301/2005 Z. z.
Vyhlásené znenie
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 301/2005 Z. z. |
| Názov: | Trestný poriadok |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 24.05.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.07.2005 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 543/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 618/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi |
| 619/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu |
| 620/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 417/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 120/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z. z. |
| 389/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 648/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 11/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 95/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 96/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi |
| 159/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 450/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 93/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania a výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania |
| 94/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 226/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní v znení vyhlášky č. 159/2009 Z. z. |
| 327/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 105/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 428/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 334/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 222/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 206/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 171/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 192/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 364/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o výške odmeny pre psychológov v trestnom konaní |
| 407/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 408/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v znení vyhlášky č. 96/2009 Z. z. |
| 47/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 108/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 440/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 106/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 438/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 466/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 196/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 275/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 305/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 405/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 305/2022 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 406/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 163/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 209/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podrobnostiach a postupe zabezpečenia a zaistenia listiny pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov, v ktorých advokát vykonáva advokáciu |
| 290/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 650/2005 Z. z. | Zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
| 692/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 342/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru |
| 643/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 61/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 491/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 498/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 5/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 59/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 70/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 97/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 290/2009 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „predsedu Špeciálneho súdu“ a „a podpredsedu Špeciálneho súdu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu § 5 ods. 2, slovného spojenia „Špeciálneho súdu“ v § 8 ods. 1 písm. a) a b), § 9, celej piatej hlavy druhej časti, ako aj slovného spojenia „Špeciálnom súde“ v § 45 ods. 1 a § 51 ods. 5, slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 59, slovného spojenia „predsedom Špeciálneho súdu“ v § 67 ods. 1 písm. c), slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 71 ods. 1 písm. c) prvom bode, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 73 ods. 4, nesúladu § 74 ods. 6, slovného spojenia „riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu“ v § 78 ods. 2, nesúladu § 84 ods. 5, slovného spojenia „predsedovi Špeciálneho súdu a“ v § 85, § 91, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 10 ods. 4, slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v § 10 ods. 5, nesúladu § 14, § 16 ods. 2, § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 druhej vety, § 21 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 2, § 24 ods. 3, nesúladu slovného spojenia „a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti“ v § 24 ods. 4, slovného spojenia „Špeciálny súd“ za slovami „Najvyšší súd,“ a slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v časti vety za bodkočiarkou v § 56 ods. 2, nesúladu § 196 ods. 1 druhej vety, § 315 druhej vety, § 477 písm. d) slov za bodkočiarkou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nesúladu § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. |
| 291/2009 Z. z. | Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 305/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 576/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 93/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 224/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 346/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 220/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 262/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 331/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 236/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 334/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 345/2012 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 204/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 305/2013 Z. z. | Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) |
| 1/2014 Z. z. | Zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 195/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 78/2015 Z. z. | Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 139/2015 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 174/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 397/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 398/2015 Z. z. | Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach |
| 401/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 444/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 316/2016 Z. z. | Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 152/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 236/2017 Z. z. | Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 274/2017 Z. z. | Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 161/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 314/2018 Z. z. | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 321/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 3/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 35/2019 Z. z. | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 54/2019 Z. z. | Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 214/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 231/2019 Z. z. | Zákon o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 308/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
| 150/2022 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov |
| 340/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 398/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 49/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 111/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 192/2023 Z. z. | Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2024 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie |
| 141/1961 Zb. | Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). |
| 109/1965 Zb. | Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) (úplné znenie zákona). |
301
ZÁKON
z 24. mája 2005
TRESTNÝ PORIADOK
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby
trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní,
pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanovuje tento zákon.
(2)
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len
v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať
dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre
prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch ustanovených
týmto zákonom.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5)
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie
medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,
prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z
úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah
petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani
súd neprihliadajú.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných
prostriedkov v súlade so zákonom.
(9)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
(10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú
dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý
dôkaz zabezpečiť.
(12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13)
Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov
a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15)
Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej
prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné
konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami,
ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17)
Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia
môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí
byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd,
ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva
stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom
zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok vyhlási,
že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka a prekladateľa.
§ 3
Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb
(1)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú
povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich
úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané
vecné náklady s týmto spojené hradí štát. Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú
ustanovenia § 553 ods. 4 a 5; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania
oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný
trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh
vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi
činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť,
obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné
tajomstvo.
(5)
Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového
tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim
súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.
Spolupráca so záujmovými združeniami občanov a s dôveryhodnou osobou
§ 4
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia trestného konania,
zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú za vhodné a účelné,
spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.
(2)
Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske
združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi
a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany
a hnutia.
(3)
Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného.
Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(4)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného,
ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na prevzatie záruky
treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol podaný
taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami záujmového združenia
občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste.
Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu,
ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.
(5)
Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom
alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu zúčastní pojednávania,
na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového združenia občanov k
prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.
§ 5
(1)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu ponúknuť prevzatie záruky
za dovŕšenie nápravy odsúdeného a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti
alebo zákazu pobytu; v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby
pôsobenia na obvineného. Na získanie podkladov na takú žiadosť sa môžu informovať
o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba
obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o milosť alebo
žiadosť o zahladenie odsúdenia.
(3)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu
obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručili.
§ 6
Poskytovanie informácií o trestnom konaní
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa
tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní
však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového
tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.
(2)
Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť
tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci.
Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali
chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života,
obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú
na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.
(3)
V konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady verejnosti.
V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok
alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.
(4)
Ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené v odseku 1 alebo
2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie.
§ 7
Posudzovanie predbežných otázok
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré
sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskych spoločenstiev
alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím
viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné
otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní. Ak
o takej otázke nebolo ešte rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
počkať na vydanie rozhodnutia.
(3)
Otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor Európskych spoločenstiev, sa nemôžu posudzovať
ako predbežné otázky.
§ 8
Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu
(1)
Pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú
imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.
(2)
Na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas
Národnej rady Slovenskej republiky. Na trestné stíhanie sudcu, sudcu ústavného súdu
a generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“)
je potrebný súhlas ústavného súdu.
(3)
Ak vznikne pochybnosť, či je iná osoba vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom
konaní a súdu, musí orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať o stanovisko
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzích štátnych príslušníkov, zašle stanovisko
po vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 9
Neprípustnosť trestného stíhania
(1)
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí
byť zastavené,
a)
ak je trestné stíhanie premlčané,
b)
ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a
súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným
orgánom daný,
c)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)
proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
e)
ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený
sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak
rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
f)
ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo
bol vzatý späť, alebo
g)
ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(2)
Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 len niektorého z čiastkových útokov pokračovacieho
trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo trestné stíhanie.
(3)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a),
sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie
o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného
poučiť.
(4)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b),
sa pokračuje po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie
sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora za podmienok
uvedených v § 215 ods. 8.
§ 10
Výklad niektorých pojmov
(1)
Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.
(2)
Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od
iných štátnych orgánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie, samosudcu, predsedu
senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym úradníkom,
probačným a mediačným úradníkom a súdnym tajomníkom.
(3)
Sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce
súdu poverený rozhodovať o
a)
zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní,
b)
sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje tento zákon,
c)
v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(4)
Na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský súd, Špeciálny súd, vojenský
obvodový súd, vyšší vojenský súd, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“).
(5)
Okresným súdom sa na účely tohto zákona rozumie aj vojenský obvodový súd, ak tento
zákon neustanovuje inak. Krajským súdom sa na účely tohto zákona rozumie aj vyšší
vojenský súd a Špeciálny súd, ak tento zákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je
krajský súd, vyšší vojenský súd a najvyšší súd.
(6)
Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých
ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
(7)
Okresným prokurátorom sa na účely tohto zákona rozumie aj vojenský obvodný prokurátor,
ak tento zákon neustanovuje inak. Krajským prokurátorom sa na účely tohto zákona rozumie,
ak tento zákon neustanovuje inak, aj vyšší vojenský prokurátor a prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry, ak ide o veci patriace do jej pôsobnosti.
(8)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
vyšetrovateľ Policajného zboru,
b)
poverený príslušník Policajného zboru,
c)
poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených
síl,
d)
poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch
príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v objektoch Zboru väzenskej a justičnej
stráže aj jeho zamestnancov a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody
alebo vo väzbe,
e)
poverený príslušník Železničnej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov
Železničnej polície a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh,
f)
poverené colné orgány, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných
predpisov alebo daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy,
g)
veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
(9)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania
aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného
spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho
tímu vytvoreného na základe dohody. Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä,
ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité úkony aj v inom štáte alebo
vyšetrovanie trestného činu uskutočňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu
vyžadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúci spoločného vyšetrovacieho tímu
je vždy zástupca orgánu činného v trestnom konaní Slovenskej republiky; ostatné podmienky
činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Orgánom oprávneným
uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) po predchádzajúcom prerokovaní
s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).
(10)
Subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a
komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo
ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten, proti komu sa vedie trestné
konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má
aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej
návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní
proti mladistvému aj štátny orgán starostlivosti o mládež. Ak sa v tomto zákone používa
pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt trestného konania, ak
z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
(11)
Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.
(12)
Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(13)
Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť.
(14)
Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného
stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od
začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní
viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.
(15)
Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne
ustanovené inak.
(16)
Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia
alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne
trestné stíhanie.
(17)
Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať.
(18)
Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo
operatívnej povahy.
(19)
Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý
na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu
páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej
časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a
trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a
usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného
zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru
povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).
(20)
Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické,
rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky
a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname
prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do
základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických
prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych
sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických
telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci
sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov;
pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.
(21)
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná
dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.
(22)
Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účely tohto zákona rozumie mimovládna organizácia
zriadená podľa osobitného zákona, ktorá poskytuje bezodplatnú pomoc poškodeným.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý diel
Pôsobnosť a príslušnosť súdov
§ 11
Výkon trestného súdnictva
Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje osobitný
zákon.
Pôsobnosť vojenských súdov
§ 12
(1)
Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na
a)
vojakov,
b)
príslušníkov Policajného zboru, Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby a colníkov,
c)
príslušníkov ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území
Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom v medzinárodnej zmluve,
d)
vojnových zajatcov.
(2)
Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje na osoby uvedené v odseku 1 písm. a) a b)
aj mimo činnej služby pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej
rovnošate.
(3)
Pôsobnosť vojenských súdov sa vzťahuje aj na civilné osoby pre trestné činy vojnovej
zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v ozbrojených silách.
(4)
Pôsobnosť vojenských súdov sa nevzťahuje na osoby uvedené v odseku 1, ak ide o trestné
činy uvedené v § 14.
§ 13
(1)
Pôsobnosť vojenských súdov podľa § 12 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto pôsobnosť
zakladá. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 12 ods. 4.
(2)
Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť vojenských súdov, vyšiel najavo u
osoby, ktorá podlieha pôsobnosti vojenských súdov podľa § 12 ods. 1, až po skončení pomeru zakladajúceho pôsobnosť vojenských súdov, vojenský súd môže,
ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov podľa § 12 ods. 3, postúpiť vec príslušnému okresnému súdu alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo
na príslušnom okresnom súde; ten potom už vec vojenskému súdu postúpiť nemôže.
§ 14
Pôsobnosť Špeciálneho súdu
(1)
Pôsobnosť Špeciálneho súdu, ak sú podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti
s ich právomocou a zodpovednosťou, sa vzťahuje na
a)
poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,
b)
členov vlády Slovenskej republiky,
c)
štátnych tajomníkov,
d)
predsedov ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky,
e)
predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,
f)
sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g)
sudcov,
h)
prokurátorov,
i)
verejného ochrancu práv,
j)
vedúceho Úradu vlády Slovenskej republiky,
k)
riaditeľa Národného bezpečnostného úradu,
l)
riaditeľa Slovenskej informačnej služby,
m)
členov Bankovej rady Národnej banky Slovenska.
(2)
Pôsobnosti Špeciálneho súdu podliehajú aj iné osoby pre
a)
trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3, § 329 až 331 Trestného zákona a podplácania podľa § 332 ods. 3, § 333 až 335 Trestného zákona,
b)
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a trestný čin
založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny,
c)
obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou,
d)
trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej
dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody podľa Trestného zákona, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej dvadsaťpäťtisícnásobku
malej škody podľa Trestného zákona,
e)
trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
f)
trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a), b), c), d) alebo
e), ak sú splnené podmienky na spoločné konanie.
(3)
Pôsobnosť Špeciálneho súdu podľa odseku 1 sa vzťahuje na trestné činy spáchané za
trvania funkcie, ktorá túto pôsobnosť zakladá, aj keď trestný čin osoby uvedenej v
odseku 1 vyšiel najavo až po skončení funkcie, ktorá zakladá pôsobnosť Špeciálneho
súdu.
Vecná príslušnosť
§ 15
Konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 16
(1)
Okresný súd v sídle krajského súdu vykonáva v prvom stupni konanie
a)
o obzvlášť závažných zločinoch, alebo
b)
ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti Špeciálneho
súdu. Špeciálny súd vykonáva konanie o trestných činoch patriacich do jeho pôsobnosti
v prvom stupni.
§ 17
Miestna príslušnosť
(1)
Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2)
Obvodom okresného súdu v sídle krajského súdu pre konanie o trestných činoch uvedených
v § 16 ods. 1 je obvod tohto krajského súdu.
(3)
Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva
súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto
miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktorého
obvode čin vyšiel najavo.
Spoločné konanie
§ 18
(1)
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude
brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
(2)
Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca, a o trestnom čine,
o ktorom by mal konať senát, vykonáva senát.
(3)
Ak je osoba, ktorá podlieha pôsobnosti vojenských súdov, súčasne stíhaná pre trestný
čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských
súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.
(4)
Ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresného súdu, krajského súdu alebo vojenského
súdu súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na
ktorý sa vzťahuje právomoc Špeciálneho súdu, Špeciálny súd vec prejedná a rozhodne,
aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi
okresným súdom, krajským súdom alebo vojenským súdom na jednej strane a Špeciálnym
súdom na druhej strane nepoužije.
(5)
Ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije, ak okolnosti
prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich konanie o dohode
o vine a treste.
§ 19
(1)
Spoločné konanie vykonáva okresný súd v sídle krajského súdu, ak je príslušný vykonávať
konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1. Ak však čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti Špeciálneho súdu, spoločné
konanie vykonáva Špeciálny súd.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi
zločinu alebo konanie o najťažšom zločine.
§ 20
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie
vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená
nepríslušným súdom.
§ 21
Vylúčenie a spojenie veci
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom
z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Ak však
a)
okresný súd v sídle krajského súdu vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať inému
okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu,
b)
Špeciálny súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu alebo krajskému
súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3)
Ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie
veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
§ 22
Spory o príslušnosť
(1)
Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej
strane a Špeciálneho súdu na druhej strane je najvyšší súd.
§ 23
Odňatie a prikázanie veci
(1)
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špeciálny súd, iným súdom toho istého druhu a stupňa
sa rozumie krajský súd podľa osobitného predpisu.
(3)
Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Vyšší vojenský súd, iným súdom toho istého druhu
a stupňa je krajský súd určený Najvyšším súdom.
(4)
Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného
konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu strany,
ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.
§ 24
Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
(1)
Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý
by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd,
v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(2)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 je na vykonanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
príslušný okresný súd v sídle krajského súdu a vojenský obvodový súd, ktorý by bol
príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého
obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(3)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 2 je na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní príslušný Špeciálny súd.
(4)
Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4, príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
podľa § 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a príkazu na použitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd
v sídle toho krajského súdu a vojenský obvodový súd, v ktorého obvode je súd, ktorý
by bol príslušný na konanie o obžalobe, a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do
jeho pôsobnosti; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je
činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
Druhý diel
Pomocné osoby
§ 25
Probačný a mediačný úradník
(1)
Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené súdom alebo iným
príslušným orgánom a iné úlohy ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone.
(2)
Ak probácia neplní účel, ktorý bol rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu
ustanovený, probačný a mediačný úradník podá súdu podnet na nariadenie výkonu trestu
odňatia slobody alebo podá podnet na pokračovanie trestného stíhania proti osobe,
u ktorej bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
§ 26
Vyšší súdny úradník a súdny tajomník
(1)
Vyšší súdny úradník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného
zákona. Vyšší súdny úradník môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať iné úkony v trestnom
konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(2)
Súdny tajomník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného zákona.
Súdny tajomník môže vykonávať úkony v trestnom konaní, ak tak ustanovuje tento zákon
alebo osobitný zákon.
§ 27
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu sa spravidla
priberie zapisovateľ, ktorý zložil predpísaný sľub. Ak zapisovateľ nebol pribraný,
spíše zápisnicu osoba, ktorá úkon vykonáva. Na účely tohto zákona sa zapisovateľom
rozumie aj technický asistent.
Tlmočník a prekladateľ
§ 28
(1)
Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie, alebo nehovorí týmto jazykom,
priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ.
(2)
Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo
vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný
v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie.
(3)
Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ
opatrením. Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane.
§ 29
(1)
O ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení
z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu, o
sľube a pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho alebo prekladateľského
úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky alebo prekladateľský
úkon platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa určí ten orgán, ktorý tlmočníka alebo
prekladateľa pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo
predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady hotových výdavkov a odmeny tlmočníka
alebo prekladateľa, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 30
Nezúčastnená osoba a figurant
(1)
Na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba.
Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného
preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do
troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k
úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.
(2)
Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti
o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému
v trestnom konaní alebo súdu.
(3)
Na vykonanie rekognície, rekonštrukcie, vyšetrovacieho pokusu, previerky výpovede
na mieste a iných úkonov, ktoré súvisia s obhliadkou, môžu byť pribratí figuranti.
Figurant má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného
ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho figurant neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti
na úkone, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť figurant
upozornený.
(4)
Nevyhnutnými výdavkami podľa odsekov 1 a 3 sa rozumie cestovné, stravné a nocľažné.
Tretí diel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb
§ 31
(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej
len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti
pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k
obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému
v tomto konaní.
(2)
Sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník
je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný
ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej
osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.
(3)
Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený
sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník,
ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania
o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako
sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom
orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas
alebo pokyn.
(4)
Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o
dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie
v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
§ 32
(1)
Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd
v senáte; o vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát
tohto súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce. O vylúčení probačného
a mediačného úradníka, vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka rozhodne
predseda senátu, v ktorého veci je namietaná osoba činná.
(2)
Ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana,
o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní
pred súdom predseda senátu.
(3)
V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 oznámených niektorou zo strán rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O
tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento
senát.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá nebráni vykonaniu
nariadeného úkonu trestného konania.
(5)
O sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal.
(6)
O vylúčení sudcu odvolacieho súdu a dovolacieho súdu rozhodne iný senát toho istého
súdu.
(7)
O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré
už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bez meškania,
sa nekoná.
Štvrtý diel
Obvinený
§ 33
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného
a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak
bolo proti nemu vznesené obvinenie.
§ 34
Práva a povinnosti obvineného
(1)
Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže
uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu,
robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu
a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo
súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať
na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby
sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný,
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti
tretej osoby. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol
alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže
uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.
(2)
Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy,
ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní obžaloby podá obvinený návrh
na vykonanie dôkazov pred začatím konania na súde prvého stupňa, súd je povinný takýto
návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a poškodenému.
(3)
Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na
bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu
alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní
o náhrade trov trestného konania.
(4)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť
vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
(5)
Obvinený je povinný na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú sa mu majú
písomnosti doručovať, vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob
doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť
bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených
orgán činný v trestnom konaní alebo súd obvineného poučí.
§ 35
Zákonný zástupca obvineného
(1)
Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať,
najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona
môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať
aj proti vôli obvineného.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené
v odseku 1 alebo je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnom konaní môže na výkon
týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prípravné
konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu o ustanovení
opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Piaty diel
Obhajca
§ 36
Obhajca
(1)
Obhajcom môže byť len advokát.
(2)
Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom,
ak s tým obvinený súhlasí
a)
v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného
zločinu,
b)
v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.
(3)
Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ
alebo ktorý bol ako svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako
svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.
Povinná obhajoba
§ 37
(1)
Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
a)
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave,
b)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony
je obmedzená,
c)
ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d)
ide o konanie proti mladistvému,
e)
ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor
alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného
náležite sa obhajovať.
(3)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia.
(4)
Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom
výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť.
Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia
tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
§ 38
(1)
Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený
obhajcu, ak
a)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená,
b)
ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý
v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,
c)
je vo väzbe, alebo
d)
sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(2)
V konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať odsúdený obhajcu, ak
a)
ide o prípady uvedené v § 37 ods. 1 písm. a), b) alebo c),
b)
je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o mimoriadnom opravnom prostriedku
nedovŕšil osemnásty rok,
c)
sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,
d)
ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.
(3)
Ak ide o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. c), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na
povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení
o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
§ 39
Zvolený obhajca
(1)
Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou
advokáta.
(2)
Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca,
môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel,
druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného
povinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu
zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.
(3)
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.
(4)
Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci aj viacerých obhajcov.
(5)
Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená
osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.
§ 40
Ustanovený obhajca
(1)
Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie
obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania
ustanovený. Obhajcu ustanoví v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v konaní
pred súdom predseda senátu.
(2)
Obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o
ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a
v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že
neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí
obvinený preukázať.
(3)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,
spravidla spoločný obhajca.
(4)
Ak dôjde k spojeniu veci na spoločné konanie a obvinenému sa v každej z týchto vecí
ustanovil obhajca podľa odseku 1, predseda senátu v súdnom konaní a sudca pre prípravné
konanie v prípravnom konaní zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení
neskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší sa ustanovenie tých obhajcov,
ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.
(5)
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu podľa
§ 39. Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.
(6)
Ak sa už v priebehu konania zistí, že obvinený má dostatočné prostriedky, aby uhradil
trovy obhajoby, obhajcu ustanoveného podľa odseku 2 zruší ten, kto ho ustanovil.
§ 41
Prevzatie obhajoby
(1)
Ustanovený obhajca je povinný obhajobu bez meškania prevziať.
(2)
Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné konanie a rozhodnutie a v jednej z nich je obhajca
zvolený podľa § 39 a v inej obhajca ustanovený podľa § 40, ustanovenie obhajcu podľa § 40 zruší v prípravnom konaní na návrh prokurátora alebo policajta sudca pre prípravné
konanie, ktorý obhajcu ustanovil, a v súdnom konaní predseda senátu, ktorý vo veci
koná.
§ 42
Náhradný obhajca
(1)
Ak je dôvodná obava, že by mohlo byť zmarené hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie
pre neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému
popri zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.
(2)
Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený
obhajca; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v
prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.
(3)
Ustanovenia § 40 a 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.
§ 43
Oslobodenie od povinnosti obhajovania
(1)
Zo závažných dôvodov môže byť ustanovený obhajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného
oslobodený od povinnosti obhajovania a namiesto neho zvolený alebo ustanovený iný
obhajca. Iný obhajca môže byť obvinenému ustanovený aj vtedy, ak si ustanovený obhajca
dlhodobo neplní svoje povinnosti.
(2)
O oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie.
(3)
Skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však povinný plniť svoje povinnosti až do
skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom.
§ 44
Práva a povinnosti obhajcu
(1)
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho
záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať
sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného
zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.
(2)
Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať
v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa
ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa
obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.
(3)
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti
vôli obvineného.
(4)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené inak,
zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca
oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
(5)
Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu
alebo rovnopis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom
konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických
dôvodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú povinné žiadosti obhajcu vyhovieť.
Náklady spojené s vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povinný štátu uhradiť.
(6)
Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy.
(7)
Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa
tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť
len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.
(8)
Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich, koho si určili
na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť
tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov,
doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.
Šiesty diel
Zúčastnená osoba
§ 45
(1)
Tomu, komu vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná, musí sa poskytnúť
možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní a verejnom
zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a podávať v
prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť
a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní a následkoch
s tým spojených.
(3)
Ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.
Siedmy diel
Poškodený
Oprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
§ 46
(1)
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,
morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva
alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť,
či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy
na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov
a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom
o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom.
(2)
Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú
sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako
aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí
takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch
s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
(3)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť
najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí
byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
(4)
Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskom súdnom
konaní alebo inom príslušnom konaní.
(5)
Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí
predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého
stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený
návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania
doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6)
Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody
s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného
úradníka.
(7)
Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom
činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako
poškodenému priznáva.
(8)
Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo
v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, poskytne mu informáciu
o tom, že
a)
obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,
b)
odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z neho ušiel.
(9)
Poškodený už v prípravnom konaní môže požiadať prokurátora a v konaní pred súdom
súd, aby bol informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8. Ak je odsúdený vo
výkone trestu odňatia slobody, žiadosť sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.
§ 47
(1)
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako
spoluobvinený.
(2)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by
mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa nedohodnú
na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora ustanoví
opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených,
spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi
opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, a opatrenie sa
vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať. Spoločný zástupca
vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu
škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec; bez písomného
súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.
(3)
Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým
výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného
stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora o účasti poškodených
v trestnom konaní najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh
nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom
zverejnené.
(4)
K návrhu generálneho prokurátora podľa odseku 3, ktorý musí byť odôvodnený, treba
pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.
(5)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by
mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol
v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne o účasti
poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným, ktorí
si uplatnili nárok na náhradu škody, spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa
odseku 2.
(6)
Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky,
aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia
na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu
predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na
ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že
nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.
(7)
Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatočné prostriedky, aby uhradil
náklady spojené s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní, zástupcu
ustanoveného podľa odseku 6 zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní obžaloby
alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom rozhodne predseda senátu.
§ 48
(1)
Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca,
ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc obetiam trestných činov.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva
uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto
práv poškodenému opatrovníka. V prípade trestných činov spáchaných voči blízkej osobe
alebo zverenej osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví
najmä štátny orgán alebo poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Proti
rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(3)
Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý
je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo
je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka.
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon
priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.
§ 49
(1)
Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri prvom kontakte s poškodeným poskytnúť
mu v písomnej forme informácie o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách
na pomoc poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných.
(2)
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť
a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného
§ 50
(1)
Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej
trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky
škody zaistiť
a)
na majetku obvineného,
b)
na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú
účasť,
c)
na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený
1.
má majetkovú účasť, alebo
2.
je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,
vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo
vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej
osoby,
d)
na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú
účasť právnická osoba, v ktorej obvinený
1.
má majetkovú účasť, alebo
2.
je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,
vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo
vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej
osoby,
e)
na ostatných majetkových právach obvineného.
(2)
Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému
a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa
uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol. Ak ich úschovu nemôže sám
zabezpečiť, poverí ich úschovou právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá v tomto
odbore vykonáva podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť
takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému
orgánu štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností.
(3)
Zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na
zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov
postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny
z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu
dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.
(4)
O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní
prokurátor na návrh poškodeného; v prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť
aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí
nebezpečenstvo z omeškania.
(5)
Súd a v prípravnom konaní prokurátor zamietne návrh poškodeného, ak zistí, že návrh
nie je dôvodný.
(6)
Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,
pre ktoré sa zaistenie podľa § 51 ods. 1 zruší.
§ 51
(1)
Zaistenie sa zruší,
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté,
b)
ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)
ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
(2)
Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v akom bolo
nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému alebo
právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1, vyjmú sa zo zaistenia.
§ 52
Proti rozhodnutiu podľa § 50 a 51 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo
vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.
Ôsmy diel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
§ 53
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom
poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť
na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže
byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
(3)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby alebo poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa
prejednávajú utajované skutočnosti, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže
oboznamovať s utajovanou skutočnosťou na príslušnom úseku.
§ 54
(1)
Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú
osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky;
je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená
osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy
na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody; tieto návrhy môže
uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(2)
Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného chce navrhnúť dôkazy, ktoré
sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa najneskoršie
v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby
alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazov predloží písomne súdu, súd je povinný
s takýmto návrhom oboznámiť prokurátora a obvineného.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
§ 55
Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v súdnom konaní
(1)
Pri vykonávaní úkonov trestného konania musia orgány činné v trestnom konaní, súd
a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými
na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich
dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva a slobody.
(2)
Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod.
a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané
aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.
(3)
Ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom,
v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia,
ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť
na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak
sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať
spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
(4)
Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich
pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť
pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných
dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O
tom ho treba poučiť.
(5)
O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu
do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak
a)
zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,
b)
je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie
namietaného úkonu.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná.
(7)
Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
zodpovedá štát podľa osobitného zákona.
Dožiadanie
§ 56
(1)
Predseda senátu, sudca pre prípravné konanie, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník vykonávajú jednotlivé úkony trestného
konania vo svojom obvode spravidla osobne. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé
úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora alebo policajta, v
ktorého obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním vojenského súdu alebo
vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je na riadne posúdenie
veci nevyhnutné, vykonajú však úkon i mimo svojho obvodu sami.
(2)
Najvyšší súd, Špeciálny súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode
vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; najvyšší
súd a Špeciálny súd to môže urobiť aj dožiadaním krajského súdu.
(3)
Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať
aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode sa má úkon
vykonať.
§ 57
(1)
V dožiadaní treba uviesť spisové údaje vrátane skutkových okolností činu, ktorých
sa dožiadanie týka, a jeho právnu kvalifikáciu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán
spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán
je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený
a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vypočuť ďalšie osoby a objasňovať
okolnosti uvedené v dožiadaní, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu
veci.
(2)
Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.
(3)
Dožiadanie sa vybavuje spravidla do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak dožiadanie
nemožno vykonať v tejto lehote, dožiadaný orgán o tom vyrozumie dožadujúci orgán.
§ 58
Zápisnica
(1)
O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne
po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a)
označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b)
miesto, čas a predmet úkonu,
c)
meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných subjektov
konania alebo strán, meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov,
ktorí sa na úkone zúčastnili, a u obvineného a poškodeného aj adresu, ktorú uvedie
na účely doručovania,
d)
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných
ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených
pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e)
návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)
námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2)
V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský
jazyk.
(3)
O hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí alebo v iných prípadoch podľa úvahy predsedu
senátu možno vyhotoviť rýchlopisný záznam alebo použiť iný vhodný technický prostriedok.
O vyhotovovaní rýchlopisného záznamu alebo o použití iného technického prostriedku
sa prítomní upovedomia. Rýchlopisný záznam alebo nosič, na ktorom je zachytený priebeh
úkonu, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone, ktorá obsahuje aj údaje podľa
odseku 1 písm. a) až c); ak sa záznam uschováva mimo spisu, treba v zápisnici poznačiť,
kde je uložený. V zápisnici sa uvedie aj obsah vyhotoveného záznamu tak, aby poskytoval
prehľad o vykonaných úkonoch, rozhodnutiach a vyjadreniach strán. Ak to nariadi predseda
senátu alebo na žiadosť strany sa vyhotoví kópia záznamu alebo sa v nariadenom alebo
požadovanom rozsahu prepíše do obyčajného písma. Náklady na vyhotovenie kópie alebo
prepisu hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu alebo prepis požiadal.
(4)
Výpovede osôb sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí zapisujú
alebo zaznamenávajú v úplnom znení.
§ 59
Podpisovanie zápisnice
(1)
Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu
a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon
týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekladateľ, prípadne iná osoba pribratá k úkonu.
Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vypočúvaná osoba podpísať každú stranu
zápisnice. Ak vypočúvaný alebo iná osoba pribratá k úkonu odmietne zápisnicu podpísať,
uvedie sa to do zápisnice s poznamenaním dôvodu odmietnutia.
(2)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom
pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca príslušného súdu. Ak
je táto prekážka u iného sudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo zápisnica nebola
podpísaná.
(3)
Ak osoba, ktorej sa úkon týka, nevie čítať alebo písať, zápisnicu jej prečíta ten,
kto úkon vykonal; táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici.
§ 60
Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice
(1)
O oprave a doplnení záznamu alebo zápisnice o hlavnom pojednávaní, verejnom zasadnutí
a neverejnom zasadnutí a takisto o námietkach proti takejto zápisnici rozhoduje súd,
o ktorého zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť
alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa
vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto ju nariadil.
§ 61
Zápisnica o hlasovaní
(1)
V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)
mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.
(2)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3)
Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie
len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda
senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní alebo mimoriadnom dovolaní, ako
aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí
svojím podpisom.
(4)
Zápisnica o hlasovaní sa nespíše, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa
senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni
bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená,
že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
§ 62
Podanie
(1)
Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť
písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami
podpísané so zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez zaručeného
elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo elektronickými
prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne
do zápisnice.
(2)
Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné
oznámenie“) podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome
nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia a vypočuť o okolnostiach,
za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva,
o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom;
ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj
o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní.
Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa získali podklady
na ďalšie konanie.
(3)
Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde, pošle ju súd
bez odkladu prokurátorovi.
§ 63
Počítanie lehôt
(1)
Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
(2)
Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty.
(4)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa
lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(5)
Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá
sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(6)
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a)
podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa
má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)
urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)
urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom
pomere u jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,
d)
urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo vo
výkone trestu odňatia slobody, alebo
e)
urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.
§ 64
Navrátenie lehoty
(1)
Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov
lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať
o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba
požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný,
je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie
odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.
(2)
Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia
lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na
podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
§ 65
Doručovanie
(1)
Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.
Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol
na tento účel. Ak je potrebné opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo
verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktoré sa majú na ňom znova zúčastniť,
oznámiť nový termín. Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín
vzali na vedomie, sa poznačí v zápisnici.
(2)
V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť
iným spôsobom do vlastných rúk adresátovi zásielku, alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom
v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať útvar Policajného zboru
alebo obec.
(3)
Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručí sa inej
dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej
na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.
Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje
za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva
alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky,
ktoré zariadi ich doručenie.
(5)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú oprávnení vlastnými prostriedkami a na vlastné
náklady vykonávať doručovanie.
