301/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.2011 do 30.09.2011
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 301/2005 Z. z. |
| Názov: | Trestný poriadok |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 24.05.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.07.2005 |
| Dátum účinnosti od: | 01.09.2011 |
| Dátum účinnosti do: | 30.09.2011 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 543/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 618/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi |
| 619/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu |
| 620/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 417/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 120/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z. z. |
| 389/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 648/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 11/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 95/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 96/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi |
| 159/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 450/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 93/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania a výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania |
| 94/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 226/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní v znení vyhlášky č. 159/2009 Z. z. |
| 327/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 105/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 428/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 334/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 222/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 206/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 171/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 192/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 364/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o výške odmeny pre psychológov v trestnom konaní |
| 407/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 408/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v znení vyhlášky č. 96/2009 Z. z. |
| 47/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 108/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 440/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 106/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 438/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 466/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 196/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 275/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 305/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 405/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 305/2022 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 406/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 163/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 209/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podrobnostiach a postupe zabezpečenia a zaistenia listiny pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov, v ktorých advokát vykonáva advokáciu |
| 290/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 650/2005 Z. z. | Zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
| 692/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 342/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru |
| 643/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 61/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 491/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 498/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 5/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 59/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 70/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 97/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 290/2009 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „predsedu Špeciálneho súdu“ a „a podpredsedu Špeciálneho súdu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu § 5 ods. 2, slovného spojenia „Špeciálneho súdu“ v § 8 ods. 1 písm. a) a b), § 9, celej piatej hlavy druhej časti, ako aj slovného spojenia „Špeciálnom súde“ v § 45 ods. 1 a § 51 ods. 5, slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 59, slovného spojenia „predsedom Špeciálneho súdu“ v § 67 ods. 1 písm. c), slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 71 ods. 1 písm. c) prvom bode, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 73 ods. 4, nesúladu § 74 ods. 6, slovného spojenia „riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu“ v § 78 ods. 2, nesúladu § 84 ods. 5, slovného spojenia „predsedovi Špeciálneho súdu a“ v § 85, § 91, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 10 ods. 4, slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v § 10 ods. 5, nesúladu § 14, § 16 ods. 2, § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 druhej vety, § 21 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 2, § 24 ods. 3, nesúladu slovného spojenia „a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti“ v § 24 ods. 4, slovného spojenia „Špeciálny súd“ za slovami „Najvyšší súd,“ a slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v časti vety za bodkočiarkou v § 56 ods. 2, nesúladu § 196 ods. 1 druhej vety, § 315 druhej vety, § 477 písm. d) slov za bodkočiarkou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nesúladu § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. |
| 291/2009 Z. z. | Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 305/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 576/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 93/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 224/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 346/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 220/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 262/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 331/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 236/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 334/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 345/2012 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 204/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 305/2013 Z. z. | Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) |
| 1/2014 Z. z. | Zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 195/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 78/2015 Z. z. | Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 139/2015 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 174/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 397/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 398/2015 Z. z. | Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach |
| 401/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 444/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 316/2016 Z. z. | Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 152/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 236/2017 Z. z. | Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 274/2017 Z. z. | Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 161/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 314/2018 Z. z. | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 321/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 3/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 35/2019 Z. z. | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 54/2019 Z. z. | Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 214/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 231/2019 Z. z. | Zákon o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 308/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
| 150/2022 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov |
| 340/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 398/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 49/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 111/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 192/2023 Z. z. | Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2024 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie |
| 141/1961 Zb. | Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). |
| 109/1965 Zb. | Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) (úplné znenie zákona). |
301
ZÁKON
z 24. mája 2005
TRESTNÝ PORIADOK
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby
trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní,
pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanovuje tento zákon.
(2)
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len
v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať
dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre
prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených
týmto zákonom.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5)
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie
medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,
prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z
úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah
petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani
súd neprihliadajú.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných
prostriedkov v súlade so zákonom.
(9)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
(10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú
dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý
dôkaz zabezpečiť.
(12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13)
Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov
a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15)
Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej
prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné
konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami,
ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17)
Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia
môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí
byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd,
ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva
stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom
zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási,
že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
§ 3
Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb
(1)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú
povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich
úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané
vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania
oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný
trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh
vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi
činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť,
obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné
tajomstvo.
(5)
Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového
tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim
súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.
Spolupráca so záujmovými združeniami občanov a s dôveryhodnou osobou
§ 4
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia trestného konania,
zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú za vhodné a účelné,
spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.
