511/1992 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 15.12.2008 do 31.12.2008
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 511/1992 Zb. |
Názov: | Zákon Slovenskej národnej rady o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 30.09.1992 |
Dátum vyhlásenia: | 16.11.1992 |
Dátum účinnosti od: | 15.12.2008 |
Dátum účinnosti do: | 31.12.2008 |
Autor: | Slovenská národná rada |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
639/1992 Zb. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o výpočte preddavku na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov na mesačné obdobie |
102/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o majetku, ktorý sa neuvádza v majetkovom priznaní |
117/1993 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o kontrole výroby a obehu liehu |
145/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach oslobodenia daňových subjektov od dane z príjmov |
55/1994 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou |
59/1995 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou |
353/1996 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 59/1995 Z. z. |
192/1998 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o podmienkach oslobodenia novovzniknutých daňových subjektov od dane z príjmov právnických osôb |
362/1999 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 102/1993 Z. z. o majetku, ktorý sa neuvádza v majetkovom priznaní |
495/2001 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o členení majetku na účely podania majetkového priznania |
735/2004 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov |
450/2005 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani |
418/2006 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností |
679/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov |
22/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov |
424/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovuje vzor daňového priznania k dani z pridanej hodnoty |
633/2007 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov |
371/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov |
64/2009 Z. z. | Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky o vydaní opatrenia, ktorým sa dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 18. decembra 2008 č. MF/025737/2008-72, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z príjmov |
372/1990 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o priestupkoch |
84/1991 Zb. | Zákon Slovenskej národnej rady o daňových orgánoch |
27/1993 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie prechodu na slovenskú menu |
165/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 596/1992 Zb. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 618/1992 Zb. Colný zákon |
253/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1992 Zb. o spotrebných daniach v znení neskorších predpisov |
254/1993 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o úzmených finančných orgánoch |
172/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 325/1993 Z. z. o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1994 a o zmenách niektorých ďalších zákonov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 65/1994 Z. z. |
187/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
249/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov |
367/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa dopĺňa zákon č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
374/1994 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o niektorých opatreniach na zabezpečenie hospodárenia Slovenskej republiky v roku 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
58/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 1995 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
146/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
304/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1996 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
386/1996 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 1997 a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
12/1998 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov |
219/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré ďalšie zákony |
367/1999 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
240/2000 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
493/2001 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov |
215/2002 Z. z. | Zákon o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
233/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
291/2002 Z. z. | Zákon o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
526/2002 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
114/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
609/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
191/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony |
215/2004 Z. z. | Zákon o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
350/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
443/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
523/2004 Z. z. | Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
679/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
68/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
534/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
584/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
122/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov |
215/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
358/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
289/2008 Z. z. | Zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
465/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
514/2008 Z. z. | Zákon o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
563/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
83/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
466/2009 Z. z. | Zákon o medzinárodnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
504/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
52/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
136/2010 Z. z. | Zákon o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
494/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov |
133/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
563/2009 Z. z. | Zákon o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
511
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 30. septembra 1992
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 1
Rozsah pôsobnosti
(1)
Tento zákon upravuje správu daní.
(2)
Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon1) neustanovuje inak.
§ 1a
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
daňou daň podľa osobitných zákonov1) vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré
spravuje správca dane,
c)
správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie
podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola,
evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových
nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,1)
d)
daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových
subjektov,
e)
daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane,
f)
daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,
g)
daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok,
h)
daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový
nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky
(§ 90),
i)
orgánom najbližšie nadriadeným správcom dane podľa písmena b) prvého bodu Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) a správcovi dane
podľa písmena b) druhého bodu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky1c) (ďalej len „colné riaditeľstvo“),
j)
zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je
1.
daňové riaditeľstvo1d),
2.
colný úrad alebo colné riaditeľstvo1e) alebo
3.
obec1f).
k)
registračnou povinnosťou povinnosť daňového subjektu registrovať sa podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona,6eb)
l)
oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich
zmeny podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.6eb)
§ 2
Základné zásady daňového konania
(1)
V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2)
Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a
pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3)
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.
(4)
Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
(5)
Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade,
že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6)
Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný
obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie
dane.
(7)
Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
(8)
Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom
dane v daňovom konaní.
§ 3
Miestna príslušnosť
(1)
(2)
U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom sa
tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle
zdržuje po prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej
osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržuje,
je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.
(3)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom, kde má daňový
subjekt stálu prevádzkareň, alebo miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú
časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom, v ktorom
sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť jeho nehnuteľného majetku.
(4)
Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad
Bratislava I, ak ide o daň, na správu ktorej sú príslušné daňové úrady.
(5)
Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej hranice, riadi sa miestna príslušnosť
miestom prechodu štátnej hranice, ak osobitný zákon4) neustanovuje inak.
(6)
Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane podľa osobitných predpisov.
(7)
Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca
dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.
(8)
Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je miestne príslušný
správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ
dane vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu vypláca alebo pripisuje
k dobru. Táto organizačná jednotka má rovnaké oprávnenia a povinnosti podľa tohto
zákona ako platiteľ dane.
(9)
Pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej
banky (ďalej len „banka") a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa
alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (ďalej len „poisťovňa"), je miestne príslušný
správca dane podľa osobitného zákona.4a)
(10)
Na určenie miestnej príslušnosti pri dani
a)
z nehnuteľností vyrubovanej na zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu
zdaňovacieho obdobia,
b)
vyberanej zrážkou je rozhodujúci stav v čase vykonania zrážky.
(11)
Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý
ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť
medzi daňovými úradmi, ako aj medzi colnými úradmi rozhoduje orgán im najbližšie nadriadený;
spory medzi daňovým úradom a colným úradom rozhoduje Ministerstvo financií Slovenskej
republiky (ďalej len „ministerstvo“).
(12)
Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca
dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu,
za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať
a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.
Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového
subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová
kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane,
ktorý ju začal. Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane
ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety
až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Ak sa vykonáva
proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých
je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v
banke. Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému
správcovi dane neprevádzajú.
(13)
Každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti príslušný vykonať miestne
zisťovanie podľa § 14. Miestne zisťovanie mimo obvodu územnej pôsobnosti, a to aj bez delegovania (§ 4), môže správca dane vykonať na základe písomného poverenia daňového riaditeľstva
na účely dodržiavania osobitného predpisu,4aa) ako aj v mieste, v ktorom daňový subjekt, u ktorého nedošlo k zmene miestnej príslušnosti,
podniká mimo svojho sídla alebo trvalého pobytu. Rovnako bez delegovania môže správca
dane vykonať úkony súvisiace so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (§ 14a) a v súvislosti s výkonom správy daní podľa § 14c.
(14)
Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa tohto alebo osobitného
zákona, určí ju ministerstvo.
§ 4
Delegovanie
(1)
Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane
vo svojom územnom obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.
(2)
Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 5
Daňové subjekty
(1)
Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona,1b) poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt
vymedzený osobitnými predpismi.
(2)
Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.
(3)
Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo
zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.
(4)
Daňovým subjektom je aj iná osoba neuvedená v odsekoch 1 až 3, ak jej osobitný zákon
upravujúci dane4) ukladá povinnosti alebo priznáva práva.
§ 6
Účastníci daňového konania a tretie osoby
(1)
Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty.
(2)
Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové
konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania.
(3)
Tretími osobami sú
a)
svedkovia,
b)
osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní,
c)
znalci, audítori a tlmočníci,
d)
ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho
konania,
e)
správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací
správcovia,
f)
štátne orgány a obce,
g)
ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom
ustanoveným týmto zákonom.
(4)
Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania, ak tak ustanovuje tento
zákon. Účastníci daňového konania a tretie osoby sú povinné na požiadanie správcu
dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko,
dátum narodenia, adresu trvalého pobytu.
(5)
Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona
prešla za daňového dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu14c) záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie
za daňového dlžníka (§ 73 ods. 7).
§ 7
Svedkovia
(1)
Každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok o dôležitých okolnostiach,
ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná
písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil
osobne a vypovedal ako svedok.
(2)
Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkym osobám. Blízkou osobou je pre účely tohto zákona manžel, druh,
príbuzný v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ a osvojenec
a ich potomkovia a ich manželia.
(3)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami,5) alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol
povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo
tým, v záujme koho túto povinnosť má.
(4)
Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď,
o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej
alebo neúplnej výpovede.5a)
§ 8
Spôsobilosť na daňové konanie
Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými
úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
§ 9
Zastupovanie
(1)
Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená
svojím zákonným zástupcom.6) Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu.
Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
(2)
Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu
sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže
v daňovom konaní vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody,
dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej chorobe a nezvolil si žiadneho zástupcu.
Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom
navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.
(3)
Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať
zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne
s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah
plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej
istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva
nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca
inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu
udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.
(4)
Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných
prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov.
Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní
vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.
(5)
Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje,
rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu
daňového subjektu.
(6)
Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne
v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú
povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak neurobia
ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné
daňové subjekty.
§ 10
Vylúčenie zo zastupovania
(1)
Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť
zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach;
to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.
(2)
Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane,
ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát
alebo ak ide o spoločného zástupcu, alebo ak zástupca splnomocnený na doručovanie
doručuje jednému správcovi dane za viacero daňových subjektov písomnosti elektronickými
prostriedkami (§ 17a).
§ 11
Zápisnica o ústnom pojednávaní
(1)
O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane zápisnicu.
(2)
Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä, kto, kde a kedy daňové konanie vykonal, ktoré
osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho
priebehu, označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní alebo podstatný
obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených
osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto
návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí mať jeho náležitosti.
(3)
Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní o veci, vrátane
záverov prijatých pri pojednávaní.
(4)
Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na pojednávaní
alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov správcu dane. Dôvody odopretia
podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.
(5)
Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá správca dane účastníkovi konania, s
ktorým ústne pojednával.
(6)
Správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví
v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých
nesprávností sa rozhodnutie nevydáva.
§ 12
Úradný záznam
Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických
hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov
a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše
zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj
informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje
primerane § 11.
§ 13
Lehoty
(1)
Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným zákonom,1) určí primeranú lehotu správca dane. Zároveň upozorní na právne dôsledky nedodržania
tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len celkom výnimočne pre jednoduché
alebo osobitne naliehavé úkony.
(2)
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok
lehoty.
(3)
Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý
sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.
(4)
Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným
dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
(5)
Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo
podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku5b) (ďalej len „pošta") alebo prijaté elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným
elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo na adresu elektronickej
podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu
dane, ktorým je obec. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň
je podanie urobené v súlade s § 20 ods. 4.
(6)
V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.
§ 13a
Predĺženie lehoty
(1)
Z dôležitých dôvodov môže účastník konania pred uplynutím lehoty podľa § 13 ods. 1 požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu
dobu, než o akú účastník konania žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie
je prípustné.
(2)
Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným zákonom správca dane nemôže predĺžiť.
Ak osobitný zákon ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť
o dlhšiu dobu, než je ustanovená v tomto osobitnom zákone alebo o dlhšiu dobu, než
o akú účastník konania žiada.
(3)
Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 15 dní od
jej doručenia, považuje sa lehota za predĺženú.
(4)
Ak osobitný zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty
nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 13b
Zmeškanie lehoty
(1)
Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty,
môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník
konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej
lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty
nemožno odpustiť.
(2)
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden
rok.
(3)
Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný
prostriedok.
§ 14
Miestne zisťovanie
(1)
Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom
podľa osobitného predpisu6ab) vykonávať miestne zisťovanie podľa § 3 ods. 13. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa
služobným preukazom.
(2)
Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v
dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo
miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám
na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom
na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový
subjekt používa tiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad
alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom
stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú
cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.
(3)
Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných
záznamov6ea), záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.
(4)
Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska,
na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na
výzvu zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom, prípadne
iným osobným dokladom a oprávnenie na podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje
svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.
(5)
Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky
primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä
mu podať potrebné vysvetlenia.
(6)
Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi
dane ním vyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje
§ 15 ods. 9.
(7)
O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice
alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo zamestnancovi
daňového subjektu, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho
zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, spíše zamestnanec správcu
dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí veci podľa § 14a, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.
(8)
Ustanovenia o miestnom zisťovaní sa vzťahujú rovnako aj na daňové riaditeľstvo a
colné riaditeľstvo a ich zamestnancov.
§ 14a
Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci
(1)
Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie
skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený
tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne
preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo
riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom.
Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady
ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je
to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na
účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky
sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní
tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
(2)
Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom
uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno
odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
(3)
Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia
o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci,
správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci.
Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno
odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu
tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci
v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
(4)
Podľa odseku 1 sa postupuje aj v prípade, ak dopravca6f) neposkytne na požiadanie zamestnanca správcu dane doklady jednoznačne preukazujúce
skutočnosti uvedené v odseku 1. Správca dane môže zabezpečiť prepravovaný tovar a
veci vrátane dopravného prostriedku, ktorého je dopravca vlastníkom. Pri zabezpečení
veci a dopravného prostriedku sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 3 a § 36. V prípade nepreukázania skutočností uvedených v odseku 1 v určenej lehote dopravný
prostriedok vrátane prepravovaného tovaru a veci prepadá v prospech štátu.
(5)
Ak dopravca nie je vlastníkom zabezpečeného dopravného prostriedku, zaplatí pokutu
vo výške 50 % hodnoty prepravovaného tovaru alebo veci.
(6)
Prepadnutý tovar, vec a dopravný prostriedok sa ocenia cenou bežne používanou v mieste
a v čase ocenenia prepadnutého tovaru, veci a dopravného prostriedku.
(7)
Správca dane je oprávnený prepadnutý tovar, veci a dopravný prostriedok predať v
dražbe6c). Ak je prepadnutý tovar alebo vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takýto
tovar alebo vec predať v komisionálnom predaji; hodnota tovaru a veci nepatrnej hodnoty
nesmie byť vyššia ako 5 000 Sk.
(8)
Zabezpečený tovar a veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca
dane predať ihneď.
(9)
Výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci sa použije na
a)
náklady spojené so zabezpečením tovaru a veci,
b)
úhradu daní podľa § 58 ods. 5 písm. b) až g),
c)
úhradu daňových nedoplatkov z neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov
zo štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí.
(10)
Zvyšok výťažku z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci po použití podľa
odseku 9 pripadne štátu.
(11)
Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutého tovaru alebo veci (majetku štátu),
ktoré nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie
takéhoto tovaru alebo veci. Náklady spojené so skladovaním a zničením prepadnutého
tovaru alebo veci uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prepadnutý tovar
alebo vec predávala,6g) prepravovala alebo skladovala; o zničení tohto tovaru alebo veci spíše komisia zápisnicu,
ktorej kópiu pošle do pätnástich dní orgánu najbližšie nadriadenému správcovi dane.
