rokovacom poriadku pre vojenské obvodové a vyššie vojenské súdy |
| 135/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vyhosťovaní osôb, ktorým bol súdom uložený trest vyhostenia |
| 61/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania |
| 163/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18/1993 Z. z. |
| 482/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 57/1965 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) |
| 173/1968 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody |
| 58/1969 Zb. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom |
| 149/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). |
| 155/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy |
| 48/1973 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 29/1978 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok |
| 43/1980 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok |
| 159/1989 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, zákon o prečinoch a Trestný poriadok |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 178/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 303/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 558/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú Trestný poriadok a zákon o ochrane štátneho tajomstva |
| 6/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 156/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby |
| 178/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 247/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 222/1998 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 366 ods. 2 a ustanovenia § 367 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky |
| 256/1998 Z. z. | Zákon o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 272/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 173/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 366/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 253/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 182/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 422/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 457/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 458/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 267/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 403/2004 Z. z. | Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 537/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok |
| 652/2004 Z. z. | Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 122/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 301/2005 Z. z. | Trestný poriadok |
141
ZÁKON
z 29. novembra 1961
o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel zákona
(1)
Účelom trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak,
aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie
trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel
občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností ku štátu a spoločnosti.
(2)
Pomáhať na dosiahnutie účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohto
zákona i povinnosťou občanov.
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanovuje tento zákon.
(2)
Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na
toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.
(3)
Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky
sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z
úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto
povinností orgány činné v trestnom konaní neprihliadajú.
(5)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú
okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,
a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného
nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
(6)
Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá
zo strán.
(7)
Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami občanov
a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(8)
Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.
(9)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu alebo
samosudca rozhodujú sami len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom
konaní rozhoduje súd v prvom stupni, rozhodnutie robí sudca.
(10)
Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa občania mohli prejednávania
zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie
byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto zákone.
(11)
Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva
spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.
(12)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí
smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.
(13)
Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený
o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže aj zvoliť obhajcu;
všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv.
(14)
Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský
jazyk.
Spolupráca so záujmovými združeniami občanov
§ 3
(1)
Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami občanov, aby
posilnili výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť
zamedzovali a jej predchádzali.
(2)
Záujmové združenia občanov môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady
porušenia zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania. Môžu navrhovať,
aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal vec na pracovisku
obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So záujmovými združeniami občanov súd spolupracuje
pri zabezpečení účasti občanov na pojednávaní súdu; tieto združenia spolupôsobia podľa
ustanovení tohto zákona a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených;
pomáhajú tiež vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom.
§ 4
(1)
Záujmové združenia občanov, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú najmä odborové
a iné spoločenské organizácie, pracovné kolektívy a cirkvi, s výnimkou politických
strán a politických hnutí môžu po prerokovaní v kolektíve ponúknuť prevzatie záruky
za nápravu obvineného, ak majú dôvodne za to, že sú tu predpoklady, aby sa obvinený
pôsobením kolektívu napravil. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec
na hlavnom pojednávaní spravidla pred kolektívom záujmového združenia občanov, a ak
sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže najmä,
pokiaľ to trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu, alebo
uložiť iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.
(2)
Záujmové združenie, ktoré prevzalo záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného,
ktorý mu bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným
činom.
§ 5
Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným a krajským súdom ako odvolacím
súdom svojho zástupcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní pojednávania
podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko ich kolektívu k prejednávanej
trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (§ 183).
§ 6
(1)
Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto
podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné
upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu. Na získanie
podkladov pre takúto žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Uvedené záujmové združenia môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená
ich zárukou (§ 73) , a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.
Súčinnosť štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb a fyzických osôb
§ 7
(1)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich
z tohto zákona.
(2)
Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi činnými v trestnom konaní
aj v elektronickej forme.
§ 8
(1)
Štátne orgány, obce a iné právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú
podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov, sú povinné pomáhať orgánom činným
v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä urýchlene vybavovať ich dožiadania. Štátne
orgány sú ďalej povinné bez meškania oznamovať prokurátorovi alebo policajným orgánom
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.
(2)
Údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, smie v prípravnom konaní požadovať
len prokurátor. Vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebujú na také dožiadanie predchádzajúci
súhlas prokurátora. V konaní pred súdom môže také údaje požadovať predseda senátu.
(3)
Ak sú údaje uvedené v odseku 2 potrebné na vybavenie oznámení (§ 158) týkajúcich sa obzvlášť závažných trestných činov (§ 41 ods. 2 Trestného zákona), trestných činov uvedených v treťom oddiele tretej hlavy osobitnej časti Trestného
zákona (ďalej len „korupcia“) a trestného činu podľa § 158 Trestného zákona, smie ich prokurátor požadovať aj pred začatím trestného stíhania.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť.
§ 8a
Poskytovanie informácií o trestnom konaní
(1)
Orgány činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním
informácií oznamovacím prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie
skutočností dôležitých na posúdenie veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť
na trestnom konaní, údaje, ktoré priamo nesúvisia s trestnou činnosťou, a aby neporušili
zásadu, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno
na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný (§ 2 ods. 2).
(2)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 orgány činné v trestnom konaní odoprú poskytnutie
informácií.
§ 9
Posudzovanie predbežných otázok
(1)
Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú,
samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného
štátneho orgánu sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ
nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky
týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach.
Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie.
§ 10
Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní
(1)
Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby
požívajúce výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva.
(2)
Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci
orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie
ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní
záväzné.
§ 11
Neprípustnosť trestného stíhania
(1)
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí
byť zastavené,
a)
ak je trestné stíhanie premlčané,
b)
ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (§ 10), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona treba súhlas, ak taký súhlas nebol
oprávneným orgánom daný,
c)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)
proti tomu, kto zomrel,
e)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom
konaní zrušené,
f)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo
v predpísanom konaní zrušené,
g)
ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný alebo
bol vzatý späť (§ 163a), alebo
h)
ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) sa
však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení
trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného poučiť.
(3)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) sa
pokračuje po ukončení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie
sudcu Ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora.
§ 12
Výklad niektorých pojmov
(1)
Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný
orgán.
(2)
Policajnými orgánmi sa rozumejú poverené orgány Policajného zboru3). Rovnaké postavenie majú v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl
aj poverené orgány Vojenskej polície4), v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a o
trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe poverené orgány
tohto zboru5), v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej polície a o trestných činoch
spáchaných v obvode železničných dráh a vlečiek poverené orgány Železničnej polície6), colné orgány7), ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov, poverený
daňový orgán,7a) ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením osobitných predpisov,7b) a velitelia námorných lodí8) v konaní o trestných činoch spáchaných na týchto lodiach.
(3)
Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský
obvodový súd, vyšší vojenský súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“).
(4)
Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, prípadne iný
súd s rovnakou pôsobnosťou a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné,
aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj
Mestský súd v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné,
aj vyšší vojenský súd.
(5)
Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor,
prípadne iný prokurátor s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení
nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor; kde tento zákon hovorí o krajskom
prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivého
ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský prokurátor.
(6)
Stranou sa rozumie ten, proti ktorému sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba
a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský zástupca; rovnaké postavenie
ako strana má aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá
podala opravný prostriedok.
(7)
Kde tento zákon hovorí o organizácii, rozumejú sa ňou právnické a fyzické osoby,
ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov okrem prípadu uvedeného
v § 4 ods. 1.
(8)
Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.
(9)
Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(10)
Odsúdeným je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť.
(11)
Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania
od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej a prípravným konaním úsek od začatia
trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia
trestného stíhania pred podaním obžaloby.
(12)
Agentom je príslušník Policajného zboru, ktorý na základe príkazu príslušného orgánu
činného v trestnom konaní prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov
obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa § 158 Trestného zákona; pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj
osoba ustanovená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(13)
Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické,
rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky
a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname
telekomunikačných činností (§ 88) alebo vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov (§ 88e), ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie
informácií získaných použitím informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu,
dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych sietí, poskytovatelia verejných
telekomunikačných služieb, poskytovatelia ostatných telekomunikačných služieb a ich
zamestnanci sú povinní na žiadosť bezplatne a bezodkladne poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť
pri použití informačno-technických prostriedkov; nemôžu sa pritom dovolávať povinnosti
mlčanlivosti ustanovenej podľa osobitných zákonov.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý oddiel
Právomoc a príslušnosť súdov
§ 13
Výkon trestného súdnictva
Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanoví osobitný zákon.
Právomoc vojenských súdov
§ 14
(1)
Právomoci vojenských súdov podliehajú
a)
vojaci,
b)
príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje osobitný
zákon, ak sú v činnej službe,
c)
príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území
Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou
je Slovenská republika viazaná,
d)
vojnoví zajatci.
(2)
Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej
služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili
v služobnej rovnošate.
(3)
Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby pre trestné činy vojnovej
zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.).
§ 15
(1)
Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.
(2)
Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá
podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd
môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v
§ 14 ods. 3 - postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať
obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému
súdu postúpiť nemôže.
Vecná príslušnosť
§ 16
Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd.
§ 17
Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, ak za ne zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej osem rokov, alebo ak za ne
možno uložiť výnimočný trest. O trestnom čine teroru podľa § 93 a 93a, záškodníctva podľa § 95 a 96, sabotáže podľa § 97, skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5, neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 4, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a, výroby detského pornografického diela podľa § 205b ods. 4, hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 2 až 5, krádeže podľa § 247 ods. 5, ak bol čin uvedený v odseku 1 alebo 2 spáchaný členom organizovanej skupiny, a ods. 6, sprenevery podľa § 248 ods. 4 písm. b) a ods. 5, podvodu podľa § 250 ods. 4 písm. a) a ods. 5, úverového podvodu podľa § 250a ods. 5, subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 5, poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 5, neoprávneného obohatenia podľa § 250d ods. 5, podvodného úpadku podľa § 250e ods. 6, legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 4 a 5 Trestného zákona a o trestnom čine podľa zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj
vtedy, ak je dolná hranica trestu nižšia. Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie
podľa predchádzajúcej vety aj vtedy, ak sa konanie páchateľa posudzuje len podľa jedného
z uvedených odsekov trestného činu.
Miestna príslušnosť
§ 18
(1)
Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2)
Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie
súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje; ak sa nedajú tieto
miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého
obvode čin vyšiel najavo.
Spoločné konanie
§ 20
(1)
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.
(2)
Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca, a o trestnom čine,
o ktorom patrí konať senátu, koná senát.
(3)
Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný
čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských
súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.
Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej strane
a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije.
§ 21
(1)
Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný na konanie aspoň o jednom
z trestných činov.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný na konanie proti páchateľovi trestného
činu alebo o najťažšom trestnom čine.
§ 22
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva
konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola
vec postúpená nepríslušným súdom.
§ 23
Vylúčenie a spojenie veci
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom
z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Príslušnosť súdu , ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec,
o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3)
Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a
rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
§ 24
Spory o príslušnosť
Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.
§ 25
Odňatie a prikázanie veci
(1)
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Návrh procesnej strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného
úkonu trestného konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku
1. O návrhu procesnej strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý
už bolo rozhodnuté, sa nekoná.
§ 26
Príslušnosť súdu na úkony v prípravnom konaní
(1)
Na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní je príslušný súd, v ktorého obvode je činný
prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
§ 26a
Osobitná príslušnosť súdu na vydanie príkazu na niektoré úkony pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní
Na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, príkazu na
použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov
je pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní príslušný krajský súd a vyšší
vojenský súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
Druhý oddiel
Pomocné osoby
§ 27
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie
zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca
úkon.
Tlmočník
§ 28
(1)
Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený vyhlási, že
neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť
súčasne zapisovateľom.
(2)
Ak si obvinený podľa § 2 ods. 14 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo
vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, ustanoví orgán činný
v trestnom konaní tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je obvinený štátnym občanom;
ak ide o osobu bez štátneho občianstva, štátu, na ktorého území obvinený býva.
§ 29
(1)
O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve
odoprieť výkon tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred výkonom
tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon
platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní
pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním
náhrady a odmeny tlmočníka, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 29a
Vyšší súdny úradník
Vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydať rozhodnutia
alebo vykonať iné úkony v trestnom konaní. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže vyšší
súdny úradník konať samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.
§ 29b
Probačný a mediačný úradník
Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené súdom a v prípravnom
konaní prokurátorom a iné úlohy podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
Tretí oddiel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní
§ 30
(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prísediaci, vyšší súdny
úradník, probačný a mediačný úradník, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a
zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej
veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom
a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
(2)
Sudca alebo prísediaci je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský
zástupca, obhajca alebo splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.
(3)
Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca alebo prísediaci,
ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania
o sťažnosti pre porušenie zákona je vylúčený sudca, ktorý sa v prejednávanej veci
zúčastnil na rozhodovaní ako sudca súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na
nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo
dal k nemu súhlas alebo pokyn.
(4)
Námietku zaujatosti je procesná strana povinná vzniesť bezodkladne, ako sa dozvedela
o dôvodoch na jej vznesenie. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom
na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
§ 31
(1)
Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd
v senáte; o vylúčení sudcu Najvyššieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu.
(2)
Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ, alebo vznesie námietku jeho zaujatosti procesná
strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral,
v konaní pred súdom predseda senátu.
(3)
V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v § 30 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj bez návrhu. O tom, či
je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá nebráni vykonaniu
nariadeného úkonu trestného konania.
(5)
O sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal.
(6)
O vylúčení sudcu krajského súdu ako odvolacieho súdu a sudcu Najvyššieho súdu rozhodne
iný senát toho istého súdu.
(7)
O námietke zaujatosti procesnej strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch,
pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
(§ 30 ods. 4), sa nekoná.
Štvrtý oddiel
Obvinený
§ 32
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného
a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo
proti nemu vznesené obvinenie (§ 163).
§ 33
Práva obvineného
(1)
Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,
a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy
slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným
v trestnom konaní. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom,
ako odpovedať na už položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vyslúchaný za účasti svojho
obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania (§ 165). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť
bez prítomnosti tretej osoby. Uvedené práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak je
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená.
(2)
Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhrádzal trovy obhajoby, má nárok
na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.
(3)
Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť
a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
§ 34
Zákonný zástupca obvineného
(1)
Zákonný zástupca osoby, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať, najmä
zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže
zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať
i proti vôli obvineného.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené
v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor môže na výkon týchto práv ustanoviť obvinenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu
o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Piaty oddiel
Obhajca
§ 35
Obhajca
(1)
Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Pre jednotlivé úkony trestného konania,
s výnimkou konania pred súdom, sa môže obhajca dať zastúpiť svojím koncipientom.
(2)
Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň
predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.
Nutná obhajoba
§ 36
(1)
Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,
a)
ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave (§ 116 ods. 2),
b)
ak je osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená,
c)
ak ide o konanie proti mladistvému, alebo
d)
ak ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovateľ
alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné
chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(3)
Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.
(4)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou ochranného protialkoholického liečenia.
§ 36a
(1)
Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený
obhajcu,
a)
ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená,
b)
ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý
v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,
c)
ak je vo väzbe, alebo
d)
ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(2)
V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona a v konaní o návrhu na povolenie obnovy
musí mať odsúdený obhajcu,
a)
ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 1 písm. a) alebo b),
b)
ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica prevyšuje päť rokov,
c)
ak je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o sťažnosti pre porušenie zákona
alebo o návrhu na povolenie obnovy nedovŕšil osemnásty rok, alebo
d)
ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,
e)
ak ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.
§ 37
Zvolený obhajca
(1)
Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný
zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ,
osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený je osoba, ktorá je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
môžu tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.
(2)
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou
zvolený, zvoliť iného obhajcu; to neplatí v prípade náhradného obhajcu (§ 40a).
Ustanovený obhajca
§ 38
(1)
(2)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,
spravidla obhajca spoločný.
§ 39
(1)
Obhajcu ustanoví, a ak pominú dôvody nutnej obhajoby, ustanovenie zruší predseda
senátu a v prípravnom konaní sudca.
(2)
Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné prejednanie a rozhodnutie a obvinenému sa v
každej z týchto vecí ustanovil obhajca, predseda senátu a v prípravnom konaní sudca
zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení neskôr. Ak došlo k ustanoveniu
obhajcov súčasne, zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení v konaní
o menej závažnom trestnom čine.
§ 40
Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť
obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený
a namiesto neho ustanovený obhajca iný. O oslobodení rozhodne v konaní pred súdom
predseda senátu a v prípravnom konaní sudca.
§ 40a
Náhradný obhajca
(1)
Ak je dôvodná obava, že by mohlo byť zmarené nariadené hlavné pojednávanie alebo
verejné zasadnutie pre neprítomnosť ustanoveného alebo zvoleného obhajcu, môže byť
obvinenému popri zvolenom alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.
(2)
Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako obhajca zvolený alebo ustanovený,
na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade
neúčasti zvoleného alebo ustanoveného obhajcu.
(3)
Ustanovenia § 38 až 40 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.
§ 41
Povinnosti a práva obhajcu
(1)
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na
obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať
sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného
zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a
rozhodnutiu veci.
(2)
Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať
za neho žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích úkonov. S obvineným,
ktorý je vo väzbe, je oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 1.
(3)
Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých
sa môže zúčastniť obvinený.
(4)
Ak je obvinený osoba, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch
2 a 3 vykonávať aj proti vôli obvineného.
(5)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč,
zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca
oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
(6)
Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu
alebo priepis protokolu (§ 55) o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní (§ 12 ods. 1) sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, keď to nie je z technických dôvodov
možné. Náklady s tým spojené je povinný voči štátu uhradiť.
(7)
Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa
tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť
len jedného z nich.
Šiesty oddiel
Zúčastnená osoba
§ 42
(1)
Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba),
musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní
a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a
poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.
(3)
Ak zúčastnená osoba je osoba, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona
jej zákonný zástupca.
Siedmy oddiel
Poškodený
Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
§ 43
(1)
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,
morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené
práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť,
či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy
na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, nazerať do spisu a oboznámiť sa so spisom,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky
v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Práva preštudovať spis sa môže poškodený výslovne
vzdať.
(2)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť do
skončenia vyšetrovania (§ 166 ods. 1 a 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje.
§ 44
(1)
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako
spoluobvinený.
(2)
V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.
(3)
Návrh podľa § 43 ods. 2 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom
konaní.
(4)
Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by
mohol byť ohrozený rýchly priebeh trestného stíhania, prokurátor ustanoví už v prípravnom
konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených, po jeho predchádzajúcom
súhlase, spravidla niektorého z poškodených, ak sa poškodení nedohodnú na spoločnom
zástupcovi. Prokurátor oznámi rozhodnutie tým poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok
na náhradu škody; ostatným poškodeným sa rozhodnutie oznámi pri prvom úkone trestného
konania, na ktorý sa predvolávajú, alebo o ktorom sa vyrozumievajú. Spoločný zástupca
vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu
škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec (§ 50 a 51); bez súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody. Spoločných
zástupcov môže byť najviac desať.
§ 45
(1)
Ak je poškodená osoba osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona
jej zákonný zástupca.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva
uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade
trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, ak je poškodeným
maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví najmä orgán poverený starostlivosťou o
mládež alebo zástupca občianskeho združenia so zameraním na ochranu ľudských práv.
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(3)
Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý
je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona a je nebezpečenstvo
z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor ustanoví na výkon týchto
práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná
sťažnosť.
(4)
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho
nástupcu.
§ 46
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť
mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného
§ 47
(1)
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej
trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky
škody zaistiť na majetku obvineného.
(2)
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému
sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich
zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, písomne poverí ich úschovou
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá v tomto odbore vykonáva podnikateľskú činnosť.
Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie
o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra.
Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet
plnenia do úschovy na súde.
(3)
Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.
Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov
postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny
z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu
dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.
(4)
O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní
prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť
aj bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo
z omeškania.
(5)
Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,
pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1 zruší.
§ 48
(1)
Zaistenie sa zruší,
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b)
ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)
ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
(2)
Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo
nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú
sa zo zaistenia.
§ 49
Proti rozhodnutiu podľa § 47 a 48 je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie
alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.
Ôsmy oddiel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
§ 50
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť
na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže
byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.
(3)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú
utajované skutočnosti, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže oboznamovať
s utajovanými skutočnosťami na príslušnom úseku.
§ 51
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu
alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež
oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba
alebo poškodený.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
§ 52
Spôsob vykonávania úkonov trestného konania
Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými
tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať
ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.
Prvý oddiel
Dožiadanie
§ 53
(1)
Súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán vykonávajú jednotlivé úkony trestného
konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé
úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa a policajného
orgánu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu
alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne posúdenie
veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.
(2)
Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním
okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; Najvyšší súd môže to urobiť
aj dožiadaním krajského súdu.
(3)
Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať
aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode má byť
úkon vykonaný.
§ 54
(1)
V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná pre riadne
vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti,
v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa
toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné
úkony, najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené,
ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.
(2)
Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu
senátu.
Druhý oddiel
Zápisnica
§ 55
Spisovanie zápisnice
(1)
O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne
po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a)
pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu, vykonávajúceho úkon,
b)
miesto, čas a predmet úkonu,
c)
meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán,
meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone
zúčastnili a u obvineného aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania (§ 62 a 63),
d)
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie
zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí
pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie
o tomto doručení,
e)
návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)
námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2)
Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo
verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým
výpovediam.
(3)
V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po slovensky;
ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník do zápisnice
príslušnú časť výpovede tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.
(4)
V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam,
ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie
priebehu konania možno v prípade potreby použiť aj iný vhodný prostriedok. Pomôcku
na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať a v zápisnici poznamenať, kde je
uložená. Prepis zvukového záznamu sa priloží k zápisnici.
§ 56
Podpisovanie zápisnice
(1)
Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda
senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej
sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu.
Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu
zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať,
uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.
(2)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom
pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu.
Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod,
prečo podpis odpadol.
§ 57
Oprava zápisnice
(1)
O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí
a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice
nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava
sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.
§ 58
Zápisnica o hlasovaní
(1)
V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1)
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)
mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.
(2)
Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania,
pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.
(3)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(4)
Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie
len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda
senátu Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca
poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím
podpisom.
(5)
Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa
senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez
prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že
k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
Tretí oddiel
Podanie
§ 59
(1)
Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno
ho urobiť písomne, ústne do zápisnice alebo elektronickými prostriedkami podpísané
zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky, telefaxom
alebo ďalekopisom. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo ďalekopisom treba
potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice. Ustanovenia § 158 zostávajú nedotknuté.
(2)
Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za
uvedenie vedome nepravdivých údajov, vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný,
o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške škody
spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom,
musí sa vypočuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku
na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad pre ďalšie konanie.
(3)
Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd
bez odkladu prokurátorovi.
Štvrtý oddiel
Lehoty
§ 60
Počítanie lehôt
(1)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty.
(2)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa
lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3)
Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá
sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(4)
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a)
podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému
orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)
urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)
urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe u jeho
náčelníka,
d)
urobené u riaditeľa nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo
väzbe alebo v treste, alebo
e)
urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u ktoréhokoľvek okresného
prokurátora.
§ 61
Navrátenie lehoty
(1)
Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného
prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie
lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak
nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie
proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote osem dní od doručenia uznesenia
o povolení navrátenia lehoty.
(2)
Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia
lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na
podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
Piaty oddiel
Doručovanie
§ 62
Všeobecné ustanovenie
(1)
Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.
Ak je adresátom obvinený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol na ten účel [§ 55 ods. 1 písm. c)]. Ak treba opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie,
stačí prítomným osobám, ktoré sa na ňom majú znova zúčastniť, oznámiť nový termín.
Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín vzali na vedomie, sa
zaznačí v zápisnici.
(2)
V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť
iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené,
alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o
doručenie požiadať aj policajný orgán alebo obce.
(3)
Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručí sa inej dorastenej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.
(4)
Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje
za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5)
Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva
alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich
doručenie.
(6)
Orgány činné v trestnom konaní sú oprávnené vlastnými prostriedkami a na vlastné
náklady vykonávať doručovanie.
§ 63
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,
c)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán
z dôležitých dôvodov nariadi.
(2)
Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržiava, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje,
a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Ak si adresát
zásielku nevyzdvihne do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(3)
Doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno uložiť, ak sa doručuje
a)
obvinenému predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie, obžaloba,
trestný rozkaz alebo rozsudok, proti ktorému môže podať odvolanie,
b)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovateľ z dôležitých
dôvodov nariadi.
(4)
Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne
vyznačiť.
§ 64
Odopretie prijatia
(1)
Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom
a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2)
Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý písomnosť
odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom,
keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.
Šiesty oddiel
Nazeranie do spisov
§ 65
(1)
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo
nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúceho údaje
o totožnosti svedka (§ 101 ods. 3 a 4) a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať
si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Také isté právo majú zákonní zástupcovia
obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti
na právne úkony alebo ak ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak
môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora,
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.
(2)
V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán právo nahliadnuť
do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odoprieť.