(6)
Orgány činné v trestnom konaní a súd môžu písomnosti doručovať obvinenému, obhajcovi,
poškodenému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zákonnému zástupcovi, zúčastnenej
osobe a jej splnomocnencovi, ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia
slobody aj elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom.
§ 66
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,
c)
iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník alebo súdny tajomník z dôležitých dôvodov nariadi.
(2)
Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá
sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením
vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.
(3)
Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese,
ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje,
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý
deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť
na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si
môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní
od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát
o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie trestného rozkazu.
(4)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi
oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,
ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky
na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch
prípadoch sa dátum príchodu považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne
do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
§ 67
Odopretie prijatia
(1)
Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu s dátumom a
dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2)
Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník
alebo súdny tajomník, ktorý písomnosť odoslal, uzná, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne,
považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď bolo prijatie odopreté; na tento následok
musí doručovateľ adresáta upozorniť.
§ 68
Doručovanie právnickým osobám
(1)
Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom
oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje
sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo
právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti
prijme.
(2)
Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom
registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu
známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,
o tom nedozvie.
(3)
Ustanovenie § 66 sa pri doručovaní orgánom alebo právnickým osobám použije primerane.
§ 69
Nazeranie do spisov
(1)
Obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník majú právo nazerať
do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti
chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a
krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať
si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník. Také isté právo má zákonný zástupca
obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti
na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak
môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného
v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.
(2)
V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s
ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise
nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu
dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom
konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor
povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva
uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej
sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť
odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po
tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.
(3)
Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice
o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia
o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému
a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.
(4)
Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona nie sú ustanoveniami
predchádzajúcich odsekov dotknuté.
(5)
Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované
utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové
tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spisov
hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní
a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený ustanoviť primeranú lehotu.
(6)
Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné konanie,
ak v čase konania v rámci svojej právomoci nakladá so spisom.
§ 70
Poriadková pokuta
(1)
Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi,
alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne
príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca
a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 50
000 Sk; ak ide o právnickú osobu, až do 500 000 Sk. Na možnosť uloženia poriadkovej
pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.
(2)
Ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurátor, obhajca alebo príslušník v služobnom
pomere, môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.
Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia
slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon
trestu odňatia slobody na uloženie poriadkového opatrenia alebo na disciplinárne potrestanie.
Príslušný orgán alebo riaditeľ je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom
konaní alebo súd.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý diel
Väzba
§ 71
Dôvody väzby
(1)
Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a)
ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
b)
bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
(2)
Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak
a)
je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava
sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, nepreberá
zásielky alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu,
alebo inak vedome marí vykonávanie nariadených úkonov,
b)
pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie,
c)
pokračuje v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná
trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
d)
bol prepustený z väzby preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne
skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1, alebo
e)
je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin spáchaný po prepustení z väzby.
§ 72
Rozhodnutie o väzbe
(1)
Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby,
žiadosti o prepustenie z väzby, ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na
predĺženie lehoty väzby a rozhodnutie prokurátora o prepustení obvineného z väzby.
(2)
Vziať do väzby možno len obvinenú fyzickú osobu. Uznesenie o vzatí do väzby sa musí
odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom konaní na
návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí
obvineného do väzby, ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby a návrhu na predĺženie
lehoty väzby musí byť obvinený vypočutý; o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby
možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti,
na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí.
(3)
Ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať
obvineného do väzby, rozhodne o tom uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a
poučením uvedie v zápisnici o úkone.
(4)
K návrhu na vzatie obvineného do väzby alebo na jeho ponechanie vo väzbe, ako aj
k ďalším žiadostiam alebo k návrhom o väzbe treba vždy pripojiť originál alebo orgánom
činným v trestnom konaní overený rovnopis celého doposiaľ získaného spisového materiálu
s očíslovanými listami a s prehľadom obsahu spisu. Predloženie spisu príslušnému orgánu
nesmie byť prekážkou pre plynulé vybavovanie veci.
(5)
Predseda senátu súdu, ktorý o návrhu alebo sťažnosti koná, môže v prípadoch zvlášť
rozsiahleho spisového materiálu súhlasiť s predložením len príslušnej časti spisu.
§ 73
Príkaz na zatknutie
(1)
Ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo
zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone, vydá predseda
senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz,
aby bol obvinený zatknutý.
(2)
Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený
s inou osobou, obsahovať opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, právnu kvalifikáciu
tohto skutku a dôvody, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.
(3)
Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu príslušníci Policajného zboru, Železničnej
polície, Vojenskej polície a colníci, ktorí sú tiež povinní, ak je to na vykonanie
príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
(4)
Orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr
však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal. Ak sa tak nestane, musí
byť obvinený prepustený na slobodu.
(5)
Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vypočuť, rozhodnúť
o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch
do 72 hodín od času, keď mu bol obvinený dodaný. Ak sa obvinenému rozhodnutie neoznámi
do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od času, keď bol dodaný
súdu, musí byť prepustený na slobodu.
(6)
O väzbe zatknutého obvineného rozhoduje súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie uznesením.
(7)
Ak sudca pre prípravné konanie prepúšťa zatknutého obvineného na slobodu, rozhoduje
o tom uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o
úkone.
(8)
Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby, dodajú do miesta výkonu väzby príslušníci Policajného
zboru alebo Vojenskej polície.
§ 74
Upovedomenie o vzatí do väzby, prepustení z väzby alebo o úteku z väzby
(1)
O vzatí do väzby súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie bez prieťahov
vyrozumie rodinného príslušníka obvineného alebo inú osobu, ktorú obvinený označí,
a jeho obhajcu; inú osobu, ktorú označí obvinený, možno vyrozumieť len vtedy, ak sa
tým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného
zboru, alebo príslušníka v služobnom pomere treba upovedomiť aj jeho nadriadeného
alebo služobný orgán. Ak je obvinený zaradený v evidencii nezamestnaných, treba o
vzatí do väzby upovedomiť príslušný úrad, v ktorého evidencii sa nachádza. Ak neustanovuje
inak vyhlásená medzinárodná zmluva, vyrozumie súd a v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie o vzatí cudzinca do väzby tiež konzulárny úrad štátu, ktorého je
cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt.
(2)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vhodným spôsobom vyrozumie poškodeného alebo
svedka v prípadoch podľa § 46 ods. 8 a 9 a § 139 o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby najneskôr v deň, v ktorý
sa o tejto skutočnosti dozvedel.
§ 75
Upovedomenie ústavu na výkon väzby o väzbe
(1)
Príslušný ústav na výkon väzby treba ihneď vyrozumieť o
a)
vzatí obvineného do väzby,
b)
zmene dôvodov väzby,
c)
rozhodnutí o ďalšom trvaní väzby,
d)
rozhodnutí o prepustení obvineného z väzby,
e)
právnej kvalifikácií trestných činov, pre ktorý je obvinený stíhaný, alebo o ich
zmene,
f)
mene, priezvisku a adrese obhajcu, ktorý obvineného zastupuje,
g)
osobných údajoch spoluobvineného, ak sa nachádza vo väzbe,
h)
postúpení veci inému orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému súdu,
i)
podaní obžaloby, späťvzatí obžaloby prokurátorom, právoplatnom rozhodnutí súdu o
vrátení veci prokurátorovi na došetrenie a o odmietnutí obžaloby.
(2)
Vyrozumenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor alebo súd, ktorý vedie konanie v čase,
keď nastala skutočnosť, ktorú treba ústavu na výkon väzby oznámiť; vrátenie veci prokurátorovi
na došetrenie alebo odmietnutie obžaloby oznamuje súd, v konaní pred ktorým sa toto
rozhodnutie stalo právoplatným.
Trvanie väzby
§ 76
(1)
Väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
(2)
Ak by lehota trvania väzby v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov, je prokurátor
povinný podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie lehoty väzby, ak obvineného
z väzby neprepustí sám. Predĺžiť lehotu väzby obvineného možno len vtedy, ak bol návrh
prokurátora doručený súdu najmenej 15 pracovných dní pred uplynutím šesťmesačnej lehoty
a ak nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie
v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené
alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania.
(3)
Sudca pre prípravné konanie rozhodne o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby
tak, aby v prípade podania sťažnosti proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému
súdu najneskôr päť dní pred uplynutím lehoty väzby; nadriadený súd rozhodne do uplynutia
lehoty, ktorá sa má predĺžiť. Predĺžená lehota väzby môže trvať až šesť mesiacov,
nesmie však presiahnuť lehotu uvedenú v odseku 7.
(4)
Ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvineného sa predlžuje, je v prípravnom konaní
prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť podať návrh podľa odseku 2 alebo
prepustiť obvineného na slobodu.
(5)
(6)
Celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom
nesmie presiahnuť
a)
dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b)
tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c)
štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
(7)
Z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá jedna polovica na prípravné konanie a jedna
polovica na konanie pred súdom.
(8)
Ak je obvinený stíhaný za viac prečinov alebo za prečin a zločin, alebo za viac zločinov,
na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin najprísnejšie trestný.
(9)
Ak v priebehu konania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
je iným trestným činom a dĺžka vykonanej väzby už presiahla lehotu uvedenú v odseku
6 alebo 7, obvinený musí byť prepustený z väzby na slobodu najneskôr do 24 hodín od
upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie skutku, aj keď trvá niektorý z dôvodov väzby.
(10)
Lehoty uvedené v odseku 6 a 7 sa rátajú od času, keď bol obvinený zatknutý alebo
zadržaný; ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, od momentu, keď
bola na základe rozhodnutia o väzbe obmedzená osobná sloboda obvineného. Pri odmietnutí
obžaloby, vrátení veci prokurátorovi na došetrenie, alebo ak prokurátor vzal obžalobu
späť, plynie nová šesťmesačná lehota väzby v rámci lehôt uvedených v odseku 7 odo
dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.
§ 77
(1)
Do plynutia lehôt podľa § 76 ods. 6 a 7 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného
konania v dôsledku toho, že
a)
bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný,
b)
úmyselne si poškodil alebo nechal poškodiť zdravie, alebo
c)
úmyselne vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu
vykonaniu úkonu trestného konania.
(2)
Uznesenie podľa odseku 1 vydá predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(3)
Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
podľa § 380 ods. 2 alebo § 403, sa posudzuje samostatne a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.
§ 78
(1)
Väzba podľa § 71 ods. 2 v prípravnom konaní alebo v konaní pred súdom môže trvať najviac šesť mesiacov.
(2)
Ak vo veci už vykonaná väzba spolu s väzbou podľa odseku 1 presiahne v prípravnom
konaní lehoty uvedené v § 76 ods. 7 a pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie
v lehote podľa odseku 1 skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude
zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, postupuje sa
podľa ustanovení § 76 ods. 2 až 6 a ods. 8 až 10. Celková doba trvania väzby však nesmie presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 6.
(3)
Návrh na predĺženie lehoty väzby podľa odseku 1 treba podať v prípravnom konaní sudcovi
pre prípravné konanie najneskôr 15 pracovných dní pred uplynutím šesťmesačnej lehoty
uvedenej v odseku 1. V konaní pred súdom sa postupuje podľa § 76 ods. 5.
§ 79
(1)
Ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená
v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne
prokurátor.
(2)
Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom
období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre
prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie
lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o
prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody
väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene
dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania.
(3)
Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní
prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného
a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla,
môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich
dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.
(4)
Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom
o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu, a to aj bez výsluchu obvineného. Inak
o väzbe rozhodne súd na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
Druhý diel
Nahradenie väzby
§ 80
Nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom
(1)
Ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na
slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a)
záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie
správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi
alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie
sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje
záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú
a prijme ju,
b)
obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej
činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného
a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c)
s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným.
(2)
Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie
záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia
a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky.
Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť
splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre
obzvlášť závažný zločin, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak
to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť
policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
(3)
Ak záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorá ponúkla prevzatie záruky,
dôvodne odstúpi od záruky, obvinený poruší daný sľub alebo probačný a mediačný úradník
oznámi, že dohľad neplní svoj účel, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie na návrh prokurátora vziať obvineného do väzby, ak obvinený bol ponechaný
na slobode podľa odseku 1 a je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a v súdnom konaní predseda
senátu nariadi dodanie obvineného na ďalší výkon väzby, ak bol obvinený z väzby prepustený
podľa odseku 1.
§ 81
Peňažná záruka
(1)
Ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní
obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil
peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný
pre obzvlášť závažný zločin, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné
okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi
alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného môže peňažnú záruku zložiť
aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so
skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka
môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred
upozorniť.
(2)
S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie
peňažnej záruky ponúka, na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody rozhodne
súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
a)
o výške peňažnej záruky a spôsobe jej zloženia; súčasne môže obvinenému uložiť splnenie
primeraných povinností a dodržanie obmedzení, alebo
b)
že ponuku peňažnej záruky neprijíma.
(3)
Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie rozhodne,
že peňažná záruka pripadá štátu, ak obvinený
a)
ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania
alebo inej písomnosti policajta, prokurátora alebo súdu,
b)
pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie,
c)
zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného konania, ktorého vykonanie
je bez jeho prítomnosti vylúčené,
d)
pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať trestný čin, ktorý prv nedokonal
alebo ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil,
e)
nesplní povinnosti alebo nedodrží obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie, alebo
f)
sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu, alebo výkonu
náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest.
(4)
Ak nastane niektorá z okolností podľa odseku 3, môže súd a v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie na návrh prokurátora vziať obvineného do väzby, ak v dôsledku
peňažnej záruky bol ponechaný na slobode a je daný dôvod väzby podľa § 71. Ak bol z väzby prepustený, nariadi predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie dodanie obvineného na ďalší výkon väzby.
(5)
Peňažnú záruku zruší na návrh prokurátora alebo obvineného, alebo osoby, ktorá ju
zložila, alebo aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie,
ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli alebo sa zmenili dôvody, ktoré k jej prijatiu
viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody alebo peňažný
trest, alebo trest povinnej práce, môže súd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do dňa,
keď odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí peňažný trest, alebo
vykoná trest povinnej práce, alebo uhradí náklady trestného konania. Obvinený, ktorý
bol právoplatne odsúdený na peňažný trest, môže tiež požiadať, aby sa záruka, ktorú
zložil, použila na zaplatenie peňažného trestu alebo uspokojenie priznaného nároku
na náhradu škody.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 82
Primerané povinnosti a obmedzenia
(1)
Ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na
posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe
zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä
a)
zákaz vycestovania do zahraničia,
b)
zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu,
c)
zákaz návštev určených miest,
d)
povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,
e)
zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok,
f)
povinnosť pravidelne sa dostaviť na štátny orgán určený súdom,
g)
zákaz vedenia motorového vozidla a odovzdanie vodičského preukazu,
h)
zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov, alebo
i)
povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účely zabezpečenia nároku poškodeného na
náhradu škody,
(2)
Ak obvinený nesplní povinnosti alebo poruší obmedzenia uvedené v odseku 1, rozhodne
v prípravnom konaní o väzbe na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní
pred súdom na návrh probačného a mediačného úradníka alebo aj bez takého návrhu súd.
O tom musí byť obvinený poučený.
(3)
Povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo
probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a
v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd.
(4)
Plnenie a kontrolu uložených povinností alebo obmedzení vykonáva súdom určený probačný
a mediačný úradník.
§ 83
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o
väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Proti uzneseniu o nevzatí do väzby môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení
uznesenia.
(3)
Odkladný účinok má sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného
z väzby alebo proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby. Ak však bol
prokurátor prítomný pri vyhlásení takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť odkladný účinok
iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o prepustenie z väzby
po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, sťažnosť nie je prípustná.
§ 84
Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody
(1)
Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a
ak je daný niektorý z dôvodov väzby, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných
obmedzení, ktoré sa proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie.
(2)
Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený
vo väzbe.
(3)
Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia § 76 až 78 a § 82.
Tretí diel
Zadržanie
§ 85
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby
(1)
Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý
z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie treba predchádzajúci
súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa
odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri
trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
(2)
Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne
po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, na
zabránenie úteku alebo na zabezpečenie dôkazov. Je však povinný takú osobu ihneď odovzdať
útvaru Policajného zboru; príslušníka ozbrojených síl môže odovzdať aj najbližšiemu
útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak takú osobu nemožno ihneď odovzdať,
treba obmedzenie osobnej slobody bez meškania oznámiť niektorému z uvedených orgánov.
Ak takej osobe obmedzil osobnú slobodu alebo ju prevzal iný orgán ako policajt, je
povinný ju ihneď odovzdať policajtovi. Ten, kto obmedzí osobnú slobodu osoby, ktorá
bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne po ňom, môže sa presvedčiť
bežným prehliadnutím, či taká osoba nemá pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla
ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.
(3)
Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola osoba pristihnutá pri trestnom
čine odovzdaná podľa odseku 2, bez meškania oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi
a spíše o ňom zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej
osoby a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné
údaje zadržanej osoby. Rovnopis zápisnice doručí bez meškania prokurátorovi.
(4)
Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola osoba pristihnutá pri trestnom
čine podľa odseku 2 odovzdaná, takú osobu bez meškania oboznámi s dôvodmi zadržania
a vypočuje ju; v prípade, že bude podozrenie rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej
príčiny odpadnú, prepustí ju ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu,
vznesie jej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby
ten mohol prípadne podať návrh na vzatie do väzby. Policajt alebo prokurátor postupujú
pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať súdu najneskôr do 48 hodín od
jej zadržania alebo prevzatia podľa odseku 2; inak musí byť zadržaná osoba prepustená
na slobodu.
(5)
Na ustanovenia § 34, § 120 až 124 treba primerane dbať aj vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď jej ešte
nebolo vznesené obvinenie.
(6)
Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania
bez prítomnosti tretej osoby; má právo požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jej
výsluchu podľa odseku 4, ibaže je obhajca v lehote tam uvedenej nedosiahnuteľný.
§ 86
Zadržanie obvineného policajtom
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt
obvineného zadržať predbežne sám. Zadržaného obvineného policajt bez meškania oboznámi
s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie prokurátorovi
bez meškania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní,
ako aj ďalší spis na rozhodnutie o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musí
podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný súdu,
inak musí byť prepustený na slobodu.
§ 87
Rozhodnutie o zadržanej osobe
(1)
Ak prokurátor nenariadil prepustenie zadržanej osoby na podklade materiálov, ktoré
mu boli predložené, prípadne po jej opätovnom výsluchu, je povinný odovzdať ju v lehote
48 hodín od zadržania alebo prevzatia podľa § 85 ods. 4 sudcovi pre prípravné konanie s návrhom na jej vzatie do väzby. K návrhu pripojí
celý doposiaľ získaný spisový materiál.
(2)
Sudca pre prípravné konanie je povinný vyslúchnuť zadržanú osobu podľa odseku 1 do
48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od doručenia návrhu prokurátora
vziať ju do väzby alebo prepustiť, ak rozhodne o nevzatí do väzby. O čase a mieste
konania výsluchu bez meškania upovedomí vhodným spôsobom zvoleného alebo ustanoveného
obhajcu, ak je dosiahnuteľný a o jeho účasť zadržaná osoba požiadala, a prokurátora.
Obhajca a prokurátor sa môžu výsluchu zúčastniť a klásť zadržanej osobe otázky, ale
až vtedy, keď im sudca pre prípravné konanie na to udelí slovo. Uplynutie 48 hodín
a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od doručenia návrhu prokurátora na
vzatie do väzby je vždy dôvodom na rozhodnutie o prepustení obvineného na slobodu.
§ 88
Zabezpečenie svedka
(1)
Svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom bez ospravedlnenia
nedostavil, minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno
inak zabezpečiť, môže byť na ten účel uznesením súdu nariadené, aby bola obmedzená
jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej
polície; uznesenie súdu sa v plnom znení uvedie v zápisnici o úkone a svedkovi sa
oznámi pri jeho výsluchu.
(2)
Pred rozhodnutím podľa odseku 1 požiada predseda senátu stranu, ktorá navrhla svedka
vypočuť, aby uviedla skutočnosti a otázky, na ktoré má byť svedok vypočutý.
(3)
Obmedzenie osobnej slobody svedka podľa odseku 1 môže trvať len čas nevyhnutne potrebný
na vykonanie úkonu, najviac 72 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá na jeho predvedenie
a 48 hodín na jeho výsluch predsedom senátu, ktorý o tom rozhodol podľa odseku 1.
O výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor a obvinený, a ak má obvinený obhajcu,
jeho obhajca.
(4)
Po výsluchu svedka sa svedkovi doručí predvolanie na súdne konanie alebo vyžiada
sa jeho adresa, na ktorú treba predvolanie zaslať. Ak sa svedok opätovne nedostaví
na konanie pred súdom, môže predseda senátu namiesto jeho výsluchu prečítať výpoveď
urobenú podľa odsekov 1 a 2 aj bez podmienok podľa § 263; to neplatí, ak o výsluchu nebol upovedomený prokurátor a obvinený, a ak má obvinený
obhajcu, jeho obhajca, iba ak by upovedomenie nebolo možné zabezpečiť. O tomto úkone
sa urobí záznam, ktorý sa založí do spisu.
(5)
Ak nemožno svedka, ktorému bola obmedzená osobná sloboda, predviesť pred predsedu
senátu podľa odseku 3, predvedie sa pred iného sudcu toho istého súdu, ktorý postupuje
podľa odsekov 1, 3 a 4.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Štvrtý diel
Vydanie, odňatie a prevzatie veci, uchovanie a vydanie počítačových údajov
§ 89
Povinnosť na vydanie veci
(1)
Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť
policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť,
je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na
to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa
týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu
od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.
(3)
Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
§ 90
Uchovanie a vydanie počítačových údajov
(1)
Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie
uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom
počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo
v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými
okolnosťami, osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú také údaje,
alebo poskytovateľovi takých služieb, aby
a)
také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b)
umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c)
znemožnili prístup k takým údajom,
d)
také údaje odstránili z počítačového systému,
e)
také údaje vydali na účely trestného konania.
(2)
V príkaze podľa odseku 1 musí byť ustanovený čas, po ktorý bude uchovávanie údajov
vykonávané, tento čas môže byť až na 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné uchovanie,
musí byť vydaný nový príkaz.
(3)
Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely trestného
konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto
údajov.
(4)
Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou
sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže uložiť
povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.
(5)
Osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, vydá
tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb,
ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku
1.
§ 91
Odňatie veci
(1)
Ak vec dôležitú pre trestné konanie alebo počítačové údaje na vyzvanie nevydá ten,
kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na
príkaz prokurátora alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu
predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2)
Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho
na podklade príkazu policajt.
(3)
Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy,
ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.
(4)
K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezúčastnená osoba.
§ 92
Prevzatie zaistenej veci
Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona, zaistiť na účely trestného
konania, prevezme ju prokurátor alebo policajt.
§ 93
Spoločné ustanovenia
(1)
Zápisnica o úkonoch podľa § 89 až 92 musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci
alebo počítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť.
(2)
Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala alebo ktorej boli vec alebo počítačové
údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán,
ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov
alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené,
o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.
§ 94
Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí
Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt nemôže sám zabezpečiť úschovu
vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho
orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore
podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou
nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej
správy na úseku katastra nehnuteľností.
§ 95
Zaistenie peňažných prostriedkov
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo
v pobočke zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú určené na spáchanie trestného
činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom z trestnej činnosti, môže predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené.
(2)
Ak vec nepripúšťa odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1 aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Vždy sa v ňom uvedie aj suma
v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze, ak nerozhodne predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými
peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.
(4)
Zaistenie sa nemôže vzťahovať na peňažné prostriedky, ktoré sú nevyhnutne potrebné
na uspokojovanie životných potrieb obvineného alebo osôb, o ktorých výchovu a výživu
je obvinený povinný sa podľa zákona starať.
(5)
Ak zaistenie peňažných prostriedkov na účely trestného konania už nie je potrebné,
zaistenie sa zruší. Ak nie je potrebné v ustanovenej sume, zaistenie sa obmedzí. O
zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor.
(6)
Príkaz podľa odseku 1 alebo 2 sa vždy doručí banke, pobočke zahraničnej banky alebo
inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami,
a po uskutočnení príkazu aj majiteľovi peňažných prostriedkov. Majiteľ peňažných prostriedkov
má právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosť musí odôvodniť.
(7)
Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peňažné prostriedky na zabezpečenie nároku
poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.
§ 96
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zaknihovaný cenný papier je určený na
spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie bol použitý alebo je výnosom z trestnej
činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu
pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
(2)
Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihované cenné papiere, a po vykonaní príkazu
aj majiteľovi zaknihovaných cenných papierov. Majiteľ zaknihovaného cenného papiera
má právo žiadať o zrušenie zaistenia; takú žiadosť musí odôvodniť.
(4)
Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera na účely trestného konania už nie je potrebné,
vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na registráciu
zrušenia pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
(5)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(6)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihovaný cenný papier na zabezpečenie
nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 5.
Vrátenie veci
§ 97
(1)
Ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92 prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola
zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi
veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach
sa vec ponechá v úschove podľa § 94, evidenčne sa však preberie do súdnej úschovy a osoba, ktorá si na vec robí nárok,
sa upozorní, aby ho uplatnila v občianskom súdnom konaní. Ak osoba, ktorá je vlastníkom
veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá
si na vec robí nárok, si tento neuplatní v občianskom súdnom konaní v primeranej lehote,
vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu
sa musí osoba upozorniť. Na predaj sa primerane použijú osobitné predpisy o súdnom
predaji vecí v rámci výkonu rozhodnutia v občianskom súdnom konaní.
(2)
Na vrátenie vydaných počítačových dát sa použije primerane postup podľa odseku 1.
(3)
Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku
1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Na predaj sa použijú
primerane osobitné predpisy o súdnom predaji hnuteľných vecí.
(4)
Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
alebo policajt. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení do úschovy
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 98
(1)
Ak obvinený vydal alebo mu bola odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal
trestným činom, alebo bola použitá na spáchanie trestného činu, a buď nie je známe,
komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci.
Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s
výzvou, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov od vyhlásenia. Primerane sa
postupuje aj pri prevzatej zaistenej veci.
(2)
Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje
sa podľa § 97 ods. 1. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo
skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorú
získal trestným činom. Ak obvinený nepožiadal o vrátenie veci, postupuje sa podľa
§ 97 ods. 1. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3)
Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju zničiť, a to aj bez predchádzajúceho
vyhlásenia opisu.
(4)
Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor alebo policajt.
(5)
Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných
predpisov na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
Piaty diel
Domová a osobná prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov, vstup do obydlia,
iných priestorov a na pozemky
§ 99
Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov
(1)
Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom
priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“)
je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania
trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie
nároku poškodeného na náhradu škody.
(2)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich
na bývanie (ďalej len „iné priestory“) a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne
prístupné.
(3)
Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe
vec dôležitú pre trestné konanie.
(4)
U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno
vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo
inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.
§ 100
Príkaz na domovú prehliadku
(1)
Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.
V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom
konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú
prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis
veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí
sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr
do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
(2)
Domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz
policajt.
§ 101
Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov
(1)
Prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je oprávnený nariadiť predseda
senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo
s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí
sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi
pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky,
ktorá bránila doručeniu.
(2)
Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil,
alebo na jeho príkaz policajt.
(3)
Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov
alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie
odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú
bol vydaný príkaz na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto
priestoroch. O vykonaní tohto úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý
je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1.
§ 102
Príkaz na osobnú prehliadku
(1)
Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.
(2)
Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz
policajt.
(3)
Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.
(4)
Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať osobnú prehliadku
len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie odklad alebo
ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz
na zatknutie. O vykonaní takého úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý
je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Bez príkazu alebo súhlasu možno
tiež vykonať osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4.
§ 103
Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok
(1)
Policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak
vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo
na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv
a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide
o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.
(2)
Na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru,
Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný
príkaz na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby,
ktorá sa tam zdržuje, alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam
zdržuje.
(3)
Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú
odklad, alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa § 99 ods. 4.
§ 104
Predchádzajúca výzva
(1)
Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku
pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má
taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej
veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.
(2)
Postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie
odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.
Výkon prehliadky a vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemky
§ 105
(1)
Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku
pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému
dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej
zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto
osoby poučiť.
(2)
K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci
prehliadku preukáže svoje oprávnenie.
(3)
Účasť osôb uvedených v odseku 1 pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných priestorov,
alebo prehliadke pozemku možno odoprieť a osobu uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak okolnosti
prípadu odôvodňujú predpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia.
(4)
V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej
výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu
alebo odňatiu veci, treba uviesť do zápisnice aj údaje uvedené v § 93.
(5)
Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď,
a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadky alebo odpadnutí
prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné potvrdenie o výsledku úkonu,
ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.
(6)
Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemky sa použijú primerane ustanovenia
odsekov 1 až 5.
§ 106
(1)
Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov alebo
prehliadka pozemku, osobná prehliadka, prehliadka tela a iné podobné úkony alebo vstup
do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.
(2)
Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, alebo iná osoba neumožní vykonanie
takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve
prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice.
§ 107
Vykonávanie dôkazu v obydlí, v iných priestoroch a na pozemku
Ustanovenia § 100, § 101, § 104 až 106 sa použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať
obhliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebo
vyšetrovací pokus, alebo iný úkon, ak z povahy úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať
na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas.
Šiesty diel
Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok, kontrolovaná dodávka a predstieraný
prevod
§ 108
Zadržanie zásielok
(1)
Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah
nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného
alebo sú mu určené, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydá príkaz, aby mu ich pošta alebo
právnická osoba, ktorá vykonáva ich prepravu, vydali.
(2)
V trestnom konaní o zločinoch, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného
činiteľa a trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti môže predseda senátu
a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca
pre prípravné konanie vydať príkaz, aby mu pošta alebo právnická osoba, ktorá vykonáva
prepravu zásielok, vydala zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný
taký trestný čin alebo s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností
závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.
(3)
Bez príkazu podľa odseku 2 možno prepravu zásielky zadržať na príkaz prokurátora
alebo policajta, ale len vtedy, ak nemožno príkaz podľa odseku 2 vopred zadovážiť
a vec neznesie odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej
prepravu zásielok do troch dní príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu
pre prípravné konanie, aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo právnická osoba
prepravu zásielok ďalej zadržiavať. Listovú zásielku alebo iný nosič informácií medzi
obhajcom a obvineným nemožno zadržať.
(4)
Príkaz na vydanie zásielok podľa odseku 1 alebo 2 sa musí vydať písomne a vždy sa
doručí pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej ich prepravu. Príkaz na vydanie
zásielok podľa odseku 2 sa musí odôvodniť.
§ 109
Otvorenie zásielok
(1)
Zásielku vydanú podľa § 108 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt
s predchádzajúcim súhlasom sudcu pre prípravné konanie.
(2)
Otvorená zásielka so záznamom o jej otvorení sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho
pobyt známy, niektorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odosielateľovi.
Ak nie je však zásielka vecou dôležitou pre trestné konanie alebo je obava, že by
jej odovzdaním alebo vrátením mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu trestného
konania, pripojí sa zásielka k spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak
sa uloží do úschovy. Adresátovi sa oznámi obsah zásielky; to neplatí, ak by to ohrozilo
trestné konanie. Ak nie je pobyt adresáta známy a ak tomu nebránia iné prekážky, oznámi
sa obsah zásielky niektorej z jeho blízkych osôb alebo sa zničí, keď nie je potrebná
pre ďalšie konanie a nemožno ju vrátiť.
(3)
Ak je obsahom zásielky vec uvedená v § 110, naloží sa s ňou podľa osobitného zákona.
(4)
Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, sa ihneď odovzdá adresátovi alebo
sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.
§ 110
Zámena obsahu zásielok
(1)
Na účely zistenia osôb, ktoré sa zúčastňujú na nakladaní so zásielkou obsahujúcou
omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny
materiál, vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze, falšované
alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové
známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, strelné alebo hromadne účinné
zbrane, strelivo, výbušniny, kultúrne pamiatky, iné veci, na nakladanie s ktorými
je potrebné osobitné povolenie, veci určené na spáchanie trestného činu alebo veci
pochádzajúce z trestného činu, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo
v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt môže nariadiť, aby bol
obsah takej zásielky vydanej podľa § 108 ods. 1 alebo 2 zamenený za iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2)
Zámenu vykoná orgán poverený
a)
ministrom vnútra, ak ide o Policajný zbor,
b)
ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej
stráže,
c)
ministrom financií Slovenskej republiky, ak ide o colné orgány,
d)
ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide o Vojenskú políciu,
e)
ministrom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ak ide o Železničnú
políciu.
(3)
Orgán uvedený v odseku 2 o zámene spíše záznam, zabezpečí jeho založenie do spisu
a zabezpečí úschovu zamenených vecí alebo materiálov. So zamenenými vecami sa nakladá
ako s odňatými vecami.
(4)
Na nakladanie s vecami získanými zámenou obsahu zásielok sa primerane použijú ustanovenia
§ 109.
(5)
Ak je to potrebné, pri postupe podľa odseku 1 sa použije prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu.
§ 111
Kontrolovaná dodávka
(1)
Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie pohybu zásielky od odosielateľa k adresátovi
pri jej dovoze, vývoze alebo prevoze, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad,
že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, jedy,
prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokorizikovú
chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné
papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny,
nálepky a poštové pečiatky, elektronický platobný prostriedok alebo inú platobnú kartu,
alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu, strelné alebo hromadne účinné zbrane,
strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je
potrebné osobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanie trestného činu, alebo
veci pochádzajúce z trestného činu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní
s touto zásielkou.
(2)
Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Sledovanie dodávky vykonáva Policajný zbor v súčinnosti s orgánmi colnej správy,
ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.
