511/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 05.11.1993 do 31.12.1993
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 511/1992 Zb. |
| Názov: | Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 30.09.1992 |
| Dátum vyhlásenia: | 16.11.1992 |
| Dátum účinnosti od: | 05.11.1993 |
| Dátum účinnosti do: | 31.12.1993 |
| Autor: | Slovenská národná rada |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 639/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na mesačné obdobie |
| 102/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o majetku, ktorý sa neuvádza v majetkovom priznaní |
| 117/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o kontrole výroby a obehu liehu |
| 145/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach oslobodenia daňových subjektov od dane z príjmov |
| 55/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou |
| 59/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou |
| 353/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 59/1995 Z. z. |
| 192/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach oslobodenia novovzniknutých daňových subjektov od dane z príjmov právnických osôb |
| 362/1999 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 102/1993 Z. z. o majetku, ktorý sa neuvádza v majetkovom priznaní |
| 495/2001 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového priznania |
| 735/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov |
| 450/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani |
| 418/2006 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností |
| 679/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov |
| 22/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov |
| 424/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty |
| 633/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov |
| 371/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov |
| 64/2009 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 č. MF/025737/2008-72, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov |
| 372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
| 84/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o daňových orgánoch |
| 27/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu |
| 165/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 618/1992 Zb. Colný zákon |
| 253/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1992 Zb. o spotrebných daniach v znení neskorších predpisov |
| 254/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úzmených finančných orgánoch |
| 172/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 65/1994 Z. z. |
| 187/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
| 367/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 374/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 58/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 146/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 304/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 386/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 12/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
| 219/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony |
| 367/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 240/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 493/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov |
| 215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 233/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 291/2002 Z. z. | Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 114/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 609/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 191/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
| 215/2004 Z. z. | Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 350/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 443/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 523/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 679/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 68/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 534/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 584/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 122/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
| 215/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 358/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 289/2008 Z. z. | Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 465/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 514/2008 Z. z. | Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 83/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 466/2009 Z. z. | Zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 504/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 52/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 136/2010 Z. z. | Zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 494/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
| 133/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
511
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 30. septembra 1992
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje správu daní, odvodov, poplatkov, pokút, penále a ďalších platieb,
na ktoré sa vzťahuje tento zákon (ďalej len „dane“), ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky (ďalej len „štátny rozpočet republiky“), štátnych fondov Slovenskej
republiky a federálnych účelových fondov (ďalej len „fondy“), štátneho rozpočtu federácie
a rozpočtov obcí, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
(2)
Podľa tohto zákona postupujú územné finančné orgány1) a ďalšie štátne orgány a obce, ak sú vecne príslušné podľa osobitných predpisov spravovať
dane (ďalej len „správca dane“), daňové subjekty, ako i tretie osoby ustanovené týmto
zákonom.
§ 2
Základné zásady daňového konania
(1)
Správou daní je určovanie preddavkov na daňovú povinnosť, vyrubovanie, vymáhanie
a účtovanie daní vrátane finančného usporiadania preplatkov a nedoplatkov právnických
a fyzických osôb podliehajúcich daniam podľa príslušných daňových predpisov. Súčasťou
správy daní je aj overovanie podkladov na výkon správy daní predložených daňovým subjektom
priamo v daňovom subjekte a vyhľadávacia činnosť.
(2)
Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach (ďalej len „daňové konanie“)
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných
osôb zúčastnených na daňovom konaní.
(3)
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a
pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(4)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.
(5)
Daňové konanie je neverejné.
(6)
Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade,
že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(7)
Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
dane.
(8)
Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
(9)
Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom
dane v daňovom konaní.
§ 3
Miestna príslušnosť
(1)
(2)
U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom sa
tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle
zdržuje po prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej
osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržuje,
je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
(3)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom, v ktorom daňový
subjekt vykonáva hlavnú časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia,
prípadne miestom, v ktorom sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť
jeho nehnuteľného majetku.
(4)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad
Bratislava I., ak ide o daň, na správu ktorej sú príslušné územné finančné orgány.
(5)
Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej hranice,4) riadi sa miestna príslušnosť miestom prechodu štátnej hranice.
(6)
Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane podľa osobitných predpisov.
(7)
Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca
dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza. Tento správca dane
je povinný nahlásiť vyrubenie, prípadne ďalšie potrebné údaje správcovi dane miestne
príslušnému podľa odsekov 1 až 4.
(8)
Pre určenie miestnej príslušnosti podľa odsekov 1 až 4 a 7 je rozhodujúci stav v
posledný deň kalendárneho roku, ak ide o dane vyrubované za zdaňovacie obdobie. Pri
daniach vyrubovaných na zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav v prvý deň kalendárneho
roku, ktorého sa zdaňovanie týka. Pri daniach vyberaných zrážkou je rozhodujúci stav
v dobe vykonania zrážky.
(9)
Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý
ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť
medzi správcami dane rozhoduje orgán im najbližšie nadriadený a v najvyššom stupni
Ústredné daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „ústredné riaditeľstvo“).
Pri obciach rozhoduje spory o miestnu príslušnosť okresný úrad, a ak ide o obce z
dvoch okresov, rozhodujú po dohode okresné úrady. Ak sa nedohodnú, rozhoduje Ministerstvo
financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(10)
Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca
dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu,
za ktorú dosiaľ nezaniklo právo daň vyrubiť a dodatočne vyrubiť, tomu správcovi dane,
ktorý sa stal miestne príslušným. Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu
i výpis z osobného účtu daňového subjektu. K tomuto výpisu sa doklady nepripájajú.
Ak sa vykonáva proti daňovému subjektu daňová exekúcia, oznámi doterajší správca dane
osobám, u ktorých je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu
v banke.
(11)
Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa tohto alebo osobitného
zákona, určí ju ministerstvo.
§ 4
Delegovanie
(1)
Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane a ústredné riaditeľstvo delegovať miestnu príslušnosť na správu dane
na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
(2)
Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 5
Daňové subjekty
(1)
Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, poplatník a právny nástupca fyzickej,
či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi.
(2)
Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
(3)
Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo
zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
§ 6
Účastníci daňového konania
(1)
Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty.
(2)
Na daňové konanie môžu byť prizvané aj tretie osoby.
(3)
Tretími osobami sú
a)
svedkovia,
b)
osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní,
c)
znalci, audítori a tlmočníci,
d)
ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho
konania,
e)
správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací
správcovia,
f)
štátne orgány a obce,
g)
ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom
ustanoveným týmto zákonom.
§ 7
Svedkovia
(1)
Každý je povinný vypovedať v daňovom konaní ako svedok o dôležitých okolnostiach,
týkajúcich sa iných osôb, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať.
Výpoveď môže byť podaná písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť,
aby sa dostavil osobne a vypovedal ako svedok.
(2)
Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkym osobám. Blízkou osobou je pre účely tohto zákona manžel, druh,
príbuzný v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ a osvojenec
a ich potomkovia a ich manželia.
(3)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach tvoriacich štátne tajomstvo,5) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol
povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo
tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď,
o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej
alebo neúplnej výpovede.
§ 8
Spôsobilosť na daňové konanie
Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§ 9
Zastupovanie
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená
svojím zákonným zástupcom.6) Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví ho pre daňové konanie správca dane.
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa možno odvolať.
(2)
Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne
alebo ústne do zápisnice. Ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje
sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci môže mať len jedného zástupcu.
(3)
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných
prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov.
Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní
vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
(4)
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje,
rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu
daňového subjektu.
(5)
Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne
v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú
povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak neurobia
ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné
daňové subjekty.
§ 10
Vylúčenie zo zastupovania
(1)
Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť
zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach;
to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát alebo komerčný právnik.
(2)
Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane,
ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca, advokát alebo
komerčný právnik alebo ak ide o spoločného zástupcu.
§ 11
Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1)
O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä, kto, kde a kedy daňové konanie vykonal, ktoré
osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho
priebehu, označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní alebo podstatný
obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených
osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, rozhodnutie o týchto
návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí mať jeho náležitosti.
(3)
Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní o veci, vrátane
rozhodnutia vyhláseného pri pojednávaní.
(4)
Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na pojednávaní
alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane pracovníkov správcu dane. Dôvody odopretia
podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Odpis zápisnice vydá správca dane daňovému subjektu, s ktorým ústne pojednával, len
ak si tak výslovne hneď po začatí ústneho pojednávania žiada.
(6)
Správca dane opraví v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. Rozhoduje
tiež o návrhoch na doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Proti tomuto
rozhodnutiu sa nemožno samostatne odvolať.
§ 12
Úradný záznam
Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických
hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov
a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše
pracovník správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj
informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje
primerane § 11.
§ 13
Lehoty
(1)
Ak nie je lehota pre niektorý úkon v daňovom konaní určená všeobecne záväzným právnym
predpisom, určí primeranú lehotu rozhodnutím správca dane. Zároveň upozorní na právne
dôsledky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako 8 dní možno určiť len celkom
výnimočne pre jednoduché alebo osobitne naliehavé úkony.
(2)
Z dôležitých dôvodov môžu účastníci daňového konania pred uplynutím lehoty požiadať
správcu dane o jej predĺženie.
(3)
Pri prvej žiadosti o predĺženie lehoty, ak nejde o lehotu ustanovenú zákonom, môže
správca dane lehotu predĺžiť. Správca dane však nemôže predĺžiť lehotu o dlhšiu dobu,
než o akú sa žiada.
(4)
Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 15 dní od
jej obdržania, považuje sa lehota za predĺženú.
(5)
Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti a ak nešlo o lehotu už predĺženú
podľa odsekov 3 a 4, môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty,
ak o to účastník daňového konania požiada najneskôr do tridsiatich dní odo dňa, kedy
odpadli dôvody zmeškania pôvodnej lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon.
(6)
Lehotu nemožno predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie, ak uplynul od posledného dňa
pôvodnej lehoty jeden rok.
(7)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty alebo o odpustenie zmeškania lehoty
nie je prípustný opravný prostriedok.
(8)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(9)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca. Ak pripadne posledný
deň lehoty na sobotu, nedeľu alebo štátny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.
(10)
Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo
podanie odovzdané na poštové doručenie.
(11)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 14
Miestne zisťovanie
(1)
Správca dane v súvislosti s daňovým konaním je oprávnený vykonávať miestne zisťovanie.
Na vykonanie miestneho zisťovania je pracovník správcu dane povinný preukázať sa služobným
preukazom.
(2)
Pracovník správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe
prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo
miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám
na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom
na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový
subjekt používa tiež na podnikanie.
(3)
Pracovník správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných
písomností, záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových
subjektov.
(4)
Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska,
na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na
výzvu pracovníka správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom, prípadne
iným osobným dokladom a oprávnenie na podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje
svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.
(5)
Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť pracovníkovi správcu dane všetky
primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä
mu podať potrebné vysvetlenia.
(6)
Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi
dane ním vyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje
primerane § 15 ods. 5.
(7)
Pracovník správcu dane môže zabezpečiť veci nevyhnutne potrebné pre preukázanie skutočností
v daňovom konaní. K tomuto opatreniu pristúpi najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie
pôvodu obchodného tovaru alebo vecí, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania
finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. V rozhodnutí, ktoré
je súčasťou zápisnice, správca dane určí lehotu na odstránenie pochybností vo vzťahu
k zabezpečeným veciam. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže
správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto pre
tento účel vhodné. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné alebo vhodné, môže pracovník
správcu dane bezodplatne odobrať pre účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky
zabezpečených vecí. Tieto odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak
to pripúšťa ich povaha. Pri zabezpečovaní vecí sa postupuje primerane podľa § 36.
(8)
O miestnom zisťovaní spíše pracovník správcu dane podľa povahy zisťovania zápisnicu
alebo úradný záznam. Ak pritom zabezpečí veci podľa odseku 7, odovzdá odpis zápisnice
osobe, ktorej veci zabezpečil.
§ 15
Daňová kontrola
(1)
Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly
vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie
účelu tohto zákona.
(2)
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k pracovníkovi
správcu dane tieto povinnosti
a)
buď sám alebo ním určeným pracovníkom poskytovať informácie o vlastnej organizačnej
štruktúre, o pracovnej náplni jednotlivých útvarov, o obehu a uložení účtovných a
iných dokladov,
b)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c)
predložiť na požiadanie záznamy, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, účtovné
a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, ktoré sú pre správne
určenie daňovej povinnosti rozhodujúce alebo o ktoré pracovník správcu dane požiada,
a podať k nim ústne alebo písomne požadované vysvetlenie,
d)
nezatajovať doklady, ktoré má k dispozícii alebo o ktorých je mu známe, kde sa nachádzajú,
e)
predložiť v priebehu kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho
tvrdenia,
f)
umožniť vstup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti, miesta a bytu, ktorý daňový
subjekt používa tiež na podnikanie, do dopravných prostriedkov a umožniť rokovanie
s ktorýmkoľvek svojím pracovníkom,
g)
zapožičať potrebné doklady a iné veci mimo svojho priestoru.
(3)
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k pracovníkovi
správcu dane práva
a)
na predloženie služobného preukazu pracovníkom správcu dane,
b)
byť prítomný na rokovaní so svojimi pracovníkmi,
c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazné prostriedky, prípadne navrhovať predloženie
dôkazných prostriedkov, ktoré on sám nemá k dispozícii,
d)
podávať písomné námietky proti postupu pracovníka správcu dane,
e)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní,
f)
vyjadriť sa pred ukončením daňovej kontroly k výsledku uvedenému v protokole, k spôsobu
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie,
g)
nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(4)
Námietky podľa odseku 3 písm. d) vybavuje pracovník správcu dane najbližšie nadriadený
tomu, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený pracovník námietke vyhovie a zabezpečí
nápravu alebo daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke
vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(5)
Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 2 písm. g) potvrdí pracovník správcu
dane v protokole o kontrole alebo osobitne pri prevzatí. Tento postup sa použije iba
vtedy, ak hrozí nebezpečenstvo, že takto označené dôkazné prostriedky budú zničené,
pozmenené, odstránené alebo inak znehodnotené. Zapožičané doklady vráti správca kontrolovanému
subjektu najneskôr do tridsiatich dní. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je
nevyhnutné zapožičané doklady podrobiť vonkajšej expertíze, môže túto lehotu predĺžiť
orgán priamo nadriadený správcovi dane. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné
odvolanie.