Závažnosť dôvodov, z ktorých vyšetrovateľ alebo policajný orgán toto právo odoprel,
na žiadosť osoby, ktorej sa odopretie týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať.
Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi po tom, čo boli upozornení na
možnosť preštudovať spisy.
(3)
Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice
o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia
o vznesení obvinenia (§ 163). V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému a jeho obhajcovi,
poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.
(4)
Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením
predchádzajúcich odsekov dotknuté.
(5)
Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bola zachovaná
utajovaná skutočnosť, obchodné, bankové a daňové tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím
do spisov hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní policajný orgán,
vyšetrovateľ alebo prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený stanoviť
primeranú lehotu.
Siedmy oddiel
Poriadková pokuta
§ 66
(1)
Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi,
vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného
ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa
tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ
alebo policajný orgán potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 Sk.
(2)
Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného
zboru v činnej službe, môže sa prenechať príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi
na disciplinárne potrestanie. Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe
alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať riaditeľovi väznice alebo
nápravnovýchovného ústavu na uloženie poriadkového opatrenia alebo na disciplinárne
potrestanie. Príslušný veliteľ alebo riaditeľ je povinný o výsledku upovedomiť orgán
činný v trestnom konaní.
(3)
Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí v konaní pred súdom prokurátor, odovzdá
sa príslušnému orgánu na kárny postih. Tento orgán je povinný o výsledku upovedomiť
orgán činný v trestnom konaní.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý oddiel
Väzba
§ 67
Dôvody väzby
(1)
Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré
odôvodňujú obavu,
a)
že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko,
b)
že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
(2)
Obvinený môže byť vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestný čin,
na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej osem rokov, aj keď nie sú dôvody väzby dané podľa odseku 1.
(3)
Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak
a)
je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava
sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní, nepreberá zásielky alebo
nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní,
b)
pôsobí na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč marí objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin,
d)
odpadne dôvod, pre ktorý bol prepustený z väzby len preto, že nastúpil do výkonu
trestu odňatia slobody a sú konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov
väzby podľa odseku 1 alebo 2.
§ 68
Rozhodnutie o väzbe
(1)
Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (§ 163). Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje
súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
(2)
Ak v prípravnom konaní sudca návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby nevyhovie,
rozhodne o tom uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením (§ 74 ods. 2) uvedie v zápisnici o úkone.
§ 69
Príkaz na zatknutie
(1)
Ak je daný niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť
na výsluchu, vydá v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora a v konaní pred súdom
predseda senátu príkaz, aby bol obvinený zatknutý.
(2)
Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený
s inou osobou, obsahovať stručný opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, označenie
trestného činu, ktorý sa v tomto skutku vidí, a presný opis dôvodov, pre ktoré sa
príkaz na zatknutie vydáva.
(3)
Zatknutie vykonajú na podklade príkazu príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície,
Železničnej polície alebo colných orgánov, ktoré sú tiež povinné, ak je to na vykonanie
príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
(4)
Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colných
orgánov, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania,
najneskôr však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal; ak to nie je výnimočne
možné vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta zatknutia od sídla súdu, ktorého sudca
príkaz vydal, musí byť obvinený dodaný najneskôr do 24 hodín od zatknutia inému vecne
príslušnému súdu. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
(5)
Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vyslúchnuť, rozhodnúť
o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných
činoch do 72 hodín od doby, keď mu bol obvinený dodaný. Ak výsluch obvineného vykonáva
iný vecne príslušný sudca, informuje o jeho výsledku sudcu vecne príslušného súdu,
ktorý príkaz na zatknutie vydal. Tento sudca po získaní informácie o výsluchu rozhodne
o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom sudcu vykonávajúceho výsluch obvinenému.
Ak sa obvinenému rozhodnutie neoznámi do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných
činoch do 72 hodín od doby, keď bol dodaný súdu alebo sudcovi vykonávajúcemu jeho
výsluch, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
(6)
V konaní pred súdom rozhodne o väzbe zatknutého sudca.
(7)
Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby, dodajú do miesta výkonu väzby policajné orgány.
§ 70
Upovedomenie o vzatí do väzby
O vzatí do väzby treba bez prieťahov vyrozumieť niektorého rodinného príslušníka obvineného
alebo inú osobu, ktorú obvinený označí, a jeho advokáta; inú osobu, ktorú označí obvinený,
možno vyrozumieť len vtedy, ak sa tým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby príslušníka
ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.
Ak ide o uchádzača o zamestnanie, treba o vzatí do väzby upovedomiť príslušný územný
úrad práce.
Trvanie väzby
§ 71
(1)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vybavovať väzobné veci prednostne a urýchlene.
Väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu. Ak
by väzba v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov a prepustením obvineného na slobodu
by mohlo byť zmarené alebo sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže na návrh
prokurátora o ďalšom trvaní väzby do jedného roka rozhodnúť sudca a nad túto lehotu,
najviac však do dvoch rokov, senát. Uznesenie o predĺžení väzby musí byť doručené
obvinenému do 10 dní od rozhodnutia.
(2)
Väzba v konaní pred súdom spolu s väzbou v prípravnom konaní nesmie trvať dlhšie
ako dva roky. Ak nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné
stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude
zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže o ďalšom
trvaní väzby na nevyhnutne potrebnú dobu rozhodnúť najvyšší súd, a to aj opakovane.
Celková doba trvania väzby nesmie presiahnuť tri roky a pri obzvlášť závažných trestných
činoch päť rokov.
(3)
Návrh na predĺženie lehoty podľa odseku 2 podáva v prípravnom konaní generálny prokurátor
a v konaní pred súdom predseda senátu.
(4)
Návrh na predĺženie lehoty podľa odsekov 1 a 2 treba doručiť súdu najneskôr 10 dní
pred skončením príslušnej lehoty. Ak návrh nie je uvedeným spôsobom predložený, musí
predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor prepustiť obvineného na slobodu najneskôr
deň po uplynutí lehoty, na ktorú bolo trvanie väzby obmedzené.
(5)
Za podmienok uvedených v odseku 2 je generálny prokurátor povinný podať návrh na
predĺženie väzby spôsobom uvedeným v odseku 4 aj vtedy, ak v dobe kratšej ako 10 dní
sa pred skončením väzobnej lehoty podá obžaloba.
(6)
Lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa rátajú od doby, keď došlo k zatknutiu alebo k
zadržaniu obvineného, alebo ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie od doby, keď
došlo na základe rozhodnutia o väzbe k obmedzeniu osobnej slobody obvineného. Pri
vrátení veci prokurátorovi na došetrenie plynie nová šesťmesačná lehota v rámci lehôt
uvedených v odseku 1 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.
(7)
Lehoty trvania väzby uvedené v odseku 1 neplynú v dobe od rozhodnutia o návrhu na
predĺženie lehoty väzby do nadobudnutia právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia sa má za to, že lehota väzby trvala bez prerušenia.
(8)
Do lehôt podľa odsekov 1 a 2 sa nezapočítava doba, po ktorú sa obvinený nemohol zúčastniť
na úkonoch trestného konania v dôsledku toho, že bol vo väzbe alebo bol zadržaný v
cudzine alebo že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo úmyselne vyvolal inú prekážku,
ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu vykonaniu úkonu. Rozhoduje
o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. Proti rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť.
(9)
Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté podľa § 275 ods. 3 alebo § 287, sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.
(10)
K návrhu na vzatie do väzby alebo na jej predĺženie treba vždy pripojiť dosiaľ získaný
celý spisový materiál.
§ 71a
(1)
Väzba podľa § 67 ods. 3 v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať najviac tri mesiace.
(2)
Ak vo veci už vykonaná väzba spolu s väzbou podľa tohto ustanovenia presiahne lehoty
uvedené v § 71 ods. 1 alebo 2 a pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie
v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené
alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, postupuje sa podľa ustanovení
§ 71 ods. 1 až 9. Celková doba trvania väzby však nesmie presiahnuť tri roky a pri obzvlášť závažných
trestných činoch päť rokov.
(3)
Návrh na predĺženie väzby podľa § 71 ods. 1 a 2 treba doručiť súdu najneskôr desať dní pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej
v odseku 1.
§ 72
(1)
Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania,
či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca tak koná v prípravnom konaní iba
pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby (§ 71 ods. 1), pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o
žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 2. Ak pominie dôvod väzby,
musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom môže rozhodnúť
aj prokurátor. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili,
podá návrh príslušnému sudcovi na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby.
(2)
Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní
prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania súdu. O takej žiadosti
sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie
iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.
(3)
Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom
o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.
§ 73
Nahradenie väzby zárukou alebo sľubom
(1)
Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd alebo sudca rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení
na slobodu, ak
a)
združenie uvedené v § 4 ods. 1 alebo dôveryhodná osoba schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného, ponúknu
prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že sa obvinený na vyzvanie
dostaví na súd, k prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi a že vždy vopred oznámi vyšetrovateľovi,
prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu a súd alebo v prípravnom konaní
sudca považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu
za dostatočnú a prijme ju, alebo
b)
obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej
činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo
v prípravnom konaní sudca považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného
prípadu za dostatočný a prijme ho. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi,
prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu.
(2)
Súd a v prípravnom konaní prokurátor oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa
odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami,
v ktorých sa nachádza dôvod väzby, a obvineného oboznámi s obsahom záruky.
(3)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1 Tr. zák., záruku alebo sľub nemožno prijať.
§ 73a
Peňažná záruka
(1)
Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode
alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd
alebo sudca ju prijme. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi, prokurátorovi
alebo súdu zmenu miesta pobytu. Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1 Tr. zák., peňažnú záruku nemožno prijať. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť
aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so
skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
(2)
S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie
peňažnej záruky ponúka, na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody rozhodne
súd alebo sudca o výške peňažnej záruky a spôsobe jej zloženia.
(3)
Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca rozhodne, že peňažná záruka
pripadá štátu, ak obvinený
a)
ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania
alebo inej písomnosti súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa,
b)
zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného konania, ktorého vykonanie
je bez jeho prítomnosti vylúčené,
c)
pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať trestný čin, ktorý prv nedokonal
alebo ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, alebo
d)
sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu alebo výkonu
náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest.
Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba,
ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.
(4)
Peňažnú záruku zruší na návrh obvineného alebo osoby, ktorá ju zložila, alebo aj
bez návrhu súd alebo sudca, ak pominuli dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol
obvinený právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo peňažný
trest, môže súd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do dňa, keď odsúdený nastúpi výkon
trestu odňatia slobody alebo zaplatí peňažný trest. Obvinený, ktorý bol právoplatne
odsúdený na peňažný trest, môže tiež požiadať, aby sa záruka, ktorú zložil, použila
na zaplatenie peňažného trestu.
§ 74
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe vrátane rozhodnutia o návrhu na predĺženie lehoty väzby
je prípustná sťažnosť; to neplatí, ak o návrhu na predĺženie lehoty väzby rozhoduje
najvyšší súd (§ 71 ods. 2).
(2)
Proti uzneseniu o nevzatí do väzby môže prokurátor podať sťažnosť ihneď po vyhlásení
uznesenia.
(3)
Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného
z väzby (§ 72, 73 a 73a) alebo proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby, a sťažnosť strán
proti rozhodnutiu o pripadnutí peňažnej záruky štátu (§ 73a). Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť
odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o
prepustenie z väzby po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, má sťažnosť prokurátora
odkladný účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku.
§ 74a
Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody
(1)
Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a
ak je daný niektorý z dôvodov väzby podľa § 67, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu
uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
(2)
Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený
vo väzbe.
Druhý oddiel
Zadržanie
§ 75
Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo policajným orgánom
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ
alebo policajný orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané zadržanie
prokurátorovi neodkladne ohlásiť a odovzdať mu odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní,
aj ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby prípadne mohol podať návrh na vzatie
do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od
zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.
§ 76
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby
(1)
Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby
(§ 67), vyšetrovateľ alebo policajný orgán zadržať, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené
obvinenie. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu
možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť,
najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
(2)
Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne
po ňom, smie obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, na
zabránenie úteku alebo na zaistenie dôkazov. Je však povinný takú osobu odovzdať ihneď
vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; príslušníka ozbrojených síl môže odovzdať
aj najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak takú osobu nemožno
ihneď odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov obmedzenie osobnej slobody bez
odkladu oznámiť. Ak takú osobu prevzal iný orgán ako vyšetrovateľ alebo policajný
orgán, je povinný ju ihneď odovzdať vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
(3)
Vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola podľa
odseku 2 odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine, vykonané zadržanie neodkladne
oznámi prokurátorovi a spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí miesto,
čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody, a uvedie osobné údaje
zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi.
(4)
Vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola podľa
odseku 2 odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine, takú osobu neodkladne oboznámi
s dôvodmi zadržania a vyslúchne ju; v prípade, že bude podozrenie rozptýlené alebo
dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju ihneď na slobodu. Ak zadržanú
osobu neprepustí na slobodu, odovzdá prokurátorovi zápisnicu o jej výsluchu s uznesením
o vznesení obvinenia (§ 163) a ďalší dôkazný materiál, aby prokurátor mohol prípadne podať návrh na vzatie do
väzby. Návrh sa musí podať neodkladne tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať
súdu najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo prevzatia; inak musí byť prepustená
na slobodu.
(5)
Na ustanovenie § 33 ods. 1, § 90, § 91, 92, 93 a 95 treba primerane dbať aj vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď jej ešte
nebolo vznesené obvinenie.
(6)
Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania;
má právo požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu podľa odseku 4, ibaže
je obhajca v lehote tam uvedenej nedosiahnuteľný.
§ 77
Rozhodnutie o zadržanej osobe
(1)
Ak prokurátor nenariadil prepustenie zadržanej osoby na podklade materiálov, ktoré
mu došli, prípadne po jej opätovnom výsluchu, je povinný ju odovzdať v lehote 48 hodín
od zadržania alebo prevzatia súdu s návrhom na vzatie do väzby. K návrhu pripojí dosiaľ
získaný dôkazný materiál.
(2)
Sudca je povinný vyslúchnuť zadržanú osobu (odsek 1) a do 48 hodín a pri obzvlášť
závažných trestných činoch do 72 hodín od doručenia návrhu prokurátora ju prepustiť
na slobodu, ak rozhodne o nevzatí do väzby, alebo rozhodnúť, že ju berie do väzby.
O čase a mieste konania výsluchu upovedomí neodkladne vhodným spôsobom zvoleného alebo
ustanoveného obhajcu, pokiaľ je dosiahnuteľný, a o jeho účasť zadržaná osoba požiadala,
a prokurátora. Obhajca a prokurátor sa môžu na výsluchu zúčastniť a klásť zadržanej
osobe otázky, ale až vtedy, až im na to sudca udelí slovo. Prekročenie doby 48 hodín
a pri obzvlášť závažných trestných činoch 72 hodín od doručenia návrhu prokurátora
na vzatie do väzby je vždy dôvodom rozhodnutia o prepustení obvineného na slobodu.
Tretí oddiel
Vydanie, odňatie a prevzatie veci
§ 78
Povinnosť na vydanie veci
(1)
Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť
súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; ak ju treba pre účely
trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní
ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na
iné následky nevyhovenia (§ 66).
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti,
o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti
zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).
(3)
Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,
vyšetrovateľ alebo policajný orgán.
§ 79
Odňatie veci
(1)
Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri
sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora,
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo policajný orgán
potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho
na podklade príkazu policajný orgán.
(3)
Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo policajný
orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa
odklad.
(4)
K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.
(5)
Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej
alebo odňatej veci, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.
(6)
Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal,
hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.
§ 79a
Prevzatie zaistenej veci
(1)
Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona,8a) zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný
orgán.
(2)
Zápisnica o prevzatí zaistenej veci musí obsahovať dostatočne presný opis prevzatej
veci, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.
(3)
Tomu, od koho bola vec uvedená v odseku 1 prevzatá, vydá orgán, ktorý vec prevzal,
písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice. Osobu, ktorej bola vec zaistená,
o tom písomne vyrozumie.
§ 79b
Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí
Ak orgán činný v trestnom konaní nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých
alebo prevzatých vecí (§ 78, 79, 79a), zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva
v takomto odbore podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť
takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľností doručí príslušnému
orgánu štátnej správy na úseku katastra.
§ 79c
Zaistenie účtu
(1)
Ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze na účte v banke alebo pobočke zahraničnej
banky,9) môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli
zaistené priamo na účte.
(2)
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor príkaz uvedený v odseku 1 dať
aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť
sudca, inak stráca platnosť.
(3)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Vždy sa
v ňom uvedie i suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze podľa
odsekov 1 a 2, ak nerozhodne predseda senátu alebo prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek
dispozície zaistenými peniazmi až do výšky zaistenia.
(4)
Ak zaistenie účtu na účely trestného konania už nie je potrebné, zaistenie sa zruší.
Ak nie je potrebné v stanovenej výške, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení
zaistenia rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(5)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 sa vždy doručí príslušnej banke alebo pobočke zahraničnej
banky9). Vlastníkovi účtu sa doručí len vtedy, ak tak rozhodne predseda senátu alebo prokurátor.
(6)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť peniaze na účte v banke alebo pobočke zahraničnej
banky9) na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa
odsekov 1 až 5.
§ 79d
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov
(1)
Ak vecou dôležitou pre trestné konanie sú zaknihované cenné papiere, môže predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva
nakladať s cennými papiermi.
(2)
Ak zaistenie zaknihovaných cenných papierov na účely trestného konania už nie je
potrebné, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz
na registráciu zrušenia pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi.
(3)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(4)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihované cenné papiere na zabezpečenie
nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 3.
Vrátenie veci
§ 80
(1)
Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná, podľa § 79 odňatá alebo podľa § 79a prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho bola
prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je
nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na
vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.
Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo, ju napriek výzve neprevezme, vec sa predá
a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na predaj sa primerane použijú predpisy
o súdnom predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v konaní o občianskoprávnych
veciach.
(2)
Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku
1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na predaj sa
použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.
(3)
Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,
vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako
aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 81
(1)
Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal
trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného,
vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného
najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šesť mesiacov
od vyhlásenia.
(2)
Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje
sa podľa § 80 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo
skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec,
ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie
veci, vec sa odovzdá orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov, ktorý vykoná jej
realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3)
Ak ide o vec bezcennú, možno ju zničiť a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať
orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu, a to v oboch prípadoch
i bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.
(4)
Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Proti uzneseniu o vydaní veci,
odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu alebo o
zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Domová a osobná prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov, vstup do obydlia,
iných priestorov a na pozemky
§ 82
Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov
(1)
Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom
priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacich (obydlia) je vec
dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.
(2)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich
na bývanie (iných priestorov) a pozemkov, ktoré nie sú verejne prístupné.
(3)
Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe
vec dôležitú pre trestné konanie.
(4)
U osoby zadržanej a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno
vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo
inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.
§ 83
Príkaz na domovú prehliadku
(1)
Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený sudca alebo predseda senátu a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného
predsedu senátu alebo sudcu (§ 18) urobiť predseda senátu alebo sudca, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz
na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe,
u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do
24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bráni doručeniu.
(2)
Na príkaz predsedu senátu alebo sudcu vykoná domovú prehliadku policajný orgán, v
prípravnom konaní tiež vyšetrovateľ.
§ 83a
Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov
(1)
Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov je oprávnený nariadiť sudca alebo predseda
senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Vyšetrovateľ
alebo policajný orgán na to potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz musí
byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi
priestorov alebo pozemku alebo ich zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné,
neodkladne po odpadnutí prekážky, ktorá bráni doručeniu.
(2)
Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo
na jeho príkaz policajný orgán.
(3)
Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo policajný
orgán vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo
súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú
pri čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. O vykonaní tohto
úkonu musí však neodkladne upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo
súhlas uvedený v odseku 1.
§ 83b
Príkaz na osobnú prehliadku
(1)
Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť sudca alebo predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný orgán.
(2)
Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz
policajný orgán.
(3)
Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.
(4)
Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo policajný
orgán vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť
a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na
ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať
osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v § 82 ods. 4.
§ 83c
Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok
(1)
Vyšetrovateľ alebo policajný orgán môžu vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo
na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života
alebo zdravia osôb alebo na ochranu iných práv a slobôd alebo na odvrátenie závažného
ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory
alebo pozemok osoby pristihnutej pri čine.
(2)
Rovnako môžu na miesta uvedené v odseku 1 vstúpiť v prípade, ak bol vydaný príkaz
na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody tam sa zdržujúcej
osoby alebo ak treba predviesť tam sa zdržujúceho obvineného.
(3)
Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú
odklad, alebo úkony na predvedenie osoby.
§ 84
Predchádzajúca výzva
Domovú prehliadku alebo osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo
pozemkov možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má
taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie
hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k tomuto úkonu.
Výkon prehliadky a vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemky
§ 85
(1)
Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo pozemku
je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému
členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov alebo pozemku aj
jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto
osoby poučiť.
(2)
K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.
Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
(3)
V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej
výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu
alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice aj údaje uvedené v § 79 ods. 5.
(4)
Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, hneď,
a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín potom, písomné potvrdenie o výsledku úkonu,
ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo odpis zápisnice.
(5)
Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemky sa použijú primerane ustanovenia
odsekov 1 až 4. Účasť osôb uvedených v odseku 1 pri vstupe do obydlia však možno odoprieť
a osobu uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života alebo
zdravia.
§ 85a
(1)
Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemku,
osobná prehliadka alebo vstup do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.
(2)
Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, neumožní vykonanie takého
úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať
odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice (§ 85 ods. 3).
§ 85b
Vykonávanie dôkazu v byte, obydlí, v iných priestoroch a na pozemku
Ustanovenia § 83, 83a, 84, 85 a 85a sa použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať
ohliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu alebo vyšetrovací pokus a z povahy takého
úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon
vykonať, naň nedal súhlas.
Piaty oddiel
Zadržanie a otvorenie zásielok
§ 86
Zadržanie zásielok
(1)
Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah
nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného
alebo sú pre neho určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor,
vyšetrovateľ alebo policajný orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich
prepravu vydali; vyšetrovateľ a policajný orgán potrebuje k tomu predchádzajúci súhlas
prokurátora.
(2)
V trestnom konaní pre trestné činy podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona a obzvlášť závažné trestné činy, korupciu a trestný čin podľa § 158 Trestného zákona môže prokurátor alebo s jeho predchádzajúcim súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný
orgán nariadiť, aby mu pošta alebo organizácia vykonávajúca dopravu zásielok vydali
zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo
s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné
konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.
(3)
Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 možno prepravu zásielky zadržať na príkaz
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie
vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo organizácii
vykonávajúcej prepravu zásielok do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora
alebo vyšetrovateľa, aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo organizácia prepravu
zásielok ďalej zdržiavať.
§ 87
Otvorenie zásielok
(1)
Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo
policajný orgán; vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci
súhlas prokurátora.
(2)
Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorej
z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že
by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné konanie, pripojí sa zásielka
ku spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak sa uloží do depozitu. Ak je
to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie je jeho pobyt
známy, oznámi sa niektorej z jeho blízkych osôb.
(3)
Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, ihneď sa odovzdá adresátovi alebo
sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.
§ 87a
Zámena obsahu zásielok
(1)
V záujme zistenia osôb, ktoré sa podieľajú na nakladaní so zásielkou obsahujúcou
omamné látky, psychotropné látky, prekurzory, jedy, jadrové alebo iné podobné rádioaktívne
materiály, vysoko rizikové chemické látky, falšované peniaze, falšované cenné papiere,
strelné zbrane, hromadne účinné zbrane, strelivo, výbušniny alebo inú vec, na držanie
ktorej je potrebné osobitné povolenie, prokurátor alebo s jeho súhlasom vyšetrovateľ
alebo policajný orgán môže nariadiť, aby bol obsah takej zásielky, vydanej podľa § 86 ods. 1 alebo 2, zamenený za iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2)
Zámenu vykoná príslušník Policajného zboru alebo príslušník colného orgánu, ktorý
o tom spíše záznam a zabezpečí úschovu zamenených vecí. So zamenenými vecami sa nakladá
ako s odňatými vecami.
Šiesty oddiel
Odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností
§ 88
(1)
V trestnom konaní pre obzvlášť závažný trestný čin, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, na ktorého konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná
zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, ak
možno dôvodne predpokladať, že zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie.
Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačných činností zistí, že obvinený
komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné na účely trestného
konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak
ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.
(2)
Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vydáva písomne pred začatím
trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred
súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá neznesie
odklad, a písomný príkaz sudcu nie je možné získať vopred, môže pred začatím trestného
stíhania vydať príkaz prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností
nie je spojený so vstupom do bytu iného; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín
od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca platnosť, a takto získané informácie nie
je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne
zničiť.
(3)
Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa musí vydať písomne a
odôvodniť, a to osobitne na každú účastnícku stanicu. Súčasne v ňom musí byť určená
osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností týka, a doba, po
ktorú sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vykonávať. Doba odpočúvania
a záznamu nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Túto dobu môže predseda senátu a
v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca predĺžiť vždy na dobu ďalších šesť
mesiacov. S príkazom sa nakladá ako s utajovanou skutočnosťou. Odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností robia príslušné orgány Policajného zboru.
