141/1961 Zb.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Obsah
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 141/1961 Zb. |
| Názov: | Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 29.11.1961 |
| Dátum vyhlásenia: | 09.12.1961 |
| Autor: | Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 51/1965 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 61/1970 Zb. | Vyhláška ministra spravedlnosti České socialistické republiky, kterou se stanoví paušální částka nákladů trestního řízení |
| 64/1970 Zb. | Vyhláška ministra spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 71/1971 Zb. | Vyhláška ministra národnej obrany Československej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva |
| 25/1977 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 70/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 75/1980 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva národnej obrany, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania v odbore vojenského súdnictva |
| 126/1980 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky ktorou sa určuje príslušnosť Obvodného súdu Bratislava 1 na konanie podľa čl. 10, 13, 14 a 15 Dohovoru o odovzdávaní osôb odsúdených na trest odňatia slobody na výkon trestu v štáte, ktorého sú štátnymi občanmi, a povinnosť nahradiť trovy tohoto konania československými občanmi |
| 137/1983 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení |
| 199/1990 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 25/1977 Zb. o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe, a o výkone rozhodnutí zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb a chovancov osobitných výchovných zariadení, v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 137/1983 Zb. |
| 426/1991 Zb. | Vyhláška ministerstva spravedlnosti České republiky o srážkách z pracovní odměny osob, které jsou ve výkonu trestu odnětí svobody, a o výkonu rozhodnutí srážkami z pracovní odměny těchto osob a chovanců zvláštních výchovných zařízení |
| 431/1991 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o zrážkach z pracovnej odmeny osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, a o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny týchto osôb |
| 66/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy |
| 389/1992 Zb. | Vyhláška Federálneho ministerstva obrany o rokovacom poriadku pre vojenské obvodové a vyššie vojenské súdy |
| 135/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o vyhosťovaní osôb, ktorým bol súdom uložený trest vyhostenia |
| 61/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania |
| 163/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 18/1993 Z. z. |
| 482/2002 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 57/1965 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) |
| 173/1968 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody |
| 58/1969 Zb. | Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom |
| 149/1969 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok). |
| 155/1969 Zb. | Ústavný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa ôsma hlava ústavy |
| 48/1973 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 29/1978 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii súdov a o voľbách sudcov, zákon o prokuratúre, Trestný poriadok a Notársky poriadok |
| 43/1980 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok |
| 159/1989 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, zákon o prečinoch a Trestný poriadok |
| 81/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Československej socialistickej republiky |
| 101/1990 Zb. | Ústavný zákon o zmene názvu Česko-slovenskej federatívnej republiky |
| 178/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 303/1990 Zb. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 558/1991 Zb. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú Trestný poriadok a zákon o ochrane štátneho tajomstva |
| 6/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 156/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o výkone väzby |
| 178/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 247/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok |
| 222/1998 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24. júna 1998 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 366 ods. 2 a ustanovenia § 367 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov s Ústavou Slovenskej republiky |
| 256/1998 Z. z. | Zákon o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 272/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 173/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 366/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov |
| 253/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 182/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 422/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 457/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 458/2003 Z. z. | Zákon o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 267/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 403/2004 Z. z. | Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 537/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení Trestný poriadok |
| 652/2004 Z. z. | Zákon o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 122/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 301/2005 Z. z. | Trestný poriadok |
141
ZÁKON
z 29. novembra 1961
o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Účel zákona
(1)
Účelom trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak,
aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie socialistickej zákonnosti, na predchádzanie
a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania
zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i čestného plnenia povinností ku štátu
a spoločnosti.
(2)
Pomáhať na dosiahnutie účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohoto
zákona i povinnosťou občanov a spoločenských organizácií.
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanovuje tento zákon. Stíhať podľa tohto zákona možno len pre trestný čin.
(2)
Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na
toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.
(3)
Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky
sú prípustné len podľa zákona.
(4)
Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z
úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať
občianske práva zaručené ústavou.
(5)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci,
a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti
svedčiace proti obvinenému 1 okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú
v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány
činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami
overiť všetky okolnosti prípadu.
(6)
Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.
(7)
Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú v najširšej miere so spoločenskými
organizáciami a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(8)
Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.
(9)
Súdy v trestnom konaní rozhodujú v senátoch; predseda senátu sám rozhoduje len tam,
kde to tento zákon výslovne ustanovuje.
(10)
Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa pracujúci v širokej miere
mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto
zákone.
(11)
Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva
spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.
(12)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí
smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.
(13)
Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený
o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže aj zvoliť obhajcu;
všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv.
(14)
Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský
jazyk.
Spolupráca so spoločenskými organizáciami
§ 3
(1)
Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so spoločenskými organizáciami, aby posilnili
výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť zamedzovali
a jej predchádzali.
(2)
Spoločenské organizácie môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady
porušenia socialistickej zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania.
Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal
vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So spoločenskými organizáciami
súd spolupracuje pri zabezpečení účasti pracujúcich na pojednávaní súdu; tieto organizácie
spolupôsobia podľa ustanovení tohto zákona pri výkone trestu nápravného opatrenia
a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež
vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom pracujúceho
človeka.
§ 4
(1)
Základná organizácia Revolučného odborového hnutia a Československého sväzu mládeže
pôsobiaca na pracovisku obvineného a jednotné roľnícke družstvo, ktorého je obvinený
členom, môžu na podklade rozhodnutia členskej schôdzky ponúknuť prevzatie záruky za
nápravu obvineného, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť,
jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave najmä tým, že nahradil spôsobenú
škodu alebo inak sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov. Súd, ktorému bol
poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom pojednávaní spravidla pred pracovným
kolektívom, a ak sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste.
Môže najmä, pokiaľ to trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu,
uložiť trest nápravného opatrenia alebo iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím
slobody, alebo upustiť od potrestania.
(2)
V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže prokurátor po objasnení veci alebo súd
pri predbežnom prejednávaní obžaloby, ak prijmú záruku, tiež rozhodnúť, že nebudú
v trestnom stíhaní pokračovať; vec potom postúpia na prejednanie miestnemu ľudovému
súdu, ak majú vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu, osobu páchateľa a výchovnú
silu kolektívu za to, že vybavenie veci miestnym ľudovým súdom na nápravu páchateľa
postačí.
(3)
Organizácia, ktorá prevzala záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý
jej bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom.
§ 5
Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom ako svojho zástupcu spoločenského
obžalobcu alebo spoločenského obhajcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní
pojednávania podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko pracujúcich k
prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (§ 183).
§ 6
(1)
Organizácie uvedené v § 4 ods. 1 môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto
podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné
upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Na získanie podkladov pre takúto
žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Uvedené organizácie môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou
(§ 73 ods. 1) , a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.
Súčinnosť štátnych a iných orgánov
§ 7
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich
z tohto zákona.
§ 8
(1)
Štátne orgány, spoločenské organizácie, pokiaľ sa zúčastňujú na plnení úloh štátnych
orgánov, ako aj štátne a iné socialistické hospodárske organizácie sú povinné pomáhať
orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčšími urýchlením
vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bez odkladu oznamovať prokurátorovi alebo
bezpečnostným orgánom.
(2)
Ustanovení odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo
ani štátom uložená povinnosť mlčanlivosti.
§ 9
Posudzovanie predbežných otázok
(1)
Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú,
samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného
štátneho orgánu alebo rozhodnutie spoločenskej organizácie, ktoré táto organizácia
vydala pri plnení úloh štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím
viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky
týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach.
Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak nie je
príslušné konanie doteraz v behu, navrhne prokurátor jeho začatie.
§ 10
Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní
(1)
Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby
požívajúce diplomatické imunity a výsady.
(2)
Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci
orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie
ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní
záväzné.
§ 11
Neprípustnosť trestného stíhania
(1)
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí
byť zastavené,
a)
ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,
b)
ak je trestné stíhanie premlčané,
c)
ak ide o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona treba súhlas , ak taký súhlas nebol
oprávneným orgánom daný,
d)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
e)
proti tomu, kto zomrel,
f)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdu alebo bolo súdom alebo prokurátorom právoplatne zastavené, ak rozhodnutie
nebolo v predpísanom konaní zrušené,
g)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozhodnutím miestneho ľudového súdu, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
alebo
h)
proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo
v predpísanom konaní zrušené.
(2)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo
b) sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie
o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného
poučiť.
§ 12
Výklad niektorých pojmov
(1)
Orgánmi činným v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány.
(2)
Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský
obvodový súd, vyšší vojenský súd a Najvyšší súd.
(3)
Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, a pokiaľ z
jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon
hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj mestský súd, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení
nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský súd.
(4)
Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor,
a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor;
kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor,
a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský prokurátor.
(5)
Stranou sa rozumie ten, proti ktorému sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba
a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský obžalobca, prípadne
spoločenský obhajca; rovnaké postavenie ako strana má aj iná osoba, na ktorej návrh
alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok.
(6)
Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.
(7)
Po prijatí obžaloby sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(8)
Odsúdeným je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť.
(9)
Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania
od začatia vyšetrovania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení
trestného stíhania.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý oddiel
Právomoc a príslušnosť súdov
§ 13
Výkon trestného súdnictva
(1)
Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, vojenské súdy
a Najvyšší súd.
(2)
Osobitný zákon ustanovuje, kedy a akým spôsobom trestné činy prejednávajú a o nich
rozhodujú miestne ľudové súdy.
Právomoc vojenských súdov
§ 14
(1)
Právomoci vojenských súdov podliehajú
a)
vojaci v činnej službe,
b)
príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje osobitný
zákon, ak sú v činnej službe,
c)
osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,
d)
osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,
e)
vojnoví zajatci.
(2)
Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej
služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili
v služobnej rovnošate.
(3)
Právomoci vojenských súdov podliehajú ďalej i civilné osoby pre trestné činy vojnovej
zrady (§ 114 tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 tr. zák.).
§ 15
(1)
Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.
(2)
Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá
podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd
môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v
§ 14 ods. 3 - postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať
obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému
súdu postúpiť nemôže.
Vecná príslušnosť
§ 16
Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd.
§ 17
(1)
Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch podľa prvej hlavy
osobitnej časti trestného zákona a podľa zákona na ochranu mieru, pokiaľ na ne zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov. O trestnom
čine teroru, záškodníctva, sabotáže, podvracania republiky a poškodzovania štátu svetovej
socialistickej sústavy koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak dolná hranica
trestu je nižšia.
(2)
Vyšší vojenský súd koná v prvom stupni tiež o trestných činoch funkcionárov, pre
ktoré bol určený.
Miestna príslušnosť
§ 18
(1)
Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2)
Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie
súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje; ak sa nedajú tieto
miesta zistiť alebo sú mimo územia Československej socialistickej republiky, vykonáva
konanie súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.
§ 19
(1)
Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených sborov, ktorí
konajú službu u súčasti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.
(2)
Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených sborov vykonáva
vojenský súd, ktorý bol určený na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov.
Spoločné konanie
§ 20
(1)
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.
(2)
Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný
čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských
súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.
Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej strane
a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije.
§ 21
(1)
Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný na konanie aspoň o jednom
z trestných činov.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný na konanie proti páchateľovi trestného
činu alebo o najťažšom trestnom čine.
§ 22
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva
konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola
vec postúpená nepríslušným súdom.
§ 23
Vylúčenie a spojenie veci
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom
z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Príslušnosť súdu , ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec,
o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3)
Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a
rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
§ 24
Spory o príslušnosť
Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.
Odňatie a prikázanie veci
§ 25
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho
istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie
spoločne nadriadený.
§ 26
Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora môže Najvyšší súd
a)
vec so zreteľom na povahu trestného činu alebo osobu páchateľa odňať príslušnému
okresnému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie krajskému súdu,
b)
vec, v ktorej bolo podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu, odňať z dôležitých
dôvodov príslušnému krajskému súdu a rozhodnúť o odvolaní sám,
c)
vec, v ktorej ide o trestný čin ohrozujúci dôležité záujmy obrany vlasti, odňať príslušnému
okresnému alebo krajskému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie
vojenskému súdu toho istého stupňa; vec odňatú príslušnému okresnému súdu môže prikázať
na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie aj vyššiemu vojenskému súdu.
Druhý oddiel
Pomocné osoby
§ 27
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie
zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca
úkon.
Tlmočník
§ 28
Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený neovláda jazyk,
v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť súčasne zapisovateľom.
§ 29
(1)
O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve
odoprieť výkon tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred výkonom
tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon
platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní
pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
Tretí oddiel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní
§ 30
(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovací
orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom,
zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto
konaní.
(2)
Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej
veci činný ako prokurátor, vyšetrovací orgán, spoločenský obžalobca, obhajca, spoločenský
obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.
(3)
Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil
rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom
orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal k nemu
súhlas alebo pokyn.
§ 31
(1)
O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda súdu, ak ide o predsedu súdu, predseda
nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán, a to na podklade
oznámenia osoby, o ktorej vylúčenie ide, alebo na podklade námietky niektorej zo strán.
Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby, o ktorých vylúčenie
ide, len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(2)
Ak sudca, o ktorého vylúčenie ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu, bez toho
aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom.
Štvrtý oddiel
Obvinený
§ 32
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného
a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo
proti nemu vznesené obvinenie (§ 165).
§ 33
Práva obvineného
(1)
Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,
a k dôkazom o nich, uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy
a podávať opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť; ak je
vo väzbe, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby, len čo sa prikročilo
k oboznámeniu s výsledkami vyšetrovania a hocikedy, neskoršie. Obvinený, ktorý nemá
dostatočné prostriedky ,aby uhradil trovy obhajoby, má nárok na bezodplatnú obhajobu.
Tieto práva patria obvinenému aj vtedy, ak je nesvojprávny.
(2)
Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť
a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
§ 34
Zákonný zástupca obvineného
Zákonný zástupca nesvojprávneho obvineného je oprávnený obvineného zastupovať, najmä
zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže
zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať
i proti vôli obvineného.
Piaty oddiel
Obhajca
§ 35
Obhajca
(1)
Obhajcom môže byť, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, len advokát; v odbore vojenského
súdnictva a v konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu
(§ 17 ods. 1) len advokát zapísaný v osobitnom zozname.
(2)
Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň
predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.
§ 36
Nutná obhajoba
(1)
Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,
a)
ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave (§ 116 ods. 2),
b)
ak je nesvojprávny,
c)
ak ide o konanie proti mladistvému, alebo
d)
ak ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovací
orgán alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo
duševné chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(3)
Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní,
a to aspoň od času, keď sa prikročilo po skončení vyšetrovania k oboznamovaniu obvineného
s jeho výsledkami (§ 169).
(4)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny, v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o uložení ochranného liečenia, pokiaľ nejde o ochranné liečenie protialkoholické,
a v stannom konaní.
§ 37
Zvolený obhajca
(1)
Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný
zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ,
osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený nie je svojprávny, môžu
tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.
(2)
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou
zvolený, zvoliť obhajcu iného.
Ustanovený obhajca
§ 38
(1)
Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (§ 36), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak uplynie táto lehota márne, bude mu obhajca
ustanovený.
(2)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,
spravidla obhajca spoločný.
§ 39
(1)
Ak treba ustanoviť obhajcu, oznámi to vyšetrovací orgán, prokurátor alebo predseda
senátu advokátskej poradni; obhajcu ustanoví jej vedúci.
(2)
V odbore vojenského súdnictva môže prokurátor alebo predseda senátu so súhlasom veliteľa
alebo náčelníka ustanoviť za obhajcu dôstojníka justície v činnej službe, ak ide o
naliehavý prípad alebo ak to vyžaduje povaha prejednávanej veci; obhajcom nemôže však
byť dôstojník činný u vojenského prokurátora.
§ 40
Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť
obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený
a namiesto neho ustanovený obhajca iný.
§ 41
Povinnosti a práva obhajcu
(1)
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na
obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať
sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného
zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a
rozhodnutiu veci.
(2)
Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať
za neho žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona (§ 168) vyšetrovacích úkonov. S obvineným, ktorý je vo väzbe, je obhajca oprávnený hovoriť
bez prítomnosti tretej osoby, len čo sa prikročilo k oboznámeniu obvineného s výsledkami
vyšetrovania, a kedykoľvek neskoršie.
(3)
Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých
sa môže zúčastniť obvinený.
(4)
Ak nie je obvinený svojprávny, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať
aj proti vôli obvineného.
(5)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč,
zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca
oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
Šiesty oddiel
Zúčastnená osoba
§ 42
(1)
Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba),
musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní
a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a
poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.
(3)
Ak nie je zúčastnená osoba svojprávna, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej
zákonný zástupca.