(6)
O výsledku zistenia vyhotoví pracovník správcu dane protokol o daňovej kontrole.
Po prerokovaní tohto protokolu ho podpíše kontrolovaný daňový subjekt a pracovník
správcu dane. Bezdôvodné odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom je pre
platnosť v protokole uvedených zistení bezvýznamné a o tomto musí byť v protokole
kontrolovaný daňový subjekt výslovne poučený. Jedno vyhotovenie protokolu obdrží kontrolovaný
daňový subjekt. Deň podpisu protokolu je tiež dňom jeho doručenia. Ak je výsledkom
kontrolného zistenia skutočnosť, odôvodňujúca dodatočné vyrubenie dane, môže byť súčasťou
protokolu o daňovej kontrole i dodatočný platobný výmer. Ak odmietne daňový subjekt
protokol prevziať, doručí sa mu poštou na doručenku.
§ 16
Dožiadanie
(1)
Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov v daňovom
konaní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať
ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti
vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
(2)
Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 3 ods. 9.
§ 17
Doručovanie
(1)
Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti
však môže doručiť i svojimi pracovníkmi.
(2)
Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,
a)
o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b)
ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by
pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c)
ak tak určí správca dane.
(3)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta
o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich
dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď
sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, kedy bolo
prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(5)
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť
len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
(6)
Ak má adresát, ktorý sa zdržuje v cudzine, zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť
tomuto zástupcovi.
(7)
Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú pracovníkom oprávneným pre tohto adresáta
prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných
rúk, tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek jeho
pracovníkovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil na
pošte osobu na prijímanie zásielok.
(8)
Písomnosti určené daňovému poradcovi, advokátovi alebo komerčnému právnikovi môžu
byť doručované tiež ich pracovníkom, ktorí ním boli poverení na prijímanie písomností.
(9)
Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 8 sa považuje za doručenie adresátovi.
(10)
Doručenie predpisovým zoznamom upravuje osobitný predpis.7)
§ 18
Doručovanie do cudziny
(1)
Adresátovi, ktorý sa zdržuje v cudzine a jeho pobyt je známy, sa doručujú úradné
písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť do vlastných rúk adresáta, zašle
sa písomnosť na medzinárodnú návratku.
(2)
Ak sa adresát zdržuje v cudzine a jeho pobyt nie je známy, doručujú sa úradné písomnosti
zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi (§ 9 ods. 1).
§ 19
Doručenie verejnou vyhláškou
(1)
Ak nie je správcovi dane známy pobyt alebo sídlo adresáta, doručí písomnosť verejnou
vyhláškou.
(2)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí po dobu pätnástich dní spôsobom
v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením.
Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení písomnosti
sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená, v mieste
jeho posledného pobytu alebo sídla. Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie
príslušného správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.
§ 20
Začatie konania
(1)
Konanie je začaté dňom, kedy podanie daňového subjektu došlo príslušnému správcovi
dane, alebo dňom, kedy správca dane alebo iné osoby, ktoré na to zákon ustanovil,
vykonali voči daňovému subjektu prvý úkon v daňovom konaní.
(2)
Ak tak tento alebo osobitný zákon ustanovuje, podávajú daňové subjekty o svojej daňovej
povinnosti príslušnému správcovi dane priznanie, hlásenie a vyúčtovanie na predpísaných
tlačivách.
(3)
Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo
iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané
písomne.
(4)
Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania
musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.
(5)
Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane a na požiadanie musí byť
prijatie podania potvrdené.
(6)
Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca
dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne
ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
(7)
Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené
bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po
uplynutí určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po oprave. Ak
sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto podanie, akoby nebolo podané.
§ 21
Postúpenie
(1)
Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej veci doručené, príslušný na
prerokovanie veci a na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému
správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.
(2)
Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú i u správcu dane, ktorému
vec bola postúpená.
(3)
Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani
do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho odosielateľovi.
§ 22
Nazeranie do spisov
(1)
Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností,
s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do
spisu vyhotoviť úradný záznam.
(2)
Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené
orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby
správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom
na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého
možno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel
ich využitia a vydá ich daňovému subjektu.
§ 23
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť
(1)
Osoby, s výnimkou daňových subjektov v daňovom konaní o ich daňovej povinnosti, zúčastnené
na daňovom konaní, sú povinné zachovávať mlčanlivosť o tom, čo sa pri daňovom konaní
alebo v súvislosti s ním dozvedeli, najmä o osobných pomeroch daňových subjektov,
ako aj o iných veciach súvisiacich s podnikaním.
(2)
Účastníci daňového konania musia byť poučení správcom dane o svojej povinnosti zachovávať
mlčanlivosť a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.
(3)
Pracovníci správcu dane môžu
a)
informácie získané v daňovom konaní poskytnúť inému pracovníkovi toho istého alebo
iného správcu dane, nadriadeným orgánom alebo súdu, ak tieto orgány prerokovávajú
opravný prostriedok v daňovej veci alebo výkon exekúcie,
b)
poskytovať informácie nadriadeným orgánom i v prípadoch vybavovania sťažností daňových
subjektov, pri odbornom posudzovaní jednotlivých prípadov a pri ich dohliadkovej činnosti
vykonávanej u správcu dane,
c)
zovšeobecnené informácie získané pri výkone správy daní poskytnúť nadriadeným orgánom
bez toho, aby sa uvádzali konkrétne daňové subjekty, ktorých sa informácie týkajú,
d)
poskytovať informácie štátnym orgánom pri zisťovaní oprávnenosti nárokov na podporu
v nezamestnanosti a dávok sociálneho zabezpečenia,
e)
poskytovať informácie získané v daňovom konaní súdom v konaní o výživnom podľa osobitného
predpisu.8)
(4)
Informácie podľa odseku 3 písm. c) môžu uvedené orgány poskytovať inému orgánu, ak
tak ustanovuje osobitný predpis.
(5)
Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môžu byť tretie osoby zúčastnené na daňovom
konaní a pracovníci správcu dane daňovým subjektom oslobodené len písomne, s uvedením
rozsahu a účelu oslobodenia.
(6)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť neplatí voči orgánom činným v trestnom konaní.
(7)
Za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť sa považuje i využitie poznatkov získaných
v daňovom konaní alebo v súvislosti s ním pre konanie prinášajúce prospech osobe zaviazanej
touto povinnosťou alebo iným osobám alebo konanie, ktoré by spôsobilo niekomu ujmu.
Porušením povinnosti zachovávať mlčanlivosť nie je vyrubenie dane predpisovým zoznamom.
(8)
Publikovať a akokoľvek zverejniť mená osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný
čin skrátenia dane vrátane uvedenia bližších okolností, za ktorých bol tento trestný
čin spáchaný, môže i poverený pracovník správcu dane. Bez uvedenia konkrétnych údajov,
najmä mien, môže tiež pracovník správcu dane využívať zovšeobecnené informácie pri
vedeckej, publikačnej a pedagogickej činnosti.
(9)
Správca dane zodpovedá za vytvorenie podmienok pre zachovávanie mlčanlivosti podľa
odseku 1. To sa vzťahuje aj na využívanie a prístup k údajom evidovaným pomocou výpočtovej
techniky.
§ 24
Vylúčenie pracovníkov správcu dane
(1)
Pracovník správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Pracovník správcu dane je z daňového konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej istej
veci zúčastnil daňového konania ako pracovník orgánu iného stupňa.
(3)
Pracovník správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na daňovom konaní
sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu pracovníkovi správcu dane skutočnosti
uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti pracovníka
správcu dane.
(4)
Pracovník, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté
o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
(5)
O vylúčení pracovníka z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci pracovník,
ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho
pracovníka správcu dane rozhodne o vylúčení vedúci pracovník orgánu najbližšie nadriadeného
správcovi dane.
(6)
Proti rozhodnutiu o vylúčení pracovníka podľa odseku 5 nie je prípustné odvolanie.
§ 25
Zastavenie daňového konania
(1)
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie
sa zastaví, ak
a)
navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté, ak to zákon pripúšťa,
b)
je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika,
c)
sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa osobitných predpisov daňovým
subjektom,
d)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
e)
bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
f)
nebola s návrhom a ani dodatočne na výzvu vyrovnaná poplatková povinnosť ustanovená
osobitným zákonom.
(2)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa nedoručuje; toto rozhodnutie
sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane. Rozhodnutie o zastavení daňového konania
musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
§ 26
Predbežná otázka
(1)
Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný
orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto
otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol
spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti
iného orgánu.
§ 27
Predvolanie a predvedenie
(1)
Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná,
a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa
doručuje do vlastných rúk.
(2)
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní,
môže správca dane požiadať o jeho predvedenie.
(3)
O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru
Slovenskej republiky, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej
službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom
je predvolaný služobne zaradený.
§ 28
Náklady daňového konania
(1)
Ak neustanovuje tento zákon inak, náklady daňového konania hradí príslušný správca
dane, s výnimkou exekučných nákladov (§ 72) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2)
Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní
a)
svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy; nárok je treba uplatniť
u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré
preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok
zaniká,
b)
znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových výdavkov a odmien, podľa
osobitných predpisov,
c)
osoby, s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom
konaní, patrí im náhrada spojená s ich predložením alebo obhliadnutím. Nárok je nevyhnutné
uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi,
ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia alebo
obhliadnutia, inak tento nárok zaniká,
d)
tretie osoby podľa § 6 ods. 2 písm. d) až g), patrí im náhrada hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne ustanovenie
písmena a).
(3)
O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane do pätnástich dní odo dňa
ich uplatnenia a v rovnakej lehote poukáže v prospech oprávnených úhradu priznaného
nároku. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
§ 29
Dokazovanie
(1)
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2)
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, správy o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5)
Ak v daňovom konaní daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky
dane, môže správca výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane
§ 11.
(6)
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich
zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň
sa neurčí ani podľa odseku 5, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený
použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým
subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov,
daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných
daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí,
záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového
subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
(7)
Správca dane preukazuje
a)
doručenie vlastných písomností daňovému subjektu,
b)
existenciu skutočností vyvracajúcich vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
(8)
Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania.
§ 30
Rozhodnutie
(1)
V daňovom konaní možno ukladať povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie
je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento
alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať najmä
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,
c)
presné označenie osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo,
d)
výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania,
a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť
suma zaplatená,
e)
poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné
vylúčenie odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis povereného pracovníka správcu dane s uvedením mena, priezviska
a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym znakom.
(3)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4)
Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne
uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, uzná
správca dane opravný prostriedok podaný do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia,
za včas podaný.
(5)
Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto
zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.
(6)
Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane, oznámi správca dane daňovému
subjektu formou platobného alebo dodatočného platobného výmeru alebo predpisovým zoznamom.
(7)
Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo
iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.
(8)
Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať
odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok,
je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky
alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍPRAVNÉ KONANIE
§ 31
Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1)
Právnická alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva podnikateľskú9) alebo inú zárobkovú činnosť10) na území Slovenskej republiky, je povinná do 30 dní sa registrovať u miestne príslušného
správcu dane. Táto lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni nadobudnutia právoplatnosti
povolenia alebo oprávnenia alebo po dni začatia činnosti.
(2)
Ak začne daňovník vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, je povinný
oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do tridsiatich dní.
(3)
Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie prevádzkárne
a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením tejto prevádzkárne
oznámi túto skutočnosť správcovi dane.
(4)
Platiteľ dane je povinný registrovať sa u správcu dane najneskôr do pätnástich dní
od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu, alebo daň vyberať, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
(5)
Registračnú povinnosť nemá daňový subjekt, ktorý má len náhodnú alebo jednorazovú
daňovú povinnosť alebo u ktorého je predmetom zdanenia len nehnuteľnosť, ak nemá registračnú
povinnosť pri inej dani. Registračná povinnosť sa ďalej nevzťahuje na daňovníkov,
ktorí majú výhradne príjmy zo závislej činnosti a príjmy, z ktorých je daň vyberaná
osobitnou sadzbou dane.
(6)
Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt povinný
oznámiť svoje plné meno alebo názov, trvalý pobyt, miesto podnikania alebo sídlo,
rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, ako i údaje osvedčujúce povolenie
alebo oprávnenie podľa odseku 1. Ak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá
je podnikateľom, tiež čísla účtov v bankách, na ktorých sú sústredené peňažné prostriedky
z jej podnikateľskej činnosti. Ďalej uvedie údaje potrebné na určenie miestnej príslušnosti
správcu dane, druhov daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje organizačné
jednotky. Právnická osoba uvedie tiež svoj štatutárny orgán a prípadne osoby, ktoré
sú okrem tohto orgánu za ňu v daňových veciach oprávnené rokovať. Ak ide o daňový
subjekt so sídlom v cudzine, uvedie vždy svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.
Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje
potrebné pre určenie týchto preddavkov.
(7)
Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 a 6, najmä ak zanikne jeho daňová
povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť správcovi dane
do pätnástich dní odo dňa, kedy vznikli.
(8)
Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom v cudzine, ktorá nemá na
území Slovenskej republiky prevádzkáreň, ani nehnuteľný majetok, je povinná sa zaregistrovať
najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.
(9)
Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona sa predkladá správcovi dane dvojmo
na tlačive vydanom ministerstvom. Na registračnom tlačive musí daňový subjekt vyhlásiť,
že ide o jeho prvú daňovú registráciu, alebo uviesť, či bol už niekedy daňovo registrovaný,
a ak áno, kedy, u ktorého správcu dane, pridelené daňové identifikačné číslo, meno
alebo názov, pod akým bol registrovaný a či bola registrácia odobratá alebo zrušená
a dôvody, pre ktoré sa tak stalo. Ministerstvo a ústredné riaditeľstvo môže rozšíriť
údaje požadované pri registrácii na registračnom tlačive, ak pôjde o údaje nevyhnutné
pre riadnu správu jednotlivých daní.