(4)
V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže vydať
príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého
návrhu sudca alebo predseda senátu len so súhlasom účastníka odpočúvaného alebo zaznamenávaného
telekomunikačného zariadenia.
(5)
Ak sa má záznam telekomunikačných činností použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť
písomný záznam, ktorý vyhotoví orgán Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie s
uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonania odpočúvania. Do spisu sa zakladá
doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností, ktorý sa neutajuje, podpísaný
orgánom, ktorý ho vyhotovil. Záznam telekomunikačných činností sa môže použiť ako
dôkaz až po ukončení odpočúvania telekomunikačných činností.
(6)
Príslušný orgán policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré
viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností. Ak dôvody
pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa musí skončiť, a to aj
pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi
príslušný orgán Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností.
(7)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto
veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(8)
Ak sa pri odpočúvaní a zázname nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie,
orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný orgán Policajného zboru musí získané
záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
(9)
Ak je na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie o úmyselnom trestnom
čine potrebné zistiť údaje o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ktoré sú predmetom
telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov alebo
sprostredkovacích údajov, nariadi pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca
alebo predseda senátu, aby ich právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva
telekomunikačnú činnosť, oznámila v konaní pred súdom sudcovi alebo predsedovi senátu
a v prípravnom konaní prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
(10)
Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti sa
musí vydať písomne a musí sa odôvodniť.
Siedmy oddiel
Kontrolovaná dodávka
§ 88a
(1)
Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie dovozu, vývozu alebo prevozu zásielky,
ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia
obsahuje omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrové a iné obdobné
rádioaktívne materiály, falšované peniaze a falšované cenné papiere, strelné alebo
hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, v záujme zistenia osôb, ktoré majú účasť
na nakladaní s touto zásielkou.
(2)
Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže dať prokurátor príkaz uvedený v odseku 2
aj pred začatím trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť
sudca, inak stráca platnosť.
(4)
Sledovanie dodávky vykonajú príslušné orgány Policajného zboru v súčinnosti s orgánmi
Colnej správy, ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.
Ôsmy oddiel Agent
§ 88b
(1)
Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov obzvlášť závažných trestných činov,
korupcie a trestného činu podľa § 158 Trestného zákona možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie
a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne
sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu
osoby spáchať takýto trestný čin.
(2)
Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti
konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie
iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu spáchanú
verejným činiteľom alebo zahraničným verejným činiteľom, ak možno dôvodne predpokladať,
že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta
nebol vydaný.
(3)
(4)
Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených
v osobitnom zákone11) vyhotoviť, zmeniť a používať krycie doklady.
(5)
Príkaz na použitie agenta pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva
sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu.
(6)
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené
so vstupom do bytu iného, príkaz uvedený v odseku 5 dať pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní. Takýto príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca, inak
stráca platnosť.
(7)
Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, po ktorý
bude agent použitý. Nakladá sa s ním ako s utajovanou skutočnosťou.
(8)
Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor
v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.
(9)
Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do bytu.
Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.
(10)
Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia
utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi, ktorí sú príslušní na rozhodnutie podľa odsekov
5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť pravá totožnosť
agenta oznámiť.
(11)
O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vyslúchnuť
prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 101b ods. 3 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Agent môže byť vyslúchaný na súde len
pri primeranom použití ustanovení § 101 ods. 5, § 101b ods. 3 a § 209 Trestného poriadku tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Doručenie predvolania na hlavné pojednávanie
agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru.
(12)
Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent
použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o obzvlášť závažný
trestný čin, korupciu a trestný čin podľa § 158 Trestného zákona.
Deviaty oddiel
Predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí a vyhotovovanie obrazových, zvukových
alebo iných záznamov
§ 88c
Predstieraný prevod
(1)
Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu
prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého
držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie
trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný
čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná
zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre
trestné konanie.
(2)
Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v
prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu.
(3)
Predstieraný prevod vykonáva orgán poverený príslušným ministrom (ďalej len „príslušný
orgán"), ktorým je
a)
minister vnútra, ak ide o Policajný zbor,
b)
minister spravodlivosti, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej stráže,
c)
minister financií, ak ide o colné orgány a daňové orgány,
d)
minister obrany, ak ide o Vojenskú políciu,
e)
minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak ide o Železničnú políciu.
(4)
Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti vyšetrovateľa,
policajného orgánu alebo príslušného orgánu (odsek 3) a v konaní pred súdom na písomnú
žiadosť prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej
činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod týka,
ak sú tieto údaje známe.
(5)
Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec
neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať vopred; príslušný orgán je však
povinný o príkaz bezodkladne požiadať. Ak nebude príkaz do 24 hodín vydaný, príslušný
orgán je povinný predstieraný prevod skončiť a takto získané informácie nie je možné
použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
(6)
Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje
sa podľa § 88 ods. 5.
(7)
Pri postupe podľa odseku 1 možno v prípade potreby použiť vhodný prostriedok na zachytenie
priebehu úkonu.
§ 88d
Sledovanie osôb a vecí
(1)
Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie") sa rozumie získavanie informácií
o pohybe a činnosti osoby alebo o pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom;
sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne
predpokladať, že ním zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na sledovanie vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní prokurátor, v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu.
(3)
Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí,
že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné použiť
na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to
neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje
obvineného.
(4)
Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v obydlí (§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne
prístupné (§ 82 ods. 2), alebo s využitím informačno-technických prostriedkov (§ 12 ods. 13), príkaz na sledovanie vydáva pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda
senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať pri vykonaní
sledovania iným spôsobom; v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na
bývanie, alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie,
alebo druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť. Ak vec neznesie
odklad, môže namiesto príslušného sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie.
Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemky,
ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné
na vykonanie sledovania.
(5)
Príkaz na sledovanie môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti vyšetrovateľa,
policajného orgánu alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom
na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej
trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak
sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude sledovanie
vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na
sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov,
a to aj opakovane.
(6)
Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré
viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie sa musí skončiť,
a to aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5. Túto skutočnosť bezodkladne písomne
oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na sledovanie.
(7)
Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné získať vopred, možno sledovanie
začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Príslušný orgán Policajného
zboru je však povinný bezodkladne dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak príkaz
nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nie
je možné použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
(8)
Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5.
(9)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam
ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre
úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná
zmluva.
(10)
Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, treba vyhotovené
záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
§ 88e
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov
(1)
V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný
čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, na konanie ktorého zaväzuje vyhlásená medzinárodná
zmluva, možno vykonať vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, ak
možno dôvodne predpokladať, že ním zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vydáva písomne
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora,
v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec,
ktorá neznesie odklad, a písomný príkaz sudcu nie je možné získať vopred, môže pred
začatím trestného stíhania vydať príkaz prokurátor; taký príkaz musí najneskôr do
24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca platnosť, a takto získané informácie
nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne
zničiť.
(3)
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonáva príslušný orgán
Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov
zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je
možné použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne
zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca
nezastupuje obvineného.
(4)
Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných
záznamov vykonalo v obydlí (§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne
prístupné (§ 82 ods. 2), príkaz vydáva pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh
prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu,
ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné získať vyhotovovaním obrazových,
zvukových alebo iných záznamov iným spôsobom; v príkaze sa uvedie obydlie alebo priestory
neslúžiace na bývanie, alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa
má vykonať obrazový, zvukový alebo iný záznam. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto
príslušného sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Pri vstupe do obydlia alebo priestorov
neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú
vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vyhotovenie obrazových, zvukových
alebo iných záznamov.
(5)
Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov môže byť vydaný
len na základe písomnej žiadosti, ktorá musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej
trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo iných záznamov týka, ak sú tieto údaje známe. V príkaze musí byť ustanovená
doba, počas ktorej bude vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonávané;
táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo iných záznamov, môže dobu písomne predĺžiť najviac o ďalších
šesť mesiacov, a to aj opakovane.
(6)
Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré
viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov.
Ak dôvody pominuli, vyhotovovanie týchto záznamov sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím
doby uvedenej v odseku 5. Túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán
Policajného zboru tomu, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
iných záznamov.
(7)
Ak sa má obrazový, zvukový alebo iný záznam použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa
§ 88 ods. 5.
(8)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo
iné záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci
vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(9)
Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov nezistili skutočnosti
významné pre trestné konanie, príslušný orgán musí získané záznamy predpísaným spôsobom
bezodkladne zničiť.
PIATA HLAVA
DOKAZOVANIE
§ 89
Všeobecné ustanovenie
(1)
V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,
a)
či sa stal skutok, ktorý vykazuje znaky trestného činu,
b)
či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,
c)
podstatné okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie nebezpečnosti činu,
d)
podstatné okolnosti na posúdenie osobných pomerov páchateľa,
e)
podstatné okolnosti umožňujúce určenie následku a výšky škody spôsobenej trestným
činom,
f)
príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu,
právny stav a cenu,
g)
okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.
(2)
Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo
bolo získané zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými prostriedkami sú
najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka
výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka, veci
a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), použitie informačno-technických prostriedkov (§ 12 ods. 13) a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti (§ 12 ods. 14).
(3)
Skutočnosť, že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila
niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie. Náklady spojené so získaním
a zabezpečením takého dôkazu znáša strana, ktorá ho v konaní predkladá.
(4)
Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť
v konaní s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie
alebo hrozbu donútenia použila.
Prvý oddiel
Výpoveď obvineného
§ 90
Predvolanie a predvedenie
(1)
Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného
ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní upozornený.
(2)
Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné
pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.
(3)
O predvedenie treba požiadať príslušný policajný orgán; ak však ide o mladistvého,
možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo
orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených
síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe treba požiadať jeho nadriadeného.
Výsluch obvineného
§ 91
(1)
Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol pokiaľ možno úplný a jasný obraz
o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie
byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.
Pravdivosť priznania obvineného orgány činné v trestnom konaní overia inými dôkazmi.
(2)
Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.
(3)
Obvinený, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu,11a) môže byť vyslúchnutý s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a
obrazu.
§ 92
(1)
Pred prvým výsluchom treba zistiť totožnosť obvineného, opýtať sa na jeho rodinné,
majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného
obvinenia a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa zaznačí v zápisnici. Ak totožnosť
obvineného nemožno hneď zistiť, treba k zápisnici o jeho výsluchu pripojiť také dôkazy,
aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.
(2)
Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle
opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie
zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3)
Obvinenému môžu sa klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,
nejasnosti a rozporov. Otázky musia sa klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania
klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.
§ 93
(1)
Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok,
ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí
sa v zápisnici poznamenať.
(2)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,
aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými
osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.
(3)
Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal
potrebný počet slov; k tomu nesmie však byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený
je však povinný vždy trpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.
§ 94
(1)
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo
spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto
osobám tvárou v tvár.
(2)
Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.
§ 95
(1)
Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho,
v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2)
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica
po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná;
obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané
opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.
(3)
Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému
pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.
Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti
pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.
Druhý oddiel
Svedkovia
§ 97
Povinnosť svedčiť
Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je
známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné
konanie.
§ 98
Predvolanie a predvedenie
Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví,
môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených
síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho nadriadeného, aby
oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne aby ho dal predviesť.
§ 99
Zákaz výsluchu
(1)
Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť,
ktorú je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným
orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu
vážnu škodu.
(2)
Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú
povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom
alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.
(3)
Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného
činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa trestného zákona.
§ 100
Právo odoprieť výpoveď
(1)
Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v pokolení priamom, jeho
súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je
v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných
obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede
týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
(2)
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom,
ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú. Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať
aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá
mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej
pastoračnou starostlivosťou.
(3)
Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého
sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa trestného zákona.
Výsluch svedka
§ 101
(1)
Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému,
poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu alebo o možnosti
postupu podľa odsekov 3 až 6, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a
nič nezamlčať. Ak sa vykonáva výsluch agenta (§ 88b ods. 10), súd do zápisnice namiesto údajov o skutočnej totožnosti agenta uvedie príslušné
krycie údaje.
(2)
Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám
a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi
sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel
okolnosti nim uvádzané.
(3)
Ak je dôvodná obava, že svedok alebo iná jemu blízka osoba sú v dôsledku uvedenia
bydliska tohto svedka ohrození, môže sa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol
svoje pracovisko alebo inú adresu, na ktorú mu môže byť doručené predvolanie. Ak svedok
skutočnosti dôležité pre trestné konanie zistil v súvislosti s výkonom svojho zamestnania,
povolania, postavenia alebo funkcie, môže namiesto bydliska uvádzať svoje pracovisko.
(4)
Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti alebo bydliska, prípadne miesta pobytu
svedka je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo
hrozí jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe.
Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých
vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú
na prokuratúre a v konaní na súde u predsedu senátu. Do spisu sa zakladajú iba vtedy,
keď ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade potreby možno položiť otázky o
okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti, osobitne otázky o jeho vzťahu k
obvinenému alebo k poškodenému.
(5)
Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť je utajená, orgán činný v trestnom konaní
v záujme ochrany svedka vykoná podľa potreby vhodné opatrenia, ktorými sú najmä zmena
vzhľadu a hlasu svedka, jeho výsluch s využitím technických zariadení vrátane zariadení
určených na prenos zvuku a obrazu.
(6)
Súhlas na postup podľa odsekov 3 a 4 dáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(7)
Pri odhaľovaní obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa
§ 158 Trestného zákona vo výnimočných prípadoch možno na svedka aplikovať ustanovenie § 88b ods. 3.
(8)
Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,
nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté
okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.
(9)
Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal
potrebný počet slov.
§ 101a
Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán neuzná dôvod na postup podľa § 101 ods. 3 a 4, hoci sa ho svedok domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré podľa neho takýto
spôsob postupu odôvodňujú, vyšetrovateľ alebo policajný orgán predloží vec prokurátorovi,
aby preskúmal správnosť takéhoto postupu. Ak nehrozí nebezpečenstvo z omeškania, odloží
výsluch svedka dovtedy, kým prokurátor o tejto veci nerozhodne. V opačnom prípade
svedka vypočuje a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu zaobchádza tak,
aby totožnosť svedka zostala utajená.
§ 101b
(1)
Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesné, zmyslové alebo duševné postihnutie
alebo z iných vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý pri použití
technických zariadení určených na prenos zvuku alebo obrazu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije vtedy, ak svedok pre svoj pobyt v cudzine
sa nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný vypovedať, a príslušný
orgán cudzieho štátu poskytne potrebnú právnu pomoc.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu ohrozeného svedka a chráneného
svedka, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu.11a)
§ 102
(1)
Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých
oživovanie v pamäti by so zreteľom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný
a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke
tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie
pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom
na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu
vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní
i rodičia.
(2)
V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.
V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice
i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a
úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým
vyslúchaná osoba vypovedala.
(3)
Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný
voči blízkej osobe alebo zverenej osobe, alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná
výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad,
že výsluch by mohol ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov,
výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu
tak, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vyslúchnutá len výnimočne.
Ďalší výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so
súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 45 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.
(4)
Ak bola osoba mladšia ako 15 rokov vyslúchnutá podľa odseku 3, v konaní pred súdom
sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 212; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.
§ 103
Ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95 o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka.
§ 104
Svedočné
(1)
Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné).
Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom,
čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.
(2)
Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Tretí oddiel
Znalci
Pribranie znalca
§ 105
(1)
Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,
rozhodne orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda
senátu o pribraní znalca okrem prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej
z trestného činu; v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Namiesto pribrania
znalca možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s potvrdením alebo odborným vyjadrením
príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.
(2)
Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov.
Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu (§ 116). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomrelého
ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.
(3)
Proti rozhodnutiu o pribraní znalca je prípustná sťažnosť.
§ 106
Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo
ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený o
význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch
krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku. Primerane sa postupuje aj
v prípadoch, ak posudok obstarala niektorá zo strán podľa § 89 ods. 3.
§ 107
Príprava posudku
(1)
Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisu a vymedzia
sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov
a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť
do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri
výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého
vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi napred objasnené okolnosti
potrebné na podanie posudku.
(2)
Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne. Posudok sa doručuje
tiež obhajcovi, a to na trovy obhajoby.
§ 108
Výsluch znalca
(1)
Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a
ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu
do zápisnice.
(2)
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,
podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov
rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne.
(3)
V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyšetrovateľ a ani
prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti.
§ 109
Vady posudku
Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba
požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa znalec iný.
§ 110
Posudok ústavu
(1)
Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie
môže orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o pribratí štátneho orgánu alebo ústavu
na podanie posudku alebo na preskúmanie posudku podaného znalcom.
(2)
Štátny orgán alebo ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok
vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom
by bolo treba pribrať dvoch znalcov (§ 105 ods. 2), uvedie štátny orgán alebo ústav v posudku dve takéto osoby.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 111
Použitie osobitných predpisov o znalcoch
(1)
O ustanovovaní znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve
odoprieť vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred vykonaním
znaleckého úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné)
platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Ak ten, kto znalca pribral, alebo predseda senátu nesúhlasí s výškou vyúčtovaného
znalečného, rozhodne uznesením. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Vecné a listinné dôkazy
§ 112
(1)
Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné
predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom
na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.
(2)
Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú
skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.
Piaty oddiel
Ohliadka
§ 113
Účel ohliadky a zápisnica o nej
(1)
Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité
pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.
(2)
Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú
sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.
§ 113a
Ohliadka miesta činu
Ohliadka miesta činu sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti
dôležité pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť na mieste činu zistené alebo zaistené
akékoľvek stopy.
§ 114
Prehliadka tela a iné podobné úkony
(1)
Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na
jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže
ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.
(2)
Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,
povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo
u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.
(3)
Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je
osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.
(4)
O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť s upozornením
na následky nevyhovenia (§ 66).
§ 115
Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia
(1)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola
prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor, vyšetrovateľ
alebo policajný orgán uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so
súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve
bez odkladu.
(2)
Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
Vyšetrenie duševného stavu
§ 116
(1)
Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu na písomný príkaz súdu
vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.
(2)
Ak nemožno duševný stav vyšetriť inak, môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave, alebo ak je vo
väzbe, aj v osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosť alebo zmenšenej
príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
§ 117
Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba
podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní na návrh
prokurátora sudca túto lehotu predĺžiť, nie však viac ako o mesiac. Proti predĺženiu
lehoty je prípustná sťažnosť.
§ 118
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno
znalecky vyšetriť i duševný stav svedka; v takom prípade je vždy potrebný písomný
príkaz súdu. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa § 116 ods. 2 nie je však prípustné.
ŠIESTA HLAVA
ROZHODNUTIA
§ 119
Spôsob rozhodovania
(1)
Súd rozhoduje rozsudkom alebo trestným rozkazom, kde to zákon výslovne ustanovuje;
v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.
(2)
Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo
iné, uznesením.
Prvý oddiel
Rozsudok
Obsah rozsudku
§ 120
(1)
Rozsudok po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí obsahovať
a)
označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na
rozhodnutí zúčastnili,
b)
deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)
výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, a
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta
narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to,
aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských
súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.
(3)
Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,
musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré
odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
§ 121
Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd tiež výrok
a)
o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (§ 43 ods. 2),
b)
o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní rozhodnuté.
§ 122
(1)
Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,
podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,
a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno
podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad
povolený, a prípadne na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu (§ 39a, 81 Tr. zák.). Ak je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať
do rozsudku.
(2)
Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v
§ 226 sa oslobodenie spod obžaloby opiera.
§ 123
Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na podklade odvolania,
sťažnosti pre porušenie zákona alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme
do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvis týchto
výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
§ 124
V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z
ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahradzuje ho výrokom o súhrnnom treste.
§ 125
Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté
ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Porada a hlasovanie o rozsudku
§ 126
Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä,
a)
či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,
c)
či tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e)
či trestnosť skutku nezanikla,
f)
či prijíma záruku ponúknutú záujmovým združením občanov za nápravu obžalovaného,
g)
či a aký trest má byť obžalovanému uložený,
h)
či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu,
ch)
či a aké ochranné opatrenie má byť uložené.
§ 127
(1)
Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov a prísediacich zúčastnivších sa pojednávania,
ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný. O obsahu
porady treba zachovať mlčanlivosť.
(2)
Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú
sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,
až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia,
rozhodne sa o tom hlasovaním.
(3)
Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.
Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie
spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(4)
Prísediaci hlasujú pred sudcami. Prísediaci a mladší sudcovia hlasujú pred staršími
a na vojenských súdoch prísediaci alebo sudcovia hodnosťou nižší pred prísediacimi
alebo sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje naposledy.
(5)
O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58).
§ 128
Vyhlásenie rozsudku
(1)
Rozsudok treba vždy vyhlásiť ; vyhlasuje ho predseda senátu.
(2)
Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku, aspoň
podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť
v úplnej zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.
(3)
Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;
ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri
dni.
§ 129
Vyhotovenie rozsudku
(1)
Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom
rozsudku, tak ako bol vyhlásený.
(2)
Rozsudok treba písomne vyhotoviť najneskoršie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia;
ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť
dlhšiu lehotu.
(3)
Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť
pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca. Ak ide
o samosudcu, vyhotoví rozsudok sudca určený predsedom súdu.
(4)
Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda
senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za
neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená.
§ 130
Doručenie rozsudku
(1)
Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.
(2)
Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.
(3)
Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku
len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.
(4)
Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský zástupca, doručí sa odpis rozsudku
aj záujmovému združeniu občanov, ktoré ho vyslalo.
§ 131
Oprava vyhotovenia a odpisu rozsudku
(1)
Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné
zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku a v jeho odpisoch tak,
aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu
môže nariadiť i súd vyššieho stupňa.
(2)
Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.
(3)
Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(4)
Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná ako na vyhotovení rozsudku,
tak i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.
§ 133
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu
niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo
dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti
uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba
osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.
Druhý oddiel
Uznesenie
§ 134
Obsah uznesenia
(1)
Uznesenie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,
b)
deň a miesto rozhodnutia,
c)
výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, a
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti,
ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,
ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne
úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona.
(3)
Vo vykonávacom konaní môže súd prvého stupňa vyhotoviť zjednodušené uznesenie, ak
sa po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor
vzdali práva na podanie sťažnosti. Zjednodušené uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
§ 135
Vyhlásenie uznesenia
Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti
osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom
pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.
§ 136
Vyhotovenie uznesenia
(1)
Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob
vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.
(2)
Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici
o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej
osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis
zápisnice.
§ 137
Oznamovanie uznesenia
(1)
Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala
svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí
buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením
odpisu uznesenia.
(2)
Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,
že uznesenie bolo vyhlásené buď tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;
ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.
Ak ide o osobu, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa
uznesenie jej zákonnému zástupcovi.
(3)
Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti
na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie,
proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho
zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo
na pozorovaní v zdravotníckom ústave, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému,
tak aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosti na právne
úkony nie je obmedzená.
(4)
Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej
sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,
vždy v odpise doručí.
§ 138
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.
Tretí oddiel
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
§ 139
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
(1)
Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,
a)
ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,
b)
ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak
aa) odvolanie v lehote podané nebolo,
bb) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo
cc) podané odvolanie bolo zamietnuté.
(2)
Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni
tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Taktiež
odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok
u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.
(3)
Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou
žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia
o tejto žiadosti.
§ 140
Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia
(1)
Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,
a)
ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b)
ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak
aa) sťažnosť v lehote podaná nebola,
bb) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(2)
Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti
nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.
(3)
Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má
odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných
častiach, ak ich možno oddeliť.
(4)
Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola
podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až
do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.
SIEDMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ
§ 141
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2)
Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa a policajného orgánu okrem
uznesenia o začatí trestného stíhania (§ 160). Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde
to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
(3)
Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie
o zaistenie majetku podľa § 146a. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.
(4)
Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 142
Oprávnené osoby
(1)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo
dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje;
proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to i v prospech obvineného.
(2)
Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného
aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
§ 143
Lehota a miesto na podanie
(1)
Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch
dní od oznámenia uznesenia (§ 137) s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby (§ 74 ods. 2); ak sa uznesenie oznamuje ako obvinenému, tak i jeho zákonnému zástupcovi alebo
obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(2)
Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 142 ods. 2 môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým
istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.
§ 144
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1)
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2)
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo.
Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.
Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tomto prípade
plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola
vzatá späť.
(4)
Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný
na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán,
proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda
senátu.
§ 145
Dôvody sťažnosti
(1)
Uznesenie možno napadnúť
a)
pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, alebo
b)
pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
(2)
Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 146
Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
(1)
Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena
pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom
prokurátora alebo na jeho pokyn, môže vyšetrovateľ alebo policajný orgán sám sťažnosti
vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora. Ak ide o uznesenie vydané vyšším
súdnym úradníkom, môže sťažnosti vyhovieť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca;
ak predseda senátu alebo sudca rozhodne o sťažnosti sám, považuje sa jeho rozhodnutie
za rozhodnutie súdu prvého stupňa; proti nemu je prípustná sťažnosť podľa všeobecných
ustanovení o sťažnosti.
