301/2005 Z. z.
Časová verzia predpisu účinná od 30.12.2024
Obsah zobrazeného právneho predpisu má informatívny charakter, právne záväzný obsah sa nachádza v pdf verzii právneho predpisu.
 |
 |
 |
 |
 |
Otvoriť všetky
| Číslo predpisu: | 301/2005 Z. z. |
| Názov: | Trestný poriadok |
| Typ: | Zákon |
| Dátum schválenia: | 24.05.2005 |
| Dátum vyhlásenia: | 02.07.2005 |
| Dátum účinnosti od: | 30.12.2024 |
| Autor: | Národná rada Slovenskej republiky |
| Právna oblasť: |
|
| Nachádza sa v čiastke: |
| 543/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 618/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi |
| 619/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu |
| 620/2005 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania |
| 417/2006 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy |
| 120/2007 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení vyhlášky č. 417/2006 Z. z. |
| 389/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 648/2008 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 11/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 95/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 96/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi |
| 159/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 450/2009 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 93/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov trestného konania a výška a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania |
| 94/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 226/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 648/2008 Z. z. o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní v znení vyhlášky č. 159/2009 Z. z. |
| 327/2012 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 105/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 428/2013 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 334/2014 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 222/2015 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 206/2016 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 171/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 192/2017 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 364/2018 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o výške odmeny pre psychológov v trestnom konaní |
| 407/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 408/2019 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 618/2005 Z. z. o tvorbe spisu orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi v znení vyhlášky č. 96/2009 Z. z. |
| 47/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 108/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 440/2020 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 106/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 438/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 466/2021 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 196/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 275/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní |
| 305/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 405/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 305/2022 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 406/2022 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 163/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 209/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o podrobnostiach a postupe zabezpečenia a zaistenia listiny pri domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov, v ktorých advokát vykonáva advokáciu |
| 290/2023 Z. z. | Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov |
| 650/2005 Z. z. | Zákon o vykonaní príkazu na zaistenie majetku alebo dôkazov v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov |
| 692/2006 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 342/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Schengenského priestoru |
| 643/2007 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 61/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 491/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 498/2008 Z. z. | Zákon, ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike |
| 5/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 59/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 70/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 97/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 290/2009 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 vo veci vyslovenia nesúladu zákona č. 458/2003 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „predsedu Špeciálneho súdu“ a „a podpredsedu Špeciálneho súdu“ v § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu § 5 ods. 2, slovného spojenia „Špeciálneho súdu“ v § 8 ods. 1 písm. a) a b), § 9, celej piatej hlavy druhej časti, ako aj slovného spojenia „Špeciálnom súde“ v § 45 ods. 1 a § 51 ods. 5, slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 59, slovného spojenia „predsedom Špeciálneho súdu“ v § 67 ods. 1 písm. c), slovného spojenia „a Špeciálneho súdu“ v § 71 ods. 1 písm. c) prvom bode, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 73 ods. 4, nesúladu § 74 ods. 6, slovného spojenia „riaditeľ správy Špeciálneho súdu vykonáva správu Špeciálneho súdu“ v § 78 ods. 2, nesúladu § 84 ods. 5, slovného spojenia „predsedovi Špeciálneho súdu a“ v § 85, § 91, slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 92 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nesúladu slovného spojenia „Špeciálny súd“ v § 10 ods. 4, slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v § 10 ods. 5, nesúladu § 14, § 16 ods. 2, § 18 ods. 4, § 19 ods. 1 druhej vety, § 21 ods. 2 písm. b), § 22 ods. 2, § 23 ods. 2, § 24 ods. 3, nesúladu slovného spojenia „a Špeciálny súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti“ v § 24 ods. 4, slovného spojenia „Špeciálny súd“ za slovami „Najvyšší súd,“ a slovného spojenia „a Špeciálny súd“ v časti vety za bodkočiarkou v § 56 ods. 2, nesúladu § 196 ods. 1 druhej vety, § 315 druhej vety, § 477 písm. d) slov za bodkočiarkou zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, nesúladu § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. |
| 291/2009 Z. z. | Zákon o Špecializovanom trestnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 305/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 576/2009 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 93/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 224/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 346/2010 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 547/2010 Z. z. | Zákon o začlenení Železničnej polície do Policajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 220/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 262/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 331/2011 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 236/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 334/2012 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 345/2012 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 204/2013 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 305/2013 Z. z. | Zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) |
| 1/2014 Z. z. | Zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 195/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 307/2014 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2014 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 78/2015 Z. z. | Zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 139/2015 Z. z. | Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 vo veci vyslovenia nesúladu ustanovení § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a § 76a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov s čl. 13 ods. 4, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 2 a 3 a čl. 22 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 7 ods. 1, čl. 10 ods. 2 a 3 a čl. 13 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd |
| 174/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 397/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 398/2015 Z. z. | Zákon o európskom ochrannom príkaze v trestných veciach |
| 401/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 440/2015 Z. z. | Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 444/2015 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 91/2016 Z. z. | Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 125/2016 Z. z. | Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 316/2016 Z. z. | Zákon o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 152/2017 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 236/2017 Z. z. | Zákon o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 274/2017 Z. z. | Zákon o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 161/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 314/2018 Z. z. | Zákon o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 321/2018 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 3/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 6/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 35/2019 Z. z. | Zákon o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 54/2019 Z. z. | Zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 214/2019 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 231/2019 Z. z. | Zákon o výkone detencie a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 312/2020 Z. z. | Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 423/2020 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva |
| 308/2021 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 432/2021 Z. z. | Zákon o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) |
| 150/2022 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov |
| 340/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 398/2022 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 49/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov |
| 111/2023 Z. z. | Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov |
| 192/2023 Z. z. | Zákon o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 40/2024 Z. z. | Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony |
| 248/2024 Z. z. | Zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov |
| 353/2024 Z. z. | Zákon o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti so zvýšením ochrany finančných záujmov Európskej únie |
| 141/1961 Zb. | Zákon o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok). |
| 109/1965 Zb. | Zákon o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) (úplné znenie zákona). |
301
ZÁKON
z 24. mája 2005
TRESTNÝ PORIADOK
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet zákona
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov tak, aby
trestné činy boli náležite zistené, ich páchatelia boli podľa zákona spravodlivo potrestaní
a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva
a slobody fyzických osôb a právnických osôb.
§ 2
Základné zásady trestného konania
(1)
Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanovuje tento zákon.
(2)
Do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom možno zasahovať len
v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trestného konania, pričom treba rešpektovať
dôstojnosť osôb a ich súkromie.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní o zásahoch do základných práv a slobôd podľa tohto zákona rozhoduje sudca pre
prípravné konanie; sudca pre prípravné konanie rozhoduje aj v iných prípadoch, ktoré
ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej únie. Sudca
pre prípravné konanie pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní rozhoduje
vždy, ak podľa medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie má
subjekt trestného konania (§ 10 ods. 10) zaručený účinný prostriedok nápravy pred súdom.
(4)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví
právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.
(5)
Prokurátor v trestnom konaní zastupuje štát. Ak tento zákon, medzinárodná zmluva
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „medzinárodná zmluva“) alebo rozhodnutie
medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak,
prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel.
(6)
Ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z
úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene bez zbytočných
prieťahov; to platí aj pre trestné veci, v ktorých bol zaistený majetok. Na obsah
petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani
súd neprihliadajú.
(7)
Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(8)
Nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo
oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných
prostriedkov v súlade so zákonom.
(9)
Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podozrivý má právo
na obhajobu v rozsahu, ktorý ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo právne záväzný
akt Európskej únie.
(10)
Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti
obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú
dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
(11)
Súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý
dôkaz zabezpečiť.
(12)
Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom, ako
aj dôkazy prípustné podľa § 119 ods. 5 podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
(13)
Orgány činné v trestnom konaní a súd spolupracujú so záujmovými združeniami občanov
a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(14)
Strany sú si v konaní pred súdom rovné.
(15)
Trestné stíhanie pred súdom je možné len na základe návrhu alebo obžaloby podanej
prokurátorom, ktorý v konaní pred súdom obžalobu alebo návrh zastupuje.
(16)
V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné
konanie. Predseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami,
ak to zákon výslovne ustanovuje.
(17)
Trestné veci prejednáva súd verejne. Z hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia
môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí
byť vždy vyhlásený verejne.
(18)
Konanie pred súdom je ústne, výnimky ustanovuje tento zákon. Dokazovanie riadi súd,
ktorý však výsluch obžalovaného, svedkov, poškodeného a znalcov spravidla ponecháva
stranám, najprv tej, ktorá dôkaz navrhla či obstarala.
(19)
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom
zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané,
ak zákon neustanovuje inak.
(20)
Ak obvinený, jeho zákonný zástupca, podozrivá osoba, poškodený, zúčastnená osoba
alebo svedok vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka
a prekladateľa.
(21)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné v priebehu celého trestného konania
umožniť poškodenému plné uplatnenie jeho práv, o ktorých ho treba riadne, vhodným
spôsobom a zrozumiteľne poučiť. Trestné konanie sa musí viesť s potrebnou ohľaduplnosťou
k poškodenému a rodinným príslušníkom obete podľa osobitného zákona. Treba zohľadniť
jeho osobnú situáciu a okamžité potreby, vek, pohlavie, prípadné zdravotné postihnutie
a jeho vyspelosť a zároveň plne rešpektovať jeho fyzickú, mentálnu a morálnu integritu.
Ustanovenia osobitného zákona o právach obetí trestných činov tým nie sú dotknuté.
(22)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy dbajú v trestnom konaní na náležitú ochranu
finančných záujmov Európskej únie.
§ 3
Súčinnosť štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb
(1)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby a fyzické osoby sú
povinné poskytnúť súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní a súdu pri plnení ich
úloh, ktoré súvisia s trestným konaním. Iným právnickým osobám a fyzickým osobám preukázané
vecné náklady s týmto spojené hradí štát, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
Na konanie a rozhodovanie sa primerane použijú ustanovenia § 553 ods. 5 a 6; taký návrh môže podať ten, komu vecné náklady vznikli.
(2)
Štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby sú povinné bez meškania
oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný
trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a súdov.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh
vyplývajúcich z tohto zákona. Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi
činnými v trestnom konaní a súdom aj v elektronickej forme.
(4)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať utajovanú skutočnosť,
obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové tajomstvo alebo telekomunikačné
tajomstvo.
(5)
Údaje, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, bankového tajomstva alebo daňového
tajomstva, alebo údaje z evidencie zaknihovaných cenných papierov môže požadovať pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor a s jeho predchádzajúcim
súhlasom aj policajt, v konaní pred súdom predseda senátu.
Spolupráca so záujmovými združeniami občanov a s dôveryhodnou osobou
§ 4
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd v záujme výchovného pôsobenia trestného konania,
zamedzovania a predchádzania trestnej činnosti môžu, ak to považujú za vhodné a účelné,
spolupracovať aj so záujmovými združeniami občanov.
(2)
Záujmovými združeniami občanov sa na účely tohto zákona rozumejú najmä občianske
združenia, odborové organizácie, kolektív spolupracovníkov a štátom uznané cirkvi
a náboženské spoločnosti; za záujmové združenia občanov sa nepovažujú politické strany
a hnutia.
(3)
Dôveryhodná osoba je osoba, ktorá je schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného.
Dôveryhodnosť osoby posúdi súd a v prípravnom konaní prokurátor.
(4)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného,
ak sú predpoklady, že obvinený sa jeho pôsobením napraví; v návrhu na prevzatie záruky
treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Súd, ktorému bol podaný
taký návrh, môže prejednať vec na hlavnom pojednávaní pred zástupcami záujmového združenia
občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, berie na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste.
Môže, najmä pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť taký druh trestu,
ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo môže upustiť od potrestania.
(5)
Záujmové združenie občanov má právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom
alebo krajským súdom zástupcu, ktorý sa na základe rozhodnutia súdu zúčastní pojednávania,
na ktorom podľa tohto zákona oznámi súdu stanovisko záujmového združenia občanov k
prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy.
§ 5
(1)
Záujmové združenie občanov môže ponúknuť prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného
a žiadať o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo o podmienečné
upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu; v návrhu na
prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného. Na
získanie podkladov na takú žiadosť sa môže informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba môžu tiež navrhnúť, aby väzba
obvineného bola nahradená ich zárukou a podávať za odsúdeného žiadosť o milosť alebo
žiadosť o zahladenie odsúdenia.
(3)
Záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorí prevzali záruku za prevýchovu
obvineného alebo odsúdeného, majú povinnosť pôsobiť na osobu, za ktorú sa zaručili.
§ 6
Poskytovanie informácií o trestnom konaní
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť o trestnom konaní podľa
tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto informovaní
však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového
tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.
(2)
Pri poskytovaní informácií sú orgány činné v trestnom konaní a súd oprávnení utajiť
tie skutočnosti, ktoré by mohli zmariť alebo sťažiť objasnenie a vyšetrenie veci.
Pritom sú povinní dbať na zásadu prezumpcie neviny. Dbajú aj na to, aby nezverejňovali
chránené osobné údaje ani skutočnosti súkromného charakteru, najmä rodinného života,
obydlia a korešpondencie, ktoré priamo s trestnou činnosťou nesúvisia. Osobitne dbajú
na záujmy maloletých, mladistvých a poškodených, ktorých osobné údaje sa nezverejňujú.
(3)
V konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií vyplýva zo zásady verejnosti.
V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie písomných poznámok
alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.
(4)
Ak by poskytnutie informácie porušilo alebo ohrozilo záujmy uvedené v odseku 1 alebo
2, orgán činný v trestnom konaní a súd odmietnu poskytnutie informácie.
(5)
Ak orgány činné v trestnom konaní poskytujú informácie z trestného konania orgánom
členských štátov Európskej únie, ktoré sú oprávnené podľa svojho vnútroštátneho práva
na predchádzanie a odhaľovanie trestnej činnosti, zisťovanie páchateľov trestných
činov a na vyšetrovanie trestných činov, vykonávať právomoci a prijímať donucovacie
opatrenia v súvislosti s takýmito činmi podľa osobitného predpisu, primerane sa použijú
aj odseky 1, 2 a 4.
(6)
Pri trestnom čine spáchanom v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí vzťahujúcom
sa na športové podujatie, súd o odsúdení upovedomí správcu informačného systému o
bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného zákona, v rozsahu podľa osobitného
zákona.
§ 7
Posudzovanie predbežných otázok
(1)
Orgány činné v trestnom konaní a súd posudzujú samostatne predbežné otázky, ktoré
sa v konaní vyskytnú; ak je o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu, Ústavného
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), Súdneho dvora Európskej únie
alebo iného štátneho orgánu, orgány činné v trestnom konaní a súd sú takým rozhodnutím
viazané, ak nejde o posúdenie viny obvineného.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní a súd nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné
otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v inom súdnom konaní. Ak
o takej otázke nebolo ešte rozhodnuté, orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
počkať na vydanie rozhodnutia.
(3)
Otázky, o ktorých má rozhodnúť Súdny dvor Európskej únie, sa nemôžu posudzovať ako
predbežné otázky.
§ 8
Osoby vyňaté z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu
(1)
Pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu nepodliehajú osoby, ktoré požívajú
imunity a výsady podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva.
(2)
Ak vznikne pochybnosť, či je iná osoba vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom
konaní a súdu, musí orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať o stanovisko
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
Ministerstvo spravodlivosti, ak ide o cudzích štátnych príslušníkov, zašle stanovisko
po vyjadrení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky.
§ 9
Neprípustnosť trestného stíhania
(1)
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí
byť zastavené,
a)
ak je trestné stíhanie premlčané,
b)
ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a
súdu, alebo o osobu, na ktorej stíhanie je potrebný súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným
orgánom daný,
c)
ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,
d)
proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,
e)
ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným
rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený
sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak
rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené,
f)
ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a nebol súhlas daný alebo
bol vzatý späť, alebo
g)
ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(2)
V trestnom stíhaní sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona nemožno pokračovať, ak Súdna rada Slovenskej republiky vysloví nesúhlas
s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin. Trestné stíhanie sudcu musí byť zastavené
alebo vec postúpená na prejednanie disciplinárneho previnenia len vtedy, ak skutok,
ktorý sa sudcovi kladie za vinu nemožno právne posúdiť ako iný trestný čin.
(3)
Ak sa týka dôvod uvedený v odseku 1 alebo odseku 2 len niektorého z čiastkových útokov
pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takého činu viedlo
trestné stíhanie.
(4)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a),
sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie
o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného
poučiť.
§ 10
Výklad niektorých pojmov
(1)
Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt. Ak ide o veci patriace do
pôsobnosti Európskej prokuratúry, prokurátorom sa rozumie aj hlavný európsky prokurátor,
európsky prokurátor, európsky delegovaný prokurátor a stála komora, a pôsobnosť generálneho
prokurátora vykonáva orgán Európskej prokuratúry ustanovený osobitným predpisom, inak
hlavný európsky prokurátor.
(2)
Súdnictvo vykonávajú nezávislé a nestranné súdy na všetkých stupňoch oddelene od
iných štátnych orgánov prostredníctvom sudcu pre prípravné konanie, samosudcu, predsedu
senátu, senátu alebo v prípadoch ustanovených zákonom aj vyšším súdnym úradníkom,
probačným a mediačným úradníkom a súdnym tajomníkom.
(3)
Sudca pre prípravné konanie je sudca súdu prvého stupňa, ktorý je rozvrhom práce
súdu poverený rozhodovať o
a)
zásahoch do základných práv a slobôd pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní,
b)
sťažnostiach proti rozhodnutiam prokurátora, ak tak ustanovuje tento zákon,
c)
v iných prípadoch ustanovených týmto zákonom.
(4)
Na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský súd, Špecializovaný trestný
súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
(5)
Krajským súdom sa na účely tohto zákona rozumie aj Špecializovaný trestný súd, ak
tento zákon neustanovuje inak; odvolacím súdom je krajský súd a najvyšší súd.
(6)
Predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých
ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
(7)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie
a)
vyšetrovateľ Policajného zboru,
b)
vyšetrovateľ Policajného zboru zaradený na Úrade inšpekčnej služby, ak ide o trestné
činy príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ich spolupáchateľov alebo účastníkov
takéhoto trestného činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny
alebo nebezpečného zoskupenia a nejde o trestné činy uvedené v písmene c); to platí,
aj ak ide o trestné činy colníkov, ich spolupáchateľov alebo účastníkov takéhoto trestného
činu, ostatných členov organizovanej skupiny, extrémistickej skupiny alebo nebezpečného
zoskupenia a nejde o trestné činy uvedené v písmene c),
c)
vyšetrovateľ finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením
colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty pri dovoze
a spotrebných daní,
d)
poverený príslušník Policajného zboru,
e)
poverený príslušník vojenskej polície v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených
síl,
f)
poverený príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže v konaní o trestných činoch
osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,
g)
poverený pracovník finančnej správy, ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti
s porušením colných predpisov alebo daňových predpisov v oblasti dane z pridanej hodnoty
pri dovoze a spotrebných daní,
h)
veliteľ námornej lode v konaní o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.
(8)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie v rozsahu poverenia úkonov vyšetrovania
aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu Európskej únie alebo orgánu vytvoreného
spoločne členskými štátmi Európskej únie, ktorý je zaradený do spoločného vyšetrovacieho
tímu vytvoreného na základe dohody. Spoločný vyšetrovací tím sa môže zriadiť najmä,
ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať zložité úkony aj v inom štáte alebo
vyšetrovanie trestného činu uskutočňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu
vyžadujú ich koordinovaný a spoločný postup. Vedúci spoločného vyšetrovacieho tímu
je vždy zástupca orgánu činného v trestnom konaní Slovenskej republiky; ostatné podmienky
činnosti spoločného vyšetrovacieho tímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Orgánom oprávneným
uzavrieť dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) po predchádzajúcom prerokovaní
s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“).
(9)
Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie aj príslušník Policajného zboru, ktorý
nie je vyšetrovateľom Policajného zboru alebo povereným príslušníkom Policajného zboru
uvedeným v odseku 7 písm. a), b) a d) v rozsahu určenom všeobecne záväzným právnym
predpisom, ktorý vydá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na vykonávanie rozhodnutí,
opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní.
(10)
Subjekt trestného konania je každý, kto má a vykonáva vplyv na priebeh konania a
komu tento zákon na uskutočnenie tohto vplyvu priznáva určité procesné práva alebo
ukladá povinnosti. V konaní pred súdom je stranou ten, proti komu sa vedie trestné
konanie, poškodený, zúčastnená osoba a prokurátor; rovnaké postavenie ako strana má
aj zástupca občianskeho združenia, dôveryhodná osoba, ako aj iná osoba, na ktorej
návrh alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok a v konaní
proti mladistvému aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak sa
v tomto zákone používa pojem strana, rozumie sa tým v predsúdnom konaní aj subjekt
trestného konania, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
(11)
Ak z povahy veci nevyplýva niečo iné, obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.
(12)
Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.
(13)
Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol
právoplatnosť. Odsúdeným sa podľa druhej hlavy štvrtej časti tohto zákona rozumie aj páchateľ činu inak trestného, ktorému bolo v trestnom konaní
uložené ochranné liečenie alebo detencia.
(14)
Trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného
stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od
začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní
viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia
orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.
(15)
Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne
ustanovené inak.
(16)
Neodkladný úkon je taký úkon, ktorého vykonanie vzhľadom na nebezpečenstvo zmarenia
alebo zničenia neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad na čas, kým sa začne
trestné stíhanie.
(17)
Neopakovateľný úkon je taký úkon, ktorý v ďalšom konaní už nemožno vykonať, ak tento
zákon ďalej neustanovuje inak.
(18)
Opatrenia sú neformálne ústne alebo písomné rozhodnutia technicko-organizačnej alebo
operatívnej povahy.
(19)
Agent je príslušník Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu, ktorý
na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu
páchateľov zločinu, trestných činov uvedených v treťom diele ôsmej hlavy osobitnej
časti Trestného zákona (ďalej len „korupcia“), trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci
verejného činiteľa a trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie alebo
trestných činov terorizmu môže byť agentom aj iná osoba ako príslušník Policajného
zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta alebo príslušníka Policajného zboru
povereného ministrom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „minister vnútra“).
(20)
Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto zákona rozumejú elektrotechnické,
rádiotechnické, fototechnické, optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky
a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri odpočúvaní a zázname
prevádzky v elektronických komunikačných sieťach (ďalej len „odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky“), obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
alebo pri vyhľadávaní, otváraní a skúmaní zásielok, ak sa ich použitím zasahuje do
základných ľudských práv a slobôd. Na spracúvanie informácií získaných použitím informačno-technických
prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu, ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné
predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych
sietí, poskytovatelia elektronických telekomunikačných sietí, poskytovatelia elektronických
telekomunikačných služieb, poštový podnik, dopravcovia a iní zasielatelia a ich zamestnanci
sú povinní poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických prostriedkov;
pritom sa nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti podľa osobitných zákonov.
(21)
Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely tohto zákona rozumejú kontrolovaná
dodávka, zámena obsahu zásielok, agent, predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí.
(22)
Organizáciou na pomoc poškodeným sa na účely tohto zákona rozumie subjekt poskytujúci
pomoc obetiam podľa osobitného zákona a mimovládna organizácia zriadená podľa osobitného
zákona, ktorá poskytuje bezodplatnú pomoc poškodeným.
(23)
Spolupracujúcim obvineným alebo spolupracujúcim podozrivým (ďalej len „spolupracujúca
osoba“) je obvinený alebo podozrivý zo spáchania trestného činu, ktorý sa významnou
mierou podieľa alebo má ešte podieľať na objasnení niektorého, či niektorých z trestných
činov uvedených v § 205 ods. 1, § 215 ods. 3, § 218 ods. 1 alebo § 228 ods. 3, prípadne uvedených v § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona alebo na zistení alebo usvedčení ich páchateľov.
(24)
Výhodou spolupracujúcej osoby (ďalej len „benefit“) je výhoda podľa § 205, § 215 ods. 3, § 218, § 228 ods. 3, mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona alebo akákoľvek iná výhoda spočívajúca v procesnom postupe, inom
konaní alebo opomenutí orgánov alebo osôb konať podľa tohto zákona, ktorú poskytol,
sprostredkoval, inak zabezpečil, navrhol alebo formálne alebo neformálne sľúbil spolupracujúcej
osobe súd alebo orgán činný v trestnom konaní výmenou za jej účasť na objasňovaní
trestných činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov.
(25)
Podozrivou osobou alebo podozrivým je osoba, ktorá nie je obvineným, je však pristihnutá
pri trestnom čine, zadržaná pri páchaní trestného činu alebo bezprostredne po ňom
alebo zastihnutá na úteku alebo je podľa trestného oznámenia, iného podnetu alebo
zistených skutočností podozrivá z trestného činu. Podozrivým je aj spolupracujúci
podozrivý podľa odseku 23.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý diel
Pôsobnosť a príslušnosť súdov
§ 11
Výkon trestného súdnictva
Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanovuje osobitný
zákon.
§ 14
Pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu sa vzťahuje na
a)
trestný čin úkladnej vraždy,
b)
trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona,
c)
trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov
podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona,
d)
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona v súbehu s trestnými činmi podľa písmen b), c), e), f), g), h), i), l) alebo m),
e)
trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 330 Trestného zákona,
f)
trestné činy podplácania podľa § 332 až 334 Trestného zákona,
g)
trestný čin nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona,
h)
trestný čin volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona,
i)
trestný čin športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona,
j)
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a obzvlášť závažné
zločiny spáchané zločineckou skupinou,
k)
trestné činy terorizmu,
l)
trestné činy proti majetku podľa štvrtej hlavy osobitnej časti Trestného zákona alebo trestné činy hospodárske podľa piatej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej
7 000 000 eur, alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu dosahujúcom výšku najmenej
7 000 000 eur,
m)
trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona,
n)
trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmenách a) až l) alebo m),
ak sú splnené podmienky na spoločné konanie,
o)
trestné činy extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona,
p)
trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona,
r)
trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody podľa § 336c a 336d Trestného zákona.
Vecná príslušnosť
§ 15
(1)
Konanie v prvom stupni vykonáva okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Konanie v prvom stupni v obvode Mestského súdu Bratislava I vykonáva Mestský súd
Bratislava I, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 16
(1)
Na konanie v prvom stupni o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje
trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, alebo
ak bol skutok spáchaný organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou, sú príslušné
a)
Mestský súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b)
Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach,
c)
Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
d)
Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu Nitra,
e)
Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
f)
Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
g)
Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
h)
Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.
(2)
Na konanie v prvom stupni o trestných činoch vojakov podľa § 128 ods. 3 písm. a), b) a d) Trestného zákona a trestných činov vojnovej zrady, služby v cudzom vojsku a nenastúpenia služby v
ozbrojených silách sú príslušné
a)
Mestský súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre, Krajského súdu v Trnave,
b)
Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,
c)
Okresný súd Prešov pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.
(3)
Súdy uvedené v odseku 2 vykonávajú konanie aj o spolupáchateľovi a účastníkovi trestného
činu.
(4)
Odsekmi 2 a 3 nie je vylúčená príslušnosť uvedená v § 15 a v odseku 1.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na trestné činy, ktoré patria do pôsobnosti
Špecializovaného trestného súdu. Špecializovaný trestný súd vykonáva konanie o trestných
činoch patriacich do jeho pôsobnosti v prvom stupni.
§ 17
Miestna príslušnosť
(1)
Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.
(2)
Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva
súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto
miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktorého
obvode čin vyšiel najavo.
Spoločné konanie
§ 18
(1)
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude
brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
(2)
Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať samosudca, a o trestnom čine,
o ktorom by mal konať senát, vykonáva senát.
(3)
Ak je osoba, ktorá podlieha pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, súčasne stíhaná pre trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa
vzťahuje pôsobnosť súdov podľa § 16 ods. 2, súd podľa § 16 ods. 2 vec prejedná a rozhodne aj o súvisiacom trestnom čine.
(4)
Ak je osoba podliehajúca pôsobnosti okresného súdu súčasne stíhaná pre iný trestný
čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc Špecializovaného
trestného súdu, Špecializovaný trestný súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide
o súvisiaci trestný čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným súdom
na jednej strane a Špecializovaným trestným súdom na druhej strane nepoužije.
(5)
Ustanovenie o spoločnom konaní proti viacerým obvineným sa nepoužije, ak okolnosti
prípadu a postoj obvineného umožňujú vykonať len u niektorého z nich konanie o dohode
o vine a treste.
§ 19
(1)
Spoločné konanie vykonáva okresný súd podľa § 16 ods. 1, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o jednom z trestných činov podľa § 16 ods. 1. Ak však čo len jeden z trestných činov patrí do pôsobnosti Špecializovaného trestného
súdu, spoločné konanie vykonáva Špecializovaný trestný súd.
(2)
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi
zločinu alebo konanie o najťažšom zločine.
§ 20
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, konanie
vykonáva ten súd, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená
nepríslušným súdom.
§ 21
Vylúčenie a spojenie veci
(1)
Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom
z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2)
Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Ak však
a)
okresný súd podľa § 16 ods. 1 vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať inému okresnému súdu, môže ju postúpiť
tomuto súdu,
b)
Špecializovaný trestný súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu
alebo krajskému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.
(3)
Ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie
veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
§ 22
Spory o príslušnosť
(1)
Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd im najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Najbližšie spoločne nadriadený súd okresného súdu alebo krajského súdu na jednej
strane a Špecializovaného trestného súdu na druhej strane je najvyšší súd.
§ 22a
Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou
Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou rozhoduje najvyšší súd,
ak Európska prokuratúra neuplatnila právo odňať vec prokuratúre podľa osobitného predpisu.
§ 23
Odňatie a prikázanie veci
(1)
Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu
toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.
(2)
Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špecializovaný trestný súd, iným súdom toho istého
druhu a stupňa sa rozumie krajský súd podľa osobitného predpisu.
(3)
Návrh strany na odňatie a prikázanie veci nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného
konania, ak podľa súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu strany,
ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.
§ 24
Príslušnosť súdu na úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
(1)
Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý
by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd,
v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(2)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 je na vykonanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
príslušný okresný súd podľa § 16 ods. 1, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe; ak je takých súdov viac, úkony vykonáva
súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.
(3)
Vo veciach uvedených v § 16 ods. 5 je na vykonávanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
príslušný Špecializovaný trestný súd.
(4)
Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4, príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
podľa § 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a príkazu na použitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd
podľa § 16 ods. 1, v ktorého obvode je súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe, a Špecializovaný
trestný súd, ak ide o veci patriace do jeho pôsobnosti; ak je takých súdov viac, úkony
vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh. Ak
ide o veci podľa § 16 ods. 2, je príslušný okresný súd, ktorý by bol príslušný na konanie o obžalobe.
Druhý diel
Pomocné osoby
§ 25
Probačný a mediačný úradník
(1)
Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie uložené súdom alebo iným
príslušným orgánom a iné úlohy ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom zákone.
(2)
Ak probácia neplní účel, ktorý bol rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu
ustanovený, probačný a mediačný úradník podá súdu podnet na nariadenie výkonu trestu
odňatia slobody alebo podá podnet na pokračovanie trestného stíhania proti osobe,
u ktorej bolo rozhodnuté o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Ak ide o ochranný
dohľad, marenie jeho výkonu oznámi probačný a mediačný úradník príslušnej okresnej
prokuratúre.
§ 26
Vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora
(1)
Vyšší súdny úradník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného
zákona. Vyšší súdny úradník môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať iné úkony v trestnom
konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
(2)
Súdny tajomník v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného zákona.
Súdny tajomník môže vykonávať úkony v trestnom konaní, ak tak ustanovuje tento zákon
alebo osobitný zákon.
(3)
Asistent prokurátora v trestnom konaní plní úlohy podľa tohto zákona a osobitného
zákona. Asistent prokurátora môže vydať rozhodnutie alebo vykonávať iné úkony v trestnom
konaní, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon.
§ 27
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní a súdu sa spravidla
priberie zapisovateľ, ktorý zložil predpísaný sľub. Ak zapisovateľ nebol pribraný,
spíše zápisnicu osoba, ktorá úkon vykonáva. Na účely tohto zákona sa zapisovateľom
rozumie aj technický asistent.
Tlmočník a prekladateľ
§ 28
(1)
Ak je potrebné pretlmočiť obsah výpovede alebo ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 vyhlási, že nerozumie jazyku, v ktorom sa konanie vedie alebo nehovorí týmto jazykom,
priberie sa tlmočník opatrením. Tlmočníkom môže byť výnimočne aj zapisovateľ. Ak obvinený
využije svoje právo podľa § 2 ods. 20, pribratý tlmočník pretlmočí na jeho žiadosť aj jeho poradu s obhajcom v priebehu
alebo v priamej súvislosti s procesným úkonom, s podaním opravného prostriedku alebo
s inými procesnými podaniami.
(2)
Tlmočník sa priberie aj vtedy, ak osoba uvedená v § 2 ods. 20 síce vyhlási, že rozumie jazyku, v ktorom sa vedie konanie, avšak orgán, ktorý úkon
vykonáva zistí, že jazykové schopnosti tejto osoby nie sú dostatočné k riadnemu uplatneniu
jej práv v jazyku, v ktorom sa vedie konanie; o pribratí tlmočníka sa v takomto prípade
rozhodne uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť.
(3)
Ak si osoba podľa § 2 ods. 20 zvolí jazyk, na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník alebo
vec neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, priberie orgán činný
v trestnom konaní alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorého je táto osoba
štátnym občanom, alebo v ktorom má bydlisko a ktorému táto osoba rozumie.
(4)
Ak je potrebné preložiť zápisnicu o výpovedi alebo inú písomnosť, priberie sa prekladateľ
opatrením. Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa použijú primerane. Obvinenému sa písomne preloží
uznesenie o vznesení obvinenia, uznesenie o vzatí obvineného do väzby, obžaloba, dohoda
o vine a treste a návrh na jej schválenie, rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o
odvolaní a rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania; tohto práva sa
môže obvinený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený, rovnako ako o dôsledkoch vzdania
sa tohto práva. Ak sa takéto rozhodnutie týka viacerých obvinených, preloží sa obvinenému
len tá časť rozhodnutia, ktorá sa ho týka pokiaľ ju možno oddeliť od ostatných výrokov
rozhodnutia a ich odôvodnení. Preklad rozhodnutia a jeho doručenie zabezpečuje orgán,
o ktorého rozhodnutie ide.
(5)
Na žiadosť obvineného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa
konanie vedie, že sa obvinenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 4 písomne preloží
aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné pre zaručenie spravodlivého procesu, najmä pre
riadne uplatnenie práva na obhajobu, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán,
pred ktorým sa konanie vedie, nevyhovie takejto žiadosti obvineného, rozhodne o tom
uznesením, proti ktorému môže obvinený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu
podľa prvej vety možno takúto písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to
nemá vplyv na spravodlivosť procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone
tak, aby bolo zrejmé, či sa pretlmočila celá písomnosť alebo ktorá jej časť. Ustanovenie
prvej vety sa nepoužije, ak už bola písomnosť alebo jej podstatný obsah obvinenému
pretlmočený alebo ak obvinený po poučení prehlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.
(6)
Poškodenému sa písomne preloží rozsudok, trestný rozkaz, rozhodnutie o odvolaní,
rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania a upovedomenie o hlavnom pojednávaní.
Ak je oznamovateľom podľa § 196 poškodený, na jeho žiadosť sa mu písomne preloží aj písomné potvrdenie o prijatí
trestného oznámenia. Preklad rozhodnutia a písomného potvrdenia o prijatí trestného
oznámenia a ich doručenie zabezpečuje orgán, o ktorého rozhodnutie ide alebo ktorý
prijal trestné oznámenie.
(7)
Na žiadosť poškodeného alebo aj bez takej žiadosti rozhodne orgán, pred ktorým sa
konanie vedie, že sa poškodenému okrem rozhodnutí uvedených v odseku 6 písomne preloží
aj iná písomnosť, ak je to nevyhnutné k riadnemu uplatneniu práv poškodeného v trestnom
konaní, a to v rozsahu určenom týmto orgánom. Ak orgán, pred ktorým sa konanie vedie,
nevyhovie takejto žiadosti poškodeného, rozhodne o tom uznesením, proti ktorému môže
poškodený podať sťažnosť. Namiesto písomného prekladu podľa prvej vety možno takúto
písomnosť alebo jej podstatný obsah pretlmočiť, ak to nemá vplyv na spravodlivosť
procesu. Táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o úkone tak, aby bolo zrejmé, či
sa pretlmočila celá písomnosť alebo len jej časť a ktorá. Ustanovenie prvej vety sa
nepoužije, ak už boli písomnosť alebo jej podstatný obsah poškodenému pretlmočené
alebo ak poškodený po poučení vyhlási, že preklad takejto písomnosti nepožaduje.
(8)
Pokiaľ sa na zaručenie spravodlivého procesu nevyžaduje fyzická prítomnosť tlmočníka
a nepodarí sa zabezpečiť tlmočníka pre jazyk, ktorému osoba uvedená v § 2 ods. 20 dostatočne rozumie, možno v odôvodnených prípadoch tlmočenie zabezpečiť aj prostredníctvom
technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku (ďalej len „videokonferenčné
zariadenie“).
(9)
Za podmienok uvedených v odseku 1 je osobe, ktorá je zadržaná alebo zatknutá, potrebné
preložiť tiež poučenie o jej právach podľa § 34 ods. 6. Ak preklad poučenia nie je k dispozícií, poučenie sa jej pretlmočí; preklad písomného
poučenia sa takejto osobe poskytne bez zbytočného odkladu.
§ 29
(1)
O ustanovení tlmočníka alebo prekladateľa, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení
z nej, o práve odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho alebo prekladateľského úkonu, o
sľube a pripomenutí povinností pred uskutočnením tlmočníckeho alebo prekladateľského
úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky alebo prekladateľský
úkon platia osobitné predpisy.
(2)
Výšku náhrady a odmeny tlmočníka a prekladateľa určí ten orgán, ktorý tlmočníka alebo
prekladateľa pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo
predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady hotových výdavkov a odmeny tlmočníka
alebo prekladateľa, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 30
Nezúčastnená osoba a figurant
(1)
Na vykonanie úkonu tam, kde to zákon ustanovuje, sa priberie nezúčastnená osoba.
Nezúčastnená osoba má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného
preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho nezúčastnená osoba neuplatní do
troch dní po svojej prítomnosti na úkone, alebo po tom, čo jej bolo oznámené, že k
úkonu nedôjde; na to musí byť nezúčastnená osoba upozornená.
(2)
Nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti
o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému
v trestnom konaní alebo súdu.
(3)
Na vykonanie rekognície, rekonštrukcie, vyšetrovacieho pokusu, previerky výpovede
na mieste a iných úkonov, ktoré súvisia s obhliadkou, môžu byť pribratí figuranti.
Figurant má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného
ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho figurant neuplatní do troch dní po svojej prítomnosti
na úkone, alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde; na to musí byť figurant
upozornený.
(4)
Nevyhnutnými výdavkami podľa odsekov 1 a 3 sa rozumie cestovné, stravné a nocľažné.
§ 30a
Psychológ
V prípadoch ustanovených týmto zákonom sa na vykonanie úkonu priberie psychológ. Psychológ
má právo na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy alebo iného preukázateľného
ušlého príjmu alebo na odmenu, ktorej výšku ustanoví všeobecne záväzný právny predpis
vydaný ministerstvom spravodlivosti. Nárok zaniká, ak ho psychológ neuplatní do troch
dní po svojej prítomnosti na úkone alebo po tom, čo mu bolo oznámené, že k úkonu nedôjde;
na to musí byť psychológ upozornený.
Tretí diel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb
§ 31
(1)
Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej
len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny
úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť
o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon
priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému
orgánu činnému v tomto konaní.
(2)
Sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník
je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný
ako prokurátor, policajt, spoločenský zástupca, obhajca, splnomocnenec zúčastnenej
osoby alebo poškodeného, zástupca poškodeného alebo spoločný zástupca poškodených.
(3)
Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený
sudca, prísediaci, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník,
ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania
o dovolaní je vylúčený ten, kto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako
sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom
orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas
alebo pokyn.
(4)
Námietku zaujatosti je strana povinná vzniesť bez meškania, len čo sa dozvedela o
dôvodoch vylúčenia. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie
v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.
§ 32
(1)
Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd
v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát
tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného
súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 3, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí
iný prísediaci podľa pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník
alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených
v § 31 ods. 2 alebo 3, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu
alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov
uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor.
Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne prokurátor; proti tomuto uzneseniu
sťažnosť nie je prípustná.
(2)
Ak z dôvodov uvedených v § 31 oznámi svoju zaujatosť zapisovateľ alebo vznesie námietku jeho zaujatosti strana,
o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice o úkone pribral, v konaní
pred súdom predseda senátu.
(3)
O vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako podľa odseku
2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo
prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, po jej podaní sa vykoná
len nariadený úkon trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej a úkon,
ktorého nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania. Ak je výsledkom tohto
úkonu uznesenie a proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, má sa za to, že strana
podala sťažnosť popri sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo 3; vziať späť
možno len obe sťažnosti spoločne. O sťažnosti proti uzneseniu, ktoré je výsledkom
úkonu, sa rozhodne až po rozhodnutí o sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odseku 2 alebo
3.
(5)
O sťažnosti proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 rozhoduje
a)
prokurátor, ak ide o rozhodnutie policajta,
b)
bezprostredne nadriadený prokurátor, ak ide o rozhodnutie prokurátora,
c)
nadriadený súd v senáte, ak ide o rozhodnutie samosudcu, predsedu senátu, senátu
súdu prvého stupňa alebo sudcu pre prípravné konanie, alebo
d)
iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o
sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu
odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
(6)
O námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré
už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa
§ 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len riadny procesný postup orgánov činných v trestnom
konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na
iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.
Štvrtý diel
Obvinený
§ 33
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného
a použiť proti nemu prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak
bolo proti nemu vznesené obvinenie.
§ 33a
Spolupracujúca osoba
(1)
Spolupracujúcej osobe v predsúdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor alebo
so súhlasom prokurátora policajt. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, môže prokurátor
udeliť súhlas aj dodatočne, ak ho udelí bez zbytočného odkladu od doručenia záznamu
spísaného policajtom podľa odseku 2. V súdnom konaní môže poskytnúť benefit len prokurátor
alebo súd.
(2)
O úkonoch policajta a prokurátora podľa odseku 1 sa bez zbytočného odkladu spíše
záznam, ktorý obsahuje najmä
a)
označenie orgánov činných v trestnom konaní, prípadne prokurátora v súdnom konaní,
ktoré sa na úkonoch zúčastnili, meno a priezvisko, dátum narodenia a bydlisko alebo
sídlo spolupracujúcej osoby,
b)
miesto a čas úkonu,
c)
zoznam poskytnutých, či sľúbených benefitov, podmienky na ich priznanie,
d)
spôsob, akým sa spolupracujúca osoba podieľa alebo má podieľať na objasňovaní trestných
činov, zisťovaní alebo usvedčovaní ich páchateľov so stručným opisom trestných činov
tak, aby nemohlo dôjsť k ich zámene,
e)
podpisy orgánov činných v trestnom konaní alebo prokurátora v súdnom konaní a spolupracujúcej
osoby.
(3)
Záznam sa bez zbytočného odkladu spíše aj o zmene skutočností uvedených v odseku
2; ustanovenie odseku 2 sa použije primerane. Policajt zašle prokurátorovi záznamy,
ktoré podľa odseku 2 a 3 spísal, do 48 hodín od úkonu. Na žiadosť spolupracujúcej
osoby sa jej poskytne rovnopis alebo kópia záznamu.
(4)
Okolnosťou potrebnou na zistenie nezaujatosti a hodnovernosti svedka (§ 132 ods. 1) je aj rozsah a obsah benefitov poskytnutých alebo sľúbených spolupracujúcej osobe,
ak vypovedá ako svedok; rovnako sa postupuje aj v prípade výsluchu obvineného.
(5)
Poskytnutie alebo sľúbenie benefitov spolupracujúcej osobe, ktorých rozsah a obsah
sú zaznamenané v záznamoch podľa odseku 2 a 3 alebo § 205 ods. 3 (ďalej len „záznamy o spolupráci“), nie je právne záväzné; prokurátor, policajt a
spolupracujúca osoba sú však k ich plneniu povinní pristupovať v dobrej viere.
(6)
Na zákonnosť a primeranosť poskytnutých alebo sľúbených benefitov a vzájomnej spolupráce
prokurátora, policajta a spolupracujúcej osoby v prípravnom konaní dohliada príslušný
prokurátor podľa § 210. Príslušný prokurátor podľa § 210 preskúma postup policajta a prokurátora podľa predchádzajúcej vety vždy aj na podnet
a)
obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby vo veci, v ktorej spolupracujúca osoba
vypovedá alebo má vypovedať ako svedok alebo obvinený,
b)
spolupracujúcej osoby vo veci, v ktorej sú jej poskytované alebo sľúbené benefity.
(7)
Spisy podľa § 69 obsahujú aj záznamy o spolupráci obvinených a svedkov v tejto, ako aj inej trestnej
veci a tiež výsledky preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa odseku
6. Právo nazerať do výsledkov preskúmania postupu orgánov činných v trestnom konaní
podľa odseku 6 nemožno stranám a ich zástupcom uvedeným v § 69 ods. 1 odmietnuť. Právo preštudovať spisy podľa § 208 ods. 1 v rozsahu týkajúcom sa záznamov o spolupráci môže prokurátor z mimoriadne závažných
dôvodov obmedziť; o týchto dôvodoch vyrozumie policajt osoby uvedené v § 208 ods. 1 prvá veta spolu s upozornením na ich práva podľa tohto ustanovenia.
(8)
Ak prokurátor navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedka, ktorý je spolupracujúcou
osobou v prejednávanej alebo v inej trestnej veci, musí súdu oznámiť všetky benefity,
ktoré mu boli poskytnuté alebo sľúbené, a to najneskôr spolu s oznámením svedka súdu.
V rozsahu súvisiacom s týmto oznámením nemožno obmedziť právo strany nazrieť do záznamov
o spolupráci; tie musia byť súčasťou spisu. Obdobne sa postupuje v prípade, ak je
najmenej jeden z viacerých obžalovaných spolupracujúcou osobou v tejto alebo inej
trestnej veci; v takom prípade musí prokurátor oznámiť súdu všetky jemu poskytnuté
alebo sľúbené benefity súčasne s podaním obžaloby na súd. Ustanovenia tohto odseku
sa primerane použijú aj v prípade, ak sa má zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného
alebo svedka na hlavnom pojednávaní čítať.
§ 33b
Podozrivý
(1)
Podozrivý má práva a povinnosti obvineného, ako aj právo na obhajobu v plnom rozsahu
podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak nejde o práva a povinnosti,
ktoré môžu byť z povahy veci priznané iba obvinenému; tým nie sú dotknuté procesné
práva, ktoré podozrivému priznáva medzinárodná zmluva alebo právne záväzný akt Európskej
únie. Podozrivý má najmä právo na primerané vysvetlenie okolností zakladajúcich podozrenie
voči nemu; opis týchto okolností sa uvedie najneskôr v zápisnici o jeho výsluchu s
uvedením právnej kvalifikácie skutku, z ktorého je podozrivý. Podozrivý má tiež právo
na poskytnutie odpisu zápisnice o jeho výsluchu.
(2)
Práva a povinnosti podľa tohto zákona sa na podozrivého vzťahujú od jeho prvého výsluchu
alebo od iného úkonu orgánov činných v trestnom konaní voči nemu alebo v súvislosti
s ním alebo v súvislosti s podozreniami, ktoré sa ho týkajú.
(3)
V prípade pochybností o rozsahu práv a povinností rozhodne na návrh policajta prokurátor
uznesením, voči ktorému je prípustná sťažnosť.
§ 34
Práva a povinnosti obvineného
(1)
Obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže
uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu,
robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu
a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo
súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať
na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby
sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný,
vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti
tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu
väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní
pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol
obhajca, a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom
obhajcu.
(2)
Obvinený môže už na začiatku konania pred súdom prvého stupňa uplatniť všetky dôkazy,
ktoré sú mu známe a ktoré navrhne vykonať. Ak po podaní obžaloby podá obvinený návrh
na vykonanie dôkazov pred začatím konania na súde prvého stupňa, súd je povinný takýto
návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a poškodenému.
(3)
Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, má nárok na
bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu; nárok na bezplatnú obhajobu
alebo obhajobu za zníženú odmenu musí obvinený preukázať najneskôr pri rozhodovaní
o náhrade trov trestného konania a ak ide o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2, najneskôr do 30 dní po tom, čo mu bolo doručené opatrenie o ustanovení obhajcu.
(4)
Na žiadosť obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, orgán činný v trestnom
konaní bezodkladne vyrozumie o tejto skutočnosti rodinného príslušníka alebo inú osobu,
ktorú označí a uvedie údaje potrebné na vyrozumenie. Vyrozumenie nevykoná, ak by tým
došlo k zmareniu objasnenia a vyšetrenia veci. Ak je zadržanou alebo zatknutou osobou
mladistvý, vyrozumie o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu zákonného zástupcu
mladistvého, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a ak má mladistvý
ustanoveného opatrovníka aj jeho; ak je vyrozumenie zákonného zástupcu mladistvého
v rozpore s najlepším záujmom mladistvého, vyrozumie inú vhodnú dospelú osobu. Ak
ide o cudzinca, orgán činný v trestnom konaní na žiadosť cudzinca vyrozumie o tejto
skutočnosti konzulárny úrad štátu, ktorého je cudzinec občanom alebo na ktorého území
má trvalý pobyt; cudzinec má právo komunikovať s týmto konzulárnym úradom. Obvinený,
ktorý bol zadržaný alebo zatknutý má právo najviac dvakrát počas obmedzenia osobnej
slobody na vlastné náklady komunikovať prostredníctvom telefónneho zariadenia s osobou,
ktorú označí, ak tým nedôjde k ohrozeniu účelu trestného konania a je to technicky
možné, a to v trvaní najviac 20 minút. Počas telefonického hovoru obvineného, ktorý
bol zadržaný alebo zatknutý, je vždy prítomný policajt, ktorý je oprávnený ukončiť
hovor, ak je z jeho obsahu zrejmé, že je marený účel trestného konania.
(5)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť
vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Ak je obvineným
mladistvý, orgány činné v trestnom konaní sú povinné poučiť o jeho právach aj zákonného
zástupcu obvineného. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí.
Obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je potrebné poučiť aj o práve na naliehavú
lekársku pomoc, o práve nazerať do spisov a o maximálnej lehote, počas ktorej môže
byť obmedzený na slobode, kým nebude odovzdaný súdu.
(6)
Orgán činný v trestnom konaní obvinenému, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, poskytne
bez zbytočného odkladu poučenie o jeho právach v písomnej forme; táto skutočnosť sa
poznamená v zápisnici. Obvinený má právo ponechať si toto poučenie u seba po celú
dobu obmedzenia osobnej slobody.
(7)
Orgán činný v trestnom konaní obvineného poučí, že je povinný uviesť adresu, na ktorú
sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako
aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí
takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu, a zároveň ho upozorní, že
zásielky doručované na túto adresu sa budú považovať za doručené riadne a včas aj
vtedy, ak ich nepreberie, vrátane predvolania na hlavné pojednávanie alebo verejné
zasadnutie, ktoré sa v takom prípade môže konať aj v jeho neprítomnosti. Rovnako obvineného
poučí v konaní pred súdom súd.
§ 35
Zákonný zástupca obvineného
(1)
Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať,
najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za neho návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa na tých úkonoch, na ktorých sa podľa zákona
môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonať
aj proti vôli obvineného.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené
v odseku 1 alebo je nebezpečenstvo z omeškania, v prípravnom konaní môže na výkon
týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému opatrovníka sudca pre prípravné
konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez návrhu. Proti rozhodnutiu o ustanovení
opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(3)
Zákonný zástupca mladistvého obvineného má práva uvedené v odseku 1. Ak zákonný zástupca
mladistvého obvineného nemôže tieto práva vykonávať alebo je nebezpečenstvo z omeškania,
v prípravnom konaní môže na výkon týchto práv na návrh prokurátora ustanoviť obvinenému
opatrovníka sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu aj bez
návrhu. Sudca pre prípravné konanie alebo v konaní pred súdom predseda senátu ustanoví
za opatrovníka osobu, ktorú navrhne mladistvý obvinený. Ak mladistvý obvinený nenavrhne
žiadnu osobu alebo navrhne osobu, u ktorej existuje dôvodná obava, že nebude hájiť
jeho záujmy, ustanoví sudca pre prípravné konanie alebo v konaní pred súdom predseda
senátu za opatrovníka inú vhodnú osobu. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka
je prípustná sťažnosť.
Piaty diel
Obhajca
§ 36
Obhajca
(1)
Obhajcom môže byť len advokát.
(2)
Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom,
ak s tým obvinený súhlasí
a)
v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného
zločinu,
b)
v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine.
(3)
Obhajcom nemôže byť advokát, ktorý už bol pribratý ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ
alebo ktorý bol ako svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako
svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby.
(4)
Za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie obhajcu
podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu
podľa § 40 ods. 2 dôvodom na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania.
(5)
Účinky zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia
o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
Povinná obhajoba
§ 37
(1)
Po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak
a)
je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave,
b)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony
je obmedzená,
c)
ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine,
d)
ide o konanie o trestnom čine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica je najmenej desať rokov,
e)
ide o konanie proti mladistvému,
f)
ide o konanie proti ušlému.
(2)
Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní prokurátor
alebo policajt za nevyhnutné najmä preto, že majú pochybnosť o spôsobilosti obvineného
náležite sa obhajovať.
(3)
Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa
rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou protialkoholického liečenia alebo
protitoxikomanického liečenia.
(4)
Ak ide o prípad podľa odseku 1 písm. c) alebo písm. d), obvinený sa môže po prvej
porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie
môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú
obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
§ 38
(1)
Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený
obhajcu, ak
a)
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne
úkony obmedzená,
b)
ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý
v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,
c)
je vo väzbe, alebo
d)
sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(2)
V konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať odsúdený obhajcu, ak
a)
b)
je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o mimoriadnom opravnom prostriedku
nedovŕšil osemnásty rok,
c)
sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,
d)
ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.
(3)
Ak ide o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. c) alebo písm. d), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na
povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže vziať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení
o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do späťvzatia tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať.
§ 39
Zvolený obhajca
(1)
Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou
advokáta.
(2)
Ak si obvinený nezvolí obhajcu sám a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný zástupca,
môže mu ho zvoliť príbuzný v priamom rade, súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel,
druh alebo zúčastnená osoba. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú na žiadosť obvineného
povinné obvinenému umožniť, aby v určenej lehote požiadal oprávnenú osobu, aby mu
zvolila obhajcu vo vlastnom mene. Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné
o žiadosti obvineného bez meškania upovedomiť oprávnenú osobu.
(3)
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu mu oprávnené osoby zvoliť obhajcu i proti jeho vôli.
(4)
Obvinený alebo oprávnená osoba môžu zvoliť v tej istej veci aj viacerých obhajcov.
(5)
Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená
osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.
§ 40
Ustanovený obhajca
(1)
Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať, určí sa mu lehota na zvolenie
obhajcu. Ak v tejto lehote nebude obhajca zvolený, musí mu byť obhajca bez meškania
ustanovený. Obhajcu ustanoví a ustanovenie obhajcu zruší v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie a v konaní pred súdom predseda senátu prostredníctvom programového
prostriedku schváleného ministerstvom spravodlivosti.
(2)
Obvinenému, ktorý nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby a požiada o
ustanovenie obhajcu, je povinný v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a
v konaní pred súdom predseda senátu ustanoviť obhajcu z advokátov aj v prípade, že
neexistujú dôvody povinnej obhajoby. Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí
obvinený preukázať.
(3)
Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,
spravidla spoločný obhajca.
(4)
Ak dôjde k spojeniu veci na spoločné konanie a obvinenému sa v každej z týchto vecí
ustanovil obhajca podľa odseku 1, predseda senátu v súdnom konaní a sudca pre prípravné
konanie v prípravnom konaní zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení
neskôr. Ak došlo k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší sa ustanovenie tých obhajcov,
ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom prečine alebo zločine.
(5)
Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený, sám zvoliť obhajcu podľa
§ 39. Ustanovenie obhajcu zruší ten, kto obhajcu ustanovil.
(6)
Ak sa už v priebehu konania zistí, že obvinený má dostatočné prostriedky, aby uhradil
trovy obhajoby alebo ak obvinený nepreukáže nárok na bezplatnú obhajobu v lehote podľa
§ 34 ods. 3, obhajcu ustanoveného podľa odseku 2 zruší ten, kto ho ustanovil.
§ 41
Prevzatie obhajoby
(1)
Ustanovený obhajca je povinný obhajobu bez meškania prevziať.
(2)
Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné konanie a rozhodnutie a v jednej z nich je obhajca
zvolený podľa § 39 a v inej obhajca ustanovený podľa § 40, ustanovenie obhajcu podľa § 40 zruší v prípravnom konaní na návrh prokurátora alebo policajta sudca pre prípravné
konanie, ktorý obhajcu ustanovil, a v súdnom konaní predseda senátu, ktorý vo veci
koná.
§ 42
Náhradný obhajca
(1)
Ak je dôvodná obava, že by mohol byť zmarený v prípravnom konaní výsluch obvineného,
ktorý trvá na prítomnosti obhajcu, hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre
neprítomnosť zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu, môže byť obvinenému popri
zvolenom obhajcovi alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.
(2)
Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako zvolený obhajca alebo ustanovený
obhajca; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v
prípade neúčasti zvoleného obhajcu alebo ustanoveného obhajcu.
(3)
Ustanovenia § 40 a 41 sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.
§ 43
Oslobodenie od povinnosti obhajovania
(1)
Zo závažných dôvodov môže byť ustanovený obhajca na svoju žiadosť alebo žiadosť obvineného
oslobodený od povinnosti obhajovania a namiesto neho zvolený alebo ustanovený iný
obhajca. Iný obhajca môže byť obvinenému ustanovený aj vtedy, ak si ustanovený obhajca
dlhodobo neplní svoje povinnosti.
(2)
O oslobodení ustanoveného obhajcu rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie.
(3)
Skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však povinný plniť svoje povinnosti až do
skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom.
§ 44
Práva a povinnosti obhajcu
(1)
Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na obhajovanie jeho
záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať
sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného
zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú.
(2)
Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať
v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa
ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa
obvinený, a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.
(3)
Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia podľa odseku 2 vykonávať aj proti
vôli obvineného.
(4)
Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené inak,
zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca
oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
(5)
Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu
alebo rovnopis zápisnice o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom
konaní a súd sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických
dôvodov možné; po odpadnutí technických prekážok sú povinné žiadosti obhajcu vyhovieť.
Náklady spojené s vyhotovením kópie alebo rovnopisu je obhajca povinný štátu uhradiť.
(6)
Obhajca je oprávnený na náklady obhajoby zaobstarávať a predkladať dôkazy.
(7)
Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa
tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť
len jedného z nich, ak zákon neustanovuje inak.
(8)
Ak má obvinený viacerých obhajcov, doručí sa písomnosť tomu z nich, koho si určili
na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa písomnosť
tomu, ktorý bol zvolený za obhajcu ako prvý. Ak bolo naraz zvolených viac obhajcov,
doručí sa písomnosť tomu, ktorého určí obvinený.
Šiesty diel
Zúčastnená osoba
§ 45
(1)
Zúčastnená osoba je osoba, ktorej môže byť, podľa návrhu má byť alebo bola zhabaná
vec alebo časť majetku.
(2)
Zúčastnená osoba má právo
a)
po podaní návrhu na uloženie ochranného opatrenia vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam
a dôkazom, o ktoré sa návrh opiera,
b)
byť prítomná na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, predkladať
dôkazy a nazerať do spisov,
c)
podávať v prípadoch ustanovených týmto zákonom opravné prostriedky.
(3)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť
a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia vrátane poučenia o doručovaní a následkoch
s tým spojených.
(4)
Ak je zúčastnená fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je
jej spôsobilosť na právne úkony obmedzená, vykoná jej práva podľa tohto zákona jej
zákonný zástupca.
(5)
V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora a v konaní pred
súdom predseda senátu ustanoví opatrením zúčastnenej osobe splnomocnenca zo zoznamu
advokátov, ak je to potrebné na ochranu jej záujmov. Ak dôvod ustanovenia odpadne,
opatrením ho v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora
a v konaní pred súdom predseda senátu zruší.
(6)
Zúčastnená osoba je povinná pri prvom úkone s ňou uviesť adresu, na ktorú sa jej
majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako aj spôsob
doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí takú skutočnosť
bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch s tým spojených
orgán činný v trestnom konaní alebo súd zúčastnenú osobu poučí.
Siedmy diel
Poškodený
Oprávnenia poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
§ 46
(1)
Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,
morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva
alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť,
či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy
na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov
a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom
o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným
dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom
týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať
o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo
súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné
údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie
mohol byť zmarený účel trestného konania.
(2)
Poškodený je povinný najneskoršie na začiatku prvého výsluchu uviesť adresu, na ktorú
sa mu majú písomnosti doručovať vrátane písomností určených do vlastných rúk, ako
aj spôsob doručovania s tým, že ak túto adresu alebo spôsob doručovania zmení, musí
takú skutočnosť bez meškania oznámiť príslušnému orgánu; o doručovaní a následkoch
s tým spojených orgán činný v trestnom konaní poškodeného poučí.
(3)
Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu
bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť
najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí
byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
(4)
Návrh podľa odseku 3 nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v civilnom procese
alebo inom príslušnom konaní.
(5)
Ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí
predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi alebo policajtovi a pred súdom prvého
stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený
návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr, súd je povinný takýto návrh bez meškania
doručiť prokurátorovi a obvinenému.
(6)
Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účely uzavretia zmieru alebo dohody
s páchateľom; tieto návrhy môže uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného
úradníka.
(7)
Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice pred orgánom
činným v trestnom konaní alebo súdom vzdať procesných práv, ktoré mu tento zákon ako
poškodenému priznáva.
(8)
Poškodený, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného
na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a)
prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c)
prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti,
e)
zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie,
alebo
f)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
(9)
Bez žiadosti poškodeného orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne poškodenému
informácie podľa odseku 8, ak zistí, že poškodenému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti
s pobytom obvineného alebo odsúdeného na slobode. Poškodený môže svoje rozhodnutie
o práve byť informovaný o skutočnostiach uvedených v odseku 8 zmeniť; na zmenu rozhodnutia
poškodeného sa prihliada.
§ 47
(1)
Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako
spoluobvinený. To neplatí pre osobu, ktorá má v trestnom konaní postavenie podozrivého
(§ 33b), ibaže policajt uznesením rozhodne o tom, že podozrivý oprávnenie poškodeného uplatňovať
nemôže. Voči tomuto uzneseniu môže podozrivý podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by
mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh trestného stíhania a poškodení sa nedohodnú
na spoločnom zástupcovi, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora ustanoví
opatrením v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu poškodených,
spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase. Prokurátor oznámi
opatrenie poškodeným, ktorí si už uplatnili nárok na náhradu škody, a opatrenie sa
vhodným spôsobom uverejní. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať. Spoločný zástupca
vykonáva práva poškodených, ktorých zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu
škody v trestnom konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec; bez písomného
súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok na náhradu škody.
(3)
Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla prevyšujúci sto, a jednotlivým
výkonom ich práv by mohol byť závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného
stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho prokurátora Slovenskej
republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) o účasti poškodených v trestnom konaní
najvyšší súd uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak návrh nebol zamietnutý,
generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.
(4)
K návrhu generálneho prokurátora podľa odseku 3, ktorý musí byť odôvodnený, treba
pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.