(10)
Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri registrácii a v prípade
pochybností o ich správnosti alebo úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie
vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt
povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu, považuje sa za dodržanú
i lehota uvedená v odseku 1, ak inak k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.
(11)
Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu daňové identifikačné číslo
a o vykonanej registrácii mu vydá osvedčenie. Toto číslo je daňový subjekt povinný
uvádzať na všetkých daňových dokladoch (napr. na faktúrach, dobropisoch, vrubopisoch,
pokladničných dokladoch a dodacích listoch), ktoré bude vydávať, a tiež pri styku
so správcom dane. Pri zmenách skutočností uvedených v osvedčení, je daňový subjekt
povinný predložiť osvedčenie o registrácii súčasne s oznámením týchto zmien podľa
odseku 7. Na tomto osvedčení správca dane vyznačí vykonané zmeny.
(12)
Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, urobí tak
správca dane z úradnej moci neodkladne, po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto
postup.
(13)
Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku 7, vykoná správca dane príslušné
zmeny v registrácii alebo registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
(14)
Správca dane vedie i evidenciu nezaregistrovaných daňových subjektov a subjektov,
o ktorých možno predpokladať, že sa stanú daňovými subjektmi. Táto evidencia slúži
výlučne správcovi dane pre účely zdanenia a okrem oprávnených pracovníkov správcu
dane nemôže do nej nikto nazrieť, ani z nej poskytovať akékoľvek informácie, pričom
nie sú dotknuté ustanovenia § 23 ods. 3 a 5.
(15)
Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok tu ustanovenú registračnú
povinnosť daňových subjektov vhodne obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi
uvádzaných skutočností).
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovujú
inak.
§ 32
Súčinnosť tretích osôb
(1)
Súdy, iné štátne orgány a notári v prípadoch, kedy predmet konania pred nimi podlieha
dani podľa osobitných predpisov, sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné
pre vyrubenie a vymáhanie dane.
(2)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane výsledky kontrol, ak majú
vzťah k daňovým povinnostiam.
(3)
Štátne a iné orgány a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet
svojej činnosti vedú evidenciu osôb a ich majetku, sú povinné na výzvu správcu dane
oznámiť údaje potrebné na vyrubenie a vymáhanie daní.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri správe
daní, sú povinné na výzvu správcu dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú platby fyzickým osobám, a z týchto platieb
nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne príslušnému správcovi
dane. V oznámení sa uvedie meno a trvalý pobyt fyzickej osoby, vyplatená suma a dôvod
platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho polroka.
(6)
Banky a iné peňažné ústavy sú povinné oznamovať na písomnú žiadosť správcu dane čísla
bankových účtov, ich vlastníkov, stavy účtov a ich zmeny, údaje o pôžičkách, úveroch
a úsporných vkladoch.11)
(7)
Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä totožnosť osôb, ktoré majú
prenajaté poštové priehradky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch,
úhrn súm dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť
prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať
na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(8)
Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov
telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne
dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú
príjem alebo výnos, do tridsiatich dní odo dňa plnenia.
(10)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu meno podávateľa
inzerátu uverejneného pod značkou.
(11)
Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu oznamovať najmä odosielateľov
a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe
prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
§ 33
Postup pri ukončení činnosti
(1)
Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať
príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na
vybranie nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho činnosti, za ktorú plynuli
príjmy podliehajúce zdaneniu.
(2)
Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný predložiť, súčasne so žiadosťou
o výmaz z obchodného registra, písomný súhlas správcu dane. Povinnosť žiadať o písomný
súhlas správcu dane s ukončením činnosti majú aj ostatné daňové subjekty.
§ 34
Vyhľadávacia činnosť
(1)
Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov
a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších
skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie a vymáhanie dane.
(2)
Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako pri miestnom zisťovaní
a daňovej kontrole.
(3)
Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej súčinnosti s daňovým subjektom.
§ 35
Pokuty
(1)
Tomu, kto nesplnil v určenej lehote povinnosť nepeňažnej povahy vyplývajúcu z tohto
zákona alebo z osobitného predpisu alebo uloženú rozhodnutím podľa tohto zákona, môže
správca dane opakovane uložiť pokutu do výšky 2 000 000 Sk. Opakovane možno uložiť
pokutu, ak uloženie pokuty neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá.
(2)
Pri ukladaní pokút sa prihliada najmä na závažnosť, dobu trvania a následky protiprávneho
konania.
(3)
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať. Odvolanie má odkladný účinok.
(4)
Pokuta sa neuloží, ak sa zvýši daň podľa § 67.
(5)
V konaní o uložení pokuty sa postupuje podľa tohto zákona.
(6)
Pokutu nemožno uložiť, ak uplynuli tri roky od konca roka, v ktorom došlo ku konaniu
zakladajúcemu právo na uloženie pokuty. Právo vymáhať vyrubenú pokutu sa premlčuje
po piatich rokoch od vykonateľnosti rozhodnutia.
§ 36
Pozastavenie činnosti
(1)
Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu povinnosti nepeňažnej povahy,
za ktorú už bola uložená pokuta podľa § 35, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto povinnosti, môže správca dane pozastaviť
daňovému subjektu činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa porušenie
týka, až na dobu tridsiatich dní.
(2)
Pozastavenie činnosti možno uplatniť len vtedy, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom
sťažuje jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné
určenie dane.
(3)
Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu
na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti.
Proti tejto výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané odvolanie
nemá odkladný účinok.
(4)
Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3,
môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou
rozhodnutia musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami podliehajúcimi
skaze, ak sú zahrnuté v tej časti hospodárskych prostriedkov subjektu dane, voči ktorej
je pozastavenie činnosti uplatnené, a presné vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho
sa toto opatrenie uplatní. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(5)
Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí uvedený hmotný majetok sa
za policajnej spolupráce uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Daňový subjekt,
u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi dane do úschovy
všetky kľúče od takto uzavretých hospodárskych prostriedkov po dobu, po ktorú pozastavenie
činnosti trvá.
(6)
Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho, správca dane zabezpečiť uzavreté a uzamknuté
hospodárske prostriedky vlastným zámkom.
(7)
O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.
(8)
Od okamihu, kedy bol majetok zabezpečený úradným uzáverom, možno s uzavretým hmotným
majetkom akokoľvek manipulovať alebo do neho vstupovať len so súhlasom správcu dane
a v jeho prítomnosti.
(9)
Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti,
vrátane ušlého zisku, znáša daňový subjekt.
§ 37
Záznamová povinnosť
(1)
Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne
záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné pre správne určenie dane.
(2)
Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému sa nemožno
odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich
členenie a usporiadanie, vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie.
(3)
Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie záznam s prehľadom údajov
potrebných pre určenie dane a v lehote určenej pre platenie preddavkov predkladá správcovi
dane prehľad potrebných ukazovateľov.
(4)
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu,
je povinný vždy viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.
(5)
Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia plnenie
záznamovej povinnosti a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto
rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(6)
Záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce, je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu,
v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť (§ 45).
TRETIA ČASŤ
VYRUBOVACIE KONANIE
§ 38
Daňové priznanie a hlásenie
(1)
Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vzniká v súlade s týmto
zákonom alebo s osobitným predpisom daňová povinnosť, alebo ten, koho na to správca
dane vyzve.
(2)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať len na tlačive vydanom ministerstvom.
Súčasťou daňového priznania alebo hlásenia sú i prílohy označené v príslušnom tlačive.
Pri dovoze plní funkciu daňového priznania písomný návrh na colné konanie alebo iný
doklad potvrdzujúci prepustenie tovaru.
(3)
Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva najneskôr do 31. marca roku nasledujúceho
po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje
inak.
(4)
Ak je zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok, podáva sa daňové priznanie alebo
hlásenie do pätnástich dní po jeho uplynutí. Ak nevznikne v zdaňovacom období daňová
povinnosť, oznámi túto skutočnosť daňový subjekt správcovi dane v rovnakej lehote.
Túto lehotu nemožno predĺžiť.
(5)
Ak sa daňová povinnosť plní pri prechode štátnych hraníc, je daňový subjekt povinný
súčasne predložiť daňové priznanie.
(6)
Správca dane môže na žiadosť daňovníka alebo daňového poradcu alebo i z vlastného
podnetu predĺžiť lehotu pre podanie daňového priznania najviac o tri mesiace. Proti
rozhodnutiu o predĺžení lehoty sa nemožno odvolať.
(7)
Ak daňovník zomrie, je povinný podať daňové priznanie za príslušnú časť roka jeho
právny nástupca. Ak je právnych nástupcov viac, podá priznanie ktorýkoľvek z nich.
Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je právnym
nástupcom Slovenská republika, daňové priznanie nepodáva. Ak nie je známy právny nástupca,
podá priznanie zástupca ustanovený správcom dane. Priznanie sa podáva do troch mesiacov
po úmrtí daňovníka alebo po ustanovení zástupcu, pričom správca dane môže túto lehotu
na žiadosť predĺžiť.
(8)
Ak daňovník pred svojím úmrtím nepodal daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie, ak mal povinnosť podať daňové priznanie a daň nebola vyrubená, je právny
nástupca, s výnimkou právneho nástupníctva Slovenskej republiky, povinný podať priznanie
za zomretého daňovníka do troch mesiacov po úmrtí daňovníka. Správca dane môže túto
lehotu zo závažných dôvodov na žiadosť predĺžiť.
(9)
Ak zanikne daňovník bez vykonania likvidácie, je jeho právny nástupca alebo orgán,
ktorý o zrušení rozhodol, povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca od jeho zániku
priznanie za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže túto lehotu v odôvodnených
prípadoch predĺžiť až na tri mesiace.
(10)
V prípade likvidácie trvá daňová povinnosť i povinnosť podávať každoročne priznanie
až do skončenia likvidácie. Ku dňu ukončenia činnosti vykoná daňovník účtovnú závierku
a najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca podá daňové priznanie a vyrovná daňovú
povinnosť. Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať do konca nasledujúceho
mesiaca priznanie za uplynulú časť zdaňovacieho obdobia a v priznaní uviesť tiež likvidačný
prebytok.
(11)
Pri zrušení trvalej prevádzkárne na území Slovenskej republiky sú subjekty so sídlom
v cudzine povinné podať priznanie najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca za uplynulú
časť roka.
(12)
Pri zániku daňovníka sa nesmie jeho majetok rozdeliť medzi zakladateľa alebo medzi
spoločníkov pred zaplatením dane.
(13)
V prípadoch uvedených v odsekoch 7 až 11 je daňová povinnosť splatná v lehote pre
podanie daňového priznania.
(14)
Daňový subjekt je povinný v daňovom priznaní alebo hlásení daň si sám vypočítať a
uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenie, zvýhodnenie, úľavy, odpočty a vyčísliť
ich výšku.
(15)
Skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane sa posudzujú pre každé zdaňovacie obdobie
samostatne.
§ 39
Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie
(1)
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt
podať opravné priznanie alebo hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné
priznanie alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.
(2)
Ak zistí daňový subjekt, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola uvedená
v daňovom priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená, je povinný predložiť
do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení dodatočné priznanie alebo hlásenie.
V rovnakej lehote je dodatočne vyrubená daň splatná.
(3)
Dodatočné priznanie alebo hlásenie nie je prípustné, ak bol pred jeho podaním urobený
správcom dane úkon smerujúci k preskúmaniu správnosti daňovej povinnosti za obdobie,
ktorého by sa dodatočné priznanie alebo hlásenie týkalo.
(4)
Opravné alebo dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva na tlačive, ktoré
musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V tomto daňovom priznaní alebo hlásení
sa vyznačia rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo hláseniu.
§ 40
Majetkové priznanie
(1)
Fyzické osoby, ktoré majú v Slovenskej republike trvalý pobyt alebo sa tu obvykle
zdržujú,3) a právnické osoby zaoberajúce sa podnikateľskou činnosťou so sídlom na území Slovenskej
republiky podávajú majetkové priznanie s uvedením majetku, ktorý vlastnia v tuzemsku
i v cudzine.
(2)
Fyzické osoby, ktoré nemajú v Slovenskej republike trvalý pobyt ani sa tu obvykle
nezdržujú, a právnické osoby so sídlom v cudzine podávajú majetkové priznanie s uvedením
nehnuteľného majetku, ktorý vlastnia v Slovenskej republike.
(3)
Majetkové priznanie sa podáva vždy do 31. mája podľa stavu k 1. januáru roka, v ktorom
sa priznanie podáva. Prvýkrát sa priznanie podáva v roku 1993, ďalej v roku 1995 a
potom vždy po troch rokoch. Priznanie sa podáva správcovi dane miestne príslušnému
k správe dane z príjmov.
(4)
Na základe majetkového priznania osôb zistí správca dane prírastky majetku v jednotlivých
rokoch.
(5)
Majetkové priznanie musí menovite obsahovať
a)
všetok nehnuteľný majetok,
b)
hnuteľné veci,
c)
majetkové práva a iné majetkové hodnoty.
(6)
Majetok uvedený v odseku 5 písm. a) sa neoceňuje a majetok uvedený v odseku 5 písm.
b) a c) si daňový subjekt pre tieto účely ocení cenou obvyklou. Majetok uvedený v
odseku 5 písm. a) sa v priznaní uvedie vždy a majetok uvedený v odseku 5 písm. b)
a c) len vtedy, ak jeho súhrnná hodnota je vyššia ako 1 000 000 Sk.
(7)
Majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov sa pre tieto účely delí rovnakým
dielom, ak nebolo dohodou manželov určené inak.
(8)
Na výzvu správcu dane sú povinné osoby uvedené v odsekoch 1 a 2 preukázať, či boli
majetkové prírastky obstarané zo zdanených príjmov. Táto povinnosť sa vzťahuje i na
majetok, ktorý síce ku dňu rozhodujúcemu pre podanie majetkového priznania už predkladateľ
nevlastnil, ale ho nadobudol v období od predchádzajúceho majetkového priznania.