§ 14b
Obec alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva správu trhového
miesta,9a) je povinná bezodkladne písomne informovať správcu dane, ktorým je daňový úrad príslušný
podľa trhového miesta, o predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu.4aa) V informácii sa uvedie meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo
obchodné meno, sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné
číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona.
§ 14c
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad (§ 3 ods. 13), zabezpečí tovar zahraničnej osobe,9b) ktorá predáva tovar na trhovom mieste,9a) ak nepreukáže správcovi dane, ktorým je daňový úrad,
a)
osvedčenie o registrácii pre daň podľa osobitného zákona,9b)
b)
zaplatenie preddavku na daň ako platiteľ dane podľa osobitného zákona.9c)
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, bezodkladne na trhovom mieste spíše so zahraničnou
osobou podľa odseku 1 zápisnicu o zabezpečení tovaru, v ktorej uvedie dôvody zabezpečenia
tovaru a lehotu v závislosti od druhu tovaru na dodatočné splnenie povinností podľa
odseku 1 písm. a) a b). V tejto zápisnici je správca dane povinný poučiť zahraničnú
osobu podľa odseku 1 o následkoch nesplnenia týchto povinností; na túto zápisnicu
sa primerane vzťahuje § 11.
(3)
Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení
tovaru odstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým je
daňový úrad, vydá rozhodnutie o zrušení zabezpečenia tovaru. Rozhodnutie o zrušení
zabezpečenia tovaru je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.
Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení
tovaru neodstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým
je daňový úrad, vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru v prospech štátu; proti
tomuto rozhodnutiu, ktoré je právoplatné dňom jeho vydania, nemožno uplatniť mimoriadny
opravný prostriedok.
(4)
Správca dane, ktorým je daňový úrad, zahraničnej osobe podľa odseku 1, ktorá odstráni
dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, vydá zabezpečený tovar, o čom spíše zápisnicu
(§ 11). Uloženie pokuty podľa § 35 ods. 7 a vyrubenie sankčného úroku podľa § 35b ods. 1 písm. e) tým nie je dotknuté.
(5)
Na náklady súvisiace so zabezpečením tovaru sa primerane použije § 14a ods. 1 a na prepadnutý tovar sa použije primerane § 14a ods. 6 až 11.
§ 15
Daňová kontrola
(1)
Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo
iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti,
a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu.6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona,6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.1b)
(2)
Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly.
Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej
dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno
začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt
je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly
oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly,
pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o
výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane
o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.
Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť
základ dane a určiť daň podľa § 29 ods. 6; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok,
pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom
prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia
dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane
ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia
protokolu o určení dane podľa pomôcok (§ 15 ods. 10).
(3)
Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2,
ak tak ustanovuje osobitný zákon1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo
ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené.
V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše
zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonávania
daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej
kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.
(4)
Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie
daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené
v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť
výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť
je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému
subjektu.
(5)
Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový
subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
a)
na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia
zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,
b)
byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c)
predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr
v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
d)
nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu
v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,
e)
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f)
vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,
prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,
g)
nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
(6)
Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti:
a)
umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,
b)
zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,
c)
poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,
d)
predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné
prípady v písomnej forme alebo v technickej forme6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať
k nim ústné alebo písomné vysvetlenia,
e)
predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho
tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,
f)
umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových
priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,
g)
zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného
daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).
(7)
Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá
nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.6ec)
(8)
Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť
u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej
kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi,
voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu
alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke
vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
(9)
Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu
dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému
daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej
veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu
alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto
lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (§ 48 ods. 1). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.
(10)
O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví
zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na
jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie
protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového
subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť
k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie
k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej,
ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na
požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote.
Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní
protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na
základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu
v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným
daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu
k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane
zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
(11)
Protokol musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
číslo konania,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové
identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,
d)
predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,
e)
meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
f)
miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g)
súpis kontrolovaných dokladov,
h)
preukázané kontrolné zistenia,
i)
dátum vypracovania protokolu,
j)
dátum prerokovania protokolu,
k)
vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,
l)
vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.
(12)
Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho
zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom
odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu
dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu
sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca
odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní
na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a
doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.
(13)
Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom
alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.
Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni
spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že
daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných
zákonov,1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu
podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní
(odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.
(14)
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je
začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly
sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak
sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného
zákona.6ee) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,6eb) kontrola je začatá tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone daňovej kontroly.
Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 štvrtej
vety. O výsledku kontroly podľa prvej vety, tretej vety a štvrtej vety vydá správca
dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.
(15)
Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené
vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.6ef)
(16)
(17)
Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán
najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých
prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak
ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu
dane podľa osobitného zákona,6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným
orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
(18)
Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný
o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.
(19)
Lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová
kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.
§ 15a
Predbežné opatrenia
(1)
Správca dane môže počas daňovej kontroly alebo pri miestnom zisťovaní v rozsahu nevyhnutne
potrebnom na zabezpečenie ich účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho
sa zdržal alebo niečo strpel.
(2)
Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené;
ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Ak správca
dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo
jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového
nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa § 63 alebo dňom vzniku záložného práva (§ 71); o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový
subjekt.
(3)
Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustné.
(4)
Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.
(5)
Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa
osobitného predpisu.6ga)
§ 15b
Opakovaná daňová kontrola
(1)
Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej
dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,
a)
ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným
hlásením,
b)
ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,6eb)
c)
na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.
(2)
Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.
(3)
Opakovanou daňovou kontrolou nie je
a)
preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch
alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,
b)
daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.6h)
§ 16
Dožiadanie
(1)
Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov správy
daní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie,
hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť
alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.
(2)
Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v § 3 ods. 11.
§ 17
Doručovanie
(1)
Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti
však môže doručiť i svojimi zamestnancami.
(2)
Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,
a)
o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,
b)
ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by
pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,
c)
ak tak určí správca dane.
(3)
Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že
písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie
bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta
o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich
dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď
sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, kedy bolo
prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.
(5)
Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť
len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.
(6)
Ak sa daňový subjekt, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
zdržuje v zahraničí, je povinný mať zástupcu na doručovanie písomností, ktorého oznámi
správcovi dane.
(7)
Ak sa adresát, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zdržuje v zahraničí,
doručujú sa písomnosti zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi alebo zástupcovi (§ 9 ods. 1).
(8)
Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom oprávneným pre tohto
adresáta prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do
vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek
jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil
na pošte osobu na prijímanie zásielok. Ak takéto osoby nie sú alebo ak na adrese pre
doručovanie písomností do vlastných rúk nebola zastihnutá osoba, ktorá je oprávnená
písomnosť prevziať, hoci právnická osoba na adrese doručovania má sídlo, postupuje
sa podľa odseku 3.
(9)
Písomnosti určené daňovému poradcovi alebo advokátovi môžu byť doručované tiež ich
zamestnancom, ktorí nimi boli poverení na prijímanie písomností.
(10)
Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej
sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej
povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci
(§ 31) alebo podľa osobitného zákona1b), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej
písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú
osobu, o tom nedozvie.
(11)
Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej podnikať
na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta podnikania alebo miesta, kde vykonáva podnikateľskú
činnosť, ak sa toto miesto líši od miesta podnikania, ktorú nahlásila správcovi dane
pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú správca dane
eviduje na základe registrácie z úradnej moci (§ 31), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej
písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o
tom nedozvie.
(12)
Pri doručovaní písomností prostredníctvom pošty je písomnosť oprávnená prijať i osoba,
ktorá je oprávnená prijímať písomnosti za adresáta na pošte.
(13)
Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 9 a 12 sa považuje za doručenie adresátovi.
§ 17a
Doručovanie elektronickými prostriedkami
(1)
Správca dane je oprávnený doručovať písomnosti aj elektronickými prostriedkami za
podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu.6aa)
(2)
Ak daňový subjekt chce, aby mu správca dane doručoval písomnosti elektronickými prostriedkami,
je povinný elektronicky správcovi dane oznámiť všetky údaje potrebné na takéto doručovanie,
a to najmä meno a priezvisko fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo, jej trvalý
pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo
názov právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Takéto oznámenie musí
byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva,
internetovej stránke colného riaditeľstva a musí byť podpísané zaručeným elektronickým
podpisom.6aa)
(3)
Písomnosť doručovaná elektronickými prostriedkami sa považuje za doručenú v deň,
keď správca dane prijme potvrdenie od daňového subjektu o jej prevzatí podpísané zaručeným
elektronickým podpisom.6aa) Takéto doručenie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.
(4)
Ak daňový subjekt nepotvrdí prijatie písomnosti podľa odseku 3 do troch pracovných
dní odo dňa odoslania písomnosti elektronickými prostriedkami, písomnosť sa považuje
za nedoručenú. V takom prípade správca dane doručí písomnosť daňovému subjektu na
adresu na doručovanie poštou (§ 17).
§ 18
(1)
Daňovému subjektu, ktorý má sídlo alebo bydlisko v zahraničí a vykonáva v Slovenskej
republike činnosť podliehajúcu dani, a jeho sídlo alebo bydlisko v zahraničí je známe,
doručujú sa úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť daňovému subjektu
do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku.
(2)
Na doručovanie podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia § 17 a 17a.
§ 19
Doručenie verejnou vyhláškou
(1)
Ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.
(2)
Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí po dobu pätnástich dní spôsobom
v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením.
Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení písomnosti
sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená, v mieste
jeho posledného pobytu. Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie príslušného
správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.
§ 20
Začatie konania
(1)
Konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu doručilo orgánu príslušnému
konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohto príslušného orgánu doručil
doplnené podanie. Ak sa konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci,
konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej
osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní.
(2)
(3)
Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo
iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané
písomne.
(4)
Podanie urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,
ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 8, treba doručiť aj v písomnej forme,
a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.
(5)
Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania
musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.
(6)
Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane a na požiadanie musí byť
prijatie podania potvrdené.
(7)
Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa prijíma na adresu elektronickej podateľne
správcu dane. Adresu elektronickej podateľne zverejní správca dane na mieste obvyklom
na oznamovanie informácií.
(8)
Na podania daňových subjektov urobené elektronickými prostriedkami, adresované správcovi
dane, sa primerane vzťahujú ustanovenia § 17a. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami,
ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je povinný písomne oznámiť
správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na
internetovej stránke daňového riaditeľstva a na internetovej stránke colného riaditeľstva.
O takomto postupe uzavrie správca dane s daňovým subjektom písomnú dohodu, na ktorú
sa primerane vzťahuje § 11. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania
podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.
(9)
Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca
dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne
ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.
(10)
Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené
bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po
uplynutí určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po oprave. Ak
sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto podanie, akoby nebolo podané.
§ 21
Postúpenie
(1)
Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej veci doručené, príslušný na
prerokovanie veci a na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému
správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.
(2)
Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú i u správcu dane, ktorému
vec bola postúpená.
(3)
Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani
do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho odosielateľovi.
§ 22
Nazeranie do spisov
(1)
Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností,
s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do
spisu vyhotoviť úradný záznam.
(2)
Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené
orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby
správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom
na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.
(3)
Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého
možno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel
ich využitia a vydá ich daňovému subjektu. Pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami
správca dane potvrdí údaje na kópii podania, ktorú predloží daňový subjekt.
(4)
Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti
s výkonom jeho pôsobnosti.7)
Daňové tajomstvo
§ 23
(1)
Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní
alebo v súvislosti s daňovým konaním.
(2)
Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného
orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec
orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona,7a) zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj
na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a
ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.
(3)
Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (§ 6) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto
povinnosti.
(4)
Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva
osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou
oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 5.
(5)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového
tajomstva
a)
inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely
správy daní,
b)
orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných prostriedkoch na účely
rozhodovania o opravných prostriedkoch,
c)
daňovému riaditeľstvu na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,7aa)
d)
colným orgánom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,7b)
e)
prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície
Policajného zboru na základe osobitných predpisov,8)
f)
orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo jeho nadriadeného
orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona7a) na účely kontroly a v súvislosti s uplatňovaním ich pôsobnosti,
g)
súdu na účely súdneho konania,7c)
h)
ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti daní podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona,7ab)
i)
daňovému riaditeľstvu, colnému riaditeľstvu a ministerstvu, ak sa poskytuje zoznam
daňových dlžníkov so skutočnou výškou daňového nedoplatku,
j)
vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,
k)
právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej
techniky,
l)
sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni11d) a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením
ich úloh,
m)
krajským úradom a obvodným úradom vo veciach poskytovania dávky sociálnej pomoci,
peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
a štátnych sociálnych dávok,
n)
nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na účely podľa medzinárodných
zmlúv,8e)
o)
právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej sa doručuje rozhodnutie o začatí daňového
exekučného konania v rozsahu podľa § 75 ods. 2,
p)
r)
ministerstvu na účely posudzovania, hodnotenia, schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu
jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci,8g)
s)
Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia štatistických registrov
a štátnych štatistických zisťovaní podľa osobitného zákona8h) a na spracovanie údajov podľa požiadavky ministerstva súvisiacich s plnením úloh
ministerstva vo vzťahu k Európskej komisii,
t)
krajským úradom alebo obvodným úradom na účely podľa osobitného zákona,8i)
u)
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo krajskému úradu a obvodnému úradu
na účely podľa osobitného zákona,8j)
v)
príslušnému úradu iného štátu, ktorý je oprávnený uskutočňovať vzájomnú medzinárodnú
spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv a osobitných zákonov8ja),
w)
notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho registra záložných práv,8ha)
x)
ministerstvu, daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu na účely započítania daňových
pohľadávok (§ 63a),
y)
tretej osobe, ktorej bola postúpená daňová pohľadávka (§ 65b) alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní (§ 95 ods. 9),
z)
zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva, daňového riaditeľstva, colného
riaditeľstva alebo správcu dane v konaní pred súdom,
za) súdnemu exekútorovi na účely podľa osobitného predpisu,8k)
zb) Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa
osobitného predpisu,8l)
zc) záložnému veriteľovi, ktorý má predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom
podľa § 73 ods. 10 v rozsahu potrebnom na výkon jeho práv,
zd) Komisii a príslušným úradom zmluvných štátov v rozsahu potrebnom na plnenie úloh
vyplývajúcich z osobitného predpisu a právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva,8m)
ze) osobám riadne akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom Európskej komisie
na účely údržby, obsluhy a rozvoja spojovacej siete Európskej únie CCN/CSI,8m)
zf) hlavnému kontrolórovi obce a orgánom obce a orgánom vyššieho územného celku v
súvislosti s plnením úloh podľa osobitných predpisov,8n)
zg) verejnému ochrancovi práv.
