480/2002 Z. z.

Časová verzia predpisu účinná od 01.12.2008 do 31.12.2011

icon-warning

Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.

Obsah
button-close
Čl. I
PRVÁ ČASŤ ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1 Predmet zákona
a)
b)
c)
d)
e)
f)
§ 2 Vymedzenie pojmov
a)
b)
c)
d)
1.
2.
3.
4.
5.
6.
e)
1.
2.
3.
f)
1.
2.
3.
g)
h)
i)
j)
k)
l)
1.
2.
3.
4.
m)
1.
2.
3.
4.
n)
o)
p)
q)
r)
s)
t)
u)
DRUHÁ ČASŤ KONANIE O AZYLE
PRVÁ HLAVA KONANIE O UDELENIE AZYLU
Začatie konania
§ 3
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(3)
(4)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 4
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
(6)
§ 5 Doklady žiadateľa
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
§ 6 Pohovor
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 7 Doručovanie písomností
§ 8 Udelenie azylu
a)
b)
§ 9 Udelenie azylu z humanitných dôvodov
§ 10 Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
(4)
§ 11 Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
§ 12 Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej
(1)
a)
b)
c)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(3)
(4)
§ 13 Neudelenie azylu
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
a)
b)
c)
d)
(5)
a)
b)
§ 13a Poskytnutie doplnkovej ochrany
§ 13b Poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny
(1)
a)
b)
c)
(2)
(3)
§ 13c Neposkytnutie doplnkovej ochrany
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
(4)
a)
b)
c)
DRUHÁ HLAVA ZÁNIK AZYLU
§ 14 Dôvody zániku azylu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
§ 15 Odňatie azylu
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
(3)
a)
b)
(4)
(5)
§ 15a Dôvody zániku doplnkovej ochrany
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 15b Zrušenie doplnkovej ochrany
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
TRETIA HLAVA SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE
Účastník konania
§ 16
(1)
a)
b)
c)
d)
(2)
(3)
§ 17
(1)
(2)
§ 17a
(1)
(2)
§ 17b
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 18
(1)
(2)
§ 18a
§ 19 Zastavenie konania
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
(2)
(3)
§ 19a Posúdenie žiadosti o udelenie azylu
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
(5)
(6)
(7)
(8)
§ 19b
§ 20 Rozhodnutie
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 20a
(1)
(2)
(3)
(4)
a)
b)
c)
§ 21 Preskúmanie rozhodnutia
(1)
(2)
(3)
(4)
TRETIA ČASŤ PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV, AZYLANTOV A CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
PRVÁ HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV
§ 22
(1)
(2)
(3)
a)
b)
(4)
a)
b)
c)
(5)
(6)
(7)
(8)
a)
b)
c)
d)
e)
§ 23
(1)
(2)
(3)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(4)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
j)
k)
l)
(5)
(6)
(7)
§ 23a
(1)
(2)
§ 23b
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
e)
(3)
§ 23c
DRUHÁ HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV
§ 24 Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky
(1)
(2)
(3)
§ 26 Povinnosti azylanta
a)
b)
c)
d)
§ 27
(1)
(2)
TRETIA HLAVA PRÁVA A POVINNOSTI CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
§ 27a
(1)
(2)
(3)
§ 27b Povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
h)
i)
§ 27c
(1)
(2)
(3)
ŠTVRTÁ ČASŤ INTEGRÁCIA
§ 28
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
PIATA ČASŤ DOČASNÉ ÚTOČISKO
§ 29
(1)
(2)
§ 30
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
§ 31 Rozhodovanie o poskytnutí dočasného útočiska
(1)
a)
b)
(2)
(3)
(4)
(5)
a)
b)
c)
d)
(6)
(7)
(8)
(9)
§ 31a Poskytnutie dočasného útočiska na účel zlúčenia rodiny
a)
b)
c)
§ 32 Zánik dočasného útočiska
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
(2)
(3)
§ 33 Zrušenie dočasného útočiska
a)
b)
c)
d)
§ 34 Preskúmanie rozhodnutí
(1)
(2)
§ 35 Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska
§ 36 Práva a povinnosti odídencov
(1)
(2)
(3)
ŠIESTA ČASŤ AZYLOVÉ ZARIADENIA
§ 37
(1)
(2)
§ 38
§ 39
(1)
(2)
(3)
§ 40
(1)
(2)
§ 41
(1)
(2)
a)
b)
c)
d)
(3)
(4)
SIEDMA ČASŤ SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA, MEDZINÁRODNOU ORGANIZÁCIOU PRE MIGRÁCIU A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI
Spolupráca s úradom vysokého komisára
§ 42
(1)
(2)
a)
b)
c)
(3)
(4)
§ 43
§ 44 Spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu
§ 45 Spolupráca s mimovládnymi organizáciami
§ 46 Spolupráca pri poskytovaní doplnkovej ochrany a dočasného útočiska
ÔSMA ČASŤ SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 47
§ 47a
§ 48 Evidencie
(1)
a)
b)
c)
d)
e)
f)
g)
(2)
(3)
(4)
§ 49 Výmena údajov
(1)
a)
b)
(2)
(3)
§ 50 Úhrada trov konania a ostatných výdavkov
a)
b)
c)
d)
§ 51
§ 52
(1)
(2)
§ 53
§ 53a
§ 53b
(1)
(2)
§ 54 Prechodné ustanovenia
(1)
(2)
(3)
(4)
(5)
(6)
§ 54a Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2008
§ 55
Čl. II
Čl. III
Čl. IV
1.
2.
3.
Čl. V
Prílohy
Poznámky
button-searchbutton-downloadbutton-printbutton-historybutton-content
button-search button-download button-print button-history button-content
Číslo predpisu:480/2002 Z. z.
Názov:Zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Typ:Zákon
Dátum schválenia:20.06.2002
Dátum vyhlásenia:22.08.2002
Dátum účinnosti od:01.12.2008
Dátum účinnosti do:31.12.2011
Autor:Národná rada Slovenskej republiky
Právna oblasť:
  • Cudzinecký režim
  • Správne poplatky
Nachádza sa v čiastke:

184/2002

716/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu
288/2004 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu
695/2006 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2004 Z. z.
205/2013 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení neskorších predpisov
99/2022 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca
218/2022 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca
315/2022 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca
43/2023 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2022 Z. z.
