480/2002 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 15.12.2024 do 28.02.2025
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
Otvoriť všetky
Číslo predpisu: | 480/2002 Z. z. |
Názov: | Zákon o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
Typ: | Zákon |
Dátum schválenia: | 20.06.2002 |
Dátum vyhlásenia: | 22.08.2002 |
Dátum účinnosti od: | 15.12.2024 |
Dátum účinnosti do: | 28.02.2025 |
Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
Právna oblasť: |
|
Nachádza sa v čiastke: |
716/2002 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu |
288/2004 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu |
695/2006 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 288/2004 Z. z. |
205/2013 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 716/2002 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam bezpečných tretích krajín a bezpečných krajín pôvodu v znení neskorších predpisov |
99/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca |
218/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca |
315/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca |
43/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 315/2022 Z. z. |
178/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov |
459/2023 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov |
23/2024 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov |
59/2024 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení neskorších predpisov |
151/2024 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca |
99/1963 Zb. | Občiansky súdny poriadok |
145/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch |
48/2002 Z. z. | Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
606/2003 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
207/2004 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov |
1/2005 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
692/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
643/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
451/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
404/2011 Z. z. | Zákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
75/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
305/2013 Z. z. | Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) |
495/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
131/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
198/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
70/2019 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 8/2016 z 12. decembra 2018 vo veci vyslovenia nesúladu § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie a nesúladu § 52 ods. 2 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie |
393/2020 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
55/2022 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
92/2022 Z. z. | Zákon o niektorých ďalších opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
124/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
199/2022 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v sociálnej oblasti v súvislosti so situáciou na Ukrajine |
518/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
180/2023 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 15/2020 z 15. marca 2023 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovenia § 13 ods. 5 písm. c), § 13c ods. 4 písm. d), § 19a ods. 10 v časti „obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany“ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
144/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
342/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
283/1995 Z. z. | Zákon Národnej rady Slovenskej republiky o utečencoch |
218/2022 Z. z. | Nariadenie vlády Slovenskej republiky o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca |
480
ZÁKON
z 20. júna 2002
o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Predmetom tohto zákona je
a)
upraviť konanie o azyle,
b)
ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c)
ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len „žiadateľ"),
azylantov, cudzincov,1) ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného
útočiska a odídencov,
d)
ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a dočasného
útočiska,
e)
upraviť prvotnú integráciu azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
do spoločnosti,
f)
upraviť pobyt v azylových zariadeniach.
§ 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a)
medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
b)
c)
doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,
d)
prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných
ľudských práv3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré
spočíva najmä v
1.
použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2.
zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné
alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3.
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5.
trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu,
ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6.
konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
e)
pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1.
štát,
2.
strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo
3.
neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode
nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,
f)
vážnym bezprávím
1.
uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2.
mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3.
vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného
násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
g)
konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu, konanie o predĺženie
doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany,
h)
žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území
Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom
je aj cudzinec
1.
počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v
konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas
konania o tejto správnej žalobe,
2.
počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré
sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie
azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto
kasačnej sťažnosti,
i)
azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo")
udelilo azyl,
j)
odídencom cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády Slovenskej
republiky (ďalej len „vláda") poskytlo dočasné útočisko,
k)
krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom, alebo v prípade
osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska,
l)
bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením, ktorého
je cudzinec štátnym občanom, alebo ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, štát jej
posledného bydliska,
1.
v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody5) a zabezpečuje ich dodržiavanie,
2.
3.
ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách a
4.
ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie ľudských práv
v krajine,
m)
bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením, iný ako
krajina pôvodu,
1.
ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky nachádzal a mal
možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy,6)
2.
kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a) alebo vážnemu bezpráviu,
3.
ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo vydania6aa) a
4.
ak tento štát zabezpečuje ochranu pred vyhostením alebo vydaním obdobne ako Slovenská
republika,
n)
bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred vstupom na územie
Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité osobné vzťahy,
o)
azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum a humanitné
centrum,
p)
záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov
pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie
dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením v humanitnom centre,
q)
pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt žiadateľov,
r)
prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska, v ktorom
sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c), alebo vymedzený priestor v inom azylovom zariadení, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ
podľa § 3 ods. 2 písm. c), ak ho nie je možné umiestniť v tranzitnom priestore medzinárodného letiska; umiestnenie
v prijímacom centre sa nepovažuje za vstup a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky,
s)
humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje pobyt cudzincov,
ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,
t)
integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje prechodné
ubytovanie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
§ 2a
Ministerstvo pri uplatňovaní tohto zákona zohľadňuje najlepší záujem maloletého.
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE O AZYLE
PRVÁ HLAVA
KONANIE O UDELENIE AZYLU
Začatie konania
§ 3
(1)
Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom policajnom útvare
o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej
republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť,
vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý
musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie o udelenie azylu sa nezačne, ak
vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom, alebo ak sa zistí, že vyhlásenie
podala maloletá osoba.
(2)
Príslušným na prijatie vyhlásenia podľa odseku 1 je,
a)
ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany
pri vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v mieste hraničného priechodu,
b)
ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany
po vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar zriadený pri azylovom zariadení,
c)
ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a nespĺňa
podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom priestore
medzinárodného letiska,
d)
ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení pre cudzincov podľa osobitného
zákona,6a) policajný útvar v tomto zariadení,
e)
ak ide o cudzinca, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, policajný útvar
podľa miesta ústavného zdravotníckeho zariadenia,
f)
ak ide o cudzinca, ktorý sa nachádza vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia
slobody, policajný útvar podľa miesta ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon
trestu odňatia slobody,
g)
ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, policajný útvar podľa miesta tohto zariadenia.
(3)
Vyhlásenie podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive, ktorého vzor
je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(4)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 alebo po vstupe cudzinca na územie Slovenskej
republiky podľa § 4 ods. 6 (ďalej len „podanie vyhlásenia") zadrží žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad
o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou
potrebnou na posúdenie žiadosti o udelenie azylu policajný útvar zašle bezodkladne
ministerstvu; ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený
prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, doklady totožnosti sa nezadržia a policajný útvar
zašle ministerstvu len kópiu týchto dokladov. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie
daktyloskopických odtlačkov žiadateľovi. Policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi,
ktorý už nie je žiadateľom, zadržané doklady.
(5)
Ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný doklad potrebný na
spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo vec, ktorá ohrozuje život alebo zdravie
osôb, príslušník Policajného zboru4) (ďalej len „policajt") je oprávnený vykonať prehliadku žiadateľa a jeho osobných
vecí. Prehliadku žiadateľa vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(6)
Žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. a) a b) je povinný, ak mu v tom nebránia závažné
dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; žiadateľ
uvedený v odseku 2 písm. c) do 24 hodín od skončenia umiestnenia v prijímacom centre
podľa § 4 ods. 3 a žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. d) až f) do 24 hodín od prepustenia zo zariadenia
pre cudzincov podľa osobitného zákona,6a) z ústavného zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby alebo z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody. Policajný útvar vydá žiadateľovi doklad na prepravu s platnosťou
24 hodín. Doklad na prepravu žiadateľa obsahuje označenie policajného útvaru, ktorý
doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti dokladu, meno a priezvisko, dátum a miesto
narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť žiadateľa, číslo cestovného dokladu alebo
iného dokladu, ktorým žiadateľ preukázal svoju totožnosť, adresu záchytného tábora,
do ktorého je žiadateľ povinný sa dostaviť, miesto a dátum vydania dokladu, odtlačok
pečiatky policajného útvaru a podpis osoby, ktorá vydala doklad.
(7)
Preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže vykonať v sprievode policajta. Preprava
žiadateľa počas jeho umiestnenia v prijímacom centre sa vykonáva v sprievode policajta,
pričom sa táto preprava nepovažuje za vstup ani pobyt cudzinca na území Slovenskej
republiky.
(8)
Ak cudzinec požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na policajnom
útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa odseku 2, policajný útvar
je povinný poučiť cudzinca o tom, ktorý policajný útvar je príslušný na prijatie vyhlásenia,
a ak nerozhodne o zaistení cudzinca a o jeho umiestnení v zariadení pre cudzincov
podľa osobitného predpisu,6a) vydá cudzincovi doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín. Doklad na prepravu cudzinca
obsahuje označenie policajného útvaru, ktorý doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti
dokladu, meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť
cudzinca, číslo cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorým cudzinec preukázal
svoju totožnosť, adresu policajného útvaru, do ktorého je cudzinec povinný sa dostaviť,
miesto a dátum vydania dokladu, odtlačok pečiatky policajného útvaru a podpis osoby,
ktorá vydala doklad. Ustanovenie odseku 5 sa použije rovnako.
(9)
Cudzinec, ktorý požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na
policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa odseku 2, sa
na účely poskytovania ubytovania, stravovania alebo stravného, základných hygienických
potrieb, iných vecí, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie, a zdravotnej starostlivosti
podľa tohto zákona považuje počas troch dní od podania takéhoto vyhlásenia za žiadateľa;
policajný útvar o tejto skutočnosti informuje ministerstvo.
(10)
Policajt zaradený na policajnom útvare uvedenom v odseku 2 alebo v odseku 8, ktorý
vykonáva úkony podľa tohto zákona, musí byť na túto činnosť vyškolený.
(11)
Policajný útvar uvedený v odseku 2 písm. a) a c) umožní organizáciám a osobám poskytujúcim
žiadateľom poradenstvo a konzultácie prístup k žiadateľom nachádzajúcim sa na hraničných
priechodoch alebo v tranzitných priestoroch medzinárodného letiska; prístup týchto
organizácií a osôb k žiadateľom je možný so súhlasom príslušného policajného útvaru.
Súhlas možno odoprieť, len ak je to nevyhnutné z dôvodov bezpečnosti, verejného poriadku
alebo správy dotknutých hraničných priechodov alebo tranzitných priestorov medzinárodného
letiska, ak sa tým prístup výrazne neobmedzí alebo neznemožní. Ustanovenia osobitného
predpisu o ochrane civilného letectva nie sú týmto dotknuté.
§ 4
(1)
Poverený zamestnanec ministerstva vykoná po podaní vyhlásenia so žiadateľom vstupný
pohovor. Žiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky
požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu; ustanovenie
§ 6 ods. 2, 4 až 7 sa použije rovnako. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len
„dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe č. 2.
(2)
Poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr však do 15
dní od začatia konania, poučí žiadateľa o konaní o udelenie azylu, najmä o jeho právach
a povinnostiach, možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností alebo
nespolupráce podľa tohto zákona, dôsledkoch výslovného alebo konkludentného späťvzatia
žiadosti, lehotách podľa tohto zákona, možnosti zastupovania v konaní podľa tohto
zákona a o prístupe k právnej pomoci. Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu
o mimovládnych organizáciách, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov, azylantov
a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Poučenie a informácie podľa tohto
odseku sa poskytujú podľa možností písomne a v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá,
že mu žiadateľ rozumie; ak ide o maloletého, poučenie a informácie sa poskytnú spôsobom
zohľadňujúcim jeho vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti.