(9)
Zistené majetkové prírastky, pri ktorých nebolo preukázané ich obstaranie zo zdanených
prostriedkov, využije správca dane na dodatočné overenie správnosti zdanenia za dobu,
kedy k použitiu nezdanených prostriedkov došlo, a podľa pomôcok daň dodatočne vyrubí.
(10)
Z majetkových prírastkov, pri ktorých zdanenie nebolo preukázané, správca dane vyrubí
daň z príjmov. Časť majetkového prírastku, ktorá vyplynula iba zo zmeny cenových predpisov,
prípadne zmeny všeobecnej ceny, nepodlieha dani.
(11)
Právo dodatočne vyrubiť daň na základe majetkového priznania zaniká po dvadsiatich
rokoch počínajúc rokom nasledujúcim po roku, v ktorom povinnosť podať majetkové priznanie
vznikla.
(12)
Správca dane má právo preveriť správnosť a úplnosť údajov uvedených v majetkovom
priznaní. Na túto kontrolu sa vzťahuje primerane § 15.
(13)
Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý majetok sa v majetkovom
priznaní neuvádza.
§ 41
Vytýkacie konanie
(1)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania
alebo hlásenia a dokladov predložených daňovníkom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovníkovi a vyzve ho, aby sa k
nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje
opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(2)
Vo výzve daňovníkovi určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie
byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením pochybností
alebo nedodržaním určenej lehoty.
§ 42
Určenie dane v prípade nepodania daňového priznania alebo hlásenia
Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie včas, a to ani po výzve správcu dane
alebo neboli na výzvu v určenej lehote odstránené chyby, je správca dane oprávnený
zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si
sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom.
§ 43
Zákaz prenosu daňovej povinnosti
Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto daňového subjektu úplne alebo
čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento
zákon alebo osobitný predpis inak.
§ 44
Vyrubenie dane a jej doplatku
(1)
Podľa výsledkov vyrubovacieho konania určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu
vyrubená.
(2)
Ak sa vyrubená daň odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo
od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového materiálu
zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na podklade čoho správca dane vyrubil daň odchylne,
ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu zrejmé, ako bol
zistený daňový základ a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez priznania alebo
hlásenia daňového subjektu.
(3)
Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral,
prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i
keď ním neboli v konaní uplatnené.
(4)
O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným
výmerom alebo predpisovým zoznamom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis
inak.
(5)
Ak sa neodchyľuje vyrubená daň od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení,
nemusí správca dane oznámiť daňovému subjektu výsledok vyrubenia, ak o to daňový subjekt
výslovne nepožiada s uvedením dôvodu. V tomto prípade sa za deň vyrubenia považuje
posledný deň lehoty pre podanie daňového priznania alebo hlásenia, a ak bolo daňové
priznanie alebo hlásenie podané oneskorene, deň, kedy ho správca dane obdržal. Deň
vyrubenia je dňom doručenia a príjemcom je daňový subjekt. Vzťahuje sa to i na dodatočné
priznanie alebo hlásenie. Odvolacia lehota je pätnásť dní.
(6)
Platobným výmerom sa oznamuje výška vyrubenej dane i v prípadoch, keď daň má byť
podľa osobitných predpisov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia,
ale daňový subjekt túto povinnosť nesplnil.
(7)
Ak zistí správca dane, že vyrubená daň je nižšia, ako mala byť vyrubená, vyrubí takto
zistený rozdiel dodatočným platobným výmerom.
(8)
V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len ním dodatočne vyrubený
rozdiel dane.
(9)
Tlačivá platobných výmerov, predpisových zoznamov a vyhlášok k nim vydá ministerstvo
a ústredné riaditeľstvo.
§ 45
Zánik práva vyrubiť daň
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani
jej doplatok alebo priznať nárok na daňový odpočet po uplynutí troch rokov od konca
roku, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ňom
vznikla daňová povinnosť, bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie
alebo hlásenie podať.
(2)
Ak bol pred uplynutím tejto lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo
jej doplatku, plynie trojročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt
o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť a dodatočne vyrubiť daň však je možné najneskôr
do desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej
povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie.
ŠTVRTÁ ČASŤ
RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 46
Odvolanie
(1)
Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom
ustanovené, sa účastník konania môže odvolať.
(2)
Proti rozhodnutiam, najmä proti výzvam podľa § 41, ktoré predchádzali určeniu dane, sa nemožno odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný
prostriedok.
(3)
Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie
je odvolaním napadnuté.
(4)
Odvolanie musí obsahovať
a)
presné označenie správcu dane,
b)
presné označenie odvolávajúceho sa,
c)
číslo konania, prípadne číslo platobného výmeru, proti ktorému odvolanie smeruje,
d)
uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré
preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
e)
návrh dôkazných prostriedkov k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta
len rozpor s právnymi predpismi,
f)
navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
(5)
Odvolanie možno podať do tridsiatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému
odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané
odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve správca dane odvolávajúceho sa na
jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia
výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci
sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak
nevyhovie odvolávajúci sa výzve, správca dane odvolacie konanie zastaví. Proti rozhodnutiu
o zastavení konania je odvolanie prípustné.
(6)
Ak nemôže správca dane posúdiť všetky údaje odvolania na základe výsledkov už vykonaného
konania, konanie doplní.
(7)
Do doby, pokiaľ nie je o odvolaní rozhodnuté, môže odvolávajúci sa údaje svojho odvolania
doplňovať a pozmenovať.
(8)
Ak odvolávajúci vezme svoje odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci odvolanie
nové, i keď by ešte odvolacia lehota neuplynula. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí
byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Ak sú v dobe od podania odvolania do
jeho späťvzatia vykonané správcom dane v konaní úkony, späťvzatím sa nezrušujú a možno
ich využiť v ďalšom konaní.
(9)
Odvolanie nemá odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak.
(10)
Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, bez toho,
aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.
§ 47
Postup správcu dane
(1)
Správca dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, môže rozhodnúť o odvolaní
sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Správca
dane môže rozhodnúť o odvolaní i v prípade, že mu vyhovie iba čiastočne. Proti takémuto
rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu
v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí správca dane vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní.
(3)
Ak správca dane o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie
spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou
správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.
(4)
Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje
a)
či nejde o odvolanie neprípustné, oneskorené alebo podané nepríslušnou osobou,
b)
zhrnutie výsledkov doplneného konania,
c)
stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
d)
návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
(5)
Správca dane odvolanie zamietne, ak
a)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,
b)
je podané po určenej lehote,
c)
je podané osobou na to nepríslušnou.
(6)
Správca dane nevydáva rozhodnutie o zamietnutí odvolania podľa odseku 5.
§ 48
Postup odvolacieho orgánu
(1)
Ak neustanovuje osobitný predpis inak, je odvolacím orgánom orgán najbližšie vyššieho
stupňa nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Na účely tohto
zákona je pre obce odvolací orgán najbližšie vyššieho stupňa miestne príslušný okresný
úrad.
(2)
Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom
v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim
sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní
prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a
môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci
odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať
chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s
určením primeranej lehoty.
(3)
V odvolacom konaní je odvolací orgán oprávnený použiť primerane i § 41.
(4)
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok alebo o dani
dohodnutej v daňovom konaní, skúma odvolací orgán iba dodržanie zákonných podmienok
pre použitie tohto spôsobu určenia dane. Ak zistí odvolací orgán, že tieto zákonné
podmienky boli dodržané, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.
(5)
Odvolací orgán rozhodnutie preskúma, a ak nie je pri rozhodovaní viazaný ustanovením
odseku 4, rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší a vráti vec na nové
konanie a rozhodnutie; inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
(6)
Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu
v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní.
(7)
Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a
ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté
daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili.
Táto lehota nesmie byť kratšia ako pätnásť dní. Na vyjadrenie doručené po určenej
lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Prípadná zmena daňovej povinnosti vyplývajúca
z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.
§ 49
Sťažnosť
(1)
Ak má daňovník pochybnosť o správnosti zrazenej dane, požiada platiteľa dane v lehote
šesťdesiat dní odo dňa, kedy k zrážke došlo, o vysvetlenie. V žiadosti uvedie dôvody
preukazujúce jeho pochybnosti.
(2)
Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované údaje do tridsiatich dní
odo dňa, kedy žiadosť obdržal, a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť.
(3)
Ak nesúhlasí daňovník s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa
dane správcovi dane, v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do
tridsať dní odo dňa, kedy daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane.
(4)
Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí daňovníkovi i platiteľovi
dane. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Na konanie o sťažnosti sa nevzťahuje
osobitný predpis.12)
(5)
Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať daňovník i platiteľ dane v lehote do tridsať
dní odo dňa jeho doručenia.
§ 50
Námietka a reklamácia
(1)
Daňový subjekt môže uplatniť námietku proti akémukoľvek úkonu správcu dane v súvislosti
s vymáhaním a zabezpečovaním dane.
(2)
Námietka musí byť podaná písomne alebo ústne do zápisnice do tridsiatich dní odo
dňa, kedy sa o úkone dozvedel, a to u správcu dane, ktorý úkon vykonal. Podaná námietka
nemá odkladný účinok.
(3)
Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie.
Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(4)
Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane môže daňový dlžník (§ 56) podať reklamáciu. Na podmienky a spôsob vybavenia sa primerane vzťahujú odseky 2
a 3.
PIATA ČASŤ
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 51
Obnova konania
(1)
Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím sa obnoví na žiadosť účastníka konania
alebo z úradnej moci, ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b)
rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo
rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol
inak.
(2)
Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.
(3)
Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne
dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však pred uplynutím lehoty, v ktorej zaniká
právo daň vyrubiť. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
(4)
V návrhu na obnovu konania musia byť uvedené okolnosti preukazujúce odôvodnenosť
návrhu a dodržanie lehôt.
(5)
Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý pôvodne vo veci rozhodol, na
iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne
príslušný v dobe podania návrhu.
§ 52
Postup pri obnove konania
(1)
Obnovu konania povolí alebo nariadi správca dane, ktorý vo veci rozhodol v poslednom
stupni.
(2)
Správca dane nariadi obnovu konania z úradnej moci, ak nezaniklo právo na vyrubenie
dane. Povolenie alebo nariadenie obnovy konania má voči takto preskúmavanému rozhodnutiu
odkladné účinky, až do doby doručenia rozhodnutia vo veci vydaného v obnovenom konaní
s výnimkou zabezpečovacej exekúcie.
(3)
Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje
správca dane, ktorý je miestne príslušný v dobe podania návrhu.
(4)
V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu
sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.
(5)
Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania sa nemožno odvolať. Ak
bola rozhodnutím zamietnutá žiadosť o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať.
(6)
Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni;
ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho
právnym názorom.
(7)
Ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté dôvodom, pre ktorý sa obnova
povoľuje alebo nariaďuje, zostávajú v platnosti.
(8)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka.
Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
§ 53
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať
orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal;
ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra financií Slovenskej
republiky nemožno preskúmavať.
(2)
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v
rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom.
(3)
Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť rozhodnutie, ak sa po jeho
vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie
vychádzalo.
(4)
Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť
aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania
alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(5)
Príslušný orgán nemôže mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po
uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
(6)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania,
sa nemožno odvolať.
§ 54
Opravy zrejmých omylov a nesprávností
(1)
Vyrubená daň správca dane rozhodnutím opraví alebo zruší na žiadosť alebo z úradnej
moci, ak
a)
bola vyrubená niekomu, kto podľa zákona ju nie je povinný platiť,
b)
prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo inému omylu,
najmä ak ide o určenie dvojitej daňovej povinnosti pri tej istej dani a u toho istého
daňového subjektu.
(2)
Zhodne s opravou daňovej povinnosti sa opraví tiež príslušenstvo dane.
(3)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane i pri oprave zrejmých nesprávností
v iných rozhodnutiach alebo opatreniach, ktorými nebola určená daňová povinnosť.
(4)
Opravy alebo zrušenie vyrubenej dane nemožno vykonať, ak zaniklo právo daň vyrubiť
alebo dodatočne vyrubiť.
(5)
Proti takýmto rozhodnutiam sa možno odvolať.
§ 55
Lehoty na rozhodnutia a opatrenia proti nečinnosti
(1)
Správca dane alebo jeho pracovník príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa
tohto zákona alebo osobitného zákona1) sú povinní v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov
predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené
týmto zákonom (ďalej len „rozhodnutie“) bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch je správca dane alebo jeho pracovník príslušný na rozhodnutie
v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní od začatia konania alebo od vzniku
inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. V osobitne zložitých prípadoch
sú povinní tak urobiť do 60 dní.
(3)
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú
povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na
základe písomného odôvodnenia predĺžiť primerane správca dane, ktorý je bezprostredne
nadriadený správcovi dane príslušnému na rozhodnutie. Ak je príslušný na rozhodnutie
pracovník správcu dane, môže mu túto lehotu predĺžiť primerane na základe jeho písomného
odôvodnenia vedúci orgánu, ktorého je pracovníkom.
(4)
Ak správca dane alebo jeho pracovník príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže
vo veci rozhodnúť v lehote do 30 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov
upovedomiť daňový subjekt. Rovnako sú povinní postupovať, ak sa im udelí súhlas na
rozhodnutie v predĺženej lehote podľa odseku 3.
(5)
Ak správca dane alebo jeho pracovník, ktorý je príslušný na rozhodnutie v daňovom
konaní, je v tomto konaní nečinný a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v odsekoch
1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo
veci rozhodnúť správca dane bezprostredne nadriadený správcovi dane, ktorý je nečinný.
V prípade nečinnosti pracovníka správcu dane je za ustanovených podmienok povinný
vo veci rozhodnúť vedúci toho orgánu, ktorého je pracovníkom.
ŠIESTA ČASŤ
PLATENIE DANÍ
§ 56
Základné pojmy
(1)
Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(2)
Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča.
(3)
Daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na ich právneho nástupcu.