(2)
Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske
združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi
a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany
a hnutia.
(3)
Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného.
Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(4)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného,
ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na prevzatie záruky
treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol podaný
taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami záujmového združenia
občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste.
Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu,
ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.
(5)
Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom
alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu zúčastní pojednávania,
na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového združenia občanov k
prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.
§ 5
(1)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu ponúknuť prevzatie záruky
za dovŕšenie nápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
alebo zákazu pobytu; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby
pôsobenia na obvineného. Na získanie podkladov na takú žiadosť sa môžu informovať
o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba
obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o milosť alebo
žiadosť o zahladenie odsúdenia.
(3)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu
obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručili.
§ 6
Poskytovanie informácií o trestnom konaní
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa
tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní
však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového
tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.
(2)
Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť
tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci.
Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali
chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života,
obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú
na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.
(3)
V konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady verejnosti.
V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok
alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.
(4)
Ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené v odseku 1 alebo
2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie.
(5)
Ak orgány činné v trestnom konaní poskytujú informácie z trestného konania orgánom
členských štátov Európskej únie, ktoré sú oprávnené podľa svojho vnútroštátneho práva
na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných
činov a na vyšetrovanie trestných činov, vykonávať právomoci a prijímať donucovacie
opatrenia v súvislosti s takýmito činmi podľa osobitného predpisu, primerane sa použijú
aj odseky 1, 2 a 4.
§ 7
Posudzovanie predbežných otázok
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré
sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím
viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné
otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní. Ak
o takej otázke nebolo ešte rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
počkať na vydanie rozhodnutia.
(3)
Otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor Európskych spoločenstiev, sa nemôžu posudzovať
ako predbežné otázky.
§ 8
Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu
(1)
Pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú
imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.
(2)
Na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas
Národnej rady Slovenskej republiky. Na trestné stíhanie sudcu, sudcu ústavného súdu
a generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
je potrebný súhlas ústavného súdu.
(3)
Ak vznikne pochybnosť, či je iná osoba vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom
konaní a súdu, musí orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať o stanovisko
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzích štátnych príslušníkov, zašle stanovisko
po vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 9
Neprípustnosť trestného stíhania
(1)
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí
byť zastavené,
a)
ak je trestné stíhanie premlčané,
b)
ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a
súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným
orgánom daný,
c)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)
proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
e)
ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený
sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak
rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
f)
ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo
bol vzatý späť, alebo
g)
ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(2)
Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.
(3)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a),
sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie
o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného
poučiť.
(4)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b),
sa pokračuje po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie
sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora za podmienok
uvedených v § 215 ods. 8.
§ 10
Výklad niektorých pojmov
(1)
Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.
(2)
Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od
iných štátnych orgánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie, samosudcu, predsedu
senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym úradníkom,
probačným a mediačným úradníkom a súdnym tajomníkom.
(3)
Sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce
súdu poverený rozhodovať o
a)
zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní,
b)
sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje tento zákon,
c)
v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(4)
Na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský súd, Špecializovaný trestný
súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
(5)
Krajským súdom sa na účely tohto zákona rozumie aj Špecializovaný trestný súd, ak
tento zákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je krajský súd a najvyšší súd.
(6)
Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých
ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
(7)
Okresným prokurátorom sa na účely tohto zákona rozumie aj vojenský obvodný prokurátor,
ak tento zákon neustanovuje inak. Krajským prokurátorom sa na účely tohto zákona rozumie,
ak tento zákon neustanovuje inak, aj vyšší vojenský prokurátor a prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry, ak ide o veci patriace do jej pôsobnosti.
(8)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
vyšetrovateľ Policajného zboru,
b)
vyšetrovateľ colnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením
colných predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy,
c)
poverený príslušník Policajného zboru,
d)
poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených
síl,
e)
poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej
stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody
alebo vo väzbe,
f)
poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných
predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy,
g)
veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
(9)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania
aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného
spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho
tímu vytvoreného na základe dohody. Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä,
ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité úkony aj v inom štáte alebo
vyšetrovanie trestného činu uskutočňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu
vyžadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúci spoločného vyšetrovacieho tímu
je vždy zástupca orgánu činného v trestnom konaní Slovenskej republiky; ostatné podmienky
činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Orgánom oprávneným
uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) po predchádzajúcom prerokovaní
s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).
(10)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý
nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru
uvedeným v odseku 8 písm. a) a c) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym predpisom,
ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí, opatrení
a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.