178/2023 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov
459/2023 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov
23/2024 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov
59/2024 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov
151/2024 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
145/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch
48/2002 Z. z. Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

606/2003 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
207/2004 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov
1/2005 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
692/2006 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
643/2007 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
451/2008 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
404/2011 Z. z. Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
75/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
305/2013 Z. z. Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)
495/2013 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
131/2015 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
125/2016 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
198/2018 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
70/2019 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018 vo veci vyslovenia nesúladu § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a nesúladu § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie
393/2020 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
55/2022 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine
92/2022 Z. z. Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine
124/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
199/2022 Z. z. Zákon o niektorých opatreniach v sociálnej oblasti v súvislosti so situáciou na Ukrajine
518/2022 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
180/2023 Z. z. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 15/2020 z 15. marca 2023 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4 písm. d), § 19a ods. 10 v časti „obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany“ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
144/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
342/2024 Z. z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

283/1995 Z. z. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch
218/2022 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca
480
ZÁKON
z 20. júna 2002
o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Predmetom tohto zákona je
a)
upraviť konanie o azyle,
b)
ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c)
ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ"), azylantov, cudzincov,1) ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov,
d)
ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného útočiska,
e)
upraviť integráciu azylantov do spoločnosti,
f)
upraviť pobyt v azylových zariadeniach.
§ 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
b)
azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve2) alebo v osobitnom predpise,3)
c)
doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,
d)
prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1.
použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2.
zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3.
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5.
trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6.
konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
e)
pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1.
štát,
2.
politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo
3.
neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,
f)
vážnym bezprávím
1.
uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2.
mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3.
vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
g)
konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany,
h)
žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon,
i)
azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo") udelilo azyl,
j)
odídencom cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda") poskytlo dočasné útočisko,
k)
krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska,
l)
bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, štát jej posledného bydliska,
1.
v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody5) a zabezpečuje ich dodržiavanie,
2.
ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8,
3.
ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách a
4.
ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv v krajine,
m)
bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako krajina pôvodu,
1.
ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy,6)
2.
kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu, mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu,
3.
ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vydania6aa) a
4.
ak tento štát zabezpečuje ochranu pred vyhostením alebo vydaním obdobne ako Slovenská republika,
n)
bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,
o)
azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné centrum,
p)
záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,
q)
pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov,
r)
prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c), alebo vymedzený priestor v inom azylovom zariadení, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c), ak ho nie je možné umiestniť v tranzitnom priestore medzinárodného letiska; umiestnenie v prijímacom centre sa nepovažuje za vstup a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky,
s)
humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,
t)
integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodné ubytovanie azylantov,
u)
integráciou proces začleňovania azylantov do spoločnosti.
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE O AZYLE
PRVÁ HLAVA
KONANIE O UDELENIE AZYLU
Začatie konania
§ 3
(1)
Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.
(2)
Príslušným na prijatie vyhlásenia podľa odseku 1 je,
a)
ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany pri vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v mieste hraničného priechodu,
b)
ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany po vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar zriadený pri azylovom zariadení,
c)
ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska,
d)
ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení pre cudzincov podľa osobitného zákona,6a) policajný útvar v tomto zariadení,
e)
ak ide o cudzinca, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, policajný útvar podľa miesta ústavného zdravotníckeho zariadenia,
f)
ak ide o cudzinca, ktorý sa nachádza vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody, policajný útvar podľa miesta ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,
g)
ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, policajný útvar podľa miesta tohto zariadenia.
(3)
Vyhlásenie podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(4)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 alebo po vstupe cudzinca na územie Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 (ďalej len „podanie vyhlásenia") zadrží žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o udelenie azylu policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu; ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, doklady totožnosti sa nezadržia a policajný útvar zašle ministerstvu len kópiu týchto dokladov. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov žiadateľovi. Po ukončení konania o udelenie azylu policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi zadržané doklady.
(5)
Ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný doklad potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo vec, ktorá ohrozuje život alebo zdravie osôb, príslušník Policajného zboru4) (ďalej len „policajt") je oprávnený vykonať prehliadku žiadateľa a jeho osobných vecí. Prehliadku žiadateľa vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(6)
Žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. a) a b) je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. c) do 24 hodín od skončenia umiestnenia v prijímacom centre podľa § 4 ods. 3 a žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. d) až g) do 24 hodín od prepustenia zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného predpisu,6a) ústavného zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo zo zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Policajný útvar vydá žiadateľovi doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín. Doklad na prepravu žiadateľa obsahuje označenie policajného útvaru, ktorý doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti dokladu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť žiadateľa, číslo cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorým žiadateľ preukázal svoju totožnosť, adresu záchytného tábora, do ktorého je žiadateľ povinný sa dostaviť, miesto a dátum vydania dokladu, odtlačok pečiatky policajného útvaru a podpis osoby, ktorá vydala doklad.
(7)
Preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže vykonať v sprievode policajta. Preprava žiadateľa počas jeho umiestnenia v prijímacom centre sa vykonáva v sprievode policajta, pričom sa táto preprava nepovažuje za vstup ani pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky.
(8)
Ak cudzinec požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa odseku 2, policajný útvar je povinný poučiť cudzinca o tom, ktorý policajný útvar je príslušný na prijatie vyhlásenia, a ak nerozhodne o zaistení cudzinca a o jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov podľa osobitného predpisu,6a) vydá cudzincovi doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín. Doklad na prepravu cudzinca obsahuje označenie policajného útvaru, ktorý doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti dokladu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť cudzinca, číslo cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorým cudzinec preukázal svoju totožnosť, adresu policajného útvaru, do ktorého je cudzinec povinný sa dostaviť, miesto a dátum vydania dokladu, odtlačok pečiatky policajného útvaru a podpis osoby, ktorá vydala doklad. Ustanovenie odseku 5 sa použije rovnako.
§ 4
(1)
Poverený zamestnanec ministerstva vykoná po podaní vyhlásenia so žiadateľom vstupný pohovor. Žiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu; ustanovenie § 6 ods. 2, 4 až 6 sa použije rovnako. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len „dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach počas konania o udelenie azylu, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností podľa tohto zákona, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov; poučenie a informácie sa poskytujú písomne a podľa možností v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie.
(3)
Ministerstvo môže z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom centre a umiestni žiadateľa do záchytného tábora. Ministerstvo skončí umiestnenie žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom centre a umiestni ho do záchytného tábora, ak
a)
nerozhodne o jeho žiadosti o udelenie azylu do siedmich dní od vyplnenia dotazníka alebo
b)
súd nerozhodne do 30 dní od doručenia opravného prostriedku proti rozhodnutiu ministerstva v konaní o udelenie azylu.
(4)
Dieťa, ktoré sa narodilo na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, sa považuje za žiadateľa.
(5)
Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 180 dní odo dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú v dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 19 ods. 1 písm. b).
(6)
Cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je vrátený na územie Slovenskej republiky z členského štátu Európskej únie z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, považuje sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej republiky bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl; konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky.