(3)
Ministerstvo môže z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom centre a umiestni žiadateľa do záchytného tábora. Ministerstvo skončí
umiestnenie žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom centre a umiestni ho do záchytného tábora, ak
a)
nerozhodne o jeho žiadosti o udelenie azylu do 28 dní od začatia konania alebo
b)
súd nerozhodne do 30 dní od doručenia správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva
v konaní o udelenie azylu.
(4)
Dieťa narodené na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke alebo cudzinke,
ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo
Slovenskej republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie,
považuje sa za žiadateľa; konanie o udelenie azylu sa začína narodením dieťaťa.
(5)
Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 180 dní odo dňa narodenia dieťaťa
poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a úplne všetky požadované
údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu, ktoré sa zaznamenajú v
dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 19 ods. 1 písm. b).
(6)
Cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je odovzdaný na územie Slovenskej republiky
z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika, považuje
sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území Slovenskej
republiky bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená
alebo ktorému sa neudelil azyl; konanie o udelenie azylu sa začína vstupom cudzinca
na územie Slovenskej republiky.
§ 5
Doklady žiadateľa
(1)
Ministerstvo vydá žiadateľovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa. Preukaz žiadateľa
sa považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa žiadateľovi zadržal cestovný
doklad alebo iný doklad totožnosti alebo ak mal žiadateľ na území Slovenskej republiky
udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt. Do preukazu žiadateľa sa zapisuje meno,
priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia a štátna príslušnosť žiadateľa, skutočnosť,
či sa považuje za doklad totožnosti, dátum vydania a doba platnosti preukazu, názov
azylového zariadenia, v ktorom sa preukaz vydal, a tiež mená, priezviská a dátumy
narodenia detí žiadateľa do 15 rokov, ak sú žiadateľmi. Ministerstvo vydá preukaz
žiadateľa do troch dní od začatia konania, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. a), b) a e), alebo bezodkladne po príchode do záchytného tábora, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c), d) a f).
(2)
Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 žiadateľovi mladšiemu ako 15 rokov, ak ho
na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
(3)
Azylové zariadenie, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom bol naposledy
umiestnený alebo ktoré vydalo preukaz žiadateľa, vydá žiadateľovi nový preukaz žiadateľa,
ak
a)
nastane skutočnosť uvedená v § 23b ods. 2 písm. a) až d) alebo
b)
nie je možné vykonať nové záznamy do preukazu žiadateľa.
(4)
Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný
pobyt alebo trvalý pobyt, ministerstvo mu vydá preukaz žiadateľa do troch dní od zániku
takého pobytu.
(5)
Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý je umiestený v zariadení sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní od začatia
konania a bezodkladne ho zašle tomuto zariadeniu.
§ 6
Pohovor
(1)
Poverený zamestnanec ministerstva vykoná pohovor so žiadateľom; ak je to potrebné,
pohovor možno opakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie
na základe vstupného pohovoru podľa § 4 ods. 1.
(2)
Žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré určí ministerstvo
v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom odôvodnene sa predpokladá, že mu žiadateľ
rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť, a tak,
aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený zamestnanec
ministerstva spíše zápisnicu.
(3)
Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou
o udelenie azylu.
(4)
Ministerstvo na žiadosť žiadateľa alebo z dôvodov hodných osobitného zreteľa zabezpečí,
ak je to možné, pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia, ako je žiadateľ.
Ministerstvo zabezpečí vedenie pohovoru osobou spôsobilou zohľadniť osobné pomery
žiadateľa.
(5)
Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva prihliada na vek
a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.
(6)
Pohovor s maloletou osobou, ktorú na území Slovenskej republiky nesprevádza zákonný
zástupca (ďalej len „maloletý bez sprievodu"), možno vykonať len za prítomnosti jeho
opatrovníka; opatrovník musí mať pred vykonaním pohovoru možnosť informovať maloletého
bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch pohovoru a na pohovor ho pripraviť.
(7)
Poverený zamestnanec ministerstva, ktorý vykonáva pohovor, umožní pred jeho skončením
zástupcovi žiadateľa vyjadriť sa k priebehu a obsahu pohovoru; ak ide o maloletého
bez sprievodu, umožní opatrovníkovi položiť otázky alebo uplatniť pripomienky už počas
pohovoru.
§ 7
Doručovanie písomností
Písomnosť v konaní o udelenie azylu sa žiadateľovi doručuje do vlastných rúk. Ak písomnosť
nemožno doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží v azylovom zariadení,
v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom mal byť žiadateľ umiestnený, a ak ide
o žiadateľa podľa § 22 ods. 3 v pobytovom tábore, v ktorom bol naposledy umiestnený; oznámenie o uložení nedoručenej
písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v azylovom zariadení. Ak takéto azylové zariadenie
nie je, ministerstvo písomnosť uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej
písomnosti vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste; o spôsobe doručovania a mieste
informačnej tabule v takomto prípade ministerstvo informuje žiadateľa v rámci poučenia
podľa § 4 ods. 2. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň
tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti
nedozvedel. Pri doručovaní rozhodnutia v konaní o udelenie azylu sa postupuje podľa
§ 20a.
§ 8
Udelenie azylu
Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a)
má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo
nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b)
je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
§ 9
Udelenie azylu z humanitných dôvodov
§ 10
Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny
(1)
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z
krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c)
rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený
do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
(2)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a
nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona.6a)
(3)
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.
(4)
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky,
ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
§ 11
Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej
(1)
Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú, ak
a)
žiadateľovi udelil azyl2) štát, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, a žiadateľ môže efektívne využívať
túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie je možné do tohto štátu účinne vrátiť,
b)
žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno
túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa do bezpečnej
tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého bez sprievodu
a nie je to v jeho najlepšom záujme,
c)
je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát,
d)
žiadateľovi udelil azyl2) alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia členský štát Európskej
únie; to neplatí, ak Slovenská republika súhlasila s premiestnením cudzinca na svoje
územie,
e)
žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí, ak nastali skutočnosti
uvedené v osobitnom predpise7) alebo
f)
ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní o azyle už právoplatne
rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená, neudeľuje sa azyl,
odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje doplnková ochrana
a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového stavu; ministerstvo
môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť
bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.
(2)
Podstatnou zmenou skutkového stavu podľa odseku 1 písm. f) sa rozumie aj skutočnosť,
ak žiadateľ predložil nové skutočnosti alebo zistenia, ktoré už existovali v právoplatne
ukončenom konaní o azyle, ale neboli v tomto konaní predložené bez jeho zavinenia.
(3)
Ak ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 písm. b), vydá žiadateľovi potvrdenie, že
jeho žiadosť o udelenie azylu nebola preskúmaná vo svojej podstate; potvrdenie vydá
tiež v úradnom jazyku štátu, do ktorého bude žiadateľ vrátený.
(4)
Ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či je iný štát príslušný
na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota na rozhodnutie. Ministerstvo
vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie aj štát, ktorý je príslušný na
konanie o udelenie azylu.
(5)
Ministerstvo nerozhodne podľa odseku 1 písm. f), ak
a)
žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie
azylu je príslušná Slovenská republika,
b)
v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto rozhodnutie bolo doručené
podľa § 20a ods. 3 prvej vety a
c)
proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebola podaná správna žaloba.
§ 12
Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej
(1)
Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ
a)
odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako
tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b alebo
b)
pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu
považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.
(2)
Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú aj vtedy,
ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a
a)
neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho dôvodu nepožiadal
o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe,
b)
nepodrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov podľa § 23 ods. 1,
c)
predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo pozmenené doklady
alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité na konanie o udelenie
azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,
d)
zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu zjavne nesúvislými, protirečivými, nepravdivými
alebo nepravdepodobnými vyhláseniami, ktoré sú v rozpore s dostatočne overenými informáciami
o krajine pôvodu,
e)
je pravdepodobné, že zničil alebo sa zbavil svojho cestovného dokladu alebo iného
dokladu totožnosti s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť v konaní o azyle alebo
inak sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,
f)
predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne hroziace
vyhostenie z územia Slovenskej republiky,
g)
ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa § 11 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že sa podstatne zmenil skutkový stav,
h)
predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky,
i)
predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(3)
Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí
tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
(4)
Ministerstvo nezamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak ide
o maloletého bez sprievodu.
(5)
Ministerstvo nerozhodne podľa odseku 2 písm. g), ak
a)
žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie
azylu je príslušná Slovenská republika,
b)
v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto rozhodnutie bolo doručené
podľa § 20a ods. 3 prvej vety a
c)
proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebola podaná správna žaloba.
§ 13
Neudelenie azylu
(1)
Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak
a)
nespĺňa podmienky podľa § 8 alebo
b)
nespĺňa podmienky podľa § 10.
(2)
Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného
činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky
predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,2) alebo
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.2)
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2, ako
aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak
a)
žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie
Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre
utečencov (ďalej len „úrad vysokého komisára"); to neplatí, ak táto ochrana alebo
pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení tohto žiadateľa definitívne
rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených
národov,
b)
príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú
svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné,
c)
žiadateľ, ktorý má viac štátnych občianstiev, odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym
občanom, a nejde o štát podľa § 8, alebo
d)
žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo
má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať
a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní
opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada
na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery
žiadateľa.
§ 13a
Poskytnutie doplnkovej ochrany
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať
sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 13b
Poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny
(1)
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje
inak,
a)
manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento
cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c)
rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti,
ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.
(2)
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a
nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona.6a)
(3)
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej
republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť
podľa § 4 ods. 5.
§ 13c
Neposkytnutie doplnkovej ochrany
(1)
Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
a)
nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo
b)
nespĺňa podmienky podľa § 13b.
(2)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a)
sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného
činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)
b)
spáchal obzvlášť závažný zločin,7a)
c)
je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2)
d)
predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo
e)
predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(3)
Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm.
a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4)
Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak
a)
žiadateľ má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym
občanom, pričom nejde o štát podľa § 13a,
b)
žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu
alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene
vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri
posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo
prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné
pomery žiadateľa, alebo
c)
žiadateľ pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený
v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu7a) trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému
stíhaniu.
DRUHÁ HLAVA
ZÁNIK AZYLU
§ 14
Dôvody zániku azylu
(1)
Azyl zaniká
a)
nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho občianstva iného
členského štátu Európskej únie azylantom,
b)
písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,
c)
smrťou azylanta,
d)
jeho odňatím,
e)
neudelením azylu podľa § 10 na dobu neurčitú,
f)
zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú,
g)
uplynutím času, na ktorý bol udelený, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods. 2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, alebo
h)
udelením azylu2) iným členským štátom Európskej únie azylantovi.