(5)
Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených a jednotlivým výkonom ich práv by
mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol
v prípravnom konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne o účasti
poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za účelné ustanoviť poškodeným, ktorí
si uplatnili nárok na náhradu škody, spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa
odseku 2.
(6)
Poškodenému, ktorý uplatňuje nárok na náhradu škody a nemá dostatočné prostriedky,
aby uhradil náklady s tým spojené, môže v prípravnom konaní po vznesení obvinenia
na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie a v konaní pred súdom aj bez návrhu
predseda senátu ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na
ochranu záujmov poškodeného; posledná veta odseku 2 platí primerane. Skutočnosť, že
nemá dostatočné prostriedky, musí poškodený preukázať.
(7)
Ak sa už v priebehu konania zistí, že poškodený má dostatočné prostriedky, aby uhradil
náklady spojené s uplatňovaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní, zástupcu
ustanoveného podľa odseku 6 zruší orgán, ktorý zástupcu ustanovil. Po podaní obžaloby
alebo návrhu na dohodu o vine a treste o tom rozhodne predseda senátu.
§ 48
(1)
Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca,
ktorý môže splnomocniť zastupovaním aj organizáciu na pomoc poškodeným.
(2)
V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva
uvedené v odseku 1, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca
pre prípravné konanie ustanovia na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka z radov
advokátov. Proti uzneseniu o ustanovení opatrovníka a proti uzneseniu, ktorým sudca
pre prípravné konanie zamietol návrh prokurátora na ustanovenie opatrovníka, je prípustná
sťažnosť.
(3)
Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý
je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona alebo
je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka.
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody, prechádzajú práva, ktoré tento zákon
priznáva poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.
§ 48a
Právo na sprievod dôverníka
(1)
Poškodený má právo, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník.
(2)
Dôverníkom môže byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú si poškodený zvolí.
Dôverník poskytuje poškodenému potrebnú pomoc, najmä psychickú. Dôverník môže byť
zároveň splnomocnencom poškodeného. Dôverníkom nemôže byť osoba, ktorá má v trestnom
konaní postavenie sudcu, prokurátora, obvineného, obhajcu, svedka, znalca alebo tlmočníka.
O skutočnostiach, o ktorých sa dôverník dozvedel v priebehu trestného konania, je
povinný zachovávať mlčanlivosť.
(3)
Dôverník nemôže zasahovať do priebehu úkonu trestného konania.
(4)
Vylúčiť dôverníka z účasti na úkone trestného konania je možné len vtedy, ak by jeho
účasť narúšala priebeh úkonu alebo ohrozila vykonanie tohto úkonu. Ak je dôverník
vylúčený, poškodenému sa umožní, aby si zvolil iného dôverníka; to neplatí, ak ide
o neopakovateľný úkon alebo neodkladný úkon alebo v prípade dokončenia už prebiehajúceho
úkonu.
§ 49
Orgán činný v trestnom konaní a súd je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa
tohto zákona a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Zaistenie nároku poškodeného
§ 50
(1)
Ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom a ak je
to vhodné s ohľadom na povahu skutku, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody
zaistiť
a)
na majetku obvineného,
b)
na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený majetkovú
účasť,
c)
na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený
1.
má majetkovú účasť, alebo
2.
je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,
vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo
vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej
osoby,
d)
na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má priamu alebo nepriamu majetkovú
účasť právnická osoba, v ktorej obvinený
1.
má majetkovú účasť, alebo
2.
je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, členom iného orgánu, prokuristom,
vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný do obchodného registra, alebo
vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný do obchodného registra,
ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin,
za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo v prospech tejto právnickej
osoby,
e)
na ostatných majetkových právach obvineného.
(2)
Pri zaistení nároku poškodeného sa primerane použijú ustanovenia § 95 až 96g. Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému
a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi nakladať.
(3)
Zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť. Na
zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov
postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny
z pracovného pomeru alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu
dávok z nemocenského poistenia a dávok sociálneho zabezpečenia.
(4)
O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní
prokurátor na návrh poškodeného; v prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť
aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí
nebezpečenstvo z omeškania.
(5)
Súd a v prípravnom konaní prokurátor zamietne návrh poškodeného, ak zistí, že návrh
nie je dôvodný.
(6)
Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,
pre ktoré sa zaistenie podľa § 51 ods. 1 zruší.
§ 51
(1)
Zaistenie sa zruší,
a)
ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté,
b)
ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c)
ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým
bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
(2)
Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v akom bolo
nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému alebo
právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1, vyjmú sa zo zaistenia.
§ 52
Proti rozhodnutiu podľa § 50 a 51 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo
vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.
Ôsmy diel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
§ 53
(1)
Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom. Splnomocnencom
poškodeného môže byť aj poverený zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
(2)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť
na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí nemôže
byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec, tlmočník alebo prekladateľ.
(3)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby alebo poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa
prejednávajú utajované skutočnosti, môže byť iba advokát alebo osoba, ktorá sa môže
oboznamovať s utajovanou skutočnosťou na príslušnom úseku.
§ 54
(1)
Splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú
osobu alebo poškodeného návrhy na vykonanie dôkazov, podávať žiadosti a opravné prostriedky;
je tiež oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená
osoba alebo poškodený. Splnomocnenec poškodeného má právo uplatňovať konkrétne návrhy
na účely uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným o náhrade škody; tieto návrhy môže
uplatňovať aj prostredníctvom probačného a mediačného úradníka.
(2)
Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného chce navrhnúť dôkazy, ktoré
sú mu známe, musí návrh na ich vykonanie predložiť súdu prvého stupňa najneskoršie
v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. Ak splnomocnenec zúčastnenej osoby
alebo poškodeného návrh na vykonanie dôkazov predloží písomne súdu, súd je povinný
s takýmto návrhom oboznámiť prokurátora a obvineného.
Deviaty diel
Oznamovateľ
§ 54a
(1)
Oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodený, má okrem iných práv ustanovených týmto
zákonom právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie a predkladať
dôkazy. Ustanovenie § 46 ods. 5 a 7 platí rovnako.
(2)
Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti má rovnaké práva a povinnosti
ako oznamovateľ, ak sa oznamovateľovi poskytuje ochrana v pracovnoprávnom vzťahu podľa
osobitného predpisu.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
§ 55
Spôsoby vykonávania úkonov trestného konania a odstránenie prieťahov v súdnom konaní
(1)
Pri vykonávaní úkonov trestného konania musia orgány činné v trestnom konaní, súd
a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými
na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania; vždy sa musí rešpektovať ich
dôstojnosť, zistený zdravotný stav a ich ústavou zaručené základné práva a slobody.
(2)
Úkony vykonávajú orgány činné v trestnom konaní a súd zásadne v čase medzi 7.00 hod.
a 20.00 hod. a v úradných miestnostiach. V odôvodnených prípadoch môžu byť úkony vykonané
aj mimo úradných miestností a mimo uvedeného času.
(3)
Ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania veci súdom,
v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia,
ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť
na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak
sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať
spolu so spisom a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.
(4)
Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich
pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť
pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich pracovných
dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá. O
tom ho treba poučiť.
(5)
O sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3 musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu
do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak
a)
zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,
b)
je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu na uskutočnenie
namietaného úkonu.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sťažnosť nie je prípustná.
(7)
Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom
zodpovedá štát podľa osobitného zákona; to neplatí, ak bola škoda spôsobená nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom Európskej prokuratúry.
Dožiadanie
§ 56
(1)
Predseda senátu, sudca pre prípravné konanie, prokurátor, policajt, probačný a mediačný
úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora vykonávajú jednotlivé
úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla osobne. Mimo svojho obvodu vykonávajú
jednotlivé úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora alebo policajta,
v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, alebo prostredníctvom videokonferenčného zariadenia;
ak nie je úkon vykonávaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, vykonajú
ho mimo svojho obvodu osobne, len ak vec nepripúšťa odklad alebo je to na riadne posúdenie
veci nevyhnutné.
(2)
Najvyšší súd, Špecializovaný trestný súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo
svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný;
najvyšší súd a Špecializovaný trestný súd to môže urobiť aj dožiadaním krajského súdu.
§ 57
(1)
V dožiadaní treba uviesť spisové údaje vrátane skutkových okolností činu, ktorých
sa dožiadanie týka, a jeho právnu kvalifikáciu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán
spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán
je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený
a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vypočuť ďalšie osoby a objasňovať
okolnosti uvedené v dožiadaní, ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu
veci.
(2)
Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca; má pritom práva a povinnosti predsedu senátu.
(3)
Dožiadanie sa vybavuje spravidla do siedmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak dožiadanie
nemožno vykonať v tejto lehote, dožiadaný orgán o tom vyrozumie dožadujúci orgán.
§ 58
Zápisnica
(1)
O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne
po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať
a)
označenie súdu, prokuratúry alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,
b)
miesto, čas a predmet úkonu,
c)
meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko, dátum narodenia
a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili, a u obvineného, poškodeného
alebo svedka aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania,
d)
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého je zrejmé i zachovanie zákonných
ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí vyhlásených
pri úkone, a ak bol pri úkone doručený rovnopis rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e)
návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f)
námietky strán alebo vypočúvaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2)
V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá neovláda slovenský
jazyk.
(3)
Predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní alebo verejnom
zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo
sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.
(4)
Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica diktovaním
predsedom senátu, zapisuje sa podstatný obsah výpovede obžalovaného, svedkov, znalcov
a iných osôb. Ak tieto osoby už boli vypočuté spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu,
ich výpoveď za zapíše len v rozsahu odchýlok alebo doplnení k predchádzajúcim výpovediam.
Ak výpoveď takej osoby neobsahuje odchýlky a doplnenia k predchádzajúcim výpovediam,
v zápisnici sa poznačí len dátum predchádzajúcej výpovede a číslo listov spisu, v
ktorom sa nachádza. Ak je to potrebné na posúdenie dôveryhodnosti výpovede, poznamenajú
sa v zápisnici aj okolnosti, ktoré výpoveď takejto osoby sprevádzali, najmä jeho nerečové
prejavy pri výpovedi, zvýšené prejavy nervozity, prípadne prejavy vplyvu alkoholu
či iných omamných látok alebo psychotropných látok. Predseda senátu však môže v takom
prípade súčasne nariadiť aj vyhotovenie zvukového záznamu.
(5)
Ak sa zápisnica o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí vyhotovuje rýchlopisným
záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, súčasťou zápisnice
sú aj údaje podľa odseku 1 písm. a) až c) a obsah záznamu získaného použitím iného
vhodného záznamového zariadenia tak, aby poskytol prehľad o vykonaných úkonoch a rozhodnutiach.
Táto súčasť zápisnice sa vyhotovuje počas vykonávaného úkonu. Rýchlopisný záznam alebo
nosič, na ktorom je zachytená kópia záznamu získaného použitím iného vhodného záznamového
zariadenia, treba označiť a pripojiť k zápisnici o úkone. Ak sa nosič, na ktorom je
zachytená kópia záznamu, uchováva mimo spisu, v zápisnici sa poznačí, kde je uložený.
(6)
Ak sa vyhotovuje o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zápisnica rýchlopisným
záznamom alebo použitím iného vhodného záznamového zariadenia, výpovede obžalovaného,
svedkov, znalcov a iných osôb sa zaznamenávajú v úplnom znení. Ak to nariadi predseda
senátu, rýchlopisný záznam alebo záznam získaný použitím iného vhodného záznamového
zariadenia sa bezodkladne prepíše do obyčajného písma a pripojí sa k súčasti zápisnice
vyhotovovanej počas vykonávaného úkonu. Ak to nariadi predseda senátu sám alebo na
žiadosť strany, vyhotoví sa ďalšia kópia záznamu. Náklady na vyhotovenie kópie záznamu
hradí s výnimkou prokurátora ten, kto o kópiu požiadal.
(7)
O použití iného vhodného záznamového zariadenia môže v prípravnom konaní rozhodnúť
aj policajt alebo prokurátor. V takom prípade sa primerane použijú odseky 3 až 6,
vždy sa však vyhotoví prepis do obyčajného písma.
(8)
Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nevzťahujú na zápisnicu o úkonoch vykonávaných v rámci
probácie a mediácie.
§ 58a
Zaznamenávanie úkonov probácie a výsledku mediácie
(1)
O úkonoch probácie sa spíše úradný záznam, ktorý obsahuje najmä
a)
označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum narodenia
a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na úkone zúčastnili,
b)
miesto a čas úkonu,
c)
stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, ak je to potrebné,
d)
poučenie, ak ide o úkon, pri ktorom je probačný a mediačný úradník povinný poskytnúť
poučenie.
(2)
O výsledku mediácie sa vyhotovuje záverečná správa, ktorá obsahuje najmä
a)
označenie súdu a probačného a mediačného úradníka, meno a priezvisko, dátum narodenia
a bydlisko alebo sídlo osôb, ktoré sa na mediácii zúčastnili,
b)
miesto a čas vykonanej mediácie,
c)
d)
informáciu o výsledku mediácie.
(3)
Záverečná správa o výsledku mediácie neobsahuje opis priebehu mediácie ani vyjadrenia
účastníkov, ktoré boli podkladom pre dosiahnutie dohody.
§ 59
Podpisovanie zápisnice
(1)
Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom zasadnutí podpisuje predseda senátu
a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon
týka, zapisovateľ, tlmočník, znalec, prekladateľ, prípadne iná osoba pribratá k úkonu.
Ak sa úkon vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, osoba, ktorej sa
úkon týka, zápisnicu nepodpisuje. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vypočúvaná
osoba podpísať každú stranu zápisnice alebo autorizovať podľa osobitného predpisu
každý samostatný elektronický dokument tvoriaci zápisnicu. Ak vypočúvaný alebo iná
osoba pribratá k úkonu odmietne zápisnicu podpísať, uvedie sa to do zápisnice s poznamenaním
dôvodu odmietnutia.
(2)
Zápisnicu v elektronickej podobe osoby podľa odseku 1 autorizujú podľa osobitného
predpisu o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Ak vypočúvaný
alebo iná osoba pribratá k úkonu nemôže zápisnicu v elektronickej podobe autorizovať,
podpíše zápisnicu v listinnej podobe.
(3)
Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom
pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, podpíše ju iný sudca príslušného súdu. Ak
je táto prekážka u iného sudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo zápisnica nebola
podpísaná.
(4)
Ak osoba, ktorej sa úkon týka, nevie čítať alebo písať, zápisnicu jej prečíta ten,
kto úkon vykonal; táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici.
§ 60
Oprava a doplnenie záznamu alebo zápisnice
(1)
O oprave, doplnení a námietkach proti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán,
o ktorého záznam alebo zápisnicu ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonanie úkonu, môže i po podpise zápisnice nariadiť
alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa
vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný, opravu podpíše ten, kto ju nariadil.
§ 61
Zápisnica o hlasovaní
(1)
V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí
a)
postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,
b)
mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.
(2)
Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.
(3)
Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Ak osobitný
predpis neustanovuje inak, otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom súde
pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní
o dovolaní, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí
a otvorenie potvrdí svojím podpisom.
(4)
Zápisnica o hlasovaní sa nespíše, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa
senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni
bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená,
že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
§ 61a
Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného zasadnutia
Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí
vykonáva dokazovanie sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného
na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je
súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.
§ 61b
Vykonávanie výsluchu prostredníctvom videokonferenčného zariadenia
(1)
Ak je osoba vypočúvaná prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, upovedomí sa
vhodným spôsobom o čase a mieste výsluchu obhajca alebo obvinený, ak nemá obhajcu,
a to aspoň päť pracovných dní pred vykonaním výsluchu.
(2)
Totožnosť vypočúvanej osoby overí osoba, ktorá je v rovnakom procesnom postavení
ako osoba, ktorá výsluch vykoná; ak výsluch vykoná súd, totožnosť môže overiť aj poverený
zamestnanec súdu, a ak je vypočúvaná osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo
vo väzbe, totožnosť môže overiť aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Osoba, ktorá overila totožnosť, je počas výsluchu vždy prítomná v mieste, kde sa nachádza
vypočúvaná osoba. O overení totožnosti vypočúvanej osoby a vykonaní výsluchu sa vyhotoví
záznam, ktorý podpíše vypočúvaná osoba a osoba, ktorá overila totožnosť; záznam je
súčasťou zápisnice o výsluchu.
(3)
Ak sa vykonáva výsluch agenta alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, osoba,
ktorá overuje totožnosť podľa odseku 2, musí mať oprávnenie na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami príslušného stupňa utajenia.
(4)
Osoba, ktorá vykonáva výsluch, poučí vypočúvanú osobu pred začiatkom výsluchu o spôsobe
vedenia výsluchu.
(5)
Vypočúvaná osoba môže kedykoľvek v priebehu výsluchu vzniesť námietky proti kvalite
obrazového alebo zvukového prenosu; táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici o výsluchu,
pričom nebráni v pokračovaní výsluchu, ak boli odstránené technické problémy s obrazovým
a zvukovým prenosom.
§ 62
Podanie
(1)
Podanie sa posudzuje vždy podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno ho urobiť
písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami
podpísané s kvalifikovaným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona alebo bez
kvalifikovaného elektronického podpisu. Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo
elektronickými prostriedkami bez kvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť
písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná.
(2)
Ak sa oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin (ďalej len „trestné
oznámenie“) podáva ústne, treba oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome
nepravdivých údajov vrátane následkov krivého obvinenia, o možnosti a podmienkach
poskytnutia ochrany pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného
predpisu a vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch
toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a výške škody a iných následkoch, ktoré
boli spôsobené trestným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným alebo jeho splnomocnencom,
musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody
v trestnom konaní. Výsluch osoby, ktorá podáva oznámenie, sa má vykonať tak, aby sa
získali podklady na ďalšie konanie. Na žiadosť oznamovateľa sa v trestnom oznámení
neuvedú údaje o jeho totožnosti. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého
oznamovateľa, sa ukladajú na prokuratúre. Do spisu sa zakladajú len s jeho súhlasom.
(3)
Podanie, ktoré neobsahuje údaje o totožnosti odosielateľa alebo obsahuje nepravdivé
údaje o totožnosti odosielateľa, sa považuje za anonymné podanie; to platí aj pre
trestné oznámenie. Ak z obsahu anonymného podania nevyplýva dôvodné podozrenie, že
bol spáchaný trestný čin, orgán činný v trestnom konaní nie je povinný anonymné podanie
vybavovať; orgán činný v trestnom konaní postúpi takéto anonymné podanie na prešetrenie
jeho obsahu inému orgánu, ak z jeho obsahu vyplýva, že ide o vec, ktorá patrí do pôsobnosti
iného orgánu. O postupe s anonymným podaním sa vyhotoví záznam.
(4)
Ak bola zápisnica o ústnom podaní trestného oznámenia spísaná na súde, pošle ju súd
bez odkladu prokurátorovi.
§ 63
Počítanie lehôt
(1)
Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
(2)
Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3)
Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty.
(4)
Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť
určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa
lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(5)
Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá
sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu väzby.
(6)
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a)
podané na pošte a adresované súdu, prokurátorovi alebo policajtovi, u ktorého sa
má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b)
urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,
c)
urobené príslušníkom ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo príslušníkom v služobnom
pomere u jeho nadriadeného alebo služobného orgánu,
d)
urobené u riaditeľa ústavu, v ktorom je ten, kto urobí podanie, vo väzbe alebo vo
výkone trestu odňatia slobody, alebo
e)
urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.
§ 64
Navrátenie lehoty
(1)
Ak obvinený, jeho obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba zmešká z dôležitých dôvodov
lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí jej orgán, ktorému patrí rozhodovať
o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty. O navrátenie lehoty môže oprávnená osoba
požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný,
je potrebné ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno odvolanie
odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia o povolení navrátenia lehoty.
(2)
Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia
lehoty i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na
podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
§ 65
Doručovanie
(1)
Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.
Ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol
na tento účel. Ak je potrebné opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo
verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktoré sa majú na ňom znova zúčastniť,
oznámiť nový termín. Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín
vzali na vedomie, sa poznačí v zápisnici.
(2)
V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť
iným spôsobom do vlastných rúk adresátovi zásielku, alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom
v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o doručenie požiadať útvar Policajného zboru
alebo obec.
(3)
Ak nebol adresát zásielky zastihnutý na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, doručí
sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome, alebo zamestnanej
na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.
Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát
sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje
za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(4)
Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy,
ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka
vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi
oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,
ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky
na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch
prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku
nevyzdvihne do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje
za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(6)
Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva
alebo osobám v ich bytoch sa predložia Ministerstvu zahraničných vecí Slovenskej republiky,
ktoré zariadi ich doručenie.
(7)
Orgány činné v trestnom konaní a súd sú oprávnení vlastnými prostriedkami a na vlastné
náklady vykonávať doručovanie.
(8)
Orgány činné v trestnom konaní a súd môžu písomnosti doručovať obvinenému, obhajcovi,
poškodenému a jeho splnomocnencovi, oznamovateľovi, zákonnému zástupcovi, zúčastnenej
osobe a jej splnomocnencovi, ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia
slobody aj elektronickými prostriedkami podpísanými kvalifikovaným elektronickým podpisom.
§ 66
Doručovanie do vlastných rúk
(1)
Do vlastných rúk sa doručuje
a)
obvinenému obžaloba a predvolanie,
b)
osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok rovnopis takéhoto rozhodnutia,
c)
iná písomnosť, ak to sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší
súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora z dôležitých dôvodov nariadi.
(2)
Zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá
sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením
vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta.
(3)
Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý na adrese,
ktorú na tieto účely uviedol, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje,
a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v určitý
deň a hodinu. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží sa písomnosť
na pošte alebo orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom upovedomí, kde a kedy si
môže zásielku vyzdvihnúť. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne do troch pracovných dní
od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát
o uložení nedozvedel; toto neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom
zastavení trestného stíhania a trestného rozkazu.
(4)
Písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi aj vtedy, ak sa zásielka vráti z adresy,
ktorú na tieto účely uviedol, s tým, že adresát je neznámy, a to dňom, keď bola zásielka
vrátená orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel;
to neplatí, ak ide o doručenie obžaloby, uznesenia o podmienečnom zastavení trestného
stíhania a trestného rozkazu.
(5)
Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinku, pošta adresátovi
oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,
ktoré vloží do poštového priečinku. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky
na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V oboch
prípadoch sa dátum príchodu považuje za dátum uloženia. Ak si adresát zásielku nevyzdvihne
do troch pracovných dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň
doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
§ 66a
Doručovanie elektronickými prostriedkami
Na doručovanie elektronickými prostriedkami podľa tohto zákona sa nevzťahuje osobitný
predpis o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci.
§ 67
Odopretie prijatia
(1)
Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznačí sa to na doručenke spolu s dátumom a
dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.
(2)
Ak sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník alebo asistent prokurátora, ktorý písomnosť odoslal, uzná, že prijatie
bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď bolo prijatie
odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.
§ 68
Doručovanie právnickým osobám
(1)
Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom
oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje
sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo
právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti
prijme.
(2)
Ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom
registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu
známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu,
o tom nedozvie.
(3)
Ustanovenie § 66 sa pri doručovaní orgánom alebo právnickým osobám použije primerane.
§ 69
Nazeranie do spisov
(1)
Obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň poškodeným a zúčastnená
osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný
a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú
právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej
údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť
je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky
a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor,
probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora.
Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak
tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne
úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom
konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie
ich práv.
(2)
V prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní môže právo nazerať do spisu a s
ním spojené práva podľa odseku 1 zo závažných dôvodov odmietnuť, najmä ak v spise
nemožno urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili zmareniu alebo podstatnému sťaženiu
dosiahnutia účelu trestného stíhania. Závažnosť dôvodov, z ktorých orgán činný v trestnom
konaní toto právo odmietol, na žiadosť osoby, ktorej sa odmietnutie týka, je prokurátor
povinný urýchlene preskúmať. Ak právo nahliadať do spisu a s ním spojené ostatné práva
uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odmietol prokurátor, na žiadosť osoby, ktorej
sa odmietnutie týka, je nadriadený prokurátor povinný urýchlene preskúmať dôvodnosť
odmietnutia. Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi a poškodenému po
tom, čo boli upozornení na možnosť preštudovať spisy.
(3)
Tomu, kto má právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice
o tomto úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia
o vznesení obvinenia. V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov prokurátorovi,
obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.
(4)
Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa osobitného zákona nie sú ustanoveniami
predchádzajúcich odsekov dotknuté.
(5)
Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenia, aby boli zachované
utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, poštové
tajomstvo alebo telekomunikačné tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spisov
hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní
a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený ustanoviť primeranú lehotu.
(6)
Rovnaké práva ako orgán činný v trestnom konaní má aj sudca pre prípravné konanie,
ak v čase konania v rámci svojej právomoci nakladá so spisom. Ak však sudca pre prípravné
konanie v konaní o väzbe pred rozhodnutím o nej odmietne obvinenému alebo obhajcovi
právo nazrieť do celého spisu, zároveň s odmietnutím tohto práva označí a umožní sprístupniť
na nazretie obvinenému alebo jeho obhajcovi tie časti spisu, ktoré obsahujú skutočnosti
alebo dôkazy, na ktoré sa podľa § 71 až 87 a § 339 pri rozhodovaní o väzbe prihliada.
§ 70
Poriadková pokuta
(1)
Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi,
alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne
príkaz, alebo nevyhovie výzve alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca
a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1
650 eur; ak ide o právnickú osobu, až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej
pokuty musia byť dotknuté osoby vopred upozornené.
(2)
Ak sa konania podľa odseku 1 dopustí prokurátor, obhajca alebo príslušník v služobnom
pomere, môže sa jeho prejednanie prenechať príslušnému orgánu na disciplinárne konanie.
Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia
slobody, môže sa prenechať riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon
trestu odňatia slobody na disciplinárne potrestanie. Príslušný orgán alebo riaditeľ
je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní alebo súd.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý diel
Väzba
§ 71
Dôvody väzby
(1)
Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú
tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo
ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že
a)
ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä
ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký
trest,
b)
bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo
c)
bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo
vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
(2)
Obvinený môže byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestné činy
terorizmu, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo
začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie,
že tento skutok spáchal obvinený, a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo
závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania
o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.
(3)
Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej veci vzatý do väzby, ak
a)
je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, nezdržiava
sa na adrese, ktorú uviedol orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu, nepreberá
zásielky alebo nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu,
alebo inak vedome marí vykonávanie nariadených úkonov,
b)
pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie,
c)
pokračuje v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná
trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
d)
bol prepustený z väzby preto, že nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne
skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa odseku 1,
e)
je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin, ktorý mal byť spáchaný po prepustení
z väzby, alebo
f)
ide o väzbu podľa odseku 2.
§ 72
Rozhodnutie o väzbe
(1)
Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o
a)
vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje
aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,
b)
prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto
žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,
c)
zmene dôvodov väzby obvineného,
d)
návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,
e)
ponechaní obvineného vo väzbe, alebo predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní,
f)
prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje aj
rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.
(2)
Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových okolností, o ktoré
sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera, ktoré preukazujú dôvodnosť trestného stíhania
a konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú dôvod väzby podľa § 71; v odôvodnení sa súd vysporiada aj s tým, prečo nenahradil väzbu podľa § 80 alebo § 81. V prípade väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) výrok rozhodnutia o väzbe obsahuje aj označenie zákonného ustanovenia o lehote podľa
§ 76 ods. 8 alebo 9, odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré
zakladajú dôvodnú obavu, že obvinený bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo z
ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal; tieto skutočnosti uvedie už prokurátor
vo svojom návrhu.
(3)
Konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie.
O väzbe koná a rozhoduje súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre
prípravné konanie, ktorý nie je pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný.
O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná
a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o
čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca,
ak je dosiahnuteľný. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného
a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému
otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o
väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti
alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia
alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak
je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora sa bezodkladne doručia obvinenému a
žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho prospech prokurátorovi tak, aby
sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť; to
platí aj o dôvodoch, pre ktoré má súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby
podľa § 76a.
(4)
Ak v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie nevyhovie návrhu prokurátora vziať
obvineného do väzby, rozhodne o nevzatí do väzby uznesením, ktoré v plnom znení s
odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone; to platí aj pre rozhodnutie o väzbe,
ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhoduje podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10. Prokurátor môže v prípravnom konaní vziať návrh na vzatie obvineného do väzby späť
až do vyhlásenia uznesenia sudcu pre prípravné konanie, ktorým sa o tomto návrhu rozhoduje;
sudca pre prípravné konanie uznesením vezme na vedomie späťvzatie návrhu prokurátora
na vzatie obvineného do väzby.
(5)
K návrhu na vzatie obvineného do väzby, ako aj k ďalším návrhom prokurátora, na ktorých
základe sa má v prípravnom konaní rozhodnúť o väzbe treba vždy pripojiť originál alebo
orgánom činným v trestnom konaní overený rovnopis celého doposiaľ získaného spisového
materiálu s očíslovanými listami a s prehľadom obsahu spisu. Predloženie spisu príslušnému
orgánu nesmie byť prekážkou pre plynulé konanie vo veci.
(6)
Sudca pre prípravné konanie alebo predseda senátu súdu, ktorý o návrhu alebo sťažnosti
koná, môže v prípadoch zvlášť rozsiahleho spisového materiálu súhlasiť s predložením
len príslušnej časti spisu.
(7)
Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby alebo u ktorého bolo nariadené dodanie na ďalší
výkon väzby, dodajú do miesta výkonu väzby príslušníci Policajného zboru, Vojenskej
polície alebo ozbrojení príslušníci finančnej správy a v súdnom objekte aj príslušníci
Zboru väzenskej a justičnej stráže.
§ 73
Príkaz na zatknutie
(1)
Ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo
zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu alebo na inom úkone, vydá predseda
senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora príkaz,
aby bol obvinený zatknutý.
(2)
Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený
s inou osobou, obsahovať opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, právnu kvalifikáciu
tohto skutku a dôvody, pre ktoré sa príkaz na zatknutie vydáva.
(3)
Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu príslušníci Policajného zboru, Vojenskej
polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy, ktorí sú tiež povinní, ak je to
na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného. Ak sa pri zatknutí na mieste
nachádza dieťa, orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatýka, vykonáva zatknutie
tak, aby sa pri zatknutí prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä aby bol výkon zatknutia
čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre dieťa.
(4)
Orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr
však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal. Ak sa tak nestane, musí
byť obvinený prepustený na slobodu.
(5)
Predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, ktorý prevzal
zatknutého obvineného, musí do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín
od jeho prevzatia obvineného vypočuť a rozhodnúť o jeho vzatí do väzby alebo ho prepustiť
na slobodu; pritom postupuje primerane podľa § 72 ods. 3. Ak nebolo uznesenie o vznesení obvinenia obvinenému v konaní doposiaľ oznámené, doručí
mu rovnopis uznesenia sudca pre prípravné konanie pred výsluchom; doručenie sudcom
pre prípravné konanie má rovnaké účinky ako oznámenie uznesenia orgánom, ktorý uznesenie
o vznesení obvinenia vydal a sťažnosť proti nemu môže obvinený podať aj do zápisnice
o výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie. Ak prokurátor nebol pri výsluchu prítomný,
doručí mu sudca pre prípravné konanie zápisnicu o výsluchu obvineného.
(6)
O väzbe zatknutého obvineného rozhoduje predseda senátu a v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie uznesením.
(7)
Predseda senátu rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na slobodu príkazom,
ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane odôvodnený. V prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie rozhodne o prepustení zatknutého obvineného na slobodu
z dôvodu uplynutia lehôt podľa odseku 5 príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a
musí byť primerane odôvodnený; o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z iných
dôvodov rozhodne uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v
zápisnici o úkone.
§ 74
Upovedomenie o vzatí do väzby, prepustení z väzby alebo o úteku z väzby
(1)
O vzatí do väzby súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie bez prieťahov
vyrozumie rodinného príslušníka obvineného alebo inú osobu, ktorú obvinený označí,
a jeho obhajcu; inú osobu, ktorú označí obvinený, možno vyrozumieť len vtedy, ak sa
tým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného
zboru, alebo príslušníka v služobnom pomere treba upovedomiť aj jeho nadriadeného
alebo služobný orgán. Ak je obvinený zaradený v evidencii nezamestnaných, treba o
vzatí do väzby upovedomiť príslušný úrad, v ktorého evidencii sa nachádza. Ak neustanovuje
inak vyhlásená medzinárodná zmluva, vyrozumie súd a v prípravnom konaní sudca pre
prípravné konanie o vzatí cudzinca do väzby tiež konzulárny úrad štátu, ktorého je
cudzinec občanom alebo na ktorého území má trvalý pobyt.
(2)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vhodným spôsobom vyrozumie poškodeného alebo
svedka v prípadoch podľa § 46 ods. 8 a 9 a § 139 o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho úteku z väzby najneskôr v deň, v ktorý
sa o tejto skutočnosti dozvedel.
§ 75
Upovedomenie ústavu na výkon väzby o väzbe
(1)
Príslušný ústav na výkon väzby treba ihneď vyrozumieť o
a)
vzatí obvineného do väzby,
b)
zmene dôvodov väzby,
c)
rozhodnutí o ponechaní obvineného vo väzbe,
d)
rozhodnutí o prepustení obvineného z väzby,
e)
právnej kvalifikácií trestných činov, pre ktorý je obvinený stíhaný, alebo o ich
zmene,
f)
mene, priezvisku a adrese obhajcu, ktorý obvineného zastupuje,
g)
osobných údajoch spoluobvineného, ak sa nachádza vo väzbe,
h)
postúpení veci inému orgánu činnému v trestnom konaní alebo inému súdu,
i)
podaní obžaloby, podaní návrhu na schválenie dohody o vine a treste, späťvzatí obžaloby
prokurátorom, právoplatnom rozhodnutí súdu o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie
a o odmietnutí obžaloby.
(2)
Vyrozumenie podľa odseku 1 vykoná prokurátor alebo súd, ktorý vedie konanie v čase,
keď nastala skutočnosť, ktorú treba ústavu na výkon väzby oznámiť; vrátenie veci prokurátorovi
na došetrenie alebo odmietnutie obžaloby oznamuje súd, v konaní pred ktorým sa toto
rozhodnutie stalo právoplatným.
Trvanie väzby
§ 76
(1)
Väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba
v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas.
(2)
Ak nie je v odseku 8 ustanovené inak, základná lehota väzby v prípravnom konaní je
sedem mesiacov. Prokurátor je povinný prepustiť obvineného na slobodu najneskôr v
posledný deň tejto lehoty, ak nepodá najmenej dvadsať pracovných dní pred jej uplynutím
obžalobu, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo sudcovi pre prípravné konanie
návrh na predĺženie tejto lehoty; to neplatí, ak sa lehota väzby posudzuje podľa odseku
8.
(3)
Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodne o väzbe alebo o návrhu prokurátora
na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní tak, aby v prípade podania sťažnosti
proti rozhodnutiu mohol byť spis predložený nadriadenému súdu najneskôr päť pracovných
dní pred uplynutím lehoty, ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo pred
uplynutím lehoty väzby v prípravnom konaní; nadriadený súd rozhodne do uplynutia lehoty,
ktorá by bola lehotou väzby v prípravnom konaní alebo lehoty, ktorá sa má predĺžiť,
inak predseda senátu nadriadeného súdu prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným
príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Predĺžiť lehotu väzby možno len vtedy,
ak návrh podľa odseku 2 bol podaný včas a ak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov
trestné stíhanie skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené
alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Predĺženie lehoty väzby
môže trvať až sedem mesiacov, lehota väzby v prípravnom konaní však nesmie presiahnuť
dĺžku podľa odseku 7. Pri späťvzatí návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby
sa postupuje primerane podľa § 72 ods. 4.
(4)
Ak bolo rozhodnuté, že lehota väzby obvineného sa predlžuje, je v prípravnom konaní
prokurátor po každom takomto rozhodnutí povinný opäť postupovať podľa odseku 2 a súd
alebo sudca pre prípravné konanie podľa odseku 3.
(5)
Ak bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste bez predchádzajúceho
prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní podľa
odseku 2 alebo 4 nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného
z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený; rovnako
postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby
v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných dní podľa odseku 2
alebo 4.
(6)
Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie
presiahnuť
a)
dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b)
tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c)
štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
(7)
Z lehoty uvedenej v odseku 6 pripadá na prípravné konanie najviac
a)
sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b)
devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,
c)
dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.
Ustanovenie § 78 tým nie je dotknuté.
(8)
Ak je obvinený vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b) založeného na dôvodnej obave, že bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, väzba z
tohto dôvodu môže trvať najviac tri mesiace. Ak nebol obvinený, ktorý nie je vo väzbe
súčasne aj z iného dôvodu, prepustený z väzby pred uplynutím lehoty podľa prvej vety,
musí byť prepustený z väzby na slobodu písomným príkazom predsedu senátu a v prípravnom
konaní prokurátora, ktorý musí byť primerane odôvodnený, najneskôr v posledný deň
tejto lehoty. Ak je obvinený vo väzbe súčasne aj z iného dôvodu, rozhodne o zmene
dôvodov väzby najneskôr v posledný deň lehoty podľa prvej vety predseda senátu a v
prípravnom konaní prokurátor písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.
(9)
Ak je obvinený vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b), pretože pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov alebo inak maril objasňovanie
skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo ak sa proti obvinenému vedie trestné
stíhanie pre obzvlášť závažný zločin spáchaný organizovanou skupinou, trestný čin
spáchaný zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, pre trestný čin založenia,
zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej
skupiny podľa § 297 Trestného zákona alebo pre trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody
na doživotie, odsek 8 sa nepoužije.
(10)
Ak sa počas lehoty podľa odseku 8 zistí niektorá z okolností uvedená v odseku 9,
rozhodne o ponechaní obvineného vo väzbe nad lehotu podľa odseku 8 najneskôr v posledný
deň tejto lehoty súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie, ktorý zároveň rozhodne, dokedy sa lehota väzby predlžuje. Prokurátor takýto
návrh podá sudcovi pre prípravné konanie najneskôr desať pracovných dní pred uplynutím
lehoty podľa odseku 8; to platí aj vtedy, ak najneskôr desať pracovných dní pred uplynutím
lehoty podľa odseku 8 podá obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste.
Ak bola lehota väzby predĺžená, po takomto rozhodnutí je v prípravnom konaní prokurátor
povinný postupovať podľa odseku 2 a sudca pre prípravné konanie podľa odseku 3.
(11)
Ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný za viac trestných činov, na určenie lehoty
uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin najprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe
sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov väzby skutkovo vzťahovať. Ak je to
potrebné na dosiahnutie tohto účelu, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie na návrh prokurátora rozhodnúť o zmene dôvodov väzby.
(12)
Ak v priebehu konania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
je iným trestným činom a dĺžka vykonanej väzby už presiahla lehotu uvedenú v odseku
6, 7 alebo 8, obvinený musí byť prepustený z väzby na slobodu písomným príkazom predsedu
senátu a v prípravnom konaní prokurátora, ktorý musí byť odôvodnený, najneskôr do
24 hodín od upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie skutku, aj keď trvá niektorý
z dôvodov väzby; predseda senátu koná na podklade rozhodnutia senátu.
(13)
Lehoty uvedené v odsekoch 6 až 8 začínajú plynúť odo dňa zadržania alebo zatknutia
obvineného; ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie obvineného, odo dňa obmedzenia
osobnej slobody obvineného na základe rozhodnutia o väzbe. V prípadoch odmietnutia
obžaloby a vrátenia veci prokurátorovi, vrátenia veci prokurátorovi na konanie o dohode
o vine a treste, vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania podľa § 334 ods. 3, odmietnutia návrhu dohody o vine a treste podľa § 331 ods. 1 písm. b) alebo v prípadoch vrátenia veci prokurátorovi do prípravného konania, alebo ak prokurátor
vzal obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste späť, plynie nová základná
sedemmesačná lehota väzby v rámci lehoty uvedenej v odseku 7 odo dňa, keď bol spis
doručený prokurátorovi.
§ 76a
Ak sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest
odňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie alebo pre trestné
činy terorizmu, ktoré nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov
skončiť do uplynutia celkovej lehoty väzby v trestnom konaní a prepustením obvineného
na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného
konania, môže súd rozhodnúť o predĺžení celkovej lehoty väzby v trestnom konaní na
nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota väzby v trestnom konaní spolu s
jej predĺžením podľa predchádzajúcej vety však nesmie presiahnuť šesťdesiat mesiacov.
§ 77
(1)
Do plynutia lehôt podľa § 76 ods. 6 až 8 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného
konania v dôsledku toho, že
a)
bol vo väzbe v cudzine alebo tam bol zadržaný,
b)
úmyselne si poškodil alebo nechal poškodiť zdravie, alebo
c)
úmyselne vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu
vykonaniu úkonu trestného konania.
(2)
Uznesenie podľa odseku 1 vydá predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(3)
Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch
podľa § 380 ods. 2, § 403, v konaní podľa § 495 ods. 4 písm. b) alebo osobitného predpisu o európskom zatýkacom rozkaze, sa posudzuje samostatne
a nezávisle od dĺžky trvania väzby v pôvodnom konaní.
§ 78
Pre trvanie väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 sa použije § 76 ods. 1 až 5 a ods. 11 až 13. Doba trvania väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 spolu s už vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 alebo 2 môže v prípravnom konaní presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 7 len v rozsahu novej základnej sedemmesačnej lehoty väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3; celková doba trvania väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 3 spolu s už vykonanou väzbou podľa § 71 ods. 1 alebo 2 nesmie presiahnuť lehoty uvedené v § 76 ods. 6, okrem predĺženia podľa § 76a.
§ 79
(1)
Ak pominie dôvod väzby, dôvod na jej ďalšie trvanie alebo uplynie lehota uvedená
v § 76 ods. 6 alebo 7 alebo § 78, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom rozhodne
prokurátor.
(2)
Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom
období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre
prípravné konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie
lehoty väzby alebo o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o
prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody
väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné konanie na rozhodnutie o zmene
dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne bez meškania. Ak
pominie niektorý z dôvodov väzby, rozhodne o zmene dôvodov väzby predseda senátu a
v prípravnom konaní prokurátor písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.
Ak súd vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na
prepustenie obvineného z väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť
v zápisnici; takto postupuje predseda senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula
lehota väzby podľa § 76 ods. 6.
(3)
Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní
prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr do piatich
pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím
stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí
obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa
žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí
tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo
právoplatnosť.
(4)
Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom
obvineného z väzby prepustiť predseda senátu príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne
a musí byť primerane odôvodnený; rovnako rozhodne aj prokurátor, ak postupuje podľa
druhej vety odseku 1.
Druhý diel
Nahradenie väzby
§ 80
Nahradenie väzby zárukou, sľubom alebo dohľadom
(1)
Ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na
slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a)
záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie
správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi
alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie
sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje
záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú
a prijme ju,
b)
obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej
činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo
v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného
a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo
c)
s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad
obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
(2)
Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie oboznámi toho, kto ponúka prevzatie
záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia
a so skutočnosťami, ktoré odôvodňujú väzbu; obvineného oboznámi s obsahom záruky.
Súčasne môže obvinenému súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie uložiť
splnenie primeraných povinností a dodržanie obmedzení. Ak je obvinený stíhaný pre
obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 3 alebo podľa § 81 ods. 4, možno záruku alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné
okolnosti prípadu. Ak je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno záruku
alebo sľub prijať alebo uložiť dohľad, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu.
Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu,
ktorý vedie konanie, každú zmenu miesta pobytu.
(3)
Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu podľa odseku 1 a
záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba, ktorá ponúkla prevzatie záruky,
dôvodne odstúpi od záruky, obvinený poruší daný sľub alebo nesplní povinnosti alebo
poruší obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie,
alebo probačný a mediačný úradník oznámi, že dohľad neplní svoj účel alebo že obvinený
marí nerušený výkon kontroly technickými prostriedkami, môže súd, ak je daný dôvod
väzby podľa § 71, vziať obvineného do väzby a na ten účel predseda senátu prípadne i vydať príkaz
na zatknutie; v prípravnom konaní postupuje policajt a prokurátor podľa § 86 a § 87 ods. 1 a sudca pre prípravné konanie podľa § 87 ods. 2, alebo sa postupuje podľa § 73. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom prepustení z väzby na slobodu,
pre ďalšie trvanie väzby sa použije § 78.
(4)
Ak obvinený bol počas výkonu dohľadu probačného a mediačného úradníka vzatý do väzby
v inej veci, výkon dohľadu sa prerušuje. To sa netýka postupu súdu alebo na návrh
prokurátora sudcu pre prípravné konanie podľa odseku 3.
§ 81
Peňažná záruka
(1)
Ak je daný dôvod väzby, okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) alebo ods. 3 písm. b), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodnúť o ponechaní
obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil
peňažnú záruku a súd alebo sudca pre prípravné konanie ju prijme. Ak je obvinený stíhaný
pre obzvlášť závažný zločin, je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 3 písm. a), c), alebo e), alebo obvinený bol vzatý do väzby podľa odseku 4 alebo podľa § 80 ods. 3, možno peňažnú záruku prijať, len ak to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Ak
je obvinený stíhaný pre trestné činy terorizmu, možno peňažnú záruku prijať, len ak
to odôvodňujú výnimočné okolnosti prípadu. Obvinenému sa vždy uloží povinnosť oznámiť
policajtovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. So súhlasom obvineného
môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená
s podstatou obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby. Na dôvody,
pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba, ktorá peňažnú
záruku zložila, vopred upozorniť.
(2)
S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie
peňažnej záruky ponúka, povahu činu, jeho následok a iné okolnosti prípadu predseda
senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
a)
v rámci postupu podľa § 72 ods. 3 alebo § 302 ods. 2 opatrením určí výšku peňažnej záruky a spôsob jej zloženia a doručí opatrenie tomu,
kto má peňažnú záruku zložiť, alebo
b)
postupuje podľa § 72 ods. 3 alebo § 302 ods. 2 bez vydania tohto opatrenia.
(3)
Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie rozhodne,
že peňažná záruka pripadá štátu, ak obvinený
a)
ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania
alebo inej písomnosti policajta, prokurátora alebo súdu,
b)
pôsobí na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak marí objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie,
c)
zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného konania, ktorého vykonanie
je bez jeho prítomnosti vylúčené,
d)
pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať trestný čin, ktorý prv nedokonal
alebo ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil,
e)
nesplní povinnosti alebo nedodrží obmedzenia, ktoré mu uložil súd a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie,
f)
sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu, alebo výkonu
náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest, alebo
g)
nevedie riadny život.
(4)
Ak bol obvinený ponechaný na slobode alebo prepustený na slobodu podľa odseku 1 a
nastane niektorá z okolností podľa odseku 3, môže súd, ak je daný dôvod väzby podľa
§ 71, vziať obvineného do väzby a na ten účel predseda senátu prípadne aj vydať príkaz
na zatknutie; v prípravnom konaní postupuje policajt a prokurátor podľa § 86 a 87 ods. 1 a sudca pre prípravné konanie podľa § 87 ods. 2, alebo sa postupuje podľa § 73. Ak bol obvinený vzatý do väzby po predchádzajúcom prepustení z väzby na slobodu,
pre ďalšie trvanie väzby sa použije § 78.
(5)
Peňažnú záruku zruší na návrh prokurátora alebo obvineného, alebo osoby, ktorá ju
zložila, alebo aj bez návrhu súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie,
ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli alebo sa zmenili dôvody, ktoré k jej prijatiu
viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody alebo peňažný
trest, alebo trest povinnej práce, môže súd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do dňa,
keď odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí peňažný trest, alebo
vykoná trest povinnej práce, alebo uhradí náklady trestného konania. Obvinený, ktorý
bol právoplatne odsúdený na peňažný trest, môže tiež požiadať, aby sa záruka, ktorú
zložil, použila na zaplatenie peňažného trestu alebo uspokojenie priznaného nároku
na náhradu škody.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 82
Primerané povinnosti a obmedzenia
(1)
Ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na
posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe
zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä
a)
zákaz vycestovania do zahraničia,
b)
zákaz vykonávať činnosť, pri ktorej došlo k spáchaniu trestného činu,
c)
zákaz návštev určených miest,
d)
povinnosť odovzdať legálne držanú zbraň,
e)
zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok,
f)
povinnosť pravidelne alebo v určenom čase sa dostaviť na štátny orgán určený súdom,
g)
zákaz vedenia motorového vozidla a odovzdanie vodičského preukazu,
h)
zákaz styku s určitými osobami alebo zákaz úmyselne sa priblížiť k určitej osobe
na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,
i)
povinnosť zložiť peňažné prostriedky na účely zabezpečenia nároku poškodeného na
náhradu škody,
j)
zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania
prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami,
alebo
k)
zákaz zdržiavať sa v blízkosti obydlia určenej osoby alebo v určenom mieste, kde
sa takáto osoba zdržuje alebo ktoré navštevuje.
(2)
Povinnosti alebo obmedzenia zruší alebo zmení na návrh prokurátora, obvineného alebo
probačného a mediačného úradníka v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie a
v konaní pred súdom aj bez takého návrhu súd. Rovnako sa postupuje vo vzťahu k udeleniu
výnimky z uložených primeraných povinností alebo obmedzení na nevyhnutný čas, ak bola
nariadená kontrola technickými prostriedkami.
(3)
Plnenie a kontrolu uložených povinností alebo obmedzení vykonáva súdom určený probačný
a mediačný úradník.
(4)
Obvinený, ktorému boli uložené primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa odseku
1, je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola
nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky
podľa osobitného predpisu.
(5)
Sudca pre prípravné konanie alebo súd pri uložení obmedzenia alebo povinnosti podľa
odseku 1 písm. h), j) a k) informuje určenú osobu o možnosti požiadať o vydanie európskeho
ochranného príkazu na účely zabezpečenia jej ochrany na území iného členského štátu
Európskej únie podľa osobitného predpisu.
(6)
Ak súd uložil primerané obmedzenie podľa odseku 1 písm. h) obvinenému, ktorý má rozhodnutím
súdu vydaným v civilnom procese upravené právo styku s poškodeným, ktorým je osoba
mladšia ako 18 rokov, rozhodnutie súdu vydané v civilnom procese nemožno vykonať počas
trvania primeraného obmedzenia podľa odseku 1 písm. h). O uložení primeraného obmedzenia
podľa odseku 1 písm. h) sudca pre prípravné konanie alebo súd, informuje ten súd,
ktorý vydal rozhodnutie o úprave styku v civilnom procese.
§ 83
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť. Sťažnosť nie je prípustná, ak o
väzbe rozhoduje odvolací súd alebo dovolací súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)
Proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného
na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí
aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom mladistvého obvineného alebo prokurátorom
proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodoval podľa
§ 76 ods. 3, 4 alebo 10, ustanovenie § 186 ods. 2 sa v tomto prípade nepoužije.
(3)
Odkladný účinok má sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného
z väzby, proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby, alebo proti rozhodnutiu,
ktorým sa nevyhovelo návrhu prokurátora podľa § 76 ods. 10. Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť
odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia.
§ 84
Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody
(1)
Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a
ak je daný niektorý z dôvodov väzby, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných
obmedzení, ktoré sa proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie.
(2)
Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený
vo väzbe.
(3)
Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia § 76 až 78 a § 82.
Tretí diel
Zadržanie
§ 85
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby
(1)
Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý
z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci
súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie
odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri
trestnom čine alebo zastihnutá na úteku. Pri zadržaní podozrivej osoby sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako.
(2)
Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne
po ňom, môže obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, zabránenie
úteku, zabezpečenie dôkazov alebo na zabránenie ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti.
Je však povinný takú osobu bezodkladne odovzdať útvaru Policajného zboru, útvaru Vojenskej
polície alebo útvaru Colnej správy.
(3)
Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa
osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku
2, bezodkladne oznámi vykonané zadržanie prokurátorovi a spíše o ňom zápisnicu, v
ktorej označí miesto, čas zadržania alebo prevzatia takej osoby a bližšie okolnosti
zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Rovnopis
zápisnice doručí bezodkladne prokurátorovi.
(4)
Policajt, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba podľa
osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine podľa odseku
2, takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania a vypočuje ju; v prípade, že
podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí
ju písomným opatrením ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu, vznesie
jej obvinenie a vypočuje ju. Po jej výsluchu odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol
prípadne podať návrh na vzatie do väzby alebo na postup podľa § 204 ods. 1. Policajt alebo prokurátor postupujú pri tom tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať
súdu najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín od jej zadržania
alebo zaistenia podľa osobitného zákona alebo prevzatia podľa odseku 2, inak musí
byť zadržaná osoba prepustená na slobodu písomným príkazom prokurátora s primeraným
odôvodnením. Zadržanú osobu môže prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným
príkazom s primeraným odôvodnením aj policajt.
(5)
Ustanovenia § 34, § 121 až 124 sa primerane použijú aj vtedy, ak je zadržaná osoba vypočúvaná v čase, keď proti
nej ešte nebolo vznesené obvinenie.
(6)
Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania
bez prítomnosti tretej osoby; ustanovenie § 40 ods. 2 sa použije primerane. Zadržaná osoba má právo požadovať, aby obhajca bol prítomný
pri jej výsluchu podľa odseku 4. Ak je obhajca v lehote podľa odseku 4 nedosiahnuteľný,
zadržaná osoba sa vyzve, aby si zvolila iného obhajcu, ktorý je dosiahnuteľný, inak
sa jej ustanoví náhradný obhajca podľa § 42.
(7)
Ak policajt neprepustil zadržanú osobu na slobodu a duševný stav zadržanej osoby
vyžaduje jej umiestnenie v zdravotníckom zariadení, vznesie jej obvinenie, vypočuje
ju, ak to jej zdravotný stav umožňuje, a odovzdá spis prokurátorovi, aby ten mohol
prípadne podať návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho
zariadenia a zároveň návrh na vyšetrenie jeho duševného stavu. Ak je z dôvodu ochrany
zdravia obvineného nutné jeho okamžité umiestnenie v zdravotníckom zariadení, policajt
ho môže zdravotníckemu zariadeniu poskytujúcemu ústavnú starostlivosť odovzdať s predchádzajúcim
súhlasom prokurátora aj pred vydaním predbežného príkazu sudcu pre prípravné konanie;
prokurátor v takom prípade podá návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie
obvineného do zdravotníckeho zariadenia najneskôr do 24 hodín od umiestnenia obvineného
v zdravotníckom zariadení, inak príkazom prepustí obvineného z umiestnenia v zdravotníckom
zariadení.
§ 86
Zadržanie obvineného policajtom
(1)
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže policajt
obvineného zadržať predbežne sám. Zadržaného obvineného policajt bez meškania oboznámi
s dôvodmi zadržania a vypočuje ho. Súčasne je povinný vykonané zadržanie prokurátorovi
bez meškania oznámiť a odovzdať mu rovnopis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní,
ako aj ďalší spis na rozhodnutie o podaní návrhu na vzatie do väzby. Návrh sa musí
podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu
do 96 hodín od zadržania odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.
(2)
Ak sa po zadržaní zistí, že dôvod väzby podľa § 71 pominul, môže obvineného prepustiť na slobodu so súhlasom prokurátora písomným opatrením
aj policajt, inak sa postupuje podľa § 87 ods. 1.
(3)
Pri zadržaní obvineného sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako.
§ 87
Rozhodnutie o zadržanej osobe
(1)
Ak prokurátor odovzdá zadržanú osobu súdu podľa § 85 ods. 4 alebo podľa § 86 ods. 1, pripojí k zároveň podanej obžalobe alebo k návrhu na vzatie do väzby celý doposiaľ
získaný spisový materiál; inak nariadi prepustenie zadržanej osoby na slobodu písomným
príkazom s primeraným odôvodnením.
(2)
Sudca pre prípravné konanie je povinný do 48 hodín a pri obzvlášť závažných zločinoch
do 72 hodín od prevzatia zadržanej osoby podľa odseku 1 a doručenia návrhu prokurátora
na vzatie do väzby túto osobu vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť
na slobodu, ak rozhodne uznesením o nevzatí do väzby podľa § 72 ods. 4, inak ju príkazom, ktorý musí byť písomný a primerane odôvodnený, prepustí na slobodu.
Ak sudca pre prípravné konanie prevzal obvineného pri postupe podľa § 204 ods. 1 a prokurátor nepodal súčasne s obžalobou návrh na vzatie obvineného do väzby, sudca
pre prípravné konanie po prednostnom a urýchlenom vykonaní úkonov podľa § 348 ods. 1 písm. a) alebo b), najneskôr do 48 hodín od prevzatia obvineného a doručenia obžaloby prepustí zadržanú
osobu na slobodu písomným príkazom s uvedením dôvodu prepustenia; ak bol prokurátorom
súčasne s obžalobou podaný aj návrh na vzatie obvineného do väzby, postupuje sudca
pre prípravné konanie urýchlene a prednostne podľa § 348 ods. 1 písm. a) až d).
§ 88
Zabezpečenie svedka
(1)
Svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu na konanie pred súdom bez ospravedlnenia
nedostavil, minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno
inak zabezpečiť, môže byť na ten účel uznesením súdu nariadené, aby bola obmedzená
jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej
polície; uznesenie súdu sa v plnom znení uvedie v zápisnici o úkone a svedkovi sa
oznámi pri jeho výsluchu. Pri zabezpečení svedka sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako.
(2)
Pred rozhodnutím podľa odseku 1 požiada predseda senátu stranu, ktorá navrhla svedka
vypočuť, aby uviedla skutočnosti a otázky, na ktoré má byť svedok vypočutý.
(3)
Obmedzenie osobnej slobody svedka podľa odseku 1 môže trvať len čas nevyhnutne potrebný
na vykonanie úkonu, najviac 72 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá na jeho predvedenie
a 48 hodín na jeho výsluch predsedom senátu, ktorý o tom rozhodol podľa odseku 1.
O výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor a obvinený, a ak má obvinený obhajcu,
jeho obhajca.
(4)
Po výsluchu svedka sa svedkovi doručí predvolanie na súdne konanie alebo vyžiada
sa jeho adresa, na ktorú treba predvolanie zaslať. Ak sa svedok opätovne nedostaví
na konanie pred súdom, môže predseda senátu namiesto jeho výsluchu prečítať výpoveď
urobenú podľa odsekov 1 a 2 aj bez podmienok podľa § 263; to neplatí, ak o výsluchu nebol upovedomený prokurátor a obvinený, a ak má obvinený
obhajcu, jeho obhajca, iba ak by upovedomenie nebolo možné zabezpečiť. O tomto úkone
sa urobí záznam, ktorý sa založí do spisu.
(5)
Ak nemožno svedka, ktorému bola obmedzená osobná sloboda, predviesť pred predsedu
senátu podľa odseku 3, predvedie sa pred iného sudcu toho istého súdu, ktorý postupuje
podľa odsekov 1, 3 a 4.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Štvrtý diel
Zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie
Prvý oddiel
Vec dôležitá pre trestné konanie
§ 89
Vec dôležitá pre trestné konanie
(1)
Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá
a)
môže slúžiť na účely dokazovania,
b)
bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného
činu (ďalej len „nástroj trestnej činnosti“), alebo
c)
je výnosom z trestnej činnosti.
(2)
Zaistenie veci na účely dokazovania má prednosť pred inými dôvodmi zaistenia veci.
Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznesením, proti ktorému
je prípustná sťažnosť. O zmene dôvodu zaistenia nie je potrebné rozhodovať, ak sú
splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci,
ochranného opatrenia zhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku
a táto vec je zaistená na účely dokazovania.
Druhý oddiel
Zaistenie veci na účely dokazovania
§ 89a
Povinnosť na vydanie veci
(1)
Kto má pri sebe vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, je povinný ju na vyzvanie
predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely dokazovania
zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť
na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
(2)
Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu alebo inú vec, ktorej obsah sa
týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, keď došlo k oslobodeniu
od povinnosti zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti.
(3)
Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt.
§ 90
Odňatie veci
(1)
Ak vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, na vyzvanie nevydá ten, kto ju má
pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora
alebo policajta odňatá. Policajt potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci
súhlas prokurátora.
(2)
Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho
na podklade príkazu policajt.
(3)
Bez predchádzajúceho súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vydať príkaz len vtedy,
ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec neznesie odklad.
(4)
K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie nezúčastnená osoba.
§ 91
Uchovanie, vydanie a odňatie počítačových údajov
(1)
Ak je na účely dokazovania nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane
prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže
predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz, ktorý musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami, osobe, v ktorej
držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých
služieb, aby
a)
také údaje uchovali a udržiavali v celistvosti,
b)
umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov,
c)
znemožnili prístup k takým údajom,
d)
také údaje odstránili z počítačového systému,
e)
také údaje vydali na účely dokazovania.
(2)
V príkaze podľa odseku 1 písm. a) alebo písm. c) musí byť ustanovený čas, po ktorý
bude uchovávanie údajov vykonávané, najviac však 90 dní, a ak je potrebné ich opätovné
uchovanie, musí byť vydaný nový príkaz.
(3)
Ak uchovávanie počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov na účely dokazovania
už nie je potrebné, vydá predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v
prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie uchovávania týchto údajov.
(4)
Príkaz podľa odsekov 1 až 3 sa doručí osobe, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou
sa nachádzajú také údaje, alebo poskytovateľovi takých služieb, ktorým sa môže uložiť
povinnosť zachovať v tajnosti opatrenia uvedené v príkaze.
(5)
Osoba, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje,
vydá tieto údaje, alebo poskytovateľ služieb vydá informácie týkajúce sa týchto služieb,
ktoré sú v jeho držbe alebo pod jeho kontrolou, tomu, kto vydal príkaz podľa odseku
1 alebo osobe uvedenej v príkaze podľa odseku 1.
(6)
Ak osoba, v ktorej držbe alebo pod ktorej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje,
tieto údaje na základe príkazu podľa odseku 1 nevydá, môže ich ten, kto vydal príkaz
podľa odseku 1 alebo osoba uvedená v príkaze podľa odseku 1 odňať.
§ 92
Prevzatie zaistenej veci
Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona alebo v inej trestnej veci,
zaistiť ako vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, prevezme ju prokurátor alebo
policajt a v konaní pred súdom predseda senátu.
§ 93
Spoločné ustanovenia
(1)
Zápisnica o úkonoch podľa § 89a až 92 musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci
alebo počítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť.
(2)
Osobe, ktorá vec alebo počítačové údaje vydala, ktorej boli vec alebo počítačové
údaje odňaté, alebo od ktorej boli vec alebo počítačové údaje prevzaté, vydá orgán,
ktorý úkon vykonal, ihneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo počítačových údajov
alebo rovnopis zápisnice. Osobu, ktorej vec alebo počítačové údaje boli zaistené,
o tom písomne vyrozumie orgán, ktorý vec alebo počítačové údaje prevzal.
§ 94
Úschova vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených vecí
(1)
Úschovu vecí vydaných, odňatých, prevzatých alebo inak zaistených, ktoré môžu slúžiť
na účely dokazovania v prípravnom konaní, zabezpečuje policajt alebo prokurátor. Súd
zabezpečuje úschovu vecí, ak boli vydané alebo odňaté v súdnom konaní, alebo ak si
veci vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené v prípravnom konaní súd vyžiada
od policajta alebo prokurátora z dôvodu, že na účely dokazovania nepostačuje ich fotodokumentácia,
znalecké posudky alebo iné dôkazné prostriedky použité v prípravnom konaní; k obžalobe
alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste sa ako vecný dôkaz pripájajú len
drobné veci, ktorých úschovu zabezpečí súd.
(2)
Ak orgán podľa odseku 1 nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých, prevzatých
alebo inak zaistených vecí, ktoré môžu slúžiť na účely dokazovania, zabezpečí ju prostredníctvom
iného štátneho orgánu alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva
v takom odbore podnikateľskú činnosť.