(4)
Bez príkazu podľa odseku 2 môže Policajný zbor začať sledovanie zásielky, ak vec
neznesie odklad a príkaz nemožno vopred zadovážiť. O tomto úkone Policajný zbor bez
meškania vyrozumie prokurátora. Ak prokurátor do 48 hodín nevydá príkaz podľa odseku
2, musí sa sledovanie zásielky ukončiť a získané informácie nemožno v ďalšom konaní
použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(5)
V priebehu sledovania zásielky môže Policajný zbor vykonávať nevyhnutné opatrenia
na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy dostala zásielka alebo
veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo
z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu.
(6)
Sledovanie zásielky ukončí Policajný zbor na písomný príkaz prokurátora, a ak je
zrejmé, že disponovaním zásielkou vzniká vážne nebezpečenstvo ohrozenia života alebo
zdravia, značnej škody na majetku, alebo ak hrozí vážne nebezpečenstvo, že takúto
zásielku nebude možné ďalej sledovať aj bez písomného príkazu. Podľa potreby súčasne
s ukončením sledovania zásielky Policajný zbor vykoná úkon smerujúci proti ďalšiemu
držaniu vecí, ktoré tvoria obsah zásielky; to neplatí, ak sledovaná zásielka prechádza
štátnou hranicou a v rámci medzinárodnej spolupráce jej sledovanie prevezme príslušný
orgán cudzieho štátu.
(7)
Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu.
§ 112
Predstieraný prevod
(1)
Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu
prevodu predmetu plnenia, na ktorého držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého
držanie je zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na spáchanie
trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný trestný
čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie
zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti
významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Predstieraný prevod vykoná orgán uvedený v § 110 ods. 2.
(4)
Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti policajta
alebo orgánu uvedeného v odseku 3. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej
trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod
týka, ak sú tieto údaje známe.
(5)
Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec
neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred; orgán uvedený v odseku 3 je
však povinný o príkaz bez meškania požiadať. Ak nebude príkaz do 48 hodín vydaný,
orgán uvedený v odseku 3 je povinný predstieraný prevod skončiť. Ak sa pri tomto úkone
získala informácia, nemožno ju použiť a musí sa predpísaným spôsobom bez meškania
zničiť.
(6)
Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje
sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7)
Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu.
PIATA HLAVA
ZABEZPEČOVANIE INFORMÁCIÍ
§ 113
Sledovanie osôb a vecí
(1)
Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie získavanie informácií
o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom;
sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne
predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí,
že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť
na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to
neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje
obvineného ako obhajca.
(4)
Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných priestoroch alebo na
pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné, alebo s využitím informačno-technických
prostriedkov a sledovanie nie je spojené so vstupom do obydlia, príkaz na sledovanie
vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti významné pre trestné
konanie nemožno získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom; v príkaze sa uvedú iné
priestory alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie,
a prostriedok technického sledovania, ktorý sa má použiť. Ak vec neznesie odklad,
môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné konanie vydať príkaz sudca pre prípravné
konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe do priestorov
neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú
vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.
(5)
Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na základe písomnej žiadosti
policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na písomnú
žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti
a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe.
V príkaze sa musí ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a to najviac
šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť
najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledovanie trvá dlhšie ako
dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.
(6)
Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie
dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie
sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 5. Túto skutočnosť
bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(7)
Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred, sledovanie možno začať
aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo príslušný útvar
Policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu.
Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie
nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(8)
Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane
podľa § 115 ods. 6.
(9)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam
ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre
úmyselný trestný čin.
(10)
Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musí sa
vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(11)
Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu.
§ 114
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
(1)
V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre
iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno
vyhotoviť obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať,
že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vydáva
písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Návrh musí byť odôvodnený podozrením
z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje známe.
Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových
záznamov nie je spojené so vstupom do obydlia a písomný príkaz sudcu pre prípravné
konanie nemožno získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní vydať príkaz prokurátor; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania
potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie
nemožno na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania
zničiť. Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojených
s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom konaní o zločine, korupcii,
trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie
príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie
zaväzuje medzinárodná zmluva, a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
(3)
V príkaze podľa odseku 2 musí byť ustanovený čas, v ktorom bude vykonávané vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov; tento čas môže trvať najviac
šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
obrazovo-zvukových záznamov, môže čas ich trvania písomne predĺžiť vždy najviac o
dva mesiace, a to aj opakovane.
(4)
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vykonáva príslušný
útvar Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových
záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie
nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania
zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát
nezastupuje obvineného ako obhajca.
(5)
Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie
dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
obrazovo-zvukových záznamov. Ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného
v odseku 4. Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v
prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(6)
Ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam použiť ako dôkaz, postupuje
sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo
obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj
v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu,
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje
medzinárodná zmluva.
(8)
Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov nezistili
skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný
útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v
odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán,
ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu
súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v
danej veci; to neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom
organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo ak
sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo
trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania.
Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
§ 115
(1)
V trestnom konaní o zločine, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného
činiteľa, trestnom čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný
trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz
na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať,
že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní
telekomunikačnej prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto
získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným
spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na
vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
(2)
Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydáva predseda senátu,
pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
na návrh prokurátora. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a príkaz sudcu pre prípravné
konanie nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred začatím trestného stíhania alebo
v prípravnom konaní vydať prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
nie je spojené so vstupom do obydlia, ktorý však musí najneskôr do 24 hodín od jeho
vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané
informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom
bez meškania zničiť.
(3)
Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí vydať písomne a
odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účastnícku stanicu alebo
zariadenie. V príkaze musí byť určená účastnícka stanica alebo zariadenie a osoba,
ak je známa, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a čas,
po ktorý sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať. Čas odpočúvania
a záznamu môže trvať najviac šesť mesiacov. Tento čas môže v prípravnom konaní na
návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace,
a to aj opakovane. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robí príslušný
útvar Policajného zboru.
(4)
Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie
dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.
Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí skončiť,
a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Táto skutočnosť sa bez meškania
písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,
v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(5)
V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže vydať
príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky predseda senátu, pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh
prokurátora iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného
zariadenia.
(6)
Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť,
ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník
Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, s uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti
vykonávania odpočúvania. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky,
ktorý sa neutajuje, podpísaný príslušníkom Policajného zboru, ktorý ho vyhotovil;
ak doslovný prepis telekomunikačného záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje
sa podľa osobitného predpisu. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť ako
dôkaz až po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. V prípravnom
konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej
prevádzky súdu aj bez prepisu tohto záznamu, pokiaľ zo sprievodnej správy vyplývajú
údaje o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj o osobách, ktorých
sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej prevádzky je
zrozumiteľný.
(7)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto
veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(8)
Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné
pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného
zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť. Zápisnica o zničení
záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v odseku 3, ktorá nemá
možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán, ktorého rozhodnutím
sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa
do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci; to neplatí,
ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo
viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené,
alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa primerane vzťahujú na obsahové údaje alebo prevádzkové
údaje, ktoré sú v reálnom čase prenášané prostredníctvom počítačového systému.
§ 116
(1)
V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin možno vydať príkaz na zistenie a oznámenie
údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú predmetom telekomunikačného
tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných údajov, ktoré sú potrebné na
objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke vydáva
písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými
okolnosťami; príkaz sa doručí osobám uvedeným v odseku 3.
(3)
Právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré zabezpečujú telekomunikačnú prevádzku,
oznámia predsedovi senátu a v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi údaje
o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke.
(4)
Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú na obsahové údaje alebo prevádzkové
údaje prenášané prostredníctvom počítačového systému.
§ 117
Agent
(1)
Na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu
z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak
odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo
iným spôsobom podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný
trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.
(2)
Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti
konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie
iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného
činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že
páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol
vydaný.
(3)
Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda je súhrn
krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a
zamestnaní.
(4)
Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených
v osobitnom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady.
(5)
Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý
musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
(6)
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené
so vstupom do obydlia iného, príkaz uvedený v odseku 5 vydať pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej
podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup podľa odseku 2, keď príkaz na
použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie.
(7)
Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, počas ktorého
bude agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Tento
čas môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.
(8)
Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor
v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.
(9)
Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do obydlia.
Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.
(10)
Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia
utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú príslušní rozhodovať
podľa odsekov 5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť
oznámiť pravá totožnosť agenta.
(11)
O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vypočuť
prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 134 ods. 1 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená; agent môže byť výnimočne vypočúvaný
na súde iba pri primeranom použití ustanovení § 134 ods. 1, § 136 a § 262, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Na súdne konanie sa agent predvoláva prostredníctvom
Prezídia Policajného zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí príslušník Policajného
zboru poverený prezidentom Policajného zboru. Ak je agentom iná osoba ako príslušník
Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu a súhlasí s tým, aby bola jeho
totožnosť odhalená, použijú sa na ďalšie konanie ustanovenia § 127 až 134 o svedkovi.
(12)
Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent
použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin, korupciu,
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestný čin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti.
(13)
Pri postupe podľa odseku 1 možno použiť informačno-technické prostriedky. Pritom
sa primerane postupuje podľa odseku 8.
(14)
Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia
po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť,
a na základe príkazu podľa odseku 5 rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná
zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky
pôsobiť ako agent príslušník iného štátu.
§ 118
Porovnávanie údajov v informačných systémoch
(1)
V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre
iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno
vykonať porovnávanie údajov v informačných systémoch, ktoré obsahujú charakteristické,
prípadne vylučujúce znaky týkajúce sa osôb alebo vecí dôležitých pre trestné konanie,
s údajmi v iných informačných systémoch, ak je to nevyhnutné pre objasnenie trestného
činu.
(2)
Príkaz na porovnávanie údajov v informačných systémoch vydáva písomne predseda senátu,
pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Príkaz podľa odseku 1 musí obsahovať označenie prevádzkovateľa informačného systému,
ktorý je povinný poskytnúť údaje, a vymedzenie údajov a skúšobných znakov potrebných
na porovnanie.
(4)
Osoba podľa odseku 3 je povinná poskytnúť údaje potrebné na porovnávanie. Ak nemožno
požadované údaje oddeliť od iných údajov, poskytnú sa aj iné údaje. Tieto iné údaje
nemožno použiť ako dôkaz.
(5)
Ak boli údaje poskytnuté na nosičoch informácií, musia sa tieto po ukončení porovnávania
bez meškania vrátiť. Údaje, ktoré sa prenášali na iné nosiče údajov, musí bez meškania
vymazať orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý
porovnávanie vykonal, ak už pre trestné konanie nie sú potrebné.
(6)
Ak sa má záznam z porovnávania údajov použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane podľa
§ 115 ods. 6.
(7)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa vykonalo porovnanie údajov, možno záznam
ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre
trestný čin uvedený v odseku 1.
(8)
Ak sa pri porovnávaní údajov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie,
orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý vykonával
porovnávanie, musí získané záznamy predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
ŠIESTA HLAVA
DOKAZOVANIE
Prvý diel
Dokazovanie
§ 119
Všeobecné ustanovenia
(1)
V trestnom konaní treba dokazovať najmä
a)
či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
b)
kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
c)
závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d)
osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie
ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
e)
následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,
f)
príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu,
stav a cenu.
(2)
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa
získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.
Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné
vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus,
obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané
použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej
činnosti.
(3)
Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby
podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát.
(4)
Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť
v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie
alebo hrozbu donútenia použila.
§ 120
Predvolanie a predvedenie obvineného
(1)
Ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvolaný na výsluch alebo iný úkon, bez
dostatočného ospravedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon predviesť. Na to, ako
aj na ďalšie následky nedostavenia sa musí byť obvinený v predvolaní upozornený.
(2)
Obvinený môže byť predvedený aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné
na úspešné vykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko, ak mu nie je
možné doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol.
(3)
O predvedenie obvineného požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd útvar Policajného
zboru. O predvedenie vojaka alebo príslušníka ozbrojeného zboru požiada orgán činný
v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného.
Výsluch obvineného
§ 121
(1)
Výsluch obvineného vykonáva orgán činný v trestnom konaní alebo súd tak, aby zistil
podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie. K výpovedi ani k priznaniu nesmie
byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať
jeho osobnosť.
(2)
Pred výsluchom musí byť obvinený poučený: „Ako obvinený máte právo vypovedať alebo
odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu.
Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca
ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom výsluchu a bez jeho
prítomnosti nevypovedať.“.
(3)
Obvineného vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu treba poučiť aj o možnosti a podmienkach
podmienečného zastavenia trestného stíhania, uzavretia zmieru a zastavenia trestného
stíhania, o konaní o dohode o vine a treste, ako aj o podmienkach uloženia trestu
prepadnutia majetku, ak bude vznesené obvinenie za niektorý z trestných činov uvedených
v § 58 ods. 2 Trestného zákona.
§ 122
(1)
Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho osobné, rodinné,
majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce trestné stíhania a tresty, ktoré mu
boli uložené. Poučenie uvedené v § 121 ods. 2 sa mu prečíta a v prípade potreby ešte aj primerane vysvetlí a obvinený podpisom
potvrdí, že poučeniu porozumel. Treba ho poučiť aj o ďalších právach obvineného uvedených
v § 34 ods. 1 až 3 a tiež o podmienkach doručovania písomností a následkoch s tým spojených. Potom treba
obvineného oboznámiť so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou.
(2)
Obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä súvisle
opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie
zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3)
Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností,
nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Obvinenému
sa však nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky
klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho
výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného okrem zisťovania
pohnútky činu.
§ 123
(1)
Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než odpovie, nazrel do svojich poznámok. Táto
okolnosť sa musí v zápisnici poznamenať.
(2)
Ak treba zistiť pravosť rukopisu, možno obvineného vyzvať, aby napísal potrebný počet
určených slov. Ak treba identifikovať hlas obvineného, možno ho vyzvať, aby poskytol
hlasovú vzorku. K tomu ho však nemožno nijakým spôsobom donucovať. Obvinený je však
povinný strpieť úkony potrebné na zistenie totožnosti.
§ 124
(1)
Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vypočúvajúceho
v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2)
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica
po skončení výsluchu predložiť obvinenému na prečítanie, alebo ak o to požiada, musí
sa mu prečítať. Obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby sa
v nej vykonali opravy v súlade s jeho výpoveďou. O tom treba obvineného poučiť.
(3)
Zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému
pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.
Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti
pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.
§ 125
Konfrontácia
(1)
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného
alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený postavený tejto osobe
tvárou v tvár.
(2)
Osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky len so súhlasom vypočúvajúceho.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta, ohrozeného svedka, chráneného
svedka a svedka, ktorého totožnosť je utajená; to neplatí v prípade agenta, ktorý
súhlasil s odhalením svojej totožnosti.
§ 126
Rekognícia
(1)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,
aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami
podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
(2)
Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov.
(3)
K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.
Druhý diel
Svedkovia
§ 127
Povinnosť svedčiť
(1)
Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu
a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo
o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
(2)
Každý je povinný napomáhať splnenie tejto povinnosti.
§ 128
Predvolanie, predvedenie a zabezpečenie svedka
(1)
Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa k úkonu
neustanoví, môže byť predvedený. V konaní pred súdom na základe uznesenia súdu môže
byť svedok zabezpečený spôsobom uvedeným v § 88, ak sú splnené podmienky pre taký postup. Na následky nedostavenia sa musí v predvolaní
upozorniť.
(2)
Ak sa nedostaví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, požiada orgán
činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný
nedostavil, prípadne aby ho dal predviesť alebo ho zabezpečil. V ostatných prípadoch
požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd o predvedenie alebo zabezpečenie svedka
útvar Policajného zboru.
§ 129
Zákaz výsluchu svedka
(1)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem
prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Oslobodenie možno
odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila
iná rovnako vážna škoda; dôvody na odopretie oslobodenia treba vždy uviesť.
(2)
Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že
by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme
má túto povinnosť.
(3)
Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného
činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.
§ 130
Právo svedka odoprieť výpoveď
(1)
Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom
pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených
len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa
obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
(2)
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom
pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť
vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie,
ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej
pastoračnou starostlivosťou.
Výsluch svedka
§ 131
(1)
Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému, poučiť
ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze
výsluchu. Svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič
nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede.
(2)
Ak sa vypočúva ako svedok prezidentom Policajného zboru poverený príslušník Policajného
zboru o skutočnostiach získaných agentom, súd do zápisnice uvedie príslušné krycie
údaje agenta a meno, priezvisko a pracovisko povereného príslušníka Policajného zboru.
(3)
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní je svedok povinný zložiť
prísahu s výnimkou výsluchu svedka podľa odseku 2.
§ 132
(1)
Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci,
ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti
a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám
o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.
(2)
Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť
otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov.
Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v
ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré
by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene
zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného, obzvlášť
ak ide o svedka chorého alebo svedka poškodeného trestným činom proti ľudskej dôstojnosti.
§ 133
(1)
Ak treba zistiť pravosť rukopisu, svedkovi sa môže prikázať, aby napísal potrebný
počet určených slov.
(2)
Ak treba identifikovať hlas, môže sa svedkovi prikázať, aby poskytol hlasovú vzorku.
§ 134
(1)
Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesnú alebo duševnú poruchu, alebo z iných
vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý pomocou technických
zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj vtedy, ak sa svedok pre svoj pobyt v
cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný vypovedať a príslušný
orgán cudzieho štátu mu poskytne potrebnú právnu pomoc.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu ohrozeného svedka alebo
chráneného svedka, ktorému sa poskytuje pomoc podľa osobitného zákona. Rovnako sa
postupuje v prípade, ak taký svedok má byť vypočúvaný v inej veci.
§ 135
(1)
Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov o veciach, ktorých oživovanie
v pamäti by vzhľadom na jej vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný
vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby
sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel opakovať. K výsluchu sa priberie pedagóg, iná
osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet
výsluchu a stupeň duševného vývoja vypočúvanej osoby prispeje k správnemu vedeniu
výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu
aj zákonný zástupca.
(2)
V ďalšom konaní má byť taká osoba vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch,
v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora. V konaní pred súdom možno na podklade
rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a
úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým
vypočúvaná osoba vypovedala.
(3)
Ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia ako 15 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný
voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná
výpoveď osoby mladšej ako 15 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je odôvodnený predpoklad,
že výsluch by mohol ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov,
výsluch sa vykoná s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu
tak, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní vypočutá len výnimočne.
Ďalší výsluch osoby mladšej ako 15 rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so
súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom opatrovníka.
(4)
Ak bola vypočutá osoba mladšia ako 15 rokov podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa
pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2; výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.
§ 136
(1)
Ak je dôvodná obava, že svedok alebo jemu blízka osoba sú pre uvedenie bydliska svedka
ohrození, môže sa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol pracovisko alebo
inú adresu, na ktorú sa mu môže doručiť predvolanie.
(2)
Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti, bydliska, prípadne miesta pobytu svedka
je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo hrozí
jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe.
Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých
vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú
na prokuratúre a v konaní pred súdom u predsedu senátu. Do spisu sa zakladajú len
vtedy, ak ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade potreby možno položiť otázky
o okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti, a tiež otázky týkajúce sa jeho
vzťahu k obvinenému alebo poškodenému.
(3)
Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť má zostať utajená, vykoná orgán činný v
trestnom konaní a súd v záujme ochrany svedka podľa potreby opatrenia, ako sú najmä
zmena vzhľadu a hlasu svedka, prípadne vykoná jeho výsluch s využitím technických
zariadení vrátane zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.
(4)
Súhlas na postup podľa odsekov 1 a 2 dáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(5)
Pri odhaľovaní zločinov, korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno výnimočne
pri svedkovi použiť primerane ustanovenie § 117 ods. 3.
§ 137
Ak policajt neuzná dôvod na postup podľa § 136 ods. 1 alebo 2, hoci sa svedok toho domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré taký postup odôvodňujú,
policajt predloží vec prokurátorovi, aby preskúmal správnosť jeho postupu. Ak nehrozí
nebezpečenstvo z omeškania, odloží výsluch svedka dovtedy, kým prokurátor o veci nerozhodne.
Inak svedka vypočuje a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu zaobchádza
tak, aby totožnosť svedka zostala utajená.
§ 138
Ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na výsluch svedka, na konfrontáciu
medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.
§ 139
(1)
Ak orgán činný v trestnom konaní alebo súd zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo
v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode, poskytne mu informáciu
o tom, že
a)
obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,
b)
odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z neho ušiel.
(2)
Svedok už v prípravnom konaní môže požiadať prokurátora a v konaní pred súdom súd,
aby bol informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 1. Ak je odsúdený vo výkone
trestu odňatia slobody, žiadosť sa podáva na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni.
(3)
Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice vzdať práva
podľa odseku 1 a 2.
§ 140
Svedočné
(1)
Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného
preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po
svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo
ak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na to musí byť svedok upozornený.
(2)
Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Tretí diel
Odborná činnosť a znalecká činnosť
§ 141
Odborná činnosť
(1)
Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,
vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné
vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých
prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.
(2)
O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne
opatrením.
(3)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné
potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom
odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení
alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu
odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.
(4)
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní,
aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.
Na jeho návrh možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odborného
vyjadrenia.
(5)
Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od štátneho orgánu,
ktorý odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy bez náhrady.
Znalecká činnosť
§ 142
(1)
Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda
senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť
zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o vyšetrenie
duševného stavu a pitvu mŕtvoly.
(2)
Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár, ktorý zomrelého
ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.
(3)
O pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre
vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
§ 143
(1)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie
znaleckého posudku podľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého
posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť
k obsahu znaleckého posudku.
(2)
Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná
v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku
by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať
aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí.
Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľub podľa osobitného
zákona; ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickou
osobou vykonaním znaleckej činnosti.
§ 144
(1)
Znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti,
pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec.
Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a
o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
(2)
Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom
konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.
§ 145
Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca
(1)
Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla
v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec
nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne
závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu,
najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného,
svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy,
ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný
a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.
(2)
Znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch,
možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval posudok
písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi,
a to na trovy obhajoby.
(3)
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,
stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa závery znalcov odlišujú,
podá posudok každý z nich samostatne.
(4)
V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor
nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.
(5)
Ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi
a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka.
§ 146
Chyby znaleckého posudku
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok
nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.
Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo
k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.
§ 147
Posudok znaleckého ústavu
(1)
Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie
alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať
na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.
(2)
Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba zapísaná ako znalecký
ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať znalecký posudok, alebo
podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi,
možno do konania pribrať na podanie znaleckého posudku inú právnickú osobu, ktorá
je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným
pracoviskom.
(3)
Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého posudku podľa
odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré
sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak
pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku
osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.
Vyšetrenie duševného stavu obvineného
§ 148
(1)
Duševný stav vyšetrujú vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.
(2)
Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu a v prípravnom konaní
sudcu pre prípravné konanie.
(3)
Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol
pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených
a odsúdených.
(4)
Proti uzneseniu v odseku 3 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 149
(1)
Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac dva mesiace.
Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na
návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto
uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak znalci u obvineného zistia príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej
príčetnosti, musia zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
§ 150
Vyšetrenie duševného stavu svedka
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno
znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz
súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu
svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.
§ 151
Odborný konzultant
(1)
V odborne náročných veciach môžu orgány činné v trestnom konaní a súd pri postupe
podľa § 241 ods. 5 alebo § 243 ods. 3 využiť pomoc odborného konzultanta, ktorý, opierajúc sa o svoje odborné znalosti,
poradí v odbornej problematike prejednávanej veci. O návrh na výber určitej osoby
ako odborného konzultanta možno požiadať ústredný orgán štátnej správy, iný štátny
orgán, vedeckú alebo výskumnú inštitúciu. So súhlasom orgánov činných v trestnom konaní
alebo súdu môže odborný konzultant v potrebnom rozsahu nazerať do spisu a byť prítomný
pri vykonávaní úkonov trestného konania. Do vykonávania úkonov však nemôže zasahovať.
O skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v priebehu trestného konania, je povinný zachovávať
mlčanlivosť. Účasť odborného konzultanta nevylučuje, aby sa na posúdenie odborných
otázok pribral znalec, ktorý podá znalecký posudok.
(2)
Kto pôsobil ako konzultant, nemôže byť v tej istej veci znalcom a nemôže podať ani
písomné vyjadrenie.
(3)
Odborný konzultant sa priberie opatrením. Na odmeňovanie odborného konzultanta sa
použije primerane ustanovenie § 152 ods. 3.
§ 152
Spoločné ustanovenie
(1)
Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť
vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o
pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon
sa vzťahujú osobitné predpisy.
(2)
Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral,
nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, má nárok na náhradu nevyhnutných
výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Ak ten, kto odborné
vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadal, nesúhlasí s výškou vyúčtovanej náhrady,
rozhodne o náhrade uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok. Nárok na náhradu však zaniká, ak nie je uplatnený do troch dní
od vypracovania odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia, alebo po tom, čo
mu bolo oznámené, že vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa
ruší; na to musí byť ten, kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, upozornený.
(4)
Ak znalecký posudok, odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie podá pre orgán činný
v trestnom konaní alebo súd organizácia zriadená na znaleckú alebo odbornú činnosť
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podá ju vždy bez náhrady.
Štvrtý diel
Ostatné dôkazné prostriedky
§ 153
Listinné a vecné dôkazy
(1)
Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú skutočnosť
vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné osoby, ktoré majú k veci
vzťah.
(2)
Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, ktoré
dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie
alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.
(3)
Vecnými dôkazmi sú aj zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
§ 154
Obhliadka
(1)
Obhliadka sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité
pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy.
Obhliadky sa môže zúčastniť osoba, ktorá vykonáva odbornú činnosť, alebo pribratý
znalec.
(2)
Pri vykonaní obhliadky sa vždy spíše zápisnica, ktorá musí obsahovať úplný opis predmetu
obhliadky. K zápisnici treba pripojiť zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy,
náčrty a iné vyhotovené dokumenty a pomôcky.
(3)
Obhliadku vykonáva orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd.
§ 155
Prehliadka tela a podobné úkony
(1)
Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak treba zistiť, či sú na jeho tele
stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať
len osoba toho istého pohlavia.
(2)
Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,
povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo
vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Odber
biologického materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom do telesnej integrity osoby,
ktorej sa úkon týka, môže uskutočniť aj táto osoba alebo s jej súhlasom orgán činný
v trestnom konaní. Pri odbere vzoriek na analýzu deoxyribonukleovej kyseliny sa postupuje
podľa osobitného zákona.
(3)
Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste
činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.
(4)
O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť s upozornením,
že v prípade nevyhovenia môže jej byť uložená poriadková pokuta.
§ 156
Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia
(1)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola
prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor alebo policajt
uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora,
ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez meškania.
(2)
Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
uznesením.
§ 157
Vyšetrovací pokus
(1)
Vyšetrovací pokus sa vykoná, ak majú byť pozorovaním vo vytvorených alebo, obmieňaných
podmienkach preverované alebo upresňované skutočnosti zistené v trestnom konaní, prípadne
ak majú byť zistené nové skutočnosti dôležité pre trestné konanie.
(2)
Vyšetrovací pokus sa nevykoná, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu alebo osobu
podozrivého, obvineného, poškodeného alebo svedka nevhodné alebo ak účel vyšetrovacieho
pokusu možno dosiahnuť inak.
(3)
Ak je to vzhľadom na povahu veci a na skutočnosti, ktoré doteraz vyšli v trestnom
konaní najavo, potrebné, priberie sa k vyšetrovaciemu pokusu znalec. Podľa potreby
sa na vyšetrovacom pokuse zúčastní podozrivý, obvinený, poškodený a svedok. Ich účasť
sa na vyšetrovacom pokuse riadi zásadami platnými pre ich výsluch.
(4)
K úkonom, ktoré súvisia s vyšetrovacím pokusom, nesmie byť obvinený, podozrivý alebo
svedok, ktorý má právo odoprieť výpoveď, žiadnym spôsobom donucovaný.
§ 158
Previerka výpovede na mieste činu
(1)
Previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, ak je to potrebné na doplnenie alebo
overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto miestu.
(2)
Na postup pri previerke výpovede na mieste činu sa primerane použijú ustanovenia
o vyšetrovacom pokuse.
§ 159
Rekonštrukcia
(1)
Rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol
spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená
výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní
nepostačujú na objasnenie veci.
(2)
Na postup pri rekonštrukcii sa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom pokuse.
§ 160
Hlasová skúška a hlasová vzorka
Ak je v trestnom konaní potrebné identifikovať hlas obvineného alebo svedka, možno
na účely preverenia hlasovej vzorky vykonať hlasovú skúšku. Za hlasovú vzorku môže
slúžiť aj zvukový záznam z výsluchu obvineného alebo svedka.
Piaty diel
Mlčanlivosť
§ 161
Vyhlásenie o mlčanlivosti
Orgány činné v trestnom konaní a súd musia osobu, ktorá sa v priebehu konania oboznamuje
alebo jednorazovo oboznámila s utajovanými skutočnosťami, poučiť o povinnostiach podľa
osobitných predpisov a musia jej dať podpísať písomné vyhlásenie o mlčanlivosti; vyhlásenie
o mlčanlivosti je súčasťou spisu orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Orgán
činný v trestnom konaní a súd je povinný bez meškania o tejto skutočnosti informovať
príslušný štátny orgán podľa osobitných predpisov.
SIEDMA HLAVA
ROZHODNUTIA
§ 162
Spôsob rozhodovania
(1)
Súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom alebo príkazom, kde to zákon výslovne
ustanovuje; v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.
Príkazom rozhodujú, kde to zákon výslovne ustanovuje.
Prvý diel
Rozsudok
Obsah rozsudku
§ 163
(1)
Rozsudok po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí obsahovať
a)
označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená a priezviská sudcov a prísediacich,
ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b)
dátum a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)
výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,
d)
odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
Obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojím menom a priezviskom, dátumom a miestom
narodenia a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený
s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti vojenských súdov, uvedie sa
i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.
(3)
Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,
musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú
určitú trestnú sadzbu.
§ 164
V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o
a)
náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený,
b)
ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní rozhodnuté.
§ 165
(1)
Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,
podľa ktorých bol trest uložený alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,
a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest odňatia slobody,
ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo podmienečne odložiť s probačným dohľadom,
musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne,
na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo
iný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu
tohto trestu.
(2)
Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v
§ 285 sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia a slovným vyjadrením
tohto dôvodu.
§ 166
Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania,
dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba
tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
§ 167
V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky,
v ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.
§ 168
(1)
Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie
výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
(2)
V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd stručne uvedie
najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného na otázky uvedené
v § 333 ods. 3; ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty rok svojho veku, aj
vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu.
Porada a hlasovanie o rozsudku
§ 169
(1)
Pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, či
a)
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia,
c)
tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e)
trestnosť skutku nezanikla,
f)
prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,
g)
má byť obžalovanému uložený trest a aký,
h)
má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu,
i)
má byť uložené ochranné opatrenie a aké.
(2)
Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému strany dospeli dohodou o vine a treste, okrem
skutočností uvedených v odseku 1 posúdi tiež odpovede na otázky podľa § 333 ods. 3.
§ 170
(1)
Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predsedu senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa,
ktorí sa zúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktoré rozsudku
bezprostredne predchádzalo, prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sa na
porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca, náhradný prísediaci a vyšší súdny
úradník, ktorí však nehlasujú.
(2)
O obsahu porady sú účastníci povinní zachovať mlčanlivosť.
(3)
Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú
sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,
až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je pre obžalovaného priaznivejšia,
rozhodne sa o tom hlasovaním.
(4)
Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.
Pri hlasovaní o treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody sa však môžu
hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali za oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú
k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(5)
Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom senátu. Prísediaci a služobne mladší
sudcovia hlasujú pred služobne staršími a na vojenských súdoch prísediaci alebo sudcovia
hodnosťou nižší pred prísediacimi alebo sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátu
hlasuje posledný.
(6)
Odlišný názor sudcov a prísediacich, ktorí sa zúčastňujú na hlasovaní o vine alebo
treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody, sa zapíše do zápisnice o
hlasovaní.
(7)
O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica, ktorá musí byť bezprostredne po jej podpísaní
osobami, ktoré hlasovali, a zapisovateľom vložená do obálky, zalepená a opatrená odtlačkom
pečiatky a podpisom zapisovateľa.
§ 171
Vyhlásenie rozsudku
(1)
Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.
(2)
Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak,
ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku.
Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.
(3)
V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená
osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možno napadnúť odvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
(4)
Rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;
ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však
o tri pracovné dni.
§ 172
Vyhotovenie rozsudku
(1)
Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom
rozsudku tak, ako bol vyhlásený.
(2)
Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav
urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený
písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto
vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu a zástupcu štátneho orgánu starostlivosti
o mládež.
(3)
Rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných
dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných
dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu lehotu,
najviac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súd upovedomí strany.
(4)
Ak nemôže predseda senátu alebo sudca vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku
dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca.
(5)
Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda
senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za
neho iný člen senátu; dôvod treba na vyhotovení rozsudku poznamenať.
§ 173
Doručenie rozsudku
(1)
Rovnopis rozsudku sa doručí obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody, zúčastnenej osobe, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku
prítomní.
(2)
Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku aj
jemu.
(3)
U mladistvého obžalovaného sa rovnopis rozsudku doručí vždy aj štátnemu orgánu starostlivosti
o mládež a zákonnému zástupcovi, s ktorým obžalovaný žije spoločne v domácnosti.
(4)
Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku
len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.
(5)
Ak bola prijatá ponúknutá záruka, doručí sa rovnopis rozsudku aj tomu, kto záruku
ponúkol.
§ 174
Oprava vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu
(1)
Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné
zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch,
tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu
môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.
(2)
Rovnopis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený rovnopis
rozsudku.
(3)
Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(4)
Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa uznesenie o oprave stáva súčasťou pôvodného
rozsudku, čo sa uvedie pri vyznačení právoplatnosti uznesenia.
§ 175
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava rovnopisu rozsudku podstatne dotkla
obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe priamo dotknutej
opraveným výrokom lehota na odvolanie od doručenia rovnopisu uznesenia o oprave a
ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti.
O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.