(2)
Ak bol azyl udelený podľa § 8 odňatý alebo zanikol podľa § 14 ods. 1 písm. b), azyl zaniká aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia tohto vyhlásenia
ministerstvu.
§ 15
Odňatie azylu
(1)
Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Ministerstvo odníme azyl, ak
a)
azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,
b)
azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje
pôvodné štátne občianstvo,
c)
azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho
občianstva,
d)
azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom,
napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí,
ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré
odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,
e)
azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré
sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené
na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,
f)
azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,
g)
je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa § 13 ods. 2 alebo 3, alebo ak je dôvod podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) alebo
h)
bol udelený len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z
dôvodu, že azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového
stavu veci.
(3)
Ministerstvo odníme azyl udelený podľa § 9 alebo § 10 aj vtedy, ak
a)
azylanta možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky,
b)
azylant bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť, alebo
c)
azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.
(4)
Ministerstvo môže odňať azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov, ak tieto dôvody
už pominuli a cudzinec sa môže vrátiť do svojej krajiny pôvodu.
(5)
Ministerstvo v konaní o odňatie azylu z dôvodov podľa odseku 2 písm. d) a e) prihliadne
na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
(6)
Ak sa začalo konanie o odňatie azylu, azyl trvá až do rozhodnutia o jeho odňatí.
§ 15a
Dôvody zániku doplnkovej ochrany
(1)
Doplnková ochrana zaniká
a)
b)
udelením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak sa doplnková ochrana poskytla
podľa § 13b,
c)
písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,
d)
smrťou,
e)
nepredĺžením doplnkovej ochrany,
f)
zrušením doplnkovej ochrany,
g)
nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho občianstva iného
členského štátu Európskej únie cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
h)
zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o predĺženie doplnkovej ochrany,
i)
uplynutím času, na ktorý bola doplnková ochrana poskytnutá, ak cudzinec, ktorému
sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany, alebo
j)
udelením azylu2) alebo poskytnutím doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom
Európskej únie.
(2)
Ak bola doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a zrušená, nepredĺžená alebo zanikla podľa odseku 1 písm. c), h) alebo písm. i), táto
ochrana zaniká aj cudzincovi, ktorému sa poskytla na účel zlúčenia rodiny.
(3)
Ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, písomne vyhlási, že sa jej vzdáva,
táto ochrana zaniká dňom doručenia vyhlásenia ministerstvu.
§ 15b
Zrušenie doplnkovej ochrany
(1)
Konanie o zrušenie doplnkovej ochrany sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu
a)
ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa
zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať; to neplatí, ak cudzinec, ktorému
sa poskytla doplnková ochrana, uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom vážnom
bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý je jeho krajinou pôvodu,
b)
z dôvodov podľa § 13c ods. 2, 3 a ods. 4 písm. c) alebo
c)
ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých údajov alebo
falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.
(3)
Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa odseku 2 písm.
a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
(4)
Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá podľa § 13b, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udelil pobyt bez časového
obmedzenia iný štát.
(5)
Ak sa začalo konanie o zrušenie doplnkovej ochrany, doplnková ochrana trvá až do
rozhodnutia o jej zrušení.
TRETIA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE
Účastník konania
§ 16
(1)
Účastníkom konania o
a)
udelenie azylu je žiadateľ, a ak ide o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, azylant,
b)
odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu,
c)
predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie,
d)
zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie.
(2)
(3)
V konaní o azyle sa účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neustanovuje
opatrovník podľa správneho poriadku.8b)
§ 17
(1)
Žiadateľ alebo iný účastník konania má právo byť v styku s úradom vysokého komisára
a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky zaoberajú starostlivosťou
o žiadateľov, azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana.
(2)
Nahliadnuť do spisu v konaní o azyle je oprávnený len účastník konania, jeho zástupca
alebo opatrovník, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 17a
(1)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môže dať zastupovať advokátom
alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; iným zástupcom môže byť len fyzická osoba
s plnou spôsobilosťou na právne úkony, Centrum právnej pomoci8c) alebo mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom. V tej istej
veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu. Za mimovládnu
organizáciu koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.
(2)
Splnomocnenie na zastupovanie je potrebné preukázať písomným plnomocenstvom.
§ 17aa
(1)
Ministerstvo v rámci konania o udelenie azylu v prvom stupni poskytne na požiadanie
žiadateľovi, ktorý nemá zvoleného zástupcu, informácie týkajúce sa jeho žiadosti o
udelenie azylu; informácie poskytne iný poverený zamestnanec ministerstva, ako ten,
ktorý so žiadateľom vykonal pohovor podľa tohto zákona alebo ktorý posudzuje jeho
žiadosť o udelenie azylu.
(2)
Ministerstvo poskytne informácie podľa odseku 1 maloletému bez sprievodu a jeho opatrovníkovi,
ak nemajú zvoleného zástupcu, aj v konaní o odňatie azylu alebo v konaní o zrušenie
doplnkovej ochrany.
§ 17ab
Ministerstvo v rámci konania o azyle osobitne postupuje voči žiadateľom, ktorí potrebujú
osobitné procesné záruky, ktoré boli zistené na základe individuálneho posúdenia ich
stavu; žiadateľom, ktorý potrebuje osobitné procesné záruky je cudzinec, ktorého spôsobilosť
užívať práva a plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona je v dôsledku okolností
jeho konkrétneho prípadu obmedzená.
§ 17b
(1)
Písomnosti v konaní o azyle sa doručujú azylantovi a cudzincovi, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana, do vlastných rúk, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Ak adresát podľa odseku 1 nebol zastihnutý na adrese jeho pobytu, hoci sa v mieste
pobytu zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu
doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ
uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát
nevyzdvihne písomnosť do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
(3)
Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, písomnosť sa považuje za doručenú
dňom jej odopretia, o čom doručovateľ vyhotoví záznam.
(4)
Ak nie je možné písomnosť doručiť podľa odseku 2, ministerstvo ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti
vyvesí na informačnej tabuli v tomto mieste. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do
piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia,
aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel; o mieste informačnej tabule v takomto
prípade ministerstvo informuje účastníka konania v rámci oboznámenia podľa § 27 alebo § 27c.
(5)
Ak má azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zákonného zástupcu
alebo opatrovníka, doručuje sa písomnosť len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi.
Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva,
doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete právo
na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,8d) doručuje sa písomnosť len Centru právnej pomoci.
§ 18
(1)
Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie o azyle prizve
tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk, v ktorom sa môže
dorozumieť.
(2)
Účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho tlmočníka podľa
svojho výberu.
§ 18a
(1)
Ministerstvo konanie o udelenie azylu preruší aj v prípade, ak iný štát je zodpovedný
za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt žiadateľa na území Slovenskej republiky
nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti; počas
prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(2)
Ministerstvo konanie o udelenie azylu môže prerušiť aj v prípade, ak vzhľadom na
neistú situáciu v krajine pôvodu, ktorá sa považuje za dočasnú, nemožno odôvodnene
očakávať, že rozhodne v lehotách uvedených v § 20 ods. 1 prvej a druhej vete; ministerstvo bezodkladne informuje Európsku komisiu o prerušení
konania v súvislosti s danou krajinou pôvodu. Ministerstvo môže takto konanie prerušiť
najviac na 6 mesiacov, a to aj opakovane, pričom celková doba prerušenia nesmie presiahnuť
15 mesiacov; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú, okrem lehoty
podľa § 20 ods. 1 poslednej vety.
§ 19
Zastavenie konania
(1)
Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak
a)
sa žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) a b) alebo žiadateľ podľa § 4 ods. 6 do troch dní od podania vyhlásenia, žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. c) do troch dní od skončenia umiestnenia v prijímacom centre podľa § 4 ods. 3 písm. a) alebo žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. d) až f) do troch dní od prepustenia zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného zákona,6a) z ústavného zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon
trestu odňatia slobody bez závažných dôvodov nedostaví do záchytného tábora,
b)
zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 5,
c)
účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie doplnkovej ochrany
späť,
d)
dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod
na také konanie,
e)
účastník konania zomrel,
f)
sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového zariadenia
alebo sa bez súhlasu8e) zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately viac ako sedem dní zdržiaval
mimo tohto zariadenia,
g)
žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky,
h)
zistí, že osoba, ktorá požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany, nie je účastníkom konania,
i)
žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä
ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie
žiadosti,
j)
márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa § 18a ods. 1,
k)
počas konania o predĺžení doplnkovej ochrany doplnková ochrana zanikla alebo počas
konania o udelení azylu podľa § 10 na dobu neurčitú azyl zanikol,
l)
žiadateľ nesplnil povinnosť podľa § 23c ods. 2 alebo
m)
žiadateľ nesplnil povinnosť podľa § 23d ods. 2 prvej vety.
(2)
Ministerstvo tiež zastaví neskôr začaté konanie o udelenie azylu, ak súčasne v tej
istej veci prebieha už skôr začaté konanie o udelenie azylu.
(3)
Podľa odseku 1 písm. a), f) a g) sa nepostupuje počas zisťovania, či je iný štát
príslušný na konanie o udelenie azylu.
(4)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nemožno podať rozklad.
Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle
nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1
písm. c) až e) a k) a odseku 2 nie je preskúmateľné správnym súdom.
(5)
Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. e) a k) a odseku
2 sa iba vyznačí v spise.
§ 19a
Posúdenie žiadosti o udelenie azylu
(1)
Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom
a)
všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania
o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým
sa uplatňujú,
b)
vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol
alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c)
postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,
d)
či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným
cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
e)
či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny,
v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
(2)
Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo
bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým
znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia,
ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa
už nebude opakovať.
(3)
Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti
o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a)
žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,
b)
žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné
vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí,
c)
vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami
týkajúcimi sa jeho prípadu,
d)
žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne
po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak
neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal
o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa
dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný
dôvod, prečo tak neurobil, a
e)
bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
(4)
Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že
a)
rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,
b)
národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi,
etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo
jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu
príslušnosť,
c)
náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického
presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo
vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na
náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,
d)
politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to,
či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,
e)
skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú
vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú
charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie,
že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je
vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina
môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie,
pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa
osobitného predpisu.7a)
(5)
Na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík
takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane
rodovej identity.
(6)
Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne
má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
(7)
Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana
pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná,
keď štát, strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho
územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu,
najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich
prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba
dočasná, a žiadateľ má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním
neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.
(8)
Ministerstvo na účel posudzovania žiadosti o udelenie azylu zabezpečí, aby získané
údaje o krajine pôvodu boli presné, aktuálne a z relevantných zdrojov, ako sú napríklad
úrad vysokého komisára a Agentúra Európskej únie pre azyl.8f)
(9)
Ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie žiadosti
o udelenie azylu.
(10)
Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa staršieho ako 14
rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva,
ktoré svoje stanovisko zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia žiadosti o stanovisko.
Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku podľa predchádzajúcej
vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej republiky z hľadiska
ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej informačnej služby
alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní Slovenskej informačnej
službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa § 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na účely vypracovania
stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.
(11)
Posúdenie žiadosti o udelenie azylu vykoná poverený zamestnanec ministerstva s primeranými
vedomosťami v oblasti azylu; v prípade maloletého bez sprievodu aj s primeranými vedomosťami
o jeho osobitných potrebách.
§ 19b
Ustanovenia § 6, § 17ab, § 19a a § 20 ods. 1 sa primerane použijú aj na konanie o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú a konanie podľa § 16 ods. 1 písm. b) až d).
§ 19c
(1)
Ministerstvo zabezpečí so súhlasom žiadateľa jeho lekárske vyšetrenie týkajúce sa
príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti, ak to ministerstvo
považuje za potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu; ak vykonanie lekárskeho
vyšetrenia navrhne žiadateľ, súhlas sa nevyžaduje.
(2)
Ak sa nevykoná lekárske vyšetrenie podľa odseku 1, ministerstvo informuje žiadateľa,
že si môže takéto lekárske vyšetrenie zabezpečiť na vlastné náklady.
§ 20
(1)
Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania; v konaní
začatom podľa § 4 ods. 4 ministerstvo rozhodne do 6 mesiacov od poskytnutia údajov podľa § 4 ods. 5. Lehotu na rozhodnutie môže opakovane, najviac o 9 mesiacov predĺžiť nadriadený vedúci
zamestnanec9) zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, ak si rozhodovanie o žiadosti o udelenie
azylu vyžaduje posúdenie zložitých skutkových alebo právnych otázok alebo veľký počet
žiadateľov podalo súčasne žiadosť o udelenie azylu a je veľmi zložité rozhodnúť o
nej do 6 mesiacov od začatia konania alebo nie je možné rozhodnúť do 6 mesiacov od
začatia konania z dôvodu, že žiadateľ nespolupracuje alebo iným spôsobom sťažuje posúdenie
žiadosti o udelenie azylu. Ak je to nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie
azylu, možno lehotu podľa predchádzajúcej vety ďalej predĺžiť najviac o 3 mesiace.
O predĺžení lehoty na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa
písomne vyrozumie. Ministerstvo na požiadanie informuje žiadateľa o dôvodoch predĺženia
lehoty a čase, v ktorom možno očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Ministerstvo v
konaní o udelenie azylu, ktoré bolo prerušené podľa § 18a ods. 2, rozhodne najneskôr do 21 mesiacov od začatia konania.
(2)
Azyl podľa § 8 a 9 sa udeľuje na dobu neurčitú. Azyl podľa § 10 sa prvýkrát udeľuje na tri roky; po uplynutí troch rokov sa azyl na žiadosť udelí
na dobu neurčitú, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 a nie sú dôvody na jeho neudelenie podľa § 13 ods. 1 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred
uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr v posledný deň tejto lehoty; azyl trvá až
do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive, ktorého vzor je uvedený
v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar
bezodkladne zašle ministerstvu.
(3)
Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany
na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods. 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred
uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty;
doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom
tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa
miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(4)
Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a), ods. 2 alebo ods. 4, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu podľa § 13a; to neplatí, ak cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a.
(5)
Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu podľa § 13 ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 a o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 1 písm. a) alebo ods. 4 písm. a) alebo písm. b), posúdi aj splnenie podmienok na udelenie azylu podľa § 10 a poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13b, pričom azyl udelí prednostne; to neplatí, ak cudzinec už má udelený azyl podľa § 10 alebo poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13b.
(6)
(7)
Do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa nezapočítava čas potrebný
na doručenie rozhodnutia.
§ 20a
(1)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v primeranom čase; miesto
a čas doručenia určí ministerstvo. Ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo
opatrovníka, doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi.
Ak má účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník zástupcu na celé konanie
na základe plnomocenstva, doručuje sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník
konania právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu,8d) doručuje sa rozhodnutie len Centru právnej pomoci.
(2)
Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorému sa v konaní o azyle
doručuje rozhodnutie, musí byť pri prevzatí rozhodnutia oboznámený s rozhodnutím v
jazyku, ktorému rozumie.
(3)
Ak nie je možné žiadateľovi doručiť rozhodnutie v konaní o udelenie azylu podľa odseku
1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 7. Ak nie je možné azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
doručiť rozhodnutie v konaní o azyle podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa
§ 17b.
(4)
Rozhodnutie v konaní o azyle sa oznamuje
a)
azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo bol naposledy umiestnený,
b)
policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia, v ktorom je žiadateľ
umiestnený, alebo podľa miesta pobytu žiadateľa, ak má povolený pobyt mimo pobytového
tábora,
c)
policajnému útvaru podľa miesta pobytu azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana,
d)
zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom je maloletý
bez sprievodu umiestnený,
e)
opatrovníkovi, ak sa podľa odseku 1 rozhodnutie doručuje len zástupcovi alebo Centru
právnej pomoci.
§ 21
Preskúmanie rozhodnutia
(1)
Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o odňatí azylu, o nepredĺžení doplnkovej
ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby
proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu podľa § 13 ods. 5, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 a 4, zrušení doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 2 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny a nepredĺžení doplnkovej
ochrany podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, nemá odkladný účinok.
(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej
alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti
rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný účinok.
(3)
Proti rozhodnutiu ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu v časti o poskytnutí
doplnkovej ochrany, o odňatí azylu v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany a o predĺžení
doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné
správnym súdom.
TRETIA ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV, AZYLANTOV A CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ
OCHRANA
PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV
§ 22
(1)
Žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený zdržiavať sa na
území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak. Žiadateľ nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky,
ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo
žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 12 ods. 2 písm. g) a ani v prípade, ak ministerstvo zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f) a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom odvrátiť bezprostredne
hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Žiadateľ je tiež oprávnený zdržiavať
sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a) neustanovuje inak, aj
a)
počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému v konaní o udelenie
azylu, ak podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok,
b)
vtedy, ak podá spolu so správnou žalobou podľa písmena a) na správny súd aj návrh
na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia súdu o takom návrhu,
c)
počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré
sa týka správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie
azylu,
d)
vtedy, ak podá spolu s kasačnou sťažnosťou podľa písmena c) aj návrh na priznanie
odkladného účinku, a to do rozhodnutia kasačného súdu o takom návrhu.
(2)
Po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom tábore alebo
sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť žiadateľa na
nevyhnutný čas v integračnom stredisku.
(3)
Ministerstvo môže povoliť žiadateľovi pobyt mimo pobytového tábora na základe jeho
písomnej žiadosti najviac na tri mesiace, a to aj opakovane, ak
a)
predloží písomné čestné vyhlásenie o tom, že je schopný uhradiť si všetky výdavky
spojené s pobytom mimo pobytového tábora z vlastných prostriedkov alebo
b)
štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky
alebo cudzinec s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky predloží písomné čestné
vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých výdavkov spojených
s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
(4)
Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku bezplatne
poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak,
a)
ubytovanie,
b)
stravovanie alebo stravné,
c)
základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie.
(5)
Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom stredisku poskytuje
vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak.
(6)
Počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského jazyka;
kurz zabezpečí ministerstvo.
(7)
(8)
Vreckové nepatrí žiadateľovi, ak
a)
ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a predchádzajúce konanie o udelenie azylu
bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a), c), f), g) a i),
b)
sa pokúsil o neoprávnený vstup na územie iného štátu,
c)
dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť na územie Slovenskej
republiky,
d)
je v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške životného minima
pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu,11ab) alebo
e)
ministerstvo rozhodlo podľa § 23 ods. 5; vreckové nepatrí odo dňa doručenia rozhodnutia žiadateľovi.
(9)
Základné hygienické potreby nepatria žiadateľovi v prípadoch uvedených v odseku 8
písm. d) a e).
(10)
Na povolenie pobytu podľa odseku 3 sa nevzťahuje správny poriadok.
§ 23
(1)
Žiadateľ starší ako 14 rokov je po podaní vyhlásenia povinný podrobiť sa odňatiu
daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí policajný útvar.
(2)
Žiadateľ po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora, a ak ide o žiadateľa
podľa § 3 ods. 2 písm. c) po podaní vyhlásenia, je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak, podrobiť sa fotografovaniu,
ktoré zabezpečí poverený zamestnanec ministerstva.
(3)
Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,
a)
zdržiavať sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c),
b)
podrobiť sa zdravotnej prehliadke, ktorú ministerstvo zabezpečí bez zbytočného odkladu
po príchode do záchytného tábora,
c)
zdržiavať sa v záchytnom tábore do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky,
d)
e)
podrobiť sa úkonom, ktoré sú nevyhnutné na zistenie jeho finančných a majetkových
pomerov,
f)
navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje povinná
školská dochádzka.
(4)
Žiadateľ je tiež povinný
a)
dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a spolupracovať s ministerstvom,
b)
ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch pracovných dní
na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,
c)
počas pobytu v azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok,
d)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
e)
na vyzvanie príslušných orgánov preukázať sa preukazom žiadateľa,
f)
chrániť preukaz žiadateľa pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
g)
bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie, zničenie alebo zneužitie
preukazu žiadateľa,
h)
bezodkladne odovzdať ministerstvu neplatný preukaz žiadateľa,
i)
podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov,
j)
oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu.
(5)
Ministerstvo môže rozhodnúť, že žiadateľ je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené
s jeho pobytom v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo výdavky za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak jeho finančné alebo majetkové pomery sú také,
že možno od neho žiadať aspoň čiastočnú úhradu výdavkov súvisiacich s týmto pobytom.
Rozklad proti takému rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Podanie správnej žaloby proti
rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade nemá odkladný účinok.
(6)
Žiadateľ nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu12) ani podnikať;13) žiadateľ je však oprávnený vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu po šiestich mesiacoch
od začatia konania okrem prípadu, ak
a)
podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie
azylu nemá odkladný účinok a správny súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku,
alebo
b)
kasačný súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu
správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému
v konaní o udelenie azylu.
(7)
Žiadateľ je oprávnený zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania súdu
o priznaní odkladného účinku podľa odseku 6, ak v čase vzniku tohto pracovnoprávneho
vzťahu žiadateľ splnil podmienky uvedené v odseku 6.
(8)
Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo po vyhodnotení
všetkých dostupných informácií pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak sa na základe
lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo s ňou koná ako
s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne informuje jej zákonného
zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec odmietne podrobiť lekárskemu
vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník neudelí súhlas na jeho vykonanie,
na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú osobu. Ak na základe lekárskeho
vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú osobu alebo maloletú osobu, na konanie
podľa tohto zákona sa považuje za maloletú osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje
jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci
poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania
a dôsledkoch vyšetrenia na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch
odmietnutia vyšetrenia.
§ 23a
(1)
Žiadateľ môže opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky, ktorú vydá ministerstvo.
O vydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na čas dlhší ako 24 hodín môže
žiadateľ požiadať ministerstvo po vykonaní pohovoru, najviac však na sedem dní; v
žiadosti je povinný uviesť miesto, kde sa bude zdržiavať. Na vydanie priepustky sa
nevzťahuje správny poriadok. Počas neprítomnosti v azylovom zariadení žiadateľovi nepatria náležitosti podľa
§ 22 ods. 4 písm. b).
(2)
Ministerstvo môže odmietnuť vydať priepustku podľa odseku 1 len z dôvodu verejného
poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o udelenie azylu.
§ 23b
(1)
Preukaz žiadateľa je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti. Pred uplynutím tejto
doby je preukaz neplatný, ak cudzinec už nie je žiadateľom.
(2)
Preukaz žiadateľa je neplatný aj vtedy, ak
a)
sa v ňom neoprávnene vykonali zmeny,
b)
záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti,
c)
bol poškodený a záznamy v ňom sú nečitateľné,
d)
bol zničený, stratený alebo ukradnutý alebo
e)
jeho držiteľ zomrel.
§ 23c
(1)
Na žiadateľov, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo
trvalý pobyt, nevzťahujú sa ustanovenia § 3 ods. 6, § 19 ods. 1 písm. a), f) a g), § 22, § 23 ods. 3, § 23 ods. 4 písm. b), c), e) až j), ods. 5 až 8 a § 23a.
(2)
Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný
pobyt alebo trvalý pobyt, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť
sa do pobytového tábora do troch dní od zániku takého pobytu.
§ 23d
(1)
Na žiadateľa, ktorý je maloletý bez sprievodu a je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, sa nevzťahujú ustanovenia § 22 ods. 2 až 10, § 23 ods. 2 a 3, § 23 ods. 4 písm. b), c) a j), § 23 ods. 5 a § 23a.
(2)
Ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné
dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od nadobudnutia plnoletosti;
to neplatí, ak žiadateľ požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu.13a) Zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámi ministerstvu
podanie žiadosti podľa prvej vety, ako aj skutočnosť, či so žiadateľom uzavrie dohodu,
ktorá bude obsahovať podmienky jeho zotrvania v tomto zariadení; čas od podania žiadosti
do oznámenia, ako aj čas, ktorý podľa dohody môže žiadateľ zotrvať v zariadení, sa
považuje za povolenie pobytu mimo pobytového tábora podľa § 22 ods. 3.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV
§ 24
Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky
(1)
Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.
(2)
Azylantovi vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.6a)
(3)
Ministerstvo môže azylanta na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať
v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.
§ 26
Povinnosti azylanta
Azylant je povinný
a)
spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,
b)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
c)
dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,
d)
oznámiť bezodkladne ministerstvu
1.
nadobudnutie štátneho občianstva,
2.
udelenie azylu2) iným členským štátom Európskej únie,
3.
udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.
§ 27
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach, ktoré
súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.
TRETIA HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
§ 27a
(1)
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému
sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený
trvalý pobyt.6a)
(2)
Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vystaví policajný útvar doklad
o pobyte podľa osobitného predpisu.6a)
(3)
Ministerstvo môže cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, na základe jeho
písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane
uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.
§ 27b
Povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný
a)
spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,
b)
dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,
c)
oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky,
d)
oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 90 dní zdržiavať
mimo územia Slovenskej republiky,
e)
oznámiť bezodkladne ministerstvu
1.
nadobudnutie štátneho občianstva,
2.
udelenie azylu2) alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia iným členským štátom
Európskej únie,
3.
udelenie pobytu bez časového obmedzenia v inom štáte.
§ 27c
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
o jeho právach a povinnostiach súvisiacich s poskytovaním doplnkovej ochrany v jazyku,
o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRVOTNÁ INTEGRÁCIA
§ 28
(1)
Cieľom prvotnej integrácie je začlenenie azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla
doplnková ochrana, do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania, zamestnania
a osvojenie si slovenského jazyka.
(2)
Ministerstvo poskytne azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková
ochrana, na základe jeho písomnej žiadosti, ktorej vzor je uvedený v prílohe č. 2b,
jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;11ab) tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok
iba jedenkrát.
(3)
Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka azylantovi a cudzincovi,
ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
(4)
Azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa na základe
písomnej žiadosti, ktorá sa podáva na ministerstve a ktorej vzor je uvedený v prílohe
č. 2c, poskytne integračný príspevok vo výške 1,75-násobku sumy životného minima podľa
osobitného predpisu13b) po dobu 6 po sebe nasledujúcich mesiacov od doručenia žiadosti ministerstvu. Integračný
príspevok podľa prvej vety poskytne ministerstvo, ak nie je poskytovaný prostredníctvom
mimovládnej organizácie. Písomná žiadosť podľa prvej vety sa môže podať na ministerstve
najneskôr do 60 dní od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany; ak sa
žiadosť podá po uplynutí tejto lehoty, integračný príspevok podľa prvej vety sa neposkytne.
Tomu istému cudzincovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto príspevok
iba jedenkrát, a to po prvom udelení azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany.
(5)
Ministerstvo zabezpečí pre azylanta a cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
sociálne poradenstvo,11ae) psychologické poradenstvo11ad) alebo iné poradenstvo a kurz kultúrnej orientácie na základe jeho individuálnych
potrieb spravidla po dobu 12 mesiacov od udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej
ochrany; v prípade maloletého dieťaťa, aj ak je to potrebné pre jeho priaznivý vývin.
(6)
Ministerstvo môže azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
na základe jeho písomnej žiadosti ubytovať v integračnom stredisku, kde je povinný
primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.
(7)
Azylantovi alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa jednorazový
príspevok podľa odseku 2 a integračný príspevok podľa odseku 4 neposkytnú, ak mal
alebo má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,
alebo ak mal na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné útočisko.
PIATA ČASŤ
DOČASNÉ ÚTOČISKO
§ 29
(1)
Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom,
endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným, alebo hromadným
porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu; cudzincom sa na účely poskytovania
dočasného útočiska rozumie štátny príslušník tretej krajiny podľa osobitného predpisu.13ba)
(2)
Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlási poskytovanie dočasného útočiska
a zároveň určí začiatok, podmienky a skončenie poskytovania dočasného útočiska a vyčlení
finančné prostriedky na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním dočasného útočiska;
vláda môže vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia Rady Európskej
únie.
§ 30
(1)
Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa začína vyhlásením cudzinca na policajnom
útvare podľa odseku 2 o tom, že žiada o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej
republiky, ak v § 31 ods. 3 nie je ustanovené inak. Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva
jeho zákonný zástupca alebo súdom ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný
pri podávaní vyhlásenia. Konanie o poskytnutie dočasného útočiska sa nezačne, ak
a)
vláda nevyhlásila poskytovanie dočasného útočiska,
b)
vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý je žiadateľom o udelenie azylu, azylantom, cudzincom,
ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídencom alebo cudzincom, ktorý má na území
Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt alebo je stále cudzincom
žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska, alebo
c)
sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.
(2)
Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom vyhlásenie
a)
pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom útvare v mieste
hraničného priechodu,
b)
po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa miesta,
kde sa zdržiava.
(3)
Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom tlačive,
ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(4)
Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 zadrží cudzincovi cestovný doklad alebo
iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov
spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska
policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie
daktyloskopických odtlačkov cudzincovi. Po ukončení konania o poskytnutie dočasného
útočiska policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi zadržané doklady. Cudzinec
podľa odseku 1, ktorý má zabezpečené ubytovanie, nie je povinný dostaviť sa do záchytného
tábora.
(5)
Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody, dostaviť
sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar cudzincovi
vydá doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín; § 3 ods. 6 tretia veta sa použije primerane.
(6)
Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí a na jeho prepravu
sa použije primerane § 3 ods. 5 a 7.
§ 31
(1)
Cudzinec uvedený v § 30 ods. 1 je povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva osobné údaje na účel poskytnutia
dočasného útočiska v rozsahu podľa prílohy č. 3. Cudzincovi sa vydá potvrdenie o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky
podľa osobitného predpisu,
13baa) ktoré je dočasným dokladom o pobyte, ak
a)
jeho príchod na územie Slovenskej republiky zabezpečoval Úrad vysokého komisára alebo
iná medzinárodná organizácia,
b)
ide o presídlenie cudzinca, ktorému poskytoval dočasné útočisko iný štát, alebo
c)
tak rozhodne vláda.
(2)
Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 druhej vety, poverený zamestnanec ministerstva
vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor na účel zistenia,
či spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska.
(3)
Dieťa narodené na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného
útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej
republiky alebo štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, považuje sa
za cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska; konanie o poskytnutie dočasného
útočiska sa začína narodením dieťaťa.
(4)
Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 3 je povinný oznámiť ministerstvu do 20 dní
narodenie svojho dieťaťa na území Slovenskej republiky. Zákonný zástupca dieťaťa podľa
odseku 3 je povinný poskytnúť, ak v tretej vete nie je ustanovené inak, poverenému
zamestnancovi ministerstva do 60 dní odo dňa narodenia dieťaťa pravdivo a úplne všetky
požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska,
ktoré sa zaznamenajú v dotazníku podľa prílohy č. 3; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa § 31 ods. 7 písm. f). Ministerstvo môže upustiť od povinnosti poskytnúť údaje uvedené v druhej vete, ak
je z oznámenia o narodení dieťaťa podľa prvej vety zrejmé, že narodené dieťa spĺňa
podmienky na poskytnutie dočasného útočiska; ministerstvo bezodkladne postupuje podľa
§ 31 ods. 10, pritom o tejto skutočnosti informuje zákonného zástupcu dieťaťa podľa odseku 3.
(5)
Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku 2 preukaz
cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska do času, kým sa právoplatne
nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa vzťahuje primerane.
(6)
Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa odseku 2 najneskôr
do 30 dní od podania žiadosti, v odôvodnených prípadoch môže túto lehotu nadriadený
vedúci zamestnanec9) zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, predĺžiť o 30 dní, a to aj opakovane.
O predĺžení lehoty na rozhodnutie ministerstvo cudzinca podľa odseku 2 písomne vyrozumie.
(7)
Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi podľa odseku 2 alebo
konanie o zrušenie dočasného útočiska zastaví, ak
a)
cudzinec vzal svoju žiadosť späť,
b)
cudzinec opustil územie Slovenskej republiky,
c)
cudzinec alebo odídenec v priebehu konania zomrel,
d)
e)
dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod
na také konanie,
f)
zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa odseku 4,
g)
cudzinec nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä
ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie
žiadosti alebo
h)
sa skončilo poskytovanie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky.
(8)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska
a o zastavení konania o zrušenie dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 7 písm. a), c) až e) a h) nie je preskúmateľné správnym súdom.
a o zastavení konania o zrušenie dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného útočiska nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 7 písm. a), c) až e) a h) nie je preskúmateľné správnym súdom.