Tretí oddiel
Zaistenie nástrojov trestnej činnosti a výnosov z trestnej činnosti
§ 95
Zaistenie peňažných prostriedkov
(1)
Ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že peňažné prostriedky na účte v banke alebo pobočke
zahraničnej banky alebo iné peňažné prostriedky sú nástrojom trestnej činnosti alebo
výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz, aby peňažné prostriedky boli zaistené. Príkaz na zaistenie podľa prvej
vety sa môže týkať aj peňažných prostriedkov dodatočne došlých na tento účet vrátane
príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne.
(2)
Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1 aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Uvedie sa v ňom číslo účtu
v banke alebo pobočke zahraničnej banky, informácia o tom, či sa príkaz týka aj peňažných
prostriedkov dodatočne došlých na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky vrátane
príslušenstva, ak sa dôvod zaistenia vzťahuje aj na ne, ako aj suma v príslušnej mene,
na ktorú sa zaistenie vzťahuje, pokiaľ ju v čase rozhodovania o zaistení možno vyčísliť.
V príkaze, ak nerozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor inak, sa
zakážu akékoľvek dispozície so zaistenými peňažnými prostriedkami až do výšky zaistenia.
(4)
Zaistenie sa nemôže vzťahovať na peňažné prostriedky, ktoré sú potrebné na uspokojovanie
nevyhnutných životných potrieb obvineného alebo osoby, ktorej boli zaistené, a na
uspokojovanie životných potrieb osoby, o ktorej výchovu alebo výživu sú obvinený alebo
osoba, ktorej boli peňažné prostriedky zaistené, povinní sa podľa zákona starať.
(5)
Ak pominuli dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov, zaistenie sa zruší. Ak pominuli
dôvody na zaistenie peňažných prostriedkov v určenej sume, zaistenie sa obmedzí. O
zrušení a obmedzení zaistenia rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor.
(6)
Príkaz podľa odseku 1 alebo 2 sa vždy doručí banke, pobočke zahraničnej banky alebo
inej právnickej osobe, alebo fyzickej osobe, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami,
a po uskutočnení príkazu aj osobe, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené.
(7)
So zaistenými peňažnými prostriedkami možno nakladať len po predchádzajúcom písomnom
súhlase predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora. Pokiaľ trvá zaistenie,
sú neúčinné všetky právne úkony a uplatnenia nárokov voči zaisteným peňažným prostriedkom.
(8)
Osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, má právo žiadať o zrušenie alebo
obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
Ak sa žiadosť zamietla, osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, ju môže,
ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie
o jej predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(9)
Ak v trestnom konaní je potrebné zaistiť peňažné prostriedky na zabezpečenie nároku
poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.
§ 95a
(1)
Ak podľa výsledku dokazovania v prípravnom konaní je nepochybné, že zaistené peňažné
prostriedky na ďalšie konanie nie sú potrebné, vrátia sa vlastníkovi, ak si v trestnom
konaní uplatnil nárok na ich vrátenie. O vrátení zaistených peňažných prostriedkov
ich vlastníkovi rozhodne uznesením sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora.
(2)
Uznesenie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem skutočností ustanovených v § 176 aj označenie osoby, ktorej majú byť peňažné prostriedky vrátené, číslo účtu v banke
alebo pobočke zahraničnej banky, na ktorý majú byť peňažné prostriedky vrátené, a
výšku sumy, ktorá má byť vrátená.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Sudca pre prípravné konanie po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení zaistených peňažných
prostriedkov bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia banke alebo pobočke zahraničnej
banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné prostriedky. Banka alebo
pobočka zahraničnej banky vykoná prevod peňažných prostriedkov vo výške a na účet
uvedený v rozhodnutí súdu bez meškania.
(5)
Ustanoveniami odsekov 1 až 4 nie je dotknutý postup podľa § 95 ods. 5, pričom vždy po vrátení zaistených peňažných prostriedkov je prokurátor povinný preskúmať,
či nepominuli dôvody na ďalšie zaistenie, alebo neprichádza do úvahy obmedzenie zaistenia.
§ 95b
(1)
Ak policajt alebo prokurátor v prípravnom konaní rozhodne podľa § 214, § 215 alebo § 228 a zaistenie peňažných prostriedkov nebolo podľa § 95 ods. 5 zrušené alebo zaistené peňažné prostriedky neboli podľa § 95a ods. 1 vrátené, zaistené peňažné prostriedky sa uložia do úschovy súdu a osoba, ktorá si
na ne robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.
(2)
Príkaz na prevod zaistených peňažných prostriedkov do úschovy súdu vydá sudca pre
prípravné konanie na návrh prokurátora. Príkaz sa bez meškania doručí banke alebo
pobočke zahraničnej banky, v ktorej je vedený účet, na ktorom sú zaistené peňažné
prostriedky.
(3)
Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutý postup podľa § 95 ods. 5, pričom vždy po uložení peňažných prostriedkov do úschovy je prokurátor povinný preskúmať,
či nepominuli dôvody na ďalšie zaistenie peňažných prostriedkov, alebo neprichádza
do úvahy obmedzenie zaistenia.
§ 96
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zaknihovaný cenný papier je nástrojom
trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cenným
papierom.
(2)
Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
Príkaz sa doručí tomu, kto registruje zaknihované cenné papiere, a po vykonaní príkazu
aj majiteľovi zaknihovaných cenných papierov.
(4)
Ak zaistenie zaknihovaného cenného papiera na účely trestného konania už nie je potrebné,
vydá predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bez meškania príkaz na registráciu
zrušenia pozastavenia práva nakladať s cenným papierom.
(5)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu majiteľa cenného
papiera a náležitosti podľa predpisov o cenných papieroch.
(6)
Majiteľ zaknihovaného cenného papiera, ktorý bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie
alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
Ak bola žiadosť zamietnutá, majiteľ zaknihovaného cenného papiera ju môže, ak v nej
neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(7)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihovaný cenný papier na zabezpečenie
nároku poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 6.
§ 96a
Zaistenie nehnuteľnosti
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že nehnuteľnosť je nástrojom trestnej činnosti
alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz na zaistenie nehnuteľnosti.
(2)
Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený a okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti verejnej listiny, ktorá je spôsobilá
na zápis práva do katastra nehnuteľností. V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa vlastník
nehnuteľnosti tiež poučí o tom, že
a)
nesmie nakladať s nehnuteľnosťou; po oznámení príkazu nesmie nehnuteľnosť previesť
na niekoho iného, zaťažiť, poškodiť alebo zničiť,
b)
zodpovedá za škodu spôsobenú uplatnením predkupného práva alebo iného vecného práva
na nehnuteľnosť, ak vlastník nehnuteľnosti do 15 dní od oznámenia príkazu predsedovi
senátu alebo prokurátorovi neoznámil, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo
alebo iné vecné právo.
(4)
Rovnopis príkazu zašle predseda senátu alebo prokurátor bezodkladne príslušnému orgánu
štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností a orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok
podľa osobitného predpisu.
(5)
Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám,
o ktorých mu je známe, že majú vlastnícke právo, predkupné právo, nájomné právo alebo
iné vecné právo na nehnuteľnosť.
(6)
Zápis vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k zaistenej nehnuteľnosti podľa
osobitného predpisu možno vykonať len s predchádzajúcim písomným súhlasom predsedu
senátu a v prípravnom konaní prokurátora.
(7)
Príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností zapíše bezodkladne
na základe príkazu na zaistenie nehnuteľnosti poznámku v katastri nehnuteľností. Ak
pominuli dôvody na zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie sa zruší. Ak pominuli dôvody
na zaistenie nehnuteľnosti v určenom rozsahu, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení
zaistenia nehnuteľnosti rozhodne príkazom predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor;
odseky 4 a 5 sa použijú rovnako.
(8)
Vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie
zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť; odseky 4 a 5 sa použijú rovnako.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla, vlastník nehnuteľnosti
ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď
rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej
nekoná.
(9)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť nehnuteľnosť na zabezpečenie nároku poškodeného
na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.
§ 96b
Obhliadka nehnuteľnosti
(1)
Ak je potrebné overiť stav nehnuteľnosti a posúdiť účelnosť jej zaistenia, môže predseda
senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie vydať príkaz na obhliadku nehnuteľnosti.
(2)
Obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva vykoná bez meškania orgán, ktorý ju nariadil,
alebo na jeho príkaz policajt; o čase a mieste obhliadky tento orgán upovedomí vlastníka
nehnuteľnosti alebo osobu, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, a ďalej osobu,
o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo. Tieto osoby sú povinné obhliadku nehnuteľnosti
a jej príslušenstva strpieť.
(3)
Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 2, alebo iná osoba neumožní vykonanie
takého úkonu, je orgán, ktorý ju nariadil, alebo policajt oprávnený po predchádzajúcej
márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku; o tom urobia
záznam do zápisnice.
(4)
Orgán zabezpečujúci obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva je povinný umožniť
osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti
alebo osobe, o ktorej je známe, že má k nehnuteľnosti právo, účasť pri obhliadke.
O práve účasti pri obhliadke je povinný tieto osoby poučiť.
(5)
K výkonu obhliadky nehnuteľnosti a jej príslušenstva je potrebné pribrať nezúčastnenú
osobu. Orgán zabezpečujúci obhliadku preukáže svoje oprávnenie.
§ 96c
Zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že majetková účasť v právnickej osobe (ďalej
len „majetková účasť“) je nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti,
môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na zaistenie majetkovej
účasti.
(2)
Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
Príkaz sa doručí príslušnému registrovému súdu a po vykonaní príkazu bezodkladne
aj majiteľovi majetkovej účasti a osobám, o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej
majetkovej účasti iné práva. V príkaze sa zakážu akékoľvek dispozície so zaistenou
majetkovou účasťou. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej
vety sú neplatné. Majiteľ majetkovej účasti má právo žiadať o zrušenie zaistenia;
takú žiadosť musí odôvodniť.
(4)
O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne
rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, majiteľ majetkovej účasti ju môže, ak v nej neuvedie
iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(5)
Príslušný registrový súd nezapíše do obchodného registra prevod zaistenej majetkovej
účasti bez predchádzajúceho písomného súhlasu predsedu senátu a v prípravnom konaní
bez predchádzajúceho písomného súhlasu prokurátora.
(6)
Ak pominuli dôvody na zaistenie majetkovej účasti, vydá predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor bez meškania príkaz na zrušenie zaistenia majetkovej účasti. Príkaz
na zrušenie zaistenia majetkovej účasti sa ihneď doručí príslušnému registrovému súdu.
(7)
Majiteľ majetkovej účasti, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie alebo
obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
Ak bola žiadosť zamietnutá, majiteľ majetkovej účasti ju môže, ak v nej neuvedie iné
dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(8)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(9)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť majetkovú účasť na zabezpečenie nároku poškodeného
na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 8.
§ 96d
Zaistenie kryptoaktíva
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že kryptoaktívum je nástrojom trestnej činnosti
alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz na zaistenie kryptoaktíva.
(2)
Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s kryptoaktívom a prikáže
sa jeho vydanie vrátane vydania hesla, prístupového kódu alebo podobných údajov umožňujúcich
nakladanie s kryptoaktívom. Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej
vety sú neplatné.
(4)
Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne vlastníkovi
kryptoaktíva alebo osobe, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že má prístupové údaje
ku kryptoaktívu.
(5)
Ak pominuli dôvody na zaistenie kryptoaktíva, vydá predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia kryptoaktíva.
(6)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze
sa uvedie adresa úložiska kryptoaktíva orgánu, ktorý spravuje zaistený majetok podľa
osobitného predpisu, označenie kryptoaktíva a počet jednotiek.
(7)
Vlastník kryptoaktíva, ktoré bolo zaistené, alebo iná osoba, ktorej bolo kryptoaktívum
zaistené, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti
musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti
tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník kryptoaktíva,
ktoré bolo zaistené, alebo iná osoba, ktorej bolo kryptoaktívum zaistené, ju môže,
ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie
o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(8)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť kryptoaktívum na zabezpečenie nároku poškodeného
na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 7.
§ 96e
Zaistenie inej majetkovej hodnoty
(1)
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že iná majetková hodnota, ktorou je majetkové
právo alebo iná peniazmi oceniteľná hodnota, je nástrojom trestnej činnosti alebo
výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz na zaistenie inej majetkovej hodnoty.
(2)
Ak vec neznesie odklad, môže vydať príkaz podľa odseku 1 prokurátor aj pred začatím
trestného stíhania. Taký príkaz musí najneskôr do 48 hodín potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť.
(3)
V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa zakážu akékoľvek dispozície s inou majetkovou hodnotou.
Právne úkony urobené v rozpore so zákazom podľa predchádzajúcej vety sú neplatné.
(4)
V príkaze podľa odsekov 1 a 2 sa osobe, ktorej bola iná majetková hodnota zaistená,
uloží, aby do 15 dní od doručenia príkazu oznámila orgánu podľa odseku 1, či a kto
má k inej majetkovej hodnote predkupné právo alebo iné vecné právo alebo kto je povinný
poskytnúť zodpovedajúce plnenie, a aby v tejto lehote vydala všetky listiny, ktorých
predloženie je potrebné na uplatnenie akéhokoľvek práva k zaistenej inej majetkovej
hodnote.
(5)
Príkaz doručí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne osobám,
o ktorých mu je známe, že majú k zaistenej inej majetkovej hodnote vlastnícke právo,
predkupné právo alebo iné vecné právo alebo sú povinné poskytnúť zodpovedajúce plnenie.
Rovnako vyzve toho, kto má plniť, aby zodpovedajúce plnenie odovzdal súdu alebo na
iné súdom určené miesto.
(6)
Ak zaistená iná majetková hodnota podlieha evidencii podľa osobitného predpisu, predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor o zaistení inej majetkovej hodnoty vyrozumie
príslušný orgán, ktorý vedie takú evidenciu, a zároveň ho vyzve bezodkladne oznámiť
skutočnosť, že je so zaistenou inou majetkovou hodnotou nakladané tak, že hrozí zmarenie
alebo sťaženie účelu jej zaistenia.
(7)
Ak pominuli dôvody na zaistenie inej majetkovej hodnoty, vydá predseda senátu a v
prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na zrušenie zaistenia inej majetkovej
hodnoty; odseky 5 a 6 sa použijú rovnako.
(8)
Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(9)
Vlastník inej majetkovej hodnoty, ktorá bola zaistená, má právo žiadať o zrušenie
alebo obmedzenie zaistenia. O takejto žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
Ak bola žiadosť zamietnutá, vlastník inej majetkovej hodnoty ju môže, ak v nej neuvedie
iné dôvody, opakovať až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej
žiadosti nadobudlo právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(10)
Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť inú majetkovú hodnotu na zabezpečenie nároku
poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 9.
§ 96f
Zaistenie hnuteľnej veci
Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že hnuteľná vec je nástrojom trestnej činnosti
alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
vydať príkaz na zaistenie hnuteľnej veci. Na postup pri zaistení hnuteľnej veci sa
použije § 96e.
§ 96g
Zaistenie náhradnej hodnoty
Ak nie je možné zaistiť hnuteľnú vec, peňažné prostriedky, zaknihované cenné papiere,
nehnuteľnosť, kryptoaktívum, inú majetkovú hodnotu alebo majetkovú účasť, ktoré sú
nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, môže predseda senátu
a pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz na
zaistenie náhradnej hodnoty, ktorá zodpovedá aspoň sčasti ich hodnote; pritom sa postupuje
rovnako podľa príslušných ustanovení upravujúcich jej vydanie, odňatie alebo zaistenie.
Vrátenie veci
§ 97
(1)
Ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak
zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie
alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola
zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi
veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach
sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese.
Ak osoba, ktorá je vlastníkom veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek opakovanej
výzve doručenej do vlastných rúk ju neprevezme do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej
výzvy, alebo osoba, ktorá si na vec robí nárok, si tento nárok neuplatní v civilnom
procese do šiestich mesiacov od doručenia opakovanej výzvy, vec sa stáva majetkom
štátu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba podľa predchádzajúcej vety upozorniť.
(2)
Na vrátenie vydaných počítačových údajov sa použije primerane postup podľa odseku
1.
(3)
Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku
1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy. Vec predá orgán podľa
odseku 5 alebo na základe jeho opatrenia štátny orgán podľa osobitného predpisu, pričom
pri predaji sú povinní postupovať s odbornou starostlivosťou tak, aby vec predali
za cenu, za ktorú sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle
predáva. Orgán podľa odseku 5 môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym
orgánom len na základe jeho predchádzajúceho súhlasu.
(4)
Ak omamné látky, psychotropné látky, alkohol, jedy, prekurzory, vysokoriziková chemická
látka, nepovolené lieky, anaboliká, iné prostriedky s anabolickým účinkom alebo odpady,
ktoré boli vydané, odňaté, prevzaté alebo inak zaistené, na ďalšie konanie nie sú
potrebné, možno ich zničiť alebo zneškodniť.
(5)
Rozhodnutia podľa odsekov 1 až 4 robí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
alebo policajt. Proti uzneseniu o vrátení a vydaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok; proti ostatným uzneseniam sťažnosť nie je prípustná.
(6)
Po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 1 zašle predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor alebo policajt rovnopis rozhodnutia bez odôvodnenia na prevzatie majetku
štátu do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva dočasnú správu majetku
štátu, v ktorého obvode mal vlastník alebo oprávnený držiteľ veci naposledy bydlisko,
a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode sa zaistená vec nachádza.
§ 98
(1)
Ak nie je známe, komu vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená vec, ktorá je
nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti, patrí, alebo nie je
známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom
na vypátranie poškodeného najúčelnejším, a to spolu s výzvou, aby sa poškodený prihlásil
do šiestich mesiacov od vyhlásenia.
(2)
Ak uplatnil v lehote podľa odseku 1 nárok na vec niekto iný ako ten, ktorý vec vydal
alebo ktorému bola vec odňatá alebo inak zaistená, postupuje sa podľa § 97 ods. 1 a 3. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec alebo, ak bola medzitým pre nebezpečenstvo
skazy už predaná, suma za ňu utŕžená tomu, kto vec vydal alebo komu bola vec odňatá
alebo inak zaistená na jeho žiadosť, ak nejde o vec, ktorá bola získaná trestným činom.
Ak ide o vec, ktorá bola získaná trestným činom, a ten, kto vec vydal alebo komu bola
vec odňatá alebo inak zaistená, nepožiadal o vrátenie veci a právo na vec neuplatnil
nikto iný v lehote podľa odseku 1, vec sa stáva majetkom štátu. Tým nie je dotknuté
právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3)
Ak ide o bezcennú vec alebo vec nepatrnej hodnoty, možno ju zničiť, a to aj bez predchádzajúceho
vyhlásenia opisu. Za bezcennú vec sa považuje aj vec, ktorú sa nepodarilo predať podľa
§ 97 ods. 3, a to ani za zníženú cenu.
(4)
Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom
konaní prokurátor alebo policajt.
(5)
Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných
predpisov alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 98a
Spoločné ustanovenia k zaisteniu majetku, vecí a iných majetkových hodnôt
(1)
Práva tretích osôb k majetku, veciam alebo iným majetkovým hodnotám zaisteným podľa
tohto dielu možno uplatňovať podľa osobitných predpisov. So zaisteným majetkom, vecou
alebo inou majetkovou hodnotou možno v rámci výkonu rozhodnutia, výkonu záložného
práva, exekúcie alebo konkurzného konania nakladať len s predchádzajúcim písomným
súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní prokurátora; to platí aj pre výkon
záložného práva.
(2)
Právne úkony urobené bez súhlasu podľa odseku 1 sú neplatné.
(3)
Ak tento zákon neustanovuje inak, pri správe zaisteného majetku sa postupuje podľa
osobitného predpisu.
(4)
Zaistenie majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto zákona
môže trvať po nevyhnutný čas, v úhrne najviac 5 rokov. Ak v tejto lehote nebolo právoplatne
rozhodnuté o zaistenom majetku, veciach alebo iných majetkových hodnotách, pretože
pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné trestné stíhanie
skončiť a zrušením zaistenia hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie
účelu trestného konania, môže v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh
prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu, a to aj na návrh prokurátora túto
lehotu predĺžiť o 7 mesiacov, a to aj opakovane. Prokurátor musí v prípravnom konaní
takýto návrh podať najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty podľa prvej vety
alebo 20 pracovných dní pred uplynutím predĺženej lehoty. Na konanie o takomto návrhu
sa vzťahuje § 76 ods. 3 primerane. Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o predĺžení lehoty zaistenia, musí byť odôvodnené
okolnosťami, pre ktoré nemohlo byť z vyššie uvedených dôvodov o zaistenom majetku,
veciach a iných majetkových hodnotách rozhodnuté. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť.
Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nepredĺžení lehoty.
(5)
Prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať počas celého trestného
konania, či dôvody zaistenia majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených
podľa tohto dielu trvajú.
(6)
Zaistenie majetku sa vzťahuje aj na plody a úžitky plynúce zo zaisteného majetku.
Piaty diel
Domová a osobná prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemkov, vstup do obydlia,
iných priestorov a na pozemky
§ 99
Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov
(1)
Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom
priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“)
je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania
trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie
nároku poškodeného na náhradu škody.
(2)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich
na bývanie (ďalej len „iné priestory“) a prehliadku pozemku, ktoré nie sú verejne
prístupné.
(3)
Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe
vec dôležitú pre trestné konanie.
(4)
U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno
vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo
inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie osoby.
§ 100
Príkaz na domovú prehliadku
(1)
Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie.
V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu senátu a v prípravnom
konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda senátu a v prípravnom konaní sudca
pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú
prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis
veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí
sa vlastníkovi alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr
do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.
(2)
Domovú prehliadku bez meškania vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz
policajt.
§ 101
Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov
(1)
Na nariadenie a vykonanie prehliadky iných priestorov a pozemkov sa ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 použijú rovnako.
(2)
Bez príkazu podľa odseku 1 môže policajt vykonať prehliadku iných priestorov alebo
pozemkov len vtedy, ak príkaz nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad alebo
ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz
na zatknutie, alebo o prenasledovanú osobu, ktorá sa ukrýva v týchto priestoroch.
Policajt je však povinný si bez meškania, najneskôr do 24 hodín, dodatočne vyžiadať
súhlas orgánu, ktorý je oprávnený vydať príkaz podľa odseku 1; v prípravnom konaní
je tak povinný urobiť prostredníctvom prokurátora. Pokiaľ oprávnený orgán súhlas dodatočne,
najneskôr do 72 hodín od doručenia žiadosti policajta alebo prokurátora neudelí, nemožno
výsledok prehliadky použiť v ďalšom konaní ako dôkaz.
§ 102
Príkaz na osobnú prehliadku
(1)
Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť predseda senátu a pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt.
(2)
Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz
policajt.
(3)
Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.
(4)
Bez príkazu alebo súhlasu podľa odseku 1 môže policajt vykonať osobnú prehliadku
len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec neznesie odklad alebo
ak ide o osobu pristihnutú pri trestnom čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz
na zatknutie. O vykonaní takého úkonu musí však bez meškania upovedomiť orgán, ktorý
je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas podľa odseku 1. Bez príkazu alebo súhlasu možno
tiež vykonať osobnú prehliadku podľa § 99 ods. 4.
§ 103
Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok
(1)
Policajt môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak
vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo zdravia osôb alebo
na ochranu štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu majetku, alebo ochranu práv
a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody, najmä ak ide
o obydlie alebo iné priestory, alebo pozemok osoby pristihnutej pri trestnom čine.
(2)
Na miesta uvedené v odseku 1 môže vstúpiť policajt, príslušník Policajného zboru,
Vojenskej polície alebo colného orgánu v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie
alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody osoby, ktorá sa tam zdržuje,
alebo ak treba predviesť obvineného alebo svedka, ktorý sa tam zdržuje.
(3)
Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú
odklad, alebo úkony na predvedenie osoby vrátane postupu podľa § 99 ods. 4.
§ 104
Predchádzajúca výzva
(1)
Domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku
pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má
taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej
veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.
(2)
Postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná prekážka a vec neznesie
odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.
Výkon prehliadky a vstupu do obydlia, iných priestorov a na pozemky
§ 105
(1)
Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku
pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému
dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej
zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto
osoby poučiť.
(2)
K výkonu domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov alebo pozemkov a osobnej
prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže
svoje oprávnenie.
(3)
Účasť osôb uvedených v odseku 1 pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných priestorov,
alebo prehliadke pozemku možno odoprieť a osobu uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak okolnosti
prípadu odôvodňujú predpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia.
(4)
Ak sa pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo
prehliadky pozemku na mieste nachádza dieťa, orgán vykonávajúci prehliadku vykoná
prehliadku tak, aby sa pri výkone prehliadky prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä
aby bol výkon prehliadky čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre
dieťa.
(5)
V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej
výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu
alebo odňatiu veci, treba uviesť do zápisnice aj údaje uvedené v § 93.
(6)
Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď,
a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadky alebo odpadnutí
prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné potvrdenie o výsledku úkonu,
ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.
(7)
Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemky sa použijú primerane ustanovenia
odsekov 1 až 6.
§ 106
(1)
Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov alebo
prehliadka pozemku, osobná prehliadka, prehliadka tela a iné podobné úkony alebo vstup
do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.
(2)
Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, alebo iná osoba neumožní vykonanie
takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve
prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice.
§ 106a
(1)
Pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, v ktorých advokát
vykonáva advokáciu, pokiaľ sa tam môžu nachádzať listiny, ktoré obsahujú skutočnosti,
na ktoré sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti advokáta, je orgán činný v trestnom konaní
vykonávajúci úkon povinný si vyžiadať súčinnosť Slovenskej advokátskej komory (ďalej
len „komora“) a sudcu pre prípravné konanie, ktorý by vo veci rozhodoval. Orgán činný
v trestnom konaní vykonávajúci úkon je oprávnený sa oboznámiť s obsahom listín uvedených
v príkaze výlučne za prítomnosti zástupcu komory. Orgán činný v trestnom konaní vykonávajúci
úkon nie je oprávnený bez súhlasu zástupcu komory alebo sudcu pre prípravné konanie
oboznámiť sa a zaistiť listiny, ktoré obsahujú skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje povinnosť
mlčanlivosti advokáta. Zástupcu komory ustanoví predseda komory z radov jej zamestnancov
alebo advokátov. Ak sa napriek riadnemu a včasnému vyrozumeniu komory zástupca komory
nedostaví, domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov je možné vykonať aj
bez prítomnosti zástupcu komory. Stanovisko zástupcu komory a sudcu pre prípravné
konanie sa uvedie v zápisnici podľa § 105 ods. 5.
(2)
Ak zástupca komory odmietne udeliť súhlas podľa odseku 1, sudca pre prípravné konanie
rozhodne opatrením na mieste a v prípade odôvodnenej potreby rozhodne opatrením so
stručným odôvodnením bez zbytočného odkladu od ukončenia prehliadky. Opatrenie uvedie
do zápisnice podľa § 105 ods. 5.
(3)
Pri rozhodovaní o nahradení súhlasu podľa odseku 1 sa zúčastní prokurátor, advokát
a zástupca komory. Listiny musia byť za účasti orgánu vykonávajúceho úkon, advokáta
a zástupcu komory zabezpečené tak, aby sa s ich obsahom nemohol nikto oboznámiť, prípadne
ich zničiť alebo poškodiť; bezprostredne potom musia byť príslušné listiny odovzdané
súdu. Súd zabezpečí, aby listiny boli chránené pred neoprávneným oboznámením s ich
obsahom. Podrobnosti a postup zabezpečenia a zaistenia listiny ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(4)
Proti rozhodnutiu o nahradení súhlasu nie je prípustný opravný prostriedok. V prípade
nahradenia súhlasu súd listiny odovzdá orgánu činnému v trestnom konaní, ktorý vykonával
prehliadku. Ak súd rozhodne o nenahradení súhlasu, odovzdá súd zaistenú listinu advokátovi.
(5)
Listinou podľa odsekov 1 až 4 sa rozumie aj iný nosič informácií, počítačový údaj
vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému.
Ak je to potrebné, orgán činný v trestnom konaní alebo sudca pre prípravné konanie
môže pribrať odborného konzultanta, špecializované odborné pracovisko alebo znalecký
ústav.
(6)
Advokát, u ktorého sa vykonáva domová prehliadka alebo prehliadka iných priestorov,
je oprávnený z priebehu prehliadky vyhotovovať zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam,
čo sa zaznamená aj v zápisnici. Rovnaké oprávnenie má aj zástupca komory, ako aj orgán
vykonávajúci prehliadku.
§ 107
Vykonávanie dôkazu v obydlí, v iných priestoroch a na pozemku
Ustanovenia § 100, § 101, § 104 až 106 sa použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať
obhliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu, previerku výpovede na mieste činu alebo
vyšetrovací pokus, alebo iný úkon, ak z povahy úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať
na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas.
Šiesty diel
Zadržanie, otvorenie a zámena obsahu zásielok, kontrolovaná dodávka a predstieraný
prevod
§ 108
Zadržanie zásielok
(1)
Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah
nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného
alebo sú mu určené, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom
konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt vydá príkaz, aby mu ich pošta alebo
právnická osoba, ktorá vykonáva ich prepravu, vydali.
(2)
V trestnom konaní o zločinoch, korupcii, trestnom čine zneužívania právomoci verejného
činiteľa a trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti môže predseda senátu
a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca
pre prípravné konanie vydať príkaz, aby mu pošta alebo právnická osoba, ktorá vykonáva
prepravu zásielok, vydala zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný
taký trestný čin alebo s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností
závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.
(3)
Bez príkazu podľa odseku 2 možno prepravu zásielky zadržať na príkaz prokurátora
alebo policajta, ale len vtedy, ak nemožno príkaz podľa odseku 2 vopred zadovážiť
a vec neznesie odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej
prepravu zásielok do troch dní príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu
pre prípravné konanie, aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo právnická osoba
prepravu zásielok ďalej zadržiavať. Listovú zásielku alebo iný nosič informácií medzi
obhajcom a obvineným nemožno zadržať.
(4)
Príkaz na vydanie zásielok podľa odseku 1 alebo 2 sa musí vydať písomne a vždy sa
doručí pošte alebo právnickej osobe vykonávajúcej ich prepravu. Príkaz na vydanie
zásielok podľa odseku 2 sa musí odôvodniť.
§ 109
Otvorenie zásielok
(1)
Zásielku vydanú podľa § 108 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo policajt
s predchádzajúcim súhlasom sudcu pre prípravné konanie.
(2)
Otvorená zásielka so záznamom o jej otvorení sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho
pobyt známy, niektorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odosielateľovi.
Ak je však zásielka vecou dôležitou pre trestné konanie alebo je obava, že by jej
odovzdaním alebo vrátením mohlo dôjsť k zmareniu alebo podstatnému sťaženiu trestného
konania, pripojí sa zásielka k spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak
sa uloží do úschovy. Adresátovi sa oznámi obsah zásielky; to neplatí, ak by to ohrozilo
trestné konanie. Ak nie je pobyt adresáta známy a ak tomu nebránia iné prekážky, oznámi
sa obsah zásielky niektorej z jeho blízkych osôb alebo sa zničí, keď nie je potrebná
pre ďalšie konanie a nemožno ju vrátiť.
(3)
Ak je obsahom zásielky vec uvedená v § 110, naloží sa s ňou podľa osobitného zákona.
(4)
Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, sa ihneď odovzdá adresátovi alebo
sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.
§ 110
Zámena obsahu zásielok
(1)
Na účely zistenia osôb, ktoré sa zúčastňujú na nakladaní so zásielkou obsahujúcou
omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny
materiál, vysokorizikovú chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze, falšované
alebo pozmenené cenné papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové
známky, poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, strelné alebo hromadne účinné
zbrane, strelivo, výbušniny, kultúrne pamiatky, iné veci, na nakladanie s ktorými
je potrebné osobitné povolenie, veci určené na spáchanie trestného činu alebo veci
pochádzajúce z trestného činu, predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo
v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt môže nariadiť, aby bol
obsah takej zásielky vydanej podľa § 108 ods. 1 alebo 2 zamenený za iný a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2)
Zámenu vykoná orgán poverený
a)
ministrom vnútra, ak ide o Policajný zbor,
b)
ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej
stráže,
c)
ministrom financií Slovenskej republiky, ak ide o colné orgány,
d)
ministrom obrany Slovenskej republiky, ak ide o Vojenskú políciu.
(3)
Orgán uvedený v odseku 2 o zámene spíše záznam, zabezpečí jeho založenie do spisu
a zabezpečí úschovu zamenených vecí alebo materiálov. So zamenenými vecami sa nakladá
ako s odňatými vecami.
(4)
Na nakladanie s vecami získanými zámenou obsahu zásielok sa primerane použijú ustanovenia
§ 109.
(5)
Ak je to potrebné, pri postupe podľa odseku 1 sa použije prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu.
§ 111
Kontrolovaná dodávka
(1)
Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie pohybu zásielky od odosielateľa k adresátovi
pri jej dovoze, vývoze alebo prevoze, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad,
že zásielka bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné látky, jedy,
prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny materiál, alebo vysokorizikovú
chemickú látku, falšované alebo pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné
papiere, falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky, poštové ceniny,
nálepky a poštové pečiatky, platobný prostriedok, strelné alebo hromadne účinné zbrane,
strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je
potrebné osobitné povolenie, alebo veci určené na spáchanie trestného činu, alebo
veci pochádzajúce z trestného činu na účely zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní
s touto zásielkou.
(2)
Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Sledovanie dodávky vykonáva Policajný zbor v súčinnosti s orgánmi colnej správy,
ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.
(4)
Bez príkazu podľa odseku 2 môže Policajný zbor začať sledovanie zásielky, ak vec
neznesie odklad a príkaz nemožno vopred zadovážiť. O tomto úkone Policajný zbor bez
meškania vyrozumie prokurátora. Ak prokurátor do 48 hodín nevydá príkaz podľa odseku
2, musí sa sledovanie zásielky ukončiť a získané informácie nemožno v ďalšom konaní
použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(5)
V priebehu sledovania zásielky môže Policajný zbor vykonávať nevyhnutné opatrenia
na to, aby sa s vedomím a pod kontrolou orgánov colnej správy dostala zásielka alebo
veci ju nahradzujúce z územia Slovenskej republiky do cudziny alebo naopak, alebo
z cudziny cez územie Slovenskej republiky do tretieho štátu.
(6)
Sledovanie zásielky ukončí Policajný zbor na písomný príkaz prokurátora, a ak je
zrejmé, že disponovaním zásielkou vzniká vážne nebezpečenstvo ohrozenia života alebo
zdravia, značnej škody na majetku, alebo ak hrozí vážne nebezpečenstvo, že takúto
zásielku nebude možné ďalej sledovať aj bez písomného príkazu. Podľa potreby súčasne
s ukončením sledovania zásielky Policajný zbor vykoná úkon smerujúci proti ďalšiemu
držaniu vecí, ktoré tvoria obsah zásielky; to neplatí, ak sledovaná zásielka prechádza
štátnou hranicou a v rámci medzinárodnej spolupráce jej sledovanie prevezme príslušný
orgán cudzieho štátu.
(7)
Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu.
§ 112
Predstieraný prevod
(1)
Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy, predaja alebo iného spôsobu
prevodu predmetu plnenia, poskytnutia služby alebo výkonu činnosti, na ktorých držanie
alebo poskytovanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorých držanie alebo poskytovanie
je zakázané, ktoré pochádzajú z trestnej činnosti alebo ktoré sú určené na páchanie
trestnej činnosti. Predstieraný prevod možno vykonať v trestnom konaní pre úmyselný
trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej
sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom
na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú
zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Predstieraný prevod vykoná orgán uvedený v § 110 ods. 2.
(4)
Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti policajta
alebo orgánu uvedeného v odseku 3. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej
trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa predstieraný prevod
týka, ak sú tieto údaje známe.
(5)
Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný prevod len vtedy, ak vec
neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred; orgán uvedený v odseku 3 je
však povinný o príkaz bez meškania požiadať. Ak nebude príkaz do 48 hodín vydaný,
orgán uvedený v odseku 3 je povinný predstieraný prevod skončiť. Ak sa pri tomto úkone
získala informácia, nemožno ju použiť a musí sa predpísaným spôsobom bez meškania
zničiť.
(6)
Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode použiť ako dôkaz, postupuje
sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7)
Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu.
PIATA HLAVA
ZABEZPEČOVANIE INFORMÁCIÍ
§ 113
Sledovanie osôb a vecí
(1)
Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie získavanie informácií
o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom;
sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne
predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí,
že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť
na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to
neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje
obvineného ako obhajca.
(4)
Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných priestoroch alebo na
pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné, alebo ak sa má popri sledovaní súčasne
použiť informačno-technický prostriedok a sledovanie nie je spojené so vstupom do
obydlia, príkaz na sledovanie vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti
významné pre trestné konanie nemožno získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom;
v príkaze sa uvedú iné priestory alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v
ktorých sa má vykonať sledovanie, a druh informačno-technického prostriedku, ktorý
sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné
konanie vydať príkaz sudca pre prípravné konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať
sledovanie. Pri vstupe do priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré
nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné
na vykonanie sledovania.
(5)
Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na základe písomnej žiadosti
policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na písomnú
žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti
a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe.
V príkaze sa musí ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a to najviac
šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť
najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledovanie trvá dlhšie ako
dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.
(6)
Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie
dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie
sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 5. Túto skutočnosť
bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(7)
Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred, sledovanie možno začať
aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo príslušný útvar
Policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu.
Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie
nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(8)
Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane
podľa § 115 ods. 6.
(9)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam
ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin.
(10)
Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musí sa
vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
(11)
Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie
priebehu úkonu a prostriedok technického sledovania.
§ 114
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov
(1)
V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre
iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno
vyhotoviť obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, ak možno dôvodne predpokladať,
že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
(2)
Príkaz na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vydáva
písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora. Návrh musí byť odôvodnený podozrením
z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov týka, ak sú tieto údaje známe.
Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových
záznamov nie je spojené so vstupom do obydlia a písomný príkaz sudcu pre prípravné
konanie nemožno získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní vydať príkaz prokurátor; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania
potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané informácie
nemožno na účely trestného konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania
zničiť. Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov spojených
s priamym vstupom do obydlia je prípustné len v trestnom konaní o zločine, korupcii,
trestnom čine zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine legalizácie
výnosu z trestnej činnosti alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie
zaväzuje medzinárodná zmluva, a len s predchádzajúcim súhlasom predsedu senátu, pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie.
(3)
V príkaze podľa odseku 2 musí byť ustanovený čas, v ktorom bude vykonávané vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov; tento čas môže trvať najviac
šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
obrazovo-zvukových záznamov, môže čas ich trvania písomne predĺžiť vždy najviac o
dva mesiace, a to aj opakovane.
(4)
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vykonáva príslušný
útvar Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových
záznamov zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie
nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania
zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát
nezastupuje obvineného ako obhajca.
(5)
Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie
dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
obrazovo-zvukových záznamov. Ak dôvody pominuli, musí sa vyhotovovanie obrazových,
zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného
v odseku 4. Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v
prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(6)
Ak sa má obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam použiť ako dôkaz, postupuje
sa primerane podľa § 115 ods. 6.
(7)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené obrazové, zvukové alebo
obrazovo-zvukové záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné
konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti alebo
pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva.
(8)
Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov nezistili
skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný
útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. O zničení záznamu osobu uvedenú v
odseku 2, ktorá nemá možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, upovedomí orgán,
ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu
súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v
danej veci; to neplatí, ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine alebo zločine spáchanom
organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo ak
sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo
trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania.
Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
§ 115
(1)
V trestnom konaní o zločine, korupcii, trestných činoch extrémizmu, trestnom čine
zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestnom čine poškodzovania finančných záujmov
Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona, trestnom čine legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 a 234 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje
medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,
ak možno dôvodne predpokladať, že budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.
Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho
dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené. Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní
telekomunikačnej prevádzky zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto
získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným
spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na
vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.
(2)
Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydáva predseda senátu,
pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie
na návrh prokurátora. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad, a príkaz sudcu pre prípravné
konanie nemožno získať vopred, môže taký príkaz pred začatím trestného stíhania alebo
v prípravnom konaní vydať prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
nie je spojené so vstupom do obydlia, ktorý však musí najneskôr do 24 hodín od jeho
vydania potvrdiť sudca pre prípravné konanie, inak stráca platnosť a takto získané
informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom
bez meškania zničiť.
(3)
Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí vydať písomne a
odôvodniť aj skutkovými okolnosťami, a to osobitne na každú účastnícku stanicu alebo
zariadenie. V príkaze musí byť určená účastnícka stanica alebo zariadenie a osoba,
ak je známa, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a čas,
po ktorý sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať. Čas odpočúvania
a záznamu môže trvať najviac šesť mesiacov. Tento čas môže v prípravnom konaní na
návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace,
a to aj opakovane. Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robí príslušný
útvar Policajného zboru.
(4)
Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie
dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky.
Ak dôvody pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí skončiť,
a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Táto skutočnosť sa bez meškania
písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky,
v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.
(5)
V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže vydať
príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky predseda senátu, pred začatím
trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh
prokurátora iba so súhlasom užívateľa odpočúvaného alebo zaznamenávaného telekomunikačného
zariadenia.
(6)
Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť,
ak to vyhotovený záznam umožňuje, doslovný prepis záznamu, ktorý vyhotoví príslušník
Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie, v rozsahu zistených skutočností významných
pre trestné konanie, s uvedením údajov o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil,
a zákonnosti vykonávania odpočúvania. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa na vhodných
elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže vyžiadať
prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej
prevádzky si obvinený alebo obhajca môžu na svoje náklady vyhotoviť prepis záznamu
telekomunikačnej prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné. Povinnosti uvedené
v prvej vete sa na nich vzťahujú primerane. Hodnovernosť prepisu posudzuje súd. Ak
bol prepis záznamu vyhotovený v prípravnom konaní, predseda senátu môže nariadiť jeho
doplnenie, ktoré vyhotoví príslušník Policajného zboru uvedený v prvej vete. Doslovný
prepis záznamu v cudzom jazyku a doplnenie doslovného prepisu záznamu v cudzom jazyku
môže vyhotoviť tlmočník. Pri pribratí tlmočníka sa postupuje primerane podľa § 28. Do spisu sa zakladá prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje,
podpísaný príslušníkom Policajného zboru alebo tlmočníkom, ktorý ho vyhotovil; ak
doslovný prepis záznamu obsahuje utajovanú skutočnosť, utajuje sa podľa predpisov
o ochrane utajovaných skutočností. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť
ako dôkaz až po skončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. V prípravnom
konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej
prevádzky súdu aj bez prepisu tohto záznamu, ak zo sprievodnej správy vyplývajú údaje
o mieste, čase, orgáne, ktorý záznam vyhotovil, a zákonnosti vykonávania odpočúvania,
ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a záznam telekomunikačnej
prevádzky je zrozumiteľný.
(7)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie
pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(8)
Ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné
pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného
zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. Zápisnica o zničení
záznamu sa založí do spisu.
(9)
O zničení záznamu informuje osobu uvedenú v odseku 3, ak je známa, policajt alebo
prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom
predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje
označenie súdu, ktorý vydal alebo potvrdil príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej
prevádzky, dĺžku odpočúvania a dátum jeho ukončenia. Súčasťou informácie je poučenie
o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti
príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky najvyššiemu súdu. Informáciu
podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom
predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného
stíhania v danej veci.
(10)
Informáciu podľa odseku 9 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide
o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona, alebo v konaní o obzvlášť
závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou
alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo
vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo
ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa rovnako vzťahujú na údaje, ktoré sú v reálnom čase
prenášané prostredníctvom počítačového systému.
§ 116
Oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke
(1)
V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica je najmenej tri roky, pre trestný čin ochrany súkromia
v obydlí podľa § 194a, podvodu podľa § 221, nebezpečného vyhrážania podľa § 360, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, šírenia poplašnej správy podľa § 361, podnecovania podľa § 337, schvaľovania trestného činu podľa § 338, pre trestný čin, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví alebo smrť alebo pre
iný úmyselný trestný čin, pri ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno
vydať príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktoré sú
predmetom telekomunikačného tajomstva, alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana osobných
údajov, ktoré sú nevyhnutné na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie.
Príkaz možno vydať, ak nemožno sledovaný účel dosiahnuť inak alebo ak by bolo jeho
dosiahnutie iným spôsobom podstatne sťažené.
(2)
Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke vydáva predseda
senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie na návrh prokurátora, ktorý musí byť písomný a odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa musí vydať písomne
a odôvodniť; súčasťou príkazu je aj spôsob, rozsah a lehota oznámenia údajov. Ak sa
príkaz týka konkrétneho používateľa, musí byť v ňom uvedená jeho totožnosť, ak je
známa. Ak nejde o zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke,
zisťovanie a oznamovanie týchto údajov môže trvať najviac šesť mesiacov; tento čas
môže v prípravnom konaní na písomný a odôvodnený návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane. Príkaz na zistenie
a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke sa doručuje podniku poskytujúcemu
verejné siete alebo služby.
(3)
Ak údajom získaným postupom podľa odsekov 1 a 2 neboli zistené skutočnosti významné
pre trestné konanie, orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, údaj
bezodkladne zničí; policajt údaj zničí po predchádzajúcom písomnom súhlase prokurátora.
Zápisnica o zničení údaja sa založí do spisu.
(4)
O zničení údajov o telekomunikačnej prevádzke písomne informuje osobu podľa odseku
2, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne
skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom
skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal príkaz na zistenie
a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke, a údaj o lehote, počas ktorej sa
tento príkaz vykonával. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch
mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na zistenie a oznámenie
údajov o telekomunikačnej prevádzke najvyššiemu súdu. Informáciu podá orgán, ktorého
rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu
prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej
veci.
(5)
Informáciu podľa odseku 4 predseda senátu, policajt alebo prokurátor nepodá, ak ide
o osobu, ktorá má možnosť nazerať do spisu podľa tohto zákona alebo v konaní o obzvlášť
závažnom zločine alebo zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou
alebo teroristickou skupinou, alebo ak sa na trestnom čine podieľalo viac osôb a vo
vzťahu aspoň k jednému z nich nebolo trestné stíhanie právoplatne skončené, alebo
ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú na údaje prenášané prostredníctvom
počítačového systému.
§ 117
Agent
(1)
Na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestných
činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného
činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona alebo trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa
§ 233 a 234 Trestného zákona možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie,
zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom
podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný
čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.
(2)
Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti
konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie
iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného
činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že
páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol
vydaný.
(3)
Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou alebo bez legendy. Legenda je súhrn
krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a
zamestnaní.
(4)
Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených
v osobitnom zákone vydať, vyhotoviť a používať krycie doklady.
(5)
Príkaz na použitie agenta vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania
alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ktorý
musí byť odôvodnený aj skutkovými okolnosťami.
(6)
Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené
so vstupom do obydlia iného, príkaz uvedený v odseku 5 vydať pred začatím trestného
stíhania alebo v prípravnom konaní predbežne aj ústne. Taký príkaz však v písomnej
podobe musí najneskôr do 72 hodín od vydania príkazu potvrdiť sudca pre prípravné
konanie, inak stráca platnosť. To neplatí pre postup podľa odseku 2, keď príkaz na
použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie.
(7)
Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, počas ktorého
bude agent použitý. Čas použitia agenta nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Tento
čas môže predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie predĺžiť vždy o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.
(8)
Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor
v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.
(9)
Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do obydlia.
Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.
(10)
Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia
utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi pre prípravné konanie, ktorí sú príslušní rozhodovať
podľa odsekov 5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť
oznámiť pravá totožnosť agenta.
(11)
O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vypočuť
prokurátor pri primeranom použití ustanovenia § 134 ods. 1 tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená; agent môže byť výnimočne vypočúvaný
na súde iba pri primeranom použití ustanovení § 134 ods. 1, § 136 a § 262, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Na súdne konanie sa agent predvoláva prostredníctvom
Prezídia Policajného zboru. Doručenie predvolania agentovi zabezpečí príslušník Policajného
zboru poverený prezidentom Policajného zboru. Ak je agentom iná osoba ako príslušník
Policajného zboru alebo príslušník polície iného štátu a súhlasí s tým, aby bola jeho
totožnosť odhalená, použijú sa na ďalšie konanie ustanovenia § 127 až 134 o svedkovi.
(12)
Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent
použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin, korupciu,
trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestný čin legalizácie
výnosu z trestnej činnosti.
(13)
Pri postupe podľa odseku 1 možno použiť informačno-technické prostriedky. Pritom
sa primerane postupuje podľa odseku 8.
(14)
Agent môže plniť svoje úlohy i na území iného štátu. O jeho vyslaní do zahraničia
po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov štátu, na ktorého území má pôsobiť,
a na základe príkazu podľa odseku 5 rozhoduje prezident Policajného zboru, ak medzinárodná
zmluva neustanovuje iný postup. Rovnako sa postupuje, ak má na území Slovenskej republiky
pôsobiť ako agent príslušník iného štátu.
§ 118
Porovnávanie údajov v informačných systémoch
(1)
V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu alebo pre
iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva, možno
vykonať porovnávanie údajov v informačných systémoch, ktoré obsahujú charakteristické,
prípadne vylučujúce znaky týkajúce sa osôb alebo vecí dôležitých pre trestné konanie,
s údajmi v iných informačných systémoch, ak je to nevyhnutné pre objasnenie trestného
činu.
(2)
Príkaz na porovnávanie údajov v informačných systémoch vydáva písomne predseda senátu,
pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Príkaz podľa odseku 1 musí obsahovať označenie prevádzkovateľa informačného systému,
ktorý je povinný poskytnúť údaje, a vymedzenie údajov a skúšobných znakov potrebných
na porovnanie.
(4)
Osoba podľa odseku 3 je povinná poskytnúť údaje potrebné na porovnávanie. Ak nemožno
požadované údaje oddeliť od iných údajov, poskytnú sa aj iné údaje. Tieto iné údaje
nemožno použiť ako dôkaz.
(5)
Ak boli údaje poskytnuté na nosičoch informácií, musia sa tieto po ukončení porovnávania
bez meškania vrátiť. Údaje, ktoré sa prenášali na iné nosiče údajov, musí bez meškania
vymazať orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý
porovnávanie vykonal, ak už pre trestné konanie nie sú potrebné.
(6)
Ak sa má záznam z porovnávania údajov použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane podľa
§ 115 ods. 6.
(7)
V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa vykonalo porovnanie údajov, možno záznam
ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku
1.
(8)
Ak sa pri porovnávaní údajov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie,
orgán činný v trestnom konaní, súd alebo príslušník Policajného zboru, ktorý vykonával
porovnávanie, musí získané záznamy predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.
ŠIESTA HLAVA
DOKAZOVANIE
Prvý diel
Dokazovanie
§ 119
Všeobecné ustanovenia
(1)
V trestnom konaní treba dokazovať najmä
a)
či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
b)
kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
c)
závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d)
osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie
ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
e)
následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,
f)
výnosy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu,
stav a cenu,
g)
majetkové pomery na účely odňatia výnosov z trestnej činnosti.
(2)
Majetkové pomery, vyhotovovanie majetkového profilu a vyhľadávanie, dokumentovanie
a preverovanie rozsahu a umiestnenia výnosov z trestnej činnosti zisťuje a vykonáva
policajt alebo orgán podľa osobitného predpisu.
(3)
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa
získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.
Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné
vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus,
obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné konanie, oznámenie, informácie získané
použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej
činnosti.
(4)
Dôkazy môžu obstarávať aj strany na vlastné náklady. V prípade oslobodenia spod obžaloby
podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát.
(5)
Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia alebo prostredníctvom
poskytnutia nezákonného benefitu alebo sľubu nezákonného benefitu spolupracujúcej
osobe alebo benefitu, ktorý prokurátor v rozpore s týmto zákonom neoznámil súdu, sa
nesmie použiť v konaní okrem prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá
také donútenie alebo hrozbu donútenia použila alebo takýto benefit spolupracujúcej
osobe poskytla alebo sľúbila.
§ 120
Predvolanie a predvedenie obvineného
(1)
Ak sa obvinený, ktorý bol riadne a včas predvolaný na výsluch alebo iný úkon, bez
dostatočného ospravedlnenia nedostaví, možno ho na tento úkon predviesť. Na to, ako
aj na ďalšie následky nedostavenia sa musí byť obvinený v predvolaní upozornený.
(2)
V prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní
alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
(3)
Obvinený môže byť predvedený aj bez predchádzajúceho predvolania, ak je to potrebné
na úspešné vykonanie úkonu, najmä ak sa skrýva, nemá trvalé bydlisko, ak mu nie je
možné doručiť predvolanie na adrese, ktorú uviedol.
(4)
O predvedenie obvineného požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd útvar Policajného
zboru. O predvedenie vojaka alebo príslušníka ozbrojeného zboru požiada orgán činný
v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného.
Výsluch obvineného
§ 121
(1)
Výsluch obvineného vykonáva orgán činný v trestnom konaní alebo súd tak, aby zistil
podstatné skutočnosti dôležité pre trestné konanie. K výpovedi ani k priznaniu nesmie
byť obvinený nijakým nezákonným spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať
jeho osobnosť.
(2)
Pred výsluchom musí byť obvinený poučený: „Ako obvinený máte právo vypovedať alebo
odoprieť vypovedať. K priznaniu vás nikto nesmie nútiť. Máte právo zvoliť si obhajcu.
Ak nemáte prostriedky na zaplatenie obhajcu, máte právo žiadať, aby vám bol obhajca
ustanovený. Máte právo žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na vašom výsluchu a bez jeho
prítomnosti nevypovedať.“.
(3)
Obvineného vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu treba poučiť aj o možnosti a podmienkach
podmienečného zastavenia trestného stíhania, uzavretia zmieru a zastavenia trestného
stíhania, o konaní o dohode o vine a treste, ako aj o podmienkach uloženia trestu
prepadnutia majetku, ak bude vznesené obvinenie za niektorý z trestných činov uvedených
v § 58 ods. 2 Trestného zákona.
(4)
Obvinený, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu o ochrane
svedka, môže byť vypočúvaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
(5)
Ak je ako obvinený vypočúvaná osoba mladšia ako 18 rokov, orgány činné v trestnom
konaní vykonajú výsluch s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku
a obrazu, ak je to primerané vzhľadom na okolnosti prípadu, najmä ak je pochybnosť,
či je táto osoba schopná pochopiť obsah výsluchu, pričom sa zohľadňujú jej najlepšie
záujmy, a ak tomu nebránia závažné technické dôvody, ktoré je orgán činný v trestnom
konaní povinný uviesť v zápisnici.
§ 122
(1)
Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho osobné, rodinné,
majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce trestné stíhania a tresty, ktoré mu
boli uložené. Poučenie uvedené v § 121 ods. 2 sa mu prečíta a v prípade potreby ešte aj primerane vysvetlí a obvinený podpisom
potvrdí, že poučeniu porozumel. Treba ho poučiť aj o ďalších právach obvineného uvedených
v § 34 ods. 1 až 3 a tiež o podmienkach doručovania písomností a následkoch s tým spojených. Potom treba
obvineného oboznámiť so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, a s jeho právnou kvalifikáciou.
(2)
Obvinenému musí byť daná možnosť podrobne sa k obvineniu vyjadriť, najmä súvisle
opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť skutočnosti, ktoré obvinenie
zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3)
Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností,
nejasností alebo rozporov. Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Obvinenému
sa však nesmú klásť otázky, v ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky
klamlivé ani otázky, ktoré by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho
výpovede. Otázky nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného okrem zisťovania
pohnútky činu.
§ 123
(1)
Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než odpovie, nazrel do svojich poznámok. Táto
okolnosť sa musí v zápisnici poznamenať.
(2)
Ak treba zistiť pravosť rukopisu, možno obvineného vyzvať, aby napísal potrebný počet
určených slov. Ak treba identifikovať hlas obvineného, možno ho vyzvať, aby poskytol
hlasovú vzorku. K tomu ho však nemožno nijakým spôsobom donucovať. Obvinený je však
povinný strpieť úkony potrebné na zistenie totožnosti.
§ 124
(1)
Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vypočúvajúceho
v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2)
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica
po skončení výsluchu predložiť obvinenému na prečítanie, alebo ak o to požiada, musí
sa mu prečítať; ak sa výsluch vykonáva prostredníctvom videokonferenčného zariadenia,
zápisnica sa obvinenému na jeho žiadosť musí prečítať. Obvinený má právo žiadať, aby
bola zápisnica doplnená alebo aby sa v nej vykonali opravy v súlade s jeho výpoveďou.
O tom treba obvineného poučiť.
(3)
Zápisnicu o výsluchu, ktorý sa vykonal bez pribratia zapisovateľa, treba obvinenému
pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.
Ak má obvinený proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti
pribranej osoby a výsledok prejednania zahrnúť do zápisnice.
§ 125
Konfrontácia
(1)
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou spoluobvineného
alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený postavený tejto osobe
tvárou v tvár.
(2)
Osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky len so súhlasom vypočúvajúceho.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta, ohrozeného svedka, chráneného
svedka, svedka, ktorého totožnosť je utajená a svedka v trestnom konaní vedenom pre
trestné činy terorizmu; to neplatí v prípade agenta, ktorý súhlasil s odhalením svojej
totožnosti.
(4)
Použitie ustanovení odsekov 1 a 2 nie je možné, ak ide o svedka mladšieho ako 18
rokov.
(5)
V trestnom konaní o trestných činoch proti ľudskej dôstojnosti, o trestnom čine týrania
blízkej osoby a zverenej osoby alebo o trestnom čine obchodovania s ľuďmi sa ustanovenia
odsekov 1 a 2 nepoužijú, ak ide o svedka, na ktorom bol takýto trestný čin spáchaný.
Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužijú ani v prípade svedka, na ktorom bol spáchaný
trestný čin násilím alebo hrozbou násilia, ak hrozí nebezpečenstvo spôsobenia druhotnej
viktimizácie alebo opakovanej viktimizácie, najmä s ohľadom na vek, pohlavie, sexuálnu
orientáciu, rasu, národnosť, náboženské vyznanie, rozumovú vyspelosť alebo na vzťah
k páchateľovi trestného činu alebo závislosti na ňom.
§ 126
Rekognícia
(1)
Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,
aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami
podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
(2)
Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov.
(3)
K rekognícii treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.
Druhý diel
Svedkovia
§ 127
Povinnosť svedčiť
(1)
Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu
a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo
o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
(2)
Každý je povinný napomáhať splnenie tejto povinnosti.
§ 128
Predvolanie, predvedenie a zabezpečenie svedka
(1)
Svedok, ktorý bol riadne predvolaný a bez dostatočného ospravedlnenia sa k úkonu
neustanoví, môže byť predvedený. V konaní pred súdom na základe uznesenia súdu môže
byť svedok zabezpečený spôsobom uvedeným v § 88, ak sú splnené podmienky pre taký postup. Na následky nedostavenia sa musí v predvolaní
upozorniť.
(2)
V prípade ospravedlnenej neúčasti svedka na úkone orgánu činného v trestnom konaní
alebo súdu zo zdravotných dôvodov je svedok povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný,
bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva
rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
(3)
Ak sa nedostaví príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru, požiada orgán
činný v trestnom konaní alebo súd jeho nadriadeného, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný
nedostavil, prípadne aby ho dal predviesť alebo ho zabezpečil. V ostatných prípadoch
požiada orgán činný v trestnom konaní alebo súd o predvedenie alebo zabezpečenie svedka
útvar Policajného zboru.
(4)
Ak je ako svedok predvolaný zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately, zástupca štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy alebo zástupca
právnickej osoby, adresou na doručovanie predvolania je adresa jeho pracoviska alebo
sídla orgánu alebo právnickej osoby.
(5)
Svedok môže namiesto adresy svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu uviesť
ako adresu na doručovanie adresu svojho pracoviska alebo inú adresu, na ktorú sa mu
má doručiť zásielka, alebo sa mu umožní iný zaručený spôsob doručovania zásielok.
§ 129
Zákaz výsluchu svedka
(1)
Svedok nesmie byť vypočúvaný o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť, okrem
prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený. Oslobodenie možno
odoprieť len vtedy, keby bola ohrozená obrana alebo bezpečnosť štátu alebo hrozila
iná rovnako vážna škoda; dôvody na odopretie oslobodenia treba vždy uviesť.
(2)
Svedok nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že
by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme
má túto povinnosť.
(3)
Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného
činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť podľa Trestného zákona.
§ 130
Právo svedka odoprieť výpoveď
(1)
Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom
pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných obvinených
len vtedy, keď nemožno oddeliť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede týkajúcej sa
obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.
(2)
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného
stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,
osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom
pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Svedok je oprávnený odoprieť
vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie,
ktorá mu bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako osobe poverenej
pastoračnou starostlivosťou.
Výsluch svedka
§ 131
(1)
Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému, poučiť
ho o význame svedeckej výpovede a o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze
výsluchu; svedka treba poučiť aj o možnosti a podmienkach poskytnutia ochrany pred
neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu. Svedok musí
byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných
následkoch krivej výpovede.
(2)
Ak sa vypočúva ako svedok prezidentom Policajného zboru poverený príslušník Policajného
zboru o skutočnostiach získaných agentom, súd do zápisnice uvedie príslušné krycie
údaje agenta a meno, priezvisko a pracovisko povereného príslušníka Policajného zboru.
(3)
Pri výsluchu na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadaní je svedok povinný zložiť
prísahu s výnimkou výsluchu svedka podľa odseku 2.
§ 132
(1)
Na začiatku výsluchu sa treba svedka opýtať na jeho pomer k prerokovávanej veci,
ako aj k stranám a podľa potreby aj na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti
a hodnovernosti. Svedkovi sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám
o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti.
(2)
Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť
otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov.
Otázky sa musia klásť ohľaduplne a zrozumiteľne. Svedkovi sa nesmú klásť otázky, v
ktorých je obsiahnuté, ako na otázku odpovedať, otázky klamlivé ani otázky, ktoré
by obsahovali skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede. Otázky nesmú zasahovať
do súkromia vypočúvaného, ak sa to priamo netýka spáchania trestného činu, obvineného
alebo podozrivého.
§ 133
(1)
Ak treba zistiť pravosť rukopisu, svedkovi sa môže prikázať, aby napísal potrebný
počet určených slov.
(2)
Ak treba identifikovať hlas, môže sa svedkovi prikázať, aby poskytol hlasovú vzorku.
§ 134
(1)
Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesnú alebo duševnú poruchu, alebo z iných
vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, alebo svedok, ktorý je vo výkone väzby
alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ak je to primerané a dostačujúce vzhľadom
na okolnosti prípadu, môže byť vypočutý prostredníctvom videokonferenčného zariadenia.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj vtedy, ak sa svedok pre svoj pobyt v
cudzine nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný vypovedať a príslušný
orgán cudzieho štátu alebo zastupiteľský úrad mu poskytne potrebnú právnu pomoc.
(3)
Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu ohrozeného svedka alebo
chráneného svedka, ktorému sa poskytuje pomoc podľa osobitného zákona. Rovnako sa
postupuje v prípade, ak taký svedok má byť vypočúvaný v inej veci alebo pri výsluchu
svedka v trestnom konaní o trestných činoch terorizmu.
§ 135
(1)
Výsluch svedka, ktorý je dieťaťom, o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom
na jeho osobné vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného
alebo podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo
ovplyvniť duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa vykoná
s využitím videokonferenčného zariadenia. Výsluch treba vykonať obzvlášť ohľaduplne
a po obsahovej stránke tak, aby sa v ďalšom konaní už nemusel opakovať. Klásť otázky
takémuto svedkovi možno len prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní. V prípravnom
konaní možno výsluch opakovať len so súhlasom prokurátora. Opakovaný výsluch v prípravnom
konaní vedie spravidla tá istá osoba. V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia
predsedu senátu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez splnenia podmienok uvedených
v § 263 alebo postupom podľa § 270 ods. 2.