Siedmy oddiel
Poškodený
Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
§ 43
(1)
Ten, komu sa trestným činom ublížilo na zdraví, spôsobila sa majetková, morálna alebo
iná škoda (poškodený), má právo robiť návrhy na doplnenie dokazovania, nazerať do
spisov (§ 65), zúčastniť sa hlavného pojednávania a verejného zasadnutia konaného o odvolaní a
pred skončením konania sa k veci vyjadriť.
(2)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie
na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (§ 206 ods. 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje.
(3)
Návrh podľa odseku 2 môže urobiť i prokurátor, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti,
socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená
škoda na majetku v socialistickom vlastníctve.
§ 44
(1)
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako
spoluobvinený.
(2)
Účasť poškodeného je vylúčená v stannom konaní. V konaní o trestných činoch patriacich
do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.
(3)
Návrh podľa § 43 ods. 2 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom
konaní.
§ 45
(1)
Ak nie je poškodená osoba svojprávna, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný
zástupca.
(2)
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho
nástupcu.
§ 46
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť
mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného
§ 47
(1)
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej
trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky
škody zaistiť na majetku obvineného.
(2)
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému
sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa pritom spravidla uložia do úschovy na
štátnom notárstve. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení štátnemu
notárstvu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi,
aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve.
(3)
Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.
Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov
postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny
z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu
dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.
(4)
O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní
prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní prokurátor nárok zaistí i bez
návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií
alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom
vlastníctve.
(5)
Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,
pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1 zruší.
§ 48
(1)
Zaistenie sa zruší,
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b)
ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)
ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená miestnemu ľudovému súdu alebo inému orgánu.
(2)
Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo
nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú
sa zo zaistenia.
§ 49
Proti rozhodnutiu podľa § 47 a 48 je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie
alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.
Ôsmy oddiel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
§ 50
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba svojprávna a občiansky
bezúhonná; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom
ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.
(3)
V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (§ 17 ods. 1) a v odbore vojenského súdnictva môže byť splnomocnencom len advokát, ktorý by vo
veci mohol byť obhajcom; v odbore vojenského súdnictva môže byť splnomocnencom aj
dôstojník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru.
§ 51
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu
alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež
oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba
alebo poškodený.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
§ 52
Spôsob vykonávania úkonov trestného konania
Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými
tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať
ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.
Prvý oddiel
Dožiadanie
§ 53
(1)
Súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony trestného konania
vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného
konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, v ktorého
obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu alebo vojenského
prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne
potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.
(2)
Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním
okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; Najvyšší súd môže to urobiť
aj dožiadaním krajského súdu.
(3)
Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať
aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode má byť
úkon vykonaný.
§ 54
(1)
V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná pre riadne
vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti,
v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa
toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné
úkony, najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené,
ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.
(2)
Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu
senátu.
Druhý oddiel
Zápisnica
§ 55
Spisovanie zápisnice
(1)
O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne
po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a)
pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu, vykonávajúceho úkon,
b)
miesto, čas a predmet úkonu,
c)
meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán,
meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone
zúčastnili,
d)
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie
zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí
pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie
o tomto doručení,
e)
návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)
námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2)
Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo
verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým
výpovediam.
(3)
Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom
z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo
tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.
(4)
V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam,
ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie
priebehu konania možno v prípade potreby použiť aj iný vhodný prostriedok. Pomôcku
na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať a v zápisnici poznamenať, kde je
uložená.
§ 56
Podpisovanie zápisnice
(1)
Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda
senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej
sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu.
Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu
zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať,
uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.
(2)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom
pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu.
Ak je táto prekážka u inej osoby, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol.
§ 57
Oprava zápisnice
(1)
O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí
a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice
nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava
sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.
§ 58
Zápisnica o hlasovaní
(1)
V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (§ 55 ods. 1)
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)
mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.
(2)
Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania,
pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.
(3)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(4)
Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie
len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda
senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti
pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť
zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.
(5)
Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa
senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez
prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že
k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
Tretí oddiel
Podanie
§ 59
(1)
Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno
ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, alebo ďalekopisom.
(2)
Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za
ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o
dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným
alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol
v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa
získal podklad pre ďalšie konanie.
(3)
Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd
bez odkladu prokurátorovi.
Štvrtý oddiel
Lehoty
§ 60
Počítanie lehôt
(1)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty.
(2)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa
lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3)
Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty
najbližší budúci pracovný deň.
(4)
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a)
podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu, u ktorého
sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)
urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)
urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe u jeho
náčelníka,
d)
urobené u náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo
väzbe alebo v treste, alebo
e)
urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u ktoréhokoľvek okresného
prokurátora.
§ 61
Navrátenie lehoty
(1)
Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného
prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie
lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak
nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie
proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote osem dní od doručenia uznesenia
o povolení navrátenia lehoty.
(2)
Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia
lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na
podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
Piaty oddiel
Doručovanie
§ 62
Všeobecné ustanovenie
(1)
Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.
(2)
V prípade potreby možno požiadať o doručenie orgán miestneho národného výboru a v
prípadoch obzvlášť naliehavých, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti
pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie
vylúčené, alebo pri nebezpečenstve, že prieťah v doručovaní povedie ku zmareniu konania,
aj bezpečnostný orgán.
(3)
Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručí sa inej dorastenej
osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.
(4)
Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore
a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje
za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5)
Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v
ich bytoch sa predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie.
§ 63
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,
c)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých
dôvodov nariadi.
(2)
Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku
príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú na oznámení. Ak zostane i nový pokus o
doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte alebo na miestnom národnom výbore
a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát
zásielku do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(3)
Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie,
b)
obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie,
c)
iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán z dôležitých
dôvodov nariadi.
(4)
Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne
vyznačiť.
§ 64
Odopretie prijatia
(1)
Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom
a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2)
Ak uzná predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán, ktorý písomnosť odoslal,
že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď
prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.
Šiesty oddiel
Nazeranie do spisov
§ 65
(1)
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský
obžalobca a spoločenský obhajca majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice
o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia
nesvojprávneho obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby. Iné osoby tak môžu
robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora alebo
vyšetrovacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich práv.
(2)
V prípravnom konaní môže prokurátor alebo vyšetrovací orgán nazretie do spisov odoprieť,
ak by nazeraním bol marený účel trestného stíhania; toto obmedzenie sa nevzťahuje
na obvineného a obhajcu, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami
vyšetrovania.
(3)
Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice
o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia
o vznesení obvinenia.
(4)
Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením
predchádzajúcich odsekov dotknuté.
(5)
Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované
štátne, hospodárske a služobné tajomstvo.
Siedmy oddiel
Poriadková pokuta
§ 66
(1)
Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie, alebo sa voči súdu, prokurátorovi
alebo vyšetrovaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia
neposlúchne príkaz daný mu podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán potrestať poriadkovou pokutou do 500 Kčs.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak sa dopustí takého konania príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v
činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa kázenského poriadku.
(3)
Ak sa dopustí takého konania osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia
slobody, môže sa prenechať náčelníkovi nápravného zariadenia, aby ju potrestal podľa
väzenského poriadku.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý oddiel
Väzba
§ 67
Dôvody väzby
Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú
obavu,
a)
že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,
najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo zamestnanie
alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b)
že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
§ 68
Rozhodnutie o väzbe
Vziať do väzby možno iba osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (§ 165). O väzbe rozhoduje súd, v prípravnom konaní prokurátor.
§ 69
Príkaz na dodanie do väzby
(1)
Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz, aby obvinený bol
dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.
(2)
Dodanie vykonajú na podklade príkazu bezpečnostné orgány, ktoré sú tiež povinné,
ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
(3)
Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie
o väzbe.
§ 70
Upovedomenie o vzatí do väzby
O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného,
ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo
ozbrojeného sboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.
Trvanie väzby
§ 71
(1)
Väzba v prípravnom konaní, včítane konania podľa desiatej hlavy, môže trvať najviac
dva mesiace. Nadriadený prokurátor môže túto dobu predĺžiť o ďalší mesiac. Na dlhší
čas môže väzbu predĺžiť len generálny prokurátor.
(2)
Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa, v ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody
obvineného.
§ 72
(1)
Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom období trestného
stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú; ak odpadne dôvod väzby, musí byť obvinený hneď
prepustený na slobodu.
(2)
Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu; jeho žiadosť musí byť
vybavená bez odkladu.
(3)
Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom
o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.
§ 73
Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného
(1)
Ak tu je len dôvod väzby uvedený v § 67 písm. a) alebo c) a organizácia uvedená v § 4 ods. 1 ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie sa obvineného a za to, že sa na vyzvanie
ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovaciemu orgánu, môže orgán rozhodujúci
o väzbe, ak považuje záruku so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného
prípadu za dostatočnú, ju prijať a ponechať obvineného na slobode alebo ho na slobodu
prepustiť.
(2)
Rovnako môže orgán rozhodujúci o väzbe postupovať, ak tu je len dôvod väzby uvedený
v § 67 písm. a) a obvinený dá písomný sľub, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo
k vyšetrovaciemu orgánu a že každú zmenu svojho pobytu vopred ohlási, ak považuje
orgán so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu sľub za dostatočný.
§ 74
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.
(2)
Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného
z väzby. Ak však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia bol prítomný, má jeho
sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia;
ak ide o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný
účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku.
Druhý oddiel
Zadržanie
§ 75
Zadržanie obvineného vyšetrovacím orgánom
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť,
môže vyšetrovací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané
zadržanie prokurátorovi bez odkladu ohlásiť a najneskoršie do 48 hodín od zadržania
obvineného odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na slobodu. Spolu s obvineným odovzdá
prokurátorovi i odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, a prípadne i ďalší materiál,
ktorý prokurátor potrebuje, aby mohol rozhodnúť o väzbe.
§ 76
Zadržanie podozrivej osoby
(1)
Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby
(§ 67), vyšetrovací alebo aj bezpečnostný orgán v naliehavých prípadoch zadržať, aj keď
proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa § 165. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie
vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak
bola táto osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
(2)
Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to
nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie
dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu
alebo bezpečnostnému orgánu; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže tiež odovzdať
najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno zadržaného
takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď oznámiť.
(3)
Orgán, ktorý zadržanie vykonal, spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí
miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné
údaje zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje
orgán, ktorý prevzal osobu zadržanú podľa odseku 2.
(4)
Orgán, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto
osobu neodkladne vyslúchne a prepustí ju na slobodu, ak bude podozrenie rozptýlené
alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu,
je tento orgán povinný odovzdať ju najneskoršie do 48 hodín od zadržania alebo prevzatia
spolu s dôkazným materiálom prokurátorovi.
§ 77
Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe
Ak nenariadil prokurátor prepustiť zadržanú osobu podľa predchádzajúcich ustanovení
na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (§ 75) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (§ 76 ods. 3), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná,
rozhodnúť podľa § 68 o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu.
Tretí oddiel
Vydanie a odňatie veci
§ 78
Povinnosť na vydanie veci
(1)
Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť
súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu; ak ju treba pre účely trestného konania
zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť
na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia
(§ 66).
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti,
o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti
zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).
(3)
Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovací orgán, v naliehavých prípadoch i bezpečnostný orgán.
§ 79
Odňatie veci
(1)
Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri
sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora
alebo vyšetrovacieho orgánu odňatá. Vyšetrovací orgán potrebuje na vydanie takého
príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho
na podklade príkazu bezpečnostný orgán.
(3)
Bez príkazu uvedeného v odseku 1 môže vec bezpečnostný orgán odňať len vtedy, keď
nemožno príkaz vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad.
(4)
K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.
(5)
Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej
alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.
(6)
Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal,
hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.
Vrátenie veci
§ 80
(1)
Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná alebo podľa § 79 odňatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje
právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach
sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok,
sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.
(2)
Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku
1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve.
Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných
vecí.
(3)
Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán potrebuje na to predchádzajúci súhlas prokurátora.
Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 81
(1)
Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal
trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného,
vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného
najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šesť mesiacov
od vyhlásenia.
(2)
Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje
sa podľa § 80 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo
skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec,
ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie
veci, vec sa odovzdá národnému výboru, ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté
právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3)
Ak ide o vec bezcennú, možno ju zničiť a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať
národnému výboru na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez predchádzajúceho vyhlásenia
opisu.
(4)
Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán potrebuje k tomu predchádzajúci
súhlas prokurátora. Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci národnému výboru
na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Domová a osobná prehliadka
§ 82
Dôvody domovej a osobnej prehliadky
(1)
Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej
miestnosti alebo v priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo
že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.
(2)
Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe
vec dôležitú pre trestné konanie.
(3)
U osoby zadržanej a u osoby, ktorá má byť dodaná alebo ktorá sa berie do väzby, možno
vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo
inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.
§ 83
Príkaz na prehliadku
(1)
Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom
konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán. Vyšetrovací orgán k tomu potrebuje predchádzajúci
súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť
odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak
to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.
(2)
Ak nevykoná domovú alebo osobnú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na
jeho príkaz bezpečnostný orgán.
(3)
Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovací alebo bezpečnostný
orgán vykonať domovú alebo osobnú prehliadku len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas
vopred získať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo
o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu
možno tiež vykonať osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v § 82 ods. 3.
§ 84
Predchádzajúci výsluch
Domovú alebo osobnú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho,
u koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, keď sa výsluchom nedosiahlo ani
dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehliadke.
Predchádzajúci výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno
vykonať okamžite.
§ 85
Výkon prehliadky
(1)
Orgán vykonávajúci domovú prehliadku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa prehliadka
vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti účasť pri prehliadke.
O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.
(2)
K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.
Orgán vykonávajúci prehliadku sa preukáže svojím oprávnením.
(3)
V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom
výsluchu, prípadne označiť dôvody, prečo dodržané neboli. Ak došlo pri prehliadke
k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice tiež údaje uvedené v § 79 ods. 5.
(4)
Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý ju vykonal, hneď , a
ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej písomné potvrdenie o jej výsledku,
ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pri prehliadke vydané alebo odňaté, alebo odpis
zápisnice.
Piaty oddiel
Zadržanie a otvorenie zásielok
§ 86
Zadržanie zásielok
(1)
Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah
nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného
alebo sú pre neho určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali;
vyšetrovací orgán potrebuje k tomu predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže byť preprava zásielky zadržaná na príkaz
vyšetrovacieho alebo i bezpečnostného orgánu, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie
vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak nedôjde pošte alebo podniku vykonávajúcemu
prepravu zásielok v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora
alebo vyšetrovacieho orgánu, aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta alebo podnik
prepravu zásielok ďalej zdržovať.
§ 87
Otvorenie zásielok
(1)
Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací
orgán; tento orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému
z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava,
že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka
ku spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie
je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.
(3)
Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo
sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal.
Šiesty oddiel
Zaisťovanie vecí bezpečnostnými orgánmi
§ 88
(1)
Ak je nevyhnutne potrebné ešte pred začiatkom vyšetrovania vykonať zaisťovacie úkony,
na ktoré sú bezpečnostné orgány podľa ustanovení tretieho, štvrtého a piateho oddielu
tejto hlavy oprávnené, zadovážia si bezpečnostné orgány na ich vykonanie vopred súhlas
prokurátora. Ak nemožno pre neodkladnosť veci zadovážiť súhlas vopred, musia do 48
hodín prokurátora o vykonanom úkone upovedomiť.
(2)
Pri vykonávaní úkonov sú bezpečnostné orgány povinné i v prípade uvedenom v odseku
1 postupovať podľa predpisov trestného poriadku. Zákonnosť a neodkladnosť takých úkonov
prokurátor vždy preverí.
PIATA HLAVA
DOKAZOVANIE
§ 89
Všeobecné ustanovenie
(1)
V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,
a)
či sa stal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin,
b)
či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,
c)
okolnosti, ktoré majú vplyv na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
d)
okolnosti závažné pre posúdenie osobných pomerov páchateľa,
e)
okolnosti umožňujúce určenie povahy a výšky škody spôsobenej trestným činom,
f)
okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.
(2)
Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede
obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie
a ohliadka.
Prvý oddiel
Výpoveď obvineného
§ 90
Predvolanie a predvedenie
(1)
Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného
ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní upozornený.
(2)
Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné
pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.
(3)
O predvedenie treba požiadať príslušný bezpečnostný orgán; ak však ide o mladistvého,
možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo
orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených
síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka.
Výsluch obvineného
§ 91
(1)
Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol pokiaľ možno úplný a jasný obraz
o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie
byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.
Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať
a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.
(2)
Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.
§ 92
(1)
Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho rodinné, majetkové
a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia
a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.
(2)
Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle
opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie
zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3)
Obvinenému môžu sa klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,
nejasnosti a rozporov. Otázky musia sa klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania
klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.