(4)
Daňový dlžník je ten, kto nezaplatil splatnú sumu dane alebo preddavok na daň najneskôr
v deň jej splatnosti.
(5)
Daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež ručitelia, ak im zákon povinnosť ručenia
ukladá a ak ich na plnenie tejto platobnej povinnosti vyzve správca dane. Proti tejto
výzve sa môže ručiteľ odvolať. V odvolaní môže ručiteľ namietať len skutočnosť, že
nie je ručiteľom alebo ručenie bolo uplatnené vo väčšom než zákonom ustanovenom rozsahu.
(6)
Ďalšími platbami, na ktoré sa vzťahuje tento zákon, sú úhrady platené podľa osobitného
predpisu,13) úroky, zvýšenie dane a exekučné náklady.
§ 57
Príslušenstvo dane
Príslušenstvo dane je penále, zvýšenie dane, exekučné náklady, úroky a pokuty uložené
podľa tohto zákona. Ak správca dane v rozhodnutí neurčí inak, naloží sa s príslušenstvom
dane, s výnimkou pokút, tak ako s daňou.
§ 58
Spôsob platenia daní
(1)
Dane sa platia príslušnému správcovi dane v česko-slovenskej mene. Pri každej platbe
musí byť uvedené, na ktorú daň je platba určená.
(2)
Správca dane prijme platbu na daň, na ktorú bola určená. Platbu vykonanú bez postačujúceho
označenia dane prijme správca dane na účet nejasných platieb a vyzve daňový subjekt,
aby oznámil do určenej lehoty, na ktorú daň bola platba vykonaná. Ak obdrží správca
dane odpoveď v určenej lehote, zaúčtuje platbu na daň, určenú daňovým subjektom v
odpovedi s účinnosťou ku dňu, kedy bola vykonaná. Ak neodpovie daňový subjekt včas,
určí správca dane, na ktorú daň sa platba zaeviduje; v tomto prípade platí za deň
platby deň, kedy ju správca dane zaevidoval na daň. O použití platby správcom dane
použitej na inú daň, než na akú ju určil daňový subjekt, musí správca dane daňový
subjekt písomne upovedomiť.
(3)
Platby na dodatočne vyrubenú daň a príslušenstvo dane musia byť takto výslovne označené.
(4)
Daň možno platiť
a)
bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
b)
v hotovosti
1.
poštovnou poukážkou na príslušný účet správcu dane,
2.
osobám povereným správcom dane prijímať platby na daň v hotovosti; na prijatú platbu
je správca dane povinný vydať potvrdenie,
3.
výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú byť exekúciou
vymožené, a ak nie je v exekučnom príkaze určené inak,
c)
kolkovými známkami, ak tak ustanoví osobitný predpis; správca dane, u ktorého sa
predpokladá platenie kolkovými známkami, je povinný mať primeranú zásobu kolkových
známok na predaj,
d)
platobnými známkami, ak ide o úhradu daní do rozpočtov obcí a ustanovuje tak osobitný
predpis,
e)
preplatkom na inej dani.
(5)
Kolkové známky vydáva ministerstvo, ktoré vo všeobecne záväznom právnom predpise
ustanoví úpravu a spôsob platenia kolkovými známkami, najmä ich vzor, hodnoty, v ktorých
budú vydávané, ich evidenciu a zaobchádzanie s nimi.
(6)
Platobné známky vydávajú obce. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
úpravu a spôsob platenia platobnými známkami.
(7)
Úhrada dane sa použije na úhradu daní a ich príslušenstva v tomto poradí
a)
exekučné náklady,
b)
pokuty,
c)
penále,
d)
zvýšenie dane,
e)
úrok,
f)
najstaršie nedoplatky na daniach,
g)
bežné platby daní vrátane preddavkov.
(8)
Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým
subjektom, a bude s ňou zaobchádzať rovnakým spôsobom, ako by ju zaplatil daňový subjekt.
Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
§ 59
Odklad platenia a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť môže správca dane povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v
splátkach, ak by bolo neodkladné zaplatenie u daňového dlžníka (§ 56) spojené s vážnou ujmou alebo ak nie je možné z iných dôvodov vybrať celý daňový
nedoplatok od daňového dlžníka naraz. Povolenie možno viazať na podmienky.
(2)
Odklad platenia možno vzťahovať tiež na sumy, o ktorých možno očakávať, že budú odpísané
(§ 65).
(3)
Ak nie je v rozhodnutí určené inak, nepočíta sa po dobu povoleného odkladu platenia
dane alebo splátok dane penále, ak dodrží daňový dlžník určené podmienky.
(4)
Odklad platenia dane alebo zaplatenia dane v splátkach nesmie byť povolený na dobu
dlhšiu ako je lehota, v ktorej sa premlčuje vymáhanie dane.
(5)
Po dobu odkladu platenia dane alebo jej zaplatenia v splátkach zaplatí daňový dlžník
úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej
platnej v prvý deň štvrťroka. Správca dane úrok vyrubí za celú dobu odkladu a o výške
úroku daňového dlžníka vyrozumie. Tento úrok je splatný do osem dní odo dňa doručenia
rozhodnutia.
(6)
Proti rozhodnutiu o povolení odkladu platenia dane alebo povolenia splátok sa nemožno
odvolať.
§ 60
Deň platby
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, kedy bolo uskutočnené odpísanie
z účtu daňového dlžníka,
b)
pri platbách v hotovosti deň, kedy banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť
prijala alebo prevzala.
(2)
Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty správcov daní vždy najneskôr
nasledujúci pracovný deň po tom, keď platba z účtu daňového dlžníka bola uskutočnená
alebo keď bola v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet správcu
dane vedený v inej banke ako účet daňového dlžníka, z ktorého je platba prevádzaná,
je banka, ktorá uskutočňuje prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v
ktorej je vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete.
Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu správcu dane
v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto
prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom
získala dispozičné právo. Banky sú súčasne povinné oznámiť správcovi dane deň, kedy
došlo k odpísaniu platby z účtu daňovníka. V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné
uhradiť správcovi dane sankciu vo výške bežnej diskontnej sadzby Štátnej banky česko-slovenskej
zo sumy včas neprevedenej.
(3)
Ak daňový dlžník dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti a banka príkaz nerealizuje
v deň uvedený na príkaze z iných dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov
na účte daňového dlžníka, ručí daňovému dlžníkovi banka. Úhrada daňových pohľadávok
má prednosť pred inými úhradami.
(4)
Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 môže kontrolovať správca
dane, v ktorého prospech bola platba uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.
§ 61
Evidencia daní
(1)
Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a
platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov
a nedoplatkov. Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových subjektov
oddelene za každý druh dane.
(2)
Výška daňovej a platobnej povinnosti je evidovaná na základe predpisových alebo odpisových
poukazov evidovaných v osobitnom zázname vydaných predpisových a odpisových poukazov.
(3)
Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy a odpisy daňovej povinnosti,
vrátane ich prípadných opráv. Ak sa odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť,
eviduje sa na kreditnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa mesačne
uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na osobných účtoch.
(4)
Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane osobných účtov. Podkladom pre
evidenciu sú najmä doklady bánk a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe
vydaných platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných platobných poukazov.
Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní
záznamov predpisových poukazov.
(5)
Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne odsúhlasuje podľa dokladov bánk
zasielaných správcovi dane.
(6)
Nevymožiteľný nedoplatok, pri ktorom je predpoklad, že bude aspoň z časti vymožený,
sa eviduje na podsúvahových účtoch. Nedoplatky evidované na podsúvahových účtoch je
treba exekučne zabezpečiť a vymáhať, len čo je na to daná možnosť, alebo aspoň vykonať
taký úkon, ktorým sa premlčanie nedoplatku prerušuje.
(7)
Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia
o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane výkazy nedoplatkov.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nevzťahujú na dane uplatňované jednorazovo.
(9)
Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje primerane § 23.
(10)
Tlačivá predpisových, odpisových a platobných poukazov a záznamov k nim vydá ministerstvo.
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom upraviť formu vedenia evidencie
daní v súvislosti so zavedením výpočtovej techniky.
§ 62
Daňové nedoplatky a penále
(1)
Daňový nedoplatok je suma platby splatnej dane alebo preddavku na daň, ktorá nebola
zaplatená.
(2)
Daňový dlžník je povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,3 % z
nedoplatku dane, vrátane preddavku na daň. Penále sa počíta za každý deň omeškania
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do dňa platby vrátane odo dňa pôvodného
dňa splatnosti.
(3)
Z rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a uvedenou daňovým
dlžníkom v dodatočnom priznaní alebo hlásení sa vypočíta penále podľa odseku 2 polovičnou
sadzbou. Ak bol tento rozdiel zistený správcom dane, vypočíta sa penále podľa odseku
2 dvojnásobnou sadzbou. Ak spočíval zistený rozdiel v základe dane prevažne v zatajených
príjmoch, vypočíta sa penále podľa odseku 2 trojnásobnou sadzbou. Pri tomto výpočte
sa neprihliada na platby uskutočnené pred vydaním rozhodnutia o dodatočnom vyrubení
dane. Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania alebo hlásenia,
na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada.
(4)
Správca dane vyrubí penále platobným výmerom. O tomto predpise sa daňový dlžník vyrozumie
do tridsiatich dní po tom, čo daňový nedoplatok bol celkom vyrovnaný, najneskôr však
do 2 rokov od doby splatnosti dane. Penále je splatné do pätnástich dní odo dňa doručenia
platobného výmeru. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno do pätnástich dní po jeho doručení
odvolať. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.
(5)
Ak bola rozhodnutím o odvolaní proti vyrubenej dani alebo iným rozhodnutím o daňovej
povinnosti daň celkom alebo sčasti odpísaná, odpíše sa z úradnej moci v pomernej časti
tiež penále, ktoré z odpísanej dane bolo vyrubené, ak v rozhodnutí nie je určené inak.
(6)
Penále sa nevyrubí, ak nepresiahne v úhrne sumu 100 Sk za jedno zdaňovacie obdobie.
(7)
Ustanovenia odsekov 1 a 6 sa použijú, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 63
Daňové preplatky a úrok
(1)
Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú
daň, vrátane príslušenstva dane a preddavkov na daň.
(2)
Preplatok sa použije na úhradu prípadného nedoplatku inej dane, alebo ak nie je takýto
nedoplatok, ako preddavok na dosiaľ nesplatnú daňovú povinnosť pri dani, pri ktorej
preplatok vznikol. O prevedení preplatku na úhradu nedoplatku inej dane sa daňový
dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje
po dni vzniku preplatku.
(3)
Ak nemožno preplatok použiť podľa odseku 2, môže daňový dlžník požiadať o jeho vrátenie.
Preplatok sa vráti, ak je väčší než 50 Sk, a to do jedného mesiaca od doručenia žiadosti,
ak osobitný predpis neustanovuje inak. Žiadosť o vrátenie preplatku alebo jeho preúčtovanie
nepodlieha správnym poplatkom.
(4)
Ak nepožiada daňový dlžník, ktorého daňová povinnosť už úplne zanikla, o vrátenie
daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť
posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku
zaniká.
(5)
Ak vznik preplatku zapríčiní správca dane, alebo ho vrátil po lehote podľa odseku
3, je povinný zaplatiť daňovému dlžníkovi úrok vo výške bežnej diskontnej sadzby Štátnej
banky česko-slovenskej.
(6)
Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie preplatku môže daňový dlžník
podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný
účinok.
(7)
Ustanovenia tohto paragrafu sa vzťahujú primerane na vracanie súm nadmerných odpočtov
pri dani z pridanej hodnoty.
§ 64
Odpustenie daňového nedoplatku
(1)
Správca dane môže celkom alebo sčasti odpustiť daňový nedoplatok (ďalej len „nedoplatok“),
ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb na jeho
výživu odkázaných, alebo ak by vymáhanie nedoplatku viedlo k hospodárskemu zániku
daňového dlžníka, pri ktorom by výnos z jeho likvidácie bol pravdepodobne nižší než
ním vytvorená daň v budúcom daňovom období. Splnenie podmienok pre uplatnenie tohto
ustanovenia zistí správca dane podľa pomôcok.
(2)
Rozhodnutie správcu dane o odpustení nedoplatku platí len dovtedy, pokiaľ trvajú
podmienky, za ktorých bolo vydané.
(3)
Odpustenie nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť
časť nedoplatku v určenej lehote.
(4)
Proti rozhodnutiu o odpustení nedoplatku sa nemožno odvolať.
§ 65
Odpísanie nedoplatku pre nevymožiteľnosť
(1)
Nedoplatok môže správca dane odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymožiteľný. Za
nevymožiteľný sa považuje nedoplatok, ktorý bol bezvýsledne vymáhaný od daňového dlžníka
a od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný, alebo je pravdepodobné, že by náklady
na jeho vymáhanie presiahli jeho výťažok. Rovnako sa postupuje i vtedy, ak nie je
nedoplatok nevymožiteľný, avšak jeho vymáhanie je spojené s veľkými ťažkosťami.
(2)
O odpísaní pre nevymožiteľnosť sa daňový dlžník neupovedomuje; jeho dlh trvá ďalej,
ak nie je vybranie dane premlčané.
§ 66
Preddavky
(1)
Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho
obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
(2)
Daňovník platí určený preddavok na daň
a)
v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v
nich ustanovených,
b)
na základe rozhodnutia správcu dane.
(3)
Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.
§ 67
Zvýšenie dane
Ak nebolo daňové priznanie alebo hlásenie o dani podané včas, môže správca dane zvýšiť
príslušnú daň až o 10 %, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 68
Vyberanie dane zrážkou
Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z
daňového základu, odvedie správcovi dane v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo
osobitným predpisom. Ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybrané v určenej výške
alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy
k priamemu plateniu.
§ 69
Premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok
(1)
Právo vybrať a vymáhať nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka,
v ktorom sa stal tento nedoplatok splatným.
(2)
Ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie nedoplatku, premlčacia
lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník
o tomto úkone upovedomený; nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie
do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom sa stal nedoplatok splatný.