§ 5
Doklady žiadateľa
(1)
Ministerstvo vydá žiadateľovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa na čas konania o udelenie azylu. Preukaz žiadateľa sa považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa žiadateľovi zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti alebo ak mal žiadateľ na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt. Do preukazu žiadateľa sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia a štátna príslušnosť žiadateľa, skutočnosť, či sa považuje za doklad totožnosti, dátum vydania a doba platnosti preukazu, názov azylového zariadenia, v ktorom sa preukaz vydal, a tiež mená, priezviská a dátumy narodenia detí žiadateľa do 15 rokov, ak sú žiadateľmi. Ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní od začatia konania, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. b), alebo bezodkladne po príchode do záchytného tábora, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. a), c) až g).
(2)
Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 žiadateľovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
(3)
Azylové zariadenie, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom bol naposledy umiestnený, vydá žiadateľovi nový preukaz žiadateľa, ak
a)
nastane skutočnosť uvedená v § 23b ods. 2 písm. a) až d) alebo
b)
nie je možné vykonať nové záznamy do preukazu žiadateľa.
(4)
Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, ministerstvo mu vydá preukaz žiadateľa do troch dní od zániku povolenia na taký pobyt.
§ 6
Pohovor
(1)
Poverený zamestnanec ministerstva vykoná pohovor so žiadateľom; ak je to potrebné, pohovor možno opakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru podľa § 4 ods. 1.
(2)
Žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený zamestnanec ministerstva spíše zápisnicu.
(3)
Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.
(4)
Ministerstvo z dôvodov hodných osobitného zreteľa a s prihliadnutím na svoje možnosti zabezpečí pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia, ako je žiadateľ. Ministerstvo zabezpečí vedenie pohovoru osobou spôsobilou zohľadniť osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
(5)
Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva prihliada na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.
(6)
Pohovor s maloletou osobou, ktorú na území Slovenskej republiky nesprevádza zákonný zástupca (ďalej len „maloletý bez sprievodu"), možno vykonať len za prítomnosti jeho opatrovníka; opatrovník musí mať pred vykonaním pohovoru možnosť informovať maloletého bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch pohovoru a na pohovor ho pripraviť.
§ 7
Doručovanie písomností
Písomnosť v konaní o udelenie azylu sa žiadateľovi doručuje do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom mal byť žiadateľ umiestnený, a ak ide o žiadateľa podľa § 22 ods. 3 v pobytovom tábore, v ktorom bol naposledy umiestnený; oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v azylovom zariadení. Ak takéto azylové zariadenie nie je, ministerstvo písomnosť uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste; o spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule v takomto prípade ministerstvo informuje žiadateľa v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Pri doručovaní rozhodnutia v konaní o udelenie azylu sa postupuje podľa § 20a.
§ 8
Udelenie azylu
Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a)
má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b)
je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 9
Udelenie azylu z humanitných dôvodov
Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
§ 10
Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny
(1)
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c)
rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
(2)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.
(3)
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.
(4)
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
§ 11
Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej
(1)
Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak
a)
žiadateľovi udelil azyl2) štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a žiadateľ môže efektívne využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť,
b)
žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť,
c)
je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát,
d)
žiadateľovi udelil azyl2) členský štát Európskej únie alebo
e)
žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom predpise.7)
(2)
Ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 písm. b) do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty nemôže byť žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná. Ak ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 písm. b), vydá žiadateľovi potvrdenie, že jeho žiadosť o udelenie azylu nebola preskúmaná vo svojej podstate; potvrdenie vydá tiež v úradnom jazyku štátu, do ktorého bude žiadateľ vrátený.
(3)
Ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o jeho žiadosti o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie. Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.
§ 12
Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej
(1)
Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
a)
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,
b)
pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo
c)
nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti.
(2)
Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a
a)
neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe,
b)
nepodrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov podľa § 23 ods. 1,
c)
predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,
d)
zdôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu nesúvislými, protirečivými, nepravdepodobnými alebo nedostatočnými vyhláseniami, na základe čoho nemožno jeho osobu považovať za dôveryhodnú,
e)
je pravdepodobné, že zničil alebo sa zbavil svojho cestovného dokladu alebo iného dokladu totožnosti s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť v konaní o azyle alebo inak sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,
f)
predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky,
g)
bez vážneho dôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu,
h)
predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky,
i)
predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť,
j)
ide o ďalšiu žiadosť o udelenie azylu a žiadateľ uviedol iné osobné údaje.
(3)
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(4)
Ministerstvo nezamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ide o maloletého bez sprievodu.
§ 13
Neudelenie azylu
(1)
Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
(2)
Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,2) alebo
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.2)
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2, ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak
a)
žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len „úrad vysokého komisára"), a môže sa vrátiť do oblasti, kde je taká ochrana alebo pomoc poskytovaná,
b)
príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné,
c)
žiadateľ, ktorý má viac štátnych občianstiev, odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, a nejde o štát podľa § 8, alebo
d)
žiadateľ mohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu, ak v tejto časti nie je opodstatnená obava z prenasledovania a je v nej možný jeho pobyt; ministerstvo pritom prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti a osobné pomery žiadateľa.
(5)
Ministerstvo neudelí azyl podľa § 10 aj vtedy, ak
a)
žiadateľa možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo
b)
žiadateľ bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
§ 13a
Poskytnutie doplnkovej ochrany
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13b
Poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny
(1)
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c)
rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov.
(2)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky.
(3)
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
§ 13c
Neposkytnutie doplnkovej ochrany
(1)
Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
(2)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
spáchal obzvlášť závažný zločin,7a)
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2)
d)
predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo
e)
predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ
a)
má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom, pričom nejde o štát podľa § 13a,
b)
mohol využiť účinnú ochranu v inej časti krajiny pôvodu, ak v tejto časti neexistuje reálna hrozba vážneho bezprávia a je v nej možný aj pobyt žiadateľa; ministerstvo pritom prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti a na osobné pomery žiadateľa, alebo
c)
je dôvodne podozrivý, že pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu7a) trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.
DRUHÁ HLAVA
ZÁNIK AZYLU
§ 14
Dôvody zániku azylu
(1)
Azyl zaniká
a)
nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky azylantovi,
b)
písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,
c)
smrťou azylanta,
d)
jeho odňatím alebo
e)
neudelením azylu podľa § 10 na dobu neurčitú.
(2)
Ak bol azyl udelený podľa § 8 odňatý alebo zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. b), azyl zaniká aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
§ 15
Odňatie azylu
(1)
Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Ministerstvo odníme azyl, ak
a)
azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,
b)
azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,
c)
azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,
d)
azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,
e)
azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant preukáže dôvody predchádzajúceho prenasledovania, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,
f)
azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,
g)
je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa § 13 ods. 2,
h)
bol udelený len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo
i)
azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v lehote podľa § 20 ods. 2.