(2)
K výsluchu podľa odseku 1 sa priberie psychológ, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu
a stupeň duševného vývoja svedka prispeje k správnemu vedeniu výsluchu a ak nie je
na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48 ods. 2, aj zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ak to môže
prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca
alebo pedagóg. Spôsob vedenia výsluchu prekonzultuje orgán činný v trestnom konaní
s psychológom pred vypočutím a ak je to potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo pedagógom. Ak výsluch alebo pokračovanie
v ňom môže mať nepriaznivý vplyv na psychický stav dieťaťa, môže psychológ navrhnúť
odloženie vykonania výsluchu alebo jeho prerušenie počas jeho výkonu. Osoba, ktorá
bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na správnosť a úplnosť zápisnice
alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým vypočúvaná osoba
vypovedala.
(3)
Na výsluch svedka o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by vzhľadom na jeho osobné
vlastnosti, vzťah k obvinenému alebo k podozrivému, závislosť od obvineného alebo
podozrivého alebo povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť
duševnú integritu alebo vystaviť ho riziku druhotnej viktimizácie, sa použije postup
podľa odsekov 1 a 2, ak ide o svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou a jeho
rodinného príslušníka podľa osobitného predpisu, a o svedka, ktorého vek nie je známy
a u ktorého existuje dôvod domnievať sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým
sa nepreukáže opak.
(4)
V prípravnom konaní vedenom pre trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, trestný čin
obchodovania s ľuďmi, trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestný
čin výroby detskej pornografie výsluch svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou
podľa osobitného zákona, vedie osoba rovnakého pohlavia ako je vypočúvaná osoba; to
neplatí, ak tomu bránia závažné dôvody, ktoré orgán činný v trestnom konaní uvedie
v zápisnici.
§ 136
(1)
Osobné údaje svedka, poškodeného alebo oznamovateľa sa v zápisnici poznačia len v
miere nevyhnutnej na jeho identifikáciu a odlíšenie od inej osoby, najmä uvedením
mena a priezviska. Policajt vedie mimo spisu evidenciu chránených údajov svedka, poškodeného
alebo oznamovateľa v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia, číslo dokladu totožnosti,
adresa trvalého pobytu, adresa na doručovanie, prípadne iné kontaktné údaje, ktoré
predloží len prokurátorovi alebo súdu, aby boli chránené pred sprístupnením osobám,
ktoré majú právo nazerať do spisu. Ak úkon vykonáva prokurátor alebo súd, postupujú
rovnako.
(2)
Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti, bydliska, prípadne miesta pobytu svedka
je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo hrozí
jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe.
Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých
vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú
na prokuratúre a v konaní pred súdom u predsedu senátu. Do spisu sa zakladajú len
vtedy, ak ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade potreby možno položiť otázky
o okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti, a tiež otázky týkajúce sa jeho
vzťahu k obvinenému alebo poškodenému.
(3)
Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť má zostať utajená, vykoná orgán činný v
trestnom konaní a súd v záujme ochrany svedka podľa potreby opatrenia, ako sú najmä
zmena vzhľadu a hlasu svedka, prípadne vykoná jeho výsluch s využitím technických
zariadení vrátane videokonferenčného zariadenia.
(4)
Súhlas na postup podľa odseku 2 dáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(5)
Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov zločinov, korupcie, trestného
činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie výnosu
z trestnej činnosti možno výnimočne pri svedkovi použiť legendu podľa § 117 ods. 3, ak predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie vydá príkaz, ktorým určí svedkovi použitie legendy podľa § 117 ods. 3.
§ 137
Ak policajt neuzná dôvod na postup podľa § 136 ods. 2, hoci sa svedok toho domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré taký postup odôvodňujú,
policajt predloží vec prokurátorovi, aby preskúmal správnosť jeho postupu. Ak nehrozí
nebezpečenstvo z omeškania, odloží výsluch svedka dovtedy, kým prokurátor o veci nerozhodne.
Inak svedka vypočuje a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu zaobchádza
tak, aby totožnosť svedka zostala utajená.
§ 138
Ustanovenia § 123 až 126 o výsluchu obvineného sa primerane použijú aj na výsluch svedka, na konfrontáciu
medzi svedkami, ktorí už boli vypočutí, a na rekogníciu.
§ 139
(1)
Svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného
na slobode, má právo požiadať o poskytnutie informácie o
a)
prepustení alebo úteku obvineného z väzby,
b)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody,
c)
prerušení výkonu trestu odňatia slobody,
d)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu ochranného liečenia zo zariadenia ústavnej
zdravotnej starostlivosti,
e)
zmene formy výkonu ochranného liečenia z ústavného liečenia na ambulantné liečenie,
alebo
f)
prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu detencie.
(2)
Bez žiadosti svedka orgán činný v trestnom konaní alebo súd poskytne svedkovi informácie
podľa odseku 1, ak zistí, že svedkovi hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom
obvineného alebo odsúdeného na slobode.
(3)
Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do zápisnice vzdať práva
podľa odseku 1.
§ 140
Svedočné
(1)
Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného
preukázateľného ušlého príjmu. Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po
svojom výsluchu, alebo po tom, ako mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde, alebo
ak ho nevyčísli do 15 dní od uplatnenia nároku. Na to musí byť svedok upozornený.
(2)
Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.
Tretí diel
Odborná činnosť a znalecká činnosť
§ 141
Odborná činnosť
(1)
Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,
vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné
vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých
prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.
(2)
O vyžiadaní odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia podľa odseku 1 sa rozhodne
opatrením.
(3)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné
potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom
odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Táto organizácia v odbornom vyjadrení
alebo písomnom potvrdení uvedie meno osoby, ktorú možno vypočuť ako svedka k obsahu
odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia.
(4)
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní,
aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.
Na jeho návrh možno tiež vykonať dôkazy, ktoré potrebuje na účely podania odborného
vyjadrenia.
(5)
Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie možno vyžiadať aj od štátneho orgánu,
ktorý odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predloží vždy bez náhrady.
Znalecká činnosť
§ 142
(1)
Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda
senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť
zložitej, priberú sa dvaja znalci. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o pitvu
mŕtvoly.
(2)
Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť ako znalec pribratý lekár, ktorý zomrelého
ošetroval počas choroby, ktorá smrti predchádzala.
(3)
O pribratí znalca sa rozhodne uznesením. Proti uzneseniu možno podať sťažnosť pre
vecné dôvody alebo pre osobu znalca.
§ 143
(1)
Orgán činný v trestnom konaní alebo súd priberie do trestného konania na podanie
znaleckého posudku podľa § 142 predovšetkým znaleckú organizáciu špecializovanú na činnosť, ktorá je obsahom znaleckého
posudku. Táto organizácia v znaleckom posudku uvedie meno znalca, ktorého možno vypočuť
k obsahu znaleckého posudku.
(2)
Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba alebo osoba zapísaná
v zozname znalcov nemôže podať znalecký posudok, alebo podanie znaleckého posudku
by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, možno do konania pribrať
aj inú osobu s potrebnými odbornými a občianskymi predpokladmi, ak s tým súhlasí.
Taká osoba je povinná pred vykonaním znaleckej činnosti zložiť sľub podľa osobitného
zákona; ak ide o právnickú osobu, sľub zloží fyzická osoba poverená touto právnickou
osobou vykonaním znaleckej činnosti.
§ 144
(1)
Znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti,
pre ktoré by mohol byť vylúčený alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec.
Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a
o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
(2)
Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, poučí príslušný orgán činný v trestnom
konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.
§ 145
Príprava znaleckého posudku a výsluch znalca
(1)
Úlohy, ktoré má znalec riešiť z hľadiska svojej odbornosti, sa mu určia spravidla
v uznesení o pribratí znalca, a to formou otázok. Treba dbať pritom na to, že znalec
nie je oprávnený riešiť právne otázky ani hodnotiť vykonané dôkazy, ani robiť právne
závery. Znalcovi treba umožniť, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu,
najmä s vykonanými dôkazmi. Možno mu tiež dovoliť, aby sa zúčastnil na výsluchu obvineného,
svedkov alebo pri vykonávaní iných dôkazov. Na návrh znalca možno tiež vykonať dôkazy,
ktoré potrebuje na účely podania posudku. Pri takom dokazovaní má právo byť prítomný
a vypočúvaným osobám môže klásť otázky. Znalcovi možno zapožičať spis.
(2)
Znalec podá posudok spravidla písomne. Len výnimočne, v jednoduchších prípadoch,
možno dovoliť, aby ho nadiktoval do zápisnice o výsluchu. Ak znalec spracoval posudok
písomne, stačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal. Posudok sa doručuje aj obhajcovi,
a to na trovy obhajoby.
(3)
Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,
stačí, ak podá posudok ten z nich, ktorého sami určili. Ak sa závery znalcov odlišujú,
podá posudok každý z nich samostatne.
(4)
V prípravnom konaní možno upustiť od výsluchu znalca, ak policajt alebo prokurátor
nemá o spoľahlivosti a úplnosti podaného posudku pochybnosti.
(5)
Ak posudok obstaral obvinený, poškodený alebo zúčastnená osoba, doručí ho prokurátorovi
a ostatným stranám, ktorých záujmov sa dotýka.
§ 146
Chyby znaleckého posudku
Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku alebo ak je znalecký posudok
nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.
Ak by to neviedlo k odstráneniu pochybností alebo nejasností znaleckého posudku alebo
k úplnosti znaleckého posudku, treba pribrať iného znalca.
§ 147
Posudok znaleckého ústavu
(1)
Vo výnimočných a obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie
alebo na preskúmanie posudku znalca môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd pribrať
na podanie znaleckého posudku znalecký ústav.
(2)
Ak v príslušnom odbore alebo odvetví nie je žiadna právnická osoba zapísaná ako znalecký
ústav alebo znalecký ústav zapísaný v zozname nemôže podať znalecký posudok, alebo
podanie znaleckého posudku by bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi,
možno do konania pribrať na podanie znaleckého posudku inú právnickú osobu, ktorá
je špecializovaným vedeckým a odborným pracoviskom alebo špecializovaným odborným
pracoviskom.
(3)
Znalecký ústav alebo právnická osoba pribratá na podanie znaleckého posudku podľa
odseku 2 je povinná spracovať znalecký posudok písomne, v ktorom uvedie osoby, ktoré
sa na spracovaní znaleckého posudku podieľali, a ich prípadné rozdielne závery. Ak
pri spracovaní znaleckého posudku dospeli k zhodným záverom, určí sa v znaleckom posudku
osoba, ktorá môže byť ako znalec vypočutá na účely trestného konania.
Vyšetrenie duševného stavu obvineného
§ 148
(1)
Duševný stav obvineného vyšetruje znalec z odboru psychiatrie.
(2)
Na vyšetrenie duševného stavu obvineného je potrebný príkaz súdu a v prípravnom konaní
sudcu pre prípravné konanie.
(3)
Ak na vyšetrenie duševného stavu nepostačí ambulantné vyšetrenie, môže súd a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie nariadiť, aby obvinený bol
pozorovaný v zdravotníckom ústave alebo, ak je vo väzbe, v nemocnici pre obvinených
a odsúdených.
(4)
Proti uzneseniu v odseku 3 možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 149
(1)
Pozorovanie duševného stavu v zdravotníckom ústave môže trvať najviac dva mesiace.
Na odôvodnenú žiadosť môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na
návrh prokurátora túto lehotu predĺžiť, avšak nie viac ako o jeden mesiac. Proti tomuto
uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(2)
Ak znalec u obvineného zistí príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej
príčetnosti, musí zaujať stanovisko aj k tomu, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
§ 150
Vyšetrenie duševného stavu svedka
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie
obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno
znalecky vyšetriť aj duševný stav svedka. V takom prípade je vždy potrebný príkaz
súdu, v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie. Vyšetrenie duševného stavu
svedka pozorovaním v zdravotníckom ústave nie je prípustné.
§ 151
Odborný konzultant
(1)
V odborne náročných veciach môžu orgány činné v trestnom konaní a súd využiť pomoc
odborného konzultanta, ktorý, opierajúc sa o svoje odborné znalosti, poradí v odbornej
problematike prejednávanej veci. O návrh na výber určitej osoby ako odborného konzultanta
možno požiadať ústredný orgán štátnej správy, iný štátny orgán, vedeckú alebo výskumnú
inštitúciu. So súhlasom orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu môže odborný
konzultant v potrebnom rozsahu nazerať do spisu a byť prítomný pri vykonávaní úkonov
trestného konania. Do vykonávania úkonov však nemôže zasahovať. O skutočnostiach,
o ktorých sa dozvedel v priebehu trestného konania, je povinný zachovávať mlčanlivosť.
Účasť odborného konzultanta nevylučuje, aby sa na posúdenie odborných otázok pribral
znalec, ktorý podá znalecký posudok.
(2)
Kto pôsobil ako konzultant, nemôže byť v tej istej veci znalcom a nemôže podať ani
písomné vyjadrenie.
(3)
Odborný konzultant sa priberie opatrením. Na odmeňovanie odborného konzultanta sa
použije primerane ustanovenie § 152 ods. 3.
§ 152
Spoločné ustanovenie
(1)
Na ustanovenie znalca, spôsobilosť na túto funkciu a vylúčenie z nej, o práve odoprieť
vykonanie znaleckého posudku, o sľube znalca pred vykonaním znaleckej činnosti, o
pribratí konzultanta, ako aj náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon
sa vzťahujú osobitné predpisy.
(2)
Výšku odmeny za znalecký úkon určí ten, kto znalca pribral. Ak ten, kto znalca pribral,
nesúhlasí s výškou odmeny vyúčtovanej za znaleckú činnosť, rozhodne o odmene uznesením.
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, má nárok na náhradu nevyhnutných
výdavkov a ušlej mzdy, iného preukázateľného ušlého príjmu alebo na odmenu podľa všeobecne
záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom spravodlivosti. Ak ten, kto odborné
vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadal, nesúhlasí s výškou vyúčtovanej náhrady,
rozhodne o náhrade uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok. Nárok na náhradu však zaniká, ak nie je uplatnený do troch dní
od vypracovania odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia, alebo po tom, čo
mu bolo oznámené, že vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia sa
ruší; na to musí byť ten, kto podal odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie, upozornený.
(4)
Ak znalecký posudok, odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie podá pre orgán činný
v trestnom konaní alebo súd organizácia zriadená na znaleckú alebo odbornú činnosť
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, podá ju vždy bez náhrady.
Štvrtý diel
Ostatné dôkazné prostriedky
§ 153
Listinné a vecné dôkazy
(1)
Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú skutočnosť
vzťahujúcu sa na objasňovaný skutok, na obvineného alebo iné osoby, ktoré majú k veci
vzťah.
(2)
Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, ktoré
dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie
alebo zistenie trestného činu alebo jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.
(3)
Vecnými dôkazmi sú aj zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy.
§ 154
Obhliadka
(1)
Obhliadka sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité
pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť zistené alebo zaistené akékoľvek stopy.
Obhliadky sa môže zúčastniť osoba, ktorá vykonáva odbornú činnosť, alebo pribratý
znalec.
(2)
Pri vykonaní obhliadky sa vždy spíše zápisnica, ktorá musí obsahovať úplný opis predmetu
obhliadky. K zápisnici treba pripojiť zvukové, obrazové alebo obrazovo-zvukové záznamy,
náčrty a iné vyhotovené dokumenty a pomôcky.
(3)
Obhliadku vykonáva orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom súd.
§ 155
Prehliadka tela a obdobné úkony
(1)
Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak treba zistiť, či sú na jeho tele
stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať
len osoba toho istého pohlavia.
(2)
Ak na dôkaz treba vykonať odber krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,
povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo
vykonal iný obdobný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie. Odber
biologického materiálu, ktorý nie je spojený so zásahom do telesnej integrity osoby,
ktorej sa úkon týka, môže uskutočniť aj táto osoba alebo s jej súhlasom orgán činný
v trestnom konaní.
(3)
Osoba podozrivá zo spáchania trestného činu a obvinený sú povinní strpieť odobratie
daktyloskopických odtlačkov, ktoré vykoná policajt, a odobratie vzorky na účel analýzy
deoxyribonukleovej kyseliny; pri odbere vzoriek na účel analýzy deoxyribonukleovej
kyseliny sa postupuje podľa osobitného predpisu. V prípade, že podozrivá osoba alebo
obvinený po márnej výzve odmietne dobrovoľne strpieť úkony uvedené v tomto odseku,
môžu byť tieto vykonané proti ich vôli na základe príkazu podľa odseku 4.
(4)
Príkaz na prehliadku tela, na odber krvi alebo na iný obdobný úkon vydá predseda
senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor alebo
s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.
(5)
Ak na účely dokazovania treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste
činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie vrátane
odobratia daktyloskopických odtlačkov.
(6)
O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť a upozorniť ju
na následky nevyhovenia výzve alebo príkazu na jej splnenie.
§ 156
Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia
(1)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola
prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor alebo policajt
uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora,
ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve bez meškania.
(2)
Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, môže predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť uznesením exhumáciu mŕtvoly; exhumáciu
mŕtvoly možno nariadiť aj vtedy, ak je to potrebné na zabezpečenie dôkazu odobratím
vzorky na účel analýzy deoxyribonukleovej kyseliny.
§ 157
Vyšetrovací pokus
(1)
Vyšetrovací pokus sa vykoná, ak majú byť pozorovaním vo vytvorených alebo, obmieňaných
podmienkach preverované alebo upresňované skutočnosti zistené v trestnom konaní, prípadne
ak majú byť zistené nové skutočnosti dôležité pre trestné konanie.
(2)
Vyšetrovací pokus sa nevykoná, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu alebo osobu
podozrivého, obvineného, poškodeného alebo svedka nevhodné alebo ak účel vyšetrovacieho
pokusu možno dosiahnuť inak.
(3)
Ak je to vzhľadom na povahu veci a na skutočnosti, ktoré doteraz vyšli v trestnom
konaní najavo, potrebné, priberie sa k vyšetrovaciemu pokusu znalec. Podľa potreby
sa na vyšetrovacom pokuse zúčastní podozrivý, obvinený, poškodený a svedok. Ich účasť
sa na vyšetrovacom pokuse riadi zásadami platnými pre ich výsluch.
(4)
K úkonom, ktoré súvisia s vyšetrovacím pokusom, nesmie byť obvinený, podozrivý alebo
svedok, ktorý má právo odoprieť výpoveď, žiadnym spôsobom donucovaný.
§ 158
Previerka výpovede na mieste činu
(1)
Previerka výpovede na mieste činu sa vykoná, ak je to potrebné na doplnenie alebo
overenie údajov dôležitých pre trestné konanie, ktoré sa vzťahujú k tomuto miestu.
(2)
Na postup pri previerke výpovede na mieste činu sa primerane použijú ustanovenia
o vyšetrovacom pokuse.
§ 159
Rekonštrukcia
(1)
Rekonštrukcia sa vykoná, ak má byť napodobnená situácia a okolnosti, za ktorých bol
spáchaný trestný čin alebo ktoré majú k nemu podstatný vzťah, alebo ak má byť preverená
výpoveď obvineného, poškodeného alebo svedka, ak iné dôkazy vykonané v trestnom konaní
nepostačujú na objasnenie veci.
(2)
Na postup pri rekonštrukcii sa primerane použijú ustanovenia o vyšetrovacom pokuse.
§ 160
Hlasová skúška a hlasová vzorka
Ak je v trestnom konaní potrebné identifikovať hlas obvineného alebo svedka, možno
na účely preverenia hlasovej vzorky vykonať hlasovú skúšku. Za hlasovú vzorku môže
slúžiť aj zvukový záznam z výsluchu obvineného alebo svedka.
Piaty diel
Mlčanlivosť
§ 161
Vyhlásenie o mlčanlivosti
Orgány činné v trestnom konaní a súd musia osobu, ktorá sa v priebehu konania oboznamuje
alebo jednorazovo oboznámila s utajovanými skutočnosťami, poučiť o povinnostiach podľa
osobitných predpisov a musia jej dať podpísať písomné vyhlásenie o mlčanlivosti; vyhlásenie
o mlčanlivosti je súčasťou spisu orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu. Orgán
činný v trestnom konaní a súd je povinný bez meškania o tejto skutočnosti informovať
príslušný štátny orgán podľa osobitných predpisov.
SIEDMA HLAVA
ROZHODNUTIA
§ 162
Spôsob rozhodovania
(1)
Súd rozhoduje rozsudkom, trestným rozkazom alebo príkazom, kde to zákon výslovne
ustanovuje; v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné alebo
ak rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením.
(2)
Orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné alebo ak
rozhodnutie nemá technicko-organizačnú alebo operatívnu povahu, uznesením. Príkazom
rozhodujú, kde to zákon výslovne ustanovuje.
Prvý diel
Rozsudok
Obsah rozsudku
§ 163
(1)
Rozsudok po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí obsahovať
a)
označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, mená a priezviská sudcov a prísediacich,
ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b)
dátum a miesto vyhlásenia rozsudku,
c)
výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,
d)
odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
Obžalovaný musí byť v rozsudku označený svojím menom a priezviskom, dátumom a miestom
narodenia a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to, aby nemohol byť zamenený
s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.
(3)
Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,
musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania,
prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú
určitú trestnú sadzbu.
(4)
Rozsudok senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol prijatý výrok o vine, výrok o
treste a výrok o ochrannom opatrení.
§ 164
V rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine, uvedie súd aj výrok o
a)
náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne a včas uplatnený,
b)
ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí
konanom o odvolaní rozhodnuté.
§ 165
(1)
Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,
podľa ktorých bol trest uložený alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,
a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest odňatia slobody,
ktorého výkon možno podmienečne odložiť alebo podmienečne odložiť s probačným dohľadom,
musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne,
na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený trest odňatia slobody na doživotie alebo
iný nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu
tohto trestu.
(2)
Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku sa musí uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v
§ 285 sa oslobodenie spod obžaloby opiera uvedením zákonného ustanovenia a slovným vyjadrením
tohto dôvodu.
§ 166
Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania,
dovolania alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, uvedie v novom rozsudku iba
tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť týchto výrokov s výrokmi,
v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.
§ 167
V rozsudku, ktorým sa ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky,
v ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.
§ 168
(1)
Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal
za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval
pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie
výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
(2)
V odôvodnení rozsudku, ktorým sa schválila dohoda o vine a treste, súd stručne uvedie
najmä priebeh konania o dohode a jeho výsledok, odpovede obvineného na otázky uvedené
v § 333 ods. 3; ak je obvinený mladistvý a v čase konania nedovŕšil osemnásty rok svojho veku, aj
vyjadrenie jeho obhajcu a zákonného zástupcu.
Porada a hlasovanie o rozsudku
§ 169
(1)
Pri porade o rozsudku posúdi súd najmä, či
a)
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia,
c)
tento skutok spáchal obžalovaný,
d)
je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e)
trestnosť skutku nezanikla,
f)
prijíma ponúknutú záruku záujmového združenia občanov alebo dôveryhodnej osoby,
g)
má byť obžalovanému uložený trest a aký,
h)
má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu a v akom rozsahu,
i)
má byť uložené ochranné opatrenie a aké.
(2)
Ak sa rozhoduje o rozsudku, ku ktorému strany dospeli dohodou o vine a treste, okrem
skutočností uvedených v odseku 1 posúdi tiež odpovede na otázky podľa § 333 ods. 3.
§ 170
(1)
Na porade o hlasovaní nesmie byť okrem predsedu senátu, sudcov, prísediacich a zapisovateľa,
ktorí sa zúčastnili na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí, ktoré rozsudku
bezprostredne predchádzalo, prítomný nikto iný. So súhlasom predsedu senátu sa na
porade o hlasovaní môže zúčastniť aj náhradný sudca, náhradný prísediaci a vyšší súdny
úradník, ktorí však nehlasujú.
(2)
O obsahu porady sú účastníci povinní zachovať mlčanlivosť.
(3)
Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú
sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,
až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je pre obžalovaného priaznivejšia,
rozhodne sa o tom hlasovaním.
(4)
Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.
Pri hlasovaní o treste alebo o ochrannom opatrení, alebo o náhrade škody sa však môžu
hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali za oslobodenie spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú
k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(5)
Prísediaci a sudcovia hlasujú pred predsedom senátu. Prísediaci a služobne mladší
sudcovia hlasujú pred služobne staršími. Predseda senátu hlasuje posledný.
(6)
Ak rozsudok senátu nebol vo výroku o vine, vo výroku o treste alebo vo výroku o ochrannom
opatrení prijatý jednomyseľne, sudca alebo prísediaci, ktorý nesúhlasí s väčšinovým
rozhodnutím senátu alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko
pripojilo k rozsudku a doručilo a zverejnilo spolu s rozsudkom, ak je vyhotovené v
lehote podľa § 172 ods. 3.
(7)
O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica, ktorá musí byť bezprostredne po jej podpísaní
osobami, ktoré hlasovali, a zapisovateľom vložená do obálky, zalepená a opatrená odtlačkom
pečiatky a podpisom zapisovateľa.
§ 171
Vyhlásenie rozsudku
(1)
Rozsudok treba vždy vyhlásiť verejne; vyhlasuje ho predseda senátu.
(2)
Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku tak,
ako bol odhlasovaný, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku.
Pri vyhlasovaní úvodných slov a výroku rozsudku prítomní povstanú.
(3)
V poučení sa uvedie, proti ktorým výrokom rozsudku môže podať odvolanie oprávnená
osoba a v akej lehote. Zároveň sa v ňom uvedie, že rozsudok možno napadnúť odvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
(4)
Rozsudok sa vyhlási spravidla ihneď po skončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;
ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť, najviac však
o tri pracovné dni.
§ 172
Vyhotovenie rozsudku
(1)
Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom
rozsudku tak, ako bol vyhlásený.
(2)
Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav
urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený
písomný rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie. Ak ide o mladistvého obvineného, takéto
vyhlásenie treba vyžiadať aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
(3)
Rozsudok treba písomne vyhotoviť vo väzobných veciach najneskôr do 10 pracovných
dní, v ostatných veciach do 30 pracovných dní odo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných
dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu lehotu,
najviac však dvojnásobok uvedených lehôt; o tomto súd upovedomí strany.
(4)
Ak nemôže predseda senátu alebo sudca vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku
dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca.
(5)
Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda
senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za
neho iný člen senátu; dôvod treba na vyhotovení rozsudku poznamenať.
§ 173
Doručenie rozsudku
(1)
Rovnopis rozsudku sa doručí obžalovanému, prokurátorovi, poškodenému, ktorý uplatnil
nárok na náhradu škody, zúčastnenej osobe, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku
prítomní.
(2)
Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku aj
jemu.
(3)
U mladistvého obžalovaného sa rovnopis rozsudku doručí vždy aj orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi, s ktorým obžalovaný žije
spoločne v domácnosti.
(4)
Ak má zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa rovnopis rozsudku
len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.
(5)
Ak bola prijatá ponúknutá záruka, doručí sa rovnopis rozsudku aj tomu, kto záruku
ponúkol.
(6)
Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa doručí rovnopis rozsudku aj osobe,
do ktorej rúk je obžalovaný povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
§ 174
Oprava vyhotovenia rozsudku a jeho rovnopisu
(1)
Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné
zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo pri vyhotovení rozsudku a v jeho rovnopisoch,
tak, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu
môže nariadiť aj súd vyššieho stupňa.
(2)
Rovnopis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený rovnopis
rozsudku.
(3)
Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(4)
Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa uznesenie o oprave stáva súčasťou pôvodného
rozsudku, čo sa uvedie pri vyznačení právoplatnosti uznesenia.
§ 175
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava rovnopisu rozsudku podstatne dotkla
obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe priamo dotknutej
opraveným výrokom lehota na odvolanie od doručenia rovnopisu uznesenia o oprave a
ak bola proti uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti.
O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.
Druhý diel
Uznesenie
§ 176
Obsah uznesenia
(1)
Uznesenie musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, mená a priezviská osôb, ktoré sa na
rozhodnutí zúčastnili,
b)
dátum a miesto rozhodnutia,
c)
výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité, a ak ide o rozhodnutie
vo veci samej, aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu,
d)
odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné,
e)
poučenie o opravnom prostriedku.
(2)
V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, uviesť najmä skutočnosti,
ktoré sa považujú za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,
ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne
úvahy, na ktorých základe podľa príslušných ustanovení zákona posudzoval dokázané
skutočnosti.
(3)
Ak sa po vyhlásení uznesenia obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor vzdali
sťažnosti alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia uznesenia,
môže sa vyhotoviť zjednodušené písomné uznesenie, ktoré neobsahuje odôvodnenie; to
neplatí, ak ide o rozhodnutie o väzbe. Ak ide o mladistvého obvineného, taký prejav
je potrebný aj od zákonného zástupcu a zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately.
§ 177
Vyhlásenie uznesenia
Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené
a)
pri úkone vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka,
b)
na hlavnom pojednávaní,
c)
na verejnom zasadnutí,
d)
na neverejnom zasadnutí.
§ 178
Vyhotovenie uznesenia
(1)
Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh konania alebo spôsob vykonania
dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje hlavné pojednávanie alebo zasadnutie
súdu.
(2)
Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom znení v zápisnici
o úkone okrem prípadu, ak by bolo treba rovnopis takého uznesenia doručovať niektorej
osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť rovnopis
zápisnice.
§ 179
Oznamovanie uznesenia
(1)
Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala
svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí
buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením
rovnopisu uznesenia.
(2)
Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,
ak sa uznesenie vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;
ak sa oznamuje uznesenie doručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.
Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo osobu, ktorej spôsobilosť
na právne úkony je obmedzená a ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi
sa uznesenie jej zákonnému zástupcovi.
(3)
Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému môže podať
sťažnosť, treba ho oznámiť obvinenému, jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi. Ak je
obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave, treba uznesenie, proti ktorému je prípustná sťažnosť, oznámiť obvinenému a
jeho obhajcovi aj vtedy, ak obvinený nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony.
(4)
Ak nebol zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately prítomný
pri vyhlásení uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné
stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately rovnopis tohto uznesenia, ak v čase vyhlásenia uznesenia
mladistvý obvinený nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.
(5)
Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej
sa rozhodnutie priamo týka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,
vždy v rovnopise doručí.
(6)
Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa nepoužijú na prípad podľa § 47 ods. 3; ak najvyšší súd nezamietne návrh, uznesenie doručí generálnemu prokurátorovi, ktorý
zabezpečí, aby bolo uznesenie oznámené jeho zverejnením vhodným spôsobom.
§ 180
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
prvého dielu tejto hlavy o rozsudku.
Tretí diel
Príkaz
§ 181
Obsah príkazu
(1)
Príkaz musí obsahovať
a)
označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,
b)
dátum a miesto rozhodnutia,
c)
výrok príkazu s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,
d)
skutok s uvedením právnej kvalifikácie trestného činu, ak z povahy veci nevyplýva
niečo iné.
(2)
Písomné vyhotovenie príkazu musí obsahovať odôvodnenie vtedy, kde to zákon výslovne
ustanovuje.
(3)
Proti príkazu opravný prostriedok nie je prípustný.
§ 182
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento diel neustanovuje niečo iné, použijú sa na príkaz primerane ustanovenia prvého
dielu tejto hlavy o rozsudku.
Štvrtý diel
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
§ 183
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
(1)
Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,
ak
a)
zákon proti nemu nepripúšťa odvolanie,
b)
zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale
1.
odvolanie v lehote podané nebolo,
2.
oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo
3.
podané odvolanie bolo zamietnuté.
(2)
Odvolanie podané len poškodeným proti výroku o náhrade škody a odvolanie podané len
zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť
a boli vykonané. Ani odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných
nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol
vykonaný.
(3)
Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, ale oprávnenou osobou bola podaná žiadosť
o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto
žiadosti.
§ 184
Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia
(1)
Uznesenie je právoplatné, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľné,
ak
a)
zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b)
zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, ale
1.
sťažnosť v lehote podaná nebola,
2.
oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo
3.
podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(2)
Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti
nemu síce pripúšťa sťažnosť, ale nepriznáva jej odkladný účinok.
(3)
Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má
odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných
častiach, ak ich možno oddeliť.
(4)
Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný účinok, zmeškaná, ale oprávnenou
osobou bola podaná žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného
rozhodnutia o tejto žiadosti.
ÔSMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O SŤAŽNOSTI
§ 185
Prípustnosť a účinok sťažnosti
(1)
Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2)
Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného
stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch,
v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.
(3)
Proti uzneseniu predsedu senátu odvolacieho súdu, ktorým uložil poriadkovú pokutu,
je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní
má postavenie nadriadeného orgánu.
(4)
Proti uzneseniu odvolacieho súdu o vzatí obvineného do väzby je prípustná sťažnosť,
o ktorej rozhodne iný senát tohto súdu, ktorý pri tomto rozhodovaní má postavenie
nadriadeného orgánu.
(5)
Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie
o zaistení majetku podľa § 191. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.
(6)
Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.
§ 186
Oprávnené osoby
(1)
Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo
týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti uzneseniu
súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to aj v prospech obvineného. V prospech
mladistvého obvineného môžu podať sťažnosť, a to aj proti jeho vôli, zákonný zástupca,
obhajca, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie
opravného prostriedku im plynie samostatne.
(2)
Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného
aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.
§ 187
Lehota a miesto na podanie
(1)
Sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných
dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou sťažnosti proti uzneseniam podľa § 83 ods. 2; ak sa koná podľa § 204 ods. 1, sťažnosť sa podáva do skončenia skráteného vyšetrovania. Ak sa uznesenie oznamuje
tak obvinenému, ako aj jeho zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od
toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(2)
Osobám, ktoré môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie
sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.
§ 188
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1)
Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2)
Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, kým sa o nej nerozhodlo.
Sťažnosť prokurátora môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
(3)
Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného
obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.
Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tom prípade
plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola
vzatá späť.
(4)
Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán príslušný
na rozhodnutie o sťažnosti a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán
proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom o tom rozhoduje predseda
senátu.
§ 189
Dôvody sťažnosti
(1)
Uznesenie možno napadnúť pre
a)
nesprávnosť niektorého jeho výroku,
b)
zrejmý rozpor výroku s odôvodnením, alebo
c)
porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie mohlo
spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.
(2)
V sťažnosti možno uviesť skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli známe v prvostupňovom
konaní.
(3)
Ak podáva sťažnosť prokurátor, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
alebo obhajca za obvineného alebo vo vlastnom mene, musí byť sťažnosť zároveň odôvodnená,
s výnimkou sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.
§ 190
Konanie pred orgánom, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje
(1)
Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena
pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie
policajta, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo na jeho
pokyn, môže policajt sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.
(2)
Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti
sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie
a)
policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom
konaní, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas
alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b)
prokurátor alebo súd nadriadenému prokurátorovi alebo súdu, a ak ide o sťažnosť proti
uzneseniu, ku ktorému tento nadriadený prokurátor dal súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom
jemu nadriadenému prokurátorovi,
c)
vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník predsedovi senátu a v prípravnom konaní
sudcovi pre prípravné konanie, ktorí majú pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného
orgánu,
d)
asistent prokurátora prokurátorovi, ktorý vykonáva alebo vykonával dozor nad zachovávaním
zákonnosti v prípravnom konaní a ktorý má pri tomto rozhodovaní postavenie nadriadeného
prokurátora.
(3)
Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, sudca pre
prípravné konanie bez meškania predloží vec nadriadenému súdu na rozhodnutie, okrem
uznesenia o nevzatí do väzby podľa § 403. Predloženie spisu zabezpečí sudca pre prípravné konanie alebo na jeho žiadosť Policajný
zbor najneskôr v nasledujúci pracovný deň. Rovnako sa postupuje, ak podá sťažnosť
obvinený proti uzneseniu o vzatí do väzby v konaní podľa § 204 ods. 1 alebo bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné
konanie rozhoduje podľa § 76 ods. 3, 4 alebo 10.
§ 191
Rozhodovanie o sťažnosti sudcom pre prípravné konanie
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým prokurátor
a)
zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 ods. 1,
b)
zamietol návrh poškodeného na zaistenie jeho nároku podľa § 50 ods. 5,
c)
zrušil alebo obmedzil zaistenie nároku poškodeného podľa § 51 ods. 1 a 2 alebo vyňal veci zaistené na nárok poškodeného podľa § 51 ods. 2,
d)
zaistil majetok obvineného podľa § 425 ods. 1,
e)
rozhodol o rozsahu práv podozrivého podľa § 33b ods. 3 alebo ak podľa tohto zákona rozhodol vo veci, v ktorej subjekt trestného konania
má podľa medzinárodnej zmluvy alebo právne záväzného aktu Európskej únie zaručený
účinný prostriedok nápravy pred súdom,
rozhoduje sudca pre prípravné konanie súdu, ktorý je príslušný na konanie v prvom
stupni, a to spravidla do piatich pracovných dní od predloženia veci súdu.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu
§ 192
(1)
Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a)
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť,
a
b)
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
(2)
Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých
vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť
výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej
časti uznesenia.
(3)
O sťažnosti podľa § 190 ods. 3 proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, okrem uznesenia podľa § 403 rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí a o sťažnosti proti uzneseniu o vzatí
obvineného do väzby na neverejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia
veci na rozhodnutie. O sťažnosti proti uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného
na slobodu rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí, ktoré možno vždy konať aj
bez prítomnosti obvineného, ak bol na toto verejné zasadnutie riadne a včas predvolaný
a bez prítomnosti obhajcu, ak bol o tomto verejnom zasadnutí riadne a včas upovedomený;
sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého obvineného vždy zistí adresu na
doručovanie písomností.
(4)
O sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na predĺženie lehoty
väzby, rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá sa má predĺžiť,
to neplatí, ak sa rozhoduje podľa § 76 ods. 10. O sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie
dohody o vine a treste podľa § 76 ods. 3 alebo 4 rozhodne nadriadený súd najneskôr do uplynutia lehoty, ktorá by bola lehotou väzby
v prípravnom konaní, to neplatí, ak sa rozhoduje podľa § 76 ods. 10.
(5)
Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 403, rozhodne sa o nej na neverejnom zasadnutí. Ak bola podaná sťažnosť proti rozhodnutiu
o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1, rozhodne sa o oboch sťažnostiach súčasne; v takom prípade nadriadený súd nie je
lehotou uvedenou v odseku 3 prvej vete viazaný. Ak nadriadený súd zruší rozhodnutie
podľa § 400 ods. 1 a sám obnovu konania nepovolí, zruší rozhodnutie podľa § 403, a to aj v prípade, ak proti nemu nebola podaná sťažnosť.
§ 193
(1)
Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a)
nie je prípustná,
b)
bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala
alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c)
nie je dôvodná.
(2)
Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení
uznesenia.
§ 194
(1)
Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa
povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a)
rozhodne vo veci sám, alebo
b)
uloží orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal
a rozhodol, s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 72 ods. 1 písm. a), d) až f), rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd prvého stupňa rozhodol
o väzbe po podaní obžaloby alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste podľa
§ 76 ods. 3, 4 alebo 10, rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o pokračovaní v ochrannom liečení, prepustení
z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, ak predseda senátu rozhodoval
pred ukončením výkonu trestu podľa § 446a a rozhodovania o sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na umiestnenie odsúdeného v
detenčnom ústave podľa § 462.
(2)
Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo
ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia, obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie
podľa odseku 1 len na túto časť.
(3)
Ak nedostatok spočíva v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo
je neúplný, môže nadriadený orgán bez toho, aby vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia,
buď ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smeruje,
aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(4)
Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec
bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu
alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
(5)
Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní
viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať
úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
(6)
Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho dodal
do miesta výkonu väzby útvar Policajného zboru, Vojenskej polície alebo Zboru väzenskej
a justičnej stráže.
§ 195
(1)
Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech
osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.
(2)
Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu porušenia jeho
práva na obhajobu a je to na prospech aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie
aj v prospech tohto spoluobvineného.
(3)
Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na
nové prejednanie a rozhodnutie.
DRUHÁ ČASŤ
PREDSÚDNE KONANIE
PRVÁ HLAVA
POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA
§ 196
(1)
Trestné oznámenie sa podáva prokurátorovi alebo policajtovi. Prokurátor a policajt
o podanom trestnom oznámení bez meškania upovedomia Európsku prokuratúru, ak sa týka
pôsobnosti Európskej prokuratúry. O prijatí trestného oznámenia podaného poškodeným
vydá prokurátor alebo policajt písomné potvrdenie, ktoré musí obsahovať čas a miesto
podania, označenie orgánu, ktorý trestné oznámenie prijal, a základné skutočnosti
trestného oznámenia. Ak bolo trestné oznámenie podané poškodeným ústne, prokurátor
alebo policajt poskytne na žiadosť poškodeného odpis zápisnice o oznámení.
(2)
Ak prokurátor alebo policajt po prijatí trestného oznámenia zistí, že je potrebné
ho doplniť, doplnenie vykoná výsluchom oznamovateľa alebo poškodeného alebo vyžiadaním
písomných podkladov od oznamovateľa alebo od inej osoby alebo orgánu príslušný prokurátor
alebo príslušný policajt tak, aby mohol rozhodnúť podľa § 197 alebo § 199 v lehote do 30 dní od prijatia trestného oznámenia. Prokurátor alebo policajt môže
vypočuť osobu, ktorú na základe trestného oznámenia alebo iného podnetu je potrebné
vypočuť k okolnostiam nasvedčujúcim, že mala spáchať trestný čin. Táto osoba má právo
odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou spôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe,
alebo svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi,
manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých
ujmu by právom pociťovala ako vlastnú ujmu, nesmie však byť vypočúvaná v prípadoch
ustanovených v § 129. Túto osobu treba poučiť o následkoch krivého obvinenia. Vypočúvaná osoba má právo
na právnu pomoc advokáta. Ustanovenie § 40 ods. 2 sa použije primerane. Na predvolanie a predvedenie tejto osoby alebo oznamovateľa
sa primerane použijú ustanovenia § 128.
(3)
Fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v Slovenskej republike a bola poškodená trestným
činom spáchaným v inom členskom štáte Európskej únie, je oprávnená podať trestné oznámenie
príslušnému orgánu podľa tohto zákona, ak tak nemohla urobiť v členskom štáte Európskej
únie, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo ak ide o zločin, ak tak urobiť nechcela.
(4)
Prokurátor alebo prostredníctvom prokurátora policajt, ktorému bolo trestné oznámenie
podľa odseku 3 doručené a nie je príslušný vo veci konať, bez meškania postúpi trestné
oznámenie príslušnému orgánu toho členského štátu Európskej únie, na ktorého území
bol trestný čin spáchaný.
§ 197
(1)
Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2, prokurátor
alebo policajt uznesením vec
a)
odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo iného správneho deliktu,
b)
odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie,
c)
odloží, ak je trestné stíhanie neprípustné alebo ak zanikla trestnosť činu, alebo
d)
odmietne.
(2)
Prokurátor alebo policajt pred začatím trestného stíhania uznesením môže odložiť
vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 215 ods. 2.
(3)
Uznesenie podľa odseku 1 alebo 2 sa doručí oznamovateľovi a poškodenému. Oznamovateľ
a poškodený môžu proti uzneseniu podať sťažnosť. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi
najneskôr do 48 hodín.
§ 198
(1)
Prokurátor po prijatí trestného oznámenia môže postupovať podľa § 197 ods. 1 alebo 2 alebo odovzdať trestné oznámenie policajtovi. O odovzdaní trestného oznámenia policajtovi
bez meškania písomne upovedomí oznamovateľa a poškodeného.
(2)
Prokurátor preskúma postup policajta podľa § 197, ak ho o to požiada oznamovateľ alebo poškodený najneskôr do 30 dní, a výsledok preskúmania
im oznámi bez meškania.
DRUHÁ HLAVA
PRÍPRAVNÉ KONANIE
Prvý diel
Začatie prípravného konania
§ 199
Začatie trestného stíhania
(1)
Ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia
trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia.
Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho
úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď
uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom uvedie, ktorým z týchto úkonov už
bolo začaté trestné stíhanie. O začatí trestného stíhania policajt upovedomí oznamovateľa
a poškodeného. Policajt doručí také uznesenie prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
(2)
Policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich
začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.
(3)
Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta,
času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku
ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
(4)
Trestné stíhanie sa začne vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo
neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak ho vykonal nepríslušný policajt, ak nebolo možné
dosiahnuť, aby ho vykonal príslušný policajt, a najneskôr do troch dní od jeho vykonania
odovzdá vec príslušnému policajtovi spolu s uznesením o začatí trestného stíhania.
(5)
Policajt je oprávnený po začatí trestného stíhania vykonávať všetky úkony podľa tohto
zákona.
Druhý diel
Vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie
§ 200
Rozsah vyšetrovania
(1)
Vyšetrovanie sa vykonáva o zločinoch.
(2)
Vyšetrovanie sa vykonáva aj o prečinoch, ak
a)
je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom
ústave okrem prečinov spáchaných vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
b)
ide o náhle úmrtie obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia
slobody,
c)
ide o trestné konanie proti právnickej osobe,
d)
ide o trestné činy extrémizmu, alebo
e)
to nariadi prokurátor.
(3)
Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov, vykoná sa vyšetrovanie
o všetkých trestných činoch toho istého obvineného aj proti všetkým obvineným, ktorých
trestné činy súvisia.
(4)
Vyšetrovanie vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a) až c).
(5)
Príslušnosť policajta podľa § 10 ods. 7 písm. a) až c), ktorý vykonáva vyšetrovanie o zločine alebo prečine, sa nekončí, ak v priebehu vyšetrovania
zistí, že dôvody, pre ktoré bol príslušný vo veci konať, odpadli.
§ 201
Spoločný postup vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní
(1)
Policajt vykonáva vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Úkony,
ktorými sa začalo trestné stíhanie alebo ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania
nepríslušným policajtom, nie je potrebné opakovať, ak boli vykonané podľa tohto zákona.
(2)
Policajt postupuje vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní tak, aby čo najrýchlejšie
zadovážil podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a
zistenie páchateľa trestného činu.
(3)
Okrem prípadu, na ktorý je potrebné rozhodnutie alebo súhlas sudcu pre prípravné
konanie alebo prokurátora, vykonáva policajt všetky úkony samostatne a je povinný
ich vykonať v súlade so zákonom a včas.
(4)
Policajt zadovažuje dôkazy bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech
obvineného; pritom postupuje podľa odseku 3. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom
k výsluchu a k priznaniu nezákonne nútený. Odopretie výpovede sa nesmie použiť ako
dôkaz proti obvinenému.
(5)
Spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní rozhoduje príkazom s
primeraným odôvodnením
a)
ich najbližšie spoločne nadriadený orgán,
b)
prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230, ak ide o spory o príslušnosť medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými v
§ 10 ods. 7, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev alebo medzi orgánmi činnými v trestnom
konaní uvedenými v § 10 ods. 7 písm. a) a b).
(6)
O odňatí a prikázaní veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní rozhoduje príkazom
s primeraným odôvodnením
a)
ich najbližšie spoločne nadriadený orgán,
b)
prokurátor vykonávajúci dozor podľa § 230, ak ide o odňatie a prikázanie veci medzi orgánmi činnými v trestnom konaní uvedenými
v § 10 ods. 7, ktoré sú v pôsobnosti rôznych ministerstiev alebo medzi orgánmi činnými v trestnom
konaní uvedenými v § 10 ods. 7 písm. a) a b).
§ 202
Rozsah skráteného vyšetrovania
(1)
Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o prečinoch, ak nejde o konanie podľa § 200 ods. 2.
(2)
Skrátené vyšetrovanie o prečinoch, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky, vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. d) až h); o ostatných vykonáva skrátené vyšetrovanie policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a) a c). Skrátené vyšetrovanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených bezpečnostných
zborov vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. b); policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. b) vykonáva aj skrátené vyšetrovanie o trestných činoch colníkov. Skrátené vyšetrovanie
o prečinoch proti životnému prostrediu vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a). Skrátené vyšetrovanie o prečinoch trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti
podľa § 233a ods. 1 a 2 Trestného zákona vykonáva policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a) až c).
(3)
Príslušnosť policajta podľa § 10 ods. 7 písm. a) až c), ktorý vykonáva skrátené vyšetrovanie o prečine, sa nekončí, ak v priebehu skráteného
vyšetrovania zistí, že odpadli dôvody, pre ktoré bol príslušný vo veci konať.
Postup pri skrátenom vyšetrovaní
§ 203
(1)
Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajt podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní
s týmito odchýlkami:
a)
výsluch svedka vykoná, ak ide o neopakovateľný úkon, neodkladný úkon alebo ak ide
o svedka, ktorý bol osobne prítomný pri páchaní trestného činu; v ostatných prípadoch
vyžiada iba vysvetlenie, o ktorom spíše záznam,
b)
vyhľadá a zabezpečí dôkazy, aby mohli byť vykonané v ďalšom konaní, o čom urobí záznam,
c)
skrátené vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia.
(2)
Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí do dvoch mesiacov od vznesenia obvinenia, policajt
prokurátorovi písomne oznámi, prečo nebolo možné skrátené vyšetrovanie skončiť a aké
úkony je potrebné ešte vykonať. Prokurátor môže policajtovi pokynom zmeniť rozsah
úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané, alebo vo veci nariadiť vyšetrovanie.
§ 204
(1)
Ak bola prokurátorovi odovzdaná spolu so spisom osoba, ktorá bola zadržaná ako podozrivá
pri páchaní prečinu, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, bezprostredne po ňom, alebo po tom, čo odpadla prekážka
jej bezprostredného zadržania najviac do 24 hodín po spáchaní prečinu a prokurátor
ju neprepustí na slobodu, odovzdá ju najneskôr do 48 hodín od zadržania súdu, ktorému
tiež podá obžalobu spolu so spisom. Ak prokurátor zistí dôvody väzby, súčasne navrhne,
aby bol obvinený vzatý do väzby.
(2)
Ak prokurátor prepustí písomným a odôvodneným príkazom obvineného uvedeného v odseku
1 na slobodu, môže vrátiť spis policajtovi s pokynom na doplnenie skráteného vyšetrovania.
Ak doplnenie skráteného vyšetrovania nie je potrebné, prokurátor podá obžalobu, pokiaľ
nerozhodne inak.
§ 205
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia
(1)
Pokiaľ je to potrebné pre objasnenie korupcie, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou
alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu
alebo zistenie páchateľa tohto trestného činu a ak by zároveň vznesenie obvinenia
podstatne sťažilo objasnenie týchto trestných činov alebo zistenie ich páchateľa,
môže policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora dočasne odložiť vznesenie obvinenia
pre taký trestný čin alebo pre iný s ním bezprostredne súvisiaci trestný čin na nevyhnutnú
dobu, najdlhšie o tri mesiace. Ak trvajú dôvody, pre ktoré bolo vznesenie obvinenia
dočasne odložené, môže prokurátor na návrh policajta vysloviť súhlas s predĺžením
lehoty uvedenej v prvej vete o ďalšie dva mesiace, a to aj opakovane.
(2)
Dočasne odložiť vznesenie obvinenia možno len osobe, ktorá sa významnou mierou podieľa
na objasnení niektorého z týchto trestných činov alebo na zistení ich páchateľa. Dočasne
odložiť vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi
trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(3)
O dočasnom odložení vznesenia obvinenia a o predĺžení lehoty podľa odseku 1 policajt
rozhodne opatrením, o čom vyhotoví záznam, ktorého rovnopis do 48 hodín zašle prokurátorovi.
Záznam obsahuje
a)
dostatočne určitý opis skutku v rozsahu podľa § 206 ods. 3, zákonné pomenovanie trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením
príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú dočasné odloženie
vznesenia obvinenia,
b)
ďalšie náležitosti podľa tohto zákona.
(4)
Prokurátor môže nezákonné alebo nedôvodné opatrenie policajta podľa odseku 2 zrušiť,
nahradiť vlastným opatrením alebo o dočasnom odložení vznesenia obvinenia a o predĺžení
lehoty rozhodnúť sám; postupuje pritom primerane podľa odsekov 1 a 2.
(5)
Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia uvedené v zázname podľa
odseku 2, policajt bez meškania
a)
túto skutočnosť oznámi prokurátorovi,
b)
na pokyn prokurátora vznesie obvinenie.
Vznesenie obvinenia
§ 206
(1)
Ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného
stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt
bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré ihneď oznámi obvinenému a
doručí najneskôr do 48 hodín prokurátorovi a ak je obvineným súdny exekútor, notár,
znalec, tlmočník alebo prekladateľ, aj ministrovi spravodlivosti, a ak je obvineným
advokát, aj Slovenskej advokátskej komore; o tomto úkone upovedomí bez meškania oznamovateľa
a poškodeného. Ak bolo uznesenie o vznesení obvinenia oznámené jeho vyhlásením, je
policajt povinný vydať obvinenému rovnopis tohto uznesenia bez meškania.
(2)
O začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia možno rozhodnúť jedným uznesením,
ktoré policajt oznámi bez meškania obvinenému a doručí ho najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.
O tomto úkone upovedomí oznamovateľa a poškodeného. Ak bolo začatie trestného stíhania
a vznesenie obvinenia oznámené vyhlásením uznesenia, policajt je povinný vydať obvinenému
jeho rovnopis.
(3)
Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša
obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých
k nemu došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania
trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia
Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.
(4)
Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť,
ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie
o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie policajt obvinenie aj pre tento ďalší skutok.
Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, najskôr sa rozhodne podľa § 199 ods. 1.
(5)
Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo skutočnosť,
ktorá dostatočne odôvodňuje záver, že obvinený spáchal pred oznámením uznesenia o
vznesení obvinenia ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa
uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, rozšíri uznesením policajt obvinenie
aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu. Ak pre tento čiastkový
útok nebolo začaté trestné stíhanie, nie je potrebné postupovať podľa § 199 ods. 1. O uznesení o rozšírení obvinenia policajt bez meškania upovedomí oznamovateľa a
poškodeného.
(6)
Ak v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania vyjde najavo, že skutok,
pre ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj ďalším trestným
činom, ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne kvalifikovaný, policajt obvineného
na túto okolnosť písomne upozorní; upozornenie môže uviesť aj v zápisnici. Rovnopis
upozornenia alebo zápisnice doručí do 48 hodín prokurátorovi.
(7)
Pri vznesení obvinenia alebo bezprostredne po vznesení obvinenia štátnemu príslušníkovi
tretej krajiny podľa osobitného predpisu policajt zabezpečí odobratie biometrických
údajov tejto osoby a zabezpečí pridelenie identifikátora biometrických údajov podľa
osobitného predpisu o registri trestov, ktorý sa následne uvádza v rozhodnutiach,
ktoré sú podkladom pre zápis do registra trestov.
§ 207
(1)
Ak nemožno hodnoverne zistiť totožnosť osoby, ktorej má byť vznesené obvinenie, namiesto
osobných údajov sa k uzneseniu o vznesení obvinenia priložia jej daktyloskopické odtlačky,
obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela, zvláštnych telesných znameniach a
uvedie sa aj jej prezývka alebo iné označenie a podrobný opis osoby.
(2)
Ak sa v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania zistí totožnosť obvineného
označeného podľa odseku 1 alebo ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že údaje
o totožnosti obvineného sú iné, ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, policajt
o tom upovedomí obvineného a zaznačí to v zápisnici. Rovnopis zápisnice doručí do
48 hodín prokurátorovi a ak je obvinený vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol,
ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného. Úkony, ktoré boli vykonané
po označení obvineného podľa odseku 1 alebo pred zistením jej pravej totožnosti, nie
je potrebné opakovať.
§ 207a
(1)
Ak je obvineným sudca, vydať uznesenie o vznesení obvinenia môže len prokurátor generálnej
prokuratúry; uznesenie sa doručí najneskôr do 48 hodín ministrovi spravodlivosti.
(2)
O sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia podľa odseku 1 rozhoduje generálny
prokurátor.
(3)
Sudca, ktorému bolo vznesené obvinenie pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona, alebo ktorému bola zmenená právna kvalifikácia na trestný čin ohýbania
práva podľa § 326a Trestného zákona, má právo do 60 dní od doručenia uznesenia o vznesení obvinenia
alebo od doručenia oznámenia o zmene právnej kvalifikácie navrhnúť Súdnej rade Slovenskej
republiky vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním pre tento trestný čin; o tom musí
byť sudca poučený.
Skončenie vyšetrovania a skráteného vyšetrovania
§ 208
(1)
Ak policajt považuje vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho
výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní
obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo opatrovníkovi, zúčastnenej
osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na
doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania; týchto práv sa môžu tieto osoby
výslovne vzdať, o čom musia byť poučené. Ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, obvineného a obhajcu upozorní policajt na práva podľa prvej vety najmenej tri dni
vopred. Túto lehotu možno s ich súhlasom skrátiť. Návrh na doplnenie vyšetrovania
alebo skráteného vyšetrovania môže policajt odmietnuť, ak ho nepovažuje za potrebný.
(2)
O úkonoch, využití alebo odmietnutí práv podľa odseku 1 vykoná policajt záznam do
spisu.
§ 209
(1)
Po skončení vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania policajt predloží spis prokurátorovi
s návrhom na podanie obžaloby alebo na iné rozhodnutie, ak nerozhodne podľa § 214 ods. 2 alebo § 215 ods. 4. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhovaných dôkazov
a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov alebo odmietol
predložené dôkazy. So spisom predloží aj očíslované vecné dôkazy a ich zoznam, ak
to ich povaha umožňuje.
(2)
Vyšetrovanie obzvlášť závažných zločinov je potrebné skončiť do šiestich mesiacov
od vznesenia obvinenia; v ostatných prípadoch do štyroch mesiacov.
(3)
Ak nie je vyšetrovanie skončené v lehotách uvedených v odseku 2, policajt prokurátorovi
písomne oznámi, prečo nebolo možné vyšetrovanie skončiť v ustanovených lehotách, aké
úkony treba ešte vykonať a aký čas bude ešte vyšetrovanie pokračovať. Prokurátor môže
policajtovi pokynom zmeniť rozsah úkonov, ktoré majú byť ešte vykonané. Môže tiež
určiť inú lehotu, akú má vyšetrovanie ešte trvať.
(4)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na skrátené vyšetrovanie.
§ 210
Žiadosť o preskúmanie postupu policajta a prokurátora
(1)
Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo kedykoľvek v priebehu prípravného
konania žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené
prieťahy alebo iné nedostatky v prípravnom konaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi
bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa
upovedomiť.
(2)
Žiadosť o odstránenie prieťahov alebo iných nedostatkov v postupe prokurátora pri
vykonávaní jeho pôsobnosti v prípravnom konaní vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej
prokuratúry; ak žiadosť smeruje proti prokurátorovi generálnej prokuratúry, vybavuje
ju generálny prokurátor. Posledná veta odseku 1 platí rovnako.
Tretí diel
Súhlas poškodeného
§ 211
(1)
Trestné stíhanie pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 a 158, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa § 167, neposkytnutia pomoci podľa § 177 a 178, porušovania domovej slobody podľa § 194, ochrany súkromia v obydlí podľa § 194a, porušovania tajomstva prepravovaných správ podľa § 196 a 197, krádeže podľa § 212, sprenevery podľa § 213, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 215, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 a 217, neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219, podvodu podľa § 221, úžery podľa § 235, zatajenia veci podľa § 236, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a 238, poškodzovania veriteľa podľa § 239, zvýhodňovania veriteľa podľa § 240, poškodzovania cudzej veci podľa § 245 a 246, poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 247, porušovania autorského práva podľa § 283, krivého obvinenia podľa § 345, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, ohovárania podľa § 373, poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený ako
svedok právo odoprieť výpoveď, ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 363 Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno
začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je
poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť alebo poškodeným
je štát, obec, vyšší územný celok, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu alebo
právnická osoba, ktorá hospodári s verejnými financiami.
§ 212
(1)
Poškodený oznámi prejav vôle podľa § 211 ods. 1 prokurátorovi alebo policajtovi písomne alebo ústne do zápisnice.
(2)
Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť,
a to až dovtedy, kým sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
(3)
Súhlas výslovne odopretý alebo vzatý späť možno znovu udeliť, iba ak z okolností
prípadu je zrejmé, že odopretie súhlasu alebo späťvzatie súhlasu bolo vykonané v tiesni
pod vplyvom vyhrážky, nátlaku, odkázanosti alebo podriadenosti.
(4)
Ak je z okolností prípadu nesporné, že súhlas nebol daný alebo znovu udelený iba
preto, že poškodený je v tiesni, je mu vyhrážané, je pod nátlakom, v závislosti alebo
podriadenosti, má sa za to, že súhlas bol udelený.
(5)
O prípustnosti znovuudelenia súhlasu alebo o stave podľa odseku 4 rozhodne ten orgán
činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná.
Štvrtý diel
Účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní
§ 213
(1)
Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť
vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a
úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné
vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho
prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.
(2)
Obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže
byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno
odložiť z dôvodu podstatného ohrozenia trestného konania alebo existencie naliehavej
potreby odvrátiť závažné nepriaznivé dôsledky pre život, slobodu alebo telesnú integritu
inej osoby a obhajcu o úkone vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže
obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí. Obvinenému a obhajcovi sa
musí oznámiť meno svedka, ktorý bude pri vykonávaní úkonu vypočutý, to neplatí, ak
ide o svedka podľa § 136 ods. 2.
(3)
Ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa odseku
2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem
prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť z dôvodu podstatného ohrozenia trestného
konania alebo existencie naliehavej potreby odvrátiť závažné nepriaznivé dôsledky
pre život, slobodu alebo telesnú integritu inej osoby a vyrozumenie obhajcu nemožno
zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu.
(4)
Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, policajt
vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti
obhajcu.
(5)
Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená podľa § 136 ods. 3, policajt vykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosť svedka nebola zistená.
Piaty diel
Rozhodnutia v prípravnom konaní
§ 214
Postúpenie veci
(1)
Prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný
v disciplinárnom konaní.
(2)
Policajt postúpi vec inému orgánu, iba ak vo veci nebolo vznesené obvinenie.
(3)
Uznesenie o postúpení veci sa doručuje obvinenému a poškodenému a ak oznamovateľ
nie je poškodeným, aj oznamovateľovi; uznesenie policajta sa najneskôr do 48 hodín
doručí aj prokurátorovi.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 môže obvinený, poškodený a oznamovateľ podať sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
§ 215
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak
a)
je dostatočne odôvodnený záver, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie,
b)
je dostatočne odôvodnený záver, že tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod
na postúpenie veci,
c)
je dostatočne odôvodnený záver, že skutok nespáchal obvinený,
d)
je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9,
e)
obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
f)
obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú
úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo
ovládať svoje konanie,
g)
sa schváli zmier medzi obvineným a poškodeným, alebo
h)
zanikla trestnosť činu.
(2)
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie, ak
a)
je trest, ku ktorému môže trestné stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste,
ktorý bol obvinenému pre iný čin už právoplatne uložený, alebo
b)
o skutku obvineného bolo už právoplatne rozhodnuté disciplinárne iným orgánom alebo
orgánom príslušným na konanie o priestupku alebo o inom správnom delikte, cudzozemským
súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku
alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,
c)
o skutku odovzdanom na trestné stíhanie do cudziny bolo právoplatne rozhodnuté cudzozemským
súdom alebo iným cudzozemským orgánom príslušným na konanie o trestnom čine, priestupku
alebo o inom správnom delikte a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce,
d)
ide o skutok, ktorý spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol
na nej spáchaný trestný čin obchodovania s ľuďmi, trestný čin sexuálneho zneužívania,
trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestný čin výroby detskej
pornografie.