(11)
Subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a
komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo
ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten, proti komu sa vedie trestné
konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má
aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej
návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní
proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak sa
v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt
trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
(12)
Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.
(13)
Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(14)
Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť.
(15)
Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného
stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od
začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní
viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.
(16)
Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne
ustanovené inak.
(17)
Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia
alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne
trestné stíhanie.
(18)
Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať.
(19)
Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo
operatívnej povahy.
(20)
Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý
na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu
páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej
časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a
trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a
usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného
zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru
povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).
(21)
Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické,
rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky
a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname
prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do
základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických
prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych
sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických
telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci
sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov;
pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.
(22)
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná
dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.
(23)
Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účely tohto zákona rozumie mimovládna organizácia
zriadená podľa osobitného zákona, ktorá poskytuje bezodplatnú pomoc poškodeným.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý diel
Pôsobnosť a príslušnosť súdov
§ 11
Výkon trestného súdnictva
Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje osobitný
zákon.
§ 14
Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na
a)
trestný čin úkladnej vraždy,
b)
trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona,
c)
trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,
d)
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), k) alebo l),
e)
trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona,
f)
trestné činy podplácania podľa § 332 až 335 Trestného zákona,
g)
trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,
h)
trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,
i)
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a trestný čin
založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny,
j)
obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou,
k)
trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej
dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku
malej škody podľa Trestného zákona,
l)
trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
m)
trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až k) alebo l),
ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.
Vecná príslušnosť
§ 15
Konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 16
(1)
Okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie
a)
o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s
dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo
b)
ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou.
(2)
Okresný súd uvedený v osobitnom zákone v prvom stupni a krajský súd uvedený v osobitnom
zákone v druhom stupni vykonávajú konanie o trestných činoch
a)
vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona; to neplatí, ak ide o trestné činy uvedené v § 14,
b)
vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.
(3)
Súdy uvedené v odseku 2 vykonávajú konanie aj o spolupáchateľovi a účastníkovi trestného
činu.
(4)
Odsekmi 2 a 3 nie je vylúčená príslušnosť uvedená v § 15 a v odseku 1.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti
Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd vykonáva konanie o trestných
činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni.
§ 17
Miestna príslušnosť
(1)
Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2)
Obvodom okresného súdu v sídle krajského súdu pre konanie o trestných činoch uvedených
v § 16 ods. 1 je obvod tohto krajského súdu.
(3)
Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva
súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto
miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktorého
obvode čin vyšiel najavo.
Spoločné konanie
§ 18
(1)
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude
brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
(2)
Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca, a o trestnom čine,
o ktorom by mal konať senát, vykonáva senát.
(3)
Ak je osoba, ktorá podlieha pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, súčasne stíhaná pre trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa
vzťahuje pôsobnosť súdov podľa § 16 ods. 2, súd podľa § 16 ods. 2 vec prejedná a rozhodne aj o súvisiacom trestnom čine.
(4)
Ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresného súdu súčasne stíhaná pre iný trestný
čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špecializovaného
trestného súdu, Špecializovaný trestný súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide
o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným súdom
na jednej strane a Špecializovaným trestným súdom na druhej strane nepoužije.
(5)
Ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije, ak okolnosti
prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich konanie o dohode
o vine a treste.
§ 19
(1)
Spoločné konanie vykonáva okresný súd v sídle krajského súdu, ak je príslušný vykonávať
konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1. Ak však čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného
súdu, spoločné konanie vykonáva Špecializovaný trestný súd.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi
zločinu alebo konanie o najťažšom zločine.
§ 20
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie
vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená
nepríslušným súdom.
§ 21
Vylúčenie a spojenie veci
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom
z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Ak však
a)
okresný súd v sídle krajského súdu vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať inému
okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu,
b)
Špecializovaný trestný súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu
alebo krajskému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3)
Ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie
veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
§ 22
Spory o príslušnosť
(1)
Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej
strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší súd.
§ 23
Odňatie a prikázanie veci
(1)
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný súd, iným súdom toho istého
druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného predpisu.
(3)
Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného
konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu strany,
ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.
§ 24
Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
(1)
Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý
by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd,
v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(2)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 je na vykonanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
príslušný okresný súd v sídle krajského súdu, ktorý by bol príslušný na konanie o
obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor,
ktorý podal príslušný návrh.
(3)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 5 je na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
príslušný Špecializovaný trestný súd.