Druhý diel
Uznesenie
§ 176
Obsah uznesenia
(1)
Uznesenie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na
rozhodnutí zúčastnili,
b)
dátum a miesto rozhodnutia,
c)
výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie
vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu,
d)
odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti,
ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,
ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne
úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané
skutočnosti.
(3)
Vo vykonávacom konaní môže súd prvého stupňa vyhotoviť zjednodušené uznesenie, ak
sa po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor
vzdali práva na podanie sťažnosti. Zjednodušené uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
§ 177
Vyhlásenie uznesenia
Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené
a)
pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka,
b)
na hlavnom pojednávaní,
c)
na verejnom zasadnutí,
d)
na neverejnom zasadnutí.
§ 178
Vyhotovenie uznesenia
(1)
Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania
dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje hlavné pojednávanie alebo zasadnutie
súdu.
(2)
Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom znení v zápisnici
o úkone okrem prípadu, ak by bolo treba rovnopis takého uznesenia doručovať niektorej
osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť rovnopis
zápisnice.
§ 179
Oznamovanie uznesenia
(1)
Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala
svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí
buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením
rovnopisu uznesenia.
(2)
Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,
ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;
ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.
Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená a ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi
sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.
(3)
Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému môže podať
sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je
obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a
jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
(4)
Ak nebol zástupca štátneho orgánu starostlivosti o mládež prítomný pri vyhlásení
uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie
zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa štátnemu orgánu poverenému
starostlivosťou o mládež rovnopis tohto uznesenia, ak v čase vyhlásenia uznesenia
mladistvý obvinený nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.
(5)
Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej
sa rozhodnutie priamo týka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,
vždy v rovnopise doručí.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú na prípad podľa § 47 ods. 3; ak najvyšší súd nezamietne návrh, uznesenie doručí generálnemu prokurátorovi, ktorý
zabezpečí, aby bolo uznesenie oznámené jeho zverejnením vhodným spôsobom.
§ 180
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.
Tretí diel
Príkaz
§ 181
Obsah príkazu
(1)
Príkaz musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,
b)
dátum a miesto rozhodnutia,
c)
výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva
niečo iné.
(2)
Písomné vyhotovenie príkazu musí obsahovať odôvodnenie vtedy, kde to zákon výslovne
ustanovuje.
(3)
Proti príkazu opravný prostriedok nie je prípustný.
§ 182
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na príkaz primerane ustanovenia prvého
dielu tejto hlavy o rozsudku.
Štvrtý diel
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
§ 183
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
(1)
Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,
ak
a)
zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie,
b)
zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale
1.
odvolanie v lehote podané nebolo,
2.
oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo
3.
podané odvolanie bolo zamietnuté.
(2)
Odvolanie podané len poškodeným proti výroku o náhrade škody a odvolanie podané len
zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť
a boli vykonané. Ani odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných
nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol
vykonaný.
(3)
Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, ale oprávnenou osobou bola podaná žiadosť
o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto
žiadosti.
§ 184
Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia
(1)
Uznesenie je právoplatné a vykonateľné, ak
a)
zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b)
zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale
1.
sťažnosť v lehote podaná nebola,
2.
oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
3.
podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(2)
Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti
nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok.
(3)
Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má
odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných
častiach, ak ich možno oddeliť.
(4)
Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok, zmeškaná, ale oprávnenou
osobou bola podaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného
rozhodnutia o tejto žiadosti.
ÔSMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O SŤAŽNOSTI
§ 185
Prípustnosť a účinok sťažnosti
(1)
Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2)
Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného
stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch,
v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
(3)
Proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho súdu, ktorým uložil poriadkovú pokutu,
je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní
má postavenie nadriadeného orgánu.
(4)
Proti uzneseniu senátu odvolacieho súdu o vzatí obvineného do väzby je prípustná
sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie
nadriadeného orgánu.
(5)
Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie
o zaistení majetku podľa § 191. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.
(6)
Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 186
Oprávnené osoby
(1)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo
týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu
súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech
mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca,
obhajca, štátny orgán starostlivosti o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku
im plynie samostatne.
(2)
Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom rade, jeho
súrodenec, osvojiteľ, manžel alebo druh; lehota na podanie sťažnosti im končí tým
istým dňom ako mladistvému.
(3)
Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného
aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
§ 187
Lehota a miesto na podanie
(1)
Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch dní od
oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby. Ak sa
uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi,
plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(2)
Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie
sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.
§ 188
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1)
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2)
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo.
Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
(3)
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.
Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade
plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola
vzatá späť.
(4)
Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán príslušný
na rozhodnutie o sťažnosti a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán
proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom o tom rozhoduje predseda
senátu.
§ 189
Dôvody sťažnosti
(1)
Uznesenie možno napadnúť pre
a)
nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b)
zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c)
porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo
spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
(2)
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom
konaní.
(3)
Ak podáva sťažnosť prokurátor, štátny orgán starostlivosti o mládež alebo obhajca
za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená, s výnimkou
sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.
§ 190
Konanie pred orgánom, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje
(1)
Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena
pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie
policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho
pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.
(2)
Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti
sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie
a)
policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor, a ak ide o sťažnosť
proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom
nadriadenému prokurátorovi,
b)
prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,
c)
vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník predsedovi senátu a v prípravnom konaní
sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného
orgánu.
(3)
Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, sudca pre
prípravné konanie bez meškania predloží vec nadriadenému súdu na rozhodnutie. Predloženie
spisu zabezpečí Policajný zbor najneskôr v nasledujúci pracovný deň. Rovnako sa postupuje,
ak podá sťažnosť obvinený proti uzneseniu o vzatí do väzby v konaní podľa § 204 ods. 1.
§ 191
Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení majetku
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým prokurátor
a)
zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 ods. 1,
b)
zamietol návrh poškodeného na zaistenie jeho nároku podľa § 50 ods. 5,
c)
zrušil alebo obmedzil zaistenie nároku poškodeného podľa § 51 ods. 1 a 2 alebo vyňal veci zaistené na nárok poškodeného podľa § 51 ods. 2,
d)
zaistil majetok obvineného podľa § 425 ods. 1,
rozhoduje sudca pre prípravné konanie súdu, ktorý je príslušný na konanie v prvom
stupni, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu
§ 192
(1)
Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a)
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
a
b)
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
(2)
Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť
výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej
časti uznesenia.
(3)
O sťažnosti podľa § 190 ods. 3 proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby rozhodne nadriadený súd na verejnom
zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí obvineného do väzby na neverejnom
zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci na rozhodnutie.
(4)
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty
väzby, môže nadriadený súd rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, najneskôr však do
uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť.
§ 193
(1)
Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a)
nie je prípustná,
b)
bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala
alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)
nie je dôvodná.
(2)
Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení
uznesenia.
§ 194
(1)
Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa
povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a)
rozhodne vo veci sám, alebo
b)
uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal
a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného
do väzby, sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie
lehoty väzby alebo sťažnosti proti uzneseniu senátu odvolacieho súdu o vzatí obvineného
do väzby.
(2)
Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo
ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie
podľa odseku 1 len na túto časť.
(3)
Ak nedostatok spočíva v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo
je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, aby vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia,
buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje,
aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(4)
Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec
bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu
alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
(5)
Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní
viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať
úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
(6)
Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho dodal
do miesta výkonu väzby útvar Policajného zboru, Vojenskej polície alebo Zboru väzenskej
a justičnej stráže.
§ 195
(1)
Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech
osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.
(2)
Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho
práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie
aj v prospech tohto spoluobvineného.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na
nové prejednanie a rozhodnutie.
DRUHÁ ČASŤ
PREDSÚDNE KONANIE
PRVÁ HLAVA
POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA
§ 196
(1)
Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt
bez meškania upovedomia Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom trestnom oznámení, ak
sa týka pôsobnosti Špeciálneho súdu.
(2)
Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné
ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo vyžiadaním písomných podkladov
príslušný prokurátor alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia.
(3)
Poškodený trestným činom, ktorý bol spáchaný v inom členskom štáte Európskej únie
ako v tom, kde má bydlisko, je oprávnený podať trestné oznámenie príslušnému orgánu
štátu, kde má bydlisko, ak to nemohol urobiť alebo nechcel urobiť v štáte, v ktorom
bol trestný čin spáchaný.
(4)
Prokurátor alebo prostredníctvom prokurátora policajt, ktorému bolo trestné oznámenie
podľa odseku 3 doručené a nie je príslušný vo veci konať, bez meškania postúpi trestné
oznámenie príslušnému orgánu toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území
bol trestný čin spáchaný.
§ 197
(1)
Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor
alebo policajt uznesením vec
a)
odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,
b)
odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie,
c)
odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo
d)
odmietne.
(2)
Prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením môže odložiť
vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2.
(3)
Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ
a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi
najneskôr do 48 hodín.
§ 198
(1)
Prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže postupovať podľa § 197 ods. 1 alebo 2 alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi
bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.
(2)
Prokurátor preskúma postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania
im oznámi bez meškania.
DRUHÁ HLAVA
PRÍPRAVNÉ KONANIE
Prvý diel
Začatie prípravného konania
§ 199
Začatie trestného stíhania
(1)
Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia
trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho
úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď
uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už
bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa
a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
(2)
Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich
začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.
(3)
Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta,
času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku
ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
(4)
Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo
neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal miestne nepríslušný policajt, ak nebolo
možné dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho
vykonania odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného
stíhania.
(5)
Policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa tohto
zákona.
Druhý diel
Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie
§ 200
Rozsah vyšetrovania
(1)
Vyšetrovanie sa vykonáva o zločinoch.
(2)
Vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, ak
a)
je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave, alebo
b)
to nariadi prokurátor.
(3)
Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov, vykoná sa vyšetrovanie
o všetkých trestných činoch toho istého obvineného aj proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy súvisia.
(4)
Vyšetrovanie vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a).
§ 201
Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní
(1)
Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Úkony,
ktorými sa začalo trestné stíhanie alebo ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania
miestne nepríslušným policajtom, nie je potrebné opakovať, ak boli vykonané podľa
tohto zákona.
(2)
Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie
zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a
zistenie páchateľa trestného činu.
(3)
Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné
konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný
ich vykonať v súlade so zákonom a včas.
(4)
Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech
obvineného; pritom postupuje podľa odseku 3. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom
k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť ako
dôkaz proti obvinenému.
§ 202
Rozsah skráteného vyšetrovania
(1)
Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch, ak nejde o konanie podľa § 200 ods. 2.
(2)
Skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. b) až g); o ostatných vykonáva skrátené vyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 8 písm. a).
Postup pri skrátenom vyšetrovaní
§ 203
(1)
Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajt podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní
s týmito odchýlkami:
a)
výsluch svedka vykoná, ak ide o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide
o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu; v ostatných prípadoch
vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom spíše záznam,
b)
vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí záznam,
c)
skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.
(2)
Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia, policajt
prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie skončiť a aké
úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah
úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie.
§ 204
(1)
Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá
pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje tri roky, alebo takáto osoba bola zastihnutá na úteku a prokurátor
ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému
tiež podá obžalobu spolu so spisom. Ak prokurátor zistí dôvod väzby, súčasne navrhne,
aby bol obvinený vzatý do väzby.
(2)
Ak prokurátor prepustí obvineného podľa odseku 1, vráti spis policajtovi s pokynom
na doplnenie skráteného vyšetrovania.
§ 205
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia
(1)
Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie korupcie, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo zistenie páchateľa tohto trestného
činu, môže policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne
odložiť vznesenie obvinenia osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa na objasnení
niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení páchateľa. Dočasne odložiť vznesenie
obvinenia sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného
činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(2)
O dočasnom odložení vznesenia obvinenia policajt vyhotoví záznam, ktorého rovnopis
do 48 hodín zašle prokurátorovi.
(3)
Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia, policajt na pokyn prokurátora
bez meškania vznesie obvinenie.
Vznesenie obvinenia
§ 206
(1)
Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného
stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt
bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a
doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným sudca, súdny exekútor,
notár, znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným
advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa
a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je
policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.
(2)
O začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením,
ktoré policajt oznámi bez meškania obvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.
O tomto úkone upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo začatie trestného stíhania
a vznesenie obvinenia oznámené vyhlásením uznesenia, policajt je povinný vydať obvinenému
jeho rovnopis.
(3)
Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša
obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých
k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania
trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia
Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.
(4)
Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť,
ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie
o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie policajt obvinenie aj pre tento ďalší skutok.
Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, najskôr sa rozhodne podľa § 199 ods. 1.
(5)
Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť,
ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal pred oznámením uznesenia o
vznesení obvinenia ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa
uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri uznesením policajt obvinenie
aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Ak pre tento čiastkový
útok nebolo začaté trestné stíhanie, nie je potrebné postupovať podľa § 199 ods. 1.
(6)
Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok,
pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným
činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt obvineného
na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis
upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.
§ 207
(1)
Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto
osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky,
obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a
uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.
(2)
Ak sa v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania zistí totožnosť obvineného
označeného podľa odseku 1 alebo ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že údaje
o totožnosti obvineného sú iné, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, policajt
o tom upovedomí obvineného a zaznačí to v zápisnici. Rovnopis zápisnice doručí do
48 hodín prokurátorovi a ak je obvinený vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol,
ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného. Úkony, ktoré boli vykonané
po označení obvineného podľa odseku 1 alebo pred zistením jej pravej totožnosti, nie
je potrebné opakovať.
Skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania
§ 208
(1)
Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho
výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní
obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi v primeranej
lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného
vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby výslovne vzdať, o čom musia byť poučené.
Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni
vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.
(2)
O úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa odseku 1 vykoná policajt záznam do
spisu.
§ 209
(1)
Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi
s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov
a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol
predložené dôkazy. So spisom predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak
to ich povaha umožňuje.
(2)
Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov
od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.
(3)
Ak nie je vyšetrovanie skončené v lehotách uvedených v odseku 2, policajt prokurátorovi
písomne oznámi, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké
úkony treba ešte vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Prokurátor môže
policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané. Môže tiež
určiť inú lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na skrátené vyšetrovanie.
§ 210
Žiadosť o preskúmanie postupu policajta
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta,
najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor
je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.
Tretí diel
Súhlas poškodeného
§ 211
(1)
Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178, krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217, podvodu podľa § 221, podielnictva podľa § 231 a 232, úžery podľa § 235, zatajenia veci podľa § 236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, ohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako
svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno
začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je
poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným
je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo
právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.
§ 212
(1)
Poškodený oznámi prejav vôle podľa § 211 ods. 1 prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť,
a to až dovtedy, kým sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
(3)
Súhlas výslovne odopretý alebo vzatý späť možno znovu udeliť, iba ak z okolností
prípadu je zrejmé, že odopretie súhlasu alebo späťvzatie súhlasu bolo vykonané v tiesni
pod vplyvom vyhrážky, nátlaku, odkázanosti alebo podriadenosti.
(4)
Ak je z okolností prípadu nesporné, že súhlas nebol daný alebo znovu udelený iba
preto, že poškodený je v tiesni, je mu vyhrážané, je pod nátlakom, v závislosti alebo
podriadenosti, má sa za to, že súhlas bol udelený.
(5)
O prípustnosti znovuudelenia súhlasu alebo o stave podľa odseku 4 rozhodne ten orgán
činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná.
Štvrtý diel
Účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní
§ 213
(1)
Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť
vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a
úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné
vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho
prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.
(2)
Obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže
byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť
a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť
otázky potom, keď policajt výsluch skončí.
(3)
Ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa odseku
2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem
prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť.
O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.
(4)
Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, policajt
vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti
obhajcu.
(5)
Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená podľa § 136 ods. 3, policajt vykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosť svedka nebola zistená.
Piaty diel
Rozhodnutia v prípravnom konaní
§ 214
Postúpenie veci
(1)
Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný
v disciplinárnom konaní.
(2)
Policajt postúpi vec inému orgánu, iba ak vo veci nebolo vznesené obvinenie.
(3)
Uznesenie o postúpení veci sa doručuje obvinenému a poškodenému a ak oznamovateľ
nie je poškodeným, aj oznamovateľovi; uznesenie policajta sa najneskôr do 48 hodín
doručí aj prokurátorovi.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
§ 215
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak
a)
je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,
b)
nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,
c)
je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený,
d)
je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9,
e)
obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
f)
sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným, alebo
g)
zanikla trestnosť činu.
(2)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak
a)
je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený, alebo
b)
o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne alebo kárne iným
orgánom, cudzozemským súdom alebo orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo
inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.
(3)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie proti obvinenému, ktorý sa významnou mierou
podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej
skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo
teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného
činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom
stíhaní tohto obvineného; zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi,
návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.
(4)
Zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené
obvinenie.
(5)
Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému.
Uznesenie policajta treba doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
(6)
Obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania okrem odseku
1 písm. f) a obvinený aj odseku 3 podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(7)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa odseku 2 písm. a), sa pokračuje, ak
obvinený vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia, že na prejednaní veci trvá.
O tom je potrebné obvineného poučiť.
(8)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v § 9 ods. 1 písm. b), sa pokračuje po zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie
sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora, a to vydaním
uznesenia o pokračovaní v trestnom stíhaní, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že takýto
postup je odôvodnený.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania
§ 216
(1)
V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení
obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť
trestné stíhanie, ak
a)
vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti
o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b)
nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel
dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c)
vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti
prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
(2)
V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná
doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
(3)
Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom
zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.
(4)
Obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané
obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal činnosti,
ktorá viedla k spáchaniu prečinu.
(5)
Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému;
obvinený a poškodený môže proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(6)
Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, ak
a)
trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b)
je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c)
je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému
činiteľovi.
§ 217
(1)
Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor
rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej doby, že
sa v trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo o pokračovaní v trestnom stíhaní
vydá uznesenie.
(2)
Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku
1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.
(3)
Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený
môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím lehoty
podľa odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. e).
Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
§ 218
(1)
Prokurátor môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie obvineného, ktorý sa významnou
mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej
skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo
teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného
činu a záujem spoločnosti na objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom
stíhaní obvineného; podmienečne zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi,
návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal.
(2)
V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná
doba na dva roky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží, aby v
skúšobnej dobe plnil podmienky uvedené v odseku 1.
(3)
Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému a poškodenému;
obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 219
(1)
Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby splnil podmienku podľa § 218 ods. 1, prokurátor rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej
lehoty, že sa v trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo pokračovaní v trestnom
stíhaní vydá uznesenie.
(2)
Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku
1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.
(3)
Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený
môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím doby podľa
odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. e).
Zmier
§ 220
(1)
V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného
rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a)
vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti
o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b)
nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu
škody, alebo inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom, a
c)
zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú
konkrétnemu adresátovi na všeobecne prospešné účely, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu
a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom
dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje
takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
(2)
Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak
a)
trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b)
je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c)
je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému
činiteľovi.
§ 221
(1)
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení zmieru prokurátor
vypočuje obvineného a poškodeného, najmä na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či
zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru; výsluchom
obvineného zistí, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledkov schválenia
zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý
je stíhaný.
(2)
Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate zmieru.
§ 222
Ak je poškodeným právnická osoba, možno namiesto výsluchu štatutárneho zástupcu alebo
inej osoby oprávnenej konať v jej mene, zabezpečiť písomné vyhlásenie právnickej osoby
k okolnostiam uvedeným v § 220 ods. 1.
§ 223
(1)
Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis
skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku
nahradenej škody alebo škody, k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia
na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné
účely s uvedením jej adresáta vrátane sumy odovzdanej štátu na peňažnú pomoc poškodeným
trestnými činmi a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier
týka.
(2)
Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely je súd a v
prípravnom konaní prokurátor viazaný obsahom dohody o zmieri medzi obvineným a poškodeným.
§ 224
(1)
Peňažnú sumu na všeobecne prospešné účely možno určiť obciam a iným právnickým osobám
so sídlom na území Slovenskej republiky na financovanie vedy, vzdelania, kultúry,
školstva, požiarnej ochrany, podporu a ochranu mládeže, sociálne, zdravotnícke, ekologické,
humanitárne, charitatívne účely, registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam,
športovým a telovýchovným spoločnostiam, ako aj štátu na peňažnú pomoc poškodeným
podľa osobitného zákona.
(2)
Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely musí obvinený určiť aspoň 50
% štátu na peňažnú pomoc poškodeným podľa osobitného zákona.
§ 225
Práva poškodeného podľa § 220 neprislúchajú tomu, na koho prešiel nárok na náhradu škody; to neplatí, ak ide o
dedičov poškodeného.
§ 226
Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa § 220 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť
na toto vyhlásenie ako na dôkaz.
§ 227
(1)
Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým prokurátor schválil zmier, zabezpečí,
aby peňažná suma určená obvineným na všeobecne prospešné účely bola poukázaná adresátovi
uvedenému v rozhodnutí.
(2)
Ak nie je možné peňažnú sumu podľa odseku 1 odovzdať alebo ju adresát odmietne prijať,
rozhodne o jej odovzdaní štátu na peňažnú pomoc poškodeným trestnými činmi poskytovanú
podľa osobitného zákona.
(3)
Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma
zložená na všeobecne prospešné účely bola vrátená obvinenému.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prerušenie trestného stíhania
§ 228
(1)
Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie proti určitej osobe.
(2)
Policajt preruší trestné stíhanie, ak
a)
nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť,
b)
nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c)
obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať
zmysel trestného stíhania,
d)
obvinený je vydaný do cudziny alebo vyhostený,
e)
ústavný súd alebo Súdny dvor Európskych spoločenstiev pozastaví účinnosť právneho
predpisu alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie
vo veci samej, alebo
f)
obvinený je cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti a je odovzdaný na vykonanie
úkonov do cudziny.
(3)
Policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie, ak
sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení korupcie, trestného činu založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania teroristickej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo usvedčení
páchateľa tohto trestného činu; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi,
návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(4)
Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak podal návrh na začatie konania o otázke,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
(5)
Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo policajt o pokračovaní v trestnom
stíhaní rozhodne uznesením.
(6)
Uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený
majú právo proti nemu podať sťažnosť. Uznesenie policajta sa doručuje najneskôr do
48 hodín prokurátorovi.
§ 229
Po prerušení trestného stíhania možno vykonávať len úkony podľa štvrtej, piatej a
šiestej hlavy prvej časti tohto zákona na účely zistenia, či nepominul dôvod prerušenia.
TRETIA HLAVA
DOZOR A ÚKONY PROKURÁTORA
Prvý diel
Dozor prokurátora
§ 230
(1)
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní vykonáva prokurátor.
(2)
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
a)
dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie;
také pokyny sú súčasťou spisu,
b)
vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach,
v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné
stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c)
zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo
aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek
veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora
je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,
d)
vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s
pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného,
e)
zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť
vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného
stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie
policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej
osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu
policajta,
f)
odňať vec policajtovi a prikázať ju inému, a to aj miestne nepríslušnému policajtovi,
alebo urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi alebo policajtom,
g)
nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie,
(3)
Prokurátor podľa odseku 2 písm. e) rozhoduje uznesením, ak zrušuje uznesenie policajta.
Toto uznesenie sa doručuje obvinenému a poškodenému.
Druhý diel
Úkony prokurátora
§ 231
Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní
a)
podať obžalobu,
b)
uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej schválenie,
c)
postúpiť vec podľa § 214 ods. 1,
d)
prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 4,
e)
zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c), e) a f) a ods. 2 a 3 alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa § 216 ods. 1, alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,
f)
schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie podľa § 220 ods. 1,
g)
nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto
zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,
h)
vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody, zrušiť toto zaistenie, a to
aj čiastočne, alebo vec z neho vyňať,
i)
nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
j)
vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby,
v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu,
k)
navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby,
l)
navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
m)
vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny, ak tento zákon neustanovuje
inak,
n)
navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie
majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti
tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.
Konanie o dohode o vine a treste
§ 232
(1)
Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver,
že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal,
uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začať konanie
o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu.
(2)
Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného; o čase a mieste
konania upovedomí obhajcu obvineného a poškodeného. Ak je obvinený v čase konania
mladistvý, postupuje sa primerane aj podľa ustanovenia § 340, dohodu však nemožno uzavrieť, ak s ňou nesúhlasí zákonný zástupca mladistvého alebo
jeho obhajca.
(3)
Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor podá na súd v rozsahu
dohody návrh na schválenie dohody o vine a treste; dohodou o treste sa rozumie aj
dohoda o upustení od potrestania a ak ide o mladistvého, aj podmienečné upustenie
od potrestania vrátane výchovných opatrení, ak sú zákonné dôvody na ich uloženie.
Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor navrhne, aby súd poškodeného odkázal
s nárokom na náhradu škody alebo jej časti na občianske súdne konanie alebo iné konanie.
(4)
Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu zo spáchania stíhaného
skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v
ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a
požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch,
ktoré majú podklad vo výroku o vine.
(5)
Ak v rámci konania o dohode obvinený uzná vinu len sčasti, podá prokurátor obžalobu,
v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu a uznanie viny
v tomto rozsahu, ako aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, ktorý obvinený nepriznal,
a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie
skutku nepriznal, a v ďalšom potrebnom rozsahu a aby rozhodol o vine, treste a ďalších
výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
(6)
Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo
zhabaní veci, postupuje prokurátor podľa § 236 ods. 1.
(7)
Dohoda o vine a treste obsahuje
a)
označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania,
b)
opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu
došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného
činu, ktorý bol skutkom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona,
c)
druh, výmeru a spôsob výkonu trestu,
d)
rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená, a
e)
ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.
(8)
Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený,
ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania.
(9)
Ak nedôjde k dohode o vine a treste, prokurátor o tom vykoná záznam do spisu.
§ 233
(1)
Ak osoby uvedené v § 232 ods. 2 uzavreli dohodu o vine a treste, prípadne o ďalších výrokoch, prokurátor podá súdu
návrh na schválenie tejto dohody.
(2)
Návrh podľa odseku 1 obsahuje
a)
označenie osôb uvedených v § 232 ods. 2, dátum a miesto spísania návrhu,
b)
(3)
Prokurátor s návrhom podľa odseku 1 predkladá súdu dohodu o vine a treste, celý spisový
materiál, jeho prílohy a zoznam vecných dôkazov.
§ 234
Obžaloba
(1)
Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie
obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy,
ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby upovedomí obvineného, jeho obhajcu
a poškodeného, ak je obvinený vo väzbe aj ústav na výkon väzby.
(2)
Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor
mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt,
upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či
so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.
Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom
záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.
(3)
Spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konania o úkonoch, zápisnicu
o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce sa veci.
(4)
Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje
vykonať v konaní pred súdom.
Náležitosti obžaloby
§ 235
Obžaloba musí obsahovať
a)
označenie prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby,
b)
meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne iné
údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu
právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo
bol príslušníkom,
c)
obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný,
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností,
ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie
určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného
pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
d)
ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje
opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu
obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor
spravoval,
e)
dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných
dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami, a
f)
návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.
§ 236
(1)
Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa
§ 235 písm. f) samostatne.
(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje u zúčastnenej osoby, ak prokurátor podal návrh
na konanie o dohode o vine a treste.
TRETIA ČASŤ
SÚDNE KONANIE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 237
(1)
Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu
o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
(2)
Pri podaní a zastupovaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste sa prokurátor
spravuje zákonom a vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých dôkazov a
okolností prípadu.
(3)
O obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje
a)
sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie podľa § 204; pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca,
b)
samosudca o prečinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov,
c)
predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch.
§ 238
(1)
Podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste súd najskôr preskúma z toho
hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné
konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu
a či jeho výsledky dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
(2)
Po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste súd rozhoduje samostatne
všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie návrhy,
urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na
skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.
(3)
Ak je obvinený vo väzbe, súd rozhodne o väzbe najneskôr v lehote podľa § 76 ods. 5.
§ 239
Späťvzatie obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste a ustúpenie od obžaloby
(1)
Prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatia hlavného pojednávania a návrh na
dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho prejednanie;
vec sa tým vracia do stavu prípravného konania. Predseda senátu uznesením vezme na
vedomie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora na dohodu o vine a
treste.
(2)
Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní oznámi, že ustupuje od obžaloby v celom rozsahu
alebo pre niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe, súd obžalovaného oslobodí v celom
rozsahu alebo pre niektorý zo skutkov uvedený v obžalobe.
§ 240
Doručenie obžaloby
(1)
Po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby
a)
obvinému a jeho obhajcovi,
b)
poškodenému a jeho splnomocnencovi,
c)
zúčastnenej osobe,
d)
zákonnému zástupcovi obvineného, ak ten nie je spôsobilý na právne úkony alebo ak
jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
e)
zástupcovi záujmového združenia občanov, ak bolo kladne rozhodnuté o jeho účasti
na hlavnom pojednávaní.
(2)
Ak má obžalovaný viacerých obhajcov, doručí sa rovnopis obžaloby tomu z nich, koho
si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa
obžaloba každému z nich.
(3)
Spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania
písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa
zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli
známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť.
(4)
V návrhu na vykonanie dôkazov podľa odseku 3 treba uviesť okolnosti, ktoré sa majú
nimi objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý.
Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možno na hlavnom pojednávaní vykonať okrem
prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje
výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť
na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o
jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne.
(5)
Svedkov a znalcov, ktorých navrhuje obvinený alebo prokurátor vypočuť na hlavnom
pojednávaní, treba prokurátorovi alebo obvinenému oznámiť najneskôr tri pracovné dni
pred hlavným pojednávaním, pokiaľ tieto skutočnosti neboli oznámené v obžalobe alebo
pri predbežnom prejednaní obžaloby. Bez zachovania uvedenej lehoty ich na hlavnom
pojednávaní možno vypočuť, len ak prokurátor a obvinený s tým súhlasia.
DRUHÁ HLAVA
PRESKÚMANIE A PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY
Preskúmanie obžaloby
§ 241
(1)
Obžalobu podanú na súde pre prečin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou
päť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b)
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,
d)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods.5,
e)
môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 a 3,
f)
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
porušenie práva na obhajobu,
g)
trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1,
h)
môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,
i)
rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom,
j)
vydá trestný rozkaz,
k)
nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania.
(2)
Ak samosudca dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom
použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba,
oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.
(3)
Samosudca preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o vydanie predbežného rozhodnutia.
(4)
Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 písm. a) až h) môže prokurátor a obvinený
podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(5)
Ak je to potrebné na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, môže samosudca vyslúchnuť obvineného
aj poškodeného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia.
(6)
Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu
spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri, schváliť zmier
a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa § 220 až 227.
(7)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 6 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 242
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca pri preskúmaní obžaloby vždy aj o ďalšom
trvaní väzby.
§ 243
Predbežné prejednanie obžaloby
(1)
Obžaloba podaná na súde pre zločin alebo prečin s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou päť rokov sa predbežne prejedná na verejnom zasadaní; aj na neverejnom
zasadaní sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa
§ 244 ods. 1 písm. a) až i).
(2)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.
Predseda senátu alebo ním poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená
oprávneným osobám a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.
(3)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby môže súd vyslúchnuť obvineného aj poškodeného
a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia a zistí, či prokurátor a obvinený nechcú
uzavrieť dohodu o vine a treste; ak sa prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú konať
o dohode, postupuje podľa § 244 ods. 1 písm. g).
§ 244
Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby
(1)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b)
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,
d)
trestné stíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods. 5,
e)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods. 5,
f)
môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,
g)
vráti vec prokurátorovi na konanie podľa § 232 a § 233, ak sú splnené podmienky uvedené v § 243 ods. 3,
h)
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby,
i)
postúpi vec samosudcovi,
j)
rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia občanov,
k)
nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré
oznámi osobám, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.
(2)
Ak súd dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití
zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba,
oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby, a vyzve
obvineného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebe navzájom návrhy na vykonanie
dôkazov, ktoré pri predbežnom prejednaní obžaloby nenavrhli. Zároveň ich upozorní
na ustanovenie § 252 ods. 2 až 5.
(3)
Proti uzneseniam podľa odseku 1 písm. a) až h) môžu prokurátor aj obvinený podať
sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(4)
Predseda senátu preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev
o vydanie predbežného rozhodnutia.
(5)
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj
o ďalšom trvaní väzby.
§ 245
Nové preskúmanie alebo predbežné prejednanie obžaloby
(1)
(2)
Za podmienok uvedených v § 241 alebo § 243 sa obžaloba znovu preskúma alebo predbežne prejedná aj na súde, ktorému bola vec
postúpená podľa § 241 ods. 1 písm. a) alebo § 244 ods. 1 písm. a).
TRETIA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý diel
Príprava hlavného pojednávania
§ 246
Náhradný sudca
(1)
Ak možno dôvodne predpokladať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas alebo
ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,
ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta s využitím technických zariadení na prenos
zvuku a obrazu, zariadi predseda súdu na návrh predsedu senátu, aby sa na hlavnom
pojednávaní zúčastnili jeden alebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.
(2)
Náhradný sudca alebo prísediaci má postavenie člena senátu. Hlasovania sa však zúčastní
len v tom prípade, ak do konania nastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho, ktorému
v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo prísediaci,
za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej
nezúčastňuje.
(3)
Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,
ktorého totožnosť je utajená s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku
alebo obrazu mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.
Druhý diel
Začatie hlavného pojednávania
§ 252
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa
a prokurátora.
(2)
V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má
za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez
prítomnosti obžalovaného a pritom
a)
obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný,
b)
obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy
na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c)
obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d)
obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
(3)
Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo
vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov. To neplatí, ak obžalovaný
výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné
pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
(4)
V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.
(5)
Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno
za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu
obžalovaného.
Tretí diel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
§ 258
(1)
Ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného neurobil vyhlásenie
uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí
osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť
obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený
nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2 a 3.