(3)
Prokurátor môže navrhnúť zastavenie trestného stíhania proti obvinenému, ktorý sa
významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou
alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo
usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého
trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného
na trestnom stíhaní tohto obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin;
zastaviť trestné stíhanie nie je možné voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi
trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. O zastavení trestného stíhania rozhoduje
sudca pre prípravné konanie po predložení spisu a vypočutí obvineného, prípadne ďalších
osôb. Uznesenie podľa tohto odseku sa doručuje prokurátorovi, obvinenému, poškodenému
a oznamovateľovi. Prokurátor, obvinený, poškodený a oznamovateľ, môžu proti nemu podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak nebolo vznesené
obvinenie.
(5)
Uznesenie o zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi,
ak nie je zároveň poškodeným; uznesenie policajta sa najneskôr do 48 hodín doručí
aj prokurátorovi.
(6)
Obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania
okrem dôvodu podľa odseku 1 písm. g) a obvinený aj podľa odseku 3 podať sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(7)
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené podľa odseku 2 písm. a), sa pokračuje, ak
obvinený vyhlási do troch dní od doručenia uznesenia, že na prejednaní veci trvá.
O tom je potrebné obvineného poučiť.
(8)
Ak prokurátor zastavil trestné stíhanie podľa odseku 1 písm. e) a pobyt obvineného
na slobode je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, zároveň s vydaním takéhoto uznesenia
podá na súd návrh na uloženie ochranného liečenia a návrh na vydanie predbežného príkazu
na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia. Uznesenie o zastavení trestného
stíhania môže nadobudnúť právoplatnosť až po rozhodnutí súdu o návrhu na vydanie predbežného
príkazu. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného liečenia vziať späť až do začatia
verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného z umiestnenia v zdravotníckom
zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia pominul.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania
§ 216
(1)
V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného po vznesení
obvinenia do podania obžaloby na návrh policajta alebo aj bez návrhu podmienečne zastaviť
trestné stíhanie, ak
a)
vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti
o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a zrozumiteľne,
b)
nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel
dohodu alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu, a
c)
vzhľadom na osobu obvineného, s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti
prípadu možno takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.
(2)
V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná
doba na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
(3)
Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o náhrade škody, sa v uznesení o podmienečnom
zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.
(4)
Obvinenému možno tiež podľa odseku 2 uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané
obmedzenia a povinnosti smerujúce k tomu, aby viedol riadny život alebo aby sa zdržal
činnosti, ktorá viedla k spáchaniu prečinu. Obvinený, ktorému boli uložené primerané
obmedzenia a povinnosti podľa predchádzajúcej vety, je povinný podrobiť sa kontrole
technickými prostriedkami, ak je táto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými
prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu.
(5)
Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje obvinenému, poškodenému
a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; obvinený, poškodený a oznamovateľ
môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak bolo podmienečne zastavené
trestné stíhanie za trestný čin spáchaný v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí
a ak obvinenému bolo súčasne uložené obmedzenie podľa § 51 ods. 3 písm. a) Trestného zákona vzťahujúce sa na športové podujatie, prokurátor o uložení tohto obmedzenia upovedomí
správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach podľa osobitného
zákona v rozsahu informácii podľa osobitného zákona. Ak bola uznesením uložená obvinenému
povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona, prokurátor zašle uznesenie určenému útvaru Policajného zboru.
(6)
Podmienečné zastavenie trestného stíhania nie je možné, ak
a)
trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b)
je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c)
je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému
činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci
ich zodpovednosti.
§ 217
(1)
Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť
spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam a povinnostiam, prokurátor
rozhodne, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej doby, že
sa v trestnom stíhaní pokračuje. O osvedčení alebo o pokračovaní v trestnom stíhaní
vydá uznesenie.
(2)
Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku
1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.
(3)
Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený
môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím lehoty
podľa odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. e).
Podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
§ 218
(1)
Prokurátor môže navrhnúť podmienečné zastavenie trestného stíhania obvineného, ktorý
sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou
alebo zločineckou skupinou alebo trestných činov terorizmu, alebo na zistení alebo
usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na objasnení takého
trestného činu jednoznačne a preukázateľne prevyšuje záujem spoločnosti a poškodeného
na trestnom stíhaní obvineného pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin; podmienečne
zastaviť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi
trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľal. O zastavení trestného stíhania rozhoduje
sudca pre prípravné konanie po predložení spisu a vypočutí obvineného, prípadne ďalších
osôb.
(2)
V uznesení o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí obvinenému skúšobná
doba na dva roky až desať rokov. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou uznesenia
o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Obvinenému sa v uznesení uloží, aby v
skúšobnej dobe plnil podmienky uvedené v odseku 1.
(3)
Uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa doručuje prokurátorovi,
obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným; prokurátor,
obvinený, poškodený a oznamovateľ môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 219
(1)
Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby splnil podmienku podľa § 218 ods. 1, sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodne, že sa obvinený osvedčil.
Inak rozhodne, a to aj počas skúšobnej lehoty, že sa v trestnom stíhaní pokračuje.
O osvedčení alebo pokračovaní v trestnom stíhaní vydá uznesenie.
(2)
Ak do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby nebolo vydané rozhodnutie podľa odseku
1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.
(3)
Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje prokurátorovi, obvinenému a poškodenému; prokurátor,
obvinený a poškodený môžu proti nemu podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Právoplatnosťou uznesenia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím doby podľa
odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania podľa § 9 ods. 1 písm. e).
Zmier
§ 220
(1)
V konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor so súhlasom obvineného a poškodeného
rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a)
vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti
o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b)
nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, uzavrel s poškodeným alebo s jeho splnomocnencom
dohodu o náhrade škody alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo inak odstránil
ujmu vzniknutú trestným činom, a
c)
zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú
ministerstvu na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a
táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu
a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom
dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje
takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
(2)
Schváliť zmier podľa odseku 1 nemožno, ak
a)
trestným činom bola spôsobená smrť osoby,
b)
je vedené trestné stíhanie pre korupciu, alebo
c)
je vedené trestné stíhanie proti verejnému činiteľovi alebo zahraničnému verejnému
činiteľovi pre trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom ich právomoci a v rámci
ich zodpovednosti.
§ 221
(1)
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, pred rozhodnutím o schválení zmieru prokurátor
vypočuje obvineného a poškodeného, najmä na spôsob a okolnosti uzavretia zmieru, či
zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či súhlasia so schválením zmieru; výsluchom
obvineného zistí, či rozumie obsahu obvinenia a či si je vedomý dôsledkov schválenia
zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý
je stíhaný.
(2)
Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich právach a o podstate zmieru.
§ 222
Ak je poškodeným právnická osoba, možno namiesto výsluchu štatutárneho zástupcu alebo
inej osoby oprávnenej konať v jej mene, zabezpečiť písomné vyhlásenie právnickej osoby
k okolnostiam uvedeným v § 220 ods. 1.
§ 223
Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania musí obsahovať opis
skutku, ktorého sa týka zmier, jeho právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku
nahradenej škody alebo škody, k náhrade ktorej sa obvinený zaviazal, alebo iné opatrenia
na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú sumu podľa § 220 ods. 1 písm. c) a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok, ktorého sa zmier týka.
§ 225
Práva poškodeného podľa § 220 neprislúchajú tomu, na koho prešiel nárok na náhradu škody; to neplatí, ak ide o
dedičov poškodeného.
§ 226
Ak prokurátor zmier neschválil, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa § 220 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné v ďalšom konaní prihliadnuť
na toto vyhlásenie ako na dôkaz.
§ 227
(1)
Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým prokurátor schválil zmier, zabezpečí,
aby peňažná suma podľa § 220 ods. 1 písm. c) bola poukázaná ministerstvu.
(2)
Ak prokurátor nerozhodne o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma
zložená na ochranu a podporu obetí trestných činov bola vrátená obvinenému.
Prerušenie trestného stíhania
§ 228
(1)
Policajt preruší trestné stíhanie, ak sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie proti určitej osobe.
(2)
Policajt preruší trestné stíhanie, ak
a)
nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť,
b)
nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c)
obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať
zmysel trestného stíhania,
d)
sa navrhuje odovzdanie trestného stíhania do cudziny alebo obvinený je vydaný do
cudziny alebo vyhostený,
e)
ústavný súd alebo Súdny dvor Európskej únie pozastaví účinnosť právneho predpisu
alebo jeho časti, ktorého použitie je rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo
veci samej, alebo
f)
obvinený je dočasne odovzdaný na vykonanie úkonov do cudziny.
(3)
Prokurátor môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa
na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou,
trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení alebo
usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný
trestný čin; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo
objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa. Uznesenie o prerušení
trestného stíhania obsahuje dôvody tohto prerušenia, spočívajúce v dohodnutých podmienkach
spolupráce s obvineným počas prerušenia trestného stíhania a v dohodnutom spôsobe
vyhodnocovania plnenia týchto podmienok. Podmienky spolupráce podľa predchádzajúcej
vety vyhodnocuje policajt najmenej raz za tri mesiace, o čom spíše záznam.
(4)
Prokurátor preruší trestné stíhanie, ak podal návrh na začatie konania o otázke,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
(5)
Ak pominie dôvod na prerušenie, prokurátor alebo policajt o pokračovaní v trestnom
stíhaní rozhodne uznesením.
(6)
Uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi,
ak nie je zároveň poškodeným; obvinený, poškodený a oznamovateľ majú právo proti nemu
podať sťažnosť. Uznesenie policajta sa doručuje najneskôr do 48 hodín prokurátorovi.
(7)
Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetky úkony potrebné na zabezpečenie
vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu.
§ 229
(1)
Po prerušení trestného stíhania možno vykonávať len úkony podľa štvrtej, piatej a šiestej hlavy prvej časti tohto zákona na účely zistenia, či nepominul dôvod prerušenia, alebo zaistenia osoby obvineného.
(2)
Prerušenie trestného stíhania nie je prekážkou pre rozhodnutie podľa § 97 a 98, ani prekážkou konania o samostatnom návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia
podľa § 236 ods. 1.
TRETIA HLAVA
DOZOR A ÚKONY PROKURÁTORA
Prvý diel
Dozor prokurátora
§ 230
(1)
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní vykonáva prokurátor.
(2)
Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
a)
dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie;
také pokyny sú súčasťou spisu,
b)
vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach,
v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné
stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c)
zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo
aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek
veci; pritom postupuje podľa tohto zákona; proti takémuto rozhodnutiu prokurátora
je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,
d)
vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s
pokynmi a určovať lehotu na ich doplnenie; o vrátení veci upovedomí obvineného a poškodeného,
e)
zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť
vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného
stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie
policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej
osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu
policajta,
f)
odňať vec policajtovi a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná inému policajtovi
alebo policajtom,
g)
nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie,
h)
urobiť opatrenie, aby skrátené vyšetrovanie vykonal policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a) alebo písm. c),
i)
urobiť opatrenie, aby vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie trestného činu príslušníka
ozbrojeného bezpečnostného zboru vykonal policajt uvedený v § 10 ods. 7 písm. a), pričom pred urobením opatrenia si prokurátor vyžiada stanovisko riaditeľa Úradu
inšpekčnej služby; rovnako je prokurátor oprávnený postupovať aj pri vyšetrovaní alebo
skrátenom vyšetrovaní trestného činu colníka.
(3)
Prokurátor v prípadoch ustanovených v odseku 2 písm. a), d), f) až i) rozhoduje opatrením
a v prípade ustanovenom v odseku 2 písm. e) rozhoduje uznesením, ktoré sa doručuje
obvinenému, poškodenému a oznamovateľovi, ak nie je zároveň poškodeným.
Druhý diel
Úkony prokurátora
§ 231
Iba prokurátor je oprávnený v prípravnom konaní
a)
podať obžalobu,
b)
uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste a podať návrh súdu na jej schválenie,
c)
postúpiť vec podľa § 214 ods. 1,
d)
prerušiť trestné stíhanie podľa § 228 ods. 3 a 4,
e)
zastaviť trestné stíhanie podľa § 215 ods. 1 písm. c), e), f) a g) a ods. 2 alebo podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa § 216 ods. 1,
f)
schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie podľa § 220 ods. 1,
g)
nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto
zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,
h)
vykonať zaistenie nároku poškodeného na náhradu škody, zrušiť toto zaistenie, a to
aj čiastočne, alebo vec z neho vyňať,
i)
nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
j)
vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby,
v ktorej prípade je na taký úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
Súdnej rady Slovenskej republiky, ústavného súdu alebo Európskeho parlamentu,
k)
navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby trvania väzby,
l)
navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
m)
vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny, ak tento zákon neustanovuje
inak,
n)
navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho orgánu, predbežné zaistenie
majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti
tohto majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky,
o)
podať návrh na súd na vydanie predbežného príkazu umiestnenia obvineného do zdravotníckeho
zariadenia podľa § 85 ods. 7, § 215 ods. 8 alebo § 236 ods. 1.
Konanie o dohode o vine a treste
§ 232
(1)
Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú záver,
že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, ktorý sa k spáchaniu skutku priznal,
uznal vinu a dôkazy nasvedčujú pravdivosti jeho priznania, môže prokurátor začať konanie
o dohode o vine a treste na podnet obvineného alebo aj bez takého podnetu.
(2)
Na konanie o dohode o vine a treste prokurátor predvolá obvineného a poškodeného,
ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody; o čase a mieste konania upovedomí
obhajcu obvineného a poškodeného, ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu
škody. Ak je obvinený v čase konania mladistvý, postupuje sa primerane aj podľa ustanovenia
§ 340, dohodu však nemožno uzavrieť, ak s ňou nesúhlasí zákonný zástupca mladistvého alebo
jeho obhajca.
(3)
V rámci konania o dohode o vine a treste je prokurátor povinný dbať na záujem poškodeného
na dohode na náhradu škody. Ak je poškodený prítomný na konaní o dohode o vine a treste,
vyjadrí sa najmä k rozsahu a spôsobu náhrady škody. Dohodu o vine a treste možno uzavrieť
aj bez prítomnosti poškodeného, ktorý sa na konanie o dohode o vine a treste napriek
riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil. V takomto prípade môže prokurátor
za poškodeného dohodnúť s obvineným rozsah a spôsob náhrady škody až do výšky uplatneného
nároku na náhradu škody.
(4)
Ak došlo k dohode o vine, treste a ďalších výrokoch, prokurátor podá na súd v rozsahu
dohody návrh na schválenie dohody o vine a treste; dohodou o treste sa rozumie aj
dohoda o upustení od potrestania a ak ide o mladistvého, aj podmienečné upustenie
od potrestania vrátane výchovných opatrení, ak sú zákonné dôvody na ich uloženie.
Ak nedošlo k dohode o náhrade škody, prokurátor na túto skutočnosť v návrhu na schválenie
dohody o vine a treste upozorní súd a navrhne, aby súd poškodeného odkázal s nárokom
na náhradu škody alebo jej časti na civilný proces alebo iné konanie.
(5)
Ak v rámci konania o dohode o vine a treste obvinený uzná vinu zo spáchania stíhaného
skutku v celom rozsahu, ale nedôjde k dohode o treste, prokurátor podá obžalobu, v
ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu, uznanie viny a
požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie a rozhodol o treste a ďalších výrokoch,
ktoré majú podklad vo výroku o vine.
(6)
Ak v rámci konania o dohode obvinený uzná vinu len sčasti, podá prokurátor obžalobu,
v ktorej uvedie obvineným priznaný skutok, jeho právnu kvalifikáciu a uznanie viny
v tomto rozsahu, ako aj skutok a jeho právnu kvalifikáciu, ktorý obvinený nepriznal,
a požiada súd, aby vykonal hlavné pojednávanie v rozsahu, v ktorom obvinený spáchanie
skutku nepriznal, a v ďalšom potrebnom rozsahu a aby rozhodol o vine, treste a ďalších
výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
(7)
Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade alebo
zhabaní veci, postupuje prokurátor podľa § 236 ods. 1.
(8)
Dohoda o vine a treste obsahuje
a)
označenie účastníkov dohody, dátum, miesto a čas jej spísania,
b)
opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu
došlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, právnu kvalifikáciu trestného
činu, ktorý bol skutkom spáchaný, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona; pri popise skutku dbá prokurátor na to, aby nebola porušená zásada podľa § 2 ods. 4 vo vzťahu k osobám, ktoré sa na dohode nezúčastňujú,
c)
druh, výmeru a spôsob výkonu trestu,
d)
rozsah a spôsob náhrady škody, ak bola činom spôsobená, a
e)
ochranné opatrenie, ak prichádza do úvahy jeho uloženie.
(9)
Dohodu o vine a treste podpíšu na znak súhlasu prokurátor, obvinený, obhajca a poškodený,
ak úspešne uplatnil nárok na náhradu škody a zúčastnil sa konania.
(10)
Ak nedôjde k dohode o vine a treste, prokurátor o tom vykoná záznam do spisu.
§ 233
(1)
Ak osoby uvedené v § 232 ods. 2 uzavreli dohodu o vine a treste, prípadne o ďalších výrokoch, prokurátor podá súdu
návrh na schválenie tejto dohody.
(2)
Návrh podľa odseku 1 obsahuje
a)
označenie osôb uvedených v § 232 ods. 2, dátum a miesto spísania návrhu,
b)
(3)
Prokurátor s návrhom podľa odseku 1 predkladá súdu dohodu o vine a treste, celý spisový
materiál, jeho prílohy a zoznam vecných dôkazov.
§ 234
Obžaloba
(1)
Ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie
obvineného pred súd a zároveň o všetkých opravných prostriedkoch uplatnených v prípravnom
konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom právoplatne rozhodnuté
alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak, prokurátor podá obžalobu
príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby,
ak nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného a ak je obvinený vo
väzbe, aj ústav na výkon väzby.
(2)
Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Ak prokurátor
mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval policajt,
upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného, obhajcu a poškodeného a zistí, či
so zreteľom na zamýšľanú zmenu navrhujú doplniť vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie.
Ak prokurátor nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho, urobí o tom
záznam do spisu a vyrozumie osobu, ktorá návrh podala.
(3)
Spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov prípravného konania o úkonoch, zápisnicu
o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky dôkazy týkajúce sa veci.
(4)
Po podaní obžaloby môže prokurátor uložiť policajtovi zabezpečiť dôkaz, ktorý potrebuje
vykonať v konaní pred súdom.
Náležitosti obžaloby
§ 235
Obžaloba musí obsahovať
a)
označenie prokurátora, dátum a miesto spísania obžaloby,
b)
meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, bydlisko, prípadne iné
údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu podliehajúcu
pôsobnosti súdov podľa § 16 ods. 2, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar, ktorého je alebo bol príslušníkom,
c)
obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný,
s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností,
ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie
určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného
pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
d)
ak sa vo veci konalo vyšetrovanie, odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré obsahuje
opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú podanie obžaloby, obhajobu
obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor
spravoval,
e)
dôkazy, ktoré prokurátor navrhuje vykonať na hlavnom pojednávaní, a zoznam vecných
dôkazov, ktoré predkladá súdu s obžalobou, spismi a ich prílohami vrátane záznamov
o spolupráci podľa § 33a, ak majú súvis so skutkom, a
f)
návrh na uloženie ochranného opatrenia, ak sú na to splnené zákonné podmienky.
§ 236
(1)
Ak prokurátor obžalobu nepodá, urobí návrh na uloženie ochranného opatrenia podľa
§ 235 písm. f) samostatne. Ak je pobyt obvineného na slobode nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy,
podá zároveň na súd návrh na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného
do zdravotníckeho zariadenia. Prokurátor môže návrh na uloženie ochranného opatrenia
vziať späť až do začatia verejného zasadnutia a zároveň príkazom prepustiť obvineného
z umiestnenia v zdravotníckom zariadení, ak dôvod na uloženie ochranného liečenia
pominul.
(2)
Rovnako ako v odseku 1 sa postupuje u zúčastnenej osoby, ak prokurátor podal návrh
na konanie o dohode o vine a treste.
TRETIA ČASŤ
SÚDNE KONANIE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§ 237
(1)
Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby alebo návrhu na dohodu
o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
(2)
Pri podaní a zastupovaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste sa prokurátor
spravuje zákonom a vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých dôkazov a
okolností prípadu.
(3)
O obžalobe alebo o návrhu na dohodu o vine a treste koná a vo veci rozhoduje
a)
sudca pre prípravné konanie, ak ide o skrátené vyšetrovanie podľa § 204; pritom má rovnaké práva a povinnosti ako samosudca,
b)
samosudca o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov, za ktoré zákon
ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť
rokov, ak tento zákon neustanovuje inak,
c)
predseda senátu alebo senát v ostatných prípadoch.
§ 238
(1)
Podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie
z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí,
či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim
tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať.
(2)
Po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste súd rozhoduje samostatne
všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie návrhy,
urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na
skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.
(3)
Ak to okolnosti umožňujú, môže byť vec skončená len vo vzťahu k niektorému zo spoluobvinených
samostatne; tým nie je porušená zásada podľa § 2 ods. 7 vo vzťahu k ostatným obvineným. Súd pri tom dbá na to, aby nebola narušená zásada
podľa § 2 ods. 4 vo vzťahu k ostatným obvineným alebo k osobám účastným na skutku.
(4)
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti
prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 10 došlo k rozhodnutiu o väzbe alebo postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou
alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.
§ 239
Späťvzatie obžaloby alebo návrhu dohody o vine a treste a ustúpenie od obžaloby
(1)
Prokurátor môže vziať späť obžalobu až do začatia hlavného pojednávania a návrh na
dohodu o vine a treste do začatia verejného zasadania nariadeného na jeho prejednanie;
vec sa tým vracia do stavu prípravného konania. Predseda senátu uznesením vezme na
vedomie späťvzatie obžaloby alebo späťvzatie návrhu prokurátora na dohodu o vine a
treste.
(2)
Ak prokurátor na hlavnom pojednávaní oznámi, že ustupuje od obžaloby v celom rozsahu
alebo pre niektorý zo skutkov uvedených v obžalobe, súd obžalovaného oslobodí v celom
rozsahu alebo pre niektorý zo skutkov uvedený v obžalobe.
§ 240
Doručenie obžaloby
(1)
Po doručení obžaloby súd bez meškania nariadi doručiť rovnopis obžaloby
a)
obvinému a jeho obhajcovi; obvinený sa zároveň upozorní na možnosť vykonania hlavného
pojednávania v jeho neprítomnosti,
b)
poškodenému,
c)
zúčastnenej osobe,
d)
zákonnému zástupcovi obvineného, ak ten nie je spôsobilý na právne úkony alebo ak
jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
e)
zástupcovi záujmového združenia občanov, ak bolo kladne rozhodnuté o jeho účasti
na hlavnom pojednávaní,
f)
pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy osobe, do ktorej rúk je obvinený povinný
plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
(2)
Ak má obžalovaný viacerých obhajcov, doručí sa rovnopis obžaloby tomu z nich, koho
si určili na doručovanie písomností. Ak nebol určený žiaden z obhajcov, doručí sa
obžaloba každému z nich. Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu
alebo splnomocnenca, doručí sa rovnopis obžaloby len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi.
(3)
Spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania
písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa
zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli
známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na to, že
ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor
v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich
súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak
nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa.
(4)
V návrhu na vykonanie dôkazov podľa odseku 3 treba uviesť okolnosti, ktoré sa majú
nimi objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý.
Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možno na hlavnom pojednávaní vykonať okrem
prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje
výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť
na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o
jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne.
(5)
Svedkov a znalcov, ktorých navrhuje obvinený alebo prokurátor vypočuť na hlavnom
pojednávaní, treba prokurátorovi alebo obvinenému oznámiť najneskôr tri pracovné dni
pred hlavným pojednávaním, pokiaľ tieto skutočnosti neboli oznámené v obžalobe alebo
pri predbežnom prejednaní obžaloby. Bez zachovania uvedenej lehoty ich na hlavnom
pojednávaní možno vypočuť, len ak prokurátor a obvinený s tým súhlasia.
DRUHÁ HLAVA
PRESKÚMANIE A PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY
Preskúmanie obžaloby
§ 241
(1)
Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou obzvlášť závažného zločinu,
za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b)
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,
d)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods.5,
e)
môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 a 3,
f)
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
porušenie práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy
vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti
podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,
g)
trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 216 ods. 1,
h)
môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,
i)
rozhodne o účasti záujmového združenia občanov v konaní pred súdom,
j)
vydá trestný rozkaz a v prípade podania odporu bezodkladne rozhodne o prijatí obžaloby,
v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f), a nariadi hlavné
pojednávanie, určí jeho termín a rozsah dokazovania,
k)
postúpi vec senátu,
l)
nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný
v lehote piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom
odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena f).
(2)
Ak samosudca dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom
použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba,
oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora.
(3)
Samosudca preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskej únie o vydanie
predbežného rozhodnutia.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 písm. a) až c) a d) okrem uznesenia o prerušení trestného
stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 písm. e) až h), písm. j) alebo
písm. l) môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie
trestného stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti
podľa tohto odseku zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm.
j) alebo l), má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia
nadriadeného súdu sa vec vracia do prípravného konania.
(5)
Ak je to potrebné na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2, môže samosudca vyslúchnuť obvineného
aj poškodeného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia.
(6)
Ak po podaní obžaloby oprávnená osoba ponúkla skončenie veci zmierom alebo z obsahu
spisu takáto možnosť vyplýva, môže samosudca nariadiť konanie o zmieri, schváliť zmier
a zastaviť trestné stíhanie; pritom postupuje podľa § 220 až 227.
(7)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 6 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 243
Predbežné prejednanie obžaloby
(1)
Obžalobu podanú na súde pre zločin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť
rokov preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba
predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.
(2)
Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec
treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať
podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba.
(3)
Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na verejnom zasadnutí; aj na neverejnom zasadnutí
sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).
(4)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd preskúma obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu;
predseda senátu alebo ním poverený člen senátu z tohto hľadiska podá správu, pričom
sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.
(5)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby môže súd vypočuť obvineného aj poškodeného a zadovážiť
aj ďalšie potrebné vysvetlenia. Súd zároveň zistí, či prokurátor a obvinený nechcú
uzavrieť dohodu o vine a treste; ak sa prokurátor a obvinený vyjadria, že chcú konať
o dohode o vine a treste, postupuje podľa § 244 ods. 1 písm. g), len ak to navrhne prokurátor. Inak súd verejné zasadnutie na potrebný čas preruší
a umožní prokurátorovi a obvinenému uzavrieť dohodu o vine a treste; prokurátor v
takom prípade postupuje primerane podľa § 232 a 233. Ak dôjde k dohode o vine a treste, súd postupuje primerane podľa § 331, 333 a 334; ak mieni prejednať návrh dohody o vine a treste, pokračuje vo verejnom zasadnutí.
Ak k dohode o vine a treste nedôjde alebo súd návrh dohody o vine a treste odmietne,
alebo dohodu o vine a treste v navrhnutom rozsahu neschváli, alebo ak obvinený odpovedal
na niektorú otázku „nie“, pokračuje súd vo verejnom zasadnutí na podklade pôvodnej
obžaloby.
§ 244
Rozhodnutie pri predbežnom prejednaní obžaloby
(1)
Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd
a)
postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,
b)
postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,
d)
trestné stíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 alebo 3,
e)
trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo § 283 ods. 5,
f)
môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 ods. 1,
g)
vráti vec prokurátorovi na konanie podľa § 232 a § 233, ak sú splnené podmienky uvedené v § 243 ods. 5 druhá veta,
h)
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä
že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby alebo ak zistí, že prokurátor
nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní,
že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,
i)
postúpi vec samosudcovi,
j)
rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia občanov,
k)
nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré
oznámi osobám, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby; ak obžalovaný v lehote piatich
pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom
odôvodní nesplnenie podmienok pre postup podľa písmena h).
(2)
Ak súd dôjde k záveru, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, pri správnom použití
zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba,
oboznámi s touto skutočnosťou osoby, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby a prokurátora,
a vyzve obvineného a prokurátora, aby písomne oznámili súdu a sebe navzájom návrhy
na vykonanie dôkazov, ktoré dosiaľ nenavrhli. Zároveň ich upozorní na ustanovenie
§ 252 ods. 2 až 5.
(3)
Proti uzneseniam podľa odseku 1 písm. a) až d) a e) okrem uznesenia o prerušení trestného
stíhania z dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 písm. f) až h) alebo písm. k)
môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného
stíhania, odkladný účinok. Uznesenie, ktorým nadriadený súd na základe sťažnosti podľa
tohto odseku zrušil uznesenie súdu o prijatí obžaloby podľa odseku 1 písm. k), má
účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby; vydaním takéhoto uznesenia nadriadeného súdu
sa vec vracia do prípravného konania.
(4)
Predseda senátu preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor Európskej únie o
vydanie predbežného rozhodnutia.
§ 245
Nové preskúmanie alebo predbežné prejednanie obžaloby
(1)
(2)
Za podmienok uvedených v § 241 alebo § 243 sa obžaloba znovu preskúma alebo predbežne prejedná aj na súde, ktorému bola vec
postúpená podľa § 241 ods. 1 písm. a) alebo § 244 ods. 1 písm. a).
TRETIA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý diel
Príprava hlavného pojednávania
§ 246
Náhradný sudca
(1)
Ak možno dôvodne predpokladať, že hlavné pojednávanie bude trvať dlhší čas alebo
ak sa navrhuje výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,
ktorého totožnosť je utajená, a ak sa počíta s využitím videokonferenčného zariadenia,
zariadi predseda súdu na návrh predsedu senátu, aby sa na hlavnom pojednávaní zúčastnili
jeden alebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.
(2)
Náhradný sudca alebo prísediaci má postavenie člena senátu. Hlasovania sa však zúčastní
len v tom prípade, ak do konania nastúpil namiesto sudcu alebo prísediaceho, ktorému
v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní zabránila nejaká prekážka. Sudca alebo prísediaci,
za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania už ďalej
nezúčastňuje.
(3)
Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,
ktorého totožnosť je utajená s využitím videokonferenčného zariadenia mimo pojednávacej
siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.
Druhý diel
Začatie hlavného pojednávania
§ 252
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní
(1)
Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa
a prokurátora.
(2)
V neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má
za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez
prítomnosti obžalovaného a pritom
a)
obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne
a včas predvolaný, alebo ak sa predvolanie na hlavné pojednávanie považuje za doručené
podľa § 66 ods. 3 alebo 4, aj keď sa o ňom obžalovaný nedozvedel, a z toho dôvodu jemu ustanovený obhajca bol
o hlavnom pojednávaní riadne upovedomený,
b)
obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom
činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom
vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy
na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,
c)
obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,
d)
obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného.
(3)
Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo
vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak
obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal,
aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
(4)
V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
Ak nejde o prípad povinnej obhajoby a obžalovaný má obhajcu, možno vykonať hlavné
pojednávanie v neprítomnosti obhajcu, len ak s tým obžalovaný súhlasí.
(5)
Ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno
za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov a znalcov aj bez súhlasu
obžalovaného.
Tretí diel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
§ 258
(1)
Ak obžalovaný po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného neurobil vyhlásenie
uvedené v § 257 ods. 1 písm. b) alebo c), predseda senátu potom, ako zistí podmienky na vykonanie hlavného pojednávania, zistí
osobné údaje obžalovaného a poučí ho o jeho právach. Potom umožní prokurátorovi vyslúchnuť
obžalovaného. Obžalovaného treba vyslúchnuť na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený
nárok na náhradu škody, aj na tento nárok. Pritom sa postupuje podľa § 122 ods. 2 a 3.
(2)
Výsluch môže predseda senátu prerušiť len vtedy, ak výsluch nie je vedený v súlade
so zákonom alebo ak je výsluch vedený inak nevhodným spôsobom, alebo ak predseda alebo
člen senátu považujú za nevyhnutné položiť obžalovanému otázku, ktorú nemožno odložiť
na dobu po skončení výsluchu.
(3)
Po skončení výsluchu obžalovaného prokurátorom má právo vypočuť obžalovaného jeho
obhajca. Ustanovenie odseku 2 tu platí primerane. So súhlasom predsedu senátu sú prokurátor,
obhajca, poškodený alebo zúčastnená osoba oprávnení po skončení výsluchov klásť obžalovanému
doplňujúce otázky. O ich poradí rozhodne predseda senátu.
(4)
Na návrh prokurátora alebo obhajcu sa zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného alebo
jej časť prečíta, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný využije svoje
právo nevypovedať alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou
a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prečíta tá časť zápisnice
o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo týkajú. Na tieto
rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu. Zápisnicu prečíta
tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, pokiaľ zápisnicu neprečíta sám alebo ním
poverený člen senátu.
(5)
Ak ide o záznam skoršej výpovede obžalovaného vyhotovený podľa § 121 ods. 5, na návrh prokurátora alebo obhajcu sa taký záznam skoršej výpovede alebo jeho časť
prehrá na technickom zariadení, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný
využije svoje právo nevypovedať, alebo sa objavia podstatné rozpory medzi jeho skoršou
výpoveďou a údajmi na hlavnom pojednávaní a ak bol skorší výsluch vykonaný spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona. V prípade rozporov vo výpovediach sa prehrá
tá časť záznamu o skoršom výsluchu obžalovaného, ktorej sa namietané rozpory priamo
týkajú. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a spýtať sa ho na ich príčinu.
§ 259
Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť
otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie,
vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše
alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo
prísediaceho rozhodne senát.
§ 260
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný
bol vypočúvaný v neprítomnosti ostatných spoluobžalovaných. Poradie výsluchu obžalovaných
určí po vypočutí návrhov strán predseda senátu. Obžalovaného však treba ešte v priebehu
dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli vypočúvaní
v jeho neprítomnosti.
Výsluch svedka
§ 261
(1)
Poradie výsluchu svedkov určí predseda senátu spravidla tak, že ako prví budú vypočutí
svedkovia navrhnutí prokurátorom a po nich svedkovia navrhnutí obžalovaným. Obdobne
sa postupuje aj pri vykonávaní ostatných dôkazov. Obžalovaný môže požiadať, aby poradie
výsluchov bolo zmenené. O tejto žiadosti rozhodne predseda senátu. Ak obžalovaný s
rozhodnutím predsedu senátu nesúhlasí, rozhodne senát.
(2)
Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu
obžalovaného a iných svedkov. Ak obžalovaný uznal základ aj výšku škody poškodeným
včas a riadne uplatneného nároku na náhradu škody, vykoná sa ďalšie dokazovanie o
výške škody iba výnimočne, najmä ak sú o nej dôvodné pochybnosti alebo je to potrebné
pre záver o právnom posúdení skutku.
(3)
Výsluch svedka vykoná ten, kto navrhol vykonanie takého dôkazu; ak o vykonaní dôkazu
rozhodol súd, výsluch svedka vykoná predseda senátu, pri zachovaní práva prokurátora,
obžalovaného a obhajcu vykonať následne výsluch svedka a klásť mu otázky. Ak výsluch
svedka alebo znalca navrhol obžalovaný, jeho obhajca alebo prokurátor, rozhodne predseda
senátu po vypočutí strán o tom, ktorý z nich výsluch vykoná, pri zachovaní práva druhej
strany vykonať následne výsluch svedka alebo znalca a klásť mu otázky. Pritom sa postupuje
podľa § 132.
(4)
Ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 sa použijú primerane aj na vykonanie dôkazu výsluchom svedka. Predseda senátu môže
rozhodnúť, že výsluch svedka vykoná sám, ak má byť ako svedok vypočúvaná osoba mladšia
ako pätnásť rokov, ak ide o chorého, zraneného svedka alebo svedka poškodeného trestným
činom proti ľudskej dôstojnosti alebo ak by výsluch svedka stranou alebo obhajcom
nebol z iných dôvodov vhodný alebo úplný.
§ 262
Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide
o výsluch svedka, ktorému alebo jeho blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma
na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, agenta alebo o svedka, ktorého totožnosť
musí zostať zo závažných dôvodov utajená, urobí predseda senátu vhodné opatrenia na
zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka, prípadne vylúči obžalovaného,
jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej miestnosti.
Po návrate do pojednávacej miestnosti musí byť obžalovaný oboznámený s obsahom výpovede
svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom
predsedu senátu klásť aj otázky.
§ 262a
Predseda senátu vypočuje svedka, ktorý je obzvlášť zraniteľnou obeťou alebo rodinným
príslušníkom takejto obete podľa osobitného zákona tak, aby sa zabránilo vizuálnemu
kontaktu s obžalovaným, najmä využitím technických zariadení vrátane zariadení určených
na prenos zvuku; ustanovenie § 262 tým nie je dotknuté.
§ 263
(1)
Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi
alebo jej podstatnú časť, ak s tým súhlasí prokurátor a obžalovaný a súd nepovažuje
osobný výsluch za potrebný.
(2)
Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sa výslovne vyjadril, že sa na hlavnom pojednávaní
nezúčastní, alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti,
alebo ak sa na hlavné pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia
nedostavil, alebo sa bez vážneho dôvodu vzdialil z pojednávacej siene, alebo ak prokurátor
navrhol v obžalobe čítať výpoveď svedka a obžalovaný po doručení výzvy podľa § 240 ods. 3 takého svedka nenavrhol vypočuť osobne. V uvedených prípadoch stačí súhlas prokurátora.
O tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.
(3)
Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa môže prečítať aj vtedy, ak
bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a
a)
taká osoba zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo
na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo
na dlhší čas znemožňuje jej výsluch alebo ak sa taká osoba ani na opätovné predvolanie
súdu k výsluchu bez dôvodného ospravedlnenia nedostaví a jej predvedenie bolo neúspešné;
ak ide o výpoveď svedka, u ktorého bol v čase jeho výpovede v prípravnom konaní, ktorá
sa má prečítať, dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní ho nebude možné vypočuť,
možno jeho výpoveď prečítať len vtedy, ak bol o úkone riadne upovedomený obvinený,
a ak má obhajcu, jeho obhajca,
b)
išlo o neodkladný úkon alebo neopakovateľný úkon, alebo
c)
taká osoba na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať.
(4)
Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť
výpoveď podľa § 130, možno prečítať len za predpokladu, že bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka,
o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto právo
nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 o čítaní zápisnice o výpovedi sa primerane použijú aj
na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia.
(6)
Strany môžu namietať spôsob vykonávania výsluchu, najmä môžu namietať prípustnosť
otázky položenej vypočúvajúcim. O námietke rozhodne predseda senátu. Ak námietke vyhovie,
vypočúvaný nie je povinný na otázku odpovedať a táto otázka sa do zápisnice nezapíše
alebo sa zo zápisnice vyčiarkne. O námietke proti otázke predsedu senátu, sudcu alebo
prísediaceho rozhodne senát.
§ 264
(1)
Ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môže mu byť
na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi
predložená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.
(2)
Predloženie skoršej výpovede podľa odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice
o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi
svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak
zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 o predložení zápisnice o skoršom výsluchu sa primerane
použijú aj na prehranie zvukového a obrazového záznamu o výsluchu vykonaného prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia.
§ 265
(1)
Svedok pred výsluchom na súde je povinný zložiť prísahu.
(2)
Pred prísahou musí byť svedok poučený o možnosti poskytnutia ochrany pred neoprávneným
postihom v pracovnoprávnom vzťahu podľa osobitného predpisu a musí byť upozornený
na význam svedeckej výpovede a na následky krivej prísahy. Prísaha znie: „Prisahám
na svoju česť a svedomie, že budem vypovedať pravdu, nič iné len pravdu a vedome nič
nezamlčím.“.
§ 266
(1)
Svedok, ktorý má sluchovú alebo rečovú vadu, vykoná prísahu tak, ak je to možné,
že opakuje slová prísahy, ktoré mu prečíta predseda senátu. Písomný text prísahy svedok
pred súdom podpíše.
(2)
Nepočujúci svedok po pretlmočení znenia prísahy do posunkovej reči prítomným tlmočníkom
posunkovej reči podpíše text jej znenia s vyznačením, že táto mu bola pretlmočená
do posunkovej reči a že jej obsahu porozumel.
§ 267
Do prísahy nemožno vziať svedka,
a)
ktorý pri svojom výsluchu nedovŕšil štrnásty rok svojho veku,
b)
ak je dôvodný predpoklad, že pre telesnú alebo duševnú chorobu nemusel vnímať okolnosti,
o ktorých má vypovedať, alebo ak také okolnosti nie je schopný uviesť,
c)
ktorý vzhľadom na svoje psychické a fyzické predpoklady nie je schopný náležite pochopiť
podstatu a dôležitosť prísahy,
d)
ktorý je zaviazaný mlčanlivosťou spojenou s výkonom jeho povolania, ak ten, kto ho
zaviazal mlčanlivosťou, ho mlčanlivosti nezbaví.
§ 268
Znalecké dokazovanie
(1)
Ak znalec ešte nepodal vo veci písomný znalecký posudok alebo sa od neho odchyľuje,
alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby znalecký posudok alebo jeho doplnenie
nadiktoval do zápisnice.
(2)
Pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú ustanovenia § 258 ods. 2 a 3 a § 259 primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho
písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa
§ 144, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný
s tým súhlasia, alebo ak sa znalec naň odvolá.
(3)
Ak bol posudok znalca obstaraný niektorou zo strán a predkladá sa v konaní ako dôkaz,
ustanovenie odseku 1 sa použije primerane.
(4)
Ak bol posudok predložený stranou a osoba podávajúca posudok nie je zapísaná v zozname
znalcov, pred súdom zloží sľub podľa osobitného zákona a predseda senátu ju poučí
o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku. Potom sa znalec vyjadrí,
či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa primerane použijú aj na odborné vyjadrenie.
§ 269
Listinné dôkazy
Písomné vyjadrenia, posudky, správy štátnych orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa
vykonáva dôkaz na hlavnom pojednávaní, sa prečítajú celé alebo ich časť, ktorá sa
týka dokazovanej skutočnosti, a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné,
aj svedkom a znalcom.
§ 270
Vecné dôkazy a dokazovanie zvukovým, obrazovým a obrazovo-zvukovým záznamom
(1)
Vecné dôkazy súd predloží stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.
(2)
Zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový záznam sa ako dôkaz vykoná na technickom
zariadení, a to oboznámením celého záznamu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej
skutočnosti. Ak to povaha dôkazu pripúšťa, môže sa vykonať aj oboznámením jeho celého
písomného prepisu alebo jeho časti, ktorá sa týka dokazovanej skutočnosti. Súčasťou
výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený
alebo získaný.
Súčinnosť strán pri dokazovaní
§ 271
(1)
Obžalovaného, poškodeného a zúčastnenej osoby sa treba po vykonaní každého dôkazu
opýtať, či sa chcú k nemu vyjadriť, a vyjadrenie každého sa zapíše do zápisnice.
(2)
Na konfrontáciu alebo rekogníciu sa použijú primerane ustanovenia § 125 a § 126.
§ 272
(1)
Po skončení výsluchu prokurátorom, obžalovaným, jeho obhajcom alebo predsedom senátu
môže zákonný zástupca obžalovaného, v rozsahu uplatnených práv poškodený alebo jeho
splnomocnenec, zúčastnená osoba alebo jej splnomocnenec so súhlasom predsedu senátu
klásť vypočúvaným otázky, keď už členovia senátu otázky nemajú.
(2)
Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania.
(3)
Súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie
alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie
o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to
spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to
ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie
dôkazu pripustiť.
§ 273
Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov
(1)
Obžalovaný, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu a v
súvislosti s jeho prítomnosťou v konaní pred súdom je tu dôvodná obava z ohrozenia
jeho života alebo zdravia, či života alebo zdravia jeho blízkej osoby, môže byť vypočutý
s využitím videokonferenčného zariadenia.
(2)
Spôsob vykonania dôkazu alebo oboznámenia s obsahom dôkazu môže byť namietnutý alebo
doplnený stranou. Na rozhodovanie o námietke a návrhu na doplnenie vykonania dôkazu
sa primerane použije ustanovenie § 263 ods. 6.
Štvrtý diel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
§ 274
(1)
Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať
nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné
reči.
(2)
Po záverečnej reči prokurátora, zástupcu záujmového združenia občanov prehovorí poškodený,
zúčastnená osoba, obhajca obžalovaného a obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená
osoba splnomocnenca, prehovorí len splnomocnenec. Ak treba, určí predseda senátu poradie,
v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.
Obhajca obžalovaného a obžalovaný hovoria však vždy poslední; zástupca záujmového
združenia občanov, poškodený a zúčastnená osoba alebo ich splnomocnenec môžu prehovoriť
len v rozsahu uplatnených nárokov.
(3)
Ak sa po záverečnej reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova na základe súhlasu
predsedu senátu znovu prokurátor, obhajca a obžalovaný majú právo sa k tomu vyjadriť.
(4)
Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca
prejednávanej veci.
§ 275
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu
obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto
iný klásť otázky.
§ 276
Doplnenie dokazovania
(1)
Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba
ešte niektorú okolnosť objasniť, rozhodne uznesením, že dokazovanie bude doplnené,
a v hlavnom pojednávaní pokračuje.
(2)
Po doplnení dokazovania treba vždy znova dať slovo na záverečné reči.
Piaty diel
Odročenie hlavného pojednávania
§ 277
(1)
Ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom
pokračovať, súd odročí hlavné pojednávanie a určí termín, kedy sa bude konať ďalšie
hlavné pojednávanie; odročiť hlavné pojednávanie na neurčito možno len vtedy, ak to
vyžaduje povaha úkonu. Ak odpadne prekážka, pre ktorú muselo byť hlavné pojednávanie
odročené na neurčito, treba bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote dvoch týždňov
po jej odpadnutí, nariadiť termín hlavného pojednávania alebo vykonať iný úkon smerujúci
k skončeniu veci.
(2)
Skôr ako predseda senátu hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany nenavrhujú
ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba na budúce pojednávanie zadovážiť. Nedôvodné návrhy
súd odmietne uznesením, proti ktorému sťažnosť nie je prípustná.
(3)
Pri odročení hlavného pojednávania súd môže uložiť, aby dôkaz zabezpečila strana,
ktorá ho navrhla vykonať alebo na jeho vykonaní trvá, alebo z ktorej návrhu takáto
potreba vyplynula. To neplatí, ak dôkaz priamo alebo nepriamo navrhol obžalovaný a
z charakteru dôkazu je zrejmé, že obžalovaný ho sám zabezpečiť nemôže.
(4)
Ak súd zistí, že navrhovaný dôkaz nemožno vykonať, rozhodne, že sa tento dôkaz nevykoná.
Môže tiež rozhodnúť, aby bol svedok zabezpečený a predvedený podľa § 88.
(5)
Ak nie je pre podstatnú chybu konania alebo z iného dôležitého dôvodu potrebné vykonať
hlavné pojednávanie znova, oboznámi predseda senátu pri pokračovaní v odročenom hlavnom
pojednávaní podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak od odročenia hlavného pojednávania
uplynula dlhšia doba, prečíta predseda senátu podstatný obsah zápisnice o hlavnom
pojednávaní.
§ 277a
Zmena samosudcu alebo zloženia senátu
(1)
Ak sa zmenil samosudca alebo sa zmenilo zloženie senátu a obžalovaný so zmenou nesúhlasil,
hlavné pojednávanie sa vykoná znova.
(2)
Postup podľa § 257 sa na novom hlavnom pojednávaní nevykonáva. Vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 alebo 2 urobené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ako aj uznesenie súdu podľa § 257 ods. 7 a 8 vyhlásené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní si zachovávajú svoje účinky aj na
novom hlavnom pojednávaní.
(3)
Na novom hlavnom pojednávaní možno namiesto výsluchu svedka, obžalovaného alebo znalca
prečítať tie časti zápisnice o predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkajú
ich výsluchu. Ak táto zápisnica obsahuje odkaz na ich skoršie výpovede (§ 58 ods. 4), prečíta sa v takom prípade aj tá výpoveď, na ktorú sa odkazuje.
(4)
Namiesto čítania zápisníc podľa odseku 3 možno na novom hlavnom pojednávaní prehrať
časť zvukového záznamu z predchádzajúceho hlavného pojednávania, ktorá sa týka výpovede,
ak bol zvukový záznam vyhotovený. Na návrh strany predseda senátu nariadi jeho prehratie,
ak bol zvukový záznam vyhotovený a ak je na riadne zistenie skutkového stavu potrebné
poznať doslovné znenie skoršej výpovede.
(5)
Aj keď sú splnené podmienky na prečítanie zápisnice podľa odseku 3 alebo prehratie
zvukového záznamu podľa odseku 4, predseda senátu na návrh strany nariadi opakovanie
výsluchu svedka alebo znalca, ak je ich výpoveď rozhodujúca na riadne zistenie skutkového
stavu a je potrebné overiť ich hodnovernosť alebo pokiaľ je z iných dôležitých dôvodov
potrebné bezprostredné vnímanie ich výpovede. Tým nie je dotknuté právo súdu aj bez
splnenia týchto podmienok rozhodnúť o výsluchu svedka alebo znalca (§ 276).
(6)
Odsekmi 1 až 5 nie je dotknutá možnosť čítať na novom hlavnom pojednávaní zápisnicu
o výsluchu z prípravného konania, ak sú splnené podmienky podľa § 252 ods. 5 a § 263. Ak boli tieto podmienky splnené na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, platí, že
sú splnené aj na novom hlavnom pojednávaní; to neplatí pre dôvody podľa § 263 ods. 3 písm. a).
Šiesty diel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
§ 278
Podklad na rozhodnutie
(1)
Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
(2)
Ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa
§ 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté
na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(3)
Súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.
§ 279
Vrátenie veci prokurátorovi
(1)
Súd vráti vec prokurátorovi uznesením na došetrenie len vtedy, ak počas hlavného
pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným
činom, a prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.
(2)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 280
Postúpenie veci
(1)
Ak zistí súd v žalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný,
postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu
nepríslušnosť a obžalovaný ju nenamietal; rovnako je povinný sám vec rozhodnúť, ak
by mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa, alebo ak
by mala byť vec postúpená z okresného súdu podľa § 16 ods. 1 na iný okresný súd. Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená
nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti
medzitým podstatne zmenil.
(2)
Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok
by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
(3)
Proti uzneseniu o postúpení veci podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
§ 281
Zastavenie trestného stíhania
(1)
Súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 9 ods. 1.
(2)
Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí na hlavnom pojednávaní niektorý
z dôvodov uvedených v § 215 ods. 2 alebo 3.
(3)
Ak súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného, ktorý uplatnil nárok
na náhradu škody, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom.
(4)
Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre
ktoré bola podaná obžaloba.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor a poškodený podať sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
§ 282
Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier
(1)
Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že sú splnené podmienky uvedené v § 216 ods. 1.
(2)
Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, ak na
hlavnom pojednávaní zistí, že sú splnené podmienky uvedené v § 218 ods. 1.
(3)
Súd môže schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí,
že sú splnené podmienky uvedené v § 220; pritom postupuje podľa ustanovení § 221 až 227.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 môže prokurátor a proti rozhodnutiu o podmienečnom
zastavení trestného stíhania aj obžalovaný a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 283
Prerušenie trestného stíhania
(1)
Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí na hlavnom pojednávaní, že je tu niektorá
z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3 alebo § 244 ods. 4, alebo môže prerušiť trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu
niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 3.
(2)
Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie
na hlavné pojednávanie.
(3)
Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil podľa odseku 1 alebo 2 alebo
ktorým návrh na pokračovanie v takomto trestnom stíhaní zamietol, môže prokurátor
a obžalovaný podať sťažnosť.
(5)
Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, ak sa domnieva, že všeobecne záväzný právny
predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodujúce
pre rozhodovanie o vine a treste, je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom
vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na začatie konania
pred ústavným súdom. Nález ústavného súdu je pre súd záväzný.
Rozsudok
§ 284
(1)
Ak nebude vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 279, postúpená podľa § 280 ods. 1 alebo 2, ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa § 281 alebo § 282 ods. 3, k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 282 ods. 1 alebo 2 alebo k jeho prerušeniu podľa § 283, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby
oslobodzuje.
(2)
Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,
ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, ak obžalovaného
na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornil skôr, ako súd vyhlásil
dokazovanie za skončené. Ak o to obžalovaný alebo jeho obhajca požiada, treba mu poskytnúť
znova lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten účel odročiť najmenej
o päť pracovných dní.
§ 285
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a)
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b)
skutok nie je trestným činom,
c)
nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
d)
obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
e)
obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú
úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo
ovládať svoje konanie,
f)
trestnosť činu zanikla, alebo
g)
prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
§ 286
Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo z dôvodov uvedených
v § 215 ods. 2 a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trval, súd,
ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví vinu, trest však
neuloží.
§ 287
(1)
Ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu uvedenú
v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu
alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej
škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.
(2)
Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného
a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok
má byť splnený v splátkach, a súčasne určí podmienky ich splatnosti, pritom berie
na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného.
(3)
Výrok rozsudku o náhrade škody môže byť na návrh poškodeného vyjadrený v peňažných
prostriedkoch v cudzej mene, ak to neodporuje okolnostiam prípadu a škoda bola spôsobená
na peňažných prostriedkoch v cudzej mene alebo na veciach zakúpených za také peňažné
prostriedky alebo ak obžalovaný alebo poškodený je devízovým cudzozemcom.
§ 288
(1)
Ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu
škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať
ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho,
súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia
a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným
menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri,
živnostenskom registri alebo inom registri.
(2)
Na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného
tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.
(3)
Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na
náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
§ 289
(1)
Ak súd rozhoduje vo veci samej a ak tento zákon neustanovuje inak, vždy rozhodne
o návrhu prokurátora na uloženie ochranného opatrenia; to platí aj v prípade, ak rozhoduje
mimo hlavného pojednávania. Ak súd zistil u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného
opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.
(2)
Ak súd potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,
ktoré nemôže byť vykonané ihneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému
zasadnutiu.
(3)
Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie
veci nepatriacej obžalovanému.
Siedmy diel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
§ 290
(1)
Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie
trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 alebo 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5, súd trestné stíhanie zastaví alebo preruší.
(2)
Mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd na neverejnom zasadaní; ak to však predseda
senátu považuje za potrebné, môže na rozhodnutie podľa odsekov 1, 3 a 5 nariadiť verejné
zasadnutie.
(3)
Rozhodnutie o schválení zmieru môže súd urobiť aj na neverejnom zasadaní.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 okrem uznesenia o prerušení trestného stíhania z
dôvodu okolností uvedených v § 283 ods. 5 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania,
odkladný účinok.
(5)
Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného
stíhania podľa § 215 ods. 3, podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa § 216 ods. 1 alebo § 218 ods. 1 alebo schválenie zmieru a zastavenie trestného stíhania podľa § 220 ods. 1, súd môže zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo
schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 môže prokurátor, proti rozhodnutiu o zastavení trestného
stíhania aj poškodený a proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania
aj obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
VEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 291
Všeobecné ustanovenie
Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
§ 292
Príprava verejného zasadnutia
(1)
Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom
je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím
návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím. Ak mladistvý obvinený v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty
rok svojho veku, upovedomí sa aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí aj obhajcu, splnomocnenca a zákonného
zástupcu. K predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí rovnopis návrhu, ktorým bol na
verejné zasadnutie daný podnet. Ak sa má rozhodovať vo veciach spojených s výkonom
kontroly technickými prostriedkami, predseda senátu o verejnom zasadnutí upovedomí
aj príslušného probačného a mediačného úradníka.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí
obvineného do väzby.
(3)
Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval zástupca záujmového združenia
občanov, upovedomí predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
aj záujmové združenie občanov, ktoré zástupcu vyslalo.
(4)
Deň, čas a miesto verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá
na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť rozhodnutím
priamo dotknutá, obhajcovi a prokurátorovi zostala od doručenia predvolania na verejné
zasadnutie alebo od upovedomenia lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu; to neplatí
pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby. Skrátiť lehotu možno
len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota ustanovená. U ostatných osôb, ktoré
sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla
trojdňovú lehotu.
(5)
Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti
uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, oznámi obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi
sudca pre prípravné konanie, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do väzby, bezprostredne
po tomto úkone a urobí o tom záznam v zápisnici. Postupuje pritom tak, aby sa zachovala
lehota uvedená v § 192 ods. 3. Z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí do väzby súd oznámi ako deň verejného zasadania posledný
deň lehoty podľa § 192 ods. 3.
(6)
Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do
väzby sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ak o termíne
konania verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku 5.
Prítomnosť na verejnom zasadnutí
§ 293
(1)
Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti samosudcu a zapisovateľa alebo všetkých
členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Prokurátor sa zúčastní verejného zasadnutia, ak svojím návrhom dal na verejné zasadnutie
podnet; vždy sa však zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní alebo
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
(3)
Verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.
(4)
Verejné zasadnutie sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného, ak nie je možné doručiť
mu predvolanie na verejné zasadnutie a z toho dôvodu ustanovený obhajca bol o verejnom
zasadnutí riadne upovedomený.
(5)
Verejné zasadnutie sa vykoná v neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie
o verejnom zasadnutí bolo riadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania
verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.
(6)
Verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe
alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.
(7)
Ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia
alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.
(8)
Ak obvinený hodnoverným spôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí
a súčasne písomne požiada súd, aby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti,
súd odročí verejné zasadnutie a určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.
(9)
V prípadoch povinnej obhajoby nemožno konať verejné zasadnutie bez prítomnosti obhajcu.
Ospravedlnenie a žiadosť podľa odseku 7 môže predniesť aj obhajca obvineného, ak je
na to osobitne splnomocnený.
(10)
Obhajca obvineného sa vždy zúčastní verejného zasadnutia, na ktorom sa koná o odvolaní,
ako aj verejného zasadnutia, na ktoré dal podnet svojím návrhom obvinený.
§ 294
(1)
Ustanovenie § 293 sa použije primerane, ak ide o osobu, ktorá svojím návrhom dala na verejné zasadnutie
podnet, alebo o osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím.
(2)
O konaní verejného zasadnutia v neprítomnosti ďalších osôb, ktoré boli na verejné
zasadnutie predvolané alebo boli o ňom upovedomené, rozhodne súd uznesením.
Priebeh verejného zasadnutia
§ 295
(1)
Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda senátu alebo ním určený člen senátu
na podklade spisu správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom
zasadnutí riešiť. Následne osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie
podnet, návrh prednesie. Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj
prokurátor sa k návrhu vyjadria, ak nie sú sami navrhovateľmi.
(2)
Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o
dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonaní dôkazu čítaním zápisnice
o výpovedi svedka alebo znalca alebo prehraním obrazového a zvukového záznamu z výsluchu
svedka, ktorý bol vykonaný prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, platia iba
pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.
(3)
Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,
ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný. Ak
je obvinený mladistvý, konečný návrh môže predniesť aj zástupca orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately a zákonný zástupca.
§ 296
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.
§ 297
Podklad na rozhodnutie
Ak nejde o prípady konania o dohode o vine a treste alebo priznania spáchania skutku
pri konaní o dohode o vine a treste, súd môže pri svojom rozhodovaní prihliadať len
na skutočnosti, ktoré boli prebraté na verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy,
ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
§ 298
Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane
ustanovenia o hlavnom pojednávaní.
Ochranné opatrenia
§ 299
(1)
Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove,
ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne
prokurátor.
(2)
O návrhu na umiestnenie páchateľa činu inak trestného, ktorý pre nepríčetnosť nie
je trestne zodpovedný, alebo odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd na verejnom
zasadnutí.
(3)
Proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok. Odkladný účinok nemá sťažnosť proti rozhodnutiu podľa odseku
4.
(4)
Ak súd vydal predbežný príkaz na umiestnenie obvineného do zdravotníckeho zariadenia,
súd rozhodne o uložení ochranného liečenia do troch mesiacov alebo súd rozhodne o
predĺžení predbežného príkazu vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz
stráca platnosť.
§ 299a
(1)
O návrhu prokurátora na vydanie predbežného príkazu na umiestnenie obvineného do
zdravotníckeho zariadenia rozhodne sudca pre prípravné konanie najneskôr do 48 hodín
od doručenia návrhu súdu. Spolu s návrhom prokurátor doručí súdu aj celý doposiaľ
zadovážený spisový materiál.
(2)
Pred rozhodnutím sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, ak to jeho zdravotný
stav umožňuje.
(3)
Ak sudca pre prípravné konanie vyhovie návrhu prokurátora, vydá príkaz na umiestnenie
obvineného v zdravotníckom zariadení, ktorý musí byť odôvodnený, a zabezpečí jeho
bezodkladný výkon; inak návrh prokurátora zamietne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici
o úkone.
(4)
Ak pominul dôvod umiestnenia obvineného v zdravotníckom zariadení, prokurátor obvineného
ihneď prepustí na slobodu písomným príkazom. Ak je zároveň daný dôvod väzby, postupuje
sa podľa § 86.
§ 300
(1)
Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má
zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu alebo sudca
uznesením opatrovníka. Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej
vlastník.
(2)
Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie
vlastníka veci na verejné zasadnutie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadnutie
sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa vlastník
veci o ňom dozvedel.
(3)
Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
PIATA HLAVA
NEVEREJNÉ ZASADNUTIE
§ 301
Na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa
rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Na konanie neverejného
zasadnutia sa primerane použije § 248 ods. 2.
§ 302
(1)
Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2)
Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené; pri rozhodovaní o väzbe má
právo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca;
pri rozhodovaní o sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe môže predseda senátu účasť týmto
osobám umožniť. Predseda senátu postupuje pri zabezpečovaní účasti prokurátora, obvineného
a obhajcu podľa § 72 ods. 3. Ak je to potrebné, predseda senátu pri rozhodovaní o väzbe alebo o sťažnosti proti
rozhodnutiu o väzbe upovedomí o neverejnom zasadnutí aj zástupcu záujmového združenia
alebo inú osobu ponúkajúcu záruku alebo peňažnú záruku a umožní ich účasť. Ak sa má
rozhodovať vo veciach spojených s výkonom kontroly technickými prostriedkami, predseda
senátu o neverejnom zasadnutí upovedomí aj príslušného probačného a mediačného úradníka.
(3)
Na neverejnom zasadnutí podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu môže predseda senátu povoliť účasť aj prokurátorovi a odsúdenému, ak je to potrebné.
§ 303
Samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva; to neplatí, ak ide o konanie podľa ôsmej hlavy štvrtého dielu.
§ 304
(1)
Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkaz, vykoná sa prečítaním zápisnice alebo
iných písomností alebo oboznámením vecného dôkazu alebo zvukového, obrazového alebo
obrazovo-zvukového záznamu, v prípade potreby aj jeho predvedením na technickom zariadení.
Súčasťou tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený
alebo získaný.
(2)
Ak sa má rozhodnúť o väzbe alebo ak sa má rozhodnúť o sťažnosti proti rozhodnutiu
o väzbe a predseda senátu umožnil účasť osobám uvedeným v § 302 ods. 2, predseda senátu vypočuje obvineného, postupuje pritom primerane podľa § 72 ods. 3; ak ide o zástupcu záujmového združenia alebo osobu ponúkajúcu záruku alebo peňažnú
záruku, postupuje predseda senátu podľa povahy ponúkanej náhrady väzby a okolností
prípadu.
§ 305
Rozhodnutie sa vždy vyhlási.
ŠIESTA HLAVA
ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM
§ 306
Prípustnosť a účinok
(1)
Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.
(2)
Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby
§ 307
(1)
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a)
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b)
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v
rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c)
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d)
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
(2)
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba.
§ 308
(1)
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do
povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu
škody.
(2)
V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora
i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.
Lehota a miesto podania
§ 309
(1)
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.
(2)
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,
plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3)
Orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately plynie lehota samostatne.
(4)
Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
§ 310
(1)
Ak osoba oprávnená podať odvolanie je prítomná pri vyhlásení rozsudku súdu prvého
stupňa a poučená podľa § 309, predseda senátu umožní osobám oprávneným podať odvolanie vyjadriť sa a ich vyhlásenie
o opravnom prostriedku sa zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Ak má obžalovaný
obhajcu, môže urobiť také vyhlásenie po porade s obhajcom. Osoba oprávnená podať odvolanie
môže oznámiť, že zatiaľ sa k možnosti využitia odvolania nevyjadruje. Do zápisnice
o hlavnom pojednávaní sa zaznamená, proti ktorému výroku rozsudku odvolanie smeruje,
alebo že odvolanie smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.