(2)
Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti
sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie
a)
vyšetrovateľ alebo policajný orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad vyšetrovaním
dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas
alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b)
prokurátor nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,
c)
predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského
súdu Najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe,
ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá s výnimkou sťažnosti podľa
§ 74 ods. 2.
(3)
Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, sudca predloží
vec nadriadenému krajskému súdu na rozhodnutie ihneď. Predloženie spisu zabezpečí
policajný orgán najneskôr nasledujúci pracovný deň.
§ 146a
Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení majetku
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým
a)
prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného (§ 47),
b)
prokurátor zaistil majetok obvineného (§ 347),
rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,
a to spravidla do piatich dní.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu
§ 147
(1)
Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a)
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať
sťažnosť, a
b)
konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.
(2)
Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť
výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej
časti uznesenia.
(3)
O sťažnosti podľa § 74 ods. 2 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia
veci na rozhodnutie.
(4)
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby, rozhodne nadriadený
súd do desiatich dní od predloženia veci na rozhodnutie.
§ 148
(1)
Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
a)
ak nie je prípustná,
b)
ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala
alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)
ak nie je dôvodná.
(2)
Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení
uznesenia.
§ 149
(1)
Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa
povahy veci potrebné nové rozhodnutie, buď
a)
rozhodne vo veci sám, alebo
b)
uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby o veci znovu konal
a rozhodol s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného
do väzby alebo o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie
lehoty väzby.
(2)
Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže tiež,
ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia
vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné stíhanie
bolo zastavené až po nariadení hlavného pojednávania (§ 223 a 231). Ustanovenie § 191 platí aj tu.
(3)
Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo
ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (§ 147 ods. 2), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.
(4)
Ak vada záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný,
môže nadriadený orgán, bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď
ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby
o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(5)
Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec
bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu
alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
(6)
Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní
viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať
úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
(7)
Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho policajné
orgány dodali do miesta výkonu väzby.
§ 150
(1)
Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech
osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.
(2)
Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech
aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie tiež v prospech tohto spoluobvineného.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové
prejednanie a rozhodnutie.
ÔSMA HLAVA
TROVY TRESTNÉHO KONANIA
§ 151
Trovy trestného konania, ktoré znáša štát
(1)
Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania znáša
štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani
výdavky spôsobené zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú
obhajobu, ktoré obvinenému vznikli v dôsledku podania sťažnosti pre porušenie zákona.
(2)
Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu
hotových výdavkov podľa advokátskej tarify.
(3)
O výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne na návrh obhajcu orgán činný
v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo. V
konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 151a
(1)
Ak obvinený bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon v prípravnom konaní sa nemohol
vykonať alebo hlavné pojednávanie či verejné zasadnutie sa muselo odročiť, je povinný
uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním či verejným
zasadnutím. Na to treba obvineného upozorniť.
(2)
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom výšku a spôsob úhrady zvýšených
trov trestného konania podľa odseku 1.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Povinnosť na náhradu trov trestného konania
§ 152
(1)
Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu
a)
trovy spojené s výkonom väzby,
b)
odmenu a hotové výdavky uhradené ustanovenému obhajcovi štátom, pokiaľ nemá nárok
na bezplatnú obhajobu,
c)
trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a
d)
paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
(2)
Úhradu trov spojených s výkonom väzby upravuje osobitný predpis.
(3)
Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. d) ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne
záväzným právnym predpisom.
(4)
Úhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu
odňatia slobody.
§ 153
(1)
Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania, je povinný štátu nahradiť trovy
konania o tomto návrhu, a to paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti
všeobecne záväzným právnym predpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a hotové
výdavky obhajcovi, pokiaľ bol v súvislosti s takým návrhom ustanovený, ibaže obvinený
má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.
(2)
Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán poverený starostlivosťou
o mládež.
§ 154
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému
bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné
uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, včítane trov vzniknutých
pribraním splnomocnenca.
Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške
§ 155
(1)
O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (§ 154), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na
náhradu odmeny a hotových výdavkov uhradených ustanovenému obhajcovi štátom [§ 152 ods. 1 písm. a), b)] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 156
Ak trovy určené paušálnou sumou [§ 152 ods. 1 písm. d) a § 153 ods. 1] neboli zaplatené kolkovanými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti
rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.
DRUHÁ ČASŤ
VYŠETROVANIE TRESTNÝCH ČINOV
§ 157
Všeobecné ustanovenie
(1)
Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní organizovať svoju činnosť tak,
aby účinne prispievali k včasnosti a dôvodnosti trestného stíhania a poučiť oznamovateľa
o práve žiadať preskúmanie postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.
(2)
Prokurátor je oprávnený uložiť vyšetrovateľovi a policajnému orgánu vykonanie takých
úkonov, ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie
veci alebo na zistenie páchateľa.
DEVIATA HLAVA
POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA
§ 158
(1)
Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin sa podáva
prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu. Prokurátor môže prijaté oznámenie
odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
(2)
Ak prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán po prijatí oznámenia zistí, že
oznámenie je potrebné doplniť, toto bezodkladne doplní, a to aj výsluchom oznamovateľa
(§ 59 ods. 2) alebo vyžiadaním písomných podkladov tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 159 alebo § 160 v lehote do 30 dní od prijatia oznámenia.
(3)
Oznamovateľ má právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup vyšetrovateľa alebo
policajného orgánu po podaní oznámenia (odsek 1). Túto žiadosť treba prokurátorovi
ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť oznamovateľ prokurátorom upovedomený
do 30 dní.
§ 159
(1)
Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2 alebo
3, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán uznesením vec
a)
odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,
b)
odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie alebo kárne prejednanie,
c)
odmietne.
(2)
Prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán pred začatím trestného stíhania odloží
vec uznesením, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 11 ods. 1 alebo zanikla trestnosť činu.
(3)
Prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže pred začatím trestného stíhania
uznesením odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené
v § 172 ods. 2.
(4)
Uznesenie podľa odsekov 1 až 3 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému, ak je známy.
Oznamovateľ a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Uznesenie podľa odsekov
1 až 3 treba doručiť do 48 hodín prokurátorovi, ktorý je oprávnený ho preskúmať a
nezákonné alebo neopodstatnené uznesenie zrušiť.
DESIATA HLAVA
ZAČATIE TRESTNÉHO STÍHANIA A ĎALŠÍ POSTUP V ŇOM
Prvý oddiel
Začatie prípravného konania
§ 160
Začatie trestného stíhania
(1)
Ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie bezodkladne, najneskôr
však do 30 dní od prijatia oznámenia. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia.
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný orgán trestné
stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného
úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom
uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného
stíhania vyšetrovateľ alebo policajný orgán upovedomí oznamovateľa a poškodeného,
ak je známy. Uznesenie treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
(2)
Vyšetrovateľ alebo policajný orgán postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach
odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z oznámenia (§ 158 ods. 1).
(3)
Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta,
času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku
ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie o začatí trestného stíhania neobsahuje odôvodnenie.
(4)
Vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho
úkonu, neodkladného úkonu alebo neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť,
aby tieto úkony vykonal príslušný orgán, a najneskoršie do troch dní od ich vykonania
odovzdá vec tomuto orgánu.
(5)
Neodkladným úkonom je úkon, ktorý vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia
alebo straty neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad do začatia trestného
stíhania. Neopakovateľným úkonom je úkon, ktorý nebude možné vykonať pred súdom.
Druhý oddiel
Vyšetrovanie
§ 161
Vyšetrovacie orgány
(1)
Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ Policajného zboru, skrátené vyšetrovanie vykonáva
policajný orgán.
(2)
Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa nevykonáva skrátené vyšetrovanie
(§ 168).
(3)
Vyšetrovanie sa vykonáva aj o trestných činoch, o ktorých sa inak vykonáva skrátené
vyšetrovanie,
a)
ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave,
b)
ak ide o konanie proti mladistvému, ušlému alebo proti osobe, ktorá je pozbavená
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho
spôsobilosti náležite sa brániť alebo
c) ak to nariadi prokurátor.
c) ak to nariadi prokurátor.
(4)
Vyšetrovanie sa vykonáva aj pri súbehu trestných činov, ak sa má aspoň o jednom trestnom
čine vykonávať vyšetrovanie.
(5)
Ak sa v tomto zákone používa pojem vyšetrovanie, rozumie sa tým aj skrátené vyšetrovanie,
ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
§ 162
Odovzdanie veci vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu
Ak sa vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje
za príslušného, bez meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak
pokračuje v konaní.
§ 162a
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia
(1)
Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie korupcie, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou
alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu, môže vyšetrovateľ s predchádzajúcim
súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne odložiť vznesenie obvinenia (§ 163 ods. 1) osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto trestných
činov alebo na zistení páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči
organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(2)
O dočasnom odložení vznesenia obvinenia vyšetrovateľ vyhotoví záznam, ktorého odpis
do 48 hodín zašle prokurátorovi.
(3)
Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia, vyšetrovateľ na pokyn
prokurátora bezodkladne vznesie obvinenie.
§ 163
Vznesenie obvinenia
(1)
Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin
spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie,
že sa táto osoba stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi (§ 137) do troch dní, najneskôr však na začiatku jeho prvého výsluchu. Obvinený má právo
žiadať o primeraný odklad prvého výsluchu na účely prípravy obhajoby; o tejto skutočnosti
musí byť poučený. O dĺžke odkladu rozhodne vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez
meškania. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia zašle vyšetrovateľ alebo policajný
orgán do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec
alebo tlmočník, aj ministrovi spravodlivosti.
(2)
Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať opis vyšetrovaného skutku s uvedením
miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre aké je obvinený stíhaný.
(3)
Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý
sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie vyšetrovateľ alebo policajný
orgán obvinenie aj pre tento ďalší skutok. Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné
stíhanie, treba najskôr rozhodnúť podľa § 160 ods. 1.
(4)
Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal pred vznesením obvinenia
ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení
obvinenia nevzťahovalo, rozšíri vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvinenie aj pre
tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu.
(5)
Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným činom, ako bol uvedený v uznesení
o vznesení obvinenia, vyšetrovateľ alebo policajný orgán upozorní obvineného na túto
okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici.
(6)
Ak osoba, ktorej má byť vznesené obvinenie, neuvedie alebo hodnoverne nepreukáže
údaje o svojej totožnosti, k uzneseniu o vznesení obvinenia sa priložia jej daktyloskopické
odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela a zvláštnych telesných znameniach
a namiesto osobných údajov sa v uznesení o vznesení obvinenia uvedie jej prezývka
alebo iné označenie a podrobný opis.
(7)
Ak sa v priebehu vyšetrovania zistí totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie
len s uvedením jej prezývky alebo iného označenia a podrobného opisu, alebo ak v priebehu
vyšetrovania vyjde najavo, že totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie, je
iná, ako bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, vyšetrovateľ alebo policajný
orgán upozorní obvineného na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici.
Odpis zápisnice zašle do 48 hodín prokurátorovi a v prípade, že obvinený je vo väzbe,
aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol, ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného.
§ 163a
(1)
Trestné stíhanie pre trestné činy krivého obvinenia podľa § 174, ohovárania podľa § 206, neposkytnutia pomoci podľa § 207 a 208, poškodzovania cudzích práv podľa § 209, ublíženia na zdraví podľa § 223 a 224, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 226, krádeže podľa § 247, sprenevery podľa § 248, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a, podvodu podľa § 250, podielnictva podľa § 251 a 251a, úžery podľa § 253, zatajenia veci podľa § 254, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255, poškodzovania veriteľa podľa § 256, zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a, poškodzovania cudzej veci podľa § 257 a poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 257a Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako
svedok právo odoprieť výpoveď (§ 100 ods. 2), ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 201a Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno
začať a už v začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je
poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť.
(3)
Ak poškodený nepredloží svoje vyjadrenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému
orgánu písomne, zaznamená sa jeho obsah do zápisnice. Súhlas s trestným stíhaním môže
poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolací
súd neodoberie na záverečnú poradu. Výslovne odopretý súhlas však nemožno znovu udeliť.
§ 164
Postup pri vyšetrovaní
(1)
Vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie a policajný orgán skrátené vyšetrovanie spravidla
osobne. Úkony, ktoré boli vykonané pred začatím trestného stíhania, nemusí vyšetrovateľ
a policajný orgán opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
tohto zákona.
(2)
Vyšetrovateľ alebo policajný orgán postupuje pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy
tak, aby boli čo najrýchlejšie v potrebnom rozsahu objasnené všetky skutočnosti dôležité
na posúdenie prípadu vrátane osoby páchateľa a následkov trestného činu (§ 89 ods. 1).
(3)
Dôkazy obstaráva vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez ohľadu na to, či svedčia
v prospech alebo v neprospech obvineného. Obhajoba obvineného a ním navrhované dôkazy,
ak nie sú celkom bezvýznamné, musia sa preskúmať a overiť. Obvinený nesmie byť nijakým
spôsobom k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný.
(4)
Okrem prípadov, v ktorých je podľa tohto zákona potrebný súhlas prokurátora, robí
vyšetrovateľ alebo policajný orgán všetky rozhodnutia o postupe pri vyšetrovaní a
o vykonaní vyšetrovacích úkonov samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné a včasné
vykonanie.
(5)
Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dať policajnému orgánu v odôvodnených
prípadoch pokyn na výsluch svedka.
§ 165
Účasť obhajcov vo vyšetrovaní
(1)
Obhajca je už od vznesenia obvinenia oprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch;
pri skrátenom vyšetrovaní má obhajca právo od vznesenia obvinenia byť prítomný pri
vyšetrovacích úkonoch, na ktorých má právo zúčastniť sa obvinený. Obhajca môže obvinenému
aj iným vyslúchaným klásť otázky, avšak až vtedy, keď orgán výsluch skončí a udelí
mu na to slovo.
(2)
Ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, že sa chce zúčastniť
vyšetrovacieho úkonu, je vyšetrovateľ alebo policajný orgán povinný oznámiť mu včas
čas a miesto konania úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie
obhajcu nemožno zabezpečiť.
§ 166
Skončenie vyšetrovania
(1)
Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky
za postačujúce na podanie obžaloby, umožní obvinenému a obhajcovi, poškodenému alebo
jeho splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie
vyšetrovania; tohto práva sa môže poškodený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený.
Na možnosť preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní vyšetrovateľ
alebo policajný orgán obvineného a jeho obhajcu najmenej tri dni vopred. Uvedenú lehotu
možno so súhlasom obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán
nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho. O týchto úkonoch urobí vyšetrovateľ
alebo policajný orgán záznam v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania
vyrozumie obvineného alebo obhajcu a poškodeného.
(2)
Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť preštudovať spisy napriek
tomu, že na ňu boli riadne upozornení alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal,
vykoná o tom vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam do spisu a ďalej postupuje
tak, akoby k takému úkonu bolo došlo.
(3)
Ak po skončení vyšetrovania nerozhodne vyšetrovateľ podľa § 171, 172 alebo § 173 ods. 1 a policajný orgán podľa § 173 ods. 1, predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, podmienečné zastavenie
trestného stíhania alebo schválenie zmieru; policajný orgán aj na rozhodnutie podľa
§ 171 alebo § 172. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhnutých dôkazov
a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol
predložené dôkazy. So spisom predloží aj vecné dôkazy, ak to ich povaha umožňuje,
ktoré zoradí a očísluje.
§ 167
Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu
Obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora,
aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo
policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi
ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí
byť žiadateľ upovedomený.
Tretí oddiel
Skrátené vyšetrovanie
§ 168
Rozsah skráteného vyšetrovania
(1)
Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, pre ktoré zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky.
(2)
Skrátené vyšetrovanie treba skončiť najneskôr do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.
(3)
Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí v lehote podľa odseku 2, môže prokurátor nariadiť
vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.
§ 169
Postup pri skrátenom vyšetrovaní
Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajný orgán podľa ustanovení tohto zákona
o vyšetrovaní. Výsluch svedka podľa § 101 až 103 však vykoná len vtedy, ak ide o neopakovateľný alebo neodkladný úkon alebo ak ide
o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu, alebo o svedka, ktorý
má poznatky o osobe, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu; v ostatných
prípadoch vyžiada vysvetlenie, o ktorom spíše záznam. Pri vyžiadaní a podávaní vysvetlenia
sa primerane postupuje podľa § 97, 98, 99, § 100 ods. 2 a § 104.
Štvrtý oddiel
Rozhodnutie v prípravnom konaní
§ 171
Postúpenie veci
(1)
Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor postúpi vec inému orgánu, ak výsledky
prípravného konania ukazujú, že nejde o trestný čin, že však ide o skutok, ktorý by
mohol iný príslušný orgán prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne
previnenie alebo kárne previnenie.
(2)
Uznesenie o postúpení veci treba doručiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia
vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Obvinený a poškodený
môžu podať proti uzneseniu podľa odseku 1 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 172
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor zastaví trestné stíhanie
a)
ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
c)
ak nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,
d)
ak je trestné stíhanie neprípustné (§ 11 ods. 1),
e)
ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný alebo
f)
ak zanikla trestnosť činu.
(2)
Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie
a)
ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý
pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo
b)
ak o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom, disciplinárne, kárne alebo
cudzozemským súdom alebo úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.
(3)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie osoby, u ktorej bolo dočasne odložené vznesenie
obvinenia, alebo proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení
korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou
alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti
na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom stíhaní tejto osoby
alebo tohto obvineného; zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo
návodcovi trestného činu, na objasnení ktorého sa podieľal.
(4)
Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému.
Uznesenie vyšetrovateľa treba doručiť prokurátorovi, a to do 48 hodín. Obvinený a
poškodený môžu podať proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 a poškodený aj podľa odseku
3 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z niektorého dôvodu uvedeného v odseku 2,
sa pokračuje, ak obvinený vyhlási do troch dní odvtedy, keď mu bolo oznámené uznesenie
o zastavení trestného stíhania, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného
poučiť.
(6)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 1 písm. b), sa pokračuje po ukončení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie
sudcu Ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora.
§ 173
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Vyšetrovateľ alebo policajný orgán preruší trestné stíhanie,
a)
ak nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo poškodeného vec náležite objasniť,
b)
ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c)
ak obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný
chápať zmysel trestného stíhania,
d)
ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený,
e)
ak Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého
jeho ustanovenia, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo
veci samej, alebo
f)
ak sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej
osobe.
(2)
Vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie,
ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou
alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu; prerušiť trestné
stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na objasnení
ktorého sa podieľa.
(3)
Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania trestného stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom
stíhaní sa pokračuje.
(4)
Uznesenie o prerušení trestného stíhania treba doručiť poškodenému. Uznesenie treba
doručiť prokurátorovi, a to do 48 hodín.
Piaty oddiel
Dozor prokurátora
§ 174
(1)
Dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.
(2)
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
a)
dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov,
b)
vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu alebo od príslušného orgánu
(§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo veciach, v ktorých nebolo začaté trestné stíhanie, dokumenty,
materiály a správy o spáchaných trestných činoch za účelom previerky, či vyšetrovateľ
alebo policajný orgán včas začína trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c)
zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, osobne
vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a vydať
rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa
tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
d)
vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi pokynmi na doplnenie,
e)
zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného
orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri uznesení podľa
§ 159, uznesení o zastavení a prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci môže
tak urobiť do pätnástich dní od doručenia uznesenia; ak rozhodnutie vyšetrovateľa
a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než na podklade sťažnosti
oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti jeho
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa
alebo policajného orgánu,
f)
odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu a urobiť
opatrenie, aby vec bola prikázaná inému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu,
g)
nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie, aby v nej bolo vykonané
vyšetrovanie, ak to okolnosti odôvodňujú.
§ 175
Iba prokurátor je oprávnený:
a)
podať obžalobu,
b)
nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto
zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,
c)
vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť
také zabezpečenie alebo vec z neho vyňať,
d)
nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
e)
navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
f)
vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny,
g)
vyžiadať súhlas na vznesenie obvinenia, zadržanie alebo podanie návrhu na vzatie
do väzby osoby, u ktorej je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky alebo Ústavného súdu.
h)
navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby v prípravnom
konaní,
i)
navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie
majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti
tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.
Šiesty oddiel
Obžaloba
§ 176
(1)
Ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor
podá obžalobu a pripojí k nej spisy a ich prílohy. O podaní obžaloby upovedomí obvineného
a obhajcu.
(2)
Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa obvinenie vznieslo (§ 163). Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval
vyšetrovateľ, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného a jeho obhajcu a zistí,
či navrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu vyšetrovanie doplniť.
§ 177
Obžaloba musí obsahovať
a)
označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,
b)
meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,
prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o
osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar,
ktorého je príslušníkom,
c)
obžalobný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok, pre ktorý je obvinený
stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných
skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby
bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; musí sa tu ďalej uviesť, aký trestný
čin obžaloba v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním, uvedením príslušného
ustanovenia zákonov a všetkých zákonných znakov, vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú
trestnú sadzbu,
d)
odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie skutkového deja s uvedením
dôkazov, o ktoré sa toto opísanie opiera, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora
k nej s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor považuje obhajobu za vyvrátenú
alebo za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri posudzovaní
skutočností podľa príslušných ustanovení zákona; to neplatí, ak sa vo veci vykonalo
skrátené vyšetrovanie a
e)
zoznam dôkazov, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.
§ 178
(1)
Prokurátor v obžalobe navrhne, aby súd uložil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu
alebo zhabanie veci, ak má za to, že sú pre to zákonné podmienky.
(2)
Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj samostatne.
TRETIA ČASŤ
KONANIE PRED SÚDOM
JEDENÁSTA HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 180
(1)
Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred
súdom zastupuje prokurátor.
(2)
Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením
založeným na uvážení všetkých okolností prípadu.
§ 181
(1)
Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie
poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo,
bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby.
(2)
Po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním
a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia,
ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.
§ 182
(1)
Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania; vec sa tým
vracia do stavu prípravného konania.
(2)
Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde k presvedčeniu, že výsledky prejednávania
veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť súdu
dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby - spravujúc
sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných
zásad.
§ 183
(1)
Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 môžu navrhnúť, aby sa na prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom
alebo na verejnom zasadaní konanom o odvolaní pred krajským súdom zúčastnil ich zástupca
na výkon práva podľa § 5. Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor sú povinní poskytnúť záujmovému
združeniu občanov na podklade spisu na to potrebné informácie.
(2)
O návrhu podľa odseku 1 rozhodne súd; vyhovieť návrhu môže aj predseda senátu sám.
Spoločenský zástupca je oprávnený po tom, čo súd o jeho účasti na konaní kladne rozhodol,
nazerať do spisu, robiť dôkazné a iné návrhy, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní,
klásť tam vyslúchaným osobám otázky a zúčastniť sa na záverečných rečiach. Súd je
povinný spoločenskému zástupcovi pri výkone jeho funkcie všestranne pomáhať.
(3)
Spoločenský zástupca tlmočí pri súdnom konaní stanovisko kolektívu k prejednávanej
veci a k osobe obvineného, a to na podklade bezprostrednej znalosti jeho osoby, jeho
pomeru k ústavnému zriadeniu republiky, pomeru k práci, rodine a spoluobčanom a pomáha,
aby súd mohol najmä
a)
všestranne, úplne a objektívne zistiť všetky okolnosti prípadu,
b)
zodpovedne posúdiť osobu obvineného,
c)
správne rozhodnúť o vine a treste,
d)
odhaliť príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti, a dať podnet na ich odstránenie.
DVANÁSTA HLAVA
PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY
§ 185
Všeobecné ustanovenie
(1)
Obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a podľa obsahu
spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť
o nej hlavné pojednávanie.
(2)
Na uľahčenie rozhodnutia môže vyslúchnuť obvineného a zadovážiť potrebné vysvetlenia.
§ 186
Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby
Predseda senátu nariadi predbežne prejednanie obžaloby, ak má za to,
a)
že vec patrí do príslušnosti iného súdu,
b)
že vec má byť postúpená podľa § 171 ods. 1,
c)
že sú tu okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa § 172 ods. 1 alebo 3 alebo jeho prerušenie podľa § 173 ods. 1 písm. a) až e) alebo 2 alebo okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 307,
d)
že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia
trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba,
e)
že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy
zabezpečujúce právo obhajoby, alebo
f)
že vec nie je v potrebnom rozsahu objasnená z hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje
rozhodnutie.
§ 187
Spôsob predbežného prejednania obžaloby
(1)
Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na neverejnom zasadnutí. Ak to považuje predseda
senátu pre rozhodnutie súdu za potrebné, nariadi o predbežnom prejednaní obžaloby
verejné zasadnutie.
(2)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd vždy celú obžalobu; predseda senátu
z tohto hľadiska podá zprávu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.
(3)
Súd na základe spisu preskúma opodstatnenosť obžaloby, úplnosť a zákonnosť dôkazného
materiálu.
Rozhodnutie
§ 188
(1)
Po predbežnom prejednaní obžaloby súd
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b)
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 171 ods. 1,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 1,
d)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 1 písm a) až e),
e)
vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných
procesných chýb prípravného konania alebo na objasnenie základných skutkových okolností,
bez ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by
bolo také došetrenie spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti
konania,
f)
g)
postúpi vec samosudcovi, ak je podľa § 314a ods. 1 príslušný vykonávať o nej konanie; samosudca je týmto rozhodnutím viazaný.