(9)
Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 7 písm. c) až e) sa iba
vyznačí v spise.
(10)
Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie sa
nevydáva a cudzincovi sa vydá len potvrdenie o tolerovanom pobyte na území Slovenskej
republiky podľa osobitného predpisu,
13baa) ktoré je dočasným dokladom o pobyte; ministerstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť
príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie potvrdenia.
(11)
Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak cudzinec nespĺňa
podmienky na jeho poskytnutie.
(12)
Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska a konanie o zrušenie dočasného útočiska
sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené inak.
§ 31a
Poskytnutie dočasného útočiska na účel zlúčenia rodiny
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne dočasné útočisko
a)
manželovi odídenca, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z
krajiny pôvodu a odídenec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b)
slobodným deťom odídenca a slobodným deťom manžela odídenca do 18 rokov ich veku,
c)
iným blízkym príbuzným, ako sú uvedení v písmenách a) a b), ak žili s odídencom v
spoločnej domácnosti a boli úplne alebo čiastočne odkázaní na odídenca.
§ 32
Zánik dočasného útočiska
(1)
Poskytovanie dočasného útočiska zaniká
a)
uplynutím času určeného rozhodnutím vlády,
b)
smrťou odídenca,
c)
d)
písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,
e)
ak odídencovi udelil azyl2) alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu vážneho bezprávia iný členský štát Európskej
únie,
f)
ak odídencovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát,
g)
ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát, alebo
h)
zrušením.
(2)
Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska zaniká poskytovanie
dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
(3)
Na účel presídlenia odídenca do iného štátu, v ktorom sa mu poskytne dočasné útočisko,
ministerstvo vydá odídencovi preukaz, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 4.
§ 33
Zrušenie dočasného útočiska
Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak
a)
je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa § 13 ods. 2,
b)
sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko len na základe nepravdivých alebo falšovaných
údajov o jeho totožnosti alebo
c)
odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky,
alebo
d)
odídenec bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
§ 34
Preskúmanie rozhodnutia
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska
a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemá odkladný účinok.
a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemá odkladný účinok.
§ 35
Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska
Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, sa primerane vzťahujú
§ 22 až 23b a 23d s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do
humanitného centra alebo pobytového tábora. Vreckové a základné hygienické potreby
nepatria cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska ani v prípade, ak
je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi13bb) alebo poberá obdobnú finančnú pomoc; cudzinec je povinný túto skutočnosť oznámiť
bezodkladne ministerstvu.
§ 36
Práva a povinnosti odídencov
(1)
Na odídenca sa primerane vzťahujú § 22 ods. 1, 2, 4 až 9, § 23 ods. 1 až 5 a § 23d ods. 1 s tým, že ubytovanie v azylovom zariadení sa mu poskytuje za podmienok uvedených
v odsekoch 2 až 7. Vreckové a základné hygienické potreby nepatria odídencovi ani
v prípade, ak je členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi,13bb) alebo poberá obdobnú finančnú pomoc; odídenec je povinný túto skutočnosť bezodkladne
oznámiť ministerstvu.
(2)
Odídenec môže byť v azylovom zariadení ubytovaný
a)
najviac 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky,
b)
v prípade, ak je zraniteľnou osobou podľa odseku 3.
(3)
Zraniteľnou osobou na účely ubytovania v azylovom zariadení sa rozumie
a)
osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov,
b)
osamelý rodič, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba,
ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu,
c)
dieťa do piatich rokov veku osoby podľa písmena b).
(4)
Zraniteľnosť podľa odseku 3 preukazuje odídenec ministerstvu
a)
dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. a),
b)
ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 3 písm. b) a c)
1.
čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa do piatich rokov veku, alebo
2.
rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich
rokov veku na základe rozhodnutia súdu.
(5)
Odídenec podľa odseku 2 písm. b) môže byť ubytovaný v azylovom zariadení na základe
jeho písomnej žiadosti podanej ministerstvu, najviac šesť mesiacov, a to aj opakovane.
Ak je odídenec ubytovaný v azylovom zariadení, je povinný podať písomnú žiadosť o
predĺženie ubytovania v azylovom zariadení najneskôr 15 dní pred uplynutím obdobia,
na ktoré je ubytovaný v azylovom zariadení. Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti
o ubytovanie v azylovom zariadení alebo o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení
prihliada na voľné ubytovacie kapacity azylového zariadenia s tým, že prednostne ubytuje
žiadateľov a cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska.
(6)
Ak sa odídenec ubytuje mimo azylového zariadenia, je povinný bezodkladne písomne
oznámiť túto skutočnosť azylovému zariadeniu, v ktorom bol naposledy ubytovaný, alebo
ministerstvu.
(7)
Odídenec je povinný bezodkladne opustiť azylové zariadenie, v ktorom je ubytovaný,
ak
a)
mu zaniklo poskytovanie dočasného útočiska,
b)
uplynulo obdobie, počas ktorého môže byť v azylovom zariadení ubytovaný a odídenec
nepodal v lehote podľa odseku 5 žiadosť o predĺženie ubytovania v azylovom zariadení
alebo ministerstvo nesúhlasilo s predĺžením ubytovania odídenca v azylovom zariadení,
c)
mu ministerstvo oznámilo jeho premiestnenie do iného azylového zariadenia alebo
d)
závažným spôsobom porušil vnútorný poriadok azylového zariadenia.
(8)
Odídenec sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt.
(9)
Odídencovi vydá policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu.13bba)
(10)
Ministerstvo vydá odídencovi v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu
rozumie, písomné poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s poskytnutím
dočasného útočiska.
§ 36a
Príspevok za ubytovanie odídenca
(1)
Ministerstvo poskytne príspevok za ubytovanie odídenca (ďalej len „príspevok“) prostredníctvom
obce, v ktorej územnom obvode sa poskytuje odídencovi ubytovanie. Príspevok sa poskytne
za ubytovanie odídenca
a)
počas 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska na území Slovenskej republiky,
b)
ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 2.
(2)
Zraniteľnou osobou na účely poskytovania príspevku sa rozumie
a)
člen domácnosti, ktorá je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi,
b)
osoba so závažným zdravotným postihnutím, ktorej sa poskytuje dotácia na podporu
humanitárnej pomoci osobe so závažným zdravotným postihnutím podľa osobitného predpisu,13bc)
c)
osoba, ktorá dosiahla vek 65 rokov,
d)
jeden z rodičov, ktorý sa stará o dieťa do piatich rokov veku alebo fyzická osoba,
ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich rokov veku na základe rozhodnutia súdu,
e)
dieťa do piatich rokov veku osoby podľa písmena d).
(3)
Zraniteľnosť podľa odseku 2 preukazuje odídenec oprávnenej osobe a obci
a)
potvrdením o poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ak ide o zraniteľnú osobu podľa
odseku 2 písm. a),
b)
oznámením o priznaní dotácie, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. b),
c)
dokladom totožnosti, ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. c),
d)
ak ide o zraniteľnú osobu podľa odseku 2 písm. d) a e)
1.
čestným vyhlásením rodiča dieťaťa, že sa stará o dieťa do piatich rokov veku, alebo
2.
rozhodnutím súdu, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa do piatich
rokov veku na základe rozhodnutia súdu.
(4)
Príspevok poskytuje obec oprávnenej osobe, ktorou je
a)
osoba, ktorá vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie v jej územnom obvode, ktorá
v nej poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi,
b)
právnická osoba, ktorá poskytuje bezodplatne ubytovanie odídencovi v nebytovej budove
slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, ktorú vlastní alebo spravuje, ak takéto ubytovanie
neposkytuje na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu,13c)
c)
obec alebo vyšší územný celok, ak bezodplatne poskytuje ubytovanie odídencovi priamo
alebo prostredníctvom rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie vo svojej
zriaďovateľskej pôsobnosti, pričom štátnej rozpočtovej organizácii a štátnej príspevkovej
organizácii sa príspevok neposkytuje.
(5)
Ubytovanie musí spĺňať minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.13d)
(6)
Príspevok sa poskytuje oprávnenej osobe za noc ubytovania odídenca, najviac v sume
ustanovenej nariadením vlády.
(7)
Príspevok sa neposkytuje oprávnenej osobe,
a)
ktorá má nárok na iné peňažné plnenie súvisiace s poskytnutím ubytovania odídencovi
podľa osobitných predpisov,13e)
b)
ak ubytuje odídenca, ktorému sa poskytuje ubytovanie v azylovom zariadení,
c)
ak ubytuje odídenca, ktorý je na území Slovenskej republiky vlastníkom alebo spoluvlastníkom
nehnuteľnosti podľa odseku 4 písm. a) alebo písm. b),
d)
ktorá poskytuje ubytovanie blízkej osobe.
(8)
Oprávnená osoba je povinná predložiť obci zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi.
Vzor zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi je zverejnený na webovom sídle ministerstva.
Za odídenca, ktorý nenadobudol plnoletosť, uzatvára zmluvu o poskytnutí ubytovania
odídencovi jeho zákonný zástupca, blízka osoba alebo súdom ustanovený opatrovník.
(9)
Oprávnená osoba podľa odseku 4 písm. b) a c) je povinná pred začatím poskytovania
ubytovania odídencom oznámiť obci, v ktorej územnom obvode je takáto budova, celkovú
ubytovaciu kapacitu. Príspevok sa oprávnenej osobe poskytuje najviac za ubytovanie
takého počtu odídencov, ktorý zodpovedá rozsahu ubytovacej kapacity.
(10)
Odídenec, ktorému oprávnená osoba poskytuje ubytovanie, je povinný
a)
osobne oznámiť obci, že mu oprávnená osoba poskytuje ubytovanie
1.
do troch pracovných dní od začiatku poskytovania ubytovania; súčasťou prvého oznámenia
je aj preukázanie zraniteľnosti podľa odseku 3, ak ide o zraniteľnú osobu,
2.
dvakrát za mesiac počas poskytovania ubytovania, pričom medzi jednotlivými oznámeniami
musí byť najmenej 14 dní; to neplatí, ak oprávnená osoba poskytuje ubytovanie odídencovi
menej ako 14 dní,
b)
bezodkladne oznámiť obci a oprávnenej osobe zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich
pre posúdenie zraniteľnosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) a e).
(11)
Obec vypláca príspevok oprávnenej osobe, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona
a oprávnená osoba predložila obci výkaz, ktorého vzor je zverejnený na webovom sídle
ministerstva.
(12)
Oprávnená osoba predkladá obci výkaz do piatich pracovných dní po skončení kalendárneho
mesiaca, v ktorom poskytla ubytovanie odídencovi.
(13)
Obec predkladá ministerstvu prostredníctvom príslušného okresného úradu prehľad o
uplatnených príspevkoch do 15. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje. Vzor prehľadov o uplatnených príspevkoch
je zverejnený na webovom sídle ministerstva.
(14)
Ministerstvo poskytuje obci sumu zodpovedajúcu príspevkom uplatneným oprávnenými
osobami za príslušný kalendárny mesiac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje.