(4)
Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4, príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
podľa § 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a príkazu na použitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd
v sídle toho krajského súdu, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie
o obžalobe, a Špecializovaný trestný súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti;
ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor,
ktorý podal príslušný návrh. Ak ide o veci podľa § 16 ods. 2, je príslušný okresný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe.
Druhý diel
Pomocné osoby
§ 25
Probačný a mediačný úradník
(1)
Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené súdom alebo iným
príslušným orgánom a iné úlohy ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone.
(2)
Ak probácia neplní účel, ktorý bol rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu
ustanovený, probačný a mediačný úradník podá súdu podnet na nariadenie výkonu trestu
odňatia slobody alebo podá podnet na pokračovanie trestného stíhania proti osobe,
u ktorej bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
§ 26
Vyšší súdny úradník a súdny tajomník
(1)
Vyšší súdny úradník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného
zákona. Vyšší súdny úradník môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať iné úkony v trestnom
konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(2)
Súdny tajomník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného zákona.
Súdny tajomník môže vykonávať úkony v trestnom konaní, ak tak ustanovuje tento zákon
alebo osobitný zákon.
§ 27
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu sa spravidla
priberie zapisovateľ, ktorý zložil predpísaný sľub. Ak zapisovateľ nebol pribraný,
spíše zápisnicu osoba, ktorá úkon vykonáva. Na účely tohto zákona sa zapisovateľom
rozumie aj technický asistent.
Tlmočník a prekladateľ
§ 28
(1)
Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto jazykom,
priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ.
(2)
Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo
vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný
v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie.
(3)
Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ
opatrením. Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.
§ 29
(1)
O ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení
z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu, o
sľube a pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho alebo prekladateľského
úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky alebo prekladateľský
úkon platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa určí ten orgán, ktorý tlmočníka alebo
prekladateľa pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo
predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady hotových výdavkov a odmeny tlmočníka
alebo prekladateľa, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 30
Nezúčastnená osoba a figurant
(1)
Na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba.
Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného
preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do
troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k
úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.
(2)
Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti
o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému
v trestnom konaní alebo súdu.
(3)
Na vykonanie rekognície, rekonštrukcie, vyšetrovacieho pokusu, previerky výpovede
na mieste a iných úkonov, ktoré súvisia s obhliadkou, môžu byť pribratí figuranti.
Figurant má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného
ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho figurant neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti
na úkone, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť figurant
upozornený.
(4)
Nevyhnutnými výdavkami podľa odsekov 1 a 3 sa rozumie cestovné, stravné a nocľažné.
Tretí diel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb
§ 31
(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej
len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k
obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému
v tomto konaní.
(2)
Sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník
je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný
ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej
osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.
(3)
Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený
sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník,
ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania
o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako
sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom
orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas
alebo pokyn.
(4)
Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o
dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie
v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
§ 32
(1)
Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd
v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát
tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného
súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí
iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník alebo súdny
tajomník alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu
alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov
uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor.
Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto
policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
(2)
Ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana,
o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní
pred súdom predseda senátu.
(3)
O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku
2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo
prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná
len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon,
ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto
úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana
podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3; vziať späť
možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom
úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo
3.
(5)
O sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje
a)
bezprostredne nadriadený policajta, ak ide o rozhodnutie policajta,
b)
bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,
c)
nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu
súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo
d)
iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o
sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu
odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
(6)
O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré
už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa
§ 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní
alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných
dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Štvrtý diel
Obvinený
§ 33
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného
a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak
bolo proti nemu vznesené obvinenie.
§ 34
Práva a povinnosti obvineného
(1)
Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže
uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu,
robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu
a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo
súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať
na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby
sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný,
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti
tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu
väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní
pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol
obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
(2)
Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy,
ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní obžaloby podá obvinený návrh
na vykonanie dôkazov pred začatím konania na súde prvého stupňa, súd je povinný takýto
návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a poškodenému.
(3)
Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na
bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu
alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní
o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.
(4)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť
vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
(5)
Obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú
písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob
doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť
bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených
orgán činný v trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.
§ 35
Zákonný zástupca obvineného
(1)
Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať,
najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona
môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať
aj proti vôli obvineného.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené
v odseku 1 alebo je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnom konaní môže na výkon
týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prípravné
konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu o ustanovení
opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Piaty diel
Obhajca
§ 36
Obhajca
(1)
Obhajcom môže byť len advokát.