(6)
Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje
a)
oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového
subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,
b)
zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov podľa § 23b,
c)
zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane
alebo povolené platenie dane v splátkach, alebo zoznamu daňových dlžníkov, ktorým
bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového
nedoplatku v splátkach (§ 59),
d)
zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol celkom alebo sčasti odpustený daňový
nedoplatok (§ 64),
e)
zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava z úroku, zo
sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta, okrem
daňových subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103 ods. 9,
f)
zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené,
g)
oznámenie správcu dane o registrácii daňového subjektu podľa § 31 ods. 17,
h)
i)
oznámenie daňového riaditeľstva o registrácii inej fyzickej osoby alebo právnickej
osoby pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte podľa § 31 ods. 18,
j)
zverejnenie zoznamu daňových subjektov podľa § 31 ods. 19.
§ 23a
(1)
Na účely podľa § 23 ods. 5 oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo
a)
riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,
b)
generálny riaditeľ daňového riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,
c)
riaditeľ colného úradu alebo ním poverený zamestnanec,
d)
generálny riaditeľ colného riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,
e)
minister financií alebo ním poverený zamestnanec,
f)
starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.
(2)
Na účely podľa § 23 ods. 5 písm. e), f) a g) je oprávnený oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane.
(3)
Správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo zodpovedajú
za vytvorenie podmienok na zachovanie daňového tajomstva. To platí aj na využívanie
a sprístupňovanie daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.
§ 23b
Poskytovanie údajov
(1)
Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, písomne oznamuje do konca februára
bežného roka daňovému dlžníkovi, ktorý má daňový nedoplatok, u ktorého nebolo premlčané
právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) a ktorého výška presiahla u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000
000 Sk, výšku jeho daňového nedoplatku podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho
roka v členení podľa jednotlivých druhov daní. V oznámení správca dane, ktorým je
daňový úrad a colný úrad, určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom táto
lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia oznámenia.
(2)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na základe postupu podľa odseku 1 vypracujú
zoznamy daňových dlžníkov na účely ich zverejnenia; v druhom polroku bežného roka
zverejní daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo príslušný zoznam daňových dlžníkov.
(3)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku
2, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je
odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
výšku daňového nedoplatku podľa jednotlivých druhov daní.
(4)
Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, na žiadosť daňového subjektu oznámi
výšku jeho daňového preplatku, u ktorého nárok na vrátenie nezanikol (§ 63), alebo výšku jeho daňového nedoplatku, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať a
vymáhať daňový nedoplatok (§ 69 ods. 1 a 2) podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho
roka v členení podľa jednotlivých druhov daní.
(5)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov, u ktorých
eviduje podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka daňový nedoplatok, ktorý
presiahol u fyzickej osoby 5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk; v zozname môže
uviesť len údaje podľa odseku 3. Ak správca dane, ktorým je obec, zverejní zoznam
daňových dlžníkov podľa prvej vety, vzťahujú sa na tohto správcu dane ustanovenia
odsekov 1 až 4 rovnako.
(6)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú zoznamy daňových subjektov, ktorým
bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach (§ 59) presahujúce u fyzickej osoby 1 000 000 Sk a u právnickej osoby 10 000 000 Sk; na
tento účel daňové úrady a colné úrady zasielajú daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu
do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu
platenia dane alebo o povolení platenia dane v splátkach kópiu tohto rozhodnutia.
Príslušné zoznamy sa zverejňujú a dopĺňajú do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia
kópií rozhodnutí.
(7)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku
6, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je
odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
druh dane, u ktorej bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane
v splátkach,
d)
výška povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach,
e)
pôvodná lehota splatnosti dane a lehota splatnosti dane vyplývajúca z povoleného
odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach,
f)
názov a sídlo daňového úradu alebo colného úradu, ktorý povolil odklad platenia dane
alebo platenie dane v splátkach,
g)
informácia o tom, či bola daň zaplatená, dátum zaplatenia dane a výška zaplatenej
dane.
(8)
Informáciu podľa odseku 7 písm. g) daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo priebežne
dopĺňa na základe oznámenia daňového úradu a colného úradu; na tieto účely je daňový
úrad a colný úrad povinný tieto informácie bezodkladne poskytovať.
(9)
Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť do desiatich pracovných dní od doručenia
rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o
povolení platenia dane v splátkach zoznam tých daňových subjektov, u ktorých suma
povoleného odkladu platenia dane alebo suma povoleného platenia dane v splátkach presahuje
u fyzickej osoby 5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk. V zozname môže uviesť len
údaje podľa odseku 7.
(10)
Ustanovenia odsekov 6 až 9 sa vzťahujú aj na zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov,
ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového
nedoplatku v splátkach.
(11)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú v druhom polroku bežného roka
zoznamy daňových dlžníkov, ktorým bola povolená úľava z úroku, zo sankčného úroku
alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta okrem daňových subjektov,
ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103 ods. 9, u ktorých celková suma povolenej úľavy presahuje za kalendárny rok predchádzajúci
roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej
osoby 5 000 000 Sk; na tieto účely daňové úrady, colné úrady a ministerstvo zasielajú
bezodkladne daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu oznámenie o povolení úľavy
z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo
pokuta okrem daňových subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s § 103 ods. 9.
(12)
V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku
11, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je
odlišné od trvalého pobytu,
b)
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,
c)
výška povolenej úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo výška odpusteného
úroku, sankčného úroku alebo pokuty,
d)
názov a sídlo štátneho orgánu, ktorý povolil úľavu z úroku, zo sankčného úroku alebo
z pokuty, alebo odpustil úrok, sankčný úrok alebo pokutu.
(13)
Daňové riaditeľstvo zverejňuje v druhom polroku bežného roka zoznam daňových dlžníkov,
ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa § 64, a to podľa stavu k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom
sa má zoznam zverejniť; na ten účel daňový úrad vypracuje zoznam daňových dlžníkov,
ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa § 64, a zašle ho daňovému riaditeľstvu.
(14)
V zozname, ktorý daňové riaditeľstvo zverejňuje podľa odseku 13, sa uvedie
a)
meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je
odlišné od trvalého pobytu,
b)
druh dane, z ktorej bol daňový nedoplatok odpustený,
c)
výška odpusteného daňového nedoplatku,
d)
názov a sídlo daňového úradu, ktorý daňový nedoplatok odpustil.
(15)
Správca dane, ktorým je obec, môže primerane postupovať podľa odseku 13; v zozname
môže uviesť len údaje uvedené v odseku 14.
(16)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom
subjekte údaje podľa odseku 3 písm. a) až c) aj vtedy, ak daňový nedoplatok nepresiahne
výšku podľa odseku 1.
(17)
Zoznamy podľa odsekov 3, 7, 9, 10, 12, 14 a 15 sa zverejňujú na internetovej stránke
daňového riaditeľstva, na internetovej stránke colného riaditeľstva a obvyklým spôsobom
alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií daňovým subjektom daňovým riaditeľstvom,
colným riaditeľstvom alebo správcom dane.
§ 24
Vylúčenie zamestnancov správcu dane
(1)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer
k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.
(2)
Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej
istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.
(3)
Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na daňovom konaní
sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti
uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca
správcu dane.
(4)
Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté
o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
(5)
O vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci
zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti
vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie nadriadený vedúci
zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá
nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane.
(6)
Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5 nie je prípustné odvolanie.
§ 25
Zastavenie daňového konania
(1)
Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie
sa zastaví, ak
a)
navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,
b)
je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika okrem konania o dani z
nehnuteľností,
c)
sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa osobitných predpisov daňovým
subjektom,
d)
daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,
e)
bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,
f)
odpadol dôvod konania,
(2)
Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa nedoručuje; toto rozhodnutie
sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.
(3)
Rozhodnutie o zastavení daňového konania musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto
rozhodnutiu okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) a b) sa možno odvolať.
§ 25a
Prerušenie konania
(1)
Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke
(§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(2)
Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov
zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane
túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej
otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.
(3)
Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.
(4)
Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania,
len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula
lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom
konania.
(5)
Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 26
Predbežná otázka
(1)
Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný
orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto
otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
(2)
Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol
spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti
iného orgánu.
§ 27
Predvolanie a predvedenie
(1)
Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná,
a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa
doručuje do vlastných rúk.
(2)
V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní,
môže správca dane požiadať o jeho predvedenie.
(3)
O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru
Slovenskej republiky, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej
službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom
je predvolaný služobne zaradený. Správca dane, ktorým je colný úrad, pri predvedení
predvolanej osoby postupuje podľa osobitného predpisu.8na)
§ 28
Náklady daňového konania
(1)
Ak neustanovuje tento zákon inak, náklady daňového konania hradí príslušný správca
dane, s výnimkou exekučných nákladov (§ 90) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.
(2)
Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní
a)
svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy; nárok je treba uplatniť
u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré
preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok
zaniká,
b)
znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových výdavkov a odmien, podľa
osobitných predpisov,
c)
osoby, s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom
konaní, patrí im náhrada spojená s ich predložením alebo obhliadnutím. Nárok je nevyhnutné
uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi,
ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia alebo
obhliadnutia, inak tento nárok zaniká,
d)
tretie osoby podľa § 6 ods. 3 písm. d) až g), patrí im náhrada hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne ustanovenie
písmena a).
(3)
O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane do pätnástich dní odo dňa
ich uplatnenia a v tejto lehote i poukáže v prospech oprávnených úhradu priznaného
nároku. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(4)
Ak správca dane uhradil náklady daňového konania podľa odseku 2, ktoré vznikli v
dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu, môže
tieto náklady preniesť na daňový subjekt. Predpísaná náhrada nákladov konania je splatná
do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.
(5)
Ak daňový subjekt neuhradí náklady daňového konania podľa odseku 4, správca dane
je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
§ 29
Dokazovanie
(1)
Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2)
Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti
boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3)
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4)
Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov
(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5)
Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca
dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
(6)
Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich
zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň
sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím
obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých
dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré
má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito
pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných
daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach,
správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení
a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj
jemu podobných daňových subjektov.
(7)
Správca dane preukazuje
doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.
(8)
Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
(9)
Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní
neprihliada.
§ 30
Rozhodnutie
(1)
V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím.
Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené,
ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
(2)
Rozhodnutie musí obsahovať najmä
a)
označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach
sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach
sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového
subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
d)
výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania,
a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť
suma zaplatená,
e)
poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné
vylúčenie odkladného účinku,
f)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva
alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena,
priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je
obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena,
priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými
prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným
elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(4)
Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne
uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne
bola skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je v poučení určená
lehota vôbec, uzná správca dane opravný prostriedok podaný do šiestich mesiacov po
doručení rozhodnutia, za včas podaný.
(5)
Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto
zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.
(6)
Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku,
sankčného úroku, pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu
formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa § 1a písm. a) je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon
alebo osobitný zákon8a) neustanovuje inak.
(7)
Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo
iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.
(8)
Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať
odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
(9)
Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok,
je právoplatné.
(10)
Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky
alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
§ 30a
Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti
(1)
Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona1) je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov
predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené
týmto zákonom (ďalej len „rozhodnutie“) bezodkladne.
(2)
V ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný
vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu.
V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť
do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu
alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa
§ 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom
systéme.
(3)
Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú
povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na
základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi
dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na
základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo,
minister financií Slovenskej republiky.
(4)
Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote
do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
(5)
Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný
a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť
inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane.
(6)
Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkoch okrem preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
(7)
Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme
rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu
prostredníctvom pošty alebo doručí rozhodnutie elektronickými prostriedkami podľa
§ 17a.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍPRAVNÉ KONANIE
§ 31
Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov
(1)
Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie
alebo oprávnenie na podnikanie9) je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania
povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania
povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo
právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej
republiky.
(2)
Fyzická osoba, ktorá
a)
nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom
na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť6ec) alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor,
alebo nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu,
b)
je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom
na území Slovenskej republiky začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť6ec) alebo na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor, alebo
nehnuteľnosť okrem pozemku, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi
dane.
(3)
Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie stálej
prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením
tejto stálej prevádzkarne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.
(4)
Platiteľ dane je povinný požiadať o registráciu u správcu dane najneskôr do 15 dní
od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu alebo daň vyberať, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.
(5)
Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt, ktorým
je
a)
fyzická osoba, povinný oznámiť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, miesto podnikania,
rodné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, údaje osvedčujúce
skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené
peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej
príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje
organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere
vykonávať; ak uvedie okrem miesta podnikania aj miesto, kde vykonáva podnikateľskú
činnosť, vyznačí, kam sa majú doručovať písomnosti, ak sa miesto vykonávania podnikateľskej
činnosti líši od miesta podnikania,
b)
právnická osoba, povinný oznámiť názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, údaje
osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých
sú sústredené peňažné prostriedky z jeho činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej
príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje
organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere
vykonávať, svoj štatutárny orgán, prípadne osoby, ktoré sú okrem tohto orgánu za ňu
v daňových veciach oprávnené konať.
(6)
Ak ide o daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom v zahraničí alebo
právnická osoba so sídlom v zahraničí, uvedie okrem skutočností podľa odseku 5 vždy
svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje
potrebné na určenie týchto preddavkov.
(7)
Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 až 6, najmä ak zanikne daňovému
subjektu daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť
správcovi dane do 15 dní odo dňa, keď vznikli. Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi
dane do 15 dní od ukončenia podnikania alebo po ukončení poberania príjmov z činností
podľa odseku 2 osvedčenie o registrácii.
(8)
Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá nemá na
území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň, ani nehnuteľný majetok, je povinná
sa zaregistrovať najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.
(9)
Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona6eb) sa predkladá správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo alebo
colné riaditeľstvo po dohode s ministerstvom, alebo sa môže podať aj elektronickými
prostriedkami podpísané elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania
alebo prevádzkareň, ktorá podniká v zahraničí a ktorá sa registruje podľa osobitného
zákona,10b) pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti uvádza údaje požadované
pri registrácii na registračnom tlačive, ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo po
dohode s ministerstvom.
(10)
Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri registrácii a v prípade
pochybností o ich správnosti alebo úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie
vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt
povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu, považuje sa za dodržanú
i lehota uvedená v odseku 1, ak inak k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.