§ 93
(1)
Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok,
ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí
sa v zápisnici poznamenať.
(2)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,
aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými
osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.
(3)
Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal
potrebný počet slov; k tomu nesmie však byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený
je však povinný vždy trpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.
§ 94
(1)
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo
spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto
osobám tvárou v tvár.
(2)
Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.
§ 95
(1)
Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho,
v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2)
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica
po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná;
obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané
opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.
(3)
Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému
pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.
Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti
pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.
§ 96
Na ustanovenia § 91, 92, 93 a 95 treba primerane dbať aj tam, kde osoba podozrivá zo spáchania trestného činu je na
obsah podozrenia vyslúchaná podľa ustanovení tohto zákona v čase, keď nebolo proti
nej ešte vznesené obvinenie podľa § 165.
Druhý oddiel
Svedkovia
§ 97
Povinnosť svedčiť
Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je
známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné
konanie.
§ 98
Predvolanie a predvedenie
Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví,
môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených
síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka,
aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne aby ho dal predviesť.
§ 99
Zákaz výsluchu
(1)
Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré
je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným
orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu
vážnu škodu.
(2)
Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú
povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom
alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.
(3)
Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného
činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa trestného zákona.
§ 100
Právo odoprieť výpoveď
(1)
Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v pokolení priamom, jeho
súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je
v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných
obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede
týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
(2)
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom,
ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.
(3)
Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého
sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa trestného zákona.
Výsluch svedka
§ 101
(1)
Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému,
poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o tom,
že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame
svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede.
Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba ju poučiť primerane
na jej vek.
(2)
Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám
a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi
sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel
okolnosti nim uvádzané.
(3)
Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,
nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté
okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.
(4)
Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal
potrebný počet slov.
§ 102
(1)
Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých
oživovanie v pamäti by so zreteľom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný
a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke
tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie
pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom
na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu
vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní
i rodičia.
(2)
V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.
V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice
i bez podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a
úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým
vyslúchaná osoba vypovedala.
§ 103
Ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95 o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka.
§ 104
Svedočné
(1)
Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné).
Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom,
čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.
(2)
Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Tretí oddiel
Znalci
Pribranie znalca
§ 105
(1)
Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,
priberie sa znalec. Namiesto pribrania znalca z odboru lekárstva možno sa uspokojiť
v jednoduchých prípadoch s lekárskym potvrdením, o ktorého správnosti niet pochybností.
(2)
Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov.
Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu (§ 116). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomrelého
ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.
§ 106
Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo
ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec.
§ 107
Príprava posudku
(1)
Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisu a vymedzia
sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov
a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť
do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri
výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého
vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi napred objasnené okolnosti
potrebné na podanie posudku.
(2)
Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne.
§ 108
Výsluch znalca
(1)
Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a
ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu
do zápisnice.
(2)
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,
podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov
rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne.
(3)
V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyšetrovací orgán ani
prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti.
§ 109
Vady posudku
Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba
požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa znalec iný.
§ 110
Posudok ústavu
(1)
Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie,
možno požiadať štátny orgán alebo štátny ústav, aby sám podal posudok alebo preskúmal
posudok podaný znalcom.
(2)
Štátny orgán alebo štátny ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok
vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom
by bolo treba pribrať dvoch znalcov (§ 105 ods. 2), uvedie štátny orgán alebo štátny ústav v posudku dve takéto osoby.
§ 111
Použitie osobitných predpisov o znalcoch
(1)
O ustanovovaní znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve
odoprieť vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred vykonaním
znaleckého úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné)
platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Vecné a listinné dôkazy
§ 112
(1)
Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné
predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom
na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.
(2)
Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú
skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.
Piaty oddiel
Ohliadka
§ 113
Účel ohliadky a zápisnica o nej
(1)
Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité
pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.
(2)
Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú
sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.
§ 114
Prehliadka tela a iné podobné úkony
(1)
Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na
jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže
ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.
(2)
Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,
povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo
u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.
(3)
O povinnosti podľa odsekov 1 a 2 treba túto osobu poučiť s upozornením na následky
nevyhovenia (§ 66).
§ 115
Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia
(1)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestnými činom, musí byť mŕtvola
prehliadnutá a pitvaná. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom
prokurátora. O tom rozhodne prokurátor s najväčším urýchlením.
(2)
Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
Vyšetrenie duševného stavu
§ 116
(1)
Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z
odboru psychiatrie.
(2)
Ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovací orgán so súhlasom prokurátora nariadiť, aby osoba obvinená z trestného
činu bola pozorovaná v zdravotníckom ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, tiež v
osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(3)
Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosť alebo zmenšenej
príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
§ 117
Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba
podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovací orgán so súhlasom prokurátora túto lehotu predĺžiť, nie však viac
ako o mesiac. Proti predĺženiu lehoty je prípustná sťažnosť.
§ 118
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno
znalecky vyšetriť i duševný stav svedka. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa
§ 116 ods. 2 nie je však prípustné.
ŠIESTA HLAVA
ROZHODNUTIA
§ 119
Spôsob rozhodovania
(1)
Súd rozhoduje rozsudkom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch
rozhoduje uznesením.
(2)
Ostatné orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné,
uznesením.
Prvý oddiel
Rozsudok
Obsah rozsudku
§ 120
(1)
Rozsudok po úvodných slovách „V mene republiky“ musí obsahovať
a)
označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, a ak nejde o rozsudok pléna Najvyššieho súdu,
aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b)
deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)
výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
odôvodnenie a
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta
narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to,
aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských
súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.
(3)
Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,
musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu
spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré
odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
§ 121
Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd tiež výrok
a)
o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (§ 43 ods. 2),
b)
o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní rozhodnuté.
§ 122
(1)
Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,
podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,
a to prípadne s poukazom na prijatú záruku spoločenskej organizácie. Ak bol uložený
trest, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o
tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne na aké podmienky je viazaný. Ak
je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať do
rozsudku.
(2)
Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v
§ 226 sa oslobodenie spod obžaloby opiera.
§ 123
Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na podklade odvolania,
sťažnosti pre porušenie zákona alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme
do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvis týchto
výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
§ 124
V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z
ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahradzuje ho výrokom o súhrnnom treste.
§ 125
V odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú, a prečo nevyhovel
návrhu na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako súd vzal do
úvahy obhajobu a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Výrok o treste treba odôvodniť
z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a osobných pomerov páchateľa.
Ak bol do rozsudku pojatý výrok, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom,
treba i tento výrok odôvodniť. Ak ponúkla spoločenská organizácia prevzatie záruky
za nápravu páchateľa, musí súd v rozsudku vyložiť, aké stanovisko k ponuke zaujal,
a svoje stanovisko odôvodniť. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky (§ 121), treba odôvodniť i tieto výroky.
Porada a hlasovanie o rozsudku
§ 126
Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä,
a)
či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,
c)
či tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e)
či trestnosť skutku nezanikla,
f)
či prijíma záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu obžalovaného,
g)
či a aký trest má byť obžalovanému uložený,
h)
či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu,
ch)
či a aké ochranné opatrenie má byť uložené.
§ 127
(1)
Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov zúčastnivších sa pojednávania, ktoré
rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný. O obsahu porady
treba zachovať mlčanlivosť.
(2)
Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú
sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,
až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia,
rozhodne sa o tom hlasovaním.
(3)
Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.
Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie
spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(4)
Sudcovia, ktorí vykonávajú svoju funkciu popri svojom zamestnaní, hlasujú pred ostatnými
sudcami. Sudcovia mladší hlasujú pred staršími a na vojenských súdoch a u vojenského
kolégia Najvyššieho súdu sudcovia hodnosťou nižší pred sudcami s hodnosťou vyššími.
Predseda senátu hlasuje naposledy.
(5)
O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58).
§ 128
Vyhlásenie rozsudku
(1)
Rozsudok treba vždy vyhlásiť ; vyhlasuje ho predseda senátu.
(2)
Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene republiky“, úplné znenie výroku, aspoň podstatná
časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode
s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.
(3)
Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;
ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri
dni.
§ 129
Vyhotovenie rozsudku
(1)
Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom
rozsudku, tak ako bol vyhlásený.
(2)
Ak nebol rozsudok písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich
dní po vyhlásení predseda senátu. Môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu,
ktorý bol členom senátu.
(3)
Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť
pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca.
(4)
Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže
predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše
ho za neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená.
§ 130
Doručenie rozsudku
(1)
Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.
(2)
Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.
(3)
Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku
len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.
(4)
Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca,
doručí sa odpis rozsudku aj spoločenskej organizácii, ktorá ho vyslala.
§ 131
Oprava vyhotovenia rozsudku
(1)
Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné
zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku tak, aby vyhotovenie bolo
v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i súd vyššieho
stupňa.
(2)
Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.
(3)
Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(4)
Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná ako na vyhotovení rozsudku,
tak i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.
§ 132
Oprava odpisu rozsudku
(1)
Nesprávnosti, ku ktorým došlo v odpisoch rozsudku, opraví predseda senátu osobitným
uznesením, tak aby odpisy boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.
(2)
Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený chybný odpis
rozsudku.
(3)
Oprava sa urobí na všetkých chybných odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým
boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.
§ 133
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu
niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo
dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti
uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba
osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.
Druhý oddiel
Uznesenie
§ 134
Obsah uznesenia
(1)
Uznesenie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,
b)
deň a miesto rozhodnutia,
c)
výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
odôvodnenie a
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti,
ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,
ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne
úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona.
§ 135
Vyhlásenie uznesenia
Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti
osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom
pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.
§ 136
Vyhotovenie uznesenia
(1)
Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob
vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.
(2)
Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici
o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej
osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis
zápisnice.
§ 137
Oznamovanie uznesenia
(1)
Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala
svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí
buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením
odpisu uznesenia.
(2)
Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,
že uznesenie bolo vyhlásené buď tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;
ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.
Ak ide o osobu nesvojprávnu, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa
uznesenie jej zákonnému zástupcovi.
(3)
Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý nie je svojprávny, uznesenie, proti ktorému
má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu, tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi.
Ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému, tak aj jeho obhajcovi i vtedy,
ak je obvinený osobou svojprávnou.
(4)
Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej
sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,
vždy v odpise doručí.
§ 138
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.
Tretí oddiel
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
§ 139
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
(1)
Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,
a)
ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,
b)
ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak
aa) odvolanie v lehote podané nebolo,
bb) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo
cc) podané odvolanie bolo zamietnuté.
(2)
Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni
tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Taktiež
odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok
u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.
(3)
Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou
žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia
o tejto žiadosti.
§ 140
Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia
(1)
Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,
a)
ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b)
ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak
aa) sťažnosť v lehote podaná nebola,
bb) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(2)
Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti
nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.
(3)
Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má
odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných
častiach, ak ich možno oddeliť.
(4)
Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola
podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až
do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.
SIEDMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ
§ 141
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2)
Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovacieho orgánu. Uznesenie súdu a
prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne
pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Proti uzneseniu generálneho prokurátora
a Najvyššieho súdu sťažnosť nie je prípustná.
(3)
Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 142
Oprávnené osoby
(1)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo
dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje;
proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to i v prospech obvineného.
(2)
Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného
aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
§ 143
Lehota a miesto na podanie
(1)
Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch
dní od oznámenia uznesenia (§ 137); ak sa uznesenie oznamuje ako obvinenému, tak i jeho zákonnému zástupcovi alebo
obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(2)
Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 142 ods. 2 môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým
istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.
§ 144
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1)
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2)
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo.
Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.
Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tomto prípade
plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola
vzatá späť.
(4)
Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný
na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán,
proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda
senátu.
§ 145
Dôvody sťažnosti
(1)
Uznesenie možno napadnúť
a)
pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, alebo
b)
pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
(2)
Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 146
Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
(1)
Orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa nedotkne
zmena pôvodného uznesenia práv inej osoby. Ak ide o uznesenie vyšetrovacieho orgánu,
ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho pokyn, môže
vyšetrovací orgán sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.
(2)
Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti
sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie
a)
vyšetrovací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad vyšetrovaním dozor, a ak ide
o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho
prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b)
prokurátor nadriadenému prokurátorovi,
c)
predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského
súdu Najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe,
ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu
§ 147
(1)
Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a)
správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať
sťažnosť, a
b)
konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.
(2)
Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť
výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej
časti uznesenia.
§ 148
(1)
Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
a)
ak nie je prípustná,
b)
ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala
alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)
ak nie je dôvodná.
(2)
Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení
uznesenia.
§ 149
(1)
Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa
povahy veci potrebné nové rozhodnutie, buď
a)
rozhodne vo veci sám, alebo
b)
uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby o veci znovu konal
a rozhodol.
(2)
Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže tiež,
ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia
vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné stíhanie
bolo zastavené až po prijatí obžaloby (§ 223 a 231). Ustanovenie § 191 platí aj tu.
(3)
Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo
ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (§ 147 ods. 2), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.
(4)
Ak vada záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný,
môže nadriadený orgán, bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď
ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby
o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(5)
Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec
bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu
alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
(6)
Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní
viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať
úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
§ 150
(1)
Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech
osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.
(2)
Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech
aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie tiež v prospech tohto spoluobvineného.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové
prejednanie a rozhodnutie.
ÔSMA HLAVA
TROVY TRESTNÉHO KONANIA
§ 151
Trovy trestného konania, ktoré znáša štát
Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania znáša
štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani
výdavky spôsobené pribraním obhajcu a splnomocnenca.
Povinnosť na náhradu trov trestného konania
§ 152
(1)
Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu
a)
trovy spojené s výkonom väzby,
b)
trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a
c)
paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
(2)
Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia
slobody určí minister vnútra vyhláškou.
(3)
Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) určí minister spravodlivosti vyhláškou.
§ 153
(1)
Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania, je povinný štátu nahradiť trovy
konania o tomto návrhu, a to paušálnou sumou, ktorú určí minister spravodlivosti vyhláškou.
(2)
Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán poverený starostlivosťou
o mládež.
§ 154
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému
bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné
uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, včítane trov vzniknutých
pribraním splnomocnenca.
Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške
§ 155
(1)
O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (§ 154), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby (§ 152 ods. 1 písm. a)] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 156
Ak trovy určené paušálnou sumou (§ 152 ods. 1 písm. c) a § 153 ods. 1) neboli zaplatené kolkovanými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti
rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.
§ 157
(1)
O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a o ich výške
[§ 152 ods. 1 písm. b)], ako aj o výške trov spojených s výkonom väzby rozhoduje správa nápravného zariadenia,
v ktorom sa na odsúdenom vykonáva trest odňatia slobody alebo v ktorom sa vykonávala
väzba.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 možno vykonať tiež podľa predpisov o konaní o občianskoprávnych
veciach.
§ 158
Rozhodnutie o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody
a o ich výške vydá správa nápravného zariadenia len za čas, za ktorý odsúdený svojím
zavinením spôsobil, že trovy výkonu trestu nemohli byť uhradené z jeho pracovnej odmeny.
O také zavinenie ide vtedy, keď je potrebné také stráženie odsúdeného, že mu nemôže
byť poskytnutá pracovná príležitosť, alebo keď odsúdený bezdôvodne odmieta riadne
pracovať.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍPRAVNÉ KONANIE
DEVIATA HLAVA
VYŠETROVANIE
Prvý oddiel
Vyšetrovacie orgány
§ 159
(1)
Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Ministerstva
vnútra.
(2)
Vyšetrovanie vykonávajú tiež velitelia v ozbrojených silách alebo orgány nimi poverené,
a to o trestných činoch osôb podliehajúcich ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na tieto
trestné činy zákon neustanovuje trest prísnejší než trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica neprevyšuje jeden rok.
(3)
Dozor nad vyšetrovaním vykonáva prokurátor. Prokurátor je pritom oprávnený
a)
dávať vyšetrovacím orgánom záväzné pokyny na vyšetrovanie trestných činov, ako aj
na pátranie po páchateľoch, ktorých pobyt je neznámy;
b)
vyžadovať od vyšetrovacích orgánov spisy, dokumenty, materiály a zprávy o spáchaných
trestných činoch za účelom previerky, či vyšetrovacie orgány vyšetrovanie včas začínajú
a riadne v ňom postupujú;
c)
zúčastniť sa vykonávania vyšetrovacích úkonov a osobne vykonať jednotlivý vyšetrovací
úkon alebo i celé vyšetrovanie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení
platných podľa tohto zákona pre vyšetrovacie orgány a proti jeho rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiam vyšetrovacích orgánov;
d)
vracať vec vyšetrovacím orgánom so svojimi pokynmi na doplnenie;
e)
zrušovať nezákonné a neodôvodnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovacích orgánov,
ktoré môže nahrádzať vlastnými; ak rozhodnutie vyšetrovacích orgánov nahradil vlastným
rozhodnutím ináč než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovacích
orgánov, je proti jeho rozhodnutiu prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti
rozhodnutiu vyšetrovacích orgánov;
f)
odvolať vyšetrovateľa prokuratúry z ďalšieho vedenia vyšetrovania a urobiť opatrenie
na odvolanie iného vyšetrovateľa z ďalšieho vedenia vyšetrovania, ak je to potrebné;
g)
odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovaciemu orgánu a odovzdať ju inému vyšetrovaciemu
orgánu alebo dať vykonať jednotlivé vyšetrovacie úkony vyšetrovateľom prokuratúry
aj vo veciach, ktoré vyšetrujú iné vyšetrovacie orgány.