(2)
Výsluch môže predseda senátu prerušiť len vtedy, ak výsluch nie je vedený v súlade
so zákonom alebo ak je výsluch vedený inak nevhodným spôsobom, alebo ak predseda alebo
člen senátu považujú za nevyhnutné položiť obžalovanému otázku, ktorú nemožno odložiť
na dobu po skončení výsluchu.
(3)
Po skončení výsluchu obžalovaného prokurátorom má právo vypočuť obžalovaného jeho
obhajca. Ustanovenie odseku 2 tu platí primerane. So súhlasom predsedu senátu sú prokurátor,
obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba oprávnení po skončení výsluchov klásť obžalovanému
doplňujúce otázky. O ich poradí rozhodne predseda senátu.
(4)
Na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo
jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje
právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou
a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice
o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto
rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta
tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním
poverený člen senátu.
§ 259
Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť
otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie,
vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše
alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo
prísediaceho rozhodne senát.
§ 260
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu urobí opatrenia, aby obžalovaný bol vyslúchaný
v neprítomnosti ešte nevypočutých spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných
určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v priebehu
dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vyslúchaní
v jeho neprítomnosti.
Výsluch svedka
§ 261
(1)
Poradie výsluchu svedkov určí predseda senátu spravidla tak, že ako prví budú vypočutí
svedkovia navrhnutí prokurátorom a po nich svedkovia navrhnutí obžalovaným. Obdobne
sa postupuje aj pri vykonávaní ostatných dôkazov. Obžalovaný môže požiadať, aby poradie
výsluchov bolo zmenené. O tejto žiadosti rozhodne predseda senátu. Ak obžalovaný s
rozhodnutím predsedu senátu nesúhlasí, rozhodne senát.
(2)
Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu
obžalovaného a iných svedkov. Ak obžalovaný uznal základ aj výšku škody poškodeným
včas a riadne uplatneného nároku na náhradu škody, vykoná sa ďalšie dokazovanie o
výške škody iba výnimočne, najmä ak sú o nej dôvodné pochybnosti alebo je to potrebné
pre záver o právnom posúdení skutku.
(3)
Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takého dôkazu. Ak výsluch svedka
alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda
senátu po vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej
strany vykonať následne výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje
podľa § 132.
(4)
Ustanovenia § 258 ods. 3 a 4 a § 259 sa použijú primerane aj na vykonanie dôkazu výsluchom svedka. Predseda senátu môže
rozhodnúť, že výsluch svedka vykoná sám, ak má byť ako svedok vypočúvaná osoba mladšia
ako pätnásť rokov, ak ide o chorého, zraneného svedka alebo svedka poškodeného trestným
činom proti ľudskej dôstojnosti alebo ak by výsluch svedka stranou alebo obhajcom
nebol z iných dôvodov vhodný alebo úplný.
§ 262
Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide
o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma
na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, agenta alebo o svedka, ktorého totožnosť
musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda senátu vhodné opatrenia na
zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne vylúči obžalovaného,
jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej miestnosti.
Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný oboznámený s obsahom výpovede
svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom
predsedu senátu klásť aj otázky.
§ 263
(1)
Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi
alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje
osobný výsluch za potrebný.
(2)
Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní
nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti,
alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia
nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene. V uvedených
prípadoch stačí súhlas prokurátora. O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní
poučený.
(3)
Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa prečíta na návrh prokurátora
alebo obžalovaného aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam
tohto zákona a
a)
taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo
na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo
na dlhší čas znemožňuje jej výsluch; ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase
jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na
hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť, možno jeho výpoveď prečítať len vtedy,
ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený, a ak má obhajcu, jeho obhajca,
b)
išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo
c)
taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať.
(4)
Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť
výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka,
o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo
nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.
(5)
Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť
otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie,
vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše
alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo
prísediaceho rozhodne senát.
§ 264
(1)
Ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť
zápisnica o jeho skoršej výpovedi predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach
tak, aby súd mohol posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na
hlavnom pojednávaní.
(2)
Predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice
o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi
svojimi výpoveďami.
§ 265
(1)
Svedok pred výsluchom na súde je povinný zložiť prísahu.
(2)
Pred prísahou musí byť svedok upozornený na význam svedeckej výpovede a na následky
krivej prísahy. Prísaha znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať
pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič nezamlčím.“.
§ 266
(1)
Svedok, ktorý má sluchovú alebo rečovú vadu, vykoná prísahu tak, ak je to možné,
že opakuje slová prísahy, ktoré mu prečíta predseda senátu. Písomný text prísahy svedok
pred súdom podpíše.
(2)
Nepočujúci svedok po pretlmočení znenia prísahy do posunkovej reči prítomným tlmočníkom
posunkovej reči podpíše text jej znenia s vyznačením, že táto mu bola pretlmočená
do posunkovej reči a že jej obsahu porozumel.
§ 267
Do prísahy nemožno vziať svedka,
a)
ktorý pri svojom výsluchu nedovŕšil štrnásty rok svojho veku,
b)
ak je dôvodný predpoklad, že pre telesnú alebo duševnú chorobu nemusel vnímať okolnosti,
o ktorých má vypovedať, alebo ak také okolnosti nie je schopný uviesť,
c)
ktorý vzhľadom na svoje psychické a fyzické predpoklady nie je schopný náležite pochopiť
podstatu a dôležitosť prísahy,
d)
ktorý je zaviazaný mlčanlivosťou spojenou s výkonom jeho povolania, ak ten, kto ho
zaviazal mlčanlivosťou, ho mlčanlivosti nezbaví.
§ 268
Znalecké dokazovanie
(1)
Ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znalecký posudok alebo sa od neho odchyľuje,
alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký posudok alebo jeho doplnenie
nadiktoval do zápisnice.
(2)
Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258 ods. 3 a 4 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho
písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa
§ 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný
s tým súhlasia.
(3)
Ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zo strán a predkladá sa v konaní ako dôkaz,
ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.
(4)
Ak bol posudok predložený stranou a osoba podávajúca posudok nie je zapísaná v zozname
znalcov, pred súdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predseda senátu ju poučí
o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Potom sa znalec vyjadrí,
či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné vyjadrenie.
§ 269
Listinné dôkazy
Písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa
vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú a umožní sa do nich nazrieť stranám,
a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
§ 270
Vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovým a obrazovo-zvukovým záznamom
(1)
Vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
(2)
Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná na technickom
zariadení. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho písomného
prepisu. Súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol
záznam vyhotovený alebo získaný.
Súčinnosť strán pri dokazovaní
§ 271
(1)
Obžalovaného a poškodeného sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú
k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.
(2)
Na konfrontáciu alebo rekogníciu sa použijú primerane ustanovenia § 125 a § 126.
§ 272
(1)
Po skončení výsluchu prokurátorom, obžalovaným, jeho obhajcom alebo predsedom senátu
môže zákonný zástupca obžalovaného, v rozsahu uplatnených práv poškodený alebo jeho
splnomocnenec, zúčastnená osoba alebo jej splnomocnenec so súhlasom predsedu senátu
klásť vypočúvaným otázky, keď už členovia senátu otázky nemajú.
(2)
Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania.
(3)
Súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie
alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie
o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to
spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to
ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie
dôkazu pripustiť.
§ 273
Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov
Obžalovaný, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu a v súvislosti
s jeho prítomnosťou v konaní pred súdom je tu dôvodná obava z ohrozenia jeho života
alebo zdravia, či života alebo zdravia jeho blízkej osoby, môže byť vypočutý s využitím
technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.
Štvrtý diel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
§ 274
(1)
Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať
nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné
reči.
(2)
Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov prehovorí poškodený,
zúčastnená osoba, obhajca obžalovaného a obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená
osoba splnomocnenca, prehovorí len splnomocnenec. Ak treba, určí predseda senátu poradie,
v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.
Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždy poslední; zástupca záujmového
združenia občanov, poškodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenec môžu prehovoriť
len v rozsahu uplatnených nárokov.
(3)
Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca
prejednávanej veci.
§ 275
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu
obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto
iný klásť otázky.
§ 276
Doplnenie dokazovania
(1)
Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba
ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené,
a v hlavnom pojednávaní pokračuje.
(2)
Po doplnení dokazovania treba vždy znova dať slovo na záverečné reči.
Piaty diel
Odročenie hlavného pojednávania
§ 277
(1)
Ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom
pokračovať, súd odročí hlavné pojednávanie a určí termín, kedy sa bude konať ďalšie
hlavné pojednávanie; odročiť hlavné pojednávanie na neurčito možno len vtedy, ak to
vyžaduje povaha úkonu. Ak odpadne prekážka, pre ktorú muselo byť hlavné pojednávanie
odročené na neurčito, treba bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote dvoch týždňov
po jej odpadnutí, nariadiť termín hlavného pojednávania alebo vykonať iný úkon smerujúci
k skončeniu veci.
(2)
Skôr ako predseda senátu hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany nenavrhujú
ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba na budúce pojednávanie zadovážiť. Nedôvodné návrhy
súd odmietne uznesením, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná.
(3)
Pri odročení hlavného pojednávania súd môže uložiť, aby dôkaz zabezpečila strana,
ktorá ho navrhla vykonať alebo na jeho vykonaní trvá, alebo z ktorej návrhu takáto
potreba vyplynula. To neplatí, ak dôkaz priamo alebo nepriamo navrhol obžalovaný a
z charakteru dôkazu je zrejmé, že obžalovaný ho sám zabezpečiť nemôže.
(4)
Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nemožno vykonať, rozhodne, že sa tento dôkaz nevykoná.
Môže tiež rozhodnúť, aby bol svedok zabezpečený a predvedený podľa § 88.
(5)
Ak nie je pre podstatnú chybu konania alebo z iného dôležitého dôvodu potrebné vykonať
hlavné pojednávanie znova, oboznámi predseda senátu pri pokračovaní v odročenom hlavnom
pojednávaní podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak od odročenia hlavného pojednávania
uplynula dlhšia doba, prečíta predseda senátu podstatný obsah zápisnice o hlavnom
pojednávaní. Ak sa zmenilo zloženie senátu, musí sa hlavné pojednávanie vykonať znova;
to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou v zložení senátu.
Šiesty diel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
§ 278
Podklad na rozhodnutie
(1)
Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
(2)
Ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa
§ 232 ods. 4 alebo 5, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté
na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(3)
Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
§ 279
Vrátenie veci prokurátorovi
(1)
Súd vráti vec prokurátorovi uznesením na došetrenie len vtedy, ak počas hlavného
pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným
činom, a prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 280
Postúpenie veci
(1)
Ak zistí súd v žalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný,
postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu
nepríslušnosť a obžalovaný ju nenamietal; rovnako je povinný sám vec rozhodnúť, ak
by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa, alebo ak
by mala byť vec postúpená z okresného súdu v sídle krajského súdu na iný okresný súd.
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom,
okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti medzitým podstatne
zmenil.
(2)
Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok
by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
(3)
Proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
§ 281
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
(2)
Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom pojednávaní niektorý
z dôvodov uvedených v § 215 ods. 3.
(3)
Ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody, na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným
orgánom.
(4)
Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre
ktoré bola podaná obžaloba.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
§ 282
Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier
(1)
Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1.
(2)
Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, ak na
hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 218 ods. 1.
(3)
Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že sú splnené podmienky uvedené v § 220; pritom postupuje podľa ustanovení § 221 až 227.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 o schválení zmieru môže prokurátor a proti
rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj obžalovaný a poškodený
podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 283
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods. 4, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu
niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 3.
(2)
Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie
na hlavné pojednávanie.
(3)
Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie
v ňom zamietol, môže prokurátor a obžalovaný podať sťažnosť.
(5)
Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny
predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce
pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania
pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.
Rozsudok
§ 284
(1)
Ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 279, postúpená podľa § 280 ods. 1 alebo 2, ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa § 281 alebo § 282 ods. 3, k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 282 ods. 1 alebo 2 alebo k jeho prerušeniu podľa § 283, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby
oslobodzuje.
(2)
Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,
ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného
na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť
znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej
o päť pracovných dní.
§ 285
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a)
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
skutok nie je trestným činom,
c)
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
d)
obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
e)
trestnosť činu zanikla, alebo
f)
prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
§ 286
Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo z dôvodov uvedených
v § 215 ods. 2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trval, súd,
ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví vinu, trest však
neuloží.
§ 287
(1)
Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu,
uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a
včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť
nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku,
ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, pokiaľ škoda v tam uvedenej výške nebola
dosiaľ uhradená.
(2)
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného
a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok
má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie
na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.
(3)
Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných
prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená
na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné
prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.
§ 288
(1)
Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu
škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho,
súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia
a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným
menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri,
živnostenskom registri alebo inom registri.
(2)
Na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd
poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len
sčasti.
(3)
Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.
§ 289
(1)
Ak zistil súd u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť
i bez návrhu prokurátora.
(2)
Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,
ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému
zasadnutiu.
(3)
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie
veci nepatriacej obžalovanému.
Siedmy diel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
§ 290
(1)
Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie
trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1 alebo 2, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
(2)
Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní; ak to však predseda
senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov 1, 3 a 5 nariadiť verejné
zasadnutie.
(3)
Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
(5)
Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného
stíhania podľa § 215 ods. 3, podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 alebo § 218 ods. 1 alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania podľa § 220 ods. 1, súd môže zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo
schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže prokurátor, proti rozhodnutiu o zastavení trestného
stíhania aj poškodený a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania
aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
VEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 291
Všeobecné ustanovenie
Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
§ 292
Príprava verejného zasadnutia
(1)
Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom
je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím
návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty
rok svojho veku, upovedomí sa aj štátny orgán starostlivosti o mládež. Predseda senátu
o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného zástupcu. K predvolaniu
alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný
podnet.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí
obvineného do väzby.
(3)
Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval zástupca záujmového združenia
občanov, upovedomí predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
aj záujmové združenie občanov, ktoré zástupcu vyslalo.
(4)
Deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá
na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím, štátnemu orgánu starostlivosti o mládež, obhajcovi, splnomocnencovi alebo
zákonnému zástupcovi, ako aj prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné
zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí
pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno
len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré
sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla
trojdňovú lehotu.
(5)
Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti
uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, oznámi obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi
sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby, bezprostredne
po tomto úkone a urobí o tom záznam v zápisnici. Postupuje pritom tak, aby sa zachovala
lehota uvedená v § 192 ods. 3. Z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí do väzby súd oznámi ako deň verejného zasadania posledný
deň lehoty podľa § 192 ods. 3.
(6)
Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do
väzby sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ak o termíne
konania verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku 5.
Prítomnosť na verejnom zasadnutí
§ 293
(1)
Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti samosudcu a zapisovateľa alebo všetkých
členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Prokurátor sa zúčastní verejného zasadnutia, ak svojím návrhom dal na verejné zasadnutie
podnet; vždy sa však zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní alebo
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
(3)
Verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.
(4)
Verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť
mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom
zasadnutí riadne upovedomený.
(5)
Verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu predvolanie
na verejné zasadnutie bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania
verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
(6)
Verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe
alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia
alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
(8)
Ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí
a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti,
súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.
(9)
V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať verejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu.
Ospravedlnenie a žiadosť podľa odseku 7 môže predniesť aj obhajca obvineného, ak je
na to osobitne splnomocnený.
(10)
Obhajca obvineného sa vždy zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní,
ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhom obvinený.
§ 294
(1)
Ustanovenie § 293 sa použije primerane, ak ide o osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie
podnet, alebo o osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím.
(2)
O konaní verejného zasadnutia v neprítomnosti ďalších osôb, ktoré boli na verejné
zasadnutie predvolané alebo boli o ňom upovedomené, rozhodne súd uznesením.
Priebeh verejného zasadnutia
§ 295
(1)
Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda senátu alebo ním určený člen senátu
na podklade spisu správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom
zasadnutí riešiť. Následne osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie
podnet, návrh prednesie. Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj
prokurátor sa k návrhu vyjadria, ak nie sú sami navrhovateľmi.
(2)
Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o
dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonaní dôkazu čítaním zápisnice
o výpovedi svedka alebo znalca platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
(3)
Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,
ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný. Ak
je obvinený mladistvý, konečný návrh môže predniesť aj zástupca štátneho orgánu starostlivosti
o mládež a zákonný zástupca.
§ 296
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.
§ 297
Podklad na rozhodnutie
Ak nejde o prípady konania o dohode o vine a treste alebo priznania spáchania skutku
pri konaní o dohode o vine a treste, súd môže pri svojom rozhodovaní prihliadať len
na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy,
ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
§ 298
Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane
ustanovenia o hlavnom pojednávaní.
Ochranné opatrenia
§ 299
(1)
Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove,
ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne
prokurátor.
(2)
O návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
(3)
Proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
§ 300
(1)
Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má
zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu alebo sudca
uznesením opatrovníka. Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej
vlastník.
(2)
Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie
vlastníka veci na verejné zasadnutie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadnutie
sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník
veci o ňom dozvedel.
(3)
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
PIATA HLAVA
NEVEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 301
Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje
na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
§ 302
(1)
Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.
§ 303
Samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva.
§ 304
Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkaz, vykoná sa prečítaním zápisnice alebo
iných písomností alebo oboznámením vecného dôkazu alebo zvukového, obrazového alebo
obrazovo-zvukového záznamu, v prípade potreby aj jeho predvedením na technickom zariadení.
Súčasťou tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený
alebo získaný.
§ 305
Rozhodnutie sa vždy vyhlási.
ŠIESTA HLAVA
ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM
§ 306
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.
(2)
Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby
§ 307
(1)
Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
c)
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
(2)
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba.
§ 308
(1)
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do
povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu
škody.
(2)
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.
Lehota a miesto podania
§ 309
(1)
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.
(2)
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,
plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3)
Štátnemu orgánu starostlivosti o mládež plynie lehota samostatne.
(4)
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
§ 310
(1)
Ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého
stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie
o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má obžalovaný
obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať odvolanie
môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice
o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje,
alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.
§ 311
Obsah odvolania
(1)
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje,
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako
aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,
musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda
a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(3)
Ak odvolanie nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2, predseda senátu vyzve odvolateľa,
aby nedostatok odstránil. Ak takejto výzve nevyhovie iná osoba ako obžalovaný, môže
súd postupovať podľa § 70.
(4)
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Vzdanie sa odvolania a vzatie odvolania späť
§ 312
(1)
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný
môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými
v § 308 ods. 2.
(2)
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže
vziať späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom, inou oprávnenou osobou alebo zákonným
zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tom prípade plynie obžalovanému
nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.
(4)
Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu,
a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.
§ 313
Odvolanie podané v prospech mladistvého obžalovaného proti jeho vôli prokurátorom,
zákonným zástupcom, obhajcom alebo štátnym orgánom starostlivosti o mládež môže byť
vzaté späť aj bez súhlasu mladistvého obžalovaného. V tom prípade plynie mladistvému
obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté
späť.
§ 314
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu doručí rovnopis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo
lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu
súdu.
§ 315
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku
Špeciálneho súdu rozhoduje najvyšší súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
§ 316
(1)
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo
osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej
istej veci už predtým výslovne vzala späť.
(2)
Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
(3)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a)
súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b)
obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)
hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli
splnené zákonné podmienky.
§ 317
(1)
Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2)
Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,
o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku
1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
§ 318
(1)
Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po
vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho
súdu.
(2)
Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
§ 319
Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
§ 320
(1)
Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a
a)
vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2,
b)
trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 282 ods. 1, ak tak mal urobiť už súd prvého stupňa,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali
zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2, alebo
d)
trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5.
(2)
Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
§ 321
(1)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a)
pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä
preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo
právo obhajoby,
b)
pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie,
c)
ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d)
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e)
ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f)
ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
(2)
Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 2, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku.
Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý
výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3)
Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno
ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší
hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
§ 322
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci
nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
(2)
Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je
neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa
vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený
dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade
odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
(4)
Odvolací súd nemôže sám
a)
uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b)
uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.
§ 323
Odvolací súd môže po zrušení rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi do
prípravného konania za splnenia podmienok uvedených v § 279 ods. 1.
§ 324
Ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,
na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala
odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech
obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech
zúčastnenej osoby.
§ 325
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení
senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd
toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
§ 326
Konanie na odvolacom súde
(1)
O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí
môže urobiť rozhodnutie
a)
podľa § 316 ods. 1 alebo 3,
b)
podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
(2)
Účasť prokurátora na verejnom zasadnutí je povinná.
(3)
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých
prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.
(4)
Po otvorení verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie
najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebo konania sa vytýkajú,
a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.
(5)
Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní
rozhodnúť.
Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku
§ 327
(1)
Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
(2)
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,
nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
§ 328
(1)
Na základe postupu odvolacieho súdu podľa § 322 ods. 2 súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí rozhodne rozsudkom.
(2)
Súd prvého stupňa podľa odseku 1 rozhodne v rovnakom zložení senátu alebo rozhodne
ten istý samosudca, iba ak by to pre závažné prekážky nebolo možné.
(3)
Proti rozsudku podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok.
(4)
Ak sa rozsudok podľa odseku 1 stal právoplatným, stáva sa súčasťou pôvodného rozsudku.
§ 329
Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody
Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne
sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom.
SIEDMA HLAVA
OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA
§ 330
Všeobecné ustanovenie
Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na konanie podľa tejto hlavy
všeobecné ustanovenia.
Prvý diel
Dohoda o vine a treste
§ 331
(1)
Návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu
a podľa obsahu spisu
a)
určí termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu dohody o vine a treste,
alebo
b)
návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov,
najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme
neprimeraná.
(2)
Ak sa koná o zločine, rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti dohody o vine a treste
robí senát na neverejnom zasadnutí.
(3)
V uznesení podľa odseku 1 písm. b) treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie
opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody o vine a treste nadobudlo právoplatnosť,
vracia sa vec do štádia prípravného konania.
(5)
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd vždy aj o väzbe.
§ 332
(1)
Návrh dohody o vine a treste sa prejedná na verejnom zasadnutí.
(2)
Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohodu o vine a treste podľa § 331 ods. 1 písm. b), doručí návrh obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencom. Ak mladistvý
v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, doručí sa
návrh aj jeho zákonnému zástupcovi a štátnemu orgánu starostlivosti o mládež.
(3)
Rovnopis návrhu na dohodu o vine a treste spolu s upovedomením alebo s predvolaním
na verejné zasadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a jeho obhajca mali
na prípravu na verejné zasadnutie od doručenia návrhu na dohodu o vine a treste aspoň
päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. U ostatných osôb,
ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú, treba zachovať
aspoň trojdňovú lehotu.
§ 333
(1)
Verejné zasadnutie o návrhu na dohodu o vine a treste sa vykoná za stálej prítomnosti
všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného, a ak má obvinený obhajcu,
aj za stálej prítomnosti obhajcu.
(2)
Po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste.
(3)
Po prednesení návrhu dohody o vine a treste predseda senátu zistí formou otázok,
či obvinený
a)
rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste,
b)
súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva
práva na verejný súdny proces,
c)
rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d)
bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
e)
rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste,
f)
rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
g)
bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu
kladené za vinu,
h)
sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o
vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin,
i)
súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi
výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody,
j)
si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok,
ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať
odvolanie.
(4)
Ak súd dohodu o vine a treste odmietne podľa § 331 ods. 4 a po podaní obžaloby sa koná hlavné pojednávanie, priznanie spáchania skutku obvineným
v konaní o dohode o vine a treste nemožno na hlavnom pojednávaní použiť ako dôkaz.
(5)
Ak mladistvý v čase konania nedovŕšil osemnásť rokov svojho veku, súd zistí, či jeho
obhajca a zákonný zástupca súhlasia s dohodou o vine a treste.
(6)
Po vyjadrení obvineného ku všetkým otázkam, ako aj po vyjadrení strán k otázkam,
ktoré sa ich priamo týkajú, súd sa odoberie na záverečnú poradu.
Druhý diel
Konanie proti mladistvým
§ 336
Obhajoba mladistvého
Mladistvý musí mať obhajcu po vznesení obvinenia.
Zistenie pomerov mladistvého
§ 337
V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového a
mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol
vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a
iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie,
či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa
uloží aj štátnemu orgánu starostlivosti o mládež a obci.
§ 338
U mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba vždy
skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje
konanie.
§ 339
Väzba mladistvého
Aj keď existujú dôvody väzby podľa § 71, smie byť obvinený mladistvý vzatý do väzby, len ak nemožno účel väzby dosiahnuť
inak.
Konanie pred súdom
§ 340
U mladistvého súd obžalobu alebo návrh na dohodu o vine a treste doručí aj štátnemu
orgánu starostlivosti o mládež, zákonnému zástupcovi mladistvého, prípadne aj tej
osobe, s ktorou mladistvý žije v spoločnej domácnosti; ak má ustanoveného opatrovníka,
obžaloba sa doručí aj jemu. Ak mladistvý v čase hlavného pojednávania alebo verejného
zasadnutia dovŕšil devätnásty rok svojho veku, toto ustanovenie sa nepoužije.
§ 341
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v ktorého
obvode má mladistvý trvalý pobyt, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie
trestného konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.
§ 342
Spoločné konanie pred súdom proti mladistvému a osobe staršej ako osemnásť rokov možno
vykonať len vtedy, ak je to potrebné na všestranné a objektívne objasnenie veci alebo
ak sú na to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom
konaní ustanovenia tohto dielu.
§ 343
(1)
Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie o dohode o vine a treste nemožno konať v
neprítomnosti mladistvého.
(2)
O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj štátny orgán starostlivosti
o mládež. Prokurátor musí byť vždy prítomný na verejnom zasadnutí.
(3)
Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému
a)
na návrh mladistvého, jeho obhajcu alebo zákonného zástupcu súd vylúči verejnosť
aj vtedy, ak je to na ochranu záujmov mladistvého,
b)
predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania
vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto časť konania mohla nepriaznivo
pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého do pojednávacej siene predseda
senátu mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti, aby
sa mohol k nemu vyjadriť.
(4)
Zástupca štátneho orgánu starostlivosti o mládež má právo robiť návrhy a dávať vypočúvaným
otázky; po záverečnej reči zástupcu štátneho orgánu starostlivosti o mládež, zákonného
zástupcu má právo predniesť záverečnú reč mladistvý.
§ 344
Oznamovanie rozhodnutí
(1)
Rovnopis rozsudku sa vždy doručí aj štátnemu orgánu starostlivosti o mládež a zákonnému
zástupcovi, s ktorým mladistvý žije v spoločnej domácnosti.
(2)
Ak nebol zákonný zástupca uvedený v odseku 1 alebo štátny orgán starostlivosti o
mládež prítomný pri vyhlasovaní uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo
ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, podmienečne zastavené alebo prerušené alebo
vec postúpená, doručí sa mu aj rovnopis tohto uznesenia, ak v čase vyhlásenia uznesenia
mladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.
§ 345
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1)
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj
štátny orgán starostlivosti o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie
samostatne.
(2)
Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho
súrodenec, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako
mladistvému.
§ 346
Uloženie ochrannej výchovy
(1)
Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil, môže
ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 347
Spoločné ustanovenie
(1)
V konaní proti mladistvým treba dbať na to, aby sa vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie
a rozhodovanie zverilo osobám, ktorých životné skúsenosti, ako aj skúsenosti s výchovou
mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu trestného konania. Orgány činné v trestnom
konaní a súd postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť
o mládež, prípadne so zariadeniami psychologickej starostlivosti.
(2)
Ustanovenia tohto dielu sa nepoužijú
a)
v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho
roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku
ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo
b)
ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení osemnásteho roku veku obvineného.
(3)
Ustanovenia tohto dielu o účasti štátneho orgánu starostlivosti o mládež sa nepoužijú
a)
v odbore vojenského súdnictva,
b)
vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení osemnásteho roku veku mladistvého.
Tretí diel
Konanie pred sudcom pre prípravné konanie a pred samosudcom
§ 348
(1)
Ak ide o vec podľa § 204 ods. 1, sudca pre prípravné konanie
a)
vypočuje obvineného, najmä na okolnosti zadržania, skutočnosti odôvodňujúce návrh
na vzatie do väzby a podanie obžaloby, či a v akom rozsahu sa priznáva ku spáchaniu
skutku a či súhlasí s tým, že tieto skutočnosti nebudú na hlavnom pojednávaní dokazované,
b)
rozhodne o väzbe, ak prokurátor podal taký návrh,
c)
prednostne určí termín vykonania hlavného pojednávania spravidla najneskôr do pätnástich
pracovných dní od podania obžaloby, ak vec nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí
niektoré z rozhodnutí podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g); termín ihneď oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručí obžalobu,
a ak je na základe § 85 ods. 6 prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí obžalobu aj obhajcovi,
d)
umožní obžalovanému, ktorý bol vzatý do väzby a nemá obhajcu, aby si v primeranej
lehote obhajcu zvolil; ak tak neurobí, ustanoví mu sudca pre prípravné konanie obhajcu,
e)
so súhlasom obžalovaného vykoná hlavné pojednávanie ihneď po jeho výsluchu, ak to
okolnosti prípadu umožňujú.
(2)
Sudca pre prípravné konanie má v konaní podľa odseku 1 rovnaké postavenie ako samosudca.
§ 349
(1)
Samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, na ktoré zákon ustanovuje trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest
bol uložený v konaní pred senátom.
(3)
Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.
(4)
Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.
§ 350
(1)
Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý
podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané
spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.
(2)
Po preskúmaní obžaloby podľa jej obsahu a obsahu spisu samosudca urobí niektoré z
rozhodnutí uvedených v § 241 ods. 1 písm. a) až j).
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 môže prokurátor, obvinený i poškodený podať sťažnosť,
ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
§ 351
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 320 ods. 1 písm. a) nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti
medzitým podstatne zmenil.
§ 352
Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v § 241 ods. 1 písm. a) až h) alebo j) alebo podľa § 241 ods. 6, nariadi hlavné pojednávanie; ak je podaný návrh na dohodu o vine a treste, nariadi
verejné zasadnutie na konanie o tomto návrhu.
Štvrtý diel
Trestný rozkaz
§ 353
(1)
Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz,
ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.
(2)
Trestným rozkazom možno uložiť
a)
trest odňatia slobody do troch rokov,
b)
trest zákazu činnosti do ôsmich rokov,
c)
peňažný trest,
d)
trest prepadnutia veci,
e)
trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí,
f)
trest domáceho väzenia,
g)
ochranné opatrenie.
(3)
Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia
slobody presahovať tri roky.
(4)
Ak samosudca potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,
vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.
(5)
Trestný rozkaz nie je možné vydať
a)
v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
b)
v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty
rok svojho veku.
(6)
Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku
nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
§ 354
(1)
Trestný rozkaz obsahuje
a)
označenie súdu, meno a priezvisko samosudcu, ktorý trestný rozkaz vydal,
b)
dátum a miesto vydania trestného rozkazu,
c)
označenie obvineného,
d)
výrok o vine a o uloženom treste,
e)
výrok o ochrannom opatrení, ak bolo uložené,
f)
výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne uplatnený,
g)
poučenie o práve podať odpor.
(2)
Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, ak má obvinený obhajcu, aj jeho obhajcovi,
prokurátorovi a poškodenému. Ak má poškodený zákonného zástupcu alebo splnomocnenca,
doručí sa trestný rozkaz len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poškodeného.
§ 355
Odpor proti trestnému rozkazu
(1)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor
môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz
vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v
prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak
sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie
§ 64.
(2)
Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený
podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade
škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne
na konanie pred iným príslušným orgánom.
(3)
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi
vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca
viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu, ani výrokom o ochrannom
opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným
a vykonateľným.
(4)
Ak bol obvinený stíhaný pre prečin uvedený v § 211, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až dovtedy, kým sa trestný
rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný
rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie zastaví.
(5)
Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu dovtedy, kým sa
trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby
sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania.
(6)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený,
ako aj prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy,
kým súd nezačne hlavné pojednávanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného
odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslovným súhlasom.
(7)
Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.
(8)
Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 6, trestný rozkaz sa
ruší.
§ 356
Právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu
Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak
a)
odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,
b)
odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.
Piaty diel
Konanie proti ušlému
§ 358
(1)
Konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému
konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“).
(2)
Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť, ak v čase konania nedovŕšila
devätnásty rok svojho veku.
§ 359
Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
§ 360
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora,
ktorý ho môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia
predsedu senátu.
§ 361
(1)
Všetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi.
(2)
Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom
uverejní. Hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti
obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
§ 362
(1)
Odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie
svojej veci súdom v jeho prítomnosti do uplynutia šiestich mesiacov odo dňa, keď sa
dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení, najneskôr však v príslušnej premlčacej
dobe ustanovenej v Trestnom zákone.
(2)
Ak súd zistí splnenie podmienok podľa odseku 1, zruší skoršie rozhodnutia a pokračuje
v konaní na podklade pôvodnej obžaloby; inak návrh zamietne.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť.
ÔSMA HLAVA
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Prvý diel
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
§ 363
(1)
Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak
takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením
zákona sa rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.
(2)
Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov,
môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka
niektorej z týchto osôb alebo skutkov.
(3)
Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie
je prípustný opravný prostriedok.
§ 364
(1)
Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podať
a)
obvinený vo svoj prospech,
b)
v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,
c)
poškodený v neprospech obvineného,
d)
zúčastnená osoba.
(2)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa § 363 ods. 1 aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom
nie je viazaný návrhom podaným podľa odseku 1.
(3)
Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
§ 365
(1)
Ak generálny prokurátor po preskúmaní veci na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej
v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená
v § 364 ods. 3, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.
(2)
Ak návrh bol podaný neoprávnenou osobou, generálny prokurátor nie je povinný konať;
o tom takú osobu upovedomí.
§ 366
(1)
Ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým
rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol
porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.
(2)
Ak bol zákon porušený, generálny prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší
napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo.
Ak je nezákonný len niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných,
zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré
na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
§ 367
(1)
Po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti generálny prokurátor
a)
rozhodne vo veci sám, alebo
b)
prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol.