(15)
Obec vypláca príspevok jednotlivým oprávneným osobám do piatich pracovných dní od
prijatia sumy poukázanej ministerstvom.
(16)
Ministerstvo je oprávnené na účely poskytovania príspevku za ubytovanie odídenca,
ktorý je zraniteľnou osobou podľa odseku 2 písm. a) a b), získavať a používať údaje
evidované v informačnom systéme podľa osobitného predpisu.13f)
(17)
Obec je oprávnená na účely poskytnutia príspevku spracovávať osobné údaje uvedené
v zmluve o poskytnutí ubytovania odídencovi a vo výkaze podľa odseku 11; obec je oprávnená
tieto údaje overovať v informačnom systéme podľa osobitného predpisu13g) alebo v súčinnosti s ministerstvom.
(18)
Vláda nariadením ustanoví
a)
výšku jednotlivých príspevkov,
b)
náležitosti zmluvy podľa odseku 8.
ŠIESTA ČASŤ
AZYLOVÉ ZARIADENIA
§ 37
(1)
Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky2) vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení; obce pri ich zriaďovaní poskytujú
ministerstvu súčinnosť.
(2)
Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov, ktoré obec vynaloží
v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na svojom území.
§ 38
Policajný útvar na žiadosť ministerstva zabezpečí prehliadku cudzinca a jeho osobných
vecí pred jeho vstupom do záchytného tábora alebo kedykoľvek počas jeho pobytu v azylovom
zariadení z dôvodov uvedených v § 3 ods. 5. Prehliadku cudzinca vykoná osoba rovnakého pohlavia.
§ 39
(1)
Ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie cudzincov
a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných osôb zistené
na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj
prijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie
ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia
rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné
ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným
ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu
alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho
násilia.
(2)
Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada na jeho vek,
zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné osobitosti.
Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy. Premiestňovanie
cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia sa uskutočňuje
len v nevyhnutných prípadoch.
(3)
Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení podmienky
na voľnočasové aktivity, najmä na kultúrne a športové vyžitie a podmienky na získanie
zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.
(4)
Osoby, ktoré pracujú v azylových zariadeniach s cudzincami, musia byť vyškolené a
podľa potreby preškolené, najmä s ohľadom na potreby zraniteľných osôb.
§ 40
(1)
Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva. Na
povolenie vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje správny poriadok;20) ministerstvo zvolenému zástupcovi účastníka konania môže odmietnuť vydať povolenie
len z dôvodu ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany verejného poriadku.
(2)
Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca tohto zariadenia,
ak ministerstvo nerozhodne inak. Cudzinec má právo na rozhovor s povereným zástupcom
úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti tretích osôb.
Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.
§ 41
(1)
Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu cudzincov
v azylovom zariadení.
(2)
Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä
a)
časový rozvrh poskytovania stravy,
b)
výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty,
c)
časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností,
d)
podmienky opustenia azylového zariadenia.
(3)
Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom jazyku a zabezpečí
jeho preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov.
(4)
Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom zariadení s vnútorným
poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú.
SIEDMA ČASŤ
SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI
Spolupráca s úradom vysokého komisára
§ 42
(1)
Ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého komisára.
(2)
Úrad vysokého komisára má právo na prístup k žiadateľovi; podmienky prístupu k žiadateľovi
umiestnenému v inom ako azylovom zariadení môžu ustanoviť osobitné predpisy.20a) Úrad vysokého komisára môže v konaní o azyle predkladať svoje stanoviská, a ak s
tým účastník konania súhlasí,
a)
môže sa zúčastniť na konaní o azyle,
b)
môže nahliadať do spisu účastníka konania,
c)
oznámi sa mu rozhodnutie v konaní o azyle.
(3)
Údaje, s ktorými sa úrad vysokého komisára oboznámil podľa odseku 2, je oprávnený
používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy.2)
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na organizáciu konajúcu na území
Slovenskej republiky v mene úradu vysokého komisára na základe dohody s ministerstvom.
§ 43
Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára štatistické údaje o žiadateľoch.
§ 45
Spolupráca s mimovládnymi organizáciami
Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov, azylantov a cudzincov,
ktorým sa poskytla doplnková ochrana spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
§ 46
Spolupráca pri poskytovaní dočasného útočiska
Ustanovenia § 42 až 45 sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach poskytovania dočasného útočiska.
ÔSMA ČASŤ
KONANIE O ODOVZDANÍ DO INÉHO ŠTÁTU
§ 46a
(1)
Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený
pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie
sa začína na podnet ministerstva.
(2)
Písomnosť v konaní o odovzdaní do iného štátu sa cudzincovi doručuje do vlastných
rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť cudzincovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží
v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej
tabuli v tomto mieste. O spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule ministerstvo
informuje cudzinca v rámci poučenia o konaní o odovzdaní do iného štátu. Ak si cudzinec
nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa
považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel. Na doručovanie
rozhodnutia v konaní o odovzdaní do iného štátu sa primerane použije § 20a ods. 1 až 3.
(3)
Ustanovenia § 17, § 17a, § 18 a § 20 ods. 1 sa primerane použijú aj na konanie o odovzdaní do iného štátu.
(4)
Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu preruší aj v prípade, ak iný štát
je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt cudzinca na území Slovenskej
republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia tejto zodpovednosti;
počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(5)
Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného
predpisu;20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
§ 46b
(1)
Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví, ak
a)
cudzinec uvedený v § 46a ods. 1 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,
b)
dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol dôvod
na takéto konanie,
c)
cudzinec uvedený v § 46a ods. 1 zomrel, alebo
d)
márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa § 46a ods. 4.
(2)
Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 nemožno podať rozklad;
toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.
(3)
Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. a) a c) sa iba
vyznačí v spise.
(4)
Ak sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví podľa odseku 1 písm. a), v zisťovaní,
či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu, sa pokračuje v konaní o udelenie
azylu.
§ 46c
Proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať rozklad. Podanie
správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemá odkladný
účinok.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 47
§ 47a
Ministerstvo môže cudzinca, ktorý vzal svoju žiadosť o udelenie azylu späť a požiadal
o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného návratu,21) ubytovať v pobytovom tábore a poskytovať mu stravovanie alebo stravné a základné
hygienické potreby počas lehoty na jeho vycestovanie. Ministerstvo vydá na účel poskytovania
zdravotnej starostlivosti podľa osobitného predpisu21a) cudzincovi podľa predchádzajúcej vety potvrdenie o ubytovaní, ktoré je platné jeden
mesiac a je možné ho opakovane predĺžiť; potvrdenie obsahuje jeho meno, priezvisko,
pohlavie, dátum narodenia, štátnu príslušnosť, dátum vydania a dobu platnosti. Potvrdenie
stráca platnosť uplynutím doby jeho platnosti. Pred uplynutím doby jeho platnosti
je potvrdenie neplatné aj v prípade, ak cudzinec podľa prvej vety opustí územie Slovenskej
republiky, podá žiadosť o udelenie azylu, podá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska
alebo sa mu udelí pobyt na území Slovenskej republiky; § 23b sa použije primerane.
§ 47b
(1)
Cudzinec je povinný bezodkladne odovzdať ministerstvu preukaz žiadateľa, ak už nie
je žiadateľom.
(2)
Každý, kto nájde preukaz žiadateľa vydaný podľa tohto zákona, je povinný bezodkladne
ho odovzdať policajtovi alebo obecnému úradu, ktorý zabezpečí jeho odovzdanie ministerstvu.
§ 48
Evidencie
(1)
Ministerstvo vedie v informačnom systéme
a)
osobné údaje a informácie o žiadateľoch,
b)
osobné údaje a informácie o azylantoch,
c)
osobné údaje a informácie o cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
d)
osobné údaje a informácie o cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,
e)
osobné údaje a informácie o odídencoch,
f)
osobné údaje a informácie o cudzincoch uvedených v § 46a ods. 1,
g)
údaje o mieste pobytu, obrazové snímky a záznamy osôb uvedených v písmenách a) až
f),
h)
evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie
dočasného útočiska a cudzincov uvedených v § 46a ods. 1.
(2)
Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1 v rozsahu podľa príloh č. 1 až 3.
(3)
Ministerstvo poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky informácie o žiadateľoch,
azylantoch, cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincoch žiadajúcich
o poskytnutie dočasného útočiska a odídencoch.
(4)
Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje osobitný predpis.22)
§ 49
Výmena údajov
(2)
Ministerstvo informuje dotknutú osobu o výmene údajov do iného štátu a na požiadanie
jej umožní prístup k údajom, ktoré boli získané výmenou.
(3)
Ministerstvo nesmie počas doby, keď je cudzinec žiadateľom, počas trvania azylu,
počas poskytovania doplnkovej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného útočiska
a počas poskytovania dočasného útočiska poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby. Ministerstvo alebo iný orgán verejnej správy nesmie
bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu informácie o tom, že cudzinec
podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takej žiadosti ani vtedy, ak azyl alebo
doplnková ochrana zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľom. Ministerstvo nesmie
získavať informácie o cudzincoch od pôvodcu ich prenasledovania alebo vážneho bezprávia
spôsobom, ktorým sa pôvodca prenasledovania dozvie, že títo cudzinci sú azylanti alebo
cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; v prípade žiadateľov od údajného pôvodcu
prenasledovania alebo vážneho bezprávia.
(4)
Ustanovenie odseku 3 sa primerane vzťahuje aj na cudzincov uvedených v § 46a ods. 1.
§ 50
Ministerstvo uhrádza
a)
výdavky spojené s prepravou cudzinca do záchytného tábora,
b)
výdavky spojené s pobytom cudzinca v azylovom zariadení,
c)
odmeny tlmočníka v konaní podľa tohto zákona,
d)
ďalšie výdavky, ak tak ustanovuje tento zákon.
§ 51
Ministerstvo za porušenie povinností uvedených v tomto zákone môže odňať vreckové
žiadateľovi, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska, alebo odídencovi.
Rozklad proti rozhodnutiu o odňatí vreckového nemá odkladný účinok. Podanie správnej
žaloby proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade nemá odkladný
účinok.
§ 52
Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok,20) ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci,
fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne
v listinnej podobe.22aa)
§ 53
Vláda nariadením vydá zoznam štátov, ktoré považuje za bezpečné tretie krajiny a bezpečné
krajiny pôvodu.
§ 53a
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 5.
§ 53b
(1)
Pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie žiadosti o udelenie
azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských štátov Európskej
únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej
únie;20b) na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec, ktorému bolo poskytnuté
dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský štát, ktorý súhlasil s jeho
presídlením na svoje územie.
(2)
Štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto nemá štátnu príslušnosť
členského štátu Európskej únie.22b)
§ 54
Prechodné ustanovenia
(1)
Konanie o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začaté pred 1. januárom 2003 sa
považuje za konanie o udelenie azylu a dokončí sa podľa tohto zákona.