§ 160
Iba prokurátor je oprávnený
a)
bez začatia vyšetrovanie vec odložiť podľa § 163 ods. 2, odovzdať vec, v ktorej ide o podozrenie z trestného činu, na prejednanie miestnemu
ľudovému súdu alebo príslušnému orgánu na kázenské vybavenie;
b)
podať obžalobu, vec postúpiť po začatí vyšetrovania, zastaviť alebo prerušiť trestné
stíhanie;
c)
vziať do väzby, vydať príkaz na dodanie do väzby a prepustiť z väzby;
d)
nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto
zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie;
e)
vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť také
zaistenie alebo vec z neho vyňať;
f)
dať súhlas na pochovanie mŕtvoly v prípadoch, v ktorých bola nariadená prehliadka
a pitva, a nariadiť exhumáciu mŕtvoly;
g)
navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny;
h)
vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny.
§ 161
Predchádzajúci súhlas prokurátora potrebujú vyšetrovacie orgány
a)
na vznesenie obvinenia, ak ide o konanie proti mladistvému alebo ušlému,
b)
na nariadenie, aby duševný stav obvineného bol skúmaný v zdravotníckom ústave lebo
v osobitnom oddelení nápravného zariadenia,
c)
pre rozhodnutie o vrátení veci, predaji alebo zničení veci vzatej do úschovy,
d)
na otvorenie zásielok,
e)
na nariadenie osobnej a domovej prehliadky, odňatie veci, zadržanie zásielok; bez
predchádzajúceho súhlasu prokurátora môžu tieto úkony vykonať len vtedy, ak súhlas
nemožno vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad; sú však potom povinné najneskoršie
do 48 hodín prokurátora o vykonanom úkone upovedomiť.
§ 162
Prokurátor je oprávnený uložiť orgánom Ministerstva vnútra vykonanie takých úkonov,
ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie veci alebo
na zistenie páchateľa.
Druhý oddiel
Vybavenie veci pred začatím vyšetrovania
§ 163
(1)
Ak nejde vo veci, ktorá prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu došla, o podozrenie
z trestného činu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán vec odloží, ak nie je na mieste
urobiť v nej niektoré iné opatrenie. Takým opatrením môže byť najmä
a)
odovzdanie veci miestnemu ľudovému súdu alebo národnému výboru na prejednanie previnenia,
b)
odovzdanie veci národnému výboru alebo inému orgánu na konanie o priestupku, alebo
c)
odovzdanie veci inému orgánu na kázenské alebo kárne (disciplinárne) konanie.
(2)
Prokurátor vec odloží aj vtedy, keď je trestné stíhanie podľa § 11 ods. 1 neprípustné. Môže ju odložiť aj preto, že trestné stíhanie je so zreteľom na okolnosti
uvedené v § 177 ods. 2 neúčelné.
(3)
Ak ide o podozrenie z trestného činu len menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, páchateľ
jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, môže prokurátor odovzdať
vec na prejednanie miestnemu ľudovému súdu, ak so zreteľom na osobu páchateľa a výchovnú
silu kolektívu uzná tento spôsob vybavenia pre nápravu páchateľa za postačujúci.
(4)
Prokurátor odovzdá vec miestnemu ľudovému súdu aj vtedy, keď prijme za podmienok
uvedených v § 4 ods. 1 a 2 záruku spoločenskej organizácie. V tom prípade oznámi svoje rozhodnutie organizácii,
ktorá záruku prevzala, a požiada ju, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť
o nápravu páchateľa a dbala, aby nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ak
sa tak už nestalo.
(5)
Odovzdať miestnemu ľudovému súdu podľa odsekov 3 a 4 možno len vec riadne objasnenú.
(6)
Ak ide o podozrenie z trestného činu, ktorý možno vybaviť kázensky, môže prokurátor
odovzdať vec príslušnému orgánu na kázenské vybavenie, ak toto vybavenie považuje
so zreteľom na osobu páchateľa a povahu jeho činu za postačujúce.
Tretí oddiel
Priebeh vyšetrovania
§ 164
Začatie vyšetrovania
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je dôvod
pre postup podľa § 163 ods. 2 až 6, začne vyšetrovací orgán uznesením vyšetrovanie; odpis tohto uznesenia doručí prokurátorovi
do 48 hodín.
Vznesenie obvinenia
§ 165
(1)
Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin
bol spáchaný určitou osobou, vydá vyšetrovací orgán uznesenie, že sa táto soba stíha
ako obvinený. Na vznesenie obvinenia proti mladistvému a proti ušlému potrebuje vyšetrovací
orgán predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Uznesenia o vznesení obvinenia musí obsahovať odpis vyšetrovaného skutku s uvedením
miesta, času, prípadne aj iných okolností, za ktorých k nemu došlo, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným. V uznesení musí sa ďalej uviesť, o aký trestný čin v tomto skutku
ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia trestného zákona.
Uznesenie musí okrem toho obsahovať i dôvody stíhania.
(3)
Obvinenému sa uznesenie o vznesení obvinenia oznámi do troch dní, najneskoršie však
na začiatku jeho prvého výsluchu. Prokurátorovi sa odpis tohto uznesenia doručí najneskoršie
do 48 hodín.
§ 166
Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý
sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, postupuje vyšetrovací orgán čo do
tohto ďalšieho skutku podľa § 165.
§ 167
Postup pri vyšetrovaní
(1)
Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovacie orgány spravidla osobne. Úkony vykonané pred
začiatkom vyšetrovania sa nemusia vo vyšetrovaní opakovať, ak boli vykonané spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona; ak však ide o výpovede, nemusia sa vo vyšetrovaní
opakovať, len ak sa týkajú buď menej závažnej skutočnosti alebo skutočnosti síce závažnej,
ktorá však je dostatočne dokázaná alebo vylúčená inými dôkazmi, najmä pokiaľ boli
vykonané vyšetrovacími orgánmi alebo prokurátorom. Zápisnica o takomto úkone sa založí
do vyšetrovacieho spisu ako jeho časť. Vyšetrovací orgán alebo prokurátor môže po
začatí vyšetrovania poveriť vykonaním jednotlivých vyšetrovacích úkonov tiež bezpečnostné
orgány; vyšetrovací orgán však musí vždy osobne vyslúchnuť obvineného a svedkov, ktorí
majú byť vyslúchnutí o okolnostiach rozhodných pre posúdenie viny a trestu.
(2)
Vyšetrovacie orgány postupujú pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy tak, aby čo najrýchlejšie
a najúplnejšie boli objasnené všetky skutočnosti potrebné pre posúdenie prípadu, osoby
páchateľa i nároku poškodeného na náhradu škody a aby boli tiež odhalené príčiny,
ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie (§ 89 ods. 1). Dôkazy zbierajú vyšetrovacie orgány bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo v
neprospech obvineného. Okrem prípadov, v ktorých je podľa tohto zákona potrebný súhlas
prokurátora, robia vyšetrovacie orgány všetky rozhodnutia o postupe vyšetrovania a
o vykonávaní vyšetrovacích úkonov samostatne a sú plne zodpovedné za ich zákonné a
včasné vykonanie.
(3)
Priznanie obvineného nezbavuje vyšetrovacie orgány povinnosti preskúmať a všetkými
dosiahnuteľnými dôkazmi overiť pravdivosť priznania a všetky okolnosti prípadu. Rovnako
musí byť starostlivo preskúmaná a overená obhajoba obvineného, ak nie je zrejme nerozhodná.
Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný.
§ 168
Účasť obhajcu pri vyšetrovacích úkonoch
(1)
Obhajca osoby mladistvej a osoby, ktorá pre svoje telesné alebo duševné chyby nie
je schopná sama sa riadne obhajovať, môže už do vznesenia obvinenia byť prítomný pri
výsluchu obvineného a so súhlasom vyšetrovacieho orgánu mu klásť otázky. Môže byť
prítomný pri vykonávaní iných vyšetrovacích úkonov, ak sa podľa povahy veci nebudú
na hlavnom pojednávaní opakovať, a so súhlasom vyšetrovacieho orgánu sa zúčastniť
i ďalších vyšetrovacích úkonov.
(2)
Vyšetrovacích úkonov, ktorými sa na návrh obhajoby vyšetrovanie dopĺňa po tom , čo
vyšetrovací orgán uznal vyšetrovanie za skončené a oboznámil obvineného jeho výsledkami,
môže sa so súhlasom vyšetrovacieho orgánu zúčastniť i obhajca iných osôb, než ktoré
sú uvedené v odseku 1; ak ide o výsluch, môže obhajca so súhlasom vyšetrovacieho orgánu
klásť vyslúchanej osobe otázky.
§ 169
Skončenie vyšetrovania
(1)
Ak uzná vyšetrovací orgán vyšetrovanie za skončené, oboznámi obvineného s jeho výsledkami,
predloží mu vyšetrovacie spisy na preštudovanie a poučí ho o jeho práve navrhnúť doplnenie
vyšetrovania. Ak ukazujú výsledky vyšetrovania na to, že vyšetrovaný skutok je iným
trestným činom, než ktorý bol označený v uznesení o vznesení obvinenia, vyšetrovací
orgán na túto okolnosť obvineného upozorní, ak sa tak nestalo už skôr. Také upozornenie
sa uvedie do zápisnice.
(2)
Ak má obvinený obhajcu, treba ho na oboznámenie s výsledkami vyšetrovania prizvať
a umožniť mu preštudovať spisy a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti
tretej osoby.
(3)
Na náležité oboznámenie s výsledkami vyšetrovania treba poskytnúť obvinenému a jeho
obhajcovi lehotu nie kratšiu než tri dni.
(4)
Doplnenie vyšetrovania, ktoré považuje za potrebné, je obhajca povinný navrhnúť už
pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania.
(5)
Zamietnuť návrh obvineného alebo jeho obhajcu na doplnenie vyšetrovania môže vyšetrovací
orgán odôvodneným uznesením len v tom prípade, že navrhované doplnenie je pre rozhodnutie
prokurátora i súdu zrejme nepotrebné; inak vyšetrovanie podľa prednesených návrhov
doplní a obvineného a jeho obhajcu s výsledkami doplnenia oboznámi.
(6)
Ak sa neustanoví obvinený alebo obhajca, hoci boli riadne upovedomení, bez oprávneného
ospravedlnenia na oboznámenie s výsledkami vyšetrovania alebo ak odmietne obvinený
s výsledkami vyšetrovania sa oboznámiť, poznamená sa to spolu s dôvodmi, ak ich obvinený
uviedol, vo vyšetrovacom spise a postupuje sa ďalej, ako by bol obvinený s výsledkami
vyšetrovania oboznámený.
§ 170
Predloženie veci prokurátorovi
(1)
Po skončení vyšetrovania predloží vyšetrovací orgán bez odkladu spisy prokurátorovi
so záverečnou zprávou obsahujúcou návrh na konečné opatrenie.
(2)
Spisy sa musia prokurátorovi predložiť najneskoršie do dvoch mesiacov od začiatku
vyšetrovania. Povoliť predĺženie tejto lehoty o jeden mesiac je oprávnený prokurátor,
ktorý vykonáva nad vyšetrovaním dozor; povoliť predĺženie lehoty o ďalší mesiac je
oprávnený nadriadený prokurátor. Povoliť ďalšie predĺženie lehoty je oprávnený len
generálny prokurátor.
§ 171
Sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovacích orgánov
(1)
Proti každému uzneseniu vyšetrovacieho orgánu môže obvinený podať sťažnosť. Ak nevyhovie
vyšetrovací orgán sťažnosti sám (§ 146 ods. 1), predloží ju bez odkladu prokurátorovi.
(2)
Obvinený a poškodený majú tiež právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora,
aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovacieho
orgánu. Žiadosť nie je viazaná na lehotu. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi
hneď predložiť, musí prokurátor bez odkladu vybaviť.
DESIATA HLAVA
ROZHODNUTIE PROKURÁTORA V PRÍPRAVNOM KONANÍ
Obžaloba
§ 172
(1)
Ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, podá
prokurátor obžalobu a pripojí k nej vyšetrovacie spisy a ich prílohy.
(2)
Obžaloba môže byť podaná len pre skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Ak mieni
prokurátor tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ktorý bol označený v uznesení
o vznesení obvinenia alebo v upozornení podľa § 169 ods. 1, upozorní na to pred podaním obžaloby sám alebo prostredníctvom vyšetrovacieho orgánu
obvineného a jeho obhajcu a zistí, či nenavrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu vyšetrovanie
doplniť.
§ 173
(1)
Obžaloba musí obsahovať
a)
označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,
b)
meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,
prípadne iné údaje potrebné na to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou; ak ide
o osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a
útvar, ktorého je príslušníkom,
c)
obžalobný návrh, v ktorom sa musí presne označiť skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný,
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností,
pokiaľ sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené
použitie určitej trestnej sadzby; musí sa tu ďalej uviesť aký trestný čin obžaloba
v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním, uvedením príslušného ustanovenia
zákona a všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
d)
odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie skutkového deja s uvedením
dôkazov, o ktoré sa toto opísanie opiera, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora
k nej s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor pokladá obhajobu za vyvrátenú alebo
za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri posudzovaní
skutočností podľa príslušných ustanovení zákona, a
e)
zoznam dôkazov, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.
(2)
V obžalobe môže tiež prokurátor navrhnúť, aby súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť
poškodenému škodu. O tom poškodeného pri podaní obžaloby upovedomí.
Postúpenie veci
§ 174
(1)
Ak ukazujú výsledky vyšetrovania, že nejde o trestný čin, že však ide o previnenie,
o ktorom je príslušný rozhodovať miestny ľudový súd, prokurátor mu vec postúpi.
(2)
Prokurátor môže vec postúpiť miestnemu ľudovému súdu aj vtedy, ak výsledky vyšetrovania
ukazujú, že ide o trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, páchateľ jeho spáchanie
ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, a ak so zreteľom na osobu páchateľa a
výchovnú silu kolektívu vybavenie veci miestnym ľudovým súdom postačí na nápravu páchateľa.
Môže tak urobiť najmä vtedy, keď miestny ľudový súd sám o postúpenie veci prokurátora
požiada.
(3)
Prokurátor nepokračuje v stíhaní a postúpi vec miestnemu ľudovému súdu aj vtedy,
ak prijme za podmienok uvedených v § 4 ods. 1 a 2 záruku spoločenskej organizácie. V tom prípade oznámi svoje rozhodnutie organizácii,
ktorá záruku prevzala, a požiada ju, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť
o nápravu obvineného a dbala, aby nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ak
sa tak už nestalo.
§ 175
Ak ide o trestný čin, ktorý možno vybaviť kázensky, a prokurátor považuje so zreteľom
na osobu obvineného a povahu jeho činu toto vybavenie za postačujúce, postúpi vec
príslušnému orgánu na kázenské konanie.
§ 176
Ak výsledky vyšetrovania ukazujú, že nejde o trestný čin, že však ide o previnenie
alebo priestupok, o ktorých je príslušný rozhodovať iný orgán než miestny ľudový súd,
prokurátor postúpi vec tomuto orgánu.
§ 177
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Prokurátor zastaví trestné stíhanie,
a)
ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom a niet dôvodu na postúpenie veci podľa § 174 ods. 1 alebo § 176,
c)
ak nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,
d)
ak je trestné stíhanie neprípustné (§ 11 ods. 1),
e)
ak nebol obvinený v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo
f)
ak zanikla trestnosť činu.
(2)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,
a)
ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý
pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo
b)
ak bolo o skutku obvineného už rozhodnuté národným výborom alebo iným orgánom, kázensky,
kárne (disciplinárne) alebo cudzozemským súdom alebo úradom a prokurátor toto rozhodnutie
považuje za dostačujúce.
(2)
Uznesenie o zastavení trestného stíhania musí byť obvinenému a poškodenému doručené.
§ 178
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Prokurátor preruší trestné stíhanie,
a)
ak nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť,
b)
ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c)
ak obvinený nie je pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, schopný
chápať zmysel trestného stíhania,
d)
ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený, alebo
e)
ak sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vzniesť obvinenie proti určitej osobe
(§ 165).