(3)
Na premlčanie správca dane prihliadne len vtedy, ak daňový dlžník vznesie námietku,
a to len v rozsahu uplatňovanej námietky.
(4)
Ak je nedoplatok zabezpečený na hnuteľných veciach, nemôže sa záložné právo premlčať,
ak má veriteľ záložnú vec v držbe.
(5)
Ak je nedoplatok zabezpečený záložným právom na nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej
evidencii, nemôže sa do tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu takto získaného
práva namietať premlčanie nedoplatku.
§ 70
Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň
(1)
Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň za bežný kalendárny rok
alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobie bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na základe ktorých pokladá
vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze
uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil
v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na
jeho účet alebo do určenej depozitnej úschovy.
(2)
Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané
zabezpečovacie úkony správca dane zruší.
(3)
Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do tridsiatich dní po jeho podaní, zabezpečovací
príkaz stráca platnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa použije primerane § 72.
(4)
Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí
nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdennej
lehote oznámil údaje potrebné pre takéto určenie dane.
(5)
Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči devízovému cudzincovi, ktorý
podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok
na daň v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné údaje o tejto
zrážke.
(6)
V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine dlžníkov alebo druhov platieb
ústredné riaditeľstvo určiť výšku zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.
(7)
Ak nepodá daňový dlžník - devízový cudzinec - daňové priznanie ani na výzvu a ak
nie je možné zabezpečiť daň bez jeho súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje
sa daň za vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.
§ 71
Záložné právo
(1)
Na zabezpečenie daňovej pohľadávky a jej príslušenstva môže z tohto zákona vzniknúť
záložné právo k veciam daňového dlžníka alebo ručiteľa. Rozhodnutie o tom sa doručí
daňovému dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorý sa proti nemu môže v lehote do pätnástich
dní odo dňa jeho doručenia odvolať. Toto odvolanie nemá odkladný účinok.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať označenie daňovej pohľadávky a jej výšku a predmet záložného
práva.
(3)
Rozhodnutie o určení záložného práva sa s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti
zašle podľa povahy veci na vyznačenie záložného práva v evidencii nehnuteľností, alebo
držiteľovi záložných vecí, prípadne poddlžníkovi.
(4)
Ak vznikne na založených veciach viac záložných práv, uspokojí sa prednostne záložné
právo podľa tohto ustanovenia.
§ 72
Vymáhanie nedoplatkov
(1)
Ak nezaplatí daňový dlžník splatný nedoplatok vrátane nedoplatku na pokutách uložených
podľa tohto zákona v určenej lehote, vyzve ho správca dane, aby nedoplatok zaplatil
v náhradnej lehote, najmenej osemdennej a upozorní ho, že po uplynutí tejto lehoty
prikročí k vymáhaniu daňového nedoplatku. Proti výzve sa možno odvolať do pätnástich
dní od jej doručenia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(2)
Vymáhanie možno začať i bez výzvy, ak hrozí nebezpečenstvo, že účel vymáhania bude
zmarený, ak sa nepristúpi k jeho vymáhaniu okamžite.
(3)
Správca dane, u ktorého je daňový dlžník evidovaný, vymáha nedoplatok daňovou exekúciou.
O vykonanie exekúcie môže správca dane požiadať tiež súd.
(4)
Exekučným titulom pre daňovú exekúciu je
a)
vykonateľný výkaz nedoplatkov,
b)
vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa ukladá peňažné plnenie,
c)
splatná suma preddavku na daň.
(5)
Výkaz nedoplatkov sa zostavuje z údajov evidencie daní a musí obsahovať presné označenie
daňového dlžníka, druh dane, výšku nedoplatku na tejto dani, údaje o pôvodnej splatnosti
dane, deň, ku ktorému sa výkaz nedoplatkov zostavuje, a doložku vykonateľnosti.
(6)
Daňová exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkaz na
a)
prikázané pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených
v bankách alebo iné pohľadávky,
b)
zrážku zo mzdy, iné odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok,
sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod.,
c)
predaj hnuteľných vecí,
d)
predaj nehnuteľností.
(7)
Pre výkon daňovej exekúcie sa použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
(8)
Exekučný príkaz sa doručuje daňovému dlžníkovi alebo ručiteľovi a ďalším osobám,
ktorým sú exekučným príkazom uložené povinnosti. Všetky tieto osoby môžu proti nemu
podať do pätnástich dní námietky. O námietkach rozhodne správca dane, ktorý exekúciu
nariadil. Ak bola začatá exekúcia podľa odseku 2, je proti exekučnému príkazu prípustné
odvolanie, rovnako ako pri výzve podľa odseku 1.
(9)
Výkon rozhodnutia môže byť odložený, ak daňový dlžník alebo ručiteľ žiada o splátky,
o odklad platenia daňového nedoplatku alebo o jeho odpustenie a i bez žiadosti, ak
sa zisťujú skutočnosti správcom dane rozhodujúce pre čiastočné alebo úplné zrušenie
výkonu rozhodnutia. Ak bude odklad povolený, už vykonané úkony zostanú zachované.
(10)
Ak sa ukáže v priebehu ďalšieho vymáhania, že vymáhanie bolo neoprávnené, patrí daňovému
dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto neoprávnene vymáhané sumy náhrada v dvojnásobnej
výške, ako sa poskytuje za preplatky zavinené správcom dane (§ 63). Ak ešte exekúcia trvá, správca dane ju z úradnej moci zruší. Ak je skutočná škoda
spôsobená neoprávneným vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada, uhradzuje sa
táto škoda namiesto náhrady.
SIEDMA ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA K JEDNOTLIVÝM DRUHOM DANÍ
PRVÁ HLAVA
DAŇ Z PRIDANEJ HODNOTY
§ 73
Registrácia pre účely dane z pridanej hodnoty
(1)
Ak žiada daňový subjekt o zrušenie registrácie pre účely dane z pridanej hodnoty,
je povinný preukázať, že dôvody na zrušenie registrácie existujú a sú trvalej povahy.
(2)
Správca dane zruší registráciu platiteľa dane, ktorý sa zaregistroval na vlastnú
žiadosť a ktorý neplní svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zákona o dani
z pridanej hodnoty.
§ 74
Vyberanie dane
Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť daňovému subjektu
povinnosť platiť daň a predkladať daňové priznanie alebo hlásenie prostredníctvom
určenej banky, s ktorou ministerstvo uzatvorilo vopred dohodu. Týmto predpisom môže
byť predĺžená lehota určená v § 60 ods. 2 pre prevod prostriedkov na účty správcu dane.
DRUHÁ HLAVA
SPOTREBNÉ DANE
§ 75
Splnomocnenie
Ministerstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom
a)
minimálne požiadavky na usporiadanie výrobného zariadenia pre výrobu liehu tak, aby
zaručovalo spoľahlivé zistenie vyrobeného množstva alkoholu,
b)
rozsah zabezpečenia výrobného zariadenia uzávermi,
c)
postup pri registrácii liehu meradlami,
d)
postup pri zisťovaní vyrobeného množstva liehu,
e)
postup pri zisťovaní zásob liehu,
f)
postup pri obehu liehu,
g)
náležitosti evidencie o výrobe a obehu liehu,
h)
oznamovaciu povinnosť pri začatí, prerušení alebo zastavení a ukončení výroby liehu,
i)
postup pri kontrole výroby a obehu liehu.
TRETIA HLAVA
DANE Z PRÍJMOV
Prvý oddiel
Daň z príjmov fyzických osôb
§ 76
Daňové priznanie
(1)
Každý, kto má ročné príjmy presahujúce 6000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov
fyzických osôb, je povinný podať v určenej lehote (§ 38) daňové priznanie (ďalej len „priznanie“) za bezprostredne predchádzajúce zdaňovacie
obdobie.
(2)
Priznanie nie je povinný podať daňovník, ktorý okrem príjmov od dane oslobodených
a príjmov, z ktorých je daň vyberaná osobitnou sadzbou dane,14) nemá iné príjmy podliehajúce dani. Priznanie nie je povinný podať tiež daňovník,
ktorý má len príjmy zo závislej činnosti15) a nie je povinný podať priznanie podľa odseku 3.
(3)
Ak daňovníkovi plynú príjmy zo závislej práce zo zahraničia, je povinný podať priznanie
z týchto príjmov, ak platiteľ dane nemá v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike
stálu prevádzkáreň, alebo ak má daňovník aj iné príjmy podrobené dani.
(4)
V priznaní daňovník uvedie všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane, okrem príjmov
oslobodených od dane a príjmov, z ktorých je daň vyberaná osobitnou sadzbou dane.
§ 77
Zaokrúhľovanie
(1)
Daň a penále sa zaokrúhľuje na celé koruny hore. Základ dane sa zaokrúhľuje na desiatky
dole.
(2)
Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov sa zaokrúhľujú
na celé koruny hore, ostatné preddavky sa zaokrúhľujú na celé stovky hore.
§ 78
Minimálna výška dane
Daň so zvýšením sa nevyrubí, ak nepresiahne 100 Sk. To neplatí, ak sa daň vyberá zrážkou.
§ 79
Platenie dane
(1)
Daňovník je povinný daň si sám vypočítať a zaplatiť ju správcovi dane v lehote pre
podanie priznania, po uplynutí zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa daň vyrubuje.
(2)
Daňovníci, ktorých daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla
1 000 000 Sk, platia počínajúc januárom nasledujúceho roku mesačné preddavky vo výške
1/12 daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, a to vždy do konca kalendárneho
mesiaca. Preddavok za mesiac december sa neplatí a daňovník vyrovná celoročnú daňovú
povinnosť v lehote pre podanie priznania.
(3)
Daňovníci, ktorých daňová povinnosť v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla
1 000 000 Sk, platia štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to
vo výške 1/4 daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky
sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok
sa platí v polovičnej výške. Daňová povinnosť sa vyrovná v lehote pre podanie priznania.
(4)
Preddavky neplatia daňovníci, ktorých ročná daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie
obdobie nepresiahla 10 000 Sk.
(5)
Daňovník, ktorého základ dane tvorí súčet čiastkových základov a jedným z nich je
aj čiastkový základ z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, preddavok
podľa odsekov 2 a 3 neplatí v prípade, že tento čiastkový základ tvorí viac než 50
% z celkového základu dane. V prípade, že čiastkový základ z príjmov zo závislej činnosti
a funkčných požitkov tvorí 50 % a menej, preddavky vypočítané podľa odsekov 2 a 3
sa platia v polovičnej výške. Uvedené sa však nevzťahuje na daňovníka, ktorý má príjmy
z podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
(6)
Daňovou povinnosťou za uplynulé zdaňovacie obdobie sa rozumie suma, ktorú si daňovník
vypočítal v priznaní, a po doručení platobného výmeru suma vyrubená týmto výmerom.
Ak daňová povinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie by sa týkala len časti zdaňovacieho
obdobia, je daňovník povinný si pre platenie preddavkov dopočítať daňovú povinnosť
tak, akoby sa týkala celého zdaňovacieho obdobia. Prepočet sa vykoná tak, že daňová
povinnosť, ktorá sa týkala časti zdaňovacieho obdobia, sa vydelí počtom mesiacov,
za ktoré daňovník poberal príjmy podliehajúce dani, a vynásobí sa dvanástimi.
(7)
Ak je daň podľa platobného výmeru vyššia, ako si ju daňovník vypočítal v priznaní
alebo ak ide o daň vyrubenú dodatočným platobným výmerom, je daňovník povinný zaplatiť
rozdiel do pätnástich dní po doručení platobného výmeru. Preddavky do tej doby splatné
sa nemenia.
(8)
V odôvodnených prípadoch môže správca dane určiť preddavky inak. Proti rozhodnutiu
o určení preddavkov inak je možné podať odvolanie.
(9)
Novým daňovníkom môže správca dane na základe žiadosti alebo z úradnej moci určiť
preddavky, s prihliadnutím na očakávaný príjem daňovníka a na ostatné skutočnosti
rozhodujúce pre vyrubenie dane. Proti rozhodnutiu o určení preddavkov inak je možné
podať odvolanie.
(10)
Ak daňovník prestal vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, z ktorých
boli platené preddavky, nie je povinný platiť preddavky na daň počnúc nasledujúcim
mesiacom (štvrťrokom).
(11)
Platenie dane a preddavkov podľa odsekov 1 až 10 sa nevzťahuje na príjmy, pri ktorých
sa uplatňuje osobitná sadzba dane, a na príjmy zo závislej činnosti a funkčných požitkov,
ak daňovník nemá iné príjmy podrobené dani.
§ 80
Vyberanie a platenie dane z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov
(1)
Platiteľ dane zrazí preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných
požitkov (ďalej len „preddavok“) sadzbou dane prepočítanou z ročných sadzieb na mesačné
obdobie podľa tabuliek vydaných ministerstvom všeobecne záväzným právnym predpisom
z úhrnu príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov (ďalej len „mzda“) zúčtovaných
a vyplatených daňovníkovi za kalendárny mesiac, okrem príjmov zdaniteľných osobitnou
sadzbou dane, zníženého o sumy, ktoré sú od dane oslobodené, o sumy zrazené na poistné
sociálneho poistenia, poistné zamestnanosti, zdravotnícke poistenie (ďalej len „poistné“),
o sumy na čiastočnú úhradu nákladov zamestnanca na dopravu medzi bydliskom a pracoviskom
(ďalej len „dopravné“) a o 1/12 nezdaniteľnej sumy základu dane (ďalej len „zdaniteľná
mzda“). Na preukázanú nezdaniteľnú sumu na manželku a na sumu, o ktorú sa znižuje
základ dane u požívateľa starobného dôchodku, platiteľ dane prihliadne až pri výpočte
dane a zúčtovaní preddavkov za zdaňovacie obdobie.
(2)
Preddavok sa zrazí pri výplate alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy daňovníkovi k
dobru, bez ohľadu na to, za ktorú dobu sa mzda vypláca.
(3)
Platiteľ dane, ktorý vypláca zdaniteľnú mzdu naraz za viac kalendárnych mesiacov,
vypočíta preddavok tak, akoby bol vyplatený v jednotlivých mesiacoch, ak je tento
spôsob zdanenia pre daňovníka výhodnejší.