(11)
Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu daňové identifikačné číslo
a o vykonanej registrácii vydá osvedčenie, na ktorom uvedie identifikačné číslo pre
konkrétny druh dane. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých dokladoch,
ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so správcom dane. Ak sa daňový subjekt registruje
podľa osobitného zákona,6eb)na dokladoch je povinný uvádzať iba číslo, ktoré mu správca dane pridelí pri tejto
registrácii. Daňovým identifikačným číslom, ak ide o fyzickú osobu, je identifikátor
určený správcom dane. Fyzická osoba, ktorá nie je povinná sa podľa tohto alebo osobitného
zákona registrovať, je povinná pri styku so správcom dane uvádzať rodné číslo.
(12)
Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, urobí tak
správca dane z úradnej moci neodkladne, po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto
postup. O registrácii z úradnej moci správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie
o registrácii a vyzve ho na splnenie povinností podľa odseku 9. Ak po splnení povinností
daňovým subjektom podľa odseku 9 správca dane zistí, že je potrebné vykonať zmeny
v osvedčení o registrácii, na vykonanie týchto zmien sa primerane vzťahuje odsek 13.
(13)
Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku 7, vykoná správca dane príslušné
zmeny v registrácii alebo registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.
O vykonaní zmien skutočností, ktoré sú zapísané v osvedčení o registrácii alebo o
zrušení registrácie, správca dane zašle daňovému subjektu oznámenie. Daňový subjekt
je povinný na účel vyznačenia vykonaných zmien predložiť správcovi dane osvedčenie
o registrácii do 15 dní od doručenia oznámenia.
(14)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo vedú centrálnu evidenciu zaregistrovaných
a nezaregistrovaných daňových subjektov. Tieto evidencie slúžia daňovým a colným orgánom
na účely zdanenia a okrem oprávnených zamestnancov týchto orgánov nemôže do nej nikto
nazrieť ani z nej poskytovať akékoľvek informácie, pričom nie sú dotknuté ustanovenia
§ 23 ods. 4 a ods. 5 písm. l) a n). Do týchto evidencií však môže nazrieť oprávnený zamestnanec sociálnej poisťovne,
zdravotnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s plnením
ich úloh.
(15)
Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok tu ustanovenú registračnú
povinnosť daňových subjektov vhodne obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi
uvádzaných skutočností).
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovujú
inak.
(17)
Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný,10a) alebo jeho registračné číslo podľa osobitných zákonov,6eb) alebo mu potvrdí, či registračné číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, bolo inej právnickej
osobe alebo fyzickej osobe pridelené. Na účely daňového konania sa prihliada len na
písomné oznámenie tejto skutočnosti.
(18)
Na žiadosť daňového subjektu daňové riaditeľstvo oznámi, či iná právnická osoba alebo
fyzická osoba je registrovaná pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte Európskej
únie; súčasne mu oznámi, či identifikačné číslo pre daň, ktoré daňový subjekt v žiadosti
uviedol, bolo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe pridelené.
(19)
Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú a priebežne aktualizujú zoznam
daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane.
V zoznamoch uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo názov,
sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo a druh registrácie. Zoznamy
sa zverejňujú podľa § 23b ods. 17.
(20)
Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa vzťahujú aj na registračnú povinnosť a oznamovaciu
povinnosť ustanovenú osobitnými zákonmi.6eb)
(21)
Registračnú povinnosť podľa odseku 1 a povinnosť oznámenia zriadenia prevádzkarne
podľa odseku 3 môže fyzická osoba alebo právnická osoba splniť pri získavaní oprávnenia
na podnikanie aj na jednotnom kontaktnom mieste;10ba) použitie tlačiva podľa ustanovenia odseku 9 sa nevyžaduje.
(22)
Oznámenie podľa odseku 7 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste,
a to v súvislosti a v rozsahu oznamovaných zmien podľa osobitného zákona.10bb)
§ 32
Súčinnosť tretích osôb
(1)
Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári v prípadoch, keď
predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných zákonov,1) sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie
daňového nedoplatku.
(2)
Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane výsledky kontrol, ak z
týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.
(3)
Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej
činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku10d), sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie
daňového nedoplatku.
(4)
Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri správe
daní, sú povinné na výzvu správcu dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
(5)
Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej9) alebo inej zárobkovej činnosti10) alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám
a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne
príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej
osoby presiahne platba sumu 100 000 Sk za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje
na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby
za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté
v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. V oznámení sa uvedie
meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby a daňové identifikačné číslo (§ 31 ods. 11), ak jej bolo pridelené, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma
vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu10e), deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho
roku, v ktorom bola platba vykonaná.
(7)
Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä totožnosť osôb, ktoré majú
prenajaté poštové priehradky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch,
úhrn súm dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť
prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať
na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.
(8)
Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov
telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne
dostupných zoznamoch.
(9)
Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú
príjem alebo výnos, do tridsiatich dní po skončení príslušného kalendárneho roka.
(10)
Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu
podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(11)
Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu oznamovať najmä odosielateľov
a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe
prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.
(12)
Všeobecná zdravotná poisťovňa a iné zdravotné poisťovne,11d) Sociálna poisťovňa,11daa) iné poisťovne, dôchodková správcovská spoločnosť,11dab) doplnková dôchodková spoločnosť11dac) a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny11dad) sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie vo veciach daňového konania.
(13)
Obvodný úrad príslušný na vedenie matrík je povinný oznámiť správcovi dane oznámenia
o úmrtiach.
(14)
Daňový subjekt so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a
zahraničný daňový subjekt, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň,
sú povinné oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s
daňovým subjektom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na ktorej základe môže
tomuto daňovému subjektu vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň
alebo daňová povinnosť zamestnancov tohto daňového subjektu alebo osôb pre neho pracujúcich
na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.
(15)
Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje
alebo pripisuje úrokový príjem (ďalej len „vyplácajúci zástupca") fyzickej osobe,
ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie,11da) závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 3, a ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, je povinná oznámiť každoročne do 31.
marca po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému správcovi dane na tlačive,
ktorého vzor určí ministerstvo, meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby
a jej daňové identifikačné číslo pridelené v štáte, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou
daňovou povinnosťou, alebo ak jej daňové identifikačné číslo nebolo pridelené, dátum,
miesto narodenia a sumu tohto príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Ak vyplácajúci
zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem osobe, ktorá nie je právnickou
osobou, osobou podliehajúcou zdaneniu z príjmov z podnikateľskej činnosti a ani subjektom
kolektívneho investovania, pričom je daňovníkom členského štátu Európskej únie,11da) závislého územia uvedeného v prílohe č. 2 alebo územia tretieho štátu uvedeného v prílohe č. 3, a nie je konečným príjemcom úrokového príjmu, je povinný oznámiť každoročne do 31.
marca po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému správcovi dane adresu tejto
osoby a sumu úrokového príjmu. Ak úrokový príjem bol pripísaný v prospech bankového
účtu fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie aj jeho číslo a názov banky; ak úrokový
príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania
alebo pripísania. Úrokovým príjmom sa rozumie
a)
úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných
knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch,
b)
výnos plynúci z podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných
certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov
postavených im na roveň počas doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení
alebo spätnom odkúpení.
§ 33
Postup pri ukončení činnosti
(1)
Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať
príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na
vybranie daňových nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho činnosti, za ktorú
plynuli príjmy podliehajúce zdaneniu.
(2)
Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný predložiť súčasne s návrhom
na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného
registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.
(3)
Pri postupe podľa odseku 2 správca dane prihliada na daňové nedoplatky a daň, ktorú
má daňový subjekt zaplatiť v lehote splatnosti podľa tohto zákona alebo osobitných
zákonov.
§ 34
Vyhľadávacia činnosť
(1)
Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov
a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších
skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.
(2)
Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako pri miestnom zisťovaní
a daňovej kontrole.
(3)
Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej súčinnosti s daňovým subjektom.
(4)
Na registráciu neprihlásené daňové subjekty zistené vyhľadávacou činnosťou sa považujú
za subjekty, ktoré si nesplnili registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa § 31 tohto zákona.
§ 35
Správne delikty
(1)
Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku
základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a
a)
kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní
alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení,
b)
dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane
(§ 29 ods. 5),
c)
dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6),
d)
e)
f)
g)
kladného rozdielu medzi uplatneným vrátením dane v daňovom priznaní alebo v dodatočnom
daňovom priznaní, alebo v žiadosti o vrátenie dane, alebo v dodatočnej žiadosti a
nižšou daňou zistenou správcom dane podľa osobitného zákona,1b)
h)
i)
dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov11ab) zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia.
(2)
Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Národnej
banky Slovenska platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné
daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná
v deň podania dodatočného daňového priznania.
(3)
Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie z rozdielu
medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou daňou uvedenou daňovým
subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca dane
mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške. Rovnako sa postupuje, ak daňový
subjekt dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť11ac) alebo zníži nadmerný odpočet11ad) uvedený v daňovom priznaní; tento postup sa uplatní aj pri podaní daňového priznania,
ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane.1b) Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil nadmerný odpočet
uvedený v daňovom priznaní, pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním
nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Ak daňový subjekt opraví dodatočným
daňovým priznaním nadmerný odpočet11ad) uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť,11ac) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške zo súčtu vlastnej
daňovej povinnosti11ac) uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom11ad) uvedeným v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred
vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného
zákona,11ad) správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške z vlastnej daňovej
povinnosti uvedenej v tomto dodatočnom daňovom priznaní.
(4)
Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom,
správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 500 000 Sk,
najmenej 1 000 Sk, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 2 000 Sk, ak ide o právnickú
osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej
200 Sk a ak ide o právnickú osobu najmenej 2 000 Sk.
(5)
Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve,
správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000
Sk,
a)
ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000 Sk,
b)
ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000 Sk.
Pokuty podľa písmen a) a b) sa neuložia, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť
pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 200 Sk, a ak ide o právnickú osobu, najmenej
2 000 Sk.
(6)
Ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie alebo prehľad podľa osobitného
zákona,6ec) správca dane mu uloží pokutu 2 000 Sk; ak hlásenie alebo prehľad daňový subjekt nepredloží
ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 4 000 Sk.
Ak daňový subjekt v ustanovenej lehote nepredloží súhrnný výkaz podľa osobitného zákona,11ae) správca dane mu uloží pokutu 10 000 Sk; ak súhrnný výkaz daňový subjekt nepredloží
ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 20 000 Sk.
Správca dane podľa prvej vety alebo druhej vety je oprávnený daňovému subjektu uložiť
len jednu pokutu.
(7)
Ak daňový subjekt nesplní v lehote
a)
(8)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nepoužil elektronickú
registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk. Pri každom ďalšom
zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000
Sk. Nepoužívanie elektronickej registračnej pokladnice sa považuje za osobitne závažné
porušenie tohto zákona; správca dane, ktorým je daňový úrad, môže po prvom opakovanom
zistení namiesto pokuty podľa druhej vety podať podnet na zrušenie živnostenského
oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti.11b)
(9)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt zaeviduje tržbu
do elektronickej registračnej pokladnice, ale nevydá doklad vyhotovený touto pokladnicou,
uloží mu pokutu od 1 000 Sk do 10 000 Sk. Pri každom ďalšom zistení správca dane,
ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk.
(10)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nevedie evidenciu
tržieb v súlade s osobitným predpisom,11c) uloží mu pokutu od 5 000 Sk do 100 000 Sk. Pri každom ďalšom zistení správca dane,
ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000 Sk.
(11)
Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt svojím zásahom vyradí
z prevádzky elektronickú registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100
000 Sk. Pri každom ďalšom zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu
od 20 000 Sk do 200 000 Sk.
(12)
Ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona
alebo osobitného zákona11ab) alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za ktorých porušenie sa neukladá
pokuta podľa odsekov 1 až 11, môže mu správca dane uložiť pokutu do 1 000 000 Sk.
Pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo
k náprave a protiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty ustanovená v prvej vete
musí byť zachovaná. Rovnako môže správca dane uložiť pokutu za nesplnenie niektorej
z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona aj tretej osobe.
(13)
Správca dane pri ukladaní pokuty podľa odsekov 4, 5, 7 až 12 prihliada na závažnosť,
trvanie a následky protiprávneho stavu.
(14)
Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie bola pokuta uložená.
(15)
Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.
(16)
Ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť11ac) znížená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške
alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1,
a to aj po uplynutí lehoty podľa odseku 18.
(17)
Pokuta podľa odsekov 1 a 3 sa neuloží, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk;
ak je správcom dane obec, pokuta sa neuloží, ak v jednotlivom prípade nepresiahne
100 Sk.
(18)
Pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v
ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo
právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt
podal dodatočné daňové priznanie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 nemožno uložiť, ak
uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného
zákona.11ab) Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote
bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu
dane, plynie päťročná lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote
na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení
dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.
(19)
Osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorá uvedie vo faktúre
daň,11aea) správca dane uloží pokutu vo výške 10 % zo súčtu súm dane uvedených vo faktúrach
v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej 2 000 Sk.
§ 35a
Blokové konanie
(1)
Ak sa nesplnenie povinnosti podľa § 35 ods. 9 a 12 preukázateľne zistí, môže správca dane uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 5 000
Sk aj v blokovom konaní, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti
uloženiu pokuty sa nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa
na pokutu nezaplatenú na mieste blok s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty miestne
príslušnému správcovi dane, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty.
(2)
Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie na ukladanie pokút v blokovom
konaní služobným preukazom. Na pokutovom bloku sa vyznačí, komu, kedy a za porušenie
akej zákonnej povinnosti bola pokuta uložená. Pokutový blok je súčasne potvrdením
o zaplatení pokuty na mieste v hotovosti.
§ 35b
Sankčný úrok
(1)
Sankčný úrok vyrubí správca dane
a)
b)
c)
platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú
daň v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona;6ec) pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný
úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov
na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia,
na ktoré sa mali platiť preddavky na daň,
d)
daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená
dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa
pomôcok nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,
e)
daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona;11ag) pri preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie
do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,
f)
daňovému subjektu, ak daň alebo splátku dane nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa
osobitného zákona,8a) alebo v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,
(2)
Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej
sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň
nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo
splátka dane zaplatená. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s
platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až
do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie
podľa § 63; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný
úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia
z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom
daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom
hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou
uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku
a pokuty.
(3)
Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno odvolať.
(4)
Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane bol novým rozhodnutím znížený, zníži
sa z úradnej moci v pomernej výške aj sankčný úrok, ak bol vyrubený podľa odseku 1
písm. d) a f).