(2)
Pred prerušením trestného stíhania urobí prokurátor všetko, čo treba na zabezpečenie
úspešného vykonania trestného stíhania.
(3)
Ak odpadne dôvod prerušenia, prokurátor v trestnom stíhaní pokračuje.
§ 179
Návrh na ochranné opatrenie
(1)
Prokurátor navrhne, aby súd uložil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu alebo
zhabanie veci, ak má za to, že sú pre to zákonné podmienky.
(2)
Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj v obžalobe.
TRETIA ČASŤ
KONANIE PRED SÚDOM
JEDENÁSTA HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 180
(1)
Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred
súdom zastupuje prokurátor.
(2)
Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením
založeným na uvážení všetkých okolností prípadu.
§ 181
Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie
poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo,
bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby.
§ 182
(1)
Obžalobu, ktorá nebola ešte súdom prijatá, môže vziať prokurátor späť; vec sa tým
vracia do stavu prípravného konania.
(2)
Len čo súd obžalobu prijal, rozhoduje samostatne o všetkých otázkach súvisiacich
s ďalším konaním a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky rozhodnutia
a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon
súdneho rozhodnutia.
(3)
Ak dôjde prokurátor po prijatí obžaloby súdom k presvedčeniu, že výsledky prejednávania
veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť súdu
dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby - spravujúc
sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných
zásad.
§ 183
(1)
Základná organizácia Revolučného odborového hnutia a organizácia Československého
sväzu mládeže, ktorá pôsobí na pracovisku obvineného, a jednotné roľnícke družstvo,
ktorého je obvinený členom, môžu navrhnúť, aby sa na prejednaní veci na hlavnom pojednávaní
pred okresným súdom zúčastnil ich zvolený zástupca a podľa stanoviska, ktoré spoločenská
organizácia k spáchanému trestnému činu a k osobe páchateľa zaujala, v mene spoločenskej
organizácie vykonával spoločenskú obžalobu alebo spoločenskú obhajobu. Predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor sú povinní poskytnúť spoločenskej organizácii na
podklade spisu informácie potrebné pre rozhodnutie o vyslaní spoločenského obžalobcu
alebo spoločenského obhajcu.
(2)
O návrhu spoločenskej organizácie podľa odseku 1 rozhodne súd; vyhovieť návrhu môže
aj predseda senátu sám. Spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca sú oprávnení
po tom , čo súd o ich účasti na konaní kladne rozhodol, nazerať do spisu, robiť dôkazné
a iné návrhy, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, klásť tam vyslúchaným osobám otázky
a zúčastniť sa na záverečných rečiach. Súd je povinný spoločenskému obžalobcovi, prípadne
spoločenskému obhajcovi pri výkone jeho funkcie všestranne pomáhať.
(3)
Spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca tlmočí pri súdnom konaní stanovisko
kolektívu k prejednávanej veci a k osobe obvineného, a to na podklade bezprostrednej
znalosti jeho osoby, jeho pomeru k socialistickému štátnemu zriadeniu, pomeru k práci,
rodine a spoluobčanom a pomáha, aby súd mohol najmä
a)
všestranne, úplne a objektívne zistiť všetky okolnosti prípadu,
b)
zodpovedne posúdiť osobu obvineného,
c)
správne rozhodnúť o vine a treste,
d)
odhaliť príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti, a dať podnet na ich odstránenie.
§ 184
(1)
Súd je povinný pri prejednávaní veci zamerať sa tiež na objasnenie príčin, ktoré
viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie. Na zistené nedostatky a závady,
ak na ne neupozornil už iný orgán v tomto konaní, súd upozorní štátny či iný orgán,
podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo zistená závada týkajú,
a v prípade potreby orgán im nadriadený. Orgán, podnik alebo organizácia, ktorých
sa to týka, sú povinné také upozornenie prejednať a súdu do dvoch mesiacov oznámiť,
aké opatrenia urobili na odstránenie nedostatkov a závad.
(2)
Upozornenie podľa odseku 1 urobí súd aj vtedy, ak nevyužila socialistická organizácia
poškodená trestným činom v náležitom rozsahu práva, ktoré tento zákon poškodenému
poskytuje.
DVANÁSTA HLAVA
PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY
§ 185
Všeobecné ustanovenie
(1)
Obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a podľa obsahu
spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či ju môže
sám prijať a nariadiť o nej hlavné pojednávanie.
(2)
Na uľahčenie rozhodnutia môže vyslúchnuť obvineného a zadovážiť potrebné vysvetlenia.
§ 186
Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby
(1)
Predseda senátu nariadi predbežne prejednanie obžaloby, ak má za to,
a)
že vec patrí do príslušnosti iného súdu,
b)
že vec má byť postúpená miestnemu ľudovému súdu, orgánu príslušnému na kázenské konanie
alebo inému orgánu (§ 174 až 176),
c)
že sú tu okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa § 177 ods. 1 alebo 2 alebo jeho prerušenie podľa § 178 ods. 1 písm. a) až d),
d)
že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia
trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba,
e)
že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy
zabezpečujúce právo obhajoby, alebo
f)
že vec je nedostatočne objasnená zo všetkých hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje
rozhodnutie, zahrňujúc do toho i rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody.
(2)
Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby aj vtedy, keď spoločenská
organizácia ponúkla, že prevezme záruku za nápravu obvineného.
(3)
Obžalobu treba vždy predbežne prejednať, ak obvinený je mladistvý alebo vo väzbe.
§ 187
Spôsob predbežného prejednania obžaloby
(1)
Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na neverejnom zasadnutí za účasti prokurátora.
(2)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd vždy celú obžalobu; predseda senátu
z tohto hľadiska podá zprávu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.
(3)
Súd preskúma úplnosť dôkazného materiálu a opodstatnenosť obžaloby na základe spisu.
Rozhodnutie
§ 188
(1)
Po predbežnom prejednaní obžaloby súd
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b)
postúpi vec miestnemu ľudovému súdu alebo orgánu príslušnému na kázenské konanie,
ak sú tu okolnosti uvedené v § 174 ods. 2 alebo § 175,
c)
postúpi vec miestnemu ľudovému súdu alebo inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené
v § 174 ods. 1 alebo § 176,
d)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 177 ods. 1,
e)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 178 ods. 1 písm. a) až d),
f)
vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak to je potrebné na odstránenie vád prípravného
konania alebo na náležité objasnenie veci; na došetrenie okolností, ktoré majú význam
iba pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody, vráti však vec, len ak sa
tým trestné stíhanie neprimerane nepretiahne, alebo
g)
obžalobu prijme.
(2)
Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež
a)
rozhodnúť, že prijíma záruku spoločenskej organizácie za nápravu obvineného; v stíhaní
potom už nepokračuje a vec postúpi na prejednanie miestnemu ľudovému súdu (§ 174 ods. 3),
b)
zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 177 ods. 2.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa ods. 1 písm. a) až f) a podľa odseku 2 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
§ 189
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 188 ods. 1 písm. a) nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti
medzitým podstatne zmenil.
§ 190
(1)
Ak má súd za to, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom
obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala
obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie [§ 188 ods. 1 písm. e)], ak treba
so zreteľom na odchylné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť, najmä z hľadiska
možnej novej obhajoby.
(2)
Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní súd na možnosť odchylného právneho posúdenia
skutku v uznesení o prijatí obžaloby.
§ 191
(1)
Ak vráti súd vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch
treba vyšetrovanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré úkony
treba vykonať.
(2)
Len čo uznesenie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nadobudlo právoplatnosť,
vracia sa vec do stavu prípravného konania.
(3)
Došetrenie podľa uznesenia uvedeného v odseku 1 treba vykonať v lehote do jedného
mesiaca odo dňa, keď boli spisy s právoplatným uznesením prokurátorovi vrátené. Predĺžiť
túto lehotu je oprávnený nadriadený prokurátor.
§ 192
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj o
ďalšom trvaní väzby.
§ 193
(1)
Ak spoločenská organizácia požiadala, aby bol na hlavné pojednávanie pribraný jej
zástupca ako spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, rozhodne súd pri prijatí
obžaloby tiež o jeho účasti.
(2)
Pri prijatí obžaloby rozhodne súd o rozsahu, v akom bude na hlavnom pojednávaní vykonávať
dokazovanie, prípadne aj o vylúčení niektorej veci zo spoločného konania alebo o spojení
vecí na spoločné konanie.
§ 194
Prijatie obžaloby predsedom senátu
Ak niet dôvodu na predbežné prejednanie obžaloby, rozhodne o prijatí obžaloby predseda
senátu.
§ 195
Nové predbežné prejednanie obžaloby
(1)
Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie, opäť pre
podanie obžaloby, prihliadne v nej i na výsledky vykonaného došetrenia. Obžaloba sa
za podmienok uvedených v § 186 na súde znova predbežne prejedná.
(2)
Za podmienok uvedených v § 186 sa obžaloba znovu predbežne prejedná tiež na súde, ktorému bola vec postúpená podľa
§ 188 ods. 1 písm. a).
TRINÁSTA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý oddiel
Príprava hlavného pojednávania
§ 196
Doručenie obžaloby
(1)
Obžalobu hneď po prijatí dá predseda senátu v odpise doručiť obžalovanému a jeho
obhajcovi, a ak nie je obžalovaný svojprávny, aj jeho zákonnému zástupcovi; ak bola
trestným činom poškodená socialistická organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej.
Ak sa v obžalobe navrhlo zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá predseda
senátu doručiť odpis obžaloby aj tejto osobe. Ak už bolo kladne rozhodnuté o účasti
spoločenského obžalobcu alebo spoločenského obhajcu na hlavnom pojednávaní, dá predseda
senátu odpis obžaloby doručiť aj príslušnej spoločenskej organizácii. S odpisom obžaloby
sa doručí i odpis uznesenia o jej prijatí.
(2)
Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie
ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti,
ktoré majú byť týmito dôkazmi objasnené.
(3)
Odpis obžaloby musí byť doručený najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie
alebo s upovedomením o ňom.
§ 197
Náhradný sudca
(1)
Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas, zariadi predseda súdu,
aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja náhradní sudcovia.
(2)
Náhradný sudca má pri hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu. Porady a hlasovania
sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu, ktorému zabránila
nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca, za ktorého nastúpil
náhradný sudca, sa hlavného pojednávania ďalej už nezúčastní.
§ 198
Nariadenie hlavného pojednávania
(1)
Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania,
prokurátor a obhajca od upovedomenia mali aspoň päťdňovú lehotu na prípravu. Túto
lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide o obžalovaného, len vtedy, keď
sa na hlavné pojednávanie ustanoví a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných
osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba
zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.
(2)
O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný zástupca a obhajca obžalovaného,
ako aj poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca,
upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci. Poškodeného treba v upovedomení
upozorniť, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu
škody rozhodovať na podklade návrhu prokurátora, ak bol taký návrh urobený v obžalobe,
alebo na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté v spise alebo ak dôjdu
súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu. Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie pripustený
spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní
tiež spoločenská organizácia, ktorá ho vyslala.
(3)
Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu tiež všetky opatrenia potrebné
na zabezpečenie jeho zdarného priebehu.
Druhý oddiel
Verejnosť hlavného pojednávania
§ 199
(1)
Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.
(2)
Má pritom na zreteli, aby pracujúcim bola poskytnutá v najširšej miere príležitosť
sledovať prejednávanie veci súdom a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie
trestného konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do úsilia
trestnú činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných prípadoch vykonáva preto
hlavné pojednávanie priamo na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku,
prípadne v bydlisku obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania upovedomí
spoločenskú organizáciu, ktorá môže účasť pracujúcich zabezpečiť a účinne prispieť
k splneniu účelu sledovaného verejným konaním hlavného pojednávania.
§ 200
(1)
Verejnosť pri hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len keby verejné prejednávanie
veci ohrozilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania
alebo mravnosť. Verejnosť možno vylúčiť tiež len na časť hlavného pojednávania.
(2)
Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.
(3)
O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási.
§ 201
(1)
Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa § 200, môže súd odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava,
že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné
opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.
(2)
Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa § 200, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie
prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak
je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový
počet dôverníkov vzrástol na viac než šesť a obžalovaní by sa medzi sebou o výbere
nedohodli, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho
alebo služobného tajomstva, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým
nemá súd námietky.
(3)
Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného
tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným
osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať,
aby si prítomní robili písomné poznámky.
Tretí oddiel
Otvorenie hlavného pojednávania
§ 202
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa
a prokurátora.
(2)
V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za
to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti
obžalovaného, a pritom
a)
obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie
včas a riadne predvolaný a
b)
o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už niektorým orgánom činným
v trestnom konaní vyslúchnutý a boli dodržané ustanovenia o vznesení obvinenia a o
oboznámení obvineného s výsledkami vyšetrovania.
(3)
Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.
V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
Štvrtý oddiel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
§ 207
(1)
Po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného vyslúchne predseda senátu obžalovaného
na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok.
(2)
Zápisnica o predchádzajúcej výpovedi obžalovaného sa prečíta len vtedy, ak sa koná
v neprítomnosti obžalovaného, keď obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia
podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a jeho údajmi pri hlavnom pojednávaní.
Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a opýtať sa ho na ich príčinu.
§ 208
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný
bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobžalovaných. Obžalovaného však treba vždy ešte
v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli
vyslúchaní v jeho neprítomnosti.
Piaty oddiel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
§ 216
(1)
Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak bolo rozhodnuté, že sa ďalšie dôkazy vykonávať
nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné
reči.
(2)
Po záverečnej reči prokurátora prehovorí spoločenský obžalobca, poškodený, zúčastnená
osoba, spoločenský obhajca, obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný. Ak má poškodený
alebo zúčastnená osoba splnomocnenca, prehovorí splnomocnenec. Ak treba, určí predseda
senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené
osoby. Obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný hovorí však vždy posledný.
(3)
Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova znovu prokurátor alebo spoločenský
obžalobca, má obhajca, prípadne obžalovaný právo na to odpovedať.
(4)
Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca
prejednávanej veci.
§ 217
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu
obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto
iný klásť otázky.
§ 218
Doplnenie dokazovania
(1)
Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba
ešte niektorú okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom
pojednávaní pokračuje.
(2)
Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na záverečné reči.
Šiesty oddiel
Odročenie hlavného pojednávania
§ 219
(1)
Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie
vykonať alebo v ňom pokračovať. Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany
nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.
(2)
Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný
obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, ak od odročenia
hlavného pojednávania uplynul dlhší čas alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť
hlavné pojednávanie vykonané znovu.
Siedmy oddiel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
§ 220
Podklad pre rozhodnutie
(1)
Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
(2)
Pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na
hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(3)
Dôkazný materiál z prípravného konania, ktorá má vzťah k prejednávanej veci, je súd
povinný na hlavnom pojednávaní prebrať a v rozhodnutí sa s ním vyrovnať.
(4)
Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.
§ 221
Vrátenie veci prokurátorovi
(1)
Ak ukazujú výsledky hlavného pojednávanie, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
treba pri správnom použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako podľa
ktorého ho posudzovala obžaloba, a ak potrebuje vec z tohoto hľadiska ešte ďalšie
objasnenie, vráti ju súd prokurátorovi na došetrenie.
(2)
Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak ukazujú výsledky hlavného
pojednávania, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a
prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.
(3)
Ustanovenie § 191 platí i pre vrátenie veci podľa odseku 1 a 2.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 222
Postúpenie veci
(1)
Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný,
postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu
nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala
byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa. Postúpiť vec inému
súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by
sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.
(2)
Ak zistí súd v zažalovanom skutku iba previnenie, o ktorom je príslušný rozhodovať
miestny ľudový súd, postúpi vec tomuto súdu.
(3)
Ak zistí súd v zažalovanom skutku iba previnenie alebo priestupok, o ktorých je príslušný
rozhodovať iný orgán než miestny ľudový súd, postúpi vec tomuto orgánu.
(4)
Proti uzneseniu o postúpení podľa odsekov 2 a 3 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
§ 223
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 11 ods. 1.
(2)
Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania, že
je tu niektorý z dôvodov uvedených v § 177 ods. 2.
(3)
Rozhodnutie podľa odseku 1 a 2 môže sa týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre
ktoré bola podaná obžaloba.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 224
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 178 ods. 1 písm. b) až d).
(2)
Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie
na hlavné pojednávanie.
(3)
Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie
v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.
Rozsudok
§ 225
(1)
(2)
Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,
ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď obžalovaný
bol na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornený podľa § 190 ods. 2. Ak sa tak nestalo, treba obžalovaného na túto možnosť upozorniť ešte pred vynesením
rozsudku, a ak o to žiada, poskytnúť mu znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné
pojednávanie na ten účel odročiť.
§ 226
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,
a)
ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
ak nie je tento skutok trestným činom,
c)
ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo
e)
ak zanikla trestnosť činu.