(4)
Platiteľ dane, ktorý vypláca jednorazovú mzdu alebo doplatok mzdy za minulé roky,
zrazí preddavok s prihliadnutím na úhrn uvedených miezd vyplatených alebo zúčtovaných
v tom istom zdaňovacom období ročnou sadzbou dane bez odpočítania nezdaniteľných súm
a dopravného.
(5)
Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov dane za rovnaký kalendárny
mesiac, zrazia platitelia dane, u ktorých daňovník neuplatňuje nárok na nezdaniteľné
sumy zo základu dane, preddavky zo mzdy zníženej len o sumy, ktoré sú od dane oslobodené,
vrátane poistného.
(6)
Zrazeným preddavkom z miezd daňovníkov, ktorí za to isté zdaňovacie obdobie nemajú
okrem mzdy od platiteľov, u ktorých podpísali vyhlásenie podľa § 84 ods. 6 písm. a), a príjmov zdaniteľných osobitnou sadzbou dane iné zdaniteľné príjmy, je daňová povinnosť
splnená.
(7)
Ak platiteľ dane vykonáva mesačné vyúčtovanie miezd, odvedie preddavky za uplynulý
kalendárny mesiac najneskôr do troch dní po vykonanom vyúčtovaní miezd. Ostatní platitelia
dane odvedú preddavky do troch dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla
povinnosť zraziť preddavky na daň.
(8)
Správca dane môže určiť lehotu na odvod zrazeného preddavku inak.
§ 81
Ročné zúčtovanie preddavkov
(1)
Daňovník, ktorý okrem mzdy od jedného platiteľa dane a príjmov zdaniteľných osobitnou
sadzbou dane nemá iné príjmy podliehajúce zdaneniu, môže platiteľa dane požiadať písomne
do 31. januára nasledujúceho roku o výpočet dane za uplynulé zdaňovacie obdobie, a
to ak podpíše vyhlásenie podľa § 84 ods. 6 písm. a).
(2)
Ak daňovník poberal počas zdaňovacieho obdobia mzdu od viacerých platiteľov dane
postupne, vykoná platiteľ dane, ktorý mu vyplácal mzdu ako posledný a u ktorého uplatňuje
nárok na nezdaniteľné sumy zo základu dane, výpočet dane z úhrnu miezd od všetkých
platiteľov dane podľa odseku 1.
(3)
Ak daňovník poberal počas zdaňovacieho obdobia mzdu súčasne od viacerých platiteľov
dane, vykoná platiteľ dane, u ktorého daňovník uplatňuje nárok na nezdaniteľné sumy
zo základu dane a ktorému predloží vyhlásenie podľa § 84 ods. 6 písm. a), výpočet dane z úhrnu miezd od všetkých platiteľov dane, ktorí zrážali preddavky.
(4)
Platiteľ dane vykoná zúčtovanie preddavkov podľa odsekov 2 a 3, len na základe dokladov
o vyplatenej mzde, zrazenom poistnom, o nezdaniteľných sumách zo základu dane, dopravnom
a o zrazených preddavkoch predložených daňovníkom najneskôr do 31. januára nasledujúceho
roku od všetkých platiteľov za uplynulé zdaňovacie obdobie. Daňovník, u ktorého vykonáva
platiteľ dane výpočet dane podľa odseku 3, je vždy povinný uvedené doklady predložiť.
Platiteľ dane je pritom povinný daňovníkovi vykonať výpočet dane a zúčtovanie preddavkov
aj bez jeho žiadosti.
(5)
Nedoplatok dane vyplývajúci z ročného zúčtovania preddavkov zrazí platiteľ dane daňovníkovi
zo mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom nedoplatok vznikol. Ak nemôže
platiteľ dane uvedený nedoplatok zraziť z daňovníkovej mzdy z dôvodu, že mu už nevypláca
mzdu, alebo z dôvodu, že nemožno daňovníkovi podľa všeobecne záväzných právnych predpisov
zrážku vykonať, zašle doklady o výške nedoplatku príslušnému správcovi dane na ďalšie
konanie. Ak daňovník svoju predkladaciu povinnosť voči platiteľovi dane ani na výzvu
nesplní, platiteľ dane zúčtovanie preddavkov nevykoná a túto skutočnosť oznámi príslušnému
správcovi dane, ktorý výsledok výpočtu dane podľa odseku 3 oznámi daňovníkovi rozhodnutím.
§ 82
Zodpovednosť platiteľov dane
(1)
Daňovníkovi, ktorému sa zrazila vyššia daň alebo preddavok, ako je určené, vráti
platiteľ dane preplatok, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom
preplatok vznikol. O vrátený preplatok dane alebo preddavok zníži platiteľ dane najbližší
odvod preddavkov.
(2)
Platiteľ dane, ktorý nezrazil alebo nevybral u daňovníka daň alebo preddavok v určenej
výške, môže ju dodatočne zraziť, iba ak od doby, kedy sa daň alebo preddavok nesprávne
vybrali, neuplynulo viac ako 12 mesiacov. Daň alebo preddavky, ktoré sa nesprávne
vybrali zavinením daňovníka, môže platiteľ dane dodatočne zraziť do troch rokov od
konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k ich nesprávnemu vybratiu.
(3)
Dodatočne zrazenú alebo vybranú daň alebo preddavok podľa odseku 2 platiteľ dane
odvedie správcovi dane v najbližšom termíne pre odvod preddavkov.
(4)
Dodatočne predpísanú daň a preddavky je platiteľ dane povinný odviesť správcovi dane
do troch dní po doručení platobného výmeru.
§ 83
Povinnosti platiteľov daní
(1)
Platitelia dane sú povinní viesť pre daňovníkov mzdové listy a výplatné listiny vrátane
ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac i za celé zdaňovacie obdobie.
(2)
Mzdový list musí na účely dane obsahovať
a)
meno a priezvisko daňovníka, tiež predchádzajúce,
b)
rodné číslo,
c)
trvalý pobyt,
d)
mená a rodné čísla osôb, ktoré daňovník uplatňuje pre zníženie základu dane, výšku
jednotlivých nezdaniteľných súm s uvedením dôvodu ich priznania,
e)
za každý kalendárny mesiac
1.
úhrn zúčtovaných miezd bez ohľadu, či sú vyplatené v peniazoch alebo naturáliach,
2.
sumy oslobodené od dane,
3.
poistné,
4.
dopravné,
5.
podľa jednotlivých druhov sadzieb dane (mesačné, ročné) základ dane, nezdaniteľné
časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
6.
súčet údajov uvedených pod bodmi 1. až 5. za celé zdaňovacie obdobie.
(3)
Na žiadosť daňovníka je platiteľ dane povinný za obdobie, za ktoré daňovníkovi bola
vyplácaná mzda, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste, ktoré
sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, dane a preddavkov.
§ 84
Uplatnenie nezdaniteľných častí zo základu dane a dopravného pri výpočte preddavkov
(1)
Daňovník je povinný preukázať platiteľovi dane okolnosti rozhodujúce pre uznanie
nezdaniteľných častí zo základu dane a dopravného. Na predložený doklad platiteľ dane
prihliadne začínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom sa tieto
skutočnosti platiteľovi dane preukážu. Pri nástupe do zamestnania je lehota dodržaná,
ak daňovník preukáže tieto skutočnosti do tridsiatich dní odo dňa nástupu do zamestnania.
(2)
Ak sa daňovníkovi narodí dieťa, platiteľ dane naň prihliadne už v kalendárnom mesiaci,
v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží preukaz o jeho narodení platiteľovi dane
do tridsiatich dní po narodení dieťaťa.
(3)
Ak daňovník poberá v kalendárnom mesiaci mzdu súčasne alebo postupne od viacerých
platiteľov dane, prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a dopravné iba jeden
platiteľ dane, u ktorého daňovník uplatní nárok podľa odseku 1.
(4)
Ak daňovník nepreukáže rozhodujúce skutočnosti na uznanie nezdaniteľných častí zo
základu dane a dopravného v určenej lehote, prihliadne platiteľ dane na tieto skutočnosti
dodatočne pri ročnom zúčtovaní preddavkov, ak ich daňovník preukáže najneskôr do 31.
januára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(5)
Platiteľ dane prihliadne na nezdaniteľné časti zo základu dane a dopravného, len
ak daňovník podpíše do tridsiatich dní po vstupe do zamestnania a každoročne, najneskôr
do 31. januára písomné vyhlásenie o tom,
a)
aké skutočnosti sú u neho dané pre priznanie nezdaniteľných častí zo základu dane,
prípadne kedy a ako sa zmenili,
b)
že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľné časti
zo základu dane a dopravné u iného platiteľa dane a že nárok na nezdaniteľné časti
zo základu dane na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje
iný daňovník,
c)
či poberal v uplynulom zdaňovacom období, okrem príjmov zdaniteľných osobitnou sadzbou
dane a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné
príjmy podliehajúce zdaneniu,
d)
či je požívateľom starobného dôchodku,
e)
že pri doprave na pracovisko vzdialené viac ako 30 km nemôže využiť bezplatný alebo
zlacnený cestovný lístok poskytnutý zamestnávateľom, vykonávajúcim verejnú dopravu
osôb.
(6)
Platiteľ dane vykoná výpočet dane a zúčtovanie preddavkov a súčasne prihliadne na
nezdaniteľné sumy na manželku a u požívateľa starobného dôchodku za uplynulé zdaňovacie
obdobie, ak daňovník podpíše do 31. januára písomné vyhlásenie o tom,
a)
že nepoberal v uplynulom zdaňovacom období okrem príjmov zdaniteľných osobitnou sadzbou
a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy
podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb,
b)
či poberal v uplynulom zdaňovacom období súčasne alebo postupne od ďalších platiteľov
dane okrem príjmov zdaniteľných osobitnou sadzbou a okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom
dane alebo sú od dane oslobodené, iné príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických
osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov,
c)
že manželka (manžel) žijúca v spoločnej domácnosti, nemala v uplynulom zdaňovacom
období vlastný príjem presahujúci ročne hranicu určenú osobitným zákonom,16)
d)
o výške starobného dôchodku, pokiaľ jeho výška v uplynulom zdaňovacom období nepresiahla
20 400 Sk.
(7)
Ak dôjde v priebehu roka k zmene skutočností rozhodujúcich pre uznanie nezdaniteľných
častí zo základu dane a dopravného, je daňovník povinný ich oznámiť písomne (napr.
zmenou vo vyhlásení) platiteľovi dane najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca,
v ktorom zmena nastala. Platiteľ dane poznamená zmenu na mzdovom liste.
§ 85
Spôsob preukazovania nezdaniteľných častí zo základu dane a dopravného
(1)
Nárok na uznanie nezdaniteľných častí zo základu dane preukazuje daňovník platiteľovi
dane
a)
platným občianskym preukazom, a to vlastným, druhého z manželov, prípadne občianskymi
preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide o preukázanie existencie manželky, neplnoletých
detí (vlastných, osvojených, detí v starostlivosti, ktorá nahradzuje starostlivosť
rodičov). Ak uvedené skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, musia sa preukázať
iným úradným dokladom,
b)
potvrdením školy a u žiakov učilíšť potvrdením učilišťa, že plnoleté dieťa žijúce
s daňovníkom v spoločnej domácnosti študuje,
c)
rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a dokladom
o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zníženie dane z titulu nezdaniteľnej
časti zo základu dane z dôvodu, že poberá invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok,
d)
predložením preukazu ZŤP-S (zdravotne ťažko poškodený so sprievodcom), ak je daňovník
jeho držiteľom,
e)
rozhodnutím o priznaní starobného dôchodku, ak je daňovník jeho príjemcom, v prípade,
že neprevyšuje ročne hranicu ustanovenú osobitným zákonom,16)
f)
potvrdením miestne príslušného správcu dane o tom, že
1.
vyživuje v spoločnej domácnosti plnoleté dieťa až do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
nepoberá invalidný dôchodok a nemôže sa pripravovať na budúce povolanie alebo zamestnať
sa pre chorobu, alebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, nie je schopné sa sústavne
pripravovať na budúce povolanie, alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych
podmienok,
2.
poberá iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok je invalidita, alebo jeho žiadosť
o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov ako z dôvodov jeho invalidity.
(2)
Nárok na dopravné uplatní daňovník dokladom o svojom bydlisku, z ktorého dochádza
na pracovisko. Daňovníci, ktorí sú držiteľmi bezplatných alebo zľavnených cestovných
lístkov, predložia platiteľovi dane vyhlásenie, že pri doprave na pracovisko nemôžu
využiť bezplatný alebo zľavnený cestovný lístok poskytnutý zamestnávateľom, ktorý
vykonáva verejnú dopravu osôb.
(3)
Doklady uvedené v odseku 1 písm. a), c), d) a e) platia trvale, ak nebola ich platnosť
časovo obmedzená. Platnosť dokladov uvedených v odseku 1 písm. c) a e) je podmienená
tým, že daňovník predloží každoročne najneskôr do 31. decembra pre uplatnenie nároku
na budúce zdaňovacie obdobie doklad o výplate dôchodku. Doklady uvedené v odseku 1
písm. b) platia vždy v tom roku, pre ktorý boli vydané. Doklady platia za predpokladu,
že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre uznanie
nezdaniteľných častí zo základu dane a dopravného.
§ 86
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daň sa vyberá zrážkou z príjmov, na ktoré sa vzťahuje osobitná sadzba dane.14) Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý má sídlo alebo trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.
(2)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho
dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac. Zrážka dane sa vykonáva zo
sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Správcom dane sa rozumie
daňový úrad príslušný podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla platiteľa dane.
(3)
Ak nevykoná platiteľ dane zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od
neho vymáhať ako jeho dlh. Rovnako sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej
výške.
(4)
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých je zrážaná daň, sa považuje
za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane.
(5)
Správca dane môže platiteľovi dane určiť pre odvod dane vyberanej zrážkou inú lehotu.