(2)
Ak porušenie zákona spočíva len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok
chýba alebo je neúplný, môže generálny prokurátor bez toho, aby rozhodnutie zrušil,
prikázať orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo
neúplný výrok doplnil.
(3)
Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny
prokurátor nariadil, a je viazaný jeho právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem
ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho
prokurátora vychádzal.
Druhý diel
Dovolanie
§ 368
Prípustnosť a účinok
(1)
Dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
(2)
Dovolanie nemá odkladný účinok.
§ 369
Oprávnené osoby
(1)
Právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo na iný podnet napadne minister
spravodlivosti z dôvodu uvedeného v § 371.
(2)
Právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného
v § 371 ods. 1
a)
generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
b)
obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
(3)
Osoba oprávnená podať dovolanie proti niektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže
podať dovolanie aj preto, že taký výrok nebol urobený.
(4)
Ak sa týka rozhodnutie uvedené v § 368 ods. 1 viacerých osôb, možno dovolanie podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktoré
sa týka niektorej z týchto osôb.
(5)
V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj
príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel
alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony
alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného
za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
§ 370
Lehota a miesto podania
Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, do troch mesiacov
od doručenia rozhodnutia súdu, ak sa podáva dovolanie v neprospech obvineného; ministrovi
spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
§ 371
Dôvody dovolania
(1)
Dovolanie možno podať, ak
a)
vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b)
súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c)
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d)
hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,
hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
e)
vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,
ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f)
trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa
zákona vyžaduje,
g)
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h)
bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký
druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i)
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j)
odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
k)
pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora
po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
l)
bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
(2)
Minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1, aj vtedy,
ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
(3)
Dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu,
kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
(4)
Dôvod podľa odseku 1 písm. i) nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne
neovplyvnilo postavenie obvineného.
(5)
Dovolanie v neprospech obvineného nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval
podľa § 391 ods. 2 alebo § 405 písm. b).
(6)
Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podmienky dovolania
§ 372
Oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili
svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený
a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo
poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.
§ 373
(1)
Obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
(2)
Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.
§ 374
Obsah dovolania
(1)
Dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo.
(2)
V dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa § 371.
(3)
V dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa,
ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
§ 375
Vzatie dovolania späť
(1)
Osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,
než sa dovolací súd odoberie na záverečnú poradu.
(2)
Dovolanie podané v prospech obvineného s jeho súhlasom inou oprávnenou osobou môže
byť touto osobou vzaté späť len s výslovným písomným súhlasom obvineného. Ak dovolanie
inou oprávnenou osobou v prospech obvineného možno podať aj proti vôli obvineného,
jeho výslovný písomný súhlas k vzatiu dovolania späť nie je potrebný.
(3)
Vzatie dovolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu dovolacieho súdu,
a ak nebola vec tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.
§ 376
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu súdu prvého stupňa doručí rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré
by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu
vyjadriť, pričom na to určí primeranú lehotu, najviac však 30 dní; rovnopis dovolania
podaného ministrom spravodlivosti sa doručí vždy aj generálnemu prokurátorovi. Len
čo lehota na podanie dovolania všetkým oprávneným osobám uplynula a uplynula aj určená
primeraná lehota na vyjadrenie sa k dovolaniu, predloží spisy dovolaciemu súdu.
§ 377
Dovolací súd
O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.
Predbežné preskúmanie dovolania
§ 378
Dovolanie a predložené spisy predbežne preskúma predseda senátu dovolacieho súdu.
§ 379
(1)
Ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu
oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil.
Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie § 311 ods. 3 platí primerane.
(2)
Ak na rozhodnutie o dovolaní treba objasniť nejakú okolnosť, vykoná potrebné vyšetrovanie
predseda senátu alebo ním určený člen senátu dovolacieho súdu, alebo na jeho žiadosť
iný orgán činný v trestnom konaní. Pre také vyšetrovanie platia ustanovenia šiestej
hlavy prvej časti. V naliehavých prípadoch neodkladných alebo neopakovateľných úkonov
možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na základe rozhodnutia predsedu senátu
dovolacieho súdu aj prostriedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti tohto zákona.
§ 380
Väzba a prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s dovolaním podaným v
neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie
a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby
podľa § 71 a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť dôvodov
väzby.
(2)
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a
dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
(3)
Dĺžka trvania väzby podľa odseku 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od
väzby v pôvodnom konaní.
(4)
Minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia, proti
ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania
môže tak urobiť aj dovolací súd.
§ 381
Postup na neverejnom zasadnutí
Predseda senátu dovolacieho súdu nariadi neverejné zasadnutie, na ktorom on alebo
poverený člen senátu podá správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť,
vrátane výsledkov prípadného postupu konania podľa § 379.
Rozhodnutie o dovolaní na neverejnom zasadnutí
§ 382
Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie,
ak
a)
bolo podané oneskorene,
b)
bolo podané neoprávnenou osobou,
c)
je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,
d)
nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1,
e)
dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2.
§ 383
Ak dovolací súd zistil, že sú dané dôvody dovolania uvedené v návrhu alebo predbežne
zistené súdom v prospech obvineného a sú splnené podmienky na jeho podanie, určí termín
verejného zasadnutia.
Postup a rozhodnutie na verejnom zasadnutí
§ 384
(1)
(2)
Ak bola dovolaním napadnutá časť rozhodnutia týkajúca sa len niektorej z viacerých
osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozhodnutím, preskúma dovolací súd podľa
odseku 1 len tú časť rozhodnutia a predchádzajúceho konania, ktoré sa týka tejto osoby.
§ 385
(1)
Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
(2)
Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech
obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného.
§ 386
(1)
Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento
dôvod opiera.
(2)
Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo
jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po
zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj
predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok
napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť
od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
§ 387
Ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo
je neúplný, môže dovolací súd bez vyslovenia výroku podľa § 386 ods. 1 a zrušenia rozhodnutia podľa § 386 ods. 2 uznesením prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol
alebo neúplný výrok doplnil.
§ 388
(1)
Dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže
spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
(2)
Ak prikazuje dovolací súd vec podľa odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie,
môže súčasne nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol
iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie
inému súdu toho istého druhu a stupňa.
§ 389
(1)
Dovolací súd môže po rozhodnutí podľa § 386 ods. 1 a 2 vrátiť vec do prípravného konania, ak o vrátenie veci požiadal generálny prokurátor.
(2)
Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak koná o dovolaní podanom v prospech
obvineného a vrátenie veci do prípravného konania by bolo v neprospech obvineného.
§ 390
Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o dovolaní
môže byť priamo dotknutá, stačí o konaní verejného zasadnutia upovedomiť jej obhajcu
alebo splnomocnenca.
§ 391
(1)
Orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo
veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.
(2)
Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech
obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
§ 392
(1)
Ak dovolací súd zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané, dovolanie zamietne.
(2)
Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
Tretí diel
Obnova konania
§ 393
Všeobecné ustanovenia
(1)
Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom,
právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní
tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.
(2)
Pred povolením obnovy konania možno na zaistenie dôkazného materiálu alebo na zaistenie
osoby obvineného vykonávať úkony len v medziach ustanovení tohto dielu.
Podmienky obnovy konania
§ 394
(1)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným
rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by
bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania
alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(2)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného
stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného
stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné
zastavenia tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.
(3)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení
trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného
stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť
k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste
podať proti obvinenému obžalobu, alebo konať o dohode.
(4)
Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky
alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť.
(5)
Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich
odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal
trestný čin.
§ 395
Obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a)
trestnosť činu zanikla,
b)
sa na trest vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky,
c)
obvinený zomrel.
§ 396
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy konania a späťvzatie návrhu
(1)
Obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2)
V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy konania podať len prokurátor.
(3)
V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného
aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i
proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania.
Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.
(4)
Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh
na povolenie obnovy konania, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť,
ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného,
je prokurátor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je
možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, ak taký návrh nepodá sám.
(5)
Osoba, ktorá návrh na obnovu konania podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,
a to až dovtedy, kým sa súd, ktorý vo veci koná, odoberie na záverečnú poradu.
(6)
Návrh na obnovu konania podaný prokurátorom môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
(7)
Návrh na obnovu konania podaný v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo
za obvineného obhajcom môže byť vzatý späť len s výslovným súhlasom obvineného.
(8)
Vzatie návrhu na obnovu konania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie
predseda senátu súdu, ktorý vo veci koná.
§ 397
Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove konania
(1)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora
o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečným
zastavením trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného rozhoduje súd, ktorý by
bol príslušný konať o obžalobe.
(2)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím
súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.
Konanie po povolení obnovy konania
§ 403
Ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, rozhodne
súd po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy konania
zrušil výrok o tomto treste, bez odkladu o väzbe.
§ 404
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením
prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania
alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, pokračuje
sa v prípravnom konaní.
(2)
V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní
na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do
prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe
konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania.
(3)
Ak bola povolená obnova konania a ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol
právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi do
prípravného konania, určí po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu
konania na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.
§ 405
Ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného,
a)
čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho
obnovu konania sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom
rozsudku,
c)
neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť
preto, že obvinený zomrel.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYKONÁVACIE KONANIE
PRVÁ HLAVA
VÝKON TRESTOV
Prvý diel
Všeobecné ustanovenie
§ 406
Príslušnosť vo vykonávacom konaní
(1)
Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie
vydal; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje
predseda senátu, ktorý tým môže poveriť vyššieho súdneho úradníka.
(2)
Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej
ustanovené inak, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného
konania robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, predseda senátu súdu, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni.
(4)
Vykonávacieho konania sa zúčastňujú tiež orgány štátnej správy, obce a záujmové združenia
občanov, a to podľa povahy vykonávacieho konania.
Druhý diel
Výkon trestu odňatia slobody
§ 407
Všeobecné ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody
(1)
Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.
(2)
U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom
tohto trestu súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva.
(3)
Ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob výkonu
trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v ktorého obvode
sa trest odňatia slobody vykonáva.
§ 408
Nariadenie výkonu trestu
(1)
Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným,
predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz
na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň
nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia
slobody, ak
a)
je vo väzbe,
b)
bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky,
c)
je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol výkonu trestu.
(2)
V prípadoch neuvedených v odseku 1, len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať
nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému
ústavu na výkon väzby nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode,
aby do výkonu trestu nastúpil. Ak ide o tehotnú ženu alebo matku novonarodeného dieťaťa
mladšieho ako jeden rok, postupuje súd podľa § 409 ods. 3.
(3)
Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, alebo sa bude skrývať, môže
mu predseda senátu na nastúpenie do výkonu trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby
si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac
odo dňa, keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 nadobudlo právoplatnosť.
(4)
Ak odsúdený nenastúpi do výkonu trestu v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo
ak je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, nariadi predseda senátu, aby bol do výkonu
trestu dodaný. Ak nie je známe miesto pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho
dodanie do výkonu trestu ustanovenie § 73 ods. 3 primerane. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno použiť na jeho dodanie do
výkonu trestu ustanovenie § 103 ods. 2.
(5)
V prípadoch podľa § 46 ods. 8 a 9 a § 139 zašle predseda senátu príslušnému ústavu na výkon väzby spolu s nariadením výkonu
trestu potrebné informácie o poškodenom alebo svedkovi. Príslušný ústav je povinný
informovať takého poškodeného a svedka o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu
trestu. Ak podal poškodený alebo svedok žiadosť podľa § 46 ods. 8 a 9 alebo § 139 a odsúdený je už vo výkone trestu odňatia slobody, zašle súd informácie o poškodenom
alebo o svedkovi bez meškania príslušnému ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest
odňatia slobody. Príslušný ústav je povinný vhodným spôsobom informovať poškodeného
alebo svedka o prepustení odsúdeného z výkonu trestu alebo o jeho úteku z výkonu trestu
najneskôr v deň, v ktorý táto skutočnosť nastala.
Odklad výkonu trestu
§ 409
(1)
Ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody ochorie na takú vážnu chorobu,
že dočasne nie je spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej zdravotnej
starostlivosti, zašle súdu žiadosť o odklad výkonu trestu spolu s lekárskou správou
o svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30 dní; v žiadosti je povinný uviesť aj
adresu zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Ak žiadosť
neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil
v lehote 10 dní; inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného
poučí.
(2)
Na žiadosť predsedu senátu oznámi nemocnica pre obvinených a odsúdených, či zdravotnícke
zariadenie Zboru väzenskej a justičnej stráže môže poskytnúť odsúdenému, ktorý požiadal
o odklad výkonu trestu podľa odseku 1, potrebnú zdravotnú starostlivosť, alebo na
aký čas navrhuje odložiť výkon trestu. Predseda senátu na potrebný čas odloží výkon
trestu odňatia slobody, ak v zdravotníckom zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže
nemožno poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.
(3)
Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo na matke novonarodeného dieťaťa
predseda senátu odloží na jeden rok po pôrode.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5)
Ak odsúdený zneužíva povolený odklad alebo ak je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať,
predseda senátu odklad výkonu trestu uznesením odvolá.
§ 410
(1)
Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých
dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie podľa § 408 ods. 1.
(2)
Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas ako na tri mesiace
môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä
ak by výkon trestu mohol mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké
následky. Odklad však možno povoliť najviac na čas šiestich mesiacov odo dňa, keď
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 408 ods. 1.
(3)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu
odklad odvolá.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže
prokurátor podať sťažnosť.
§ 411
Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu
(1)
O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí súd,
v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh prokurátora, riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo odsúdeného, alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody sa musí odsúdený vyslúchnuť.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 412
Prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, ochorie na ťažkú chorobu,
môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; vždy však preruší výkon
trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.
(2)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené
prerušenie výkonu trestu, predseda senátu prerušenie výkonu trestu odvolá.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 413
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho
zvyšku, ak odsúdený bol, alebo má byť vyhostený. Ak nedôjde k vyhosteniu alebo ak
sa vráti vyhostený, rozhodne súd, že trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok sa vykoná.
(2)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak zistí, že
odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú
duševnú chorobu.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 414
Započítanie väzby a trestu
(1)
O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením. Väzba sa započítava
podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného
bola obmedzená.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
(3)
O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, na
ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody na účel liečebnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak sa tak stalo
preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom
zasadnutí.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
§ 415
(1)
O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh
prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej
osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie
v jeho prospech, na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie
zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem
prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
(2)
Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa
k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa,
urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.
(3)
O návrhu podľa odsekov 1 a 2 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.
§ 416
O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje
súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže
so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.
§ 417
(1)
(2)
Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť
odsúdený vyslúchnutý; to neplatí, ak súd postupuje podľa § 415 ods. 2.
(3)
Proti uzneseniu podľa § 415 ods. 2 je prípustná sťažnosť proti výroku o určení dĺžky skúšobnej doby. Proti ostatným
rozhodnutiam podľa § 415 a § 416 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
§ 418
(1)
Súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol
podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje najmä, ako
odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu;
na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové
združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa odsúdeného. Pred vydaním
rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdeného
od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či
sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky,
či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.
(2)
Zisťovaním podľa odseku 1 predseda senátu poverí probačného a mediačného úradníka.
§ 419
(1)
O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu
odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne
tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby u mladistvého.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, môže so súhlasom prokurátora
urobiť predseda senátu.
(4)
Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu
odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa § 408.
§ 420
Výkon podmienečného trestu odňatia slobody
Pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, postupuje
súd primerane ako pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne
odložený s probačným dohľadom.
§ 421
Výkon podmienečne zastaveného trestného stíhania
Ak bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené alebo ak bolo podmienečne zastavené
trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, ustanovenia § 418 a 419 sa použijú primerane.
Tretí diel
Výkon ostatných druhov trestov
§ 422
Výkon trestu povinnej práce
Výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon.
Výkon trestu prepadnutia majetku
§ 423
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku alebo jeho časti,
vykonateľným, zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva
správu majetku štátu, rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.
§ 424
(1)
Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na
určité prostriedky alebo veci vzťahuje vzhľadom na to, že sú nevyhnutne potrebné na
uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu
je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh
príslušného orgánu, ktorý spravuje prepadnutý majetok, alebo na žiadosť odsúdeného
alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch
mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo
veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskôr, do jedného
mesiaca od času, keď sa tak stalo.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Rovnopis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu orgánu
štátnej správy, ktorý podľa osobitných predpisov výkon trestu prepadnutia majetku
zabezpečuje.
Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku
§ 425
(1)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu
a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava,
že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
po vypočutí obvineného majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy,
ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.
(2)
Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
§ 426
(1)
Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného, ako aj na majetok, ktorý obvinený
nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa
zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
(2)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor po vypočutí obvineného uznesením
rozhodne na návrh príslušného orgánu štátnej správy, ktorý podľa osobitných predpisov
vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na návrh obvineného alebo osoby, o ktorej výživu
alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať, či sa na určité prostriedky
alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné na uspokojenie
životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto uzneseniu je prípustná
sťažnosť.
(3)
Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú
zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej
škody.
(4)
Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo
sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;
inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
§ 427
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne
dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
§ 428
Výkon trestu prepadnutia veci
(1)
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, vykonateľným,
zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku
štátu, rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.
(2)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu
a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava,
že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2.
(3)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod,
pre ktorý bola vec zaistená.
Výkon peňažného trestu
§ 429
(1)
Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť
peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní,
a upozorní ho, že inak sa bude zaplatenie vymáhať.
(2)
Ak je odsúdený vojak, upovedomí predseda senátu o okolnostiach uvedených v odseku
1 jeho služobný orgán.
§ 430
(1)
Na návrh odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov
a)
odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok
nadobudol právoplatnosť, alebo
b)
povoliť splácať peňažný trest po častiach tak, aby bol celý zaplatený najneskôr do
jedného roka, a ak bol peňažný trest uložený vo vyššej sume ako 500 000 Sk, do dvoch
rokov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
(2)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak odsúdený
nedodržiava bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo
splátok peňažného trestu odvolať.
§ 431
(1)
Predseda senátu nariadi, aby sa peňažný trest vymáhal, ak ho odsúdený nezaplatí
a)
do 15 dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,
b)
do 15 dní po tom, čo mu bolo doručené uznesenie, ktorým bol povolený odklad alebo
povolené splácanie odvolané, alebo
c)
do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odložený.
(2)
Peňažný trest sa smie vymáhať, len ak tým nebude zmarené uspokojenie priznaného nároku
poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku do
troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný
trest uložený, peňažný trest sa vymáha bez ohľadu na nárok poškodeného.
§ 432
(1)
Súd uznesením upustí od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený
v dôsledku okolností nezávislých od jeho vôle stal dlhodobo neschopným peňažný trest
zaplatiť, alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby,
o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2)
Ak peňažný trest nebol zaplatený a ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1
alebo podľa § 430 ods. 1 a vymáhanie by neviedlo k výsledku, nariadi súd na verejnom zasadnutí uznesením výkon
náhradného trestu odňatia slobody alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe
výkonu náhradného trestu. Pred nariadením výkonu náhradného trestu odňatia slobody
sa musí odsúdený vyslúchnuť.
(3)
Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti
tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného
trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu uznesením.
(4)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 433
Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia
majetku možno uplatniť len v občianskom súdnom konaní.
§ 434
Výkon trestu zákazu pobytu
(1)
O právoplatnom uložení trestu zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obec a útvar
Policajného zboru, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obec a útvar Policajného
zboru, v ktorých obvode má odsúdený trvalé bydlisko.
(2)
Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda
senátu aj zamestnávateľa, u ktorého je obvinený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom
pracovnom vzťahu.
(3)
Z dôležitých dôvodov môže útvar Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko
alebo pobyt, povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje
zákaz pobytu.
(4)
Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva.
Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby trestný čin a riadne vykonával vojenskú
službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.
(5)
Proti uzneseniu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(6)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia
§ 415 až 417.
(7)
O uložení primeraných obmedzení a povinností podľa Trestného zákona osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu neuložil popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, rozhodne uznesením na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa trest odňatia
slobody naposledy vykonával.
(8)
Proti uzneseniu podľa odseku 7 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 435
Výkon trestu domáceho väzenia
(1)
Výkon trestu domáceho väzenia nariadi súd bez meškania po tom, ako sa rozsudok, ktorým
bol uložený, stal vykonateľným. Súd súčasne odsúdeného upozorní na obmedzenia a povinnosti,
ktoré z uloženého trestu vyplývajú, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na trest
odňatia slobody. Kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia predseda senátu poverí orgán
spravujúci technické prostriedky kontroly odsúdeného alebo probačného a mediačného
úradníka.
(2)
Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia,
súd na verejnom zasadnutí uznesením premení tento trest alebo jeho zvyšok na nepodmienečný
trest odňatia slobody; pred týmto rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý.
(3)
Ak odsúdený po výkone polovice trestu domáceho väzenia požiada o upustenie od výkonu
zvyšku tohto trestu, súd najneskôr do 30 dní o tom rozhodne uznesením.
(4)
Proti uzneseniu súdu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(5)
Na návrh odsúdeného môže orgán poverený kontrolou výkonu trestu domáceho väzenia
alebo probačný a mediačný úradník povoliť odsúdenému výnimky z trestu na nevyhnutne
potrebný čas.
Výkon trestu zákazu činnosti
§ 436
(1)
Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, stal právoplatným,
zašle predseda senátu na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti rovnopis výroku
rozsudku
a)
zamestnávateľovi, u ktorého je odsúdený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom
vzťahu,
b)
ministerstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa,
c)
príslušnému štátnemu orgánu podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie na vedenie
motorového vozidla,
d)
príslušnému útvaru Policajného zboru podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie
na držanie a nosenie strelnej zbrane,
e)
registrovému súdu, živnostenskému úradu a profesijnej komore, ak bol uložený trest
zákazu podnikateľskej činnosti.
(2)
Ak bol uložený trest zákazu činnosti na čas dlhší ako jeden rok, predseda senátu
spravidla raz ročne požiada organizáciu alebo orgán, ktorý je uvedený v odseku 1 písm.
c), d) a e), o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz.
§ 437
(1)
Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu činnosti probačného a
mediačného úradníka.
(2)
Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu zákazu činnosti, predseda senátu
to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.
(3)
Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti,
predseda senátu to bez meškania oznámi štátnemu orgánu alebo inej osobe príslušnej
podľa § 436 ods. 1, a to zaslaním rovnopisu právoplatného uznesenia.
(4)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia
§ 415 až 417. Príslušným na vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.
§ 438
(1)
Predseda senátu po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti,
bez meškania rozhodne o započítaní času, po ktorý bolo odsúdenému pred právoplatnosťou
rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, do výkonu trestu
zákazu činnosti.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 439
Výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní
(1)
O právoplatnom uložení trestu straty čestných titulov a vyznamenaní predseda senátu
písomne upovedomí orgán, ktorý spravuje veci týkajúce sa príslušných čestných titulov
a vyznamenaní, alebo orgán, ktorý ich udelil.
(2)
V upovedomení podľa odseku 1 sa uvedie meno a priezvisko odsúdeného, dátum narodenia,
povolanie, bydlisko, názov súdu, dátum a spisová značka rozsudku a označenie čestných
titulov a vyznamenaní.
(3)
Ak sa čestné tituly a vyznamenania, na ktoré sa vzťahuje uložený trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, nezadovážili s príslušnými dokladmi už v priebehu trestného
stíhania a nevzali sa do úschovy, zistí súd, kde sú, zadováži ich a po právoplatnosti
rozsudku ich zašle príslušnému orgánu spolu s upovedomením podľa odseku 1. Ak sa nepodarí
zadovážiť doklad o čestnom titule alebo vyznamenaní, poznamená súd v upovedomení dôvod,
prečo nie sú priložené.
§ 440
Výkon trestu straty vojenskej a inej hodnosti
O uložení trestu straty vojenskej a inej hodnosti upovedomí predseda senátu územnú
vojenskú správu, v ktorej obvode má odsúdený vojak v zálohe alebo mimo činnej služby
pobyt, a to zaslaním rovnopisu právoplatného rozsudku. U vojakov v činnej službe a
u príslušníkov ozbrojených zborov sa upovedomí príslušný služobný orgán.
Výkon trestu vyhostenia
§ 441
(1)
Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest vyhostenia, súd, ktorý tento
trest uložil, zašle jeho rovnopis na účely vykonania trestu vyhostenia spolu s nariadením
výkonu trestu ministerstvu spravodlivosti, útvaru Policajného zboru, ktorý zabezpečuje
výkon tohto trestu, a ak je odsúdený vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody, aj príslušnému ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.
(2)
Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, sa bude skrývať alebo inak mariť
výkon trestu vyhostenia, môže mu predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie
jeho záležitostí; táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Zároveň ho vyzve, aby sa v určenom termíne, ktorý oznámi aj útvaru Policajného
zboru podľa odseku 1, prihlásil na tomto útvare.
(3)
Ak je obava, že odsúdený sa bude skrývať alebo inak mariť výkon trestu vyhostenia,
môže predseda senátu vziať odsúdeného do väzby, ak nerozhodne o jej nahradení zárukou,
sľubom alebo peňažnou zárukou; na konanie o tejto väzbe a jej nahradení sa primerane
použijú ustanovenia prvého a druhého dielu štvrtej hlavy prvej časti.
(4)
Ak bol odsúdenému uložený samostatný trest vyhostenia a nebol vzatý do väzby, útvar
Policajného zboru podľa odseku 1 po nariadení výkonu trestu vyhostenia zabezpečí jeho
vykonanie v termíne určenom podľa odseku 2.
(5)
Ak je odsúdený, ktorému bol uložený trest vyhostenia, vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody, ústav, v ktorom sa nachádza, oznámi útvaru Policajného zboru podľa
odseku 1 predpokladaný dátum jeho prepustenia a dobu platnosti jeho cestovného dokladu.
Ak odsúdený nemá platný cestovný doklad alebo tento doklad stratí platnosť pred predpokladaným
dňom prepustenia odsúdeného na slobodu, zašle ho útvaru Policajného zboru najneskôr
tri mesiace pred prepustením odsúdeného spolu s náležitosťami potrebnými na vydanie
nového cestovného dokladu.
(6)
V prípade zmeny predpokladaného dátumu prepustenia odsúdeného na slobodu alebo inej
zmeny týkajúcej sa výkonu trestu vyhostenia orgán, ktorý o zmene rozhodol, bez meškania
oznámi takú zmenu ministerstvu spravodlivosti, súdu podľa odseku 1, ústavu, v ktorom
sa odsúdený nachádza, a útvaru Policajného zboru podľa odseku 1.
§ 442
(1)
Útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 určí deň, čas a miesto vyhostenia odsúdeného a oznámi to najneskôr päť dní pred predpokladaným
dňom vyhostenia ministerstvu spravodlivosti, a ak je odsúdený vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, aj ústavu, v ktorom sa nachádza, a vykoná všetky opatrenia,
aby odsúdený bol v určený deň vyhostený.
(2)
O prepustení z väzby odsúdeného, ktorý má byť vyhostený, rozhodne súd tak, aby v
čase jeho odovzdania útvaru Policajného zboru bola väzba skončená.
(3)
Ak súd rozhodne o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo o účasti na amnestii,
ktorou sa odpúšťa zvyšok trestu odňatia slobody odsúdenému, ktorému bol uložený trest
vyhostenia, oznámi bez meškania túto skutočnosť súdu príslušnému na výkon trestu vyhostenia
a útvaru Policajného zboru, a to bez ohľadu na právoplatnosť takého rozhodnutia; rovnako
postupuje ministerstvo spravodlivosti v prípade, ak o upustení od výkonu trestu odňatia
slobody alebo jeho zvyšku rozhodol minister spravodlivosti.
(4)
V rozhodnutí ministra spravodlivosti o upustení od výkonu trestu odňatia slobody
alebo jeho zvyšku podľa § 413 ods. 1 sa termín odovzdania odsúdeného útvaru Policajného zboru musí zhodovať s termínom
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody; rovnako to platí aj pre prípad, že odsúdený
bol pred vyhostením podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, alebo
mu bola udelená milosť, alebo sa na neho vzťahuje amnestia.
(5)
Ak je odsúdený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, Zbor väzenskej a
justičnej stráže odovzdá odsúdeného útvaru Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 v primeranom čase pred určeným termínom výkonu trestu vyhostenia.
(6)
Ak útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 v určenom čase nezabezpečí výkon trestu vyhostenia a nezabezpečí prevzatie odsúdeného
ani iným útvarom Policajného zboru, Zbor väzenskej a justičnej stráže prepustí odsúdeného
na slobodu, ak je vo väzbe, o čom bez meškania upovedomí ministerstvo spravodlivosti,
súd, ktorý trest vyhostenia nariadil, a útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1. Ak od upustenia výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku rozhodol minister
spravodlivosti, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody,
oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému súdu na účel postupu podľa § 413 ods. 1.
§ 443
Ak súd zistí, že v čase, keď nariadil výkon trestu vyhostenia, sa odsúdený na území
Slovenskej republiky už nenachádza, predseda senátu zašle nariadenie výkonu trestu
útvaru Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 a ďalšie úkony sa podľa tohto zákona nevykonávajú.
§ 444
(1)
O vykonaní trestu vyhostenia vyhotoví útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 zápisnicu, ktorej rovnopis zašle ministerstvu spravodlivosti, súdu, ktorý výkon tohto
trestu nariadil, a Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Výdavky spojené s odovzdaním odsúdeného, ktorý je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia
slobody, útvaru Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 uhrádza Zbor väzenskej a justičnej stráže.
(3)
Osobné výdavky a cestovné náklady spojené s výkonom trestu vyhostenia uhrádza odsúdený;
ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, uhrádza ich Policajný zbor.
DRUHÁ HLAVA
VÝKON OCHRANNÝCH OPATRENÍ
Prvý diel
Výkon ochranného liečenia
§ 445
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1)
Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa
má ochranné liečenie vykonať. Ak však bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom
treste odňatia slobody a v ústave na výkon trestu odňatia slobody alebo v nemocnici
pre obvinených a odsúdených sú na výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda
senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia
slobody.
(2)
Ak je osoba, ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná
pre svoje okolie, zariadi predseda senátu bez meškania jej dodanie do liečebného ústavu;
ináč jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.
(3)
Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, požiada predseda senátu
jeho nadriadeného alebo služobný orgán, aby zariadil jeho dopravenie do liečebného
ústavu.
(4)
Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie
uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému
súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu správu, ak
zaniknú dôvody na ďalšie trvanie ochranného liečenia.
§ 446
Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia
(1)
O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného,
jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať
odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu
alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára
alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom
sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 447
Upustenie od výkonu ochranného liečenia
(1)
O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý
ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, obvineného,
jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať
odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu
alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára
alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 448
Prepustenie z ochranného liečenia a jeho skončenie
(1)
O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho skončení rozhodne na verejnom zasadnutí
na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu alebo aj bez takého návrhu
najneskôr do jedného mesiaca od podania návrhu súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie
vykonáva.
(2)
Súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, najmenej raz ročne na verejnom
zasadnutí preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia
pominuli, súd odsúdeného z výkonu ochranného liečenia uznesením prepustí, inak uznesením
rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať.
(3)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak
ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia, odkladný účinok.
Druhý diel
Výkon ochrannej výchovy
§ 449
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1)
Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa
má výkon začať.
(2)
Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť
pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.
§ 450
Upustenie od výkonu ochrannej výchovy
(1)
O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne na verejnom zasadnutí
súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na návrh prokurátora, štátneho orgánu starostlivosti
o mládež alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 451
Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu
(1)
O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom
zasadnutí súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, uznesením na návrh prokurátora,
štátneho orgánu starostlivosti o mládež, riaditeľa výchovného zariadenia alebo mladistvého
alebo osoby, ktorá by v jeho prospech mohla podať odvolanie, alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Súd uvedený v odseku 1 rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého
mimo výchovného zariadenia.
(3)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 452
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1)
O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode
sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, štátneho orgánu starostlivosti
o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Ak návrh
nepodalo výchovné zariadenie, treba pred rozhodnutím vyslúchnuť zástupcu tohto zariadenia.
(2)
Súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, najmenej jedenkrát ročne na verejnom
zasadnutí preskúma, či dôvody ochrannej výchovy trvajú. Ak dôvody ochrannej výchovy
pominuli, súd mladistvého z výkonu ochrannej výchovy prepustí, inak rozhodne, že vo
výkone ochrannej výchovy sa bude pokračovať.
(3)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak
ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochrannej výchovy, odkladný účinok.
§ 453
Predĺženie ochrannej výchovy
(1)
O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode
sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, príslušného štátneho orgánu
alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie, pred rozhodnutím treba vyslúchnuť
zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, ak sa jej výkon už začal.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Tretí diel
Výkon ochranného dohľadu
§ 454
Nariadenie výkonu ochranného dohľadu
(1)
Výkon ochranného dohľadu nariadi predseda senátu súčasne s nariadením výkonu trestu
odňatia slobody podľa § 408 ods. 1 s tým, že s výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.
(2)
Ak predseda senátu odloží výkon trestu odňatia slobody na čas dlhší ako tri mesiace,
rozhodne zároveň o tom, či sa má s výkonom ochranného dohľadu začať pred nástupom
do výkonu trestu odňatia slobody.
(3)
Ak predseda senátu preruší výkon trestu odňatia slobody na čas dlhší ako tri mesiace,
rozhodne zároveň o tom, či sa má ochranný dohľad vykonávať počas prerušenia výkonu
trestu odňatia slobody.
§ 455
Osoby zabezpečujúce výkon ochranného dohľadu
Ochranný dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník okresného súdu, v ktorého obvode
je miesto pobytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený, a to v rozsahu určenom
v rozhodnutí súdu. Pritom dbá, aby sa do práv odsúdeného zasahovalo len v miere nevyhnutne
potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu.
§ 456
Prerušenie výkonu ochranného dohľadu
Výkon ochranného dohľadu sa prerušuje počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody,
počas ochranného liečenia uskutočňovaného v liečebnom ústave.