(2)
Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom,
ak s tým obvinený súhlasí
a)
v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného
zločinu,
b)
v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.
(3)
Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ
alebo ktorý bol ako svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako
svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.
(4)
Za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu
podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu
podľa § 40 ods. 2 dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.
(5)
Účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia
o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
Povinná obhajoba
§ 37
(1)
Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
a)
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave,
b)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony
je obmedzená,
c)
ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d)
ide o konanie proti mladistvému,
e)
ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor
alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného
náležite sa obhajovať.
(3)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo
protitoxikomanického liečenia.
(4)
Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom
výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť.
Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia
tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
§ 38
(1)
Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený
obhajcu, ak
a)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená,
b)
ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý
v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,
c)
je vo väzbe, alebo
d)
sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(2)
V konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať odsúdený obhajcu, ak
a)
ide o prípady uvedené v § 37 ods. 1 písm. a), b) alebo c),
b)
je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o mimoriadnom opravnom prostriedku
nedovŕšil osemnásty rok,
c)
sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,
d)
ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.
(3)
Ak ide o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. c), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na
povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení
o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
§ 39
Zvolený obhajca
(1)
Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou
advokáta.
(2)
Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca,
môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel,
druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného
povinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu
zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.
(3)
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.
(4)
Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci aj viacerých obhajcov.
(5)
Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená
osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.
§ 40
Ustanovený obhajca
(1)
Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie
obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania
ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu.
(2)
Obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o
ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a
v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že
neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí
obvinený preukázať.
(3)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,
spravidla spoločný obhajca.
(4)
Ak dôjde k spojeniu veci na spoločné konanie a obvinenému sa v každej z týchto vecí
ustanovil obhajca podľa odseku 1, predseda senátu v súdnom konaní a sudca pre prípravné
konanie v prípravnom konaní zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení
neskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší sa ustanovenie tých obhajcov,
ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.
(5)
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu podľa
§ 39. Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.
(6)
Ak sa už v priebehu konania zistí, že obvinený má dostatočné prostriedky, aby uhradil
trovy obhajoby alebo ak obvinený nepreukáže nárok na bezplatnú obhajobu v lehote podľa
§ 34 ods. 3, obhajcu ustanoveného podľa odseku 2 zruší ten, kto ho ustanovil.
§ 41
Prevzatie obhajoby
(1)
Ustanovený obhajca je povinný obhajobu bez meškania prevziať.
(2)
Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné konanie a rozhodnutie a v jednej z nich je obhajca
zvolený podľa § 39 a v inej obhajca ustanovený podľa § 40, ustanovenie obhajcu podľa § 40 zruší v prípravnom konaní na návrh prokurátora alebo policajta sudca pre prípravné
konanie, ktorý obhajcu ustanovil, a v súdnom konaní predseda senátu, ktorý vo veci
koná.
§ 42
Náhradný obhajca
(1)
Ak je dôvodná obava, že by mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného,
ktorý trvá na prítomnosti obhajcu, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre
neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri
zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.
(2)
Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený
obhajca; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v
prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.
(3)
Ustanovenia § 40 a 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.
§ 43
Oslobodenie od povinnosti obhajovania
(1)
Zo závažných dôvodov môže byť ustanovený obhajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného
oslobodený od povinnosti obhajovania a namiesto neho zvolený alebo ustanovený iný
obhajca. Iný obhajca môže byť obvinenému ustanovený aj vtedy, ak si ustanovený obhajca
dlhodobo neplní svoje povinnosti.
(2)
O oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie.
(3)
Skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však povinný plniť svoje povinnosti až do
skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom.
§ 44
Práva a povinnosti obhajcu
(1)
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho
záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať
sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného
zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.
(2)
Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať
v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa
ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa
obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.
(3)
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti
vôli obvineného.
(4)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené inak,
zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca
oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
(5)
Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu
alebo rovnopis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom
konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických
dôvodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú povinné žiadosti obhajcu vyhovieť.
Náklady spojené s vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povinný štátu uhradiť.
(6)
Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy.
(7)
Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa
tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť
len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.
(8)
Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich, koho si určili
na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť
tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov,
doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.
Šiesty diel
Zúčastnená osoba
§ 45
(1)
Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná
vec, peňažná čiastka alebo majetok.
(2)
Zúčastnená osoba má právo
a)
po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam
a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera,
b)
byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať
dôkazy a nazerať do spisov,
c)
podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky, a to pri zaistení
majetku v rozsahu podľa § 461b už pred podaním návrhu na uloženie ochranného opatrenia.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť
a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní a následkoch
s tým spojených.