§ 227
Ak tu boli podmienky pre zastavenie trestného stíhania v dôsledku udelenia milosti,
amnestie alebo premlčania a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní
veci trval (§ 11 ods. 2), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod pre oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu,
no trest neuloží.
§ 228
(1)
Ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený
(§ 43 ods. 2).
(2)
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného
a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok
má byť splnený v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti súčasne určí.
§ 229
(1)
Ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody podklad
alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo,
súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.
(2)
Na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek
dôvodu prizná len sčasti.
(3)
Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
§ 230
(1)
Ak zistil súd u obžalovaného dôvod pre uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť
i bez návrhu prokurátora.
(2)
Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,
ktoré nemôže byť vykonané hneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému
zasadnutiu.
(3)
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie
veci nepatriacej obžalovanému.
Ôsmy oddiel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
§ 231
(1)
Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie
trestného stíhania podľa § 223 ods. 1 a 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 224 ods. 1 a 2, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na neverejnom zasadnutí.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
ŠTRNÁSTA HLAVA
VEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 232
Všeobecné ustanovenie
Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 233
Príprava verejného zasadnutia
(1)
Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom
je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím
návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím, ak tieto osoby neboli na verejné zasadnutie predvolané; upovedomí tiež
obhajcu, prípadne splnomocnenca a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo
upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.
(2)
Deň verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie
dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obhajcovi
alebo splnomocnencovi týchto osôb, ako aj prokurátorovi ostala od doručenia predvolania
na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia o ňom aspoň päťdňová lehota na prípravu.
Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v koho záujme je lehota daná. U ostatných
osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať
spravidla trojdňovú lehotu.
§ 234
Prítomnosť na verejnom zasadnutí
(1)
Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora a obhajcu na verejnom zasadnutí
nevyhnutná.
Priebeh verejného zasadnutia
§ 235
(1)
Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda alebo ním určený člen senátu na podklade
spisu zprávu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť.
Potom osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie.
Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria,
ak nie sú sami navrhovateľmi.
(2)
Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o
dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonávaní dôkazu čítaním zápisnice
o výpovedi svedka alebo znalca (§ 211 ods. 1) platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
(3)
Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,
ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný.
§ 236
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.
§ 237
Podklad pre rozhodnutie
V svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na
verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
§ 238
Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane
ustanovenia o hlavnom pojednávaní.
§ 239
Ochranné liečenia a zhabanie veci
(1)
Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní veci
vyhradil podľa § 230 ods. 2, môže ich uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
PÄTNÁSTA HLAVA
NEVEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 240
Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje
na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
§ 241
O neverejnom zasadnutí upovedomí predseda senátu prokurátora, a to spravidla aspoň
tri dni vopred. Ak je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí povinná, možno trojdennú
lehotu skrátiť len s jeho súhlasom.
§ 242
(1)
Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Ak neustanovuje tento zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí
povinná.
(3)
Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.
§ 243
(1)
Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisnice
a iných písomností.
(2)
Kým sa súd odoberie na záverečnú poradu, udelí predseda senátu slovo prokurátorovi
na konečné vyjadrenie alebo návrh.
§ 244
Rozhodnutie sa vždy vyhlási.
ŠESTNÁSTA HLAVA
ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM
§ 245
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.
(2)
Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby
§ 246
(1)
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
c)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
d)
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody.
(2)
Osoba oprávnená napadať rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napadať
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba.
§ 247
(1)
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo
do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na
náhradu škody.
(2)
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak nie je obžalovaný
svojprávny, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať
aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.
§ 248
Lehota a miesto podania
(1)
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do osem dní od
doručenia odpisu rozsudku.
(2)
Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,
plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3)
Iným osobám uvedeným v § 247 ods. 2, s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
§ 249
Obsah odvolania
(1)
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako
aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,
musí byť v lehote uvedenej v § 248 tiež odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napadá a aké vady
sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
§ 250
Vzdanie sa a vzatie odvolania späť
(1)
Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.
(2)
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,
než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať
späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou osobou alebo za obžalovaného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tomto prípade
plynie obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie
bolo vzaté späť.
(4)
Vzatie odvolania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie predseda senátu
odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu
súdu prvého stupňa.
§ 251
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo
lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu
súdu.
§ 252
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
§ 253
(1)
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo
osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej
istej veci už predtým výslovne vzala späť.
(2)
Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.
§ 254
(1)
Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 253, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ
podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc
pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.
(2)
Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,
o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku
1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
§ 255
Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak vyjde za odvolacieho konania najavo, že
po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 178 ods. 1 písm. b) až d), alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho
súdu.
§ 256
Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
§ 257
Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a
a)
vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 222 ods. 1 až 3),
b)
trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali
zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (§ 223 ods. 1 a 2),
c)
trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 224 ods. 1 a 2).
§ 258
(1)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež
a)
pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto
konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo
obhajoby,
b)
pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo
pre to, že súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie,
c)
ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba
dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy ďalšie a ich vykonávanie pred odvolacím súdom
by znamenalo nahradzovať činnosť súdu prvého stupňa,
d)
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného zákona,
e)
ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f)
ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.
(2)
Ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší
odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o
vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
§ 259
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci
nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
(2)
Ak vada záleží len v tom, že v napadnutom rozsudku niektorý výrok chýba alebo je
neúplný, môže odvolací súd bez toho, aby rozsudok zrušil, vec súdu prvého stupňa vrátiť
s príkazom, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Rozhodnúť sám rozsudkom vo veci môže odvolací súd, len ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený
a prípadne dôkazmi vykonanými bezprostredne pred odvolacím súdom doplnený. Odvolací
súd nemôže však
a)
uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b)
uznať obžalovaného za vinného ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa (§ 225 ods. 2),
c)
uložiť obžalovanému trest smrti, ak mu ho neuložil už súd prvého stupňa.
(4)
Uložiť obžalovanému prísnejší trest, než aký mu uložil súd prvého stupňa, môže odvolací
súd len na podklade odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.
§ 260
Ak to považuje odvolací súd pre náležité objasnenie veci za potrebné, môže pri zrušení
rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Ustanovenie § 191 platí i tu.
§ 261
Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,
na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací
súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na
prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.
§ 262
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení
senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd
toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
§ 263
Konanie na odvolacom súde
(1)
(2)
Účasť prokurátora na verejnom i neverejnom zasadnutí je povinná.
(3)
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých
prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.
(4)
V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
možno verejné zasadnutie odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obžalovaný výslovne
vyhlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva.
(5)
Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie
najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré vady rozsudku alebo konania sa vytýkajú,
a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.
(6)
Dôkazy pred odvolacím súdom sa spravidla nevykonávajú. Len výnimočne môže odvolací
súd konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.
§ 264
Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku
(1)
Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil v svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd nariadil.
(2)
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,
nemôže byť obžalovanému v novom konaní uložený prísnejší trest, než aký mu bol uložený
zrušeným rozsudkom, okrem prípadu, že by súd v novom konaní na podklade nových skutočností,
ktoré vyšli najavo, uznal obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu.
§ 265
Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody
Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok iba vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne
sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.
SEDEMNÁSTA HLAVA
SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ
§ 266
(1)
Proti právoplatnému rozhodnutie súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade vadného postupu konania, môže generálny
prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenie
zákona. Generálny prokurátor ju môže podať i proti takémuto rozhodnutiu prokurátora.
(2)
Proti výroku o treste možno sťažnosť pre porušenie zákona podať len vtedy, keď trest
je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľa
alebo keď uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(3)
Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1 viacerých osôb, možno sťažnosť pre porušenie
zákona podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto
osôb.
(4)
Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je sťažnosť pre porušenie
zákona prípustná.
§ 267
(1)
Najvyšší súd preskúma na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých
výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
(2)
Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa § 266 ods. 3, preskúma správnosť len tých výrokov, ktoré sa týkajú osoby, ktorej sa sťažnosť pre
porušenie zákona dotýka, ako aj konanie, ktoré tejto časti rozhodnutia predchádzalo.
§ 268
(1)
Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre porušenie zákona uznesením
zamietne.
(2)
Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený bol, vysloví rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím,
prípadne jeho časťou (§ 266 ods. 3) alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon.
§ 269
(1)
Výrok podľa § 268 ods. 2 sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.
(2)
Ak bol však porušený zákon v neprospech obvineného, zruší Najvyšší súd súčasne s
výrokom uvedeným v § 268 ods. 2 napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne tiež vadné konanie mu predchádzajúce.
Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od
ostatných, zruší Najvyšší súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad. Zruší tiež ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove
nadväzujúce, pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ustanovenie § 261 sa použije primerane.
§ 270
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku treba urobiť vo
veci nové rozhodnutie, prikáže Najvyšší súd spravidla súdu alebo prokurátorovi, o
ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
(2)
Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba
alebo je neúplný, môže Najvyšší súd bez toho, aby rozhodnutie zrušil, prikázať súdu
alebo prokurátorovi, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo
neúplný výrok doplnil.
(3)
Ak prikazuje Najvyšší súd vec podľa odseku 1 alebo 2 na nové prejednanie a rozhodnutie,
môže súčasne nariadiť, aby ju súd prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. Z dôležitých
dôvodov môže tiež vec prikázať na prejednanie a rozhodnutie inému súdu alebo inému
prokurátorovi.
(4)
Súd alebo prokurátor, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo veci Najvyšší súd, a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie
Najvyšší súd nariadil.
§ 271
(1)
Najvyšší súd môže pri zrušení napadnutého rozhodnutia tiež sám hneď rozhodnúť vo
veci, ak možno rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozhodnutí správne zistený. Najvyšší súd nemôže však sám
a)
uznať obvineného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom spod obžaloby
oslobodený alebo pre ktorý bolo trestné stíhanie zastavené,
b)
uznať obvineného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého mohol byť uznaný
za vinného napadnutým rozsudkom,
c)
uložiť obvinenému trest smrti.
(2)
Ak zruší Najvyšší súd rozsudok iba vo výroku o náhrade škody, použije primerane § 265.
§ 272
Ak nebol zákon porušený v neprospech obvineného, môže Najvyšší súd postupovať podľa
§ 269 ods. 2 až § 271 len vtedy, keď to navrhol generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu v
sťažnosti pre porušenie zákona podanej do šesť mesiacov od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia a ak rozhodol Najvyšší súd o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej
podania.
§ 273
Ak Najvyšší súd vyslovil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného, nemožno obvinenému
pri novom rozhodovaní uložiť trest prísnejší, než aký mu bol uložený pôvodným rozsudkom.
Ak ide o iné rozhodnutie, platí ustanovenie § 150 primerane.
§ 274
(1)
O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje Najvyšší súd na verejnom zasadnutí za
účasti generálneho prokurátora.
(2)
Ak smeruje sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu senátu alebo predsedu
senátu Najvyššieho súdu, rozhoduje o nej Prezídium Najvyššieho súdu, pokiaľ nevyhradilo
rozhodnutie o nej plénu Najvyššieho súdu. Prezídium a plénum Najvyššieho súdu rozhodujú
v týchto prípadoch na neverejnom zasadnutí za účasti generálneho prokurátora.
§ 275
(1)
Ak bol zákon porušený v neprospech obvineného, neprekáža jeho smrť uskutočniť konanie
na podklade sťažnosti pre porušenie zákona; trestné stíhanie nemožno tu zastaviť preto,
že obvinený zomrel.
(2)
Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o sťažnosti
pre porušenie zákona môže byť priamo dotknutá, postačí o konaní verejného zasadnutia
upovedomiť jej obhajcu, prípadne splnomocnenca. Ak nemá táto osoba obhajcu, prípadne
splnomocnenca, treba jej ho na ten účel ustanoviť. Ustanovenie § 39 sa tu použije obdobne.
(3)
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a
Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona výrok o tomto treste zruší, rozhodne
súčasne o väzbe.
(4)
Generálny prokurátor lebo predseda Najvyššieho súdu môžu výkon rozhodnutia, proti
ktorému podali sťažnosť pre porušenie zákona, odložiť alebo prerušiť až rozhodnutia.
§ 276
Ak na rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona teba objasniť nejakú okolnosť,
vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu Najvyššieho súdu alebo na jeho žiadosť
niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i bezpečnostný orgán. Pre také
vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy. V obzvlášť naliehavých prípadoch možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na
podklade uznesenia senátu i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na dodanie do väzby a vzatím do väzby možno
však len vtedy, keď to navrhne generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu
v sťažnosti pre porušenia zákona podanej v neprospech obvineného a ak to považuje
Najvyšší súd za nevyhnutné so zreteľom na závažnosť trestného činu a naliehavosť väzobných
dôvodov.
OSEMNÁSTA HLAVA
OBNOVA KONANIA
§ 277
Všeobecné ustanovenie
Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným uznesením súdu alebo prokurátora o zastavení trestného stíhania,
možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola
povolená obnova trestného konania. Pred povolením obnovy možno na zaistenie dôkazného
materiálu a na zaistenie osoby obvineného vykonávať vyšetrovacie úkony len v medziach
ustanovení tejto hlavy.
Podmienky obnovy
§ 278
(1)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody, alebo so zreteľom na ktoré by pôvodne
uložený trest bol v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo
k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(2)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného
stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť
k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste v konaní o obžalobe
pokračovať.
(3)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení
trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi
skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste
podať proti obvinenému obžalobu.
(4)
Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich
odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že prokurátor alebo
sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti konaním zakladajúcim trestný čin.
§ 279
Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a)
trestnosť činu zanikla,
b)
na čin sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým nariadil, aby sa v trestnom
stíhaní nepokračovalo, alebo
c)
obvinený zomrel.
§ 280
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy
(1)
Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2)
V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.
(3)
V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby,
ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli
obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu
urobiť i po smrti obvineného.
(4)
Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh
na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá
by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor
povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu
oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh nepodá sám.
§ 281
Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove
(1)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora
o zastavení trestného stíhania, rozhoduje súd, ktorý by bol príslušný rozhodovať o
obžalobe.
(2)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, a
konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,
rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd, rozhodne o návrhu na povolenie
obnovy krajský súd, ak to navrhne prokurátor s odôvodnením, že so zreteľom na nové
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do príslušnosti
krajského súdu.
Konanie po povolení obnovy
§ 287
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku,
rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok
o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
§ 288
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením
prokurátora o zastavení trestného stíhania, pokračuje sa v prípravnom konaní.
(2)
V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade
pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie
(§ 284 ods. 2).
(3)
Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol
právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na
došetrenie, určí po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadnutí
rozsudkom primeraný trest pre ostávajúce trestné činy.
§ 289
Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,
a)
čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho
obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom
rozsudku,
c)
neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť
preto, že obvinený zomrel.
DEVÄTNÁSTA HLAVA
OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA
§ 290
Všeobecné ustanovenie
Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj na konanie podľa tejto
hlavy všeobecné predpisy.
Prvý oddiel
Konanie proti mladistvým
§ 291
Vznesenie obvinenia a obhajoba mladistvého
(1)
Obvinenie proti mladistvému možno vzniesť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.
(2)
Od vznesenia obvinenia musí mladistvý mať obhajcu, ktorý má tiež právo zúčastniť
sa podľa ustanovení tohoto zákona vyšetrovacích úkonov (§ 168 ods. 1).
§ 292
Zistenie pomerov mladistvého
V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť tiež stupeň rozumového
a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol
vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité
pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená
ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu
poverenému starostlivosťou o mládež.
§ 293
Väzba mladistvého
Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa § 67, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.
Konanie pred súdom
§ 294
(1)
Obžalobu proti mladistvému treba vždy predbežne prejednať na zasadnutí senátu.
(2)
Prijatú obžalobu doručí predseda senátu aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
§ 295
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v ktorého
obvode mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného
konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.
§ 296
Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov možno vykonať
len výnimočne, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo
ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom
konaní ustanovenia tohto oddielu.
§ 297
(1)
Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.
(2)
O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou
o mládež. Prokurátor musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.
(3)
Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému
a)
súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech mladistvého,
b)
predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania
alebo verejného zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto
časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého
do pojednávacej siene mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti,
aby sa mohol k nemu vyjadriť,
c)
zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať
vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú reč mu patrí po mladistvom.
§ 298
Oznamovanie rozhodnutí
(1)
Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
(2)
Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní
uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie
zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou
o mládež odpis tohto uznesenia.
§ 299
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1)
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj
orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu
plynie samostatne.
(2)
Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v pokolení priamom, jeho
súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým
dňom ako mladistvému.
§ 300
Uloženie ochrannej výchovy
(1)
Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa
§ 230 ods. 2, môže ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 301
Spoločné ustanovenia
(1)
V konaní proti mladistvému treba dbať na to, aby sa ako vyšetrovanie, tak i rozhodovanie
zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou
mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné v trestnom konaní
postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o
mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného
stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.