(2)
Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež zastaviť trestné stíhanie, ak sú
tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2 alebo 3.
(3)
Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež prerušiť trestné stíhanie, ak sú
tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 2.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa ods. 1 písm. a) až f) a podľa odsekov 2 a 3 môžu prokurátor
aj obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný
účinok.
§ 189
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 188 ods. 1 písm. a) nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti
medzitým podstatne zmenil.
§ 190
(1)
Ak má súd za to, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala
obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie [§ 188 ods. 1 písm. e)], ak treba so zreteľom na odchylné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť.
(2)
Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní predseda senátu na možnosť odchylného právneho
posúdenia skutku osoby, ktorým sa doručuje odpis obžaloby (§ 196 ods. 1).
§ 191
(1)
Ak vráti súd vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch
treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré
úkony treba vykonať.
(2)
Len čo uznesenie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nadobudlo právoplatnosť,
vracia sa vec do stavu prípravného konania.
(3)
Došetrenie podľa uznesenia uvedeného v odseku 1 treba vykonať spravidla v lehote
do jedného mesiaca odo dňa, keď boli spisy s právoplatným uznesením prokurátorovi
vrátené.
§ 192
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj o
ďalšom trvaní väzby.
§ 195
Nové predbežné prejednanie obžaloby
(1)
Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie, opäť pre
podanie obžaloby, prihliadne v nej i na výsledky vykonaného došetrenia. Obžaloba sa
za podmienok uvedených v § 186 na súde znova predbežne prejedná.
(2)
Za podmienok uvedených v § 186 sa obžaloba znovu predbežne prejedná tiež na súde, ktorému bola vec postúpená podľa
§ 188 ods. 1 písm. a).
TRINÁSTA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý oddiel
Príprava hlavného pojednávania
§ 196
Doručenie obžaloby
(1)
Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 a 2, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť obžalovanému a jeho obhajcovi a poškodenému,
a ak je obžalovaný osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo
ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, aj jeho zákonnému zástupcovi; ak
bola trestným činom poškodená organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej. Ak sa
v obžalobe navrhlo zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá predseda
senátu doručiť odpis obžaloby aj tejto osobe. Ak už bolo kladne rozhodnuté o účasti
spoločenského zástupcu na hlavnom pojednávaní, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť
aj príslušnému záujmového združeniu občanov.
(2)
Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie
ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti,
ktoré majú byť týmito dôkazmi objasnené.
(3)
Odpis obžaloby musí byť doručený najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie
alebo s upovedomením o ňom.
§ 197
Náhradný sudca
(1)
Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas alebo sa má vyslúchnuť
agent, ohrozený svedok, chránený svedok alebo svedok, ktorého totožnosť je utajená,
s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, zariadi predseda
súdu, aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.
(2)
Náhradný sudca alebo prísediaci má pri hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu.
Porady a hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu,
ktorému zabránila nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca alebo
prísediaci, za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania
ďalej už nezúčastní.
(3)
Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,
ktorého totožnosť je utajená, s využitím technických zariadení určených na prenos
zvuku a obrazu mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.
§ 198
Nariadenie hlavného pojednávania
(1)
Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania,
prokurátor a obhajca od upovedomenia mali aspoň lehotu piatich pracovných dní na prípravu.
Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide o obžalovaného, len vtedy,
keď sa na hlavné pojednávanie ustanoví a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných
osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba
zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.
(2)
O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný zástupca a obhajca obžalovaného,
ako aj poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca,
upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci. Poškodeného treba v upovedomení
upozorniť, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu
škody rozhodovať na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté v spise alebo
ak dôjdu súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu. Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie
pripustený spoločenský zástupca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní tiež záujmové
združenie občanov, ktoré ho vyslalo.
(3)
Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu tiež všetky opatrenia potrebné
na zabezpečenie jeho zdarného priebehu.
Druhý oddiel
Verejnosť hlavného pojednávania
§ 199
(1)
Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.
(2)
Má pritom na zreteli, aby občanom bola poskytnutá v najširšej miere príležitosť sledovať
prejednávanie veci súdom a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného
konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do úsilia trestnú
činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných prípadoch vykonáva preto hlavné
pojednávanie priamo na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku,
prípadne v bydlisku obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania upovedomí
záujmové združenie, ktoré môže účasť občanov zabezpečiť a účinne prispieť k splneniu
účelu sledovaného verejným konaním hlavného pojednávania.
§ 200
(1)
Verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len ak by verejné prejednávanie
veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, nerušený priebeh konania alebo
mravnosť alebo bezpečnosť alebo iný dôležitý záujem svedkov. Verejnosť musí byť vylúčená
počas výsluchu agenta (§ 88b ods. 10); v takom prípade sa nepoužije ustanovenie § 201 ods. 2. Verejnosť možno vylúčiť aj len na časť hlavného pojednávania.
(2)
Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.
(3)
O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási.
§ 201
(1)
Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa § 200, môže súd odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava,
že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné
opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.
(2)
Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa § 200, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie
prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak
je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový
počet dôverníkov vzrástol na viac než šesť a obžalovaní by sa medzi sebou o výbere
nedohodli, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie tajomstva chráneného
osobitným zákonom, prípadne bezpečnosti alebo iného dôležitého záujmu svedkov, môžu
byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým nemá súd námietky.
(3)
Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie utajovanej skutočnosti, bankového, obchodného
alebo daňového tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky
toho, keby nepovolaným osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní
dozvedia; môže tiež zakázať, aby si prítomní robili písomné poznámky.
Tretí oddiel
Otvorenie hlavného pojednávania
§ 202
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa
a prokurátora.
(2)
V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za
to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti
obžalovaného, a pritom
a)
obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie
včas a riadne predvolaný a
b)
o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už niektorým orgánom činným
v trestnom konaní vyslúchnutý a bolo dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia (§ 163) a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie
vyšetrovania (§ 166 ods. 1).
(3)
Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.
V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
(4)
Ustanovenie prvej vety odseku 3 sa nepoužije, ak obžalovaný požiada, aby sa hlavné
pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Štvrtý oddiel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
§ 207
(1)
Po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného vyslúchne predseda senátu obžalovaného
na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok.
(2)
Zápisnica o predchádzajúcej výpovedi obžalovaného sa prečíta len vtedy, ak sa koná
v neprítomnosti obžalovaného, keď obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia
podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a jeho údajmi pri hlavnom pojednávaní
a ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. Na tieto
rozpory treba obžalovaného upozorniť a opýtať sa ho na ich príčinu.
§ 208
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný
bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobžalovaných. Obžalovaného však treba vždy ešte
v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli
vyslúchaní v jeho neprítomnosti.
Piaty oddiel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
§ 216
(1)
Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať
nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné
reči.
(2)
Po záverečnej reči prokurátora prehovorí poškodený, zúčastnená osoba, spoločenský
zástupca, obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená
osoba splnomocnenca, prehovorí splnomocnenec. Ak treba, určí predseda senátu poradie,
v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.
Obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný hovorí však vždy posledný.
(3)
Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova znovu prokurátor alebo spoločenský
zástupca, má obhajca, prípadne obžalovaný právo na to odpovedať.
(4)
Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca
prejednávanej veci.
§ 217
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu
obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto
iný klásť otázky.
§ 218
Doplnenie dokazovania
(1)
Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba
ešte niektorú okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom
pojednávaní pokračuje.
(2)
Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na záverečné reči.
Šiesty oddiel
Odročenie hlavného pojednávania
§ 219
(1)
Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie
vykonať alebo v ňom pokračovať. Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany
nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.
(2)
Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný
obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, alebo ak to
treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu.
Siedmy oddiel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
§ 220
Podklad pre rozhodnutie
(1)
Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
(2)
Pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na
hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(3)
Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.
§ 221
Vrátenie veci prokurátorovi
(1)
Ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu a
ak na objasnenie veci treba ďalšie vyšetrovanie, môže súd vrátiť vec prokurátorovi
na došetrenie.
(2)
Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak ukazujú výsledky hlavného
pojednávania, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a
prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.
(3)
Ustanovenie § 191 platí i pre vrátenie veci podľa odseku 1 a 2.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 222
Postúpenie veci
(1)
Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný,
postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu
nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala
byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa. Postúpiť vec inému
súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by
sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.
(2)
Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale zažalovaný skutok
by mohol iný orgán prejednať ako priestupok, iný správny delikt, disciplinárne previnenie
alebo kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
(3)
Proti uzneseniu o postúpení podľa odsekov 2 a 3 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
§ 223
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 11 ods. 1.
(2)
Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania, že
je tu niektorý z dôvodov uvedených v § 172 ods. 2 alebo 3.
(3)
Rozhodnutie podľa odseku 1 a 2 môže sa týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre
ktoré bola podaná obžaloba.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 223a
Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier
(1)
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor a proti rozhodnutiu o podmienečnom
zastavení trestného stíhania aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 224
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 173 ods. 1 písm. b) až e).
(2)
Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie
na hlavné pojednávanie.
(3)
Súd môže prerušiť trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že sú tu okolnosti
uvedené v § 173 ods. 2.
(4)
Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(5)
Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie
v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.
(6)
Súd preruší trestné stíhanie, ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis,
ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodné pre rozhodovanie o vine a treste,
je v rozpore so zákonom, a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Nález
Ústavného súdu je preň a pre ostatné všeobecné súdy záväzný.
Rozsudok
§ 225
(1)
(2)
Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,
ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď obžalovaný
bol na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornený podľa § 190 ods. 2. Ak sa tak nestalo, treba obžalovaného na túto možnosť upozorniť ešte pred vynesením
rozsudku, a ak o to žiada, poskytnúť mu znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné
pojednávanie na ten účel odročiť.
§ 226
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,
a)
ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom,
c)
ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo
e)
ak zanikla trestnosť činu.
§ 227
Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo niektorého z dôvodov
uvedených v § 172 ods. 2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trvá (§ 11 ods. 2, § 172 ods. 5), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu,
no trest neuloží.
§ 228
(1)
Ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený
(§ 43 ods. 2).
(2)
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného
a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok
má byť splnený v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti súčasne určí.
§ 229
(1)
Ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody podklad
alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo,
súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.
(2)
Na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek
dôvodu prizná len sčasti.
(3)
Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
§ 230
(1)
Ak zistil súd u obžalovaného dôvod pre uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť
i bez návrhu prokurátora.
(2)
Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,
ktoré nemôže byť vykonané hneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému
zasadnutiu.
(3)
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie
veci nepatriacej obžalovanému.
Ôsmy oddiel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
§ 231
(1)
Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie
trestného stíhania podľa § 223 ods. 1 a 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 224 ods. 1 a 2, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na neverejnom zasadnutí.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(3)
Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie
trestného stíhania podľa § 307 alebo schválenie zmieru podľa § 309, súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier. Ak to považuje
súd za potrebné, nariadi na rozhodnutie o schválení zmieru verejné zasadnutie.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 môže prokurátor a proti rozhodnutiu o podmienečnom
zastavení trestného stíhania aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
ŠTRNÁSTA HLAVA
VEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 232
Všeobecné ustanovenie
Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 233
Príprava verejného zasadnutia
(1)
Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom
je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím
návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím, ak tieto osoby neboli na verejné zasadnutie predvolané; upovedomí tiež
obhajcu, prípadne splnomocnenca a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo
upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí
obvineného do väzby.
(3)
Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval spoločenský zástupca, upovedomí
predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadaní konanom o odvolaní aj záujmové
združenie občanov, ktoré spoločenského zástupcu vyslalo.
(4)
Deň verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie
dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obhajcovi
alebo splnomocnencovi týchto osôb, ako aj prokurátorovi ostala od doručenia predvolania
na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia o ňom aspoň päťdňová lehota na prípravu;
to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 74 ods. 2). Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v koho záujme je lehota daná. U
ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú,
treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.
(5)
Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti
uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 74 ods. 2), oznámi obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi sudca, ktorý rozhodol o nevzatí
obvineného do väzby bezprostredne po tomto úkone, a urobí o tom záznam v zápisnici.
Sudca pritom postupuje tak, aby bola zachovaná lehota uvedená v § 147 ods. 3; z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby sudca oznámi ako deň verejného zasadnutia
najneskôr posledný deň lehoty podľa § 147 ods. 3.
(6)
Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do
väzby (§ 74 ods. 2) sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ak o termíne konania
verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku 5.
§ 234
Prítomnosť na verejnom zasadnutí
(1)
Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora a obhajcu na verejnom zasadnutí
nevyhnutná.
Priebeh verejného zasadnutia
§ 235
(1)
Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda alebo ním určený člen senátu na podklade
spisu zprávu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť.
Potom osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie.
Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria,
ak nie sú sami navrhovateľmi.
(2)
Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o
dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonávaní dôkazu čítaním zápisnice
o výpovedi svedka alebo znalca (§ 211 ods. 1) platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
(3)
Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,
ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný.
§ 236
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.
§ 237
Podklad pre rozhodnutie
V svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na
verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
§ 238
Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane
ustanovenia o hlavnom pojednávaní.
Ochranné liečenie a zhabanie veci
§ 239
(1)
Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní veci
vyhradil podľa § 230 ods. 2, môže ich uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
§ 239a
(1)
Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má
zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu opatrovníka.
Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.
(2)
Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie
vlastníka veci na verejné zasadanie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadanie
sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník
veci o ňom dozvedel.
(3)
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
PÄTNÁSTA HLAVA
NEVEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 240
Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje
na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
§ 242
(1)
Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.
§ 243
Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisníc a
iných písomností alebo oboznámením sa so zvukovým, obrazovým alebo iným záznamom.
§ 244
Rozhodnutie sa vždy vyhlási.
ŠESTNÁSTA HLAVA
ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM
§ 245
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.
(2)
Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby
§ 246
(1)
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
c)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
d)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody.
(2)
Osoba oprávnená napadať rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napadať
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba.
§ 247
(1)
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo
do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na
náhradu škody.
(2)
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
osobou, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech
odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.
§ 248
Lehota a miesto podania
(1)
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do osem dní od
doručenia odpisu rozsudku.
(2)
Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,
plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3)
Iným osobám uvedeným v § 247 ods. 2, s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
§ 249
Obsah odvolania
(1)
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako
aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,
musí byť v lehote uvedenej v § 248 tiež odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napadá a aké vady
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 250
Vzdanie sa a vzatie odvolania späť
(1)
Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.
(2)
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,
než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať
späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou osobou alebo za obžalovaného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tomto prípade
plynie obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie
bolo vzaté späť.
(4)
Vzatie odvolania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie predseda senátu
odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu
súdu prvého stupňa.
§ 251
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo
lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu
súdu.
§ 252
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa rozhoduje najvyšší súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
§ 253
(1)
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo
osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej
istej veci už predtým výslovne vzala späť.
(2)
Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.
(3)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a)
súd nebol správne zložený,
b)
obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby, alebo
c)
hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli
splnené zákonné podmienky.
§ 254
(1)
Ak nerozhodne odvolací súd podľa § 253, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ
podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc
pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
(2)
Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,
o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku
1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
§ 255
Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak vyjde za odvolacieho konania najavo, že
po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 173 ods. 1 písm. b) až e), alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho
súdu.
§ 256
Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
§ 257
Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a
a)
vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 222 ods. 1 a 2),
b)
trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali
zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (§ 223 ods. 1 a 2),
c)
trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1 a 2).
d)
trestné stíhanie podmienečne zastaví (§ 307).
§ 258
(1)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež
a)
pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto
konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo
obhajoby,
b)
pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
pre to, že súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie,
c)
ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba
dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy ďalšie a ich vykonávanie pred odvolacím súdom
by znamenalo nahradzovať činnosť súdu prvého stupňa,
d)
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona,
e)
ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f)
ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.
(2)
Ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší
odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o
vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
§ 259
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci
nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
(2)
Ak vada záleží len v tom, že v napadnutom rozsudku niektorý výrok chýba alebo je
neúplný, môže odvolací súd bez toho, aby rozsudok zrušil, vec súdu prvého stupňa vrátiť
s príkazom, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Odvolací súd môže rozhodnúť sám o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo
rozsudkom vo veci, len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu,
ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi vykonanými
pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý
rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného;
vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.
(4)
Odvolací súd nemôže sám
a)
uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b)
uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa (§ 225 ods. 2).
§ 260
Ak to považuje odvolací súd pre náležité objasnenie veci za potrebné, môže pri zrušení
rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Ustanovenie § 191 a § 264 ods. 2 platí i tu.
§ 261
Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,
na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací
súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na
prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.
§ 262
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení
senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd
toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
§ 263
Konanie na odvolacom súde
(1)
O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí
môže urobiť rozhodnutie
b)
podľa § 258 ods. 1, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
(2)
Účasť prokurátora na verejnom zasadnutí je povinná.
(3)
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých
prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.
(4)
V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
možno verejné zasadnutie odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obžalovaný výslovne
vyhlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva.
(5)
Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie
najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré vady rozsudku alebo konania sa vytýkajú,
a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.
(6)
Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní
rozhodnúť.
§ 264
Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku
(1)
Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil v svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd nariadil.
(2)
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,
nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
§ 265
Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody
Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok iba vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne
sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.
SEDEMNÁSTA HLAVA
SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ
§ 266
(1)
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, podá na
podnet generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti na najvyššom súde sťažnosť
pre porušenie zákona; generálny prokurátor ju podá aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu
prokurátora alebo vyšetrovateľa. Porušením zákona alebo chybným postupom konania sa
rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
(2)
Proti výroku o treste možno sťažnosť pre porušenie zákona podať len vtedy, keď trest
je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľa
alebo keď uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(3)
Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1 viacerých osôb, možno sťažnosť pre porušenie
zákona podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto
osôb.
(4)
Sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného proti právoplatnému rozhodnutiu
súdu nemožno podať, ak sa súdne rozhodnutie stalo právoplatným z toho dôvodu, že súd
postupoval podľa § 259 ods. 3, § 264 ods. 2, § 273 alebo § 289 písm. b).
(5)
Ustanovenie odseku 4 sa použije primerane aj na rozhodnutie súdu, prokurátora, vyšetrovateľa
alebo policajného orgánu urobené v súlade s § 150 ods. 1 alebo 3.
(6)
Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môže vziať späť sťažnosť pre porušenie
zákona, ktorú podal, a to až do doby, než sa najvyšší súd odoberie na záverečnú poradu.
Späťvzatie sťažnosti vezme uznesením na vedomie predseda senátu najvyššieho súdu.
(7)
Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je sťažnosť pre porušenie
zákona prípustná.
§ 267
(1)
Najvyšší súd preskúma na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých
výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
(2)
Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa § 266 ods. 3, preskúma správnosť len tých výrokov, ktoré sa týkajú osoby, ktorej sa sťažnosť pre
porušenie zákona dotýka, ako aj konanie, ktoré tejto časti rozhodnutia predchádzalo.
§ 268
(1)
Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre porušenie zákona uznesením
zamietne.
(2)
Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený bol, vysloví rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím,
prípadne jeho časťou (§ 266 ods. 3) alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon. Ak najvyšší
súd koná na neverejnom zasadnutí podľa § 274 ods. 2, rozhodne uznesením.
§ 269
(1)
Výrok podľa § 268 ods. 2 sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.
(2)
Ak bol však porušený zákon v neprospech obvineného, zruší Najvyšší súd súčasne s
výrokom uvedeným v § 268 ods. 2 napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne tiež vadné konanie mu predchádzajúce.
Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od
ostatných, zruší Najvyšší súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad. Zruší tiež ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove
nadväzujúce, pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ustanovenie § 261 sa použije primerane.
§ 270
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku treba urobiť vo
veci nové rozhodnutie, prikáže Najvyšší súd spravidla orgánu, o ktorého rozhodnutie
ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
(2)
Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba
alebo je neúplný, môže Najvyšší súd bez toho, aby rozhodnutie zrušil, prikázať orgánu,
o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Ak prikazuje Najvyšší súd vec podľa odseku 1 alebo 2 na nové prejednanie a rozhodnutie,
môže súčasne nariadiť, aby ju súd prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. Z dôležitých
dôvodov môže tiež vec prikázať na prejednanie a rozhodnutie inému súdu alebo inému
prokurátorovi.
(4)
Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo
veci Najvyšší súd, a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie Najvyšší
súd nariadil.
§ 271
(1)
Najvyšší súd môže pri zrušení napadnutého rozhodnutia tiež sám hneď rozhodnúť vo
veci, ak možno rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozhodnutí správne zistený. Najvyšší súd nemôže však sám
a)
uznať obvineného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom spod obžaloby
oslobodený alebo pre ktorý bolo trestné stíhanie zastavené,
b)
uznať obvineného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého mohol byť uznaný
za vinného napadnutým rozsudkom,
c)
uložiť obvinenému trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov
alebo trest odňatia slobody na doživotie.
(2)
Ak zruší Najvyšší súd rozsudok iba vo výroku o náhrade škody, použije primerane § 265.
§ 272
Ak nebol zákon porušený v neprospech obvineného, môže Najvyšší súd postupovať podľa
§ 269 ods. 2 až § 271 len vtedy, keď to navrhol generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti v sťažnosti
pre porušenie zákona podanej do šesť mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a ak rozhodol Najvyšší súd o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej podania.
§ 273
Ak najvyšší súd vyslovil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného, nemožno v
novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Ak ide o iné rozhodnutie,
platí ustanovenie § 150 primerane.
§ 274
(1)
O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje najvyšší súd na verejnom zasadnutí.
(2)
Na neverejnom zasadnutí môže najvyšší súd rozhodnúť, ak obvinený a ten, kto podal
návrh (§ 266 ods. 1), výslovne vyhlásili, že súhlasia s prejednaním veci na neverejnom zasadnutí, alebo
ak bol zákon porušený v neprospech obvineného a z obsahu sťažnosti pre porušenie zákona
je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k zrušeniu celého napadnutého rozhodnutia
a postupu podľa § 270.
§ 275
(1)
Ak bol zákon porušený v neprospech obvineného, neprekáža jeho smrť uskutočniť konanie
na podklade sťažnosti pre porušenie zákona; trestné stíhanie nemožno tu zastaviť preto,
že obvinený zomrel. Ak bol zákon porušený iba v neprospech obvineného, čas od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o sťažnosti pre porušenie zákona sa do premlčacej
doby nezapočítava.
(2)
Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o sťažnosti
pre porušenie zákona môže byť priamo dotknutá, postačí o konaní verejného zasadnutia
upovedomiť jej obhajcu, prípadne splnomocnenca. Ak nemá táto osoba obhajcu, prípadne
splnomocnenca, treba jej ho na ten účel ustanoviť. Ustanovenie § 39 sa tu použije obdobne.
(3)
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona výrok o tomto treste zruší, rozhodne
súčasne o väzbe.
(4)
Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu výkon rozhodnutia, proti
ktorému podali sťažnosť pre porušenie zákona, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia.
Po podaní sťažnosti pre porušenie zákona môže tak urobiť aj najvyšší súd.
§ 276
Ak na rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona treba objasniť nejakú okolnosť,
vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu Najvyššieho súdu alebo na jeho žiadosť
niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i policajný orgán. Pre také vyšetrenie
platia ustanovenia piatej hlavy. V obzvlášť naliehavých prípadoch možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na
podklade uznesenia senátu i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno však
len vtedy, keď to navrhne generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti v sťažnosti
pre porušenie zákona podanej v neprospech obvineného a ak to považuje Najvyšší súd
za nevyhnutné so zreteľom na závažnosť trestného činu a naliehavosť väzobných dôvodov.
OSEMNÁSTA HLAVA
OBNOVA KONANIA
§ 277
Všeobecné ustanovenie
Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným uznesením o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením
o podmienečnom zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby
pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova trestného konania. Pred
povolením obnovy možno na zaistenie dôkazného materiálu a na zaistenie osoby obvineného
vykonávať vyšetrovacie úkony len v medziach ustanovení tejto hlavy.
Podmienky obnovy
§ 278
(1)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody, alebo so zreteľom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo
k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(2)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného
stíhania alebo právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru,
že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste v konaní o obžalobe pokračovať.
(3)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora alebo vyšetrovateľa
o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom
zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy
orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v
spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie
tu neboli a že je na mieste podať proti obvinenému obžalobu.
(4)
Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich
odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajný orgán,
vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti konaním
zakladajúcim trestný čin.
§ 279
Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a)
trestnosť činu zanikla,
b)
obvinený zomrel.
§ 280
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy
(1)
Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2)
V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.
(3)
V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby,
ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli
obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu
urobiť i po smrti obvineného.
(4)
Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh
na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá
by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor
povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu
oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh nepodá sám.
§ 281
Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove
(1)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora
alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, rozhoduje súd, ktorý by bol príslušný
rozhodovať o obžalobe.
(2)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, a
konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,
rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd, rozhodne o návrhu na povolenie
obnovy krajský súd, ak to navrhne prokurátor s odôvodnením, že so zreteľom na nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do príslušnosti
krajského súdu.
Konanie po povolení obnovy
§ 287
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku,
rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok
o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
§ 288
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením
prokurátora alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, pokračuje sa v prípravnom
konaní.