(3)
Ministerstvo odníme azyl udelený podľa § 9 alebo § 10 aj vtedy, ak
a)
azylanta možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo
b)
azylant bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(4)
Ministerstvo môže odňať azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov, ak tieto dôvody už pominuli a cudzinec sa môže vrátiť do svojej krajiny pôvodu.
(5)
Ministerstvo v konaní o odňatie azylu z dôvodov podľa odseku 2 písm. d) a e) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
§ 15a
Dôvody zániku doplnkovej ochrany
(1)
Doplnková ochrana zaniká
a)
udelením azylu na území Slovenskej republiky,
b)
udelením povolenia na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
c)
písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,
d)
smrťou,
e)
nepredĺžením doplnkovej ochrany alebo
f)
zrušením doplnkovej ochrany.
(2)
Ak bola doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a zrušená alebo zanikla podľa odseku 1 písm. c), táto ochrana zaniká aj cudzincovi, ktorému sa poskytla na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, písomne vyhlási, že sa jej vzdáva, táto ochrana zaniká dňom doručenia vyhlásenia ministerstvu.
§ 15b
Zrušenie doplnkovej ochrany
(1)
Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu
a)
ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať,
b)
z dôvodov podľa § 13c ods. 2 a 4 písm. c),
c)
ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci alebo
d)
ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v lehote podľa § 20 ods. 3.
(2)
Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa odseku 1 písm. a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
TRETIA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE
Účastník konania
§ 16
(1)
Účastníkom konania o
a)
udelenie azylu je žiadateľ, a ak ide o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, azylant,
b)
odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu,
c)
predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie,
d)
zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie.
(2)
Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť,8) robí právne úkony jeho zákonný zástupca. Ak sa takýto cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu, súd mu ustanoví opatrovníka.8a)
(3)
V konaní o azyle sa účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neustanovuje opatrovník podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.8b)
§ 17
(1)
Účastník konania má právo byť počas konania v styku s úradom vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov.
(2)
Nahliadnuť do spisu v konaní o azyle je oprávnený len účastník konania, jeho zástupca alebo opatrovník, ak tento zákon neustanovuje inak; ministerstvo však nesprístupní informácie uvedené v spise, ak je dôvodné podozrenie, že môžu byť zneužité v konaní o udelenie azylu.
§ 17a
(1)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca a opatrovník sa môže dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; zástupcom môže byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony alebo Centrum právnej pomoci.8c) V tej istej veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu.
(2)
Splnomocnenie na zastupovanie je potrebné preukázať písomným plnomocenstvom.
§ 17b
(1)
Písomnosti v konaní o azyle sa doručujú azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, do vlastných rúk, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Ak adresát podľa odseku 1 nebol zastihnutý na adrese jeho pobytu, hoci sa v mieste pobytu zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, písomnosť sa považuje za doručenú dňom jej odopretia, o čom doručovateľ vyhotoví záznam.
(4)
Ak nie je možné písomnosť doručiť podľa odseku 2, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel; o mieste informačnej tabule v takomto prípade ministerstvo informuje účastníka konania v rámci oboznámenia podľa § 27 ods. 2 alebo § 27c ods. 1.
(5)
Ak má azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa písomnosť len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,8d) doručuje sa písomnosť len Centru právnej pomoci.
§ 18
(1)
Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle prizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže dorozumieť.
(2)
Účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa svojho výberu.
§ 18a
Ministerstvo konanie o udelenie azylu preruší aj v prípade, ak iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.
§ 19
Zastavenie konania
(1)
Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak
a)
sa žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) a b) alebo žiadateľ podľa § 4 ods. 6 do troch dní od podania vyhlásenia, žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. c) do troch dní od skončenia umiestnenia v prijímacom centre podľa § 4 ods. 3 písm. a) alebo žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. d) až g) do troch dní od prepustenia zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného predpisu,6a) ústavného zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo zo zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bez závažných dôvodov nedostaví do záchytného tábora,
b)
zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 5,
c)
účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany späť,
d)
dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod na také konanie,
e)
účastník konania zomrel,
f)
sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiava mimo azylového zariadenia,
g)
žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky,
h)
zistí, že osoba, ktorá požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, nie je účastníkom konania,
i)
sa v konaní o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana a skutkový stav sa podstatne nezmenil alebo
j)
márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa § 18a.
(2)
Podľa odseku 1 písm. a), f) a g) sa nepostupuje počas zisťovania, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu.
(3)
Proti rozhodnutiu o zastavení konania možno podať rozklad na ministerstvo do 7 dní odo dňa doručenia rozhodnutia okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. i), proti ktorému možno podať rozklad do 20 dní odo dňa jeho doručenia; rozklad však nemožno podať proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. c) až e). V prípadoch podľa odseku 1 písm. e) sa písomné rozhodnutie nevydáva; rozhodnutie o zastavení konania sa iba vyznačí v spise. Rozklad proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. i) nemá odkladný účinok.
§ 19a
Posúdenie žiadosti o udelenie azylu
(1)
Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a)
všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b)
vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c)
postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,
d)
či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
e)
či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
(2)
Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážnemu bezpráviu, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.
(3)
Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a)
žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,
b)
žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí,
c)
vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,
d)
žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu a
e)
bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
(4)
Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že
a)
rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,
b)
národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť,
c)
náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,
d)
politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,
e)
skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.7a)
(5)
Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
(6)
Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie a žiadateľ má prístup k takej ochrane.
(7)
Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle ministerstvu do desiatich dní od doručenia žiadosti; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej službe vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba je oprávnená na účely podania vyjadrenia spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.
(8)
Posúdenie žiadosti o udelenie azylu vykoná poverený zamestnanec ministerstva s primeranými vedomosťami v oblasti azylu; v prípade maloletého bez sprievodu aj s primeranými vedomosťami o jeho osobitných potrebách.
§ 19b
Ustanovenia § 6 a 19a sa primerane použijú aj na konanie o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú a konanie podľa § 16 ods. 1 písm. b) až d).
§ 20
Rozhodnutie
(1)
Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 90 dní od začatia konania; v konaní začatom podľa § 4 ods. 4 ministerstvo rozhodne do 90 dní od poskytnutia údajov podľa § 4 ods. 5. Lehotu na rozhodovanie môže v odôvodnených prípadoch predĺžiť predstavený povereného zamestnanca ministerstva,9) ktorý vo veci koná. O predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie.