§ 311
Obsah odvolania
(1)
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje,
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2)
Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako
aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,
musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda
a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(3)
Ak odvolanie nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2, predseda senátu vyzve odvolateľa,
aby nedostatok odstránil. Ak takejto výzve nevyhovie iná osoba ako obžalovaný, môže
súd postupovať podľa § 70.
(4)
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Vzdanie sa odvolania a vzatie odvolania späť
§ 312
(1)
Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Obžalovaný
môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech osobami uvedenými
v § 308 ods. 2.
(2)
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže
vziať späť i nadriadený prokurátor.
(3)
Odvolanie podané v prospech obžalovaného obhajcom, inou oprávnenou osobou alebo zákonným
zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného. Prokurátor môže
vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tom prípade plynie obžalovanému
nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.
(4)
Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu,
a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.
§ 313
Odvolanie podané v prospech mladistvého obžalovaného proti jeho vôli prokurátorom,
zákonným zástupcom, obhajcom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately môže byť vzaté späť aj bez súhlasu mladistvého obžalovaného. V tom prípade
plynie mladistvému obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia,
že odvolanie bolo vzaté späť.
§ 314
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu doručí rovnopis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo
lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu
súdu.
§ 315
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má
sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku súdu
podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného
súdu rozhoduje najvyšší súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
§ 316
(1)
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo
osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej
istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému
nie je prípustné.
(2)
Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene
len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
(3)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a)
súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b)
obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)
hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli
splnené zákonné podmienky.
§ 317
(1)
Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ
podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2)
Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný
za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť
a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj
podklad.
(3)
Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,
o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku
1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
§ 318
(1)
Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak v odvolacom konaní vyjde najavo, že po
vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v § 228 ods. 2, § 241 ods. 3, § 244 ods. 4 alebo § 283 ods. 5 alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho
súdu.
(2)
Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
(3)
Predseda senátu najvyššieho súdu preruší trestné stíhanie, ak požiada Európsky súd
pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu
alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ak je trestné stíhanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda
senátu najvyššieho súdu v trestnom stíhaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre
ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na pokračovanie v trestnom stíhaní závažné
dôvody.
§ 319
Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
§ 320
(1)
Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a
a)
vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2,
b)
trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 282 ods. 1, ak tak mal urobiť už súd prvého stupňa,
c)
trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali
zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2, alebo
d)
trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 283 ods. 1, 2 alebo 5.
(2)
Ak zanikne dôvod prerušenia trestného stíhania, súd v trestnom stíhaní pokračuje.
§ 321
(1)
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a)
pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä
preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo
právo obhajoby,
b)
pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými
pre rozhodnutie,
c)
ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d)
ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e)
ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f)
ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
(2)
Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak
však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3)
Ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno
ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší
hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie
výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
§ 322
(1)
Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci
nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo
spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
(2)
Ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je
neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa
vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3)
Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený
dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade
odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
(4)
Odvolací súd nemôže sám
a)
uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b)
uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom
rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.
§ 323
Odvolací súd môže po zrušení rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi do
prípravného konania za splnenia podmienok uvedených v § 279 ods. 1.
§ 324
Ak je dôvod, na ktorého základe rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,
na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, ktorá nepodala
odvolanie, rozhodne odvolací súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech
obžalovaného, ktorému je na prospech dôvod, na ktorého základe rozhodol v prospech
zúčastnenej osoby.
§ 325
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu
prvého stupňa, môže z dôležitého dôvodu nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá
v inom zložení senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a
rozhodol iný súd toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
§ 326
Konanie na odvolacom súde
(1)
O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí
môže urobiť rozhodnutie
a)
podľa § 316 ods. 1 alebo 3,
b)
podľa § 318, § 320 ods. 1, § 321 ods. 1 alebo 2, ak je zrejmé, že chybu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.
(2)
Účasť prokurátora na verejnom zasadnutí je povinná.
(3)
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých
prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.
(4)
Po otvorení verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie
najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebo konania sa vytýkajú,
a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.
(5)
Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní
rozhodnúť.
Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku
§ 327
(1)
Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony
a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
(2)
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,
nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
§ 328
(1)
Na základe postupu odvolacieho súdu podľa § 322 ods. 2 súd prvého stupňa na verejnom zasadnutí rozhodne rozsudkom.
(2)
Súd prvého stupňa podľa odseku 1 rozhodne v rovnakom zložení senátu alebo rozhodne
ten istý samosudca, iba ak by to pre závažné prekážky nebolo možné.
(3)
Proti rozsudku podľa odseku 1 je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok.
(4)
Ak sa rozsudok podľa odseku 1 stal právoplatným, stáva sa súčasťou pôvodného rozsudku.
§ 329
Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody
Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok len vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne
sám vo veci rozsudkom, odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred
iným príslušným orgánom.
SIEDMA HLAVA
OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA
§ 330
Všeobecné ustanovenie
Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na konanie podľa tejto hlavy
všeobecné ustanovenia.
Prvý diel
Dohoda o vine a treste
§ 331
(1)
Návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu a podľa jeho obsahu
a podľa obsahu spisu
a)
určí termín verejného zasadnutia na rozhodnutie o návrhu dohody o vine a treste,
alebo
b)
návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov,
najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme
neprimeraná.
(2)
Ak sa koná o obzvlášť závažnom zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody
s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov, rozhodnutie o zrejmej neprimeranosti
dohody o vine a treste robí senát na neverejnom zasadnutí.
(3)
V uznesení podľa odseku 1 písm. b) treba uviesť, o ktoré konkrétne zistenia sa rozhodnutie
opiera. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak uznesenie o odmietnutí návrhu dohody o vine a treste nadobudlo právoplatnosť,
vracia sa vec do štádia prípravného konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 332
(1)
Návrh dohody o vine a treste sa prejedná na verejnom zasadnutí, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(2)
Ak súd neodmietol návrh prokurátora na dohodu o vine a treste podľa § 331 ods. 1 písm. b), doručí návrh obvinenému, jeho obhajcovi, poškodenému a jeho splnomocnencom. Ak mladistvý
v čase konania verejného zasadnutia nedovŕši devätnásty rok svojho veku, doručí sa
návrh aj jeho zákonnému zástupcovi a orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately.
(3)
Rovnopis návrhu na dohodu o vine a treste spolu s upovedomením alebo s predvolaním
na verejné zasadnutie treba doručiť tak, aby prokurátor, obvinený a jeho obhajca mali
na prípravu na verejné zasadnutie od doručenia návrhu na dohodu o vine a treste aspoň
päť pracovných dní. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. U ostatných osôb,
ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú, treba zachovať
aspoň trojdňovú lehotu.
§ 333
(1)
Verejné zasadnutie o návrhu na dohodu o vine a treste sa vykoná za stálej prítomnosti
všetkých členov senátu, zapisovateľa, prokurátora, obvineného, a ak má obvinený obhajcu,
aj za stálej prítomnosti obhajcu.
(2)
Po otvorení verejného zasadnutia prokurátor prednesie návrh na dohodu o vine a treste.
(3)
Po prednesení návrhu dohody o vine a treste predseda senátu zistí formou otázok,
či obvinený
a)
rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste,
b)
súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva
práva na verejný súdny proces,
c)
rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d)
bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
e)
rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste,
f)
rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
g)
bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu
kladené za vinu,
h)
sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o
vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin,
i)
súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi
výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody,
j)
si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok,
ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať
odvolanie.
(4)
Ak súd dohodu o vine a treste odmietne podľa § 331 ods. 4 a po podaní obžaloby sa koná hlavné pojednávanie, priznanie spáchania skutku obvineným
v konaní o dohode o vine a treste nemožno na hlavnom pojednávaní použiť ako dôkaz.
(5)
Ak mladistvý v čase konania nedovŕšil osemnásť rokov svojho veku, súd zistí, či jeho
obhajca a zákonný zástupca súhlasia s dohodou o vine a treste.
(6)
Po vyjadrení obvineného ku všetkým otázkam, ako aj po vyjadrení strán k otázkam,
ktoré sa ich priamo týkajú, súd sa odoberie na záverečnú poradu.
Druhý diel
Konanie proti mladistvým
§ 336
Obhajoba mladistvého
Mladistvý musí mať obhajcu po vznesení obvinenia.
Zistenie pomerov mladistvého
§ 337
V konaní proti mladistvému treba bezodkladne čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového
a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol
vychovávaný, jeho správanie pred spáchaním činu, z ktorého je obvinený, a po ňom a
iné okolnosti dôležité pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie,
či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého. Zisťovanie pomerov mladistvého sa
uloží aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a obci. V prípade
potreby sa zisťovanie pomerov mladistvého vykoná opakovane.
§ 338
(1)
Mladistvým je aj osoba, ktorej vek nie je známy a u ktorej existuje dôvod domnievať
sa, že je osobou mladšou ako 18 rokov, až kým sa nepreukáže opak.
(2)
U mladistvého, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok svojho veku, treba vždy
skúmať, či bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a či bol spôsobilý ovládať svoje
konanie.
§ 339
Väzba mladistvého
Aj keď existujú dôvody väzby podľa § 71, smie byť obvinený mladistvý vzatý do väzby, len ak nemožno účel väzby dosiahnuť
inak.
Konanie pred súdom
§ 340
U mladistvého súd obžalobu alebo návrh na dohodu o vine a treste doručí aj orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonnému zástupcovi mladistvého,
prípadne aj tej osobe, s ktorou mladistvý žije v spoločnej domácnosti; ak má ustanoveného
opatrovníka, obžaloba sa doručí aj jemu. Ak mladistvý v čase hlavného pojednávania
alebo verejného zasadnutia dovŕšil devätnásty rok svojho veku, toto ustanovenie sa
nepoužije.
§ 341
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v ktorého
obvode má mladistvý trvalý pobyt, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie
trestného konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.
§ 342
Spoločné konanie pred súdom proti mladistvému a osobe staršej ako osemnásť rokov možno
vykonať len vtedy, ak je to potrebné na všestranné a objektívne objasnenie veci alebo
ak sú na to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom
konaní ustanovenia tohto dielu.
§ 343
(1)
Hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie o dohode o vine a treste nemožno konať v
neprítomnosti mladistvého.
(2)
O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately. Prokurátor musí byť vždy prítomný na verejnom zasadnutí.
(3)
Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému
a)
na návrh mladistvého, jeho obhajcu alebo zákonného zástupcu súd vylúči verejnosť
aj vtedy, ak je to na ochranu záujmov mladistvého,
b)
predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania
vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto časť konania mohla nepriaznivo
pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého do pojednávacej siene predseda
senátu mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti, aby
sa mohol k nemu vyjadriť.
(4)
Zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately má právo robiť
návrhy a dávať vypočúvaným otázky; po záverečnej reči zástupcu orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, zákonného zástupcu má právo predniesť záverečnú
reč mladistvý.
§ 344
Oznamovanie rozhodnutí
(1)
Rovnopis rozsudku sa vždy doručí aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately a zákonnému zástupcovi, s ktorým mladistvý žije v spoločnej domácnosti.
(2)
Ak nebol zákonný zástupca uvedený v odseku 1 alebo orgán sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately prítomný pri vyhlasovaní uznesenia, proti ktorému je prípustná
sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené, podmienečne zastavené alebo
prerušené alebo vec postúpená, doručí sa mu aj rovnopis tohto uznesenia, ak v čase
vyhlásenia uznesenia mladistvý nedovŕšil osemnásty rok svojho veku.
§ 345
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1)
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného
prostriedku mu plynie samostatne.
(2)
Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho
súrodenec, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako
mladistvému.
§ 346
Uloženie ochrannej výchovy
(1)
Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil, môže
ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2)
Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 347
Spoločné ustanovenie
(1)
V konaní proti mladistvým treba dbať na to, aby sa vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie
a rozhodovanie zverilo osobám, ktorých životné skúsenosti, ako aj skúsenosti s výchovou
mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu trestného konania. Orgány činné v trestnom
konaní a súd postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť
o mládež, prípadne so zariadeniami psychologickej starostlivosti.
(2)
Ustanovenia tohto dielu sa nepoužijú
a)
v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho
roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku
ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo
b)
ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku veku obvineného.
(3)
Ustanovenia tohto dielu o účasti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately sa nepoužijú
a)
v odbore vojenského súdnictva,
b)
vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku veku mladistvého.
Tretí diel
Konanie pred sudcom pre prípravné konanie a pred samosudcom
§ 348
(1)
Ak sa koná po odovzdaní osoby súdu podľa § 204 ods. 1, sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného, najmä na okolnosti zadržania a
skutočnosti odôvodňujúce návrh na vzatie do väzby, ak je podaný, a
a)
prednostne, najneskôr v lehote podľa § 87 ods. 2, určí termín vykonania hlavného pojednávania spravidla do pätnástich pracovných dní
od podania obžaloby, ak vec nevybaví trestným rozkazom alebo neurobí niektoré z rozhodnutí
podľa § 241 ods. 1 písm. a) až g); termín bezodkladne oznámi prokurátorovi a obžalovanému, ktorému zároveň doručí obžalobu,
a ak je prítomný obhajca, oznámi termín hlavného pojednávania a doručí obžalobu aj
obhajcovi,
b)
so súhlasom obžalovaného vykoná hlavné pojednávanie bezodkladne po jeho výsluchu,
ak ho okolnosti prípadu umožňujú vykonať v lehote podľa § 87 ods. 2 od podania obžaloby,
c)
d)
umožní obžalovanému, ktorý bol vzatý do väzby a nemá obhajcu, aby si v primeranej
lehote obhajcu zvolil; ak tak neurobí, obhajcu mu ustanoví sudca pre prípravné konanie.
(2)
Sudca pre prípravné konanie má v konaní podľa odseku 1 rovnaké postavenie ako samosudca.
(3)
Sudca pre prípravné konanie neverejné zasadnutie nevykonáva; ak rozhoduje o väzbe,
postupuje podľa § 72 ods. 3.
§ 349
(1)
Samosudca vykonáva konanie o prečinoch a zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinov,
za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby
najmenej dvanásť rokov.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest alebo spoločný
trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.
(3)
Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.
(4)
Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva; ak rozhoduje o väzbe, postupuje podľa § 72 ods. 3 aj vtedy, keď nerozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí.
§ 350
Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma však, či poskytuje spoľahlivý
podklad na ďalšie konanie a či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo vykonané
spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu.
§ 351
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa § 320 ods. 1 písm. a) nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti
medzitým podstatne zmenil.
§ 352
Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v § 241 ods. 1 písm. a) až h) alebo j) alebo podľa § 241 ods. 6, nariadi hlavné pojednávanie; ak je podaný návrh na dohodu o vine a treste, nariadi
verejné zasadnutie na konanie o tomto návrhu.
Štvrtý diel
Trestný rozkaz
§ 353
(1)
Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz,
ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi.
(2)
Trestným rozkazom možno uložiť
a)
trest odňatia slobody do troch rokov,
b)
trest zákazu činnosti,
c)
peňažný trest,
d)
trest prepadnutia veci,
e)
trest povinnej práce, ak s tým obvinený súhlasí,
f)
trest domáceho väzenia,
g)
trest vyhostenia,
h)
trest zákazu pobytu,
i)
trest zákazu účasti na verejných podujatiach,
j)
ochranné opatrenie.
(3)
Trest povinnej práce možno trestným rozkazom uložiť iba po predchádzajúcom vyžiadaní
si správy od probačného a mediačného úradníka o možnostiach uloženia a riadneho výkonu
tohto trestu a stanoviska obvineného k uloženiu tohto trestu; v konaní podľa § 348 sa toto ustanovenie nepoužije.
(4)
Trest domáceho väzenia možno trestným rozkazom uložiť iba po predchádzajúcom vyžiadaní
si správy od probačného a mediačného úradníka o možnostiach uloženia a riadneho výkonu
tohto trestu vrátane stanoviska obvineného k uloženiu tohto trestu a preskúmania podmienok
kontroly výkonu tohto trestu technickými prostriedkami.
(5)
Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia
slobody presahovať tri roky.
(6)
Ak samosudca potrebuje na rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,
vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.
(7)
Trestný rozkaz nie je možné vydať
a)
v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
b)
v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty
rok svojho veku.
(8)
Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku
nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.
§ 354
(1)
Trestný rozkaz obsahuje
a)
označenie súdu, meno a priezvisko samosudcu, ktorý trestný rozkaz vydal,
b)
dátum a miesto vydania trestného rozkazu,
c)
označenie obvineného,
d)
výrok o vine a o uloženom treste,
e)
výrok o ochrannom opatrení, ak bolo uložené,
f)
výrok o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu riadne uplatnený,
g)
poučenie o práve podať odpor.
(2)
Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, ak má obvinený obhajcu, aj jeho obhajcovi,
prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody;
ak má poškodený alebo zúčastnená osoba zákonného zástupcu alebo splnomocnenca, doručí
sa trestný rozkaz len zákonnému zástupcovi alebo splnomocnencovi poškodeného alebo
zúčastnenej osoby.
(3)
Pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy sa doručí trestný rozkaz aj osobe, do
ktorej rúk je obvinený povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
§ 355
Odpor proti trestnému rozkazu
(1)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor
môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz
vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v
prospech obvineného okrem prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému. Ak
sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa primerane použije ustanovenie
§ 64.
(2)
Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený
podať odpor; ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade
škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku
o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.
(3)
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa odseku 1 v lehote odpor,
samosudca rozhodne podľa § 241 ods. 1 písm. j) o prijatí obžaloby a nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na
hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou
trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným
a vykonateľným podľa § 356.
(4)
Proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie, môže zúčastnená osoba podať
odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to do ôsmich dní od
jeho doručenia. Ak zúčastnená osoba podala odpor a nie je dôvod na postup podľa odseku
3, prejedná samosudca návrh na uloženie ochranného opatrenia na verejnom zasadnutí.
(5)
Ak samosudca po doručení odporu nenariadi hlavné pojednávanie z dôvodu, že odpor
podala neoprávnená osoba alebo bol podaný oneskorene, odmietne odpor uznesením. Proti
tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(6)
Ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 211, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až dovtedy, kým sa trestný
rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný
rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie zastaví.
(7)
Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu dovtedy, kým sa
trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby
sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania. Trestný rozkaz sa ruší
a vec sa vracia do prípravného konania aj vydaním uznesenia, ktorým nadriadený súd
na základe sťažnosti podľa § 241 ods. 4 zrušil uznesenie samosudcu o prijatí obžaloby podľa § 241 ods. 1 písm. j).
(8)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený,
zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať
odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to
až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení
už nemôžu odpor podať. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného odvolanie,
môže vziať podaný odpor späť len s jeho výslovným súhlasom.
(9)
Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.
(10)
Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť podľa odseku 8, trestný rozkaz sa
prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. Ak na hlavnom pojednávaní
súd postupuje podľa § 255 ods. 3 a prokurátor neprednesie obžalobu, trestný rozkaz sa ruší vyhlásením uznesenia o
vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
§ 356
Právoplatnosť a vykonateľnosť trestného rozkazu
Trestný rozkaz sa stane právoplatným, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj
vykonateľným, ak
a)
odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,
b)
odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia,
c)
sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí,
aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba, dňom vzdania sa práva podať
odpor.
Piaty diel
Konanie proti ušlému
§ 358
(1)
Konanie podľa ustanovení tohto dielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému
konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva (ďalej len „ušlý“).
(2)
Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť, ak v čase konania nedovŕšila
devätnásty rok svojho veku.
§ 359
Obvinený musí mať v konaní proti ušlému vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.
§ 360
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto dielu na návrh prokurátora,
ktorý ho môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia
predsedu senátu.
§ 361
(1)
Všetky písomnosti určené obvinenému sa doručujú iba obhajcovi.
(2)
Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom
uverejní a doručí sa na adresu, ktorú obvinený uviedol alebo na inú adresu, na ktorej
by sa s ohľadom na známe alebo zistené skutočnosti mohol zdržiavať. Hlavné pojednávanie
alebo verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti obvineného, a to bez ohľadu
na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
§ 362
(1)
Odsúdený v konaní podľa tohto dielu má právo podať návrh na opätovné prejednanie
svojej veci súdom v jeho prítomnosti do 15 dní od doručenia rozhodnutia o obžalobe,
a to pre nesplnenie podmienok podľa § 358 ods. 1 alebo ak ustanovený obhajca nevyužil riadny opravný prostriedok.
(2)
Ak odsúdený vykonáva alebo má vykonať trest odňatia slobody uložený mu rozhodnutím
vydaným v konaní podľa tohto dielu a podá v lehote podľa odseku 1 návrh na opätovné
prejednanie veci, súd do piatich pracovných dní od doručenia návrhu rozhodne o prerušení
alebo odložení výkonu tohto trestu odňatia slobody a súčasne rozhodne o väzbe až do
právoplatnosti rozhodnutia o návrhu. Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť,
ktorá nemá odkladný účinok. Rovnako postupuje aj súd, ak odsúdený v konaní podľa tohto
dielu podá návrh na obnovu konania v lehote ustanovenej v odseku 1.
(3)
Ak podmienky na konanie podľa tohto dielu neboli splnené, súd zruší rozhodnutia o
vine a treste, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré zrušením
rozhodnutí o vine a treste stratili podklad, a pokračuje v konaní na podklade pôvodnej
obžaloby.
(4)
Ak odsúdený podáva návrh na opätovné prejednanie veci z dôvodu, že obhajca nevyužil
riadny opravný prostriedok, súd skoršie rozhodnutie nezruší a v konaní sa pokračuje
ako po podaní riadneho opravného prostriedku bez ohľadu na prípadné uplynutie lehôt
na podanie takéhoto riadneho opravného prostriedku; to neplatí, ak odsúdený vedel
o súdnom konaní proti nemu vedenom a napriek tomu nepreberal zásielky, neoznámil súdu
adresu, na ktorej je zastihnuteľný, alebo sa tomuto konaniu inak vyhýbal.
(5)
Proti uzneseniu podľa odseku 3 alebo 4 je prípustná sťažnosť.
Šiesty diel
Konanie po zrušení rozhodnutia nálezom Ústavného súdu
§ 362b
(1)
Po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie orgánu činného
v trestnom konaní alebo súdu alebo jeho časť, pokračuje orgán činný v trestnom konaní
alebo súd v tom štádiu trestného konania, ktoré bezprostredne predchádzalo vydaniu
zrušeného rozhodnutia, ak zákon alebo nález ústavného súdu neustanoví inak. Orgán
činný v trestnom konaní alebo súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo veci ústavný súd.
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa použije primerane, ak ústavný súd nálezom zakázal orgánu
činnému v trestnom konaní alebo súdu, aby pokračoval v porušovaní ústavou zaručeného
základného práva alebo slobody, a prikázal mu, aby, ak je to možné, obnovil stav pred
ich porušením.
§ 362c
Ak bolo nálezom ústavného súdu zrušené rozhodnutie orgánu činného v trestnom konaní
alebo súdu len v prospech obvineného,
a)
čas od právoplatnosti pôvodného rozhodnutia vo veci samej do doručenia nálezu ústavného
súdu sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech; ak ide o iné rozhodnutie,
platí primerane § 195,
c)
neprekáža jeho smrť alebo vyhlásenie za mŕtveho vykonaniu ďalšieho konania a trestné
stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
§ 362d
Ak nález ústavného súdu zrušil rozsudok, len ak ide o niektorý z trestných činov,
za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí príslušný súd bezodkladne
po doručení nálezu na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné
činy.
§ 362e
(1)
Ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom, rozhodne príslušný
súd po doručení nálezu ústavného súdu, ktorým bol zrušený výrok o tomto treste, bezodkladne
o väzbe podľa § 71 a 72.
(2)
Ak sa vykonáva iné rozhodnutie zrušené nálezom ústavného súdu, rozhodne po doručení
nálezu ústavného súdu príslušný orgán činný v trestnom konaní alebo súd o zastavení
alebo prerušení jeho výkonu, prípadne urobí iné vhodné opatrenie, ak zákon alebo nález
ústavného súdu neustanoví inak.
Ôsmy diel
Konanie o preskúmaní zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
a príkazu na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke
§ 362f
(1)
Na návrh osoby uvedenej v § 115 ods. 9 najvyšší súd na neverejnom zasadnutí preskúma zákonnosť príkazu na odpočúvanie a
záznam telekomunikačnej prevádzky.
(2)
Na návrh osoby uvedenej v § 116 ods. 4 najvyšší súd na neverejnom zasadnutí preskúma zákonnosť príkazu na zistenie a oznámenie
údajov o telekomunikačnej prevádzke.
§ 362g
(1)
Ak najvyšší súd zistí, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
alebo príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke bol vydaný
alebo vykonaný v rozpore so zákonom, vysloví uznesením porušenie zákona. Proti tomuto
rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
(2)
Ak najvyšší súd zistí, že príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky
bol vydaný a vykonaný v súlade s podmienkami podľa § 115 ods. 1 alebo že príkaz na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke bol vydaný
a vykonaný v súlade s podmienkami podľa § 116 ods. 1, vysloví uznesením, že zákon porušený nebol. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný
opravný prostriedok.
ÔSMA HLAVA
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Prvý diel
Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
§ 363
(1)
Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak
takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
(2)
Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov,
môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka
niektorej z týchto osôb alebo skutkov.
(3)
Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie
je prípustný opravný prostriedok.
§ 364
(1)
Návrh na postup podľa § 363 ods. 1 môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
a)
obvinený vo svoj prospech,
b)
v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,
c)
poškodený v neprospech obvineného,
d)
zúčastnená osoba.
(2)
Generálny prokurátor môže rozhodnúť podľa § 363 ods. 1 aj bez návrhu podľa odseku 1, a to v prospech alebo v neprospech obvineného, pritom
nie je viazaný návrhom podaným podľa odseku 1.
(3)
Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie podľa § 363 ods. 1 do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.
§ 365
(1)
Ak generálny prokurátor po preskúmaní veci na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej
v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená
v § 364 ods. 1 alebo 3, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.
(2)
Ak návrh bol podaný neoprávnenou osobou, generálny prokurátor nie je povinný konať;
o tom takú osobu upovedomí.
§ 366
(1)
Ak generálny prokurátor zistí, že zákon bol porušený, vysloví uznesením, že napadnutým
rozhodnutím alebo jeho časťou, alebo v konaní, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, bol
porušený zákon v prospech alebo v neprospech obvineného.
(2)
Ak bol zákon porušený, generálny prokurátor súčasne s výrokom podľa odseku 1 zruší
napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo.
Ak je nezákonný len niektorý výrok rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných,
zruší len tento výrok. Zruší aj ďalšie rozhodnutia policajta a prokurátora, ktoré
na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujú, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
§ 367
(1)
Po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo jeho časti generálny prokurátor
a)
rozhodne vo veci sám, alebo
b)
prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol.
(2)
Ak porušenie zákona spočíva len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok
chýba alebo je neúplný, môže generálny prokurátor bez toho, aby rozhodnutie zrušil,
prikázať orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo
neúplný výrok doplnil.
(3)
Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie generálny
prokurátor nariadil, a je viazaný jeho právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil, okrem
ak sa zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho
prokurátora vychádzal.
Druhý diel
Dovolanie
§ 368
(1)
Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon
alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie
dôvodom dovolania podľa § 371.
(2)
Ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a)
rozsudok a trestný rozkaz,
b)
uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c)
uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d)
uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e)
uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f)
uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g)
rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h)
rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu
podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho
opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
(3)
Smrť obvineného alebo vyhlásenie obvineného za mŕtveho neprekáža uskutočneniu dovolacieho
konania, ak dovolanie má byť alebo bolo podané v prospech obvineného. Ak také dovolanie
podala osoba uvedená v § 369 ods. 5, písomný súhlas obvineného nie je potrebný. Ak sa v dovolacom konaní zruší napadnuté
rozhodnutie, smrť obvineného alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho neprekáža vykonaniu
ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel alebo
bol vyhlásený za mŕtveho.
(4)
Dovolanie nemá odkladný účinok.
§ 369
Oprávnené osoby
(1)
Dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento
zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania
uvedenú v § 372 ods. 1.
(2)
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu
uvedeného v § 371 ods. 1
a)
generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
b)
obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
(3)
Osoba oprávnená podať dovolanie proti niektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže
podať dovolanie aj preto, že taký výrok nebol urobený.
(4)
Ak sa týka rozhodnutie uvedené v § 368 ods. 1 viacerých osôb, možno dovolanie podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktoré
sa týka niektorej z týchto osôb.
(5)
V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj
príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel
alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony
alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného
za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
(6)
Ak podnet podľa odseku 1 podala osoba, ktorej tento zákon právo na jeho podanie nepriznáva,
minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí.
§ 370
Lehota a miesto podania
(1)
Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od
doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného,
možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie
doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od
toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
(2)
Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
(3)
Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.
§ 371
Dôvody dovolania
(1)
Dovolanie možno podať, ak
a)
vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b)
súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c)
zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d)
hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,
hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
e)
vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,
ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f)
trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa
zákona vyžaduje,
g)
rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h)
bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký
druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i)
rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j)
bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k)
proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l)
odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania
obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m)
pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora
po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n)
bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
(2)
Minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy,
ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu,
ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení
alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom
treste. Minister spravodlivosti podá dovolanie aj vtedy, ak súd rozsudkom schválil
dohodu o vine a treste, ktorá nie je so zreteľom na závažné porušenie hmotnoprávnych
ustanovení primeraná alebo spravodlivá.
(3)
Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho
zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach
nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
(4)
Dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu,
kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní
pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet
podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná
najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
(5)
Dôvody podľa odseku 1 písm. i) a podľa odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie
zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
(6)
Dovolanie v neprospech obvineného nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval
podľa § 391 ods. 2 alebo § 405 písm. b).
(7)
Dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
§ 372
(1)
Oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak
využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo
poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže
podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací
súd rozhodol v jeho prospech.
(2)
Ten, koho dovolanie bolo zamietnuté, nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie;
obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 nemôžu podať dovolanie ani vtedy, ak už bolo zamietnuté dovolanie podané v prospech
obvineného.
§ 373
(1)
Obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
(2)
Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.
(3)
Ak obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v
prvom stupni, poučí dovolateľa podľa odsekov 1 a 2 a nasledujúcej vety a určí primeranú
lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží
vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v lehote podľa predchádzajúcej
vety preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu
obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
(4)
Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom,
poučí dovolateľa podľa odseku 2 a určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku.
Ak táto lehota márne uplynie, rozhodne podľa § 382 písm. d).
(5)
Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením
rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby
si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu. Ak táto lehota márne uplynie, obhajcu
jej ustanoví predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
§ 374
Obsah dovolania
(1)
Dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu
predchádzalo.
(2)
V dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa § 371.
(3)
V dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa,
ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
§ 375
Vzatie dovolania späť
(1)
Osoba, ktorá podala dovolanie, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,
než sa dovolací súd odoberie na záverečnú poradu.
(2)
Dovolanie podané v prospech obvineného s jeho súhlasom inou oprávnenou osobou môže
byť touto osobou vzaté späť len s výslovným písomným súhlasom obvineného. Ak dovolanie
inou oprávnenou osobou v prospech obvineného možno podať aj proti vôli obvineného,
jeho výslovný písomný súhlas k vzatiu dovolania späť nie je potrebný.
(3)
Vzatie dovolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu dovolacieho súdu,
a ak nebola vec tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého stupňa.
§ 376
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu súdu prvého stupňa doručí rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré
by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k dovolaniu
vyjadriť, pričom na to určí primeranú lehotu, najviac však 30 dní; rovnopis dovolania
podaného ministrom spravodlivosti sa doručí vždy aj generálnemu prokurátorovi. Len
čo uplynula lehota určená na vyjadrenie sa k dovolaniu všetkým stranám, predloží spisy
dovolaciemu súdu; neskôr doručené vyjadrenie oprávnených osôb zašle dovolaciemu súdu
bezodkladne.
§ 377
Dovolací súd
O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.
Predbežné preskúmanie dovolania
§ 378
Dovolanie a predložené spisy predbežne preskúma predseda senátu dovolacieho súdu.
§ 379
(1)
Ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu
oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil.
Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie § 311 ods. 3 platí primerane.
(2)
Ak na rozhodnutie o dovolaní treba objasniť nejakú okolnosť, vykoná potrebné vyšetrovanie
predseda senátu alebo ním určený člen senátu dovolacieho súdu, alebo na jeho žiadosť
iný orgán činný v trestnom konaní. Pre také vyšetrovanie platia ustanovenia šiestej
hlavy prvej časti. V naliehavých prípadoch neodkladných alebo neopakovateľných úkonov
možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na základe rozhodnutia predsedu senátu
dovolacieho súdu aj prostriedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti tohto zákona.
(3)
Predseda senátu dovolacieho súdu preruší dovolacie konanie, ak požiada Európsky súd
pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu
alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Ak je dovolacie konanie prerušené podľa predchádzajúcej vety, môže predseda
senátu dovolacieho súdu v dovolacom konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre
ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na pokračovanie v dovolacom konaní závažné
dôvody.
§ 380
Väzba a prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor spolu s dovolaním podaným v
neprospech obvineného navrhne zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie
a tohto vziať do väzby, dovolací súd obvineného vezme do väzby, ak je daný dôvod väzby
podľa § 71 a ak je to nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť dôvodov
väzby.
(2)
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a
dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
(3)
Dĺžka trvania väzby podľa odseku 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od
väzby v pôvodnom konaní.
(4)
Minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor môže výkon rozhodnutia, proti
ktorému podal dovolanie, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní dovolania
môže tak urobiť aj dovolací súd.
§ 381
Postup na neverejnom zasadnutí
Predseda senátu dovolacieho súdu nariadi neverejné zasadnutie, na ktorom on alebo
poverený člen senátu podá správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť,
vrátane výsledkov prípadného postupu konania podľa § 379.
Rozhodnutie o dovolaní na neverejnom zasadnutí
§ 382
Dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie,
ak
a)
bolo podané oneskorene,
b)
bolo podané neoprávnenou osobou,
c)
je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,
d)
nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1,
e)
dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2,
f)
bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
§ 382a
Dovolací súd môže rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí o dovolaní, ak zistí, že dôvody
dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé,
že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1.
§ 383
Ak dovolací súd zistil, že sú dané dôvody dovolania uvedené v návrhu alebo predbežne
zistené súdom v prospech obvineného a sú splnené podmienky na jeho podanie, určí termín
verejného zasadnutia.
Postup a rozhodnutie na verejnom zasadnutí
§ 384
(1)
(2)
Ak bola dovolaním napadnutá časť rozhodnutia týkajúca sa len niektorej z viacerých
osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozhodnutím, preskúma dovolací súd podľa
odseku 1 len tú časť rozhodnutia a predchádzajúceho konania, ktoré sa týka tejto osoby.
§ 385
(1)
Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
(2)
Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak by dôvod dovolania bol v neprospech
obvineného a dovolenie je podané v prospech obvineného.
§ 386
(1)
Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento
dôvod opiera.
(2)
Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo
jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po
zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj
predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok
napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť
od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok
o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
§ 387
Ak je napadnuté rozhodnutie nesprávne len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo
je neúplný, môže dovolací súd bez vyslovenia výroku podľa § 386 ods. 1 a zrušenia rozhodnutia podľa § 386 ods. 2 uznesením prikázať súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol
alebo neúplný výrok doplnil.
§ 388
(1)
Dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže
spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval
a rozhodol.
(2)
Ak prikazuje dovolací súd vec podľa odseku 1 na nové prerokovanie a rozhodnutie,
môže súčasne nariadiť, aby ju súd rozhodol v inom zložení senátu alebo aby ju rozhodol
iný sudca. Z dôležitých dôvodov môže tiež vec prikázať na prerokovanie a rozhodnutie
inému súdu toho istého druhu a stupňa.
§ 389
(1)
Dovolací súd môže po rozhodnutí podľa § 386 ods. 1 a 2 vrátiť vec do prípravného konania, ak o vrátenie veci požiadal generálny prokurátor.
(2)
Dovolací súd ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak koná o dovolaní podanom v prospech
obvineného a vrátenie veci do prípravného konania by bolo v neprospech obvineného.
§ 390
Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o dovolaní
môže byť priamo dotknutá, stačí o konaní verejného zasadnutia upovedomiť jej obhajcu
alebo splnomocnenca.
§ 391
(1)
Orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo
veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil.
(2)
Ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech
obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
§ 392
(1)
Ak dovolací súd zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané, dovolanie zamietne.
(2)
Proti rozhodnutiu o dovolaní opravný prostriedok nie je prípustný.
Tretí diel
Obnova konania
§ 393
Všeobecné ustanovenia
(1)
Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom,
právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní
tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania.
(2)
Pred povolením obnovy konania možno na zaistenie dôkazného materiálu alebo na zaistenie
osoby obvineného vykonávať úkony len v medziach ustanovení tohto dielu.
Podmienky obnovy konania
§ 394
(1)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným
rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by
bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania
alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti
činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(2)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného
stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného
stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo
dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami
a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné
zastavenia tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.
(3)
Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení
trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného
stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré
by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť
k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste
podať proti obvinenému obžalobu, alebo konať o dohode.
(4)
Skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj
a)
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora
alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia
nemožno inak napraviť,
b)
strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa
čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo
niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný.
(5)
Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich
odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo
prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal
trestný čin.
§ 395
Obnova konania v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a)
trestnosť činu zanikla,
b)
sa na trest vzťahuje amnestia prezidenta Slovenskej republiky,
c)
obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
§ 396
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy konania a späťvzatie návrhu
(1)
Obnovu konania možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2)
V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy konania podať len prokurátor.
(3)
V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy konania podať okrem obvineného
aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i
proti vôli obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy konania.
Taký návrh môžu urobiť aj po smrti obvineného.
(4)
Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh
na povolenie obnovy konania, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť,
ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného,
je prokurátor povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je
možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, ak taký návrh nepodá sám.
(5)
Osoba, ktorá návrh na obnovu konania podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,
a to až dovtedy, kým sa súd, ktorý vo veci koná, odoberie na záverečnú poradu.
(6)
Návrh na obnovu konania podaný prokurátorom môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
(7)
Návrh na obnovu konania podaný v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo
za obvineného obhajcom môže byť vzatý späť len s výslovným súhlasom obvineného.
(8)
Vzatie návrhu na obnovu konania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie
predseda senátu súdu, ktorý vo veci koná.
§ 397
Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove konania
(1)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora
o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo podmienečným
zastavením trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného rozhoduje súd, ktorý by
bol príslušný konať o obžalobe.
(2)
O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím
súdu, rozhoduje iný samosudca alebo iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.
Konanie po povolení obnovy konania
§ 403
Ak obvinený vykonáva trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku, súd zároveň
s rozhodnutím o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 rozhodne o väzbe (vzatí do väzby alebo nevzatí do väzby, a to aj pri nahradení väzby).
Uznesenie o väzbe je vykonateľné právoplatnosťou rozhodnutia o povolení obnovy konania
a ak nie je ďalej ustanovené inak, lehota väzby začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia o povolení obnovy konania. Ak súd prvého stupňa rozhodol o nevzatí obvineného
do väzby, lehota väzby začína plynúť od obmedzenia osobnej slobody pri výkone rozhodnutia
nadriadeného súdu o vzatí do väzby. Ak súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 400 ods. 1 a o povolení obnovy konania rozhodol nadriadený súd podľa § 194 ods. 1 písm. a), jeho rozhodnutie o väzbe sa považuje za rozhodnutie odvolacieho súdu.
§ 404
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením
prokurátora o zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení trestného stíhania
alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, pokračuje
sa v prípravnom konaní.
(2)
V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy konania v konaní
na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že vec sa vracia prokurátorovi do
prípravného konania. Ak súd zrušil právoplatný rozsudok, ktorý bol vyhlásený na základe
konania o dohode o vine a treste, vždy vráti vec prokurátorovi do prípravného konania.
(3)
Ak bola povolená obnova konania a ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol
právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi do
prípravného konania, určí po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu
konania na verejnom zasadnutí rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.
§ 405
Ak bola povolená obnova konania len v prospech obvineného,
a)
čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho
obnovu konania sa do premlčacej doby nezapočítava,
b)
nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom
rozsudku,
c)
neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť
preto, že obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.
Štvrtý diel
Preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona
§ 405a
(1)
Ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol
vykonaný.
(2)
V konaní podľa tohto dielu rozhoduje samosudca, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni
a vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol senát, rozhoduje tento senát, a to
do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmeny zákona.
§ 405b
(1)
Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o
skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom
zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste
a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy,
pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom
na druh uloženého trestu započítanie možné.
(2)
Ak je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody a nebol mu uložený úhrnný alebo súhrnný
trest, rozhodnutie podľa odseku 1 urobí súd do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zmeny
zákona na neverejnom zasadnutí, o ktorom upovedomí prokurátora. Proti tomuto rozhodnutiu
prokurátor môže podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; obsah sťažnosti prokurátor
uvedie do zápisnice. Nadriadený súd o jeho sťažnosti rozhodne do 20 pracovných dní
od predloženia veci.
§ 405c
(1)
Ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením
o podmienečnom zastavení trestného stíhania podľa § 216 alebo § 218, prokurátor počas plynutia skúšobnej doby rozhodne o pokračovaní v trestnom stíhaní
a zároveň rozhodne o zastavení trestného stíhania obvineného podľa § 215 ods. 1 písm. d) alebo h). Rovnako postupuje prokurátor aj v prípade prerušenia trestného stíhania podľa § 228, ak pre zánik trestnosti činu je potrebné prerušené trestné stíhanie zastaviť podľa
§ 215 ods. 1 písm. d) alebo h).
(2)
Ak sa uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o prerušení trestného
stíhania týka viacerých činov, prokurátor rozhodne podľa odseku 1 len v rozsahu činov,
ktorých trestnosť zanikla.
§ 405d
(1)
Na vyhotovenie rozhodnutia, jeho doručenie, opravný prostriedok proti rozhodnutiu,
opravu rozhodnutia podľa tohto dielu sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku a
o uznesení, ak v tomto diele nie je ustanovené inak.
(2)
Rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa
vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí
sa použijú primerane.
(3)
Nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie
je dotknutý.
(4)
Ak súd pri postupe podľa § 405b ods. 1 ukladá nový trest, rozsudok podľa § 405b ods. 1 sa stáva právoplatným až právoplatnosťou výroku o novourčenom treste.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VYKONÁVACIE KONANIE
PRVÁ HLAVA
VÝKON TRESTOV
Prvý diel
Všeobecné ustanovenie
§ 406
Príslušnosť vo vykonávacom konaní
(1)
Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie
vydal. V prípravnom konaní môže výkonom rozhodnutia alebo zariadením jeho výkonu prokurátor
poveriť asistenta prokurátora. V konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo
jeho výkon zariaďuje predseda senátu, ktorý tým môže poveriť vyššieho súdneho úradníka.
(2)
Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej
ustanovené inak, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3)
Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného
konania robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, predseda senátu súdu, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni.
(4)
Vykonávacieho konania sa zúčastňujú tiež orgány štátnej správy, obce a záujmové združenia
občanov, a to podľa povahy vykonávacieho konania.
Druhý diel
Výkon trestu odňatia slobody
§ 407
Všeobecné ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody
(1)
Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje osobitný zákon.
(2)
U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom
tohto trestu súd, v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva.
(3)
Ak je pri postupne uložených trestoch odňatia slobody ustanovený rôzny spôsob výkonu
trestu, určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v ktorého obvode
sa trest odňatia slobody vykonáva.
(4)
Návrh na rozhodnutie súdu podľa odseku 3 je povinný podať riaditeľ ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, bezodkladne
po tom, čo sa o postupne uložených trestoch odňatia slobody s rôznym spôsobom ich
výkonu dozvie. O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.
§ 408
Nariadenie výkonu trestu
(1)
Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať trest odňatia slobody, stalo vykonateľným,
predseda senátu príslušného súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu ihneď vydá príkaz
na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu trestu odňatia slobody a zároveň
nariadi výkon trestu odňatia slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia
slobody, ak
a)
je vo väzbe,
b)
bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky,
c)
je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol výkonu trestu.
(2)
V prípadoch neuvedených v odseku 1, len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať
nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému
ústavu na výkon väzby nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode,
aby do výkonu trestu nastúpil. Ak ide o tehotnú ženu alebo matku novonarodeného dieťaťa
mladšieho ako jeden rok, postupuje súd podľa § 409 ods. 3.
(3)
Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, alebo sa bude skrývať, môže
mu predseda senátu na nastúpenie do výkonu trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby
si mohol obstarať svoje záležitosti. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac
odo dňa, keď rozhodnutie uvedené v odseku 1 nadobudlo právoplatnosť.
(4)
Ak odsúdený nenastúpi do výkonu trestu v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo
ak je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať, nariadi predseda senátu, aby bol do výkonu
trestu dodaný. Ak nie je známe miesto pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho
dodanie do výkonu trestu ustanovenie § 73 ods. 3 primerane. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno použiť na jeho dodanie do
výkonu trestu ustanovenie § 103 ods. 2.
(5)
V prípadoch podľa § 46 ods. 8 a 9 a § 139 zašle predseda senátu príslušnému ústavu na výkon väzby spolu s nariadením výkonu
trestu potrebné informácie o poškodenom alebo svedkovi. Príslušný ústav je povinný
informovať takého poškodeného a svedka o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu
trestu. Ak podal poškodený alebo svedok žiadosť podľa § 46 ods. 8 a 9 alebo § 139 a odsúdený je už vo výkone trestu odňatia slobody, zašle súd informácie o poškodenom
alebo o svedkovi bez meškania príslušnému ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest
odňatia slobody. Príslušný ústav je povinný vhodným spôsobom informovať poškodeného
alebo svedka o prepustení odsúdeného z výkonu trestu alebo o jeho úteku z výkonu trestu
najneskôr v deň, v ktorý táto skutočnosť nastala.
Odklad výkonu trestu
§ 409
(1)
Ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody ochorie na takú vážnu chorobu,
že dočasne nie je spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej zdravotnej
starostlivosti, zašle súdu žiadosť o odklad výkonu trestu spolu s lekárskou správou
o svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30 dní; v žiadosti je povinný uviesť aj
adresu zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostlivosť. Ak žiadosť
neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil
v lehote 10 dní; inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného
poučí.
(2)
Na žiadosť predsedu senátu oznámi nemocnica pre obvinených a odsúdených, či zdravotnícke
zariadenie Zboru väzenskej a justičnej stráže môže poskytnúť odsúdenému, ktorý požiadal
o odklad výkonu trestu podľa odseku 1, potrebnú zdravotnú starostlivosť, alebo na
aký čas navrhuje odložiť výkon trestu. Predseda senátu na potrebný čas odloží výkon
trestu odňatia slobody, ak v zdravotníckom zariadení Zboru väzenskej a justičnej stráže
nemožno poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.
(3)
Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo na matke novonarodeného dieťaťa
predseda senátu odloží na jeden rok po pôrode.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5)
Ak odsúdený zneužíva povolený odklad alebo ak je obava, že ujde, alebo sa bude skrývať,
predseda senátu odklad výkonu trestu uznesením odvolá.
§ 410
(1)
Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých
dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie podľa § 408 ods. 1.
(2)
Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas ako na tri mesiace
môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä
ak by výkon trestu mohol mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké
následky. Odklad však možno povoliť najviac na čas šiestich mesiacov odo dňa, keď
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v § 408 ods. 1.
(3)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu
odklad odvolá.
(4)
Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže
prokurátor podať sťažnosť.
§ 411
Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu
(1)
O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí súd,
v ktorého obvode sa trest odňatia slobody vykonáva, na návrh prokurátora, riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody alebo odsúdeného, alebo aj bez takého návrhu.
O návrhu rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.
(2)
Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody sa musí odsúdený vyslúchnuť.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 412
Prerušenie výkonu trestu
(1)
Ak odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, ochorie na ťažkú chorobu,
môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; vždy však preruší výkon
trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.
(2)
Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo sa bude skrývať, alebo ak zneužíva povolené
prerušenie výkonu trestu, predseda senátu nariadi pokračovať vo výkone trestu.
(3)
Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa
odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia
slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody rozhodnúť o prerušení výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného liečenia.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 3 je prípustná sťažnosť.
§ 413
Upustenie od výkonu trestu
(1)
Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho
zvyšku, ak odsúdený bol, alebo má byť vyhostený. Ak nedôjde k vyhosteniu alebo ak
sa vráti vyhostený, rozhodne súd, že trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok sa vykoná.
(2)
Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak zistí, že
odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu.
(3)
Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa
odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú výkon trestu odňatia
slobody neplní svoj účel, súd môže na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody a uložení ochranného
liečenia.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 alebo odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 414
Započítanie väzby a trestu
(1)
O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením. Väzba sa započítava
podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu, a to od času, keď osobná sloboda obvineného
bola obmedzená.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
(3)
O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, na
ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody na účel liečebnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ak sa tak stalo
preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom
zasadnutí.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 414a
Premena zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia
(1)
O premene zvyšku trestu odňatia slobody na trest domáceho väzenia rozhoduje súd na
návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva
na verejnom zasadnutí; návrh, ak bol zamietnutý, možno podať opakovane.
(2)
O návrhu podľa odseku 1 súd rozhodne najneskôr do 30 dní od jeho doručenia.
(3)
Na rozhodnutie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa trest
odňatia slobody vykonáva. Len čo sa rozhodnutie podľa odseku 1 stane právoplatným,
predseda senátu bezodkladne zašle jeho rovnopis spoločne s nariadením výkonu tohto
trestu okresnému súdu, v ktorého obvode má odsúdený trest domáceho väzenia vykonať.
(4)
Pred rozhodnutím súdu o premene zvyšku trestu odňatia slobody podľa odseku 1 musí
byť odsúdený vypočutý.
(5)
Odsúdený je povinný dostaviť sa na účel nastúpenia výkonu trestu domáceho väzenia
v prvý pracovný deň nasledujúci po dni prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody
k probačnému a mediačnému úradníkovi určenému súdom alebo pred miestne príslušný okresný
súd, v ktorého obvode sa trest domáceho väzenia má vykonávať.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
§ 415
(1)
O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh
prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na
návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie
zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného
na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem
prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
(2)
O podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin
po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby
alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.
(3)
Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ ústavu na výkon väzby alebo riaditeľ
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa
k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa,
urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.
(4)
Ak súd rozhodne o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného,
ktorému bolo popri treste odňatia slobody uložené ochranné liečenie, ktoré doposiaľ
nevykonal, súd súčasne rozhodne podľa § 446a.
(5)
O návrhu podľa odsekov 1 až 3 rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia.
§ 416
(1)
O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, rozhoduje
súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže
so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.
(2)
O skončení kontroly technickými prostriedkami rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Ak bol návrh odsúdeného na skončenie kontroly zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať
až po uplynutí šiestich mesiacov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý
len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
§ 417
(1)
(2)
Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení musí byť odsúdený vyslúchnutý; to neplatí,
ak súd postupuje podľa § 415 ods. 3.
(3)
Proti uzneseniu podľa § 415 ods. 3 je prípustná sťažnosť proti výroku o určení dĺžky skúšobnej doby. Proti ostatným
rozhodnutiam podľa § 415 a § 416 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom
§ 418
(1)
Súd sleduje správanie osoby odsúdenej na trest odňatia slobody, ktorého výkon bol
podmienečne odložený s probačným dohľadom počas skúšobnej doby. Zisťuje najmä, ako
odsúdený plní povinnosti a obmedzenia vyplývajúce z uloženého probačného dohľadu;
na ten účel robí najmä písomné dožiadania na orgány štátnej správy alebo obec a záujmové
združenie občanov v mieste bydliska odsúdeného a zamestnávateľa odsúdeného. Pred vydaním
rozhodnutia si súd vždy vyžiada z registra trestov odpis registra trestov odsúdeného
od útvaru Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený pobyt, správu o tom, či
sa nevedie proti nemu trestné stíhanie, a od orgánu, ktorý prejednáva priestupky,
či nebol v skúšobnej dobe postihnutý za obdobný priestupok.
(2)
Zisťovaním podľa odseku 1 predseda senátu poverí probačného a mediačného úradníka.
§ 419
(1)
O tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa nariadi výkon trestu
odňatia slobody, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne
tiež o prípadnom predĺžení skúšobnej doby.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3)
Rozhodnutie o tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, môže so súhlasom prokurátora
urobiť predseda senátu.
(4)
Ak súd rozhodne, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil, nariadi výkon trestu
odňatia slobody a rozhodne súčasne aj o zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody. Ďalej súd pokračuje podľa § 408.
§ 420
Výkon podmienečného trestu odňatia slobody
Pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, postupuje
súd primerane ako pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne
odložený s probačným dohľadom.
§ 421
Výkon podmienečne zastaveného trestného stíhania
Ak bolo trestné stíhanie podmienečne zastavené alebo ak bolo podmienečne zastavené
trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného, ustanovenia § 418 a 419 sa použijú primerane.
Tretí diel
Výkon ostatných druhov trestov
§ 422
Výkon trestu povinnej práce
Výkon trestu povinnej práce upravuje osobitný zákon.
Výkon trestu prepadnutia majetku
§ 423
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia majetku, vykonateľným,
zašle predseda senátu príslušnému konkurznému súdu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia
na postup podľa osobitného zákona.
Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku
§ 425
(1)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu
a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, môže súd
a v prípravnom konaní prokurátor zaistiť majetok obvineného alebo jeho určenú časť,
ak je to na účely zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku dostačujúce. Súd zaistí
majetok obvineného alebo jeho určenú časť, ak je to na účely zaistenia výkonu trestu
prepadnutia majetku dostačujúce, vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom,
ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na zaistenie majetku obvineného sa použijú
primerane ustanovenia § 50 ods. 2 a 3, § 89a a 90, § 94 až 96g a § 98a. Po vyhlásení konkurzu sa pri výkone trestu prepadnutia majetku postupuje podľa osobitného
predpisu upravujúceho konkurzné konanie; prevzatím majetku správcom konkurznej podstaty
zaistenie zaniká.
(2)
Osoba, ktorej majetok bol zaistený, má právo žiadať o zrušenie alebo obmedzenie zaistenia.
O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne
rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Ak sa žiadosť zamietla,
osoba, ktorej majetok bol zaistený, ju môže, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať
až po uplynutí 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo
právoplatnosť; inak sa o nej nekoná.
(3)
Proti uzneseniu o zaistení majetku je prípustná sťažnosť.
§ 426
(1)
Zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného alebo na jeho určenú časť. Zaistenie
celého majetku sa vzťahuje aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Zaistenie
sa však nevzťahuje na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie
majetku. Zaistenie sa tiež nevzťahuje na časť majetku alebo veci, ktoré súd vylúčil
z trestu prepadnutia majetku; vyhlásením takéhoto rozsudku zaniká zaistenie v rozsahu
vylúčenej časti majetku alebo vylúčených vecí, ak sa zaistenie v čase vyhlásenia rozsudku
na túto časť majetku alebo na tieto veci vzťahovalo.
(2)
Pokiaľ trvá zaistenie, sú neplatné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú
zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich k odvráteniu bezprostredne hroziacej
škody.
(3)
Kto má vo svojej moci vec, ktorá patrí do zaisteného majetku, je povinný, len čo
sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;
inak zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
§ 427
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor uznesením zruší zaistenie, ak zanikne
dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
§ 428
Výkon trestu prepadnutia veci
(1)
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, vykonateľným,
zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku
štátu, rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.
(2)
Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu
a na pomery obvineného možno očakávať uloženie trestu prepadnutia veci, môže súd a
v prípravnom konaní prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje primerane
podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96g, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.
(3)
Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4)
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod,
pre ktorý bola vec zaistená.
Výkon peňažného trestu
§ 429
(1)
Len čo sa stal vykonateľným rozsudok, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť
peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnástich dní,
a upozorní ho, že inak bude nariadený výkon náhradného trestu odňatia slobody.
(2)
Ak je odsúdený vojak, upovedomí predseda senátu o okolnostiach uvedených v odseku
1 jeho služobný orgán.
§ 430
(1)
Na návrh odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov
a)
odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok
nadobudol právoplatnosť, alebo
b)
povoliť splácať peňažný trest po častiach tak, aby bol celý zaplatený najneskôr do
jedného roka, a ak bol peňažný trest uložený vo vyššej sume ako 16 590 eur, do dvoch
rokov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.
(2)
Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak odsúdený
nedodržiava bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo
splátok peňažného trestu odvolať.
§ 432
(1)
Súd uznesením upustí od výkonu peňažného trestu alebo jeho zvyšku, ak sa odsúdený
v dôsledku okolností nezávislých od jeho vôle stal dlhodobo neschopným peňažný trest
zaplatiť, alebo by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby,
o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2)
Ak peňažný trest nebol zaplatený a ak neprichádza do úvahy postup podľa odseku 1
alebo podľa § 430 ods. 1, nariadi súd na verejnom zasadnutí uznesením výkon náhradného trestu odňatia slobody
alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.
(3)
Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti
tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného
trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu uznesením.
(4)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 433
Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým výkonom trestu prepadnutia
majetku, výkonom trestu prepadnutia veci alebo výkonom ochranného opatrenia zhabania
veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku možno uplatniť len v civilnom
procese.
§ 434
Výkon trestu zákazu pobytu
(1)
O právoplatnom uložení trestu zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obec a útvar
Policajného zboru, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj obec a útvar Policajného
zboru, v ktorých obvode má odsúdený trvalé bydlisko.
(2)
Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu, upovedomí predseda
senátu aj zamestnávateľa, u ktorého je obvinený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom
pracovnom vzťahu.
(3)
Z dôležitých dôvodov môže útvar Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko
alebo pobyt, povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo obvodu, na ktorý sa vzťahuje
zákaz pobytu.
(4)
Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva vojenskú službu, sa trest zákazu pobytu nevykonáva.
Ak odsúdený nespáchal vo výkone tejto služby trestný čin a riadne vykonával vojenskú
službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku upustí.
(5)
Proti uzneseniu podľa odseku 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(6)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia
§ 415 až 417.
(7)
O uložení primeraných obmedzení a povinností podľa Trestného zákona osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu neuložil popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, rozhodne uznesením na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode sa trest odňatia
slobody naposledy vykonával.
(8)
Proti uzneseniu podľa odseku 7 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon trestu domáceho väzenia
§ 435
(1)
Príslušným na výkon rozhodnutia, ktorým sa ukladá trest domáceho väzenia vrátane
rozhodnutí a opatrení podľa § 406 je súd, v ktorého obvode sa má trest domáceho väzenia vykonávať. Len čo sa rozhodnutie,
ktorým sa uložil trest domáceho väzenia, stane vykonateľným, predseda senátu bezodkladne
zašle jeho rovnopis súdu podľa predchádzajúcej vety.
(2)
Výkon trestu domáceho väzenia nariadi súd bez meškania po tom, ako sa rozsudok, ktorým
bol uložený, stal vykonateľným. Súd súčasne odsúdeného upozorní na obmedzenia a povinnosti,
ktoré z uloženého trestu vyplývajú, ako aj na hrozbu premeny tohto trestu na trest
odňatia slobody. Kontrolu výkonu trestu domáceho väzenia vykonáva probačný a mediačný
úradník.
(3)
Ak odsúdený neplní obmedzenia alebo povinnosti vyplývajúce z trestu domáceho väzenia
alebo marí výkon kontroly technickými prostriedkami, súd na verejnom zasadnutí uznesením
premení tento trest alebo jeho zvyšok na nepodmienečný trest odňatia slobody; pred
týmto rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý.
(4)
Ak odsúdený po výkone polovice trestu domáceho väzenia požiada o podmienečné upustenie
od výkonu zvyšku tohto trestu, súd najneskôr do 60 dní o tom rozhodne uznesením.
(5)
Proti uzneseniu súdu podľa odsekov 3 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(6)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, ako
aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia
§ 415 až 417.
(7)
Na návrh odsúdeného môže probačný a mediačný úradník povoliť odsúdenému výnimky z
trestu na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 48 hodín.
§ 435a
Prerušenie výkonu trestu domáceho väzenia
(1)
Výkon trestu domáceho väzenia sa prerušuje vzatím odsúdeného do väzby alebo nastúpením
odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody v inej trestnej veci.
(2)
Predseda senátu môže z dôležitých dôvodov, ktoré bránia riadnemu výkonu trestu, prerušiť
výkon trestu domáceho väzenia na potrebný čas.
(3)
Ak pominú dôvody podľa odseku 1 alebo odseku 2, predseda senátu nariadi pokračovať
vo výkone trestu domáceho väzenia.
(4)
Doba, po ktorú bol výkon trestu domáceho väzenia prerušený, sa nezapočítava do doby
výkonu trestu.
(5)
Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť.
§ 435b
Upustenie od výkonu trestu domáceho väzenia
(1)
Súd môže upustiť od výkonu trestu domáceho väzenia alebo jeho zvyšku, ak zistí, že
odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú
duševnú chorobu.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon trestu zákazu činnosti
§ 436
(1)
Len čo sa rozsudok, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti, stal právoplatným,
zašle predseda senátu na zabezpečenie výkonu trestu zákazu činnosti rovnopis výroku
rozsudku
a)
zamestnávateľovi, u ktorého je odsúdený v pracovnom pomere alebo v inom obdobnom
vzťahu,
b)
ministerstvu spravodlivosti, ak ide o znalca, tlmočníka alebo prekladateľa,
c)
príslušnému štátnemu orgánu podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie na vedenie
motorového vozidla,
d)
príslušnému útvaru Policajného zboru podľa bydliska odsúdeného, ak ide o oprávnenie
na držanie a nosenie strelnej zbrane,
e)
registrovému súdu, živnostenskému úradu a profesijnej komore, ak bol uložený trest
zákazu podnikateľskej činnosti.
(2)
Ak bol uložený trest zákazu činnosti na čas dlhší ako jeden rok, predseda senátu
spravidla raz ročne požiada organizáciu alebo orgán, ktorý je uvedený v odseku 1 písm.
c), d) a e), o oznámenie, či odsúdený porušil súdom uložený zákaz.
§ 437
(1)
Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu činnosti probačného a
mediačného úradníka.
(2)
Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu zákazu činnosti, predseda senátu
to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.
(3)
Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti,
predseda senátu to bez meškania oznámi štátnemu orgánu alebo inej osobe príslušnej
podľa § 436 ods. 1, a to zaslaním rovnopisu právoplatného uznesenia.
(4)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj
na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú ustanovenia
§ 415 až 417. Príslušným na vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.
§ 438
(1)
Predseda senátu po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest zákazu činnosti,
bez meškania rozhodne o započítaní času, po ktorý bolo odsúdenému pred právoplatnosťou
rozsudku odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, do výkonu trestu
zákazu činnosti.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 439
Výkon trestu straty čestných titulov a vyznamenaní
(1)
O právoplatnom uložení trestu straty čestných titulov a vyznamenaní predseda senátu
písomne upovedomí orgán, ktorý spravuje veci týkajúce sa príslušných čestných titulov
a vyznamenaní, alebo orgán, ktorý ich udelil.
(2)
V upovedomení podľa odseku 1 sa uvedie meno a priezvisko odsúdeného, dátum narodenia,
povolanie, bydlisko, názov súdu, dátum a spisová značka rozsudku a označenie čestných
titulov a vyznamenaní.
(3)
Ak sa čestné tituly a vyznamenania, na ktoré sa vzťahuje uložený trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, nezadovážili s príslušnými dokladmi už v priebehu trestného
stíhania a nevzali sa do úschovy, zistí súd, kde sú, zadováži ich a po právoplatnosti
rozsudku ich zašle príslušnému orgánu spolu s upovedomením podľa odseku 1. Ak sa nepodarí
zadovážiť doklad o čestnom titule alebo vyznamenaní, poznamená súd v upovedomení dôvod,
prečo nie sú priložené.