(2)
Cudzinec, ktorému sa priznalo postavenie utečenca podľa doterajších predpisov, sa
považuje za azylanta podľa tohto zákona.
(3)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová „žiadateľ o priznanie
postavenia utečenca", rozumie sa tým „žiadateľ".
(4)
Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa slovo „utečenec", rozumie
sa tým „azylant".
(5)
Preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením „UTEČENEC" vydaný
podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky s označením účelu pobytu „AZYLANT" s platnosťou v ňom vyznačenou.
(6)
Preukaz utečenca vydaný cudzincovi žiadajúcemu o priznanie postavenia utečenca podľa
doterajších predpisov sa považuje za preukaz žiadateľa podľa tohto zákona.
§ 54a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2008
Konanie o azyle začaté pred 1. decembrom 2008, ktorého predmetom je len rozhodovanie
o existencii prekážok administratívneho vyhostenia, ministerstvo zastaví.
§ 54b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013
Konanie o azyle začaté pred 1. májom 2013, ktorého predmetom je rozhodnutie o odňatí
azylu z dôvodu, že azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú v lehote
podľa § 20 ods. 2, a rozhodnutie o zrušení doplnkovej ochrany z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie doplnkovej ochrany v lehote podľa
§ 20 ods. 3, sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných do 30. apríla 2013.
§ 54c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
Konanie o azyle začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona
účinných od 1. januára 2014.
§ 54d
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 20. júla 2015
Konanie o azyle začaté a neskončené pred 20. júlom 2015, v ktorom bolo vydané rozhodnutie
v prvom stupni o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i) účinného do 19. júla 2015, sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných do 19.
júla 2015.
§ 54e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
(1)
Doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „ODÍDENEC“
vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o tolerovanom pobyte na území
Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ ÚTOČISKO“.
(2)
Ak sa uplatňuje príspevok podľa § 36a aj za dni predchádzajúce dňu poskytnutia dočasného útočiska odídencovi, a tieto dni
pripadli na mesiac február 2022, oprávnená osoba alebo ďalšia oprávnená osoba zahrnie
údaje za dni ubytovania v mesiaci február 2022 do výkazu za mesiac marec 2022.
(3)
Ak ďalšia oprávnená osoba poskytla ubytovanie odídencovi pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, plní oznamovaciu povinnosť podľa § 36a ods. 4 na účely poskytnutia príspevku podľa § 36a do 10 kalendárnych dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(4)
Povinnosť odídenca podľa § 36a ods. 2 oznámiť obci, že mu oprávnená osoba alebo ďalšia oprávnená osoba poskytuje ubytovanie
sa prvýkrát uplatní počas poskytovania ubytovania v mesiaci apríl 2022.
§ 54f
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s
hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným
konfliktom na území Ukrajiny
Žiadateľ, ktorý je štátnym občanom Ukrajiny alebo rodinným príslušníkom štátneho občana
Ukrajiny, môže počas trvania mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s hromadným
prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom
na území Ukrajiny vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu aj pred uplynutím deviatich
mesiacov od začatia konania o udelenie azylu. Za rodinného príslušníka štátneho občana
Ukrajiny sa na účely prvej vety považuje manžel štátneho občana Ukrajiny a rodič maloletého
dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Ukrajiny.
§ 54g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júna 2022
(1)
Konanie o azyle, o ktorom ministerstvo nerozhodlo do 31. mája 2022, sa dokončí podľa
ustanovení tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2022.
(2)
Ak sa cudzincovi udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana do 31. mája 2022, jednorazový
príspevok podľa § 28 ods. 2 účinného od 1. júna 2022 sa mu neposkytne; azylantovi sa poskytne jednorazový príspevok
podľa § 27 ods. 1 v znení účinnom do 31. mája 2022.
(3)
Ak sa cudzincovi udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana do 31. mája 2022, integračný
príspevok podľa ustanovení tohto zákona v znení účinnom od 1. júna 2022 sa mu neposkytne.
§ 54h
Príspevok za mesiac máj 2022 sa poskytuje podľa predpisov účinných k 1. máju 2022.
§ 54i
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2024
(1)
Ak sa cudzincovi, ktorý mal alebo má na území Slovenskej republiky udelený trvalý
pobyt alebo prechodný pobyt alebo mal na území Slovenskej republiky poskytnuté dočasné
útočisko, udelí azyl alebo poskytne doplnková ochrana do 30. júna 2024, jednorazový
príspevok podľa § 28 ods. 2 a integračný príspevok podľa § 28 ods. 4 sa mu poskytne podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2024.
(2)
Odídencovi, ktorý je zraniteľnou osobou podľa § 36 ods. 3 a je ubytovaný v azylovom zariadení 30. júna 2024, uplynie obdobie, na ktoré je ubytovaný
v azylovom zariadení, 31. júla 2024; ak odídenec nepodá ministerstvu žiadosť o predĺženie
ubytovania v azylovom zariadení najneskôr do 15. júla 2024, použije sa ustanovenie
§ 36 ods. 7 písm. b).
(3)
Odídenec, na ktorého sa nevzťahuje odsek 2 a je ubytovaný v azylovom zariadení 30.
júna 2024, je oprávnený zotrvať v azylovom zariadení do 31. júla 2024.
(4)
Na poskytovanie príspevku za ubytovanie odídenca poskytnuté do 30. júna 2024 sa vzťahuje
tento zákon v znení účinnom do 30. júna 2024.
(5)
Na účely poskytovania príspevku podľa zákona účinného od 1. júla 2024 sú oprávnená
osoba a odídenec povinní uzatvoriť zmluvu o poskytnutí ubytovania odídencovi podľa
tohto zákona v znení účinnom od 1. júla 2024.
(6)
Do doby podľa § 36 ods. 2 písm. a) a § 36a ods. 1 písm. a) sa započíta aj doba poskytovania dočasného útočiska do 30. júna 2024.
§ 54j
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. decembra 2024
Platnosť dokladu o tolerovanom pobyte na území Slovenskej republiky s označením „DOČASNÉ
ÚTOČISKO“ vydaného do 14. decembra 2024 sa skončí vydaním dokladu o pobyte podľa osobitného
predpisu13bba) alebo zánikom dočasného útočiska.
§ 55
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z. z. o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z. z.
§ 56
Zrušovacie ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2024
Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 218/2022 Z. z. o poskytovaní príspevku za ubytovanie odídenca v znení nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 315/2022 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 43/2023 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 178/2023 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 459/2023 Z. z., nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 23/2024 Z. z. a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 59/2024 Z. z.
Čl. II
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona č. 36/1967 Zb., zákona
č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975 Zb., zákona č. 133/1982
Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona č. 519/1991 Zb., zákona
č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 5/1993 Z. z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 232/1995
Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 58/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 281/1996 Z. z., zákona
č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 359/1997 Z. z., zákona
č. 144/1998 Z. z., zákona č. 169/1998 Z. z., zákona č. 187/1998 Z. z., zákona č. 225/1998
Z. z., zákona č. 233/1998 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 318/1998 Z. z., zákona č. 331/1998 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 66/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999
Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z. z., zákona č. 223/1999
Z. z., zákona č. 303/2001 Z. z., zákona č. 501/2001 Z. z., zákona č. 232/2002 Z. z.
a zákona č. 424/2002 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 246 ods. 2 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: „ak osobitný zákon neustanovuje
inak,".
Čl. III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z. z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z. z., zákona č. 70/1997 Z. z., zákona č. 1/1998
Z. z., zákona č. 262/1998 Z. z., zákona č. 232/1999 Z. z., zákona č. 3/2000 Z. z.,
zákona č. 142/2000 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z., zákona č. 468/2000 Z. z., zákona
č. 553/2001 Z. z., zákona č. 96/2002 Z. z., zákona č. 118/2002 Z. z. a zákona č. 418/2002
Z. z. sa dopĺňa takto:
V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych
poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov sa v
položke 20 za slová „štátnym občanom ... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie:
„Oslobodenie
Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl.16a)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
„16a)
Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem § 11 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej
republiky k Európskym spoločenstvám.
Rudolf Schuster v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Jozef Migaš v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha č. 1 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 2 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 2a k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 2b
k zákonu č. 480/2002 Z. z.
k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 2c
k zákonu č. 480/2002 Z. z.
k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 3 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 4 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Príloha č. 5 k zákonu č. 480/2002 Z. z.
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1.
Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie
dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na
podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní
z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 07. 08. 2001).
2.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre
oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva
mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených
na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 337, 20. 12. 2011).
3.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach
o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180,
29. 6. 2013).
4.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú
normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v.
EÚ L 180, 29. 6. 2013).
1)
§ 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
2)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 319/1996 Z. z.).
3a)
Napríklad čl. 15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie
č. 209/1992 Zb.).
4)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
5)
Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6)
Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 319/1996 Z. z.).Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6a)
Zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov.
6aa)
§ 81 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2013 Z. z.,
§ 65 Trestného zákona,
§ 501 Trestného poriadku.
§ 65 Trestného zákona,
§ 501 Trestného poriadku.
7)
Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený
k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z. z.).
7a)
8a)
§ 60 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8c)
§ 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005
Z. z.
8d)
§ 24a zákona č. 327/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8e)
§ 46 ods. 9 a 10 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 61/2018 Z. z.
8f)
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/2303 z 15. decembra 2021 o Agentúre
Európskej únie pre azyl a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 439/2010 (Ú. v. EÚ L 468, 30.
12. 2021).
9)
§ 20 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11a)
Napríklad Trestný poriadok.
11ab)
§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ad)
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z. z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z. z.
11ae)
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti
sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
11af)
§ 19 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
11b)
§ 18 vyhlášky č. 585/2008 Z. z.
12)
Napríklad Zákonník práce.
13a)
§ 55 ods. 2 zákona č. 305/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13b)
§ 2 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
13ba)
§ 2 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.
13baa)
13bb)
§ 10 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
13bba)
13bc)
§ 3n nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 131/2022 Z. z. o niektorých opatreniach v oblasti dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych
vecí a rodiny Slovenskej republiky v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo
výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s hromadným prílevom cudzincov na územie
Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom na území Ukrajiny v znení nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 416/2022 Z. z.
13c)
§ 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
13d)
§ 62 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 533/2021 Z. z.
§ 8 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
§ 8 ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia.
13e)
Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácií a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
13f)
§ 1 ods. 3 písm. n) zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných
systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
v znení neskorších predpisov.
13g)
§ 12 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení zákona č. 216/2008 Z. z.
13h)
§ 10 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
13i)
§ 62 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. v znení zákona č. 533/2021 Z. z.
§ 9 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z.
§ 9 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 259/2008 Z. z.
20)
Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
20a)
Napríklad zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č.
221/2006 Z. z. o výkone väzby.
20b)
Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné
pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá
a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ kap.19/zv. 6) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29. 6. 2013).
21)
§ 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. v znení zákona č. 75/2013 Z. z.
21a)
§ 9h ods. 2 písm. d) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
22)
Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
22aa)
§ 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).
22b)
Čl. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 604/2013.