(2)
Azyl podľa § 8 a 9 sa udeľuje na dobu neurčitú. Azyl podľa § 10 sa prvýkrát udeľuje na tri roky; po uplynutí troch rokov sa azyl na žiadosť udelí na dobu neurčitú, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 a nie sú dôvody na jeho neudelenie podľa § 13 ods. 1 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím trojročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(3)
Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o jeden rok, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní a najneskôr 60 dní pred uplynutím jednoročnej lehoty. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(4)
Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
(5)
Do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa nezapočítava čas potrebný na doručenie rozhodnutia.
§ 20a
(1)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v mieste a čase určenom ministerstvom; ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,8d) doručuje sa rozhodnutie len Centru právnej pomoci.
(2)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorému sa v konaní o azyle doručuje rozhodnutie, musí byť pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie.
(3)
Ak nie je možné žiadateľovi doručiť rozhodnutie v konaní o udelenie azylu podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 7. Ak nie je možné azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doručiť rozhodnutie v konaní o azyle podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 17b.
(4)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa oznamuje
a)
azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo bol naposledy umiestnený,
b)
policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ umiestnený, alebo podľa miesta pobytu žiadateľa, ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora,
c)
policajnému útvaru podľa miesta pobytu azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
§ 21
Preskúmanie rozhodnutia
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, odňatí azylu, okrem rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 písm. i), nepredĺžení doplnkovej ochrany a zrušení doplnkovej ochrany, okrem rozhodnutia podľa § 15b ods. 1 písm. d), možno podať opravný prostriedok na súd10) do 30 dní od jeho doručenia; proti rozhodnutiu o odňatí azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i) a proti rozhodnutiu o zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d) možno podať rozklad do 20 dní od jeho doručenia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 a 4 a zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny.
(2)
Proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, možno podať opravný prostriedok na súd10) do 20 dní od jeho doručenia; podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok, ak súd nerozhodne inak.11)
(3)
O opravnom prostriedku podľa odsekov 1 a 2 rozhodne krajský súd do 90 dní odo dňa doručenia opravného prostriedku.
(4)
O odvolaní proti rozhodnutiu podľa odseku 3 rozhodne odvolací súd do 60 dní od predloženia veci odvolaciemu súdu.
TRETIA ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV, AZYLANTOV A CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV
§ 22
(1)
Žiadateľ je počas konania o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak.
(2)
Po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom tábore alebo sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť žiadateľa na nevyhnutný čas v integračnom stredisku.
(3)
Ministerstvo môže povoliť žiadateľovi pobyt mimo pobytového tábora na základe jeho písomnej žiadosti, ak
a)
je schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov alebo
b)
štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo cudzinec s povolením na pobyt na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
(4)
Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku bezplatne poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
ubytovanie,
b)
stravovanie alebo stravné,
c)
základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie.
(5)
Za žiadateľa, ktorý nie je verejne zdravotne poistený,11ac) uhrádza neodkladnú zdravotnú starostlivosť ministerstvo; v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak sa na základe individuálneho posúdenia zdravotného stavu žiadateľa zistia osobitné potreby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ministerstvo uhradí aj poskytnutie tejto zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zabezpečí vhodnú zdravotnú starostlivosť maloletým žiadateľom o udelenie azylu, ktorí sú obeťami zneužívania, zanedbávania, vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo ktorí trpeli na následky ozbrojeného konfliktu. Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá žiadateľovi doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
(6)
Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku poskytuje vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7)
Počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského jazyka; výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo.
(8)
Vreckové nepatrí žiadateľovi, ak
a)
ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a predchádzajúce konanie o udelenie azylu bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a), c), f), g) a i),
b)
sa pokúsil o neoprávnený vstup na územie iného štátu,
c)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť na územie Slovenskej republiky,
d)
je v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu,11ab) alebo
e)
ministerstvo rozhodlo podľa § 23 ods. 5; vreckové nepatrí odo dňa doručenia rozhodnutia žiadateľovi.
§ 23
(1)
Žiadateľ starší ako 14 rokov je po podaní vyhlásenia povinný podrobiť sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí policajný útvar.
(2)
Žiadateľ po príchode do záchytného tábora, a ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) po podaní vyhlásenia, je povinný podrobiť sa fotografovaniu a odňatiu daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí poverený zamestnanec ministerstva.
(3)
Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,
a)
zdržiavať sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c),
b)
podrobiť sa zdravotnej prehliadke, ktorú ministerstvo zabezpečí bez zbytočného odkladu po príchode do záchytného tábora,
c)
zdržiavať sa v záchytnom tábore do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky,
d)
zdržiavať sa v azylovom zariadení, ak sa na účel predchádzania prenosným ochoreniam žiadateľovi nariadi izolácia11a) alebo karanténne opatrenie,11b)
e)
podrobiť sa úkonom, ktoré sú nevyhnutné na zistenie jeho finančných a majetkových pomerov,
f)
navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná školská dochádzka.
(4)
Žiadateľ je tiež povinný
a)
počas konania o udelenie azylu dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a spolupracovať s ministerstvom,
b)
ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch pracovných dní na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,
c)
počas pobytu v azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok,
d)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
e)
na vyzvanie príslušných orgánov preukázať sa preukazom žiadateľa,
f)
chrániť preukaz žiadateľa alebo doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
g)
bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie preukazu žiadateľa alebo dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
h)
bezodkladne odovzdať ministerstvu neplatný preukaz žiadateľa,
i)
počas pobytu v azylovom zariadení podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov,
j)
oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu,
k)
po vzniku pracovnoprávneho vzťahu odovzdať bezodkladne ministerstvu doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
l)
odovzdať ministerstvu po ukončení konania doklady uvedené v písmene g).
(5)
Ministerstvo môže rozhodnúť, že žiadateľ je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo výdavky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak jeho finančné alebo majetkové pomery sú také, že možno od neho žiadať aspoň čiastočnú úhradu výdavkov súvisiacich s týmto pobytom. Rozklad proti takému rozhodnutiu nemá odkladný účinok.
(6)
Žiadateľ do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o udelenie azylu nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu12) ani podnikať;13) vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu je však oprávnený, ak sa nerozhodne právoplatne o jeho žiadosti o udelenie azylu do jedného roka od začatia konania, okrem prípadu, ak sa žiadosť o udelenie azylu zamietla ako zjavne neopodstatnená alebo ako neprípustná.
(7)
Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.
§ 23a
(1)
Žiadateľ môže opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky, ktorú vydá ministerstvo. O vydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na čas dlhší ako 24 hodín môže žiadateľ požiadať ministerstvo po vykonaní pohovoru, najviac však na sedem dní; v žiadosti je povinný uviesť miesto, kde sa bude zdržiavať. Na vydanie priepustky sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Počas neprítomnosti v azylovom zariadení žiadateľovi nepatria náležitosti podľa § 22 ods. 4 písm. b).