(2)
V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade
pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie
(§ 284 ods. 2).
(3)
Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol
právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na
došetrenie, určí po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadnutí
rozsudkom primeraný trest pre ostávajúce trestné činy.
§ 289
Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,
a)
čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho
obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom
rozsudku,
c)
neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť
preto, že obvinený zomrel.
DEVÄTNÁSTA HLAVA
OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA
§ 290
Všeobecné ustanovenie
Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj na konanie podľa tejto
hlavy všeobecné predpisy.
Prvý oddiel
Konanie proti mladistvým
§ 291
Obhajoba mladistvého
Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu.
§ 292
Zistenie pomerov mladistvého
V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť tiež stupeň rozumového
a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol
vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité
pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená
ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu
poverenému starostlivosťou o mládež.
§ 293
Väzba mladistvého
Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa § 67, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.
Konanie pred súdom
§ 294
Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (§ 196 ods. 1) aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
§ 295
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v ktorého
obvode mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného
konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.
§ 296
Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov možno vykonať
len výnimočne, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo
ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom
konaní ustanovenia tohto oddielu.
§ 297
(1)
Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.
(2)
O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou
o mládež. Prokurátor musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.
(3)
Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému
a)
súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech mladistvého,
b)
predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania
alebo verejného zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto
časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého
do pojednávacej siene mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti,
aby sa mohol k nemu vyjadriť,
c)
zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať
vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú reč mu patrí po mladistvom.
§ 298
Oznamovanie rozhodnutí
(1)
Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
(2)
Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní
uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie
zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou
o mládež odpis tohto uznesenia.
§ 299
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1)
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj
orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu
plynie samostatne.
(2)
Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v pokolení priamom, jeho
súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým
dňom ako mladistvému.
§ 300
Uloženie ochrannej výchovy
(1)
Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa
§ 230 ods. 2, môže ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 301
Spoločné ustanovenia
(1)
V konaní proti mladistvému treba dbať na to, aby sa ako vyšetrovanie, tak i rozhodovanie
zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou
mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné v trestnom konaní
postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o
mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného
stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.
(2)
Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú
a)
v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho
roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku
ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo
b)
ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.
(3)
Ustanovenia tohto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa
nepoužije
a)
v odbore vojenského súdnictva,
b)
vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku mladistvého.
Druhý oddiel
Konanie proti ušlému
§ 302
(1)
Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému
konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.
(2)
Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.
§ 304
Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
§ 305
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora,
ktorý môže podať už v obžalobe alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu
senátu.
§ 306
(1)
Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.
(2)
Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom
uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti
obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
Tretí oddiel
Podmienečné zastavenie trestného stíhania
§ 307
(1)
V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže so súhlasom obvineného súd a v prípravnom
konaní po skončení vyšetrovania prokurátor podmienečne zastaviť trestné stíhanie,
ak
a)
sa obvinený k trestnému činu priznal a
b)
nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel
dohodu, alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu,
a vzhľadom na osobu páchateľa s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti
prípadu možno dôvodne takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
(2)
V rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí skúšobná doba na
6 mesiacov až 2 roky. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou tohto rozhodnutia o
podmienečnom zastavení trestného stíhania.
(3)
Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o spôsobe náhrady škody, sa v rozhodnutí
o podmienečnom zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej
doby uhradil.
(4)
Obvinenému možno tiež uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia
smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.
(5)
Proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania môžu obvinený a poškodený
podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak o podmienečnom zastavení trestného stíhania
rozhodne súd, má také právo aj prokurátor.
(6)
Podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 nie je možné, ak takým činom
bola spôsobená smrť.
§ 308
(1)
Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam, rozhodne orgán, ktorý trestné
stíhanie v prvom stupni podmienečne zastavil, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne,
a to prípadne aj počas skúšobnej doby, že sa v trestnom stíhaní pokračuje.
(2)
Ak do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku
1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.
(3)
Právoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím lehoty
uvedenej v odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania [§ 11 ods. 1 písm. e)].
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môžu obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok. Ak také rozhodnutie urobí súd, má toto právo aj prokurátor.
Štvrtý oddiel
Zmier
§ 309
(1)
V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje pri úmyselných trestných činoch tri roky a pri nedbanlivostných
trestných činoch päť rokov, môže so súhlasom obvineného a poškodeného súd a v prípravnom
konaní prokurátor rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a)
vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú odôvodnené pochybnosti o
tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito,
b)
nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody
alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom a
c)
zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú
konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu,
a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru, akou bol trestným činom
dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje
súd a v prípravnom konaní prokurátor takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
(2)
Schváliť zmier podľa odseku 1 nie je možné, ak takým činom bola spôsobená smrť.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže v konaní pred súdom prokurátor podať sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
§ 310
(1)
Pred rozhodnutím o schválení zmieru súd a v prípravnom konaní prokurátor vyslúchne
obvineného o tom, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledku schválenia
zmieru. Ďalej vyslúchne obvineného a poškodeného, najmä k spôsobu a okolnostiam uzavretia
zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru.
Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.
(2)
Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate inštitútu
zmieru.
(3)
Ak je poškodeným právnická osoba, je možné namiesto výsluchu člena štatutárneho orgánu
alebo inej osoby oprávnenej konať v jej mene zabezpečiť jej písomné vyhlásenie k okolnostiam
uvedeným v odseku 1.
§ 311
(1)
Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis
skutku, ktorého sa zmier týka, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku
nahradenej škody alebo škody, na náhradu ktorej sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia
na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné
účely vrátane sumy odovzdanej štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti (§ 311a), uvedenie konkrétneho adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely
a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.
(2)
Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v
prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri medzi obvineným a poškodeným.
§ 311a
(1)
Peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné účely možno adresovať obciam, samosprávnym
krajom a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nemajú
v predmete činnosti podnikanie, na financovanie vedy, vzdelania, kultúry, školstva,
ochrany pred požiarmi, podporu a ochranu mládeže, rozvoj telesnej kultúry, ochranu
zvierat, sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre
registrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj štátu na peňažnú pomoc obetiam
trestnej činnosti.
(2)
Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely patrí štátu na peňažnú pomoc
obetiam trestnej činnosti najmenej 50 %.
§ 312
§ 313
Ak nebol súdom a v prípravnom konaní prokurátorom zmier schválený, hoci obvinený uskutočnil
vyhlásenie podľa § 309 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť
na toto vyhlásenie ako na dôkaz.
Piaty oddiel
Konanie pred samosudcom
§ 314a
(1)
Samosudca vykonáva konanie o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest
bol uložený v konaní pred senátom.
§ 314b
(1)
Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.
(2)
Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.
§ 314c
(1)
Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma ju však z hľadísk uvedených v
§ 181 ods. 1 a § 186. Podľa výsledkov preskúmania obžaloby samosudca
a)
urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 písm. a) až d),
b)
môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2 alebo 3,
c)
vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak v prípravnom konaní neboli objasnené základné
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine,
d)
môže prerušiť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 2,
(2)
Ustanovenia § 189 až 191 sa použijú aj na konanie pred samosudcom. O schválení zmieru môže samosudca rozhodnúť
na verejnom zasadnutí.
(3)
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca po preskúmaní obžaloby vždy tiež o ďalšom
trvaní väzby, pokiaľ nenariadi hlavné pojednávanie.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až d) môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá
má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. e) môže prokurátor, obvinený a poškodený podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 314d
(1)
Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v § 314c ods. 1, nariadi hlavné pojednávanie.
(2)
Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo vyhlásenie
o tom, že sa vzdávajú odvolania, urobili v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia
rozsudku, môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje
odôvodnenie.
Trestný rozkaz
§ 314e
(1)
Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz,
ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný zadováženými dôkazmi.
(2)
Trestným rozkazom možno uložiť
a)
trest odňatia slobody do dvoch rokov,
b)
trest zákazu činnosti do päť rokov,
c)
peňažný trest,
d)
trest prepadnutia veci.
(3)
Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia
slobody presahovať dva roky.
(4)
Trestný rozkaz nemožno vydať
a)
v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty
rok svojho veku,
b)
v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c)
ak sa má rozhodnúť o ochrannom opatrení,
d)
ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.
(5)
Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku
nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
§ 314f
(1)
Trestný rozkaz obsahuje
a)
označenie súdu, ktorý trestný rozkaz vydal,
b)
dátum a miesto vydania trestného rozkazu,
c)
označenie obvineného (§ 120 ods. 2),
d)
výrok o vine (§ 120 ods. 3), o uloženom treste (§ 122 ods. 1),
e)
výrok o priznaní náhrady škody (§ 228 a § 229 ods. 1 a 2), ak sa nárok na jej náhradu riadne uplatnil (§ 43 ods. 2),
f)
poučenie o práve podať odpor.
(2)
Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk (§ 63 ods. 1 a 3). Ak má obvinený obhajcu, doručí sa trestný rozkaz aj obhajcovi.
§ 314g
Odpor proti trestnému rozkazu
(1)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor
môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz
vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v
prospech obvineného s výnimkou prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému.
Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho
doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie
§ 61.
(2)
Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený
podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade
škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach.
(3)
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi
vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca
viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými v trestnom
rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným.
(4)
Ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 163a, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až do doby, kým sa trestný
rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný
rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie zastaví.
(5)
Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu do doby, kým sa
trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby
sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania.
(6)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený,
ako aj prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy,
kým súd začne hlavné pojednávanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného
odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslovným súhlasom.
(7)
Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.
(8)
Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak
a)
odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,
b)
odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.
(9)
Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť do začatia hlavného pojednávania,
začatím hlavného pojednávania sa trestný rozkaz ruší.
DVADSIATA HLAVA
VYKONÁVACIE KONANIE
§ 315
Príslušnosť vo vykonávacom konaní
(1)
Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie
urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje
predseda senátu.
(2)
Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej
ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného
konania, najmä upovedomovanie iných orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri
výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Druhý oddiel
Výkon trestu odňatia slobody
§ 320
Všeobecné ustanovenia
(1)
Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.
(2)
U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom
tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.
(3)
Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených (§ 36 ods. 2 Tr. zák.) ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu (§ 39a a § 81 Tr. zák.), určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v obvode ktorého sa
trest odňatia slobody vykonáva.
§ 321
Nariadenie výkonu trestu
(1)
Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody,
stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu (súd prvého stupňa a odvolací
súd) ihneď vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu
odňatia slobody11b) a zároveň nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu
odňatia slobody, ak
a)
je vo väzbe,
b)
bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky, alebo
c)
je obava, že ujde.
V ostatných prípadoch, len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný
trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému nápravnovýchovnému
ústavu nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil.
(2)
Predseda senátu môže odsúdenému na nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu,
aby si mohol obstarať svoje záležitosti; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku
1 písm. a) až c). Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, kedy nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie uvedené v odseku 1.
(3)
Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava,
že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak je neznáme miesto pobytu
odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie § 69 ods. 3. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno na jeho dodanie do výkonu trestu použiť
ustanovenie § 83c ods. 2.
Odklad výkonu trestu
§ 322
(1)
Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by výkon
trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného. Spolu so žiadosťou o odklad výkonu
trestu odňatia slobody je odsúdený povinný predložiť lekársku správu o svojom zdravotnom
stave nie staršiu ako 30 dní; inak sa o žiadosti nekoná.
(2)
Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene a na matke novonarodeného dieťaťa predseda
senátu odloží na dobu jedného roka po pôrode.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Sťažnosť nie je prípustná, ak odsúdený opakovane podal žiadosť o odklad výkonu trestu
odňatia slobody z tých istých zdravotných dôvodov, pre ktoré už bola žiadosť právoplatne
zamietnutá.
§ 323
(1)
Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých
dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.
(2)
Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace
môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä
ak by mohol výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké
následky. Odklad možno však povoliť najviac na čas šesť mesiacov odo dňa, keď nadobudlo
právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.
(3)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu
odklad odvolá.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže
prokurátor podať sťažnosť.
§ 324
Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu
(1)
O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadaní na návrh
prokurátora alebo riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, na žiadosť odsúdeného alebo
i bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.
(2)
Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vyslúchnuť.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prerušenie výkonu trestu
§ 325
(1)
Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou,
môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu vždy preruší
výkon trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.
(2)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu
prerušenie výkonu trestu odvolá.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 327
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho
zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vyhostený. Ak nedôjde k vyhosteniu alebo ak sa
vráti vyhostený, rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku aj vtedy, ak
zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou
duševnou chorobou.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 328
Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov
(1)
Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
šesť mesiacov, ktorý sa vykonáva alebo sa má vykonávať v nápravnovýchovnom ústave,
ak je odsúdený povolaný na výkon vojenskej základnej služby.
(2)
Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký trestný čin a konal riadne vojenskú
službu, upustí súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest
alebo jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá
sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné odsúdenie
§ 329
(1)
Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého
výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa záujmové združenie občanov
zaručilo za nápravu odsúdeného, zašle predseda senátu odpis rozsudku záujmovému združeniu,
ktoré záruku prevzalo, a požiada ho o výchovné spolupôsobenie. Požiada ho zároveň,
aby v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a záujmové združenie pre spôsob
života odsúdeného, porušovanie obmedzení a podmienok ustanovených súdom alebo z iných
príčin záruku odvolalo, oznámilo toto svoje rozhodnutie súdu.
(2)
Záujmové združenie občanov činné na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže
predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu
trestu bol povolený bez jeho záruky.
(3)
Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom sa opiera o
pomoc záujmových združení občanov.
§ 330
(1)
O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa nariadi výkon podmienečne
odloženého trestu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne
súd i o tom, či sa v dôsledku odvolania záruky záujmovým združením občanov nariadi
výkon podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti,
ako aj o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby
u mladistvého v prípade § 82 ods. 2 tr. zák.
(2)
Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd sa opiera aj o vyjadrenie
záujmového združenia občanov.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť
aj predseda senátu.
Podmienečné prepustenie
§ 331
(1)
O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora
alebo riaditeľa nápravného zariadenia, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť odsúdeného
alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak bola žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju odsúdený opakovať až po uplynutí jedného
roka od zamietavého rozhodnutia, okrem prípadu, že by žiadosť bola zamietnutá len
preto, že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre podmienečné prepustenie.
(2)
Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj záujmové združenie občanov uvedené v § 4 ods. 1, ak ponúkne prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Pred podaním návrhu
môže požiadať riaditeľa nápravného zariadenia, v ktorom sa vykonáva trest, aby mu
oznámil stav prevýchovy odsúdeného.
(3)
Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ nápravnovýchovného ústavu alebo náčelník
vojenského nápravného útvaru, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému
návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť
so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.
(4)
Na dožiadanie záujmového združenia občanov o spolupôsobenie pri výchove podmienečne
prepusteného sa použije primerane ustanovenie § 329.
§ 332
(1)
O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, ako
aj o tom, či sa vykoná zvyšok trestu alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie
pri odvolaní záruky záujmovým združením občanov, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť
aj predseda senátu.
(2)
Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného súd sa opiera aj o vyjadrenie
záujmového združenia občanov.
§ 333
(1)
(2)
Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť
odsúdený vypočutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 331 ods. 3.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa § 331 ods. 3 je prípustná sťažnosť proti výroku o stanovení dĺžky skúšobnej doby. Proti ostatným
rozhodnutiam podľa § 331 a 332 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 334
Započítanie väzby a trestu
(1)
O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením, a to spravidla súčasne
s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu
trestu, a to od času, kedy osobná sloboda obvineného bola obmedzená.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
(3)
O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po
ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že
si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Výkon niektorých ďalších trestov
Výkon peňažného trestu
§ 341
Len čo sa stal rozsudok vykonateľným, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný
trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnásť dní, a upozorní
ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.
§ 342
(1)
Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov
a)
odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok
nadobudol právoplatnosť, alebo
b)
povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý zaplatený najneskoršie
do roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
(2)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak nedodržuje
odsúdený bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo
splátok odvolať.
§ 343
(1)
Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí
a)
do pätnásť dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,
b)
do pätnásť dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým povolený odklad alebo
povolené splácanie bolo odvolané, alebo
c)
po uplynutí času, na ktorý bol výkon trestu odložený.
(2)
Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného
nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku
do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný
trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.
§ 344
(1)
Súd upustí od výkonu peňažného trestu, alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený v dôsledku
okolností od jeho vôle nezávislých stal dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť
alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o ktorej výživu
alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2)
Ak peňažný trest nebol zaplatený, ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1 alebo
§ 342 ods. 1 a vymáhanie by neviedlo k výsledku, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody
alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.
(3)
Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti
tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného
trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon trestu prepadnutia majetku
§ 345
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku alebo jeho časti,
vykonateľným, zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva
správu majetku štátu, odpis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.
§ 346
(1)
Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na
určité prostriedky alebo veci vzťahuje so zreteľom na to, že sú nevyhnutne potrebné
na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu
je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh
príslušného orgánu, ktorý spravuje prepadnutý majetok, alebo na žiadosť odsúdeného
alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch
mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo
veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do
jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu orgánu,
ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva trest prepadnutia majetku.
(4)
Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým pri vykonávaní
trestu prepadnutia majetku nemožno uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych
predpisov.
Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku
§ 347
(1)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý so zreteľom na povahu a závažnosť
činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a
je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom
konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy,
ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť.
Pri zaistení sa postupuje primerane podľa § 47 ods. 2.
(2)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
§ 348
(1)
Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného
majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa
však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh príslušného orgánu,
ktorý je poverený úschovou alebo správou zaisteného majetku, alebo na žiadosť obvineného
alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať,
či sa na určité prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne
potrebné na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(3)
Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú
zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej
škody.
(4)
Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo
sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;
ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
(5)
Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam nemožno uplatniť
podľa odseku 2, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.
§ 349
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod,
pre ktorý bol majetok zaistený.
§ 350
Výkon trestu zákazu činnosti
(1)
Predseda senátu rozhodne hneď po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdenému uložený
trest zákazu činnosti, o započítaní doby, po ktorú bolo odsúdenému pred právoplatnosťou
rozsudku oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti s trestným
činom odňaté podľa osobitných predpisov, alebo na základe opatrenia štátneho orgánu
nesmel už túto činnosť vykonávať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu činnosti.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa použijú primerane ustanovenia
§ 331 až 333. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 315 ods. 2).
§ 350a
Výkon trestu zákazu pobytu
(1)
O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obecný úrad a policajný orgán,
na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obecný úrad a policajný orgán, v ktorých
obvode má odsúdený trvalé bydlisko.
(2)
Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda
senátu aj organizáciu, v ktorej je obvinený v pracovnom pomere.
(3)
Z dôležitých dôvodov môže policajný orgán v mieste jeho bydliska alebo pobytu povoliť
odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.
(4)
Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu
nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby žiadny trestný čin a riadne
vykonával vojenskú službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa obdobne použijú ustanovenia § 331 až 333.
(6)
Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu
uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí na verejnom zasadnutí súd,
v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 350b
Výkon trestu vyhostenia
Postup pri výkone trestu vyhostenia upraví všeobecne záväzný právny predpis.
§ 350c
Výkon trestu prepadnutia veci
(1)
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, vykonateľným, zašle
predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykoná správu majetku štátu,
odpis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.
(2)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý, vzhľadom na povahu a závažnosť
činu a na pomery obvineného, možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je
obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní
prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa § 47 ods. 2.
(3)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod,
pre ktorý bola vec zaistená.
Piaty oddiel
Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy
§ 351
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1)
Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa
má ochranné liečenie vykonať. Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom
treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané
podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu
výkonu trestu odňatia slobody.
(2)
Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná
pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu;
ináč môže jej poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.
(3)
Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, požiada
predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie
do liečebného ústavu.
(4)
Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie
uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému
súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu zprávu, ak
zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.
§ 351a
Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia
O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v
obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 352
Upustenie od výkonu ochranného liečenia
O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné
liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného
alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
§ 353
Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie
O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,
obvineného alebo liečebného ústavu, alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí
okresný súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 354
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1)
Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa
má výkon začať.
(2)
Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť
pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitosti.
§ 355
Upustenie od výkonu ochrannej výchovy
(1)
O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú
výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež alebo mladistvého, alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 356
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1)
O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode
ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého
návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba
vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 356a
Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu.
(1)
O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom
zasadaní na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa
výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého podnetu okresný
súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva.
(2)
Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo
výchovného zariadenia.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 357
Predĺženie ochrannej výchovy
(1)
O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v ktorého
obvode sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia, alebo i bez takého návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba
vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 358
Dozor prokurátora
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova,
dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova
vykonávajú, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov
platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.
Šiesty oddiel
Výkon niektorých iných rozhodnutí
§ 359
Upustenie od potrestania v dôsledku záruky
Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu odpis rozsudku.
Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného
a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo
už skôr.
§ 360
Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný predpis.
§ 361
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
(1)
Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve
vyšetrovateľ a policajný orgán, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil,
osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní, a upozorní ju, že
ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.
(2)
Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.
§ 362
Výkon rozhodnutia o schválení zmieru
(1)
Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým súd a v prípravnom konaní prokurátor
schválil zmier, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zabezpečí, aby peňažná
suma určená obvineným na všeobecne prospešné účely bola poukázaná adresátovi uvedenému
v rozhodnutí.
(2)
Ak peňažnú sumu podľa odseku 1 nie je možné odovzdať alebo ak ju adresát odmietne
prijať, rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor o jej odovzdaní
štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti poskytovanú podľa osobitného zákona.
(3)
Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí,
aby peňažná suma, zložená na všeobecne prospešné účely, bola vrátená obvinenému.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
DVADSIATAPRVÁ HLAVA ZAHLADENIE ODSÚDENIA
§ 363
O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného alebo na návrh záujmového
združenia uvedeného v § 4 ods. 1, a ak nejde o prípad upravený v § 69 ods. 3 tr. zák., aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení
odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.
§ 364
(1)
O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode
odsúdený v čase podania návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak
ide o odsúdenie vojenským súdom.
(2)
Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl, rozhoduje o zahladení odsúdenia
predseda senátu vojenského obvodového súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania
návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským súdom.
(3)
O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval
vo veci v prvom stupni.
(4)
Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 365
(1)
Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, upovedomí predseda
senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie
sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.
(2)
Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí
jedného roka, okrem prípadu, že by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula
doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd bez
vyšetrenia.
ŠTVRTÁ ČASŤ
NIEKTORÉ ÚKONY SÚVISIACE S TRESTNÝM KONANÍM
DVADSIATADRUHÁ HLAVA UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE
§ 366
Udelenie milosti
Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.
§ 367
Konanie o udelení milosti
(1)
Podklady na rozhodnutie prezidenta republiky v konaní o udelení milosti zabezpečí
minister spravodlivosti.
(2)
Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident republiky, výkon trestu sa odloží
alebo preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta republiky zabezpečí minister
spravodlivosti.
§ 368
Rozhodnutie o použití amnestie
Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,
účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva
v čase rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v obvode ktorého
sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 369
Podmienečné udelenie milosti
(1)
Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami,
plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodoval v
prvom stupni. Ustanovenie § 329 o spolupráci so záujmovými združeniami občanov sa tu použije primerane.
(2)
O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil milosťou prezidenta republiky, splnil
uložené podmienky, rozhoduje prezident republiky.
(3)
Podklady pre rozhodnutie prezidenta republiky zabezpečuje a predkladá minister spravodlivosti.
(4)
Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo
urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené
podmienky splnil.
§ 370
Zmena výmery trestu
(1)
Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných
činov, za ktoré bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom
vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy
amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom
stupni.
DVADSIATA TRETIA HLAVA
PRÁVNY STYK S CUDZINOU
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
§ 371
Výklad niektorých pojmov
Na účely tejto hlavy
a)
medzinárodnou zmluvou sa rozumie medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom,
b)
medzinárodným súdom sa rozumie medzinárodný trestný súd zriadený medzinárodnou zmluvou
alebo rozhodnutím medzinárodnej organizácie, ktoré je záväzné pre Slovenskú republiku,
a jeho organizačné zložky,
c)
cudzím orgánom sa rozumie orgán iného štátu, ktorý je podľa vnútroštátneho právneho
poriadku tohto štátu alebo podľa medzinárodnej zmluvy oprávnený konať, podať alebo
prijať žiadosť, alebo vykonať iné úkony podľa tejto hlavy, a medzinárodný súd,
d)
slovenským orgánom sa rozumie orgán Slovenskej republiky príslušný konať vo veciach
upravených v tejto hlave,
e)
dožiadaným štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorému bola zaslaná
žiadosť o vykonanie úkonu upraveného v tejto hlave,
f)
dožadujúcim štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorý zaslal žiadosť
o vykonanie úkonu upraveného v tejto hlave,
g)
trestom odňatia slobody sa rozumie aj ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej
slobody, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
§ 372
Medzinárodné zmluvy
Ustanovenia tejto hlavy sa použijú, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
§ 373
Vzájomnosť
(1)
Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, slovenské orgány budú konať
o jeho žiadosti, ak dožadujúci štát zaručí, že vyhovie porovnateľnej žiadosti slovenského
orgánu a ak ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto hlavy viazané na existenciu
medzinárodnej zmluvy.