(4)
Ak je zúčastnená fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto zákona jej
zákonný zástupca.
(5)
V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred
súdom predseda senátu ustanoví opatrením zúčastnenej osobe splnomocnenca zo zoznamu
advokátov, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov. Ak dôvod ustanovenia odpadne,
opatrením ho v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora
a v konaní pred súdom predseda senátu zruší.
(6)
Zúčastnená osoba je povinná pri prvom úkone s ňou uviesť adresu, na ktorú sa jej
majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob
doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť
bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených
orgán činný v trestnom konaní alebo súd zúčastnenú osobu poučí.
Siedmy diel
Poškodený
Oprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
§ 46
(1)
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,
morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva
alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť,
či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy
na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov
a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom
o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom.
(2)
Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú
sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako
aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí
takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch
s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
(3)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť
najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí
byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
(4)
Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom
konaní alebo inom príslušnom konaní.
(5)
Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí
predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého
stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený
návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania
doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6)
Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody
s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného
úradníka.
(7)
Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom
činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako
poškodenému priznáva.
(8)
Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo
v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, poskytne mu informáciu
o tom, že
a)
obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,
b)
odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z neho ušiel.
(9)
Poškodený už v prípravnom konaní môže požiadať prokurátora a v konaní pred súdom
súd, aby bol informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8. Ak je odsúdený vo
výkone trestu odňatia slobody, žiadosť sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.
§ 47
(1)
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako
spoluobvinený.
(2)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by
mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa nedohodnú
na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora ustanoví
opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených,
spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi
opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, a opatrenie sa
vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať. Spoločný zástupca
vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu
škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec; bez písomného
súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.
(3)
Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým
výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného
stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora o účasti poškodených
v trestnom konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh
nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom
zverejnené.
(4)
K návrhu generálneho prokurátora podľa odseku 3, ktorý musí byť odôvodnený, treba
pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.
(5)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by
mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol
v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne o účasti
poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným, ktorí
si uplatnili nárok na náhradu škody, spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa
odseku 2.
(6)
Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky,
aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia
na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu
predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na
ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že
nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.
(7)
Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatočné prostriedky, aby uhradil
náklady spojené s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní, zástupcu
ustanoveného podľa odseku 6 zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní obžaloby
alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom rozhodne predseda senátu.
§ 48
(1)
Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca,
ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc obetiam trestných činov.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva
uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto
práv poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe
alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví
najmä štátny orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Proti
rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(3)
Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý
je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo
je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka.
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon
priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.
§ 49
(1)
Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť
mu v písomnej forme informácie o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách
na pomoc poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných.
(2)
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť
a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného
§ 50
(1)
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej
trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky
škody zaistiť
a)
na majetku obvineného,
b)
na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú
účasť,
c)
na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený
1.
má majetkovú účasť, alebo
2.
je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,
vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo
vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej
osoby,
d)
na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú
účasť právnická osoba, v ktorej obvinený
1.
má majetkovú účasť, alebo
2.
je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,
vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo
vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej
osoby,
e)
na ostatných majetkových právach obvineného.
(2)
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému
a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa
uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám
zabezpečiť, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby,
alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú činnosť. Ak ide
o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie
o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra
nehnuteľností.
(3)
Zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na
zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov
postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny
z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu
dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.
(4)
O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní
prokurátor na návrh poškodeného; v prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť
aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí
nebezpečenstvo z omeškania.
(5)
Súd a v prípravnom konaní prokurátor zamietne návrh poškodeného, ak zistí, že návrh
nie je dôvodný.
(6)
Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,
pre ktoré sa zaistenie podľa § 51 ods. 1 zruší.
§ 51
(1)
Zaistenie sa zruší,
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté,
b)
ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)
ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
(2)
Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v akom bolo
nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému alebo
právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1, vyjmú sa zo zaistenia.
§ 52
Proti rozhodnutiu podľa § 50 a 51 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo
vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.
Ôsmy diel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
§ 53
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom
poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť
na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže
byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
(3)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby alebo poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa
prejednávajú utajované skutočnosti, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže
oboznamovať s utajovanou skutočnosťou na príslušnom úseku.