(2)
Ministerstvo môže odmietnuť vydať priepustku podľa odseku 1 len z dôvodu verejného poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o udelenie azylu.
§ 23b
(1)
Preukaz žiadateľa je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti. Pred uplynutím tejto doby je preukaz neplatný, ak konanie o udelenie azylu bolo právoplatne ukončené.
(2)
Preukaz žiadateľa je neplatný aj vtedy, ak
a)
sa v ňom neoprávnene vykonali zmeny,
b)
záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti,
c)
bol poškodený a záznamy v ňom sú nečitateľné,
d)
bol zničený, stratený alebo ukradnutý alebo
e)
jeho držiteľ zomrel.
(3)
Každý, kto nájde preukaz žiadateľa, je povinný bezodkladne ho odovzdať policajtovi alebo obecnému úradu, ktorý zabezpečí jeho odovzdanie ministerstvu.
§ 23c
Na žiadateľov, ktorí majú na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, nevzťahujú sa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f), g), § 22, § 23 ods. 3, § 23 ods. 4 písm. b), c), e) až l), ods. 5 až 7 a § 23a.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV
§ 24
Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky
(1)
Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelilo povolenie na trvalý pobyt.
(2)
Azylantovi vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.6a)
(3)
Ministerstvo môže azylanta na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.
§ 26
Povinnosti azylanta
Azylant je povinný
a)
spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,
b)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
c)
dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,
d)
oznámiť ministerstvu udelenie štátneho občianstva.
§ 27
(1)
Ministerstvo poskytne azylantovi jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;11ab) tomu istému azylantovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok iba jedenkrát.
(2)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.
TRETIA HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
§ 27a
(1)
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelilo povolenie na prechodný pobyt.
(2)
Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.6a)
(3)
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, môže byť počas poskytovania doplnkovej ochrany ubytovaný v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, kde sa mu zabezpečí ubytovanie, stravovanie alebo stravné, základné hygienické potreby a vreckové; ak je takýto cudzinec v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške 60 % životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu,11ab) vreckové mu nepatrí a je povinný ministerstvu primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v tomto zariadení. Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzinca v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; vo vnútornom poriadku ustanoví najmä časový rozvrh poskytovania stravy alebo stravného a výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty.
§ 27b
Povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný
a)
chrániť doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
b)
ohlásiť bezodkladne ministerstvu odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie dokladu o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
c)
oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu,
d)
odovzdať bezodkladne po vzniku pracovnoprávneho vzťahu ministerstvu doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
e)
oznámiť bezodkladne ministerstvu svoj príjem, ak je ubytovaný v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
f)
dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
g)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
h)
oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 90 dní zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky,
i)
odovzdať ministerstvu doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak doplnková ochrana zanikla podľa § 15a ods. 1 písm. a) až c), e) a f).
§ 27c
(1)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich s poskytovaním doplnkovej ochrany v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.
(2)
Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
(3)
Za cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nie je verejne zdravotne poistený,11ac) ministerstvo uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú na území Slovenskej republiky v rozsahu, v akom sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.18b) Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
ŠTVRTÁ ČASŤ
INTEGRÁCIA
§ 28
(1)
Cieľom integrácie je začlenenie azylantov do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania a zamestnania.
(2)
Po udelení azylu ministerstvo azylanta spravidla umiestni v integračnom stredisku.
(3)
Ministerstvo po ukončení pobytu v integračnom stredisku a po absolvovaní kurzu základov slovenského jazyka jednorazovo ponúkne azylantovi možnosť ubytovania.
(4)
Ministerstvo poskytne obci, ktorá zabezpečí azylantovi ubytovanie, príspevok na zaobstaranie ubytovania alebo príspevok na rozvoj infraštruktúry obce za podmienok určených komplexným programom integrácie, ktorý na návrh ministerstva schvaľuje vláda.
(5)
Azylant je na uľahčenie integrácie do spoločnosti povinný počas pobytu v integračnom stredisku navštevovať kurz základov slovenského jazyka, ktorý zabezpečí ministerstvo. Ministerstvo na žiadosť zabezpečí kurz základov slovenského jazyka aj azylantovi, ktorý nebol umiestnený v integračnom stredisku alebo ktorý počas pobytu v integračnom stredisku neabsolvoval kurz základov slovenského jazyka.
PIATA ČASŤ
DOČASNÉ ÚTOČISKO
§ 29
(1)
Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu.
(2)
Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie určí začiatok, podmienky a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska.
§ 30
(1)
Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta, kde sa zdržiava.
(2)
Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(3)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 zadrží cudzincovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov cudzincovi. Po ukončení konania o poskytnutie dočasného útočiska policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi zadržané doklady.
(4)
Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar cudzincovi vydá doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín; § 3 ods. 6 tretia veta sa použije primerane.
(5)
Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí a na jeho prepravu sa použije primerane § 3 ods. 5 a 7.
§ 31
Rozhodovanie o poskytnutí dočasného útočiska
(1)
Cudzinec uvedený v § 30 ods. 1 je po príchode do záchytného tábora povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva osobné údaje na účel poskytnutia dočasného útočiska v rozsahu podľa prílohy č. 3. Cudzincovi sa vydá doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky14) s označením „ODÍDENEC", ak
a)
jeho príchod na územie Slovenskej republiky zabezpečoval Úrad vysokého komisára alebo iná medzinárodná organizácia alebo
b)
ide o presídlenie cudzinca, ktorému poskytoval dočasné útočisko iný štát.
(2)
Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 druhej vety, poverený zamestnanec ministerstva vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor na účel zistenia, či spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska.
(3)
Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska do času, kým sa právoplatne nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa vzťahuje primerane.
(4)
Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa odseku 2 najneskôr do 15 dní od podania žiadosti, v odôvodnených prípadoch môže túto lehotu predstavený povereného zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, predĺžiť o 15 dní, a to aj opakovane. O predĺžení lehoty na rozhodnutie ministerstvo cudzinca podľa odseku 2 písomne vyrozumie.
(5)
Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 zastaví, ak cudzinec
a)
vzal svoju žiadosť späť,
b)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky,
c)
v priebehu konania zomrel,
d)
požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt,14) alebo trvalý pobyt.14)
(6)
V prípadoch podľa odseku 5 písm. b) až d) sa rozhodnutie nevydáva; dôvod zastavenia konania sa vyznačí v spise.
(7)
Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o povolení na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC"; ministerstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie dokladu.
(8)
Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.
(9)
Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené inak.