§ 440
Výkon trestu straty vojenskej a inej hodnosti
O uložení trestu straty vojenskej a inej hodnosti upovedomí predseda senátu obvodný
úrad v sídle kraja, v ktorého obvode má odsúdený vojak v zálohe alebo mimo činnej
služby pobyt, a to zaslaním rovnopisu právoplatného rozsudku. U vojakov v činnej službe
a u príslušníkov ozbrojených zborov sa upovedomí príslušný služobný orgán.
Výkon trestu vyhostenia
§ 441
(1)
Po právoplatnosti rozsudku, ktorým bol uložený trest vyhostenia, súd, ktorý tento
trest uložil, zašle jeho rovnopis na účely vykonania trestu vyhostenia spolu s nariadením
výkonu trestu ministerstvu spravodlivosti, útvaru Policajného zboru, ktorý zabezpečuje
výkon tohto trestu, a ak je odsúdený vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia
slobody, aj príslušnému ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia
slobody.
(2)
Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, sa bude skrývať alebo inak mariť
výkon trestu vyhostenia, môže mu predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie
jeho záležitostí; táto lehota nesmie byť dlhšia ako jeden mesiac odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Zároveň ho vyzve, aby sa v určenom termíne, ktorý oznámi aj útvaru Policajného
zboru podľa odseku 1, prihlásil na tomto útvare.
(3)
Ak je obava, že odsúdený sa bude skrývať alebo inak mariť výkon trestu vyhostenia,
môže predseda senátu vziať odsúdeného do väzby, ak nerozhodne o jej nahradení zárukou,
sľubom alebo peňažnou zárukou; na konanie o tejto väzbe a jej nahradení sa primerane
použijú ustanovenia prvého a druhého dielu štvrtej hlavy prvej časti.
(4)
Ak bol odsúdenému uložený samostatný trest vyhostenia a nebol vzatý do väzby, útvar
Policajného zboru podľa odseku 1 po nariadení výkonu trestu vyhostenia zabezpečí jeho
vykonanie v termíne určenom podľa odseku 2.
(5)
Ak je odsúdený, ktorému bol uložený trest vyhostenia, vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody, ústav, v ktorom sa nachádza, oznámi útvaru Policajného zboru podľa
odseku 1 predpokladaný dátum jeho prepustenia a dobu platnosti jeho cestovného dokladu.
Ak odsúdený nemá platný cestovný doklad alebo tento doklad stratí platnosť pred predpokladaným
dňom prepustenia odsúdeného na slobodu, zašle ho útvaru Policajného zboru najneskôr
tri mesiace pred prepustením odsúdeného spolu s náležitosťami potrebnými na vydanie
nového cestovného dokladu.
(6)
V prípade zmeny predpokladaného dátumu prepustenia odsúdeného na slobodu alebo inej
zmeny týkajúcej sa výkonu trestu vyhostenia orgán, ktorý o zmene rozhodol, bez meškania
oznámi takú zmenu ministerstvu spravodlivosti, súdu podľa odseku 1, ústavu, v ktorom
sa odsúdený nachádza, a útvaru Policajného zboru podľa odseku 1.
§ 442
(1)
Útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 určí deň, čas a miesto vyhostenia odsúdeného a oznámi to najneskôr päť dní pred predpokladaným
dňom vyhostenia ministerstvu spravodlivosti, a ak je odsúdený vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, aj ústavu, v ktorom sa nachádza, a vykoná všetky opatrenia,
aby odsúdený bol v určený deň vyhostený.
(2)
O prepustení z väzby odsúdeného, ktorý má byť vyhostený, rozhodne súd tak, aby v
čase jeho odovzdania útvaru Policajného zboru bola väzba skončená.
(3)
Ak súd rozhodne o upustení od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, o
podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo o účasti na amnestii,
ktorou sa odpúšťa zvyšok trestu odňatia slobody odsúdenému, ktorému bol uložený trest
vyhostenia, oznámi bez meškania túto skutočnosť súdu príslušnému na výkon trestu vyhostenia
a útvaru Policajného zboru, a to bez ohľadu na právoplatnosť takého rozhodnutia; rovnako
postupuje ministerstvo spravodlivosti v prípade, ak o upustení od výkonu trestu odňatia
slobody alebo jeho zvyšku rozhodol minister spravodlivosti.
(4)
V rozhodnutí ministra spravodlivosti o upustení od výkonu trestu odňatia slobody
alebo jeho zvyšku podľa § 413 ods. 1 sa termín odovzdania odsúdeného útvaru Policajného zboru musí zhodovať s termínom
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody; rovnako to platí aj pre prípad, že odsúdený
bol pred vyhostením podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, alebo
mu bola udelená milosť, alebo sa na neho vzťahuje amnestia.
(5)
Ak je odsúdený vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, Zbor väzenskej a
justičnej stráže odovzdá odsúdeného útvaru Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 v primeranom čase pred určeným termínom výkonu trestu vyhostenia.
(6)
Ak útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 v určenom čase nezabezpečí výkon trestu vyhostenia a nezabezpečí prevzatie odsúdeného
ani iným útvarom Policajného zboru, Zbor väzenskej a justičnej stráže prepustí odsúdeného
na slobodu, ak je vo väzbe, o čom bez meškania upovedomí ministerstvo spravodlivosti,
súd, ktorý trest vyhostenia nariadil, a útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1. Ak od upustenia výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku rozhodol minister
spravodlivosti, ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody,
oznámi túto skutočnosť miestne príslušnému súdu na účel postupu podľa § 413 ods. 1.
§ 443
Ak súd zistí, že v čase, keď nariadil výkon trestu vyhostenia, sa odsúdený na území
Slovenskej republiky už nenachádza, predseda senátu zašle nariadenie výkonu trestu
útvaru Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 a ďalšie úkony sa podľa tohto zákona nevykonávajú.
§ 444
(1)
O vykonaní trestu vyhostenia vyhotoví útvar Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 zápisnicu, ktorej rovnopis zašle ministerstvu spravodlivosti, súdu, ktorý výkon tohto
trestu nariadil, a Zboru väzenskej a justičnej stráže.
(2)
Výdavky spojené s odovzdaním odsúdeného, ktorý je vo väzbe alebo výkone trestu odňatia
slobody, útvaru Policajného zboru podľa § 441 ods. 1 uhrádza Zbor väzenskej a justičnej stráže.
(3)
Osobné výdavky a cestovné náklady spojené s výkonom trestu vyhostenia uhrádza odsúdený;
ak odsúdený nemá peňažné prostriedky, uhrádza ich Policajný zbor.
§ 444a
Výkon trestu zákazu účasti na verejných podujatiach
(1)
O právoplatnom uložení trestu zákazu účasti na verejných podujatiach upovedomí predseda
senátu útvar Policajného zboru, v ktorého obvode má odsúdený bydlisko. Ak sa uložený
trest zákazu účasti na verejných podujatiach vzťahuje na športové podujatie, predseda
senátu upovedomí aj správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach
podľa osobitného zákona v rozsahu podľa osobitného zákona.
(2)
Predseda senátu môže poveriť kontrolou výkonu trestu zákazu účasti na verejných podujatiach
probačného a mediačného úradníka.
(3)
Ak súd zistí porušovanie alebo marenie výkonu trestu účasti na verejných podujatiach,
predseda senátu to bez meškania oznámi okresnému prokurátorovi.
(4)
Ak súd rozhodol o podmienečnom upustení od zvyšku trestu zákazu účasti na verejných
podujatiach vzťahujúci sa na športové podujatie, predseda senátu o tejto skutočnosti
bez meškania upovedomí správcu informačného systému o bezpečnosti na športových podujatiach
podľa osobitného zákona v rozsahu informácií podľa osobitného zákona.
(5)
Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu účasti na verejnom
podujatí, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa primerane použijú
ustanovenia § 415 až 417. Príslušným na vydanie rozhodnutí je súd, ktorý vo veci konal v prvom stupni.
DRUHÁ HLAVA
VÝKON OCHRANNÝCH OPATRENÍ
Prvý diel
Výkon ochranného liečenia
§ 445
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1)
Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré
má ochranné liečenie vykonať. Ak súd uložil ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ústavnou formou, nariadi zároveň aj doliečovaciu ambulantnú formu.
Ak bolo ochranné liečenie uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, predseda
senátu nariadi, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia
slobody. Doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona sa začne
až po prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody; v takom prípade sa ustanovenie
§ 446a nepoužije.
(2)
Ak je osoba, ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná
pre svoje okolie, zariadi predseda senátu bez meškania jej dodanie do zdravotníckeho
zariadenia; inak jej môže poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.
(3)
Zoznam zdravotníckych zariadení, v ktorých sa vykonáva ochranné liečenie, vedie Ministerstvo
zdravotníctva Slovenskej republiky.
§ 446
Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia a zmena druhu ochranného liečenia
(1)
O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia alebo zmene druhu ochranného liečenia
rozhoduje na návrh alebo aj bez návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode je zdravotnícke
zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva. Ak súd rozhoduje na návrh prokurátora,
zdravotníckeho zariadenia, probačného a mediačného úradníka alebo riaditeľa ústavu
na výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, rozhodne
do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu súdu. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie
znalecký posudok, rozhodne do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.
(2)
Predseda senátu rozhodne na verejnom zasadnutí, ak rozhoduje o zmene ambulantnej
formy ochranného liečenia na ústavnú formu; predtým musí byť odsúdený vypočutý, ak
to jeho zdravotný stav umožňuje.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný pre duševnú poruchu, predseda senátu
môže na návrh prokurátora alebo zdravotníckeho zariadenia vydať predbežný príkaz na
umiestnenie odsúdeného do zdravotníckeho zariadenia, ktorý musí byť odôvodnený. Pred
rozhodnutím predseda senátu vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje.
O vydaní predbežného príkazu rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu
súdu.
(5)
Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného v zdravotníckom
zariadení, zabezpečí jeho bezodkladný výkon, ak odsúdený nebol už do zdravotníckeho
zariadenia umiestnený, pretože z dôvodu nedodržiavania liečebného režimu alebo zhoršenia
zdravotného stavu bol jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ak predseda senátu návrhu
nevyhovie, rozhodne uznesením, ktoré uvedie v zápisnici o úkone.
(6)
Ak súd nerozhodne o zmene spôsobu výkonu ambulantného ochranného liečenia na ústavnú
formu do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu, rozhodne o jeho predĺžení
vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz stráca platnosť.
§ 446a
Pokračovanie v ochrannom liečení
(1)
O pokračovaní v ochrannom liečení po skončení výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie počas výkonu
trestu vykonáva, na verejnom zasadnutí; zároveň rozhodne o spôsobe ďalšieho výkonu
ochranného liečenia. O pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou môže súd rozhodnúť,
len ak by pobyt odsúdeného na slobode mohol byť nebezpečný, najmä ak má uložené psychiatrické
alebo sexuologické liečenie alebo je dôvodný predpoklad, že ochranné liečenie ambulantnou
formou nedosiahne účel ochranného opatrenia. Pred rozhodnutím musí byť odsúdený vypočutý;
to neplatí, ak to jeho zdravotný stav neumožňuje alebo ak požiadal, aby sa verejné
zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom
odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, na tento účel oznámi súdu s dostatočným predstihom
predpokladané skončenie výkonu trestu a zároveň zašle súdu lekársku správu o dosiahnutom
výsledku ochranného liečenia aspoň 60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody,
aby predseda senátu mohol rozhodnúť o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou
najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade
podania sťažnosti rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď
pokračoval výkon ochranného liečenia ústavnou formou.
(2)
Ak sa ochranné liečenie, ktoré bolo nariadené počas výkonu trestu odňatia slobody,
nezačalo vykonávať bez zavinenia odsúdeného, predseda senátu môže rozhodnúť o jeho
výkone ústavnou formou len, ak je pobyt odsúdeného na slobode nebezpečný z dôvodu
duševnej poruchy.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.
(4)
Ak sa rozhodlo o pokračovaní v ochrannom liečení ústavnou formou z dôvodu, že pobyt
odsúdeného na slobode by mohol byť nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, po právoplatnosti
uznesenia predseda senátu po dohode so zariadením ústavnej zdravotnej starostlivosti
vydá príkaz na dodanie odsúdeného do tohto zariadenia. Príslušníci Zboru väzenskej
a justičnej stráže na podklade príkazu dodajú odsúdeného do tohto zariadenia tak,
aby po skončení výkonu trestu odňatia slobody ihneď pokračoval výkon ochranného liečenia.
V ostatných prípadoch sa postupuje primerane podľa odseku 5.
(5)
Ak predseda senátu rozhodne o pokračovaní v ochrannom liečení, ktoré sa má vykonať
v ambulantnom zariadení, po právoplatnosti uznesenia o pokračovaní v ochrannom liečení
vykonáva úkony smerujúce k ďalšiemu výkonu ochranného liečenia súd, ktorý ochranné
liečenie uložil.
(6)
Ak bol podaný návrh podľa § 448 ods. 2, o ktorom predseda senátu ešte nerozhodol, rozhodne o ňom uznesením podľa odseku
1 alebo odseku 4 v rámci rozhodovania o pokračovaní v ochrannom liečení.
§ 446b
Uloženie ochranného liečenia počas výkonu trestu
(1)
Ak odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody trpí duševnou poruchou, ktorá podľa
odborného lekárskeho posudku nie je len prechodná a pre ktorú je pobyt odsúdeného
na slobode nebezpečný, môže súd, v obvode ktorého sa trest vykonáva, na verejnom zasadnutí
na návrh riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody rozhodnúť o uložení ochranného
liečenia.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 446c
Predĺženie ochranného liečenia
(1)
Odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a ktorý bol počas jeho výkonu práceneschopný alebo pre inú prekážku
nemohol ochranné liečenie vykonávať, súd, v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva,
na verejnom zasadnutí na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na
výkon trestu odňatia slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených predĺži výkon
ochranného liečenia najviac o tri mesiace. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej
starostlivosti, návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej
doby výkonu ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu
ochranného liečenia.
(2)
Súd môže na verejnom zasadnutí odsúdenému, ktorému bolo uložené ochranné liečenie
podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, predĺžiť výkon ochranného liečenia nad dobu podľa § 74 ods. 5 Trestného
zákona na návrh zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených, ak je to potrebné na dosiahnutie
účelu ochranného liečenia. Ak sa odsúdený nachádza v ústavnej zdravotnej starostlivosti,
návrh sa musí podať aspoň desať pracovných dní pred uplynutím trojmesačnej doby výkonu
ochranného liečenia a súd rozhodne do uplynutia trojmesačnej doby výkonu ochranného
liečenia.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť.
§ 447
Upustenie od výkonu ochranného liečenia
(1)
O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý
ochranné liečenie uložil na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu,
osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, riaditeľa ústavu
na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo ak obvinený
medzitým absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení,
na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 448
Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie
(1)
Ochranné liečenie ústavnou formou uložené podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa končí uplynutím doby podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona; to neplatí
ak súd rozhodol o jeho predĺžení podľa § 446c alebo o jeho ukončení aj skôr, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno
dosiahnuť alebo ak dosiahnutie jeho účelu je možné aj pred uplynutím doby podľa §
74 ods. 5 Trestného zákona. Zdravotnícke zariadenie bezodkladne informuje súd o skončení
ochranného liečenia a jeho výsledkoch.
(2)
O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora,
obvineného, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených alebo aj bez takého návrhu predseda
senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva; ak rozhoduje na návrh
prokurátora, zdravotníckeho zariadenia alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody alebo nemocnice pre obvinených a odsúdených o prepustení z ústavného ochranného
liečenia alebo o jeho ukončení, rozhodne najneskôr do desiatich pracovných dní od
doručenia návrhu súdu.
(3)
Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej
zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného
liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 2,
inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať.
(4)
Proti uzneseniu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak
ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení
ochranného liečenia, odkladný účinok.
§ 448a
Príkaz na vypátranie osoby na účel rozhodovania o ochrannom liečení a príkaz na vypátranie
a predvedenie osoby na účel rozhodovania o ochrannom liečení
Na základe písomného príkazu predsedu senátu na vypátranie alebo vypátranie a predvedenie
osoby, o ktorej ochrannom liečení sa má rozhodnúť a ktorú nemožno predvolať alebo
predviesť alebo o ktorej možno dôvodne predpokladať, že je pri pobyte na slobode nebezpečná
pre svoje okolie, príslušníci Policajného zboru podľa obsahu príkazu oznámia súdu
bydlisko alebo pobyt tejto osoby alebo ju predvedú predsedovi senátu, ktorý príkaz
vydal. Predseda senátu určí termín verejného zasadnutia, na ktorom sa rozhodne o ochrannom
liečení, a doručí predvedenej osobe predvolanie; za rozhodnutie o ochrannom liečení
sa na účel tohto ustanovenia rozumie rozhodnutie o uložení ochranného liečenia a rozhodnutia
podľa tohto dielu. Ak tieto úkony súdu nemôže vykonať predseda senátu, vykoná ich
v jeho zastúpení sudca pre prípravné konanie súdu, ktorého predseda senátu príkaz
vydal.
§ 448b
Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, alebo ošetrujúci
lekár, má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov spojených s podaním návrhu na zmenu
ochranného liečenia, prepustenie z ochranného liečenia alebo jeho ukončenie alebo
spojených s vypracovaním správy vyžiadanej súdom alebo orgánom činným v trestnom konaní.
Druhý diel
Výkon ochrannej výchovy
§ 449
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1)
Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa
má výkon začať.
(2)
Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť
pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.
§ 450
Upustenie od výkonu ochrannej výchovy
(1)
O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne na verejnom zasadnutí
súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na návrh prokurátora, orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately alebo mladistvého alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 451
Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu
(1)
O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom
zasadnutí súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, uznesením na návrh prokurátora,
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, riaditeľa výchovného zariadenia
alebo mladistvého alebo osoby, ktorá by v jeho prospech mohla podať odvolanie, alebo
aj bez takého návrhu.
(2)
Súd uvedený v odseku 1 rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého
mimo výchovného zariadenia.
(3)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 452
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1)
O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode
sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého
návrhu. Ak návrh nepodalo výchovné zariadenie, treba pred rozhodnutím vyslúchnuť zástupcu
tohto zariadenia.
(2)
Súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova vykonáva, najmenej jedenkrát ročne na verejnom
zasadnutí preskúma, či dôvody ochrannej výchovy trvajú. Ak dôvody ochrannej výchovy
pominuli, súd mladistvého z výkonu ochrannej výchovy prepustí, inak rozhodne, že vo
výkone ochrannej výchovy sa bude pokračovať.
(3)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak
ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochrannej výchovy, odkladný účinok.
§ 453
Predĺženie ochrannej výchovy
(1)
O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v ktorého obvode
sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, príslušného štátneho orgánu
alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého návrhu.
(2)
Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie, pred rozhodnutím treba vyslúchnuť
zástupcu tohto zariadenia.
(3)
Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, ak sa jej výkon už začal.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Tretí diel
Výkon ochranného dohľadu
§ 454
Nariadenie výkonu ochranného dohľadu
(1)
Výkon ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona nariadi predseda senátu súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia
slobody podľa § 408 ods. 1 s tým, že s výkonom ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona sa začne po výkone trestu odňatia slobody.
(2)
Ak predseda senátu odloží výkon trestu odňatia slobody na čas dlhší ako tri mesiace,
rozhodne zároveň o tom, či sa má s výkonom ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona začať pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody.
(3)
Ak predseda senátu preruší výkon trestu odňatia slobody na čas dlhší ako tri mesiace,
rozhodne zároveň o tom, či sa má ochranný dohľad podľa § 76 Trestného zákona vykonávať počas prerušenia výkonu trestu odňatia slobody.
(4)
Ochranný dohľad podľa § 76a Trestného zákona nariadi predseda senátu ihneď, len čo
sa rozhodnutie, ktorým bol ochranný dohľad uložený, stalo právoplatným, a nariadenie
zašle bezodkladne probačnému a mediačnému úradníkovi. S výkonom ochranného dohľadu
podľa § 76a Trestného zákona sa začne ihneď, ak je odsúdený na slobode alebo ihneď
po prepustení z ústavného ochranného liečenia alebo z výkonu trestu odňatia slobody.
§ 455
Osoby zabezpečujúce výkon ochranného dohľadu
Ochranný dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník okresného súdu, v ktorého obvode
je miesto pobytu osoby, ktorej bol ochranný dohľad uložený, a to v rozsahu určenom
v rozhodnutí súdu. Pritom dbá, aby sa do práv odsúdeného zasahovalo len v miere nevyhnutne
potrebnej na dosiahnutie účelu ochranného dohľadu.
§ 456
Prerušenie výkonu ochranného dohľadu
Výkon ochranného dohľadu sa prerušuje počas výkonu väzby a trestu odňatia slobody,
počas ochranného liečenia vykonávaného ústavnou formou a počas výkonu detencie.
§ 457
Upustenie od výkonu ochranného dohľadu
(1)
Od výkonu ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona súd upustí, ak pominú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bol
uložený.
(2)
Návrh na upustenie od výkonu ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona môže podať prokurátor alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, kde odsúdený, ktorému bol uložený ochranný dohľad, naposledy vykonáva trest
odňatia slobody.
(3)
O upustení od výkonu ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona rozhoduje okresný súd, v obvode ktorého odsúdený naposledy vykonával
trest odňatia slobody, na verejnom zasadnutí.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak ju podal prokurátor,
odkladný účinok.
§ 458
Prepustenie z výkonu ochranného dohľadu
(1)
Súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu na verejnom zasadnutí, ak sa ukáže,
že sa dosiahol jeho účel. Na neverejnom zasadnutí súd rozhoduje, ak návrh podala neoprávnená
osoba, ak návrh bol podaný pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 písm. c), ak
prokurátor súhlasí s prepustením z ochranného dohľadu alebo ak rozhoduje podľa odseku
3.
(2)
Návrh na prepustenie z výkonu ochranného dohľadu môže podať
a)
probačný a mediačný úradník, ktorý ochranný dohľad vykonáva,
b)
prokurátor,
c)
osoba, ktorej bol ochranný dohľad uložený, po uplynutí polovice času, na ktorý bol
ochranný dohľad uložený, najskôr však po uplynutí jedného roka výkonu ochranného dohľadu;
ak sa jej návrhu nevyhovie, môže návrh opakovať až po uplynutí jedného roka.
(3)
Návrh na prepustenie z ochranného dohľadu uloženého podľa §76a Trestného zákona môže
probačný a mediačný úradník podať len po dohode s ošetrujúcim lekárom alebo so zdravotníckym
zariadením, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva.
(4)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 459
Zánik ochranného dohľadu
Ochranný dohľad zaniká uplynutím času, na ktorý bol uložený, smrťou odsúdeného alebo
dňom, keď súd prepustí osobu z výkonu ochranného dohľadu podľa § 458 ods. 1. Ochranný dohľad uložený podľa § 76a Trestného zákona zaniká aj rozhodnutím súdu
o zmene ambulantného ochranného liečenia na ústavné ochranné liečenie alebo rozhodnutím
súdu o prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení.
§ 460
Uloženie ochranného dohľadu mimo hlavného pojednávania
(1)
O uložení ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona mimo hlavného pojednávania rozhoduje súd, v ktorého obvode sa naposledy
vykonáva trest odňatia slobody. Súd súčasne nariadi výkon ochranného dohľadu tak,
že s výkonom ochranného dohľadu sa začne po výkone trestu odňatia slobody.
(2)
O uložení ochranného dohľadu podľa § 76 Trestného zákona odsúdenému, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody svojím správaním
nepreukázal, že od neho možno očakávať, že po prepustení z výkonu trestu povedie riadny
život, rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa
ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.
(3)
O návrhu podľa odseku 1 súd rozhodne najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Pred
rozhodnutím o uložení ochranného dohľadu musí byť odsúdený vypočutý.
(4)
O uložení ochranného dohľadu podľa § 76a Trestného zákona rozhoduje súd na návrh
alebo aj bez návrhu súčasne s uložením ochranného liečenia ambulantnou formou alebo
súčasne s rozhodnutím o zmene ústavnej formy ochranného liečenia na ambulantnú formu.
O uložení ochranného dohľadu odsúdenému, ktorý nedodržiava režim uloženého ambulantného
ochranného liečenia, rozhoduje na návrh zdravotníckeho zariadenia súd, ktorý ochranné
liečenie uložil.
(5)
O návrhu na rozhodnutie uvedené v odseku 1, 2 alebo odseku 4 rozhoduje súd na verejnom
zasadnutí.
(6)
Proti uzneseniu podľa odsekov 1, 2 a 4 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý diel
Výkon zhabania veci, výkon zhabania časti majetku a výkon detencie
§ 461
Výkon zhabania veci
(1)
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie veci, vykonateľným, zašle predseda
senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy orgánu, ktorý
podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v ktorého obvode mal odsúdený
alebo iná osoba naposledy bydlisko, a ak nie je ich bydlisko známe, v ktorého obvode
sa zhabaná vec nachádza.
(2)
Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť
činu treba očakávať uloženie zhabania veci, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor
vec zaistiť. Súd zaistí vec vždy, ak uložil zhabanie veci rozsudkom, ktorý zatiaľ
nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení veci sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96g, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.
(3)
Proti rozhodnutiu o zaistení veci je prípustná sťažnosť.
§ 461a
Výkon zhabania časti majetku
(1)
Len čo sa stal rozsudok, ktorým bolo uložené zhabanie časti majetku, vykonateľným,
zašle predseda senátu rovnopis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie časti majetku
do správy orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku štátu, v
ktorého obvode mal odsúdený naposledy bydlisko, a ak nie je jeho bydlisko známe, v
ktorého obvode sa zhabaná časť majetku nachádza.
(2)
Ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť
činu a na pomery obvineného možno očakávať uloženie zhabania časti majetku, môže súd
a v prípravnom konaní prokurátor časť majetku zaistiť. Súd zaistí časť majetku vždy,
ak uložil zhabanie časti majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Pri zaistení časti majetku sa postupuje primerane podľa § 50 ods. 2 a 3, § 89a, § 90, § 94 až 96g, § 98a, § 425 ods. 2 a § 426 a 427.
(3)
Proti rozhodnutiu o zaistení časti majetku je prípustná sťažnosť.
Výkon detencie
§ 462
(1)
Návrh na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave môže podať prokurátor, zariadenie
ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom odsúdený vykonáva ochranné liečenie,
alebo riaditeľ ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený vykonáva trest odňatia slobody.
Ak sa návrh podáva počas výkonu trestu odňatia slobody, návrh sa musí podať aspoň
60 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody, aby prvostupňový súd mohol rozhodnúť
najmenej 30 dní pred skončením výkonu trestu odňatia slobody a nadriadený súd v prípade
podania sťažnosti podľa odseku 3 rozhodol tak, aby po skončení výkonu trestu odňatia
slobody ihneď pokračoval výkon detencie.
(2)
O návrhu podľa odseku 1 rozhoduje súd, v ktorého obvode sa vykonáva trest odňatia
slobody alebo ochranné liečenie, na verejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím musí byť
odsúdený vypočutý; to neplatí, ak odsúdený požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo
v jeho neprítomnosti alebo ak to jeho zdravotný stav neumožňuje a súd mu z toho dôvodu
ustanoví obhajcu. Ak návrh podáva zdravotnícke zariadenie, súd rozhodne do desiatich
pracovných dní. Ak súd potrebuje pre rozhodnutie znalecký posudok, rozhodne do desiatich
pracovných dní od doručenia znaleckého posudku.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4)
Vo výnimočných prípadoch, najmä ak súd potrebuje na rozhodnutie znalecký posudok
a nerozhodol by do skončenia výkonu trestu odňatia slobody alebo ak odsúdený v zariadení
ústavnej zdravotnej starostlivosti svojím správaním ohrozuje život alebo zdravie iných
osôb, môže predseda senátu na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon trestu,
zdravotníckeho zariadenia alebo aj bez takého návrhu vydať predbežný príkaz na umiestnenie
odsúdeného do detencie, ktorý musí byť odôvodnený. Pred rozhodnutím predseda senátu
vypočuje odsúdeného, ak to jeho zdravotný stav umožňuje. O vydaní predbežného príkazu
rozhodne predseda senátu do 48 hodín od doručenia návrhu súdu.
(5)
Ak predseda senátu vydá predbežný príkaz na umiestnenie odsúdeného do detencie, zabezpečí
u odsúdeného, ktorý nie je vo výkone trestu odňatia slobody, jeho bezodkladný výkon.
U odsúdeného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, sa predbežný príkaz na umiestnenie
do detencie vykoná ihneď po skončení výkonu trestu odňatia slobody.
(6)
Ak súd nerozhodne o uložení detencie do troch mesiacov od vydania predbežného príkazu,
rozhodne o jeho predĺžení vždy najviac o ďalšie dva mesiace, inak predbežný príkaz
stráca platnosť a odsúdený pokračuje v uloženom ústavnom ochrannom liečení.
(7)
Ak sa rozhodlo o umiestnení do detencie odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia
slobody, súd zároveň rozhodne o prerušení výkonu trestu.
(8)
Ak sa rozhodlo o umiestnení odsúdeného do detencie, ihneď po právoplatnosti uznesenia
predseda senátu súdu prvého stupňa alebo sťažnostného súdu po dohode s detenčným ústavom
vydá príkaz na dodanie odsúdeného do detenčného ústavu. Ak je odsúdený vo výkone trestu
odňatia slobody, odsúdeného do detenčného ústavu dodajú na podklade príkazu príslušníci
Zboru väzenskej a justičnej stráže; v ostatných prípadoch dodajú odsúdeného do detenčného
ústavu príslušníci Policajného zboru.
§ 463
(1)
Súd, v ktorého obvode sa detencia vykonáva, najmenej jedenkrát ročne alebo vždy na
návrh riaditeľa detenčného ústavu alebo na žiadosť odsúdeného na verejnom zasadnutí,
preskúma, či dôvody detencie trvajú. Odsúdený môže žiadosť o preskúmanie dôvodnosti
detencie podať najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od rozhodnutia o umiestnení v
detenčnom ústave alebo do šiestich mesiacov od rozhodnutia o pokračovaní v detencii.
Ak dôvody detencie pominuli, súd odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí,
inak uznesením rozhodne, že vo výkone detencie sa bude pokračovať.
(2)
Ak dôvody detencie pominuli, ale je potrebné pokračovať v liečení odsúdeného, súd
odsúdeného z výkonu detencie uznesením prepustí a zároveň rozhodne o uložení ochranného
liečenia.
(3)
Proti uzneseniu podľa odseku 1 alebo odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade,
ak ju podal prokurátor proti uzneseniu o prepustení z detencie, odkladný účinok.
§ 463a
Podrobnosti výkonu detencie upravuje osobitný zákon.
Piaty diel
Dozor nad výkonom ochranných opatrení
§ 464
Prokurátor, v ktorého obvode sa vykonáva ochranné liečenie, ochranná výchova, ochranný
dohľad alebo detencia, dozerá na ich výkon podľa osobitného zákona.
TRETIA HLAVA
VÝKON NIEKTORÝCH INÝCH ROZHODNUTÍ
§ 465
Upustenie od potrestania a podmienečné upustenie od potrestania
(1)
Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 2 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému združeniu rovnopis rozsudku.
Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného
a dbalo na to, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo
už skôr.
(2)
Pri výkone podmienečného upustenia od uloženia trestu postupuje súd primerane ako
pri výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným
dohľadom.
(3)
O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil a uloží sa mu trest, rozhodne súd
na verejnom zasadnutí rozsudkom.
(4)
O tom, že sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil, rozhodne súd na verejnom zasadnutí
uznesením, proti ktorému môže prokurátor podať sťažnosť. So súhlasom prokurátora môže
také rozhodnutie urobiť predseda senátu.
(5)
Predseda senátu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo upustené od potrestania
alebo rozhodnutia o osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného upustenia
od uloženia trestu, bez meškania doručí rovnopis rozhodnutia orgánu, ktorý vedie register
trestov.
§ 466
Výkon väzby
Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný zákon.
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
§ 467
Len čo sa stane rozhodnutie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vykonateľným,
vyzve policajt, prokurátor, predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu, ktorej bola
uložená, aby pokutu zaplatila do pätnástich dní, a upozorní ju, že inak sa bude zaplatenie
vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.
§ 468
Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAHLADENIE ODSÚDENIA
§ 469
O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného, osôb, ktoré by mohli v
prospech odsúdeného podať odvolanie, alebo na návrh záujmového združenia občanov uvedeného
v § 4 ods. 2; pred uplynutím doby uvedenej v § 92 ods. 1 Trestného zákona môže podať žiadosť o zahladenie odsúdenia len odsúdený. O zahladení odsúdenia mladistvého
rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.
§ 470
(1)
O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného súdu, v ktorého obvode
odsúdený v čase podania návrhu má bydlisko alebo kde naposledy mal bydlisko.
(2)
Predseda senátu okresného súdu uvedeného v odseku 1 rozhoduje aj o zahladení odsúdenia
cudzozemským súdom, ktoré je zaznamenané v evidencii registra trestov, s výnimkou
odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie; účinky v cudzine môže takéto
rozhodnutie mať len vtedy, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva.
(3)
O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne predseda senátu súdu, ktorý rozhodoval
vo veci v prvom stupni.
(4)
Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 471
(1)
Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, predseda senátu
o tom upovedomí odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov.
(2)
Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí
jedného roka, okrem prípadu, ak by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula
doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť podanú napriek tomu zamietne súd bez
preskúmania.
PIATA HLAVA
UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE
§ 472
Udelenie milosti
Prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na základe práva daného mu
ústavou udeľuje milosť.
§ 473
Konanie o udelení milosti
(1)
Podklady na rozhodovanie prezidenta v konaní o udelení milosti zabezpečuje minister
spravodlivosti.
(2)
Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident, výkon trestu sa odloží alebo
preruší. Tieto úkony podľa nariadenia prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti.
§ 474
Rozhodnutie o použití amnestie
Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,
účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak je taká osoba v čase
rozhodovania vo výkone trestu odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v ktorého obvode
sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
§ 475
Podmienečné udelenie milosti
(1)
Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami,
plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom
stupni.
(2)
O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil udelením milosti prezidentom, splnil
uložené podmienky, rozhoduje prezident.
(3)
Podklady na rozhodnutie prezidenta zabezpečuje minister spravodlivosti.
(4)
Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú uložené podmienky, nebolo
urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené
podmienky splnil.
§ 476
Zmena výmery trestu
(1)
Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných
činov, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom
vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy
amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2)
Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom
stupni.
PIATA ČASŤ
PRÁVNY STYK S CUDZINOU
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 477
Výklad niektorých pojmov
Na účely tejto časti
a)
medzinárodnou zmluvou sa rozumie vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská
republika viazaná,
b)
cudzím orgánom sa rozumie orgán iného štátu, ktorý je podľa vnútroštátneho právneho
poriadku tohto štátu alebo podľa medzinárodnej zmluvy oprávnený konať, podať alebo
prijať žiadosť, alebo vykonať iné úkony podľa tejto časti, a medzinárodný súd,
c)
medzinárodným súdom sa rozumie medzinárodný trestný súd zriadený medzinárodnou zmluvou
alebo rozhodnutím medzinárodnej organizácie, ktoré je záväzné pre Slovenskú republiku,
a jeho organizačné zložky,
d)
slovenským orgánom sa rozumie orgán Slovenskej republiky príslušný konať vo veciach
upravených v tejto časti; o žiadosti o vydanie do cudziny alebo o uznaní a výkone
cudzieho rozhodnutia je príslušný konať krajský súd aj vo veciach, ktoré patria do
pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu,
e)
dožiadaným štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorému bola zaslaná
žiadosť o vykonanie úkonu upraveného v tejto časti,
f)
dožadujúcim štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán, ktorý zaslal žiadosť
o vykonanie úkonu upraveného v tejto časti,
g)
trestom odňatia slobody sa rozumie aj ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej
slobody, ak z povahy veci nevyplýva niečo iné.
§ 478
Medzinárodné zmluvy
Ustanovenia tejto časti sa použijú, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
§ 479
Vzájomnosť
(1)
Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, slovenské orgány budú konať
o jeho žiadosti, ak dožadujúci štát zaručí, že vyhovie porovnateľnej žiadosti slovenského
orgánu, a ak ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu
medzinárodnej zmluvy. Pri žiadosti cudzieho orgánu o doručenie písomnosti osobe na
území Slovenskej republiky sa splnenie podmienky uvedenej v prvej vete neskúma.
(2)
Ak dožiadaný štát, ktorý nie je viazaný medzinárodnou zmluvou, požaduje na vybavenie
žiadosti slovenského orgánu vzájomnosť, môže ministerstvo spravodlivosti zaručiť dožiadanému
štátu vzájomnosť na vybavenie porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu za predpokladu,
že ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto časti viazané na existenciu
medzinárodnej zmluvy.
§ 480
Medzinárodné súdy
(1)
Podľa tejto časti sa postupuje aj v konaní o žiadostiach medzinárodného súdu.
(2)
Na konanie a rozhodovanie o odovzdaní osoby medzinárodnému súdu sa použije primerane
postup podľa druhej hlavy tejto časti o extradícii.
(3)
Na výkon rozsudku medzinárodného súdu na území Slovenskej republiky sa použijú primerane
ustanovenia tretej hlavy tejto časti o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí.
§ 481
Ochrana záujmov štátu
Žiadosti cudzieho orgánu nemožno vyhovieť, ak by jej vybavením bola porušená ústava
alebo také ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorom je potrebné
bez výhrady trvať, alebo ak by vybavením žiadosti bol poškodený iný významný chránený
záujem Slovenskej republiky.
§ 482
Ochrana a použitie informácií
(1)
Pri poskytovaní informácií slovenskými orgánmi o svojej činnosti podľa tejto časti
sa postupuje primerane podľa § 6.
(2)
Slovenské orgány nezverejnia ani neposkytnú ďalej informácie alebo dôkazy získané
od cudzieho orgánu na základe žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejto časti alebo
v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré boli zaslané alebo
vyžiadané, ak ich k tomu zaväzuje medzinárodná zmluva alebo ak sa informácie alebo
dôkazy poskytli iba na základe prísľubu splnenia tejto podmienky; to neplatí, ak cudzí
orgán udelí súhlas na zverejnenie alebo iné použitie informácií alebo dôkazu.
§ 483
Začatie konania
Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto časti aj na základe žiadosti cudzieho
orgánu, ktorá im bola doručená telefaxom alebo inou elektronickou formou, ak nemajú
pochybnosti o jej hodnovernosti a ak vec neznesie odklad. Originál žiadosti sa musí
následne predložiť v lehote určenej dožiadaným orgánom, ak tento orgán od predloženia
originálu žiadosti neupustí.
§ 484
Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol a SIRENE
(1)
Žiadosti podľa tejto časti možno zasielať do cudziny alebo prijímať z cudziny aj
prostredníctvom Medzinárodnej organizácie kriminálnej polície (ďalej len „Interpol“),
a ak ide o zasielanie alebo prijímanie žiadostí vo vzťahu k štátom, ktoré používajú
Schengenský informačný systém aj prostredníctvom osobitného útvaru Policajného zboru
SIRENE.
(2)
Prostredníctvom Interpolu alebo osobitného útvaru Policajného zboru SIRENE možno
vymieňať aj údaje a informácie o čase a ďalších podrobnostiach odovzdania, prevzatia
alebo prevozu osoby alebo veci podľa § 485.
§ 485
Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí
(1)
Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti
prevezme od cudzích orgánov útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra. Ak nie
je v tejto časti ustanovené inak, prevzatú osobu odovzdá útvar Policajného zboru najbližšiemu
ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý bez meškania
informuje príslušný súd.
(2)
Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudziny na základe žiadosti podľa tejto časti
prevezme útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra od ústavu na výkon väzby
alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odovzdá ju cudzím orgánom.
(3)
Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa § 543 vykoná útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra. Počas prevozu sa obmedzí
osobná sloboda prevážanej osoby na zabránenie jej úteku. Na obmedzenie osobnej slobody
prevážanej osoby sa použijú donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.
(4)
Útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra vykoná tiež odovzdanie a vrátenie
veci podľa § 550 a prevzatie a vrátenie veci odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov,
ak vec nie je možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím Slovenskej
republiky na žiadosť cudzích orgánov.
§ 486
Cestovné doklady
Osoby, ktoré sa podľa ustanovení tejto časti odovzdávajú cudzím orgánom alebo ktoré
sa od cudzích orgánov preberajú, nepotrebujú na prekročenie štátnych hraníc cestovný
doklad ani povolenie na vstup alebo vízum.
§ 487
Spôsob rozhodovania súdu
Ak v konaní podľa tejto časti rozhoduje súd, rozhoduje uznesením, ak nie je v tejto
časti uvedené inak.
§ 488
Náklady
(1)
Náklady, ktoré vznikli slovenskému orgánu pri vybavení žiadosti cudzieho štátu podľa
tejto časti, znáša štát a uhradí orgán, ktorému vznikli.
(2)
Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu nákladov uvedených v odseku 1 alebo ich časti
od dožadujúceho štátu, ako aj v prípade absencie medzinárodnej zmluvy, predloží orgán,
ktorému náklady vznikli, ministerstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov, ich
odôvodnenie a údaje o bankovom spojení na účel uplatnenia ich úhrady od dožadujúceho
štátu.
(3)
Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu
a ktorých úhradu si dožiadaný štát uplatnil v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo
z dôvodu absencie medzinárodnej zmluvy, znáša štát a uhradí ten slovenský orgán, pre
ktoré sa úkon v cudzine vykonal. Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu pri prevoze
osoby alebo veci územím jeho štátu z iného štátu na územie Slovenskej republiky v
súvislosti so žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu tento orgán žiada, uhradí
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
§ 488a
Zohľadňovanie odsúdení súdmi členských štátov Európskej únie
(1)
Zohľadnenie právoplatného odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie v
trestnom konaní vykoná orgán činný v trestnom konaní a súd.
(2)
Na účely odseku 1 môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd požiadať generálnu
prokuratúru o zabezpečenie informácie o právoplatnom odsúdení súdom iného členského
štátu Európskej únie; kópie právoplatných rozsudkov a ďalšie súvisiace informácie
vyžiada prostredníctvom dožiadania o právnu pomoc, a to vždy, ak sa postupuje podľa
§ 47 ods. 2 Trestného zákona.
(3)
Ustanovením odseku 1 nie je dotknutý postup o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia
podľa prvého dielu tretej hlavy piatej časti tohto zákona.
DRUHÁ HLAVA
EXTRADÍCIA
Prvý diel
Vyžiadanie z cudziny
§ 489
(1)
Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý
vydal zatýkací rozkaz podľa § 490.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadania upustiť, ak vydanie z cudziny nemožno
očakávať. O tejto skutočnosti informuje súd, ktorý vydal zatýkací rozkaz podľa § 490.
§ 490
(1)
Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak je potrebné ho vyžiadať, vydá proti nemu predseda
senátu príslušného súdu zatýkací rozkaz (ďalej len „medzinárodný zatýkací rozkaz“).
V prípravnom konaní vydá sudca pre prípravné konanie medzinárodný zatýkací rozkaz
na návrh prokurátora. Vo vykonávacom konaní môže vydať medzinárodný zatýkací rozkaz
aj predseda senátu nadriadeného súdu, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať z cudziny
v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest
odňatia slobody do vrátenia spisu prvostupňovému súdu. Medzinárodný zatýkací rozkaz
má na území Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie.
(2)
Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä, ak
a)
nemožno zabezpečiť prítomnosť obvineného na úkonoch trestného konania iným spôsobom,
alebo
b)
odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadeného trestu odňatia slobody nenastúpil
napriek tomu, že mu bola riadne doručená výzva na nástup tohto trestu, alebo ak sa
pobytom v cudzine vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody alebo
jeho zvyšku.
(3)
Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania obvineného z cudziny na trestné
stíhanie musí obsahovať
a)
meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia, štátne občianstvo, adresu
trvalého pobytu v Slovenskej republike a ďalšie dostupné údaje uľahčujúce jeho identifikáciu
vrátane jeho popisu a fotografie alebo zistenie miesta jeho pobytu v cudzine,
b)
právnu kvalifikáciu trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a
opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c)
doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením
zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená, spolu s ustanovením o premlčaní,
d)
opis úkonov ovplyvňujúcich plynutie premlčacej doby, ak od spáchania trestného činu
do vydania medzinárodného zatýkacieho rozkazu uplynuli viac ako tri roky.
(4)
Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania odsúdeného z cudziny na výkon trestu
odňatia slobody musí okrem údajov uvedených v odseku 3 písm. a) až c) obsahovať
a)
údaj, ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, a
b)
údaje o spôsobe zabezpečenia práv obhajoby obvineného v konaní, ak bol rozsudok vydaný
v konaní proti ušlému, alebo v neprítomnosti, a znenie ustanovenia § 495.
(5)
K medzinárodnému zatýkaciemu rozkazu podľa odseku 4 sa pripojí originál alebo rovnopis
rozsudku s doložkou o právoplatnosti.
(6)
Ak od spáchania trestného činu alebo právoplatného odsúdenia uplynuli do vydania
medzinárodného zatýkacieho rozkazu viac ako tri roky, uvedú sa v zatýkacom rozkaze
alebo v jeho samostatnej prílohe úkony smerujúce k trestnému stíhaniu osoby alebo
k výkonu právoplatne uloženého trestu.
(7)
Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrdený podpisom sudcu, ktorý ho vydal, a
odtlačkom okrúhlej pečiatky súdu. Ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu vyžaduje preklad
medzinárodného zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, súd k nemu pripojí preklad
vyhotovený úradným prekladateľom. To isté sa vzťahuje aj na preklad rozsudku, ak ide
o vyžiadanie na výkon trestu.
(8)
Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vykonať jej prevoz na územie Slovenskej
republiky cez územie ďalšieho štátu alebo štátov, predloží súd doklady ministerstvu
spravodlivosti v potrebnom počte vyhotovení s prekladmi do požadovaných cudzích jazykov.
§ 491
(1)
Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť
a)
odovzdaním vydanej osoby súdu podľa § 494 ods. 1 alebo súdu, ktorý vydal príkaz na zatknutie podľa § 73 ods. 1,
b)
odvolaním; súd, ktorý medzinárodný zatýkací rozkaz vydal, ho odvolá, ak zanikli dôvody,
pre ktoré bol vydaný, alebo ak následne zistí, že také dôvody neexistovali; ak bol
medzinárodný zatýkací rozkaz vydaný na návrh prokurátora, súd ho odvolá na jeho návrh,
c)
vydaním nového medzinárodného zatýkacieho rozkazu v tej istej trestnej veci.
(2)
Po podaní obžaloby v trestnej veci, v ktorej bol vydaný medzinárodný zatýkací rozkaz
v prípravnom konaní, vydá súd, ktorému napadla obžaloba, nový medzinárodný zatýkací
rozkaz, ak naďalej trvajú dôvody na jeho vydanie. Inak zatýkací rozkaz vydaný v prípravnom
konaní odvolá. Rovnako sa postupuje v prípade, ak počas trestného konania dôjde k
zmene vecnej alebo miestnej príslušnosti súdu.
(3)
Odvolanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu nevylučuje vydanie nového zatýkacieho
rozkazu v tej istej trestnej veci.
(4)
Súd o odvolaní alebo o vydaní nového medzinárodného zatýkacieho rozkazu ihneď informuje
ministerstvo spravodlivosti a prokuratúru.
§ 492
(1)
Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak
a)
sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
nepodmienečného trestu odňatia slobody kratšieho ako štyri mesiace,
b)
trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je kratší ako štyri
mesiace,
c)
vydaním by boli Slovenskej republike spôsobené náklady alebo dôsledky neprimerané
verejnému záujmu na trestnom stíhaní alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o
ktorej vydanie ide,
d)
by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide, spôsobená ujma neprimeraná
významu trestného konania alebo následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek,
sociálne postavenie alebo rodinné pomery.
(2)
Ak niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1 nastane po vydaní medzinárodného
zatýkacieho rozkazu, môže ho súd odvolať.
§ 493
(1)
Ak vec neznesie odklad, môže ministerstvo spravodlivosti alebo súd príslušný na vydanie
medzinárodného zatýkacieho rozkazu požiadať cudzie orgány o predbežnú väzbu obvineného.
V prípravnom konaní tak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať údaje
uvedené v § 490 ods. 3 písm. a) a b), ako aj vyhlásenie, že proti obvinenému bol alebo bude vydaný medzinárodný zatýkací
rozkaz a bude následne žiadané o jeho vydanie.
(2)
Súd o podaní žiadosti informuje obratom ministerstvo spravodlivosti a urýchlene mu
predloží medzinárodný zatýkací rozkaz vypracovaný podľa § 490.
§ 494
(1)
Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez odkladu odovzdá súdu, ktorého sudca vydal
medzinárodný zatýkací rozkaz. Ak sa osoba vydáva na základe medzinárodných zatýkacích
rozkazov viacerých súdov, odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstva spravodlivosti.
Ak výkon trestu, na ktorého vykonanie bola osoba z cudziny vydaná, bol už nariadený,
odovzdá sa osoba príslušnému ústavu na výkon väzby.
(2)
Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je povinný obvineného do 48 hodín a pri
obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhodnúť o väzbe.
(3)
Doba strávená prevozom do Slovenskej republiky sa nezapočítava do dĺžky lehôt podľa
§ 76. Rozhoduje o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie.
(4)
Doba uvedená v odseku 3 sa však započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej
republike.
§ 495
(1)
Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.
(2)
Ak dožiadaný štát vydá osobu na trestné stíhanie do Slovenskej republiky len s podmienkou,
že slovenské orgány umožnia, aby táto osoba vykonala prípadný trest uložený pred slovenským
súdom na území dožiadaného štátu, ministerstvo spravodlivosti nemôže v takom prípade
odmietnuť udeliť súhlas s odovzdaním podľa § 522 ods. 1. Ustanovenie § 522 ods. 2 sa nepoužije.
(3)
Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkon trestu odňatia slobody len pre niektorý
z trestných činov, pre ktoré jej bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí
súd na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.
(4)
Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatia slobody osobu, ktorej bol trest uložený
právoplatným rozsudkom, s výhradou voči konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo,
súd na verejnom zasadnutí vydanú osobu vypočuje a
a)
ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu nenamieta, súd rozhodne, že sa rozsudok
vykoná, alebo
b)
ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potrebnom rozsahu rozsudok zruší a súčasne
rozhodne o väzbe. Ak treba doplniť skutkové zistenia, môže vec vrátiť prokurátorovi
na došetrenie, v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnosti rozhodnutia v
konaní na podklade pôvodnej obžaloby.
(5)
Na konanie podľa odseku 4 je príslušný súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 4 písm. b) je prípustná sťažnosť, ktorá má, ak nejde
o rozhodnutie o väzbe, odkladný účinok.
Zásada špeciality
§ 496
(1)
Proti vydanej osobe nebude vedené trestné stíhanie pre iné trestné činy spáchané
pred jej vydaním než pre tie, pre ktoré bola vydaná.
(2)
Odsek 1 sa nepoužije, ak
a)
vydaná osoba po svojom prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody sa
zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,
b)
vydaná osoba opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť, alebo
je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho štátu zákonným spôsobom,
c)
dožiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality, alebo udelí dodatočný súhlas
na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy, alebo
d)
vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovne vzdá uplatnenia zásady špeciality
všeobecne alebo vo vzťahu ku konkrétnym trestným činom spáchaným pred jej vydaním.
(3)
Odsek 1 nebráni slovenským orgánom robiť opatrenia, ktoré prerušujú plynutie premlčacej
doby.
(4)
Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality podľa odseku 2 písm. d)
a ak to medzinárodná zmluva pripúšťa, súd, ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,
takú osobu za prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa uplatnenia
zásady špeciality a o dôsledkoch takého postupu. Ak sa vydaná osoba vzdá uplatnenia
zásady špeciality, súd s ňou spíše zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých
sa týka vzdanie sa uplatnenia tejto zásady.
(5)
Za dodatočný súhlas podľa odseku 2 písm. c) sa považuje aj žiadosť vydávajúceho štátu
o prevzatie trestného stíhania vydanej osoby pre trestné činy spáchané na jeho území
pred jej vydaním. To isté platí aj ohľadne trestného oznámenia podaného dožiadaným
štátom.
(6)
Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiadaného štátu s trestným stíhaním pre
iný trestný čin, než ktorý bol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie, sa použijú primerane
ustanovenia § 489 a 490.
(7)
Odseky 1 až 4 a 6 sa použijú primerane aj na výkon trestu odňatia slobody, ktorý
bol vydanej osobe uložený súdom Slovenskej republiky (ďalej len „slovenský súd“) pred
jej vydaním a ktorý nebol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie.
§ 497
(1)
Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdá vydávanú osobu na územie Slovenskej
republiky z dôvodu, že je trestne stíhaná orgánmi tohto štátu, alebo má vykonať trest
odňatia slobody uložený jeho orgánmi v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý
bol predmetom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz,
môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o zabezpečenie dočasného prevzatia vyžiadanej
osoby na územie Slovenskej republiky na vykonanie úkonov nevyhnutných na ukončenie
trestného stíhania.
(2)
Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu spravodlivosti, uvedie, na aké úkony
je prítomnosť vyžiadanej osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časové obdobie,
na ktoré je potrebné zabezpečiť jej prítomnosť.
(3)
Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vyžiadanej osoby sa primerane použijú
ustanovenia § 549.
Druhý diel
§ 498
Vydanie do cudziny
(1)
Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo Slovenskej republiky do cudziny
je príslušné ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Žiadosť podá cudzí orgán písomne a pripojí k nej
a)
originál alebo osvedčenú kópiu odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo
iného príkazu, ktorý má rovnaký účinok,
b)
opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrátane času a miesta ich spáchania
a právnej kvalifikácie,
c)
znenie príslušných právnych predpisov dožadujúceho štátu.
(3)
Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uvedené v odseku 2 alebo ak informácie
poskytnuté dožadujúcim štátom nie sú dostatočné, vyžiada si ministerstvo spravodlivosti
doplňujúce informácie a môže určiť lehotu na ich predloženie.
§ 499
Extradičné trestné činy
(1)
Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok, pre ktorý sa vydanie žiada, je
podľa právneho poriadku Slovenskej republiky trestným činom a horná hranica trestu
odňatia slobody, ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, je najmenej jeden rok.
(2)
Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu odňatia slobody pre trestný
čin podľa odseku 1 je prípustné, ak uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho
zvyšok je najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých
trestov sa spočítavajú.
§ 500
Doplnkové vydanie
Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľko trestných činov, z ktorých aspoň
jeden spĺňa podmienky uvedené v § 499 ods. 1, vydanie je prípustné aj na trestné stíhanie iných trestných činov alebo na vykonanie
iných trestov, pre ktoré by inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo
prípustné.
§ 501
Neprípustnosť vydania
Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak
a)
ide o občana Slovenskej republiky, okrem prípadu, ak povinnosť vydať vlastného štátneho
občana ustanovuje zákon, medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie,
ktorým je Slovenská republika viazaná,
b)
ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike o udelenie azylu, alebo jej bol
udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana, v rozsahu ochrany poskytnutej takej
osobe osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou; to neplatí, ak ide o osobu,
ktorá požiadala v Slovenskej republike o udelenie azylu opakovane a o jej žiadosti
o udelenie azylu už bolo právoplatne rozhodnuté,
c)
trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky premlčané,
d)
čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je trestným činom len podľa právneho poriadku dožadujúceho
štátu, nie však podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
e)
trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučne politický alebo vojenský charakter,
f)
trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky, okrem prípadov, keď s ohľadom
na osobitné okolnosti spáchania trestného činu treba dať prednosť vykonaniu trestného
stíhania v dožadujúcom štáte z dôvodov náležitého zistenia skutkového stavu, výmery
trestu alebo jeho výkonu,
g)
osoba bola pre trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, už právoplatne odsúdená alebo
oslobodená slovenským súdom, alebo
h)
vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právneho poriadku Slovenskej republiky
v čase jeho spáchania trestne zodpovedná, alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnú
zodpovednosť.
§ 502
Predbežné vyšetrovanie
(1)
Prokurátor krajskej prokuratúry, ktorej ministerstvo spravodlivosti predložilo žiadosť
cudzieho orgánu o vydanie osoby do cudziny alebo v ktorej obvode bola zadržaná alebo
býva osoba, o ktorej vydanie by mohol iný štát žiadať, vykoná predbežné vyšetrovanie.
Ak sa začalo predbežné vyšetrovanie pred doručením žiadosti o vydanie, informuje prokurátor
o jeho začatí bez odkladu ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Účelom predbežného vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vyslovenie prípustnosti
vydania do cudziny.
(3)
V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba obhajcu.
(4)
Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju s obsahom žiadosti o jej vydanie.
Doručí jej kópiu žiadosti a odsudzujúceho rozsudku, medzinárodného zatýkacieho rozkazu
alebo iného príkazu, ktorý je podkladom žiadosti.
(5)
Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väzby alebo do vydávacej väzby, na styk
s obhajcom, na korešpondenciu vo väzbe a na návštevy vo väzbe sa primerane použijú
predpisy o výkone väzby.
§ 503
Zjednodušené vydávacie konanie
(1)
O možnosti vykonania zjednodušeného vydávacieho konania za predpokladu súhlasu vyžiadanej
osoby s jej vydaním do cudziny, o dôsledkoch takého jej súhlasu a o možnosti súhlas
odvolať až do rozhodnutia o povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivosti poučí
prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchu v rámci predbežného vyšetrovania.
(2)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny a ak to umožňuje medzinárodná zmluva,
poučí ju prokurátor aj o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch
takého postupu.
(3)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor s ňou spíše v prítomnosti
jej obhajcu zápisnicu, v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie
o tom, či sa vzdáva, alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom rozsahu.
(4)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny, prokurátor po skončení predbežného
vyšetrovania podá návrh súdu na vzatie osoby do vydávacej väzby podľa § 506 ods. 2 a po rozhodnutí súdu vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na rozhodnutie.
Ustanovenie § 509 sa nepoužije.
(5)
Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydaním kedykoľvek do rozhodnutia ministra
spravodlivosti, vec sa po skončení predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie
podľa § 509.
(6)
Aj v prípade, že vyžiadaná osoba vyjadrila súhlas s vydaním, môže minister spravodlivosti,
skôr než rozhodne o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa § 509.
§ 504
Zadržanie
(1)
Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor príslušný na vykonanie predbežného vyšetrovania
dať príkaz útvaru Policajného zboru na zadržanie osoby, o ktorej vydanie budú cudzie
orgány žiadať. Dôvodmi väzby podľa § 71 nie je pritom viazaný.
(2)
Osobu, po ktorej vyhlásili cudzie orgány pátranie na účel jej extradície, môže útvar
Policajného zboru zadržať po predchádzajúcom súhlase prokurátora. Bez takého súhlasu
možno osobu zadržať len vtedy, ak vec nepripúšťa odklad a súhlas nemožno vopred zabezpečiť.
(3)
Zadržanie sa oznámi bez odkladu prokurátorovi. Ak prokurátor do 48 hodín a pri trestných
činoch terorizmu do 96 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto
lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej väzby.
§ 505
Predbežná väzba
(1)
Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín od dodania zadržanej osoby o
návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby. Dôvodmi väzby podľa § 71 nie je pritom viazaný. Ak predseda senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme
do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode bola osoba zadržaná
alebo v ktorého obvode býva.
(3)
Účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť zadržanej osoby na území Slovenskej
republiky, kým štát, ktorý má záujem na jej vydaní, nepredloží žiadosť o jej vydanie
podľa § 498.
(4)
Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa zadržania osoby. Predseda senátu
krajského súdu na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť
o prepustení osoby z predbežnej väzby.
(5)
Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho orgánu o vydanie, ministerstvo
spravodlivosti o tom upovedomí prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
Na jeho návrh môže predseda senátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú splnené
podmienky uvedené v § 506 ods. 1.
(6)
Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje opakované vzatie do predbežnej väzby
alebo jej vzatie do vydávacej väzby.
Vydávacia väzba
§ 506
(1)
Ak je to potrebné na zabezpečenie prítomnosti vyžiadanej osoby v extradičnom konaní
na území Slovenskej republiky alebo na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto
konania, vezme ju predseda senátu krajského súdu do vydávacej väzby. Urobí tak na
návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
(2)
Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny
je prípustné, vezme krajský súd túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil
predseda senátu podľa odseku 1.
(3)
Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom prepustenie osoby z vydávacej väzby
dňom, keď dôjde k vydaniu osoby cudzím orgánom, najneskôr však v šesťdesiaty deň po
rozhodnutí ministra spravodlivosti o povolení vydania do cudziny; v prípade uvedenom
v § 507 najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa nastúpenia výkonu vydávacej väzby, ak minister
spravodlivosti o povolení vydania rozhodol pred týmto dňom. Okrem toho predseda senátu
nariadi prepustenie z vydávacej väzby tiež, ak
a)
štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,
b)
najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo minister spravodlivosti vydanie
nepovolil, alebo
c)
inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho realizácie.
§ 507
(1)
Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej trestným stíhaním slovenskými
orgánmi alebo sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským
súdom, vezme súd vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, táto väzba bude spočívať.
(2)
Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené v odseku 1, spočívanie vydávacej
väzby zaniká a vyžiadaná osoba nastúpi výkon vydávacej väzby.
(3)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode je vyžiadaná
osoba vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(4)
Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykoná prokurátor príslušný podľa § 502 ods. 1.
§ 508
(1)
Proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 505, § 506 ods. 1 a § 507 je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
(2)
O všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa väzby informuje súd ministerstvo spravodlivosti.
§ 509
Rozhodnutie súdu
(1)
Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh prokurátora o prípustnosti
vydania vyžiadanej osoby do cudziny a po právoplatnosti svojho rozhodnutia predloží
vec ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý rozhodoval o predbežnej
alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej alebo vydávacej väzbe nekonalo, krajský
súd, v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva.
(3)
O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní
vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k žiadosti o vydanie. Ak v tomto
vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo ak to považuje súd
za potrebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd na verejnom zasadnutí.
(4)
Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť vydania, je prípustná
sťažnosť prokurátora a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti
vydania podľa § 501; sťažnosť má odkladný účinok. Proti rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť
vydania, má právo podať sťažnosť len prokurátor; sťažnosť má odkladný účinok.
(5)
O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí sťažnosť
zamietne, ak zistí, že nie je dôvodná. Ak sťažnosť nezamietne, zruší napadnuté rozhodnutie
a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne uznesením, či je vydanie prípustné
alebo neprípustné. Ustanovenie § 506 ods. 2 sa použije primerane.
§ 510
Povolenie vydania
(1)
Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spravodlivosti; vydanie nepovolí, ak krajský
súd alebo najvyšší súd podľa § 509 rozhodol, že vydanie nie je prípustné.
(2)
Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prípustné, môže minister spravodlivosti
rozhodnúť, že vydanie vyžiadanej osoby nepovolí, ak
a)
je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo
zásadám článkov 3 a 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný v dožadujúcom štáte by nebol
vykonaný v súlade s požiadavkami článku 3 tohto dohovoru,
b)
je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte bola vystavená prenasledovaniu
z dôvodu jej pôvodu, rasy, náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo
inej skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické názory alebo že by sa
z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie v trestnom konaní alebo pri výkone trestu
odňatia slobody,
c)
vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek a osobné pomery pri zohľadnení závažnosti
trestného činu, z ktorého je obvinená, bola vydaním do cudziny zrejme neprimerane
tvrdo postihnutá,
d)
za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, možno uložiť v dožadujúcom štáte trest
smrti okrem prípadov, ak sa dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,
alebo
e)
dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestu smrti.
(3)
Ak minister spravodlivosti vydanie nepovolí, predloží ministerstvo spravodlivosti
vec generálnej prokuratúre na trestné stíhanie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky.
§ 511
Odklad vydania a dočasné odovzdanie
(1)
Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je potrebná v Slovenskej republike na účely ukončenia
trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody v súvislosti s iným trestným
činom, než ktorý je predmetom žiadosti o jej vydanie do cudziny, minister spravodlivosti
po rozhodnutí o povolení vydania môže odložiť vydanie tejto osoby dožadujúcemu štátu.