§ 54
(1)
Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú
osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky;
je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená
osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy
na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody; tieto návrhy môže
uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(2)
Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného chce navrhnúť dôkazy, ktoré
sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa najneskoršie
v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby
alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazov predloží písomne súdu, súd je povinný
s takýmto návrhom oboznámiť prokurátora a obvineného.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
§ 55
Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v súdnom konaní
(1)
Pri vykonávaní úkonov trestného konania musia orgány činné v trestnom konaní, súd
a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými
na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich
dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva a slobody.
(2)
Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod.
a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané
aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.
(3)
Ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom,
v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia,
ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť
na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak
sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať
spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
(4)
Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich
pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť
pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných
dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O
tom ho treba poučiť.
(5)
O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu
do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak
a)
zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,
b)
je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie
namietaného úkonu.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná.
(7)
Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
zodpovedá štát podľa osobitného zákona.
Dožiadanie
§ 56
(1)
Predseda senátu, sudca pre prípravné konanie, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník vykonávajú jednotlivé úkony trestného
konania vo svojom obvode spravidla osobne. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé
úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora alebo policajta, v
ktorého obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského prokurátora;
ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je na riadne posúdenie veci nevyhnutné, vykonajú
však úkon i mimo svojho obvodu sami.
(2)
Najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo
svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný;
najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd to môže urobiť aj dožiadaním krajského súdu.
(3)
Vojenský prokurátor môže jednotlivé úkony trestného konania vykonať aj dožiadaním
okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode sa má úkon vykonať.
§ 57
(1)
V dožiadaní treba uviesť spisové údaje vrátane skutkových okolností činu, ktorých
sa dožiadanie týka, a jeho právnu kvalifikáciu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán
spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán
je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený
a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vypočuť ďalšie osoby a objasňovať
okolnosti uvedené v dožiadaní, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu
veci.
(2)
Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.
(3)
Dožiadanie sa vybavuje spravidla do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak dožiadanie
nemožno vykonať v tejto lehote, dožiadaný orgán o tom vyrozumie dožadujúci orgán.
§ 58
Zápisnica
(1)
O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne
po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a)
označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b)
miesto, čas a predmet úkonu,
c)
meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia
a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného
alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,
d)
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných
ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených
pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e)
návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)
námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2)
V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský
jazyk.
(3)
Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom
zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo
sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.
(4)
Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním
predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov
a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu,
ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam.
Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam,
v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v
ktorom sa nachádza. Predseda senátu však môže v takom prípade súčasne nariadiť aj
vyhotovenie zvukového záznamu.
(5)
Ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným
záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice
sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného
vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach.
Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo
nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového
zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je
zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený.
(6)
Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica rýchlopisným
záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, výpovede obžalovaného,
svedkov, znalcov a iných osôb sa zaznamenávajú v úplnom znení. Ak to nariadi predseda
senátu, rýchlopisný záznam alebo záznam získaný použitím iného vhodného záznamového
zariadenia sa bezodkladne prepíše do obyčajného písma a pripojí sa k súčasti zápisnice
vyhotovovanej počas vykonávaného úkonu. Ak to nariadi predseda senátu sám alebo na
žiadosť strany, vyhotoví sa ďalšia kópia záznamu. Náklady na vyhotovenie kópie záznamu
hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu požiadal.
(7)
O použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní rozhodnúť
aj policajt alebo prokurátor. V takom prípade sa primerane použijú odseky 3 až 6,
vždy sa však vyhotoví prepis do obyčajného písma.
§ 59
Podpisovanie zápisnice
(1)
Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu
a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon
týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekladateľ, prípadne iná osoba pribratá k úkonu.
Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vypočúvaná osoba podpísať každú stranu
zápisnice. Ak vypočúvaný alebo iná osoba pribratá k úkonu odmietne zápisnicu podpísať,
uvedie sa to do zápisnice s poznamenaním dôvodu odmietnutia.
(2)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom
pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca príslušného súdu. Ak
je táto prekážka u iného sudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo zápisnica nebola
podpísaná.
(3)
Ak osoba, ktorej sa úkon týka, nevie čítať alebo písať, zápisnicu jej prečíta ten,
kto úkon vykonal; táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici.
§ 60
Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice
(1)
O oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán,
o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť
alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa
vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto ju nariadil.
§ 61
Zápisnica o hlasovaní
(1)
V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)
mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.
(2)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3)
Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie
len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda
senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením
rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.
(4)
Zápisnica o hlasovaní sa nespíše, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa
senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni
bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená,
že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
§ 62
Podanie
(1)
Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť
písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami
podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného
elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými
prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne
do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
(2)
Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné
oznámenie“) podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome
nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia a vypočuť o okolnostiach,
za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva,
o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom;
ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj
o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní.
Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady
na ďalšie konanie.
(3)
Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde, pošle ju súd
bez odkladu prokurátorovi.
§ 63
Počítanie lehôt
(1)
Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
(2)
Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty.
(4)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa
lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(5)
Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá
sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.
(6)
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a)
podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa
má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)
urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)
urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom
pomere u jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,
d)
urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo vo
výkone trestu odňatia slobody, alebo
e)
urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.
§ 64
Navrátenie lehoty
(1)
Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov
lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať
o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba
požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný,
je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie
odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.
(2)
Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia
lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na
podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
§ 65
Doručovanie
(1)
Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.
Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol
na tento účel. Ak je potrebné opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo
verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktoré sa majú na ňom znova zúčastniť,
oznámiť nový termín. Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín
vzali na vedomie, sa poznačí v zápisnici.
(2)
V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť
iným spôsobom do vlastných rúk adresátovi zásielku, alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom
v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať útvar Policajného zboru
alebo obec.
(3)
Ak nebol adresát zásielky zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, doručí
sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej
na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.
Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje
za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy,
ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka
vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi
oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,
ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky
na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch
prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku
nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6)
Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva
alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky,
ktoré zariadi ich doručenie.
(7)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú oprávnení vlastnými prostriedkami a na vlastné
náklady vykonávať doručovanie.
(8)
Orgány činné v trestnom konaní a súd môžu písomnosti doručovať obvinenému, obhajcovi,
poškodenému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zákonnému zástupcovi, zúčastnenej
osobe a jej splnomocnencovi, ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia
slobody aj elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom.
§ 66
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,
c)
iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník alebo súdny tajomník z dôležitých dôvodov nariadi.
(2)
Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá
sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením
vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.
(3)
Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese,
ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje,
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý
deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť
na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si
môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní
od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát
o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom
zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
(4)
Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy,
ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka
vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel;
to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného
stíhania a trestného rozkazu.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi
oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,
ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky
na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch
prípadoch sa dátum príchodu považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne
do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
§ 67
Odopretie prijatia
(1)
Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu s dátumom a
dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2)
Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník
alebo súdny tajomník, ktorý písomnosť odoslal, uzná, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne,
považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď bolo prijatie odopreté; na tento následok
musí doručovateľ adresáta upozorniť.
§ 68
Doručovanie právnickým osobám
(1)
Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom
oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje
sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo
právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti
prijme.
(2)
Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom
registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu
známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,
o tom nedozvie.
(3)
Ustanovenie § 66 sa pri doručovaní orgánom alebo právnickým osobám použije primerane.
§ 69
Nazeranie do spisov
(1)
Obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník
a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice
o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného
svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta,
robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich
častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného,
poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne
úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť
so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom
konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.
(2)
V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s
ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise
nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu
dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom
konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor
povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva
uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej
sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť
odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po
tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.
(3)
Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice
o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia
o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov prokurátorovi,
obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.
(4)
Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona nie sú ustanoveniami
predchádzajúcich odsekov dotknuté.
(5)
Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované
utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové
tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spisov
hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní
a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený ustanoviť primeranú lehotu.
(6)
Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné konanie,
ak v čase konania v rámci svojej právomoci nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné
konanie v konaní o väzbe pred rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi
právo nazrieť do celého spisu, zároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť
na nazretie obvinenému alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti
alebo dôkazy, na ktoré sa podľa § 71 až 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada.
§ 70
Poriadková pokuta
(1)
Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi,
alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne
príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca
a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1
650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej
pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.
(2)
Ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurátor, obhajca alebo príslušník v služobnom
pomere, môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.
Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia
slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon
trestu odňatia slobody na disciplinárne potrestanie. Príslušný orgán alebo riaditeľ
je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý diel
Väzba
§ 71
Dôvody väzby
(1)
Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a)
ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
b)
bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
(2)
Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak
a)
je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava
sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, nepreberá
zásielky alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu,
alebo inak vedome marí vykonávanie nariadených úkonov,
b)
pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie,
c)
pokračuje v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná
trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
d)
bol prepustený z väzby preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne
skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1, alebo
e)
je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení
z väzby.
§ 72
Rozhodnutie o väzbe
(1)
Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o
a)
vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje
aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,
b)
prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto
žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,