§ 31a
Poskytnutie dočasného útočiska na účel zlúčenia rodiny
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne dočasné útočisko
a)
manželovi odídenca, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a odídenec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom odídenca a slobodným deťom manžela odídenca do 18 rokov ich veku,
c)
iným blízkym príbuzným, ako sú uvedení v písmenách a) a b), ak žili s odídencom v spoločnej domácnosti a boli úplne alebo čiastočne odkázaní na odídenca.
§ 32
Zánik dočasného útočiska
(1)
Poskytovanie dočasného útočiska zaniká
a)
uplynutím času určeného rozhodnutím vlády,
b)
smrťou odídenca,
c)
ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo sa mu na území Slovenskej republiky povolil prechodný pobyt,14) alebo trvalý pobyt,14)
d)
písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,
e)
ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát, alebo
f)
zrušením.
(2)
Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska zaniká poskytovanie dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
(3)
Na účel presídlenia odídenca do iného štátu, v ktorom sa mu poskytne dočasné útočisko, ministerstvo vydá odídencovi preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4.
§ 33
Zrušenie dočasného útočiska
Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak
a)
je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa § 13 ods. 2,
b)
sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko len na základe nepravdivých alebo falšovaných údajov o jeho totožnosti alebo
c)
odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo
d)
odídenec bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
§ 34
Preskúmanie rozhodnutí
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska možno podať opravný prostriedok na súd10) do siedmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie opravného prostriedku má odkladný účinok. O opravnom prostriedku proti takémuto rozhodnutiu rozhodne súd bezodkladne.
(2)
Na rozhodovanie o opravnom prostriedku podľa odseku 1 je príslušný krajský súd.
§ 35
Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska
Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, sa primerane vzťahujú § 22 až 23b s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do humanitného centra.
§ 36
Práva a povinnosti odídencov
(1)
Na odídenca sa primerane vzťahujú § 22 a 23 ods. 1 až 5 s tým, že ministerstvo odídenca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do humanitného centra. Ak nemožno umiestniť odídenca do humanitného centra, poskytnú sa mu prostriedky na získanie ubytovania na úrovni humanitného centra.
(2)
Odídenec je počas poskytovania dočasného útočiska oprávnený na tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.14)
(3)
Ministerstvo vydá odídencovi v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, písomné poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s poskytnutím dočasného útočiska.
ŠIESTA ČASŤ
AZYLOVÉ ZARIADENIA
§ 37
(1)
Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky2) vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení; obce pri ich zriaďovaní poskytujú ministerstvu súčinnosť.
(2)
Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, ktoré obec vynaloží v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na svojom území.
§ 38
Policajný útvar na žiadosť ministerstva zabezpečí prehliadku cudzinca a jeho osobných vecí pred jeho vstupom do záchytného tábora alebo kedykoľvek počas jeho pobytu v azylovom zariadení z dôvodov uvedených v § 3 ods. 5. Prehliadku cudzinca vykoná osoba rovnakého pohlavia.
§ 39
(1)
Ministerstvo vytvorí v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie a starostlivosť pre maloletých bez sprievodu, pre rodiny s deťmi a osoby vyžadujúce osobitnú starostlivosť.
(2)
Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, maloleté osoby a plnoleté osoby, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy. Premiestňovanie cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje iba v nevyhnutných prípadoch.
(3)
Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky na kultúrne a športové vyžitie a na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.
§ 40
(1)
Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Na povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní;20) ministerstvo zvolenému zástupcovi účastníka konania môže odmietnuť vydať povolenie len z dôvodu ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany verejného poriadku.
(2)
Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia, ak ministerstvo nerozhodne inak. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.
§ 41
(1)
Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov v azylovom zariadení.
(2)
Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä
a)
časový rozvrh poskytovania stravy,
b)
výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty,
c)
časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností,
d)
podmienky opustenia azylového zariadenia.
(3)
Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom jazyku a zabezpečí jeho preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov.
(4)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení s vnútorným poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú.
SIEDMA ČASŤ
SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA, MEDZINÁRODNOU ORGANIZÁCIOU PRE MIGRÁCIU A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI
Spolupráca s úradom vysokého komisára
§ 42
(1)
Ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého komisára.
(2)
Úrad vysokého komisára má počas konania o azyle právo na prístup k žiadateľovi; podmienky prístupu k žiadateľovi umiestnenému v inom ako azylovom zariadení môžu ustanoviť osobitné predpisy.20a) Úrad vysokého komisára môže v konaní o azyle predkladať svoje stanoviská, a ak s tým účastník konania súhlasí,
a)
môže sa zúčastniť na konaní o azyle,
b)
môže nahliadať do spisu účastníka konania,
c)
oznámi sa mu rozhodnutie v konaní o azyle.
(3)
Údaje, s ktorými sa úrad vysokého komisára oboznámil podľa odseku 2, je oprávnený používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy.2)
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na organizáciu konajúcu na území Slovenskej republiky v mene úradu vysokého komisára na základe dohody s ministerstvom.
§ 43
Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára štatistické údaje o žiadateľoch.
§ 44
Spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu
Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej krajiny.
§ 45
Spolupráca s mimovládnymi organizáciami
Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov a azylantov spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
§ 46
Spolupráca pri poskytovaní doplnkovej ochrany a dočasného útočiska
Ustanovenia § 42 až 45 sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach poskytovania doplnkovej ochrany a poskytovania dočasného útočiska.
ÔSMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 47
Na zlúčenie rodiny cudzinca s výnimkou prípadov uvedených v § 10, 13b a 31a sa vzťahuje osobitný zákon.6a)
§ 47a
Ministerstvo môže cudzinca, ktorý vzal svoju žiadosť o udelenie azylu späť a požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu, ubytovať v pobytovom tábore a poskytovať mu stravovanie alebo stravné a základné hygienické potreby počas trvania tolerovaného pobytu;21) na cudzinca sa primerane vzťahuje § 22 ods. 5.
§ 48
Evidencie
(1)
Ministerstvo vedie v informačnom systéme
a)
osobné údaje a informácie o žiadateľoch,
b)
osobné údaje a informácie o azylantoch,
c)
osobné údaje a informácie o cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
d)
osobné údaje a informácie o cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,
e)
osobné údaje a informácie o odídencoch,
f)
údaje o mieste pobytu, obrazové snímky a záznamy osôb uvedených v písmenách a) až e),
g)
evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska.
(2)
Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1 v rozsahu podľa príloh č. 1 až 3.
(3)
Ministerstvo poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky informácie o žiadateľoch, azylantoch, cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencoch.
(4)
Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje osobitný predpis.22)
§ 49
Výmena údajov
(1)
Ministerstvo údaje uvedené v § 48 ods. 1
a)
poskytuje do iného štátu,
b)
prijíma z iného štátu.
(2)
Ministerstvo informuje dotknutú osobu o výmene údajov do iného štátu a na požiadanie jej umožní prístup k údajom, ktoré boli získané výmenou.