(2)
Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú
a)
v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho
roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku
ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo
b)
ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.
(3)
Ustanovenia tohoto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa
nepoužijú v odbore vojenského súdnictva,
Druhý oddiel
Konanie proti ušlému
§ 302
(1)
Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému
konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.
(2)
Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.
§ 303
Vzniesť obvinenie proti osobe uvedenej v § 302 ods. 1 možno len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.
§ 304
Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
§ 305
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohoto oddielu len na návrh prokurátora.
Návrh môže sa podať už v obžalobe.
§ 306
(1)
Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.
(2)
Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom
uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti
obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
TRETÍ ODDIEL
KONANIE POČAS STANNÉHO PRÁVA
§ 307
Vyhlásenie stanného práva
(1)
Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa v miere obzvlášť nebezpečnej rozmáha niektorý
z týchto trestných činov: teror (§§ 93, 94 tr. zák.), záškodníctvo (§§ 95, 96 tr.
zák.), sabotáž (§ 97 tr. zák.), špekulácia (§ 117 tr. zák.), rozkrádanie majetku v
socialistickom vlastníctve (§ 132 tr. zák.), útok na štátny orgán a orgán spoločenskej
organizácie podľa § 153 tr. zák., útok na verejného činiteľa podľa § 155 tr. zák.,
všeobecné ohrozenie podľa § 179 tr. zák., vražda (§ 219 tr. zák.), lúpež (§ 234 tr.
zák.), plienenie v priestore vojnových operácií (§ 264 tr. zák.), neposlúchnutie rozkazu
(§ 273 tr. zák.), zbehnutie (§ 282 tr. zák.), zbehnutie do cudziny (§ 283 tr. zák.).
Ak treba zabrániť len určitému spôsobu páchania týchto trestných činov, obmedzí sa
stanné právo len na tieto prípady.
(2)
Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary ozbrojených síl alebo ozbrojených
zborov, pre ktoré je potrebné.
(3)
Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a u všetkých útvarov, pre ktoré je nariadené,
a to takým spôsobom, aby sa dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo vyhláške sa
uvedú trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územie a útvary, na ktoré sa vzťahuje.
Pripojí ja hrozba, že každý, kto po vyhlásení spácha taký trestný čin, bude súdený
v stannom konaní a potrestaný smrťou.
§ 308
Účinky stanného práva
(1)
Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, na ktorý bolo stanné právo vyhlásené,
potresce sa smrťou. Ak bola výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých odsúdených
daná výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné poľahčujúce
okolnosti namiesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody, na sedem až pätnásť
rokov.
(2)
Ak sa dopustí po vyhlásení stanného práva trestného činu, pre ktorý bolo stanné právo
vyhlásené, mladistvý, potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov, a ak ide
o vojaka v činnej službe, odňatím slobody na päť až pätnásť rokov.
Stanné konanie
§ 309
(1)
V stannom konaní sa prejednajú len tie trestné činy, pre ktoré bolo stanné právo
vyhlásené, a to len ak boli spáchané po vyhlásení stanného práva a na území alebo
u útvaru, pre ktoré bolo vyhlásené.
(2)
Stanné konanie nemožno vykonať proti osobe, ktorá nebola pristihnutá pri čine samom
alebo ktorú nemožno bez prieťahu usvedčiť alebo ktorá je ťažko chorá lebo tehotná;
v takom prípade sa koná podľa všeobecných predpisov.
§ 310
(1)
Stanné konanie sa začne na návrh prokurátora. Tento návrh nahradzuje obžalobu.
(2)
Stanné konanie sa vykonáva na okresnom súde na spôsob hlavného pojednávania. Predbežné
pojednávanie obžaloby sa nekoná. Celé konanie musí byť skončené najneskoršie do 72
hodín odvtedy, čo bol obžalovaný postavený pred súd.
(3)
V stannom konaní musí mať obžalovaný obhajcu.
§ 311
Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľkým obžalovaným, nesmie sa konanie proti
jednému z obžalovaných zdržovať pátraním po ostatných.
§ 312
(1)
Súd môže obžalovaného uznať za vinného len vtedy, keď pre to hlasujú všetci členovia
senátu. Ak nemožno konanie skončiť do 72 hodín odvtedy, čo bol obžalovaný postavený
pred súd, alebo ak nebude uznaný za vinného z trestného činu, pre ktorý bolo stanné
právo vyhlásené, postúpi súd vec príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných
predpisov.
(2)
Proti rozsudku niet odvolania.
§ 313
(1)
Trest smrti vyhlásený v stannom konaní sa vykoná spravidla 3 až 12 hodín po vyhlásení
rozsudku.
(2)
Ustanovenia § 316 a 317 sa tu nepoužijú.
§ 314
Zrušenie stanného práva
(1)
Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, vláda stanné právo zruší
a verejne ho vyhlási.
(2)
Všetky veci, v ktorých v čase, keď sa súd dozvedel, že bolo stanné právo zrušené,
ešte nebol vyhlásený rozsudok, ako aj tie, v ktorých trest smrti ešte nebol vykonaný,
postúpi súd príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov. Nevykonaný
rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, stráca platnosť.
DVADSIATA HLAVA
VYKONÁVACIE KONANIE
§ 315
Príslušnosť vo vykonávacom konaní
(1)
Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie
urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje
predseda senátu.
(2)
Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej
ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného
konania, najmä upovedomovanie iných orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri
výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Prvý oddiel
Výkon trestu smrti
§ 316
(1)
Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, právoplatnosť, predloží predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, bez odkladu spisy Najvyššiemu
súdu.
(2)
Najvyšší súd preskúma zákonnosť rozsudku a konania mu predchádzajúceho, a ak zistí,
že došlo k takému porušeniu zákona, ktoré mohlo mať vplyv na uloženie trestu smrti,
postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona.
(3)
Ak o treste smrti rozhodoval Najvyšší súd, preskúma rozsudok Prezídium Najvyššieho
súdu.
§ 317
Trest smrti smie by vykonaný až vtedy, keď ostal rozsudok po preskúmaní Najvyšším
súdom nedotknutý a súdu bolo oznámené, že nebola podaná žiadosť o milosť, prípadne,
že žiadosť o milosť bola zamietnutá.
§ 318
(1)
Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca bezprostredne pred výkonom
trestu odsúdenému, že trest bude vykonaný, a prečíta mu rozsudok, avšak bez odôvodnenia,
a zamietavé rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.
(2)
Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.
§ 319
(1)
Pri výkone trestu smrti musí byť prítomný sudca, prokurátor, náčelník nápravného
zariadenia a lekár.
(2)
O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu, ktorá musí obsahovať tiež údaje,
kedy podľa zistenie lekára nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v odseku
1.
Druhý oddiel
Výkon trestu odňatia slobody
§ 320
Miesto a spôsob výkonu trestu
(1)
Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravných zariadenia Ministerstva vnútra; trest
odňatia slobody neprevyšujúci dva roky uložený vojakovi v základnej službe môže sa
vykonať tiež v nápravných zariadeniach Ministerstva národnej obrany.
(2)
Predpisy o výkone trestu odňatia slobody v nápravných zariadeniach Ministerstva vnútra
vydá minister vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom;
pritom osobitne upraví výkon tohoto trestu u páchateľov obzvlášť závažných trestných
činov a u obzvlášť nebezpečných recidivistov. Predpisy o výkone trestu odňatia slobody
v nápravných zariadeniach Ministerstva národnej obrany vydá minister národnej obrany
po dohode s ministrom vnútra, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.
(3)
Prokurátor, v ktoré ho obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, dozerá na jeho výkon.
Správa nápravného zariadenia, v ktorom sa trest odňatia slobody vykonáva, je povinná
vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovania predpisov platných pre výkon trestu
odňatia slobody.
§ 321
Nariadenie výkonu trestu
(1)
Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody,
stalo vykonateľným, predseda senátu príslušnému nápravnému zariadeniu pošle nariadenie
výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil. Ak sa stal
výrok o uložení trestu odňatia slobody vykonateľným rozhodnutím odvolacieho súdu,
môže výkon tohoto trestu nariadiť u obvineného, ktorý je vo väzbe, predseda senátu
odvolacieho súdu hneď pri vyhlásení rozhodnutia.
(2)
Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, môže mu predseda senátu na
nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti.
Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie uvedené v odseku 1.
(3)
Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava,
že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak je neznáme miesto pobytu
odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie § 69 ods. 2.
Odklad výkonu trestu
§ 322
(1)
Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by výkon
trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného.
(2)
Trest odňatia slobody na tehotnej žene sa môže vykonať len vtedy, keď je tak krátkeho
trvania, že pôrod pravdepodobne nenastane za výkonu trestu a výkonom trestu nebude
ohrozené zdravie tehotnej ženy alebo zdravie očakávaného dieťaťa. Ináč predseda senátu
výkon trestu na tehotnej žene odloží, a to až na šesť mesiacov po pôrode.
(3)
Výkon trestu odňatia slobody na matke novonarodeného dieťaťa môže predseda senátu
odložiť až na čas šesť mesiacov po pôrode.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 323
(1)
Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých
dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.
(2)
Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace
môže povoliť súd, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä ak by mohol
výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké následky. Odklad
možno však povoliť najviac na čas šesť mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.
(3)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu
odklad odvolá.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže
prokurátor podať sťažnosť.
§ 324
Čas strávený v liečebnom ústave
Čas, ktorý osoba, na ktorej sa vykonáva trest odňatia slobody, strávila za výkonu
tohoto trestu v liečebnom ústave, počíta sa do trestu.
Prerušenie výkonu trestu
§ 325
(1)
Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou,
môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu preruší
výkon trestu vždy, ak ide o tehotnú ženu alebo o ženu krátko po pôrode, ak by výkon
trestu ohrozil jej zdravie alebo zdravie jej očakávaného alebo novonarodeného dieťaťa.
(2)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu
prerušenie výkonu trestu odvolá.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 326
(1)
Ako odmenu za dobrý pracovný výkon a vzorné správanie alebo pre naliehavé rodinné
dôvody môže náčelník nápravného zariadenia, v ktorom sa trest odňatia slobody vykonáva,
výkon tohoto trestu najviac na pätnásť dní prerušiť, a to aj opätovne; čas prerušenia
sa počíta do trestu.
(2)
O prerušení trestu podľa odseku 1 upovedomí náčelník nápravného zariadenia súd, ktorý
vo veci rozhodol v prvom stupni.
§ 327
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený
bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde k vydaniu alebo k vyhosteniu
alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený , trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok
sa vykoná.
(2)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku aj vtedy, ak
zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou
duševnou chorobou.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 328
Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov
(1)
Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby.
(2)
Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký trestný čin a konal riadne vojenskú
službu, upustí súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest
alebo jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá
sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné odsúdenie
§ 329
(1)
Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého
výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa spoločenská organizácia zaručila
za nápravu odsúdeného, pošle predseda senátu odpis rozsudku organizácii, ktorá záruku
prevzala, a požiada ju o výchovné spolupôsobenie. Požiada ju súčasne, aby v prípade,
že by záruka neplnila svoje poslanie a organizácia by pre spôsob života odsúdeného,
porušovanie obmedzení a podmienok súdom určených alebo z iných príčin záruku odvolala,
oznámila toto svoje rozhodnutie súdu.
(2)
Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže
predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu
trestu bol povolený bez jej záruky.
(3)
Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom sa opiera o
pomoc spoločenských organizácií.
§ 330
(1)
O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa nariadi výkon podmienečne
odloženého trestu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne
súd i o tom, či sa v dôsledku odvolania záruku spoločenskej organizácie nariadi výkon
podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti,
ako aj o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby
u mladistvého v prípade § 82 ods. 2 tr. zák.
(2)
Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd sa opiera aj o vyjadrenie
spoločenskej organizácie.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže súd urobiť so súhlasom prokurátora
tiež na neverejnom zasadnutí.
Podmienečné prepustenie
§ 331
(1)
O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora
alebo náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť odsúdeného
alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak ide o mladistvého, rozhodne
súd o podmienečnom prepustení vždy, len čo sa vykoná tretina trestu. Ak bola žiadosť
odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju odsúdený opakovať až po uplynutí
jedného roka od zamietavého rozhodnutia, okrem prípadu, že ba žiadosť bola zamietnutá
len preto, že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre podmienečné prepustenie.
(2)
Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj organizácia uvedená v § 4 ods. 1, ak ponúkne prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Pred podaním návrhu
môže požiadať náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom sa vykonáva trest, aby jej
oznámil stav prevýchovy odsúdeného.
(3)
Na dožiadanie spoločenskej organizácie o spolupôsobenie pri výchove podmienečne prepusteného
sa použije primerane ustanovenie § 329.
§ 332
(1)
O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, ako
aj to tom, či sa vykoná zvyšok trestu alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie
pri odvolaní záruky spoločenskou organizáciou, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Vysloviť, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže súd za súhlasu prokurátora i
na neverejnom zasadnutí.
(2)
Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného súd sa opiera aj o vyjadrenie
spoločenskej organizácie.
§ 333
(1)
(2)
Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť
odsúdený vypočutý.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa § 331 a 332 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 334
Započítanie väzby a trestu
(1)
O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením, a to spravidla súčasne
s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu
trestu, a to od času, kedy osobná sloboda obvineného bola obmedzená.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 335
Občianska kontrola výkonu trestu
Občiansku kontrolu nad výkonom trestu odňatia slobody v nápravných zariadeniach, kde
sa tento trest vykonáva, vykonávajú komisie volené Národným zhromaždením a zložené
z poslancov Národného zhromaždenia. Členova týchto komisií sú oprávnení kedykoľvek
vstupovať do všetkých miest, kde sa vykonáva trest odňatia slobody, a hovoriť tam
s odsúdenými bez prítomnosti dozorných orgánov.
Tretí oddiel
Výkon nápravného opatrenia
Nariadenie výkonu trestu
§ 336
(1)
Ak sa má vykonať trest nápravného opatrenia, upovedomí predseda senátu vedenie podniku,
úradu, ústavu alebo iného zariadenia, v ktorom odsúdený pracuje, o tom, kedy sa má
výkon trestu začať, oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon trestu a upozorní na
obmedzenie v spôsobe života, ktoré súd odsúdenému uložil. Súčasne upozorní na povinnosť
bez odkladu oznámiť súdu skutočnosti, pre ktoré by bolo na mieste premeniť trest nápravného
opatrenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody, a na povinnosť vyúčtovať a súdu
odvádzať tie sumy z odmeny patriacej odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu.
(2)
Ak má byť trest nápravného opatrenia vykonaný na členovi jednotného roľníckeho družstva
alebo výrobného družstva, pošle predseda senátu upovedomenie podľa odseku 1 predstavenstvu
družstva.
(3)
U príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov sa upovedomenie podľa odseku
1 pošle príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi.
(4)
Ak pre výkon uloženého trestu nápravného opatrenia treba najskôr učiť zamestnanie
alebo určiť podnik, v ktorom trest nápravného opatrenia bude vykonaný, urobí to podľa
zásad uvedených v rozsudku predseda senátu po dohode s príslušným národným výborom.
§ 337
(1)
Ak bol trest nápravného opatrenia uložený so zreteľom na to, že sa organizácia uvedená
v § 4 ods. 1 zaručila za nápravu odsúdeného, pošle predseda senátu odpis rozsudku tejto organizácii
a požiada ju o výchovné spolupôsobenie pri výkone trestu. Požiada ju súčasne, aby
v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a organizácia pre neplnenie pracovných
úloh, spôsob života odsúdeného, porušovanie obmedzení určených súdom alebo z iných
príčin by záruku odvolala, oznámila toto svoje rozhodnutie súdu.
(2)
Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže
predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď trest nápravného opatrenia
bol uložený bez jej záruky. Urobí rak najmú, ak je na pracovisku odsúdeného činná
základná organizácia revolučného odborového hnutia. U členov družstiev treba o výchovné
spolupôsobenie požiadať predstavenstvo družstva.
§ 338
Odklad a prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania,
alebo ak ide o tehotnú ženu alebo ak sú tu iné dôležité dôvody, môže predseda senátu
výkon nápravného opatrenia na potrebný čas odložiť alebo prerušiť. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť.
(2)
Predseda senátu môže v takom prípade po dohode s národným výborom tiež určiť odsúdenému
iné zamestnanie.
(3)
Na odklad a prerušenie výkonu trestu nápravného opatrenia a na upustenie od jeho
výkonu v prípade, že bol odsúdený povolaný do výkonu základnej vojenskej služby, použije
sa obdobne ustanovenie § 328.