§ 87
Zabezpečenie dane
(1)
Správca dane môže uložiť právnickým a fyzickým osobám, aby pri výplatách v prospech
daňovníkov s daňovou povinnosťou podľa osobitného predpisu17) zrážali až 10 % preddavok dane na jej zabezpečenie. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti
zrážať preddavok na daň sa nemožno odvolať.
(2)
Na zabezpečenie dane zo zdaniteľných príjmov, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá
zrážkou, sú právnické a fyzické osoby, ktoré majú sídlo alebo trvalé bydlisko na území
Slovenskej republiky a ktoré vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú úhrady v prospech
daňovníka, povinné zrážať preddavok na daň vo výške 10 % daňovníkom s daňovou povinnosťou
podľa osobitného predpisu,18) s výnimkou prípadov, kedy je preddavok zrážaný podľa § 80.
(3)
Sumy dane zrazenej podľa odsekov 1 a 2 sa odvádzajú do pätnásteho dňa každého mesiaca
za predchádzajúci kalendárny mesiac správcovi dane. Správca dane môže lehotu pre odvod
dane zrazenej podľa odsekov 1 a 2 platiteľovi dane určiť inak.
Druhý oddiel
Daň z príjmov právnických osôb
§ 88
Platenie preddavkov a splatnosť dane
(1)
Daňovníci, ktorých daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie presiahla 1 000 000 Sk,
platia počínajúc januárom nasledujúceho roku mesačne preddavky vo výške 1/12 dane
za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vždy do konca kalendárneho mesiaca. Preddavok
za mesiac december sa neplatí a daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie
priznania.
(2)
Daňovníci, ktorých daň v predchádzajúcom zdaňovacom období nepresiahla 1 000 000
Kčs, platia štvrťročné preddavky na daň za bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške
1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Štvrťročné preddavky sú splatné do
konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Preddavok za štvrtý štvrťrok sa platí v
polovičnej výške. Daň sa vyrovná v lehote pre podanie priznania.
(3)
Preddavky neplatia daňovníci, ktorých daň za uplynulé zdaňovacie obdobie nepresiahla
200 000 Sk a ročnú daň uhradia naraz v lehote pre podanie priznania.
(4)
Novým daňovníkom vrátane daňovníkov, ktorým za predchádzajúce zdaňovacie obdobie
nebola vyrubená daň, správca dane určí preddavky s prihliadnutím na predpokladanú
daň.
(5)
Správca dane môže určiť daňovníkom so sídlom v cudzine povinnosť zložiť na zabezpečenie
dane primeraný preddavok pri začatí činnosti v prípadoch, keď nie je zabezpečená zrážkou
u dlžníka.
(6)
Ak daň vypočítaná v priznaní je vyššia než zaplatené preddavky, je daňovník povinný
zaplatiť rozdiel v lehote pre podanie priznania.
(7)
Ak daň vyrubená platobným výmerom je vyššia než daň vypočítaná v priznaní, je daňovník
povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní odo dňa doručenia platobného výmeru.
(8)
Do termínu podania priznania platí daňovník preddavky z poslednej známej daňovej
povinnosti uvedenej v platobnom výmere, a ak tento nebol vydaný, uvedenej v priznaní.
(9)
Správca dane môže v odôvodnených prípadoch určiť preddavky inak.
§ 89
Daň vyberaná zrážkou
(1)
Daňovníci, ktorých príjmy sú predmetom dane a platí pre nich osobitná sadzba dane,
podliehajú dani vyberanej zrážkou. Zrážku je povinný vykonať platiteľ dane, ktorý
má sídlo na území Slovenskej republiky a ktorý vypláca, poukazuje alebo pripisuje
úhrady v prospech daňovníka.
(2)
Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť príslušnému správcovi dane najneskôr
do troch pracovných dní odo dňa úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka.
O zrazených sumách na dani podá platiteľ dane správcovi dane hlásenie vždy do pätnástich
dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola daň zrazená. V hlásení uvedie označenie daňovníkov,
ktorým bola daň zrazená, základ dane, zrazenú sumu a právny dôvod záväzku, podľa ktorého
plnenie bolo vykonané.
(3)
Ak nevykoná platiteľ dane zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude od neho
vymáhaná ako jeho dlh. Rovnako sa postupuje, ak nezrazí platiteľ dane daň v správnej
výške.
(4)
Riadne vykonanou zrážkou podľa odsekov 1 a 2 je daňová povinnosť daňovníka splnená.
(5)
Na zabezpečenie dane pri ostatných príjmoch daňovníkov, na ktoré sa nevzťahuje osobitná
sadzba dane, sú platitelia dane povinní zrážať preddavok vo výške 5 % z platieb za
podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4.
(6)
Správca dane môže preddavok podľa odseku 5 zvýšiť až na 10 %, prípadne rozhodnúť,
že preddavok bude nižší alebo nebude zrazený. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno
odvolať.
(7)
Výšku ostatných príjmov daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou oznámi platiteľ
dane správcovi dane v lehote pre podanie daňového priznania s výpočtom daňovej povinnosti.
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia
§ 90
Zápočet dane zaplatenej v cudzine
(1)
Ak plynú daňovníkovi dane z príjmov fyzických osôb príjmy zo zahraničia, môže si
od tejto dane odpočítať obdobnú daň zaplatenú v cudzine, najviac však do sumy dane
z príjmov pripadajúcich na príjmy plynúce zo zahraničia. Rovnako sa postupuje u daňovníka
dane z príjmov právnických osôb so sídlom na území Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
(2)
Ak plynú daňovníkovi príjmy zo štátu, s ktorým Česká a Slovenská Federatívna Republika
uzavrela zmluvu o zamedzení dvojakého zdanenia, postupuje sa pri vylúčení dvojakého
zdanenia podľa tejto zmluvy. Daň zaplatená v druhom zmluvnom štáte sa však započíta
na úhradu dane najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade
so zmluvou o zamedzení dvojakého zdanenia.
§ 91
Splnomocnenie
Ministerstvo môže celkom alebo sčasti oslobodiť od daní z príjmov novovzniknuté daňové
subjekty, ktoré odvádzajú daň z príjmov do štátneho rozpočtu republiky. Okruh daňových
subjektov a bližšie podmienky na oslobodenie ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
ŠTVRTÁ HLAVA
DAŇ Z NEHNUTEĽNOSTÍ
§ 92
Zmeny v osobe daňovníka
(1)
Ak je daň zaplatená pôvodným daňovníkom na obdobie alebo jeho časť, kedy daňová povinnosť
prešla na nového daňovníka, zaplatená daň sa nevráti, ale započítava sa novému daňovníkovi.
(2)
Ak ku dňu prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti neboli daňové povinnosti úplne
vysporiadané pôvodným daňovníkom, táto povinnosť prechádza na nového daňovníka.
PIATA HLAVA
CESTNÁ DAŇ
§ 93
Daňové priznanie a vyrubenie dane
Daňovník je povinný podať priznanie na predpísanom tlačive miestne príslušnému daňovému
úradu najneskôr do 31. januára roka, na ktorý je daň vopred vyrubovaná a platená.
Ak dôjde ku vzniku daňovej povinnosti v priebehu roka, podá daňovník daňové priznanie
do pätnástich dní od vzniku daňovej povinnosti.
§ 94
Preukaz o zaplatení dane
Vodič je povinný mať u seba pri prevádzke vozidla na verejných komunikáciách vždy
tiež doklad o zaplatení dane a predložiť ho na nahliadnutie na výzvu oprávnených kontrolných
orgánov. Za doklad o zaplatení sa považuje potvrdenie o vyrubenej a zaplatenej dani
alebo posledný diel poštovej poukážky, ktorou bola daň zaplatená.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, SPLNOMOCŇOVACIE, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 96
Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň na stovky
hore, jej základ a preddavky na daň na tisícky dole a penále na desiatky dole.
§ 97
(1)
Daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru v nezmenenom stave
a poskytovanie služieb verejného stravovania, je povinný na účely evidencie tržieb
používať elektronickú registračnú pokladňu s tlačiarňou. Táto povinnosť sa nevzťahuje
na ambulantný predaj tovaru.
(2)
Ministerstvo financií Slovenskej republiky upraví všeobecne záväzným právnym predpisom
termín a podmienky používania pokladníc a spôsob vedenia evidencie tržieb.
§ 98
Ak ide o príjmy odvádzané do štátneho rozpočtu republiky, do rozpočtov obcí a do fondov,
ktoré nie sú uvedené v § 1, alebo ak ide o odvody a poplatky sankčnej povahy, pokuty a penále, postupuje sa
pri ich platení podľa šiestej časti tohto zákona. Ostatné ustanovenia tohto zákona
sa na tieto príjmy nevzťahujú. Rovnako sa postupuje, ak ide o príjmy štátneho rozpočtu
federácie spravované správcami dane Slovenskej republiky.
§ 99
(1)
Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá je pre Českú a
Slovenskú Federatívnu Republiku záväzná, neustanovuje inak.
(2)
Ustanovenia prvej až šiestej časti a deviatej časti tohto zákona sa použijú, ak ustanovenia
siedmej časti alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
§ 100
(1)
Rozhodnutia a iné opatrenia vydané správcom dane v Českej republike platia i na území
Slovenskej republiky, ak sú nimi ukladané povinnosti alebo zriaďovacie alebo osvedčovacie
práva rovnakého alebo obdobného charakteru, aké možno uplatniť podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov v Slovenskej republike. Obdobný postup sa vzťahuje aj na zmenu
miestnej príslušnosti, vyžiadanie a delegovanie a na plnenie oznamovacích povinností
v rámci súčinnosti tretích osôb.
(2)
Ak dôjde k pochybnostiam o miestnej príslušnosti medzi správcom dane Slovenskej republiky
a Českej republiky a nebudú tieto pochybnosti odstránené rokovaním medzi týmito správcami
dane, určí sa miestna príslušnosť po dohode ministerstva s Ministerstvom financií
Českej republiky. Ak je miestna príslušnosť viazaná na registráciu daňového subjektu,
môže ministerstvo alebo Ministerstvo financií Českej republiky požiadať súd19) o preskúmanie registrácie.
§ 101
Na daňové konanie sa nevzťahujú osobitné predpisy.20)
§ 102
Ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom upraví podrobnosti k ustanoveniam
§ 40 ods. 13, § 58 ods. 5 a 6, § 61 ods. 10, § 74, 75, § 80 ods. 1 a § 97.
§ 103
Ministerstvo môže
a)
rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia,
b)
urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí, prípadne povoliť úľavu a
určiť orgány a vymedziť ich oprávnenie na povoľovanie týchto úľav.
§ 104
Pre právnické alebo fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú
činnosť na území Slovenskej republiky ku dňu účinnosti tohto zákona, začne lehota
určená v § 31 ods. 1 plynúť dňom účinnosti tohto zákona.
§ 105
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na daňové konanie začaté pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona. Právne účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou
tohto zákona, zostávajú zachované. Zachovaná zostáva i miestna príslušnosť správcu
dane, ktorá bola pri zrušených daniach pri ich poslednom vyrubení.
§ 106
Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na dane zrušené, ak konanie o nich bude prebiehať
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 107
Ak nie je v osobitnom predpise ustanovené inak, daňové subjekty zaregistrované u správcu
dane podľa doterajších predpisov, splnia svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona
do 30. júna 1993. Obdobný postup sa vzťahuje aj na daňové subjekty vykonávajúce činnosti,
na ktoré sa registračná povinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nevzťahovala.
§ 108
Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na ich vyrubenie do 31.
decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného predpisu.21)
§ 109
Kolkové známky vydané pred účinnosťou tohto zákona na základe splnomocnenia v zákone
č. 105/1951 Zb. o správnych poplatkoch zostávajú v platnosti i po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 110
Rozhodnutia o počte vyživovaných osôb, vydané správcom dane pre účely dane zo mzdy,
ktoré boli vydané podľa zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov a vyhlášky Federálneho ministerstva financií,
Ministerstva financií Českej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky
č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení neskorších predpisov,
strácajú platnosť pre zdanenie miezd vyplatených za obdobie po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona.
§ 111
Zrušuje sa
1.
§ 27 ods. 1 písm. b) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch,
2.
vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
§ 112
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
(2)
Ustanovenia § 31 pre daň z pridanej hodnoty a § 95 nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
I. Gašparovič v. r.
V. Mečiar v. r.
V. Mečiar v. r.
1)
Zákon SNR č. 84/1991 Zb. o územných finančných orgánoch v znení zákona SNR č. 136/1992 Zb.
2)
Zákon č. 135/1982 Zb. o hlásení a evidencii pobytu občanov.
3)
Napr. zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov.
4)
Napr. zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty.
5)
Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva v znení zákona č. 383/1990 Zb.
Nariadenie vlády ČSFR č. 419/1990 Zb. o základných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva.
Nariadenie vlády ČSFR č. 419/1990 Zb. o základných skutočnostiach tvoriacich predmet štátneho tajomstva.
6)
§ 26 až 29 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 47/1992 Zb.).
7)
Napr. § 18 zákona SNR č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností.
8)
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 501/1992 Zb.).
9)
§ 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
10)
§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb.
11)
§ 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 21/1992 Zb. o bankách.
12)
Vládna vyhláška č. 150/1958 Ú. v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
13)
Napr. § 32a) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona SNR č. 498/1991 Zb.
14)
§ 36 zákona č. 286/1992 Zb.
15)
§ 6 zákona č. 286/1992 Zb.
16)
§ 15 zákona č. 286/1992 Zb.
17)
§ 2 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb.
18)
§ 2 ods. 3 zákona č. 286/1992 Zb.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Colný zákon č. 44/1974 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška FMZO č. 43/1991 Zb., ktorou sa vykonáva colný zákon, v znení neskorších predpisov.
Colný zákon č. 44/1974 Zb. v znení neskorších predpisov.
Vyhláška FMZO č. 43/1991 Zb., ktorou sa vykonáva colný zákon, v znení neskorších predpisov.
21)
§ 30 ods. 2 zákona SNR č. 139/1984 Zb. o notárskych poplatkoch.