(5)
Rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom
dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky
daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového
subjektu sa považuje aj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím
správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol právoplatným
rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný
odpočet11ad) alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu
alebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového
subjektu; ak bol právoplatným rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný
vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia dane,1b) považuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky
daňového subjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov
do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia.
Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote
na vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov použije túto sumu
alebo jej časť podľa § 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.
(6)
Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového
subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku
základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď daňový subjekt
zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu v lehote podľa osobitného zákona11ad) alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona.1b) Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov
daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi
dane pôvodnú výšku dane, najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
o vyrubení tejto dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona11ad) alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona,1b) do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému
subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje
deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane.
(7)
Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov
podľa odseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku
vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno
odvolať. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca
dane v lehote na jeho zaplatenie sumu sankčného úroku alebo jeho časť použije podľa
§ 63, o čom vyrozumie daňový subjekt.
(8)
Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daň bola zaplatená zo zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje
osobitný zákon,1b) alebo ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk. Ak je správcom dane obec, sankčný
úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 100 Sk. Správca dane, ktorým
je daňový úrad alebo colný úrad, nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku
6 alebo 7, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk; ak je správcom dane obec,
nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6, ak nepresiahne v jednotlivom
prípade 100 Sk.
(9)
Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový
subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm.
a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto
zákonom alebo osobitným zákonom.11af)
(10)
Ak správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 7, daňovému subjektu
sa uhradí náhrada škody podľa osobitného predpisu11ah) len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú na všetky dane.
§ 36
Pozastavenie činnosti
(1)
Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu povinnosti nepeňažnej povahy,
za ktorú už bola uložená pokuta podľa § 35, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto povinnosti, môže správca dane pozastaviť
daňovému subjektu činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa porušenie
týka, až na dobu tridsiatich dní.
(2)
Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom sťažuje
jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie
dane.
(3)
Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu
na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti.
Proti tejto výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané odvolanie
nemá odkladný účinok.
(4)
Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3,
môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou
rozhodnutia musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami podliehajúcimi
skaze, ak sú zahrnuté v tej časti majetku subjektu dane, voči ktorej je pozastavenie
činnosti uplatnené, a presné vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho sa toto opatrenie
uplatní. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.
(5)
Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí uvedený hmotný majetok sa
za policajnej spolupráce uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Policajná
spolupráca sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný orgán.1c) Daňový subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi
dane do úschovy všetky kľúče od takto uzavretých hospodárskych prostriedkov po dobu,
po ktorú pozastavenie činnosti trvá.
(6)
Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho, správca dane zabezpečiť uzavreté a uzamknuté
majetok vlastným zámkom.
(7)
O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.
(8)
Od okamihu, kedy bol majetok zabezpečený úradným uzáverom, možno s uzavretým hmotným
majetkom akokoľvek manipulovať alebo do neho vstupovať len so súhlasom správcu dane
a v jeho prítomnosti.
(9)
Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti,
vrátane ušlého zisku, znáša daňový subjekt.
§ 37
Záznamová povinnosť
(1)
Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne
záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné pre správne určenie dane.
(2)
Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému sa nemožno
odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich
členenie a usporiadanie, vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie.
(3)
Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie záznam s prehľadom údajov
potrebných pre určenie dane a v lehote určenej pre platenie preddavkov predkladá správcovi
dane prehľad potrebných ukazovateľov.
(4)
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu,
je povinný vždy viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.
(5)
Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia plnenie
záznamovej povinnosti a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto
rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(6)
Záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce, je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu,
v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane (§ 45).
(7)
Správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu zrušiť
alebo zmeniť rozhodnutie o záznamovej povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno
odvolať.
TRETIA ČASŤ
VYRUBOVACIE KONANIE
§ 38
Daňové priznanie a hlásenie
(1)
Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať
daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona,11ab) alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť
najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon8b) neustanovuje inak.
(2)
Daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej
kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení
daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie, ktorého by sa daňové priznanie alebo hlásenie
týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa § 15 ods. 3 alebo ak správca dane rozšíril výkon tejto daňovej kontroly, daňové priznanie alebo
hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu. Rovnako
daňové priznanie nemožno podať po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa
§ 15 ods. 10 časti prvej vety pred bodkočiarkou.
(3)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej
republiky (ďalej len „zbierka zákonov") uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Prílohou
daňového priznania je účtovná závierka podľa osobitného zákona;8ab) prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.
(4)
Daňové priznanie alebo hlásenie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami,
ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného
ministerstvom; ustanovenie § 20 ods. 4 tým nie je dotknuté. Daňové priznanie alebo hlásenie podané elektronickými prostriedkami
musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom6aa) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8.
§ 39
Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie
(1)
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt
podať opravné priznanie alebo hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné
priznanie alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.
(2)
Ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie alebo hlásenie je nesprávne alebo
neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu,11ad) je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie
do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné
daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná
daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(3)
Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať, ak
zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní
alebo hlásení, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť
podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň
zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému
subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane.
Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať aj v
tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená.
Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia
možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly
alebo opakovanej daňovej kontroly. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie
nemôže daňový subjekt podať po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.
(4)
Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia
o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia
o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie
alebo dodatočné hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola
podľa § 15 ods. 3 alebo 14 alebo ak správca dane rozšíril výkon daňovej kontroly podľa § 15 ods. 4, alebo ak sa začala opakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné
hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu.
(5)
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň správcom dane určená alebo
dohodnutá podľa § 29 ods. 5 alebo ods. 6.
(6)
Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, opravné hlásenie alebo dodatočné
hlásenie sa podáva spôsobom podľa § 38 ods. 2 a 3 a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní alebo
dodatočnom hlásení sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu
alebo hláseniu alebo rozdiely oproti platobnému výmeru alebo dodatočnému platobnému
výmeru, alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.6eb)
§ 41
Vytýkacie konanie
(1)
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania
alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým subjektom alebo
o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému
subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.
(2)
Vo výzve daňovému subjektu určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá
nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením
pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty.
§ 42
Určenie dane správcom dane
Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona,6eb) správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade
nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona6eb) určiť daň podľa pomôcok (§ 29). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve
správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení,
správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (§ 29), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým
subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok,
pričom postupuje podľa § 15 ods. 2 piatej vety. Protokol o určení dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým je obec;
v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú v odôvodnení
rozhodnutia.
§ 43
Zákaz prenosu daňovej povinnosti
Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto daňového subjektu úplne alebo
čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento
zákon alebo osobitný predpis inak.
§ 44
Vyrubenie dane alebo rozdielu dane
(1)
Vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.
(2)
Ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení
alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového
materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil
daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu
zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez
priznania alebo hlásenia daňového subjektu.
(3)
Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral,
prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i
keď ním neboli v konaní uplatnené.
(4)
O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným
výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca
dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej
dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak.
(5)
Za vyrubenie dane, pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje
sa podané daňové priznanie alebo hlásenie alebo zaplatenie dane aj bez podania daňového
priznania alebo hlásenia; ak sa má daň platiť bez podania daňového priznania alebo
hlásenia, považuje sa za vyrubenie dane posledný deň lehoty na zaplatenie dane. Za
deň vyrubenia dane,
a)
pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje sa
1.
posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak daňové priznanie
alebo hlásenie bolo podané v lehote podľa osobitných zákonov,
2.
posledný deň lehoty na zaplatenie dane aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia,
ak bola daň zaplatená v lehote podľa osobitných zákonov,
3.
deň, keď bolo daňové priznanie alebo hlásenie správcovi dane doručené, ak bolo daňové
priznanie alebo hlásenie podané oneskorene a daň nebola zaplatená do dňa podania daňového
priznania alebo hlásenia,
4.
deň, keď bola daň aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia zaplatená po lehote
podľa osobitných zákonov,
5.
deň doručenia dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia, na ktorého
základe daňovému subjektu vznikne povinnosť daň alebo rozdiel dane zaplatiť, alebo
6.
deň zaplatenia dane alebo rozdielu dane aj bez podania dodatočného daňového priznania
alebo dodatočného hlásenia,
b)
ktorá sa má zaplatiť bez podania daňového priznania podľa osobitných zákonov, považuje
sa posledný deň lehoty na zaplatenie dane alebo splátky dane.
(6)
Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola,
správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)
a)
platobný výmer, ak
1.
daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje
od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení,
alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,
2.
daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia
sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania
daňového priznania alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,
3.
daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,
4.
sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných zákonov,1b) daňovou kontrolou zistí daň,
b)
dodatočný platobný výmer, ak sa daň
1.
zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom
daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po
opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,
alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,
2.
zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia
odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového
priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň
zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po
daňovej kontrole,
3.
mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia
a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.
(7)
V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len vyrubený rozdiel
dane. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.
(8)
Vzory platobných výmerov a dodatočných platobných výmerov u daní, ktorých je správcom
dane
a)
daňový úrad, vydá daňové riaditeľstvo,
b)
colný úrad, vydá colné riaditeľstvo,
c)
obec, vydá ministerstvo.
§ 45
Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane
(1)
Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel
dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí
piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo
hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať
daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane.
(2)
Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto
úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov
od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie
alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.
(3)
Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika
viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznať nárok
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od
konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo
v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie
alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia
odsekov 1 a 2.
ŠTVRTÁ ČASŤ
RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 46
Odvolanie
(1)
Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom
ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo
ústne do zápisnice.
(2)
Proti rozhodnutiu o určení dane dohodou a proti výzve podľa § 41, ktorá predchádza určeniu dane, nemožno sa odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný
prostriedok.
(3)
Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu,
ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“).
(4)
Odvolanie musí obsahovať
a)
presné označenie prvostupňového orgánu,
b)
presné označenie odvolávajúceho sa,
c)
číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
d)
uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré
preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
e)
dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi
predpismi,
f)
navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.
(5)
Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému
odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané
odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho
sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia
výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnásť dní. Ak vyhovie odvolávajúci
sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak
nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie
konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné. Ak
odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené zákonom,
správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho
doplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní
odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje sa odvolanie za včas
a riadne podané. Ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej
vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné
odvolanie.
(6)
Ak nemôže prvostupňový orgán posúdiť všetky údaje odvolania na základe výsledkov
už vykonaného konania, konanie doplní.
(7)
Odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa
jeho podania.
(8)
Ak odvolávajúci vezme svoje odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci odvolanie
nové, i keď by ešte odvolacia lehota neuplynula. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí
byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Dňom späťvzatia odvolania je deň uvedený
v písomnom oznámení odvolávajúceho sa alebo v zápisnici o späťvzatí odvolania; týmto
dňom je rozhodnutie právoplatné. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia
vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím sa nezrušujú a možno ich
využiť v ďalšom konaní.
(9)
Odvolanie má odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak.
(10)
Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, bez toho,
aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.
§ 47
Postup prvostupňového orgánu
(1)
Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie.
Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní
aj v prípade, ak mu vyhovie iba čiastočne. Proti takému rozhodnutiu sa možno odvolať.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu
v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí prvostupňový orgán vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní.
(3)
Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie
do 30 dní odo dňa začatia konania spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným
spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o
takomto postupe správca dane písomne informuje daňový subjekt.
(4)
Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje
a)
zhrnutie výsledkov doplneného konania,
b)
stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,
c)
návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.
(5)
Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak
a)
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,
b)
je podané po určenej lehote,
c)
je podané osobou na to nepríslušnou,
d)
smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho
výrok.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sa nemožno odvolať.
§ 48
Postup odvolacieho orgánu
(1)
Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo.
(2)
Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom
v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim
sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní
prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a
môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci
odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať
chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s
určením primeranej lehoty.
(3)
(4)
Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací
orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie
postupu podľa § 44 ods. 3. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.
(5)
Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených
prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie
zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací
orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane
alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho
orgánu.
(6)
Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu
v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní.
(7)
Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a
ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté
daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili.
Táto lehota nesmie byť kratšia ako pätnásť dní. Na vyjadrenie doručené po určenej
lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Prípadná zmena daňovej povinnosti vyplývajúca
z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.
(8)
Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.
§ 49
Sťažnosť
(1)
Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže
požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke dane alebo
k preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti.
(2)
Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované údaje do tridsiatich dní
odo dňa, kedy žiadosť obdržal, a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť.
(3)
Ak nesúhlasí daňovník s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa
dane správcovi dane, v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do
tridsať dní odo dňa, kedy daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane.
(4)
Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí daňovníkovi i platiteľovi
dane. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Na konanie o sťažnosti sa nevzťahuje
osobitný predpis.12)
(5)
Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať daňovník i platiteľ dane v lehote do tridsať
dní odo dňa jeho doručenia.
§ 50
Námietka a reklamácia
(1)
Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti
postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.
(2)
Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní
odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný
účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3)
Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie.
Ak námietka smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného
vedúceho zamestnanca, rozhodne o námietke orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.
Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať.
(4)
Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane môže daňový subjekt podať
reklamáciu. Na podmienky a spôsob vybavenia sa primerane vzťahujú odseky 2 a 3.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na orgán najbližšie nadriadený správcovi
dane.
PIATA ČASŤ
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
§ 51
Obnova konania
(1)
Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie
zmenilo mimo odvolacieho konania (§ 53 ods. 3), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak
a)
vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok
rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b)
rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo
rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
c)
rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol
inak.
(2)
Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.
(3)
Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne
dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,
ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.
(4)
V žiadosti o obnovu konania musí byť uvedený dôvod žiadosti podľa odseku 1, dôkazy
preukazujúce odôvodnenosť žiadosti a dodržanie lehôt podľa odseku 3.
(5)
Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý pôvodne vo veci rozhodol, na
iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne
príslušný v dobe podania návrhu.
§ 52
Postup pri obnove konania
(1)
Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni
iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť
alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (§ 76) nie je prípustné.
(2)
Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane
alebo rozdielu dane.
(3)
Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje
správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v
poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti
o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán, ktorý je miestne príslušný v
dobe podania návrhu.
(4)
V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu
sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.
(5)
Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania sa nemožno odvolať. Ak
bola rozhodnutím zamietnutá žiadosť o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať.
(6)
Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni;
pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v
odseku 3. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní
viazaný jeho právnym názorom.
(7)
Ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté dôvodom, pre ktorý sa obnova
povoľuje alebo nariaďuje, zostávajú v platnosti.
(8)
Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka.
Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.
§ 53
Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(1)
Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia
o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať
orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie
orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo,
a ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe
návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky
nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať orgán
najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie
už preskúmalo.