(2)
Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolí dočasné odovzdanie vyžiadanej osoby
do dožadujúceho štátu na vykonanie nevyhnutných úkonov. Dočasné odovzdanie sa môže
vykonať aj opakovane.
(3)
Na dočasné odovzdanie sa primerane použijú ustanovenia § 545 ods. 2 písm. b) a c), § 546 ods. 2 a § 547.
(4)
Ak bola počas dočasného odovzdania vyžiadaná osoba na území dožadujúceho štátu právoplatne
odsúdená pre trestný čin, pre ktorý bolo vydanie povolené, môže minister spravodlivosti
na návrh dožadujúceho štátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie Slovenskej republiky
do doby, kým sa neukončí výkon trestu odňatia slobody na území dožadujúceho štátu.
Takto rozhodnúť nemôže, ak trestné stíhanie vyžiadanej osoby v Slovenskej republike
nebolo právoplatne skončené.
(5)
Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odovzdania vo väzbe v cudzine, sa započíta
do doby výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike len v rozsahu, v ktorom
nebola započítaná do výkonu trestu uloženého na území dožadujúceho štátu. Doba strávená
vo výkone trestu uloženého na území dožadujúceho štátu sa do doby výkonu trestu vykonávaného
v Slovenskej republike nezapočíta.
§ 512
Stret žiadostí o vydanie do cudziny
(1)
Ak boli slovenským orgánom doručené žiadosti viacerých štátov o vydanie tej istej
osoby, podmienky prípustnosti vydania sa posúdia vo vzťahu ku každému z týchto štátov
samostatne.
(2)
Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viacerých štátov, alebo ak vyžiadaná
osoba vyjadrí súhlas s vydaním do viacerých štátov, súčasne s povolením vydania rozhodne
minister spravodlivosti aj o tom, ktorému štátu bude vyžiadaná osoba vydaná ako prvému.
§ 513
Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody
(1)
Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho
zvyšku, ak povolil vydanie odsúdeného do cudziny. Ak následne nedôjde k vydaniu do
cudziny, rozhodne súd, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
§ 514
Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním
(1)
Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane aj na konanie o žiadosti štátu, ktorému
bola osoba vydaná, o súhlas, aby mohol vydanú osobu
a)
stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo aby mohol
byť vykonaný aj iný trest odňatia slobody, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo
b)
vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody.
(2)
Príslušnými na konanie sú orgány, ktoré konali vo veci pôvodnej žiadosti o vydanie
tejto osoby do cudziny.
(3)
Zjednodušené vydávacie konanie podľa § 503 nie je možné.
(4)
Súd rozhoduje o prípustnosti vydania vždy na neverejnom zasadnutí. Súd koná vo veci
s obhajcom vyžiadanej osoby a jemu doručuje aj všetky písomnosti. Sťažnosť proti rozhodnutiu
o prípustnosti vydania môže podať obhajca.
Tretí diel
Osobitné ustanovenie
§ 514a
Na vydávanie osôb medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie
a Severného Írska na základe zatýkacieho rozkazu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou
je Slovenská republika viazaná, sa použije osobitný predpis o európskom zatýkacom
rozkaze, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak.
TRETIA HLAVA
VÝKON ROZHODNUTÍ VO VZŤAHU K CUDZINE
Prvý diel
Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia
§ 515
Cudzie rozhodnutie
(1)
Vykonať rozhodnutie súdu iného štátu v trestnej veci (ďalej len „cudzie rozhodnutie“),
ktorým sa uložil trest, možno na území Slovenskej republiky, len ak bolo uznané slovenským
súdom.
(2)
Cudzie rozhodnutie možno uznať vo výroku, ktorým
a)
bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne odložené,
b)
bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest odňatia slobody,
c)
bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,
d)
bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest odňatia slobody,
e)
bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo veci alebo zhabanie veci,
ak sa nachádzajú na území Slovenskej republiky (ďalej len „cudzie majetkové rozhodnutie“),
f)
bol uložený ochranný dohľad alebo detencia, alebo
g)
bol uložený trest zrušenia právnickej osoby, trest zákazu prijímať dotácie alebo
subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie,
trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo trest zverejnenia odsudzujúceho
rozsudku.
(3)
Cudzie rozhodnutie, ktorým sa zmenilo už uznané cudzie rozhodnutie vo výroku o vine
v prospech odsúdeného, má účinky na území Slovenskej republiky bez uznania.
§ 516
Podmienky uznania
(1)
Cudzie rozhodnutie sa uzná na území Slovenskej republiky, ak
a)
medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania alebo výkonu cudzích
rozhodnutí,
b)
v odsudzujúcom štáte je právoplatné alebo ak tam proti nemu už nemožno podať riadny
opravný prostriedok,
c)
čin, pre ktorý bol trest uložený, je trestným činom podľa právneho poriadku odsudzujúceho
štátu aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky; nie je prekážkou uznania cudzieho
rozhodnutia, ak právny poriadok Slovenskej republiky neukladá rovnaký druh dane alebo
poplatku alebo neobsahuje daňový, poplatkový, colný alebo devízový inštitút rovnakého
druhu ako právny poriadok dožadujúcej strany,
d)
rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
e)
osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne politický alebo vojenský
charakter,
f)
výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky premlčaný,
g)
osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,
h)
nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie iného štátu voči tej
istej osobe pre ten istý skutok, a
i)
uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanovením § 481.
(2)
Ak dôvodom na konanie o uznanie je postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto
hlavy, nie je prekážkou uznania cudzieho rozhodnutia, ak kedykoľvek počas konania
odsúdený odvolá svoj súhlas s odovzdaním, ak sa jeho súhlas vyžaduje alebo ak zanikne
niektorá z iných podmienok pre postup podľa druhého dielu alebo tretieho dielu tejto hlavy. Pre účinky takto uznaného rozhodnutia sa použije primerane § 519 ods. 4.
§ 517
Premena trestu
(1)
Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený slovenský súd nahradí trestom,
ktorý by mohol uložiť, ak by v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský
súd nesmie pritom uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený v cudzom rozhodnutí,
ani ho premeniť na iný druh trestu.
(2)
Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého uznávaným cudzím rozhodnutím
sú zlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní
súčasne rozhodne, že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím pokračovať
bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie
len pre niektorý z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.
(3)
V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového rozhodnutia slovenský súd tiež vysloví,
komu prepadnutý majetok, jeho časť alebo vec pripadne. Ak nevysloví inak, právoplatnosťou
rozhodnutia o uznaní sa vlastníkom majetku, jeho časti alebo veci stáva Slovenská
republika.
§ 518
Uznávacie konanie
(1)
Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá ministerstvo spravodlivosti súdu,
ktorý rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom zasadnutí.
(2)
Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, v ktorého obvode odsúdený býva
alebo má sídlo. Ak odsúdený nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo,
je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave. Ak ide o cudzie majetkové rozhodnutie,
je na konanie príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec,
ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.
(3)
Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu
spravodlivosti.
(4)
Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné odvolanie, ktoré môže podať
odsúdený, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí
odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne, zruší napadnuté
rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné, sám rozhodne rozsudkom, či sa cudzie
rozhodnutie uznáva alebo neuznáva.
(5)
Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia krajský súd bez meškania
spolu s rozsudkom vráti ministerstvu spravodlivosti prílohy jeho návrhu, žiadosť cudzieho
orgánu a jej prílohy a zašle generálnej prokuratúre všetky informácie o odsúdenom
potrebné na zápis v registri trestov. Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho
rozhodnutia voči právnickej osobe krajský súd bez meškania upovedomí toho, kto vedie
obchodný register alebo iný zákonom určený register, zápisom v ktorom právnická osoba
vzniká a orgán, ktorý má rozhodnutie vykonať.
§ 519
Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia
(1)
Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako rozsudok slovenského súdu.
(2)
Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúdených, má uznanie účinky len vo vzťahu
k odsúdenému, ktorého sa týkal návrh na uznanie.
(3)
Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové konanie pokračovacieho
trestného činu spáchané na území iného štátu, nie je uznané cudzie rozhodnutie prekážkou
trestného stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho trestného
činu spáchané na území Slovenskej republiky.
(4)
Ak odsúdený po uznaní cudzieho rozhodnutia odvolal súhlas s odovzdaním na výkon trestu,
ak sa na postup podľa druhého alebo tretieho dielu tejto hlavy taký súhlas vyžaduje,
alebo k odovzdaniu nedošlo z iného dôvodu, možno uznané cudzie rozhodnutie vykonať
na území Slovenskej republiky, len ak odsúdený trest odňatia slobody v odsudzujúcom
štáte nevykonal v plnom rozsahu, alebo v prípade, že bol z jeho výkonu podmienečne
prepustený, len ak odsudzujúci štát požiada o výkon zvyšku uloženého trestu z dôvodu,
že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.
§ 520
Väzba
(1)
Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia, môže súd príslušný
podľa § 518 ods. 2 kedykoľvek po podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu
uznaného cudzieho rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby, ktorej bol cudzím
rozhodnutím uložený trest odňatia slobody a ktorá sa nachádza na území Slovenskej
republiky; dôvodmi väzby podľa § 71 nie je súd viazaný.
(2)
Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
§ 521
Vykonávacie konanie
(1)
(2)
Výkon uznaného cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode odsúdený
býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej republiky, je na nariadenie výkonu
príslušný Mestský súd Bratislava I.
(3)
Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode
sa nachádza majetok alebo vec, ktorých sa rozhodnutie týka.
(4)
Súd príslušný podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje o všetkých ďalších otázkach vykonávacieho
konania vrátane návrhu na zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.
(5)
Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v cudzine na základe cudzieho
rozhodnutia, ktoré bolo uznané slovenským súdom, súd nariadi výkon uznaného cudzieho
rozhodnutia pred termínom odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody na
územie Slovenskej republiky.
(6)
Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody alebo v prípade uvedenom v odseku
5 po odovzdaní odsúdeného na územie Slovenskej republiky súd rozhodne o započítaní
väzby podľa § 520, ako aj väzby už započítanej a trestu odňatia slobody už vykonaného v cudzine a tiež
doby prevozu odsúdeného do dĺžky trestu, ktorý má byť vykonaný.
(7)
Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudzieho rozhodnutia, len čo ho štát, o ktorého
rozhodnutie ide, informoval o amnestii, milosti alebo inom rozhodnutí či opatrení,
v ktorých dôsledku sa cudzie rozhodnutie stalo ďalej nevykonateľným. Ak amnestiou,
milosťou alebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol trest odpustený iba sčasti, súd
rozhodne o tom, aký trest odsúdený ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustná
sťažnosť.
(8)
Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutia použijú primerane ustanovenia tohto
zákona týkajúce sa vykonávacieho konania.
Druhý diel
Prevzatie a odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody
§ 522
Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny
(1)
O prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobody uloženého cudzím rozhodnutím na
územie Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo
spravodlivosti na návrh odsudzujúceho štátu alebo odsúdeného.
(2)
Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s prevzatím odsúdeného alebo požiadať
odsudzujúci štát o jeho odovzdanie až po tom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané podľa
prvého dielu tejto hlavy.
(3)
Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie osoby na výkon trestu odňatia
slobody uloženého cudzím orgánom, ak sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky.
§ 523
Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny
(1)
O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdom na výkon trestu odňatia slobody na územie
iného štátu na základe medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.
(2)
Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného, štátu, do ktorého má byť odovzdaný,
alebo súdu, ktorý vydal odsudzujúci rozsudok v prvom stupni. Ak návrh nepodával príslušný
súd, je jeho súhlas s odovzdaním podmienkou povolenia.
(3)
Po povolení odovzdania príkaz na odovzdanie odsúdeného cudzím orgánom, príkaz na
premiestnenie odsúdeného do cudziny vydá okresný súd, v ktorého obvode je osoba vo
výkone trestu odňatia slobody.
(4)
Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iného štátu strácajú slovenské orgány možnosť
pokračovať vo výkone trestu; to neplatí, ak sa odsúdený vráti na územie Slovenskej
republiky bez toho, aby trest v štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom rozsahu
alebo aby bol z jeho výkonu v tomto štáte podmienečne prepustený. Ak sa po návrate
odsúdeného pokračuje vo výkone trestu na území Slovenskej republiky, vykonaný trest
v cudzine sa mu započíta do výkonu trestu.
(5)
S výnimkou odseku 3 sa toto ustanovenie použije primerane aj na odovzdanie osoby
na výkon trestu odňatia slobody, ktorý uložil slovenský súd, do iného štátu, ak sa
odsúdený už nachádza na jeho území.
Tretí diel
Prevzatie a odovzdanie výkonu podmienečného trestu s dohľadom
§ 524
Rozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečného trestu s probačným dohľadom z cudziny
(1)
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže na žiadosť cudzieho orgánu ministerstvo
spravodlivosti rozhodnúť, že slovenské orgány
a)
budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe uloženej cudzím rozhodnutím,
alebo
b)
okrem sledovania správania odsúdeného v skúšobnej dobe rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený
v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa podmienečne uložený alebo odložený trest odňatia
slobody alebo jeho zvyšok vykoná.
(2)
Rozhodnutiu podľa odseku 1 musí predchádzať uznanie cudzieho rozhodnutia podľa prvého
dielu tejto hlavy.
§ 525
Postup slovenských orgánov
(1)
Po rozhodnutí podľa § 524 sleduje správanie odsúdeného v skúšobnej lehote v súlade s uloženými podmienkami
okresný súd, v ktorého obvode odsúdený býva prostredníctvom probačného a mediačného
úradníka.
(2)
Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať
vplyv na posúdenie, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil.
(3)
Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. a), súd po uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvu spravodlivosti správu o správaní
odsúdeného počas skúšobnej doby. Súd nerozhoduje o tom, že sa odsúdený osvedčil alebo
že sa trest vykoná, ani nenariadi výkon tohto trestu.
(4)
Ak bolo rozhodnuté podľa § 524 ods. 1 písm. b), je súd podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený osvedčil alebo či
sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi súd jeho výkon. Ustanovenie
§ 521 sa použije primerane.
§ 526
Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečného trestu do cudziny
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd, ktorý uložil podmienečný trest odňatia
slobody osobe, ktorá má bydlisko v cudzine, alebo takúto osobu podmienečne prepustil
z výkonu trestu odňatia slobody, predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby
štát, v ktorom má odsúdený bydlisko, rozhodol, že jeho orgány
a)
budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe, alebo
b)
okrem sledovania správania odsúdeného aj rozhodnú o tom, či sa odsúdený osvedčil,
alebo nariadia výkon trestu, ak sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčil.
§ 527
Dôsledky odovzdania výkonu podmienečného trestu
(1)
Ak dožiadaný štát rozhodol podľa § 526 písm. a), je slovenský súd naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe
osvedčil alebo či sa trest vykoná. Právoplatné rozhodnutie o tom, že trest sa vykoná,
predloží v prípade potreby ministerstvu spravodlivosti na účel podania žiadosti o
výkon tohto rozhodnutia v dožiadanom štáte.
(2)
Ak dožiadaný štát rozhodol o prevzatí aj výkonu trestu pre prípad, že sa odsúdený
v skúšobnej dobe neosvedčí, ďalší výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej
republiky nie je možný, ak
a)
cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná, a odsúdený ho vykonal v plnom rozsahu,
alebo
b)
cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe osvedčil.
(3)
Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na území Slovenskej republiky rovnaké právne
účinky, ako by ich vydal slovenský súd.
ŠTVRTÁ HLAVA
PREVZATIE A ODOVZDANIE TRESTNEJ VECI
§ 528
Prevzatie trestnej veci
(1)
O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré vedú tieto orgány, prevzali
slovenské orgány, rozhoduje generálna prokuratúra, ktorá o tom informuje ministerstvo
spravodlivosti.
(2)
V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1 dá generálna prokuratúra
bez meškania podnet vecne a miestne príslušnej prokuratúre na postup podľa tohto zákona.
(3)
Úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade s právnym poriadkom tohto štátu
má rovnakú platnosť v Slovenskej republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za
podmienky, že jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má v dožadujúcom
štáte.
(4)
Ak dožadujúci štát odvolá svoju žiadosť o prevzatie trestnej veci z dôvodu, že bude
sám v trestnej veci pokračovať, slovenské orgány strácajú právomoc pokračovať v trestnom
konaní.
§ 529
Odovzdanie trestnej veci
(1)
Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskej republike trestné konanie, je štátnym
občanom iného štátu alebo má bydlisko na jeho území, môžu slovenské orgány dať podnet,
aby bolo trestné stíhanie odovzdané tomuto štátu.
(2)
O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania do cudziny rozhoduje minister spravodlivosti;
ak je vec v štádiu pred podaním obžaloby, rozhoduje na návrh generálnej prokuratúry.
(3)
Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať najmä, ak
a)
vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadaného štátu nie je možné, bolo týmto
štátom odmietnuté alebo ak sa od vyžiadania z cudziny upustilo z iných dôvodov,
b)
trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospodárnym a účelným najmä v záujme
objektívneho zistenia skutkového stavu alebo výkonu trestu,
c)
obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadaného štátu alebo ak z iných dôvodov možno
predpokladať, že trestné stíhanie v tomto štáte možno vykonať v jeho prítomnosti,
d)
vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právoplatne odsúdená na trest odňatia
slobody, nie je možné alebo bolo dožiadaným štátom odmietnuté, a uložený trest nie
je v dožiadanom štáte možné vykonať.
(4)
Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné konanie, nemožno na území Slovenskej
republiky pokračovať v trestnom stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo
trestné konanie odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin,
pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané.
(5)
Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo nariadiť výkon trestu,
ak dožiadaný štát
a)
oznámi, že vo veci nebude konať,
b)
dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného konania, alebo
c)
oznámi, že v konaní nebude pokračovať.
§ 530
Informovanie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci
Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná alebo zamýšľa konať o trestnom čine
spáchanom v cudzine, informáciu o tom, či tento trestný čin stíhajú aj slovenské orgány,
podá generálny prokurátor.
§ 530a
Predchádzanie kolíziám v rámci Európskej únie
(1)
Ak možno dôvodne predpokladať, že sa v inom členskom štáte Európskej únie vedie alebo
viedlo trestné konanie proti tej istej osobe pre ten istý skutok (ďalej len „súbežné
trestné konanie“), súd alebo prokurátor, ktorý vedie súbežné konanie, požiada príslušný
orgán iného členského štátu Európskej únie, aby mu v ním určenej lehote poskytol informácie
o tom, či sa v danom členskom štáte Európskej únie vedie alebo viedlo trestné konanie
proti tej istej osobe pre ten istý skutok, ktorý je predmetom trestného konania vedeného
v Slovenskej republike, a v prípade vedenia súbežného trestného konania aj informáciu
o štádiu prebiehajúceho trestného konania v tomto štáte alebo o povahe konečného rozhodnutia
v danej trestnej veci; uvedený postup sa neuplatní, ak slovenský orgán je o existencii
takéhoto konania informovaný iným spôsobom.
(2)
Na zistenie príslušného orgánu členského štátu Európskej únie možno použiť kontaktné
body Európskej justičnej siete alebo Eurojustu.
(3)
Žiadosť podľa odseku 1 obsahuje:
a)
kontaktné údaje slovenského orgánu,
b)
opis skutkov a okolností, ktoré sú predmetom dotknutého trestného konania vedeného
v Slovenskej republike,
c)
všetky relevantné údaje o totožnosti podozrivej alebo obvinenej osoby, prípadne údaje
o totožnosti poškodeného,
d)
informáciu o štádiu trestného konania vedenom v Slovenskej republike,
e)
informáciu o väzbe obvinenej osoby, ak ide o väzobnú vec, a
f)
dodatočné informácie týkajúce sa trestného konania vedeného v Slovenskej republike,
ktorých oznámenie slovenský orgán považuje za účelné.
(4)
Na vybavenie žiadosti orgánu členského štátu Európskej únie o poskytnutie informácií
týkajúcich sa vedenia súbežného trestného konania v Slovenskej republike je príslušný
súd alebo prokurátor, ktorý vedie alebo viedol súbežné trestné konanie v Slovenskej
republike alebo ktorého rozhodnutím takéto trestné konanie skončilo. Ak je žiadosť
orgánu členského štátu Európskej únie doručená slovenskému orgánu, ktorý nie je príslušný
na jej vybavenie, postúpi vec príslušnému slovenskému orgánu, o čom informuje orgán
členského štátu Európskej únie; inak vec postúpi generálnej prokuratúre. Ak generálna
prokuratúra potvrdí vedenie súbežného trestného konania v Slovenskej republike, vec
postúpi príslušnému slovenskému orgánu. Ak generálna prokuratúra vedenie súbežného
trestného konania v Slovenskej republike nezistí, informuje o tejto skutočnosti orgán
členského štátu Európskej únie.
(5)
Príslušný slovenský orgán v odpovedi na žiadosť podľa odseku 4 poskytne orgánu členského
štátu Európskej únie informáciu o tom, či sa viedlo alebo vedie trestné konanie vo
veci niektorých alebo všetkých rovnakých skutkov, ako sú tie, ktoré sú predmetom trestného
konania uvedeného v žiadosti, a či sa vec týka tých istých osôb. V prípade vedenia
súbežného trestného konania v Slovenskej republike slovenský orgán poskytne svoje
kontaktné údaje a informáciu o štádiu trestného konania, prípadne informáciu o povahe
konečného rozhodnutia v danej veci. Príslušný slovenský orgán môže poskytnúť aj dodatočné
informácie týkajúce sa akýchkoľvek súvisiacich skutkov, ktoré sú predmetom trestného
konania vedeného v Slovenskej republike.
(6)
Príslušný slovenský orgán poskytne informácie na žiadosť podľa odseku 4 v lehote
určenej orgánom členského štátu Európskej únie. Ak ide o väzobnú vec, urobí tak bezodkladne.
Ak príslušný slovenský orgán nemôže žiadosti v určenej lehote vyhovieť alebo ak lehota
nebola určená a slovenský orgán nemôže vyhovieť žiadosti v primeranej lehote, informuje
orgán členského štátu Európskej únie o dôvodoch a uvedie lehotu, v rámci ktorej vyžiadané
informácie poskytne.
(7)
Ak sa postupom podľa odsekov 1 až 6 potvrdí vedenie súbežného trestného konania v
inom členskom štáte Európskej únie, slovenský orgán začne konzultácie s orgánom členského
štátu Európskej únie o ďalšom postupe, ktorým by sa zabránilo nepriaznivým následkom
vedenia súbežného trestného konania. Konzultácie o ďalšom postupe môžu byť vedené
aj prostredníctvom Eurojustu, najmä ak sa slovenský orgán a príslušný orgán iného
členského štátu Európskej únie nedohodnú na tom, v ktorom štáte bude konanie pokračovať.
Slovenský orgán súčasne informuje orgán členského štátu Európskej únie aj o všetkých
dôležitých procesných opatreniach, ktoré v priebehu vedenia týchto konzultácií v danej
trestnej veci vykonal.
(8)
Ak slovenský orgán v rámci konzultácií podľa odseku 7 dospeje k záveru o neúčelnosti
pokračovania trestného stíhania v Slovenskej republike, podá podnet, aby bolo trestné
stíhanie odovzdané členskému štátu Európskej únie, v ktorom sa vedie súbežné trestné
konanie. Ak v rámci konzultácií podľa odseku 7 dôjde k dohode o sústredení trestného
konania v Slovenskej republike, slovenský orgán neodkladne informuje orgán členského
štátu Európskej únie o výsledku trestného konania.
(9)
Slovenský orgán v rámci konzultácií s orgánom členského štátu Európskej únie podľa
odseku 7 neposkytne informácie, ktorých poskytnutie by bolo v rozpore s ochranou záujmov
štátu podľa § 481.
PIATA HLAVA
PRÁVNA POMOC VO VZŤAHU K CUDZINE
Prvý diel
Predmet právnej pomoci
§ 531
Vymedzenie predmetu
Právnou pomocou sa rozumejú úkony po začatí trestného konania v Slovenskej republike
vykonávané v cudzine na základe dožiadania slovenských orgánov alebo takéto úkony
vykonávané na území Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích orgánov, najmä
doručovanie písomností, výsluch osôb a vykonávanie ďalších dôkazov.
Druhý diel
Dožiadania slovenských orgánov
§ 532
Spôsob zasielania dožiadania
(1)
Dožiadania slovenských orgánov prípravného konania o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú
prostredníctvom generálnej prokuratúry. Dožiadania slovenských súdov sa do cudziny
zasielajú prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. Diplomatická cesta tým nie
je vylúčená.
(2)
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môžu slovenské orgány zasielať svoje dožiadania
do cudziny aj iným spôsobom než uvedeným v odseku 1. Policajt môže dožiadanie zaslať
do cudziny vždy len prostredníctvom prokurátora.
§ 533
Obsah a forma dožiadania
(1)
Dožiadanie musí okrem presného vymedzenia požadovaného úkonu právnej pomoci obsahovať
opis skutkových okolností činu, ktorého sa dožiadanie týka, právnu kvalifikáciu s
uvedeným doslovného znenia zákonných ustanovení, údaje o obvinenej osobe, prípadne
poškodenom alebo svedkovi, ak sa žiada ich vypočutie, a ďalšie údaje potrebné na riadne
poskytnutie požadovanej právnej pomoci.
(2)
Dožiadanie musí obsahovať presné označenie dožadujúceho orgánu, spisovú značku trestnej
veci, dátum a musí byť potvrdené podpisom zodpovednej úradnej osoby a odtlačkom okrúhlej
pečiatky tohto orgánu.
(3)
K dožiadaniu a priloženým písomnostiam sa pripojí preklad do cudzieho jazyka vyhotovený
úradným prekladateľom, ak sa vo vzťahu k dožiadanému štátu preklad vyžaduje.
§ 533a
Ak sa má úkon realizovať v cudzine a jeho vykonanie nemožno dosiahnuť bez rozhodnutia
slovenského orgánu, môže príslušný slovenský orgán vydať rozhodnutie podľa ustanovení
štvrtého, piateho a šiesteho dielu štvrtej hlavy a piatej hlavy prvej časti tohto
zákona, na základe ktorého sa úkon v cudzine vykoná.
§ 534
Doručovanie v cudzine poštou
Doručovanie písomnosti osobe v cudzine poštou je možné, iba ak to dovoľuje medzinárodná
zmluva.
§ 535
Platnosť úkonov
Doručenie vykonané na žiadosť slovenského orgánu cudzím orgánom, ako aj dôkazy pred
ním vykonané sú účinné, ak boli vykonané v súlade s právnym poriadkom dožiadaného
štátu alebo ak vyhovujú právnemu poriadku Slovenskej republiky.
§ 536
Predvolanie osôb z cudziny
(1)
Ak je na úkone potrebná prítomnosť osoby, ktorá sa zdržiava v cudzine, treba jej
predvolanie doručiť formou dožiadania. Prítomnosť tejto osoby sa nesmie vynucovať
použitím donucovacích opatrení.
(2)
Osoba, ktorá sa na územie Slovenskej republiky dostaví na základe predvolania, nesmie
byť trestne stíhaná, odsúdená alebo jej osobná sloboda obmedzená pre trestný čin,
ktorý spáchala pred vstupom na územie Slovenskej republiky.
(3)
Trestné stíhanie, odsúdenie alebo obmedzenie osobnej slobody predvolanej osoby je
však prípustné
a)
pre trestný čin, pre ktorý bola osoba predvolaná ako obvinená,
b)
ak sa predvolaná osoba po vykonaní úkonu zdržiava na území Slovenskej republiky po
dobu dlhšiu ako 15 dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,
c)
ak sa predvolaná osoba po opustení územia Slovenskej republiky dobrovoľne vráti späť
alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z cudziny zákonným spôsobom.
Tretí diel
Dožiadania cudzích orgánov
§ 537
Spôsob a forma vybavenia dožiadania
(1)
Slovenské orgány vykonávajú právnu pomoc požadovanú cudzími orgánmi spôsobom upraveným
v tomto zákone alebo v medzinárodnej zmluve. Ak sa poskytuje právna pomoc podľa medzinárodnej
zmluvy postupom, ktorý nie je upravený v tomto zákone, rozhodne príslušný prokurátor,
akým spôsobom sa právna pomoc vykoná.
(2)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno požadovanú právnu pomoc vykonať podľa právneho predpisu
dožadujúceho štátu, ak žiadaný postup nie je v rozpore so záujmami chránenými ustanovením
§ 481.
(3)
Na vykonanie dožiadania podľa § 539 ods. 1 sa vyžaduje, aby čin, ktorého sa dožiadanie týka, bol trestným činom nielen podľa
právneho poriadku dožadujúceho štátu, ale aj právneho poriadku Slovenskej republiky.
§ 538
Príslušnosť na vybavenie dožiadania
(1)
Dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc sa zasielajú ministerstvu spravodlivosti.
(2)
Na zabezpečenie vybavenia dožiadania cudzieho orgánu o právnu pomoc je príslušná
okresná prokuratúra, v ktorej obvode sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať.
Ak je daná miestna príslušnosť viacerých prokuratúr, zašle ministerstvo spravodlivosti
dožiadanie generálnej prokuratúre na rozhodnutie, ktorá prokuratúra zabezpečí jeho
vybavenie.
(3)
Ak cudzí orgán požiada o vykonanie výsluchu alebo iného úkonu právnej pomoci súdom
z dôvodu použiteľnosti úkonu v trestnom konaní v dožadujúcom štáte, predloží prokurátor
v tejto časti dožiadanie cudzieho orgánu na vybavenie okresnému súdu, v ktorého obvode
sa úkon právnej pomoci má vykonať. Ak predmetom dožiadania je výlučne úkon, ktorý
má vykonať súd, zašle ministerstvo spravodlivosti dožiadanie priamo príslušnému súdu.
§ 539
Povolenie úkonu právnej pomoci súdom
(1)
Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje na vykonanie dôkazu požadovaného cudzím orgánom
príkaz súdu, vydá príkaz súd na návrh prokurátora zabezpečujúceho vybavenie dožiadania.
(2)
Ak sa úkon právnej pomoci má vykonať podľa cudzieho predpisu, rozhodne súd na návrh
prokurátora, či postup podľa cudzieho predpisu nie je v rozpore so záujmami chránenými
ustanovením § 481. Ak takýto rozpor nezistí, úkon povolí a súčasne rozhodne, akým spôsobom sa vykoná.
Proti rozhodnutiu súdu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Rozhodnutie
súdu o rozpore postupu podľa cudzieho predpisu sa nevyžaduje, ak ide o doručenie písomnosti
alebo poučenie osoby podľa cudzieho predpisu.
(3)
Na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa
úkon právnej pomoci má vykonať.
§ 540
Úkony cudzích orgánov
(1)
Cudzie orgány nemôžu na území Slovenskej republiky samostatne vykonávať úkony právnej
pomoci.
(2)
Cudzí konzulárny úrad s pôsobnosťou pre územie Slovenskej republiky môže vykonať
z poverenia orgánov vysielajúceho štátu úkon na účely trestného konania pre tieto
orgány len na základe súhlasu ministerstva spravodlivosti. Na doručenie písomnosti
občanovi vysielajúceho štátu alebo na výsluch osoby, ak sa osoba dostaví dobrovoľne,
súhlas ministerstva spravodlivosti netreba.
(3)
Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone právnej pomoci vykonávanom
slovenským orgánom je možná iba na základe súhlasu prokurátora. Súd udeľuje takýto
súhlas v prípade, ak bude úkon sám vykonávať.
§ 541
Doručovanie písomností
(1)
Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi v Slovenskej republike vyhotovená
v slovenskom jazyku alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo je k nej pripojený preklad do
tohto jazyka a nežiada sa osobné doručenie, doručí sa adresátovi písomnosť podľa ustanovení
tohto zákona na doručovanie do vlastných rúk. Doručiť zásielku uložením možno len
pri opakovanom pokuse o doručenie.
(2)
Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1 a nie je k nej pripojený ani
preklad do tohto jazyka, pričom dožadujúci orgán nebol povinný zabezpečiť podľa medzinárodnej
zmluvy takýto preklad, vyhotovenie prekladu do slovenského jazyka zabezpečí orgán
vykonávajúci právnu pomoc a následne písomnosť doručí podľa odseku 1. Inak bude písomnosť
adresátovi doručená len vtedy, ak po poučení o možnosti odoprieť jej prevzatie je
adresát ochotný ju prevziať.
(3)
Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomností, doručia sa písomnosti
adresátovi osobne. Doručovať podľa odseku 1 v takom prípade nie je možné, a ak sa
ani pri opakovanom pokuse nepodarí písomnosti doručiť osobne, doručujúci orgán vráti
dožiadanie nevybavené späť a v sprievodnom liste uvedie dôvody nevybavenia. Prevzatie
písomnosti adresát potvrdí podpisom na doručenom liste dožadujúceho orgánu alebo do
zápisnice doručujúceho orgánu. Ak adresát odoprie písomnosti prevziať z dôvodov uvedených
v odseku 2, uvedie doručujúci orgán túto skutočnosť v doručenom liste dožiadaného
orgánu alebo v sprievodnom liste, ktorým dožiadanie vráti dožadujúcemu orgánu.
§ 542
Výsluch pod prísahou
(1)
Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov a strany vypočuť pod prísahou;
pred prísahou musia byť upozornení na význam výpovede a na následky krivej prísahy.
(2)
Prísaha pre svedkov a účastníkov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že budem
vypovedať pravdu a nič vedome nezamlčím.“.
(3)
Prísaha pre znalcov znie: „Prisahám na svoju česť a svedomie, že posudok podám podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Vyhlasujem, že som si vedomý trestných následkov
podania nepravdivého znaleckého posudku.“.
Štvrtý diel
Niektoré osobitné formy právnej pomoci
§ 543
Prevoz
(1)
O povolení prevozu osoby územím Slovenskej republiky na účely trestného stíhania
alebo výkonu trestu odňatia slobody v cudzine na základe žiadosti cudzích orgánov
rozhoduje minister spravodlivosti. Počas prevozu sa obmedzí osobná sloboda prevážanej
osoby na zabránenie jej úteku; na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú
donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.
(2)
Povolenie prevozu na účely, ktoré predpokladajú spätný prevoz cez územie Slovenskej
republiky po vykonaní úkonu v cudzine, je súčasne aj povolením pre tento spätný prevoz.
§ 544
Cezhraničné sledovanie
(1)
Za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve môže útvar Policajného zboru pri
sledovaní osoby vstúpiť na územie iného štátu a pokračovať v sledovaní osoby aj na
území tohto štátu.
(2)
Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(3)
Ak vec neznesie odklad, je postup podľa odseku 1 možný aj bez príkazu na základe
súhlasu prezidenta Policajného zboru alebo ním poverenej osoby. O tejto skutočnosti
musí byť ihneď informovaný orgán, ktorý by bol inak oprávnený vydať príkaz podľa odseku
2.
(4)
Cudzie orgány môžu cezhraničné sledovanie na území Slovenskej republiky vykonať za
podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve. Ak medzinárodná zmluva neurčuje, ktorý
orgán Slovenskej republiky je príslušný udeliť súhlas s vykonaním cezhraničného sledovania
na území Slovenskej republiky, udeľuje takýto súhlas prokurátor a v naliehavých prípadoch
prezident Policajného zboru alebo ním poverená osoba. Prezident Policajného zboru
alebo ním poverená osoba bezodkladne informuje o udelenom súhlase príslušného prokurátora,
ktorý rozhodne o pokračovaní sledovania.
Dočasné odovzdanie osoby na vykonanie úkonov do cudziny
§ 545
(1)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu nachádzajúcu sa vo väzbe alebo vo výkone trestu
odňatia slobody na území Slovenskej republiky dočasne odovzdať do cudziny na účely
dokazovania.
(2)
Osobu uvedenú v odseku 1 možno dočasne odovzdať len vtedy, ak
a)
nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného a s dočasným odovzdaním súhlasí,
b)
jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo výkonu trestu vykonávaného na území
Slovenskej republiky, a
c)
dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanie väzby, ktorá sa vykonáva na území
Slovenskej republiky, alebo dočasné odovzdanie nepredĺži výkon trestu odňatia slobody
vykonávaného na území Slovenskej republiky.
§ 546
(1)
O povolení dočasného odovzdania osoby rozhoduje minister spravodlivosti. V rozhodnutí
určí primeranú lehotu, v ktorej musí byť dočasne odovzdaná osoba vrátená na územie
Slovenskej republiky.
(2)
Po povolení dočasného odovzdania príkaz na premiestnenie osoby do cudziny vydá okresný
súd, v ktorého obvode je osoba vo väzbe alebo výkone trestu odňatia slobody.
§ 547
(1)
Doba, po ktorú bola osoba vo väzbe v cudzine, sa nezapočítava do lehôt podľa § 76. Rozhodnutie o tom urobí predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora
sudca pre prípravné konanie.
(2)
Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej
republike.
(3)
Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 alebo 2 je prípustná sťažnosť.
§ 548
Ustanovenia § 545 až 547 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby do cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu
právnej pomoci vykonávaného na území iného štátu na žiadosť slovenských orgánov.
§ 549
Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie úkonov
(1)
Ak je v trestnom konaní na území Slovenskej republiky potrebná účasť inej osoby ako
obvineného na účely dokazovania a táto osoba je v cudzine vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody, požiada prokurátor alebo súd ministerstvo spravodlivosti o
zabezpečenie dočasného odovzdania tejto osoby na územie Slovenskej republiky. V žiadosti
uvedie, na aké úkony je prítomnosť osoby potrebná, a označí deň alebo časové obdobie,
na ktoré je prítomnosť potrebné zabezpečiť.
(2)
Ak dožiadaný štát povolí dočasné odovzdanie osoby na územie Slovenskej republiky,
rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie, že táto osoba bude počas dočasného odovzdania na území Slovenskej republiky
vo väzbe. V uznesení sa uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby na územie
Slovenskej republiky.
(3)
Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj na odovzdanie osoby z cudziny,
aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej pomoci vykonávaného na území Slovenskej republiky
na žiadosť cudzích orgánov.
§ 550
Zaistenie a odovzdanie veci
(1)
Na žiadosť cudzieho orgánu možno zaistiť vec a túto vec následne odovzdať do cudziny.
(2)
Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaistenej veci, ak ju slovenské orgány potrebujú
v trestnom konaní.
(3)
Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgán požiada cudzí orgán o jej vrátenie.
Tohto práva sa však výslovne môže vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby vec bola vrátená
priamo jej vlastníkovi.
(4)
Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na odovzdanie veci, ktorá bola zaistená
u vydávanej osoby. Ak je to možné, takáto vec sa odovzdá cudzím orgánom súčasne s
vydávanou osobou.
§ 550a
Zaistenie a vrátenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke zahraničnej
banky
(1)
Ak cudzí orgán požiada o zaistenie peňažných prostriedkov na účte v banke alebo pobočke
zahraničnej banky na účely ich vrátenia vlastníkovi a je nepochybné, že peňažné prostriedky
nepatria majiteľovi účtu, na ktorom sa nachádzajú, a sú výnosom z trestnej činnosti,
môže prokurátor rozhodnúť o ich zaistení. Ustanovenie § 95 sa použije primerane.
(2)
Prokurátor rozhoduje o zaistení peňažných prostriedkov, zrušení alebo obmedzení zaistenia
príkazom.
§ 551
Zaistenie majetku, veci alebo inej majetkovej hodnoty
(1)
Na žiadosť cudzieho orgánu môže súd na návrh prokurátora rozhodnúť o zaistení majetku,
veci alebo inej majetkovej hodnoty, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky,
sú určené na spáchanie trestného činu, na jeho spáchanie boli použité alebo sú výnosom
z trestnej činnosti, predpokladá sa ich prepadnutie alebo zhabanie a ak tak ustanovuje
medzinárodná zmluva. Ustanovenia § 95 až 96g a § 98a sa použijú primerane.
(2)
O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza
majetok, ktorý sa má zaistiť.
(3)
Ak vec neznesie odklad, prokurátor môže vydať príkaz podľa odseku 1, ktorý musí najneskôr
do 48 hodín potvrdiť sudca príslušný podľa odseku 2, inak stráca platnosť.
(4)
Okresný súd zruší zaistenie na základe podnetu cudzieho orgánu, ktorý o zaistenie
požiadal, alebo na základe medzinárodnej zmluvy. Okresný súd môže zaistenie zrušiť
aj v prípade, že cudzí štát v primeranom čase nepožiada o výkon cudzieho majetkového
rozhodnutia týkajúceho sa zaisteného majetku.
§ 552
Informácie z registra trestov
Na prijatie žiadosti cudzieho orgánu o poskytnutie informácie z registra trestov je
príslušná generálna prokuratúra.
ŠIESTA ČASŤ
TROVY TRESTNÉHO KONANIA
Trovy trestného konania, ktoré znáša štát
§ 553
(1)
Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania
znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného
ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na
povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom
spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom. Štát znáša aj trovy obvineného spojené
s plnením uložených obmedzení a povinností, ak z dôvodov hodných osobitného zreteľa
možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy spojené s plnením uložených obmedzení a
povinností celkom alebo čiastočne upustiť; to neplatí, ak ide o toxikologický rozbor
krvi, ak bol vyhodnotený ako pozitívny.
(2)
Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu
podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.
(3)
O návrhu podľa odseku 2 orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní
od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom
konaní alebo súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie
vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení
zastupovania.
(4)
Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom
pre konanie o občianskoprávnych veciach.
(5)
O výške odmeny a náhrady rozhodne na návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov,
ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, orgán činný v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne
skončilo; v prípravnom konaní môže rozhodnutím poveriť prokurátor asistenta prokurátora
a v konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený
vyšší súdny úradník.
(6)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 554
(1)
Ak obvinený, svedok alebo iná osoba, ktorá bola o úkone riadne upovedomená alebo
na úkon predvolaná, bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon sa v prípravnom konaní
nemohol vykonať alebo hlavné pojednávanie alebo verejné zasadanie sa muselo odročiť,
je povinný uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním
alebo verejným zasadnutím, ako aj náklady, ktoré vznikli osobe, ktorá sa na úkone
zúčastnila, ak nemá nárok na náhradu nákladov štátom. O tom musia byť obvinený, svedok
a ostatné osoby poučení.
(2)
O výške náhrady podľa odseku 1 rozhodne orgán činný v trestnom konaní alebo súd,
ktorého úkon bol zmarený alebo ktorý vykonal konanie na základe vedome nepravdivého
oznámenia. V prípravnom konaní takým rozhodnutím môže prokurátor poveriť asistenta
prokurátora. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu alebo ním poverený vyšší
súdny úradník.
(3)
Výšku a spôsob úhrady zvýšených trov trestného konania podľa odseku 1 ustanoví všeobecne
záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(4)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Povinnosť na náhradu trov trestného konania
§ 555
(1)
Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu
a)
trovy spojené s výkonom väzby,
b)
trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,
c)
vyplatenú odmenu a náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov
advokátov podľa § 47 ods. 6, ak nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú náhradu,
d)
paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
(2)
Úhradu trov spojených s výkonom väzby a s výkonom trestu odňatia slobody upravuje
osobitný predpis.
(3)
Paušálnu sumu podľa odseku 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(4)
Ak poškodený nepreukázal, že ustanovenie zástupcu podľa § 47 ods. 6 bolo odôvodnené, je povinný nahradiť štátu trovy spojené s uplatňovaním jeho nároku.
§ 556
(1)
Kto podal celkom bezvýsledne dovolanie alebo návrh na obnovu konania, je povinný
nahradiť štátu trovy konania o tomto dovolaní alebo návrhu na obnovu konania, a to
paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym
predpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a náhradu obhajcovi, ak bol v súvislosti
s týmto konaním ustanovený, ak obvinený nemá nárok na bezplatnú obhajobu alebo na
obhajobu za zníženú odmenu.
(2)
Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
§ 557
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
(1)
Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému
bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné
uplatnenie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.
(2)
Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému
ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou
poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok
na náhradu škody ani sčasti.
Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške
§ 558
(1)
O povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume, ako aj o povinnosti na náhradu
trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov,
ktoré boli uhradené štátom ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov
advokátov podľa § 47 ods. 6, rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním
poverený súdny úradník.
(2)
Pred rozhodnutím o povinnosti na náhradu trov trestného konania podľa § 555 ods. 1 písm. c) treba zistiť, či nie sú splnené podmienky na bezplatnú obhajobu, bezplatné zastupovanie
poškodeného, obhajobu za zníženú náhradu alebo zastupovanie za zníženú náhradu.
(3)
Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
§ 559
Ak trovy určené paušálnou sumou neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti
na ich náhradu po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa alebo
ním poverený vyšší súdny úradník.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 560
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.
§ 561
(1)
Podrobnosti o organizácii práce a postupe pri vybavovaní trestných vecí okresnými
súdmi a krajskými súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
spravodlivosti.
(2)
Podrobnosti o podmienkach a postupe prokurátora pri konaní o dohode o vine a treste
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
(3)
Podrobnosti o tvorbe spisu vrátane číslovania listov a vyhotovovania jeho obsahu
orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky.
§ 562
(1)
Okresný súd podľa § 16 ods. 1 je príslušný vykonať v prvom stupni konanie aj o trestných činoch podľa skôr účinných
predpisov, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným
v § 16 ods. 1.
(2)
Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených najvyšším súdom
ako súdom prvého stupňa vydáva Mestský súd Bratislava I.
§ 562a
Ak sa má vec odovzdať alebo postúpiť inému orgánu z dôvodu, že nejde o trestný čin,
ale skutok by mal prejednať iný orgán ako disciplinárne previnenie, vec sa odovzdá
alebo postúpi
a)
ministrovi spravodlivosti, ak sa vec týka sudcu, súdneho exekútora alebo notára,
b)
generálnemu prokurátorovi, ak sa vec týka prokurátora.
§ 563
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vyhlásených do účinnosti tohto zákona
používa pojem orgán činný v trestnom konaní, rozumie sa tým prokurátor, policajt a
súd podľa tohto zákona, pokiaľ z povahy veci nevyplýva, že sa ním rozumie iba prokurátor
alebo policajt.
§ 563a
Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa pojem „Špeciálny súd“ vo
všetkých tvaroch, rozumie sa tým „Špecializovaný trestný súd“ v príslušnom tvare.
§ 564
(1)
Trestné stíhanie začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a úkony v ňom
vykonané majú rovnaké účinky ako trestné stíhanie začaté a úkony vykonané podľa tohto
zákona.
(2)
Lehoty na vyšetrovanie podľa tohto zákona začínajú plynúť odo dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona.
(3)
Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Konanie
o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná krajský súd podľa doterajších
predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil okresnému súdu na vykonanie konania
nepríslušný súd.
(4)
Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v
prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom
stupni príslušný krajský súd podľa doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom
prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd podľa doterajších predpisov.
Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie konania v prvom
stupni nepríslušný súd.
(5)
Konaním podľa odsekov 3 a 4 sa rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby podľa
doterajších predpisov vrátane konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby najvyšším
súdom.
(6)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 neplatia pre ďalšie konanie v takej veci, ak súd za účinnosti
tohto zákona právoplatne vrátil vec prokurátorovi na došetrenie.
(7)
Vo veciach, v ktorých sa začala väzba predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
začnú plynúť lehoty, v ktorých treba rozhodnúť v prípravnom konaní o predĺžení lehoty
väzby odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; tým nie sú dotknuté ustanovenia
o prípustnom trvaní väzby okrem prípadov, ak bolo právoplatne rozhodnuté o predĺžení
lehoty väzby pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona na čas dlhší, ako sú lehoty
uvedené v § 76 ods. 6 alebo 7; v týchto prípadoch sa skončí lehota väzby najneskôr uplynutím troch mesiacov odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Lehoty rozhodné pre dĺžku väzby podľa § 76 ods. 6 a 7 sa určia podľa trestnej sadzby ustanovenej na stíhaný skutok Trestným zákonom účinným v čase rozhodovania. Rovnako sa určia lehoty rozhodné pre dĺžku väzby, ak
je páchateľ obvinený po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona za trestný čin spáchaný
pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
§ 565
Oznamovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu podľa § 114 ods. 8 a § 115 ods. 8 vzniká vo veciach, v ktorých bol vydaný príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových
alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114 ods. 2 a príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods. 3 po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 566
(1)
V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa postupuje podľa doterajšieho zákona.
(2)
Vo veciach, ktoré nadobudli právoplatnosť do 31.decembra 2005, môže minister spravodlivosti
alebo generálny prokurátor na podnet podať sťažnosť pre porušenie zákona do 31. marca
2006, pokiaľ lehota uvedená v § 272 doterajšieho zákona neuplynie skôr; konanie sa
vykoná podľa doterajšieho zákona.
(3)
Dovolanie podľa tohto zákona možno podať len proti rozhodnutiam, ktoré nadobudli
právoplatnosť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 567
(1)
Ak bola právoplatne povolená obnova konania pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, na pokračovanie konania sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak sú pre obvineného
priaznivejšie.
(2)
Ak sa o podanom návrhu na obnovu konania ešte nekonalo alebo do dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona nebolo o návrhu na povolenie obnovy konania právoplatne rozhodnuté,
koná sa podľa tohto zákona, ak je to pre obvineného priaznivejšie.
(3)
Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu konania, vydal v prvom stupni
už nejestvujúci súd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania ten súd, ktorý by bol podľa
tohto zákona vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny
súd, rozhoduje o návrhu na obnovu konania okresný súd v sídle krajského súdu, ktorý
by bol podľa tohto zákona vo veci miestne príslušný.
§ 567a
Prechodné ustanovenie účinné od 1. marca 2008
Konanie vo veciach osôb uvedených v doterajšom § 12 ods. 1 písm. b), v ktorých bola do 29. februára 2008 podaná obžaloba, dokončí súd s pôsobnosťou podľa
doterajších predpisov.
§ 567b
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2009
Ak trestný čin bol alebo mal byť spáchaný do 31. decembra 2008, uvedie sa v rozhodnutiach
vydaných alebo vyhlásených od 1. januára 2009, ktoré obsahujú popis skutku, pre ktorý
sa vedie konanie podľa tohto zákona, výška škody, výška prospechu, hodnota veci a
rozsah činu zároveň v slovenských korunách a tiež v eurách po prepočte podľa konverzného
kurzu a zaokrúhlení podľa pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na
euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom.
§ 567c
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2009
(1)
Ustanovenia § 31 a 32 sa po 31. januári 2009 použijú aj v konaniach podľa § 564 ods. 3 až 5; ustanovenia § 30 a 31 Trestného poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2005 sa v týchto prípadoch nepoužijú.
(2)
Ak lehota väzby začala plynúť pred 1. februárom 2009, použijú sa ustanovenia § 76, 78, § 80 ods. 3 a § 81 ods. 4 v znení účinnom do 31. januára 2009.
§ 567d
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2009
(1)
V konaniach začatých pred 1. aprílom 2009 na bývalých vojenských súdoch pokračujú
súdy uvedené v osobitnom zákone.
(2)
O riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam bývalého Vyššieho vojenského
súdu a o mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam bývalých vojenských
súdov koná a rozhoduje najvyšší súd.
§ 567e
Prechodné ustanovenie k § 76a
Ustanovenie § 76a sa použije aj na lehotu väzby, ktorá začala plynúť pred dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona vrátane lehoty väzby v konaní pred súdom podľa § 78 ods. 1 v znení účinnom do 31. januára 2009, nepoužije sa však v prípade, ak by sa mala predĺžiť
lehota väzby v prípravnom konaní.
§ 567f
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky PL.ÚS 17/08 z 20. mája 2009 v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
(1)
Vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu, v ktorých
bolo začaté trestné stíhanie pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, je príslušný
na konanie Špecializovaný trestný súd, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2)
Na konanie vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu,
v ktorých bola podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo návrh
na uloženie ochranného opatrenia pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na iný ako
Špeciálny súd, je príslušný súd určený podľa § 15, § 16 ods. 1 až 4 a § 17.
(3)
O opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu vydaným pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona rozhoduje najvyšší súd.
§ 567g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2009
Ak sa začalo trestné stíhanie vo veciach uvedených v § 10 ods. 8 písm. b) pred 1. septembrom 2009, vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie dokončí vyšetrovateľ
príslušný podľa predpisov účinných do 31. augusta 2009.
§ 567h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2010
(1)
Na konanie, v ktorom bol vydaný trestný rozkaz pred 1. septembrom 2010, sa použijú
ustanovenia štvrtého dielu siedmej hlavy tretej časti v znení účinnom do 31. augusta
2010.
(2)
Ustanovenia § 515 ods. 4 a § 521a sa použijú len vtedy, ak cudzie rozhodnutie, ktoré
sa má vykonať, bolo vydané po 31. auguste 2010.
§ 567i
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2011
V konaniach podľa § 16 ods. 2 a 3 začatých pred 1. novembrom 2011 pokračujú prokurátori uvedení v osobitnom zákone.
§ 567j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011
(1)
Úkony vykonané v trestnom konaní pred 1. septembrom 2011 majú rovnaké účinky ako
úkony vykonané podľa tohto zákona.
(2)
Súdne konanie, okrem konania o mimoriadnych opravných prostriedkoch, začaté pred
1. septembrom 2011 sa dokončí podľa doterajších predpisov; to neplatí, ak súd vrátil
vec prokurátorovi alebo ak prokurátor vzal obžalobu späť po 1. septembri 2011.
(3)
Ak sa odsúdený dozvedel o trestnom stíhaní alebo odsúdení pred 1. septembrom 2011,
použije sa ustanovenie § 362 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(4)
Ak rozhodnutie v prípravnom konaní nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011,
použije sa ustanovenie § 364 ods. 1 a 3 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(5)
Ak bol podnet na podanie dovolania podaný pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie
§ 369 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(6)
Ak rozhodnutie súdu bolo doručené pred 1. septembrom 2011, použije sa ustanovenie
§ 370 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(7)
Ak rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť pred 1. septembrom 2011, použije sa § 371 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
(8)
Ak bol pred 1. septembrom 2011 odsúdený podľa § 429 ods. 1 vyzvaný na zaplatenie peňažného trestu, konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov.
(9)
Ak dôveryhodná osoba alebo osoba, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho
prospech, podala návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného pred 1. septembrom 2011,
použije sa ustanovenie § 415 ods. 1 v znení účinnom do 31. augusta 2011.
§ 567k
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2012
Ak trestné stíhanie začal vyšetrovateľ colnej správy pred 1. januárom 2012, vyšetrovanie
alebo skrátené vyšetrovanie dokončí vyšetrovateľ finančnej správy. Ak trestné stíhanie
začali poverené colné orgány pred 1. januárom 2012, skrátené vyšetrovanie dokončí
poverený pracovník finančnej správy.
§ 567l
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016
(1)
Ustanovenia tohto zákona o kontrole technickými prostriedkami sa na primerané obmedzenia
a povinnosti právoplatne uložené pred 1. januárom 2016 nepoužijú.
(2)
Ak súd rozhodol, hoci aj neprávoplatne, o povolení obnovy konania podľa § 400 ods. 1 pred 1. januárom 2016, o väzbe sa rozhodne podľa § 403 v znení účinnom do 31. decembra 2015.
(3)
Konanie začaté pred 1. januárom 2016 na súde príslušnom podľa § 16 ods. 1 písm. b) v znení účinnom do 31. decembra 2015 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra
2015.
§ 567m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017
Konanie začaté pred 1. januárom 2017 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra
2016.
§ 567n
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2018
Ustanovenie § 187 ods. 1 v znení účinnom od 1. júla 2018 sa použije na sťažnosti proti uzneseniam vydaným
po 30. júni 2018.
§ 567o
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. februára 2019
Konanie začaté pred 1. februárom 2019 sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. januára
2019.
§ 567p
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2019
Konanie začaté pred 1. augustom 2019, v ktorom bola podaná obžaloba alebo návrh dohody
o vine a treste, sa dokončí podľa predpisov účinných do 31. júla 2019.
§ 567q
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1)
Veci, ktoré boli vydané, odňaté alebo prevzaté podľa tohto zákona v znení účinnom
do 31. decembra 2020 a u ktorých sú splnené podmienky na ich predaj podľa § 97 ods. 1 v znení účinnom do 31. decembra 2020, sa 1. januára 2021 stávajú majetkom štátu.
(2)
(3)
Ustanovenie § 98a ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nepoužije na príkazy o zaistení majetku vydané
do 31. decembra 2020.
(4)
Predseda senátu alebo člen senátu má právo zverejniť pomer hlasov, akým bol prijatý
výrok o vine, výrok o treste a výrok o ochrannom opatrení v prípade rozsudkov vyhlásených
od 1. mája 2010 do 31. decembra 2020.
(5)
Ak sa v konaniach pred súdom, ktoré sa začali pred 1. januárom 2021, už hlavné pojednávanie
vykonávalo znova a svedkovia a znalci boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach,
treba zápisnicou z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 2 a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 3 rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.
(6)
Ustanovenie § 277a ods. 1 a 3 až 6 sa primerane použije aj v konaniach podľa § 564 ods. 3 a 4. Ak sa v týchto konaniach už hlavné pojednávanie vykonávalo znova a svedkovia a znalci
boli vyslúchaní na viacerých hlavných pojednávaniach, treba zápisnicou z predchádzajúceho
hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 2 a zvukovým záznamom z predchádzajúceho hlavného pojednávania podľa § 277a ods. 3 rozumieť zápisnice a zvukové záznamy zo všetkých doterajších hlavných pojednávaní.
§ 567r
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. augusta 2021
(1)
U obvineného, ktorý je k 15. augustu 2021 vo väzbe z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. b), posudzuje sa lehota tejto väzby podľa § 76 ods. 8 v znení účinnom od 15. augusta 2021; ak lehota podľa § 76 ods. 8 v znení účinnom od 15. augusta 2021 k 15. augustu 2021 už uplynula, postupuje predseda
senátu a v prípravnom konaní prokurátor primerane podľa § 76 ods. 8 druhej a tretej vety v znení účinnom od 15. augusta 2021.
(2)
Odsek 1 sa nepoužije, ak obvinený pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov
alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo ak
sa proti obvinenému vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin spáchaný organizovanou
skupinou, trestný čin spáchaný zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou,
pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej
skupiny podľa § 297 Trestného zákona alebo pre trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody
na doživotie, ak súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné
konanie rozhodne bez meškania, najneskôr však do 14. septembra 2021, že sa lehota
väzby posudzuje podľa § 76 ods. 9 v znení účinnom od 15. augusta 2021; prokurátor takýto návrh sudcovi pre prípravné
konanie podá najneskôr do 21. augusta 2021, inak bezodkladne prepustí obvineného z
väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený.
§ 567s
Prechodné ustanovenie
k úpravám účinným od 1. júna 2023
k úpravám účinným od 1. júna 2023
Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne
a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa
osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na
iný súd.
§ 567t
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 15. marca 2024
(1)
Orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd a prokurátor v konaní pred súdom sú povinné
v trestných stíhaniach začatých a právoplatne neskončených do 14. marca 2024 zosúladiť
svoj postup pri spolupráci so spolupracujúcou osobou s ustanoveniami § 33a, najneskôr však v primeranom predstihu pred právoplatným ukončením takéhoto trestného
stíhania. To neplatí, ak bolo trestné stíhanie podľa predchádzajúcej vety zastavené
do 14. marca 2024 z iného dôvodu ako podľa § 215 ods. 3. Ustanovenia § 33a sa podľa prvej vety použijú primerane, s prihliadnutím na procesný stav trestných
stíhaní uvedených v prvej vete. V konaniach pred súdom prvého stupňa, v ktorých ku
dňu účinnosti tohto zákona prebieha hlavné pojednávanie, prokurátor doplní náležitosti
obžaloby podľa tohto zákona v lehote 10 dní od účinnosti tohto zákona a súd bezodkladne
rozhodne o tom, či obžaloba spĺňa zákonné náležitosti. Ustanovenia § 241 a § 244 sa použijú primerane.
(2)
Ustanovenie § 10 ods. 7 písm. b) v znení účinnom od 15. marca 2024 sa použije len v trestných konaniach začatých od
15. marca 2024.
(3)
Konania, v ktorých bola podaná obžaloba, návrh na schválenie dohody o vine a treste
alebo návrh na uloženie ochranného opatrenia do 14. marca 2024, sa dokončia na súdoch
príslušných podľa predpisov účinných do 14. marca 2024; to platí aj v prípade, ak
v týchto veciach od 15. marca 2024 súd odmietne obžalobu a vráti vec prokurátorovi
na došetrenie alebo vráti prokurátorovi do prípravného konania dohodu o vine a treste,
alebo ak prokurátor vezme späť obžalobu alebo návrh na schválenie dohody o vine a
treste.
(5)
Ak bolo sudcovi pred 15. marcom 2024 vznesené obvinenie pre trestný čin ohýbania
práva podľa § 326a Trestného zákona alebo oznámená zmena právnej kvalifikácie na trestný čin ohýbania
práva podľa § 326a Trestného zákona, lehota podľa § 207a ods. 3 v znení účinnom od 15. marca 2024 začne plynúť 15. marca 2024.
§ 568
Zrušuje sa zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 57/1965 Zb., zákona
č. 58/1969 Zb., zákona č. 149/1969 Zb., zákona č. 48/1973 Zb., zákona č. 29/1978 Zb.,
zákona č. 43/1980 Zb., zákona č. 159/1989 Zb., zákona č. 178/1990 Zb., zákona č. 303/1990
Zb., zákona č. 558/1991 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z.
z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 247/1994 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z. z., zákona
č. 256/1998 Z. z., zákona č. 272/1999 Z. z., zákona č. 173/2000 Z. z., zákona č. 366/2000
Z. z., zákona č. 253/2001 Z. z., zákona č. 182/2002 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z.,
zákona č. 422/2002 Z. z., zákona č. 457/2003 Z. z., zákona č. 458/2003 Z. z., zákona
č. 403/2004 Z. z., zákona č. 537/2004 Z. z., zákona č. 652/2004 Z. z. a zákona č.
122/2005 Z. z.
§ 569
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2006.
Ivan Gašparovič v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Pavol Hrušovský v. r.
Mikuláš Dzurinda v. r.
Príloha k zákonu č. 301/2005 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1.
Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom
konaní (Ú. v. ES L 82, 22. 2. 2001).
2.
Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002 o spoločných vyšetrovacích
tímoch (Ú. v. ES L 162, 20. 6. 2002).
3.
Rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií
a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými
v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 386, 29. 12. 2006).
4.
Rámcové rozhodnutie Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských
štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 220, 15. 8. 2008).
5.
Rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV z 30. novembra 2009 o predchádzaní kolíziám
pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní (Ú. v. EÚ L 328, 15. 12.
2009).
6.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania
s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové
rozhodnutie Rady 2002/629/SVV (Ú. v. EÚ L 101, 15. 4. 2011).
7.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti
sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii,
ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17. 12. 2011).
8.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010 o práve na tlmočenie
a preklad v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 280, 26. 10. 2010).
9.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/13/EÚ z 22. mája 2012 o práve na informácie
v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 142, 1. 6. 2012).
10.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú
minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa
nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (Ú. v. EÚ L 315, 14. 11. 2012).
11.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom
ochrannom príkaze (Ú. v. EÚ L 338, 21. 12. 2011).
12.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii
prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 127, 29. 4.
2014).
13.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup
k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači a o práve na informovanie
tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi
úradmi po pozbavení osobnej slobody (Ú. v. EÚ L 294, 6. 11. 2013).
14.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom
príkaze v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 130, 1. 5. 2014).
15.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých
aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní
(Ú. v. EÚ L 65, 11. 3. 2016).
16.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných
zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní
(Ú. v. EÚ L 132, 21. 5. 2016).
17.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej
pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní
o európskom zatykači (Ú. v. EÚ L 297, 4. 11. 2016).
18.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti
terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie
Rady 2005/671/SVV (Ú. v. EÚ L 88, 31. 3. 2017).
19.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti
praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva (Ú. v. EÚ L 284, 12. 11. 2018).
20.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/713 zo 17. apríla 2019 o boji proti
podvodom s bezhotovostnými platobnými prostriedkami a proti ich falšovaniu a pozmeňovaniu,
ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/413/SVV (Ú. v. EÚ L 123, 10. 5. 2019).