§ 457
Upustenie od výkonu ochranného dohľadu
(1)
Od výkonu ochranného dohľadu, ktorý bol uložený podľa § 76 ods. 2 Trestného zákona, súd upustí, ak pominú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bol uložený.
(2)
Návrh na upustenie od výkonu ochranného dohľadu môže podať prokurátor alebo riaditeľ
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, kde odsúdený, ktorému bol uložený ochranný
dohľad, naposledy vykonáva trest odňatia slobody.
(3)
O upustení od výkonu ochranného dohľadu podľa odseku 1 rozhoduje okresný súd, v ktorého
obvode sa ochranný dohľad vykonáva, na verejnom zasadnutí.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ju podal prokurátor,
odkladný účinok.
§ 458
Prepustenie z výkonu ochranného dohľadu
(1)
Súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu na verejnom zasadnutí, ak sa ukáže,
že sa dosiahol jeho účel.
(2)
Návrh na prepustenie z výkonu ochranného dohľadu môže podať
a)
probačný a mediačný úradník, ktorý ochranný dohľad vykonáva,
b)
prokurátor,
c)
osoba, ktorej bol ochranný dohľad uložený, po uplynutí polovice času, na ktorý bol
ochranný dohľad uložený, najskôr však po uplynutí jedného roka výkonu ochranného dohľadu;
ak sa jej návrhu nevyhovie, môže návrh opakovať až po uplynutí jedného roka.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 459
Zánik ochranného dohľadu
Ochranný dohľad zaniká uplynutím času, na ktorý bol uložený, smrťou odsúdeného alebo
dňom, keď súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu podľa § 458 ods. 1.
§ 460
Uloženie ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania
(1)
O uložení ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd, v ktorého
obvode sa naposledy vykonáva trest odňatia slobody.
(2)
O prepustení osoby z výkonu ochranného dohľadu rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode
sa ochranný dohľad vykonáva.
(3)
O návrhu na rozhodnutie uvedené v odseku 1 alebo 2 rozhoduje súd na verejnom zasadnutí;
na neverejnom zasadnutí rozhoduje v prípade, že návrh podala neoprávnená osoba, alebo
ak sa návrh podľa odseku 2 podal pred uplynutím lehoty podľa § 458 ods. 2.
(4)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý diel
Výkon zhabania veci a výkon detencie
§ 461
Výkon zhabania veci
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie veci, vykonateľným, zašle predseda
senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy orgánu, ktorý
podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal odsúdený
alebo iná osoba naposledy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode
sa zhabaná vec nachádza.
Výkon detencie
§ 462
(1)
Pred skončením výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného, ktorý znovu spáchal obzvlášť
závažný zločin alebo zločin zo sexuálneho motívu, môže minister spravodlivosti navrhnúť
jeho umiestnenie do detenčného ústavu po výkone trestu odňatia slobody. V ostatných
prípadoch návrh na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave môže podať prokurátor
alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody.
(2)
Umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave nariadi súd, v ktorého obvode odsúdený
vykonáva alebo naposledy vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, detenčnému
ústavu, v ktorom sa má detencia vykonávať. Zároveň uloží ústavu na výkon trestu, aby
zabezpečil dodanie odsúdeného do detenčného ústavu.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podal
prokurátor proti uzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.
§ 463
(1)
Súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne, ale vždy na
návrh detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí, preskúma,
či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti detencie
podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v detenčnom
ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii. Ak dôvody
detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí, inak uznesením
rozhodne, že vo výkone detencie sa bude pokračovať.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podal
prokurátor proti uzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.
Piaty diel
Dozor nad výkonom ochranných opatrení
§ 464
Prokurátor, v ktorého obvode sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova, ochranný
dohľad alebo detencia, dozerá na ich výkon podľa osobitného zákona.
TRETIA HLAVA
VÝKON NIEKTORÝCH INÝCH ROZHODNUTÍ
§ 465
Upustenie od potrestania a podmienečné upustenie od potrestania
(1)
Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 2 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu rovnopis rozsudku.
Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného
a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo
už skôr.
(2)
Pri výkone podmienečného upustenia od uloženia trestu postupuje súd primerane ako
pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným
dohľadom.
(3)
O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a uloží sa mu trest, rozhodne súd
na verejnom zasadnutí rozsudkom.
(4)
O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, rozhodne súd na verejnom zasadnutí
uznesením, proti ktorému môže prokurátor podať sťažnosť. So súhlasom prokurátora môže
také rozhodnutie urobiť predseda senátu.
(5)
Predseda senátu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo upustené od potrestania
alebo rozhodnutia o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného upustenia
od uloženia trestu, bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia orgánu, ktorý vedie register
trestov.
§ 466
Výkon väzby
Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný zákon.
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
§ 467
Len čo sa stane rozhodnutie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vykonateľným,
vyzve policajt, prokurátor, predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola
uložená, aby pokutu zaplatila do pätnástich dní, a upozorní ju, že inak sa bude zaplatenie
vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.
§ 468
Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAHLADENIE ODSÚDENIA
§ 469
O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného, osôb, ktoré by mohli v
prospech odsúdeného podať odvolanie, alebo na návrh záujmového združenia občanov uvedeného
v § 4 ods. 2; pred uplynutím doby uvedenej v § 92 ods. 1 Trestného zákona môže podať žiadosť o zahladenie odsúdenia len odsúdený. O zahladení odsúdenia mladistvého
rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.
§ 470
(1)
O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode
odsúdený v čase podania návrhu má bydlisko alebo kde naposledy mal bydlisko, a to
aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským súdom.
(2)
Predseda senátu okresného súdu uvedeného v odseku 1 rozhoduje aj o zahladení odsúdenia
cudzozemským súdom, ktoré je zaznamenané v evidencii registra trestov; účinky v cudzine
môže takéto rozhodnutie mať len vtedy, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(3)
O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval
vo veci v prvom stupni.
(4)
Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 471
(1)
Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, predseda senátu
o tom upovedomí odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov.
(2)
Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí
jedného roka, okrem prípadu, ak by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula
doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť podanú napriek tomu zamietne súd bez
preskúmania.
PIATA HLAVA
UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE
§ 472
Udelenie milosti
Prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na základe práva daného mu
ústavou udeľuje milosť.
§ 473
Konanie o udelení milosti
(1)
Podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti zabezpečuje minister
spravodlivosti.
(2)
Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident, výkon trestu sa odloží alebo
preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti.
§ 474
Rozhodnutie o použití amnestie
Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,
účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osoba v čase
rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode
sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 475
Podmienečné udelenie milosti
(1)
Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami,
plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.
(2)
O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil udelením milosti prezidentom, splnil
uložené podmienky, rozhoduje prezident.
(3)
Podklady na rozhodnutie prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti.
(4)
Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo
urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené
podmienky splnil.
§ 476
Zmena výmery trestu
(1)
Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných
činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom
vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy
amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom
stupni.
PIATA ČASŤ
PRÁVNY STYK S CUDZINOU
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 477
Výklad niektorých pojmov
Na účely tejto časti
a)
medzinárodnou zmluvou sa rozumie vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná,
b)
cudzím orgánom sa rozumie orgán iného štátu, ktorý je podľa vnútroštátneho právneho
poriadku tohto štátu alebo podľa medzinárodnej zmluvy oprávnený konať, podať alebo
prijať žiadosť, alebo vykonať iné úkony podľa tejto časti, a medzinárodný súd,
c)
medzinárodným súdom sa rozumie medzinárodný trestný súd zriadený medzinárodnou zmluvou
alebo rozhodnutím medzinárodnej organizácie, ktoré je záväzné pre Slovenskú republiku,
a jeho organizačné zložky,
d)
slovenským orgánom sa rozumie orgán Slovenskej republiky príslušný konať vo veciach
upravených v tejto časti; o žiadosti o vydanie do cudziny alebo o uznaní a výkone
cudzieho rozhodnutia je príslušný konať krajský súd aj vo veciach, ktoré patria do
pôsobnosti Špeciálneho súdu,
e)
dožiadaným štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorému bola zaslaná
žiadosť o vykonanie úkonu upraveného v tejto časti,
f)
dožadujúcim štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorý zaslal žiadosť
o vykonanie úkonu upraveného v tejto časti,
g)
trestom odňatia slobody sa rozumie aj ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej
slobody, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
§ 478
Medzinárodné zmluvy
Ustanovenia tejto časti sa použijú, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
§ 479
Vzájomnosť
(1)
Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, slovenské orgány budú konať
o jeho žiadosti, ak dožadujúci štát zaručí, že vyhovie porovnateľnej žiadosti slovenského
orgánu, a ak ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu
medzinárodnej zmluvy. Pri žiadosti cudzieho orgánu o doručenie písomnosti osobe na
území Slovenskej republiky sa splnenie podmienky uvedenej v prvej vete neskúma.
(2)
Ak dožiadaný štát, ktorý nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, požaduje na vybavenie
žiadosti slovenského orgánu vzájomnosť, môže ministerstvo spravodlivosti zaručiť dožiadanému
štátu vzájomnosť na vybavenie porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu za predpokladu,
že ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu
medzinárodnej zmluvy.
§ 480
Medzinárodné súdy
(1)
Podľa tejto časti sa postupuje aj v konaní o žiadostiach medzinárodného súdu.
(2)
Na konanie a rozhodovanie o odovzdaní osoby medzinárodnému súdu sa použije primerane
postup podľa druhej hlavy tejto časti o extradícii.
(3)
Na výkon rozsudku medzinárodného súdu na území Slovenskej republiky sa použijú primerane
ustanovenia tretej hlavy tejto časti o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí.
§ 481
Ochrana záujmov štátu
Žiadosti cudzieho orgánu nemožno vyhovieť, ak by jej vybavením bola porušená ústava
alebo také ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorom je potrebné
bez výhrady trvať, alebo ak by vybavením žiadosti bol poškodený iný významný chránený
záujem Slovenskej republiky.
§ 482
Ochrana a použitie informácií
(1)
Pri poskytovaní informácií slovenskými orgánmi o svojej činnosti podľa tejto časti
sa postupuje primerane podľa § 6.
(2)
Slovenské orgány nezverejnia ani neposkytnú ďalej informácie alebo dôkazy získané
od cudzieho orgánu na základe žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejto časti alebo
v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré boli zaslané alebo
vyžiadané, ak ich k tomu zaväzuje medzinárodná zmluva alebo ak sa informácie alebo
dôkazy poskytli iba na základe prísľubu splnenia tejto podmienky; to neplatí, ak cudzí
orgán udelí súhlas na zverejnenie alebo iné použitie informácií alebo dôkazu.
§ 483
Začatie konania
Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto časti aj na základe žiadosti cudzieho
orgánu, ktorá im bola doručená telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nemajú
pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec neznesie odklad. Originál žiadosti sa musí
následne predložiť v lehote určenej dožiadaným orgánom, ak tento orgán od predloženia
originálu žiadosti neupustí.
§ 484
Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol
(1)
Žiadosti podľa tejto časti možno zasielať do cudziny alebo prijímať z cudziny aj
prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol“),
najmä ak vec neznesie odklad.
(2)
Prostredníctvom Interpolu možno vymieňať aj údaje a informácie o čase a ďalších podrobnostiach
odovzdania, prevzatia alebo prevozu osoby alebo veci podľa § 485.
§ 485
Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí
(1)
Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti
prevezme od cudzích orgánov útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra. Ak nie
je v tejto časti ustanovené inak, prevzatú osobu odovzdá útvar Policajného zboru najbližšiemu
ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bez meškania
informuje príslušný súd.
(2)
Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti
prevezme útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra od ústavu na výkon väzby
alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odovzdá ju cudzím orgánom.
(3)
Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa § 543 vykoná útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra. Počas prevozu sa obmedzí
osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku. Na obmedzenie osobnej slobody
prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.
(4)
Útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra vykoná tiež odovzdanie a vrátenie
veci podľa § 550 a prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov,
ak vec nie je možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím Slovenskej
republiky na žiadosť cudzích orgánov.
§ 486
Cestovné doklady
Osoby, ktoré sa podľa ustanovení tejto časti odovzdávajú cudzím orgánom alebo ktoré
sa od cudzích orgánov preberajú, nepotrebujú na prekročenie štátnych hraníc cestovný
doklad ani povolenie na vstup alebo vízum.
§ 487
Spôsob rozhodovania súdu
Ak v konaní podľa tejto časti rozhoduje súd, rozhoduje uznesením, ak nie je v tejto
časti uvedené inak.
§ 488
Náklady
(1)
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu pri vybavení žiadosti cudzieho štátu podľa
tejto časti, znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.
(2)
Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu nákladov uvedených v odseku 1 alebo ich časti
od dožadujúceho štátu, ako aj v prípade absencie medzinárodnej zmluvy, predloží orgán,
ktorému náklady vznikli, ministerstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov, ich
odôvodnenie a údaje o bankovom spojení na účel uplatnenia ich úhrady od dožadujúceho
štátu.
(3)
Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu
a ktorých úhradu si dožiadaný štát uplatnil v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo
z dôvodu absencie medzinárodnej zmluvy, znáša štát a uhradí ten slovenský orgán, pre
ktoré sa úkon v cudzine vykonal. Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu pri prevoze
osoby alebo veci územím jeho štátu z iného štátu na územie Slovenskej republiky v
súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu tento orgán žiada, uhradí
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
DRUHÁ HLAVA
EXTRADÍCIA
Prvý diel
Vyžiadanie z cudziny
§ 489
(1)
Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý
vydal zatýkací rozkaz podľa § 490.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadania upustiť, ak vydanie z cudziny nemožno
očakávať. O tejto skutočnosti informuje súd, ktorý vydal zatýkací rozkaz podľa § 490.
§ 490
(1)
Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho vyžiadať, vydá proti nemu predseda
senátu príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“).
V prípravnom konaní vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz
na návrh prokurátora. Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území Slovenskej republiky
rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie.
(2)
Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak
a)
nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania iným spôsobom,
alebo
b)
odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadeného trestu odňatia slobody nenastúpil
napriek tomu, že mu bola riadne doručená výzva na nástup tohto trestu, alebo ak sa
pobytom v cudzine vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody alebo
jeho zvyšku.
(3)
Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania obvineného z cudziny na trestné
stíhanie musí obsahovať
a)
meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, štátne občianstvo, adresu
trvalého pobytu v Slovenskej republike a ďalšie dostupné údaje uľahčujúce jeho identifikáciu
vrátane jeho popisu a fotografie alebo zistenie miesta jeho pobytu v cudzine,
b)
právnu kvalifikáciu trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a
opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c)
doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením
zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená, spolu s ustanovením o premlčaní,
d)
opis úkonov ovplyvňujúcich plynutie premlčacej doby, ak od spáchania trestného činu
do vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu uplynuli viac ako tri roky.
(4)
Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania odsúdeného z cudziny na výkon trestu
odňatia slobody musí okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a) až c) obsahovať
a)
údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, a
b)
údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvineného v konaní, ak bol rozsudok vydaný
v konaní proti ušlému, alebo v neprítomnosti, a znenie ustanovenia § 496.
(5)
K medzinárodnému zatýkaciemu rozkazu podľa odseku 4 sa pripojí originál alebo rovnopis
rozsudku s doložkou o právoplatnosti.
(6)
Ak od spáchania trestného činu alebo právoplatného odsúdenia uplynuli do vydania
medzinárodného zatýkacieho rozkazu viac ako tri roky, uvedú sa v zatýkacom rozkaze
alebo v jeho samostatnej prílohe úkony smerujúce k trestnému stíhaniu osoby alebo
k výkonu právoplatne uloženého trestu.
(7)
Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrdený podpisom sudcu, ktorý ho vydal, a
odtlačkom okrúhlej pečiatky súdu. Ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu vyžaduje preklad
medzinárodného zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, súd k nemu pripojí preklad
vyhotovený úradným prekladateľom. To isté sa vzťahuje aj na preklad rozsudku, ak ide
o vyžiadanie na výkon trestu.
(8)
Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vykonať jej prevoz na územie Slovenskej
republiky cez územie ďalšieho štátu alebo štátov, predloží súd doklady ministerstvu
spravodlivosti v potrebnom počte vyhotovení s prekladmi do požadovaných cudzích jazykov.
§ 491
(1)
Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť
a)
odovzdaním vydanej osoby súdu podľa § 494 ods. 1 alebo súdu, ktorý vydal príkaz na zatknutie podľa § 73 ods. 1,
b)
odvolaním; súd, ktorý medzinárodný zatýkací rozkaz vydal, ho odvolá, ak zanikli dôvody,
pre ktoré bol vydaný, alebo ak následne zistí, že také dôvody neexistovali; ak bol
medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný na návrh prokurátora, súd ho odvolá na jeho návrh,
c)
vydaním nového medzinárodného zatýkacieho rozkazu v tej istej trestnej veci.
(2)
Po podaní obžaloby v trestnej veci, v ktorej bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz
v prípravnom konaní, vydá súd, ktorému napadla obžaloba, nový medzinárodný zatýkací
rozkaz, ak naďalej trvajú dôvody na jeho vydanie. Inak zatýkací rozkaz vydaný v prípravnom
konaní odvolá. Rovnako sa postupuje v prípade, ak počas trestného konania dôjde k
zmene vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu.
(3)
Odvolanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu nevylučuje vydanie nového zatýkacieho
rozkazu v tej istej trestnej veci.
(4)
Súd o odvolaní alebo o vydaní nového medzinárodného zatýkacieho rozkazu ihneď informuje
ministerstvo spravodlivosti a prokuratúru.
§ 492
(1)
Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak
a)
sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri mesiace,
b)
trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri
mesiace,
c)
vydaním by boli Slovenskej republike spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané
verejnému záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o
ktorej vydanie ide,
d)
by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná
významu trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek,
sociálne postavenie alebo rodinné pomery.
(2)
Ak niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1 nastane po vydaní medzinárodného
zatýkacieho rozkazu, môže ho súd odvolať.
§ 493
(1)
Ak vec neznesie odklad, môže ministerstvo spravodlivosti alebo súd príslušný na vydanie
medzinárodného zatýkacieho rozkazu požiadať cudzie orgány o predbežnú väzbu obvineného.
V prípravnom konaní tak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať údaje
uvedené v § 490 ods. 3 písm. a) a b), ako aj vyhlásenie, že proti obvinenému bol alebo bude vydaný medzinárodný zatýkací
rozkaz a bude následne žiadané o jeho vydanie.
(2)
Súd o podaní žiadosti informuje obratom ministerstvo spravodlivosti a urýchlene mu
predloží medzinárodný zatýkací rozkaz vypracovaný podľa § 490.
§ 494
(1)
Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez odkladu odovzdá súdu, ktorého sudca vydal
medzinárodný zatýkací rozkaz. Ak sa osoba vydáva na základe medzinárodných zatýkacích
rozkazov viacerých súdov, odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti.
Ak výkon trestu, na ktorého vykonanie bola osoba z cudziny vydaná, bol už nariadený,
odovzdá sa osoba príslušnému ústavu na výkon väzby.
(2)
Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je povinný obvineného do 48 hodín a pri
obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhodnúť o väzbe.
(3)
Doba strávená prevozom do Slovenskej republiky sa nezapočítava do dĺžky lehôt podľa
§ 77 ods. 1. Rozhoduje o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie.
(4)
Doba uvedená v odseku 3 sa však započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej
republike.
§ 495
(1)
Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.
(2)
Ak dožiadaný štát vydá osobu na trestné stíhanie do Slovenskej republiky len s podmienkou,
že slovenské orgány umožnia, aby táto osoba vykonala prípadný trest uložený pred slovenským
súdom na území dožiadaného štátu, ministerstvo spravodlivosti nemôže v takom prípade
odmietnuť udeliť súhlas s odovzdaním podľa § 523 ods. 1. Ustanovenie § 523 ods. 2 sa nepoužije.
(3)
Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkon trestu odňatia slobody len pre niektorý
z trestných činov, pre ktoré jej bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí
súd na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.
(4)
Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatia slobody osobu, ktorej bol trest uložený
právoplatným rozsudkom, s výhradou voči konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo,
súd na verejnom zasadnutí vydanú osobu vypočuje a
a)
ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu nenamieta, súd rozhodne, že sa rozsudok
vykoná, alebo
b)
ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potrebnom rozsahu rozsudok zruší a súčasne
rozhodne o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi
na došetrenie, v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnosti rozhodnutia v
konaní na podklade pôvodnej obžaloby.
(5)
Na konanie podľa odseku 4 je príslušný súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 písm. b) je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.
Zásada špeciality
§ 496
(1)
Proti vydanej osobe nebude vedené trestné stíhanie pre iné trestné činy spáchané
pred jej vydaním než pre tie, pre ktoré bola vydaná.
(2)
Odsek 1 sa nepoužije, ak
a)
vydaná osoba po svojom prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa
zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,
b)
vydaná osoba opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť, alebo
je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,
c)
dožiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality, alebo udelí dodatočný súhlas
na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy, alebo
d)
vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovne vzdá uplatnenia zásady špeciality
všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom spáchaným pred jej vydaním.
(3)
Odsek 1 nebráni slovenským orgánom robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej
doby.
(4)
Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. d)
a ak to medzinárodná zmluva pripúšťa, súd, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,
takú osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa uplatnenia
zásady špeciality a o dôsledkoch takého postupu. Ak sa vydaná osoba vzdá uplatnenia
zásady špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých
sa týka vzdanie sa uplatnenia tejto zásady.
(5)
Za dodatočný súhlas podľa odseku 2 písm. c) sa považuje aj žiadosť vydávajúceho štátu
o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území
pred jej vydaním. To isté platí aj ohľadne trestného oznámenia podaného dožiadaným
štátom.
(6)
Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiadaného štátu s trestným stíhaním pre
iný trestný čin, než ktorý bol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, sa použijú primerane
ustanovenia § 489 a 490.
(7)
Odseky 1 až 4 a 6 sa použijú primerane aj na výkon trestu odňatia slobody, ktorý
bol vydanej osobe uložený súdom Slovenskej republiky (ďalej len „slovenský súd“) pred
jej vydaním a ktorý nebol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie.
§ 497
(1)
Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej
republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu, alebo má vykonať trest
odňatia slobody uložený jeho orgánmi v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý
bol predmetom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,
môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného prevzatia vyžiadanej
osoby na územie Slovenskej republiky na vykonanie úkonov nevyhnutných na ukončenie
trestného stíhania.
(2)
Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu spravodlivosti, uvedie, na aké úkony
je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časové obdobie,
na ktoré je potrebné zabezpečiť jej prítomnosť.
(3)
Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vyžiadanej osoby sa primerane použijú
ustanovenia § 550.
Druhý diel
§ 498
Vydanie do cudziny
(1)
Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenskej republiky do cudziny
je príslušné ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Žiadosť podá cudzí orgán písomne a pripojí k nej
a)
originál alebo osvedčenú kópiu odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo
iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok,
b)
opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrátane času a miesta ich spáchania
a právnej kvalifikácie,
c)
znenie príslušných právnych predpisov dožadujúceho štátu.
(3)
Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uvedené v odseku 2 alebo ak informácie
poskytnuté dožadujúcim štátom nie sú dostatočné, vyžiada si ministerstvo spravodlivosti
doplňujúce informácie a môže určiť lehotu na ich predloženie.
§ 499
Extradičné trestné činy
(1)
Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok, pre ktorý sa vydanie žiada, je
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom a horná hranica trestu
odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, je najmenej jeden rok.
(2)
Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný
čin podľa odseku 1 je prípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho
zvyšok je najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých
trestov sa spočítavajú.
§ 500
Doplnkové vydanie
Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľko trestných činov, z ktorých aspoň
jeden spĺňa podmienky uvedené v § 499 ods. 1, vydanie je prípustné aj na trestné stíhanie iných trestných činov alebo na vykonanie
iných trestov, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo
prípustné.
§ 501
Neprípustnosť vydania
Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak
a)
ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho
občana ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie,
ktorým je Slovenská republika viazaná,
b)
ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o priznanie postavenia utečenca
alebo jej také postavenie bolo priznané, v rozsahu ochrany poskytnutej takej osobe
osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou,
c)
trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky premlčané,
d)
čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je trestným činom len podľa právneho poriadku dožadujúceho
štátu, nie však podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
e)
trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučne politický alebo vojenský charakter,
f)
trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky, okrem prípadov, keď s ohľadom
na osobitné okolnosti spáchania trestného činu treba dať prednosť vykonaniu trestného
stíhania v dožadujúcom štáte z dôvodov náležitého zistenia skutkového stavu, výmery
trestu alebo jeho výkonu,
g)
osoba bola pre trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, už právoplatne odsúdená alebo
oslobodená slovenským súdom, alebo
h)
vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
v čase jeho spáchania trestne zodpovedná, alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnú
zodpovednosť.
§ 502
Predbežné vyšetrovanie
(1)
Prokurátor krajskej prokuratúry, ktorej ministerstvo spravodlivosti predložilo žiadosť
cudzieho orgánu o vydanie osoby do cudziny alebo v ktorej obvode bola zadržaná alebo
býva osoba, o ktorej vydanie by mohol iný štát žiadať, vykoná predbežné vyšetrovanie.
Ak sa začalo predbežné vyšetrovanie pred doručením žiadosti o vydanie, informuje prokurátor
o jeho začatí bez odkladu ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vyslovenie prípustnosti
vydania do cudziny.
(3)
V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.
(4)
Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom žiadosti o jej vydanie.
Doručí jej kópiu žiadosti a odsudzujúceho rozsudku, medzinárodného zatýkacieho rozkazu
alebo iného príkazu, ktorý je podkladom žiadosti.
(5)
Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väzby alebo do vydávacej väzby, na styk
s obhajcom, na korešpondenciu vo väzbe a na návštevy vo väzbe sa primerane použijú
predpisy o výkone väzby.
§ 503
Zjednodušené vydávacie konanie
(1)
O možnosti vykonania zjednodušeného vydávacieho konania za predpokladu súhlasu vyžiadanej
osoby s jej vydaním do cudziny, o dôsledkoch takého jej súhlasu a o možnosti súhlas
odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivosti poučí
prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchu v rámci predbežného vyšetrovania.
(2)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny a ak to umožňuje medzinárodná zmluva,
poučí ju prokurátor aj o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch
takého postupu.
(3)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor s ňou spíše v prítomnosti
jej obhajcu zápisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie
o tom, či sa vzdáva, alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.
(4)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor po skončení predbežného
vyšetrovania podá návrh súdu na vzatie osoby do vydávacej väzby podľa § 506 ods. 2 a po rozhodnutí súdu vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie.
Ustanovenie § 509 sa nepoužije.
(5)
Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydaním kedykoľvek do rozhodnutia ministra
spravodlivosti, vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie
podľa § 509.
(6)
Aj v prípade, že vyžiadaná osoba vyjadrila súhlas s vydaním, môže minister spravodlivosti,
skôr než rozhodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa § 509.
§ 504
Zadržanie
(1)
Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor príslušný na vykonanie predbežného vyšetrovania
dať príkaz útvaru Policajného zboru na zadržanie osoby, o ktorej vydanie budú cudzie
orgány žiadať. Dôvodmi väzby podľa § 71 nie je pritom viazaný.
(2)
Osobu, po ktorej vyhlásili cudzie orgány pátranie na účel jej extradície, môže útvar
Policajného zboru zadržať po predchádzajúcom súhlase prokurátora. Bez takého súhlasu
možno osobu zadržať len vtedy, ak vec nepripúšťa odklad a súhlas nemožno vopred zabezpečiť.
(3)
Zadržanie sa oznámi bez odkladu prokurátorovi. Ak prokurátor do 48 hodín od zadržania
neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej
alebo vydávacej väzby.
§ 505
Predbežná väzba
(1)
Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o
návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby. Dôvodmi väzby podľa § 71 nie je pritom viazaný. Ak predseda senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme
do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná
alebo v ktorého obvode býva.
(3)
Účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej
republiky, kým štát, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží žiadosť o jej vydanie
podľa § 498.
(4)
Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Predseda senátu
krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť
o prepustení osoby z predbežnej väzby.
(5)
Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho orgánu o vydanie, ministerstvo
spravodlivosti o tom upovedomí prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
Na jeho návrh môže predseda senátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splnené
podmienky uvedené v § 506 ods. 1.
(6)
Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje opakované vzatie do predbežnej väzby
alebo jej vzatie do vydávacej väzby.
Vydávacia väzba
§ 506
(1)
Ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v extradičnom konaní
na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto
konania, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na
návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
(2)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny
je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil
predseda senátu podľa odseku 1.
(3)
Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby
dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, najneskôr však v šesťdesiaty deň po
rozhodnutí ministra spravodlivosti o povolení vydania do cudziny; v prípade uvedenom
v § 507 najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa nastúpenia výkonu vydávacej väzby, ak minister
spravodlivosti o povolení vydania rozhodol pred týmto dňom. Okrem toho predseda senátu
nariadi prepustenie z vydávacej väzby tiež, ak
a)
štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,
b)
najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie
nepovolil, alebo
c)
inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.
§ 507
(1)
Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými
orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským
súdom, vezme súd vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, táto väzba bude spočívať.
(2)
Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej
väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.
(3)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná
osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(4)
Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 502 ods. 1.
§ 508
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 505, § 506 ods. 1 a § 507 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
(2)
O všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby informuje súd ministerstvo spravodlivosti.
§ 509
Rozhodnutie súdu
(1)
Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti
vydania vyžiadanej osoby do cudziny a po právoplatnosti svojho rozhodnutia predloží
vec ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o predbežnej
alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe nekonalo, krajský
súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva.
(3)
O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní
vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k žiadosti o vydanie. Ak v tomto
vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo ak to považuje súd
za potrebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd na verejnom zasadnutí.
(4)
Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná
sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti
vydania podľa § 501; sťažnosť má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť
vydania, má právo podať sťažnosť len prokurátor; sťažnosť má odkladný účinok.
(5)
O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí sťažnosť
zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie
a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne uznesením, či je vydanie prípustné
alebo neprípustné. Ustanovenie § 506 ods. 2 sa použije primerane.
§ 510
Povolenie vydania
(1)
Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spravodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský
súd alebo najvyšší súd podľa § 509 rozhodol, že vydanie nie je prípustné.
(2)
Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prípustné, môže minister spravodlivosti
rozhodnúť, že vydanie vyžiadanej osoby nepovolí, ak
a)
je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo
zásadám článkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol
vykonaný v súlade s požiadavkami článku 3 tohto dohovoru,
b)
je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu
z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo
inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa
z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu
odňatia slobody,
c)
vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek a osobné pomery pri zohľadnení závažnosti
trestného činu, z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrejme neprimerane
tvrdo postihnutá,
d)
za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, možno uložiť v dožadujúcom štáte trest
smrti okrem prípadov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,
alebo
e)
dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestu smrti.
(3)
Ak minister spravodlivosti vydanie nepovolí, predloží ministerstvo spravodlivosti
vec generálnej prokuratúre na trestné stíhanie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky.
§ 511
Odklad vydania a dočasné odovzdanie
(1)
Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je potrebná v Slovenskej republike na účely ukončenia
trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s iným trestným
činom, než ktorý je predmetom žiadosti o jej vydanie do cudziny, minister spravodlivosti
po rozhodnutí o povolení vydania môže odložiť vydanie tejto osoby dožadujúcemu štátu.
(2)
Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolí dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby
do dožadujúceho štátu na vykonanie nevyhnutných úkonov. Dočasné odovzdanie sa môže
vykonať aj opakovane.
(3)
Na dočasné odovzdanie sa primerane použijú ustanovenia § 545 ods. 2 písm. b) a c), § 546 ods. 2 a § 547.
(4)
Ak bola počas dočasného odovzdania vyžiadaná osoba na území dožadujúceho štátu právoplatne
odsúdená pre trestný čin, pre ktorý bolo vydanie povolené, môže minister spravodlivosti
na návrh dožadujúceho štátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie Slovenskej republiky
do doby, kým sa neukončí výkon trestu odňatia slobody na území dožadujúceho štátu.
Takto rozhodnúť nemôže, ak trestné stíhanie vyžiadanej osoby v Slovenskej republike
nebolo právoplatne skončené.
(5)
Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odovzdania vo väzbe v cudzine, sa započíta
do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike len v rozsahu, v ktorom
nebola započítaná do výkonu trestu uloženého na území dožadujúceho štátu. Doba strávená
vo výkone trestu uloženého na území dožadujúceho štátu sa do doby výkonu trestu vykonávaného
v Slovenskej republike nezapočíta.
§ 512
Stret žiadostí o vydanie do cudziny
(1)
Ak boli slovenským orgánom doručené žiadosti viacerých štátov o vydanie tej istej
osoby, podmienky prípustnosti vydania sa posúdia vo vzťahu ku každému z týchto štátov
samostatne.
(2)
Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viacerých štátov, alebo ak vyžiadaná
osoba vyjadrí súhlas s vydaním do viacerých štátov, súčasne s povolením vydania rozhodne
minister spravodlivosti aj o tom, ktorému štátu bude vyžiadaná osoba vydaná ako prvému.
§ 513
Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody
(1)
Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho
zvyšku, ak povolil vydanie odsúdeného do cudziny. Ak následne nedôjde k vydaniu do
cudziny, rozhodne súd, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 514
Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním
(1)
Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti štátu, ktorému
bola osoba vydaná, o súhlas, aby mohol vydanú osobu
a)
stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo aby mohol
byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo
b)
vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody.
(2)
Príslušnými na konanie sú orgány, ktoré konali vo veci pôvodnej žiadosti o vydanie
tejto osoby do cudziny.
(3)
Zjednodušené vydávacie konanie podľa § 503 nie je možné.
(4)
Súd rozhoduje o prípustnosti vydania vždy na neverejnom zasadnutí. Súd koná vo veci
s obhajcom vyžiadanej osoby a jemu doručuje aj všetky písomnosti. Sťažnosť proti rozhodnutiu
o prípustnosti vydania môže podať obhajca.