(2)
Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý
toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.
(3)
Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný
na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia
rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.
(4)
Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je
v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu,
kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa
rozhodnutie nevydáva.
(5)
Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových
okolností v čase vydania rozhodnutia. Preto nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť
alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne
zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.
(6)
Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť
aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania
alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.
(7)
Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho
konania platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť
a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené v prvej vete, orgán príslušný na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť,
zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia.
(8)
Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu
o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok
na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa § 44 ods. 3. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky
a postup podľa § 44 ods. 3 bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4.
(9)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa
vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje
alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa nemožno odvolať.
(10)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa
vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho
preskúmanie.
(11)
Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno
toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd.
§ 54
Opravy zrejmých omylov a nesprávností
(1)
Vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím na žiadosť alebo z úradnej
moci
a)
zruší, ak bola vyrubená niekomu, kto ju podľa zákona nie je povinný platiť,
b)
opraví, ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo
k inému omylu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane pri oprave zrejmých nesprávností
aj v iných rozhodnutiach alebo opatreniach správcu dane alebo odvolacieho orgánu (§ 48 ods. 1), alebo orgánu príslušného preskúmať rozhodnutie podľa § 53.
(3)
Ak bola rozhodnutím daň opravená alebo zrušená, rozhodnutím sa opraví alebo zruší
aj pokuta (§ 35 ods. 1 a 3) a sankčný úrok (§ 35b).
(4)
Opravy alebo zrušenie vyrubenej dane alebo rozdielu dane alebo opravy zrejmých nesprávností
nemožno vykonať, ak zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane.
(5)
Proti rozhodnutiam vydaným podľa odsekov 1 až 3 sa možno odvolať.
ŠIESTA ČASŤ
PLATENIE DANÍ
§ 56
Základné pojmy
(1)
Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť
podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
(2)
Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča.
(3)
Daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na ich právneho nástupcu.
(4)
Daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež ručitelia12a), ak im zákon povinnosť ručenia ukladá a ak ich na plnenie tejto platobnej povinnosti
vyzve správca dane daňového dlžníka. Proti tejto výzve sa môže ručiteľ odvolať. V
odvolaní môže ručiteľ namietať len skutočnosť, že nie je ručiteľom alebo ručenie bolo
uplatnené vo väčšom než zákonom ustanovenom rozsahu.
§ 58
Spôsob platenia dane a použitie platieb
(1)
Daň sa platí príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe na daň
musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená. Správca dane prijme
platbu na úhradu príslušnej dane, a ak platba nie je označená, použije ju v poradí
podľa odseku 5; v takom prípade správca dane daňovému subjektu oznámi, na aký účel
podľa odseku 5 prijatú platbu použil.
(2)
Ak nemožno platbu použiť podľa odseku 5, správca dane vyzve daňový subjekt, aby v
určenej lehote oznámil, na úhradu ktorej dane má byť platba použitá; ak daňový subjekt
túto skutočnosť neoznámi v určenej lehote, správca dane bude považovať túto platbu
za daňový preplatok (§ 63).
(3)
Prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň zaevidovania platby je zhodný
s dňom jej zaúčtovania.
(4)
Daň možno platiť
a)
bezhotovostným prevodom z účtu
1.
vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,
2.
určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný zákon,1b)
b)
v hotovosti,
1.
poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,
2.
zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú
byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,
3.
zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,
4.
pri platbách do 10 000 Sk správcovi dane, ktorým je obec; na prijatú platbu je zamestnanec
správcu dane, ktorým je obec, povinný vydať potvrdenie.
(5)
Prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí:
a)
peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky,
b)
bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,
c)
vyrubená daň alebo vyrubený rozdiel dane,
d)
najstaršie daňové nedoplatky okrem úroku, pokuty a sankčného úroku, ktoré boli vyrubené
alebo uložené po 1. januári 2004,
e)
úrok,
f)
pokuta,
g)
sankčný úrok.
(6)
Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým
subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt.
Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.
§ 58a
Výzva
Ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov1) nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže
vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota
nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového
dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve
možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.
§ 59
Odklad platenia a povolenie splátok
(1)
Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia
dane, ktorej správu vykonáva, alebo platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné
zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Ak ide o inú daň ako podľa
prvej vety, môže daňový úrad alebo colný úrad povoliť na základe žiadosti daňového
subjektu odklad platenia tejto dane alebo jej platenie v splátkach.
(2)
(3)
Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z
pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, alebo o povolenie platenia týchto daní v
splátkach, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.
(4)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac
na dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane.
(5)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr
odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o
povolení platenia dane v splátkach.
(6)
Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daňový subjekt dodrží tieto podmienky:
a)
zaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane,
b)
zaplatí počas povoleného platenia dane v splátkach všetky splátky vo výške a v lehote
určenej v rozhodnutí správcu dane.
(7)
Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt
úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky
Slovenska platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane
v splátkach. Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia
dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú
sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej,
ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia
odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy
je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia; úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo
päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo
daň v splátkach.
(8)
Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach
sa nemožno odvolať. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo
v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej
zmeškanie.
(9)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť podľa tohto zákona,
ak je to v súlade s osobitným predpisom.8g)
(10)
Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul
najmenej jeden rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia
dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako
deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné
navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení
dane v splátkach.
(11)
Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení
odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší
odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba
ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení
odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený
ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné
navzájom sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade
platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.
(12)
Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení
odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je
daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných
dní odo dňa, keď mala byť daň alebo posledná splátka dane zaplatená.
(13)
Ak daňový úrad alebo colný úrad pri vymáhaní dlžnej sumy zistí, že zabezpečenie dlžnej
sumy nepostačuje na jej pokrytie, písomne o tejto skutočnosti bezodkladne informuje
ministerstvo a daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo a colné riaditeľstvo.
(14)
Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom
subjekte údaje uvedené v § 23b ods. 7 písm. a) až c) a e) až g) a výšku povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.
(15)
Ustanovenia odsekov 1 až 14 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového
nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.
§ 60
Deň platby
(1)
Za deň platby sa považuje
a)
pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, kedy bolo uskutočnené odpísanie
z účtu daňového subjektu,
b)
pri platbách v hotovosti deň, kedy banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť
prijala alebo prevzala.
(2)
Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty správcov daní vždy najneskôr
nasledujúci pracovný deň po tom, keď platba z účtu daňového subjektu bola uskutočnená
alebo keď bola v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet správcu
dane vedený v inej banke ako účet daňového subjektu, z ktorého je platba prevádzaná,
je banka, ktorá uskutočňuje prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v
ktorej je vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete.
Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu správcu dane
v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto
prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom
získala dispozičné právo. Banky sú súčasne povinné oznámiť správcovi dane deň, kedy
došlo k odpísaniu platby z účtu daňovníka. Ak banka alebo pošta nedodrží tieto lehoty,
je povinná uhradiť správcovi dane zo sumy neprevedenej včas sankciu vo výške trojnásobku
základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď mala banka alebo
pošta previesť platbu na príslušné účty správcu dane.
(3)
Ak daňový subjekt dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti a banka príkaz nerealizuje
v deň uvedený na príkaze z iných dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov
na účte daňového subjektu, ručí daňovému subjektu banka.
(4)
Úhrada daňových pohľadávok má prednosť pred inými úhradami.
(5)
Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 môže kontrolovať správca
dane, v ktorého prospech bola platba uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.
§ 61
Evidencia daní
(1)
Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a
platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov
a daňových nedoplatkov. Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových
subjektov oddelene za každý druh dane.
(2)
Výška dane a jej platby sa evidujú na základe predpisových alebo odpisových poukazov.
(3)
Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy a odpisy daňovej povinnosti,
vrátane ich prípadných opráv. Ak sa odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť,
eviduje sa na debetnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa mesačne
uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na osobných účtoch.
(4)
Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane osobných účtov. Podkladom pre
evidenciu sú najmä doklady bánk a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe
vydaných platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných platobných poukazov.
Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní
záznamov predpisových poukazov.
(5)
Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne odsúhlasuje podľa dokladov bánk
zasielaných správcovi dane.
(6)
Nevymožiteľný daňový nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom
členení. Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený
konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia. Daňový nedoplatok sa vyradí
z evidencie daní alebo z pomocnej evidencie správcu dane nasledujúci deň po dni nadobudnutia
platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky (§ 65b). Daňový nedoplatok sa považuje za nevymožiteľný, ak
a)
jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný,
je bezvýsledné,
b)
majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového
nedoplatku,
c)
majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových
výdavkov (§ 90) a správca dane rozhodnutím zastaví daňové exekučné konanie,
d)
je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie
by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,
e)
jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 5 000 Sk.
(7)
Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia
o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane výkazy daňových nedoplatkov.
(8)
Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje primerane § 23.
(9)
Vzory predpisových, odpisových a platobných poukazov a záznamov k nim určí daňové
riaditeľstvo, ak je správcom dane daňový úrad; ak je správcom dane colný úrad, určí
ich colné riaditeľstvo.
§ 63
Daňové preplatky a úrok
(1)
Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú
daň.
(2)
Preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného
daňového nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a
na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového
nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.
(3)
Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb13c) možno použiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách.
O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.
(4)
Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca dane na žiadosť daňového
subjektu tento preplatok použije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako
100 Sk. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného
mesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné
zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania
podľa osobitného zákona,6ec) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku
vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť,
ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane
(§ 45). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.
(5)
Ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť už úplne zanikla, o vrátenie
daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť
posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku
zaniká.
(6)
Ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 4, je povinný zaplatiť
daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky
Slovenska platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto
zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania.
Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia
nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa
nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa odsekov 8 a 10.
(7)
Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie preplatku môže daňový subjekt
podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný
účinok.
(8)
Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené
jej vrátenie podľa osobitných predpisov,13d) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných
daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri
ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov
dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo
sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov
na iných daniach13e) alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní
kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia
jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie
podľa osobitných predpisov.13d)
(9)
Ustanovenie odseku 8 sa primerane použije aj na daň z motorových vozidiel, pri ktorej
bolo uplatnené vrátenie podľa osobitného zákona.13ea)
(10)
Spotrebná daň, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitného zákona,1b) sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov na tej istej dani, na cle a iných
platbách. Ak sa spotrebná daň takto nepoužije alebo ak sa použije len čiastočne, použije
sa pred jej vrátením na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných spotrebných daniach
a dani z pridanej hodnoty13d) alebo na iných daniach.13e) O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt.
Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane
použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitného zákona.1b)
§ 63a
Započítanie daňových pohľadávok
(1)
Na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový
nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi
a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno
tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške,
v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného
riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.
(2)
Započítať možno len nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade
presiahne 10 000 Sk.
(3)
Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových pohľadávok je žiadosť o
započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo
colnom úrade a musí obsahovať
a)
obchodné meno alebo názov, sídlo, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak
ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto
podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a daňové identifikačné číslo, ak ide
o fyzickú osobu,
b)
identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú
možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného
správcu tohto záväzku,
c)
identifikáciu daňovej pohľadávky s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného
na správu tejto pohľadávky a prípadne číslo rozhodnutia, ktorým bola daňová pohľadávka
vyrubená,
d)
vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a
c),
e)
dátum a podpis daňového dlžníka.
(4)
Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením
výšky a identifikácie daňovej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu
alebo colnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému
úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad vyzve daňového dlžníka na doplnenie
žiadosti v lehote najmenej ôsmich dní a poučí ho o následkoch nevyhovenia výzve. Do
predloženia úplnej žiadosti daňovým dlžníkom sa postup podľa odseku 8 prvej vety neuplatní.
(5)
Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť daňového riaditeľstva alebo colného
riaditeľstva o poskytnutie údajov daňovými úradmi alebo colnými úradmi o existencii
a výške daňových pohľadávok voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe identifikovanej
v žiadosti. Daňové úrady alebo colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez
zbytočného odkladu.
(6)
Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti
a požiada príslušného správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke
daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je správca pohľadávky
povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo
alebo colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným správcom pohľadávky
vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej
organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a
štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňové
riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto
skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo
colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie
doručuje do vlastných rúk.
(7)
Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad
môže vyrubiť sankčný úrok podľa § 35b len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho
dňu doručenia žiadosti o započítanie daňovej pohľadávky daňovému úradu alebo colnému
úradu. Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť daňovej pohľadávky,
ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení sankčného úroku vzťahuje prvá veta; na
nezapočítanú časť daňovej pohľadávky sa vzťahuje § 35b.
(8)
Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní
podľa odseku 6 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa § 63. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu daňových pohľadávok a oznámenie o tejto skutočnosti
je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa § 63 daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia
oznámenia podľa odseku 6 poslednej vety.
(9)
Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.13da)
§ 64
Úľava alebo odpustenie daňového nedoplatku
(1)
Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani
okrem sankčného úroku, úroku a pokuty.
(2)
Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu
alebo odpustiť daňový nedoplatok, s výnimkou daňového nedoplatku na dani z pridanej
hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového
dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie podmienky je daňový dlžník
povinný preukázať.
(3)
Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu alebo odpustí daňový
nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia sankčný úrok podľa § 35b alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na daňovom nedoplatku.
(4)
Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky,
najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.
(5)
Povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom.8g)
§ 65
Odpísanie daňového nedoplatku
(1)
Ak daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu alebo daňový nedoplatok alebo
jeho časť nemohol správca dane uspokojiť z dedičstva, správca dane z vlastného podnetu
odpíše daňový nedoplatok ku dňu vydania rozhodnutia o odpísaní.
(2)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu zániku daňového
subjektu. Ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca
dane daňový nedoplatok alebo jeho časť neodpíše; to neplatí, ak sa likvidácia podľa
osobitného predpisu nevyžaduje.13eb)
(3)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok alebo jeho časť aj v prípadoch
podľa § 64 a 103; rovnako správca dane odpíše daňový nedoplatok, ak dlžník vzniesol námietku premlčania,
a to len v rozsahu uplatňovanej námietky (§ 69 ods. 3).
(4)
Odpísaním daňového nedoplatku podľa odsekov 1, 2 a 3 daňový nedoplatok zaniká.
(5)
Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odsekov 1 a 2 sa nedoručuje a je
právoplatné dňom jeho vydania. Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odseku
3 sa doručuje daňovému dlžníkovi a je právoplatné dňom jeho doručenia.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú aj na odpísanie peňažného plnenia
uloženého rozhodnutím správcu dane, exekučných nákladov a hotových výdavkov vyrubených
rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.