(3)
Ministerstvo nesmie počas konania o azyle, počas trvania azylu, počas poskytovania doplnkovej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného útočiska a počas poskytovania dočasného útočiska poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby. Ministerstvo nesmie získavať informácie o cudzincoch od pôvodcu ich prenasledovania alebo vážneho bezprávia spôsobom, ktorým sa pôvodca prenasledovania dozvie, že títo cudzinci sú azylanti alebo cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; v prípade žiadateľov od údajného pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia.
§ 50
Úhrada trov konania a ostatných výdavkov
Ministerstvo uhrádza
a)
výdavky spojené s prepravou cudzinca do záchytného tábora,
b)
výdavky spojené s pobytom cudzinca v azylovom zariadení,
c)
trovy konania a odmeny tlmočníka v konaní podľa tohto zákona,
d)
ďalšie výdavky, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 51
Ministerstvo za porušenie povinností uvedených v tomto zákone môže odňať vreckové žiadateľovi, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencovi. Rozklad proti rozhodnutiu o odňatí vreckového nemá odkladný účinok.
§ 52
(1)
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,20) ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
V odôvodnení rozhodnutia ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5 písm. a), neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 2 písm. d), odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. a), zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d), nepredĺžení doplnkovej ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) a zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa § 33 písm. c) sa uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.
§ 53
Vláda nariadením vydá zoznam štátov, ktoré považuje za bezpečné tretie krajiny a bezpečné krajiny pôvodu.
§ 53a
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 53b
(1)
Pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev;22a) na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie.
(2)
Štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto nemá štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie.22b)
§ 54
Prechodné ustanovenia
(1)
Konanie o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začaté pred 1. januárom 2003 sa považuje za konanie o udelenie azylu a dokončí sa podľa tohto zákona.
(2)
Cudzinec, ktorému sa priznalo postavenie utečenca podľa doterajších predpisov, sa považuje za azylanta podľa tohto zákona.
(3)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „žiadateľ o priznanie postavenia utečenca", rozumie sa tým „žiadateľ".
(4)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa slovo „utečenec", rozumie sa tým „azylant".
(5)
Preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením „UTEČENEC" vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením účelu pobytu „AZYLANT" s platnosťou v ňom vyznačenou.
(6)
Preukaz utečenca vydaný cudzincovi žiadajúcemu o priznanie postavenia utečenca podľa doterajších predpisov sa považuje za preukaz žiadateľa podľa tohto zákona.
§ 54a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2008
Konanie o azyle začaté pred 1. decembrom 2008, ktorého predmetom je len rozhodovanie o existencii prekážok administratívneho vyhostenia, ministerstvo zastaví.
§ 55
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998 Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999 Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z. a zákona č. 424/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 246 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanovuje inak,".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998 Z. z., zákona č. 262/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z., zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z. a zákona č. 418/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov sa v položke 20 za slová „štátnym občanom ... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie:
„Oslobodenie
Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl.16a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a)
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. IV
Zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 14 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Zastupiteľský úrad udelí vízum rodinnému príslušníkovi azylanta, ak ten spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.5a)“.
Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 5 až 10.
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a)
§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
2.
V § 14 ods. 8 sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a dopĺňajú sa tieto slová: „to neplatí, ak ide o vízum podľa odseku 4.".
3.
§ 58 vrátane nadpisu znie:
㤠58
Prekážky administratívneho vyhostenia
(1)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený.
(2)
Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin21) a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.
(3)
Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2.“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem § 11 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.

Jozef Migaš v. r.

Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
VYHLÁSENIE CUDZINCA
Prevziať prílohu - Vzor 01
Príloha č. 2 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
DOTAZNÍK
žiadateľa o udelenie azylu
Prevziať prílohu - Príloha č. 2 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 2a k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany
Prevziať prílohu - Príloha č. 2a k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Prevziať prílohu - Vzor 04
Príloha č. 4 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Prevziať prílohu - Vzor 05
Príloha č. 5 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie
1.
Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 07. 08. 2001).
2.
Smernica Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl (Ú. v. EÚ L 31, 06. 02. 2003).
3.
Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 304, 30. 09. 2004, Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, 19/zv. 7).
4.
Smernica Rady 2005/85/ES z 1. decembra 2005 o minimálnych štandardoch pre konanie v členských štátoch o priznávaní a odnímaní postavenia utečenca (Ú. v. EÚ L 326, 13. 12. 2005).
1)
§ 1 ods. 2 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).
3)
Čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky.
3a)
Napríklad čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie č. 209/1992 Zb.).
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6a)
Zákon č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6aa)
§ 58 ods. 1 a 2 zákona č. 48/2002 Z. z. v znení zákona č. 480/2002 Z. z.,
§ 65 Trestného zákona,
§ 501 Trestného poriadku.
7)
Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).
7a)
Trestný zákon.
8)
§ 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
8a)
Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
8b)
§ 16 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
8c)
§ 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.
8d)
§ 24a zákona č. 327/2005 Z. z. v znení zákona č. 451/2008 Z. z.
9)
§ 9 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10)
§ 250l Občianskeho súdneho poriadku.
11)
§ 250n Občianskeho súdneho poriadku.
11a)
Napríklad Trestný poriadok.
11ab)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ac)
§ 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11b)
§ 17 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 79/1997 Z. z.
12)
Napríklad Zákonník práce.
13)
§ 2 Obchodného zákonníka.
15)
Zákon č. 381/1997 Z. z. o cestovných dokladoch v znení zákona č. 48/2002 Z. z.
16)
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17)
§ 34 až 37 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov.Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení neskorších predpisov.
18)
Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
18b)
Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
19)
§ 41 ods. 2 Trestného zákona.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
20a)
Napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby.
21)
§ 43 ods. 2 druhá veta zákona č. 48/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
22a)
Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Úradný vestník Európskej únie L 050, 25/02/2003).
Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúce kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej v členskom štáte príslušníkom tretej krajiny (Úradný vestník Európskej únie L 222, 05/09/2003).
Nariadenie Rady (ES) č. 2725/2000 z 11. decembra 2000 upravujúce zriadenie systému „EURODAC" na porovnávanie odtlačkov prstov na účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 316, 15/12/2000).
Nariadenie Rady (ES) č. 407/2002 z 28. februára 2002 ustanovujúce určité pravidlá na vykonávanie Nariadenia Rady (ES) č. 2725/2000 upravujúce zriadenie systému „EURODAC" na porovnávanie odtlačkov prstov na účinné uplatňovanie Dublinského dohovoru (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 062, 05/03/2002).
22b)
Nariadenie Rady (ES) č. 343/2003 z 18. februára 2003 čl. 17 ods. 1 zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.