TRETIA HLAVA
VÝKON ROZHODNUTÍ VO VZŤAHU K CUDZINE
Prvý diel
Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia
§ 515
Cudzie rozhodnutie
(1)
Rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci (ďalej len „cudzie rozhodnutie“) má
právne účinky na území Slovenskej republiky len vtedy, ak tak ustanovuje medzinárodná
zmluva alebo zákon. Vykonať cudzie rozhodnutie, ktorým sa uložil trest, možno na území
Slovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenským súdom.
(2)
Cudzie rozhodnutie možno uznať vo výroku, ktorým
a)
bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne odložené,
b)
bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody,
c)
bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,
d)
bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest odňatia slobody, alebo
e)
bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo veci alebo zhabanie veci,
ak sa nachádzajú na území Slovenskej republiky (ďalej len „cudzie majetkové rozhodnutie“).
(3)
Cudzie rozhodnutie, ktorým sa zmenilo už uznané cudzie rozhodnutie vo výroku o vine,
má účinky na území Slovenskej republiky bez uznania.
§ 516
Podmienky uznania
(1)
Cudzie rozhodnutie sa uzná na území Slovenskej republiky, ak
a)
medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích
rozhodnutí,
b)
v odsudzujúcom štáte je právoplatné alebo ak tam proti nemu už nemožno podať riadny
opravný prostriedok,
c)
čin, pre ktorý bol trest uložený, je trestným činom podľa právneho poriadku odsudzujúceho
štátu aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
d)
rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
e)
osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský
charakter,
f)
výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,
g)
osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,
h)
nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej
istej osobe pre ten istý skutok, a
i)
uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanovením § 481.
(2)
Ak dôvodom na konanie o uznanie je postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto
hlavy, nie je prekážkou uznania cudzieho rozhodnutia, ak kedykoľvek počas konania
odsúdený odvolá svoj súhlas s odovzdaním, ak sa jeho súhlas vyžaduje alebo ak zanikne
niektorá z iných podmienok pre postup podľa druhej alebo tretej hlavy. Pre účinky
takto uznaného rozhodnutia sa použije primerane § 519 ods. 4.
§ 517
Premena trestu
(1)
Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom,
ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský
súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí,
ani ho premeniť na iný druh trestu.
(2)
Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím
sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní
súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať
bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie
len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.
(3)
V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového rozhodnutia slovenský súd tiež vysloví,
komu prepadnutý majetok, jeho časť alebo vec pripadne. Ak nevysloví inak, právoplatnosťou
rozhodnutia o uznaní sa vlastníkom majetku, jeho časti alebo veci stáva Slovenská
republika.
§ 518
Uznávacie konanie
(1)
Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá ministerstvo spravodlivosti súdu,
ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode odsúdený býva.
Ak odsúdený nemá na území Slovenskej republiky bydlisko, je na konanie príslušný Krajský
súd v Bratislave. Ak ide o cudzie majetkové rozhodnutie, je na konanie príslušný krajský
súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa cudzie rozhodnutie
týka.
(3)
Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu
spravodlivosti.
(4)
Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať
odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí
odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté
rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie
rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
(5)
Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia krajský súd bez meškania
spolu s rozsudkom vráti ministerstvu spravodlivosti prílohy jeho návrhu, žiadosť cudzieho
orgánu a jej prílohy a zašle generálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenom
potrebné na zápis v registri trestov.
§ 519
Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia
(1)
Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu.
(2)
Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúdených, má uznanie účinky len vo vzťahu
k odsúdenému, ktorého sa týkal návrh na uznanie.
(3)
Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové konanie pokračovacieho
trestného činu spáchané na území iného štátu, nie je uznané cudzie rozhodnutie prekážkou
trestného stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestného
činu spáchané na území Slovenskej republiky.
(4)
Ak odsúdený po uznaní cudzieho rozhodnutia odvolal súhlas s odovzdaním na výkon trestu,
ak sa na postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto hlavy taký súhlas vyžaduje,
alebo k odovzdaniu nedošlo z iného dôvodu, možno uznané cudzie rozhodnutie vykonať
na území Slovenskej republiky, len ak odsúdený trest odňatia slobody v odsudzujúcom
štáte nevykonal v plnom rozsahu, alebo v prípade, že bol z jeho výkonu podmienečne
prepustený, len ak odsudzujúci štát požiada o výkon zvyšku uloženého trestu z dôvodu,
že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.
§ 520
Väzba
(1)
Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, môže súd príslušný
podľa § 518 ods. 2 kedykoľvek po podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu
uznaného cudzieho rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej bol cudzím
rozhodnutím uložený trest odňatia slobody a ktorá sa nachádza na území Slovenskej
republiky; dôvodmi väzby podľa § 71 nie je súd viazaný.
(2)
Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
§ 521
Vykonávacie konanie
(1)
(2)
Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený
býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je na nariadenie výkonu
príslušný Okresný súd Bratislava 1.
(3)
Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode
sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.
(4)
Súd príslušný podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho
konania vrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.
(5)
Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine na základe cudzieho
rozhodnutia, ktoré bolo uznané slovenským súdom, súd nariadi výkon uznaného cudzieho
rozhodnutia pred termínom odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na
územie Slovenskej republiky.
(6)
Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody alebo v prípade uvedenom v odseku
4 po odovzdaní odsúdeného na územie Slovenskej republiky súd rozhodne o započítaní
väzby podľa § 520, ako aj väzby už započítanej a trestu odňatia slobody už vykonaného v cudzine a tiež
doby prevozu odsúdeného do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný.
(7)
Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudzieho rozhodnutia, len čo ho štát, o ktorého
rozhodnutie ide, informoval o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí či opatrení,
v ktorých dôsledku sa cudzie rozhodnutie stalo ďalej nevykonateľným. Ak amnestiou,
milosťou alebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol trest odpustený iba sčasti, súd
rozhodne o tom, aký trest odsúdený ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustná
sťažnosť.
(8)
Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutia použijú primerane ustanovenia tohto
zákona týkajúce sa vykonávacieho konania.
Druhý diel
Prevzatie a odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody
§ 522
Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny
(1)
O prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobody uloženého cudzím rozhodnutím na
územie Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo
spravodlivosti na návrh odsudzujúceho štátu alebo odsúdeného.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s prevzatím odsúdeného alebo požiadať
odsudzujúci štát o jeho odovzdanie až po tom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané podľa
prvého dielu tejto hlavy.
(3)
Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie osoby na výkon trestu odňatia
slobody uloženého cudzím orgánom, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky.
§ 523
Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny
(1)
O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdom na výkon trestu odňatia slobody na územie
iného štátu na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného, štátu, do ktorého má byť odovzdaný,
alebo súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok v prvom stupni. Ak návrh nepodával príslušný
súd, je jeho súhlas s odovzdaním podmienkou povolenia.
(3)
Po povolení odovzdania príkaz na odovzdanie odsúdeného cudzím orgánom, príkaz na
premiestnenie odsúdeného do cudziny vydá okresný súd, v ktorého obvode je osoba vo
výkone trestu odňatia slobody.
(4)
Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iného štátu strácajú slovenské orgány možnosť
pokračovať vo výkone trestu; to neplatí, ak sa odsúdený vráti na územie Slovenskej
republiky bez toho, aby trest v štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom rozsahu
alebo aby bol z jeho výkonu v tomto štáte podmienečne prepustený. Ak sa po návrate
odsúdeného pokračuje vo výkone trestu na území Slovenskej republiky, vykonaný trest
v cudzine sa mu započíta do výkonu trestu.
(5)
S výnimkou odseku 3 sa toto ustanovenie použije primerane aj na odovzdanie osoby
na výkon trestu odňatia slobody, ktorý uložil slovenský súd, do iného štátu, ak sa
odsúdený už nachádza na jeho území.
Tretí diel
Prevzatie a odovzdanie výkonu podmienečného trestu s dohľadom
§ 524
Rozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečného trestu s probačným dohľadom z cudziny
(1)
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže na žiadosť cudzieho orgánu ministerstvo
spravodlivosti rozhodnúť, že slovenské orgány
a)
budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe uloženej cudzím rozhodnutím,
alebo
b)
okrem sledovania správania odsúdeného v skúšobnej dobe rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený
v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa podmienečne uložený alebo odložený trest odňatia
slobody alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Rozhodnutiu podľa odseku 1 musí predchádzať uznanie cudzieho rozhodnutia podľa prvého
dielu tejto hlavy.
§ 525
Postup slovenských orgánov
(1)
Po rozhodnutí podľa § 524 sleduje správanie odsúdeného v skúšobnej lehote v súlade s uloženými podmienkami
okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva prostredníctvom probačného a mediačného
úradníka.
(2)
Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať
vplyv na posúdenie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil.
(3)
Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. a), súd po uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvu spravodlivosti správu o správaní
odsúdeného počas skúšobnej doby. Súd nerozhoduje o tom, že sa odsúdený osvedčil alebo
že sa trest vykoná, ani nenariadi výkon tohto trestu.
(4)
Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. b), je súd podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo či
sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi súd jeho výkon. Ustanovenie
§ 521 sa použije primerane.
§ 526
Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečného trestu do cudziny
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd, ktorý uložil podmienečný trest odňatia
slobody osobe, ktorá má bydlisko v cudzine, alebo takúto osobu podmienečne prepustil
z výkonu trestu odňatia slobody, predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby
štát, v ktorom má odsúdený bydlisko, rozhodol, že jeho orgány
a)
budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe, alebo
b)
okrem sledovania správania odsúdeného aj rozhodnú o tom, či sa odsúdený osvedčil,
alebo nariadia výkon trestu, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.
§ 527
Dôsledky odovzdania výkonu podmienečného trestu
(1)
Ak dožiadaný štát rozhodol podľa § 526 písm. a), je slovenský súd naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe
osvedčil alebo či sa trest vykoná. Právoplatné rozhodnutie o tom, že trest sa vykoná,
predloží v prípade potreby ministerstvu spravodlivosti na účel podania žiadosti o
výkon tohto rozhodnutia v dožiadanom štáte.
(2)
Ak dožiadaný štát rozhodol o prevzatí aj výkonu trestu pre prípad, že sa odsúdený
v skúšobnej dobe neosvedčí, ďalší výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej
republiky nie je možný, ak
a)
cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná, a odsúdený ho vykonal v plnom rozsahu,
alebo
b)
cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.
(3)
Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na území Slovenskej republiky rovnaké právne
účinky, ako by ich vydal slovenský súd.
ŠTVRTÁ HLAVA
PREVZATIE A ODOVZDANIE TRESTNEJ VECI
§ 528
Prevzatie trestnej veci
(1)
O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali
slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra, ktorá o tom informuje ministerstvo
spravodlivosti.
(2)
V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 dá generálna prokuratúra
bez meškania podnet vecne a miestne príslušnej prokuratúre na postup podľa tohto zákona.
(3)
Úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu
má rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za
podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v dožadujúcom
štáte.
(4)
Ak dožadujúci štát odvolá svoju žiadosť o prevzatie trestnej veci z dôvodu, že bude
sám v trestnej veci pokračovať, slovenské orgány strácajú právomoc pokračovať v trestnom
konaní.
§ 529
Odovzdanie trestnej veci
(1)
Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskej republike trestné konanie, je štátnym
občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenské orgány dať podnet,
aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu.
(2)
O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania do cudziny rozhoduje minister spravodlivosti;
ak je vec v štádiu pred podaním obžaloby, rozhoduje na návrh generálnej prokuratúry.
(3)
Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať najmä, ak
a)
vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadaného štátu nie je možné, bolo týmto
štátom odmietnuté alebo ak sa od vyžiadania z cudziny upustilo z iných dôvodov,
b)
trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospodárnym a účelným najmä v záujme
objektívneho zistenia skutkového stavu alebo výkonu trestu,
c)
obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadaného štátu alebo ak z iných dôvodov možno
predpokladať, že trestné stíhanie v tomto štáte možno vykonať v jeho prítomnosti,
d)
vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právoplatne odsúdená na trest odňatia
slobody, nie je možné alebo bolo dožiadaným štátom odmietnuté, a uložený trest nie
je v dožiadanom štáte možné vykonať.
(4)
Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné konanie, nemožno na území Slovenskej
republiky pokračovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo
trestné konanie odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin,
pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané.
(5)
Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo nariadiť výkon trestu,
ak dožiadaný štát
a)
oznámi, že vo veci nebude konať,
b)
dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného konania, alebo
c)
oznámi, že v konaní nebude pokračovať.
§ 530
Informovanie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci
Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná alebo zamýšľa konať o trestnom čine
spáchanom v cudzine, informáciu o tom, či tento trestný čin stíhajú aj slovenské orgány,
podá generálny prokurátor.
PIATA HLAVA
PRÁVNA POMOC VO VZŤAHU K CUDZINE
Prvý diel
Predmet právnej pomoci
§ 531
Vymedzenie predmetu
Právnou pomocou sa rozumejú úkony po začatí trestného konania v Slovenskej republike
vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských orgánov alebo takéto úkony
vykonávané na území Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích orgánov, najmä
doručovanie písomností, výsluch osôb a vykonávanie ďalších dôkazov.
Druhý diel
Dožiadania slovenských orgánov
§ 532
Spôsob zasielania dožiadania
(1)
Dožiadania slovenských orgánov prípravného konania o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú
prostredníctvom generálnej prokuratúry. Dožiadania slovenských súdov sa do cudziny
zasielajú prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. Diplomatická cesta tým nie
je vylúčená.
(2)
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môžu slovenské orgány zasielať svoje dožiadania
do cudziny aj iným spôsobom než uvedeným v odseku 1. Policajt môže dožiadanie zaslať
do cudziny vždy len prostredníctvom prokurátora.
§ 533
Obsah a forma dožiadania
(1)
Dožiadanie musí okrem presného vymedzenia požadovaného úkonu právnej pomoci obsahovať
opis skutkových okolností činu, ktorého sa dožiadanie týka, právnu kvalifikáciu s
uvedeným doslovného znenia zákonných ustanovení, údaje o obvinenej osobe, prípadne
poškodenom alebo svedkovi, ak sa žiada ich vypočutie, a ďalšie údaje potrebné na riadne
poskytnutie požadovanej právnej pomoci.
(2)
Dožiadanie musí obsahovať presné označenie dožadujúceho orgánu, spisovú značku trestnej
veci, dátum a musí byť potvrdené podpisom zodpovednej úradnej osoby a odtlačkom okrúhlej
pečiatky tohto orgánu.
(3)
K dožiadaniu a priloženým písomnostiam sa pripojí preklad do cudzieho jazyka vyhotovený
úradným prekladateľom, ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu preklad vyžaduje.
§ 534
Doručovanie v cudzine poštou
Doručovanie písomnosti osobe v cudzine poštou je možné, iba ak to dovoľuje medzinárodná
zmluva.
§ 535
Platnosť úkonov
Doručenie vykonané na žiadosť slovenského orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred
ním vykonané sú účinné, ak boli vykonané v súlade s právnym poriadkom dožiadaného
štátu alebo ak vyhovujú právnemu poriadku Slovenskej republiky.
§ 536
Predvolanie osôb z cudziny
(1)
Ak je na úkone potrebná prítomnosť osoby, ktorá sa zdržiava v cudzine, treba jej
predvolanie doručiť formou dožiadania. Prítomnosť tejto osoby sa nesmie vynucovať
použitím donucovacích opatrení.
(2)
Osoba, ktorá sa na územie Slovenskej republiky dostaví na základe predvolania, nesmie
byť trestne stíhaná, odsúdená alebo jej osobná sloboda obmedzená pre trestný čin,
ktorý spáchala pred vstupom na územie Slovenskej republiky.
(3)
Trestné stíhanie, odsúdenie alebo obmedzenie osobnej slobody predvolanej osoby je
však prípustné
a)
pre trestný čin, pre ktorý bola osoba predvolaná ako obvinená,
b)
ak sa predvolaná osoba po vykonaní úkonu zdržiava na území Slovenskej republiky po
dobu dlhšiu ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,
c)
ak sa predvolaná osoba po opustení územia Slovenskej republiky dobrovoľne vráti späť
alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z cudziny zákonným spôsobom.
Tretí diel
Dožiadania cudzích orgánov
§ 537
Spôsob a forma vybavenia dožiadania
(1)
Slovenské orgány vykonávajú právnu pomoc požadovanú cudzími orgánmi spôsobom upraveným
v tomto zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Ak sa poskytuje právna pomoc podľa medzinárodnej
zmluvy postupom, ktorý nie je upravený v tomto zákone, rozhodne príslušný prokurátor,
akým spôsobom sa právna pomoc vykoná.
(2)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno požadovanú právnu pomoc vykonať podľa právneho predpisu
dožadujúceho štátu, ak žiadaný postup nie je v rozpore so záujmami chránenými ustanovením
§ 481.
(3)
Na vykonanie dožiadania podľa § 539 ods. 1 sa vyžaduje, aby čin, ktorého sa dožiadanie týka, bol trestným činom nielen podľa
právneho poriadku dožadujúceho štátu, ale aj právneho poriadku Slovenskej republiky.
§ 538
Príslušnosť na vybavenie dožiadania
(1)
Dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc sa zasielajú ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Na zabezpečenie vybavenia dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je príslušná
okresná prokuratúra, v ktorej obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať.
Ak je daná miestna príslušnosť viacerých prokuratúr, zašle ministerstvo spravodlivosti
dožiadanie generálnej prokuratúre na rozhodnutie, ktorá prokuratúra zabezpečí jeho
vybavenie.
(3)
Ak cudzí orgán požiada o vykonanie výsluchu alebo iného úkonu právnej pomoci súdom
z dôvodu použiteľnosti úkonu v trestnom konaní v dožadujúcom štáte, predloží prokurátor
v tejto časti dožiadanie cudzieho orgánu na vybavenie okresnému súdu, v ktorého obvode
sa úkon právnej pomoci má vykonať. Ak predmetom dožiadania je výlučne úkon, ktorý
má vykonať súd, zašle ministerstvo spravodlivosti dožiadanie priamo príslušnému súdu.
§ 539
Povolenie úkonu právnej pomoci súdom
(1)
Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje na vykonanie dôkazu požadovaného cudzím orgánom
príkaz súdu, vydá príkaz súd na návrh prokurátora zabezpečujúceho vybavenie dožiadania.
(2)
Ak sa úkon právnej pomoci má vykonať podľa cudzieho predpisu, rozhodne súd na návrh
prokurátora, či postup podľa cudzieho predpisu nie je v rozpore so záujmami chránenými
ustanovením § 481. Ak takýto rozpor nezistí, úkon povolí a súčasne rozhodne, akým spôsobom sa vykoná.
Proti rozhodnutiu súdu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Rozhodnutie
súdu o rozpore postupu podľa cudzieho predpisu sa nevyžaduje, ak ide o doručenie písomnosti
alebo poučenie osoby podľa cudzieho predpisu.
(3)
Na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa
úkon právnej pomoci má vykonať.
§ 540
Úkony cudzích orgánov
(1)
Cudzie orgány nemôžu na území Slovenskej republiky samostatne vykonávať úkony právnej
pomoci.
(2)
Cudzí konzulárny úrad s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky môže vykonať
z poverenia orgánov vysielajúceho štátu úkon na účely trestného konania pre tieto
orgány len na základe súhlasu ministerstva spravodlivosti. Na doručenie písomnosti
občanovi vysielajúceho štátu alebo na výsluch osoby, ak sa osoba dostaví dobrovoľne,
súhlas ministerstva spravodlivosti netreba.
(3)
Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom
slovenským orgánom je možná iba na základe súhlasu prokurátora. Súd udeľuje takýto
súhlas v prípade, ak bude úkon sám vykonávať.
§ 541
Doručovanie písomností
(1)
Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená
v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo je k nej pripojený preklad do
tohto jazyka a nežiada sa osobné doručenie, doručí sa adresátovi písomnosť podľa ustanovení
tohto zákona na doručovanie do vlastných rúk. Doručiť zásielku uložením možno len
pri opakovanom pokuse o doručenie.
(2)
Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený ani
preklad do tohto jazyka, pričom dožadujúci orgán nebol povinný zabezpečiť podľa medzinárodnej
zmluvy takýto preklad, vyhotovenie prekladu do slovenského jazyka zabezpečí orgán
vykonávajúci právnu pomoc a následne písomnosť doručí podľa odseku 1. Inak bude písomnosť
adresátovi doručená len vtedy, ak po poučení o možnosti odoprieť jej prevzatie je
adresát ochotný ju prevziať.
(3)
Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomností, doručia sa písomnosti
adresátovi osobne. Doručovať podľa odseku 1 v takom prípade nie je možné, a ak sa
ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosti doručiť osobne, doručujúci orgán vráti
dožiadanie nevybavené späť a v sprievodnom liste uvedie dôvody nevybavenia. Prevzatie
písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručenom liste dožadujúceho orgánu alebo do
zápisnice doručujúceho orgánu. Ak adresát odoprie písomnosti prevziať z dôvodov uvedených
v odseku 2, uvedie doručujúci orgán túto skutočnosť v doručenom liste dožiadaného
orgánu alebo v sprievodnom liste, ktorým dožiadanie vráti dožadujúcemu orgánu.
§ 542
Výsluch pod prísahou
(1)
Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a strany vypočuť pod prísahou;
pred prísahou musia byť upozornení na význam výpovede a na následky krivej prísahy.
(2)
Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem
vypovedať pravdu a nič vedome nezamlčím.“.
(3)
Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že posudok podám podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Vyhlasujem, že som si vedomý trestných následkov
podania nepravdivého znaleckého posudku.“.
Štvrtý diel
Niektoré osobitné formy právnej pomoci
§ 543
Prevoz
(1)
O povolení prevozu osoby územím Slovenskej republiky na účely trestného stíhania
alebo výkonu trestu odňatia slobody v cudzine na základe žiadosti cudzích orgánov
rozhoduje minister spravodlivosti. Počas prevozu sa obmedzí osobná sloboda prevážanej
osoby na zabránenie jej úteku; na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú
donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.
(2)
Povolenie prevozu na účely, ktoré predpokladajú spätný prevoz cez územie Slovenskej
republiky po vykonaní úkonu v cudzine, je súčasne aj povolením pre tento spätný prevoz.
§ 544
Cezhraničné sledovanie a prenasledovanie
(1)
V súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvy môže útvar Policajného zboru pri sledovaní
alebo prenasledovaní osoby vstúpiť na územie iného štátu a pokračovať v sledovaní
osoby alebo prenasledovaní osoby aj na území toho štátu.
(2)
Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, je postup podľa odseku 1 možný aj bez príkazu
na základe súhlasu prezidenta Policajného zboru. O tejto skutočnosti musí byť ihneď
informovaný orgán, ktorý by bol inak oprávnený vydať príkaz podľa odseku 2.
(4)
Cudzie orgány môžu cezhraničné sledovanie alebo prenasledovanie na území Slovenskej
republiky vykonať v súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvy. Ak medzinárodná zmluva
neurčuje, ktorý orgán Slovenskej republiky je príslušný udeliť súhlas s vykonaním
cezhraničného sledovania alebo prenasledovania na území Slovenskej republiky, udeľuje
takýto súhlas prezident Policajného zboru.
Dočasné odovzdanie osoby na vykonanie úkonov do cudziny
§ 545
(1)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu nachádzajúcu sa vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody na území Slovenskej republiky dočasne odovzdať do cudziny na účely
dokazovania.
(2)
Osobu uvedenú v odseku 1 možno dočasne odovzdať len vtedy, ak
a)
nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného a s dočasným odovzdaním súhlasí,
b)
jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo výkonu trestu vykonávaného na území
Slovenskej republiky, a
c)
dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území
Slovenskej republiky, alebo dočasné odovzdanie nepredĺži výkon trestu odňatia slobody
vykonávaného na území Slovenskej republiky.
§ 546
(1)
O povolení dočasného odovzdania osoby rozhoduje minister spravodlivosti. V rozhodnutí
určí primeranú lehotu, v ktorej musí byť dočasne odovzdaná osoba vrátená na územie
Slovenskej republiky.
(2)
Po povolení dočasného odovzdania príkaz na premiestnenie osoby do cudziny vydá okresný
súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.
§ 547
(1)
Doba, po ktorú bola osoba vo väzbe v cudzine, sa nezapočítava do lehôt podľa § 76. Rozhodnutie o tom urobí predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie.
(2)
Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej
republike.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 alebo 2 je prípustná sťažnosť.
§ 548
Ustanovenia § 545 až 547 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu
právnej pomoci vykonávaného na území iného štátu na žiadosť slovenských orgánov.
§ 549
Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie úkonov
(1)
Ak je v trestnom konaní na území Slovenskej republiky potrebná účasť inej osoby ako
obvineného na účely dokazovania a táto osoba je v cudzine vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, požiada prokurátor alebo súd ministerstvo spravodlivosti o
zabezpečenie dočasného odovzdania tejto osoby na územie Slovenskej republiky. V žiadosti
uvedie, na aké úkony je prítomnosť osoby potrebná, a označí deň alebo časové obdobie,
na ktoré je prítomnosť potrebné zabezpečiť.
(2)
Ak dožiadaný štát povolí dočasné odovzdanie osoby na územie Slovenskej republiky,
rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie, že táto osoba bude počas dočasného odovzdania na území Slovenskej republiky
vo väzbe. V uznesení sa uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby na územie
Slovenskej republiky.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby do cudziny,
aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej pomoci vykonávaného na území Slovenskej republiky
na žiadosť cudzích orgánov.
§ 550
Odovzdanie veci
(1)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno vykonať zaistenie veci a jej následné odovzdanie
do cudziny.
(2)
Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaistenej veci, ak ju slovenské orgány potrebujú
v trestnom konaní.
(3)
Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgán požiada cudzí orgán o jej vrátenie.
Tohto práva sa však výslovne môže vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby vec bola vrátená
priamo jej vlastníkovi.
(4)
Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na odovzdanie veci, ktorá bola zaistená
u vydávanej osoby. Ak je to možné, takáto vec sa odovzdá cudzím orgánom súčasne s
vydávanou osobou.
§ 551
Zaistenie majetku
(1)
Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve môže súd na základe žiadosti cudzieho
orgánu na návrh prokurátora rozhodnúť o predbežnom zaistení veci, účtu, cenných papierov
alebo iného majetku, ktorý sa nachádza na území Slovenskej republiky a ktorý patrí
osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie.
(2)
O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza
majetok, ktorý sa má zaistiť.
(3)
Okresný súd zruší predbežné zaistenie na základe podnetu cudzieho orgánu, ktorý o
predbežné zaistenie požiadal. Okresný súd môže predbežné zaistenie zrušiť aj v prípade,
že cudzí štát v primeranom čase nepožiada o výkon cudzieho majetkového rozhodnutia
týkajúceho sa zaisteného majetku.
§ 552
Informácie z registra trestov
Na prijatie žiadosti cudzieho orgánu o poskytnutie informácie z registra trestov je
príslušná generálna prokuratúra.
ŠIESTA ČASŤ
TROVY TRESTNÉHO KONANIA
Trovy trestného konania, ktoré znáša štát
§ 553
(1)
Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania
znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného
ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na
povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom
spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom.
(2)
Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu
podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.
(3)
Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom
pre konanie o občianskoprávnych veciach.
(4)
O výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov,
ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne
skončilo; v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním
poverený vyšší súdny úradník.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 554
(1)
Ak obvinený, svedok alebo iná osoba, ktorá bola o úkone riadne upovedomená alebo
na úkon predvolaná, bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon sa v prípravnom konaní
nemohol vykonať alebo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadanie sa muselo odročiť,
je povinný uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním
alebo verejným zasadnutím, ako aj náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá sa na úkone
zúčastnila, ak nemá nárok na náhradu nákladov štátom. O tom musia byť obvinený, svedok
a ostatné osoby poučení.
(2)
O výške náhrady podľa odseku 1 rozhodne orgán činný v trestnom konaní alebo súd,
ktorého úkon bol zmarený alebo ktorý vykonal konanie na základe vedome nepravdivého
oznámenia. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu alebo ním poverený vyšší súdny
úradník.
(3)
Výšku a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania podľa odseku 1 ustanoví všeobecne
záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Povinnosť na náhradu trov trestného konania
§ 555
(1)
Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu
a)
trovy spojené s výkonom väzby,
b)
trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,
c)
vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov
advokátov podľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu,
d)
paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
(2)
Úhradu trov spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody upravuje
osobitný predpis.
(3)
Paušálnu sumu podľa odseku 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(4)
Ak poškodený nepreukázal, že ustanovenie zástupcu podľa § 47 ods. 6 bolo odôvodnené, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s uplatňovaním jeho nároku.
§ 556
(1)
Kto podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania, je povinný
nahradiť štátu trovy konania o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu konania, a to
paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym
predpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti
s týmto konaním ustanovený, ak obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na
obhajobu za zníženú odmenu.
(2)
Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a štátny orgán starostlivosti
o mládež.
§ 557
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
(1)
Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému
bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné
uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.
(2)
Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému
ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou
poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok
na náhradu škody ani sčasti.
Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške
§ 558
(1)
O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu
trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov,
ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov
advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním
poverený súdny úradník.
(2)
Pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c) treba zistiť, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie
poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu alebo zastupovanie za zníženú náhradu.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 559
Ak trovy určené paušálnou sumou neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti
na ich náhradu po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo
ním poverený vyšší súdny úradník.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 560
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie uvedené
v prílohe.
§ 561
(1)
Podrobnosti o organizácii práce a postupe pri vybavovaní trestných vecí okresnými
súdmi a krajskými súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
spravodlivosti.
(2)
Podrobnosti o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o vine a treste
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(3)
Podrobnosti o tvorbe spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu
orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky.
§ 562
(1)
V sídle Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach sa okresným súdom
podľa § 16 ods. 1 rozumie Okresný súd Bratislava I a Okresný súd Košice I. Vo veciach, ktoré sú v pôsobnosti
vojenských súdov, sa okresným súdom podľa § 16 ods. 1 rozumie každý vojenský obvodový súd.
(2)
Okresný súd v sídle krajského súdu je príslušný vykonať v prvom stupni konanie aj
o trestných činoch podľa skôr účinných predpisov, ktoré svojou povahou a závažnosťou
zodpovedajú trestným činom uvedeným v § 16 ods. 1.
(3)
Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených najvyšším súdom
ako súdom prvého stupňa vydáva Okresný súd Bratislava I a Vojenský obvodový súd v
Bratislave.
§ 563
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vyhlásených do účinnosti tohto zákona
používa pojem orgán činný v trestnom konaní, rozumie sa tým prokurátor, policajt a
súd podľa tohto zákona, pokiaľ z povahy veci nevyplýva, že sa ním rozumie iba prokurátor
alebo policajt.
§ 564
(1)
Trestné stíhanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a úkony v ňom
vykonané majú rovnaké účinky ako trestné stíhanie začaté a úkony vykonané podľa tohto
zákona.
(2)
Lehoty na vyšetrovanie podľa tohto zákona začínajú plynúť odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona.
(3)
Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Konanie
o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná krajský súd podľa doterajších
predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil okresnému súdu na vykonanie konania
nepríslušný súd.
(4)
Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v
prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom
stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom
prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd podľa doterajších predpisov.
Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie konania v prvom
stupni nepríslušný súd.
(5)
Konaním podľa odsekov 3 a 4 sa rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby podľa
doterajších predpisov vrátane konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby najvyšším
súdom.
(6)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 neplatia pre ďalšie konanie v takej veci, ak súd za účinnosti
tohto zákona právoplatne vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.
(7)
Vo veciach, v ktorých sa začala väzba predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
začnú plynúť lehoty, v ktorých treba rozhodnúť v prípravnom konaní o predĺžení lehoty
väzby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; tým nie sú dotknuté ustanovenia
o prípustnom trvaní väzby okrem prípadov, ak bolo právoplatne rozhodnuté o predĺžení
lehoty väzby pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na čas dlhší, ako sú lehoty
uvedené v § 76 ods. 6 alebo 7; v týchto prípadoch sa skončí lehota väzby najneskôr uplynutím troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Lehoty rozhodné pre dĺžku väzby podľa § 76 ods. 6 a 7 sa určia podľa trestnej sadzby ustanovenej na stíhaný skutok Trestným zákonom účinným v čase rozhodovania. Rovnako sa určia lehoty rozhodné pre dĺžku väzby, ak
je páchateľ obvinený po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona za trestný čin spáchaný
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 565
Oznamovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa § 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 vzniká vo veciach, v ktorých bol vydaný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových
alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 ods. 2 a príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 3 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 566
(1)
V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa postupuje podľa doterajšieho zákona.
(2)
Na konanie o dovolaní vo veciach, v ktorých by podľa doterajších predpisov bol príslušný
Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonať konanie o sťažnosti
pre porušenie zákona, je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky, ak orgán, ktorý
vo veci rozhodol v prvom stupni, mal sídlo na území Slovenskej republiky.
(3)
Na konanie o dovolaní vo veciach, v ktorých rozhodol bývalý Štátny súd alebo bývalý
Najvyšší súd ako súd prvého stupňa, je príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ak by podľa doteraz platných predpisov bol vo veci príslušný v prvom stupni konať
súd so sídlom na území Slovenskej republiky.
§ 567
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, na pokračovanie konania sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak sú pre obvineného
priaznivejšie.
(2)
Ak sa o podanom návrhu na obnovu konania ešte nekonalo alebo do dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona nebolo o návrhu na povolenie obnovy konania právoplatne rozhodnuté,
koná sa podľa tohto zákona, ak je to pre obvineného priaznivejšie.
(3)
Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu konania, vydal v prvom stupni
už nejestvujúci súd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania ten súd, ktorý by bol podľa
tohto zákona vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny
súd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania okresný súd v sídle krajského súdu alebo
vojenský obvodový súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo veci miestne príslušný.
§ 568
Zrušuje sa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona
č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb.,
zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990
Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z.
z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z. z., zákona
č. 256/1998 Z. z., zákona č. 272/1999 Z. z., zákona č. 173/2000 Z. z., zákona č. 366/2000
Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,
zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 457/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona
č. 403/2004 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z. a zákona č.
122/2005 Z. z.
§ 569
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 301/2005 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom
konaní (Ú. v. ES L 82, 22. 2. 2001).
2.
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích
tímoch (Ú. v. ES L 162, 20. 6. 2002).