§ 65a
Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní
(1)
Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku (§ 95 ods. 1) voči dlžníkovi13ec) alebo jej časť na základe
a)
uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie,
b)
právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,
c)
právoplatného uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,
d)
právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje
ani na úhradu pohľadávok proti podstate,
e)
právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba.
(2)
Ak po skončení konkurzu zostane majetok právnickej osobe alebo fyzickej osobe zodpovednej
za zaplatenie daňového nedoplatku, odpíše správca dane daňovú pohľadávku alebo jej
časť podľa odseku 1 písm. b) po skončení likvidácie; to neplatí, ak sa likvidácia
podľa osobitného predpisu nevyžaduje.13eb)
(3)
Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká.
(4)
Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je právoplatné dňom jeho vydania a nedoručuje
sa.
§ 65b
Postúpenie daňovej pohľadávky
(1)
Na účely postúpenia daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňová pohľadávka
znížená o daňové záväzky (§ 95). Daňový úrad alebo colný úrad môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku voči
daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii. Treťou osobou môže byť
len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu. Táto osoba daňovú pohľadávku
ďalej môže postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo
právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 3 vzťahuje
primerane.
(2)
O postúpení daňovej pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára daňové riaditeľstvo alebo
colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení daňovej pohľadávky.
Súčasťou tejto zmluvy je aj vysporiadanie práv zo zabezpečenia daňovej pohľadávky.
Pohľadávku možno postúpiť len za odplatu.
(3)
Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňovej pohľadávky
daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz.13ed) Ak splnenie postúpenej daňovej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením
alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňovej pohľadávky
písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(4)
Právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti
zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Daňový úrad alebo colný úrad odpíše daňovú
pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky.
(5)
Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť
všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej daňovej pohľadávky.
(6)
Odplata za postúpenie daňovej pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.
(7)
Na postúpenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis13ee) nepoužije.
§ 65c
Ak správca dane nezačal daňové exekučné konanie a daňový subjekt je v omeškaní s platením
dane viac ako dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane a ak táto dlžná suma v úhrne
za všetky dane presiahne 1 000 000 Sk, je správca dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt za
podmienok ustanovených v osobitnom predpise.8aa)
§ 66
Preddavky
(1)
Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho
obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.
(2)
Daňovník platí určený preddavok na daň
a)
v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v
nich ustanovených,
b)
na základe rozhodnutia správcu dane.
(3)
Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov
na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise.6ec) Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie,
ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie
preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise,6ec) môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu.
(4)
Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.
§ 68
Vyberanie dane zrážkou
Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z
daňového základu, odvedie správcovi dane v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo
osobitným predpisom. Ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybrané v určenej výške
alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy
k priamemu plateniu.
§ 69
Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok
(1)
Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka,
v ktorom vznikol.
(2)
Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína
plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone
upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení
roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku
je doručenie výzvy podľa § 58a, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým
správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.
(3)
Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho
roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.
(4)
Odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.
(5)
Na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba
ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky.
Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne
o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový
dlžník môže odvolať.
§ 70
Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň
(1)
Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň za bežný kalendárny rok
alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobia bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti
nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so
značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na základe ktorých pokladá
vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze
uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil
v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na
jeho účet alebo do určenej depozitnej úschovy.
(2)
Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané
zabezpečovacie úkony správca dane zruší.
(3)
Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do tridsiatich dní po jeho podaní, zabezpečovací
príkaz stráca účinnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú ustanovenia
o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.
(4)
Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí
nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdennej
lehote oznámil údaje potrebné pre takéto určenie dane.
(5)
Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči devízovému cudzincovi, ktorý
podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok
na daň v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné údaje o tejto
zrážke.
(6)
V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine dlžníkov alebo druhov platieb
daňové riaditeľstvo určiť výšku zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.
(7)
Ak nepodá daňový dlžník - devízový cudzinec - daňové priznanie ani na výzvu a ak
nie je možné zabezpečiť daň bez jeho súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje
sa daň za vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.
Záložné právo
§ 71
(1)
Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného
práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke
daňového dlžníka. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným
pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo
k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený.
Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu
záložného práva daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo
k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením
záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
Proti rozhodnutiu podľa štvrtej vety sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový
dlžník môže odvolať; rovnako proti rozhodnutiu podľa piatej vety sa môže odvolať daňový
dlžník a poddlžník. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik
pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať.
Odvolanie nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia
rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového
dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu.13h)
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 30 ods. 2 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,13ha) označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi
alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu
správcu dane.
(3)
Ak ide o nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, zašle správca dane rozhodnutie
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru s vyznačením
jeho vykonateľnosti do katastra nehnuteľností.13a) Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť. Pri zriadení záložného práva k cenným
papierom správca dane prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného
predpisu,19c) aby registrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom.
(4)
Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky,
ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená
daň nebude uhradená.
(5)
Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil
súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.
(6)
Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná
sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový
dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného
práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť
o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Správca dane má právo skontrolovať
pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.
(7)
Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení
záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu
dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa
osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa
a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný
vopred oznámiť správcovi dane.
(8)
Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový
dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený
ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 10 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie daňovej
pohľadávky a istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti.
(10)
Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve13b) sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 71a
(1)
Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo
na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku
podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného
predpisu.13h) Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo
v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.8aa)
(2)
Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného
podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku
alebo daňový dlžník alebo poddlžník alebo iná osoba (§ 58 ods. 6) daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného
práva alebo zanikla daňová pohľadávka. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v
prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu
môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa
doručí registru podľa osobitného predpisu.13h)
SIEDMA ČASŤ
DAŇOVÉ EXEKUČNÉ KONANIE
§ 73
Základné ustanovenia
(1)
Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom
dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov.14) Rovnako sa vymáhajú aj peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové
výdavky.
(2)
Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom
exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu.
(3)
Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať
daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku
úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú
veci,13f) práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové
peniaze, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza
k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.
(4)
Správca dane je povinný
a)
zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,
b)
vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon
ustanovuje.
(5)
Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha
alebo sa začne iná exekúcia,14) ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže
správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného
predpisu.14a) Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné
konanie skôr ako iné exekučné konanie,14b) vykoná sa prednostne daňová exekúcia.
(6)
Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej
veci na nadobúdateľa uvedeného v § 84m ods. 7 a § 84n ods. 2 zanikajú závady viaznuce na veci.
(7)
Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať
daňovú exekúciu, ak sa dokladmi preukáže, že
a)
na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
b)
na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,14c)
c)
od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.
V týchto prípadoch ustanovenie § 43 zostáva nedotknuté.
(8)
Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového
exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (§ 75) bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím,
alebo ak manžel daňového dlžníka do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania (§ 75) preukáže, že tento majetok alebo jeho časť nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov.
(9)
Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby.
Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník
alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia
návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok
vylúči z daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z
daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe a je právoplatné dňom
jeho doručenia.
(10)
Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať
exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej
exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov,
správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným
záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred
správcom dane. Pri oznamovaní správca dane postupuje podľa § 75 ods. 4.
(11)
Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.
§ 74
Exekučný titul
(1)
Exekučným titulom je
a)
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,
b)
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.
(2)
Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje
a)
označenie daňového dlžníka,
b)
výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní
alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,
c)
výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania
alebo hlásenia podľa osobitných zákonov,
d)
výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých
druhov daní,
e)
pôvodnú splatnosť daní,
f)
deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.
Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník
sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
§ 75
Začatie daňového exekučného konania
(1)
Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním
rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno
proti nemu podať opravné prostriedky.
(2)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,
b)
číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo
daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového
dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa
osobitných predpisov,13ha)
d)
označenie konkrétneho exekučného titulu,
e)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
f)
označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového
dlžníka,
g)
výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám užívajúcim, evidujúcim,
nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka
alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia
oznámenia podľa § 76 ods. 6 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať
s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného
konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,
h)
označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),
i)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak
ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa
rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi
ani jeho ručiteľovi.
(4)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má
daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje
uvedené v odseku 2 písm. f) a g).
(5)
Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobe podľa odseku 2
písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania sa zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového
dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok
daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Týmto nie je
dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 71.
§ 76
Daňová exekučná výzva
(1)
Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania osobe podľa § 75 ods. 2 písm. f).
(2)
Daňová exekučná výzva obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo
daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového
dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa
osobitných predpisov,13ha)
d)
oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e)
výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných
a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,
f)
výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto
lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,
g)
upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane,
správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok
daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu
dane (§ 71), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 82h ods. 1,
h)
označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
i)
zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa § 71 ods. 2, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis
hnuteľného majetku,
j)
poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [§ 30 ods. 2 písm. e)],
k)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak
ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa
rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 6aa)
(3)
Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom náhradné
doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje
aj doručenie
a)
zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,
b)
opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný
zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,
c)
verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi
na známu adresu v zahraničí alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy;
na doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia § 19,
d)
podľa § 17 ods. 10 a 11.
(4)
Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená
dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto
ju doručuje.
(5)
Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu
dane odvolanie, ak
a)
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia
jeho vymáhateľnosti,
b)
sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie
má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia § 46 až 48.
(6)
Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu
vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca
dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok
daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto
oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca
dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.
Tento postup správca dane uplatní len vtedy, ak iný záložný veriteľ nezaťažil majetok
záložným právom. Ak na majetok daňového dlžníka podľa prvej vety správca dane zriadi
záložné právo, a tento majetok nie je zaťažený záložným právom iného záložného veriteľa,
oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo
je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok
vzťahuje zákaz nakladania. Ak na majetok daňového dlžníka je zriadené záložné právo
iným záložným veriteľom, správca dane postupuje podľa § 73 ods. 10. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle
daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako
vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.
§ 77
Daňový exekučný príkaz
(1)
Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie
odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne,
alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie
zamietlo.
(2)
Daňový exekučný príkaz obsahuje
a)
názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,
b)
číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,
c)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo
daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového
dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť
registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa
osobitných predpisov,13ha)
d)
výšku vymáhaného daňového nedoplatku,
e)
spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,
f)
ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej
exekúcie,
g)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak
ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa
rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
(3)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného
konania, tretím osobám (§ 6) a iným osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový
exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na
majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia
daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené
záložné právo, a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť
správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí
prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy.
Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil
pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak
daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať
opravný prostriedok.
§ 77a
Oprava daňového exekučného príkazu
Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe
v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.
§ 78
Daňová exekúcia
Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo
zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a
úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa § 82.
§ 79
Odloženie daňovej exekúcie
(1)
Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia
vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.
(2)
Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie.
(3)
Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou
osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom
postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov
jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.
(4)
Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované,
ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak.
(5)
Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných
rúk.
(6)
Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno podať opravný prostriedok.
§ 80
Zastavenie daňového exekučného konania
(1)
Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak
a)
exekučný titul bol zrušený,
b)
exekučný titul sa nestal vykonateľným,
c)
bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,
d)
predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,
e)
právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku
premlčania tohto práva,
f)
daňový nedoplatok bol vyrovnaný,
g)
je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.
(2)
Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti
alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového
nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo
dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.
§ 81
Doručovanie rozhodnutia
Rozhodnutie vydané podľa § 79 a 80 sa doručuje osobám podľa § 77 ods. 3 do vlastných rúk.
§ 82
Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie
(1)
Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu
a)
zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,
b)
prikázaním pohľadávky,
c)
predajom hnuteľných vecí,
d)
odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,
e)
predajom cenných papierov,
f)
predajom nehnuteľnosti,
g)
predajom podniku alebo jeho časti,
h)
postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej
spoločnosti.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom,
ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými
spôsobmi súčasne.
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov
§ 82a
(1)
Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú
sa príslušné ustanovenia na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový
dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v § 82h ods. 1.
(2)
Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem podľa
§ 82h ods. 1, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.
(3)
Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy,
ako aj iné príjmy uvedené v § 82h ods. 1, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.
(4)
Daňovej exekúcii nepodlieha
a)
suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ak daňový dlžník
platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť,
b)
suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych
služieb podľa osobitného predpisu,14d) ak daňový dlžník platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
c)
dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi
poskytované podľa osobitného predpisu,14da)
d)
dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa
osobitného predpisu,14db)
e)
štátna sociálna dávka,14dc)
f)
príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,14dd)
g)
opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy
§ 82b
(1)
Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo
daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.
(2)
Správca dane na základe § 77 ods. 1 vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.
(3)
Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa § 77 ods. 2 obsahuje
a)
označenie platiteľa mzdy,
b)
ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania
vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu
poisťovňu.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami
zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia
daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového
nedoplatku podľa osobitného predpisu.14e) Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu
ustanovuje osobitný predpis.14f) Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v
daňovom exekučnom príkaze.
(5)
Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú
ustanovenia osobitného predpisu,14e) len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
(6)
Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca
dane uložiť pokutu podľa § 35. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak
ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane
po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné
sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré
mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako
postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety
a druhej vety.
§ 82c
(1)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí
príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka,
pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej
mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.
(2)
Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské,
trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť
správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému
dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi Sociálnej poisťovni,
že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa § 82b ods. 4 až do skončenia práceneschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane
zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu.
Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi
dane. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.
(3)
Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový
dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie
tejto dovolenky a uviesť ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské
alebo nemocenské.
(4)
Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia
pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.
(5)
Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového
nedoplatku.
§ 82d
(1)
Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy
vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy
po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.
(2)
Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, keď bola časť mesačnej
mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa
vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu,
ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3)
Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa,
koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného
mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka
za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa
vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi
sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami,
ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.
(4)
Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny
mesiac osobitne.
Zmena platiteľa mzdy
§ 82e
(1)
Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy,
vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa
mzdy.
(2)
Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od
daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový
exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká
mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.
(3)
Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení
daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak
daňovému dlžníkovi dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní a nemocenské
mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.
§ 82f
(1)
Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný
predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové
exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ
mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.
(2)
Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia predloženého podľa odseku 1 oznámi
túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný
príkaz (§ 82e ods. 1), na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a
poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi
ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie
zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.
(4)
Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný
oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný
príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný
pomer u iného platiteľa mzdy.
(5)
Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi
pokutu podľa § 35.
§ 82g
Niekoľko platiteľov mzdy
(1)
Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný
príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.
(2)
Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom
mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového
dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto
skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy
je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.
§ 82h
Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov
(1)
Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu,
zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi
nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, z dôchodkov poskytovaných zo sociálneho poistenia, zo starobného
dôchodkového sporenia a výsluhového zabezpečenia, zo štipendií podľa osobitného predpisu14ca), z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií
a z podpory v nezamestnanosti.