§ 339
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Ak sa stane osoba odsúdená na nápravné opatrenie trvalo práceneschopnou skôr, než
bolo nápravné opatrenie vykonané, upustí súd od výkonu nápravného opatrenia alebo
od jeho zvyšku; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak sa upustilo od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku podľa odseku 1, pokladá
sa trest nápravného opatrenia za vykonaný dňom, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie,
ktorým sa od výkonu nápravného opatrenia lebo jeho zvyšku upustilo.
§ 340
Premena nápravného opatrenia
O premene nápravného opatrenia alebo o premene jeho zvyšku na trest odňatia slobody
rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Výkon niektorých ďalších trestov
Výkon peňažného trestu
§ 341
Len čo sa stal rozsudok vykonateľným, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný
trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnásť dní, a upozorní
ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.
§ 342
(1)
Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov
a)
odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok
nadobudol právoplatnosť, alebo
b)
povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý zaplatený najneskoršie
do roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
(2)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak nedodržuje
odsúdený bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo
splátok odvolať.
§ 343
(1)
Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí
a)
do pätnásť dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,
b)
do pätnásť dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým povolený odklad alebo
povolené splácanie bolo odvolané, alebo
c)
po uplynutí času, na ktorý bol výkon trestu odložený.
(2)
Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného
nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku
do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný
trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.
§ 344
Súd upustí od výkonu peňažného trestu, ak je zjavné, že by vymáhanie nemalo výsledok
alebo že by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o ktorej
výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
Výkon trestu prepadnutia majetku
§ 345
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku alebo jeho
časti, vykonateľným, pošle predseda senátu národnému výboru odpis rozsudku bez odôvodnenia
na vykonanie tohoto trestu.
§ 346
(1)
Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na
určité prostriedky alebo veci vzťahuje so zreteľom na to, že sú nevyhnutne potrebné
na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu
je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh
národného výboru, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného
alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch
mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo
veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do
jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu národnému
výboru.
(4)
Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým pri vykonávaní
trestu prepadnutia majetku nemožno uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych
predpisov.
Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku
§ 347
(1)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý so zreteľom na povahu a závažnosť
činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a
je obava, že výkon tohoto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom
konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy,
ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť.
(2)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
§ 348
(1)
Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného
majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa
však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh národného výboru,
ktorý vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť obvineného alebo osoby, o
ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať, či sa na určité
prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné
na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť.
(3)
Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú
zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej
škody.
(4)
Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo
sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;
ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
(5)
Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam nemožno uplatniť
podľa odseku 2, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.
§ 349
Súd a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý
bol majetok zaistený.
§ 350
Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohoto trestu sa použijú primerane ustanovenia
§ 331 až 333. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (§ 315 ods. 2).
Piaty oddiel
Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy
§ 351
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1)
Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa
má ochranné liečenie vykonať.
(2)
Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná
pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu;
ináč môže jej poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.
(3)
Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, požiada
predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie
do liečebného ústavu.
(4)
Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie
uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému
súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu zprávu, ak
zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.
§ 352
Upustenie od výkonu ochranného liečenia
O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné
liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného
alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
§ 353
Prepustenie z ochranného liečenia
O prepustení z ochranného liečenia rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo
liečebného ústavu, alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí okresný súd, v
obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 354
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1)
Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa
má výkon začať.
(2)
Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť
pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitosti.
§ 355
Upustenie od výkonu ochrannej výchovy
(1)
O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú
výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež alebo mladistvého, alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 356
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1)
O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode
ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého
návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba
vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 357
Predĺženie ochrannej výchovy
(1)
O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v ktorého
obvode sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia, alebo i bez takého návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba
vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 358
Dozor prokurátora
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova,
dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova
vykonávajú, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov
platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.
Šiesty oddiel
Výkon niektorých iných rozhodnutí
§ 359
Upustenie od potrestania v dôsledku záruky
Ak prijal súd záruku organizácie uvedenej v § 4 ods. 1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí organizácii odpis rozsudku. Súčasne
ju požiada, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a
dbala, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.
§ 360
Výkon väzby
(1)
Väzba sa vykonáva v ústavoch Ministerstva vnútra. Väzba nariadená vojenským prokurátorom
sa môže vykonávať po čas najnevyhnutnejšej potreby aj u útvaru. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu povoliť,
aby sa väzba vykonával za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.
(2)
Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania trestného konania.
(3)
Predpisy o tom, aké sa vykonáva väzba v ústavoch Ministerstva vnútra, vydá minister
vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.
(4)
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta,
v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania
predpisov platných pre výkon väzby.
§ 361
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
(1)
Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve
vyšetrovací orgán, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej
bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní, a upozorní ju, že ináč sa bude
zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.
(2)
Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.
§ 362
Vymáhanie trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom väzby
Trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom väzby určené podľa § 157 vymáha správa nápravného zariadenia.
DVADSIATAPRVÁ HLAVA ZAHLADENIE ODSÚDENIA
§ 363
O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného alebo na návrh organizácie
uvedenej v § 4 ods. 1, a ak nejde o prípad upravený v § 69 ods. 3 tr. zák., aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení
odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.
§ 364
(1)
O zahladení odsúdenia rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode odsúdený v čase podania
návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským
súdom.
(2)
Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru z povolania
v činnej službe, rozhoduje o zahladení odsúdenia vojenský obvodný súd, v ktorého obvode
odsúdený v čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským
súdom.
(3)
O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom
stupni, a ak ide o podmienečné prepustenie, súd, ktorý vyslovil, že sa podmienečne
prepustený mladistvý osvedčil.
(4)
Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 365
(1)
Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, upovedomí predseda
senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie
sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.
(2)
Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí
jedného roka, okrem prípadu, že by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula
doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd bez
vyšetrenia.
ŠTVRTÁ ČASŤ
NIEKTORÉ ÚKONY SÚVISIACE S TRESTNÝM KONANÍM
DVADSIATADRUHÁ HLAVA UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE
§ 366
Udelenie milosti
(1)
Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.
(2)
Prezident republiky určuje, v ktorých prípadoch môže generálny prokurátor alebo minister
spravodlivosti konanie o žiadosti o milosť vykonať a bezdôvodnú žiadosť zamietnuť.
(3)
Ak to nariadi v konaní o udelenie milosti prezident republiky, trestné konanie sa
predbežne nezačne alebo sa v začatom trestnom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí
z väzby, alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší.
§ 367
Konanie o udelení milosti
V prípadoch uvedených v § 366 ods. 2 vykonáva konanie a bezdôvodnú žiadosť zamieta
a)
pred podaním obžaloby generálny prokurátor, ktorý môže tiež nariadiť, že sa trestné
stíhanie zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený
sa prepustí z väzby, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená,
b)
po podaní obžaloby minister spravodlivosti, ktorý môže tiež nariadiť, že sa v trestnom
konaní zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby, alebo výkon trestu sa odloží
alebo preruší, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená.
§ 368
Rozhodnutie o použití amnestie
Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,
účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 369
Podmienečné udelenie milosti
Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami,
plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodoval v
prvom stupni. Ustanovenie § 329 o spolupráci so spoločenskými organizáciami sa tu použije primerane.
§ 370
Zmena výmery trestu
(1)
Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných
činov, za ktoré bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom
vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy
amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom
stupni.
DVADSIATATRETIA HLAVA ODŠKODNENIE ZA VÄZBU A ZA TREST
§ 371
Odškodnenie za väzbu
(1)
Kto utrpel majetkovú škodu väzbou, môže žiadať za čas, za ktorý bola jeho osobná
sloboda obmedzená, od štátu primerané odškodnenie, ak bolo trestné stíhanie proti
nemu zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.
(2)
Za väzbu nariadenú v konaní o vydanie do cudziny sa odškodnenie neposkytuje.
(3)
Nárok na odškodnenie nepatrí tomu,
a)
kto so väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním
dal príčinu na obavy, ktoré boli dôvodom pre väzbu alebo jej predĺženie,
b)
kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené
len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená
milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný alebo premlčaný.
(4)
Odškodnenie vždy však patrí za čas, o ktorý bola väzba proti zákonu predĺžená, najmä
nesprávnym postupom vyšetrovacieho orgánu, prokurátora či súdu.
§ 372
Odškodnenie za trest
(1)
Kto utrpel majetkovú škodu tým, že na ňom bol celkom alebo sčasti vykonaný trest
odňatia slobody, nápravného opatrenia, prepadnutia majetku alebo veci alebo peňažný
trest, môže žiadať od štátu primerané odškodnenie, ak v neskoršom konaní bol spod
obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie bolo zastavené.
(2)
Primerané odškodnenie môže žiadať i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší
trest, než ktorý na ňom bol vykonaný na podklade zrušeného rozsudku.
(3)
Nárok na odškodnenie za trest nepatrí tomu,
a)
kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne, alebo
b)
proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len preto, že mu bola udelená
milosť alebo že po právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca
sa na čin, za ktorý bol pôvodný trest uložený.
(4)
Odškodnenie však vždy patrí začas, o ktorý bol nesprávnym postupom súdu alebo orgánu
zabezpečujúcich výkon trestu proti zákonu predĺžený trest odňatia slobody.
§ 373
Prechod nároku na odškodnenie na dedičov
Právo žiadať odškodnenie za väzbu a trest prechádza na dedičov oprávneného, len pokiaľ
boli jeho väzbou alebo trestom ukrátení na svojej výžive alebo výchove, ktorú im bol
podľa zákona povinný poskytovať.
§ 374
Uplatnenie nároku
(1)
Nárok na odškodnenie za väzbu alebo trest zaniká, ak nepožiada oprávnená osoba o
priznanie nároku Ministerstvo spravodlivosti najneskoršie do jedného roka odo dňa,
v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktoré je základom nároku, a tam, kde
také rozhodnutie neprichádza do úvahy, najneskoršie do roka od prepustenia z trestu.
(2)
Ak neprizná Ministerstvo spravodlivosti náhradu do troch mesiacov od uplatnenia nároku
alebo ak nie je oprávnená osoba s priznanou výškou odškodnenia spokojná, môže svoj
nárok uplatniť v konaní občianskoprávnych veciach.
DVADSIATAŠTVRTÁ HLAVA PRÁVNY STYK S CUDZINOU
§ 375
Všeobecné ustanovenia
Ustanovenia tejto hlavy sa použijú len vtedy, keď neustanovuje vyhlásená medzinárodná
zmluva iný postup.
Prvý oddiel
Vyžiadanie z cudziny
§ 376
(1)
Ak sa obvinený zdržuje v cudzine a ak ho treba vyžiadať, vydá proti nemu predseda
senátu zatýkací rozkaz na jeho podklade požiada Ministerstvo spravodlivosti o ďalšie
opatrenie. V prípravnom konaní urobí tak na návrh prokurátora.
(2)
Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu Ministerstvo spravodlivosti o zariadenie
predbežného zatknutia obvineného; zatýkací rozkaz pošle Ministerstvu spravodlivosti
dodatočne.
(3)
Zatýkací rozkaz musí obsahovať
a)
meno a priezvisko obvineného, jeho osobné dáta a údaje o štátnom občianstve, prípadne
i jeho opis a fotografiu,
b)
zákonné pomenovanie trestného činu s uvedeným príslušných zákonných ustanovení a
opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c)
doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením
zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená a
d)
ak ide o vyžiadanie odsúdeného na výkon trestu, aj údaj, ktorým súdom a na aký trest
bol odsúdený, s pripojením odpisu rozsudku s doložkou o právoplatnosti.
§ 377
(1)
Obvineného, ktorého cudzí štát vydal, prevezmú bezpečnostné orgány. Prevzatú osobu
bez odkladu odovzdajú predsedovi senátu, ktorý vydal zatýkací rozkaz, a v prípravnom
konaní prokurátorovi, na ktorého návrh zatýkací rozkaz bol vydaný.
(2)
Ak nejde o vydanie na výkon trestu, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
sú povinní do 48 hodín od odovzdania obvineného vyslúchnuť a oznámiť mu rozhodnutie
o väzbe.
§ 378
(1)
Ak bol obvinený vydaný cudzím štátom s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.
(2)
Obvinený môže byť stíhaný len pre trestné činy, pre ktoré bol vydaný, okrem prípadu,
že bol daný dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy.
(3)
Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon trestu len pre niektorý
z trestných činov, za ktoré mu bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd
na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Druhý oddiel
Vydanie do cudziny
§ 379
Predbežné vyšetrenie
(1)
Prokurátor, ktorému Ministerstvo spravodlivosti alebo generálny prokurátor poslali
žiadosť cudzieho štátu o vydanie alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý
by cudzí štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného
vyšetrenia je zistiť, či súd tu podmienky pre vydanie, najmä, že ide o čin trestný
podľa práva oboch štátov, pre ktorý je vydanie prípustné a ktorého trestnosť nezanikla,
a že nejde o československého občana.
(2)
V konaní o vydanie musí osoba, o ktorej vydanie ide, mať obhajcu.
(3)
Prokurátor takú osobu vyslúchne a oboznámi ju pritom s obsahom žiadosti o vydanie.
Ak táto osoba uvádza okolnosti vyvracajúce podozrenie a ponúka o nich dôkazy, ktoré
môžu byť bez značných prieťahov vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.
§ 380
Rozhodnutie súdu
(1)
Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne na návrh prokurátora krajský súd, v ktorého
obvode osoba, o ktorej vydanie ide, má pobyt alebo bola zastihnutá, či je vydanie
prípustné, a predloží vec Ministerstvu spravodlivosti.
(1)
Ak má minister spravodlivosti pochybností o správnosti rozhodnutia krajského súdu,
môže vec predložiť Najvyššiemu súdu na preskúmanie tohoto rozhodnutia.
§ 381
Vydávacia väzba
(1)
Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd osobu,
o ktorej vydanie ide, do väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný.
(2)
Prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrenie môže osobu, o ktorej vydanie ide, vziať
do väzby, iba ak je to nevyhnutné na zamedzenie úteku.
(3)
Ak sa rozhodlo, že vydanie nie je prípustné, alebo ak to nariadi minister spravodlivosti,
treba zariadiť hneď prepustenie z väzby.
§ 382
Povolenie a vykonanie vydania
(1)
Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti, a to len vtedy, keď krajský
súd alebo Najvyšší súd podľa § 380 rozhodli, že vydanie je prípustné.
(2)
Povolené vydanie zariadi predseda senátu krajského súdu.
§ 383
Rozšírenie vydania na iný trestný čin
Ak žiada štát, ktorému určitá osoba bola vydaná, aby ju mohol stíhať pre iný trestný
čin alebo aby mohol byť na nej vykonaný trest uložený za iný trestný čin, než pre
ktorý bolo vydanie povolené, použijú sa primerane ustanovenia o vydaní.
Tretí oddiel
Dožiadanie
§ 384
Pri dožiadaní cudzozemských súdov a úradov o poskytnutie právnej pomoci ako aj pri
poskytovaní právnej pomoci cudzozemským súdom a úradom sa poskytuje, ak nie je medzinárodnou
zmluvou ustanovené niečo iné, aj v trestných veciach s primeraným použitím predpisov
platných pre styk s cudzinou v občianskoprávnych veciach.
PIATA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 385
Odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť, možno doterajšie predpisy o trestnom
konaní použiť len v medziach ustanovení tejto časti.
§ 386
Ustanovenie § 296 ods. 3 zákona č. 64/1956 Zb., platí i naďalej o rozhodnutiach, ktoré
nadobudli právoplatnosť pred 1. januárom 1962. Lehota na podanie návrhu sa končí však
i v týchto veciach najneskoršie 30. júnom 1962.
§ 387
(1)
Na konanie o obnove trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené pred začiatkom
účinnosti tohto zákona, použijú sa ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie
obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre obvineného priaznivejší.
(2)
Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu, vydal v prvom stupni súd už
nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na obnovu ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona
vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny súd, rozhoduje
o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo
veci miestne príslušný.
§ 388
(1)
Krajský súd je príslušný konať v prvom stupni aj o činoch trestných podľa predpisov
skôr účinných, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným
v § 17 ods. 1.
(2)
Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených Najvyšším súdom
ako súdom prvého stupňa robí Krajský súd v Prahe a v odbore vojenského súdnictva ten
vyšší vojenský súd, ktorý určí minister spravodlivosti.
§ 389
(1)
Rozhodnutia podľa § 297 ods. 1 a 2 tr. zák. robí súd, ktorý rozhodoval vo veci ako
súd prvého stupňa. Ak ide o rozhodnutia niekoľkých súdov, robí rozhodnutie ten z nich,
ktorý rozhodoval naposledy. Ak tento súd už nejestvuje, použije sa obdobne ustanovenie
§ 387 ods. 2.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 390
Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) sa zrušuje.
§ 391
Minister spravodlivosti môže ustanoviť, ktoré jednoduché úkony zverené podľa tohto
zákona predsedovi senátu môže vykonávať iný pracovník súdu.
§ 392
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
Fierlinger v. r.
Široký v. r.