(2)
Ak dožiadaný štát, ktorý nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, požaduje na vybavenie
žiadosti slovenského orgánu vzájomnosť, môže ministerstvo spravodlivosti alebo Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra") zaručiť dožiadanému
štátu vzájomnosť na vybavenie porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu za predpokladu,
že ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto hlavy viazané na existenciu
medzinárodnej zmluvy.
§ 374
Medzinárodné súdy
(1)
Podľa tejto hlavy sa postupuje aj v konaní o žiadostiach medzinárodného súdu.
(2)
Na konanie a rozhodovanie o odovzdaní osoby medzinárodnému súdu sa použije primerane
postup podľa druhého oddielu tejto hlavy o extradícii.
(3)
Na výkon rozsudku medzinárodného súdu na území Slovenskej republiky sa použijú primerane
ustanovenia tretieho oddielu tejto hlavy o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí.
§ 375
Ochrana záujmov štátu
Žiadosti cudzieho orgánu nie je možné vyhovieť, ak by jej vybavením bola porušená
Ústava Slovenskej republiky alebo také ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorom je potrebné
bez výhrady trvať, alebo ak by vybavením žiadosti bol poškodený iný významný chránený
záujem Slovenskej republiky.
§ 376
Ochrana a použitie informácií
(1)
Pri poskytovaní informácií slovenskými orgánmi o svojej činnosti podľa tejto hlavy
sa postupuje primerane podľa § 8a.
(2)
Slovenské orgány nezverejnia ani neposkytnú ďalej informácie alebo dôkazy získané
od cudzieho orgánu na základe žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejto hlavy alebo
v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré boli zaslané alebo
vyžiadané, ak ich na to zaväzuje medzinárodná zmluva alebo ak informácie alebo dôkazy
boli poskytnuté iba na základe prísľubu splnenia tejto podmienky.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak cudzí orgán udelí súhlas na zverejnenie alebo
iné použitie informácií alebo dôkazov.
§ 377
Začatie konania
Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto hlavy aj na základe žiadosti cudzieho
orgánu, ktorá im bola doručená telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nemajú
pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec neznesie odklad. Originál žiadosti musí byť
následne predložený v lehote určenej dožiadaným orgánom.
§ 378
Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol
(1)
Žiadosti podľa tejto hlavy je možné zasielať do cudziny alebo prijímať z cudziny
aj prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol"),
najmä ak vec neznesie odklad.
(2)
Prostredníctvom Interpolu možno vymieňať aj údaje a informácie o termíne a ďalších
podrobnostiach odovzdania, prevzatia alebo prevozu osoby alebo veci podľa § 379.
§ 379
Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí
(1)
Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny na základe žiadosti podľa tejto hlavy
prevezme od cudzích orgánov útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra. Ak nie
je v tejto hlave ustanovené inak, prevzatú osobu odovzdá útvar Policajného zboru najbližšiemu
ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bezodkladne
informuje príslušný súd.
(2)
Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudziny na základe žiadosti podľa tejto hlavy
prevezme útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra od ústavu na výkon väzby
alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odovzdá ju cudzím orgánom.
(3)
Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa § 435 vykoná útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra.
(4)
Na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostriedky
podľa osobitného predpisu.
(5)
Útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra vykoná aj odovzdanie a vrátenie veci
podľa § 442 a prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov,
ak vec nie je možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím Slovenskej
republiky na žiadosť cudzích orgánov.
§ 380
Cestovné doklady
Osoby, ktoré sa podľa ustanovení tejto hlavy odovzdávajú cudzím orgánom alebo ktoré
sa od cudzích orgánov preberajú, na prekročenie štátnych hraníc nepotrebujú cestovný
doklad ani povolenie na vstup alebo vízum.
§ 381
Spôsob rozhodovania súdu
Ak v konaní podľa tejto hlavy rozhoduje súd, rozhoduje sa uznesením, ak nie je v tejto
hlave uvedené inak.
§ 382
Náklady
(1)
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu pri vybavovaní žiadosti cudzieho štátu
podľa tejto hlavy, znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.
(2)
Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu nákladov uvedených v odseku 1 alebo ich časti
od dožadujúceho štátu, ako aj v prípade absencie medzinárodnej zmluvy, predloží orgán,
ktorému náklady vznikli, ministerstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov, ich
odôvodnenie a údaje o bankovom spojení na účel uplatnenia ich úhrady od dožadujúceho
štátu.
(3)
Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu
a ktorých úhradu si dožiadaný štát uplatnil v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo
z dôvodu absencie medzinárodnej zmluvy, znáša štát a uhradí ten slovenský orgán, pre
ktorý bol úkon v cudzine vykonaný. Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu pri prevoze
osoby alebo veci územím jeho štátu z iného štátu na územie Slovenskej republiky v
súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu tento orgán žiada, uhradí
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Možnosť úhrady týchto nákladov odsúdeným
v rámci náhrady trov trestného konania nie je týmto dotknutá.
Druhý oddiel
Extradícia
Prvý diel
Vyžiadanie z cudziny
§ 383
(1)
Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý
vydal zatýkací rozkaz podľa § 384.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadania upustiť, ak vydanie z cudziny nie
je možné očakávať. O tejto skutočnosti informuje súd, ktorý vydal zatýkací rozkaz
podľa § 384.
§ 384
(1)
Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak ho treba vyžiadať, vydá proti nemu predseda
senátu alebo sudca príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací
rozkaz"). V prípravnom konaní vydá sudca medzinárodný zatýkací rozkaz na návrh prokurátora.
Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz
na zatknutie (§ 69).
(2)
Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä vtedy, ak
a)
obvinený sa pobytom v cudzine vyhýba trestnému stíhaniu a nemožno zabezpečiť jeho
prítomnosť na úkonoch trestného konania alebo
b)
odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadeného trestu odňatia slobody nenastúpil
napriek tomu, že mu bola riadne doručená výzva na nástup tohto trestu, alebo ak sa
pobytom v cudzine vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody alebo
jeho zvyšku.
(3)
Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania obvineného z cudziny na trestné
stíhanie musí obsahovať
a)
meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, štátne občianstvo, adresu
trvalého pobytu v Slovenskej republike a ďalšie dostupné údaje uľahčujúce jeho identifikáciu
vrátane jeho opisu a fotografie alebo zistenie miesta jeho pobytu v cudzine,
b)
zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a
opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c)
doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením
zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone stanovená, spolu s ustanovením o premlčaní,
a
d)
opis úkonov ovplyvňujúcich plynutie premlčacej doby, ak od spáchania trestného činu
do vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu uplynuli viac ako tri roky.
(4)
Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania odsúdeného z cudziny na výkon trestu
odňatia slobody musí okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a) až c) obsahovať údaj,
ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, a údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby
obvineného v konaní, ak bol rozsudok vydaný v konaní proti ušlému alebo v neprítomnosti,
a znenie ustanovenia § 388. K medzinárodnému zatýkaciemu rozkazu sa pripojí originál alebo odpis rozsudku s
doložkou o právoplatnosti.
(5)
Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrdený podpisom sudcu, ktorý ho vydal, a
odtlačkom okrúhlej pečiatky súdu. Ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu vyžaduje preklad
medzinárodného zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, pripojí súd k nemu preklad
vyhotovený úradným tlmočníkom. To isté sa vzťahuje aj na preklad rozsudku, ak ide
o vyžiadanie na výkon trestu.
(6)
Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vykonať jej prevoz na územie Slovenskej
republiky cez územie ďalšieho štátu alebo štátov, predloží súd doklady ministerstvu
spravodlivosti v potrebnom počte vyhotovení s prekladmi do požadovaných cudzích jazykov.
(7)
Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť vydaním vyžiadanej osoby na územie Slovenskej
republiky alebo jeho zrušením. Súd, ktorý medzinárodný zatýkací rozkaz vydal, ho zruší,
ak zanikli dôvody, pre ktoré bol vydaný. Súd o jeho zrušení ihneď informuje ministerstvo
spravodlivosti.
§ 385
Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak
a)
sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri mesiace,
b)
trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri
mesiace,
c)
vydaním by Slovenskej republike boli spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané
verejnému záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o
ktorej vydanie ide,
d)
by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná
významu trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek,
sociálne postavenie alebo rodinné pomery.
§ 386
(1)
Ak vec neznesie odklad, môže ministerstvo spravodlivosti alebo súd príslušný na vydanie
medzinárodného zatýkacieho rozkazu požiadať cudzie orgány o predbežnú väzbu obvineného.
V prípravnom konaní tak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať údaje
uvedené v § 384 ods. 3 písm. a) a b), ako aj vyhlásenie, že proti obvinenému bol alebo bude vydaný medzinárodný zatýkací
rozkaz a bude následne žiadané o jeho vydanie.
(2)
Súd o podaní žiadosti informuje obratom ministerstvo spravodlivosti a urýchlene mu
predloží medzinárodný zatýkací rozkaz vypracovaný podľa § 384 ods. 3 až 5.
§ 387
(1)
Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez odkladu odovzdá súdu, ktorého sudca vydal
medzinárodný zatýkací rozkaz. Ak je osoba vydávaná na základe medzinárodných zatýkacích
rozkazov viacerých súdov, odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti.
Ak výkon trestu, pre ktorý bola osoba z cudziny vydaná, bol už nariadený, odovzdá
sa osoba príslušnému ústavu na výkon väzby.
(2)
Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je povinný obvineného do 48 hodín a pri
obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhodnúť
o väzbe.
(3)
Doba strávená prevozom do Slovenskej republiky sa nezapočítava do dĺžky lehôt podľa
§ 71. Rozhoduje o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
(4)
Doba uvedená v odseku 3 sa však započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej
republike.
§ 388
(1)
Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.
(2)
Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkon trestu odňatia slobody len pre niektorý
z trestných činov, za ktoré jej bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd na
verejnom zasadnutí určí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.
(3)
Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatia slobody osobu, ktorej bol trest uložený
právoplatným rozsudkom, s výhradou voči konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo,
súd na verejnom zasadnutí vydanú osobu vypočuje a
a)
ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu nenamieta, súd rozhodne, že sa rozsudok
vykoná, alebo
b)
ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potrebnom rozsahu zruší rozsudok a súčasne
rozhodne o väzbe. Ak treba skutkové zistenia doplniť, môže vec vrátiť prokurátorovi
na došetrenie, v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnosti rozhodnutia v
konaní na podklade pôvodnej obžaloby.
(4)
Na konanie podľa odseku 3 je príslušný súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 písm. b) je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.
Zásada špeciality
§ 389
(1)
Vydaná osoba môže byť stíhaná len pre trestné činy, pre ktoré bola vydaná, okrem
prípadu, že
a)
po svojom prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa zdržiava na území
Slovenskej republiky viac ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,
b)
opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť alebo je na územie
Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,
c)
dožiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality alebo udelí dodatočný súhlas
na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy, alebo
d)
vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovne vzdá uplatnenia zásady špeciality
všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom spáchaným pred jej vydaním.
(2)
Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 1 písm. d)
a ak to pripúšťa medzinárodná zmluva, súd, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,
takúto osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa uplatnenia
zásady špeciality a o dôsledkoch takého postupu. Ak sa vydaná osoba vzdá uplatnenia
zásady špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých
sa týka vzdanie sa uplatnenia tejto zásady.
(3)
Za dodatočný súhlas podľa odseku 1 písm. c) sa považuje aj žiadosť vydávajúceho štátu
o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území
pred jej vydaním. To isté platí, aj pokiaľ ide o trestné oznámenie podané dožiadaným
štátom.
(4)
Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiadaného štátu s trestným stíhaním pre
iný trestný čin, než ktorý bol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, sa použijú primerane
ustanovenia § 383 a 384.
(5)
Odseky 1, 2 a 4 sa použijú primerane aj na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bol
vydanej osobe uložený súdom Slovenskej republiky (ďalej len „slovenský súd") pred
jej vydaním a ktorý nebol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie.
§ 390
(1)
Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej
republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu alebo má vykonať trest
odňatia slobody uložený jeho orgánmi v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý
bol predmetom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,
môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného prevzatia vyžiadanej
osoby na územie Slovenskej republiky na vykonanie úkonov nevyhnutných na ukončenie
trestného stíhania.
(2)
Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu spravodlivosti, uvedie, na aké úkony
je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časové obdobie,
na ktoré je jej prítomnosť potrebné zabezpečiť.
(3)
Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vyžiadanej osoby sa primerane použijú
ustanovenia § 441.
Druhý diel
Vydanie do cudziny
§ 391
(1)
Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenskej republiky do cudziny
je príslušná generálna prokuratúra. Účinky doručenia má aj doručenie žiadosti ministerstvu
spravodlivosti, ktoré je povinné žiadosť ihneď odstúpiť generálnej prokuratúre.
(2)
Žiadosť sa podá písomne a pripojí sa k nej
a)
originál alebo osvedčená kópia odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo
iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok,
b)
opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrátane času a miesta ich spáchania
a právnej kvalifikácie,
c)
znenie použiteľných právnych predpisov dožadujúceho štátu.
(3)
Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uvedené v odseku 2 alebo ak informácie
poskytnuté dožadujúcim štátom nie sú dostatočné, generálna prokuratúra si vyžiada
doplňujúce informácie a môže určiť lehotu na ich predloženie.
§ 392
Extradičné trestné činy
(1)
Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok, pre ktorý sa vydanie žiada, je
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom a horná hranica trestu
odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, je najmenej jeden rok.
(2)
Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný
čin podľa odseku 1 je prípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho
zvyšok je najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých
trestov sa spočítavajú.
§ 393
Doplnkové vydanie
Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľko trestných činov, z ktorých aspoň
jeden spĺňa podmienky uvedené v § 392 ods. 1, vydanie je prípustné aj na trestné stíhanie iných trestných činov alebo na vykonanie
iných trestov, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo
prípustné.
§ 394
Neprípustnosť vydania
Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak
a)
ide o občana Slovenskej republiky okrem prípadu, keď povinnosť vydať vlastného štátneho
občana ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie,
ktorými je Slovenská republika viazaná,
b)
ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o priznanie postavenia utečenca
alebo jej takéto postavenie bolo priznané, v rozsahu ochrany poskytnutej takejto osobe
osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou,
c)
trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky premlčané,
d)
trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučne politický alebo vojenský charakter,
e)
trestný čin spočíva v porušení daňových, colných, devízových predpisov alebo v porušení
iných finančných práv štátu (ďalej len „fiskálny trestný čin"),
f)
trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky okrem prípadov, keď s ohľadom
na osobitné okolnosti spáchania trestného činu treba dať prednosť vykonaniu trestného
stíhania v dožadujúcom štáte z dôvodov náležitého zistenia skutkového stavu, výmery
trestu alebo jeho výkonu,
g)
za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je možné uložiť v dožadujúcom štáte trest
smrti okrem prípadov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,
h)
dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestu smrti alebo
i)
vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
v čase jeho spáchania trestne zodpovedná alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnú
zodpovednosť.
§ 395
Predbežné vyšetrovanie
(1)
Prokurátor, ktorému generálna prokuratúra predložila žiadosť cudzieho orgánu o vydanie
osoby do cudziny alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by iný štát mohol
žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného vyšetrovania je
zistiť, či sú dané podmienky na vyslovenie prípustnosti vydania do cudziny.
(2) V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.
(2) V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.
(3)
Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom žiadosti o jej vydanie.
Doručí jej kópiu žiadosti a odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo iného
príkazu, ktorý je podkladom žiadosti.
(4)
Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väzby alebo do vydávacej väzby, na styk
s obhajcom a advokátom a na korešpondenciu vo väzbe sa primerane použijú predpisy
o výkone väzby.
§ 396
Zjednodušené vydávacie konanie
(1)
O možnosti vykonania zjednodušeného vydávacieho konania za predpokladu súhlasu vyžiadanej
osoby s jej vydaním do cudziny, o dôsledkoch takého jej súhlasu a o možnosti súhlas
odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivosti poučí
prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchu v rámci predbežného vyšetrovania.
(2)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor ju poučí aj o možnosti
vzdať sa uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch takéhoto postupu.
(3)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor s ňou spíše v prítomnosti
jej obhajcu zápisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie,
či sa vzdáva alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.
(4)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor po skončení predbežného
vyšetrovania podá návrh súdu na vzatie osoby do vydávacej väzby (§ 399 ods. 2) a po rozhodnutí súdu vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie.
Ustanovenie § 402 sa nepoužije.
(5)
Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydaním kedykoľvek do rozhodnutia ministra
spravodlivosti, vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie
podľa § 402.
(6)
Aj v prípade, že vyžiadaná osoba vyjadrila súhlas s vydaním, môže minister spravodlivosti
skôr, než rozhodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa § 402.
§ 397
Zadržanie
Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrovanie dať
príkaz útvaru Policajného zboru na zadržanie osoby, o ktorej vydanie budú cudzie orgány
žiadať. Dôvodmi väzby podľa § 67 pritom nie je viazaný. Ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú
osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej
väzby.
§ 398
Predbežná väzba
(1)
Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných
činoch do 72 hodín od dodania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do
predbežnej väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 pritom nie je viazaný. Ak predseda senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme
do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná
alebo v ktorého obvode býva.
(3)
Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby.
(4)
Predseda senátu krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie
môže rozhodnúť o prepustení z predbežnej väzby, ak sa v priebehu predbežného vyšetrovania
zistí niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394.
(5)
Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho orgánu o vydanie, generálna
prokuratúra o tom upovedomí prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Na
jeho návrh môže predseda senátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splnené
podmienky uvedené v § 399 ods. 1.
(6)
Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje opakované vzatie do predbežnej väzby
alebo jej vzatie do vydávacej väzby.
Vydávacia väzba
§ 399
(1)
Ak je to potrebné na zamedzenie úteku vyžiadanej osoby, predseda senátu krajského
súdu ju vezme do vydávacej väzby. Urobí tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné
vyšetrovanie.
(2)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny
je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil
predseda senátu podľa odseku 1.
(3)
Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby
dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, najneskôr však v šesťdesiaty deň po
rozhodnutí ministra spravodlivosti o povolení vydania do cudziny; v prípade uvedenom
v § 400 najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa nastúpenia výkonu vydávacej väzby, ak
rozhodnutie ministra spravodlivosti o povolení vydania bolo vydané pred týmto dňom.
Okrem toho tiež nariadi prepustenie z vydávacej väzby, ak
a)
štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,
b)
najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie
nepovolil, alebo
c)
inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.
§ 400
(1)
Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými
orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským
súdom, vezme súd vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ale táto väzba sa nebude vykonávať.
(2)
Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej
väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.
(3)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná
osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(4)
Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 395 ods. 1.
§ 401
Proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 398, § 399 ods. 1 a § 400 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
§ 402
Rozhodnutie súdu
(1)
Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti
vydania vyžiadanej osoby do cudziny a predloží vec ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o predbežnej
alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe nekonalo, príslušný
je krajský súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva.
(3)
O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní
vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne o žiadosti o vydanie. Ak v tomto
vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo ak to súd považuje
za potrebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd na verejnom zasadnutí.
(4)
Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná
sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti
vydania podľa § 394; sťažnosť má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť
vydania, môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5)
O sťažnosti rozhoduje na neverejnom zasadnutí najvyšší súd, ktorý rozhodne, či vydanie
je prípustné alebo neprípustné. Ustanovenie § 399 ods. 2 sa použije primerane.
§ 403
Povolenie vydania
(1)
Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spravodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský
súd alebo najvyšší súd podľa § 402 rozhodol, že vydanie nie je prípustné.
(2)
Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prípustné, môže minister spravodlivosti
rozhodnúť, že vydanie vyžiadanej osoby nepovolí, ak
a)
je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo
zásadám článkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol
vykonaný v súlade s požiadavkami článku 3 tohto dohovoru,
b)
je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu
z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo
inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa
z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu
odňatia slobody, alebo
c)
vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek, osobné pomery a na závažnosti trestného činu,
z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrejme neprimerane tvrdo postihnutá.
§ 404
Odklad vydania a dočasné odovzdanie
(1)
Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je v Slovenskej republike potrebná na účely skončenia
trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s iným trestným
činom, než ktorý je predmetom žiadosti o jej vydanie do cudziny, minister spravodlivosti
po rozhodnutí o povolení vydania môže odložiť vydanie tejto osoby dožadujúcemu štátu.
(2)
Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolí dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby
do dožadujúceho štátu na vykonanie nevyhnutných procesných úkonov. Dočasné odovzdanie
sa môže vykonať aj opakovane.
(3)
Na dočasné odovzdanie sa primerane použijú ustanovenia § 437 ods. 2 písm. b) až d), § 438 ods. 2 a § 439.
(4)
Ak bola vyžiadaná osoba počas dočasného odovzdania na území dožadujúceho štátu právoplatne
odsúdená pre trestný čin, pre ktorý bolo vydanie povolené, môže minister spravodlivosti
na návrh dožadujúceho štátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie Slovenskej republiky
do doby, kým sa neskončí výkon trestu odňatia slobody na území dožadujúceho štátu.
Takto rozhodnúť nemôže, ak trestné stíhanie vyžiadanej osoby v Slovenskej republike
nebolo právoplatne skončené.
(5)
Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odovzdania vo väzbe v cudzine, sa započíta
do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike len v rozsahu, v akom nebola
započítaná do výkonu trestu uloženého na území dožadujúceho štátu. Doba strávená vo
výkone trestu uloženého na území dožadujúceho štátu sa do doby výkonu trestu vykonávaného
v Slovenskej republike nezapočíta.
§ 405
Stret žiadostí o vydanie do cudziny
(1)
Ak boli slovenským orgánom doručené žiadosti viacerých štátov o vydanie tej istej
osoby, podmienky prípustnosti vydania sa posúdia vo vzťahu ku každému z týchto štátov
samostatne.
(2)
Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viacerých štátov alebo ak vyžiadaná osoba
vyjadrí súhlas s vydaním do viacerých štátov, súčasne s povolením vydania minister
spravodlivosti rozhodne aj o tom, ktorému štátu bude vyžiadaná osoba vydaná ako prvému.
§ 406
Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody
(1)
Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho
zvyšku, ak povolil vydanie odsúdeného do cudziny. Ak následne nedôjde k vydaniu do
cudziny, súd rozhodne, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 407
Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním
(1)
Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti štátu, ktorému
bola osoba vydaná, o súhlas, aby mohol vydanú osobu
a)
stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo aby mohol
byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo
b)
vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody.
(2)
Príslušné na konanie sú orgány, ktoré konali vo veci pôvodnej žiadosti o vydanie
tejto osoby do cudziny.
(3)
Zjednodušené vydávacie konanie podľa § 396 nie je možné.
Tretí oddiel
Výkon rozhodnutí vo vzťahu k cudzine
Prvý diel
Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia
§ 408
Cudzie rozhodnutie
Cudzím rozhodnutím na účely tohto oddielu sa rozumie rozhodnutie vydané súdom iného
štátu pre čin, ktorý je trestným činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
a ktorým
a)
bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne odložené,
b)
bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody,
c)
bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,
d)
bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest odňatia slobody, alebo
e)
bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo bolo vyslovené prepadnutie
veci alebo zhabanie veci (ďalej len „cudzie majetkové rozhodnutie").
§ 409
Podmienky uznania
Cudzie rozhodnutie možno uznať na území Slovenskej republiky, ak
a)
medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích
rozhodnutí,
b)
rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
c)
osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský
charakter,
d)
výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,
e)
osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,
f)
nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej
istej osobe pre ten istý skutok, a
g)
uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanovením § 375.
§ 410
Premena trestu
(1)
Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd premení na trest,
ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský
súd pritom nesmie uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí,
ani ho premeniť na iný druh trestu.
(2)
Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím
sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní
súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať
bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie
len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.
(3)
V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového rozhodnutia slovenský súd tiež vysloví,
komu prepadnutý majetok, jeho časť alebo vec pripadne. Ak nevysloví inak, právoplatnosťou
rozhodnutia o uznaní sa vlastníkom majetku, jeho časti alebo veci stáva Slovenská
republika.
§ 411
Uznávacie konanie
(1)
Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá na základe žiadosti cudzieho orgánu
ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora
na neverejnom zasadnutí.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode odsúdený býva.
Ak odsúdený nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, je na konanie príslušný Krajský
súd v Bratislave. Ak ide o cudzie majetkové rozhodnutie, je na konanie príslušný krajský
súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa cudzie rozhodnutie
týka.
(3)
Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu
spravodlivosti. Ak je odsúdený v čase uznávacieho konania vo výkone trestu odňatia
slobody v cudzine, doručuje mu súd rozsudok vždy prostredníctvom ministerstva spravodlivosti.
(4)
Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať
odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí
odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté
rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či cudzie
rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
§ 412
Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia
(1)
Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu.
(2)
Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúdených, má uznanie účinky len vo vzťahu
k odsúdenému, ktorého sa týkal návrh na uznanie.
(3)
Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové konanie pokračovacieho
trestného činu spáchané na území iného štátu, uznané cudzie rozhodnutie nie je prekážkou
trestného stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestného
činu spáchané na území Slovenskej republiky.
(4)
Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia krajský súd bezodkladne
zašle generálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenom potrebné na zápis v registri
trestov.
§ 413
Väzba
(1)
Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, môže súd príslušný
podľa § 411 ods. 2 kedykoľvek po podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu
uznaného cudzieho rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej bol cudzím
rozhodnutím uložený trest odňatia slobody a ktorá sa nachádza na území Slovenskej
republiky; dôvodmi väzby podľa § 67 nie je súd viazaný.
(2)
Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
§ 414
Vykonávacie konanie
(1)
Vykonať cudzie rozhodnutie v Slovenskej republike možno len vtedy, ak bolo uznané;
v prípadoch uvedených v § 415 a 417, až keď ministerstvo spravodlivosti udelilo súhlas. Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia
nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na
území Slovenskej republiky, na nariadenie výkonu je príslušný Okresný súd Bratislava
1.
(2)
Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode
sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.
(3)
Súd príslušný podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho
konania vrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.
(4)
Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine na základe cudzieho
rozhodnutia, ktoré bolo uznané slovenským súdom, súd nariadi výkon uznaného cudzieho
rozhodnutia pred termínom odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na
územie Slovenskej republiky. Ak k odovzdaniu odsúdeného na územie Slovenskej republiky
nedošlo a odsúdený trest odňatia slobody v cudzine vykonal v plnom rozsahu alebo bol
z jeho výkonu podmienečne prepustený, je výkon uznaného cudzieho rozhodnutia na území
Slovenskej republiky neprípustný.
(5)
Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody alebo v prípade uvedenom v odseku
4 po odovzdaní odsúdeného na územie Slovenskej republiky súd rozhodne o započítaní
väzby podľa § 413, ako aj väzby už započítanej a trestu odňatia slobody už vykonaného v cudzine a tiež
doby prevozu odsúdeného do dĺžky trestu, ktorý sa má vykonať.
(6)
Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudzieho rozhodnutia, akonáhle ho štát, o ktorého
rozhodnutie ide, informoval o amnestii, milosti alebo o inom rozhodnutí či opatrení,
v ktorých dôsledku sa cudzie rozhodnutie stalo ďalej nevykonateľným. Ak amnestiou,
milosťou alebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol trest odpustený iba sčasti, súd
rozhodne o tom, aký trest odsúdený ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustná
sťažnosť.
(7)
Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutia použijú primerane ustanovenia tohto
zákona týkajúce sa vykonávacieho konania.
Druhý diel
Prevzatie a odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody
§ 415
Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny
(1)
O prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobody uloženého cudzím rozhodnutím na
územie Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo
spravodlivosti na návrh odsudzujúceho štátu alebo odsúdeného.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s prevzatím odsúdeného alebo požiadať
odsudzujúci štát o jeho odovzdanie až po tom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané podľa
prvého dielu tohto oddielu.
(3)
Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie osoby na výkon trestu odňatia
slobody uloženého cudzím orgánom, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky.
§ 416
Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny
(1)
O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdom na výkon trestu odňatia slobody na územie
iného štátu na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného, štátu, do ktorého má byť odovzdaný,
alebo súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok v prvom stupni. Ak návrh nepodával príslušný
súd, jeho súhlas s odovzdaním je podmienkou povolenia.
(3)
Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iného štátu strácajú slovenské orgány možnosť
pokračovať vo výkone trestu; to neplatí, ak sa odsúdený vráti na územie Slovenskej
republiky bez toho, aby trest v štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom rozsahu
alebo aby bol z jeho výkonu v tomto štáte podmienečne prepustený. Ak sa po návrate
odsúdeného pokračuje vo výkone trestu na území Slovenskej republiky, vykonaný trest
v cudzine sa mu započíta do výkonu trestu.
(4)
Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie osoby na výkon trestu odňatia
slobody, ktorý uložil slovenský súd, do iného štátu, ak sa odsúdený už nachádza na
jeho území.
Tretí diel
Prevzatie a odovzdanie výkonu podmienečného trestu
§ 417
Rozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečného trestu z cudziny
(1)
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže na žiadosť cudzieho orgánu ministerstvo
spravodlivosti rozhodnúť, že slovenské orgány
a)
budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe uloženej cudzím rozhodnutím alebo
b)
okrem sledovania správania odsúdeného v skúšobnej dobe rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený
v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa podmienečne uložený alebo odložený trest odňatia
slobody alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Rozhodnutiu podľa odseku 1 musí predchádzať uznanie cudzieho rozhodnutia podľa prvého
dielu tohto oddielu.
§ 418
Postup slovenských orgánov
(1)
Po rozhodnutí podľa § 417 sleduje správanie odsúdeného v skúšobnej dobe v súlade s uloženými podmienkami okresný
súd, v ktorého obvode odsúdený býva.
(2)
Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať
vplyv na posúdenie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil.
(3)
Ak bolo rozhodnuté podľa § 417 ods. 1 písm. a), súd po uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvu spravodlivosti správu o správaní
odsúdeného počas skúšobnej doby. Súd nerozhoduje o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo
či sa trest vykoná, ani nenariadi výkon tohto trestu.
(4)
Ak bolo rozhodnuté podľa § 417 ods. 1 písm. b), je súd podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo či
sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi súd jeho výkon. Ustanovenie
§ 414 sa použije primerane.
§ 419
Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečného trestu do cudziny
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd, ktorý uložil podmienečný trest odňatia
slobody osobe, ktorá má bydlisko v cudzine, alebo takú osobu podmienečne prepustil
z výkonu trestu odňatia slobody, predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby
štát, v ktorom má odsúdený bydlisko, rozhodol, že jeho orgány budú
a)
sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe alebo
b)
okrem sledovania správania odsúdeného rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený osvedčil,
alebo nariadia výkon trestu, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.
§ 420
Dôsledky odovzdania výkonu podmienečného trestu
(1)
Ak dožiadaný štát rozhodol podľa § 419 písm. a), slovenský súd je naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe
osvedčil alebo či sa trest vykoná. Právoplatné rozhodnutie o tom, že sa trest vykoná,
predloží v prípade potreby ministerstvu spravodlivosti na účely podania žiadosti o
výkon tohto rozhodnutia v dožiadanom štáte.
(2)
Ak dožiadaný štát rozhodol o prevzatí aj výkonu trestu pre prípad, že sa odsúdený
v skúšobnej dobe neosvedčí [§ 419 písm. b)], ďalší výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej republiky nie je možný,
ak
a)
cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná a odsúdený ho vykonal v plnom rozsahu, alebo
b)
cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.
(3)
Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na území Slovenskej republiky rovnaké právne
účinky, ako by ich vydal slovenský súd.
Štvrtý oddiel
Prevzatie a odovzdanie trestnej veci
§ 421
Prevzatie trestnej veci
(1)
O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali
slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra.
(2)
V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 dá generálna prokuratúra
bezodkladne podnet vecne a miestne príslušnej prokuratúre na postup podľa tohto zákona.
(3)
Procesný úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom tohto
štátu má rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány,
za podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v
dožadujúcom štáte.
§ 422
Odovzdanie trestnej veci
(1)
Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskej republike trestné konanie, je štátnym
občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu dať slovenské orgány podnet,
aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu.
(2)
O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania do cudziny rozhoduje generálna prokuratúra
a po podaní obžaloby ministerstvo spravodlivosti.
(3)
Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať, najmä ak
a)
vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadaného štátu nie je možné, bolo týmto
štátom odmietnuté alebo ak sa od vyžiadania z cudziny upustilo z iných dôvodov,
b)
trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospodárnym a účelným, najmä v záujme
objektívneho zistenia skutkového stavu, z dôvodu výmery trestu alebo jeho výkonu,
c)
obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadaného štátu alebo ak z iných dôvodov možno
predpokladať, že trestné stíhanie v tomto štáte možno vykonať v jeho prítomnosti,
d)
vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právoplatne odsúdená na trest odňatia
slobody, nie je možné alebo bolo dožiadaným štátom odmietnuté, a uložený trest nie
je v dožiadanom štáte možné vykonať.
(4)
Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné konanie, nemožno na území Slovenskej
republiky pokračovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo
trestné konanie odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin,
pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané [odsek 3 písm. d)].
(5)
Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo nariadiť výkon trestu,
ak dožiadaný štát
a)
oznámi, že vo veci nebude konať,
b)
dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného konania alebo
c)
oznámi, že v konaní nebude pokračovať.
§ 423
Rozhodnutie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci
Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná alebo zamýšľa konať o trestnom čine
spáchanom v cudzine, o vyjadrenie, či tento trestný čin budú stíhať aj slovenské orgány,
rozhodne generálna prokuratúra, či trestné konanie pre tento trestný čin začne.
Piaty oddiel
Právna pomoc vo vzťahu k cudzine
§ 424
Predmet právnej pomoci
Právnou pomocou sa rozumejú úkony po začatí trestného konania v Slovenskej republike
vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských orgánov alebo takéto úkony
vykonávané na území Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích orgánov, najmä
doručovanie písomností, výsluch osôb a vykonávanie ďalších dôkazov.
§ 425
Dožiadania slovenských orgánov
(1)
Dožiadania slovenských orgánov prípravného konania o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú
prostredníctvom generálnej prokuratúry. Dožiadania slovenských súdov sa do cudziny
zasielajú prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. Diplomatická cesta tým nie
je vylúčená.
(2)
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môžu slovenské orgány zasielať svoje dožiadania
do cudziny aj iným spôsobom, než uvedeným v odseku 1. Vyšetrovateľ a policajný orgán
môže dožiadanie zaslať do cudziny vždy len prostredníctvom prokurátora.
§ 426
Obsah a forma dožiadania
(1)
Dožiadanie musí okrem presného vymedzenia požadovaného úkonu právnej pomoci obsahovať
opis skutkových okolností činu, ktorého sa dožiadanie týka, právnu kvalifikáciu s
uvedením doslovného znenia zákonných ustanovení, údaje o obvinenej osobe, prípadne
poškodenom alebo svedkovi, ak sa žiada ich vypočutie, a ďalšie údaje potrebné na riadne
poskytnutie požadovanej právnej pomoci.
(2)
Dožiadanie musí obsahovať presné označenie dožadujúceho orgánu, spisovú značku trestnej
veci, dátum a musí byť potvrdené podpisom zodpovednej úradnej osoby a odtlačkom okrúhlej
pečiatky tohto orgánu.
(3)
K dožiadaniu a priloženým písomnostiam sa pripojí preklad do cudzieho jazyka vyhotovený
úradným tlmočníkom, ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu preklad vyžaduje.
§ 427
Doručovanie v cudzine poštou
Doručovanie písomnosti osobe v cudzine poštou je možné, iba ak to dovoľuje medzinárodná
zmluva.
§ 428
Platnosť úkonov
Doručenie vykonané na žiadosť slovenského orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred
ním vykonané sú účinné, ak boli vykonané v súlade s právnym poriadkom dožiadaného
štátu alebo ak vyhovujú právnemu poriadku Slovenskej republiky.
§ 429
Predvolanie osôb z cudziny
(1)
Ak je na procesnom úkone potrebná prítomnosť osoby, ktorá sa zdržiava v cudzine,
treba jej predvolanie doručiť formou dožiadania. Prítomnosť tejto osoby sa nesmie
vynucovať použitím donucovacích opatrení.
(2)
Osoba, ktorá sa na územie Slovenskej republiky dostaví na základe predvolania, nesmie
byť trestne stíhaná, odsúdená alebo jej osobná sloboda obmedzená pre trestný čin,
ktorý spáchala pred vstupom na územie Slovenskej republiky.
(3)
Trestné stíhanie, odsúdenie alebo obmedzenie osobnej slobody predvolanej osoby je
však prípustné
a)
pre trestný čin, pre ktorý bola osoba predvolaná ako obvinená,
b)
ak sa predvolaná osoba po vykonaní úkonu zdržiava na území Slovenskej republiky po
dobu dlhšiu ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,
c)
ak sa predvolaná osoba po opustení územia Slovenskej republiky dobrovoľne vráti späť
alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z cudziny zákonným spôsobom.
§ 430
Dožiadania cudzích orgánov
(1)
Slovenské orgány vykonávajú právnu pomoc požadovanú cudzími orgánmi spôsobom upraveným
v tomto zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Ak sa poskytuje právna pomoc podľa medzinárodnej
zmluvy postupom, ktorý nie je upravený v tomto zákone, rozhodne príslušný prokurátor,
akým spôsobom sa právna pomoc vykoná.
(2)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno postupovať podľa právneho predpisu iného štátu,
ak žiadaný postup nie je v rozpore so záujmami chránenými ustanovením § 375.
(3)
Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a účastníkov vypočuť pod prísahou.
(4)
Prísaha svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť, že vypoviem úplnú a čistú
pravdu a nič nezamlčím".
(5)
Prísaha znalcov znie: „Prisahám na svoju česť, že posudok podám podľa svojho najlepšieho
vedomia a svedomia".
§ 431
Príslušnosť na vybavenie dožiadania
(1)
Na zabezpečenie vybavenia dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je príslušná
okresná prokuratúra, v ktorej obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať.
Tým nie je dotknuté oprávnenie generálnej prokuratúry podľa osobitného predpisu poveriť
zabezpečením vybavenia dožiadania inú prokuratúru.
(2)
Ak cudzí orgán požiada o vykonanie výsluchu alebo iného úkonu právnej pomoci súdom,
predloží prokurátor v tejto časti dožiadanie cudzieho orgánu na vybavenie okresnému
súdu, v ktorého obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať. V prípade naliehavosti môže
dožiadanie zaslať súdu priamo aj ministerstvo spravodlivosti.
§ 432
Povolenie úkonu právnej pomoci súdom
(1)
Ak sa podľa tohto zákona na vykonanie dôkazu požadovaného cudzím orgánom vyžaduje
príkaz súdu, príkaz vydá sudca na návrh prokurátora zabezpečujúceho vybavenie dožiadania.
(2)
Ak sa úkon právnej pomoci má vykonať podľa cudzieho predpisu, rozhodne sudca na návrh
prokurátora, či postup podľa cudzieho predpisu nie je v rozpore so záujmami chránenými
ustanovením § 375. Ak takýto rozpor nezistí, úkon povolí a súčasne rozhodne, akým spôsobom sa vykoná.
Proti rozhodnutiu súdu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa
úkon právnej pomoci má vykonať.
§ 433
Úkony cudzích orgánov
(1)
Cudzie orgány nemôžu na území Slovenskej republiky samostatne vykonávať úkony právnej
pomoci.
(2)
Cudzí konzulárny úrad s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky môže vykonať
z poverenia orgánov vysielajúceho štátu procesný úkon na účely trestného konania pre
tieto orgány len na základe súhlasu generálneho prokurátora. Na doručenie písomnosti
občanovi vysielajúceho štátu alebo na výsluch osoby, ak sa osoba dostaví dobrovoľne,
súhlas generálneho prokurátora netreba.
(3)
Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom
slovenským orgánom je možná na základe súhlasu prokurátora; ak úkon vykonáva súd,
súhlas udeľuje tento súd.
§ 434
Doručovanie písomností
(1)
Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená
v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo je k nej pripojený preklad do
tohto jazyka, a nežiada sa osobné doručenie, doručí sa písomnosť adresátovi podľa
ustanovení tohto zákona na doručovanie do vlastných rúk (§ 63). Doručiť zásielku uložením možno len pri opakovanom pokuse o doručenie.
(2)
Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený ani
preklad do tohto jazyka, pričom dožadujúci orgán podľa medzinárodnej zmluvy nebol
povinný zabezpečiť takýto preklad, vyhotovenie prekladu do slovenského jazyka zabezpečí
orgán vykonávajúci právnu pomoc a následne písomnosť doručí podľa odseku 1. Inak bude
písomnosť adresátovi doručená, len ak po poučení o možnosti odmietnuť jej prevzatie
je adresát ochotný ju prevziať.
(3)
Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomností, doručia sa písomnosti
adresátovi osobne. V takom prípade doručovať podľa odseku 1 nie je možné, a ak sa
ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosti doručiť osobne, doručujúci orgán vráti
dožiadanie nevybavené späť a v sprievodnom liste uvedie dôvody nevybavenia. Prevzatie
písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručnom liste dožadujúceho orgánu alebo do
zápisnice doručujúceho orgánu. Ak adresát odmietne písomnosti prevziať z dôvodov uvedených
v odseku 2, doručujúci orgán uvedie túto skutočnosť v doručnom liste dožiadaného orgánu
alebo v sprievodnom liste, ktorým dožiadanie vráti dožadujúcemu orgánu.
§ 435
Prevoz
(1)
O povolení prevozu osoby územím Slovenskej republiky na účely trestného stíhania
alebo výkonu trestu odňatia slobody v cudzine na základe žiadosti cudzích orgánov
rozhoduje minister spravodlivosti.
(2)
Povolenie prevozu na účely, ktoré predpokladajú spätný prevoz cez územie Slovenskej
republiky po vykonaní úkonu v cudzine, je súčasne aj povolením na tento spätný prevoz.
§ 436
Cezhraničné sledovanie a prenasledovanie
(1)
V súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvy môže útvar Policajného zboru pri sledovaní
alebo prenasledovaní osoby vstúpiť na územie iného štátu a pokračovať v sledovaní
osoby alebo prenasledovaní osoby aj na území toho štátu.
(2)
Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, postup podľa odseku 1 je možný aj bez príkazu
na základe súhlasu prezidenta Policajného zboru. O tejto skutočnosti musí byť ihneď
informovaný orgán, ktorý by bol inak oprávnený vydať príkaz podľa odseku 2.
(4)
Cudzie orgány môžu cezhraničné sledovanie alebo prenasledovanie na území Slovenskej
republiky vykonať v súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvy. Ak medzinárodná zmluva
neurčuje, ktorý orgán Slovenskej republiky je príslušný udeliť súhlas s vykonaním
cezhraničného sledovania alebo prenasledovania na území Slovenskej republiky, udeľuje
takýto súhlas prezident Policajného zboru.
Dočasné odovzdanie osoby na vykonanie procesných úkonov do cudziny
§ 437
(1)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu nachádzajúcu sa vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody na území Slovenskej republiky dočasne odovzdať do cudziny na účely
dokazovania.
(2)
Osobu uvedenú v odseku 1 možno dočasne odovzdať, len ak
a)
nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného a s dočasným odovzdaním súhlasí,
b)
jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo výkonu trestu vykonávaného na území
Slovenskej republiky,
c)
dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území
Slovenskej republiky,
d)
dočasné odovzdanie nepredĺži výkon trestu odňatia slobody vykonávaného na území Slovenskej
republiky.
§ 438
(1)
O povolení dočasného odovzdania osoby rozhoduje minister spravodlivosti. V rozhodnutí
určí primeranú lehotu, v ktorej musí byť dočasne odovzdaná osoba vrátená na územie
Slovenskej republiky.
(2)
Po povolení dočasného odovzdania príkaz na premiestnenie osoby do cudziny vydá okresný
súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
§ 439
(1)
Doba, po ktorú bola osoba vo väzbe v cudzine, sa nezapočítava do lehôt podľa § 71. Rozhodnutie o tom urobí súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
(2) Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike.
(2) Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 alebo 2 je prípustná sťažnosť.
§ 440
Ustanovenia § 437 až 439 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu
právnej pomoci vykonávaného na území iného štátu na žiadosť slovenských orgánov.
§ 441
Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie procesných úkonov
(1)
Ak je v trestnom konaní na území Slovenskej republiky potrebná účasť inej osoby ako
obvineného na účely dokazovania a táto osoba je v cudzine vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, požiada prokurátor alebo sudca ministerstvo spravodlivosti
o zabezpečenie dočasného odovzdania tejto osoby na územie Slovenskej republiky. V
žiadosti uvedie, na aké úkony je prítomnosť osoby potrebná, a označí deň alebo časové
obdobie, na ktoré je prítomnosť potrebné zabezpečiť.
(2)
Ak dožiadaný štát povolí dočasné odovzdanie osoby na územie Slovenskej republiky,
rozhodne sudca, v prípravnom konaní na návrh prokurátora, že táto osoba bude počas
dočasného odovzdania na území Slovenskej republiky vo väzbe. Sudca v uznesení uvedie,
že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby na územie Slovenskej republiky.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby z cudziny,
aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej pomoci vykonávaného na území Slovenskej republiky
na žiadosť cudzích orgánov.
§ 442
Odovzdanie veci
(1)
Na žiadosť cudzieho orgánu je možné vykonať zaistenie veci a jej následné odovzdanie
do cudziny.
(2)
Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaistenej veci, ak ju slovenské orgány potrebujú
v trestnom konaní.
(3)
Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgán požiada cudzí orgán o jej vrátenie.
Tohto práva sa však výslovne môže vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby sa vec vrátila
priamo jej vlastníkovi.
(4)
Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na odovzdanie veci, ktorá bola zaistená
u vydávanej osoby. Ak je to možné, taká vec sa odovzdá cudzím orgánom súčasne s vydávanou
osobou.
§ 443
Zaistenie majetku
(1)
Za podmienok stanovených v medzinárodnej zmluve môže súd na základe žiadosti cudzieho
orgánu na návrh prokurátora rozhodnúť o predbežnom zaistení majetku patriaceho osobe,
proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie, alebo časti tohto majetku nachádzajúceho
sa na území Slovenskej republiky.
(2)
O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza
majetok alebo jeho časť.
(3)
Na konanie podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku.
§ 444
Informácie z registra trestov
Na prijatie žiadosti cudzieho orgánu o poskytnutie informácie z registra trestov je
príslušná generálna prokuratúra.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 445
Od 1. júla 1990 možno predpisy o trestnom konaní platné pred týmto dňom použiť len
v medziach ustanovení tejto časti.
§ 446
(1)
Na konanie o prečine vo veciach, v ktorých bol súdu doručený návrh na potrestanie
pred 1. júlom 1990, sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.
(2)
Na výkon trestu nápravného opatrenia uloženého pred 1. júlom 1990 sa použijú predpisy
platné pred týmto dňom.
(3)
Trestné príkazy vydané pred 1. júlom 1990 sa spravujú doterajšími predpismi.
§ 447
(1)
Na konanie o obnove trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené pred začiatkom
účinnosti tohto zákona, použijú sa ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie
obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre obvineného priaznivejší.
(2)
Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu, vydal v prvom stupni súd už
nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na obnovu ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona
vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny súd, rozhoduje
o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo
veci miestne príslušný.
§ 448
(1)
Krajský súd je príslušný konať v prvom stupni aj o činoch trestných podľa predpisov
skôr účinných, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným
v § 17 ods. 1.
(2)
Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených Najvyšším súdom
Slovenskej republiky ako súdom prvého stupňa vydáva Mestský súd v Bratislave a v odbore
vojenského súdnictva Vyšší vojenský súd v Trenčíne.
§ 449
(1)
Rozhodnutie o tom, že sa nevykoná trest uložený za čin, ktorý v dôsledku zmeny Trestného zákona už nie je trestným činom, urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(2)
Rozhodnutie o tom, že sa pomerne skráti úhrnný alebo súhrnný trest uložený za čin,
ktorý v dôsledku zmeny Trestného zákona už nie je trestným činom, a za iný zbiehajúci sa trestný čin, urobí na verejnom zasadnutí
súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Ak bol trest smrti uložený pred 1. júlom 1990 zmenený na trest odňatia slobody, rozhodne
o spôsobe jeho výkonu na verejnom zasadaní súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 450
Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) sa zrušuje.
§ 451
Minister spravodlivosti môže ustanoviť, ktoré úkony zverené podľa tohto zákona predsedovi
senátu môže vykonávať iný pracovník súdu.
§ 452
(1)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa splnomocňuje vydať všeobecne
záväzným právnym predpisom rokovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorým podrobnejšie
upravia postup okresných a krajských súdov pri vybavovaní trestných vecí.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby po dohode s
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom
postup pri výkone trestu vyhostenia.
§ 454
(1)
Na konanie v neskončených veciach, v ktorých bola podľa doterajších predpisov založená
vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je
príslušný najvyšší súd, ak vo veci v prvom stupni rozhodoval orgán činný v trestnom
konaní so sídlom na území Slovenskej republiky.
(2)
Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona, na ktoré by podľa doterajších predpisov
bol príslušný Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je príslušný
najvyšší súd, ak orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, mal sídlo na území
Slovenskej republiky.
(3)
Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona vo veciach, v ktorých rozhodol bývalý
Štátny súd alebo bývalý Najvyšší súd ako súd prvého stupňa, je príslušný najvyšší
súd, ak by podľa doteraz platných predpisov bol vo veci príslušný v prvom stupni konať
súd so sídlom na území Slovenskej republiky.
(4)
V konaní o odňatí veci súdu so sídlom v Slovenskej republike a jeho prikázaní súdu
v Českej republike a naopak sa od 1. januára 1993 nebude pokračovať.
§ 455
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
3)
§ 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.
4)
Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii.
5)
Zákon č. 59/l965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov.
6)
Zákon č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 61/1993 Z. z. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky.
7)
Zákon č. 618/1992 Zb. Colný zákon v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z. a
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z.
7a)
§ 4a zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení zákona č. 182/2002 Z. z.
7b)
§ 29a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
8a)
§ 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 353/1997 Z. z.
9)
§ 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11)
§ 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
11a)
Zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11b)
§ 47 ods. 2 písm. d) zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže.
12)