(2)
Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie
dôchodku pre bezvládnosť.
(3)
Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku
platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii
suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej
časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení
úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.14d)
(4)
Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky
k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa
osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
(5)
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny
mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne
mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.
(6)
Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť
pokutu podľa § 35. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré
mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky
§ 83
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať
a)
prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,
b)
prikázaním iných peňažných pohľadávok,
c)
postihnutím iných majetkových práv.
§ 83a
Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke
(1)
Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke
môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako
je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého
majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov;
to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(2)
Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy,
ak ide o vklad na vkladovom účte.14g)
(3)
Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v
banke a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.
(4)
Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí daňového exekučného
konania.
(5)
Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala
na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj
vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe
príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných
prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného
daňového nedoplatku alebo jeho časti.
(6)
Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje
na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania
sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní
banke podľa § 76 ods. 6.
(7)
Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky
z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného
vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného
daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového
dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(8)
Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi
alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov
na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa
dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky,
ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83b
Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii
(1)
Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné
prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné
prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného
predpisu14h) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí
daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu
vedenom v banke nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová
dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa
osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,14de) ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Daňový dlžník
je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke
sú aj peňažné prostriedky podľa prvej vety a druhej vety; súčasne uvedie výšku týchto
peňažných prostriedkov. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
vedeného v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke jednorazovo
nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 5 000 Sk; ak má
fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, daňovej exekúcii prikázaním
pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky
5 000 Sk na všetkých jej účtoch. Ak má fyzická osoba účty vo viacerých bankách, správca
dane je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazí suma 5 000 Sk.
§ 83c
Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok
(1)
Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok tretích osôb voči
daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi
dane písomný zoznam uznaných16) pohľadávok.
(2)
V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi
uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník
daňového dlžníka.
(3)
Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku
od poddlžníka.
(4)
Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku tretej osoby, najviac
do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.
(5)
Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý
je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.
(6)
Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v
budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové
pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.
(7)
Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.
(8)
Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu
o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy
sú neplatné.
(9)
Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom,
môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca
právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje
aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej
kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,16a) ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.
(10)
Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných
autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.
(11)
Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha dávka v hmotnej núdzi,
príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného
predpisu,14da) dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa
osobitného predpisu,14db) štátna sociálna dávka,14dc) príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa14dd) a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.14de)
(12)
Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva
sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku
do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.
§ 83d
Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv
Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu aj postihnutím iného majetkového
práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí
len daňovému dlžníkovi osobne. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa
tohto zákona.
Daňová exekúcia predajom hnuteľných vecí
§ 84
Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva
(ďalej len „hnuteľné veci“) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka,
ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 84a
(1)
V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami,
ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.
(2)
Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri
súpise hnuteľných vecí (§ 84b). Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu vecí prítomný, doručí sa mu daňová
exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí.
(3)
Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že tretia osoba
môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci.
Ak sa preukáže vlastníctvo tretej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o
vylúčení takejto veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka,
že v prípade neupovedomenia tretej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.
(4)
Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej
výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil
motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla
a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže
správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby
vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti
motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové
vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne
zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje.
(5)
Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný
príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.
(6)
Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj
za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom,16b) právnickým osobám štátu,16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci:
a)
mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,
b)
rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,
c)
osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov,
ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty16d) po týchto osobách,
d)
predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.
(7)
Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie
na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom16b) na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať
spôsobom podľa tohto zákona.
§ 84b
Súpis hnuteľných vecí
(1)
Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu
sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré
možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať
aj opakovane.
(2)
Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj
by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, keď nie je dostatok iných
vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.
(3)
Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového
dlžníka, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka
a číslo daňovej exekučnej výzvy,
c)
miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,
d)
jednotlivo spísané veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné
číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú i po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u
daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,
e)
hodnotu spísaných hnuteľných vecí,
f)
osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie
postihnuteľnosti jeho majetku,
g)
podpisy osôb prítomných pri súpise.
(4)
Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí prehliadku
sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej
osoby, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný
umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia,
iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej
moci prizvať Policajný zbor.16e)
(5)
Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby,
ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke
správca dane postupuje šetrne a vykoná ju vždy osoba rovnakého pohlavia alebo lekár.
(6)
Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných
vecí znalcom.16b) V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná
správca dane.
§ 84c
Uschovanie spísaných hnuteľných vecí
Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných
vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených
alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí.
§ 84d
Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie
§ 84e
Veci vylúčené z daňovej exekúcie
(1)
Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a
ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb
a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.
(2)
Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené
a)
bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,
b)
nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny,
stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie
teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač
a detské športové potreby a hračky,
c)
vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,
d)
zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo
člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,
e)
veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, účelové peňažné dávky sociálnej
starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, štátna sociálna dávka,14dc) dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi
poskytované podľa osobitného predpisu,14da)
f)
hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu
Európskej únie,15)
g)
snubný prsteň a obrúčka,
h)
hotové peniaze do sumy 5 000 Sk,
i)
študijná literatúra.
(3)
Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,17a) ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej
pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných
predpisov,17b) ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné
prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.
§ 84f
Predaj hnuteľných vecí na dražbe
Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa
tohto zákona.
§ 84g
Určenie ceny hnuteľných vecí
(1)
Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa § 84b ods. 6; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(2)
Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel,
predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov,
veci numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.
(3)
Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch
štvrtín z ceny stanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny
správca dane nevydáva.
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí
§ 84h
(1)
Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných
vecí.
(2)
Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
dátum vydania a evidenčné číslo,
c)
čas a miesto konania dražby,
d)
predmet dražby,
e)
vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,
f)
spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,
g)
spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,
h)
termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,
i)
upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu
ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,
j)
poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby (§ 84j),
k)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak
ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa
rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
§ 84i
(1)
Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí najmenej 15 dní
pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných
prostriedkoch.
(2)
Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa § 77 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,18) na ktorej území sa dražba bude konať.
§ 84j
Účastníci dražby
(1)
Dražiť môže fyzická osoba spôsobilá na právne úkony a právnická osoba (ďalej len
„dražiteľ“).
(2)
Ak je dražiteľom fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe
zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať
svoju totožnosť.
(3)
Ak je dražiteľom právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný
predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo
jeho úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať
aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo.
(4)
Dražiť nemôže
a)
zamestnanec správcu dane,
b)
daňový dlžník.
(5)
Dražba je verejná.
§ 84k
Priebeh dražby hnuteľných vecí
(1)
Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu
dražiteľov.
(2)
Zoznam dražiteľov obsahuje najmä
a)
dátum a miesto konania dražby,
b)
meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného
dokladu fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba
nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,
c)
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo,
meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu
alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a
výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie,
d)
poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom,
e)
dražobné číslo,
f)
podpis dražiteľa.
(3)
Najnižšie podanie sa určí podľa § 84g ods. 3. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej
veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.18a)
(4)
Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania.
Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi, ktorý
urobí najvyššie podanie.
(5)
Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie,
rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ
uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je
takýchto dražiteľov niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom.
(6)
Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky
proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi
vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v
dražbe vyvolaním predposledného podania.
(7)
Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa
hnuteľná vec znova bez jeho účasti.
(8)
Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej
hnuteľnej veci na vydražiteľa.
(9)
Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu.
(10)
(11)
O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu
dražiteľov, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na
dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie.
(12)
Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby
prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane uplatní postup
podľa § 93.
§ 84l
Opätovná dražba
(1)
Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto
zákona o prvej dražbe.
(2)
Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70
% z ceny určenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.
§ 84m
Predaj na základe ponuky
(1)
Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom
hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej
veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.
(2)
Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom
na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj
v masovokomunikačných prostriedkoch.
(3)
Správca dane doručí do vlastných rúk oznam na predaj hnuteľnej veci na základe ponuky
osobám podľa § 77 ods. 3, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,18) na ktorej území sa dražba bude konať.
(4)
Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky
podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia,
c)
predmet predaja a jeho najnižšiu cenu,
d)
termín obhliadky,
e)
upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou
ponúknutou cenou,
f)
upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením „Predaj na základe ponuky
– neotvárať“,
g)
termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk,
h)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak
ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa
rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom. 6aa)
(5)
Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej
vo výške 60 % z ceny stanovenej podľa § 84g ods. 1 a 2; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.
(6)
Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom
zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po
vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk alebo ak najvyššiu
ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca
v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu
predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov,
najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej
veci.
(7)
Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji
na základe ponuky.
(8)
Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe.
(9)
Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe
(§ 84k ods. 12).
(10)
Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane daňovú exekúciu
predajom hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú
hnuteľnú vec do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane
pri zastavení daňového exekučného konania postupuje podľa § 80. Ak daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca
dane na základe oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.
Predaj uskutočnený týmto spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových
výdavkov súvisiacich s likvidáciou, má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky.
Náklady súvisiace s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú za hotové výdavky
(§ 90). Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na
dražbe (§ 84k ods. 12). Ak výťažok z likvidácie je nižší ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca
dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka.
§ 84n
Priamy predaj hnuteľných vecí
(1)
Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa § 84g ods. 1 a 2 nie je vyššia ako 5 000 Sk za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá
môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane
rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(2)
Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o priamom predaji hnuteľných
vecí.
Daňová exekúcia odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju
§ 85
(1)
Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis hotových peňazí a
iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, podľa ustanovení § 84b a 84c a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať.
(2)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím hotových peňazí, len ak hotové peniaze
presahujú 5 000 Sk [§ 84e ods. 2 písm. h)]; tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (§ 84k ods. 12).
(3)
Daňovej exekúcii odobratím hotových peňazí nepodliehajú peňažné prostriedky určené
na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie
pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu14f) pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný
daňový exekučný príkaz.
(4)
Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde devízové hodnoty,19a) nakladá s nimi podľa osobitného predpisu.19aa) Ak správca dane nájde výrobky z drahých kovov, ktorými sú klenotnícke, bižutérske,
medailérske a iné zlatnícke a striebornícke výrobky zo zliatin zlata, striebra alebo
platiny, prípadne kombinované s prírodnými alebo syntetickými kameňmi, s perlami,
so smaltom, s koralmi, so sklom alebo s inými nekovovými materiálmi, ako aj opotrebovaný,
nekompletný alebo poškodený výrobok, postupuje pri daňovej exekúcii rovnako ako pri
daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí (§ 84 až 84n), pričom cena výrobku sa vždy zisťuje znaleckým posudkom. Pri klenotníckych zliatinách,
lístkovom zlate, lístkovom striebre a polotovaroch z drahých kovov určených na výrobu,
správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby oprávnenej podľa osobitného predpisu.19ab) Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí
na dražbe (§ 84k ods. 12).
§ 85a
(1)
(2)
Vkladnú knižku predloží správca dane banke s právoplatným daňovým exekučným príkazom
a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného
daňového nedoplatku. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je výplata akokoľvek viazaná.
Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve
toho, kto má podľa takejto listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi
dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním
pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka
správca dane.
(3)
Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí
na dražbe (§ 84k ods. 12).
§ 86
Daňová exekúcia predajom cenných papierov
(1)
Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania prikáže právnickej
osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu19c) registrovať pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka.
(2)
Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná
tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy
podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového
dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného zákona.19c) Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane
prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi podľa osobitného zákona.19c)
(3)
Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje
na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania
sa správca dane dozvie o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil záložné
právo, pri oznamovaní právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného
predpisu19c) postupuje podľa § 76 ods. 6. V tomto prípade správca dane v tomto oznámení prikáže právnickej osobe oprávnenej
viesť evidenciu podľa osobitného predpisu19c) registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi.
(4)
Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, správca dane vyzve toho,
kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia
v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.
Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane tomu,
kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa § 35.
(5)
Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov
namiesto daňového dlžníka.
(6)
Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí
na dražbe (§ 84k ods. 12).
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového priestoru
§ 87
(1)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového
priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť") vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo
vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije
primerane, aj keď je postihnutý nehnuteľný majetok poddlžníka a ručiteľa. Daňovej
exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých
zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.15)
(2)
Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v
katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takémuto majetku je preukázané
iným spôsobom.
(3)
Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami
a príslušenstvom.
(4)
Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo zriadené správcom dane zákonné
záložné právo, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania (§ 75); ak na nehnuteľnosť bolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, správca dane
zašle katastrálnemu odboru okresného úradu oznámenie o začatí daňového exekučného
konania (§ 75). Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k
rozhodnutiu o zriadení zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového
exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.
(5)
Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu (§ 76 ods. 2). Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá
má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné právo, a upozorní ho, že v prípade
nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu.
(6)
Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný
príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk
okrem osôb uvedených v § 77 ods. 3 aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné
právo, ak sú zrejmé zo spisov, katastrálnemu odboru okresného úradu a obci,18) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(7)
Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti
znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať
a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane
daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti
iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť
vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti.
(8)
Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám štátu,16c) ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej
však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku.
(9)
Ak právnická osoba podľa odseku 8 v termíne do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie
na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca
dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona.
(10)
Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby.
(11)
Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo
viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží
v hotovosti správcovi dane sumu zistenú z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom
zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť alebo ak najneskôr hodinu pred
určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti
preukáže jej pripísanie na účet správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční.
Správca dane s touto sumou naloží ako s výťažkom z predaja (§ 84k ods. 12).
§ 87a
(1)
Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú
hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania
na najvyššie podanie.
(2)
Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota
nehnuteľnosti stanovená podľa osobitného predpisu18b) bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie
podanie. Ak je vydražiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti
viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.
(3)
Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva
zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu
obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie
však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú
tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy
poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.
(4)
O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka,
osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti
vecné práva zrejmé zo spisu.
(5)
Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku.
Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu
možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
(6)
Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného
právneho predpisu, a nájomné práva.
Dražobná vyhláška
§ 87b
(1)
Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku.
(2)
Dražobná vyhláška musí obsahovať
a)
názov a sídlo správcu dane,
b)
dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky,
c)
čas a miesto dražby,
d)
označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností,19d)
e)
vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním,
f)
výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia,
g)
podmienky vrátenia zábezpeky,
h)
spôsob zaplatenia najvyššieho podania,
i)
závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,
j)
ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,
k)
ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,
l)
upozornenie na uplatnenie predkupného práva,
m)
čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,
n)
vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo
colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak
ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca
obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa
rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok
úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.6aa)
§ 87c
(1)
Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby
na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko
alebo sídlo, okresného úradu a obce,18) na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.
(2)
Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr do 30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú
vyhlášku Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom